NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 8. mája 2007 ( [1]1 ) Vec C-162/06 International Mail Spain SL, predtým TNT Express Worldwide Spain SL proti Administración del Estado a Correos "Smernica 97/67/ES -- Spolocné pravidlá rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb -- Liberalizácia postových sluzieb -- Moznost vyhradit medzinárodné zásielky poskytovatelovi univerzálnej postovej sluzby 'v rozsahu potrebnom na zabezpecenie zachovania univerzálnych sluzieb`" 1. Tribunal Supremo (Spanielsko), správny senát, plénum tretieho senátu, kladie Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu clánku 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ( [2]2 ) pred tým, ako bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 ( [3]3 ). I -- Právny rámec, skutkový stav sporu a prejudiciálna otázka 2. V clánku 7 ods. 2 smernice 97/67 sa povoluje zachovanie vyhradených sluzieb takto: "... 2. V rozsahu potrebnom na zabezpecenie spravovania [zachovania -- neoficiálny preklad] univerzálnych sluzieb, môzu byt medzinárodné zásielky a priama posta nadalej vyhradené v rámci cenových a hmotnostných limitov uvedených v odseku 1. ..." 3. V clánku 18 ods. 1 písm. C) zákona 24/1998 z 13. júla 1998 o univerzálnej postovej sluzbe a liberalizácii postových sluzieb ( [4]4 ) platnom v rozhodnom období, ktorým bola prebratá smernica 97/67, sa stanovuje: "1. V súlade s clánkom 128 ods. 2 Ústavy a s podmienkami stanovenými v dalsej kapitole sú prevádzkovatelovi, ktorý je poverený poskytovaním univerzálnej postovej sluzby, výlucne vyhradené nasledujúce sluzby patriace do sektora univerzálnej postovej sluzby: ... C) medzinárodná postová sluzba prichádzajúcich a odchádzajúcich listov a pohladníc v rámci cenových a hmotnostných limitov stanovených v písm. B). Medzinárodnou sluzbou sa na úcely tohto zákona rozumie sluzba poskytovaná z iných státov alebo do iných státov." 4. V clánku 41 ods. 2 písm. b) zákona 24/1998 sa velmi závazný delikt definuje ako "poskytovanie postových sluzieb vyhradených prevádzkovatelovi univerzálnej postovej sluzby bez jeho povolenia, cím je ohrozené poskytovanie sluzieb z jeho strany". V odseku 3 písm. a) sa stanovuje, ze "za závazné delikty sa povazujú: a) delikty uvedené v písm. a) az i) odseku 2 vyssie, ak k nim nedoslo za okolností, ktoré ich umoznujú kvalifikovat ako velmi závazné". 5. Od roku 1988 poskytovala spolocnost International Mail Spain SL (predtým TNT Express Worldwide Spain SL) odchádzajúce medzinárodné postové sluzby týkajúce sa pohladníc vyberaných v hlavných spanielskych turistických lokalitách. Na tento úcel boli v hoteloch, kempingoch, apartmánoch, supermarketoch atd. umiestnené listové schránky na vhadzovanie pohladníc urcených do zahranicia ofrankovaných nálepkami, ktoré sa predávali v tých istých predajniach ako pohladnice. 6. Secretaría General de Comunicaciones (Ministerio de Fomento) sa domnieval, ze poskytovanie takýchto sluzieb je závazným správnym deliktom v zmysle clánku 41 zákona 24/1998. Rozhodnutím zo 16. júna 1999 ulozil spolocnosti International Mail Spain SL pokutu vo výske 10 miliónov ESP (+/- 60100 eur) a nariadil jej, aby sa zdrzala ponúkania a poskytovania takýchto sluzieb. 