NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 6. decembra 2007 ( [1]1 ) Spojené veci C-341/06 P a C-342/06 P Chronopost SA a La Poste proti Union française de l'express (UFEX) a i. "Odvolanie -- Dodrzanie pravidiel konania pred Súdom prvého stupna -- Rozsudok Súdu prvého stupna -- Zrusenie -- Vrátenie veci -- Druhý rozsudok Súdu prvého stupna -- Zostavenie rozhodovacieho zlozenia -- Státna pomoc -- Oblast posty -- Verejnoprávny podnik poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu -- Logistická a obchodná pomoc dcérskej spolocnosti -- Dcérska spolocnost nepodnikajúca vo vyhradenom odvetví -- Prevod expresnej dorucovacej cinnosti na túto dcérsku spolocnost -- Pojem 'státna pomoc` -- Rozhodnutie Komisie -- Pomoc a prevod, ktoré nepredstavujú státnu pomoc -- Odôvodnenie" 1. Toto je druhé odvolanie v dlhotrvajúcom konaní, ktoré sa v podstate týka obchodnej a logistickej pomoci poskytnutej francúzskym postovým úradom jeho dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ktorá prevádzkuje expresnú dorucovaciu sluzbu. V rozhodnutí 98/365 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia rozhodla, ze taká pomoc nepredstavuje státnu pomoc ( [2]2 ). Konkurenti SFMI-Chronopost podali zalobu na Súd prvého stupna (dalej len "rozsudok UFEX I") ( [3]3 ), ktorý napadnuté rozhodnutie zrusil. V konaní o prvom odvolaní ("rozsudok Chronopost I") ( [4]4 ) Súdny dvor zrusil rozhodnutie Súdu prvého stupna a vec mu vrátil. Prejednávané odvolanie bolo podané proti nasledujúcemu rozsudku Súdu prvého stupna, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie znova zrusené (dalej len "napadnutý rozsudok": rozsudok UFEX II) ( [5]5 ). 2. Odvolacie dôvody v prejednávanom odvolaní sa týkajú i) zlozenia Súdu prvého stupna v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok; ii) otázky, ci Súd prvého stupna rozhodoval o neprípustnom zalobnom dôvode; iii) preskúmania, ktoré Súd prvého stupna uskutocnil, pokial ide o odôvodnenie uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a iv) posúdenia vykonaného Súdom prvého stupna, pokial ide o pojem státnej pomoci vo vztahu k prevodu klientely na SFMI-Chronopost. Skutkové okolnosti a konanie Skutkový základ sporu 3. Spor v prejednávanej veci vychádza zo staznosti podanej Komisii v decembri 1990. V napadnutom rozsudku sú skutkové okolnosti vymedzené takto: "2 Francúzska posta (dalej len 'La Poste`), ktorá podniká ako zákonný monopol v sektore obycajnej posty, bola az do konca roku 1990 integrálnou súcastou francúzskej státnej správy. Od 1. januára 1991 bola organizovaná ako právnická osoba zriadená podla verejného práva, v súlade s ustanoveniami zákona 90568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej postovej sluzby a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len 'zákon 90568`). Tento zákon povoluje vykonávat urcité cinnosti otvorené pre konkurenciu, najmä zasielatelstvo expresnej posty. 3 Société française de messagerie internationale (dalej len 'SFMI`) je súkromnou spolocnostou, ktorej bola zo strany La Poste zverená správa sluzby expresnej posty[ ( [6]6 )] od konca roku 1985. Tento podnik bol zalozený so základným imaním 10 miliónov francúzskych frankov (FRF) (priblizne 1524490 eur), rozdeleným medzi Sofipost (66 %), financnú spolocnost, ktorú vlastní do výsky 100 % La Poste, a TAT Express (34 %), dcérsku spolocnost leteckej spolocnosti Transport aérien transrégional (dalej len 'TAT`). 4 Spôsoby prevádzkovania a komercializácie sluzby expresnej posty, ktorú SFMI zabezpecovala pod oznacením EMS/Chronopost, boli definované instrukciou francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií z 19. augusta 1986. Podla tejto instrukcie mala La Poste poskytovat SFMI logistickú a obchodnú pomoc. Zmluvné vztahy medzi La Poste a SFMI boli upravované dohodami, z ktorých prvá je z roku 1986. 5 V roku 1992 bola struktúra cinnosti expresnej posty vykonávanej zo strany SFMI zmenená. Sofipost a TAT vytvorili novú spolocnost, Chronopost SA, v ktorej mali stále v uvedenom poradí 66 % a 34 % akcií. Spolocnost Chronopost, ktorá mala do 1. januára 1995 výlucný prístup k sieti La Poste, sa zamerala na vnútrostátnu expresnú postu. SFMI bola získaná zo strany GD Express Worldwide France, dcérskej spolocnosti spolocného medzinárodného podniku zdruzujúceho austrálsku spolocnost TNT a posty piatich krajín, kde bola koncentrácia povolená rozhodnutím Komisie z 2. decembra 1991 (Vec IV/M.102 -- TNT/Canada Post, DBP Postdienst, La Poste, PTT Poste a Sweden Post) ([7]Ú. v. ES C 322, s. 19). SFMI si zachovala cinnost medzinárodnej expresnej posty, vyuzívajúc Chronopost ako zástupcu a poskytovatela sluzieb pri manipulácii so svojimi medzinárodnými zásielkami vo Francúzsku (dalej len "SFMI-Chronopost").[ ( [8]7 )] 6 Syndicat français de l'express international (SFEI), ktorý je nástupcom po Union française de l'express (UFEX) a clenmi ktorého sú traja dalsí zalobcovia, je profesijným záujmovým zdruzením podla francúzskeho práva zdruzujúcim takmer vsetky spolocnosti ponúkajúce sluzby expresnej posty konkurujúce SFMI Chronopost. 7 Dna 21. decembra 1990 podala SFEI staznost Komisii hlavne z toho z dôvodu, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES). V staznosti bola hlavne uvedená skutocnost, ze odplata platená zo strany SFMI za pomoc poskytovanú zo strany La Poste nezodpovedá obvyklým trhovým podmienkam. Rozdiel medzi trhovou cenou za nadobudnutie takýchto sluzieb a cenou skutocne platenou zo strany SFMI predstavuje státnu pomoc. Ekonomická stúdia vypracovaná na poziadanie SFEI zo strany poradenskej spolocnosti Braxton associés bola pripojená k zalobe s cielom ohodnotit sumy pomoci pocas obdobia rokov 1986 -- 1989. 8 Listom z 10. marca 1992 Komisia informovala SFEI o ulození jej staznosti ad acta. Dna 16. mája 1992 SFEI a iné podniky podali proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost pred Súdnym dvorom. Súdny dvor zastavil konanie (uznesenie Súdneho dvora z 18. novembra 1992, SFEI a i./Komisia, [9]C-222/92, Zb. s. I-5431) po rozhodnutí Komisie z 9. júla 1992 o odvolaní rozhodnutia z 10. marca 1992." 4. Okrem staznosti Komisii "16. júna 1993 SFEI a ostatné podniky podali pred obchodným súdom v Parízi zalobu proti SFMI, Chronopost, La Poste a iným. K tejto zalobe bola pripojená druhá stúdia spolocnosti Braxton associés, aktualizujúca údaje prvej stúdie a rozsirujúca obdobie ohodnotenia pomoci po koniec roku 1991. Rozsudkom z 5. januára 1994 obchodný súd v Parízi predlozil Súdnemu dvoru viacero prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu clánku 92 Zmluvy a clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES), z ktorých jedna sa týkala pojmu státnej pomoci za okolností tohto konania. Francúzska vláda predlozila Súdnemu dvoru v prílohe k svojim pripomienkam z 10. mája 1994 ekonomickú stúdiu vypracovanú spolocnostou Ernst & Young. Rozsudkom [SFEI a i. ( [10]8 )] Súdny dvor rozhodol, ze 'poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci zo strany verejnoprávneho podniku jeho súkromnoprávnym dcérskym spolocnostiam vykonávajúcim cinnost otvorenú pre volnú hospodársku sútaz môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 92 Zmluvy, ak odmena prijatá ako protihodnota je nizsia nez odmena, ktorá by bola pozadovaná za obvyklých trhových podmienok` (bod 62)." ( [11]9 ) Konanie pred Komisiou a napadnuté rozhodnutie 5. V roku 1993 si Komisia od Francúzska vyziadala a dostala dalsie informácie. V marci 1996 oznámila uvedenému clenskému státu, ze zacína konanie podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES) o pomoci údajne poskytnutej Francúzskom spolocnosti SFMI-Chronopost. Dna 17. júla 1996 zverejnila formálne oznámenie o zacatí konania. ( [12]10 ) 6. Dna 17. augusta 1996 SFEI predlozila Komisii pripomienky k oznámeniu a prilozila k nim ekonomickú stúdiu vypracovanú Bain & Co. ( [13]11 ) Francúzsko k svojej odpovedi prilozilo ekonomickú stúdiu vypracovanú Deloitte Touche Tohmatsu. 7. Dna 1. októbra 1997 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Clánok 1 uvádza, ze "logistická a obchodná pomoc poskytnutá zo strany [La Poste] jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost [ani dalsie vytýkané opatrenia] nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost". Rozsudky UFEX I ( [14]12 )a Chronopost I ( [15]13 ) 8. Zalobou podanou Súdu prvého stupna 30. decembra 1997 sa UFEX, DHL International, Federal Express a CRIE domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia. Francúzsko, La Poste a Chronopost potom vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu Komisie. 9. Vec bola pridelená stvrtej rozsírenej komore Súdu prvého stupna a bol urcený sudca spravodajca. 10. Zalobcovia uvádzali styri dôvody neplatnosti, ktoré vychádzali z i) porusenia práv na obranu; ii) nedostatocného odôvodnenia; iii) nesprávnych skutkových zistení a zjavne nesprávneho posúdenia, a iv) nerespektovania pojmu "státna pomoc" Komisiou jednak tým, ze pri analýze odplaty za pomoc poskytnutú La Poste v prospech SFMI-Chronopost nezohladnila obvyklé trhové podmienky, a jednak tým, ze z tohto pojmu vylúcila rôzne opatrenia, ktorými bola SFMI-Chronopost údajne zvýhodnená. 11. Súd prvého stupna prijal prvú cast stvrtého zalobného dôvodu a zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bolo rozhodnuté, ze logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc. Súd prvého stupna nepovazoval za potrebné preskúmat druhú cast stvrtého zalobného dôvodu ani ostatné zalobné dôvody v rozsahu, v akom sa týkali logistickej a obchodnej pomoci poskytnutej La Poste v prospech SFMI-Chronopost. Predovsetkým nebolo potrebné preskúmavat druhý zalobný dôvod. Prvý zalobný dôvod a casti tretieho zalobného dôvodu, ktoré sa netýkali výhrad preskúmavaných v rámci stvrtého zalobného dôvodu, boli zamietnuté. 12. Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora postupne 19. a 23. februára 2001 podali Chronopost, La Poste a Francúzska republika odvolania proti rozsudku UFEX I. 13. Odvolatelky uvádzali niekolko odvolacích dôvodov, pricom v rámci prvého odvolacieho dôvodu tvrdili, ze Súd prvého stupna tým, ze nesprávne vylozil pojem "obvyklé trhové podmienky" pouzitý v rozsudku SFEI, porusil clánok 92 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 87 ods. 1 ES). V bode 75 rozsudku UFEX I Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia mala prinajmensom overit, ze protiplnenie prijaté La Poste bolo porovnatelné s protiplnením vyzadovaným súkromnou financnou spolocnostou alebo súkromnou skupinou podnikov, ktoré nepôsobia vo vyhradenom odvetví. 