ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 10. júla 2008 ( [1]*1 ) Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania O odvolaní O prípustnosti O vseobecnej námietke neprípustnosti O námietke neprípustnosti zalozenej na tom, ze zalobcovia nenapadli rozhodujúcu cast napadnutého rozsudku O veci samej O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil neprimerané podmienky dokazovania, pokial ide o rozhodnutia povolujúce koncentrácie -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil oznámenie o výhradách ako základ na posúdenie obsahu sporného rozhodnutia -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode, ako aj o prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna vyzadoval od Komisie, aby po odpovedi na oznámenie o výhradách zacala nové overenia a pouzil neprimerané podmienky dokazovania na skutocnosti obsiahnuté v odpovedi na oznámenie o výhradách -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna sa opieral o dôkazy, ktoré neboli sprístupnené úcastníkom koncentrácie -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nezohladnil relevantné právne kritériá pouzitelné na vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna prekrocil rámec súdneho preskúmavania, ktorý mu prislúcha -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil nesprávnu normu v oblasti odôvodnenia rozhodnutí o povolení koncentrácií -- Napadnutý rozsudok -- Argumentácia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdnym dvorom O údajnom vzájomnom odvolaní O vrátení veci Súdu prvého stupna "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kontrola koncentrácií podnikov -- Spolocný podnik Sony BMG -- Zaloba proti zruseniu rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom -- Súdne preskúmanie -- Rozsah -- Poziadavky dokazovania -- Úloha oznámenia o výhradách -- Posilnenie alebo vytvorenie kolektívneho dominantného postavenia -- Odôvodnenie rozhodnutí povolujúcich koncentráciu -- Pouzitie dôverných informácií" Vo veci C-413/06 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 3. októbra 2006, Bertelsmann AG, so sídlom v Güterslohu (Nemecko), v zastúpení: P. Chappatte a J. Boyce, solicitors, Sony Corporation of America, so sídlom v New Yorku (Spojené státy americké), v zastúpení: N. Levy, barrister, R. Snelders, advokát, a T. Graf, Rechtsanwalt, odvolatelia, dalsí úcastníci konania: Independent Music Publishers and Labels Association (Impala), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: S. Crosby a J. Golding, solicitors, a I. Wekstein, advokát, zalobca v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Sony BMG Music Entertainment BV, so sídlom vo Vianene (Holandsko), v zastúpení: N. Levy, barrister, ako aj v zastúpení: R. Snelders, advokát, a T. Graf, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, G. Arestis a U. Lőhmus, sudcovia E. Juhász, A. Borg Barthet, M. Ilesic, J. Klucka, E. Levits a A. Ó Caoimh (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. novembra 2007, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. decembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Bertelsmann AG (dalej len "Bertelsmann") a Sony Corporation of America (dalej len "Sony") svojím odvolaním pozadujú zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. júla 2006, Impala/Komisia ([2]T-464/04, Zb. s. II-2289, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2005/188/ES z 19. júla 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP (Vec c. COMP/M.3333 -- SONY/BMG) ([3]Ú. v. EÚ L 62, 2005, s. 30, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Nariadenie Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([4]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v opravenom znení ([5]Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 ([6]Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164, dalej len "nariadenie") vo svojom clánku 2 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. 3. Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom." 3 Clánok 6 ods. 1 smernice stanovuje: "Komisia preskúma oznámenie bezodkladne po jeho dorucení. ... c) ... tam, kde Komisia zistí, ze oznámená koncentrácia spadá do oblasti pôsobnosti tohto nariadenia a vznikajú vázne pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konaní." 4 Clánok 8 ods. 2 a 3 splnomocnuje Komisiu vydat v rámci konania vo veci formálneho zistovania zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom zacatého podla clánku 6 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia (dalej len "formálne konanie") bud rozhodnutie o zlucitelnosti, v prípade potreby po zmenách zamýslanej oznámenej koncentrácie vykonaných dotknutými podnikmi, alebo rozhodnutie o nezlucitelnosti. Podla clánku 8 ods. 5 písm. a) nariadenia môze Komisia odvolat rozhodnutie, ktoré prijala podla odseku 2 toho istého clánku, ak je vyhlásenie zlucitelnosti zalozené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z podnikov alebo ak bolo získané podvodne. 5 Z clánku 10 ods. 1 nariadenia vyplýva, ze s výnimkou urcitých situácií, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné, disponuje Komisia lehotou jedného mesiaca na rozhodnutie o tom, ci zacne, alebo nezacne formálne konanie. Podla odseku 3 toho istého clánku sa musí rozhodnutie vyhlasujúce oznámenú koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom prijat najneskôr do styroch mesiacov odo dna zacatia formálneho konania. Podla clánku 10 ods. 6 nariadenia sa oznámená koncentrácia povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom, ak Komisia neprijala v lehote stanovenej v odseku 1 alebo v odseku 3 toho istého clánku 10 rozhodnutie o zacatí formálneho konania alebo rozhodnutie o tom, ci je táto koncentrácia zlucitelná so spolocným trhom. 6 Clánok 11 nariadenia sa týka ziadostí o informácie, ktoré Komisia môze, v prípade potreby formou rozhodnutia, zaslat pri plnení povinností, ktoré jej zveruje nariadenie, najmä oznamovatelom a iným podnikom alebo zdruzeniam podnikov. Clánky 14 a 15 nariadenia upravujú ukladanie pokút alebo penále, pokial sa v oznámení uvedú nesprávne alebo zavádzajúce informácie. 7 Clánok 18 ods. 3 smernice uvádza: "Komisia zalozí svoje rozhodnutie iba na námietkach, na základe ktorých zmluvné strany predlozili svoje pozorovania. Právo na obhajobu sa v konaní plne respektuje. Nahliadat do spisu musí byt umoznené aspon priamo zainteresovaným stranám, pricom sa respektuje právo podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva." 8 Clánok 19 nariadenia sa týka styku medzi Komisiou a príslusnými orgánmi clenských státov. Podla odseku 3 tohto ustanovenia sa pred prijatím kazdého rozhodnutia podla clánku 8 ods. 2 az 5 nariadenia uskutocnia konzultácie s poradným výborom pre koncentrácie. V súlade s odsekom 6 toho istého clánku uvedený poradný výbor predlozí svoje stanovisko k návrhu rozhodnutia Komisie, v prípade potreby k nemu dospeje hlasovaním. 9 Podla clánku 3 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 z 1. marca 1998 o oznámeniach, lehotách a vypocutí dotknutých osôb ustanovených v nariadení Rady (EHS) c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([7]Ú. v. ES L 61, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 284, dalej len "vykonávacie nariadenie") oznámenie o zamýslanej koncentrácii musí obsahovat informácie a dokumenty pozadované vo formulári CO pripojenom k samotnému nariadeniu. 10 Clánok 13 ods. 2 vykonávacieho nariadenia predovsetkým stanovuje, ze Komisia oznámi svoje námietky oznamujúcim stranám písomne s uvedením lehoty, v priebehu ktorej ju môzu tieto strany písomne oboznámit so svojimi názormi. Skutkové okolnosti 11 Skutkové okolnosti uviedol Súd prvého stupna v bodoch 1 az 11 napadnutého rozsudku takto: "1 Independent Music Publishers and Labels Association (Impala) je medzinárodným zdruzením podla belgického práva, ktoré zdruzuje 2500 nezávislých spolocností v oblasti výroby hudby. 2 Komisii bolo 9. januára 2004 dorucené oznámenie podla [nariadenia] o zamýslanej koncentrácii, ktorou spolocnost Bertelsmann... a spolocnost Sony... zamýslali spojit svoje celosvetové cinnosti v oblasti hudobných nahrávok. 3 Bertelsmann je medzinárodná mediálna spolocnost... pôsob[iaca] v oblasti hudobných nahrávok prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti, Bertelsmann Music Group (BMG), ktorú plne ovláda.... 4 ... V odvetví hudobných nahrávok [Sony] pôsobí prostredníctvom Sony Music Entertainment. ... 5 Navrhovaná transakcia spocíva v integrácii celosvetových cinností úcastníkov koncentrácie v oblasti hudobných nahrávok (s výnimkou cinností Sony v Japonsku) do troch alebo viacerých nových spolocností vytvorených podla 'Business Contribution Agreement` (dohoda o integrácii cinností) z 11. decembra 2003. Navrhuje sa, aby tieto spolocné podniky boli prevádzkované spolocne pod názvom Sony BMG. 6 Podla dohody bude Sony BMG pôsobit v oblasti objavovania umelcov a ich uvádzania na scénu [cinnost umeleckého riadenia nazývaná A & amp; R (Umelec a repertoár)] a v oblasti propagácie a predaja diskov, ktoré z nej vyplývajú. Sony BMG sa nebude zúcastnovat súvisiacich cinností, akými sú vydávanie hudby, výroba a distribúcia. 7 Dna 20. januára 2004 Komisia zaslala urcitému poctu hrácov na trhu dotazník. [Impala] na tento dotazník odpovedala a 28. januára 2004 predlozila samostatné vyjadrenie..., v ktorom vysvetlila dôvody, ktoré podla neho mali viest Komisiu k tomu, aby koncentráciu vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom. [Impala] v nom vyjadrila svoje obavy, pokial ide o zvýsenú mieru koncentrácie na trhu a jej úcinok na prístup na trh, vrátane odvetvia distribúcie, médií, internetu, ako aj na rozhodovanie spotrebitelov. 8 Komisia rozhodnutím z 12. februára 2004 dospela k záveru, ze oznámená transakcia vyvoláva vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom a s vykonávaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a zacala [formálne] konanie. 9 Dna 24. mája 2004 zaslala Komisia úcastníkom koncentrácie oznámenie o výhradách, v ktorom dospela k predbeznému záveru, ze oznámená transakcia je nezlucitelná so spolocným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP, pretoze by posilnila kolektívne dominantné postavenie na trhu s hudobnými nahrávkami a na velkoobchodnom trhu s licenciami pre hudbu on-line a pretoze by koordinovala správanie materských spolocností spôsobom nezlucitelným s clánkom 81 ES. 10 Úcastníci koncentrácie odpovedali na oznámenie o výhradách a 14. a 15. júna 2004 sa pred úradníkom povereným vypocutím uskutocnilo vypocutie okrem iného za prítomnosti [Impala]. 11 Komisia [sporným rozhodnutím] vyhlásila koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 8 ods. 2 nariadenia..." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 12 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. decembra 2004 Impala podala zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia. Na podporu tejto zaloby Impala uviedla pät zalobných dôvodov, ktoré sa delili na niekolko castí. 13 V rámci prvého zalobného dôvodu, týkajúceho sa posilnenia uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia na trhu s hudobnými nahrávkami, Súd prvého stupna po tom, co najprv uviedol niektoré pripomienky k pojmu "kolektívne dominantné postavenie", preskúmal argument, podla ktorého sporné rozhodnutie v podstate po právnej stránke dostatocne nevysvetluje dôvody, pre ktoré sú zlavy, najmä akciové, prekázkou transparentnosti nevyhnutnej na vytvorenie takého postavenia. 14 Súd prvého stupna síce dospel k záveru uvedenému v bode 325 napadnutého rozsudku, podla ktorého v podstate sporné rozhodnutie musí byt zrusené pre nedostatocné odôvodnenie, preskúmal vsak subsidiárne v bodoch 327 az 458 uvedeného rozsudku argumenty Impala, podla ktorých sú skutocnosti uvedené Komisiou s cielom preukázat nedostatok transparentnosti dotknutých trhov s hudobnými nahrávkami postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. 15 V tomto ohlade Súd prvého stupna predovsetkým uviedol v bode 373 napadnutého rozsudku, ze tak zo sporného rozhodnutia, ako aj z argumentácie rozvinutej Komisiou pred Súdom prvého stupna vyplýva, ze údajný jediný faktor netransparentnosti trhu vyplýva z mensej transparentnosti akciových zliav. V bodoch 377 a 378 napadnutého rozsudku rozhodol na jednej strane, ze dôkazy, tak ako sú uvedené v spornom rozhodnutí, neumoznujú podopriet závery, ktoré z nich Komisia vyvodzuje, a na druhej strane, ze tieto závery sa tiez jednoznacne odlisujú od zistení uvedených v oznámení o výhradách. 16 V bodoch 475 a 476 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol svoje závery k prvému zalobnému dôvodu, ktorý mu bol predlozený, v takomto znení: "475 ... tvrdenie, podla ktorého nie sú trhy s hudobnými nahrávkami dostatocne transparentné na umoznenie kolektívneho dominantného postavenia, nie je po právnej stránke dostatocne odôvodnené a doslo v rámci neho k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pretoze okolnosti, na ktorých sa toto tvrdenie zakladá, sú neúplné a neobsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré mala Komisia zohladnit, a nemozno ním podopriet závery, ktoré sú z neho vyvodené. Kedze toto tvrdenie predstavuje... základný dôvod, na základe ktorého Komisia... dospela k záveru o neexistencii kolektívneho dominantného postavenia, musí byt [sporné] rozhodnutie zrusené uz len z tohto samotného dôvodu. 476 Kedze aj v analýze týkajúcej sa odvetných prostriedkov doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu alebo prinajmensom k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pricom táto analýza predstavovala dalsí základný dôvod, na základe ktorého Komisia v [spornom] rozhodnutí dospela k záveru o neexistencii kolektívneho dominantného postavenia, táto vada taktiez odôvodnuje zrusenie [sporného] rozhodnutia." 17 Svojím druhým zalobným dôvodom uvedeným pred Súdom prvého stupna Impala tvrdila, ze Komisia porusila clánok 253 ES a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze zamýslaná koncentrácia nevytvorí kolektívne dominantné postavenie na trhu s hudobnými nahrávkami. 18 V bode 527 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zopakoval analýzu rizika vytvorenia kolektívneho dominantného postavenia obsiahnutú v spornom rozhodnutí a potom vyslovil v bode 528 uvedeného rozsudku tieto úvahy: "... týchto zopár tvrdení, natolko povrchných alebo dokonca cisto formálnych, nemôze predstavovat splnenie povinnosti Komisie vykonat analýzu budúceho vývoja... a to predovsetkým vtedy, pokial, ako je to v prejednávanej veci, koncentrácia vyvoláva vázne tazkosti. Bez ohladu na posúdenie prvého zalobného dôvodu Súdom prvého stupna totiz tak z okolnosti, ze Komisia mala v [spornom] rozhodnutí rozviest argumenty, aby dospela k záveru, ze neexistuje kolektívne dominantné postavenie pred uskutocnením koncentrácie, ako aj zo skutocnosti, ze po piatich mesiacoch vysetrovania dospela v oznámení o výhradách k záveru, ze také postavenie pred uskutocnením koncentrácie uz existuje, vyplýva, ze otázka, ci je fúzia dvoch z piatich velkých spolocností [velké nahrávacie spolocnosti, dalej len "velké spolocnosti"] spojená s rizikom vytvorenia kolektívneho dominantného postavenia, a fortiori vyvoláva vázne tazkosti, ktoré vyzadujú dôkladné preskúmanie. Kedze toto preskúmanie nebolo vykonané, uz z tohto samotného dôvodu vyplýva, ze druhý zalobný dôvod je dôvodný." 