NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 24. apríla 2008 ( [1]1 ) Vec C-347/06 ASM Brescia SpA proti Comune di Rodengo Saiano "Clánky 43 ES, 49 ES a 86 ES -- Koncesia na sluzby vo verejnom záujme distribúcie plynu -- Smernica 2003/55 -- Predcasné uplynutie ku koncu prechodného obdobia -- Zásada ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty" 1. Efektivita, a dokonca zásada legality práva Spolocenstva, sa môzu dostat do kolízie s poziadavkami zásady právnej istoty. Poziadavky, ktoré obe tieto zásady kladú, si vyzadujú zmierenie alebo kompromis medzi ich odlisnými záujmami. Riesenie tejto rovnováhy, ktoré je nárocné uz len v prípade kolízie medzi dvoma normami práva Spolocenstva, môze byt este tazsie, ked s právnou normou Spolocenstva je v kolízii vnútrostátna norma. Zásada prednosti sa totiz neukazuje vzdy ako najuzitocnejsí nástroj na vyriesenie tejto prípadnej kolízie, kedze zásada právnej istoty, ak aj je vseobecnou zásadou práva spolocného väcsine vnútrostátnych právnych poriadkov, je tiez vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Inak povedané, polozené prejudiciálne otázky predpokladajú úvahu o rozsahu povinností, ktoré ukladá právo Spolocenstva v rámci zosúladenia vnútrostátneho práva, ktoré je s ním v rozpore. 2. Do týchto súvislostí sa zaclenujú prejudiciálne otázky, ktoré polozil Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia sezione staccata di Brescia (Taliansko, dalej len "TAR"). Vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor, aby rozhodol o dôsledkoch zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ktoré vyplývajú z clánku 43 ES a 49 ES, ako aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30/ES ( [2]2 ) (dalej len "smernica 2003/55"), vzhladom na koncesie distribúcie zemného plynu udelené pôvodne bez akéhokolvek výberového konania. Presnejsie povedané, konanie vo veci samej sa týka vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá upravuje prechodné obdobie dvakrát znova rozvrhnuté a uplynutím ktorého sa má predcasne ukoncit platnost uvedených koncesií preto, aby sa vyhovelo poziadavkám, ktoré kladie právo Spolocenstva. I -- Skutkové okolnosti vo veci samej, vnútrostátny právny rámec a návrh na zacatie prejudiciálneho konania 3. Zalobkyna vo veci samej ASM Brescia SpA (dalej len "ASM Brescia") bola drzitelom koncesie na poskytovanie sluzby distribúcie zemného plynu v obci Rodengo Saiano (dalej len "obec") na základe zmluvy uzavretej 27. februára 1984 s uvedenou obcou bez toho, aby bolo vyhlásené výberové konanie potenciálnych prevádzkovatelov. Platnost koncesie mala uplynút 31. decembra 2029. Taliansky zákonodarca vsak chcel predcasne ukoncit platnost koncesií udelených bez výberového konania, a to v súvislosti s prebratím smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ( [3]3 ). 4. Na tento úcel taliansky zákonodarca prijal 23. mája 2000 legislatívny dekrét c. 164 ( [4]4 ) (dalej len "dekrét c. 164/2000"), stanovujúci zásadu, podla ktorej cinnosti dovozu, vývozu, prevozu a dodania, distribúcie a predaja plynu sú slobodné -- liberalizované. Stanovilo sa tiez, ze cinnost distribúcie, kvalifikovaná ako obecná sluzba vo verejnom záujme, je zverená na základe clánku 14 dekrétu c. 164/2000 koncesionárom vybraným výlucne na základe výberového konania na obdobie maximálne 12 rokov. 5. Preto, aby sa urýchlil prechod na systém udelenia uz existujúcich koncesií na základe výberového konania, odseky 5 a 7 clánku 15 dekrétu c. 164/2000 uvádzajú: "5. Pokial ide o cinnosti distribúcie plynu, koncesie platné ku dnu úcinnosti tohto dekrétu, ako aj tie, ktoré sú udelené spolocnostiam odvodeným od premeny súcasných prevádzkujúcich struktúr, zanikajú ku dnu uplynutia v nich stanovenej lehoty, pokial táto lehota uplynie skôr ako prechodné obdobie urcené odsekom 7. Platné koncesie, v ktorých nie je stanovená lehota zániku ich platnosti, alebo pre ktoré je stanovená lehota presahujúca prechodné obdobie, zostávajú platné do uplynutia tohto prechodného obdobia. ... ... 7. Prechodné obdobie, ktorého dlzku stanovuje odsek 5 na pät rokov, zacína plynút 31. decembrom 2000..." 6. Clánok 15 ods. 7 dekrétu c. 164/2000 navyse stanovuje, ze koniec prechodného obdobia môze byt predlzený maximálne na pät rokov, teda az do roku 2010, pokial sú splnené podmienky, ktoré urcuje. 7. Dlzka prechodného obdobia bola prvýkrát zmenená v roku 2004, kedze clánok 1 ods. 69 zákona c. 239 z 23. augusta 2004 uvádza, ze nadalej "... prechodné obdobie, ktoré uvádza clánok 15 ods. 5 [dekrétu c. 164/2000], uplynie najneskôr 31. decembra 2007, pricom sa zachováva právo samosprávnej jednotky predlzit prechodné obdobie pocas siestich mesiacov od nadobudnutia úcinnosti tohto zákona o obdobie jedného roka, ak sa preukázu dôvody verejného záujmu..." 8. Vzhladom na zlozitost zavedeného systému a na neistoty, ktoré vyvoláva, pokial ide o dlzku prechodného obdobia, pocas ktorej koncesie udelené bez akéhokolvek výberového konania musia stratit platnost, zákonodarca prijal v roku 2005 nový dekrét, legislatívny dekrét c. 273 z 30. decembra 2005 (dalej len "dekrét c. 273/2005"). 