NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 22. novembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-393/06 Ing. Aigner, Wasser-Wärme-Umwelt, GmbH proti Fernwärme Wien GmbH "Verejné zmluvy -- Smernica 2004/17/ES a smernica 2004/18/ES -- Obstarávatel vykonávajúci cinnosti, na ktoré sa ciastocne vztahuje pôsobnost smernice 2004/17/ES a ciastocne pôsobnost smernice 2004/18/ES -- Institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom -- Verejný obstarávatel" I -- Úvod 1. Vergabekontrollsenat des Landes Wien (dozorný výbor pre verejné obstarávanie spolkovej krajiny Vieden) polozil tri otázky o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb. ( [2]2 ) 2. Tento návrh poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost na vymedzenie pôsobnosti uvedených smerníc a znovu upresnit pojem "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom" ako "verejný obstarávatel". 3. Cielom otázky je urcit, ci sa na verejný podnik podla definície uvedenej v clánku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2004/17 vztahujú ustanovenia tejto smernice, ked vykonáva cinnosti, ktoré nie sú uvedené v clánkoch 3 az 7 (prvá otázka). Ak je odpoved na predchádzajúcu otázku záporná, v uznesení vnútrostátneho súdu sa kladie dalsia otázka, a to ci napriek uvedenému nemôze byt tento podnik povazovaný za "institúciu, ktorá sa spravuje verejným právom", pretoze sa venuje bez existencie skutocnej hospodárskej sútaze uspokojeniu potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter (dodávky tepla prostredníctvom rozvodového systému v meste Vieden), pricom sa na neho vztahuje smernica 2004/18, aj ked tento podnik pôsobí na inom trhu s ostatnými konkurentmi (druhá otázka), pricom by mohol byt vynatý z pôsobnosti tejto smernice, ak by preukázal, ze obidve cinnosti sú z ekonomického hladiska spravované úplne oddelene (tretia otázka). 4. Tieto otázky sú zalozené na "infekcnej teórii" (stanovenej v rozsudku z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i. ( [3]3 )), ktorá podriaduje vsetky cinnosti "verejného obstarávatela" smerniciam o zadávaní verejných zákaziek s výnimkou prípadu (zavedenou generálnym advokátom Jacobs v návrhoch z 21. apríla 2005 vo veci Impresa Portuale di Cagliari ( [4]4 ), ktorá bola ukoncená bez vydania rozsudku), ze sa preukáze neexistencia krízových dotácií medzi zákazkami na otvorenom trhu a zákazkami zadanými bez existencie hospodárskej sútaze. 5. Vergabekontrollsenat des Landes Wien vsak v rakúskom práve nemá charakter súdneho orgánu; okrem toho je mozné sa proti jeho rozhodnutiam odvolat na Verwaltunsgerichtshof (spolkový správny súd), so sídlom vo Viedni. Vzhladom na môj postoj k pojmu súdneho orgánu v zmysle clánku 234 ES, ktorý som vysvetlil v návrhoch z 28. júna 2001 vo veci De Coster ( [5]5 ), povazujem za svoju povinnost -- inak by som nebol dôsledný -- navrhnút Súdnemu dvoru, aby tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania zamietol ad limine. II -- Právny rámec A -- Rakúska právna úprava 6. Podla Wiener Vergaberechtschutzgesetz ( [6]6 ) (viedenský zákon o verejnom obstarávaní) je Vergabekontrollsenat des Landes Wien príslusný na prieskum výberu zhotovitelov vykonaného týmto územným celkom a dalsími obstarávatelmi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb (§1). 7. Podla § 2 tento nezávislý správny senát vykonáva svoje právomoci v prvom a jedinom stupni, pricom jeho rozhodnutia nie je mozné preskúmat v správnom konaní (§ 2), hoci je mozné podat návrh na zacatie súdneho konania pred Verwaltunsgerichtshof (§ 4). 8. Vergabekontrollsenat pozostáva zo siedmych clenov menovaných vládou spolkovej krajiny na obdobie siestich rokov a ich mandát je obnovitelný (§ 3 ods. 1). Jeho clenovia musia mat specifické hospodárske a technické vedomosti v oblasti verejných zákaziek (§ 3 ods. 2) a svoje funkcie vykonávajú nezávisle, bez prijímania pokynov (§3 ods. 3) alebo akejkolvek odmeny (§3 ods. 4). B -- Právo Spolocenstva 1. Smernica 2004/18 9. Táto smernica zlucuje do jediného textu súcasné sekundárne právo ( [7]7 ) a zároven harmonizuje v rámci Spolocenstva vnútrostátne postupy zadávania zákaziek s cielom prispôsobit ich zásadám Zmluvy, ktorými sa riadi zadávanie verejných zákaziek (prvé a druhé odôvodnenie). Uvedená smernica sa uplatnuje na zákazky definované v clánku 1 ods. 2 ako "verejné", ktoré nie sú vylúcené podla clánkov 12 az 18 a ich hodnota sa rovná alebo prekracuje hodnoty uvedené v clánku 7 pod podmienkou, ze ich uzatvorili "verejní obstarávatelia". 10. V súlade s clánkom 1 ods. 9 sa povazujú za "verejných obstarávatelov" ostatné regionálne alebo miestne správne orgány, institúcie, ktoré sa spravujú verejným právom a ich zdruzenia. Institúciami, ktoré sa spravujú verejným právom, sú institúcie 1) zriadené na úcely plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, 2) majú právnu subjektivitu a 3.a) sú z väcsej casti financované územnými orgánmi alebo inými institúciami, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo 3.b) ich riadenie kontrolujú tieto institúcie, alebo 3.c) majú správny, riadiaci alebo dozorný orgán, ktorého viac ako polovicu clenov vymenúvajú státne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné institúcie, ktoré sa spravujú verejným právom. 2. Smernica 2004/17 11. Smernica 2004/17 ( [8]8 ) sleduje podobný ciel ako smernica 2004/18 v oblasti verejných zákaziek na dodávky tovaru, na práce a na sluzby (opísaný v clánku 1 ods. 2 smernice 2004/17) v urcitých odvetviach, ktoré sa charakterizujú uzatvorenou povahou trhov z dôvodu udelenia osobitných alebo výlucných práv (odôvodnenie c. 1 az 3). 12. Podla clánku 2 ods. 2 sa táto smernica vztahuje na "obstarávatelov", ktorí vykonávajú jednu z cinností uvedených v clánkoch 3 (plyn, teplo a elektrická energia), 4 (voda), 5 (dopravné sluzby), 6 (postové sluzby) a 7 (prieskum alebo tazba ropy, plynu, uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj prístavy a letiská), okrem cinností, ktoré sú vykonávané v rámci hospodárskej sútaze na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup (clánok 30 ods. 1). 