19 Súd prvého stupna v bode 539 napadnutého rozsudku pre úplnost rozhodol, ze Komisia nemohla opriet záver, ze dotknutá koncentrácia so sebou neprinása riziko vytvorenia kolektívneho dominantného postavenia, o neexistenciu dôkazu o uplatnení odvetných opatrení v minulosti a nedopustit sa pritom pochybenia. 20 Za týchto podmienok Súd prvého stupna dospel k záveru, ze prvý a druhý zalobný dôvod, ktoré pred ním boli uvedené, sú dôvodné, a zrusil sporné rozhodnutie bez toho, aby preskúmal tretí az piaty zalobný dôvod, ktoré mu boli predlozené. Návrhy úcastníkov konania 21 Vo svojom odvolaní odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol návrh Impala na zrusenie sporného rozhodnutia alebo subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna a -- zaviazal Impala na náhradu trov tohto konania. 22 V siedmich odvolacích dôvodoch, z ktorých niektoré sa delia na viac castí, odvolatelia uvádzajú, ze doslo k nesprávnym právnym posúdeniam, ktoré spocívajú v tom, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku: -- pouzil oznámenie o výhradách ako základ na posúdenie obsahu sporného rozhodnutia, -- vyzadoval od Komisie, aby zacala po odpovedi na oznámenie o výhradách nové overenia, -- uplatnil neprimerané a nesprávne podmienky na dokazovanie, pokial ide o rozhodnutia povolujúce koncentrácie, -- prekrocil rámec súdneho preskúmania, ktorý mu prinálezí, -- nedodrzal príslusné právne kritériá pouzitelné v oblasti vytvorenia alebo posilnenia kolektívneho dominantného postavenia, -- pouzil nesprávnu normu, pokial ide o odôvodnenie rozhodnutí povolujúcich koncentrácie, a -- opieral sa o dôkazy, ktoré neboli sprístupnené úcastníkom koncentrácie. 23 Sony BMG Music Entertainment BV v celom rozsahu pristupuje k odvolaniu, ako aj k návrhom odvolatelov. 24 Návrhy Komisie sú v podstate rovnaké ako návrhy odvolatelov. Komisia podporuje prvý, druhý a stvrtý odvolací dôvod, ako aj prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu. 25 Impala navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. Na úvod namieta neprípustnost celého odvolania alebo jeho casti. Okrem toho nemôze podla Impala odvolanie v ziadnom prípade viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pretoze odvolatelia nespochybnili bod 528 napadnutého rozsudku, ktorý by sám osebe stacil na odôvodnenie zrusenia sporného rozhodnutia. 26 Odvolatelia, ako aj Komisia navrhujú odmietnut tak námietku neprípustnosti, ako aj argumentáciu týkajúcu sa bodu 528 napadnutého rozsudku, ktorá bola zhrnutá v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 27 Na konci svojho vyjadrenia k odvolaniu Komisia vyjadrila "doplnujúce pripomienky k 'základným dôvodom` sporného rozhodnutia". Tieto pripomienky spochybnuje Impala, ktorá sa odvoláva na clánok 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Odvolatelia podporujú uvedené pripomienky. O odvolaní O prípustnosti O vseobecnej námietke neprípustnosti 28 Impala na úvod namieta neprípustnost odvolania v rozsahu, v akom predstavuje pokus nechat opätovne preskúmat skutkové otázky týkajúce sa nedostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia a zjavne nesprávneho posúdenia postihujúceho toto rozhodnutie, ktoré uz Súd prvého stupna vyriesil. Odvolanie sa totiz vo velkej miere snazí o opätovné preskúmanie skutkových otázok, ktoré nepatria do pôsobnosti Súdneho dvora. Impala navyse v tomto ohlade tvrdí, ze otázka, ci je rozhodnutie dostatocne odôvodnené, je skutkovou otázkou. Nakoniec dodáva, ze jej individuálne odpovede na odvolacie dôvody vznesené odvolatelmi treba chápat ako subsidiárne. 29 V tomto ohlade treba pripomenút, ze z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze konanie o odvolaní sa obmedzuje na právne otázky. Len Súd prvého stupna má teda právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [8]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 23 a 24; zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [9]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51 a 52, ako aj z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [10]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41). 30 Okrem toho podla judikatúry Súdneho dvora predstavuje otázka rozsahu povinnosti odôvodnenia právnu otázku, na ktorú sa vztahuje preskúmanie Súdnym dvorom v rámci odvolania, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vykonávané v tomto rámci musí nevyhnutne vziat do úvahy skutocnosti, o ktoré sa oprel Súd prvého stupna, aby dospel k záveru, ci je odôvodnenie dostacujúce alebo nedostacujúce (pozri rozsudky z 20. novembra 1997, Komisia/V, [11]C-188/96 P, Zb. s. I-6561, bod 24, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [12]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P ŕ C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 453). 31 Pokial ide o prejednávanú vec, ako vyplýva najmä z bodu 22 tohto rozsudku a v rozpore s tvrdením Impala, odvolatelia sa svojím odvolaním neusilujú vo vseobecnosti spochybnit skutkové posúdenia uskutocnené Súdom prvého stupna ako také. Odvolatelia naopak uplatnujú hlavne právne otázky, ktoré môzu byt legálne predmetom odvolania. Treba teda odmietnut vseobecnú námietku neprípustnosti vznesenú Impala. Napriek tomu sa treba v rozsahu, v akom Impala konkrétnejsie namieta neprípustnost niektorých konkrétnych castí odvolania, zaoberat týmito námietkami v rámci preskúmavania dotknutých odvolacích dôvodov. O námietke neprípustnosti zalozenej na tom, ze zalobcovia nenapadli rozhodujúcu cast napadnutého rozsudku 32 Impala tvrdí, ze Súd prvého stupna v kazdom prípade v bode 528 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nevykonala analýzu budúceho vývoja z toho hladiska, ci by dotknutá koncentrácia vytvorila kolektívne dominantné postavenie, a len z tohto jediného dôvodu rozhodol, ze druhý zalobný dôvod uvedený Impala bol dôvodný, co by samo osebe stacilo na to, aby bolo sporné rozhodnutie zrusené. Podla Impala teda aj v prípade, ze odvolatelia dosiahnu uznanie dôvodnosti jedného alebo viacerých svojich dôvodov, odvolanie musí byt v kazdom prípade odmietnuté z dôvodu, ze odvolatelia nespochybnujú zistenie, podla ktorého nebola vykonaná ziadna analýza budúceho vývoja. 33 V tomto ohlade stací konstatovat, ze v úvodnom vyjadrení odvolania sa vo výpocte konkrétne kritizovaných castí napadnutého rozsudku výslovne odkazuje na bod 528 uvedeného rozsudku, ako aj na body 533, 539 a 541 uvedeného rozsudku, ktoré sa tiez venujú otázke vytvorenia kolektívneho dominantného postavenia. 34 Za týchto okolností nemozno s úspechom tvrdit, ze odvolanie sa obmedzuje na úvahy Súdu prvého stupna v otázke posilnenia uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia a ze ho teda treba odmietnut pre neprípustnost ako celok. O veci samej 35 Sedem odvolacích dôvodov uvedených odvolatelmi sa v rôznych aspektoch prekrýva. V podstate sa prvý az stvrtý odvolací dôvod, ako aj siedmy odvolací dôvod týkajú spôsobov preskúmavania vykonávaného Súdom prvého stupna, najmä vo vztahu k otázkam dokazovania. Piaty odvolací dôvod sa týka pojmu "kolektívne dominantné postavenie". Siesty odvolací dôvod sa týka posúdenia Súdom prvého stupna, pokial ide o nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia. 36 Meritórne preskúmanie tohto odvolania treba zacat odvolacími dôvodmi, ktoré sa týkajú podmienok zaobchádzania s dôkazmi uplatnených Súdom prvého stupna, a najskôr druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil neprimerané podmienky dokazovania, pokial ide o rozhodnutia povolujúce koncentrácie -- Napadnutý rozsudok 37 Predovsetkým z bodov 289, 366 a 459 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna skúmal, ci skutocnosti slúziace ako základ sporného rozhodnutia mohli odôvodnit posúdenie Komisiou obsiahnuté v tomto rozhodnutí, podla ktorého neboli relevantné trhy dostatocne transparentné, aby umoznili kolektívne dominantné postavenie. -- Argumentácia úcastníkov konania 38 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelia poukazujú na to, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil nesprávne a neprimerané podmienky dokazovania, pokial ide o rozhodnutie o povolení koncentrácie. V rámci druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil podmienky dokazovania uplatnitelné na také rozhodnutia. 39 Kedze podla odvolatelov je povinnostou Komisie, aby podlozila rozhodnutie zakazujúce koncentráciu, musí, pokial nemohla zhromazdit dôkazy zodpovedajúce vysokému standardu na odôvodnenie takého zákazu stanovenému judikatúrou Spolocenstva, predovsetkým ked sa oprie o tézu kolektívneho dominantného postavenia, povolit zamýslanú koncentráciu. Predovsetkým z clánku 10 ods. 6 nariadenia totiz vyplýva, ze pokial Komisia nie je schopná preukázat ujmu hospodárskej sútazi na základe presvedcivých dôkazov, systém nariadenia jej ukladá povinnost povolit túto koncentráciu. 40 Navyse odvolatelia v tomto ohlade tvrdia, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepripustil, ze Komisia musí v prípade zákazu koncentrácie vyhoviet vyssím dôkazným poziadavkám nez v prípade povolenia takej koncentrácie, pretoze zákaz predstavuje závaznú prekázku obchodnej slobody oznamovatelov koncentrácie a pretoze v prospech koncentrácie musí svedcit domnienka zlucitelnosti so spolocným trhom. Z judikatúry vyplýva, ze Komisia musí preukázat opodstatnenost rozhodnutia zakazujúceho koncentráciu v súlade s prísnejsím kritériom, nez je kritérium vychádzajúce len z vázenia pravdepodobnosti, a ze v dôsledku toho Komisia nepodlieha rovnakej povinnosti v oblasti dokazovania pre rozhodnutie povolujúce koncentráciu a pre rozhodnutie, ktoré koncentráciu zakazuje. Podla prísnejsieho standardu, nez je len vázenie pravdepodobnosti, je totiz Komisia v skutocnosti povinná predlozit dôkaz o opodstatnenosti rozhodnutia, ktoré zakazuje koncentráciu. Podla odvolatelov nepripustenie takého "asymetrického" dôkazného standardu prechádza celým posúdením Súdom prvého stupna týkajúcim sa sporného rozhodnutia a dôkazov, o ktoré sa Komisia oprela. 41 Odvolatelia okrem toho tvrdia, ze Súd prvého stupna sa v dôsledku toho dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pozadoval od Komisie, aby preukázala netransparentnost trhu s hudobnými nahrávkami, zatial co mal skúmat, ci v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia umoznovali dostatocné dôkazy preukázat právne dostatocným spôsobom existenciu uvedenej transparentnosti. Týmto pochybením je postihnutý celý rozsudok a predovsetkým, s ohladom na rôzne aspekty opísané v úvodnom vyjadrení odvolania, jeho body 381 az 387, 389, 420, 428, 429, ako aj 433. 42 Podla Impala by prijatie argumentácie odvolatelov na podporu druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu a uznanie existencie domnienky v prospech povolenia koncentrácie mohlo mat závazné dosahy na rezim kontroly týchto operácií, ako je riziko zneuzitia systému. Uvedená argumentácia porusuje jemnú rovnováhu vytvorenú právnou úpravou Spolocenstva, pokial ide o kontrolu koncentrácie medzi súkromnými a verejnými záujmami a "povinnostou dvojitej symetrie" ulozenou Komisiou, aby zakázala koncentrácie, ktoré sú nezlucitelné so spolocným trhom, povolila tie, ktoré sú s ním zlucitelné. Podmienky dokazovania vyzadované v tomto ohlade zodpovedajú vázeniu pravdepodobnosti a je vecou Komisie, aby preukázala, co je pravdepodobnejsie. Okrem toho Impala uvádza, ze Súd prvého stupna dospel jednak k záveru, ze Komisia zhromazdila súbor presvedcivých dôkazov, ktoré preukazovali transparentnost dotknutých trhov, ale ze sa aj napriek tomu nakoniec domnievala, ze táto transparentnost je nedostatocná, pricom sa oprela o existenciu "nizsej priehladnosti" akciových zliav. Súd prvého stupna okrem toho konstatoval, ze dôkazy, ktoré mali preukázat túto nedostatocnú transparentnost, ju nepotvrdzovali. 43 Impala sa okrem toho domnieva, ze sa zdá, ze odvolatelia argumentmi uvedenými v bode 41 tohto rozsudku vyzývajú Súdny dvor, aby sa vrátil k posúdeniam skutkových okolností vykonaným Súdom prvého stupna. -- Posúdenie Súdnym dvorom 44 Na úvod z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze údajné nedodrzanie pravidiel v oblasti dokazovania predstavuje právnu otázku, ktorá je prípustná vo fáze odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Commission, [13]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 65, ako aj z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [14]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 40). V rozsahu, v akom Impala v rámci svojej vseobecnej námietky neprípustnosti konkrétne namieta neprípustnost celého tretieho odvolacieho dôvodu, nemozno túto argumentáciu prijat. 45 Pokial ide o vec samu, ako uvádza Impala, druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu sa sústreduje na tvrdenie, ze sa poziadavky v oblasti dokazovania lísia podla toho, ci ide o rozhodnutie povolujúce koncentráciu alebo o rozhodnutie, ktoré ju zakazuje. V tomto ohlade úcastníci konania nespochybnili, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku pouzil rovnaké dôkazné poziadavky vo vztahu k spornému rozhodnutiu, ktoré je rozhodnutím povolujúcim koncentráciu, ako poziadavky, ktoré by pouzil na rozhodnutie zakazujúce koncentráciu. 46 V tomto ohlade treba najskôr pripomenút, ze zo znenia odsekov 2 a 3 clánku 2 nariadenia nevyplýva, ze stanovuje rozdielne dôkazné poziadavky pre rozhodnutia povolujúce koncentráciu na jednej strane a pre rozhodnutia, ktoré takú koncentráciu zakazujú, na druhej strane. 47 Ako uz Súdny dvor v podstate rozhodol, analýza budúceho vývoja potrebná v oblasti kontroly koncentrácií, ktorá spocíva v skúmaní toho, ako by taká koncentrácia mohla zmenit urcujúce faktory stavu hospodárskej sútaze na danom trhu s cielom zistit, ci by spôsobila významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze, si vyzaduje predstavenie rôznych retazcov prícin a následkov na úcely zistenia, ktorý z nich je najpravdepodobnejsí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [15]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 43). 48 V rozpore s tvrdením odvolatelov z nariadenia teda nemozno vyvodit vseobecnú domnienku zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti oznámenej koncentrácie so spolocným trhom. 49 Tento výklad nariadenia nie je vyvrátený jeho clánkom 10 ods. 6, podla ktorého sa oznámená koncentrácia povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom, ak Komisia neprijala v príslusnej lehote rozhodnutie o zlucitelnosti oznámenej koncentrácie. Toto ustanovenie je totiz specifickým výrazom poziadavky rýchleho konania, ktorá charakterizuje vseobecnú struktúru nariadenia a ktorá ukladá Komisii povinnost dodrziavat prísne lehoty na prijatie konecného rozhodnutia (pozri v tomto ohlade rozsudok z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [16]C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 39). Uvedené ustanovenie vsak predstavuje výnimku zo vseobecnej struktúry nariadenia vyplývajúcej najmä z jeho clánku 6 ods. 1 a clánku 8 ods. 1, podla ktorých Komisia výslovne rozhoduje o koncentráciách, ktoré sú jej oznámené. 