NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 27. novembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-390/06 Nuova Agricast Srl proti Ministero delle Attivitŕ Produttive "Státna pomoc -- Schéma pomoci schválená na vymedzené obdobie -- Oznámenie zmenenej schémy pomoci na nové obdobie -- Prechodné opatrenia medzi dvomi po sebe nasledujúcimi schémami -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Informácie, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii -- Platnost rozhodnutia Komisie -- Rovnost zaobchádzania -- Odôvodnenie" 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti rozhodnutia Komisie SG(2000)D/105754 z 12. júla 2000, ktorým bol systém pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska vyhlásený za zlucitelný so Zmluvou ( [2]2 ) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol poddaný v priebehu konania o zalobe o náhradu skody, ktorú podala talianska spolocnost Nuova Agricast proti Talianskej republike. Spolocnost Nuova Agricast v podstate tvrdí, ze jej bola spôsobená skoda, kedze nemohla byt príjemcom systému státnej pomoci, ktorý schválila Komisia v napadnutom rozhodnutí, pricom ziada, aby bol vymedzený rozsah, v akom za to môze byt talianskym orgánom priznaná zodpovednost. I -- Príslusná vnútrostátna právna úprava A -- Starý systém pomoci 3. Talianska legislatíva zaviedla zákonom c. 488 z 19. decembra 1992 ( [3]3 ) (dalej len "zákon c. 488/92") financné opatrenia, ktoré mali motivovat spolocnosti rozvíjat niektoré výrobné cinnosti v menej rozvinutých regiónoch krajiny. 4. Rozhodnutím z 21. mája 1997 ( [4]4 ) (dalej len "rozhodnutie z roku 1997") Komisia s úcinnostou do 31. decembra 1999 rozhodla, ze nemá nijaké námietky k systému státnej pomoci ( [5]5 ), ktorý vychádza zo zákona c. 488/92 a viacerých ustanovení, ktoré tento zákon vykonávajú. 5. Systém pomoci schválený rozhodnutím z roku 1997 (dalej len "starý systém pomoci") mal tieto hlavné crty: a) Financné zdroje na kazdý rok boli rozdelené na dve rovnaké casti a pridelovali sa prostredníctvom dvoch výziev na predlozenie ziadostí. Pravidlá rozdelovania financných prostriedkov mohli byt zmenené vyhláskou ministerstva na základe financných prostriedkov disponibilných v roku, na ktorý sa vztahujú zdroje, a to najmä tak, ze sa umoznilo, aby boli predmetné financné prostriedky pridelené prostredníctvom jednej výzvy na predlozenie ziadostí. b) Ziadosti podané pri výzve na predlozenie ziadostí preskúmali príslusné úverové institúcie, ktoré udelovali body na základe regulacného kritéria (v taliancine "indicatori", dalej len "indikátory"). c) Príslusné ministerstvo následne vyhotovilo regionálne hodnotenia ziadostí na základe bodov získaných podla tohto preskúmania a prijalo vyhlásku o pridelení pomoci ziadatelom podla zostupného poradia zacínajúc od prvého az do vycerpania disponibilných financných prostriedkov pre kazdý zoznam. d) Za oprávnené výdavky sa povazovali výdavky, ktoré vznikli odo dna nasledujúceho po dni skoncenia platnosti výzvy, ktorá predchádzala výzve, na ktorú sa ziadost vztahuje. ( [6]6 ) e) Podniky, ktorých ziadosti boli zaradené do regionálneho zoznamu, ale ktoré nemohli vyuzívat podporné opatrenia, pretoze výska disponibilných financných prostriedkov bola nizsia ako suma pozadovaná na pokrytie vsetkých pozadovaných opatrení, mohli bud opätovne predlozit tento istý projekt, avsak iba raz, a to pri prvej vhodnej nasledujúcej výzve bez zmien relevantných hodnotiacich indikátorov (známych ako "automatické zaclenenie"), alebo sa vzdat "automatického zaclenenia" a opätovne predlozit ten istý projekt, avsak so zmenami niektorých z hodnotiacich indikátorov, aby sa ziadost stala konkurencieschopnejsou, a pripojit sa k zoznamu dalsej "vhodnej výzvy" ( [7]7 ) (známe ako "zmena" ziadosti). V obidvoch prípadoch aj nadalej platili podmienky týkajúce vymedzenia oprávnenosti výdavkov stanovené pre pôvodné ziadosti, to znamená, ze podporné opatrenia sa pridelovali aj vo vztahu k nákladom, ktoré vznikli pocínajúc odo dna prvej ziadosti. B -- Nový systém pomoci 6. Dna 18. novembra 1999 oznámili talianske orgány Komisii ( [8]8 ) systém státnej pomoci, ktoré tieto orgány prijali podla zákona c. 488/92. Systém bol v skutocnosti zmeneným predlzením starého systému pomoci od 1. januára 2000. 7. V nadväznosti na zmeny systému zo strany talianskych orgánov vydala Komisia 12. júla 2000 napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, ze s úcinnostou do 31. decembra 2006 nemá v úmysle podat voci oznámenému systému pomoci ziadnu námietku. 8. Súcastou napadnutého rozhodnutia je prechodné ustanovenie, v ktorom sa stanovuje: "Iba pri prvom uplatnení predmetného systému pomoci, resp. pri prvej výzve na predlozenie ziadostí o podporné opatrenia, ktorá sa uskutocní na základe predmetného systému, mozno predpokladat, ze ziadosti o pomoc musia byt v kazdom prípade predlozené pred zaciatkom vykonávania investicného projektu, pricom iba výnimocne budú oprávnené aj ziadosti, ktoré boli predlozené pri poslednej výzve uskutocnenej na základe predchádzajúceho systému, ktorý Komisia schválila s úcinnostou do 31. decembra 1999, ktoré boli posúdené ako oprávnené na pomoc, no neboli vybavené vzhladom na to, ze na túto výzvu nebol pridelený dostatok financných zdrojov". [neoficiálny preklad] 9. Po prijatí napadnutého rozhodnutia v Taliansku prijalo Ministero dell'Industria, Commercio e d'Artigianato (Ministerstvo priemyslu, obchodu a zivnostenského podnikania) (dalej len "MPOZP") vyhlásku zo 14. júla 2000 ( [9]9 ) a obezník c. 900315 zo 14. júla 2000, ( [10]10 ) v ktorom sa stanovovali pravidlá na uplatnovanie systému pomoci schváleného napadnutým rozhodnutím (dalej len "nový systém pomoci"). 10. V týchto vnútrostátnych pravidlách sa stanovuje, ze podporné opatrenia môzu byt pridelené na základe "výdavkov, ktoré sa povazujú za oprávnené v rámci programov vztahujúcich sa na poslednú vhodnú výzvu na predlozenie ziadostí o podporné opatrenia, ktoré boli preskúmané a schválené, avsak neboli podporené vzhladom na nedostatok potrebných disponibilných financných zdrojov". II -- Skutkové okolnosti 11. Spolocnost Nuova Agricast predlozila ziadost o státnu pomoc podla starého systému pomoci, pricom reagovala na tretiu vhodnú výzvu vztahujúcu sa na prvý polrok roku 1998. Jej ziadost bola zaclenená do regionálneho zoznamu regiónu Apulia schváleného vyhláskou MPOZP zo 14. augusta 1998. 12. Táto spolocnost vzhladom na svoje hodnotenie v regionálnom zozname a nedostatok disponibilných financných prostriedkov nezískala financné prostriedky, o ktoré ziadala. 13. Neskôr bola uverejnená stvrtá výzva vztahujúca sa na druhý polrok roku 1998. Spolocnost Nuova Agricast sa vsak rozhodla, ze svoje právo na automatické zaclenenie svojej ziadosti nevyuzije pri tejto výzve, ale ze pocká na dalsiu vhodnú výzvu, aby mohla predlozit svoju ziadost v zmenenej forme. 14. Takáto výzva bola uverejnená pred 31. decembrom 1999, teda pred dnom, ked mala uplynút lehota, pocas ktorej platilo schválenie starého systému pomoci zo strany Komisie. Dalsia vhodná výzva, vo vztahu ku ktorej mohla spolocnost Nuova Agricast naposledy predlozit svoju zmenenú ziadost, bola uverejnená az 14. júla 2000, teda v case, ked uz bol úcinný nový systém pomoci. 15. V novom systéme pomoci schválenom napadnutým rozhodnutím uz neplatili podmienky týkajúce sa vymedzenia oprávnených výdavkov, ktoré platili pri pôvodnej ziadosti spolocnosti Nuova Agricast. Jej zmenená ziadost bola zamietnutá, a teda nebola zaclenená do príslusného regionálneho zoznamu. III -- Konania na vnútrostátnom súde a prejudiciálna otázka 16. Spolocnost Nuova Agricast podala na Tribunale ordinario di Roma (Okresný súd v Ríme) (Taliansko) proti príslusnému talianskemu ministerstvu (Ministero delle Attivitŕ Produttive, na ktoré presli právomoci MPOZP) zalobu o náhradu skody, ktorá jej bola týmto ministerstvom údajne spôsobená v dôsledku nevyplatenia státnej pomoci, o ktorú táto spolocnost poziadala. 17. V tejto súvislosti sa spolocnost Nuova Agricast domnieva, ze prijatím nového systému pomoci talianske orgány riadne nechránili záujmy spolocností, medzi ktoré patrí aj spolocnost Nuova Agricast, ktorá sa vzdala svojho práva na automatické zaclenenie pri stvrtej výzve, aby mohla v podstate opätovne predlozit ten istý projekt s niektorými zmenami "hodnotiacich indikátorov" pri dalsej vhodnej výzve, ale ktorá tak nemohla urobit, pretoze stvrtá výzva bola vo vztahu k príslusnému hospodárskemu sektoru poslednou vhodnou výzvou podla starého systému pomoci. 18. Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania existovali po uplynutí lehoty, pocas ktorej platilo schválenie starého rezimu pomoci, tri kategórie spolocností: i) spolocnosti, medzi ktoré patrí aj spolocnost Nuova Agricast, ktorých ziadost bola zaradená do jedného z regionálnych zoznamov pri tretej výzve a ktoré sa vzdali svojho práva na automatické opätovné zaclenenie svojej ziadosti pri stvrtej výzve z toho dôvodu, aby mohli pri dalsej vhodnej výzve predlozit preformulovanú ziadost (dalej len "spolocnosti prvej kategórie"); ii) spolocnosti, ktorých prvá ziadost bola podaná pri stvrtej výzve a ktorých ziadosti boli zaclenené do regionálnych zoznamov týkajúcich sa tejto výzvy, ktoré vsak pozadovanú pomoc nezískali vzhladom na nedostatocné financné prostriedky; na tieto spolocnosti sa vztahuje prechodné ustanovenie uvedené v napadnutom rozhodnutí (dalej len "spolocnosti druhej kategórie"); a iii) spolocnosti, ktoré ziadost este nepodali napriek tomu, ze s realizáciou ich investicného projektu sa uz zacalo (dalej len "spolocnosti tretej kategórie"). 19. Podla vnútrostátneho súdu by sa mohlo zdat, ze Talianska republika neupozornila Komisiu na to, ze spolocnosti prvej kategórie nadobudli práva podla starého systému pomoci. Podla nového systému pomoci sa tento nový systém môze vztahovat iba na výdavky, ktoré vznikli po podaní ziadosti o pomoc. Docasná a osobitná výnimka platí iba pre ziadosti podané pri stvrtej a poslednej výzve podla starého systému. Vnútrostátny súd uvádza, ze prijatím takto obmedzujúceho rozsahu tejto výnimky boli napadnutým rozhodnutím porusené legitímne ocakávania spolocností prvej kategórie. 20. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze na úcely posúdenia zodpovednosti talianskych orgánov je potrebné zistit, ci medzi údajným protiprávnym konaním Talianskej republiky a skodou, ktorá bola údajne spôsobená spolocnosti Nuova Agricast, existuje prícinná súvislost. 21. Podla vnútrostátneho súdu napadnuté rozhodnutie vplýva na túto prícinnú súvislost, pretoze tá spocíva v správaní, z ktorého spolocnost Nuova Agricast obvinuje talianske orgány, a v skode, ktorá vznikla spolocnosti Nuova Agricast. Vnútrostátny súd sa preto domnieva, ze je potrebné vymedzit vplyv, aký malo správanie talianskych orgánov na rozhodnutie Komisie. Vzhladom na to povazuje vnútrostátny súd za potrebné zistit, ci prechodné ustanovenie uvedené v napadnutom rozhodnutí môze byt neplatné z dôvodu, ze je v rozpore s pravidlami a zásadami právneho poriadku Spolocenstva. 22. Vzhladom na to, ze spolocnosti prvej a druhej kategórie sa nachádzajú v rovnakých právnych situáciách, ale pokial ide o ich moznú oprávnenost v novom systéme pomoci, zaobchádza sa s nimi odlisným spôsobom, a to z dôvodu prechodného ustanovenia, sa vnútrostátny súd v prvom rade pýta, ci je prechodné ustanovenie v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 23. V druhom rade vyjadruje vnútrostátny súd aj pochybnosti o platnosti prechodného ustanovenia, kedze v súvislosti s týmto ustanovením nebola splnená povinnost uviest primerané odôvodnenie vylúcenia spolocností prvej kategórie. 24. Vzhladom na to Tribunale ordinario di Roma rozhodol 14. júna 2006 prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru Európskych spolocenstiev túto prejudiciálnu otázku: "Je rozhodnutie Komisie z 12. júla 2000, ktoré bolo talianskej vláde oznámené listom z 2. augusta 2000 c. SG(2000)D/105754, platné, a to iba pokial ide o prechodné ustanovenie, v ktorom je upravená osobitná výnimka zo zásady 'nevyhnutnosti pomoci` -- pri prvom uplatnení predmetného systému --, výlucne pokial ide o ziadosti 'predlozené v rámci poslednej výzvy na predlozenie ziadostí o podporné opatrenia, ktorá sa uskutocnila podla predchádzajúceho systému, ktorý Komisia schválila s úcinnostou do 31. decembra 1999, ktoré boli posúdené ako oprávnené na pomoc, ale neboli vybavené, pretoze na túto výzvu nebol pridelený dostatok financných zdrojov`, co malo za následok neodôvodnené opomenutie -- v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnostou odôvodnenia, na ktorých sa rozhodnutie zakladalo v zmysle clánku 253 ES -- ziadostí podaných na základe predchádzajúcich výziev, ktoré neboli podporené z dôvodu nedostatku financných zdrojov a v prípade ktorých sa ocakávalo, ze budú automaticky zaclenené v rámci dalsej výzvy alebo ze budú zmenené a opätovne predlozené pri prvej 'vhodnej` výzve uskutocnenej podla nového systému." IV -- Súvisiace konania na súdoch Spolocenstva 25. Okrem zaloby na Tribunale ordinario di Roma v hlavnom konaní podala spolocnost Nuova Agricast takisto dve zaloby na Súd prvého stupna. 26. Spolocnost Nuova Agricast Srl a i. podali 15. marca 2004 zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. Súd prvého stupna uznesením z 15. júna 2005, ktoré nie je uverejnené v Zbierke, túto zalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu, ze bola podaná po uplynutí príslusnej lehoty. ( [11]11 ) 27. Okrem toho podala spolocnost Nuova Agricast na Súd prvého stupna zalobu o náhradu skody. ( [12]12 ) Pozaduje náhradu skody, ktorá jej bola údajne spôsobená prijatím napadnutého rozhodnutia. Toto konanie, ktoré stále prebieha, sa v skutocnosti týka rovnakej skody, akou je skoda, o ktorú ide v hlavnom konaní na vnútrostátnom súde. V -- Konanie na Súdnom dvore 28. Súdnemu dvoru boli predlozené pripomienky spolocnosti Nuova Agricast, Komisie a talianskej vlády. Pojednávanie sa uskutocnilo 11. septembra 2007. VI -- Tvrdenia úcastníkov konania A -- Spolocnost Nuova Agricast 29. Spolocnost Nuova Agricast tvrdí, ze otázky vnútrostátneho súdu týkajúce sa platnosti napadnutého rozhodnutia vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania vychádzajú z predpokladu, ze spolocnosti prvej kategórie mali legitímne ocakávania, ze ich preformulovaná ziadost bude zaclenená do zoznamu pri dalsej vhodnej výzve, ktorou bola prvá výzva podla nového systému pomoci. 30. Domnieva sa preto, ze na úcely preukázania platnosti tohto predpokladu je potrebné, aby Súdny dvor najprv zistil, ci zriadením starého systému pomoci schváleného rozhodnutím z roku 1997 získali spolocnosti prvej kategórie právnym poriadkom Spolocenstva chránené právo získat pomoc aj v prípade, ze lehota, pocas ktorej bol schválený starý systém, uplynula. V tejto súvislosti sa spolocnost Nuova Agricast domnieva, ze schválením starého systému Komisia uznala, ze spolocnosti prvej kategórie majú zákonom chránené právo preformulovat svoju ziadost v rámci dalsej vhodnej výzvy, pricom, pokial ide o náklady, ktoré uz vznikli, aj nadalej platia poziadavky oprávnenosti uplatnujúce sa na výzvu, v rámci ktorej predlozili svoju pôvodnú ziadost. Toto právo jednoducho nezaniklo v okamihu, ked skoncila platnost starého systému pomoci. 31. Pokial ide o mozné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, spolocnost Nuova Agricast zastáva názor, ze spolocnosti prvej a druhej kategórie sa nachádzali v rovnakej situácii, pretoze vsetky získali právo zúcastnit sa na prvej vhodnej výzve podla nového systému pomoci. Preto sa na nich malo na základe zásady rovnosti zaobchádzania vztahovat prechodné ustanovenie uvedené v napadnutom rozhodnutí. 32. Pokial ide o povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia v zmysle clánku 253 ES, spolocnost Nuova Agricast tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, preco bola zrusená právna ochrana, ktorú získali spolocnosti prvej kategórie podla starého systému pomoci. Zastáva názor, ze v prípade ustanovenia, ktoré znacnému poctu spolocností spôsobí skodu v takomto rozsahu, sa vyzaduje osobitné odôvodnenie. B -- Talianska vláda 33. Po prvé Talianska vláda zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretoze spolocnosti prvej a druhej kategórie sa nenachádzajú v rovnakej situácii. Talianske správne súdy potvrdili, ze spolocnosti prvej kategórie sa nemôzu spoliehat na legitímne ocakávania, pokial ide o moznost ziadat o pomoc podla nového systému pomoci za podmienok platných pri výzvach na predlozenie ziadostí uverejnených podla starého systému. 34. Po druhé napadnuté rozhodnutie je primerane odôvodnené, a to vzhladom na písomnú korespondenciu medzi Talianskom a Komisiou v priebehu fázy predbezného preskúmania oznámeného systému pomoci, v ktorej sú specifikované dôvody prijatia prechodného ustanovenia. Okrem toho sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora v prípade vseobecne záväzného opatrenia, ktoré sa vztahuje na velký pocet situácií, môze odôvodnenie obmedzovat na vymedzenie vseobecnej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a vseobecných cielov, ktoré sa toto opatrenie snazí dosiahnut. C -- Komisia 35. Komisia v prvom rade spochybnuje prípustnost prejudiciálnej otázky. Domnieva sa, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti napadnutého rozhodnutia zjavne nesúvisí so zalobou o urcenie zodpovednosti, ktorá bola podaná proti Talianskej republike, a rozhodne nie je nevyhnutný na vyriesenie sporu na vnútrostátnom súde. 36. Pokial ide o podstatu veci, Komisia v prvom rade uvádza, ze na základe rozhodnutia, ktorým schválila systém pomoci na vymedzené obdobie, nemôze vzniknút nijaké ocakávanie ani nijaké zákonom chránené právo týkajúce sa moznosti udelenia a získania pomoci po uplynutí lehoty, pocas ktorej platilo schválenie systému pomoci. Komisia preto pri skúmaní oznámeného nového systému pomoci, ktorý je v skutocnosti predlzením predtým schváleného systému pomoci, nie je povinná vo svojom schválení nového systému zabezpecit prechodný systém, aby niektoré spolocnosti, ktoré údajne získali práva podla predchádzajúceho systému, mohli aj nadalej po nadobudnutí úcinnosti nového systému získavat pomoc na základe starého systému. 37. Komisia zdôraznuje, ze systém pomoci oznamuje clenský stát a ze Komisia tento systém pomoci nemôze zmenit. Po zacatí konania vo veci formálneho zistovania môze Komisia ukladat podmienky, avsak aj v takom prípade má clenský stát právo rozhodnút sa, ze tieto podmienky neuplatní, a to tak, ze od takéhoto systému pomoci upustí. Ak Komisia dôjde k záveru, ze kritériá pridelovania pomoci sú v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy, co by malo za následok, ze systém pomoci bude nezlucitelný so spolocným trhom, môze iba vyhlásit pomoc za nezlucitelnú, nemôze vsak vykonat nápravu takejto nezlucitelnosti napríklad tým, ze by v rámci systému pomoci pozmenila skupinu príjemcov. 38. Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia po prvé tvrdí, ze talianske orgány sa slobodne rozhodli prijat predmetné prechodné ustanovenie. Napadnuté rozhodnutie preto nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania vo vztahu k rozlicným kategóriám spolocností, pretoze samotná Komisia iba vzala na vedomie volbu Talianskej republiky a schválila oznámený systém pomoci ako celok. 39. Komisia po druhé uvádza, ze podla ustálenej judikatúry je potrebné posudzovat zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii pri jeho prijímaní. V prejednávanom prípade sa talianske orgány nezmienili o osobitnom prípade týkajúcom sa spolocností prvej kategórie, takze skutocnost, ze v prechodnom ustanovení nie je osobitne stanovené zaclenenie týchto spolocností, nemôze spôsobovat neplatnost napadnutého rozhodnutia. 40. Komisia po tretie zastáva názor, ze v kazdom prípade nedoslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze spolocnosti prvej a druhej kategórie sa nenachádzajú v rovnakej situácii. 41. Pokial ide o údajné porusenie povinnosti uviest primerané odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES, Komisia tvrdí, ze ziadne takéto vyhlásenie týkajúce sa situácie spolocností prvej kategórie sa nepozadovalo, pretoze o ich situácii sa vnútrostátne orgány pred Komisiou nezmienili. Okrem toho je prechodné ustanovenie výsledkom slobodnej volby Talianskej republiky, ktorej je napadnuté rozhodnutie urcené. VII -- Posúdenie A -- Prípustnost 42. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v kontexte spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zriadenej clánkom 234 ES prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorému bol spor predlozený a ktorý musí prevziat zodpovednost za následné súdne rozhodnutie, aby vzhladom na osobitné okolnosti prípadu rozhodol jednak o nevyhnutnosti podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania na úcely umoznenia vydania rozsudku, a takisto o relevantnosti prejudiciálnych otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru. Preto ak sa prejudiciálne otázky predkladané vnútrostátnym súdom týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný vydat rozhodnutie. ( [13]13 ) 43. Súdny dvor vsak takisto rozhodol, ze v osobitných prípadoch môze na úcely posúdenia svojej právomoci preskúmat podmienky, za akých vnútrostátny súd podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútrostátny súd, iba vtedy, ak je takmer zrejmé, ze výklad práva Spolocenstva, ktorý sa pozaduje, nijako nesúvisí s skutocnými skutkovými okolnostami hlavnej zaloby, resp. s jej cielom, ak je problém hypotetický alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii potrebné dokumenty týkajúce sa skutkových a právnych okolností na to, aby mohol podat uzitocnú odpoved na otázky, ktoré mu boli polozené. ( [14]14 ) 44. Pokial ide o hlavné konanie, vnútrostátny súd sa snazí zistit, ci existuje prícinná súvislost medzi údajne protiprávnym konaním na strane talianskych orgánov pocas predbezného preskúmania nového systému pomoci zo strany Komisie a skodou, najmä nevyplatením pomoci, ktorá bola údajne spôsobená spolocnosti Nuova Agricast v dôsledku rozsahu pôsobnosti prechodného ustanovenia napadnutého rozhodnutia. 45. Touto prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci by napadnuté rozhodnutie mohlo byt vzhladom na to, ze nezohladnuje situáciu spolocností prvej kategórie, hoci je toto nezohladnenie spôsobené nedostatkom presných informácií zo strany talianskych orgánov, postihnuté do takej miery, ze by to spôsobovalo jeho neplatnost. Zdá sa, ze odpoved na túto otázku by mohla prispiet k urceniu zodpovednosti talianskych orgánov v súvislosti s prijatím napadnutého rozhodnutia. 46. Nie je preto pravda, ze otázka vnútrostátneho súdu týkajúca sa platnosti napadnutého rozhodnutia zjavne nesúvisí s cielom sporu na vnútrostátnom súde a vzhladom na to je potrebné námietku neprípustnosti zamietnut. 47. Druhá námietka neprípustnosti sa týka toho, ze spolocnost Nuova Agricast uz podala zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev. Ako uz bolo skôr uvedené, Súd prvého stupna zamietol zalobu o neplatnost vo veci Nuova Agricast a i. ako neprípustnú z dôvodu, ze bola podaná po uplynutí príslusnej lehoty. ( [15]15 ) Vzhladom na judikatúru Súdneho dvora vo veci TWD Textilwerke Deggendorf ( [16]16 ) je potrebné zistit, ci bola zaloba o neplatnost spolocnosti Nuova Agricast vyhlásená za neprípustnú iba z dôvodu, ze bola podaná po uplynutí príslusnej lehoty, pricom v takomto prípade by bol neprípustný aj návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti napadnutého rozhodnutia Komisie podaný na tento Súdny dvor. 48. Vzhladom na okolnosti, ktoré viedli k vydaniu rozsudku vo veci TWD Textilwerke Deggendorf, bolo celkom zrejmé, ze zaloba o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu podaná v lehote stanovenej podla clánku 230 ES by bola prípustná. ( [17]17 ) V prejednávanom prípade sa naproti tomu napadnuté rozhodnutie urcené Talianskej republike týka systému pomoci plánovaného pre kategórie osôb definované vseobecným spôsobom a výslovne nevymedzených príjemcov. Okrem toho Súd prvého stupna rozhodol, ze ziadatelia, ktorí boli pocas predbezného preskúmania iba tretími stranami, nemôzu byt osobne dotknutí rozhodnutím, ktorým sa schvaluje systém pomoci. ( [18]18 ) Preto sa zdá byt sporné, ze by bola spolocnost Nuova Agricast oprávnená na podanie zaloby proti napadnutému rozhodnutiu podla clánku 230 ES. 49. Preto na rozdiel od okolností, ktoré viedli k vydaniu rozsudku vo veci TWD Textilwerke Deggendorf, nebolo jasné, ci by bola zaloba o neplatnost spolocnosti Nuova Agricast prípustná, hoci by bola podaná v lehote stanovenej podla clánku 230 ES. 50. Vzhladom na to sa domnievam, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je prípustný. B -- O veci samej 51. Vzhladom na informácie, ktoré predlozil vnútrostátny súd, sa zdá, ze vnútrostátny súd sa pýta, ci rozhodnutie Komisie môze byt z dôvodu, ze sa v nom nezohladnuje situácia spolocností prvej kategórie, neplatné, kedze je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnostou odôvodnenia, ktorú má Komisia v zmysle clánku 253 ES. 52. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné v krátkosti posúdit druh predmetnej pomoci a rozhodnutia v prejednávanom prípade, ako aj rozsah súdneho preskúmania, ktoré môze v tomto kontexte vykonat Súdny dvor. 1. Vymedzenie druhu predmetnej pomoci a rozhodnutia 53. Podla clánku 87 ods. 1 ES je vo vseobecnosti v Spolocenstve zakázaná státna pomoc. Výnimky z tejto zásady sú uvedené v clánku 87 ods. 2 ES, podla ktorého niektoré druhy pomoci sú povazované za zlucitelné so spolocným trhom, a v clánku 87 ods. 3 ES, podla ktorého sa povoluje, aby sa za zlucitelné povazovali dalsie vymedzené kategórie pomoci. 54. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora patrí posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci alebo systému pomoci so spolocným trhom do výlucnej právomoci Komisie, pricom môze byt predmetom preskúmania zo strany Súdneho dvora. ( [19]19 ) 55. Na úcely kontroly zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom musí byt Komisii v súlade s prvou vetou clánku 88 ods. 3 Zmluvy oznámená "nová pomoc" predtým, ako takéto plány nadobudnú úcinnost. "Nová pomoc" je akékolvek opatrenie na udelenie alebo zmenu pomoci, pricom zmeny sa môzu týkat existujúcej pomoci alebo pôvodných plánov oznámených Komisii. ( [20]20 ) Prejednávaný prípad sa týka novej pomoci, kedze pomoc predstavuje zmenu predchádzajúceho systému, pricom lehota, pocas ktorej platilo schválenie tohto systému, uplynula 31. decembra 1999. 56. Je takisto potrebné zdôraznit, ze opatrenie, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí, je systémom pomoci predstavujúcim opak individuálnej pomoci. Systém pomoci umoznuje clenským státom získat od Komisie samostatné schválenie na základe vseobecných vlastností systému. ( [21]21 ) 57. Napadnuté rozhodnutie je "rozhodnutím, ktoré nevyvolalo námietky" ( [22]22 ), a preto ho Komisia prijala bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania. ( [23]23 ) 2. Súdne preskúmanie rozhodnutí o státnej pomoci Súdnym dvorom 58. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia pri uplatnovaní clánku 88 ods. 3 ES rozsiahlu diskrecnú právomoc, ktorej výkon zahrna posúdenie hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré je potrebné vykonat v kontexte Spolocenstva. ( [24]24 ) 59. Samotný Súdny dvor sa preto musí pri svojom preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Komisie o státnej pomoci obmedzit na to, ze urcí, ci Komisia prekrocila rozsah svoje diskrecnej právomoci tým, ze skreslila skutocnosti, resp. sa dopustila ich zjavne nesprávneho posúdenia, alebo tým, ze zneuzila právomoci, resp. postup. ( [25]25 ) To takisto znamená, ze Súdny dvor nemôze nahradit posúdenie zlucitelnosti pomoci Komisie svojím posúdením. ( [26]26 ) 3. Údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania 60. Pokial ide o prvý údajný dôvod neplatnosti, vynára sa v podstate otázka, ci rozhodnutie Komisie môze byt neplatné v dôsledku toho, ze je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania medzi spolocnostami prvej a druhej kategórie, a to vzhladom na rozsah pôsobnosti svojho prechodného ustanovenia. 61. Právomoc Komisie v oblasti státnej pomoci sa obmedzuje na preskúmanie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. Pokial ide o rozsah tohto preskúmania, Súdny dvor zastáva jednoznacný názor, ze clánok 87 ES nemôze byt pouzitý spôsobom, ktorý je v rozpore s inými pravidlami Zmluvy. ( [27]27 ) Komisia je preto oprávnená zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom mozné porusenia iných pravidiel Zmluvy a základných zásad. ( [28]28 ) Medzi tieto zásady patrí aj zásada rovnosti zaobchádzania. ( [29]29 ) 62. Hoci má Komisia právomoc overovat zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, systémy pomoci nekoncipuje ani nenavrhuje a pomoc ani neudeluje. Okrem toho Komisia nemôze clenský stát prinút vyplatit státnu pomoc. Má iba právomoc clenskému státu nariadit, aby nevyplatil pomoc, o ktorej sa Komisia domnieva, ze je nezlucitelná so spolocným trhom. Je to práve clenský stát, kto zabezpecuje financné prostriedky na pomoc, navrhuje systémy pomoci a oznamuje ich Komisii. Clenský stát si ponecháva právo odvolat oznámenie systému pomoci a nezaviest systém pomoci. 63. Z toho vyplýva, ze prípadné prechodné ustanovenie uvedené v oznámenom systéme státnej pomoci navrhuje clenský stát ako cast systému pomoci, ktorý oznamuje Komisii na úcely schválenia. Komisia ho preto posúdi ako cast systému pomoci na úcely zhodnotenia zlucitelnosti systému ako celku so spolocným trhom. 64. Zo zistení Súdu prvého stupna vo veci súvisiacej s prejednávaným prípadom vyplýva, ze znenie prechodného ustanovenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí je výsledkom slobodnej volby talianskych orgánov. ( [30]30 ) Kým sa nezacalo konanie vo veci formálneho zistovania, Komisia nemá právomoc nariadit clenskému státu zmenu systému pomoci. Pocas neformálneho konania môze Komisia bud prijat rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky, alebo rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. ( [31]31 ) 65. V prejednávanom prípade je preto potrebné zistit, ci Komisia prekrocila svoju diskrecnú právomoc tým, ze po predbeznom preskúmaní povazovala nový systém pomoci za zlucitelný so spolocným trhom napriek tomu, ze spolocnosti prvej kategórie boli vylúcené z rozsahu pôsobnosti prechodného ustanovenia napadnutého rozhodnutia a vzhladom na to nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. 66. Po prvé podla môjho názoru existuje formálny dôvod, z ktorého vyplýva, ze v prejednávanom prípade tomu tak nebolo. V skutocnosti neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze Komisia mala akúkolvek vedomost o existencii, resp. osobitnej situácii spolocností prvej kategórie, medzi ktoré patrí aj spolocnost Nuova Agricast. 67. Podla ustálenej judikatúry je potrebné posudzovat platnost rozhodnutia Komisie o státnej pomoci na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii pri prijímaní rozhodnutia. ( [32]32 ) V prejednávanom prípade uvedené znamená, ze od Komisie sa nemôze pozadovat, aby zohladnila situáciu spolocnosti Nuova Agricast a ostatných spolocností patriacich do prvej kategórie. 68. Pred vyslovením tohto záveru je vsak potrebné zdôraznit, ze táto judikatúra vznikla a uplatnovala sa v prípadoch, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie po konaní vo veci formálneho zistovania. Tento prístup sa zdá byt v prípade takýchto rozhodnutí odôvodnený, pretoze "dotknuté strany" majú v zmysle clánku 88 ods. 2 ES moznost predlozit Komisii vsetky relevantné informácie, hoci niektoré takúto moznost nevyuzili. ( [33]33 ) Tieto strany sú preto v znacnom rozsahu zodpovedné za informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii pri prijímaní svojho rozhodnutia. Ak sa takéto "dotknuté strany" domáhajú v neskorsom stádiu urcenia, ze rozhodnutie Komisie je neplatné, je logické, ze v takomto prípade môzu spochybnit platnost rozhodnutia Komisie iba na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii pri prijímaní svojho rozhodnutia. 69. Toto zdôvodnenie nie je mozné uplatnit v prípade rozhodnutia, ktoré nevyvolalo námietky k systému pomoci a ktorým sa ukoncuje fáza predbezného preskúmania pomoci, ked nebolo nikdy zacaté konanie vo veci formálneho zistovania. Takéto rozhodnutie je v zásade ( [34]34 ) prijaté na základe informácií, ktoré predlozil oznamujúci clenský stát. V prípade takéhoto konania nemajú tretie strany formálnu moznost vstúpit do konania a predlozit Komisii informácie, ktoré môze Komisia zohladnit pri hodnotení zlucitelnosti oznámenej pomoci so spolocným trhom. Spolocnosti, akými sú potenciálni príjemcovia pomoci alebo ich konkurenti, nie sú dokonca nevyhnutne informovaní o oznámení systému pomoci, o ktorý by mohli mat záujem, pretoze Komisia je povinná uverejnit oznámenie o oznámenej pomoci az po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. ( [35]35 ) Preto ak Komisia prijme rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky, oznámenie o tomto rozhodnutí bude prvým aktom, ktorý sa uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 70. Napriek tomu si vsak myslím, ze Komisia by mala byt oprávnená spoliehat sa na informácie, ktoré má k dispozícii v case prijímania rozhodnutia, aj v prípade, ze strana, ktorá sa na predbeznom preskúmaní nezúcastnila, akou je v prejednávanom prípade spolocnost Nuova Agricast, napadne rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky. 71. Z primárnej a sekundárnej legislatívy, najmä vsak z nariadenia c. 659/1999, jasne vyplýva, ze predbezné preskúmanie sa uskutocnuje najmä medzi Komisiou a príslusným clenským státom. ( [36]36 ) Výsledkom toho je skutocnost, ze Komisia nemá právomoc zistovat skutkový stav vyhladávaním informácií okrem tých, ktoré jej pocas predbezného preskúmania predlozí najmä príslusný clenský stát. Z takéhoto obmedzenia právomoci na strane Komisie nevyhnutne vyplýva, ze zákonnost jej rozhodnutí nie je mozné napadnút na základe iných informácií, ako sú informácie, ktoré mala k dispozícii v case prijímania rozhodnutia. Okrem toho, ak by tretie strany mohli napádat platnost rozhodnutí Komisie na základe iných informácií, ako sú informácie, ktoré má Komisia k dispozícii v case prijímania rozhodnutia, Komisia by sa s najväcsou pravdepodobnostou vyhýbala takémuto riziku tak, ze by systematicky zacínala konanie vo veci formálneho zistovania, a tým by umoznila vsetkým "dotknutým stranám" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES predlozit relevantné informácie. Tento záver je predsa len nárocné zosúladit so súcasným dvojstádiovým kontrolným konaním v oblasti státnej pomoci vymedzeným v Zmluve ES a nariadení c. 659/1999. 