NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. mája 2008 ( [1]1 ) Spojené veci C-428/06 az C-434/06 Unión General de Trabajadores de La Rioja (UGT-Rioja) a i. proti Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya a i. "Státna pomoc -- Danové opatrenia prijaté regionálnym alebo miestnym územným celkom -- Selektívna povaha" I -- Úvod 1. Tri historické územia Vizcaya (Biskaia), Álava (Araba) a Guipúzcoa (Gipuzkoa) sú v podstate samosprávnymi celkami a spolocne tvoria autonómne spolocenstvo Baskicko. Na základe tradicného osobitného danového systému (Fueros) majú vlastné zákonodarné právomoci v oblasti danového práva. Opierajúc sa o tieto právomoci, stanovili pre spolocnosti so sídlom na ich území sadzbu dane z príjmov právnických osôb na 32,5 %. V Spanielsku je vsak sadzba dane z príjmu právnických osôb stanovená vseobecne na 35 %. Historické územia dalej prijali osobitné právne predpisy upravujúce danové rezimy urcitých investícií, ktoré spanielske danové právo nepozná. 2. Susedné regióny La Rioja a Kastília-León, ako aj odbory Unión General de Trabajadores de La Rioja UGT-Rioja sa domnievajú, ze tieto danové predpisy sú v rozpore s nadradenými celostátnymi ustanoveniami a predstavujú neoprávnenú státnu pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES. Z toho dôvodu podali zalobu na Tribunal Superior de Justicia del País Vasco, ktorý na Súdny dvor predlozil sedem návrhov na zacatie prejudiciálneho konania, ( [2]2 ) ktoré sú z väcsej casti totozné. 3. Je predovsetkým potrebné zistit, ci danové opatrenia prijaté historickými územiami nezvýhodnujú "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" oproti ostatným a teda ci nemajú selektívnu povahu. Pokial by sa za referencný rámec vzalo celé spanielske územie, islo by o regionálnu selektívnost. Zo sporných danových predpisov majú totiz výhody iba podniky so sídlom v urcitých castiach Spanielska, konkrétne v historických územiach. 4. Vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, ( [3]3 ) vsak Súdny dvor vo veci týkajúcej sa danových predpisov v autonómnom regióne Azory (Portugalsko) (dalej len "rozsudok Azory") rozhodol v súvislosti s danovými opatreniami prijatými regionálnym alebo miestnym územným celkom, ze referencný rámec sa nemusí nevyhnutne definovat v rámci hraníc územia dotknutého clenského státu. Pokial takýto územný celok má dostatocnú autonómiu, môze byt zemepisný referencný rámec tvorený len jeho územím. V takom prípade je právna úprava, ktorá rovnakým spôsobom zvýhodnuje vsetky podniky umiestnené v azorskom regióne, neselektívnym vseobecným opatrením, ktoré nesplna kritériá státnej pomoci. 5. V súcasnosti sa Súdny dvor a Súd prvého stupna zaoberali alebo zaoberajú dalsími viac nez 40 vecami týkajúcimi sa danových opatrení historických území Vizcaya, Álava a Guipúzcoa. ( [4]4 ) O ustanoveniach sporných v prejednávanom prípade sa vsak este nekonalo. Komisia a Súd prvého stupna sa vyslovili za selektívnu povahu opatrení, ktorými sa zaoberali, nielen z dôvodu ich územného rozsahu pôsobnosti, ale aj vzhladom na dalsie podmienky, ktoré zuzovali okruh adresátov týchto opatrení, ako velkost podnikov alebo skutocnost, ze ide o novozalozené podniky. ( [5]5 ) 6. V prejednávaných veciach je naproti tomu rozhodujúcou skutocnost, ze danové predpisy majú vlastnost regionálnych opatrení. To Súdnemu dvoru dáva prílezitost dalej rozvinút svoju judikatúru zacatú v rozsudku Azory. Musí blizsie spresnit, aké poziadavky treba klást na autonómiu miestnych a regionálnych samospráv, aby ich danové predpisy bolo mozné oznacit za samostatné opatrenia, ktoré nespadajú do celkového rámca státu. II -- Právny rámec A -- Spanielska ústava 7. Za daných súvislostí majú osobitný význam nasledujúce clánky spanielskej ústavy: "Clánok 2 -- Ústava sa zakladá na nerozlucnej jednote spanielskeho národa, spolocnej a nerozdielnej vlasti vsetkých Spanielov. Uznáva a zarucuje právo na autonómiu národností a regiónov, z ktorých sa skladá, a solidaritu medzi nimi. Clánok 31 -- 1. Kazdý prispieva na verejné výdavky v závislosti od svojich hospodárskych schopností, prostredníctvom spravodlivého danového systému zalozeného na zásadách rovnosti a progresívnosti, ktorý za ziadnych okolností nesmie mat povahu odnatia majetku. ..." 8. Hlava VIII Ústavy sa týka územného usporiadania státu a obsahuje nasledujúce ustanovenia: "Clánok 137 -- Státne územie sa clení na obce, provincie a autonómne spolocenstvá, ktoré sa vytvoria. Vsetky tieto územnosprávne celky pozívajú pri spravovaní svojich záujmov autonómiu. Clánok 138 -- 1. Stát zarucuje úcinné uplatnovanie zásady solidarity zakotvenej v clánku 2 Ústavy, pricom dbá na zabezpecenie primeranej a spravodlivej hospodárskej rovnováhy medzi jednotlivými castami spanielskeho územia, s osobitným zretelom na osobitosti ostrovov. 2. Rozdiely medzi statútmi jednotlivých autonómnych spolocenstiev nemôzu v ziadnom prípade viest k hospodárskym alebo sociálnym výhodám. Clánok 139 -- 1. Vsetci Spanieli majú v ktorejkolvek casti státneho územia rovnaké práva a rovnaké povinnosti. 2. Ziadny orgán nesmie prijat opatrenia, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovali slobodu pohybu a usádzania sa osôb a volný pohyb majetku na celom spanielskom území. Clánok 143 -- 1. Na základe práva na autonómiu uznaného v clánku 2 Ústavy sa v súlade s ustanoveniami tejto hlavy a príslusnými statútmi môzu susedné provincie so spolocnými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi danostami, ostrovné územia a provincie tvoriace historický regionálny celok spravovat samy a vytvárat autonómne spolocenstvá. ..." 9. Clánky 148 a 149 uvádzajú oblasti, v ktorých môzu vykonávat právomoci autonómne spolocenstvá a v ktorých patrí výlucná právomoc státu. Spomedzi prípadných právomocí autonómnych spolocenstiev ide najmä o rozvoj hospodárskej cinnosti autonómneho spolocenstva v rámci cielov stanovených národnou hospodárskou politikou (clánok 148 ods. 1 bod 13). 10. Clánky 156 az 158 obsahujú podrobnejsie ustanovenia o verejných financiách: "Clánok 156 -- 1. Autonómne spolocenstvá pozívajú pri rozvoji a výkone svojich právomocí financnú autonómiu v súlade so zásadou koordinácie so státnou financnou správou a zásadou solidarity medzi vsetkými Spanielmi. 2. Autonómne spolocenstvá môzu konat ako zmocnenci alebo spolupracovníci státu pri výbere, správe a zúctovaní jeho financných zdrojov v súlade so zákonmi a statútmi. Clánok 157 -- 1. Zdroje autonómnych spolocenstiev tvoria: a) Dane úplne alebo scasti postúpené státom; prirázky k státnym daniam a dalsie podiely na státnych príjmoch. b) Vlastné dane, poplatky a osobitné príspevky. c) Prevody z fondu náhrad medzi územiami a dalsie príspevky na tarchu vseobecných rozpoctov státu. d) Výnosy z vlastného majetku a príjmy podla súkromného práva. e) Výnosy z úverových obchodov. 2. Autonómne spolocenstvá nesmú v ziadnom prípade prijímat danové opatrenia vo vztahu k majetku nachádzajúcemu sa mimo ich územia alebo také danové opatrenia, ktoré by mohli predstavovat prekázku volnému pohybu tovaru alebo sluzieb. ... Clánok 158 -- 1. Vo vseobecných rozpoctoch státu mozno urcit príspevok autonómnym spolocenstvám v závislosti od rozsahu státnych úloh a cinností, ktoré na seba prevezmú, a v minimálnom rozsahu plnení, ktoré sa v súvislosti so základnými verejnými sluzbami zaväzujú poskytovat na celom spanielskom území. 2. V záujme napravit hospodársku nerovnováhu medzi jednotlivými územiami a zaviest do praxe zásadu solidarity sa zriadi Fond náhrad urcený na investicné výdavky, ktorého zdroje budú, pokial to bude potrebné, prerozdelené Cortes Generales medzi autonómne spolocenstvá a provincie." B -- Statút autonómie 11. Právnym základom ústavného práva autonómneho spolocenstva Baskicko je statút autonómie z roku 1979, ( [6]6 ) ktorého clánok 40 prisudzuje Baskicku vlastnú autonómnu financnú správu. 12. Clánok 41 ods. 1 statútu autonómie zároven stanovuje, ze danové vztahy medzi spanielskym státom a Baskickom sa spravujú tradicným "forálnym" systémom "Concierto Económico" (hospodárska dohoda). Clánok 41 ods. 2 vymedzuje nasledovné zásady: "a) Príslusné orgány historických území [baskické provincie, v ktorých platia osobitné právne predpisy] môzu na svojom území zachovat, zaviest a upravit danový systém, pricom musia respektovat vseobecnú danovú struktúru státu, normy obsiahnuté v hospodárskej dohode, ktoré slúzia na koordináciu, danovú harmonizáciu a spoluprácu so státom, a normy, ktoré na ten istý úcel prijme baskický parlament v rámci autonómneho spolocenstva. b) Výber, správu, zúctovanie, vymáhanie a kontrolu vsetkých daní, s výnimkou daní... zabezpecujú v hraniciach kazdého historického územia jednotlivé Diputaciones Forales, cím nie je dotknutá spolupráca so státom ani ním vykonávané kontroly. c) Príslusné orgány historických území prijímajú relevantné rozhodnutia, aby sa na ich územiach uplatnili danové predpisy výnimocnej a prílezitostnej povahy, ktoré sa stát rozhodne uplatnovat na spolocnom území. Ich doba platnosti sa zhoduje s dobou platnosti stanovenou týmito predpismi. d) Baskicko prispieva do rozpoctu státu celkovým odvodom, ktorý tvoria príslusné odvody kazdého z jeho historických území a ktorý predstavuje príspevok na vsetky úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo. e) Na urcenie výsky odvodov pripadajúcich na jednotlivé historické územia ako zloziek vyssie uvedeného celkového odvodu bude zriadený zmiesaný výbor zlozený jednak po jednom zástupcovi za kazdý Diputación Foral a rovnakého poctu zástupcov baskickej vlády a jednak takého istého poctu zástupcov státnej správy. Takto urcená výska odvodu sa schvaluje zákonom v pravidelných intervaloch zavedených systémom vzájomnej dohody, co vsak nemá vplyv na jeho kazdorocnú aktualizáciu spôsobom, ktorý sa rovnako stanoví systémom vzájomnej dohody. f) Systém vzájomnej dohody sa uplatnuje v súlade so zásadou solidarity, na ktorú odkazujú clánky 138 a 156 Ústavy." C -- Hospodárska dohoda 13. Hospodárska dohoda medzi autonómnym spolocenstvom Baskicko a Spanielskom z roku 2002 ( [7]7 ) nahrádza predoslú dohodu z roku 1981. Clánky 2 az 4 dohody vymedzujú zásady, ktoré sú historické územia povinné dodrziavat pri vypracovávaní danového systému: "Clánok 2 Vseobecné zásady Po prvé -- Danový systém, ktorý zavedú historické územia, musí dodrziavat nasledujúce zásady: 1. -- Respektovanie solidarity v zmysle Ústavy a statútu autonómie. 