ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 1. júla 2008 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Dodrzanie pravidiel konania pred Súdom prvého stupna -- Rozsudok Súdu prvého stupna -- Zrusenie -- Vrátenie veci -- Druhý rozsudok Súdu prvého stupna -- Zostavenie rozhodovacieho zlozenia -- Státna pomoc -- Oblast posty -- Verejnoprávny podnik poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu -- Logistická a obchodná pomoc dcérskej spolocnosti -- Dcérska spolocnost nepodnikajúca vo vyhradenom odvetví -- Prevod expresnej dorucovacej cinnosti na túto dcérsku spolocnost -- Pojem 'státna pomoc` -- Rozhodnutie Komisie -- Pomoc a prevod, ktoré nepredstavujú státnu pomoc -- Odôvodnenie" V spojených veciach C-341/06 P a C-342/06 P, ktorých predmetom sú dve odvolania na základe clánku 56 statútu Súdneho dvora podané 4. augusta 2006, Chronopost SA, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: D. Berlin, avocat (C-341/06 P), La Poste, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: H. Lehman, avocat (C-342/06 P), odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Union française de l'express (UFEX), so sídlom v Roissy-en-France (Francúzsko), DHL Express (France) SAS, predtým DHL International SA, so sídlom v Roissy-en-France, Federal express international (France) SNC, so sídlom v Gennevilliers (Francúzsko), CRIE SA, v likvidácii, so sídlom v Asničres (Francúzsko), v zastúpení: E. Morgan de Rivery a J. Derenne, avocats, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a F. Million, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, G. Arestis a U. Lőhmus, sudcovia P. Kuris, E. Juhász, A. Borg Barthet, J. Malenovský (spravodajca), E. Levits a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. decembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Chronopost SA (dalej len "Chronopost") (C-341/06 P) a La Poste (C-342/06 P) svojimi odvolaniami navrhujú zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia ([2]T-613/97, Zb. s. II-1531, dalej len "napadnutý rozsudok"). 2 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom ciastocne zrusil rozhodnutie 98/365/ES o pomoci údajne poskytnutej Francúzskom v prospech SFMI-Chronopost [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 164, 1998, s. 37, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 3 Skutkové okolnosti sú v bodoch 2 az 18 napadnutého rozsudku uvedené takto: "2 [La Poste], ktorá podniká ako zákonný monopol v sektore obycajnej posty, bola az do konca roku 1990 integrálnou súcastou francúzskej státnej správy. Od 1. januára 1991 bola organizovaná ako právnická osoba zriadená podla verejného práva, v súlade s ustanoveniami zákona 90568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej postovej sluzby a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len 'zákon 90568`). Tento zákon povoluje vykonávat urcité cinnosti otvorené pre konkurenciu, najmä zasielatelstvo expresnej posty. 3 Société française de messagerie internationale (dalej len 'SFMI`) je súkromnou spolocnostou, ktorej bola zo strany La Poste zverená správa sluzby expresnej posty od konca roku 1985. Tento podnik bol zalozený so základným imaním 10 miliónov francúzskych frankov (FRF) (priblizne 1524490 eur), rozdeleným medzi Sofipost (66 %), financnú spolocnost, ktorú vlastní do výsky 100 % La Poste, a TAT Express (34 %), dcérsku spolocnost leteckej spolocnosti Transport aérien transrégional (dalej len 'TAT`). 4 Spôsoby prevádzkovania a komercializácie sluzby expresnej posty, ktorú SFMI zabezpecovala pod oznacením EMS/Chronopost, boli definované instrukciou francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií z 19. augusta 1986. Podla tejto instrukcie mala La Poste poskytovat SFMI logistickú a obchodnú pomoc. Zmluvné vztahy medzi La Poste a SFMI boli upravované dohodami, z ktorých prvá je z roku 1986. 5 V roku 1992 bola struktúra cinnosti expresnej posty vykonávanej zo strany SFMI zmenená. Sofipost a TAT vytvorili novú spolocnost, [Chronopost], v ktorej mali stále v uvedenom poradí 66 % a 34 % akcií. Spolocnost Chronopost, ktorá mala do 1. januára 1995 výlucný prístup k sieti La Poste, sa zamerala na vnútrostátnu expresnú postu. SFMI bola získaná zo strany GD Express Worldwide France, dcérskej spolocnosti spolocného medzinárodného podniku zdruzujúceho austrálsku spolocnost TNT a posty piatich krajín, kde bola koncentrácia povolená rozhodnutím Komisie z 2. decembra 1991 (Vec IV/M.102 -- TNT/Canada Post, DBP Postdienst, La Poste, PTT Poste a Sweden Post) ([4]Ú. v. ES C 322, s. 19). SFMI si zachovala cinnost medzinárodnej expresnej posty, vyuzívajúc Chronopost ako zástupcu a poskytovatela sluzieb pri manipulácii so svojimi medzinárodnými zásielkami vo Francúzsku (dalej len 'SFMI-Chronopost`). 6 Syndicat français de l'express international (SFEI)... je profesijným záujmovým zdruzením podla francúzskeho práva zdruzujúcim takmer vsetky spolocnosti ponúkajúce sluzby expresnej posty konkurujúce SFMI-Chronopost. 7 Dna 21. decembra 1990 podala SFEI staznost Komisii [Európskych spolocenstiev] hlavne z toho z dôvodu, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre [SFMI-Chronopost] predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES). V staznosti bola hlavne uvedená skutocnost, ze odplata platená zo strany SFMI za pomoc poskytovanú zo strany La Poste nezodpovedá obvyklým trhovým podmienkam. Rozdiel medzi trhovou cenou za nadobudnutie takýchto sluzieb a cenou skutocne platenou zo strany [SFMI-Chronopost] predstavuje státnu pomoc. Ekonomická stúdia vypracovaná na poziadanie SFEI zo strany poradenskej spolocnosti Braxton associés [dalej len "Braxton"] bola pripojená k zalobe s cielom ohodnotit sumy pomoci pocas obdobia rokov 1986 -- 1989. 8 Listom z 10. marca 1992 Komisia informovala SFEI o ulození jej staznosti ad acta. Dna 16. mája 1992 SFEI a iné podniky podali proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost pred Súdnym dvorom. Súdny dvor zastavil konanie (uznesenie Súdneho dvora z 18. novembra 1992, SFEI a i./Komisia, [5]C-222/92, Zb. s. I-5431) po rozhodnutí Komisie z 9. júla 1992 o odvolaní rozhodnutia z 10. marca 1992. 9 Na ziadost Komisie jej Francúzska republika predlozila informácie listom z 21. januára, faxovou správou z 3. mája a listom z 18. júna 1993. 10 Dna 16. júna 1993 SFEI a ostatné podniky podali pred obchodným súdom v Parízi zalobu proti SFMI, Chronopost, La Poste a iným. K tejto zalobe bola pripojená druhá stúdia [Braxton], aktualizujúca údaje prvej stúdie a rozsirujúca obdobie ohodnotenia pomoci po koniec roku 1991. Rozsudkom z 5. januára 1994 obchodný súd v Parízi predlozil Súdnemu dvoru viacero prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu clánku 92 Zmluvy a clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES), z ktorých jedna sa týkala pojmu státnej pomoci za okolností tohto konania. Francúzska vláda predlozila Súdnemu dvoru v prílohe k svojim pripomienkam z 10. mája 1994 ekonomickú stúdiu vypracovanú spolocnostou Ernst & Young. Rozsudkom z 11. júla 1996, SFEI a i. ([6]C-39/94, Zb. s. I-3547...), Súdny dvor rozhodol, ze 'poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci zo strany verejnoprávneho podniku jeho súkromnoprávnym dcérskym spolocnostiam vykonávajúcim cinnost otvorenú pre volnú hospodársku sútaz môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy, ak odmena prijatá ako protihodnota je nizsia nez odmena, ktorá by bola pozadovaná za obvyklých trhových podmienok` (bod 62). 11 Medzicasom, listom Komisie z 20. marca 1996, bola Francúzska republika informovaná o zacatí konania uvedeného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy. Dna 30. mája 1996 Francúzska republika zaslala Komisii svoje pripomienky v tomto smere. ... 13 Dna 17. augusta 1996 SFEI predlozil Komisii svoje pripomienky v odpovedi na toto oznámenie. Pripojil svoje pripomienky k novej ekonomickej stúdii vypracovanej kanceláriou Bain & Co. Okrem toho rozsírila SFEI rozsah svojej staznosti z 21. decembra 1990 o urcité nové prvky, najmä o pouzívanie dobrého mena ochrannej známky La Poste, privilegovaný prístup k vysielacím vlnám Radio France, colné a danové privilégiá a investície La Poste do zasielatelských platforiem. 14 Komisia predlozila Francúzskej republike pripomienky SFEI v septembri 1996. Francúzska republika v reakcii zaslala Komisii list, pripojac k nemu ekonomickú stúdiu vypracovanú poradenskou spolocnostou Deloitte Touche Tohmatsu (dalej len 'správa Deloitte`). ... 18 Dna 1. októbra 1997 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie..." Sporné rozhodnutie 4 Z bodov 19 az 23 napadnutého rozsudku vyplýva toto: "19 V [spornom] rozhodnutí Komisia konstatovala, ze je potrebné rozlisovat dve kategórie opatrení. Prvá kategória spocíva v poskytnutí zo strany La Poste na jednej strane logistickej pomoci spocívajúcej v sprístupnení postových infrastruktúr k dispozícii SFMI-Chronopost pre zber, triedenie, prepravu a distribúciu jej zásielok a na druhej strane obchodnej pomoci, teda prístupu SFMI-Chronopost k zákazníkom La Poste a sprístupnení podniku poslednej uvedenej v prospech SFMI-Chronopost. Druhá kategória spocíva v osobitných opatreniach, akými je privilegovaný prístup k Radio France, a v danových a colných privilégiách. 20 Komisia sa domnieva, ze relevantnou otázkou je otázka, 'ci podmienky transakcie medzi La Poste a SFMI-Chronopost [boli] porovnatelné s podmienkami rovnakej transakcie medzi súkromnou materskou spolocnostou, ktorá tiez môze byt v situácii monopolu (napríklad preto, ze vlastní výhradné práva) a jej dcérskou spolocnostou`. Podla Komisie neexistovala ziadna financná výhoda, ak vnútorné ceny za tovary a sluzby vymienané medzi spolocnostami patriacimi k rovnakej skupine boli 'vypocítané na základe úplných nákladov (teda celkových nákladov plus zhodnotenia vlastného kapitálu)`. 