50 Okrem toho síce z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom musia byt podopreté dostatocne významnými a súhlasnými dôkazmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný "Kali & Salz", [17]C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 228) a ze v kontexte analýzy koncentrácie "konglomerátneho" typu je osobitne dôlezitá sila dôkazov predlozených Komisiou na preukázanie nevyhnutnosti rozhodnutia, ktorým sa táto koncentrácia vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom (pozri rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 44). 51 Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Komisia sa musí prispôsobit, najmä pokial sa opiera o tézu kolektívneho dominantného postavenia, vyssím poziadavkám na dôkazy v prípade rozhodnutí, ktoré koncentráciu zakazujú, nez v prípade rozhodnutí, ktoré koncentráciu povolujú. Táto judikatúra totiz iba odráza základnú funkciu dôkazu, ktorou je preukázat dôvodnost tézy alebo, ako v oblasti preskúmavania koncentrácií, potvrdit posúdenia, na ktorých sú zalozené rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, body 41 a 44). Okrem toho otázka, ci ide, alebo nejde o tézu kolektívneho dominantného postavenia, nemôze mat sama osebe vplyv na pouzitelné poziadavky na dôkazy. V tomto ohlade predstavuje komplexnost, ktorá je charakteristická pre tézu o narusení hospodárskej sútaze uvádzanú vo vztahu k oznámenej koncentrácii, skutocnost, ktorú treba zohladnit pri posudzovaní moznosti rôznych dôsledkov tejto koncentrácie, aby sa identifikovali tie, ktoré sú najpravdepodobnejsie, ale taká komplexnost nemá sama osebe vplyv na pozadovanú úroven dokazovania. 52 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia je pri rozhodovaní o koncentrácii na základe nariadenia v zásade povinná prijat stanovisko bud v zmysle povolenia tejto koncentrácie, alebo v zmysle jej zákazu v závislosti od posúdenia najpravdepodobnejsieho hospodárskeho vývoja pripísatelného dotknutej koncentrácii. 53 Z toho vyplýva, ze odvolatelia sa nesprávne domnievajú, ze pokial ide o rozhodnutie povolujúce koncentráciu, mal Súd prvého stupna preskúmat len to, ci Komisia pri pouzití velmi vysokých poziadaviek na dôkazy mohla zakázat spornú koncentráciu. V dôsledku toho treba bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k prípustnosti specifických výhrad k bodom napadnutého rozsudku uvedeným v bode 41 tohto rozsudku, dospiet k záveru, ze vzhladom na to, ze predpoklad, na ktorom sú tieto výhrady zalozené, je neopodstatnený, nemôzu byt tieto výhrady v ziadnom prípade prijaté. 54 S ohladom na vyssie uvedené teda treba druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil oznámenie o výhradách ako základ na posúdenie obsahu sporného rozhodnutia -- Napadnutý rozsudok 55 Vo viacerých castiach napadnutého rozsudku, predovsetkým v jeho bodoch 379, 424 a 446, Súd prvého stupna odkázal na oznámenie o výhradách, aby podporil svoju úvahu tak v rozsahu, v akom sa týka zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia, ako aj v rozsahu, v akom sa týka zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorými je postihnuté toto rozhodnutie. 56 V rámci preskúmavania zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia poznamenal Súd prvého stupna predovsetkým toto: "282 Najskôr je potrebné preskúmat vplyv [zdruzením Impala] zdôraznenej okolnosti, ze Komisia v oznámení o výhradách velmi jasne dospela k záveru, ze koncentrácia je nezlucitelná so spolocným trhom najmä z dôvodu existencie kolektívneho dominantného postavenia este pred uskutocnením zamýslanej koncentrácie a z dôvodu, ze trh s hudobnými nahrávkami bol velmi transparentný a osobitne vhodný pre koordináciu. 283 Tento podstatný obrat v stanovisku Komisie sa môze urcite zdat prekvapivým, najmä vzhladom na to, ako neskoro k nemu doslo. Ako totiz vyplýva zo spisu a z diskusií pred Súdom prvého stupna, Komisia sa na základe súboru informácií získaných pocas piatich mesiacov vysetrovania jednak od rôznych trhových subjektov, ako aj od úcastníkov koncentrácie pocas celého správneho konania domnievala, ze trh bol dostatocne transparentný na to, aby umoznil tichú koordináciu cien, a len v nadväznosti na argumentáciu úcastníkov koncentrácie za pomoci ich ekonomického poradcu na vypocutí [14.] a [15.] júna 2004 prijala opacné stanovisko bez toho, aby uskutocnila nové vysetrovanie trhu, a 1. júla 2004 zaslala návrh rozhodnutia poradnému výboru. 284 Ako vsak správne uvádza Komisia, z judikatúry (rozsudok [zo 17. novembra 1987], BAT a Reynolds/Komisia, [[18]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487]) vyplýva, ze ked Komisia zamietne návrh podaný podla clánku 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky {81} a {82} zmluvy ([19]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stací jej uviest dôvody, pre ktoré nepovazovala preukázanie existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze za mozné, a nie je povinná ani vysvetlit prípadné rozdiely oproti oznámeniu o výhradách, ktoré je prípravným dokumentom, pricom v nom uvedené posúdenia sú cisto predbeznej povahy a ich cielom je vymedzit predmet správneho konania vo vztahu k podnikom, ktoré sú úcastníkmi tohto konania, ani sa zaoberat vsetkými skutkovými a právnymi okolnostami, ktoré boli v rámci správneho konania skúmané. Vo svojom rozsudku [zo 7. januára 2004,] Aalborg Portland a i./Komisia, [[20]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123], Súdny dvor pripomenul predbeznú povahu oznámenia o výhradách a povinnost Komisie zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, najmä s cielom upustit od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné. 285 Taktiez je potrebné poznamenat, ze táto judikatúra sa vyvinula v súvislosti s konaniami podla clánkov 81 ES a 82 ES a nie v osobitnej oblasti kontroly koncentrácií, v rámci ktorej dodrzanie pevných lehôt vztahujúcich sa na prijatie rozhodnutí neumoznuje Komisii predlzit svoje vysetrovanie, cím sa aj znizuje pravdepodobnost toho, ze Komisia v priebehu správneho konania podstatným spôsobom zmení stanovisko. Vo svojich záverecných pripomienkach Komisia navyse zdôraznila, ze opatrenia v rámci vysetrovania uskutocnené po vypocutí spocívajú predovsetkým v konzultáciách s trhovými subjektmi, ktorých predmetom sú navrhnuté záväzky a netýkajú sa výhrad vyjadrených voci oznámenej koncentrácii. Pravdou vsak ostáva, ze oznámenie o výhradách je len prípravným aktom a ze konecné rozhodnutie mozno odôvodnit len vo vztahu ku vsetkým skutocnostiam a dôkazom relevantným na úcely posúdenia úcinkov predpokladanej koncentrácie na hospodársku sútaz na relevantných trhoch. Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze Komisia v rámci svojho rozhodnutia nevysvetlila zmenu svojho stanoviska voci stanovisku obsiahnutému v oznámení o výhradách, nemôze sama osebe znamenat, ze odôvodnenie chýba alebo ze je nedostatocné." -- Argumentácia úcastníkov konania 57 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil oznámenie o výhradách ako základ na posúdenie merita sporného rozhodnutia, pricom nedodrzal práva na obhajobu. 58 Za takých podmienok sa odvolatelia domnievajú, ze porovnanie medzi sporným rozhodnutím a predbeznými závermi Komisie obsiahnutými v oznámení o výhradách, ktoré Súd prvého stupna vykonal, nemôze podopriet závery uvedené v napadnutom rozsudku, pokial ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia a posúdenie Komisiou, ktoré sa v tomto rozhodnutí nachádza. Odvolatelia v tomto ohlade citujú body 300, 302 a 308 napadnutého rozsudku, co sa týka posúdenia odôvodnenia sporného rozhodnutia Súdom prvého stupna. Co sa dalej týka preskúmania argumentov zalozených na zjavne nesprávnom posúdení Súdom prvého stupna, odvolatelia vo svojom odvolaní kritizujú body 338, 339, 341, 362, 378, 379, 398, 402, 409, 419, 424, 446, 447, 451, 456, 467, 491, 532 a 538 uvedeného rozsudku. 59 Na podporu odvolatelov vo vztahu k tomuto odvolaciemu dôvodu Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna vo velkej casti napadnutého rozsudku v rozpore s judikatúrou, ktorú sám citoval v bode 284 uvedeného rozsudku a na ktorú "odkázal len formálne" nepreskúmava sporné rozhodnutie ako také, pokial ide o otázky, ci toto rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené, a co sa týka zalobného dôvodu zalozeného na pochybení vo veci samej, ci toto rozhodnutie obsahuje nesprávne skutkové zistenia alebo zjavne nesprávne posúdenia, ale sústreduje sa vo svojom rozsudku skôr na otázku, ci sa oznámenie o výhradách ukazuje ako nedôvodné. Podla Komisie Súd prvého stupna z toho, ze niektoré skutocnosti neboli uvedené v oznámení o výhradách, vyvodzuje, ze nemôzu mat význam na posúdenie dôsledkov koncentrácie vo vseobecnosti. Okrem toho, hoci Komisia v spornom rozhodnutí upresnila niektoré závery, ktoré boli formulované pozitívnejsie v oznámení o výhradách, oprel sa Súd prvého stupna pri svojom preskúmavaní o posúdenie, ktoré je uvedené v uvedenom oznámení. 60 Impala tvrdí, ze Súd prvého stupna sa obmedzil na uvedenie výtahov z oznámenia o výhradách, aby zdôraznil vnútornú nesúdrznost samotného sporného rozhodnutia a skutocnost, ze zistenia, ktoré sú v nom formulované, nie sú nicím podlozené. Súd prvého stupna výslovne uznal, ze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ze zistenia, ktoré obsahuje, sú len predbezné, a ze Komisia nemusí vysvetlovat rozdiely medzi týmto oznámením a sporným rozhodnutím. -- Posúdenie Súdnym dvorom 61 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada kontradiktórneho konania, ktorá je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá patrí najmä medzi práva na obhajobu, vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia Zmluvy ES (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint Association/Komisia, [21]17/74, Zb. s. 1063, bod 15; zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [22]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; Kali & Salz, uz citovaný, bod 174, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 66). 62 Pre konania o kontrole koncentrácií upravené nariadením je táto zásada stanovená v clánku 18 ods. 3 druhej vete tohto nariadenia a presnejsie v clánku 13 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Tieto posledné uvedené ustanovenia vyzadujú v podstate predovsetkým to, aby Komisia písomne oznámila svoje námietky oznamovatelom koncentrácie, s uvedením lehoty, pocas ktorej ju títo oznamovatelia môzu písomne oboznámit so svojimi názormi. 63 Z judikatúry týkajúcej sa clánkov 81 ES a 82 ES analogicky vyplýva, ze oznámenie o výhradách je procesný a prípravný dokument, ktorý na úcely zaistenia úcinného výkonu práva na obhajobu vymedzuje predmet správneho konania zacatého Komisiou, a teda jej bráni v tom, aby uplatnila dalsie výhrady v rozhodnutí, ktorým predmetné konanie ukoncuje (pozri najmä uznesenie z 18. júna 1986, BAT a Reynolds/Komisia, [23]142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, body 13 a 14). Pre oznámenie o výhradách je teda charakteristické, ze je predbezné a môze podliehat zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predlozili zúcastnené osoby, a na základe ostatných skutkových zistení (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 62). Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce z celého správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sú neopodstatnené, alebo aby upravila ci doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad. Oznámenie o výhradách teda Komisii nijako nebráni v tom, aby zmenila svoje stanovisko v prospech dotknutých podnikov (pozri uznesenie BAT a Reynolds/Komisia, uz citované, bod 13). 64 Z toho vyplýva, ze Komisia nie je viazaná skutkovými ani právnymi posúdeniami obsiahnutými v tomto dokumente. Naopak, musí odôvodnit svoje konecné rozhodnutie konecnými posúdeniami zalozenými na výsledkoch celého svojho vysetrovania, ktoré existujú v okamihu ukoncenia formálneho konania (pozri analogicky uznesenie BAT a Reynolds/Komisia, uz citované, bod 15). 65 Okrem toho Komisia nie je povinná vysvetlovat prípadné rozdiely oproti svojim predbezným posúdeniam obsiahnutým v oznámení o výhradách (pozri v tomto zmysle uznesenie BAT a Reynolds/Komisia, uz citované, bod 15, a rozsudok BAT a Reynolds/Komisia, uz citovaný, bod 70). 66 Na tejto predbeznej povahe oznámenia o výhradách nic nemení ani okolnost, ze Komisia podlieha v rámci kontroly koncentrácií, na rozdiel od prípadu spadajúceho do pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, prísnym procesným lehotám. Úcinný výkon práva na obhajobu totiz vyzaduje, aby sa argumentácia úcastníkov navrhovanej koncentrácie zohladnila v konaní o kontrole koncentrácií rovnakým spôsobom ako argumentácia dotknutých úcastníkov v konaniach zacatých podla clánkov 81 ES alebo 82 ES. 67 Je pravda, ze v napadnutom rozsudku, predovsetkým v jeho bodoch 284 a 285, Súd prvého stupna výslovne uznal prípravný charakter oznámenia o výhradách, a to aj v rámci preskúmavania koncentrácií. Dalej uznal, ze Komisia nie je v súlade s judikatúrou k clánkom 81 ES a 82 ES povinná vysvetlit prípadné odchýlky od oznámenia o výhradách. 68 S ohladom na argumentáciu odvolatelov a Komisie uvedenú v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku vsak treba preskúmat ich výhrady, ktoré sa týkajú radu konkrétnych odkazov Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách v rámci ním vykonávaného preskúmavania legálnosti sporného rozhodnutia. 69 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze hoci sa v rámci preskúmavania koncentrácií, oblasti, v ktorej Komisia v ekonomickej oblasti disponuje istou mierou volnej úvahy, preskúmanie súdom Spolocenstva obmedzuje na overenie vecnej presnosti skutkových zistení a absenciu zjavne nesprávneho posúdenia, nemení to nic na tom, ze správnost, úplnost a dôveryhodnost skutocností, ktoré sú základom rozhodnutia, môze byt predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 39, ako aj z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [24]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 56 a 57). Predovsetkým tak môze totiz súd Spolocenstva overit, ci existujú skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon diskrecnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [25]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14). Z toho vyplýva, ze bez ohladu na prípravný a predbezný charakter oznámenia o výhradách a napriek skutocnosti, ze Komisia nie je povinná vysvetlit prípadné odchýlky od oznámenia o výhradách, nemozno nevyhnute Súdu prvého stupna zamedzit, aby pouzil oznámenie o výhradách na výklad rozhodnutia Komisie, najmä pokial ide o preskúmanie jeho skutkového základu. 70 Tak napríklad odkazy na oznámenie o výhradách, ktoré Súd prvého stupna v rámci ním vykonávaného posúdenia odôvodnenia sporného rozhodnutia urobil v bodoch 300, 302 a 308 napadnutého rozsudku, sú, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 165 a 166 svojich návrhov, urobené len na ilustráciu, pokial nie sú dokonca nadbytocné. To platí aj pre niektoré body uvedeného rozsudku uvedené odvolatelmi, ktoré sa týkajú posúdenia Súdom prvého stupna argumentov zalozených na zjavne nesprávnych posúdeniach, a to body 338, 339, 341, 362, 402, 456, 467, 532 a 538 napadnutého rozsudku, ktoré slúzia len na ilustráciu a doplnenie toho, co uz Súd prvého stupna v kazdom prípade vyvodil priamo zo sporného rozhodnutia. 71 Treba vsak konstatovat, ze z niektorých odkazov na oznámenie o výhradách v napadnutom rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna bez ohladu na svoje vlastné vyhlásenia o predbeznej povahe tohto oznámenia, povazoval to, co kvalifikoval v bode 410 uvedeného rozsudku ako "predtým uskutocnené skutkové zistenia" v uvedenom oznámení za hodnovernejsie a rozhodujúcejsie, ako zistenia uvedené v samotnom spornom rozhodnutí. 