NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 1. apríla 2008 ( [1]1 ) Spojené veci C-468/06 az C-478/06 Sot. Lélos kai Sia EE a i. proti GlaxoSmithKline AEVE Farmakeftikon Proďonton, predtým Glaxowellcome AEVE Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec A -- Právo Spolocenstva B -- Vnútrostátna právna úprava III -- Skutkové okolnosti sporov vo veci samej a prejudiciálne otázky IV -- Konanie pred Súdnym dvorom V -- Analýza prejudiciálnych otázok A -- Úvodné aspekty 1. Výhrady k formulácii otázok a) Dominantné postavenie b) Uspokojenie objednávok "v plnom rozsahu" 2. Ponatie otázok B -- Zneuzitie dominantného postavenia per se v clánku 82 ES (prvá prejudiciálna otázka) 1. Odmietnutie zásobovania ako akt zneuzitia postavenia a) Judikatúra Spolocenstva b) Zámer ako pritazujúca okolnost 2. Uznanie zneuzitia per se v rámci clánku 82 ES: metodologický problém a) Judikatúra Súdneho dvora b) Neprimeranost zneuzití per se vzhladom na clánok 82 ES i) Kritériá právnej povahy ii) Kritériá ekonomickej povahy 3. Navrhovaná odpoved na prvú prejudiciálnu otázku C -- Prvky, ktoré odôvodnujú postup, ktorý je za normálnych okolností zneuzitím dominantného postavenia (druhá prejudiciálna otázka) 1. Podmienky nedokonalého trhuf a) Základné crty trhu b) Preskúmanie týchto odôvodnení i) Urcovanie cien clenskými státmi ii) Povinnost zásobovania 2. Ochrana legitímnych obchodných záujmov a) Preskúmanie judikatúry b) Uvedené dôvody 3. Pozitívna hospodárska bilancia 4. Navrhovaná odpoved na druhú prejudiciálnu otázku VI -- Návrh "Clánok 82 ES -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Farmaceutické výrobky -- Odmietnutie zásobovat velkoobchodníkov vykonávajúcich súbezné vývozy -- Obvyklá povaha objednávok" I -- Úvod 1. Ako keby islo o bumerang, Súdnemu dvoru sa znovu predkladajú na posúdenie prejudiciálne otázky, ktoré pred pár rokmi ( [2]2 ) vyhlásil za neprípustné. Grécky súdny orgán Trimeles Efeteio Athinon (odvolací súd v Aténach) kladie niektoré základné otázky týkajúce sa práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze spojené so zneuzitím dominantného postavenia, ktoré je zakázané v clánku 82 ES, a so súbeznými dovozmi liekov z Gréckej republiky do iných clenských státov, kde je náhrada výdavkov za lieky vydaná na lekársky predpis podstatne vyssia ako v Grécku. 2. Prícina zamietnutia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nebola prekázkou toho, aby generálny advokát urcený pre uvedenú vec vypracoval návrhy ( [3]3 ), na ktoré sa úcastníci konania v spore prejednávanom na vnútrostátnom súde odvolávajú v sirokej miere, pricom sa tieto návrhy stali takmer centrálnym bodom diskusie. 3. Tento postoj vo mne vyvoláva sklamanie, pretoze sa cítim ako Avellaneda, ktorý píse druhú cast cudzieho románu, co by mi vyslúzilo urcitú kritiku, akej adresátom bol aj uvedený autor, hoci situácia nie je porovnatelná: ja musím vypracovat tieto návrhy a plním si svoje pracovné povinnosti v dobrej viere a bez najmensieho pocitu zatrpknutosti, ktorý, ako sa zdá, priviedol Avellanedu k plagiátorstvu. ( [4]4 ) II -- Právny rámec A -- Právo Spolocenstva 4. Zmluva ES obsahuje dve ustanovenia týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu. Zatial co clánok 81 ES zakazuje kartelové dohody medzi konkurujúcimi si podnikmi, prvý odsek clánku 82 ES zakazuje zneuzívanie dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikmi na uvedenom trhu alebo jeho podstatnej casti. V jeho druhom odseku sa demonstratívne uvádzajú niektoré typické príklady tohto nedovoleného správania. 5. V kontexte skutkových okolností sporu vo veci samej sú relevantné aj niektoré predpisy sekundárneho práva. Smernica 89/105/EHS ( [5]5 ) obsahuje opatrenia smerujúce k harmonizácii metód urcovania cien liekov. Jej clánok 2 ods. 1 a 2 upresnujú: "Nasledujúce ustanovenia sa uplatnujú, ak je predaj lieku povolený az po tom, ako príslusné orgány príslusného clenského státu schválili jeho cenu: 1. Clenské státy zabezpecia, aby rozhodnutie o cene, ktorú mozno ziadat za príslusný liek, prijal a oznámil ziadatelovi do 90 dní od prijatia ziadosti, ktorú podáva, v súlade s poziadavkami predpísanými v príslusnom clenskom státe drzitel povolenia na predaj. Ziadatel poskytne príslusným orgánom dostatocné informácie.... Príslusné orgány... prijmú konecné rozhodnutie do 90 dní... Ak v horeuvedenej lehote alebo lehotách takéto rozhodnutie neexistuje, potom je ziadatel oprávnený predávat výrobok za navrhnutú cenu. 2. Ak sa príslusné orgány rozhodnú nepovolit predaj príslusného lieku za cenu, ktorú navrhuje ziadatel, potom je súcastou takéhoto rozhodnutia aj uvedenie dôvodov, zalozených na objektívnych a overitelných kritériách...". 6. Pre prípadný dopad rozsudku Súdneho dvora pro futuro je vhodné uviest druhý odsek clánku 81 smernice 2001/83/ES ( [6]6 ), ktorou bola zrusená smernica 92/25/EHS ( [7]7 ), hoci sa na skutkové okolnosti prejednávané pred vnútrostátnym súdom nevztahuje ratione temporis. Podla tohto ustanovenia: "Drzitel povolenia na uvedenie na trh pre liek a distribútori príslusného lieku, skutocne uvedeného na trh v clenskom státe, v rámci svojich zodpovedností zabezpecia primerané a plynulé dodávky tohto lieku do lekární a osobám, oprávneným vydávat lieky, tak, aby boli dostatocným mnozstvom zabezpecené potreby pacientov v príslusnom clenskom státe." 7. Tretí odsek clánku 81 trvá na tom, ze opatrenia na realizáciu tohto clánku musia byt odôvodnené ochranou verejného zdravia a mali by byt primerané cielu takejto ochrany, "a to v súlade s pravidlami zmluvy, predovsetkým s tými, ktoré sa týkajú volného pohybu tovaru a konkurencie". B -- Vnútrostátna právna úprava 8. Clánok 2 zákona c. 703/1977 o kontrole monopolov a oligopolov a ochrane volnej hospodárskej sútaze (dalej len "grécky zákon o ochrane hospodárskej sútaze") sa v podstate zhoduje s clánkom 82 ES. 9. Podla clánku 29 ods. 2 zákona c. 1316/1983, ktorým bol zmenený a doplnený clánok 8 legislatívneho dekrétu c. 96/1973, drzitelia povolenia na uvedenie lieku na trh musia zabezpecit pravidelné zásobovanie trhu liekom, ktorý vyrábajú alebo dovázajú. 10. Grécka právna úprava tiez podmienuje cinnost velkoobchodníkov s týmito výrobkami získaním povolenia a prevzatím záväzku zabezpecenia primeraného zásobovania urcitého územia. III -- Skutkové okolnosti sporov vo veci samej a prejudiciálne otázky 11. Spolocnost GlaxoSmithKline plc zaoberajúca sa výskumom a výrobou liekov so sídlom v Spojenom královstve distribuuje a spravuje skladové zásoby svojich výrobkov v Grécku prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti GSK AEVE (dalej sa uvádzajú obidva podniky spolocne ako "GSK"), ktorá má od materskej spolocnosti povolenie na ich predaj na gréckom území. Distribuuje tovar s ochrannými známkami Imigran, ktorý je urcený na migrénu, Lamictal, ktorý je urcený na epilepsiu, a Serevent, ktorý je urcený na astmu, pricom vsetky tieto lieky sa vydávajú na lekársky predpis a majitelom patentu je GSK. 12. Odvolatelky v sporoch vo veci samej nakupovali ako velkoobchodníci -- sprostredkovatelia pocas niekolkých rokov uvedené farmaceutické speciality v rôznych formátoch a následne zásobovali grécky trh, ako aj trhy iných krajín, a to najmä trhy Nemecka a Spojeného královstva. 13. Koncom októbra 2000 spolocnost GSK, odvolávajúc sa na nedostatok uvedených troch liekov, zmenila svoj systém distribúcie v Grécku. Od 6. novembra 2000 prestala vybavovat objednávky odvolateliek a zacala zásobovat nemocnice a lekárne týmito liekmi prostredníctvom spolocnosti Farmacenter AE. 14. Ked sa vo februári 2001 obnovilo riadne zásobovanie, GSK zacala znova dodávat Imigran, Lamictal a Serevent velkoobchodníkom, ale v obmedzenom mnozstve, pricom vsak skoncila svoju spoluprácu so spolocnostou Farmacenter AE. Toto konanie GSK vyvolalo nespokojnost odvolateliek, ktoré podali dva návrhy na zacatie správneho a obcianskoprávneho konania. 15. Spolocnost GSK podala návrh na zacatie správneho konania, v ktorom poziadala Epitropi Antagonismou (grécka komisia pre hospodársku sútaz) o vydanie negatívneho atestu, co sa týka zmeny svojej politiky distribúcie liekov. Zároven odvolatelky v konaniach vo veci samej, niektoré grécke zdruzenia farmaceutov a dalsie velkosklady podali na základe tých istých skutocností návrh s cielom dosiahnut urcenie, ze GSK zneuzila dominantné postavenie v zmysle clánku 2 gréckeho zákona o ochrane hospodárskej sútaze a clánku 82 ES. 16. V rozhodnutí o nariadení predbezných opatrení Epitropi Antagonismou ulozila GSK povinnost uspokojovat objednávky týkajúce sa dotknutých troch výrobkov az do prijatia konecného rozhodnutia. Kedze mal regulacný orgán pre volnú hospodársku sútaz na gréckom trhu pochybnosti o výklade vnútrostátneho práva vo svetle práva Spolocenstva, prerusil konania a polozil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánku 82 ES, ktoré boli zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora pod císlom C-53/03. 