7. Spolocnost International Mail Spain SL podala zalobu na Sala de los Contencioso-Administrativo (správny senát) del Tribunal Superior de Justicia de Madrid, ktorý túto zalobu 6. júna 2002 zamietol a okrem iného rozhodol, ze zákon 24/1998 je v súlade so smernicou 97/67. Spolocnost International Mail Spain SL podala kasacný opravný prostriedok na Tribunal Supremo, ktorý 7. marca 2006 polozil túto prejudiciálnu otázku: "Umoznuje clánok 7 ods. 2 smernice 97/67..., ktorý clenským státom povoluje zahrnút medzi vyhradené postové sluzby medzinárodnú postu, týmto clenským státom stanovit uvedenú výhradu len vtedy, ak preukázu, ze bez nej by bola ohrozená financná rovnováha poskytovatela univerzálnej sluzby, alebo ju naopak môzu zachovat aj z iných dôvodov, napr. z dôvodov vhodnosti, ktoré sa týkajú celkovej situácie v postovom sektore vrátane stupna liberalizácie uvedeného sektora v case prijatia rozhodnutia o výhrade?" 8. Vnútrostátny súd sa domnieval, ze v prípade, ak by bol clánok 18 ods. 1 písm. C) zákona 24/1998 v rozpore s podmienkami stanovenými v clánku 7 ods. 2 smernice 97/67, nedodrzanie spanielskeho zákonného ustanovenia zo strany súkromných prevádzkovatelov by nemohlo viest k ulozeniu správnej sankcie. 9. Na doplnenie rámca, do ktorého spadá otázka polozená Tribunal Supremo, môze byt uzitocné zvázit to, ze obsah odseku 2 clánku 7 predmetnej smernice bol preformulovaný (neskôr odsek 1) smernicou 2002/39 týmto spôsobom: "... V rozsahu potrebnom na zabezpecenie poskytovania univerzálnej sluzby, napríklad ked boli niektoré sektory postovej cinnosti uz liberalizované alebo z dôvodu specifických charakteristík postových sluzieb v clenskom státe, môzu byt nadalej odchádzajúce cezhranicné listové zásielky vyhradené v rámci rovnakých hmotnostných a cenových limitov. ..." II -- Analýza A -- Prípustnost 10. Spanielske královstvo výslovne namietalo neprípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podaného zo strany Tribunal Supremo. Je mozné rozlísit dve námietky neprípustnosti uvádzané Spanielskym královstvom: (1) nesprávna formulácia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorej predmetom sa zdá byt posúdenie platnosti vnútrostátneho normatívneho aktu; (2) nepotrebnost otázky a jej hypotetická formulácia. 11. Spanielska vláda vo svojich pripomienkach uvádza, ze vnútrostátny súd v prejednávanom prípade tým, ze Súdnemu dvoru kladie predmetnú prejudiciálnu otázku resp. prejudiciálne otázky, ziada o posúdenie toho, ci je clánok 18 ods. 1 písm. c) zákona 24/1998 o postových sluzbách v súlade so smernicou 97/67/ES alebo ci prekracuje hranice vymedzené touto smernicou. 12. Domnievam sa, ze táto námietka nie je dôvodná. Iba pripomínam, ze "hoci Súdny dvor nemá v rámci clánku 234 ES právomoc uplatnovat pravidlá práva Spolocenstva a v konkrétnom prípade ani posudzovat zlucitelnost ustanovení vnútrostátneho práva s týmito pravidlami, v kazdom prípade môze vnútrostátnemu súdu poskytnút vsetky výkladové prostriedky práva Spolocenstva, ktoré pre neho môzu byt uzitocné pri posudzovaní úcinkov jeho ustanovení" ( [5]5 ). Úlohou Súdneho dvora je poskytnút výklad práva Spolocenstva a dat vnútrostátnym súdom vsetky údaje potrebné na vymedzenie zlucitelnosti vnútrostátneho ustanovenia s právom Spolocenstva. 13. Spanielske královstvo takisto namieta neprípustnost polozenej otázky resp. obidvoch polozených otázok, kedze im chýba potrebný úcinok na úcely vyriesenia sporu vo veci samej, a okrem toho sú formulované hypoteticky. Toto tvrdenie nemozno uznat. 