9. Spor medzi zalobkynou -- obchodnou spolocnostou ASM Brescia -- a obcou, ktorej je zmluvným partnerom, svedcí o nejasnostiach týchto po sebe nasledujúcich právnych predpisov so silou zákona. Spor medzi úcastníkmi konania o tom, kedy uplynie prechodné obdobie, a v dôsledku toho o zániku platnosti spornej koncesie viedol zalobkynu k podaniu zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu obce z 19. júla 2005, ktorým sa stanovuje skoncenie platnosti uvedenej koncesie k 31. decembru 2005. 10. Uznesením o predbeznom opatrení z 18. októbra 2005 TAR zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 11. Dekrét c. 273/2005, ktorý nadobudol úcinnost v priebehu konania pred súdom, mal vyjasnit situáciu. Vo svojom clánku 23 ods. 1 uvádza, ze prechodné obdobie sa predlzuje automaticky do 31. decembra 2007 a môze sa predlzit o dva roky az do 31. decembra 2009, ak sa splní aspon jedna z podmienok uvedených v clánku 15 ods. 7 dekrétu c. 164/2000. Podnik na základe uvedeného dekrétu sa domnieval, ze jeho koncesia mala stratit platnost prinajmensom az 31. decembra 2007, alebo dokonca neskôr, 31. decembra 2009. 12. Kedze sa uznala uplatnitelnost dekrétu c. 273/2005 v spore, Consiglio di Stato (Státna rada) uznesením o predbeznom opatrení z 21. februára 2006 odlozila výkon napadnutého rozhodnutia. 13. Aj ked je táto otázka vyriesená, nic to nemení na skutocnosti, ze TAR majúci preskúmat spor vo veci samej, má pochybnosti o zlucitelnosti predlzenia prechodného obdobia, pocas ktorého koncesie, ktorých platnost by mala zaniknút pôvodne po uplynutí tohto prechodného obdobia, stratia predcasne platnost, s právom Spolocenstva. 14. Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia sezione staccata di Brescia sa teda obrátil na Súdny dvor s týmito prejudiciálnymi otázkami: "1. Je zlucitelné s clánkami 43 ES, 49 ES a 86 ods. 1 ES, ako aj so zásadami rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti automatické a vseobecné predlzenie platnosti súcasných koncesií na distribúciu zemného plynu do 31. decembra 2007, ktoré boli pôvodne udelené bez toho, aby bolo predtým vyhlásené výberové konanie? 2. Sú zlucitelné s clánkami 43 ES, 49 ES a 86 ods. 1 ES, ako aj so zásadami rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti neskorsie dodatocné automatické predlzenia platnosti súcasných koncesií na distribúciu zemného plynu do 31. decembra 2009, ktoré boli pôvodne udelené bez toho, aby bolo predtým vyhlásené výberové konanie, za týchto predpokladov: a) ked sa koncesionár zlúcil, resp. splynul s inou spolocnostou, pricom zlúcenie, resp. splynutie dovoluje pokryt dvojnásobnú spotrebu vzhladom na pôvodnú spotrebu pokrytú zanikajúcou spolocnostou; b) ked koncesionár získal klientov predstavujúcich spotrebu presahujúcu 100000 konecných spotrebitelov, alebo ked distribuuje mnozstvo plynu vyssie ako 100 miliónov metrov kubických za rok alebo rovnaký operacný okruh aspon na celom území provincie; c) ked aspon 40 % základného imania koncesionára bolo privatizovaných? 3. Je zlucitelné s odôvodneniami c. 4, 8, 10 a 18 smernice 2003/55/ES..., ako aj s clánkom 23 ods. 1 uvedenej smernice a s clánkom 10 ES a so zásadami rozumnosti a primeranosti predlzenie platnosti súcasných koncesií na distribúciu zemného plynu, tak za predpokladu uvedeného v prvej otázke, ako aj za predpokladu uvedeného v druhej otázke s osobitným ohladom na a) povinnost státov sledovat ciel liberalizácie trhu so zemným plynom, a to pred 1. júlom 2007; b) zákaz ulozený státom prijat alebo ponechat v úcinnosti vnútrostátne právne normy, ktoré sú v rozpore s liberalizáciou trhu so zemným plynom; c) povinnost státov viazat prechodné obdobie na primeranú lehotu a na objektívne poziadavky?" 15. Týmito prejudiciálnymi otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta na rozsah povinnosti clenských státov, ktoré im ukladá Zmluva a relevantné ustanovenia smernice 2003/55 týkajúce sa koncesií poskytnutých bez výberového konania. II -- Preformulovanie a prípustnost prejudiciálnych otázok 16. Kedze formulácia prejudiciálnych otázok vnútrostátnym súdom by mohla vyvolávat zmätok, treba najskôr upresnit, ze úcinkom vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá sa týka veci samej, nie je predlzenie platnosti koncesií, ale stanovenie predcasného skoncenia ich platnosti, upravené v rámci prechodného obdobia. Predlzenie stanovené vnútrostátnym právom, co je dôvodom konania vo veci samej, sa v skutocnosti netýka platnosti koncesie, ale prechodného obdobia, ktoré je stanovené na úcely predcasného ukoncenia platnosti zmienenej koncesie. 17. Pod vplyvom tejto výhrady, na ktorej sa zhodujú úcastníci konania, sa v skutocnosti od Súdneho dvora ziada, aby urcil na jednej strane, ci právo Spolocenstva bráni stanoveniu prechodného obdobia priznaného dotknutým podnikom na predcasné ukoncenie platností zmlúv o koncesiách uzavretých bez akéhokolvek výberového konania a na druhej strane, ako príslusné vnútrostátne orgány môzu predlzit alebo zmenit dlzku takéhoto prechodného obdobia. 