ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. júla 2008 ( [1]*1 ) "Vnútorný trh s elektrickou energiou -- Vnútrostátna právna úprava umoznujúca vyberanie príplatku k cene za prepravu elektrickej energie v prospech zákonom urcenej spolocnosti povinnej uhradit uviaznuté náklady -- Poplatky s rovnakým úcinkom ako clá -- Diskriminacné vnútrostátne zdanenie -- Pomoc poskytovaná clenskými státmi" Vo veci C-206/06, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Rechtbank Groningen (Holandsko) z 19. apríla 2006 a dorucený Súdnemu dvoru 2. mája 2006, ktorý súvisí s konaním: Essent Netwerk Noord BV, podporovaná Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor BV proti Aluminium Delfzijl BV, a v konaní na ochranu práv Aluminium Delfzijl BV proti Staat der Nederlanden, a v konaní na ochranu práv Essent Netwerk Noord BV, proti Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor BV, Saranne BV, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia U. Lőhmus, J. N. Cunha Rodrigues, A. Ó Caoimh a A. Arabadjiev, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. mája 2007, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Essent Netwerk BV, od 1. januára 2005 univerzálny právny nástupca Essent Netwerk Noord BV, v zastúpení: P. E. Mazel a M. E. Hamminga, advocaten, -- Aluminium Delfzijl BV, v zastúpení: A. J. van den Berg a M. Van Leeuwen, advocaten, -- Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor BV, v zastúpení: J. K. de Pree a Y. de Vries, advocaten, -- holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, ako aj v zastúpení: P. P. J. van Ginneken a D. J. M. de Grave, splnomocnení zástupcovia, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Lyal a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia. po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. januára 2008, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 25 ES, clánku 87. ods. 1 ES a clánku 90 ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Essent Netwerk Noord BV (dalej len "Essent Netwerk"), prevádzkovatelom siete elektrickej energie, a Aluminium Delfzijl BV (dalej len "Aldel"), odberatelom elektrickej energie a prepravných sluzieb vo veci tarifného príplatku fakturovaného za prepravu elektrickej energie pocas obdobia od 1. augusta 2000 do 31. decembra 2000. 3 V postavení vedlajsích úcastníkov konania a v rámci konania na ochranu práv sa konania zúcastnili aj Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor BV, predtým Samenwerkende ElektriciteitsProduktiebedrijven NV (dalej len "SEP"), zákonom urcená spolocnost, Holandské královstvo a spolocnost Saranne BV, dcérska spolocnost SEP a prevádzkovatel siete vysokého napätia. Právny rámec Právo Spolocenstva 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([2]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3, dalej len "smernica"), ktorá zaviedla spolocné pravidlá pre výrobu, prenos a rozvod elektrickej energie. 5 Kapitoly IV, VI a VII upravujú prevádzkovanie prenosovej sústavy, úctovníctvo podnikov v sektore elektrickej energie a organizáciu prístupu do sústavy. 6 Clánok 24 ods. 1 a 2 smernice stanovuje: "1. Clenské státy, v ktorých s ohladom na ustanovenia tejto smernice nebude mozné plnit záväzky alebo záruky prevádzky vydané pred nadobudnutím úcinnosti tejto smernice, môzu poziadat o prechodný rezim, ktorý môze Komisia povolit, pricom okrem iného zoberie do úvahy velkost sústavy, ktorej sa to týka, úroven vzájomného prepojenia sústavy a struktúru elektroenergetiky tejto krajiny. Komisia informuje clenské státy o takýchto ziadostiach predtým, nez prijme rozhodnutie, pricom zoberie ohlad na zachovávanie mlcanlivosti. Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 2. Prechodný rezim bude mat obmedzenú dobu trvania a bude viazaný na dobu skoncenia platnosti záväzkov alebo záruk spomínaných v odseku 1. Na prechodný rezim sa môzu vztahovat výnimky z kapitol IV, VI a VII tejto smernice. Ziadosti o prechodný rezim musia byt oznámené Komisii najneskôr jeden rok od nadobudnutia úcinnosti tejto smernice." Vnútrostátna právna úprava 7 Pred liberalizáciou sektora elektrickej energie vyrábali v Holandsku elektrickú energiu styri regionálne podniky. 8 Na základe clánku 2 zákona o úprave výroby, dovozu, prepravy a predaja elektrickej energie (Elektriciteitswet), zo 16. novembra 1989 (Staatsblad 1989, c. 535, dalej len "EW 1989"), tieto výrobné podniky boli poverené spolu s urcenou spolocnostou (SEP, ich spolocná dcérska spolocnost) dbat na spolahlivé a úcinné fungovanie verejného rozvodu elektrickej energie za co najnizsie mozné a zo vseobecného hladiska odôvodnené náklady. S cielom splnit túto úlohu, uzatvorili SEP a jej akcionári v roku 1986 dohodu o spolupráci. EW 1989 poskytol tejto dohode právny základ pre obdobie od roku 1990. 9 Vsetka vyrábaná a dovázaná elektrická energia bola spravovaná prostredníctvom SEP. Náklady sa prostredníctvom SEP centralizovali a tieto náklady hradili styri výrobné podniky. Celkové náklady umoznili SEP urcovat cenu elektrickej energie fakturovanú distribucnému sektoru, ktorá nesmela prekrocit maximum stanovené ministrom hospodárstva. 10 V období uzatvoreného trhu s elektrickou energiou, SEP alebo SEP a výrobné podniky realizovali v rámci dohody o spolupráci niekolko investícií, scasti z podnetu státu, odôvodnené bezpecnostou zásobovania a dodávok, ako aj dlhodobým vyuzitím zdrojov energie. Sporné investície sa predovsetkým týkali i) dlhodobých zmlúv o dovoze elektrickej energie a plynu, ktoré SEP uzatvorila so zahranicnými výrobcami elektrickej energie a plynu, ii) dohôd, ktoré pravdepodobne uzatvorili výrobné podniky v rámci projektu dialkového vykurovania, a iii) vybudovania experimentálneho, ekologického zariadenia na splynovanie uhlia s názvom "Demkolec". Ocakávalo sa, ze náklady spojené s týmito projektmi nebude mozné po liberalizácii uhradit. Islo o náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu alebo "uviaznuté náklady" ("stranded costs"), podla terminológie, ktorú pouzíva Komisia. 11 Dna 21. januára 1997 SEP, styri výrobné podniky a 23 distribucných podnikov uzatvorilo dohodu (dalej len "protokolárna dohoda"), ktorá sa týkala dodávky elektrickej energie distribucným podnikom na obdobie rokov 1997--2000. 12 Táto protokolárna dohoda najmä stanovila, ze distribucné podniky kazdorocne, a to az do roku 2000, spolu zaplatia v prospech SEP sumu 400 miliónov NLG (teda celkovo 1,6 miliardy NLG), ktorá je urcená na krytie nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu. 13 Odvod tejto sumy distribucnými podnikmi bol financovaný zvýsením cien elektrickej energie pre malých, stredných a bezných velkých odberatelov. Osobitní velkí odberatelia podla clánku 32 EW 1989, ktorý predvídal moznost uzatvorenia dohôd s nimi, neprispeli vôbec alebo iba ciastocne na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu. 14 Smernica bola v Holandsku prebraná zákonom o úprave výroby, dovozu, prepravy a predaja elektrickej energie (Elektriciteitswet) z 2. júla 1998 (Staatsblad 1998, c. 427, dalej len "EW 1998"), ktorý zrusil EW 1989 s úcinnostou od 1. júla 1999. Podla tohto zákona sa prevádzkovanie distribucnej siete oddelilo od distribúcie elektrickej energie. 15 Protokolárna dohoda nasla právny základ v novom clánku 97 ods. 2 EW 1998 (doplnenom zákonom z 1. júla 1999, Staatsblad 1999, c. 260), ktorý nariadil dodrziavanie protokolu az do 1. januára 2001. 16 V zmysle zákona bola komisia zlozená z troch expertov pod vedením pána Herkströter (dalej len "komisia Herkströter") poverená vypracovaním stanoviska o potrebe kompenzacných opatrení vo vztahu k nákladom nezodpovedajúcim podmienkam trhu. Táto komisia 18. novembra 1999 odovzdala stanovisko ministrovi hospodárstva. Komisia dospela k záveru, ze vláda je povinná vykompenzovat len náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu, ktoré sama zaprícinila, t. j. projekty dialkového vykurovania a zariadenie Demkolec. Iné náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu, a to najmä tie, ktoré sa týkajú zmlúv o dovoze, by mali znásat výrobné podniky, podla rozdelovacieho klúca navrhnutého komisiou Herkströter. 17 Dna 21. decembra 2000 bol prijatý zákon prechodne upravujúci oblast výroby elektrickej energie (Overgangswet Elektriciteitsproductiesector, Staatsblad 2000, c. 607, dalej len "OEPS"), ktorý predovsetkým upravil problematiku nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu. 18 Tak v odôvodneniach tohto zákona, ako aj v prvom odôvodnení sa odkazuje na neplatnost protokolárnej dohody vzhladom na liberalizáciu výroby elektrickej energie. Z vyjadrení predlozených Súdnemu dvoru v tejto súvislosti vyplýva, ze síce protokolárna dohoda stratila úcinnost az 1. januára 2001, avsak jej vykonanie, tak ako sa pôvodne predvídalo, uz nebolo mozné najmä v roku 2000 z dôvodu nových ustanovení uplatnovaných na osobitných velkých odberatelov. 19 Clánok 9 OEPS, ktorý nadobudol úcinnost od 29. decembra 2000 a podla clánku 25 tohto zákona sa uplatnuje retroaktívne od 1. augusta 2000, zaviedol mechanizmus financovania nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu pre rok 2000. Uvedený clánok znie takto: "1. Kazdý odberatel, ktorý nie je chráneným odberatelom, je povinný uhradit prevádzkovatelovi siete okrem zmluvnej ceny aj sumu vo výske 0,0117 NLG za kilowatthodinu, podla celkového mnozstva elektrickej energie dodanej prevádzkovatelom siete do jeho prípojky v case od 1. augusta 2000 do 31. decembra 2000. 2. Kazdý chránený odberatel je povinný uhradit vlastníkovi koncesie okrem zmluvnej ceny aj sumu vo výske 0,0117 NLG za kilowatthodinu, podla celkového mnozstva dodanej elektrickej energie, ktorú mu dodal vlastník koncesie v case od 1. augusta 2000 do 31. decembra 2000. 3. Pokial uhradí odberatel prevádzkovatelovi siete alebo vlastníkovi koncesie za celý rok 2000, alebo za jeho cast preddavok na úhradu sumy podla ods. 1 alebo 2, zapocíta prevádzkovatel siete alebo vlastník koncesie tento preddavok do celkovej dlznej sumy v konecnom vyúctovaní za rok 2000. 4. Prijatú sumu poplatkov, ktoré uhradili odberatelia podla odseku 1 alebo 2, odvedú prevádzkovatelia sietí alebo vlastníci koncesií na urcenú spolocnost do 1. júla 2001. 5. Urcená spolocnost oznámi ministrovi výsku sumy poplatkov prijatých podla odseku 4, pricom k oznámeniu prilozí vyhlásenie audítora podla ustanovenia clánku 393 ods. 1 druhej knihy obcianskeho zákonníka potvrdzujúce hodnovernost uvedených údajov. Pokial presiahne celková výska prijatých poplatkov 400 miliónov NLG, odvedie urcená spolocnost prebytok ministrovi, ktorý tento prebytok pouzije na úhradu nákladov podla clánku 7." 20 Dna 1. januára 2001 stratila protokolárna dohoda platnost. Podla clánku 2 ods. 1 OEPS sa styri výrobné podniky stali spolocne a nerozdielne zodpovednými za náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu uvedené v clánku 2. ods. 2 OEPS. 21 Clánky 6 az 8 OEPS stanovovali, ze po 1. januári 2001 je stát povinný uhradit náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu vztahujúce sa na projekty dialkového vykurovania a na zariadenie Demkolec. Clánky zneli takto: "Clánok 6 1. Minister kazdý rok, pocas obdobia maximálne desiatich rokov, stanoví tarifný príplatok, ktorý sú povinní zaplatit vsetci odberatelia s výnimkou prevádzkovatelov siete. 2. Tarifný príplatok je prvýkrát stanovený na obdobie styroch týzdnov. Nasledujúcich devät rokov sa príplatok stanoví pred 1. októbrom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má nová tarifa uplatnovat. 3. Tarifný príplatok je vyjadrený percentom z celkovej sumy, ktorú má odberatel zaplatit za prepravu elektrickej energie do jeho prípojky a za sluzby poskytnuté prostredníctvom tohto systému. 4. Tarifný príplatok nesmie presiahnut 10 % sumy stanovenej podla odseku 3 vyssie. 5. Minister stanoví výsku tohto tarifného príplatku v súlade s ustanoveniami ministerského výnosu, ktorý v kazdom prípade upravuje, ze nebude priznaná nijaká dotácia na financovanie nákladov, v súvislosti s ktorými bola poskytnutá suma vo forme podpory alebo formou danového ustanovenia. Ak sa ukáze, ze je to nevyhnutné na zosúladenie sa s výkladom Komisie..., môze minister zmenit základ uvedený v tretom odseku, podla ktorého je sporný tarifný príplatok platený. Clánok 7 Príjem z tarifného príplatku slúzi na financovanie: a) nákladov vzniknutých v dôsledku zmlúv uzatvorených medzi výrobnými podnikmi a dodávatelmi pred zrusením [EW] 1989, a to v rozsahu, v akom uvedené projekty uz boli rozpracované pred týmto dátumom, b) nákladov spojených s cesiou alebo prevodom akcií spolocnosti n. v. Demkolec alebo experimentálneho zariadenia na splynovanie uhlia Demkolec, a c) nákladov súvisiacich s vyberaním tohto tarifného príplatku prostredníctvom prevádzkovatelov siete. Clánok 8 1. Podla ministerských ustanovení sa dotácia uvedená v clánku 7 vyssie poskytuje nasledujúcim subjektom: a) právnickým osobám, ktoré preberajú náklady uvedené v clánku 7 písm. a), za ktoré kazdá právnická osoba obdrzí sumu, ktorá zodpovedá nákladom vzniknutým v predmetnom roku, ktoré sa vypocítajú podla metódy rizika spojeného s cenou palív v súvislosti s výrobou tepla za kazdý projekt, b) osobám, ktoré preberajú náklady uvedené v clánku 7 písm. b). 2. Minister poskytne dotáciu právnickým osobám uvedeným v prvom odseku písm. a) len v prípade, ak spolocne s nimi potvrdí náklady uvedené v clánku 7 písm. a), ktoré v predmetnom roku znásajú; na tento úcel dotknuté právnické osoby oznámia celkové mnozstvo vyrobeného tepla, vyjadrené ako celkové rocné mnozstvo. 3. Minister poskytne dotáciu právnickým osobám uvedeným v prvom odseku písm. b) az po cesii alebo prevode akcií spolocnosti n. v. Demkolec alebo experimentálneho zariadenia na splynovanie uhlia Demkolec zo strany dotknutých právnických osôb, a az po tom, co spolocne s nimi potvrdí náklady, ktoré tieto právnické osoby musia v súvislosti s cesiou alebo prevodom týchto akcií alebo zariadenia znásat. 4. Ministerský výnos v prvom odseku tohto clánku v kazdom prípade stanovuje, ze nebude priznaná nijaká dotácia na financovanie nákladov, v súvislosti s ktorými bola poskytnutá suma vo forme podpory alebo formou danového ustanovenia. 5. Lehota uvedená na zaciatku clánku 7 môze byt, s predchádzajúcim súhlasom Komisie... podla clánku 88 ES, predlzená ministerským výnosom o obdobie zohladnujúce zostávajúcu dobu trvania dohôd uvedených v clánku 7 písm. a)." 22 Královský dekrét, ktorý predpokladal úcinnost týchto clánkov, vsak nikdy nebol prijatý. Zákon z 3. júla 2003 (Staatsblad 2003, c. 316) zrusil clánok 6 OEPS. Clánky 7 a 8 boli nahradené ustanoveniami, ktoré stanovovali poskytnutie dotácií na pokrytie nákladov projektov dialkového vykurovania a zariadenia Demkolec v súlade s tým, co Komisia schválila rozhodnutím [SG(2001) D/290565] z 25. júla 2001 v rámci konania "státna pomoc" N 597/1998. Kontakty medzi holandskou vládou a Komisiou 23 Listom z 20. februára 1998 holandská vláda informovala Komisiu o kompenzacných platbách v prospech styroch podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu a poziadala Komisiu o ich schválenie podla clánku 24 smernice. 24 Listom zo 16. októbra 1998 Komisii oznámila doplnujúce informácie a oboznámila ju s prechodnými rezimami, najmä s návrhom clánkov 6 az 8 pripravovaného OEPS, podla clánku 24 smernice a v rozsahu, v akom je to potrebné, podla clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES). 25 Rozhodnutím 1999/796/ES z 8. júla 1999, týkajúcim sa ziadosti o prechodný rezim prijatý Holandským královstvom v súlade s clánkom 24 smernice 96/92 [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 319, s. 34), Komisia rozhodla, ze pripravovaný systém poplatkov a poskytnutie kompenzacných platieb nevyzaduje výnimku z kapitol IV, VI alebo VII smernice a nemôze byt teda povazovaný za prechodný rezim v zmysle clánku 24 smernice. 26 Odôvodnenie c. 42 rozhodnutia 1999/796 stanovuje: "... Poskytnutie kompenzacných platieb urcitým výrobcom elektrickej energie financované formou poplatku alebo zatazenia ulozeného spotrebitelom teda je opatrením, ktoré priamo smernica neupravuje, ale ktoré je potrebné preskúmat z hladiska ustanovení o hospodárskej sútazi, a najmä clánku 87 ods. 3 písm. c) [ES]...." 27 Oblast "státna pomoc" bola prícinou viacerých kontaktov, výmeny listov a správ o skúmaní spisu v období od uz citovaného oznámenia zo 16. októbra 1998 az do rozhodnutia Komisie z 25. júla 2001. 28 Podla tvrdenia vnútrostátneho súdu, Holandské královstvo formálne neoznámilo Komisii clánok 9 OEPS, ale listom z 30. augusta 2000 Komisiu informovalo o celom návrhu zákona OEPS, ktorého súcastou bol aj clánok 9. 29 Holandská vláda uvádza, ze Komisii zaslala celý návrh zákona spolu s odôvodnením. List obsahujúci tento text zákona sa dotýkal mnohých tém. V súvislosti s protokolárnou dohodou, ktorej platnost uplynula 31. decembra 2000, holandská vláda uviedla, ze je mozné vypustit jej právny základ, t. j. mohol by sa zrusit clánok 97 EW 1998. 30 Kedze Komisia spochybnila zlucitelnost clánkov 6 az 8 návrhu zákona OEPS so Zmluvou, holandská vláda sa rozhodla, ze posledné uvedené clánky nenadobudnú úcinnost a zamýslala financovat niektoré náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu zo vseobecných rozpoctových prostriedkov. 31 Táto vláda listom z 30. augusta 2000 Komisiu výslovne oboznámila so skutocnostou, ze clánkom 9 návrhu zákona OEPS bol zavedený tarifný príplatok k cene. Uvedené oznámenie znelo takto: "v rámci zavedenia novej tarifnej struktúry podla [EW] 1998 v roku 2000, v ktorej sa tarify rozdelujú na distribucnú tarifu a prepravnú tarifu, návrh zákona obsahuje ustanovenie, podla ktorého prevádzkovatelia siete a distribucné podniky môzu docasne zvýsit vlastné tarify. Týmto spôsobom sa má zabezpecit, aby bývalé distribucné podniky, ako zmluvné strany protokolárnej dohody, mohli aj v roku 2000 nadalej plnit záväzky vyplývajúce z tohto protokolu. Toto opatrenie je logickým dôsledkom ustanovenia [EW 1998], ktoré bolo právnym základom protokolárnej dohody. V podrobnostiach odkazujeme na clánok 9 návrhu zákona [OEPS] a na casti, ktoré sa týkajú odôvodnení." 32 Podla názoru Komisie listom z 30. augusta 2000 holandská vláda nepoziadala o preskúmanie clánku 9 návrhu zákona OEPS podla clánkov 87 ES a 88 ES, ale poziadala len o preskúmanie clánkov 6 az 8 tohto návrhu zákona. 33 Z rozhodnutia Komisie z 25. júla 2001 vyplýva, ze 15. septembra 2000 sa uskutocnilo stretnutie holandských orgánov so sluzbami Komisie a ze doslo k výmene listov v mesiaci október, november a december 2000. V zmysle tohto rozhodnutia holandské orgány listom z 27. júna 2001 upustili od mechanizmu financovania oznámených opatrení. 34 Rozhodnutím z 25. júla 2001 Komisia dospela k záveru, ze oznámená pomoc, ktorá sa týka poskytnutia dotácií na pokrytie nákladov projektov dialkového vykurovania a zariadenia Demkolec, patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, a ze opatrenie je v súlade s oznámením týkajúcim sa metodológie na analyzovanie státnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi prijatým 25. júla 2001. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 35 Dna 19. decembra 1996 Aldel ako "osobitný velký odberatel" uzatvoril podla clánku 32 EW 1989 so SEP, Elektriciteits- Productiemaatschappij Oost- en Noord- Nederland NV (výrobný podnik) a Energie Distributiemaatschappij voor Oost- en Noord- Nederland (distribucný podnik) dohodu o zabezpecení elektrického výkonu a dodávok elektrickej energie, ako aj o "load management". 36 Essent Netwerk je samostatnou právnickou osobou, prevádzkovatelom siete, dcérskou spolocnostou spolocnosti Essent NV, ktorú plne kontrolujú regionálne a miestne zdruzenia. Táto spolocnost pocas obdobia od 1. augusta 2000 az do 31. decembra 2000 prepravila 717413761 kilowatthodín elektrickej energie do prípojky Aldel. 37 Podla clánku 9 OEPS pozadovala Essent Netwerk na základe faktúry zo 4. apríla 2001 od Aldel sumu 9862646,25 NLG (4475473,75 eura) vrátane dane z obratu. Aldel pozadovanú sumu napriek výzve na zaplatenie zo strany Essent Netwerk neuhradila. 38 Essent Netwerk vo veci samej podla clánku 9 OEPS pozaduje sumy, ktoré vyfakturovala Aldel spolu s úrokmi a nákladmi. Aldel odmietla zaplatit s odôvodnením, ze clánok 9 OEPS je v rozpore s clánkami 25 ES, 87 ES a 90 ES. Aldel zacala konanie na ochranu práv proti státu. Essent Netwerk zacala konanie na ochranu práv proti Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor BV a Saranne BV. 39 Za týchto podmienok Rechtbank Groningen rozhodol prerusit konanie a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánky 25 ES a 90 ES vykladat v tom zmysle, ze im odporuje vnútrostátna právna úprava, podla ktorej vnútrostátni odberatelia elektrickej energie sú povinní zaplatit svojmu prevádzkovatelovi siete elektrickej energie pocas prechodného obdobia (31. august 2000 az 31. december 2000) tarifný príplatok podla mnozstva dodanej elektrickej energie pre ich potrebu, ked taký príplatok prevádzkovatel siete odvedie spolocnosti urcenej zákonodarcom a ked slúzi na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, ktoré sú dôsledkom záväzkov alebo investícií, prijatých alebo uskutocnených touto spolocnostou pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, pricom táto spolocnost -- je spolocnou dcérskou spolocnostou styroch domácich výrobcov elektrickej energie, -- pocas sporného obdobia (2000) ako jediná rucila za náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu vzniknuté v tomto roku, -- na pokrytie týchto nákladov nepochybne potrebuje v tomto roku sumu vo výske 400 miliónov NLG (181512086,40 eura), a -- pokial príjmy z tarifného príplatku presiahnu uvedenú sumu, je povinná odviest prebytok ministrovi? 2. Splna právna úprava uvedená v prvej otázke podmienky clánku 87 ods. 1 ES?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke, ktorá sa týka výkladu clánkov 25 ES a 90 ES 40 Generálny advokát v bode 29 svojich návrhov uviedol, ze clánky 25 ES a 90 ES, ktoré sa navzájom doplnajú, stanovujú zákaz ciel a poplatkov s rovnakým úcinkom a zákaz diskriminacných vnútrostátnych daní a sledujú ciel spocívajúci v zákaze diskriminácie výrobkov pochádzajúcich z iných clenských státov alebo vyvázaných do iných clenských státov, pokial by diskriminácia mohla predstavovat prekázku ich volného pohybu v rámci Spolocenstva za podmienok normálnej hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [4]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 55, a z 8. novembra 2007, Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, [5]C-221/06, Zb. s. I-9643, bod 30). 41 Poplatkom s rovnakým úcinkom je akákolvek, aj nepatrná, jednostranne ulozená penazná povinnost, ktorá bez ohladu na svoje oznacenie a spôsob úhrady postihuje tovary na základe skutocnosti, ze tieto tovary prekracujú hranicu, hoci nie je clom vo vlastnom slova zmysle. Naopak, penazná povinnost vyplývajúca zo vseobecného rezimu vnútrostátneho zdanovania, ktorá sa uplatnuje systematicky podla rovnakých objektívnych kritérií na kategórie výrobkov nezávisle od ich pôvodu alebo urcenia, spadá pod clánok 90 ES (pozri rozsudok Air Liquide Industries Belgium, uz citovaný, body 51 a 56). 42 Poplatok, ktorý zatazuje vnútrostátne a dovázané výrobky podla rovnakých kritérií, vsak môze byt Zmluvou zakázaný, ak príjem z tohto poplatku je urcený na financovanie cinností, z ktorých majú osobitne prospech spoplatnené vnútrostátne výrobky. Pokial majú prospech z výhod len tieto výrobky a tieto výhody plne kompenzujú poplatok, ktorým sú zatazené, potom sa úcinky poplatku prejavujú len na dovázaných výrobkoch a tento poplatok je poplatkom s rovnakým úcinkom. Naopak, pokial uvedené výhody kompenzujú len scasti zatazenie, ktoré vnútrostátne výrobky znásajú, potom sporný poplatok je diskriminacným zdanením v zmysle clánku 90 ES, a jeho vyberanie je zakázané v rozsahu, v akom z kompenzácie profitujú vnútrostátne výrobky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i., [6]C-78/90 az C-83/90, Zb. s. I-1847, bod 27). 43 Vo veci samej sa tarifný príplatok vyberá za prepravenú elektrickú energiu. Je nutné v tejto súvislosti pripomenút, ze elektrická energia je tovarom v zmysle ustanovení Zmluvy (rozsudky z 27. apríla 1994, Almelo a i., [7]C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 28, a z 23. októbra 1997, Komisia/Taliansko, [8]C-158/94, Zb. s. I-5789, bod 17). 44 Navyse skutocnostou vedúcou k vzniku dane je preprava elektrickej energie a Súdny dvor uz rozhodol, ze dan, ktorá sa vyberá nie z výrobku ako takého, ale z urcitej cinnosti podniku, ktorá súvisí s výrobkom môze patrit do pôsobnosti clánkov 25 ES a 90 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, uz citovaný, bod 43). V kazdom prípade vsak treba zdôraznit, ze tarifný príplatok sa vypocítava podla mnozstva kilowatthodín a nie podla dlzky prepravy alebo iného kritéria priamo súvisiaceho s prepravou, a preto sa týka samotného výrobku. 45 Tento tarifný príplatok, ktorý sa vyberá za prepravenú elektrickú energiu, je ulozený podla clánku 9 OEPS. V tejto súvislosti nie je dôlezité, ze toto ustanovenie ulahcuje výkon predchádzajúcej dohody uzatvorenej medzi hospodárskymi subjektmi, pretoze odberatelia elektrickej energie sú povinní platit tento príplatok na základe zákona. Ide o jednostranne ulozené zatazenie. 46 Na úcely uplatnenia clánkov 25 ES a 90 ES nie je dôlezité, ze financné zatazenie nie je vyberané prostredníctvom státu (rozsudok zo 17. mája 1983, Komisia/Belgicko, [9]132/82, Zb. s. 1649, bod 8). Skutocnost, ze tarifný príplatok vyberajú prevádzkovatelia siete, je teda irelevantná. 47 Z týchto skutocností vyplýva, ze sporný tarifný príplatok je poplatkom, ktorý sa vztahuje na elektrickú energiu bez ohladu na to, ci je dovázaná alebo domáca, a vyberá sa podla objektívneho kritéria, a to mnozstva prepravených kilowatthodín. Vzhladom na pouzitie príjmu z poplatku treba zistit, ci poplatok je poplatkom s rovnakým úcinkom alebo diskriminacným vnútrostátnym zdanením. 48 Essent Netwerk uvádza, ze vo veci samej sa neuplatní ani clánok 25 ES a ani clánok 90 ES, pretoze poplatok platia spotrebitelia. Nemozno teda hovorit o kompenzácii akéhokolvek zatazenia, ktoré znásajú vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu. 49 Je nutné vsak zdôraznit, ze pri uplatnení clánkov 25 ES a 90 ES nie je dôlezitá povaha subjektu povinného platit poplatok, pokial sa poplatok vztahuje na výrobok alebo na cinnost nevyhnutne súvisiacu s výrobkom. Ako uz bolo uvedené v bode 44 tohto rozsudku, o tento prípad ide vo veci samej. 50 Co sa týka príjemcov príjmu z poplatku, nie je vylúcené, ze sú nimi vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu. Suma 400 miliónov NLG za rok 2000 je síce odvedená urcenej spolocnosti, t. j. SEP, za úcelom úhrady nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, ale táto spolocnost je dcérskou spolocnostou týchto výrobných podnikov, s ktorými je prepojená rôznymi zmluvami. 51 Úlohou vnútrostátneho súdu teda je preskúmat, ci výrobné podniky boli povinné zabezpecit, cez SEP, platby uvedených nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu alebo ci mohli mat výhody vyplývajúce z poplatku napríklad vdaka predajnej cene zahrnajúcej príjem z tejto výhody formou poskytnutia dividend alebo iným spôsobom. 52 Co sa týka sumy prevysujúcej 400 miliónov NLG, ktorej pouzitie mal upravovat clánok 7 OEPS, ktorý nenadobudol úcinnost, zdá sa, ze táto suma nebola pouzitá na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, cize nemohla zvýhodnovat vnútrostátny výrobok. Úlohou vnútrostátneho súdu teda je zistit, ci skutocne ide o tento prípad. 53 V nadväznosti na výsledky uskutocnených zistení, týkajúcich sa najmä vztahov medzi SEP a výrobnými podnikmi, by mohol vnútrostátny súd urcit, ci neexistuje ziadna kompenzácia v prospech vnútrostátnych výrobcov, v takomto prípade by islo o vnútrostátne nediskriminacné zdanenie v zmysle clánku 90 ES. V prípade, ze príjem z poplatku by ciastocne kompenzoval zatazenie vnútrostátneho výrobku, islo by o diskriminacné vnútrostátne zdanenie v zmysle clánku 90 ES, zatial co v prípade úplnej kompenzácie by islo o poplatok s rovnakým úcinkom zakázaný clánkom 25 ES. 54 Podla SEP a holandskej vlády, príjem z tarifného príplatku v ziadnom prípade nezvýhodnoval vnútrostátnu výrobu elektrickej energie, lebo slúzil na pokrytie nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, t. j. investícií realizovaných v minulosti a nemal nijaký vplyv na cenu vnútrostátnej elektrickej energie. 55 S týmto tvrdením nemozno súhlasit. Ak totiz vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu sú povinné znásat uvedené náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu, ktoré sú súcastou nákladov zohladnovaných pri urcovaní celkovej ceny elektrickej energie, potom od predajnej ceny urcenej výrobnými podnikmi závisí zisk týchto podnikov. Z toho vyplýva, ze pouzitie príjmu z poplatku na úhradu nákladov, ktoré súvisia s investíciami v minulosti, ktoré majú znásat vnútrostátni výrobcovia, zlepsuje ich situáciu v hospodárskej sútazi v neprospech výrobcov z iných clenských státov. 56 Generálny advokát v bodoch 24 a 25 návrhov správne uviedol, ze tarifný príplatok vyberaný za prepravenú elektrickú energiu by mohol byt v rozpore s clánkami 25 ES alebo 90 ES len do tej miery, do akej je vyberaný za dovezenú elektrickú energiu. Podla pravidiel o dôkaznom bremene uplatnovaných vo veci samej treba urcit, do akej miery sa poplatok, ktorý napadla Aldel, týka prepravy elektrickej energie pochádzajúcej z iných clenských státov. 57 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba na prvú otázku odpovedat tým spôsobom, ze clánok 25 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje zákonné opatrenie, podla ktorého vnútrostátni odberatelia elektrickej energie sú povinní zaplatit svojmu prevádzkovatelovi siete tarifný príplatok podla mnozstva elektrickej energie vyrobenej v clenskom státe a dovezenej, ktorá bola prepravená v prospech týchto odberatelov, ak takýto príplatok musí tento prevádzkovatel odviest spolocnosti urcenej na tento úcel zákonodarcom, pricom táto spolocnost je spolocnou dcérskou spolocnostou styroch vnútrostátnych výrobcov elektrickej energie a predtým bola správcom nákladov celkovej vyrobenej a dovezenej elektrickej energie, a ak celý tento príplatok musí byt pouzitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, za ktoré táto spolocnost osobne zodpovedá, v dôsledku coho sumy vybrané touto spolocnostou úplne kompenzujú zatazenie postihujúce prepravenú vnútrostátnu elektrickú energiu. To isté platí v prípade, ked vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu sú povinné znásat uvedené náklady a na základe existujúcich dohôd prostredníctvom platby kúpnej ceny elektrickej energie vyrobenej v clenskom státe, prostredníctvom výplaty dividend rôznym