14. Súdny dvor uz niekolkokrát pripomenul, ze prístup respektujúci rozdelenie právomocí medzi Súdny dvor a vnútrostátny súd predpokladá, ze "v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zavedenej clánkom 234 ES prinálezí iba vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý zodpovedá za súdne rozhodnutie, so zretelom na osobitosti prípadu posúdit tak nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, aby mohol vyniest rozsudok, ako aj dôlezitost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru" ( [6]6 ). Následne, len co sa otázky, ktoré polozil vnútrostátny súd, týkajú výkladu ustanovení práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. ( [7]7 ) 15. Ak by sa totiz postupovalo v súlade s úvahami, ktoré navrhuje Spanielske královstvo, podla ktorých zo skutocnosti, ze odpoved Súdneho dvora sama osebe nemôze vyriesit spor vo veci samej, vyplýva neprípustnost otázky, je mozné klást si otázku, v akých prípadoch bude prejudiciálna otázka prípustná. Rozhodnutie v spore vo veci samej vzdy závisí na posúdení zalozenom na skutkových okolnostiach a vnútrostátnych normách, ktoré prinálezí vnútrostátnemu súdu. Skutocnost, ze odpoved daná Súdnym dvorom sama osebe neumoznuje vyriesit spor vo veci samej, neznamená, ze nie je potrebná a uzitocná na vyriesenie sporu. Domnievam sa teda, ze prejudiciálna otázka je prípustná. B -- Výklad clánku 7 ods. 2 smernice 97/67 16. Otázka polozená spanielskym súdom sa týka výkladu znenia clánku 7 ods. 2 a najmä vymedzenia moznosti uvedenej v smernici 97/67, a síce vyhradit niektoré sluzby, medzi ktoré patria aj "medzinárodné zásielky", poskytovatelovi univerzálnej sluzby. 17. Vnútrostátny súd chce vediet, ci sa smernica 97/67 má vykladat v tom zmysle, ze clenské státy môzu stanovit vyhradenie sluzieb len vtedy, ak preukázu, ze bez vyhradených práv by bola ohrozená financná rovnováha poskytovatela univerzálnej sluzby, alebo ci ho môzu zachovat aj z iných dôvodov, najmä z dôvodov týkajúcich sa vhodnosti resp. celkovej situácie v postovom sektore vrátane stupna liberalizácie uvedeného sektora v case prijatia rozhodnutia o výhrade niektorých sluzieb. 18. Vyjadrenia úcastníkov, ktorí predlozili pripomienky, je mozné zhrnút nasledujúcim spôsobom. Na jednej strane úcastník, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania (International Mail Spain SL) a Komisia Európskych spolocenstiev obhajovali doslovný výklad clánku 7 ods. 2 smernice 97/67. Podla Komisie sa má uvedený clánok 7 ods. 2 vykladat v tom zmysle, ze vyhradenie sluzieb je povolené iba vtedy, ak je potrebné na zabezpecenie fungovania univerzálnej sluzby za financne vyrovnaných podmienok. Na vymedzenie tejto potrebnosti je okrem iných faktorov potrebné zohladnit stupen liberalizácie postovej cinnosti a specifické charakteristiky vnútrostátnych postových sluzieb. 19. Na druhej strane sa spanielska a belgická vláda zhodujú na sirsom výklade clánku 7 ods. 2 smernice 97/67, pricom obhajujú moznost clenských státov vychádzat na úcely pridelenia vyhradených sluzieb z dôvodov týkajúcich sa celkovej situácie na trhu postových sluzieb, ako sú napríklad stupen liberalizácie sektora alebo specifické charakteristiky postových sluzieb predmetného clenského státu, a to podla návodu, ktorý poskytuje smernica 2002/39. Spanielske královstvo zastáva názor, ze táto smernica ponecháva státom volbu, ci sluzby vymenované v clánku 7 budú resp. nebudú vyhradené poskytovatelovi univerzálnej sluzby v rámci posúdenia vhodnosti (ktoré nie je spojené iba so zachovaním financnej rovnováhy). 