72 Súd prvého stupna sa v tomto ohlade v podstate oprel o rozdiel medzi jednak takými "predtým uskutocnenými skutkovými zisteniami" a jednak "posúdeniami", ktoré boli spôsobilejsie na platnú zmenu. Predovsetkým v bode 379 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna kvalifikuje tvrdenie obsiahnuté v oznámení o výhradách, podla ktorého "existuje dostatok dôkazov, ze velké spolocnosti navzájom poznajú svoje obchodné podmienky", ako tvrdenie, ktoré nie je "posúdením Komisie, ktoré mozno zmenit, ako skôr... skutkové zistenie vyplývajúce z vysetrovania". Toto tvrdenie Súdu prvého stupna treba chápat s ohladom na dalsie tvrdenia urobené skôr v napadnutom rozsudku. V bode 335 uvedeného rozsudku teda Súd prvého stupna predovsetkým uvádza, ze "posúdenie obsiahnuté v [spornom] rozhodnutí musí byt v súlade s faktickými zisteniami uvedenými v oznámení o výhradách v rozsahu, v akom sa nepreukázalo, ze tieto zistenia boli nesprávne". Dalej v bode 378 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze "závery, ku ktorým sa dospelo [na základe takých dôkazov, ktoré sú uvedené] v [spornom] rozhodnutí, sa tiez jednoznacne odlisujú od zistení uvedených v oznámení o výhradách". 73 Súd prvého stupna sa teda neobmedzil na pouzitie oznámenia o výhradách na overenie správnosti, úplnosti a dôveryhodnosti skutocností, ktoré sú základom sporného rozhodnutia. Povazoval totiz za preukázanú urcitú kategóriu záverov obsiahnutých v tomto oznámení, ktoré vsak mohli byt povazované len za predbezné. 74 Táto koncepcia oznámenia o výhradách navyse vyplýva aj z dalsích bodov napadnutého rozsudku. V bodoch 409 a 410 uvedeného rozsudku teda Súd prvého stupna kritizuje skutocnost, ze Komisia nepoprela "predtým uskutocnené skutkové zistenia" obsiahnuté v oznámení o výhradách. Navyse v bode 424 uvedeného rozsudku sa vytýka odvolatelom a Komisii, ze nepotvrdili a ani "a fortiori nepreukázali", ze by "zistenie" v uvedenom oznámení bolo nesprávne. V bode 446 napadnutého rozsudku sa dokonca uvádza, ze "tvrdenie, ze neexistoval ziaden dôkaz o tom, ze zlavy citelne ovplyvnili ceny, predstavuje skôr skutkové zistenie ako posúdenie". Okrem toho v bodoch 398, 419, 447 a 451 uvedeného rozsudku je Komisia v podstate kritizovaná za to, ze sa na úcely sporného rozhodnutia v znacnej miere oprela o vplyv "akciových zliav", zatial co, ako Súd prvého stupna uvádza v bode 447 uvedeného rozsudku, v oznámení o výhradách Komisia "ani nepovazovala za nevyhnutné spomenút [také zlavy]". 75 Ako pritom Komisia uvádza, môze sa stat, ze oznamovatelia koncentrácie vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách doplnia alebo objasnia s ohladom na toto oznámenie svoj "postoj" k fungovaniu relevantného trhu alebo trhov, takze môzu byt doplnené nové skutocnosti alebo môzu byt skutocnosti, ktoré uz Komisia skúmala, umiestnené do úplne inej perspektívy. Za takých okolností, aj ked nie je preukázaná neopodstatnenost niektorých individuálnych predbezných zistení Komisie v oznámení o výhradách, posúdenie týchto zistení Komisiou môze byt v zmenenom kontexte úplne odlisné. V napadnutom rozsudku sa zdá, ze Súd prvého stupna tým, ze sa zameral na rozdiely medzi sporným rozhodnutím, ktoré bolo predmetom jemu podanej zaloby, a "predbeznými skutkovými zisteniami" v oznámení o výhradách, neprihliadol k tejto moznosti. Ako Komisia tvrdí, prístup Súdu prvého stupna vyplývajúci z niektorých bodov napadnutého rozsudku zrejme spocíva na predpoklade, ze predbezné závery Komisie v uvedenom oznámení o výhradách sú nemenne zalozené na jednoznacných dôkazoch. Nie je vsak mozné predpokladat, okrem prípadných nesporných skutocností, ktoré sú pre svoju empirickú a overitelnú povahu zrejmé do tej miery, az sú nespochybnitelné, ze tvrdenia obsiahnuté v oznámení o výhradách nemôzu byt zmenené z hladiska odpovedí na také oznámenie. Okrem toho aj za predpokladu, ze by Súd prvého stupna mal právo rozlísit medzi skutkovými zisteniami a posúdeniami obsiahnutými v oznámení o výhradách, treba konstatovat, ze v bodoch 379 a 446 napadnutého rozsudku kvalifikoval ako skutkové zistenia niektoré komplexné posúdenia, ktoré nemozno v ziadnom prípade povazovat za skutkové zistenia, ktoré nie je mozné zmenit. 76 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pri skúmaní argumentov zalozených na existencii zjavne nesprávnych posúdení zaobchádzal s niektorými skutocnostami obsiahnutými v oznámení o výhradách ako s dokázanými, pricom nepreukázal dôvody, pre ktoré by bez ohladu na konecné stanovisko prijaté Komisiou v spornom rozhodnutí mali byt tieto skutocnosti povazované za nespochybnitelne preukázané. 77 Táto chyba aj napriek tomu nemôze sama osebe spochybnit posúdenie Súdom prvého stupna uvedené v bode 377 napadnutého rozsudku, podla ktorého "dôkazy, tak ako sú uvedené v [spornom] rozhodnutí, neumoznujú podopriet závery, ktoré sú z nich vyvodené". V dôsledku toho nemôze sama osebe viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Je preto potrebné pristúpit k preskúmaniu dalsích odvolacích dôvodov. O druhom odvolacom dôvode, ako aj o prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna vyzadoval od Komisie, aby po odpovedi na oznámenie o výhradách zacala nové overenia a pouzil neprimerané podmienky dokazovania na skutocnosti obsiahnuté v odpovedi na oznámenie o výhradách -- Napadnutý rozsudok 78 V rámci svojho preskúmavania zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o transparentnost trhu, Súd prvého stupna v bode 414 napadnutého rozsudku predovsetkým tvrdí, ze "úcastníci koncentrácie nemôzu do poslednej minúty cakat s predlozením dôkazov na úcely vyvrátenia vcas vznesených výhrad Komisie, pretoze potom by Komisia uz nebola schopná uskutocnit potrebné overenia. V takomto prípade je prinajmensom potrebné, aby sa tieto dôkazy javili ako zvlást spolahlivé, objektívne, relevantné a presvedcivé, aby mohli platne vyvrátit výhrady vznesené Komisiou". 79 Súd prvého stupna sa okrem toho v bode 415 napadnutého rozsudku domnieva, ze Komisia nemôze "bez kontroly delegovat zodpovednost za priebeh urcitých aspektov vysetrovania na úcastníkov koncentrácie, najmä vtedy, ked tieto aspekty, tak ako je tomu v prejednávanej veci, predstavujú klúcový prvok, na ktorom sa rozhodnutie zakladá, a údaje a posúdenia predlozené úcastníkmi koncentrácie diametrálne odporujú informáciám získaným Komisiou v rámci jej vysetrovania, ako aj záverom, ktoré z nich vyvodila". 80 Súd prvého stupna navyse na rôznych miestach v napadnutom rozsudku, predovsetkým v jeho bodoch 398, 428 a 451 uvádza, ze Komisia po odpovedi úcastníkov koncentrácie na oznámenie o výhradách nevykonala ziadne nové stúdie trhu, aby preskúmala opodstatnenost nového smeru svojho posúdenia navrhovanej koncentrácie. -- Argumentácia úcastníkov konania 81 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v podstate rozhodol, ze Komisia je po odpovedi na oznámenie o výhradách povinná vykonat nové vysetrovanie trhu. Jeho záver, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia a chýb v odôvodnení, pretoze nevykonala nové overenia, je preto neopodstatnený. 82 Prvou castou tretieho odvolacieho dôvodu, ktorou sa treba zaoberat spolu s druhým odvolacím dôvodom, odvolatelia poukazujú na to, ze Súd prvého stupna v bode 414 napadnutého rozsudku v skutocnosti naznacoval, ze dôkazy v prospech predlozené oznamovatelmi koncentrácie v odpovedi na oznámenie o výhradách podliehajú vyssím poziadavkám, nez dôkazy predlozené Komisiou na podporu jej námietok v oznámení o výhradách. 83 Na podporu odvolatelov Komisia po prvé tvrdí, ze s ohladom na krátke lehoty, ktorým podlieha podla nariadenia, musí mat moznost opriet sa o dôkazy predlozené odvolatelmi v odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom uvedená odpoved je súcastou formálneho konania. Rovnako ako odvolatelia pripomína, ze nariadenie stanovuje ukladanie pokút alebo penále, pokial boli odovzdané nesprávne alebo zavádzajúce informácie, a oprávnuje Komisiu, aby odvolala rozhodnutie, ktoré sa zakladá na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z podnikov, alebo ak bolo získané podvodne. 84 Po druhé sa Komisia domnieva, ze bod 414 napadnutého rozsudku, ktorý opisuje prístup sledovaný Súdom prvého stupna v bodoch 415 az 457 uvedeného rozsudku s ohladom na vsetky dôkazy, vykazuje rad spojených nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa predovsetkým sily dôkazov predlozených v odpovedi na oznámenie o výhradách. 85 Impala tvrdí, ze Súd prvého stupna zohladnil striktné lehoty stanovené nariadením. Iba konstatoval skutocnost, ze Komisia nevykonala ziadne dodatocné vysetrovanie na trhu, pricom neuviedol, ci po vypocutí malo byt vysetrovanie na trhu vykonané. Podla Impala mala Komisia presetrit problematiku transparentnosti a zliav pred vydaním oznámenia o výhradách. 86 Pokial ide o prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu, Impala tvrdí, ze z bodu 414 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna odkazuje na teoretickú situáciu, v ktorej úcastníci koncentrácie predlozia dôkazy v poslednom okamihu a Komisii nenechajú ziadnu moznost na vykonanie potrebného vysetrovania. Podla Impala z toho istého bodu vyplýva aj to, ze treba predpokladat, ze Súd prvého stupna sa nedomnieval, ze Komisia mala viest vysetrovanie uvedenej problematiky po vypocutí, ale ze mala v tomto zmysle konat skôr v priebehu formálneho konania. -- Posúdenie Súdnym dvorom 87 Treba najskôr zamietnut tézu Impala uvedenú v bode 86 tohto rozsudku, podla ktorej sa bod 414 napadnutého rozsudku týka hypotetickej situácie. Taký výklad uvedeného bodu 414 popiera jeho samotné znenie, z ktorého vyplýva, ze sa poznámky Súdu prvého stupna kritizované v rámci prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajú konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. 88 Dalej treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 61 a 62 tohto rozsudku, dodrzovanie práva na obhajobu pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia, ktoré môze nepriaznivo zasiahnut do postavenia dotknutých podnikov, je v konaniach o kontrole koncentrácií nevyhnutné. 89 V dôsledku toho nie je v zásade mozné vytýkat oznamovatelom koncentrácie, ze predkladajú urcité, prípadne rozhodujúce argumenty, skutocnosti alebo dôkazy az v rámci svojej argumentácie v odpovedi na oznámenie o výhradách. Az z tohto oznámenia o výhradách sa totiz môzu úcastníci koncentrácie dozvediet podrobné informácie o tom, aké námietky Komisia vznása proti ich návrhu koncentrácie, ako aj o aké argumenty a dôkazy sa na tieto úcely opiera. Ako vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, vyplýva z práva na obhajobu oznamujúcich podnikov zakotveného v clánku 18 ods. 3 druhej vete nariadenia, ako aj v clánku 13 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ze tieto podniky majú v rámci ich písomného a ústneho vypocutia po dorucení oznámenia o výhradách právo uviest vsetko, co im umoznuje vyvrátit námietky Komisie a prinútit ju, aby povolila nimi navrhovanú koncentráciu. V rozpore s tým, co naznacuje Súd prvého stupna predovsetkým v bode 414 napadnutého rozsudku, je argumentácia predlozená v odpovedi na oznámenie o výhradách súcastou vysetrovania, ktoré sa vykonáva v rámci formálneho konania. Taká argumentácia nie je oneskorená, ale dochádza k nej v okamihu stanovenom na tento úcel v konaní o kontrole koncentrácií. 90 Okrem toho je tiez potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, poziadavka rýchleho konania, ktorá charakterizuje vseobecnú struktúru nariadenia, ukladá Komisii povinnost dodrziavat prísne lehoty na prijatie konecného rozhodnutia. 91 Za týchto podmienok nemôze byt Komisia predovsetkým s ohladom na casové obmedzenia, ktoré vyplývajú z procesných lehôt stanovených nariadením, v zásade povinná v kazdom jednotlivom prípade zaslat po oznámení o výhradách a vypocutí dotknutých podnikov viacerým hospodárskym subjektom ziadosti o informácie krátko pred odovzdaním svojho návrhu rozhodnutia poradnému výboru pre koncentrácie na základe clánku 19 nariadenia. 92 Okrem toho, ako uvádza Komisia, odpoved na oznámenie o výhradách môze upútat zvlástnu pozornost na skutocnosti, ktoré oznamovatelia koncentrácie povazujú za zásadné pre výsledok formálneho konania. Také skutocnosti nemuseli byt povazované za zásadné v oznámení o výhradách. Ich nezohladnenie by pritom mohlo byt súcastou kritiky oznamujúcich podnikov voci predbeznému posúdeniu Komisiou. S ohladom na poziadavky práva na obhajobu nemôze argumentácia oznamovatelov koncentrácie v odpovedi na oznámenie o výhradách podliehat vyssím poziadavkám, pokial ide o ich dôkaznú silu a presvedcivost, nez argumentácia konkurentov, zákazníkov a iných tretích osôb, ktoré Komisia v priebehu správneho konania vypocula, alebo informácie, ktoré oznamujúce podniky predlozili v skorsej fáze vysetrovania vykonávaného Komisiou. 93 Okrem toho, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí skúma argumenty na obhajobu oznamujúcich podnikov a vyuzije túto prílezitost na to, aby znovu zvázila svoje predbezné závery obsiahnuté v oznámení o výhradách a prípadne sa od nich odchýlila, "nedeleguje" vysetrovanie na uvedené podniky. V tomto ohlade treba pripomenút, ze clánky 14 a 15 nariadenia stanovujú ukladanie pokút alebo penále, pokial boli odovzdané nesprávne alebo zavádzajúce informácie, a ze clánok 8 ods. 5 písm. a) toho istého nariadenia oprávnuje Komisiu, aby odvolala rozhodnutie, ktoré sa zakladá na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z podnikov, alebo ak bolo získané podvodne. 94 Je pravda, ze Komisia musí argumenty úcastníkov koncentrácie starostlivo preskúmat s ohladom na ich správnost, úplnost a presvedcivost a v prípade odôvodnených pochybností ich nezohladnit. Je tiez pravda, ze podla clánku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia musí oznámenie zamýslanej koncentrácie obsahovat presné a úplné informácie a ze podla clánku 11 nariadenia sú oznamovatelia koncentrácie povinní na prípadné ziadosti Komisie o informácie poskytnút úplnú a presnú odpoved v stanovených lehotách, a pokial to neurobia v prípade, ze boli dotknuté informácie vyziadané rozhodnutím, môze Komisia podla clánkov 14 a 15 nariadenia ulozit pokuty a penále. Nic to vsak nemení na tom, ze Komisia musí pri prílezitosti odpovede na oznámenie o výhradách pod hrozbou znehodnotenia práva oznamovatelov koncentrácie na obhajobu pouzit rovnaké kritériá, ako kritériá pouzité na úcely preskúmania argumentácie tretích osôb alebo kritériá pouzité v skorsej fáze svojho vysetrovania, pricom je oprávnená vyvodit príslusné dôsledky v prípade, ze vo velmi pokrocilej fáze konania vyjde najavo, ze dotknuté oznámenie koncentrácie nie je v súlade s poziadavkami clánku 3 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. 95 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, ze v podstate ulozil Komisii povinnost, aby bola mimoriadne nárocná, pokial ide o dôkaznú silu dôkazov a argumentácie prednesenej oznamovatelmi koncentrácie v odpovedi na oznámenie o výhradách, a jednak tým, ze z toho vyvodil záver, ze ked po oznámení o výhradách neboli vykonané dodatocné stúdie trhu a Komisia prevzala argumentáciu odvolatelov na obhajobu, rovnalo sa to protiprávnemu preneseniu vysetrovania na úcastníkov koncentrácie. 