72. Platnost rozhodnutia, ktoré nevyvolalo námietky a ktoré prijala Komisia, by sa preto mala posudzovat na základe informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijímania takéhoto rozhodnutia. 73. Kedze v prejednávanom prípade neexistuje nijaký dôkaz, ze Komisia bola informovaná o osobitnej situácii spolocností prvej kategórie, napadnuté rozhodnutie nie je mozné povazovat za neplatné na základe tvrdenia, ze je údajne v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania vzhladom na práva, ktoré tieto spolocnosti údajne získali. 74. V kazdom prípade mozno v zmysle ustálenej judikatúry uviest, ze Komisia sa môze pri preskúmaní zlucitelnosti systému pomoci so spolocným trhom sama obmedzit na preskúmanie vseobecných charakteristík predmetného systému, pricom sa od nej nepozaduje, aby preskúmala kazdý konkrétny prípad, na ktorý sa systém vztahuje. ( [37]37 ) 75. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze prejednávaný prípad nie je jedným z osobitných prípadov, v ktorých by Komisia mala povinnost zabezpecit, aby jej rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci obsahovalo prechodné ustanovenie, a v ktorých by mala povinnost zabezpecit, aby takéto ustanovenie bolo v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Takáto povinnost môze vzniknút iba za velmi osobitných okolností, ked musia byt okrem iných skutocností chránené legitímne ocakávania, ktoré vznikli na základe predchádzajúceho správania orgánov Spolocenstva. ( [38]38 ) 76. V prejednávanom prípade vsak samotná Komisia nikdy nekonala takým spôsobom, ze by mohlo vzniknút legitímne ocakávanie, ze starý systém pomoci, ktorého platnost skoncila 31. decembra 1999, by mal mat úcinky aj po tomto dátume. 77. Schválenie starého systému pomoci, ktorý bol casovo obmedzený a ktorého platnost skoncila 31. decembra 1999, nie je z hladiska svojej povahy aktom, ktorý môze vzbudit takéto legitímne ocakávania. Pravidlo, ze výnimky zo vseobecnej zásady, v zmysle ktorej je státna pomoc zakázaná, je potrebné vykladat doslovne, vylucuje takéto rozsírenie docasného rozsahu schváleného systému pomoci. ( [39]39 ) Okrem toho, ak by bolo mozné domáhat sa práv údajne získaných podla predchádzajúceho systému pomoci aj po uplynutí lehoty, pocas ktorej bol tento systém schválený, spochybnilo by to samotný úcel docasných obmedzení takýchto schválení, ktoré umoznujú, aby sa posudzovanie státnej pomoci prispôsobovalo podla meniacich sa hospodárskych podmienok. 78. Legitímne ocakávania nemozno voci Komisii uplatnovat z dôvodu, ze Komisia uplatnuje zásadu "nevyhnutnosti pomoci", z ktorej okrem iného vyplýva, ze ziadost o získanie pomoci je zvycajne potrebné predlozit pred zacatím cinnosti, ktorá je predmetom tejto pomoci. Túto zásadu Komisia pouzíva ako vseobecné pravidlo pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci. ( [40]40 ) Na rozdiel od toho, co uvádza vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa táto zásada nezacala uplatnovat az po jej zaclenení v roku 1998 do Usmernení Komisie o národnej regionálnej pomoci. ( [41]41 ) To postacuje na vylúcenie akéhokolvek tvrdenia, ze údajne "náhle" uplatnenie tejto zásady by mohlo byt v rozpore s legitímnymi ocakávaniami, ktoré vytvorilo Spolocenstvo, pokial ide o moznost ziadat o pomoc podla nového systému pomoci za podmienok platných pri výzvach na predlozenie ziadostí uverejnených podla starého systému. 79. Ani mozné legitímne ocakávania, ktoré vzbudili vnútrostátne orgány vo vztahu k moznosti predlzenia úcinkov ukonceného systému státnej pomoci, nemôzu tvorit základ pre povinnost Komisie stanovit prechodné ustanovenie. Potrebný úcinok clánkov 87 ES a 88 ES by sa podstatne znízil, ak by sa dotknutá strana pri domáhaní sa neplatnosti aktu Spolocenstva mohla opierat o legitímne ocakávania, ktoré vytvorili clenské státy. ( [42]42 ) 80. Z toho vyplýva, ze vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu Komisia nemala nijakú povinnost zabezpecit, aby sa v napadnutom rozhodnutí nachádzalo prechodné opatrenie, ktoré by zahrnalo spolocnosti prvej kategórie. Komisia preto tým, ze k oznámenému opatreniu nevzniesla ziadnu námietku z dôvodu, ze by rozsah prechodného opatrenia, ktoré toto oznámené opatrenie obsahovalo, bol v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, neprekrocila svoju diskrecnú právomoc. Napadnuté rozhodnutie preto nemôze byt povazované za neplatné na tomto základe. 4. Údajné neuvedenie primeraného odôvodnenia 81. Vnútrostátny súd sa takisto pýta, ci Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí dostatocné odôvodnenie v zmysle clánku 253 ES, pokial ide o vylúcenie spolocností prvej kategórie z rozsahu pôsobnosti prechodného ustanovenia tohto rozhodnutia. 82. Súdny dvor zastáva jednoznacný názor, ze poziadavka uviest dôvody závisí od povahy predmetného opatrenia a v prípade opatrenia, ktoré má byt vseobecne záväzné, co platí v prípade systému pomoci, sa môze odôvodnenie obmedzovat jednak na vymedzenie vseobecnej situácie, ktorá viedla k jeho prijatiu, a takisto vseobecných cielov, ktoré má toto opatrenie v úmysle dosiahnut. ( [43]43 ) Bolo by preto neodôvodnené pozadovat od Komisie, aby uviedla osobitné dôvody týkajúce sa presného rozsahu pôsobnosti prechodného opatrenia uvedeného v rozhodnutí, kvôli ktorým nemala námietky k systému pomoci. To platí najmä vtedy, ked Komisia ako v tomto prípade, pokial ide o vhodný rozsah prechodného ustanovenia, vo svojom rozhodnutí len potvrdí rozhodnutie talianskych orgánov. 83. Z toho vyplýva, ze Komisia podla môjho názoru tým, ze neuviedla dôvody vylúcenia spolocností prvej kategórie z rozsahu pôsobnosti prechodného ustanovenia napadnutého rozhodnutia, neporusila svoju povinnost uviest primerané odôvodnenie. VIII -- Návrh 84. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze na prejudiciálnu otázku je potrebné odpovedat takto: Po preskúmaní prejudiciálnej otázky sa nezistilo nic, co by mohlo ovplyvnit zákonnost rozhodnutia Komisie SG(2000) D/105754 z 12. júla 2000, ktorým bol systém pomoci pri investovaní v menej rozvinutých regiónoch Talianska vyhlásený za zlucitelný so Zmluvou. __________________________________________________________________ ( [44]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [45]2 ) [46]Ú. v. ES C 278, 2000, s. 26. ( [47]3 ) GURI c. 299 z 21. decembra 1992, s. 3. ( [48]4 ) [49]Ú. v. ES C 242, 1997, s. 4. ( [50]5 ) To znamená, ze po predbeznom preskúmaní systému pomoci Komisia zastávala názor, ze neexistuje nijaký dôvod na podanie námietky voci systému pomoci, ktorý oznámil clenský stát. ( [51]6 ) Okrem výdavkov na inzinierske plány a stúdie a na nákupy a organizáciu pozemkov spolocnosti, ktoré boli oprávnené v období od 12 mesiacov predchádzajúcich dnu predlozenia ziadosti. ( [52]7 ) "Vhodná" výzva je výzva týkajúca sa podporných opatrení v tom istom hospodárskom sektore. ( [53]8 ) Systém pomoci Komisia zaevidovala pod císlom N715/99. ( [54]9 ) GURI c. 66 z 18. júla 2000. ( [55]10 ) GURI c. 175 z 28. júla 2000. ( [56]11 ) Uznesenie Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, SIMSA a i./Komisia, T-98/04, oznámenie uverejnené v [57]Ú. v. EÚ C 229, 2005, s. 22. ( [58]12 ) Vec T-362/05, vec v konaní na Súde prvého stupna. ( [59]13 ) Pozri okrem iného rozsudky z 15. novembra 1995, Union royale belge des sociétés de football association a i./Bosman a i., [60]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; z 13. marca 2001, PreussenElektra, [61]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38; a zo 17. mája 2001, TNT Traco a i., [62]C-340/99, Zb. s. I-4109, bod 30. ( [63]14 ) Pozri okrem iného rozsudky Bosman, uz citovaný v poznámke od ciarou 13, bod 61, a PreussenElektra, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 39. ( [64]15 ) Uz citovaná v poznámke pod ciarou 11. ( [65]16 ) Rozsudok z 9. marca 1994, TWD/Spolková republika Nemecko, [66]C-188/92, Zb. s. I-833, body 17 a 18. Z tohto rozsudku vyplýva, ze v systéme právnych prostriedkov Spolocenstva závisí prípustnost nepriameho napadnutia aktu institúcie Spolocenstva zo strany fyzickej alebo právnickej osoby prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania od toho, ci existuje, resp. by mohla existovat moznost toto rozhodnutie priamo napadnút v zmysle stvrtého odseku clánku 230 ES na Súde prvého stupna. ( [67]17 ) V rozhodnutí Komisie adresovanom príslusnému clenského státu sa výslovne odkazuje na príjemcu predmetnej individuálnej pomoci a na to, ze stát oznámil rozhodnutie príjemcovi, pricom sa v nom uvádza, ze tento príjemca proti nemu môze podat zalobu o neplatnost. ( [68]18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 1996, Kahn Scheepvaart/Komisia, [69]T-398/94, Zb. s. II-477, bod 39. V tomto konaní, ktoré sa týka rozhodnutia, ktoré nevyvolalo námietky voci systému pomoci pozostávajúcemu zo sektorových rozpoctových opatrení, Súd prvého stupna rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie sa zdá byt vzhladom na potenciálnych príjemcov týchto opatrení vseobecne záväzným opatrením vztahujúcim sa na situácie, ktoré boli objektívne vymedzené, a spôsobujúcim právne úcinky vo vztahu k skupine osôb urcenej vseobecným a abstraktným spôsobom. Takýto potenciálni príjemcovia preto nie sú oprávnení na podanie zaloby v zmysle clánku 230 ES. Táto judikatúra sa odlisuje od judikatúry týkajúcej sa rozhodnutí, ktoré nevyvolali námietky voci individuálnej pomoci, ktoré boli prijaté bez toho, aby bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania, v ktorých prípade Súdny dvor zmiernil poziadavky týkajúce oprávnenosti tretích strán na podanie zaloby (pozri rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [70]C-225/91, Zb. s. I-3203, a z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [71]C-198/91, Zb. s. I-2487. ( [72]19 ) Rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a i./Francúzsko, [73]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14; z 11. júla 1996, SFEI a i., [74]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 42; a zo 17. júna 1999, Piaggio, [75]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 31. ( [76]20 ) Pozri napríklad rozsudok vo veci Piaggio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 48. V clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([77]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (dalej len "procesné nariadenie") sa stanovuje, ze "'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". ( [78]21 ) Individuálne udelenia pomoci sú iba opatreniami, ktoré vykonávajú vseobecný systém pomoci. Kedze faktory, ktoré Komisia zohladnuje pri posudzovaní tejto pomoci, sú rovnaké ako faktory uplatnujúce sa pri preskúmaniach vseobecného systému, nie je potrebné, aby individuálne udelenia pomoci boli predmetom preskúmania zo strany Komisie. ( [79]22 ) Pozri clánok 4 ods. 3 procesného nariadenia. ( [80]23 ) Konanie vo veci formálneho zistovania je potrebné zacat v prípade, ak má Komisia pochybnosti vo vztahu k zlucitelnosti oznámenej pomoci so spolocným trhom (pozri clánok 4 ods. 4 procesného nariadenia). ( [81]24 ) Pozri okrem iného rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [82]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 34. ( [83]25 ) Pozri rozsudok vo veci Matra/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 25. ( [84]26 ) Pozri napríklad uznesenie Súdneho dvora z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., [85]C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. ( [86]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, [87]C-73/79, Zb. s. 1533, bod 11; Matra/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 41; a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [88]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 78. ( [89]28 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly k rozsudku z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [90]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 78. ( [91]29 ) V tejto súvislosti je mozné uviest, ze Súdny dvor v minulosti rozhodol, ze rozhodnutie, ktoré prijala Komisia podla clánku 88 ES, je neplatné z dôvodu, ze jeho prechodné ustanovenie je v rozpore so zásadou legitímnych ocakávaní a zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [92]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 168 az 174). ( [93]30 ) Uznesenie Súdu prvého stupna z 21. novembra 2005, Tramarin/Komisia, [94]T-426/04, Zb. s. II-4765. ( [95]31 ) Samozrejme okrem moznosti rozhodnút, ze oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc. ( [96]32 ) Rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [97]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 168 az 171; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [98]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 33; a z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia ("Meura"), [99]234/84, Zb. s. 2263, bod 16. ( [100]33 ) Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok vo veci Falck a Acciaierie di Bolzano, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 169. ( [101]34 ) Potenciálne dotknutým stranám v skutocnosti nic nebráni, aby Komisii predlozili pocas predbezného preskúmania informácie, pricom v takomto prípade je Komisia povinná tieto informácie zohladnit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [102]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 35). ( [103]35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, [104]84/82, Zb. s. 1451, bod 13, a z 9. októbra 1984, Heineken, [105]91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, bod 15. ( [106]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2005, Scott/Komisia, [107]C-276/03, Zb. s. I-8437, bod 33. ( [108]37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 28; zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [109]248/84, Zb. s. 4013, bod 18; a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [110]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 48. ( [111]38 ) O takýto prípad islo v rozsudku Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, body 168 az 174. V tomto prípade Komisia vydala negatívne rozhodnutie o systéme existujúcej pomoci týkajúcej sa koordinacných centier zriadených podla belgického právneho poriadku. Na úcely nedávnejsieho uplatnenia rovnakej argumentácie pozri rozsudok z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia, T-348/03. ( [112]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [113]T-109/01, Zb. s. II-127, bod 75. ( [114]40 ) V skutocnosti Súdny dvor zastáva jednoznacný názor, ze na to, aby sa na pomoc mohla uplatnovat výnimka uvedená v clánku 87 ods. 3 ES, je potrebné, aby bola v súlade nielen s jedným z cielom vymedzených v clánku 87 ods. 3 písm. a), b), c) alebo d) ES, ale táto pomoc musí byt taktiez nevyhnutná na dosiahnutie týchto cielov (pozri rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, [115]730/79, Zb. s. 2671, bod 17). ( [116]41 ) [117]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226. V tretom odseku bodu 4.2 usmernení sa stanovuje, ze "programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú". ( [118]42 ) Pozri analogicky judikatúru, v zmysle ktorej by sa potrebný úcinok clánkov 87 ES a 88 ES podstatne znízil, ak by sa clenské státy mohli spoliehat na svoje vlastné protiprávne konanie, ktoré môze zaprícinit vznik legitímnych ocakávaní na strane potenciálnych príjemcov pomoci, s cielom zabránit tomu, aby boli rozhodnutia prijaté Komisiou podla ustanovení Zmluvy efektívne (pozri napríklad rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [119]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 17). ( [120]43 ) Od rozsudku z 13. októbra 1968, Beus/Hauptzollamt München, [121]5/67, Zb. s. 83, [122]95. Pozri napríklad rozsudok z 19. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, [123]C-284/94, Zb. s. I-7309, bod 28. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0001 45. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0002 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:278:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0003 48. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0004 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:242:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0005 51. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0006 52. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0007 53. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0008 54. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0009 55. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0010 56. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0011 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:229:TOC 58. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0012 59. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0013 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0014 64. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0015 65. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0016 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0188&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0017 68. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0018 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0398&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0019 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0020 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0021 79. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0022 80. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0023 81. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0024 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0025 84. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0026 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0297&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0027 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979C?0073&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0028 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0029 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0030 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0426&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0031 96. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0032 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0033 101. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0034 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0035 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0084&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0091&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0036 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0276&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0037 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0248&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0038 112. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0039 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0040 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0041 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 118. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0042 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXX7Z22ta/L97069-7914TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400258001-E0043 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61967??0005&locale=SK 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61967??0005&locale=SK 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0284&locale=SK