13. Okrem "verejných obstarávatelov" [definovaných v clánku 2 ods. 1 písm. a) rovnako ako v smernici 2004/18] povazuje táto smernica za "obstarávatelov" aj "verejné podniky", t. j. tie podniky, nad ktorými môzu "verejní obstarávatelia" vykonávat priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z dôvodu vlastníctva, financnej úcasti alebo z dôvodu pravidiel, ktorými sa spravuje. Takýto vplyv majú, ak disponujú väcsinou upísaného základného imania, alebo kontrolnou väcsinou hlasov súvisiacich s vydanými akciami, alebo ak môzu vymenovat viac ako polovicu clenov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu [clánok 2 ods. 1 písm. b)]. 14. Taktiez povazuje za "obstarávatelov" tie institúcie, ktoré, ak nie sú verejnými obstarávatelmi alebo verejnými podnikmi, vykonávajú cinnosti uvedené v clánkoch 3 az 7 a pôsobia na základe osobitných alebo výlucných práv. [clánok 2 ods. 2 písm. b)]. 15. Clánok 20 ods. 1 vylucuje uplatnenie smernice na zákazky, ktoré "obstarávatelia" zadávajú na iné úcely, ako tie, ktoré sú stanovené v clánkoch 3 az 7. III -- Skutkové okolnosti v spore vo veci samej a prejudiciálne otázky 16. Spolocnost Fernwärme Wien GmbH bola zalozená 22.januára 1969 a bola zapísaná do obchodného registra vo Viedni, cím nadobudla právnu subjektivitu. Predmetom jej obchodnej cinnosti je zabezpecenie dodávok tepla pomocou rozvodovej siete do bytov, verejných institúcií, kancelárií, podnikov a iných priestorov na území mesta Vieden. Popritom sa zaoberá vseobecným plánovaním chladiarenských systémov pre väcsie projekty nehnutelností, kde pôsobí s inými poskytovatelmi za podmienok volnej hospodárskej sútaze. 17. V súcasnosti po niekolkých zmenách spolocenskej zmluvy, v ktorej vsak nedoslo ku zmene predmetu podnikania, je spolocnostou s rucením obmedzeným a vlastníkom celého obchodného podielu v nej je mestský úrad vo Viedni ( [9]9 ). Kontrollamt (úctovný dvor) vo Viedni skúma pouzitie financných prostriedkov, zatial co mesto vykonávajúc práva, ktoré mu prinálezia na valnom zhromazdení, vymenúva a odvoláva clenov správnej rady, ktorých cinnost schvaluje, a zároven vymenúva a odvoláva clenov dozornej rady. 18. Vyhlásením v Amtsblatt der Stadt Wien (úradnom vestníku mesta Vieden) z 1. marca 2006 vypísala spolocnost Fernwärme Wien verejnú sútaz na vybudovanie chladiarenského zariadenia pre projekt kancelárskeho a obchodného centra vo Viedni (nazývaného "Town-Town") a stanovila v nom, ze na predmetnú verejnú sútaz sa neuplatnia vnútrostátne právne predpisy upravujúce verejné obstarávanie. 19. Ing. Aigner, Wasser-Wärme-Umwelt GmbH sa podrobila vyhláseným podmienkam a zúcastnila sa zadávacieho konania s dvoma ponukami -- hlavnou a alternatívnou. Fernwärme Wien jej 18. mája 2006 oznámil zamietnutie druhej ponuky. Predmetná spolocnost napadla toto rozhodnutie na Vergabekontrollsenat des Landes Wien. 20. Fernwärme Wien spochybnil príslusnost tohto orgánu, pretoze uvedené závisí od skutocnosti, ci zalovaná spolocnost je "obstarávatelom" alebo "verejným obstarávatelom" v zmysle smerníc 2004/17 a 2004/18. Za týchto okolností sa Vergabekontrollsenat des Landes Wien rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto otázky: "1. Má sa smernica 2004/17/ES ... vykladat tak, ze obstarávatel vykonávajúci cinnost v odvetviach uvedených v clánku 3 ... spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aj pokial ide o jeho vedlajsie cinnosti vykonávané v rámci hospodárskej sútaze? 2. V prípade, ak by vyssie uvedené malo platit iba pre verejných obstarávatelov: je potrebné kvalifikovat podnik ako Fernwärme Wien GmbH ako institúciu, ktorá sa spravuje verejným právom, v zmysle smernice 2004/17/ES alebo smernice 2004/18/ES ..., ak poskytuje dodávky tepla na urcitom území bez existencie skutocnej hospodárskej sútaze, alebo je potrebné vychádzat z trhu s teplom na vykurovanie, ktorý zahrna aj iné energetické médiá ako plyn, vykurovací olej, uhlie atd.? 3. Je potrebné zahrnút do pôsobnosti smernice 2004/17/ES alebo smernice 2004/18/ES cinnost vykonávanú v rámci hospodárskej sútaze spolocnostou, ktorá vykonáva aj cinnost, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter, pokial mozno úcinnými opatreniami, ako sú bilancne a úctovnícky oddelené záznamy, vylúcit krízové financovanie cinností vykonávaných v rámci hospodárskej sútaze?" IV -- Konanie na Súdnom dvore 21. Úcastníci konania vo veci samej, Komisia, ako aj rakúska, madarská a fínska vláda predlozili písomné pripomienky. Na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 11. októbra 2007, vystúpili zástupcovia spolocnosti Ing. Aigner, rakúskej vlády a uvedenej institúcie, ktorí predniesli svoje ústne pripomienky. V -- O príslusnosti Súdneho dvora 22. Súdny dvor v rozsudku z 18. júna 2002, HI ( [10]10 ), povazoval Vergabekontrollsenat des Landes Wien za "súdny orgán" na úcely clánku 234 ES (bod 28). V súlade so svojou ustálenou judikatúrou o tomto pojme Súdny dvor konstatoval, ze tento orgán splna kritériá týkajúce sa zákonného základu, záväznosti jeho jurisdikcie, kontradiktórnej povahy konania a uplatnovania právnych predpisov (bod 26) a zároven svojim zlozením a fungovaním splna podmienky trvalosti a nezávislosti (bod 27). 23. Pol roka predtým som v mojich návrhoch vo veci De Coster kritizoval túto judikatúru, "pretoze je prílis flexibilná a nie je koherentná" ( [11]11 ). Navrhol som zmenit smer, aby sme isli bezpecnejsou cestou ( [12]12 ), ktorá zdôrazní podstatu prejudiciálnej otázky a prispeje k plodnej spolupráci medzi sudcami. 24. V tomto smere navrhujem, aby sa ako vseobecná zásada stanovilo, ze clánok 234 ES sa vztahuje iba orgány, ktoré sú súcastou súdnej moci jednotlivých státov, ked vykonávajú samotnú súdnu cinnost, a výnimocne tie orgány, ktoré nepatria do tohto systému, ale majú posledné slovo vo vnútrostátnom právnom poriadku pod podmienkou, ze splnajú poziadavky vyplývajúce z judikatúry, najmä co sa týka nezávislosti a kontradiktórnosti konania. 