NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 3. apríla 2008 ( [1]1 ) Vec C-521/06 P Athinaďki Techniki AE proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Státna pomoc -- Pomoc poskytnutá Helénskou republikou konzorciu Hyatt Regency -- Staznost -- Rozhodnutie o odlození staznosti -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánky 4, 13 a 20 -- Pojem 'napadnutelný akt` v zmysle clánku 230 ES" 1. Táto vec by mala viest Súdny dvor k dodatocnému spresneniu práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 2. Ide o otázku, ci odlozenie staznosti uvádzajúcej existenciu státnej pomoci nezlucitelnej so zmluvou ES, Komisiou Európskych spolocenstiev, z dôvodu, ze nemá k dispozícii dostatocné podklady na zaujatie stanoviska k existencii tejto státnej pomoci alebo jej zlucitelnosti so spolocným trhom a ani na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, predstavuje rozhodnutie, ktoré môze byt predmetom zaloby zo strany stazovatela. 3. V uznesení z 26. septembra 2006, Athinaďki Techniki/Komisia ( [2]2 ), Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev v súlade so stanoviskom, ktoré zastávala Komisia, rozhodol, ze takéto odlozenie staznosti nepredstavuje rozhodnutie, a zamietol zalobu proti tomuto opatreniu ako neprípustnú. Túto analýzu spochybnuje spolocnost Athinaďki Techniki AE ( [3]3 ) v rámci tohto odvolania. 4. V týchto návrhoch vysvetlujem, ze odvolanie, ktoré podala spolocnost Athinaďki Techniki, je podla môjho názoru dôvodné, a ze takéto odlozenie staznosti týkajúcej sa údajnej státnej pomoci prestavuje napadnutelný akt. 5. Skúmanie druhého zalobného dôvodu uvádzaného Komisiou na podporu jej námietky neprípustnosti zaloby o neplatnost, zalozenej na uplynutí lehoty na podanie zaloby, ma vedie k preskúmaniu ustanovení Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktoré stanovujú moznost podat návrh na zacatie konania na tento súd zaslaním zaloby telefaxom, a spresnit rozsah podmienky týkajúcej sa totoznosti znenia zaloby dorucenej faxom s originálom, ktorý musí byt dorucený do kancelárie Súdu prvého stupna do desiatich dní. I -- Právny rámec týkajúci sa státnej pomoci 6. Jedno po druhom predstavím príslusné ustanovenia Zmluvy, ustanovenia nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [4]4 ), ktoré kodifikovalo prax právomocí zverených Komisii Zmluvou, ako aj hlavné smery judikatúry týkajúcej sa na jednej strane povinností Komisie, ked jej je dorucená staznost, ktorou sa oznamujú také vnútrostátne opatrenia, ako sú opatrenia státnej pomoci, ktoré sú v rozpore so Zmluvou, a na druhej strane práv stazovatelov. A -- Zmluva 7. Podla clánku 87 ES pomoc poskytovaná clenskými státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze, je predmetom zásadného zákazu, ktorý doplnajú výnimky vymenované v odsekoch 2 a 3 tohto clánku. ( [5]5 ) 8. Na úcely zaistenia vykonania týchto ustanovení a zosúladenia intervencného práva clenských státov so zárukou neskreslenej hospodárskej sútaze v Európskej únii Zmluva stanovila konanie o preskúmaní a predbeznom povolení státnej pomoci, v ktorom je ústredná úloha priznaná Komisii. 9. V súlade s clánkom 88 ods. 1 ES tak Komisii prislúcha v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúmat systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch a navrhovat im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 10. Clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES dáva Komisii taktiez za úlohu posudzovat zlucitelnost státnej pomoci s clánkom 87 ES a v prípade nezlucitelnosti pomoci rozhodnút o tom, ze príslusný clenský stát túto pomoc zrusí. Clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES totiz stanovuje, ze "ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví". 11. Nakoniec clánok 88 ods. 3 ES ukladá clenským státom povinnost oznamovat Komisii svoje zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a zakazuje im vykonat takéto zámery, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou v súlade s clánkom 88 ods. 2 prvým pododsekom ES. 12. Prieskumné konanie stanovené v clánku 88 ES bolo vykladané tak, ze môze zahrnat dve fázy, a síce prvé preskúmanie, a v prípade potreby, ak má Komisia pochybnosti o zlucitelnosti navrhovanej pomoci so spolocným trhom alebo sa domnieva, ze táto pomoc je s ním nezlucitelná, podrobnejsie skúmanie, ktoré jej má umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch týkajúcich sa daného prípadu. V tejto súvislosti v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES musí Komisia vyzvat príslusné strany, aby predlozili pripomienky. ( [6]6 ) B -- Nariadenie c. 659/1999 13. Nariadenie c. 659/1999 kodifikovalo prax výkonu právomocí, ktoré Komisii priznáva clánok 88 ES. Podla odôvodnenia c. 2 tohto nariadenia bolo vypracované v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. 14. Podla tohto nariadenia musí príslusný clenský stát v zásade oznámit Komisii kazdý plán poskytnutia novej pomoci a poskytnút jej vsetky informácie potrebné nato, aby mohla prijat rozhodnutie o tomto pláne. ( [7]7 ) 15. Jednotlivé rozhodnutia, ktoré môzu byt prijaté Komisiou, sú vymenované v clánkoch 4 a 7 uvedeného nariadenia. 16. Clánok 4 nariadenia c. 659/1999 cituje rozhodnutia, ktoré môzu byt prijaté na záver "predbezného preskúmania" oznámenia. Komisia má tak tri moznosti. Môze rozhodnút, ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, alebo ze predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom (rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky), alebo ze oznámené opatrenie vyvoláva pochybnosti, pokial ide o jeho zlucitelnost s uvedeným trhom, a zacat konanie vo veci formálneho zistovania (rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania). 17. Tieto rozhodnutia musia byt prijaté v lehote dvoch mesiacov odo dna nasledujúceho po dni oznámenia plánov, ak sa toto oznámenie povazuje za úplné. Ak sa Komisia domnieva, ze oznámenie je neúplné, môze príslusný clenský stát poziadat o akékolvek dodatocné informácie, ktoré potrebuje. ( [8]8 ) 18. Ak Komisia rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, clánok 6 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia vyzve príslusný clenský stát a zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v lehote, ktorú urcí. 19. "Zainteresované strany" sú vymedzené v clánku 1 písm. h) tohto nariadenia ako "akýkolvek clenský stát a akákolvek osoba, podnikatel alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia." 20. Po skoncení konania vo veci formálneho zistovania Komisia podla clánku 7 uvedeného nariadenia vydá rozhodnutie, ktorým konstatuje, ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, alebo ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, alebo ze ide o státnu pomoc nezlucitelnú s týmto trhom. 21. Nariadenie c. 659/1999 vo svojich clánkoch 10 az 15 stanovuje takisto konanie Komisie v prípade protiprávnej pomoci. Pomoc je protiprávna, ak bola príslusným clenským státom vykonaná bez predbezného oznámenia Komisii, v rozpore s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES. ( [9]9 ) 22. Clánok 10 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: "Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania." 23. Clánok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4.... V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. ..." 24. Clánok 20 nariadenia c. 659/1999 sa týka osobitne práv zainteresovaných strán. Vo svojom odseku 1 pripomína, ze ktorákolvek zainteresovaná strana môze predlozit pripomienky po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Dodáva, ze kazdá zainteresovaná strana, ktorá predlozila také pripomienky, a kazdý príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou po skoncení tohto konania. 25. Clánok 20 ods. 2 tohto nariadenia je v centre tohto sporu. Je formulovaný takto: "Akákolvek zainteresovaná strana môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane." 26. Clánok 20 ods. 3 tohto nariadenia dalej stanovuje, ze ktorákolvek zainteresovaná strana na poziadanie získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia prijatého v rámci clánkov 4 a 7 tohto nariadenia. 27. Okrem toho podla clánku 25 nariadenia c. 659/1999 sú rozhodnutia prijaté podla tohto nariadenia adresované príslusnému clenskému státu. C -- Judikatúra týkajúca sa na jednej strane povinností Komisie, ak jej je dorucená staznost, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, a na druhej strane, práv zalobcov 28. Povinnosti Komisie, ked jej je dorucená staznost, ktorou sa oznamuje státna pomoc, ktorá je v rozpore so Zmluvou, a práva stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci boli judikatúrou vyvodené z clánkov 87 ES a 88 ES v case, ked este nariadenie c. 659/1999 nebolo prijaté alebo nebolo uplatnitelné. 29. Kedze toto nariadenie, ktoré bolo prijaté na úcely uplatnovania týchto clánkov Zmluvy, nemôze zúzit ich pôsobnost ( [10]10 ) a vzhladom na to, ze preberá existujúcu judikatúru tým, ze ju kodifikuje, je táto judikatúra pre výklad týchto ustanovení relevantná. 