96 Týmto nesprávnym právnym posúdením vsak nie je postihnutý celý rozsudok, predovsetkým nie jeho cast, ktorá sa týka nedostatkov odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj posúdenia Súdom prvého stupna uvedeného v bode 377 napadnutého rozsudku, podla ktorého "dôkazy, tak ako sú uvedené v [uvedenom] rozhodnutí, neumoznujú podopriet závery, ktoré sú z nich vyvodené". Preto treba vykonat preskúmanie dalsích odvolacích dôvodov. O siedmom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna sa opieral o dôkazy, ktoré neboli sprístupnené úcastníkom koncentrácie -- Napadnutý rozsudok 97 V bode 352 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania vykonaného Súdom prvého stupna, ktoré sa týkalo transparentnosti cien a najmä moznosti sledovania maloobchodného trhu velkými spolocnostami prostredníctvom týzdenných monitorovacích správ vytvorených ich obchodnými zástupcami, uvádza Súd prvého stupna zistenia Komisie obsiahnuté v spornom rozhodnutí, podla ktorého odvolatelia zaviedli systém týzdenných správ zahrnajúcich aj informácie o konkurentoch. V bodoch 356 az 360 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v tejto súvislosti doplnkovo odkazuje na rad dokumentov predlozených spolocnostou Impala, ktoré boli kvalifikované ako dôverné. Body 356 az 360 napadnutého rozsudku vo verzii uverejnené v Zbierke sú teda vyznacené len ako "[dôverné]". Na týzdenné monitorovacie správy sa odkazuje aj v bodoch 389 a 451 uvedeného rozsudku, pricom uvedený bod 389 obsahuje vo svojej verzii uverejnenej v Zbierke pasáz vyznacenú ako "[dôverné]". -- Argumentácia úcastníkov konania 98 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa v bodoch 356 az 360 napadnutého rozsudku opieral o dôkazy, ktoré Komisia nemala k dispozícii v dobe, ked prijala sporné rozhodnutie, a ktoré im neboli nikdy sprístupnené. V tomto ohlade je tazké pochopit, preco Súd prvého stupna tieto dokumenty uviedol v piatich bodoch svojho rozsudku a potom na ne este dvakrát odkazoval v bodoch 389 a 451 napadnutého rozsudku, aj ked ich nepovazoval za rozhodujúce pre výsledok svojho preskúmavania. 99 Impala tvrdí, ze dotknuté informácie boli spomenuté na vypocutí 14. a 15. júna 2004 v prítomnosti úcastníkov konania a boli po týchto diskusiách oznámené Komisii ako dôverné. Podla spolocnosti Impala teda odvolatelia pri týchto diskusiách vedeli o tom, ze ide o ich vlastné praktiky sledovania cien vo Francúzsku, a preto podali viacero pripomienok k tomuto aspektu rezimu urcovania cien tak v priebehu správneho konania, ako aj konania pred Súdom prvého stupna. V kazdom prípade podla spolocnosti Impala, aj keby boli výhrady odvolatelov vyjadrené v rámci tohto odvolacieho dôvodu dôvodné, nemozno ich zohladnit, pretoze uvedené informácie nemali vplyv na výsledok napadnutého rozsudku. -- Posúdenie Súdnym dvorom 100 Najskôr je potrebné odmietnut argument spolocnosti Impala uvedený v bode 99 tohto rozsudku, podla ktorého boli odvolatelia dostatocne informovaní o obsahu dokumentov uvedených v bodoch 356 az 360 napadnutého rozsudku pri vypocutí pred Komisiou. Z vyjadrenia k odvolaniu spolocnosti Impala pred Súdnym dvorom totiz vyplýva, ze "táto informácia bola spomenutá v priebehu vypocutia... a bola potom po vypocutí oznámená Komisii ako dôverná". Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze obsah týchto dokumentov bol oznámený vcas a s presnostou a koherentnostou potrebnými na to, aby sa odvolatelom prípadne umoznilo úcinne odpovedat na návrhy, ktoré Impala predlozila Komisii na základe uvedených dokumentov. 101 Podla clánku 18 ods. 3 nariadenia môze Komisia zalozit svoje rozhodnutia prijaté na základe tohto rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým strany mohli predlozit svoje pripomienky. Z toho vyplýva, ze kedze sa odvolatelia nemohli vcas oboznámit s obsahom dotknutých dôverných dokumentov, nemôze sa Komisia na úcely sporného rozhodnutia o tieto dokumenty opierat. 102 Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze na úcely zrusenia sporného rozhodnutia vychádzal z dokumentov, ktoré Impala predlozila ako dôverné, kedze ich ani samotná Komisia nemohla pouzit na úcely prijatia uvedeného rozhodnutia z dôvodu ich dôverného charakteru. 103 Bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k otázke, ci zohladnenie uvedených dokumentov mohlo mat dosah na výsledok Súdom prvého stupna vykonaného preskúmania argumentov týkajúcich sa zjavne nesprávneho posúdenia Komisiou, stací uviest, ze nesprávne právne posúdenie zistené v rámci tohto siedmeho odvolacieho dôvodu nemôze v ziadnom prípade spochybnit záver Súdu prvého stupna uvedený v bode 325 napadnutého rozsudku, podla ktorého musí byt sporné rozhodnutie v podstate zrusené z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. Je teda nevyhnutné preskúmat dalsie odvolacie dôvody. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nezohladnil relevantné právne kritériá pouzitelné na vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia -- Napadnutý rozsudok 104 V bodoch 245 az 254 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna formuloval vo vztahu k pojmu kolektívne dominantné postavenie predovsetkým tieto poznámky: "250 ... Urcenie existencie kolektívneho dominantného postavenia sa musí opierat o skupinu zistených minulých alebo súcasných skutkových okolností, ktoré svedcia o významnom obmedzení hospodárskej sútaze na trhu z dôvodu, ze urcité podniky nadobudli moc, ktorá im na tomto trhu umoznuje spolocne rovnako postupovat, a to v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebitelov. 251 Z toho vyplýva, ze hoci je v rámci posúdenia existencie kolektívneho dominantného postavenia splnenie troch podmienok uvedených Súdom prvého stupna v rozsudku [zo 6. júna 2002], Airtours/Komisia, [[26]T-342/99, Zb. s. II-2585], ktoré sú vyvodené z teoretickej analýzy pojmu kolektívne dominantné postavenie, taktiez nevyhnutné, mozno ho v prípade potreby preukázat nepriamo na základe súboru indícií a dôkazov, prípadne aj rôznorodých, týkajúcich sa znakov, prejavov a udalostí charakterizujúcich prítomnost kolektívneho dominantného postavenia. 252 Takto by osobitne tesné vyrovnávanie cien pocas dlhého obdobia, najmä v prípade, ze sú vyssie ako konkurencné ceny, v spojení s inými faktormi charakterizujúcimi kolektívne dominantné postavenie, mohlo v prípade neexistencie iného rozumného vysvetlenia postacovat na preukázanie existencie kolektívneho dominantného postavenia, a to aj vtedy, ak by neexistovali priame presvedcivé dôkazy silnej transparentnosti trhu, vzhladom na to, ze by ju bolo mozné za takýchto okolností predpokladat. 253 V prejednávanej veci z toho vyplýva, ze vyrovnávanie tak hrubých, ako aj cistých cien za posledných sest rokov napriek tomu, ze výrobky nie sú rovnaké (kedze kazdý disk má odlisný obsah), ako aj ich zachovanie na pomerne stabilnej úrovni, ktorá sa povazuje za vysokú aj napriek významnému poklesu dopytu, v spojení s inými faktormi (moc podnikov v postavení oligopolu, stabilita trhových podielov, atd.) uvedenými Komisiou v [spornom] rozhodnutí by mohlo v prípade neexistencie iného vysvetlenia naznacovat alebo predstavovat indíciu svedciacu o tom, ze vyrovnávanie cien nie je výsledkom bezného fungovania efektívnej hospodárskej sútaze a ze trh je dostatocne transparentný na to, aby umoznil tichú koordináciu cien. 254 Kedze vsak [Impala] zalozila svoju argumentáciu skôr na nesprávnom uplatnení rôznych podmienok, ktorých splnenie sa pre kolektívne dominantné postavenie pozaduje, tak ako sú definované v [uz citovanom] rozsudku Airtours/Komisia, a osobitne podmienky vztahujúcej sa na transparentnost trhu, ako na tvrdení, podla ktorého zistenie dlhotrvajúcej spolocnej politiky v spojení s prítomnostou súboru iných faktorov charakterizuje kolektívne dominantné postavenie, co by za urcitých okolností a v prípade neexistencie iného vysvetlenia mohlo stacit na preukázanie existencie takéhoto postavenia, na rozdiel od jeho vzniku, bez toho, aby bolo potrebné pozitívne preukázat transparentnost trhu, Súd prvého stupna sa v rámci preskúmania predlozených zalobných dôvodov obmedzí na overenie, ci [sporné] rozhodnutie správne uplatnilo podmienky vyplývajúce z judikatúry Airtours. Bez nutnosti zistovania, ci by iný prístup viedol Súd prvého stupna k prekroceniu rámca sporu, tak ako ho vymedzili úcastníci konania, alebo by predstavoval bezné uplatnenie práva v rámci zalobného dôvodu predlozeného [Impala], je potrebné v súlade so zásadou kontradiktórnosti postupovat vyssie uvedeným spôsobom, kedze táto otázka este nebola pred Súdom prvého stupna prejednávaná." 105 Bod 309 napadnutého rozsudku znie takto: "Okrem toho z poslednej vety odôvodnenia c. 77 [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze zlavy nemôzu skutocne ovplyvnit transparentnost trhu v oblasti cien vyplývajúcu najmä z verejných katalógových cien, kedze sa konstatuje, ze 'ak by sa velké spolocnosti citelne odchýlili od dohodnutých politík v oblasti cien poskytovaním zliav, prejavili by sa tieto odchýlky v priemerných cistých cenách`." 106 Pokial ide o otázku vplyvu výkyvov v zlavách na transparentnost trhu, Súd prvého stupna v bode 420 napadnutého rozsudku predovsetkým uviedol, ze "[ako] zdôraznila [Impala], rozdiely v rozpätiach zliav v case by mohli byt... výsledkom rozdielov vo výkonnosti a nevylucujú, ze zlavy sa riadia známym súborom pravidiel". 107 V bode 427 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze niektoré dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala "nevylucujú, ze [výkyvy v zlavách podla zákazníka] by sa mohli, prinajmensom pre odborníka z odvetvia, lahko vysvetlit na základe urcitého poctu vseobecných alebo osobitných pravidiel, ktorými sa riadi poskytovanie zliav...". 108 Bod 428 napadnutého rozsudku znie takto: "Hoci [Impala], tak ako zdôraznila Komisia, urcite presne neuviedla, o aké rôzne pravidlá, ktorými sa riadi poskytovanie akciových zliav, by malo íst, respektíve podla Komisie uviedla ich prílis velký pocet, co robilo ich uplatnenie komplexným, a teda málo transparentným, pravdou ostáva, ze tak ako sa uz uviedlo, Komisia v tomto ohlade neuskutocnila na trhu vysetrovanie alebo prinajmensom nepredlozila ziaden dôkaz netransparentnosti akciových zliav, s výnimkou tabuliek úcastníkov koncentrácie, ktoré okrem toho, ze sú nepresné, majú v kazdom prípade za ciel len preukázat existenciu urcitých výkyvov týchto zliav, pricom vsak nedokazujú, ze by tieto výkyvy neboli pre odborníka z odvetvia viac ci menej lahko vysvetlitelné. ..." 109 V bode 429 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze "hoci kombinácia premenných má nevyhnutne za následok zvýsenie poctu hypotéz, Komisia nepreukázala, ze by sa táto úloha pre odborníka z trhu stala neprimerane tazkou". -- Argumentácia úcastníkov konania 110 Odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna tým, ze dospel k záveru, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a ze nedostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie z hladiska transparentnosti trhu, nezohladnil stav práva Spolocenstva, pokial ide o pojem "kolektívne dominantné postavenie". Podla odvolatelov kritérium týkajúce sa transparentnosti trhu ako ukazovatela existencie kolektívneho dominantného postavenia na trhu, ako ho urcil Súd prvého stupna vo svojom uz citovanom rozsudku Airtours/Komisia, a v prípade ktorého Súd prvého stupna potvrdil, ze ho pouzije v napadnutom rozsudku, zaväzovalo Komisiu, aby preukázala po prvé, ze velké spolocnosti disponujú prijatelným mechanizmom sledovania svojich príslusných velkoobchodných cistých cien, a po druhé, vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie sa týka najmä existencie tichej kolúzie, ze velké spolocnosti taký mechanizmus sledovania skutocne pouzili. 111 Podla odvolatelov Súd prvého stupna v praxi pouzil miernejsie kritérium na preukázanie transparentnosti trhu, ako vyplýva predovsetkým z bodu 251 napadnutého rozsudku, kedze túto transparentnost vyvodil z urcitého poctu faktorov, ktoré z právneho hladiska nie sú dostatocné na preukázanie pozadovaného stupna transparentnosti. Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia najmä tým, ze pri posudzovaní transparentnosti velkoobchodných cistých cien nevzal do úvahy relevantnost zliav, kedze neurcil metódu umoznujúcu dostatocne presne a vhodne vysledovat významné zmeny velkoobchodných cistých cien u ostatných velkých spolocností na úcely presného a vcasného zistenia akejkolvek odchýlky od mlcky dohodnutých cien. 112 Podla odvolatelov vyzaduje hypotéza skôr existujúcej tichej kolúzie, aby odvolatelia, ako aj ostatné velké spolocnosti skutocne sledovali svoje velkoobchodné cisté ceny a disponovali dostatocne presnými a vcasnými informáciami o zmenách príslusných velkoobchodných cistých cien. Súd prvého stupna, ani Impala, ani Komisia vsak nedokázali zistit mechanizmus sledovania velkoobchodných cistých cien zo strany velkých spolocností ani preukázat, ze sa taký mechanizmus pouzil. 113 Súd prvého stupna podla odvolatelov naopak uplatnil chybné kritérium pri svojom posúdení pozadovanej miery transparentnosti trhu na to, aby mohol dospiet k záveru o existencii kolektívneho dominantného postavenia na relevantných trhoch s hudobnými nahrávkami. Zohladnil totiz informácie, ktoré nie sú rozhodujúce z hladiska kritéria transparentnosti trhu, a nezohladnili pritom iné, ktoré sú z tohto hladiska zjavne rozhodujúce. V tomto ohlade odvolatelia tvrdia, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia najmä: -- tým, ze v bode 309 napadnutého rozsudku vyvodil transparentnost zliav z ich dosahu na priemerné cisté ceny, -- tým, ze v bode 429 napadnutého rozsudku nezohladnil pri svojom posúdení transparentnosti relevantnost komplexných cenových struktúr, a -- tým, ze v bodoch 298, 306, 310 a 395 napadnutého rozsudku nezohladnil pri posúdení transparentnosti relevantnost rozdielov v cenách. 114 Impala najskôr naznacuje, ze odvolatelia sa piatym odvolacím dôvodom pokúsajú spochybnit skutkové posúdenia formulované Súdom prvého stupna a netvrdia, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 115 Subsidiárne Impala tvrdí, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku pouzil správne kritérium na preukázanie transparentnosti trhu, a to kritérium uvedené v bode 62 uz citovaného rozsudku Airtours/Komisia. V tomto ohlade Impala predovsetkým uvádza, ze jediným faktorom, pri ktorom Komisia konstatovala, ze je "menej" transparentný, boli akciové zlavy. Súd prvého stupna vsak konstatoval, ze rozhodujúce dôkazy, na ktorých Komisia zalozila svoje konstatovanie, toto zistenie nepodporili, hoci sa vykonalo vycerpávajúce posúdenie týchto dôkazov. Piaty odvolací dôvod sa v skutocnosti netýka právneho kritéria transparentnosti trhu, ale skôr hodnotenia skutkových okolností preukazujúcich túto transparentnost, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Podla spolocnosti Impala nebolo kritérium uvedené v bode 62 uz citovaného rozsudku Súdu prvého stupna Airtours/Komisia pouzité v napadnutom rozsudku chybne, pretoze Súd prvého stupna nepouzil ani miernejsie kritérium, ani neopomenul posúdit transparentnost na pozadovanej úrovni. 