25. V tomto uzsom zmysle musí byt Vergabekontrollsenat des Landes Wien z uvedeného pojmu vylúcený, pretoze nie je súcastou rakúskeho súdneho systému ("nezávislý správny senát") a proti jeho rozhodnutiam, proti ktorým nie je mozné podat opravný prostriedok v správnom konaní, je mozné podat návrh na zacatie súdneho konania na Verwaltunsgerichtshof. ( [13]13 ) 26. Nie je vhodné, aby som tu znovu uvádzal moje úvahy z návrhov De Coster (body 75 az 79) týkajúce sa nevýhod zaclenenia správnych orgánov, aj ked sú akokolvek nezávislí, do dialógu medzi sudcami, ktoré som (24. mája 2007) zopakoval v návrhoch vo veci C-195/06, Österreichischer Rundfunk (ÖRF) ( [14]14 ) v bodoch 35 az 36. Taktiez netreba zabudnút na plodnú spoluprácu s Vergabekontrollsenat des Landes Wien pri výklade právnej úpravy verejného obstarávania ( [15]15 ). Aj ked vstúpime do oblasti právneho posibilizmu, dôvody na otvorenie moznosti podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania orgánom, ktoré nie sú v pravom zmysle súdnymi orgánmi, strácajú na váhe v Spolocenstve dvadsiatich siedmych státov v momente, ked sú táto oblast právneho poriadku Spolocenstva, ako aj jej výklad, úplne konsolidované. ( [16]16 ) 27. Nedávny vývoj judikatúry ( [17]17 ) preukazuje rastúcu zdrzanlivost pri stanovení charakteristík pojmu súdny orgán, najmä co sa týka nezávislosti, pricom sa priblizuje k postoju v návrhoch De Coster ( [18]18 ). V rozsudku Schmid ( [19]19 ) bola konstatovaná nespríslusnost Súdneho dvora na posúdenie predbezných otázok Berufungssenat V der Finanzlandesdirektion (odvolací senát regionálneho riaditelstva danovej správy c. V) pre Vieden, Dolné Rakúsko a Burgenland, pricom v rozsudku Syfait a i. ( [20]20 ) nebol prijatý návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Epitropi Antagonismou (grécky orgán na ochranu hospodárskej sútaze). ( [21]21 ) 28. Túto tendenciu je mozné jasne pozorovat vzhladom k tomu, ze v minulosti sa Súdny dvor zaoberal prejudiciálnymi otázkami od orgánov podobných vyssie uvedeným, akými sú napríklad spanielske hospodársko-správne súdy ( [22]22 ) alebo spanielsky súd na ochranu hospodárskej sútaze ( [23]23 ). 29. Napriek tomu, ze uplynulo uz mnoho rokov návrhy De Coster ( [24]24 ) sú stále úplne aktuálne, a preto -- nie z dôvodu zachovania dôslednosti, ale taktiez z cistého presvedcenia -- opakujem, ze Vergabekontrollsenat des Landes Wien nie je súdny orgán v zmysle clánku 234 ES a navrhujem, aby sa Súdny dvor konstatoval, ze nie je príslusný na odpoved na jeho otázky. 30. Dúfam, ze sudcovia, ku ktorým sa obraciam, sa presvedcia o výhodách myslienky uvedenej vo veci De Coster ( [25]25 ). Pre prípad, ze ma nepríjmu tento postoj, subsidiárne pristúpim k preskúmaniu vecného obsahu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania s úmyslom splnit si svoju povinnost verejne predniest moje návrhy, a to so vsetkou nestrannostou a nezávislostou. VI -- Analýza prejudiciálnych otázok A -- Smernice 2004/17 a 2004/18: dve cesty k tomu istému cielu (prvá otázka) 31. Právo Spolocenstva v oblasti verejných zákaziek sleduje bezprostredne obmedzený ciel: koordinácia postupov verejného obstarávania. Tento ciel je vsak, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 2 smernice 2004/18 a odôvodnenia c. 9 smernice 2004/17, ako aj z judikatúry Súdneho dvora ( [26]26 ), iba nástrojom na dosiahnutie významnejsieho ciela: rozvoja úcinnej hospodárskej sútaze v danom odvetví s cielom uplatnenia základných slobôd v rámci európskej integrácie. Zámerom je teda odstránenie prekázok volnému pohybu a ochrana záujmov hospodárskych subjektov clenského státu, ktorí by chceli predat svoj tovar alebo sluzby obstarávatelom v iných clenských státoch. V dôsledku uvedeného treba vylúcit nebezpecenstvo prípadného uprednostnenia vnútrostátnych uchádzacov (buy national) a vylúcit, aby sa zadávatel riadil inými dôvodmi, ako hospodárskymi záujmami ( [27]27 ) (z tohto dôvodu je základným kritériom pri zadávaní verejných zákaziek vzdy kritérium najnizsej alebo hospodársky najvýhodnejsej ponuky). 1. Osobný rozmer 32. Smernica 2004/18, rovnako ako jej predchodkyne, vymedzuje svoju pôsobnost -- subjektívne -- definuje na jednej strane osoby "zhotovitela", "dodávatela" a "poskytovatela sluzieb" a "verejného obstarávatela" na strane druhej (clánok 1 ods. 8 a 9); -- objektívne -- definuje verejné zákazky na práce, sluzby a dodávku tovaru, ako aj koncesie na práce alebo na sluzby (clánok 1 ods. 2 az 4) 33. Verejné zákazky, na ktoré sa vztahuje smernica 2004/18, schválené "verejným obstarávatelom", musia byt vo vsetkých clenských státoch zadávané v súlade so zásadami a vykonávajúcimi predpismi uvedenej smernice. 34. Dôraz sa teda kladie na osobný rozmer: rozhodujúci prvok sa nenachádza v podstate transakcie, ale v tom, kto ju uzatvára, pretoze akékolvek zadávanie zo strany verejných obstarávatelov sa musí podrobit koordinácii postupov, ktorú zaviedla sekundárna legislatíva. 35. Uvedená poziadavka je tak významná, ze v rozsudku Mannesmann Anlagenbau Austria a i. bola rozsírená pôsobnost právnej úpravy Spolocenstva (v tomto prípade islo o smernicu 93/37) na vsetky cinnosti institúcií, ktoré sa spravujú verejným právom. Uvedené rozsírenie sa zakladá na tom, ze zákonodarca nerozlisuje medzi tým, ci sa zákazky týkajú alebo nie potrieb vseobecného záujmu, pricom sa odvoláva na právnu istotu (body 32 a 34). 2. Vecné zblizovanie 36. Toto "medziodvetvové" zblizovanie (oznacenie pouzité Komisiou v jej písomných pripomienkach) sa vsak odlisuje v smernici 2004/17, ktorá sa nevztahuje na vsetky cinnosti "obstarávatelov", ale iba na cinnosti uvedené v clánkoch 3 az 7. 37. Táto osobitnost je zdôvodnená tým, ze na zaciatku neboli zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií harmonizované ( [28]28 ) z dôvodu rozdielnosti právneho postavenia (verejnoprávneho alebo súkromného) organizácií, od ktorých záviseli. Bolo potrebné vyhnút sa podrobeniu sa rôznym systémom na základe toho, ci zodpovednost prinálezí státu, územným orgánom alebo iným institúciám, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo organizáciám so súkromnou právnou subjektivitou, ocakávajúc, ze skúsenosti prinesú definitívne riesenie. ( [29]29 ) 38. Táto prílezitost sa naskytla pri prijatí smernice 93/38, ktorá zosúladila postupy verejného obstarávania na týchto vylúcených trhoch a definovala obstarávatelov bez ohladu na ich právne postavenie (verejnoprávne alebo súkromné). Nezabudla ani na schopnost vnútrostátnych orgánov ovplyvnit konanie obstarávatelov z dôvodu uzavretej povahy predmetných trhov a existencie osobitných alebo výlucných práv s cielom otvorit tieto trhy hospodárskej sútazi (odôvodnenie c. 9, 11 a 12). Tým je odôvodnená skutocnost, ze subjektívny prvok smernice obsahoval, okrem subjektov uvedených v klasických smerniciach v danej oblasti, verejné podniky a prepojené podniky (clánok 1 ods. 2 a 3) s upresnením, ze smernica sa na ne vztahuje iba vtedy, ked vykonávajú svoju cinnost v uvedených odvetviach (odôvodnenie c. 13 ( [30]30 ) a clánok 2). 