NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 17. júla 2008 ( [1]1 ) Vec C-487/06 P British Aggregates Association proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Státna pomoc -- Environmentálna dan z kameniva v Spojenom královstve" 1. V tomto odvolacom konaní British Aggregates Association (dalej len "BAA" alebo "odvolatelka") navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna z 13. septembra 2006 (dalej len "napadnutý rozsudok"), ( [2]2 ) ktorý zamietol jej zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia Komisie z 24. apríla 2002 nevzniest námietky proti dani z kameniva zavedenej v Spojenom královstve ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Ten istý rozsudok je tiez predmetom vzájomného odvolania podaného Komisiou, ktorého predmetom je rozhodnutie Súdu prvého stupna v casti, v ktorej rozhodol o prípustnosti zaloby na prvom stupni. I -- Skutkový stav, z ktorého vychádza odvolanie 3. Skutkový stav, z ktorého vychádza toto konanie o odvolaní, je opísaný v napadnutom rozsudku takto. 4. Kamenivo je chemicky inertný zrnitý materiál pouzívaný v stavebníctve a vo verejných prácach. Samotné môze byt pouzité napríklad ako násyp alebo strková drvina, alebo môze byt pridané do spojív, ako je cement (co umoznuje výrobu betónu) alebo asfalt. 5. Aggregates Levy (dan z kameniva; dalej len "AGL") bola v Spojenom královstve zavedená niektorými ustanoveniami Finance Act 2001 (financný zákon na rok 2001), ktoré nadobudli úcinnost 1. apríla 2002. 6. Finance Act 2002 bol zmenený a doplnený v niektorých castiach týkajúcich sa dane, medziiným pokial ide o stanovenie oslobodenia pre odpad vznikajúci pri tazbe niektorých nerastov, najmä bridlice, ball clay a kaolínu, a ustanovení o prechodnom období na zavedenie dane v Severnom Írsku. 7. AGL sa vyberá v sadzbe 1,60 britskej libry (GBP) za tonu kameniva, ked je zdanovaný materiál uvedený na trh v Spojenom královstve. Kamenivo vyvezené alebo prepravené bez dalsieho spracovania mimo územia Spojeného královstva, je od dane oslobodené. 8. Zákon stanovuje, ze kamenivo sa nezdanuje v styroch prípadoch: ak je od dane výslovne oslobodené, ak bolo predtým pouzité na stavebné úcely, ak bolo uz zdanené danou z kameniva alebo ak sa v den nadobudnutia úcinnosti zákona nenachádzalo na mieste, kde bolo vytazené. 9. BAA je zdruzenie zoskupujúce malé nezávislé podniky prevádzkujúce kamenolomy v Spojenom královstve. 10. Listom z 24. septembra 2001 Komisia prijala staznost dvoch podnikov, ktoré nie sú s odvolatelkou v nijakom vztahu, ktoré namietali niektoré aspekty AGL, najmä to, ze vylúcenie mnohých materiálov z jej pôsobnosti, oslobodenie vývozu od dane a odchýlky týkajúce sa Severného Írska sú podla ich názoru nezlucitelné s ustanoveniami Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 11. Listom z 20. decembra 2001 Spojené královstvo oznámilo Komisii rezim státnej pomoci nazvaný "Postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku". 12. Listom zo 6. februára 2002 Komisia vyzvala Spojené královstvo, aby jednak predlozilo svoje pripomienky a jednak poskytlo dodatocné informácie o AGL. Spojené královstvo odpovedalo listom z 19. februára 2002. 13. Dna 11. februára 2002 odvolatelka podala proti AGL zalobu na High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division. 14. Zalobkyna listom z 15. apríla 2002 dorucila Komisii staznost, v ktorej uviedla, ze vylúcenie niektorých materiálov z pôsobnosti AGL, ako aj oslobodenie vývozu od dane predstavujú státnu pomoc a ze odchýlky týkajúce sa Severného Írska oznámené orgánmi Spojeného královstva nie sú zlucitelné so spolocným trhom. 15. Rozsudkom z 19. apríla 2002 High Court of Justice zalobu BAA zamietol. 16. Dna 24. apríla 2002 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Uviedla jednak, ze AGL neobsahuje prvky státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a jednak, ze oslobodenie priznané Severnému Írsku je zlucitelné so spolocným trhom. 17. Zalobkyna podala proti rozsudku High Court of Justice odvolanie na Court of Appeal (England & Wales), ktorý nariadil prerusenie konania az do rozhodnutia Súdu prvého stupna o zalobe, ktorú proti spornému rozhodnutiu medzitým podala BAA. II -- Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 18. BAA návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. júla 2002 podala zalobu, na základe ktorej navrhuje zrusenie sporného rozhodnutia okrem casti o preskúmaní oslobodenia priznaného Severnému Írsku. Vyhovelo sa návrhu Spojeného královstva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalovanej. 19. Zaloba sa opierala o styri zalobné dôvody. Prvým zalobkyna namietala porusenie clánku 87 ods. 1 ES zo strany Komisie. Druhým uviedla nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia. Tretím a stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna namietala porusenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a nesplnenie povinností tejto institúcie týkajúcich sa predbezného preskúmania. 20. Komisia najskôr namietala neprípustnost zaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Uviedla, ze zalobkyna nepreukázala, ze je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, kedze nepredlozila dôkaz o podstatnom ovplyvnení konkurencného postavenia aspon jedného z jej clenov z dôvodu AGL. Z meritórneho hladiska Komisia namietla nedôvodnost zalobných dôvodov uvedených zalobkynou. 21. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna najskôr rozhodol, ze zaloba je prípustná, a následne meritórne zamietol zalobu v celom rozsahu a zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. III -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 22. Odvolatelka podala návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 27. novembra 2006 odvolanie proti uvedenému rozsudku. 23. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. Navrhuje tiez, aby Súdny dvor zrusil sporné rozhodnutie, s výnimkou casti týkajúcej sa oslobodenia priznaného Severnému Írsku. Napokon odvolatelka navrhuje, aby zaviazal Komisiu na náhradu trov konania o odvolaní, ako aj konania pred Súdom prvého stupna. 24. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a rozhodol, ze zaloba podaná na prvom stupni je neprípustná. Subsidiárne navrhuje, aby rozhodol, ze odvolanie je neprípustné, alebo aby ho zamietol ako nedôvodné. Napokon navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 25. Spojené královstvo ako vedlajsí úcastník konania na prvom stupni navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol. IV -- Právna analýza 26. Komisia vo vzájomnom odvolaní spochybnuje rozsudok Súdu prvého stupna v casti, v ktorej rozhodol o prípustnosti zaloby na prvom stupni. Z údajnej neprípustnosti tejto zaloby Komisia vyvodzuje neprípustnost hlavného odvolania. Preto je potrebné preskúmat vzájomné odvolanie skôr ako hlavné odvolanie. A -- O vzájomnom odvolaní 27. Komisia sa v prvom rade domnieva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze zaloba BAA je prípustná. AGL je opatrením so vseobecnou pôsobnostou, ktoré sa dotýka potenciálne neobmedzeného poctu subjektov v Spojenom královstve, a preto sa nemôze povazovat za také, ktoré sa dotýka osobne clenov BAA. V dôsledku toho má aj rozhodnutie Komisie, ktorým sa schválilo toto opatrenie, vseobecnú pôsobnost. 28. V druhom rade Komisia namieta, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil podmienku týkajúcu sa existencie podstatného ovplyvnenia konkurencného postavenia clenov BAA z dôvodu AGL. 29. Po strucnom zhrnutí judikatúry týkajúcej sa podmienok prípustnosti zalôb proti rozhodnutiam prijatým v rámci konania o státnej pomoci následne preskúmam oba dôvody neprípustnosti zaloby na prvom stupni, ktoré uviedla Komisia. 1. Judikatúra týkajúca sa podmienok prípustnosti zalôb proti rozhodnutiam prijatým v rámci konania o státnej pomoci 30. V rámci konania o státnej pomoci sú adresátmi rozhodnutí Komisie výlucne dotknuté clenské státy. 31. Podla ustálenej judikatúry, pocínajúc rozsudkom Plaumann/Komisia, ( [4]4 ) môzu iné osoby nez príjemcovia rozhodnutia tvrdit, ze sú osobne dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, len ked sa ich toto rozhodnutie týka z dôvodu ich urcitých osobných vlastností alebo zvlástnych okolností, ktoré ich vynímajú z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto ich individualizuje podobným spôsobom ako adresátov takéhoto rozhodnutia. 32. V oblasti státnej pomoci bolo toto pravidlo najprv spresnené v rozsudku Cofaz. ( [5]5 ) Vychádzajúc z judikatúry týkajúcej sa zalôb proti rozhodnutiam Komisie prijatým na základe nariadenia c. 17/62 ( [6]6 ), Súdny dvor v tomto rozsudku uznal, ze aktívne legitimovaní proti konecným rozhodnutiam prijatým v konaní vo veci formálneho zistovania sú príjemcovia státnej pomoci, ktorí sú aktívnymi úcastníkmi konania, pod podmienkou, ze ich konkurencné postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou. ( [7]7 ) V nasledujúcich rozsudkoch okolnost úcasti zalujúceho podniku na konaní postupne stratila význam a súd Spolocenstva sa v podstate sústredil na preskúmanie hospodárskeho dopadu opatrenia na trh, pricom uznal, ze ovplyvnenie konkurencného postavenia zalobcu je základným kritériom, na základe ktorého sa má posudzovat prípustnost zaloby. 33. Na zaciatku devätdesiatych rokov, ked Súdny dvor v známych rozsudkoch Matra ( [8]8 ) a Cook ( [9]9 ) po konstatovaní rozdielnosti cielov, ktorá v rámci konania o státnej pomoci charakterizuje predbezné konanie podla clánku 88 ods. 3 ES a konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, polozil základy rozlísenia podmienok prípustnosti podla fázy konania, v ktorej závere bolo sporné rozhodnutie prijaté. Bez toho, aby Súdny dvor citoval rozsudok Cofaz, pohol sa v podstate v rovnakej línii uvazovania tak, ze v týchto rozsudkoch uviedol, ze v prípade rozhodnutia Komisie nezacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES môzu adresáti procesných záruk, ktoré sú v tomto ustanovení upravené, dosiahnut ich dodrziavanie iba vtedy, ak sa im prizná právo spochybnit takéto rozhodnutie pred súdom Spolocenstva. V oboch rozsudkoch teda Súdny dvor dospel k záveru, ze zaloby sú prípustné, pretoze ich podali subjekty, ktorým bolo potrebné priznat postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 34. Ako je známe, v rámci nedávneho odvolacieho konania, v ktorom Komisia vyzývala na prehodnotenie zásad stanovených v rozsudkoch Cook a Matra a ich neskorsieho uplatnovania Súdom prvého stupna, Súdny dvor túto judikatúru potvrdil a spresnil. V bodoch 34 az 37 rozsudku Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (ARE) ( [10]10 ) Súdny dvor zhrnul podmienky prípustnosti, ktoré sa momentálne uplatnujú na podanie zaloby proti rozhodnutiu prijatému bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Tieto podmienky sa lísia podla ciela sledovaného zalobcom. Pokial tento ciel spocíva v ochrane procesných práv, ktoré zalobca vyvodzuje z clánku 88 ods. 2 ES a v podstate sleduje dosiahnutie zacatia formálneho zistovania Komisiou, zaloba sa povazuje za prípustnú pod jedinou podmienkou, ze zalobca preukáze, ze má postavenie dotknutej osoby v zmysle uvedeného ustanovenia. Pokial vsak zalobca spochybnuje "dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc", samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu, nestací a zalobca musí preukázat, ze splna prísnejsie podmienky prípustnosti stanovené judikatúrou Plaumann, napríklad tak, ze predlozí dôkaz, ze jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 35. Ked sa to zhrnie, na základe uz spomenutej judikatúry sa podmienky prípustnosti zalôb proti rozhodnutiam Komisie v oblasti státnej pomoci lísia podla stádia konania, v ktorom sú prijaté, a ciela sledovaného zalobcom a rozdiel spocíva v podstate v odlisnej intenzite porusenia vlastných záujmov, ktoré musí zalobca preukázat. 36. V týchto súvislostiach vyplývajúcich z judikatúry je potrebné preskúmat dôvody, ktoré vzniesla Komisia v rámci svojho vzájomného odvolania. 