NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 3. júla 2007 ( [1]1 ) Vec C-280/06 Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato a i. proti Ente tabacchi italiani -- ETI SpA a i. "Hospodárska sútaz -- Ulozenie sankcií v prípade nástupníctva podnikov -- Zásada osobnej zodpovednosti -- Subjekty podliehajúce tomu istému verejnému orgánu -- Vnútrostátne právo urcujúce za zdroj pre výklad právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze -- Prejudiciálne otázky -- Právomoc Súdneho dvora" I -- Úvod 1. Za akých okolností sa môze protisútazné správanie, ktorého sa dopustil podnik uz pôsobiaci na relevantnom trhu, pripísat jeho nástupcovi? Toto je v podstate otázka, s ktorou sa talianska Consiglio di Stato obrátila na Súdny dvor v tomto konaní. 2. Tento prípad vychádza z kartelovej dohody, ktorá mala pri porusení právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze v období od roku 1993 do roku 2001 vplyv na maloobchodné predajné ceny na trhu cigariet v Taliansku a ktorú odhalil taliansky úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze. Na tejto kartelovej dohode sa pôvodne zúcastnil Amministrazione Autonoma dei Monopoli di Stato (samosprávny orgán státnych monopolov). Jeho hospodárska cinnost v oblasti výroby a obchodovania s tabakovými výrobkami vrátane jeho úcasti na kartelovej dohode vsak od roku 1999 presla na Ente Tabacchi Italiani, novú institúciu, ktorá bola následne privatizovaná. Podla talianskeho úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze sa tomuto druhému uvedenému subjektu musí pripísat nielen zodpovednost za jeho vlastnú úcast na kartelovej dohode od marca 1999, ale aj za predchádzajúcu úcast Amministrazione dei Monopoli di Stato na kartelovej dohode, a musí sa potrestat pokutou. 3. Hranice pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie v prípade nástupníctva podnikov majú podstatný praktický význam na konkrétne vykonanie prevodu, reorganizácie alebo privatizácie podnikov, pretoze riziká zodpovednosti pre prevádzajúci podnik a pre nadobúdatela sa menia podla kritérií, z ktorých vychádzajú úrady na zabezpecenie hospodárskej sútaze a súdy pri pripísaní zodpovednosti za protisútazné správanie. 4. Aj z iného hladiska je tento prípad velmi zaujímavý: rozhodnutie, ktorým taliansky úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze ukladá pokutu, vychádza výlucne z vnútrostátneho právneho predpisu v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý vsak vychádza z práva Spolocenstva, výklad ktorého sa vyzaduje od Súdneho dvora. Velmi dôlezité pre budúcu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi je, ci návrh na zacatie prejudiciálneho konania je za takýchto okolností prípustný, o to viac, ze vnútrostátne právo a právo Spolocenstva v tejto oblasti sú stále v uzsom vztahu. II -- Právny rámec 5. Právny rámec Spolocenstva sa v tomto prípade opiera o clánok 81 a nasl. ES a clánok 3 ods. 1 písm. g) ES. Pokial ide o vnútrostátnu právnu úpravu, na jednej strane je potrebné odkázat na ustanovenia talianskeho práva v oblasti hospodárskej sútaze a na druhej strane na ustanovenia talianskeho práva týkajúce sa správy státnych tabakových monopolov. A -- Talianska právna úprava v oblasti hospodárskej sútaze 6. Pokial ide o taliansku právnu úpravu v oblasti hospodárskej sútaze, je potrebné prihliadnut na zákon c. 287 z 10. októbra 1990 o pravidlách na ochranu hospodárskej sútaze a trhu ( [2]2 ), ktorého hlava I obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 1. Ustanovenia tohto zákona, ktorým sa vykonáva clánok 41 Ústavy o ochrane a zarucení práva na hospodársku cinnost sa vztahujú na kartely, zneuzívanie dominantného postavenia a na koncentrácie podnikov, ktoré nepatria do pôsobnosti clánkov 65 a/alebo 66 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, clánkov 85 a/alebo 86 Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (EHS), nariadení EHS alebo aktov Spolocenstva s rovnakým právnym úcinkom. ... 4. Výklad pravidiel uvedených v tejto hlave sa vykonáva na základe zásad právneho poriadku Európskeho spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Clánok 2 1. Za kartely sa povazujú dohody a/alebo zosúladené postupy podnikov, ako aj rozhodnutia koncernov, zdruzení podnikov alebo iných podobných institúcií, aj ked sú prijaté na základe statutárnych ustanovení a predpisov. 2. Zakazujú sa kartely medzi zdruzeniami podnikov, ktoré majú za ciel alebo následok trvalé vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútrostátnom trhu alebo na jeho relevantnej casti, a to prostredníctvom cinností, ktoré spocívajú v tom, ze: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) vylucujú alebo obmedzujú výrobu, odbyt alebo prístup na trh, investície, technický rozvoj alebo technologický pokrok; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú v obchodných vztahoch s inými partnermi objektívne odlisné podmienky pri rovnakých plneniach, cím sú títo partneri v hospodárskej sútazi nedôvodne znevýhodnení; e) podmienujú uzatváranie zmlúv prijatím dodatocných záväzkov obchodnými partnermi, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. 3. Zakázané kartely sú neplatné pokial ide o vsetky ich úcinky." 7. V hlave II zákona c. 287/1990 sa stanovuje vnútrostátny orgán v oblasti hospodárskej sútaze s názvom Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze a trhu, dalej len "Autoritŕ Garante"), ktorému clánok 15 ods. 1 uvedeného zákona priznáva tieto právomoci: "Ked... Úrad zistí porusenia clánkov 2 alebo 3, urcí dotknutým podnikom alebo institúciám lehotu na odstránenie týchto porusení. V prípadoch závazných porusení s prihliadnutím na závaznost a dlzku trvania porusenia okrem toho ulozí správnu sankciu az do výsky desat percent obratu dosiahnutého kazdým podnikom alebo institúciou v predchádzajúcom úctovnom roku uzavretom pred oznámením výzvy na odstránenie porusení, pricom urcí lehoty, dokedy musí podnik pristúpit k zaplateniu sankcie." 8. Clánok 31, ktorý sa nachádza v hlave VI zákona c. 287/1990, znie: "Na správne sankcie, ktoré sú dôsledkom porusenia tohto zákona, sa primerane vztahujú ustanovenia uvedené v hlave I castiach I a II zákona c. 689 z 24. novembra 1981." B -- Ustanovenia zákona o správe talianskeho tabakového monopolu 9. Královský zákonný dekrét ( [3]3 ) c. 2258 ( [4]4 ) z 8. decembra 1927 ustanovil Amministrazione Autonoma dei Monopoli di Stato (samosprávny orgán státnych monopolov, dalej len "AAMS"). AAMS je orgán státnej správy, ktorý aj dnes podlieha ministerstvu hospodárstva a financií. ( [5]5 ) Zo správneho, ako aj z financného a rozpoctového hladiska je nezávislou institúciou, ale nemá vlastnú právnu subjektivitu. Do konca februára 1999 bol AAMS okrem iného zverený taliansky tabakový monopol. 10. Legislatívnym dekrétom ( [6]6 ) prezidenta republiky c. 283 ( [7]7 ) z 9. júla 1998, bola zriadená verejnoprávna hospodárska institúcia ( [8]8 ) s názvom Ente Tabacchi Italiani (dalej len "ETI"). Na základe zákona jej boli zverené vsetky výrobné a obchodné cinnosti, ktoré vykonával AAMS, s výnimkou cinností súvisiacich s lotériami. V sektoroch, ktoré jej boli zverené, sa ETI stala nástupcom AAMS vo vsetkých aktívnych a pasívnych vztahoch, ako aj v právach a majetku. ( [9]9 ) ETI zacala svoju cinnost 1. marca 1999. 11. ETI podliehala pôvodne kontrole ministerstva hospodárstva a financií, ktoré vydávalo programové pokyny, menovalo jej správne orgány a vykonávalo kontrolu nad jej rozhodnutiami. ( [10]10 ) Ako sa vsak uz od pociatku predpokladalo, ( [11]11 ) ETI sa pretransformovala 23. júna 2000 na akciovú spolocnost, Ente Tabacchi Italiani -- ETI SpA. Jej základné imanie bolo najskôr v drzbe ministerstva hospodárstva a financií v rozsahu 100 %. V roku 2003 sa ETI napokon privatizovala a odvtedy podlieha len kontrole British American Tobacco plc, holdingovej spolocnosti zriadenej podla anglického práva, ktorá patrí do skupiny BAT -- British American Tobacco. 12. Od 1. marca 1999 AAMS prijímal len verejnoprávne úlohy v sektore tabaku ( [12]12 ) a v tomto sektore uz nevykonáva ziadnu hospodársku cinnost. Podla informácií, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, pokracuje AAMS aj nadalej vo vykonávaní svojich hospodárskych cinností v sektore stávok a hazardných hier a najmä v sektore lotérií. III -- Skutkový stav a konanie vo veci samej 13. Opatrením c. 11795 z 13. marca 2003 ( [13]13 ) Autoritŕ Garante zistil, ze v období od roku 1993 do roku 2001 uzavreli rôzne spolocnosti skupiny Philip Morris ( [14]14 ) kartelovú dohodu najskôr s AAMS a následne s ETI, ktorá mala za ciel alebo následok významné a dlhotrvajúce obmedzovanie hospodárskej sútaze, pokial ide o maloobchodnú cenu cigariet na vnútrostátnom talianskom trhu. Autoritŕ Garante ulozil úcastníkom kartelovej dohody pokutu za porusenie clánku 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona c. 287/1990, ktorá v prípade Philip Morris dosahovala súhrnnú výsku 50000000 eur a v prípade ETI 20000000 eur. Autoritŕ Garante okrem toho zaviazal úcastníkov kartelovej dohody, aby sa zdrzali svojho protiprávneho konania. 14. V opatrení Autoritŕ Garante pripísal ETI zodpovednost aj za úcast AAMS na karteli v období pred 1. marcom 1999, co odôvodnil ukoncením cinnosti AAMS v oblasti výroby a obchodovania s tabakovými výrobkami, ako aj tým, ze tieto hospodárske cinnosti prevzala ETI. 15. Philip Morris, ako aj ETI podali na Tribunale amministrativo regionale del Lazio -- Roma ( [15]15 ) (dalej len "TAR") zaloby proti rozhodnutiu Autoritŕ Garante. Zaloba, ktorú podal Philip Morris, nemala na prvom stupni úspech, TAR vsak vyhovel zalobe, ktorú podala ETI, kedze jej nemohla byt pripísaná zodpovednost za úcast AAMS na karteli. To bolo dôvodom ciastocného zrusenia opatrenia, ktoré vydal Autoritŕ Garante. TAR opieral svoje rozhodnutie o zásadu osobnej zodpovednosti v zmysle clánkov 1 a 7 zákona c. 689/81, na ktorý sa odvoláva clánok 31 zákona c. 287/1990, a uviedol, ze táto zásada platí aj v práve Spolocenstva. Kritérium objektívnej hospodárskej kontinuity sa mohlo uplatnit iba za výnimocných okolností, ktoré sa majú vykladat restriktívne a ktoré v tomto prípade nenastali. 16. Kedze ETI, Philip Morris, ako aj Autoritŕ Garante napadli rozsudok prvostupnového súdu, teraz sa tento spor vedie na Consiglio di Stato ( [16]16 ) (dalej len "vnútrostátny súd") v postavení najvyssieho správneho súdu. Consiglio di Stato uz zamietla odvolacie dôvody ETI a Philip Morris týkajúce sa existencie protisútazného správania a teraz skúma otázku, ktorú vzniesol Autoritŕ Garante, o pripísaní zodpovednosti ETI za úcast AAMS na karteli v období "pred jej vznikom". IV -- Prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore 17. Uznesením z 8. novembra 2005 podaným do kancelárie Súdneho dvora 27. júna 2006 Consiglio di Stato prerusila konanie vo veci samej a polozila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: a) Aké je v zmysle clánku 81 a nasl. [ES] a vseobecných zásad práva Spolocenstva kritérium, podla ktorého sa má postupovat pri urcení podniku, ktorý má byt postihnutý za porusenie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze v prípade, ked pri správaní, ktoré je postihované spolocne, uskutocnil cast konania podnik, ktorý je v dotknutej hospodárskej oblasti nástupcom pôvodného podniku, pricom pôvodná institúcia, hoci nezanikla, túto cinnost v hospodárskej oblasti, dotknutej postihujúcim opatrením, nevykonáva ako obchodný podnik? b) Ostáva pri urcení subjektu, ktorý sa má postihnút, na správnom orgáne príslusnom pre uplatnovanie právnych predpisov v oblasti kartelov úloha posúdit v rámci volnej úvahy prítomnost okolností, ktoré odôvodnujú pripísanie zodpovednosti za porusenie hospodárskej sútaze, ktorých sa dopustila právnická osoba, jej hospodárskemu nástupcovi aj vtedy, ak táto právnická osoba neprestala existovat v okamihu rozhodnutia, pre to, aby nebol potrebný úcinok právnych prepisov v oblasti hospodárskej sútaze ovplyvnený zmenami právnej formy podnikov? 18. ETI, Philip Morris, talianska vláda a Komisia Európskych spolocenstiev predlozili Súdnemu dvoru svoje písomné a ústne pripomienky. V -- Analýza A -- Prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 19. Predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktoré sa vedie pred talianskym súdom, je rozhodnutie talianskeho úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze Autoritŕ Garante v konaní v oblasti kartelov medzi podnikmi. Toto rozhodnutie sa opiera len o vnútrostátny právny predpis v oblasti hospodárskej sútaze alebo presnejsie o zákon c. 287/1990. Vnútrostátny súd sa domnieva, ze v kazdom prípade je na posúdenie jeho legitimity potrebný výklad právnej úpravy Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti odkazuje na clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/1990, podla ktorého tvoria zásady právnej úpravy Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze základy výkladu ustanovení uvedených v hlave I tohto zákona, a preto sú relevantné aj pre vnútrostátne právo. 20. Na základe toho je teda mozné uviest niekolko úvah o prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, najmä o jeho relevantnosti na úcely rozhodnutia. 1. Úvodné pripomienky 21. Samotné konstatovanie, ze v tomto prípade je právo Spolocenstva relevantné iba z dôvodu, ze sa nan odkazuje vo vnútrostátnom práve, neodporuje relevantnosti prejudiciálnych otázok, ktoré polozila Consiglio di Stato na úcely rozhodnutia, ani právomoci Súdneho dvora odpovedat na takéto otázky. 22. Podla ustálenej judikatúry, ktorá vychádza z rozsudku Dzodzi (dalej len "rozsudok Dzodzi") ( [17]17 ), ani znenie clánku 234 ES, ani zmysel a úcel prejudiciálneho konania nebránia odpovedi na prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu ustanovení práva Spolocenstva, na ktoré odkazuje vnútrostátne právo iba na úcely úpravy cisto vnútrostátnej situácie. 23. Naopak, ako uz Súdny dvor opakovane uviedol, právny poriadok Spolocenstva má zjavne záujem, aby boli ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Spolocenstva jednotne vykladané bez ohladu na podmienky, za ktorých sa majú uplatnit, a to preto, aby sa vyhlo v budúcnosti ich rôznym výkladom. ( [18]18 ) 24. V oblasti práva hospodárskej sútaze je tento záujem na co najjednotnejsom výklade a uplatnovaní ustanovení platných na úrovni Spolocenstva osobitne výrazný, ( [19]19 ) kedze v tejto oblasti sa vnútrostátne právo velmi casto opiera o právo Spolocenstva. To neplatí len od nadobudnutia úcinnosti nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [20]20 ), ktorým sa vytvoril osobitne úzky vztah medzi vnútrostátnou právnou úpravou v oblasti hospodárskej sútaze a právom Spolocenstva. Uz predtým, a teda v case, ked platilo nariadenie c. 17 ( [21]21 ) sa vnútrostátna právna úprava v oblasti hospodárskej sútaze mnohých clenských státov inspirovala právom Spolocenstva aj pre riesenie cisto vnútrostátnych situácií. Toto je tiez prípad talianskeho zákona c. 287/1990, ktorý sa vztahuje na spor v konaní vo veci samej. 25. Na základe týchto okolností nadobúda osobitný význam aj spolupráca medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi v oblasti práva hospodárskej sútaze. V co mozno najväcsom rozsahu prispieva k právnej istote a zarucuje porovnatelné podmienky hospodárskej sútaze pre vsetky hospodárske subjekty, na ktorých sa priamo alebo nepriamo vztahuje právo Spolocenstva. 26. Napriek tomu vyjadruje Komisia pochybnosti o prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Z rôznych dôvodov sa domnieva, ze v tomto prípade nie je rozsudok Dzodzi relevantný. 27. Najskôr uvádzam, ze ma ziadna z námietok uplatnených Komisiou nepresvedcila. Komisia sa stráca v podrobnostiach talianskych ustanovení a zabúda tak, ze v prejudiciálnom konaní nie je úlohou Súdneho dvora vykladat právne predpisy vnútrostátneho práva. ( [22]22 ) Zabúda aj na skutocnost, ze pokial ide o otázky polozené vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento vymedzí na svoju vlastnú zodpovednost a ktorých presnost neprinálezí Súdnemu dvoru preverovat, platí prezumpcia relevantnosti. ( [23]23 ) A preto ak sa otázky polozené vnútrostátnym súdom týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. ( [24]24 ) 28. Následne pristúpim k analýze jednotlivých námietok, ktoré uplatnila Komisia. 2. Námietky neprípustnosti, ktoré uplatnila Komisia 29. Komisia uplatnuje spolu styri dôvody neprípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podala Consiglio di Stato. V prvom rade sa domnieva, ze príslusné ustanovenia talianskeho práva neobsahujú ziadny odkaz na právo Spolocenstva. V druhom rade uvádza, ze prípadný odkaz by aj tak nebol nepodmienecný a záväzný. V tretom rade Komisia nezistuje ziadny záujem na výklade práva Spolocenstva. V stvrtom rade poukazuje na neexistenciu príkazov v práve Spolocenstva. a) Prvý dôvod neprípustnosti: neexistencia ziadneho odkazu na právo Spolocenstva 30. Prvým dôvodom neprípustnosti Komisia popiera, ze talianske právo v takých prípadoch, akým je skúmaný prípad nejako odkazuje na právo Spolocenstva. Iba hlava I zákona c. 287/1990 by sa mala vykladat v súlade s týmto právom. V tomto prípade vsak nie sú vôbec relevantné hmotnoprávne ustanovenia tejto hlavy I, ale sankcné ustanovenia uvedené v hlave II a v hlave VI zákona c. 287/1990, kedze ide výlucne o "pripísanie sankcie" konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Z tohto hladiska talianske právo vôbec nevychádza z práva Spolocenstva. Pre rozhodnutie sporu je preto rozhodujúce iba vnútrostátne právo. 31. Tento argument ma nepresvedcil. Na rozdiel od toho, co sa zrejme domnieva Komisia, sa mi vôbec nezdá zjavné, ze by pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie v prípade nástupníctva podnikov patrilo výlucne do oblasti sankcných právnych predpisov a musí sa posudzovat úplne bez ohladu na hmotnoprávne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze, ako aj bez ohladu na pojem podnik. Súdny dvor totiz neskúma otázku pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie len v súvislosti s príslusnými sankcnými ustanoveniami (clánok 15 nariadenia c. 17 a teraz aj clánok 23 nariadenia c. 1/2003), ale aj v súvislosti s ustanoveniami hmotného práva uvedenými v clánku 81 ES, ( [25]25 ) kde v neposlednom rade zohráva dôlezitú úlohu kritérium hospodárskej kontinuity a identity podnikov. ( [26]26 ) 32. Ak má Consiglio di Stato v rámci vnútrostátnych talianskych právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze v úmysle postupovat podobným spôsobom, Súdny dvor to nemôze ignorovat a povazovat to za irelevantné, pokial sa nechce dostat do rozporu s vlastnou judikatúrou. 33. Isteze, Súdny dvor by nepochybne mohol vyhlásit návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato za neprípustný, keby bolo zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej. ( [27]27 ) Muselo by teda byt overené, ze talianske právo v takých prípadoch, akým je aj tento prípad, nevychádza z práva Spolocenstva, cize otázky polozené Súdnemu dvoru na úcely výkladu práva Spolocenstva by sa museli zamietnut ako neprípustné z dôvodu irelevantnosti na úcely rozhodnutia. ( [28]28 ) 34. V tomto prípade to vsak vôbec nenastalo. Consiglio di Stato v uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uvádza, ze hlava I zákona c. 287/1990 odkazujúca na právo Spolocenstva je rozhodujúca na úcely rozhodnutia sporu v konaní vo veci samej. ( [29]29 ) V súvislosti s prejudiciálnym konaním je pre Súdny dvor záväzné len toto konstatovanie týkajúce sa vnútrostátneho právneho rámca. 35. Ako uz bolo uvedené, nie je úlohou Súdneho dvora vyjadrovat sa v rámci prejudiciálneho konania k výkladu vnútrostátnych ustanovení ani posúdit, ci je výklad, ktorý podáva vnútrostátny súd, správny. ( [30]30 ) V takých prípadoch, akým je tento, môze iba vnútrostátny súd urcit presný dosah odkazu uvedeného vo vnútrostátnom práve na právo Spolocenstva; Súdny dvor nemôze pri rozhodovaní o prejudiciálnych otázkach, ktoré mu polozil vnútrostátny súd, zohladnit vseobecný systém ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré pri odkaze na právo Spolocenstva urcujú rozsah tohto odkazu. ( [31]31 ) 36. Prvý dôvod neprípustnosti, ktorý uplatnila Komisia, preto nie je dôvodný. b) Druhý dôvod neprípustnosti: neexistencia nepodmienecného a záväzného odkazu na právo Spolocenstva 37. Druhým dôvodom neprípustnosti Komisia tvrdí, ze aj keby bol odkaz na právo Spolocenstva uvedený v clánku 1 ods. 4 zákona c. 287/1990 uplatnitelný, nebol by priamy a nepodmienecný; okrem toho výklad práva Spolocenstva Súdnym dvorom by nebol pre vnútrostátny súd záväzný. Rovnako ako vo veci Kleinwort Benson ( [32]32 ) by bol preto návrh na zacatie prejudiciálneho konania v tomto prípade neprípustný. 38. Ani tento argument ma nepresvedcil. 39. Aj z hladiska rozsudku Kleinwort Benson je totiz rozhodujúce, ci vnútrostátny zákonodarca rozlisuje medzi cisto vnútrostátnymi situáciami a situáciami týkajúcimi sa práva Spolocenstva, alebo má v úmysle zaobchádzat s oboma druhmi situácií rovnako, a preto pri oboch vychádza z práva Spolocenstva. ( [33]33 ) V tejto súvislosti je irelevantné, ci vnútrostátna právna úprava odkazuje na právo Spolocenstva výslovne alebo len implicitne; dôlezité je obsahové smerovanie k právu Spolocenstva. ( [34]34 ) 40. Zdá sa, ze taliansky zákonodarca nerobí ziadny rozdiel medzi cisto vnútrostátnymi situáciami a situáciami týkajúcimi sa práva Spolocenstva. V oboch prípadoch sa skôr uplatní odkaz na právo Spolocenstva v zmysle clánku 1 ods. 4 zákona c. 287/1990. Uz táto okolnost nasvedcuje prípustnosti prejudiciálnych otázok, ktoré polozila Consiglio di Stato, v zmysle rozsudku Dzodzi vrátane rozsudku Kleinwort Benson. 41. Napokon, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je tento prípad vôbec porovnatelný s vecou Kleinwort Benson. 42. Na jednej strane sa v rozsudku Kleinwort Benson vnútrostátny zákonodarca obmedzil na ciastocné prebratie práva Spolocenstva ako vzoru (islo o Bruselský dohovor) a reprodukoval iba ciastocne jeho pojmy. Vnútrostátna právna úprava sa inspirovala právom Spolocenstva, ale neobsahovala ziadny priamy a bezpodmienecný odkaz nan, naopak stanovovala výslovne moznost vykonat zmeny "urcené na stanovenie odchýlok". ( [35]35 ) 43. Nic podobné v tomto prípade vzhladom na clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/1990 nenastalo. Toto ustanovenie naopak obsahuje výslovný odkaz na "zásady právneho poriadku Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze". Ani zo znenia tohto ustanovenia, ani z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ani zo spisu vsak nevyplýva, ze by tento odkaz na právo Spolocenstva podliehal nejakej podmienke. 44. Na druhej strane museli vnútrostátne súdy na základe vnútrostátnych ustanovení uplatnitelných vo veci Kleinwort Benson v prípade vnútrostátnych situácií iba "prihliadat" na judikatúru Súdneho dvora bez toho, aby nou boli viazaní. ( [36]36 ) 45. Na rozdiel od názoru Komisie v tomto prípade nemozno hovorit o takejto neexistencii záväzku pre vnútrostátne súdy: výklad ustanovení uvedených v hlave I zákona c. 287/1990 "sa vykonáva na základe zásad právneho poriadku Európskeho spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze" (clánok 1 ods. 4 zákona c. 287/1990). Ani zo znenia tohto ustanovenia, ani z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ani zo spisu nevyplýva, ze v rámci tohto výkladu nie je judikatúra Súdneho dvora záväzná. ( [37]37 ) 46. Sama Komisia nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého je na jednej strane právo Spolocenstva pre tých, ktorí v Taliansku uplatnujú zákon, iba jedným z mnohých prvkov pri výklade príslusných vnútrostátnych právnych predpisov bez toho, aby bolo rozhodujúce, a na druhej strane nie sú podla Komisie talianske súdy zákonom viazané prebrat do vnútrostátneho právneho poriadku judikatúru Súdneho dvora. Vsetci ostatní úcastníci konania v priebehu ústnej casti konania zdôraznili, ze talianske súdy sú v takom prípade, akým je skúmaný prípad, viazaní judikatúrou Súdneho dvora. 47. V kazdom prípade by malo byt rozhodujúce, ci odpoved na prejudiciálnu otázku môze byt vnútrostátnemu súdu uzitocná. Prejudiciálne konanie je totiz podla clánku 234 ES nástrojom súdnej spolupráce, vdaka ktorému Súdny dvor poskytuje vnútrostátnym súdom výklad práva Spolocenstva, ktorý môze byt pre nich uzitocný pri posudzovaní úcinkov príslusného ustanovenia vnútrostátneho práva v rámci sporu, o ktorom majú rozhodnút. ( [38]38 ) Vnútrostátny súd má, pokial ide o túto uzitocnost, právomoc volnej úvahy. ( [39]39 ) 48. Na základe vyssie uvedených úvah je aj druhý dôvod neprípustnosti, ktorý uplatnila Komisia, nedôvodný. c) Tretí dôvod neprípustnosti: neexistencia záujmu na výklade práva Spolocenstva 49. Tretím dôvodom neprípustnosti Komisia uvádza, ze v tomto prípade na rozdiel od vecí Bronner ( [40]40 ) a Asnef-Equifax ( [41]41 ) neexistuje nijaký záujem na výklade práva Spolocenstva, kedze sa uz od zaciatku nemôze pouzit súbezne s vnútrostátnym právom. 50. Ani tento argument nie je presvedcivý. Komisia neprihliada na to, ze rozsudok Dzodzi sa neobmedzuje iba na tie prípady, v ktorých môze byt právo Spolocenstva a vnútrostátne právo prípadne súcasne relevantné. 51. Právo hospodárskej sútaze je typické tým, ze nezriedka sa na tú istú situáciu môzu súcasne vztahovat vnútrostátne ustanovenia aj ustanovenia práva Spolocenstva. ( [42]42 ) Tento prípad nastane vzdy vtedy, ked sa príslusné rámce pôsobnosti vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva v oblasti kartelov prelínajú, a teda vtedy, ked dohody medzi podnikmi spadajú nielen pod vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, ale aj pod clánok 81 ES najmä preto, ze môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle tohto ustanovenia. Uz pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003 bol v takých prípadoch záujem o jednotný výklad a uplatnovanie práva Spolocenstva osobitne zrejmý. ( [43]43 ) 52. Z toho vsak vôbec nevyplýva, ze iba v prípade súcasného pouzitia ustanovení vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva existuje záujem na odpovedi na prejudiciálne otázky v zmysle rozsudku Dzodzi. Práve naopak, tento rozsudok sa az doposial týkal najmä prípadov, v ktorých sa ani nezachádzalo do pôsobnosti práva Spolocenstva ako takého, a teda súcasné uplatnenie práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva nemohlo vôbec prichádzat do úvahy. ( [44]44 ) 53. Aj v práve v oblasti hospodárskej sútaze sa záujem na jednotnom výklade a uplatnovaní práva Spolocenstva neobmedzuje len na tie prípady, v ktorých sa právo Spolocenstva a vnútrostátne právo uplatnujú súcasne, kedze sa uplatnujú rámce pôsobnosti oboch. Naopak, zákonodarstvo mnohých clenských státov vychádza aj v prípadoch cisto vnútrostátneho významu, ktoré spadajú výlucne do rámca pôsobnosti vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze, z príslusných ustanovení práva Spolocenstva tak, ze sa tu uplatnuje nepriamo. Táto tendencia sa dala pozorovat nielen od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003, ktoré sa na skúmaný prípad este nevztahuje. Ustanovenia talianskeho práva v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré sú predmetom tohto preskúmania, vydané uz v roku 1990 skutocne preukazujú, ze pokial ide o obsah, uz ovela skôr sa pouzívalo takéto smerovanie na právo Spolocenstva. 54. Bez ohladu na to, ci sa právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje súbezne s vnútrostátnym právom v oblasti hospodárskej sútaze, alebo je nepriamo relevantné pre cisto vnútrostátne právne situácie iba prostredníctvom odkazu uvedeného vo vnútrostátnom právnom predpise o hospodárskej sútazi, malo by sa vykladat a uplatnovat jednotne, aby bola zabezpecená co najsirsia právna istota a podobné podmienky hospodárskej sútaze vsetkým hospodárskym subjektom, na ktorých sa priamo alebo nepriamo uplatnuje právo Spolocenstva. Zabezpecenie tohto výsledku v prípadoch, ktoré patria do právnej úpravy v oblasti hospodárskej sútaze, je jedným z hlavných cielov prejudiciálnych konaní v zmysle clánku 234 ES. 55. V dôsledku toho Súdny dvor v prípadoch, ktoré patria do právnej úpravy v oblasti hospodárskej sútaze povazuje za prípustné návrhy na zacatie prejudiciálneho konania nielen vtedy, ak sa javí mozné súbezné uplatnovanie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze a vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze, ( [45]45 ) ale aj vtedy, ak sa uplatní iba vnútrostátne právo a právna úprava Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze nadobudne význam iba nepriamo pomocou odkazu uvedeného vo vnútrostátnom právnom predpise. ( [46]46 ) 56. Ani tretí dôvod neprípustnosti, ktorý uplatnila Komisia, preto nie je dôvodný. d) Stvrtý dôvod neprípustnosti: neexistencia príkazov v práve Spolocenstva 57. Stvrtý a posledný dôvod neprípustnosti, ktorý uviedla Komisia, je zalozený na clánku 5 nariadenia c. 1/2003, presnejsie na jeho stvrtej zarázke. Z tohto ustanovenia vyplýva, ze vnútrostátne orgány na zabezpecenie hospodárskej sútaze v konaniach o protisútaznom správaní uplatnujú iba sankcie uvedené vo svojich príslusných vnútrostátnych predpisoch, a to tiez vtedy, ak uplatnujú právo Spolocenstva (clánok 81 ES). Z toho Komisia vyvodzuje, ze právo Spolocenstva nestanovuje pre taký prípad, akým je skúmaný prípad, v ktorom ide iba o "pripísanie sankcie", ziadny príkaz. Preto neexistuje nijaký záujem na jeho výklade. 58. Takéto hladisko nie je presvedcivé. Ako uz totiz bolo uvedené, ( [47]47 ) vôbec nie je samozrejmé, ze pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie sa v prípadoch nástupníctva podnikov musí zaradit len do pôsobnosti sankcných ustanovení, ani ze sa musí posudzovat úplne oddelene od hmotnoprávnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. 59. V tejto súvislosti nejde len o otázku, ci sa môzu uplatnit trestné alebo správne sankcie a ci tieto sankcie prípadne môzu byt ulozené fyzickým osobám, akými sú konatelia podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli. Ide skôr o objasnenie, ci podnik môze byt vyhlásený za zodpovedný za protisútazné správanie, ktorého sa dopustil v urcitom období iný podnik. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa tento problém neobmedzuje len na "pripísanie sankcie", ale skôr na pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie vo svojom súhrne. V dôsledku toho Súdny dvor neposudzuje túto otázku len v súvislosti so sankcnými ustanoveniami, ale aj s ustanoveniami hmotného práva uvedenými v clánku 81 ES. ( [48]48 ) 60. Stvrtá zarázka clánku 5 nariadenia c. 1/2003 vsak iba naznacuje sankcné ustanovenia, ktoré môze vnútrostátny orgán uplatnit v konaní v oblasti hospodárskej sútaze, v ktorého veci koná. V dôsledku toho z tohto ustanovenia nevyplýva ziadne jasné naznacenie odpovede na otázku, ktorá je teraz podstatná, týkajúcu sa pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie v prípade nástupníctva podnikov. 61. Aj stvrtý dôvod neprípustnosti, ktorý uplatnila Komisia teda treba zamietnut. 3. Záverecné pripomienky k prípustnosti 62. Len pre úplnost je este potrebné poznamenat, ze ani z rozsudku Ynos ( [49]49 ) nevyplýva nic, co by bránilo uplatnovaniu rozsudku Dzodzi v tomto prípade. 63. Vo veci Ynos sa Súdny dvor od rozsudku Dzodzi neodchýlil. Skôr v nom poprel svoju právomoc odpovedat na prejudiciálnu otázku, pretoze skutkové okolnosti, ktoré boli predmetom uvedeného konania, nastali este pred vstupom dotknutého clenského státu do Európskej únie, a prejudiciálna otázka teda bola polozená mimo rámca casovej pôsobnosti práva Spolocenstva. ( [50]50 ) Súdny dvor má právomoc na výklad práva Spolocenstva, pokial ide o jeho uplatnovanie v novom clenskom státe výlucne odo dna pristúpenia tohto státu k Európskej únii. ( [51]51 ) 4. Predbezný záver 64. Na základe vyssie uvedeného som dospela k záveru, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je prípustný. B -- Posúdenie podstaty prejudiciálnych otázok 65. Dvomi otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, na základe akých okolností umoznuje právo Spolocenstva pripísat zodpovednost za protisútazné správanie nástupcovi na trhu toho, kto bol úcastníkom kartelu ( [52]52 ) (prvá otázka) a ci úrady na zabezpecenie hospodárskej sútaze majú v rámci tohto pripísania zodpovednosti prípadne právomoc volnej úvahy (druhá otázka). 66. Riesenie sporu vo veci samej závisí na okolnosti, ci Autoritŕ Garante správne pripísal ETI zodpovednost za úcast AAMS na karteli, alebo ci mali byt naopak AAMS a ETI vyhlásení za zodpovedných samostatne a len pokial ide o dlzku úcasti kazdého z nich na karteli. Talianska vláda sa vyjadrila za pripísanie zodpovednosti ETI, avsak ETI, ako aj Philip Morris a Komisia vyjadrujú opacné stanovisko. 1. Kritériá pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie (prvá otázka) 67. Prvá otázka, ktorú polozila Consiglio di Stato, sa týka kritérií pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie v prípade nástupníctva podnikov. 68. Hlavný problém pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie má korene v skutocnosti, ze adresáti právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze a adresáti rozhodnutí úradov na zabezpecenie hospodárskej sútaze nie sú nevyhnutne totozní. 69. Právne predpisy v oblasti hospodárskej sútaze sa totiz obracajú na podniky a bez ohladu na ich organizáciu a právnu formu sa na ne priamo vztahujú, rozhodnutia úradov na zabezpecenie hospodárskej sútaze, ktorých cielom je zabránit porusovaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, sa môzu vztahovat iba na osoby, a to aj preto, ze tieto rozhodnutia musia byt prípadne vykonané. ( [53]53 ) Preto sa vo vsetkých prípadoch, v ktorých úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze potrestá protisútazné správanie, kladie otázka týkajúca sa pripísania zodpovednosti konkrétnej osoby za takéto porusenie. ( [54]54 ) a) Osobná zodpovednost a hospodárska kontinuita 70. Pri volbe kritérií pripísania zodpovednosti je potrebné prihliadat na sankcný charakter prijatého opatrenia a aj na jeho dôvod a ciel: opatrenia slúzia na úcinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze s cielom zabezpecit jej nenarusenie [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]; preto musia tieto opatrenia odradit hospodárske subjekty od protisútazného správania. ( [55]55 ) -- Zásada osobnej zodpovednosti 71. Zo sankcného charakteru opatrení prijatých úradmi na zabezpecenie hospodárskej sútaze na úcely potrestania protisútazného správania, najmä z pokút, vyplýva, ze ide o oblast prinajmensom podobnú trestnému právu. Rozhodujúca pre pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie je preto zásada osobnej zodpovednosti, ( [56]56 ) ktorá vychádza zo zásady právneho státu a zo zásady zavinenia. ( [57]57 ) Osobná zodpovednost znamená, ze zodpovednost za protisútazné správanie sa v zásade musí pripísat tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré riadia podnik, ktorý je úcastníkom kartelu. ( [58]58 ) Inými slovami, zodpovedá subjekt práva tohto podniku. 72. Zameraním na osobnú zodpovednost sa spravidla prispieva k úcinnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze a zároven sa osobe, ktorá riadi podnik, tiez pripisuje rozhodujúci vplyv na podnik na trhu; táto osoba, ktorá riadi podnik pod tlakom ulozených sankcií, musí nanovo zorganizovat svoje správanie tak, aby podnik v budúcnosti postupoval v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. Sankcia zároven plní vseobecnú preventívnu funkciu, kedze aj iné hospodárske subjekty odrádza od protisútazného správania. 73. Reorganizácie, prevody podnikov a iné zmeny môzu samozrejme spôsobit, ze osoba, ktorá v okamihu, ked bola udelená sankcia za protisútazné správanie, vedie podnik, ktorý je úcastníkom kartelu, nie je rovnaká ako osoba, ktorá riadila podnik v case, ked porusenie nastalo. Zo zásady osobnej zodpovednosti teda vyplýva, ze zodpovednost za protisútazné správanie sa musí v zásade pripísat fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá bola zodpovedná za riadenie podniku v okamihu porusenia (pôvodná osoba zodpovedná za riadenie), aj ked v okamihu rozhodnutia úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze je zodpovednou za riadenie podniku iná osoba (nová osoba zodpovedná za riadenie); ( [59]59 ) pokial podnik pokracoval v porusovaní aj pocas riadenia novej osoby zodpovednej za riadenie, zodpovednost za protisútazné správanie sa musí pripísat novej osobe zodpovednej za riadenie len od okamihu, ked prevzala zodpovednost za podnik. ( [60]60 ) -- Riziká prílis formalistického uplatnovania zásady osobnej zodpovednosti 74. Ked vsak uz pôvodná osoba zodpovedná za riadenie podniku neexistuje alebo nevykonáva ziadnu významnú hospodársku cinnost, hrozí nebezpecenstvo, ze sankcia za protisútazné správanie bude neúcinná. Prílis formalistické uplatnovanie zásady osobnej zodpovednosti by teda mohlo spôsobit, ze zmysel a úcel sankcií za protisútazné správanie, najmä úcinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze sa obíde. ( [61]61 ) Okrem toho by mali osoby zodpovedné za riadenie podnikov motiváciu zbavit sa svojej zodpovednosti vo vztahu k právnym predpisom v oblasti hospodárskej sútaze práve prostredníctvom cielených organizacných zmien. -- Kritérium hospodárskej kontinuity 75. Na úcely úcinného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze preto môze byt potrebné, aby sa zodpovednost za protisútazné správanie výnimocne pripísala nie pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie, ale novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli. 76. Na takéto pripísanie zodpovednosti novej osobe zodpovednej za riadenie sa vsak prihliada výlucne vtedy, ak sa z hospodárskeho hladiska môze skutocne povazovat za nástupcu pôvodnej osoby zodpovednej za riadenie podniku ( [62]62 ), a teda ked riadi podnik, ktorý je úcastníkom na karteli ( [63]63 ) (kritérium hospodárskej kontinuity). ( [64]64 ) 77. Okrem toho musia byt splnené osobitné podmienky, ktoré odôvodnujú výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti. V tejto súvislosti sa v judikatúre vytvorili v podstate dve skupiny judikátov. 78. Po prvé sa kritérium hospodárskej kontinuity uplatnuje v prípade zmien, ktoré sa týkajú iba osoby zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli a z ktorých vyplýva, ze táto osoba zanikla ako právny subjekt. ( [65]65 ) Týmto spôsobom prihliadnutie na hospodársku kontinuitu zabezpecuje, ze sa právnické osoby nezbavia svojej zodpovednosti v oblasti hospodárskej sútaze iba zmenou svojej právnej formy alebo oznacenia. ( [66]66 ) Rovnako to musí platit pri zlúcení, kde sa pôvodná právnická osoba zodpovedná za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, vzdá svojej právnej subjektivity a prenesie ju na druhú právnickú osobu, ktorá sa stáva jej právnym nástupcom. 79. Po druhé sa judikatúra týkajúca sa kritéria hospodárskej kontinuity uplatnuje aj na restrukturalizácie v rámci skupiny podnikov, kde nemusí nevyhnutne pôvodná právnická osoba zodpovedná za riadenie podniku právne zaniknút, ale nevykonáva uz ziadnu významnú hospodársku cinnost, a to ani na inom trhu, nez je trh dotknutý kartelom. ( [67]67 ) Ked je totiz medzi pôvodnou a novou osobou zodpovednou za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, strukturálna súvislost, ( [68]68 ) dotknuté osoby by sa mohli vyhnút zodpovednosti v oblasti hospodárskej sútaze vdaka moznosti právneho usporiadania, ktorú majú, a to bez ohladu na skutocnost, ci to nastalo úmyselne alebo nie. Týmto spôsobom by sa mohla pôvodná osoba zodpovedná za riadenie podniku po vnútornej restrukturalizácii zmenit na "prázdnu nádobu". Sankcia, ktorá by jej bola ulozená za porusenie právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, by preto bola neúcinná. ( [69]69 ) 80. Iba pripísaním zodpovednosti za protisútazné správanie novej osobe zodpovednej za riadenie podniku je mozné v uvedených prípadoch zabezpecit, aby bola na jednej strane zodpovedná tá osoba, ktorá mala výhodu z prípadného zisku a zvýsenia hodnoty podniku v dôsledku jeho úcasti na karteli ( [70]70 ) a na druhej strane, aby neboli sankcie ako také neúcinné, kedze len nová osoba zodpovedná za riadenie podniku môze konat tak, aby podnik v budúcnosti postupoval v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. Sankcia by nemala podobný úcinok, keby bola ulozená pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorá uz nie je hospodársky cinná. Aj vseobecný preventívny a odstrasujúci úcinok na iné hospodárske subjekty by bol prinajmensom nizsí. -- Medze uplatnovania kritéria hospodárskej kontinuity 81. Zásadu osobnej zodpovednosti vsak nemozno odsunút v mene hospodárskej kontinuity a prakticky ju premenit na jej opak. Zásada hospodárskej kontinuity totiz nemôze nahradit zásadu osobnej zodpovednosti, ale ju iba doplnit v rozsahu, v akom je to potrebné na potrestanie protisútazného správania spôsobom, ktorý je primeraný zodpovednosti, a úcinný a prispiet tak ku skutocnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. V dôsledku toho musí mat pouzitie kritéria hospodárskej kontinuity výnimocný charakter. 82. To nevylucuje, aby sa mohli nové skupiny judikátov pripojit k dvom uz spomínaným skupinám. ( [71]71 ) Na uplatnovanie kritéria hospodárskej kontinuity sa vsak stanovujú osobitne prísne medze, pokial sa podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, predá tretej nezávislej osobe a medzi pôvodnou osobou zodpovednou za riadenie podniku a novou osobou neexistuje ziadna strukturálna súvislost. V takom prípade sa môze umoznit pouzitie kritéria hospodárskej kontinuity, cize aj pripísanie zodpovednosti novej osoby za protisútazné správanie, iba vtedy, ak bol podnik prevedený protiprávne, a teda s úmyslom obíst sankcie stanovené v právnych predpisoch v oblasti hospodárskej sútaze. ( [72]72 ) 83. Ked naopak nedôjde k zneuzitiu práva a podnik nadobudla tretia nezávislá osoba za trhových podmienok, nemalo by sa pouzit kritérium hospodárskej kontinuity. V takom prípade sa totiz na úcely skutocného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze nevyhnutne nevyzaduje výnimka zo zásady osobnej zodpovednosti. Sankcia za porusenie práva hospodárskej sútaze môze mat spravidla úcinok aj voci pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie podniku. 84. Navyse v prípade prevodu za trhových podmienok nemá nevyhnutne prospech zo zisku a zo zvýsenia hodnoty podniku z dôvodu jeho úcasti na karteli len nová osoba zodpovedná za riadenie podniku. To skôr závisí na zmluvných dohodách medzi predávajúcim a nadobúdatelom, najmä na okolnosti, ci sa na úcely znízenia ceny prihliadalo na pokuty ulozené za protisútazné správanie. b) Osobitosti tohto prípadu 85. Hoci Súdny dvor nemá posudzovat aj skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, môze vsak poskytnút vnútrostátnemu súdu s prihliadnutím na osobitosti týchto skutkových okolností vsetky potrebné údaje, ktoré mu môzu ulahcit riesenie sporu vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 86. Skúmaný prípad sa vyznacuje tým, ze taliansky stát pomocou svojho podniku AAMS pôsobil najskôr v dvoch oblastiach, na jednej strane v oblasti hazardných hier a lotérií a na druhej strane v oblasti tabaku. Iba jedna z týchto dvoch oblastí, cize výroba a obchod s tabakom, sa následne previedla zo státu na jeho verejnoprávnu institúciu zriadenú na tento úcel, ETI, ktorá pôvodne podliehala kontrole ministerstva hospodárstva a financií, a následne sa zmenila na akciovú spolocnost a bola privatizovaná. 87. Vykonaním vnútornej restrukturalizácie sa pristúpilo k prvému kroku, ked dotknuté hospodárske cinnosti ostali státu v oblastiach hazardných hier a tabaku pod zástitou ministerstva hospodárstva a financií a aj pod jeho kontrolou. V druhom kroku sa hospodárske cinnosti státu v oblasti tabaku vynali zo sféry vplyvu ministerstva hospodárstva a financií a previedli sa do súkromných rúk. 88. Je nepochybné, ze verejnoprávna institúcia ETI a akciová spolocnost ETI Spa sa musia povazovat za hospodárskych nástupcov AAMS v oblasti výroby a obchodu s tabakom. Tomu nasvedcuje nielen formálny prevod cinností na ETI a postavenie ETI ako nástupcu AAMS vo vsetkých aktívnych a pasívnych vztahoch, ako aj v právach a majetku. ( [73]73 ) Aj z hladiska hospodárskej cinnosti ETI prevzala na základe dostupných informácií v celom rozsahu úlohu AAMS, vrátane úcasti na karteli so spolocnostou Philip Morris. 89. Samotná okolnost, ze ETI nadalej riadi podnikatelské cinnosti AAMS v oblasti výroby a obchodu s tabakom, a tým je splnené kritérium hospodárskej kontinuity, vsak nestací na to, aby sa mohla pripísat ETI zodpovednost za protisútazné správanie AAMS a vylúcit zásada osobnej zodpovednosti, kedze ako uz bolo uvedené, ( [74]74 ) kritérium hospodárskej kontinuity nemôze nahradit kritérium osobnej zodpovednosti, ale ho iba doplnit v rozsahu, v akom je to potrebné na potrestanie protisútazného správania spôsobom, ktorý je primeraný zodpovednosti, a úcinný a prispiet tak k úcinnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. 90. Takáto potreba nie je v prípade, akým je skúmaný prípad, zrejmá. -- Pokracovanie hospodárskej cinnosti AAMS 91. V prvom rade je potrebné vziat do úvahy, ze na ETI sa nepreviedla hospodárska cinnost AAMS v celom rozsahu, ale podla údajov, ktoré poskytol vnútrostátny súd AAMS nadalej existuje ako samostatný hospodársky subjekt s významnými cinnostami v oblasti hazardných hier a lotérií. Tento skúmaný prípad preto nie je porovnatelný s prípadom, kde uz pôvodná osoba zodpovedná za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, zanikla ako právny subjekt alebo aspon nezastáva ziadnu významnú úlohu ako hospodársky subjekt. ( [75]75 ) 92. V dôsledku toho si zmysel a úcel sankcií nevyzadujú, aby sa sankcia ulozila ETI namiesto AAMS. Sankcia ulozená AAMS ako pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie podniku este môze mat specifický preventívny úcinok, a tak môze prispiet k úcinnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. AAMS je totiz aj nadalej úcastníkom hospodárstva a prostredníctvom sankcie môze byt zaviazaný, aby v budúcnosti postupoval v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. 93. Je pravda, ze pokuta, ktorú by mal AAMS ako státny podnik platit, by bola znovu príjmom státneho rozpoctu, ale financná a úctovná nezávislost AAMS vedie k úvahe, ze sankcia môze mat aj tak úcinok na individuálne správanie AAMS na trhu. ( [76]76 ) 94. Ani skutocnost, ze sám AAMS uz nevykonáva hospodársku cinnost v oblasti tabaku nebráni tomu, aby sa mu pripísala zodpovednost za protisútazné správanie na základe zásady osobnej zodpovednosti. ( [77]77 ) Pokuta, ktorú zaplatí, este môze v kazdom prípade vyvolat vseobecný preventívny úcinok s tým, ze od toho okamihu budú podniky pôsobiace v tejto hospodárskej oblasti postupovat v súlade s právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze a odradí ich to od protisútazného správania. -- Privatizácia a predaj ETI tretej nezávislej osobe 95. V druhom rade je potrebné uviest, ze medzi tým sa ETI transformovala na akciovú spolocnost a bola privatizovaná tak, ako to napokon bolo uz od pociatku plánované. V tejto súvislosti nic nenasvedcuje tomu, ze by islo o protiprávny prevod podniku na ETI s cielom obíst sankcie stanovené právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze. 96. Okrem toho, ako sa zdá, v okamihu ulozenia sankcie neexistovali strukturálne súvislosti medzi AAMS ako predchádzajúcou osobou zodpovednou za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, a ETI ako takouto novou osobou. Naopak, podnik bol uz v okamihu ulozenia sankcie v rukách tretej nezávislej osoby. 97. Tento prípad sa teda podobá menej na vnútornú reorganizáciu v skupine podnikov a viac na prevod podniku tretej nezávislej osobe za trhových podmienok, na aké by sa, ako uz bolo uvedené, ( [78]78 ) nemalo pouzit kritérium hospodárskej kontinuity. 98. Na rozdiel od talianskej vlády nevidím dôvod na výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti ani v prípade, ked sa v dôsledku kartelu prípadne zvýsi hodnota podniku, ktorý nadalej riadi ETI. Ako uz totiz bolo uvedené, také zvýsenie hodnoty neprospieva nevyhnutne len novej osobe zodpovednej za riadenie podniku. Naopak, takéto zvýsenie hodnoty by sa mohlo odrazit na nadobúdacej cene akcií ETI Spa v okamihu jej úplnej privatizácie a mohol by ho preto uskutocnit predajca, cize taliansky stát. 99. Na záver je pokial ide o pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie potrebné poznamenat, ze sa nemôze rozlisovat, ci prevod podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, tretej nezávislej osobe uskutocnila súkromná osoba alebo stát. V kazdom prípade nemôze byt stát vo výhodnejsom postavení ako súkromný predajca. 100. Komisia sa domnieva, ze za urcitých okolností sa musí zodpovednost za protisútazné správanie podniku verejného práva v prípade jeho privatizácie previest na základe zásady hospodárskej kontinuity na novú osobu zodpovednú za jej riadenie. Túto úvahu rozvíja najmä pokial ide o prípad, ked uz stát v rámci osobitnej organizacnej struktúry, do ktorej pôvodne patril privatizovaný podnik, nevykonáva po privatizácii ziadnu hospodársku cinnost, hoci stále hospodársky pôsobí v rámci iných struktúr, napríklad v rámci právomocí iných ministerstiev. ( [79]79 ) 101. Proti takému tvrdeniu vsak nasvedcuje skutocnost, ze samotná privatizácia verejného podniku by nemala oslobodit stát od jeho zodpovednosti za prípadné protisútazné správanie podniku, ktorý predtým riadil. Táto zodpovednost státu je naopak logickým dôsledkom jeho hospodárskej cinnosti, pri uskutocnovaní ktorej sa nemôze vyhnút pravidlám hospodárskej sútaze, ktoré platia pre vsetky ostatné podniky (pozri tiez clánok 86 ods. 1 ES). Ak preto súkromná osoba zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za protisútazné správanie podniku, za riadenie ktorého zodpovedá aj po jeho prevode, nemôze to byt inak v prípade státu. 102. Napokon teraz nie je nevyhnutné definitívne rozhodnút o probléme, ktorý uplatnila Komisia. V kazdom prípade je totiz v tomto prípade podla informácií od vnútrostátneho súdu isté, ze taliansky stát vykonáva aj nadalej hospodárske cinnosti prostredníctvom AAMS. Jeho hospodárska cinnost teda pokracuje práve v tej organizacnej struktúre, z akej vyplýva oblast cinností, ktorá sa následne previedla na ETI a privatizovala sa. 103. Preto sa nakoniec domnievam, ze úrady na zabezpecenie hospodárskej sútaze a súdy sa v takom prípade, akým je tento, nemôzu odchýlit od zásady osobnej zodpovednosti a nemôzu pripisovat zodpovednost za protisútazné správanie na základe kritéria hospodárskej kontinuity. 2. O prípadnej právomoci volnej úvahy v oblasti hospodárskej sútaze v rámci pripísania zodpovednosti (druhá otázka) 104. Druhou otázkou sa Consiglio di Stato v podstate pýta, ci orgány príslusné v oblasti hospodárskej sútaze môzu na úcely zabezpecenia, aby sa nenarusili praktické úcinky právnych predpisov hospodárskej sútaze pripísat zodpovednost za protisútazné správanie na základe svojej právomoci volnej úvahy bud pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie podniku, alebo novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli. 105. Ako uz bolo uvedené, pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie v prípade nástupníctva podnikov sa musí uskutocnit podla zásady osobnej zodpovednosti. Kritérium hospodárskej kontinuity nemôze nahradit zásadu osobnej zodpovednosti, ale ju iba doplnit v rozsahu, v akom je to potrebné na potrestanie protisútazného správania spôsobom, ktorý je primeraný zodpovednosti, a úcinný a prispiet tak k úcinnému vykonávaniu právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. 106. Z toho vyplýva, ze úrady na zabezpecenie hospodárskej sútaze, ako aj príslusné súdy nemajú ziadnu moznost volby, ci pripísu zodpovednost za protisútazné správanie podniku pôvodnej alebo novej osobe zodpovednej za riadenie podniku. Na kritérium hospodárskej kontinuity sa naopak môze prihliadat iba vtedy, pokial sankcie stanovené právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze v prípade samotného uplatnovania zásady osobnej zodpovednosti nesplnia svoj úcel. 107. Pochopenie, ci sankcia ustanovená právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze nedosiahne svoj ciel, si môze v urcitých prípadoch vyzadovat hodnotenie zlozitých ekonomických vztahov. 108. Tak môze byt nevyhnutné posúdit, ci pôvodná osoba zodpovedná za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli vykonáva v okamihu potrestania za porusenie významnú hospodársku cinnost tak, ze sankcia ulozená voci nej môze úcinne prispiet k vykonávaniu právnych predpisov hospodárskej sútaze. Aj existencia alebo neexistencia strukturálnej súvislosti medzi pôvodnou a novou osobou zodpovednou za riadenie podniku môze spôsobit nevyhnutnost hodnotenia zlozitých ekonomických situácií; rovnako ako otázka, ci podnik bol prevedený na novú osobu zodpovednú za podnik za trhových podmienok alebo protiprávne. 109. Ako správne zdôraznila Komisia, pri pristúpení k takýmto posúdeniam má príslusný úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze podla práva Spolocenstva velkú mieru volnej úvahy. ( [80]80 ) VI -- Návrh 110. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré polozila Consiglio di Stato, takto: 1. a) Podla zásady osobnej zodpovednosti sa zodpovednost za protisútazné správanie podniku musí v zásade pripísat pôvodnej osobe zodpovednej za riadenie podniku, ktorá bola v okamihu porusenia zodpovedná za podnik, aj v prípade, ak je v okamihu rozhodnutia úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze zodpovedná za podnik nová osoba. To platí aj v prípade, ked bol podnik v okamihu porusenia riadený státom a následne prevedený na súkromnú osobu. b) Iba výnimocne sa môze zodpovednost za protisútazné správanie pripísat novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, pokial: -- nová osoba zodpovedná za riadenie dalej riadila podnik az do okamihu rozhodnutia úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze, -- pôvodná osoba zodpovedná za riadenie v okamihu rozhodnutia úradu na zabezpecenie hospodárskej sútaze zanikla ako právny subjekt alebo uz nevykonáva ziadnu významnú hospodársku cinnost, a to ani na inom trhu nez je trh dotknutý kartelom, a -- medzi pôvodnou a novou osobou zodpovednou za riadenie podniku existuje strukturálna súvislost, alebo bol podnik prevedený novej osobe zodpovednej za riadenie protiprávne, aby sa tým obisli sankcie stanovené právnymi predpismi v oblasti hospodárskej sútaze. 2. Úrad na zabezpecenie hospodárskej sútaze nemá pri pripísaní zodpovednosti za protisútazné správanie právomoc volnej úvahy. Má vsak priestor na posúdenie, v medziach ktorého v rámci takéhoto pripísania zodpovednosti musí hodnotit zlozité ekonomické vztahy. __________________________________________________________________ ( [81]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [82]2 ) Zákon c. 287 z 10. októbra 1990 Pravidlá na ochranu hospodárskej sútaze a trhu (GURI c. 240 z 13. októbra 1990, s. 3, dalej len "zákon c. 287/1990"). ( [83]3 ) Regio decreto-legge. ( [84]4 ) Zmenený na zákon c. 3474 zo 6. decembra 1928. ( [85]5 ) Ministero dell'Economia e delle Finanze. ( [86]6 ) Decreto legislativo. ( [87]7 ) GURI c. 190 zo 17. augusta 1998, s. 3 (dalej len "dekrét c. 283/1998"). ( [88]8 ) Ente pubblico economico. ( [89]9 ) Clánok 3 ods. 1 dekrétu c. 283/1998. ( [90]10 ) Pozri odpovede talianskej vlády na otázky Súdneho dvora. ( [91]11 ) Clánok 1 ods. 6 dekrétu c. 283/1998. ( [92]12 ) Ako príklad boli uvedené dohlad nad obehom fajciarskych výrobkov a vydávanie koncesií na predaj spracovaného tabaku verejnosti. ( [93]13 ) Opatrenie c. 11795 z 13. marca 2003, I 479 "Variazione di prezzo di alcune marche di tabacchi" [Zmeny ceny niektorých znaciek tabaku] (Bollettino settimanale, rocník XIII, c. 11/2003, s. 5). Tomuto rozhodnutiu predchádzalo setrenie zacaté v júni 2001. ( [94]14 ) Philip Morris Products SA, Philip Morris Holland BV, Philip Morris GmbH, Philip Morris Products Inc. a Philip Morris International Management SA. Tieto podniky sa z praktických dôvodov budú dalej oznacovat spolocne "Philip Morris". ( [95]15 ) Správny súd v regióne Lazio -- Rím. ( [96]16 ) Státna rada. ( [97]17 ) Rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi, [98]297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763, bod 36; pozri tiez okrem iného rozsudky z 8. novembra 1990, Gmurzynska-Bscher, [99]C-231/89, Zb. s. I-4003, bod 25; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, [100]C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 25, a Giloy, [101]C-130/95, Zb. s. I-4291, bod 21; z 11. januára 2001, Kofisa Italia, [102]C-1/99, Zb. s. I-207, bod 21; zo 17. marca 2005, Feron, [103]C-170/03, Zb. s. I-2299, bod 11; zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering, [104]C-3/04, Zb. s. I-2006, bod 15; zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [105]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 19, a zo 7. januára 2003, BIAO, [106]C-306/99, Zb. s. I-1, bod 90. ( [107]18 ) Rozsudky Dzodzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 37, a z 25. júna 1992, Federconsorzi, [108]C-88/91, Zb. s. I-4035, bod 7; podobne rozsudky Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 32; Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 28; Kofisa Italia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 32; Poseidon Chartering, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 16, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 20, ako aj rozsudky z 11. októbra 2001, Adam, [109]C-267/99, Zb. s. I-7467, bod 27; z 15. januára 2002, Andersen a Jensen, [110]C-43/00, Zb. s. I-379, bod 18; z 15. mája 2003, Salzmann, [111]C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 34, a z 29. apríla 2004, British American Tobacco, [112]C-222/01, Zb. s. I-4683, bod 40. Pozri tiez judikatúru Súdneho dvora o právomoci v oblasti výkladu ustanovení zmiesaných dohovorov medzinárodného verejného práva, najmä rozsudok zo 16. júna 1998, Hermčs, [113]C-53/96, Zb. s. I-3603, bod 32. ( [114]19 ) V tejto súvislosti pozri tiez moje návrhy, ktoré som predniesla 13. júla 2006 vo veci Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 21 a nasl. ( [115]20 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([116]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205, dalej len "nariadenie c. 1/2003"). Týmto nariadením sa modernizovali pravidlá týkajúce sa uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES a pôsobnost vnútrostátnych orgánov a súdov pri uplatnovaní právnych predpisov Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze bola posilnená. Pozri napríklad odôvodnenia c. 6, 7 a 15 nariadenia c. 1/2003, ako aj jeho clánky 5 a 6. ( [117]21 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([118]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [119]22 ) Ustálená judikatúra: pozri okrem iných rozsudky z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze, [120]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 63, a z 13. júla 2006, Manfredi, [121]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 70. ( [122]23 ) Rozsudky Salzmann, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 31; z 1. decembra 2005, Burtscher, [123]C-213/04, Zb. s. I-10309, bod 35, a zo 7. júna 2007, Van der Weerd a i., [124]C-222/05 az C-225/05, Zb. s. I-4233, bod 22. ( [125]24 ) Ustálená judikatúra: pozri okrem iných rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [126]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59; Dzodzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 35; z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax, [127]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 15, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 17. ( [128]25 ) Súvislost medzi clánkom 81 ES (predtým clánok 85 Zmluvy ES) a otázkou pripísania zodpovednosti je osobitne jasná v rozsudkoch z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, [129]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 9, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [130]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-231/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59. ( [131]26 ) Rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 9, a z 8. júla1999, Komisia/Enic Partecipazioni, [132]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145. ( [133]27 ) Ustálená judikatúra, pozri rozsudky Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 59 a 61; z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [134]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 24; Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 17, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 17. ( [135]28 ) Pozri tiez v rovnakom zmysle rozsudky Dzodzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 40, Gmurzynska-Bscher, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 23; Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 26; Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 22, a Kofisa Italia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 22. ( [136]29 ) V priebehu ústnej casti konania Philip Morris "ad integrandum" (na doplnenie) odkázal na rozsudok c. 1189, ktorý vyhlásila Consiglio di Stato 2. marca 2001 (najmä na bod 4.4 a nasl.), podla ktorého vnútrostátny súd vychádza na úcely rezimu sankcií z práva Spolocenstva, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. ( [137]30 ) Rozsudky z 3. októbra 2000, Corsten, [138]C-58/98, Zb. s. I-7919, bod 24; z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, [139]C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 42, a z 12. januára 2006, Turm-und Sportunion Waldburg, [140]C-246/04, Zb. s. I-589, bod 21. ( [141]31 ) Rozsudky Dzodzi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 41 a 42, a Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 33. ( [142]32 ) Rozsudok z 28. marca 1995, Kleinwort Benson, [143]C-346/93, Zb. s. I-615. ( [144]33 ) Pozri v tomto zmysle úvahy týkajúce sa veci Kleinwort Benson uvedené v neskorsích rozsudkoch najmä Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 29 az 31; Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 25 az 27, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 21 a 22. Rozsudok Poseidon Chartering, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 17, sa opiera o rovnaké úvahy. ( [145]34 ) V tomto zmysle je osobitne významný rozsudok BIAO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 92 a 93. ( [146]35 ) Rozsudok Keinwort Benson, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 9 a 10, ako aj 16 az 18. Súdny dvor zdôraznuje tieto hladiská rozsudku Kleinwort Benson aj následne, napríklad v rozsudkoch Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 29; Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 25; Kofisa Italia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 30; BIAO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 93, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 21. ( [147]36 ) Rozsudok Keinwort Benson, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 10 a 20 az 23. Súdny dvor zdôraznuje tieto hladiská rozsudku Kleinwort Benson aj neskôr, napríklad v rozsudkoch Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 29, a Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 25. ( [148]37 ) Za podobných okolností Súdny dvor odmietol porovnanie s vecou Kleinwort Benson. Napríklad v rozsudkoch Kofisa Italia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 31, a Poseidon Chartering, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 18. ( [149]38 ) Rozsudok Salzmann, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 28, a rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN a Wienstrom, [150]C-448/01, Zb. s. I-14527, bod 77. ( [151]39 ) V tomto zmysle pozri ustálenú judikatúru týkajúcu sa relevantnosti prejudiciálnych otázok na úcely rozhodnutia, okrem iných rozsudky Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 59; EVN a Wienstrom, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 74; Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 15, a Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 16. ( [152]40 ) Rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, [153]C-7/97, Zb. s. I-7791. ( [154]41 ) Pozri rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. ( [155]42 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Walt Wilhelm, [156]14/68, Zb. s. 1, bod 3; v rovnakom zmysle pozri rozsudky z 10. júla 1980, Giry a Guerlain, [157]253/78 a 1/79 az 3/79, Zb. s. 2327, bod 15; zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., [158]C-67/91, Zb. s. I-4785, bod 11; Bronner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 19, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 20. ( [159]43 ) Od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003 je práve výslovne zakázané, aby orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnovali iba vnútrostátne sútazné právo, ak prípad spadá zároven aj do pôsobnosti clánku 81 ES. Odteraz teda podla nariadenia c. 1/2003 sa na také prípady musí uplatnit zároven s vnútrostátnym právom v oblasti hospodárskej sútaze aj clánok 81 ES (clánok 3 ods. 1 nariadenia) s prihliadnutím na prednost práva Spolocenstva (pozri v tomto zmysle clánok 3 ods. 2 prvú vetu nariadenia). ( [160]44 ) To jasne vyplýva najmä z rozsudkov ako Leur-Bloem, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 27; Giloy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 23; BIAO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 90; Feron, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 10, a Poseidon Chartering, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 17, a tiez z rozsudku Andersen a Jensen, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 16 a 19. ( [161]45 ) Rozsudky Bronner, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, body 18 az 20, a Asnef-Equifax, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 19 az 21. ( [162]46 ) Rozsudok Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, pozri najmä body 19 az 22. ( [163]47 ) Pozri v tejto súvislosti úvahy k prvému dôvodu neprípustnosti, ktorý uplatnila Komisia, najmä bod 31 týchto návrhov. ( [164]48 ) Pozri este bod 31 týchto návrhov, ako aj rozsudky uz CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 59. ( [165]49 ) Rozsudok z 10. januára 2006, Ynos, [166]C-302/04, Zb. s. I-371. ( [167]50 ) Rozsudok Ynos, uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 37. ( [168]51 ) Rozsudok Ynos, uz citovaný 49, bod 36. ( [169]52 ) Problém súvisiaci s pripísaním zodpovednosti za protisútazné správanie v rámci skupiny spolocností, ako napríklad medzi dcérskou a materskou spolocnostou nie je predmetom tohto konania, a preto sa ním podrobne dalej nezaoberám. Tohto prípadu sa netýka ani otázka, ci a na základe akých okolností musí nástupca na trhu zodpovedat za dlhy vzniknuté pokutou, ktorá bola ulozená este jeho predchodcovi. ( [170]53 ) Podla clánku 256 ods. 1 ES sú rozhodnutia Rady alebo Komisie, ktoré ukladajú penazný záväzok iným osobám ako státom, vykonatelné. Kým v nemeckom znení Zmluvy chýba jasný odkaz, z mnohých iných jazykových znení vyplýva, ze musí íst o vykonatelný charakter rozhodnutí vyhlásených voci fyzickým alebo právnickým osobám; pozri napríklad "personnes" vo francúzstine, "persone" v taliancine, "persons" v anglictine, "pessoas" v portugalcine, "personas" v spanielcine, ako je to tiez osobitne jasné v holandskom znení "natuurlijke of rechtspersonen". ( [171]54 ) V tejto súvislosti je velmi významný rozsudok zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [172]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 236, v rovnakom zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 60. ( [173]55 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia ([174]41/69, Zb. s. 661, bod 173), podla ktorého je úcelom sankcií za protisútazné správanie "potlácanie protiprávneho správania rovnako ako bránenie jeho opakovaniu"; pozri tiez rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [175]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 22. Pokial ide o ciel predchádzania budúcim porusovaniam pomocou odstrasenia, pozri okrem iných rozsudky z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, [176]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61, a SGL Carbon/Komisia, [177]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 37. ( [178]56 ) Rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 145. Aj vo vnútrostátnych právnych poriadkoch clenských státov je zásada osobnej zodpovednosti spravidla východiskom pre pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie. ( [179]57 ) Pozri v tejto súvislosti aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 11. februára 2003 vo veci Aalborg Portland/Komisia, [180]C-204/00 P (rozsudok zo 7. januára 2004, Zb. s. I-123, [181]I-133), najmä body 63 az 65. Na zásadu zavinenia sa prihliada napríklad aj v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého sa trestá pokutou úmyselné správanie alebo správanie z nedbanlivosti. ( [182]58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [183]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71; Cascades/Komisia, [184]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [185]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37, a SCA Holding/Komisia, [186]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 27; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, [187]T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 63. ( [188]59 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 58. V rovnakom zmysle pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 145. ( [189]60 ) Pozri najmä rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 58, body 77 az 80. ( [190]61 ) Skutocnost, ze Súdny dvor venuje tejto okolnosti osobitnú pozornost, vyplýva z rozsudkov CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 9; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 146 posledná veta, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 59; pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, NMH Stahlwerke/Komisia, [191]T-134/94, Zb. s. II-239, bod 127, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [192]T-9/99, Zb. s. II-1487, body 106 a 107. ( [193]62 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 4[194]0/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 84. ( [195]63 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 59. ( [196]64 ) Rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 145, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 359. ( [197]65 ) Rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 145. ( [198]66 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 9, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 59. ( [199]67 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 359; neuplatnenie kritéria hospodárskej kontinuity sa zdôraznuje v prípade "dvoch existujúcich podnikov vykonávajúcich cinnost, pricom jeden z nich jednoducho postúpil druhému urcitú cast svojich cinností"; rozsudok NMH Stahlwerke/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, body 127 az 137. ( [200]68 ) K významu "strukturálnej súvislosti" pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 359 v spojení s bodom 344. V uvedenom prípade Súdny dvor rozhodol, ze 50 % podiel pôvodnej osoby zodpovednej za riadenie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli na novej osobe zodpovednej za riadenie podniku, je dostatocný na to, aby sa dospelo k záveru, ze medzi nimi existuje "strukturálna súvislost". ( [201]69 ) Najmä je potrebné prihliadat na skutocnost, ze pri výpocte pokuty hrá rozhodujúcu úlohu obrat podnikov (pozri napríklad clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003). Ak podnik nedosahuje významný obrat, nemozno voci nemu uplatnit ziadnu úcinnú pokutu. ( [202]70 ) Podla judikatúry patrí zisk, ktorý mohol podnik dosiahnut na základe svojho protisútazného správania, medzi faktory, na ktoré sa môze prihliadat pri posudzovaní závaznosti porusenia a prihliadnutie na túto okolnost má za ciel zabezpecenie odstrasujúceho charakteru pokuty (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [203]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 260 a 292. ( [204]71 ) Pozri body 78 a 79 vyssie. ( [205]72 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, body 145 a 146 posledná veta, a HFB/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 107; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 57, body 66 a 67. ( [206]73 ) Legislatívny dekrét c. 283/1998; pozri bod 10 vyssie. ( [207]74 ) Pozri bod 81 vyssie. ( [208]75 ) V tejto súvislosti pozri body 78 a 79 týchto návrhov. ( [209]76 ) Pozri bod 9 vyssie. V priebehu ústnej casti konania zástupca talianskej vlády v tejto súvislosti spresnil, ze rozpocet AAMS je oddelený od rozpoctu ministerstva hospodárstva a financií. ( [210]77 ) V tejto súvislosti pozri vec Komisia/Anic Partecipazioni (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 26), bod 145, v ktorej sa Anic stiahla z hospodárskej oblasti dotknutej kartelom a napriek tomu bola vyhlásená za zodpovednú na základe zásady osobnej zodpovednosti; táto zásada bola dalej spresnená v nasledujúcom rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25), v bode 359, v ktorom sa vec Komisia/Anic Partecipazioni opisuje ako prípad "dvoch existujúcich podnikov vykonávajúcich cinnost, pricom jeden z nich jednoducho postúpil druhému urcitú cast svojich cinností" (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ( [211]78 ) Pozri body 81 az 84 vyssie. ( [212]79 ) Komisia uvádza, ze napríklad státne podniky v oblasti pôst a zelezníc v Taliansku tradicne patrili do iných organizacných struktúr a najmä podliehali kontrole iných ministerstiev ako AAMS. ( [213]80 ) V tomto zmysle ustálená judikatúra: pozri rozsudky z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, [214]42/84, Zb. s. 2545, bod 34; zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, [215]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 279. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0001 82. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0002 83. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0003 84. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0004 85. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0005 86. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0006 87. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0007 88. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0008 89. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0009 90. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0010 91. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0011 92. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0012 93. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0013 94. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0014 95. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0015 96. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0016 97. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0017 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0297&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0231&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0028&locale=SK 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0130&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0001&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0170&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0003&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0306&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0018 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0088&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0267&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0043&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0300&locale=SK 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0222&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0053&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0019 115. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0020 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:001:TOC 117. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0021 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 119. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0022 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0023 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0213&locale=SK 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0024 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0025 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0026 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0027 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0028 136. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0029 137. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0030 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0058&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0482&locale=SK 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0246&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0031 142. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0032 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0346&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0033 145. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0034 146. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0035 147. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0036 148. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0037 149. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0038 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0448&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0039 152. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0040 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0041 155. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0042 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0014&locale=SK 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0253&locale=SK 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 159. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0043 160. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0044 161. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0045 162. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0046 163. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0047 164. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0048 165. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0049 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0302&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0050 168. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0051 169. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0052 170. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0053 171. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0054 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 173. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0055 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0056 179. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0057 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0058 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0327&locale=SK 188. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0059 189. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0060 190. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0061 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0134&locale=SK 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0062 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 195. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0063 196. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0064 197. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0065 198. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0066 199. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0067 200. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0068 201. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0069 202. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0070 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 204. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0071 205. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0072 206. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0073 207. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0074 208. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0075 209. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0076 210. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0077 211. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0078 212. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0079 213. file:///tmp/lynxXXXXXLkrxB/L97183-7842TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1201089601-E0080 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 215. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK