ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. septembra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Danové opatrenia prijaté regionálnym alebo miestnym územným celkom -- Selektívna povaha" V spojených veciach C-428/06 az C-434/06, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutiami Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Autónoma del País Vasco (Spanielsko) z 20. septembra 2006 (C-428/06, C-429/06 a C-431/06 az C-434/06) a z 29. septembra 2006 (C-430/06) a dorucené Súdnemu dvoru 18. októbra 2006, ktoré súvisia s konaniami: Unión General de Trabajadores de La Rioja UGT-Rioja (C-428/06), Comunidad Autónoma de La Rioja (C-429/06), proti Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya, Diputación Foral de Vizcaya, Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Bilbao, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), a Comunidad Autónoma de La Rioja (C-430/06), Comunidad Autónoma de Castilla y León (C-433/06), proti Diputación Foral de Álava, Juntas Generales de Álava, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), a Comunidad Autónoma de La Rioja (C-431/06), Comunidad Autónoma de Castilla y León (C-432/06), proti Diputación Foral de Guipúzcoa, Juntas Generales de Guipúzcoa, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), a Comunidad Autónoma de Castilla y León (C-434/06) proti Diputación Foral de Vizcaya, Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya, Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Bilbao, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, J. Klucka, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. februára 2008, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Unión General de Trabajadores de La Rioja UGT-Rioja, v zastúpení: V. Suberviola González, abogado, a C. Cabezón Llach a J. Granda Loza, secretarios generales, -- Comunidad Autónoma de La Rioja, v zastúpení: J. Criado Gámez a I. Serrano Blanco, abogados, -- Comunidad Autónoma de Castilla y León, v zastúpení: S. Perandones Peidró a E. Martínez Álvarez, abogadas, -- Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya, Diputación Foral de Álava, Diputación Foral de Vizcaya a Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Bilbao, v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, abogados, -- Diputación Foral de Guipúzcoa, v zastúpení: A. Ibarguchi Otermin, I. Sáenz-Cortabarría Fernández a Morales Isasi, abogados, -- Confederación Empresarial Vasca (Confebask), v zastúpení: M. Araujo Boyd a D. Armesto Macías, abogados, -- spanielska vláda, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyna, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato, -- vláda Spojeného královstva, v zastúpení: E. O'Neill a I. Rao, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci D. Anderson, QC, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 87 ods. 1 ES. 2 Tieto návrhy boli predlozené v rámci sporu medzi Union General de Trabajadores de La Rioja (dalej len "UGT-Rioja") (C-428/06), Comunidad Autónoma de La Rioja (C-429/06 az C-431/06) a Comunidad Autónoma de Castilla y León (C-432/06 az C-434/06) na jednej strane a Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya, Diputaciones Forales de Álava, de Vizcaya a de Guipúzcoa, ktoré sú príslusnými orgánmi historických území Vizcaya, Álava a Guipúzcoa (dalej len "Diputaciones Forales"), ako aj Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Bilbao a Confederación Empresarial Vasca (dalej len "Confebask") na druhej strane, ktorý sa týkal danových predpisov prijatých uvedenými orgánmi. Vnútrostátne právo Spanielska ústava z roku 1978 3 Clánky 2, 31 ods. 1, 137 az 139 a 143 ods. 1 spanielskej ústavy z roku 1978 (dalej len "Ústava") znejú takto: "Clánok 2 Ústava sa zakladá na nerozlucnej jednote spanielskeho národa, spolocnej a nerozdielnej vlasti vsetkých Spanielov. Uznáva a zarucuje právo na autonómiu národností a regiónov, z ktorých sa skladá, a solidaritu medzi nimi. ... Clánok 31 1. Kazdý prispieva na verejné výdavky v závislosti od svojich hospodárskych schopností, prostredníctvom spravodlivého danového systému zalozeného na zásadách rovnosti a progresívnosti, ktorý za ziadnych okolností nesmie mat povahu odnatia majetku. ... Hlava VIII -- Územné usporiadanie státu Prvá kapitola -- Vseobecné zásady Clánok 137 Státne územie sa clení na obce, provincie a autonómne spolocenstvá, ktoré sa vytvoria. Vsetky tieto územné celky pozívajú pri spravovaní svojich záujmov autonómiu. Clánok 138 1. Stát zarucuje úcinné uplatnovanie zásady solidarity zakotvenej v clánku 2 Ústavy, pricom dbá na zabezpecenie primeranej a spravodlivej hospodárskej rovnováhy medzi jednotlivými castami spanielskeho územia, s osobitným zretelom na osobitosti ostrovov. 2. Rozdiely medzi statútmi jednotlivých autonómnych spolocenstiev nemôzu v ziadnom prípade viest k hospodárskym alebo sociálnym výhodám. Clánok 139 1. Vsetci Spanieli majú v ktorejkolvek casti státneho územia rovnaké práva a rovnaké povinnosti. 2. Ziadny orgán nesmie prijat opatrenia, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovali slobodu pohybu a usádzania sa osôb a volný pohyb majetku na celom spanielskom území. ... Kapitola III -- Autonómne spolocenstvá Clánok 143 1. Na základe práva na autonómiu uznaného v clánku 2 Ústavy sa v súlade s ustanoveniami [hlavy VIII] a príslusnými statútmi môzu susedné provincie so spolocnými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi danostami, ostrovné územia a provincie tvoriace historický regionálny celok spravovat samy a vytvárat autonómne spolocenstvá." 4 Clánok 148 Ústavy, ktorý opisuje oblasti, v ktorých môzu vykonávat právomoci autonómne spolocenstvá, znie takto: "1. Autonómne spolocenstvá môzu vykonávat právomoci v nasledujúcich oblastiach: ... 3. Územné plánovanie, urbanizmus a bývanie. 4. Verejné práce v záujme autonómneho spolocenstva na jeho vlastnom území. 5. Zeleznicné a cestné komunikácie, ktorých trasa sa plne nachádza na území autonómneho spolocenstva, a za tých istých podmienok zabezpecenie dopravy vlastnými prostriedkami alebo lanovými dráhami. 6. Núdzové prístaviská, rekreacné prístavy a letiská a vo vseobecnosti tie, ktoré nevykonávajú obchodnú cinnost. 7. Polnohospodárstvo a chov podla vseobecného rozvrhu hospodárstva. 8. Lesy a vyuzitie lesov. 9. Správa v oblasti ochrany zivotného prostredia. 10. Projekty, výstavba a prevádzka hydraulických zariadení, kanálov a zavlazovacích systémov dôlezitých pre autonómne spolocenstvo, a tiez minerálne a termálne vody. 11. Rybolov vo vnútrozemských vodách, chov morských tvorov a akvakultúra, polovníctvo a riecny rybolov. 12. Miestne trhy. 13. Rozvoj hospodárskej cinnosti autonómneho spolocenstva v rámci cielov stanovených státnou hospodárskou politikou. 14. Zivnosti. ..." 5 Clánok 149 ods. 1 Ústavy stanovuje: "1. Stát má výlucnú právomoc v nasledujúcich oblastiach: 1. Právna úprava základných podmienok, ktoré zarucujú rovnost vsetkých Spanielov pri výkone ich ústavných práv a plnení ústavných povinností. ... 6. Obchodná, trestná a väzenská právna úprava; procesná právna úprava, bez toho, aby to malo negatívny dopad na nevyhnutné odlisnosti, ktoré v tejto oblasti vyplývajú z osobitností hmotného práva autonómnych spolocenstiev. 7. Pracovnoprávna úprava bez toho, aby to malo negatívny dopad na jej uplatnenie orgánmi autonómnych spolocenstiev. ... 11. Menový systém: devízy, výmena a vymenitelnost meny; základy organizácie úverových ústavov, bánk a poistovní. ... 13. Základy a koordinácia vseobecného plánovania hospodárskej cinnosti. 14. Vseobecné financie a státny dlh. ... 17. Základná právna úprava a hospodársky systém sociálneho zabezpecenia bez toho, aby to malo negatívny vplyv na uskutocnenie týchto sluzieb autonómnymi spolocenstvami. ... 24. Verejné práce vseobecného záujmu alebo také, ktorých uskutocnenie sa týka viac ako jedného autonómneho spolocenstva. ..." 6 Clánky 156 az 158 Ústavy znejú takto: "Clánok 156 1. Autonómne spolocenstvá pozívajú pri rozvoji a výkone svojich právomocí financnú autonómiu v súlade so zásadou koordinácie so státnou financnou správou a zásadou solidarity medzi vsetkými Spanielmi. 2. Autonómne spolocenstvá môzu konat ako zmocnenci alebo spolupracovníci státu pri výbere, správe a zúctovaní jeho financných zdrojov v súlade so zákonmi a statútmi. Clánok 157 1. Zdroje autonómnych spolocenstiev tvoria: a) Dane úplne alebo scasti postúpené státom; prirázky k státnym daniam a dalsie podiely na státnych príjmoch. b) Vlastné dane, poplatky a osobitné príspevky. c) Prevody z fondu náhrad medzi územiami a dalsie príspevky na tarchu vseobecných rozpoctov státu. d) Výnosy z vlastného majetku a príjmy podla súkromného práva. e) Výnosy z úverových obchodov. 2. Autonómne spolocenstvá nesmú v ziadnom prípade prijímat danové opatrenia vo vztahu k majetku nachádzajúcemu sa mimo ich územia alebo také danové opatrenia, ktoré by mohli predstavovat prekázku volnému pohybu tovaru alebo sluzieb. 3. Organickým zákonom mozno upravit výkon financných právomocí vymenovaných v odseku 1, právne predpisy slúziace na riesenie konfliktov, ktoré sa môzu objavit, a moznosti financnej spolupráce medzi autonómnymi spolocenstvami a státom. Clánok 158 1. Vo vseobecných rozpoctoch státu mozno urcit príspevok autonómnym spolocenstvám v závislosti od rozsahu státnych úloh a cinností, ktoré na seba prevezmú, a v minimálnom rozsahu plnení, ktoré sa v súvislosti so základnými verejnými sluzbami zaväzujú poskytovat na celom spanielskom území. 2. V záujme napravit hospodársku nerovnováhu medzi jednotlivými územiami a zaviest do praxe zásadu solidarity sa zriadi Fond náhrad urcený na investicné výdavky, ktorého zdroje budú, pokial to bude potrebné, prerozdelené Cortes Generales [parlament] medzi autonómne spolocenstvá a provincie." Statút autonómie 7 Podla clánku 2 Ústavy, hlavy VIII kapitoly III (clánky 143 az 158) Ústavy, ako aj prvého doplnujúceho ustanovenia a druhého prechodného ustanovenia Ústavy je Baskicko autonómnym spolocenstvom v rámci Spanielskeho královstva. Autonómne spolocenstvo Baskicko sa riadi statútom autonómie Baskicka ("Estatuto de Autonomía del País Vasco"), ktorý bol schválený organickým zákonom Cortes Generales 3/1979 z 18. decembra 1979 (BOE c. 306 z 22. decembra 1979, dalej len "statút autonómie"). 