ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 7. júna 2007 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Pokuty -- Pojem 'predchádzajúci obchodný rok` na úcely výpoctu hornej hranice pokuty" Vo veci C-76/06 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 7. februára 2006, Britannia Alloys & Chemicals Ltd, so sídlom v Gravesende (Spojené královstvo), v zastúpení: S. Mobley a M. Commons, solicitors, odvolatel, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), G. Arestis a T. von Danwitz, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. marca 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Britannia Alloys & Chemicals Ltd (dalej len "Britannia") svojím odvolaním navrhuje na jednej strane zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia ([2]T-33/02, Zb. s. II-4973, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu proti rozhodnutiu Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúcemu sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 -- Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1; dalej len "sporné rozhodnutie"), a na druhej strane zrusenie clánku 3 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka. Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." Usmernenia 3 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" ([5]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Okolnosti predchádzajúce sporu 4 V bodoch 1 az 10 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav predchádzajúci sporu, ktorý bol predmetom ním prejednávanej zaloby, takto: "1 Britannia... zalozená podla anglického práva je dcérskou spolocnostou spolocnosti M. I. M. Holdings Ltd (dalej len 'MIM`) zalozenou podla austrálskeho práva. V októbri 1993 predal Pasminco Europe (ISC Alloys) Ltd svoje cinnosti v odvetví zinku spolocnosti MIM, ktorá ich presunula spolocnosti Britannia. Tento podnik vyrábal a predával zinkové výrobky vrátane fosfátu zinku. V marci 1997 Trident Alloys Ltd (dalej len 'Trident`), autonómna spolocnost vytvorená spolocnostou Britannia, odkúpila cinnosti spolocnosti Britannia v oblasti zinku za 14359072 libier sterlingov (GBP). Britannia stále existuje ako dcérska spolocnost spolocnosti MIM, ale prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost, a nemá preto ziadny obrat. 2 Aj ked sa chemické vzorce môzu jemne odlisovat, ortofosfáty zinku predstavujú homogénny chemický výrobok oznacený druhovým názvom 'fosfát zinku`. Fosfát zinku získaný z oxidu zinocnatého a kyseliny fosforecnej sa bezne pouzíva ako minerálny antikorózny pigment v náterovom priemysle. Na trh sa uvádza bud ako standardný fosfát zinku, alebo ako modifikovaný alebo 'aktivovaný` fosfát zinku. 3 Roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: Dr Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len 'Heubach`), James M. Brown Ltd (dalej len `James Brown`), Société Nouvelle des Couleurs Zinciques SA (dalej len 'SNCZ`), Trident (predtým Britannia) a Union Pigments AS (predtým Waardals AS) (dalej len 'Union Pigments`). 4 V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocností Heubach, SNCZ a Trident podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17... 5 Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala [sporné] rozhodnutie. Rozhodnutím posudzovaným na úcely tohto rozsudku je rozhodnutie, ktoré bolo oznámené dotknutým podnikom a prilozené k zalobe... 6 V [spornom] rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existoval medzi spolocnostami Britannia (Trident od 15. marca 1997), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Úcastníci kartelu sa po prvé dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé urcovali cenové 'stropy` alebo 'odporúcané` ceny na kazdom stretnutí a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 7 Výrok [sporného] rozhodnutia znie: 'Clánok 1 Britannia..., Heubach..., James... Brown, [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: ... b) pokial ide o spolocnost Britannia...: od 24. marca 1994 do 15. marca 1997. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350000 eur ...` 8 Na výpocet výsky pokuty Komisia pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach... a oznámení Komisie [z 18. júla 1996] o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len 'oznámenie o spolupráci`). 