18. Takto je nesporné, ze prípustnost prejudiciálnych otázok sa musí akceptovat, ked si vyzadujú výklad práva Spolocenstva, ktorý sa môze ukázat ako uzitocný pre rozhodnutie vo veci samej. ( [5]5 ) III -- Skúmanie prejudiciálnych otázok A -- Predbezné poznámky o uplatnitelných ustanoveniach 19. Vnútrostátny súd odkazuje vo svojich prvých dvoch otázkach na výklad ustanovení primárneho práva, najmä clánkov 43 ES, 49 ES a 86 ES a poukazuje vo svojej tretej otázke na ustanovenia smernice 2003/55 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Zdá sa mi vsak vhodné zacat rozbor skúmaním uplatnitelnosti ustanovení sekundárneho práva v spore. Keby totiz skutkové a právne okolnosti, ktoré nás zaujímajú, mali byt vylúcené z pôsobnosti smernice 2003/55, povinnosti súvisiace so základnými slobodami, tak ako vyplývajú z clánkov 43 ES, 49 ES a 86 ods. 1 ES, zostávajú rozhodujúce pre riesenie tejto právnej veci. 20. Okrem toho hoci vnútrostátny súd odkazuje na "koncesiu" distribúcie zemného plynu, treba pripomenút, ze tento pojem je autonómnym vymedzením v práve Spolocenstva. Je teda úlohou vnútrostátneho súdu overit, ci zmluva, ktorú uzavreli dotknutá obec a spolocnost ASM Brescia, zodpovedá jasne vymedzeniu "koncesia na sluzby", tak ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora ( [6]6 ), ktorá preberá vymedzenie uvedené vo výkladovom oznámení Komisie Európskych spolocenstiev, podla ktorého "koncesia existuje, ked hospodársky subjekt znása nebezpecenstvá súvisiace s predmetnou sluzbou (zriadenie sluzby a jej prevádzkovanie) tým, ze získava odplatu od pouzívatela najmä prostredníctvom poplatkov bez ohladu na ich formu. Spôsob odmeny hospodárskeho subjektu je rovnako ako v prípade koncesie na práce prvkom umoznujúcim urcit prebratie nebezpecenstva prevádzkovania". ( [7]7 ) 21. Ak predmetná dohoda zodpovedá tomuto vymedzeniu, potom sa nemozno odvolávat na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ( [8]8 ). Táto smernica výslovne vylucuje zo svojej vecnej pôsobnosti koncesie na sluzby. Naopak, kedze smernica 2003/55 sa osobitne zameriava na spolocné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom, sudca a quo si môze legitímne klást otázku o prípustnosti a výklade jej ustanovení v rámci sporu vo veci samej. B -- O tretej otázke: uplatnitelnost smernice 2003/55 v spore vo veci samej 22. Prijatie prvých smerníc o elektrine v roku 1996 a o plyne v roku 1998 sa zacielilo na dokoncovanie vnútorného trhu, ktorý predpokladá zánik verejných monopolov odlisných od tých, ktoré sa týkajú infrastruktúr, v prospech slobodnej a neskreslenej hospodárskej sútaze v tejto oblasti. Tieto smernice vsak ponechávajú clenským státom urcitú slobodu, pokial ide o otvorenie trhu, organizáciu prístupu do siete a úpravu trhu. Komisia zdôraznila, ze "v praxi sa ukazuje, ze táto situácia spôsobuje skreslenia hospodárskej sútaze, pretoze trh niektorých clenských státov je viac otvorený hospodárskej sútazi ako iných". ( [9]9 ) Smernica 2003/55 bola prijatá za týchto okolností, aby zaviedla postupne úplné otvorenie trhu so zemným plynom, to znamená tým, ze dáva moznost odberatelom slobodne si vyberat svojich dodávatelov a dodávatelom slobodne dodávat svoje tovary svojim odberatelom. ( [10]10 ) Cielom tejto novej smernice je "[prijat] konkrétne ustanovenia na zabezpecenie rovnosti podmienok a znízenia rizík dominantného postavenia na trhu a koristníckeho správania sa, zabezpecenie nediskriminacných taríf za prepravu a distribúciu cez prístup do siete na základe taríf zverejnených pred ich vstupom do platnosti a zabezpecenie ochrany práv malých a zranitelných odberatelov". ( [11]11 ) Na tento úcel smernica 2003/55 odstranuje moznost clenských státov vybrat si dojednaný prístup do plynových sietí a zaväzuje ich k tomu, aby z právneho hladiska rozdelili prevádzkovanie systémov prenosu a rozvodu od dalsích aspektov cinnosti. 23. Napriek tomu, dokonca aj pred skúmaním toho, ci uvedená smernica bráni zavedeniu prechodného obdobia, pocas ktorého musí predcasne zaniknút platnost sporných koncesií na sluzby, treba skúmat najskôr rozsah povinností, ktoré smernica ukladá clenským státom. Konkrétne, treba sa domnievat, ze tento text ukladá clenským státom povinnost ukoncit predcasne platnost takýchto koncesií a, iba v prípade kladnej odpovede, odkedy vzniká táto povinnost a ako? 24. Pokial ide o tento prvý bod, vsetci úcastníci konania sa zhodujú na tom, ze v smernici 2003/55 nejestvuje ziadne ustanovenie, ktoré by hovorilo v tom zmysle, ze existuje povinnost predcasne ukoncit platnost sporných koncesií. Vnútrostátny súd sa vsak pýta na relevantnost najmä clánku 23 ods. 1 písm. c) smernice 2003/55, ktorý by mohol podla jeho názoru ulozit clenským státom túto povinnost od 1. júla 2007. Tento clánok stanovuje: "clenské státy zabezpecia, aby oprávnenými odberatelmi boli: ... od 1. júla 2007 vsetci odberatelia". Z toho vyplýva, ze po uplynutí tohto dna sa predpokladá, ze vsetci klienti v súlade s právom Spolocenstva majú prístup k dodávatelom podla ich výberu na úcely kúpy zemného plynu. 25. Výklad tohto ustanovenia, ktorý navrhuje sudca a quo, sa mi vsak zdá nesprávny vzhladom na zákazku na distribúciu zemného plynu. Tento clánok sa totiz zameriava na dodávanie, a nie na distribúciu zemného plynu. Preto nemozno vyvodit z tohto ustanovenia ziadnu povinnost zaväzujúcu clenské státy zrusit zákazky na distribúciu udelené bez akéhokolvek výberového konania. Tak ako správne zdôraznila Komisia, lehota do 1. júla 2007 uplatnená na zákazky na dodávanie nemôze byt totiz prenesená na zákazky na distribúciu, ibaze by prijal právnu normu iný subjekt namiesto zákonodarcu Spolocenstva. 