2. O neprihliadnutí Súdu prvého stupna na skutocnost, ze AGL má povahu opatrenia so vseobecnou pôsobnostou 37. Komisia sa domnieva, ze pri skúmaní prípustnosti zaloby podanej na prvom stupni Súd prvého stupna správne vylúcil uplatnenie vyssie uvedenej judikatúry Cook a Matra, ked predtým uviedol, ze zalobkyna sa neobmedzila na "námiet[ky] voci odmietnutiu Komisie otvorit konanie vo veci formálneho zistovania", ale "spochybnuje tiez dôvodnost napadnutého rozhodnutia". ( [11]11 ) Prvostupnový súd sa vsak dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dospel k záveru, ze toto rozhodnutie sa osobne dotýka zalobkyne. Komisia pripomína, ze AGL je normatívnym aktom so vseobecnou pôsobnostou, ktorým sa ustanovuje danová povinnost, ktorej podmienky výberu sú stanovené objektívnym a abstraktným spôsobom. AGL ako taká je spôsobilá negatívne ovplyvnit potenciálne neobmedzený pocet podnikov, a nielen clenov odvolatelky. Súd prvého stupna teda neprihliadol na povahu tohto opatrenia a obmedzil sa iba na posúdenie jeho úcinkov na troch clenov odvolatelky, okrem iného bez toho, aby bol výber týchto podnikov odôvodnený pre ne osobitnými okolnostami, ktoré sú spôsobilé ich charakterizovat voci kazdému dalsiemu danovníkovi. Komisia sa domnieva, ze keby mal byt prístup Súdu prvého stupna potvrdený Súdnym dvorom, znamenalo by to, ze rozhodnutia v oblasti státnej pomoci týkajúce sa opatrení so vseobecnou pôsobnostou by mohli byt napadnuté neurcitým poctom subjektov s tým dôsledkom, ze by sa odnal zmysel podmienke osobnej dotknutosti podla clánku 230 ES. 38. Zdá sa, ze vzhladom na to, ze skúmaný dôvod je odlisný od dôvodu týkajúceho sa nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna pri posudzovaní vplyvu AGL na konkurencné postavenie clenov odvolatelky, musí sa logicky vykladat v tom zmysle, ze Komisia ním má v úmysle tvrdit, ze pokial má sporné opatrenie vseobecnú pôsobnost, kritérium stanovené rozsudkom Cofaz týkajúce sa podstatného ovplyvnenia postavenia zalobcu na trhu spôsobeného opatrením státnej pomoci samo osebe nestací na posúdenie prípustnosti zaloby. 39. Hned poviem, ze sa mi nezdá, ze tento predpoklad má podporu v judikatúre Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupna. 40. Predovsetkým sa nezdá, ze rozsudky, na ktoré sa odvoláva Komisia, majú urcujúci význam. Tieto rozsudky sa týkajú na jednej strane zalôb podaných potenciálnymi adresátmi opatrení vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom a na druhej strane zaloby podniku, ktorý konal v postavení konkurenta potenciálnych príjemcov schváleného rezimu státnej pomoci. Týkajú sa teda odlisných právnych a skutkových situácií, ako je situácia, ktorá je predmetom tohto konania. 41. Okrem toho sa mi nezdá, ze tieto precedensy sa môzu vykladat v tom zmysle, aký navrhuje Komisia. 42. V rozsudkoch Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ( [12]12 ) a Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia ( [13]13 ) Súdny dvor a Súd prvého stupna zamietli zaloby, o ktorých rozhodovali, s konstatovaním, ze napadnuté rozhodnutia vo vztahu k potenciálnym adresátom vnútrostátnych predpisov vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom predstavovali "opatrenie so vseobecnou pôsobnostou vztahujúce sa na situácie, ktoré sú urcené objektívne, a prinása so sebou právne úcinky pre kategórie osôb ponímané vseobecným a abstraktným spôsobom" a v dôsledku toho sa tieto rozhodnutia dotýkali zalobcov výhradne na základe ich objektívnej spôsobilosti ako potenciálnych adresátov týchto predpisov. ( [14]14 ) V rozsudku Kahn Scheepvaart/Komisia ( [15]15 ) Súd prvého stupna rozhodol, ze zaloba, ktorú podal podnik, ktorý bol konkurentom potenciálnych adresátov opatrení prijatých v rámci vseobecného rezimu státnej pomoci schválenej Komisiou, je neprípustná. V odôvodnení tohto rozsudku okrem iného uviedol, ze konkurencné postavenie zalobcu mohlo byt "prijatím napadnutého rozhodnutia ovplyvnené len potenciálne a nepriamo", kedze islo o "schválenie vseobecného rezimu pomoci, ktorého potenciálni príjemcovia boli definovaní len vseobecne a abstraktne, skutocný príjemca, a teda skutocný konkurujúci podnik, mohol existovat len v prípade, ked sa uplatnil konkrétny rezim pomoci prostredníctvom individuálneho poskytnutia pomoci". ( [16]16 ) 43. Na rozdiel od tvrdení Komisie sa nedomnievam, ze z týchto rozsudkov je mozné vyvodit, ze rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o zlucitelnosti státneho opatrenia, ktoré má vseobecnú pôsobnost, s clánkom 87 ES, jeho adresáti alebo konkurecné podniky v zásade nemôzu napadnút. Dá sa z nich podla môjho názoru vyvodit len to, ze za takýchto okolností nemusí stacit postavenie príjemcu a konkurenta na to, aby sa ním odôvodnila aktívna legitimácia zalujúceho podniku, a ze ten bude musiet na tento úcel preukázat, ze má postavenie, ktoré ho môze odlísit od vseobecného postavenia hospodárskych subjektov dotknutých opatrením a individualizovat ho v zmysle judikatúry Plaumann. 44. Dalej je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor výslovne uviedol, a to pocínajúc rozsudkom Codorniu, ( [17]17 ) ze okolnost, ze akt Spolocenstva je vseobecne platným aktom, nebráni tomu, aby sa priamo a osobne dotýkal niektorých hospodárskych subjektov. Vychádzajúc práve z tohto rozsudku, Súdny dvor nedávno potvrdil rozsudok, v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze zaloba podaná niektorými belgickými koordinacnými centrami proti rozhodnutiu Komisie, ktorá sa domnievala, ze danový rezim uplatnovaný na tieto centrá je nezlucitelný s právom Spolocenstva, je prípustná. ( [18]18 ) 45. Skutocnost, ze tak ako v prípade, ktorý je predmetom tohto preskúmania, rozhodnutie Komisie predstavuje opatrenie so vseobecnou pôsobnostou, kedze sa ním schvaluje danový rezim uplatnitelný na kategóriu hospodárskych subjektov oznacených vseobecným a abstraktným spôsobom, teda nebráni tomu, aby sa mohlo priamo a osobne dotýkat niektorých týchto subjektov z dôvodu charakteristík, ktoré sú im vlastné. 46. Ako bolo teda uvedené vyssie, pocínajúc rozsudkom Cofaz sa Súdny dvor domnieval, ze pokial ide o zaloby proti rozhodnutiam v oblasti státnej pomoci, podmienky ustanovené judikatúrou Plaumann sa majú povazovat za splnené, ak konkurujúci podnik preukáze, ze opatrenie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia, môze podstatne ovplyvnit jeho postavenie na trhu. Na základe vyssie uvedeného sa mi zdá, ze toto pravidlo sa musí uplatnit tak v prípade, ked je predmetom napadnutého rozhodnutia individuálna státna pomoc, ako aj v prípade, ked je predmetom tohto rozhodnutia vseobecný rezim státnej pomoci alebo iné opatrenie so vseobecnou pôsobnostou. ( [19]19 ) Takéto riesenie okrem iného výslovne potvrdzuje aj bod 70 uz citovaného rozsudku ARE. ( [20]20 ) 47. Okrem toho je potrebné uviest, ze vplyv, na ktorý sa stazuje BAA, nevyplýva z okolnosti, ze jej clenovia sú povinní platit AGL, ale z konkurencnej nevýhody, ktorá im vyplýva zo skutocnosti, ze niektoré konkurencné výrobky sú od uvedenej dane oslobodené. Odvolatelka sa teda neodvoláva na poskodenie záujmov svojich clenov v postavení osôb podliehajúcich AGL, ale ako podnikov, ktoré celia konkurencnému tlaku výrobcov oslobodených od tejto dane. Inými slovami, odvolatelka nespochybnuje uplatnovanie dane ako takej, ale prvok pomoci, ktorý je obsiahnutý v spôsobe, akým bol upravený jej rámec pôsobnosti. 48. Za týchto okolností sa mi zdá, ze obava Komisie z rizika, ze keby sa pripustila prípustnost zaloby BAA, rozsírila by sa moznost podat zalobu proti rozhodnutiam týkajúcim sa danových opatrení vseobecnej povahy na potenciálne neobmedzený pocet subjektov "tak, ze by sa odnal význam pojmu,osobnej dotknutosti` podla clánku 230 ES", ( [21]21 ) sa musí vylúcit. 49. Komisia napokon tvrdí, ze sa zdá, ze výber troch clenov odvolatelky, na ktorých konkurencné postavenie prihliadol Súd prvého stupna, je svojvolný a neodôvodnený. Zdá sa mi, ze takýto argument na jednej strane urcitým spôsobom opakuje vyssie kritizované tvrdenie uvedené zalovanou institúciou, na základe ktorého, pokial má dotknuté opatrenie vseobecnú pôsobnost, nestací na úcely urcenia prípustnosti zaloby, ze zalobca preukáze, ze jeho postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené, a na druhej strane predbieha druhý odvolací dôvod Komisie proti napadnutému rozsudku týkajúci sa nesprávneho a neúplného charakteru posúdenia Súdu prvého stupna, pokial ide o dopad AGL na konkurencné postavenie clenov odvolatelky. V kazdom prípade v tejto súvislosti stací uviest, tak ako je správne uvedené v bode 47 napadnutého rozsudku, ze na základe judikatúry je prípustná zaloba podaná zdruzením, ktoré koná v mene jedného alebo viacerých svojich clenov oprávnených podat prípustnú zalobu. ( [22]22 ) Teda zalujúcemu zdruzeniu prinálezí predlozit dôkaz existencie aktívnej legitimácie konat v mene jedného alebo viacerých svojich clenov a súdu prinálezí posúdit, ci tento dôkaz bol predlozený. Za týchto okolností skutocnost, ci je charakter volby vykonanej zalujúcim zdruzením pri výbere informácií, ktoré sa majú na tento úcel predlozit súdu na preskúmanie, odôvodnený, závisí napokon výlucne od výsledku takéhoto preskúmania. 50. Na základe vsetkých vyssie uvedených dôvodov sa nedomnievam, ze prvému dôvodu, ktorý Komisia uviedla v rámci svojho vzájomného odvolania, mozno vyhoviet. 51. Pristúpim teda k preskúmaniu druhého dôvodu, ktorý uviedla Komisia proti napadnutému rozsudku. 3. O chybe, ktorej sa Súd prvého stupna dopustil pri posudzovaní podmienky týkajúcej sa existencie podstatného vplyvu na konkurencné postavenie clenov BAA 52. Komisia predovsetkým tvrdí, ze pri skúmaní existencie podstatného vplyvu na konkurencné postavenie clenov BAA sa Súd prvého stupna v rozpore s judikatúrou a najmä s uz citovaným rozsudkom Cofaz obmedzil na tvrdenie existencie konkurencného vztahu medzi tromi podnikmi podliehajúcimi AGL a oslobodenými podnikmi. 53. Ako uz bolo uvedené, v súcasnom stave judikatúry bude zaloba podaná proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 88 ods. 3 ES konkurujúcim podnikom, ktorý koná za okolností mimo rámca pôsobnosti rozsudkov Cook a Matra, vyhlásená za prípustnú, pokial zalobca preukáze, ze opatrenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, podstatným spôsobom ovplyvnilo jeho postavenie na trhu. Preto sa za takýchto okolností nemôze podnik odvolávat iba na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia. ( [23]23 ) 54. V bodoch 55 az 63 napadnutého rozsudku pri preskúmaní námietky neprípustnosti vznesenej Komisiou Súd prvého stupna zistil, ze zalobkyna "uvádza relevantné dôvody, pre ktoré AGL môze podstatne ovplyvnit postavenie aspon jedného z jej clenov na trhu kameniva". ( [24]24 ) V prvom rade uviedol, ze cielom tejto dane je presunút cast dopytu po cistom kamenive smerom k iným výrobkom, ktoré sú oslobodené od dane, a ze britské orgány od tohto zásahu ocakávali znízenie dopytu po cistom kamenive v priemere zhruba o 8 az 9 % rocne. V druhom rade zdôraznil, ze niektorí clenovia zalobkyne, konkrétne Torrington Stone, Sherburn Stone Co. Ltd a Cloburn Quarry, boli v priamej konkurencii s výrobcami materiálov oslobodených od dane, ktorí sa stali konkurencieschopnými vdaka zavedeniu AGL. V tretom rade v bodoch 59 az 61 napadnutého rozsudku a v bode 65, pokial ide o oslobodenie vývozu od dane, prihliadal na individuálnu situáciu týchto troch podnikov. Na základe preskúmaných okolností Súd prvého stupna námietku Komisie zamietol. 