ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 15. apríla 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci schválená na vymedzené obdobie -- Oznámenie zmenenej schémy pomoci na nové obdobie -- Prechodné opatrenia medzi dvomi po sebe nasledujúcimi schémami -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Informácie, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii -- Platnost rozhodnutia Komisie -- Rovnost zaobchádzania -- Odôvodnenie" Vo veci C-390/06, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale ordinario di Roma (Taliansko) zo 14. júna 2006 a dorucený Súdnemu dvoru 19. septembra 2006, ktorý súvisí s konaním: Nuova Agricast Srl proti Ministero delle Attivitŕ Produttive, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, G. Arestis a U. Lőhmus, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilesic (spravodajca), J. Malenovský, J. Klucka, E. Levits a C. Toader, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. septembra 2007, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Nuova Agricast Srl, v zastúpení: A. Calabrese, avvocato, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci V. Russo, avvocato dello Stato, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Righini a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti rozhodnutia Komisie z 12. júla 2000, ktoré nevyvolalo námietky proti systému pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska s úcinnostou do 31. decembra 2006 (státna pomoc c. N 715/99 -- Taliansko) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorého krátke oznámenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([2]Ú. v. ES C 278, s. 26). 2 Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci zaloby, ktorú podala Nuova Agricast Srl (dalej len "Nuova Agricast"), spolocnost usadená v regióne Apulia v Taliansku, proti Ministero delle Attivitŕ Produttive (Ministerstvo výrobných cinností) a ktorá smeruje k získaniu náhrady skody spocívajúcej v nezískaní státnej pomoci, ktorá bola tomuto podniku spôsobená z dôvodu nesprávneho postupu talianskych orgánov pri rokovaniach vedených s Komisiou Európskych spolocenstiev pred prijatím sporného rozhodnutia. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 3 Ako vyplýva z odôvodnenia c. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), toto nariadenie kodifikovalo a posilnilo postup v oblasti preskúmania státnej pomoci, ktorý vypracovala Komisia v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 4 V zmysle clánku 1 písm. c) tohto nariadenia bude "nová pomoc" znamenat "vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 5 V clánku 2 nariadenia c. 659/1999 sa stanovuje: "1. Okrem toho, ako inak uvádzajú nariadenia realizované podla clánku [89] zmluvy alebo podla ich iných príslusných ustanovení [Ak sa v akomkolvek nariadení prijatom podla clánku <89> Zmluvy alebo v jeho akomkolvek inom príslusnom ustanovení nestanovuje inak -- neoficiálny preklad], akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu. Komisia bude informovat daný clenský stát bez meskania o prijatí oznámenia. 2. V oznámení daný clenský stát poskytne vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánku 4 a 7 (dalej sa oznacuje len ako 'úplné oznámenie`)." 6 V odsekoch 2 az 4 clánku 4 nariadenia c. 659/1999 sa stanovuje: "2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] (1) zmluvy, rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] (2) zmluvy (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 7 V odseku 1 clánku 5 nariadenia c. 659/1999 sa stanovuje, ze "ak Komisia povazuje informácie poskytnuté daným clenským státom v súvislosti s opatrením oznamovaným podla clánku 2 za neúplné, poziada o vsetky potrebné dodatocné informácie". Systémy pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska schválené s úcinnostou do 31. decembra 1999 8 Zákonným dekrétom c. 415 o dodatocným rozpoctových zdrojoch na vykonanie zákona c. 64 z 1. marca 1986, ktorým sa zavádzajú opatrenia o mimoriadnej intervencii v Mezzogiorno (Rifinanziamento della legge 1o marzo 1986, n. 64, recante disciplina organica dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno) z 22. októbra 1992 (GURI c. 249 z 22. októbra 1992, s. 3), ktorý sa po zmene a doplnení zákonom c. 488 z 19. decembra 1992 (GURI c. 299 z 21. decembra 1992, s. 3, a korigendum, GURI c. 301 z 23. decembra 1992, s. 40) zmenil na zákon, ktorý bol samotný zmenený a doplnený legislatívnym dekrétom c. 96 z 3. apríla 1993 (GURI c. 79 z 5. apríla 1993, s. 5, dalej len "zákon c. 488/1992"), taliansky normotvorca stanovil financné opatrenia, ktoré mali podniky motivovat rozvíjat niektoré výrobné cinnosti v menej rozvinutých regiónoch krajiny. 9 V dnoch 1. marca 1995 a 21. mája 1997 prijala Komisia dve rozhodnutia, ktoré nevyvolali námietky, prvé s úcinnostou do 31. decembra 1996 a druhé s úcinnostou do 31. decembra 1999, voci po sebe nasledujúcim systémom pomoci, ktoré vychádzali zo zákona c. 488/1992 a z jeho rozlicných vykonávacích opatrení (státna pomoc c. N 40/95 a c. N 27/A/97). Tieto rozhodnutia boli v krátkosti oznámené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, a to 18. júla 1995, pokial ide o rozhodnutie z 1. marca 1995 ([4]Ú. v. ES C 184, s. 4), a 8. augusta 1997, pokial ide o rozhodnutie z 21. mája 1997 ([5]Ú. v. ES C 242, s. 4, dalej len "rozhodnutie z roku 1997"). 