2. -- Dodrziavanie vseobecnej danovej struktúry státu. 3. -- Koordinácia, danová harmonizácia a spolupráca so státom v súlade s ustanoveniami tejto hospodárskej dohody. 4. -- Vzájomná koordinácia, danová harmonizácia a spolupráca medzi orgánmi historických území v súlade s ustanoveniami zavedenými na tento úcel baskickým parlamentom. 5. -- Podriadenost medzinárodným zmluvám a dohodám podpísaným a ratifikovaným Spanielskom a tým, ku ktorým pristúpi. Tento danový systém musí byt najmä v súlade s ustanoveniami Spanielskom podpísaných medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj predpismi Európskej únie o danovej harmonizácii, pricom musí znásat výdavky spojené s uplatnovaním týchto dohovorov a právnych predpisov. Po druhé -- Normy tejto dohody sa vykladajú v súlade s ustanoveniami vseobecného zákona o daniach týkajúcimi sa výkladu danových prepisov. Clánok 3 Danová harmonizácia Pri vypracovávaní danovej právnej úpravy historické územia: a) Konajú v súlade so vseobecným zákonom o daniach, pokial ide o terminológiu a pojmy, cím nie sú dotknuté osobitné ustanovenia tejto hospodárskej dohody. b) Zachovávajú celkové faktické zatazenie na rovnakej úrovni, ako je vo zvysnej casti státu. c) Dodrziavajú a zarucujú slobodu pohybu a usádzania sa osôb, rovnako ako volný pohyb tovaru, kapitálu a sluzieb po celom území Spanielska, pricom nesmie dochádzat k diskriminácii ani ujme na riadnej hospodárskej sútazi podnikov, ani k neregulárnostiam pri pridelovaní zdrojov. d) Pouzívajú rovnakú kategorizáciu priemyselných, banských, obchodných cinností, cinností v oblasti sluzieb, odborných, polnohospodárskych, umeleckých, rybárskych a chovatelských cinností ako na spolocnom území, co vsak nebráni prípadnému vypracovaniu podrobnejsej kategorizácie týchto cinností. Clánok 4 Zásada spolupráce Po prvé -- Este pred nadobudnutím ich úcinnosti oznámia príslusné orgány historických území státnej správe návrhy ustanovení právnej úpravy v danovej oblasti. Státna správa bude vo vztahu k daným orgánom postupovat rovnako. Po druhé -- Stát zavedie mechanizmy umoznujúce orgánom Baskicka spoluprácu na medzinárodných dohodách s mozným dosahom na uplatnovanie tejto hospodárskej dohody. Po tretie -- Pri výkone úloh, ktoré im prinálezia v otázkach správy, kontroly a výberu svojich daní, si budú stát a historické územia vymienat v urcenom case a forme vsetky údaje a informácie, ktoré povazujú za nevyhnutné na zlepsenie ich vyberania. Obe správy si najmä: a) budú prostredníctvom svojich ústredí na spracovanie údajov vymienat vsetky informácie, ktoré budú povazovat za potrebné. Na tento úcel bude zavedené nevyhnutné technické zabezpecenie vzájomnej komunikácie. Kazdorocne sa bude vypracovávat spolocný a koordinovaný plán danovej informatiky. b) Odbory kontroly pripravia spolocné kontrolné programy v rámci dane z príjmov právnických osôb v súvislosti s cielmi, odvetviami a koordinovanými selektívnymi postupmi, ako aj danovníkmi, ktorí zmenili bydlisko, spolocnostami v rezime danovej transparentnosti a spolocnostami, ktoré podliehajú dani, a to v pomere k objemu uskutocnených obchodov." 14. Clánok 14 ods. 1 upravuje delbu danovej právomoci v oblasti dane z príjmov právnických osôb nasledovne: "Po prvé -- Dan z príjmov právnických osôb je dohodnutou danou s autonómnou právnou úpravou vztahujúcou sa na danovníkov s danovým domicilom v Baskicku. Na tých danovníkov, ktorých objem obchodov v predchádzajúcom úctovnom období presiahol 6 miliónov eur a ktorí za to isté úctovné obdobie uskutocnili na spolocnom území viac nez 75 percent svojho objemu obchodov, sa vsak vztahuje právna úprava tohto územia. Rovnako sa autonómna právna úprava uplatnuje aj na danovníkov s danovým domicilom na spolocnom území, ktorých objem obchodov v predchádzajúcom úctovnom období presiahol 6 miliónov eur a ktorí celý objem svojich obchodov dosiahli v Baskicku." 15. Clánky 48 az 60 hospodárskej dohody sa venujú financným vztahom medzi státom a Baskickom. Clánky 48 az 50 znejú nasledovne: "Clánok 48 Vseobecné zásady Financné vztahy medzi státom a Baskickom sa spravujú nasledovnými zásadami: Po prvé -- Danová a financná autonómia orgánov Baskicka pri rozvoji a výkone jeho právomocí. Po druhé -- Respektovanie solidarity v zmysle Ústavy a statútu autonómie. Po tretie -- Koordinácia a spolupráca so státom v otázkach rozpoctovej stability. Po stvrté -- Príspevok Baskicka na úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo, formou stanovenou podla tejto hospodárskej dohody. Po piate -- Moznosti financného dohladu, ktoré stát kedykolvek vykonáva vo vztahu k miestnym územným celkom, budú zodpovedat príslusným orgánom Baskicka, pricom to vsak neznamená nizsí stupen autonómie baskických miestnych územných celkov, nez na akom sú územné celky, na ktoré sa vztahuje spolocný systém. Clánok 49 Pojem odvod Baskicko prispieva do rozpoctu státu celkovým odvodom, ktorý tvoria príslusné odvody kazdého z jeho historických území a ktorý predstavuje príspevok na vsetky úlohy státu, ktoré neplní autonómne spolocenstvo Baskicko. Clánok 50 Pravidelnost a aktualizácia odvodu Po prvé -- Kazdých pät rokov sa na základe zákona odhlasovaného Cortes Generales (spanielsky parlament) po predchádzajúcom súhlase zmiesaného výboru pre hospodársku dohodu stanoví metodológia výpoctu odvodu, ktorá bude platit po obdobie nasledujúcej pätrocnice v súlade so vseobecnými zásadami uvedenými v tejto hospodárskej dohode, ako aj metodológia schválenia odvodu na prvý rok pätrocnice. Po druhé -- V priebehu kazdého roka nasledujúceho po prvom roku pristúpi zmiesaný výbor pre hospodársku dohodu k aktualizácii odvodu, pricom uplatní metodológiu schválenú zákonom, na ktorú odkazuje predoslý odsek. Po tretie -- V tejto dohode uvedené zásady, ktoré tvoria metodológiu výpoctu odvodu, sa v rámci pätrocnicového zákona o odvode môzu menit, ked na to dajú dôvod okolnosti a skúsenosti s ich uplatnovaním." 16. Podla clánkov 63 a 64 môze súlad danovej právnej úpravy s hospodárskou dohodou posudzovat este pred jej uverejnením kolegiálny orgán v paritnom zlození, ktorým je výbor pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov. Na návrh ktoréhokolvek svojho clena tento výbor preskúma námietky vznesené voci právnej úprave a bude sa snazit dospiet k súhlasnému rieseniu. D -- Zákon z roku 2002 o odvode na roky 2002 -- 2006 17. Zákonom z 23. mája 2002 ( [8]8 ) bola schválená metóda výpoctu odvodu Baskicka na roky 2002 az 2006. "Clánok 3 Výpocet odvodu za východiskový rok Odvod splatný za východiskový rok pätrocnice 2002 -- 2006 sa vypocíta pouzitím koeficientu zápoctu tiarch, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo, do celkovej výsky odvodu, a uskutocnením príslusných úprav a vyrovnaní, a to za podmienok stanovených v nasledujúcich clánkoch. Clánok 4 Tarchy státu, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo Po prvé -- Za tarchy státu, ktoré na seba nepreberá autonómne spolocenstvo, sa povazujú tarchy zodpovedajúce právomociam, ktorých výkon autonómne spolocenstvo este v skutocnosti na seba neprebralo. Po druhé -- Na výpocet celkovej výsky tiarch sa od rozpoctových výdavkov státu odpocíta celý rozpoctový príspevok, ktorý na úrovni státu zodpovedá právomociam prebraných autonómnym spolocenstvom odo dna úcinnosti ich presunu stanoveného v príslusných královských dekrétoch. Clánok 5 Úpravy Po prvé -- Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia clánkov 14 a 15 nizsie, budú císelné údaje vyplývajúce zo zápoctu, na ktorý odkazuje stvrtý odsek predchádzajúceho clánku, upravené s cielom zdokonalenia odhadu príjmov z priamych daní pripadajúcich na Baskicko a na zvysnú cast státu v súlade s ustanoveniami clánku 55 hospodárskej dohody. Clánok 6 Kompenzacné sumy Po prvé -- Z odvodu pripadajúceho na jednotlivé historické územia sa kompenzáciou odpocítajú nasledujúce polozky: a) zápoctová cast nedohodnutých daní; b) zápoctová cast rozpoctových príjmov nedanovej povahy; c) zápoctová cast schodku vykázaného vseobecným státnym rozpoctom... Clánok 7 Koeficient zápoctu Koeficient zápoctu, na ktorý odkazujú predchádzajúce clánky 4 a 6, stanovený v podstate v závislosti od príjmu historických území v porovnaní so státnym príjmom, je na aktuálnu pätrocnicu 6,24 %." 18. Dalsie ustanovenia zákona upravujú prispôsobovanie odvodu, ku ktorému musí so zretelom na východiskový rok 2002 dôjst v neskorsích rokoch. E -- Baskické zákonné ustanovenia 19. Baskický zákon c. 27/1983 z 25. novembra 1983 doplna existujúci financný a danový systém. Stanovuje cast danových zdrojov, ktorú po odpocte odvodu odvádzaného státu musia Baskicku zaplatit historické územia. 20. Baskický zákon c. 3/1989 z 30. mája 1989 okrem toho vytvoril orgán pre danovú koordináciu Baskicka. Tento koordinacný orgán vydáva stanoviská k návrhom danových ustanovení historických území. F -- Sporné danové predpisy historických území 21. Ustanovením, ktorého vyslovenie neplatnosti sa navrhuje vo veciach C-428/06, C-429/06 a C-434/06, je Norma Foral 7/2005 z 23. júna 2005 prijatá Juntas Generales de Vizcaya, ktorá vo svojom clánku 2 mení Norma Foral 3/1996 z 26. júna 1996 o dani z príjmov právnických osôb (del Impuesto sobre Sociedades): ( [9]9 ) -- Clánok 2 ods. 4 tejto normy mení clánok 29 Norma Foral 3/1996 a sadzbu dane z právnických osôb stanovuje na 32,5 %; -- Clánok 2 ods. 6 napadnutej normy mení clánok 37 Norma Foral 3/1996 a zavádza moznost odpoctu vo výske 10 % zo sumy investícií vlozených do nového hmotného investicného majetku a urcených na hospodársky rozvoj podniku. -- Clánok 2 ods. 7 napadnutej normy mení clánok 39 Norma Foral 3/1996 a zavádza moznost odpoctu vo výske 10 % zo súm vyplývajúcich z úctovného výsledku za zdanovacie obdobie, ktoré môzu byt urcené ako rezerva na investície do výroby a/alebo rezerva na cinnosti na zachovanie alebo zlepsenie zivotného prostredia alebo úsporu energie. 22. Dan z príjmu právnických osôb platná vo Vizcayi sa lísi od vseobecnej 35 %-nej ( [10]10 ) sadzby dane platnej v Spanielsku. Moznost danových odpoctov na základe clánkov 37 a 39 Norma Foral 3/1996 spanielsky zákon o dani z príjmov právnických osôb nepozná. 23. Ustanovením, ktorého vyslovenie neplatnosti sa navrhuje vo veciach C-430/06 a C-433/06, je Decreto Foral Normativo de Urgencia Fiscal 2/2005 z 24. mája 2005 prijatý Consejo de Diputados de Álava, ktorého jediný clánok vo svojich odsekoch 4 a 5 mení clánky 29 a 37 Norma Foral 24/1996 z 5. júla 1996 o dani z príjmov právnických osôb. Obsah týchto ustanovení zodpovedá obsahu napadnutých noriem z Vizcaye. 24. Napokon predmetom vecí C-431/06 a C-432/06 je Decreto Foral 32/2005 z 24. mája 2005 prijatý Diputación Foral de Gipúzkoa, ktorý mení clánky 29 a 37 Norma Foral 7/1996 zo 4. júla 1996 o dani z príjmov právnických osôb. Tieto ustanovenia zodpovedajú napadnutým normám ostatných historických území. III -- Skutkový stav a prejudiciálne otázky 25. Uz pred prijatím sporných ustanovení existovali v historických územiach právne predpisy v tejto oblasti. Rozsudkom z 9. decembra 2004 vsak Tribunal Supremo vyslovil neplatnost týchto starsích ustanovení (dovolanie c. 7893/1999). ( [11]11 ) Tento súd osobitne skúmal Normas Forales z hladiska ústavných zásad autonómie, rovnosti zaobchádzania, jednotnosti státu, solidarity, ako aj z hladiska zásad volnej hospodárskej sútaze a slobody usadit sa. V tejto súvislosti Tribunal Supremo zdôraznil, ze uvedené zásady nevylucujú vsetky danové opatrenia historických území, ktoré sa odchylujú od vseobecného danového systému státu. Treba totiz rovnako vziat do úvahy ústavou zarucenú autonómiu historických území. Hranice toho, co je povolené v ústavnom práve, sú vsak prekrocené, pokial rozdiely predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 26. Vzhladom na judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna sa potom Tribunal Supremo zaoberal jednotlivými ustanoveniami a rozhodol, ze pri znízených sadzbách dane, ustanoveniach o odpocte niektorých investícií do hmotného investicného majetku a pri osobitných rezervách ide o státnu pomoc. Tribunal Supremo vyslovil neplatnost tohto, ako aj niektorých dalsích ustanovení, pretoze tieto pomoci neboli oznámené Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES, bez toho, aby sa s prejudiciálnym návrhom obrátil na Súdny dvor. 27. Po tom, ako historické územia prijali spornú právnu úpravu s rovnakým obsahom, túto úpravu napadli na Tribunal Superior de Justicia del País Vasco susedné regióny La Rioja a Kastília-León a tiez UGT-Rioja. Po tom, ako Súdny dvor medzicasom vydal rozsudok Azory, ( [12]12 ) Tribunal Superior usúdil, ze je nevyhnutné podat na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania, a uznesením z 20. septembra 2006 mu vo veciach C-428/06, C-429/06 a C-434/06 polozil nasledujúcu otázku: "Má sa clánok 87 ods. 1 ES vykladat tak, ze danové opatrenia prijaté Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya (zastupitelstvo historického územia Vizcaya), ktoré zmenili znenie clánku 29 ods. 1 písm. a) a clánkov 37 a 39 právneho predpisu o dani z príjmov právnických osôb, je potrebné povazovat za selektívne, a preto predstavujúce státnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá sa musí podla clánku 88 ods. 3 ES oznamovat Komisii, a to z dôvodu, ze zaviedli nizsiu sadzbu dane, ako je vseobecná sadzba stanovená zákonom spanielskeho státu, a urcité znízenia dane, ktoré neexistujú v danovom práve s celostátnou pôsobnostou, ale uplatnujú sa vsak na území tohto autonómneho podstátneho územného celku?" 28. Prejudiciálne otázky polozené v ostatných veciach sa týkajú zodpovedajúcich ustanovení historických území Álava (C-430/06 a C-433/06) a Guipúzcoa (C-431/06 a C-432/06), ktoré sú podobné. 29. Uznesením z 30. novembra 2006 rozhodol predseda Súdneho dvora tieto veci spojit. 30. V konaní na Súdnom dvore predlozili svoje pripomienky Unión General de Trabajadores de la Rioja UGT-Rioja, Comunidad Autónoma de La Rioja, Comunidad de Castilla y León, Diputación Foral de Guipúzcoa, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), spanielska a talianska vláda, vláda Spojeného královstva a Komisia Európskych spolocenstiev. Spolocné pripomienky zároven podali Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya, Diputación Foral d'Álava, Diputación Foral de Vizcaya a Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Bilbao. IV -- Posúdenie A -- Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 31. UGT-Rioja a Comunidad Autónoma de La Rioja pôvodne podali námietku neprípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. UGT-Rioja v tejto súvislosti argumentovala, ze Norma Foral c. 7/2005 prijatá Juntas Generales de Vizcaya uz bola vyhlásená za neplatnú a/alebo bola pozastavená jej úcinnost. Comunidad Autónoma de la Rioja zasa tvrdila, ze sporné ustanovenia troch dotknutých historických území boli vyhlásené za neplatné rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia del País Vasco zo 14. novembra 2005 (potvrdeným rozhodnutím zo 17. marca 2006) v nadväznosti na rozsudok Tribunal Supremo z 9. decembra 2004. 32. Krátko pred zacatím ústneho pojednávania vsak obaja títo úcastníci konania svoje námietky neprípustnosti vzali spät. Informácie, ktoré poskytli na základe otázky polozenej Súdnym dvorom na pojednávaní, ktorá sa týkala stavu vyssie spomínaných konaní, vec nijako neobjasnili. Zdá sa, ze úcinnost ustanovení napadnutých návrhmi na vydanie predbezného opatrenia bola scasti pozastavená, aj ked súdne rozhodnutia vo veci niektorých Normas Forales este nie sú právoplatné. 33. V tomto bode je potrebné zdôraznit, ze spätvzatie námietky neprípustnosti je irelevantné, kedze Súdny dvor má moznost vyslovit neprípustnost aj bez návrhu. Okolnost, ze sporné ustanovenia boli prípadne vyhlásené za neplatné, resp. ze bola pozastavená ich úcinnost, by vsak v tomto ohlade mohla budit pochybnosti o nevyhnutnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 34. V judikatúre je ustálené, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 234 ES prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednost za súdne rozhodnutie, ktoré má byt vydané, aby so zretelom na osobitosti prípadu posúdil nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku. ( [13]13 ) 35. V dôsledku toho, ak sa vnútrostátnymi súdmi polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu ustanovenia práva Spolocenstva, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnút, ibaze by bolo zjavné, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval na základe vykonstruovaného sporu alebo formuloval konzultatívne názory o vseobecných alebo hypotetických otázkach, ked pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá nijaký vztah k realite alebo k predmetu sporu, alebo ze Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal uzitocným spôsobom na otázky, ktoré sú mu polozené. ( [14]14 ) 36. V stále prejednávanom spore vo veci samej zalobcovia namietajú proti normám historických území. Za týchto okolností vnútrostátny súd kladie otázku týkajúcu sa výkladu clánku 87 ES. Nic nenasvedcuje tomu, ze by bol spor vyriesený alebo mal hypotetickú povahu z dôvodu, ze sporné ustanovenia boli vyhlásené za neplatné v iných konaniach. Tribunal Superior de Justicia del País Vasco sa vsak na Súdny dvor obrátil, pricom toto rozhodnutie zálezí v prvom rade na jeho zvázení, hoci platnost ustanovení podla informácií úcastníkov konania uz sám spochybnil v rámci konaní o predbeznom opatrení. Je vecou vnútrostátneho súdu, a nie Súdneho dvora, aby o platnosti rozhodnutí vydaných v tejto súvislosti rozhodol v duchu vnútrostátnych procesných predpisov. ( [15]15 ) 37. Confebask okrem toho usudzuje, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania nie je nevyhnutný, lebo odpoved uz jednoznacne vyplýva z rozsudku Azory. Súdny dvor podla nej môze rozhodnút aj uznesením na základe clánku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku. V prejednávanom prípade vsak nejde o námietku neprípustnosti vo vlastnom zmysle slova. V prípade postupu podla clánku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku nie je totiz návrh na zacatie prejudiciálneho konania neprípustný, len sa ním mozno zaoberat v skrátenom konaní. Nijaká skutocnost vsak neumoznuje vyuzit takýto postup, pretoze odpoved na túto polozenú otázku nemozno jednoznacne vyvodit z judikatúry ani nenecháva priestor na ziadne dôvodné pochybnosti. 38. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania je preto prípustný. B -- O prejudiciálnej otázke 39. Vnútrostátny súd by v podstate chcel vediet, za akých podmienok majú miestnymi samosprávami prijaté výhodnejsie danové opatrenia, ako sú danové ustanovenia platné vo zvysnej casti územia clenského státu, selektívnu povahu, a teda predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorá by sa na základe clánku 88 ES mala oznamovat Komisii. 40. Predtým, nez budem blizsie skúmat, za akých podmienok by sa mali vzhladom na skutkový stav vo veci samej povazovat danové právne úpravy za selektívne, rada by som pripomenula hlavné okolnosti rozsudku Azory. 1. Rozsudok Azory 41. V rozsudku Azory sa Súdny dvor prvýkrát venoval tzv. regionálnej selektívnosti danových ustanovení. V tomto ohlade je východiskovým bodom ustálená judikatúra v otázke charakteristických znakov selektívnosti. Vyplýva z nej, ze clánok 87 ods. 1 ES ukladá, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. ( [16]16 ) 42. Je pravda, ze dane v zásade nie sú ziadnymi výhodami, ale práve naopak, bremenami. Danové opatrenia vsak môzu predstavovat pomoc, pokial v daných prípadoch stát zavedie nizsie nez bezné zdanenie alebo od zdanenia upustí. Kedze pojem pomoc je vseobecnejsí nez pojem dotácia, zahrna nielen skutocné plnenia ako dotácie samy osebe, ale aj úlavy od bremien, ktoré obvykle zatazujú podnikový rozpocet. ( [17]17 ) V dôsledku toho je na posúdenie, ci má danové opatrenie charakter státnej pomoci, nevyhnutné zvolit si ako referencný rámec "bezné" zdanenie, od ktorého sa sporná právna úprava odchyluje selektívnym spôsobom. ( [18]18 ) Odlisné zdanenie je oprávnené, pokial toto odlísenie vyplýva z povahy alebo celkovej koncepcie danového systému. ( [19]19 ) 43. Hlavná novost rozsudku Azory spocíva v tom, ze Súdny dvor neusúdil, ze referencným rámcom musí byt nevyhnutne celý clenský stát. Práve naopak, rozhodol, ze je mozné, aby bol referencný rámec danovej právnej úpravy regionálneho alebo miestneho územného celku tvorený iba jeho územím, pokial má tento celok dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde tohto clenského státu. ( [20]20 ) 44. Vo svojej predoslej judikatúre v otázke státnej pomoci miestnych samospráv Súdny dvor predovsetkým zdôraznoval, ze túto pomoc mozno pripísat státu. ( [21]21 ) Vychádzajúc z tejto zásady, Komisia bola vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi presvedcená, ze právne úpravy, ktoré sa neuplatnujú na celom státnom území, sú selektívnymi opatreniami, aj ked boli prijaté územnými samosprávami. ( [22]22 ) 45. Po vytýcení referencného rámca na posúdenie znízenej sadzby dane v regióne clenského státu Súdny dvor, opierajúc sa o návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed, rozlísil v rozsudku Azory tri situácie: ( [23]23 ) -- Ústredná vláda jednostranne rozhodne uplatnovat vo vymedzenej zemepisnej oblasti nizsiu sadzbu dane, nez aká platí na celostátnej úrovni (prvá situácia). -- Právomoc v oblasti daní je prerozdelená ústredným státom medzi vsetky miestne územné celky na urcitej úrovni, ktoré majú v hraniciach im priznaných právomocí právo volne urcovat danovú sadzbu s platnostou pre územie, nad ktorým vykonávajú svoju právomoc (druhá situácia). -- Miestna alebo regionálna samospráva urcí pri výkone právomocí, dostatocne autonómnych vo vztahu k ústrednej moci, ktorými ostatné samosprávy nedisponujú (nerovnomernost), sadzbu dane, ktorá je nizsia ako celostátna a platí výhradne pre podniky prítomné na území, nad ktorým vykonáva svoju právomoc (tretia situácia). 46. V prvej situácii jednoznacne ide o selektívne opatrenie. Pretoze sa v danom prípade rozhoduje o vseobecnom systéme i regionálnych odchýlkach na úrovni státu, jediným do úvahy prichádzajúcim referencným rámcom je stát ako celok. 47. V druhej situácii niet "beznej" úrovne zdanenia pre celé státne územie, od ktorého by sa mohli právne úpravy jednotlivých územných samospráv priaznivým spôsobom odchýlit. V dôsledku toho sú jednotlivé miestne právne úpravy vo vzájomnom vztahu izolované a nie sú selektívne. ( [24]24 ) 48. To zodpovedá vztahu existujúcemu medzi danovými systémami clenských státov. Kedze priame dane patria do právomoci clenských státov, ( [25]25 ) nie sú sadzby dane z príjmu právnických osôb harmonizované, ale medzi jednotlivými clenskými státmi sa znacne lísia. Kým v Bulharsku a na Cypre je len 10 %-ná dan, priemerom v Európskej únii je 25 %. ( [26]26 ) Aj ked rôzne sadzby dane zretelne vplývajú na hospodársku sútaz, osobitne nízke sadzby platné pre vsetky podniky daného clenského státu nemajú charakter pomoci, lebo v Spolocenstve neexistuje vseobecne platný systém. 49. Tretia situácia sa vyznacuje nerovnomernou delbou právomocí. Na niektorých územiach majú miestne a regionálne územné celky urcité normatívne právomoci, zatial co na ostatných územiach sú tieto právomoci priznané ústrednému státu. Urcujúcim je tu stupen autonómie, ktorou pri svojej zákonodarnej cinnosti disponujú miestne územné samosprávy. 50. Pokial totiz obsah miestnych právnych úprav urcuje a/alebo zan nesie hospodárske dôsledky ústredný stát, potom nejde o skutocnú autonómiu. Miestna právna úprava sa musí pripísat ústrednému státu. Vseobecne platná právna úprava tohto státu tvorí komparatívny nástroj umoznujúci posúdit, ci miestna právna úprava poskytuje selektívnu výhodu. Ak by malo platit, ze sa za referencný rámec musí vziat územie samosprávy len preto, lebo právna úprava bola formálne prijatá touto samosprávou, potom by clenské státy mohli zákaz státnej pomoci lahko obchádzat. Potom by im totiz stacilo formálne preniest právomoci prijímat danú právnu úpravu na miestne samosprávy. ( [27]27 ) 51. Na druhej strane, ak bolo sporné opatrenie miestnej samosprávy prijaté touto samosprávou pri výkone dostatocne autonómnych právomocí, potom je tretia situácia porovnatelná s druhou: právne úpravy pochádzajúce od viacerých zákonodarcov na základe ich vlastných právomocí -- v prejednávanom prípade od ústredného státu a miestnych samospráv -- totiz existujú popri sebe, pricom neexistuje spolocný referencný rámec. 52. Na posúdenie existencie dostatocného stupna autonómie vymedzili Súdny dvor a generálny advokát Geelhoed ( [28]28 ) tri kritériá, ktoré musia byt splnené súcasne: -- Miestna samospráva, ktorá normu prijala, musí mat vlastné ústavnoprávne, politické a administratívnoprávne postavenie, odlisné od postavenia ústrednej vlády -- ide o institucionálnu autonómiu. -- Právne úpravy boli prijaté bez toho, aby mala ústredná vláda moznost bezprostredne ovplyvnit ich obsah -- ide o procesnú autonómiu. -- Hospodárske dôsledky znízenia sadzby státnej dane pre podniky v dotknutom regióne nemôzu byt vyrovnávané dotáciami ani prevodmi z ostatných regiónov alebo ústrednej vlády -- ide o financnú autonómiu. 2. Analogické uplatnenie rozsudku Azory na opatrenia prijaté historickými územiami 53. Prípad historických území, rovnako ako vec Azory, zodpovedá nerovnomernej delbe právomocí v zmysle tretej situácie. V Spanielsku totiz danová legislatíva v zásade tiez patrí do právomoci ústrednej vlády. Na rozdiel od ostatných miestnych a regionálnych samospráv majú v tejto oblasti vlastné právomoci iba historické územia. ( [29]29 ) V dôsledku toho urcenie, ci sa sporné danové právne úpravy vo veci samej musia dávat do vztahu s ustanoveniami platnými vo zvysnej casti Spanielska, alebo ci sa musia posudzovat ako nezávislá právna úprava, závisí najmä od autonómie, ktorou pri výkone svojej právomoci územia disponujú. a) Úvodné poznámky 54. Chcela by som predovsetkým pripomenút, ze na základe clánku 6 ods. 3 EÚ Európska únia respektuje národnú identitu clenských státov. To znamená, ze Únia nezasahuje do ústavného zriadenia clenského státu, ci uz centralizovaného, alebo federatívneho, a neovplyvnuje delbu právomocí v rámci clenského státu. Nové znenie tohto ustanovenia prijaté Lisabonskou zmluvou výslovne zdôraznuje respektovanie ústavných systémov clenských státov Únie. ( [30]30 ) 55. Podla ustálenej judikatúry sa vsak clenský stát nemôze odvolávat na ustanovenia, prax alebo situácie vyplývajúce z jeho vnútrostátneho právneho poriadku, vrátane tých, ktoré vyplývajú z ústavného usporiadania tohto státu, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spolocenstva. ( [31]31 ) 56. V rozsudku Azory Súdny dvor stanovil medzi týmito dvoma zásadami presnú rovnováhu. Na jednej strane respektuje autonómiu, ktorú priznáva ústava daného clenského státu územným samosprávam. Ak by uz totiz sám obmedzený územný rozsah pôsobnosti danovej právnej úpravy zakladal selektívnost opatrenia, potom by bola autonómia priznaná státnou ústavou tejto územnej samospráve otázna. Kazdá miestna právna úprava, ktorá by v porovnaní s danovým právom ústredného státu bola výhodnejsie a splnala aj dalsie podmienky na oznacenie za státnu pomoc a zároven prekracovala hranicu de minimis, by musela byt povolovaná Komisiou. Tá by ju priznávala, len ak by na nu boli dôvody, ako napríklad podpora hospodárskeho rozvoja zaostalých oblastí na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 57. Na druhej strane vsak poziadavky na autonómiu miestnych zastupitelstiev majú zabezpecit, aby sa clenské státy neschovávali za svoje ústavnoprávne zriadenie a aby sa zákaz státnej pomoci zakotvený v clánku 87 ES neobchádzal vyslovene formálnym prenásaním zákonodarných právomocí. 58. Pri uplatnovaní zásad rozsudku Azory na prejednávanú vec je nevyhnutné túto rovnováhu zohladnit. 59. Vo dvoch bodoch sa vsak prejednávané veci od rozsudku Azory lísia. Po prvé v danom prípade ide o iný druh konania: rozsudok Azory bol vydaný po zalobe o neplatnost podanej Portugalskom na základe clánku 230 ods. 1 ES proti rozhodnutiu Komisie. Súdny dvor musel sám rozhodnút, ci mohla Komisia konstatovat, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc. 60. V prejednávaných prejudiciálnych veciach na základe clánku 234 ES sa naproti tomu úloha Súdneho dvora obmedzuje na výklad clánku 87 ods. 1 ES. Aj ked má Súdny dvor na tento úcel zaostrené na specifické skutocnosti vo veci samej, je v kazdom prípade vecou vnútrostátneho súdu, aby v konecnom dôsledku rozhodol, ci sa právne úpravy historických území musia oznacit za selektívne opatrenia a tým aj za státnu pomoc. ( [32]32 ) V dôsledku toho sa musí prejudiciálna otázka, ktorej predmetom je získat od Súdneho dvora posúdenie konkrétnych opatrení, chápat v zmysle naznacenom v bode 39 vyssie. 61. Po druhé treba vziat do úvahy skutocnost, ze Azory mali právomoc znízit sadzbu státnej dane na prekonanie strukturálnych nevýhod dopadajúcich na podniky z tohto regiónu z dôvodu jeho ostrovného charakteru. ( [33]33 ) V snahe zabránit, aby znízenie sadzby dane viedlo k financnému oslabeniu regiónu, vyrovnával ústredný stát z toho vyplývajúci pokles príjmov z daní. Súdny dvor z toho vyvodil, ze financnú zodpovednost za regionálne danové právne úpravy nenesie sám región, ale v konecnom dôsledku stát, a to je dôvod, preco rozhodol, ze referencný rámec na posúdenie selektívnosti výsky regionálnej dane je tvorený vseobecnou úrovnou danového zatazenia platnou v celom státe. ( [34]34 ) 62. Nezdá sa, ze by aj danové právne úpravy historických území Baskicka mali za ciel vyrovnávat obdobné regionálne ci strukturálne zaostávanie. Predmetom výhodnejsích danových systémov v porovnaní so vseobecne platnými právnymi úpravami je naproti tomu podnecovat zakladanie podnikov. Na rozdiel od rozsudku Azory vsak zmyslom systému nie je, aby ústredný stát vyrovnával pokles danových príjmov vyplývajúci z danových výhod priznaných historickými územiami. 63. Napokon je potrebné zohladnit, ze sporné právne úpravy v skutocnosti platili rovnakým spôsobom pre vsetky hospodárske subjekty podliehajúce danovému systému historických území. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze na jednej strane historické územia zdanujú aj príjmy získané mimo ich oblasti pôsobnosti a na druhej strane sa niektoré príjmy dosiahnuté v historických územiach nezdanujú. 