21 V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, ze platby vykonávané zo strany SFMI-Chronopost nepokrývali celkové náklady pocas dvoch prvých rokov prevádzky, ale pokrývali vsetky náklady okrem nákladov sídla a regionálnej správy. Komisia sa domnieva, ze po prvé, nebolo neobvyklé, ze pocas obdobia rozbehu kryli platby vykonané novým podnikom, a to SFMI-Chronopost, iba variabilné náklady. Po druhé, stále podla názoru Komisie, Francúzska republika mohla preukázat, ze od roku 1998 odplata zaplatená zo strany SFMI-Chronopost pokrývala vsetky náklady znásané zo strany La Poste, ako aj zhodnotenie vlastného kapitálu investovaného zo strany La Poste. Okrem toho Komisia vypocítala, ze vnútorná miera výnosu (dalej len 'VMV`) z investície La Poste ako akcionára podstatne prekrocila kapitálové náklady spolocnosti v roku 1986, teda obvyklú mieru výnosu, ktorú by súkromný investor vyzadoval za podobných okolností. V dôsledku toho La Poste poskytla logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti za obvyklých trhových podmienok, a táto pomoc teda nepredstavuje státnu pomoc. 22 Pokial ide o druhú kategóriu, a to rôzne konkrétne opatrenia, Komisia sa domnievala, ze SFMI-Chronopost nepozívala ziadnu výhodu, pokial ide o colné konanie, postovné poplatky, dan z miezd alebo lehoty splatnosti. Pouzívanie vozidiel La Poste ako reklamného nosica musí byt podla Komisie povazované za obchodnú pomoc obvyklú medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou a SFMI-Chronopost nepozívala ziadne preferencné zaobchádzanie, pokial ide o reklamu na Radio France. Komisia tiez mohla konstatovat, ze záväzky prevzaté zo strany La Poste pri povolení spolocného podniku rozhodnutím Komisie z 2. decembra 1991 nepredstavovali státnu pomoc. 23 V clánku 1 [sporného] rozhodnutia Komisia konstatovala toto: 'Logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ostatné financné transakcie medzi týmito dvomi spolocnostami, vztah medzi SFMI-Chronopost a Radio France, colný rezim uplatnitelný na La Poste a [na] SFMI-Chronopost, systém dane z miezd a postové poplatky uplatnitelné na La Poste a jej investície... do zásielkových platforiem nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost.`" Prvé konanie pred Súdom prvého stupna 5 SFEI, teraz Union française de l'express (UFEX), ako aj tri spolocnosti, ktoré sú jej clenmi, DHL International SA, Federal express international (France) SNC a CRIE SA (dalej len "UFEX a i."), podali návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. decembra 1997 zalobu o neplatnost proti spornému rozhodnutiu. Chronopost, La Poste a Francúzska republika vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu Komisie. 6 UFEX a i. uvádzali na podporu svojej zaloby styri zalobné dôvody na zrusenie zalozené na porusení práv obhajoby, najmä práva na prístup k spisu, na nedostatocnom odôvodnení, na skutkových omyloch a zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na porusení pojmu státna pomoc. 7 Stvrtý zalobný dôvod sa rozdeloval na dve casti, podla ktorých Komisia nerespektovala pojem státna pomoc jednak tým, ze v analýze odplaty za pomoc poskytnutú zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost nezohladnila obvyklé trhové podmienky, a jednak tým, ze z tohto pojmu vylúcila rôzne opatrenia, z ktorých údajne mala prospech SFMI-Chronopost. 8 Súd prvého stupna rozhodol o tejto zalobe rozsudkom zo 14. decembra 2000, Ufex a i./Komisia ([7]T-613/97, Zb. s. II-4055). Rozsudok Ufex a i./Komisia 9 V uz citovanom rozsudku Ufex a i./Komisia Súd prvého stupna konstatoval, ze prvá cast stvrtého zalobného dôvodu je dôvodná. 10 V bode 79 uvedeného rozsudku dospel Súd prvého stupna k takémuto záveru: "79 Je teda potrebné zrusit clánok 1 [sporného] rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost, pricom nie je potrebné preskúmat druhú cast tohto zalobného dôvodu alebo ostatné zalobné dôvody v rozsahu, v akom sa tieto posledné uvedené dôvody týkajú logistickej a obchodnej pomoci poskytnutej La Poste v prospech jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost. Predovsetkým nie je potrebné preskúmat druhý zalobný dôvod, v ktorom zalobcovia v podstate tvrdia, ze odôvodnenie [sporného] rozhodnutia týkajúce sa logistickej a obchodnej pomoci je nedostatocné." 11 V nasledujúcich bodoch uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia teda Súd prvého stupna preskúmal len prvý zalobný dôvod týkajúci sa údajného porusenia práv na obhajobu Ufex a i. a tvrdenia rozvinuté v rámci tretieho zalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávnych skutkových zistení a zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré sa nezhodovali s tými, ktoré boli predtým skúmané v rámci stvrtého zalobného dôvodu. V obidvoch prípadoch boli zalobné dôvody formulované Ufex a i. zamietnuté. 12 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna obmedzil na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech svojej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc v prospech poslednej uvedenej. Odvolania proti rozsudku Ufex a i./Komisia 13 Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora postupne 19. a 23. februára 2001 Chronopost, La Poste a Francúzska republika v zmysle clánku 56 Statútu Súdneho dvora podali odvolania proti uz citovanému rozsudku Ufex a i./Komisia. Tieto odvolania boli spojené. 14 Súdny dvor svojím rozsudkom z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i. ([8]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993) vyhlásil za dôvodný prvý odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 92 ods. 1 Zmluvy vyplývajúcom z nesprávneho výkladu pojmu "obvyklé trhové podmienky" Súdom prvého stupna. 15 Z bodov 32 az 41 uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i. vyplýva toto: "32 ... Súd prvého stupna v bode 75 rozsudku [Ufex a i./Komisia] vyvodil, ze Komisia mala aspon overit, ci protihodnota prijatá La Poste je porovnatelná s protihodnotou vyzadovanou súkromnou financnou spolocnostou alebo súkromnou skupinou spolocností, ktoré nepôsobia vo vyhradenom odvetví. 33 Pri tomto posúdení, ktoré nezohladnuje, ze podnik ako La Poste sa nachádza vo velmi odlisnej situácii v porovnaní so situáciou súkromného podniku, ktorý pôsobí za obvyklých trhových podmienok, doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 34 La Poste je totiz poverená sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 90 ods. 2 Zmluvy ES [teraz clánok 86 ods. 2 ES] (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1993, Corbeau, [9]C-320/91, Zb. s. I-2533, bod 15). Takáto sluzba spocíva v podstate v povinnosti zabezpecovania zberu, prepravy a distribúcie posty v prospech vsetkých uzívatelov, na celom území predmetného clenského státu za jednotné poplatky a za rovnakých kvalitatívnych podmienok. 35 Na tento úcel sa musí La Poste vybavit, alebo musí byt vybavená významnou infrastruktúrou a prostriedkami ('postovou sietou`) umoznujúcimi jej poskytovat základnú postovú sluzbu vsetkým pouzívatelom, vrátane oblastí s malou hustotou osídlenia, v ktorých poplatky nepokrývajú náklady vytvárané poskytovaním predmetných sluzieb. 36 Z dôvodu prevádzkových charakteristík, ktorých zabezpecenie musí siet La Poste umoznovat, zriadenie a udrziavanie tejto siete nezodpovedá cisto obchodnej logike. Ako bolo pripomenuté v bode 22 tohto rozsudku, UFEX a i. okrem toho pripustili, ze siet, akú vyuzívala SFMI-Chronopost, nie je zjavne obchodnou sietou. Preto by táto siet nikdy nebola vytvorená súkromným podnikom. 37 Okrem toho poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci je nerozlucne spojené so sietou La Poste, pretoze spocíva práve v sprístupnení tejto siete bez ekvivalentu na trhu. 38 Za týchto okolností, za neexistencie akejkolvek moznosti porovnat situáciu La Poste so situáciou skupiny súkromných spolocností nepodnikajúcich vo vymedzenom odvetví, musia byt 'obvyklé trhové podmienky`, ktoré sú nevyhnutne hypotetické, posudzované s odkazom na objektívne a overitelné údaje, ktoré sú dostupné. 39 V danom prípade náklady znásané zo strany La Poste za poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci svojej dcérskej spolocnosti môzu predstavovat takéto objektívne a overitelné údaje. 40 Na tomto základe existencia státnej pomoci v prospech SFMI-Chronopost môze byt vylúcená, ak je na jednej strane preukázané, ze pozadovaná protihodnota pokrýva riadne vsetky variabilné dodatocné náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, ako aj primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnosti v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a pokial, na druhej strane, ziadny údaj neumoznuje domnievat sa, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne. 41 S ohladom na vyssie uvedené úvahy sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze clánok 92 ods. 1 Zmluvy vylozil tak, ze Komisia nemohla posúdit existenciu pomoci v prospech SFMI-Chronopost odkazom na náklady vynalozené La Poste, ale ze mala overit, ci protihodnota prijatá La Poste 'bola porovnatelná s protihodnotou pozadovanou súkromnou financnou spolocnostou alebo skupinou súkromných spolocností, nepodnikajúcich vo vymedzenom sektore, sledujúcich strukturálnu politiku, globálnu alebo sektorovú, a vedených dlhodobými perspektívami`." 16 V dôsledku toho a po konstatovaní, ze nebolo potrebné preskúmat dalsie odvolacie dôvody a ze v súdnom konaní nebolo mozné vydat konecné rozhodnutie vo veci, Súdny dvor zrusil uz citovaný rozsudok Ufex a i./Komisia a vrátil vec Súdu prvého stupna. Druhé konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 17 Vec bola pridelená stvrtej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. Kedze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené rozhodnutím Súdu prvého stupna z 13. septembra 2004 ([10]Ú. v. EÚ C 251, s. 12), sudca spravodajca bol pridelený k tretej rozsírenej komore, ktorej bola následne táto vec pridelená (bod 37 napadnutého rozsudku). 18 Ústna cast konania sa najskôr skoncila 23. augusta 2005, potom 19. decembra 2005 po znovuotvorení ústnej casti konania. 