NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 24. mája 2007 ( [1]1 ) Vec C-199/06 Centre d'exportation du livre français (CELF) a Ministre de la Culture et de la Communication proti Société internationale de diffusion et d'édition (SIDE) "Státna pomoc -- Clánok 88 ods. 3 ES -- Vnútrostátne súdy -- Vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci -- Pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom" I -- Úvod 1. V tomto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd pozaduje objasnit rozsah povinností vnútrostátnych orgánov podla clánku 88 ods. 3 ES pri vymáhaní vrátenia státnej pomoci poskytnutej v rozpore s povinnostami oznámenia a "standstill", ktoré ukladá toto ustanovenie, v prípade, ze Komisia následne vyhlási predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. II -- Okolnosti A -- Konania na úrovni Spolocenstva 2. Centre d'exportation du livre français ("CELF") prijímalo kazdorocne od roku 1980 do roku 2002 státnu pomoc. Táto státna pomoc bola poskytovaná bez predchádzajúceho oznámenia Komisii a jej úcelom bolo znízit náklady na spracovanie malých objednávok kníh napísaných vo francúzstine do zahranicia. 3. Roku 1992 Société internationale de diffusion et d'édition ("SIDE"), konkurent CELF-u, podala na Komisii staznost týkajúcu sa predmetnej pomoci. Komisia rozhodnutím z 18. mája 1993 konstatovala, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. ( [2]2 ) 4. Súd prvého stupna toto rozhodnutie ciastocne zrusil rozsudkom z 18. septembra 1995 z dôvodu procesných vád. ( [3]3 ) Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost zacat konanie inter partes upravené clánkom 88 ods. 2 ES. Komisia v nadväznosti na uvedený rozsudok zacala 30. júla 1996 úradné konanie. 5. Dna 10. júna 1998 Komisia prijala druhé rozhodnutie týkajúce sa pomoci v prospech CELF-u. Podla clánku 1 tohto rozhodnutia "pomoc priznaná CELF-u na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku predstavuje pomoc v zmysle clánku [87 ods. 1] ES. Vzhladom na to, ze francúzska vláda neoznámila túto pomoc Komisii pred jej zrealizovaním, bola táto pomoc priznaná nezákonne. Pomoc je vsak zlucitelná vzhladom na skutocnost, ze splna podmienky na udelenie výnimky stanovenej v clánku [87 ods. 3 písm. d)] ES" [neoficiálny preklad]. ( [4]4 ) 6. Na súdy Spolocenstva boli podané dve zaloby o neplatnost uvedeného rozhodnutia. SIDE podal zalobu na Súd prvého stupna. Francúzska republika podala zalobu na Súdny dvor z dôvodu, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neuplatnila clánok 86 ods. 2 ES. 7. Vzhladom na to, ze obe uvedené zaloby napadli platnost toho istého aktu, Súd prvého stupna prerusil konanie vo svojej veci, kým Súdny dvor nevyhlási svoj rozsudok. 8. Súdny dvor rozsudkom z 22. júna 2000 zamietol zalobu, ktorú podala Francúzska republika. ( [5]5 ) 9. Súd prvého stupna rozsudkom z 28. februára 2002 zrusil poslednú vetu clánku 1 rozhodnutia Komisie z 10. júna 1998, ktorá uvádzala, ze pomoc v prospech CELF-u je zlucitelná. Súd prvého stupna oprel svoje rozhodnutie o to, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho právneho posúdenia vo vztahu k definícii trhu. ( [6]6 ) 10. Komisia vo svojom tretom rozhodnutí z 20. apríla 2004 ( [7]7 ) uznala nezákonnost pomoci ( [8]8 ) v prospech CELF-u, no zároven znovu konstatovala, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Súd prvého stupna v súcasnosti prejednáva vec, ktorej predmetom je návrh na zrusenie tretieho rozhodnutia Komisie. ( [9]9 ) B -- Konania na vnútrostátnej úrovni 11. Súbezne s konaniami na úrovni Spolocenstva bolo zacatých niekolko rôznych konaní týkajúcich sa pomoci v prospech CELF-u na francúzskych vnútrostátnych orgánoch a súdoch. 12. SIDE v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995 poziadal Ministre de la culture et de la communication (minister kultúry a komunikácie) o ukoncenie vyplácania pomoci v prospech CELF-u a o vymáhanie vrátenia pomoci, ktorá uz bola vyplatená. 13. Ministre de la culture et de la communication rozhodnutím z 9. októbra 1996 zamietol ziadost SIDE. SIDE napadol toto rozhodnutie na tribunal administrative (správny súd). Tribunal administrative rozsudkom z 26. apríla 2001 zrusil rozhodnutie Ministre de la culture et de la communication. 14. Ministre de la culture et de la communication a CELF podali proti rozsudku tribunal administrative odvolanie na cour administrative d'appel (správny odvolací súd). Cour administrative d'appel rozsudkom z 5. októbra 2004 potvrdil rozsudok súdu nizsieho stupna a nariadil francúzskemu státu do troch mesiacov vymáhat vrátenie pomoci, ktorá bola zaplatená CELF-u od roku 1980 do roku 2002, s penále 1000 eur za kazdý den omeskania. 