14. Súdny dvor rozhodol, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze bola prehliadnutá skutocnost, ze La Poste sa nachádza vo velmi odlisnej situácii od situácie súkromnoprávneho podniku, ktorý pôsobí v obvyklých trhových podmienkach. Ako subjekt poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ods. 2 ES) sa La Poste musela vybavit alebo musela byt vybavená infrastruktúrou a znacnými zdrojmi, ktoré jej umoznujú poskytovat základné postové sluzby vsetkým uzívatelom vrátane oblastí, v ktorých ceny nepokrývali náklady vzniknuté poskytovaním dotknutej sluzby. Vytvorenie a udrziavanie siete La Poste teda nezodpovedalo výlucne komercnému prístupu a súkromná spolocnost by ich nikdy nepodstúpila. Navyse poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci spocívalo práve v poskytnutí tejto siete. Bolo s ním teda neoddelitelné spojené. Súdny dvor dospel k tomuto záveru: "38 Za týchto okolností, za neexistencie akejkolvek moznosti porovnat situáciu La Poste so situáciou skupiny súkromných spolocností nepodnikajúcich vo vymedzenom odvetví, musia byt 'obvyklé trhové podmienky`, ktoré sú nevyhnutne hypotetické, posudzované s odkazom na objektívne a overitelné údaje, ktoré sú dostupné. 39 V danom prípade náklady znásané zo strany La Poste za poskytovanie logistickej a obchodnej pomoci svojej dcérskej spolocnosti môzu predstavovat takéto objektívne a overitelné údaje. 40 Na tomto základe existencia státnej pomoci v prospech SFMI-Chronopost môze byt vylúcená, ak je na jednej strane preukázané, ze pozadovaná protihodnota pokrýva riadne vsetky variabilné dodatocné náklady vznikajúce poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci, adekvátny príspevok na fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete, ako aj primerané zhodnotenie vlastného kapitálu v rozsahu, v akom bol urcený na cinnosti v rámci sútaze SFMI-Chronopost, a pokial, na druhej strane, ziadny údaj neumoznuje domnievat sa, ze tieto údaje boli podhodnotené alebo urcené svojvolne." 15. Súdny dvor preto vyhlásil prvý zalobný dôvod za dôvodný. Zrusil rozsudok UFEX I bez toho, aby preskúmal ostatné zalobné dôvody a vrátil vec Súdu prvého stupna. Napadnutý rozsudok ( [16]14 ) 16. Po vrátení Súdu prvého stupna bola vec najskôr pridelená stvrtej rozsírenej komore a bol urcený ten istý sudca spravodajca ako vo veci UFEX I. Vzhladom na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna rozhodnutím z 13. septembra 2004 ( [17]15 ) bol sudca spravodajca pridelený k tretej rozsírenej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 17. Zalobcovia sa v podstate odvolávali na druhý, tretí a stvrtý zalobný dôvod vznesené v priebehu konania, v ktorom bol vydaný rozsudok UFEX I. ( [18]16 ) V prvej casti stvrtého zalobného dôvodu teraz uvádzajú porusenie pojmu "obvyklé trhové podmienky", tak, ako vyplýva z rozsudku Chronopost I. 18. Vyjadrenia úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdneho dvora boli vypocuté na pojednávaní 15. júna 2005. 19. Súd prvého stupna prijal druhý zalobný dôvod (nedostatocné odôvodnenie) a výhradu uvedenú v druhej casti stvrtého zalobného dôvodu týkajúcu sa prevodu sluzby Postadex. Ostatné výhrady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktoré povazoval za nepreskúmatelné, zamietol. Napadnuté rozhodnutie zrusil v rozsahu, v akom ním bolo rozhodnuté, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech jej dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ani prevod sluzby Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost. Odvolania 20. Podaniami podanými do kancelárie Súdneho dvora postupne 4. a 7. augusta 2006 Chronopost (vec C-341/06 P) a La Poste (vec C-342/06 P) podali odvolania proti rozsudku Súdu prvého stupna. Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal zalobcov na náhradu vsetkých trov konania. Chronopost tiez navrhuje, aby Súdny dvor vydal konecný rozsudok vo veci a potvrdil zákonnost napadnutého rozhodnutia. 21. UFEX, DHL Express (Francúzsko) (predtým DHL International), Federal Express International (Francúzsko) a CRIE (v likvidácii) predlozili spolocné vyjadrenie ku kazdému odvolaniu, Francúzsko ani Komisia vyjadrenie k odvolaniu nepredlozili. ( [19]17 ) Podla clánku 117 rokovacieho poriadku predseda Súdneho dvora povolil Chronopost a La Poste predlozit repliku k otázkam neprípustnosti. UFEX potom predlozila dupliku. 22. Obe odvolania boli spojené uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. apríla 2007. 23. Pojednávanie nebolo pozadované a ani sa nekonalo. Prvý odvolací dôvod: Porusenie procesných pravidiel týkajúcich sa zlozenia súdu 24. Odvolatelky tvrdia, ze bolo porusené ich právo na spravodlivé súdne konanie, pretoze sudca spravodajca v konaní, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, bol sudcom spravodajcom aj v konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok UFEX I. Relevantné predpisy Rokovací poriadok Súdneho dvora 25. Clánok 42 ods. 2 uvádza, ze "uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania." 26. Na základe clánku 118 sa clánok 42 ods. 2 pouzije na konanie pred Súdnym dvorom o odvolaní proti rozhodnutiu Súdu prvého stupna. Rokovací poriadok Súdu prvého stupna 27. Clánok 48 ods. 2 má rovnaké znenie ako clánok 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 28. Clánok 118 stanovuje: "1. Ak Súdny dvor zrusí rozsudok alebo uznesenie komory, môze predseda Súdu prvého stupna pridelit vec inej komore zlozenej z rovnakého poctu sudcov. 2. Ak Súdny dvor zrusí rozsudok alebo uznesenie Súdu prvého stupna zasadajúceho v pléne alebo vo velkej komore, vec sa pridelí tomu zlozeniu, ktoré o veci rozhodovalo. 2a. Ak Súdny dvor zrusí rozsudok alebo uznesenie samosudcu, pridelí predseda Súdu prvého stupna vec komore zlozenej z troch sudcov, ktorej nie je clenom tento sudca. ..." Argumentácia úcastníkov konania 29. Odvolatelky tvrdia, ze aj ked Spolocenstvo ako také nie je stranou Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), je povinné dodrziavat práva zarucené EDLP. Právo na nezávislý a nestranný súd je neoddelitelnou súcastou práva na spravodlivé súdne konanie podla clánku 6 EDLP. Zjavná (objektívna) zaujatost stací na porusenie uvedeného práva a dochádza k nej v prípade, ze zlozenie súdu vyvoláva oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva aj francúzskych súdov vyplýva, ze úcast rovnakého sudcu v nasledujúcom konaní také pochybnosti vyvoláva. La Poste sa domnieva, ze clánok 118 ods. 1 a 2a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna naznacuje, ze by sudcovia nemali znovu rozhodovat vo veciach, v ktorých sa podielali na vydaní prvého rozhodnutia. 30. UFEX vo svojich odpovediach argumentuje, ze uvedený dôvod je nový a nie je teda podla Rokovacieho poriadku Súdneho dvora prípustný. Listami od kancelárie Súdneho dvora boli odvolatelky informované o zlození súdu pred pojednávaním a meno sudcu spravodajcu bolo uvedené v správe z pojednávania. Odvolatelky vsak pred uvedeným súdom nevzniesli ziadne námietky. Z rozsudku Petrides ( [20]18 ) vyplýva, ze úcastník konania sa nemôze v konaní o odvolaní odvolávat na procesné záruky, ktorých sa vyssie uvedeným spôsobom vzdal. 31. Pokial ide o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, UFEX po prvé tvrdí, ze zlozenie Súdu prvého stupna pri rozhodovaní o napadnutom rozsudku zodpovedalo clánku 118 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, pokial ide o zlozenie Súdu prvého stupna vo veci vrátenej Súdnym dvorom po zrusení predchádzajúceho rozhodnutia. Na neutralizáciu akéhokolvek nebezpecenstva zaujatosti okrem toho slúzi zásada kolegiality, ktorou sa riadi zlozenie súdnych orgánov Spolocenstva. Po druhé, uvedené pravidlá Spolocenstva neporusujú clánok 6 ods. 1 EDLP. UFEX uvádza, ze Európsky súd pre ludské práva riesi uvedenú otázku v závislosti od konkrétneho prípadu a nestanovil ziadnu vseobecnú zásadu, podla ktorej sudca nemôze rozhodovat v rovnakej veci v po sebe nasledujúcich konaniach. Po tretie, uvedené pravidlá zodpovedajú rozmanitým tradíciám clenských státov. Okrem toho je v záujme riadnej správy súdnictva Spolocenstva, aby v zlozitej veci vrátenej Súdu prvého stupna bola zachovaná osoba sudcu spravodajcu. 32. Odvolatelky vo svojich replikách spochybnujú námietku neprípustnosti vznesenú UFEX. Chronopost sa domnieva, ze uvedená námietka je irelevantná, kedze porusenie práva na nestranný súd predstavuje porusenie podstatnej procesnej nálezitosti. Ide teda o otázku verejného poriadku, ktorú Súdny dvor musí vzniest z úradnej moci. 33. Odvolatelky tvrdia, ze námietka neprípustnosti je v kazdom prípade nedôvodná. Predmetný odvolací dôvod nemohol byt uplatnený pred dorucením napadnutého rozsudku. Odvolacie dôvody sú z podstaty veci nové v tom zmysle, ze napádajú napadnutý rozsudok. Právo na nestranný súd je nescudzitelné a nemozno sa ho vzdat tak, ako procesnej záruky. Odvolatelky dalej tvrdia, ze neexistuje ziadny postup upravujúci spochybnenie zlozenia Súdu prvého stupna ani podanie námietok proti konkrétnemu sudcovi. Chronopost nakoniec tvrdí, ze listy kancelárie Súdu prvého stupna neobsahovali mená sudcov v komorách a ze nedostala kópiu správy z pojednávania. 34. UFEX vo svojich duplikách tvrdí, ze tvrdenie, ze predmetný odvolací dôvod je otázkou verejného poriadku, je samo osebe novým dôvodom. Vzhladom na to, ze nedoslo k poruseniu základného práva, je toto tvrdenie aj irelevantné. Odvolatelky mohli uvedený dôvod uviest pred Súdom prvého stupna podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Odvolacie dôvody nie sú nevyhnutne nové, pretoze majú byt vznesené k otázkam prerokúvaným pred súdom nizsieho stupna. Pokial sú nové, clánok 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa na odvolania pouzije na základe jeho clánku 118. UFEX tiez konstatuje, ze Chronopost mal poznat zlozenie komôr Súdu prvého stupna, kedze boli zverejnené v úradnom vestníku. ( [21]19 ) Posúdenie 35. Pokial ide o prípustnost, pripomínam, ze Chronopost a La Poste boli v konaní pred Súdom prvého stupna vedlajsími úcastníkmi konania na strane Komisie. 36. Podla clánku 40 Statútu Súdneho dvora môze vedlajsí úcastník konania podporovat iba návrhy jedného z úcastníkov konania. Súdy Spolocenstva vykladajú toto obmedzenie v tom zmysle, ze bráni vedlajsiemu úcastníkovi konania vznásat argumenty alebo dôvody, ktoré sa úplne lísia od návrhov, ktoré sú základom sporu medzi zalobcom a zalovaným. ( [22]20 ) 37. Tvrdenie o porusení procesných pravidiel z dôvodu zlozenia Súdu prvého stupna nemá ziadnu súvislost s dôvodmi vznesenými Komisiou pred uvedeným súdom. Chronopost a La Poste teda neboli oprávnené vzniest uvedený dôvod pred Súdom prvého stupna. 