ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 11. decembra 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Ulozenie sankcií v prípade nástupníctva podnikov -- Zásada osobnej zodpovednosti -- Subjekty podliehajúce tomu istému verejnému orgánu -- Vnútrostátne právo urcujúce za zdroj pre výklad právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze -- Prejudiciálne otázky -- Právomoc Súdneho dvora" Vo veci C-280/06, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) z 8. novembra 2005 a dorucený Súdnemu dvoru 27. júna 2006, ktorý súvisí s konaniami: Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato proti Ente tabacchi italiani -- ETI SpA, Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc., Philip Morris International Management SA, a Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc., Philip Morris International Management SA, proti Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato, Ente tabacchi italiani -- ETI SpA, a Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc., Philip Morris International Management SA, proti Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato, Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato, Ente tabacchi italiani -- ETI SpA, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, G. Arestis a U. Lőhmus, sudcovia E. Juhász, A. Borg Barthet, M. Ilesic (spravodajca), J. Klucka, E. Levits a A. Ó Caoimh, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. mája 2007, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Ente tabacchi italiani -- ETI SpA, v zastúpení: S. D'Alberti, A. Clarizia a L. D'Amario, avvocati, -- Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc. a Philip Morris International Management SA, v zastúpení: L. Di Via, C. Tesauro a P. Leone, avvocati, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia a F. Arena, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. júla 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 81 a nasl. ES, ako aj vseobecných zásad práva Spolocenstva. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze a trhu, dalej len "Úrad"), Ente tabacchi italiani -- ETI SpA, Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc. a Philip Morris International Management SA (týchto pät obchodných spolocností spolu dalej len "spolocnosti skupiny Philip Morris") a Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato (samosprávny orgán státnych monopolov, dalej len "AAMS"), ktorých predmetom je kartelová dohoda o predajnej cene cigariet. Právny rámec 3 V talianskom práve zákon c. 287 o prijatí ustanovení na ochranu hospodárskej sútaze a trhu (norme per la tutela della concorrenza e del mercato) z 10. októbra 1990 (GURI c. 240, z 13. októbra 1990, s. 3, dalej len "zákon c. 287/90") vo svojej hlave I uvádza najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 ... 1. Ustanovenia tohto zákona, prijaté podla clánku 41 Ústavy smerujúce k ochrane a zaruceniu práva na hospodársku cinnost sa vztahujú na kartely, zneuzívanie dominantného postavenia a na koncentrácie podnikov, ktoré nepatria do pôsobnosti clánkov 65 a/alebo 66 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, clánkov 85 a/alebo 86 Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (EHS), nariadení EHS alebo aktov Spolocenstva s rovnakým právnym úcinkom. ... 4. Výklad ustanovení uvedených v tejto hlave sa vykonáva na základe zásad právneho poriadku Európskeho spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Clánok 2 ... 1. Za kartely sa povazujú dohody a/alebo zosúladené postupy podnikov, ako aj rozhodnutia koncernov, zdruzení podnikov alebo iných podobných institúcií, aj ked sú prijaté na základe statutárnych ustanovení a normatívnych predpisov. 2. Zakazujú sa kartely medzi podnikmi, ktoré majú za ciel alebo následok trvalé vylucovanie, obmedzovanie alebo narusenie hospodárskej sútaze na vnútrostátnom trhu alebo na jeho relevantnej casti, a to prostredníctvom cinností, ktoré spocívajú v tom, ze: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné zmluvné podmienky; b) vylucujú alebo obmedzujú výrobu, odbyt alebo prístup na trh, investície, technický rozvoj alebo technologický pokrok; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú v obchodných vztahoch s inými partnermi objektívne odlisné podmienky pri rovnakých plneniach, cím sú títo partneri v hospodárskej sútazi nedôvodne znevýhodnení; e) podmienujú uzatváranie zmlúv prijatím dodatocných záväzkov obchodnými partnermi, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. 