10 Pravidlá na uplatnovanie systému pomoci schváleného rozhodnutím z roku 1997 (dalej len "systém pomoci 1997 -- 1999") boli stanovené po prvé uznesením Comitato interministeriale per la programmazione economica (medziministerského výboru pre hospodárske plánovanie) o usmerneniach na udelovanie subvencií v zmysle clánku 1 ods. 2 zákona c. 488/1992 (direttive per la concessione di agevolazioni ai sensi dell'art. 1, comma 2, del decreto-legge 22 ottobre 1992, n. 415, convertito nella legge 19 dicembre 1992, n. 488, in tema di disciplina organica dell'intervento straordinario nel Mezzogiorno) z 27. apríla 1995 (GURI c. 142 z 20. júna 1995, s. 17) v znení zmien a doplnení uznesenia uvedeného výboru z 18. decembra 1996 (GURI c. 70 z 25. marca 1997, s. 35), po druhé vyhláskou c. 527 Ministero dell'Industria, del Commercio e dell'Artigianato (Ministerstvo priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania, dalej len "MPOZP"), ktorou bolo prijaté nariadenie o spôsoboch a postupoch udelovania a pridelovania subvencií v prospech výrobných cinností v menej rozvinutých regiónoch krajiny (regolamento recante le modalitŕ e le procedure per la concessione ed erogazione delle agevolazioni in favore delle attivitŕ produttive nelle aree depresse del Paese), z 20. októbra 1995 (GURI c. 292 z 15. decembra 1995, s. 3) v znení zmien a doplnení vyhlásky uvedeného ministerstva c. 319 z 31. júla 1997 (GURI c. 221 z 22. septembra 1997, s. 31), ako aj po tretie obezníkom MPOZP c. 234363 z 20. novembra 1997 (riadna príloha GURI c. 291 z 15. decembra 1997). 11 V týchto pravidlách na uplatnovanie sa stanovovalo najmä, ze: -- financné zdroje na kazdý rok boli rozdelené na dve rovnaké casti, pricom kazdá z týchto castí sa pridelovala prostredníctvom výzvy na predlozenie ziadostí; pravidlá rozdelovania financných prostriedkov vsak mohli byt zmenené vyhláskou v závislosti od financných prostriedkov disponibilných v roku, na ktorý sa vztahujú zdroje, a to najmä tak, ze sa umoznilo, aby boli tieto financné prostriedky pridelené prostredníctvom jednej výzvy na predlozenie ziadosti, -- ziadosti podané pri výzve na predlozenie ziadostí posudzovali oprávnené banky, ktoré týmto ziadostiam priznali urcitý pocet bodov v závislosti od regulacných kritérií s názvom "indicatori" (dalej len "indikátory") -- na základe výsledkov posúdení bánk vyhotovilo MPOZP regionálne zoznamy hodnotenia, v ktorých boli ziadosti zaradené podla zostupného poradia v závislosti od poctu priznaných bodov, a prijalo vyhlásku o pridelení subvencií v prospech na zoznam zaradených ziadostí zacínajúc od prvej ziadosti az do vycerpania financných prostriedkov pridelených na predmetnú ziadost, -- za oprávnené výdavky sa povazovali výdavky, ktoré boli vynalozené odo dna nasledujúceho po dni skoncenia platnosti výzvy, ktorá predchádzala výzve, v nadväznosti na ktorú bola podaná ziadost, okrem výdavkov na inzinierske stúdie a iné stúdie a na nadobúdanie a usporiadanie pozemkov podniku, ktoré boli oprávnené od zaciatku plynutia dvanástich mesiacov, ktoré predchádzajú dnu predlozenia ziadosti, -- podniky, ktorých ziadosti o pomoc boli zaradené do regionálneho zoznamu, ale ktoré nemohli nezískat subvencie, pretoze výska financných prostriedkov pridelených na predmetnú výzvu na predlozenie ziadostí bola nizsia ako celková suma pozadovanej pomoci, mohli bud predlozit ten istý projekt, avsak iba raz, a to pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej bezprostredne po výzve, vo vztahu ku ktorej bola ziadost pôvodne podaná, bez zmien castí, ktoré zohladnujú indikátory (mechanizmus s názvom "automatické zaclenenie" ziadosti), alebo sa vzdat tohto automatického zaclenenia a opätovne predlozit ten istý projekt, a to pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po výzve, vo vztahu ku ktorej sa tieto podniky vzdali tohto práva na automatické zaclenenie, pricom vsak mohli úplne alebo ciastocne zmenit casti, ktoré zohladnujú indikátory, aby sa ziadost o pomoc stala konkurencieschopnejsou, v kazdom prípade bez toho, aby sa táto zmena týkala podstatných zloziek projektu (mechanizmus s názvom "zmena" ziadosti); v obidvoch prípadoch aj nadalej platili podmienky týkajúce vymedzenia oprávnenosti výdavkov stanovené pre pôvodné ziadosti. Usmernenie o národnej regionálnej pomoci 12 V roku 1998 Komisia uverejnila Usmernenie o národnej regionálnej pomoci ([6]Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, dalej len "usmernenie"), pricom v tretom odseku bodu 4.2 tohto usmernenia sa stanovuje, ze "programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú". 13 V zmysle prvého odseku bodu 6.1 usmernenia "okrem prechodných ustanovení uvedených v bodoch 6.2 a 6.3 nizsie, Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat". Sporné rozhodnutie a systém pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska schválený s úcinnostou od 1. januára 2000 do 31. decembra 2006 14 Dna 18. novembra 1999 talianske orgány Komisii v zmysle clánku 88 ods. 3 ES oznámili, ze pod císlom N 715/99 zaregistrovali projekt systému pomoci uplatnitelný od 1. januára 2000 a vychádzajúci zo zákona c. 488/1992. 