19 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom rozhodol o návrhoch úcastníkov konania, ktoré mu boli nadalej predlozené po vrátení veci. 20 V bode 49 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna po prvé konstatoval, ze UFEX a i. v podstate trvajú na druhom az stvrtom zalobnom dôvode uvedenom v konaní, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia, a to zalobných dôvodoch zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia, na skutkových nepresnostiach a zjavne nesprávnom posúdení pri analýze odplaty za pomoc poskytovanú zo strany La Poste, ako aj na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc. 21 V bode 51 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna po tom, co konstatoval, ze bolo potrebné preskúmat najskôr zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, dodal, ze "zalobné dôvody zalozené na skutkových nepresnostiach a zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc, ktoré splývajú, budú dalej skúmané spolu". 22 Po pripomenutí v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku judikatúry v oblasti odôvodnenia Súd prvého stupna v bodoch 77 az 95 toho istého rozsudku vyhovel prvému zalobnému dôvodu na základe toho, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia neumoznovalo posúdit dodatocné variabilné náklady vynalozené na poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci, príslusný podiel na fixných nákladoch vyvolaných pouzívaním postovej siete, ani primeraný výnos vlastného kapitálu, ani pokrytie nákladov vo vseobecnosti. 23 Súd prvého stupna okrem toho v bodoch 96 az 100 napadnutého rozsudku zdôraznil skutocnosti, ktoré v danom prípade odôvodnovali podrobnejsie odôvodnenie sporného rozhodnutia. 24 Súd prvého stupna v bode 101 uvedeného rozsudku dospel k záveru, "... ze je potrebné zrusit [sporné] rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konstatuje, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc". 25 Súd prvého stupna dalej preskúmal zalobný dôvod zalozený na porusení pojmu státna pomoc. 26 Po prvé sa v bode 102 napadnutého rozsudku domnieval, ze vzhladom na nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia nebol schopný preskúmat tvrdenia zalozené na údajnom nepokrývaní nákladov SFMI-Chronopost, na podhodnotení alebo svojvolne urcenej povahe niektorých údajov uvádzaných Komisiou, chybách v úctovných opravách vykonaných v prílohe 4 správy Deloitte, abnormálne vysokej úrovni VMV alebo dôvodoch rentability SFMI-Chronopost. 27 Súd prvého stupna po druhé v bodoch 162 az 171 napadnutého rozsudku odmietol vsetky argumenty UFEX a i. s výnimkou argumentu zalozeného na tom, ze samotný prevod zákazníkov Postadex predstavoval opatrenie odlisné od logistickej a obchodnej pomoci, a teda aj státnu pomoc. 28 Pokial ide o posledný uvedený bod, Súd prvého stupna sa domnieval, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze tento prevod nepredstavoval takú pomoc z dôvodu, ze so sebou neprinásal ziadnu financnú výhodu. 29 Súd prvého stupna preto napadnutým rozsudkom: -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá zo strany La Poste jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ani prevod Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost, -- zaviazal Komisiu, aby znásala svoje vlastné trovy konania a 75 % trov konania UFEX a i. pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom, s výnimkou trov konania vzniknutých v súvislosti so vstupom vedlajsích úcastníkov do konania, -- zaviazal UFEX a i., aby znásali zvysok svojich vlastných trov konania pred Súdom prvého stupna, ako aj pred Súdnym dvorom, a -- zaviazal Chronopost, La Poste a Francúzsku republiku, aby znásali svoje vlastné trovy konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. Konanie pred Súdnym dvorom o prejednávaných odvolaniach 30 Vo svojom odvolaní Chronopost navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ciastocne rusí sporné rozhodnutie, -- potvrdil sám zostávajúcu cast napadnutého rozsudku a vydal konecné rozhodnutie vo veci, -- zamietol návrh na zrusenie sporného rozhodnutia a -- zaviazal UFEX a i. na náhradu trov konania. 31 Vo svojom odvolaní La Poste navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ciastocne rusí sporné rozhodnutie, a -- zaviazal UFEX a i. na náhradu trov konania vynalozených La Poste pred Súdom prvého stupna, ako aj pred Súdnym dvorom. 32 UFEX a i. navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolania a -- zaviazal Chronopost, ako aj La Poste na náhradu trov konania. 33 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. apríla 2007 boli obidve veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. O odvolaniach 34 Chronopost a La Poste, odvolatelky v konaní o prejednávaných odvolaniach, uvádzajú v podstate styri odvolacie dôvody zalozené: -- na procesnej vade spocívajúcej v nesprávnom zostavení rozhodovacieho zlozenia Súdu prvého stupna, ktoré vydalo napadnutý rozsudok, -- na procesnej vade spocívajúcej v tom, ze Súd prvého stupna odpovedal vo veci samej na neprípustný zalobný dôvod, -- na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka logistickej a obchodnej pomoci poskytnutej La Poste v prospech SFMI-Chronopost, a -- na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní pojmu státna pomoc, pokial ide o prevod zákazníkov Postadex. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na procesnej vade spocívajúcej v nesprávnom zostavení rozhodovacieho zlozenia Súdu prvého stupna, ktoré vydalo napadnutý rozsudok Argumentácia úcastníkov konania 35 Chronopost a La Poste tvrdia, ze napadnutý rozsudok bol vydaný na konci konania postihnutého vadami, kedze sudca spravodajca v rozhodovacom zlození, ktoré vydalo uvedený rozsudok, bol predsedom a sudcom spravodajcom v rozhodovacom zlození, ktoré vydalo uz citovaný rozsudok Ufex a i./Komisia. 36 Základná zásada práva na spravodlivé súdne konania zakotveného v clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktorá vyzaduje, aby zálezitost bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom, pritom znamená, ze rozhodovacie zlozenie, ktorému je predlozená vrátená vec, po zrusení uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia, nemôze vzbudzovat pochybnosti o nestrannosti tohto rozhodovacieho zlozenia tým, ze jeho clenom je sudca, ktorý musel poznat túto vec ako spravodajca v rozhodovacom zlození, ktoré vydalo zrusený rozsudok. V dôsledku toho doslo k poruseniu clánku 6 EÚ. 37 UFEX a i. po prvé tvrdia, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Kedze zostavenie rozhodovacieho zlozenia, ktoré vydalo napadnutý rozsudok, a meno sudcu spravodajcu boli známe pred ústnou castou konania pred Súdom prvého stupna, Chronopost a La Poste mohli uviest svoje pochybnosti o nestrannosti rozhodovacieho zlozenia v priebehu tejto ústnej casti konania. Vzhladom na to, ze sa tejto moznosti vzdali, ich dôvod je nový a v dôsledku toho neprípustný, ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z 9. septembra 1999, Petrides/Komisia ([11]C-64/98 P, Zb. s. I-5187). 38 UFEX a i. po druhé tvrdia, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Zostavenie rozhodovacieho zlozenia, ktoré vydalo napadnutý rozsudok, je totiz v súlade s ustanoveniami clánku 118 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktorý upravuje toto zostavenie, pokial je Súdu prvého stupna Súdnym dvorom vrátená vec po zrusení prvého rozsudku. 39 Tieto ustanovenia nevyzadujú pridelenie veci inému rozhodovaciemu zlozeniu, co by okrem iného bolo nemozné, pokial by prvý rozsudok bol vydaný plénom. V tejto oblasti sa nemozno odvolávat na ziadnu ústavnú tradíciu spolocnú clenským státom. Predpokladá sa, ze kolegialita neutralizuje nebezpecenstvo zaujatosti clena rozhodovacieho zlozenia. 40 S ohladom na prístup Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "Súd pre ludské práva") k otázke nestrannosti súdneho orgánu treba konstatovat, ze v prejednávanej veci nebolo mozné vytknút ziadny objektívny ci subjektívny prvok zaujatosti. Zverenie takej zlozitej veci, ako je prejednávaná vec, tomu sudcovi spravodajcovi, ktorý musel poznat vec pred jej vrátením, je naopak prejavom riadnej správy vecí verejných. 41 Chronopost a La Poste vo svojich replikách spochybnujú neprípustnost, ktorá sa namieta voci ich dôvodu. UFEX a i. sa totiz v ziadnom prípade nemôzu opierat o novú povahu dôvodu zalozeného na porusení základnej zásady, ktorá je v dôsledku toho zásadou kogentnej povahy a ktorej sa nemozno vzdat. 42 Taký dôvod navyse nemozno uplatnit skôr, nez bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna. Nepatrí ani medzi podmienky a prekázky konania, o ktorých Súd prvého stupna môze rozhodnút na základe clánku 111 svojho rokovacieho poriadku. Uvedený rokovací poriadok navyse neobsahuje ustanovenie týkajúce sa moznosti odmietnut sudcu. Kedze uvedený dôvod bol uvedený v návrhu podanom na Súdny dvor, nejde o nový dôvod predlozený "pocas konania" v zmysle clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 43 UFEX a i. vo svojich duplikách tvrdia, ze argumentácia uvedená v replike, podla ktorej je porusenie základnej zásady dôvodom kogentnej povahy, je novým, a teda neprípustným, dôvodom. Okrem toho konanie, ktoré je uvedené v clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora, je konaním, ktoré zacína pred Súdom prvého stupna a pokracuje pred Súdnym dvorom v rámci odvolania. Posúdenie Súdnym dvorom 44 Právo na spravodlivé súdne konanie, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 1 EDLP, je základným právom, ktoré Európska únia dodrziava ako vseobecnú zásadu na základe clánku 6 ods. 2 EÚ (rozsudok z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., [12]C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 29). 45 Toto právo na spravodlivé súdne konanie predpokladá, ze kazdý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Také právo je uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [13]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21). 46 Záruky prístupu k nezávislému a nestrannému súdu, a predovsetkým tie, ktoré vymedzujú práve pojem jeho zlozenia, predstavujú základný kamen práva na spravodlivé súdne konanie. To znamená, ze kazdý súdny orgán má povinnost preskúmat, ci svojím zlozením je takým nezávislým a nestranným súdnym orgánom, pokial v tejto súvislosti vznikne pochybnost, ktorá nie je zjavne bezvýznamná. Toto preskúmanie je nevyhnutné pre dôveryhodnost, ktorú majú súdy v demokratickej spolocnosti poskytnút jednotlivcovi (pozri v tomto ohlade ESLP, rozsudok Remli v. Francúzsko z 23. apríla 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1996-II, s. 574, bod 48). Preskúmanie v tomto zmysle predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorej dodrziavanie vyzaduje verejný poriadok. 