1. Povinnosti Komisie 30. Povinnosti Komisie, ked jej je dorucená staznost, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, sú odôvodnené dvomi nasledujúcimi skutocnostami. Tieto povinnosti vyplývajú na jednej strane zo skutocnosti, ze táto institúcia, odhliadnuc od právomocí priznaných Rade Európskej únie clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ES, disponuje výlucnou právomocou, pokial ide o posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so Zmluvou. Na druhej strane spocívajú na zásadnom zákaze státnej pomoci. V súlade s touto výlucnou právomocou a týmto zásadným zákazom má Komisia povinnost dbat na to, aby sa neposkytovala státna pomoc, ktorá je v rozpore so Zmluvou. ( [11]11 ) 31. Ked je Komisii predlozená staznost, judikatúra z toho vyvodzuje nasledujúce dôsledky týkajúce sa jej vybavenia, ktoré sa týkajú vecného a casového hladiska. 32. Z vecného hladiska je Komisia povinná predovsetkým vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti. ( [12]12 ) Táto povinnost nálezitej starostlivosti môze viest az k povinnosti preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré neboli výslovne uvedené stazovatelom. ( [13]13 ) 33. Na druhej strane Komisia nie je v tomto stádiu konania povinná vypocut stazovatela alebo iné "príslusné strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Tejto povinnosti podlieha výlucne v rámci konania vo veci formálneho zistovania. ( [14]14 ) 34. Dalej, ak Komisia rozhodne, ze opatrenie oznámené v staznosti nepredstavuje státnu pomoc, je povinná dostatocným spôsobom vysvetlit dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvádzané v staznosti nepostacovali na preukázanie existencie takejto pomoci. ( [15]15 ) Tá istá poziadavka odôvodnenia sa by sa logicky mala uplatnit, ak Komisia rozhodne, ze oznámené opatrenie predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. 35. Okrem toho, ak po skoncení fázy predbezného preskúmania Komisia nadobudla presvedcenie, ze oznámené opatrenie prestavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, alebo ak má závazné tazkosti pri rozhodovaní o zlucitelnosti tejto státnej pomoci s týmto trhom, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, rovnako, ako ked jej je predmetné opatrenie oznámené dotknutým clenským státom. ( [16]16 ) 36. Z casového hladiska Súd prvého stupna z výlucnej právomoci Komisie a zo zásadného zákazu státnej pomoci tiez vyvodil, ze ak je tejto institúcii dorucená staznost, nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú v nej oznámené. Podla Súdu prvého stupna je povinná ukoncit toto predbezné preskúmanie v primeranej lehote. ( [17]17 ) 37. Primeranost tejto lehoty sa musí posudzovat podla okolností vlastných kazdej veci, najmä podla jej kontextu a komplexnosti, ako aj podla rôznych procesných stádií. ( [18]18 ) 2. Práva stazovatela 38. Judikatúra týkajúca sa práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci spocíva na predpoklade, podla ktorého sú adresátmi rozhodnutí prijatých Komisiou v tomto rámci clenské státy, a to aj vtedy, ak sú tieto rozhodnutia vydané na základe staznosti, ktorou sa oznamujú urcité opatrenia ako státna pomoc v rozpore so Zmluvou. ( [19]19 ) 39. V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze v súlade s clánkom 230 stvrtou vetou ES fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe, len ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 40. Práva stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, tak ako boli spresnené judikatúrou, závisia na jednej strane od otázky, ci títo stazovatelia majú postavenie "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, a na druhej strane od predmetu ich zaloby. 41. Predovsetkým, pokial ide o pojem "príslusná strana" v zmysle tohto ustanovenia, tento pojem bol vymedzený tak, ze sa vztahuje na osoby, podnikatelov alebo zdruzenia podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt poskytnutím pomoci dotknuté, teda najmä na konkurencné podniky a profesijné organizácie. ( [20]20 ) Táto definícia bola prevzatá do clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 42. Z toho vyplýva, ze kazdému podniku, ktorý sa odvoláva aj ked len na potenciálny konkurencný vztah, mozno priznat postavenie "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 43. Dalej, pokial ide o právo týchto príslusných strán podat zalobu, základom tohto práva sú procesné práva, ktoré im priznáva toto ustanovenie. V súlade s týmto ustanovením je Komisia pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania a jedine v tomto stádiu povinná prijat ich pripomienky. ( [21]21 ) 44. Judikatúra z toho vyvodila záver, ze ak sa Komisia bez toho, aby zacala toto konanie, domnieva, ze opatrenie oznámené stazovatelom nepredstavuje státnu pomoc alebo predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, tento stazovatel, pokial je "príslusnou stranou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, má právo napadnút toto rozhodnutie na súde Spolocenstva. ( [22]22 ) 45. Súdny dvor vsak spresnil, ze predmetom tejto zaloby môze byt len ochrana procesných práv uvedených v tomto ustanovení, teda ze táto zaloba musí spochybnit nezacatie konania vo veci formálneho zistovania. ( [23]23 ) 46. Z toho vyplýva, ze postavenie "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES umoznuje domnievat sa, ze stazovatel je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutý v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, ak napáda nezacatie konania vo veci formálneho zistovania. 47. Naproti tomu, ak stazovatel napáda dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takého, alebo ak napáda rozhodnutie prijaté po skoncení konania vo veci formálneho zistovania, tak sa nachádza v rovnakej situácii, ako kazdá iná súkromná osoba, ktorá má v úmysle napadnút rozhodnutie, ktoré jej nie je urcené. Prípustnost jej zaloby sa teda viaze na podmienku, ze preukáze, ze je týmto rozhodnutím dotknutá v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia ( [24]24 ), teda ze toto rozhodnutie sa jej týka z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú pre nu osobitné, alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ju odlisujú od akejkolvek inej osoby. ( [25]25 ) 48. Judikatúra pripustila, ze tak to môze byt najmä vtedy, ak je postavenie stazovatela na trhu podstatne zasiahnuté státnou pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. ( [26]26 ) Skutocnost, ze táto osoba je potenciálnym konkurentom a má postavenie "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES teda nestací nato, aby jej bolo priznané právo podat zalobu na súd Spolocenstva, ktorou spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení státnej pomoci ako takého. ( [27]27 ) 49. Napokon Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Air One/Komisia rozsíril práva stazovatela "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES o právo podat zalobu na základe clánku 232 ES tým, ze vyslovil prípustnost zaloby na necinnost podanej týmto stazovatelom proti Komisii, ak opomenula prijat rozhodnutie na základe staznosti. ( [28]28 ) 50. Súd prvého stupna zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého mala Air One preukázat, ze jej konkurencné postavenie by bolo opatrením uvedeným v staznosti podstatne zasiahnuté. 51. Súd prvého stupna vyvodil záver o prípustnosti zaloby na necinnost, ktorú podala Air One, zo skutocnosti, ze táto spolocnost vo svojom postavení konkurenta príjemcu oznámenej státnej pomoci na leteckých linkách s destináciami v niekolkých talianskych mestách, má postavenie "príslusnej strany" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, a je teda oprávnená napadnút rozhodnutie prijaté Komisiou bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania, na úcely ochrany svojich procesných práv. ( [29]29 ) II -- Skutkové okolnosti 52. Okolnosti predchádzajúce sporu sú v napadnutom uznesení predstavené takto: "1 V októbri 2001 zacali grécke orgány postup verejného obstarávania s cielom previest 49 % kapitálu kasína Mont Parnčs. Sútazili dvaja záujemcovia, a síce konzorcium Casino Attikis a Hyatt Consortium. Po údajne vadnom konaní bol verejná zmluva uzavretá s Hyatt Consortium. 2 Clen konzorcia Casino Attikis, Egnatia SA, ktorej právnym nástupcom sa po fúzii stala spolocnost Athinaďki Techniki, podal staznosti na oddelenia generálneho riaditelstva (GR) 'Vnútorný trh` a na GR 'Hospodárska sútaz` Komisie. Prvé GR bolo vyzvané, aby sa vyjadrilo k zákonnosti sporného konania z hladiska práva verejného obstarávania Spolocenstva, zatial co druhému GR bola dorucená staznost týkajúca sa státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá Hyatt Consortium v rámci toho istého konania. 3 Listom z 15.júla 2003 GR 'Hospodárska sútaz` pripomenulo spolocnosti Athinaďki Techniki svoju rozhodovaciu prax, podla ktorej prevod verejného majetku v rámci postupu verejného obstarávania nepredstavuje státnu pomoc, ak sa toto konanie uskutocnilo transparentným a nediskriminacným spôsobom. Preto túto spolocnost informovalo, ze sa k staznosti vyjadrí, az ked GR 'Vnútorný trh` ukoncí skúmanie predmetného postupu verejného obstarávania. 