15. Ministre de la culture et de la communication a CELF podali proti rozsudku cour administrative d'appel opravné prostriedky na Conseil d'État (Státna rada) (Francúzsko). 1. Polozené otázky 16. Za týchto okolností Conseil d'État uznesením z 29. marca 2006 polozil Súdnemu dvoru na prejudiciálne rozhodnutie tieto otázky: "1. Umoznuje clánok 88 [ES] státu, ktorý poskytol nezákonnú pomoc urcitému podniku, pricom túto nezákonnost urcili súdy tohto státu z dôvodu, ze táto pomoc nebola vopred oznámená Európskej komisii za podmienok stanovených v tom istom clánku 88 ods. 3 ES, nevymáhat vrátenie tejto pomoci od hospodárskeho subjektu, ktorý ju prijal, a to z toho dôvodu, ze Komisia po prijatí staznosti od tretej osoby vyhlásila pomoc sa zlucitelnú s pravidlami spolocného trhu, cím úcinne zabezpecila výlucnú kontrolu, ktorú vykonáva nad touto zlucitelnostou? 2. Ak sa táto povinnost vrátenia pomoci potvrdí, musia sa pri výpocte súm, ktoré sa majú vrátit, zohladnit obdobia, pocas ktorých bola predmetná pomoc vyhlásená Komisiou za zlucitelnú s pravidlami spolocného trhu, a to este predtým, ako tieto rozhodnutia zrusil Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev?" 2. Konanie na Súdnom dvore 17. Písomné pripomienky predlozili SIDE, CELF, francúzska, dánska, holandská, nemecká a madarská vláda, ako aj Komisia a Dozorný orgán EZVO. Vsetky tieto subjekty okrem holandskej a madarskej vlády predlozili ústne pripomienky na pojednávaní 27. februára 2007. III -- Posúdenie A -- Prvá otázka 18. Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, ci podla clánku 88 ods. 3 ES musí clenský stát, ktorý poskytol nezákonnú pomoc, pricom nesplnil poziadavky oznámenia a "standstill", ktoré upravuje toto ustanovenie, vymáhat od príjemcu tejto pomoci jej vrátenie, pokial Komisia následne prijme rozhodnutie vyhlasujúce predmetnú státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 19. CELF a zástupcovia Francúzska, Dánska a Nemecka vo svojich pripomienkach tvrdia, ze clenský stát by nemal vymáhat vrátenie pomoci poskytnutej predtým, ako Komisia prijala konecné rozhodnutie, pokial toto rozhodnutie vyhlasuje pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Nemecká vláda svoje vyssie uvedené stanovisko zaujala az na pojednávaní a podstatne sa v nom odklonila od stanoviska, ktoré mala vo svojich písomných pripomienkach. SIDE, holandská vláda a Dozorný orgán EZVO usudzujú, ze podla vyssie opísaných podmienok sa musí vymáhat vrátenie pomoci. Komisia usudzuje, ze podla uvedených podmienok vnútrostátny súd nie je povinný vymáhat vrátenie pomoci, ale nebráni sa mu v tom, pokial je podla uplatnitelného vnútrostátneho práva vymáhanie vrátenia pomoci dôsledkom nesplnenia povinnosti jej oznámenia. Madarská vláda, ktorá odpovedala na obe otázky spolocne, tvrdí, ze v rozsahu, ktorý môze umoznit vnútrostátne právo, môze vnútrostátny súd vymáhat pomoc len za obdobie, za ktoré môze byt táto pomoc posúdená ako nezákonná. Preto vo veci, ktorú prejednáva vnútrostátny súd, ktorý polozil prejudiciálne otázky, by sa predmetná pomoc mala povazovat za nezákonnú od roku 1980 do roku 1993. Madarsko tvrdí, ze Komisia vzhladom na to, ze v uvedenom období nemala vedomost o predmetnej pomoci, nemôze retroaktívne túto pomoc vyhlásit za zákonnú. 20. Systém kontroly státnych pomocí vytvorený clánkami 87 ES a 88 ES zahrna Komisiu i vnútrostátne súdy. Pri zabezpecovaní dodrziavania pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci si plnia oddelené úlohy, ktoré sa vsak navzájom doplnajú. ( [10]10 ) 21. Pokial ide o úlohu Komisie, clánky 87 ES az 89 ES inter alia upravujú procesný rámec, ktorý umoznuje Komisii urcit, ci platby uskutocnené clenským státom alebo prostredníctvom státnych zdrojov predstavujú pomoc v zmysle uvedených ustanovení. Clánok 88 ES upravuje konanie, podla ktorého Komisia neustále monitoruje a kontroluje existujúce a nové schémy pomoci. Toto konanie je doplnené nariadením c. 659/1999, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES. ( [11]11 ) 22. Clánok 88 ods. 3 ES s cielom zabezpecit úcinnost úlohy Komisie pri monitorovaní a kontrole pomoci v záujme Spolocenstva ukladá clenským státom dve jednoznacné povinnosti pri ich zámere poskytnút novú pomoc alebo upravit existujúcu pomoc: povinnost oznámenia a tzv. povinnost "standstill". Prvá veta clánku 88 ods. 3 ES vyzaduje, aby clenské státy informovali Komisiu o plánovanej pomoci v primeranom case. Posledná veta clánku 88 ods. 3 ES ukladá dotknutým clenským státom dodatocnú povinnost zdrzat sa vykonania pomoci, kým konanie upravené v clánku 88 ES nevyústi do konecného rozhodnutia Komisie. Tak ako Súdny dvor zdôraznil vo veci Adria-Wien Pipeline a Wieterdorfer & Peggauer Zementwerke ( [12]12 ), clánok 88 ES "ukladá clenským státom osobitné povinnosti na ulahcenie úlohy Komisie a na zabránenie toho, aby bola Komisia postavená pred hotovú vec". 