20. V prvom rade, pokial ide o dichotómiu medzi financnou rovnováhou a inými zohladnovanými dôvodmi, je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co by z otázky mohlo vyplývat, tieto dva názory nie sú nevyhnutne protichodné. Ako bude uvedené neskôr, dôlezité je vymedzit podmienky, za akých je mozné zohladnit tieto iné dôvody. Podstatné je podat výklad výrazu "potrebn[ý] na zabezpecenie spravovania [zachovania -- neoficiálny preklad] univerzálnych sluzieb" a jeho vztah k pojmu financná rovnováha poskytovatela univerzálnej sluzby. Právne posúdenie 21. Postový sektor presiel procesom postupného otvárania sa a liberalizácie. Tento vývoj bol prvýkrát upravený predpisom sekundárneho práva, a síce smernicou 97/67. Moznost vyhradenia niektorých sluzieb stanovená v clánku 7 uvedenej smernice predstavuje výnimku z uplatnovania základných pravidiel právneho poriadku Spolocenstva nachádzajúcich sa v Zmluve ES. Tieto výnimky je potrebné vykladat doslovne. ( [8]8 ) Navyse je jasné, ze prijatím smernice 97/67 nemôze byt zavedený právny rámec odlisný od právneho rámca vyplývajúceho zo zmluvy. V 41. odôvodnení predmetnej smernice sa napokon pripomína, ze "smernica [sa] nevztahuje na uplatnovanie pravidiel zmluvy a predovsetkým pravidiel sútaze a volného poskytovania sluzieb". 22. Dynamický charakter procesu liberalizácie jasne vyplýva z odôvodnení c. 8 a 19 smernice 97/67. Podla odôvodnenia c. 8 "sú potrebné opatrenia na zabezpecenie postupnej a riadenej liberalizácie trhu a primeranej rovnováhy pri jej [ich -- neoficiálny preklad] uplatnovaní s cielom zarucit poskytovanie sluzieb zdarma [slobodné poskytovanie sluzieb -- neoficiálny preklad] v samotnom sektore postových sluzieb v celom spolocenstve pri dodrzaní povinností a práv poskytovatelov univerzálnych sluzieb". Odôvodnenie c. 19 pokracuje v tomto zmysle: "je primerané umoznit, na docasnom základe, priame zásielky a medzinárodné zásielky, aby bolo mozné nadalej uplatnovat výhrady cenových a hmotnostných limitov [je primerané umoznit, na docasnom základe, aby sluzby priamych zásielok a medzinárodných zásielok boli nadalej vyhradenými v rámci stanovených cenových a hmotnostných limitov -- neoficiálny preklad]; kedze je potrebné, ako dalsie opatrenia k dokonceniu vnútorného trhu postových sluzieb, aby... [bolo prijaté rozhodnutie] o dalsej postupnej riadenej liberalizácii postového trhu, predovsetkým z hladiska liberalizácie medzinárodnej a priamej posty, a o dalsom prehodnotení cenových a hmotnostných limitov". 23. V clánku 7 smernice 97/67 sa stanovuje moznost vyhradit "v potrebnom rozsahu" niektoré sluzby, najmä, ako sa uvádza v odseku 2, sluzbu medzinárodných zásielok v rámci cenových a hmotnostných limitov stanovených v tej istej smernici. V odôvodnení c. 42 smernice 97/67 sa takisto jasne stanovuje, ze "nic nemôze zabránit clenským státom v dalsom uplatnovaní alebo zavádzaní opatrení pre odvetvie postových sluzieb, ktoré sú liberálnejsie ako sluzby stanovené touto smernicou, ani táto smernica nespochybní uplatnovanie opatrení [ani v prípade, ze sa táto smernica prestane uplatnovat, v zachovávaní opatrení -- neoficiálny preklad], ktoré sa prijali s cielom jej vykonávania, pricom takéto opatrenia musia byt v kazdom prípade v súlade so zmluvou". 