39. Smernica 2004/17 sleduje rovnaký zámer (odôvodnenie c. 2 a 3) a vymedzuje"obstarávatelov" bez ohladu na ich právne postavenie (odôvodnenie c. 10), pricom za obstarávatelov povazuje, okrem "verejných obstarávatelov" definovaných rovnakým spôsobom ako v smernici 2004/18, aj verejné podniky a subjekty, ktorým boli udelené osobitné a výlucné práva, ak vykonávajú cinnosti uvedené v clánkoch 3 az 7 (clánok 2 ods. 1 a 2 a clánok 20 ods. 1). 40. Smernica 2004/17 teda upravuje zadávanie zákaziek v odvetviach tradicne nazývaných "vylúcené odvetvia" v inom duchu ako smernica 2004/18: rozhodujúcim prvkom nie je subjekt ponúkajúci zákazku, ale povaha cinnosti, na ktorú sa vztahuje, pricom smernica sa uplatnuje iba na tieto odvetvia. 41. Tento predpoklad sa zakladá na dvoch aspektoch. Na jednej strane clánok 12 ods. 1 smernice 2004/18 vylucuje z jej pôsobnosti zákazky zadávané "verejnými obstarávatelmi", ktorí vykonávajú jednu z cinností uvedených v clánkoch 3 az 7 smernice 2004/17, co zdôraznuje význam vecného prvku pri uplatnovaní tohto predpisu. Na druhej strane má uvedená smernica 2004/17 pomôct zaviest hospodársku sútaz, a preto sa neuplatnuje, ako to stanovuje jej clánok 30 ods. 1, pokial sú cinnosti vykonávané na trhoch, kde je vstup neobmedzený. 42. Verejní obstarávatelia v zmysle smernice 2004/18 sa teda riadia smernicou 2004/17, pokial vykonávajú svoju cinnost v oblasti jej vecnej pôsobnosti, zatial co to isté neplatí pre verejné podniky a drzitelov osobitných a výlucných práv ako takých. 43. Tieto okolnosti potvrdzujú, ze v tejto veci sa nemôze uplatnit "infekcná teória". Generálny advokát Léger v návrhoch z 16. septembra 1997 vo veci Mannesmann Anlagenbau Austria a i. zdôraznuje, ze pôsobnost smernice 93/37 (taktiez smernice 2004/18) sa neurcuje na základe oblasti, v rámci ktorej sa zadávajú zákazky, ale na základe charakteristiky subjektu, ktorý ich zadáva (bod 81). Zatial co smernica 2004/18 sa zameriava na pojem "verejný obstarávatel", pricom z dôvodu právnej istoty nie je ziadúce pústat sa do úlohy rozlísit medzi castou jeho cinnosti urcenej na naplnenie potrieb vo vseobecnom záujme a casti sledujúcej iné ciele, smernica 2004/17 umoznuje dokonalé vymedzenie vecných oblastí cinnosti "obstarávatelov" a v clánku 9 uvádza konkrétne kritériá v tomto smere. 44. Inými slovami ak "verejný obstarávatel" v uzsom slova zmysle uvedenom v clánku 1 ods. 9 smernice 2004/18 a clánku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2004/17 zadáva zákazku v oblasti, na ktorú sa nevztahujú cinnosti uvedené v clánkoch 3 az 7 tohto predpisu, uplatnuje sa smernica 2004/18. No ak je to práve verejný podnik alebo podnik, ktorý je poverený vykonávaním osobitných alebo výlucných práv [clánok 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b)], kto vykonáva svoju cinnost mimo tejto oblasti, neuplatnuje sa ani jedna z týchto smerníc. 45. V súhrne navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú z troch prejudiciálnych otázok polozených Vergabekontrollsenat des Landes Wien odpovedal, ze smernica 2004/17 sa neuplatnuje na zákazky, ktoré "obstarávatelia" v zmysle clánku 2 ods. 2 zadávajú v oblastiach, ktoré nie sú uvedené v clánkoch 3 az 7. 46. Toto riesenie sa zakladá na judikatúre Spolocenstva. V rozsudku zo 16. júna 2005, Strabag a Kostmann ( [31]31 ) bolo stanovené, ze smernica 93/38 (teda aj smernica 2004/17) sa vztahuje na "verejných obstarávatelov", pokial títo vykonávajú svoju cinnost v odvetviach, ktoré sú uvedené v smernici. V opacnom prípade sa tieto zákazky riadia právnou úpravou verejného obstarávania (bod 37). B -- Pojem institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom: relevancia úrovne hospodárskej sútaze na trhu (druhá otázka) 47. Vsetci úcastníci tohto prejudiciálneho konania sa zhodujú na tom, ze zákazka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa týka cinnosti Fernwärme Wien, ktorá nepodlieha smernici 2004/17 (vybudovanie chladiarenského zariadenia pre projekt kancelárskeho a obchodného centra). Z tohto dôvodu a na úcely riesenia, ktoré navrhujem pre prvú otázku, je vhodné upresnit, ako to ziada vnútrostátny súd, ci tento podnik je "verejným obstarávatelom". Ak ním je, vztahuje sa nan smernica 2004/18. 48. Konkrétne je treba urcit, ci ide o "institúciu, ktorá sa spravuje verejným právom". Nikto nespochybnuje jej právnu subjektivitu, ani jej úzky vztah s mestským úradom vo Viedni, ktorý vlastní, priamo alebo nepriamo, jej kapitál. Pochybnosti sa vztahujú najmä na prvú poziadavku stanovenú v právnom predpise, a to síce jej specifický úcel plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter. 49. Taktiez existuje konsenzus o tom, ze predmet podnikania je vo vseobecnom záujme, pretoze predmetná spolocnost poskytuje vykurovacie teplo pomocou rozvodovej siete prostredníctvom systému, ktorý chráni zivotné prostredie, akým je spalovanie odpadov ( [32]32 ). Diskusia sa teda obmedzuje na urcenie toho, ci táto cinnost má "priemyselný alebo obchodný charakter". 50. S týmto cielom treba preskúmat vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, ako aj okolnosti, ktoré existovali pri vzniku predmetnej institúcie, a podmienky, za ktorých vykonáva svoje úlohy ( [33]33 ), najmä vrátane neexistencie vytvárania zisku ako hlavného ciela, nenesenie rizika a jej prípadné financovanie z verejných zdrojov ( [34]34 ). 51. V tejto súvislosti je potrebné preskúmat dosah pojmu na struktúru odvetvia, v ktorom daný subjekt vyvíja svoju cinnost. V prvom rade právna norma neuvádza ziadnu zmienku o existencii konkurencie súkromných podnikov ( [35]35 ), co by predstavovalo indíciu priemyselného alebo obchodného charakteru vseobecného záujmu, ktorý je potrebné splnit ( [36]36 ), ale co by nepostacovalo na vylúcenie iných ako hospodárskych dôvodov ( [37]37 ), pretoze cinnost na uzavretom trhu nie je nevyhnutným prvkom pre definovanie institúcie, ktorá sa spravuje verejným právom ( [38]38 ). 52. V tejto oblasti judikatúry sa nachádza druhá otázka správneho orgánu, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Tento orgán sa zameral na urcenie relevantného trhu na to, aby mohol konstatovat svoju príslusnost vo veci. Táto otázka sa vsak zakladá na nesprávnom posúdení (ktorého sa dopustili vsetci úcastníci prejudiciálneho konania), ako to vyplýva z môjho preskúmania prvej otázky. 53. V skutocnosti smernica 2004/18 je zalozená na subjektívnom ponatí a vztahuje sa na vsetky organizacné struktúry, ktoré sa správajú ako "verejný obstarávatel" bez ohladu na rozsah vecnej pôsobnosti, v ktorom pôsobia (infekcná teória) s výnimkou prípadov, ked ide o zákazky vylúcené na základe clánkov 12 az 18. Pre "institúcie, ktoré sa spravujú verejným právom" platí poziadavka, aby boli zalozené na specifický úcel plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, a preto trh, ktorý treba zohladnit na posúdenie úrovne hospodárskej sútaze a na kvalifikovanie urcitej cinnosti ako priemyselnej alebo obchodnej, je ten, pre ktorý boli zalozené ( [39]39 ) -- v prípade Fernwärme Wien ide o trh s dodávkami vykurovacieho tepla pomocou rozvodovej siete získaného prostredníctvom spalovania odpadov. 54. Iný postoj by viedol k opacnému výsledku, ako je funkcný výklad obhajovaný v judikatúre Spolocenstva ( [40]40 ), a k ohrozeniu potrebného úcinku smernice 2004/18. K vylúceniu uvedeného predpisu by stacilo, aby sa subjekt, ktorý vznikol výhradne na úcely plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, venoval cisto obchodnej cinnosti, pricom by si zachoval svoj pôvodný podnikatelský zámer, a pri rozsírení trhov, na ktorých vyvíja svoju cinnost, by sa vyhol kvalifikácii ako "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom", takze akékolvek zadávanie verejných zákaziek akejkolvek povahy by sa odohrávalo bez uplatnenia harmonizacných poziadaviek Spolocenstva. Po vecnej stránke moje riesenie doplna rozsudok Universale-Bau ( [41]41 ), v ktorom je rozvinutá opacná úvaha, pretoze islo o podnik zalozený na úcely výhradne súkromných cinností, ktorý bol neskôr poverený poskytovaním verejnej sluzby. V oboch prípadoch sa funkcný výklad zameriava na skutocnost, ze spolocnosti, ktoré spravujú vseobecné záujmy a môzu vyvíjat svoju cinnost mimo vplyvu trhových síl, zadávajú verejné zákazky bez ohladu na tieto sily. 55. Smernica 2004/18 nepripústa inú moznost, pretoze tak, ako stát alebo miestne orgány nestrácajú postavenie verejného obstarávatela, ked zadávajú zákazky v odvetviach otvorených hospodárskej sútazi, taktiez ho nestrácajú tie subjekty, ktoré tieto územné orgány vytvárajú a ktoré majú právnu subjektivitu a sú od nich hierarchicky závislé, na úcely "plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter". Takéto ponatie v sebe obsahuje prvky judikatúry Súdneho dvora. V uz citovanom rozsudku Mannesmann Anlagenbau Austria a i. bolo vyzdvihnuté, ze skutocnost, ze subjekt bol vytvorený "osobitne" na úcely plnenia týchto potrieb (bod 26) bez toho, aby vykonával iné úlohy, a to dokonca ani nie väcsinovo, pretoze právna definícia nezohladnuje relatívny význam tohto druhu aktivít vo vztahu ku vsetkým aktivitám (body 25, 26 a 31) ( [42]42 ). 56. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby objasnil Vergabekontrollsenat des Landes Wien, ze trhom, ktorý je potrebné preskúmat na úcely zistenia, ci Fernwärme Wien má byt kvalifikovaný ako "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom" v zmysle clánku 1 ods. 9 smernica 2004/18, je trh s vykurovacím teplom. 57. V kazdom prípade sa prieskum navrhovaný v druhej otázke zdá nerelevantný, pretoze podla údajov uvedených v uznesení vnútrostátneho orgánu, bez ohladu na definované odvetvie (iba odvetvie dodávok vykurovacieho tepla z iných zdrojov energie), je Fernwärme Wien v súcasnosti jediným podnikom schopným vyhoviet takejto potrebe vseobecného záujmu, a jeho konanie teda môze byt vedené inými kritériami ako cisto hospodárskymi, co je situácia, ktorá odôvodnuje zásah práva Spolocenstva s cielom harmonizovat kritériá pre zadávanie zákaziek, otvorit trh hospodárskej sútaze a zabezpecit jeho transparentnost. C -- Mozné prelomenie "infekcnej teórie "(tretia otázka) 58. Komisia nedokázala správne posúdit tretiu otázku. Vergabekontrollsenat des Landes Wien nechce zistovat relevantnost úrovne hospodárskej sútaze na relevantnom trhu s cielom stanovit, ci je potrebné riadit sa smernicami o zadávaní verejných zákaziek, co je vlastne bod, ku ktorému smeruje druhá otázka. K problematike pristupuje zjednodusene a pýta sa, ci "obstarávatel" alebo "verejný obstarávatel", ktorý zároven rozvíja cinnosti priemyselného alebo obchodného charakteru na otvorenom trhu, sa v oblasti týchto posledne uvedených cinností podrobuje smerniciam z roku 2004, ak pri tom, ako pouzíva opatrenia, akými sú bilancne a úctovnícky oddelené záznamy, vylúci riziko krízového financovania medzi jednotlivými oblastami jeho podnikatelskej cinnosti. 59. Predmetná otázka nie je relevantná, pokial ide o smernicu 2004/17, pretoze, ako som uz uviedol, "obstarávatelia" sa riadia jej ustanoveniami, iba ak pôsobia v odvetviach, ktoré sú predmetom ich podnikatelskej cinnosti, okrem prípadov, ked sa cinnost rozvíja za podmienok volnej hospodárskej sútaze, kedze v tejto oblasti, ako to zdôraznuje clánok 30 ods. 1 samotnej smernice, sa neuplatnujú jej harmonizacné ustanovenia. 60. Úloha sa teda zameriava na urcenie toho, ci "verejní obstarávatelia", osobitne "institúcie, ktoré sa spravujú verejným právom", ktoré pôsobia tak na otvorených trhoch s hospodárskou sútazou, ako aj na iných uzatvorených trhoch, sa musia riadit smernicou 2004/18, ked zadávajú zákazky ne otvorených trhoch za okolností, na ktoré odkazuje táto tretia prejudiciálna otázka (neexistencia krízového financovania). 61. Infekcná teória sa vysvetluje pomocou cielov právnej úpravy Spolocenstva, ktorá harmonizuje verejné obstarávanie, a ktoré sú vysvetlené v bode 31 týchto návrhov. Zámerom je, aby sa osoby zodpovedné za zadávanie verejných zákaziek riadili hospodárskymi kritériami a vyhli sa pokuseniu zohladnit iné osobitné kritériá, ktoré by uprednostnovali domácich uchádzacov a znevýhodnovali zahranicných záujemcov. Z tohto dôvodu sa musia "verejní obstarávatelia", ktorí sú náchylní odklonit sa od trhových síl, vzdy podrobit smernici 2004/18. Táto smernica na to, aby kvalifikovala zmluvu ako verejnú zmluvu, nevyzaduje súvislost s funkciou "verejného obstarávatela" plnit potreby vo vseobecnom záujme (clánok 1 ods. 2 v spojení s prílohami I a II). V rozsudku Mannesmann Anlagenbau Austria a i. (bod 32) bol tento prístup vysvetlený v súvislosti so smernicou 93/37. 62. Uvedená teória sa zakladá, ako to bolo zdôraznené v bode 34 uvedeného rozsudku, na zásade právnej bezpecnosti, ktorá odporúca oddelit pojem "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom" od väcsieho alebo mensieho významu priemyselnej alebo obchodnej cinnosti. 63. V návrhoch Impresa Portuale di Cagliari (bod 68) generálny advokát Jacobs odporucil výnimku pre prípady, kde sa preukáze úplné hospodárske, financné a úctovné oddelenie medzi rôznymi druhmi cinností "institúcie, ktorá sa spravuje verejným právom". 64. Teoreticky nevidím ziadnu prekázku, preco neprijat jeho odporúcanie. Napriek tomu opatrnost, ktorá musí prevládnut pri vytváraní judikatúry, ma vedie k zamietnutiu tohto odporúcania ( [43]43 ), pretoze v súcasnom stave trhu Spolocenstva skúsenosti preukázali, ze podnikatelské aktivity a vztahy sú velmi komplexné a nesmierne stazujú uskutocnenie tak radikálneho oddelenia, ako opisuje môj kolega. Takéto oddelenie je mozné, ako sa uvádza v uznesení vnútrostátneho orgánu, iba medzi nezávislými spolocnostami, a aj to nie vzdy. Napriek tomu, ze sa vedie oddelené úctovníctvo a zabráni sa krízovému financovaniu, strategické smerovanie, strukturálne rozhodnutia a majetok sú spolocné. Tým pádom nic nezarucuje oddelenie podnikatelských cinností a nezabranuje riziku, ze v krízových situáciách konanie na uzavretom trhu neovplyvní priemyselné alebo obchodné cinnosti, co by spôsobilo, ze "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom" a ktorá je zadávatelom, sa bude riadit "para-ekonomickými" kritériami. Toto riziko by si malo vyziadat uplatnenie predpisov Spolocenstva, ktoré harmonizujú zadávanie verejných zákaziek. Z uvedeného vyplýva, ze právna istota -- základ postoja Súdneho dvora v tejto oblasti -- odporúca zachovanie jej uplatnenia. 65. V tomto zmysle existujú dalsie praktické prekázky, pretoze dôkazné bremeno preukázania oddelenia jednotlivých odvetví podnikatelskej cinnosti by prinálezala "institúcii, ktorá sa spravuje verejným právom". Z tohto dôvodu by bolo potrebné zaviest nejaké opatrenie na preskúmanie (preventívne alebo a posteriori) jeho predbezných rozhodnutí v oblasti zadávania zákaziek, najprv konstatovat úplné oddelenie jednotlivých odvetví jej cinnosti, a následne, zaclenenie transakcie do oblasti vylúcenej z harmonizácie Spolocenstva; v opacnom prípade by bolo uplatnenie súboru predpisov ponechané napospas. Táto perspektíva este viac stazuje uz komplikovaný systém verejného obstarávania ( [44]44 ) v Spolocenstve, a preto by nebolo vhodné poskytnút také riesenie, ktoré by bez ziadnej pridanej výhody, poskodilo tak základnú zásadu, akou je právna istota. 66. Na záver sa nazdávam, ze "institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom", by mala za kazdého predpokladu a v prípade akéhokolvek druhu zákaziek, ktoré zadáva, podliehat smernici 2004/18 okrem prípadov, ktoré sú v smernici (clánky 12 az 18) výslovne vylúcené. VII -- Návrh 67. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby: 1. Vyhlásil, ze je nepríslusný na to, aby odpovedal na prejudiciálne otázky polozené Vergabekontrollsenat des Landes Wien, pretoze nie je súdnym orgánom v zmysle clánku 234 ES. 2. Subsidiárne, ak by uznal, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je prípustný, urcil, ze: "a) na 'obstarávatela` v zmysle clánku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb sa nevztahujú ustanovenia, ked vykonáva iné cinnosti, ako tie, ktoré sú uvedené v clánkoch 3 az 7 samotnej smernice; b) trhom, ktorý je potrebné preskúmat na úcely stanovenia stupna hospodárskej sútaze a zistenia, ci spolocnost Fernwärme Wien GmbH predstavuje 'institúciu, ktorá sa spravuje verejným právom` v zmysle clánku 1 ods. 9 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby, je trh s dodávaním vykurovacieho tepla prostredníctvom rozvodového systému v meste Vieden; c) zákazky, na ktoré sa vztahuje smernica 2004/18 zadávané 'institúciou, ktorá sa spravuje verejným právom`, vrátane tých zákaziek, ktoré podliehajú volnej hospodárskej sútazi, sa vzdy riadia jej ustanoveniami." __________________________________________________________________ ( [45]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [46]2 ) [47]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132 a [48]Ú. v. EÚ L 134, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19. ( [49]3 ) Vec [50]C-44/96, Zb. s. I-73. ( [51]4 ) Vec C-174/03, neuverejnená v Zbierke (bod 68). ( [52]5 ) V tejto veci bol vyhlásený rozsudok 29. novembra 2001, [53]C-17/00, Zb. s. I-9445. ( [54]6 ) LGBl (legislatívny vestník), c. 25/2003. ( [55]7 ) Aproximácia práva sa v oblasti verejného obstarávania zacala smernicou Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác [neoficiálny preklad] ([56]Ú. v. ES L 185, s. 5), ktorá po viacerých zmenách a doplneniach bola kodifikovaná v smernici Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 s rovnakým názvom ([57]Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163). Koordinácia postupov verejného obstarávania dodania tovaru bola najprv upravená v smernici Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 ([58]Ú. v. ES L 13, s. 1) a neskôr v smernici Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 ([59]Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110). Verejné obstarávanie sluzieb bolo upravené v smernici Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 ([60]Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322). Ustanovenia tohto predpisu boli zmenené a doplnené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997 ([61]Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3) pred tým, ako boli zahrnuté do smernice 2004/18. ( [62]8 ) Nahrádza smernicu Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikacnom sektore ([63]Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd.06/002, s. 194). ( [64]9 ) Obchodný podiel 99,999 % patrí spolocnosti Wien Energie GmbH a 0,001 % patrí spolocnosti Wiener Stadtwerke Holding AG, pricom spolocnost Wien Energie GmbH patrí spolocnosti Wiener Stadtwerke Holding AG, ktorej jediným akcionárom je mesto Vieden. ( [65]10 ) Vec [66]C-92/00, Zb. s. I-5553. ( [67]11 ) BARAV, A.: Tâtonnement préjudiciel. La notion de juridiction en droit communautaire. In: Liber amicorum Bo Vesterdorf. Ed. Emile Bruylant, Brusel, 2007, s. ... (v tlaci). Upozornuje na nejasnú nesúdrznost judikatúry, ktorá trvá na zdôraznení charakteristík, ktoré nie sú vo väcsine prípadov specifické ani výhradné pre pojem súdneho orgánu, cím sa zväcsujú tazkosti pre vymedzenie tohto pojmu. ( [68]12 ) MOITINHO DE ALMEIDA, J. C.: La notion de juridiction d'un Etat membre (article 177 du traité CE). In: Mélanges F. Schockweiler. Baden-Baden, Nomos Verlagsgesellschaft, s. 463, 464 a 478. Konstatuje, ze vývoj judikatúry Spolocenstva prinása urcité pochybnosti, ktoré by mal Súdny dvor vyjasnit. ( [69]13 ) Tento údaj nie je uvedený v rozsudku HI. ( [70]14 ) Rozsudok z 18. októbra 2007 ([71]Zb. s. I-8817, [72]I-8820). ( [73]15 ) Ako príklad treba, okrem rozsudku HI, pripomenút rozsudok z 12. decembra 2002, Universale-Bau, [74]C-470/99, Zb. s. I-11617. ( [75]16 ) Generálny advokát Tesauro zdôraznuje v návrhoch z 15. mája 1997, Dorsch Consult, [76]C-54/96, Zb. s. I-4961, ze ak urcitý orgán nemá súdny charakter, "skutocnost, ze neexistuje nic lepsie, na veci nic nemení" (bod 40). ( [77]17 ) Ako som uviedol v návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. marca 2006, Emanuel, [78]C-259/04, Zb. s. I-3089, bod 26. ( [79]18 ) SARMIENTO, D.: Poder Judicial e integración europea. La construcción de un modelo jurisdiccional para la Unión. Ed. Thomson-Civitas, Madrid, 2004, s. 201 az 203. Skúma dosah návrhov De Coster v neskorsej judikatúre. ( [80]19 ) Rozsudok z 30. mája 2002, [81]C-516/99, Zb. s. I-4573. ( [82]20 ) Rozsudok z 31. mája 2005, [83]C-53/03, Zb. s. I-4609). ( [84]21 ) LENAERS, K., ARTS, D., A MASELIS, I.: Procedural Law of the European Union, Robert Bray editor, Londres, Sweet & Maxwell, 2006, s. 40 a 41. Pokial ide o tento správny orgán, títo autori potvrdzujú prechod Súdneho dvora smerom k obmedzenejsiemu chápaniu pojmu súdneho orgánu. ( [85]22 ) Rozsudok z 21. marca 2000, Gabalfrisa a i., [86]C-110/98 a C-147/98, Zb. s. I-1577. ( [87]23 ) Rozsudok zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., [88]C-67/91, Zb. s. I-4785. ( [89]24 ) SARMIENTO, D.: c. d., s. 200, sa nazdáva, ze návrhy De Coster "predstavujú najtvrdsí útok na judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti" a pomáhajú nastolit "urcitý poriadok v chaose judikatúry". ( [90]25 ) CIENFUEGOS, M.: La noción comunitaria de órgano jurisdiccional de un Estado miembro ex artículo 234 del Tratado CE y su necesaria revisión. In: Gaceta Jurídica de la Unión Europea y de la Competencia, júl/august 2005, c. 238, s. 26. Upozornuje na nedostatok konjunkturálnych cinností, akými sú zosilnenie tradicného kritéria nezávislosti vnútrostátneho orgánu, ktorý predkladá návrh na zacatie prejudiciálneho konania, prispôsobujúc individuálne uplatnenie na konkrétny prípad a konstatuje, zároven s návrhmi De Coster, vseobecnú zmenu tohto pojmu. ( [91]26 ) Medzi inými rozsudky z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, [92]103/88, Zb. s. 1839, bod 18 in fine; z 10. novembra 1998, BFI Holding, [93]C-360/96, Zb. s. I-6821, bod 4; z 3. októbra 2000, University of Cambridge, [94]C-380/98, Zb. s. I-8035, bod 16 a rozsudok z 1. januára 2001, Komisia/Francúzsko, [95]C-237/99, Zb. s. I-939, bod 41. ( [96]27 ) Rozsudky z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau, [97]C-44/96, Zb. s. I-73,voda 33; BFI Holding, bod 42; University of Cambridge, bod 17, a Komisia/Francúzsko, bod 42. ( [98]28 ) Clánok 3 ods. 4 a 5 smernice 71/305 a clánok 2 ods. 2 smernice 77/62. ( [99]29 ) Odôvodnenie c. 4 az 6 smernice 71/305 a odôvodnenie c. 6 az 8 smernice 77/62. Odôvodnenie c. 8 smernice 93/38 potvrdzuje túto myslienku. ( [100]30 ) Toto odôvodnenie vylucuje z pôsobnosti smernice "... cinnost[í] tých subjektov, ktoré sú bud mimo sektorov vodných, energetických a dopravných sluzieb, alebo mimo sektoru telekomunikácií, alebo ktoré patria do týchto sektorov, ale sú napriek tomu vystavené konkurencným silám na trhoch, kde je vstup neobmedzený". ( [101]31 ) Veci [102]C-426/03 a C-463/03, Zb. s. I-5397, o ktorých sa na základe rozhodnutia Súdneho dvora rozhodlo bez návrhov generálneho advokáta. ( [103]32 ) Súdny dvor zaujal velkodusný postoj k pojmu "potreby vseobecného záujmu". Súdny dvor tento pojem neobmedzil na institucionálne fungovanie státu alebo na myslienku verejného poriadku [rozsudky Mannesmann Anlagenbau Austria a i. (bod 24) a zo 16. októbra 2003, Komisia/Spanielsko, [104]C-283/00, Zb. s. I-11697, bod 85], ale ho rozsíril na usporiadanie výstav a podobných iniciatív [rozsudok z 10. mája 2001, Agorŕ a Excelsior, [105]C-223/99 a C-260/99, Zb. s. I-3605), body 33 a 34], na nadobudnutie, predaj a prenájom nehnutelností, ako aj poskytovanie sluzieb v oblasti spravovania nehnutelností pre mestský úrad [rozsudok z 22. mája 2003, Korhonen a i., [106]C-18/01, Zb. s. I-5321, body 41 a 45] alebo na stavbu bytov urcených na predaj alebo prenájom pre rodiny s obmedzenými prostriedkami (rozsudok Komisia/Francúzsko, bod 47). ( [107]33 ) Rozsudky Adolf Truley, bod 66, a Korkonen a i., body 48 a 59. ( [108]34 ) Rozsudok Korkonen a i., bod 59. ( [109]35 ) Rozsudok BFI Holding, uz citovaný, bod 40. ( [110]36 ) Rozsudky BFI Holding, bod 49; Agorŕ a Excelsior, bod 38 in fine, a Adolf Truley, bod 60. ( [111]37 ) Rozsudky BFI Holding, bod 43, a Adolf Truley, bod 61. Podla bodu 44 rozsudku BFI Holding je tazké predstavit si cinnosti, ktoré by nemohli byt vykonané súkromnými podnikmi. Z tohto dôvodu neexistencia konkurentov zbavuje významu pojem institúcia, ktorá