3. Zakázané kartely sú neplatné pokial ide o vsetky ich úcinky." 4 Hlava II tohto zákona je venovaná Úradu zriadenému clánkom 10 ods. 1. Clánok 15 ods. 1 predmetného zákona, ktorý je uvedený v hlave II, stanovuje: "Ked... Úrad zistí porusenia clánkov 2 alebo 3, urcí dotknutým podnikom alebo institúciám lehotu na odstránenie týchto porusení. V prípadoch závazných porusení s prihliadnutím na závaznost a dlzku trvania porusenia okrem toho ulozí správnu sankciu az do výsky desat percent obratu dosiahnutého kazdým podnikom alebo institúciou v predchádzajúcom úctovnom roku uzavretom pred oznámením výzvy na odstránenie porusení, pricom urcí lehoty, dokedy musí podnik pristúpit k zaplateniu sankcie." 5 Clánok 31, ktorý sa nachádza v hlave VI zákona c. 287/90, znie: "Na správne sankcie, ktoré sú dôsledkom porusenia tohto zákona, sa primerane vztahujú ustanovenia uvedené v hlave I castiach I a II zákona c. 689 z 24. novembra 1981." 6 Dna 8. decembra 1927 bol vyhlásený královský dekrét c. 2258, ktorým bol zriadený AAMS (istitutivo dell'Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato, GURI c. 288, zo 14. decembra 1927). Tomuto orgánu státnej správy, ktorý podliehal ministerstvu hospodárstva a financií, bola az do februára 1999 zverená správa tabakového monopolu. Neskôr AAMS pokracoval vo výkone verejných funkcií v tabakovom odvetví. Okrem iného vykonáva komercnú cinnost v odvetví hier, najmä lotérií. AAMS je nezávislý, tak z hladiska administratívnej správy, ako aj z financného a úctovného hladiska, ale nemá vlastnú právnu subjektivitu. 7 Od 1. marca 1999 boli vsetky výrobné a obchodné cinnosti v tabakovom odvetví dovtedy pridelené AAMS prevedené na iný verejný orgán vytvorený zákonným dekrétom c. 283 upravujúcim zriadenie Úradu pre taliansky tabak (istituzione dell'Ente tabacchi italiani) z 9. júla 1998 (GURI c. 190, zo 17. augusta 1998, s. 3, dalej len "zákonný dekrét c. 283/98"). Tento orgán prebral aktíva a pasíva AAMS týkajúce sa odvetví cinností, ktoré mu boli zverené. Rozhodnutím jeho predstavenstva z 23. júna 2000 sa zmenil na akciovú spolocnost Ente tabacchi italiani -- ETI SpA (dalej len "ETI"). Základné imanie tejto spolocnosti bolo najskôr vo výske 100 % v drzbe ministerstva hospodárstva a financií. Neskôr, v nadväznosti na výzvu na predkladanie ponúk vyhlásenú týmto ministerstvom v roku 2003, bola ETI privatizovaná a dostala sa pod výlucnú kontrolu British American Tobacco plc (dalej len "BAT"), holdingovej spolocnosti zriadenej podla anglického práva, ktorá patrí do skupiny BAT -- British American Tobacco. Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 8 Na konci vysetrovania zacatého v priebehu júna 2001 Úrad rozhodnutím z 13. marca 2003 urcil, ze spolocnosti skupiny Philip Morris uzavreli s AAMS, neskôr s Ente tabacchi italiani a nakoniec s ETI kartelovú dohodu, ktorá mala za ciel alebo následok obmedzovanie hospodárskej sútaze, pokial ide o predajnú cenu cigariet na vnútrostátnom trhu od roku 1993 do roku 2001, v rozpore s clánkom 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona c. 287/90. Úrad ulozil správne sankcie, ktorých výska dosahovala celkovo 50 miliónov eur, pokial ide o spolocnosti skupiny Philip Morris, a az 20 miliónov eur, pokial ide o ETI. 9 Vo svojom rozhodnutí Úrad pripísal ETI správanie AAMS spred 1. marca 1999 z dôvodu, ze AAMS akonáhle sa Ente tabacchi italiani, zmenená na ETI, stala funkcnou, prestal s výkonom výrobných a obchodných cinností v tabakovom odvetví. Za týchto okolností, dokonca po zohladnení skutocnosti, ze AAMS neprestal existovat, je ETI podla kritéria hospodárskej kontinuity nástupcom AAMS. 10 Toto rozhodnutie vsetky dotknuté spolocnosti napadli na Tribunale amministrativo regionale del Lazio (Krajský správny súd, Lazio). Uvedený súd zamietol zalobu spolocností skupiny Philip Morris a ciastocne vyhovel zalobe ETI, zrusiac uvedené rozhodnutie v rozsahu, v akom pripisovalo ETI zodpovednost za skutky vykonané zo strany AAMS. Uvedený súd zalozil svoje posúdenie na kritériu osobnej zodpovednosti. 11 Rozhodujúc o odvolaní proti rozsudkom Tribunale amministrativo regionale del Lazio, Consiglio di Stato (Státna rada) prvým rozhodnutím z 8. novembra 2005 zamietla zalobu ETI a spolocností skupiny Philip Morris v rozsahu, v akom tieto namietali neexistenciu porusenia predpisov hospodárskej sútaze. Pokial ide o otázku pripísania zodpovednosti ETI za správanie AAMS, Consiglio di Stato v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania poznamenáva, ze prevod cinností z AAMS na Ente tabacchi italiani vykazoval zjavnú diskontinuitu vo vztahu k predchádzajúcemu modelu organizácie a správy. Tento model, predtým, ako boli predmetné cinnosti prevedené na Ente tabacchi italiani, ktorá sa zmenila na ETI, bol charakterizovaný tým, ze sa na AAMS, ktorý mal postavenie nezávislého státneho orgánu, sústredovali hospodárske úlohy a administratívne funkcie verejnej povahy vytvárajúce závislost na politickej moci. Tento vztah sa neobjavuje v prípade nového subjektu, ktorého cinnosti sú výlucne podnikatelské. Okrem toho vnútrostátny súd poznamenáva, ze AAMS, hoci uz nevykonáva obchodné cinnosti v tabakovom odvetví, pokracuje vo výkone hospodárskej cinnosti podliehajúcej právu hospodárskej sútaze. Podla Consiglio di Stato tieto osobitosti smerujú proti uplatneniu kritéria hospodárskej kontinuity. 12 Consiglio di Stato vsak povazuje za vhodné opýtat sa Súdneho dvora na kritériá, ktoré majú byt uplatnované v rámci práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, na ktoré odkazuje clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/90. Rozhodla teda prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Aké je v zmysle clánku 81 a nasl. [ES], ako aj vseobecných zásad práva Spolocenstva kritérium, ktoré sa má uplatnit pri urcení podniku, ktorý má byt sankcionovaný za porusenie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, v prípade, ked v rámci správania, ktoré je sankcionované spolocne, uskutocnil záverecnú cast tohto správania podnik, ktorý je v dotknutej hospodárskej oblasti nástupcom pôvodného podniku, pricom pôvodný podnik síce nezanikol, ale uz nevykonáva, teda aspon v hospodárskej oblasti dotknutej sankciou, cinnost ako obchodný podnik? 2. Zachováva si správny orgán príslusný pre uplatnovanie právnych predpisov v oblasti kartelov pri urcení subjektu, ktorý má byt sankcionovaný, moznost posúdit v rámci volnej úvahy súbeh okolností, ktoré odôvodnujú pripísanie zodpovednosti za porusenia hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustila právnická osoba, jej hospodárskemu nástupcovi aj vtedy, ak táto právnická osoba neprestala existovat v okamihu rozhodnutia, aby potrebný úcinok právnych prepisov v oblasti hospodárskej sútaze tak nebol ohrozený zmenami právnej formy podnikov?" O právomoci Súdneho dvora 13 Kedze Komisia Európskych spolocenstiev vyslovila pochybnosti, pokial ide o právomoc Súdneho dvora, je potrebné skúmat najprv túto právomoc. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 14 Komisia uvádza, ze spory vo veci samej sa týkajú platnosti rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorý pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) uplatnoval výlucne vnútrostátne ustanovenia, ktoré zakazujú kartely, a nie clánok 81 ES. 15 Komisia zastáva názor, ze clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/90, podla ktorého sa ustanovenia hlavy I uvedeného zákona vykladajú na základe zásad práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, je v tejto súvislosti irelevantný. V sporoch vo veci samej totiz ide o urcenie totoznosti "dotknutých podnikov a institúcií" v zmysle clánku 15 tohto zákona, ako aj rezimu správnych sankcií uvádzaného v clánku 31 tohto zákona, pricom tieto clánky sú v uvedenom poradí súcastou hlavy II a VI uvedeného zákona. Predmetný clánok 1 ods. 4 by mohol byt braný do úvahy, ak by islo o výklad pojmu podnik, ktorý je spolocný pre clánok 81 ES a clánok 2 zákona c. 287/90, ale nie pre urcenie podnikov, ktoré majú byt sankcionované. 16 Komisia dodáva, ze hoci by bolo prípustné, aby odkaz zákona c. 287/90 na zásady práva Spolocenstva bol uplatnovaný na konania vo veci samej, judikatúra Súdneho dvora aj tak privádza k záveru, ze prejudiciálne otázky sú neprípustné. V tejto súvislosti Komisia cituje rozsudok z 28. marca 1995, Kleinwort Benson ([3]C-346/93, Zb. s. I-615), a zdôraznuje, ze predmetný zákon neuvádza, ze vnútrostátne súdy sú absolútne a bezpodmienecne povinné uplatnovat výklad poskytnutý Súdnym dvorom. 17 V tomto poslednom bode Komisia poznamenáva, ze Tribunale amministrativo regionale del Lazio zalozil svoj rozsudok na talianskych ustanoveniach v oblasti správnych sankcií, na ktoré odkazuje clánok 31 zákona c. 287/90. Rovnako Consiglio di Stato zdôraznuje argumenty, ktoré Úrad vyvodzuje z talianskeho práva v oblasti zodpovednosti. To preukazuje, ze pre talianskych sudcov a právnikov predstavuje právo Spolocenstva iba jeden zo zdrojov pre výklad uplatnitelných vnútrostátnych ustanovení. 18 ETI a spolocnosti skupiny Philip Morris naopak zastávajú názor, ze Súdny dvor má právomoc konat o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Bez toho, aby zaujala stanovisko k právomoci Súdneho dvora, talianska vláda zdôraznuje, ze odpoved Súdneho dvora pre Consiglio di Stato by bola vhodná, kedze v clánku 1 ods. 4 zákona c. 287/90 sa uvádza odkaz na právo Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 19 Clánok 234 ES predstavuje nástroj súdnej spolupráce, ktorým Súdny dvor podáva vnútrostátnym súdom výklad práva Spolocenstva, ktorý im umozní posúdit úcinky ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorého sa týka konanie vo veci samej, v ktorom rozhodujú (rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, [4]C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 28 a citovaná judikatúra, ako aj zo 4. decembra 2003, EVN a Wienstrom, [5]C-448/01, Zb. s. I-14527, bod 77). 20 Pokial sa návrh na zacatie prejudiciálneho konania týka výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (rozsudky Salzmann, uz citovaný, bod 29, a z 18. júla 2007, Lucchini, [6]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 43). 21 Rozhodujúc o návrhoch tejto povahy, v ktorých boli predpisy Spolocenstva, ktorých výklad bol pozadovaný, uplatnované iba v zmysle odkazu vykonaného vnútrostátnym právom, Súdny dvor vzdy konstatoval, ze ak vnútrostátna právna úprava prispôsobí riesenia, ktoré prinása pre cisto vnútorné situácie, rieseniam upraveným v práve Spolocenstva, existuje urcitý záujem Spolocenstva na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spolocenstva jednotný výklad bez ohladu na podmienky, za ktorých sa majú uplatnit, a to preto, aby sa vyhlo v budúcnosti ich rôznym výkladom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, [7]C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763, bod 37; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, [8]C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 32; z 11. januára 2001, Kofisa Italia, [9]C-1/99, Zb. s. I-207, bod 32; z 29. apríla 2004, British American Tobacco, [10]C-222/01, Zb. s. I-4683, bod 40, a zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering, [11]C-3/04, Zb. s. I-2505, bod 16). 22 Ani zo znenia clánku 234 ES, ani z predmetu konania zavedeného týmto clánkom nevyplýva, ze autori Zmluvy o ES zamýslali vylúcit z právomoci Súdneho dvora návrhy na zacatie prejudiciálneho konania týkajúce sa ustanovenia Spolocenstva v osobitnom prípade, ked na urcenie predpisov uplatnitelných na cisto vnútrostátnu situáciu v tomto státe vnútrostátne právo clenského státu odkazuje na obsah tohto ustanovenia (rozsudky Dzodzi, uz citovaný, bod 36; Leur-Bloem, uz citovaný, bod 25, a zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [12]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 19). 23 Pokial ide o uplatnenie vyssie uvedenej judikatúry na tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania, je nutné konstatovat, ze ustanovenia hlavy I zákona c. 287/90 prispôsobujú riesenia, ktoré prinásajú pre cisto vnútrostátne situácie, rieseniam upraveným v práve Spolocenstva. 24 Clánok 1 ods. 4 tohto zákona uvádza, ze výklad ustanovení hlavy I uvedeného zákona sa vykonáva na základe zásad práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Clánky 2 a 3 predmetného zákona, ktoré sú súcastou tej istej hlavy, preberajú mutatis mutandis znenie clánkov 81 ES a 82 ES. 25 Okrem toho ani znenie clánku 1 ods. 4 zákona c. 287/90, ani návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ani iné súcasti spisu predlozeného Súdnemu dvoru nezakladajú domnienku, ze odkaz na právo Spolocenstva, ktorý obsahuje predmetné ustanovenie, podlieha nejakej podmienke. 26 Preto v zmysle vyssie uvedenej judikatúry existuje urcitý záujem Spolocenstva na tom, aby predpisy práva Spolocenstva mohli, ak vzniknú pochybnosti v rámci ich uplatnenia podla odkazu vykonaného vnútrostátnym právom, dostat jednotný výklad prostredníctvom rozsudkov Súdneho dvora vyhlásených v prejudiciálnom konaní. 27 Pokial ide o argument Komisie, podla ktorého spory vo veci samej patria výlucne pod ustanovenia hláv II a VI zákona c. 287/90, v dôsledku coho clánok 1 ods. 4 tohto zákona, ktorý je súcastou jeho hlavy I, nie je relevantný, je nutné konstatovat, ze s týmto posúdením sa Consiglio di Stato nestotoznila, kedze návrh na zacatie prejudiciálneho konania výslovne odôvodnil odkazom na predmetný clánok 1 ods. 4. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súdnemu dvoru neprislúcha overovat presnost rámca právnej úpravy, ktorý vnútrostátny súd definuje na svoju vlastnú zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudky Salzmann, uz citovaný, bod 31; z 1. decembra 2005, Burtscher, [13]C-213/04, Zb. s. I-10309, bod 35, ako aj zo 7. júna 2007, van der Weerd a i., [14]C-222/05 az C-225/05, Zb. s. I-4233, bod 22). 28 Pokial ide nakoniec o tvrdenie Komisie, podla ktorého je právo Spolocenstva iba jedným zo zdrojov výkladu ustanovení hlavy I zákona c. 287/90 a talianske súdy nie sú povinné uplatnovat výklad poskytnutý Súdnym dvorom absolútne a bezpodmienecne, postacuje konstatovat, ze Úrad a Tribunale amministrativo regionale del Lazio zalozili svoje rozhodnutie a rozsudok na právnej úprave a judikatúre Spolocenstva a ze Consiglio di Stato odôvodnila svoj návrh na zacatie prejudiciálneho konania úvahou, ze tento je potrebný pre zistenie kritéria, ktoré by malo byt zohladnené podla zásad práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, na ktoré odkazuje clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/90. 29 Vzhladom na súhrn vyssie uvedených úvah má Súdny dvor právomoc rozhodovat v konaní o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. O prejudiciálnych otázkach 30 Svojimi dvomi otázkami, ktoré treba skúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, aké sú podla clánku 81 a nasl. ES, prípadne podla akéhokolvek iného relevantného predpisu práva Spolocenstva, kritériá, ktoré je potrebné uplatnovat pre urcenie podniku, ktorý by mal byt sankcionovaný za porusenie predpisov hospodárskej sútaze v prípade nástupníctva podnikov, najmä ak záverecná cast konania takéhoto porusenia bola vykonaná hospodárskym nástupcom subjektu, ktorý zacal s týmto porusovaním, a ak tento subjekt, hoci uz nepôsobí v sankciou dotknutom hospodárskom odvetví, neprestal existovat. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 31 Podla ETI je relevantným kritériom kritérium osobnej zodpovednosti. Od tohto kritéria sa mozno odchýlit iba vo výnimocných prípadoch kvôli ochrane potrebného úcinku predpisov hospodárskej sútaze. V takých prípadoch zodpovednost za porusovanie môze byt pripisovaná osobe odlisnej od osoby, ktorá kontrolovala podnik v case porusovania, dokonca ak aj uvedená osoba neprestala existovat. 32 Tieto osobitné okolnosti vsak neexistujú, ak, ako v konaniach vo veci samej, je mozné pripisovat zodpovednost za porusovanie osobe, ktorá prevádzkovala podnik v case, ked bolo porusovanie vykonávané. 33 Spolocnosti skupiny Philip Morris zastávajú názor, ze kritérium osobnej zodpovednosti sa uplatnuje vo vsetkých prípadoch, ked osoba, ktorá sa fakticky dopustila porusovania, este stále existuje, vykonáva hospodársku cinnost a je schopná splnit rozhodnutie orgánu ochrany hospodárskej sútaze, ktoré ukladá sankciu. 34 Tieto spolocnosti uvádzajú, ze s výnimkou prípadu zániku právneho subjektu a nemoznosti podrobit sa sankciám, ktorá z toho vyplýva, právny poriadok Spolocenstva nepripústa odchýlku od kritéria osobnej zodpovednosti. Pouzitie kritéria hospodárskej kontinuity je odôvodnené výlucne v prípade potreby zabezpecenia úcinného uplatnenia predpisov hospodárskej sútaze. 35 Podla talianskej vlády kritérium hospodárskej kontinuity predpokladá zodpovednost osoby, ktorá pokracovala a dokoncila správanie v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ktoré bolo zacaté inou osobou, vzdy ked je podnik, ktorého sa týka porusovanie a ktorý je prevádzaný z jednej osoby na druhú, z hospodárskeho, strukturálneho a funkcného hladiska ten istý. V tejto súvislosti je irelevantné, ci osoba, ktorá prevádzala tento podnik, este formálne existuje a vykonáva iné cinnosti alebo nie. 36 V danom prípade zo zákonného dekrétu c. 283/98 vyplýva, ze skutocne existuje totoznost medzi podnikom spravovaným AAMS a podnikom spravovaným Ente tabacchi italiani, ktorý sa zmenil na ETI. AAMS a ETI boli okrem toho spojené strukturálnymi väzbami, spocívajúcimi v skutocnosti, ze oba boli pod vplyvom ministerstva hospodárstva a financií. 37 Podla Komisie, ak bolo porusovanie vykonávané podnikom spravovaným státnym orgánom clenského státu, ktorý má samostatnú rozhodovaciu právomoc, a ak predmetná hospodárska cinnost bola prevedená na iný právny subjekt, sankcie týkajúce sa tohto správania majú byt ulozené státnemu orgánu, ak tento státny orgán pokracuje po prevode vo výkone hospodárskej cinnosti, hoci v iných odvetviach, nez je odvetvie dotknuté uvedeným správaním. Naopak, sankcie majú byt ulozené právnemu subjektu, ktorý získal predmetnú hospodársku cinnost, ak po prevode predmetný státny orgán prestal vykonávat hospodársku cinnost. Odpoved Súdneho dvora 38 Z judikatúry vyplýva, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [15]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania (pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [16]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [17]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107, ako aj z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, [18]C-205/03 P, Zb. s. I-6295, bod 25). 39 Ak takýto subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [19]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145, a zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [20]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78). 40 Pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt subjekt, ktorý nebol autorom porusenia, napriek tomu sankcionovaný za toto porusenie, na úvod je potrebné konstatovat, ze o takýto prípad ide, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal existovat právne (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 145) alebo hospodársky. V poslednom uvádzanom prípade je potrebné konstatovat, ze sankcii ulozenej podniku, ktorý dalej právne existuje, ale nevykonáva uz viac hospodársku cinnost, hrozí, ze nebude mat odrádzajúci úcinok. 41 V nadväznosti na to je potrebné poznamenat, ze ak by nebola uvádzaná ziadna z iných mozností sankcionovania subjektu odlisného od subjektu, ktorý sa dopustil porusovania, podniky by sa mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov, alebo iných právnych alebo organizacných zmien. Ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze a predchádzania ich obnovovania prostredníctvom odrádzajúcich sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [21]41/69, Zb. s. 661, bod 173; z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [22]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61, ako aj zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [23]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22) by tak bol ohrozený. 42 V dôsledku toho, ako uz Súdny dvor konstatoval, ak subjekt, ktorý sa dopustil porusovania predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu -- predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [24]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 9, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 43 V súlade s touto judikatúrou sú právne formy subjektu, ktorý sa dopustil porusenia, a jeho nástupcu irelevantné. Ulozenie sankcie za porusenie tomuto nástupcovi teda nemôze byt vylúcené skutocnostou, ze, ako v konaniach vo veci samej, tento nástupca má iné právne postavenie a koná iným spôsobom ako subjekt, ktorého je nástupcom. 44 Irelevantnou je rovnako okolnost, ze o prevode cinností nerozhodli súkromné subjekty, ale zákonodarca v kontexte privatizácie. Opatrenia restrukturalizácie alebo reorganizácie podniku prijaté orgánmi clenského státu totiz nemôzu mat právne za dôsledok ohrozenie potrebného úcinku práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [25]C-415/03, Zb. s. I-3875, body 33 a 34). 45 V konaniach vo veci samej z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako aj zo spisov predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze v hospodárskych cinnostiach AAMS na trhu dotknutom kartelovou dohodou pokracovala Ente tabacchi italiani, ktorá sa zmenila na ETI. Za týchto okolností, hoci AAMS nadalej existoval ako hospodársky subjekt na iných trhoch, ETI môze byt v rámci konania týkajúceho sa kartelovej dohody o predajnej cene cigariet povazovaná za hospodárskeho nástupcu AAMS. 46 Pokial ide o otázku, ci prípad, akým je prípad v konaní vo veci samej, zodpovedá okolnostiam, za ktorých hospodársky subjekt môze byt sankcionovaný za porusovanie, ktorého sa dopustil iný subjekt, je potrebné na úvod konstatovat, ze skutocnost, ze AAMS nemá právnu subjektivitu (pozri bod 6 tohto rozsudku), nie je skutocnostou, ktorou by bolo mozné odôvodnit ulozenie sankcie za porusenie, ktorého sa dopustil, jeho nástupcovi. 47 Naopak, ulozenie sankcie ETI za porusenie, ktorého sa dopustil AAMS, môze byt odôvodnené skutocnostou, ze ETI a AAMS podliehajú rovnakému verejnému orgánu. 48 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ak oba subjekty predstavujú rovnaký hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 355 az 358). 49 Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. 50 V konaniach vo veci samej je nesporné, ze AAMS a ETI pocas protiprávneho správania, ktorého sa dopústali, ovládal ten istý verejný subjekt, a to ministerstvo hospodárstva a financií. 51 Vnútrostátnemu súdu prislúcha overit, ci AAMS a ETI v case, ked sa zúcastnovali na kartelovej dohode o predajnej cene cigariet, boli pod správou tohto verejného subjektu. Ak to tak bolo, je potrebné prijat záver, ze zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby sankcia za porusovanie, ktoré zacal AAMS a v ktorom pokracovala ETI, bola v súhrne ulozená ETI. 52 Vzhladom na súhrn vyssie uvedených zistení treba na polozené otázky odpovedat, ze clánok 81 a nasl. ES sa majú vykladat tak, ze v prípade subjektov, ktoré podliehajú tomu istému verejnému orgánu, ak sa správania predstavujúce rovnaké porusenie predpisov hospodárskej sútaze dopústal jeden subjekt a následne v nom pokracoval az do jeho ukoncenia druhý subjekt, ktorý bol nástupcom prvého subjektu, ktorý neprestal existovat, tento druhý subjekt môze byt sankcionovaný za porusovanie v celom jeho rozsahu, ak je preukázané, ze oba subjekty boli pod správou predmetného orgánu. O trovách 53 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: Clánok 81 a nasl. ES sa majú vykladat tak, ze v prípade subjektov, ktoré podliehajú tomu istému verejnému orgánu, ak sa správania predstavujúce rovnaké porusenie predpisov hospodárskej sútaze dopústal jeden subjekt a následne v nom pokracoval az do jeho ukoncenia druhý subjekt, ktorý bol nástupcom prvého subjektu, ktorý neprestal existovat, tento druhý subjekt môze byt sankcionovaný za porusovanie v celom jeho rozsahu, ak je preukázané, ze oba subjekty boli pod správou predmetného orgánu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [26]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwjSZrq/L97187-8506TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201092501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0346&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0300&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0448&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0297&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0028&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0001&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0222&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0003&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0213&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0222&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0415&locale=SK 26. file:///tmp/lynxXXXXwjSZrq/L97187-8506TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201092501-E0001