15 V nadväznosti na korespondenciu a rokovanie medzi zástupcami talianskej vlády a Komisiou talianske orgány tento projekt systému pomoci zmenili. 16 Komisia sporným rozhodnutím, ktoré prijala 12. júla 2000 a ktoré bolo Talianskej republike oznámené listom SG(2000) D/105754 z 2. augusta 2000, rozhodla, ze s úcinnostou do 31. decembra 2006 nemá námietky voci systému pomoci (dalej len "systém pomoci 2000 -- 2006"). 17 V napadnutom rozhodnutí sa nachádza prechodné ustanovenie, ktorého cielom je konkrétne schválit opatrenia uvedeného systému pomoci, ktoré zarucujú prechod vo vztahu k systému pomoci 1997 -- 1999 (dalej len "prechodné ustanovenie"). Toto ustanovenie znie takto: "Iba pri prvom uplatnení predmetného systému pomoci, to znamená pri prvej výzve na predlozenie ziadostí, ktorá sa uskutocní na základe tohto systému, a v kazdom prípade, iba ak boli ziadosti o pomoc predlozené pred zaciatkom vykonávania investicných projektov, budú výnimocne prípustné ziadosti, ktoré boli predlozené pri poslednej výzve uskutocnenej na základe [systému pomoci 1997 -- 1999], ktoré boli posúdené ako oprávnené na pomoc, no na ktoré sa neposkytla ziadna pomoc vzhladom na to, ze na túto výzvu boli pridelené obmedzené financné zdroje." [neoficiálny preklad] 18 V nadväznosti na toto rozhodnutie prijalo MPOZP na úcely upresnenia pravidiel na uplatnovanie systému pomoci 2000 -- 2006 vyhlásku o maximálnych limitoch na udelovanie subvencií v prospech výrobných cinností v menej rozvinutých regiónoch krajín uvedených v zákone c. 488/1992 pre regióny Basilicata, Kalábria, Kampánia, Apúlia, Sardínia a Sicília (misure massime consentite relative alle agevolazioni in favore delle attivitŕ produttive nelle aree depresse del Paese di cui alla legge n. 488/1992 per le regioni Basilicata, Calabria, Campania, Puglia, Sardegna e Sicilia) zo 14. júla 2000 (GURI c. 166 z 18. júla 2000, s. 9) a obezník c. 9003 zo 14. júla 2000 (riadna príloha GURI c. 175 z 28. júla 2000). 19 V prvom pododseku ods. 2 jediného clánku tejto vyhlásky sa stanovuje, ze pomoc môze byt priznaná "na základe... výdavkov, ktoré sa povazujú za oprávnené v rámci programov vztahujúcich sa na poslednú vhodnú výzvu na predlozenie ziadostí o podporné opatrenia, ktoré boli preskúmané a schválené, avsak neboli podporené vzhladom na nedostatok potrebných disponibilných financných zdrojov". Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 20 V rámci systému pomoci 1997 -- 1999 uverejnilo MPOZP 1. decembra 1997 tretiu výzvu na predlozenie ziadostí o pomoc, pokial ide o priemyselné odvetvie, vztahujúcu sa na prvý polrok roku 1998 (dalej len "tretia výzva"). 21 Dotknuté podniky mali na predlozenie svojich ziadostí o pomoc lehotu do 16. marca 1998. Mohli poziadat o financovanie výdavkov vynalozených odo dna nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie ziadostí predlozených pri predchádzajúcej výzve (druhej výzve), teda od 1. januára 1997. 22 Dna 9. februára 1998 podala Nuova Agricast ziadost o pomoc pri tretej výzve. Táto ziadost, o ktorej sa rozhodlo, ze je oprávnená, bola vyhláskou MPOZP zo 14. augusta 1998 zaclenená do zoznamu zaradených ziadostí pre región Apúlia. Vzhladom na poradie uvedenej ziadosti v zozname vsak Nuova Agricast pozadovanú pomoc nezískala pre nedostatok financných prostriedkov. 23 Medzicasom bola uverejnená stvrtá výzva na predlozenie ziadostí o pomoc, pokial ide o priemyselné odvetvie, vztahujúca sa na druhý polrok roku 1998 (dalej len "stvrtá výzva"). 24 Dna 16. septembra 1998 sa Nuova Agricast vzdala svojho práva na automatické zaclenenie svojej ziadosti do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve, aby mohla predlozit novú preformulovanú ziadost pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po tejto výzve. 25 Talianske orgány vsak do 31. decembra 1999, teda do dna skoncenia úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999, neuverejnili nijakú vhodnú výzvu. 26 Dna 14. júla 2000, teda po nadobudnutí úcinnosti systému pomoci 2000 -- 2006, uverejnili talianske orgány ôsmu výzvu na predlozenie ziadostí o pomoc, pokial ide o priemyselné odvetvie (dalej len "ôsma výzva"). 27 Vzhladom na podmienky platné v rámci systému pomoci 2000 -- 2006 bola ziadost, ktorú predlozila Nuova Agricast -- na ktorú sa prechodné ustanovenie uvedené v spornom rozhodnutí nevztahovalo --, posúdená ako neprípustná a nebola zaradená do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri ôsmej výzve. 28 Nuova Agricast spolocne s inými talianskymi podnikmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii teda podala prvú zalobu na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev, ktorou sa domáhala neplatnosti sporného rozhodnutia. Uznesením z 15. júna 2005, Nuova Agricast a i./Komisia (T-98/04), Súd prvého stupna túto zalobu zamietol ako neprípustnú z toho dôvodu, ze bola podaná po uplynutí dvojmesacnej lehoty vymedzenej v clánku 230 piatom odseku ES. 29 Dna 21. septembra 2005 podala Nuova Agricast na Súd prvého stupna druhú zalobu zapísanú pod císlom T-362/05, ktorou sa domáhala, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu skody, ktorá jej bola údajne spôsobená prijatím sporného rozhodnutia. Toto konanie v súcasnosti stále prebieha. 