23. Clenské státy nemôzu poskytnút státnu pomoc, kým Komisia neprijme konecné rozhodnutie stanovujúce, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. V dôsledku nesplnenia týchto povinností sa státna pomoc stáva nezákonnou. ( [13]13 ) 24. Posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie a podlieha preskúmaniu súdmi Spolocenstva. ( [14]14 ) Komisia vsak nemá právomoc vyhlásit státnu pomoc za nezákonnú len na základe toho, ze boli porusené povinnosti oznámenia a "standstill" podla clánku 88 ods. 3 ES. ( [15]15 ) Môze len nariadit vrátenie pomoci v prípadoch, kedy po presetrení zistí, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom. ( [16]16 ) 25. Dôlezitost podmienky "standstill" v systéme kontroly pomoci v Spolocenstve je zdôraznená skutocnostou, ze zapojenie vnútrostátnych súdov do tohto systému je dôsledkom priameho úcinku tejto podmienky. Vdaka podmienke "standstill" teda vznikajú práva jednotlivcov, ktoré musia vnútrostátne súdy chránit. ( [17]17 ) Je ustálenou judikatúrou, ze ak dôjde k poruseniu clánku 88 ods. 3 ES, vnútrostátne súdy musia v súlade so svojím vnútrostátnym právom vyvodit potrebné dôsledky tak vo vztahu k platnosti aktov vykonávajúcich pomoc, ako aj vo vztahu k vymáhaniu vrátenia financných prostriedkov poskytnutých v rozpore s uvedeným ustanovením. Najmä zistenie, ze pomoc bola poskytnutá pri porusení poslednej vety clánku 88 ods. 3 ES, musí v zásade viest k jej vráteniu v súlade s procesnými pravidlami vnútrostátneho práva. ( [18]18 ) 26. Podla ustálenej judikatúry má rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú úcinky len do budúcnosti. ( [19]19 ) 27. Súdny dvor potvrdil túto zásadu vo svojom nedávnom rozsudku Transalpine Ölleitung. Podla neho "dôsledkom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho neoznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nie je legalizácia a posteriori vykonávacích aktov, ktoré sú neplatné z dôvodu, ze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v poslednej vete clánku 88 ods. 3 ES, pretoze inak by mohlo dôjst k ohrozeniu priameho úcinku uvedeného ustanovenia a popretiu záujmov jednotlivcov podliehajúcich právomoci vnútrostátnych súdov, ktorých úlohou je tieto záujmy chránit. Akýkolvek iný výklad by viedol k zvýhodneniu nedodrzania tohto ustanovenia dotknutým clenským státom a bránil by jeho potrebnému úcinku". ( [20]20 ) 28. Viaceré zúcastnené subjekty v tejto veci poziadali Súdny dvor o prehodnotenie nacrtnutej zásady a základu judikatúry, ktorá ju uplatnila, alebo prinajmensom o odlísenie tejto veci vzhladom na jej osobitné okolnosti. 29. Francúzsko okrem iného tvrdilo, ze veci FNCE a Van Calster, ktoré sa týkali ziadosti o vrátenie poplatkov vyberaných na financovanie nezákonnej pomoci, sa podstatne lísia od veci, ktorú teraz prejednáva vnútrostátny súd. V tejto veci ziada konkurent príjemcu nezákonnej pomoci, aby vnútrostátny súd nariadil vymáhanie vrátenia nezákonnej pomoci. Dánsko tvrdilo, ze túto vec treba odlísit od veci Transalpine Ölleitung, kedze táto druhá vec sa týkala rozsírenia okruhu príjemcov nezákonnej pomoci, a teda nie je relevantná pre vec, ktorú prejednáva vnútrostátny súd. Nemecko tvrdilo, ze veci FNCE, Van Calster a Transalpine Ölleitung treba chápat tak, ze ukladajú vnútrostátnemu súdu povinnost nariadit vymáhanie vrátenia nezákonnej pomoci aj v prípade, ze bola následne vyhlásená za zlucitelnú. Nemecko vsak vyzvalo Súdny dvor na prehodnotenie tejto judikatúry s prihliadnutím na návrhy Francúzska a Dánska. Komisia v tejto veci tvrdí, ze nariadenie vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci vnútrostátnymi súdmi by jej rozhodnutie o zlucitelnosti zbavilo akéhokolvek praktického úcinku. Domnieva sa, ze v tejto veci by nariadenie vymáhania vrátenia poskytnutej pomoci vnútrostátnym súdom malo rovnaký úcinok ako rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú a nariadujúce jej vrátenie. 