17. Súdny dvor sa v rozsudku nezaoberal vecou samou, pretoze vyhlásil, ze nemá právomoc odpovedat na otázky polozené rozhodnutím orgánu, ktorý nemá charakter súdneho orgánu v zmysle clánku 234 ES. ( [8]8 ) Epitropi Antagonismou vsak rozhodla o staznostiach odvolateliek z 1. septembra 2006, a to tak, ze GSK má dominantné postavenie iba vo vztahu k výrobku Lamictal, pretoze pacienti s epilepsiou majú tazkosti prispôsobit sa iným podobným liekom, a ze podnikatelská skupina GSK porusila clánok 2 gréckeho zákona o ochrane hospodárskej sútaze iba v období medzi novembrom 2000 a februárom 2001, ale nie v neskorsom období, pricom neporusila clánok 82 ES. 18. Odvolatelky napadli platnost rozhodnutia na Dioikitiko Efeteio Athinon (správny odvolací súd v Aténach), ktorý vo veci zatial nevydal rozsudok. 19. Obcianskoprávne konanie sa zacalo na základe zalôb súcasných odvolateliek pred Protodikeio Athinon (prvostupnový súd v Aténach), ktoré podali 30. apríla 2001 ( [9]9 ) a 30. októbra 2001 ( [10]10 ), ako aj 5. marca 2002 ( [11]11 ) a 11. novembra 2002. ( [12]12 ) 20. Odvolatelky tvrdili, ze prerusenie dodávok zo strany GSK a predaj prostredníctvom Farmacenter predstavujú akty nekalej hospodárskej sútaze a zneuzitie dominantného postavenia spolocnosti GSK na trhu uvedených troch výrobkov. Vo svojich návrhoch ziadali pokracovanie v zásobovaní na základe priemerných mesacných mnozstiev, ktoré im GSK dodávala v období medzi 1. januárom 2000 a 31. októbrom 2000 navýsené o 20 %, ako aj náhradu spôsobených skôd a uslý zisk. 21. S výnimkou poziadavky náhrady uslého zisku, ktorú vyhlásil za neprípustnú, prvostupnový súd v Aténach rozhodol o uvedených zalobách v období medzi januárom 2003 a októbrom 2003. Zamietol ich ako nedôvodné, pretoze sa nazdával, ze odmietnutie zásobovania bolo odôvodnené, cím zamietol aj obvinenia týkajúce sa zneuzívania dominantného postavenia zo strany GSK. 22. Odvolatelky vo vnútrostátnom konaní podali odvolanie proti týmto rozsudkom na Trimeles Efeteio Athinon (odvolací súd v Aténach), ktorý po tom, ako nedostal odpoved od Súdneho dvora na otázky, ktoré polozil Epitropi Antagonismou v uz citovanej veci C-53/03, prerusil odvolacie konanie a polozil Súdnemu dvoru rovnaké prejudiciálne otázky: ( [13]13 ) "1. Predstavuje odmietnutie podniku s dominantným postavením úplne uspokojit objednávky velkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami, vyvolané jeho úmyslom obmedzit ich vývoznú cinnost, a tým aj obmedzit skodu spôsobovanú súbezným obchodovaním, ipso facto zneuzitie v zmysle clánku 82 ES? Je odpoved na túto otázku ovplyvnená skutocnostou, ze súbezné obchodovanie je obzvlást výnosné pre velkoobchodníkov z dôvodu rozdielov v cenách, ktoré v clenských státoch Európskej únie vyplývajú zo státnych zásahov, alebo inak povedané skutocnostou, ze na trhu s farmaceutickými výrobkami neprevazujú podmienky neobmedzenej hospodárskej sútaze, ale prevazuje rezim, ktorý je do velkej miery regulovaný zásahmi státu? A nakoniec je povinnostou vnútrostátneho úradu uplatnit pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva rovnako na trhy fungujúce podla pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj na trhy, na ktorých je hospodárska sútaz narusená zásahmi státu? 2. V prípade, ze Súdny dvor rozhodne, ze obmedzenie súbezného obchodovania z vyssie uvedených dôvodov neznamená zneuzitie postavenia vzdy, ked je uskutocnované podnikom s dominantným postavením, ako sa potom posudzuje prípadné zneuzitie? Osobitne: 2.1. Je mozné povazovat za vhodné kritérium percentuálny pomer, o ktorý je presiahnutá bezná vnútrostátna spotreba a/alebo stratu utrpenú podnikom s dominantným postavením v porovnaní s jeho celkovým obratom a celkovými ziskami? V prípade kladnej odpovede, akým spôsobom je mozné urcit výsku percentuálneho prekrocenia a výsku straty -- pri strate ide o percentuálne vyjadrenie vo vztahu k obratu a celkovým ziskom --, za hranicou ktorých je mozné hovorit o zneuzití postavenia? 2.2. Je namieste zvolit prístup zalozený na vyvazovaní záujmov, a ak áno, aké záujmy by sa mali brat do úvahy pri tomto porovnávaní? a) Je odpoved ovplyvnená skutocnostou, ze pacient -- konecný spotrebitel má zo súbezného obchodovania obmedzenú financnú výhodu? b) Treba zobrat do úvahy záujem orgánov sociálneho zabezpecenia na získaní lacnejsích liekov, a ak áno, v akom rozsahu? 2.3. Aké dalsie kritériá a prístupy by boli vhodné v prejednávanej veci?" IV -- Konanie pred Súdnym dvorom 23. Vsetky návrhy na zacatie prejudiciálneho konania boli dorucené do kancelárie Súdneho dvora 21. novembra 2006. Uznesením z 29. januára 2007 predseda Súdneho dvora spojil podla clánku 43 rokovacieho poriadku tieto veci so zretelom na objektívnu súvislost, ktorá medzi nimi existuje. 24. Spolocnosti Sot. Lelos kai Sia EE (vec C-468/06), Farmakemporiki Anonymi Etaireia Emporios kai Dianomis Farmakeftikon Proďonton a iní (veci C-469/06 az C-476/06) a Kokkoris D. Tsanas K. EPE a iní (veci C-477/06 a C-478/06), teda odvolatelky v konaniach vo veci samej, ako aj GSK, polská vláda a Komisia Európskych spolocenstiev predlozili písomné pripomienky v lehote stanovenej v clánku 23 Statútu Súdneho dvora. 25. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. januára 2008, vystúpili zástupcovia Farmakemporiki Anonymi Etaireia Emporios kai Dianomis Farmakeftikon Proďonton a iní, Kokkoris D. Tsanas K. EPE a iní, GSK, Talianskej republiky, ktorá nepredlozila písomné pripomienky, Polskej republiky a Komisie Európskych spolocenstiev, aby ústne predniesli svoje tvrdenia a odpovedali na otázky, ktoré im polozil Súdny dvor. V -- Analýza prejudiciálnych otázok A -- Úvodné aspekty 1. Výhrady k formulácii otázok a) Dominantné postavenie 26. Predtým som uz odkázal na rozhodnutie gréckeho úradu na ochranu hospodárskej sútaze z 1. septembra 2006, ktorý konstatoval silné dominantné postavenie GSK, pokial ide o liek Lamictal, nie vsak pokial ide o lieky Imigran a Serevent. GSK vsak v bode 5 svojich písomných pripomienok popiera takéto postavenie, pricom sa opiera o dva hlavné argumenty: nemoznost konat bez zohladnenia svojich konkurentov a myslienku, ze relevantným trhom nie je terapeutický trh, ale trh vsetkých liekov na lekársky predpis v Európe. 27. Existuje ustálená judikatúra o jasnej delbe funkcií medzi vnútrostátnymi súdnymi orgánmi a Súdnym dvorom v konaní podla clánku 234 ES, pricom posúdenie skutkových okolností prinálezí vnútrostátnemu súdu. ( [14]14 ) 28. Kedze posúdenie postavenia podniku na konkrétnom trhu a urcenie relevantného trhu je vecou zistovania skutkových okolností, jej vykonanie prinálezí vnútrostátnemu súdu, pricom Súdny dvor sa nesmie k týmto skutocnostiam vyjadrovat. 29. Trimeles Efeteio Athinon teda musí zistit, ci je splnená poziadavka sine qua non na uplatnenie clánku 82 ES a v prípade zápornej odpovede zamietnut odvolania, ktoré boli na tomto súde podané. 30. Rozhodnutie Epitropi Antagonismou vsak bolo v Grécku napadnuté v správnom konaní, a preto na vyriesenie pochybností vnútrostátneho súdu treba vychádzat z predpokladu, ze GSK je v dominantnom postavení. b) Uspokojenie objednávok "v plnom rozsahu" 31. Vo svojom písomnom vyjadrení spolocnost Lélos kai Sia EE, ktorá podala odvolanie v spore vo veci samej, napáda znenie prvej prejudiciálnej otázky, pretoze sa v nej pouzíva pojem "uspokojit objednávky v plnom rozsahu", ktorý vedie k pochybeniu, kedze prenása diskusiu z kontextu, v ktorom vznikla, do viac teoretickej roviny, v ktorej by bolo potrebné posúdit odôvodnenost kazdej objednávky zadanej GSK, a to aj keby bola nadmerná a neprimeraná. 32. Hoci s mensou naliehavostou, ostatné odvolatelky taktiez odkazujú na potrebu zasadit spor do podmienok, v ktorých vznikol a v ktorých sa prejednáva v gréckych konaniach, pretoze GSK má tendenciu zvelicovat návrhy gréckych velkoobchodníkov a svoje tvrdenia struktúrovat tak, ako keby islo o uspokojenie akejkolvek objednávky bez ohladu na jej neprimeranost. 33. Súhlasím so súbeznými dovozcami v otázke potreby zaclenit spor do podmienok, v ktorých vznikol, t. j. do podmienok zásobovania týchto podnikov zo strany spolocnosti GSK spornými liekmi v priemernom mesacnom mnozstve za rok 2000 navýsenom o 20 %, ako vyplýva z vnútrostátneho uznesenia, ktorým bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, pretoze jednak v konaniach zacatých na základe clánku 234 ES vnútrostátny súd uviedol skutkové okolnosti sporu, do ktorých Súdny dvor nemôze zasahovat, jednak by odchýlenie od tohto skutkového stavu znízilo uzitocnost odpovede Súdneho dvora. 2. Ponatie otázok 34. Na úcely lepsieho pochopenia tohto sporu je vhodné vyuzit právomoc, ktorú uznala judikatúra ( [15]15 ), preformulovat prejudiciálne otázky polozené Trimeles Efeteio Athinon, kedze predmetom prvej otázky je zistit, ci zastavenie dodávok zo strany GSK, odôvodnené úmyslom obmedzit súbezné obchodovanie, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia per se, ktorého cielom je výlucne likvidácia iných konkurentov na trhu velkoobchodnej distribúcie. 35. Otázky, ktoré uvedený súd dalej dodáva, sa vsak týkajú celého radu skutocností spadajúcich do oblasti prípadného odôvodnenia zneuzitia, a preto by bolo logickejsie presunút ich do druhej prejudiciálnej otázky, ktorá sa týka správnych kritérií na posúdenie protiprávnosti postupu GSK. Okrem toho písomné pripomienky predlozené v tomto prejudiciálnom konaní boli z velkej casti inspirované návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Syfait, ktoré sa taktiez obsírne zaoberajú dôvodmi, na základe ktorých sa mozno zbavit obvinenia zo zneuzitia postavenia. 