24. Z toho je potrebné vyvodit, ze smernicou 97/67 sa vymedzujú limity na definovanie obmedzení hospodárskej sútaze zlucitelných s právom Spolocenstva v postovom sektore; otázka, ktorú je potrebné objasnit a ktorá bola predlozená na posúdenie Súdnemu dvoru, sa týka presného výkladu výrazu pouzitého v uvedenej smernici, a teda "potrebn[é] na zabezpecenie spravovania [zachovania -- neoficiálny preklad] univerzálnych sluzieb". Odpoved sa podla môjho názoru nachádza v ustanoveniach tej istej smernice a jej odôvodneniach uprednostnujúcich výklad, ktorý uvádza ustanovenia sekundárneho práva do súladu so zmluvami. ( [9]9 ) 25. V smernici 97/67 sa vytycuje konecný rámec celkovej liberalizácie trhu postových sluzieb a súbor noriem stanovených v smernici neumoznuje clenským státom obmedzit uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v zmluve. Odôvodnenie c. 16 je v tejto súvislosti velmi explicitné, kedze sa v nom uvádza, ze "udrzanie rozsahu týchto sluzieb, ktoré môzu byt vyhradené, v súlade s pravidlami zmluvy a bez toho, aby bolo dotknuté uplatnovanie týchto pravidiel pri sútazi, je oprávnené na základe zabezpecenia [uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze, sa javí byt oprávnené na zabezpecenie -- neoficiálny preklad] prevádzky univerzálnych sluzieb za financne vyrovnaných podmienok". Z toho vyplýva, ze v tejto smernici sa pocíta s velmi úzkym vztahom medzi fungovaním univerzálnej sluzby a stanovovaním vyhradených sluzieb; tieto vyhradenia zastávajú pri zachovaní univerzálnych sluzieb pomocnú funkciu, a teda umoznujú ich zavedenie za "financne vyrovnaných" podmienok ( [10]10 ). 26. Zo znenia smernice 97/67 jasne vyplýva, ze v prvom rade je nevyhnutné posúdit potrebu zabezpecit hospodársku a financnú rovnováhu poskytovania univerzálnej sluzby. Je dôlezité upresnit, ze na to, aby mohli byt poskytovatelovi univerzálnej sluzby vyhradené niektoré sluzby, nie je potrebné, aby bola ohrozená hospodárska zivotaschopnost podniku, ktorý je poverený úlohami vo verejnom záujme, ak sa toto vyhradenie zdá byt potrebné na zabezpecenie hospodárskej a financnej rovnováhy poskytovania univerzálnej sluzby; podniku, ktorý je poverený poskytovaním univerzálnej sluzby, je iba potrebné umoznit, aby svoje úlohy vykonával a svoje povinnosti plnil za prijatelných hospodárskych podmienok tak, aby zabezpecil zachovanie univerzálnych sluzieb. Vyhradené práva musia byt priznané iba v závislosti od potrieb univerzálnych sluzieb. Pojem financná rovnováha je potrebné vztahovat na zachovanie univerzálnych sluzieb ako takých, a nie -- ako bolo uvedené rovnako v prejudiciálnej otázke -- na poskytovatela sluzieb. 27. Povinnosti spojené s univerzálnou sluzbou, ktoré pre poskytovatela predstavujú náklady, musia korespondovat s prínosmi zarucenými priznaním výhradných práv, teda v prípade uvedenom v clánku 7 smernice 97/67 vo forme sluzieb vyhradených poskytovatelovi univerzálnej sluzby. Podla tejto koncepcie sa môze zdat uzitocné a prijatelné umoznit kompenzáciu medzi sektormi cinnosti, ktoré sú pre predstavitela univerzálnej sluzby výnosné a sektormi, ktoré sú pre neho menej výnosné. ( [11]11 ) Cielom je vyhnút sa tomu, aby u konkurenta, na ktorého sa nevztahujú povinnosti týkajúce sa univerzálnej sluzby, doslo k tomu, co sa oznacuje ako "zlízanie smotany", to znamená k takej situácii, ked sa zameriava na hospodársky výhodné oblasti cinnosti, medzi ktoré patrí aj univerzálna sluzba. Konkurenti poskytovatela univerzálnej sluzby môzu uplatnovat konkurencnejsie ceny z jednoduchého dôvodu, a síce preto, ze na rozdiel od poskytovatela univerzálnej sluzby nie sú povinní pouzívat zisky dosiahnuté vo výnosnejsích sektoroch na úplnú alebo ciastocnú kompenzáciu strát vzniknutých v nevýnosných sektoroch. ( [12]12 ) 28. Prostredníctvom priznania vyhradených sluzieb státy zarucujú podniku poskytujúcemu univerzálnu sluzbu moznost plnit svoje úlohy (iba vo vztahu k povinnostiam vyplývajúcim z univerzálnej sluzby) za prijatelných hospodárskych podmienok. To znamená, ze priznanie vyhradených sluzieb sa umoznuje iba v prípade, ak je vyhradenie výnosných cinností potrebné na kompenzáciu nákladov na vykonávanie nevýnosných cinností, co zarucuje financne vyrovnané podmienky. Toto priznanie vyhradených práv nesmie mat "nepriaznivý vplyv na podmienky sútaze" ako sa upresnuje v odôvodnení c. 28 smernice 97/67. To znamená, ze krízové dotácie z vyhradeného sektora do nevyhradeného sektora nesmú nepriaznivo ovplyvnovat podmienky hospodárskej sútaze v nevyhradených sektoroch tých podnikov, ktoré nemajú osobitné práva. 29. Ak je priznanie vyhradených sluzieb spojené so zachovaním univerzálnych sluzieb a nie s financnou rovnováhou podniku poskytujúceho sluzby, vzniká záruka, ze osobitné práva budú priznané podla objektívneho kritéria úzko spätého s nákladmi vynalozenými pri univerzálnych sluzbách. Uplatnenie tohto objektívneho kritéria povedie bud k priznaniu vyhradených sluzieb na úcely kompenzácie nákladov spojených s plnením úloh univerzálnej sluzby, hoci táto kompenzácia nie je potrebná na hospodárske prezitie podniku poskytujúceho sluzbu, alebo naopak k tomu, ze vyhradenie niektorých sluzieb, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na hospodársku kompenzáciu nákladov, ktoré vznikli pri poskytovaní univerzálnej sluzby, ale smeruje k zabezpeceniu hospodárskej zivotaschopnosti podniku poskytujúceho sluzby, je v zásade vylúcené. 30. V prvom prípade, ak neexistuje riziko vo vztahu k hospodárskej zivotaschopnosti podniku poskytujúceho sluzbu, plní kompenzácia priznaná prostredníctvom vyhradených sluzieb tú funkciu, ze podnik poskytujúci sluzbu sa nedostane do konkurencne nevýhodného postavenia vo vztahu k iným podnikom, ktoré nie sú povinné plnit povinnosti vyplývajúce z univerzálnej sluzby. Bez kompenzácie nevýnosných sluzieb, ktoré patria k univerzálnym sluzbám, by totiz podniky nemali ziadne hospodárske podnety k tomu, aby tieto sluzby zabezpecovali a následne by bola ohrozená samotná existencia tejto univerzálnej sluzby. 31. Druhý prípad smeruje k tomu, aby sa státom zakázalo aj nadalej zneuzívajúcim spôsobom financovat neefektívne podniky a narúsat tak hospodársku sútaz na trhu, kedze tieto podniky, majúce prospech z vyhradených sluzieb, sú okrem iného v konkurencnom vztahu k ostatným podnikom v sektoroch otvorených hospodárskej sútazi. V kazdom prípade, hoci je potrebné v zásade rozlisovat medzi hospodárskou rovnováhou univerzálnych sluzieb a hospodárskou rovnováhou podnikov poskytujúcich tieto sluzby, nie je mozné vylúcit, ze v niektorých prípadoch môzu byt ciele zachovat univerzálne sluzby úzko spojené so zabezpecením prezitia poskytovatela univerzálnej sluzby. Takéto obavy navyse vysvetlujú postupnost liberalizácie v tomto sektore. V takomto prípade musí byt mozné vyhradit niektoré sluzby v závislosti od potreby zabezpecit zivotaschopnost urcitého poskytovatela, a to bez ohladu na existenciu úzkej súvislosti s nákladmi vyplývajúcimi z poskytovania univerzálnej sluzby. 