55. Z odôvodnenia rozsudku, pokial ide o skúmaný bod, vyplýva, ze Súd prvého stupna sa neobmedzil na vseobecné konstatovanie existencie konkurencného vztahu medzi výrobkami podliehajúcimi AGL a výrobkami oslobodenými od dane, ale zalozil svoje závery týkajúce sa ovplyvnenia postavenia clenov zalobkyne na trhu na niekolkých okolnostiach, ciastocne vychádzajúcich z povahy a úcelu AGL a ciastocne prednesených zalobkynou. Tieto posledné najmä preukazovali na jednej strane nárast konkurencného tlaku, ktorému boli vystavení clenovia zalobkyne, podniky mensej velkosti, z dôvodu uplatnovania dane, ako aj tazkosti spravovania zásob, ktoré z toho vyplývali, a na druhej strane dopad, aký malo oslobodenie vývozu od dane na ceny uplatnované na vnútornom trhu podnikmi, ktoré boli aktívne aj na trhu vývozu. 56. Na rozdiel od tvrdení Komisie sa teda Súd prvého stupna neobmedzil na zdôraznenie existencie konkurencného vztahu medzi zdanovanými výrobkami a výrobkami oslobodenými od dane. Pokial ide o rozsudky, na ktoré sa odvoláva Komisia, zdá sa, ze nepredstavujú takú analógiu s týmto prípadom, ktorá by umoznila porovnanie s napadnutým rozsudkom. ( [25]25 ) 57. Komisia okrem toho namieta proti nedostatocnosti analýzy Súdu prvého stupna, pokial ide o situáciu Torrington Stone, pretoze neboli predlozené spresnenia týkajúce sa dôsledkov "na ceny, podiely na trhu alebo výnosnost podniku", ktoré vznikli na základe zvýseného konkurencného tlaku, ktorému mal byt tento podnik vystavený z dôvodu uplatnovania AGL. Obdobnú kritiku vzniesla aj voci posúdeniu Súdu, pokial ide o situáciu Sherburn Stone. 58. V tejto súvislosti môze stacit pripomenutie, ze Súdny dvor nedávno spresnil, ze konkurencný vplyv spôsobilý individualizovat zalujúci podnik v zmysle judikatúry Plaumann a Cofaz nemusí "nevyhnutne vyplývat zo skutocností, akými sú podstatné znízenie obratu, nezanedbatelné financné straty, ako aj znacné znízenie podielu na trhu po poskytnutí danej státnej pomoci", ( [26]26 ) ale tento vplyv môze spocívat aj v "spôsobení uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci". ( [27]27 ) 59. Napokon Komisia uvádza, ze pocet podnikov, ktoré sú príjemcami údajnej pomoci, ako aj konkurujúcich podnikov týchto podnikov je potenciálne neobmedzený a ze úcinky AGL na hospodársku sútaz majú dosah na celé odvetvie. Za takýchto okolností vedú závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, k tvrdeniu, ze podnik môze preukázat, ze je podstatným spôsobom ovplyvnený opatrením pomoci, a teda môze byt uznaný za osobne dotknutý v zmysle clánku 230 ES rozhodnutím, ktoré schvaluje pomoc, aj vtedy, ak sa jeho situácia vôbec neodlisuje od situácie dalsích pocetných podnikov. 60. Ide o rovnaké argumenty, aké boli uplatnené v rámci prvého dôvodu vzájomného odvolania a ktoré sa v súvislosti s druhým dôvodom vzájomného odvolania majú podla môjho názoru vykladat ako výzva Súdnemu dvoru, aby uplatnil prísnejsie kritériá posúdenia vplyvu na postavenie zalujúceho podniku na trhu, ked ide o opatrenie so vseobecnou pôsobnostou. 61. Zdá sa, ze judikatúra urcitým spôsobom podporuje tento prístup. Ako uviedol generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch prednesených vo vyssie uvedenej veci ARE, "judikatúra, i ked nie jednotne, vyzaduje prísnejsie kritériá na preukázanie vplyvu na zalobcovo postavenie v hospodárskej sútazi, ked má rezim pomoci vseobecnú povahu". ( [28]28 ) Generálny advokát Jacobs citoval napríklad uz citovaný rozsudok Khan Scheepvaart. V tomto zmysle by sa mohol chápat aj bod 72 rozsudku ARE. ( [29]29 ) 62. Bez ohladu na to, co bolo práve uvedené, sa vsak domnievam, ze prístup navrhnutý Komisiou nemozno, aspon pokial ide o prejednávanú vec, pouzit. 63. Vo vseobecnosti je predovsetkým potrebné uviest, ze rozsudok Cofaz pri vymedzení podmienok, ktoré musí splnit podnik, aby bol aktívne legitimovaný na konanie proti rozhodnutiu, ktorým sa schvaluje udelenie pomoci konkurencným podnikom, ulahcil dôkazné bremeno, ktoré na základe rozsudku Plaumann znása zalobca, ktorý nie je adresátom napadnutého aktu. Pocínajúc rozsudkom Cofaz sa dôkaz podstatného vplyvu na konkurencné postavenie zalujúceho podniku spôsobeného opatrením pomoci povazuje za dostatocný na to, aby umoznil takémuto podniku aktívnu legitimáciu konat proti rozhodnutiu, ktorým sa schvaluje toto opatrenie, bez ohladu na okolnost, ze neurcitý pocet iných konkurentov môze prípadne namietat analogický vplyv. ( [30]30 ) 64. Pokial ide konkrétne o prejednávanú vec, treba ju odlísit od skutkových okolností, ktoré boli predmetom vecí Khan Scheepvaart a ARE. V prvej veci sa napadnutým rozhodnutím schválil rezim pomoci, ktorý musela holandská vláda vykonat prostredníctvom poskytnutia individuálnej pomoci. Ako uviedol Súdny dvor, za takých okolností nebolo mozné individualizovat ani skutocných príjemcov opatrení schválených Komisiou, ani následne ich konkurentov. Súdny dvor teda dospel k záveru, ze vplyv, ktorý namietajú zalujúce podniky, bol cisto potenciálny. Analogicky vo veci, ktorá sa skoncila rozsudkom ARE, sa sporný program nadobúdania pozemkov obmedzoval na zistenie kategórií potenciálnych príjemcov. Nebolo teda mozné urcit ani totoznost, ani pocet budúcich nadobúdatelov a v dôsledku toho ani totoznost a pocet ich konkurentov. Naproti tomu v prejednávanej veci má sporné vnútrostátne opatrenie vseobecnú pôsobnost, avsak jeho rozsah pôsobnosti je vymedzený tak, ze je mozné zistit podniky, ktoré podliehajú dani, ako aj tie, ktoré sú od dane oslobodené, a preto sú podla názoru odvolatelky zvýhodnené. 65. Podla môjho názoru by sa mala vziat do úvahy aj okolnost, ze sporné vnútrostátne opatrenie sleduje výslovný ciel presunút cast dopytu po cistom kamenive smerom k náhradným výrobkom. Ide teda o opatrenie, ktorého cielom je priamo ovplyvnit struktúru trhu daného výrobku, a teda konkurencné postavenie podnikov aktívnych na tomto trhu. ( [31]31 ) Vo viackrát spomínanom rozsudku Lenzing Súdny dvor okrem iného uviedol, ze "rozsah [vplyvu na postavenie zalobcu na trhu] môze byt rozdielny, v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä struktúra dotknutého trhu alebo povaha spornej státnej pomoci". Zdá sa mi, ze medzi faktormi týkajúcimi sa povahy pomoci sa musí prihliadat aj na úcinky, ktoré chcú vnútrostátne orgány dosiahnut prostredníctvom svojho zásahu, a to bez ohladu na odvetvovú povahu týchto úcinkov. 66. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah sa domnievam, ze aj druhý dôvod vzájomného odvolania Komisie proti napadnutému rozsudku sa musí zamietnut. 67. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie v celom rozsahu. 4. Záverecné poznámky k vzájomnému odvolaniu 68. Este je potrebné preskúmat argument vznesený odvolatelkou ako odpoved na vzájomné odvolanie, podla ktorého okolnost, ze na podporu zaloby na prvom stupni sa odvolala na porusenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, sama osebe stacila na to, aby sa celá zaloba na základe judikatúry Cook a Matra vrátane dôvodov spochybnujúcich napadnuté rozhodnutie z meritórneho hladiska ( [32]32 ) povazovala za prípustnú. Tento argument nadobudne význam len vtedy, ak Súdny dvor na rozdiel od toho, co navrhujem, dospeje k záveru, ze odvolatelka nesplna podmienky prípustnosti podla rozsudkov Plaumann a Cofaz. V takom prípade bude totiz Súdny dvor musiet posúdit, ci a v akom rozsahu by sa mohla zaloba povazovat za prípustnú na základe kritérií stanovených v rozsudkoch Cook a Matra. 69. Preskúmanie tohto argumentu mi ponúka moznost na krátku reflexiu sirsej povahy. Najskôr uvediem, ze nie je mojím zámerom vstupovat do diskusie o moznosti preskúmat súcasnú judikatúru o podmienkach prípustnosti zalôb podaných proti rozhodnutiam Komisie prijatých v rámci konania o státnej pomoci. ( [33]33 ) Obmedzím sa teda na pár krátkych poznámok. 70. Ako bolo uvedené vyssie, na základe judikatúry sa podmienky prípustnosti, ktoré musí splnat autor zaloby proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 88 ods. 3 ES bez toho, aby sa zacalo konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, lísia podla toho, ci zaloba smeruje k ochrane procesných práv, ktoré zalobcovi vyplývajú z tohto posledného ustanovenia, alebo k spochybneniu "dôvodnosti rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc". V prvom prípade stací preukázat postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, v druhom bude potrebné preukázat, ze napadnuté rozhodnutie sa dotýka osobne zalobcu v zmysle judikatúry Plaumann. Okrem toho, ked zalobca koná v postavení dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, je povinný v zalobe výslovne uviest dôvod, ktorým sa namieta porusenie procesných záruk, ktoré mu toto ustanovenie priznáva, alebo porusenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Súdny dvor preto vylucuje vlastne akúkolvek moznost napravit neuvedenie týchto zalobných dôvodov prekvalifikovaním skutocne uvedených zalobných dôvodov. 71. Zdá sa mi, ze dôvody tejto osobitne zlozitej a dost formalistickej judikatúry môzu spocívat v poziadavke zabezpecit, aby v prípade zaloby podanej subjektom, ktorý uplatnuje výlucne svoje postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, neprekracovalo preskúmanie napadnutého rozhodnutia súdom Spolocenstva mieru nevyhnutnú na zabezpecenie dodrziavania procesných práv priznaných týmto ustanovením. To by nastalo, keby sa tento súd neobmedzil na zistovanie existencie podmienok, ktoré odôvodnujú nezacatie konania vo veci formálneho zistovania -- cize neexistencie závazných tazkostí pri posudzovaní toho, ci opatrenie je pomocou, ( [34]34 ) a/alebo pri posudzovaní jej zlucitelnosti so spolocným trhom, ale keby zistil existenciu pomoci (alebo jednotlivých prvkov tvoriacich pomoc, ktoré Komisia povazovala za neprítomné) alebo neexistenciu podmienok, na ktoré sa odvoláva Komisia, aby sa mohlo rozhodnút o zlucitelnosti pomoci so Zmluvou. V takom prípade by totiz odvolatel mohol dosiahnut nielen prípadné zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ale aj dodatocný výsledok, na základe ktorého by bola Komisia viazaná zisteniami súdu Spolocenstva, ( [35]35 ) a vopred by sa urcila aspon cast rozhodnutia, ktoré bude prijaté pri skoncení takéhoto konania, cize aktu, ktorý by zalobca nemohol napadnút iba na základe svojho postavenia dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 72. Nezdá sa mi vsak, ze vyssie uvedená poziadavka prispôsobit rozsah súdneho preskúmania napadnutého aktu aktívnej legitimácii uplatnovanej zalobcom vyzaduje, aby zalobca pri formulácii dôvodov svojej zaloby musel dodrzat urcité pravidlá ustanovené pod sankciou neprípustnosti zaloby. Na tento úcel postací povazovat dôvody, ktoré formálne sledujú dosiahnutie rozhodnutia o existencii pomoci alebo jej nezlucitelnosti so spolocným trhom, za dôvody, ktoré sa v podstate obmedzujú na tvrdenie, ze existujú závazné tazkosti, pokial ide o posúdenie opatrenia alebo posúdenie jeho zlucitelnosti, alebo prinajmensom na spochybnenie vhodnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia na to, aby sa takéto tazkosti vylúcili. 73. Aj tak som presvedcený, ze zlozitost doposial preskúmavanej judikatúry a tazkosti spojené s jej konkrétnym uplatnovaním vyplývajú napokon z osobitnej povahy rozhodnutí podla clánku 88 ods. 3 ES. 74. Tieto rozhodnutia, prijaté bez toho, aby bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania, sú aktmi prijatými na záver krátkeho preskúmania vykonávaného v obmedzených lehotách a navyse v rámci výlucného dialógu medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby tieto akty umoznili Komisii vyhnút sa dlhotrvajúcemu úplnému zistovaniu v prípade, v ktorom je uz prima facie zjavná neexistencia pomoci alebo jej zlucitelnost so spolocným trhom. 75. Vzhladom na ich povahu sa pýtam, ci by nebolo vhodnejsie, aby sa preskúmanie takýchto aktov súdom Spolocenstva v kazdom prípade, a teda bez ohladu na základ aktívnej legitimácie zalobcu, obmedzilo na zistenie existencie podmienok, ktoré odôvodnujú nezacatie konania vo veci formálneho zistovania, cize na konstatovanie neexistencie závazných pochybností o tom, ze opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo o skutocnosti, ze pomoc je aj tak zlucitelná so spolocným trhom. Rozhodnutie o "otázkach vo veci samej", cize konstatovanie existencie alebo neexistencie pomoci alebo jej zlucitelnosti, by sa tak v prípade neplatnosti odkázalo na preskúmanie zaloby prípadne podanej proti konecnému rozhodnutiu prijatému Komisiou, ktorým sa toto konanie koncí. Tak by sa mohlo vyhnút tomu, aby súd Spolocenstva rozhodnutím s konecnou platnostou o otázkach, o ktorých Komisia rozhodla len prima facie na záver predbezného zistovania, prekrocil hranice normálneho preskúmania zákonnosti, ktoré zaväzujú tento súd v rámci konania o neplatnost. 