4 Elektronickou postou z 28. augusta 2003 zástupca spolocnosti Athinaďki Techniki spresnil, ze staznost týkajúca sa existencie státnej pomoci sa v podstate týka iných skutocností ako postupu verejného obstarávania, a ze v dôsledku toho oddelenia GR 'Hospodárska sútaz` nemusia cakat na závery GR 'Vnútorný trh`. 5 Listom zo 16. septembra 2003 oddelenia GR 'Hospodárska sútaz` potvrdili obsah listu z 15. júla 2003 a vyzvali spolocnost Athinaďki Techniki, aby im oznámila dodatocné informácie týkajúce sa akejkolvek inej státnej pomoci, ktorá nesúvisí s verejným obstarávaním vo veci kasína. 6 Listami z 22. januára a zo 4. augusta 2004 oddelenia GR 'Vnútorný trh` informovali spolocnost Athinaďki Techniki, ze nemajú v úmysle pokracovat v skúmaní dvoch stazností, ktoré im boli adresované. 7 Listom z 2. decembra 2004... GR 'Hospodárska sútaz` informovalo spolocnost Athinaďki Techniki, ze listom zo 16. septembra 2003 ju Komisia informovala, ze 'na základe informácií, ktoré má k dispozícii, nie sú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní tejto veci`. V liste z 2. decembra 2004 bolo tiez spresnené, ze z dôvodu nepredlozenia dodatocných informácií odôvodnujúcich pokracovanie v konaní Komisia vec administratívne odlozila 2. júna 2004." III -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnuté uznesenie 53. Dna 11. februára 2005 spolocnost Athinaďki Techniki dorucila do kancelárie Súdu prvého stupna kópiu zaloby telexafom. Dna 18. februára 2005 bol do tejto kancelárie podaný podpísaný originál zaloby. 54. V tomto návrhu na zacatie konania spolocnost Athinaďki Techniki navrhovala zrusenie rozhodnutia Komisie o odlození staznosti a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. Na podporu svojej zaloby sa dovolávala dvoch zalobných dôvodov zalozených po prvé na porusení povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a po druhé na porusení ustanovení clánku 87 ods. 1 ES. Spolocnost Athinaďki Techniki sa takisto odvolávala na nedostatocné odôvodnenie v rámci kazdého z týchto zalobných dôvodov. 55. Listom z 1. marca 2005 tajomník Súdu prvého stupna informoval spolocnost Athinaďki Techniki, ze zistil, ze znenie zaloby zaslané telefaxom 11. februára 2005 nie je úplne totoznou kópiou podpísaného originálu, podaného 18. februára 2005, a teda ze dnom, ktorý sa bude povazovat za den podania tohto dokumentu, je den dorucenia tohto originálu. 56. Listom zo 16. marca 2005 zástupca spolocnosti Athinaďki Techniki tajomníkovi Súdu prvého stupna vysvetlil, ze pocas odosielania zaloby telefaxom bola jej posledná strana poskodená, takze ju musel nahradit, ale ze nezmenil jej obsah. 57. Samostatným podaním zapísaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. apríla 2005 Komisia v súlade s clánkom 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vzniesla námietku neprípustnosti. 58. Uznesením z 8. septembra 2005 Súd prvého stupna vyhovel návrhu na vstup Athens Resort Casino AE Symmetochon ( [30]30 ) ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 59. Na podporu svojej námietky neprípustnosti Komisia predlozila dva dôvody, z ktorých prvý bol zalozený na oneskorenom podaní zaloby a druhý na nenapadnutelnosti listu z 2. decembra 2004, ako aj na neexistencii rozhodnutia. 60. Súd prvého stupna v napadnutom uznesení preskúmal len druhý zalobný dôvod. Vyslovil jeho dôvodnost pre nasledujúce dôvody. 61. Súd prvého stupna citoval clánok 20 ods. 2 prvú a druhú vetu nariadenia c. 659/1999. Pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry sú aktmi a rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom menia jeho právnu situáciu. 62. Súd prvého stupna uviedol, ze podla clánku 25 tohto nariadenia sú adresátmi rozhodnutí prijatých Komisiou v tomto rámci clenské státy, a to aj vtedy, ak sú tieto rozhodnutia vydané na základe oznámenia státnej pomoci, ktorá je údajne v rozpore so Zmluvou, a ze práve rozhodnutie adresované clenskému státu a nie list adresovaný stazovatelovi musí byt v prípade potreby predmetom zaloby o neplatnost. 63. Potom Súd prvého stupna rozhodol: "29 V prejednávanej veci napadnutý list, ktorý bol adresovaný jedine spolocnosti Athinaďki Techniki, túto spolocnost informoval podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999 o tom, ze na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa domnieva, ze nie sú dostatocné dôvody na rozhodnutie v prípade, ktorý jej bol predlozený v staznosti. V tomto liste Komisia dalej uviedla, ze z dôvodu nepredlozenia dodatocných informácií odôvodnujúcich pokracovanie v skúmaní staznost spolocnosti Athinaďki Techniki administratívne odlozila 2. júna 2004. Komisia teda neprijala konecné stanovisko ku kvalifikácii a zlucitelnosti opatrenia, ktoré je predmetom staznosti spolocnosti Athinaďki Techniki, so spolocným trhom. 30 Z toho vyplýva, ze napadnutý list nepredstavuje rozhodnutie v zmysle clánku 25 nariadenia c. 659/1999 a nevyvoláva právne úcinky. Tento list teda nie je napadnutelný zalobou podla clánku 230 ES." 64. Súd prvého stupna dalej zamietol tvrdenie spolocnosti Athinaďki Techniki, podla ktorého by nenapadnutelnost listu, ktorým sa zamieta staznost, zbavila subjekty prístupu k spravodlivosti v Spolocenstve. Jednak vysvetlil, ze stazovatel môze na podporu svojej staznosti predlozit dodatocné informácie, a ze ak sú tieto informácie dostatocné, bude Komisia povinná zaujat k predmetnému opatreniu stanovisko formou aktu, ktorý je napadnutelný zalobou, a tiez uviedol, ze stazovatel má takisto moznost podat zalobu na necinnost podla clánku 232 tretieho odseku ES. 65. Nakoniec Súd prvého stupna odpovedal na argumentáciu, podla ktorej list o odlození veci vydaný v konaní týkajúcom sa uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES má povahu rozhodnutia. Uviedol, ze na rozdiel od pravidiel, ktoré upravujú toto konanie, nariadenie c. 659/1999 nepriznáva stazovatelom pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania ziadne procesné právo. 66. Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú a zaviazal spolocnost Athinaďki Techniki na náhradu trov konania. IV -- Odvolanie A -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 67. Spolocnost Athinaďki Techniki podala proti napadnutému uzneseniu odvolanie návrhom z 18. decembra 2006 podaným do kancelárie Súdneho dvora 21. decembra 2006. 68. Komisia a Athens Resort Casino, vedlajsí úcastník konania, podali svoje vyjadrenia 5. februára a 15. marca 2007. 69. Ziadny z úcastníkov konania nepoziadal o otvorenie pojednávania. 70. Listami z 15. októbra 2007 Súdny dvor vyzval úcastníkov konania, aby zaujali písomné stanovisko, ci sú na úcely vyriesenia sporu relevantné: -- zásady vyplývajúce z uz citovaného rozsudku Komisia/Sytraval a Brink's France, -- pravidlá, ktoré sa uplatnujú v prípade zamietnutia staznosti v rámci konaní týkajúcich sa uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES, ako aj v oblasti antidumpingu. 71. Odvolatelka predlozila svoje odpovede Súdnemu dvoru 21. novembra 2007, Komisia 5. novembra 2007 a Athens Resort Casino 20. novembra 2007. 72. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnuté uznesenie, vyhovel jej návrhom predneseným na prvom stupni a zaviazal Komisiu, ako aj vedlajsieho úcastníka konania, na náhradu trov konania. 73. Komisia a Athens Resort Casino navrhujú zamietnut odvolanie ako nedôvodné a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. B -- Odvolacie dôvody a tvrdenia úcastníkov konania 74. Odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdeniam, ked v bodoch 29 a 30 napadnutého uznesenia rozhodol, ze odlozenie staznosti Komisiou nepredstavuje rozhodnutie. 75. Odvolatelka vysvetluje, ze v oblasti státnej pomoci Komisia prijme rozhodnutie vtedy, ked zaujme konecné a odôvodnené stanovisko ku kvalifikácii oznámeného opatrenia. 76. Spolocnost Athinaďki Techniki, pokial ide o konecnú povahu odlozenia staznosti, tvrdí, ze tá nie je spochybnená moznostou stazovatela predkladat nové dôkazy. 77. Pokial ide o odôvodnenie, tvrdí, ze sporné odlozenie musí byt chápané vo svojom kontexte. V prejednávanej veci Komisia odlozila staznost na základe úvahy, podla ktorej sa pocas zadávania verejnej zákazky neposkytuje ziadna státna pomoc, ak je predmetný postup verejného obstarávania transparentný a nediskriminacný. Strohost Komisie v liste z 2. decembra 2004 bola teda úmyselná, pretoze keby v nom uviedla toto odôvodnenie, bolo by zrejmé, ze odlozenie staznosti má povahu rozhodnutia. Analýza Súdu prvého stupna je teda cisto formálna, pretoze sa viaze na znenie uvedeného listu bez toho, aby prihliadala na jeho rozsah a na kontext veci. 78. Komisia napáda túto argumentáciu. Tvrdí, ze list z 2. decembra 2004 obsahuje len informáciu oznámenú spolocnosti Athinaďki Techniki na základe clánku 20 nariadenia c. 659/1999. Komisia uvádza, ze takáto informacná povinnost bola stanovená, aby sa zabránilo spusteniu rozhodovacieho mechanizmu, ked neexistuje ziadny závazný a konkretizovaný dôkaz. 79. Komisia okrem toho vysvetluje, ze podla clánku 25 nariadenia c. 659/1999 sú rozhodnutia vo veci státnej pomoci adresované clenským státom a ze toto sú rozhodnutia, ktoré môzu byt prípadne napadnuté "príslusnými stranami" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, a nie list, ktorý ich informuje o obsahu tohto rozhodnutia. 80. Komisia takisto uvádza, ze rozlísenie medzi rozhodnutiami a informacnými listami sa opät nachádza v judikatúre, tak v oblasti státnej pomoci, ako aj v oblasti hospodárskej sútaze. 81. Komisia okrem toho poukazuje na to, ze list z 2. decembra 2004 je podpísaný úradníkom institúcie, a nie jedným z jej clenov, a ze neuvádza dôvody odlozenia staznosti. 82. Podla Komisie argumentácia odvolatelky v skutocnosti spocíva v tvrdení, ze dotknutý clenský stát nerespektoval pravidlá v oblasti verejného obstarávania, a ze cielom zaloby bolo obíst to, ze jednotlivec nemôze napadnút odmietnutie zacat konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu. 83. Athens Resort Casino takisto tvrdí, ze list z 2. decembra 2004 nepredstavuje napadnutelný akt pre rovnaké dôvody, aké uviedla Komisia. 84. Okrem toho uvádza, ze zaloba spolocnosti Athinaďki Techniki pred Súdom prvého stupna je neprípustná, pretoze originál tejto zaloby bol prijatý kanceláriou tohto súdu az 18. februára 2005. 85. V odpovedi na otázku polozenú Súdnym dvorom vsetci úcastníci konania uviedli, ze zásady vyplývajúce z uz citovaného rozsudku Komisia/Sytraval a Brink's France sú na úcely tohto sporu relevantné. 86. Odvolatelka dalej uvádza, ze v súlade s týmito zásadami sa má na nu hladiet ako na "príslusnú stranu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a tiez ako na priamo a osobne dotknutú osobu, kedze jej postavenie na trhu je znacne zasiahnuté státnou pomocou oznámenou v staznosti. 87. Odvolatelka takisto uviedla, ze stazovatel v prípade odlozenia jeho staznosti v rámci konania týkajúceho sa uplatnovania clánku 81 ES a 82 ES, ako aj vo veciach antidumpingu, je oprávnený získat odôvodnené rozhodnutie. Odvolatelka tvrdila, ze takéto právo by malo existovat a fortiori v oblasti státnej pomoci, kedze Komisia v tejto oblasti disponuje výlucnou právomocou a zacatie konania vo veci formálneho zistovania nezávisí od posúdenia vhodnosti. 88. Komisia zo zásad vyplývajúcich z uz citovaného rozsudku Komisia/Sytraval a Brink's France vyvodila záver, ze odlozenie staznosti nie je rozhodnutím. 89. Komisia takisto tvrdila, ze práva stazovatelov v rámci konania o uplatnení clánkov 81 ES a 82 ES, ako v oblasti antidumpingu, nemozno pouzit v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, pretoze kazdá oblast má svoje vlastné pravidlá. V tejto súvislosti sa odvolala na rozsudok z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil ( [31]31 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze práva, ktoré stazovatelovi priznáva nariadenie Rady c. 17 ( [32]32 ), nie sú uplatnitelné na clánok 86 ES. ( [33]33 ) 90. Komisia zdôraznila, ze skutocnost, ze zamietnutie stazností v rámci clánkov 81 ES a 82 ES má povahu rozhodnutia, bola judikatúrou vyvodená z nariadení, ktoré kodifikujú konanie v tejto oblasti. ( [34]34 ) Uviedla, ze nariadenie c. 659/1999 neobsahuje porovnatelné ustanovenia. Pripomenula, ze toto nariadenie neupravuje postavenie stazovatelov, a stanovuje, ze adresátom vsetkých rozhodnutí je clenský stát, ktorý vydal predmetné opatrenie. 91. Komisia uviedla, ze jej analýza platí aj pre pravidlá v oblasti antidumpingu. 92. Athens Resort Casino predlozilo rovnaké odpovede ako Komisia. C -- Moje posúdenie 93. Na úvod je potrebné uviest, ze v rozpore s tým, co vyplýva z napadnutého uznesenia, zalobkyna nepodala na Súd prvého stupna návrh na zrusenie listu z 2. decembra 2004, ale návrh na zrusenie odlozenia jej staznosti Komisiou, o ktorom ju Komisia informovala uvedeným listom. 94. Zaloba o neplatnost podaná zalobkynou na Súd prvého stupna sa teda nevztahuje na list z 2. decembra 2004 ako taký, ktorý je naozaj len cisto informatívnej povahy, ako to zdôraznila Komisia, ale na odlozenie staznosti, ku ktorému doslo 2. júna 2004. 95. Rovnako ako odvolatelka zastávam názor, ze toto odlozenie predstavuje napadnutelný akt. Pri tejto analýze vychádzam z troch nasledujúcich bodov, a to jednak z obsahu clánku 20 nariadenia c. 659/1999 chápanom v kontexte ostatných ustanovení tohto nariadenia, dalej z vymedzenia pojmu "napadnutelný akt" v judikatúre, a nakoniec z judikatúry týkajúcej sa práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 1. Clánok 20 nariadenia c. 659/1999 a ostatné relevantné ustanovenia tohto nariadenia 96. Pripomeniem, ze clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Akákolvek zainteresovaná strana môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane." 97. Je zrejmé, ze toto ustanovenie nie je formulované rovnako ako ustanovenia uplatnitelné na vybavenie staznosti v rámci clánkov 81 ES a 82 ES, ako je clánok 7 nariadenia c. 773/2004. ( [35]35 ) Je takisto nesporné, ze nariadenie c. 659/1999 neupravuje osobitné práva stazovatelov ako takých, ale len ak sú zainteresovanými stranami. Takisto sa zdá byt nepopieratelné, ze pravidlá týkajúce sa práv stazovatelov uvedených v nariadeniach, ktoré upravujú vykonanie clánkov 82 ES a 82 ES, ako je nariadenie c. 773/2004, nemôzu byt ako také pouzité v konaní o preskúmaní státnej pomoci, ktoré je predmetom osobitnej kodifikácie. 98. Som vsak toho názoru, ze tieto skutocnosti nepostacujú na preukázanie, ze clánok 20 nariadenia c. 659/1999 sa nutne musí vykladat v tom zmysle, ze odlozenie staznosti vo veci státnej pomoci nepredstavuje rozhodnutie a musí byt len dané stazovatelovi na vedomie, ako to tvrdí Komisia a vedlajsí úcastník konania. 99. Znenie clánku 20 ods. 2 tohto nariadenia a neexistencia práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci musia byt totiz podla mna chápané vo svetle skutocnosti, ze toto konanie, na rozdiel od konania uplatnitelného na vykonanie clánkov 81 ES a 82 ES, spocíva v dialógu medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. 100. Ako som uviedol, aj ked Komisia prijme rozhodnutie na základe staznosti, ktorou sa oznamuje pomoc, ktorá jej nebola oznámená, adresátom tohto rozhodnutia je clenský stát dotknutý opatrením uvedeným v staznosti a nie samotný stazovatel. 101. Vo svetle týchto úvah sa musí clánok 20 ods. 2 druhá veta nariadenia c. 659/1999 chápat v tom zmysle, ze ak sa Komisia na základe informácií, ktoré má k dispozícii, domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, je povinná informovat o tom stazovatela tak, aby mohol prípadne predlozit dodatocné podklady. Dalej v súlade s clánkom 20 ods. 2 tretou vetou tohto nariadenia, ked Komisia prijme rozhodnutie o odlození staznosti, je na úcely riadnej správy vecí verejných povinná poslat kópiu tohto rozhodnutia stazovatelovi, kedze ten nie je jeho adresátom. 102. Okrem toho tento výklad clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 sa zdá byt v súlade s postupom prijatým Komisiou v tejto veci. 103. Podla opisu skutkového stavu v napadnutom uznesení Komisia listom zo 16. septembra 2003 informovala spolocnost Athinaďki Techniki o tom, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú dostatocné dôvody na pokracovanie v skúmaní tejto veci, a poziadala túto spolocnost, aby jej oznámila dodatocné informácie týkajúce sa kazdej inej státnej pomoci, ktorá nesúvisí s verejným obstarávaním vo veci kasína. Potom vzhladom na to, ze takéto informácie neboli oznámené, Komisia dala stazovatelovi listom z 2. decembra 2004 na vedomie, ze z dôvodu nepredlozenia dodatocných informácií odôvodnujúcich pokracovanie v konaní vec administratívne odlozila 2. júna 2004. 104. V tomto stádiu analýzy sa mi zdá, ze clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 mozno vykladat v tom zmysle, ze Komisia je oprávnená odlozit staznost, ktorou sa oznamuje protiprávna státna pomoc, ak nemá k dispozícii dostatocné podklady na rozhodnutie. Obsah tohto ustanovenia vsak podla môjho názoru neumoznuje potvrdit, ze toto odlozenie je aktom, ktorý nemá povahu rozhodnutia. 105. Naopak, ostatné relevantné ustanovenia nariadenia c. 659/1999 svedcia skôr o tom, ze toto odlozenie má povahu rozhodnutia. 106. Clánok 10 ods. 1 tohto nariadenia tak ukladá Komisii povinnost bez zbytocného odkladu preskúmat staznost, ktorá ju informuje o protiprávnej státnej pomoci. Toto ustanovenie takto preberá judikatúru, podla ktorej je Komisia povinná vykonat nálezité a nestranné preskúmanie staznosti. Uz som spomenul, ze táto povinnost môze viest az k ulozeniu povinnosti Komisii preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré neboli výslovne uvádzané stazovatelom. 107. Okrem toho clánok 13 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ze výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 toho istého nariadenia. 