36. Tento spôsob ponatia otázok rovnako umoznuje vyslovit sa k doktrinálnej diskusii, ktorá je v urcitom zmysle aktuálna, a to k existencii zneuzívajúcich postupov per se, a prehlbit úvahy o mozných odôvodneniach týchto postupov. B -- Zneuzitie dominantného postavenia per se v clánku 82 ES (prvá prejudiciálna otázka) 37. V pôvodných konaniach sa spolocnosti GSK vytýka zastavenie predaja liekov Imigram, Lamictal a Serevent velkoobchodníkom z dôvodu ich údajného nedostatku. Taktiez sa jej vytýka, ze pokracovala v zásobovaní týchto sútazitelov, ale objem dodávok prispôsobovala potrebám gréckeho trhu, aby zabránila ich opätovnému vývozu do iných európskych krajín, najmä do Nemecka a Spojeného královstva. 38. Pred samotným posúdením, ci je mozné takýto postup kvalifikovat ako zneuzitie "samo osebe" (per se), je potrebné sa strucne zoznámit s tým, ako judikatúra Spolocenstva pristupuje k téme odmietnutia zásobovania, ako aj s vplyvom zjavného úmyslu zablokovat súbezné obchodovanie ako pritazujúcou okolnostou pri hodnotení takéhoto konania. Ked bude vyriesená táto neznáma, co sa týka existencie zneuzitia, bude mozné analýzu zamerat na jeho kvalifikovanie ako zneuzitia per se. 1. Odmietnutie zásobovania ako akt zneuzitia postavenia a) Judikatúra Spolocenstva 39. Skutkové okolnosti malého poctu rozsudkov, ktoré Súdny dvor vydal v tejto oblasti, vzbudzujú pochybnosti o ich uplatnitelnosti na prejednávaný spor, v ktorom velkosklady obchodujúce s predmetnými tromi liekmi musia celit odmietnutiu zásobovania zo strany ich jediného dodávatela -- podniku, ktorý je drzitelom výrobných patentov a ktorý bol vzdy ich konkurentom pri obchodovaní s týmito liekmi. Napriek tomu je vsak vhodné pripomenút niektoré najvýznamnejsie rozsudky týkajúce sa clánku 82 ES. 40. Vo veci Commercial Solvents/Komisia ( [16]16 ) prerusila uvedená spolocnost dodávky aminobutanolu pre taliansku spolocnost Zoja, ktorá vyrábala etambutol, derivát tejto suroviny, pricom tieto dve spolocnosti si na trhu konkurovali. Rozsudok urcil, ze zastavenie dodávok je v rozpore s clánkom 82 ES, pretoze dominantné postavenie, ktoré mala spolocnost Commercial Solvents v oblasti výroby tejto látky a ktoré jej umoznovalo kontrolovat zásobovanie výrobcov derivátov, ju neoprávnovalo vylúcit svojich predchádzajúcich klientov zo sútaze len z toho dôvodu, ze sama zacala vyrábat uvedené deriváty. ( [17]17 ) 41. Medzi predmetnou vecou a rozsudkom Commercial Solvents sú zjavné paralely, pretoze GSK v zásade taktiez prerusila zásobovanie gréckych velkoobchodníkov svojimi prípravkami s cielom preorganizovat predaj troch sporných liekov prostredníctvom svojho vlastného výhradného distribútora v krajine. Asi po troch mesiacoch GSK obnovila dodávky, ale ich mnozstvo obmedzila na dopyt vnútrostátneho trhu Gréckej republiky. 42. V rozsudku vo veci United Brands/Komisia, ktorá sa týka banánov "Chiquita" ( [18]18 ), bolo urcené, ze spolocnost United Brands porusila právo hospodárskej sútaze Spolocenstva tým, ze zastavila predaj banánov dánskej spolocnosti Olesen, ktorá sa zaoberá ich dozrievaním a distribúciou, z dôvodu jej úcasti na reklamnej kampani konkurujúcej spolocnosti Dole. 43. V tomto prípade Súdny dvor vyhlásil, ze podnik s dominantným postavením v oblasti distribúcie urcitého výrobku nemôze prestat zásobovat dlhodobého zákazníka, ktorý "respektuje obchodné pravidlá, ak jeho objednávky nie sú niecím nezvycajné". ( [19]19 ) 44. Je potrebné upozornit na podobnost veci United Brands s prejednávaným prípadom, pokial ide o dominantné postavenie podniku, ako aj pokial ide o dodrziavanie obchodných zvyklostí -- alebo plnenie zmlúv -- konkurujúcimi velkoobchodníkmi. Naopak, odlisné problémy v konaniach vo veci samej súvisia s úrovnou dodávok pozadovaných odvolatelkami pred Trimeles Efeteio Athinon a s tým, ci bude povazovaná za obvyklú alebo nadmernú. V rozsudku United Brands nebol posledný uvedený aspekt prejednávaný, a preto sa Súdny dvor nazdával, ze objednávky Olesen boli obvyklé. Povahu týchto objednávok vsak treba analyzovat na pozadí mozných odôvodnení odmietnutia uspokojit vsetky objednávky spolocností, ktoré sa zaoberajú súbezným obchodovaním, a preto nie je nutné hlbkovo skúmat tento aspekt. 45. V iných veciach sa Súdny dvor vyslovil o tomto odmietnutí, ale v kontexte skutkových okolností, ktoré boli prílis odlisné od okolností v tejto veci, alebo v rámci velmi odlisného právneho kontextu. V prvom prípade treba spomenút rozsudok CBEM ( [20]20 ), ktorý na trh sluzieb rozsíril zákaz pre podniky s dominantným postavením, aby si pre seba alebo pre inú spolocnost podnikatelskej skupiny vyhradili trh pomocnej cinnosti, ktorú poskytuje tretia spolocnost na podobnom, ale predsa odlisnom trhu. V druhom prípade ide o veci, v ktorých islo o prístup k nevyhnutnému zariadeniu (essential facility), ako v rozsudku Bronner ( [21]21 ), alebo o veci týkajúce sa zamietnutia licencie na práva dusevného alebo priemyselného vlastníctva, ako tomu bolo v rozsudkoch Magill ( [22]22 ) a IMS Health ( [23]23 ), ktoré sú velmi odlisné od okolností tejto prejudiciálnej otázky. 46. Z rozsudkov Commercial Solvents a United Brands vyplýva, ze konanie podniku s dominantným postavením, ktorý sa vyhýba zásobovaniu tovarom, najmä ked neexistuje alternatívny tovar, ako tomu je v prípade Lamictalu, a ktorý si pre seba vyhradzuje trh so súbezným obchodovaním, je zneuzitím postavenia v zmysle clánku 82 ES. Este je potrebné zistit, ci zámer vylúcit toto súbezné obchodovanie umoznuje kvalifikovat toto zneuzitie ako zneuzitie per se v zmysle práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. b) Zámer ako pritazujúca okolnost 47. Judikatúra Spolocenstva zastáva od samého pociatku názor, ze koncept "zneuzitia" v zmysle clánku 82 ES je objektívny pojem, ktorý je viazaný na cinnost podnikov s dominantným postavením ( [24]24 ), a preto ho nemôzu ovplyvnit ziadne odkazy na dôvody, ktoré ich viedli k tomuto spôsobu konania. ( [25]25 ) Zneuzitie si taktiez nevyzaduje zavinenie ako podmienku uplatnenia clánku 82 ES. ( [26]26 ) 48. Je vsak potrebné vziat do úvahy dva dôlezité aspekty, ktoré upresnujú vyssie uvedené tvrdenia. 49. Na jednej strane nie je mozné úplne vylúcit, ze subjektívne prvky porusenia práva sú casto známkou toho, ze sledovaný ciel je v rozpore s hospodárskou sútazou, a ze dokonca samy predstavujú konanie, ktoré je zneuzitím postavenia. ( [27]27 ) 50. Na druhej strane Súdny dvor potvrdil tézu Súdu prvého stupna, podla ktorej s ohladom na rozdiel medzi clánkami 81 ods. 1 ES a clánkom 8 ES, ktorý neobsahuje ziadnu zmienku o protisútaznom úcinku predmetného postupu, na úcely preukázania existencie porusenia clánku 82 ES postacuje preukázat, ze posudzované zneuzitie zo strany dominantného podniku smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo inými slovami, ze môze vyvolat takýto úcinok. ( [28]28 ) 51. Z tohto dôvodu cím viac sa podnik s dominantným postavením snazí obmedzit volnú hospodársku sútaz na trhu, tým väcsí význam nadobúda domnienka o konaní, ktoré je zneuzitím dominantného postavenia. Predmetný spor sa odohráva v tomto kontexte. Dokonca ani spolocnost GSK nepoprela, ze v skutocnosti mala v úmysle zlikvidovat súbezné vývozy troch sporných liekov z Grécka do iných krajín Spolocenstva, ktoré uskutocnovali velkoobchodníci. 52. Navyse, kedze tieto prekázky v oblasti objemu predaja ostatných distribútorov obmedzujú trh jej konkurentov v zmysle clánku 82 ods. 2 písm. b) ES, vzniká velmi silná domnienka, ze tento postup, a teda aj ním sledovaný ciel porusujú prvý odsek tohto ustanovenia. ( [29]29 ) 53. Je zrejmé, ze úmysel GSK je v rozpore s cielmi Zmluvy, pretoze sa dotýka slobody obchodovania medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol poskodit naplnenie cielov jednotného trhu tak, ako je chápaný v judikatúre a clánku 3 ods. 1 písm. g), pretoze nepochybne izoluje vnútrostátne trhy a mení struktúru hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. ( [30]30 ) 54. Predchádzajúce úvahy potvrdzujú, ze spolocnost GSK závazne porusila Zmluvu a ze toto porusenie by mohlo byt kvalifikované ako zneuzitie per se, pretoze okrem likvidácie súbezného obchodovania jej konkurentov -- gréckych velkoobchodníkov nie je známy ziadny iný hospodársky dôvod. ( [31]31 ) Mám vsak metodologické pochybnosti, co sa týka odstupnovania konania podnikov s dominantným postavením, a preto je potrebné pristúpit k jeho hlbsej analýze. 2. Uznanie zneuzitia per se v rámci clánku 82 ES: metodologický problém 55. Pred vymenovaním argumentov proti konceptu zneuzitia per se je potrebné pripomenút vývoj tohto konceptu v judikatúre Spolocenstva. a) Judikatúra Súdneho dvora 56. Súdny dvor doteraz identifikoval tri typy konania, ktoré nutne vedú k zneuzitiu dominantného postavenia na trhu, ak sú uskutocnované podnikmi s dominantným postavením, pricom nepripústajú dôkaz o opaku, ktorý by takéto konanie mohol odôvodnit. 57. Súdny dvor sa tak vyslovil k povinnosti výhradného zásobovania, ktorú odberatelom ukladá spolocnost s dominantným postavením, ci uz táto povinnost bola stanovená bez dalsích podmienok, alebo ako protiplnenie za poskytnutie zliav. ( [32]32 ) 58. Vernostné zlavy predstavujú druhý typ konania, o ktorom sa predpokladá, ze je vzdy zneuzitím dominantného postavenia, pretoze na rozdiel od mnozstevných zliav, ktoré sú viazané výlucne na mnozstvo nákupov uskutocnených u zainteresovaného výrobcu, cielom vernostných zliav je zabránit prostredníctvom poskytnutia financných výhod zásobovaniu klientov zo strany ostatných konkurujúcich výrobcov. ( [33]33 ) 59. Tretí postup, ktorý je per se povazovaný za zneuzitie dominantného postavenia, sa týka predátorských cien. Súdny dvor sa nazdáva, ze ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov (tie, ktoré sa menia na základe vyrobeného mnozstva), vzhladom na to, ze nespocívajú na ziadnom hospodárskom odôvodnení, preukazujú samotnú snahu o likvidáciu konkurenta, a preto sa povazujú za zneuzívajúce. ( [34]34 ) Naopak, ceny nizsie ako priemer celkových nákladov (tie, ktoré zahrnajú fixné a variabilné náklady), ale vyssie ako priemer variabilných nákladov sa povazujú za zneuzívajúce, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je likvidácia konkurujúceho podniku. ( [35]35 ) 60. Odôvodnenie týchto rozsudkov vylúcilo akúkolvek moznost podniku s dominantným postavením vyvinit sa. ( [36]36 ) Novsia judikatúra vsak v oblasti vernostných zliav nepreberá myslienku, ze tieto zlavy sú nevyhnutne zneuzívajúce. Pokial ide o zlavy viazané na dosiahnutie individuálnych cielov predaja v oblasti komercnej leteckej prepravy pasazierov poskytnutých cestovným kanceláriám zo strany podniku v dominantnom postavení na anglosaskom trhu leteckej prepravy, Súdny dvor umoznil podniku, aby predlozil hospodárske odôvodnenie systému prémií, ktoré so sebou prinásali likvidáciu konkurencie. ( [37]37 ) 61. Súdny dvor teda toleruje niektoré postupy podnikov s dominantným postavením, a to aj v oblastiach, v ktorých sa zdalo, ze akceptuje prípadné zneuzitie per se, takze sa v skutocnosti riadi svojou klasickou judikatúrou, ktorá sa ustálila mimo rámca rozhodnutí, ktoré zaviedli kategóriu postupov automaticky povazovaných za zneuzitie dominantného postavenia. ( [38]38 ) Okrem individuálnych ukazovatelov vztahujúcich sa na okolnosti kazdého konkrétneho prípadu vsak neurcil ziadne vseobecné kritériá, ktoré by umoznili vylúcit zaradenie mozného zneuzitia per se pod clánok Zmluvy týkajúci sa zneuzitia dominantného postavenia. Bolo by preto vhodné poskytnút takéto kritériá. b) Neprimeranost zneuzití per se vzhladom na clánok 82 ES 62. Clánok 82 ES nie je prispôsobený normatívnym poziadavkám zneuzitia dominantného postavenia per se, a to tak z právnych, ako aj ekonomických dôvodov. i) Kritériá právnej povahy 63. Tu treba uviest struktúru clánku 82 ES, najmä v porovnaní so struktúrou predchádzajúceho clánku v Zmluve. 64. Clánok 81 ES je tvorený tromi odsekmi, ktoré upravujú zásadu zákazu kartelových dohôd, neplatnost ako následok nedodrzania zákazu uvedeného v odseku 1 a moznost udelenia výnimky za predpokladu, ze nebola získaná uplatnením niektorého nariadenia o blokových výnimkách prijatého podla clánku 83 ods. 2 písm. b) ES v súvislosti s odsekom 1. 65. Príklady kartelových dohôd uvedených v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES sa tradicne porovnávajú s poruseniami per se uvedenými v tomto ustanovení, a preto nespadajú pod kategórie blokových výnimiek uvedených v odseku 3. ( [39]39 ) Aj ked s mnohými tazkostami, nie sú tieto dohody celkom zakázané, pretoze môzu byt ponechané v platnosti vdaka individuálnej výnimke, ak dotknuté subjekty preukázu, ze ich dohody splnajú poziadavky clánku 81 ods. 3 ES. V tomto kontexte Najvyssí súd Spojených státov nedávno zmenil svoju doktrínu, pokial ide o urcovanie minimálnych cien dalsieho predaja (Resale price maintenance) vo vertikálnych dohodách prostredníctvom ich podrobenia rule of reason ( [40]40 ), cím sa odklonil od prísnosti svojej ustálenej judikatúry, ktorá tento postup povazovala za nezákonný per se, pretoze bol v rozpore so sekciou 1 Sherman Act od rozsudku vydaného v roku 1911, ktorým sa vytvoril precedens. ( [41]41 ) 66. Skrátka, samotné ustanovenie ponúka podnikom rôzne moznosti napadnutia akejkolvek klasifikácie ustanovení ich dohôd ako porusenia per se. Uvedené neplatí pre podniky s dominantným postavením v zmysle príslusného clánku Zmluvy. 67. Vzhladom na to, ze znenie clánku 82 ES neobsahuje ziadny odsek, ktorý by stanovoval výnimky pre niektoré zneuzitia, analýza týchto postupov si vyzaduje dialektickú diskusiu subjektov, ktoré majú dominantné postavenie na urcitom trhu s orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze na vnútrostátnej úrovni alebo na úrovni Spolocenstva a so subjektmi, na ktoré majú uvedené postupy vplyv. 68. Kazdý úcastník tohto rétorického sporu predkladá dôkazy svojich tvrdení v súlade s tradicným latinským príslovím ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat. 69. Pri takomto prístupe, ak by niektoré postupy vzdy vytvárali právne domnienky o zneuzití, podniky s dominantným postavením by boli zbavené práva na obranu, pretoze, ako som uviedol, struktúra clánku 82 ES nepripústa ziadnu výnimku. Týmto spôsobom by po preukázaní zneuzitia bolo potrebné konstatovat porusenie okrem prípadov, kde existuje dostatok indícií, ze k poruseniu nedoslo. 70. Okrem toho príklady uvedené v clánku 82 ods. 2 písm. a) az d) ES nepredstavujú zákonné domnienky na rozdiel od príkladov uvedených v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES. Vsetko ostatné je mozné chápat ako domnienky iuris tantum, ktoré ulahcujú dôkazné bremeno spocívajúce na tých, ktorí sa na ne odvolávajú z dôvodu hospodárskej logiky, na ktorej sa zakladajú, ( [42]42 ) pricom vsak nikdy nemôzu nahradit dialektickú diskusiu, na ktorú som sa odvolával v predchádzajúcich bodoch. Tak ako kartelové dohody per se uvedené v clánku 81 ES nachádzajú svoju obhajobu v odseku 3 tohto ustanovenia, taktiez musí zostat otvorená moznost zosúladenia niektorých konaní, ktoré sú zneuzitím dominantného postavenia, v rámci clánku 82 ES prostredníctvom objektívneho odôvodnenia. ii) Kritériá ekonomickej povahy 71. V prvom rade by akceptovanie existencie zneuzitia dominantného postavenia per se bolo v rozpore s teóriou potreby preskúmania kazdého prípadu podla parametrov hospodárskeho a právneho kontextu, v ktorom doslo k predmetnému zneuzitiu. 72. V druhom rade by tento prístup per se bol nadmerne formálny z cisto hospodárskeho hladiska, proti comu sa ozvali velmi kvalifikované hlasy, ktoré uprednostnujú prístup stanovený v clánku 82 ES, orientovaný na dopady kazdého zneuzitia, zohladnujúc osobitné okolnosti prostredníctvom analýzy zásluh ( [43]43 ) (rule of reason). ( [44]44 ) 73. Uprednostnit zauzívané a formalistické názory v oblasti zneuzitia dominantného postavenia by zakrylo skutocnost, ze niekedy môze byt takéto postavenie v prospech spotrebitela. ( [45]45 ) Je tomu tak v prípade, ze sila jedného z operátorov znizuje úroven hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, kedze, ako to uz bolo správne kritizované, clánok 82 ES neobsahuje ziadne ustanovenie, ktoré by tomuto operátorovi umoznovalo bránit sa proti tvrdeniam o zneuzívaní tým, ze preukáze hospodársku efektívnost svojho konania. ( [46]46 ) 74. Po tretie a nakoniec, ak je, ako bolo uvedené, mozné rozdelit prípady uplatnenia clánku 82 ES do dvoch kategórií -- tie, ktoré spôsobujú ujmu spotrebitelom (zneuzitie na úkor spotrebitelov), a tie, ktoré skodia súcasným alebo potenciálnym konkurentom (zneuzitie vylúcením) ( [47]47 ), takze akýkolvek protisútazný postup podniku s dominantným postavením môze predstavovat zneuzitie, ( [48]48 ) a kedze neexistuje hierarchia uvedených dvoch aspektov clánku 82 ES, ( [49]49 ) bolo by vhodné bránit dominantný podnik na základe dosiahnutých hospodárskych výsledkov. 75. Relevantné údaje na vytvorenie príslusných záverov je mozné získat iba porovnaním pozitívnych a negatívnych dôsledkov pre spotrebitela a ostatných subjektov pôsobiacich na tom istom trhu. 3. Navrhovaná odpoved na prvú prejudiciálnu otázku 76. Z uvedeného vyplýva, ze koncept zneuzívania dominantného postavenia per se nie je v súlade s clánkom 82 ES, a preto nie je mozné odpovedat kladne na prvú otázku polozenú Trimeles Efeteio Athinon. Odporúcam teda Súdnemu dvoru, aby jednoznacne urcil, ze clánok 82 ES neumoznuje obvinit podniky s dominantným postavením zo zneuzívaných postupov per se, a to ani vtedy, ked okolnosti prípadu nevyvolávajú ziadne pochybnosti, co sa týka zámeru alebo protisútazného úcinku takéhoto postupu. 77. V súlade s riesením prvej otázky treba preskúmat druhú otázku, ktorá sa týka prípadného objektívneho odôvodnenia týchto postupov. C -- Prvky, ktoré odôvodnujú postup, ktorý je za normálnych okolností zneuzitím dominantného postavenia (druhá prejudiciálna otázka) 78. Predovsetkým chcem pripomenút, ze ako som uz uviedol, jedna cast prejudiciálnej otázky sa nachádza v odpovedi na druhú otázku z dôvodu ich prepojenia s výnimkami z postupov typizovaných v clánku 82 ES. Podla môjho názoru sa vnútrostátny súd pýta práve na kritériá, ktoré by kompenzovali v zásade negatívne hodnotenie podniku s dominantným postavením. 79. Existujú tri dôvody, na ktoré sa podniky s dominantným postavením môzu odvolávat, ked sú obvinené zo zneuzitia dominantného postavenia: dôvody súvisiace s trhom, na ktorom pôsobia, ( [50]50 ) legitímna ochrana svojich obchodných záujmov a preukázanie pozitívnej hospodárskej bilancie. V dalsej casti tieto dôvody preskúmam jeden po druhom, pricom stále budem mat na zreteli skutkové okolnosti uvedené pred vnútrostátnym súdom. 1. Podmienky nedokonalého trhuf 80. Spolocnost GSK trvala na tom, ze vnútrostátna právna úprava jej zabránila rozvinút svoju obchodnú cinnost v bezných podmienkach hospodárskej sútaze. Odvoláva sa pri tom na dva aspekty, ktoré vysvetlujú obmedzenie súbezných vývozov gréckych velkoobchodníkov: stanovenie maximálnych cien liekov, co je obvyklý postup vo vsetkých clenských státoch, a povinnost mat skladové zásoby tovaru v objeme, ktorý kedykolvek postacuje na uspokojenie vnútrostátneho dopytu. 81. Odvolatelky v spore vo veci samej, polská vláda a Komisia odmietajú takúto analýzu, aj ked s istými nuansami. Skôr ako pristúpim k preskúmaniu odôvodnení, je vhodné uviest osobitné crty relevantného trhu. a) Základné crty trhu 82. Ako uz bolo správne uvedené, európsky farmaceutický trh chápaný ako obchodovanie a distribúcia výrobkov s patentovou ochranou alebo bez nej sa charakterizuje nízkym stupnom harmonizácie z dôvodu státnych zásahov v oblasti cien a verejných systémov preplácania výdavkov za lieky pacientov, co znizuje význam zaplatenej ceny v ociach konecného spotrebitela. ( [51]51 ) 83. Úcastníci, ktorí predlozili pripomienky k tomuto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa zhodujú v tom, ze vsetky clenské státy urcujú ceny, ktoré môzu výrobné podniky v tomto sektore ziadat od pacientov, a stanovujú sumu, ktorú preplácajú jednotlivé orgány sociálneho zabezpecenia, cím obmedzujú verejné výdavky na zdravotníctvo. Taktiez sa zhodujú na tom, ze existujú obrovské rozdiely v predajných cenách medzi clenskými státmi. Popri tomto státnom rezime financovania existuje tiez úplne súkromný rezim, v ktorom farmaceutické spolocnosti volne urcujú ceny liekov. Mám dojem, ze existuje urcitý konsenzus o tom, ze tento posledný model má velmi obmedzený percentuálny podiel, hoci sa mení v závislosti od jednotlivých krajín. 84. Nakoniec treba zdôraznit dalsiu typickú crtu tohto trhu, ktorou sú pocetné priemyselné patenty liekov. Napriek tomu, ze tento aspekt neodráza ich kontrolu zo strany verejných orgánov, má urcitý význam, pretoze majitelia týchto práv priemyselného vlastníctva dosahujú dominantné postavenie jednoduchsím spôsobom, pretoze tieto monopoly sa zvycajne zakladajú na zákonných a docasných prekázkach vstupu na trh. ( [52]52 ) 85. Za týchto okolností spolocnost GSK uvádza, ze cenové obmedzenia stanovené clenskými státmi, ako aj povinnost spravovania zásob spôsobom primeraným vnútrostátnemu dopytu, ju obmedzujú v takej miere, ze jediným spôsobom konsolidácie jej obchodnej cinnosti bolo postavit gréckym velkoobchodníkom do cesty prekázky, ktoré im stazia moznosti súbezného vývozu do krajín, v ktorých je preplácaná suma za liek omnoho vyssia ako suma, ktorú získajú v Gréckej republike. b) Preskúmanie týchto odôvodnení 86. Napriek tomu, ze judikatúra Spolocenstva nepripústa ziadne odôvodnenie zalozené na specifikách regulácie urcitého trhu, myslím si, ze je mozné predpokladat, ze by tak urobila v závislosti od vplyvu kontroly trhu zo strany státu. GSK uviedla dva základné faktory: cenové zásahy a povinnost zásobovania. i) Urcovanie cien clenskými státmi 87. Co sa týka politiky clenských státov v oblasti preplácania výdavkov pacientov za lieky orgánmi sociálneho zabezpecenia, rozsudok Merck a Beecham ( [53]53 ) uznal, ze urcovanie cien môze viest k naruseniu hospodárskej sútaze medzi clenskými státmi, pricom vsak upresnil, ze toto narusenie hospodárskej sútaze, ku ktorej dochádza z dôvodu zásahu státu, neodôvodnuje výnimku zo zásady volného pohybu tovaru. ( [54]54 ) 88. Napriek tomu, ze nie je mozné sa odvolávat na zákaz stanovený v clánku 28 ES voci podnikom, povinnost neklást prekázky cielom Zmluvy, najmä zásade volného obchodu medzi clenskými státmi, sa od podnikov vyzaduje prostredníctvom clánkov 81 ES a 82 ES, v ktorých sa vyhlasujú za nezlucitelné so Zmluvou také postupy, ktoré vytvárajú umelú izoláciu vnútrostátnych trhov a zmeny hospodárskej sútaze. ( [55]55 ) Bolo by teda vhodné uviest doktrínu Súdneho dvora o volnom pohybe tovaru, aspon pokial ide o delenie vnútrostátnych trhov. 89. V kazdom prípade prísnost cenovej politiky je relativizovaná v clánku 2 ods. 1 a 2 smernice 89/105 ( [56]56 ), ktorá platí pre vsetky typy státnych zásahov. ( [57]57 ) Z uvedeného odseku 2 jasne vyplýva, ze výrobcovia liekov sa zúcastnujú na diskusiách s orgánmi zodpovednými za urcovanie cien, ktoré musia pri zamietnutí predaja lieku za cenu navrhovanú ziadatelom uviest dôvody zalozené na "objektívnych a overitelných kritériách". V odseku 1 sa dokonca stanovuje domnienka udelenia povolenia v prípade, ak sa správny orgán nevyjadrí, pretoze ak neexistuje rozhodnutie clenského státu do 90 dní po predlození ziadosti, potom je ziadatel oprávnený predávat výrobok za navrhnutú cenu. 90. Napriek tomu, ze rokovania môzu byt velmi komplikované, netreba zabúdat na pozíciu farmaceutických podnikov, osobitne ked sú majitelmi nových patentov, ktoré vo vseobecnosti predstavujú pokrok pre pacienta, ktorému sa pomocou týchto liekov poskytuje lekárska starostlivost. Tento údaj je významný, pretoze clenský stát, ktorý musí dbat o kvalitnú zdravotnú starostlivost pacienta, nemá záujem nedisponovat najlepsími prostriedkami, ktoré trh prinása, ak ich môze získat za primeranú cenu. ( [58]58 ) 91. Pripústam, ze behom casu sa výhoda majitela farmaceutického patentu oslabuje, pricom je prinútený znízit ceny, na ktorých sa pôvodne dohodol so zdravotníckymi orgánmi. Tento vývoj vsak nie je neobvyklý, pretoze závisí od ponuky zastupitelných a terapeuticky úcinnejsích výrobkov iných výrobcov, ktoré mu vdaka pokroku vo výskume postupne uberajú podiel na trhu. 92. Okrem toho dohodnuté ceny by nemali dosiahnut úroven, ktorá by viedla spolocnosti pôsobiace v tomto sektore k predaju za cenu nizsiu, ako sú výrobné náklady. 93. Napriek tomu, ze trh farmaceutických výrobkov nefunguje v rezime beznej hospodárskej sútaze, systém cenovej regulácie sa nenachádza úplne mimo vplyvu výrobcov, ktorí rokujú o cenách so zdravotníckymi orgánmi clenských státov, pricom vyuzívajú urcitú váhu na trhu, na ktorom sa lahko prispôsobujú zmenám zdravotníckej politiky, aspon pokial ide o oblast liekov. ii) Povinnost zásobovania 94. Druhý faktor regulácie trhu, ktorý podla spolocnosti GSK narusuje riadnu obchodnú cinnost v Grécku a odôvodnuje obmedzenie súbezného obchodovania, sa týka povinnosti stáleho zásobovania gréckeho trhu v dostatocnej miere. Dalej uvádza, ze splnenie tejto úlohy jej bráni uspokojit pozadované objednávky velkoobchodníkov. 95. Dosah tejto povinnosti si vyzaduje urcité upresnenia, pretoze niektoré odvolatelky v spore vo veci samej tvrdia, ze sú taktiez povinné zásobovat trh, pricom sa odvolávajú na clánok 81 ods. 2 smernice 2001/83/ES uvedený v bode 6 týchto návrhov. Nie je teda známy ziadny dôvod, preco by sa spolocnost GSK mala pri svojej obhajobe odvolávat na túto povinnost. 96. Potreby pacientov clenského státu nepochybne neprechádzajú náhlymi zmenami, okrem prípadov vzniku epidémií alebo pandémií, a preto statistiky týkajúce sa pacientov trpiacich urcitou chorobou sú dôveryhodné a týmto podnikom poskytujú moznost predvídat vývoj, aby sa mohli prispôsobit trhu. 97. Z uvedeného vyplýva, ze záruka zásobovania neumoznuje spolocnosti GSK odôvodnit obmedzenie dodávok jej gréckym konkurentom. 98. Kedze oba dôvody, ktoré spolocnost GSK uviedla na svoju obhajobu, boli zamietnuté, treba vylúcit myslienku, ze v tejto veci existovali objektívne príciny súvisiace s verejnými zásahmi na trhu, ktoré by odôvodnili jej správanie. 2. Ochrana legitímnych obchodných záujmov a) Preskúmanie judikatúry 99. Z predbeznej analýzy judikatúry vyplýva, ze táto kategória objektívnych odôvodnení je jedinou kategóriou, ktorá bola doteraz vytvorená, pricom doslo k obmedzeniu vnútornej dialektiky clánku 82 ES na konania, ktoré sú zneuzitím dominantného postavenia a postupov vytvorených na ochranu legitímnych obchodných záujmov. ( [59]59 ) 100. Odmietnutie uspokojit objednávky gréckych velkoobchodníkov v plnom rozsahu je porovnatelné s odmietnutím zásobovania, hoci iba scasti, a preto sa sústredím na málo pocetné rozhodnutia Súdneho dvora v tejto oblasti. 101. Rozsudok United Brands uznal ochranu legitímnych obchodných záujmov ako nástroj na vyvrátenie podozrenia, ze podniky zneuzívajú svoje dominantné postavenie, cím sa týmto podnikom umoznilo uskutocnit primerané akty na zabezpecenie takejto ochrany za predpokladu, ze sa medzi útokmi ohrozujúcimi záujmy dominantných spolocností a reakciou na ne zachová nevyhnutná proporcionalita. ( [60]60 ) 102. Pre americkú nadnárodnú spolocnost obchodujúcu s banánmi vsak zavedenie tejto zásady nebolo relevantné, pretoze rozsudok neuznal, ze existovali podmienky na legitimnú ochranu, pricom vychádzal práve z neexistencie proporcionality odmietnutia uspokojit objednávky jej klienta a konkurenta, spolocnosti Olesen. ( [61]61 ) 103. V inej veci Súdny dvor skúmal odmietnutie dodávok v dobe nedostatku tovaru pocas ropnej krízy ( [62]62 ) v 70. rokoch minulého storocia a umoznil podniku BP uplatnit voci prílezitostnému kupcovi, holandskému druzstvu ABG, vyssie percento znízenia dodávok ako u svojich obvyklých klientov, aby sa vyhol tomu, ze títo klienti budú poskodení v relatívne vyssej miere. ( [63]63 ) 104. Mimo judikatúry Spolocenstva boli zavedené dalsie odôvodnenia v iných oblastiach. Napríklad Komisia pripústa, aby dominantný výrobca upravil svoje obchodné vztahy, ak zákazník zmení svoju politiku s cielom viac propagovat konkurencnú znacku. ( [64]64 ) 105. V doktríne sa pripústajú dalsie odôvodnenia, akým je napríklad nevhodný obchodný partner, t. j. taký, ktorému hrozí úpadok, ktorý systematicky neplní svoje zmluvné záväzky alebo ktorý poskodzuje dobré meno alebo kvalitu tovaru dodávatela ( [65]65 ). V týchto prípadoch je rozumné respektovat zelanie kazdého dominantného podniku odmietnut tieto objednávky. b) Uvedené dôvody 106. Tvrdenia uvedené spolocnostou GSK v pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru, ktoré sa týkali znízenia obratu z dôvodu straty podielu na trhu v prospech velkoobchodníkov a jej vplyv na návratnost investícií v oblasti výskumu a vývoja (dalej len "V+V"), smerujú k ochrane legitímnych záujmov. 107. Tak spolocnost GSK, ako aj právna doktrína sa odvolávajú na enormné náklady investícií do V+V na úcely uvedenia lieku na trh. Dodávajú, ze obdobie medzi získaním patentu na úcinnú látku a jej terapeutickou pouzitelnostou dosahuje v priemere dvanást alebo trinást rokov, a preto je obdobie, pocas ktorého predaj lieku prinása zisk, obmedzené na sedem alebo osem rokov. ( [66]66 ) 108. Uvádzajú, ze za týchto okolností súbezné obchodovanie a výroba generických liekov na konci obdobia ochrany, ktorú im prinása titul priemyselného vlastníctva, znizujú návratnost výdavkov v oblasti V+V. 109. Medzi prípadnou skodou spôsobenou na investíciách v oblasti V+V a súbezným obchodovaním nie je vidno ziadnu prícinnú súvislost, kedze: v prvom rade GSK a spomínaní autori právnej doktríny neposkytli ziadnu informáciu o tom, z coho vyplýva obdobie, pocas ktorého patent neprinása zisk. Táto dlhá doba vyplýva z vlastnej struktúry nákladov farmaceutických spolocností. V kazdom prípade tým, ze povazujú obdobie, pocas ktorého je patent ziskový, za velmi krátke, odhalujú pocity tých, ktorí vyuzívajú svoje práva len pocas obmedzeného obdobia. Odvázim sa dokonca predpokladat, ze existuje viacero sektorov, v ktorých dochádza k niecomu podobnému s týmto druhom dusevného vlastníctva. 110. Po druhé, aj keby bolo logické nazdávat sa, ze iba hospodársky úspech patentu zarucuje získanie dalsích prostriedkov na pokracovanie výskumu, politika v oblasti V+V vo farmaceutickom odvetví je klúcová pre akúkolvek cinnost. V tomto hospodárskom odvetví iba nekonecný výskum prevratných liekov umoznuje prezitie na velmi konkurencnom, globalizovanom a lukratívnom trhu. Bez dobre zostavenej obchodnej politiky sa vsak aj tie najdokonalejsie vynálezy vystavujú nebezpecenstvu, ze zostanú nepovsimnuté. Z uvedeného vyplýva, ze kazdý podnik, ktorý vykonáva výskum, musí hladat najvhodnejsie cesty, ako sa dostat k spotrebitelovi a presvedcit ho. 111. Spolocnost GSK si mohla volne zvolit formu distribúcie svojho tovaru v Európe. Zvolila si stratégiu, ktorá zahrnala gréckych velkoobchodníkov, pretoze ju povazovala za hospodársky uzitocnejsiu a prospesnejsiu. Mohla uprednostnit vertikálne integrovaný systém distribúcie svojich liekov tak, ako to chcela uskutocnit v novembri 2000. Hoci môze zmenit svoje dodávatelské schémy dodrziavajúc obchodné zvyklosti, v tomto prípade sa jej vytýka, ze potrestala velkoobchodníkov za lepsie vyuzitie podmienok na trhu tým, ze im bránila v ich vývoznej cinnosti. 112. Po tretie treba uviest, ze porovnanie údajov, ktoré poskytuje právnická literatúra uvedená v bode 107 týchto návrhov a podla ktorých sa v rokoch 1998 az 2003 podiel súbezných dovozcov na trhu zvýsil z 1,8 % na 6,8 %, ( [67]67 ) vyvoláva pocit, ze skutocný boj spocíva v opätovnom získaní marzí, ktoré dosiahli konkurenti velkých farmaceutických spolocností. 113. Za týchto okolností sa mi zdá, ze argumentácia zalozená na odradzujúcom úcinku, ktorý vyvoláva strata príjmov z dôvodu súbezného dovozu patentovaných liekov, je klamlivá, pretoze sa iba pokúsa zviest verejnú mienku, ktorá si uvedomuje zivotnú dôlezitost skratky V+V pre konkurencieschopnost, pricom presúva scenár rivality medzi podnikmi na scénu politiky podpory výskumu -- odvetvia, ktoré Európska únia pridala medzi svoje cinnosti od okamihu, ked Jednotný európsky akt zaclenil do Zmluvy ES hlavu XVIII s nadpisom "Výskum a technologický rozvoj". 114. V tomto kontexte Európska únia ponúka podnikom vhodné prostredie tým, ze ich vedie k znizovaniu nákladov na V+V pomocou blokových výnimiek pre horizontálne dohody tohto druhu, ( [68]68 ) pricom si je vedomá, ze spolupráca v tejto oblasti a spolocné vyuzívanie výsledkov podporuje technický a hospodársky pokrok a prispieva k väcsiemu síreniu poznatkov. Okrem toho uvedená spolupráca umoznuje vyhnút sa duplicite v oblasti V+V, stimuluje pokrok prostredníctvom výmeny komplementárnych poznatkov a podporuje väcsiu racionalizáciu výroby výrobkov alebo uplatnovania metód vyplývajúcich z V+V. ( [69]69 ) 115. Z uvedeného vyplýva, ze aj keby bolo mozné ospravedlnit tento postup, bolo by potrebné vyhlásit ho za neprimeraný, pretoze spôsobuje odstránenie konkurencie v oblasti distribúcie v rámci Európy tým, ze priskrcuje súbezné dovozy z Grécka. 3. Pozitívna hospodárska bilancia 116. Posledné odôvodnenie dominantných podnikov sa týka hospodárskej efektívnosti údajne zneuzívacieho postupu (efficiency defence). Diskusný dokument Komisie o pouzití clánku 82 ES jej priznáva miesto v rámci cinnosti Komisie ( [70]70 ), cím reaguje na doktrínu, ktorej chýbala. ( [71]71 ) 117. Z vyjadrení spolocnosti GSK odvodzujem, ze by bolo potrebné do tejto rubriky zaradit jej tvrdenia o negatívnych dopadoch súbezného obchodovania s liekmi vydávanými len na lekársky predpis. Tvrdí, ze neprospieva ani pacientom, ani orgánom sociálneho zabezpecenia, ktoré zabezpecujú úhradu liecebných nákladov. Spolocnost GSK porovnáva tento údaj s obrovským ziskom velkoobchodníkov z predaja tovaru v krajinách, v ktorých je cena hradená zo zdravotného poistenia vyssia ako v Grécku, a vyjadruje polutovanie nad tým, ze jej samotnej unikajú velké sumy. 118. Okrem opisu "hrôz" spôsobených súbezným obchodovaním, spolocnost GSK neuvádza ziadny pozitívny aspekt vyplývajúci z obmedzenia dodávok liekov velkoobchodníkom, s výnimkou opätovného získania výnosov. Ako správne poznamenala polská vláda, uvedené skutocnosti nie sú relevantné pre hodnotenie postupu ako zneuzívajúceho, ani pre jeho odôvodnenie. 119. Aj keby sme pripustili, aby podniky v dominantnom postavení mali moznost preukázat hospodársku odôvodnenost svojho zneuzívajúceho postupu, spolocnost GSK nepreukázala ziadnu skutocnost, ktorá by mohla naklonit misky váh v jej prospech, a to aj napriek tomu, ze kritériá týkajúce sa blahobytu pacienta a znízenia verejných výdavkov na zdravotníctvo si v spore vo veci samej zasluhujú osobitnú pozornost. Nie je preto potrebné overit proporcionalitu, ktorá by bola záverecným krokom analýzy, ak by bolo prijaté nejaké odôvodnenie. 4. Navrhovaná odpoved na druhú prejudiciálnu otázku 120. S ohladom na uvedené úvahy odporúcam Súdnemu dvoru, aby na druhú prejudiciálnu otázku odpovedal v tom zmysle, ze znízenie dodávok velkoobchodníkom zo strany podniku v dominantnom postavení na mnozstvo, ktoré pokrýva dopyt na vnútrostátnom trhu, s cielom ukoncit súbezné dovozy týchto velkoobchodníkov do iných clenských státov, v zásade predstavuje zneuzitie dominantného postavenia podla clánku 82 ES. 121. Podnik, ktorý je podozrivý zo zneuzívania svojho dominantného postavenia, vsak môze predlozit nálezité dokumenty na objektívne odôvodnenie svojho prístupu, najmä: -- skutocnosti týkajúce sa regulácie trhu, ktoré ho nútia k takémuto postupu vzhladom na to, ze akákolvek ich zmena je mimo jeho pôsobnosti, pricom v prejednávanom prípade nie je mozné odvolat sa na urcovanie cien liekov a povinnost udrziavat zásoby pre dodávky pacientom, -- dôkazy, ze tak konal iba z dôvodu ochrany svojich legitímnych obchodných záujmov, medzi ktoré v prejednávanom prípade nepatrí vplyv na inovacné zámery, -- a hospodárske výhody vytýkaného konania. 122. Po preskúmaní dôvodnosti odôvodnenia netreba zabudnút na previerku proporcionality, t. j. preskúmanie nevyhnutnosti a primeranosti predmetného postupu. VI -- Návrh 123. Vo svetle predchádzajúcich úvah a odchylne od uz uvedených návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Syfait, navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prejudiciálne otázky polozené Trimeles Efeteio Athinon takto: 1. Clánok 82 ES neumoznuje obvinit podniky s dominantným postavením zo zneuzívacích postupov per se, a to ani vtedy, ked okolnosti prípadu nevyvolávajú ziadne pochybnosti, co sa týka zámeru alebo protisútazného úcinku, ktorý tieto postupy spôsobujú. 