76. Napokon, pokial ide o argument BAA uvedený v bode 68 týchto návrhov, z vyssie uvedeného vyplýva, ze kedze BAA sa môze opierat výlucne o svoje postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, iba tá okolnost, ze dôvody zaloby na prvom stupni obsahujú aj dôvod týkajúci sa porusenia povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, jej na rozdiel od toho, co sama tvrdí, nezakladá právo dosiahnut rozhodnutie Súdu prvého stupna o posúdení AGL na základe clánku 87 ods. 1 ES. B -- O hlavnom odvolaní 77. Sporné rozhodnutie nekvalifikovalo AGL ako státnu pomoc, kedze neposkytovala ziadnu selektívnu výhodu. Prvý, tretí a stvrtý dôvod na podporu hlavného odvolania kritizujú napadnutý rozsudok, pretoze potvrdil posúdenie Komisie v tomto bode. Preskúmal som ich nizsie (v castiach 2, 3 a 4). Tomuto preskúmaniu predchádzajú niektoré poznámky o judikatúre v oblasti selektívnosti (bod 1). 78. Druhý odvolací dôvod sa týka rozsahu preskúmania sporného rozhodnutia Súdom prvého stupna a bude preskúmaný v casti 5. 79. V bode 6 sa napokon preskúmajú piaty a siesty odvolací dôvod, ktorými sa Súdu prvého stupna vytýka nesprávne právne posúdenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a charakteru dostatocne odôvodneného sporného rozhodnutia. 1. Poznámky o judikatúre v oblasti selektívnosti pomoci 80. Aby sa podla clánku 87 ods. 1 ES mohlo opatrenie povazovat za státnu pomoc, musí zvýhodnovat urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, a teda musí mat selektívny charakter. 81. Na základe podmienky selektívnosti sú z uplatnovania ustanovení o státnej pomoci vylúcené tzv. vseobecné opatrenia, ktoré nemajú za ciel podporit osobitné cinnosti alebo podniky, ale vsetky hospodárske subjekty pôsobiace na území státu. V tejto súvislosti judikatúra na jednej strane spresnila, ze zásah verejnej moci v prospech neurcitého poctu príjemcov identifikovaných na základe viacerých objektívnych kritérií sa musí povazovat za rezim pomoci predstavujúci selektívne opatrenie, pokial z dôvodu kritérií jeho uplatnovania poskytuje výhodu urcitým podnikom alebo výrobným odvetviam a vylucuje ostatné. ( [36]36 ) Na druhej strane objasnila, ze aj na opatrenia, ktoré sa javia ako vseobecné opatrenia na základe toho, ze nie sú odvetvovo ani územne obmedzené a nie sú urcené obmedzenej kategórii podnikov, sa môze vztahovat zákaz uvedený v clánku 87 ods. 1 ES, pokial je ich vykonanie, predovsetkým co sa týka výberu adresátov, sumy a podmienok financného zásahu, ponechané na volnú úvahu vnútrostátnych orgánov. Súdny dvor okrem toho uviedol, ze pomoc môze byt selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia. ( [37]37 ) 82. Vo vseobecnosti z judikatúry vyplýva, ze existencia poziadavky selektívnosti musí byt predmetom posúdenia z prípadu na prípad, ktorého cielom je zistenie, ci dotknuté opatrenie vzhladom na jeho povahu, jeho rámec pôsobnosti, jeho spôsoby vykonávania a jeho úcinky má za následok výhody výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti. ( [38]38 ) Ak sa zistí existencia takejto výhody, aj neulozenie novej dane urcitým hospodárskym subjektom môze predstavovat pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [39]39 ) 83. Konkrétnejsie, pokial ide o státne zásahy danového charakteru, judikatúra spresnila, ze aj opatrenia, ktoré majú selektívny charakter, kedze zavádzajú rozlisovanie medzi podnikmi, sa nemusia povazovat za pomoc, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému poplatkov, do ktorého tieto opatrenia patria. ( [40]40 ) Z toho podla Súdneho dvora vyplýva, ze na posúdenie selektívnosti opatrenia na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES "je potrebné preskúmat, ci v rámci daného právneho rezimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii". ( [41]41 ) 84. Najmä z hladiska uz citovanej judikatúry je potrebné posúdit, ci sa Súd prvého stupna dopustil viacerých prípadov nesprávneho právneho posúdenia, ktoré odvolatelka namietala v rámci prvého, tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu. 2. O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 87 ods. 1 ES 85. Prvým odvolacím dôvodom BAA vytýka napadnutému rozsudku, ze obsahuje viaceré právne vady, ktorých sa dopustil Súd prvého stupna pri uplatnovaní clánku 87 ods. 1 ES. Odvolatelka uvádza najmä tri výhrady. 86. V prvom rade Súd prvého stupna uplatnil pojem státnej pomoci neobjektívne. Odvolatelka uvádza, ze na základe judikatúry okolnost, ze danové opatrenie sleduje ciele vseobecnej politiky, nepredstavuje prekázku jeho posúdenia ako státnej pomoci, ale má význam len pre urcenie, ci je rozlísenie, ktoré vykonal zákonodarca pri vymedzovaní jeho pôsobnosti, odôvodnené na základe povahy a vseobecnej struktúry tohto opatrenia. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna naopak zvolil iný prístup tým, ze priznal clenským státom sirokú mieru volnej úvahy pri vymedzení pôsobnosti danových opatrení sledujúcich ciele ochrany zivotného prostredia, a tým, ze tvrdil, ze tieto opatrenia nemajú selektívny charakter, aj ked rozlisujú medzi podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelných situáciách, a toto rozlísenie nie je odôvodnené environmentálnymi cielmi. 87. Po druhé Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze posúdil selektívnost pomoci inak, nez bola posúdená v rozsudku Adria-Wien Pipeline. ( [42]42 ) 88. Napokon Súd prvého stupna vylúcil selektívny charakter AGL bez toho, aby disponoval jasným vymedzením odvetvia, na ktoré sa uplatnuje. Túto tretiu výhradu treba podla môjho názoru povazovat za neprípustnú, lebo jej cielom je v podstate spochybnit posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna. 89. Teraz teda preskúmam len prvú a druhú výhradu, ktoré sa musia podla môjho názoru posudzovat spolocne. 90. Na tento úcel prichádzajú do úvahy najmä body 114 az 118 a 120 a 121 napadnutého rozsudku. Rôzne pasáze úvah Súdu prvého stupna môzu byt zhrnuté takto. 91. Súd prvého stupna predovsetkým definuje ekodan ako "autonómne danové opatrenie", ( [43]43 ) ktoré nie je zaradené do vseobecného systému zdanenia a je "charakterizované svojimi environmentálnymi cielmi a osobitným základom". ( [44]44 ) Z tejto definície vyplýva, ze na nezdanenie obdobných cinností, ako sú cinnosti, ktoré majú porovnatelný dopad na zivotné prostredie, ekodanou, nie je mozné hladiet rovnako ako na danovú úlavu, ktorá vychádza zo systému zvycajného danového zatazenia podnikov. ( [45]45 ) 92. Súd prvého stupna potom uvádza, ze clenské státy pri výkone svojich právomocí v oblasti politiky zivotného prostredia "zachovávajú svoju právomoc zavádzat v oblasti environmentálnej politiky sektorové ekodane na úcel dosiahnutia urcitých environmentálnych cielov". Clenské státy najmä "môzu pri zvázení prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani". ( [46]46 ) 93. V bode 117 napadnutého rozsudku dospel Súd prvého stupna k záveru, ze v tomto právnom rámci "prinálezí Komisii, aby pri posudzovaní ekodane vo vztahu k pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci zvázila poziadavky ochrany zivotného prostredia podla clánku 6 ES". Tento záver je podla Súdu prvého stupna odôvodnený vzhladom na ustanovenie tohto clánku, ktorý "stanovuje, ze tieto poziadavky musia byt zaclenené najmä do vymedzenia a uskutocnovania rezimu zabezpecujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narusená hospodárska sútaz". 94. V bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zamietol argument zalobkyne, ktorý vychádza z rozsudku Adria-Wien Pipeline. Uvádza, ze v citovanom rozsudku "sa Súdny dvor nezaoberal preskúmaním vymedzenia vecnej pôsobnosti ekodane, ako je to v predmetnom prípade, ale ciastocným oslobodením od platenia tejto dane... priznaným výlucne podnikom vyrábajúcim hmotné výrobky". ( [47]47 ) Súd prvého stupna pokracuje zdôraznením, ze "sporné rozlisovanie sa netýkalo druhu výrobku podliehajúceho ekodani, ale priemyselných spotrebitelov podla toho, ci pôsobili v primárnych alebo sekundárnych odvetviach národného hospodárstva". 95. Prístup zvolený Súdom prvého stupna, ktorý vyplýva z preskúmania vyssie zhrnutých bodov napadnutého rozsudku, sa zdá byt hlboko inovatívny vzhladom na judikatúru Spolocenstva o uplatnovaní poziadavky selektívnosti a vseobecnejsie pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 96. Práve podla ustálenej judikatúry totiz ani danový charakter, ani hospodársky alebo sociálny úcel dotknutého státneho opatrenia alebo ciele ochrany zivotného prostredia, ktoré sleduje, ( [48]48 ) nestacia na to, aby ho vylúcili z uplatnovania zákazu stanoveného v clánku 87 ES. Ako totiz opakovane potvrdil súd Spolocenstva, toto ustanovenie nerozlisuje státne opatrenia podla ich dôvodov alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov. ( [49]49 ) 97. Ciele sledované opatrením teda v zásade prichádzajú do úvahy len po posúdení opatrenia ako státnej pomoci, cize po posúdení jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Ak v urcitých prípadoch súd Spolocenstva v stádiu posúdenia opatrenia prihliadal na zámer vnútrostátneho zákonodarcu pri prijatí opatrenia a ciele, ktoré ním sledoval, stalo sa to výlucne na úcel posúdenia, ci boli splnené podmienky existencie pomoci, ( [50]50 ) a nie a priori vylúcenia opatrenia z rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 98. Tým, ze Súd prvého stupna odôvodnuje environmentálnymi cielmi ekodane prípadné rozlisovanie medzi subjektmi (alebo výrobkami), ktoré sú v podobnej situácii vo vztahu k týmto cielom, svojou optikou jasne prekonáva uvedenú judikatúru. Tento prístup totiz a priori vylucuje moznost zistit v tom, ze urcité subjekty nepodliehajú ekodani, selektívnu výhodu podla clánku 87 ES, bez ohladu na akékolvek úvahy týkajúce sa konkurencného vztahu, ktorý prípadne existuje medzi týmito subjektmi a subjektmi, ktoré podliehajú dani, teda bez ohladu na posúdenie úcinkov dotknutého opatrenia. ( [51]51 ) 99. Preto napadnutý rozsudok v casti, v ktorej preskúmava tvrdenia BAA o existencii nesúladu vo vymedzení vecnej pôsobnosti AGL, ( [52]52 ) dospel k záverom, ktoré by neboli prípustné, keby sa toto posúdenie uskutocnilo podla kritéria povahy a vseobecnej struktúry dotknutého danového systému v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 83 týchto návrhov. ( [53]53 ) Ak sa totiz vychádza z toho, ze clenské státy môzu pri zvazovaní rôznych záujmov vymedzit rámec pôsobnosti ekodane, ( [54]54 ) Súd prvého stupna nakoniec pripústa, ze existencia prípadných nesúladov alebo rozdielov v zaobchádzaní môze byt odôvodnená, aj ked je zalozená na cieloch nesúvisiacich s ochranou zivotného prostredia a v dôsledku toho s vnútornou logikou opatrenia. ( [55]55 ) 100. Pokial napokon ide o cast dôvodov napadnutého rozsudku, ktorými sa zamieta argument BAA vychádzajúci z rozsudku Adria-Wien Pipeline, rozbor Súdu prvého stupna sa sústreduje na formálne hladiská dotknutého opatrenia, ako je legislatívna technika pouzitá vnútrostátnymi orgánmi. Z hladiska dopadu na hospodársku sútaz vsak nie je velký rozdiel medzi zdanením vseobecnou danou s oslobodením urcitých príjemcov na jednej strane a danovým zatazením urcitých danovníkov s vylúcením iných, ktorí sú v podobnej situácii, na druhej strane. Aj v tomto prípade sa mi zdá, ze napadnutý rozsudok sa vzdaluje od prístupu, ktorý uprednostnuje analýzu vychádzajúcu z úcinkov opatrenia. 101. Hoci je riesenie navrhované Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku obmedzené na státne zásahy, ktoré spôsobujú zdanenie na tarchu urcitého odvetvia na environmentálne úcely, nezdá sa mi, ze by malo byt potvrdené Súdnym dvorom. 102. Ani okolnost, ze státy majú právomoc v danovej oblasti alebo v oblasti zivotného prostredia, ani zásada zaclenenia poziadaviek ochrany zivotného prostredia do vymedzenia a uskutocnovania politík Spolocenstva, uvedená v clánku 6 ES, totiz neodôvodnuje, aby boli verejné zásahy potenciálne narusujúce hospodársku sútaz úplne vynaté spod kontroly Komisie na základe pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Najmä dodrziavanie clánku 6 ES podla môjho názoru nevyzaduje, aby sa prihliadalo na environmentálne ciele opatrenia v stádiu jeho posúdenia na základe clánku 87 ods. 1 ES, poziadavka týkajúca sa zaclenenia týchto cielov do rámca kontroly státnej pomoci zo strany Spolocenstva môze byt lahko splnená tak, ze sa na ne prihliadne v rámci posúdenia súladu tohto opatrenia so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 ES. 103. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod týkajúci sa porusenia clánku 87 ods. 1 ES je dôvodný a ze napadnutý rozsudok sa musí zrusit v rozsahu, v akom sa rozhodlo, ze pôsobnost AGL môze byt odôvodnená iba na základe environmentálnych cielov sledovaných touto danou. 3. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia povahy a vseobecnej struktúry AGL 104. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza tri výhrady. 105. Po prvé BAA namieta, ze Súd prvého stupna povazoval skutocnost, ze AGL podliehajú niektoré cisté materiály, pre ktoré neexistujú náhrady, za odôvodnenú, na základe zásady "znecistovatel platí", hoci podla sporného rozhodnutia nenahraditelnost je okolnostou spôsobilou vynat z pôsobnosti dane niektoré cisté materiály, ktoré by inak dani podliehali. BAA z toho vyvodzuje, ze Súd prvého stupna svojím posúdením v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku nahradil posúdenie Komisiou. Okrem toho "selektívnym spôsobom uplatnil" zásadu "znecistovatel platí" a dostatocne neodôvodnil svoje závery. Zdá sa mi, ze tento dôvod je v celom rozsahu prípustný, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a Spojené královstvo, nastoluje právne otázky. 106. Podla môjho názoru sa odvolatelka nemýli, ked tvrdí, ze zásada "znecistovatel platí" nespadá do opisu cielov AGL, ktorý vyplýva zo sporného rozhodnutia, výslovne odkazujúceho iba na co najväcsie pouzitie recyklovaného kameniva alebo iných substitucných materiálov a na podporu racionálneho vyuzívania cistého kameniva. 107. V rozsudku DIR International, ktorý odvolatelka cituje, Súdny dvor najskôr pripomína, ze v rámci preskúmavania zákonnosti podla clánku 230 ES súd Spolocenstva nemôze nahradit svojím odôvodnením odôvodnenie vykonané autorom napadnutého aktu, a potom spresnuje, ze "hoci v rámci zaloby o neplatnost môze byt Súd prvého stupna vedený k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch k zamietnutiu formálneho odôvodnenia prijatého týmto orgánom, nemôze to urobit, pokial to neodôvodnuje ziadna hmotnoprávna okolnost". ( [56]56 ) Na rozdiel od úvahy Súdu prvého stupna v bode 124 napadnutého rozsudku sa mi nezdá, ze v tomto prípade trináste odôvodnenie sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia tvrdí, ze "the environmental costs of aggregate extraction that the United Kingdom seeks to address through the AGL include noise, dust, damage to biodiversity and visual amenity" [environmentálne náklady na tazbu kameniva, ktoré sa Spojené královstvo snazí obmedzit prostredníctvom AGL, zahrnajú hluk, prach, zásah do biodiverzity a vizuálnu degradáciu -- neoficiálny preklad] sa môze vykladat ako odkaz, aj ked implicitný, na zásadu "znecistovatel platí". 108. Hoci vyssie uvedené úvahy vedú k tomu, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia nahradením odôvodnenia sporného rozhodnutia svojím odôvodnením, aj tak sa domnievam, ze v tejto súvislosti sa nemá napadnutý rozsudok zrusit, kedze je mozné pristúpit k nahradeniu dôvodov. Ako totiz podla môjho názoru správne uviedla Komisia, tvrdenia odvolatelky zamietnuté Súdom prvého stupna v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku vychádzajú z nesprávneho východiska, a to z toho, ze v spornom rozhodnutí Komisia uviedla, ze vylúcenie cistých materiálov nepouzitých ako kamenivo z rámca pôsobnosti AGL je odôvodnené neexistenciou substitucných materiálov. V skutocnosti z dôvodov tohto rozhodnutia ( [57]57 ) vyplýva, ze vylúcenie týchto materiálov bolo v súlade s odvetvovou povahou AGL a so zámerom zákonodarcu zdanit výlucne kamenivo. 109. Pokial ide o ostatné tvrdenia odvolatelky v rámci tejto prvej výhrady, myslím si, ze ich treba zamietnut. Na jednej strane sa zdá, ze napadnutý rozsudok je dostatocne odôvodnený v súvislosti s tým, co uviedla odvolatelka. Na druhej strane z dôvodov uz uvedených v predchádzajúcom bode nie je podla môjho názoru mozné vytýkat Súdu prvého stupna, ako to robí odvolatelka, "selektívne uplatnovanie" zásady "znecistovatel platí". 110. Po druhé odvolatelka namieta proti niektorým castiam napadnutého rozsudku, v ktorých Súd zamietol tvrdenia o nesúlade cielov AGL so zdanením niektorých výrobkov pochádzajúcich z tazby nezdanených materiálov. Táto výhrada sa týka konkrétne bodov 112 a 137 napadnutého rozsudku. 111. V bode 112 Súd prvého stupna vylozil niektoré pojmy nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí a najmä v jeho odôvodnení c. 29, pricom dospel k záveru, ze v tomto odôvodnení a v celom spornom rozhodnutí Komisia "pouzila pojem,primárne kamenivo` na oznacenie hlavne kameniva podliehajúceho AGL a pojem,sekundárne kamenivo` na oznacenie hlavne kameniva oslobodeného od dane presne vymenovaného v zákone". Odvolatelka sa domnieva, ze tento výklad je postihnutý právnou vadou výkladu. 112. V odôvodnení c. 29 sporného rozhodnutia Komisia okrem iného uvádza, ze "the AGL will be levied only on virgin aggregate. It will not be levied on aggregates extracted as a by-product or waste from other processes (secondary aggregates), nor will it be levied on recycled aggregates" [AGL sa bude vyberat len z cistého kameniva. Nebude sa vztahovat na kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo) ani na recyklované kamenivo -- neoficiálny preklad]. 113. Priznávam sa, ze sa mi zdá tazké priznat výrazu "secondary aggregates" pouzitému v tomto odôvodnení iný význam nez ten, ktorý vyplýva z definície, ktorá predchádza tomuto výrazu: "kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov". Nezdá sa mi teda, ze je mozné súhlasit s tvrdením Súdu prvého stupna, podla ktorého v odôvodnení c. 29 sporného rozhodnutia sa Komisia obmedzila na tvrdenie, ze "AGL sa nebude vyberat z odvodených výrobkov alebo z odpadu prvej tazby, pokial sú oslobodené od dane zákonom v znení neskorsích predpisov". 114. Okrem toho, ako podla môjho názoru správne uviedla odvolatelka, výklad pojmu "secondary aggregates", ktorý prijal Súd prvého stupna, sa javí byt v rozpore s odôvodnením c. 32 sporného rozhodnutia -- ktoré nadobúda základnú úlohu v struktúre aktu, kedze vymedzuje struktúru a pôsobnost AGL, v ktorom Komisia uvádza, ze "the structure and the scope of the tax reflect the clear distinction between the extraction of virgin aggregates, bearing with it undesirable environmental consequences, and the production of secondary or recycled aggregates, which makes an important contribution to the treatment of rock, gravel and sand incidentally arising from excavations or from other works or treatments lawfully carried out for different purposes" [struktúra a rozsah dane odrázajú rozdiel medzi tazbou cistého kameniva, ktorá má nepriaznivé následky pre zivotné prostredie, a výrobou sekundárneho alebo recyklovaného kameniva, predstavujúcou významný prínos pre spracovanie kamena, strku a piesku získaného tazbou, inou cinnostou alebo spracovaním zákonným spôsobom s rôznym úcelom -- neoficiálny preklad]. 115. V dôsledku toho sa domnievam, ze v bode 112 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia, ktorý treba povazovat za nesprávne právne posúdenie. 116. Okrem toho odvolatelka namieta proti bodu 137 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna povazoval za odôvodnené zdanenie niektorých výrobkov odvodených z tazby nezdanených materiálov. Podla odvolatelky Súd prvého stupna v tejto súvislosti pristúpil k nahradeniu dôvodov sporného rozhodnutia, prijal odôvodnenie postihnuté nesprávnym právnym posúdením a skreslil niektoré dôkazné prostriedky. 117. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pri odôvodnení zdanenia dotknutých vedlajsích produktov sa Súd prvého stupna neobmedzil na odkaz na zásadu "znecistovatel platí", ale rovnako odkázal na ciel podpory racionálnej tazby a spracovania kameniva, ktorý sa nachádza medzi cielmi AGL spomenutými v spornom rozhodnutí. Nedomnievam sa teda, ze v tejto súvislosti je mozné vytýkat Súdu prvého stupna nahradenie odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pokial ide o ostatné výhrady, stací uviest jednak, ze v rozsahu, v akom odvolatelka namieta proti okolnostiam, osobitne uvedeným Súdom prvého stupna v bode 137 napadnutého rozsudku (nemoznost znízit objem týchto vedlajsích produktov, rozdiel v cene a list Spojeného královstva z 19. februára 2002), jej cielom je v podstate dosiahnut, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkového stavu uvedené v napadnutom rozsudku, a jednak, ze nepreukázala, ze Súd prvého stupna sa dopustil skreslenia dôkazných prostriedkov, ktoré mu boli predlozené na preskúmanie. 118. Na základe predchádzajúcich úvah sa domnievam, ze druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu treba vyhoviet v casti, v ktorej vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia. V zostávajúcej casti by sa podla mojej mienky mala zamietnut ako ciastocne nedôvodná a ciastocne neprípustná. 119. Po tretie odvolatelka sa domnieva, ze Súd prvého stupna pochybil, ked nezdanenie niektorých druhov cistého kameniva, ako sú bridlica a íl, povazoval za odôvodnené. Podla BAA Súd prvého stupna v tejto súvislosti nahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí svojím odôvodnením, pricom v bodoch 130, 131, 133 a 134 napadnutého rozsudku uviedol, ze cielom tohto oslobodenia je podporit pouzívanie tohto kameniva ako substitucných materiálov namiesto cistého kameniva, ktoré podlieha AGL. Okrem toho, ze odôvodnenie, ktoré uviedol Súd prvého stupna, nie je správne, vychádza zo skreslenia dôkazných prostriedkov vykonaných v priebehu konania (najmä listu Spojeného královstva z 19. februára 2002), je nedostatocne odôvodnené a porusuje práva na obhajobu odvolatelky, ktorá v priebehu konania na prvom stupni nemohla v tejto súvislosti predlozit svoje pripomienky. 120. V tejto súvislosti je predovsetkým potrebné uviest, ze v bode 130 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze vynatie niektorých materiálov, akými sú najmä bridlica nízkej kvality, íl, odpad z kaolínu a ball clay, spod pôsobnosti AGL "umoznuje ich pouzitie ako náhrady cistého kameniva, ktoré je predmetom ekodane, a môze takto prispiet k racionalizácii tazby a pouzitia cistého kameniva". Ako správne uviedla Komisia, Súd prvého stupna dospel k tomuto záveru na základe konstatovania skutocnosti, ktorú Súdny dvor nemôze preskúmat, ze tieto materiály sú "doposial málo pouzívané ako kamenivo z dôvodu vysokých nákladov na ich prepravu". 121. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze racionalizácia tazby a pouzitia cistého kameniva predstavuje jeden z cielov AGL uvedených v spornom rozhodnutí. ( [58]58 ) Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Súd prvého stupna nepristúpil v tejto súvislosti k nahradeniu odôvodnenia. 