108. Iste, tieto dva clánky neupravujú prípad odlozenia staznosti. Tento nedostatok právnej úpravy v clánku 4 nariadenia c. 659/1999 je úplne logický vzhladom na skutocnost, ze tento posledný menovaný clánok vymenúva rozhodnutia, ktoré môzu byt prijaté na základe oznámenia clenského státu. Oznámenie státnej pomoci a konanie o preskúmaní státnej pomoci stanovené nariadením c. 659/1999 majú totiz umoznit dotknutému clenskému státu a príslusným podnikom poznat, ci je zamýslané opatrenie zlucitelné so spolocným trhom a ci môze byt vykonané. V dôsledku toho musí po tomto oznámení nevyhnutne nasledovat rozhodnutie Komisie, ktorým konstatuje, ze oznámené opatrenie nie je státnou pomocou, alebo predstavuje pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, alebo vyvoláva pochybnosti o tejto zlucitelnosti a vyzaduje zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 109. Komisia teda nie je oprávnená odlozit oznámenie clenského státu. Ak je toto oznámenie neúplné, clánok 5 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia musí dotknutý clenský stát poziadat o dodatocné informácie, ktoré potrebuje, a ak sa tieto informácie neposkytnú, oznámenie sa bude povazovat za stiahnuté. 110. Naproti tomu musí byt mozné odlozit staznost, ktorou sa oznamuje protiprávna státna pomoc, v prípade, ak Komisia nemá k dispozícii podklady dostatocné na to, aby rozhodla formou jedného z rozhodnutí vymenovaných v clánku 4 nariadenia c. 659/1999, pretoze stazovatel nemá rovnaké postavenie ako clenský stát, ktorý oznamuje státnu pomoc. 111. Aj ked moznost odlozenia staznosti nie je stanovená v clánku 4 tohto nariadenia, na ktorý odkazuje jeho clánok 13 ods. 1, to nic nemení na tom, ze uvedený clánok 4 a clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 podla môjho názoru potvrdzujú, ze toto odlozenie má povahu rozhodnutia, tým, ze stanovujú, ze kazdá staznost, ktorou sa oznamuje údajne protiprávna státna pomoc, musí byt nálezite preskúmaná, a ze výsledkom tohto preskúmania musí byt rozhodnutie. 112. Zdá sa mi, ze túto analýzu potvrdzuje definícia pojmu "napadnutelný akt" v judikatúre. 2. Pojem napadnutelného aktu v judikatúre 113. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aktmi a rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, sú len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy zalobcu. ( [36]36 ) 114. Je takisto nesporné, ze na úcely urcenia, ci akt vyvoláva takéto úcinky, je potrebné opriet sa o jeho podstatu. ( [37]37 ) 115. V rozsudku zo 16. júna 1994 SFEI a i./Komisia ( [38]38 ), Súdny dvor rozhodol, ze akt odlozenia staznosti zalozenej na clánku 82 ES predstavuje napadnutelný akt pre nasledujúce dôvody. Predovsetkým institúcia, ktorej je priznaná právomoc konstatovat porusenie a ukladat zan sankcie, na ktorú môzu jednotlivci podat staznost, ako je to v prípade Komisie v práve hospodárskej sútaze, nevyhnutne prijíma akt, ktorý vyvoláva právne úcinky, ked ukoncuje konanie, ktoré zacala na základe tejto staznosti. Dalej akt odlozenia staznosti nemozno kvalifikovat ako predbezný alebo prípravný. Totiz na rozdiel od oznámenia, ktoré má poskytnút dotknutým podnikom moznost uviest svoje stanovisko k výhradám vyjadreným Komisiou a ktoré definitívne nestanovuje jej postoj, predstavuje akt odlozenia staznosti posledné stádium konania: po nom nebude nasledovat ziadny dalsí akt, ktorý by bol napadnutelný zalobou o neplatnost. ( [39]39 ) 116. Zdá sa mi, ze tieto dôvody mozno dokonale pouzit na odlozenie staznosti v rámci konania vo veci státnej pomoci. 117. Predovsetkým tak v rámci tohto konania môze jednotlivec podat na Komisiu staznost a Komisia má právomoc skonstatovat porusenie a ulozit zan sankcie, ak sa preukáze, ze oznámené opatrenie skutocne predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 118. Dalej, ak Komisia odlozí staznost, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, nevyhnutne tak prijíma akt, ktorý vyvoláva právne úcinky v tom zmysle, ze týmto odlozením sa ukoncuje predbezné preskúmanie, ktoré musela zacat na základe tejto staznosti v súlade s judikatúrou a clánkom 10 nariadenia c. 659/1999. 119. Napokon je zjavné, ze také odlozenie staznosti, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, akú podala zalobkyna, predstavuje posledné stádium predbezného preskúmania zacatého na základe tejto staznosti. Po tomto odlození, práve tak ako po odlození staznosti zalozenej na clánku 82 ES, nebude nasledovat ziadny dalsí akt, ktorý by bol napadnutelný zalobou o neplatnost. 120. Skutocnost, ze toto odlozenie môze byt opätovne preskúmané, ak zalobkyna predlozí nové dôkazy, nespochybnuje túto analýzu, kedze v prípade nedostatku takýchto dôkazov je predbezné preskúmanie skutocne ukoncené. 121. Vzhladom na dôvody, pre ktoré Súdny dvor priznal odlozeniu staznosti zalozenej na clánku 82 ES povahu napadnutelného aktu, sa mi zdá, ze odlozenie staznosti, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, si zasluhuje rovnakú kvalifikáciu. 122. Táto analýza sa mi zdá odôvodnená tým väcsmi, ze Komisia disponuje výlucnou právomocou v oblasti státnej pomoci a ze státna pomoc je predmetom zásadného zákazu. Videli sme, ze judikatúra na základe toho vyvodila záver, ze táto institúcia má povinnost nálezitého preskúmania kazdej staznosti a je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak sa preukáze, ze oznámené opatrenie predstavuje pomoc, ktorá je alebo by mohla byt v rozpore so spolocným trhom. Pripomenul som, ze tieto povinnosti majú zarucit, aby ziadna státna pomoc, ktorá je v rozpore so spolocným trhom, nemohla byt vykonaná. 123. Z toho vyplýva, ze Komisia svojím rozhodnutím odlozit staznost nevyhnutne rozhodla, ze nie je opodstatnené zacat konanie vo veci formálneho zistovania a ani prijat jedno z dvoch rozhodnutí uvedených v clánku 4 nariadenia c. 659/1999. 124. Okrem toho skutocnost, ze toto odlozenie nebolo v rozpore s ustanoveniami clánku 25 tohto nariadenia formalizované v rozhodnutí dorucenom dotknutému clenskému státu, nemozno uvádzat na podporu tvrdenia, ze uvedené odlozenie nemá povahu rozhodnutia. Táto kvalifikácia musí závisiet od samotnej podstaty skúmaného aktu a nie od respektovania povinností týkajúcich sa jeho oznámenia Komisiou. 125. Napokon zastávam názor, ze uznanie toho, ze odlozenie staznosti, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, má povahu rozhodnutia, je v súlade s judikatúrou týkajúcou sa práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci. 3. Judikatúra týkajúca sa práv stazovatelov v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci 126. Ako sme videli, ak sa Komisia bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, domnieva, ze opatrenie oznámené stazovatelom nepredstavuje státnu pomoc alebo predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, tento stazovatel, pokial je "príslusnou stranou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, má právo napadnút toto rozhodnutie na súde Spolocenstva, aby tak chránil svoje procesné práva. ( [40]40 ) Toto právo podat zalobu, ktoré vyplýva z rozsudkov Cook/Komisia ( [41]41 ) a Matra/Komisia ( [42]42 ), bolo od tej doby opakovane potvrdzované. 127. Zavedením tohto opravného prostriedku Súdny dvor chcel, aby procesné práva zarucené clánkom 88 ods. 2 ES boli predmetom osobitnej ochrany a mohli byt podkladom pre súdne preskúmanie. Rozsírením prístupu do súdnej siene Spolocenstva Súdny dvor tiez posilnil dohlad nad úcinným uplatnovaním práva v oblasti státnej pomoci a umoznil dokonca aj potenciálnemu príjemcovi sporného opatrenia napadnút posúdenie Komisie, podla ktorého zlucitelnost tohto opatrenia so Zmluvou nevyvoláva závazné pochybnosti. 128. Úcinky tejto judikatúry by boli znacne oslabené, ak by stazovatel nebol oprávnený napadnút aj odlozenie svojej staznosti prostredníctvom zaloby o neplatnost. 129. Totiz takéto odlozenie vyvoláva vo vztahu k stazovatelovi úcinky porovnatelné s úcinkami rozhodnutia, ktorým sa konstatuje, ze sporné opatrenie je státnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom alebo ze nepredstavuje státnu pomoc. Odlozenie umoznuje pokracovanie výkonu tohto opatrenia alebo jeho úcinkov bez toho, aby stazovatel mohol predlozit Komisii svoje pripomienky. 130. Vnútorná súdrznost systému zavedeného judikatúrou týkajúcou sa procesných práv teda podla môjho názoru vyzaduje, aby stazovatel mohol napadnút aj posúdenie Komisie, podla ktorého podklady, ktorými Komisia disponuje, nie sú dostatocné na zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Okrem toho záujem o súdny dohlad nad úcinným uplatnovaním práva Spolocenstva v tomto prípade nie je mensí, ako ked Komisia prijme rozhodnutie o kvalifikácii opatrenia alebo jeho zlucitelnosti so Zmluvou. 