30 Okrem toho Nuova Agricast podala zalobu na Tribunale ordinario di Roma (Okresný súd v Ríme), ktorou sa domáhala, aby bolo Ministero delle Attivitŕ Produttive, na ktoré presli právomoci MPOZP, zaviazané na náhradu skody, ktorá jej bola údajne spôsobená v dôsledku nevyplatenia pozadovanej státnej pomoci. 31 V rámci tohto konania Nuova Agricast najmä tvrdila, ze pocas rokovaní s Komisiou s cielom dosiahnut predlzenie systému pomoci po 31. decembri 1999 Talianska republika nepostupovala správne pri ochrane nadobudnutých práv podnikov, ktoré sa, tak ako ona, vzdali svojho práva na automatické zaclenenie do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve -- ktorá bola, ako vysvitlo, poslednou výzvou v priemyselnom odvetví pred skoncením úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999 --, aby mohli predlozit preformulovanú ziadost pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po tejto výzve. Talianska republika totiz Komisiu uviedla do omylu, kedze jej neoznámila, ze aj tieto podniky samotné boli drzitelmi nadobudnutých práv, a tým bola narusená legitímna dôvera, ktorú mali tieto podniky vo vztahu k moznosti predlozit preformulovanú ziadost. 32 Vnútrostátny súd sa domnieva, ze Nuova Agricast mala "relevantný právny záujem" na zaradení svojej preformulovanej ziadosti do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po výzve, vo vztahu ku ktorej sa táto spolocnost vzdala práva na automatické zaclenenie svojej pôvodnej ziadosti. 33 Legitímna dôvera Nuova Agricast bola preto úplne narusená sporným rozhodnutím, kedze toto rozhodnutie zmenilo systém pomoci 2000 -- 2006 v porovnaní so systémom pomoci 1997 -- 1999 tak, ze stanovilo, ze sa za oprávnené povazujú iba výdavky na vykonávanie projektov, na ktoré sa poskytujú subvencie, vynalozené po predlození ziadosti o pomoc (zásada nevyhnutnosti pomoci), pricom sa na prechodné obdobie a výnimocne pripústa výnimka z tejto zásady iba v prospech ziadostí, ktorým sa nevyhovelo v rámci poslednej výzvy uverejnenej v case úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999. 34 Vnútrostátny súd tvrdí, ze na úcely rozhodnutia o návrhu na náhradu skody, ktorý podala Nuova Agricast, mu prinálezí overit, ci medzi protiprávnym konaním, ktoré sa vytýka Talianskej republike, a údajne spôsobenou skodou existuje prícinná súvislost. 35 V rozsahu, v akom sporné rozhodnutie -- ktoré podla vnútrostátneho súdu predstavuje pôvodcu skody ("eventum damni") -- súvisí so skutocným konaním, ktoré Talianskej republike vytýka Nuova Agricast, ktoré spocíva v tom, ze Talianska republika Komisiu neinformovala, resp. ju informovala nepresne, a so vznikom skody, ktorej náhrady sa Nuova Agricast domáha, sa vnútrostátny súd domnieva, ze na úcely preukázania prícinnej súvislosti medzi týmto konaním a touto skodou je potrebné zistit, ci by bolo mozné vyhnút sa vzniku tejto skody za predpokladu, ak by Talianska republika konala inác, a v tejto súvislosti zistit, ci by Komisia prijala odlisné prechodné ustanovenie za predpokladu, ak by jej boli poskytnuté "presné a úplné informácie o právnych situáciách dotknutých podnikov, ktoré mohli získat subvencie podla zákona c. 488/1992". 36 Podla vnútrostátneho súdu by z jasného dôkazu o odlisnom úcinku, ktorý by bol v prospech Nuova Agricast, vyplývala neplatnost prechodného ustanovenia nachádzajúceho sa v spornom rozhodnutí, kedze toto ustanovenie je v rozpore s pravidlami a zásadami právneho poriadku Spolocenstva. 37 Vnútrostátny súd sa v prvom rade pýta, ci prechodné ustanovenie, kedze nie je v prospech podnikov nachádzajúcich sa v situácii Nuova Agricast, nie je potrebné povazovat za neplatné z dôvodu, ze je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 38 Tento súd sa totiz domnieva, ze ku dnu skoncenia platnosti schválenia systému pomoci 1997 -- 1999 existovali tri kategórie podnikov: -- podniky, medzi ktoré patrí aj spolocnost Nuova Agricast, ktorých ziadost o pomoc bola zaradená do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri tretej výzve, a ktoré nezískali pozadovanú pomoc pri tejto výzve vzhladom na nedostatok disponibilných financných prostriedkov, a ktoré sa teda vzdali práva na automatické zaclenenie do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve, aby mohli pri vhodnej výzve nasledujúcej po tejto výzve predlozit preformulovanú ziadost (dalej len "podniky prvej kategórie"), -- podniky, ktorých ziadost bola zaradená do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri stvrtej výzve, a ktoré pozadovanú pomoc nezískali vzhladom na nedostatok disponibilných financných prostriedkov (dalej len "podniky druhej kategórie"), -- podniky, ktoré ziadost o pomoc este nepodali napriek tomu, ze s realizáciou ich investicného projektu sa uz zacalo (dalej len "podniky tretej kategórie"). 