NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 13. decembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-413/06 P Bertelsmann AG a Sony Corporation of America proti Independent Music Publishers and Labels Association (Impala) Obsah I -- Úvod II -- Právny rámec III -- Rámec sporu a priebeh konania A -- Koncentrácia B -- Problém kolektívneho dominantného postavenia C -- Správne konanie a prvé rozhodnutie o povolení Komisie D -- Súdne konanie na prvom stupni E -- Konanie o odvolaní F -- Nové správne konanie a druhé rozhodnutie Komisie o povolení IV -- Úvodné otázky na úcely preskúmania odvolania A -- Prípustnost rôznych odvolacích dôvodov 1. Prípustnost piateho odvolacieho dôvodu 2. Prípustnost ostatných odvolacích dôvodov 3. Predbezný záver B -- Spôsobilost odvolania dosiahnut sledovaný ciel 1. O moznom opomenutí odvolatelov napadnút rozhodujúcu cast napadnutého rozsudku 2. O odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepodopiera jeho výrok 3. Predbezný záver C -- Zachovanie záujmu na konaní V -- Dôvodnost odvolania A -- Poziadavky na vysetrovanie a odôvodnenie v prípade rozhodnutí Komisie o povolení koncentrácií (prvý, druhý, tretí a siesty odvolací dôvod) 1. O odôvodnení rozhodnutí o povolení v rámci kontroly koncentrácií (prvá a tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu) a) Napadnutelnost rozhodnutí o povolení z dôvodu nedostatku odôvodnenia b) Rozsah povinnosti odôvodnenia -- Napadnutý rozsudok -- Posúdenie c) Ostatné úvahy d) Predbezný záver 2. O odkazoch Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách (prvý odvolací dôvod a druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu) a) O vseobecnom chápaní vztahu medzi rozhodnutím o povolení a oznámením o výhradách Súdom prvého stupna -- Napadnutý rozsudok -- Posúdenie b) O konkrétnych odkazoch Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách c) Predbezný záver 3. O dôkaznej hodnote skutocností uvedených v odpovedi na oznámenie o výhradách (druhý odvolací dôvod; prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) a) Napadnutý rozsudok b) Posúdenie 4. O poziadavkách na dôkazy na úcely povolenia koncentrácií (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) a) O údajnom nepomere medzi poziadavkami na dôkazy pri rozhodnutiach o povolení a rozhodnutiach o zákaze koncentrácií v nariadení o kontrole koncentrácií -- Rozhodnutia v rámci kontroly koncentrácií sú prognostickými rozhodnutiami -- Symetria poziadaviek na povolenia a zákazy -- Neexistenia vseobecnej domnienky zlucitelnosti so spolocným trhom -- Predbezný záver b) O poziadavkách na dôkazy stanovených v tejto veci Súdom prvého stupna c) Predbezný záver B -- Hranice volného hodnotenia skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna (stvrtý odvolací dôvod) 1. Miera volnej úvahy Komisie a jej súdne preskúmanie a) Napadnutý rozsudok b) Posúdenie 2. O výhrade týkajúcej sa skreslenia dôkazov a) O bode 425 napadnutého rozsudku b) O bode 427 napadnutého rozsudku c) O bode 434 napadnutého rozsudku 3. Predbezný záver C -- O pouzití dôverných informácií v napadnutom rozsudku (siesty odvolací dôvod) D -- Predbezný záver VI -- K údajnému vzájomnému odvolaniu VII -- Trovy konania VIII -- Návrh "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kontrola koncentrácií podnikov -- Spolocný podnik Sony BMG -- Zaloba proti zruseniu rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom -- Súdne preskúmanie -- Rozsah -- Poziadavky dokazovania -- Úloha oznámenia o výhradách -- Posilnenie alebo vytvorenie kolektívneho dominantného postavenia -- Odôvodnenie rozhodnutí povolujúcich koncentráciu -- Pouzitie dôverných informácií" I -- Úvod 1. Táto vec poskytuje moznost na dalsie rozvinutie judikatúry Súdneho dvora v súvislosti s kontrolou Spolocenstva v oblasti koncentrácií podnikov. Ide predovsetkým o otázku, ktorá je v praxi obzvlást významná, týkajúcu sa rozsahu vysetrovania a odôvodnenia, ktorý mozno povazovat od Komisia v prípade, ze povolí koncentráciu podnikov. 2. Predmetom tejto veci je konanie o kontrole koncentrácie týkajúcej sa trhov s hudobnými nahrávkami, s hudbou on-line a s vydávaním hudby. Spolocnosti Bertelsmann a Sony sa v roku 2003 dohodli na spojení svojich celosvetových cinností v oblasti hudobných nahrávok. Komisia napriek pociatocným pochybnostiam povolila ich projekt fúzie rozhodnutím z 19. júla 2004 ( [2]2 ) (dalej len: prvé rozhodnutie o povolení). 3. Independent Music Publishers and Labels Association (Impala), medzinárodné zdruzenie podla belgického práva, ktoré zdruzuje 2500 nezávislých spolocností v oblasti výroby hudby namietala voci tejto koncentrácii. V nadväznosti na jej zalobu Súd prvého stupna rozsudkom z 13. júla 2006 ( [3]3 ) (dalej len: napadnutý rozsudok) prvé rozhodnutie o povolení zrusil. 4. Bertelsmann a Sony podali na Súdny dvor odvolanie proti napadnutému rozsudku. Zalobcovia sa v podstate domnievajú, ze Súd prvého stupna uplatil neprimerané právne poziadavky na rozhodnutie Komisie o povolení a na svoje súdne preskúmanie. 5. Na úvod je vsak potrebné preskúmat, ci zalobcovia majú nadalej záujem na konaní, kedze ich fúzia bola medzicasom 3. októbra 2007 opätovne Komisiou povolená. II -- Právny rámec 6. Právny rámec tejto veci tvorí nariadenie Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (dalej len: nariadenie o kontrole koncentrácií -- NKK) ( [4]4 ) v znení nariadenia (ES) c. 1310/97 ( [5]5 ). 7. Koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva v zmysle nariadenia o kontrole koncentrácií podliehajú zákazu ich uskutocnenia a musia sa oznámit Komisii (clánky 4 a 7 NKK). Tieto koncentrácie Komisia preskúma v súvislosti s ich zlucitelnostou so spolocným trhom (clánok 2 ods. 1 NKK). 8. Povolenie alebo zákaz koncentrácie závisí od toho, ci vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie cím významne narusuje efektívnu hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. Clánok 2 ods. 2 a 3 NKK v tomto ohlade stanovuje: "2. Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. 3. Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilnuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, sa vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom." 9. Konanie o kontrole koncentrácií sa uskutocnuje v dvoch fázach: v prvej fáze sa uskutocní len predbezné preskúmanie návrhu koncentrácie. Ak pocas tohto predbezného preskúmania vzniknú vázne pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, musí Komisia v druhej fáze zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 6 ods. 1 písm. c) NKK ( [6]6 ). 10. Rozhodovacie právomoci Komisie v konaní vo veci formálneho zistovania sú v clánku 8 NKK upravené takto: "1. ...vsetky konania zacaté podla clánku 6 ods. 1 písm. c) sa uzavrú formou rozhodnutia podla ustanovení odsekov 2 az 5. 2. Ak Komisia zistí, ze po prípadných následných úpravách zo strany úcastníkov koncentrácie splna oznámená koncentrácia kritérium stanovené v clánku 2 ods. 2, vydá rozhodnutie, v ktorom vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. ... 3. Ak Komisia zistí, ze koncentrácia splna kritérium stanovené v clánku 2 ods. 3, vydá rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom. ..." 11. Pred prípadným prijatím rozhodnutia o zákaze podla clánku 8 ods. 3 NKK dôjde k vypocutiu podnikov, ktoré sú úcastníkmi koncentrácie. Komisia im v tejto súvislosti zasle písomné vyhotovenie oznámenia o výhradách, ku ktorému sa môzu písomne a prípadne aj ústne vyjadrit. Clánok 18 NKK ( [7]7 ) v tejto súvislosti uvádza: "1. Pred prijatím kazdého rozhodnutia uvedeného v... clánku 8... ods. 3 az 5... poskytne Komisia kazdej dotknutej osobe, podniku alebo zdruzeniu podnikov prílezitost v kazdej etape postupu az po konzultáciu poradného výboru oboznámit s ich názormi o námietkach voci nim. ... 3. Komisia zalozí svoje rozhodnutie iba na námietkach, na základe ktorých zmluvné strany predlozili svoje pozorovania. Právo na obhajobu sa v konaní plne respektuje. ..." 12. Konanie o kontrole koncentrácií ako celok sa charakterizuje poziadavkou rýchlosti konania, ktorý je konkretizovaný predovsetkým jemne vyvázeným a relatívne prísnym systémom lehôt, ktorého cielom je obmedzenie doby trvania konaní o kontrole koncentrácií ( [8]8 ). Ak Komisia v stanovenej lehote nerozhodne o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, dochádza k uplatneniu fikcie povolenia, ktorá je v clánku 10 ods. 6 NKK upravená takto: "Ak Komisia neprijme rozhodnutie v súlade s clánkom 6 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo clánkom 8 ods. 2 alebo 3 v stanovenej lehote..., povazuje sa koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom..." 13. V clánku 10 ods. 5 NKK sa v súvislosti s dôsledkami zrusenia rozhodnutia Komisie súdom Spolocenstva uvádza: "Ak Súdny dvor vynesie rozsudok, ktorý rusí celé rozhodnutie Komisie prijaté podla tohto nariadenia alebo jeho cast, lehoty stanovené v tomto nariadení opät zacnú plynút odo dna rozsudku." 14. Vo väcsine konaní o kontrole koncentrácií Komisia koná ako orgán kontroly koncentrácií podnikov Európskeho hospodárskeho priestoru ( [9]9 ) a rozhoduje o zlucitelnosti koncentrácií s dohodou EHP. 15. V roku 2004 bolo nariadenie o kontrole koncentrácií v podstatných bodoch zmenené. Nové znenie nariadenia Spolocenstva o kontrole koncentrácií ( [10]10 ) sa vsak podla jeho clánku 26 ods. 1 uplatnuje az od 1. mája 2004 a preto nie je pre túto vec relevantné; podla odseku 2 tohto ustanovenia sa teda na vec, akou je prejednávaná vec, uplatní predchádzajúca práva úprava. III -- Rámec sporu a priebeh konania A -- Koncentrácia 16. Bertelsmann AG ( [11]11 ) je medzinárodná mediálna spolocnost, medzi ktorej cinnosti v celosvetovom meradle patrí výroba a vydávanie hudby, televízne a rozhlasové vysielanie, vydávanie kníh, casopisov a novín, tlaciarenské a mediálne sluzby, literárne a hudobné kluby. Spolocnost Bertelsmann pôsobí v oblasti hudobných nahrávok prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Bertelsmann Music Group (BMG) ( [12]12 ). 17. Sony Corporation of America ( [13]13 ) patrí do skupiny Sony a celosvetovo pôsobí v oblastiach výroby a vydávania hudby, priemyselnej a spotrebnej elektroniky a zábavy. V odvetví hudobných nahrávok pôsobí prostredníctvom spolocnosti Sony Music Entertainment. 18. Bertelsmann a Sony sa na základe Business Contribution Agreement (dohoda o integrácií cinností) z 11. decembra 2003 dohodli na spojení svojich celosvetových v oblasti hudobných nahrávok (s výnimkou cinností Sony v Japonsku) do troch alebo viacerých nových spolocností. Tieto spolocné podniky by mali byt prevádzkované pod menom "Sony BMG". 19. Podla dohody bude Sony BMG pôsobit v oblasti objavovania umelcov a ich uvádzania na scénu ( [14]14 ), ako aj v oblasti propagácie a predaja hudobných nahrávok. Na druhej strane by vsak súcastou jej cinností nemali byt súvisiace cinnosti, akými sú vydávanie hudby, výroba a distribúcia hudobných nahrávok. 20. Ako Bertelsmann a Sony potvrdili v rámci konania pred Súdnym dvorom, koncentrácia sa v plnom rozsahu uskutocnila v roku 2004. B -- Problém kolektívneho dominantného postavenia 21. Ako u vsetkých koncentrácií s významom na úrovni Spolocenstva, návrh koncentrácie Bertelsmann a Sony sa mal preskúmat v súlade s clánkom 2 NKK, aby sa posúdilo, ci táto koncentrácia môze vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie, cím by sa významne narusila efektívna hospodárska sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. 22. Konkrétne neslo o prípadné dominantné postavenie Sony BMG na trhu, ale o riziko vytvorenia alebo posilnenia kolektívneho dominantného postavenia v oblasti svetovej hudobnej cinnosti medzi piatimi celosvetovo najväcsími výrobcami hudobných nahrávok ( [15]15 ) (dalej len "velké spolocnosti"), ktorých pocet sa z dôvodu koncentrácie znízil z piatich na styri. 23. Súdneho dvora uz vo svojom rozsudku "Kali & Salz" ( [16]16 ) jasne potvrdil, ze pojem dominantného postavenia v zmysle nariadenia o kontrole koncentrácií sa vztahuje na individuálne dominantné postavenie, ale aj na kolektívne dominantné postavenie. Kolektívne dominantné postavenie na trhu môzu mat dve spolocnosti (duopole) alebo viacero spolocností (oligopole) ( [17]17 ). 24. Kolektívne dominantné postavenie nevyhnutne nemusí znamenat, ze clenovia oligopolu musia spolu tajne spolupracovat na základe uzavretých protisútazných kartelov v zmysle clánku 81 ES ( [18]18 ). Kolektívne dominantné postavenie na trhu môze práve naopak spocívat v tichej koordinácii sútazného správania ( [19]19 ) vsetkých clenov oligopolu. Clenovia oligopolu sa v takomto prípade uspokoja s trhovými podielmi, ktoré nadobudli, pricom medzi nimi nedochádza ku skutocnej vnútornej sútazi ( [20]20 ). 25. Podmienkou zistenia kolektívneho dominantného postavenia teda je, aby dotknutý trh trvale umoznoval tichú koordináciu sútazných správaní clenov oligopolu. Práve v tomto rámci je potrebné zohladnit tri kritéria, ktoré Súd prvého stupna s cielom konstatácie kolektívneho dominantného postavenia rozvinul vo svojom rozsudku Airtours ( [21]21 ) a ktoré takýmto spôsobom zhrnul v napadnutom rozsudku: "Po prvé trh musí byt dostatocne transparentný, aby podniky, ktoré koordinujú svoje správanie, mali schopnost dostatocným spôsobom dohliadat nad tým, ci dochádza k dodrzovaniu podmienok koordinácie. Po druhé na zabezpecenie disciplíny je potrebné, aby existovala urcitá forma odstrasujúceho mechanizmu pre prípad odchylujúceho sa správania. Po tretie reakcie podnikov, ktoré sa na tejto koordinácii nezúcastnujú, akými sú súcasní a budúci konkurenti, ako aj reakcie zákazníkov by nemali byt schopné spochybnit výsledky ocakávané od tejto koordinácie." ( [22]22 ). 26. V tejto veci sa záujem sústreduje na prvé z troch "kritérií Airtours": otázku, ci trhy s hudobnými nahrávkami sú dostatocne transparentné, aby umoznili tichú koordináciu medzi velkými spolocnostami. Úcastníci konania si v podstate odporujú v otázka rozsahu vysetrovania a odôvodnenia, ktorý mozno v tomto ohlade pozadovat od Komisie. C -- Správne konanie a prvé rozhodnutie o povolení Komisie 27. Dna 9. januára 2004 obdrzala Komisia oznámenie o koncentrácii podla clánku 4 NKK ( [23]23 ). 28. Vo fáze predbezného skúmania ("Fáza I" konania o kontrole koncentrácií) zaslala Komisia 20. januára 2004 dotazník niekolkým subjektom pôsobiacim na trhu. 29. Impala na tento dotazník odpovedala a okrem toho 28. januára 2004 predlozila samostatné vyjadrenie, v ktorom vysvetlila dôvody, ktoré podla nej mali viest Komisiu k tomu, aby koncentráciu vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom. Impala v nom vyjadrila svoje obavy, pokial ide o zvýsenú mieru koncentrácie na trhu a jej úcinok na prístup na trh, vrátane odvetvia distribúcie, médií, internetu, ako aj na rozhodovanie spotrebitelov. 30. Komisia teda zacala 12. februára 2004 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 6 ods. 1 písm. c) NKK ("Fáza II" konania o kontrole koncentrácií), kedze oznamovaný návrh koncentrácie vzbudzoval vázne obavy, pokial ide o zlucitelnost so spolocným trhom a Dohodou o EHP. 31. Podla clánku 11 ods. 5 nariadenia o koncentráciách sa konanie v období od 7. apríla do 5. mája 2004 prerusilo, pretoze úcastníci konania v plnom rozsahu neodpovedali na ziadost Komisie o informácie ( [24]24 ). 32. Dna 24. mája 2004 zaslala Komisia úcastníkom koncentrácie oznámenie o výhradách, v ktorom dospela k predbeznému záveru, ze oznámená transakcia je nezlucitelná so spolocným trhom a s Dohodou o EHP, pretoze by posilnila kolektívne dominantné postavenie na trhu s hudobnými nahrávkami a na velkoobchodnom trhu s licenciami pre hudbu on-line a pretoze by koordinovala správanie materských spolocností spôsobom nezlucitelným s clánkom 81 ES. 33. Úcastníci koncentrácie odpovedali na oznámenie o výhradách; vypocutie úcastníkov konania úradníkom Komisie povereným vypocutím sa za prítomnosti Impala uskutocnilo 14. a 15. júna 2004. 34. Svojim prvým rozhodnutím o povolení z 19. júla 2004 Komisia nakoniec v súlade s clánkom 8 ods. 2 NKK rozhodla, ze zamýslaná koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom a Dohodou o EHP. Toto povolenie sa poskytlo bez podmienok a povinností. D -- Súdne konanie na prvom stupni 35. Dna 3. decembra 2004 podala Impala na Súd prvého stupna svoju zalobu proti prvému rozhodnutiu o povolení a navrhovala, aby Súd prvého stupna toto rozhodnutie zrusil ( [25]25 ) a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Komisia zas navrhovala zalobu zamietnut a zaviazat Impala na náhradu trov konania. V týchto jej návrhoch ju podporovali Bertelsmann a Sony, ako aj Sony BMG Music Entertainment, v ktorých vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov Súd prvého stupna povolil uznesením predsedu tretej komory zo 4. februára 2005. 36. Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zrusil prvé rozhodnutie o povolení a zaviazal Komisiu znásat vlastné trovy konania a nahradit Impala tri stvrtiny jej trov konania. Impala bolo ulozené znásat jednu stvrtinu vlastných trov konania. Vedlajsí úcastníci boli zaviazaní znásat vlastné trovy konania. E -- Konanie o odvolaní 37. Spolocne podaným odvolaní, ktoré bolo kancelárii Súdneho dvora dorucené 13. júla 2006, Bertelsmann a Sony (dalej len: odvolatelia) navrhujú, aby Súdny dvor, -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol zalobu Impala na zrusenie rozhodnutia Komisie alebo subsidiárne postúpil vec Súdu prvého stupna na úcely nového rozhodnutia, a -- zaviazal Impala na náhradu trov tohto konania. 38. Sony BMG Music Entertainment sa v plnom rozsahu pripája k odvolaniu, ako aj k návrhom Bertelsmann a Sony. 39. Komisia navrhuje, aby Súdny dvora -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol zalobu o neplatnost podanú proti prvému rozhodnutiu o povolení alebo subsidiárne postúpil spor na úcely nového rozhodnutia na Súd prvého stupna a -- zaviazal Impala na náhradu trov konania Komisie v tomto konaní. 40. Impala zas navrhuje, aby Súdny dvor, -- zamietol odvolanie ako nedôvodné a/alebo ako ciastocne neprípustné alebo úplne neprípustné, -- potvrdil napadnutý rozsudok a -- zaviazal odvolatelov na náhradu trov tohto konania. 41. Odvolanie bolo na Súdnom dvore najskôr predmetom písomného konania a potom 6. novembra 2007 aj ústneho konania. F -- Nové správne konanie a druhé rozhodnutie Komisie o povolení 42. Po zrusení prvého rozhodnutia o povolení napadnutým rozsudkom Komisia zacala v tejto veci nové konanie o kontrole koncentrácie ( [26]26 ) (pozri v tomto ohlade clánok 10 ods. 5 NKK), ktoré nevyhnutne prebiehalo popri tomto konaní o odvolaní, kedze odvolanie nemá odkladný úcinok (clánok 60 ods. 1 statútu Súdneho dvora). 43. Koncentrácia bola teda opätovne oznámená Komisii 31. januára 2007 s cielom jej opätovného preskúmania vo vztahu k právu hospodárskej sútaze a 1. marca 2007 Komisia zacala formálne kontrolné konanie podla clánku 6 ods. 1 písm. c) NKK ("Fáza II"). 44. Konanie o kontrole koncentrácie sa skoncilo rozhodnutím z 3. októbra 2007, v ktorom Komisia opätovne na základe clánku 8 ods. 2 NKK vyhlásila, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom a Dohodou o EHP (dalej len: druhé rozhodnutie o povolení). Toto povolenie sa poskytlo bez podmienok a povinností. IV -- Úvodné otázky na úcely preskúmania odvolania 45. Pred preskúmaním odvolania v tejto veci je potrebné overit, ci jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré sa v rámci neho predlozili, sú prípustné (pozri v tomto ohlade bod A.), ci tieto odvolacie dôvody umoznujú dosiahnutie ciela sledovaného odvolatelmi (pozri bod B.) a ci záujem odvolatelov na konaní o odvolaní nezanikol z dôvodu, ze medzicasom doslo k prijatiu druhého rozhodnutia o povolení (pozri bod C.). A -- Prípustnost rôznych odvolacích dôvodov 46. Impala namieta proti prípustnosti odvolania ako celku, pretoze smeruje výlucne k preskúmaniu posúdenia skutkových okolností Súdom prvého stupna. 47. Vzhladom na túto výhradu sa zdá byt potrebné pripomenút, aké je kritérium kontroly, ktoré vyplýva z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 ods. 1 statútu Súdneho dvora a ktoré Súdny dvor uplatnuje vo svojej ustálenej judikatúre v rámci konaní o odvolaní ( [27]27 ): odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd prvého stupna je teda jediný príslusný na konstatovanie a posúdenie relevantných skutocností, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov; posúdenie týchto skutocností a dôkazných prostriedkov nie je teda s výnimkou prípadu ich skreslenia právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania. 48. Na druhej strane to, ci Súd prvého stupna uplatnil neprimerané poziadavky na odôvodnenie rozhodnutia Komisie, pokial správne uplatnil kritéria v rámci svojho posúdenia skutkových okolností a dôkazov a ci vo vseobecnosti správne uplatnil právo vo svojom rozsudku, je právnou otázkou, ktorá môze byt predmetom konania o odvolaní ( [28]28 ). Otázky, ci Súd prvého stupna po právnej stránke správne kvalifikoval skutkové okolnosti a ci z toho vyvodil právne odôvodnené závery ( [29]29 ), ako aj to, ci respektoval procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a posudzovania dôkazov ( [30]30 ), sú taktiez právnymi otázkami, ktoré môze Súdny dvor preskúmat. 49. Ak sa vychádza z tohto kritéria kontroly, nemozno toto odvolanie na rozdiel od názoru Impala povazovat za v plnom rozsahu neprípustné. Naopak je potrebné rozlisovat medzi piatym odvolacím dôvodom na jednej strane a ostatnými odvolacími dôvodmi na strane druhej. 1. Prípustnost piateho odvolacieho dôvodu 50. Co sa týka piateho odvolacieho dôvodu vztahujúceho sa na podmienky, ktorých splnenie sa pozaduje pre konstatáciu kolektívneho dominantného postavenia, tento dôvod sa skladá z úvodnej casti ( [31]31 ) a viacerých jednotlivých bodov kritiky ( [32]32 ). 51. V úvodnej casti ide predovsetkým o otázku, ci sa kritéria stanovené v minulosti Súdom prvého stupna v jeho rozsudku Airtours ( [33]33 ) na úcely konstatácie kolektívneho dominantného postavenia musia uplatnit viac ci menej prísne v závislosti od toho, ci ide o preukázanie existencie uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia alebo o poskytnutie prognózy týkajúcej sa nebezpecenstva vzniku kolektívneho dominantného postavenia v dôsledku koncentrácie. Táto úvodná cast piateho odvolacieho dôvodu sa teda týka výkladu kritérií Airtours. Ide teda o právnu otázku, ktorá môze byt predmetom odvolania. 52. O inú situáciu ide v prípade ostatných jednotlivých bodov kritiky, ktoré sa uvádzajú v rámci piateho odvolacieho dôvodu a mozno ich zhrnút takto: Súd prvého stupna nezohladnil relevantné cisté velkoobchodné ceny, ako aj dôlezitost zliav zo stanovených cien, ktoré sú rozhodujúce pre transparentnost trhu, ale sa naopak uspokojil s jednoduchým zohladnením cenníkov a maloobchodných cien. Transparentnost zliav Súd prvého stupna nesprávne vyvodil z úcinkov týchto zliav na priemerné cisté ceny. Súd prvého stupna sa navyse nesprávne domnieval, ze komplexné struktúry cien sú irelevantné pre posúdenie transparentnosti. Nakoniec sa Súd prvého stupna nesprávne domnieval, ze rozdiely a kolísanie cien sú irelevantné pre posúdenie transparentnosti. 53. Tieto jednotlivé body kritiky v skutocnosti nesmerujú k preskúmaniu právnych otázok, ale skôr k spochybneniu konkrétneho posúdenia skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna v tejto veci. Na otázku relevantnosti cenníkov, maloobchodných cien, cistých velkoobchodných cien, cistých priemerných cien, komplexnosti cenovej struktúry, ako aj urcitých rozdielov a kolísania cien pre posúdenie transparentnosti dotknutého trhu, totiz nemozno dat vseobecne platnú odpoved, pretoze táto odpoved naopak závisí od konkrétneho posúdenia okolností konkrétneho prípadu a najmä osobitostí dotknutého trhu. 54. Inými slovami by to Súdny dvor v konkrétnom prípade viedlo k nahradeniu posúdenia Súdu prvého stupna vlastným posúdením skutkových okolností a dôkazov. Toto vsak v rámci konania o odvolaní nie je prípustné. Súdnemu dvoru by sa mohla maximálne predlozit výhrada, ze Súd prvého stupna skreslil skutkové okolnosti alebo dôkazy, alebo ze porusil pravidlá logiky v rámci svojho posúdenia skutkových okolností a dôkazov. Ziadne z týchto tvrdení sa vsak neuplatnilo, a okrem týchto výnimiek Súdnemu dvoru ako odvolacej instancii neprinálezí, aby sám posudzoval relevantnost takých faktorov, ako sú cenníky, maloobchodné ceny, cisté velkoobchodné ceny, cisté priemerné ceny zlavy, komplexnost cenových struktúr, ako aj urcité rozdiely a kolísania cien pre posúdenie transparentnosti takého trhu, akým je trh v prejednávanej veci. 55. Vzhladom na predchádzajúce je piaty odvolací dôvod prípustný len vo svojej úvodnej casti, nie vsak v casti týkajúcej sa jednotlivých bodov kritiky. 2. Prípustnost ostatných odvolacích dôvodov 56. Domnievam sa, ze ostatné odvolacie dôvody sú v plne prípustné, pretoze ich predmetom nie je posúdenie skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna. Tieto odvolacie dôvody sa naopak týkajú kritérií, ktoré Súd prvého stupna uplatnil pri skúmaní zákonnosti prvého rozhodnutia o povolení. Okrem toho ide o poziadavky na dokazovanie, ktorým Komisia podlieha pri povolovaní koncentrácií. Ide teda o právne otázky, ktoré môzu byt legálne predmetom konania o odvolaní. 