131. Z toho vyvodzujem, ze odlozenie staznosti sa rovnako ako rozhodnutia prijaté podla clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999 musí povazovat za napadnutelný akt, aby sa stazovatel mohol domáhat respektovania procesných práv, ktoré mu priznáva clánok 88 ods. 2 ES. 132. Napriek tejto analýze Súd prvého stupna v napadnutom rozhodnutí rozhodol, ze nenapadnutelnost tohto odlozenia nezbavuje subjekty prístupu k spravodlivosti v Spolocenstve, kedze stazovatel môze predlozit dodatocné informácie na podporu svojej staznosti. Uviedol, ze v prípade, keby tieto informácie boli dostatocné, bola by Komisia povinná zaujat stanovisko k predmetnému státnemu opatreniu prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, a tak ponúknut stazovatelovi moznost podat zalobu o neplatnost podla clánku 230 stvrtého odseku ES. Súd prvého stupna okrem toho uviedol, ze stazovatel má takisto moznost podat zalobu na necinnost podla clánku 232 tretieho odseku ES. ( [43]43 ) 133. Táto analýza ma nepresvedcila. Moznost stazovatela predlozit Komisii dodatocné podklady a tvrdenie, podla ktorého je Komisia preto povinná prijat rozhodnutie, ak sú tieto informácie dostatocné, neponúkajú rovnocennú ochranu, pretoze jadrom otázky skúmanej v tejto veci je práve súdne preskúmanie posúdenia Komisie, pokial ide o dostatocnost informácií, ktoré má dispozícii. 134. Taktiez obhajoba procesných práv stazovatela v prípade, ze Komisia rozhodla o odlození jeho staznosti, nespadá do pôsobnosti zaloby na necinnost. 135. Ako som uz uviedol, v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, ak je Komisii dorucená staznost, musí mat táto institúcia právo odlozit ju, ak sa domnieva, ze nemá k dispozícii dostatocné podklady na prijatie iného rozhodnutia uvedeného v clánku 4 nariadenia c. 659/1999, aj ked táto moznost nie je výslovne uvedená. 136. Odlozenie staznosti predstavuje teda zaujatie stanoviska, ktorým sa s konecnou platnostou ukoncuje konanie o preskúmaní tejto staznosti. 137. Za týchto podmienok zaloba na necinnost nepredstavuje vhodný opravný prostriedok proti tomuto odlozeniu. V systéme opravných prostriedkov upravených právom Spolocenstva je poslaním zaloby na necinnost súdne skonstatovat opomenutie institúcie Spolocenstva konat, ak je toto opomenutie v rozpore so Zmluvou. ( [44]44 ) Ak pripustíme, ze odlozenie staznosti predstavuje prípustné zaujatie stanoviska v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, tak zaloba na necinnost smerujúca proti tomuto odlozeniu nie je prípustná. ( [45]45 ) Inými slovami, Súd prvého stupna nemôze rozhodnút, ze odlozenie staznosti je zaujatie stanoviska v súlade s nariadením c. 659/1999, a zároven tvrdit, ze takéto odlozenie predstavuje opomenutie konat, ktoré spadá do pôsobnosti zaloby na necinnost. 138. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze vo veci, ktorá dala podnet k uz citovanému rozsudku Air One/Komisia, nebola staznost odlozená a bola práve preskúmavaná. Komisia túto staznost dorucila talianskym orgánom a stanovila im lehotu na odpoved. Táto lehota este neuplynula, ked Air One formálne vyzval túto institúciu, aby zaujala stanovisko na základe clánku 232 ES. 139. Práve vo svetle vsetkých týchto úvah sa domnievam, ze odlozenie staznosti, ktorú podala zalobkyna, Komisiou, predstavuje napadnutelný akt. Odvolanie, ktoré podala zalobkyna, je teda dôvodné a napadnuté uznesenie preto treba zrusit. V -- O dôsledkoch neplatnosti 140. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou statútu Súdneho dvora je Súdny dvor v prípade neplatnosti rozhodnutia Súdu prvého stupna oprávnený sám s konecnou platnostou o spore rozhodnút, ak to stav konania dovoluje. 141. Komisia uviedla druhý dôvod na podporu svojej námietky neprípustnosti zaloby o neplatnost, podanej spolocnostou Athinaďki Techniki, zalozený na oneskorenom podaní zaloby. 142. Som toho názoru, ze Súdny dvor disponuje vsetkými podkladmi potrebnými na rozhodnutie o tomto dôvode. A -- Tvrdenia úcastníkov konania 143. Komisia pripomína, ze kancelária Súdu prvého stupna vo svojom liste z 1. marca 2005 zalobkyni oznámila, ze dnom dorucenia zaloby, na ktorý sa bude prihliadat, je den dorucenia originálu, teda 18. február 2005, z dôvodu, ze exemplár dorucený telefaxom 11. februára 2005 nie je kópiou totoznou s týmto originálom, ako to preukazuje porovnanie podpisov uvedených na kazdom z týchto dokumentov. 144. Komisia podporovaná spolocnostou Athens Resort Casino z toho vyvodzuje, ze zaloba bola podaná po uplynutí lehoty dvoch mesiacov a desiatich dní, pretoze táto lehota zacala plynút od prijatia listu z 2. decembra 2004, teda najneskôr 6. decembra 2004. 145. Komisia a spolocnost Athens Resort Casino takisto uvádzajú, ze zalobkyna implicitne uznala, ze svoju zalobu podala po uplynutí lehoty, ked listom zo 16. marca 2005 poziadala kanceláriu Súdu prvého stupna, aby prihliadala na znenie zaloby dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom 11. februára 2005. 146. Zalobkyna spochybnuje oneskorené podanie svojej zaloby z dôvodu, ze v súlade s judikatúrou prislúcha úcastníkovi konania, ktorý sa odvoláva na oneskorené podanie zaloby, predlozit dôkaz o tom, v ktorý den bol napadnutý akt oznámený. Komisia v prejednávanej veci nepreukázala, v ktorý den sa zalobkyna oboznámila s napadnutým aktom. B -- Moje posúdenie 147. Na rozdiel od Komisie si nemyslím, ze musí byt vyslovená neprípustnost zaloby podanej zalobkynou z dôvodu, ze bola podaná po uplynutí stanovenej lehoty. Túto analýzu zakladám na nasledujúcich úvahách. 148. Je nesporné, ze podla clánku 230 piateho odseku ES musí byt zaloba jednotlivca o neplatnost rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, podaná podla okolností prípadu v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia aktu, od jeho oznámenia zalobcovi, alebo ak akt nebol uverejnený ani oznámený, odo dna, ked sa o nom zalobca dozvedel. Okrem toho podla clánku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa k procesným lehotám pripocíta 10-dnová lehota zohladnujúca vzdialenost. 149. Kedze rozhodnutie o odlození staznosti Komisiou nebolo ani uverejnené, ani oznámené spolocnosti Athinaďki Techniki, ale bolo jej len dané na vedomie listom z 2. decembra 2004, je potrebné vyriesit otázku, ci bola zaloba o neplatnost podaná v lehote dvoch mesiacov a desiatich dní od dorucenia tohto listu. 150. Komisia zakladá svoje tvrdenia na dvoch nasledujúcich bodoch, a to jednak na tom, ze dorucenie listu z 2. decembra 2004, od ktorého zacala plynút lehota na podanie zaloby, sa uskutocnilo najneskôr 6. decembra 2004, a jednak na tom, ze zaloba bola podaná az 18. februára 2005, pretoze na zaslanie zaloby telefaxom 11. februára 2005 nemozno prihliadat. 151. Zastávam názor, ze ziadny z týchto dvoch bodov nemozno prijat. 152. Po prvé na znenie zaloby dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom 11. februára 2005 sa podla mna musí prihliadat na úcely stanovenia dna podania zaloby. 153. Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 21 statútu Súdneho dvora sa konanie pred Súdnym dvorom zacína podaním návrhu adresovaného tajomníkovi, ktorý obsahuje niekolko nálezitostí a musí byt sprevádzaný niekolkými dokumentmi. 154. V súlade s clánkom 43 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí byt originál kazdého podania podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom úcastníka konania. Tento istý clánok v odseku 3 stanovuje, ze pre pocítanie procesných lehôt je rozhodujúci len dátum dorucenia do kancelárie Súdu prvého stupna. 155. Clánok 43 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje moznost dorucit zalobu do tejto kancelárie inými technickými komunikacnými prostriedkami. Stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 az 5, sa den, ked bola kópia podpísaného originálneho podania spolu... dorucená kancelárii faxom alebo inými technickými komunikacnými prostriedkami dostupnými Súdu prvého stupna, povazuje za den dorucenia podania na úcely zachovania procesných lehôt za predpokladu, ze podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v ods. 1 druhom pododseku sa predlozí kancelárii najneskorsie do desiatich dní po tejto skutocnosti. Na túto desatdnovú lehotu sa clánok 102 ods. 2 nepouzije." 156. Clánok 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna teda stanovuje, ze prijatie kópie zaloby zaslanej telefaxom kancelárii Súdu prvého stupna je rovnocenné s dorucením originálu zaloby za predpokladu, ze tento originál je kancelárii Súdu prvého stupna skutocne dorucený do desiatich dní. 157. Okrem toho dodrzanie tejto podmienky logicky vyzaduje, aby znenie dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom bolo kópiou, ktorá je v súlade s neskôr podaným originálnom. Dôlezité je teda to, aby znenie dorucené telefaxom bolo fotografickou kópiou pôvodného znenia a nie dokumentom, ktorý má rovnaký obsah, ale inú formu. 158. Tieto poziadavky sú velmi jasne vyjadrené v Praktických pokynoch pre úcastníkov konania. ( [46]46 ) Bod I A ods. 2 a 3 týchto pokynov tak stanovujú: "V prípade podania elektronickou postou bude uznaná iba naskenovaná kópia podpísaného originálu. Jednoduchý elektronický súbor, súbor podpísaný elektronicky alebo pocítacovo vytvorená imitácia podpisu nesplnajú poziadavky clánku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku.... ... Podla clánku 43 ods. 6 rokovacieho poriadku podanie písomnosti faxom alebo elektronickou postou sa povazuje za den dorucenia podania na úcely zachovania procesných lehôt za predpokladu, ze sa podpísaný originál podania predlozí do kancelárie najneskorsie do desiatich dní po tejto skutocnosti. Podpísaný originál musí byt po podaní kópie bez meskania odoslaný a nemozno ho ani v minimálnej miere menit alebo upravovat. Ak existuje rozdiel medzi podpísaným originálom a predtým podanou kópiou, zohladní sa iba dátum dorucenia podpísaného originálu." 159. Tajomníkovi Súdu prvého stupna prislúcha v súlade s clánkom 7 ods. 1 Pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev ( [47]47 ), dohliadat na dodrziavanie týchto poziadaviek. 160. V prejednávanej veci sa tajomník Súdu prvého stupna domnieval, ze znenie zaloby dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom 11. februára 2005 nie je kópiou totoznou s originálom podaným 18. februára 2005, pretoze podpis nachádzajúci sa na poslednej strane tohto znenia nebol presne na tom istom mieste ako podpis nachádzajúci sa v origináli. 161. Advokát zalobkyne v liste zo 16. marca 2005 vysvetlil, ze tento rozdiel bol dôsledkom toho, ze posledná strana originálu bola pocas odosielania telefaxom poskodená, takze ju musel nahradit. Je nesporné, ze znenie zaloby dorucené 11. februára 2005 nevykazuje v porovnaní s originálom ziadny iný rozdiel, okrem tohto posunutého umiestnenia podpisu advokáta na jej poslednej strane. 162. Na rozdiel od Komisie a Athens Resort Casino zastávam názor, ze podmienka súvisiaca s totoznostou znenia doruceného telefaxom s originálom zaloby podanej do kancelárie Súdu prvého stupna, ktorá vyplýva z clánku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, sa musí povazovat za splnenú. 163. Podla mna sa rozsah tejto podmienky musí posudzovat podla dvoch nou sledovaných cielov, a to vecného a formálneho. 164. Z vecného hladiska je cielom tejto podmienky zarucit, ze moznost podat návrh na zacatie konania na súd Spolocenstva niektorým z nových komunikacných prostriedkov stanovených v clánku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nespochybní kogentnú povahu týchto procesných lehôt ani poziadavky právnej istoty a rovnosti osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktoré majú tieto lehoty zarucit. Je totiz nesporné, ze uvedené lehoty a ich striktné uplatnovanie majú za ciel zarucit právnu istotu a vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. ( [48]48 ) 165. Cielom clánku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je teda umoznit zalobcovi, aby podal zalobu do kancelárie Súdu prvého stupna telefaxom v lehote dvoch mesiacov a desiatich dní bez toho, aby táto moznost v skutocnosti viedla k poskytnutiu dodatocnej lehoty na vylepsenie alebo akúkolvek zmenu zaloby. 166. Podmienka súvisiaca s totoznostou znenia doruceného telefaxom s originálom zaloby podanej do kancelárie Súdu prvého stupna má z formálneho hladiska umoznit tejto kancelárii, ked jej je dorucený originál zaloby, preverit jeho úplnú zhodu so znením doruceným telefaxom, a to jednoduchým rýchlym a povrchným preskúmaním, bez dôkladného skúmania ich obsahu. 167. V prejednávanej veci si vsak nemyslím, ze obycajné posunutie podpisov na znení dorucenom telefaxom a na origináli podanom do kancelárie Súdu prvého stupna ohrozuje tieto dva ciele tejto podmienky. 168. Na jednej strane tento rozdiel sa netýka podstaty zaloby dorucenej v rámci lehoty na podávanie zalôb. Na druhej strane nejde ani o zmenu strojopisového obsahu dokumentu, ktorá by mohla spochybnit totoznost oboch znení a primät kanceláriu Súdu prvého stupna, aby ho podrobne preskúmal od strany ku strane. Obycajné posunutie umiestnenia podpisu na poslednej strane originálu zaloby nie je spôsobilé vyvolat podozrenie o zalobe ako celku. 169. Za týchto podmienok zastávam názor, ze zalobkyna neporusila ustanovenia clánku 43 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a ze na zaslanie znenia zaloby telefaxom 11. februára 2005 sa musí prihliadat na úcely stanovenia dna podania zaloby. Zdá sa teda, ze táto zaloba bola podaná v lehote dvoch mesiacov a desiatich dní nasledujúcich po 2. decembri 2004, takze je prípustná bez ohladu na dátum, ked bol zalobkyni dorucený list Komisie z uvedeného dna. 170. Po druhé predpokladám, ze dátum zaciatku plynutia lehoty dvoch mesiacov a desiatich dní na podanie zaloby nemôze byt stanovený najneskôr na 6. decembra 2004, ako to tvrdí Komisia. 171. Z judikatúry vyplýva, ze úcastníkovi konania, ktorý sa odvoláva na oneskorené podanie zaloby, prislúcha predlozit dôkaz o dni, kedy zacala lehota plynút. ( [49]49 ) Z toho vyplýva, ze ked nie je mozné s istotou urcit den, pocínajúc ktorým bol zalobca presne oboznámený s obsahom a dôvodmi aktu, ktorý napáda, ak tento akt nebol ani uverejnený, ani oznámený, je potrebné sa domnievat, ze lehota na podanie zaloby zacala plynút najneskôr v den, ked mozno preukázat, ze zalobca uz bol takto oboznámený. ( [50]50 ) 172. V prejednávanej veci je zrejmé, ze list z 2. decembra 2004, ktorý informoval zalobkynu o odlození jej staznosti, jej nebol dorucený doporucene s dorucenkou. Den, ked zalobkyna skutocne dostala tento list, teda nie je známy, a zdá sa byt obtiazne presne ho vyvodit z korespondencie dorucenej zalobkynou tajomníkovi Súdu prvého stupna 16. marca 2005. 173. Z toho dôvodu je zaloba o neplatnost podaná spolocnostou Athinaďki Techniki prípustná, a to i za predpokladu, ze by musel byt den podania zaloby stanovený na 18. februára 2005. 174. Vzhladom na tieto úvahy zastávam názor, ze námietka neprípustnosti zaloby vznesená Komisiou musí byt zamietnutá. 175. Takisto vyzývam Súdny dvor, aby vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o návrhoch spolocnosti Athinaďki Techniki smerujúcich k zruseniu rozhodnutia Komisie z 2. júna 2004 týkajúceho sa odlozenia jej staznosti, a aby urcil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. ( [51]51 ) VI -- Návrh 176. Vo svetle predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: -- zrusit uznesenie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 26. septembra 2006, Athinaďki Techniki/Komisia (T-94/05), -- zamietnut ako nedôvodnú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou Európskych spolocenstiev pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev, -- vrátit vec Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev na rozhodnutie o návrhoch spolocnosti Athinaďki Techniki smerujúcich k zruseniu rozhodnutia Komisie z 2. júna 2004 týkajúceho sa odlozenia jej staznosti, -- urcit, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. __________________________________________________________________ ( [52]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [53]2 ) T-94/05, dalej len "napadnuté uznesenie". ( [54]3 ) Dalej len "Athinaďki Techniki" alebo "zalobkyna". ( [55]4 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([56]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 399). ( [57]5 ) Clánok 87 ods. 2 ES cituje státnu pomoc, ktorá je plne zlucitelná so spolocným trhom. Ide o pomoc sociálnej povahy poskytovanú jednotlivým spotrebitelom za predpokladu, ze sa poskytuje bez diskriminácie vo vztahu k pôvodu výrobkov, pomoc urcenú na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami, ako aj pomoc poskytovanú hospodárstvu urcitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Clánok 87 ods. 3 ES cituje státnu pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom. Ide najmä o pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s vysokou nezamestnanostou a pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu. ( [58]6 ) Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [59]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 36 a 38. ( [60]7 ) Clánok 2. ( [61]8 ) Clánok 5 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. ( [62]9 ) Clánok 1 písm. f) nariadenia c. 659/1999. ( [63]10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [64]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 72. ( [65]11 ) Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, [66]6/64, Zb. s. 1141, [67]1162, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, body 73 a 74. ( [68]12 ) Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62. ( [69]13 ) Tamze. ( [70]14 ) Rozsudok z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [71]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34 a citovaná judikatúra. ( [72]15 ) Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64. ( [73]16 ) Tamze, bod 39. ( [74]17 ) Rozsudok z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [75]T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 61. ( [76]18 ) Tamze. ( [77]19 ) Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 45. ( [78]20 ) Rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 36 a citovaná judikatúra. ( [79]21 ) Tamze, bod 34 a citovaná judikatúra. ( [80]22 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 40, ako aj Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35. ( [81]23 ) Rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum uz citovaný, bod 35. ( [82]24 ) Rozsudok z 15. júla 1963, [83]25/62, Zb. s. 197. ( [84]25 ) Tamze, s. 223. Pozri tiez rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37 a citovanú judikatúru. V bodoch 104 az 112 mojich návrhov v spojených veciach Nemecko a i./Kronofrance (C-75/05 P a C-80/05 P, vec v konaní) som vyjadril nesúhlas s týmto obmedzením práva príslusných strán podat zalobu. Uvedené obmedzenie vedie k tomu, ze obhajoba procesných práv sa stáva úcelom samým osebe, aj ked podla mna by mala byt len klúcom, ktorý dáva prístup do súdnej siene Spolocenstva na úcely preskúmania zlucitelnosti dotknutého opatrenia s pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci. ( [85]26 ) Rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37. ( [86]27 ) Pozri k nedávnemu uplatneniu rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [87]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 53 a 54. ( [88]28 ) Air One SpA (dalej len "Air One"), letecká spolocnost vykonávajúca pravidelnú dopravu medzi talianskymi mestami dorucila Komisii listom z 22. decembra 2003 staznost, oznamujúcu státnu pomoc, ktorú talianske orgány protiprávne poskytovali leteckej spolocnosti Ryanair. Po výmene korespondencie Air One formálne vyzvala Komisiu, aby zaujala stanovisko k staznosti v priebehu júna 2004. Dna 5. októbra 2004 podala zalobu na necinnost. ( [89]29 ) Rozsudok Air One/Komisia, uz citovaný, body 30 a 34. ( [90]30 ) Dalej len "Athens Resort Casino". ( [91]31 ) [92]C-141/02 P, Zb. s. I-1283, body 69 az 72. ( [93]32 ) Nariadenie zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky 81 a 82 Zmluvy ([94]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [95]33 ) Rozsudok Komisia/max.mobil, uz citovaný, bod 71. ( [96]34 ) Komisia cituje clánok 6 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES ([97]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). Zdôraznuje, ze tieto práva sú v súcasnosti stanovené v clánku 7 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o zalození ES ([98]Ú. v. ES L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), podla ktorého: "1. Ak Komisia usúdi, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú postacujúce dôvody konat vo veci staznosti, tak informuje stazovatela o svojich dôvodoch a stanoví lehotu, v ktorej môze stazovatel oznámit svoje stanoviská v písomnej forme. Komisia nie je povinná zohladnit ziadne dalsie písomné podanie dorucené po uplynutí danej lehoty. 2. Ak stazovatel oznámi svoje stanoviská v lehote stanovenej Komisiou a písomné podania stazovatela nebudú viest k odlisnému posúdeniu staznosti, tak Komisia staznost zamietne rozhodnutím. 3. Ak stazovatel neoznámi svoje stanoviská v lehote urcenej Komisiou, staznost bude povazovaná za vzatú spät." ( [99]35 ) Pripomeniem, ze toto posledné menované ustanovenie výslovne stanovuje, ze ak Komisia usúdi, ze na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú postacujúce dôvody na konanie vo veci staznosti, informuje o tom stazovatela a stanoví lehotu, v ktorej môze stazovatel oznámit svoje stanovisko. Dalej, ak stazovatel oznámi svoje stanovisko v urcenej lehote a ak jeho pripomienky nevedú k odlisnému posúdeniu staznosti, Komisia staznost zamietne rozhodnutím. ( [100]36 ) Rozsudok z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, [101]C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 25 a citovaná judikatúra. K nedávnemu uplatneniu pozri uznesenie z 21. júna 2007, Fínsko/Komisia, [102]C-163/06 P, Zb. s. I-5127, bod 40. ( [103]37 ) Rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný, bod 27. ( [104]38 ) [105]C-39/93 P, Zb. s. I-2681. ( [106]39 ) Body 27 a 28. ( [107]40 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 40, ako aj Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35. ( [108]41 ) Rozsudok z 19. mája 1993, [109]C-198/91, Zb. s. I-2487. ( [110]42 ) Rozsudok z 15. júna 1993, [111]C-225/91, Zb. s. I-3203. ( [112]43 ) Bod 31 napadnutého uznesenia. ( [113]44 ) Rozsudok z 24. novembra 1992, Buckl a i./Komisia, [114]C-15/91 a C-108/91, Zb. s. I-6061, bod 14. ( [115]45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 1979, GEMA/Komisia, [116]125/78, Zb. s. 3173, bod 21. ( [117]46 ) [118]Ú. v. EÚ L 232, 2007, s. 7. Do týchto pokynov mozno tiez nahliadnut na internetovej stránke http://curia.europa.eu/fr/instit/txtdocfr/index_tpi.htm. ( [119]47 ) [120]Ú. v. EÚ L 232, 2007, s. 1. Do týchto pokynov mozno tiez nahliadnut na internetovej stránke http://curia.europa.eu/fr/instit/txtdocfr/index_tpi.htm. ( [121]48 ) Pozri najmä uznesenie z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, [122]C-242/07 P, Zb. s. I-9757, bod 16 a citovanú judikatúru. ( [123]49 ) Rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, [124]193/87 a 194/87, Zb. s. 1045, bod 46, a uznesenie Súdu prvého stupna z 13. apríla 2000, GAL Penisola Sorrentina/Komisia, [125]T-263/97, Zb. s. II-2041, bod 47. ( [126]50 ) Rozsudok z 10. januára 2002, Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, [127]C-480/99 P, Zb. s. I-265, bod 49. ( [128]51 ) Pozri, pokial ide o trovy konania, rozsudok z 15. mája 2003, Pitsiorlas/Rada a BCE, [129]C-193/01 P, Zb. s. I-4837. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0002 54. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0003 55. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0004 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0005 58. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0006 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0007 61. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0008 62. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0009 63. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0010 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0011 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0012 69. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0013 70. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0014 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0015 73. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0016 74. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0017 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0018 77. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0019 78. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0020 79. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0021 80. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0022 81. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0023 82. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0024 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0025 85. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0026 86. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0027 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0028 89. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0029 90. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0030 91. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0031 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0141&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0032 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 95. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0033 96. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0034 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 99. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0035 100. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0036 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0147&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0163&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0037 104. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0038 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0039&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0039 107. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0040 108. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0041 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0042 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0043 113. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0044 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0015&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0045 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0125&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0046 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:232:TOC 119. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0047 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:232:TOC 121. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0048 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0242&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0049 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0193&locale=SK 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0263&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0050 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0480&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXPUV62R/L96907-7234TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700583201-E0051 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0193&locale=SK