39 Vnútrostátny súd sa na jednej strane domnieva, ze podniky prvej kategórie, ako aj podniky tretej kategórie, ktoré boli taktiez vylúcené z prechodného ustanovenia, sa nenachádzali v rovnakej situácii, a teda, ze sa s nimi nemalo zaobchádzat rovnakým spôsobom. Na druhej strane sa domnieva, ze podniky prvej kategórie a podniky druhej kategórie sa nachádzali z právneho hladiska v rovnakých situáciách, takze prechodné ustanovenie sa malo vztahovat aj na prvú kategóriu podnikov rovnako ako na podniky druhej kategórie. 40 Vnútrostátny súd sa v druhom rade pýta, ci prechodné ustanovenie nie je potrebné povazovat za neplatné z dôvodu, ze je v rozpore s povinnostou odôvodnenia aktov institúcií Spolocenstva vymedzenou v clánku 253 ES. 41 Vzhladom na to Tribunale ordinario di Roma rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Je [sporné] rozhodnutie [platné], a to iba pokial ide o prechodné ustanovenie, v ktorom je upravená osobitná výnimka zo zásady 'nevyhnutnosti pomoci` -- pri prvom uplatnení predmetného systému --, výlucne pokial ide o ziadosti 'predlozené v rámci poslednej výzvy na predlozenie ziadostí o podporné opatrenia, ktorá sa uskutocnila podla predchádzajúceho systému, ktorý Komisia schválila s úcinnostou do 31. decembra 1999, ktoré boli posúdené ako oprávnené na pomoc, ale neboli vybavené, pretoze na túto výzvu nebol pridelený dostatok financných zdrojov`..., co malo za následok neodôvodnené opomenutie -- v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnostou odôvodnenia, na ktorých sa rozhodnutie zakladalo v zmysle clánku 253 ES -- ziadostí podaných na základe predchádzajúcich výziev, ktoré neboli podporené z dôvodu nedostatku financných zdrojov a v prípade ktorých sa ocakávalo, ze budú automaticky zaclenené v rámci dalsej výzvy alebo ze budú zmenené a opätovne predlozené pri prvej 'vhodnej` výzve uskutocnenej podla nového systému?" O prejudiciálnej otázke Úvodné pripomienky 42 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze svojou otázkou povazoval vnútrostátny súd za nevyhnutné poziadat Súdny dvor o preskúmanie platnosti sporného rozhodnutia vo vztahu k zásade rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia. 43 Podla ustálenej judikatúry sa konanie vymedzené v clánku 234 ES zakladá na jednoznacnom rozdelení úloh medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom tak, ze výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý sa vecou zaoberá a ktorý musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, prinálezí, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj význam otázok polozených Súdnemu dvoru (pozri rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [7]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; z 11. januára 2007, ITC, [8]C-208/05, Zb. s. I-181, bod 48, ako aj z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., [9]C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 18). 44 Vzhladom na tieto skutocnosti, hoci Nuova Agricast v konaní vo veci samej uviedla iné dôvody neplatnosti sporného rozhodnutia, nie je potrebné rozsírit preskúmanie platnosti tohto rozhodnutia o tieto iné dôvody neplatnosti, ktoré vnútrostátny súd neuvádza (pozri analogicky rozsudok Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., uz citovaný, body 17 az 19). O prípustnosti 45 Komisia tvrdí, ze kedze nie je preukázaný vztah, na ktorý poukazuje vnútrostátny súd, medzi prípadnou zodpovednostou Talianskej republiky a platnostou sporného rozhodnutia, prejudiciálna otázka so sporom vo veci samej nesúvisí. 46 Na jednej strane je totiz mozné, ze Talianska republika porusila zásadu rovnosti zaobchádzania pri oznámení systému pomoci 2000 -- 2006 bez toho, aby v spornom rozhodnutí, ktorým Komisia rozhodla o systéme, ktorý navrhoval oznamujúci clenský stát, mohla byt zistená akákolvek vada. Na druhej strane neexistuje nijaký vztah medzi zodpovednostou Talianskej republiky a prípadnou neplatnostou rozhodnutia z dôvodu takej vady, ktorá sa týka výlucne formálnych nálezitostí, akou je nedostatok odôvodnenia. 47 V tejto súvislosti, ako uz bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, sa vnútrostátny súd domnieva, ze sporné rozhodnutie predstavuje pôvodcu skody a súvisí so skutocným konaním, ktoré Talianskej republike vytýka Nuova Agricast, a so vznikom skody, ktorej náhrady sa táto spolocnost domáha. V dôsledku toho, ak bolo sporné rozhodnutie vyhlásené za neplatné z dôvodu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania alebo z dôvodu nedostatku odôvodnenia, toto konstatovanie môze ovplyvnit posúdenie vnútrostátneho súdu pri rozhodovaní o návrhu na náhradu skody, ktorý podala Nuova Agricast. 48 Vzhladom na to je prejudiciálna otázka prípustná v celom rozsahu. O platnosti sporného rozhodnutia vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania 49 Po prvé Komisia tvrdí, ze sporné rozhodnutie nemôze byt v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, kedze prechodné ustanovenie, ktoré sa v nom uvádza, je výsledkom volby, ktorú slobodne vykonali talianske orgány. 