3. Predbezný záver 57. Kým piaty odvolací dôvod je prípustný len vo svojej úvodnej casti, ostatné odvolacie dôvody sú prípustné v plnom rozsahu. B -- Spôsobilost odvolania dosiahnut sledovaný ciel 58. Nezávisle od uz citovanej otázky prípustnosti rôznych odvolacích dôvodov, v tejto veci vzniká dalsia otázka, ci odvolaním mozno dosiahnut ciel sledovaný odvolatelmi, konkrétne zrusenie napadnutého rozsudku. Odvolatelia na jednej strane totiz mozno opomenuli napadnút jednu rozhodujúcu cast napadnutého rozsudku (pozri dalej bod 1) a ich odvolanie sa mozno týka tých castí odôvodnenia rozsudku, ktoré neobsahujú ratio decidendi výroku napadnutého rozsudku (pozri bod 2.). 1. O moznom opomenutí odvolatelov napadnút rozhodujúcu cast napadnutého rozsudku 59. Impala najskôr tvrdí, ze odvolanie ako celok nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pretoze odvolatelia opomenuli napadnút svojim odvolaním rozhodujúcu cast rozsudku. 60. Podla Impala sa odvolanie totiz obmedzuje na spochybnenie vyhlásení Súdu prvého stupna týkajúcich sa otázky posilnenia uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia bez toho, aby sa spochybnovali vyhlásenia Súdu prvého stupna uvedené v bode 528 napadnutého rozsudku o moznom vytvorení kolektívneho dominantného postavenia. V dôsledku toho, ak by sa aj odvolaniu ako celku malo vyhoviet, nemôze podla Impala viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pretoze zistenia Súdu prvého stupna obsiahnuté v bode 528, ktoré sa týkajú iných nesprávnych právnych posúdení obsiahnutých v prvom rozhodnutí o povolení, by sa nadalej zachovali. 61. Toto tvrdenie mi nepripadá presvedcivé. 62. Odvolatelia sú síce povinní presne oznacit kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitne podopierajú tento návrh ( [34]34 ). To vsak neznamená, ze by sa vo svojej reakcii v rámci vyhotovovania odvolania mali do najmensích podrobností zamerat na struktúru napadnutého rozsudku a ze by mali napadnút kazdú cast tohto rozsudku samostatným odvolacím dôvodom. 63. V prejednávanej veci odvolatelia nijako neobmedzili svoje odvolanie na prvú cast tohto rozsudku, ktorá tu pripadá do úvahy, teda na zistenia Súdu prvého stupna týkajúce sa posilnenia existujúceho kolektívneho dominantného postavenia na trhu s hudobnými nahrávkami ( [35]35 ). Takéto obmedzenie by nezodpovedalo ani ich stanovenému cielu, ktorý spocíva v zrusení napadnutého rozsudku ako celku na základe ich odvolania. Tento ciel mozno dosiahnut len vtedy, ak sa bude odvolanie chápat ako napadnutie oboch castí napadnutého rozsudku, ktoré tu pripadajú do úvahy ( [36]36 ), a teda proti casti týkajúcej sa posilnenia uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia, ako aj proti casti týkajúcej sa vytvorenia takéhoto postavenia. 64. Úvodné poznámky odvolatelov na zaciatku ich podania svedcia taktiez o tom, ze odvolanie sa netýka výlucne jednej casti rozsudku. Pri vymenovaní castí napadnutého rozsudku, ktoré sú osobitne napádané sa totiz výslovne odkazuje na v prejednávanej veci sporný bod 528, ako aj na body 533, 539 a 541, ktoré sú tiez venované otázke vytvorenia kolektívneho dominantného postavenia ( [37]37 ). Odvolatelia do odvolania navyse opakovane a výslovne zahrnuli záver, ku ktorému dosiel Súd prvého stupna v bodoch 542 a 543 napadnutého rozsudku ( [38]38 ). 65. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze sa odvolanie obmedzuje na zistenia Súd prvého stupna týkajúce sa otázky posilnenia uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia a preto sa toto tvrdenie ako celok musí zamietnut ako neúcinné. 2. O odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepodopiera jeho výrok 66. Inak je tomu v prípade úvodnej casti piateho odvolacieho dôvodu, ktorá ako sa uz uviedlo ( [39]39 ), predstavuje jedinú prípustnú cast tohto odvolacieho dôvodu. 67. Táto cast vyvoláva predovsetkým otázku, ci sa kritéria rozvinuté samotným Súdom prvého stupna v rozsudku Airtours ( [40]40 ) na úcely konstatácie kolektívneho dominantného postavenia musia viac ci menej prísne uplatit v prípade, ked ide o preukázanie existencie uz existujúceho kolektívneho dominantného postavenia alebo o stanovenie prognózy týkajúcej sa nebezpecenstva vzniku takéhoto kolektívneho dominantného postavenia v dôsledku koncentrácie. V prvom prípade sa Súd prvého stupna rozhodol pre menej prísne uplatnenie kritérií Airtours, ako v druhom prípade ( [41]41 ). 68. Kritika odvolatelov v tomto ohlade smeruje voci bodu 251 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nom uvádza, ze prítomnost (uz existujúceho) kolektívneho dominantného postavenia mozno "v prípade potreby preukázat nepriamo na základe súboru indícií a dôkazov, prípadne aj rôznorodých, týkajúcich sa znakov, prejavov a udalostí charakterizujúcich prítomnost kolektívneho dominantného postavenia". 69. Ako vsak odvolatelia sami správne poznamenali ( [42]42 ), sporná cast, rovnako ako právne posúdenie Súdu prvého stupna, ktoré sa s nou spája, predstavuje obiter dicta. V celej tejto casti pocnúc bodom 245 az po bod 253 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna totiz neskúma zalobný dôvod spocívajúci v neplatnosti, ktorý na prvom stupni predlozila Impala, ale vyjadruje obiter dicta svoje stanovisko k uplatneniu kritérií na úcely konstatácie kolektívneho dominantného postavenia. 70. Osobitne jasne to vyplýva vtedy, ak sa sporná cast rozsudku cíta v spojení s bodom 254 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna výslovne obmedzuje svoje preskúmanie prvého rozhodnutia o povolení na splnenie kritérií Airtours: "... Súd prvého stupna sa v rámci preskúmania predlozených zalobných dôvodov obmedzí na overenie, ci rozhodnutie správne uplatnilo podmienky vyplývajúce z judikatúry Airtours". Súd prvého stupna vsak v rozsudku výslovne neskúma otázku ci mozno konstatovat prítomnost kolektívneho dominantného postavenia "bez toho, aby bolo potrebné pozitívne preukázat transparentnost trhu". Táto otázka "nebola predmetom diskusií" v rámci konania na prvom stupni. 71. Kedze úvodná cast piateho odvolacieho dôvodu neodkazuje na hlavné odôvodnenie, ale len na vedlajsie úvahy Súdu prvého stupna, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Podla ustálenej judikatúry sa táto cast odvolania musí zamietnut ako neúcinná ( [43]43 ). 3. Predbezný záver 72. Piaty odvolací dôvod sa preto aj v casti, v ktorej je prípustný, musí zamietnut ako neúcinný. Ostatné odvolacie dôvody sú vsak spôsobilé na dosiahnutie ciela sledovaného odvolatelmi. C -- Zachovanie záujmu na konaní 73. V súvislosti s prípustnými a úcinnými odvolacími dôvodmi je potrebné este preskúmat, ci záujem odvolatelov na pokracovaní odvolacieho konania medzicasom nezanikol. 74. Poziadavka záujmu na konaní na procesnej úrovni zabezpecuje, aby sa súdom nepredkladali veci na úcely poskytnutia objasnujúceho stanoviska k výlucne teoretickým právnym otázkam. Záujem na konaní je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti, ktorá sa musí skúmat ex offo a ktorá môze byt relevatná v rôznych stádiách konania. Preto musí záujem na konaní existovat bez akýchkolvek pochybností od okamihu od podania zaloby alebo odvolania; záujem na konaní vsak musí existovat od týchto okamihov az pokým súd nerozhodne vo veci ( [44]44 ). 75. Záujem na konaní trvá dovtedy, kým môze odvolanie svojim výsledku priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ho podal ( [45]45 ). 76. Je nesporné, ze odvolatelia mali záujem na konaní v okamihu podania ich odvolania. Od zrusenia prvého rozhodnutia o povolení Súdom prvého stupna totiz Bertelsmann a Sony podla nariadenia o kontrole koncentrácií nedisponovali so spätnou úcinnostou povolením nevyhnutným pre ich koncentráciu. Zrusenie napadnutého rozsudku sledované odvolaním by mohlo toto povolenie obnovit. Odvolanie by im teda mohlo priniest prospech. 77. Od prijatia druhého rozhodnutia o povolení vsak dotknuté podniky znova podla nariadenia disponujú povolením pre svoju koncentráciu. Toto druhé povolenie a jeho výrok sa vo vsetkých bodoch zhodujú s prvým povolením, kedze obe povolenia vyhlásili koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom a Dohodou o EHP a to bez akýchkolvek podmienok alebo povinností. Rovnako stav neistoty, ktorý tu bol od zrusenia prvého rozhodnutia o povolení, na základe ktorého si dotknuté podniky ani trhy nemohli byt isté, ze koncentrácia sa zákonne uskutocnila, bol v súcasnosti odstránený novým povolením. Na základe právnej myslienky obsiahnutej v clánku 7 ods. 5 NKK ( [46]46 ) má totiz druhé rozhodnutie o povolení retroaktívny úcinok odo dna, ku ktorému sa vykonali právne úkony urcené na uskutocnenie tejto koncentrácie ("úcinok ex-tunc"). 78. To vsak nevyhnutne nemusí znamenat, ze toto odvolanie je bezpredmetné. Toto odvolanie sa totiz priamo netýka prvého rozhodnutia Komisie o povolení, ale napadnutého rozsudku Súdu prvého stupna, ktorý ostáva v platnosti. Moznost vyhlásenia konania vo veci samej za bezpredmetné (clánok 92 ods. 2 rokovacieho poriadku) sa teda v konaní o odvolaní nemôze pouzit (pozri clánok 118 rokovacieho poriadku) ( [47]47 ). 79. V kazdom prípade vsak existencia druhého rozhodnutia o povolení vyvoláva otázku, ci odvolatelia môzu mat prospech z odvolania a teda ci nadalej majú záujem na pokracovaní konania o odvolaní. 80. Samotná skutocnost, ze odvolatelia boli v napadnutom rozsudku zaviazaní znásat vlastné trovy vyplývajúce z konania na prvom stupni, vsak nemôze nezakladat ich záujem na konaní. Odvolanie podané výlucne proti rozhodnutiu o trovách konania je totiz podla clánku 58 ods. 2 statútu Súdneho dvora neprípustné. Súdny dvor z rovnakého dôvodu zamietne ako neprípustný aj odvolací dôvod týkajúci sa prvostupnového rozhodnutia o trovách v prípade, ze ide o posledný ostávajúci odvolací dôvod a Súdny dvor uz rozhodol, ze ziadny z ostatných odvolacích dôvodom nemozno prijat ( [48]48 ). Rovnako na základe zmyslu a predmetu clánku 58 ods. 2 statútu samotný záujem na zrusení prvostupnového rozhodnutia o trovách neodôvodnuje pokracovanie konania o odvolaní. Pre pokracovanie v konaní o odvolaní je preto potrebné, aby odvolatelia mali záujem na konaní, ktorý presahuje otázku trov prvostupnového konania. 81. V prejednávanej veci vsak odvolatelia majú zjavný záujem na tom, aby co najskôr získali nie len povolenie, ale konecné povolenie ich koncentrácie. Az v tomto okamihu totiz budú mat dotknuté podniky, ako aj trhy vo vseobecnosti, konecnú právnu istotu v súvislosti s otázkou, ci sa koncentrácia uskutocnila zákonne. 82. Druhé rozhodnutie o povolení nemôze v súcasnosti ponúknut takúto právnu istotu, pretoze vo viac ci menej blízkej budúcnosti nemusí ostat konecným rozhodnutím. Rozhodnutie sa totiz musí -- okrem oznámenia osobám, ktorým je urcené (clánok 254 ods. 3 ES) -- uverejnit v Úradnom vestníku Európskej únie (clánok 20 ods. 1 NKK). Az po tomto uverejnení ( [49]49 ), ku ktorému zatial nedoslo, zacína tretím osobám plynút lehota na podanie zaloby ( [50]50 ). Vseobecné predcasné plynutie lehoty tretích osôb na podanie zaloby by prichádzalo do úvahy az vtedy, ak by druhé rozhodnutie o povolení uz bolo verejnosti sprístupnené skôr, a to iným spôsobom, napríklad na internete, a táto skutocnost by bola primeraným spôsobom oznámená v Úradnom vestníku Európskej Únie ( [51]51 ). Na druhej strane vsak samotná skutocnost, ze znenie rozhodnutia sa prípadne oznámilo niektorým tretím osobám, najmä Impala, vopred a vo forme nedôvodného znenia, nemá vplyv na zacatie plynutia lehoty na podanie zaloby ( [52]52 ) a tým ani na okamih, kedy sa rozhodnutie prípadne môze stat konecným ( [53]53 ). 83. Ak by Súd prvého stupna musel na základe zaloby tretej osoby zrusit tiez druhé rozhodnutie o povolení, znova by vznikol stav neistoty, v ktorom by dotknuté podniky opätovne boli bez povolenia na základe nariadenia o kontrole koncentrácií vo vztahu k ich koncentrácii. Takýto stav neistoty, ktorý by trval viacero mesiacov ci viacero rokov, by mohol mat negatívne dôsledky na dotknuté podniky a vo vseobecnosti aj na trhy. 84. Aby sa v plnej moznej miere zabránilo vzniku takéhoto nového stavu neistoty a jeho negatívnym dôsledkom, je pre odvolatelov osobitne dôlezité pokracovat v tomto konaní o odvolaní a dosiahnut co najskôr konecné rozhodnutie súdu Spolocenstva o zákonnosti prvého rozhodnutie o povolení. Aj keby Súdny dvor v prípade, ze bude odvolanie úspesné, nemohol pre nedostatok právomoci sám osebe s koncenou platnostou rozhodnút tento spor, ale ho len postúpil na rozhodnutie Súdu prvého stupna (clánok 61 ods. 1 statútu Súdneho dvora), je velmi pravdepodobné, ze konecný rozsudok týkajúci sa prvého rozhodnutia o povolení bude vyhlásený pred konceným rozsudkom o zákonnosti druhého rozhodnutia. 85. Za týchto okolností poziadavka rýchlosti, ktorá je charakteristická pre kontrolu koncentrácií na úrovni Spolocenstva ( [54]54 ), svedcí v prospech pokracovania v tomto konaní o odvolaní. Týmto spôsobom mozno tiez zabránit tomu, aby zaloby tretích osôb o neplatnost neodkladali dosiahnutie stavu právnej istoty pre podniky dotknuté koncentráciou viac, ako je to nevyhnutné. 86. Vo vseobecnosti sa preto domnievam, ze rozsudok Súdneho dvora by v súcasnosti mohol poskytnút odvolatelom prospech, v dôsledku coho majú odvolatelia dostatocný záujem na konaní na úcely pokracovania v tomto konaní o odvolaní. 87. Ak by sa druhé rozhodnutie o povolení malo stat konceným uz po skoncení ústnej casti konania, ale este pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora v tejto veci, viedlo by to podla informácií, ktorými disponujem, k zániku záujmu odvolatelov na konaní. Preto sa domnievam, ze je nevyhnutné opätovne vypocut úcastníkov konania v súvislosti s otázkou záujmu na konaní. 88. Nijako ma nepresvedcila myslienka strucne uvedená na pojednávaní týkajúca sa pokracovania tohto konania výlucne z dôvodu, ze Komisia podporuje urcité odvolacie dôvody uvedené Bertelsmann a Sony. Institúcie Spolocenstva majú, co sa týka odvolania, ktoré samé podávajú, výsadné postavenie (clánok 56 ods. 2 a 3 statútu Súdneho dvora) a najmä nemusia pri svojich odvolaniach preukazovat záujem na konaní ( [55]55 ). Ak vsak institúcia sama osebe nie je odvolatelom, ale len dalsím úcastníkom konania, jej samotný záujem na výsledku konania o odvolaní a vyriesení urcitých právnych otázok Súdnym dvorom nemôze nahradit nedostatok záujmu odvolatelov na konaní. V -- Dôvodnost odvolania 89. Odvolatelia namietajú proti napadnutému rozsudku spolu siedmimi odvolacími dôvodmi. Predkladajú právne otázky zásadnej dôlezitosti pre systém kontroly koncentrácií na úrovni Spolocenstva. Tieto právne otázky vznikajú síce v súvislosti s "predchádzajúcim" nariadením o kontrole koncentrácií, ich riesenie je vsak urcujúce aj pre nové nariadenie o kontrole koncentrácií (nariadenie c. 139/2004), kedze obe nariadenia sa v sporných bodoch prejednávanej veci zásadne nelísia. 90. Kedze odvolacie dôvody sa ciastocne prekrývajú, zdá sa byt vhodným rozdelit ich do skupín v závislosti od ich po vecnej stránke spolocných bodov a skúmat ich v odlisnom poradí. Len piaty odvolací dôvod uz nie je potrebné dalej skúmat, pretoze je, ako uz bolo uvedené, ciastocne neprípustný a ciastocne neúcinný ( [56]56 ). A -- Poziadavky na vysetrovanie a odôvodnenie v prípade rozhodnutí Komisie o povolení koncentrácií (prvý, druhý, tretí a siesty odvolací dôvod) 91. Prvý, druhý, tretí a siesty odvolací dôvod sa konkrétne týkajú poziadaviek na vysetrovanie a odôvodnenie, ktoré musí Komisia splnit, ked povoluje koncentráciu podnikov. 92. Odvolatelia sa v podstate domnievajú, ze Súd prvého stupna prekrocil právne poziadavky na rozhodnutie Komisie o povolení a na jeho súdne preskúmanie. V tom ich ciastocne podporuje aj Komisia ( [57]57 ). Impala naopak bráni napadnutý rozsudok ako celok. 1. O odôvodnení rozhodnutí o povolení v rámci kontroly koncentrácií (prvá a tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu) 93. Ako prvé sa budú skúmat prvá a tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu ( [58]58 ). Odvolatelia v nich tvrdia, ze Súd prvého stupna stanovil nesprávne a neprimerane vysoké poziadavky vo vztahu k odôvodneniu rozhodnutí Komisie o povolení v rámci kontroly koncentrácií. 94. Najskôr je potrebné objasnit, ci rozhodnutia Komisie o povolení vôbec mozno zrusit v dôsledku nedostatocného odôvodnenia. V prípade kladnej odpovede je potrebné skúmat rozsah povinnosti odôvodnenia a ci sa v prejednávanej veci Súd prvého stupna v tomto ohlade dopustil nesprávneho právneho posúdenia. a) Napadnutelnost rozhodnutí o povolení z dôvodu nedostatku odôvodnenia 95. Odvolatelia sa domnievajú, ze rozhodnutie Komisie o povolení v rámci kontroly koncentrácií nemozno v ziadnom prípade zrusit z dôvodu nedostatku odôvodnenia. 96. Tento názor sa mi nezdá byt presvedcivý. 97. Podla clánku 253 ES musia byt rozhodnutia Komisie odôvodnené. Táto povinnost odôvodnenia vyplýva zo zásady právneho státu a je tiez vyjadrená v clánku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie ( [59]59 ) spolu s právom na riadnu správu vecí verejných. Nielen ze je má zarucovat vonkajsiu kontrolu aktov institúcií súdmi Spolocenstva, ale by mala podnecovat institúcie k výkonu vlastnej kontroly a chránit ich pred prijímaním nerozmyslených alebo zle koncipovaných opatrení. Odôvodnenie rozhodnutí sa okrem toho podiela na transparentnosti správnych cinností ( [60]60 ). 98. Povinnost odôvodnenia sa nijako neobmedzuje na rozhodnutia, voci ktorým ich adresáti namietajú. Zásady právneho státu a riadnej správy vecí verejných platia tiez pre odôvodnenie rozhodnutí, ktoré prinásajú ich adresátom prospech. To platí o to viac v prípade, ak takéto rozhodnutia môzu mat negatívne dôsledky na práva a záujmy tretích osôb, najmä v oblasti hospodárskej sútaze. Ani clánok 253 ES, ani clánok 41 ods. 2 tretia zarázka Charty základných práv Európskej únie totiz nerozlisujú medzi rozhodnutiami, ktoré poskytujú ich adresátom výhodu a tými, ktoré majú na nich negatívne úcinky. To predovsetkým najmä vo vztahu ku kontrole koncentrácií znamená, ze rozhodnutia Komisie o povolení je potrebné odôvodnovat rovnako ako rozhodnutia o zákaze koncentrácií. 99. Porusenie povinnosti odôvodnenia môze byt ako porusenie základnej formálnej nálezitosti napadnuté na súde Spolocenstva okrem iného v rámci zaloby o neplatnost, a to za podmienok vymedzených v clánku 230 ES. 100. Clánok 10 ods. 6 NKK, o ktorý sa odvolatelia opierajú v tejto veci, neobsahuje ziadnu výnimku z moznosti napadnutia rozhodnutí z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia. Uz zo samotnej struktúry noriem vyplýva, ze ustanovenia sekundárneho práva nemôzu zúzit pôsobnost primárneho práva, do ktorého patria clánky 230 a 253 ES. Clánok 10 ods. 6 NKK sa naopak musí vykladat a uplatnovat v duchu nadradeného práva, a najmä v duchu clánkov 230 a 253 CE ( [61]61 ). 101. V kazdom prípade vsak vytvorenie výnimky z povinnosti odôvodnenia ci dokonca "imunizovanie" rozhodnutí Komisie o povolení voci výhrade zalozenej na nedostatku odôvodnenia nezodpovedá ani zneniu, ani cielom a struktúre clánku 10 ods. 6 NKK. 102. Clánok 10 ods. 6 NKK zavádza výlucne domnienku povolenia v prípadoch, ked Komisia vcas nerozhodne o zlucitelnosti koncentrácie, ktorá jej bola oznámená, so spolocným trhom ( [62]62 ). Toto ustanovenie teda neoslobodzuje Komisiu od jej zákonnej povinnosti ( [63]63 ) rozhodovat o vsetkých koncentráciách, ktoré jej boli oznámené, výslovne prostredníctvom odôvodnených rozhodnutí ( [64]64 ). Dotknuté ustanovenie práve naopak upravuje opravné prostriedky pre prípad, ze Komisia výnimocne túto povinnost vcas nesplní. 103. Clánok 10 ods. 6 NKK je urcite tiez vyjadrením poziadavky rýchlosti, ktorá je charakteristická pre vsetky konania o kontrole koncentrácií. Spolu s prísnymi procesnými lehotami upravenými týmto istým clánkom sa toto ustanovenie podiela na co najskorsom moznom dosiahnutí stavu právnej istoty, z coho majú prospech nielen podniky podielajúce sa na koncentrácii, ale tiez trhy vo vseobecnosti. 104. Legitímna potreba právnej istoty vsak nemôze íst tak daleko, aby v casti alebo úplne vynala rozhodnutie o koncentrácii spod súdnej kontroly. Az potom, ako uplynie lehota na podanie zaloby podla clánku 230 ods. 5 ES alebo potom, ako zaloba na neplatnost neuspeje, sa totiz koncentrácia stáva konecnou a s konecnou platnostou prinása dotknutým osobám právnu istotu. 105. Na rozdiel od toho, co sa domnievajú odvolatelia, clánok 10 ods. 6 NKK nijako nestráca svoj potrebný úcinok na základe toho, ze samotné povolenie koncentrácie -- výslovné alebo implicitné -- nadalej podlieha súdnemu preskúmaniu. Hrozba uplatnenia domnienky povolenia v prípade nedodrzania lehoty ("guillotine-efekt") má práve naopak v kazdom konaní o kontrole koncentrácií na Komisiu disciplinárny úcinok, ktorý nemozno podcenovat ( [65]65 ). Dotknuté podniky okrem toho môzu svoju koncentráciu uskutocnit hned ako je povolená Komisiou, alebo hned ako sa uplatní domnienka povolenia ( [66]66 ); odvolatelia podla nimi poskytnutých informácií túto moznost vyuzili. 106. Nakoniec teda prichádzam k záveru, ze povolenie koncentrácie -- ci uz výslovné alebo implicitné -- mozno zrusit z dôvodu nedostatku odôvodnenia. b) Rozsah povinnosti odôvodnenia 107. Odvolatelia sa okrem iného domnievajú, ze Súd prvého stupna nesprávne vychádzal z predpokladu, ze odôvodnenie prvého rozhodnutia o povolení bolo nedostatocné. Súd prvého stupna sa tým dostal do rozporu s ustálenou judikatúrou súdov Spolocenstva. 108. Spor sa tocí okolo otázky, aký je stupen presnosti, s ktorým Komisia mala odôvodnit vo svojom prvom rozhodnutí o povolení svoje zistenie podla ktorého trh nie je dostatocne transparentný na to, aby umoznil koordináciu cien ( [67]67 ). 109. Toto zistenie bolo dôlezité pre posúdenie Komisie, podla ktorého neexistovali dostatocné dôkazy o existencii kolektívneho dominantného postavenia piatich velkých skupín na rôznych vnútrostátnych trhoch s hudobnými nahrávkami a ze koncentrácia by pravdepodobne nemala viest k vytvoreniu takéhoto kolektívneho dominantného postavenia ( [68]68 ). Povolenie koncentrácie spocíva predovsetkým na tomto posúdení. -- Napadnutý rozsudok 110. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna skúmal rôzne casti prvého rozhodnutia o povolení, aby zistil, ci obsahovalo dostatocné odôvodnenie pre konstatáciu nedostatku transparentnosti trhu; vzdy na nu vsak odpovedal záporne. 111. Súd prvého stupna najskôr skúmal cast prvého rozhodnutia o povolení osobitne venovanú transparentnosti trhu ( [69]69 ) a dospel k zisteniu, ze Komisia "Komisia... nedospela k záveru, ze trh bol netransparentný alebo nedostatocne transparentný, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie". Komisia okrem toho zistila len také "faktory, ktoré môzu vytvorit velkú transparentnost trhu a zjednodusit kontrolu dodrziavania dohody, s jedinou výnimkou spocívajúcou v tvrdení, ktoré má znacne obmedzený dosah a je nepodopreté, ze akciové ceny by mohli zmensit transparentnost a stazit tajné dohody". Táto osobitná cast prvého rozhodnutia o povolení "zjavne sama osebe nemôze byt po právnej stránke povazovaná za dostatocné odôvodnenie tvrdenia, ze trh nie je dostatocne transparentný" ( [70]70 ). 112. Súd prvého stupna sa teda zameral na úvahy Komisie o prípadnej "spolocnej cenovej politike" ( [71]71 ) medzi piatimi velkými spolocnostami ( [72]72 ) skúmal ich s cielom nájst indície, ktoré by mohli vysvetlit údajný nedostatok transparentnosti na trhu ( [73]73 ). Pri tejto prílezitosti skúmal jednak informácie Komisie o cenníkoch, ako aj informácie o cenových zlavách (zákazníckych zliav a akciových zliav). V tomto ohlade Súd prvého stupna na jednej strane konstatoval, ze "na základe znenia samotného rozhodnutia sa zdá, ze katalógové ceny sú z hladiska dvoch aspektov skúmaných Komisiou, a to vyrovnávania a transparentnosti, faktorom transparentnosti trhu" ( [74]74 ). Na druhej strane "tých niekolko tvrdení týkajúcich sa akciových zliav... kedze sú nepresné, nepodlozené, ba az v rozpore s inými tvrdeniami uvedenými v rozhodnutí, nemôze preukázat netransparentnost trhu ani akciových zliav" ( [75]75 ). Nakoniec "ani cast týkajúca sa malých krajín neobsahuje odôvodnenie zistenia, podla ktorého trh nie je transparentný z dôvodu akciových zliav" ( [76]76 ). 113. Co sa týka predovsetkým akciových zliav spomínaných Komisiou, Súd prvého stupna v prvom rozhodnutí o povolení nezistil konkrétne informácie týkajúce sa najmä "povahy akciových zliav, okolností, za ktorých ich mozno uplatnit, stupna ich netransparentnosti, ich výsky alebo ich vplyvu na transparentnost cien" ( [77]77 ). Ako to Súd prvého stupna dalej kritizuje, "[tvrdenia Komisie týkajúce sa akciových zliav vo velkých krajinách] sa obmedzujú okrem iného na stanovenie, ze akciové zlavy sú menej transparentné ako bezné zlavy, nevysvetlujú vsak, v com sú relevantné vo vztahu k transparentnosti trhu a neumoznujú pochopit, ako by mohli samy osebe vyvázit vsetky ostatné faktory transparentnosti trhu uvedené v rozhodnutí a takto potlacit transparentnost, ktorá je nevyhnutná pre existenciu kolektívneho dominantného postavenia" ( [78]78 ). -- Posúdenie 114. Súdnemu dvoru v rámci konania o odvolaní neprinálezí, aby svojim posúdením prvého rozhodnutia o povolení nahrádzal posúdenie uskutocnené Súdom prvého stupna. Súdny dvor teda sám nemá skúmat rozhodnutie o povolení a posudzovat, ci jeho odôvodnenie bolo alebo nebolo nedostatocné. Súdny dvor musí naopak rozhodnút, ci sa Súd prvého stupna dopustil v minulosti v napadnutom rozsudku nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní odôvodnenia rozhodnutia o povolení a najmä ci Súd prvého stupna zalozil svoje preskúmanie na správnych kritériách alebo na neprimerane prísnych kritériách. 115. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. ( [79]79 ) 116. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti na okolnostiach prípadu, najmä v závislosti na obsahu aktu, povahe uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. ( [80]80 ) 117. Casové obmedzenia, ktorým Komisia podlieha z dôvodu poziadavky rýchlosti a prísnych procesných lehôt ( [81]81 ), patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole koncentrácií. Komisia sa môze pri odôvodnovaní svojich rozhodnutí v práve hospodárskej sútaze riadit tiez stupnom zlozitosti dotknutého prípadu a opierat sa pri tejto prílezitosti o stav znalostí oboznámených hospodárskych subjektov, ktoré poznajú situáciu na trhu ( [82]82 ); platí to este viac v prípade, ked sú dotknuté práva a záujmy subjektov na trhu, ktoré dokonca boli -- ako v prejednávanej veci Impala -- úcastníkmi konania ( [83]83 ). Odvolatelia správne poukázali na tieto dva aspekty. 118. Od Komisie preto urcite nemozno pozadovat, aby vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa koncentrácie, ktorá jej bola oznámená, zaujala stanovisko k aspektom, ktoré sú irelevantné, nemajú ziadnu dôlezitost alebo majú len druhoradú dôlezitost ( [84]84 ). Vseobecne známe skutocnosti nie je potrebné v rozhodnutí osobitným spôsobom uvádzat. Komisia navyse nemusí podrobnejsie odôvodnovat svoje rozhodnutia, pokial sa odôvodnenie zdá byt primerané stupnu obtiaznosti predmetnej veci a z pohladu hospodárskeho subjektu poznajúceho situáciu na trhu to nie je absolútne nevyhnutné. 119. Odôvodnenie vsak musí vzdy umoznovat pochopit dôlezité skutkové a právne úvahy, ktoré boli základom rozhodnutia ( [85]85 ). Odôvodnenie teda nemôze byt natolko strucné, aby negatívne ovplyvnilo svoju jasnost a úcinnost ( [86]86 ). Navyse musí byt logické ( [87]87 ) a nemôze obsahovat ziadne vnútorné rozpory ( [88]88 ). 120. Práve takéto logické, zrozumitelné a nerozporuplné odôvodnenie vsak Súd prvého stupna v prejednávanej veci nenasiel. 121. Súd prvého stupna tu v podstate kritizuje nepomernost odôvodnenia prvého rozhodnutia o povolení: toto rozhodnutie uvádzalo skupinu indícií o existencii transparentnosti trhu a podrobne ich opisovalo ( [89]89 ), na druhej strane vsak uvádzalo len nejasné tvrdenia týkajúce sa faktora akciových zliav, ktorý údajne svedcí proti dostatocnej transparentnosti trhu ( [90]90 ). Pri tejto prílezitosti toto rozhodnutie vsak nevysvetlilo, preco sú akciové zlavy relevantné pre transparentnost trhu; nie je jasné, ako by akciové zlavy ako také mohli vyvázit vsetky ostatné faktory transparentnosti trhu uvedené v rozhodnutí a mohli takýmto spôsobom vylúcit existenciu transparentnosti nevyhnutnej pre kolektívne dominantné postavenie ( [91]91 ). Nezávisle od toho Súd prvého stupna poukazuje na vnútorné rozpory v odôvodnení rozhodnutia ( [92]92 ). 122. Súhlasím so Súdom prvého stupna v tom, ze Komisia v rozhodnutí, v ktorom najskôr podrobne opísala skupinu indícií v prospech transparentnosti trhu, nemôze pripustit nedostatok transparentnosti trhu bez toho, aby to lepsie upresnila. Ak existuje len jediný faktor, ktorý je potrebné spomenút -- v prejednávanej veci: akciové zlavy -- svedciaci proti existencii dostatocnej transparentnosti trhu a teda proti pripusteniu existencie kolektívneho dominantného postavenia, o to presnejsie je potrebné odôvodnit, aké má tento faktor úcinky na trh a v akej miere tento konkrétny faktor môze kompenzovat vsetky ostatné faktory svedciace v prospech transparentnosti trhu. 123. Nestací totiz len uviest, ze urcitý faktor vedie alebo by mohol viest k mensej transparentnosti na trhu; práve naopak je potrebné aspon vysvetlit, preco tento konkrétny faktor robí trh natolko netransparentným, ze nemozno pripustit existenciu kolektívneho dominantného postavenia na trhu. V opacnom prípade nie sú dôvody rozhodnutia ani logické ani zrozumitelné. Súd prvého stupna správne v napadnutom rozsudku poukázal na túto skutocnost ( [93]93 ). 124. Zjednodusene povedané, v rozhodnutí o kontrole koncentrácií, ktoré sa vo velkej casti javí ako rozhodnutie o zákaze koncentrácie, je nevyhnutné dostatocne presne uviest dôvody, na základe ktorých doslo v rámci rozhodnutia k obratu, a to aj pre citatela, ktorý pozná situáciu na trhu. 125. Nedostatky zistené Súdom prvého stupna v rámci odôvodnenia sú o to závaznejsie, kedze otázka transparentnosti trhu, sporná medzi úcastníkmi konania, nebola obycajnou vedlajsou otázkou, ale práve naopak mala velkú dôlezitost vo vztahu k výsledku konania o kontrole koncentrácie ( [94]94 ). Zistenie Komisie, ze trh nebol natolko transparentný, aby bolo mozné koordinovat ceny, malo totiz ústredné postavenie v rámci odôvodnenia prvého rozhodnutia o povolení ( [95]95 ). Súd prvého stupna teda vo vztahu k prvému rozhodnutiu o povolení oprávnene stanovil vysoké poziadavky a oprávnene toto odôvodnenie dôkladne preskúmal. 126. Zvýsené poziadavky tu boli taktiez odôvodnené, pretoze Komisii v súvislosti s transparentnostou trhu prinálezalo, aby posúdila komplexnú hospodársku situáciu, pricom disponovala -- ako tomu bezne býva pri kontrole koncentrácií -- nezanedbatelnou mierou volnej úvahy ( [96]96 ). Ak aj Komisia disponuje takouto mierou volnej úvahy, respektovanie záruk, ktoré právny poriadok Spolocenstva poskytuje v správnych konaniach, je o to dôlezitejsí. Povinnost dostatocne odôvodnit rozhodnutie patrí medzi tieto záruky ( [97]97 ). 127. Ak Komisia v rámci svoje miery volného posúdenia zohladní faktory, ktoré majú vplyv na fungovanie trhu, musí vo svojom rozhodnutí nie len uviest tieto faktory, ale aj oznacit ich úcinky ( [98]98 ). 128. Túto úvahu mozno lahko uplatnit aj v práve hospodárskej sútaze a v rámci kontroly koncentrácií. Ak v rámci posúdenia koncentrácie na základe práva Spolocenstva Komisia prizná urcitým relevantným faktorom trhu osobitnú dôlezitost, musí vo svojom rozhodnutí nie len uviest tieto faktory, ale tiez dostatocne opísat ich úcinky na fungovania dotknutých trhov. 129. V prípade, v ktorom vsetky ostatné faktory svedcia skôr o transparentnosti trhu, rozhodujúci faktor podla Komisie, ktorý svedcí proti dostatocnej transparentnosti trhu, nemozno spomenút len tak mimochodom. Tak ako to správne zdôraznil Súd prvého stupna, Komisia musí naopak vo svojom rozhodnutí podopriet úcinky tohto faktora konkrétnymi údajmi ( [99]99 ); nemôze sa len obmedzit na váhavé vyjadrenie domnienky, ze tento faktor "by mohol znízit transparentnost na trhu a stazit tiché kartely" ( [100]100 ), ci jednoduchého dohadu, ze "sa zdá..., ze akciové zlavy sú menej transparentné ako bezné zlavy." ( [101]101 ) 130. Súd prvého stupna v konecnom dôsledku správne potvrdil, ze sa Komisia, co sa týka rozhodujúcich faktorov pre jej rozhodnutie, nemohla uspokojit s "nejasnými tvrdeniami" ( [102]102 )"znacne obmedzeného dosahu", "nepodlozenými" ( [103]103 ) a navyse aj rozporuplnými ( [104]104 ). 131. Za týchto okolností sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked pripustil, ze co sa týka zistení Komisie týkajúcich sa (neexistencie) transparentnosti trhu ( [105]105 ), bolo prvé rozhodnutie o povolení nedostatocne odôvodnené. c) Ostatné úvahy 132. V nasledujúcej casti sa budem pre úplnost zaoberat urcitými tvrdeniami, ktoré odvolatelia predlozili v rámci svojho siesteho odvolacieho dôvodu. 133. Odvolatelia po prvé tvrdia, ze je potrebné stanovit nizsie poziadavky na odôvodnenie rozhodnutia o povolení, ako je tomu v prípade odôvodnenia rozhodnutia o zákaze koncentrácie, a to z dôvodu, ze tretie osoby sa z dôvodu ich slabsieho postavenia v konaní nemôzu domáhat rovnakého stupna presnosti odôvodnenia, ako úcastníci dotknutí koncentráciou v prípade jej zákazu. 134. Toto tvrdenie nie je relevantné. Ani clánok 253 ES, ani clánok 41 ods. 2 tretia zarázka Charty základných práv nerozlisujú v rámci poziadaviek na odôvodnenie medzi rozhodnutiami, ktoré poskytujú urcitých prospech ich adresátom a tými, ktoré majú na nich negatívne dôsledky. 135. V kazdom prípade, ak tretia osoba vstúpi do konania o kontrole koncentrácií a je formálne vypocutá Komisiou -- ako tomu bolo v prejednávanej veci v prípade Impala -- povinnost odôvodnenia slúzi tiez na ochranu ich práv a záujmov. Tretia osoba môze v takomto prípade aspon ocakávat, ze sa jej poskytne logické, zrozumitelné a neprotirecivé odôvodnenie vo vztahu k zásadným skutkovým a právnym dôvodom Komisie pre prijatie rozhodnutia o povolení. Táto vec sa týka práve otázky týchto minimálnych poziadaviek ( [106]106 ). 136. Je urcite pravdou, ze pri kontrole koncentrácií je procesné postavenie tretích osôb, co sa týka ich vypocutia, menej významné ako postavenie úcastníkov koncentrácie ( [107]107 ). Nemozno z toho vsak vyvodzovat, ze tretia osoba podlieha urcitým obmedzeniam v prípade, ze namieta proti nedostatkom odôvodnenia. Kto môze ako tretia osoba a na základe skutocnosti, ze je priamo a osobne dotknutá, prekonat prekázku záujmu na konaní, má totiz právo podat zalobu za rovnakých podmienok ako vsetci ostatní zalobcovia (clánok 230 stvrtý odsek ES); môze predkladat rovnaké dôvody neplatnosti ako ostatní zalobcovia, vrátane nedostatku odôvodnenia. 137. Po druhé odvolatelia tvrdia, ze Impala rovnako ako Súd prvého stupna v prejednávanej veci bez tazkostí pochopila odôvodnenie prvého rozhodnutia o povolení. Z toho vyvodzujú, ze uvedené rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené. 138. Toto tvrdenie je taktiez irelevantné. Skutocnost, ze zalobca mohol na Súde prvého stupna v dostatocnej miere uplatnit svoje výhrady síce môze byt dôlezitou indíciou dostatocného odôvodnenia ( [108]108 ). Nemozno to vsak povazovat za viac ako za vyvrátitelnú domnienku. 139. Otázka, ci odôvodnenie v konecnom dôsledku zodpovedá právnym poziadavkám clánku 253 ES závisí totiz od objektívnych kritérií, medzi ktoré patria predovsetkým logickost, zrozumitelnost a neprotirecenie si zásadných skutkových a právnych dôvodov ( [109]109 ). Ak odôvodnenie, tak ako v prejednávanej veci, nie je logické, zrozumitelné a nerozporuplné v zásadných bodoch, musí sa dotknuté rozhodnutie zrusit aj vtedy, ak to nemalo vplyv na súdnu ochranu zalobcu v súvislosti s jeho ostatnými dôvodmi. V opacnom prípade by bolo pre zalobcu prakticky nemozné, aby úspesne zalobou o neplatnost namietal proti nedostatku odôvodnenia súcasne s inými dôvodmi neplatnosti. 140. Na rozdiel od toho, co sa domnievajú odvolatelia, nie je samo osebe nijako rozporuplné to, ze Súd prvého stupna v tejto veci konstatoval zároven nedostatok odôvodnenia a zjavne nesprávne posúdenie Komisie. Rozhodnutie Komisie môze obsahovat ako formálne, tak aj vecné chyby. Skutocnost, ze odôvodnenie rozhodnutia je nedostatocné -- napríklad z dôvodu nelogickosti -- nevylucuje, aby toto isté rozhodnutie bolo tiez nesprávne po obsahovej stránke. 141. Po tretie odvolatelia tvrdia, ze pri stanovovaní poziadaviek na odôvodnenie rozhodnutia o kontrole koncentrácie by bolo vhodné zohladnit dôvernost citlivých obchodných údajov. Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 411 napadnutého rozsudku pozadoval od Komisie, aby uverejnila podrobnosti o cenovej politike a zlavách ostatných velkých spolocností. 142. Ani táto argumentácie nie je presvedcivá. Zjavne totiz spocíva na nesprávnom výklade bodu 411 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nom nijako od Komisie nepozadoval, aby odhalila obchodné tajomstvá urcitých hospodárskych subjektov. Súd prvého stupna len jednoducho a oprávnene zamietol tvrdenie Komisie, podla ktorého urcité císla nemohli byt prevzaté do prvého rozhodnutia o povolení z dôvodu ich dôvernej povahy. Povinnost respektovania obchodného tajomstva (clánok 287 ES) totiz nemozno vykladat natolko extenzívne, aby poskodzovala poziadavku odôvodnenia rozhodnutí ( [110]110 ). 143. Ak císla obsahujú obchodné tajomstvo, je v oblasti práva hospodárskej sútaze beznou praxou Komisie nahrádzat tieto císla vo svojich rozhodnutiach císelnými rozpätiami alebo ich zoskupit ci prepísat. Súd prvého stupna správne poznamenal ( [111]111 ), ze Komisia dalej vo svojom rozhodnutí o povolení pokojne uviedla císelné údaje týkajúce sa cenovej politiky urcitých subjektov na trhu ( [112]112 ). d) Predbezný záver 144. Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 325 a 542 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze prvé rozhodnutie o povolení nebolo dostatocne odôvodnené a preto sa musí zrusit. Prvá a tretia cast siesteho odvolacieho dôvodu sú preto nedôvodné. 2. O odkazoch Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách (prvý odvolací dôvod a druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu) 145. Vo svojom prvom odvolacom dôvode a v druhej casti svojho siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelia uvádzajú, ze Súd prvého stupna nesprávne pouzil oznámenie o výhradách ako základné kritérium pre súdne preskúmanie prvého rozhodnutia o povolení a nesprávne od Komisie pozadoval, aby vo svojom rozhodnutí odôvodnila prípadné rozdiely oproti oznámeniu o výhradách. 146. Je nesporné, ze napadnutý rozsudok obsahuje mnohé odkazy na oznámenie o výhradách. Preto sa dalej v prvej casti zameriam vo vseobecnosti na chápanie Súdom prvého stupna vztahu medzi rozhodnutím o povolení a oznámením o výhradách, aby som následne v druhej casti preskúmala konkrétne odkazy Súdu prvého stupna na urcité pasáze oznámenia o výhradách. a) O vseobecnom chápaní vztahu medzi rozhodnutím o povolení a oznámením o výhradách Súdom prvého stupna 147. Odvolatelia podporovaní Komisiou vo vseobecnosti namietajú proti úvahám Súdu prvého stupna o vztahu medzi rozhodnutím o povolení a oznámením o výhradách. Súd prvého stupna podla nich poprel povahu a úlohu oznámenia o výhradách, co sa "odrazilo" v ostávajúcej casti rozsudku. -- Napadnutý rozsudok 148. Pri skúmaní zalobného dôvodu spocívajúceho v nedostatku odôvodnenia Súd prvého stupna v rámci úvodnej poznámky pripomína, ze Komisia v oznámení o výhradách "velmi jasne dospela k záveru, ze koncentrácia je nezlucitelná so spolocným trhom najmä z dôvodu existencie kolektívneho dominantného postavenia este pred uskutocnením zamýslanej koncentrácie a z dôvodu, ze trh s hudobnými nahrávkami bol velmi transparentný a osobitne vhodný pre koordináciu." ( [113]113 ). 149. Súd prvého stupna oznacil povolenie koncentrácie, ku ktorému nakoniec doslo za "podstatný obrat v stanovisku Komisie, [ktorý] sa môze urcite zdat prekvapivým, najmä vzhladom na to, ako neskoro k nemu doslo" ( [114]114 ); okrem toho sa odkazuje na poziadavku dodrzania pevných lehôt v rámci konania o kontrole koncentrácií, co podla Súdu prvého stupna "neumoznuje Komisii predlzit svoje vysetrovanie, cím sa aj znizuje pravdepodobnost toho, ze Komisia v priebehu správneho konania podstatným spôsobom zmení stanovisko" ( [115]115 ). -- Posúdenie 150. Ako v konaniach o kontrole kartelov, tak aj v konaniach o kontrole koncentrácií sa musia respektovat práva na obranu pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia, ktoré by mohlo skodit dotknutým podnikom ( [116]116 ). 151. Zásada kontradiktórnosti je základnou zásadou práva Spolocenstva, zakotvenou tiez v 41 ods. 2 Charty základných práv a najmä je súcastou práv na obranu ( [117]117 ). Pri konaní o kontrole koncentrácií je táto zásada okrem iného upravená v clánku 18 ods. 3 druhej vete NKK. 152. Skutocnost, ze v konaniach o kontrole kartelov a koncentrácií dotknuté podniky dostávajú písomne oznámenie o výhradách ( [118]118 ) je vyjadrením ich práv na obranu. Toto oznámenie o výhradách im umoznuje oboznámit sa s dôkazmi, ktorými Komisia disponuje a úcinne si uplatnit ich práva na obranu ( [119]119 ). Dotknuté podniky získajú moznost vyjadrit sa k výhradám písomne a na základe odôvodnenej ziadosti aj ústne ( [120]120 ). Clánok 18 ods. 3 prvá veta NKK okrem toho jasne stanovuje, ze Komisia môze zalozit svoje rozhodnutia výlucne na výhradách, ku ktorým sa dotknutí úcastníci konania mohli vyjadrit. 153. Z úlohy oznámenia o výhradách v rámci správneho konania vyplýva, ze ide o prípravný akt, v rámci ktorého je posúdenie skutkových a právnych okolností výlucne predbeznej povahy. Práve preto Komisia môze a musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, aby sa mohla okrem iného vzdat výhrad, ktoré sa ukázali ako nedostatocne odôvodnené ( [121]121 ). 154. Na predbeznej povahe oznámenia o výhradách nemení nic ani skutocnost, ze Komisia v rámci kontroly koncentrácií, na rozdiel od prípadov patriacich do pôsobnosti clánkov 81 a 82 ES, podlieha prísnym procesným lehotám. Poziadavka rýchlosti v konaniach o kontrole koncentrácií vedie prirodzene aj v prípade dotknutých podnikov k uplatneniu osobitne krátkych lehôt, v rámci ktorých môzu uplatnit svoje práva na obranu. Úplná záruka práv na obranu vsak ukladá povinnost, aby argumentácia dotknutých úcastníkov konania bola v konaní o kontrole koncentrácií zohladnená rovnako, ako v konaniach o kontrole kartelov. Takáto argumentácia môze teda viest ako pri kontrole koncentrácie, tak aj v rámci konania o kontrole kartelov, k zmene stanoviska Komisie, a to hoci aj krátko pred uplynutím lehoty stanovenej pre rozhodnutie o povolení alebo zákaze. 155. Za týchto okolností je urcite nestastné, aby Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku povazoval "podstatný obrat v stanovisku Komisie" pred prijatím prvého rozhodnutia o povolení za "prekvapivý" ( [122]122 ), a aby vo vseobecnosti oznacil úplnú zmenu stanoviska Komisie za "[menej a menej pravdepodobnú] v priebehu správneho konania" ( [123]123 ). 156. Ak Komisia zmení svoje posúdenie koncentrácie, ktorá jej bola oznámená v nadväznosti na argumentáciu predlozenú úcastníkmi konania k oznámeniu o výhradách, nedochádza k zmene smerovania veci nijako "oneskorene", ale naopak v beznom okamihu v rámci konania o kontrole koncentrácií. Takýto postup nie je "prekvapivý" ani "málo pravdepodobný" ( [124]124 ), ale je naopak výrazom respektovania práv na obranu a svedcí o tom, ze vypocutie dotknutých úcastníkov nie je iba formalitou. 157. Na rozdiel od odvolatelov a Komisie si vsak nemyslím, ze by v napadnutom rozsudku napriek tejto dost nestastnej formuláciu Súdu prvého stupna doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorého vyjadrením by bolo právne nesprávne základné chápanie povahy a úlohy oznámenia o výhradách. 158. V nadväznosti na vyhlásenia o "prekvapenosti" a "oneskorenosti""obratu v stanovisku Komisie" totiz Súd prvého stupna výslovne zdôraznuje prípravnú povahu oznámenia o výhradách taktiez v rámci kontroly koncentrácií; okrem toho uznáva, ze Komisia nie je podla judikatúry k clánkom 81 a 82 ES povinná vysvetlovat prípadné odchýlenie sa od oznámenia o výhradách ( [125]125 ). 159. V dôsledku toho sa domnievam, ze Súd prvého stupna v rámci svojich vseobecných úvah o vztahu rozhodnutia o povolení a oznámenia o výhradách v konecnom dôsledku nepoprel povahu a úlohu tohto oznámenia. 160. Ak by sme aj pripustili, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, toto posúdenie by neodôvodnovalo zrusenie napadnutého rozsudku, pretoze ako to ukázeme nizsie ( [126]126 ), neviedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu prvého rozhodnutia o povolení a nemohlo preto hned od pociatku mat vplyv na výrok napadnutého rozsudku ( [127]127 ). b) O konkrétnych odkazoch Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách 161. Je potrebné preskúmat kritiku odvolatelov a Komisie smerujúcu proti konkrétnym odkazom Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách v rámci jeho skúmania legality prvého rozhodnutia o povolení. Súdu prvého stupna sa vytýka, ze svoje zistenie, ze prvé rozhodnutie o povolení ne nelegálne, neoprávnene opiera o porovnanie rozhodnutia a oznámenia o výhradách, namiesto toho, aby sa sústredil výlucne na rozhodnutie. 162. Aj toto tvrdenie je irelevantné. 163. Je síce pravda, ze sa v napadnutom rozsudku odkazuje na rôzne casti oznámenia o výhradách. Súd prvého stupna osobitne viac krát zdôraznuje, ze Komisia vo svojom prvom rozhodnutí o povolení oproti oznámeniu o výhradách zmiernila ( [128]128 ) alebo zmenila ( [129]129 ) svoje tvrdenia a svoje posúdenie urcitých skutocností. 164. Len na prvý pohlad sa vsak zdá, ze sa Súd prvého stupna, co sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktoré konstatoval v rámci prvého rozhodnutia o povolení, opieral o takéto jednoduché odlisnosti oproti oznámeniu o výhradách. Po blizsom preskúmaní vsak vyjde najavo, ze nedostatok odôvodnenia zistený Súdom prvého stupna, ako aj zistené zjavne nesprávne posúdenie, vyplývajú zo samotného rozhodnutia o povolení. 165. Co sa týka nedostatku odôvodnenia, vyhlásenia Súdu prvého stupna týkajúce sa osobitnej casti prvého rozhodnutia o povolení vztahujúcej sa na transparentnost trhu ( [130]130 ) neobsahujú ziaden odkaz na oznámenie o výhradách ( [131]131 ). Odkazy na oznámenie o výhradách sa vyskytujú len velmi zriedkavo v ostatných úvahách Súdu prvého stupna týkajúcich sa nedostatku odôvodnenia ( [132]132 ); nachádzajú sa výlucne v bodoch 300, 302 a 308 napadnutého rozsudku a ziaden nie je rozhodujúci pre zistenie Súdu prvého stupna, ze prvé rozhodnutie o povolení je, co sa týka údajného nedostatku transparentnosti trhu, nedostatocne odôvodnené: -- V bode 308 napadnutého rozsudku venovanom vývoju cenník hrubých a cistých cien pre obchodníkov sa Súd prvého stupna opiera o obsah prvého rozhodnutia o povolení. Nijako neporovnáva toto rozhodnutie a oznámenie o výhradách a preto ani nekonstatuje ziaden rozdiel medzi nimi. Súd prvého stupna chce právne naopak zdá sa úmyselne vyvodit z oboch dokumentov jeden záver; oznámenie o výhradách teda Súdu prvého stupna slúzi výlucne na dokreslenie jeho zistení uz vyvodených z rozhodnutia. -- V bode 302 napadnutého rozsudku je taktiez odkaz na oznámenie o výhradách výlucne dokreslujúcej povahy, pretoze podla Súdu prvého stupna aj zo zmierneného posúdenia cenníkov pre obchodníkov v rámci prvého rozhodnutia o povolení vyplýva "dalsia okolnost svedciaca v prospech transparentnosti trhu". -- Nakoniec to, ze odkaz na oznámenie o výhradách uvedený v bode 300 napadnutého rozsudku nebol urcujúci pre argumentáciu Súd prvého stupna, jasne uviedol samotný Súd prvého stupna v bezprostredne nasledujúcom bode: "v kazdom prípade, napriek tomu, ze Komisia zohladnila len zistenia prevzaté do rozhodnutia, dospela k záveru, ze katalógové ceny boli skôr vyrovnané." ( [133]133 ). 166. Prípadné rozdiely medzi týmto rozhodnutím a oznámením o výhradách nahrali ziadnu rolu pri konstatácii nedostatku odôvodnenia Súdom prvého stupna, ktorý sám osebe vedie k zruseniu prvého rozhodnutia o povolení ( [134]134 ). Na rozdiel od toho, co sa domnievajú odvolatelia a Komisia, oznámenie o výhradách tu neslúzilo Súdu prvého stupna ako kritérium pre preskúmanie prvého rozhodnutia o povolení. 167. Co sa týka zjavne nesprávneho posúdenia zisteného Súdom prvého stupna, odkazy uskutocnené v napadnutom rozsudku na oznámenie o výhradách sú, to treba priznat, pocetnejsie; mozno ich nájst v bodoch 335, 338, 339, 341, 362, 378, 379, 398, 402, 409, 419, 424, 446, 447, 451, 456, 467, 528, 532 a 538 napadnutého rozsudku ( [135]135 ). 168. Odkazy na oznámenie o výhradách uvedené v bodoch 338, 339, 341, 362, 402, 456, 467, 532 a 538 napadnutého rozsudku slúzia výlucne a bez toho, aby vznikali akékolvek problémy, na dokreslenie a doplnenie toho, co Súd prvého stupna v kazdom prípade priamo vyvodil z prvého rozhodnutia o povolení. Výlucne doplnujúca povaha týchto odkazov na oznámenie o výhradách je vo vyssie uvedených bodoch rozsudku taktiez zvýraznená jazykovými doplnkami ako "dalej", "navyse", "okrem iného", "pozri tiez" a "to platí o to viac". Na ziadnom mieste sa nekritizuje ziaden rozpor medzi rozhodnutím o povolení a oznámením o výhradách. Oznámenie o výhradách sa nestalo kritériom pre súdne preskúmanie rozhodnutia o povolení. 169. To isté platí aj pre body 378 a 379 napadnutého rozsudku. Pri ich cítaní v spojení s bodom 377 napadnutého rozsudku, ktorý im priamo predchádza, slúzia aj tieto body výlucne na dokreslenie a doplnenie toho, co Súd prvého stupna uz predtým vyvodil -- co sa týka transparentnosti zliav -- zo samotného rozhodnutia o povolení, pricom to zhrnul takto: "dôkazy, tak ako sú uvedené v rozhodnutí, neumoznujú podopriet závery, ktoré sú z nich vyvodené" ( [136]136 ). 170. Na druhej strane odkazy na oznámenie o výhradách obsiahnuté v bodoch 335, 398, 408 az 410, 419, 424, 446, 447, 451 a 528 napadnutého rozsudku sa zdajú byt problematickejsie. Na prvý pohlad sa totiz zdá, ze Súd prvého stupna sa v nich snazil vytknút Komisii, ze sa odklonila od oznámenia o výhradách bez toho, aby to v prvom rozhodnutí o povolení dostatocne vysvetlila ( [137]137 ). 171. Na základe judikatúry, na ktorú v tomto konaní odkázali aj odvolatelia a Komisia, nie je Komisia povinná vo svojom rozhodnutí vysvetlit prípadné odchýlky od oznámenia o výhradách, kedze toto oznámenie je prípravným aktom, ktorý obsahuje len predbezné posúdenie ( [138]138 ). Rozhodnutie Komisie v konaní o kontrole kartelov alebo v konaní o kontrole koncentrácií teda nemozno povazovat za po právnej stránke nesprávne a zrusit ho len preto, ze sa odchyluje od oznámenia o výhradách a to bez dalsích vysvetlení. 172. To vsak nevylucuje, aby oznámenie odchylujúce sa od oznámenia o výhradách bolo po právnej stránke nesprávne z iných dôvodov, ktoré spocívajú v rozhodnutí ako takom, a aby bolo na základe zaloby zrusené. 173. V tomto kontexte je potrebné najmä pripomenút, ze od Komisie sa v rámci kontroly koncentrácií vyzaduje, aby posúdila komplexné hospodárske situácie. Ako sa uz uviedlo, na tento úcel disponuje nezanedbatelnou mierou volnej úvahy ( [139]139 ), stále vsak podlieha kontrole súdu Spolocenstva. Súd Spolocenstva musí totiz nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili ( [140]140 ). 