122. Domnievam sa, ze nie je dôvodné ani tvrdenie odvolatelky, podla ktorého vymedzenie povahy a vseobecnej struktúry AGL uvedené v spornom rozhodnutí je nezlucitelné s oslobodením, ktoré má za ciel podporit pouzívanie cistých materiálov, doposial málo pouzívaných ako kamenivo, namiesto iných, tradicne pouzívaných ako kamenivo. Ako podla mna správne uviedol Súd prvého stupna, toto oslobodenie môze participovat na cieli uvedenom v spornom rozhodnutí, ktorým je racionalizácia pouzívania kameniva. 123. Zdá sa mi napokon, ze bod 131 napadnutého rozsudku v casti, kde odkazuje na obsah listu Spojeného královstva z 19. februára 2002, nevyhovuje výkladu, aký navrhuje odvolatelka, a ze z tohto bodu nevyplýva ziadne skreslenie obsahu tohto dokumentu. 124. V dôsledku toho sa domnievam, ze tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. 125. Na základe predchádzajúcich úvah sa domnievam, ze tretí odvolací dôvod je dôvodný, pokial ide o hladiská uvedené v bodoch 108 a 118 týchto návrhov, a neprípustný alebo nedôvodný v zostávajúcej casti. 4. O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia oslobodenia vývozu 126. Odvolatelka sa domnieva, ze pri posúdení, ci oslobodenie vývozu z pôsobnosti AGL predstavuje pomoc, Súd prvého stupna umoznil Komisii a dotknutému clenskému státu so spätnou úcinnostou zlepsit odôvodnenie sporného rozhodnutia, porusil clánky 91 ES a 92 ES tým, ze posúdil AGL ako nepriamu dan a dostatocne neodôvodnil toto posúdenie. 127. V bode 148 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 33) Komisia odôvodnila oslobodenie vývozu "skutocnostou, ze orgány Spojeného královstva nemôzu vykonávat dohlad nad pouzitím materiálu ako kameniva mimo ich územia". V nasledujúcom bode 149 Súd prvého stupna uvádza, ze v priebehu konania "Komisia a vedlajsí úcastník konania... spresnili toto odôvodnenie", pricom Komisia podciarkla, ze AGL predstavuje nepriamu spotrebnú dan, ktorá sa riadi zásadou zdanenia v státe urcenia, a vedlajsí úcastník konania uviedol, ze toto oslobodenie bolo umoznené na základe clánku 91 ES. Podla Súdu prvého stupna toto odôvodnenie zalozené na povahe AGL ako nepriamej dane treba vziat do úvahy, "kedze súvisí s dôvodmi uvedenými Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a preto nemôze byt povazované za doplnujúce odôvodnenie podané po prijatí predmetného rozhodnutia". 128. V bode 151 potom Súd prvého stupna uviedol, ze AGL sa "uplatnuje pri komercializácii kameniva a nepostihuje príjmy výrobcov, ale výrobky", a ze preto "predstavuje nepriamu dan". V bode 153 Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v tomto prípade "oslobodeniu vývozu od dane nemozno rozumiet tak, ze priznáva selektívnu výhodu vývozcom, kedze je odôvodnené tým, ze AGL má povahu nepriamej dane". Podla Súdu prvého stupna totiz dotknutý clenský stát "môze uprednostnit úvahy týkajúce sa struktúry skúmaného danového rezimu pred sledovanými environmentálnymi cielmi". 129. Zdá sa mi, ze predovsetkým treba zamietnut argument odvolatelky, podla ktorého sa má AGL povazovat za priamu dan, vynatú z pôsobnosti clánku 91 ES, kedze sa uplatní na postup tazby, a nie na výrobok ako taký. Ako je totiz spresnené inde v napadnutom rozsudku (pozri bod 136), AGL je stanovená na základe urcitej sumy za tonu zdaneného výrobku, ktorý sa uvádza na trh na území státu. 130. Vseobecný zákaz priznávat oslobodenie od dane alebo vrátenie dane pri vývoze, stanovený v clánku 92 ES, je v prípade priamych daní odôvodnený, kedze tieto dane neprechádzajú do nákladov výroby, cize sa neodrázajú ihned v cene výrobku, a preto je tazké posúdit, ci oslobodenie od dane alebo vrátenie dane, respektíve umoznené v prípade vývozu, zodpovedá vnútrostátnemu zdaneniu, ktoré zatazuje tento výrobok, alebo predstavuje danovú subvenciu vývozu. Problém naopak nevzniká v prípade takej dane, akou je AGL, ktorá je splatná v okamihu uvedenia výrobku na trh. Zdá sa mi, ze ako uviedol Súd prvého stupna v bode 136 napadnutého rozsudku, okolnost, ze výska dane môze zodpovedat environmentálnym nákladom tazby zdanených produktov, nie je relevantná a nic nemení na skutocnosti, ze kedze sa táto suma uplatnuje na jednotné mnozstvo výrobku v okamihu jeho uvedenia na trh, môze sa ihned odrazit na jeho cene. 131. Domnievam sa teda, ze výhrada, ktorú uviedla odvolatelka v rámci skúmaného odvolacieho dôvodu týkajúceho sa porusenia clánkov 91 ES a 92 ES, sa musí zamietnut ako nedôvodná. 132. Rovnako sa mi zdá nedôvodná aj výhrada týkajúca sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz v bode 153 vysvetluje síce strucným, ale jasným spôsobom dôvody, na základe ktorých sa domnieva, ze AGL by sa mala povazovat za nepriamu dan, kedze sa "uplatnuje pri komercializácii kameniva a nepostihuje príjmy výrobcov, ale výrobky". 133. Ostáva teda este preskúmat výhradu týkajúcu sa retroaktívneho zlepsenia odôvodnenia sporného rozhodnutia. Domnievam sa, ze táto výhrada je dôvodná. 134. V odôvodnení c. 33 sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze oslobodenie vývozu "is justified by the fact that aggregate in the United Kingdom may be exempted if it is used for exempt processes. Since the United Kingdom authorities have no control over the use of aggregate outside their jurisdiction, the exemption for exports is necessary in order to provide legal certainty to aggregate exporters and to avoid imposing an unequal treatment on exports of aggregate that would otherwise qualify for an exemption within the United Kingdom" [je odôvodnené skutocnostou, ze kamenivo môze byt v Spojenom královstve oslobodené od dane, ak sa pouzije na spracovanie, ktoré je oslobodené od dane (napríklad výroba skla, plastov, papiera, hnojív a pesticídov). Vzhladom na to, ze britské orgány nemôzu dohliadat na pouzitie kameniva mimo územia Velkej Británie, oslobodenie vývozu od dane je nutné v záujme právnej istoty vývozcov kameniva a zamedzenia znevýhodnenia vývozu kameniva, ktoré by inak mohlo byt oslobodené od dane na území Spojeného královstva -- neoficiálny preklad]. 135. Toto odôvodnenie odkazuje na rozdielne zaobchádzanie, ku ktorému by doslo pri neexistencii oslobodenia vývozu, medzi kamenivom uvedeným na vnútrostátny trh, ktoré nie je zdanené, ak sa pouzíva urcitým spôsobom, a vyvezeným kamenivom, ktoré by bolo zdanené aj vtedy, keby bolo urcené na pouzitie v oslobodenom výrobnom procese. Vôbec sa neuvádza poziadavka neznevýhodnovat vnútrostátne vyvázané kamenivo oproti kamenivu uvádzanému na trh v státe urcenia ani ciel zabránit dvojitému zdaneniu. V tejto súvislosti sa mi naozaj zdá tazké v odôvodnení c. 33 zistit, ako Súd prvého stupna v bode 150 napadnutého rozsudku odkazuje, hoci implicitne, na úpravu clánku 91 ES. Podla môjho názoru Súd prvého stupna nepovolil Komisii doplnenie alebo zlepsenie odôvodnenia sporného rozhodnutia so spätnou úcinnostou, ale skôr jej umoznil uviest v tejto súvislosti podstatne odlisné odôvodnenie, nez je odôvodnenie uvedené v citovanom rozhodnutí. 136. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet v casti, v ktorej sa ním namieta, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze odôvodnenie týkajúce sa oslobodenia vývozu, ktoré uviedla Komisia v priebehu konania na prvom stupni, odrázalo dôvody uvedené v spornom rozhodnutí, a preto nepredstavovalo doplnujúce odôvodnenie podané po prijatí predmetného rozhodnutia. 5. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa rozsahu súdneho preskúmania vykonaného Súdom prvého stupna 137. Odvolatelka uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vykonal len cisto okrajové preskúmanie posúdenia uvedeného v spornom rozhodnutí, a nie úplné preskúmanie, ako naopak vyzaduje judikatúra, ked ide o zistenie správneho uplatnovania pojmu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES zo strany Komisie. 138. Podla ustálenej judikatúry vykonáva súd Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu prijatému Komisiou v rámci konania o státnej pomoci v zásade úplné preskúmanie, ked preskúmava otázku posúdenia státneho opatrenia na úcely urcenia, ci sa nan vztahuje zákaz uvedený v clánku 87 ods. 1 ES. ( [59]59 ) Naopak, cisto okrajové posúdenie, a teda obmedzené na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, na ktoré sa prihliada na úcely uskutocnenia namietanej volby, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností, ako aj neexistencie zneuzitia právomoci, súd Spolocenstva vykonáva, ked posudzuje zlucitelnost tohto opatrenia so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 ES, cize ustanovenia, ktoré priznáva Komisii sirokú mieru volnej úvahy. ( [60]60 ) 139. Ako vsak zalovaná institúcia správne uviedla, aj ked má súd Spolocenstva zistit správne uplatnovanie pojmu státna pomoc, rozsah jeho preskúmania môze byt obmedzený technickou alebo zlozitou povahou posúdenia skutocností uvedených v napadnutom akte. ( [61]61 ) Napríklad judikatúra uznáva, ze súd Spolocenstva vykonáva cisto okrajové preskúmanie zlozitých hospodárskych posúdení, ktoré uskutocnila Komisia pri uplatnovaní zásady súkromného investora. ( [62]62 ) 140. V bode 118 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pri urcovaní medzí preskúmania napadnutého aktu uvádza, ze vzhladom na rozsiahlu "právomoc volnej úvahy priznanú Komisii v clánku 88 ods. 3 ES" sa musí obmedzit na cisto okrajovú kontrolu. Zdá sa, ze niektoré nasledujúce body rozsudku potvrdzujú uplatnenie tohto prístupu (najmä body 134, 139, 171). 141. Komisia a Spojené královstvo tvrdia, ze vo vyssie uvedenom bode 118 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v skutocnosti odkazuje na rozsah preskúmania vykonávaného súdom Spolocenstva v prípade rozhodnutí podla clánku 88 ods. 3 ES, a nie preskúmavania, ktoré súd vykonáva, ked posudzuje, ci Komisia správne uplatnila pojem státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 142. Argument, ktorý uvádzajú zalovaná a vedlajsí úcastník konania, sa mi nezdá byt presvedcivý. 143. Po prvé z judikatúry jasne vyplýva, ze ak má Komisia na konci predbezného preskúmania este vázne pochybnosti o povahe opatrenia ako pomoci alebo o jeho zlucitelnosti, nemá ziadnu právomoc volnej úvahy, pokial ide o zacatie konania vo veci formálneho zistavania. ( [63]63 ) 144. Po druhé rozhodnutia podla clánku 88 ods. 3 ES zahrnajú okrem procesného hladiska aj preskúmanie dotknutého opatrenia na základe clánku 87 ods. 1 ES a prípadne, pokial sa toto opatrenie povazuje za pomoc, preskúmanie na základe odseku 3 tohto clánku. Nevidím dôvod, pre ktorý by kontrola súdom Spolocenstva týkajúca sa posúdenia vykonaného v rámci takého preskúmania nemala postupovat podla vyssie uvedeného pravidla, na základe ktorého, pokial ide o zistenie správneho uplatnenia pojmu státna pomoc zo strany Komisie, je preskúmanie v zásade úplné, zatial co pokial ide o posúdenie zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, preskúmanie je cisto okrajové, s prihliadnutím na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES. ( [64]64 ) Na rozdiel od odvolatelky sa okrem toho nedomnievam, ze medzi povahou rozhodnutí podla clánku 88 ods. 3 ES a obmedzeným súdnym preskúmaním existuje nezlucitelnost, kedze toto preskúmanie je odôvodnené volnou úvahou, ktorá sa priznáva Komisii, pokial ide o posúdenie, ktoré má vykonat, bez ohladu na procesný rámec, do akého tieto posúdenia patria. 145. Nedomnievam sa, ze v prejednávanej veci vysoká technická alebo osobitná zlozitost posúdení, ktoré vykonala Komisia, ( [65]65 ) odôvodnuje priznanie sirokej miery volnej úvahy zalovanej institúcii a súcasne obmedzenie rozsahu súdneho preskúmania, ktoré vzhladom na to, ze ide o zistenie správneho uplatnenia pojmu státna pomoc, musí byt "v zásade a v rozsahu mozného" ( [66]66 ) úplné. Z toho vyplýva, ze v bode 118 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna podla môjho názoru nesprávne vymedzil rozsah súdneho preskúmania, ktoré sa má vykonat, pokial ide o sporné rozhodnutie, a preto sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 146. Spojené královstvo a Komisia okrem iného uvádzajú, ze dôvody, na ktoré poukazovala BAA na prvom stupni, mali za ciel preukázat, ze sporné rozhodnutie bolo postihnuté niekolkými zjavnými nesprávnymi posúdeniami. Konstatovaním, ze tieto pochybenia neexistujú, vsak Súd prvého stupna aj tak pristúpil k hladisku navrhovanému odvolatelkou. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze okolnost, ze odvolatelka posúdila pochybenia, ktoré podla jej názoru postihovali sporné rozhodnutie, ako zjavné, neznamená, ze mala v úmysle neuplatnit tieto pochybenia, ktoré existovali, ale nebolo ich mozné posúdit ako zjavné, ani ze mala v úmysle ziadat, aby Súd prvého stupna vykonal menej rozsiahle preskúmanie tohto rozhodnutia, ako je preskúmanie, ktoré by bol bezne povinný urobit. Okrem toho, keby bolo obmedzené preskúmanie sporného rozhodnutia spojené iba s preskúmaním zjavných nesprávnych posúdení len z dôvodu potreby neprekrocit návrh odvolatelky, Súd prvého stupna by nemusel pristúpit k tvrdeniam vseobecnej povahy, akými sú tvrdenia uvedené v clánku 118 napadnutého rozsudku. 147. Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze vo vyssie uvedenom bode 118 sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne vymedzil povahu preskúmania sporného rozhodnutia, ktoré sa malo vykonat. 148. Konstatovanie takéhoto pochybenia, spôsobilého postihnút celé posúdenie vo veci sporného rozhodnutia, musí viest k zruseniu napadnutého rozsudku, a to bez ohladu na skutocnost, ze v niektorých bodoch tohto rozsudku, ako uviedlo Spojené královstvo, sa zdá, ze Súd prvého stupna skutocne prekrocil medze cisto okrajového preskúmania. 149. Na základe predchádzajúcich dôvodov sa domnievam, ze druhému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa rozsahu súdneho preskúmania vykonaného Súdom prvého stupna treba vyhoviet. 6. O piatom a siestom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a otázky, ci bolo sporné rozhodnutie dostatocne odôvodnené. 150. Argumenty, ktoré uviedla odvolatelka v rámci piateho a siesteho odvolacieho dôvodu, sú podla môjho názoru zjavne nevhodné na preukázanie existencie namietaných vád. Na jednej strane totiz, hoci sa predpokladá, ze okolnost, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je clenitejsie oproti spornému rozhodnutiu a ze Súd prvého stupna vykonal iné posúdenie ako Komisia, aj ked dospel k rovnakým záverom, je relevantná, aj tak nestací na preukázanie, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia nemala vôbec povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Na druhej strane skutocnost, ze Súd prvého stupna rozvinul z viacerých hladísk, ktorých sa sporné rozhodnutie týka, jedno podrobnejsie odôvodnenie, v urcitých bodoch radikálne odlisné od odôvodnenia, ktoré bolo prijaté v tomto rozhodnutí, je zjavne bezvýznamné na úcely preukázania, ze tento súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dospel k záveru, z hladiska odôvodnenia prijatého v napadnutom akte, ze tento akt bol dostatocne odôvodnený. 151. Piaty a siesty odvolací dôvod sa preto musia zamietnut. V -- Návrh 152. Na základe vsetkých vyssie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor napadnutý rozsudok zrusil. 153. Okrem toho vzhladom na rozsah navrhovaného zrusenia sa domnievam, ze je vhodné, aby Súdny dvor vrátil vec Súdu prvého stupna podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora na nové rozhodnutie o zalobe na prvom stupni a urcil, ze o náhrade trov odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [67]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [68]2 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia, [69]T-210/02, Zb. s. II-2789. ( [70]3 ) K(2002) 1478 v konecnom znení, týkajúce sa prípadu státnej pomoci N 863/01 -- Spojené královstvo/Dan z kameniva. ( [71]4 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [72]25/62, Zb. s. 197. ( [73]5 ) Rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [74]169/84, Zb. s. 391. ( [75]6 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17, prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([76]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). V tejto judikatúre Súdny dvor uviedol zásadu, podla ktorej, pokial nariadenie prizná stazujúcim sa podnikom procesné záruky, ktoré im umoznujú ziadat Komisiu, aby preukázala, ze doslo k poruseniu právnych predpisov Spolocenstva, musia mat tieto podniky moznost podat zalobu na ochranu svojich oprávnených záujmov. Súdny dvor implicitne uznal, ze ustanovenia Zmluvy v oblasti státnej pmoci nepriznávajú procesné záruky porovnatelné so zárukami upravenými v nariadení c. 17/62, pripomína vsak, ze "clánok [88 ods. 2] vo vseobecnosti pripústa... moznost dotknutých podnikov predlozit pripomienky Komisii". ( [77]7 ) Bod 25. ( [78]8 ) Rozsudok z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [79]C-225/91, Zb. s. I-3203. ( [80]9 ) Rozsudok z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [81]C-198/91, Zb. s. I-2487. ( [82]10 ) Rozsudok z 13. decembra 2005, [83]C-78/03 P, Zb. s. I-10737. ( [84]11 ) Bod 54 napadnutého rozsudku. ( [85]12 ) Rozsudok z 2. februára 1988, [86]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219. ( [87]13 ) Rozsudok z 11. februára 1999, [88]T-86/96, Zb. s. II-179. ( [89]14 ) Pozri bod 15 rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia a body 45 a 46 rozsudku Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia. V prvom z týchto rozsudkov Súdny dvor zamietol zalobu niektorých holandských pestovatelov zeleniny proti rozhodnutiu, ktorým Komisia rozhodla o nezlucitelnosti preferencnej sadzby uplatnovanej v Holandsku na zemný plyn pestovatelom vo vyhrievaných skleníkoch so spolocným trhom. V druhom Súd prvého stupna rozhodol, ze zaloba podaná proti rozhodnutiu Komisie o neschválení predlzenia platnosti danových predpisov zavádzajúcich mechanizmus výnimocnej amortizácie výdavkov v súvislosti s nadobudnutím urcitých kategórií obchodných plavidiel, rybárskych lodí a lietadiel je neprípustná z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zalujúceho podniku. ( [90]15 ) Rozsudok z 5. júna 1996, [91]T-398/94, Zb. s. II-477. ( [92]16 ) Pozri bod 41. ( [93]17 ) Rozsudok z 18. mája 1994, [94]C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 19. ( [95]18 ) Rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [96]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 58 a nasl. ( [97]19 ) Predmetom toho istého napadnutého rozhodnutia vo veci Cofaz, týkajúceho sa tarifného systému cien zemného plynu v Holandsku, bolo opatrenie so vseobecnou pôsobnostou, hoci z dôvodu charakteristík dotknutého trhu sa výhoda súvisiaca s uplatnovaním tohto opatrenia týkala len styroch subjektov. ( [98]20 ) V tomto bode Súdny dvor uvádza, ze "ARE, ktoré je zdruzením zalozeným na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci, sa môze povazovat za osobne dotknuté v zmysle uz citovanej judikatúry Plaumann/Komisia len v rozsahu, v ktorom je postavenie jeho clenov na trhu podstatným spôsobom ovplyvnené systémom pomoci, ktorý je predmetom sporného rozhodnutia". ( [99]21 ) V rozsudku Waterleiding Maatschappij/Komisia takéto riziko vyvolal Súd prvého stupna, ked zamietol argument zalobcu, ktorým chcel spojit poskodenie svojich záujmov len s postavením osoby podliehajúcej dani uplatnovanej v rámci danového rezimu schváleného Komisiou (rozsudok zo 16. septembra 1998, [100]T-188/95, Rec. p. II-3713. ( [101]22 ) Pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [102]T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 60, a z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, [103]T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 50. ( [104]23 ) Pozri okrem iných uznesenie z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL Express (predtým DHL International)/Komisia, C-367/04 P, bod 41; rozsudky z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, [105]C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41, a z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [106]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 33. ( [107]24 ) Bod 54. ( [108]25 ) V rozsudku Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovanom, ktorý potvrdil uznesenie o neprípustnosti vydanom Súdom prvého stupna, podali zalobu na prvostupnový súd niektoré odborové organizácie a nie konkurenti podniku, ktorý je príjemcom pomoci. V uznesení Súdu prvého stupna z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia ([109]T-358/02, Zb. s. II-1565), v ktorom tento súd zamietol zalobu podanú niektorými podnikmi konkurujúcimi podniku, ktorý je príjemcom pomoci, zalobkyne nepredlozili dôkazy o dôlezitosti dopadu pomoci na ich postavenie na trhu, ale obmedzili sa na tvrdenie svojho postavenia ako konkurentov. Napokon v rozsudku Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Werkgroep Commerciële Jachthavens Zuidelijke Randmeren a i./Komisia ([110]T-117/04, Zb. s. II-3861), v ktorom tento súd tiez zamietol zalobu, zalobcovia predniesli niektoré vseobecné tvrdenia o dopade opatrenia pomoci na ich výnosnost, ktoré boli vyvrátené faktami predlozenými Komisiou a dotknutým clenským státom. ( [111]26 ) Pozri rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný, bod 34. ( [112]27 ) Tamze, bod 35. ( [113]28 ) Bod 110 návrhov. ( [114]29 ) V tomto bode Súdny dvor pri posúdení, ci sa môze postavenie clenov zalobcu na trhu povazovat za podstatne ovplyvnené rezimom pomoci, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, v bode 72 pripomína, ze "ani za predpokladu, ze... niektorí clenovia ARE boli hospodárskymi subjektmi, ktoré sa dajú povazovat za priamych spolusútaziacich príjemcov pomoci zavedenej zákonom o kompenzáciách, a boli by tak nevyhnutne sporným rozhodnutím ovplyvnení vo svojom postavení v hospodárskej sútazi, nevyplýva z toho, ze by ich postavenie na trhu mohlo byt podstatne ovplyvnené poskytnutím uvedenej pomoci, pretoze sa zdá byt prípustné..., ze sa za spolusútaziacich príjemcov programu nadobúdania pôdy môzu povazovat vsetci polnohospodári Európskej únie". ( [115]30 ) Pozri v tomto zmysle naposledy rozsudok Lenzing, uz citovaný, v ktorom Súdny dvor povazoval za dostatocné na úcely preukázania podstatného vplyvu na postavenie zalobcu na trhu okolnosti týkajúce sa struktúry trhu a cenovej politiky, ktorú praktizuje podnik, ktorý je príjemcom pomoci, ktoré sa netýkali osobitnej situácie zalobcu. ( [116]31 ) Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok Waterleiding Maatschappij/Komisia, bod 80. Pozri tiez nedávny rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, [117]T-146/03, Zb. s. II-98, bod 52. ( [118]32 ) V súvislosti so vzájomným odvolaním este pripomínam, ze BAA vytýka Komisii, ze nesprávne vylozila bod 54 napadnutého rozsudku, ktorý znie: "V predmetnej zalobe zalobkyna okrem námietok voci odmietnutiu Komisie otvorit konanie vo veci formálneho zistovania spochybnuje tiez dôvodnost napadnutého rozhodnutia. Preto je vhodné skúmat, ci zalobkyna uvádza relevantné dôvody, pre ktoré AGL môze podstatne ovplyvnit postavenie aspon jedného z jej clenov na trhu kameniva." Na rozdiel od Komisie sa domnieva, ze Súd prvého stupna nemal v tomto bode v úmysle vylúcit uplatnitelnost judikatúry Cook a Matra v tejto veci. Na rozdiel od odvolatelky sa domnievam, ze výklad bodu 54 napadnutého rozhodnutia tak, ako to navrhuje Komisia, je správny a ze Súd prvého stupna skutocne vylúcil moznost, aby sa BAA odvolala na podmienky prípustnosti upravené v rozsudkoch Cook a Matra, prinajmensom pokial ide o zalobné dôvody, ktorými sa usiluje o spochybnenie napadnutého rozhodnutia z meritórneho hladiska. ( [119]33 ) V tejto súvislosti pozri, hoci s iným prístupom, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci ARE, uz citované, a návrhy, ktoré 6. marca 2008 predniesol generálny advokát Bot vo veci Nemecko/Kronofrance, C-75/05 P, vec v konaní. ( [120]34 ) Nezdá sa mi, ze by sa prípustnost zaloby na základe podmienok rozsudkov Cook a Matra proti rozhodnutiu podla clánku 88 ods. 3 ES, ktoré vylucuje existenciu pomoci výslovne uznanú