47 Z toho vyplýva, ze pokial v rámci odvolania vznikne v tejto súvislosti pochybnost, ktorá nie je, ako v prejednávanej veci, zjavne bezvýznamná, Súdny dvor musí preskúmat správnost zostavenia rozhodovacieho zlozenia Súdu prvého stupna, ktoré vydalo napadnutý rozsudok. 48 Inak povedané, taký dôvod zalozený na nesprávnom zlození Súdu prvého stupna, aký bol predlozený Súdnemu dvoru, treba povazovat za dôvod kogentnej povahy, ktorý musí byt preskúmaný bez návrhu (pozri, pokial ide o vzatie do úvahy ex offo dôvodov kogentnej povahy, najmä rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [14]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67). 49 K preskúmaniu takého zalobného dôvodu teda môze dôjst v ktoromkolvek stádiu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [15]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 25). 50 Za týchto podmienok sa nemozno úspesne odvolávat na skutocnost, ze Komisia, hlavný úcastník konania v prvom stupni, neuplatnila pred Súdom prvého stupna vadu konania, na ktorú sa odvolávajú Chronopost a La Poste na podporu svojho odvolacieho dôvodu pred Súdnym dvorom, a ze v dôsledku toho dotknuté osoby, vedlajsie úcastnícky konania v prvom stupni, to v ziadnom prípade nemôzu urobit v rámci ich odvolania na úcely zamedzenia preskúmania takého dôvodu Súdnym dvorom. 51 V tomto ohlade z dokumentov v spisoch predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, a nie je to spochybnené, ze úlohy sudcu spravodajcu v rozhodovacom zlození, ktoré vydalo napadnutý rozsudok, boli zverené jednému z jeho clenov, ktorý bol súcasne predsedom a sudcom spravodajcom v rozhodovacom zlození, ktoré vydalo uz citovaný rozsudok Ufex a i./Komisia. 52 Nie je vsak preukázané, ze takým urcením sudcu spravodajcu Súd prvého stupna nedodrzal poziadavku nestrannosti, ktorú musia dodrziavat jeho clenovia, a porusil tým základné právo na spravodlivé súdne konanie. 53 Treba totiz po prvé poukázat na to, ze skutocnost, ze tomu istému sudcovi, ktorý je clenom dvoch po sebe nasledujúcich rozhodovacích zlození, sú zverené úlohy sudcu spravodajcu, nemá sama osebe vplyv na posúdenie dodrziavania poziadavky nestrannosti, kedze tieto úlohy sú vykonávané v kolegiálnom zlození. 54 Po druhé poziadavka nestrannosti pokrýva dva aspekty. Súd musí byt subjektívne nestranný, teda ziadny z jeho clenov nesmie prejavovat osobnú zaujatost, pricom osobná nestrannost sa predpokladá, pokial sa nepreukáze opak. Súd musí byt okrem toho objektívne nestranný, to znamená, ze musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri v tomto zmysle najmä ESLP, rozsudky Fey v. Rakúsko z 24. februára 1993, séria A c. 255-A, s. 12, bod 28; Findlay v. Spojené královstvo z 25. februára 1997, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I, s. 281, bod 73, a Forum Maritime SA v. Rumunsko zo 4. októbra 2007, c. 63610/00 a 38692/05, zatial neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí). 55 Je pritom potrebné na jednej strane uviest, ze Chronopost a La Poste sa v prejednávanej veci neodvolávajú na osobnú zaujatost clenov Súdu prvého stupna. 56 Na druhej strane skutocnost, ze ten istý sudca je clenom dvoch rozhodovacích zlození, ktoré postupne rozhodovali o tej istej veci, nemôze sama osebe, bez akejkolvek dalsej objektívnej skutocnosti, vzbudit pochybnost o nestrannosti súdu. 57 V tomto ohlade nic nenasvedcuje tomu, ze vrátenie veci rozhodovaciemu zlozeniu zostavenému úplne odlisným spôsobom ako rozhodovacie zlozenie, ktorému bolo zverené prvé preskúmanie veci, musí a môze byt v rámci práva Spolocenstva povazované za vseobecnú povinnost. 58 Okrem toho Súd pre ludské práva konstatoval, ze nie je mozné stanovit ako vseobecnú zásadu vyplývajúcu z povinnosti nestrannosti, aby mal správny alebo súdny orgán povinnost vrátit vec inému orgánu alebo inak zostavenému útvaru tohto orgánu (pozri najmä ESLP, rozsudky Ringeisen v. Rakúsko zo 16. júla 1971, séria A c. 13, s. 40, bod 97, a Diennet v. Francúzsko z 26. septembra 1995, séria A, c. 325-A, bod 37). 59 Okrem toho treba poznamenat, ze podla clánku 27 ods. 3 EDLP, pokial je spor predlozený velkej komore Súdu pre ludské práva na základe opravného prostriedku proti rozsudku komory, nemôze v nej zasadat sudca z komory, ktorá vyniesla rozsudok, s výnimkou predsedu komory a sudcu, ktorý zasadal za dotknutý stát. ESLP teda pripústa, aby sudcovia, ktorý rozhodovali o veci prvýkrát, boli clenmi iného zlozenia, ktorý rozhoduje o tej istej veci opätovne, a ze táto okolnost sa sama osebe nezdá nezlucitelnou s poziadavkami spravodlivého súdneho konania. 60 Za týchto podmienok sa v prejednávanej veci nepreukázalo, ze rozhodovacie zlozenie, ktoré vydalo napadnutý rozsudok, bolo zostavené nesprávne len z toho dôvodu, ze jeho clenom bol clen Súdu prvého stupna, ktorý uz bol clenom rozhodovacieho zlozenia, ktoré prejednávalo vec skôr. 61 Prvý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na vade konania týkajúcej sa odpovede Súdu prvého stupna vo veci samej na neprípustný zalobný dôvod Argumentácia úcastníkov konania 62 La Poste v prvej casti tvrdí, ze Súd prvého stupna nerozhodol o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla proti zalobnému dôvodu uvedenému UFEX a i. a zalozenému na tom, ze prevod Postadex predstavoval státnu pomoc, teda dôvodu, ktorý nebol uvedený v konaní, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia a ktorý je teda nový v konaní, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozsudku. V druhej casti tvrdí, ze Súd prvého stupna tým, ze rozhodol o tomto novom dôvode, porusil ustanovenie clánku 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. 63 UFEX a i. spochybnujú prípustnost prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, pretoze sa opiera o nejasné a protichodné argumenty a neuvádza, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna bolo porusené. 64 Okrem toho táto cast nie je dôvodná, kedze Súd prvého stupna nemusel odpovedat na námietku, ktorá sama osebe nebola prípustná, kedze ju vzniesol len vedlajsí úcastník konania. Navyse upresnením, ze Súd prvého stupna prekvalifikoval tento dôvod tým, ze ho preskúmal v rámci zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení, La Poste pripústa, ze tento dôvod bol skutocne uplatnený, a nebol preto nový. A kedze teda Súd prvého stupna mohol formálne preradit argumentáciu obsiahnutú v zalobe, druhá cast nie je ani dôvodná. 65 La Poste vo svojej replike spochybnuje neprípustnost, ktorá je vytýkaná prvej casti jej druhého odvolacieho dôvodu. Tvrdí, ze táto cast je jasná. Okrem toho, aj keby bola námietka neprípustnosti, ktorú uplatnila pred Súdom prvého stupna, neprípustná, Súd prvého stupna by to musel výslovne konstatovat. Navyse judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa neprípustnosti námietok vznesených vedlajsím úcastníkom konania je vykreslená jemnejsie nez tvrdia UFEX a i. a nevylucuje preskúmanie týchto námietok v kazdom jednotlivom prípade. Námietka v prejednávanej veci je prípustná, pretoze podla La Poste po prvé jej dôvody smerovali k rovnakému cielu ako dôvody Komisie, dalej nový dôvod vznesený UFEX a i. bol predlozený az po vstupe vedlajsieho úcastníka do konania a nakoniec La Poste, obvinená z porusenia predpisov týkajúcich sa státnej pomoci, mala záujem vzniest námietky, ktoré Komisia nevzniesla. 66 UFEX a i. vo svojej duplike potvrdzujú neprípustnost námietky vznesenej vedlajsím úcastníkom konania, ktorá pokial ide o novost dôvodu, nemala povahu verejného poriadku. Posúdenie Súdnym dvorom -- O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu 67 Vedlajsí úcastník konania nie je oprávnený vzniest námietku neprípustnosti, ktorá nie je uvedená v zalobných návrhoch zalovaného úcastníka konania (pozri rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [16]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 21 a 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [17]C-225/91, Zb. s. I-3203, body 11 a 12, ako aj z 19. marca 2002, Komisia/Írsko, [18]C-13/00, Zb. s. I-2943, bod 5). 68 Je nepochybné, ze La Poste bola v konaní, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozsudku, vedlajsím úcastníkom konania na podporu Komisie, a ze Komisia nevzniesla námietku neprípustnosti uplatnenú La Poste v konaní pred Súdom prvého stupna a zalozenú na tom, ze zalobný dôvod uvádzaný UFEX a i. a týkajúci sa prevodu Postadex bol nový, kedze nebol predlozený v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia. 69 Námietka neprípustnosti, ktorú takto vzniesla La Poste a ktorá, ako poukazuje generálna advokátka v bode 65 svojich návrhov, nenastolila otázku verejného poriadku, teda bola sama osebe neprípustná. Za týchto podmienok, aj keby Súd prvého stupna bol povinný rozhodnút o tejto námietke, musel by tiez nevyhnutne dospiet k záveru, ze je neprípustná. V dôsledku toho skutocnost, ze Súd prvého stupna o tejto námietke nerozhodol, nemá vplyv na práva La Poste, ktorá sa preto nemôze opierat o túto skutocnost, aby spochybnila správnost napadnutého rozsudku. 70 Za týchto podmienok, aj keby prvá cast druhého odvolacieho dôvodu bola prípustná, v ziadnom prípade nie je dôvodná. Treba ju preto odmietnut. -- O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu 71 Treba pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna pouzitelného na základe clánku 120 toho istého rokovacieho poriadku, pokial je uvedenému Súdu prvého stupna predlozená vec, ako v prejednávanom prípade, na základe rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci, nemozno v priebehu konania predkladat nové dôvody, ibaze by sa zakladali na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Z toho vyplýva, ze po rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci nemôzu úcastníci konania v podstate uvádzat dôvody, ktoré neboli predlozené v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Súdu prvého stupna zruseného Súdnym dvorom. 72 Z preskúmania zaloby, ktorú UFEX a i. predlozili Súdu prvého stupna v konaní, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia, vyplýva, ze návrh na zrusenie spocíval na styroch zalobných dôvodoch, ktoré Súd prvého stupna posúdil ako dôvody zalozené na porusení práv na obhajobu, na nedostatocnom odôvodnení, na skutkových omyloch a zjavne nesprávnom posúdení a nakoniec na porusení pojmu státnej pomoci (rozsudok Ufex a i./Komisia, uz citovaný, bod 37). 73 UFEX a i. vo svojich pripomienkach predlozených po vydaní uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., trvali na svojich troch posledných uvedených zalobných dôvodoch, ktoré Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku posúdil ako dôvody zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, na skutkových nepresnostiach a zjavne nesprávnom posúdení a na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc. 74 Z preskúmania týchto pripomienok nevyplýva, ze UFEX a i. zamýslali predlozit nový dôvod. Okrem toho je nesporné, ze argumentácia, ktorú uviedli vo vztahu k prevodu produktu Postadex na podporu dôvodu zalozeného na skutkových nepresnostiach a zjavne nesprávnom posúdení, uz bola uvedená v ich zalobe podanej v konaní, ktoré viedlo k vydaniu uz citovaného rozsudku Ufex a i./Komisia. Takú argumentáciu nemozno povazovat za nový dôvod. 75 Okrem toho, ako správne upresnil Súd prvého stupna v bode 51 napadnutého rozsudku, zalobné dôvody zalozené na skutkových nepresnostiach a zjavne nesprávnych posúdeniach v prejednávanej veci splývajú so zalobným dôvodom zalozeným na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc. Za týchto podmienok bol Súd prvého stupna oprávnený prekvalifikovat argumentáciu UFEX a i. týkajúcu sa prevodu produktu Postadex ako argumentáciu na podporu zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc (pozri, pokial ide o moznost vykonat takú rekvalifikáciu, rozsudok z 19. novembra 1998, Parlament/Gaspari, [19]C-316/97 P, Zb. s. I-7597, bod 21). 76 Súd prvého stupna teda tým, ze rozhodol o tejto argumentácii v rámci preskúmavania zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom uplatnení pojmu státna pomoc, v ziadnom prípade nerozhodol o novom dôvode, a teda neporusil ustanovenie clánku 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. 77 Kedze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná, je takisto potrebné ju zamietnut. 78 Druhý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako celok. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka logistickej a obchodnej pomoci poskytnutej La Poste v prospech SFMI-Chronopost 79 Preskúmanie tohto odvolacieho dôvodu predpokladá, ze pred uvedením argumentácie úcastníkov konania budú pripomenuté dôvody, na základe ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie treba zrusit z dôvodu jeho nedostatocného odôvodnenia. Dôvody na zrusenie prijaté Súdom prvého stupna 80 Súd prvého stupna po tom, co v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku pripomenul poziadavky Zmluvy ES, ako ich definuje judikatúra, pokial ide o odôvodnenie aktov institúcií Spolocenstva, preskúmal odôvodnenie sporného rozhodnutia, pricom sa opieral v podstate o dve kategórie skutocností, ktoré sú podla neho rozhodujúce. 81 Po prvé Súd prvého stupna konstatoval, ze musí preskúmat splnenie povinnosti odôvodnenia Komisiou vo svetle zásad uvedených v bode 40 uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., ako sú pripomenuté v bode 15 tohto rozsudku. 82 Súd prvého stupna z toho v bode 72 napadnutého rozsudku vyvodil, ze "... toto predpokladá najmä skúmanie dostacujúcej povahy odôvodnenia [sporného] rozhodnutia týkajúceho sa na jednej strane otázky, ci protihodnota pozadovaná od SFMI-Chronopost pokrýva, po prvé, vsetky variabilné dodatocné náklady spôsobené poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, po druhé, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a, po tretie, primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnost v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a na druhej strane otázku, ci existujú alebo neexistujú náznaky, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne". 83 V kazdej z týchto otázok Súd prvého stupna konstatoval, ze sporné rozhodnutie neposkytuje dostatocné upresnenia. 84 Po druhé Súd prvého stupna pripomenul, ze dosah povinnosti odôvodnenia musí byt posudzovaný v závislosti od okolností daného prípadu, ktoré prípadne môzu vyzadovat podrobnejsie odôvodnenie, a rozhodol, ze v prejednávanej veci ide o taký prípad. 85 V tomto ohlade Súd prvého stupna v bode 97 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "... okolnosti vyzadujúce podrobnejsie odôvodnenie spocívajú v skutocnosti, ze po prvé islo o jedno z prvých rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlozitej otázky, v rámci uplatnenia ustanovení v oblasti státnej pomoci, výpoctu nákladov materskej spolocnosti podnikajúcej na vymedzenom trhu a poskytujúcej logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej na vymedzenom trhu. Po druhé zrusenie prvého odmietavého rozhodnutia Komisie z 10. marca 1992, po podaní zaloby o neplatnost a po vydaní uz citovaného rozsudku SFEI a i., malo viest Komisiu k odôvodneniu svojho prístupu s o to väcsou pozornostou a presnostou, pokial ide o napádané body. Nakoniec skutocnost, ze zalobcovia pocas správneho konania predlozili viacero ekonomických stúdií, mala tiez viest Komisiu k príprave starostlivého odôvodnenia, odpovedajúc na základné tvrdenia zalobcov, ktoré boli podporované týmito ekonomickými stúdiami". Argumentácia úcastníkov konania 86 Chronopost a La Poste tvrdia, ze poziadavky podrobného odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré Súd prvého stupna pouzil na úcely jeho zrusenia, idú nad rámec toho, co vyzaduje obmedzené preskúmanie rozhodnutia prijatého v oblasti, v ktorej má Komisia sirokú mieru volnej úvahy. Chronopost dodáva, ze Súd prvého stupna pod zámienkou preskúmavania odôvodnenia, pri skutocnom zneuzití právomoci, vykonáva preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia, prípadne úcelnosti sporného rozhodnutia, pricom tak svojím posúdením nahrádza posúdenie Komisie. 87 UFEX a i. navrhujú zamietnutie tohto odvolacieho dôvodu, kedze tvrdia, ze sporné rozhodnutie nebolo dostatocné odôvodnené a obmedzilo sa na vseobecné úvahy, ktoré neodpovedali na podrobnú argumentáciu v staznosti. Tvrdia, ze argument zalozený na zneuzití právomoci je neúcinný vo vztahu k rozhodnutiu Súdu prvého stupna. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 190 Zmluvy ES (teraz clánok 253 ES) musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy, musí byt posudzovaná nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63 a citovanú judikatúru, ako aj z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [20]C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 73). 89 Pokial ide podrobnejsie o rozhodnutie Komisie, ktorá vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, treba konstatovat, ze Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko k údajom, ktoré sú zjavne nad rámec konania, ktoré nemajú význam, alebo sú zjavne druhoradé (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64). 90 Treba dalej pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci je potrebné posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mala k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [21]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86 a citovaná judikatúra). 91 Dôvodnost oboch kategórií poziadaviek na odôvodnenie pouzitých v prejednávanej veci Súdom prvého stupna, ktoré boli pripomenuté v bodoch 80 az 85 tohto rozsudku, treba posudzovat práve s ohladom na tieto úvahy. 92 Za predpokladu, ze Komisia vo svojej odpovedi na dôvody staznosti UFEX a i. uplatnila kritériá posúdenia pojmu "obvyklé trhové podmienky", ktoré môzu byt mylné v porovnaní s kritériami pouzitými Súdom prvého stupna v uz citovanom rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., ktorý bol vydaný neskôr, táto skutocnost môze mat vplyv na samotnú dôvodnost sporného rozhodnutia, ale nie na dostatocnost jeho formy. 93 Pokial ide dalej o poziadavku podrobnejsieho odôvodnenia sporného rozhodnutia s ohladom na súvislosti, za ktorých bolo vydané, analýza vykonaná Súdom prvého stupna sa nezdá relevantnou. 94 Na jednej strane, ako uviedla generálna advokátka v bode 94 svojich návrhov, zo skutocnosti, ze sporné rozhodnutie bolo jedným z prvých rozhodnutí, ktoré sa dotklo predmetnej zlozitej otázky v oblasti státnej pomoci, teda otázky výpoctu nákladov pomoci poskytnutej materskou spolocnostou pôsobiacou na vyhradenom trhu svojej dcérskej spolocnosti, ktorá na takom trhu nepôsobí, samo osebe neopodstatnuje odôvodnenie, ktoré je nevyhnutne podrobné, co sa týka výpoctu týchto nákladov, pokial sa, tak ako v prejednávanej veci, Komisia domnievala, ze dôvody stazovateliek v tomto ohlade boli nesprávne v ich samotnej podstate. Za predpokladu, ze tento prístup Komisie bol sám osebe nesprávny, táto skutocnost môze mat vplyv na dôvodnost sporného rozhodnutia, ale nie na správnost jeho formy. 95 Na druhej strane, hoci je pravda, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté po tom, co Komisia vzala spät predchádzajúce rozhodnutie z 10. marca 1992, ktorým odlozila staznost UFEX a i., a ktoré bolo predmetom zaloby o neplatnost, uvedené spätvzatie neznamenalo ziadnu zmenu, co sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia na strane Komisie. Pojem státna pomoc totiz vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie (rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [22]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 137). Dôvody, na základe ktorých Komisia vykonala vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí iné posúdenie dotknutej situácie, teda musia ostat irelevantné na úcely posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia. 96 Nakoniec, nevyhnutný vzájomný vztah medzi dôvodmi, na ktoré sa odvolával stazovatel, a odôvodnením rozhodnutia Komisie, nemôze znamenat, ze Komisia má povinnost odmietnut kazdý argument, ktorý sa uvádza na podporu týchto dôvodov. Stací, pokial uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatnú dôlezitost pre struktúru rozhodnutia (rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P, bod 30). V prejednávanej veci a za predpokladu, ze z predlozených vysvetlení vyplývajú dôvody, pre ktoré neboli uvedené dôvody povazované za relevantné, nemôzu ani pocet, ani závaznost ekonomických stúdií predlozených stazovatelom na podporu týchto dôvodov samy osebe zmenit rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorá zatazuje Komisiu. 97 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze analýza otázky, ci logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech SFMI-Chronopost predstavovala státnu pomoc, ako tvrdia UFEX a i., patrila do rámca, ktorý bol v okamihu sporného rozhodnutia charakterizovaný dvoma skupinami skutocností. 98 Na jednej strane Súdny dvor v bode 62 svojho uz citovaného rozsudku SFEI a i., ako bolo pripomenuté v bode 3 tohto rozsudku, uviedol, ze poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci verejným podnikom v prospech jeho dcérskych spolocností podla súkromného práva, ktoré vykonávajú cinnost otvorenú volnej hospodárskej sútazi, môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy, pokial je odplata prijatá ako protihodnota nizsia nez odplata, ktorá by bola pozadovaná za obvyklých trhových podmienok. 99 Na druhej strane je nesporné, ze staznost podaná UFEX a i. Komisii na základe týchto úvah smerovala v podstate k preukázaniu nedostatocnej povahy odplaty za logistickú a obchodnú pomoc (kapitola I E sporného rozhodnutia). 100 UFEX a i. predovsetkým tvrdili, ze odplata za logistickú pomoc mala byt vypocítaná na základe ceny, ktorú musel za dotknuté sluzby vyzadovat podnik konajúci za obvyklých trhových podmienok, bez ohladu na "úspory z rozsahu", z ktorých tazila La Poste v dôsledku svojho monopolu a ktoré podla stazovateliek práve boli dôvodom narusenia hospodárskej sútaze. 101 Pri posudzovaní otázky, ci odpoved na výhrady vznesené UFEX a i. bola nedostatocná, sa Súd prvého stupna v bodoch 75 az 95 napadnutého rozsudku domnieval, ze údaje poskytnuté Komisiou boli prílis vseobecné a nepresné. 102 Ako uviedla generálna advokátka v bode 97 svojich návrhov, Súd prvého stupna kritizoval predovsetkým nepresnost, pokial ide o pouzité hospodárske a úctovné pojmy, povahu skúmaných nákladov a zlozky vykonaných financných výpoctov. Dospel k záveru, ze nemôze overit existenciu prípadných nesprávnych skutkových zistení alebo nesprávnych posúdení, a pokial ide o variabilné náklady, uviedol, ze do sporného rozhodnutia malo byt v tomto ohlade zahrnuté aspon vseobecné zhrnutie analytických úctovných výpoctov k poskytnutým sluzbám. 103 Treba vsak po prvé konstatovat, a ako to okrem toho uviedol Súd prvého stupna v bode 73 napadnutého rozsudku, ze "dôvody, pre ktoré Komisia odmietla metódu výpoctu nákladov [týchto sluzieb navrhnutú UFEX a i.], jasne vyplývajú z odôvodnenia vyjadreného v bodoch 49 az 56 [sporného] rozhodnutia". 104 Komisia predovsetkým vysvetluje, preco podla nej boli podrobné ekonomické stúdie predlozené UFEX a i., zalozené na pojme obvyklých trhových cien, zásadne nesprávne. Tieto stúdie totiz vymedzovali cenu ako cenu, za ktorú by porovnatelná spolocnost poskytovala rovnaké sluzby neprepojenej spolocnosti, pricom treba vziat do úvahy skutocnost, ze transakcia sa uskutocnila medzi dvoma spolocnostami z tej istej skupiny, a ze za týchto podmienok nemozno nezohladnit strategické a synergické ohlady vyplývajúce z príslusnosti Chronopost a La Poste k tej istej skupine. 105 Ako uviedla generálna advokátka v bode 106 svojich návrhov, za týchto okolností by podrobná odpoved na predpoklady a výpocty, z ktorých vychádzali celkové ciastky údajnej státnej pomoci v uvedených stúdiách, nebola relevantná. Nemozno teda Komisii vytýkat, ze neposkytla odpoved takej povahy. 106 Treba po druhé konstatovat, ze Súd prvého stupna neupresnuje, ktoré aspekty staznosti UFEX a i. boli podla neho v spornom rozhodnutí nedostatocne rozobraté. 107 Po tretie tiez treba konstatovat, ze Súd prvého stupna neodôvodnuje, v com sporné rozhodnutie neuvádza dôvody, pre ktoré neumoznili skutkové a právne poznatky uvádzané UFEX a i. v staznosti Komisii preukázat existenciu státnej pomoci. Z uvedeného odôvodnenia, ktoré je pripomenuté v bode 4 tohto rozsudku, totiz jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie, a umoznuje teda jeho súdne preskúmanie. 108 Pokial ide o hospodárske a úctovné pojmy pouzité Komisiou, povahu skúmaných nákladov, ako aj zlozky vykonaných financných výpoctov, je nesporné, ze sa týkajú zlozitých technických posúdení. Kedze zo sporného rozhodnutia jasne vyplývajú úvahy Komisie, na úcely neskorsieho spochybnenia jeho dôvodnosti pred príslusným súdom by bolo neprimerané pozadovat osobitné odôvodnenie pre kazdú technickú volbu alebo kazdý císelný údaj, o ktoré sa tieto úvahy opierajú (pozri analogicky, pokial ide o akty so vseobecnou pôsobnostou, najmä rozsudok z 12. júla 2005, Alliance for Natural Health a i., [23]C-154/04 a C-155/04, Zb. s. I-6451, bod 134). 109 Okrem toho treba uviest, ze na úcely zaistenia zachovávania obchodného tajomstva, ktoré musí Komisia zachovávat na základe clánku 214 Zmluvy ES (teraz clánok 287 ES), niektoré údaje týkajúce sa predovsetkým ceny sluzieb nemôzu byt oznámené v takom akte, o aký ide v prejednávanej veci. Nevýlucná povaha císelných údajov uvedených v takom akte vsak neumoznuje povazovat jeho odôvodnenie za nedostatocné, ani nebráni výkonu neskorsieho súdneho preskúmania. 110 Nakoniec, pokial teda UFEX a i. na úcely konstatovania dôvodnosti takto vykonaných volieb, a predovsetkým ich vhodnosti vo vztahu ku kritériám uvedeným Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., ktoré umoznujú v prejednávanej veci stanovit obvyklé trhové podmienky, predlozili pred Súdom prvého stupna rôzne argumenty spochybnujúce údaje, o ktoré sa Komisia opierala, Komisia sa musí obhájit pred Súdom prvého stupna v rámci sporného vysetrovania. 111 Naproti tomu skutocnost, ze vsetky tieto údaje nie sú obsiahnuté v texte samotného sporného rozhodnutia, neumoznuje dospiet k záveru, ze toto rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené, predovsetkým pokial tieto argumenty boli predlozené alebo rozvinuté v priebehu súdneho konania nasledujúceho po vydaní uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i. 112 Súd prvého stupna preto nemohol bez toho, aby sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospiet k záveru, ako to urobil v bode 95 napadnutého rozsudku, ze nemohol preskúmat, ci pouzitá metóda a etapy analýzy pouzité Komisiou neboli postihnuté vadami a ci boli zlucitelné so zásadami vyvodenými v rozsudku Súdneho dvora na urcenie existencie alebo neexistencie státnej pomoci. 113 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadny z dôvodov uvedených Súdom prvého stupna nemôze odôvodnit zrusenie sporného rozhodnutia pre nedostatocné odôvodnenie. V dôsledku toho je odvolací dôvod uvádzaný Chronopost a La Poste, ktorý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní povinnosti odôvodnenia, ktorá zatazovala Komisiu, dôvodný. 114 Je teda potrebné zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo z dôvodu porusenia tejto povinnosti zrusené sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje, ze logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní pojmu státna pomoc, co sa týka prevodu zákazníkov Postadex Argumentácia úcastníkov konania 115 Chronopost a La Poste tvrdia, ze Súd prvého stupna sa nesprávne domnieval, ze prevod cinnosti patriacej do sútazného odvetvia clenským státom na dcérsku spolocnost predstavuje státnu pomoc z dôvodu, ze zákazníci, ktorí predstavujú nehmotné aktívum financované zo státnych prostriedkov, tak boli prevedení bez protihodnoty. 116 Súd prvého stupna sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v rozpore s tým, co uviedol Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., nevzal do úvahy osobitnú situáciu La Poste, ktorá vzhladom na to, ze La Poste pôsobí vo vyhradenom odvetví, nie je porovnatelná so situáciou súkromných spolocností. Prevod Postadex nemozno umelo oddelit od prevodu cinnosti správnym orgánom na dcérsku spolocnost, ktorý nemozno posudzovat rovnakým spôsobom ako vklad súkromnej spolocnosti do svojej existujúcej dcérskej spolocnosti. Ako okrem toho konstatovala Komisia, kapitálový vklad orgánov verejnej moci do Chronopost bol zaplatený, a tieto orgány teda nijako nepomohli vytvorenej dcérskej spolocnosti. 117 Okrem toho dotknutý prevod cinnosti na dcérsku spolocnost, ktorý napokon Komisia pozadovala v rámci v rámci liberalizácie inak monopolných odvetví, nie je porovnatelný so vztahmi medzi spolocnostami a existujúcimi dcérskymi spolocnostami. V okamihu prevodu cinnosti na dcérsku spolocnost, ktorý je porovnatelný s rozstiepením, nejde o státnu pomoc, kedze zatial neexistuje príjemca a v ziadnom prípade nemusí nevyhnutne existovat výhoda. Komisia okrem toho zohladnila predpokladanú hodnotu prevádzaných nehmotných aktív. 118 Nakoniec, Súdny dvor uz rozhodol, ze kapitálová operácia v prospech dcérskej spolocnosti vo verejnom sektore a priori nepredstavuje pomoc, pokial sa na operácii zúcastní aj súkromný investor, ako je to v prejednávanej veci, kedze TAT, ktorá vlastnila 34 % kapitálu SFMI, do nej vlozila svoje vlastné aktíva. 119 Podla UFEX a i. skutocne islo o bezplatný prevod Postadex na SFMI-Chronopost bez protihodnoty, co nie je zjavné z výnosu vlastného investovaného kapitálu, vo vztahu ku ktorému nie sú císla uvádzané Komisiou relevantné. Vklady, ktoré podla práva spolocností musia byt vzdy ocenitelné, teda uprednostnili Chronopost tým, ze mu ako novému úcastníkovi trhu poskytli sútaznú výhodu, ktorá sa vymyká obvyklým trhovým podmienkam. Ide skutocne o bezplatný prevod zákazníkov, navyse nedobrovolný, z monopolného podniku na jeho dcérsku spolocnost. 120 Na úcely uplatnenia clánku 92 ods. 1 Zmluvy nie je rozhodujúce, ci ide alebo nejde o rozstiepenie, kedze pojem státnej pomoci nie je vymedzený dôvodmi alebo spôsobmi vykonania operácie, ale jej dôsledkami na trh a obchod vnútri Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 121 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", [24]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [25]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [26]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, ako aj z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [27]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). 122 Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, [28]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 56). 123 Okrem toho podla ustálenej judikatúry môzu poskytnutými výhodami byt nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, pôzicky alebo podiely na kapitáli podnikov, ale aj rôzne formy zásahov, ktoré znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré teda bez toho, aby boli dotáciami v uzsom zmysle slova, majú rovnakú povahu a totozné úcinky. Treba konstatovat, ze medzi nepriame výhody, ktoré majú rovnaké úcinky ako dotácie, patrí dodanie tovaru alebo poskytnutie sluzieb za prednostných podmienok (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO, [29]C-126/01, Zb. s. I-13769, body 28 a 29). 124 Na úcely urcenia v bodoch 165 a 167 napadnutého rozsudku, ze prevod Postadex spolocnostou La Poste, v tej dobe státnym podnikom, v prospech SFMI-Chronopost predstavoval státnu pomoc, Súd prvého stupna konstatoval, ze táto operácia zahrnala prevod zákazníkov, teda nehmotného aktíva, ktoré malo ekonomickú hodnotu a ze za výhodu, ktorá z toho vyplynula pre SFMI-Chronopost, nebola spolocnosti La Poste poskytnutá ziadna protihodnota. 125 Takú úvahu mozno chápat tak, ze Postadex bol oddelený od La Poste bez akejkolvek protihodnoty, akoby prevádzaná cinnost bola privatizovaná bez akejkolvek odplaty. 126 Taká analýza je vsak zalozená na nesprávnom predpoklade. Je totiz nesporné, ze La Poste uskutocnila tento prevod prostredníctvom prevodu na dcérsku spolocnost a ze prostredníctvom holdingovej spolocnosti, v ktorej vlastní 100 % podielov, nadobudla vo svojej dcérskej spolocnosti Chronopost 66 % jej kapitálu. Pritom nemozno vylúcit, ze táto kapitálová úcast je aspon ciastocne vyjadrením hodnoty prevedených hmotných a nehmotných aktív, a predovsetkým hodnoty zákazníkov Postadex. 127 Ako uviedla generálna advokátka v bode 117 svojich návrhov, La Poste si nechala cast ekonomickej hodnoty cinností prevedených na Chronopost, ktorá zodpovedala jej 66 % akciovému podielu na kapitáli poslednej uvedenej. 128 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Súd prvého stupna nemohol bez toho, aby sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia, odôvodnit svoje úvahy, ked úplne nezohladnil právne a hospodárske podmienky prevodu zákazníkov v rámci prevodu cinnosti na dcérsku spolocnost, pricom tieto podmienky samy osebe mohli byt protihodnotou za výhodu poskytnutú týmto prevodom. 129 Okrem toho takú kvalifikáciu státnej pomoci mozno prijat len v prípade, ze prevod zákazníkov Postadex splnal ako taký vsetky podmienky stanovené v clánku 92 ods. 1 Zmluvy, ktoré sú uvedené v bode 122 tohto rozsudku a ktoré musia byt splnené kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse, [30]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 50). 130 Neuvádza sa pritom, ze vsetky tieto podmienky sú splnené. V kazdom prípade, pokial ide o otázku vyplývajúcu zo stvrtej z týchto podmienok, ci takýto prevod narusuje alebo môze narusit hospodársku sútaz, tak by to mohlo byt len v prípade, keby predovsetkým bola prevodom zmenená struktúra dotknutého trhu a keby ním bola ovplyvnená situácia sútaziacich podnikov, ktoré uz pôsobia na tomto trhu. 131 V tomto ohlade, ako uviedla generálna advokátka v bode 120 svojich návrhov, kedze sluzbu expresnej posty uz prevádzkovala priamo La Poste pod oznacením Postadex az do okamihu vytvorenia SFMI-Chronopost, prevod zákazníkov Postadex na poslednú uvedenú nenasvedcuje tomu, ze jeho úcinkom samého osebe bola zmena podmienok hospodárskej sútaze na trhu expresnej posty. 132 Za týchto podmienok treba vyhoviet stvrtému odvolaciemu dôvodu uvádzanému Chronopost a La Poste, ako aj zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje, ze prevod Postadex nepredstavuje státnu pomoc. 133 S ohladom na vyssie uvedené úvahy treba zrusit napadnutý rozsudok jednak v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie, pokial sa v nom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste svojej dcérskej spolocnosti, teda SFMI-Chronopost, ani prevod Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost, a jednak v rozsahu, v akom v dôsledku toho urcuje náhradu trov konania. O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 134 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Súdu prvého stupna sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. Kedze v prejednávanej veci to tak je, je potrebné, aby Súdny dvor v rámci sporu, ktorý je mu predlozený, rozhodol vo veci samej o návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia, s prihliadnutím na skutocnost, ze vsetky prvky posúdenia jeho zákonnosti mohli byt predlozené úcastníkmi konania kedykolvek v priebehu konania pozostávajúceho z viacerých stádií. O rozsahu sporu 135 Na úvod treba pripomenút, ze napadnutým rozsudkom bolo sporné rozhodnutie zrusené len v rozsahu, v akom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech SFMI-Chronopost, ani prevod Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost, zatial co, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku, clánok 1 sporného rozhodnutia uvádzal iné skutocnosti, o ktorých sa Komisia domnievala, ze nepredstavujú státnu pomoc. 136 Súd prvého stupna odmietol argumenty UFEX a i. týkajúce sa týchto ostatných skutocností bud v uz citovanom rozsudku Ufex a i./Komisia, ako bolo pripomenuté v bode 180 napadnutého rozsudku, alebo v bodoch 189 az 191 posledného uvedeného rozsudku. 137 K uchýleniu sa k metóde retropolácie Súd prvého stupna okrem toho v rámci preskúmavania zalobného dôvodu zalozeného na porusení pojmu státna pomoc v napadnutom rozsudku odmietol argumenty, ktoré uvádzali UFEX a i. na podporu tohto dôvodu a ktoré sa týkali jednak pouzitia metódy tzv. "retropolácie", jednak vyuzitia dobrého mena La Poste. 138 Za týchto podmienok a kedze UFEX a i., odporcovia v konaní o prejednávaných odvolaniach, nepredlozili relevantné návrhy v tomto smere, nie je ciastocným zrusením napadnutého rozsudku Súdnym dvorom tento posledný uvedený rozsudok spochybnený v rozsahu, v akom Súd prvého stupna odmietol tieto argumenty. 139 V dôsledku toho je teda predmet sporu pred Súdnym dvorom po zrusení, ktoré vyplýva z bodu 132 tohto rozsudku, obmedzený na spochybnenie sporného rozhodnutia len v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc. 140 V medziach tohto predmetu teda treba rozhodnút o argumentoch uvádzaných na podporu zalobného dôvodu zalozeného na porusení pojmu státna pomoc, ako ich uvádzali UFEX a i. pred Súdom prvého stupna po vydaní uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., teda o údajnom nepokrývaní nákladov vynalozených La Poste, podhodnotení alebo svojvolne urcenej povahe niektorých údajov pouzitých Komisiou, chybách v úctovných opravách vykonaných v prílohe 4 správy Deloitte, ako aj o abnormálne vysokej úrovni vnútornej miery výnosu investície La Poste. O dôvodnosti návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia 141 Na úvod je potrebné pripomenút, ze pojem státnej pomoci, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Spolocenstva v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú alebo zlozitú povahu hodnotení uskutocnených Komisiou, vykonávat celkové preskúmavanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 92 ods. 1 Zmluvy (rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [31]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25). 142 Z toho vyplýva, ze je úlohou Súdneho dvora overit, ci sú údaje uvádzané Komisiou vecne správne a ci môzu preukázat, ze sú splnené vsetky podmienky pripomenuté v bode 122 tohto rozsudku, ktoré umoznujú kvalifikáciu opatrenia ako "pomoci" v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy. 143 Kedze ide o komplexné ekonomické posúdenie, je tiez potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa súdne preskúmanie aktu Komisie, ktoré zahrna také posúdenie, musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ktoré viedli k prijatiu napádaného rozhodnutia, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností alebo neexistencie zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [32]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11, ako aj z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, [33]C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 39). 144 Okrem toho, kedze ako bolo uvedené v bode 95 tohto rozsudku, pojem státnej pomoci zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v okamihu prijímania rozhodnutia Komisie, treba pri vykonávaní vyssie uvedeného súdneho preskúmania vziat do úvahy práve tieto posúdenia vykonané k tomuto dátumu. 145 Práve s ohladom na tieto úvahy treba preskúmat argumenty uvádzané UFEX a i., ktorými sa má preukázat nesprávnost posúdení, ktoré viedli Komisiu k záveru, ze odplata za logistickú a obchodnú pomoc La Poste v prospech SFMI-Chronopost za obdobie rokov 1986 az 1995 bola dostatocná, a neodhalila teda státnu pomoc v prospech poslednej uvedenej. 146 UFEX a i. predovsetkým tvrdia, ze Komisia sa uspokojuje s tvrdením, ze úplné náklady vynalozené La Poste boli pokryté, pricom neupresnuje pouzité císelné údaje ani vykonané výpocty, a ze okrem toho správa Deloitte, o ktorú sa opiera, uznáva nemoznost Komisie odôvodnit svoje závery o variabilných nákladoch vzhladom na neexistenciu podrobného analytického úctovníctva La Poste pred rokom 1992. 147 V tomto ohlade a ako uz Súd prvého stupna uviedol v bodoch 134 az 136 napadnutého rozsudku, pokial ide o pouzitie metódy retropolácie, je nesporné, ze az od roku 1992 La Poste, ktorá bola do tej doby súcastou francúzskeho systému správnych orgánov, viedla analytické úctovníctvo, bez ktorého nebolo mozné vykonat za predchádzajúce obdobie presný výpocet nákladov na sluzby poskytnuté La Poste v prospech SFMI-Chronopost. 148 Navyse, ako uz Súdny dvor uviedol v bode 38 uz citovaného rozsudku Chronopost a i./Ufex a i., vzhladom na neexistenciu akejkolvek moznosti porovnat situáciu La Poste so situáciou súkromnej skupiny podnikov nepôsobiacich vo vyhradenom odvetví musia byt "obvyklé trhové podmienky", ktoré sú nevyhnutne hypotetické, posúdené s ohladom na dostupné objektívne a overitelné skutocnosti. 149 Za týchto podmienok nie je najskôr vhodné vytýkat Komisii, ze zalozila sporné rozhodnutie len na údajoch dostupných v tej dobe a vyplývajúcich predovsetkým zo správy Deloitte, ktoré predlozila francúzska vláda a ktoré umoznili rekonstruovat náklady vynalozené La Poste. Pouzitie týchto údajov by bolo mozné kritizovat len vtedy, ak by sa preukázalo, ze spocívali na zjavne nesprávnych úvahách. 150 Preskúmanie dokumentov v spisoch predlozených Súdnemu dvoru vsak neumoznuje dospiet k takému záveru. 151 Po prvé, nic neumoznilo Komisii spochybnit pravdivost údajov, ktoré jej boli predlozené z analytického úctovníctva La Poste zavedeného v roku 1992, ktoré bolo, co sa nespochybnuje, potvrdené audítormi a státnym audítorom. Skutocnost, ze francúzsky dvor audítorov v správe z roku 2003 zdôraznil "slabiny" niektorých prvkov tohto úctovníctva, nepreukazuje, ze závery Komisie boli v okamihu prijatia sporného rozhodnutia zjavne nesprávne. 152 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze UFEX a i. pripojili k staznosti, ktorú podali Komisii, ekonomickú stúdiu vypracovanú spolocnostou Braxton, ako aj dalsiu stúdiu od tej istej spolocnosti na podporu svojej zaloby podanej v roku 1993 na Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Parízi). Z nespochybnených vyjadrení v spornom rozhodnutí vyplýva, ze UFEX a i. pripojili k svojim pripomienkam predlozeným Komisii v auguste 1996 novú ekonomickú stúdiu vypracovanú poradenskou spolocnostou Bain & Co. (dalej len "stúdia Bain") s císelnými údajmi, ktoré podla UFEX a i. boli presnejsie ako údaje obsiahnuté v dvoch predchádzajúcich stúdiách od spolocnosti Braxton. 153 Pritom okrem toho, ze tento rad po sebe nasledujúcich stúdií odráza nárocnost posúdenia skutocných nákladov na pomoc poskytnutú La Poste v prospech SFMI-Chronopost, z nespochybnených vyjadrení v spornom rozhodnutí vyplýva, ze správa Deloitte skúma závery stúdie Bain a reaguje na ne. Za týchto podmienok treba na údaje, ktoré Komisia pouzila po predlození tejto správy a na základe vsetkých v nej obsiahnutých úvah, pozerat tak, ze neboli stanovené svojvolne, ale na základe v tej dobe dostupných informácií. 154 Po druhé, pokial ide o metódu pouzitú v tejto správe Deloitte a potom Komisiou na úcely urcenia nákladov vynalozených La Poste na sluzby expresnej posty SFMI-Chronopost, UFEX a i. ju spochybnujú, kedze nezohladnuje skutocnost, ze niektoré fixné náklady mozno priamo pripísat len sluzbe expresnej posty. Taká kritika je vsak relevantná iba za predpokladu, ze sa v prípade La Poste preukáze existencia nákladov konkrétne pripísatelných sluzbe expresnej posty, co nijako nepreukázali UFEX a i., ktorí sa v tomto ohlade bez toho, aby presne vymedzili niektorý z týchto nákladov, obmedzili na odkaz na dokumenty obsahujúce vseobecné nicím nepodlozené údaje. 155 V kazdom prípade nic nenasvedcuje tomu, ze pouzitie tejto metódy v rámci volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri technických rozhodnutiach, ktoré musí urobit, vyplýva zo zjavne nesprávneho posúdenia, hoci nie je a priori nekonzistentné pripísat, ako v prejednávanej veci, cast fixných nákladov takej ci onakej cinnosti v závislosti od objemu rôznych cinností. 156 Po tretie je nesporné, ze ako bolo uvedené v bode 147 tohto rozsudku, vzhladom na neexistenciu analytického úctovníctva La Poste v rokoch 1986 az 1992 bolo nemozné vykonat presný výpocet nákladov na sluzby poskytnuté v prospech SFMI-Chronopost. 157 Práve na úcely prekonania tohto nedostatku bola poradenskej spolocnosti Deloitte Touche Tohmatsu zverená úloha znovu spracovat dostupné úctovné údaje, aby bolo mozné stanovit co najlepsí odhad úplných nákladov na logistickú a obchodnú pomoc poskytnutú takýmto spôsobom SFMI-Chronopost. 158 V takých súvislostiach sa nezdá zjavne neprimerané, ze toto opätovné spracovanie obsahuje rôzne opravy, ktorých dôvody a rozsah boli vysvetlené v odpovedi Komisie z 27. mája 2005 na písomné otázky, ktoré Súd prvého stupna polozil úcastníkom konania. Existencia takých opráv neumoznuje sama osebe dospiet k záveru, ze údaje pouzité z tejto stúdie Komisiou boli nekonzistentné. 159 Po stvrté, pokial ide o otázku, ci bolo konanie La Poste ako akcionára SFMI-Chronopost obchodne odôvodnené s ohladom na zásadu investora v trhovom hospodárstve, a nezakrývalo teda dotácie, ktoré by mohli predstavovat státnu pomoc, Komisia overila, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, ze VMV investície La Poste ako akcionára, prekrocila celkové kapitálové náklady SFMI-Chronopost, teda obvyklú mieru výnosu, ktorú by súkromný investor vyzadoval za obdobných okolností. 160 Je nesporné a okrem toho ani nie je spochybnené, ze vykonaný výpocet, ktorý je uvedený v spornom rozhodnutí a ktorý vyplýva z tabulky 1 obsiahnutej vo vyjadrení Komisie k odvolaniu z 27. mája 2005, to znamená bez ohladu na pomoc, ktorú by predstavoval prístup k sieti a k castiam podniku La Poste (prvý scenár), viedol ku konstatovaniu, ze VMV znacne prekrocila kapitálové náklady. Pokial ide o VMV vypocítanú s ohladom na pomoc, ktorú by predstavoval prístup k sieti a uvedeným castiam podniku (druhý scenár), UFEX a i. tvrdia, ze tabulka 2 uvedeného vyjadrenia k odvolaniu obsahuje chyby vo výpocte. 161 Treba vsak konstatovat, ze tvrdenie UFEX a i., ktoré nespochybnuje konstatovanie vyplývajúce z prvého scenára, je irelevantné. Jednak totiz zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila druhý scenár len na základe údajov predlozených UFEX a i., ktorých obsah Komisia spochybnila, a len na úcely podpory výsledkov svojho prvého scenára. 162 Okrem toho medzi týmito údajmi bola uvedená ciastka zodpovedajúca podla UFEX a i. pomoci vyplývajúcej zo zvýhodnených podmienok prístupu k priehradkám La Poste, zatial co ani UFEX a i., ani stúdia Bain, ako je upresnené v spornom rozhodnutí, nevysvetlujú, ako bola táto ciastka vypocítaná. Za týchto podmienok dotknuté tvrdenie neumoznuje preukázat zjavne nesprávne posúdenie Komisiou, pokial ide o primeraný výnos z vlastného kapitálu súvisiaceho so sútaznou cinnostou. 163 Nakoniec je potrebné pripomenút, ze jediným cielom urcenia VMV v prejednávanej veci bolo overit, ci konanie La Poste ako akcionára SFMI-Chronopost bolo obchodne odôvodnené s ohladom na zásadu investora v trhovom hospodárstve. S ohladom na tento ciel bolo pre Komisiu dôlezité to, ci VMV prekrocila obvyklú mieru výnosu, ktorú by súkromný investor vyzadoval za obdobných okolností. Preto skutocnost, aké významné je toto prekrocenie, nemá vplyv na to, ci financné operácie, ku ktorým doslo medzi La Poste a jej dcérskou spolocnostou, obsahovali prvky pomoci. Argument UFEX a i. zalozený na abnormálne vysokej úrovni VMV je preto v prejednávanej veci neúcinný. 164 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy nie je odvolací dôvod zalozený na porusení pojmu státnej pomoci dôvodný a zalobu UFEX a i. smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia preto treba zamietnut. O trovách 165 Clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 118 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 69 ods. 3 prvý pododsek tohto rokovacieho poriadku vsak stanovuje, ze Súdny dvor môze rozhodnút tak, ze z výnimocných dôvodov kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. Pokial ide o odsek 4 prvý pododsek toho istého clánku, tento uvádza, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 166 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci treba rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania, ako aj Francúzska republika, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia (T-613/97) sa zrusuje jednak v rozsahu, v akom rusí rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997 o pomoci údajne poskytnutej Francúzskom v prospech SFMI-Chronopost, v rozsahu, v akom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech svojej dcérskej spolocnosti, teda SFMI-Chronopost, ani prevod Postadex, nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost, a jednak v rozsahu, v akom v dôsledku toho stanovuje náhradu trov konania. 2. Zaloba podaná na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev pod císlom T-613/97 sa zamieta. 3. Kazdý z úcastníkov konania, ako aj Francúzska republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [34]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXO0rP93/L96975-8798TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700481301-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0613&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:164:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1991:322:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0222&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0613&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0083&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0320&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:251:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0064&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0305&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0013&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0316&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0154&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0328&locale=SK 34. file:///tmp/lynxXXXXO0rP93/L96975-8798TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700481301-E0001