174. Ak aj Komisia vo svojom rozhodnutí o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom nepotrebuje vysvetlovat, z akého dôvodu sa po vecnej stránke odklonila od svojho oznámenia o výhradách, mozno z jej rozhodnutia vsak vyvodit tri skutocnosti: -- po prvé, ze skutkové okolnosti, z ktorých rozhodnutie vychádzalo, boli vecne správne a najmä spocívajú na dôveryhodnom a súdrznom vykonaní dôkazov (správnost skutkových okolností), -- po druhé, ze ziadny relevantný údaj, ktorý bolo potrebné zohladnit pri posúdení koncentrácia nebol v rámci rozhodnutia opomenutý (úplnost skutkových okolností), a -- po tretie, ze skutkové okolnosti, z ktorých rozhodnutie vychádzalo podopierajú závery, ktoré sú z nich vyvodené (dôveryhodnost skutkových okolností) ( [141]141 ). 175. Indície naznacujúce, ci Komisia v konkrétnom prípade úplne zohladnila relevantné údaje, môzu vychádzat z celkových okolností prejednávanej veci a najmä zo vsetkých dokumentov tvoriacich spis v správnom konaní. Oznámenie o výhradách patrí medzi tieto dokumenty. Z tohto oznámenia totiz mozno vyvodit zhrnutie vsetkých skutkových okolností a dôkazov, ktoré Komisia povazuje za urcujúce pre rozhodnutie v tomto okamihu konania. 176. Súd prvého stupna mohol teda v napadnutom rozsudku a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pripustit, ze oznámenie o výhradách napriek svojej predbeznej povahe nie je "úplne bezvýznamné alebo irelevantné" ( [142]142 ). 177. V rámci konania vsak môze bezpochyby vyjst najavo, osobitne z dôvodu argumentácie dotknutých podnikov, ze skutkové okolnosti a dôkazy, z ktorých vychádzalo oznámenie o výhradách boli nekompletné alebo nesprávne, alebo ze neumoznovali podopriet závery, ktoré sa z nich vyvodili. Súd prvého stupna to dalej správne uznáva, ked v napadnutom rozsudku uvádza, ze Komisia má povinnost "zohladnit dôkazy, ktoré získala pocas správneho konania, ako aj tvrdenia predlozené dotknutými podnikmi, aby mohla upustit od výhrad, ktoré sa nakoniec ukázali ako nedôvodné" ( [143]143 ). 178. Súd Spolocenstva vsak môze a musí overit, ci Komisia správne oznacila niektoré skutocnosti, ktoré zistila a o ktoré sa opierala v oznámení o výhradách, za nesprávne a nedôveryhodné, a v dôsledku toho ich v rámci konania nezohladnila. Rovnako súd Spolocenstva môze a musí skúmat, ci prípadné nové okolnosti, o ktoré sa Komisia opiera, sú správne, ci takto zistené skutocnosti sú úplné a ci môzu podopriet závery, ktoré z nich Komisia vyvodzuje. 179. Správnost, úplnost a dôveryhodnost skutkových okolností, z ktorých vychádza rozhodnutie, musia byt preskúmatelné súdom ( [144]144 ). Bez takéhoto preskúmania vecného základu rozhodnutia nemozno v potrebnej miere posúdit, ci Komisia ostala v medziach miery volnej úvahy, ktorá jej je poskytnutá, alebo ci sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 180. Súd prvého stupna v dôsledku toho správne pristúpil v napadnutom rozsudku k tomuto preskúmaniu a pri tejto prílezitosti správne vyhlásil, ze Komisia by mala "mala byt schopná vysvetlit... aspon v rámci konania pred Súdom prvého stupna, dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze jej predbezné posúdenie je nesprávne" a najmä "posúdenie obsiahnuté v rozhodnutí musí byt v súlade s faktickými zisteniami uvedenými v oznámení o výhradách v rozsahu, v akom sa nepreukázalo, ze tieto zistenia boli nesprávne." ( [145]145 ) 181. Na rozdiel od zastáva názor odvolatelov a Komisie, orgán kontroly koncentrácií nepodlieha na základe tejto skutocnosti pred Súdom prvého stupna dvojitej povinnosti. Od tohto orgánu sa nevyzaduje, aby bránil svoje rozhodnutie a navyse vyvrátil prípadne odklánajúce sa oznámenie o výhradách. Tento orgán musí vyt schopný v nadväznosti na prípadné výhrady zalobcu preukázat, ze vecný základ jeho rozhodnutia je správny a úplný a spôsobilý podopriet závery, ktoré z neho boli v rozhodnutí vyvodené. Prípadné komentáre vysvetlujúce, preco niektoré skutocnosti boli v rámci správneho konania doplnené, neboli zohladnené alebo boli prekvalifikované, sú nerozlucne spojené s otázkou správnosti, úplnosti a dôveryhodnosti vecného základu rozhodnutia. 182. Celkove Súd prvého stupna zohladnil oznámenie o výhradách prípustným spôsobom, ako indíciu, ked islo o overenie, ci sa prvé rozhodnutie o povolení prijalo na správnom a úplnom vecnom základe, ktorý podopieral závery vyvodené Komisiou. Na druhej strane, dôvodom, pre ktorý Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie nebol prípadný odklon od oznámenia o výhradách, ale nedostatok odôvodnenia rozhodnutia a zjavne nesprávne posúdenie. Súd prvého stupna konstatoval nesprávne právne posúdenie, pretoze vecný základ rozhodnutia bol neúplný a nepodopieral závery vyvodené Komisiou o nedostatku transparentnosti trhu ( [146]146 ). c) Predbezný záver 183. Je teda potrebné súhrnne konstatovat, ze prvý odvolací dôvod a druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu sú nedôvodné. 3. O dôkaznej hodnote skutocností uvedených v odpovedi na oznámenie o výhradách (druhý odvolací dôvod; prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 184. Druhý odvolací dôvod sa úzko spája s prvou castou tretieho odvolacieho dôvodu; v dôsledku toho navrhujem ich spolocné preskúmanie. Odvolatelia Súdu prvého stupna predovsetkým vycítajú, ze stanovil neprimerané poziadavky na dôkaznú hodnotu ich argumentácie predlozené v odpovedi na oznámenie o výhradách. a) Napadnutý rozsudok 185. V rámci svojho preskúmania prvého rozhodnutia o povolení na úcely zistenia zjavných nesprávnych posúdení, co sa týka transparentnosti trhu, Súd prvého stupna okrem iného uvádza, ze "úcastníci koncentrácie nemôzu do poslednej minúty cakat s predlozením dôkazov na úcely vyvrátenia vcas vznesených výhrad Komisie, pretoze potom by Komisia uz nebola schopná uskutocnit potrebné overenia. V takomto prípade je prinajmensom potrebné, aby sa tieto dôkazy javili ako zvlást spolahlivé, objektívne, relevantné a presvedcivé, aby mohli platne vyvrátit výhrady vznesené Komisiou" ( [147]147 ). 186. Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze Komisia nemôze "bez kontroly delegovat zodpovednost za priebeh urcitých aspektov vysetrovania na úcastníkov koncentrácie, najmä vtedy, ked tieto aspekty predstavujú klúcový prvok, na ktorom sa rozhodnutie zakladá, a údaje a posúdenia predlozené úcastníkmi koncentrácie diametrálne odporujú informáciám získaným Komisiou v rámci jej vysetrovania, ako aj záverom, ktoré z nich vyvodila" ( [148]148 ). 187. Súd prvého stupna navyse Komisii na viacerých miestach v napadnutom rozsudku vytýka, ze nepristúpila po odpovedi úcastníkov koncentrácie na oznámenie o výhradách, k novým stúdiám trhu s cielom preskúmania dôvodnosti zmeny svojho posúdenia návrhu koncentrácie ( [149]149 ). b) Posúdenie 188. Tak ako sa uz uviedlo v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom, respektovanie práv na obranu pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia, ktoré by mohlo mat negatívny vplyv na dotknuté podniky je v konaniach o kontrole koncentrácií povinnostou ( [150]150 ) (pozri tiez clánok 18 ods. 3 druhá veta NKK). 189. Dotknutým podnikom v dôsledku toho nemozno vycítat, ze neuviedli urcité tvrdenia, skutocnosti alebo dôkazy, ktoré mohli byt prípadne rozhodujúce, uz pri oznámení koncentrácie alebo pri stúdiu trhu uskutocnenom Komisiou, ale ze tak urobili az v rámci ich argumentácie proti oznámeniu o výhradách ( [151]151 ). Az na základe tohto oznámenia o výhradách môzu totiz úcastníci koncentrácie získat podrobné informácie o výhradách Komisie voci ich návrh koncentrácie a o tvrdeniach a dôkazoch, o ktoré sa v tejto súvislosti opiera ( [152]152 ). 190. Samotná skutocnost, ze úcastníci koncentrácii uvedú urcité tvrdenia, skutocnosti alebo dôkazy az v odpovedi na oznámenie o výhradách, nijako nedovoluje predpokladat, ze tieto informácia zadrziavali "az do poslednej minúty" ( [153]153 ). Z práv dotknutých podnikov na obranu naopak vyplýva, ze majú právo vo svojom písomnom vyjadrení alebo pri ústnom vypocutí, teda po obdrzaní oznámenia o výhradách, uviest vsetko, co povazujú za spôsobilé na vyvrátenie výhrad a presvedcenie Komisie, aby povolila ich koncentráciu. Takáto argumentácia nie je oneskorená, ale práve naopak k nech prichádza v okamihu urcenom na tento úcel v rámci konania o kontrole koncentrácií. 191. Preto nemozno na argumentáciu dotknutých podnikov uvedenú v odpovedi na oznámenie o výhradách klást vyssie poziadavky v súvislosti s jej dôkaznou hodnotou a presvedcivostou, ako je tomu v prípade argumentácie konkurentov, zákazníkov alebo iných tretích osôb vypocúvaných Komisia v rámci konania o kontrole koncentrácie Komisia je vsak povinná pozorne preskúmat argumentáciu úcastníkov koncentrácie, co sa týka jej presnosti, úplností a presvedcivosti a v prípade odôvodnených pochybností ju nezohladnit, musí vsak pritom uplatnit rovnaké kritériá, ako pri skúmaní argumentácie tretích osôb. 192. Práva dotknutých podnikov na obranu by boli poskodené, ak by neboli uplatnené s ich argumentáciou proti urcitým výhradám Komisie alebo ak by sa ich argumentácii od pociatku pripisovala mensia dôkazná hodnota alebo presvedcivost, ako napríklad údajom poskytnutým tretími osobami v rámci stúdia trhu. 193. Navyse, ak sa Komisia vo svojom rozhodnutí prikloní k argumentácii dotknutých podnikov a vyuzije prílezitost na zmenu predchádzajúcich výsledkov svojho setrenia a svojich predbezných záverov vyplývajúcich z oznámenia o výhradách, aby sa od nich prípadne odklonila, nemá to nic spolocné s "delegovaním" vysetrovania na uvedené podniky. 194. Komisia totiz nemôze byt povinná v kazdom jednom prípade po oznámení o výhradách a vypocutí dotknutých podnikov uskutocnit doplnujúce stúdie trhu. Casové obmedzenia, ktoré vyplývajú z pomerne prísnych procesných lehôt samé osebe bránia Komisii zaslat mnohým dalsím hospodárskym subjektom rozsiahlejsie ziadosti o informácie chvílu pred postúpením svojho návrhu rozhodnutia poradnému výboru pre kontrolu koncentrácií podnikov ( [154]154 ). Je realistickejsie domnievat sa, ze v krátkom ostávajúcom case mozno len zriedkavo ocakávat dosiahnutie pouzitelných výsledkov setrenia. Dotknuté podniky by museli navyse vyt opätovne vypocuté v súvislosti s výsledkami vysetrovania, ak by na nich malo byt zalozené rozhodnutie o zákaze koncentrácie. Odvolatelia teda správne poznamenali, ze právnym dôsledkom stanu neistoty dôkazov po vypocutí dotknutých podnikov nemôze byt zacatie nových stúdií trhu, ale právne naopak prijatie rozhodnutia na základe existujúcich informácií; tomu nasvedcuje aj clánok 10 ods. 6 NKK, ktorý upravuje domnienku povolenia pre prípad, ze Komisia rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote. 195. Za týchto sa domnievam, ze Súd prvého stupna nezohladnil správne právny stav, ked tvrdil, ze úcastníci koncentrácie "úcastníci koncentrácie nemôzu do poslednej minúty cakat s predlozením dôkazov na úcely vyvrátenia vcas vznesených výhrad Komisie" a ze takéto dôkazy "zvlást spolahlivé, objektívne, relevantné a presvedcivé, aby mohli platne vyvrátit výhrady vznesené Komisiou"; Súd prvého stupna taktiez neoprávnene vytýka absenciu dalsích stúdií trhu po oznámení o výhradách a taktiez nesprávne kládol na roven prebratie argumentácie odvolatelov Komisiou s protiprávnym zverením vysetrovania úcastníkom koncentrácie ( [155]155 ). 196. Druhý odvolací dôvod, ako aj prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu sú preto dôvodné. 197. Z predchádzajúceho vsak napriek tomu nevyplýva, ze by bolo potrebné zrusit napadnutý rozsudok ( [156]156 ). Súd prvého stupna totiz kritizuje nielen to, ze Komisia sa pri svojom posúdení transparentnosti trhu opierala o argumentáciu Bertelsmann a Sony a ze neuskutocnila nové stúdie trhu. Naopak vsak tiez skúma úvahy Komisie o transparentnosti trhu s cielom zistenia zjavných nesprávnych posúdení. 198. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna konstatoval zjavne nesprávne posúdenie nie len v tu sporných castiach napadnutého rozsudku, ale právne naopak uz skôr, konkrétne v bode 377: "dôkazy, tak ako sú uvedené v rozhodnutí, neumoznujú podopriet závery, ktoré sú z nich vyvodené". Toto zistenie sa v prejednávanej veci este nespája so spornou argumentáciou úcastníkov koncentrácie týkajúcou sa akciových zliav a ich zohladnenia Komisiou. 199. Súd prvého stupna v bodoch 384 az 387 napadnutého rozsudku taktiez konstatoval zjavne nesprávne posúdenie Komisie, ktoré nespocíva v zohladnení argumentácie úcastníkov koncentrácie týkajúcej sa akciových zliav, ale v vecne nesprávnom pouzití výsledkov stúdia trhu, a to najmä odpovedí maloobchodníkov, prostredníctvom Komisie. 200. Kazdé z dvoch zjavne nesprávnych posúdení môze byt samo osebe základom zrusenia prvého rozhodnutia o povolení Súdom prvého stupna. Nezávisle od toho a tak ako to uz bolo uvedené, v prípade, ze sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, zistený nedostatok odôvodnenia taktiez odôvodnuje zrusenie prvého rozhodnutia o povolení ( [157]157 ). 4. O poziadavkách na dôkazy na úcely povolenia koncentrácií (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 201. V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna protiprávne stanovil vo vztahu k povoleniu koncentrácie Komisiou nesprávne a neprimerané poziadavky na dôkazy ( [158]158 ). 202. Odvolatelia svoju kritiku smerovanú voci napadnutému rozsudku odôvodnujú takto: Súd prvého stupna vo vseobecnosti nezohladnil, ze Komisia nepodlieha tým istým poziadavkám na dôkazy v prípade rozhodnutia o povolení a rozhodnutia o zákaze koncentrácie; tvrdia, ze dochádza k nepomeru medzi poziadavkami na dôkazy a vseobecnou domnienkou zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom. Konkrétne Súd prvého stupna v prejednávanej veci nesprávne pozadoval od Komisie, aby predlozila pozitívny dôkaz o neexistencii transparentnosti trhu; podla odvolatelov mal Súd prvého stupna v skutocnosti len skúmat, ci Komisia v okamihu prvého rozhodnutia o povolení disponovala dostatkom dôkazov o existencii transparentnosti trhu. a) O údajnom nepomere medzi poziadavkami na dôkazy pri rozhodnutiach o povolení a rozhodnutiach o zákaze koncentrácií v nariadení o kontrole koncentrácií 203. Najskôr sa zameriam na tvrdenie odvolatelov, podla ktorého nie sú poziadavky na dôkazy v rámci nariadenia o kontrole koncentrácií rovnaké a ze existuje vseobecná domnienka zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom. -- Rozhodnutia v rámci kontroly koncentrácií sú prognostickými rozhodnutiami 204. Na úvod je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutia Komisie v rámci kontroly koncentrácií sa zásadne lísia od rozhodnutí prijatých v konaniach o kontrole kartelov podla clánku 81 ES a v konaniach o stíhaní zneuzitia dominantného postavenia podla clánku 82 ES: v rámci kontroly koncentrácií sa od Komisie nevyzaduje, aby hodnotila alebo prípadne stíhala údajne protiprávne minulé správanie podnikov, ale naopak aby poskytla prognózu budúceho vývoja trhu. Musí posúdit, ci je koncentrácia spôsobilá vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie, ktoré znacne narusí úcinnú hospodársku sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti (clánok 2 ods. 2 a 3, ako aj clánok 8 ods. 2 a 3 NKK). 205. Rozhodnutie Komisie o povolení alebo zákaze dotknutej koncentrácie teda spocíva na posúdení pravdepodobností uskutocnenom ex ante. Súdny dvor to navyse uznáva v rozsudku Komisia/Tetra Laval, ked tvrdí, ze v rámci kontroly koncentrácií je potrebné "predvídat udalosti, ktoré s väcsou ci mensou pravdepodobnostou môzu nastat v budúcnosti" ( [159]159 ). 206. V rámci súdneho preskúmania takéhoto posúdenia pravdepodobností nemôze byt natolko dôlezitou preukázatelnost, ale skôr dôveryhodnost prognózy týkajúcej sa pozitívneho ci negatívneho úcinku koncentrácie na hospodársku sútaz. Komisia musí byt schopná predlozit dôkazy výlucne v súvislosti so skutkovými okolnostami, o ktoré sa vo svojej prognóze opierala, ako sú napríklad struktúry trhu, ktoré stanovila (v prejednávanej veci napríklad rôzne faktory, ktoré svedcia v prospech alebo proti transparentnosti trhu). Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku Komisia/Tetra Laval konstatoval, ze "dôkazy musia potvrdit posúdenie Komisiou, podla ktorého by... bol najpravdepodobnejsí ekonomický vývoj, ktorý táto institúcia uviedla" ( [160]160 ). 207. Pri definícii merítka, podla ktorého sa prognóza Komisie v súvislosti s predpokladaným vývojom trhu musí povazovat zapravdepodobnú alebo nepravdepodobnú sa musia zohladnit osobitosti konania o kontrole koncentrácií. Komisia neukladá vo svojich rozhodnutiach v rámci kontroly koncentrácií podla clánku 8 NKK ziadne sankcie, ani nezasahuje do volného pohybu ci fyzickej integrity fyzických osôb. Komisia sa naopak uspokojuje s poskytnutím alebo zamietnutím povolení správnej povahy týkajúcich sa hospodárskej cinnosti, konkrétne koncentrácie podnikov. Toto vsetko sa uskutocnuje v rámci konania poznaceného poziadavkou rýchlosti, ktoré charakterizuje systém podrobne upravených a pomerne prísnych lehôt ( [161]161 ). 208. Vzhladom na tieto vlastnosti konania o kontrole koncentrácií, sa mi zdá byt vhodným, aby Komisia vychádzala z vývoja trhu, ktorý povazuje za najpravdepodobnejsí na základe podrobného skúmania koncentrácie trvajúceho viacero mesiacov (po anglicky: "balance of probabilities"). Súd prvého stupna to velmi správne zhrnul v pomerne nedávnom rozsudku General Electric/Komisia: "Analýza predpokladaného vývoja... si vyzaduje predstavit si retazenie prícin a následkov, aby potom bolo mozné vychádzat z tých, ktorých pravdepodobnost je najvyssia" ( [162]162 ). 209. Ak v dôsledku toho vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia na trhu je pravdepodobnejsie ako jeho neexistencia, musí sa koncentrácia zakázat; ak je naopak vytvorenie alebo posilnenie takéhoto postavenia na trhu menej pravdepodobné ako jeho neexistenia, musí sa povolenie poskytnút. Úlohou súdu Spolocenstva je skúmat dotknutú prognózu Komisie s cielom zistenia zjavne nesprávnych posúdení a teda overit, ci sa Komisia opierala o konkrétny a úplný vecný základ a ci tento vecný základ podopieral jej prognózu ( [163]163 ). 210. V rámci kontroly koncentrácií sa mi nezdá byt potrebné klást latku vyssie a pozadovat napríklad, aby Komisiou predpokladaný vývoj trhu bo "velmi pravdepodobný" alebo "osobitne pravdepodobný", aby sa vyhovelo Súdu prvého stupna ( [164]164 ). Na jednej strane by takýto zvýsený stupen pravdepodobnosti citelne oslabil Komisiu pri výkone je úlohy v rámci politiky hospodárskej sútaze. Komisia by totiz musela znalá veci povolovat koncentrácie aj vtedy, ak by pravdepodobne viedli k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia na trhu a teda mali negatívne úcinky na hospodársku sútaz. Komisia by mohla zasiahnut len v prípadoch, v ktorých by koncentrácia "velmi pravdepodobne" alebo "osobitne pravdepodobne" mala takéto negatívne úcinky na hospodársku sútaz. Na druhej strane takýto vysoký stupen pravdepodobnosti by bol len tazko zlucitelný s mierou volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri posúdení komplexných hospodárskych situácií ( [165]165 ) a ktorej jadrom je prognóza budúceho vývoja trhu v nadväznosti na koncentráciu podnikov. 211. A fortiori nie je dôlezité vediet, ci je Komisia po skoncení svojho niekolkomesacného podrobného skúmania koncentrácie schopná pripustit alebo vyvrátit bez dôvodných pochybností vytvorenie alebo posilnenie kolektívneho dominantného postavenia ( [166]166 ). S takýmto osobitne vysokým stupnom sa mozno stretnút predovsetkým v rámci trestnoprávnych alebo podobných konaní. V konaní o kontrole koncentrácií sa tento stupen uplatnuje výlucne vo fáze predbezného skúmania ("Fáza I"), vyvazujúc tým skutocnost, ze v tejto casti konania mozno koncentráciu skúmat len zbezne. "Vázne pochybnosti" týkajúce sa zlucitelnosti so spolocným trhom sú teda výlucne prekázkou toho, aby koncentrácia bola povolená unáhlene a nútia Komisiu, aby najskôr pristúpila k podrobnému preskúmania v rámci konania vo veci formálneho zistovania ("Fáza II") (clánok 6 ods. 1 písm. b) a písm. c) NKK) ( [167]167 ). Po takomto podrobnom preskúmaní sa koncentrácia musí povolit napriek prípadným drobným pochybnostiam, za podmienky, ze vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na trhu bude podla prognózy Komisie menej pravdepodobné ako jeho neexistencia. Opacne, koncentrácia sa musí zakázat napriek prípadným drobným pochybnostiam, ak sa Komisia po podrobnom preskúmaní domnieva, ze vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia je pravdepodobnejsie ako jeho neexistencia. -- Symetria poziadaviek na povolenia a zákazy 212. Co sa týka právnych poziadaviek na rozhodnutia o povolení na jednej strane a na rozhodnutia o zákaze koncentrácie na strane druhej, nevidím medzi nimi ziaden rozdiel. Na rozdiel od toho, co sa domnievajú odvolatelia, takýto rozdiel neexistuje ani pri stupni pravdepodobnosti prognózy, ktorú musí Komisia vyhotovit, ani co sa týka pevnosti vecného základu podopierajúceho túto prognózu. 213. Clánok 2 NKK, ktorý stanovuje vseobecný prieskumný program pre kontrolu návrhu koncentrácie Komisiou rovnako ako clánok 8 NKK, ktorý vymenúva právomoci Komisie, sú úplne symetrické co sa týka ich odsekov 2 a 3. 214. Táto symetria v konecnom dôsledku odzrkadluje skutocnost, ze Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade nájst spravodlivú rovnováhu medzi rovnocennými záujmami vyplývajúcimi z primárneho práva ( [168]168 ), konkrétne medzi záujmami úcastníkov koncentrácie na jednej strane a vseobecným záujmom na ochrane hospodárskej sútaze pred narusením na strane druhej (clánok 3 ods. 1 písm. g) ES) ( [169]169 ). Právo dotknutých podnikov na podnikanie, ako aj vlastnícke práva ich spolocníkov (clánky 16 a 17 Charty základných práv) v sebe totiz bezpochyby zahrnajú právo na uskutocnenie koncentrácií podnikov; to vsak platí len v tej miere, pokial urcité podmienky ci bremená, ci dokonca zákaz predmetnej koncentrácie nie sú odôvodnené na úcely ochrany hospodárskej sútaze pred narusením. 215. Rozsudok Komisia/Tetra Laval, na ktorý odvolatelia odkazujú, nesvedcí proti tejto symetrii poziadaviek stanovených na rozhodnutia o povolení a zákaze. Takto stanovená poziadavka na predlozenie "presvedcivých dôkazov" (po anglicky: "convincing evidence") ( [170]170 ) len núti Komisiu, aby svoju analýzu pravdepodobnosti oprela o dôveryhodný vecný základ. To navyse vyplýva aj z dalsej casti rozsudku Komisia/Tetra Laval, v ktorej Súdny dvor charakterizoval "kvalitu" dôkazov predlozených Komisiou ako "osobitne dôlezitú", kedze "tieto dôkazy musia potvrdit posúdenie Komisiou, podla ktorého by v prípade neprijatia tohto rozhodnutia bol najpravdepodobnejsí ekonomický vývoj, ktorý táto institúcia uviedla" ( [171]171 ). 216. Poziadavku "presvedcivých" dôkazov nemozno nesprávne vykladat v tom zmysle, ze latka sa posunie vyssie v prípade rozhodnutiach o zákaze ako pri rozhodnutiach o povolení. Ako to Súdny dvor totiz jasne vysvetlil v rozsudku Komisia/Tetra Laval, poziadavka "presvedcivých" dôkazov v ziadnom prípade nepridáva "podmienku týkajúcu sa vyzadovanej úrovne dôkazov, ale len pripomína základnú funkciu dôkazov, ktorou je preukázat dôvodnost tvrdenia alebo... rozhodnutia..." ( [172]172 ). 217. Z citovaných castí rozsudku Komisia/Tetra Laval a z výzvy zaslanej Súdnym dvorom Komisii, aby "pozorne" postupovala pri svojej prognóze ( [173]173 ) nemozno vyvodit, ze na zákaz návrhu koncentrácie poziadavky sa uplatnujú prísnejsie poziadavky ako na jeho povolenie. Komisia totiz nikdy nesmie pri povolovaní nejakej koncentrácie postupovat "nepozorne" ani sa opierat o menej "presvedcivé" dôkazy, ako v prípade jej zákazu. Inak by si totiz svoju hlavnú úlohu, ktorou je ochrana hospodárskej sútaze na spolocnom trhu pred narusením. 218. Ak je ako jeho neexistencia, koncentrácia sa musí zakázat; ak je naopak vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia na trhu menej pravdepodobné ako jeho neexistencia, koncentrácia sa musí povolit. Tieto dve posúdenie pravdepodobnosti sú len dvoma stranami tej istej mince. Kazdé posúdenie sa musí uskutocnit pozorne a musí byt zalozené na vecnom základe, ktorý musí byt nie len správny a úplný, na co sú potrebné "presvedcivé" dôkazy, ale musí tiez podopierat závery, ktoré sa z neho vyvodzujú ( [174]174 ). -- Neexistenia vseobecnej domnienky zlucitelnosti so spolocným trhom 219. Zo symetrie opísanej vyssie a z rovnosti dotknutých záujmov ( [175]175 ) vyplýva, ze nariadenie o kontrole koncentrácií nepozná vseobecnú domnienku zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom. Komisia sa musí výslovne v kazdom jednom prípade vyjadrit k zlucitelnosti ci nezlucitelnosti dotknutej koncentrácie so spolocným trhom ( [176]176 ), pricom je dotknutým podnikom výslovne zakázané uskutocnit koncentrácii pred prijatím takéhoto rozhodnutia (clánok 7 ods. 1 a clánok 5 NKK). 220. Z rozsudku EDP/Komisia ( [177]177 ), na ktorý odvolatelia odkazujú, nevyplýva nic iné. Súd prvého stupna v nom jasne uvádza, ze bezné pochybnosti Komisie neodôvodnujú zákaz koncentrácie, nemozno z toho vsak ŕ contrario vyvodit vseobecnú domnienku zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom. To jednoznacne vyplýva aj z pätnásteho odôvodnenia nariadenia o kontrole koncentrácií, podla ktorého mozno nanajvýs pripustit, ze so spolocným trhom sú zlucitelné také koncentrácie, ktoré sa týkajú obmedzenej casti trhu. 221. Výlucne v extrémne výnimocných prípadoch mozno podla mna v nasledujúcich dvoch skupinách prípadov predpokladat zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom. 222. Do prvej skupiny patria tie oznámené koncentrácie, o ktorých Komisia v rozpore so svojou zákonnou povinnostou nerozhodla v stanovenej lehote. Tieto koncentrácie sa právoplatne povazujú za zlucitelné so spolocným trhom na základe clánku 10 ods. 6 NKK (pozri tiez clánok 7 ods. 1 a 5 NKK). Z ustanovenia clánku 10 ods. 6 NKK vsak napriek tomu nemozno vyvodit rozsiahlu vseobecnú domnienku zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom, a to z dôvodu výnimocnosti tohto ustanovenia a z dôvodu systematického postavenia v spojení s právnou úpravou procesných lehôt ( [178]178 ). 223. Do druhej skupiny patri koncentrácie, ktorých preskúmanie Komisiou viedlo k získaniu natolko nejasných dôkazov, ze nemozno vyhotovit spolahlivú prognózu v súvislosti s otázkou, ci tieto koncentrácie v konecnom dôsledku povedú alebo nepovedú k posilnenie dominantného postavenia na trhu. Generálny advokát Tizzano vyhradil pre tieto prípady výraz "sedá zóna" ( [179]179 ). Tento pojem sa podla mna nesmie vykladat nesprávne v tom zmysle, ze sa vztahuje na pomerne velký pocet prípadov. Podla mna ide len o niekolko hranicných, samostatných a ojedinelých prípadov, v ktorých nie je zrejmé, ani po intenzívnych stúdiách trhu, ktorá strana prevázi. Len takéto prípady "non liquet" by sa mali vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom a byt povolené na základe zásady "in dubio pro libertate". Rozsiahlejsiu domnienku zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom vsak nemozno vyvodit zo samotnej existencie tejto skupiny prípadov. 224. Bez ohladu na presný rozsah týchto dvoch skupín prípadov je vsak jasné, ze toto vec nepatrí ani do jednej z nich. Komisia neporusila svoju povinnost a nenechala uplynút lehotu na rozhodnutie o koncentrácii a dôkazy podla zistení Súdu prvého stupna neboli nejasné ( [180]180 ). Komisia viac krát vo prvom rozhodnutí o povolení hovorila o nedostatku dôkazov na preukázanie urcitých skutkových okolností ( [181]181 ), nikdy vsak neoznacila túto vec, v rozsahu, v ktorom to mozno posúdit, za hranicný prípad, v ktorom by dospelo k "non liquet". Práve naopak na pojednávaní na Súdnom dvore tvrdila, ze diskusia o hranicných prípadoch, v ktorých by dôkazy neboli jasné, je výlucne hypotetickou diskusiou ( [182]182 ). -- Predbezný záver 225. V konecnom dôsledku je teda potrebné zamietnut argumentáciu odvolatelov, podla ktorej nariadenie o kontrole koncentrácií spocíva na asymetrii poziadaviek stanovených na rozhodnutia o povolení a na rozhodnutia o zákaze koncentrácií, ako aj na vseobecnej domnienke zlucitelnosti koncentrácií so spolocným trhom. Taktiez nemozno pripustit, ze by táto vec patrila do jednej zo skupín prípadov, v ktorých by výnimocne existovala domnienka zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. b) O poziadavkách na dôkazy stanovených v tejto veci Súdom prvého stupna 226. Ostáva overit, ci Súd prvého stupna v prejednávanej veci stanovil správne poziadavky na dôkazy vo vztahu k zisteniam Komisie týkajúcim sa transparentnosti trhu. 227. Odvolatelia z toho usudzujú, ze Súd prvého stupna nemal právo vyzadovat od Komisie, aby predlozila pozitívny dôkaz o netransparentnosti trhu; Súd prvého stupna sa mal naopak uspokojit s preskúmaním, ci Komisia disponovala dostatkom dôkazov o transparentnosti trhu ( [183]183 ) v case prijatia prvého rozhodnutie o povolení. Táto argumentácia jasne spocíva na myslienke, ze poziadavky na dôkazy by mali byt pri povolení koncentrácie nizsie ako pri jej zakázaní. 228. Táto argumentácia ma nepresvedcila, a to z dvoch dôvodov. 229. Zo symetrie poziadaviek na dôkazy v prípade rozhodnutí o povolení a zákaze koncentrácií ( [184]184 ) vyplýva, ze nemôzu existovat rozdiely v závislosti od toho, ci Komisia skúma transparentnost trhu s cielom prípadného povolenia alebo s cielom prípadného zákazu koncentrácie. Negatívne zistenie, ze trh nie je dostatocne transparentný, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie vedie k rovnakému výsledku a vyzaduje si rovnaké vysetrovacie úsilie ako pozitívne zistenie, ze uvedený trh je taký netransparentný, ze vylucuje pripustenie kolektívneho dominantného postavenia. Obe zistenia sú dvoma stranami jednej mince. Obe odôvodnujú vylúcenie nebezpecenstva vzniku alebo posilnenia kolektívneho dominantného postavenia pod podmienkou, ze skutkové okolnosti, z ktorých vychádzajú tieto zistenia sú správne, úplné a podopierajú závery, ktoré sú z nich vyvodené. 230. Na druhej strane kritika odvolatelov v súvislosti s poziadavkami Súdu prvého stupna na dôkazy zdá sa mi spocíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Ak sa totiz na vec pozrieme blizsie, Súd prvého stupna Komisii vôbec nevytýka, ze nesplnila poziadavky na dôkazy pri svojom posúdení koncentrácie au vzhladom na právo hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna sa naopak sám pri skúmaní prvého rozhodnutia o povolení sústredí na zistenia Komisie, podla ktorých "trh nie je dostatocne transparentný na to, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie" ( [185]185 ). Súd prvého stupna teda dokonca preskúmal, ako to vyzadujú odvolatelia, ci skutocne neexistovali dostacujúce dôkazy o uvádzanej transparentnosti trhu. 231. Zjavne nesprávne posúdenie zistené Súdom prvého stupna nespocívalo v skutocnosti, ze sa nepredlozil pozitívny dôkaz netransparentnosti trhu, ale skôr v skutocnosti, ze sa v prvom rozhodnutí o povolení nezohladnili vsetky relevantné okolnosti a ze zohladnené skutocnosti nepodopierali závery, ktoré z Komisia vyvodila ( [186]186 ). c) Predbezný záver 232. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. To platí aj pre úvahy obsiahnuté v bodoch 98 az 100 a 102 odvolania, ktoré sa prekrývajú s druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu. B -- Hranice volného hodnotenia skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna (stvrtý odvolací dôvod) 233. Stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze neprimerane rozsíril rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia Komisie, pricom nerespektoval mieru volnej úvahy Komisie a tým, ze viac krát nahradil svojim posúdením skutkových okolností a dôkazov posúdenie Komisie, sa dopustil zjavne nesprávnych posúdení a skreslení dôkazov ( [187]187 ). 234. Kým Komisia podporuje tento zalobný dôvod, Impala bráni napadnutý rozsudok. 1. Miera volnej úvahy Komisie a jej súdne preskúmanie a) Napadnutý rozsudok 235. Odvolatelia odkazujú na nasledujúce príklady, vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ako na dôkazy svojej výhrady, podla ktorej Súd prvého stupna nerespektoval mieru volnej úvahy Komisie a viac krát nahradil svojim posúdením skutkových okolností a dôkazov posúdenie Komisie: -- Súd prvého stupna charakterizoval vyrovnávanie katalógových cien ako "v skutocnosti velmi zjavné", kým Komisia hovorila skôr o "skôr vyrovnaných" katalógových cenách ( [188]188 ). -- Súd prvého stupna kvalifikoval priemernú úroven zliav z cien poskytnutých úcastníkmi koncentrácie len ako "velmi malú" ( [189]189 ). -- Súd prvého stupna priznal akciových zlavám "len velmi obmedzený vplyv na ceny" ( [190]190 ). -- Súd prvého stupna hovorí o "velkej transparentnosti cien" a "velkej transparentnosti trhu" ( [191]191 ) a v týzdenných správach obchodných zástupcov videl "dodatocný faktor transparentnosti trhu" ( [192]192 ); Súd prvého stupna sa domnieval, ze akciové zlavy "v podstate mali mat povahu reklamy" ( [193]193 ) a vyznacovali sa "skôr verejnostou a transparentnostou" ( [194]194 ). -- Podla Súdu prvého stupna by rozdiely v rozpätiach zliav z cien mohli byt "výsledkom rozdielov vo výkonnosti" pricom nemozno vylúcit, ze "zlavy sa riadia známym súborom pravidiel" ( [195]195 ). -- Súd prvého stupna neoprávnene popiera relevantnost hospodárskych údajov predlozených k otázke, ci sú akciové zlavy dôlezité aj pre najpredávanejsie albumy ( [196]196 ). b) Posúdenie 236. Ako sa uz uviedlo ( [197]197 ), Komisia disponuje pri skúmaní koncentrácií mierou volnej úvahy, ktorá je nezanedbatelná pre posúdenie komplexných hospodárskych situácií. Podla ustálenej judikatúry, preskúmanie súdom Spolocenstva sa musí v tomto ohlade obmedzit na overenie, ci boli dodrzané procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, ci boli skutkové okolnosti správne zistené a ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneuzitiu právomoci ( [198]198 ). 237. Kritikou castí napadnutého rozsudku citovaných v bode 235 vyssie odvolatelia v konecnom dôsledku predkladajú otázku, aké hranice vymedzuje volná úvaha Komisie súdnemu preskúmaniu jej rozhodnutí o kontrole koncentrácií v súvislosti s mozným zjavne nesprávnym posúdením ( [199]199 ). 238. Súdny dvor nedávno v tejto súvislosti v rozsudku Komisia/Tetra Laval uviedol: "Aj ked Súdny dvor uznáva, ze Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor pre volnú úvahu, nevyplýva z toho, ze sudca Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Sudca Spolocenstva musí totiz nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili." ( [200]200 ). 239. Vzhladom na toto kritérium preskúmania by bolo chybou predpokladat, ze by miera volnej úvahy Komisie od zaciatku bránila súdu Spolocenstva v akomkolvek volnom posúdení dôkazov. Takéto vlastné posúdenie súdu Spolocenstva je práve naopak nevyhnutné, ak ide o urcenie, ci sú skutkové okolnosti, z ktorých vychádza rozhodnutie Komisie, správne, spolahlivé, koherentné a úplné a ci tieto skutocnosti podopierali závery, ktoré z nich Komisia vyvodila. Súd Spolocenstva by totiz inak nemohol úcinne posúdit, ci Komisia respektovala hranice volnej úvahy, ktorá jej je priznaná, alebo ci sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia ( [201]201 ). 240. Súd prvého stupna prekracuje hranice súdneho preskúmania rozhodnutia Komisie v rámci kontroly koncentrácií len vtedy, ak skutocnosti alebo dôkazy naznacujú, ze mozno obhájit viacero posúdení, pricom Komisia si vybrala jedno posúdenie a Súd prvého stupna tým, ze si vybral svoje, nahradil týmto svojím posúdení posúdenie Komisie. 241. Ak sa v tejto optike budú skúmat príklady z napadnutého rozsudku, ktoré uviedli odvolatelia, zdá sa, ze Súd prvého stupna s urcitostou pristúpil k vlastnému posúdeniu skutkových okolností a dôkazov, úplne pritom vsak respektoval hranice súdnej kontroly rozhodnutia Komisie prijatého v rámci kontroly koncentrácií. 242. Na jednej strane nemozno Súd prvého stupna po právnej stránky kritizovat za to, ze kontroloval skutkové zistenia Komisie s cielom overit ci a v akom rozsahu tieto skutocnosti obsahovali indície svedciace pre alebo proti transparentnosti trhu. Zistenia obsiahnuté v bodoch 299, 307, 317, 347, 354 a 361 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelia kritizujú, ako napríklad tvrdenie, ze "tri faktory... uvedené v rozhodnutí umoznujú vytvorenie velkej transparentnosti cien" (bod 347), boli teda v súlade s právom. 243. Na druhej strane si Súd prvého stupna mohol urobit vlastný názor na otázku, ci a v akej miere skutocnosti zistené Komisiou o zlavách z cien a najmä o akciových zlavách stacili na vylúcenie existencie dostatocnej transparentnosti trhu na umoznenie kolektívneho dominantného postavenia. Zistenia Súdu prvého stupna obsiahnuté v bodoch 402, 403, 405, 406, 419, 420, 421, 424, 436, 444, 456 a 457 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelia kritizujú, ako napríklad tvrdenie, ze akciové zlavy predstavovali len velmi malú cast hrubých nákupných cien albumov (bod 457), boli teda tiez v súlade s právom. 244. Súd prvého stupna v podstate totiz v sporných bodoch napadnutého rozsudku uplatnil kritériá rozvinuté samotným Súdnym dvorom ( [202]202 ) a osobitne overil, ci skutocnosti, z ktorých vychádzalo prvé rozhodnutie o povolení podopierali závery Komisie, ze trh nebol dostatocne transparentný na to, aby umoznil kolektívne dominantné postavenie. 245. Súd prvého stupna napríklad nenahradil obhájitelné posúdenie transparentnosti trhu Komisie svojim posúdením a ani si nedovolil sám rozhodnút o zlucitelnosti ci nezlucitelnosti spornej koncentrácie so spolocným trhom ( [203]203 ). Súd prvého stupna len dospel k zastáva názor, ze závery, ku ktorým Komisia v tejto veci dospela, neboli podopreté vecným základom jej prvé rozhodnutia o povolení ( [204]204 ). Toto zistenie Súdu prvého stupna je súcastou jeho posúdenia skutkových okolností a dôkazov v rámci konania na prvom stupni a nemôze by byt ako také predmetom preskúmania v odvolacom konaní, s výnimkou otázky skreslenia skutkových okolností a dôkazov, ktorú je teraz potrebné preskúmat. 246. Nakoniec prichádzam k záveru, ze Súd prvého stupna pri vecnom preskúmaní prvého rozhodnutia o povolení, respektoval mieru volnej úvahy, ktorá prinálezí Komisii. 2. O výhrade týkajúcej sa skreslenia dôkazov 247. Odvolatelia navyse kritizujú, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy v bodoch 425, 427 a 434 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna preskúmal v sporných pasázach názor Komisie, podla ktorého boli akciové zlavy netransparentné. 248. Predtým, ako sa podrobne zameriam na uvedené body napadnutého rozsudku, dovolujem si pripomenút prísne kritériá stanovené Súdnym dvorom v ustálenej judikatúre pre preskúmanie výhrady skreslenia dôkazov. Podla tejto judikatúry ku skresleniu dôkazov dochádza vtedy, ked sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne i bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat nové dôkazy ( [205]205 ). Ide teda o to, aby sa overilo, ci posúdenie dôkazov uskutocnené Súdom prvého stupna je presvedcivé z pohladu Súdneho dvora; v opacnom prípade by Súdny dvor nahradil svojim vlastným posúdením dôkazov posúdenie Súdu prvého stupna, co mu v rámci konania o odvolaní neprinálezí. Pokial aspon mozno obhájit posúdenie dôkazov Súdom prvého stupna, tak nedochádza k ich skresleniu. 249. Súdny dvor uskutocnuje preskúmanie výlucne na základe spisových písomností ( [206]206 ). a) O bode 425 napadnutého rozsudku 250. Súd prvého stupna skúmal v bode 425 napadnutého rozsudku urcité tabulky predlozené Komisia a konstatoval, ze: "...výpocet rozdielu medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami na zákazníka (ktorý je podla Komisie ekvivalentom akciovej zlavy) uskutocnený pre kazdého úcastníka koncentrácie bol vo väcsine prípadov urobený nesprávne vo vztahu k zlavám poskytnutým druhým úcastníkom koncentrácie, hoci sa tento výpocet, tak ako vysvetluje samotná Komisia, mal urobit na základe rozdielu medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami poskytovanými jedným a tým istým úcastníkom jeho rôznym zákazníkom." 251. Podla odvolatelov doslo k skresleniu dôkazov. Komisia totiz na konaní pred Súdom prvého stupna vyhlásila, ze rozdiel medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami vypocítala podla zliav na faktúre, ktoré poskytol jeden z úcastníkov koncentrácie tomu istému zákazníkov na kazdý z jeho dvadsiatich najlepsích albumov. To vyplýva z bodov 19 az 22 vyjadrenia Komisie z 21. septembra 2005 ( [207]207 ) a tiez z prílohy E.2 k tomuto vyjadreniu. 252. Na úcely úcinného preskúmania výhrady skreslenia dôkazov treba najskôr urcit konkrétne tabulky, na ktoré Súd prvého stupna odkazuje v bode 425 napadnutého rozsudku. Záväzná anglická jazyková verzia rozsudku je v tomto ohlade bohuzial velmi nepresná. Aj tak vsak z bodu 425 tejto anglickej jazykovej verzie vyplýva, ze Súd prvého stupna odkazuje na tabulky, ktoré by mali preukazovat "najvyssie akciové zlavy poskytované Sony a BMG na ich najpredávanejsie albumy" ( [208]208 ), v ktorých sa rozdiel medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami vypocítava pre kazdého zákazníka zvlást. 253. Francúzka verzia napadnutého rozsudku je v tomto ohlade presnejsia. Hoci nie je v tejto veci záväznou, táto jazyková verzia, v ktorej bol napadnutý rozsudok navrhnutý a prejednaný, môze poskytnút doplnujúce indície o tom, na co sa chcel Súd prvého stupna v skutocnosti odvolat odkazom v bode 425, a síce na "tabulky prílohy E 4.2" ( [209]209 ). V spise na titulnej strane prílohy E.4.2 sa skutocne tiez nachádza nadpis, ktorý sa silne podobá na úvod bodu 425 napadnutého rozsudku ( [210]210 ), v tabulkách prílohy E.4.2 je uvedený rozdiel medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami na zákazníka spomínaný v bode 425. 254. Vychádzam teda zo zásady, ze bod 425 napadnutého rozsudku odkazuje na tabulky prílohy E.4.2. Z tejto prílohy vsak nemozno vyvodit nic, co by potvrdzovalo zjavne nesprávne posúdenie v rámci vyhlásení Súdu prvého stupna v bode 425. Tabulky reprodukované v tejto prílohe totiz neobsahujú, s výnimkou názvu na titulnej strane prílohy, ziadny vysvetlujúci údaj, ale aj letmý pohlad na prvú a druhú tabulku prílohy E.4.2 ukazuje, ze kritika Súd prvého stupna odôvodnená: pri výpocte rozdielu medzi minimálnymi a maximálnymi zlavami na zákazníka boli niekedy skutocne zmiesané údaje Bertelsmann a Sony; ludovo mozno povedat, ze sa porovnávali jablká s hruskami ( [211]211 ). 255. Ani z tvrdení Komisie uvedených v bodoch 19 az 22 jej vyjadrenia z 21. septembra 2005 nevyplýva, ze by Súd prvého stupna zjavne nesprávne vykladal tabulky prílohy E.4.2. Tieto tvrdenia Komisie sa totiz uz na základe svojho znenia vztahujú len na prílohy B.6, B.8 a E.2. V týchto castiach vyjadrenia Komisie citovaných odvolatelmi sa vsak nenachádza ziadne vysvetlenie týkajúce sa tabuliek prílohy E.4.2, ktoré sú tu sporné. 256. Za týchto okolností sa domnievam, ze výhrada skreslenia dôkazov je v súvislosti s bodom 425 napadnutého rozsudku nedôvodná. b) O bode 427 napadnutého rozsudku 257. Súd prvého stupna v bode 427 napadnutého rozsudku uvádza: "V kazdom prípade za predpokladu, ze by rôzne tabulky, ktoré boli vyhotovené úcastníkmi koncentrácie a predlozené Komisiou, skutocne mohli preukázat údajné väcsie ci mensie výkyvy, pravdou ostáva, ako správne poznamenáva zalobca, ze tieto výkyvy majú pochybnú relevanciu, pretoze... ukazujú len rozpätie bez toho, aby analyzovali vázené priemery a výkyvy vo vztahu k priemerným hodnotám..." 258. Mnohé údaje v tabulkách a grafoch, ktoré Komisia predlozila Súdu prvého stupna vo svojom vyjadrení k zalobe z 11. februára 2005 podla odvolatelov naopak vychádzajú z vázených priemerov. V tejto súvislosti odkazujú na prílohy B.4, B.8, B.9, B.10 a B.13, ako aj na doplnujúce vysvetlenia Komisie v jej vyjadrení na prvom stupni zo14. marca 2007. 259. V tomto ohlade treba uviest, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku jasne rozlisuje medzi tabulkami a grafmi ( [212]212 ). V bode 427 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna výslovne odkazuje na rôzne tabulky predlozené Komisiou. Skôr som preto ocakávala, ze odvolatelia na úcely podopretia ich výhrady o skreslení dôkazov odkázu na casti spisu obsahujúce tabulky. Po preskúmaní príloh B.4, B.8, B.9, B.10 a B.13 vsak musím konstatovat, ze sa tam síce nachádza urcitý pocet grafov, nie vsak ziadne tabulky citované v uvedených prílohách. Za týchto okolností môzu citované prílohy rovnako málo preukázat údajné skreslenie dôkazov ako vysvetlenia Komisie k týmto prílohám. 260. Zdá sa byt pravdepodobnejsie, ze Súd prvého stupna v bode 427 odkázal na tabulky uvedené v prílohách B.6 a B.7, týkajúce sa zliav na faktúru ("invoice discounts"), v ktorých sa navyse nachádzajú "rozpätia" spomínané Súdom prvého stupna. Odvolatelia sa vsak v tomto ohlade vôbec nevyjadrujú. 261. Za týchto okolností sa domnievam, ze výhrada zalozená na skreslení dôkazov je nedôvodní, co sa týka bodu 427 napadnutého rozsudku. c) O bode 434 napadnutého rozsudku 262. Súd prvého stupna skúma v bodoch 431 az 434 napadnutého rozsudku otázku, ci cisté predajné ceny pre maloobchodníkov mozno urcit "obráteným uvazovaním" (metóda "reverse engineering") na základe rôznych maloobchodných predajných cien. Dôvodom tejto otázky je tvrdenie Impala na prvom stupni, ze marze maloobchodníkov sú vo vseobecnosti transparentné a sú velmi dobre známe ( [213]213 ). 263. V bode 434 napadnutého rozsudku sa okrem iného uvádza: "stúdia vyhotovená ekonómami úcastníkov koncentrácie... Hoci je urcite pravdepodobné, ze rôzne druhy maloobchodníkov (supermarkety, nezávislí, retazce specializovaných predajní, atd.) uplatnujú politiku rozdielnych marzí a ze v kazdej kategórii subjektov, ba dokonca u kazdého jednotlivého subjektu existujú rozdiely podla druhu albumu a stupna jeho úspechu, je na druhej strane málo pravdepodobné a stúdia neobsahuje v tomto ohlade ziadne údaje, ze by maloobchodník uplatnoval rozdielnu politiku predaja pri tom istom druhu albumov. ..." 264. Odvolatelia kritizujú, ze Súd prvého stupna ignoroval stúdiu uskutocnenú ich ekonomickými expertmi, ktorú predlozili Komisii v prílohe B.17 ( [214]214 ), najmä co sa týka jej casti 2. Táto cast obsahovala podrobné hospodárske údaje, z ktorých by sa dala vyvodit nesprávnost predpokladu Súdu prvého stupna, ze maloobchodníci uplatnovali jednotnú politiku marzí. 265. Toto tvrdenie ma nepresvedcilo. Stací precítat tu sporný bod 434 napadnutého rozsudku, aby sa konstatovalo, ze Súd prvého stupna nijako neignoroval uvedenú stúdiu, ba právne naopak ju preskúmal. 266. Co sa týka teraz obsahu stúdie, je síce pravda, ze jej cast 2 skúma marzovú politiku maloobchodníkov a najmä otázku, ci maloobchodníci uplatnujú jednotné marze ("standard mark-ups"). Súd prvého stupna vsak napriek tomu nenasiel v stúdii ziadne údaje, ze "by maloobchodník uplatnoval rozdielnu politiku predaja pri tom istom druhu albumov" ( [215]215 ). Po preskúmaní stúdie obsiahnutej v prílohe B.17 som v tejto súvislosti dospela k rovnakému záveru, ako Súd prvého stupna. 267. Za týchto okolností sa domnievam, ze výhrada zalozená na skreslení dôkazov je v súvislosti s bodom 434 napadnutého rozsudku nedôvodná. 3. Predbezný záver 268. Stvrtý odvolací dôvod je teda ako celok nedôvodný. To platí aj pre úvahy obsiahnuté v bodoch 101 a 102 odvolania, ktoré sa po vecnej stránke prekrývajú so stvrtým odvolacím dôvodom. C -- O pouzití dôverných informácií v napadnutom rozsudku (siesty odvolací dôvod) 269. Svojim siedmim odvolacím dôvodom odvolatelia vytýkajú Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoj rozsudok zalozil na dôkazoch, o ktorých neboli informovaní, ku ktorým sa nikdy nemohli vyjadrit a ktoré neboli Komisii predlozené pri prijímaní prvého rozhodnutia o povolení. Kedze takéto dôkazy nemôzu byt základom rozhodnutia Komisie, zrusenie prvého rozhodnutia o povolení by sa na nich nemalo zakladat. 270. Hlavný bod tohto odvolacieho dôvodu tvoria vyhlásenia Súdu prvého stupna o transparentnosti cien a najmä o moznosti, co je predmetom sporu, kontroly maloobchodného trhu velkými spolocnostami pomocou týzdenných kontrolných správ vyhotovených ich obchodnými zástupcami ( [216]216 ). Súd prvého stupna najskôr zdôraznuje zistenie Komisie, podla ktorého existoval u Bertelsmann a Sony systém týzdenných správ, ktoré obsahovali tiez informácie o konkurentoch ( [217]217 ). Vo svojom rozsudku vsak Súd prvého stupna na doplnenie v tejto súvislosti odkazuje tiez na niektoré dokumenty predlozené Impala, ktoré boli kvalifikované ako dôverné ( [218]218 ). 271. Kedze odvolatelia okrem iného kritizujú, ze sa k týmto dokumentom nemohli pred Súdom prvého stupna vyjadrit, treba najskôr preskúmat prípadné porusenie zásady kontradiktórneho konania pred Súdom prvého stupna. 272. Je nesporné, ze súdne rozhodnutie nemôze spocívat na skutkových okolnostiach a dokumentoch, k ktorými sa úcastníci konania, alebo jeden z nich, nemohli oboznámit a ku ktorým sa následne ani nemohli vyjadrit ( [219]219 ). V tejto veci vsak odvolatelia neboli v prvostupnovom konaní úcastníkmi konania, ale len vedlajsími úcastníkmi konania na podporu Komisie. Ako takí teda majú slabsie postavenie v konaní, ako zalovaní. 273. V clánku 116 ods. 2 druhej vete rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa výslovne stanovuje, ze na ziadost niektorého úcastníka konania nemusí predseda poskytnút tajné alebo dôverné písomnosti vedlajsiemu úcastníkovi, co sa vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze stáva casto ( [220]220 ). Hodnotenie dôkazov najmä vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze charakterizuje skutocnost, ze posudzované dokumenty casto obsahujú obchodné tajomstvo alebo iné informácie, ktoré nemozno zverejnit, prípadne je mozné ich zverejnit len s velkými obmedzeniami ( [221]221 ). Uz v struktúre rokovacieho poriadku je zakotvené, ze Súd prvého stupna môze prípadne zalozit svoj rozsudok na dôkazoch, ktoré nie sú prístupné navrhovatelom (pozri v tomto ohlade tiez clánok 67 ods. 3 prvá veta rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a clánok 287 CE). 274. Dôverné zaobchádzanie s písomnostami predlozenými Impala je teda na rozdiel od toho, ako by sa to mohlo na prvý pohlad javit, skôr otázkou respektovania práv úcastníkov koncentrácie na obhajobu v rámci správneho konania, ako problém kontradiktórnosti konania pred Súdom prvého stupna. 275. Odvolatelia správne tvrdia, ze Súd prvého stupna sa na úcely zrusenia prvého rozhodnutia o povolení nemal opierat o sporné dokumenty predlozené Impala, kedze ani Komisia ich nemala pouzit z dôvodu ich dôvernej povahy. Ak Súd prvého stupna povazuje urcité písomnosti za natolko dôverné, ze úplne skrýva ich obsah pred úcastníkmi koncentrácii ( [222]222 ), nemozno ani rozumne ocakávat, ze by sa Komisia o ne opierala v rámci správneho konania v snahe odôvodnit prípadné rozhodnutie o zákaze koncentrácie alebo aspon s cielom vyvrátit urcité tvrdenia úcastníkov koncentrácie. 276. Za týchto okolností sa teda Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa pri zrusení prvého rozhodnutia o povolení opieral o dôverné dokumenty predlozené. 277. Toto nesprávne právne posúdenie vsak nevedie k zruseniu napadnutého rozsudku. Na vyhlásenia Súdu prvého stupna existovali totiz aj iné dôvody, ktoré nemali nic spolocné s dôvernými dokumentmi prelozenými Impala. Odkazy na tieto dokumenty sú teda v konecnom dôsledku len jedným z mnohých faktorov, z ktorých podla zastáva názor Súdu prvého stupna vyplýva, ze "uz silná transparentnost... este narástla" ( [223]223 ). Z toho vyplýva, ze ak by aj Súd prvého stupna vzhladom na práva na obranu nezohladnil dôverné dokumenty predlozené Impala, nijako by to neoslabilo dôvodnost záverov vyvodených v napadnutom rozsudku ( [224]224 ). 278. Siedmy odvolací dôvod je teda tiez nedôvodný. D -- Predbezný záver 279. Odvolanie ako celok sa teda musí zamietnut. VI -- K údajnému vzájomnému odvolaniu 280. Vyjadrenie Komisie k odvolaniu obsahuje na svojom konci osobitnú cast obsahujúcu "doplnujúce poznámky" ( [225]225 ) k "hlavným dôvodom" prvého rozhodnutia o povolení. 281. Komisia v nich uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne v bodoch 474 a 476 napadnutého rozsudku kvalifikoval jej zistenia týkajúce sa odvetných opatrení ( [226]226 ) ako základný dôvod prvého rozhodnutia o povolení. Ak by sa totiz malo v tomto konaní ukázat, ze zistenia Komisie o nedostatku transparentnosti trhu neboli z právneho hladiska nesprávne, na rozdiel od toho, co sa domnieva Súd prvého stupna, prvé rozhodnutie o povolení by sa muselo zachovat nezávisle od skutocnosti, ci obsahuje alebo neobsahuje nesprávne právne posúdenia v súvislosti s odvetnými opatreniami. 282. Impala pochopila tieto úvahy Komisie ako vzájomné odvolanie a odpovedala na ne osobitným vyjadrením s odkazom na clánok 117 ods. 2 rokovacieho poriadku. Dalsie vyjadrenia v tejto súvislosti boli podané na základe súhlasu predsedu Súdneho dvora. 283. To vsak samé osebe neznamená, ze sa v tejto veci Súdneho dvora uz konecným spôsobom konstatovalo podanie vzájomného opravného prostriedku. Kvalifikácia tvrdenia ako vzájomného opravného prostriedku na základe clánku 117 ods. 2 rokovacieho poriadku predpokladá, ze ide dosiahnutie úplného alebo ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý sa v odvolaní neuplatnil. Na preukázanie, ci ide o takýto prípad, treba preskúmat znenie, ciel a kontext dotknutej casti vyjadrenia Komisie k odvolaniu. 284. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze Komisia nijako nepouzíva vo svojom vyjadrení pojem "vzájomné odvolanie". Názov "doplnujúce poznámky" naopak navráva, ze ide o doplnujúce úvahy, ktoré slúzia výlucne pre lepsie pochopoenie vecnej argumentácie Komisie vo vyjadrení k odvolaniu Bertelsmann a Sony. Jej "doplnujúce poznámky" slúzia výlucne na zdôraznenie dôsledkov (prípadného ciastocného) zrusenia napadnutého rozsudku na návrh Bertelsmann a Sony na zachovanie platnosti prvého rozhodnutia o povolení ( [227]227 ). 285. Komisia samotná sa v rámci konania jasne vyjadrila, ze svojimi "doplnujúcimi poznámkami" vôbec nezamýslala podat vzájomné odvolanie a okrem iného výslovne odmietla myslienku, ze by mala znásat prípadné trovy konania; navyse zdôraznila, ze jej "doplnujúce poznámky" nemali samostatný význam, ale sa stávali relevantnými az za predpokladu (prípadne ciastocného) úspechu odvolania podaného Bertelsmann a Sony ( [228]228 ). 286. Za týchto okolností treba vychádzat zo zásady, ze "doplnujúce poznámky" Komisie nie sú vzájomným odvolaním a ze osobitné rozhodnutie Súdneho dvora v tomto ohlade by bolo nepotrebné, respektívne ultra petita. VII -- Trovy konania 287. Ak sa odvolanie v súlade s mojimi návrhmi v tejto veci zamietne, Súdny dvor rozhodne o trovách konania (clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku), pricom podrobnosti vyplývajú z clánku 69 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku. 288. Na základe clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku, úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté; ak sú úcastníkmi konania, ktorí nemali vo veci úspech, viaceré osoby, Súdny dvor rozhodne o rozdelení trov konania. Odchylne od tejto zásady môze Súdny dvor trovy podla clánku 69 ods. 3 prvého odseku rokovacieho poriadku rozdelit medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy, pokial mal kazdý z nich vo veci ciastocne úspech aj neúspech; to platí aj v prípade, ked sa odvolanie síce zamietne, ale odvolatel mal napriek tomu úspech aspon s castou svojej argumentácie ( [229]229 ). 289. Kedze odvolatelia Bertelsmann a Sony v konecnom dôsledku nemajú úspech so svojim odvolaním, pricom vsak cast ich odvolacích dôvodov napriek tomu bola dôvodná, mali by sa trovy rozdelit. V dôsledku toho navrhujem, aby Bertelsmann a Sony znásali vlastné trovy a nahradili tri stvrtiny trov konania Impala; co sa týka náhrady trov konania Impala, javí sa mi ako vhodné zaviazat Bertelsmann a Sony, aby tieto trovy nahradili solidárne ( [230]230 ). Impala by mala znásat stvrtinu svojich trov konania. 290. Ostatní úcastníci konania, ktorí podporujú odvolania so svojimi návrhmi podanými na Súdny dvor, môzu byt zaviazaní znásat vlastné trovy konania na základe analogického uplatnenia clánku 69 ods. 4. Kedze Komisia a Sony BMG Music Entertainment podporovali odvolanie Bertelsmann a Sony so svojimi návrhmi a teda nakoniec neboli úspesný, javí sa byt vhodným, zaviazat kazdého z nich znásat vlastné trovy konania ( [231]231 ). VIII -- Návrh 291. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Bertelsmann AG a Sony Corporation of America znásajú kazdý vlastné trovy konania a solidárne sú povinný nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených Independent Music Publishers and Labels Association; Independent Music Publishers and Labels Association znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. 3. Komisia Európskych spolocenstiev a Sony BMG Music Entertainment BV znásajú kazdý vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [232]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [233]2 ) Rozhodnutie Komisie 2005/188/ES z 19. júla 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP (Prípad c. COMP/M.3333 -- SONY/BMG) uverejnené pod c. K(2004) 2815 ([234]Ú. v. ES L 62, 2005, s. 30). ( [235]3 ) Rozsudok z 13 júla 2006, Impala/Komisia, [236]T-464/04, Zb. s. II-2289. ( [237]4 ) [238]Ú. v. ES L 395, s. 1; opätovné vydané v opravenom znení v [239]Ú. v. ES L 257,1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31. ( [240]5 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 ktorým sa mení a doplna nariadenie (EHS) c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([241]Ú. v. ES L 180, s. 1, s opravami v [242]Ú. v. ES L 3, 1998, s. 16, a [243]Ú. v. ES L 40, 1998, s. 17; Mim. vyd. 08/001, s. 164). ( [244]6 ) Ak urcitá koncentrácia, ako je tomu casto v praxi, nevyvoláva vázne pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom, k jej povoleniu dochádza bez zacatia formálneho konania o kontrole koncentrácií na základe predbezného preskúmania. Podla clánku 6 ods. 1 písm. b), NKK, Komisia v takýchto prípadoch rozhodne, ze nie je proti nej a vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. ( [245]7 ) Pozri pre doplnenie clánky 11 az 15 nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 z 1. marca 1998 o oznámeniach, lehotách a vypocutí dotknutých osôb ustanovených v nariadení Rady (EHS) c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([246]Ú. v. ES L 61, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 284). ( [247]8 ) Pozri rozsudky z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J.S. Moser a i./Komisia, [248]C-170/02 P, Zb. s. I-9889, bod 33 a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [249]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 51; pozri tiez rozsudky z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, [250]T-290/94, Zb. s. II-2137, bod 113 a z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, [251]T-251/00, Zb. s. II-4825, bod 108, ako aj návrhy z 26. apríla 2007 vo veci Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([252]C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 41). ( [253]9 ) Clánok 57 ods. 1 a ods. 2 písm. a) dohody o Európskom hospodárskom priestore ("Dohoda EHP", [254]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). ( [255]10 ) Nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách), [256]Ú. v. EÚ L 24, s. 1, Mim. vyd. 08/003, s. 40 (dalej len nariadenie 139/2004). ( [257]11 ) Dalej len: Bertelsmann. ( [258]12 ) Pozri v tejto súvislosti a nizsie body 3 az 6 napadnutého rozsudku. ( [259]13 ) Dalej len: Sony. ( [260]14 ) Cinnost nazývaná "A & R" ("Artists and Repertoire"). ( [261]15 ) V prvom rozhodnutí o povolení a v napadnutom rozsudku do tejto skupiny patria títo vyrobcovia: Bertelsmann Music Group (BMG), Sony Music Entertainment (SMEI), Universal Music Group (UMG), Warner Music Group (WMG) a EMI Group (pôvodne: Electric and Musical Industries). ( [262]16 ) Rozsudok z 31. marca 1998, France a i./Komisia, "Kali & Salz", [263]C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, body 164 az 178; pozri tiez rozsudok z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [264]T-102/96, Zb. s. II-753, body 123 az 156. ( [265]17 ) Rozsudky Gencor/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 16, body 276 a 277) a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, [266]T-342/99, Zb. s. II-2585, body 59 az 61. ( [267]18 ) Rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [268]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 45, odkaz na clánok 82 ES. ( [269]19 ) Bezne k tomu dochádza z dôvodu súbezného protisútazného správnania. Vo veci COMP/M.2201 -- MAN/Auwärter vsak Komisia skúmala koncentráciu s cielom zistit, ci umoznuje tichú a trvalú koordináciu protisútazných správaní dvoch duopolistov mimo bezných foriem (Rozhodnutie 2002/335/ES, [270]Ú. v. ES L 116, 2002, s. 35 -- pozri najmä odôvodnenia 33 a 35). ( [271]20 ) V súvislosti s touto otázkou ako celkom pozri rozsudok Gencor/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 16, bod 276). ( [272]21 ) Rozsudok Airtours/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 17, bod 62). ( [273]22 ) Bod 247 napadnutého rozsudku. V tom istom zmysle pozri rozsudok z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, [274]T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 186, a -- s odkazom na clánok 82 ES -- rozsudok Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia, [275]T-193/02, Zb. s. II-209, bod 111. ( [276]23 ) V tomto ohlade a k nasledujúcemu pozri bod 2, ako aj body 7 az 11 napadnutého rozsudku. ( [277]24 ) Pozri v tomto ohlade konecnú správu úradníka povereného vypocutím ([278]Ú. v. ES C 59, 2005, s. 2). ( [279]25 ) Impala subsidiárne navrhovala zrusenie prvého rozhodnutia o povolení v urcitých bodoch; pozri v tomto ohlade bod 29 tretiu zarázku napadnutého rozsudku. ( [280]26 ) Pozri v tomto ohlade a v súvislosti s nasledujúcim tlacové oznámenia Komisie z 1. marca 2007 (IP/07/272) a z 3. októbra 2007 (IP/07/1437). ( [281]27 ) Pozri ex multis rozsudky z 22 júna 2006, Storck/ÚHVT, [282]C-24/05 P, Zb. s. I-5677, bod 36 a z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, [283]C-25/05 P, Zb. s. I-5719, bod 40; pozri tiez rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [284]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 69 a 70, z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [285]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41, a z 25 októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, bod. 40. ( [286]28 ) V tomto zmysle pozri rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries/Komisia, [287]C-403/04 P a C-405/04, Zb, s. I-729, bod 40; pozri tiez moje návrhy z 23. februára 2006 vo veci British Airways/Komisia, [288]C-95/04P, Zb. s. I-2331, bod 113. Osobitne v súvislosti s poziadavkami kladenými na povinnost odôvodnenia pozri rozsudky z 20. novembra 1997, Komisia/V, [289]C-188/96 P, Zb. s. I-6561, bod 24 a z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [290]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 35. ( [291]29 ) Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [292]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 69), Sumitomo Metal Industries/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 28, bod 39) a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 41). ( [293]30 ) Rozsudky Baustahlgewebe/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 29, bod 24), Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 70), Sumitomo Metal Industries/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 28, body 38 a 39), SGL Carbon/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 41) a Komninou a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 40). ( [294]31 ) Body odvolania 65 az 69. ( [295]32 ) Body odvolania 70 az 80. ( [296]33 ) Pozri v tejto súvislosti bod 25 týchto návrhov, ako aj rozsudok Airtours/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 17, bod 62). ( [297]34 ) Ustálená judikatúra. Pozri len rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada, [298]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 23 a z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, [299]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 45. ( [300]35 ) Body 44 az 481 napadnutého rozsudku. ( [301]36 ) Pozri body 44 az 481, ako aj body 482 az 541 napadnutého rozsudku. ( [302]37 ) Bod 17 odvolania. Podobné odkazy sa nachádzajú tiez v bodoch 26 a 94, ako aj v poznámke odvolania c. 6. ( [303]38 ) Body odvolania 17, 59 a 81. ( [304]39 ) Pozri vyssie body 50 az 55 týchto návrhov. ( [305]40 ) Pozri v tomto ohlade bod 25 týchto návrhov, ako aj rozsudok Airtours/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 17, bod 62). ( [306]41 ) V tomto zmysle pozri body 249 az 253 napadnutého rozsudku. ( [307]42 ) Bod 67 odvolania. ( [308]43 ) Rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, [309]C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31, z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, [310]C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 17, z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [311]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148 a z 13. septembra 2007, Common Market Fertilizers/Komisia, [312]C-443/05 P, Zb. s. I-7209, bod 137. ( [313]44 ) O poziadavke záujmu na konaní v konaní o odvolaní pozri rozsudok z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, [314]C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13; v tom istom zmysle, co sa týka záujmu na konaní na prvom stupni pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [315]C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42 a uznesenie zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, [316]T-28/02, Zb. s. II-4119, body 35 az 37. ( [317]45 ) Rozsudky Rendo a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 44, bod 13), z 13. júla 2000, Parlament/Richard, [318]C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33 a z 3. apríla 2003, Parlament/Samper, [319]C-277/01 P, Zb. s. I-3019, bod 28. ( [320]46 ) Kedze sporná koncentrácia sa uskutocnila v case, ked sa este platilo prvé rozhodnutie o povolení, clánok 7 ods. 5 NKK sa vecne na túto vec neuplatnuje. Myslienka casovej neuplatnitelnosti a náprava so spätnou úcinnostou tohto stavu neistoty rozhodnutím o povolení na základe tohto ustanovenia, môze vsak byt uzitocne uplatnená v prejednávanej veci. ( [321]47 ) Nezávisle od toho Súdny dvor z casu na cas vyhlásil, ze odvolanie sa stalo bezpredmetným, ked sa preukázalo, ze odvolatel uz dosiahol svoj ciel (uznesenia z 23. októbra 2001, Una Film "City Revue"/Parlament a Rada, C-281/00 P, body 4 a 5, a z 23. októbra 2001, Zino Davidoff a Davidoff & Cie/Parlament a Rada, C-313/00 P, body 4 a 5) a ked sa preukáze, ze nemôze svoj ciel dosiahnut (rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [322]C-13/03 P, Zb. s. I-1113, body 21 az 23; uznesenia predsedu Súdneho dvora z 27. februára 2002, Reisebank/Komisia, [323]C-477/01 P(R), Zb. s. I-2117, body 24 az 28 a z 27. februára 2002, Commerzbank/Komisia, [324]C-480/01 P(R), Zb. s. I-2129, body 23 az 27). Ako vsak dalej preukázeme, ani o prvý ani o druhý prípad nejde v prejednávanej veci. ( [325]48 ) Pozri napríklad rozsudky zo 14. septembra 1995, Henrichs/Komisia, [326]C-396/93 P, Zb. s. I-2611, bod 66, z 12. júla 2001, Komisia a France/TF1, [327]C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, bod 31, z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [328]C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 124, a z 26. mája 2005, Tralli/BCE, [329]C-301/02 P, Zb. s. I-4071, bod 88. ( [330]49 ) Presnejsie lehota na podanie zaloby podla clánku 230 ods. 5 ES zacína podla clánku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna plynút od strnásteho dna od uverejnenia rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. To predpokladá, aby sa nedôverné znenie odôvodnenia uverejnilo in extenso v Úradnom vestníku alebo minimálne súcasne sprístupnilo verejnosti na internete. Ak sa tak nestane, lehota na podanie zaloby zacína plynút az dorucením kompletného znenia prípadnému zalobcovi -- pokial k tomu uz nedoslo -- (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 1988, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, [331]236/86, Zb. s. 3761, bod 14). ( [332]50 ) Rozsudky zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, [333]T-110/97, Zb. s. II-2881, body 41 a 42 a zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, [334]T-123/97, Zb. s. II-2925, body 42 a 43, ako aj uznesenie z 25. mája 2004, Schmoldt a i./Komisia, [335]T-264/03, Zb. s. II-1515, body 51 az 53 a 56. ( [336]51 ) Rozsudok z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [337]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 80, (potvrdený uznesením zo 4. októbra 2007, Olsen/Komisia, C-320/05 P) a uznesenie z 19. septembra 2005, Air Bourbon/Komisia, [338]T-321/04, Zb. s. II-3469, body 34 a 37. ( [339]52 ) Rozsudok Olsen/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 51, bod 81). Pozri tiez v súvislosti so subsidiárnou povahou dátumu, kedy sa zalobca oboznámi z rozhodnutím, ktoré sa má uverejnit v Úradnom vestníku Európskej Únie rozsudky z 10. marca 1998, Nemecko/Rada, [340]C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35 a z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [341]T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 61, ako aj uznesenie z 11. decembra 2006, MMT/Komisia, T-392/05, bod 25. ( [342]53 ) Pre úplnost je potrebné uviest, ze formálne oznámenie (dorucenie) rozhodnutia tretej osobe, na základe ktorého by zacala plynút na nu sa uplatnujúca lehota na podanie zaloby, nepripadá do úvahy. Podla clánku 254 ods. 3 ES sa rozhodnutia oznamujú "tomu, komu sú urcené". V konaniach o kontrole koncentrácií ide o podniky dotknuté koncentráciou a príslusné orgány clenských státov; v tom istom zmysle sa uplatní, co sa týka budúcich konaní, clánok 8 ods. 8 nariadenia c. 139/2004. ( [343]54 ) Pozri v tomto ohlade bod 12 týchto návrhov. ( [344]55 ) Rozsudky z 8 júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [345]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 171; z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil, [346]C-141/02 P, Zb. s. I-1283, bod 48. ( [347]56 ) Pozri vyssie body 50 az 55, ako aj body 66 az 71 týchto návrhov. ( [348]57 ) Komisia na základe jej vyjadrenia k odvolaniu podporuje prvý a druhý odvolací dôvod, ako aj prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu. ( [349]58 ) Kedze siesty odvolací dôvod namieta proti odkazom Súdu prvého stupna na oznámenie o výhradách z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu), preskúmam ho neskôr v spojení s prvým odvolacím dôvodom (pozri body 145 az 183 týchto návrhov). Kedze siesty odvolací dôvod rozdeluje vecné poziadavky na rozhodnutie o povolení (stvrtá cast siesteho odvolacieho dôvodu), prekrýva sa s druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu a stvrtým odvolacím dôvodom a bude teda skúmaný v tomto kontexte (body 201 az 232 a 233 az 268 týchto návrhov). ( [350]59 ) [351]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1. Charta základných práv Európskej únie síce este ako taká nemá záväzné právne úcinky porovnatelné s primárnym právom, napriek tomu vsak ako zdroj právneho odkazu poskytuje usmernenia vo vztahu k základným právam zaruceným právnym poriadkom Spolocenstva; pozri v tejto súvislosti rozsudok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, "zlúcenie rodiny"[352]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38 a bod 108 mojich návrhov z 8. septembra 2005 v tejto veci, ako aj rozsudok z 13. marca 2007, Unibet, [353]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37. ( [354]60 ) V súvislosti so zásadou transparentnosti pozri tiez clánok 1 ods. 2 EÚ, podla ktorého sa v Európskej únii "prijímajú rozhodnutia co najotvorenejsie...". ( [355]61 ) Podla ustálenej judikatúry sa musí ustanovenie sekundárneho práva vykladat v co najväcsej moznej miere v súlade so Zmluvou a vseobecnými zásadami práva Spolocenstva; rozsudok z 25. novembra 1986, Klensch a i., [356]201/85 a 202/85, Zb. s. 3477, bod 21, z 27. januára 1994, Herbrink, [357]C-98/91, Zb. s. I-223, bod. 9, z 27. januára 1994, Herbrink, [358]C-98/91, Zb. s. I-223, bod 30 a z 4. októbra 2007, Schutzverband der Spirituosen-Industrie, [359]C-457/05, Zb. s. I-8075, bod 22. ( [360]62 ) Existuje teda domnienka, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom (v súvislosti s významom pojmu domnienka pozri tiez clánok 7 ods. 1 a 5 NKK). ( [361]63 ) Táto podmienka vyplýva vo fáze predbezného skúmania z clánku 6 ods. 1 NKK a v rámci konania vo veci formálneho zistovania z clánku 8 ods. 1 NKK. ( [362]64 ) Komisia je od tejto povinnosti oslobodená len vtedy, ak postupuje posúdenie tejto koncentrácie v súlade s clánkom 9 NKK na vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze a tiez v prípade spätvzatia oznámenia z dôvodu upustenia od uskutocnenia koncentrácie. ( [363]65 ) Pokial je známe, len raz v dlhej histórii kontroly koncentrácií Spolocenstvom sa stalo, ze Komisia -- z dôvodu chyby pri pocítaní -- nedodrzala procesnú lehotu (vec IV/M.330 -- McCormick/CPC/Rabobank/Ostmann); pozri v tejto súvislosti, Von Koppenfels U., v: Drauz/Jones (Edit.), EU Competition Law, Volume II -- Mergers and Acquisitions, Louvain 2006, bod 6.27. ( [364]66 ) Prípadné zaloby o neplatnost tretích osôb nemajú podla clánku 242 prvej vety ES ziaden odkladný úcinok. ( [365]67 ) Pozri v tejto súvislosti body 278 az 325, a najmä body 287 a 325 napadnutého rozsudku. ( [366]68 ) Odôvodnenia 153, 158 a 183 prvého rozhodnutia o povolení. ( [367]69 ) Odôvodnenia 111 az 113 prvého rozhodnutia o povolení. ( [368]70 ) Bod 294 napadnutého rozsudku. ( [369]71 ) Nemecký preklad bodu 69 prvého rozhodnutia o povolení je nepresný, pretoze pouzíva pojem "Preisabsprachen" (cenový kartel) miesto "spolocnej cenovej politiky". ( [370]72 ) Tieto úvahy Komisie sa nachádzajú predovsetkým v bodoch 74 az 80 prvého rozhodnutia o povolení; Súd prvého stupna skúma informácie, ktoré toto rozhodnutie poskytuje a ktoré sa týkajú situácie v Spojenom královstve na úcely odôvodnenia rozhodnutia ako celku. ( [371]73 ) Body 295 az 324 napadnutého rozsudku. ( [372]74 ) Bod 303 napadnutého rozsudku. ( [373]75 ) Bod 320 napadnutého rozsudku. ( [374]76 ) Bod 324 napadnutého rozsudku. ( [375]77 ) Bod 289 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [376]78 ) Bod 320 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [377]79 ) Pozri rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [378]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, [379]C-138/03, C-324/03 a C-431/03, Zb. s. I-10043, bod 54, a Sison/Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 34, bod 80). ( [380]80 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 79, bod 63), Taliansko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 79, bod 55) a Sison/Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 34, bod 80). ( [381]81 ) V súvislosti s vplyvom casových obmedzení, v rámci ktorých sa rozhodnutie vydáva, na povinnost odôvodnenia pozri rozsudky z 1. decembra 1965, Schwarze, [382]16/65, Zb. s. 1081, [383]1167, z 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [384]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16 a Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 22, bod 186). ( [385]82 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 1981, Krupp Stahl/Komisia, [386]275/80 a 24/81, Zb. s. 2489, bod 13 a -- v oblasti mediálnej politiky -- rozsudok z 19. februára 1998, DIR International Film a i./Komisia, [387]T-369/94 a T-85/95, Zb. s. II-357, body 119 az 121. ( [388]83 ) Rozsudky zo 7. apríla 1987, SISMA/Komisia, [389]32/86, Zb. s. 1645, bod 9 a z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, [390]T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 239. ( [391]84 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France (uz citované v poznámke pod ciarou c. 78, bod 64, posledná veta); pozri tiez rozsudky z 25. októbra 2005, Nemecko/Komisia, "Feta", [392]C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, bod 106, a Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 22, bod 186, posledná veta). ( [393]85 ) Rozsudky z 21. marca 1955, Holandsko/Vysoký úrad, [394]6/54, Zb. s. 201, [395]215, [396]232, z 4. júla 1963, Nemecko/Komisia, [397]24/62, Zb. s. 131, [398]143, z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [399]41/69, Zb. s. 661, bod 78, a z 21. marca 2001, Métropole télévision/Komisia, [400]T-206/99, Zb. s. II-1057, bod 44, posledná veta. ( [401]86 ) Rozsudok Nemecko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 85, s. 143). ( [402]87 ) Rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 85, bod 78). ( [403]88 ) Rozsudky Nemecko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 85, p. 144) a zo 7. júla 1981, Rewe-Handelsgesellschaft Nord a Rewe-Markt Steffen, [404]158/80, Zb. s. 1805, bod 26. ( [405]89 ) Pozri napríklad body 294, 303, 319 a bod 320 druhá veta a bod 321 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [406]90 ) Bod 289 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [407]91 ) Bod 320 druhá veta napadnutého rozsudku; v tom istom zmysle bod 289 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [408]92 ) Bod 320 prvá veta napadnutého rozsudku. ( [409]93 ) Pozri znova najmä body 289, 294 a 320, vzdy poslednú vetu napadnutého rozsudku. ( [410]94 ) Tento bod odlisuje túto vec od veci Kaysersberg/Komisia (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 8, body 159 a 160), kde sa nedostatok odôvodnenia podla Súdu prvého stupna netýkal zásadnej casti rozhodnutia Komisia. ( [411]95 ) Pozri v tejto súvislosti body 286 a 289 napadnutého rozsudku, na základe ktorých aj podla názoru vyjadreného Komisiou v konaní na prvom stupni "je transparentnost v prejednávanej veci základným, ba az jediným dôvodom, z ktorého vychádza tvrdenie, ze na trhu s hudobnými nahrávkami neexistuje kolektívne dominantné postavenie." (bod 289). ( [412]96 ) Rozsudky "Kali & Salz" (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 16, bod 223) a z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [413]C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 38; pozri tiez rozsudky Gencor/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 16, bod 246) a rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [414]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 60. ( [415]97 ) Rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [416]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14), zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, [417]C-258/90 a C-259/90, Zb. s. I-2901, bod 26, a z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [418]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 58. Pozri tiez rozsudok z 15. júla 1960, Präsident Ruhrkohlen-Verkaufsgesellschaft a i./Vysoký úrad, [419]36/59 az 38/59 a 40/59, Zb. s. 857, [420]891). ( [421]98 ) Pozri v tomto zmysle napríklad v súvislosti s prípadom týkajúcim sa polnohospodárskej politiky rozsudok zo 7. apríla 1992, Compagnia italiana alcool/Komisia, [422]C-358/90, Zb. s. I-2457, bod 42. ( [423]99 ) Bod 289 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [424]100 ) Pozri v tejto súvislosti 111. odôvodnenie prvého rozhodnutia o povolení, citovaný v bode 289 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [425]101 ) Pozri v tejto súvislosti 80. odôvodnenie prvého rozhodnutia o povolení, citované v bodoch 315 a 316 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [426]102 ) Bod 289 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [427]103 ) Bod 294 napadnutého rozsudku. ( [428]104 ) Bod 320 napadnutého rozsudku. ( [429]105 ) Bod 325 napadnutého rozsudku. ( [430]106 ) Pozri vyssie body 119 a nasl. týchto návrhov. ( [431]107 ) Rozsudok Kaysersberg/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 8, bod 105). ( [432]108 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. marca 2005, Spanielsko/Rada, [433]C-342/03, Zb. s. I-1975, bod 59, a Kaysersberg/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 8, bod 160). ( [434]109 ) Pozri vyssie bod 119 týchto návrhov. ( [435]110 ) Rozsudok z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [436]296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 27. ( [437]111 ) Bod 413 napadnutého rozsudku. ( [438]112 ) Pozri v tejto súvislosti napríklad odôvodnenia 74, 81, 88, 95 a 102 prvého rozhodnutia o povolení. ( [439]113 ) Bod 282 napadnutého rozsudku. ( [440]114 ) Body 282 a 283 napadnutého rozsudku. ( [441]115 ) Bod 285 napadnutého rozsudku. ( [442]116 ) Rozsudok z 4. marca 1999, Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, [443]T-87/96, Zb. s. II-203, bod 88. ( [444]117 ) Ustálená judikatúra od vyhlásenia rozsudkov z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [445]85/76, Zb. s. 461, body 9 a 11, a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [446]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10. ( [447]118 ) Na základe clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 447/98, Komisia oznámi svoje výhrady písomne oznamujúcim úcastníkom konania a stanoví im lehotu na poskytnutie ich písomného vyjadrenia. ( [448]119 ) Rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 55). ( [449]120 ) Pozri clánok 13 ods. 2 a clánok 14 nariadenia c. 447/98. ( [450]121 ) Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [451]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 67; v tom istom smere tiez rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 116, bod 14) a zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [452]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70. ( [453]122 ) Bod 283 napadnutého rozsudku. ( [454]123 ) Bod 285 napadnutého rozsudku. ( [455]124 ) V histórii kontroly koncentrácií v rámci Spolocenstva existujú mnohé príklady rozhodnutí o povolení, ktorým predchádzalo oznámenie o výhradách. Zalobcovia správne v tomto kontexte poukazujú napríklad na tieto veci: COMP/M.1940 -- Framatome/Siemens/Cogema/JV, COMP/M.2499 -- Norske Skog/Parenco/Walsum, COMP/M.2498 -- UPM-Kymmene/Haindl, COMP/M.2314 -- BASF/Pantochim/Eurodiol, COMP/M.2201 -- MAN/Auwärter, COMP/M.2706 -- Carnival Corporation/P&O Princess, COMP/M.3056 -- Celanese/Degussa/European OXO Chemicals und COMP/M.3216 -- Oracle/Peoplesoft. ( [456]125 ) Body 284 a 285 napadnutého rozsudku; v tom istom zmysle body 300, 335, 410 a 446 napadnutého rozsudku. ( [457]126 ) Body 161 az 182 týchto návrhov. ( [458]127 ) Na základe ustálenej judikatúry sa musí odvolanie zamietnut, ak síce z odôvodnenia rozsudku vyplýva porusenie práva Spolocenstva, jeho výrok sa vsak javí ako dôvodný z iných dôvodov (pozri napríklad rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [459]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 186; rovnako tiez rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 95, bod 89). ( [460]128 ) Pozri napríklad body 300, 302 a 338 napadnutého rozsudku. ( [461]129 ) Pozri napríklad body 378, 379, 398 a 447 napadnutého rozsudku. ( [462]130 ) Odôvodnenia 111 az 113 prvého rozhodnutia o povolení. ( [463]131 ) Body 289 az 294 napadnutého rozsudku. ( [464]132 ) Body 295 az 324 napadnutého rozsudku. ( [465]133 ) Bod 301 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [466]134 ) Bod 325 napadnutého rozsudku. ( [467]135 ) Bod 491 napadnutého rozsudku kritizovaný odvolatelmi a Komisiou taktiez nepopieratelne obsahuje odkaz na oznámenie o výhradách. Existenciu nesprávneho právneho posúdenia vsak nemozno vyvodit z tohto bodu, pretoze len zhrna argumentáciu Impala. Tento bod napadnutého rozsudku teda nie je potrebné dalej skúmat. ( [468]136 ) Bod 377 napadnutého rozsudku. ( [469]137 ) V dalsej casti sa osobitne zameriam na bod 335 napadnutého rozsudku, ktorý bol osobitne kritizovaný odvolatelmi. Táto úvaha vsak platí aj pre ostatné dotknuté body napadnutého rozsudku. ( [470]138 ) Rozsudok BAT a Reynolds/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 120, bod 70). ( [471]139 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou c. 95. ( [472]140 ) Rozsudky Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 95, bod 39) a Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 57). ( [473]141 ) Pozri v súvislosti s týmito troma bodmi znova rozsudky Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 95, bod 39) a Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 57); pozri v súvislosti s úplnostou skutkových okolností rozsudky Technische Universität München (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 14), Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 58) a Komninou a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 51), v ktorom sa kladie dôraz na povinnost príslusnej institúcie podrobne a nestranne preskúmat vsetky aspekty konkrétneho príkladu. ( [474]142 ) Bod 335 predposledná vetu napadnutého rozsudku; pozri tiez body 410, 419 a 446 tohto rozsudok. ( [475]143 ) Bod 335 druhá veta napadnutého rozsudku. ( [476]144 ) Pozri v tejto súvislosti znova rozsudky Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 95, bod 39) a Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 56); v tom istom zmysle rozsudky Technische Universität München (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 14), Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 58) a Komninou a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 27, bod 51). ( [477]145 ) Bod 335 posledná veta napadnutého rozsudku; v tom isto zmysle body 410, 419 a 446 tohto rozsudku. ( [478]146 ) Body 459 a 475 napadnutého rozsudku. ( [479]147 ) Bod 414 napadnutého rozsudku. ( [480]148 ) Bod 415 napadnutého rozsudku; rovnako tiez bod 452 napadnutého rozsudku. ( [481]149 ) Pozri napríklad body 398, 428 a 451 napadnutého rozsudku. ( [482]150 ) V tejto súvislosti pozri vyssie najmä body 150 az 152 týchto návrhov. ( [483]151 ) Povinnost dotknutých podnikov podat vecné správne a úplné oznámenie o ich koncentrácii tým samozrejme nie je dotknutá (pozri v tejto súvislosti clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 447/98). Úcastníci koncentrácie sú okrem toho povinný odpovedat na prípadné ziadosti Komisie o informácie úplne, pravdivo a v stanovenej lehote (clánok 11 ods. 1 v spojení s odsekmi 4 a 5 NKK). ( [484]152 ) Pred oznámením o výhradách úcastníci koncentrácie síce sú informovaný o pokracovaní konania (prebiehajú rokovania, úcastníci oznamujúci koncentráciu sa okrem iné oboznámia pri zacatí konania vo veci formálnej kontroly podla clánku 6 ods. 1 písm. c) NKK s tým, v ktorých oblastiach má Komisia vázne pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom); tieto informácie vsak menej podrobné, ako oznámenie o výhradách a môze dôjst k ich zmene v závislosti od vývoja stúdia trhu. ( [485]153 ) Ak by sa vsak ukázalo, ze dotknuté podniky pri oznamovaní svojej koncentrácie alebo v odpovediach na ziadosti Komisie o informácie poskytli nesprávne alebo neúplne údaje, bolo by to jednak porusením povinnosti spolupráce s Komisiou v konaní o kontrole koncentrácií a jednak by to mohlo spôsobit právne dôsledky upravené clánkom 8 ods. 5 písm. a) a clánkom 14 ods. 1 písm. b) a c) NKK (zrusenie rozhodnutia o povolení a ulozenie pokút). ( [486]154 ) Clánok 19 ods. 3 az 7 NKK. ( [487]155 ) Pozri v tejto súvislosti znova najmä body 414 a 415 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [488]156 ) Pozri v tejto súvislosti znova judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou c. 127. ( [489]157 ) Pozri vyssie body 93 az 144 týchto návrhov. ( [490]158 ) Nasledujúce úvahy platia tiez pre cast siesteho odvolacieho dôvodu obsiahnutú v bodoch 98 az 100, ako aj v bode 102 odvolania. ( [491]159 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 42); pozri tiez rozsudok General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 64). ( [492]160 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 44; kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [493]161 ) Pozri bod 12 týchto návrhov. ( [494]162 ) Rozsudok General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 64, posledná veta; kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [495]163 ) Rozsudky Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 39), Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, bod 57) a General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 63); pozri tiez body 173 a 174 týchto návrhov. ( [496]164 ) Naopak, generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch z 25. mája 2004 vo veci Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, uz citovaných v poznámke pod ciarou c. 96, bod 74) na úcely zákazu vyzaduje, aby oznámená koncentrácia viedla velmi pravdepodobne k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia. ( [497]165 ) Pozri v tejto súvislosti les body 126 a 173 napadnutého rozsudku. ( [498]166 ) Rovnako Generálny advokát Tizzano tvrdí vo svojich návrhoch z 25. mája 2004 vo veci Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, uz citovaných v poznámke pod ciarou c. 96, bod 74): "Nemozno teda pozadovat, aby na úcely zákazu koncentrácie Komisia s absolútnou istotou stanovila, ze daná koncentrácia by viedla k vytvoreniu alebo k posilneniu dominantného postavenia, ktoré by na spolocnom trhu alebo na podstatnej jeho casti významným spôsobom bránilo efektívnej hospodárskej sútazi." (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [499]167 ) Ako príklad vyplývajúci z práva zivotného prostredia pozri rozsudok zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging und Vogelbeschermingsvereniging, [500]C-127/02, Zb. s. I-7405, body 44 a 55 az 59. ( [501]168 ) Pozri v tejto súvislosti jednak tretie a stvté odôvodnenie nariadenia o kontrole koncetnrácií a jednak jeho piate odôvodnenie. ( [502]169 ) Pozri okrem iného prvé, druhé a piate odôvodnenia nariadenia o kontrole koncentrácií. Ochrana hospodárskej sútaze pred narusením slúzi záujmu vsetkých subjektov trhu, vrátane spotrebitelov (pozri v tejto súvislosti rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, [503]6/72, Zb. s. 215, bod 25, z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [504]322/81, Zb. s. 3461, bod 125, a z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [505]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 106). ( [506]170 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 41); pozri tiez rozsudok "Kali & Salz" (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 16, bod 228), v ktorom ide o "pádne a presvedcivé" dôkazy (po anglicky: "cogent and consistent evidence"). Nemecký preklad rozsudku Komisia/Tetra Laval, v ktorom sa hovorí o "zjavných" ("eindeutig") dôkazoch sa mi nezdá byt správnym prekladom anglického výrazu "convincing evidence"; preto budem tu aj neskôr pouzívat vzdy prívlastok "presvedcivý". ( [507]171 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 44). ( [508]172 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 41) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [509]173 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 42). ( [510]174 ) Rozsudky Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 39) a General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 63); pozri tiez body 173 a 174 týchto návrhov. ( [511]175 ) Týmito záujmami sú na jednej strane práv a záujmy úcastníkov koncentrácie a na strane druhej vseobecný záujem na ochrane hospodárskej sútaze pred narusením; pozri v tejto súvislosti opätovne bod 214 týchto návrhov. ( [512]176 ) Taktiez rozsudok General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 61). ( [513]177 ) Rozsudok z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [514]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 64. ( [515]178 ) K clánku 10 ods. 6 NKK pozri tiez to, co je uvedené v bode 102 vyssie týchto návrhov. ( [516]179 ) Návrhy generálneho advokáta Tizzano z 25. mája 2004 vo veci Komisia/Tetra Laval (C-12/03 P, uz citované v poznámke pod ciarou c. 96, body 76 az 81, najmä bod 76). ( [517]180 ) Pozri ex multis body 290, 294, 303, 347, 362, 407 a 435 napadnutého rozsudku. ( [518]181 ) Pozri napríklad odôvodnenia 80, 87, 94, 101, 108, 111, 113, 150, 153 a 158 prvého rozhodnutia o povolení. ( [519]182 ) Komisia tiez v konaní na prvom stupni tvrdila, ze sa domnievala, ze je schopná bránit svoje prvé rozhodnutie o povolení na základe zásad "balance of probabilities" (pozri bod 7 jej vyjadrenia k zalobe na prvom stupni). ( [520]183 ) Konkrétne odvolatelia odkazujú na body 289, 366, 381 az 387, 389, 407, 420, 428, 429, 433, 449 az 457 a 459 napadnutého rozsudku. ( [521]184 ) Pozri vyssie body 212 az 218 týchto návrhov. ( [522]185 ) Body 289 a 459 napadnutého rozsudku; okrem toho pozri body 287, 366 a 371 tohto rozsudku. ( [523]186 ) Pozri osobitne body 377, 390, 459 a 542 napadnutého rozsudku. ( [524]187 ) Nasledujúce úvahy platia aj pre cast siesteho odvolacieho dôvodu obsiahnutú v bodoch 101 a 102 odvolania. ( [525]188 ) Bod 299 napadnutého rozsudku. ( [526]189 ) Bod 307 napadnutého rozsudku; odvolatelia odkazujú na body 421, 419, 424, 444 a 457 napadnutého rozsudku, v ktorých zistili podobné vyhlásenia Súdu prvého stupna. ( [527]190 ) Bod 317 napadnutého rozsudku. ( [528]191 ) Body 347 a 361 napadnutého rozsudku. ( [529]192 ) Bod 354 napadnutého rozsudku. ( [530]193 ) Bod 402 napadnutého rozsudku. Treba uviest, ze táto výhrada vychádza zo záväznej anglickej jazykovej verzie rozsudku ("urcenej na to, aby sa stala public knowledge"), kým vo francúzskej verzii sa uvádza, ze akciová zlava "by v podstate mala mat povahu reklamy", co v skutocnosti velmi nesúvisí s anglickým výrazom "public knowledge"; kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [531]194 ) Body 403, 405, 406 a 436 napadnutého rozsudku. ( [532]195 ) Bod 420 napadnutého rozsudku. ( [533]196 ) Bod 456 napadnutého rozsudku. ( [534]197 ) Pozri najmä úvahy k prvému a siestemu zalobnému dôvodu v bodoch 126 a 173 napadnutého rozsudku. ( [535]198 ) Rozsudky z 3 apríla 2003, Petrolessence a SG2R/Komisia, [536]T-342/00, Zb. s. II-1161, bod 101, EDP/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 176, bod 151), a z 4 júla 2006, easyJet/Komisia, [537]T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 44. ( [538]199 ) Na okraj tejto diskusie uvádzam, ze urcité zistenia kritizované odvolatelmi, konkrétne zistenia v bodoch 299, 307 a 317 napadnutého rozsudku, patria podla ich systémového postavenia k formálnemu preskúmaniu prvého rozhodnutia o povolení pri hladaní nedostatku odôvodnenia. Pren platí predovsetkým to, co sa uviedlo vyssie k tretej casti siesteho odvolacieho dôvodu (pozri najmä body 114 az 131 týchto návrhov). V rozsahu, v ktorom sa odvolatelia predpokladajú, ze body 299, 307 a 317 napadnutého rozsudku obsahujú okrem iného súcasti vecného preskúmania prvého rozhodnutia o povolení v súvislosti s zjavne nesprávnymi posúdeniami, preskúmam ich dalej aj z tohto hladiska. ( [539]200 ) Rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 39); pozri tiez rozsudky Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 97, body 56 a 57) a General Electric/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 63). ( [540]201 ) Pozri v tejto súvislosti -- v inom kontexte -- bod 179 týchto návrhov. ( [541]202 ) Opätovne pozri rozsudok Komisia/Tetra Laval (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 96, bod 39) nedávno potvrdený rozsudkom Spanielsko/Lenzing (uz citovaným v poznámke pod ciarou c. 97, bod 57). ( [542]203 ) Pozri bod 479 napadnutého rozsudku: "Súdu prvého stupna totiz neprinálezí, aby rozhodoval o zlucitelnosti koncentrácie, ale aby preskúmal zákonnost zistení uskutocnených v rozhodnutí". ( [543]204 ) Bod 452 napadnutého rozsudku. ( [544]205 ) Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [545]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37, z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [546]C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 60, a z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [547]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37. ( [548]206 ) Rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors, [549]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 54, JCB Service/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 127, bod 108) a Wunenburger/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 44, bod 67). ( [550]207 ) Vyjadrenie Komisie z 21. septembra 2005 v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna. ( [551]208 ) "As regards the tables, which are intended to show the maximum campaign discounts granted by Sony and BMG for their best-selling albums, ..." (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [552]209 ) Vo francúzskej verzii bod 425 napadnutého rozsudku zacína takto: "S'agissant des tableaux de l'annexe E 4.2 qui ont pour objet de montrer les remises promotionnelles maximales accordées par Sony et BMG pour leurs albums les mieux vendus, ..." (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [553]210 ) Názov na titulnej strane prílohy E.4.2 znie takto: "Invoice discounts granted to each major customer for each top album listed in Annex B.13, with an estimate of the highest campaign discount granted to each customer for such albums". ( [554]211 ) V tretom stlpci prvej tabulky prílohy E.4.2 sa napríklad porovnáva najnizsia zlava poskytnutá Sony (SMEI) a najvyssia zlava ponúkaná Bertelsmann (BMG); rovnako sa postupovalo aj v tretom stlpci druhej tabulky prílohy E.4.2. ( [555]212 ) Pozri napríklad body 393, 401, 415, 416, 420 az 428 a 455 az 457 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú tabuliek (po anglicky "tables"), kým napríklad body 129 a 419 tohto rozsudku hovoria o grafoch (po anglicky: "charts"). ( [556]213 ) Tento kontext vyplýva z bodov 431 a 433 napadnutého rozsudku. ( [557]214 ) Ide o prílohu B.17 vyjadrenia Komisie k zalobe na prvom stupni. ( [558]215 ) Bod 434 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [559]216 ) Body 352 az 361 a 451 napadnutého rozsudku. ( [560]217 ) Pozri bod 352 napadnutého rozsudku citujúci 113. odôvodnenie prvého rozhodnutia o povolení. ( [561]218 ) Body 356 az 360, 389 a 451 napadnutého rozsudku. ( [562]219 ) Rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, [563]42/59 a 49/59, Zb. s. 101, [564]169, z 10. januára 2002, Plant a i./Komisia a South Wales Small Mines, [565]C-480/99 P, Zb. s. I-265, bod 24, a z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [566]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 19. Pozri tiez rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva z 29. mája 1986, Feldbrugge/Holandsko (Serie A, c. 99, s. 16, odsek 44), a z 31. októbra 2006, Aksoy (Eroglu)/Turquie (c. 59741/00 ods. 21 a tam citovanú judikatúru). ( [567]220 ) Pozri napríklad uznesenie z 15. júna 2006, Deutsche Telekom/Komisia, [568]T-271/03, Zb. s. II-1747. ( [569]221 ) Rozsudok z 25 januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, [570]C-411/04 P, Zb. s. I-965, bod 43. ( [571]222 ) Hoci som po preskúmaní spisu z konania na prvom stupni mala vázne pochybnosti, ci bol takýto postup v prejednávanej veci odôvodnený, Súdnemu dvoru v tomto konaní o odvolaní neprinálezí, aby spochybnoval posúdenia uskutocnené Súdom prvého stupna v súvislosti s dôvernostou uvedených dokumentov. ( [572]223 ) Body 348 az 362, a najmä bod 362, napadnutého rozsudku. ( [573]224 ) V tom istom zmysle pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 121, bod 72), Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 117, bod 30) a z 29 júna 1995, Solvay/Komisia, [574]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 58. ( [575]225 ) Body 37 az 39 vyjarednia Komisie k odvolaniu nazvané "6. Additional observations: On the 'essential grounds` of the Decision". ( [576]226 ) Body 114 az 118 prvého rozhodnutia o povolení. ( [577]227 ) Pozri najmä bod 39 posledná veta vyjadrenia Komisie v rámci konania o odvolaní. ( [578]228 ) List Komisie z 15. mája 2007 zaslaný tajomníkovi Súdneho dvora. ( [579]229 ) Rozsudky z 30. septembra 2003, Biret International/Rada, [580]C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 72 a z 30. septembra 2003, Biret a Cie/Rada, [581]C-94/02 P, Zb. s. I-10565, bod 75. ( [582]230 ) Rozsudok z 31 mája 2001, D a Svédsko/Rada, [583]C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, bod 65. ( [584]231 ) V tomto zmysle napríklad rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [585]C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 56 a z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, [586]C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, Zb. s. I-11421, bod 187. References 1. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0160 161. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0161 162. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0162 163. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0163 164. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0164 165. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0165 166. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0166 167. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0167 168. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0168 169. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0169 170. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0170 171. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0171 172. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0172 173. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0173 174. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0174 175. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0175 176. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0176 177. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0177 178. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0178 179. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0179 180. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0180 181. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0181 182. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0182 183. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0183 184. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0184 185. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0185 186. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0186 187. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0187 188. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0188 189. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0189 190. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0190 191. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0191 192. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0192 193. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0193 194. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0194 195. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0195 196. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0196 197. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0197 198. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0198 199. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0199 200. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0200 201. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0201 202. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0202 203. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0203 204. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0204 205. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0205 206. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0206 207. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0207 208. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0208 209. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0209 210. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0210 211. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0211 212. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0212 213. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0213 214. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0214 215. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0215 216. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0216 217. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0217 218. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0218 219. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0219 220. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0220 221. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0221 222. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0222 223. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0223 224. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0224 225. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0225 226. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0226 227. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0227 228. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0228 229. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0229 230. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0230 231. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0231 232. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0001 233. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0002 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:062:TOC 235. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0003 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0464&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0004 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:257:TOC 240. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0005 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:180:TOC 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:003:TOC 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:040:TOC 244. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0006 245. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0007 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:061:TOC 247. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0008 248. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0170&locale=SK 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 250. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0290&locale=SK 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0251&locale=SK 252. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0202&locale=SK 253. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0009 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 255. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0010 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 257. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0011 258. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0012 259. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0013 260. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0014 261. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0015 262. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0016 263. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0068&locale=SK 264. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 265. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0017 266. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0342&locale=SK 267. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0018 268. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 269. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0019 270. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:116:TOC 271. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0020 272. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0021 273. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0022 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0374&locale=SK 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0193&locale=SK 276. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0023 277. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0024 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:059:TOC 279. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0025 280. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0026 281. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0027 282. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0024&locale=SK 283. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0025&locale=SK 284. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 285. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 286. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0028 287. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 288. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 289. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0188&locale=SK 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 291. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0029 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 293. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0030 294. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0031 295. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0032 296. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0033 297. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0034 298. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 299. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 300. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0035 301. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0036 302. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0037 303. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0038 304. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0039 305. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0040 306. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0041 307. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0042 308. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0043 309. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0025&locale=SK 310. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0122&locale=SK 311. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 312. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0443&locale=SK 313. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0044 314. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0019&locale=SK 315. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0362&locale=SK 316. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0028&locale=SK 317. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0045 318. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0174&locale=SK 319. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0277&locale=SK 320. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0046 321. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0047 322. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0013&locale=SK 323. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0477&locale=SK 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0480&locale=SK 325. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0048 326. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0396&locale=SK 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0302&locale=SK 328. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0057&locale=SK 329. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0301&locale=SK 330. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0049 331. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0236&locale=SK 332. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0050 333. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0110&locale=SK 334. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0123&locale=SK 335. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0264&locale=SK 336. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0051 337. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 338. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0321&locale=SK 339. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0052 340. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0122&locale=SK 341. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 342. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0053 343. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0054 344. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0055 345. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 346. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0141&locale=SK 347. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0056 348. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0057 349. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0058 350. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0059 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 352. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 353. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 354. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0060 355. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0061 356. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0201&locale=SK 357. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0098&locale=SK 358. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0098&locale=SK 359. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0457&locale=SK 360. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0062 361. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0063 362. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0064 363. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0065 364. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0066 365. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0067 366. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0068 367. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0069 368. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0070 369. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0071 370. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0072 371. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0073 372. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0074 373. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0075 374. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0076 375. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0077 376. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0078 377. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0079 378. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 379. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0138&locale=SK 380. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0080 381. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0081 382. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0016&locale=SK 383. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0016&locale=SK 384. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 385. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0082 386. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0275&locale=SK 387. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0369&locale=SK 388. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0083 389. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0032&locale=SK 390. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0266&locale=SK 391. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0084 392. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0465&locale=SK 393. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0085 394. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0006&locale=SK 395. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0006&locale=SK 396. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0006&locale=SK 397. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0024&locale=SK 398. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0024&locale=SK 399. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 400. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0206&locale=SK 401. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0086 402. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0087 403. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0088 404. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0158&locale=SK 405. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0089 406. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0090 407. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0091 408. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0092 409. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0093 410. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0094 411. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0095 412. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0096 413. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0012&locale=SK 414. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 415. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0097 416. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 417. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0258&locale=SK 418. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 419. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0036&locale=SK 420. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0036&locale=SK 421. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0098 422. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0358&locale=SK 423. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0099 424. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0100 425. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0101 426. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0102 427. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0103 428. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0104 429. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0105 430. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0106 431. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0107 432. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0108 433. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0342&locale=SK 434. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0109 435. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0110 436. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK 437. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0111 438. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0112 439. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0113 440. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0114 441. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0115 442. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0116 443. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0087&locale=SK 444. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0117 445. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 446. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 447. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0118 448. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0119 449. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0120 450. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0121 451. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 452. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 453. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0122 454. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0123 455. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0124 456. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0125 457. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0126 458. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0127 459. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 460. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0128 461. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0129 462. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0130 463. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0131 464. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0132 465. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0133 466. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0134 467. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0135 468. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0136 469. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0137 470. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0138 471. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0139 472. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0140 473. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0141 474. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0142 475. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0143 476. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0144 477. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0145 478. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0146 479. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0147 480. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0148 481. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0149 482. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0150 483. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0151 484. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0152 485. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0153 486. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0154 487. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0155 488. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0156 489. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0157 490. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0158 491. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0159 492. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0160 493. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0161 494. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0162 495. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0163 496. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0164 497. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0165 498. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0166 499. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0167 500. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0127&locale=SK 501. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0168 502. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0169 503. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0006&locale=SK 504. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 505. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 506. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0170 507. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0171 508. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0172 509. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0173 510. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0174 511. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0175 512. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0176 513. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0177 514. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 515. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0178 516. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0179 517. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0180 518. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0181 519. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0182 520. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0183 521. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0184 522. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0185 523. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0186 524. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0187 525. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0188 526. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0189 527. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0190 528. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0191 529. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0192 530. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0193 531. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0194 532. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0195 533. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0196 534. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0197 535. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0198 536. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0342&locale=SK 537. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0177&locale=SK 538. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0199 539. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0200 540. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0201 541. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0202 542. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0203 543. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0204 544. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0205 545. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 546. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0326&locale=SK 547. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 548. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0206 549. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 550. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0207 551. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0208 552. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0209 553. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0210 554. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0211 555. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0212 556. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0213 557. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0214 558. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0215 559. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0216 560. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0217 561. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0218 562. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0219 563. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0042&locale=SK 564. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0042&locale=SK 565. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0480&locale=SK 566. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 567. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0220 568. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0271&locale=SK 569. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0221 570. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0411&locale=SK 571. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0222 572. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0223 573. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0224 574. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 575. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0225 576. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0226 577. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0227 578. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0228 579. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0229 580. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0093&locale=SK 581. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0094&locale=SK 582. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0230 583. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0122&locale=SK 584. file:///tmp/lynxXXXXm6PTkW/L96965-1021TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700496001-E0231 585. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0023&locale=SK 586. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0172&locale=SK