sa spravuje verejným právom, uvedený v smerniciach. ( [112]38 ) Rozsudok BFI Holding, bod 47 in fine. ( [113]39 ) Rozsudok BFI Holding, uz citovaný, upresnil, ze neexistencia priemyselného alebo obchodného charakteru pomáha pri vytváraní pojmu potrieb vseobecného záujmu (bod 32). ( [114]40 ) Rozsudky zo 17. decembra 1998, Komisia/Írsko, [115]C-353/96, Zb. s. I-8565, bod 36; BFI Holding, bod 62; Komisia/Francúzsko, bod 43; z 15. mája 2003, Komisia/Spanielsko, [116]C-214/00, Zb. s. I-4667), bod 53; a Komisia/Spanielsko, C-283/00, bod 73. ( [117]41 ) V tomto rozsudku sa obhajuje posúdenie cinností vykonávaných subjektom s cielom zistit, ci bol vytvorený na úcely plnenia potrieb vseobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter (bod 56). ( [118]42 ) V tomto istom smere sa zaradujú uz citované rozsudky BFI Holding (body 55 a 56); Adolf Truley (bod 56) a Korkonen a i. (bod 58). ( [119]43 ) V skutocnosti generálny advokát Jacobs sa snazí uplatnit na oblast verejného obstarávania prvky z oblasti státnej pomoci, ktoré nie sú zlúcitelné so spolocným trhom a na ktorých je zalozená smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([120]Ú. v. EÚ L 318, s. 17). Na týchto prvkoch bola zalozená aj jej predchodkyna s rovnakým názvom [smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 ([121]Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20)]. ( [122]44 ) V citovaných návrhoch (bod 60) generálny advokát Jacobs zdôraznuje túto komplexnost, na ktorú upozornila Komisia vo svojom oznámení Verejné obstarávanie v Európskej únii [neoficiálny preklad], KOM(98) 143 v konecnom znení, z 11. marca 1998, s. 3 a v Zelenej knihe o verejnom obstarávaní v Európskej únii: úvahy pre budúcnost [neoficiálny preklad], KOM(96) 583 v konecnom znení, z 27. novembra 1996, s. 5, bod 2.10 a s. 8, bod 3.6. References 1. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0001 46. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0002 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0003 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0044&locale=SK 51. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0004 52. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0005 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0017&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0006 55. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0007 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1971:185:TOC 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1976:013:TOC 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:209:TOC 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:328:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0008 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 64. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0009 65. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0010 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0092&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0011 68. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0012 69. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0013 70. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0014 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0195&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0195&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0015 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0470&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0016 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0054&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0017 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0259&locale=SK 79. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0018 80. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0019 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0516&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0020 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0053&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0021 85. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0022 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0110&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0023 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0024 90. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0025 91. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0026 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0103&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0360&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0380&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0237&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0027 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0044&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0028 99. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0029 100. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0030 101. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0031 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0426&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0032 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0283&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0223&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0018&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0033 108. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0034 109. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0035 110. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0036 111. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0037 112. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0038 113. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0039 114. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0040 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0353&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0214&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0041 118. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0042 119. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0043 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:195:TOC 122. file:///tmp/lynxXXXXt0facD/L97087-6666TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0400234301-E0044