8 Autonómne spolocenstvo Baskicko sa skladá z troch historických území (územné celky), ktoré sa skladajú z municipios (obcí). V rámci politicko-institucionálnej struktúry tohto autonómneho spolocenstva existujú dve rôzne úrovne, a to úroven institúcií spolocných pre celé Baskicko (autonómna vláda a parlament) a úroven "forálnych" institúcií alebo orgánov, ktorých právomoc sa obmedzuje na historické územia. 9 Clánok 37 statútu autonómie znie: "1. Forálne orgány historických území sa riadia právnym systémom vlastným kazdému z nich. 2. Ustanovenia obsiahnuté v tomto statúte nemenia povahu osobitného forálneho systému alebo právomocí stanovených systémami vlastnými kazdému z historických území. 3. V kazdom prípade majú vsak historické územia výlucnú právomoc na svojom vlastnom území v nasledujúcich oblastiach: a) Organizácia, systém a fungovanie vlastných orgánov. b) Vytvorenie a schválenie vlastných rozpoctov. c) Vymedzenie hraníc území presahujúcich obecný rozmer, ktoré vsak nepresiahnu hranice provincie. d) Rezim majetku patriaceho provinciám a obciam bez ohladu na to, ci patrí do verejnej oblasti alebo do oblasti vlastníctva, alebo ci ide o vlastný majetok alebo majetok obcí. e) Obecný volebný systém. f) Vsetky ostatné právomoci osobitne uvedené v tomto statúte alebo právomoci, ktoré sa na ne postúpia. 4. Na ich území im tiez patrí zákonodarná a výkonná právomoc v oblastiach stanovených baskickým parlamentom." 10 Clánok 40 statútu autonómie stanovuje, ze na úcely primeraného výkonu a financovania svojich právomocí Baskicko "disponuje svojimi vlastnými autonómnymi financiami". 11 Clánok 41 tohto statútu znie: "1. Danové vztahy medzi státom a Baskickom sa spravujú tradicným forálnym systémom hospodárskej dohody ('Concierto Económico`) alebo dohovorov ('Convenios`). 2. Obsah systému dohody respektuje a dodrzuje tieto zásady: a) Príslusné orgány historických území môzu na svojom území zachovat, zaviest a upravit danový systém, pricom musia respektovat vseobecnú danovú struktúru státu, normy obsiahnuté v hospodárskej dohode, ktoré slúzia na koordináciu, danovú harmonizáciu a spoluprácu so státom, a normy, ktoré na ten istý úcel prijme baskický parlament v rámci autonómneho spolocenstva. Táto dohoda sa schváli zákonom. b) Výber, správu, zúctovanie, vymáhanie a kontrolu vsetkých daní, s výnimkou ciel a tých daní, ktoré sa v súcasnosti vyberajú prostredníctvom danových monopolov, zabezpecujú v hraniciach kazdého historického územia jednotlivé Diputaciones Forales, cím nie je dotknutá spolupráca so státom ani ním vykonávané kontroly. c) Príslusné orgány historických území prijímajú relevantné rozhodnutia, aby sa na ich územiach uplatnili danové predpisy výnimocnej a prílezitostnej povahy, ktoré sa stát rozhodne uplatnovat na spolocnom území. Ich doba platnosti sa zhoduje s dobou platnosti stanovenou týmito predpismi. d) Baskicko prispieva do rozpoctu státu celkovým odvodom, ktorý tvoria príslusné odvody kazdého z jeho historických území a ktorý je príspevkom na vsetky úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo. e) Na urcenie výsky odvodov pripadajúcich na jednotlivé historické územie ako zloziek vyssie uvedeného celkového odvodu bude zriadený zmiesaný výbor zlozený jednak po jednom zástupcovi za kazdý Diputación Foral a rovnakého poctu zástupcov baskickej vlády a jednak takého istého poctu zástupcov státnej správy. Takto urcená výska odvodu sa schvaluje zákonom v pravidelných intervaloch zavedených systémom vzájomnej dohody, co vsak nemá vplyv na jeho kazdorocnú aktualizáciu spôsobom, ktorý sa rovnako stanoví systémom vzájomnej dohody. f) Systém vzájomnej dohody sa uplatnuje v súlade so zásadou solidarity, na ktorú odkazujú clánky 138 a 156 Ústavy." Hospodárska dohoda 12 Hospodárska dohoda medzi autonómnym spolocenstvom Baskicko a Spanielskym královstvom bola schválená zákonom 12/2002 (Ley 12/2002 por la que se aprueba el Concierto Económico con la Comunidad Autónoma del País Vasco) z 23. mája 2002 (BOE c. 124 z 24. mája 2002, dalej len "hospodárska dohoda"). 13 Clánky 2 az 4 hospodárskej dohody znejú takto: "Clánok 2 Vseobecné zásady Po prvé -- Danový systém, ktorý zavedú historické územia, musí dodrziavat nasledujúce zásady: 1. Respektovanie solidarity v zmysle Ústavy a statútu autonómie. 2. Dodrziavanie vseobecnej danovej struktúry státu. 3. Koordinácia, danová harmonizácia a spolupráca so státom v súlade s ustanoveniami tejto hospodárskej dohody. 4. Vzájomná koordinácia, danová harmonizácia a spolupráca medzi orgánmi historických území v súlade s ustanoveniami zavedenými na tento úcel baskickým parlamentom. 5. Podriadenost medzinárodným zmluvám a dohodám podpísaným a ratifikovaným Spanielskom a tým, ku ktorým pristúpi. Tento danový systém musí byt najmä v súlade s ustanoveniami Spanielskym královstvom podpísaných medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj predpismi Európskej únie o danovej harmonizácii, pricom musí znásat výdavky spojené s uplatnovaním týchto dohovorov a právnych predpisov. Po druhé -- Normy tejto dohody sa vykladajú v súlade s ustanoveniami vseobecného zákona o daniach týkajúcimi sa výkladu danových prepisov. Clánok 3 Danová harmonizácia Pri vypracovávaní danovej právnej úpravy historické územia: a) Konajú v súlade so vseobecným zákonom o daniach, pokial ide o terminológiu a pojmy, cím nie sú dotknuté osobitné ustanovenia tejto hospodárskej dohody. b) Zachovávajú celkové faktické zatazenie na rovnakej úrovni, ako je vo zvysnej casti státu. c) Dodrziavajú a zarucujú slobodu pohybu a usádzania sa osôb, rovnako ako volný pohyb tovaru, kapitálu a sluzieb po celom území Spanielska, pricom nesmie dochádzat k diskriminácii ani ujme na riadnej hospodárskej sútazi podnikov, ani k neregulárnostiam pri pridelovaní zdrojov. d) Pouzívajú rovnakú kategorizáciu priemyselných, banských, obchodných cinností, cinností v oblasti sluzieb, odborných, polnohospodárskych, umeleckých, rybárskych a chovatelských cinností ako na spolocnom území, co vsak nebráni prípadnému vypracovaniu podrobnejsej kategorizácie týchto cinností. Clánok 4 Zásada spolupráce Po prvé -- Este pred nadobudnutím ich úcinnosti oznámia príslusné orgány historických území státnej správe návrhy ustanovení právnej úpravy v danovej oblasti. Státna správa bude vo vztahu k daným orgánom postupovat rovnako. Po druhé -- Stát zavedie mechanizmy umoznujúce orgánom Baskicka spoluprácu na medzinárodných dohodách s mozným dosahom na uplatnovanie tejto hospodárskej dohody. Po tretie -- Pri výkone úloh, ktoré im prinálezia v otázkach správy, kontroly a výberu svojich daní, si budú stát a historické územia vymienat v urcenom case a forme vsetky údaje a informácie, ktoré povazujú za nevyhnutné na zlepsenie ich vyberania. Obe správy si najmä: a) budú prostredníctvom svojich ústredí na spracovanie údajov vymienat vsetky informácie, ktoré budú povazovat za potrebné. Na tento úcel bude zavedené nevyhnutné technické zabezpecenie vzájomnej komunikácie. Kazdorocne sa bude vypracovávat spolocný a koordinovaný plán danovej informatiky. b) Odbory kontroly pripravia spolocné kontrolné programy v rámci dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s cielmi, odvetviami a koordinovanými selektívnymi postupmi, ako aj danovníkmi, ktorí zmenili bydlisko, spolocnostami v rezime danovej transparentnosti a spolocnostami, ktoré podliehajú dani, a to v pomere k objemu uskutocnených obchodov." 14 Clánky 48 az 60 hospodárskej dohody sa venujú financným vztahom medzi státom a Baskickom. Clánky 48 az 50 znejú: "Clánok 48 Vseobecné zásady Financné vztahy medzi státom a Baskickom sa spravujú nasledovnými zásadami: Po prvé -- Danová a financná autonómia orgánov Baskicka pri rozvoji a výkone jeho právomocí. Po druhé -- Respektovanie solidarity v zmysle Ústavy a statútu autonómie. Po tretie -- Koordinácia a spolupráca so státom v otázkach rozpoctovej stability. Po stvrté -- Príspevok Baskicka na úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo, formou stanovenou podla tejto hospodárskej dohody. Po piate -- Moznosti financného dohladu, ktoré stát kedykolvek vykonáva vo vztahu k miestnym územným celkom, budú zodpovedat príslusným orgánom Baskicka, pricom to vsak neznamená nizsí stupen autonómie baskických miestnych územných celkov, nez na akom sú územné celky, na ktoré sa vztahuje spolocný systém. Clánok 49 Pojem odvod Baskicko prispieva do rozpoctu státu celkovým odvodom, ktorý tvoria príslusné odvody kazdého z jeho historických území a ktorý predstavuje príspevok na vsetky úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo Baskicko. Clánok 50 Pravidelnost a aktualizácia odvodu Po prvé -- Kazdých pät rokov sa na základe zákona odhlasovaného Cortes Generales po predchádzajúcom súhlase zmiesaného výboru pre hospodársku dohodu stanoví metodológia výpoctu odvodu, ktorá bude platit po obdobie nasledujúcej pätrocnice v súlade so vseobecnými zásadami uvedenými v tejto hospodárskej dohode, ako aj metodológia schválenia odvodu na prvý rok pätrocnice. Po druhé -- V priebehu kazdého roka nasledujúceho po prvom roku pristúpi zmiesaný výbor pre hospodársku dohodu k aktualizácii odvodu, pricom uplatní metodológiu schválenú zákonom, na ktorú odkazuje predoslý odsek. Po tretie -- V tejto dohode uvedené zásady, ktoré tvoria metodológiu výpoctu odvodu, sa v rámci pätrocnicového zákona o odvode môzu menit, ked na to dajú dôvod okolnosti a skúsenosti s ich uplatnovaním." 15 Hospodárska dohoda upravuje úcast dvoch výborov v paritnom zlození. Podla clánku 61 prvého odseku tejto dohody sa zmiesaný výbor skladá na jednej strane zo zástupcov vlád kazdého historického územia a z rovnakého poctu zástupcov baskickej strany a na druhej strane z rovnakého poctu zástupcov státnej správy. 