2. Podnik s dominantným postavením, ktorý odmieta uspokojit objednávky velkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami v plnom rozsahu s cielom obmedzit ich vývoznú cinnost a obmedzit skodu spôsobovanú súbezným obchodovaním sa dopústa zneuzitia v zmysle clánku 82 ES. Tento podnik vsak môze predlozit nálezité dôkazy na objektívne odôvodnenie svojho prístupu, najmä: -- skutocnosti týkajúce sa regulácie trhu, ktoré ho nútia k takémuto postupu vzhladom na to, ze akákolvek ich zmena je mimo jeho pôsobnosti, pricom sa v prejednávanom prípade nie je mozné odvolat sa na urcovanie cien liekov a povinnost udrziavat zásoby pre dodávky pacientom, -- dôkazy, ze tak konal iba z dôvodu ochrany svojich legitímnych obchodných záujmov, medzi ktoré v prejednávanom prípade nepatrí vplyv na inovacné zámery, -- a hospodárske výhody vytýkaného konania. __________________________________________________________________ ( [72]1 ) Jazyk prednes: spanielcina. ( [73]2 ) Rozsudok z 31. mája 2005, Syfait a i., [74]C-53/03, Zb. s. I-4609. ( [75]3 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 28. októbra 2004 vo veci Syfait, uz citovanej, a v ktorých sa vyslovuje za prípustnost prejudiciálnych otázok. ( [76]4 ) Pod pseudonymom Alonso Fernández de Avellaneda uverejnil v roku 1614 pravdepodobne neznámy knaz menom Alonso Fernández Zapata "Druhý diel Dômyselného rytiera Don Quijote de La Mancha", cím pochopitelne vyvolal hnev Cervantesa, ktorý v skutocnom pokracovaní svojho románu napadol nevydarenú imitáciu. Literárna kvalita imitácie je velmi vzdialená kvalite diela, ktoré chcel napodobnit. Z tohto dôvodu ho GARCÍA SALINEROV, F.: Introducción crítica sobre la obra y su autor. In: Alonso Fernández de Avellaneda, El ingenioso hidalgo Don Quijote de La Mancha, Ed. Castalia, Madrid, 2005, s. 24, oznacil za "knihu výsmechov bez pikaresknej dômyselnosti, ktorej vznik má svoj pôvod pravdepodobne v osobnej nevrazivosti". ( [77]5 ) Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaradovanie do vnútrostátnych systémov zdravotného poistenia ([78]Ú. v. ES L 40, 1989, s. 8; Mim. vyd. 05/001, s. 345). ( [79]6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa stanovuje zákonník spolocenstva o humánnych liekoch ([80]Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69) v znení zmenenom a doplnenom smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004 ([81]Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 34; Mim. vyd. 13/034, s. 262). ( [82]7 ) Smernica Rady 92/25/EHS z 31. marca 1992 o velkodistribúcii humánnych liekov [neoficiálny preklad] ([83]Ú. v. ES L 113, s. 1). ( [84]8 ) Súdny dvor sa tak odklonil od rozsudku z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i. ([85]C-110/98 az C-147/98, Zb. s. I-1577), ktorý som vzdy povazoval za nesprávny, a viac sa priblízil k téze, ktorú obhajujem od mojich návrhov vo veci De Coster (rozsudok z 29. novembra 2001, [86]C-17/00, Zb. s. I-9445). K stavu tejto diskusie pozri moje návrhy z 22. novembra 2007 vo veci Ing. Aigner, Wasser-Wärmer-Umwelt, C-393/06, vec v konaní. ( [87]9 ) Veci C-468/06, C-470/06, C-472/06, C-474/06, C-475/06, C-476/06 a C-478/06. ( [88]10 ) Vec C-473/06. ( [89]11 ) Vec C-477/06. ( [90]12 ) Veci C-469/06 a C-471/06. ( [91]13 ) Uvádzajú sa otázky polozené vo veciach C-474/06 az C-478/06, pretoze v predchádzajúcich veciach (C-468/06 az C-473/06) sa nesprávne odkazovalo na "vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze" namiesto na "vnútrostátny súdny orgán", pravdepodobne preto, ze boli doslovne opísané otázky, ktoré Súdnemu dvoru zaslala Epitroipi Antagonismou, ako uvádzajú odvolatelky vo svojich pripomienkach vo veciach C-469/06 az C-476/06. ( [92]14 ) Rozsudky z 15. novembra 1979, Denkavit Futtermittel, [93]36/79, Zb. s. 3439, bod 12; z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, [94]C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 37; z 22. júna 2000, Fornasar a i., [95]C-318/98, Zb. s. I-4785, bod 31, a z 21. júna 2007, Omni Metal Service, [96]C-259/05, Zb. s. I-4945, bod 17. ( [97]15 ) Napríklad v rozsudkoch z 23. novembra 1977, Enka, [98]38/77, Zb. s. 2203; z 1. apríla 1993, Hewlett-Packard-France, [99]C-250/91, Zb. s. I-1819, a z 10. mája 2001, Agorŕ a Excelsior, [100]C-223/99 a C-260/99, Zb. s. I-3605. ( [101]16 ) Rozsudok zo 6. marca 1974, [102]6/73 a 7/73, Zb. s. 223. ( [103]17 ) Rozsudok Commercial Solvents, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 25 a 26. ( [104]18 ) Rozsudok zo 14. februára 1978, [105]27/76, Zb. s. 207. ( [106]19 ) Rozsudok United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 182. ( [107]20 ) Rozsudok z 3. októbra 1985, [108]311/84, Zb. s. 3261, známy ako rozsudok "Telemarketing". ( [109]21 ) Rozsudok z 26. novembra 1998, [110]C-7/97, Zb. s. I-7791. ( [111]22 ) Rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, nazývaný "Magill", [112]C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743. ( [113]23 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, [114]C-418/01, Zb. s. I-5039. ( [115]24 ) Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [116]85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [117]322/81, Zb. s. 3461, bod 70, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [118]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69. ( [119]25 ) Prakticky jednotná myslienka v doktríne; SCHRÖTER, H.: Artikel 82. In: SCHRÖTER, H., JACOB, T., MEDERER, W.: Kommentar zum Europäischen Wettbewerbsrecht. Baden-Baden: Ed. Nomos, 2003, s. 905. ( [120]26 ) Rozsudok z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, [121]6/72, Zb. s. 215, body 25 az 27 (dalej len "Continental Can"). ( [122]27 ) GLEISS, A., HIRSCH, M.: Kommentar zum EWG-Kartellrecht. 3. vydanie, Heidelberg: Ed. Verlagsgesellschaft Recht und Wirtschaft, 1978, s. 347. ( [123]28 ) Rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [124]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 30, v súvislosti s rozsudkami Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [125]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 239, a zo 17. decembra 2003, British Airways plc./Komisia, [126]T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 293. ( [127]29 ) SCHRÖTER, H.: c. d., s. 959. ( [128]30 ) Rozsudky z 31. mája 1979, Hugin/Komisia, [129]22/78, Zb. s. 1869, bod 17, a z 11. decembra 1980, L'Oréal, [130]31/80, Zb. s. 3775, bod 27. ( [131]31 ) Táto téza nachádza urcitú odozvu v doktríne; KOENIG, CH., ENGELMANN, CH.: Parallel Trade Restrictions in the Pharmaceuticals Sector on the test Stand of Article 82 EC -- Commentary on the Opinion of Advocate General Jacobs in the Case Syfait/GlaxoSmithKline. In: E.C.L.R., c. 6/2005, s. 341. ( [132]32 ) Rozsudok Hoffmann La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 89. ( [133]33 ) Rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i., [134]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, a z 9. novembra 1983, Michelin, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 71. ( [135]34 ) Rozsudok AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 71, a rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, [136]C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 41. ( [137]35 ) Rozsudok AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 72. ( [138]36 ) LOEWENTHAL, P.-J.: The Defence of "Objective Justification" in the Application of Article 82 EC. In: World Competition, 2005, c. 28(4), s. 470. ( [139]37 ) Rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [140]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 69. ( [141]38 ) Rozsudok Tetra Pak, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 37; rozsudky z 15. decembra 1994, DLG, [142]C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 52; a z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia, [143]26/75, Zb. s. 1367, body 20 a 22. ( [144]39 ) V tomto zmysle clánok 4 je venovaný "ciernym klauzulám" nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ([145]Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364). ( [146]40 ) Rozsudok z 28. júna 2007, Leegin Creative Leather Products, Inc./Psks, Inc (c. 06-480); LLORENTE, C.: La decisión del Tribunal Supremo de los EEUU en el caso Leegin. In: Gertrude Ryan Law Observatory. Suplemento número 2 de Actualidad Jurídica Aranzadi, c. 736, s. 2 a nasl. ( [147]41 ) Rozsudok z 3. apríla 1911, Dr. Miles Medical Co./John D. Park & Sons Co. (220 U.S. 373). ( [148]42 ) O pouzívaní faktických domnienok pozri PAULIS, E.: The burden of proof in Article 82 cases. In: HAWK, B. E.: Annual Proceedings of the Fordham Competition Law Institute. New York: Ed. Juris Publishing, Inc., 2007, s. 470. ( [149]43 ) Preberám preklad anglosaského výrazu "rule of reason" do spanielciny od ARRUŃADA, B.: Economía y Derecho en la nueva política comunitaria de competencia. In: BENEYTO PÉREZ, J. M. (ed.) a MAILLO GONZÁLEZ-ORÚS, J. (koordinátor): El nuevo Derecho comunitario y espańol de la competencia. Barcelona: Ed. Bosch, 2002, s. 53. ( [150]44 ) Report by the EAGCP "An Economic Approach to Article 82", z júla 2005 je k dispozícii na http://ec.europa.eu/comm/competition/publications/studies /eagcp_july_21_05.pdf, s. 5 a 6. ( [151]45 ) JACQUEMIN, A. P.: The criterion of economic performance in the anti-trust policies of the United States and the European Economic Community. In: GREAVES, R. (koordinátorka): Competition Law. Ed. Aldershot (Spojené královstvo):Ashgate/Dartmouth, 2003, s. 214, upozornuje na riziko, ktoré so sebou prinása pravidlo zneuzití per se, a to aj nad rámec dominantného postavenia. ( [152]46 ) PELKMANS, J.: European Integration -- Methods an Economic Analysis. Ed. Longman, Londýn, 1997, s. 194. ( [153]47 ) Diskusný dokument Európskej komisie nazvaný "DG Competition discussion paper on the application of Article 82 of the Treaty to exclusionary abuses" sa zaoberá iba zneuzitím vylúcením. Tento dokument je k dispozícii na stránke http://ec.europa.eu/comm/competition/antitrust/art82/discpaper2005.pdf. Tento postup sa nevyhol kritike: DÍEZ ESTELLA, F.: El Discussion Paper de la Comisión Europea: żreformas en la regulación del artículo 82 del Tratado CE? In: Gaceta Jurídica de la Unión Europea y de la Competencia, c. 242, máj 2006, s. 24. ( [154]48 ) HILDEBRAND, D.: The Role of Economic Analysis in the EC Competition Rules, Ed. Kluwer, Haag, 1998, s. 62. ( [155]49 ) Neexistenciu ciela, ktorého ochrana by bola výslovne sledovaná clánkom 82 ES, kritizoval WHISH, R.: Rethinking Article 82 CE. In: Concurences: revue des droits de la concurrence, c. 4/2005, s. 18, ktorý prirovnal uvedenú neexistenciu ciela k ponechaniu clánku 82 "ako lode bez vesiel". Naopak SCHRÖTER, H.: c. d., s. 813 z rozsudkov Hoffmann-La Roche, Michelin a L'Oréal, uz citovaných, dedukuje, ze cielom predmetného ustanovenia je predovsetkým chránit hospodársku sútaz ako institúciu, pricom sa táto ochrana bezprostredne prejaví ako prínos pre sútazitelov, obchodných partnerov dominantného podniku a spotrebitelov. ( [156]50 ) Vo svojom uz citovanom diskusnom dokumente (bod 80) Komisia vyzaduje, aby postup podniku bol nevyhnutný z dôvodu bezpecnosti alebo verejného zdravia. Tento "únikový východ" pre dominantné podniky sa mi zdá prílis malý, a preto navrhujem stanovit sirsiu moznost odôvodnenia uvedeného postupu, ktorá by vsak bola viazaná na trh. ( [157]51 ) MYHRE, J. W.: The pharmaceutical sector -- Article 81 EC and Article 82 EC -- Imperfect tools for an imperfect market? In: JOHANSSON, M., WAHL, N., BERNITZ, U. (ed.): Liber amicorum in honour of Sven Norberg: a European for all seasons. Brusel: Ed. Bruylant, 2006, s. 378. ( [158]52 ) PELKMANS, J.: c. d., s. 193. ( [159]53 ) Rozsudok z 5. decembra 1996, Merck a Beecham, [160]C-267/95 a C-268/95, Zb. s. I-6285, bod 47. ( [161]54 ) Tamze. ( [162]55 ) Rozsudok z 31. mája 1979, Hugin/Komisia, [163]22/78, Zb. s. 1869, bod 17. ( [164]56 ) Opísané v bode 5 týchto návrhov. ( [165]57 ) Clánok 1 ods. 1 smernice 89/105. ( [166]58 ) Druhé a tretie odôvodnenie smernice 89/105. ( [167]59 ) VAN BAEL, I., BELLIS, J.-F.: Competition Law of the European Community, 4a ed., Haag: Kluwer, 2005, s. 907. ( [168]60 ) Rozsudok United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 189 a 190. ( [169]61 ) Bod 191 a nasl. rozsudku United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [170]62 ) Rozsudok z 29. júna 1978, BP/Komisia, [171]77/77, Zb. s. 1513 ("ropná kríza"). ( [172]63 ) Tamze, body 32 a 33. ( [173]64 ) Rozhodnutie Komisie 87/500/EHS z 29. júla 1987 o postupoch stanovených v clánku 82 Zmluvy ES (IV/32.279 -- BBI/Boosey & Hawkes: predbezné opatrenia) ([174]Ú. v. ES L 286, s. 36, bod 19). ( [175]65 ) VAN BAEL, I., BELLIS, J.-F.: c. d., s. 957. ( [176]66 ) KRAPF, E.: Parallelimporte von Arzheimitteln und europäisches Kartellrecht -- eine Untersuchung von Vertriebssystemen zur Verhinderung des Parallelhandels, Aachen: Ed. Shaker, 2006, s. 107 a 108. ( [177]67 ) KRAPF, E.: c. d., s. 2. ( [178]68 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 2659/2000 z 29. novembra 2000 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výskume a vývoji ([179]Ú. v. ES L 304, s. 7; Mim. vyd. 08/002, s. 19). ( [180]69 ) Desiate odôvodnenie nariadenia c. 2659/2000. ( [181]70 ) Európska komisia, c. d., body 84 az 91. ( [182]71 ) LOEWENTHAL, P.-J.: c. d., s. 464 a 465. References 1. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0001 73. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0002 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0053&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0003 76. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0004 77. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0005 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:040:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0006 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:311:TOC 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:136:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0007 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:113:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0008 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0110&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0017&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0009 88. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0010 89. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0011 90. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0012 91. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0013 92. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0014 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0036&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0175&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0318&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0259&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0015 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0038&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0250&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0223&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0016 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0017 104. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0018 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0019 107. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0020 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0311&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0021 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0022 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0241&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0023 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0024 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0025 120. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0026 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0006&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0027 123. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0028 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0219&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0029 128. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0030 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0022&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0031&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0031 132. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0032 133. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0033 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0034 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0333&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0035 138. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0036 139. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0037 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0038 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61975??0026&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0039 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:336:TOC 146. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0040 147. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0041 148. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0042 149. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0043 150. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0044 151. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0045 152. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0046 153. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0047 154. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0048 155. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0049 156. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0050 157. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0051 158. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0052 159. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0053 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0267&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0054 162. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0055 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0022&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0056 165. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0057 166. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0058 167. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0059 168. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0060 169. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0061 170. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0062 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0077&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0063 173. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0064 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1987:286:TOC 175. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0065 176. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0066 177. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0067 178. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0068 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:304:TOC 180. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0069 181. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0070 182. file:///tmp/lynxXXXX53yzzZ/L96845-3871TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0800714401-E0071