64. Táto skutocnost sa vysvetluje tým, ze kritériom delby danovej právomoci medzi ústredným státom a Baskickom je na základe clánku 14 ods. 1 prvej vety hospodárskej dohody sídlo podniku. Preto sa na základe tohto kritéria, ktoré predstavuje statutárne sídlo, s urcitými obmedzeniami tiez zdanujú niektoré príjmy, i ked nie sú dosiahnuté v mieste sídla podniku. Na druhej strane vsak neplatí, ze by slo o vseobecne platné zdanenie stálych prevádzkarní ako nerezidenta v mieste ich cinnosti v spojitosti so zapocítaním dane a/alebo oslobodenia týchto príjmov v mieste hlavného sídla podniku. V tejto miere sa delba danovej právomoci lísi od obvyklých pravidiel medzinárodného danového práva. Z toho vsak nevyplýva, ze by bolo zdanenie v Baskicku selektívnym. Práve naopak, toto zdanenie v súlade s delbou danovej právomoci platí rovnakým spôsobom pre vsetky podniky podliehajúce jeho danovému systému. b) Vecný rozsah politickej a financnej autonómie 65. Podla Komisie Súdny dvor v rozsudku Azory usudzuje, ze na urcenie autonómie miestnej samosprávy je nevyhnutné uskutocnit dvojité posúdenie. Najprv je potrebné skúmat, ci samospráva "má hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia" ( [35]35 ). Iba ak sa to preukáze, uplatnia sa aj tri kritériá autonómie stanovené v bode 67 toho istého rozsudku. 66. Pri urcovaní hospodárskeho systému majú historické územia v skutocnosti len velmi obmedzené právomoci. Ak je aj pravda, ze na základe clánku 41 statútu autonómie môzu upravovat danové právo, na pouzitie danových príjmov uz nemajú ziadny vplyv. Príjmy z daní sú naopak z väcsej casti prevádzané na autonómne spolocenstvo Baskicko a stát. Z toho dôvodu nemôze íst o dostatocnú autonómiu. 67. Je pravda, ako tvrdí aj Komisia, ze na postavenie podnikov v hospodárskej sútazi nepôsobí iba danový systém, ale aj mnohé dalsie miestne cinitele, ako napríklad dostupnost kvalifikovaných zamestnancov, obsah pracovného práva a práva sociálneho zabezpecenia alebo aj kvalita infrastruktúry. To vsak nevedie nevyhnutne k tomu, ze by sa existencia "dostatocnej autonómie" mohla uznat len vtedy, ak orgán na nizsej ako celostátnej úrovni disponuje dostatocnými právomocami, umoznujúcimi mu vplývat na vsetky tieto cinitele. 68. Úplnú autonómiu v oblasti hospodárskej politiky uz dnes nemajú ani clenské státy. Svoju hospodársku politiku totiz musia viest podla zásad vyjadrených v clánku 98 ES a podla clánku 99 ES ju musia koordinovat v Rade. Predmetom harmonizácie sú mnohé právne úpravy významné z hladiska investicnej prítazlivosti daného miesta, ako sú predpisy pracovného práva, ochrany zivotného prostredia, verejného obstarávania ci ochrany dusevného vlastníctva. V niektorých oblastiach, ako napríklad v polnohospodárstve, zahranicnom obchode ci doprave, sú navyse národné politiky podriadené politikám Spolocenstva. 69. Ak relevantné pasáze rozsudku Azory, ktoré Komisia cituje len okrajovo, podrobíme hlbsej analýze, vyjde tiez zretelne najavo, ze Súdny dvor posudzuje autonómiu v spojení s prijímaním konkrétnych opatrení, a nie z hladiska vseobecnej volnosti konania v oblasti hospodárskej politiky. Preto usúdil, ze je mozné, "aby orgán nizsej ako státnej úrovne mal také právne a skutkové postavenie, ktoré by mu zabezpecovalo dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde clenského státu na to, aby to vzhladom na opatrenia, ktoré prijíma, ( [36]36 ) bol tento orgán, a nie ústredná vláda, kto má hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia..." ( [37]37 ). V tejto súvislosti vychádzal Súdny dvor zjavne z danových právnych predpisov, ktoré boli sporné vo veci samej v rozsudku Azory. 70. Pokial by mal byt výklad rozsudku Azory podaný Komisiou správny, potom by nemalo logiku, preco ani v tejto veci nepoprel Súdny dvor existenciu autonómie z toho dôvodu, ze regionálne právomoci sú obmedzené len na prispôsobenie sadzby dane. Namiesto toho podrobne skúmal, ci pri uplatnovaní svojich právomocí postupoval región autonómne z institucionálneho, procesného a financného hladiska. 71. Tento argument Komisie je preto potrebné zamietnut. c) Aký je vhodný referencný rámec: kazdé z historických území alebo autonómne spolocenstvo Baskicko? 72. Pri posudzovaní selektívnosti sporných opatrení a skúmaní autonómie jednotlivých územných samospráv vzniká v prvom rade otázka, ci do vztahu s ústredným státom treba dávat autonómne spolocenstvo Baskicko ako celok, alebo tri uvedené historické územia. 73. Prijatie danových právnych úprav, ktoré je základným jadrom prejednávaného sporu, ako som uz vysvetlila vyssie, vychádza z clánku 41 ods. 1 statútu autonómie historických území. Ustanovenia clánkov 2 a 4 hospodárskej dohody nan odkazujú. Na základe clánkov 63 a 64 dohody si historické územia vymienajú informácie o danovej legislatíve priamo s ministerstvom financií ústredného státu a vysielajú svojho zástupcu do výboru pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov. To naznacuje, ze je namieste skúmat autonómiu kazdého historického územia. 74. Na druhej strane vsak mozno postrehnút, ze koordinácia vnútri Baskicka vedie zjavne k tomu, ze Normas Forales troch dotknutých historických území sú vo velkej miere totozné. O autonómii legislatívneho procesu jednotlivých území mozno preto mat pochybnosti. Za týchto okolností je potrebné rozlisovat medzi dvoma predpokladmi: -- Historické územia sú z dôvodu vnútrobaskickej koordinácie fakticky ci právne viazané prijímat jednotné normy, pricom vsak koordinácia predpisov je nezávislá od ústredného státu. -- Pri koordinácii sú územia viazané predpismi autonómneho spolocenstva, ktoré zasa vychádzajú z ustanovení ústredného státu. 75. V prvom prípade by zo strany troch predmetných historických území, prípadne aj autonómneho spolocenstva slo o spolocný výkon danovej zvrchovanosti. V takom prípade by mozno vnútrobaskická koordinácia v zákonodarnej oblasti obmedzovala autonómiu území v ich vzájomných vztahoch, ale nie (spolocnú) autonómiu vo vztahu k ústrednému státu. Pri posudzovaní selektívnosti danovej právnej úpravy, ktorá platí rovnako pre vsetky podniky v pôsobnosti tejto samosprávy, je relevantným iba vztah existujúci medzi ústredným státom a miestnymi alebo regionálnymi samosprávami. Preto je potrebné skúmat, ci historické územia majú pri spolocnom konaní a/alebo pri súcasnom konaní s autonómnym spolocenstvom dostatok autonómie vo vztahu k ústrednému státu. 76. Podla druhého predpokladu by naopak autonómiu historických území nepriamo spochybnovali predpisy ústredného státu. Je vecou vnútrostátneho súdu, aby stanovil, ci niektorý z týchto dvoch predpokladov nastal, a vyvodil z toho závery. 77. Napokon by sa dalo uvazovat, ze by autonómne spolocenstvo Baskicko mohlo vplývat na právne predpisy historických území tým spôsobom, ze by v casti Baskicka platili výhodnejsie podmienky nez v iných castiach. V takom prípade by sa mohlo opatrenie ukázat ako selektívne, aj keby referencný rámec netvoril ústredný stát, ale Baskicko. Podla informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vsak nijaká skutocnost neumoznuje dospiet k takémuto záveru. d) Uplatnenie jednotlivých kritérií 78. O institucionálnej autonómii historických území a ich orgánov vnútrostátny súd ani ziaden z úcastníkov konania nemajú nijaké pochybnosti. Preto nie je nevyhnutné tieto kritériá dalej rozvádzat. Výhrady vyjadrené v konaní zalobcom a Komisiou smerujú výhradne voci procesnej a financnej autonómii historických území. 79. V tomto ohlade Komisia správne urcuje dve stránky procesnej autonómie. Prvá stránka, ktorá by sa dala oznacit za procesnú autonómiu v uzsom zmysle slova, sa týka volnosti miestnych samospráv prijímat danové predpisy postupom, v ktorom ústredný stát nemá bud ziadny, alebo prinajmensom ziadny rozhodujúci vplyv. Druhá stránka sa týka vecného rozsahu rozhodovacej volnosti, ktorý je na základe vnútrostátneho právneho poriadku priznaný miestnym samosprávam. Na objasnenie tejto druhej stránky by som dalej radsej namiesto pojmu procesná autonómia pouzívala pojem konstitutívna autonómia, v zmysle formálnej a vecnej autonómie. i) Konstitutívna autonómia 80. Tak ako rozhodol Súdny dvor v bode 67 rozsudku Azory, miestny predpis musí byt prijatý "bez toho, aby ústredná vláda mohla priamo zasahovat do jeho obsahu". 81. V tejto súvislosti vsak Súdny dvor odkazuje na bod 54 návrhov, v ktorom generálny advokát pouzil sirsí pojem: "rozhodnutie musí byt prijaté miestnym orgánom v súlade s postupom, ked nemá ústredná vláda ziadnu právomoc priamo zasiahnut do procesu urcenia danovej sadzby a bez akejkolvek povinnosti zo strany miestneho orgánu vziat pri urcovaní výsky danovej sadzby do úvahy záujem ústrednej moci" ( [38]38 ). 82. Napokon sa v bode 68 rozsudku uvádza, ze dostatocná politická a danová autonómia voci ústrednej vláde predpokladá, ze miestny orgán má právomoc na prijatie opatrení na znízenie sadzby dane nezávisle od toho, aby musel zohladnit konanie ústredného státu. 83. Vzhladom na tieto vyjadrenia sa úcastníci konania rozchádzajú v názore na to, do akej miery spochybnuje autonómiu skutocnost, ze historické územia sú pri prijímaní danovej právnej úpravy viazané urcitými právnymi predpismi. Dodrziavanie týchto predpisov podlieha súdnej kontrole a v poslednom stupni kontrole Tribunal Supremo, cize súdu pôsobiacemu na úrovni ústredného státu. Aj v tom vidia niektorí úcastníci konania obmedzenie autonómie historických území. 84. Ústavnoprávne predpisy vrátane ustanovení v statúte autonómie a v hospodárskej dohode ohranicujú rozsah rozhodovacej volnosti historických území. Preto sa touto stránkou budem zaoberat v rámci vecnej konstitutívnej autonómie. V tejto súvislosti by som sa chcela zaoberat aj následnou kontrolou danových právnych predpisov zo strany súdov. Kedze táto kontrola nemá priamy úcinok na utváranie vôle v legislatívnom procese, nedotýka sa konstitutívnej autonómie vo formálnom zmysle, ale slúzi skôr na zarucenie medzí konstitutívnej autonómie vo vecnom zmysle. -- Formálna konstitutívna autonómia 85. O formálnu konstitutívnu autonómiu ide vtedy, ked ústredný stát nemá moznost bezprostredne zasahovat do postupu prijímania danových právnych noriem, ci uz povinným schvalovaním týchto noriem, moznostou vetovat ich prijatie, alebo tým, ze sa vyhlási príslusným na ich prijatie. 86. Na druhej strane, ako správne uvádza Spojené královstvo, nie je na ujmu formálnej konstitutívnej autonómie, ked sa ústredný stát a miestne samosprávy navzájom informujú alebo radia v otázke legislatívnych návrhov. To platí aj v prípade, ak sa v konecnom dôsledku môzu miestne samosprávy volne rozhodnút zotrvat pri svojom návrhu navzdory nevôli ústrednej vlády. 87. Hoci by som nechcela prejudikovat rozsudok vnútrostátneho súdu, nezdá sa mi, ze by ustanovenia Ústavy, statútu autonómie a hospodárskej dohody dávali ústrednej vláde právo na posledné slovo. Aj ked, pravda, clánok 4 hospodárskej dohody predpokladá koordináciu a spoluprácu danových orgánov, ktorých institucionálny rámec tvorí na základe clánkov 63 a 64 výbor pre koordináciu a posudzovanie právnych predpisov, dôsledkom tejto koordinácie a spolupráce zrejme nie je, aby boli historické územia proti svojej vôli viazané rozhodnutiami ústredného státu. -- Vecná konstitutívna autonómia 88. Vecná konstitutívna autonómia znamená, ze miestny zákonodarca môze volne rozhodnút o obsahu danových právnych noriem. V ziadnom demokratickom právnom poriadku ci právnom státe vsak neexistuje absolútna volnost zákonodarcu. Ten je, naopak, vzdy viazaný ustanoveniami ústavného práva a osobitne povinnostou respektovat základné a ludské práva. Hranice vnútrostátnemu zákonodarstvu urcuje tiez právo Spolocenstva. 89. Z tohto dôvodu skutocnost, ze historické územia sú pri prijímaní danových právnych predpisov povinné dodrziavat ústavné obmedzenia, hned nevylucuje, ze by nemali vecnú konstitutívnu autonómiu. Tieto ustanovenia vsak nemôzu obmedzovat rozsah rozhodovacej volnosti do tej miery, ze by historické územia v praxi uz nemohli prostredníctvom svojej danovej legislatívy plnit ciele svojej financnej politiky. 90. V tejto súvislosti je namieste odkázat na clánok 2 Ústavy, ktorý síce zarucuje národnostiam a regiónom právo na autonómiu, ale zároven ich zaväzuje vzájomnou solidaritou. Zásada solidarity je blizsie rozvedená v clánkoch 138 a 156 Ústavy. Je autonómia taká siroká, ze regióny medzi sebou v oblasti daní sútazia, alebo je takáto sútaz v rozpore so zásadou solidarity? Ide tu o ústrednú otázku sporu, na ktorú môzu dat odpoved iba vnútrostátne súdy, nie vsak Súdny dvor. 91. Clánok 31 Ústavy zároven hovorí, ze ide o zdanenie závislé od hospodárskych schopností prostredníctvom spravodlivého danového systému zalozeného na zásadách rovnosti a progresívnosti. Pokial by z toho malo vyplývat, ze v Spanielsku môze existovat iba jeden danový systém, do ktorého prispievajú vsetci danovníci podla svojich hospodárskych schopností, potom by miestni zákonodarcovia nemohli nizsie dane prijímat. Viedlo by to totiz k tomu, ze by danové zatazenie nezáviselo výhradne od hospodárskych schopností danovníkov, ale aj od miesta ich danovej rezidencie. Je vsak mozné, ze clánok 31 nevylucuje, aby v Spanielsku existovalo viacero danových systémov, vnútri ktorých by sa mali spomínané zásady uplatnovat. 92. Pokial ide o Ústavu, je zároven potrebné citovat clánok 139, ktorý predpisuje rovnost zaobchádzania so vsetkými obcanmi a zakazuje akékolvek opatrenie, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovalo slobodu pohybu a usádzania sa osôb. Clánok 3 písm. c) hospodárskej dohody doplna, ze danové právne úpravy historických území nesmú viest k diskriminácii ani k ujme na volnej hospodárskej sútazi medzi podnikmi. 93. Je pravda, ze rôzne danové sadzby a odlisné moznosti znízenia dane môzu danovníkov ovplyvnovat pri výbere danovej rezidencie. Vo svojej judikatúre k základným slobodám vsak Súdny dvor rozhodol, ze Zmluva ES nezarucuje, ze presun cinností do iného clenského státu je z danového hladiska neutrálny. ( [39]39 ) Vzhladom na rozdielnosti v právnych predpisoch clenských státov v oblasti daní môze byt takýto presun pre pracovníka podla konkrétnych okolností danovo viac alebo menej výhodný ci nevýhodný. Tento prístup vychádza zo skutocnosti, ze neexistuje danový systém, ktorý by platil jednotne v celom Spolocenstve. ( [40]40 ) V dôsledku toho závisí analogické uplatnenie týchto zásad na situácie v Spanielsku tiez od otázky, do akej miery mozno danový systém historických území vo vztahu k centralizovanému právnemu poriadku oznacit za autonómny. 94. Dalsie povinnosti vyplývajú z clánku 41 ods. 2 písm. a) statútu autonómie, ktorý zaväzuje historické územia zohladnit vseobecnú danovú struktúru státu, ako aj normy obsiahnuté v systéme koordinácie, danovej harmonizácie a spolupráce so státom. 95. V tomto ohlade clánok 2 ods. 2 a clánok 3 písm. a) hospodárskej dohody spresnujú, ze historické územia musia dodrziavat vseobecnú danovú struktúru státu, a co sa týka pojmov a terminológie, postupovat v súlade s Ley General Tributaria. Na druhej strane dodrziavanie danových struktúr a jednotnej terminológie nevyhnutne nebráni plneniu ich vlastných cielov danovej politiky. V tomto ohlade je urcujúcou otázka, ci mozno sadzbu a základ dane vymedzovat odchylne od celostátneho práva. 96. Dalsie obmedzenie spocíva v povinnosti ulozenej historickým územiam, aby vo vztahu k danovníkom zachovávali celkové faktické zatazenie na rovnakej úrovni ako vo zvysnej casti státu [clánok 3 písm. b) dohody]. Toto ustanovenie by vsak mohlo historickým územiam umoznit, aby rovnováhu medzi danou z príjmov fyzických osôb alebo inými danami na jednej strane a danou z príjmov právnických osôb na druhej strane posunuli bez toho, aby sa tým zmenila miera danového zatazenia na obyvatela. Mozno si tiez predstavit, ze znízenie sadzby dane z príjmov právnických osôb by bolo kompenzované rozsírením základu dane. 97. Skrátka, domnievam sa, ze je vecou vnútrostátneho súdu, aby zistil, ci historické územia disponujú takou mierou rozhodovacej volnosti, ktorá im je v súvislosti s danovým zákonodarstvom vlastná na základe pravidiel stanovených v Ústave, statúte autonómie a dohode, ktorá im umoznuje plnit vlastné ciele financnej politiky. Tak by to bolo, ak by mali právo urcovat rozhodujúce parametre, ako sú sadzba alebo základ dane, spôsobom, ktorý by im umoznoval citelne sa odchýlit od celostátne platných danových právnych predpisov. 98. Niektorí úcastníci konania tvrdia, ze z judikatúry vyssích spanielskych súdov vyplýva, ze takýto rozsah rozhodovacej volnosti tu chýba. To síce nie som spôsobilá s konecnou platnostou posúdit, chcela by som vsak rozobrat dva rozsudky, ktoré sa v tejto súvislosti citujú predovsetkým. 99. Pokial sa odkazuje na rozsudok Ústavného súdu 96/2002 z 25. apríla 2002, ( [41]41 ) je potrebné uviest, ze bezprostredným predmetom tohto rozhodnutia neboli zákonodarné právomoci historických území. Naopak, týkalo sa právnych úprav ústredného státu, ktoré stanovovali obdobné zvýhodnenia ako danové ustanovenia Normas Forales. Isté zvýhodnenie bolo priznané podnikom, ktoré z dôvodu svojho sídla v inom clenskom státe podliehali danovej právomoci ústredného státu, a preto nemohli pozívat danové zvýhodnenia stanovené v Normas Forales spojené so zriadením prevádzkarne v historických územiach. Podla sporných ustanovení ústredného státu im bol priznaný výtazok z tejto dane v rozsahu, v akom prekrocili sumu, ktorú by boli povinné odviest, ak by sa uplatnilo danové právo podla Normas Forales. 100. Tento rozdiel v zaobchádzaní s dvomi kategóriami podnikov -- podnikmi so sídlom v inom clenskom státe a podnikmi síce usadenými v Spanielsku, no mimo Baskicka --, ktoré sa v súvislosti so zriadovaním stálej prevádzkarne v Baskicku nachádzajú v rovnakej situácii, posúdil Ústavný súd ako protiústavný. ( [42]42 ) Tento rozdiel v zaobchádzaní vsak vznikol vnútri toho istého právneho poriadku. Na druhej strane Ústavný súd zjavne neporovnával situáciu hospodárskych subjektov usadených v historických územiach a podliehajúcich danovému právu podla Normas Forales so situáciou podnikatelov majúcich sídlo vo zvysnej casti státu a podliehajúcich vseobecnému danovému systému. 101. Podobne ani rozsudok Tribunal Supremo z 9. decembra 2004 ( [43]43 ) neposkytuje konecnú odpoved na otázku, ci ustanovenia vnútrostátneho práva poskytujú historickým územiam dostatok konstitutívnej autonómie vo vecnom zmysle. Súd zjavne vytýcil hranice rozhodovacej právomoci tam, kde danové ustanovenia Normas Forales prekracujú prah státnej pomoci. V tomto ohlade treba upresnit, ze v tom case nemohol byt zohladnený rozsudok Súdneho dvora vo veci Azory, ku ktorému malo dôjst neskôr. 102. Posudzované v duchu zásad vyjadrených v tomto rozsudku, rozhodnutie Tribunal Supremo by sa dalo vykladat dvoma spôsobmi. Bud súd implicitne predpokladal, ze pri neexistencii dostatocnej autonómie historických území sa má ako referencný rámec na posúdenie selektívnej povahy danových ustanovení Normas Forales brat do úvahy len celostátny danový systém, alebo chcel rozsah autonómie viazat na pojem státnej pomoci v práve Spolocenstva. 103. Vzhladom na rozsudok Azory vsak tento prístup skoncil v bludnom kruhu. Súdny dvor totiz existenciu pomoci naopak viaze na neexistenciu autonómie miestneho zákonodarcu vo vnútrostátnom práve. S cielom vyhnút sa takémuto bludnému kruhu je potrebné sa domnievat, ze vymedzenie právomocí miestneho danového zákonodarcu tvorí nevyhnutnú podmienku na uplatnenie pojmu státna pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES. Súdny dvor nemôze zbavit vnútrostátne súdy úlohy vykladat vnútrostátne právo v tejto veci. 104. Na záver je potrebné zaoberat sa tvrdením, ze historické územia nemajú dostatok autonómie, lebo ich predpisy podliehajú v poslednom stupni súdnej kontrole súdov ústredného státu. 105. Kedze ustanovenia celostátneho práva vytycujú hranice rozsahu rozhodovacej volnosti miestneho danového zákonodarcu, nie je v právnom státe neobvyklé, ze dodrziavanie týchto hraníc podlieha súdnej kontrole. Pokial sa súdna kontrola obmedzuje na túto oblast a nerozsiruje sa podla potreby aj na miestne danové zákony, nepredstavuje dodatocné obmedzenie miestnych samospráv. Skutocnost, ze v poslednom stupni je príslusným súd ústredného státu, na tom nic nemení. Nie je teda ani potrebné zaoberat sa skutocnostou, ze zalobu proti miestnym podzákonným predpisom mozno podat na riadnych súdoch, hoci regionálne a celostátne zákony mozno napadnút len na Ústavnom súde. e) Financná autonómia 106. Miestna samospráva má financnú autonómiu vtedy, ked musí sama znásat financné dôsledky svojich danových právnych úprav a ked od ústredného státu nedostáva ziadnu kompenzáciu za pokles výnosov z daní, ktorý vyplýva z rozdielov existujúcich medzi miestnymi a celostátnymi právnymi úpravami. 