26. Dalej ziadne iné ustanovenie smernice 2003/55 výslovne nepodporuje povinnost predcasne ukoncit platnost existujúcich koncesií. Clánky smernice 2003/55, ktoré odkazujú na distribúciu zemného plynu, najmä clánok 4 ods. 2 a clánky 11 a 18 sa zásadne ohranicujú na ustanovenie, ze urcenie prevádzkovatelov distribucnej sústavy sa uskutocní so zretelom na efektívnost a ekonomickú rovnováhu (clánok 11) podla objektívnych a nediskriminacných kritérií (clánok 4 ods. 2). Prevádzkovatelia musia okrem toho zabezpecit prístup tretích osôb do siete bez diskriminácie a úplne transparentne najmä na základe uplatnených taríf a metód výpoctu (clánok 18). 27. Vzhladom na predchádzajúce úvahy je preto nemozné iba na základe znenia tohto textu vyvodit akúkolvek povinnost, ktorá zaväzuje clenské státy predcasne ukoncit platnost sporných koncesií na distribúciu udelených pred jej prijatím. Napriek tomuto konstatovaniu treba dodat, ze smernica 2003/55 nebráni takémuto ukonceniu platnosti. Rovnako je nepochybné, ze zmienené ustanovenia smernice 2003/55 neumoznujú urcit, ci právo Spolocenstva bráni vnútrostátnej právnej úprave, aká je vo veci samej. 28. Preto treba odpovedat na tretiu polozenú prejudiciálnu otázku tak, ze smernica 2003/55 nebráni predcasnému zruseniu zákaziek na distribúciu zemného plynu, ktoré boli pôvodne udelené bez akéhokolvek výberového konania, bez toho, aby bolo mozné napriek tomu sa domnievat, ze výslovne bráni takejto moznosti. 29. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora neuplatnenie ustanovení sekundárneho práva vsak nebráni uplatneniu "základných pravidiel Zmluvy vo vseobecnosti a osobitne zásady zákazu diskriminácie na základe státnej príslusnosti". ( [12]12 ) Dodáva, ze "ustanovenia Zmluvy uplatnujúce sa na koncesie na sluzby vo verejnom záujme, najmä clánky 43 ES a 49 ES, ako aj zákaz diskriminácie na základe státnej príslusnosti sú osobitným vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania". ( [13]13 ) Inak povedané, koncesionár sa musí vybrat tak, aby neboli porusené zásady Zmluvy. Preto odpoved na otázky, ktoré polozil vnútrostátny súd, treba hladat na základe týchto zásad, ktoré sa zameriavajú na zarucenie volného pohybu vo veci samej. C -- O prvých dvoch otázkach 30. Ked sa vnútrostátny súd pýta Súdneho dvora, ci právo Spolocenstva bráni zavedeniu prechodného obdobia, ako aj jeho predlzeniu na ukoncenie platnosti koncesií udelených pôvodne v rozpore so zásadami transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, tak ako vyplývajú z clánkov 43 ES a 49 ES ( [14]14 ), v skutocnosti vznása dva problémy súvisiace s volným pohybom. 31. Hoci v rámci prejudiciálneho konania sa musí Súdny dvor obmedzit na výklad práva Spolocenstva abstraktne, napriek tomu musí dat vnútrostátnemu súdu prvky, ktoré sú nevyhnutné na riesenie sporu. V tomto zmysle sa Súdny dvor opakovane domnieval, ze je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Spolocenstva, ktoré mu môzu umoznit posúdit súlad jeho vnútrostátnej právnej úpravy s právom Spolocenstva. ( [15]15 ) V prejednávanej veci sa mi zdá ako nevyhnutné upresnit rôzne etapy právneho odôvodnenia, ktoré vnútrostátny súd bude musiet pouzit na riesenie sporu vo veci samej. 32. V tejto perspektíve odpoved na polozené prejudiciálne otázky obsahuje v prvej etape urcenie toho, ci vnútrostátna právna úprava, ktorá stanovuje zachovanie existujúcich koncesií az do uplynutia upraveného prechodného obdobia preto, aby sa predcasne skoncila platnost uvedených koncesií, predstavuje prekázku slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa a v prípade kladnej odpovede v druhej etape skúmat, ci takéto obmedzenie môze byt napriek tomu prípustné ako odchylné opatrenia, ktoré výslovne stanovujú clánky 45 ES a 46 ES alebo odôvodnené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu. 33. Navyse bude tiez treba zdôraznit, ze predmetná vnútrostátna právna úprava v tejto právnej veci vykazuje vztah s obchodnými cinnostami v rámci Spolocenstva, pokial hospodárske subjekty usadené v iných clenských státoch by mohli mat záujem zúcastnovat sa na distribúcii plynu na talianskom území. Polozené prejudiciálne otázky takto patria do pôsobnosti práva Spolocenstva, hoci vsetky prvky sporu vo veci samej sú umiestnené vo vnútri jediného clenského státu. ( [16]16 ) 1. O existencii prekázky 34. Poziadavky, ktoré vyplývajú z clánkov 43 ES a 49 ES, ako aj zo zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti viackrát upresnil Súdny dvor so zretelom na zákazky na koncesiu, najmä v uz citovaných rozsudkoch Telaustria a Telefonadress, Coname, ako aj Parking Brixen. 35. Najskôr uz citovaný rozsudok Telaustria a Telefonadress kladie zásadu minimálnej povinnosti transparentnosti, ktorá zaväzuje verejného obstarávatela, ktorá spocíva v "zabezpecení pre kazdého potenciálneho uchádzaca adekvátneho stupna zverejnenia, ktoré umoznuje sprístupnenie trhu so sluzbami konkurencii ako aj kontrolu nestrannosti postupov výberového konania". ( [17]17 ) Táto poziadavka, ktorá vyplýva vo vseobecnosti zo základných pravidiel Zmluvy ES a osobitne zásady zákazu diskriminácie, si nevyzaduje systematické vyhlasovanie výberového konania, ale sa ohranicuje na ulozenie povinnosti primeraného stupna zverejnenia. 36. Toto stanovisko následne potvrdil a upresnil uz citovaný rozsudok Coname, ktorý sa osobitne zameriava na udelenie koncesie na sluzbu vo verejnom záujme distribúcie plynu. V tejto právnej veci Súdny dvor rozhodol tak, ze udelenie koncesie nemohlo byt uskutocnené bez toho, aby neboli dodrzané poziadavky transparentnosti. Tiez priame udelenie koncesie bez toho, aby sa umoznilo podniku usadenému prípadne na území iného clenského státu mat prístup k relevantným informáciám, ktoré sa týkajú uvedenej koncesii preto, aby prejavil záujem, je v rozpore so zásadami, ktoré vyplývajú z clánkov 43 ES a 49 ES. 37. Táto judikatúra zakladá zásadu, v zmysle ktorej odteraz udelenie akejkolvek koncesie je podmienené minimálne sútazou, pricom sa zabezpecí splnenie povinnosti minimálnej transparentnosti a rovnosti zaobchádzania preto, aby sa splnil ciel odstránenia prekázok slobodného poskytovania sluzieb. 38. Okrem toho Súdny dvor dospel k upresneniu povinností, ktoré zaväzujú clenské státy a ktoré sa týkajú uzavretia akejkolvek novej koncesie na sluzbu. V uz citovanom rozsudku Parking Brixen súdny orgán Spolocenstva z toho vyvodil "ze clenské státy nesmú ponechat v úcinnosti vnútrostátnu právnu úpravu, ktorá umoznuje zadanie koncesií na sluzby vo verejnom záujme bez vytvorenia sútazného prostredia, ked také zadanie porusuje clánky 43 ES alebo 49 ES, alebo zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti". ( [18]18 ) Inak povedané, neexistencia moznosti dat do sútaze koncesie, ktoré musia byt znova udelené, je prekázkou slobodného poskytovania sluzieb a/alebo usadenia. Rovnako sa domnieval, ze obnovenie koncesie na sluzbu vo verejnom záujme, bez vyhlásenia sútaze medzi potenciálnymi hospodárskymi subjektmi, je tiez porusením clánkov 43 ES a 49 ES. ( [19]19 ) Takto je ustálené, ze porusením zásad volného pohybu je akékolvek udelenie novej koncesie a akékolvek obnovenie existujúcej koncesie uskutocnené bez primeraného zverejnenia. 39. Napriek tomu uvedený výklad sa zameriava len na rozhodnutie o udelení a/alebo obnovení koncesie. Predmetom takto vyvodeného výkladu Súdnym dvorom nie sú koncesie na sluzby ako také, ale rozhodnutia o udelení alebo o obnovení uvedených koncesií tak, ze by mohlo byt kritizované ako nesprávne rozsírenie skôr sformulovaného výkladu Súdnym dvorom, najmä v uz citovanom rozsudku Coname, na koncesie udelené pôvodne bez výberového konania, hoci ich platnost este nezanikla uplynutím casu tak, ze neexistuje ani rozhodnutie o udelení, ani rozhodnutie o obnovení zo strany príslusného orgánu. 40. Zdá sa mi vsak, ze spor vo veci samej sa odlisuje od tohto predpokladu, kedze zasiahol taliansky zákonodarca a kedze jeho zásah má rovnaký úcinok ako obnovenie koncesie. Hoci taliansky zákonodarca mal v úmysle sledovat ciel, ktorým je predcasné skoncenie platnosti koncesií na sluzby vo verejnom záujme udelené pôvodne bez akéhokolvek výberového konania, napriek tomu vsak stanovuje v predmetnej právnej úprave jej zachovanie az do uplynutia prechodného obdobia, ktoré vymedzuje. Preto takýto normatívny zásah má za následok obmedzenie prístupu k cinnosti distribúcie plynu pre kazdý potenciálny hospodársky subjekt z iného clenského státu pocas prechodného obdobia, ktoré zavádza. Takéto právne predpisy teda predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb a/alebo usadenia sa tým, ze nesprístupnuje uvedené koncesie potenciálnym hospodárskym subjektom usadeným v iných clenských státoch. 41. Okrem toho, aj keby sa Súdny dvor nestotoznil s mojím názorom v tomto bode, kvalifikácia prekázky by mala byt podla môjho názoru zachovaná. V kazdom prípade totiz ciel slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa má za následok, ze existujúce koncesie, ktoré boli pôvodne udelené v rozpore s pravidlami Zmluvy, sú vystavené sútazi. Takéto koncesie, vseobecne uzavreté na mimoriadne dlhé obdobie, zachovávajú privilegované postavenie hospodárskych subjektov. Bránia najmä úplne novým vstupom na trh. Potenciálnym hospodárskym subjektom z iných clenských státov sa teda bráni pocas celého obdobia platnosti udelenej koncesie preniknút na relevantný trh, a to v rozpore s právom Spolocenstva. Svojou povahou a vnútornou kvalitou takto predstavujú brzdu prístupu na relevantný trh tým, ze chránia postavenia, ktoré získali vnútrostátne hospodárske subjekty. 42. Takéto obmedzenie vsak, aj ked nebolo prijaté rozhodnutie o udelení alebo obnovení koncesie, ktoré nedodrziava usporiadanie minimálnej sútaze, sa musí povazovat za pripísatelné dotknutému clenskému státu. Úlohou clenských státov je totiz prijat opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu ich vnútrostátneho práva s právom Spolocenstva. Vyplýva to ako z clánku 86 ods. 1 ES, pokial ide o verejný podnik s výhradnými právami, tak aj z clánku 10 druhého odseku ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES, ked sa na koncesionárov nevztahuje predpoklad uvedený v clánku 86 ES, ze státy majú povinnost odstránit vsetky opatrenia, ktoré sú v rozpore so zmluvou preto, aby zabezpecili úcinnost práva Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze clenské státy musia nielen zarucit vytvorenie sútazných podmienok medzi potenciálnymi hospodárskymi subjektmi v case udelenia koncesií na sluzbu distribúcie alebo ich obnovenie, ale tiez urobit vsetko preto, aby koncesie pôvodne udelené bez sútaze sa stali súladné s právom Spolocenstva. 43. Takýto výklad sa vyvodzuje z uz citovaných rozsudkov Telaustria a Telefonadress, Parking Brixen, ako aj Coname tak, ze je záväzný pre clenské státy od pociatku. Výklad, ktorý vyvodil súdny orgán Spolocenstva v týchto rozsudkoch, sa zaclenuje do clánkov 43 ES a 49 ES a "... objasnuje a spresnuje význam a dosah tohto pravidla tak, ako sa musí alebo by sa malo chápat a uplatnovat od okamihu, ked nadobudlo úcinnost". ( [20]20 ) Ak si vsak aj Súdny dvor zelal za výnimocných okolností, ktoré súvisia najmä s poziadavkami právnej istoty, obmedzit úcinky uvedeného výkladu v case, potom to mal stanovit v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o pozadovanom výklade. ( [21]21 ) Inak výklad súdu Spolocenstva zachováva svoj retroaktívny úcinok. 44. Nakoniec sa zdá, ze Súdny dvor v uz citovanej judikatúre zalozil zásadu, podla ktorej akékolvek udelenie alebo obnovenie koncesie na sluzbu vo verejnom záujme musí zodpovedat minimálnej povinnosti transparentnosti a rovnosti zaobchádzania tak, ze bráni zachovaniu platnosti koncesie udelenej v rozpore so zásadami zákazu diskriminácie a transparentnosti, ( [22]22 ) kedze tieto rozhodnutia predstavujú obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa. 45. Ak vsak aj kvalifikáciu ako prekázky mozno akceptovat, napriek tomu este treba skúmat, ci predmetné obmedzenie vo veci samej nemozno odôvodnit naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu. 2. O prípadných odôvodneniach obmedzenia volného pohybu. 46. Vnútrostátne opatrenia, ktoré obmedzujú výkon základných slobôd zarucených Zmluvou, môzu byt odôvodnené, len ak splnajú styri podmienky, to znamená: uplatnujú sa nediskriminacným spôsobom, zodpovedajú naliehavým dôvodom vseobecného záujmu, sú schopné zarucit splnenie ciela, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. ( [23]23 ) 47. Pokial ide o existenciu naliehavých dôvodov vseobecného záujmu, kedze výnimky, ktoré stanovuje Zmluva, nie sú uplatnitelné v prejednávanej veci, úcastníci konania v podstate zakladajú svoju argumentáciu na zásadách právnej istoty a legitímnej dôvery nato, aby odôvodnili zavedenie prechodného obdobia. 48. Zásada právnej istoty môze byt povazovaná za naliehavé dôvody vseobecného záujmu, ktorých uplatnenia sa môzu domáhat clenské státy. Súdny dvor totiz mal prílezitost pripomenút, ze táto zásada, ktorá je súcastou právneho poriadku Spolocenstva, zaväzuje nielen institúcie Spolocenstva, ale tiez clenské státy pri výkone právomocí, ktoré im zveruje právo Spolocenstva. ( [24]24 ) 49. Z tohto dôvodu zásada právnej istoty a presnejsie povedané zásada stability právnych vztahov predstavuje presvedcivé odôvodnenie na podporu zavedenia prechodných opatrení. 50. Totiz zdá sa mi, ochrana stability legitímne zalozených právnych vztahov má urcitú odozvu v rámci koncesií na sluzbu vo verejnom záujme, ktoré boli uzavreté pred uz citovanou judikatúrou Telaustria a Telefonadress do tej miery, ze odôvodnuje prechodné opatrenia preto, aby ponechala rozumnú lehotu, pocas ktorej bude musiet byt uskutocnené dosiahnutie súladu s právom Spolocenstva. 51. V prejednávanej veci sporná koncesia bola uzavretá v roku 1984. Uz citovaný rozsudok Telaustria a Telefonadress bol vyhlásený az v roku 2000, teda v case uzavretia zmluvy o koncesii v roku 1984 sa úcastníci konania mohli dobromyselne, az do vyhlásenia tohto rozsudku, domnievat, ze nekonali v rozpore s právom Spolocenstva. 52. Za týchto podmienok a vzhladom na negatívne dôsledky vyplývajúce z takejto judikatúry, ktorá má retroaktívny úcinok, obzvlást pre koncesionára, ktorý vynalozil rozsiahle investície odôvodnujúce uzavretie zmluvy na dlhé obdobie, zavedenie prechodných opatrení s cielom obmedzit zásah do aktuálnej zmluvnej situácie, a teda s cielom dodrziavat zásadu právnej istoty, môze predstavovat naliehavý dôvod vseobecného záujmu. 53. Na podporu tejto myslienky Súdny dvor uz rozhodol tak, ze ked "predmetná právna úprava Spolocenstva ponecháva príslusným vnútrostátnym orgánom dostatocne sirokú mieru volnej úvahy preto, aby im umoznila uplatnovat túto právnu úpravu v takom zmysle, ktorý je v súlade s poziadavkami, ktoré vyplývajú z ochrany základných práv", ( [25]25 ) potom "clenské státy sú povinné v co najväcsej moznej miere uplatnovat túto právnu úpravu za podmienok, ktoré neporusujú uvedené poziadavky". ( [26]26 ) Pokial vsak ide o koncesie na sluzby a v ocakávaní zásahu zákonodarcu Spolocenstva v tejto osobitnej oblasti, mozno sa domnievat, ze clenské státy majú dostatocnú mieru volnej úvahy, ktorá ich oprávnuje zohladnit poziadavky súvisiace s právnou istotou v rámci uplatnovania zásady minimálneho vystavenia takýchto zmlúv hospodárskej sútazi. 54. Je vsak úlohou vnútrostátneho súdu, aby overil, ci podmienky stanovenia prechodného obdobia zodpovedajú objektívnym, transparentným a nediskriminacným kritériám a ci tieto opatrenia zostávajú primerané sledovanému cielu. ( [27]27 ) 55. Z toho vyplýva, ze treba odpovedat na prvé dve polozené prejudiciálne otázky takto: Clánky 43 ES a 49 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti sa musia vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby orgán verejnej moci stanovil zachovanie koncesií udelených pôvodne bez akéhokolvek výberového konania pocas prechodného obdobia, ktoré stanovuje rovnako na úcely predcasného skoncenia platnosti uvedených koncesií, ked takéto opatrenie je prekázkou slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa. Takéto opatrenie vsak mozno odôvodnit naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, ktoré súvisia s právnou istotou a najmä so stabilitou právnych vztahov. Je úlohu vnútrostátneho súdu uistit sa o tom, ze stanovenie takýchto prechodných opatrení zodpovedá týmto podmienkam, ze sa uskutocnuje na základe objektívnych, transparentných a nediskriminacným kritérií a ze tieto opatrenia zostávajú primerané sledovanému cielu. IV -- Návrh 56. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré polozil Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia sezione staccata di Brescia, takto: 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30/ES, nestanovuje predcasné zrusenie zákaziek na distribúciu zemného plynu, ktoré boli pôvodne zadané bez akéhokolvek výberového konania, bez toho, aby bolo mozné napriek tomu sa domnievat, ze výslovne bráni takejto moznosti. 2. Clánky 43 ES a 49 ES, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti sa musia vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby orgán verejnej moci stanovil zachovanie platnosti koncesií udelených pôvodne bez akéhokolvek výberového konania pocas prechodného obdobia, ktoré stanovuje dokonca na úcely predcasného skoncenia platnosti uvedených koncesií, ked takéto opatrenie je prekázkou slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadit sa. Takéto obmedzenie vsak mozno odôvodnit naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu, ktoré súvisia s právnou istotou a najmä so stabilitou právnych vztahov. Je úlohu vnútrostátneho súdu uistit sa o tom, ze stanovenie takýchto prechodných opatrení zodpovedá týmto podmienkam, ze sa uskutocnuje na základe objektívnych, transparentných a nediskriminacným kritérií a ze tieto opatrenia zostávajú primerané sledovanému cielu. __________________________________________________________________ ( [28]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [29]2 ) [30]Ú. v. EÚ L 176, s. 57?% Mim. vyd. 12/002, s. 230. ( [31]3 ) [32]Ú. v. ES L 204, s. 1?% Mim. vyd. 12/002, s. 28. ( [33]4 ) GURI c. 142 z 20. júna 2000. ( [34]5 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, [35]C-324/98, Zb. s. I-10745. ( [36]6 ) Pozri k tomuto bodu rozsudky Telaustria a Telefonadress, uz citovaný, bod 57; z 21. júla 2005, Coname, [37]C-231/03, Zb. s. I-7287, bod 16; z 13. októbra 2005, Parking Brixen, [38]C-458/03, Zb. s. I-8585, bod 42; zo 6. apríla 2006, ANAV, [39]C-410/04, Zb. s. I-3303, bod 17, a z 13. septembra 2007, Komisia/Taliansko, [40]C-260/04, Zb. s. I-7083, bod 21. ( [41]7 ) Výkladové oznámenie Komisie o koncesiách v práve Spolocenstva ([42]Ú. v. ES C 121, 2000, s. 2, bod 2.2). ( [43]8 ) [44]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132, ktorá nahrádza smernicu Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania sluzieb ([45]Ú. v. ES L 209, s. 1?% Mim. vyd. 06/001, s. 322). ( [46]9 ) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu v súlade s clánkom 251 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy ES o spolocnom stanovisku prijatým Radou na úcely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa týka spolocných pravidiel pre vnútorný trh s elektrickou energiou a zrusuje sa nou smernica 96/92/ES, a ktoré sa týka spolocného stanoviska prijatého Radou na úcely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa týka spolocných pravidiel pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30/ES, SEC/2003/0161 v konecnom znení. ( [47]10 ) Odôvodnenie c. 4 smernice 2003/55. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [48]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 110. ( [49]11 ) Odôvodnenie c. 2 smernice 2003/55. ( [50]12 ) Pozri najmä rozsudky Telaustria a Telefonadress, uz citovaný, bod 60; Parking Brixen, uz citovaný, bod 49; Coname, uz citovaný, bod 16, a Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 22. ( [51]13 ) Rozsudky Parking Brixen, uz citovaný, bod 48, a Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 23. ( [52]14 ) Uplatnenie clánkov 43 ES a 49 ES je dokonale opodstatnené, kedze koncesiu udelila obec ako orgán verejnej moci. Preto sa uplatnujú zásady slobodného pohybu, tak ako vyplývajú z týchto clánkov. Pozri potvrdenie takéhoto rozboru, ktorý vylucuje súvztazné uplatnenie clánku 81 ES na zmluvy o koncesiu, ako v predmetnej veci, v rozsudku zo 4. mája 1988, Bodson ([53]30/87, Zb. s. 2479, bod 18). ( [54]15 ) Pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1993, Hünermund a i., [55]C-292/92, Zb. s. I-6787, bod 8, a z 31. januára 2008, Centro Europa 7, [56]C-380/05, Zb. s. I-349, bod 50. ( [57]16 ) Pozri zmierujúci výklad Súdneho dvora k tomuto bodu, rozsudky z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko, [58]C-87/94, Zb. s. I-2043, bod 33; Parking Brixen, uz citovaný, bod 55, a Centro Europa 7, uz citovaný, bod 66. ( [59]17 ) Bod 62. ( [60]18 ) Bod 52. Rozsudok potvrdený rozsudkom ANAV, uz citovaným, bod 22. ( [61]19 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 25. V prejednávanej veci islo o obnovenie koncesií na prevádzkovanie stávok na konské dostihy a to bez vyhlásenia výberového konania. Súdny dvor sa domnieva, ze takéto obnovenie "znemoznuje sprístupnenie týchto koncesií konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov zadávania zákaziek". ( [62]20 ) Rozsudky zo 27. marca 1980, Denkavit italiana, [63]61/79, Zb. s. 1205, bod 16; z 13. januára 2004, Kühne & Heitz, [64]C-453/00, Zb. s. I-837, bod 21; zo 17. februára 2005, Linneweber a Akritidis, [65]C-453/02 a C-462/02, Zb. s. I-1131, bod 41, a zo 6. marca 2007, Meilicke a i., [66]C-292/04, Zb. s. I-1835, bod 34. ( [67]21 ) Rozsudky z 2. februára 1988, Barra a i., [68]309/85, Zb. s. 355, bod 13, a Blaizot a i., [69]24/86, Zb. s. 379, bod 28; zo 16. júla 1992, Legros a i., [70]C-163/90, Zb. s. I-4625, bod 30; z 15. decembra 1995, Bosman, [71]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 142; z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., [72]C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 57, a Meilicke a i., uz citovaný, bod 36. ( [73]22 ) Komisia sa stotoznuje s týmto názorom. Tiez v tomto zmysle, hoci autori vyvodzujú takúto povinnost zo znenia smernice 2003/55: BOUQUET, G., BUTTERY, E.: Vers la fin du droit de préférence accordé aux concessionnaires de transport et de distribution d'électricité et de gaz. In: A.J.D.A., 2006, s. 964, osobitne s. 968. ( [74]23 ) Rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, [75]C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37; z 9. marca 1999, Centros, [76]C-212/97, Zb. s. I-1459, bod 34; zo 4. júla 2000, Haim, [77]C-424/97, Zb. s. I-5123, bod 57, a z 13. marca 2008, Komisia/Spanielsko, C-248/06, bod 32. ( [78]24 ) Pozri najmä rozsudky z 3. decembra 1998, Belgocodex, [79]C-381/97, Zb. s. I-8153, bod 26; z 29. apríl 2004, Gemeente Leusden a Holin Groep, [80]C-487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 57, ako aj z 26. apríla 2005, "Goed Wonen", C-376/02, Zb. s. I-3445, bod 32. ( [81]25 ) Rozsudok z 13. júla 1989, Wachauf, [82]5/88, Zb. s. 2609, bod 22. ( [83]26 ) Tamze, bod 19. ( [84]27 ) Pozri najmä rozsudky zo 6. marca 2007, Placanica a i., [85]C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, bod 49, a Centro Europa 7, uz citovaný, bod 103. References 1. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0001 29. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0002 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 31. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0003 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 33. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0004 34. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0005 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0324&locale=SK 36. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0006 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0231&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0458&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0410&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0260&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0007 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:121:TOC 43. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0008 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:209:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0009 47. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0010 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0011 50. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0012 51. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0013 52. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0014 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0030&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0015 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0292&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0380&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0016 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0087&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0017 60. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0018 61. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0019 62. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0020 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0061&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0453&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0453&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0292&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0021 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0309&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0024&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0163&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0437&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0022 74. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0023 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0055&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0212&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0424&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0024 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0381&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0487&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0025 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0005&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0026 84. file:///tmp/lynxXXXXO4MbZa/L96915-3492TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0700564501-E0027 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0338&locale=SK