116 Impala okrem toho spochybnuje tvrdenia zhrnuté v bode 113 tohto rozsudku. -- Posúdenie Súdnym dvorom 117 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze otázka, ci Súd prvého stupna uplatnil pri posudzovaní dôkazov správnu právnu normu, je právnou otázkou, ktorú mozno ako takú uviest v rámci odvolania (pozri rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, uz citovaný, bod 40). Pokial ide o prejednávanú vec, argumenty odvolatelov uvedené v bodoch 110 az 112 tohto rozsudku sú teda prípustné vo fáze odvolania. 118 Pokial ide o tri ciastkové výhrady zhrnuté v bode 113 tohto rozsudku, prípustné sú len druhá a tretia z nich. Prvá ciastková výhrada sa totiz netýka relevantnosti konkrétneho dôkazu pouzitého na preukázanie existencie kolektívneho dominantného postavenia, ale smeruje v skutocnosti k novému posúdeniu skutkového stavu, co podla ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 29 tohto rozsudku v zásade nepatrí do právomoci Súdneho dvora v oblasti odvolania (pozri tiez v tomto zmysle analogicky rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [27]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 34 a 35). Naopak, druhá a tretia ciastková výhrada spocívajú v uplatnení nesprávneho právneho posúdenia. 119 Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, treba na úvod pripomenút, ze Súdny dvor uz v podstate rozhodol, ze pojem "kolektívne dominantné postavenie" je zahrnutý v pojme "dominantné postavenie" v zmysle clánku 2 nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Kali & Salz, uz citovaný, body 166 a 178). V tomto ohlade nie je existencia dohody alebo iných právnych vztahov medzi dotknutými podnikmi nevyhnutná na konstatovanie existencie kolektívneho dominantného postavenia. Také konstatovanie môze vychádzat z iných vzájomných vztahov a závisí od hospodárskeho posúdenia a predovsetkým od posúdenia struktúry relevantného trhu (pozri rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [28]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 45). 120 Pokial ide o tvrdenie, ze doslo k vytvoreniu alebo posilneniu kolektívneho dominantného postavenia, Komisia je povinná pomocou analýzy budúceho vývoja príslusného trhu posúdit, ci posudzovaná koncentrácia povedie k významnému naruseniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu zo strany úcastníkov koncentrácie a jedného alebo viacerých tretích podnikov, ktoré sú spolocne, predovsetkým z dôvodu ich vzájomných vztahov, schopné prijat spolocnú politiku na trhu (pozri rozsudok Kali & Salz, uz citovaný, bod 221) s cielom vyuzit spolocnú hospodársku silu, a to bez toho, aby skutocní alebo potenciálni konkurenti, alebo aj zákazníci a spotrebitelia mohli úcinne reagovat. 121 Také vzájomné vztahy zahrnajú predovsetkým vztah vzájomnej závislosti existujúcej medzi clenmi úzkeho oligopolu, v ktorého rámci na trhu, ktorý má príslusné vlastnosti, najmä pokial ide o koncentráciu trhu, transparentnost a homogénnost výrobku, môzu predvídat vzájomné správanie, a teda sú silno motivovaní prispôsobovat svoje trhové správanie tak, aby maximalizovali svoj spolocný zisk zvýsením cien, znizovaním výroby alebo akosti tovarov a sluzieb, obmedzovaním inovácie alebo ovplyvnovaním parametrov hospodárskej sútaze iným spôsobom. V tomto kontexte totiz kazdý hospodársky subjekt vie, ze jeho silné konkurencné konanie by vyvolalo reakciu ostatných podnikov, takze by zo svojej iniciatívy nemal ziadnu výhodu. 122 K situácii kolektívneho dominantného postavenia, ktoré významne narusuje efektívnu hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, môze teda dôjst v dôsledku koncentrácie vtedy, ked by vzhladom na samotné vlastnosti relevantného trhu a zmenu týchto vlastností spôsobenú uskutocnením koncentrácie mala koncentrácia za následok, ze kazdý clen dotknutého oligopolu by po uvedomení si spolocných záujmov povazoval za mozné, hospodársky racionálne, a teda vhodné dlhodobo rovnako postupovat na trhu s cielom predávat za vyssie ceny, ako sú konkurencné ceny, bez nutnosti uzavretia dohody alebo uskutocnenia zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES a bez toho, aby konkurenti, súcasní alebo potenciálni, alebo zákazníci a spotrebitelia mohli úcinným spôsobom reagovat. 123 Taká tichá koordinácia sa pravdepodobne objaví tým skôr, ak si konkurenti môzu lahko vytvorit spolocnú predstavu o tom, ako by koordinácia mohla fungovat, a predovsetkým o parametroch, ktoré môzu byt predmetom zamýslanej koordinácie. Pokial by totiz nemohli mlcky dospiet k spolocnému chápaniu podmienok koordinácie, museli by konkurenti na to, aby mohli prijat spolocný postup na trhu, prípadne pouzit praktiky zakázané clánkom 81 ES. Okrem toho najmä vzhladom na prípadné pokusenia, ktoré môzu existovat u kazdého úcastníka tichej koordinácie, odchýlit sa od tejto tichej koordinácie na úcely zvýsenia svojho krátkodobého zisku, treba posúdit, ci môze byt taká koordinácia dlhodobá. V tomto ohlade musia byt podniky, ktoré koordinujú svoje správanie, schopné v dostatocnej miere sledovat, ci sa podmienky koordinácie dodrziavajú. Transparentnost na trhu by teda mala byt dostatocná, aby kazdému dotknutému podniku umoznila hlavne dostatocne presne a bezprostredne poznat vývoj trhového správania kazdého dalsieho úcastníka koordinácie. Navyse je na úcely zaistenia disciplíny potrebné, aby existovala urcitá forma spolahlivého odstrasujúceho mechanizmu, ktorý bude môct byt zavedený v prípade, ze dôjde k odhaleniu odchylujúceho sa správania. Okrem toho reakcia podnikov, ktoré sa na koordinácii nezúcastnujú, napríklad reakcia súcasných alebo budúcich konkurentov, ako aj reakcia zákazníkov, nesmie byt spôsobilá ohrozit ocakávané výsledky koordinácie. 124 Podmienky uvedené Súdom prvého stupna v bode 62 jeho uz citovaného rozsudku Airtours/Komisia, vo vztahu ku ktorým Súd prvého stupna v bode 254 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze musia byt pouzité v spore, ktorý mu bol predlozený, nie sú v rozpore s kritériami vylozenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 125 Pri uplatnovaní takých kritérií vsak treba zabránit mechanickému prístupu, ktorý spocíva v oddelenom overení kazdého z uvedených kritérií samostatne bez toho, aby sa zohladnil celkový hospodársky mechanizmus hypotetickej tichej koordinácie. 126 V tomto ohlade by sa napríklad posúdenie transparentnosti na danom trhu nemalo vykonat izolovane a abstraktne, ale z hladiska mechanizmu hypotetickej tichej koordinácie. Len v prípade zohladnenia takej hypotézy totiz mozno overit, ci prípadné prvky transparentnosti existujúce na trhu majú skutocne takú povahu, ze ulahcujú mlcky vykonané vymedzenie spolocného postupu a/alebo umoznujú dotknutým konkurentom dostatocne sledovat, ci sa podmienky takého postupu dodrziavajú. V tomto poslednom uvedenom ohlade treba na úcely analýzy dlhodobosti údajnej tichej koordinácie zohladnit mechanizmy sledovania, ktoré sú prípadne dostupné úcastníkom údajnej tichej koordinácie, aby sa mohlo overit, ci môzu vdaka takým mechanizmom rozpoznat dostatocne presne a vcas vývoj správania na trhu vsetkých ostatných úcastníkov takej koordinácie. 127 Pokial ide o prejednávanú vec, odvolatelia tvrdia, ze hoci Súd prvého stupna v bode 254 napadnutého rozsudku vyhlásil, ze pouzije prístup prijatý vo svojom uz citovanom rozsudku Airtours/Komisia, v skutocnosti sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vyvodil existenciu dostatocnej miery transparentnosti z radu faktorov, ktoré neboli relevantné na zistenie existujúceho kolektívneho dominantného postavenia. V tejto súvislosti odvolatelia kritizujú predovsetkým skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 251 napadnutého rozsudku pripustil, ze podmienky uvedené v bode 62 uz citovaného rozsudku Airtours/Komisia mozno "v prípade potreby preukázat nepriamo na základe súboru indícií a dôkazov, prípadne aj rôznorodých, týkajúcich sa znakov, prejavov a udalostí charakterizujúcich prítomnost kolektívneho dominantného postavenia". 128 V tomto ohlade treba uviest, ze ako Komisia poznamenala na pojednávaní, uvedený bod 251 nemozno kritizovat sám osebe, lebo ide len o vseobecné vyhlásenie, ktoré odráza volnú analýzu rôznych dôkazov Súdom prvého stupna. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze v zásade je len Súd prvého stupna oprávnený posúdit hodnotu, ktorú treba pripísat dôkazom, ktoré mu boli predlozené (pozri najmä rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [29]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 66, ako aj z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, [30]C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 50). 129 Rovnako zistovanie uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia, ktoré vychádza z radu skutocností, ktoré obvykle majú naznacovat existenciu alebo pravdepodobnost tichej koordinácie medzi konkurentmi, teda nemôze byt ako také spochybnené. Ako vsak vyplýva z bodu 125 tohto rozsudku, je potrebné, aby toto zistovanie bolo vykonávané s opatrnostou a predovsetkým v rámci prístupu zalozeného na analýze prípadných predstavitelných stratégií koordinácie. 130 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze Súd prvého stupna, ktorému Impala predlozila argumenty týkajúce sa najmä castí sporného rozhodnutia venovaných transparentnosti trhu, nevykonal svoju analýzu uvedených castí vo svetle stanoveného mechanizmu sledovania, ktorý zapadá do pravdepodobnej teórie tichej koordinácie. 131 Je pravda, ze v bode 420 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna odkazuje na "známy súbor pravidiel" upravujúcich poskytovanie zliav velkými spolocnostami. Dalej sa vsak, ako správne tvrdia odvolatelia v druhej ciastkovej výhrade spomenutej v bode 113 tohto rozsudku, pokial ide o otázku, ci niektoré rozdiely v zlavách zistené Komisiou v spornom rozhodnutí mohli spochybnit moznost nálezitého sledovania vzájomného dodrziavania podmienok prípadnej tichej koordinácie, Súd prvého stupna v bodoch 427 az 429 napadnutého rozsudku uspokojuje s nepodlozenými tvrdeniami týkajúcimi sa hypotetického odborníka v odvetví. Pritom v bode 428 uvedeného rozsudku samotný Súd prvého stupna uznáva, ze Impala, ktorá bola zalobkynou, "urcite presne neuviedla, o aké rôzne pravidlá, ktorými sa riadi poskytovanie akciových zliav, by malo íst". 132 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Impala patrí medzi podniky, ktoré napriek tomu, ze nie sú clenmi oligopolu vytvoreného velkými spolocnostami, vykonávajú cinnost na tých istých trhoch. Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze dôkazné bremeno, pokial ide o údajnú spôsobilost tohto hypotetického "odborníka v odvetví", znása Impala. 133 Vzhladom na vyssie uvedené, bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k dôvodnosti tretej ciastkovej výhrady uvedenej v bode 113 tohto rozsudku, treba dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna sa v rozpore so zásadami, ktorými sa má riadit pri svojej analýze argumentov, ktoré boli pred ním uvedené a ktoré sa týkali transparentnosti trhu v rámci údajného kolektívneho dominantného postavenia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 134 Táto chyba sa dotýka casti napadnutého rozsudku týkajúcej sa preskúmania argumentov zalozených na zjavne nesprávnych posúdeniach Komisiou zo strany Súdu prvého stupna vrátane konstatovania Súdu prvého stupna obsiahnutého v bode 377 napadnutého rozsudku. Táto chyba vsak nemôze sama osebe spochybnit záver Súdu prvého stupna uvedený v bode 325 napadnutého rozsudku, podla ktorého musí byt sporné rozhodnutie v podstate zrusené z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. Je teda nevyhnutné preskúmat dalsie odvolacie dôvody. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna prekrocil rámec súdneho preskúmavania, ktorý mu prislúcha -- Napadnutý rozsudok 135 V niektorých bodoch napadnutého rozsudku, ako sú jeho body 347 a 361, Súd prvého stupna pouzíva výrazy ako "velká transparentnost cien" alebo "velká transparentnost trhu". Okrem toho v bode 299 napadnutého rozsudku oznacuje Súd prvého stupna záver obsiahnutý v spornom rozhodnutí, podla ktorého sú katalógové ceny "skôr vyrovnané", ako "prinajmensom opatrný záver, kedze vyrovnávanie bolo v skutocnosti velmi zjavné". V bode 307 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze "rozdiel vo vseobecných úrovniach zliav na faktúru poskytovaných úcastníkmi koncentrácie, tak ako je zdôraznený v odôvodnení c. 78 [sporného] rozhodnutia, je len velmi malý". V bode 317 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyvodil zo sporného rozhodnutia, ze "akciové zlavy majú len velmi obmedzený vplyv na ceny". 136 V bode 425 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, pokial ide o sporné rozhodnutie, ze "výpocet rozdielu medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami na zákazníka... uskutocnený pre kazdého úcastníka koncentrácie bol urobený nesprávne". V bode 427 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze informácie o zlavách pochádzajúce od úcastníkov koncentrácie majú "pochybnú relevanciu". 137 V bode 434 napadnutého rozsudku sa uvádza najmä toto: "... stúdia vyhotovená ekonómami úcastníkov koncentrácie... neuvádza dostatocne spolahlivé, relevantné a porovnatelné údaje... Hoci je urcite pravdepodobné, ze rôzne druhy maloobchodníkov (supermarkety, nezávislí, retazce specializovaných predajní, atd.) uplatnujú politiku rozdielnych marzí a ze v kazdej kategórii subjektov, ba dokonca u kazdého jednotlivého subjektu existujú rozdiely podla druhu albumu a stupna jeho úspechu, je na druhej strane málo pravdepodobné a stúdia neobsahuje v tomto ohlade ziadne údaje, ze by maloobchodník uplatnoval rozdielnu politiku predaja pri tom istom druhu albumov. ..." -- Argumentácia úcastníkov konania 138 Odvolatelia, podporovaní v tomto ohlade Komisiou, tvrdia, ze Súd prvého stupna prekrocil rozsah súdneho preskúmavania, ktorý mu prinálezí, tým, ze porusil clánok 230 ES aj ustálenú judikatúru, a nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, a to bez toho, aby preukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v spornom rozhodnutí a bez toho, aby pozadoval ekonomické posudky. 139 Okrem toho sa Súd prvého stupna sám pri skúmaní sporného rozhodnutia dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a vylozil úplné chybné dôkazy, ktoré mu boli predlozené a ktoré sa týkali podstatných aspektov veci, predovsetkým relevantnosti, komplexnosti a netransparentnosti zliav. 140 Okrem toho sa odvolatelia domnievajú, ze Súd prvého stupna tým tiez v bodoch 425, 427 a 434 napadnutého rozsudku skreslil niektoré dôkazy. 141 Impala sa domnieva, ze tento odvolací dôvod predstavuje prinajmensom vo významnej miere pokus spochybnit skutkové posúdenie vykonané Súdom prvého stupna, pricom odvolatelia nepreukázali, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. 142 Subsidiárne Impala tvrdí, ze Súd prvého stupna mal na pamäti relevantnú judikatúru týkajúcu sa rozsahu jeho preskúmavacej právomoci, ked posudzoval sporné rozhodnutie a odkazoval pri tom v bode 328 napadnutého rozsudku na bod 39 uz citovaného rozsudku Komisia/Tetra Laval, a ze preto neprekrocil rozsah súdneho preskúmavania, ktoré mu prinálezí. -- Posúdenie Súdnym dvorom 143 Na úvod treba odmietnut argumentáciu spolocnosti Impala týkajúcu sa neprípustnosti stvrtého odvolacieho dôvodu. Na rozdiel od toho, co tvrdí Impala v tomto odvolacom dôvode, neobmedzujú sa odvolatelia na spochybnenie skutkového posúdenia vykonaného v prvom stupni, ale uvádzajú právne otázky, ktoré sú prípustné v stádiu konania o odvolaní. 144 Vo veci samej treba najskôr pripomenút, ze Komisia disponuje na úcely pouzitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia, a najmä jeho clánku 2, istou mierou volnej úvahy v ekonomickej oblasti. Z toho vyplýva, ze preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti koncentrácií súdom Spolocenstva sa obmedzuje na overenie vecnej presnosti skutkových zistení a absenciu zjavne nesprávneho posúdenia (pozri rozsudky Kali & Salz, uz citovaný, body 223 a 224, ako aj Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 38). 145 Hoci v tomto ohlade neprinálezí Súdu prvého stupna, aby na úcely pouzitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia nahrádzal ekonomické posúdenie Komisie svojím posúdením, nevyplýva z toho, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat preskúmania právnej kvalifikácie údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Spolocenstva totiz musí najmä preverit nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Tetra Laval, uz citovaný, bod 39, ako aj Spanielsko/Lenzing, uz citovaný, body 56 a 57). 146 Pokial ide o prejednávanú vec, je teda potrebné konstatovat, ze kedze Súd prvého stupna uskutocnil v rámci argumentov, ktoré mu boli predlozené, dôkladné preskúmanie dôkazov, ktoré sú základom pre sporné rozhodnutie, konal v súlade s poziadavkami judikatúry uvedenými v bodoch 144 a 145 tohto rozsudku. 147 Tento záver vsak ako taký nestací na zamietnutie stvrtého odvolacieho dôvodu. Okrem otázky, ci Súd prvého stupna prekrocil rozsah súdneho preskúmania, ktorý mu patrí, pokial ide o stupen intenzity jeho preskúmania skutkového základu sporného rozhodnutia, totiz odvolatelia navyse tvrdia, ako vyplýva z bodu 139 tohto rozsudku, ze samotný Súd prvého stupna sa pri svojom posudzovaní faktorov, z ktorých vychádza sporné rozhodnutie, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a úplne chybne vylozil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 148 Tieto posledné uvedené tvrdenia sa ciastocne prekrývajú s ostatnými odvolacími dôvodmi, a to jednak s prvým, druhým a siedmym odvolacím dôvodom, ako aj s prvou castou tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa týkajú spôsobu, akým Súd prvého stupna posúdil niektoré dôkazy, ktoré mu boli predlozené, a jednak s piatym odvolacím dôvodom zalozeným na nezohladnení právnych kritérií pouzitelných na situáciu kolektívneho dominantného postavenia Súdom prvého stupna. 149 V tomto ohlade stací uviest, ze ako vyplýva z bodov 95, 102 a 133 tohto rozsudku, Súd prvého stupna sa, pokial ide o ním vykonané preskúmanie tvrdení zalozených na existencii zjavne nesprávneho posúdenia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, co sa týka tak zaobchádzania s niektorými dôkazmi, ako aj právnych kritérií uplatnitelných v oblasti kolektívneho dominantného postavenia vyplývajúceho z tichej koordinácie. 150 Treba preto bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k tvrdeniam odvolatelov vychádzajúcim zo skreslenia dôkazov alebo k otázke, ci Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku skutocne nahradil hospodárske posúdenie Komisie svojím posúdením, dospiet k záveru, ze prinajmensom cast napadnutého rozsudku venovaná preskúmaniu argumentov vychádzajúcich z existencie zjavne nesprávneho posúdenia je postihnutá vadou nesprávneho právneho posúdenia. Pokial ide o cast napadnutého rozsudku týkajúcu sa nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia, treba sa este venovat siestemu odvolaciemu dôvodu. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pouzil nesprávnu normu v oblasti odôvodnenia rozhodnutí o povolení koncentrácií -- Napadnutý rozsudok 151 V bodoch 255 az 276 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna na úcely preskúmania prvého zalobného dôvodu, ktorý mu bol predlozený, zhrnul relevantné skutocnosti zo sporného rozhodnutia. Bod 275 uvedeného rozsudku znie takto: "Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na homogénnost výrobku, transparentnost trhu, ako aj pouzitie odvetných opatrení, kolektívne dominantné postavenie neexistuje." 152 Súd prvého stupna preskúmal v napadnutom rozsudku viacero castí sporného rozhodnutia, aby overil, ci obsahuje dostatocné odôvodnenie na konstatovanie o neexistujúcej transparentnosti relevantného trhu a odpovedal pritom zakazdým záporne. 153 Súd prvého stupna najskôr preskúmal cast sporného rozhodnutia osobitne venovanú transparentnosti trhu. V tomto ohlade uviedol v bodoch 289, 290 a 294 napadnutého rozsudku predovsetkým toto: "289 V súvislosti s castou ad hoc je potrebné na úvod poukázat na to, ze obsahuje len tri odôvodnenia, hoci podla [sporného] rozhodnutia a este viac podla stanoviska bráneného Komisiou v rámci jej vyjadrení pred Súdom prvého stupna je transparentnost v prejednávanej veci základným, ba az jediným dôvodom, z ktorého vychádza tvrdenie, ze na trhu s hudobnými nahrávkami neexistuje kolektívne dominantné postavenie. Je tiez potrebné zdôraznit, ze sa v nej nedospelo k záveru, ze trh nie je transparentný, alebo nie je dostatocne transparentný pre umoznenie tajnej dohody. Navyse na jednej strane sa na konci odôvodnenia c. 111 uvádza, ze nevyhnutnost uskutocnit kontrolu na úrovni albumu, najmä vo vztahu k akciovým zlavám, 'by mohla zmensit transparentnost na trhu a stazit tajné kartely`, a na druhej strane sa na konci odôvodnenia c. 113 uvádza, ze 'Komisia vsak nenasla dostatok dôkazov, aby preukázala, ze velké nahrávacie spolocnosti tým, ze kontrolovali maloobchodné ceny, alebo tým, ze vyuzívali svoje kontakty s maloobchodníkmi, mohli v minulosti nahradit nedostatok transparentnosti v oblasti akciových zliav, uvádzaný v súvislosti s piatimi velkými clenskými státmi`. Je zrejmé, ze takéto nejasné a nepresné tvrdenia týkajúce sa najmä povahy akciových zliav, okolností, za ktorých ich mozno uplatnit, stupna ich netransparentnosti, ich výsky alebo ich vplyvu na transparentnost cien nemohli po právnej stránke dostatocne odôvodnit zistenie, podla ktorého trh nie je dostatocne transparentný na to, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie. 290 Zdá sa teda, ze okrem dvoch vyssie uvedených výnatkov vsetky faktory uvedené v odôvodneniach c. 111 az 113 [sporného] rozhodnutia zdaleka nepreukazujú netransparentnost trhu, práve naopak, zdôraznujú jeho transparentnost. ... 294 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v casti ad hoc [sporného] rozhodnutia venovanej skúmaniu transparentnosti Komisia nielenze nedospela k záveru, ze trh bol netransparentný alebo nedostatocne transparentný, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie, ale okrem toho uviedla faktory, ktoré môzu vytvorit velkú transparentnost trhu a zjednodusit kontrolu dodrziavania dohody, s jedinou výnimkou spocívajúcou v tvrdení, ktoré má znacne obmedzený dosah a je nepodopreté, ze akciové ceny by mohli zmensit transparentnost a stazit tajné dohody. Je preto nutné konstatovat, ze táto cast zjavne sama osebe nemôze byt po právnej stránke povazovaná za dostatocné odôvodnenie tvrdenia, ze trh nie je dostatocne transparentný." 154 Súd prvého stupna potom preskúmal argumentáciu obsiahnutú v spornom rozhodnutí, ktorá sa týkala prípadnej "spolocnej cenovej politiky" medzi velkými spolocnostami, a analyzoval ju v bodoch 295 az 324 napadnutého rozsudku pri hladaní ukazovatelov, ktoré by mohli vysvetlit údajnú nedostatocnost transparentnosti na relevantných trhoch. V tomto ohlade Súd prvého stupna dospel predovsetkým k týmto záverom: "315 Preto sa zdá, ze jediný znak netransparentnosti uvedený v [spornom] rozhodnutí spocíva v tvrdení uvedenom v odôvodnení c. 80 (a v zodpovedajúcich odôvodneniach týkajúcich sa ostatných velkých krajín), a síce ze 'sa zdá, ze akciové zlavy sú menej transparentné ako bezné zlavy a ze ich kontrola vyzaduje tiez podrobné sledovanie vývoja tohto druhu zliav na maloobchodnom trhu`. ... 318 Rovnako je potrebné poznamenat, ze [sporné] rozhodnutie nestanovuje, ze trh je netransparentný ani ze nie je dostatocne transparentný na to, aby umoznil koordináciu cien, ale nanajvýs, ze akciové zlavy sú menej transparentné, a to bez toho, aby poskytovalo akúkolvek informáciu o ich povahe, okolnostiach, za akých sa poskytujú, alebo ich konkrétnej výske vo vztahu k cistým cenám, ci ich vplyve na transparentnost cien. 319 Dalej je potrebné pripomenút, ze tak ako bolo vyjadrené vyssie, Komisia v [spornom] rozhodnutí zdôraznila mnozstvo okolností a faktorov, ktoré svedcia o transparentnosti trhu a zjednodusujú kontrolu dodrziavania kartelu. 320 Z toho vyplýva, ze tých niekolko tvrdení týkajúcich sa akciových zliav, ktoré sú obsiahnuté v casti [sporného] rozhodnutia venovanej skúmaniu koordinácie cien vo velkých krajinách, kedze sú nepresné, nepodlozené, ba az v rozpore s inými tvrdeniami uvedenými v [spornom] rozhodnutí, nemôze preukázat netransparentnost trhu ani akciových zliav. Tieto tvrdenia sa obmedzujú okrem iného na stanovenie, ze akciové zlavy sú menej transparentné ako bezné zlavy, nevysvetlujú vsak, v com sú relevantné vo vztahu k transparentnosti trhu a neumoznujú pochopit, ako by mohli samy osebe vyvázit vsetky ostatné faktory transparentnosti trhu uvedené v [spornom] rozhodnutí a takto potlacit transparentnost, ktorá je nevyhnutná pre existenciu kolektívneho dominantného postavenia. ... 324 Z toho vyplýva, ze ani cast týkajúca sa malých krajín neobsahuje odôvodnenie zistenia, podla ktorého trh nie je transparentný z dôvodu akciových zliav. V kazdom prípade vsak prostredníctvom situácie existujúcej v malých krajinách nemozno platne odôvodnit tvrdenie týkajúce sa stupna transparentnosti trhov vo velkých krajinách. 325 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, teda vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa transparentnosti trhu je dôvodná, co samo osebe odôvodnuje zrusenie rozhodnutia." 155 Bod 411 napadnutého rozsudku znie takto: "Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe s istotou tvrdila, ze preskúmala zlavy ostatných velkých spolocností, ale kedze tieto císla nemozno sprístupnit úcastníkom koncentrácie, nebolo mozné ich ani zahrnút do rozhodnutia. Túto argumentáciu vsak nemozno prijat." 156 Bod 530 napadnutého rozsudku znie takto: "Z odôvodnenia c. 157 rozhodnutia, a predovsetkým z jeho poslednej vety, vyplýva, ze záver Komisie, podla ktorého koncentrácia nepredstavuje dostatocne významnú zmenu, ktorá by mohla viest k pravdepodobnému vytvoreniu kolektívneho dominantného postavenia, sa výslovne opiera o podmienky týkajúce sa transparentnosti trhu a odvetných opatrení." -- Argumentácia úcastníkov konania 157 Odvolatelia tvrdia, ze systém preskúmavania koncentrácií Spolocenstva, a predovsetkým clánok 10 ods. 6 nariadenia bránia Súdu prvého stupna zrusit rozhodnutie o povolení takej koncentrácie z dôvodov nedostatocného odôvodnenia. 158 Subsidiárne odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna pouzil neprimerane vysoké meradlo na odôvodnenie, ktoré je nezlucitelné s ustálenou judikatúrou a nezohladnuje osobitný kontext a povahu konania o preskúmaní koncentrácií. Súd prvého stupna dalej konal nesprávne, ked ulozil Komisii povinnost vysvetlit odchýlky od oznámenia o výhradách. 159 Na druhej strane Súd prvého stupna konal nesprávne pri svojom preskúmavaní odôvodnenia sporného rozhodnutia tým, ze nezohladnil osobitný kontext rozhodnutia o povolení koncentrácie. V tejto oblasti uvádzajú odvolatelia niekolko argumentov. Po prvé sa domnievajú, ze treba stanovit menej prísne poziadavky na odôvodnenie rozhodnutia o povolení koncentrácie nez na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré takú koncentráciu zakazuje. Po druhé Súd prvého stupna nesprávne nepreskúmal odôvodnenie sporného rozhodnutia z hladiska dobre informovaných odborníkov v odvetví. Po tretie krátka doba medzi oznámením o výhradách a prijatím rozhodnutia o povolení koncentrácie prinása urcitú mieru obmedzenia pri preskúmavaní odôvodnenia takého rozhodnutia. Po stvrté skutocnost, ze odvolatelia môzu uskutocnit oznámenú koncentráciu, musí byt prekázkou zrusenia rozhodnutia o povolení koncentrácie pre nedostatocné odôvodnenie. Po piate Súd prvého stupna sa v bode 411 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked donútil Komisiu, aby zverejnila podrobnosti o cenách a zlavách vzhladom na ich dôvernú a citlivú povahu. 160 V kazdom prípade na rozdiel od posúdenia uskutocneného Súdom prvého stupna vyplýva podla odvolatelov z ustálenej judikatúry, ze sporné rozhodnutie je primerane odôvodnené, pretoze umoznilo spolocnosti Impala zistit dôvody, na ktorých bolo toto rozhodnutie zalozené, a Súdu prvého stupna vykonat súdne preskúmanie. V tomto ohlade odvolatelia predovsetkým tvrdia, ze zistenie Súdu prvého stupna, podla ktorého je sporné rozhodnutie nedostatocne odôvodnené, je tazko zlucitelné s jeho záverom, ze uvedené rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnymi posúdeniami. 161 Nakoniec odvolatelia tvrdia, ze preskúmanie odôvodnenia sporného rozhodnutia Súdom prvého stupna je chybné z dôvodu pouzitia nesprávneho dôkazného standardu, nedodrzania správneho rozsahu súdneho preskúmania a pouzitia nesprávneho kritéria vo vztahu k transparentnosti. 162 Impala sa domnieva, pricom tým nie je dotknutá jej vseobecná námietka neprípustnosti, ze po prvé odvolatelia nemôzu z ustanovenia o námietke, ktoré predstavuje clánok 10 ods. 6 nariadenia, urobit vseobecné pravidlo. Po druhé odvolatelia v podstate chybne trvajú na tom, ze clánok 253 ES je alebo nie je pouzitelný podla toho, ci je urcité rozhodnutie týkajúce sa zamýslanej koncentrácie záporné alebo kladné. Po tretie Impala uvádza, ze pozadovaná miera odôvodnenia závisí od kontextu a právneho rámca, v ktorom je konkrétny akt prijatý. Je úplne v súlade s touto zásadou, aby poziadavky na odôvodnenie boli prispôsobené druhu posudzovanej veci. Pritom v prejednávanej veci ide o vec, v ktorej bolo zacaté formálne konanie a v ktorej boli vznesené závazné námietky zo strany tretej osoby a prijaté oznámenie o výhradách. 163 Pokial ide o subsidiárnu argumentáciu odvolatelov vo vztahu k miere odôvodnenia, ktorú Súd prvého stupna pouzil, tvrdí Impala jednak to, ze sa Súd prvého stupna obmedzuje na spomenutie pasází z oznámenia o výhradách na zdôraznenie nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia a jeho vnútornej nesúdrznosti a ze zakladá konstatovanie tohto nedostatocného odôvodnenia na argumentácii vylozenej v samotnom spornom rozhodnutí a nie prostredníctvom porovnania s argumentáciou obsiahnutou v oznámení o výhradách. Dalej sa Impala domnieva, ze Súd prvého stupna neporusil kontext konania o preskúmaní koncentrácií. 164 Okrem toho zo skutocnosti, ze Súd prvého stupna mohol uskutocnit vycerpávajúce preskúmanie sporného rozhodnutia, nevyplýva, ze jeho odôvodnenie bolo dostatocné. Podla Impala je zjavné, ze Súd prvého stupna nemohol najmä pochopit, preco Komisia napriek tomu, ze z dôkazov vyplývala existencia dostatocnej transparentnosti na preukázanie existencie kolektívneho dominantného postavenia, dospela k záveru, ze dôkazy o transparentnosti sú nedostatocné, pretoze akciové zlavy sú menej transparentné nez iné druhy zliav. Podla spolocnosti Impala zostávajú skutocné dôvody sporného rozhodnutia neznáme. 