38. Mozno si potom polozit otázku, ci Komisia samotná mohla vzniest taký dôvod v konaní pred Súdom prvého stupna. 39. Podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Súd prvého stupna pouzíva pri rozhodovaní o otázke, ci okolnosti "vysli najavo" v priebehu konania, objektívne kritérium, a to ci sa úcastník konania mohol o týchto okolnostiach dozvediet skôr. ( [23]21 ) 40. Zlozenie komory Súdu prvého stupna, ktorej bola uvedená vec pridelená po jej vrátení Súdnym dvorom, je zjavne okolnostou, ktorá nemohla vyjst najavo pred zacatím konania. Podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna by teda Komisia bola oprávnená vzniest nový dôvod na úcely napadnutia zlozenia komory. 41. Komisia mala navyse objektívne moznost to urobit. Zlozenie komory, ktorej bola vec pridelená, bolo úcastníkom konania oznámené. Zmeny v zlození komôr Súdu prvého stupna v roku 2004 boli uverejnené v Úradnom vestníku. Zlozenie komôr bolo zverejnené aj na internetovej stránke Súdneho dvora. Meno sudcu spravodajcu je uvedené v správe z pojednávania zaslanej úcastníkom konania pred pojednávaním. Nakoniec zlozenie súdu a meno sudcu spravodajcu sú jasne uvedené na oznámení o konaní vo veci, ktoré je vyvesené pred súdnou sienou. 42. Komisia teda objektívne mala moznost vediet v priebehu konania pred Súdom prvého stupna, ze sudca spravodajca vo veci UFEX I je clenom komory v konaní o prejednávaných veciach po ich vrátení Súdu prvého stupna. Z napadnutého rozsudku ani zo spisu vsak nevyplýva, ze by Komisia vzniesla akúkolvek námietku. 43. V rozsudku Petrides ( [24]22 ) Súdny dvor zamietol odvolací dôvod, ktorým úcastník konania tvrdil, ze doslo k poruseniu zásady audi alteram partem a zásady "rovnosti zbraní", kedze odvolatel túto okolnost neuviedol pred Súdom prvého stupna, hoci to mohol urobit; vzdal sa tým procesnej záruky. 44. V prejednávanej veci by Komisia podobne nebola oprávnená vzniest námietku týkajúcu sa zlozenia Súdu prvého stupna ako odvolací dôvod. Komisia mohla namietat zlozenie komory pred súdom nizsieho stupna. Tým, ze to neurobila, vzdala sa procesnej záruky a túto otázku by teraz nebola oprávnená znovu nastolit. 45. Domnievam sa, ze by bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Petrides a clánkom 40 Statútu Súdneho dvora, pokial by vedlajsí úcastník, ktorý vstúpil do konania v prvom stupni, mohol uplatnit v odvolacom konaní dôvod, ktorý ním podporovaný úcastník neuplatnil pred súdom nizsieho stupna. 46. Treba priznat, ze tento záver je zalozený na skôr formálnej analýze postavenia vedlajsieho úcastníka konania. Z koncepcného hladiska sa nedomnievam, ze by bolo mozné povedat, ze vedlajsí úcastník konania nemá právo na spravodlivé súdne konanie, aj ked to nie je jeho vlastné súdne konanie. V súlade s clánkom 40 Statútu Súdneho dvora má nevyhnutne záujem na výsledku konania (inak by mu nebol povolený vstup do konania). Chronopost a La Poste navyse uz nie sú vedlajsími úcastníkmi konania, ale odvolatelkami v konaní pred Súdnym dvorom. Clánok 6 ods. 1 EDLP zarucuje kazdému právo na spravodlivé súdne konanie, v ktorom sa "rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu". ( [25]23 ) 47. Domnievam sa vsak, ze pokial Súdny dvor rozhodne, ze Chronopost a La Poste mohli sami vzniest námietku proti zlozeniu Súdu prvého stupna pred týmto súdom i v prípade neexistencie námietky zo strany Komisie, treba v tom prípade konstatovat, ze z dôvodov uvedených v bodoch 40 az 43 vyssie sa tohto práva vzdali. 48. Domnievam sa preto, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný. 49. Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze nimi uvádzaný dôvod musí byt v kazdom prípade preskúmaný Súdnym dvorom, kedze nastoluje otázku verejného poriadku, nesúhlasím s UFEX, ze toto tvrdenie samo osebe predstavuje nový dôvod. Toto tvrdenie bolo uvedené ako odpoved na námietku neprípustnosti vznesenú UFEX. 50. Aj napriek tomu s tvrdením odvolateliek nesúhlasím. 51. Tvrdenie odvolateliek je zalozené na judikatúre, podla ktorej dôjde k poruseniu podstatnej procesnej nálezitosti, ak taký správny orgán, ako je Komisia, uprie zúcastneným stranám moznost odpovedat alebo podat pripomienky pred prijatím správneho aktu. ( [26]24 ) 52. Rozsudok Petrides vsak predstavuje jednoznacnú judikatúru, podla ktorej zalobca, ktorý v priebehu súdneho konania neuplatní svoje práva na obranu, pokial má na to moznost, sa na také práva neskôr nemôze odvolávat. Súdny dvor v uvedenej veci nepovazoval za potrebné zaoberat sa námietkou zalobcu ex offo. 53. Zásady, na ktorých porusenie sa odvolával zalobca vo veci Petrides, sú rovnako súcastou práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj práva na nestranný súd: zásady audi alteram partem a nemo judex in sua causa totiz predstavujú dva piliere zásady spravodlivosti. Nevidím teda ziadny dôvod, preco by Súdny dvor mal postupovat v prejednávanej veci inak. 54. Pokial by sa Súdny dvor aj napriek tomu rozhodol pripustit uvedený dôvod, domnievam sa ze ho treba zamietnut ako nedôvodný. 55. Po prvé nedoslo k ziadnemu zjavnému poruseniu podstatnej procesnej nálezitosti. Clánok 118 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nezakazuje, aby v dalsom konaní o veci, ktorá bola vrátená Súdu prvého stupna, rozhodovala rovnaká komora. Naproti tomu mozno uviest úplne rozdielne ustanovenie clánku 118 ods. 2a, podla ktorého sudca nemôze rozhodovat o veci vrátenej Súdu prvého stupna, o ktorej rozhodoval ako samosudca. Z Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tiez nevyplýva, ze by rovnaký sudca nemohol pôsobit ako sudca spravodajca vo veci vrátenej Súdu prvého stupna na základe odvolania. Clánok 118 ods. 2 totiz konkrétne vyzaduje, aby vrátená vec bola pridelená velkej komore (alebo samozrejme plénu) v rovnakom zlození. 56. Po druhé odvolatelky sa neodvolávajú na skutocnú (subjektívnu) zaujatost. Odvolávajú sa len na (objektívnu) zaujatost súvisiacu so zlozením komory Súdu prvého stupna, ktorej bola uvedená vec pridelená po jej vrátení Súdnym dvorom. 57. Odvolatelky správne uvádzajú, ze hoci Spolocenstvo nie je stranou EDLP, clánok 6 ods. 2 Zmluvy EÚ stanovuje, ze "únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP]...". EDLP ma navyse zvlástny význam ako zdroj inspirácie, pokial ide o základné práva, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zaistuje. ( [27]25 ) Clánok 6 ods. 1 EDLP, ktorý zarucuje právo na nestranné súdne konanie, patrí medzi také základné práva. 58. Pokial ide o objektívnu zaujatost, ktorá vzniká v prípade, ked existujú oprávnené pochybnosti o nestrannosti súdu, Európsky súd pre ludské práva rozhodol, ze "z povinnosti zachovat nestrannost nemozno vseobecne vyvodzovat, ze by súd vyssieho stupna, ktorý zrusí rozhodnutie správneho alebo súdneho orgánu, bol povinný vec vrátit bud odlisnému orgánu alebo odlisne zlozenému oddeleniu pôvodného orgánu". ( [28]26 ) Úcast toho istého sudcu v nasledujúcom konaní o tej istej veci môze viest k odôvodneným pochybnostiam, pokial ide o nestrannost, len v spojení s inými faktormi. ( [29]27 ) Ziadny taký dalsí faktor sa v prejednávanej veci neuvádza. 59. Sudcovia samotného Európskeho súdu pre ludské práva sa navyse môzu pri urcitých prílezitostiach zúcastnit na nasledujúcom konaní o rovnakej veci. Pokial je rozsudok komory postúpený velkej komore podla clánku 43 EDLP, môzu byt clenmi velkej komory predseda postupujúcej komory a sudca, ktorý zasadal za dotknutý stát (ale ziadny iný sudca postupujúcej komory). ( [30]28 ) Sú známe aj prípady, v ktorých sudcovia rozhodujúci v oboch konaniach zmenili svoj názor. ( [31]29 ) 60. Odvolatelky nakoniec uvádzajú, ze clánok 6 ods. 2 EÚ pozaduje aj to, aby únia respektovala základné práva, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spolocných clenským státom. Zdôraznujú, ze vo Francúzsku musia byt súdy, ktorým je vec vrátená, zlozené inak nez súd, ktorý vec prejednával prvýkrát. UFEX namieta, ze toto pravidlo neplatí v Nemecku, Spanielsku, ani v Spojenom královstve. Domnievam sa, ze situácia v jednom státe nestací na preukázanie existencie ústavnej tradície spolocnej clenským státom. 61. Dospievam preto k záveru, ze pokial (quod non) je prvý odvolací dôvod prípustný, je v kazdom prípade nedôvodný. Druhý odvolací dôvod: Porusenie procesných pravidiel tým, ze Súd prvého stupna neposúdil námietku neprípustnosti vznesenú La Poste a rozhodol o dôvodnosti neprípustného zalobného dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 62. La Poste po prvé tvrdí, ze vo svojich písomných pripomienkach uviedla, ze výhrada UFEX týkajúca sa prevodu sluzby Postadex predstavuje nový dôvod a ze Súd prvého stupna nerozhodol o tom, ci je v dôsledku toho neprípustná. La Poste po druhé tvrdí, ze vzhladom na to, ze uvedený dôvod bol nový, Súd prvého stupna ho nemal v ziadnom prípade preskúmavat. 63. UFEX sa domnieva, ze prvá cast predmetného odvolacieho dôvodu uvádzaného La Poste je zmätocná a nepresná, a teda neprípustná. Pokial ide o vec samu, UFEX tvrdí, ze Súd prvého stupna nie je povinný rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej vedlajsím úcastníkom konania, pokial nie je taká námietka vznesená zalovaným. Pokial ide o druhú cast predmetného odvolacieho dôvodu La Poste, dôvod uvádzaný UFEX nebol nový, ale bol vznesený v jej zalobe v prvom konaní. Posúdenie 64. Pokial ide o prvú cast tohto odvolacieho dôvodu, z judikatúry Súdneho dvora je dostatocne zrejmé, ze vedlajsí úcastník konania nemá moznost vzniest námietku neprípustnosti, ktorá nie je súcastou návrhov zalovaného. ( [32]30 ) Komisia, ako zalovaná, túto námietku nevzniesla. Súd prvého stupna teda nebol povinný o nej rozhodnút. 65. Rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva La Poste na podporu svojho tvrdenia, ze táto otázka sa posudzuje v závislosti od konkrétneho prípadu, v skutocnost preukazujú, ako správne uvádza UFEX, ze Súdny dvor rozhoduje o námietke neprípustnosti vznesenej vedlajsím úcastníkom konania namiesto zalovaného len vtedy, ked nastoluje otázku verejného poriadku. ( [33]31 ) 66. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, La Poste v zásade opakuje námietku neprípustnosti, ktorú predlozila Súdu prvého stupna. Bolo by v rozpore s vyssie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora, pokial by bol v konaní o odvolaní preskúmaný dôvod, ktorý je neprípustný v prvom stupni. 67. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a vyhlásil druhú cast tohto dôvodu za neprípustnú. Tretí odvolací dôvod: Nesprávne právne posúdenie v súvislosti s posúdením odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Kontext 68. Najskôr je potrebné podrobne vymedzit relevantné casti napadnutého rozhodnutia a napadnutého rozsudku. Napadnuté rozhodnutie 69. Odôvodnenie c. 33 ( [34]32 ) napadnutého rozhodnutia opisuje okrem iného logistickú a obchodnú pomoc poskytnutú La Poste v prospech SFMI-Chronopost a vysvetluje spôsob výpoctu a vyúctovanie nákladov: "[i][ ( [35]33 )] 1. Logistická pomoc spocívajúca v sprístupnení postovej infrastruktúry na zber, triedenie, prepravu a distribúciu zásielok SFMI-Chronopost. ... [iii] Na úcely urcenia celkovej ciastky pomoci poskytnutej SFMI-Chronopost vypocítala La Poste najskôr svoje priame prevádzkové náklady s výnimkou nákladov na vrcholové a regionálne vedenie, na základe produkcnej skály (retaz základných operácií) poskytovaných sluzieb a na základe skutocných objemov prepravy. Náklady na vrcholové a regionálne vedenie sú potom rozdelené v pomere k prevádzkovým nákladom kazdej sluzby. ( [36]34 ) [iv] Pokial ide o skálu sluzieb, La Poste nepouzívala systém analytického úctovníctva, ktorý by jej umoznoval vypocítat skutocné náklady spojené s poskytnutím tejto logistickej pomoci v prospech SFMI-Chronopost. Do roku 1992 boli tieto náklady vypocítavané na základe odhadov. Sluzby poskytované spolocnosti SFMI-Chronopost boli rozlozené na rad základných úkonov, ktoré pred rokom 1992 neboli casovo merané. Na úcely urcenia týchto nákladov La Poste stavala tieto sluzby na roven obdobným existujúcim postovým sluzbám, ktorých jednotlivé úkony uz boli casovo merané a hodnotené (napríklad dorucenie doporuceného listu). Dlzka a náklady dotknutých úkonov boli v roku 1992 vypocítavané s ohladom na skutocné objemy prepravy expresnej posty. Tieto výpocty umoznili La Poste vycíslit skutocné náklady jej logistickej pomoci." V odseku [vi] je uvedené, ze celková odplata zaplatená spolocnostou SFMI-Chronopost pokrývala celkové náklady zo 116,1 % v období od roku 1986 do roku 1991 a zo 119 % v období od roku 1986 do roku 1995. V rokoch 1986 a 1987 predstavovala miera pokrytia 70,3 %, resp. 84,3 %. V týchto dvoch rokoch príjmy pokrývali priame náklady s výnimkou nákladov na vrcholové a regionálne vedenie. "[x] 2. Obchodná pomoc, teda prístup SFMI-Chronopost k zákazníkom La Poste a sprístupnenie podniku poslednej uvedenej v prospech SFMI-Chronopost. V tejto súvislosti stazovatelka tvrdí, ze v roku 1986 La Poste bezodplatne previedla zákazníkov svojho produktu Postadex na SFMI-Chronopost (produkt Postadex bol v roku 1986 nahradený produktom EMS-Chronopost). SFMI má navyse prospech z propagacných a reklamných akcií realizovaných La Poste." 70. V odseku [xi] je vysvetlené, ze ceny zaplatené spolocnostou SFMI-Chronopost za logistickú pomoc pokrývajú aj vsetky náklady vynalozené La Poste vrátane nákladov na obchodnú pomoc. 71. V odôvodnení c. 34 ( [37]35 ) Komisia zhrnula tvrdenia SFEI týkajúce sa státnej pomoci na základe záverov uvedených v hospodárskych správach, ktoré si objednala. Celková státna pomoc predstavovala podla tvrdenia vyssie uvedenej 1,516 miliardy FRF v období rokov 1986 az 1991, pricom ju tvorila logistická pomoc vo výske 1,048 miliardy FRF a obchodná pomoc vo výske 468 miliónov FRF. ( [38]36 ) Pokial ide o celkovú ciastku údajnej pomoci, Komisia vysvetlila prístup vychádzajúci z "obvyklej trhovej ceny" pouzitý SFEI. Pokial ide o logistickú pomoc, SFEI vypocítala náklady s ohladom na podnik, ktorý vytvoril a prevádzkoval siet podobnú sieti La Poste. Co sa týka obchodnej pomoci, Komisia zhrnula metodiku SFEI v rozsahu, v akom bola podla jej názoru vysvetlená v staznosti. 72. V rámci svojho posúdenia Komisia najskôr odmietla prístup ex novo uplatnený SFEI pri ocenovaní logistickej pomoci a pri hodnotení jednotlivých zloziek obchodnej pomoci. ( [39]37 ) Pokial ide o poslednú uvedenú pomoc, Komisia uviedla, preco sa nedomnieva, ze prevod sluzby Postadex, ktorý SFEI ocenila ciastkou 38 miliónov FRF ( [40]38 ), predstavuje státnu pomoc. Nepriniesol totiz ziadne financné zvýhodnenie pre SFMI-Chronopost. Prístup dcérskej spolocnosti k zákazníkom materskej spolocnosti, ktorí predstavovali nehmotné aktívum, bol totiz bezným rysom vztahov medzi spolocnostami v skupine. Uvedený prevod bol priamym dôsledkom vytvorenia SFMI-Chronopost na úcely prevádzkovania expresných postových sluzieb La Poste. 73. Komisia dalej odmietla celkový prístup SFEI k hodnoteniu státnej pomoci. ( [41]39 ) Domnievala sa, ze odôvodnenie SFEI obsahuje zásadný omyl ( [42]40 ) vo výklade rozsudku SFEI. ( [43]41 ) Podla Komisie SFEI vykladala pojem "obvyklé trhové podmienky" ako cenu, za ktorú by porovnatelná súkromná spolocnost poskytovala také sluzby neprepojenej spolocnosti vrátane poplatku za prístup k postovej sieti. Z judikatúry Súdneho dvora vsak nijako nevyplývalo, ze sa nemajú zohladnovat strategické okolnosti a synergické efekty vyplývajúce zo skutocnosti, ze La Poste a SFMI-Chronopost patrili do rovnakej skupiny spolocností. Také okolnosti hrali významnú úlohu pri investicnom rozhodovaní holdingovej spolocnosti a boli teda relevantné pre dotknutú vec, ktorá sa týkala konania materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti. Súdny dvor vsak nikdy neuviedol, ze treba pouzit iný prístup, pokial má jeden z úcastníkov monopolné postavenie. Komisia dalej uviedla: "[56] Relevantnou otázkou teda je, ci sú podmienky transakcie medzi La Poste a SFMI-Chronopost porovnatelné s podmienkami obdobnej transakcie medzi súkromnou materskou spolocnostou, ktorá môze byt v monopolnom postavení (napríklad preto, ze je drzitelkou výhradných práv) a jej dcérskou spolocnostou.... [57] Komisia sa domnieva, ze vnútorné ceny, za ktoré sú poskytované výrobky a sluzby medzi spolocnostami patriacimi do tej istej skupiny, nepredstavujú akékolvek financné zvýhodnenie, pokial ide o ceny vypocítané na základe úplných nákladov (teda celkových nákladov plus výnosov vlastného kapitálu). Platby uskutocnené v prejednávanom prípade spolocnostou SFMI-Chronopost nepokrývali celkové náklady v priebehu prvých dvoch rokov prevádzky, ale pokrývali vsetky náklady s výnimkou nákladov na vrcholové a regionálne vedenie. Komisia sa domnieva, ze táto situácia nie je nenormálna vzhladom na to, ze príjmy pochádzajúce z cinnosti nového podniku patriaceho do skupiny spolocností môzu v priebehu pociatocného obdobia pokrývat len premenlivé náklady. Akonáhle podnik stabilizoval svoje postavenie na trhu, príjmy, ktoré dosahuje, musia byt vyssie nez premenlivé náklady, tak aby prispievali k pokrytiu fixných nákladov skupiny. V priebehu prvých dvoch úctovných období (1986 a 1987) pokrývali platby uskutocnené SFMI-Chronopost nielen premenlivé náklady, ale aj niektoré fixné náklady (napríklad nehnutelnosti a vozidlá). Francúzsko preukázalo, ze platba SFMI-Chronopost za pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, pokrýva od roku 1988 vsetky náklady vynalozené La Poste plus podiel na výnose vlastného kapitálu. V dôsledku toho bola logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste jej dcérskej spolocnosti poskytnutá za obvyklých trhových podmienok a nepredstavovala státnu pomoc." 74. Komisia sa tiez domnievala, ze poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci nepredstavovalo státnu pomoc s ohladom na zásadu investora v trhovej ekonomike. ( [44]42 ) Vnútorná miera výnosu (dalej len "VMV") -- na základe výsky dividend vyplatených spolocnostou SFMI-Chronopost a nárastu hodnoty pôvodného kapitálu vlozeného La Poste -- presahovala náklady SFMI-Chronopost na vlastný kapitál v roku 1986. To by bolo pravdivé aj vtedy, pokial by ciastka 38 miliónov FRF, ktorá podla tvrdenia SFEI predstavovala hodnotu sluzby Postadex, bola zahrnutá v rámci výpoctu vnútornej miery výnosu ako vlozenie kapitálu, spolocne s hodnotením SFEI, pokial ide o zvýhodnené podmienky SFMI-Chronopost pri prístupe k sieti La Poste. Napadnutý rozsudok 75. Súd prvého stupna po zhrnutí relevantnej judikatúry súdov Spolocenstva ( [45]43 ) vymedzil rozsah svojho preskúmavania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. ( [46]44 ) Vo svetle rozsudku Chronopost I mal preskúmat predovsetkým dostatocnost odôvodnenia, pokial ide o to, ci protihodnota vyzadovaná od SFMI-Chronopost za pomoc pokrývala dodatocné premenlivé náklady vynalozené La Poste, príslusný podiel na fixných nákladoch vzniknutých pouzívaním postovej siete, ako aj primeraný výnos vlastného kapitálu spojeného so sútaznou cinnostou SFMI-Chronopost. 76. Súd prvého stupna uznal, ze "dôvody, pre ktoré Komisia odmietla metódu kalkulácie nákladov ponúkanú zalobcami, jasne vyplývajú z dôvodov uvedených v odôvodneniach 49 az 56 napadnutého rozhodnutia". ( [47]45 ) Mal vsak preskúmat aj odôvodnenie Komisie vo vztahu k tomu i) ako vypocítala a posúdila náklady La Poste na základe metódy "úplných nákladov" a ii) protihodnotu vyzadovanú v tejto súvislosti. 77. Pokial ide po prvé o dodatocné variabilné náklady, ( [48]46 ) Súd prvého stupna dospel k záveru, ze odôvodnenia c. 33 a 57 napadnutého rozhodnutia nestanovujú dostatocne ani presný dosah, ktorý Komisia zamýslala zverit ekonomickým a úctovným pojmom pouzívaným na tento úcel, ani presný charakter nákladov, ktoré skúmala, aby preukázala, ze nebola poskytnutá státna pomoc, na úcely umoznit preskúmanie otázky, ci tieto náklady skutocne zodpovedali dodatocným variabilným nákladom vynalozeným pri poskytnutí logistickej a obchodnej pomoci v zmysle rozsudku Chronopost I. Vysvetlenia, ktoré Komisia potom poskytla, len posilnovali záver, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako takého bolo prílis vseobecné. 78. Nebolo mozné zistit, aké boli "priame prevádzkové náklady", ani aké náklady v úctovníctve La Poste boli priamo pripocítatelné jednotlivým cinnostiam. Odkaz odôvodnení c. 57 na "niektoré fixné náklady" bol prílis nepresný na to, aby sa mohlo presne urcit, aké náklady SFMI-Chronopost v priebehu prvých dvoch rokov pokrývala. Okrem toho nebolo uvedené ziadne vysvetlenie otázky, akým spôsobom boli sluzby poskytnuté spolocnostou La Poste rozlozené do radu základných úkonov alebo akým spôsobom boli tieto sluzby stavané na roven obdobným existujúcim postovým sluzbám. Kedze náklady vynalozené pred rokom 1992 boli zalozené na odhadoch, bolo potrebné vysvetlit spôsob, akým boli tieto sluzby porovnané, aby bolo mozné zistit existenciu prípadných nesprávnych skutkových zistení alebo nesprávnych posúdení. Z dotknutého vysvetlenia nakoniec nijako nevyplývalo, akým spôsobom bola obchodná pomoc zohladnená pri výpocte úplných nákladov. 79. V dôsledku toho Súd prvého stupna dospel k záveru, ze napadnuté rozhodnutie malo v tomto ohlade obsahovat primerané odôvodnenie a prinajmensom vseobecné zhrnutie analytických úctovných výpoctov vo vztahu k sluzbám poskytnutým spolocnosti SFMI-Chronopost za prípadného odstránenia dôverných údajov. Napadnuté rozhodnutie takto neobsahovalo dostatocné odôvodnenie posúdenia Komisie, pokial ide o existenciu alebo neexistenciu dodatocných variabilných nákladov vynalozených pri poskytnutí logistickej a obchodnej pomoci. 80. Súd prvého stupna sa dalej zaoberal fixnými nákladmi. ( [49]47 ) Zistil, ze v napadnutom rozhodnutí neboli dostatocne vysvetlené. Jednak nebolo mozné overit, ci náklady na vrcholové a regionálne vedenie zahrnali fixné náklady vzniknuté pouzívaním postovej siete. To bolo obzvlást dôlezité s ohladom na skutocnost, ze platby SFMI-Chronopost nepokrývali vsetky úplné náklady v prvých dvoch rokoch cinnosti. Po druhé nebolo mozné urcit, ci existovali iné fixné náklady La Poste spojené s pouzívaním postovej siete, ktoré mala vyzadovaná protihodnota pokrývat. Nebolo teda mozné zistit, ci bol s ohladom na poziadavky vyjadrené v rozsudku Chronopost I tento podiel na fixných nákladoch urcený správne. 81. Súd prvého stupna nakoniec zistil, ze v napadnutom rozhodnutí nebolo uvedené, aký podiel priniesla SFMI-Chronopost na úcely zaistenia výnosu vlastného kapitálu La Poste. ( [50]48 ) Nebolo zjavné, ci Komisia vykonala výpocet VMV, aby preukázala, ze bolo splnené kritérium súkromného investora alebo aby vypocítala výnos vlastného kapitálu. 82. Pri výpocte VMV Komisia neurcila kapitál, o ktorom sa domnievala, ze bol na túto cinnost skutocne urcený. Uviedla len, ze zohladnila jednak vlozenie kapitálu uskutocnené La Poste v roku 1986, a jednak financné transakcie, ktoré prebehli medzi La Poste a jej dcérskou spolocnostou v priebehu rokov 1986 -- 1991, bez toho, aby s dostatocnou presnostou urcila, o aké transakcie islo. Aj za predpokladu, ze by VMV s dostatocnou presnostou zohladnovala výnos vlastného kapitálu urceného na sútaznú cinnost SFMI-Chronopost, nebolo mozné urcit, ci bol tento prípadný výnos vlastného kapitálu primeraný v zmysle bodu 40 rozsudku Chronopost I vzhladom na to, ze výpocet VMV nevyplýval z napadnutého rozhodnutia. 83. Súd prvého stupna dalej urobil niekolko vseobecných poznámok o pokrytí nákladov. ( [51]49 ) Podla neho boli závery Komisie v odôvodnení c. 57 napadnutého rozhodnutia len nezdôvodnenými tvrdeniami nepripústajúcimi diskusiu. Nebolo vykonané podrobné preskúmanie rôznych fáz výpoctu odplaty za dotknutú pomoc alebo nákladov na infrastruktúru pripísatelných tejto pomoci, ani neboli uvedené císelné údaje analýzy príslusných nákladov. Komisia bez toho, aby stanovila hodnoty a výpocty, na ktorých zalozila svoju analýzu a závery, sa uspokojila s tvrdením, ze úplné náklady La Poste boli pokryté odplatou SFMI-Chronopost. V dôsledku toho Súd prvého stupna nebol schopný preskúmat, ci metóda a etapy analýzy pouzité Komisiou neboli postihnuté nesprávnostami a ci boli zlucitelné so zásadami vytýcenými v rozsudku Chronopost I na zistenie existencie alebo neexistencie státnej pomoci. 84. Súd prvého stupna uzavrel svoje posúdenie druhého zalobného dôvodu tým, ze uviedol, ze v prejednávanej veci hovoria v prospech pozadovania podrobnejsieho odôvodnenia tri argumenty: "97 V danom prípade okolnosti vyzadujúce podrobnejsie odôvodnenie spocívajú v skutocnosti, ze po prvé islo o jedno z prvých rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlozitej otázky, v rámci uplatnenia ustanovení v oblasti státnej pomoci, výpoctu nákladov materskej spolocnosti podnikajúcej na vymedzenom trhu a poskytujúcej logistickú a obchodnú pomoc svojej dcérskej spolocnosti nepodnikajúcej na vymedzenom trhu. Po druhé zrusenie prvého odmietavého rozhodnutia Komisie z 10. marca 1992, po podaní zaloby o neplatnost a rozsudku SFEI Súdneho dvora, malo viest Komisiu k odôvodneniu svojho prístupu s o to väcsou pozornostou a presnostou, pokial ide o napádané body. Nakoniec skutocnost, ze zalobcovia pocas správneho konania predlozili viacero ekonomických stúdií, mala tiez viest Komisiu k príprave starostlivého odôvodnenia, odpovedajúc na základné tvrdenia zalobcov, ktoré boli podporované týmito ekonomickými stúdiami." 85. Na základe vyssie uvedeného dospel Súd prvého stupna k záveru, ze: "98 ... odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa obmedzuje na velmi vseobecné vysvetlenie Komisiou sledovanej metódy posúdenia nákladov a konecný získaný výsledok bez toho, aby pripocítaval s pozadovanou presnostou rozlicné náklady La Poste vzniknuté poskytovaním logistickej a obchodnej pomoci pre SFMI-Chronopost, ako aj fixné náklady súvisiace s pouzívaním postovej siete a upresnoval zhodnotenie vlastného kapitálu, nezodpovedá poziadavkám clánku 190 Zmluvy. ... 100 Následne je potrebné domnievat sa, ze napadnuté rozhodnutie neumoznuje Súdu prvého stupna overit existenciu a dôlezitost týchto rozlicných nákladov, ktoré spadajú pod pojem celkové náklady, tak ako boli Komisiou definované v napadnutom rozhodnutí. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje Súdu prvého stupna kontrolovat zákonnost posúdenia, ktoré Komisia vykonala v tejto súvislosti, ako ani jeho zlucitelnost s poziadavkami stanovenými Súdnym dvorom v jeho rozsudku v odvolacom konaní, s cielom konstatovat neexistenciu státnej pomoci. 101 Z toho vyplýva, ze je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie uvádza záver, ze logistická a obchodná pomoc poskytovaná zo strany La Poste pre SFMI-Chronopost nepredstavuje státnu pomoc." Argumentácia úcastníkov konania 86. Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna tým, ze urcil, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné, prekrocil poziadavky stanovené v clánku 253 ES a judikatúre Súdneho dvora. Chronopost sa domnieva, ze pod zámienkou preskúmania odôvodnenia Súd prvého stupna preskúmaval zjavne nesprávne posúdenia a usiloval sa zhodnotit vhodnost metód pouzitých Komisiou. 87. Podla UFEX Súd prvého stupna nespochybnil posúdenie v napadnutom rozhodnutí, ale obmedzil sa na overenie toho, ci jeho odôvodnenie bolo dostatocne presné, úplné a zrozumitelné. Oprávnene dospel k záveru, ze odôvodnenie bolo nedostatocné. Bolo potrebné podrobnejsie odôvodnenie na úcely overenia, ci bolo v rozhodnutí správne uplatnené kritérium "obvyklých trhových podmienok" uvedené Súdnym dvorom v bode 40 Chronopost I. Posúdenie 88. Clánok 253 ES vyzaduje, aby rozhodnutia Komisie boli odôvodnené. 89. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byt toto odôvodnenie "primerané dotknutému aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak aby sa zúcastnené osoby mohli oboznámit s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu opatrenia, a aby [Súdny dvor] mohol vykonat svoje preskúmavanie. Nie je potrebné, aby odôvodnenie upresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, musí byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho text, ale aj s ohladom na jeho celkové súvislosti, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast...". ( [52]50 ) 90. Pokial ide o rozhodnutie, z ktorého vyplýva, ze nejde o státnu pomoc uvedenú v staznosti "Komisia je povinná v kazdom prípade... objasnit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré skutkové a právne poznatky uvádzané v staznosti nestacia na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko k tým skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné alebo nemajú ziadny význam alebo ktoré majú jednoznacne druhoradý význam". ( [53]51 ) 91. Treba poznamenat, ze judikatúra, na ktorú sa odvoláva UFEX, podla ktorej má Komisia povinnost vykonat podrobné preskúmanie zalozené na spolahlivých dôkazoch ( [54]52 ) a relevantnom a súdrznom súbore dôkazov, ( [55]53 ) sa netýka státnej pomoci, ale predbezného rozboru trhového dopadu fúzií a údajných kartelov. 92. V prejednávaných veciach je nesporné, a Súd prvého stupna túto skutocnost uznal aj v napadnutom rozsudku, ( [56]54 ) ze je relevantné, ci napadnuté rozhodnutie splna právne kritérium "obvyklých trhových podmienok" stanovené Súdnym dvorom v bode 40 rozsudku Chronopost I. ( [57]55 ) 93. Kritérium stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Chronopost I má vseobecnú povahu. Stanovuje prístup, ktorý treba pouzit na posúdenie toho, ci poskytnutie logistickej a obchodnej pomoci predstavuje státnu pomoc. Nestanovuje hospodárske, úctovné alebo financné standardy, ktoré sa majú pouzit. Vyzaduje síce zahrnutie "vsetkých" dodatocných variabilných nákladov, neurcuje vsak, ktoré náklady treba povazovat za variabilné. Nestanovuje ani, co predstavuje "príslusný" podiel na fixných nákladoch alebo "primeraný" výnos vlastného kapitálu. 94. Domnievam sa, ze prvý dôvod uvedený v napadnutom rozsudku, odôvodnujúci podrobnejsie odôvodnenie (teda skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo jedným z prvých rozhodnutí, ktoré sa dotklo predmetnej zlozitej otázky) ( [58]56 ) odôvodnuje naopak sirsie a vseobecnejsie odôvodnenie. Nie je potrebné uvádzat kazdú jednotlivú podrobnost, pokial je nesprávny celkový prístup. Napadnuté rozhodnutie bolo navyse prijaté niekolko rokov pred rozsudkom Chronopost I. Domnievam sa, ze namiesto preskúmania, ci odôvodnenie Komisie zodpovedalo v kazdom detailnom ohlade presnému zneniu kritéria, ktoré bolo (neskôr) prijaté v rozsudku Chronopost I (a ktorého presné poziadavky teda nemohli byt autorovi rozhodnutia známe), súdne preskúmavanie odôvodnenia rozhodnutia by sa v tomto prípade malo zamerat na overenie, ci bol v skutocnosti správny celkový prístup Komisie -- teda, ci zodpovedá podstate kritéria stanoveného v rozsudku Chronopost I. 95. Tento názor je podporený priebehom konania v prejednávanej veci pred súdmi Spolocenstva. Klúcovým aspektom rozhodnutia vo veci UFEX I aj rozsudku Chronopost I, ktorým bolo toto rozhodnutie zrusené, bol správny výklad pojmu "obvyklé trhové podmienky" pri jeho pouzití na vztah medzi La Poste a SFMI-Chronopost. 96. Domnievam sa teda, ze otázka má zniet, ci je odôvodnenie dostatocné na zistenie, ci Komisia zalozila svoje rozhodnutie na správnych kritériách na urcenie obvyklých trhových podmienok, ako ich stanovil Súdny dvor v rozsudku Chronopost I. 97. Napadnutý rozsudok vsak zrusil napadnuté rozhodnutie v zásade preto, ze sa domnieval, ze odôvodnenie a údaje poskytnuté Komisiou sú prílis vseobecné a nepresné. ( [59]57 ) Vytýkal Komisii predovsetkým nepresnost, pokial ide o pouzité hospodárske a úctovné pojmy, povahu skúmaných nákladov a zlozky vykonaných financných výpoctov. Dospel k záveru, ze nemôze overit existenciu prípadných nesprávnych skutkových zistení alebo nesprávnych posúdení, a pokial ide o variabilné náklady, uviedol, ze do napadnutého rozhodnutia malo byt v tomto ohlade zahrnuté aspon vseobecné zhrnutie analytických úctovných výpoctov k poskytnutým sluzbám. 98. Je nepochybné, ze transparentnost ako taká je dôlezitá. Je tiez pravda, ze cím podrobnejsie údaje sú k dispozícii, tým pravdepodobnejsie je zistenie akejkolvek zjavnej chyby v úsudku Komisie, co sa týka bud metodiky alebo presnosti pouzitých údajov. Tak by napríklad uvedenie vseobecného zhrnutia úctovných výpoctov nemuselo nevyhnutne zarucit objavenie zjavných chýb. 99. V prejednávanej veci vsak nie je jasné, ci podrobnosti, ktoré chýbali Súdu prvého stupna, sú úplne nevyhnutné na posúdenie toho, ci Komisia nesprávne pouzila pojem "obvyklé trhové podmienky" vymedzený v rozsudku Chronopost I. 100. Nie je zjavne neprimerané vykladat tieto podmienky v tom zmysle, ze vyzadujú splnenie vseobecne uznávaných úctovných, obchodných a investicných kritérií. Zásada súkromného investora totiz v práve Spolocenstva funguje práve na tomto základe. V tomto rozsahu by podrobné údaje vyzadované Súdom prvého stupna mohli teoreticky odhalit odchýlky od vseobecne uznávaných zásad, ktoré by mohli predstavovat zjavné chyby. Také zásady sú vsak samy osebe dostatocne siroké a rozmanité, aby poskytovali znacný priestor na diskusiu a Súdny dvor stanovil len vseobecné kritérium pre obsah pojmu "obvyklé trhové podmienky". Z vyssie uvedeného vyplýva, ze uvedená diskusia by sa pohybovala v rámci toho, co je podla Súdu prvého stupna oblast, v ktorej má Komisia sirokú mieru volnej úvahy. ( [60]58 ) 101. Domnievam sa teda, ze aspekty, ktoré podla Súdu prvého stupna chýbali v odôvodnení Komisie, majú v prejednávanom konaní druhoradý význam. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie a je dostatocne podrobné, aby umoznovalo preskúmanie vo svetle rozsudku Chronopost I. 102. Pokial ide o náklady na pomoc, z odsekov [iii] a [xi] odôvodnenia c. 33 a odôvodnení c. 42 a 57 ( [61]59 ) vyplýva, ze "celkové náklady", ktoré boli brané do úvahy, zahrnajú vsetky variabilné náklady a pomernú cast fixných nákladov na logistickú a obchodnú pomoc. 103. Z odseku [iii] odôvodnenia c. 33 vyplýva, ze La Poste delí "celkové náklady" na "priame prevádzkové náklady" a podiel na "nákladoch na vrcholové a regionálne vedenie". Uvedené rozdelenie nezodpovedá rozdeleniu na variabilné a fixné náklady, pretoze podla odôvodnenia c. 57 fixné náklady zahrnajú nehnutelnosti a vozidlá. Uvedené odôvodnenie vsak vyjasnuje, ze variabilné náklady boli pokryté uz od prvého roku. Z konstatovania, ze v období prvých dvoch rokov (1986 az 1987) boli pokryté len "niektoré fixné náklady" a ze od roku 1988 boli pokryté "vsetky náklady vynalozené [La Poste]", je zjavné, ze od uvedeného roku boli pokryté vsetky fixné náklady. Z odôvodnenia c. 42 je navyse zjavné, ze rozdelenie fixných nákladov bolo pomerné. 104. Z bodu 40 rozsudku Chronopost I vyplýva, ze "primeraný výnos z kapitálu" treba odvodzovat od protihodnoty pozadovanej za logistickú a obchodnú pomoc. Na základe vymedzenia "protihodnôt zahrnajúcich vsetky náklady" v odôvodnení c. 57 mozno porovnat posúdenie Komisie týkajúce sa výnosu vlastného kapitálu La Poste získaného z cinnosti SFMI-Chronopost s prístupom uplatnovaným Súdnym dvorom. 105. Napadnuté rozhodnutie tiez objasnuje SFEI, teda stazovatelke, dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré skutkové a právne poznatky uplatnované v staznosti nestacili na preukázanie existencie státnej pomoci. 106. V odôvodneniach c. 45 az 62 Komisia uvádza dôvody odmietnutia výhrad SFEI, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení c. 34. V zásade odmietla prístup SFEI k oceneniu rôznych castí údajnej státnej pomoci. Z napadnutého rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ( [62]60 ) ze podrobné hospodárske stúdie predlozené stazovatelkou na preukázanie existencie státnej pomoci boli zalozené na pojme "obvyklých trhových cien", ktorý bol podla Komisie zásadným spôsobom chybný. ( [63]61 ) Za týchto okolností by podrobná odpoved na predpoklady a výpocty, z ktorých vychádzali celkové ciastky údajnej státnej pomoci v uvedených stúdiách, neboli relevantné. 107. Domnievam sa teda, ze tretí dôvod odôvodnujúci podrobnejsie odôvodnenie treba odmietnut. ( [64]62 ) Súd prvého stupna sám uznal, ze úvahy, ktoré viedli Komisiu k odmietnutiu metódy výpoctu nákladov pouzívanej SFEI, boli jasne stanovené v napadnutom rozhodnutí. ( [65]63 ) Domnievam sa, ze Komisia odpovedala na "základné argumenty zalobkýn podporené týmito hospodárskymi stúdiami". Komisia sa v zásade domnievala, ze celkový prístup a metodika SFEI boli nesprávne. Aký úcel by potom mala poziadavka na "dôkladné odôvodnenie", v ktorého rámci by boli podrobnejsie preskúmané niektoré aspekty? Doplnam, ze Súd prvého stupna neuviedol, ktoré aspekty vytýkané SFEI povazoval za nedostatocne rozobraté v napadnutom rozhodnutí. To je v úplnom rozpore s jeho prístupom v rozsudku Sytraval a Brink's France. ( [66]64 ) 108. Nie som presvedcená o tom, ze druhý dôvod, ( [67]65 ) na základe ktorého Súd prvého stupna vyzadoval podrobnejsie odôvodnenie rozhodnutia Komisie, obstojí pri podrobnejsom preskúmavaní. Úplne stací, aby institúcia prijímajúca dotknuté rozhodnutie venovala nálezitú pozornost relevantným rozhodnutiam súdu, ktoré sa dotýkajú spôsobu formulácie rozhodnutia, ktoré prijíma. Komisia sa totiz sústredila vo svojom rozbore na rozsudok SFEI. ( [68]66 ) Nedomnievam sa vsak, ze iba samotné zrusenie skorsieho rozhodnutia podstatným spôsobom mení rozsah povinnosti odôvodnenia stanovenej clánkom 253 ES. Presný rozsah povinnosti odôvodnenia treba aj nadalej urcit s ohladom na vsetky právne pravidlá upravujúce dotknutú oblast. 109. Dospievam k záveru, ze Súd prvého stupna sa tým, ze urcil, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je chybné, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Navrhujem preto, aby Súdny dvor vyhovel tretiemu odvolaciemu dôvodu. Stvrtý odvolací dôvod: Nesprávne právne posúdenie pojmu státnej pomoci, pokial ide o prevod sluzby Postadex ( [69]67 ) Posúdenie Súdom prvého stupna ( [70]68 ) 110. Súd prvého stupna po prvé konstatoval, ze pojem státnej pomoci má velmi sirokú pôsobnost na úcely clánku 92 Zmluvy (teraz clánok 87 ES), ktorého cielom je zabránit tomu, aby bol obchod medzi clenskými státmi dotknutý rôznymi spôsobmi zvýhodnenia poskytovanými verejnými orgánmi, ktoré narusujú alebo môzu narusit hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnujú urcité podniky alebo urcité odvetvia výroby. ( [71]69 ) Zahrnal rôzne formy zásahov, ktoré znizovali náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku. Podla ustálenej judikatúry Zmluva definuje státne zásahy podla ich úcinku. 111. Súd prvého stupna odmietol argument Komisie, ze prevod zákazníkov produktu Postadex ako logický dôsledok zalozenia dcérskej spolocnosti, nepredstavoval státnu pomoc. ( [72]70 ) Zákazníci predstavovali nehmotné aktívum, ktoré malo hospodársku hodnotu, hoci takú hodnotu bolo tazké vycíslit. La Poste mohla vytvorit sluzbu Postadex len so zdrojmi zákonom stanoveného monopolu. SFMI-Chronopost ( [73]71 ) neposkytla La Poste ziadnu protihodnotu. Prevod takého aktíva vsak predstavoval pre príjemcu zvýhodnenie. Toto zvýhodnenie mozno pripísat státu. Prevod teda predstavoval státnu pomoc. 112. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia sa tým, ze sa domnievala, ze prevod zákazníkov sluzby Postadex nepredstavoval státnu pomoc z dôvodu, ze so sebou nepriniesol ziadne financné zvýhodnenie, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. V dôsledku toho bolo potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze prevod sluzby Postadex zo strany La Poste na SFMI-Chronopost nepredstavoval státnu pomoc. Argumentácia úcastníkov konania 113. Odvolatelky tvrdia, ze Súd prvého stupna nesprávne konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne v tom smere, ze podla neho prevod sluzby Postadex na SFMI-Chronopost nepredstavoval státnu pomoc. Argumentujú, ze túto situáciu nemozno porovnávat s konaním materskej spolocnosti v súkromnom sektore s existujúcou dcérskou spolocnostou. La Poste naproti tomu zalozila dcérsku spolocnost, pricom previedla hospodársku cinnost na odlisný subjekt, ktorý bol osobitne vytvorený na tento úcel. V okamihu zalozenia dcérskej spolocnosti neexistuje príjemca. Komisia také oddelenie cinnosti podporuje s cielom zvýsit sútazné fungovanie trhu. 114. UFEX tvrdí, ze bezodplatný prevod viazaných zákazníkov sluzby Postadex nepochybne zvýhodnil SFMI-Chronopost ako nového úcastníka trhu. Aktíva sa vzdy prevádzajú za odplatu. Toto zvýhodnenie malo byt posúdené v súlade s pokynmi Súdneho dvora uvedenými v rozsudku Chronopost I. Posúdenie 115. V napadnutom rozhodnutí Komisia uznáva, ze zákazníci sluzby Postadex predstavujú nehmotné aktívum. ( [74]72 ) Súd prvého stupna konstatuje, ze skutocnost, ze také aktívum môze byt tazko vycíslitelné, neznamená, ze nemá ziadnu hodnotu. ( [75]73 ) Ja sa domnievam, ze zákazníci mali v dobe prevodu na SFMI-Chronopost v roku 1985 kladnú hospodársku hodnotu. 116. Co presne sa udialo, ked La Poste zalozila SFMI-Chronopost? Domnievam sa, ze je predovsetkým potrebné rozlisovat medzi cinnostami súvisiacimi so sluzbami expresnej posty na jednej strane a hodnotou týchto cinností na druhej strane. 117. Je zjavné, ze nový subjekt prevzal cinnosti. Tieto cinnosti zahrnali správu a vyuzívanie bázy zákazníkov. Vlastným zalozením dcérskej spolocnosti vsak jej akcionárom vznikla hospodárska hodnota nou vykonávaných cinností. La Poste si teda nechala cast hodnoty, ktorá zodpovedala jej 66 % akciovému podielu. TAT dostala zostávajúcu cast hodnoty za vlozenie kapitálu. Inými slovami, hodnota cinností sa odrázala v hodnote akcií vydaných a vlastnených akcionármi. 118. Táto situácia sa teda odlisuje od privatizácie. Pokial stát prevedie aktívum na externého investora, získa za toto aktívum protihodnotu. Státna pomoc vzniká vtedy, pokial je s ohladom na zásadu súkromného investora získaná ciastka nizsia nez hodnota predaných aktív. ( [76]74 ) Pri zalození SFMI-Chronopost bol jediným externým investorom TAT, ktorý získal 34 % podiel. Pokial by SFMI-Chronopost zaplatila La Poste akúkolvek ciastku, o túto ciastku by sa jednoducho znízila hodnota dcérskej spolocnosti a teda aj podielu La Poste. 