NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 15. mája 2008 ( [1]1 ) Vec C-510/06 P Archer Daniels Midland Co. proti Komisii Európskych spolocenstiev Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec A -- Nariadenie c. 17 B -- Usmernenia III -- Skutkový stav IV -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok V -- Konanie pred Súdnym dvorom VI -- Odvolanie A -- Neprihliadnutie na údajne obligatórne kritérium pre výpocet pokút, konkrétne na kritérium "nevyhnutnosti" pri zvýsení sumy pokuty, a v tejto súvislosti nedodrzanie povinnosti odôvodnenia (prvý a druhý odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 2. Povinnost odôvodnenia v súvislosti s potrebou zvýsenia pokút a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Právne posúdenie B -- Neprihliadnutie na obrat výrobku v rámci EHP ako východiska pre výpocet pokút (tretí odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 2. Tvrdenia úcastníkov konania 3. Napadnutý rozsudok a právne posúdenie C -- Porusenie rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty (stvrtý odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Právne posúdenie D -- Nesprávne právne posúdenie pri urcení trhového vplyvu kartelu (piaty, siesty a siedmy odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 2. Tvrdenia úcastníkov konania 3. Napadnutý rozsudok 4. Právne posúdenie E -- Nesprávne právne posúdenie pri urcení dátumu ukoncenia kartelu (ôsmy, deviaty, desiaty a jedenásty odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 2. Porusenie clánku 81 ES nesprávnym uplatnením pravidiel o ukoncení úcasti na kartelovej dohode a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 3. Porusenie clánku 81 ES v súvislosti so stretnutím v Anaheime a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 4. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa dátumu ukoncenia kartelovej dohody alebo dátumu stiahnutia sa ADM z kartelovej dohody a) Posúdenie dokumentov ostatných úcastníkov kartelovej dohody i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie b) Poznámka pripisovaná Roquette i) Tvrdenia úcastníkov konania ii) Právne posúdenie F -- Nesprávne právne posúdenie pri preskúmaní polahcujúcich okolností ukoncenia porusenia -- nedodrzanie zásady dodrziavania pravidiel, ktoré si orgán sám ulozil (dvanásty odvolací dôvod uvádzaný alternatívne) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Napadnutý rozsudok a právne posúdenie VII -- Trovy konania VIII -- Návrh "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s glukonátom sodným -- Pokuty -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Politika Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze -- Rovnost zaobchádzania -- Obrat, ktorý mozno zohladnit -- Polahcujúce okolnosti" I -- Úvod 1. Táto vec sa týka odvolania, ktoré podala spolocnost Archer Daniels Midland Company (dalej len "ADM" alebo "odvolatelka") proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 27. septembra 2006 vo veci Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01 (dalej len "napadnutý rozsudok"). Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku zamietol zalobu o neplatnost spolocnosti ADM, ktorá v zásade smerovala proti dvom clánkom v rozhodnutí Komisie K(2001) 2931 konecné znenie z o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Zmluvy EHP (COMP/E-1/36.756 -- Glukonát sodný; dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Táto vec sa týka dôsledkov v zásade nespornej úcasti spolocnosti ADM na kartelovej dohode v prvej polovici 90-tych rokov na trhu s glukonátom sodným, konkrétne vo forme cenového kartelu. Do urcitej miery sa podobá veci C-397/03 P Archer Daniels Midland a i./Komisia, ktorá sa týkala kartelovej dohody -- takisto v prvej polovici 90-tych rokov -- na trhu s aminokyselinami, konkrétne lyzínom. ( [2]2 ) 3. Zalobné dôvody, ktoré spolocnost ADM uviedla pred Súdom prvého stupna, z ktorých vsetky sa týkajú stanovenia pokuty, ktorá im bola ulozená, sa týkajú i) toho, ci sa príslusné Usmernenia Komisie ( [3]3 ) k metóde stanovovania pokút (dalej len "usmernenia z roku 1998") v tejto veci uplatnujú; ii) závaznosti porusenia; iii) trvania porusenia; iv) existencie polahcujúcich okolností; v) spolupráce spolocnosti ADM pocas administratívneho konania a vi) dodrziavania práva na obranu. 4. Spolocnost ADM vo svojom odvolaní navrhuje ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku a zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty stanovenej sporným rozhodnutím. 5. Usmernenia z roku 1998 sa síce priamo a formálne nenapádajú, ale opät ( [4]4 ) sú hlavnou témou výhrad. ( [5]5 ) II -- Právny rámec 6. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". A -- Nariadenie c. 17 7. Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (dalej len "nariadenie c. 17") ( [6]6 ), pod názvom "Pokuty" stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10% obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] ods. 1 alebo clánok [82] zmluvy; ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 8. Nariadenie c. 17 bolo nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [7]7 ), ktoré sa podla svojho clánku 45, uplatnuje od . B -- Usmernenia 9. V úvode usmernení Komisie z roku 1998 ( [8]8 ) sa uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10% celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze." 10. Dalej sa vysvetluje, ze nová metóda stanovovania výsky pokuty sa bude pridrzat pravidiel, ktoré budú vychádzat zo základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti. Pravidlá stanovovania pokút pozostávajú z viacerých krokov: 11. Podla casti 1 usmernení z roku 1998 Komisia urcí základnú ciastku pokuty "podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel". V súvislosti s prvým aspektom sa porusenia zaclenia do jednej z troch kategórií: "mierne", "závazné" a "velmi závazné" v závislosti od ich povahy, skutocného dosahu na trh a velkosti relevantného zemepisného trhu, ak je mozné ho merat (cast 1A usmernení z roku 1998). V týchto kategóriách sú stanovené kritériá pre zaradenie jednotlivých porusení. Pokial ide o dlzku trvania, v casti 1B týchto usmernení sa rozlisujú porusenia krátkodobé (vo vseobecnosti kratsie ako jeden rok), strednodobé (vo vseobecnosti jeden az pät rokov) a dlhodobé (vo vseobecnosti viac ako pät rokov). 12. Usmernenia z roku 1998 v castiach 2 a 3 stanovujú, ze po stanovení základnej ciastky treba preskúmat, ci sa táto ciastka má zvýsit z dôvodu pritazujúcich okolností ( [9]9 ) alebo znízit z dôvodu polahcujúcich okolností, vrátane "ukoncenia porusovania akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". ( [10]10 ) Dalsím krokom (cast 4 usmernení z roku 1998) je uplatnenie oznámenia z 18. júla 1996 o neuplatnovaní alebo znízení pokút ( [11]11 ). 13. Cast 5a) usmernení z roku 1998 okrem iného stanovuje: "Je samozrejmé, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná výska zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10% celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17." 14. V roku 2006 boli usmernenia z roku 1998 nahradené novou verziou ( [12]12 ) (dalej len "usmernenia z roku 2006"). Tieto usmernenia sa uplatnujú v tých prípadoch, ak bolo oznámenie o výhradách oznámené po dátume uverejnenia usmernení v Úradnom vestníku (1. septembra 2006). ( [13]13 ) III -- Skutkový stav 15. Z napadnutého rozsudku vyplýva tento skutkový stav: 16. Spolocnost ADM je materskou spolocnostou skupiny podnikov, ktorá pôsobí v odvetví spracovania obilia a olejnatých semien. Na trhu s glukonátom sodným podniká od roku 1990. 17. Glukonát sodný je súcastou chelátových cinidiel, ktoré sú látkami deaktivujúcimi ióny kovov v priemyselných postupoch. Tieto postupy zahrnajú najmä priemyselné cistenie (cistenie flias alebo náradia), úpravu povrchov (antikorózna ochrana, odmastovanie, leptanie hliníku) a cistenie vôd. Chelátové cinidlá sú teda pouzívané v potravinárskom, kozmetickom, farmaceutickom, papierenskom, betonárskom priemysle a aj v iných priemyselných odvetviach. Glukonát sodný sa predáva na celom svete a na svetových trhoch pôsobí viacero konkurencných podnikov. 18. V roku 1995 dosiahol predaj glukonátu sodného na celosvetovej úrovni hodnotu priblizne 58,7 milióna eur, pricom predaj v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahol hodnotu priblizne 19,6 milióna eur. V case rozhodnom vo veci samej bola takmer celá svetová výroba glukonátu sodného ovládaná piatimi podnikmi, konkrétne spolocnostami Fujisawa Pharmaceutical Co. Ltd (dalej len "Fujisawa"), Jungbunzlauer AG (dalej len "Jungbunzlauer"), Roquette Frčres SA (dalej len "Roquette"), Glucona vof (dalej len "Glucona") [spolocný podnik, ktorý az do decembra 1995 spolocne ovládali spolocnosti Akzo Chemie BV, dcérska spolocnost, ktorej 100% obchodných podielov vlastní Akzo Nobel NV (dalej len "Akzo"), a Coöperatieve Verkoop- en Productievereniging van Aardappelmeel en Derivaten Avebe BA (dalej len "Avebe")] a ADM. 19. V marci 1997 americké ministerstvo spravodlivosti informovalo Komisiu, ze po vysetrovaní zameranom na trh lyzínu a kyseliny citrónovej bolo zacaté vysetrovanie takisto v súvislosti s trhom glukonátu sodného. V októbri a decembri 1997 a vo februári 1998 bola Komisia informovaná, ze spolocnosti Akzo, Avebe, Glucona, Roquette a Fujisawa priznali, ze boli úcastníkmi kartelu, v rámci ktorého boli dohodnuté ceny glukonátu sodného a rozdelený predaj tohto výrobku v Spojených státoch a inde. Po dohodách uzatvorených s americkým ministerstvom spravodlivosti americké orgány ulozili pokuty týmto spolocnostiam, ako aj spolocnosti ADM. Pokuta ulozená ADM v súvislosti s kartelom na trhu glukonátu sodného bola zahrnutá v celkovej pokute 100 miliónov amerických dolárov (USD), zaplatenej v rámci konaní týkajúcich sa lyzínu a kyseliny citrónovej. 20. Dna 18. februára 1998 Komisia zaslala ziadosti o informácie hlavným výrobcom, dovozcom, vývozcom a kupujúcim glukonátu sodného v Európe. Táto ziadost nebola urcená ADM. Na základe ziadosti o informácie sa spolocnost Fujisawa skontaktovala s Komisiou a ponúkla jej spoluprácu, v rámci ktorej poskytla písomné stanovisko a spis obsahujúci súhrn histórie kartelu a dalsie dokumenty. V septembri 1998 Komisia vykonala kontroly v priestoroch spolocností Avebe, Glucona, Jungbunzlauer a Roquette. 21. Dna 10. novembra 1998 Komisia zaslala ziadost o informácie spolocnosti ADM. ADM oznámila svoj zámer spolupracovat s Komisiou. V priebehu stretnutia, ktoré sa konalo , ADM odovzdala "prvú cast informácií v rámci [svojej] spolupráce". Vyhlásenie podniku a dokumenty vztahujúce sa na túto vec boli následne Komisii odovzdané . 22. Dna 2. marca 1999 Komisia zaslala ziadosti o podrobné informácie spolocnostiam Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. Tieto spolocnosti listami zo 14., 19. a oznámili, ze sú ochotné spolupracovat s Komisiou, a poskytli jej urcité informácie o karteli. Komisia zaslala ziadosti o dodatocné informácie spolocnostiam ADM, Fujisawa, Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. 23. Dna 17. mája 2000 Komisia na základe informácií, ktoré jej boli oznámené, zaslala oznámenie o výhradách spolocnosti ADM a ostatným spolocnostiam, ktorých sa týkalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "dohoda EHP"). ADM a vsetky ostatné dotknuté spolocnosti odovzdali písomné pripomienky ako odpoved na výhrady uvádzané Komisiou. Ani jeden z týchto úcastníkov konania nepoziadal o vypocutie, ani v podstatnej miere nepopieral skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách. 24. Po zaslaní doplnujúcich ziadostí o informácie spolocnosti ADM a ostatným dotknutým spolocnostiam, Komisia2. októbra 2001 prijala sporné rozhodnutie, ktoré vo výrokovej casti stanovuje: "Clánok 1 [Akzo], [ADM], [Avebe], [Fujisawa], [Jungbunzlauer] a [Roquette] porusili clánok 81 ods. 1 ES a -- v období od 1. januára 1994 -- clánok 53 ods. 1 dohody EHP tým, ze boli úcastníkmi dohody a/alebo zosúladeného postupu v odvetví glukonátu sodného. Porusenie trvalo: -- v prípade [Akzo], [Avebe], [Fujisawa] a [Roquette] od februára 1987 do júna 1995, -- v prípade [Jungbunzlauer] od mája 1988 do júna 1995, -- v prípade [ADM] od júna 1991 do júna 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Akzo] 9 miliónov EUR b) [ADM] 10,13 milióna EUR c) [Avebe] 3,6 milióna EUR d) [Fujisawa] 3,6 milióna EUR e) [Jungbunzlauer] 20,4 milióna EUR f) [Roquette] 10,8 milióna EUR ..." 25. V rozhodnutí Komisia pouzila pri výpocte výsky pokuty metódy uvedené v usmerneniach z roku 1998 a v oznámení o spolupráci. 26. Komisia najskôr urcila základnú ciastku pokuty v závislosti od závaznosti a trvania porusenia. 27. V tejto súvislosti, pokial ide o závaznost porusenia, Komisia najprv konstatovala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia, vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny vplyv na trh glukonátu sodného v EHP a rozsah dotknutého geografického trhu. 28. Komisia následne dospela k záveru, ze je potrebné zohladnit skutocnú ekonomickú schopnost podnikov spôsobit závazné narusenie hospodárskej sútaze a stanovit pokutu vo výske, ktorá by zabezpecila jej dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho Komisia zaradila dotknuté podniky do dvoch kategórií, vychádzajúc z celosvetového obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi, pokial ide o predaj glukonátu sodného v priebehu roka 1995, co bol posledný rok trvania porusenia, pricom tieto údaje úcastníci konania odovzdali Komisii po tom, ako dostali ziadosti o informácie, a Komisia na ich základe vypocítala príslusné podiely týchto podnikov na trhu. Do prvej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného vyssí ako 20%, teda Fujisawa (35,54%), Jungbunzlauer (24,75%) a Roquette (20,96%). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu na 10 miliónov eur. Do druhej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného nizsí ako 10%, teda Glucona (priblizne 9,5%) a ADM (9,35%). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty na 5 miliónov eur, teda pre Akzo a Avebe, ktoré spolocne ovládali spolocnost Glucona, na 2,5 milióna eur pre kazdého z nich. 29. Na zabezpecenie toho, aby na jednej strane mala pokuta dostatocný odrádzajúci úcinok, a aby sa na druhej strane zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú k dispozícii informácie a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lepsie posúdit porusenie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia navyse pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy. V dôsledku toho, zohladnujúc velkost a globálne zdroje dotknutých podnikov, Komisia uplatnila násobný koeficient 2,5 na východiskové sumy pre ADM a Akzo, a tým zvýsila východiskovú sumu, takze v prípade ADM bola stanovená na 12,5 milióna eur a v prípade Akzo na 6,25 milióna eur. 30. Pokial ide o dlzku trvania porusenia v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola okrem toho zvýsená o 10% za rok, teda doslo k zvýseniu o 80% v prípade Fujisawa, Akzo, Avebe a Roquette, o 70% v prípade Jungbunzlauer a o 35% v prípade ADM. 31. Komisia teda stanovila základnú ciastku pokuty na 16,88 milióna eur, pokial ide o ADM. Pokial ide o Akzo, Avebe, Fujisawa, Jungbunzlauer a Roquette, základná ciastka bola stanovená, v príslusnom poradí, na 11,25 milióna eur, 4,5 milióna eur, 18 miliónov eur, 17 miliónov eur a 18 miliónov eur. 32. V druhom rade bola na základe pritazujúcich okolností základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Jungbunzlauer zvýsená o 50% z toho dôvodu, ze táto spolocnost mala úlohu vodcu v rámci kartelu. 33. V tretom rade Komisia preskúmala a odmietla tvrdenia niektorých podnikov, vrátane ADM, podla ktorých sa na tieto podniky mali uplatnit polahcujúce okolnosti. 34. V stvrtom rade, na základe casti B oznámenia o spolupráci Komisia poskytla spolocnosti Fujisawa "velmi velké znízenie" (konkrétne 80%) zo sumy pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade, keby nebola spolupracovala. Okrem toho Komisia dospela k záveru, ze ADM nesplnila podmienky stanovené v casti C tohto oznámenia, aby jej mohlo byt poskytnuté "podstatné znízenie" zo sumy pokuty. Napokon, na základe casti D tohto oznámenia Komisia poskytla "výrazné znízenie" zo sumy pokuty v prípade ADM a Roquette (40% pre kazdú z nich) a v prípade Akzo, Avebe a Jungbunzlauer (20% pre kazdú z nich). IV -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 35. Pät spolocností, ktorým boli ulozené pokuty, vrátane ADM, podalo v roku 2001 zaloby proti spornému rozhodnutiu. Spolocnost ADM podala návrh do kancelárie Súdu prvého stupna 21. decembra 2001. 36. Vo svojom návrhu spolocnost ADM navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa jej týka, alebo aspon v rozsahu, v ktorom konstatuje, ze sa zúcastnovala na porusení po 4. októbri 1994. Okrem toho navrhuje, aby zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa jej týka; alternatívne navrhuje, aby zrusil pokutu alebo podstatne znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Nakoniec navrhuje, aby zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37. Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zamietol zalobu a zaviazal ADM na náhradu trov konania. Podla potvrdenia o dorucení bol rozsudok dorucený ADM 2. októbra 2006. V -- Konanie pred Súdnym dvorom 38. V odvolaní podanom do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006 ( [14]14 ) ADM navrhuje, aby Súdny dvor: i) zrusil rozsudok v rozsahu, v ktorom zamieta zalobu podanú spolocnostou ADM proti rozhodnutiu, ii) zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa týka ADM, iii) alternatívne k bodu ii) zmenil clánok 3 rozhodnutia tak, aby pokuta ulozená ADM bola znízená alebo zrusená, iv) alternatívne k bodu ii) a iii) vrátil vec spät na Súd prvého stupna na rozhodnutie v súlade s právnym názorom Súdneho dvora, v) v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu vlastných trov konania a trov konania ADM v konaní na Súde prvého stupna a na Súdnom dvore. 39. Komisia navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté a aby odvolatelka -- ADM -- bola zaviazaná na náhradu trov konania. VI -- Odvolanie 40. Voci napadnutému rozsudku spolocnost ADM uvádza 12 odvolacích dôvodov. Tieto výhrady, ktoré sa týkajú výsky ulozenej pokuty, boli v odvolaní rozdelené do styroch kategórií podla ich obsahu: porusenie rôznych zásad pri výpocte pokuty, porusenie v súvislosti s kritériom vplyvu kartelu na trh, porusenie v súvislosti s otázkou ukoncenia kartelu a napokon alternatívne porusenie v súvislosti s prihliadnutím na polahcujúce okolnosti. 41. Na úcely preskúmania povazujem za vhodné zoskupit 12 odvolacích dôvodov, ktoré odvolatelka uvádza, inak ako navrhla, a to z dôvodu ich tematickej podobnosti (ktorú v krátkosti uvediem nizsie v jednotlivých bodoch) bez toho, aby doslo k podstatnej zmene poradia, ktoré odvolatelka pri odvolaní zvolila. 42. Odvolacie dôvody zhrniem a preskúmam v týchto siestich tematických okruhoch: a) neprihliadnutie na údajne obligatórne kritérium pre výpocet pokút, konkrétne na kritérium "nevyhnutnosti" pri zvýsení sumy pokuty, a v tejto súvislosti nedodrzanie povinnosti odôvodnenia (prvý a druhý odvolací dôvod); b) neprihliadnutie na obrat výrobku v rámci EHP ako východiska pre výpocet pokút (tretí odvolací dôvod); c) porusenie rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty (stvrtý odvolací dôvod); d) nesprávne právne posúdenie pri urcení trhového vplyvu kartelu (piaty, siesty a siedmy odvolací dôvod); e) nesprávne právne posúdenie pri urcení dátumu ukoncenia kartelu (ôsmy, deviaty, desiaty a jedenásty odvolací dôvod); f) nesprávne právne posúdenie pri preskúmaní polahcujúcich okolností ukoncenia porusenia -- nedodrzanie zásady dodrziavania pravidiel, ktoré si orgán sám ulozil (dvanásty odvolací dôvod uvádzaný alternatívne). 43. Na úvod by som chcela uviest niekolko vseobecných poznámok k rozsahu preskúmania v odvolacom konaní, najmä vzhladom na skutocnost, ze vsetky uvádzané odvolacie dôvody sa koniec koncov týkajú stanovenia výsky pokuty spolocnosti ADM. 44. V zásade sa podla clánku 225 ods. 1 ES a prvého odseku clánku 58 Statútu Súdneho dvora odvolanie pred Súdnym dvorom obmedzuje na právne otázky. V zásade teda nie je mozné opätovne preskúmavat skutkový stav. ( [15]15 ) 45. V súvislosti s pokutami ulozenými podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 treba poznamenat, ze podla clánku 229 ES má Súdny dvor neobmedzenú právomoc. V odvolacom konaní Súdny dvor nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci o výske pokút ulozených podniku z dôvodu porusenia práva Spolocenstva. ( [16]16 ) Aj v tejto súvislosti sa môze preskúmanie týkat len právnych otázok. 46. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania konkretizovaného vo vztahu k clánkom 81 ES a 82 ES, ako aj k clánku 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overenie toho, ci Súd prvého stupna v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. ( [17]17 ) A -- Neprihliadnutie na údajne obligatórne kritérium pre výpocet pokút, konkrétne na kritérium "nevyhnutnosti" pri zvýsení sumy pokuty, a v tejto súvislosti nedodrzanie povinnosti odôvodnenia (prvý a druhý odvolací dôvod) 47. V dalsom texte zhrniem prvé dva odvolacie dôvody: výhradu nedodrzania povinnosti odôvodnenia pokial ide o nevyhnutnost zvýsenia pokút v porovnaní s predchádzajúcou praxou a neprihliadnutie k obligatórnemu kritériu, ktoré údajne vypracoval Súdny dvor v rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia ( [18]18 ) (ktorý odvolatelka uvádza ako rozsudok "Pioneer"). 1. Úvodné poznámky 48. Pokial ide o výpocet pokút, treba mat v prvom rade na pamäti, ze príslusný rámec -- pre cas rozhodný v tejto veci ( [19]19 ) -- je v zásade stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Podla tohto ustanovenia Komisia môze ulozit pokuty podnikom, ktoré porusili clánok 81 ES bud úmyselne alebo z nedbanlivosti. Z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 navyse jednoznacne vyplýva, ze pri stanovovaní výsky pokuty sa prihliada na závaznost a trvanie porusenia. 49. Podla judikatúry Súdneho dvora majú sankcie stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 dvojaký úcel, ktorým je najmä potlácanie protiprávnych cinností ( [20]20 ) a predchádzanie týmto cinnostiam ( [21]21 ). Oprávnenie Komisie -- v súvislosti s jej úlohou dohladu podla clánku 81 ES -- ukladat pokuty podnikom, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porusili clánok 81 ods. 1 ES alebo 82 ES nepozostáva totiz iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov. ( [22]22 ) 50. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obsahuje menej konkrétnych poziadaviek; ako uz bolo uvedené, ide v zásade o kritériá týkajúce sa "závaznosti" a "trvania porusenia". Okrem toho stanovuje hornú hranicu pokuty vo výske 10% obratu za predchádzajúci obchodný rok. V individuálnych prípadoch je urcenie výsky pokuty predmetom volnej úvahy Komisie; na tento úcel sa Komisii výslovne priznáva "siroká volná úvaha" alebo "mimoriadne siroká volná úvaha" ( [23]23 ), ktorá napriek tomu podlieha urcitým pravidlám stanoveným jednak v nariadení c. 17, ako aj takým pravidlám, ktoré vychádzajú zo vseobecných zásad stanovených judikatúrou ( [24]24 ), ktorých dodrziavanie musí Súdny dvor zabezpecovat. 51. V súlade s ustálenou judikatúrou Komisia disponuje takou volnou úvahou pri výbere skutocností, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odrádzajúci vplyv pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat. ( [25]25 ) 52. Ako uz bolo uvedené, urcovanie výsky pokút podlieha neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna a preskúmanie Súdneho dvora je potom obmedzené len na právne otázky. ( [26]26 ) 53. Prijatím rozhodnutia, ktoré bolo základom pre rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia ( [27]27 ), Komisia na konci 70-tych rokov zaviedla prax ukladania vysokých pokút za závazné porusenia hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) Súdny dvor vo svojom rozsudku v uvedenej veci rozhodol v súvislosti so zvysovaním pokút takto: "skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty na urcitej úrovni pri niektorých druhoch porusenia, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto úroven v hraniciach nariadenia c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie realizácie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze naopak vyzaduje, aby Komisia mohla vzdy prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky." ( [29]29 ) 54. Pokial ide o stanovovanie výsky pokút, Komisia v roku 1998 prijala svoje prvé usmernenia -- usmernenia z roku 1998 -- a neskôr usmernenia z roku 2006. Po prijatí usmernení z roku 2006 bola výska ukladaných pokút opät zvýsená. ( [30]30 ) 55. Tieto usmernenia síce v judikatúre nie sú kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by administratíva bola povinná v kazdej situácii dodrziavat, ale napriek tomu sa povazujú za konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Súdny dvor poukázal na to, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzila pri výkone svojej volnej úvahy. Nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú rovnost zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúcené, ze také pravidlá postupu, ktoré majú vseobecnú platnost, môzu za urcitých podmienok a v závislosti od svojho obsahu vykazovat právne úcinky. ( [31]31 ) 56. V judikatúre Súdneho dvora sa usmernenia z roku 1998 posudzovali vzdy priaznivo: skutocnost, ze tieto usmernenia vseobecne a teoreticky stanovujú metódu stanovovania pokút ukladaných podla clánku 15 nariadenia c. 17, poskytuje právnu istotu podnikom. ( [32]32 ) Usmernenia síce nie sú právnym základom pre stanovenie pokuty, ale poskytujú vysvetlenie pri uplatnovaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [33]33 ) A sú zlucitelné nielen s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ale aj so zásadami zákazu retroaktivity, rovnosti zaobchádzania a proporcionality. ( [34]34 ) 2. Povinnost odôvodnenia v súvislosti s potrebou zvýsenia pokút a) Tvrdenia úcastníkov konania 57. Prvé dva odvolacie dôvody sa do znacnej miery prelínajú, a preto ich preskúmam spolocne. 58. S odvolaním na body 38 az 50 napadnutého rozsudku, zalobkyna tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze bez odôvodnenia zamietol tvrdenie spolocnosti ADM, ze na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze ES nie je potrebné zvysovat pokuty ako to vyplýva z usmernení. Vzhladom na také závazné a retroaktívne zvýsenie ako v tomto prípade, je navyse potrebné obzvlást presvedcivé odôvodnenie. O porusenie zákazu retroaktivity v trestnom práve nejde len v tom prípade, ak sa zvýsenie pokút dalo predpokladat. V tomto prípade vsak Komisia nepouzila nevyhnutnost zvýsenia pokuty ako svoje kritérium, ale postupovala výlucne podla clánku 15 nariadenia c. 17. Navyse ani podla samotných usmernení z roku 1998 sa na kritérium nevyhnutnosti zvýsenia pokuty neprihliadalo na úcely uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze ES. 59. Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatelka spája toto tvrdenie o nedostatocnom odôvodnení s dalsím tvrdením, ze okrem toho sa z vecného hladiska nedodrzali kritériá, ktoré Súdny dvor vypracoval v rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia. ( [35]35 ) Súd prvého stupna v tomto prípade uplatnil tieto kritériá nesprávnym spôsobom. Komisia ako zalobný dôvod neuviedla poziadavku uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze, ktorá by odôvodnovala zvýsenie pokút vo vseobecnosti alebo v tomto konkrétnom prípade a Súd prvého stupna tieto poziadavky nepreukázal. 60. Odvolatelka nakoniec doplna svoje dve výhrady odkazom na usmernenia z roku 2006, ktoré sú výsledkom skúseností Komisie v tejto oblasti cinnosti a podla Komisie sú napokon aj najvhodnejsou metódou. Podla odvolatelky je nedostatocné odôvodnenie stanovenej výsky pokút podla usmernení z roku 1998 zrejmé, okrem iného, vzhladom na aktuálne usmernenia z roku 2006. Tvrdí, ze podla týchto usmernení by v prípade ako je tento, výska pokuty predstavovala len 25% sumy, ktorá bola ulozená. Aj keby Komisia uviedla uskutocnovanie politiky hospodárskej sútaze ES ako základ pre zvýsenie pokút, toto zvýsenie by sa podla usmernení z roku 2006 nemohlo povazovat za odôvodnené -- a rovnako ani podla nizsích pokút, ktoré sú v nom stanovené. 61. Komisia zastáva názor, ze oba odvolacie dôvody sú nedôvodné. Druhý odvolací dôvod je neprípustný jednoducho preto, lebo je naformulovaný prílis neurcito a vseobecne; v kazdom prípade sú tvrdenia v zásade rovnaké ako tvrdenia pri prvom odvolacom dôvode. Súd prvého stupna odpovedal v napadnutom rozsudku na tvrdenia odvolatelky týkajúce sa uplatnenia usmernení z roku 1998 v tejto veci. Rozhodol, ze tieto usmernenia sa v zásade v tejto veci uplatnovali a potom preskúmal, ci boli skutocne správne uplatnené z právneho hladiska. Je nelogické a nepotrebné, aby sa vyzadovalo dalsie, dodatocné preskúmanie toho, ci bolo konecné zvýsenie pokút nevyhnutné. b) Právne posúdenie 62. Nesúhlasím s pochybnostami Komisie, pokial ide o prípustnost druhého odvolacieho dôvodu. Odvolatelka zjavne namieta, ze Súd prvého stupna v tomto prípade neuplatnil relevantnú judikatúru, konkrétne kritérium posúdenia vyplývajúce z rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia. ( [36]36 ) 63. Pokial ide o odvolací dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze úcelom tejto povinnosti, kodifikovanej v clánku 253 ES, je zabezpecit na jednej strane, aby sa dotknuté osoby mohli pri obrane svojich práv urcitým a jednoznacným spôsobom zoznámit s dôvodmi prijatých opatrení a na druhej strane, aby súd Spolocenstva mohol na tomto základe vykonávat svoju prieskumnú právomoc. ( [37]37 ) Konkrétny rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od okolností kazdého prípadu. ( [38]38 ) 64. Treba mat napokon na pamäti, ze rozsah povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vztahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania, kedze pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia v tejto súvislosti sa musia nevyhnutne vziat do úvahy skutocnosti, na základe ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze odôvodnenie je alebo nie je dostacujúce. ( [39]39 ) 65. V tomto rámci treba preskúmat, co sa v tejto súvislosti rozumie pod dostatocne urcitým a jednoznacným odôvodnením, aby bolo mozné urcit, ci to v napadnutom rozsudku bolo splnené. 66. Tvrdenie o porusení povinnosti odôvodnenia sa tu vztahuje na kritérium "nevyhnutnosti" pri zvýsení pokút. Odvolatelka zastáva názor, ze povinnost odôvodnenia v tejto súvislosti vyplýva z rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia ( [40]40 ), ktorý cituje. 67. Z analýzy rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia vyplýva, ze Komisia v uvedenej veci odôvodnila zvýsenie sumy pokút: dôvodom zvýsenia pokuty bola povaha porusenia. Zvýsenie pokuty bolo nevyhnutné najmä pre najzávaznejsie porusenia, ktorých hlavným cielom, ako v uvedenej veci, bolo udrzat vysokú úroven spotrebitelských cien. Mnohé podniky pokracovali v konaní, o ktorom vedeli, ze je v rozpore s právom Spolocenstva, z toho dôvodu, ze ich zisk z takého protiprávneho konania prevysoval ciastku ulozenej pokuty. Od takéhoto konania mozno podniky odradit len pokutami, ktoré budú vyssie ako v minulosti. 68. Vo svojom následnom právnom posúdení Súdny dvor odvodil z úlohy dohladu Komisie ( [41]41 ) a najmä z povinnosti, ktorá jej z toho vyplýva, teda z povinnosti usmernovat konanie podnikov na základe pravidiel práva hospodárskej sútaze Spolocenstva ( [42]42 ), "ze pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia sumy pokuty musí Komisia zohladnit nielen osobitné okolnosti danej veci, ale aj kontext, v ktorom sa porusenie stalo, a musí dbat na odrádzajúci úcinok svojej cinnosti, hlavne pri typoch porusení, ktoré osobitne ohrozujú uskutocnenie cielov Spolocenstva" ( [43]43 ). Komisia správne klasifikovala tieto porusenia ako velmi závazné porusenia. Komisia tiez mohla prihliadnut na skutocnost, ze také postupy síce sú uz dlhodobo povazované za protiprávne, napriek tomu sú vsak relatívne casté z dôvodu zisku, ktorý prostredníctvom nich mozno dosiahnut. Komisia bola preto oprávnená zvýsit sumu pokút s cielom posilnit ich odrádzajúci úcinok. ( [44]44 ) Predchádzajúca úroven pokút nebola záväzná do budúcnosti; naopak, riadne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva si vyzadovalo, aby Komisia mohla kedykolvek v rámci obmedzení nariadenia c. 17 upravit túto úroven podla potrieb politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. ( [45]45 ) 69. V súlade s tým preto Súdny dvor posúdil aspekt "nevyhnutnosti zvýsenia pokút", ktorý sa má aj tu preskúmat, podla kritéria "závaznosti porusenia" vyplývajúceho z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Okrem "konkrétnych okolností prípadu" Súdny dvor pri posúdení tohto kritéria prihliadol aj na "okolnosti, za ktorých k poruseniu doslo" a na potrebu zabezpecit odrádzajúci úcinok. Akceptoval pritom vseobecné dôvody politiky hospodárskej sútaze ako vysvetlenie zvýsenia pokút, moznost zvýsenia pokút dokonca povazoval za nevyhnutnú v záujme riadneho uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. 70. Vzhladom na to, ze Súdny dvor v tejto súvislosti od Komisie nevyzadoval, aby predlozila podrobnejsiu analýzu nevyhnutnosti alebo aby poskytla odôvodnenie týkajúce sa individuálneho prípadu, ponechal otázku nevyhnutnosti prakticky na volnú úvahu Komisii ( [46]46 ), ktorá ju má uplatnovat v rámci kritéria "závaznosti porusenia", ktoré vyplýva z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 71. Na túto judikatúru, ktorá bola prijatá v roku 1983 v súvislosti so skorsím rozhodnutím Komisie (to znamená, v dobe, ked este neexistovali usmernenia z roku 1998 ani nic podobné), Súdny dvor nadviazal po nadobudnutí úcinnosti usmernení a prispôsobil ju zmenenej situácii. 72. V najvýznamnejsom rozsudku týkajúcom sa usmernení z roku 1998 Dansk Rřrindustri a i./Komisia ( [47]47 ), Súdny dvor zopakoval svoju judikatúru, ze predchádzajúca úroven pokút nebola záväzná do budúcnosti. ( [48]48 ) Podniky nemohli nadobudnút legitímne ocakávania ani pokial ide o výsku pokút ulozených v minulosti ani pokial ide o metódu ich stanovovania. ( [49]49 ) 73. Súdny dvor tento aspekt zdôraznil v bode 229 uvedeného rozsudku: "Podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti." 74. Súdny dvor dalej jednoznacne v bode 230 uvedeného rozsudku uplatnil uvedenú judikatúru na situácie, na ktoré sa uplatnili usmernenia z roku 1998: "Uvedené platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu vseobecnej platnosti, ako sú napríklad usmernenia." ( [50]50 ) 75. Okrem toho, podla ustálenej judikatúry sa pri posudzovaní kritéria "závaznosti porusenia" musí prihliadat na viacero faktorov, medzi ktoré patrí aj "odrádzajúci úcinok pokút". ( [51]51 ) To platí jednak pre ukladanie pokút pri individuálnych rozhodnutiach, ako aj pre ukladanie pokút pri uplatnení pravidiel postupu vseobecnej platnosti, ako sú napríklad usmernenia z roku 1998. 76. Na základe uvedeného mozno pri skúmaní prvých dvoch odvolacích dôvodov dospiet k medzitýmnemu záveru, ze podla rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia ( [52]52 ), ktorý odvolatelka cituje, Komisia nie je povinná podrobne odôvodnit nevyhnutnost zvýsenia pokút alebo dokonca poskytnút odôvodnenie týkajúce sa konkrétneho prípadu, ktoré by Súd prvého stupna musel vziat do úvahy. Preukázala to aj analýza následnej judikatúry, najmä najvýznamnejsieho rozsudku v súvislosti s usmerneniami z roku 1998 Dansk Rřrindustri a i./Komisia. ( [53]53 ) 77. Na základe uvedených poziadaviek sa musí rozsudok Súdu prvého stupna teraz analyzovat v súvislosti s tvrdením o nedostatocnom odôvodnení. 78. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku ( [54]54 ), v konaní pred Súdom prvého stupna boli otázky súvisiace so zvýsením pokút súcastou základnej otázky, ci sa usmernenia uplatnujú, konkrétne súcastou tvrdení o porusení zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity sankcií. 79. V bodoch 38 az 50 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelka cituje, sa Súd prvého stupna najskôr zaoberal zákazom retroaktivity, najmä vzhladom na usmernenia z roku 1998 ako nástroj politiky hospodárskej sútaze a ich právne úcinky. Následne poukázal na to, ze najvýznamnejsou zmenou, ktorú usmernenia priniesli, je metóda urcovania pokút na základe tarifikácie. ( [55]55 ) V bodoch 44 az 46 zopakoval judikatúru, ktorá tu uz bola podrobne uvedená ( [56]56 ) a podla ktorej Komisii nemozno zabránit, aby zvýsila úroven pokuty oproti úrovni, ktorú stanovila v minulosti, v hraniciach, ktoré stanovuje nariadenie c. 17 a ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a to jednak v súvislosti s individuálnymi rozhodnutiami, ale aj v tých prípadoch, ak k zvýseniu dôjde uplatnením pravidiel postupu vseobecnej platnosti, akými sú napríklad usmernenia, v konkrétnych prípadoch. V bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna napokon uvádza: "s výnimkou vývoja uvedeného v bode 99 a nasl. nizsie, ADM teda v podstate neprávom uviedol, ze zvýsenie úrovne pokút Komisiou v kontexte kartelu je zjavne neproporcionálne k cielu zabezpecit realizáciu politiky hospodárskej sútaze." 80. Uvedený bod 99 a nasl. obsahujú preskúmanie zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality. Úvahy Súdu prvého stupna sa týkajú stanovenia pokuty na základe závaznosti a trvania porusenia, najmä pokial ide o význam trhového faktora. Je pravdou, ze uvedené body neobsahujú výslovné úvahy o nevyhnutnosti zvýsenia pokuty. Uvedená analýza vsak naznacuje, ze v súlade s ustálenými poziadavkami ( [57]57 ), Súd prvého stupna preskúmal otázku zvýsenia úrovne pokút v súvislosti s kritériom "závaznosti porusenia". 81. Na základe vsetkých týchto úvah Súd prvého stupna v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora správne preskúmal kritérium "nevyhnutnosti zvýsenia úrovne pokút" vyplývajúce z rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia ( [58]58 ) v rámci kritéria "závaznosti porusenia" a toto kritérium nespojil s dodatocnou poziadavkou odôvodnenia, ktorá by presahovala rámec usmernení z roku 1998. Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia dokazuje, ze tomu nebránil ani zákaz retroaktivity v trestnom práve. 82. Okrem toho treba poukázat na to, ze oba preskúmavané odvolacie dôvody v skutocnosti spochybnujú, aj ked to odvolatelka výslovne neuviedla, zákonnost metódy výpoctu pokút podla usmernení z roku 1998. Súdny dvor vsak uznal zlucitelnost týchto usmernení s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 so zákazom retroaktivity, rovnostou zaobchádzania a zásadou proporcionality. ( [59]59 ) 83. Keby sa navyse vyzadovalo, aby sa v kazdom individuálnom rozhodnutí nanovo a vo vztahu ku konkrétnemu prípadu odôvodnovala vseobecná a teoretická politika vychádzajúca z usmernení, v zásade by to znamenalo, ze by sa úplne ignorovali metódy výpoctu stanovené v usmerneniach. ( [60]60 ) 84. Len na okraj by som napriek tomu chcela poznamenat, ze bez ohladu na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej je metóda výpoctu pokút podla usmernení z roku 1998 zlucitelná s poziadavkami clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ( [61]61 ), kritika tejto metódy, najmä z dôvodu nedostatocnej transparentnosti, neutíchla ( [62]62 ), aj ked v aplikacnej praxi mozno zaznamenat urcitú systematizáciu ( [63]63 ). Po nadobudnutí úcinnosti usmernení z roku 2006 mnohé kritické výhrady stratili svoj význam, pretoze metóda sa zmenila; týka sa to najmä zaclenenia porusení v casti 1A usmernení z roku 1998 do jednej z kategórií "mierne", "závazné" a "velmi závazné" porusenie, tzv. tarifikácie ( [64]64 ). Skutocnost, ze Komisia má naozaj siroký priestor pre volnú úvahu vsak zostala bez zmeny. ( [65]65 ) Podla clánku 229 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 Súdny dvor síce má neobmedzenú právomoc preskúmavat túto volnú úvahu ( [66]66 ), ale napriek tomu je ziaduce, aby pri správnej volnej úvahe existovali jednoznacné kritériá pre posúdenie pokút ( [67]67 ). 85. V súvislosti s tvrdením odvolatelky, ze by sa mali uplatnit usmernenia z roku 2006, treba dodat, ze neexistuje nijaký dôvod nato, aby sa popri usmerneniach z roku 1998 uplatnili aj usmernenia z roku 2006, ktoré ich neskôr nahradili, a aby sa zvýsenie posudzovalo na základe usmernení z roku 2006 ( [68]68 ). Sporné rozhodnutie Komisie bolo prijaté 2. októbra 2001. V tom case platili usmernenia z roku 1998. Usmernenia z roku 2006 sa na prípady kartelov zacali uplatnovat az od , a preto sú v tomto odvolacom konaní nepodstatné. 86. Nemôzu ani spätne objasnovat volnú úvahu Komisie v ocakávaní neskorsej zmeny jej politiky. 87. A napokon, ak by ich Súdny dvor vzal do úvahy, viedlo by to len k tomu, ze súd rozhodujúci o odvolaní by svojím posúdením nahradil posúdenie Súdu prvého stupna z dôvodu rovnosti. ( [69]69 ) 88. Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodol v súlade s poziadavkami judikatúry Súdneho dvora a poskytol dostatocne jasné a urcité odôvodnenie svojho rozhodnutia. Navrhujem preto, aby sa prvý a druhý odvolací dôvod zamietli ako nedôvodné. B -- Neprihliadnutie na obrat výrobku v rámci EHP ako východiska pre výpocet pokút (tretí odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 89. Treba poukázat na ustálenú judikatúru, podla ktorej metóda výpoctu stanovená v usmerneniach, pokial sú jej východiskovou sumou základné ciastky, ktoré nie sú urcené na základe relevantného obratu, nie je v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [70]70 ) 90. Najvýznamnejsia zmena v usmerneniach z roku 1998 oproti predchádzajúcej praxi spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii pokút, aj ked relatívnej a pruznej. ( [71]71 ) 91. Výraz "obrat" je v uvedených usmerneniach pouzitý len v súvislosti so zohladnením 10% hranice celkového obratu podniku podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ( [72]72 ). Na druhej sa tam vsak nachádzajú implicitné odkazy, ktoré okrem iného súvisia s obratom podnikov. ( [73]73 ) Usmernenia teda nevylucujú, aby sa obrat zohladnil nielen ako horná hranica, ale aj pri výpocte pokút. Obrat, aj ked predstavuje "uzitocnú a dôlezitú informáciu o hospodárskej sile podniku (celkovom obrate) a dosahu jeho správania na hospodársku sútaz (obrate na relevantnom trhu)" ( [74]74 ), predstavuje totiz iba jedno z mnohých kritérií hodnotenia, ktoré má Komisia k dispozícii. ( [75]75 ) 2. Tvrdenia úcastníkov konania 92. V tomto odvolacom dôvode spolocnost ADM namieta obrat na relevantnom trhu, ktorý Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala ako "celosvetový" obrat výrobku, zatial co odvolatelka povazuje za relevantný obrat výrobku v rámci "EHP". 93. Odvolatelka poukazuje najmä na body 75 az 81 napadnutého rozsudku a namieta, ze Súd prvého stupna porusil právne zásady platné pre výpocet pokút, a tým umoznil, aby Komisia v spornom rozhodnutí úplne ignorovala relevantný obrat výrobku v rámci EHP ako nálezité východisko pre výpocet pokuty. Komisia sa totiz dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v spornom rozhodnutí nepouzila obrat výrobku v rámci EHP bud ako východisko pre výpocet pokuty alebo v ktorejkolvek inej fáze. V dôsledku toho je pokuta ovela vyssia ako obrat výrobku v rámci EHP. ( [76]76 ) 94. Odvolatelka uznáva, ze v bode 78 napadnutého rozsudku sú správne zhrnuté zásady pre stanovovanie pokút. Tvrdí vsak, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje zistenia v prejednávanej veci neuplatnil. 95. Odvolatelka tvrdí, ze v usmerneniach z roku 2006 sa stanovuje, ako sa má obrat výrobku v rámci EHP pouzit ako nálezité východisko pre posúdenie ujmy spôsobenej na hospodárskej sútazi na relevantnom trhu výrobku v rámci Spolocenstva a relatívny význam úcastníkov kartelu vo vztahu k dotknutému výrobku. Keby sa bola pouzila uvedená metóda, spolocnosti ADM by sa ulozila len nepatrná cast spornej pokuty. 96. Komisia zdôraznuje, ze len Súd prvého stupna má právomoc preskúmat, ako Komisia posúdila závaznost protiprávneho konania v kazdom individuálnom prípade. ( [77]77 ) Súd prvého stupna prihliadol na vsetky relevantné faktory v súlade s právom a odpovedal na vsetky tvrdenia spolocnosti ADM. Odvolací dôvod by sa preto mal zamietnut. 3. Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 97. V bodoch 75 az 81 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelka cituje, Súd prvého stupna preskúmava zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality v tom rozsahu, v akom ulozená pokuta presahuje obrat spolocnosti ADM v predaji uvedeného výrobku v EHP pocas trvania kartelovej dohody, a zamieta ho. V bodoch 76 a 77 odkazuje na ustálenú judikatúru o posúdení závaznosti porusenia a poukazuje na to, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, aj ked je dôlezité, aby sa ani jednému z týchto císelných údajov nepripisovala neprimeraná dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, pretoze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. 98. V bodoch 78 a 79 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze obrat relevantného výrobku je iba jedným z viacerých kritérií, ktoré treba zohladnit. ADM, Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti ADM by obmedzenie posúdenia súvislosti medzi ulozenou pokutou a obratom predmetného výrobku na úcely posúdenia jej primeranosti znamenalo skôr prisúdenie neprimeraného významu tomuto kritériu. 99. V bode 80 sa uvádza: "v kazdom prípade, samotná skutocnost uvádzaná ADM, ze ulozená pokuta prekracuje výsku obratu dosiahnutého v EHP predajom tohto výrobku v priebehu obdobia, ktorého sa týka kartel, alebo ho prekracuje podstatným spôsobom, nepostacuje na preukázanie, ze pokuta je neproporcionálna. V skutocnosti je potrebné posúdit primeranost tejto úrovne pokuty v závislosti od súboru kritérií, ktoré musí Komisia zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, konkrétne samotnú povahu porusenia, jeho skutocný dopad na relevantný trh a rozsah geografického trhu. Opodstatnenost Rozhodnutia vzhladom na niektoré z týchto kritérií je preskúmaná nizsie, sledujúc pritom tvrdenia ADM." 100. Je teda zjavné, ze na úcely posúdenia významu tejto výhrady odvolatelky nestací preskúmat len namietané body 75 az 81 napadnutého rozsudku. 101. Pre lepsie pochopenie treba v prvom rade vychádzat z toho, co Súd prvého stupna odvodil zo sporného rozhodnutia, pokial ide o otázky, o ktorých sa tu diskutuje. V tejto súvislosti sa v bode 59 napadnutého rozsudku k posúdeniu závaznosti porusenia Komisiou uvádza: "Na úcely posúdenia týchto prvkov sa Komisia rozhodla vychádzat z obratov, ktoré dotknuté strany dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, ze 'kedze [trh s glukonátom sodným je] globálny, tieto obraty [dávali] vernejsí obraz o kapacite zúcastnených podnikov spôsobit významnú skodu iným subjektom na spolocnom trhu a/alebo v EHP` ... Komisia dodala, ze podla nej je táto metóda potvrdená skutocnostou, ze islo o celosvetový kartel, ktorého predmetom bolo najmä rozdelenie trhov na celosvetovej úrovni a zamedzenie hospodárskej sútazi v urcitých castiach na trhu EHP. Navyse sa domnievala, ze celosvetový obrat úcastníka kartelu poskytuje takisto predstavu o jeho príspevku k efektívnosti kartelu v jeho celku alebo naopak o nestabilite, ktorou by sa vyznacoval, ak by sa ho uvedený úcastník nezúcastnil ...". 102. V bodoch 82 az 87 napadnutého rozsudku dalej Súd prvého stupna dospel k záveru, ze usmernenia nestanovujú, ze obraty dotknutých podnikov -- ci uz celkový obrat alebo obrat relevantného výrobku -- predstavujú východiskový bod pre výpocet pokút a uz vôbec nie, ze tieto kritériá sú jedinými relevantnými kritériami pre posúdenie závaznosti porusenia. Komisia vsak môze na obrat prihliadnut ako na jeden z relevantných faktorov, najmä ak upraví výsku pokuty s cielom zabezpecit dostatocný odrádzajúci úcinok v súlade s tretím az siestym odsekom casti 1 A usmernení z roku 1998. 103. Na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, z bodov 378 az 382 rozhodnutia Komisie vyplýva, ze Komisia v skutocnosti zohladnila obrat relevantného výrobku, ktorý dotknuté podniky v tejto súvislosti získali. Aby mohla rozdielne posúdit dotknuté podniky, vychádzala z ich celosvetového obratu glukonátu sodného pocas posledného roku porusenia, teda v roku 1995. 104. V bode 87 napadnutého rozsudku sa stanovuje: "v prejednávanom prípade ide o kartel zdruzujúci podniky ovládajúce takmer vsetky podiely na trhu s relevantným výrobkom na celosvetovej úrovni. Okrem toho je kartel zalozený na urcovaní cien a na rozdelení trhu pridelením predajných kvót. V takomto prípade sa Komisia môze v rámci rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi, ako urobila v prejednávanom prípade, oprávnene opriet o obraty, ktoré clenovia tohto kartelu dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni. Kedze úcelom tohto rozdielneho zaobchádzania je zhodnotit efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov spôsobit skodu hospodárskej sútazi svojím protiprávnym správaním, a teda zohladnit ich osobitnú váhu v rámci kartelu, Komisia neprekrocila svoj siroký rozsah volnej úvahy, ked usúdila, ze podiel jednotlivých clenov kartelu na svetovom trhu je vhodným opisným ukazovatelom." 105. Vo svojom dalsom preskúmaní v bodoch 113 a 114 sa Súd prvého stupna zaoberá tvrdením o nezohladnení obratu výrobku v EHP. V súvislosti s posúdením, ci doslo k poruseniu rovnosti zaobchádzania v porovnaní s rozhodnutím Fosfáty zinku ( [78]78 ), ktorý zalobkyna na porovnanie cituje, Súd prvého stupna v bode 113 okrem iného uvádza, ze "okolnosti kartelu, ktoré sú predmetom Rozhodnutia, sú odlisné od tých, ktoré sa vyskytovali v rozhodnutí nazývanom Fosfáty zinku. V skutocnosti kartel na trhu fosfátov zinku pokrýval len územie EHP, kým kartel týkajúci sa glukonátu sodného sa týkal celosvetového trhu." V bode 114 Súd prvého stupna dalej okrem iného uvádza, ze "základná ciastka stanovená Komisiou za porusenie, ktorého sa dopustil ADM v prejednávanom prípade, je primeraná vzhladom na celok okolností uvedených Komisiou v Rozhodnutí a vzhladom na posúdenie niektorých z týchto okolností v tomto rozsudku". 106. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia odvolatelky, Súd prvého stupna nielenze zhrnul relevantné zásady, ale výsledné zistenia aj v predmetnom prípade uplatnil. Odpovedal tak na tvrdenie v súvislosti so zohladnením obratu výrobku v EHP ( [79]79 ), a pritom ho v súlade s právom povazoval len za jedno z viacerých kritérií. Následne vysvetlil, ze (a preco) obrat úcastníkov kartelu z celosvetového predaja glukonátu sodného je vhodným východiskovým bodom pre výpocet pokuty, a tým aj výslovne objasnil, preco sa ako východiskový bod nepouzil obrat relevantného výrobku v EHP. Súd prvého stupna sa teda v právom pozadovanom rozsahu vysporiadal s tvrdením odvolatelky. 107. Napokon posúdenie Súdu prvého stupna, ze "základná ciastka stanovená Komisiou za porusenie, ktorého sa dopustil ADM v prejednávanom prípade, je primeraná vzhladom na celok okolností uvedených Komisiou v Rozhodnutí a vzhladom na posúdenie niektorých z týchto okolností v tomto rozsudku" nemozno v tomto odvolacom konaní preskúmat. ( [80]80 ) 108. Ako odpoved na opätovný pokus spolocnosti ADM o uplatnenie usmernení z roku 2006 ako korektívu usmernení z roku 1998 treba este raz uviest, ze usmernenia z roku 2006 sú v tejto veci irelevantné. ( [81]81 ) 109. Na základe uvedeného by sa tento odvolací dôvod mal vyhlásit za neprípustný v tom rozsahu, v akom je jeho cielom zabezpecenie opätovného posúdenia pokuty, a vo zvysnej casti za nedôvodný. C -- Porusenie rovnosti zaobchádzania pri výpocte pokuty (stvrtý odvolací dôvod) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 110. Odvolatelka s odvolaním sa na body 107 az 113 napadnutého rozsudku namieta, ze Súd prvého stupna porusil rovnost zaobchádzania, ked konstatoval, ze objektívne rozdiely odôvodnujú rozdiely vo výske pokút vo vztahu k priamo porovnatelnej veci Fosfáty zinku. ( [82]82 ) 111. Po prvé, rozsudky, ktoré Súd prvého stupna cituje v bodoch 108 az 110 sú irelevantné. Podla ustálenej judikatúry, najmä podla bodu 209 rozsudku Dansk Rřrindustri, Komisia porusuje usmernenia, ak sa po ich prijatí od nich odkloní bez uvedenia odôvodnenia. 112. Po druhé, Súd prvého stupna neurcil ani jediný relevantný faktor, na základe ktorého by sa veci Fosfáty zinku a Glukonát sodný od seba odlisovali, pokial ide o aspekty, na ktoré Komisia prihliadla vo svojom rozhodnutí o pokute. Pri výpocte základnej výsky pokuty Komisia v oboch veciach zohladnila zhodné faktory. Na rozdiel od toho, co tvrdil Súd prvého stupna, pri výpocte základnej ciastky sa nepouzil celosvetový obrat. Az v neskorsej fáze sa vo veci Glukonát sodný celosvetový obrat zohladnil ako kritérium pre rozdelenie do troch skupín so zretelom na odrádzajúci úcinok. Pokuta, ktorá bola stanovená v spornom rozhodnutí, diskriminuje spolocnost ADM v porovnaní s pokutou stanovenou vo veci Fosfáty zinku. 113. ADM napokon namieta, ze Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci v bode 114 napadnutého rozsudku konstatoval na základe faktorov, ktoré Komisia zohladnila, ze pokuta je primeraná. ( [83]83 ) Túto konstatáciu môze Súdny dvor výnimocne preskúmat z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Aj keby sa posúdili len tie faktory, z ktorých vychádzala Komisia pri svojom rozhodnutí, ako to urobil Súd prvého stupna, prijal by sa záver, ze táto vec je priamo porovnatelná s vecou Fosfáty zinku. Súd prvého stupna nevymedzil nijaký dalsí dodatocný relevantný faktor, v dôsledku ktorého by nastal iný výsledok. ADM dalej uvádza, ze Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci nemôze porusit rovnost zaobchádzania a umoznit Komisii, aby spolocnosti ADM ulozila diskriminacnú pokutu, zatial co k ostatným podnikom by takto nepristupovala. Napokon, ak Súd prvého stupna konstatoval dodatocný relevantný faktor, ktorý v tomto prípade odôvodnoval vyssiu pokutu, mal ho dostatocne presne vymedzit. V tejto súvislosti je nedostatocné odôvodnenie, ktoré len odkazuje na vsetky faktory, ktoré Komisia posúdila vo svojom rozhodnutí. 114. Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna sa vo svojom rozhodnutí nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Predovsetkým odvolatelka samotná v konaní na prvom stupni nepredlozila dostatocné dôkazy na preukázanie toho, v ktorých konkrétnych ohladoch je táto vec porovnatelná s rozhodnutím Fosfáty zinku a ako presne bola porusená rovnost zaobchádzania. 2. Právne posúdenie 115. Rovnost zaobchádzania je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá sa preto v konaní podla clánku 81 ES musí dodrziavat. 116. Podla ustálenej judikatúry rovnost zaobchádzania vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [84]84 ) 117. Pokial sa teda odvolatelka odvoláva v súvislosti s porusením rovnosti zaobchádzania na situáciu v inom kartele a na rozhodnutie Komisie v súvislosti s takou situáciou, treba poukázat na to, ako to urobil aj Súd prvého stupna v bodoch 108 az 112 napadnutého rozsudku, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajnej diskriminácie, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké. ( [85]85 ) 118. Za týchto okolností zostávalo na odvolatelke, aby pred Súdom prvého stupna preukázala, preco bola situácia, na ktorú sa odvolávala, porovnatelná v zmysle uvedenej judikatúry. 119. Bez toho, aby to odvolatelka namietala, napadnutý rozsudok obsahuje zhrnutie jej vyjadrenia pred Súdom prvého stupna, ktoré znie takto: "Uvádza totiz, ze hoci tieto dve veci sú scasti súbezné a ze sú porovnatelné nielen z hladiska velkosti predmetných trhov, ale aj z hladiska závaznosti a dlzky trvania porusenia, Komisia vzala do úvahy obmedzenú velkost trhu fosfátu zinku v Európe a v druhej uvedenej veci stanovila celkovú pokutu na 11,95 milióna eur (alebo 75% celkovej výsky predaja predmetného výrobku) oproti 40 miliónom eur celkovej pokuty vo veci týkajúcej sa glukonátu sodného (co znamená viac ako 200% predaja predmetného výrobku v EHP). Okrem toho ADM uvádza, ze vo veci nazvanej "Fosfáty zinku" základná ciastka bola stanovená na 3 milióny eur v prípade podnikov, ktoré mali podiel na trhu väcsí ako 20%, a na 0,75 milióna eur v prípade podniku, ktorý mal trochu mensí podiel na trhu. Pripomína, ze v prípade glukonátu sodného Komisia stanovila východiskovú sumu pre výpocet pokuty na 10 miliónov eur v prípade podnikov, ktorých podiel na trhu bol vyssí ako 20%, a na 5 miliónov eur v prípade tých, ktoré mali trocha mensí podiel na trhu." ( [86]86 ) 120. Súd prvého stupna na toto vyjadrenie odpovedal v napadnutých bodoch 113 a 114: "113 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, prima facie, ze okolnosti kartelu, ktoré sú predmetom Rozhodnutia, sú odlisné od tých, ktoré sa vyskytovali v rozhodnutí nazývanom "Fosfáty zinku". V skutocnosti kartel na trhu fosfátov zinku pokrýval len územie EHP, kým kartel týkajúci sa glukonátu sodného sa týkal celosvetového trhu. Okrem toho na rozdiel od tohto prípadu sa kartel na trhu fosfátov zinku týkal len podnikov relatívne obmedzenej velkosti. Celosvetový obrat predmetných podnikov v rozhodnutí nazývanom "Fosfáty zinku" bol teda za rok 2000 medzi 7,09 a 278,8 milióna eur, kým v tomto prípade bol celosvetový obrat predmetných podnikov za rok 2000 medzi 314 miliónmi a 14,003 miliardy eur, z toho 13,936 miliardy eur v prípade ADM. 114 V kazdom prípade, aj keby vsetky relevantné okolnosti na úcely urcenia príslusnej sumy pokuty vo veci, ktorá bola predmetom rozhodnutia nazývaného "Fosfáty zinku", mohli byt povazované za porovnatelné s tými, o ktoré ide v prejednávanom prípade, Súd prvého stupna sa domnieva, v súlade so svojou plnou rozhodovacou právomocou, ze základná ciastka stanovená Komisiou za porusenie, ktorého sa dopustil ADM v prejednávanom prípade, je primeraná vzhladom na celok okolností uvedených Komisiou v Rozhodnutí a vzhladom na posúdenie niektorých z týchto okolností v tomto rozsudku." 121. V prvom z uvedených dvoch bodov Súd prvého stupna v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia spolocnosti ADM. Okrem toho treba v súvislosti s prejednávanou vecou poznamenat, ze odvolatelka -- ako vyplýva z jej vyjadrenia v napadnutom rozsudku -- nepodala ucelenejsie vysvetlenie toho, v akých konkrétnych ohladoch by sa oba prípady mali povazovat za porovnatelné, pokial ide o rozsah relevantných trhov a závaznost a trvanie porusenia. 122. Pokial ide o posúdenie, ktoré Súd prvého stupna urobil v druhom uvedenom bode, treba nakoniec poznamenat, ze Súdny dvor nemôze z dôvodu rovnosti nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci o výske pokút. ( [87]87 ) 123. Treba napokon poukázat na to, ze súvislost s rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia ( [88]88 ), na ktorú odvolatelka poukazuje, nevedie k ziadnemu výsledku. Odvolatelka tvrdila, ze Komisia porusuje usmernenia, ak sa od nich odchýli bez odôvodnenia. Odvolatelka nepreukázala súvislost medzi týmto tvrdením a rovnostou zaobchádzania vo vztahu k prípadu Fosfáty zinku. 124. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tento odvolací dôvod ako nedôvodný. D -- Nesprávne právne posúdenie pri urcení trhového vplyvu kartelu (piaty, siesty a siedmy odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 125. V casti 1A usmernení z roku 1998 sa na úcely stanovenia základnej ciastky rozlisuje medzi troma kategóriami závaznosti porusenia, ku ktorým sú priradené rôzne základné sumy, pricom ide o kategórie "mierne", "závazné" a "velmi závazné" porusenie. Suma je urcená na základe viacerých kritérií, medzi inými aj "skutocného dosahu na trh, ak je mozné ho merat". 126. V tejto súvislosti odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o stanovenie trhového vplyvu kartelu. Namieta porusenie zásady dodrziavania vlastných pravidiel, chýbajúcu odpoved Súdu prvého stupna na otázku vplyvu v prípade zmeny vymedzenia trhu a neprípustnost obracania dôkazného bremena. 127. Vzhladom na to, ze tieto odvolacie dôvody sa do znacnej miery prekrývajú, preskúmam ich spolocne. 128. Spolocným východiskovým bodom týchto odvolacích dôvodov je skutocnost, ze spolocnost ADM zastáva názor, ze Komisia vymedzila relevantný trh výrobku prílis restriktívne a ze s tým súvisiace zistenia vzhladom na skutocný trhový vplyv sú nesprávne. Komisia vymedzila relevantný trh výrobku ako "trh glukonátu sodného v tuhej a tekutej forme a jeho základného výrobku, kyseliny glukónovej". ( [89]89 ) 129. V odpovedi na tvrdenia, ktoré ADM uviedla v správnom konaní, Komisia pripustila, ze existovalo urcité mnozstvo ciastocne substitucných výrobkov pre glukonát sodný v závislosti od jeho pouzitia, ale uznala, ze nic nedokazuje, ze tieto výrobky vytvárali skutocný tlak na cenu glukonátu sodného. Naopak, Komisia usúdila, ze viaceré dôkazy svedcili proti tvrdeniu, ktoré zastávala ADM. Uviedla, ze neexistovali výrobky úplnej substitúcie glukonátu sodného a ze vzhladom na to, ze tento výrobok bol vhodnejsí pre zivotné prostredie, niektorí pouzívatelia ho uprednostnili pred moznými substitucnými výrobkami. Okrem toho povazovala tento názor za potvrdený jednak odpovedami, ktoré poskytli klienti úcastníkov kartelu a jednak samotnou existenciou kartelu obmedzeného na glukonát sodný, co podla nej naznacovalo, ze sami úcastníci povazovali trh za obmedzený na glukonát sodný. ( [90]90 ) 2. Tvrdenia úcastníkov konania 130. Odvolatelka tvrdí, ze v bode 238 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nesprávne zamietol výhradu zalozenú na nesprávnom vymedzení relevantného trhu. 131. Poukazuje na body 226 az 239 napadnutého rozsudku a tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu, podla ktorej Komisia musí dodrziavat svoje vlastné pravidlá, teda v tomto prípade usmernenia o stanovovaní pokút. Pri skúmaní vplyvu kartelu na relevantný trh je správne vymedzenie relevantného trhu výrobku nevyhnutným východiskovým bodom. Pokial je, ako v tomto prípade, relevantný trh výrobku vymedzený prílis restriktívne, závery, ktoré sa na základe takého vymedzenia urobia vzhladom na vplyv kartelu, budú takisto nesprávne. Komisia vymedzila relevantný trh nesprávne, co viedlo k nesprávnemu posúdeniu v súvislosti s trhovým vplyvom. Kedze glukonát sodný je len jedným z mnohých chelátových cinidiel a je lahko nahraditelný, kartel nemal trhovú silu, ktorá sa mu prisudzovala. 132. Odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu, ked vo svojej odpovedi na jej súvisiace tvrdenie uviedol, ze ADM mala preukázat, ze relevantný trh sa mal vymedzit inak, ako ho vymedzila Komisia. ADM v tejto súvislosti namieta, ze je naopak vecou Komisie, aby preukázala vplyv kartelu na relevantný trh, súcastou coho je podla usmernení aj vymedzenie relevantného trhu výrobku. Ak také vymedzenie neexistuje, dôkazné bremeno nemozno preniest na druhého úcastníka, teda na ADM. 133. Po druhé, odvolatelka s poukázaním na body 234 a 236 napadnutého rozsudku uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neodpovedal na tvrdenie spolocnosti ADM o tom, ze dôkazy preukazujú, ze pri sirsom vymedzení trhu by kartel nemal na trh nijaký vplyv. 134. ADM tvrdí, ze vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna preukázala, okrem iného na základe tabuliek, ze glukonát sodný predstavuje len 20% podiel relevantných chelátových cinidiel. Podla nej to je silný argument na podporu jej záveru, ze kartelová dohoda nemala ziaden vplyv na kontrolu cien. ADM preukázala, ze vývoj cien substitútov chelátových cinidiel v case pred, pocas a po kartelovej dohode, ukazoval velmi úzku cenovú koreláciu vo vztahu ku glukonátu sodnému. Podla ADM z týchto dôkazov jednoznacne vyplýva, ze za cenový vývoj boli zodpovedné iné faktory ako kartelová dohoda. 135. Po tretie, s odvolaním na body 230, 234, 236 a 237 napadnutého rozsudku odvolatelka namieta, ze Súd prvého stupna prevrátil dôkazné bremeno, ked od ADM vyzadoval, aby preukázala, ze pri neexistencii kartelovej dohody by ceny zostali rovnaké. 136. V odpovedi na tvrdenie spolocnosti ADM, ze Komisia má povinnost preukázat vývoj cien pri neexistencii kartelu, konkrétne ze ceny by pri kartelovej dohode boli vyssie ako bez nej, Súd prvého stupna v bodoch 177 a 184 napadnutého rozsudku uviedol, ze táto úloha je nesmierne nárocná. Napriek tomu v bode 237 vyzadoval od spolocnosti ADM, aby preukázala, ze kartel nemal ziaden vplyv. Podla ADM tým Súd prvého stupna v rozpore s právom prevrátil dôkazné bremeno. Podla usmernení je Komisia povinná preukázat vplyv. Usmernenia vsak nestanovujú, ze ADM je povinná preukázat, ze vplyv neexistuje. 137. Komisia uvádza, ze uvedené tvrdenie ADM je nedôvodné a vyplýva z nepochopenia napadnutého rozsudku. Ako Súd prvého stupna objasnil v bode 229 napadnutého rozsudku, otázka vymedzenia trhu v tomto prípade nevzniká v súvislosti s konstatovaním porusenia, ale v súvislosti s posúdením závaznosti porusenia. Súd prvého stupna konstatoval, ze ADM v prvostupnovom konaní nepreukázala, ze pri pouzití iného vymedzenia trhu by sa vplyv na relevantný trh musel posudzovat odlisne. ADM ziada, aby Súdny dvor v odvolacom konaní posúdil skutkovú okolnost, ktorú spolocnost sama nepreukázala v prvostupnovom konaní. 3. Napadnutý rozsudok 138. V bodoch 228 az 237 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna zaoberá podstatou tvrdenia ADM, ze Komisia definovala relevantný trh výrobkov velmi zuzujúco, ked vylúcila substitúty glukonátu sodného, a preto nesprávne. 139. Súd prvého stupna v prvom rade poukazuje na to, ze ADM netvrdí, ze relevantný trh výrobkov bol vymedzený nesprávne, s tým cielom, aby preukázala, ze Komisia porusila clánok 81 ods. 1 ES. ADM nepopiera, ze svojou úcastou na kartelovej dohode v súvislosti s glukonátom sodným sa dopustila porusenia v zmysle uvedeného ustanovenia. ( [91]91 ) 140. Súd prvého stupna dalej uvádza, ze v tejto veci ide naopak o výhradu, ze Komisia ulozila spolocnosti ADM velmi vysokú pokutu, najmä preto, ze uznala existenciu konkrétneho vplyvu kartelu na relevantný trh a ze túto skutocnost zohladnila pri urcení výsky pokuty. Túto argumentáciu je vsak mozné prijat iba vtedy, ak ADM preukáze, ze keby Komisia inak vymedzila relevantný trh výrobkov, musela by konstatovat, ze porusovanie nemalo konkrétny vplyv na trh definovaný ako trh glukonátu sodného a jeho substitútov. ( [92]92 ) 141. Súd prvého stupna v tejto súvislosti objasnuje, ze skúmanie vplyvu kartelu na trh podla casti 1A usmernení z roku 1998 so sebou nevyhnutne prinása potrebu uchýlit sa k domnienkam, najmä s cielom preskúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. ( [93]93 ) Predovsetkým Komisia -- a rovnako aj jej protistrana, ak to popiera ( [94]94 ) -- má povinnost posúdit, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval, pricom sa nevyhne riskantným spekuláciám, ktoré vsak musí vyvázit dostatocne pravdepodobnými dôkazmi, ktorých mnozstvo sa nedá presne urcit. ( [95]95 ) 142. ADM sa nepodarilo vyvrátit analýzu uskutocnenú Komisiou v jej rozhodnutí, pokial ide o trh glukonátu sodného, a neposkytla ani hrubé porovnanie úrovne cien, ktoré sa skutocne uplatnovali v období kartelu na sirsom trhu chelátových cinidiel, a úrovne, ktorá by s najväcsou pravdepodobnostou prevládala na tom istom sirsom trhu, keby kartel obmedzený na glukonát sodný nevznikol. ( [96]96 ) 4. Právne posúdenie 143. Z predlozených troch odvolacích dôvodov sa budem najskôr zaoberat posledným z nich, pretoze som toho názoru, ze objasnením otázky "dôkazného bremena" aspon ciastocne odpoviem aj na zvysné dva odvolacie dôvody -- porusenie zásady dodrziavania vlastných pravidiel a neposkytnutie odpovede na otázku vplyvu v prípade zmeny vymedzenia trhu. 144. Pouzitie výrazu "dôkazné bremeno" je na tomto mieste nevhodné a zavádzajúce. V tomto prípade ide totiz predovsetkým o procesnú povinnost tvrdenia skutocností a ich odôvodnenia. Myslí sa tým príslusná zodpovednost úcastníkov konania za odôvodnenie skutocností, ktoré môzu predlozit na podporu svojho konkrétneho stanoviska. Kazdý úcastník konania musí najskôr presvedcivo tvrdit jednotlivé, prenho priaznivé skutocnosti, pricom tvrdenia jednej strany sú kritériom protitvrdení druhej strany. 145. Presnejsie povedané, odôvodnené tvrdenie Komisie môze byt vyvrátené iba rovnako odôvodneným tvrdením protistrany alebo protistrán. Iba v prípade, ak obaja úcastníci pouzijú presvedcivú argumentáciu a dospejú k rozdielnym záverom, pouzijú sa pravidlá o dôkaznom bremene. ( [97]97 ) 146. V tomto prípade Komisia pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia pokuty vychádzala z vymedzenia relevantného trhu výrobkov. 147. Súd prvého stupna zjavne povazoval toto vymedzenie za presvedcivé podla uvedených pravidiel o dôkaznom bremene, pretoze tento prístup prijal ako základ pre svoje dalsie posúdenie. V tom nemozno vidiet ziadne nesprávne právne posúdenie. 148. Súd prvého stupna vo svojom odôvodnení jednoznacne vysvetlil, ze nestací, ak ADM len tvrdí, prípadne podla potreby preukáze, ze pôvodné vymedzenie trhu je nesprávne; treba tiez preukázat, ako z toho vyplýva podstatne odlisné posúdenie závaznosti porusenia. Súd z toho implicitne vyvodzuje, ze nie je úplne jednoznacné -- ako tvrdí ADM -- ze nesprávne vymedzenie relevantného trhu v takom prípade ako je tento má za následok nesprávne posúdenie vplyvu kartelu. Súd prvého stupna preto metodicky ukladá úcastníkovi, ktorý spochybnuje posúdenie Komisie, v tomto prípade ADM, povinnost vykonat a predlozit tie isté analytické kroky, ktoré musí Komisia dodrzat vo svojom posúdení. 149. Súd prvého stupna preto od odvolatelky ziadal, aby vo svojich vyjadreniach predlozila analýzu prinajmensom s rovnakým odôvodnením. Ak ADM chcela úspesne namietat vyjadrenia Komisie, ktoré Súd prvého stupna povazoval za úplne presvedcivé, spolu so zisteniami v spornom rozhodnutí -- takisto rovnako presvedcivými -- mohla tak urobit len na základe tvrdení, ktoré mali byt rovnako presvedcivé a odôvodnené. Vzhladom na okolnosti tejto veci to potom zahrna nielen vyjadrenia o pôvodnom vymedzení trhu, ale aj tie, ktoré sa týkajú vsetkých ostatných posúdení zo strany Komisie. 150. V bodoch 230 a 237 napadnutého rozsudku slovami "nemalo konkrétny dopad" a "neexistoval" a "alebo bol zanedbatelný", Súd prvého stupna jednoznacne uvádza, ze len v tom prípade, keby existujúci kartel nemal vplyv na sirsí trh s chelátovým cinidlami, ktorý existoval podla ADM, bola by dostatocne preukázaná nesprávnost názoru Komisie v súvislosti s vplyvom kartelu na relevantný trh. Tvrdenie, ze sa vymedzenie trhu zmenilo, preto malo byt doplnené o odôvodnené tvrdenie, ze kartelová dohoda nemala vplyv na relevantný trh, to znamená, ze bola neúspesná, pretoze sa nou nedosiahol ziaden výsledok. 151. Súd prvého stupna zastáva názor, ze ADM zostáva povinnost to "preukázat" alebo predlozit dôkazy, ktoré by spolu predstavovali "súbor navzájom súvisiacich dôkazov preukazujúcich s primeranou pravdepodobnostou" ( [98]98 ), a to porovnaním cien pri existencii kartelu s cenami pri neexistencii kartelu ( [99]99 ), pricom ceny pri neexistencii kartelu mozno preukázat, ako to Súd prvého stupna uviedol v bodoch 175 az 178, len na základe domnienok. 152. Touto analýzou Súd prvého stupna preukázal platne a bez právnych omylov, v súlade so vseobecnými pravidlami bremena tvrdenia a dôkazného bremena, preco sa ADM nepodarilo vyvrátit zistenia Komisie, ktoré sú v tejto veci sporné. 153. Ale aj keby Súdny dvor vo svojom rozsudku nemohol prijat tieto tvrdenia Súdu prvého stupna, rozsudok Súdu prvého stupna by sa napriek tomu nemusel zamietnut. Jeho výroková cast je totiz správna aj z dalsích právnych dôvodov, co znamená, ze odvolanie sa musí zamietnut. ( [100]100 ) Subsidiárne by som chcela zhrnút úvahy, na ktorých sa toto konstatovanie zakladá: 154. Tri odvolacie dôvody, ktoré treba preskúmat, obsahujú vnútornú, zjavne rozporuplnú argumentáciu, ktorá neobstojí pred preskúmaním podla logických pravidiel a na základe skúseností, a preto nemôze vyvrátit zistenia Komisie, ktoré sú v tejto veci sporné. Presnejsie povedané, ADM pripústa, ze kartelové dohody sa uzatvárali pocas niekolkých rokov, ale nedosahovali vraj ziaden výsledok, pretoze taká dohoda nemohla mat ziaden vplyv na "sirsom trhu". Neexistuje vsak ani najmensí náznak toho, ze táto argumentácia je správna. Úcast na postupoch v rozpore s hospodárskou sútazou má totiz vo vseobecnosti za ciel maximalizovat zisky podniku. ( [101]101 ) ADM vsak napriek tomu tvrdí, ze v tomto prípade investovala cas, energiu a peniaze pocas niekolkých rokov do kartelu, ktorý nemal ziaden ziskový vplyv. Samotné toto tvrdenie nie je vierohodné. Vzhladom na dobre známu protiprávnost kartelových dohôd a hrozbu pokút by bolo paradoxné, keby sa takáto nezisková kartelová dohoda roky zachovávala. ( [102]102 ) Vzhladom na to, ze tomuto tvrdeniu spolu s predlozeným vymedzením trhu chýba akákolvek logika, nemozno ním vyvrátit zistenia Komisie v súvislosti s vplyvom kartelu na relevantný trh, vrátane vymedzenia takého trhu. 155. V dôsledku toho treba odvolací dôvod zalozený na porusení pravidiel dôkazného bremena v kazdom prípade zamietnut. 156. Z toho vyplýva, ze pokial ide o zásadu dodrziavania vlastných pravidiel, ktorej nedodrzanie ADM namietala, Súd prvého stupna sa ani v tomto ohlade nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Povinnostou Komisie nebolo preukázat vplyv kartelu na "sirsí" trh, ktorý ADM vymedzila. Nebol na to dôvod, pretoze ADM sa nepodarilo vyvolat pochybnosti o správnosti vymedzenia a analýze predlozenej Komisiou. 157. Rovnako nemozno uznat ani posledný z troch odvolacích dôvodov, ktoré tu preskúmavam, konkrétne ze Súd prvého stupna sa nevysporiadal s tvrdeniami spolocnosti ADM, ze keby bolo vymedzenie trhu iné, dôkazy by preukázali, ze kartel nemal vplyv na trh. 158. Ako uz bolo uvedené ( [103]103 ), podla pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a bremena tvrdenia, je jednoznacné, a preto právne nenapadnutelné, ze Súd prvého stupna od ADM ziadal, aby odôvodnenými tvrdeniami spochybnila sporné zistenia Komisie, vrátane vymedzenia trhu, v takom rozsahu, aby ich vyvrátila. V tejto súvislosti je vecou Súdu prvého stupna, aby posúdil hodnotu, ktorú treba prisúdit jednotlivým dôkazom, ktoré sú mu predkladané ( [104]104 ), co znamená, ze s výnimkou nesprávneho vyhodnotenia dôkazov ( [105]105 ), ktoré v tejto veci nebolo napadnuté, je významné to, ci sa ADM podarilo Súd prvého stupna presvedcit. Preto nemozno nic namietat voci tomu, ze Súd prvého stupna od ADM ziada, aby porovnala cenové úrovne: porovnala vývoj cien s kartelovou dohodu a bez nej ( [106]106 ), co je nedelitelnou súcastou posúdenia vplyvu kartelu na relevantný trh. Na tento úcel je nevyhnutné vykonat a predlozit tie isté analytické kroky, ktoré musí aj Komisia dodrziavat vo svojom posúdení. 159. Odvolatelka nepochybne ( [107]107 ) predlozila jednu z týchto cenových úrovní ( [108]108 ), ale urcite nie obe. Nic v jej tvrdeniach nenaznacuje, ze by tvrdila, ze vychádzala z nevyhnutných hypotéz ( [109]109 ), ktoré by mohli preukázat takú úroven cien, "ktorá by s najväcsou pravdepodobnostou prevládala na sirsom trhu, keby neexistovala kartelová dohoda obmedzená na glukonát sodný". 160. V bodoch 234 a 236 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna toto zistenie dostatocne odôvodnil a ziadne pochybenie nie je zjavné. 161. Na základe uvedeného by sa mal skúmaný odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. E -- Nesprávne právne posúdenie pri urcení dátumu ukoncenia kartelu (ôsmy, deviaty, desiaty a jedenásty odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 162. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 dlzka trvania porusenia ovplyvnuje výpocet pokuty, konkrétne vo forme zvýsenia podla casti 1B usmernení z roku 1998. ( [110]110 ) 163. V súvislosti so styrmi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolatelka specifikovala vo vztahu k otázke dátumu ukoncenia kartelovej dohody, tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver Komisie o tom, ze ADM bola úcastníckou kartelovej dohody tri roky a 11 mesiacov, od júna 1991 do júna 1995, v dôsledku coho sa jej pokuta zvysuje o 35%. V skutocnosti vsak úcast ADM trvala len tri roky a styri mesiace, od októbra/novembra 1991 do 4. októbra 1994. ( [111]111 ) Podla toho preto treba pokutu znízit. 164. Odvolatelka pred Súdom prvého stupna konkrétne tvrdila, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze porusovanie pretrvávalo az do júna 1995. Tvrdila jednak, ze svoju úcast na karteli ukoncila pocas stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne a ze stretnutie, ktoré sa uskutocnilo v dnoch 3. az v Anaheime (Kalifornia) nemôze byt povazované za pokracovanie porusovania. ( [112]112 ) 165. Odvolatelka nasmerovala svoje styri odvolacie dôvody proti posúdeniu, ktoré v tejto súvislosti urobil Súd prvého stupna: porusenie clánku 81 ES nesprávnym uplatnením pravidiel o ukoncení úcasti na kartele, nesprávne vyhodnotenie dôkazov v súvislosti s ukoncením úcasti ADM, porusenie clánku 81 ES v súvislosti so stretnutím v Anaheime a nesprávne vyhodnotenie dôkazov v súvislosti s údajnou poznámkou spolocnosti Roquette. 166. Skôr nez podrobne preskúmam tieto odvolacie dôvody, chcela by som najskôr opät uviest niekolko poznámok v súvislosti s procesným rozlozením dôkazného bremena a bremena tvrdenia, kedze otázka, ktorá stojí pred nami, sa scasti odlisuje od toho, co uz bolo uvedené. ( [113]113 ) 167. Je pravda, ze aj odvolací dôvod, ktorý sa tu má preskúmat, sa v konecnom dôsledku týka stanovenia pokuty. Táto cast stanovovania pokuty vsak vychádza z kritéria trvania kartelu. Toto kritérium je obsahovo naplnené zisteniami Komisie týkajúcimi sa existencie porusení pravidiel hospodárskej sútaze a jej závermi v tejto súvislosti. 168. Pokial ide o dlzku trvania kartelovej dohody alebo individuálnu úcast podnikov na tejto dohode, ako v tomto prípade, je Komisia povinná uviest dôkazy o dátumoch, ktoré stanovila v spornom rozhodnutí. ( [114]114 ) V sporoch o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je totiz Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré zistila a predlozit dôkazy, ktoré v právom pozadovanom rozsahu preukázu existenciu okolností zakladajúcich porusenie. ( [115]115 ) 169. V tejto súvislosti nie je nezvycajné, ked sa existencia postupov alebo dohôd v rozpore s hospodárskou sútazou odvodí len z niekolkých indícií alebo zo zhody okolností, ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ak neexistuje nijaké iné vierohodné vysvetlenie. ( [116]116 ) 170. Ak je úcast podnikov na stretnutiach majúcich zjavne protisútaznú povahu preukázaná, pre dôkazné bremeno platí pravidlo, ze je vecou dotknutého podniku, aby preukázal, ze sa na týchto stretnutiach nezúcastnil s úmyslom porusovania hospodárskej sútaze, tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnuje s iným cielom ako oni. ( [117]117 ) Za riadnu obranu sa nepovazuje, ak podnik tvrdí, ze sa potajomky alebo skryto z kartelovej dohody stiahol. ( [118]118 ) 171. Po tomto objasnení dôkazného bremena vsak nemozno stratit zo zretela aspekt bremena tvrdenia a odôvodnenia, ktorý uz bol skôr preskúmaný. ( [119]119 ) Lebo aj ked Komisia má dôkazné bremeno v súvislosti so svojimi zisteniami, ktoré urobila v spornom rozhodnutí, napriek tomu je to predovsetkým zalobca -- v tomto prípade ADM -- ktorý má tvrdit okolnosti a indície, spôsobilé vyvolat pochybnosti o správnosti zistení, z ktorých vychádza napadnuté opatrenie ( [120]120 ), pricom presvedcivost tvrdení Komisie je kritériom pre silu jeho protitvrdení. 172. Posúdenie skutkového stavu a dôkazov je v zásade vecou Súdu prvého stupna ( [121]121 ), pricom logicky sem patrí aj posúdenie váhy vyjadrení, a v odvolacom konaní ho mozno namietat len obmedzene, najmä v súvislosti s nesprávnym vyhodnotením dôkazov. ( [122]122 ) 2. Porusenie clánku 81 ES nesprávnym uplatnením pravidiel o ukoncení úcasti na kartelovej dohode a) Tvrdenia úcastníkov konania 173. Odvolatelka s poukázaním na body 247 az 253 napadnutého rozsudku namieta, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ES tým, ze nesprávne uplatnil pravidlá o ukoncení úcasti na kartelovej dohode. Súd prvého stupna síce správne uplatnil test "verejného distancovania sa", ktorý je relevantný v súvislosti s ukoncením úcasti na kartelovej dohode, napriek tomu vsak mal zo skutocnosti, ze ADM odisla zo stretnutia kartelu 4. októbra 1994 v Londýne, vyvodit záver, ze ukoncila svoju úcast v kartele. 174. Súd prvého stupna vsak nevyvodil tento záver z týchto skutocností -- ze ADM pocas uvedeného stretnutia (i) pohrozila, ze sa z dohody stiahne, ak nebudú splnené jej podmienky; (ii) stanovila ultimátum a (iii) odisla zo stretnutia, ked jej ultimátum nebolo splnené. Súd prvého stupna nesprávne zahrnul do testu verejného distancovania sa subjektívny prvok, a to posudzovaním úmyslov ADM. Jej odchod zo stretnutia povazoval za negociacnú stratégiu a 4. október 1994 preto podla neho nebol dnom ukoncenia. 175. Test verejného distancovania sa vsak musí chápat ako výlucne objektívny test. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze koncept protiprávnej dohody alebo zosúladeného postupu má objektívny ciel, vyzaduje "vedomý konsenzus" ( [123]123 ) a "jednoznacný prejav vôle". ( [124]124 ) ( [125]125 ) Podla judikatúry ani tajné stiahnutie sa z kartelovej dohody sa nepovazuje za riadnu obranu. ( [126]126 ) Odvolatelka uvádza, ze rovnako ani skrytý úmysel nadalej sa zúcastnovat na kartelovej dohode po verejnom distancovaní sa nemozno povazovat za pritazujúcu okolnost. Keby islo o negociacnú stratégiu, tak nou bola tá, ktorá zlyhala. V kazdom prípade clánok 81 ES postihuje zjavné konanie, nie protiprávne myslienky. 176. Okrem toho po odchode odvolatelky zo stretnutia, a teda po jej stiahnutí sa z dohody, sa táto dohoda aj tak ukoncila pre nevyriesené rozpory. Následne uz nedoslo k nijakým dalsím konaniam v súvislosti s dohodou, co naznacuje aj skutocnost, ze sa skoncilo odovzdávanie údajov o predajoch, co samotný Súd prvého stupna uznal v bode 252 napadnutého rozsudku. 177. Skutocnosti v bodoch 248 a 249 napadnutého rozsudku sú napokon podla odvolatelky po prvé nesprávne a po druhé irelevantné, pretoze ich Komisia neuvádza vo svojom rozhodnutí ani vo svojom vyjadrení k zalobe. 178. Komisia bráni napadnutý rozsudok. b) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 179. Súd prvého stupna v bode 246 napadnutého rozsudku zdôraznuje test "verejného distancovania sa". Záver, ze ADM definitívne ukoncila svoju úcast na kartelovej dohode, mozno prijat len vtedy, "ak sa verejne distancovala od obsahu stretnutí". Následne v bode 247 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nepovazuje odchod ADM zo stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne za definitívne ukoncenie jej úcasti na kartelovej dohode, pretoze ADM sa verejne nedistancovala od cielov kartelovej dohody, ale naopak, jej snahy o vyriesenie nezhôd medzi úcastníkmi kartelu a o dosiahnutie kompromisu svedcia o tom, ze uznala skutocnost, ze kartelová dohoda sa bude dalej vykonávat. Súd prvého stupna v dôsledku toho súhlasí s názorom Komisie, ze toto konanie mozno povazovat za negociacnú stratégiu a nie za ukoncenie úcasti na kartelovej dohode. 180. Vzhladom na to, ze odvolací súd nemôze nanovo posudzovat skutkový stav ( [127]127 ), pri skúmaní tohto odvolacieho dôvodu sa treba obmedzit na otázku, ci pri posúdení skutkového stavu mozno prihliadnut na pohnútky spolocnosti ADM, ktoré ju viedli k tomu, aby odisla zo stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne. 181. Odvolatelka nepopiera, ze 4. októbra 1994 sa v Londýne uskutocnilo jedno zo stretnutí, ktoré "majú zjavne protisútaznú povahu". ( [128]128 ) V tomto prípade je vecou odvolatelky, ako uz bolo uvedené vyssie, aby predlozila dôkazy o tom -- a v prípade potreby preukázala -- ze pri svojej úcasti na týchto stretnutiach nemala protisútazný úmysel alebo pred svojimi konkurentmi dala najavo, ze sa na stretnutí zúcastnuje s odlisným cielom ako oni. ( [129]129 ) 182. Na rozdiel od toho, co odvolatelka tvrdí, "úmysel" alebo "pohnútky" sa berú do úvahy a majú svoj význam. Významné sú aj vyhliadky príjemcu. Ide totiz o to, ci jeho konkurenti boli upozornení na to, ze jeho ciel je odlisný od ich ciela. Myslí sa tým taký ciel, ktorý (uz) nemá protisútaznú povahu. 183. Takýto názor sa zdôraznuje najmä v rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia: "84 V tejto súvislosti strana, ktorá tacitne schvaluje protiprávnu iniciatívu bez toho, aby sa verejne distancovala od jej obsahu alebo o nej informovala príslusné správne orgány, úcinne podporuje trvanie protiprávneho konania a bráni v jeho odhalení. Toto úcastníctvo predstavuje pasívnu formu úcasti na protiprávnom konaní, a je preto spôsobilé zalozit zodpovednost podniku v rámci jednotnej dohody. 85 Okrem toho ani skutocnost, ze podnik nevykoná závery stretnutia, ktoré malo protisútaznú povahu, ho nezbavuje zodpovednosti za jeho úcast na kartelovej dohode, pokial sa verejne nedistancoval od toho, co sa na takom stretnutí dohodlo. ..." [neoficiálny preklad] 184. Na inom mieste uvedeného rozsudku sa okrem toho uvádza, ze ide o to, aby podnik otvorene preukázal svoj nesúhlas s protisútaznými postupmi alebo informoval ostatných zúcastnených, ze sa stretnutia zúcastnuje s "odlisným" -- to znamená, iným ako protisútazným -- cielom. ( [130]130 ) 185. Vzhladom na uvedené sa teda Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho posúdenia v súvislosti s testom; správne ho stanovil aj uplatnil. 186. V súvislosti so skutocnostami uvedenými v bodoch 248 a 249 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelka povazuje za nesprávne a irelevantné, treba uviest, ze stratili na význame, pretoze posúdenie v bodoch 246 a 247 napadnutého rozsudku stací na zamietnutie zalobného dôvodu. 187. Na základe uvedeného navrhujem, aby sa aj tento odvolací dôvod zamietol ako nedôvodný. 3. Porusenie clánku 81 ES v súvislosti so stretnutím v Anaheime 188. V mierne pozmenenom poradí sa teraz vrátim k stretnutiu v Anaheime v júni 1995 a potom sa budem venovat spolocne obom tvrdeniam o nesprávnom vyhodnotení dôkazov. a) Tvrdenia úcastníkov konania 189. Odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ES, ked dospel k záveru, ze stretnutie v Anaheime v júni 1995 malo protisútaznú povahu. Stretnutie v Anaheime nemalo protisútaznú povahu, pretoze na nom doslo k výmene len takých údajov o trhu, ktoré nemajú osobitný vztah k firmám. Na základe premisy, ze kartelová dohoda bola ukoncená 4. októbra 1994, mohlo íst nanajvýs o zaciatok nového kartelu. Pokus o zistenie celkovej velkosti trhu prostredníctvom anonymnej výmeny informácií nie je sám osebe zakázaný. Komisia v rozpore s clánkom 265 napadnutého rozsudku ani nepreukázala, ze tým doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal záver, ze stretnutie v júni 1995 bolo pokracovaním kartelovej dohody. 190. Komisia na toto tvrdenie odpovedala v tom zmysle, ze odvolatelka neukoncila svoju úcast na kartele stretnutím v októbri 1994 a ze stretnutie v Anaheime bolo dalsím stretnutím kartelu. Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. b) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 191. V bodoch 258 az 268 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna posúdil charakter stretnutia Anaheime od 3. do 5. júna 1995. S týmto cielom posúdil predlozené skutocnosti v sérii piatich krokov. V bodoch 258 az 262 sa nachádzajú prvé dva kroky, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho dôvodu a týkajú sa priebehu stretnutia: "258 Na prvom mieste je potrebné uviest, ze ADM nepopiera, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, ze pocas predmetného stretnutia, na ktorom sa zúcastnili vsetci úcastníci kartelu, zúcastnení rokovali o objemoch predaja glukonátu sodného dosiahnutých v roku 1994. Komisia najmä uviedla bez toho, aby ADM toto tvrdenie spochybnil, ze vo výpovedi k uvedenej veci ho spolocnost Jungbunzlauer poziadala o "poskytnutie údajov o celkovom predaji glukonátu sodného uskutocnenom ADM v roku 1994"... 259 Je vsak potrebné uviest, ze tento postup sa v podstate prekrýval so zauzívanou cinnostou v rámci kartelu, ktorej cielom bolo zabezpecit dodrziavanie pridelených predajných kvót a ktorá, ako vyplýva z odôvodnení c. 92 a 93 Rozhodnutia, spocívala v tom, ze pred kazdým stretnutím poskytli úcastníci kartelu svoje údaje o predaji spolocnosti Jungbunzlauer, ktorá ich zhromazdovala a rozdelovala na stretnutiach. 260 Na druhom mieste ADM potvrdzuje opis udalostí uvedený Komisiou v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, podla ktorého bol pocas tohto stretnutia navrhnutý nový systém výmeny informácií o objemoch predaja. Tento systém mal umoznit urcit anonymne, to znamená tak, aby ziadny z úcastníkov nepoznal údaje o ostatných úcastníkoch, celkový rozsah trhu glukonátu sodného takto: 'Podnik A uvedie urcité mnozstvo, predstavujúce cast jeho celkového objemu; podnik B predlozí takto podniku C súhrn mnozstiev uvedených podnikmi A a B; podnik C pripocíta svoj celkový objem k tomuto súhrnu; podnik A k tomu nakoniec pripocíta zvysok svojho celkového objemu a predlozí tento súhrn skupine`... ... 262 Bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci z individuálneho hladiska toto správanie predstavuje porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze, je vhodné domnievat sa, ze Komisia mohla oprávnene predpokladat, ze islo o nový pokus úcastníkov kartelu 'obnovit poriadok na trhu` a udrzat ich protisútazné postupy zavedené pocas predchádzajúcich rokov s cielom zabezpecit kontrolu trhu jednotným konaním, hoci rôznymi formami a metódami. Skutocnost, ze sa úcastníci kartelu pokúsili zaviest systém 'anonymnej` výmeny informácií, ako je opísaný v bode 260 vyssie, mohla Komisia racionálne vykladat ako prirodzené pokracovanie správania sa podnikov v rámci kartelu, ktorý, ako vyplýva najmä z odôvodnenia c. 93 Rozhodnutia, bol charakteristický 'vzrastajúcim vzájomným podozrievaním`, aj ked jeho cielom bolo rozdelenie trhu. Z tohto pohladu sa mohla Komisia oprávnene domnievat, ze zavedením nového systému výmeny informácií úcastníci kartelu preukázali, ze 'boli stále [rozhodnutí] nájst riesenie, ktoré by im umoznilo pokracovat v protisútaznej cinnosti` ... a 'udrzat svoju kontrolu trhu jednotným konaním` ..." 192. Nasledujúci krok v posúdení ("na tretom mieste") sa týka poznámky pripisovanej spolocnosti Roquette, co je otázka, ktorú treba preskúmat neskôr. Stvrtý krok sa týka vyhlásení clenov kartelu, ktoré treba rovnako preskúmat neskôr. V bode zacínajúcom slovami "na piatom mieste" je skutocnost, ze stretnutie sa konalo v rámci vseobecného stretnutia zástupcov priemyslu, oznacená za irelevantnú. Súd prvého stupna uvádza, ze táto skutocnost nevylucuje moznost, ze dotknuté podniky vyuzili uvedené vseobecné stretnutie, aby diskutovali o veciach týkajúcich sa kartelu. 193. Úvahy Súdu prvého stupna v bodoch 258 az 262, ktoré tu budem skúmat, sa v zásade týkajú posúdenia skutkového stavu, ktorý sa uz principiálne nesmie znovu preskúmavat v odvolacom konaní. ( [131]131 ) Súd prvého stupna vychádzal z predpokladu, ze stretnutie v Anaheime nebolo zaciatkom nového kartelu, ale pokracovaním toho pôvodného. Tvrdenie odvolatelky, ze kartel bol ukoncený na stretnutí 4. októbra 1994 v Londýne, je podla zistenia Súdu prvého stupna nesprávne. Obe uvedené konstatácie sú výsledkom posúdenia skutkového stavu Súdom prvého stupna, a preto je vylúcené, aby v tejto súvislosti Súdny dvor nahradil jeho posúdenie svojím vlastným posúdením. 194. Tvrdenie odvolatelky, ze na stretnutí v júni 1995 nedoslo k protiprávnej výmene informácií, pretoze cielom pokusu o zistenie celkovej velkosti trhu prostredníctvom anonymnej výmeny informácií nebolo obmedzenie hospodárskej sútaze, predstavuje hranicný prípad medzi posúdením skutkového stavu a právnou otázkou. 195. Pri samostatnom posúdení sa otázka, ci takú výmenu informácií mozno povazovat za konanie v rozpore s hospodárskou sútazou, dá v zásade povazovat za právnu otázku. Z toho podla vsetkého vychádza odvolatelka, ktorá poukazuje na rôzne zdroje, ktoré majú jej tvrdenie podporit. ( [132]132 ) 196. V prejednávanej veci vsak Súd prvého stupna nebol postavený pred túto otázku izolovane, ale v súvislosti so zaradením a posúdením jedného z mnohých stretnutí -- pokial vieme posledného -- úcastníkov kartelu. Predmetné súvislosti sa vyznacujú tým, ze neexistuje spor o tom, ze kartel existoval pocas niekolkých rokov. Preto ide v tejto súvislosti o otázku zaradenia a posúdenia konania úcastníkov na tomto zjavne poslednom stretnutí. 197. Súd prvého stupna doposial posúdil predlozený skutkový stav a konstatoval, ze stretnutia sa zúcastnili vsetci clenovia kartelu a rovnako ako na ostatných stretnutiach v minulosti diskutovali o objemoch predaja za predchádzajúci rok. Prihliadol aj na to, ze bol navrhnutý a zavedený do praxe nový systém výmeny informácií o objemoch predaja. V tejto súvislosti si vsimol aj to, ze tento systém mal umoznit anonymné zistovanie celkového objemu trhu s glukonátom sodným, t. j. tak, aby ziaden z clenov kartelu nemohol zistit císelné údaje ostatných clenov. Neurobil vsak analýzu toho, ci tento systém mal protisútaznú povahu -- to by bola právna otázka -- ale posúdil, ci Komisia oprávnene povazovala konanie úcastníkov kartelu na uvedenom stretnutí za pokracovanie ich predchádzajúceho konania, len v novej forme a s novými metódami. Ani tu teda nie je prípustné nové preskúmanie Súdneho dvora. 198. V prospech tohto odvolacieho dôvodu nehovorí ani dalsia výhrada odvolatelky, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze anonymná výmena informácií o zistovaní celkovej velkosti trhu s glukonátom sodným mala obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz. 199. V tejto súvislosti v bode 265 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne poukázal na to, ze podla ustálenej judikatúry na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody zbytocné, ak je zjavné, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. ( [133]133 ) Ako vyplýva z uvedeného bodu 262 napadnutého rozsudku podla posúdenia Súdu prvého stupna bola Komisia oprávnená dospiet k záveru, ze cielom zavedenia nového systému výmeny informácií úcastníkmi kartelu bolo pokracovanie v ich protisútazných dohodách zameraných na kontrolu trhu. 200. Preto by mal byt aj tento odvolací dôvod zamietnutý. 4. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa dátumu ukoncenia kartelovej dohody alebo dátumu stiahnutia sa ADM z kartelovej dohody 201. Na tomto mieste by som chcela preskúmat dalsie dve výhrady odvolatelky v súvislosti s nesprávnym vyhodnotením dôkazov. 202. O nesprávne vyhodnotenie dôkazov ide vtedy, ak bez toho, aby sa odvolávalo na nové dôkazy, sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne ( [134]134 ); môze k tomu dôjst napríklad vtedy, ak je posúdenie v rozpore s logickými zákonitostami alebo ak je zmysel dôkazov úplne prekrútený ( [135]135 ), to znamená, ak sa urcitým dôkazom prisúdil objektívne nesprávny obsah. ( [136]136 ) a) Posúdenie dokumentov ostatných úcastníkov kartelovej dohody i) Tvrdenia úcastníkov konania 203. S poukázaním na body 248 az 250 napadnutého rozsudku odvolatelka namieta, ze Súd prvého stupna nesprávne vyhodnotil dôkazy tým, ze neprihliadol na dokumenty ostatných úcastníkov kartelovej dohody, konkrétne spolocností Roquette a Jungbunzlauer, ktoré sa v uvedených bodoch spomínajú, ako na dôkaz podporujúci tvrdenie spolocnosti ADM, ze sa z kartelovej dohody stiahla uz 4. októbra 1994. Spolocnost Jungbunzlauer uviedla: "Ked Roquette v Londýne vyhlásil, ze nebude respektovat ziadnu z dohôd kartelu, tieto dohody boli ukoncené". A spolocnost Roquette vyhlásila: "Roquette vyjadrila svoj nesúhlas s pokracovaním" a "tým bola dohoda ukoncená". Roquette a Jungbunzlauer teda uviedli rovnaký dátum ukoncenia dohody ako ADM. Opacný výklad Súdu prvého stupna nemá oporu ani v spornom rozhodnutí, ani vo vyjadrení Komisie k zalobe. 204. Komisia namieta voci týmto tvrdeniam. Uvedený dôkaz nepreukazuje, ze sa celá kartelová dohoda ukoncila 4. októbra 1994. Vyplýva z neho len to, ze v uvedený den sa z kartelovej dohody stiahla spolocnost Roquette, nie vsak odvolatelka. Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze neexistoval dôkaz o tom, ze odvolatelka ukoncila svoju úcast na kartelovej dohode . ii) Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 205. Body 248 az 250, ktoré odvolatelka cituje, tvoria spolu s bodom 251 uz uvedený ( [137]137 ) stvrtý z piatich krokov odôvodnenia Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku. Celá príslusná cast rozsudku znie takto: "248 Okrem toho nevyplýva zo ziadneho dokumentu, na ktorý sa odvoláva ADM, ze ostatní úcastníci kartelu pochopili jeho správanie pocas tohto stretnutia ako verejné distancovanie sa od samotného obsahu kartelu. 249 Po prvé list, ktorý poslala Komisii spolocnost Jungbunzlauer 21. mája 1999, neobsahuje ziadny opis správania ADM na stretnutí v Londýne. Uvádza sa v nom len, ze 'ked Roquette v Londýne vyhlásil, ze nebude respektovat ziadnu z dohôd kartelu, tieto dohody boli ukoncené`. 250 Po druhé v liste, ktorý Fujisawa poslal Komisii 12. mája 1998, tento úcastník neposkytol ziadny opis uvedeného stretnutia, na ktorom sa sám nezúcastnil, ako vyplýva z odôvodnenia c. 224 Rozhodnutia. Naopak v tomto liste Fujisawa uviedol, ze kartel sa skoncil az v roku 1995. 251 Po tretie opis uvedeného stretnutia, ktorý uviedol Jungbunzlauer vo svojom liste poslanom Komisii 30. apríla 1999, tiez neobsahuje údaje o tom, ze pocas tohto stretnutia ADM vyhlásil, ze chce vystúpit z kartelu. Naopak Jungbunzlauer v tomto liste uviedol, ze ADM ziadal prehodnotenie predajných mnozstiev, ale jeho ziadosti sa nevyhovelo." 206. V tejto casti napadnutého rozsudku teda Súd prvého stupna vyvodil záver o pokracovaní existencie kartelu od 4. októbra 1994 do júna 1995 z troch listov úcastníkov kartelu. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, nie je zrejmé, ze by hodnotenie dôkazov bolo zjavne nesprávne. Dôkazom sa neprisúdil objektívne nesprávny obsah. 207. Naopak zistenie uvedené v bode 250 ("Naopak v tomto liste Fujisawa uviedol, ze kartel sa skoncil az v roku 1995."), spolu so zistením, ze neexistuje dôkaz o predcasnom stiahnutí sa ADM z kartelu, hovoria jednoznacne v prospech posúdenia Súdu prvého stupna. 208. Vzhladom na tieto súvislosti je úplne legitímne, ze sa svedectvá, na ktoré odvolatelka odkazuje ("ked Roquette 4. októbra 1994 v Londýne vyhlásil, ze nebude respektovat ziadnu z dohôd kartelu, tieto dohody boli ukoncené", "Roquette vyjadrila svoj nesúhlas s pokracovaním" a "tým bola dohoda ukoncená"), vykladajú len ako stiahnutie sa spolocnosti Roquette, ale nie ako ukoncenie kartelovej dohody. 209. Z toho vyplýva, ze Súdny dvor nemá právomoc odpovedat na tento odvolací dôvod, pretoze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nemôze nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna. 210. Vzhladom na to, ze tvrdenia ADM neobsahujú také hladiská, ktorými by sa dalo preukázat, ze Súd prvého stupna nesprávne vyhodnotil sporné dôkazy, aj tento odvolací dôvod by sa mal zamietnut ako neprípustný. b) Poznámka pripisovaná Roquette i) Tvrdenia úcastníkov konania 211. Odvolatelka s odvolaním sa na bod 263 napadnutého rozsudku namieta, ze Súd prvého stupna nesprávne vyhodnotil dôkazy, ked poznámku v uvedenom bode pripísal spolocnosti Roquette a následne ju povazoval za jediný dôkaz o charaktere stretnutia v júni 1995. Túto (jedinú) poznámku o tom, ze o témach ako "kompenzácia", "výroba" alebo "cena" sa na stretnutí diskutovalo, v skutocnosti nepripravila spolocnost Roquette, ale generálna prokuratúra Spojených státov amerických, a to ako základ pre rozhovory so svedkami spolocnosti Roquette, nie ako poznámku na stretnutí. Pôvod informácie, ktorá je v nej obsiahnutá, je neznámy. 212. Komisia poukazuje na to, ze Roquette síce nebola autorkou tejto poznámky, ale poskytla ju Komisii ako sa uvádza v bode 233 sporného rozhodnutia. Ak sa aj Súd prvého stupna dopustil chyby v súvislosti s autorstvom tejto poznámky, je to úplne irelevantné. Poznámka je dôkazom toho, ze stretnutie v júni 1995 v Anaheime malo protisútaznú povahu. Zistenia Súdu prvého stupna v bode 263 napadnutého rozsudku sú len jedným clánkom v retazi. Z dalsích castí jednoznacne vyplýva, ze stretnutie v Anaheime malo protisútaznú povahu. ii) Právne posúdenie 213. Pokial ide o uvedenú spornú poznámku, skutocne neexistuje ziaden dôkaz na podporu autorstva spolocnosti Roquette v bode 263 napadnutého rozsudku. Roquette pravdepodobne len poskytla túto poznámku Komisii. Vyplýva to aj z tvrdení úcastníkov konania uvedených v bode 255 napadnutého rozsudku. ( [138]138 ) 214. V konecnom dôsledku sú vsak táto poznámka aj jej pôvod úplne irelevantné. Stvrtý krok odôvodnenia je len jedným zo série krokov. Výsledok od neho nezávisí. 215. Ako vyplýva z mojich predchádzajúcich poznámok, posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa povahy stretnutia v Anaheime postacuje nato, aby sa toto stretnutie dalo v napadnutom rozsudku chrakterizovat ako "protisútazné". Na zistenie Komisie týkajúce sa dlzky trvania kartelu teda poukazujú viaceré dostatocné indície, ktorých hodnotu odvolatelka nedokázala spochybnit, konkrétne (i) vyhodnotenie stretnutia v Anaheime ako pokracovania predchádzajúceho konania v zmenenej forme a (ii) posúdenie dokumentov ostatných úcastníkov kartelu. V bode 263 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna oznacil spornú poznámku len za "potvrdzujúcu" tvrdenie Komisie a jej predchádzajúceho tvrdenia. 216. V dôsledku toho by sa mal ôsmy, deviaty, desiaty a jedenásty odvolací dôvod zamietnut. F -- Nesprávne právne posúdenie pri preskúmaní polahcujúcich okolností ukoncenia porusenia -- nedodrzanie zásady dodrziavania pravidiel, ktoré si orgán sám ulozil (dvanásty odvolací dôvod uvádzaný alternatívne) 217. Na úvod treba pripomenút, ze podla casti 3 usmernení z roku 1998 sa základná ciastka pokuty znízi z dôvodu polahcujúcich okolností, vrátane "ukoncenia porusovania akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". 218. Pri posudzovaní polahcujúcich okolností, ktorých výpocet v usmerneniach z roku 1998 nie je taxatívny ( [139]139 ), Komisia disponuje sirokou volnou úvahou ( [140]140 ). 1. Tvrdenia úcastníkov konania 219. Odvolatelka v zásade tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil v bodoch 272 az 287 napadnutého rozsudku nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisii umoznil, aby ignorovala ukoncenie porusenia ako relevantnú polahcujúcu okolnost. To je v rozpore so zásadou, ze Komisia musí dodrziavat pravidlá, ktoré si sama ulozila. Pokuta preto musí byt primerané znízená. 220. Komisia obhajuje zodpovedajúcu cast napadnutého rozsudku. 2. Napadnutý rozsudok a právne posúdenie 221. Na úvod treba uviest, ze odvolatelka si protirecí vo svojich poznámkach k polahcujúcim okolnostiam a vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa dna ukoncenia kartelu, ako uvidíme aj dalej v texte. 222. Z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva tvrdenie ADM, ze podla tretej zarázky casti 3 usmernení sa "ukoncenie porusovania akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)" povazuje za polahcujúcu okolnost. V tomto bode sa dalej uvádza, ze ADM "sa domnieva, ze v predmetnej veci mu mala byt táto polahcujúca okolnost na prospech, kedze ukoncil svoje správanie predstavujúce porusovanie po prvom zásahu amerických orgánov hospodárskej sútaze". 223. Odvolatelka tieto tvrdenia úcastníkov konania vôbec v odvolacom konaní nenamieta, napriek tomu, ze zjavne protirecia jej dalsiemu tvrdeniu v odvolaní, ze svoju úcast v karteli ukoncila uz na stretnutí 4. októbra 1994. ( [141]141 ) Rozpor spocíva najmä v tom, ze ukoncenie po zásahu amerických orgánov bolo bez výhrad stanovené na ( [142]142 ), teda den, ktorý sa zhoduje so zistením Komisie -- ktoré odvolatelka namieta -- ze kartelová dohoda bola ukoncená v "júni 1995". 224. Bez ohladu na tento rozporuplný opis skutkového stavu, ktorý odvolatelka podáva, zastávam názor, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s otázkou zohladnenia polahcujúcich okolností. 225. V bodoch 272 az 287 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza a odôvodnuje, ze dotknutá právna úprava, stanovená v casti 3 usmernení z roku 1998, sa musí vykladat zuzujúco takým spôsobom, aby nebola v rozpore s potrebným úcinkom clánku 81 ods. 1 ES a Komisia si teda nemôze sama ulozit povinnost, aby samotné ukoncenie porusovania po svojich prvých zásahoch povazovala za polahcujúcu okolnost ( [143]143 ). 226. V napadnutom rozsudku sa stanovuje: "280 V dôsledku toho je potrebné uvedené ustanovenie vykladat v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit zohladnenie uvedenej okolnosti ako polahcujúcej okolnosti ... 281 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze predmetné porusovanie viedlo k tajnému kartelu, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov. Tento typ kartelu je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a c) ES a predstavuje obzvlást závazné porusovanie. Úcastníci si preto museli byt vedomí protiprávneho charakteru svojho správania. Tajná povaha kartelu potvrdzuje skutocnost, ze úcastníci si boli vedomí protiprávnej povahy svojho konania. Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze niet ziadnych pochýb o tom, ze sa úcastníci tohto porusovania dopustili úmyselne. 282 Súd prvého stupna vsak uz výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie ... 283 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze v tomto prípade skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvom zásahu orgánu hospodárskej sútaze, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 284 Tento záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ze v tomto prípade ADM ukoncil predmetné protisútazné konanie po zásahu amerických orgánov a nie Komisie ... Skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvých zásahoch amerických orgánov hospodárskej sútaze nespôsobuje, ze toto ukoncenie bolo uvázenejsie, ako keby k nemu doslo po prvých zásahoch Komisie." 227. Zastávam názor, ze toto odôvodnenie nemá právne vady a kritérium, z ktorého vychádza, je správne. 228. Analýza vychádzajúca z cisto doslovného znenia ustanovenia bodu 3 tretej zarázky usmernení by skutocne mohla vyvolávat dojem, ze vo vseobecnosti a bez výnimky je polahcujúcou okolnostou uz samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. ( [144]144 ) 229. Takýto doslovný výklad dotknutého ustanovenia by vsak nebol v súlade s cielmi práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, medzi ktoré patrí predovsetkým ochrana pred narusením hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 230. Súd prvého stupna správne uviedol, ze polahcujúca okolnost na úcely práva Spolocenstva so sebou musí niest "zásluhu" alebo "vlastnú iniciatívu porusovatela" ( [145]145 ). Aj táto konstatácia je podla mna správna, pretoze výsledné znízenie pokuty napokon predstavuje odmenu, ktorú nemozno len tak poskytnút, ak bolo protiprávne konanie ukoncené ako reakcia na zásah orgánov pre hospodársku sútaz. Okrem toho, vzhladom na zabezpecenie ziaducej reakcie, ktorou má byt ukoncenie protiprávneho konania, uz samotné usmernenia z roku 1998 stanovujú dostatocný stimul, konkrétne klasifikáciu trvania porusenia po zásahu Komisie ako pritazujúcu okolnost. ( [146]146 ) 231. V tomto zmysle je navyse logické, ze podla judikatúry Súdu prvého stupna v iných prípadoch tajných kartelových dohôd, nie je pri ukoncení po zásahu Komisie dôvod na znízenie základnej ciastky, kedze pri takýchto postupoch v rozpore s hospodárskou sútazou je ich ukoncenie nevyhnutným dôsledkom zásahu Komisie. ( [147]147 ) 232. Nemozno preto namietat voci názoru Súdu prvého stupna, ze pre uznanie polahcujúcej okolnosti treba predpokladat snahu dotknutého podniku, ktorá presahuje samotné ukoncenie porusovania po zásahu Komisie. ( [148]148 ) Neexistuje ani zjavný právny dôvod, na základe ktorého by sa dalo namietat proti posúdeniu skutkového stavu Súdom prvého stupna v tejto veci, teda, ze odvolatelka neprejavila nijakú podobnú iniciatívu, a preto nemôze byt zvýhodnená dotknutými polahcujúcimi okolnostami. 233. Z hladiska obsahu sa navyse toto chápanie polahcujúcich okolností na základe posúdenia konania zhoduje s judikatúrou týkajúcou sa polahcujúcich okolností, ktorá v súvislosti so situáciami pred uplatnovaním usmernení z roku 1998, predpokladala spoluprácu pocas administratívneho konania ako podmienku znízenia pokuty. ( [149]149 ) 234. Treba vsak poukázat na to, ze odôvodnenie, ktoré sa tu obhajuje a ktoré porovnáva vlastné pravidlá Komisie v usmerneniach z roku 1998 s clánkom 81 ods. 1 ES, ide nad rámec odôvodnenia Súdneho dvora v rozsudku Dalmine/Komisia. ( [150]150 ) V uvedenej veci -- ako napríklad aj v rozsudku Súdu prvého stupna ( [151]151 ) v tej istej veci -- sa jednoducho vychádza len z potreby prícinnej súvislosti s prvým zásahom Komisie. 235. Pre úplnost treba dodat, ze aj keby sa vychádzalo len z prícinnej súvislosti s prvým zásahom Komisie, v tejto veci polahcujúce okolnosti neexistujú. Zo skutkového stavu, ktorý zistil Súd prvého stupna, totiz vyplýva, ze Komisia zasielala ziadosti o informácie hlavným výrobcom, dovozcom, vývozcom a spotrebitelom glukonátu sodného v Európe od februára 1998 ( [152]152 ), to znamená v case, ked sa ADM podla svojich vlastných slov ( [153]153 ) uz pár rokov na kartelovej dohode nezúcastnovala. 236. V dôsledku toho sa aj tento odvolací dôvod, predlozený alternatívne, musí zamietnut ako nedôvodný. 237. Vzhladom na to, ze ziadny odvolací dôvod nebol úspesný, navrhujem, aby sa odvolanie zamietlo v celom rozsahu. VII -- Trovy konania 238. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatnuje na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. VIII -- Návrh 239. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zamietol odvolanie; 2. zaviazal spolocnost Archer Daniels Midland Company na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [154]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [155]2 ) Rozsudok z 18. mája 2006, [156]C-397/03 P, Zb. s. I-4429. ( [157]3 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. ( [158]4 ) Usmernenia z roku 1998 a ich uplatnovanie uz bolo viackrát predmetom judikatúry Súdu prvého stupna a Súdneho dvora. Pochybnosti o ich zákonnosti a uplatnovaní na situácie v minulosti Súdny dvor rozptýlil vo viacerých rozsudkoch; pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [159]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425; Archer Daniels Midland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, a z , Groupe Danone/Komisia, [160]C-3/06 P, Zb. s. I-1331. ( [161]5 ) Samotná spolocnost ADM v odvolaní opisuje sporné rozhodnutie ako "vrchol excesov" (poukazujúc na stanovenie pokút podla usmernení z roku 1998). ( [162]6 ) [163]Ú. v. ES 13, s. 204, naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) c. 1216/1999 ([164]Ú. v. ES L 148, s. 5). ( [165]7 ) [166]Ú. v. ES 2003 L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [167]8 ) Pozri Úvod vyssie. ( [168]9 ) V casti 2 usmernení z roku 1998 sa stanovuje, ze základná ciastka bude zvýsená tam, kde existujú pritazujúce okolnosti. Tieto okolnosti môzu napríklad zahrnat vedúcu úlohu pri porusení alebo podnecovanie na porusenie. ( [169]10 ) Podla casti 3 usmernení z roku 1998 medzi dalsie polahcujúce okolnosti patrí napríklad výlucne pasívna úloha pri porusení alebo úloha "nasledovania vodcu". ( [170]11 ) [171]Ú. v. ES C 207, s. 4. Stanovuje podmienky toho, akým spôsobom mozno podniky, ktoré spolupracujú s Komisiou pocas vysetrovania existencie kartelových dohôd, oslobodit od pokút alebo im ulozit podstatne nizsie pokuty ("oznámenie o spolupráci"). Bolo nahradené oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([172]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3). ( [173]12 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 (Text s významom pre EHP), [174]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2. ( [175]13 ) Bod 38 usmernení z roku 2006. ( [176]14 ) Odvolanie bolo podané do kancelárie Súdneho dvora faxom 11. decembra 2006 a originál . Vzhladom na to, ze podla prvého odseku clánku 56 Statútu Súdneho dvora odvolanie mozno podat do dvoch mesiacov od dorucenia napadnutého rozhodnutia, pricom v tomto prípade podla potvrdenia o dorucení dorucenie nastalo , je odvolanie z podané v rámci lehoty pri zapocítaní 10-dnovej lehoty zohladnujúcej vzdialenost podla clánku 81 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. ( [177]15 ) Súdny dvor môze v obmedzenom rozsahu posudzovat skutkový stav, napr. pokial ide o nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré bude treba preskúmat v dalsom texte (pozri dalej v texte bod 202 týchto návrhov). ( [178]16 ) Pozri ustálenú judikatúru zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [179]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31; zo , Baustahlgewebe/Komisia, [180]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 128 a 129; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 128, a z , SGL Carbon/Komisia, [181]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 98. ( [182]17 ) Groupe Danone/Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 69 s dalsími odkazmi. ( [183]18 ) Rozsudok zo 7. júna 1983, [184]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825. ( [185]19 ) Pre rozhodnutia Komisie prijaté po 1. máji 2004 uz nie je relevantné nariadenie c. 17, ale nariadenie c. 1/2003; pozri cast "Právny rámec". ( [186]20 ) Sankcie "potlácajú" bez toho, aby "trestali"; v súvislosti s touto otázkou pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Gand vo veci ACF Chemiefarma/Komisia (rozsudok z 15. júla 1970, [187]41/69, Zb. s. 661, [188]706, [189]726), pokial ide o clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17, podla ktorých rozhodnutia o pokutách nemajú "trestnoprávnu povahu". Pokial ide o klasifikáciu týchto rozhodnutí ako správnych sankcií, ktoré vsak napriek tomu musia splnat základné zásady trestného práva a trestného procesného práva, pokial sa vzhladom na svoj predmet a úcinok podobajú trestnoprávnym rozhodnutiam, ako napríklad pokuty v prípade kartelu, pozri SCHWARZE: Rechtsstaatliche Grenzen der gesetzlichen und richterlichen Qualifikation von Verwaltungssanktionen im europäischen Gemeinschaftsrecht, EuZW 2003, s. 261 a nasl. Pozri aj "oblast prinajmensom príbuzná trestnému právu", návrhy generálnej advokátky Kokott z vo veci ETI/Komisia (rozsudok z , [190]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 72). ( [191]21 ) Rozsudky z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [192]41/69, Zb. s. 661, body 172 az 176 [173], a zo , Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [193]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. ( [194]22 ) V súvislosti s týmto bodom pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 105, v súvislosti s vtedajsím clánkom 85 ods. 1 a clánkom 86 Zmluvy ES, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 170. ( [195]23 ) Okrem iného rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [196]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 36, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 172. ( [197]24 ) Pozri okrem iného rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [198]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 87; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Mo och Domsjö/Komisia (rozsudok zo , [199]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 59), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 127 a nasl. ( [200]25 ) Okrem iného rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 33, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 37. ( [201]26 ) Pozri vyssie body 44 az 46 týchto návrhov. ( [202]27 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [203]28 ) DANNECKER, BIERMANN: Kommentierung Verordnung 1/2003, bod 93. In: IMMENGA, MESTMÄCKER: Wettbewerbsrecht, Zv. 1 EG, cast 2, stvrté vydanie; v tejto súvislosti pozri aj v rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, vyjadrenia zalobcov a Komisie v uvedenej veci v bodoch 101 az 103. ( [204]29 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 109. ( [205]30 ) Podrobnejsie pozri Schwarze: c. d., s. 263. ( [206]31 ) Pozri najdôlezitejsí rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 209 a nasl. ( [207]32 ) Rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [208]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 206 a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 23. ( [209]33 ) Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 28, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 211, 213 a 214. ( [210]34 ) Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 156 a nasl. a 234 a nasl. V tejto súvislosti pozri aj DEBROUX: L' "imprévisibilité transparente": La politique de sanction de la Commission en matičre de cartels. In: Concurrences 2006, s. 2 a nasl., s. 5; VÖLCKER: Developments in EC competition law in 2005 -- an overview. In: CMLRev roku 2006, s. 1409 a nasl., s. 1416 a nasl. Pokial ide o zlucitelnost, pozri aj súhlasné stanovisko, ktoré predlozil generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 66 a nasl. ( [211]35 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [212]36 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [213]37 ) Pre porovnanie s ustálenou judikatúrou pozri rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, [214]C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 124 s dalsími odkazmi. ( [215]38 ) Rozsudok zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, [216]C-41/00 P, Zb. s. I-2125, bod 55 s dalsími odkazmi. ( [217]39 ) Pozri Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 453 s dalsími odkazmi. ( [218]40 ) Musique Diffusion française a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [219]41 ) Pozri vyssie bod 49 týchto návrhov. ( [220]42 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 105. ( [221]43 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 106. ( [222]44 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 107 a 108. ( [223]45 ) Rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 109; v tejto súvislosti pozri aj bod 53 týchto návrhov. ( [224]46 ) V súvislosti s volnou úvahou Komisie pozri vyssie bod 50 týchto návrhov. ( [225]47 ) Pozri okrem iného DEBROUX: c. d., s. 4. Napriek rozsiahlej kritike Komisia úspesne obhájila usmernenia z roku 1998 a ich uplatnovanie, co zjavne vyplýva najmä z rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 4) (VÖLCKER: Rough justice? An analysis of the European Commission's new fining guidelines. In: CMLRev. 2007, s. 1285 a nasl., s. 1285 a 1286). ( [226]48 ) Pozri vyssie body 53 a 68 týchto návrhov. ( [227]49 ) Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 227 a 228. Pozri aj Archer Daniels Midland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 21 az 23. V tejto súvislosti pozri aj podrobnú analýzu, ktorú vypracoval generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 159 az 165) a vo veci Archer Daniels Midland a i./Komisia (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 66, 71 a 72). ( [228]50 ) Pozri aj rozsudok Archer Daniels Midland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 24. ( [229]51 ) "Závaznost porusení musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy", okrem iného rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [230]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 465 a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 241. Pozri aj poznámku pod ciarou 25. ( [231]52 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [232]53 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 227 a 228. ( [233]54 ) Bod 31 a nasl. ( [234]55 ) Bod 43 napadnutého rozsudku s odkazom na rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 225: "[z]ásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii, hoci aj relatívnej a pruznej, pokút." ( [235]56 ) Pozri body 68, 72 a 74 týchto návrhov. ( [236]57 ) Pozri vyssie bod 75 týchto návrhov. ( [237]58 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [238]59 ) Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 156 a nasl., 234 a nasl. V tejto súvislosti pozri aj bod 26 týchto návrhov. ( [239]60 ) Túto konstatáciu dalej podporuje aj "druhá strana mince", konkrétne uz vysvetlený aspekt, týkajúci sa povinnosti Komisie dodrziavat usmernenia, ktoré sú v danom momente platné (pozri bod 55 týchto návrhov): v súvislosti s uplatnením kritérií posúdenia sa dodatocné odôvodnenie nemusí uvádzat pri prijatí rozhodnutia podla usmernení, ale v prípade, ak sa rozhodnutie prijme inak ako podla aktuálne platných usmernení (v súvislosti s týmto problémom pozri aj DEMETRIOU/GRAY: Developments in EC competition law in 2006 -- an overview. In: CMLRev. 2007, s. 1429 a nasl., s. 1452). ( [240]61 ) Pozri vyssie body 56 a 82 týchto návrhov. ( [241]62 ) Pozri okrem iného DANNECKER, BIERMANN: c. d., bod 126, s. 1260. VÖLCKER: c. d., s. 1289, sa domnieva, ze urcité skutocnosti svedcia v prospech toho, ze Komisia urobila zmeny v usmerneniach z roku 2006 oproti usmerneniam z roku 1998, najmä pokial ide o zrusenie "tarifikácie", aj z toho dôvodu, ze napriek podpornej judikatúre zo strany Súdu prvého stupna a Súdneho dvora kritické hlasy týkajúce sa nedostatocnej transparentnosti a svojvôle usmernení z roku 1998 neutíchali. SOYEZ: Die Bußgeldleitlinien der Kommission -- mehr Fragen als Antworten, EuZW 2007, s. 596 -- 600, v skratke opísal situáciu tak, ze proklamovaný ciel usmernení z roku 1998, ktorým bolo zvýsenie transparentnosti a nestrannosti rozhodnutí Komisie, sa nedosiahol a ze mnohí zástupcovia európskych orgánov pre hospodársku sútaz pri pohlade do minulosti povazujú usmernenia z roku 1998 za úplnú "lotériu" (tamze., s. 596). ( [242]63 ) DANNECKER, BIERMANN: c. d., bod 126. ( [243]64 ) V súvislosti s týmto problémom pozri dalej bod 90 týchto návrhov. ( [244]65 ) Pozri poznámku pod ciarou 50 v týchto návrhoch; pozri aj bod 2 v úvode usmernení z roku 2006. ( [245]66 ) Pozri vyssie bod 45 týchto návrhov. ( [246]67 ) Posúdenie rozsahu, v akom usmernenia z roku 2006 uz naplnajú odporúcanie, ktoré formuloval SCHWARZE: c. d., najmä s. 269, v kontexte usmernení z roku 1998, ide nad rámec týchto návrhov. ( [247]68 ) Odvolatelka toto tvrdenie uvádza zjavne v nádeji dosiahnut znízenie pokuty. V literatúre sa vsak na druhej strane predpokladá, ze varovanie Komisie v súvislosti s tým, ze usmernenia z roku 2006 budú v niektorých prípadoch znamenat zvýsenie pokút, je správne; pozri DEMETRIOU, GRAY: c. d., s. 1429; zmysel dalsieho zvysovania pokút spochybnuje okrem iného VÖLCKER: c. d., s. 1317. ( [248]69 ) Pozri vyssie bod 45 týchto návrhov. ( [249]70 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 243 az 312, a Archer Daniels Midland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 34. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obsahuje výraz "obrat" bez blizsieho upresnenia. Navyse sa spomína len ako kritérium pre stanovenie maximálnej úrovne pokuty a v znení ustanovenia nic nebráni tomu, aby sa obrat pouzil nielen na stanovenie najvyssej sumy, ale vseobecne. ( [250]71 ) Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 225. Pozri aj DEBROUX: c. d., s. 7. ( [251]72 ) Alebo v prípade dohôd, ktoré sú podla Zmluvy o ESUO nezákonné, pozri cast 5a usmernení z roku 1998. ( [252]73 ) Pozri napr. cast 1 A usmernení z roku 1998: "Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok." ( [253]74 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 71. ( [254]75 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 71. ( [255]76 ) Odvolatelka okrem toho vzniesla podobnú výhradu vo veci Archer Daniels Midland a i./Komisia (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 2), ale v danom prípade jej tvrdenie súviselo s porusením zásady proporcionality, pokial by sa nepouzilo kritérium obratu v rámci EHP (pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Archer Daniels Midland a i./Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 128 a nasl.). ( [256]77 ) Rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [257]C-113/04 P, Zb. S. I-8831, bod 196. ( [258]78 ) Rozhodnutie Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/E-1/37.027 -- Fosfáty zinku), [259]Ú. v. ES L 153, 2003, s. 1. Toto rozhodnutie je predmetom rozsudku Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaného v poznámke pod ciarou 21. ( [260]79 ) Treba uviest, ze toto tvrdenie odvolatelky zahrna dve úrovne nezohladnenia: obrat výrobku v EHP sa nepouzil ako "východiskový bod" pre výpocet, ani "neskôr" pri posúdení pokuty. Ak sa namieta skutocnost, ze dotknutý obrat sa nepouzil ako východiskový bod pre výpocet, v podstate sa za tým skrýva kritika usmernení z roku 1998, v ktorých je východiskový bod pre výpocet stanovený úplne inak; pozri vyssie body 1 a 90 týchto návrhov. ( [261]80 ) V tejto súvislosti pozri vyssie body 44 a 45 týchto návrhov. ( [262]81 ) Pozri vyssie body 85 a 86 týchto návrhov. ( [263]82 ) Pozri vyssie poznámku pod ciarou 78 týchto návrhov. ( [264]83 ) V bode 114 záväzného anglického znenia napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pouzil výraz "appropriate", hoci ADM pouzíva v pôvodnom anglickom znení odvolania výraz "proportionate". ( [265]84 ) Rozsudok z 10. januára 2006, International Air Transport Association a i./Komisia, [266]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95 a tam citovaná judikatúra. ( [267]85 ) Rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 60 a tam citovaná ustálená judikatúra Súdneho dvora. ( [268]86 ) Bod 95 napadnutého rozsudku. ( [269]87 ) Pozri vyssie bod 45 týchto návrhov. ( [270]88 ) Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. ( [271]89 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [272]90 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [273]91 ) Súd prvého stupna teda implicitne naznacoval, ze v takom prípade (ktorý v prejednávanej veci nenastal), by sa otázka bremena tvrdenia a dôkazného bremena posudzovala inak ako v tejto veci. V súvislosti s bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom, pokial ide o existenciu alebo neexistenciu porusenia, pozri dalej bod 166 a nasl. týchto návrhov. ( [274]92 ) Bod 230 napadnutého rozsudku. ( [275]93 ) Pozri body 175 az 178 napadnutého rozsudku a odkaz na ne v bode 230 toho istého rozsudku. ( [276]94 ) Pozri body 232 a 233 napadnutého rozsudku. ( [277]95 ) Pozri bod 176 napadnutého rozsudku a odkaz v bode 230 toho istého rozsudku na zhrnutie v bode 178. ( [278]96 ) Bod 236 napadnutého rozsudku. ( [279]97 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 8. decembra 2005 vo veci Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (rozsudok z , [280]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 73). ( [281]98 ) Bod 237 napadnutého rozsudku. ( [282]99 ) Body 232 az 236 napadnutého rozsudku s odkazom na body 196 a 197 toho istého rozsudku. ( [283]100 ) Pozri rozsudok z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, [284]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28. ( [285]101 ) Pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [286]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 53. ( [287]102 ) Pre úplnost treba poukázat na to, ze toto posúdenie skutkového stavu sa týka inej situácie -- pokial ide o dôkazné právo -- ako je situácia posudzovaná v bode 159 rozsudku z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [288]T-224/00, Zb. s. II-2597. V uvedenom prípade Súd prvého stupna zamietol rozhodnutie Komisie v tom rozsahu, v ktorom stanovovalo, ze "je nepredstavitelné, aby sa úcastníci konania viackrát stretli v rôznych castiach sveta... pocas takého dlhého obdobia, a aby to nemalo vplyv na trh s lyzínom". Súd prvého stupna rozhodol, ze toto tvrdenie nemalo ziadnu dôkaznú hodnotu, pretoze vychádzalo z domnienok a nie z objektívnych ekonomických faktorov (pozri aj rozsudok Debroux, uz citovaný poznámke pod ciarou 34, s. 8). Súhlasím s týmto názorom Súdu prvého stupna, ktorý sa týka situácie, v ktorej dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia má Komisia. V prejednávanej veci je vsak situácia iná. Dospeli sme do bodu, ked je povinnostou odvolatelky preukázat legitímne pochybnosti, pokial ide o správnost zistení týkajúcich sa vplyvu kartelovej dohody na relevantný trh, vrátane vymedzenia tohto trhu. V súvislosti s tým je vecou odvolatelky, aby preukázala priebeh udalostí aspon tak presvedcivo, aby vyvolala spomínané "legitímne pochybnosti". Podla môjho názoru sa jej to v tomto prípade vôbec nepodarilo. ( [289]103 ) Pozri vyssie bod 145 a nasl. týchto návrhov. ( [290]104 ) Pozri ustálenú judikatúru, okrem iného rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [291]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 66 a z , Dorsch Consult/Rada a Komisia, [292]C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 50. ( [293]105 ) V súvislosti s nesprávnym vyhodnotením dôkazov pozri podrobnejsie bod 202 týchto návrhov. ( [294]106 ) Pozri bod 236 napadnutého rozsudku: na jednej strane úroven cien na sirsom trhu s chelátovými cinidlami pocas kartelovej dohody, na druhej strane úroven cien, ktorá by s najväcsou pravdepodobnostou na sirsom trhu prevládala, keby kartelová dohoda obmedzená na glukonát sodný neexistovala. ( [295]107 ) Ide o posúdenie skutkového stavu, ktoré nepatrí do právomoci súdu rozhodujúceho o odvolaní, pozri vyssie bod 44 týchto návrhov. ( [296]108 ) Skutocnosti uvedené v bode 134 týchto návrhov majú pravdepodobne za ciel opísat úroven cien na sirsom trhu s chelátovými cinidlami pocas existencie kartelovej dohody. ( [297]109 ) Pozri v tejto súvislosti bod 141 týchto návrhov. ( [298]110 ) Podla casti 1B usmernení z roku 1998: krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok): bez zvýsenia výsky pokuty; strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov): zvýsenie az do 50% výsky pokuty stanovenej podla závaznosti; dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov): zvýsenie az do 10% za rok vo výske pokuty stanovenej podla závaznosti. ( [299]111 ) Aj ked sa údaje, ktoré tu odvolatelka uvádza, nielen v súvislosti s dátumom ukoncenia, ale aj v súvislosti so zaciatkom, lísia s tým, co zistila Komisia, vecné vyjadrenia odvolatelky pred Súdnym dvorom, a samozrejme aj pred Súdom prvého stupna, sa obmedzujú len na dátum ukoncenia porusenia. ( [300]112 ) Bod 240 napadnutého rozsudku. ( [301]113 ) Pozri vyssie bod 144 a nasl. týchto návrhov. ( [302]114 ) Pokial ide o objektívne dôkazné bremeno (to znamená v prípade, kde je urcitá skutocnost nepreukázatelná -- non liquet), prvá veta clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorá sa este neuplatnovala v prejednávanej veci, obsahuje ekvivalentné pravidlo; v tejto súvislosti pozri SÄCKER, JAEKS: Kommentierung zu Art. 81 EG', bod 815. In: HIRSCH, MONTAG, SÄCKER: Europäisches Wettbewerbsrecht, Münchener Kommentar zum Europäischen und Deutschen Wettbewerbsrecht (Kartellrecht). Zv. 1. ( [303]115 ) Pozri ustálenú judikatúru, najmä rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [304]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58. Pozri aj HACKSPIEL: § 24 Beweisrecht, bod 13. In: Rengeling, Middeke, Gellermann: Handbuch des Rechtsschutzes in der Europäischen Union: V práve hospodárskej sútaze je vecou Komisie, aby preukázala existenciu porusenia hospodárskej sútaze, najmä skutocnost, ze podnik sa zúcastnoval na kartelovej dohode a dlzku trvania porusenia. ( [305]116 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 101, bod 57. V tejto súvislosti pozri aj bod 55: "Vzhladom na to, ze zákaz úcasti na dohodách v rozpore s hospodárskou sútazou a sankcie, ktoré mozno porusitelom ulozit, sú dobre známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré súvisia s takými postupmi a dohodami, sa ukustocnujú tajne, rovnako aj stretnutia, ze casto prebiehajú v neclenských státoch a ze je tu snaha znízit príslusnú dokumentáciu na minimum." a bod 56: "Aj ked Komisia objaví dôkazy, ktoré výslovne preukazujú protiprávne kontakty medzi obchodnými subjektmi, ako napríklad zápisnice, ide väcsinou o skratkovité a neúplné písomnosti, a preto treba casto rekonstruovat niektoré skutocnosti pomocou dedukcie." ( [306]117 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 101, bod 81 s dalsími odkazmi, a rozsudok zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, [307]C-57/02 P, Zb. s. I-6689, bod 46 s dalsími odkazmi. Pozri aj Hackspiel: c. d., bod 13. ( [308]118 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 101, body 84 a 85. ( [309]119 ) Pozri vyssie bod 144 a nasl. týchto návrhov. ( [310]120 ) Hackspiel: c. d., bod 13. ( [311]121 ) Pozri vyssie bod 44 a nasl. týchto návrhov. ( [312]122 ) Podrobnejsie k otázke nesprávneho vyhodnotenia dôkazov pozri dalej bod 202 a nasl. týchto návrhov. ( [313]123 ) V originále "knowing konsensus". ( [314]124 ) Anglické pôvodné znenie nie je v tomto bode úplné zrejmé. V origináli odvolatelka uviedla "manifest concurrence of wills", ale v citácii z rozsudku zdôraznila slová "manifestation of the wish". ( [315]125 ) Odvolatelka na podporu svojho názoru cituje z dvoch rozsudkov: z rosudku zo 6. januára 2004, BAI/Komisia, [316]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-26, bod 102 ("Na to, aby sa dohoda v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy povazovala za uzatvorenú na základe tichého súhlasu, je nevyhnutné, aby prejav vôle jednej zo zmluvných strán smerujúci k dosiahnutiu protisútazného ciela, predstavoval výslovnú alebo implicitnú výzvu na spolocné naplnenie tohto ciela..."), a z rozsudku zo , Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 64 ("... koordinácia medzi podnikmi, ktorá... vedome nahrádza praktickú spoluprácu, s ktorou sú spojené riziká pre hospodársku sútaz...") (kurzívou zvýraznila odvolatelka). ( [317]126 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 101. ( [318]127 ) Pozri vyssie bod 172 týchto návrhov. ( [319]128 ) Pozri vyssie bod 170 týchto návrhov. ( [320]129 ) Pozri vyssie bod 170 týchto návrhov. ( [321]130 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 101, bod 330. ( [322]131 ) Pozri vyssie body 44 a 172 týchto návrhov. ( [323]132 ) Odvolatelka sa v tejto súvislosti odvoláva okrem iného na bod 42 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 29. júna 2006 vo veci Asnef-Equifax (rozsudok z , [324]C-238/05, Zb. s. I-11125), konkrétne na túto cast: "Súhrnné údaje o trhu sú v zásade zákonné pod podmienkou, ze neumoznujú identifikáciu a zistenie obchodnej stratégie jednotlivého konkurenta". Táto cast vsak v kontexte predmetnej veci vôbec nepodporuje výklad odvolatelky. V bodoch 41 a 42 týchto návrhov generálny advokát Geelhoed uvádza, ze rozdiel medzi zákonnou a nezákonnou výmenou informácií závisí od toho, ci je prostredníctvom úrovne súhrnných údajov mozné zistit stratégiu konkurentov, co v konecnom dôsledku závisí od ich poctu. Relevantnými faktormi sú aj struktúra relevantného trhu (oligopolistická alebo rozdrobená), ako aj frekvencia výmeny informácií. Treba poukázat aj na to, ze generálny advokát Geelhoed síce formuloval toto stanovisko vseobecne, ale v kontexte úplnej inej situácie. V danej veci islo o systém výmeny informácií medzi financnými institúciami, konkrétne register informácií o platobnej schopnosti klientov. ( [325]133 ) Pozri rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [326]56/64 a 58/64, Zb. s. 299, 342, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 491. ( [327]134 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [328]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37. ( [329]135 ) HACKSPIEL: § 28, Rechtsmittel und Rechtsbehelfe, bod 28. In: RENGELING, MIDDEKE, GELLERMANN: c. d. ( [330]136 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 27. septembra 2006 vo veci PKK a KNK/Rada, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 134, bod 43. ( [331]137 ) Pozri vyssie bod 192 týchto návrhov. ( [332]138 ) Vo francúzskom znení, teda v rokovacom jazyku Súdu prvého stupna, táto cast znie: "[l]es indications contenues dans un document obtenu auprčs de Roquette"; v anglickom znení, ktoré bolo vyhlásené, "[t]he evidence contained in a document obtained from Roquette"; a napokon nemecké znenie znie: "die Angaben eines von Roquette vorgelegten Dokuments". ( [333]139 ) Skutocnost, ze výpocet nemá taxatívny charakter, mozno vidiet uz v samotnom znení: "Základná ciastka bude znízená tam, kde existujú polahcujúce okolnosti, ako napr.". Pozri aj Demetriou/Gray (uz citované v poznámke pod ciarou 60), s. 1453, podla ktorého usmernenia neobsahujú záväzné dôvody pre uplatnenie polahcujúcich okolností. ( [334]140 ) Pozri okrem iného Dannecker/Biermann (uz citované v poznámke pod ciarou 28), bod 164. ( [335]141 ) Pokial odvolatelka tvrdí, ze jej úcast na kartelovej dohode sa skoncila 4. októbra 1994 (pozri vyssie bod 163 a nasl. týchto návrhov), neuvádza nijakú súvislost medzi týmto tvrdením a zásahom orgánov hospodárskej sútaze, ale ukoncenie úcasti dáva do súvislosti s nemoznostou úcastníkov kartelu dosiahnut vzájomnú dohodu. ( [336]142 ) Pozri bod 273 napadnutého rozsudku. ( [337]143 ) Pozri najmä bod 279 napadnutého rozsudku. ( [338]144 ) Bod 277 napadnutého rozsudku. ( [339]145 ) Bod 278 napadnutého rozsudku. ( [340]146 ) Pozri aj bod 278 napadnutého rozsudku. ( [341]147 ) Pozri aj ENGELSING, SCHNEIDER: Kommentierung zu Art. 23 VO 1/2003, bod 144. In: HIRSCH, MONTAG, SÄCKER: c. d. Okrem toho pozri bod 29 usmernení z roku 2006 o pritazujúcich okolnostiach, ktorý stanovuje, ze základná ciastka môze byt znízená, ak existujú pritazujúce okolnosti, napríklad "ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)". ( [342]148 ) Bod 285 napadnutého rozsudku. ( [343]149 ) Pozri napríklad rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [344]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, body 36 a 37. V súvislosti so zauzívaným postupom Komisie pozri aj rozsudok z , Dalmine/Komisia, [345]C-407/04 P, Zb. s. I-835, bod 154. ( [346]150 ) Dalmine/Komisia, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 148, body 158 az 160. ( [347]151 ) Rozsudok z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [348]T-50/00, Zb. s. II-2395, body 328 az 330. ( [349]152 ) Bod 5 napadnutého rozsudku. ( [350]153 ) Pozri vyssie bod 164 týchto návrhov: odvolatelka tvrdí, ze jej úcast na kartelovej dohode sa skoncila na stretnutí 4. októbra 1994 v Londýne. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0001 155. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0002 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0003 158. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0004 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0005 162. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0006 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1962:148:TOC 165. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0007 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 167. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0008 168. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0009 169. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0010 170. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0011 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 173. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0012 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 175. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0013 176. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0014 177. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0015 178. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0016 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0017 183. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0018 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 185. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0019 186. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0020 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 189. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0021 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 194. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0022 195. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0023 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 197. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0024 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 200. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0025 201. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0026 202. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0027 203. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0028 204. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0029 205. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0030 206. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0031 207. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0032 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 209. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0033 210. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0034 211. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0035 212. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0036 213. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0037 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0038 216. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0041&locale=SK 217. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0039 218. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0040 219. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0041 220. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0042 221. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0043 222. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0044 223. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0045 224. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0046 225. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0047 226. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0048 227. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0049 228. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0050 229. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0051 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 231. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0052 232. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0053 233. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0054 234. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0055 235. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0056 236. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0057 237. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0058 238. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0059 239. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0060 240. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0061 241. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0062 242. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0063 243. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0064 244. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0065 245. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0066 246. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0067 247. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0068 248. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0069 249. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0070 250. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0071 251. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0072 252. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0073 253. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0074 254. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0075 255. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0076 256. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0077 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0078 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 260. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0079 261. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0080 262. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0081 263. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0082 264. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0083 265. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0084 266. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 267. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0085 268. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0086 269. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0087 270. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0088 271. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0089 272. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0090 273. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0091 274. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0092 275. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0093 276. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0094 277. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0095 278. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0096 279. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0097 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 281. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0098 282. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0099 283. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0100 284. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 285. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0101 286. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 287. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0102 288. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 289. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0103 290. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0104 291. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0237&locale=SK 293. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0105 294. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0106 295. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0107 296. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0108 297. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0109 298. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0110 299. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0111 300. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0112 301. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0113 302. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0114 303. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0115 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 305. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0116 306. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0117 307. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0057&locale=SK 308. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0118 309. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0119 310. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0120 311. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0121 312. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0122 313. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0123 314. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0124 315. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0125 316. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 317. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0126 318. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0127 319. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0128 320. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0129 321. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0130 322. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0131 323. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0132 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 325. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0133 326. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 327. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0134 328. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 329. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0135 330. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0136 331. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0137 332. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0138 333. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0139 334. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0140 335. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0141 336. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0142 337. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0143 338. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0144 339. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0145 340. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0146 341. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0147 342. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0148 343. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0149 344. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 345. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 346. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0150 347. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0151 348. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 349. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0152 350. file:///tmp/lynxXXXXRYkESc/L96592-9599TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.0300184801-E0153