9 Komisia na úvod povazovala základnú ciastku pre zalobcu 3,75 milióna eur za primeranú ([odôvodnenie c.] 313 [sporného] rozhodnutia). Potom pripomenula hranicu, ktorú v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nesmie presiahnut pokuta ukladaná kazdému dotknutému podniku. Na úcely stanovenia stropu vo výske 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roku stanoveného v tomto ustanovení Komisia, pokial ide o zalobcu, 'zohladnila jeho celkový obrat za obchodný rok k 30. júnu 1996, ktorý predstavuje posledný dostupný obrat za celý rok riadnej cinnosti` ([odôvodnenie c.] 345...). Kedze tento obrat bol 55,7 milióna eur ([odôvodnenie c.] 50), najvyssia hranica pokuty sa stanovila na priblizne 5,5 milióna eur. Kedze suma pokuty bola pred pouzitím oznámenia o spolupráci nizsia ako tento strop, Komisia ju z tohto dôvodu neznízila. 10 Napokon Komisia priznala zalobcovi znízenie o 10 % na základe oznámenia o spolupráci ([odôvodnenie c.] 366). Konecná suma pokuty ulozená zalobcovi tak predstavovala 3,37 milióna eur ([odôvodnenie c.] 370)." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 5 Britannia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. februára 2002 podala zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne, k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 6 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania v odvolaní 7 Vo svojom odvolaní Britannia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok v rozsahu, v akom zamieta jej zalobu, -- zrusil clánok 3 uvedeného sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, -- subsidiárne, zmenil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- este subsidiárnejsie, vrátil vec Súdu prvého stupna na vydanie rozsudku v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu svojich vlastných trov konania, ako aj na náhradu trov konania spolocnosti Britannia týkajúce sa tak konania na Súde prvého stupna, ako aj odvolacieho konania. 8 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- ciastocne zamietol odvolanie ako zjavne neprípustné, alebo subsidiárne, ho zamietol ako nedôvodné, -- zaviazat odvolatela na náhradu trov konania. O odvolaní 9 Na podporu svojich návrhov Britannia uvádza v zásade tri dôvody zalozené na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady právnej istoty. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Argumentácia úcastníkov konania 10 Svojím prvým odvolacím dôvodom Britannia tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vykonal právne posúdenie, ked usúdil, ze Komisia na úcely stanovenia výsky pokuty správne uplatnila strop vo výske 10 % obratu dosiahnutého touto spolocnostou pocas obchodného roku, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, namiesto uplatnenia stropu vo výske 10 % obratu dosiahnutého pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia. 11 Britannia uvádza, ze vzhladom na to, ze pocas obchodného roku bezprostredne predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia nemala ziadny obrat, Komisia mala právo ulozit jej pokutu iba vo výske od 1000 do 1 milióna eur. V dôsledku toho sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia nie je povinná odvolávat sa na obrat dosiahnutý pocas obchodného roku, ktorý skoncil 30. júna 2001. 12 Britannia pripomína, ze prídavné meno "predchádzajúci", ktoré je uvedené v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17, sa týka posledného úplného financného roku pozostávajúceho z dvanástich mesiacov v období pred prijatím rozhodnutia o ulození pokuty. 13 Komisia tvrdí, ze úcel stropu týkajúceho sa obratu, ktorý je stanovený v predmetnom ustanovení nariadenia c. 17, si vyzaduje, aby tento strop bol uplatnený na obchodný rok, ktorý odráza hospodársky význam dotknutého podniku v case prijatia rozhodnutia Komisie. Súd prvého stupna pritom usúdil, ze ak nejaký podnik nevykonával hospodársku cinnost pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia, obrat za toto obdobie nedáva ziadnu informáciu o význame tohto podniku, a preto nemôze slúzit ako základ pre urcenie pokuty. 14 Britannia uvádza, ze údaje, ktoré sa nachádzajú v revidovanej úctovnej uzávierke za obchodný rok predchádzajúci prijatiu sporného rozhodnutia, odrázajú jej financnú situáciu v case, ked jej bola ulozená pokuta, t. j. nemala ziadny obrat. Komisia teda nemala na úcely stanovenia výsky pokuty zohladnit obdobie, v ktorého priebehu predmetná spolocnost dosahovala významnejsiu hospodársku aktivitu. 