119. Domnievam sa, ze zásada súkromného investora je pouzitelná aj na prevod cinnosti státnym subjektom na dcérsku spolocnost. ( [77]75 ) Otázka znie, ci by súkromný investor postupoval rovnakým spôsobom namiesto, napríklad, predaja podniku tretej osobe. Komisia túto otázku riesi v napadnutom rozhodnutí tým, ze preskúmava VMV získaný z vlozenia kapitálu La Poste v roku 1986. ( [78]76 ) 120. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna úplne správne poznamenáva, ze ustanovenie, ktoré je teraz obsiahnuté v clánku 87 ods. 1 ES, rozlisuje státne zásahy podla ich úcinkov. ( [79]77 ) Nie je mi vsak jasné, ako by zalozenie SFMI-Chronopost mohlo narusit trh. Uvedená spolocnost bola novým konkurentom len do tej miery, ze islo o novozalozenú spolocnost s novým názvom. Jej cinnosti a zákazníci boli tvorené cinnostami a zákazníkmi sluzby Postadex. Domnievam sa, ze je ovela pravdepodobnejsie, ze úcinkom vytvorenia samostatnej dcérskej spolocnosti na úcely vykonávania cinností, ktoré boli predtým súcastou státneho podniku, bude zvýsenie konkurencieschopnosti na trhu, za predpokladu, ze sa obchodné operácie s jej materskou spolocnostou vykonávajú v súlade s kritériami rozsudku Chronopost I. 121. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody sa nedomnievam, ze La Poste v case prevodu cinnosti spojenej so sluzbou Postadex na dcérsku spolocnost previedla hodnotu tejto sluzby na SFMI-Chronopost. Súd prvého stupna sa teda konstatovaním, ze prevod sluzby Postadex na SFMI-Chronopost predstavoval státnu pomoc, kedze zo strany SFMI-Chronopost nebola pre La Poste poskytnutá ziadna protihodnota, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. ( [80]78 ) 122. Z vyssie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor prijal aj stvrtý odvolací dôvod. Záverecné poznámky 123. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor, pokial zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna, vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 124. Kedze Súd prvého stupna sa domnieval, ze nemôze preskúmat niektoré tvrdenia v prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, pretoze odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí je nedostatocné, ( [81]79 ) zdá sa mi, ze stav konania nedovoluje Súdnemu dvoru, aby vydal konecný rozsudok. Navrhujem preto, aby bola vec vrátená Súdu prvého stupna a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Návrh 125. S ohladom na vyssie uvedené argumenty navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia (T-613/97), v rozsahu, v akom ním bolo zrusené rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997 o pomoci údajne poskytnutej Francúzskom v prospech SFMI-Chronopost "v rozsahu, v akom konstatuje, ze ani logistická a obchodná pomoc poskytnutá La Poste v prospech dcérskej spolocnosti SFMI-Chronopost, ani prevod sluzby Postadex nepredstavujú státnu pomoc v prospech SFMI-Chronopost", -- vrátil vec Súdu prvého stupna, -- rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [82]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [83]2 ) Rozhodnutie Komisie 98/365/ES z 1. októbra 1997 o údajnej státnej pomoci poskytnutej Francúzskom pre SFMI-Chronopost [neoficiálny preklad] ([84]Ú. v. ES L 164, s. 37). ( [85]3 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2000, UFEX a i./Komisia, [86]T-613/97, Zb. s. II-4055. ( [87]4 ) Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2003, Chronopost a i./UFEX a i., [88]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993. ( [89]5 ) Rozsudok zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia, [90]T-613/97, Zb. s. II-1531. ( [91]6 ) Táto spolocnost pôsobila pod názvom Postadex. ( [92]7 ) V týchto návrhoch, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa bude pouzívat oznacenie "SFMI-Chronopost" aj v prípadoch, ked bude dotknutá iba jedna z týchto dvoch spolocností. Rovnaký spôsob oznacovania bol pouzitý aj v rozsudkoch uvedených v poznámkach pod ciarou 3 az 5. ( [93]8 ) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., [94]C-39/94, Zb. s. I-3547. Tento rozsudok budem dalej oznacovat ako rozsudok SFEI. ( [95]9 ) Bod 10 napadnutého rozsudku. ( [96]10 ) [97]Ú. v. ES C 206, s. 3. ( [98]11 ) Rozsírila tiez pôsobnost svojej staznosti z decembra 1990 na niektoré skutocnosti, ktoré sa netýkajú prejednávaného odvolania. ( [99]12 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [100]13 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. ( [101]14 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 5. ( [102]15 ) [103]Ú. v. EÚ C 251, s. 12. ( [104]16 ) Pozri bod 10 vyssie. ( [105]17 ) Úcastníkov konania, ktorí predlozili spolocné vyjadrenie k zalobe, nazývam "UFEX". ( [106]18 ) Rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Petrides, [107]C-64/98 P, Zb. s. I-5187, bod 32. ( [108]19 ) Pozri poznámku pod ciarou 15. ( [109]20 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 1993, Komisia/Rada, [110]C-155/91, Zb. s. I-939, body 23 a 24, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [111]T-237/02, Zb. s. II-5131, bod 97 a tam citovanú judikatúru. Posledný uvedený rozsudok bol napadnutým odvolaním, ktoré sa v súcasnosti prejednáva (C-139/07 P), ale nie v tejto otázke. ( [112]21 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [113]T-340/04, Zb. s. I-573, bod 164 a tam citovanú judikatúru. ( [114]22 ) Uz citované v poznámke pod ciarou 18. Pozri tiez bod 33 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer. ( [115]23 ) Vo veci Antunes v. Portugalsko (c. 64330/01, §43, 31. mája 2005), Európsky súd pre ludské práva rozhodol, ze clánok 6 ods. 1 EDLP sa uplatní v prípade, v ktorom zalobkyna, ktorá navrhla zacatie trestného konania proti státnemu orgánu, ktorý bol jej bývalým zamestnávatelom, a ktorá sa zúcastnila uvedeného konania "assistente", týmto preukázala svoj záujem na odsúdení obzalovaného a na náhrade vzniknutej skody. ( [116]24 ) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Interhotel/Komisia, [117]C-291/89, Zb. s. I-2257, body 14 az 17, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2001, Kaufring a i./Komisia, [118]T-186/97, T-187/97, T-190/97 az T-192/97, T-210/97, T-211/97, T-216/97 az T-218/97, T-279/97, T-280/97, T-293/97 a T-147/99, Zb. s. II-1337, body 134 a 135. ( [119]25 ) Pozri napríklad rozsudok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, [120]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 35 a tam citovanú judikatúru. ( [121]26 ) Rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva zo 16. júla 1971, Ringeisen v. Rakúsko, bod 97 (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). V uvedenej veci skutocnost, ze sa dvaja clenovia komory, ktorá rozhodovala o veci vrátenej súdom vyssieho stupna, podielali na vydaní prvého rozhodnutia, nepredstavovala dôvod na oprávnené podozrenie. ESLP dospel k podobnému záveru vo veci Diennet v. Francúzsko (rozsudok z 26. septembra 1995, Séria A c. 325-A, s. 17, bod 38), v ktorej sa traja zo siedmich sudcov v dotknutom konaní podielali na vydaní prvého rozhodnutia. V rozsudku z 10. augusta 2006, Schwarzenberger v. Nemecko, bod 42, ESLP uviedol rozsudky, v ktorých sa pouzila rovnaká zásada v obdobných situáciách, ako sú rozhodnutia v prípravnom konaní. ( [122]27 ) V rozsudku zo 7. augusta 1996, Ferantelli a Santangelo v. Taliansko (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1996-III, s. 937, body 58 az 60), na ktorý sa odvolávajú odvolatelky, Európsky súd pre ludské práva urcil, ze obavy zo zaujatosti sú objektívne odôvodnené, kedze vznikajú v dôsledku spojenia dvoch okolností, z ktorých jednou bola skutocnost, ze sudca vo veci navrhovatelov skôr odsúdil spolupáchatela navrhovatelov. ( [123]28 ) Clánok 27 ods. 3 EDLP. Pozri dalej MOWBRAY, A. R.: An Examination of the Work of the Grand Chamber of the European Court of Human Rights. In: Public Law, 2007, 3, s. 507, najmä s. 519 a nasl. ( [124]29 ) Pozri napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva z 15. decembra 2005, Kyprianou v. Cyprus (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2005-XIII), ktorý sa týkal tvrdenia o zaujatosti sudcu. Sudca Costa (teraz predseda Európskeho súdu pre ludské práva), ktorý bol predsedom komory, ktorá vydala prvý rozsudok, zmenil v konaní pred velkou komorou svoj názor o dvoch otázkach. Vo svojom ciastocne nesúhlasnom stanovisku sa zaoberá otázkou, ci sa sudcovia, ktorí rozhodujú v dvoch nasledujúcich konaniach, majú drzat svojho pôvodného názoru. Uvádza, ze "... vsetko závisí na konkrétnych okolnostiach veci... a na väcsej ci mensej tvrdohlavosti sudcu (alebo jeho schopnosti prehodnotit svoje skorsie závery); to opät závisí od konkrétneho prípadu alebo skôr od povahy konkrétneho sudcu". Dospieva k záveru (vcelku s potesením), ze vrátenie dotknutej veci "podoprelo moje názory a pritom mi ich umoznilo opravit: vzdy sa mozno zlepsovat (alebo aspon konat menej zle...)". ( [125]30 ) Rozsudok z 19. marca 2002, Komisia/Írsko, [126]C-13/00, Zb. s. I-2943, bod 5 a citovaná judikatúra. ( [127]31 ) Rozsudky z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada, [128]C-305/86 a C-160/87, Zb. s. I-2945, bod 18, a z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [129]C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 23. V uvedených veciach sa námietkou neprípustnosti namietala neexistencia aktívnej legitimácie zalobcov. V skorsej veci (rozsudok z 22. marca 1961, SNUPAT/Vysoký úrad, [130]42/59 a 49/59, Zb. s. 53, [131]s. 159), Súdny dvor výslovne neuviedol, ze by bola nastolená otázka verejného poriadku, ale uznal, ze vedlajsí úcastníci konania majú právo vzniest námietku neprípustnosti proti zalobe o neplatnost aktu, ktorým bol len potvrdený iný uz premlcaný akt. ( [132]32 ) Cast D napadnutého rozhodnutia. ( [133]33 ) Pre lahsiu orientáciu som oznacila odseky tohto odôvodnenia rímskymi císlicami. ( [134]34 ) V odôvodnení c. 42 Komisia dalej uvádza, ze fixné náklady boli rozdelené v pomere k obchodnej cinnosti vykonávanej La Poste v mene jej dcérskej spolocnosti. ( [135]35 ) Cast E napadnutého rozhodnutia. ( [136]36 ) Tieto ciastky zodpovedajú priblizne 231 miliónom eur, 160 miliónom eur, resp. 71 miliónom eur. ( [137]37 ) Odôvodnenia c. 45 az 48. ( [138]38 ) Priblizne 5,8 milióna eur. ( [139]39 ) Odôvodnenia c. 49 az 57. ( [140]40 ) Odôvodnenie c. 53. ( [141]41 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. Pozri tiez bod 4 vyssie. ( [142]42 ) Odôvodnenia c. 58 az 63. ( [143]43 ) Body 63 az 71. ( [144]44 ) Body 72 a 73. ( [145]45 ) Bod 73. ( [146]46 ) Body 77 az 85. ( [147]47 ) Body 86 az 89. ( [148]48 ) Body 90 az 93. ( [149]49 ) Body 94 a 95. ( [150]50 ) Rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [151]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 72 a tam citovaná judikatúra. ( [152]51 ) Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [153]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 64. ( [154]52 ) Rozsudok z 13. júla 2006, Impala/Komisia, [155]T-464/04, Zb. s. II-2289, bod 248. Uvedený rozsudok bol navyse napadnutý odvolaním. ( [156]53 ) Rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, [157]C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 228. ( [158]54 ) V bode 72. ( [159]55 ) Pozri bod 14 vyssie. ( [160]56 ) Bod 97. ( [161]57 ) Body 75 az 95. ( [162]58 ) V bode 128 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze posúdenie otázky, akým spôsobom boli vypocítané náklady La Poste vynalozené pri poskytnutí logistickej a obchodnej pomoci v prípade neexistencie analytického úctovníctva, so sebou nesie komplexné ekonomické posúdenie. Za takých okolností Komisie disponovala velkou mierou volnej úvahy. ( [163]59 ) Pozri body 68 a 72 vyssie a poznámku pod ciarou 32. ( [164]60 ) Odôvodnenie c. 34. ( [165]61 ) Odôvodnenie c. 53. ( [166]62 ) Bod 97 napadnutého rozsudku. ( [167]63 ) Bod 73. ( [168]64 ) Rozsudok z 28. septembra 1995, [169]T-95/94, Zb. s. II-2651, body 62 a 63. Pozri tiez body 74 az 77 rozsudku Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaného v poznámke pod ciarou 51, vydaného na základe odvolania v uvedenej veci. ( [170]65 ) Bod 97. ( [171]66 ) Pozri bod 72 vyssie. ( [172]67 ) Sluzby expresnej La Poste. Pozri poznámku pod ciarou 6. ( [173]68 ) Body 158 az 171 napadnutého rozsudku. ( [174]69 ) Súd prvého stupna odkazoval na rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [175]173/73, Zb. s. 709, bod 13, bod 26 francúzskej verzie, a z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [176]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 12. ( [177]70 ) Odôvodnenie c. 48 napadnutého rozhodnutia. Pozri bod 71 vyssie. ( [178]71 ) Pripomínam, ze vytvorená dcérska spolocnost mala názov SFMI. Pozri poznámku pod ciarou 7. ( [179]72 ) Odôvodnenie c. 48. ( [180]73 ) Bod 169 napadnutého rozsudku. ( [181]74 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia ([182]C-334/99, Zb. s. I-1139, body 133 a 134), týkajúci sa predaja podniku v bývalej Nemeckej demokratickej republike za zápornú predajnú cenu. ( [183]75 ) Kritérium stanovené v rozsudku Chronopost I je naopak nepouzitelné, pretoze uvedené kritérium sa týka pokrytia nákladov v prípade obchodných transakcií medzi materskou a dcérskou spolocnostou v státnom sektore. ( [184]76 ) Odôvodnenia c. 59 az 63 napadnutého rozhodnutia. ( [185]77 ) Bod 160. ( [186]78 ) Bod 167 napadnutého rozsudku. ( [187]79 ) Bod 102. References 1. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0006 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1991:322:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0007 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0222&locale=SK 10. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0059 62. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0060 63. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0061 64. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0062 65. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0063 66. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0064 67. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0065 68. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0066 69. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0067 70. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0068 71. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0069 72. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0070 73. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0071 74. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0072 75. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0073 76. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0074 77. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0075 78. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0076 79. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0077 80. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0078 81. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0079 82. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0001 83. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0002 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:164:TOC 85. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0003 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0613&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0004 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0083&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0005 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0613&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0006 92. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0007 93. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0008 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0009 96. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0010 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:206:TOC 98. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0011 99. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0012 100. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0013 101. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0014 102. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0015 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:251:TOC 104. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0016 105. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0017 106. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0018 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0064&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0019 109. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0020 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0155&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0237&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0021 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0340&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0022 115. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0023 116. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0024 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0291&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0186&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0025 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0026 122. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0027 123. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0028 124. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0029 125. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0030 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0013&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0031 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0305&locale=SK 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0042&locale=SK 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0042&locale=SK 132. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0032 133. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0033 134. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0034 135. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0035 136. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0036 137. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0037 138. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0038 139. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0039 140. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0040 141. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0041 142. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0042 143. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0043 144. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0044 145. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0045 146. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0046 147. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0047 148. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0048 149. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0049 150. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0050 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0051 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0052 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0464&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0053 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0068&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0054 159. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0055 160. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0056 161. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0057 162. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0058 163. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0059 164. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0060 165. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0061 166. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0062 167. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0063 168. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0064 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0095&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0065 171. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0066 172. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0067 173. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0068 174. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0069 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 177. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0070 178. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0071 179. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0072 180. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0073 181. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0074 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0075 184. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0076 185. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0077 186. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0078 187. file:///tmp/lynxXXXX0DgJ1A/L96987-1044TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0700478201-E0079