50 V tejto súvislosti zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie vymedzené v clánku 88 ES nemôze nikdy smerovat k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy (pozri najmä rozsudky z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia,[10]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 41, a z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, [11]C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 30). Vzhladom na to Komisia nemôze vyhlásit státnu pomoc, ktorá je z hladiska pravidiel na jej uplatnovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy, za zlucitelnú so spolocným trhom (pozri rozsudok z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [12]C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 78 a citovanú judikatúru). 51 Za zlucitelnú so spolocným trhom nemôze Komisia vyhlásit ani státnu pomoc, ktorá je z hladiska pravidiel na jej uplatnovanie v rozpore s takými vseobecnými zásadami práva Spolocenstva, akou je zásada rovnosti zaobchádzania. 52 Vzhladom na to je potrebné zamietnut tvrdenie Komisie vyjadrené v bode 49 tohto rozsudku. 53 Po druhé Komisia tvrdí, ze talianske orgány jej neoznámili osobitný prípad podnikov prvej kategórie, takze jej nie je mozné vytýkat, ze nezohladnila osobitnú situáciu týchto podnikov, a ani sa odvolávat na akúkolvek vadu sporného rozhodnutia zalozenú na tejto výhrade. 54 V tejto súvislosti platí ustálená judikatúra, podla ktorej je zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (pozri najmä rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [13]234/84, Zb. s. 2263, bod 16; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [14]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 168, a zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, [15]C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 31). 55 Hoci sa táto judikatúra az doposial neuplatnila v prípade zaloby smerujúcej proti rozhodnutiu, ktoré prijala Komisia v rámci konania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES, je a fortiori relevantná, ak je dôvodom platnosti rozhodnutia, ktoré nevyvolalo námietky voci takej pomoci alebo systému pomoci, akým je sporné rozhodnutie. 56 Ak totiz ide konkrétnejsie o túto poslednú kategóriu rozhodnutí, uvedená judikatúra sa zdá byt odôvodnená vzhladom na struktúru kontrolného konania v oblasti státnej pomoci zriadeného Zmluvou. 57 V rámci tohto kontrolného konania v oblasti státnej pomoci je potrebné rozlisovat na jednej strane fázu predbezného preskúmania pomoci stanovenú v clánku 88 ods. 3 ES, ktorej priebeh je vymedzený v clánkoch 4 a 5 nariadenia c. 659/1999, ktorej cielom je iba umoznit Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ktorého priebeh je vymedzený v clánkoch 6 a 7 uvedeného nariadenia, ktoré je urcené na to, aby mohla Komisia získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci (rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [16]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [17]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [18]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38, ako aj z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, bod 20). 58 Komisia môze vyuzit fázu predbezného preskúmania stanovenú v clánku 88 ods. 3 ES na prijatie rozhodnutia, ktorým sa pomoc schvaluje, ak pri prvom preskúmaní môze dospiet k záveru, ze predmetný projekt je zlucitelný so Zmluvou. 59 Iba v prípade, ak pri tomto prvom preskúmaní Komisia dospeje k opacnému záveru alebo ak nie je mozné prekonat vsetky tazkosti vyplývajúce z preskúmania zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, je Komisia povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a v tejto súvislosti zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, [19]84/82, Zb. s. 1451, bod 13; Cook/Komisia, uz citovaný, bod 29; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 39, ako aj Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 33). 60 Ak je platnost rozhodnutia, ktoré nevyvolalo námietky voci pomoci alebo schéme pomoci, potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia nemohla mat k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania, Komisia bude podnecovaná k systematickému zacínaniu konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES a k vyzývaniu dotknutých osôb na predlozenie ich pripomienok, aby sa tak vyhla tomu, aby informácie, ktoré nemohla mat k dispozícii, mali za následok neplatnost jej rozhodnutia o schválení príslusnej pomoci alebo schémy pomoci. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, takto by bolo narusené rozdelenie kontroly státnej pomoci do dvoch rôznych fáz, pricom druhá z nich sa vzdy nevyzaduje, teda rozdelenie zamýslané autormi Zmluvy a potvrdené normotvorcom Spolocenstva v nariadení c. 659/1999. 61 V konaní vo veci samej sú v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí v casti s názvom "Právny základ" upravené vykonávacie ustanovenia zákona c. 488/1992, ktoré upresnujú pravidlá na uplatnovanie systému pomoci 1997 - 1999 zhrnuté v bodoch 10 a 11 tohto rozsudku, vrátane volby medzi automatickým zaclenením pôvodnej ziadosti a podaním preformulovanej ziadosti, ktorú majú podniky, ktoré pomoc nezískali vzhladom na nedostatok financných zdrojov pridelených na predmetnú výzvu. 