15 Komisia uvádza, ze v súlade so zámerom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je úvaha Súdu prvého stupna zalozená na úsudku, podla ktorého strop týkajúci sa obratu je uplatnitelný iba vtedy, ak podnik dosiahol tento obrat pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia, ktorým sa ukoncilo správne konanie. 16 Podla Komisie Súd prvého stupna správne usúdil, ze uvedený strop nie je mozné uplatnit, kedze v poslednom obchodnom roku nebol dosiahnutý ziadny obrat, a ze vzhladom na to, ze zámerom stropu 10 % je podat obraz o financnej kapacite dotknutého podniku, uplatnuje sa iba vtedy, ked bol dosiahnutý obrat, na ktorý sa môze vztahovat. 17 Komisia upresnuje, ze nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie stropu 10 % je existencia obratu. V prípade neexistencie tohto obratu pocas obchodného roku, ktorý predchádza prijatiu konecného rozhodnutia, je potrebné nájst iné ukazovatele na stanovenie výsky pokuty, ktorá sa má ulozit. 18 Komisia dodáva, ze posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa otázky, ci obrat rovnajúci sa nule je dostatocným ukazovatelom hospodárskej situácie spolocnosti Britannia, sa vztahuje na skutkovú okolnost, ktorá nemôze byt preskúmaná v rámci odvolania. Posúdenie Súdnym dvorom 19 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vykonal právne posúdenie týkajúce sa výkladu pojmu "v predchádzajúcom obchodnom roku", ktorý je uvedený v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17. 20 Diskusia medzi úcastníkmi konania pred Súdnym dvorom sa teda týka otázky, ako má Komisia postupovat pri urcení pojmu "predchádzajúci obchodný rok" v prípadoch, ked nastali zásadné zmeny v hospodárskej situácii dotknutého podniku medzi dobou, ked dochádzalo k poruseniu, a dátumom prijatia rozhodnutia Komisie o ulození pokuty. 21 Pokial ide o uvedený pojem, je potrebné zdôraznit, ze z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri výklade ustanovenia práva Spolocenstva je potrebné zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele, ktoré sledujú právne predpisy, ktorých je súcastou (pozri najmä rozsudky zo 7. júna 2005, VEMW a i., [7]C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 41, a z 1. marca 2007, Jan De Nul, [8]C-391/05, Zb. s. I-1793, bod 20). 22 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je dat Komisii právomoc ukladat pokuty, aby mohla plnit úlohu dohladu, ktorú jej zverilo právo Spolocenstva (pozri rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [9]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105). Táto úloha zahrna najmä potlácanie protiprávneho správania rovnako ako bránenie jeho opakovaniu (pozri rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [10]41/69, Zb. s. 661, bod 173). 23 Je vhodné doplnit, ze podla clánku 15 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 17 musí Komisia posúdit závaznost a trvanie predmetného porusenia. 24 Vzhladom na tieto skutocnosti Súdny dvor upresnil, ze úcelom hornej hranice týkajúcej sa obratu, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 prvý pododsek nariadenia c. 17, je vyhnút sa tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). 25 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze pri stanovení pojmu "predchádzajúci obchodný rok" musí Komisia v kazdom jednotlivom prípade zohladnit tak kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 17, sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu. 26 Pri zohladnení tohto právneho rámca Súd prvého stupna v bodoch 38 a 48 napadnutého rozsudku usúdil, ze výpocet hornej hranice pokuty predpokladá nielen to, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia jej rozhodnutia, ale aj to, ze tieto údaje zodpovedajú úplnému úctovnému obdobiu riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. 27 Okrem toho Súd prvého stupna v bodoch 39 a 49 napadnutého rozsudku uviedol niektoré osobitné situácie s cielom priblízit skutocnost, ze Komisia musí mat právo pouzit obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho úplného úctovného obdobia riadnej cinnosti na úcely uplatnenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 28 Ak by totiz bola argumentácia odvolatela prijatá, viedla by k takému výkladu clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, podla ktorého v prípadoch, ked nebol dosiahnutý ziadny obrat v obchodnom roku, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia Komisie, Komisia by mohla uplatnovat len prvú cast uvedeného pododseku, kedze strop uvedený v druhej casti toho istého pododseku by sa nemohol vztahovat na ziadny obrat. 