16 Clánok 62 hospodárskej dohody stanovuje, ze úlohou uvedeného zmiesaného výboru je najmä dohodnút sa na zmenách tejto dohody, na prijatí záväzkov pri spolupráci a koordinácii v oblasti rozpoctovej stability, ako aj metodológie na výpocet odvodu pre kazdú pätrocnicu a uzavriet dohody, ktoré budú v danom okamihu nevyhnutné na uplatnenie a správne plnenie ustanovení uvedenej dohody v danovej a vo financnej oblasti. 17 Clánok 63 hospodárskej dohody upravuje vytvorenie výboru pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov (Comisión de Coordinación y Evaluación Normativa) zlozeného zo styroch zástupcov státnej správy a styroch zástupcov autonómneho spolocenstva Baskicko. Tých vymenúva baskická vláda, pricom traja z nich sú vymenovaní na návrh jednotlivých Diputaciones Forales. 18 Medzi právomocami zverenými clánkom 64 hospodárskej dohody výboru pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov sa v prvom rade nachádza právomoc posúdit súlad danovej právnej úpravy s uvedenou dohodou, a to este pred jej uverejnením. Clánok 64 písm. a) tejto dohody na tieto úcely výslovne stanovuje, ze "ak sa pri prílezitosti výmeny návrhov právnych predpisov upravenej v clánku 4 ods. 1 tejto hospodárskej dohody predlozia pripomienky týkajúce sa ustanovení, ktoré sú v nich obsiahnuté, ktorákolvek zo zastúpených institúcií alebo správ môze písomne a odôvodneným spôsobom poziadat o zvolanie tohto výboru. Tento výbor sa zíde najneskôr do pätnástich dní od podania ziadosti na jeho zvolanie, uskutocní analýzu súladu navrhovanej právnej úpravy s hospodárskou dohodou a pred uverejním zodpovedajúcich ustanovení sa bude snazit, aby institúcie a jednotlivé správy dospeli k dohode o prípadných nezhodách týkajúcich sa obsahu danovej právnej úpravy". Zákon z roku 2002 o odvode na roky 2002 -- 2006 19 Zákonom c. 12/2002 z 23. mája 2002 bola schválená metóda výpoctu odvodu Baskicka na roky 2002 az 2006 (BOE c. 124, s. 18636, dalej len "zákon z roku 2002 o odvode"). Clánky 3 az 7 tohto zákona stanovujú: "Clánok 3 Výpocet odvodu za východiskový rok Odvod splatný za východiskový rok pätrocnice 2002 -- 2006 sa vypocíta pouzitím koeficientu zápoctu tiarch, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo, do celkovej výsky odvodu, a uskutocnením príslusných úprav a vyrovnaní, a to za podmienok stanovených v nasledujúcich clánkoch. Clánok 4 Tarchy státu, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo Po prvé -- Za tarchy státu, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo, sa povazujú tarchy zodpovedajúce právomociam, ktorých výkon autonómne spolocenstvo este v skutocnosti na seba neprebralo. Po druhé -- Na výpocet celkovej výsky tiarch sa od rozpoctových výdavkov státu odpocíta celý rozpoctový príspevok, ktorý na úrovni státu zodpovedá právomociam prebraných autonómnym spolocenstvom odo dna úcinnosti ich presunu stanoveného v príslusných královských dekrétoch. ... Clánok 5 Úpravy Po prvé -- Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia clánkov 14 a 15 nizsie, budú císelné údaje vyplývajúce zo zápoctu, na ktorý odkazuje stvrtý odsek predchádzajúceho clánku, upravené s cielom zdokonalenia odhadu príjmov z priamych daní pripadajúcich na Baskicko a na zvysnú cast státu v súlade s ustanoveniami clánku 55 hospodárskej dohody. ... Clánok 6 Kompenzacné sumy Po prvé -- Z odvodu pripadajúceho na kazdé historické územie sa kompenzáciou odpocítajú nasledujúce polozky: a) zápoctová cast nedohodnutých daní; b) zápoctová cast rozpoctových príjmov nedanovej povahy; c) zápoctová cast schodku vykázaného vseobecným státnym rozpoctom. ... Clánok 7 Koeficient zápoctu Koeficient zápoctu, na ktorý odkazujú predchádzajúce clánky 4 a 6, stanovený v podstate v závislosti od príjmu historických území v porovnaní so státnym príjmom, je na aktuálnu pätrocnicu 6,24 %." 20 Podla prílohy I zákona z roku 2002 o odvode, ktorým sa stanovuje predbezný odvod pre autonómne spolocenstvo Baskicko na rok 2002, sa suma, ktorú majú zaplatit historické územia, stanovila na 1034626080 eur. Danová právna úprava sporná vo veci samej 21 Vo veciach C-428/06, C-429/06 a C-434/06 sa zaloby o neplatnost podané vo veciach samých týkajú Norma Foral (právny predpis historického územia) Juntas Generales de Vizcaya 7/2005 z 23. júna 2005, ktorej clánok 2 mení a doplna Norma Foral 3/1996 z 26. júna 1996 o dani z príjmov právnických osôb. Prvé dve z týchto zalôb smerujú k zruseniu odsekov 4, 6 a 7 uvedeného clánku 2, kým tretia zaloba sa týka len zrusenia odsekov 4 a 6 tohto clánku. 22 Clánok 2 ods. 4 Norma Foral 7/2005 mení clánok 29 Norma Foral 3/1996 a stanovuje sadzbu dane z príjmov právnických osôb "vseobecným spôsobom na 32,5 %". Vnútrostátny súd uvádza, ze podla spolocnej státnej právnej úpravy, konkrétne clánku 28 ods. 1 úplného znenia zákona o dani z príjmov právnických osôb, schváleného královským dekrétom 4/2004 z 5. marca 2004, predstavuje bezná sadzba daní z príjmov právnických osôb 35 %. 23 Clánok 2 ods. 6 Norma Foral 7/2005 mení clánok 37 Norma Foral 3/1996 a zavádza moznost odpoctu vo výske 10 % zo sumy investícií vlozených do nového hmotného investicného majetku a urcených na hospodársky rozvoj podniku. Odsek 7 toho istého clánku 2 mení clánok 39 Norma Foral 3/1996 a zavádza moznost odpoctu vo výske 10 % zo súm vyplývajúcich z úctovného výsledku za zdanovacie obdobie, ktoré môzu byt urcené ako "rezerva na investície do výroby a/alebo rezerva na cinnosti na zachovanie alebo zlepsenie zivotného prostredia alebo úsporu energie". Vnútrostátny súd upresnuje, ze v spanielskom zákone o dani z príjmov právnických osôb takéto moznosti znízenia dane neexistujú. 24 Vo veciach C-430/06 a C-433/06 sa zaloby o neplatnost podané vo veciach samých týkajú Decreto Foral Normativo de Urgencia Fiscal 2/2005 Consejo de Diputados de Álava z 24. mája 2005, potvrdeného dohodou Juntas Generales de Álava z 13. júna 2005, ktorého jediný clánok vo svojich odsekoch 4 a 5 mení clánky 29 a 37 Norma Foral 24/1996 z 5. júla 1996 o dani z príjmov právnických osôb. Obsah právnej normy napadnutej v uvedených konaniach je rovnaký ako obsah spornej normy v konaní vo veci samej, v ktorom doslo k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo veci C-434/06. 25 Vo veciach C-431/06 a C-432/06 sa zaloby o neplatnost podané vo veciach samých týkajú Decreto Foral 32/2005 vydaného Diputación foral de Guipúzcoa z 24. mája 2005, ktorého jediný clánok vo svojich odsekoch 3 a 4 mení clánky 29 a 37 Norma Foral 7/1996 zo 4. júla 1996 o dani z príjmov právnických osôb. Obsah právnej normy napadnutej v uvedených konaniach je rovnaký ako obsah spornej normy v konaní vo veci samej, v ktorom doslo k podaniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo veci C-434/06. Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky 26 Zdá sa, ze ustanovenia napadnuté vo veciach samých prijali Diputaciones Forales po tom, ako Tribunal Supremo rozsudkom vyhláseným 9. decembra 2004 v konaní o dovolaní c. 7893/1999 rozhodol o neplatnosti viacerých podobných ustanovení prijatých tými istými orgánmi z dôvodu, ze kedze by tieto opatrenia mohli predstavovat státnu pomoc, mali byt podla clánku 88 ods. 3 ES oznámené Komisii Európskych spolocenstiev. Zalovaní vo veci samej vsak vo svojich písomných pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru uvádzajú, ze kedze Tribunal Supremo rozhodol bez toho, aby polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, ako aj z iných dôvodov bol proti tomuto rozsudku podaný "recurso de amparo" na Tribunal Constitucional. 27 V rámci konaní o zalobách o neplatnost vo veciach samých si vnútrostátny súd kladie otázku, ci danové opatrenia vseobecného charakteru, ktoré nepriznávajú výhody urcitým podnikom alebo druhom výroby, treba povazovat za "selektívne" a podliehajúce clánkom 87 ES a 88 ES len preto, lebo ich úcinok je obmedzený na územie patriace do právomoci vnútrostátneho územného celku, ktorý má autonómiu v danovej oblasti. 28 Vnútrostátny súd v tomto ohlade uvádza rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([2]C-88/03, Zb. s. I-7115), týkajúci sa danových opatrení prijatých autonómnym regiónom Azory a odkazuje na tri podmienky institucionálnej, procesnej a hospodárskej autonómie, ktoré Súdny dvor upresnil v bode 67 uvedeného rozsudku. 29 Skúmajúc, ci Baskicko a jeho historické územia splnajú tieto tri podmienky, vnútrostátny súd uvádza, ze nepochybuje o existencii institucionálnej autonómie. 30 Na druhej strane si vsak kladie otázku, ci formálny postup prijímania danovej právnej úpravy v Baskicku zodpovedá kritériám procesnej autonómie. Tento postup nepodlieha priamej intervencii zo strany ústrednej vlády, tá vsak disponuje urcitými, síce nie donucovacími, ale zmierovacími, vzájomnými a paritnými mechanizmami s cielom zarucit, ze po tom, ako sa návrhy právnej úpravy stanú známymi, sa preskúma ich zlucitelnost s hospodárskou dohodou prijatou zmluvnými stranami, aby sa zarucila primeranost nimi schválenej právnej úpravy vo vztahu k predpisom dohodnutým medzi ústrednou správou a regionálnymi správami. Navyse z hladiska cielov, ktoré sa majú dosiahnut autonómnou danovou úpravou, a z hladiska povinnosti baskickej správy "zohladnit pri stanovení sadzby dane státne záujmy" hospodárska dohoda vo svojom clánku 3 stanovuje urcité negatívne obmedzenia, ktoré sa týkajú skutocného celkového danového zatazenia, slobody pohybu a slobody usadit sa, ako aj zákazu diskriminácie. Tieto obmedzenia môzu viest k súdnemu preskúmaniu platných danových ustanovení a posteriori, ktoré je urcené na to, aby sa overila ich zlucitelnost s vyssie uvedenými pravidlami a usmerneniami. 31 Co sa týka kritéria hospodárskej autonómie, vnútrostátny súd si kladie otázku, ci Baskicko popri tom, ze je danovo zodpovedným subjektom, disponuje aj dostatkom právomocí na splnenie tohto kritéria. Vnútrostátny súd v tomto ohlade uvádza, ze hoci je úroven právomocí Baskicka velmi vysoká v porovnaní s inými formami regionálnej autonómie v európskom kontexte, je tiez obmedzená existenciou výlucných právomocí státu v oblastiach, ktoré majú na Baskicko hospodársky vplyv, ako sú napríklad menový systém, základné zásady a koordinácia vseobecného plánovania hospodárskej cinnosti, hospodársky systém sociálneho zabezpecenia, verejné práce vseobecného záujmu, ako aj dalsie oblasti uplatnenia právomocí uvedené v clánku 149 Ústavy. Z tohto dôvodu je potrebné existenciu odlisného hospodárskeho rámca v Baskicku relativizovat a dat do vztahu s urcitými zásadnými poziadavkami jednoty trhu alebo jednoty hospodárskeho systému, ktoré sú vlastné spanielskemu systému autonómnych spolocenstiev v zmysle judikatúry spanielskeho Tribunal Constitucional (pozri najmä rozsudky c. 96/1984 z 19. októbra 1984 a c. 96/2002 z 25. apríla 2002). 32 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Autónoma del País Vasco rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku, ktorá je vo veciach C-428/06, C-429/06 a C-434/06 sformulovaná rovnako: "Má sa clánok 87 ods. 1 ES vykladat tak, ze danové opatrenia prijaté Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya (zastupitelstvo historického územia Vizcaya), ktoré zmenili znenie clánku 29 ods. 1 písm. a) a clánkov 37 a 39 právneho predpisu o dani z príjmov právnických osôb, je potrebné povazovat za selektívne, a preto predstavujúce státnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá sa musí podla clánku 88 ods. 3 ES oznamovat Komisii, a to z dôvodu, ze zaviedli nizsiu sadzbu dane, ako je vseobecná sadzba stanovená zákonom spanielskeho státu, a urcité znízenia dane, ktoré neexistujú v danovom práve s celostátnou pôsobnostou, ale uplatnujú sa vsak na území tohto autonómneho vnútrostátneho územného celku?" 33 Vo veciach C-430/06 az C-433/06 je prejudiciálna otázka rovnaká ako otázka uvedená v predchádzajúcom bode, týka sa vsak relevantných Normas Forales Álava a Guipúzcoa. 34 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 30. novembra 2006 boli veci C-428/06 az C-434/06 spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. O prípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 35 Comunidad Autónoma de La Rioja tvrdí, ze návrhy na zacatie prejudiciálneho konania nie sú prípustné, lebo odpoved na polozenú otázku nie je nevyhnutná na to, aby umoznila vnútrostátnemu súdu rozhodnút vo veciach samých. Uznesením zo 14. novembra 2005, potvrdeným neskorsím uznesením zo 17. marca 2006, ktoré boli obe prijaté v rámci incidencného konania týkajúceho sa výkonu rozsudku vyhláseného Tribunal Supremo 9. decembra 2004 (výkon rozhodnutia c. 3753/96-1), Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Autónoma del País Vasco uz totiz zrusil urcité ustanovenia napadnuté vo veciach samých, konkrétne clánok 29 jednotlivých zmenených Normas Forales týkajúcich sa sadzby dane z príjmov právnických osôb a tiez zmenený clánok 39 Norma Foral 3/1996, ked rozhodol, ze tieto ustanovenia boli v rozpore s uvedeným rozsudkom a ze boli prijaté s cielom zamedzit jeho vykonaniu. Co sa týka dvoch vyssie uvedených uznesení, tie sú v súcasnosti predmetom konania o dovolaní. 36 Listom z 23. januára 2008 Comunidad Autónoma de La Rioja vsak Súdnemu dvoru oznámilo, ze berie spät svoj návrh smerujúci k tomu, aby sa návrhy na zacatie prejudiciálneho konania vyhlásili za neprípustné. 37 UGT-Rioja taktiez tvrdí, ze uvedené návrhy nie sú prípustné, lebo niet ani najmensích pochybností, ze danové opatrenia sporné vo veciach samých sú státnou pomocou. V tomto ohlade odkazuje na rozsudok Tribunal Supremo a na urcité rozhodnutia Komisie týkajúce sa danových ustanovení prijatých historickými územiami, ktoré sú analogické uvedeným opatreniam. 38 Aj Confebask tvrdí, ze návrhy na zacatie prejudiciálneho konania neboli nevyhnutné, pretoze uz citovaný rozsudok Portugalsko/Komisia je velmi jasný a niet pochybností, ze sporné danové opatrenia nie sú státnou pomocou. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Zo znenia i z úcelu clánku 234 ES vyplýva, ze predpokladom prejudiciálneho konania je to, ze vnútrostátne súdy skutocne riesia prebiehajúci spor, v rámci ktorého majú vydat rozhodnutie, ktoré bude môct zohladnit rozsudok, ktorým Súdny dvor rozhodne o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 1995, Zabala Erasun a i., [3]C-422/93 az C-424/93, Zb. s. I-1567, bod 28; z 12. marca 1998, Djabali, [4]C-314/96, Zb. s. I-1149, bod 18, a z 20. januára 2005, García Blanco, [5]C-225/02, Zb. s. I-523, bod 27). 40 Kedze existencia sporu vo veci samej je podmienkou právomoci Súdneho dvora, musí ju Súdny dvor overit ex offo. Z toho vyplýva, ze spätvzatie námietky neprípustnosti prejudiciálnej otázky uskutocnené Comunidad Autónoma de La Rioja nemá nijaký vplyv na toto overenie. 41 V prejednávanej veci zo ziadneho dôkazu predlozeného Súdnemu dvoru nevyplýva, ze by predmet konania v sporoch vo veciach samých v dôsledku zrusenia urcitých v nich napadnutých ustanovení zanikol ani ze by odpoved na prejudiciálne otázky uz nebola pre vnútrostátny súd nevyhnutná na vyhlásenie rozsudkov vo veciach, ktoré mu boli predlozené. 42 V súvislosti s údajnou jasnostou odpovede na polozenú otázku treba pripomenút, ze ak mozno odpoved na prejudiciálnu otázku jasne vyvodit z judikatúry alebo ak neponecháva nijaký priestor na rozumné pochybnosti, potom jednak súd, ktorého rozhodnutie uz nemozno na súde napadnút opravným prostriedkom, nie je povinný za urcitých okolností polozit prejudiciálnu otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., [6]283/81, Zb. s. 3415, body 14 a 16 az 20) a jednak Súdny dvor môze rozhodnút odôvodneným uznesením podla clánku 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku. 43 Tieto okolnosti vsak nijako nezakazujú vnútrostátnemu súdu, aby Súdnemu dvoru polozil prejudiciálnu otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok Cilfit a i., uz citovaný, bod 15), a ich úcinkom nie je zbavenie Súdneho dvora právomoci rozhodnút o takejto otázke. 44 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze podla UGT-Rioja niet pochybností o tom, ze danové opatrenia sporné vo veciach samých sú státnou pomocou, kým podla Confebask niet pochybností o tom, ze tieto opatrenia nie sú takouto pomocou. Toto protichodné posúdenie uvedených danových opatrení vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy ES stací na preukázanie nevyhnutnosti odpovedat na návrhy na zacatie prejudiciálneho konania. O prejudiciálnej otázke 45 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 87 ods. 1 ES musí vykladat v tom zmysle, ze také danové opatrenia, akými sú sporné opatrenia vo veciach samých, ktoré prijali vnútrostátne územné celky, sa musia povazovat za selektívne opatrenia, a preto aj za státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia výlucne z dôvodu, ze sa neuplatnujú na celom území dotknutého clenského státu. 46 Tak ako uviedol Súdny dvor v bode 56 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia, na úcely posúdenia selektívnosti urcitého opatrenia je potrebné skúmat, ci v rámci daného právneho rezimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 47 V tomto ohlade nemusí byt referencný rámec nevyhnutne definovaný v rámci hraníc územia dotknutého clenského státu, takze opatrenie poskytujúce zvýhodnenie iba na urcitej casti státneho územia nie je selektívne v zmysle clánku 87 ods. 1 ES len na základe tejto skutocnosti (rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 57). 48 Nie je mozné vylúcit, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má také právne a skutkové postavenie, ktoré mu zabezpecuje dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde clenského státu na to, aby tento orgán, a nie ústredná vláda, mal vzhladom na opatrenia, ktoré prijíma, hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia (rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 58). 49 Súdny dvor v bode 65 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, poukázal na situáciu, ked regionálny alebo miestny orgán v rámci výkonu dostatocne autonómnej právomoci voci ústrednej vláde stanoví sadzbu dane, ktorá je nizsia ako sadzba na úrovni státu a ktorá sa uplatnuje výlucne na podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci. 50 V tejto situácii v prípade, ze vnútrostátny územný celok má najmä na základe svojho postavenia a svojej právomoci hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom pôsobia podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci, mozno relevantný právny rámec na posúdenie selektívnosti danového opatrenia obmedzit na dotknuté geografické územie (rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 66). 51 Na to, aby rozhodnutie prijaté regionálnym alebo miestnym orgánom mohlo byt povazované za prijaté v rámci výkonu dostatocne autonómnych právomocí tohto orgánu, je predovsetkým potrebné, aby tento orgán mal v ústavnej oblasti politické a správne postavenie nezávislé od postavenia ústrednej vlády. Dalej sa toto rozhodnutie musí prijat bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu. A nakoniec financné dôsledky znízenej sadzby vnútrostátnej dane, ktorá sa uplatnuje na podniky so sídlom v danom regióne, nesmú byt vyrovnávané dotáciami alebo subvenciami pochádzajúcimi od iných regiónov alebo od ústrednej vlády (rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 67). Tieto tri podmienky sa spolocne povazujú za kritériá institucionálnej, procesnej, ako aj hospodárskej autonómie. 52 Súdny dvor v bode 68 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, dospel k záveru, ze politická a danová autonómia voci ústrednej vláde, ktorá je dostatocná v prípade uplatnovania pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci, predpokladá nielen to, ze orgán nizsej ako státnej úrovne má na území podliehajúcom jeho právomoci právomoc na prijatie opatrení na znízenie sadzby dane nezávisle od toho, aby musel zohladnit správanie sa státu, ale okrem iného aj to, ze znása politické a financné dôsledky takéhoto opatrenia. O absencii predbeznej podmienky 53 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, body 58 a 66 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia nezavádzajú ziadnu predbeznú podmienku na splnenie troch kritérií upresnených v bode 67 uvedeného rozsudku. 54 Samotné znenie bodu 58 uvedeného rozsudku neumoznuje v tomto smere nijaké pochybnosti. Súdny dvor totiz uvádza, ze nemozno vylúcit, ze urcitý vnútrostátny územný celok bude dostatocne autonómny vo vztahu k ústrednej vláde na to, aby práve on mal hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia. 55 Inými slovami, ak je vnútrostátny územný celok dostatocne autonómny, teda ak disponuje autonómiou z hladiska institucionálneho, procesného a hospodárskeho, má hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia. Táto hlavná úloha je dôsledkom autonómie a nie jej predbeznou podmienkou. 56 Bod 66 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia taktiez vyjadruje túto myslienku prícinnej súvislosti, pretoze Súdny dvor v nom uvádza prípad, ked má vnútrostátny územný celok "najmä na základe svojho postavenia a svojej právomoci" hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom pôsobia podniky so sídlom na území podliehajúcom jeho právomoci. 57 Tento bod 66 dostatocne objasnuje bod 67 uvedeného rozsudku, ktorý opisuje kritériá, ktoré musí splnit rozhodnutie na to, aby sa povazovalo za prijaté pri výkone dostatocne autonómnych právomocí, teda za takých okolností, ako sú okolnosti uvedené v bode 66. 58 Tento výklad zásady stanovenej Súdnym dvorom v bodoch 54 az 68 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia potvrdzuje kontrolné preskúmanie uskutocnené Súdnym dvorom v rámci toho istého rozsudku. V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze Súdny dvor skúmal kritériá institucionálnej a procesnej autonómie v bode 70 uvedeného rozsudku a kritérium hospodárskej autonómie v jeho bodoch 71 az 76. 59 Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 70 svojich návrhov, z preskúmania uskutocneného Súdnym dvorom nijako nevyplýva, ze by Súdny dvor skúmal, ci doslo k splneniu predbeznej podmienky, ktorá podla Komisie údajne existuje. 60 Z toho vyplýva, ze jedinými podmienkami, ktoré musia byt splnené na to, aby územie patriace do právomoci vnútrostátneho územného celku bolo relevantným rámcom na posúdenie, ci rozhodnutie prijaté touto entitou je selektívnej povahy, sú podmienky institucionálnej autonómie, procesnej autonómie, ako aj hospodárskej a financnej autonómie, tak ako sú upresnené v bode 67 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovanom. O podstátnej entite, ktorú je potrebné zohladnit Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 61 Na úcely preskúmania, ci opatrenia sporné vo veciach samých prijal "dostatocne autonómny" vnútrostátny územný celok, je potrebné najskôr urcit, ktorý územný celok treba zohladnit. 62 Ak sa totiz prejudiciálna otázka polozená v kazdej z vecí C-428/06 az C-434/06 týka danových opatrení prijatých niektorým konkrétnym historickým územím, je potrebné zdôraznit, ze vnútrostátny súd vo svojich úvahách vysvetlujúcich dôvody, pre ktoré je nevyhnutné odpovedat na túto otázku, uvádza jednak autonómne spolocenstvo Baskicko, jednak historické územia. 63 Comunidad Autónoma de La Rioja, Comunidad Autónoma de Castilla y León, ako aj Komisia pred Súdnym dvorom uviedli, ze je potrebné zohladnit výlucne historické územia, lebo práve tieto územné celky prijali opatrenia sporné vo veciach samých. V tomto ohlade kladú dôraz na obmedzenú právomoc uvedených samosprávnych celkov, absenciu ich autonómie a z týchto dôvodov aj selektívnu povahu sporných Normas Forales. 64 Tak ako vnútrostátny súd, aj Diputaciones Forales a spanielska vláda odkazujú pri oznacovaní vnútrostátnych územných celkov jednak na historické územia a jednak na autonómne spolocenstvo Baskicko v závislosti od toho, ci hovoria o moci príslusnej v danovej oblasti, alebo v iných oblastiach. Odpoved Súdneho dvora 65 Ako vyplýva z vnútrostátnej právnej úpravy uvedenej v tomto rozsudku, institucionálny systém Spanielskeho královstva je osobitne zlozitý. Súdny dvor navyse nemá právomoc vykladat vnútrostátne právo. Výklad clánku 87 ods. 1 ES si vsak napriek tomu vyzaduje urcenie vnútrostátneho územného celku, ktorý treba zohladnit pri posudzovaní selektívnej povahy daného danového opatrenia. 66 Autonómne spolocenstvo Baskicko sa skladá z troch provincií: Álava, Vizcaya a Guipúzcoa. Hranice týchto provincií sa zhodujú s hranicami historických území, územnými celkami majúcimi pôvodné historické práva nazývané "fueros", ktoré im umoznujú ulozit a vyberat dane. Na druhej strane vsak mnohé dalsie právomoci, najmä v hospodárskej oblasti, vykonáva autonómne spolocenstvo. 67 Zdá sa, ze je len málo pochybností o tom, ze historické územia ako také nemajú dostatocnú autonómiu v zmysle kritérií uvedených v bodoch 67 a 68 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia. Existencia politickej a danovej autonómie si vyzaduje, aby vnútrostátny územný celok niesol politické a financné dôsledky opatrenia znizujúceho dan. O takýto prípad nepôjde vtedy, ked tento územný celok nespravuje rozpocet, teda ked nerozhoduje o príjmoch a výdavkoch. Zdá sa, ze práve v takejto situácii sa nachádzajú historické územia, ktoré majú právomoc výlucne v danovej oblasti, pricom ostatné právomoci prinálezia autonómnemu spolocenstvu Baskicko. 68 Na úcely analýzy kritérií autonómie vnútrostátneho územného celku sa vsak napriek tomu nezdá byt nevyhnutným zohladnovat len historické územia, alebo naopak len autonómne spolocenstvo Baskicko. 69 Z vysvetlení poskytnutých Súdnemu dvoru totiz vyplýva, ze práve z historických dôvodov je výkon právomocí na geografickom území zodpovedajúcom zároven historickým územiam a autonómnemu spolocenstvu Baskicko organizovaný tak, ze sa právomoc v danovej oblasti, ktorá je zverená historickým územiam, odlisuje od právomocí v hospodárskej oblasti, ktoré sú zverené autonómnemu spolocenstvu. 70 S cielom zabránit nekoherentným situáciám si toto rozdelenie právomocí vyzaduje úzku spoluprácu medzi jednotlivými územnými celkami. 71 Preto statút autonómie upravuje nielen právomoci autonómneho spolocenstva Baskicko, ale vo svojom clánku 41 ods. 2 taktiez upresnuje základné zásady, ktoré musia Diputaciones Forales dodrziavat, pricom sú podrobnejsie upravené v hospodárskej dohode. 72 Táto hospodárska dohoda schválená zákonom bola uzavretá medzi autonómnym spolocenstvom Baskicko a spanielskym státom. Neupravuje vsak iba právomoci autonómneho spolocenstva, ale obsahuje aj mnohé ustanovenia týkajúce sa historických území, ktoré majú právomoc v mnohých danových oblastiach. 73 Riadne plnenie hospodárskej dohody kontroluje zmiesaný výbor. Podla clánku 61 prvého odseku tejto dohody sa tento výbor skladá na jednej strane zo zástupcov jednotlivých miestnych vlád a z rovnakého poctu zástupcov baskickej vlády a na druhej strane z rovnakého poctu zástupcov státnej správy. 74 Rovnako aj zlozenie výboru pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov potvrdzuje existenciu úzkej spolupráce medzi historickými územiami a autonómnym spolocenstvom Baskicko. Podla clánku 63 hospodárskej dohody sa totiz tento výbor skladá zo styroch zástupcov státnej správy a styroch zástupcov autonómneho spolocenstva vymenovaných baskickou vládou, pricom traja z nich sú vymenovaní na návrh jednotlivých Diputaciones Forales. 75 Na úcely stanovenia, ci vnútrostátny územný celok zlozený jednak z historických území a jednak z autonómneho spolocenstva Baskicko má dostatocnú autonómiu na to, aby bol referencným rámcom, vo vztahu ku ktorému treba posudzovat selektívnost opatrenia prijatého jedným z týchto historických území, je teda potrebné súcasne zohladnit historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko. O relevantnosti súdneho preskúmania 76 Pred skúmaním, ci boli vo veciach samých splnené tri kritériá autonómie uvedené v bode 67 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, je potrebné tiez upresnit, z akého dôvodu treba zohladnit výkon preskúmania vnútrostátnymi súdmi. Niektorí z úcastníkov konaní vo veciach samých, ktorí predlozili pripomienky, totiz uvádzajú, ze Normas Forales majú statút správnych noriem a podliehajú preskúmaniu zákonnosti správnymi súdmi, co by malo vplyv na procesnú autonómiu historických území. Iní úcastníci konania sa naopak domnievajú, ze takéto preskúmanie nie je pre posúdenie kritérií autonómie relevantné. 77 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze v rámci clánku 234 ES nemá Súdny dvor právomoc uplatnovat právo Spolocenstva, ale ho len vykladat alebo posudzovat jeho platnost. 78 Nie je preto potrebné klást si otázku, ci sú Normas Forales sporné vo veciach samých státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ale poskytnút výklad tomuto ustanoveniu na úcely overenia, ci takúto právnu úpravu, ktorú tvoria Normas Forales prijaté historickými územiami v medziach ich právomocí, mozno oznacit za vseobecne záväzné predpisy v zmysle pojmu státna pomoc, tak ako vyplýva z tohto ustanovenia, alebo ci majú tieto normy selektívnu povahu. 79 Medze právomocí historických území sú stanovené Ústavou a dalsími ustanoveniami, ako sú statút autonómie a hospodárska dohoda. V tomto ohlade treba zohladnit tieto ustanovenia v zmysle, v akom ich vnútrostátne súdy vykladajú a v akom zabezpecujú ich dodrziavanie. Na úcely overenia existencie autonómie totiz nie je relevantný výkon súdneho preskúmania, ale parameter, ktorý tento súd pouzíva, ked vykonáva svoje preskúmanie. 80 Úlohou preskúmania zákonnosti je zabezpecit dodrzanie stanovených medzí právomocí rôznych vlád, orgánov alebo územných celkov státu, nie vsak urcovat tieto medze. Ako uviedla spanielska vláda na pojednávaní, existencia súdneho preskúmavania je súcastou existencie právneho státu. 81 Hoci je judikatúra clenského státu dôlezitá na zistenie medzí právomocí vnútrostátneho územného celku, je to tak z dôvodu, ze súdny výklad tvorí neoddelitelnú súcast noriem vymedzujúcich tieto právomoci. Súdne rozhodnutie sa vsak obmedzuje na výklad normy stanovujúcej medze právomocí takéhoto územného celku, no v zásade nemá vplyv na výkon týchto právomocí v rámci týchto medzí. 82 Z toho vyplýva, ze práve platné normy, tak ako sú vykladané vnútrostátnymi súdmi, ktoré stanovujú medze právomocí vnútrostátneho územného celku a je nutné ich zohladnit pri overovaní toho, ci má tento celok dostatocnú autonómiu. 83 V dôsledku toho nemozno právoplatne rozhodnút o neexistencii autonómie vnútrostátneho územného celku výlucne z dôvodu, ze výkon súdneho preskúmania sa vztahuje aj na ním prijaté akty. O troch kritériách autonómie O kritériu institucionálnej autonómie -- Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 84 Diputaciones Forales, Confebask, ako aj vláda Spojeného královstva súhlasia, co sa týka institucionálnej autonómie, s analýzou vnútrostátneho súdu. Taktiez spanielska vláda sa domnieva, ze prvá podmienka je splnená. 85 Comunidad Autónoma de Castilla y León tvrdí, ze historické územia nemajú plnú institucionálnu autonómiu, kedze musia prispievat na výdavky Spanielska. Comunidad Autónoma de La Rioja pripomína, ze je potrebné rozlisovat Diputaciones Forales, ktoré prijali danové opatrenie sporné vo veciach samých, a autonómne spolocenstvo Baskicko. Autonómne spolocenstvo Baskicko malo rovnako ako ostatné autonómne spolocenstvá vykonávat právomoci, ktoré mu boli zverené státom v rámci cielov státnej hospodárskej politiky alebo státom vymedzenej vseobecnej organizácie hospodárstva, kým Diputaciones Forales v hospodárskej oblasti nemajú ziadne právomoci. Komisia, ktorá síce nespochybnuje existenciu institucionálnej autonómie, poukazuje aj na obmedzené právomoci Diputaciones Forales, ktoré konali predovsetkým ako výberca daní pre iné správy. -- Odpoved Súdneho dvora 86 Rôzne prítomné tvrdenia boli pripomenuté v potrebnej miere. V kazdom prípade vsak treba, ako sa uz uviedlo v bode 75 tohto rozsudku, zohladnit vnútrostátny územný celok skladajúci sa súcasne z historických území a z autonómneho spolocenstva Baskicko. 87 Z preskúmania Ústavy, statútu autonómie a hospodárskej dohody v tomto ohlade vyplýva, ze vnútrostátne územné celky, akými sú historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko, vzhladom na to, ze majú politické a správne postavenie lísiace sa od postavenia ústrednej vlády, splnajú kritérium institucionálnej autonómie. O kritériu procesnej autonómie -- Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 88 Comunidad Autónoma de La Rioja a Comunidad Autónoma de Castilla y León, ako aj Komisia zdôraznujú, ze Diputaciones Forales sú vo výkone svojich právomocí obmedzené tak vo vztahu k státu, ako aj k autonómnemu spolocenstvu Baskicko a tiez medzi sebou. V súlade so zásadou spolupráce so státom dochádza v tomto ohlade k predbeznej kontrole. Comunidad Autónoma de Castilla y León poukazuje na úlohu výboru pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov, ktorá je upravená clánkami 63 a 64 hospodárskej dohody. 89 Uvedení úcastníci konania vo veciach samých tiez tvrdia, ze Diputaciones Forales musia pod kontrolou správnych súdov dodrziavat mnohé ústavné alebo iné zásady. Tieto zásady sú dôlezitými vecnými medzami právomoci týchto orgánov. To platí aj pre zásadu solidarity upravenú clánkom 138 Ústavy, zásadu danovej harmonizácie, ktorej poziadavky sú uvedené v clánku 3 hospodárskej dohody, ako aj pre zásadu rovnosti vyjadrenú najmä v clánku 31 Ústavy a pre zásadu jednoty trhu. 90 Diputaciones Forales a Confebask zdôraznujú, ze stát nezasahuje do prijímania Normas Forales. Existuje síce mechanizmus vzájomného oznamovania, má vsak len informacnú povahu. Ak by aj výbor pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov rozhodol negatívne, nebránilo by to nadobudnutiu úcinnosti prijatých Normas Forales, proti ktorým by bolo mozné namietat len pred státnymi súdmi. 91 Vláda Spojeného královstva sa rovnako ako talianska vláda domnieva, ze opatrenia týkajúce sa dohody o predpisoch nie sú nezlucitelné s uznaním procesnej autonómie. Podla nej je relevantnou práve skutocnost, ze prijatie regionálneho danového opatrenia si nevyzaduje súhlas státu a ze stát nemá právo vetovat toto opatrenie ani zrusit relevantné rozhodnutie regionálnych orgánov. 92 Confebask vychádza pri svojom tvrdení z rozdielov vo formuláciách v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci vedúcej k uz citovanému rozsudku Portugalsko/Komisia, a v jeho samotnom znení s cielom preukázat, ze pri overovaní kritéria procesnej autonómie je skutocnost, ze miestny orgán je povinný zohladnit státne záujmy, len málo dôlezitá. V bode 54 uvedených návrhov sa totiz píse, ze "... rozhodnutie musí byt prijaté miestnym orgánom v súlade s postupom, ked nemá ústredná vláda ziadnu právomoc priamo zasiahnut do procesu urcenia danovej sadzby a bez akejkolvek povinnosti zo strany miestneho orgánu vziat pri urcovaní výsky danovej sadzby do úvahy záujem ústrednej moci". Naopak, v bode 67 rozsudku Súdny dvor neprebral poslednú cast uvedenej vety, lebo sa obmedzil na to, aby uviedol, ze opatrenie sa musí prijat "bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu". 93 Komisia na rozdiel od Confebask tvrdí, ze zohladnenie záujmov státu je dôlezité. Podla tejto institúcie by sa podmienka procesnej autonómie nesplnila, ak by vnútrostátny územný celok podliehal procesnej povinnosti radit sa s ústrednou vládou a/alebo vecnej povinnosti zohladnit dopad svojich rozhodnutí na celé územie, napríklad z dôvodu dodrzania zásad rovnosti, solidarity alebo ekvivalentnosti danovej zátaze. 94 Komisia sa v tomto ohlade opiera o poslednú vetu bodu 68 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, podla ktorého by mal vnútrostátny územný celok disponovat danovou právomocou "nezávisle od toho, aby musel zohladnit správanie sa státu", teda upresnenie, v ktorého duchu sa musí vykladat druhá podmienka stanovená v bode 67 uvedeného rozsudku, teda tá podmienka, podla ktorej musí byt rozhodnutie územného celku prijaté "bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu". -- Odpoved Súdneho dvora 95 Ako vyplýva z bodu 67 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, na to, aby bolo rozhodnutie vnútrostátneho územného celku prijaté v rámci výkonu dostatocne autonómnej právomoci, musí sa prijat bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu. 96 Takáto procesná autonómia nevylucuje zavedenie postupu dohody o predpisoch s cielom vyhnút sa rozporom, pokial konecné rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto postupu, prijíma vnútrostátny územný celok a nie ústredná vláda. 97 Z clánku 4 ods. 1 hospodárskej dohody v tomto ohlade vyplýva, ze Diputaciones Forales oznamujú státnej správe návrhy Normas Forales v danovej oblasti a ze státna správa postupuje rovnako vo vztahu k týmto orgánom. 98 Podla clánku 64 tejto dohody môze výbor pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov, ktorého polovica sa skladá zo zástupcov státnej správy a druhá polovica zo zástupcov autonómneho spolocenstva Baskicko, skúmat návrhy Normas Forales a pokúsit sa prostredníctvom rokovania odstránit prípadné odlisnosti vo vztahu k danovej právnej úprave, ktorá sa uplatnuje na zvysku spanielskeho územia. 99 Ako správne zdôraznila generálna advokátka v bode 87 svojich návrhov, z hospodárskej dohody nevyplýva, ze by ústredná vláda mohla v prípade nedosiahnutia dohody v rámci uvedeného výboru ulozit povinnost prijat normu s urcitým obsahom. 100 Navyse je potrebné zdôraznit, ze výbor pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov môze skúmat nielen návrhy Normas Forales, ale aj návrhy predkladané státnou správou. Táto moznost dostatocne preukazuje, ze uvedený výbor je výlucne konzultacným a konciliacným orgánom a nie mechanizmom, ktorým by ústredná vláda presadzovala svoje vlastné rozhodnutie v prípade, ze by existoval konflikt medzi návrhom Normas Forales a spanielskou danovou právnou úpravou. 101 Co sa týka rôznych zásad uvedených Comunidad Autónoma de La Rioja, Comunidad Autónoma de Castilla y León, ako aj Komisiou, nezdá sa, ze by mali negatívny vplyv na rozhodovaciu autonómiu historických území, ale skôr ze urcujú jej medze. 102 Zdá sa, ze zásada solidarity definovaná v clánku 138 Ústavy, podla ktorej "stát zarucuje úcinné uplatnovanie zásady solidarity zakotvenej v clánku 2 Ústavy, pricom dbá na zabezpecenie primeranej a spravodlivej hospodárskej rovnováhy medzi jednotlivými castami spanielskeho územia...", nemá negatívny vplyv na procesnú autonómiu historických území. 103 Ulozenie povinnosti vnútrostátnemu územnému celku, aby pri prijímaní danovej normy zohladnil hospodársku rovnováhu medzi jednotlivými castami spanielskeho územia, definuje medze právomocí tohto celku, hoci pojmy pouzité na definovanie týchto medzí, ako je pojem hospodárskej rovnováhy, sú prípadne rozvinuté v rámci výkladu vlastného súdnemu preskúmaniu. 104 V kazdom prípade, ako sa uviedlo v bode 81 tohto rozsudku, skutocnost, ze stanovené medze sa musia pri prijímaní urcitého rozhodnutia respektovat, v zásade neznamená, ze to bude mat negatívny vplyv na rozhodovaciu autonómiu územného celku prijímajúceho toto rozhodnutie. 105 Co sa týka zásady danovej harmonizácie upravenej clánkom 3 hospodárskej dohody, ukladá predovsetkým povinnost zachovávat "celkové faktické zatazenie na rovnakej úrovni, ako je vo zvysnej casti státu", a dodrziavat a zarucit "slobodu pohybu a usádzania sa osôb, rovnako ako volný pohyb tovaru, kapitálu a sluzieb po celom území Spanielska, pricom nesmie dochádzat k diskriminácii ani ujme na riadnej hospodárskej sútazi podnikov, ani k neregulárnostiam pri pridelovaní zdrojov". 106 Hoci sa zdá, ze z tejto zásady vyplýva, ze historické územia nemajú sirokú právomoc, co sa týka celkového danového zatazenia, ktoré môzu zaviest Normas Forales, kedze toto zatazenie musí byt rovnocenné zatazeniu existujúcemu vo zvysnej casti Spanielska, napriek tomu je nepochybné, ze celková danová zátaz je len jednou zo skutocností, ktoré je potrebné zohladnit pri prijímaní danovej normy. Pokial teda historické územia respektujú túto zásadu, majú moznost prijímat danové predpisy, ktoré sa v mnohých ohladoch odlisujú od predpisov uplatnovaných vo zvysnej casti státu. 107 V kazdom prípade, ako vyplýva z bodu 67 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia, základným kritériom existencie procesnej autonómie nie je rozsah právomoci priznanej vnútrostátnemu územnému celku, ale moznost tohto celku na základe tejto právomoci prijat rozhodnutie nezávisle, cize bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu. 108 Z toho vyplýva, ze povinnost vnútrostátneho územného celku zohladnit státny záujem v snahe respektovat medze právomocí, ktoré sú mu zverené, v zásade nie je skutocnostou, ktorá by mala negatívny vplyv na jeho procesnú autonómiu pri prijímaní rozhodnutia v medziach svojich právomocí. 109 V konaniach vo veciach samých je potrebné konstatovat, ze sa nezdá, tak ako to vyplýva z platných vnútrostátnych predpisov a najmä z clánkov 63 a 64 hospodárskej dohody, ze ústredná vláda by mohla priamo zasahovat do procesu prijímania Norma Foral s cielom respektovat také zásady, ako sú zásada solidarity, danovej harmonizácie alebo iných zásad, ako sú zásady uvedené zalobcami vo veciach samých. 110 Hoci právomoc vykladat právo Spolocenstva má Súdny dvor, právomoc urcit platné právo a vykladat ho, ako aj uplatnit právo Spolocenstva na spory, ktoré mu boli predlozené, má práve vnútrostátny súd. Tomu teda prinálezí, aby na základe skúmaných skutocností a dalsích skutocností, ktoré povazuje za relevantné, overil, ci je druhé kritérium uvedené v bode 67 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, konkrétne kritérium procesnej autonómie, splnené v konaniach vo veciach samých. O kritériu hospodárskej a financnej autonómie -- Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 111 Co sa týka tohto kritéria, z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze ich autori odkazujú na body 67 a 68 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia. Súdny dvor v nich rozhodol, ze jednak financné dôsledky znízenej sadzby vnútrostátnej dane, ktorá sa uplatnuje na podniky so sídlom v danom regióne, nesmú byt vyrovnávané dotáciami alebo subvenciami pochádzajúcimi od iných regiónov alebo od ústrednej vlády a jednak hospodárska autonómia existuje len vtedy, ak vnútrostátny územný celok znása politické a financné dôsledky opatrenia na znízenie dane. Viacero pripomienok predlozených Súdnemu dvoru sa týka výpoctu odvodu a dôsledkov, ktoré je potrebné z toho vyvodit vo vztahu k hospodárskej a financnej autonómii autonómneho spolocenstva Baskicko, ako aj historických území. 112 Comunidad Autónoma de La Rioja a Comunidad Autónoma de Castilla y León tvrdia, ze historické územia nemajú hospodársku autonómiu najmä z dôvodu rôznych zásad stanovených Ústavou a hospodárskou dohodou. 113 Diputaciones Forales naopak tvrdia, ze danový systém historických území sa zakladá na dvoch pilieroch, ktorými sú jednak danová autonómia a zodpovednost a jednak zásada jednostranného rizika. 114 Po preskúmaní odôvodnenia návrhov na zacatie prejudiciálneho konania Confebask uvádza, ze podla vnútrostátnej judikatúry si kritérium hospodárskej autonómie v danovej oblasti vyzaduje hospodárske rozlísenie medzi autonómnym územím a zvysnou castou spanielskeho územia, takze prípadná zásada jednoty trhu by mohla spochybnit existenciu skutocnej autonómie. Confebask vsak zdôraznuje, ze rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, v nijakom prípade nevyzaduje prítomnost takej skutocnosti, ako je "samostatný hospodársky rámec", ktorý neexistuje ani medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva, ktoré je siroko integrovanou hospodárskou a sociálnou jednotkou. Jedinou relevantnou skutocnostou je to, ze danové bremeno nizsieho stupna, ktoré sa uplatnuje v urcenom regióne, nesmie byt financované prevodom od ústrednej vlády, z coho vyplýva, ze politické a hospodárske riziká rozhodnutí prijatých v danovej oblasti vnútrostátnym územným celkom znása tento celok, pricom takáto poziadavka sa v spanielskom práve nazýva "zásadou danovej zodpovednosti". To platí aj pre historické územia, kedze danová zodpovednost je neoddelitelnou súcastou systému hospodárskej dohody. 115 Spanielska vláda skúma systém odvodu a zdôraznuje, ze hoci existujú rôzne financné toky medzi Spanielskom a autonómnym spolocenstvom Baskicko, existuje tiez cistý príspevok Baskicka v prospech spanielskeho ministerstva financií, ktorý je urcený na financovanie zálezitostí zabezpecovaných státom, a nie Baskickom. Trvá na skutocnosti, ze danové zmeny prijaté príslusnými orgánmi historických území nemenia ani financné toky medzi státom a Baskickom, ani mnozstvo sluzieb poskytovaných státom. Spanielska vláda z toho vyvodzuje, ze z politického, ako aj z hospodárskeho hladiska historické územia znásajú dôsledky svojich rozhodnutí v danovej oblasti. 116 Talianska vláda sa domnieva, ze skutocnost, ze spanielsky stát má výlucnú právomoc v oblastiach, ako je menový systém, základné zásady a koordinácia vseobecného plánovania hospodárskej cinnosti, hospodársky systém sociálneho zabezpecenia a verejné práce vseobecného záujmu, nespochybnuje existenciu dostatocnej úrovne hospodárskej a financnej autonómie. 117 Vláda Spojeného královstva sa domnieva, ze skutocnost, ze spanielsky stát si ponecháva urcitú kontrolu nad vseobecným hospodárskym rámcom a existenciou odvodu, ktorým sa prispieva na státne výdavky, sa nezdá byt nezlucitelnou s kritériom hospodárskej a financnej autonómie, pokial sadzba dane nemá vplyv na výsku tohto odvodu. 118 Komisia po prvé tvrdí, ze ked ide o preskúmanie, ci urcité danové opatrenie je, alebo nie je státnou pomocou, nie je potrebné zohladnovat motivacný úcinok, konkrétne vytvorenie podnikov, a teda zvýsenie danových príjmov, ktoré by mohlo vyvolat znízenie daní, kedze takýto úcinok nemozno a priori urcit. V kazdom prípade sa vsak to, ci má urcité opatrenie povahu státnej pomoci, musí posudzovat z prípadu na prípad a v stanovenom okamihu na úrovni podniku jej príjemcu. Po druhé Komisia zdôraznuje, ze preskúmanie hospodárskej autonómie urcitého územia si vyzaduje analýzu vsetkých mechanizmov financných prevodov a mechanizmov solidarity, aj ked sa ako také nejavia (napríklad mechanizmu jediného fondu sociálneho zabezpecenia, zarucenia poskytnutia minimálnej úrovne verejných sluzieb státom, atd.). Komisia po tretie zdôraznuje, ze na úcely overenia, ci je danové opatrenie potrebné povazovat za státnu pomoc, nemozno zohladnovat ciele státnych zásahov, ale úcinky takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti pripomína, ze skutocnost, ze urcitému územiu sa poskytla rozsiahla právomoc v danovej oblasti a ze rozhoduje o svojich príjmoch, nevyhnutne neznamená, ze má základnú úlohu pri vymedzení hospodárskeho prostredia. 119 Komisia v tomto ohlade zdôraznuje dôlezitost ústavnej zásady solidarity, ktorá predstavuje medzu financnej autonómie historických území a musí zarucovat minimálnu úroven sluzieb na celom spanielskom území. 120 Komisia osobitne skúma fond náhrad medzi jednotlivými územiami upravený clánkom 158 ods. 2 Ústavy. Samotná existencia tohto fondu podla nej naznacuje, ze historické územia nenesú financné dôsledky rozhodnutia týkajúceho sa znízenia sadzby dane alebo zvýsenia povolených odpoctov. Co sa týka odvodu, z analýzy jeho mechanizmu vyvodzuje, ze sa vypocítava v závislosti od príjmu historických území vo vztahu k príjmu státu a ze v dôsledku toho je mechanizmom solidarity. Navyse existujú dalsie financné prevody, ako sú úpravy a vyrovnania týkajúce sa priamych a nepriamych daní, ktoré sú taktiez mechanizmami solidarity, kedze urcité náhrady sa vypocítavajú v závislosti od príjmu historických území. 121 Co sa týka sociálneho zabezpecenia, Komisia odkazuje na správu ministerstva práce a sociálnych vecí týkajúcu sa rokov 1999 az 2005. Napríklad v oblasti dôchodkov mal systém v roku 2005 v autonómnom spolocenstve Baskicko deficit vo výske 311 miliónov eur. Komisia z toho vyvodzuje, ze sluzby sociálneho zabezpecenia sú financované ostatnými autonómnymi spolocenstvami. Kedze financovanie deficitov bolo súcastou právomocí, ktoré autonómne spolocenstvo Baskicko nevykonávalo, prispievalo nan prostredníctvom odvodu. Kedze sa vsak tento odvod vypocítaval z príjmu tohto spolocenstva, systém zavedený na vyrovnanie deficitu sociálneho zabezpecenia predstavoval mechanizmus solidarity. 122 Vzhladom na uvedené skutocnosti dospela Komisia k záveru, ze historické územia neznásajú vsetky financné dôsledky opatrení na znízenie sadzby dane alebo zvýsenie povolených odpoctov. V dôsledku toho sa nesplnila tretia podmienka uvedená v bode 67 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia. -- Odpoved Súdneho dvora 123 Ako vyplýva z bodu 67 uz citovaného rozsudku Portugalsko/Komisia, podmienkou na to, aby vnútrostátny územný celok mal hospodársku a financnú autonómiu, je, aby financné dôsledky znízenia sadzby dane uplatnujúcej sa na podniky pôsobiace v danom regióne neboli vyrovnávané príspevkami alebo subvenciami od ostatných regiónov alebo od ústrednej vlády. 124 Financné prevody medzi spanielskym státom a autonómnym spolocenstvom Baskicko sú upravené hospodárskou dohodou a zákonom z roku 2002 o odvode. Je preto potrebné v prvom rade skúmat tieto ustanovenia, aby sa overilo, ci môzu mat za následok, ze spanielsky stát bude nahrádzat financné dôsledky danového opatrenia prijatého Diputaciones Forales. 125 Metóda výpoctu odvodu je osobitne komplexná. Prvá etapa tohto výpoctu spocíva v ohodnotení výsky výdavkov, ktoré znása stát na celom území Spanielskeho královstva v súvislosti s právomocami, ktoré autonómne spolocenstvo Baskicko nevykonáva. Na túto sumu sa uplatní koeficient zápoctu, ktorý musí v zásade odzrkadlovat pomernú dôlezitost baskického hospodárstva v rámci Spanielskeho královstva ako celku. Nakoniec sa pristúpi k rôznym úpravám s cielom zlepsit odhad príjmov získaných rôznymi územnými celkami z rôznych daní. 126 Z pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze výska danových príjmov historických území nemá vplyv na prvú cast výpoctu odvodu, ktorá spocíva výlucne v ohodnotení rôznych výdavkov znásaných Spanielskom. Co sa týka úprav, Norma Foral zavádzajúca výhodnejsie zdanovanie pre danových poplatníkov, ktorí patria do jej pôsobnosti, by tieto úpravy mohla ovplyvnit výlucne nepriamo. 127 Jedným zo základných údajov na výpocet odvodu je koeficient zápoctu, v súcasnosti stanovený na 6,24 %. V tomto ohlade z prednesov na Súdnom dvore vyplynulo, ze hoci sa tento koeficient urcuje na základe hospodárskych údajov, napriek tomu sa stanovuje predovsetkým v rámci politických rokovaní medzi Spanielskom a autonómnym spolocenstvom Baskicko. Rozhodnutie o znízení sadzby dane by teda nevyhnutne nemuselo mat vplyv na výsku tohto koeficientu. 128 Komisia na pojednávaní spochybnila súcasný koeficient zápoctu, lebo sa domnievala, ze je podhodnotený a ze v dôsledku toho historické územia prispievajú na výdavky státu v mensej miere, ako by mali. Je vsak dôlezité opätovne pripomenút, ze Súdny dvor má výlucne právomoc vykladat clánok 87 ods. 1 ES a nie rozhodnút, ci bol v konaniach vo veciach samých koeficient zápoctu podla zákona z roku 2002 o odvode vypocítaný z hospodárskeho hladiska správne, alebo ci bol podhodnotený. 129 Je vsak potrebné zdôraznit, ze podhodnotenie uvedeného koeficientu by mohlo byt len indíciou neexistencie hospodárskej autonómie historických území. Musí vsak existovat urcitá náhrada, teda vztah prícinnej súvislosti medzi danovým opatrením prijatým Diputaciones Forales a sumami uhrádzanými Spanielskom. 130 Ako sa uviedlo na Súdnom dvore, koeficient zápoctu sa stanovuje na základe hospodárskych údajov v rámci politických rokovaní, kde spanielsky stát, ktorý sa na nich zúcastnuje, bráni státny záujem, ako aj záujmy ostatných regiónov Spanielskeho královstva. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby stanovil, ci je cielom takéhoto postupu stanovenia koeficientu umoznit ústrednej vláde nahradit náklady subvencie alebo prijatia danového opatrenia v prospech podnikov prostredníctvom historických území. 131 Rovnako prinálezí tomuto súdu, aby skúmal úcinky tohto postupu a overil, ci z dôvodu prijatej metodológie a zohladnovaných hospodárskych údajov môze mat stanovenie koeficientu zápoctu a vo vseobecnosti výpocet odvodu za úcinok kompenzáciu dôsledkov danového opatrenia prijatého Diputaciones Forales spanielskym státom. 132 Komisia vo svojich písomných pripomienkach taktiez tvrdí, ze existujú mnohé financné prevody kompenzujúce danové opatrenia na znízenie daní, ako sú prevody vyplývajúce z existencie jediného fondu sociálneho zabezpecenia, zo zarucenia poskytnutia minimálnej úrovne verejných sluzieb státom alebo z existencie fondu náhrad medzi jednotlivými územiami. Okrem toho na pojednávaní dávala dôraz na prevody a subvencie v znacnej sume v prospech verejných orgánov autonómneho spolocenstva Baskicko, ktoré sa pri výpocte odvodu nezohladnili. 133 V tomto ohlade môze byt síce urcitá financná náhrada deklarovaná a konkretizovaná, no môze byt tiez skrytá a vyplývat výlucne z konkrétneho preskúmania financných tokov medzi dotknutým vnútrostátnym územným celkom, clenským státom a ostatnými regiónmi tohto státu. 134 Toto preskúmanie môze totiz poskytnút informáciu o tom, ze rozhodnutie o znízení dane prijaté vnútrostátnym územným celkom má za následok vyssie financné prevody v prospech tohto celku z dôvodu spôsobov výpoctu pouzitých na stanovenie prevádzaných súm. 135 Ako vsak v podstate uviedla generálna advokátka v bode 109 svojich návrhov a v rozpore s tým, co, zdá sa, tvrdí Komisia, samotná skutocnost, ze z celkového posúdenia financných vztahov medzi státom a jeho vnútrostátnymi územnými celkami vyplýva, ze dochádza k financným prevodom od uvedeného státu v prospech týchto celkov, ako taká nemôze stacit na preukázanie, ze tieto celky nenesú financné dôsledky danových opatrení, ktoré prijali, a preto nemajú financnú autonómiu, pokial sa uvedené financné prevody môzu vysvetlit dôvodmi, ktoré nemajú nijaký vztah s uvedenými danovými opatreniami. 136 Vo veciach samých nie je sporné, ze právomoci historických území sú vymedzené najmä rôznymi zásadami spomenutými na Súdnom dvore a najmä zásadou danovej harmonizácie. 137 Vzhladom na tieto medze právomocí je dôlezité skúmat, ci by Normas Forales prijaté historickými územiami mohli byt, ako tvrdí najmä Komisia, dôvodom na poskytnutie skrytých náhrad v takých oblastiach, ako je sociálne zabezpecenie alebo zarucenie poskytnutia minimálnej úrovne verejných sluzieb spanielskym státom, alebo v rámci samotného fungovania fondu náhrad medzi jednotlivými územiami. V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze Komisia svoje tvrdenia presnejsie nevysvetlila. 138 Nakoniec, co sa týka tvrdenia Komisie zdôrazneného na pojednávaní, podla ktorého sa sporné danové opatrenia neuplatnujú na vsetky usadené podniky alebo na vsetku výrobu uskutocnenú na území historických území, stací uviest, ze nemá vplyv na predchádzajúcu analýzu, pokial je nesporné, ze v súlade s tým, ako rozhodol Súdny dvor v bode 62 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného, sa uvedené opatrenia uplatnujú na vsetky podniky a výrobu, ktoré v súlade s pravidlami o rozdelení právomocí v danovej oblasti prijatými dotknutým clenským státom a týmto vnútrostátnym územným celkom spadajú do právomoci územného celku. 139 V kazdom prípade vsak Súdnemu dvoru neprinálezí, aby rozhodol, ci Normas Forales sporné v konaniach vo veciach samých sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Takáto kvalifikácia by totiz znamenala, ze Súdny dvor pristúpil k výkladu a uplatneniu relevantného vnútrostátneho práva, ako aj k preskúmaniu skutkových okolností, cize k vykonaniu úloh, ktoré patria do právomoci vnútrostátneho súdu, pricom vsak má výlucne právomoc vykladat pojem státna pomoc v zmysle tohto ustanovenia s cielom poskytnút uvedenému vnútrostátnemu súdu kritériá, ktoré mu umoznia rozhodnút spory, ktoré mu boli predlozené. 140 Na základe skúmaných a iných skutocností, ktoré vnútrostátny súd povazoval za relevantné, je preto potrebné dospiet k záveru, ze práve vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby overil, ci historické územia znásajú politické a financné následky danového opatrenia prijatého v rámci právomocí, ktoré im boli zverené. Záver týkajúci sa troch kritérií uvedených v bode 50 tohto rozsudku 141 Na úcely urcenia, ci Normas Forales prijaté historickými územiami predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je potrebné overit, ci tieto historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko majú dostatocnú institucionálnu, procesnú a hospodársku autonómiu na to, aby sa norma prijatá týmito ich orgánmi v rámci právomocí, ktoré im boli zverené, povazovala za vseobecne záväznú v rámci tohto vnútrostátneho územného celku a nebola selektívnej povahy v zmysle pojmu státna pomoc vyplývajúceho z clánku 87 ods. 1 ES. 142 Toto overenie mozno uskutocnit az po predchádzajúcej kontrole, ktorá umozní zarucit, ze historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko respektujú medze svojich právomocí, kedze pravidlá týkajúce sa najmä financných prevodov boli stanovené v závislosti od takto vymedzených právomocí. 143 Zistenie porusenia medzí právomocí by mohlo spochybnit výsledok analýzy uskutocnenej na základe clánku 87 ods. 1 ES, kedze referencný rámec na posúdenie selektívnej povahy normy, ktorá je vseobecne záväzná na území vnútrostátneho územného celku, by nevyhnutne netvorili historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko, ale by sa prípadne mohol rozsírit na celé spanielske územie. 144 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti je potrebné na polozenú otázku odpovedat tak, ze clánok 87 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely posúdenia selektívnej povahy urcitého opatrenia sa zohladnuje institucionálna, procesná a hospodárska autonómia, ktorou disponuje orgán, ktorý toto opatrenie prijíma. Vnútrostátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc oznacit platné vnútrostátne právo, vykladat ho, ako aj uplatnit právo Spolocenstva na spory, ktoré sú mu predlozené, prinálezí, aby overil, ci historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko majú takúto autonómiu, dôsledkom coho by bolo to, ze normy prijaté v medziach právomocí, ktoré Ústava a dalsie ustanovenia spanielskeho práva zverujú týmto vnútrostátnym územným celkom, nie sú selektívnej povahy v zmysle pojmu státna pomoc, ako ho upravuje clánok 87 ods. 1 ES. O trovách 145 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veciach samých incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Clánok 87 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely posúdenia selektívnej povahy urcitého opatrenia sa zohladnuje institucionálna, procesná a hospodárska autonómia, ktorou disponuje orgán, ktorý toto opatrenie prijíma. Vnútrostátnemu súdu, ktorý jediný má právomoc oznacit platné vnútrostátne právo, vykladat ho, ako aj uplatnit právo Spolocenstva na spory, ktoré sú mu predlozené, prinálezí, aby overil, ci historické územia a autonómne spolocenstvo Baskicko majú takúto autonómiu, dôsledkom coho by bolo to, ze normy prijaté v medziach právomocí, ktoré spanielska ústava z roku 1978 a dalsie ustanovenia spanielskeho práva zverujú týmto vnútrostátnym územným celkom, nie sú selektívnej povahy v zmysle pojmu státna pomoc, ako ho upravuje clánok 87 ods. 1 ES. Podpisy __________________________________________________________________ ( [7]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyH3ZJR/L96865-4442TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800678301-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0422&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0314&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0225&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0283&locale=SK 7. file:///tmp/lynxXXXXyH3ZJR/L96865-4442TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800678301-E0001