32. Aby bolo mozné overit vzájomný vztah medzi priznaním vyhradenia sluzieb a hospodárskou rovnováhou univerzálnych sluzieb, v smernici 97/67 sa priznanie vyhradených sluzieb podmienuje úplnou financnou transparentnostou, ktorá umozní kedykolvek overit potrebu priznania osobitných práv a odchýlok od noriem zmluvy. Okrem toho tento názor potvrdzuje úprava pravidiel financnej transparentnosti (clánky 12 az 15), kedze sa nou nariaduje, aby sa v úctovníctve striktne oddelovali údaje týkajúce sa vyhradených sluzieb od údajov týkajúcich sa nevyhradených sluzieb, a pokial ide o úctovníctvo nevyhradených sluzieb, aby sa sluzby, ktoré sú súcastou univerzálnych sluzieb, oddelovali od sluzieb, ktoré ich súcastou nie sú. 33. Tento výklad clánku 7 smernice 97/67 zaoberajúci sa moznostou vyhradit odchádzajúce medzinárodné zásielky sa nemení z dôvodu nového znenia (okrem toho, ze je prísnejsie) toho istého clánku smernice 2002/39. Podla formulácie uvedenej v tejto smernici je mozné aj nadalej vyhradzovat medzinárodné zásielky, ak je to "potrebn[é]" a napríklad: "ked boli niektoré sektory postovej cinnosti uz liberalizované alebo z dôvodu specifických charakteristík postových sluzieb v clenskom státe". Toto ustanovenie v skutocnosti iba uvádza príklady týkajúce sa faktorov, ktoré môzu ovplyvnit vykonávanie sluzieb vo vseobecnom záujme za financne vyrovnaných podmienok. Ide o uzitocnú indíciu na úcely vykonávania hodnotenia týkajúceho sa priznania osobitných práv, ako aj na vyhradenie sluzieb. Tieto faktory je potrebné zohladnit v rozsahu, v akom ovplyvnujú hospodársku zivotaschopnost univerzálnych sluzieb. 34. Odkaz na predchádzajúce faktory na úcely hodnotenia zlucitelnosti vyhradení vo vztahu k právu Spolocenstva je takisto mozné vysvetlit vzhladom na odôvodnenie c. 16 smernice 2002/39 a proces prijímania tejto smernice. 35. V prvom návrhu, ktorý vypracovala Komisia, sa neuvádza moznost vyhradit odchádzajúce medzinárodné zásielky, pricom sa v nom predpokladala úplná liberalizácia sluzby. Az po zásahu Európskeho parlamentu ( [13]13 ) zacalo byt pravdepodobné, ze v znení návrhu zmeny smernice 97/67 bude uvedená moznost vyhradenia v prípade medzinárodných zásielkových sluzieb. 36. Odôvodnenie c. 16 smernice 2002/39 je vo vztahu k osobitnej povahe moznosti vyhradit medzinárodné zásielky jednoznacné: "úpln[á] liberalizáci[a] trhu odchádzajúcej cezhranicnej posty s moznými výnimkami v rozsahu nevyhnutnom na zabezpecenie poskytovania univerzálnej sluzby, predstavuj[e] jednoduch[ú] a kontrolovan[ú] dalsi[u] fáz[u], ktor[á] [je] vsak predsa dôlezit[á]". Aby sa teda lepsie zdôraznilo, ze vyhradenie medzinárodných zásielok je potrebné povazovat za výnimku, ktorú odôvodnuje iba zabezpecenie financnej rovnováhy univerzálnych sluzieb, boli v citovanom ustanovení uvedené faktory, ktoré je potrebné zohladnit v okamihu hodnotenia potreby vyhradit medzinárodné postové sluzby. 