62 V dôsledku toho, hoci talianske orgány neboli iniciatívne a neinformovali odbory Komisie osobitným a úplným spôsobom o právnom postavení dotknutých podnikov, ktoré mohli získat subvencie podla zákona c. 488/1992, ako vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, Komisia mala vediet o existencii tak podnikov prvej kategórie, ako aj o existencii podnikov druhej kategórie. 63 Vzhladom na predchádzajúce tvrdenie sa zdá, ze návrh Nuova Agricast vyzvat Komisiu na predlozenie urcitej korespondencie, ktorá vyplynula z jej rokovaní s talianskymi orgánmi, ktoré sa uskutocnili pred prijatím sporného rozhodnutia, a to na úcely overenia, ci uvedené orgány odbory Komisie informovali, resp. neinformovali o existencii podnikov prvej kategórie, je nedôvodný. 64 Po tretie je vzhladom na tieto skutocnosti potrebné posúdit, ci Komisia tým, ze nevzniesla námietky voci systému pomoci, podla ktorého sa prechodné ustanovenie vztahovalo iba na podniky druhej kategórie, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 65 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze prechodné ustanovenie sa vztahovalo iba na tie podniky druhej kategórie, ktoré s realizáciou svojich investicných projektov nezacali pred podaním svojej ziadosti o pomoc pri stvrtej výzve. 66 Dodrziavanie zásady rovnosti si vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudok z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, [20]C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72 a citovanú judikatúru). 67 V kazdom prípade je potrebné skonstatovat, ze v konaní vo veci samej sa podniky prvej kategórie a podniky druhej kategórie nenachádzali v porovnatelných situáciách vo vztahu k poziadavke nevyhnutnosti státnej pomoci, ktoré je vyjadrená najmä v tretom odseku bodu 4.2 usmernenia. 68 Ako vyplýva z rozsudku zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia ([21]730/79, Zb. s. 2671, bod 17), pomoc, ktorá so sebou prinása zlepsenie financnej situácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, pricom vsak nie je potrebná na dosiahnutie cielov vymedzených v clánku 87 ods. 3 ES, nemôze byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom (pozri takisto v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, [22]310/85, Zb. s. 901, bod 18, a z 5. októbra 1994, Nemecko/Komisia, [23]C-400/92, Zb. s. I-4701, body 12, 20 a 21). 69 Zistenie o nedostatku nevyhnutnosti pomoci môze vyplývat najmä zo skutocnosti, ze dotknutý podnik uz zacal projekt pomoci realizovat a dokonca ho dokoncil este pred podaním ziadosti príslusným orgánom, co vylucuje, aby predmetná pomoc mohla zohrávat podpornú úlohu. 70 V case úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999 mali podniky druhej kategórie neobmedzené právo na automatické zaclenenie svojej ziadosti do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri vhodnej výzve nasledujúcej bezprostredne po výzve, vo vztahu ku ktorej bola ziadost pôvodne podaná, a to bez akejkolvek zmeny ziadosti, pricom nemuseli vykonat nijaké opatrenia. 71 Naproti tomu museli podniky prvej kategórie podat ziadost pri prvej vhodnej výzve nasledujúcej po výzve, vo vztahu ku ktorej sa tieto podniky vzdali tohto práva na automatické zaclenenie svojej pôvodnej ziadosti. Okrem toho islo o preformulovanú ziadost. 72 Zaiste, ako tvrdí Nuova Agricast, cielom pôvodnej, ako aj preformulovanej ziadosti je získat financovanie toho istého projektu a preformulovanie sa nemôze týkat podstatných castí uvedeného projektu, ale iba castí, ktoré zohladnujú indikátory, ktoré slúzia na stanovenie poradia ziadosti v zozname, ktorý bol vyhotovený pri výzve, pri ktorej bola táto ziadost podaná. 73 Indikátory boli v kazdom prípade samy osebe podstatnými castami ziadosti. Týkali sa totiz najmä podielu vlastných financných prostriedkov, ktoré predmetný podnik investoval do projektu, na celkovej investícii, poctu pracovných miest vytvorených projektom vo vztahu k celkovej investícii, ako aj vztahu medzi výskou pozadovanej subvencie a maximálnou výskou subvencie, ktorá sa môze poskytnút. 74 Napokon, samotná skutocnost, ze zmena castí, ktoré zohladnujú indikátory, zvysuje pravdepodobnost efektívneho poskytnutia pozadovanej pomoci, stací na preukázanie, ze výsledkom preformulovania je v skutocnosti predlozenie ziadosti, ktorá sa odlisuje od pôvodnej ziadosti. 75 Okrem toho v rozsahu, v akom preformulovanie, pri ktorom dochádza k zmene castí, ktoré zohladnujú indikátory, smeruje k zlepseniu zaradenia preformulovanej ziadosti, aby táto ziadost mala výhodné poradie pri pridelovaní financných prostriedkov vyclenených na predmetnú výzvu podla zostupného poradia, rozsírenie uplatnovania prechodného ustanovenia na podniky prvej kategórie by malo za následok to, ze projekty týchto podnikov by mali vyssie sance získat pozadovanú pomoc ako projekty podnikov, ktoré sa zúcastnujú prvýkrát, pri ktorých nie je zabezpecená nevyhnutnost pomoci. 76 Naproti tomu takýto úcinok nemôze nastat pri automatickom zaclenení ziadostí, ktoré podniky druhej kategórie podali uz pri stvrtej výzve, do zoznamu, ktorý bol vyhotovený pri ôsmej výzve, pretoze kedze neexistuje nijaká moznost zmenit tieto ziadosti, indikátory ostávajú nezmenené. 