29 Takýto výklad pritom neberie do úvahy nielen dosah právomocí Komisie, ktoré jej vyplývajú z clánku 15 ods. 2, ale ani skutocnost, ze v niektorých situáciách obrat za obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, neposkytuje ziadny pouzitelný obraz o skutocnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a nálezitej výske pokuty, ktorú by mu Komisia mala ulozit. 30 Preto, pokial dotknutý podnik nedosiahol ziadny obrat pocas obdobia, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia Komisie, ako je to v tejto veci, Komisia má právo pouzit iný obchodný rok s cielom správne urcit financné zdroje tohto podniku a zabezpecit, aby pokuta mala dostatocný odstrasujúci charakter. 31 Treba dodat, ako na to uz upozornil generálny advokát v bode 74 svojich návrhov a ako aj Súd prvého stupna správne usúdil v bode 40 napadnutého rozsudku, ze stanovenie hornej hranice pokuty nie je jednoduchou otázkou výberu medzi dvomi moznostami stanovenými v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17, t. j. medzi maximálnou pokutou 1 milión eur a hornou hranicou stanovenou odkazom na obrat dotknutého podniku. 32 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia sa pri uplatnovaní clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 môze odvolat na posledný úplný obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, t. j. na rok, ktorý skoncil 30. júna 1996. 33 Prvý odvolací dôvod, ktorý Britannia uviedla na podporu svojho odvolania, musí byt preto zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 34 Tento odvolací dôvod má dve casti. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 35 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Britannia uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze zamietol zalobu, aj ked v spornom rozhodnutí bol strop 10 % uplatnený na posledný obchodný rok, v ktorom podla Komisie táto spolocnost vyvíjala "riadnu hospodársku cinnost", pricom v prípade ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, bol zohladnený obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia tohto rozhodnutia. 36 Britannia uvádza, ze uplatnenie stropu na obrat za iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, neodráza jej financnú situáciu v dobe prijatia tohto rozhodnutia. S cielom zabezpecit dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania mala pritom Komisia uplatnit strop stanovený v clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 na obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu uvedeného rozhodnutia, pri vsetkých dotknutých podnikoch. 37 V rozpore s posúdením Súdu prvého stupna sa Britannia nazdáva, ze nulová hodnota jej obratu za predmetný obchodný rok je presným odrazom jej hospodárskej situácie v období, ked dochádzalo k poruseniu. 38 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna usúdil, ze odvolatel sa nachádzal v inej situácii ako dalsie dva podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, pretoze na tieto podniky sa dal uplatnit strop 10 % stanovený v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17. Tieto podniky totiz dosiahli urcitý obrat pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia, co predstavovalo spolahlivý údaj o ich hospodárskej situácii. 39 Komisia upozornuje na to, ze odvolatel netvrdí, ze bol v takej istej situácii ako uvedené podniky, ale len to, ze nedosiahnutie ziadneho obratu pocas predmetného obchodného roku presne odráza jeho hospodársku situáciu v tej dobe. Takáto argumentácia by pritom spochybnila skutkové zistenie, ku ktorému dospel Súd prvého stupna. -- Posúdenie Súdnym dvorom 40 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné (pozri rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [11]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95). 41 Pokial ide o túto vec, je vhodné pripomenút, ze obidva podniky, ktorých sa týka argumentácia spolocnosti Britannia, este vykonávali obchodnú cinnost na trhu, ktorý bol predmetom kartelu v dobe, ked Komisia prijala sporné rozhodnutie. Ich obrat pocas obchodného roku, ktorý predchádza prijatiu predmetného rozhodnutia, teda umoznil Komisii vyhodnotit financné zdroje týchto podnikov a stanovit ich hospodársku situáciu. 42 Naopak, takéto posúdenie nebolo mozné, co sa týka spolocnosti Britannia. Je totiz nesporné, ze Britannia sa v dobe prijatia sporného rozhodnutia nachádzala v úplne odlisnej situácii ako dalsie dva podniky, ktoré boli úcastníkmi kartelu. 43 Za týchto okolností Súd prvého stupna v bodoch 61 az 63 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze Komisia dôvodne zaobchádzala s odvolatelom rozdielne ako s uvedenými podnikmi, kedze tieto podniky boli stále aktívne a ich obrat dosiahnutý pocas obchodného roku, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, bol spolahlivým údajom o ich hospodárskej situácii. 44 Treba dodat, ze pri výpocte pokút, ktoré sú ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru pre volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [12]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 46 a citovanú judikatúru). 45 Prvej casti druhého odvolacieho dôvodu teda nemozno vyhoviet. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 46 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Britannia uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze zamietol zalobu, aj ked sporné rozhodnutie nie je v rozsahu, v akom Komisia stanovila obchodný rok, na ktorý sa uplatnuje strop 10 %, v súlade s doterajsou správnou praxou v podobných veciach. 47 Británia uvádza, ze podla Súdu prvého stupna bola Komisia oprávnená odchýlit sa od svojej doterajsej praxe v oblasti, kedze situácia tohto podniku nebola porovnatelná so situáciou v iných veciach, v ktorých boli dotknutým podnikom ulozené pokuty. 48 Na podporu tejto druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Britannia poukazuje na tri druhy situácií. 49 Po prvé sa nazdáva, ze jej situácia je podobná veciam, kde podnik, ktorý bol úcastníkom kartelu, previedol svoje cinnosti na iný obchodný subjekt, pricom nadalej existoval. 50 Po druhé sa Britannia domnieva, ze bola diskriminovaná v porovnaní s ostatnými podnikmi, u ktorých doslo k znízeniu ich obratu. 51 Po tretie Britannia uvádza, ze s nou nebolo zaobchádzané rovnakým spôsobom ako s podnikom, ktorý bol predmetom rozhodnutia Komisie 1999/271/ES z 9. decembra 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [81] Zmluvy ES (IV/34.466 -- Grécke trajekty) [neoficiálny preklad] ([13]Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24). 52 K tomuto poslednému bodu Britannia uvádza, ze uvedený podnik odisiel z trhu pred prijatím rozhodnutia Komisie. Kedze obrat tohto podniku za predchádzajúci obchodný rok nebol k dispozícii, Komisia sa odvolala na prvú cast clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, aby mu ulozila pokutu vo výske 1 milión eur. V dôsledku toho by sa Britannia nemala nachádzat v menej výhodnej situácii, ako bola situácia tohto podniku. 53 Komisia sa nazdáva, ze otázka, ci situácia odvolatela bola porovnatelná, alebo nie so situáciou ostatných podnikov, ktoré boli predmetom predchádzajúcich rozhodnutí, je skutkovou otázkou, ktorá bola rozhodnutá Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku a ktorú preto Súdny dvor nemôze opätovne skúmat v rámci odvolania. 54 Pokial ide o prvé tvrdenie zalozené na prevzatí cinností, Komisia zdôraznuje, ze Súd prvého stupna usúdil, ze odvolatel sa nenachádzal v porovnatelnej situácii so situáciou dalsích podnikov, ktorých sa týkali predchádzajúce rozhodnutia, pretoze na rozdiel od týchto podnikov Britannia nedosiahla ziadny obrat pocas obchodného roku, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia. 55 Pokial ide o druhé tvrdenie, podla ktorého sa so spolocnostou Britannia nezaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s ostatnými podnikmi, u ktorým doslo k znízeniu ich obratu, Komisia zdôraznuje, ze odvolatel nikdy neuviedol tento dôvod v priebehu konania pred Súdom prvého stupna. 56 Nakoniec Komisia pripomína, ze Súd prvého stupna zamietol tretie tvrdenie zalozené na rozhodnutí 1999/271. Doterajsia rozhodovacia prax Komisie totiz nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze tento rámec je definovaný výlucne clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Preto výklad tohto ustanovenia v prospech urcitého podniku v predchádzajúcej veci nemôze predstavovat taký právny prvok, ktorý by zaviedol povinnost zaobchádzat rovnakým spôsobom s iným podnikom v neskorsej veci. -- Posúdenie Súdnym dvorom 57 Je vhodné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 44 tohto rozsudku, pri výpocte pokút ulozených podnikom, ktoré boli úcastníkmi kartelu, je rozdielne zaobchádzanie s týmito podnikmi neoddelitelne späté s diskrecnou právomocou, ktorú má Komisia v tejto oblasti. 58 Pokial ide o prvé dve tvrdenia uvedené spolocnostou Britannia, podla ktorých sa Komisia odchýlila od doterajsej správnej praxe, je vhodné vyzdvihnút, ze v bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze odvolatel sa nenachádzal v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov, ktoré boli predmetom predchádzajúcich rozhodnutí Komisie, pretoze nedosiahol ziadny obrat pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia. 59 Za týchto okolností Súd prvého stupna v uvedenom bode 61 správne usúdil, ze Komisia dôvodne zaobchádzala so spolocnostou Britannia rozdielne ako s uvedenými podnikmi. 60 Pokial ide o tvrdenie odvolatela zalozené na rozhodnutí 1999/271, je dôlezité uviest, ze aj ked situácia podniku, ktorého sa týkalo toto rozhodnutie, bola blízka situácii spolocnosti Britannia, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola pripomenutá v bodoch 201 a 205 rozsudku z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([14]C-167/04 P, Zb. s. I-8935), vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. 61 Je vhodné dodat, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k pokute za porusenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v to, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti, ani v metódu ich stanovovania. Súdny dvor v tomto zmysle upresnil, ze uvedené podniky musia preto pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne výsky pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [15]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 228 a 229). 62 Vzhladom na vsetky predchádzajúce skutocnosti sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked stanovila obchodný rok, na ktorý sa uplatnuje strop 10 %. 63 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu preto nemôze obstát. 64 Druhý odvolací dôvod, ktorý uviedla Britannia na podporu svojho odvolania, musí byt teda odmietnutý v celom rozsahu. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty 65 Tretí odvolací dôvod uvedený spolocnostou Britannia na podporu svojho odvolania má takisto dve casti. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 66 V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu Britannia uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty tým, ze zamietol zalobu, aj ked v spornom rozhodnutí Komisia zohladnila iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu tohto rozhodnutia, na urcenie stropu týkajúceho sa obratu, ktorý je stanovený v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17. 67 Konkrétnejsie Britannia uvádza, ze Súd prvého stupna vykonal nesprávne právne posúdenie, ked rozhodol, ze fakt, ze Komisia sa odchýlila od znenia clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 a zohladnila iný obchodný rok, ako rok predchádzajúci prijatiu sporného rozhodnutia, nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 68 Britannia zastáva názor, ze nebolo mozné predvídat, ze Komisia mala v úmysle zohladnit iný rok ako uvedený obchodný rok. V tomto smere prístup Súdu prvého stupna spôsobil znacnú právnu neistotu, kedze podniky, voci ktorým smerovalo vysetrovanie zo strany Komisie, nemohli urcit príslusný referencný rok na stanovenie stropu pokuty. 69 Britannia dodáva, ze jediný spôsob ako zabezpecit koherentnú a predvídatelnú správnu prax spocíva v uplatnení stropu uvedeného v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17 na obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie za akýchkolvek okolností, dokonca aj vtedy, ak tento výklad viedol k uplatneniu stropu stanoveného v tomto ustanovení na nulový obrat. 70 Komisia sa domnieva, ze jej výklad clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17 bol predvídatelný, kedze strop stanovený v tomto ustanovení sa uplatnuje na obrat dosiahnutý pocas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia, ktorým sa ukoncilo správne konanie, a ze odvolatel nedosiahol obrat pocas tohto roku. 71 Komisia uvádza, ze pojem predvídatelnosti pokút znamená, ze podniky by mali mat moznost zhodnotit následky svojich aktov pred tým, ako ich realizujú. V tomto prípade nebol obrat odvolatela v case, ked sa rozhodol, ze sa dopustí porusenia, velmi odlisný od obratu pouzitého na stanovenie stropu 10 %, t. j. 55,7 milióna eur za obchodný rok, ktorý sa skoncil koncom mesiaca jún roku 1996. 72 Komisia z toho vyvodzuje, ze Britannia pocas obdobia, ked sa dopústala porusenia, mohla predpokladat, ze ak by toto porusenie bolo okamzite odhalené a potrestané, musela by zaplatit pokutu vo výske priblizne 5,5 milióna eur. -- Posúdenie Súdnym dvorom 73 Je potrebné konstatovat, ze Britannia svojou argumentáciou v podstate preformulovala vsetky tvrdenia, ktoré uz uviedla v prvom odvolacom dôvode uvedenom na podporu tohto odvolania zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 74 Preto, kedze z bodu 32 tohto rozsudku vyplýva, ze prvý odvolací dôvod nie je dôvodný, nie sú dôvodné ani tvrdenia uvedené odvolatelom na podporu prvej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu. 75 Prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu teda nemozno vyhoviet. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 76 V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu Britannia uvádza, ze Súd prvého stupna vykonal nesprávne právne posúdenie tým, ze zamietol zalobu, aj ked sporné rozhodnutie porusuje základné práva. V oblasti sankcií trestnej povahy je totiz právna istota základným právom zakotveným v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([16]Ú. v. ES C 364, s. 1). 77 Komisia tvrdí, ze táto cast tretieho odvolacieho dôvodu je nová, kedze nebola vznesená pred Súdom prvého stupna. 78 Komisia dodáva, ze vzhladom na to, ze obrat spolocnosti Britannia pocas obdobia, ked k poruseniu dochádzalo, t. j. v rokoch 1994 az 1997, dosahoval okolo 55 miliónov eur, tento podnik mohol ocakávat maximálnu pokutu 5,5 milióna eur v prípade, ak by bol kartel odhalený. Kedze Britannia nebola schopná urcit svoj obrat za obchodný rok predchádzajúci prijatiu sporného rozhodnutia, nemôze tvrdit, ze necakala pokutu v urcitej výske. -- Posúdenie Súdnym dvorom 79 Je potrebné pripomenút, ze zásada právnej istoty vyzaduje, aby právne pravidlá Spolocenstva boli jasné a presné s cielom umoznit zainteresovaným stranám orientáciu v situáciách a právnych vztahov v pôsobnosti právneho poriadku Spolocenstva (pozri rozsudok z 15. februára 1996, Duff a i., [17]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20). 80 Pokial ide o pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, Súd prvého stupna v bode 70 napadnutého rozsudku pripomenul, ze predpisy upravujúce implementáciu týchto pravidiel, najmä nariadenie c. 17 a usmernenia, umoznujú podnikom s istotou predvídat financné následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia uvedených pravidiel. 81 Súd prvého stupna preto v bode 73 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze zásada právnej istoty nemôze odvolatelovi poskytnút záruku, ze ukoncenie jeho obchodných cinností v odvetví zinku by malo za následok, ze by sa mohol vyhnút ulozeniu pokuty za porusenie, ktorého sa dopustil. Kedze totiz islo o zjavné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Britannia mohla jasne predvídat, ze jej bude ulozená pokuta a ze táto pokuta bude urcená nielen v závislosti od závaznosti a dlzky trvania tohto porusenia, ale aj od okolností vlastných uvedenému podniku. 82 Britannia neuvádza ziadne tvrdenie ani ziadnu inú skutocnost, ktorá by bola schopná preukázat, ze Súd prvého stupna sa v bode 73 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 83 Navyse vzhladom na diskrecnú právomoc, ktorou disponuje Komisia v tejto oblasti, nemôze podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, nadobudnút istotu o výske pokuty, ktorú mu Komisia môze ulozit pri uplatnovaní ustanovení nariadenia c. 17. 84 Za týchto okolností skutocnost, ze Britannia nepoznala dopredu príslusný referencný rok na stanovenie hornej hranice pokuty, sama osebe nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 85 Druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu teda nemozno vyhoviet. 86 V dôsledku toho musí byt tretí odvolací dôvod, ktorý Britannia uviedla na podporu svojho odvolania, odmietnutý. 87 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 88 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Britannia na náhradu trov konania a Britannia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Britannia Alloys & Chemicals Ltd je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [18]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtrGIbd/L97423-8415TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600444301-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0033&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0017&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0391&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:109:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 18. file:///tmp/lynxXXXXtrGIbd/L97423-8415TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600444301-E0001