Súdom prvého stupna (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [121]T-11/95, Zb. s. II-3235, body 165 a 166, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, [122]T-346/99 az T-348/99, Zb. s. II-4259, body 41 a 75 az 79), mohla spochybnit, keby sa prijalo, ze Komisia je povinná zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES aj v prípade, ked sa v priebehu predbezného preskúmania preukázu závazné tazkosti pri posúdení skúmaného opatrenia ako pomoci. ( [123]35 ) Analogicky pozri rozsudok z 1. júna 2006, v spojených veciach P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [124]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 41 a nasl. ( [125]36 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [126]T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 40. ( [127]37 ) Pozri najmä rozsudky zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [128]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [129]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 45. ( [130]38 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [131]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 24; z 1. decembra 1998, Ecotrade, [132]C-200/97, Zb. s. I-7907, body 40 a 41, a Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 26. ( [133]39 ) Pozri rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring, [134]C-53/00, Zb. s. I-9067, body 18 az 20 a 22. ( [135]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [136]173/73, Zb. s. 709, bod 33; Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 51, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [137]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 52. V tejto súvislosti je prospesné pripomenút, ze tento prístup bol zvolený aj v rozsudku z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i. ([138]C-308/01, Zb. s. I-4777, body 65 az 78), v ktorom Súdny dvor posudzoval, ci zavedenie vyssej dane z pridanej hodnoty pre ucité kategórie poistných zmlúv v Spojenom královstve bolo odôvodnené povahou a struktúrou vnútrostátneho systému zdanovania poistného plnenia, a to bez ohladu na posúdenie existencie selektívnej výhody pre subjekty zdanené nizsou sadzbou. ( [139]41 ) Pozri rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný, bod 56. ( [140]42 ) Rozsudok z 8. novembra 2001, [141]C-143/99, Zb. s. I-8365. ( [142]43 ) Bod 114 napadnutého rozsudku. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [143]44 ) Bod 114. ( [144]45 ) Bod 116. ( [145]46 ) Bod 115. ( [146]47 ) Oslobodenie bolo dohodnuté v rámci Strukturanpassungsgesetz (rakúsky zákon o úprave struktúr) z roku 1996 zo spotreby zemného plynu a elektrickej energie podnikmi. Súdny dvor uviedol, ze udelenie výhod podnikom, ktorých hlavnou cinnostou je vyrábat hmotné výrobky, nebolo odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému zavedeného v zmysle Strukturanpassungsgesetz. ( [147]48 ) Pozri okrem iného rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [148]C-409/00, Zb. s. I-1487, body 53 a 54. ( [149]49 ) Pozri rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [150]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79, a z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [151]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20. ( [152]50 ) Pozri napríklad rozsudok z 30. novembra 1993, Kirsammer-Hack ([153]C-189/91, Zb. s. I-6185, body 17 a 18), pokial ide o poziadavku pouzitia státnych zdrojov, alebo rozsudok Ferring, uz citovaný, týkajúci sa náhrad za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, pokial ide o existenciu výhody, alebo aj rozsudok Adria-Wien Pipeline, uz citovaný (najmä bod 52), a vo vseobecnosti judikatúru spomínanú v bode 83 vyssie, pokial ide o podmienku selektívnosti. ( [154]51 ) Pozri napríklad body 128 a 130 napadnutého rozsudku. ( [155]52 ) Bod 123 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [156]53 ) Zdá sa mi, ze v súlade s touto judikatúrou je dôsledok, ktorý vyplýva z vymedzenia ekodane ako autonómneho danového opatrenia, cize moznost odôvodnit prípadné rozdiely v zaobchádzaní medzi podnikmi alebo výrobnými cinnostami na základe povahy a struktúry tohto opatrenia, ktoré sa chápe ako systém. ( [157]54 ) Pozri bod 114 napadnutého rozsudku. ( [158]55 ) Tento záver sa nachádza v bode 128 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna tvrdí, ze "rozhodnutie zaviest ekodan iba v odvetví kameniva..., aj ked odôvodnené potrebou chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví, neumoznuje spochybnit súlad AGL so sledovanými environmentálnymi cielmi". ( [159]56 ) Rozsudok z 27. januára 2000, [160]C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 38 a 42. ( [161]57 ) V odvolaní odvolatelka spomína odôvodnenia c. 10 a 16 sporného rozhodnutia, ktoré sú súcastou opisu skutkového stavu. ( [162]58 ) Bod 31 sporného rozhodnutia. ( [163]59 ) Pozri najmä rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [164]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25. ( [165]60 ) Pozri okrem iného rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [166]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 49. ( [167]61 ) Pozri rozsudok Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 25. Proti priznaniu miery volnej úvahy Komisii v rámci zlozitých hospodárskych posúdení potrebných na posúdenie dotknutého vnútrostátneho opatrenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sa vyjadril generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch prednesených vo veci Cassa di Risparmio di Firenze a i., [168]C-222/04, Zb. s. I-289, body 109 az 112, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 10. januára 2006. ( [169]62 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, [170]T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81. ( [171]63 ) Pozri okrem iného rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33. ( [172]64 ) Pokial ide o citáciu uz citovaného rozsudku Matra/Komisia, ktorá je uvedená v bode 118 napadnutého rozsudku, obmedzím sa na uvedenie, ze bod, na ktorý sa odvoláva v tomto rozsudku a v ktorom sa uvádza, ze Komisia má "rozsiahlu právomoc volnej úvahy priznanú... v clánku 88 ods. 3 ES" (bod 24), sa výslovne opiera o precedens, rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([173]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 34), v ktorom bola taká miera volnej úvahy priznaná, pokial ide o clánok 87 ods. 3, a nie clánok 88 ods. 3 ES. Rovnaký precedens sa okrem iného cituje v obdobnej súvislosti v bode 12 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven, a tentoraz je odkaz urobený správne na clánok 87 ods. 3. Za takýchto okolností sa mi nezdá vylúcené, ze bod 24 rozsudku Matra/Komisia obsahuje vecné pochybenie. ( [174]65 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citované, bod 15. ( [175]66 ) Pozri rozsudok Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 25. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#t-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0001 68. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0002 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0210&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0003 71. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0004 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0005 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0006 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 77. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0007 78. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0008 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0009 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0010 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0011 85. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0012 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0013 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0086&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0014 90. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0015 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0398&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0016 93. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0017 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0309&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0018 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0019 98. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0020 99. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0021 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0188&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0022 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0447&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0266&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0023 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0024 108. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0025 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0358&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0117&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0026 112. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0027 113. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0028 114. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0029 115. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0030 116. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0031 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0146&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0032 119. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0033 120. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0034 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0346&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0035 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0036 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0055&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0037 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0038 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0039 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0040 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0308&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0041 140. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0042 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0043 143. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0044 144. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0045 145. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0046 146. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0047 147. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0048 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0049 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0050 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0189&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0051 155. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0052 156. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0053 157. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0054 158. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0055 159. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0056 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0164&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0057 162. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0058 163. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0059 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0060 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0061 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0062 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0126&locale=SK 171. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0063 172. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0064 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0065 175. file:///tmp/lynxXXXXTdQFTl/L96718-7351TMP.html#c-ECRCJ2008SKC.1201052101-E0066