107. Pouzitie tohto kritéria prinása v praxi znacné problémy, pokial sa znízenie sadzby dane alebo udelenie iných zvýhodnení nedeje formou -- tak ako je to vo veci Azory -- vykazujúcou nepriame prejavy regionálnej pomoci pochádzajúcej od ústredného státu. Medzi znízením daní a kompenzacnými presunmi financných prostriedkov medzi státom a miestnymi alebo regionálnymi samosprávami totiz potom chýba akákolvek vnútorná súvislost. O to viac je v obdobných situáciách ako vo veci samej nevyhnutné pristúpit k celkovému posúdeniu financných vztahov existujúcich medzi ústredným státom a jeho decentralizovanými zlozkami. 108. Toto posúdenie je navyse stazené tým, ze popri vseobecnom rozpocte státu, regiónov a iných samospráv existujú prierezové osobitné verejné zdroje, ako najmä systémy sociálneho zabezpecenia, v dôsledku ktorých môze medzi jednotlivými regiónmi a státom dochádzat k financným presunom. 109. Ani v tomto ohlade vsak nemozno popierat existenciu financnej autonómie decentralizovaných orgánov, ked podla predpokladu v konecnom dôsledku dochádza k presunu financných prostriedkov od státu smerom k miestnym alebo regionálnym samosprávam. Takýto presun totiz mozno vysvetlit celým radom dôvodov, ktoré nemajú nijakú spojitost s miestnou alebo regionálnou danovou právnou úpravou. 110. V dôsledku toho, aby bolo mozné konstatovat existenciu väzby medzi takýmito presunmi financných prostriedkov a miestnymi danovými právnymi úpravami, musia byt splnené najmenej dve podmienky. Na jednej strane musí ako parameter pri urcovaní prípadných financných presunov nevyhnutne slúzit objem miestnych príjmov z daní. Po druhé pokles danových príjmov musí tiez viest k zodpovedajúcej kompenzacnej úprave financných prostriedkov presúvaných medzi jednotlivými zlozkami státu. 111. Na úcely sirsieho rozboru treba predpokladat, ze nizsia sadzba dane a moznost osobitných danových odpoctov, ktoré sú stanovené Normas Forales odchylne od celostátnych ustanovení, nevyhnutne vedú k nizsím príjmom z daní, v kazdom prípade v danom zdanovacom období. Tvrdenie historických území, ze ich danová politika v skutocnosti danové príjmy z dlhodobého hladiska zvysuje, pretoze pritahuje zakladanie väcsieho poctu podnikov, nemozno prijat. Pokial by sa v rámci rozboru systému státnej pomoci malo takýmto obhajobným argumentom vyhoviet, potom by zákaz státnej pomoci stratil svoje opodstatnenie. Státna pomoc je totiz casto spätá s úcelom podporit kladný hospodársky rozvoj zvýhodnených podnikov tak, ze sa "investícia" v konecnom dôsledku vyplatí v podobe tvorby pracovných miest, odlahcenia systému sociálneho zabezpecenia a danových príjmov do státneho rozpoctu. ( [44]44 ) 112. Urcujúcim nástrojom financných vztahov medzi ústredným státom a autonómnym spolocenstvom Baskicko a nepriamo aj historickými územiami, ktorý rozoberajú vnútrostátny súd a úcastníci prejednávaného konania, je tzv. odvod (Cupo). 113. Systém odvodov vychádza z clánku 42 ods. 2 písm. d) az f) statútu autonómie, clánkov 48 a nasl. hospodárskej dohody, ako i zákona o odvode na obdobie piatich rokov 2002 az 2006. V tejto súvislosti ide napokon o presun väcsej casti financných zdrojov historických území na autonómne spolocenstvo Baskicko a ústredný stát. Tento presun je nevyhnutný, lebo velká cast financných zdrojov pripadá historickým územiam, hoci väcsinu verejných sluzieb zabezpecujú ústredný stát a autonómne spolocenstvo. 114. Velmi zjednodusene mozno povedat, ze výska celkového odvodu Baskicka do státneho rozpoctu, zlozeného z ciastkových súm pochádzajúcich od historických území, je urcovaná nasledujúcimi fázami. Vypocítajú sa výdavky spojené so sluzbami státu, ktoré regióny samotné nezabezpecujú, pricom sa v tomto smere fiktívne predpokladá, ze vsetky spanielske regióny plnia rovnaké úlohy ako Baskicko. Následne sa uplatní koeficient zápoctu, ktorý zodpovedá podielu casti príjmov historických území k casti príjmov státu. Od roku 1981 dosahuje výska tohto koeficientu bezo zmeny 6,24 %. Potom sa vykonajú rôzne úpravy a opravy, ktoré nie sú v nijakom bezprostrednom vztahu s výskou danových príjmov. Výsledkom je napokon suma, ktorú musí Baskicko odviest státu. Za referencný rok 2002 dosahovala výsku priblizne jednej miliardy eur a v nasledujúcich rokoch môze byt predmetom dalsích úprav. 115. Len tazko sa dá presne urcit, do akej miery majú danové príjmy historických území a ich úpravy na základe sporných ustanovení vplyv na výsku financných presunov existujúcich medzi týmito územiami a/alebo autonómnym spolocenstvom Baskicko a státom. Z celkového pohladu budia vysvetlenia poskytnuté úcastníkmi konania v ich pripomienkach a v odpovedi na otázky polozené Súdnym dvorom na ústnom pojednávaní dojem, ze v konecnom dôsledku predstavuje výpocet financnej sumy skôr politický kompromis a nie je bezprostredným dôsledkom zmeny urcitých ekonomických parametrov, akým je výska danových príjmov. Jednoznacne o tom svedcí skutocnost, ze koeficient zápoctu, ktorého predmetom je vlastne obnovovat väzbu medzi jednotlivými zlozkami danových príjmov historických území, sa nezmenil uz dvadsatpät rokov napriek tomu, ze pri danových príjmoch zaiste dochádzalo k výkyvom. 116. Spanielska vláda sa v kazdom prípade domnieva, ze zmena danových príjmov historických území nemá na výsku odvodu vplyv. Ak by mal mat vnútrostátny súd rovnaký názor a neexistoval by ziadny iný kompenzacný mechanizmus, je mozné domnievat sa, ze historické územia majú dostatocnú financnú autonómiu. V -- Návrh 117. Preto je na otázku polozenú Tribunal Superior de Justicia del País Vasco potrebné odpovedat takto: Clánok 87 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze danové opatrenia prijaté miestnou samosprávou clenského státu, ktoré platia rovnako pre vsetky podniky spadajúce do jej právomoci a ktoré sú výhodnejsie nez vseobecne platné danové ustanovenia tohto clenského státu, nepredstavujú výhodu priznanú urcitým podnikom a výrobným odvetviam, pokial majú miestne samosprávy dostatok autonómie pri výkone svojej zákonodarnej právomoci v oblasti daní. Podmienky takejto autonómie vyzadujú, aby: -- miestna samospráva mala institucionálnu nezávislost, -- ústredný stát nemohol rozhodujúcim spôsobom zasahovat do postupu prijímania miestnych danových noriem (formálna konstitutívna autonómia), -- miestna samospráva mala pri vypracovávaní týchto danových noriem dostatocne sirokú rozhodovaciu volnost, ktorá jej umozní plnit vlastné ciele financnej politiky (vecná konstitutívna autonómia), a -- miestna samospráva sama znásala financnú zodpovednost za pokles svojich príjmov z daní, ktorý je výsledkom výhodnejsích právnych úprav v porovnaní so vseobecne platným danovým právom (financná autonómia). __________________________________________________________________ ( [45]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [46]2 ) C-428/06, Unión General de Trabajadores de La Rioja UGT-Rioja/Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya. C-429/06, Comunidad Autónoma de la Rioja/Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya. C-430/06, Comunidad Autónoma de la Rioja/Diputación Foral de Álava. C-431/06, Comunidad Autónoma de la Rioja/Diputación Foral de Guipúzcoa. C-432/06, Comunidad Autónoma de Castilla y León/Juntas Generales de Guipúzcoa a Diputación de Guipúzcoa. C-433/06, Comunidad Autónoma de Castilla y León/Juntas Generales del Territorio Histórico de Álava a Diputación Foral de Álava. C-434/06, Comunidad Autónoma de Castilla y León/Diputación Foral de Vizcaya a Juntas Generales del Territorio Histórico de Vizcaya. ( [47]3 ) [48]C-88/03, Zb. s. I-7115. ( [49]4 ) K dnesnému dnu Súd prvého stupna rozhoduje este v spojených veciach T-30/01, T-31/01, T-32/01, T-86/02, T-87/02 a T-88/02 a tiez v spojených veciach T-227/01, T-228/01, T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01. ( [50]5 ) Rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [51]T-227/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 146; Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [52]T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 27, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [53]T-364/99, T-347/99 a T-348/99, Zb. s. II-4259, bod 52. ( [54]6 ) Prijatý zákonom Ley Orgánica de los Cortes Generales Espańolas (spanielsky parlament) c. 3/1979 z 18. decembra 1979. Vo francúzskom znení dostupný na http://www.lehendakaritza.ejgv.euskadi.net/r48-2312/fr/contenidos/infor macion/estatuto_guernica/fr_455/estatu_com_f.html. ( [55]7 ) Schválená zákonom c. 12/2002 z 23. mája 2002 (Ley por la que se aprueba el Concierto Económico con la Comunidad Autónoma del Paěs Vasco, zverejnený v BOE z 24. mája 2002). Vo francúzskom znení dostupný na http://www.lehendakaritza.ejgv.euskadi.net/r48-2312/fr/contenidos/infor macion/estatuto_guernica/fr_455/estatu_com_f.html. ( [56]8 ) Zákon 13/2002 z 23. mája 2002 (Ley por la que se aprueba la metodología de seńalamiento del cupo País Vasco para el quinquenio 2002 -- 2006, BOE c. 124 z 24. mája 2002). Vo francúzskom znení dostupný na http://www.lehendakaritza.ejgv.euskadi.net/r48-2312/fr/contenidos/infor macion/estatuto_guernica/fr_455/estatu_com_f.html. ( [57]9 ) Obsahom zalobcami podaných zalôb v sporoch vo veciach samých vo veciach C-428/06 a C-429/06 je vyslovenie neplatnosti clánku 2 ods. 4, 6 a 7 Norma Foral, kým jediným predmetom zaloby vo veci C-434/06 je vyslovenie neplatnosti clánku 2 ods. 4 a 6. ( [58]10 ) Pozri clánok 28 ods. 1 novelizovaného znenia zákona o dani z príjmov právnických osôb zavedeného dekrétom Real Decreto-Legislativo 4/2004 z 5. marca 2004. ( [59]11 ) Príloha 8 pripomienok Komisie. ( [60]12 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [61]13 ) Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [62]C-415/93, Zb. s. I-4921; bod 59; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, [63]C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 24, a z 29. januára 2008, Promusicae, [64]C-275/06, Zb. s. I-271, bod 