30. Povinnosti oznámenia a "standstill" zavedené clánkom 88 ods. 3 ES podla môjho názoru predstavujú jeden zo základných kamenov pravidiel státnej pomoci upravených Zmluvou ES. Aj generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci Boussac ( [21]21 ) poznamenal, ze povinnost oznámenia navrhovaných pomocí je pre fungovanie spolocného trhu tak zjavne dôlezitá, ze sa musí dôsledne dodrziavat aj z hladiska obsahu, aj z hladiska formy. ( [22]22 ) Súdny dvor vo svojom rozsudku Adria-WienPipeline a Wieterdorfer & Peggauer Zementwerke opätovne konstatoval, ze povinnost "standstill""je ochrancom mechanizmu kontroly zavedeného clánkom 88 ES, ktorý je zas podstatný pre ochranu správneho fungovania spolocného trhu". ( [23]23 ) 31. Domnievam sa, ze na to, aby sa zachoval starostlivo vypracovaný systém kontroly státnych pomocí, musí nesplnenie poziadaviek clánku 88 ods. 3 ES predstavovat viac ako len procesnú nesprávnost, ktorú mozno napravit ex post facto rozhodnutím Komisie vyhlasujúcim pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Takýto prístup by znacne obmedzil stimuláciu clenských státov podriadit sa clánku 88 ods. 3 ES a rozsah povinnosti Komisie skontrolovat státnu pomoc predtým, nez sa táto pomoc vykoná. Porusenia clánku 88 ods. 3 ES musia preto viest k ulozeniu odradzujúcich sankcií. 32. Na rozdiel od tvrdení mnohých zo zúcastnených subjektov si nemyslím, ze úcinnou sankciou za porusenie povinností oznámenia a "standstill" upravených v clánku 88 ods. 3 ES by okrem iného bolo, aby vnútrostátny súd nariadil príjemcovi nezákonnej pomoci, ktorá bola následne Komisiou vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, zaplatit úroky z pomoci za obdobie, v ktorom bola pomoc zaplatená predcasne. Okrem toho si nemyslím, ze by úcinnou sankciou bola moznost sútazitelov domáhat sa náhrady skody spôsobenej takouto predcasnou platbou. Je extrémne otázne, ci by za takýchto okolností boli súkromní úcastníci sporu motivovaní obrátit sa na vnútrostátne súdy, ak by sa súcasná sankcia -- vymáhanie vrátenia pomoci -- mala nahradit napríklad len povinnostou zaplatit úroky z predcasnej platby pomoci alebo zalobou o náhradu spôsobenej skody. Navyse na pojednávaní zástupca francúzskej vlády uviedol, ze je nepravdepodobné, ze by bol sútazitel schopný preukázat prícinnú súvislost medzi predcasnou platbou pomoci a akoukolvek údajnou utrpenou skodou. Takýto prístup by nebol presvedcivým prostriedkom odradzujúcim od porusenia clánku 88 ods. 3 ES a znacne by podlomil moznost úcinnej kontroly pomoci Komisiou v súlade s clánkom 88 ES. 33. Preto by sa podla mna malo pokracovat v tom, aby sa od vnútrostátnych súdov v zásade vyzadovala penalizácia, a to nariadením vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci v súlade s vnútrostátnymi procesnými pravidlami nezávisle od následného rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Takýto postup, ktorý má daleko od zoslabenia úlohy Komisie z dôvodu, ze by v niektorých prípadoch údajne spôsobil malú ci ziadnu dôlezitost jej konecného rozhodnutia vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú, ochranuje úlohu Komisie v systéme kontroly státnej pomoci upravenom clánkami 87 ES a 88 ES a zabezpecuje, aby sa táto úloha nezmensila. 34. Navyse na rozdiel od tvrdení niektorých zúcastnených subjektov neverím, ze je mozné nanovo vylozit ci upravit dlhodobú judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti tak, ako bola nedávno potvrdená vo veci Transalpine Ölleitung, alebo urobit akýkolvek významný rozdiel na základe skutkového stavu vo vnútrostátnom konaní v tejto veci a skutkových stavoch vo veciach FNCE, Van Calster alebo Transalpine Ölleitung. Napríklad zo stúdia vecí FNCE a Van Calster je úplne jasné, ze Súdny dvor mal v úmysle rozsírit vseobecnú zásadu, ze rozhodnutie Komisie, vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú, nemôze retroaktívne legalizovat pomoc aj na poplatky vyberané na financovanie nezákonnej pomoci. Súdny dvor nemal v úmysle obmedzit uvedenú vseobecnú zásadu na vrátenie poplatkov. Pokial ide o rozsudok vo veci Transalpine Ölleitung, Súdny dvor opätovne potvrdil dlhodobo ustálenú zásadu, ze je úlohou vnútrostátnych súdov, aby podla clánku 88 ods. 3 ES ochranovali práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným nedodrzaním zákazu uskutocnenia pomoci vnútrostátnymi orgánmi predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie o jej povolení. Navyse a bez vplyvu na predchádzajúci bod Súdny dvor usúdil, ze vzhladom na velmi osobitné skutkové okolnosti veci, kde sa niektorí úcastníci domáhali rozsírenia pomoci vo forme danovej úlavy v ich prospech, musia vnútrostátne súdy pri ochrane práv jednotlivcov v plnom rozsahu zohladnit záujem Spolocenstva a nesmú prijat opatrenie, ktorého jediným úcinkom by bolo rozsírenie okruhu príjemcov pomoci. Súdny dvor tak v bode 50 svojho rozsudku rozhodol, ze vnútrostátne súdy musia "dbat na zabezpecenie toho, aby opatrenia nápravy, ktoré ukladajú, mohli úcinne odstránit úcinky pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a nesmú jednoducho rozsírit pomoc na väcsiu skupinu príjemcov". 35. Zástupcovia francúzskej, dánskej a nemeckej vlády na pojednávaní uviedli, ze rozsudok Súdneho dvora v tejto veci by mohol mat dalekosiahle financné dôsledky. V období medzi rozsudkami Súdneho dvora Ferring ( [24]24 ) a Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( [25]25 ) clenské státy uskutocnili platby urcené na poskytnutie náhrad za plnenie úloh verejnej sluzby, ktoré pri spätnom pohlade mozno nesplnajú styri kritériá upravené v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, a teda je mozné, ze sa na ne vztahuje clánok 87 ods. 1 ES. Je mozné, ze clenské státy na základe veci Ferring neoznámili urcité platby, domnievajúc sa, ze nepredstavujú pomoc. 36. Podla mna sa ziadna údajná nejednoznacnost, ktorá mohla vzniknút v období medzi rozsudkom Súdneho dvora vo veci Ferring a jeho rozsudkom vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg v súvislosti s platbami clenských státov urcenými na poskytnutie náhrad za plnenie úloh verejnej sluzby, nezdá byt akokolvek relevantná pre osobitné okolnosti veci prejednávanej vnútrostátnym súdom, ktorý polozil prejudiciálne otázky. Vzhladom na to, ze platby v prospech CELF-u sa uskutocnovali kazdorocne od roku 1980 do roku 2002, zdá sa byt nepravdepodobné, ze by takéto dlhodobé platby mohli vzniknút omylom ako výsledok rozsudku vo veci Ferring, ktorý bol vyhlásený 22. novembra 2001. 37. Preto som dospel k záveru, ze v súlade so znením clánku 88 ods. 3 ES musí clenský stát, ktorý poskytol nezákonnú pomoc, pricom nesplnil poziadavky oznámenia a "standstill", ktoré upravuje toto ustanovenie, vymáhat od príjemcu tejto pomoci jej vrátenie, a to aj v prípade, ze výsledkom konania podla clánku 88 ES je konecné rozhodnutie vyhlasujúce predmetnú státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. B -- Druhá otázka 38. Druhá otázka vnútrostátneho súdu ja nastolená pre prípad takej odpovede na prvú otázku, akú navrhujem v bode 37 vyssie. Touto otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci sa pri výpocte súm, ktoré sa majú vrátit, musí zohladnit nezákonná pomoc, ktorá bola zaplatená pocas obdobia nasledujúceho po rozhodnutí Komisie vyhlasujúceho túto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a predchádzajúceho zruseniu tohto rozhodnutia Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev. 39. Zdá sa, ze túto otázku podnietila skutocnost, ze Komisia pri troch prílezitostiach vyhlásila predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom a Súd prvého stupna k dnesnému dnu pri dvoch prílezitostiach rozhodnutia Komisie zrusil. Vnútrostátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, ci môze takáto situácia predstavovat osobitnú okolnost, ktorá by mohla zabránit vráteniu nezákonnej pomoci za urcité obdobia. 40. Druhá otázka podobne ako prvá otázka tiez vyvolala rôzne reakcie zúcastnených subjektov. 41. Podla ustálenej judikatúry pozívajú akty institúcií Spolocenstva v zásade prezumpciu zákonnosti, a majú preto právne úcinky dovtedy, kým nie sú derogované, zrusené v konaní o zalobe o neplatnost alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. ( [26]26 ) Podla clánku 231 ES vsak Súdny dvor v prípade, ze zaloba o neplatnost je opodstatnená, napadnutý akt zrusí. Zrusenie aktu vedie k jeho retroaktívnemu zániku vo vztahu ku vsetkým osobám. ( [27]27 ) 42. V tejto veci Súd prvého stupna svojimi rozsudkami z 18. septembra 1995 a 28. februára 2002 v tomto poradí zrusil rozhodnutia Komisie z 18. mája 1993 a 10. júna 1998 vyhlasujúce pomoc v prospech CELF-u za zlucitelnú so spolocným trhom. Uvedené rozsudky preto viedli k retroaktívnemu zániku predmetných rozhodnutí. Vzhladom na odpoved na prvú otázku uvedenú vyssie nemá tretie rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2004, vyhlasujúce pomoc v prospech CELF-u zaplatenú od roku 1980 do roku 2002 za zlucitelnú so spolocným trhom, úcinok legalizácie uvedených nezákonných platieb ex post facto, a preto musí clenský stát v zásade vymáhat ich vrátenie. 43. Vnútrostátny súd vsak v tejto veci musí pred nariadením vymáhania vrátenia pomoci poskytnutej v prospech CELF-u skúmat, ci CELF môze mat nejakú legitímnu dôveru alebo ci existujú nejaké osobitné okolnosti, ktoré by svedcili proti vráteniu pomoci. V tejto súvislosti viaceré zúcastnené subjekty tvrdili, ze vzhladom na to, ze Komisia v rámci svojej výlucnej právomoci v danej oblasti prijala viaceré rozhodnutia vyhlasujúce pomoc v prospech CELF-u za zlucitelnú so spolocným trhom, by vnútrostátny súd pri výpocte sumy, ktorá sa má vrátit, nemal zohladnit sumy zaplatené pocas obdobia nasledujúceho po rozhodnutí Komisie vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú a predchádzajúceho zruseniu tohto rozhodnutia Súdom prvého stupna. 44. Nezdielam tento názor. Ako je uvedené vyssie, v normálnom slede udalostí by clenský stát mal podla clánku 88 ods. 3 ES oznámit akúkolvek plánovanú státnu pomoc a nemal by ju vykonat, kým Komisia neprijme konecné rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Podla ustálenej judikatúry, ze vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 88 ES môzu mat podniky, ktorým bola poskytnutá pomoc, legitímnu dôveru v to, ze pomoc je zákonná, v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku. Subjekt konajúci so starostlivostou riadneho hospodára je totiz za normálnych okolností schopný urcit, ci bol uvedený postup dodrzaný. ( [28]28 ) 45. Navyse, ako uviedol generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ( [29]29 ), subjekt konajúci so starostlivostou riadneho hospodára by si tiez mal byt vedomý, ze rozhodnutie Komisie je mozné napadnút na súdoch Spolocenstva. Súdny dvor v rozsudku Taliansko/Komisia tiez konstatoval, ze "... kým Komisia neprijala rozhodnutie schvalujúce pomoc a kým neuplynula lehota na podanie zaloby proti takémuto rozhodnutiu, príjemca si nemôze byt istý zákonnostou navrhovanej pomoci, ktorá jediná môze vyvolat z jeho strany legitímnu dôveru". ( [30]30 ) 46. Okrem toho, ako poukázal Súd prvého stupna, iný záver by spôsobil neúcinnost preskúmavania zákonnosti rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho státnu pomoc za zlucitelnú, ktoré vykonáva súdnictvo Spolocenstva. ( [31]31 ) Zrusenie takéhoto rozhodnutia by sa napokon stalo Pyrrhovým vítazstvom, pretoze negatívne úcinky pomoci by nebolo mozné napravit vymáhaním jej vrátenia. Ak by rozhodnutie Komisie vyhlasujúce nezákonnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom malo automaticky vyvolat legitímnu dôveru zo strany príjemcov pomoci, konkurenti takýchto príjemcov alebo iné tretie subjekty, ktorých by poskodilo rozhodnutie Komisie, by nemali ziadny záujem na domáhaní sa jeho zrusenia. 47. Podla mna sa musí pod pojmom "konecné rozhodnutie", na ktorý odkazuje clánok 88 ods. 3 ES, v kontexte vymáhania vrátenia nezákonnej pomoci clenským státom a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora rozumiet rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, ktoré nebolo predmetom preskúmania podla clánku 230 ES v lehote dvoch mesiacov upravenej v uvedenom ustanovení, alebo, pokial doslo k takémuto preskúmaniu, ktorého platnost potvrdili súdy Spolocenstva. 48. Vzhladom na to usudzujem, ze na druhú otázku by sa malo odpovedat, ze povinnost vrátenia nezákonnej pomoci sa vztahuje na ktorékolvek obdobie predchádzajúce prijatiu konecného rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom v konaní podla clánku 88 ES, pricom pod pojmom "konecné rozhodnutie" sa rozumie rozhodnutie, ktoré nebolo predmetom preskúmania podla clánku 230 ES v lehote dvoch mesiacov upravenej v uvedenom ustanovení, alebo, pokial doslo k takémuto preskúmaniu, ktorého platnost potvrdili súdy Spolocenstva. IV -- Návrh 49. Preto usudzujem, ze na otázky, ktoré polozil polozil Conseil d'État, by sa malo odpovedat takto: 1. V súlade so znením clánku 88 ods. 3 ES musí clenský stát, ktorý poskytol nezákonnú pomoc, pricom nesplnil poziadavky oznámenia a "standstill", ktoré upravuje toto ustanovenie, vymáhat od príjemcu tejto pomoci jej vrátenie, a to aj v prípade, ze výsledkom konania podla clánku 88 ES je konecné rozhodnutie vyhlasujúce predmetnú státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 2 Povinnost vrátenia nezákonnej pomoci sa vztahuje na ktorékolvek obdobie predchádzajúce prijatiu konecného rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom v konaní podla clánku 88 ES, pricom pod pojmom "konecné rozhodnutie" sa rozumie rozhodnutie, ktoré nebolo predmetom preskúmania podla clánku 230 ES v lehote dvoch mesiacov upravenej v uvedenom ustanovení, alebo, pokial doslo k takémuto preskúmaniu, ktorého platnost potvrdili súdy Spolocenstva. __________________________________________________________________ ( [32]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [33]2 ) Pomoc vývozcom francúzskych kníh, c. NN 127/92 [neoficiálny preklad] ([34]Ú. v. ES C 174, s. 6). ( [35]3 ) Rozsudok z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, [36]T-49/93, Zb. s. II-2501. Súd prvého stupna v prvej casti výroku svojho rozsudku zrusil rozhodnutie Komisie z 18. mája 1993 vyhlasujúce urcité pomoci (c. NN 127/92), ktoré francúzska vláda poskytla vývozcom kníh vo francúzskom jazyku, za zlucitelné so spolocným trhom, v rozsahu, v akom sa týkalo dotácie poskytnutej výlucne CELF-u na kompenzáciu zvýsených nákladov na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku zadaných kníhkupectvami usadenými v zahranicí. ( [37]4 ) Rozhodnutie Komisie 1999/133/ES z 10. júna 1998 o státnej pomoci v prospech Coopérative d'exportation du livre français (CELF) [neoficiálny preklad] ([38]Ú. v. ES L 44, 1999, s. 37). ( [39]5 ) Rozsudok z 22. júna 2000, Francúzsko/Komisia, [40]C-332/98, Zb. s. I-4833. ( [41]6 ) Rozsudok z 28. februára 2002, SIDE/Komisia, [42]T-155/98, Zb. s. II-1179. ( [43]7 ) Rozhodnutie Komisie 2005/262/ES z 20. apríla 2004 o pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Druzstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) ([44]Ú. v. EÚ L 85, s. 27). ( [45]8 ) Clánok 1 rozhodnutia stanovuje, ze "pomoc v prospech Druzstva pre vývoz francúzskej knihy (CELF) na spracúvanie malých objednávok kníh vo francúzskom jazyku, ktorú Francúzsko poskytovalo v rokoch 1980 az 2001, predstavuje pomoc vyplývajúcu z clánku 87 ods. 1 zmluvy. Vzhladom na to, ze Francúzsko zabudlo oznámit [neoznámilo -- neoficiálny preklad] túto pomoc Komisii pred jej uskutocnením, táto pomoc je priznaná nezákonne. Pomoc je vsak kompatibilná [zlucitelná -- neoficiálny preklad] so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy". ( [46]9 ) Vec T-348/04, SIDE/Komisia, ktorú prejednáva Súd prvého stupna ([47]Ú. v. EÚ C 262, s. 57). ( [48]10 ) Pozri rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., [49]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 41, a nedávny rozsudok z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung, [50]C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 37. ( [51]11 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([52]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [53]12 ) Rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wieterdorfer & Peggauer Zementwerke, [54]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 23. ( [55]13 ) Pozri rozsudok Transalpine Ölleitung, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 40 a tam citovanú judikatúru. ( [56]14 ) Pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération Nationale du Commerce Extérieur des Produits Alimentaires a Syndicat national des Négociants et Transformatuers de Saumon, [57]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14 (dalej len "FNCE"); SFEI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 42, a zo 17. júna 1999, Piaggio, [58]C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 31. Vnútrostátny súd teda nemôze vyhlásit pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom: pozri analogicky uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., [59]C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. Uvedené sa nedotýka obmedzených právomocí Rady podla clánku 87 ods. 3 písm. e) ES a clánku 88 ods. 2 ES. ( [60]15 ) Pozri napríklad rozsudok FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 13 a 14. ( [61]16 ) Uvedené sa nedotýka právomoci Komisie prijat predbezné rozhodnutie nariadujúce prerusenie platieb pomoci az do vydania jej konecného rozhodnutia. ( [62]17 ) Pozri rozsudky z 11. decembra 1973, Lorenz, [63]120/73, Zb. s. 1471, bod 8; FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 11, a SFEI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 39. ( [64]18 ) Pozri napríklad rozsudok z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, [65]C-71/04, Zb. s. I-7419, bod 49. ( [66]19 ) Pozri rozsudky FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 16 a 17; z 21. októbra 2003, Van Calster a Cleeren, [67]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 62 a 63, a Xunta de Galicia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 31. ( [68]20 ) Pozri rozsudok Transalpine Ölleitung, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 41. ( [69]21 ) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307. ( [70]22 ) Pozri návrhy vo veci Boussac, uz citovanej v poznámke pod ciarou 21, bod 19. Generálny advokát Jacobs zdôraznil potrebu zabezpecenia prísneho dodrziavania konaní upravených v clánku 88 ES, najmä pokial ide o neexistenciu procesných pravidiel v danej oblasti. ( [71]23 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 25. ( [72]24 ) Rozsudok z 22. novembra 2001, [73]C-53/00, Zb. s. I-9067. ( [74]25 ) Rozsudok z 24. júla 2003, [75]C-280/00, Zb. s. I-7747. ( [76]26 ) Rozsudok z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [77]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18 a tam citovaná judikatúra. ( [78]27 ) Pozri rozsudok z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [79]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 43 a tam citovanú judikatúru. ( [80]28 ) Pozri rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [81]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [82]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51. ( [83]29 ) "... súdne preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa státnej pomoci súdmi Spolocenstva sa nemôze povazovat za výnimocnú a nepredvídatelnú udalost, kedze predstavuje neoddelitelnú a podstatnú cast systému, ktorý na tento úcel zaviedla Zmluva. Subjekt konajúci so starostlivostou riadneho hospodára by si mal byt dobre vedomý, ze rozhodnutie Komisie o tom, ze státne opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, je v lehote dvoch mesiacov upravenej v clánku 230 ES mozné napadnút na súde Spolocenstva." Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 27; pozri bod 153 návrhov. ( [84]30 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-91/01, Zb. s. I-4355, bod 66. ( [85]31 ) Pozri rozsudok z 5. augusta 2003, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [86]T-116/01 a T-118/01, Zb. s. II-2957, bod 209. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0001 33. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0002 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:174:TOC 35. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0003 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0049&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0004 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:044:TOC 39. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0005 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0332&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0006 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0155&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0007 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:085:TOC 45. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0008 46. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0009 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:262:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0010 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 51. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0011 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0012 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0013 56. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0014 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0297&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0015 61. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0016 62. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0017 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0120&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0018 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0071&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0019 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0020 69. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0021 70. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0022 71. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0023 72. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0024 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0025 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0026 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0027 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0028 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0029 84. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0030 85. file:///tmp/lynxXXXXgxMOnf/L97129-3977TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0200047201-E0031 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0116&locale=SK