vnútrostátnym výrobcom elektrickej energie, ktorých dcérskou spolocnostou je urcená spolocnost, alebo iným spôsobom by výhoda vyplývajúca z tarifného príplatku mohla byt urcenou spolocnostou úplne prenesená na vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu. Clánok 90 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje zákonné opatrenie za okolností, ked príjem z poplatku vyberaného za prepravenú elektrickú energiu je len ciastocne pouzitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, t. j. ak suma vyberaná urcenou spolocnostou len ciastocne kompenzuje zatazenie postihujúce vnútrostátnu prepravenú elektrickú energiu. O druhej otázke, ktorá sa týka výkladu clánku 87 ES 58 Na úvod treba pripomenút, ze dan uplatnovaná za rovnakých podmienok na vnútrostátne a dovázané výrobky, príjmy z ktorej sa pouzívajú jedine v prospech vnútrostátnych výrobkov takým spôsobom, ze z nej vyplývajúce výhody kompenzujú zatazenie, ktoré znásajú vnútrostátne výrobky, môze vzhladom na pouzitie tohto príjmu predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ak sú splnené podmienky clánku 87 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., [10]C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 32, ako aj z 27. októbra 1993, Scharbatke, [11]C-72/92, Zb. s. I-5509, bod 18). 59 Opatrenie realizované formou diskriminacného zdanenia, ktoré súcasne môze byt povazované za súcast pomoci v zmysle clánku 87 ES, patrí kumulatívne do pôsobnosti clánku 25 ES alebo clánku 90 ES, a ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, [12]73/79, Zb. s. 1533, bod 9, a z 29. apríla 1982, Pabst & Richarz, [13]17/81, Zb. s. 1331, bod 22). 60 Pokial je cielom clánkov 25 ES a 90 ES ochrana volného pohybu tovarov a hospodárskej sútaze medzi vnútrostátnymi a dovázanými výrobkami, cielom clánku 87 ES vo vseobecnosti je ochrana hospodárskej sútaze medzi podnikmi formou zákazu akejkolvek pomoci poskytnutej clenským státom, ktorá splna podmienky clánku 87 ES. 61 Podla tohto ustanovenia pomoc poskytovaná státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom. 62 Treba preskúmat, ci sumy odvedené SEP, podla clánku 9 OEPS, zodpovedajú tomuto pojmu. 63 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako "pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 Zmluvy, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení (pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", [14]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [15]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/Ufex a i., [16]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 125). 64 Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi státmi. Po tretie musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudky z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, [17]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 56, a Chronopost a La Poste/Ufex a i., uz citovaný, bod 126). 65 Co sa týka prvej podmienky, treba preskúmat, ci sumy odvedené SEP predstavujú intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. 66 Clánok 9 OEPS stanovuje poskytnutie sumy 400 miliónov NLG urcenej spolocnosti, teda SEP a odvedenie prebytku z vybraného poplatku ministrovi, ktorý prijatú sumu musí pouzit na financovanie nákladov uvedených v clánku 7 OEPS -- ktorý vsak nenadobudol úcinnost -- t. j. nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu súvisiacich s dialkovým vykurovaním a zariadením na splynovanie uhlia Demkolec. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zdrojom uvedených súm je tarifný príplatok ulozený státom podla clánku 9 OEPS odberatelom elektrickej energie, o ktorom bolo v bode 47 tohto rozsudku konstatované, ze je poplatkom. Tieto sumy teda pochádzajú zo státnych prostriedkov. 67 Podla clánku 9 ods. 1 a 2 OEPS sa poplatok platí prevádzkovatelovi siete alebo vlastníkovi koncesie, ktorí podla clánku 9 ods. 4 OEPS musia odviest príjem z poplatku do 1. júla 2001 SEP. Podla clánku 9 ods. 5 OEPS si SEP ponechá sumu neprevysujúcu 400 miliónov NLG a prebytok odvedie ministrovi. 68 Vo veci samej Essent Netwerk je spolocnostou prevádzkujúcou siet. Z odpovede tejto spolocnosti na otázku Súdneho dvora vyplýva, ze ide o 100 % dcérsku spolocnost patriacu spolocnosti Essent NV, ktorej akcionármi sú v pomere 74 % provincie Holandska a v pomere 26 % obce tohto clenského státu. Co sa týka SEP, ktorej kapitál je celkom v rukách podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu, bola v danej dobe podnikom, ktorému zákon zveril vo verejnom záujme riadenie ekonomických sluzieb. 69 Z ustanovení OEPS vyplýva, ze urcená spolocnost nemá moznost pouzit príjem z poplatku na iné nez zákonom stanovené úcely. Okrem toho plnenie úlohy je prísne kontrolované, pretoze clánok 9 ods. 5 OEPS jej ukladá povinnost overit audítorom vyúctovanie vybraných a odvedených súm. 70 Nie je dôlezité, ze táto urcená spolocnost bola centrálou pre výber poplatku, správcom vybraných prostriedkov a príjemcom casti týchto prostriedkov. Mechanizmus zavedený zákonom, najmä vyúctovania potvrdené audítorom, totiz umoznovali odlisovat tieto rozdielne úlohy a kontrolovat pouzitie prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, ze az do okamihu, ked si táto urcená spolocnost pridelí sumu 400 miliónov NLG, a po tomto pridelení s nou volne nakladá, zostáva uvedená suma pod verejnou kontrolu, cize disponujú nou vnútrostátne orgány, co postacuje na povazovanie sumy za státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [18]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 37). 71 Zdá sa, ze cielom clánku 9 OEPS je umoznit podnikom vyrábajúcim elektrickú energiu, prostredníctvom ich dcérskej spolocnosti SEP, uhradit náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu, ktoré boli vynalozené v minulosti. Toto ustanovenie sa týka nákladov za rok 2000, zatial co urcité náklady sa v nasledujúcich rokoch budú kompenzovat formou dotácií po ich schválení zo strany Komisie ako státnej pomoci. 72 Tieto rôzne okolnosti odlisujú opatrenie sporné vo veci samej od opatrenia, o ktorom sa rozhodovalo v rozsudku z 15. júla 2004, Pearle a i. ([19]C-345/02, Zb. s. I-7139). Prostriedky, o ktoré islo v tejto veci, pouzité na reklamnú kampan, boli zadovázené profesijným zdruzením od jeho clenov, ktorí z kampane mali prospech, a síce prostredníctvom povinných poplatkov, ktoré boli pre organizáciu tejto kampane úcelovo vyclenené (rozsudok Pearle a i., uz citovaný, bod 36). Neslo teda ani o zatazenie státu, ani o prostriedky, ktoré zostávajú pod kontrolou státu, na rozdiel od sumy vybranej prostredníctvom SEP, ktorej zdrojom je poplatok a ktorá môze byt pouzitá len na úcel stanovený zákonom. 73 Okrem toho vo veci, ktorej sa týkal uz citovaný rozsudok Pearle a i., síce prostriedky boli zadovázené profesijným zdruzením, ale reklamnú kampan zorganizovalo súkromné zdruzenie optikov v prospech cisto obchodného ciela, ktorý v ziadnom prípade nebol súcastou politiky definovanej úradmi (rozsudok Pearle a i., uz citovaný, body 37 a 38). Na druhej strane vo veci samej o priznaní sumy 400 miliónov NLG urcenej spolocnosti rozhodol zákonodarca. 74 Sporné opatrenie sa takisto odlisuje od opatrenia, o ktoré islo v rozsudku z 13. marca 2001, PreussenElektra ([20]C-379/98, Zb. s. I-2099), v ktorom Súdny dvor v bode 59 rozhodol, ze povinnost súkromných dodávatelov elektrickej energie kupovat za minimálne ceny elektrickú energiu vyrobenú z obnovitelných zdrojov energie nespôsobuje ziadny priamy alebo nepriamy prevod státnych zdrojov na podniky vyrábajúce tento typ elektrickej energie. V poslednom uvedenom prípade podniky neboli poverené státom spravovat státne prostriedky, ale mali povinnost výkupu z vlastných financných prostriedkov. 75 Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze sumy odvedené SEP sú intervenciou státu zo státnych prostriedkov. 76 Pokial ide o druhú podmienku, t. j. o moznost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora neexistuje prah alebo percento, ktorého nedosiahnutím mozno usudzovat, ze obchod medzi clenskými státmi nie je ovplyvnený. Relatívne nízka dôlezitost pomoci alebo relatívne skromná velkost podniku -- príjemcu pomoci -- nevylucuje a priori, ze obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený (pozri rozsudky Tubemeuse, uz citovaný, bod 43, ako aj Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 81). 77 Z tohto hladiska je nutné konstatovat, ze SEP a vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu konkurujú výrobcom elektrickej energie z iných clenských státov. Okrem toho vzhladom na kontext liberalizácie trhu s elektrickou energiou a z toho vyplývajúcu intenzívnu hospodársku sútaz, táto skutocnost postacuje na zistenie, ze pomoc môze ovplyvnit obchod. 78 Pokial ide o tretiu a stvrtú podmienku, zo zákona, z jeho odôvodnení a z vyjadrení predlozených tomuto Súdnemu dvoru zrejme vyplýva, ze suma 400 miliónov NLG odvedená SEP jej mala umoznit uhradit náklady nezodpovedajúce podmienkam trhu za rok 2000 bez toho, aby sa posudzovala povaha a pôvod týchto nákladov. Na druhej strane pre rok 2001 a nasledujúce roky, urcité náklady, ako napríklad náklady vynalozené na projekty dialkového vykurovania a zariadenie Demkolec, boli komisiou Herkströter povazované za náklady zaprícinené Holandským královstvom a na ich kompenzáciu sa predpokladali dotácie zo strany státu. 79 Z tohto hladiska je potrebné pripomenút, ze za státnu pomoc sa povazujú tie intervencie, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 84; z 27. novembra 2003, Enirisorse, [21]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 30, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 59). 80 Ak vsak naopak treba státnu intervenciu chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, na takýto zásah sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 87; Enirisorse, uz citovaný, bod 31, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 60). 81 Na to, aby sa vsak v konkrétnom prípade takáto náhrada nekvalifikovala ako státna pomoc, co sa vo veci samej ani netvrdilo, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 88; Enirisorse, uz citovaný, bod 31, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 61). 82 Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byt skutocne poverený plnením záväzkov verejnej sluzby a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudky Altmark Trans et Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 89; Enirisorse, uz citovaný, bod 32, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 62). 83 Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúcilo, ze kompenzácia bude predstavovat ekonomickú výhodu, ktorá je spôsobilá zvýhodnit prijímajúci podnik vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 90; Enirisorse, uz citovaný, bod 35, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 64). 84 Po tretie, kompenzácia nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 92, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 66). 85 Po stvrté, kompenzácia by mala byt urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie svojich záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 93, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 67). 86 S pomocou týchto kritérií, ktoré môzu byt uzitocné mutatis mutandis na posúdenie toho, ci kompenzácie nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, ktoré zaprícinil stát, sú pomocou, musí vnútrostátny súd posúdit, ci alebo do akej miery môze byt suma 400 miliónov NLG povazovaná za protihodnotu za plnenia poskytnuté urcenou spolocnostou v rámci plnenia povinností verejnej sluzby, alebo ci táto suma má byt pouzitá na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu iného charakteru a v danom prípade by islo o ekonomickú výhodu zodpovedajúcu pojmu "pomoc" v zmysle clánku 87 ES. 87 V rozsahu, v akom sporné opatrenie je výhodou pre SEP a/alebo podniky vyrábajúce elektrickú energiu, uvedená výhoda zvýhodnuje odvetvie výroby elektrickej energie, a teda má selektívny charakter. 88 Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze sumy odvedené SEP az do výsky 400 miliónov NLG sú "státnou pomocou" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom predstavujú ekonomickú výhodu. 89 Pokial ide o poplatok za prepravenú elektrickú energiu, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dane nepatria do oblasti pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci okrem prípadu, ked sú takým spôsobom financovania opatrenia s charakterom pomoci, ktoré tvorí neoddelitelnú súcast tohto opatrenia (rozsudky z 13. januára 2005, Streekgewest, [22]C-174/02, Zb. s. I-85, bod 25; z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., [23]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 34). 90 Na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia, ktoré má charakter pomoci, musí medzi danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze výnos z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku (rozsudky Streekgewest, uz citovaný, bod 26, a Distribution Casino France a i., uz citovaný, bod 40). 91 Zdá sa, ze vo veci samej ide o tento prípad, s výhradou preskúmania uvedeného v bode 86 tohto rozsudku do výsky sumy 400 miliónov NLG odvedenej SEP. 92 Podla clánku 88 ods. 3 ES Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Dotknutý clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa v eventuálnom prieskumnom konaní nerozhodlo s konecnou platnostou. 93 Ak existuje vztah záväzného urcenia medzi danou a pomocou, musí oznámenie opatrenia pomoci obsahovat aj spôsob financovania tejto pomoci (rozsudky z 21. októbra 2003, van Calster a i., [24]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 51, ako aj Streekgewest, uz citovaný, bod 26). 94 Holandská vláda a Komisia nemajú jednotný názor na uskutocnenie oznámenia v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. Holandská vláda nepochybne listom z 30. augusta 2000 oznámila Komisii návrh zákona OEPS spolu s odôvodnením zákona. Komisia vsak poukazuje na to, ze v tomto liste bola poziadaná preskúmat návrhy clánkov 6 az 8 OEPS z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES, ale nie návrh clánku 9. 95 Bez toho, aby bolo nutné skúmat, ci list z 30. augusta 2000 bol dostatocne jednoznacný, pokial ide o uskutocnenie oznámenia clánku 9 OEPS v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, stací konstatovat, ako to urobil generálny advokát v bodoch 121 az 123 návrhov, ze tento clánok 9 nadobudol úcinnost 29. decembra 2000, teda pred vydaním rozhodnutia z 25. júla 2001 týkajúceho sa opatrení oznámených 30. augusta 2000. Z toho vyplýva, ze povinnost nevykonat oznámený zámer pred vydaním rozhodnutia Komisie nebola dodrzaná. 96 Z uvedených skutocností vyplýva, ze clánok 87 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze sumy odvedené urcenej spolocnosti podla clánku 9 OEPS sú "státnou pomocou" v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy v rozsahu, v akom predstavujú ekonomickú výhodu a nie sú kompenzáciou vo forme protihodnoty za plnenia poskytnuté urcenou spolocnostou v rámci plnenia povinností verejnej sluzby. O trovách 97 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 25 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje zákonné opatrenie, podla ktorého vnútrostátni odberatelia elektrickej energie sú povinní zaplatit svojmu prevádzkovatelovi siete tarifný príplatok podla mnozstva elektrickej energie vyrobenej v clenskom státe a dovezenej, ktorá bola prepravená v prospech týchto odberatelov, ak takýto príplatok musí tento prevádzkovatel odviest spolocnosti urcenej na tento úcel zákonodarcom, pricom táto spolocnost je spolocnou dcérskou spolocnostou styroch vnútrostátnych výrobcov elektrickej energie a predtým bola správcom nákladov celkovej vyrobenej a dovezenej elektrickej energie, a ak celý tento príplatok musí byt pouzitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, za ktoré táto spolocnost osobne zodpovedá, v dôsledku coho sumy vybrané touto spolocnostou úplne kompenzujú zatazenie postihujúce vnútrostátnu prepravenú elektrickú energiu. To isté platí v prípade, ked vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu sú povinné znásat uvedené náklady a na základe existujúcich dohôd prostredníctvom platby kúpnej ceny vnútrostátnej elektrickej energie, prostredníctvom výplaty dividend rôznym vnútrostátnym výrobcom elektrickej energie, ktorých dcérskou spolocnostou je urcená spolocnost, alebo iným spôsobom by výhoda vyplývajúca z tarifného príplatku mohla byt urcenou spolocnostou úplne prenesená na vnútrostátne podniky vyrábajúce elektrickú energiu. Clánok 90 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje zákonné opatrenie za okolností, ked príjem z poplatku vyberaného za prepravenú elektrickú energiu je len ciastocne pouzitý na úhradu nákladov nezodpovedajúcich podmienkam trhu, t. j. ak suma vyberaná urcenou spolocnostou len ciastocne kompenzuje zatazenie postihujúce prepravenú vnútrostátnu elektrickú energiu. 2. Clánok 87 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze sumy odvedené urcenej spolocnosti podla clánku 9 zákona prechodne upravujúceho oblast výroby elektrickej energie (Overgangswet Elektriciteitsproductiesector) z 21. decembra 2000 sú státnou pomocou v zmysle tohto ustanovenia Zmluvy ES v rozsahu, v akom predstavujú ekonomickú výhodu, a nie sú kompenzáciou vo forme protihodnoty za plnenia poskytnuté urcenou spolocnostou v rámci plnenia povinností verejnej sluzby. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwv9aK6/L96903-1674TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700552901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:027:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:319:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0221&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0078&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0158&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0132&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0017&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0072&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0073&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0017&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006??0341&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0174&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0266&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXwv9aK6/L96903-1674TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700552901-E0001