NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 30. júna 2009 ( [1]1 ) Spojené veci C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P GlaxoSmithKline Services Unlimited, pôvodne Glaxo Wellcome plc, proti Komisii Európskych spolocenstiev Obsah I -- Právny rámec II -- Okolnosti predchádzajúce sporu, napadnuté rozhodnutie a napadnutý rozsudok III -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania A -- Návrhy úcastníkov konania v rôznych veciach 1. Vec C-501/06 P (odvolanie GSK) 2. Vec C-513/06 P (odvolanie Komisie) 3. Vec C-515/06 P (odvolanie EAEPC) 4. Vec C-519/06 P (odvolanie Aseprofar) B -- Spojenie vecí a ústna cast konania IV -- Prípustnost A -- Prípustnost argumentácie týkajúcej sa protisútazného ciela, ktorú uviedli Komisia a Aseprofar vo svojich odvolaniach (veci C-513/06 P a C-519/06 P) B -- Prípustnost argumentácie Komisie nazvanej "vzájomné odvolanie" v reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P 1. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisútazného ciela a) Neprípustnost v rámci vzájomného odvolania b) Prípustnost v rámci návrhu na zamietnutie odvolania c) Spôsobilost zohladnit argumentáciu d) Vecná totoznost argumentácie uvedenej Komisiou vo veciach C-513/06 P a C-501/06 P 2. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisútazného následku 3. Prípustnost vzájomného odvolania Komisie v casti, v ktorej napáda bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku C -- Záver V -- Odvolanie GSK vo veci C-501/06 P A -- Nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Súd prvého stupna v casti odôvodnenia svojho rozsudku týkajúcej sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja 1. Cast odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúca sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja 2. Pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela 3. Nesprávne právne posúdenia a) Právne nesprávny výklad pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela i) Konstatovanie, podla ktorého dohody, ktoré majú za ciel obmedzit súbezné obchodovanie, mozno iba v zásade povazovat za dohody majúce protisútazný ciel ii) Domnienka protisútazného následku iii) Zohladnenie nevýhody spôsobenej konecným spotrebitelom iv) Obmedzené zohladnenie výhod súbezného obchodovania pre konecných spotrebitelov v) Záver b) Zohladnenie právneho a hospodárskeho kontextu i) Predpoklad, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov ii) Ostatné predpoklady a konstatovania 4. Záver B -- Nahradenie odôvodnenia 1. Skutkový stav zistený Súdom prvého stupna 2. Potvrdenie odôvodnenia Komisie týkajúceho sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja a) Standardizovaný prístup b) Domnienka obmedzenia hospodárskej sútaze c) Predbezný záver 3. Záver C -- Konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia mohla predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja majú za následok obmedzit hospodársku sútaz D -- Záver VI -- Odvolania Komisie, Aseprofar a EAEPC A -- Cast odôvodnenia napadnutého rozsudku B -- Odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P a vzájomné odvolanie Komisie vo veci C-501/06 P 1. Prvá podmienka stanovená v clánku 81 ods. 3 ES a) Skreslenie právneho a hospodárskeho kontextu b) Pojem podpora technického pokroku, rozdelenie dôkazného bremena a pozadovaná úroven dôkazu i) Pouzitie kritéria posúdenia pouzívaného pri kontrole fúzií ii) Hranica, od ktorej mozno predpokladat, ze dohoda má výhody z hladiska efektívnosti iii) Význam strukturálnej povahy cenových rozdielov iv) Kolísania meny v) Vztah medzi dodatocnými financnými prostriedkami GSK a podporou technického pokroku vi) Záver c) Skreslenie napadnutého rozhodnutia a nezohladnenie minulých udalostí v prognostickej analýze i) Skreslenie napadnutého rozhodnutia -- Skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia -- Nahradenie odôvodnenia -- Záver ii) Zohladnenie minulých udalostí iii) Zohladnenie údajov, ktoré neboli k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia iv) Záver d) Nesprávne uplatnenie kritéria posúdenia i) Vytvorenie nového dôvodu zrusenia ii) Prekrocenie právomoci Súdu prvého stupna e) Vada odôvodnenia vyplývajúca zo strucného posúdenia dôkazov Súdom prvého stupna a z domnienok, ktoré nevysvetlil i) Posúdenie dôkazných prostriedkov predlozených GSK ii) Neexistencia vysvetlenia uvádzajúceho preco by bolo nemozné investovat do výskumu a vývoja bez vseobecných podmienok predaja 2. Ostatné podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 3. Záver C -- Odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P 1. Funkcia clánku 81 ods. 3 ES 2. Dôkazné bremeno 3. Nesprávne posúdenie alebo nedostatocné zohladnenie dôkazných prostriedkov a) Prenesenie dôkazného bremena b) Nesprávne posúdenie alebo nezohladnenie skutkových okolností, ktoré vyplývajú z dokumentov zalozených do spisu c) Zohladnenie nesprávnych skutkových okolností 4. Záver D -- Odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P 1. Prvá podmienka stanovená clánkom 81 ods. 3 ES 2. Ostatné podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES a) Primeraný podiel vyhradený uzívatelom b) Nevyhnutnost vseobecných podmienok predaja c) Moznost vylúcit hospodársku sútaz 3. Záver E -- Záver VII -- Zhrnutie VIII -- Návrh "Odvolania -- Kartely -- Obmedzenie súbezného obchodovania s liekmi -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Obmedzenie hospodárskej sútaze odôvodnené stanoveným cielom -- Vnútrostátne ustanovenia týkajúce sa cien -- Nahradenie odôvodnenia -- Clánok 81 ods. 3 ES -- Prínos k podpore technického pokroku -- Kontrola -- Dôkazné bremeno -- Odôvodnenie -- Záujem na konaní" 1. Po rozsudku Súdneho dvora vo veci Sot. Lélos kai Sia ( [2]2 ), ktorého predmetom bolo posúdenie jednostranných opatrení urcených na obmedzenie súbezného obchodovania s liekmi podla clánku 82 ES, dávajú prejednávané odvolania Súdnemu dvoru prílezitost vyjadrit sa k zlucitelnosti dohôd, ktoré majú takýto ciel, s clánkom 81 ES. 2. Predmetom prejednávaných odvolaní je posúdenie vseobecných podmienok predaja výrobcu farmaceutických výrobkov GlaxoSmithKline Services Unlimited (dalej len "GSK") podla clánku 81 ES. Na základe týchto vseobecných podmienok predaja GSK pozadoval od sprostredkovatelov usadených v Spanielsku, ktorým predával lieky (dalej len "spanielski sprostredkovatelia"), rôzne ceny za niektoré lieky, v závislosti od toho, ci ich distribuovali v Spanielsku alebo v iných clenských státoch. 3. Cielom vseobecných podmienok predaja bolo obmedzit súbezné obchodovanie s liekmi GSK medzi Spanielskom a inými clenskými státmi, ktoré realizovali spanielski sprostredkovatelia z dôvodu cenových rozdielov medzi clenskými státmi. Podla GSK zo súbezného obchodovania profitujú najmä sprostredkovatelia. Naopak, obmedzenie súbezného obchodovania je výhodné pre konecných spotrebitelov. Dodatocné príjmy, ktoré GSK alebo skupina, ku ktorej patrí ( [3]3 ), získa vdaka obmedzeniu súbezného obchodovania, totiz môzu byt investované do výskumu a vývoja nových liekov. 4. GSK oznámil vseobecné podmienky predaja Komisii. Rozhodnutím z 8. mája 2001 ( [4]4 ) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia skonstatovala, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES a nemozno im poskytnút výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. Po zalobe, ktorú podal GSK, Súd prvého stupna svojim rozsudkom z vo veci T-168/01 ( [5]5 ) (dalej len "napadnutý rozsudok") potvrdil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej Komisia skonstatovala, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES, ale zrusil ho v casti, v ktorej Komisia zamietla ziadost o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. 5. Na jednej strane GSK vo svojom odvolaní vo veci C-501/06 P napáda napadnutý rozsudok v casti, v ktorej potvrdzuje rozhodnutie Komisie konstatujúce, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES. Na druhej strane Komisia (ktorú podporuje Polská republika ako vedlajsí úcastník konania), Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (dalej len "Aseprofar") a European Association of Euro Pharmaceutical Companies (dalej len "EAEPC") vo svojich odvolaniach vo veciach C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P napádajú napadnutý rozsudok v casti, v ktorej zrusil rozhodnutie Komisie o zamietnutí ziadosti o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. I -- Právny rámec 6. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES stanovuje, ze cinnost Spolocenstva zahrna systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz. 7. Clánok 81 ES stanovuje: "1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície, c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania, d) uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú, e) podmienujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. 2. Vsetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podla tohto clánku sú automaticky neplatné. 3. Ustanovenia odseku 1 sa vsak neuplatnia na: -- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikatelmi, -- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí zdruzení podnikatelov, -- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré: a) neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov a b) neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov." 8. Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaradovanie do vnútrostátnych systémov zdravotného poistenia ( [6]6 ) stanovuje poziadavky umoznujúce overit, ci tieto opatrenia nepredstavujú mnozstevné obmedzenia dovozu alebo vývozu alebo opatrenia s rovnakým úcinkom. 9. V case oznámenia existovali v clenských státoch odlisné právne úpravy regulujúce ceny liekov (dalej len "vnútrostátne cenové úpravy"). Islo najmä o právne úpravy týkajúce sa urcenia predajnej ceny, výsky úhrad liekov alebo príjmov výrobcov farmaceutických výrobkov. II -- Okolnosti predchádzajúce sporu, napadnuté rozhodnutie a napadnutý rozsudok 10. Skupina, ku ktorej patrí GSK, je jedným z hlavných svetových výrobcov farmaceutických výrobkov. GSK sa s 89 spanielskymi sprostredkovatelmi, s ktorými udrziaval obchodné vztahy mimo distribucnej siete, dohodol ( [7]7 ) na uplatnovaní vseobecných podmienok predaja, ktoré nadobudli úcinnost 9. marca 1998. Vseobecné podmienky predaja urcovali dve rôzne ceny, nazývané cena 4A a cena 4B, za 82 liekov. 11. Cena 4A v ziadnom prípade neprekracovala maximálnu výrobnú cenu urcenú spanielskymi zdravotníckymi orgánmi. Bola pozadovaná v prípade, ked po prvé, lieky boli financované z fondov spanielskeho sociálneho zabezpecenia alebo zo spanielskych verejných fondov a po druhé, nakúpené lieky boli následne distribuované prostredníctvom spanielskych lekární a nemocníc. 12. V ostatných prípadoch bola pozadovaná cena 4B. Vseobecné podmienky predaja stanovovali, ze cena 4B je urcená podla skutocných, objektívnych a nediskriminacných kritérií, a to nezávisle od miesta urcenia výrobku urceného kupujúcim. Tým bolo stanovené najmä uplatnovanie ceny -- v prípade potreby aktualizovanej --, ktorú GSK navrhol spanielskym zdravotníckym orgánom na zaciatku rokovaní vedených v rámci spanielskeho konania o urcení cien. 13. Dotknutými liekmi boli najmä Beconase, Becloforte, Becotide, Flixotide, Serevent, Ventolin, Lamictal a Imigran, ktoré sú z dôvodu cenových rozdielov mimoriadne vhodné na súbezné obchodovanie medzi Spanielskom a Spojeným královstvom. 14. Listom zo 6. marca 1998 podal GSK podla clánku 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17/62 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ( [8]8 ) (dalej len "nariadenie c. 17") ziadost o potvrdenie, ze vseobecné podmienky predaja neporusujú clánok 81 ods. 1 ES (negatívny atest), a subsidiárne podla clánku 4 nariadenia c. 17 ziadost o to, aby vseobecným podmienkam predaja bola poskytnutá výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES. Komisia týmto ziadostiam nevyhovela. V prvom clánku napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES. Toto konstatovanie odôvodnila tým, ze vseobecné podmienky predaja nielenze majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, ale majú aj takýto následok. V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla ziadost o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. 15. GSK podal proti napadnutému rozhodnutiu zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. Napadnutý rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006 vyhovel zalobe GSK iba ciastocne. V bode 2 výrokovej casti Súd prvého stupna zamietol zalobu v casti, v ktorej smerovala proti konstatovaniu uvedenému v prvom clánku napadnutého rozhodnutia, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia nemala predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz. Súd prvého stupna vsak zamietol zalobu smerujúcu proti prvému clánku napadnutého rozhodnutia, pretoze napokon potvrdil odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisútazných následkov vseobecných podmienok predaja. V bode 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyhovel zalobe v casti, v ktorej smerovala proti zamietnutiu ziadosti o výnimku ( [9]9 ). V bodoch 3 az 5 výrokovej casti Súd prvého stupna rozhodol o trovách konania. III -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania A -- Návrhy úcastníkov konania v rôznych veciach 1. Vec C-501/06 P (odvolanie GSK) 16. GSK podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou znackou C-501/06 P. 17. Vo svojom odvolaní GSK navrhuje: -- zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamieta návrh GSK na zrusenie prvého clánku napadnutého rozhodnutia, -- prijat iné vhodné opatrenie, -- zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 18. V tej istej veci Komisia v reakcii na odvolanie GSK navrhuje: -- zamietnut odvolanie GSK v celom rozsahu, -- zrusit body 1, ako aj 3 az 5 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút vo veci tak, ze sa zamieta zaloba podaná v konaní na Súde prvého stupna ako nedôvodná, -- zaviazat GSK na náhradu trov konania vo veci T-168/01 a trov odvolacieho konania. 19. GSK v reakcii na tieto návrhy Komisie navrhuje: -- zamietnut vzájomné odvolania Komisie ako neprípustné a nedôvodné, -- zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 20. V tomto konaní EAEPC v reakcii na odvolanie GSK navrhuje: -- zamietnut odvolanie GSK v celom rozsahu. 21. V tomto konaní Aseprofar v reakcii na odvolanie GSK navrhuje: -- zamietnut odvolanie GSK v celom rozsahu, -- zrusit bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút o zalobe podanej v konaní na Súde prvého stupna a nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 91 az 195 týkajúce sa existencie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, -- zrusit body 3, 4 a 5 výrokovej casti napadnutého rozsudku o trovách konania a zaviazat GSK na náhradu vsetkých trov konania na Súde prvého stupna a trov odvolacieho konania. 22. Polská republika, ktorej bolo povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu Komisie, navrhuje: -- zamietnut odvolanie v celom rozsahu, -- zrusit body 1 a 3 az 5 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút v konaní na Súde prvého stupna a zamietnut zalobu o neplatnost podanú GSK. 23. GSK v reakcii na návrhy Polskej republiky trvá na svojich návrhoch a okrem toho navrhuje: -- ciastocne zamietnut návrh Polskej republiky ako neprípustný, -- zaviazat Polskú republiku na náhradu trov konania. 2. Vec C-513/06 P (odvolanie Komisie) 24. Komisia podala proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou znackou C 513/06 P. 25. Vo svojom odvolaní Komisia navrhuje: -- zrusit body 1 a 3 az 5 napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút vo veci tak, ze sa zamieta zaloba podaná v konaní na Súde prvého stupna, -- zaviazat GSK na náhradu trov konania, ktoré Komisia vynalozila v konaní na Súde prvého stupna a v odvolacom konaní. 26. EAEPC podporuje návrhy Komisie. 27. GSK v reakcii na odvolanie Komisie v tejto veci navrhuje: -- zamietnut odvolanie Komisie ako neprípustné alebo nedôvodné, -- zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 28. Polská republika, ktorej bolo povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu Komisie, navrhuje: -- zrusit body 1 a 3 az 5 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút o zalobe podanej v konaní na Súde prvého stupna a zamietnut zalobu o neplatnost podanú GSK. 29. GSK v reakcii na návrhy Polskej republiky trvá na svojich návrhoch a okrem toho navrhuje: -- ciastocne zamietnut návrh Polskej republiky ako neprípustný, -- zaviazat Polskú republiku na náhradu trov konania. 3. Vec C-515/06 P (odvolanie EAEPC) 30. EAEPC podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 11. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou znackou C 515/06 P. 31. Vo svojom odvolaní EAEPC navrhuje: -- zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusil napadnuté rozhodnutie Komisie, -- zaviazat GSK na náhradu trov konania. 32. Komisia podporuje návrhy EAEPC. 33. GSK v reakcii na odvolanie EAEPC navrhuje: -- zamietnut odvolanie ako neprípustné alebo nedôvodné, -- zaviazat EAEPC na náhradu trov konania. 4. Vec C-519/06 P (odvolanie Aseprofar) 34. Aseprofar podal proti napadnutému rozsudku odvolanie podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 13. decembra 2006. Táto vec bola zapísaná do registra pod spisovou znackou C-519/06 P. 35. Vo svojom odvolaní Aseprofar navrhuje: -- zrusit bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku, -- s konecnou platnostou rozhodnút v konaní vo veci samej tak, ze sa zamieta zaloba GSK a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, -- zrusit body 3, 4 a 5 výrokovej casti o trovách konania a zaviazat GSK na náhradu vsetkých trov konania na Súde prvého stupna a trov odvolacieho konania. 36. Komisia a EAEPC podporujú návrhy Aseprofar. 37. GSK v reakcii na odvolanie Aseprofar navrhuje: -- zamietnut odvolanie ako neprípustné a nedôvodné, -- zaviazat Aseprofar na náhradu trov konania. B -- Spojenie vecí a ústna cast konania 38. Uznesením zo 17. decembra 2008 boli veci C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P spojené na úcely spolocnej ústnej casti konania a na úcely spolocného rozhodnutia. 39. Pojednávania, ktoré sa konalo 18. marca 2009, sa zúcastnili zástupcovia GSK, Komisie, EAEPC, Aseprofar a vlády Polskej republiky, ktorí upresnili svoje podania a odpovedali na otázky. IV -- Prípustnost 40. GSK vzniesol námietky neprípustnosti proti casti návrhov resp. argumentácie Komisie a Aseprofar. Je potrebné zacat preskúmaním týchto námietok, pretoze sa zakladajú na vsetkých návrhoch úcastníkov konania v jednotlivých veciach a súvislostiach medzi nimi. 41. Po prvé, námietky neprípustnosti smerujú proti argumentácii, ktorú Komisia a Aseprofar uviedli vo svojich odvolaniach vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, a v ktorej vytýkajú odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa protisútazného ciela nesprávne právne posúdenie (A). Po druhé, vo veci C-501/06 P navrhuje GSK zamietnut ako neprípustnú cast návrhov a argumentácie, ktorú uviedla Komisia v reakcii na jeho odvolanie (B). A -- Prípustnost argumentácie týkajúcej sa protisútazného ciela, ktorú uviedli Komisia a Aseprofar vo svojich odvolaniach (veci C-513/06 P a C-519/06 P) 42. Odvolania Komisie a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P sú prípustné v rozsahu, v akom sa v nich navrhuje zrusenie bodu 1 napadnutého rozsudku. Komisia a Aseprofar, ktorým bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku spôsobuje ujmu, uvádzajú dôvody, pre ktoré treba podla ich názoru tento bod zrusit. 43. GSK spochybnuje prípustnost argumentácie, v ktorej Komisia a Aseprofar vytýkajú nesprávne právne posúdenie v casti odôvodnenia, na ktorej je zalozený bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku. 44. GSK správne tvrdí, ze túto argumentáciu nemozno povazovat za samostatné odvolacie dôvody. Komisia a Aseprofar nenavrhujú zrusenie, ale potvrdenie bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, sprevádzané vsak nahradením odôvodnenia. Takýto návrh je v odvolacom konaní neprípustný ( [10]10 ). Podla ustálenej judikatúry môze úcastník konania, ktorý podá odvolanie, v zásade navrhovat opravu casti odôvodnenia rozsudku iba vtedy, ak táto cast obsahuje nesprávne právne posúdenie spôsobilé spochybnit výrok ( [11]11 ). V dôsledku toho v zásade ( [12]12 ) ziaden záujem na konaní neumoznuje uvádzat dôvody, ktoré nesmerujú proti výrokovej casti, ale iba proti odôvodneniu napadnutého rozsudku. 45. Komisia a Aseprofar na podporu prípustnosti svojej argumentácie uvádzajú, ze odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja podla clánku 81 ods. 1 ES malo vplyv na odôvodnenie tohto rozsudku týkajúce sa moznosti poskytnút vseobecným podmienkam predaja výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. 46. Aj keby bol tento záver z vyssie uvedených dôvodov správny, nemohlo by to viest k tomu, aby sa úcastníkovi konania, ktorý podal odvolanie, priznal záujem na konaní odôvodnujúci rozsiahly návrh na nahradenie odôvodnenia. V tomto prípade mozno argumentáciu zohladnit iba v rozsahu, v akom je spôsobilá spochybnit cast výroku napadnutého rozsudku, ktorá spôsobuje ujmu úcastníkovi konania, ktorý podal odvolanie. 47. Argumentáciu smerujúcu proti casti odôvodnenia týkajúcej sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja, obsiahnutú v odvolaniach Komisie a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, nemozno v dôsledku toho povazovat za samostatné dôvody smerujúce proti tejto casti rozsudku. Mozno ju zohladnit iba v rámci návrhu na zrusenie bodu 1 výrokovej casti, teda v rozsahu, v akom smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa clánku 81 ods. 3 ES. B -- Prípustnost argumentácie Komisie nazvanej "vzájomné odvolanie" v reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P 48. Vo veci C-501/06 P Komisia reagovala na odvolanie GSK takto: -- Po prvé, pod názvom "vyjadrenie" Komisia reagovala na dôvody, ktoré GSK uviedol proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúcemu sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja, aby dosiahol zrusenie bodu 2 výrokovej casti tohto rozsudku. -- Po druhé, pod názvom "vzájomné odvolanie" uviedla Komisia dôvody, pre ktoré mal Súd prvého stupna opriet bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku uz o zistenie, ze Komisia sa správne domnievala, ze vseobecné podmienky predaja majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz. -- Po tretie, rovnako pod názvom "vzájomné odvolanie" Komisia tvrdila, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Komisia sa tak dovolávala nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého vychádzal Súd prvého stupna, aby v konecnom dôsledku potvrdil konstatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES. -- Po stvrté, pod názvom "vzájomné odvolanie" Komisia navrhla zrusenie bodu 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku. Na podporu tohto návrhu uviedla, ze Súd prvého stupna nesprávne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia zamietla ziadost o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. 49. Najskôr treba uviest, ze vyjadrenie Komisie k dôvodom, ktoré uplatnil GSK, uvedené v prvej zarázke predchádzajúceho bodu, je bez problémov prípustné ako návrh na zamietnutie odvolania v zmysle prvej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. Z tohto dôvodu preskúmam dalej iba návrhy a argumentáciu Komisie nazvané "vzájomné odvolanie". 1. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisútazného ciela 50. Komisia sa v reakcii na odvolanie GSK dovolávala nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení, z ktorého vychádzal Súd prvého stupna, aby konstatoval, ze Komisia sa nemala domnievat, ze vseobecné podmienky predaja majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz. Podla GSK je táto argumentácia neprípustná. a) Neprípustnost v rámci vzájomného odvolania 51. Najprv treba súhlasit s GSK, ze táto argumentácia je neprípustná v rámci vzájomného odvolania podla druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. Iba odôvodnenie napadnutého rozsudku nemozno napadnút ani v rámci odvolania, ani v rámci vzájomného odvolania ( [13]13 ). b) Prípustnost v rámci návrhu na zamietnutie odvolania 52. Treba vsak poznamenat, ze Komisia pocas konania uviedla, ze táto argumentácia má najmä reagovat na odvolanie GSK. Komisia nechce, aby sa táto argumentácia povazovala za vzájomné odvolanie podla druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku, ale za návrh na zamietnutie odvolania v zmysle prvej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke tohto rokovacieho poriadku. 53. V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze túto argumentáciu mozno bez problémov zohladnit v rámci návrhu na zamietnutie odvolania podla prvej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku, zatial co ju nemozno zohladnit v rámci odvolania podla clánku 113 ods. 1 prvej zarázky alebo vzájomného odvolania podla druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. 54. Návrh na zamietnutie odvolania sa totiz môze zakladat na návrhu na nahradenie odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súdny dvor nezamietne odvolanie len vtedy, ked potvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Zamietne ho aj vtedy, ked môze odôvodnenie postihnuté nesprávnym právnym posúdením nahradit odôvodnením, ktoré takto postihnuté nie je, a poskytnút tak oporu casti výroku rozsudku napadnutej odvolaním ( [14]14 ). 55. Po druhé treba uviest, ze v tomto prípade ide o takúto situáciu. Clánok 81 ods. 1 ES stanovuje ako alternatívnu podmienku existenciu protisútazného ciela alebo následku ( [15]15 ). V prvom clánku napadnutého rozhodnutia Komisia zalozila svoje konstatovanie, ze vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES nielen na ich protisútaznom cieli, ale aj na ich protisútaznom následku. 56. Je pravda, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisútazného ciela nie dostatocné, napriek tomu vsak zamietol zalobu GSK, pretoze v konecnom dôsledku potvrdil odôvodnenie Komisie týkajúce sa protisútazného následku. Z tohto dôvodu Súd prvého stupna v bode 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku potvrdil clánok 1 napadnutého rozhodnutia. 57. V dôsledku toho môze Komisia vo svojom vyjadrení navrhovat zamietnutie odvolania GSK smerujúceho proti bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku tak, ze tvrdí, ze Súd prvého stupna mal potvrdit uz jej odôvodnenie týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja. c) Spôsobilost zohladnit argumentáciu 58. V dôsledku toho si treba najprv polozit otázku, ci argumentáciu Komisie nazvanú "vzájomné odvolanie" mozno povazovat za návrh na zamietnutie odvolania. 59. Na rozdiel od toho, co tvrdí GSK, to nemôze závisiet iba od zvolených výrazov; závisí to skôr od zjavného úmyslu Komisie. Je pravda, ze takýto výklad alebo prekvalifikovanie v závislosti od úmyslu úcastníka konania koncí tam, kde zacína porusenie práva druhého úcastníka konania na obhajobu; a to najmä vtedy, ked tento úmysel nie je dostatocne jasne zjavný druhému úcastníkovi konania. Napriek tomu, kedze cast nazvaná "vzájomné odvolanie" má zjavne za ciel dosiahnut zamietnutie odvolania GSK, sprevádzané nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku, zdá sa mi prijatelné vylozit alebo prekvalifikovat ju na návrh na zamietnutie odvolania. Nemyslím si, ze by to porusilo právo GSK na obhajobu. GSK predlozil podrobné pripomienky k odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja. 60. Bez ohladu na to, ci mozno "vzájomné odvolanie" vylozit alebo prekvalifikovat tak, aby sa povazovalo za návrh na zamietnutie odvolania si myslím, ze mozno zohladnit obsah argumentácie Komisie týkajúcej sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja. Právomoc Súdneho dvora nahradit odôvodnenie totiz nemôze závisiet od toho, ci úcastník konania podá návrh v tomto zmysle. 61. Je pravda, ze odôvodnenie rozsudku nemozno nahradit, ak k tomu nevznikne prílezitost, teda napríklad mimo odvolacieho konania. Napriek tomu, ak je odvolaním napadnutá cast výroku, ktorú Súdny dvor oprel o dotknutú cast odôvodnenia, nahradenie tejto casti odôvodnenia nemôze závisiet od toho, ci úcastník konania podá takýto návrh alebo navrhne náhradné odôvodnenie. Takýto prístup sa mi nezdá zlucitelný s funkciou Súdneho dvora tak, ako ju definuje clánok 220 ES. Toto ustanovenie stanovuje, ze Súdny dvor zarucuje v rámci svojej právomoci (vykonávanej najmä po podaní odvolania) dodrziavanie práva pri výklade a uplatnovaní Zmluvy. V dôsledku toho sa mi iba prístup, ktorý Súdnemu dvoru umoznuje nahradit v odvolacom konaní odôvodnenie rozsudku bez ohladu na to, ci to úcastník konania navrhol, zdá zlucitelný s týmto clánkom. Zdá sa, ze vo veciach citovaných v poznámke pod ciarou 14 pristúpil Súdny dvor k nahradeniu odôvodnenia z úradnej moci, co ma utvrdzuje v tomto názore. 62. Kedze právomoc Súdneho dvora nahradit odôvodnenie rozsudku nie je závislá od návrhu úcastníkov konania, mozno argumentáciu Komisie nazvanú "vzájomné odvolanie" zohladnit pri preskúmaní odvolania GSK, aj keby sa ukázalo, ze ju nemozno vylozit alebo prekvalifikovat na návrh na zamietnutie odvolania. d) Vecná totoznost argumentácie uvedenej Komisiou vo veciach C-513/06 P a C-501/06 P 63. Napokon treba zamietnut aj výhradu GSK, podla ktorej vecná totoznost argumentácie uvádzanej Komisiou v jej odvolaní vo veci C-513/06 P a v jej reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P, predstavuje zneuzitie konania. 64. Po prvé, treba uviest, ze obe konania, hoci sú spojené, treba stále povazovat za nezávislé. Po druhé, výhrada GSK nemôze v ziadnom prípade uspiet, pretoze dotknutú argumentáciu, ktorú Komisia uplatnila vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P ( [16]16 ), treba zamietnut ako neprípustnú. V dôsledku toho nejde v tomto prípade o "opakovanie totoznej argumentácie" ako to tvrdí GSK. Po tretie, vo veci C-501/06 P nemozno Komisii upriet záujem na to, aby bola z vyssie uvedených dôvodov zohladnená jej argumentácia ( [17]17 ). 2. Argumentácia Komisie týkajúca sa protisútazného následku 65. Ako som uviedla uz vyssie ( [18]18 ), Komisia sa v reakcii na odvolanie GSK vo veci C-501/06 P odvolala na dalsie dôvody, rovnako nazvané "vzájomné odvolanie", pre ktoré je odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného následku podla clánku 81 ods. 1 ES postihnuté nesprávnym právnym posúdením. 66. Pokial ide o námietku neprípustnosti, ktorú GSK vznása aj proti tejto argumentácii, odkazujem na vyssie uvedené úvahy ( [19]19 ). Tak ako vzájomné odvolanie, treba aj túto argumentáciu zamietnut ako neprípustnú. Pokial ide o moznost zohladnit túto argumentáciu Komisie, treba uviest, ze jej výklad alebo prekvalifikovanie na návrh na zamietnutie odvolania sú menej zrejmé ako v prípade vyssie prejednanej argumentácie týkajúcej sa protisútazného ciela. V tomto prípade sa totiz Komisia uspokojila s tým, ze Súdu prvého stupna vytkla nesprávne právne posúdenie bez toho, aby upresnila, ako treba nahradit odôvodnenie povazované za nesprávne. To, ze sa táto argumentácia týka predovsetkým odôvodnenia Súdu prvého stupna a nie zamietnutia odvolania, vsak mozno prekonat predpokladom, ze Komisia chce dosiahnut nahradenie odôvodnenia postihnutého podla jej názoru nesprávnym právnym posúdením odôvodnením potvrdzujúcim odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja. V kazdom prípade argumentáciu Komisie týkajúcu sa protisútazného následku nazvanú "vzájomné odvolanie" mozno zohladnit aj na základe vyssie uvedenej právomoci Súdneho dvora nahradit z úradnej moci odôvodnenie napadnutého rozsudku ( [20]20 ) bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút, ci ju mozno vylozit alebo prekvalifikovat na návrh na zamietnutie odvolania. 3. Prípustnost vzájomného odvolania Komisie v casti, v ktorej napáda bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku 67. Ako som uviedla uz vyssie ( [21]21 ), Komisia pod názvom "vzájomné odvolanie" navrhla aj zrusenie bodu 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku. V tomto prípade ide skutocne o vzájomné odvolanie v zmysle druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. 68. GSK sa domnieva, ze toto vzájomné odvolanie je neprípustné, pretoze Komisia uz navrhla zrusenie bodu 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P. Myslí si, ze nie je mozné kumulovat odvolanie a vzájomné odvolanie. Komisia sa naopak odvoláva na nezávislost konaní a tvrdí, ze úcastník konania, ktorý sám podal odvolanie, môze okrem toho vystupovat v konaní o inom odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku. 69. Vzájomné odvolanie Komisie vo veci C-501/06 P je prípustné. 70. Po prvé, je potrebné pripomenút, ze veci C-501/06 P a C-513/06 P napriek svojmu spojeniu nestratili svoj nezávislý charakter. Treba naopak preskúmat výhrady uplatnené v kazdej z nich. 71. Po druhé, na rozdiel od toho, co tvrdí GSK, výkon práva podat odvolanie upravené rokovacím poriadkom nemozno z hladiska hospodárnosti konania a priori povazovat za zneuzitie. 72. Po tretie, v znení druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku nenachádzam nic, co by úcastníkovi konania, ktorý uz podal odvolanie, bránilo v podaní vzájomného odvolania. Vzájomné odvolanie sa môze ukázat praktickým najmä vtedy, ak chce úcastník konania pred podaním odvolania pockat a zistit, ci druhý úcastník konania napadne rozsudok. To vsak nie je podmienkou uplatnenia druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. Okrem toho treba uviest, ze úcastník konania môze najprv podat len odvolanie obmedzené na urcité výhrady a podat obsírnejsie vzájomné odvolanie az vtedy, ked odvolanie podá druhý úcastník konania. Takýto postup by mal byt zlucitelný so znením a s cielom druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku. 73. Po stvrté, na rozdiel od toho, co vo svojej argumentácii tvrdí GSK, ani zásada koncentrácie konania, ani zásada zákazu uvádzania nových dôvodov po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nezakazujú kumuláciu odvolania a vzájomného odvolania. Podla druhej alternatívy uvedenej v clánku 116 ods. 1 prvej zarázke rokovacieho poriadku môze úcastník konania prostredníctvom vzájomného odvolania navrhovat úplné zrusenie rozsudku aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania ( [22]22 ). Myslím si teda, ze ak rokovací poriadok umoznuje úcastníkovi konania napadnút rozsudok v celom rozsahu tým, ze podá vzájomné odvolanie dokonca aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, tým skôr nemôze dodrzanie zásad koncentrácie konania a zákazu uvádzania nových dôvodov zabránit úcastníkovi konania v tom, aby podal vzájomné odvolanie z dôvodu, ze uz podal odvolanie. 74. Na záver treba zamietnut aj námietku neprípustnosti vznesenú GSK, ktorý sa domnieva, ze znacná vecná totoznost medzi odvolaním Komisie vo veci C-513/06 P a jej vzájomným odvolaním vo veci C-501/06 P predstavuje zneuzitie konania. Aj v tejto súvislosti treba totiz upozornit na to, ze jednotlivé veci sú nezávislé ( [23]23 ). C -- Záver 75. Na záver prieskumu prípustnosti pripomínam, ze argumentáciu týkajúcu sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja, ktorú uplatnila Komisia a Aseprofar vo veciach C-513/06 P a C-519/06 P, treba zamietnut ako neprípustnú, pretoze jej cielom je iba nahradenia odôvodnenia napadnutého rozsudku. 76. Naopak argumentáciu Komisie, ktorá sa vztahuje na odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného ciela a následku vseobecných podmienok predaja, mozno v celom rozsahu zohladnit pri preskúmaní odvolania GSK vo veci C-501/06 P. Rovnako to platí pre zodpovedajúcu argumentáciu, ktorú v tejto veci uplatnili Aseprofar ( [24]24 ), EAEPC a Polská republika. 77. Napokon odvolanie, ktoré podala Komisia vo veci C-513/06 P, nespôsobuje neprípustnost jej vzájomného odvolania vo veci C-501/06 P. V -- Odvolanie GSK vo veci C-501/06 P 78. Odvolanie GSK vo veci C-501/06 P smeruje v podstate proti bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku. V tomto bode Súd prvého stupna zamietol zalobu GSK v casti, v ktorej sa v nej navrhovalo zrusenie prvého clánku napadnutého rozhodnutia. V tomto clánku Komisia skonstatovala, ze vseobecné podmienky predaja GSK porusujú clánok 81 ES. 79. Pred preskúmaním odvolania by som chcela upozornit na túto osobitost: Komisia, Aseprofar, EAEPC a Polská republika navrhujú nahradenie odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja. Vo veci C-501/06 P tak navrhujú zamietnut odvolanie GSK spolu s nahradením odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja ( [25]25 ). Dalej by som chcela upriamit pozornost na normatívnu struktúru clánku 81 ods. 1 ES, ktorý predvída v prvom rade preskúmanie toho, ci má dohoda protisútazný ciel a az následne, ak je výsledok negatívny, preskúmanie toho, ci dohoda vyvoláva protisútazný následok ( [26]26 ). 80. Myslím si, ze tieto osobitosti odôvodnujú, aby bolo najskôr preskúmané, ci sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení rozsudku týkajúcom sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja a ci to vedie k nahradeniu odôvodnenia. Ak by totiz odôvodnenie Súdu prvého stupna, v zmysle ktorého Komisia pochybila, ked sa domnievala, ze vseobecné podmienky majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz, bolo nahradené odôvodnením, ktoré by Komisii dávalo v tomto ohlade za pravdu, bolo by potrebné bez dalsieho zamietnut odvolanie GSK ( [27]27 ). Dôvody GSK smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúcemu sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja by tak totiz uz nemohli uspiet. 81. Z tohto dôvodu najprv preskúmam, ci je odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja postihnuté nesprávnym právnym posúdením (A). Ak by sa ukázalo, ze odôvodnenie skutocne obsahuje nesprávne právne posúdenie, preskúmam dalej to, ci Súdny dvor na základe svojej právomoci v odvolacom konaní môze nahradit toto nesprávne odôvodnenie odôvodnením potvrdzujúcim, ze Komisia sa mohla domnievat, ze vseobecné podmienky predaja majú protisútazný ciel (B). Ak by boli splnené podmienky pre nahradenie odôvodnenia týkajúceho sa protisútazného ciela, potom sa dôvody uvedené v odvolaní GSK smerujúce proti odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja stávajú irelevantné, pretoze uz viac nemôzu spochybnit bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku (C). A -- Nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Súd prvého stupna v casti odôvodnenia svojho rozsudku týkajúcej sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja 82. Komisia, Aseprofar, EAEPC a Polská republika tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v casti svojho odôvodnenia týkajúcej sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja. Najskôr teda rýchlo preskúmam dotknutú cast odôvodnenia napadnutého rozsudku (1) a pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela (2). Na tomto základe dalej preskúmam nesprávne právne posúdenie, ktorým je postihnutá dotknutá cast napadnutého rozsudku (3). 1. Cast odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúca sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja 83. V bodoch 114 az 147 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal, ci sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze vseobecné podmienky predaja majú protisútazný ciel. Súd prvého stupna najprv skonstatoval, ze vseobecné podmienky GSK majú za ciel obmedzit súbezné obchodovanie a ze takéto dohody majú byt v zásade povazované za dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz ( [28]28 ). 84. Súd prvého stupna sa vsak domnieval, ze ciel obmedzit súbezné obchodovanie v tomto prípade nestací na to, aby bolo mozné predpokladat, ze dohoda má protisútazný ciel. Domnieval sa naopak, ze uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES nemôze závisiet iba od toho, ze dohoda obmedzuje súbezné obchodovanie a tak ovplyvnuje obchod. Podla jeho názoru bola v tomto prípade potrebná aj analýza, ktorá mala urcit, ci dohoda má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na relevantnom trhu na ujmu konecného spotrebitela ( [29]29 ). Podla Súdu prvého stupna sa mozno domnievat, ze obmedzenie súbezného obchodovania má za ciel obmedzit hospodársku sútaz iba vtedy, ak mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov výhod vyplývajúcich z úcinnej hospodárskej sútaze ( [30]30 ). 85. Súd prvého stupna sa domnieval, ze so zretelom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa pouzívajú vseobecné podmienky predaja GSK, nebolo mozné predpokladat, ze zbavujú konecných spotrebitelov liekov takýchto výhod ( [31]31 ). 86. V tomto ohlade Súd prvého stupna najprv uviedol, ze mozno predpokladat, ze spanielski sprostredkovatelia si ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov ( [32]32 ). 87. Súd prvého stupna okrem toho vytkol Komisii, ze v ziadnej fáze nepreskúmala osobitnú a podstatnú vlastnost sektora vyplývajúcu zo skutocnosti, ze ceny dotknutých výrobkov, podliehajúce kontrole clenských státov, ktoré ich priamo alebo nepriamo stanovujú na úrovni, ktorú povazujú za primeranú, sú v Spolocenstve urcované na rôznych strukturálnych úrovniach, a na rozdiel od cien iných spotrebných tovarov zostávajú v kazdom prípade z väcsej casti vynaté z pôsobenia ponuky a dopytu ( [33]33 ). Domnieval sa, ze táto okolnost bráni tomu, aby bolo mozné predpokladat, ze súbezné obchodovanie má vplyv na ceny uplatnované voci konecným spotrebitelom liekov uhrádzaných na základe vnútrostátneho systému zdravotného poistenia, a tým im prinása citelnú výhodu podobnú tej, ktorú by mali, ak by tieto ceny boli urcované ponukou a dopytom ( [34]34 ). 88. Na základe týchto konstatovaní Súd prvého stupna vyslovil, ze nemozno potvrdit hlavný záver Komisie, podla ktorého je cielom vseobecných podmienok predaja obmedzenie hospodárskej sútaze. Kedze ceny dotknutých liekov sú v dôsledku uplatnitelnej právnej úpravy z väcsej casti vynaté z volného pôsobenia ponuky a dopytu a sú urcované alebo kontrolované verejnými orgánmi, nemozno bez dalsieho povazovat za samozrejmé, ze súbezné obchodovanie vedie k ich znízeniu a tým k zvýseniu prospechu konecných spotrebitelov. Analýza znenia vseobecných podmienok predaja, vykonaná v tejto súvislosti, teda neumoznila predpokladat, ze obmedzenie súbezného obchodovania vedie k znízeniu prospechu konecných spotrebitelov. V tejto z velkej casti este neznámej situácii preto nebolo mozné vyvodit restriktívnu povahu tejto dohody vo vztahu k hospodárskej sútazi len zo samotného cítania jej znenia v súvislostiach, ale bolo nevyhnutné zohladnit aj jej následky, aj ked iba na overenie, co by z tohto znenia mohol vyvodit regulacný orgán ( [35]35 ). 2. Pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela 89. Podla judikatúry treba alternatívy protisútazný ciel alebo následok obsiahnuté v clánku 81 ods. 1 ES chápat ako preskúmanie v dvoch etapách. Ak sa preukáze protisútazný ciel dohody, netreba uz poskytnút dôkaz jej protisútazných následkov ( [36]36 ). Zohladnenie skutocných následkov dohody je nadbytocné v prípade, ak má táto dohoda za ciel vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz ( [37]37 ). Takáto dohoda totiz patrí do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES aj v prípade, ak nemá na trhu protisútazné následky ( [38]38 ). Je teda zjavné, ze alternatíva uvedená v clánku 81 ods. 1 ES týkajúca sa obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela predstavuje ohrozovací delikt ( [39]39 ). 90. Je namieste predpokladat, ze dohody majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz vtedy, ked svojou vlastnou povahou predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze. Mozno sa domnievat, ze je to vtedy, ked má dohoda, zohladnovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, skutocnú schopnost a tendenciu vyvolat negatívne následky pre hospodársku sútaz ( [40]40 ). 91. V tejto súvislosti treba zohladnit predovsetkým skúsenost, ktorá ukazuje, ze urcité typy dohôd s najväcsou pravdepodobnostou vyvolávajú negatívne následky na trhu a ohrozujú ciele sledované pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Pri takomto postupe je zvlást zjavná povaha obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela ako ohrozovacieho deliktu, pretoze o urcitých typoch dohôd (napríklad dohody o stanovení cien, dohody o rozdelení zákazníkov, vertikálne stanovenia cien) sa na základe existujúcej skúsenosti bez preskúmania ich skutocných následkov predpokladá, ze majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz. Tento standardizovaný postup posilnuje právnu istotu. Predpokladá vsak, ze jeho uplatneniu nebráni právny a hospodársky kontext dotknutej dohody ( [41]41 ). 92. Pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela sa vsak neobmedzuje iba na urcité typy dohôd. Zahrna aj dohody, ktorých ekonomická analýza umoznuje predpokladat dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi ( [42]42 ). Takáto analýza musí zohladnovat právny a hospodársky kontext. Urcitým spôsobom sa tak pojmovo blízi k preskúmaniu protisútazných následkov dohody ( [43]43 ). Preskúmanie protisútazného ciela sa vsak napriek tomu lísi od preskúmania protisútazného následku: skoda spôsobená trhu je pri nom tak zjavná, ze mozno predpokladat existenciu protisútazného následku bez vykonania dôkladnej analýzy trhu. 93. Pri urcení, ci má dohoda za ciel obmedzit hospodársku sútaz, treba zohladnit najmä jej obsah, sledované ciele, jej právny a hospodársky kontext, ako aj správanie jej úcastníkov. Úmysel úcastníkov môze rovnako slúzit ako nepriamy dôkaz ( [44]44 ). 94. Ak dohoda nemá za ciel obmedzit hospodársku sútaz, je zakázaná podla clánku 81 ods. 1 ES iba vtedy, ak analýza jej skutocných a/alebo potenciálnych následkov na relevantnom trhu alebo trhoch preukazuje, ze má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze ( [45]45 ). 3. Nesprávne právne posúdenia 95. Komisia, Aseprofar, EAEPC a Polská republika sa dovolávajú mnozstva nesprávnych právnych posúdení, ktoré sa týkajú predovsetkým výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela (a) a zohladnenia právneho a hospodárskeho kontextu (b). a) Právne nesprávny výklad pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela i) Konstatovanie, podla ktorého dohody, ktoré majú za ciel obmedzit súbezné obchodovanie, mozno iba v zásade povazovat za dohody majúce protisútazný ciel 96. Komisia, Aseprofar a EAEPC vytýkajú Súdu prvého stupna, ze najmä v bodoch 115, 116 a 121 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dohody, ktoré majú za ciel obmedzit súbezné obchodovanie, mozno iba v zásade povazovat za dohody majúce protisútazný ciel. 97. Túto výhradu treba zamietnut. 98. Je pravda, ze podla judikatúry Súdneho dvora dohody obmedzujúce súbezné obchodovanie predstavujú vo vseobecnosti dohody, ktoré majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze ( [46]46 ). Napriek tomu, ako som uviedla uz vyssie ( [47]47 ), treba stále zohladnit právny a hospodársky kontext dohody. V rozsahu, v akom je táto výhrada vyjadrená výrazom "v zásade", nemozno Súdu prvého stupna vytýkat, ze sa dopustil nesprávneho právne posúdenia. ii) Domnienka protisútazného následku 99. Komisia, Aseprofar a EAEPC vytýkajú Súdu prvého stupna, ze najmä v bodoch 121, 122 a 134 napadnutého rozsudku skonstatoval, ze dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze svojim cielom iba vtedy, ak mozno predpokladat, ze má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. 100. Ani toto konstatovanie Súdu prvého stupna neobsahuje nesprávne právne posúdenie. 101. So zretelom na následky, ktoré môze mat porusenie clánku 81 ods. 1 ES pre podnik, nemozno pojem obmedzenie prostredníctvom ciela vykladat prílis siroko ( [48]48 ). Táto poziadavka je vyjadrená podmienkou, ktorá vyzaduje, aby existovala domnienka obmedzenia hospodárskej sútaze. Okrem toho nevidím podstatný rozdiel medzi vyssie uvedeným kritériom posúdenia spocívajúcim v overení toho, ci na základe skúsenosti má dohoda potenciálne negatívne následky pre hospodársku sútaz ( [49]49 ), a kritériom pouzitým Súdom prvého stupna, spocívajúcim v urcení, ci mozno predpokladat, ze dohoda má protisútazné následky. V dôsledku toho pokial domnienka nevyzaduje ziadny dôkaz potenciálneho následku, pouzitie tohto kritéria nepredstavuje nesprávne právne posúdenie. iii) Zohladnenie nevýhody spôsobenej konecným spotrebitelom 102. Aseprofar a Komisia okrem toho napádajú konstatovania Súdu prvého stupna v bodoch 118, 119, 133, 134 a 147 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupna v podstate skonstatoval, ze domnienka protisútazného ciela vyzadovala v tomto prípade analýzu, ktorá mala urcit, ci vseobecné podmienky predaja majú za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na relevantnom trhu na ujmu konecných spotrebitelov. Z tohto dôvodu bol súd názoru, ze Komisia sa nemohla domnievat, ze podmienky predaja majú protisútazný ciel, pretoze bez toho, aby preskúmala ich následky, nemohla predpokladat, ze tieto podmienky obmedzujú hospodársku sútaz na ujmu konecného spotrebitela. Súd prvého stupna tvrdil, ze nie je isté, ze súbezné obchodovanie vedie k znízeniu cien uplatnovaných voci konecným spotrebitelom, pretoze ceny liekov sú v dôsledku vnútrostátnych cenových úprav z väcsej casti vynaté z volného pôsobenia ponuky a dopytu a sú urcované a kontrolované verejnými orgánmi. 103. Výhrada Aseprofar a Komisie, ktorá smeruje proti konstatovaniam Súdu prvého stupna obsiahnutým v bodoch napadnutého rozsudku uvedených v predchádzajúcom bode, je dôvodná. Tieto konstatovania sa zakladajú na právne nesprávnom výklade pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, pretoze vyzadujú analýzu nevýhod spôsobených konecným spotrebitelom. 104. Najprv treba uviest, ze znenie clánku 81 ods. 1 ES vyzaduje iba to, aby mala dohoda za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. Z nicoho v tomto clánku tak nevyplýva, ze by okrem obmedzenia hospodárskej sútaze bolo potrebné analyzovat, ci má dohoda za ciel alebo za následok spôsobenie nevýhody pre konecných spotrebitelov ( [50]50 ). 105. Dalej, ako to správne uvádza Aseprofar, treba zohladnit normatívnu struktúru clánku 81 ES. Podla clánku 81 ods. 1 ES sú dohody, ktoré majú za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, v zásade zakázané. Podla clánku 81 ods. 3 ES mozno takýmto dohodám poskytnút výnimku zo zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES iba vtedy, ak sú súcasne splnené styri podmienky. Dohoda musí po prvé prispievat k zlepseniu distribúcie tovaru alebo k podpore technického pokroku, po druhé musí umoznit spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, po tretie nesmie ukladat príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov, a po stvrté nesmie umoznovat vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 106. Podla celkovej konstrukcie clánku 81 ES tak úcast spotrebitelov na výhodách vyplývajúcich z dohody predstavuje podmienku, ktorú treba zohladnit podla jeho odseku 3. Z odseku 3 okrem toho vyplýva, ze dohode, ktorá vyhradzuje spotrebitelom primeraný podiel na výhodách, mozno ako takej poskytnút výnimku iba vtedy, ak sú splnené ostatné podmienky, ktoré stanovuje clánok 81 ods. 3 ES. V tejto súvislosti sa nezdá zlucitelné s normatívnou struktúrou clánku 81 ES podmienovat existenciu protisútazného ciela dôkazom, ze dohoda spôsobuje nevýhody pre konecných spotrebitelov ( [51]51 ). 107. To neznamená, ze následky, ktoré má dohoda na konecných spotrebitelov, nemozno vôbec zohladnit v rámci clánku 81 ods. 1 ES. Musí vsak íst o okolnosti, ktoré spochybnujú samotnú existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze ( [52]52 ). V tejto súvislosti treba uviest, ze výhody pre konecných spotrebitelov, ktoré môzu vyplývat z toho, ze GSK má vdaka obmedzeniu súbezného obchodovania k dispozícii viac financných prostriedkov a ze GSK prípadne tieto prostriedky môze pouzit na výskum a vývoj nových liekov, nie sú spôsobilé spochybnit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Naopak, aj keby tieto výhody boli spôsobilé posilnit hospodársku sútaz medzi výrobcami farmaceutických výrobkov, nemozno ich zohladnit podla odseku 1, ale podla odseku 3 clánku 81 ES ( [53]53 ). 108. Z tohto dôvodu treba zamietnut aj tvrdenie GSK, podla ktorého nie je namieste predpokladat, ze dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, ak sa nemozno domnievat, ze poskodzuje konecných spotrebitelov. Pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela predpokladá, ze dohoda má potenciál a tendenciu vyvolat dostatocné následky na hospodársku sútaz, ale neznamená, ze ju na základe celkového posúdenia treba kvalifikovat ako skodlivú pre konecných spotrebitelov. V dôsledku toho nie je pri posúdení protisútazného ciela dohody dôlezité vykonat porovnávací prieskum skodlivosti pre konecných spotrebitelov medzi dohodami obmedzujúcimi súbezné obchodovanie s liekmi a dohodami, ktoré majú za ciel závazné obmedzenia, a ktorým vo vseobecnosti nemozno poskytnút výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES. Takýto výklad totiz odporuje normatívnej struktúre clánku 81 ES. Pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela nemozno obmedzit na zvlást závazné obmedzenia hospodárskej sútaze alebo vymedzené porusenia ( [54]54 ). 109. Na rozdiel od toho, co uvádza GSK, normatívna struktúra clánku 81 ES má za následok aj odmietnutie úplného prirovnávania obmedzení hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela v zmysle odseku 1 tohto clánku k zákazom per se v zmysle amerického sútazného práva ( [55]55 ). 110. Podla môjho názoru sa pri pouzití úvah vyplývajúcich z rozsudkov vyhlásených na základe clánku 82 ES odporúca zvýsená opatrnost. Je pravda, ze tieto rozsudky môzu poskytnút urcitú oporu najmä v otázke, ci a v akom rozsahu je obmedzenie súbezného obchodovania spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz ( [56]56 ). Posúdenie, podla ktorého jednostranné obmedzenie súbezného obchodovania s liekmi zo strany podniku dominantného na trhu nemusí byt za urcitých okolností kvalifikované ako zneuzitie, vsak neumoznuje automaticky dospiet k záveru, ze dohoda o obmedzení súbezného obchodovania s liekmi uzavretá medzi podnikmi nemá za ciel obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Na jednej strane je totiz posúdenie zneuzívajúcej povahy jednostranného správania podla clánku 82 ES zalozené na iných kritériách ako posúdenie zlucitelnosti dohody s clánkom 81 ES. Na druhej strane treba uviest, ze posúdenie zneuzívajúcej povahy podla clánku 82 ES je výsledkom úplného prieskumu, zatial co posúdenie protisútazného ciela predstavuje iba prvú etapu prieskumu vykonávaného podla clánku 81. 111. Navyse je pravda, ze systém nenarusenej hospodárskej sútaze, ktorý má zaviest clánok 3 ods. 1 písm. g) ES, má za ciel poskytnút co najlepsie zásobovanie konecných spotrebitelov tým, ze zakazuje nepriaznivé súkromnoprávne obmedzenia hospodárskej sútaze. To vsak neukladá povinnost overit, ci dohoda spôsobuje uzívatelovi skutocné nevýhody uz v stádiu prieskumu jej protisútazného ciela. 112. Naopak je namieste predpokladat, ze cielom dohody je obmedzit hospodársku sútaz vtedy, ked má dohoda, posudzovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, potenciál a tendenciu vyvolat dostatocne negatívne následky pre hospodársku sútaz ( [57]57 ). Clánok 81 ods. 1 ES chráni hospodársku sútaz na vsetkých úrovniach trhu ( [58]58 ). V tomto prípade ide o ochranu hospodárskej sútaze v rámci jednej znacky, ktorá vyplýva z moznosti priamych nákupcov liekov GSK, teda nemocníc a lekární, obstarat si tieto lieky prostredníctvom súbezného obchodovania nielen od sprostredkovatelov z krajín urcenia, ale aj od spanielskych sprostredkovatelov. Poskodit konecného spotrebitela totiz môze nielen obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom spotrebitel vystupuje ako kupujúci, ale aj obmedzenie na predchádzajúcej úrovni. 113. Výhody vyplývajúce z hospodárskej sútaze na predchádzajúcej úrovni trhu sa totiz môzu prejavit na konecných spotrebiteloch. To platí tým skôr vtedy, ked na dalsích úrovniach trhu existuje úcinná hospodárska sútaz. Navyse podla môjho názoru to, ze na dalsích úrovniach trhu neexistuje hospodárska sútaz alebo dostatocná hospodárska sútaz, nestací na vylúcenie obmedzenia hospodárskej sútaze z pôsobnosti clánku 81 ES. Problém spocívajúci v tom, ze výhody vyplývajúce z hospodárskej sútaze na predchádzajúcej úrovni trhu sa neprejavia na konecných spotrebiteloch z dôvodu, ze na dalsej úrovni trhu neexistuje hospodárska sútaz, treba totiz vyriesit na úrovni, na ktorej vzniká. Pri posúdení dotknutej dohody podla clánku 81 ods. 3 ES je vsak mozné zohladnit to, ze výhody vyplývajúce z hospodárskej sútaze na predchádzajúcej úrovni trhu sa neprejavujú na konecnom spotrebitelovi z dôvodu nedostatku hospodárskej sútaze na dalsej úrovni. 114. Navyse prístup Súdu prvého stupna by zbavoval obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela ako prvú alternatívu uvedenú v clánku 81 ods. 1 ES casti jej potrebného úcinku, co svedcí proti takémuto prístupu. Je pravda, ze na spory týkajúce sa trhu, na ktorom konecný spotrebitel priamo pozaduje dotknutý výrobok, by sa mohol nadalej vztahovat pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Ak by sme vsak prijali prístup Súdu prvého stupna, ukázalo by sa ovela tazsie predpokladat existenciu protisútazného ciela v prípade, v ktorom sa obmedzenie hospodárskej sútaze dotkne predchádzajúcej úrovne trhu. 115. Cím vzdialenejsia od konecného spotrebitela by bola predchádzajúca úroven trhu, na ktorej doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze, tým by bolo tazsie vykonat analýzu toho, ci toto obmedzenie spôsobuje spotrebitelovi citelné nevýhody. Nad urcitú vzdialenost by to uz prakticky nebolo mozné bez vykonania analýzy trhu. Tým by vsak doslo k prekroceniu hranice medzi obmedzením prostredníctvom ciela a obmedzením prostredníctvom následku. 116. Prístup Súdu prvého stupna by tak viedol k tomu, ze dohody uzavreté na úrovni trhu, ktorá by bola relatívne vzdialená od úrovne konecného spotrebitela, by boli vynaté zo zákazu obmedzenia prostredníctvom ciela a vztahoval by sa na ne iba zákaz obmedzenia prostredníctvom následku. 117. Okrem toho tento právne nesprávny výklad Súdu prvého stupna nemozno opriet o judikatúru, ktorú súd citoval v bode 118 napadnutého rozsudku. V bode 115 rozsudku zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse/Komisia ( [59]59 ), tak Súdny dvor iba konstatoval, ze konecným úcelom clánku 81 ES je zvýsenie blaha spotrebitela a s odvolaním sa na clánok 81 ods. 3 ES uviedol, ze cast výhod vyplývajúcich z predmetnej dohody musí byt vyhradená uzívatelom. Ani rozsudok Consten a Grundig/Komisia ( [60]60 ) neobsahuje výklad podobný tomu, o ktorý sa oprel Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. 118. V dôsledku toho Súd prvého stupna právne nesprávne vylozil pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, ked konstatoval, ze skôr, ako bolo mozné predpokladat, ze dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, bolo v tomto prípade potrebné vykonat analýzu toho, ci dohoda má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na relevantnom trhu na ujmu konecného spotrebitela. iv) Obmedzené zohladnenie výhod súbezného obchodovania pre konecných spotrebitelov 119. Pre úplnost chcem este uviest, ze aj keby sa podla prístupu Súdu prvého stupna, podla môjho názoru právne nesprávneho, vyzadovala analýzy nevýhod pre konecného spotrebitela, dalsie nesprávne právne posúdenie spocíva v tom, ze tento prístup je zalozený na prílis restriktívnom výklade výhod pre konecného spotrebitela, ktoré chráni clánok 81 ES. 120. Aseprofar a Komisia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa nemal uspokojit so zohladnením následkov, ktoré má súbezné obchodovanie na ceny uplatnované voci konecnému spotrebitelovi. Podla ich názoru chráni clánok 81 ES aj iné výhody pre konecných spotrebitelov. V tomto ohlade uvádzajú najmä to, ze súbezné obchodovanie môze umoznit systémom zdravotného poistenia, aby znízili svoje náklady na lieky. 121. Na rozdiel od toho, co tvrdí GSK, nie je namieste zamietnut toto tvrdenie ako neprípustné uvedenie skutocností v odvolacom konaní. Aseprofar a Komisia totiz Súdu prvého stupna vytýkajú predovsetkým prílis restriktívny, a teda právne nesprávny, výklad výhod pre konecných spotrebitelov, ktoré chráni clánok 81 ES. Ich výhrada je takisto dôvodná. Do pôsobnosti clánku 81 ES totiz patria vsetky výhody, ktoré môzu pre konecných spotrebitelov vyplývat zo systému nenarusenej hospodárskej sútaze, teda vsetky priame a nepriame cenové výhody, ako aj vsetky ostatné výhody. 122. V bodoch 133, 134 a 147 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nerespektoval rozsah výhod pre konecných spotrebitelov, ktoré chráni clánok 81 ES, ked sa uspokojil so zohladnením následkov, ktoré majú vseobecné podmienky predaja na ceny uplatnované voci konecným spotrebitelom, a ked sa bez dalsieho domnieval, ze odôvodnenie Komisie bolo právne nesprávne z dôvodu, ze Komisia tieto následky nezohladnila. v) Záver 123. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna právne nesprávne vylozil pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. 124. Kedze skôr uvedené nesprávne právne posúdenia sa mi zdajú spôsobilé mat za následok nahradenie odôvodnenia, principiálne sa zdrzím preskúmania ostatných výhrad. Treba vsak uviest, ze Súdny dvor musí pri nahradení odôvodnenia vychádzat zo skutkového stavu zisteného Súdom prvého stupna ( [61]61 ). Z tohto dôvodu preskúmam nizsie uplatnené výhrady, ktoré sa týkajú zohladnenia právneho a hospodárskeho kontextu vseobecných podmienok predaja Súdom prvého stupna. b) Zohladnenie právneho a hospodárskeho kontextu 125. Komisia, Aseprofar, EAEPC a Polská republika vytýkajú Súdu prvého stupna, ze sa pri zohladnení právneho a hospodárskeho kontextu vseobecných podmienok predaja dopustil pochybenia. Vytýkajú mu najmä to, ze pri odôvodnení týkajúcom sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja vychádzal z iného právneho a hospodárskeho kontextu ako pri odôvodnení týkajúcom sa ich protisútazného následku. Uplatnené výhrady sa týkajú najmä nesprávneho výkladu právneho a hospodárskeho kontextu, skreslenia skutkového stavu a vnútornej rozpornosti odôvodnenia. GSK namieta, ze tieto výhrady sú z velkej casti v odvolacom konaní neprípustné, pretoze ich cielom je dosiahnut revíziu skutkových zistení, ku ktorým dospel Súd prvého stupna. GKS okrem toho uplatnuje rovnaké výhrady v opacnom zmysle, pretoze vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil pochybení nie v casti rozsudku týkajúcej sa protisútazného ciela, ale v casti týkajúcej sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja. 126. Bez dalsieho treba zamietnut výhradu, podla ktorej Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem právny a hospodársky kontext, ked sa domnieval, ze kontexty, ktoré treba zohladnit pri preskúmaní protisútazného ciela a protisútazného následku, môzu byt odlisné. Z bodu 110 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna sa správne domnieval, ze tak pri preskúmaní obmedzenia prostredníctvom ciela, ako aj pri preskúmaní obmedzenia prostredníctvom následku, treba zohladnit rovnaký právny a hospodársky kontext ( [62]62 ). 127. Pokial ide o ostatné výhrady, treba rozlisovat na jednej strane medzi predpokladom Súdu prvého stupna vysloveným v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov (i) a na druhej strane ostatnými konstatovaniami Súdu prvého stupna (ii). i) Predpoklad, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov 128. Komisia, Aseprofar, EAEPC a Polská republika oprávnene napádajú predpoklad vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov. Toto konstatovanie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. 129. Po prvé, toto konstatovanie predstavuje skreslenie dôkazov. Skutkové zistenia Súdu prvého stupna nemozno v zásade spochybnit v odvolacom konaní, pretoze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky ( [63]63 ). Takéto spochybnenie je vsak mozné v prípade, ked vecná nesprávnost zistení Súdu prvého stupna vyplýva z dokumentov zalozených do spisu ( [64]64 ). 130. Tak je tomu v tomto prípade. Zdá sa, ze dokumenty zalozené do spisu nijako nepodporujú predpoklad Súdu prvého stupna vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov, ale ho naopak vyvracajú. 131. Na úvod treba uviest, ze ide o vlastný predpoklad Súdu prvého stupna. To vyplýva najmä z porovnania prvej a druhej vety bodu 122 napadnutého rozsudku. V prvej vete Súd prvého stupna skonstatoval to, co Komisia mohla predpokladat pri zohladnení právneho a hospodárskeho kontextu. Nejde teda o vlastný predpoklad Súdu prvého stupna. Naopak v druhej vete Súd prvého stupna vyslovil predpoklad, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov. Túto vetu nemozno vykladat nijak inak ako vlastný predpoklad Súdu prvého stupna. 132. Tento predpoklad navyse nemá oporu v ziadnom dokumente zalozenom v spise. V tomto ohlade treba uviest najmä to, ze v konaní na Súde prvého stupna GSK netvrdil, ze spanielski sprostredkovatelia neuplatnovali v krajinách urcenia nizsie ceny a ze výhody sa nepreniesli na chorých ( [65]65 ). GSK sa jednoducho domnieval, ze cenový rozdiel a výhoda pre konecných spotrebitelov boli prílis nevýrazné. Nezhoda medzi úcastníkmi konania sa týka výsky cenového rozdielu a velkosti výhody, ale nie samotnej existencie tohto rozdielu. 133. Predpoklad, ktorý vyslovil Súd prvého stupna v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého si sprostredkovatelia (úplne) ponechávajú cenovú výhodu, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov, predstavuje v dôsledku toho skreslenie skutkového stavu, ktoré treba zohladnit v odvolacom konaní. 134. Po druhé, predpoklad vyslovený Súdom prvého stupna v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku predstavuje vnútorne rozporné odôvodnenie, ktoré je z tohto dôvodu postihnuté nesprávnym právnym posúdením ( [66]66 ). Je vnútorne rozporné, ked Súd prvého stupna na jednej strane v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku vysloví svoj vlastný predpoklad, podla ktorého si sprostredkovatelia ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov, pricom na druhej strane sa pri posúdení protisútazného následku v bodoch 185, 187 a 189 tohto rozsudku opiera o skutocnost, ze spanielski sprostredkovatelia, ktorí vyvázajú lieky do krajiny urcenia uplatnujú v tejto krajine nizsie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovatelov z tejto krajiny. ii) Ostatné predpoklady a konstatovania 135. Treba zamietnut výhrady Komisie, Aseprofar, EAEPC a Polskej republiky, v ktorých títo úcastníci konania vytýkajú Súdu prvého stupna iné skreslenia skutkového stavu alebo vnútorne rozporné odôvodnenia týkajúce sa najmä následkov, ktoré majú vnútrostátne úpravy urcujúce ceny liekov na hospodársku sútaz v rámci jednej znacky. 136. Podla môjho názoru treba tieto výhrady zamietnut bez dalsieho bez toho, aby bolo treba skúmat ich prípustnost, kedze Súd prvého stupna v casti odôvodnenia týkajúcej sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja nevyslovil ziadne iné vlastné predpoklady odporujúce skutkovým zisteniam, ktoré vyvodil v casti týkajúcej sa protisútazného následku. Vychádzajúc z hospodárskeho a právneho kontextu opísaného v bodoch 124 az 131 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna preskúmal to, co mohla predpokladat Komisia, ked posudzovala protisútazný ciel vseobecných podmienok predaja, myslím si, ze ak v tomto ohlade dospel k iným záverom ako pri posúdení protisútazného následku, vyplýva to z právne nesprávneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, ktorým som sa zaoberala vyssie, a nie z nesprávneho výkladu právneho a hospodárskeho kontextu. 4. Záver 137. Na záver pripomínam, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela. Okrem toho predpoklad Súdu prvého stupna vyslovený v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého si sprostredkovatelia (úplne) ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov, je postihnutý nesprávnym právnym posúdením. B -- Nahradenie odôvodnenia 138. Ak treba odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna postihnuté nesprávnym právnym posúdením nahradit odôvodnením, podla ktorého sa Komisia správne domnievala, ze cielom vseobecných podmienok predaja je obmedzit hospodársku sútaz, potom treba zamietnut odvolanie GSK. 139. Kedze pri nahradení odôvodnenia rozsudku musí Súdny dvor vychádzat iba zo skutkového stavu zisteného Súdom prvého stupna, chcem sa najprv zaoberat zisteným skutkovým stavom (1). Následne sa budem venovat odôvodneniu, ktorým treba nahradit právne nesprávne odôvodnenie Súdu prvého stupna (2). 1. Skutkový stav zistený Súdom prvého stupna 140. V odvolacom konaní Súdny dvor v zásade nemôze urobit skutkové zistenie. V dôsledku toho môze Súdny dvor nahradit odôvodnenie Súdu prvého stupna iba tak, ze ho nahradí odôvodnením opierajúcim sa o skutkový stav zistený Súdom prvého stupna ( [67]67 ). 141. V tomto ohlade sú problematické vnútorne rozporné konstatovania Súdu prvého stupna v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku na jednej strane a v bodoch 185, 187 a 189 tohto rozsudku na strane druhej. Na jednej strane sa v druhej vete bodu 122 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna domnieval, ze sprostredkovatelia si ponechávajú cenovú výhodu, ktorá môze vyplývat zo súbezného obchodovania, takze sa táto výhoda neprenása na konecných spotrebitelov. Na druhej strane v bodoch 185, 187 a 189 sa súd domnieval, ze spanielski sprostredkovatelia, ktorí vyvázajú lieky do krajiny urcenia uplatnujú v tejto krajine nizsie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovatelov z tejto krajiny. 142. Napriek tomuto vnútornému rozporu si myslím, ze sa mozno domnievat, ze Súd prvého stupna vychádzal zo skutkového stavu, ze spanielski sprostredkovatelia, ktorí vyvázajú lieky do krajiny urcenia, uplatnujú v tejto krajine nizsie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovatelov z tejto krajiny. 143. Po prvé, mozno tvrdit, ze v druhej vete bodu 122 Súd prvého stupna vyslovil iba predpoklad, ktorý opätovne zvázil pri hlbsom preskúmaní v bodoch 185, 187 a 189. 144. Po druhé, predpoklad uvedený v druhej vete bodu 122 treba vidiet v súvislosti s (právne nesprávnym) názorom Súdu prvého stupna, ktorý vyzaduje zohladnit pri preskúmaní protisútazného ciela nevýhody pre konecného spotrebitela, a to výlucne vo forme negatívneho následku na ceny uplatnované voci konecným spotrebitelom. 145. Po tretie, treba uviest, ze v tomto prípade ide o speciálny prípad. Súd prvého stupna neopomenul vyvodit skutkové zistenie. Naopak z jednej skutkovej okolnosti vyvodil dve, navzájom si odporujúce skutkové zistenia a z dokumentov zalozených do spisu vyplýva, ze jedno z týchto zistení je nesprávne a druhé je správne. Nemyslím si, ze Súdny dvor prekrocí svoju právomoc v odvolacom konaní, ked bude vychádzat zo zistenia Súdu prvého stupna, ktoré zodpovedá obsahu dokumentov zalozených do spisu. 146. Na záver si myslím, ze v rámci logického posúdenia napadnutého rozsudku môze Súdny dvor vychádzat zo zistenia, ktoré vyvodil Súd prvého stupna v bode 185, podla ktorého spanielski sprostredkovatelia, ktorí vyvázajú lieky do krajiny urcenia, uplatnujú v tejto krajine nizsie ceny (hoci iba nepatrne) ako sú ceny sprostredkovatelov z tejto krajiny. 2. Potvrdenie odôvodnenia Komisie týkajúceho sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja 147. Okrem toho treba preskúmat, ci na základe tohto skutkového stavu a správneho výkladu pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela ( [68]68 ), treba odôvodnenie napadnutého rozsudku nahradit odôvodnením potvrdzujúcim, ze Komisia sa správne domnievala, ze cielom vseobecných podmienok predaja je obmedzit hospodársku sútaz. 148. V tomto ohlade treba uviest, ze v konaní o zalobe o neplatnost podla clánku 230 ES Súd prvého stupna skúma, ci je rozhodnutie Komisie postihnuté nesprávnym právnym posúdením, ale nemôze nahradit odôvodenie Komisie svojim vlastným odôvodnením ( [69]69 ). Táto judikatúru sa uplatní rovnako aj na Súdny dvor v prípade, ked v odvolacom konaní pristúpi k nahradeniu odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupna. V dôsledku toho treba v tomto prípade preskúmat, ci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatocnú oporu konstatovaniu Komisie, podla ktorého je cielom vseobecných podmienok predaja obmedzit hospodársku sútaz. 149. Ako som uviedla uz skôr, treba sa domnievat, ze cielom dohody je obmedzit hospodársku sútaz vtedy, ked má dohoda, zohladnovaná v jej právnom a hospodárskom kontexte, potenciál a tendenciu vyvolat dostatocne negatívne následky pre hospodársku sútaz ( [70]70 ). V tomto ohlade mozno v rámci standardizovaného prístupu zohladnit nielen existujúce skúsenosti, ale mozno vychádzat aj z ekonomických poznatkov, ktoré umoznujú predpokladat, ze dohoda bude mat takéto následky. a) Standardizovaný prístup 150. Komisia oprela svoje konstatovanie, podla ktorého je cielom vseobecných podmienok predaja obmedzit hospodársku sútaz predovsetkým o skutocnost, ze tieto podmienky mali obmedzit súbezné obchodovanie a z tohto dôvodu mali protisútazný ciel ( [71]71 ). Svoje odôvodnenie tak zalozila najmä na standardizovanom prístupe, ktorý mozno zhrnút ako "obmedzenie súbezného obchodovania znamená protisútazný ciel". 151. V tomto odôvodnení nevidím ziadne nesprávne právne posúdenie. 152. Najprv treba uviest, ze takýto standardizovaný prístup je zlucitelný s povahou obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela ako ohrozovacieho deliktu ( [72]72 ). 153. Okrem toho treba na úcely zohladnenia existujúcich skúseností v rámci standardizovaného prístupu pouzit judikatúru Súdneho dvora. Podla tejto judikatúry predstavuje dohoda, ktorá má obmedzit súbezné obchodovanie, typický prípad obmedzenia hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela ( [73]73 ). 154. Navyse uplatnenie tohto standardizovaného prístupu je vylúcené vzdy, ked tomu bráni právny a hospodársky kontext dohody ( [74]74 ). Nemozno sa vsak domnievat, ze je tomu tak v tomto prípade. 155. Po prvé, podla môjho názoru z bodu 65 a nasl. rozsudku Súdneho dvora (velká komora) vo veci Sot. Lélos kai Sia ( [75]75 ) vyplýva, ze zásada, podla ktorej dohoda, ktorá má obmedzit súbezné obchodovanie, predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela, sa uplatnuje vo farmaceutickom sektore napriek jeho právnym a hospodárskym osobitostiam. Aj ked tento rozsudok bol vyhlásený v konaní o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu clánku 82 ES, Súdny dvor v nom výslovne odkázal na pojem obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela v zmysle clánku 81 ES. 156. Po druhé, ziadna z osobitostí farmaceutického sektora, na ktoré sa odvoláva GSK, nie je spôsobilá spochybnit posúdenie zalozené na skúsenosti, podla ktorej dohody, ktoré majú obmedzit súbezné obchodovanie, majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz. 157. Najprv treba uviest, ze právny a hospodársky kontext zistený Komisiou neumoznuje predpokladat, ze vnútrostátne cenové úpravy v rôznych clenských státoch vylucujú akýkolvek priestor pre hospodársku sútaz ( [76]76 ). 158. Okrem toho existencia odlisných vnútrostátnych cenových úprav sama osebe nebráni predpokladu protisútazného ciela. Komisia a EAEPC totiz správne uvádzajú, ze hospodárska sútaz vo vnútri jednotného európskeho trhu casto podlieha odlisným podmienkam v rôznych clenských státoch. Z tohto dôvodu zostáva jednotný európsky trh napriek urcitej harmonizácii poznacený rozdielmi v právnych a hospodárskych systémoch medzi clenskými státmi. V dôsledku toho je hospodárska sútaz za absolútne rovnakých podmienok od pociatku vylúcená. To vsak nebráni uplatneniu clánku 81 ES ( [77]77 ). 159. Navyse, na rozdiel od toho, co si myslí GSK, v tomto ohlade nezálezí na tom, ze clenské státy chcú obmedzit platnost ustanovení vnútrostátneho práva na svoje územie. Naopak, práve vyuzitie výhodných podmienok ponúkaných jedným clenským státom predstavuje jednu zo zásadných výhod jednotného trhu. 160. Napokon treba uviest, ze clánok 81 ES má rovnako posilnit integráciu vnútrostátnych trhov ( [78]78 ). Do urcitej miery zdielam skepticizmus Súdu prvého stupna, ktorý pochybuje o tom, ze uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze vo farmaceutickom sektore skutocne umozní dosiahnut integráciu trhu v zmysle zblizovania cien pozadovaných od konecných spotrebitelov. Nemozno vsak vylúcit, ze uzavretie vnútrostátnych trhov sa dotkne integrácie na ostatných úrovniach. 161. Nakoniec si nemyslím, ze v tomto prípade je ciel integrácie trhu podstatný. Hospodárska sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa skutocne uvádza ako prostriedok na dosiahnutie cielov Zmluvy, teda aj rastúcej integrácie v sluzbe Spolocenstva ( [79]79 ). Neuplatnuje sa vsak iba v rámci tohto ciela. Clánok 81 ES chráni hospodársku sútaz aj vtedy, ak vedie iba k obmedzenej integrácii trhu. 162. Na záver treba uviest, ze právny a hospodársky kontext neposkytol Komisii ziaden dôvod na to, aby sa odchýlila od standardizovaného prístupu "obmedzenie súbezného obchodovania znamená protisútazný ciel". b) Domnienka obmedzenia hospodárskej sútaze 163. Na doplnenie chcem uviest, ze hoci je odôvodnenie Komisie zalozené najmä na standardizovanom prístupe, obsahuje skutocnosti, ktoré odôvodnujú domnienku obmedzenia hospodárskej sútaze. 164. Po prvé, z odôvodnenia c. 116 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vseobecné podmienky predaja mali obmedzit zdroj zásobovania liekmi a ze z dôvodu cenového rozdielu medzi Spanielskom a inými clenskými státmi mali spanielski sprostredkovatelia nielen moznost ponúkat ceny nizsie ako ceny sprostredkovatelov usadených v krajine urcenia, ale boli k tomu aj motivovaní. 165. Po druhé, Komisia sa vo svojom odôvodnení týkajúcom sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja výslovne nezaoberala tým, akú úlohu zohrávajú pri hospodárskej sútazi vo farmaceutickom sektore patenty. Výslovne v nom nepoukázala ani na význam súbezného obchodovania, ktorý spocíva v tom, ze cenová sútaz prostredníctvom súbezného obchodovania predstavuje hlavnú formu hospodárskej sútaze v tomto sektore az do okamihu skoncenia platnosti patentu ( [80]80 ). V odôvodnení c. 122 napadnutého rozhodnutia vsak poukázala na tento fenomén, ked pripomenula rastúci konkurencný tlak na lieky GSK z dôvodu straty patentovej ochrany. V dôsledku toho vo svojom odôvodnení prinajmensom naznacila tento aspekt. 166. Po tretie, v tomto ohlade nemozno vytýkat Komisii, ze nezohladnila to, ze clenské státy môzu urcovat ceny a tak znízit náklady na lieky. Pokial totiz vnútrostátny právny poriadok umoznuje urcitú hospodársku sútaz, je táto chránená clánkom 81 ES. 167. Po stvrté, Komisia správne uviedla, ze obmedzenie súbezného obchodovania nevyhnutne posilnuje postavenie výrobcu farmaceutických výrobkov pri rokovaniach v clenských státoch, v ktorých verejné orgány urcujú ceny alebo výsku úhrad za lieky ( [81]81 ). Aj ked totiz konanie, ktorého úcastníkmi sú orgány a výrobcovia farmaceutických výrobkov, nemozno porovnávat so zmluvnými rokovaniami medzi dvomi súkromným podnikmi, vstupujú do neho mnohé faktory, okrem iného vrátane moznosti získat lieky zo zdroja zásobovania za výhodné ceny ( [82]82 ). Tento aspekt nemozno v kontexte clánku 81 ods. 1 ES zanedbat. 168. Záver Komisie, podla ktorého bolo cielom vseobecných podmienok predaja obmedzit hospodársku sútaz, sa teda neopieral iba o odôvodnenie, podla ktorého mozno na základe standardizovaného prístupu bez dalsieho predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja mali za ciel obmedzit hospodársku sútaz, pretoze ich cielom bolo obmedzit súbezné obchodovanie. Odôvodnenie Komisie obsahovalo navyse aj skutocnosti, ktoré bez vykonania hlbkovej analýzy trhu umoznovali predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja by viedli k naruseniu hospodárskej sútaze. c) Predbezný záver 169. Na záver teda treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne skonstatovala, ze cielom vseobecných podmienok predaja je obmedzit hospodársku sútaz. 3. Záver 170. V dôsledku toho je namieste nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom zmysle, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze cielom vseobecných podmienok predaja je obmedzit hospodársku sútaz. Súd prvého stupna mal potvrdit uz prvý clánok napadnutého rozhodnutia, pretoze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze cielom vseobecných podmienok predaja je obmedzit hospodársku sútaz. C -- Konstatovanie Súdu prvého stupna, podla ktorého Komisia mohla predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja majú za následok obmedzit hospodársku sútaz 171. Kedze Súd prvého stupna sa nesprávne domnieval, ze Komisia nemohla predpokladat, ze vseobecné podmienky predaja majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz, a kedze v dôsledku toho treba nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku ( [83]83 ), je namieste zamietnut ako neúcinné odvolacie dôvody GSK, ktoré smerujú proti odôvodneniu týkajúcemu sa protisútazného následku vseobecných podmienok predaja. Tieto dôvody nemôzu spochybnit bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku. Náhradné odôvodnenie týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja totiz poskytuje tomuto bodu dostatocnú oporu. D -- Záver 172. Z vyssie uvedených dôvodov navrhujem zamietnut odvolanie GSK vo veci C-501/06 P a nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja. VI -- Odvolania Komisie, Aseprofar a EAEPC 173. Skôr, ako sa budem zaoberat odvolaniami Komisie (B), Aseprofar (C) a EAEPC (D), chcem strucne rozobrat cast rozsudku napadnutú týmito úcastníkmi konania (A). A -- Cast odôvodnenia napadnutého rozsudku 174. V bodoch 233 az 320 napadnutého rozsudku preskúmal Súd prvého stupna odôvodnenie, o ktoré sa oprela Komisia pri zamietnutí ziadosti o poskytnutie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES vseobecným podmienkam predaja GSK. Súd na úvod poznamenal, ze osoba, ktorá sa dovoláva clánku 81 ods. 3 ES, musí preukázat, ze podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené, a to prostredníctvom presvedcivých tvrdení a dôkazov ( [84]84 ). Co sa týka Komisie, jej úlohou je dostatocne preskúmat tieto tvrdenia a dôkazy ( [85]85 ). 175. Preskúmanie dohody podla clánku 81 ods. 3 ES zahrna posúdenie komplexných hospodárskych údajov. Z tohto dôvodu sa v konaní o zalobe o neplatnost obmedzuje kontrola Súdu prvého stupna na overenie vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu a správnosti z neho vyvodenej právnej kvalifikácie ( [86]86 ). Súdu prinálezí rovnako overit, ci dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvoláva GSK, obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré z nich boli vyvodené ( [87]87 ). Naopak Súdu prvého stupna neprinálezí nahrádzat svojim posúdením posúdenie Komisie ( [88]88 ). 176. V bodoch 247 az 308 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najprv preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES. Poznamenal, ze na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze dohoda podporuje technický pokrok v zmysle clánku 81 ods. 3 ES, je potrebné, aby táto dohoda predstavovala citelnú objektívnu výhodu, ktorá nie je totozná so vsetkými subjektívnymi výhodami, ktoré z tejto dohody vyvodzujú zúcastnené podniky ( [89]89 ). Skúmanie existencie tejto výhody môze zahrnat prognostickú analýzu. V tomto ohlade treba preskúmat, ci sa po zohladnení predlozených skutkových tvrdení a dôkazov zdá pravdepodobnejsie to, ze dohoda umozní získat citelné objektívne výhody, alebo to, ze sa tak nestane ( [90]90 ). Podla okolností prinálezí v druhom rade Komisii, aby posúdila, ci citelné objektívne výhody môzu kompenzovat zistené nevýhody pre hospodársku sútaz ( [91]91 ). 177. Pri kontrole odôvodnenia Komisie postupoval Súd prvého stupna nasledovným spôsobom. Najprv uviedol skutkové tvrdenia a dôkazne prostriedky, na ktorých GSK zalozil svoju ziadost o výnimku, a potom preskúmal a potvrdil ich relevanciu ( [92]92 ). Dalej vykonal kontrolu toho, ci im Komisia pri preskúmaní existencie citelnej objektívnej výhody venovala dostatocnú pozornost ( [93]93 ). Následne Súd prvého stupna dospel k záveru, ze rozhodnutie bolo postihnuté nedostatocným preskúmaním, kedze Komisia riadne nezohladnila a nevyvrátila vsetky relevantné tvrdenia a dôkazy predlozené GSK ( [94]94 ). V dôsledku toho nemohla Komisia zákonne dospiet k záveru, ze GSK nepreukázal, ze prvá podmienka uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES bola splnená ( [95]95 ). 178. Na záver Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia zalozila svoje závery týkajúce sa ostatných troch podmienok stanovených v clánku 81 ods. 3 ES v podstate na svojich záveroch týkajúcich sa prvej podmienky. Kedze záver týkajúci sa prvej podmienky bol postihnutý nedostatocným preskúmaním, Komisia nemohla zákonne dospiet k záveru, ze neboli splnené ostatné tri podmienky ( [96]96 ). B -- Odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P a vzájomné odvolanie Komisie vo veci C-501/06 P 179. Komisia vo svojom odvolaní vo veci C-513/06 P a vzájomnom odvolaní vo veci C-501/06 P namieta piatimi dôvodmi proti odôvodneniu rozsudku Súdu prvého stupna týkajúcemu sa prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES (1) a jedným dôvodom proti odôvodneniu týkajúcemu sa ostatných podmienok stanovených v tomto ustanovení (2). Tieto dve odvolania preskúmam súcasne, pretoze sú z velkej casti identické. 1. Prvá podmienka stanovená v clánku 81 ods. 3 ES 180. Pokial ide o prvú podmienku Komisia vznása mnozstvo rozlicných výhrad, ktoré zoskupila do piatich dôvodov. a) Skreslenie právneho a hospodárskeho kontextu 181. Vo svojom prvom dôvode Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze skreslil právny a hospodársky kontext vseobecných podmienok predaja. Túto výhradu treba zamietnut ako neprípustnú v súlade s clánkom 225 ES, clánkom 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora a clánkom 112 ods. 1 písm. c) jeho rokovacieho poriadku, pretoze Komisia neoznacila cast rozsudku dotknutú týmto skreslením ( [97]97 ). 182. Komisia okrem toho uplatnuje vadu odôvodnenia. Podla jej názoru totiz Súd prvého stupna nevysvetlil, preco sa v bode 104 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, ze sa domnieval, ze vnútrostátne cenové úpravy boli spôsobilé skreslit hospodársku sútaz, zatial co v bode 276 sa domnieval, ze tieto pravidla skutocne hospodársku sútaz skreslujú. 183. Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupna totiz urobil toto konstatovanie v bode 104 napadnutého rozsudku, ked skúmal, ci existencia vnútrostátnych cenových úprav spôsobuje neuplatnitelnost clánku 81 ods. 1 ES. V bode 105 napadnutého rozsudku súd skonstatoval, ze pravidlá vydané státmi, ktoré skreslujú hospodársku sútaz, nevylucujú uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti teda nebolo nevyhnutné skonstatovat, ci tieto pravidlá skutocne skreslujú hospodársku sútaz. To, ze v bode 104 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna uspokojil s tým, ze sa domnieval, ze vnútrostátne cenové úpravy boli spôsobilé skreslit hospodársku sútaz, zatial co v bode 276 sa domnieval, ze tieto pravidla skutocne hospodársku sútaz skreslujú, teda nepredstavuje nedostatok odôvodnenia ( [98]98 ). b) Pojem podpora technického pokroku, rozdelenie dôkazného bremena a pozadovaná úroven dôkazu 184. V druhom dôvode svojho odvolania Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil pochybenia pri výklade pojmu podpora technického pokroku, a tiez pokial ide o rozdelenie dôkazného bremena a pozadovanú úroven dôkazu. i) Pouzitie kritéria posúdenia pouzívaného pri kontrole fúzií 185. Po prvé, Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze najmä v bodoch 242 a 269 napadnutého rozsudku nesprávne pouzil kritérium posúdenia pouzívané pri kontrole koncentrácií. Pri kontrole koncentrácií je Komisia povinná zistit skutocnosti, ktoré svedcia v prospech zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, ako aj skutocnosti, ktoré tomu odporujú, a v tomto ohlade nesie dôkazné bremeno. Naopak pri ziadosti o udelenie výnimky dohode podla clánku 81 ods. 3 ES prinálezí podniku oznamujúcemu dohodu, aby preukázal, ze podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES sú splnené. V tomto ohlade nesie dôkazné bremeno podnik. 186. Táto výhrada nie je dôvodná. Je pravda, ze v bode 242 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna citoval rozsudky vyhlásené vo veciach kontroly koncentrácií ( [99]99 ). Z toho vsak nemozno vyvodzovat, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze Komisia bola povinná zistit skutocnosti svedciace v prospech zlucitelnosti vseobecných podmienok predaja s clánkom 81 ods. 3 ES, ako aj skutocnosti, ktoré tomu odporujú, a ze v tomto ohlade nesie dôkazné bremeno. Zistenia Súdu prvého stupna obsiahnuté najmä v bode 235 a nasl., v bode 248, ako aj v bode 269, bránia takémuto výkladu. V týchto bodoch Súd prvého stupna jasne uvádza, ze prinálezí v prvom rade podniku oznamujúcemu dohodu, aby prostredníctvom presvedcivých tvrdení a dôkazov preukázal, ze podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené. Rovnako to vyplýva najmä zo záveru Súdu prvého stupna v bode 303 napadnutého rozsudku, podla ktorého je odôvodnenie rozhodnutia postihnuté nedostatocným preskúmaním, kedze Komisia riadne nezohladnila vsetky tvrdenia a dôkazy predlozené GSK. 187. Po druhé, Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa domnieval, stacilo, aby GSK predlozil relevantné, spolahlivé a pravdepodobné tvrdenia a dôkazy. Komisia tvrdí, ze ustálená judikatúra naopak na preukázanie, ze podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES sú splnené, vyzaduje presvedcivé tvrdenia a dôkazy. Domnieva sa, ze Súd prvého stupna sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked preniesol dôkazné bremeno na Komisiu. Navyse v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyzadoval od Komisie, aby predlozila presvedcivé tvrdenia a dôkazy. Podla Komisie tak súd uplatnil na jej úkor asymetrické kritérium posúdenia. 188. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba uviest, ze samotný Súd prvého stupna neurobil ziadne konstatovanie týkajúce sa existencie citelnej objektívnej výhody. V bode 241 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze disponuje právomocou obmedzenej kontroly rozhodnutí Komisie, ktoré sú zalozené na posúdení komplexných hospodárskych údajov. Súdu prvého stupna teda prinálezí, aby obmedzil svoju kontrolu na overenie dodrzania procesných pravidiel, dostatocnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci ( [100]100 ). V dôsledku toho sa Súd prvého stupna správne uspokojil s tým, ze overil, ci odôvodnenie Komisia dostatocne zohladnilo tvrdenia a dôkazy predlozené GSK. 189. Prvá etapa tohto overenia spocíva v urcení podmienok, ktoré musia byt splnené. Pocas druhej etapy musí Súd prvého stupna overit, do akej miery sú tvrdenia uvádzané podnikom relevantné pri preukázaní splnenia týchto podmienok ( [101]101 ). Pocas tretej etapy musí preskúmat, ci Komisia dostatocne zohladnila a vyvrátila vsetky relevantné tvrdenia a dôkazy predlozené podnikom v rozsahu, v akom sa s nimi nestotoznila. Odôvodnenie Komisie musia byt viac alebo menej podrobné najmä v závislosti od relevantných tvrdení podniku ( [102]102 ). Ide teda o pohyblivú skálu. 190. V dôsledku toho, ked Súd prvého stupna v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku kvalifikoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako nedostatocné, nevyslovil tým vlastný úsudok, pokial ide o vecnú správnost záveru Komisie týkajúceho sa prvej podmienky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES. Súd iba overil, ci odôvodnenie Komisie obsahovalo a presvedcivým spôsobom vyvrátilo relevantné tvrdenia a dôkazy predlozené GSK. 191. Z tohto dôvodu podla môjho názoru tieto body neobsahujú ani pouzitie asymetrického kritéria posúdenia, ani iné nesprávne právne posúdenie v postupe Súdu prvého stupna. Okrem toho vsak treba preskúmat, ci Súd prvého stupna správne posúdil alebo skutocne skreslil obsah napadnutého rozhodnutia ( [103]103 ). ii) Hranica, od ktorej mozno predpokladat, ze dohoda má výhody z hladiska efektívnosti 192. Komisia okrem toho napáda konstatovania, ktoré Súd prvého stupna urobil v bodoch 249 a 252 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Súd prvého stupna urcil existenciu citelnej objektívnej výhody podla pravdepodobnosti, ci dohoda s prihliadnutím na tvrdenia a dôkazy predlozené GSK umoznuje alebo neumoznuje získat takéto výhody. Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa odchýlil od kritéria posúdenia, ktoré vyzaduje existenciu citelnej objektívnej výhody. 193. Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupna definoval kritérium posúdenia v bode 247 napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, ze dohoda musí mat citelné objektívne výhody ( [104]104 ). Podla môjho názoru treba bod 249 napadnutého rozsudku chápat v tom zmysle, ze výnimka v rámci nariadenia c. 17, poskytovaná ex ante na urcitú dobu, môze vyzadovat prognostickú analýzu dosiahnutia výhod spojených s dohodou a teda obsahuje prognostickú cast ( [105]105 ). Prognóza nie je napokon nikdy spolahlivá na 100% ( [106]106 ). Pre záver o citelnej objektívnej výhode teda stací, ze Komisia dospeje na základe predlozených tvrdení a dôkazov k presvedceniu, ze dosiahnutie citelnej objektívnej výhody je s prihliadnutím na konkrétne skúsenosti dostatocne pravdepodobné. V dôsledku toho urcenie existencie výhody v závislosti od pravdepodobnosti jej dosiahnutia, ako to urobil Súd prvého stupna v bode 249 napadnutého rozsudku, nepredstavuje podla mna nesprávne právne posúdenie. Samozrejme vzniká otázka stupna pravdepodobnosti, ktorý sa vyzaduje na to, aby bolo mozné predpokladat existenciu citelne objektívnej výhody. Podla môjho názoru treba tento stupen pravdepodobnosti stanovit vysoko. Treba totiz predpokladat, ze obmedzenie hospodárskej sútaze v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES uz spôsobuje pokles efektívnosti. Napriek tomu je vyzadovaný stupen pravdepodobnosti v tomto prípade irelevantný. Súd prvého stupna totiz nezalozil napadnutý rozsudok na skutocnosti, ze Komisia vyzadovala prílis vysoký stupen pravdepodobnosti. Súd sa naopak oprel o skutocnost, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoje závery týkajúce sa neexistencie citelnej objektívnej výhody, pretoze dostatocne nezohladnila alebo dostatocne nevyvrátila tvrdenia a dôkazy predlozené GSK, ktoré boli relevantné pre posúdenie existencie citelnej objektívnej výhody. 194. Výhrada Komisie, podla ktorej sa Súd prvého stupna v bode 252 napadnutého rozsudku domnieval, ze stací, ze dohoda umozní získanie citelnej objektívnej výhody, nie je dôvodná jednoducho preto, ze Súd prvého stupna nic také nepovedal. Naopak, tento bod rozsudku Súdu prvého stupna opakuje obsah napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho z bodu 252 napadnutého rozsudku vyplýva iba toto: podla Súdu prvého stupna v napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze tvrdenia a dôkazy predlozené GSK dostatocne nepreukazovali, ze bolo mozné získat citelné objektívne výhody. iii) Význam strukturálnej povahy cenových rozdielov 195. Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupna, ze od nej vyzadoval osobitne pozorné preskúmanie z dôvodu strukturálneho faktora vyplývajúceho z vnútrostátnych cenových úprav. 196. V tomto ohlade Komisia napáda po prvé konstatovanie Súdu prvého stupna obsiahnuté v bodoch 276 a 301 napadnutého rozsudku, podla ktorého mala zohladnit právny a hospodársky kontext farmaceutického sektora, ked preskúmala pokles efektívnosti spôsobovaný súbezným obchodovaním a nárast efektívnosti získaný vdaka vseobecným podmienkam predaja. Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa v týchto bodoch rozsudku domnieval, ze nesie tazsie dôkazné bremeno z dôvodu strukturálnej povahy cenových rozdielov. 197. Táto výhrada nemôze v konecnom dôsledku uspiet. Treba uviest, ze bod 301 napadnutého rozsudku súvisí s bodom 300. V tomto bode Súd prvého stupna zdôraznil najmä význam inovacnej hospodárskej sútaze medzi výrobcami farmaceutických výrobkov a teda význam výskumu a vývoja v tomto sektore. Vplyv vnútrostátnych cenových úprav v jednotlivých clenských státoch spomenul iba na doplnenie ("okrem toho"). Preto ked sa Súd prvého stupna v bode 301 napadnutého rozsudku domnieva, ze Komisia mala podrobnejsie preskúmat pravdepodobnost, ze výhoda, na ktorú sa odvolával GSK, sa dosiahne, mieri podla mna najmä na zohladnenie inovacnej hospodárskej sútaze medzi výrobcami farmaceutických výrobkov. Z bodu 301 napadnutého rozsudku nevyplýva sprísnenie povinnosti starostlivosti Komisie z dôvodu vnútrostátnych cenových úprav, ktoré Komisia vytýka. 198. To neplatí v prípade bodu 276 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna sa v tomto bode domnieval, ze s prihliadnutím na právny a hospodársky kontext farmaceutického sektora, v ktorom je hospodárska sútaz skreslená vnútrostátnymi úpravami, bolo osobitne závazné, ze Komisia opomenula preskúmat pravdepodobnost dosiahnutia výhody. V tomto bode mozno jasne vidiet poukaz na vnútrostátne cenové úpravy. 199. Je pravda, ze treba súhlasit s Komisiou v tom, ze skreslenie hospodárskej sútaze spôsobené vnútrostátnymi cenovými úpravami nemá priamy vplyv na výhody, ktoré môzu priniest vseobecné podmienky predaja. Vnútrostátne cenové úpravy majú priamy vplyv na následky obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobeného vseobecnými podmienkami predaja. 200. Napriek tomu si myslím, ze základná myslienka Súdu prvého stupna v bode 276 napadnutého rozsudku nie je postihnutá nesprávnym právnym posúdením. V tomto ohlade treba najpr zohladnit, ze v tomto prípade sa pokles efektívnosti vyplývajúci z obmedzenia súbezného obchodovania nachádza na "strane pasív" celkového posúdenia situácie z hladiska hospodárskej sútaze vykonávaného podla clánku 81 ods. 3 ES, zatial co na "strane aktív" sa nachádzajú najmä prírastky efektívnosti, ktoré môzu vyplývat z podpory technického pokroku. Navyse treba uviest, ze Komisia je povinná pri výkone právomoci podla clánku 81 ods. 3 ES zohladnit na úcely priznania výnimiek zo zákazov stanovených clánkom 81 ods. 1 ES osobitnú povahu rôznych ekonomických sektorov a rozdiely vlastné týmto sektorom ( [107]107 ). Pocas zvazovania rôznych záujmov, ku ktorému musí Komisia pristúpit podla clánku 81 ods. 3 ES, tak musí zohladnit okolnosti, ktoré sú spôsobilé zmiernit následky obmedzenia súbezného obchodovania. Kedze zmensenie casti pasív môze ovplyvnit celkové posúdenie situácie z hladiska hospodárskej sútaze, treba v týchto prípadoch preukázat osobitnú starostlivost pri urcení prírastkov efektívnosti, ktoré sa nachádzajú na "strane aktív" tohto posúdenia. Na základe tejto jedinej úvahy sa domnievam, ze konstatovanie, ktoré urobil Súd prvého stupna v bode 276, nie je nesprávne. 201. Po druhé, Komisia napáda bod 284 rozsudku Súdu prvého stupna. Vytýka Súdu prvého stupna, ze v tomto bode skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, ked uviedol, ze podla konstatovaní Komisie mozno jav súbezného obchodovania vysvetlit existenciou rôznych cien za ten istý liek v rôznych clenských státoch a ze kolísanie meny tento jav len silne komplikuje. Podla Komisie v napadnutom rozhodnutí jednoducho skonstatovala, ze súbezné obchodovanie závisí od dvoch nezávislých faktorov. 202. Táto výhrada je prípustná, pretoze v rámci odvolania pred Súdnym dvorom sa mozno odvolávat na skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia ( [108]108 ). 203. Výhrada vsak nie je dôvodná. Najprv treba uviest, ze bod 284 napadnutého rozsudku predstavuje súcast odôvodnenia vysvetleného Súdom prvého stupna v bodoch 281 az 293 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v týchto bodoch preskúmal, ci bol dostatocne odôvodnený subsidiárny záver Komisie, podla ktorého súbezné obchodovanie s liekmi GSK nemalo citelný vplyv na náklady tohto podniku na výskum a vývoj. Súd prvého stupna tak overil, ci GSK v tomto ohlade predlozil relevantné tvrdenia a dôkazy a ci ich Komisia dostatocne preskúmala a vyvrátila ( [109]109 ). V tomto ohlade Súd prvého stupna v bode 283 napadnutého rozsudku v podstate zopakoval tvrdenia GSK, podla ktorých aj ked kolísanie meny urcuje financný rozsah súbezného obchodovania, existencia tohto obchodovania medzi Spanielskom a Spojeným královstvom nevyplýva iba z tohto kolísania, ale aj z toho, ze ceny medzi clenskými státmi sú strukturálne odlisné. V bode 284 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poznamenal, ze toto tvrdenie GSK bolo relevantné pri posúdení existencie citelnej objektívnej výhody a bolo potvrdené odôvodneniami c. 31, 32 a 53 napadnutého rozhodnutia. 204. Podla môjho názoru konstatovanie, ze toto tvrdenie GSK bolo potvrdené obsahom napadnutého rozhodnutia, nepredstavuje skreslenie jeho obsahu. V odôvodneniach c. 31 a 32 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia vysvetlila, ze súbezné obchodovanie bolo výsledkom spojenia dvoch faktorov. Ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 31 napadnutého rozhodnutia, existuje strukturálny faktor vyplývajúci z toho, ze pri neexistencii harmonizácie na úrovni Spolocenstva clenské státy prijímajú a vynucujú právne úpravy zamerané na priamu alebo nepriamu kontrolu predajných cien úctovaných výrobcami farmaceutických výrobkov a na urcenie cien pre konecných spotrebitelov a státny rozpocet. V odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula dalsí faktor, a to kolísanie meny, ktorý má cyklickú povahu. Podla môjho názoru rozlisovanie medzi strukturálnym faktorom a cyklickým faktorom znamená, ze strukturálny faktor má trvalú povahu. Nezdá sa mi, ze Súd prvého stupna chcel v bode 284 napadnutého rozsudku vyjadrit nieco zásadne odlisné. V dôsledku toho nevidím ziadny významný rozdiel medzi obsahom napadnutého rozhodnutia a konstatovaním Súdu prvého stupna v bode 284 napadnutého rozsudku. 205. Táto výhrada by okrem toho bola aj neúcinná, pretoze Súd prvého stupna odôvodnil relevanciu tvrdenia GSK, ked uviedol, ze Komisia potvrdila existenciu tohto faktora vo svojom oznámení o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov [neoficiálny preklad] ( [110]110 ). 206. Na rozdiel od tvrdenia Komisie, bod 284 napadnutého rozsudku neobsahuje ani skreslenie odôvodnenia c. 164 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze Komisia zistila, ze pocas rokov 1996 az 1998 bol objem súbezného obchodovania zjavne viac ovplyvnený kolísaniami meny ako úrovnou cien v Spanielsku. V bode 285 a nasl. napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna uznal, ze z dôvodu kolísania meny sa Komisia v zásade mohla domnievat, ze súbezné obchodovanie medzi Spanielskom a Spojeným královstvom pocas rokov 1996 az 1998 predstavovalo výnimku, ale upresnil, ze tieto údaje neboli napriek tomu dostatocne podrobné na to, aby presvedcivo odôvodnili tento záver a zároven vyvrátili tvrdenia a dôkazy predlozené GSK. 207. V dôsledku toho treba zamietnut ako nedôvodnú výhradu, v ktorej sa Súdu prvého stupna vytýka, ze v bode 284 napadnutého rozsudku skreslil napadnuté rozhodnutie. 208. V tomto ohlade Komisia na záver tvrdí, ze bod 292 napadnutého rozsudku je postihnutý vadou odôvodnenia, ktorá spocíva v tom, ze odkazuje na oznámenie Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov bez toho, aby bolo presne uvedené císlo bodu, na ktorý odkazuje ( [111]111 ). Táto výhrada nie je dôvodná. Bod 292 treba cítat v spojení s bodom 264 napadnutého rozsudku. V bode 264 Súd prvého stupna zhrnul podstatu obsahu tohto oznámenia, pricom uviedol príslusné císla strán. Presný odkaz sa teda nachádza v siestej a siedmej zarázke bodu 264 napadnutého rozsudku. 209. Po tretie, Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sa v bodoch 281 az 293 napadnutého rozsudku domnieval, ze nebolo potrebné preskúmat rozsah poklesu efektívnosti spôsobeného súbezným obchodovaním z dôvodu predpokladanej strukturálnej príciny tohto obchodovania. Podla Komisie ide aj v tomto prípade o právne nesprávny výklad pouzitelného kritéria posúdenia, ktoré vyzaduje preukázanie existencie citelných výhod. 210. Ani táto výhrada nie je dôvodná. V bodoch 281 az 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nespochybnil nevyhnutnost citelnej výhody. Jednoducho skonstatoval, ze Komisia oprela svoj záver, podla ktorého súbezné obchodovanie nemalo citelný vplyv na výskum a vývoj, o odôvodnenie, ktoré dostatocne nezohladnovalo tvrdenia a dôkazy predlozené GSK alebo ich dostatocne nevyvracalo ( [112]112 ). 211. Po stvrté, pokial Komisia tvrdí, ze existencia alebo neexistencia prícinnej súvislosti medzi súbezným obchodovaním a vývojom technického pokroku nijako nesúvisí s otázkou, ci súbezné dovozy sú alebo nie sú spôsobené strukturálnym faktorom, treba najprv uviest, ze Súd prvého stupna sa neopiera predovsetkým o tieto úvahy. Súd sa naopak najmä domnieval, ze Komisia oprela svoj záver, podla ktorého neexistuje citelná objektívna výhoda, o nedostatocne odôvodnené odmietnutie prícinnej súvislosti alebo hmatatelnej prícinnej súvislosti medzi súbezným obchodovaním na jednej strane a výskumom a vývojom na druhej strane, a ze dostatocne neanalyzovala, ci boli vseobecné podmienky spôsobilé vyvolat nárast efektívnosti podporou technického pokroku. Navyse s poukazom na body 199 a 200 týchto návrhov treba uviest, ze ked sú urcité okolnosti spôsobilé znízit v tomto prípade "cast pasív" celkového posúdenia vykonávaného podla clánku 81 ods. 3 ES, treba osobitne starostlivo preskúmat pravdepodobnost, ze na "strane aktív" existuje citelná objektívna výhoda. 212. Treba zamietnut výhradu Komisie, podla ktorej nie je ospravedlnitelné, ze podniky jednostranne prijímajú opatrenia obmedzujúce hospodársku sútaz, aby obmedzili nevýhody vyplývajúce z vnútrostátnych právnych úprav, pretoze GSK okrem toho tvrdí, ze vseobecné podmienky predaja prinásajú citelnú objektívnu výhodu vo forme podpory technického pokroku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, odôvodnenie Súdu prvého stupna nie je vnútorne rozporné, ked sa v nom na jednej strane v bode 192 napadnutého rozsudku, a teda v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, konstatuje, ze osobitosti farmaceutického sektora a najmä vnútrostátne cenové úpravy nevylucujú existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze, a na druhej strane sa v nom uvádza, ze Komisia musí zohladnit tieto osobitosti pri výkone svojej právomoci poskytnút výnimky zo zákazov stanovených clánkom 81 ods. 1 ES podla clánku 81 ods. 3 ES. iv) Kolísania meny 213. Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupna, ze sa najmä v bodoch 292 a 293 napadnutého rozsudku domnieval, ze kolísania meny mohli odôvodnit obmedzenie hospodárskej sútaze, ci uz samotné alebo v spojení so strukturálnym faktorom vyplývajúcim z vnútrostátnych cenových úprav. Podla Komisie sa tak súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 214. Ani táto výhrada nie je dôvodná. V bodoch 292 a 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna neskonstatoval, ze dohoda obmedzujúca hospodársku sútaz, urcená iba na kompenzáciu kolísaní meny, môze byt odôvodnená podla clánku 81 ods. 3 ES. Po prvé, v bode 286 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia nepreskúmala skutocnost, ze aj pri kolísaniach meny bol podiel súbezných dovozov liekov zo Spanielska do Spojeného královstva stabilný. Z tohto dôvodu sa domnieval, ze záver, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení c. 165 a nasl. napadnutého rozhodnutia, a podla ktorého súbezné obchodovanie medzi Spanielskom a Spojeným královstvom bolo v podstate výsledkom kolísaní meny, nebol dostatocne odôvodnený. Po druhé, GSK netvrdí iba to, ze vseobecné podmienky predaja majú za ciel kompenzovat kolísania meny. Naopak tvrdí, ze tieto podmienky prinásajú nárast efektívnosti vo forme podpory technického pokroku v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. v) Vztah medzi dodatocnými financnými prostriedkami GSK a podporou technického pokroku 215. Komisia dalej vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne uplatnil clánok 81 ods. 3 ES, ked v rozpore s judikatúrou na posúdenie existencie podpory technického pokroku v zmysle tohto ustanovenia uplatnil menej prísne kritérium posúdenia. 216. V tomto ohlade Komisia tvrdí po prvé, ze v bodoch 255, 269, 281 a 300 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pouzil právne kritérium, podla ktorého zvýsenie príjmu posilnuje inovacnú schopnost. Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Podniky totiz môzu pouzit dodatocné financné prostriedky na iné úcely, najmä na výplatu dividend svojim akcionárom. 217. Túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. Z bodu 247 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nepouzil takéto kritérium, ale ze vyzadoval existenciu citelnej objektívnej výhody vo forme podpory technického pokroku, ktorá nie je totozná so ziadnou výhodou, ktorú z tejto dohody vyvodzujú pre svoju cinnost zúcastnené podniky, ale s citelnou objektívnou výhodou, ktorá môze kompenzovat nevýhody vyplývajúce pre hospodársku sútaz. Súd iba skonstatoval, ze záver Komisie, podla ktorého neexistovala citelná objektívna výhoda, nebol dostatocne odôvodnený. Z napadnutých bodov 269, 281 a 300 tiez jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze záver Komisie o inovacnej schopnosti GSK nebol dostatocne odôvodnený. 218. Po druhé, Komisia tvrdí, ze ked sa Súd prvého stupna domnieval, ze stací, aby bola do výskumu a vývoja investovaná iba cast dodatocných financných prostriedkov, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. 219. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba uviest, ze Komisia nezalozila napadnuté rozhodnutie na tomto bode. To vsak samo osebe nie je rozhodujúce. Ak by sa podla clánku 81 ods. 3 ES bolo treba skutocne domnievat, ze citelná objektívna výhoda existuje iba vtedy, ak sú vsetky financné prostriedky, ktoré GSK získa vdaka obmedzeniu súbezného obchodovania, investované do výskumu a vývoja, potom by tvrdenie GSK nebolo relevantné. GSK totiz tvrdil, ze na nárast efektívnosti stací, aby výrobcovia farmaceutických výrobkov investovali do výskumu a vývoja iba cast dodatocných financných prostriedkov. 220. Napriek tomu existencia citelnej objektívnej výhody v zmysle clánku 81 ods. 3 ES nevyhnutne nepredpokladá, ze vsetky dodatocné financné prostriedky sú investované do výskumu a vývoja. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, to nevyplýva z rozsudku Verband der Sachversicherer/Komisia ( [113]113 ). Prvá podmienka stanovená clánkom 81 ods. 3 ES vyzaduje preskúmat iba to, ci existuje nárast efektívnosti, ktorého následky sa prejavujú aj mimo okruhu priamych príjemcov a ktorý aspon vyrovnáva nevýhody vyplývajúce z obmedzenia hospodárskej sútaze. Velkost investovanej casti je samozrejme dôlezitá pri posúdení existencie takéhoto nárastu efektívnosti. Táto cast totiz musí byt dostatocná na to, aby náklady na výskumu a vývoj, za predpokladu, ze ich existencia je vysoko pravdepodobná, vyrovnávali nevýhody vyplývajúce z obmedzenia súbezného obchodovania. To platí aj pre skúmanie druhej a tretej podmienky stanovenej clánkom 81 ods. 3 ES, ktoré vyzadujú, aby uzívatelia získali primeraný podiel na výhodách a aby obmedzenie súbezného obchodovania bolo mozné povazovat za nevyhnutné. V dôsledku toho môze Komisia pri svojom posúdení velmi dobre zohladnit to, ze iba cast je investovaná do výskumu a vývoja. To vsak nemôze odôvodnit úplné opomenutie takéhoto preskúmania alebo nevenovanie dostatocnej pozornosti vsetkým tvrdeniam a dôkazom pri tomto preskúmaní. 221. Po tretie, Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 274 a 300 napadnutého rozsudku napokon vykonal svoje posúdenie v závislosti od toho, kto mohol investovat viac do výskumu a vývoja: výrobca farmaceutických výrobkov, sprostredkovatelia, alebo konecní spotrebitelia. Komisia sa domnieva, ze ide o nesprávne právne posúdenie, pretoze takto bude prvá podmienka stanovená v clánku 81 ods. 3 ES splnená vzdy, ked dohoda vedie k prerozdeleniu prostriedkov od sprostredkovatelov alebo uzívatelov k výrobcovi farmaceutických výrobkov. 222. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba znovu zdôraznit, ze Súd prvého stupna iba vykonal kontrolu odôvodnenia Komisie týkajúceho sa neexistencie citelnej objektívnej výhody vo forme technického alebo hospodárskeho pokroku bez toho, aby o tom sám rozhodol. V bode 274 napadnutého rozsudku tak iba zopakoval tvrdenia GSK, ako to vyplýva z bodu 279, ako aj z bodu 300. 223. Navyse v bodoch 274 a 300 napadnutého rozsudku sa nenachádza porovnanie medzi výskumnou a vývojárskou cinnostou výrobcov farmaceutických výrobkov na jednej strane a spanielskych sprostredkovatelov a uzívatelov na strane druhej. GSK iba tvrdil, ze pri celkovom posúdení vseobecných podmienok predaja a z nich vyplývajúceho prerozdelenia financných prostriedkov treba porovnat tieto faktory: jednak na "strane aktív" nárast efektívnosti vyplývajúci z podpory technického pokroku, ktorý mozno ocakávat vzhladom na význam inovacnej hospodárskej sútaze medzi výrobcami farmaceutických výrobkov; jednak na "strane pasív" nevýhody z hladiska efektívnosti spôsobené z dôvodu obmedzenia súbezného obchodovania. V tomto ohlade GSK poznamenal, ze pri posúdení rozsahu poklesu efektívnosti, ktorý mozno ocakávat ako výsledok obmedzenia súbezného obchodovania, musí Komisia zohladnit to, ze z dôvodu struktúry trhu s liekmi si sprostredkovatelia ponechávali velkú cast príjmov vyplývajúcich zo súbezného obchodovania ( [114]114 ). vi) Záver 224. V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod Komisie zamietnut v celom rozsahu. c) Skreslenie napadnutého rozhodnutia a nezohladnenie minulých udalostí v prognostickej analýze 225. V tomto dôvode Komisia vytýka Súdu prvého stupna, po prvé, ze skreslil obsah napadnutého rozhodnutia (i), po druhé, ze zakázal zohladnit minulé udalosti (ii) a po tretie, ze zakázal zohladnit údaje, ktoré neboli k dispozícii v case prijatia rozhodnutia (iii). i) Skreslenie napadnutého rozhodnutia 226. Komisia najprv napáda odôvodnenie uvedené v bode 261 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v tomto bode skonstatoval, ze Komisia venovala iba odôvodnenie c. 156 napadnutého rozhodnutia svojmu posúdeniu nárastu efektívnosti spojeného so vseobecnými podmienkami predaja. Komisia tvrdí, ze toto konstatovanie Súdu prvého stupna predstavuje skreslenie napadnutého rozhodnutia. 227. Táto výhrada má velký význam. Odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna sa totiz zakladá na nedostatkoch v odôvodnení rozhodnutia Komisie. Ak Súd prvého stupna skutocne skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, mohlo by to spochybnit jeho konstatovania týkajúce sa týchto nedostatkov. 228. Táto výhrada je prípustná, pretoze v odvolaní je mozné vytýkat skreslenie obsahu rozhodnutia ( [115]115 ). Podla môjho názoru je výhrada skreslenia rozhodnutia aj dôvodná. V bode 261 a nasl. napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna nepochopil obsah napadnutého rozhodnutia. Kedze vsak záver Súdu prvého stupna, podla ktorého odôvodnenie Komisie obsahuje nedostatky, je správny, treba ho potvrdit spolu s nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku. -- Skreslenie obsahu napadnutého rozhodnutia 229. Najprv treba uviest, ze Komisia a Súd prvého stupna majú zjavne rôzny názor na to, akú metódu posúdenia treba pouzit. 230. V odôvodneniach c. 154 az 169 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, ci sa mozno domnievat, ze dohoda prinása citelnú objektívnu výhodu. Najprv uviedla, ze podniky sa slobodne rozhodujú o svojich výdavkoch na výskum a vývoj. Domnievala sa, ze neexistuje citelná objektívna výhoda, pretoze podla nej neexistuje ziadna prícinná súvislost alebo aspon ziadna citelná prícinná súvislost medzi dodatocnými financnými prostriedkami, ktoré získa GSK vdaka obmedzeniu súbezného obchodovania a zvýsením nákladov na výskum a vývoj. Komisia zalozila tento záver najmä na analýze historických údajov GSK. 231. Naopak, ako vyplýva najmä z konstatovania Súdu prvého stupna v bode 295 napadnutého rozsudku a z podnadpisov nachádzajúcich sa nad bodmi 269, 281, 294 a 304, Súd prvého stupna sa domnieval, ze bolo potrebné vykonat prieskum struktúrovaný takto. Po prvé, Komisia mala preskúmat nevýhody vyplývajúce z poklesu efektívnosti, ktoré súbezného obchodovanie spôsobovalo farmaceutickému priemyslu vo vseobecnosti a GSK zvlást. V tomto ohlade Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoj záver, podla ktorého súbezné obchodovanie nespôsobuje pokles efektívnosti tým, ze poskodzuje inovacnú schopnost GSK ( [116]116 ). Po druhé, Komisia mala preskúmat rozsah poklesu efektívnosti spojeného so súbezným obchodovaním. V tomto ohlade Súd prvého stupna skonstatoval, ze subsidiárny záver, podla ktorého takýto následok súbezného obchodovania nebol v ziadnom prípade preukázaný, je rovnako postihnutý vadou odôvodnenia ( [117]117 ). Po tretie, Komisia mala preskúmat nárast efektívnosti vyplývajúci zo vseobecných podmienok predaja. To vsak urobila iba v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia, ked uviedla v podstate to, ze získanie dostatocných financných prostriedkov nevedie automaticky k zvýseniu investícií do výskumu a vývoja, pretoze výrobcovia farmaceutických výrobkov sa môzu slobodne rozhodovat o sumách, ktoré chcú investovat do tejto oblasti. Súd prvého stupna sa domnieval, ze toto odôvodnenie bolo nedostatocné so zretelom na tvrdenia a dôkazy predlozené GSK ( [118]118 ). Po stvrté, Komisia mala zvázit príslusnú výhodu a nevýhodu pre hospodársku sútaz vyplývajúce z toho, ze vseobecné podmienky porusujú clánok 81 ods. 1 ES. To vsak neurobila ( [119]119 ). 232. Podla konstatovania Súdu prvého stupna v bode 295 napadnutého rozsudku bola vyssie opísaná struktúra nevyhnutná z dôvodu struktúry tvrdení GSK a diskusie, ktorá v tomto ohlade prebehla v správnom konaní. 233. Toto konstatovanie Súdu prvého stupna je nesprávne. Dostatocnost alebo nedostatocnost preskúmania a odôvodnenia Komisie totiz závisí v prvom rade od podmienok, ktoré musia byt splnené, a len v druhom rade od toho, ci Komisia venovala dostatocnú pozornost relevantným tvrdeniam a dôkazom predlozeným na preukázanie toho, ze tieto podmienky boli splnené ( [120]120 ). 234. V dôsledku toho bolo treba na základe struktúry clánku 81 ods. 3 ES najprv preskúmat, ci bolo mozné s primeranou pravdepodobnostou predpokladat, vseobecné podmienky predaja podporujú technický pokrok. Na rozdiel od konstatovania, ktoré urobil Súd prvého stupna v bode 295 napadnutého rozsudku, nebolo nevyhnutné zacat preskúmaním toho, ci súbezné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti farmaceutickému priemyslu vo vseobecnosti a GSK zvlást. 235. Je pravda, ze uvedené vysvetlenia neznamenajú, ze prístup navrhnutý Súdom prvého stupna vedie k nesprávnemu záveru ( [121]121 ). Súd prvého stupna vsak napriek tomu nemôze vytýkat Komisii vadu odôvodnenia jednoducho preto, ze jej preskúmanie sa riadi struktúrou stanovenou clánkom 81 ods. 3 ES. Navyse vyzadovanie struktúry preskúmania, ktorá je nesprávne kvalifikovaná ako nevyhnutná, nemusí Súd prvého stupna viest k skresleniu obsahu napadnutého rozhodnutia tým, ze ho posúdi iba "cez optiku" takejto struktúry. To je vsak práve to, co Súd prvého stupna urobil v bode 261 napadnutého rozsudku, ked skonstatoval, ze Komisia preskúmala nárast efektívnosti spôsobený vseobecnými podmienkami iba v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia a to iba jednorazovo. Tým nezohladnil to, ze Komisia nevykonala takéto preskúmanie iba v odôvodnení c. 156, ale tiez v odôvodnení c. 154 a nasl., ako aj v odôvodneniach 157 az 169 napadnutého rozhodnutia. 236. V dôsledku toho Komisia správne vytýka Súdu prvého stupna, ze v konstatovaní v bode 261 napadnutého rozsudku nepochopil obsah napadnutého rozhodnutia. -- Nahradenie odôvodnenia 237. To vsak koniec koncov nespochybnuje záver Súdu prvého stupna, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoje rozhodnutie. Na základe právneho posúdenia skutkového stavu, zalozeného na zisteniach Súdu prvého stupna, ktoré nie sú dotknuté ani skreslením obsahu napadnutého rozhodnutia, ani iným nesprávnym právnym posúdením, sa totiz mozno domnievat, ze záver Komisie, podla ktorého neexistuje citelná objektívna výhoda, nebol dostatocne odôvodnený. 238. V bodoch 275 az 280 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, ze nebola preukázaná existencia prícinnej súvislosti medzi zvýsením príjmov GSK vyplývajúcich zo súbezného obchodovania a zvýsením výdavkov na výskum a vývoj. Najmä v bode 277 napadnutého rozsudku tak Súd prvého stupna uviedol, ze v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatocne nevyvrátila súvislost, na ktorú poukazoval GSK, medzi vseobecnou úrovnou jeho ziskov alebo ocakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a výdavkami na výskum a vývoj na strane druhej. Kedze GSK sa oprel o dôkazné prostriedky pri tvrdení, ze tieto faktory (vseobecná úroven ziskov alebo ocakávaná rentabilita výrobkov) boli ovplyvnené súbezným obchodovaním, Komisia nemala upustit od preskúmania týchto dôkazov ( [122]122 ). V bode 278 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval najmä to, ze Komisia nevenovala dostatocnú pozornost tvrdeniu GSK, podla ktorého má GSK eminentný záujem na investovaní do výskumu a vývoja z dôvodu zivosti inovacnej hospodárskej sútaze medzi obchodnými znackami, a kvôli súbeznému obchodovaniu sa potýka s nemoznostou opät získat výsledok tejto investície s cielom nanovo investovat do výskumu a vývoja. 239. Navyse v bodoch 281 az 293 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia dostatocne neodôvodnila ani záver, podla ktorého dodatocné financné prostriedky nemajú vplyv, prinajmensom citelný, na výskum a vývoj. V bode 286 napadnutého rozsudku tak Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia nevyvrátila tvrdenie GSK, podla ktorého je síce pravda, ze hodnota súbezných dovozov sa z dôvodu kolísaní meny zmenila, nie vsak ich podiel. Navyse v bode 291 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia vychádzala pri posúdení existencie citelnej výhody iba zo súbezného obchodovania medzi Spanielskom a Spojeným královstvom, hoci pri posúdení existencie citelných obmedzení hospodárskej sútaze povazovala za dôlezité zohladnit aj jeho následky v iných clenských státoch. Napokon v bode 292 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poznamenal, ze ku kolísaniam meny, spôsobilým ovplyvnit výsku strát, ktoré GSK spôsobuje súbezné obchodovanie, môze dôjst aj v budúcnosti. 240. Je pravda, ze Komisia uvádza, ze ako to vyplýva z odôvodnenia c. 160 napadnutého rozhodnutia, na základe údaje, ktoré poskytol GSK, nemohla skonstatovat, ze v minulosti existovala priama súvislost medzi stratou príjmov, ktorú GSK utrpel kvôli súbeznému obchodovaniu na jednej strane a zastavením výskumných a vývojárskych projektov na strane druhej. Rovnako skonstatovala, ze podiel výdavkov, ktoré GSK venoval výskumu a vývoju, nadalej narastal dokonca aj pocas rokov, kedy podnik utrpel stratu príjmov. 241. Napriek tomu nemozno z clánku 81 ods. 3 ES vyvodit, ze podnik môze preukázat existenciu citelnej objektívnej výhody iba tak, ze preukáze, ze existuje priama súvislost medzi súbezným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. Naopak, nemozno vylúcit, ze takýto dôkaz poskytne iným spôsobom ( [123]123 ). 242. V dôsledku toho nemôze Komisia zamietnut argumentáciu podniku, ktorá je zalozená na ekonomických argumentoch a poskytuje relevantné ekonomické a ekonometrické údaje jednoducho preto, ze nebola preukázaná existencia priamej súvislosti ( [124]124 ). Je pravda, ze môze vseobecne vyvrátit vseobecnú argumentáciu podniku. Napriek tomu, ak podnik uvedie svoju relevantnú argumentáciu podrobne, musí ju Komisia preskúmat podrobne. V tomto prípade nestací uviest, ze dodatocné príjmy mozno jednoducho pripocítat k ziskom podniku, pretoze podniky sa slobodne rozhodujú o objeme svojich investícií do výskumu a vývoja. Takýto vseobecný údaj totiz nezohladnuje skutocnost, ze správanie podniku na trhu môze byt znacne ovplyvnené hospodárskou sútazou s inými podnikmi, ktorá môze obmedzovat jeho slobodné rozhodovanie. 243. Z hladiska skutkového stavu treba najprv poznamenat, ze v bode 256 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze GSK predlozil dôkazné prostriedky ekonomickej a ekonometrickej povahy. Navyse v bode 264 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze vo svojom oznámení o jednotnom trhu farmaceutických výrokov ( [125]125 ) samotná Komisia zdôraznila význam inovacnej hospodárskej sútaze vo farmaceutickom sektore, neprestajný prílev nových výrobkov na trh, osobitosti financovania investícií do výskumu a vývoja, ako aj vztah s rentabilitou podniku. 244. Na základe toho skutkového zistenia, ktoré môze vyvodit iba Súd prvého stupna a ktoré uz v zásade nemozno spochybnit v odvolacom konaní, a so zretelom na skôr uvedené právne úvahy, dochádzam k záveru, ze Súd prvého stupna v bode 302 napadnutého rozsudku správne skonstatoval, ze Komisia nemala zamietnut skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK bez toho, aby ich vyvrátila. V tomto ohlade pripomínam, ze Súd prvého stupna nerozhodol, ze Komisia bola povinná na základe tvrdení a dôkazných prostriedkov predlozených GSK domnievat sa, ze existuje citelná objektívna výhoda. Súd jednoducho skonstatoval, ze Komisia mala preskúmat relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK na preukázanie existencie citelnej objektívnej výhody a vyvrátit ich, ak ich nepovazovala za dostatocné. -- Záver 245. V dôsledku toho sa Súd prvého stupna správne domnieval, ze záver Komisie, podla ktorého neexistovala citelná objektívna výhoda, nebol dostatocne odôvodnený. Treba teda zamietnut výhradu Komisie a nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku. ii) Zohladnenie minulých udalostí 246. Komisia okrem toho vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol uznat, ze pri vykonaní prognostickej analýzy mohla vychádzat z minulých udalostí. 247. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupna nevylúcil moznost Komisie vychádzat z minulých udalostí. Ako som uviedla uz skôr, jednoducho skonstatoval, ze príslusné odôvodnenie je nedostatocné, pretoze nevenuje dostatocnú pozornost vsetkým relevantným tvrdeniam a dôkazným prostriedkom predlozeným GSK. iii) Zohladnenie údajov, ktoré neboli k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia 248. Komisia napokon tvrdí, ze v bodoch 58 a 59 napadnutého rozsudku jej Súd prvého stupna nepovoluje, aby v konaní na tomto súde vychádzala z údajov, ktoré neboli k dispozícii v case prijatia rozhodnutia; ja v tom vsak nevidím nesprávne právne posúdenie. Ako totiz Súd prvého stupna správne uviedol v týchto bodoch, kontrola napadnutého rozhodnutia sa vykonáva výlucne s ohladom na skutkové a právne okolnosti, ktoré existovali v case jeho prijatia ( [126]126 ). Z tohto dôvodu nerozumiem, ako môze Komisia chciet konvalidovat nedostatky odôvodnenia prognostickej analýzy, ktorú treba vykonat v case prijatia napadnutého rozhodnutia, pouzitím údajov, ktoré boli zhromazdené po tomto case, a ktoré zákonite nemohla zohladnit v tomto odôvodnení. iv) Záver 249. V dôsledku toho treba aj túto výhradu zamietnut v celom rozsahu. d) Nesprávne uplatnenie kritéria posúdenia 250. Komisia okrem toho tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil kritérium posúdenia, po prvé tým, ze vytvoril nový dôvod zrusenia (i) a po druhé tým, ze prekrocil svoju právomoc (ii). i) Vytvorenie nového dôvodu zrusenia 251. Po prvé, Komisia tvrdí, ze v bodoch 269, 277, 281, 286 a 313 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vytvoril nový dôvod zrusenia rozhodnutia, a to neexistenciu dostatocnej analýzy alebo nepresvedcivé vyvrátenie tvrdení podniku. Domnieva sa, ze tento dôvod zrusenia nemá právny základ. 252. Táto výhrada nie je dôvodná. Ako som uviedla uz skôr v bode 188 týchto návrhov, v prípadoch, ked Komisia z dôvodu zlozitosti vyzadovaných ekonomických úvah disponuje volnou úvahou, Súd prvého stupna iba overí dodrzanie procesných pravidiel, dostatocnost odôvodnenia, vecnú správnost skutkového stavu, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. V dôsledku toho je overenie dostatocnosti odôvodnenia Komisie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, citovanou v poznámke pod ciarou 100, ktorá sa vztahuje k bodu 188 týchto návrhov. ii) Prekrocenie právomoci Súdu prvého stupna 253. Výhradu Komisie, podla ktorej Súd prvého stupna v bodoch 274 a 278 napadnutého rozsudku nahradil odôvodnenie rozhodnutia svojim vlastným odôvodnením, treba zamietnut ako nedôvodnú. Najprv treba uviest, ze z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v bode 274 Súd prvého stupna predovsetkým zopakoval argumentáciu GSK, podla ktorej v sektore, ktorý sa vyznacuje zivou hospodárskou sútazou, majú vsetci výrobcovia farmaceutických výrobkov eminentný záujem na investovaní aspon casti svojich dodatocných ziskov do výskumu a vývoja. Okrem toho v bode 278 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia nevenovala dostatocnú pozornost tejto okolnosti a dostatocne sa nevyjadrila k argumentácii GSK. Z tohto bodu teda rovnako vyplýva aj to, ze Súd prvého stupna nenahradil svojim odôvodnením odôvodnenie Komisie. e) Vada odôvodnenia vyplývajúca zo strucného posúdenia dôkazov Súdom prvého stupna a z domnienok, ktoré nevysvetlil 254. Komisia napokon vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil pochybenia pri odôvodnení týkajúcom sa posúdenia dôkazných prostriedkov predlozených GSK (i) a tiez tým, ze nevysvetlil, preco by nebolo mozné investovat do výskumu a vývoja bez vseobecných podmienok predaja (ii). i) Posúdenie dôkazných prostriedkov predlozených GSK 255. V tomto ohlade Komisia po prvé napáda konstatovanie Súdu prvého stupna v bodoch 262 a 263 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil vady odôvodnenia, ked v týchto bodoch skonstatoval, ze GSK uniesol dôkazné bremeno tým, ze predlozil dôkazy uvedené v bodoch 256 az 259 napadnutého rozsudku. Podla Komisie bola totiz cast tvrdení a dôkazných prostriedkov uvedených v bode 258 spochybnená. 256. Táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba pripomenút, ze Súd prvého stupna neoveroval existenciu citelnej objektívnej výhody, ale iba odôvodnenie Komisie v tomto ohlade. Navyse najmä z podnadpisu nad bodom 263 vyplýva, ze v bode 263 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupna iba overil, ci dôkazné prostriedky predlozené GSK boli relevantné a mali byt z tohto dôvodu preskúmané a v prípade potreby vyvrátené Komisiou. Napokon, ako som uz uviedla, Súd prvého stupna preskúmal odôvodnenie Komisie a skonstatoval, ze nevenovala dostatocnú pozornost tvrdeniam a dôkazným prostriedkom predlozeným GSK. Súd prvého stupna nezalozil svoje odôvodnenie na tom, ze GSK preukázal niektoré skutocnosti. Svoje odôvodnenie zalozil na tom, ze Komisia nevenovala dostatocnú pozornost vsetkým tvrdeniam a dôkazným prostriedkom, ktoré GSK predlozil. 257. Po druhé, Komisia vytýka odôvodneniu Súdu prvého stupna to, ze je vnútorne rozporné. 258. Najprv tvrdí, ze v bode 273 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze súbezné obchodovanie neprinása významnú pridanú hodnotu pre konecného spotrebitela, zatial co v bode 190 uviedol, ze obmedzenie súbezného obchodovania prinása konecným spotrebitelom nevýhody. Táto výhrada nie je dôvodná. Najmä z bodu 270 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze v bode 273 Súd prvého stupna najmä zhrnul tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK. 259. Komisia navyse tvrdí, ze v bodoch 133, 143 a 144 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze farmaceutický sektor je chránený od pôsobenia ponuky a dopytu, zatial co v bodoch 271 a 272, správne opísal toto pôsobenie ponuky a dopytu. Pretoze Komisia touto výhradou nenapáda odôvodnenie uvedené v bodoch 271 a 272 napadnutého rozsudku, ale odôvodnenie uvedené v bodoch 133, 143 a 144, treba túto výhradu zamietnut ako neprípustnú z dôvodov uz uvedených v bodoch 42 az 47 týchto návrhov. Okrem toho treba uviest, ze z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v bodoch 271 a 272 Súd prvého stupna predovsetkým zopakoval argumentáciu GSK. 260. Po tretie, Komisia tvrdí, ze konstatovanie v bode 265 napadnutého rozsudku obsahuje nedostatocné odôvodnenie. Súd prvého stupna sa v tomto bode domnieval, ze niektoré z tvrdení uvádzaných GSK boli potvrdené oznámením Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov ( [127]127 ). Komisia tvrdí, ze toto konstatovanie je nezrozumitelné, pretoze neumoznuje zistit, ktoré casti argumentácie GSK boli potvrdené. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Z porovnania tvrdení uvádzaných GSK, ktoré sú citované v bodoch 258 a 259 napadnutého rozsudku, so zhrnutím podstaty obsahu oznámenia Komisie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov uvedeným v bode 264, totiz jasne vyplýva, ktorú cast tvrdení oznámenie potvrdilo, pricom ide najmä o význam inovacnej hospodárskej sútaze, neprestajný prílev nových výrobkov na trh, financovanie investícií do výskumu a vývoja, vztah s rentabilitou podniku, ako aj strukturálny faktor vyplývajúci z cenových úprav v jednotlivých clenských státoch. Navyse v bode 284 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna odkázal na oznámenie preto, aby preukázal relevanciu tvrdenia zalozeného na tomto strukturálnom faktore. Okrem toho vada odôvodnenia nie je dôlezitá. Komisia musí dostatocne zohladnit relevantnú argumentáciu podniku vtedy, ked tento podnik predkladá tvrdenia a dôkazné prostriedky na podporu tejto argumentácie. V tomto prípade obsah oznámenia Komisie iba posilnil relevantnost argumentácie GSK. ii) Neexistencia vysvetlenia uvádzajúceho preco by bolo nemozné investovat do výskumu a vývoja bez vseobecných podmienok predaja 261. Komisia napokon napáda body 278 a 297 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Súd prvého stupna sa v týchto bodoch dopustil vady odôvodnenia tým, ze nevysvetlil, preco by GSK nemohol dostatocne investovat do výskumu a vývoja bez dodatocných financných prostriedkov. 262. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Najprv treba pripomenút, ze v bodoch 253 az 308 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna iba preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa prvej podmienky stanovenej clánkom 81 ods. 3 ES, teda existencie citelnej objektívnej výhody. V bode 278 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze odôvodnenie Komisie, podla ktorého GSK mohol financovat výdavky na výskum a vývoj z iných poloziek, nevenovalo dostatocnú pozornost argumentácii GSK, podla ktorej mal eminentný záujem investovat do výskumu a vývoja kvôli inovacnej hospodárskej sútazi medzi výrobcami farmaceutických výrobkov. Na rozdiel od toho, co si myslí Komisia, Súdu prvého stupna neprinálezí nahrádzat jej odôvodnenie svojim vlastným odôvodnením. Okrem toho otázka, ci výrobca farmaceutických výrobkov môze reagovat na pokles rentability znízením iných výdavkových poloziek ako je výskum a vývoj, nesúvisí s otázkou, ci existuje citelná objektívna výhoda, ale s otázkou, ci bolo obmedzenie hospodárskej sútaze nevyhnutné na získanie tejto výhody a teda s tretou podmienkou stanovenou clánkom 81 ods. 3 ES. 2. Ostatné podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 263. Komisia napokon tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 309 napadnutého rozsudku, v ktorom preskúmal odôvodnenie Komisie týkajúce sa ostatných podmienok stanovených clánkom 81 ods. 3 ES. 264. Po prvé, pokial Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sám neposkytol odôvodnenie nevyhnutnosti vseobecných podmienok predaja, treba pripomenút, ako som uviedla v bode 188 týchto návrhov, ze Súd prvého stupna nemôze nahradit svojim vlastným posúdením posúdenie Komisie. V dôsledku Súd prvého stupna správne iba skontroloval odôvodnenie rozhodnutia Komisie. 265. Navyse na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, v bode 309 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna neskreslil obsah odôvodnenia c. 187 napadnutého rozhodnutia, ked skonstatoval, ze závery Komisie, podla ktorých vseobecné podmienky predaja neboli nevyhnutné, boli nedostatocné z dôvodu, ze sa zakladali na konstatovaní, ze tieto podmienky neprinásali citelnú objektívnu výhodu. 266. Z odôvodnenia c. 187 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, podla ktorého vseobecné podmienky neboli nevyhnutné tak, ze sa domnievala, ze kedze nebolo preukázané, ze prinásajú výhodu, nebolo potrebné preskúmat, ci ich prispenie bolo nevyhnutné. Nemozno sa teda domnievat, ze Komisia skutocne preskúmala, ci boli vseobecné podmienky predaja nevyhnutné. 267. Ak by bolo treba napriek tomuto odôvodneniu nachádzajúcemu sa v odôvodnení c. 187 dodatocne preskúmat konstatovanie Komisie v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého GSK mohol financovat výdavky na výskum a vývoj z iných poloziek, treba uviest toto: na to, aby bola dohoda nevyhnutná nestací, aby boli vseobecné podmienky predaja spôsobilé prispiet k dosiahnutiu pozitívnych cielov dohody ( [128]128 ). Dohoda je vsak nevyhnutná iba nielen vtedy, ked sledované výhody nemozno získat inak, ale tiez vtedy, ked inak nemozno získat výhody tak významné, tak rýchlo alebo s takou istotou. Pri tomto posúdení treba zohladnit trhové podmienky a ekonomickú realitu, s ktorými sú konfrontovaní úcastníci dohody. 268. Je pravda, ze z odôvodnenia Komisie v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nebolo vylúcené zvýsenie investícií do výskumu a vývoja iným spôsobom. Napriek tomu vsak toto odôvodnenie neuvádza, ci by takéto zvýsenie bolo tak významné a tak isté. V tomto ohlade treba poznamenat, ze argumentácia GSK potvrdzuje, ze výrobcovia by zvýsili svoje výdavky na výskum a vývoj v absolútnych císlach, ak by ich príjmy v absolútnych císlach boli vyssie. V dôsledku toho by zohladnenie odôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia nespochybnilo konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 309 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, ze podmienka nebola splnená. 269. V dôsledku toho treba zamietnut aj tento dôvod. 3. Záver 270. Odvolanie a vzájomné odvolanie Komisie vo veciach C-513/06 P a C-501/06 P treba zamietnut v celom rozsahu. C -- Odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P 271. EAEPC uvádza na podporu svojho odvolania vo veci C-515/06 P tri dôvody. 1. Funkcia clánku 81 ods. 3 ES 272. Vo svojom prvom dôvode EAEPC v podstate napáda konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 261 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa Komisia zaoberala otázkou, ci vseobecné podmienky predaja spôsobovali nárast efektívnosti iba jednorazovo v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia. EAEPC tvrdí, ze toto konstatovanie Súdu prvého stupna je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, pretoze je zalozené na skreslenom podaní argumentácie GSK a napadnutého rozhodnutia. 273. Táto výhrada nemôze v konecnom dôsledku uspiet. Ako som uviedla v bodoch 226 az 236 týchto návrhov, bod 261 napadnutého rozsudku je postihnutý nesprávnym právnym posúdením, ale výhradu treba v konecnom dôsledku zamietnut, pretoze Súd prvého stupna dospel k správnemu záveru, ze odôvodnenie Komisie bolo nedostatocné, vid v tomto ohlade body 237 az 245 týchto návrhov. 2. Dôkazné bremeno 274. V druhom dôvode svojho odvolania EAEPC po prvé vytýka Súdu prvého stupna, ze sa v bode 258 napadnutého rozsudku domnieval, ze tvrdenia GSK boli relevantné, hoci GSK nepreukázal, ze by dodatocné financné prostriedky získané vdaka obmedzeniu súbezného obchodovania priamo spôsobili zvýsenie výdavkov na výskum a vývoj; túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. 275. Najprv treba uviest, ze Súd prvého stupna iba preskúmal odôvodnenie Komisie. Z bodu 186 týchto návrhov vyplýva, ze Súd prvého stupna sa správne domnieval, ze je na GSK, aby prostredníctvom tvrdení a dôkazných prostriedkov preukázal, ze existuje dostatocná pravdepodobnost, ze sa dosiahne citelná objektívna výhoda. Súd prvého stupna neskonstatoval, ze tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK preukázali dosiahnutie citelnej objektívnej výhody. Jednoducho skonstatoval, ze Komisia nevyvrátila alebo nevyvrátila dostatocne relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré GSK predlozil, vrátane ekonomických stúdií uvedených v bode 256 napadnutého rozsudku a ze v dôsledku toho bolo jej odôvodnenie nedostatocné. 276. Druhá výhrada EAEPC smeruje proti konstatovaniu, ktoré urobil Súd prvého stupna v bode 274 napadnutého rozsudku, a podla ktorého udrzanie zisku u výrobcu pravdepodobne spôsobí nárast efektívnosti v porovnaní so situáciou, v ktorej sa na zisku podiela sprostredkovatel. Túto výhradu treba bez dalsieho zamietnut, pretoze z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v bodoch 271 az 274 Súd prvého stupna predovsetkým zopakoval argumentáciu GSK. 3. Nesprávne posúdenie alebo nedostatocné zohladnenie dôkazných prostriedkov 277. V tretom dôvode sa EAEPC odvoláva na nesprávne právne posúdenie spôsobené prenesením dôkazného bremena, ako aj na nesprávne posúdenie a skreslenie skutkového stavu. a) Prenesenie dôkazného bremena 278. Po prvé, EAEPC vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze dôkazné bremeno preslo na Komisiu; túto výhradu treba zamietnut s poukazom na body 187 az 191 týchto návrhov. Súd prvého stupna jednoducho skonstatoval, ze odôvodnenie Komisie dostatocne nezohladnovalo relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK. V tomto ohlade treba zamietnut aj tvrdenie EAEPC, podla ktorého sa v tomto prípade mozno domnievat, ze dôkazné bremeno preslo na Komisiu iba vtedy, ak argumentácia GSK umoznuje predpokladat, ze existuje výhoda z hladiska efektívnosti. Uplatnenie takéhoto predpokladu by bolo nesprávne, pretoze Súd prvého stupna vykonáva iba obmedzenú kontrolu posúdenia komplexných hospodárskych údajov. To by totiz predpokladalo, aby Súd prvého stupna vykonal svoje vlastné posúdenie, co by bolo nezlucitelné s jeho obmedzenou právomocou. 279. Po druhé, EAEPC sa odvoláva na skreslenie dôkazných prostriedkov v bode 277 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v tomto bode uviedol, ze stúdia Frontier Economics II skonstatovala, ze hoci súbezné obchodovanie nemalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutia v oblasti výskumu a vývoja, existovala súvislost medzi vseobecnou úrovnou ziskov alebo ocakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a takýmto rozhodnutiami na strane druhej. Kedze GSK tvrdil, ze tieto faktory sú ovplyvnené súbezným obchodovaním, Súd prvého stupna sa domnieval, ze Komisia mala vykonat hlbsí prieskum dôkazných prostriedkov, ktoré v tomto ohlade predlozil podnik. 280. Táto výhrada EAEPC nie je dôvodná, pokial sa v nej vytýka Súdu prvého stupna, ze vylozil stúdiu v tom zmysle, ze z nej vyplýva existencia priamej súvislosti medzi súbezným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. Z bodu 277 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, ze táto súvislost bola rozdelená do dvoch fáz a ze GSK vychádzal zo stúdie iba v prvej fáze. V prvej fáze sa GSK odvolal na stúdiu, aby preukázal súvislost medzi vseobecnou úrovnou ziskov alebo ocakávanou rentabilitou výrobkov na jednej strane a výdavkami na výskum a vývoj na strane druhej. Následne v druhej fáze GSK tvrdil, ze súbezné obchodovanie negatívne ovplyvnilo tieto faktory (vseobecná úroven ziskov, rentabilita výrobkov), pricom sa oprel o iné dôkazné prostriedky. V dôsledku toho, na rozdiel od toho, co uvádza EAEPC, z bodu 277 napadnutého rozsudku nevyplýva, ze Súd prvého stupna zo stúdie vyvodil, ze existuje priama súvislost medzi súbezným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj. b) Nesprávne posúdenie alebo nezohladnenie skutkových okolností, ktoré vyplývajú z dokumentov zalozených do spisu 281. EAEPC okrem toho napáda bod 275 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil napadnuté rozhodnutie, ked skonstatoval, ze Komisia opomenula uskutocnit prísne preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK, aby sa pridrziavala iba ciastkových a malo relevantných alebo presvedcivých pripomienok. Je pravda, ze nesprávne právne posúdenie uvedené v bodoch 226 az 236 týchto návrhov ovplyvnuje aj konstatovanie urobené v bode 275 napadnutého rozsudku. Napriek tomu vsak treba v konecnom dôsledku túto výhradu zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 237 az 244 týchto návrhov, pretoze Súd prvého stupna napokon dospel k správnemu záveru, ze odôvodnenie Komisie bolo nedostatocné. 282. EAEPC navyse vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil zistenie vyvodené Komisiou v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého GSK mohol financovat dodatocné výdavky na výskumu a vývoj z iných poloziek, a v dôsledku toho obmedzenia ulozené vseobecnými podmienkami predaja neboli nevyhnutné v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. Ak táto výhrada smeruje proti bodu 275 napadnutého rozsudku, treba ju zamietnut, pretoze dotknuté zistenie nie je relevantné pri preskúmaní existencie citelnej objektívnej výhody. Táto výhrada je odsúdená na neúspech aj v prípade, ak smeruje proti konstatovaniu, ktoré Súd prvého stupna urobil v bode 309 a nasl. napadnutého rozsudku, a podla ktorého Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, ze vseobecné podmienky predaja neboli nevyhnutné. Po prvé, táto výhrada je neprípustná, pretoze EAEPC jasne neoznacil napadnutú cast rozsudku ( [129]129 ). Po druhé, túto výhradu treba zamietnut z dôvodov uz uvedených v bodoch 265 az 268 týchto návrhov. c) Zohladnenie nesprávnych skutkových okolností 283. Napokon treba ako nedôvodnú zamietnut výhradu EAEPC smerujúcu proti bodu 273 napadnutého rozsudku, v ktorej EAEPC vytýka Súdu prvého stupna nesprávny výklad pojmu konecný spotrebitel. Z bodu 270 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v bodoch 271 az 274 Súd prvého stupna predovsetkým zopakoval argumentáciu GSK. 284. Na záver treba z dôvodov uvedených v bodoch 42 az 47 týchto návrhov zamietnut ako neprípustnú výhradu EAEPC, podla ktorej odôvodnenie Súdu prvého stupna týkajúce sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja obsahuje nesprávne právne posúdenie. 4. Záver 285. V dôsledku toho treba odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P zamietnut v celom rozsahu. D -- Odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P 286. Aseprofar sa na podporu svojho odvolania vo veci C-519/06 P odvoláva na dva dôvody, z ktorých prvý smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa prvej podmienky stanovenej clánkom 81 ods. 3 ES (1), a druhý proti odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa ostatných podmienok stanovených týmto ustanovením (2). 1. Prvá podmienka stanovená clánkom 81 ods. 3 ES 287. Prvý dôvod, ktorý uplatnuje Aseprofar, smeruje proti záveru Súdu prvého stupna v bode 301 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v tomto bode skonstatoval, ze Komisia sa nemohla bez dalsieho obmedzit na zamietnutie tvrdení z dôvodu, ze výhoda opísaná GSK sa nevyhnutne nedosiahne, ako to urobila v odôvodnení c. 156 napadnutého rozhodnutia. 288. V tomto ohlade Aseprofar najprv tvrdí, ze odôvodnenia c. 156 az 161 napadnutého rozhodnutia neobsahujú zjavne nesprávne posúdenie. Myslí si, ze Komisia sa mohla v tomto prípade domnievat, ze existencia prícinnej súvislosti medzi súbezným obchodovaním a výdavkami na výskum a vývoj nebola preukázaná. V dôsledku toho podla neho konstatovanie, ktoré urobil Súd prvého stupna v bode 301 napadnutého rozsudku, predstavuje nesprávne právne posúdenie. 289. Túto výhradu treba zamietnut s poukazom na vysvetlenia nachádzajúce sa v bode 251 a nasl., ako aj v bodoch 237 az 241 týchto návrhov. Je síce pravda, ze Súd prvého stupna skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, ale v konecnom dôsledku správne skonstatoval, ze Komisia ho dostatocne neodôvodnila, pretoze dostatocne nezohladnila relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky predlozené GSK. 290. V tomto ohlade Aseprofar okrem toho vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil to, ze GSK mohol v prípade potreby financovat výdavky na vývoj a výskum aj prostredníctvom pôziciek; túto výhradu treba zamietnut s poukazom na vysvetlenia nachádzajúce sa v bodoch 265 az 269 týchto návrhov. Navyse treba pripomenút, ze GSK uvádzal dôvody, pre ktoré sú tieto výdavky obvykle, a v jeho prípade výlucne, financované z vlastných zdrojov, pricom Komisia tieto dôvody nepreskúmala. 291. Navyse treba zamietnut výhradu, podla ktorej sa Súd prvého stupna dopustil vady odôvodnenia podla clánku 253 ES. Z bodov 210 az 213 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze závery uvedené Súdom prvého stupna v bode 301 napadnutého rozsudku sa netýkajú formálnych poziadaviek stanovených clánkom 253 ES, ale vecnej nesprávnosti odôvodnenia vyplývajúcej z nedostatocného zohladnenia predlozených tvrdení a dôkazných prostriedkov. 292. Napokon s poukazom na bod 251 a nasl. týchto návrhov treba zamietnut výhradu, podla ktorej Súd prvého stupna vytvoril nový dôvod zrusenia, a s poukazom na bod 188 týchto návrhov výhradu, podla ktorej protiprávne nahradil svojim vlastným odôvodnením odôvodnenie Komisie. 2. Ostatné podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES 293. Druhý dôvod, ktorý uplatnuje Aseprofar, smeruje proti bodom 309 az 315 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v týchto bodoch skonstatoval, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa ostatných podmienok nebolo dostatocné. Aseprofar vytýka Súdu prvého stupna, ze nerespektoval, ze prinálezí podnikom, aby preukázali, ze podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES sú splnené. V dôsledku toho sa domnieva, ze Súd prvého stupna nemal posúdit odôvodnenie Komisie ako prílis strucné bez toho, aby si najprv overil, ci GSK predlozil relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky týkajúce sa ostatných podmienok. a) Primeraný podiel vyhradený uzívatelom 294. Po prvé, Aseprofar vytýka Súdu prvého stupna, ze sa nesprávne domnieval, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa primeraného podielu vyhradeného uzívatelom nebolo dostatocné. Podla Aseprofar GSK jednoducho tvrdil, ze súbezné obchodovanie neprinása uzívatelom výhody. Navyse sa domnieva, ze GSK nepreukázal, ze uzívatelia budú mat osoh z podstatnej casti nárastu efektívnosti. Napokon tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia vymenovala nevýhody, ktoré spôsobovalo obmedzenie súbezného obchodovania. 295. Táto výhrada nie je dôvodná. Súd prvého stupna správne skonstatoval, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa primeraného podielu vyhradeného uzívatelom bolo nedostatocné. GSK tvrdil, ze súbezné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti. Z tejto argumentácie vyplýva, ze nárast efektívnosti získaný vo forme podpory technického pokroku je väcsí ako pokles efektívnosti vyplývajúci z obmedzenia súbezného obchodovania ( [130]130 ). Komisia nevenovala tejto argumentácii dostatocnú pozornost. Ako správne skonstatoval Súd prvého stupna, Komisia vychádzala v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia v prvom rade zo skutocnosti, ze GSK nepreukázal dosiahnutie ziadnej citelnej objektívnej výhody. Komisia mohla svoje rozhodnutie opriet aj o skutocnost, ze GSK nepreukázal, ze uzívatelom bol vyhradený primeraný podiel na výhodách. Kedze vsak toto predstavuje samostatné odôvodnenie, nezávislé od toho, ci je alebo nie je splnená prvá podmienka, bolo by potrebné, aby Komisia subsidiárne preskúmala, ci za predpokladu splnenia prvej podmienky bola splnená druhá podmienka. Komisia mohla vykonat takéto preskúmanie napríklad tak, ze by predpokladala, ze výhody uplatnované GSK existovali a konstatovala, ze dokonca aj v tomto prípade nevýhody vyplývajúce z obmedzenia súbezného obchodovania prevázili. Napriek tomu to vsak neurobila. Opísaním poklesu efektívnosti spôsobeného obmedzením súbezného obchodovania v odôvodneniach c. 183 az 186 napadnutého rozhodnutia Komisia predovsetkým vyvrátila tvrdenia GSK, podla ktorých súbezné obmedzovanie neprinása konecným spotrebitelom výhody. Nepristúpila vsak k vyvázeniu (predpokladaného) nárastu a poklesu efektívnosti. b) Nevyhnutnost vseobecných podmienok predaja 296. Aseprofar navyse vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil vady odôvodnenia, a teda nesprávneho právneho posúdenia v prípade podmienky vyzadujúcej, aby boli obmedzenia nevyhnutné. GSK jednoducho uviedol, ze vseobecné podmienky predaja boli nevyhnutné na vyrovnanie skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného Spanielskom. Netvrdil, ze neexistovala iná moznost podporit technický pokrok. 297. Ani táto výhrada nie je dôvodná. Je pravda, ze je na podnikoch, aby preukázali, ze podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES sú splnené. Treba vsak uviest, ze konanie vedené podla clánku 4 nariadenia c. 17 je správnym konaním, ktoré sa riadi zásadou ex offo ("Offizialmaxime") ( [131]131 ). V dôsledku toho podniky môzu ziadat, aby Komisia preskúmala ich ziadosti o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES tak, ako treba. Komisia sa pri tom nemôze obmedzit na to, ze pozaduje od podnikov preukázanie podmienok vyzadovaných pre poskytnutie výnimky zo zákazu podla clánku 81 ods. 3 ES, ale musí vynalozit svoje vlastné prostriedky na zistenie relevantných skutocností a okolností ( [132]132 ). To samozrejme neznamená, ze Komisia musí preukázat, ze podmienky stanovené clánkom 81 ods. 3 ES nie sú splnené. Napriek tomu vsak Komisia, ak chce opriet rozhodnutie o zamietnutí o odôvodnenie týkajúce sa rôznych podmienok stanovených clánkom 81 ods. 3 ES, musí mat v súlade so zásadou správneho úradného postupu a vseobecnými zásadami procesného práva aspon minimálny základ. Tento minimálny zahrna v prvom rade zistenie, ze dotknutá podmienka nie je splnená. Navyse z odôvodnenia musí prinajmensom vyplývat, ze Komisia overila, ci bola dotknutá podmienka splnená. 298. Odôvodnenie Komisie v odôvodnení c. 187 sa vsak v konecnom dôsledku uspokojuje s jednoduchým zistením, ze netreba preskúmat, ci sú vseobecné podmienky predaja nevyhnutné, pretoze nie je splnená prvá podmienka. Komisia tým potvrdila, ze túto podmienku nepreskúmala. Z tohto dôvodu Súd prvého stupna v bode 309 a nasl. napadnutého rozsudku správne skonstatoval, ze dotknuté odôvodnenie nebolo dostatocné. c) Moznost vylúcit hospodársku sútaz 299. Aseprofar napokon vytýka Súdu prvého stupna, ze sa nesprávne domnieval, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa stvrtej podmienky stanovenej clánkom 81 ods. 3 ES, teda moznosti vylúcit hospodársku sútaz, bolo nedostatocné. Najprv tvrdí, ze v odôvodnení c. 188 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze GSK v tomto ohlade nepredlozil dôkazné prostriedky. Dalej tvrdí, ze Komisia v tomto odôvodnení skonstatovala, ze GSK má v prípade urcitých výrobkov významné podiely na trhu v niekolkých clenských státoch. Okrem toho tvrdí, ze Súd prvého stupna sa v bode 315 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze Komisia mala vyvázit obmedzenie cenovej hospodárskej sútaze a inovacnej hospodárskej sútaze. Tvrdí, ze Komisia nie je povinná vyvrátit tvrdenia, ktoré GSK neuplatnil v správnom konaní. Okrem toho uvádza, ze vyvazovanie by viedlo k záveru, ze prednost treba priznat cenovej hospodárskej sútazi. Napokon sa domnieva, ze poznámka Súdu prvého stupna v bode 314 napadnutého rozsudku, podla ktorej definícia trhu nebola dostatocne jasná, nie je presvedcivá, pretoze je namieste predpokladat, ze akákolvek by bola definícia tohto trhu, GSK má na nom velkú silu. 300. Tieto výhrady treba bez dalsieho zamietnut, pretoze sú neúcinné. Súd prvého stupna oprel svoj záver predovsetkým o bod 312 napadnutého rozsudku, kde skonstatoval, ze Komisia v konecnom dôsledku nevyriesila otázku trhovej sily, ktorou disponuje GSK. Kedze Aseprofar nenapáda túto cast odôvodnenia, sú výhrady smerujúce proti 314 a 315 napadnutého rozsudku neúcinné. 301. Táto výhrada okrem toho nie je dôvodná. Najprv treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Aseprofar, v odôvodnení c. 188 napadnutého rozhodnutia Komisia neskonstatovala, ze GSK nepredlozil tvrdenia týkajúce sa stvrtej podmienky, ale iba to, ze podnik v tomto ohlade nepredlozil tvrdenie, ktoré by uz neuplatnil inde. Navyse treba uviest, ze v súlade so zásadou správneho úradného postupu ( [133]133 ) nemôze Komisia jednoducho nepreskúmat niektoré zrejmé skutocnosti alebo skutocnosti vyplývajúce z vyjadrení úcastníkov konania iba preto, ze úcastníci konania ich výslovne neuvádzali v súvislosti s niektorou z podmienok stanovených clánkom 81 ods. 3 ES. V dôsledku toho Súd prvého stupna správne skonstatoval, ze Komisia mala prinajmensom zohladnit skutocnost, ze skoncenie platnosti patentov, ktoré chránia niektoré z jeho liekov, vystavilo GSK hospodárskej sútazi zo strany výrobcov druhových výrobkov. 3. Záver 302. V dôsledku toho treba v celom rozsahu zamietnut aj odvolanie, ktoré podal Aseprofar. E -- Záver 303. V dôsledku toho navrhujem v celom rozsahu zamietnut odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P, odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P, odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P, ako aj vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P. 304. V tomto ohlade vsak chcem upozornit na to, ze treba zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia, pretoze odôvodnenie Komisie bolo nedostatocné. V dôsledku toho nie je nijako rozhodnuté o poskytnutí výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES vseobecným podmienkam predaja. VII -- Zhrnutie 305. V dôsledku toho síce treba zamietnut odvolania proti napadnutému rozsudku, zamietnutie odvolania GSK vo veci C-501/06 P vsak treba doplnit nahradením odôvodnenia týkajúceho sa protisútazného ciela vseobecných podmienok predaja, a odvolania Komisie, EAEPC a Aseprofar vo veciach C-513/06 P, C-515/06 P, C-519/06 P, ako aj vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P, nahradením tej casti odôvodnenia, v ktorej Súd prvého stupna skreslil obsah napadnutého rozhodnutia. VIII -- Návrh S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby: 1. zamietol odvolanie GSK a vzájomné odvolania Komisie a Aseprofar vo veci C-501/06 P; 2. zamietol odvolanie Komisie vo veci C-513/06 P; 3. zamietol odvolanie EAEPC vo veci C-515/06 P; 4. zamietol odvolanie Aseprofar vo veci C-519/06 P. __________________________________________________________________ ( [134]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [135]2 ) Rozsudok zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia ([136]C-468/06, Zb. s. I-07139). Pokial ide o posúdenie jednostranných opatrení, ktoré majú takýto ciel, pozri aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer , ako aj návrhy, ktoré vo veci Syfait a i.predniesol generálny advokát Jacobs (C-53/03, Zb. s. I-4609). ( [137]3 ) Dalej uz nebudem rozlisovat medzi GSK a skupinou, ku ktorej patrí. ( [138]4 ) Rozhodnutie Komisie 2001/791 (ES) z 8. mája 2001 vo veciach IV/36.957/F3 Glaxo Wellcome (oznámenie), IV/36.997/F3 Aseprofar and Fedifar (staznost), IV/37.121/F3 Spain Pharma (staznost), IV/37.138/F3 BAI (staznost) a IV/37.380/F3 EAEPC (staznost), Ú. v. ES L 302/1. ( [139]5 ) Rozsudok z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia ([140]T-168/01, Zb. s. II-2969). ( [141]6 ) [142]Ú. v. ES L 40, s. 8; Mim. vyd. 05/01, s. 345. ( [143]7 ) Podla konstatovaní Súdu prvého stupna v bodoch 65 az 90 napadnutého rozsudku sa Komisia vo svojom rozhodnutí správne domnievala, ze vseobecné podmienky predaja predstavujú dohodu. To nepopiera ziaden z úcastníkov odvolacieho konania. ( [144]8 ) [145]Ú. v. ES L 13, s. 204; Mim. vyd. 08/01, s. 3. ( [146]9 ) V bode 1 výrokovej casti Súd prvého stupna okrem toho zrusil clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia nariadila povinnost okamzite ukoncit zistené porusenie a zdrzat sa v budúcnosti opakovania akéhokolvek opatrenia predstavujúceho toto porusenie, a povinnost informovat o prijatých opatreniach. ( [147]10 ) Pokial ide o zohladnenie ako súcast vyjadrenia v rámci odvolacieho konania, pozri body 52 az 54 týchto návrhov. ( [148]11 ) Uznesenie z 28. októbra 2004, Komisia/CMA CGM a i. (C-236/03 P, bod 25). V tomto ohlade treba rovnako citovat judikatúru, podla ktorej sú odvolacie dôvody neúcinné a teda ich nemozno zohladnit, ak nie sú spôsobilé spochybnit výrokovú cast rozsudku, k tomu pozri rozsudok z , Komisia a Francúzsko/TF1 (C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603), body 26 az 29). Myslienka, ktorá je v pozadí tejto judikatúry, môze slúzit aj na podporu zásady procesného práva, podla ktorej neexistuje právo na opravu odôvodnenia rozsudku v prípade, ked to nemôze ovplyvnit výrokovú cast. ( [149]12 ) Hoci za urcitých podmienok mozno povazovat za prípustný dôvod úcastníka konania, ktorý podal odvolanie, v ktorom sa tvrdí, ze Súd prvého stupna mal bez dalsieho zamietnut zalobu ako neprípustnú a nie iba ako nedôvodnú [pozri v tomto ohlade body 25 az 29 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 15. februára 2007 vo veci Wunenburger/Komisia (C-362/05 P, Zb. s. I-4333)], v tejto veci to nie je relevantné. Návrh Komisie a Aseprofar totiz smeruje proti odôvodneniu Súdu prvého stupna týkajúcemu sa existencie protisútazného ciela a v dôsledku toho proti dôvodnosti napadnutého rozsudku. V kazdom prípade odvolanie, v ktorom sa tvrdí, ze Súd prvého stupna mal bez dalsieho zamietnut zalobu ako neprípustnú, smeruje k zruseniu rozsudku a teda ho nemozno povazovat za návrh na nahradenie odôvodnenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z , Komisia/max.mobil (C-141/02 P, Zb. s. I-1283, body 74 a 75). ( [150]13 ) Pozri bod 44 týchto návrhov. ( [151]14 ) Rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia (C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28); z , SEP/Komisia (C-36/92 P, Zb. s. I-1911, bod 33); z , Finsider/Komisia (C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 37); z , Salzgitter/Komisia (C-210/98 P, Zb. s. I-5843, bod 58); a z , Selex Sistemi Integrati/Komisia a Eurocontrol (C-113/07 P, Zb. s. I-2207, body 66 az 68). ( [152]15 ) Rozsudky z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. 1966, s. 337, 359); a zo , Ferriere Nord/Komisia (C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 13 az 15). ( [153]16 ) Pozri bod 44 týchto návrhov. ( [154]17 ) Pozri body 52 az 57 týchto návrhov. ( [155]18 ) Pozri bod 48 týchto návrhov. ( [156]19 ) Pozri body 50 az 60 týchto návrhov. ( [157]20 ) Pozri body 60 az 62 týchto návrhov. ( [158]21 ) Pozri bod 48 týchto návrhov. ( [159]22 ) Rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 72). ( [160]23 ) Pozri bod 70 týchto návrhov. ( [161]24 ) V tomto ohlade treba uviest, ze vo svojom vyjadrení k odvolaniu GSK vo veci C-501/06 P Aseprofar odkázal na znenie svojej zaloby vo veci C-519/06 P. ( [162]25 ) V podrobnostiach odkazujem na vysvetlenia v bodoch 52 az 57 týchto návrhov. ( [163]26 ) Rozsudky LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, s. 359); a z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia (56/64 a 58/64, Zb. 1966 s. 429, 496). ( [164]27 ) Pozri bod 54 týchto návrhov. ( [165]28 ) Body 114 az 116 napadnutého rozsudku. ( [166]29 ) Body 117 az 119 napadnutého rozsudku. ( [167]30 ) Bod 121 napadnutého rozsudku. ( [168]31 ) Bod 122 napadnutého rozsudku. ( [169]32 ) Bod 122 napadnutého rozsudku. ( [170]33 ) Bod 133 napadnutého rozsudku. ( [171]34 ) Bod 134 napadnutého rozsudku. ( [172]35 ) Bod 147 napadnutého rozsudku. ( [173]36 ) Rozsudky LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, s. 359); a Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, s. 496). ( [174]37 ) Ustálená judikatúra od rozsudku Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, s. 496); pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 261); z , Beef Industry Development Society a Barry Brothers ([175]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 16); a z , Coop de France Bétail a Viande/Komisia (C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, bod 87). ( [176]38 ) Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 122); z , Hüls/Komisia (C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 163); a z , Montecatini/Komisia (C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 123). ( [177]39 ) Pozri v tomto ohlade bod 46 mojich návrhov vo veci Beef Industry Developement Society a Barry Brothers (uz citovaná v poznámke pod ciarou 37). ( [178]40 ) Rozsudok z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, 19/77 (Zb. 1978 s. 131, bod 7); rozsudok zo , T-Mobile Netherlands (C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 31). ( [179]41 ) Rozsudok LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 359); rozsudok z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia ([180]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). ( [181]42 ) Rozsudok LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15). ( [182]43 ) Pri preskúmaní protisútazných následkov dohody totiz mozno zohladnit jej potenciálne následky, pozri bod 94 týchto návrhov. ( [183]44 ) Rozsudky LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, body 303 a 359); z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia (96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 25); a Beef Industry Developmennt and Barry Brothers (uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, body 16 a 21); Miller/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 7); z , Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26); zo , General Motors/Komisia (C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 66, 77 a 78). ( [184]45 ) Rozsudok LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 359). ( [185]46 ) Pozri najmä rozsudky IAZ International Belgium a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, body 23 az 27); z 28. apríla 1998, Javico ([186]C-306/96, Zb. s. I-1983, body 13 a 14); ako aj General Motors/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, body 67 az 69). Pokial ide o rozsudok Sot. Lölos kai Sia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2), pozri dalej bod 155 týchto návrhov. ( [187]47 ) Pozri bod 91 týchto návrhov. ( [188]48 ) Rozsudok z 29. februára 1968, Parke, Davis and Co. (24/67, Zb. s. 81, 109). ( [189]49 ) Pozri bod 90 týchto návrhov. ( [190]50 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 36); Säcker, F. J., Molle, A., in: Hirsch, G., Montag, F., Säcker, F. J., Münchener Kommentar zum Europäischen und Deutschen Wettbewerbsrecht (Kartellrecht), Beck, 2007, clánok 81, bod 490. ( [191]51 ) V tomto ohlade pozri rovnako rozsudok z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia ([192]T-112/99, Zb. s. II-2459, body 72 az 77). ( [193]52 ) Pozri napríklad rozsudok z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia (258/78, Zb. 1982 s. 2015, body 57 a 58). ( [194]53 ) K tomuto pozri moje návrhy vo veci Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citované v poznámke pod ciarou 37 týchto návrhov). ( [195]54 ) K tomuto pozri bod 49 mojich návrhov vo veci Beef Industry Development Society a Barry Brothers (uz citované v poznámke pod ciarou 37 týchto návrhov). ( [196]55 ) V tomto ohlade pozri aj Bellamy & Child, European Community Law of Competition, Oxford, 6. vydanie 2008, poznámka pod ciarou 291 vztahujúca sa k bodu 2069. ( [197]56 ) V tomto ohlade pozri body 52 az 57, ako aj bod 65 rozsudku Sot. Lélos kai Sia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2 týchto návrhov), ktorými sa budem zaoberat najmä v bode 155 týchto návrhov. ( [198]57 ) Pozri bod 90 týchto návrhov. ( [199]58 ) Rozsudky Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, body 482 az 494); z 24. októbra 1995, Volkswagen a VAG Leasing ([200]C-266/93, Zb. s. I-3477, bod 17); a z , Javico (uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 11). ( [201]59 ) T-213/01 a T-214/01, Zb. s. II-1601. ( [202]60 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 36. ( [203]61 ) Pozri v tomto ohlade bod 140 týchto návrhov. ( [204]62 ) Pozri v tomto ohlade rozsudok LTM (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 359). ( [205]63 ) Pozri clánok 225 ods. 1 druhý pododsek ES a clánok 58 Statútu Súdneho dvora. ( [206]64 ) Rozsudky Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 49); a zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia (C-119/97 P, Zb. s. I-1341, bod 66); uznesenie zo , Infrisa/Komisia (C-437/98 P, Zb. s. I-7145; bod 34); ako aj rozsudok z , Ismeri Europa/Dvor audítorov (C-315/99 P, Zb. s. I-5281, body 19 a 20). ( [207]65 ) Pozri najmä stranu 14 a nasl. odpovedí GSK z 21. apríla 2006 na otázky Súdneho dvora zo v konaní na Súde prvého stupna. ( [208]66 ) Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia (C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53); a z , Cubero Vermurie/Komisia (C-446/00 P, Zb. s. I-10315, bod 20). ( [209]67 ) Pozri bod 178 a nasl., ktoré predniesol generálny advokát Léger 4. júla 1996 vo veci Ojha/Komisia (C-294/95 P, Zb. s. I-5863). ( [210]68 ) Pozri body 89 az 94 a 95 az 123 týchto návrhov. ( [211]69 ) Rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia (C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 43 az 49). ( [212]70 ) Pozri body 89 az 94 týchto návrhov. ( [213]71 ) Pozri odôvodnenia 115 az 125 napadnutého rozsudku. ( [214]72 ) Pozri bod 91 týchto návrhov. ( [215]73 ) Pozri rozsudky IAZ International Belgium a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, body 23 az 27), Javico (uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, body 13 a 14); a General motors/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, body 67 az 69). ( [216]74 ) Pozri bod 91 týchto návrhov. ( [217]75 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 2 týchto návrhov. ( [218]76 ) To bolo potvrdené Súdnym dvorom, pozri body 103 az 108 napadnutého rozsudku. ( [219]77 ) Rozsudky z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia (32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, bod 5); zo General Motors/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 75); z , BASF/Komisia ([220]T-175/95, Zb. s. II-1581, body 133 az 136, v reakcii na dôvod zopakovaný v bodoch 121 az 123 tohto rozsudku). ( [221]78 ) Rozsudok Sot. Lélos kai Sia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 65 a 66). ( [222]79 ) Schröter, H., in: Schröter, H., Jakob, T., Mederer, W., Kommentar zum Europäischen Wettbewerbsrecht, Nomos, 2003, clánok 81, úvod, bod 20. ( [223]80 ) Aseprofar poukázal na tento aspekt, pozri odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia. ( [224]81 ) Pozri odôvodnenie c. 120 napadnutého rozhodnutia. ( [225]82 ) Pozri v tomto ohlade rovnako rozsudok Sot. Lélos kai Sia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 63). ( [226]83 ) Pozri body 147 az 169 týchto návrhov. ( [227]84 ) Bod 235 napadnutého rozsudku. ( [228]85 ) Bod 236 napadnutého rozsudku. ( [229]86 ) Bod 241 napadnutého rozsudku. ( [230]87 ) Bod 242 napadnutého rozsudku. ( [231]88 ) Bod 243 napadnutého rozsudku. ( [232]89 ) Bod 247 napadnutého rozsudku. ( [233]90 ) Bod 249 napadnutého rozsudku. ( [234]91 ) Bod 250 napadnutého rozsudku. ( [235]92 ) Body 263 az 268 napadnutého rozsudku. ( [236]93 ) Body 269 az 302 napadnutého rozsudku. ( [237]94 ) Bod 303 napadnutého rozsudku. ( [238]95 ) Bod 308 napadnutého rozsudku. ( [239]96 ) Body 309 az 315 napadnutého rozsudku. ( [240]97 ) Uznesenie zo 14. decembra 1995, Hogan/Súdny dvor (C-173/95 P, Zb. s. I-4905, bod 20). ( [241]98 ) Pokial Komisia na inom mieste podrobnejsie uplatnuje výhradu, v ktorej vytýka Súdu prvého stupna, ze zohladnil následky cenových úprav v rámci clánku 81 ods. 3 ES, v snahe vyhnút sa opakovaniu odkazujem na body 195 az 212 týchto návrhov. ( [242]99 ) Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39); a zo , General Electric/Komisia ([243]T-210/01, Zb. s. II-5575, body 62 a 63). ( [244]100 ) Rozsudky z 2. októbra 2003, Krupp Hoesch/Komisia (C-195/99 P, Zb. s. I-10937, bod 55); z , Deere/Komisia (C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34); z , Remia a i./Komisia (42/84, Zb. s. 2545, bod 34); a zo , British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia (142/84 et 156/84, Zb. s. 4487, bod 62). ( [245]101 ) Komisia totiz nemusí preskúmat irelevantné tvrdenia a dôkazy. ( [246]102 ) Faull, J., Nipkay, A., The EC law of competition, Oxford University Press, 2. vydanie 2007, bod 3339 A. ( [247]103 ) K tomuto pozri najmä body 226 az 236 týchto návrhov. ( [248]104 ) Rozsudky Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 502 a nasl.); z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia ([249]T-17/93, Zb. s. II-595, body 108 az 111). ( [250]105 ) Rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([251]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 143). ( [252]106 ) Schröter, H. odporúca vysokú pravdepodobnost, uz citovaný v poznámke pod ciarou 79, clánok 81 ods. 3, bod 343. ( [253]107 ) Rozsudky z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, Zb. s. 405, bod 15); a z , SPO a i./Komisia ([254]T-29/92, Zb. s. II-289, bod 253). ( [255]108 ) Rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 69, body 44 az 48). ( [256]109 ) Pozri bod 188 a nasl. týchto návrhov. ( [257]110 ) KOM(1998) 588 v konecnom znení. ( [258]111 ) KOM(1998) 58 v konecnom znení. ( [259]112 ) Ohladne rôznych nedostatkov prieskumu pozri bod 239 týchto návrhov. ( [260]113 ) Rozsudok z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, Zb. s. 405). ( [261]114 ) K tomuto pozri bod 200 týchto návrhov. ( [262]115 ) Rozsudok DIR International Film a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 69, body 44 az 48). ( [263]116 ) Body 269 az 280 napadnutého rozsudku. ( [264]117 ) Body 281 az 293 napadnutého rozsudku. ( [265]118 ) Body 294 az 303 napadnutého rozsudku. ( [266]119 ) Body 304 az 307 napadnutého rozsudku. ( [267]120 ) Pozri bod 189 týchto návrhov. ( [268]121 ) Zdá sa, ze z bodov 295 a 296 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna pojmom "pokles efektívnosti spôsobený súbezným obchodovaním" rozumel celkové posúdenie súbezného obchodovania vo farmaceutickom sektore ako javu na trhu tak, ako to predvída oznámenie o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov. ( [269]122 ) Pokial ide o výhradu EAEPC, podla ktorej je bod 277 napadnutého rozsudku postihnutý nesprávnym právnym posúdením, pretoze skresluje dôkazné prostriedky, treba uviest, ze táto výhrada nie je dôvodná; pozri bod 279 nasl. týchto návrhov. ( [270]123 ) Pozri v tomto ohlade bod 54 usmernení Komisie o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 ES [neoficiálny preklad], Ú. v. ES 2004/C 101/97. Uvádza sa v nom, ze nárast efektívnosti zalozený na nepriamych následkoch nemozno vylúcit a priori, ale ze je vo vseobecnosti prílis neurcitý a prílis tazko overitelný. ( [271]124 ) Pozri rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([272]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 143), v ktorom Komisia vychádzala z analýzy trhu. Túto moznost musia mat aj podniky. ( [273]125 ) KOM(1998) 588 v konecnom znení. ( [274]126 ) Rozsudky zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia (15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7); a z , France Télécom/Komisia (T-340/04, Zb. 2007 s. II-573, bod 126). ( [275]127 ) KOM(1998) 588 v konecnom znení. ( [276]128 ) Rozsudok Consten a Grundig (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov, bod 502). ( [277]129 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 97. ( [278]130 ) Pozri poznámku pod ciarou 121 týchto návrhov. ( [279]131 ) Schröter, H. (uz citovaný v bode 106 týchto návrhov), clánok 81 ods. 3 ES, bod 307. ( [280]132 ) Rozsudok Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov, bod 501). ( [281]133 ) Rozsudok Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov, bod 501). References 1. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#t-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0001 135. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0002 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0468&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0003 138. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0004 139. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0005 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0168&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0006 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:040:TOC 143. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0007 144. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0008 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:013:TOC 146. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0009 147. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0010 148. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0011 149. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0012 150. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0013 151. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0014 152. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0015 153. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0016 154. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0017 155. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0018 156. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0019 157. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0020 158. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0021 159. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0022 160. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0023 161. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0024 162. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0025 163. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0026 164. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0027 165. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0028 166. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0029 167. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0030 168. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0031 169. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0032 170. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0033 171. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0034 172. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0035 173. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0036 174. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0037 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0038 177. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0039 178. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0040 179. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0041 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 181. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0042 182. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0043 183. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0044 184. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0045 185. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0046 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 187. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0047 188. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0048 189. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0049 190. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0050 191. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0051 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0052 194. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0053 195. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0054 196. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0055 197. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0056 198. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0057 199. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0058 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0266&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0059 202. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0060 203. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0061 204. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0062 205. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0063 206. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0064 207. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0065 208. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0066 209. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0067 210. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0068 211. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0069 212. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0070 213. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0071 214. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0072 215. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0073 216. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0074 217. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0075 218. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0076 219. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0077 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0175&locale=SK 221. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0078 222. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0079 223. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0080 224. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0081 225. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0082 226. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0083 227. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0084 228. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0085 229. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0086 230. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0087 231. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0088 232. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0089 233. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0090 234. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0091 235. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0092 236. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0093 237. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0094 238. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0095 239. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0096 240. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0097 241. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0098 242. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0099 243. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 244. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0100 245. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0101 246. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0102 247. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0103 248. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0104 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0017&locale=SK 250. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0105 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 252. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0106 253. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0107 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0029&locale=SK 255. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0108 256. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0109 257. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0110 258. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0111 259. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0112 260. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0113 261. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0114 262. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0115 263. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0116 264. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0117 265. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0118 266. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0119 267. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0120 268. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0121 269. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0122 270. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0123 271. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0124 272. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 273. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0125 274. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0126 275. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0127 276. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0128 277. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0129 278. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0130 279. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0131 280. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0132 281. file:///tmp/lynxXXXXIXGOOP/L96211-2341TMP.html#c-ECRCJ2009SKA.1000929701-E0133