77 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné skonstatovat, ze podniky prvej kategórie a podniky druhej kategórie sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii. 78 Vzhladom na to sa nezdá, ze by Komisia tým, ze schválila systém pomoci 2000 -- 2006 vrátane prechodného ustanovenia, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. O platnosti sporného rozhodnutia vzhladom na povinnost odôvodnenia 79 Platí ustálená judikatúra, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63; z 23. februára 2006, Atzeni a i., [24]C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 73, ako aj z 1. februára 2007, Sison/Rada, [25]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 80). 80 Ako zdôraznuje vnútrostátny súd, v spornom rozhodnutí sa neuvádza nijaké kritérium na úcely rozlísenia medzi kategóriami podnikov, ktoré podali ziadost o pomoc v case úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999 a ktoré sa opierajú o právny záujem na zaradení svojej ziadosti do zoznamu vyhotoveného pri nasledujúcej výzve. 81 Povinnost odôvodnenia sa v kazdom prípade v zásade obmedzuje na dôvody, pre ktoré sa na danú kategóriu prevádzkovatelov vztahuje predmetné opatrenie, pricom vsak z tejto povinnosti odôvodnenia nevyplýva, ze by bolo potrebné odôvodnovat vylúcenie vsetkých ostatných prevádzkovatelov, ktorí sa nenachádzajú v porovnatelnej situácii. Kedze je totiz pocet kategórií, na ktoré sa opatrenie nevztahuje, potenciálne neobmedzený, od institúcií Spolocenstva sa nemôze pozadovat, aby predlozili osobitné odôvodnenie pre kazdú z týchto kategórií. 82 Naproti tomu, ak sa príjemcovia, na ktorých sa akt vztahuje, na jednej strane a ostatní vylúcení prevádzkovatelia na druhej strane nachádzajú v porovnatelnej situácii, institúcia Spolocenstva, ktorá je autorom aktu, je v rámci osobitného odôvodnenia povinná uviest, v com spocíva objektívna odôvodnenost takto stanoveného rozdielu v zaobchádzaní. 83 Pokial ide o prechodné ustanovenie, dôvody, na základe ktorých Komisia schválila prechodný systém v prospech podnikov druhej kategórie, z právneho hladiska dostatocným spôsobom vyplývajú z kontextu sporného rozhodnutia, ako aj zo vsetkých právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. 84 Prechodné ustanovenie sa totiz implicitne odvoláva na moznost, ktorá sa priznáva podnikom v rámci systému pomoci 1997 -- 1999, získat automatické zaclenenie ich ziadosti o pomoc do zoznamu, ktorý sa vyhotoví pri vhodnej výzve nasledujúcej bezprostredne po výzve, vo vztahu ku ktorej bola ziadost pôvodne podaná. Skutocnost, ze vo vnútrostátnej právnej úprave sa stanovuje takáto moznost, ktorá je okrem iného výslovne stanovená v casti sporného rozhodnutia s názvom "Právny základ", vsak bola známa vsetkým dotknutým osobám. 85 V kontexte, v ktorom sa nachádza sporné rozhodnutie, je teda znenie prechodného ustanovenia postacujúce na úcely pochopenia, ze Talianska republika mala v úmysle zabezpecit v prospech podnikov, ktoré sa zúcastnili na poslednej výzve uverejnenej v case úcinnosti systému pomoci 1997 -- 1999, prechod medzi týmto systémom pomoci a systémom pomoci 2000 -- 2006 a ze Komisia toto opatrenie povazovala za zlucitelné so spolocným trhom. 86 Naproti tomu sa vsak, ako je uvedené v bodoch 67 az 77 tohto rozsudku, podniky prvej kategórie a podniky druhej kategórie nenachádzali v porovnatelnej situácii. Hoci Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré nedoslo k rozsíreniu pôsobnosti prechodného ustanovenia na podniky prvej kategórie, neporusila si svoju povinnost odôvodnenia. 87 Je teda potrebné odpovedat tak, ze z preskúmania polozenej otázky nevyplynula ziadna skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na platnost sporného rozhodnutia. O trovách 88 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: Z preskúmania polozenej otázky nevyplynula ziadna skutocnost, ktorá by mohla mat vplyv na platnost rozhodnutia Komisie z 12. júla 2000, ktoré nevyvolalo námietky proti systému pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska s úcinnostou do 31. decembra 2006 (státna pomoc c. N 715/99 -- Taliansko). Podpisy __________________________________________________________________ ( [26]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXk8pISs/L97061-1737TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400260001-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:278:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:184:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:242:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0208&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0305&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0456&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0113&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0084&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0248&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0310&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0400&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 26. file:///tmp/lynxXXXXk8pISs/L97061-1737TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400260001-E0001