36. ( [65]14 ) Rozsudok Promusicae, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 37. ( [66]15 ) V tomto zmysle pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, [67]C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 42; z 30. júna 2005, Tod's, [68]C-28/04, Zb. s. I-5781, bod 14, a z 12. januára 2006, Turn a Sportunion Waldburg, [69]C-246/04, Zb. s. I-589, bod 21. ( [70]16 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 54, a odkaz na rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [71]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 41; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., [72]C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 68, a z 3. marca 2005, Heiser, [73]C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 40. ( [74]17 ) Pozri rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijene in Limburg/Hohe Behörde, [75]30/59, Zb. s. 1, bod 43; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espana, [76]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13, a z 1. decembra 1998, Ecotrade, [77]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34. ( [78]18 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 56. ( [79]19 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 52, s odkazom na rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [80]173/73, Zb. s. 709, bod 33, a z 15. decembra 2005, Unicredito italiano, [81]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 51. ( [82]20 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 58. ( [83]21 ) Rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [84]248/84, Zb. s. 4013, bod 17; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio vo veci z 1. júla 1999, Juntas Generales de Guipúzcoa a i., [85]C-400/97, C-401/97 a C-402/97, Zb. s. I-1073, bod 31. Súdny dvor sa týchto zásad pridrzal v rozsudku Azory, pozri bod 55 tohto rozsudku, uz citovaného v poznámke pod ciarou 3. ( [86]22 ) Pozri rozhodnutie Komisie 2003/442/ES z 11. decembra 2002 týkajúce sa casti rezimu, ktorým sa prispôsobuje vnútrostátny danový systém osobitostiam autonómneho regiónu Azory, a to v oblasti znízenia sadzieb dane z príjmov [neoficiálny preklad] ([87]Ú. v. ES L 150, 2003, s. 52, body 26 az 32), prejednávané v rozsudku Azory, a rozhodnutie Komisie 2005/261/ES z 30. marca 2004 o systéme pomoci, ktorý plánuje realizovat Spojené královstvo v súvislosti s reformou vlády Gibraltáru týkajúcou sa daní zo zisku spolocností ([88]Ú. v. EÚ L 85, 2005, s. 1, body 102 az 109), voci ktorým Gibraltár a Spojené královstvo podali na Súd prvého stupna zaloby o neplatnost (veci T-211/04 a T-215/04). ( [89]23 ) Návrhy z 20. októbra 2005 vo veci Portugalsko/Komisia, [90]C-88/03, Zb. s. I-7115, body 50 az 54. ( [91]24 ) Pozri návrhy vo veci Azory, uz citované v poznámke pod ciarou 23, bod 53. Pozri tiez závery Komisie (Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov z roku 1998, Ú. v. ES 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277; bod 16, a správu z 9. februára 2004 o prevedení tohto oznámenia, C 434, bod 33). V dôsledku toho je právna veda toho názoru, ze nemecký systém podnikových daní, v ktorom sadzbu dane stanovujú obce, nie je selektívny (STEIN, R. M.: Bestimmtheit von Regionalbeihilfen, 2007, s. 167 a nasl.). ( [92]25 ) Pozri najmä rozsudky z 13. decembra 2005, Mark & Spencer, [93]C-446/03, Zb. s. I-10837, bod 29; z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, [94]C-196/04, Zb. s. I-7995, bod 40, a z 12. decembra 2006, Test Claimants in class IV of the ACT Group Litigation, [95]C-374/04, Zb. s. I-11673, bod 36. ( [96]26 ) Tieto údaje pochádzajú zo stúdie Eurostatu Taxation trends in the European Union, 2007, s. 32, tabulka I-6, dostupná na adrese www.ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info /economic_analysis/tax_structures/Structures2007.pdf. ( [97]27 ) V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio vo veci Juntas Generales de Guipúzcoa a i., uz citované v poznámke pod ciarou 21, bod 37. ( [98]28 ) Pozri návrhy vo veci Azory, uz citované v poznámke pod ciarou 23, bod 54. ( [99]29 ) Okrem Vizcaye, Álavy a Guipúzcoy má vlastnú danovú právomoc zalozenú na osobitnom historickom danovom rezime (Fueros) aj autonómne spolocenstvo Navarra. ( [100]30 ) Clánok 3a ods. 2 prvá veta EÚ (zmenený, teraz clánok 4 EÚ) v znení Lisabonskej zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007 ([101]Ú. v. EÚ C 306, s. 1), hovorí: "Únia respektuje rovnost clenských státov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv." ( [102]31 ) Pozri najmä rozsudok z 1. apríla 2008, vláda Francúzskeho spolocenstva a valónska vláda, [103]C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 58 a citované odkazy. ( [104]32 ) V tomto zmysle pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 13. ( [105]33 ) Komisia to sama uznala a vyslovila názor, ze znízenie daní s odvolaním sa na clánok 87 ods. 3 písm. a) ES bolo do istej miery oprávnené. Námietky mala len k tomu, ze znízená sadzba dane sa uplatnovala aj vo financnom odvetví, na ktoré nemal ostrovný charakter Azor rovnaký dosah (pozri rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 27 a nasl.). ( [106]34 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 71 a nasl. ( [107]35 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 58. ( [108]36 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [109]37 ) Rozsudok Azory, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 58. ( [110]38 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [111]39 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Weigel, [112]C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 55. ( [113]40 ) V tejto otázke pozri bod 45 vyssie, druhú situáciu. ( [114]41 ) Príloha 7 pripomienok Komisie. ( [115]42 ) Ústavný súd napokon vyslovil nezákonnost takejto vnútrostátnej diskriminácie. ( [116]43 ) Pozri bod 25 vyssie. ( [117]44 ) V tejto súvislosti Komisia argumentuje najmä tým, ze podla judikatúry je rozhodujúcim samotný úcinok pomoci v prospech podniku, a nie sledované ciele (pozri rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [118]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [119]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [120]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 25). References 1. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0001 46. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0002 47. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0003 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0004 50. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0005 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0227&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0092&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0364&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0006 55. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0007 56. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0008 57. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0009 58. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0010 59. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0011 60. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0012 61. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0013 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0028&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0275&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0014 66. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0015 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0482&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0028&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0246&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0016 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0308&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0017 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0018 79. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0019 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0020 83. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0021 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0248&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0400&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0022 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:150:TOC 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:085:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0023 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0024 92. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0025 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0446&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0196&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0374&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0026 97. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0027 98. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0028 99. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0029 100. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0030 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:306:TOC 102. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0031 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0212&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0032 105. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0033 106. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0034 107. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0035 108. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0036 109. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0037 110. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0038 111. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0039 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0387&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0040 114. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0041 115. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0042 116. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0043 117. file:///tmp/lynxXXXXGoXs42/L96877-201TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0800675001-E0044 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK