NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 20. septembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-220/06 Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia proti Administración General del Estado "Verejné zmluvy -- Liberalizácia postových sluzieb -- Smernice 92/50/EHS a 97/67/ES -- Clánky 43 ES, 49 ES a 86 ES -- Vnútrostátna právna úprava, ktorá orgánom verejnej správy umoznuje uzatvárat mimo rámca pravidiel verejného obstarávania dohody týkajúce sa tak vyhradených, ako aj nevyhradených postových sluzieb s verejnoprávnou spolocnostou, ktorá je v danom clenskom státe poskytovatelom univerzálnej postovej sluzby" 1. Môze byt akciovej spolocnosti, ktorej základné imanie je v úplnom vlastníctve verejnej správy, priamo zverené poskytovanie vyhradených a nevyhradených postových sluzieb bez toho, aby doslo k poruseniu pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa verejného obstarávania a clánku 86 ods. 1 ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES? To je podstata otázky, ktorú Súdnemu dvoru polozila Audiencia Nacional (Spanielsko). 2. V týchto návrhoch navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, ze právne predpisy o verejnom obstarávaní, ako aj clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES bránia vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré priamo zverujú poskytovanie vyhradených a nevyhradených postových sluzieb poskytovatelovi univerzálnej sluzby. I -- Právny rámec A -- Právna úprava Spolocenstva 1. Primárne právo 3. Clánok 43 ES zakazuje obmedzenia slobody usadit sa státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu. Pokial ide o clánok 49 ES, ten zakazuje obmedzenia slobody poskytovat sluzby v Spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sú usadení v inom clenskom státe ako príjemca sluzieb. 4. Clánok 86 ods. 1 ES stanovuje, ze "v prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami zmlúv, najmä s pravidlami uvedenými v clánkoch 12 a 81 az 89". 5. Clánok 86 ods. 2 ES upravuje výnimku zo zákazu stanovenia alebo ponechania osobitných alebo výlucných práv urcitým podnikom, ked uplatnovanie pravidiel Zmluvy znemoznuje právne alebo skutocne plnit urcitú úlohu, ktorá bola zverená podniku poverenému poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. 2. Smernica 97/67/ES 6. S cielom dokoncenia vnútorného trhu, v rámci ktorého je zabezpecený najmä volný pohyb sluzieb, a pri nevyhnutnosti zarucenia hospodárskej a sociálnej súdrznosti Spolocenstva ( [2]2 ), zaviedlo Spolocenstvo prijatím smernice 97/67 rámec fungovania minimálnej vseobecnej postovej sluzby. 7. Táto smernica zarucuje existenciu minimálnej univerzálnej postovej sluzby a upresnuje jej rozsah, pricom poskytuje clenským státom moznost vyhradit urcité sluzby jednému poskytovatelovi, v dôsledku coho môzu tieto sluzby zostat monopolné. 8. Uvedená smernica teda smeruje k postupnému a kontrolovanému otvoreniu postového sektora hospodárskej sútazi. ( [3]3 ) 9. Podla clánku 2 bodu 1 smernice 97/67 postové sluzby zahrnajú vyberanie, triedenie, prepravu a dorucovanie postových zásielok. 10. Podla clánku 3 ods. 1 tejto smernice sa "univerzálnymi sluzbami" rozumie právo na "trvalé poskytovanie postových sluzieb stanovenej kvality na vsetkých miestach na... území za prijatelné ceny pre vsetkých uzívatelov". 11. Clánok 3 ods. 4 uvedenej smernice stanovuje: "Kazdý clenský stát prijme opatrenia, ktorými zabezpecí, aby univerzálne sluzby zahrnali minimálne nasledovné sluzby: -- vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu postových zásielok do dvoch kilogramov, -- vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu postových balíkov do desiatich kilogramov, -- sluzby spojené s doporucenými zásielkami a poistenými zásielkami." 12. V tejto súvislosti smernica 97/67 stanovuje zoznam sluzieb, ktoré môzu byt vyhradené poskytovatelovi alebo poskytovatelom univerzálnej sluzby v kazdom clenskom státe. Ide o vyberanie, rozdelovanie, prepravu a dorucovanie vnútrostátnej korespondencie a prichádzajúcej medzinárodnej korespondencie, ci uz ide o zrýchlené dorucovanie, alebo nie, v rámci cenových a váhových limitov definovaných touto smernicou. ( [4]4 ) 13. Táto výnimka z liberalizácie postových sluzieb sa uplatnuje výlucne na zásielku, ktorá vázi menej ako 350 g a ktorej cena je mensia ako pätnásobok verejnej sadzby za korespondenciu v prvej hmotnostnej triede najrýchlejsej standardnej kategórie. ( [5]5 ) 14. Podla clánku 7 ods. 2 smernice 97/67 majú clenské státy v rozsahu potrebnom na zabezpecenie spravovania univerzálnych sluzieb moznost nadalej vyhradit prichádzajúce medzinárodné zásielky a priamu postu ( [6]6 ) v rámci cenových a hmotnostných limitov stanovených pre sluzby, ktoré môzu byt vyhradené. 15. Smernica 97/67 bola následne zmenená a doplnená smernicou 2002/39/ES. ( [7]7 ) 16. Smernica 2002/39 vsak nadobudla úcinnost dnom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, t. j. 5. júla 2002. V spore vo veci samej rozhodné skutocnosti nastali pred týmto dátumom. Smernica 2002/39 sa teda na prejednávaný prípad nepouzije. 3. Smernica 92/50/EHS 17. Vzhladom na to, ze neotvorenie verejných zmlúv hospodárskej sútazi predstavuje prekázku pre dokoncenie vnútorného trhu a brzdí rozvoj európskych podnikov, ktoré by boli konkurencieschopné na svetových trhoch, sa Spolocenstvo rozhodlo podriadit verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb právnym predpisom z oblasti hospodárskej sútaze. 18. Verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb sú definované v clánku 1 písm. a) smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania sluzieb ( [8]8 ), ako odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi poskytovatelom sluzieb a verejným obstarávatelom. 19. Táto smernica sa podla clánku 6 nevztahuje na "verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb uzatvárané so subjektom, ktorý je sám obstarávatelom [verejným obstarávatelom -- neoficiálny preklad]... na základe výhradného práva, ktoré vyuzíva v súlade s uverejneným zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením, ktoré je v súlade so Zmluvou". 20. Podla clánku 7 ods. 1 písm. a) druhej zarázky ii) smernice 92/50 sa táto smernica vztahuje na verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb uzatváraných verejnými obstarávatelmi, ktorých predmetom je najmä preprava zásielok pozemnou alebo leteckou dopravou a ktorých predpokladaná cistá hodnota bez DPH nie je nizsia ako hodnota zodpovedajúca sume 200000 zvlástnych práv cerpania (dalej len "SDR"). ( [9]9 ) B -- Vnútrostátne právo 1. O postových sluzbách 21. Smernica 97/67 bola prebratá do spanielskeho právneho poriadku zákonom 24/1998 z 13. júla 1998 o univerzálnej postovej sluzbe a liberalizácii postových sluzieb (Ley 24/1998 del Servicio Postal Universal y de Liberalización de los Servicios Postales) ( [10]10 ). 22. Podla clánkov 1 a 2 tohto zákona sa postové sluzby povazujú za sluzby vo vseobecnom záujme a vseobecná postová sluzba podlieha záväzkom verejnej sluzby. 23. Clánok 18 tohto zákona vyhradzuje urcité sluzby prevádzkovatelovi univerzálnej postovej sluzby. Týmito vyhradenými sluzbami sú: -- sluzba postových poukazov, -- vyberanie, prijímanie, triedenie, dorucovanie, spracúvanie, usmernovanie, preprava a distribúcia medzimestských zásielok, listov a pohladníc, ci uz doporucených, alebo nie, pokial ich hmotnost neprevýsi 100 gramov. Od 1. januára 2006 je hmotnostný limit stanovený na 50 gramov. Ak chce ktorýkolvek iný prevádzkovatel vykonávat tento druh cinností, pokial ide o medzimestské zásielky, musí uzívatelom úctovat cenu, ktorá je najmenej trikrát vyssia ako cena za bezné zásielky prvej hmotnostnej triedy najrýchlejsej normalizovanej kategórie, ktorá je urcená prevádzkovatelovi univerzálnej postovej sluzby. Od 1. januára 2006 je táto cena najmenej 2,5-krát vyssia. Vnútrostátne alebo medzinárodné reklamné adresované zásielky, zásielky kníh, katalógov a periodickej tlace nie sú súcastou vyhradených sluzieb. Výmena dokumentov nemôze byt vyhradená, -- medzinárodná postová sluzba prichádzajúcich a odchádzajúcich listov a pohladníc v rámci hmotnostných a cenových limitov stanovených v druhej zarázke a -- postová sluzba prijímania ziadostí, písomností a oznámení, ktoré obcania adresujú orgánom verejnej správy. 2. O verejnom obstarávaní 24. Podla clánku 11 zákona o verejnom obstarávaní (Ley de Contratos de las Administraciones Públicas), ktorého kodifikované znenie bolo schválené královským legislatívnym dekrétom 2/2000 (Real Decreto Legislativo 2/2000) zo 16. júna 2000 ( [11]11 ), zmluvy orgánov verejnej správy musia byt okrem výnimiek stanovených v tomto zákone v súlade so zásadami uverejnovania a hospodárskej sútaze a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. 25. Podla clánku 206 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa preprava posty po zemi a vzduchom povazuje za verejnú zmluvu v zmysle clánku 11 tohto zákona, a teda je podriadená právnym predpisom o hospodárskej sútazi. 26. Clánok 3 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní vylucuje z rozsahu jeho pôsobnosti dohody o spolupráci, ktoré uzavrie orgán verejnej správy s fyzickými alebo právnickými osobami súkromného práva, pod podmienkou, ze predmet týchto dohôd sa netýka verejných zmlúv upravených týmto zákonom alebo osobitnými správnymi predpismi. 3. Zákon 14/2000 27. Clánok 58 zákona 14/2000 z 29. decembra 2000 o danových, správnych a sociálnych opatreniach (Ley 14/2000 de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social) ( [12]12 ) zriadil spolocnost Sociedad Estatal Correos y Telégrafos, Sociedad Anónima (dalej len "Correos"). Toto ustanovenie upresnuje, ze základné imanie tejto spolocnosti je vo vlastníctve verejnej správy. Okrem toho podla tohto ustanovenia si akékolvek nakladanie so základným imaním alebo nadobudnutie obchodných podielov, ci uz priame, alebo nepriame, osobami, alebo subjektmi mimo státnej správy, vyzaduje schválenie formou právnej normy so silou zákona. 28. Navyse podla toho istého clánku 58 môzu orgány verejnej správy uzavriet dohody o spolupráci uvedené v clánku 3 královského dekrétu 2/2000 so spolocnostou Correos na úcely poskytovania sluzieb, ktoré patria do predmetu jej cinnosti, t. j. najmä postových sluzieb. II -- Skutkový stav a konanie vo veci samej 29. Dohodou o spolupráci uzatvorenou medzi spanielskym ministerstvom skolstva, kultúry a sportu (dalej len "ministerstvo") a spolocnostou Correos, podpísanou 6. júna 2002 (dalej len "dohoda o spolupráci"), bolo tejto spolocnosti zverené poskytovanie postových a telegrafických sluzieb. 30. Podla clánku 1 tejto dohody sa Correos zaväzuje poskytovat nasledujúce postové sluzby: -- miestne, medzimestské a medzinárodné listové zásielky (obycajné, doporucené a expresné) bez hmotnostných alebo objemových obmedzení, -- balíky (doporucené, obycajné a medzinárodné) bez hmotnostných alebo objemových obmedzení, -- vnútrostátne expresné sluzby a EMS [Express Mail Service] v medzinárodnom styku bez hmotnostných alebo objemových obmedzení a -- dorucovanie kníh, kniznicnej posty, casopisov a úradného vestníka ministerstva na vnútrostátnej (miestnej a medzimestskej) a medzinárodnej úrovni (pozemnou a vzdusnou cestou) bez hmotnostných a objemových obmedzení. 31. V tejto dohode bolo upresnené, ze financná protihodnota poskytovania sluzieb závisí od uskutocneného obratu. V kazdom prípade sa vnútrostátny súd domnieva, ze rocná suma tejto protihodnoty je vyssia ako 12020,42 eur. 32. Dohoda o spolupráci bola uzavretá bez vyhlásenia verejného obstarávania. 33. To je dôvod, pre ktorý Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia (Zdruzenie podnikov pôsobiacich v oblasti distribúcie a spracovania korespondencie, dalej "Asociación Profesional") podala odvolanie u vseobecného technického tajomníka ministra proti správnemu rozhodnutiu, na základe ktorého bola verejná zmluva uzavretá so spolocnostou Correos. 34. Rozhodnutím z 20. marca 2003 vseobecný technický tajomník ministra toto odvolanie zamietol. Asociación Profesional podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na Audiencia Nacional. III -- Prejudiciálna otázka 35. Audiencia Nacional rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "Treba clánky 43 ES a 49 ES v spojení s clánkom 86 ES pri ich aplikácii v rámci liberalizácie postových sluzieb stanovenej smernicami 97/67 a 2002/39 a v rámci zásad, ktorým podlieha verejné obstarávanie podla smerníc 'ad hoc`, vykladat tak, ze nepripústajú dohodu, ktorej predmet zahrna poskytovanie vyhradených, ako aj nevyhradených, a teda liberalizovaných postových sluzieb, uzavretú medzi státnou spolocnostou, ktorej základné imanie je úplne vo vlastníctve státu a ktorá je navyse prevádzkovatelom univerzálnej postovej sluzby a orgánom verejnej správy?" IV -- Posúdenie A -- O prípustnosti 36. Spanielska vláda spochybnuje prípustnost polozenej otázky. Domnieva sa, ze otázka v skutocnosti smeruje k výkladu zákonnosti dohovoru, ktorý patrí do vnútrostátnej oblasti. 37. Spanielska vláda vo svojich pripomienkach tvrdí, ze otázka skutocne polozená Súdnemu dvoru zretelne vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu. Audiencia Nacional totiz nepoziadala Súdny dvor o výklad smerníc 97/67 a 92/50, ale chce vediet, ci dohoda o spolupráci je v súlade s týmito právnymi predpismi Spolocenstva. 38. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, aj ked Súdnemu dvoru neprinálezí vyjadrovat sa v konaní zacatom podla clánku 234 ES k zlucitelnosti noriem vnútrostátneho práva s ustanoveniami práva Spolocenstva, kedze výklad týchto noriem prinálezí vnútrostátnym súdom, Súdny dvor má právomoc poskytnút týmto súdom vsetky informácie potrebné na výklad práva Spolocenstva, ktoré im umoznia posúdit zlucitelnost týchto noriem s právnou úpravou Spolocenstva. ( [13]13 ) 39. V konaní vo veci samej nemôze Súdny dvor rozhodnút o zlucitelnosti zákona 14/2000 s právom Spolocenstva, ale môze poskytnút informácie k výkladu práva Spolocenstva, ktoré umoznia vnútrostátnemu súdu rozhodnút o tejto zlucitelnosti. 40. V dôsledku toho sa domnievam, ze otázka je prípustná. B -- O prejudiciálnej otázke 41. Prejudiciálnou otázkou sa vnútrostátny súd chce v podstate dozvediet, ci smernice 97/67 a 92/50, ako aj clánok 86 ES, v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES, sa majú vykladat tak, ze bránia vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú, aby verejné orgány zverili poskytovanie vyhradených a nevyhradených postových sluzieb subjektu, ktorého základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy, bez toho, aby uzavretie takejto verejnej zmluvy podliehalo pravidlám upravujúcim verejné obstarávanie sluzieb. 42. V tejto otázke ide o urcenie, ci právo Spolocenstva má byt vykladané tak, ze nepripústa zákon, ktorý zbavuje potenciálnych poskytovatelov moznosti predlozit ponuku týkajúcu sa verejného obstarávania na poskytnutie vyhradených a nevyhradených postových sluzieb a tým ich zbavuje moznosti, aby s nimi bola uzavretá verejná zmluva. 43. Na úcely tejto analýzy zacnem posúdením, ci clánok 7 smernice 97/67 musí byt vykladaný tak, ze sluzby, ktoré poskytuje Correos, sú vyhradenými sluzbami. 44. Potom v prípade, ze sluzby vo veci samej sú nevyhradenými sluzbami, a teda podliehajú pravidlám hospodárskej sútaze, urcím, ci sa smernica 92/50 vztahuje na verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb uzavreté so spolocnostou Correos. Súdny dvor rozhodol, ze ustanovenia Zmluvy o volnom pohybe sa uplatnujú na verejné zmluvy, ktoré nespadajú do pôsobnosti tejto smernice. ( [14]14 ) Musím teda najprv overit, ci sa táto smernica uplatní na situáciu v konaní vo veci samej. Ak tomu tak nie je, táto situácia musí byt preskúmaná vo svetle primárneho práva. 45. Nakoniec v prípade, ze sa smernica 92/50 nepouzije, preskúmam situáciu vo veci samej vo svetle primárneho práva a zvlást základných zásad stanovených Zmluvou. 1. O výklade clánku 7 smernice 97/67 46. Nie je to prvýkrát, co sa od Súdneho dvora ziada, aby sa vyslovil k výkladu clánku 7 smernice 97/67. Vo svojom rozsudku z 11. marca 2004, Asempre a Asociación Nacional de Empresas de Externalización y Gestión de Envíos y Pequeńa Paquetería, ( [15]15 ) dospel Súdny dvor k striktnému výkladu tohto ustanovenia. Bol toho názoru, ze vzhladom na ciel tejto smernice, ktorým je liberalizácia postových sluzieb, nemajú clenské státy moznost stanovit dodatocné podmienky na poskytovanie postových sluzieb tým, ze rozsíria zoznam sluzieb vyhradených poskytovatelovi univerzálnej sluzby. ( [16]16 ) 47. Zoznam vyhradených sluzieb musí byt teda povazovaný za taxatívny. Za vyhradené sluzby tak mozno povazovat vyberanie, triedenie, prepravu a distribúciu vnútrostátnych postových zásielok, ako aj priamu postu a odchádzajúce medzinárodné zásielky v rozsahu potrebnom na zachovanie univerzálnej sluzby pre posledné uvedené. 48. Ako som vsak uviedol, vyhradené sluzby sa týkajú výlucne korespondencie, ktorá vázi menej ako 350 g a ktorej cena je nizsia ako pätnásobok verejnej sadzby. 49. Podla vnútrostátneho súdu bolo v prejednávanom prípade predmetom dohody o spolupráci poskytovanie postových sluzieb, ktoré idú nad rámec sluzieb povazovaných za vyhradené. 50. Zo spisu totiz vyplýva, ze podla clánku 58 ods. 2 zákona 14/2000 zahrna predmet cinnosti spolocnosti Correos správu a prevádzkovanie vsetkých postových sluzieb. Nerozlisuje sa teda medzi vyhradenými a nevyhradenými sluzbami. Napokon na základe tohto zákona a podla clánku 1 dohody o spolupráci sa poskytovanie postových sluzieb vyhradených spolocnosti Correos týka vsetkých listových zásielok, vsetkých balíckov a balíkov bez hmotnostných alebo objemových obmedzení. 51. Pritom ako som uz uviedol vyssie, podla clánku 7 smernice 97/67 môze byt jednému poskytovatelovi vyhradené iba vyberanie, triedenie, preprava a distribúcia vnútrostátnych postových zásielok v hmotnostných a cenových obmedzeniach definovaných touto smernicou. Jednému poskytovatelovi môze byt teda priamo bez vyhlásenia verejného obstarávania zverené iba poskytovanie uvedených sluzieb. Iné postové sluzby v zmysle clánku 2 tejto smernice musia teda podliehat pravidlám hospodárskej sútaze. 52. Clánok 7 ods. 1 smernice 97/67 má byt teda vykladaný tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré vyhradzujú poskytovanie postových sluzieb jednému poskytovatelov, pricom nerozlisujú medzi vyhradenými a nevyhradenými sluzbami. 53. Teraz zostáva otázkou, ci zverenie poskytovania nevyhradených postových sluzieb, ako sú sluzby uvedené v clánku 58 zákona 14/2000, bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného obstarávania a bez výberového konania je v rozpore so smernicou 92/50. 2. O pouzitelnosti smernice 92/50 54. Pokial ide o smernicu 92/50, je nesporné, ze sa uplatnuje na verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb, ktorých hodnota bez DPH nie je nizsia ako 200000 SDR. ( [17]17 ) 55. Podla vnútrostátneho súdu je hodnota dohody o spolupráci vyssia ako 12020,42 eur. Na pojednávaní ziaden z úcastníkov konania nemohol urcit presnú hodnotu tejto zmluvy. Vnútrostátny súd teda bude musiet urcit túto sumu, aby zistil, ci sa smernica 92/50 uplatní na situáciu vo veci samej. 56. Na úvod predpokladajme, ze suma dohody o spolupráci nie je nizsia ako 200000 SDR. 57. V takomto prípade je zrejmé, ze smernica 92/50 má byt vykladaná tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú orgánom verejnej správy, aby zverili poskytovanie nevyhradených postových sluzieb subjektu, ktorého základné imanie je v úplnom vlastníctve verejnej správy, a to z nasledujúcich dôvodov. 58. Podla clánku 1 písm. a) smernice 92/50 verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb sú "odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi poskytovatelom sluzieb a obstarávatelom [verejným obstarávatelom -- neoficiálny preklad]". 59. Podla judikatúry Súdneho dvora nie je mozné kvalifikáciu zmluvy posudzovat podla právneho poriadku clenských státov. ( [18]18 ) Na pojem "verejné zmluvy" treba hladiet ako na pojem práva Spolocenstva. Pre zistenie, ci ide o verejné zmluvy, je teda nutné preskúmat, ci kritériá definované v clánku 1 písm. a) sú splnené. 60. Na pouzitie smernice 92/50 musia byt splnené dve podmienky. Musí íst o odplatnú zmluvu a táto zmluva musí byt uzatvorená medzi dvoma rôznymi subjektmi, t. j. medzi verejným obstarávatelom a poskytovatelom sluzieb. 61. Pokial ide o prvú podmienku, domnievam sa, ze je splnená, pretoze v prejednávanom prípade zákon 14/2000 stanovuje, ze orgány verejnej správy môzu uzavriet dohody o spolupráci so spolocnostou Correos na úcely poskytovania postových sluzieb. Na základe tohto zákona bola okrem toho uzavretá dohoda o spolupráci medzi ministerstvom a spolocnostou Correos výmenou za financnú protihodnotu, ktorej suma závisí od obratu. Ide tu teda skutocne o odplatnú zmluvu. 62. Pokial ide o druhú podmienku, t. j. existenciu verejného obstarávatela a poskytovatela sluzieb, smernica 92/50 poskytuje ich definíciu. Clánok 1 písm. b) smernice upresnuje, ze verejnými obstarávatelmi sú "státne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne institúcie, zdruzenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo verejnoprávnymi institúciami". Clánok 1 písm. c) tejto smernice definuje poskytovatela sluzieb ako "fyzickú alebo právnickú osobu, vrátane verejnoprávnej institúcie, ktorá poskytuje sluzby". 63. V prejednávanom prípade by sa mohlo zdat, ze ministerstvo je verejným obstarávatelom a spolocnost Correos poskytovatelom sluzieb. 64. Kedze je vsak spolocnost Correos v úplnom vlastníctve orgánov verejnej správy, vzniká otázka, ci sa pouzije výnimka stanovená v clánku 6 smernice 92/50. Podla tohto ustanovenia sa smernica nevztahuje na verejné zmluvy na poskytnutie sluzieb uzatvárané so subjektom, ktorý je sám verejným obstarávatelom v zmysle clánku 1 písm. b) uvedenej smernice na základe výhradného práva, ktoré vyuzíva v súlade so zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením. 65. V prejednávanom prípade je nesporné, ze spolocnosti Correos prislúchajú výhradné práva, ktoré jej boli zverené zákonom 14/2000. 66. Podla môjho názoru je teda nutné zistit, ci dva dotknuté subjekty, teda verejný obstarávatel a poskytovatel sluzieb, sú v skutocnosti jedným a tým istým subjektom. V prípade kladnej odpovede nejde o odplatnú zmluvu uzavretú so subjektom, ktorý je z právneho hladiska inou osobou ako verejný obstarávatel, a neboli by splnené podmienky uvedené v clánku 1 smernice 92/50. Nebolo by teda mozné uplatnit pravidlá Spolocenstva v oblasti verejného obstarávania. 67. Podla môjho názoru je mozné nájst odpoved v judikatúre Súdneho dvora. 68. V rozsudku z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau ( [19]19 ), Súdny dvor v rámci smernice 92/50 pouzil podmienky stanovené v rozsudku z 18. novembra 1999, Teckal ( [20]20 ), ktorý sa týkal smernice Rady 93/36/EHS ( [21]21 ). Kedze smernica 93/36 neobsahuje podobnú výnimku, aká je stanovená v clánku 6 smernice 92/50, Súdny dvor rozhodol, ze pokial ide o existenciu zmluvy, musí vnútrostátny súd overit, ci bol dohovor uzavretý medzi dvoma rôznymi osobami. 69. Podla Súdneho dvora nejde o tento prípad, ak verejný obstarávatel vykonáva nad poskytovatelom sluzieb "obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi" a ak tento "[poskytovatel] vykonáva podstatnú cast svojej cinnosti s [verejným obstarávatelom alebo verejnými obstarávatelmi, v ktorých je vlastníctve]" ( [22]22 ). 70. Tieto dve podmienky, ktoré sa nachádzajú vo vztahu nazvanom "in house", predstavujú kumulatívne podmienky, pri ktorých splnení môzu orgány verejnej správy uzavriet verejnú zmluvu s jediným poskytovatelom bez toho, aby túto verejnú zmluvu podriadili pravidlám hospodárskej sútaze. Avsak vzhladom na to, ze tieto podmienky predstavujú výnimku z pravidiel práva Spolocenstva, je potrebné vykladat ich restriktívne. ( [23]23 ) 71. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa obdobnej kontroly, akú vykonáva verejný obstarávatel nad svojimi vlastnými útvarmi, Súdny dvor upresnil jej obsah v rozsudku z 13. októbra 2005, Parking Brixen ( [24]24 ). Na stanovenie, ci verejný obstarávatel vykonáva takúto kontrolu nad poskytovatelom sluzieb, je potrebné zistit, ci zo skúmania právnych predpisov a relevantných okolností vyplýva, ze predmetný poskytovatel sluzieb je podrobený kontrole umoznujúcej verejnému obstarávatelovi ovplyvnovat jeho rozhodnutia. Súdny dvor dodáva, ze musí íst o moznost rozhodujúceho vplyvu, tak pokial ide o strategické ciele, ako aj o významné rozhodnutia. ( [25]25 ) 72. Okolnost, ze základné imanie podniku, ktorý je poskytovatelom, je v úplnom vlastníctve verejného obstarávatela, nie je podla Súdneho dvora rozhodujúca. ( [26]26 ) 73. Naopak, Súdny dvor sa domnieva, ze skutocnost, ze sa konkrétny podnik premení na akciovú spolocnost, svedcí o tom, ze táto spolocnost získala trhový charakter, ktorý spravil kontrolu zo strany orgánu verejnej správy neistou. ( [27]27 ) 74. Súdny dvor tiez vzal do úvahy skutocnost, ze predstavenstvo podniku, ktorý je poskytovatelom, malo významné právomoci bez toho, aby bola vykonávaná kontrola zo strany orgánu verejnej správy, a ze predmet cinnosti tohto podniku mohol byt rozsírený. ( [28]28 ) Tieto dva prvky nasvedcovali tomu, ze neexistovala obdobná kontrola, vykonávaná obstarávatelom nad spolocnostou poskytujúcou sluzby. 75. Kedze podmienka obdobnej kontroly musí byt predmetom striktného výkladu, myslím si, ze sa touto podmienkou rozumie, ze spolocnost poskytujúca sluzby nemá ziaden priestor pre manévrovanie a ze orgán verejnej správy je nakoniec jediný, kto o tejto spolocnosti môze rozhodovat. Dalej, pouzitie pojmu "in house" jasne preukazuje vôlu odlísit cinnosti, ktoré orgán poskytuje priamo, prostredníctvom vnútornej struktúry, "ktorá je súcastou podniku", od cinností, ktorých výkon zverí tretiemu subjektu. 76. V prejednávanom prípade viaceré prvky nasvedcujú tomu, ze spolocnost Correos, ktorej základné imanie je skutocne vo vlastníctve verejnej správy, si zachováva urcitý manévrovací priestor, pokial ide o prijímanie rozhodnutí. 77. Aj ked je pravdou, ze podla clánku 58 ods. 2 písm. g) zákona 14/2000 spolocnost Correos, ktorá je poskytovatelom univerzálnej sluzby, musí dohodu o spolupráci povinne prijat, zo spisu vyplýva, ze spolocnost Correos môze ukoncit zmluvu, ktorá ju viaze s obstarávatelom, písomnou výpovedou s mesacnou výpovednou lehotou. 78. Navyse podla toho istého zákona spolocnost Correos, ktorá bola verejnoprávnym podnikom, sa premenila na akciovú spolocnost, ktorá ponúka sluzby za úplatu. Je taktiez nesporné, ze spolocnost Correos môze byt vyzvaná, aby vykonávala akékolvek iné cinnosti alebo sluzby, ktoré doplnajú uvedené cinnosti a sluzby alebo sú potrebné v rámci realizácie predmetu jej cinnosti. ( [29]29 ) Zdá sa, ze rovnaký záver vyplýva z jej výrocnej správy za rok 2005, ktorá uvádza, ze rastúca hospodárska sútaz v tomto sektore vyvolala nevyhnutnost rozsírenia ponuky sluzieb a získavania dalsích trhov. ( [30]30 ) 79. Myslím si, ze vzhladom na to, ze sa spolocnost Correos stala akciovou spolocnostou a má moznost rozsírit predmet svojej cinnosti, ako aj vypovedat zmluvu, ktorá ju viaze s verejnou správou, získala spolocnost Correos trhový charakter, ktorý spravil kontrolu zo strany verejnej správy neistou. 80. Vzhladom na tieto skutocnosti si myslím, ze orgán verejnej správy, ktorý je obstarávatelom, nevykonáva v zmysle vyssie uvedenej judikatúry nad spolocnostou Correos obdobnú kontrolu. Prinálezí vsak vnútrostátnemu súdu, aby preskúmal, ci je táto podmienka v prejednávanom prípade riadne splnená. 81. Pokial ide o druhú podmienku, teda ze poskytovatel vykonáva podstatnú cast svojej cinnosti s verejným obstarávatelom alebo verejnými obstarávatelmi, v ktorých je vlastníctve, Súdny dvor mal prílezitost upresnit jej obsah v rozsudku z 11. mája 2006, Carbotermo a Consorzio Alisei ( [31]31 ), ktorého predmetom bol výklad smernice 93/36. 82. Podla Súdneho dvora bude táto druhá podmienka splnená, len pokial cinnost vykonávaná podnikom, ktorý je poskytovatelom, je zameraná hlavne na verejného obstarávatela, ktorý ho vlastní, pricom akákolvek iná cinnost má len okrajový význam. ( [32]32 ) Inými slovami, cinnost spolocnosti Correos musí byt zameraná takmer výlucne na orgán verejnej správy, ktorý ju vlastní. 83. Aby posúdil, ci tomu tak je, musí vnútrostátny súd zohladnit vsetky okolnosti konkrétneho prípadu, a to tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne 84. V prejednávanom prípade podla zákona 14/2000 má spolocnost Correos moznost uzavriet dohody o spolupráci s ktorýmkolvek orgánom verejnej správy. Audiencia Nacional vo svojom vnútrostátnom rozhodnutí dokonca upresnuje, ze spolocnost Correos skutocne uzavrela viacero dohôd o spolupráci s rôznymi verejnými subjektmi. 85. Okrem toho spanielska vláda vo svojich pripomienkach predlozených Súdnemu dvoru uznala, ze spolocnost Correos je správcom univerzálnej postovej sluzby, ktorej hlavnými príjemcami sú tretie osoby na celom spanielskom území. 86. Orgány verejnej správy nie sú teda hlavnými, ani jedinými príjemcami sluzieb poskytovaných spolocnostou Correos. 87. Následne s výhradou overenia vnútrostátnym súdom sa mi zdá, ze ani druhá podmienka nie je splnená. 88. Preto za predpokladu, ze hodnota verejnej zmluvy v prejednávanom prípade nie je nizsia ako 200000 SDR, som toho názoru, ze by sa smernica 92/50 na prejednávaný prípad mala vztahovat. 89. Z tohto dôvodu si myslím, ze verejná zmluva na poskytnutie postových sluzieb, ktorá bola uzavretá so spolocnostou Correos, mala byt podla clánku 8 tejto smernice uzavretá v súlade s ustanoveniami kapitol III az VI tejto smernice a najmä v súlade s ustanoveniami clánku 11 ods. 1 tej istej smernice. Domnievam sa preto, ze táto zmluva mala byt podrobená vyhláseniu verejného obstarávania a mala byt uverejnená príslusným spôsobom. 90. Vo svojich pripomienkach sa spanielska vláda domnieva, ze keby mala podrobit nevyhradené sluzby pravidlám hospodárskej sútaze, vyvolalo by to financnú nevyrovnanost a spolocnost Correos by nemohla dalej zabezpecit minimálnu univerzálnu sluzbu, ktorá jej bola zverená. 91. Týmto tvrdením sa spanielska vláda v skutocnosti dovoláva výnimky uvedenej v clánku 86 ods. 2 ES. 92. Toto tvrdenie vsak nemôze v prejednávanom prípade obstát z nasledujúcich dôvodov. 93. Podla clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám Zmluvy, najmä pravidlám týkajúcim sa hospodárskej sútaze, pokial uplatnenie týchto pravidiel nebráni plneniu speciálnej úlohy, ktorá im bola zverená. 94. Predmet cinnosti spolocnosti Correos v prejednávanom prípade spocíva v poskytovaní postových sluzieb, ktoré sa neobmedzujú iba na univerzálnu sluzbu, ale zahrnajú správu a prevádzkovanie akejkolvek postovej sluzby. 95. Myslím si, ze vôla zákonodarcu Spolocenstva liberalizovat postový sektor tým, ze odlísi vyhradené sluzby a nevyhradené sluzby, dokazuje, ze plnenie speciálnej úlohy, ktorá bola zverená poskytovatelom ako Correos, nie je ohrozené otvorením nevyhradených sluzieb hospodárskej sútazi. 96. Smernica 97/67 totiz zaviedla právny rámec pre postový sektor. Stanovila najmä povinnost zabezpecit univerzálnu sluzbu v tomto sektore tým, ze poskytla clenským státom moznost vyhradit urcité postové sluzby. Poskytovanie vsetkých ostatných sluzieb, ktoré nemôzu byt vyhradené, musí byt otvorené hospodárskej sútazi. 97. Ak by clenské státy mali moznost uzavriet verejnú zmluvu na postové sluzby s jediným poskytovatelom bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného obstarávania, bolo by to v rozpore s cielom smernice 97/67, ktorým je liberalizácia postového sektora. 98. Okrem toho dodávam, ze Komisia upresnila, ze na vyhradené sluzby sa vztahuje právna domnienka, podla ktorej sú tieto sluzby odôvodnené na základe clánku 86 ods. 2 ES. ( [33]33 ) 99. Podla môjho názoru smernica aplikuje clánok 86 ods. 2 ES tým, ze rozlisuje medzi vyhradenými sluzbami a nevyhradenými sluzbami a dáva clenskému státu moznost zverit vyhradené sluzby jednému poskytovatelovi univerzálnej sluzby. 100. V súvislosti s týmito úvahami zastávam názor, ze v prípade, ak nie je hodnota verejnej zmluvy na poskytovanie sluzby nizsia ako 200000 SDR, má byt smernica 92/50 vykladaná tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré vyhradzujú poskytovanie nevyhradených postových sluzieb akciovej spolocnosti, ktorej základné imanie je v úplnom vlastníctve verejnej správy, pokial verejný obstarávatel nevykonáva nad poskytovatelom obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi a zároven poskytovatel nevykonáva podstatnú cast svojej cinnosti so samosprávnym orgánom alebo so samosprávnymi orgánmi, ktoré ho vlastnia. 101. V prípade, ze nie je dosiahnutá prahová hodnota 200000 SDR, nemení to nic na tom, ze uzavretie verejných zmlúv, na ktoré sa nevztahujú smernice Spolocenstva, podlieha základným zásadám stanoveným Zmluvou. Je preto potrebné preskúmat situáciu vo veci samej aj vo svetle týchto zásad. 3. O výklade clánkov 43 ES, 49 ES a 86 ES 102. Ako som uviedol v bode 44 týchto návrhov, Súdny dvor rozhodol, ze aj ked hodnota verejnej zmluvy na poskytnutie sluzieb nedosiahne prahovú hodnotu stanovenú smernicou 92/50, sú verejní obstarávatelia povinní dodrziavat základné zásady Zmluvy. 103. Vnútrostátny súd sa teda pýta, ci clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú zverit poskytovanie nevyhradených postových sluzieb priamo akciovej spolocnosti, ktorej základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy. 104. Podla clánku 86 ods. 1 ES nesmú clenské státy priznat ani ponechat v úcinnosti ziadne opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami Zmluvy, pokial ide o verejnoprávne podniky, ktorým sa priznávajú osobitné alebo výlucné práva. 105. V prejednávanom prípade sa clánok 86 ods. 1 ES vztahuje na situáciu vo veci samej, pretoze spolocnost Correos je verejnoprávnym podnikom v zmysle tohto ustanovenia, pricom jej základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze spolocnosti Correos bolo priznané výlucné právo zabezpecit poskytovanie postových sluzieb, ktoré, ako uz bolo uvedené, idú nad rámec sluzieb povazovaných za vyhradené. 106. Vzhladom na to, ze clánok 86 ods. 1 ES nemá autonómny význam a musí byt vykladaný v spojení s relevantnými pravidlami Zmluvy ( [34]34 ), myslím si, ze relevantnými pravidlami v prejednávanom prípade sú clánky 43 ES a 49 ES. 107. V rozsahu, v akom prejednávaná verejná zmluva na postové sluzby môze zaujímat podniky usadené v inom clenskom státe, by priame uzavretie tejto zmluvy bez vyhlásenia verejného obstarávania zbavilo tieto podniky akejkolvek moznosti uchádzat sa o nu. Navyse podniky poskytujúce podobné sluzby, ako poskytuje spolocnost Correos, sú odradené od zámeru usadit sa v dotknutom clenskom státe, pretoze nebudú mat moznost sa o verejnú zmluvu uchádzat. 108. Clánok 43 ods. 1 ES pritom stanovuje, ze obmedzenia slobody usadit sa pre státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu sú zakázané. Pokial ide o clánok 49 ods. 1 ES, ten zakazuje obmedzenia slobody poskytovat sluzby v Spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v inom státe Spolocenstva ako príjemca sluzieb. 109. Clánky 43 ES a 49 ES sú osobitným vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá v sebe zahrna zásadu zákazu diskriminácie na základe státnej príslusnosti, vyjadrenú v clánku 12 ES. ( [35]35 ) 110. V judikatúre týkajúcej sa verejných zmlúv uz Súdny dvor rozhodol, ze cielom zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzacmi je, aby vsetci uchádzaci mali rovnaké sance pri vypracovávaní svojich ponúk, a to nezávisle od ich státnej príslusnosti. ( [36]36 ) 111. Súdny dvor sa domnieva, ze dodrzanie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie v oblasti verejného obstarávania predpokladá, ze verejný obstarávatel dodrziava zásadu transparentnosti tým, ze verejnú zmluvu podrobí urcitému stupnu zverejnenia. Týmto spôsobom sa môzu vsetci potenciálni uchádzaci oboznámit s existenciou takejto zmluvy a môzu reagovat na vyhlásenie verejného obstarávania. ( [37]37 ) 112. Inými slovami, diskriminácia v oblasti verejného obstarávania spocíva v nepodrobení verejnej zmluvy pravidlám zverejnenia a tiez v zbavení podnikov usadených v inom clenskom státe moznosti uchádzat sa o nu. 113. Ako bolo uvedené, predmetom verejnej zmluvy uzavretej so spolocnostou Correos je jednak poskytovanie vyhradených sluzieb, ktoré môzu byt priamo zverené jednému poskytovatelovi, a jednak poskytovanie nevyhradených sluzieb, ktoré musia podliehat pravidlám hospodárskej sútaze. 114. Vnútrostátny súd pripustil, ze verejná zmluva na postové sluzby nebola predmetom uverejnenia ani výzvy na úcast dalsích poskytovatelov na vnútrostátnom trhu a zahranicných trhoch, ale bola priamo uzavretá so spolocnostou Correos. 115. Takýmto postupom verejný obstarávatel nielenze zbavil podniky usadené v inom clenskom státe práva predlozit ponuku na verejnú zmluvu a poskytovat sluzby v dotknutom clenskom státe, ale tiez odradil iné podniky s rovnakým predmetom cinnosti ako Correos od zámeru usadit sa v tomto clenskom státe, co predstavuje prekázku slobody usadit sa a slobody poskytovania sluzieb, ktorá je v rozpore s clánkami 43 ES a 49 ES. 116. Dve pripomienky vsak môzu byt vznesené. 117. Po prvé, ak je pravdou, ze podla clánku 86 ods. 1 ES nemôze byt s verejnoprávnymi podnikmi zaobchádzané lepsie ako so súkromnými podnikmi, je tomu inak, ak verejný obstarávatel uzavrie verejnú zmluvu na poskytnutie sluzieb s podnikom, ktorý kontroluje. ( [38]38 ) 118. Ako vsak bolo uvedené v bodoch 69 az 88 týchto návrhov, vztah medzi verejným obstarávatelom a spolocnostou Correos v prejednávanom prípade nemôze byt kvalifikovaný ako "in house". Táto pripomienka musí byt teda zamietnutá. 119. Po druhé podla clánku 86 ods. 2 ES existuje výnimka zo zákazu uvedeného v odseku 1 toho istého clánku. 120. Ako vsak bolo uvedené vyssie, spanielska vláda sa nemôze dovolávat clánku 86 ods. 2 ES v rámci smernice 97/67. 121. Táto druhá pripomienka musí byt teda tiez zamietnutá. 122. Preto som toho názoru, ze clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES sa má vykladat tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú, aby orgány verejnej správy zverili poskytovanie nevyhradených postových sluzieb subjektu, ktorého základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy, bez toho, aby uzavretie takejto verejnej zmluvy podliehalo základným zásadám upravujúcim verejné obstarávanie sluzieb. V -- Návrh 123. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku polozenú Audiencia Nacional odpovedal takto: Ak nie je hodnota verejnej zmluvy na poskytnutie sluzieb nizsia ako 200000 zvlástnych práv cerpania, má sa smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania sluzieb, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, vykladat tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú, aby orgány verejnej správy zverili poskytovanie nevyhradených postových sluzieb subjektu, ktorého základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy, bez toho, aby takéto uzavretie verejnej zmluvy podliehalo pravidlám, ktoré upravujú verejné obstarávanie sluzieb, pokial verejný obstarávatel nevykonáva nad poskytovatelom obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi a zároven poskytovatel nevykonáva podstatnú cast svojej cinnosti s verejným obstarávatelom alebo verejnými obstarávatelmi, v ktorých je vlastníctve. V prípade, ak je hodnota verejnej zmluvy nizsia ako 200000 zvlástnych práv cerpania, má sa clánok 86 ods. 1 ES v spojení s clánkami 43 ES a 49 ES vykladat tak, ze bráni vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré umoznujú, aby orgány verejnej správy zverili poskytovanie nevyhradených postových sluzieb subjektu, ktorého základné imanie je úplne vo vlastníctve verejnej správy, bez toho, aby takéto uzavretie verejnej zmluvy podliehalo základným zásadám upravujúcim verejné obstarávanie, pokial verejný obstarávatel nevykonáva nad poskytovatelom obdobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi a zároven poskytovatel nevykonáva podstatnú cast svojej cinnosti s verejným obstarávatelom alebo verejnými obstarávatelmi, v ktorých je vlastníctve. __________________________________________________________________ ( [39]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [40]2 ) Pozri odôvodnenia c. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ([41]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71). ( [42]3 ) Európski poslanci prijali v prvom cítaní 11. júla 2007 správu, ktorá podporuje návrh Komisie Európskych spolocenstiev týkajúci sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES týkajúcej sa dokoncenia vnútorného trhu postových sluzieb Spolocenstva [KOM(2006) 594 v konecnom znení] (pozri správu Európskeho parlamentu A6-0246/2007). Je vsak potrebné nájst kompromis, pokial ide o dátum, ku ktorému musí byt uskutocnená úplná liberalizácia postových sluzieb. Európsky parlament navrhuje, aby bol tento sektor úplne liberalizovaný od 31. decembra 2010, zatial co Komisia navrhuje ponechat dátum 31. decembra 2008. ( [43]4 ) Clánok 7 ods. 1. ( [44]5 ) Tamze. ( [45]6 ) Pokial ide o definíciu priamej zásielky, pozri clánok 2 bod 8 smernice 97/67. ( [46]7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 10. júna 2002 ([47]Ú. v. ES L 176, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316). ( [48]8 ) [49]Ú. v. ES L 209, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 ([50]Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3, dalej len "smernica 92/50"). ( [51]9 ) Podla definície Medzinárodného menového fondu (MMF) je SDR nástroj medzinárodných rezerv vytvorený na úcel doplnenia existujúcich oficiálnych rezerv clenských státov. Jeho hodnotu, vyjadrenú v amerických dolároch, urcuje MMF kazdý den v závislosti od menového kosa, ktorý obsahuje euro, americký dolár, japonský jen a britskú libru. ( [52]10 ) BOE c. 167 zo 14. júla 1998, s. 23473, dalej len "postový zákon". ( [53]11 ) BOE c. 148 z 21. júna 2000, s. 21775. ( [54]12 ) BOE c. 313 z 30. decembra 2000, s. 46631, dalej len "zákon 14/2000". ( [55]13 ) Rozsudok z 19. apríla 2007, Asociación Nacional de Empresas Forestales, [56]C-295/05, Zb. s. I-2999, bod 29 a citovaná judikatúra. ( [57]14 ) Rozsudky z 21. júla 2005, Coname, [58]C-231/03, Zb. s. I-7287, bod 16, a z 20. októbra 2005, Komisia/Francúzsko, [59]C-264/03, Zb. s. I-8831, bod 32 a citovaná judikatúra. ( [60]15 ) [61]C-240/02, Zb. s. I-2461. ( [62]16 ) Body 21 az 26. ( [63]17 ) Pozri clánok 7 ods. 1 písm. a) druhú zarázku bod ii) smernice 92/50. V oznámení z 30. augusta 2000 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov verejného obstarávania dodávok tovaru, sluzieb a prác [KOM(2000) 275 v konecnom znení/2] Komisia upresnila, ze hodnota 200000 SDR je 214326 eur (s. 14). ( [64]18 ) Rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 36. ( [65]19 ) [66]C-26/03, Zb. s. I-1, body 49 az 52. ( [67]20 ) [68]C-107/98, Zb. s. I-8121, body 49 az 51. ( [69]21 ) Smernica zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov pri zadávaní verejného obstarávania dodania tovaru ([70]Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110). ( [71]22 ) Rozsudok Teckal, uz citovaný, bod 50. ( [72]23 ) Pozri rozsudok zo 6. apríla 2006, ANAV, [73]C-410/04, Zb. s. I-3303, bod 26. ( [74]24 ) [75]C-458/03, Zb. s. I-8585. ( [76]25 ) Bod 65. ( [77]26 ) Pozri rozsudky Teckal, uz citovaný, a Parking Brixen, uz citovaný. ( [78]27 ) Rozsudok Parking Brixen, uz citovaný, bod 67. ( [79]28 ) Tamze. ( [80]29 ) Pozri vnútrostátne rozhodnutie, s. 11. ( [81]30 ) Správa je k dispozícii na internetovej stránke www.correos.es. ( [82]31 ) [83]C-340/04, Zb. s. I-4137. ( [84]32 ) Tamze, body 61 az 63. ( [85]33 ) Oznámenie Komisie o pouzívaní pravidiel sútaze v odvetví pôst a pri hodnotení niektorých státnych opatrení týkajúcich sa postových sluzieb ([86]Ú. v. ES C 39, 1998, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 174). ( [87]34 ) Rozsudok Asociación Nacional de Empresas Forestales, uz citovaný, bod 40. ( [88]35 ) Pozri rozsudky z 8. októbra 1980, Überschär, [89]810/79, Zb. s. 2747, bod 16, a z 5. decembra 1989, Komisia/Taliansko, [90]C-3/88, Zb. s. I-4035, bod 8. ( [91]36 ) Rozsudok Parking Brixen, uz citovaný, bod 48. ( [92]37 ) Tamze, bod 49. ( [93]38 ) Pozri rozsudok Stadt Halle a RPL Lochau, uz citovaný, bod 48. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#t-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0001 40. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0002 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0003 43. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0004 44. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0005 45. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0006 46. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0007 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:176:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0008 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:209:TOC 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:328:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0009 52. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0010 53. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0011 54. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0012 55. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0013 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0295&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0014 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0231&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0264&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0015 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0240&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0016 63. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0017 64. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0018 65. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0019 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0026&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0020 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0107&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0021 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:199:TOC 71. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0022 72. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0023 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0410&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0024 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0458&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0025 77. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0026 78. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0027 79. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0028 80. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0029 81. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0030 82. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0031 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0340&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0032 85. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0033 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:039:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0034 88. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0035 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0810&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0003&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0036 92. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0037 93. file:///tmp/lynxXXXXAwnVfW/L97157-6169TMP.html#c-ECRCJ2007SKC.1201217901-E0038