165 Pokial ide o argumentáciu odvolatelov zhrnutú v bode 161 tohto rozsudku, Impala tvrdí, ze úvahy Súdu k niektorým aspektom odôvodnenia sporného rozhodnutia sú zalozené na dôkladnom preskúmaní analýzy vykonanej Komisiou, ale predovsetkým na vnútornej nesúdrznosti samotného sporného rozhodnutia. -- Posúdenie Súdnym dvorom 166 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [31]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [32]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66, ako aj z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [33]C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 79). 167 Autor takého aktu vsak nemusí zaujat postoj k zjavne druhoradým skutocnostiam alebo predvídat mozné námietky (rozsudok z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, nazývaný "Feta", [34]C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, bod 106). Navyse stupen podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byt primeraný materiálnym moznostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byt rozhodnutie vydané (pozri rozsudky z 1. decembra 1965, Schwarze, [35]16/65, Zb. s. 1081, [36]1096 a [37]1097, ako aj zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [38]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16). Komisia teda neporusí svoju povinnost odôvodnenia, pokial pri vykonávaní svojej právomoci preskúmavania koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie, co sa týka posúdenia urcitého mnozstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne nevhodné, bezvýznamné alebo v rámci tohto posudzovania jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval e Brink's France, uz citovaný, bod 64). Taká poziadavka by totiz bola tazko zlucitelná s poziadavkou rýchlosti a krátkych procesných lehôt, ktoré musí Komisia dodrziavat pri výkone svojej právomoci preskúmavania koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o preskúmaní týchto koncentrácií. 168 Z toho vyplýva, ze ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 8 ods. 2 nariadenia, je poziadavka odôvodnenia splnená, pokial toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknutá koncentrácia, v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi, nevytvára ani neposilnuje dominantné postavenie, v ktorého dôsledku by bola významne narusená úcinná hospodárska sútaz na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti. 169 V tomto ohlade je síce pravda, ze Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe nariadenia povinná vyjadrit sa ku vsetkým skutocnostiam a argumentom, ktoré jej boli predlozené vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé na posúdenie, ktoré sa má vykonat, nemení to vsak nic na tom, ze musí opísat skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia. Odôvodnenie musí okrem toho byt logické a nesmie vykazovat vnútorný rozpor (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 18. mája 1962, Geitling a i./Vysoký úrad, [39]13/60, Zb. s. 165, [40]221; z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [41]41/69, Zb. s. 661, bod 78; zo 7. júla 1981, Rewe-Handelsgesellschaft Nord a Rewe-Markt Steffen, [42]158/80, Zb. s. 1805, bod 26, a zo 17. mája 1988, Arendt/Parlament, [43]28/87, Zb. s. 2633, body 7 a 8). 170 Kritiku uvedenú odvolatelmi v rámci siesteho odvolacieho dôvodu treba preskúmat z hladiska týchto zásad. 171 Odvolatelia v prvom rade tvrdia, ze rozhodnutie Komisie povolujúce koncentráciu nemôze byt v ziadnom prípade zrusené z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. V tomto ohlade sa opierajú predovsetkým o clánok 10 ods. 6 nariadenia. 172 Z bodu 49 tohto rozsudku vyplýva, ze cielom posledného uvedeného ustanovenia je zabezpecit právnu istotu v prípade, ze by Komisia výnimocne neprijala rozhodnutie v stanovenej lehote. Dotknuté podniky teda môzu pokojne uskutocnit svoju koncentráciu, pokial dôjde k mlcky urobenému povoleniu. 173 Ako uvádza Impala, z argumentácie odvolatelov zalozenej na clánku 10 ods. 6 nariadenia vyplýva, ze rozhodnutia o povolení koncentrácie nesmú byt nijako odôvodnené, pretoze nemôzu byt napadnuté pre neexistenciu odôvodnenia. 174 Treba vsak pripomenút, ze nedostatocné odôvodnenie, v dôsledku ktorého môze byt porusený clánok 253 ES, spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a okrem toho predstavuje dôvod, ktorý súd Spolocenstva môze, ba dokonca musí zohladnit z úradnej povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [44]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24). Navyse podla ustálenej judikatúry sa text odvodeného práva Spolocenstva má vykladat v rámci mozností v zmysle jeho súladu s ustanoveniami Zmluvy ES a vseobecnými zásadami práva Spolocenstva (rozsudok zo 4. októbra 2007, Schutzverband der Spirituosen-Industrie, [45]C-457/05, Zb. s. I-8075, bod 22, ako aj citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, ze clánok 10 ods. 6 nariadenia treba vykladat a uplatnovat s ohladom na clánky 230 ES a 253 ES. 175 Ako teda vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, uvedený clánok 10 ods. 6 predstavuje výnimku zo vseobecnej struktúry nariadenia vyplývajúcej predovsetkým z jeho clánku 6 ods. 1 a clánku 8 ods. 1, podla ktorej Komisia výslovne rozhoduje o koncentráciách, ktoré sú jej oznámené, ci uz je toto rozhodnutie kladné alebo záporné. Preto nielenze clánok 10 ods. 6 nariadenia nemôze zalozit vseobecnú domnienku v prospech zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom, ale nemôze byt ani základom pre výnimku z moznosti napadnút legálnost rozhodnutia povolujúceho takú koncentráciu z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia. Legitímna potreba právnej istoty vo výnimocných situáciách, ktorá sa odráza v uvedenom ustanovení, nemôze íst tak daleko, ze rozhodnutia o koncentráciách nebudú úplne alebo ciastocne podliehat preskúmaniu súdom Spolocenstva. 176 Argumentáciu odvolatelov zalozenú na clánku 10 ods. 6 nariadenia teda treba odmietnut. 177 Odvolatelia subsidiárne predovsetkým tvrdia, ze kedze sporné rozhodnutie umoznilo spolocnosti Impala zistit odôvodnenie dotknutého povolenia a Súdu prvého stupna vykonat jeho preskúmanie, Súd prvého stupna nepostupoval v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Spolocenstva týkajúcou sa poziadaviek na odôvodnenie. 178 Ako v tomto ohlade vyplýva z bodu 166 tohto rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva na jednej strane, ze cielom odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES je umoznit dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho, a na druhej strane, ze táto poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od povahy dotknutého aktu a kontextu, v akom bol prijatý (pozri tiez rozsudky zo 7. apríla 1987, Sisma/Komisia, [46]32/86, Zb. s. 1645, bod 8; zo 4. júna 1992, Consorgan/Komisia, [47]C-181/90, Zb. s. I-3557, bod 14; z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., [48]C-22/94, Zb. s. I-1809, body 39 az 41; z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [49]C-114/00, Zb. s. I-7657, body 62 a 63; z 2. októbra 2003, Krupp Hoesch/Komisia, [50]C-195/99 P, Zb. s. I-10937, bod 110, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 372). 179 V prejednávanej veci je pravda, ze urcitá disproporcia v spornom rozhodnutí medzi uvedením dôkazov v prospech dostatocnej transparentnosti a uvedením dôkazov o akciových zlavách svedciacich proti takej transparentnosti sa môze zdat polutovaniahodnou. Súd prvého stupna sa vsak po prvé vzhladom na kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie a ktorý sa vyznacoval predovsetkým úzkym casovým rozpätím medzi jednak písomnou odpovedou na oznámenie o výhradách, ako aj vypocutím pred Komisiou, a jednak koncom formálneho konania, a po druhé vzhladom na poziadavky judikatúry vylozené v bodoch 166 az 169 tohto rozsudku, najmä v jeho bodoch 166 a 167, nemohol domnievat, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze Komisia v prejednávanej veci porusila povinnost dostatocne odôvodnit sporné rozhodnutie (pozri analogicky rozsudky z 28. októbra 1981, Krupp Stahl/Komisia, [51]275/80 a 24/81, Zb. s. 2489, bod 13, a z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [52]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 21). 180 Po prvé totiz zo sporného rozhodnutia vyplynuli úvahy Komisie tak, ze jeho dôvodnost mohla byt neskôr napadnutá na príslusnom súde, ako to urobila Impala. Bolo by v tomto ohlade nadbytocné pozadovat, ako to urobil Súd prvého stupna v bode 289 napadnutého rozsudku, podrobný opis kazdého hladiska, ktoré je podkladom sporného rozhodnutia, ako je povaha akciových zliav, okolnosti, za ktorých ich mozno uplatnit, stupen ich netransparentnosti, ich výska alebo ich konkrétny vplyv na transparentnost cien (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [53]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 59 az 61, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [54]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb.s I-4777, bod 108). To platí tým skôr, ze sa Impala vo velkej miere zúcastnila, ako vyplýva najmä z bodov 7 a 10 napadnutého rozsudku, formálneho konania (pozri analogicky rozsudky z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, [55]C-120/99, Zb. s. I-7997, bod 29, a z 9. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, [56]C-304/01, Zb. s. I-7655, bod 50) a ze navyse mohla napadnút na Súde prvého stupna aj platnost meritórneho posúdenia vykonaného Komisiou v spornom rozhodnutí. 181 Po druhé, ako vyplýva predovsetkým z bodov 275, 289 a 530 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna poznal dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla povolit dotknutú koncentráciu. Navyse venoval niekolko bodov svojho rozsudku analýze opodstatnenosti týchto dôvodov. Treba pritom v tomto ohlade zdôraznit, ze povinnost odôvodnit rozhodnutia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska (pozri rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [57]C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48, ako aj Komisia/Sytraval, uz citovaný, bod 67). Odôvodnenie rozhodnutia je totiz formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá legálnost rozhodnutia z meritórneho hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody. Nemozno teda tvrdit, ze Súd prvého stupna nemohol vykonat svoje súdne preskúmanie (pozri analogicky rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i., uz citovaný, bod 112). 182 Je teda potrebné vyhoviet siestemu odvolaciemu dôvodu odvolatelov bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o výhradách uvedených v bodoch 158, 159 a 161 tohto rozsudku. 183 S ohladom na vyssie uvedené úvahy treba vyhlásit prejednávané odvolanie za dôvodné. O údajnom vzájomnom odvolaní 184 Vyjadrenie Komisie k odvolaniu obsahuje osobitnú cast obsahujúcu "doplnujúce pripomienky" k "základným dôvodom" sporného rozhodnutia. Komisia v nich tvrdí, ze Súd prvého stupna v bodoch 474 a 476 napadnutého rozsudku nesprávne kvalifikoval jej zistenia týkajúce sa odvetných opatrení ako základný dôvod uvedeného rozhodnutia. Komisia tvrdí, ze pokial by sa v tomto konaní ukázalo, ze zistenia v spornom rozhodnutí, pokial ide o nedostatocnú transparentnost trhu, neboli z právneho hladiska chybné, malo by sa uvedené rozhodnutie vyhlásit za platné bez ohladu na to, ci je alebo nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, pokial ide o odvetné opatrenia. 185 Impala vylozila tieto úvahy obsiahnuté vo vyjadrení Komisie k odvolaniu ako vzájomné odvolanie a s odvolaním na clánok 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nan odpovedala samostatným vyjadrením z 23. marca 2007. Úcastníkom konania sa potom povolilo podat k tejto veci doplnujúce vyjadrenia, z ktorých posledné bolo do kancelárie Súdneho dvora podané 16. júla 2007, pricom otázka, ci Impala bola oprávnená odvolávat sa na uvedený clánok 117 ods. 2, ostala otvorenou. 186 Na kvalifikáciu urcitého argumentu ako vzájomného odvolania clánok 117 ods. 2 rokovacieho poriadku vyzaduje, aby úcastník konania, ktorý sa nan odvoláva, navrhoval úplné alebo ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní. Na zistenie toho, ci je to v prípade prejednávanej veci tak, treba posúdit znenie, ciel a kontext dotknutej casti vyjadrenia Komisie k odvolaniu. 187 Treba vsak v tomto ohlade zdôraznit, ze Komisia nikde vo svojom vyjadrení nepouzíva výraz "vzájomné odvolanie". Navyse Komisia jasne v priebehu konania a predovsetkým na pojednávaní uviedla, ze svojimi "doplnujúcimi vyjadreniami" nezamýslala podat vzájomné odvolanie. 188 Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze uvedené vyjadrenia nepredstavujú vzájomné odvolanie. Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Impala teda nie je potrebné zaujat v tomto ohlade stanovisko. O vrátení veci Súdu prvého stupna 189 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 190 Vzhladom na to, ze Súd prvého stupna preskúmal len prvé dva z piatich zalobných dôvodov, ktoré Impala uviedla na podporu svojej zaloby, Súdny dvor sa domnieva, ze stav prejednávanej veci nedovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. Je preto potrebné vrátit vec na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 191 Kedze sa vec musí vrátit Súdu prvého stupna, treba rozhodnút o príslusných trovách tohto konania o odvolaní v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. júla 2006, Impala/Komisia (T-464/04), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ ( [58]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmpczgI/L96941-7202TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700502801-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0464&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:062:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:257:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:061:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0188&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0202&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0068&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0017&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0342&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0237&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0465&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0016&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0016&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0016&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61960??0013&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61960??0013&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0158&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0028&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0457&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0032&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0181&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0022&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0114&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0195&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0275&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0120&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0304&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 58. file:///tmp/lynxXXXXmpczgI/L96941-7202TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700502801-E0001