37. Je jasné, ze z hladiska postupnej liberalizácie postového trhu musí byt zabezpecenie hospodárskej rovnováhy univerzálnych sluzieb posudzované dynamicky a ze rôznym úrovniam liberalizácie zodpovedajú rozlicné kontexty a rozlicné hospodárske situácie podnikov poverených vykonávaním univerzálnej sluzby. Zúzenie poctu vyhradených oblastí a otvorenie sa hospodárskej sútazi by teoreticky mohlo posilnit relatívny význam pridelenia, a to za monopolných podmienok, niektorých sektorov cinnosti na zabezpecenie hospodárskej rovnováhy poskytovania univerzálnej sluzby. Rozsírenie oblasti podliehajúcej hospodárskej sútazi by mohlo v skutocnosti viest k zvýseniu rizík hospodárskej nerovnováhy poskytovania univerzálnej sluzby. Na jednej strane je odkaz na specifické charakteristiky postových sluzieb daného clenského státu pochopitelný z dôvodu, ze charakteristiky medzinárodnej sluzby sa v kazdom clenskom státe relevantným spôsobom odlisujú v závislosti od premenlivého hospodárskeho dosahu sluzby odchádzajúcej medzinárodnej zásielky a jej nákladov. Tieto rozdiely v strukturálnych a hospodárskych charakteristikách vnútrostátnych postových sluzieb teda vyzadujú hodnotenia vo vztahu k potrebe vyhradenia na úcely zachovania hospodárskej rovnováhy, ktoré sa v clenských státoch velmi odlisujú. 38. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti je mozné dospiet k záveru, ze clánok 7 ods. 2 smernice 97/67 sa má vykladat v tom zmysle, ze podmienka, ktorú je potrebné splnit na priznanie vyhradených sluzieb, sa má chápat tak, ze má zabezpecit financnú rovnováhu úloh univerzálnej sluzby, tak ako sa stanovuje v samotnej uvedenej smernici. Dôvody týkajúce sa celkovej situácie postového sektora a stupna liberalizácie je mozné zohladnit v rozsahu, v akom môzu byt relevantné na vymedzenie potreby vyhradit niektoré sluzby na úcely zabezpecenia poskytovania univerzálnej sluzby za financne vyrovnaných podmienok. Diskrecná právomoc státu vo vztahu k zavedeniu vyhradených sluzieb je obmedzená povinnostou, ktorá sa mu ukladá, a síce preukázat potrebu vyhradených sluzieb na úcely zachovania financnej rovnováhy pri vykonávaní cinností v rámci univerzálnej sluzby. III -- Návrh 39. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku takto: Clánok 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb vo svojom pôvodnom znení a po zmene a doplnení zavedenom clánkom 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 sa má vykladat v tom zmysle, ze clenské státy môzu vyhradit sluzby medzinárodných zásielok poskytovatelovi, resp. poskytovatelom univerzálnej sluzby v rozsahu potrebnom na zabezpecenie fungovania univerzálnej sluzby za financne vyrovnaných podmienok. __________________________________________________________________ ( [14]1 ) Jazyk prednesu: portugalcina. ( [15]2 ) [16]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71. ( [17]3 ) [18]Ú. v. ES L 176, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316. ( [19]4 ) BOE c. 167 zo 14. júla 1998, s. 23473. ( [20]5 ) Rozsudky z 18. apríla 1989, Di Felice, [21]128/88, Zb. s. 923, bod 7, a z 9. júla 2002, Flightline, [22]C-181/00, Zb. s. I-6139, bod 20. ( [23]6 ) Rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, [24]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59, a Flightline, uz citovaný, bod 21. ( [25]7 ) Pozri moje návrhy z 1. marca 2007 vo veci Van der Weerd a i., C-222/05 az C-225/05, vec v konaní na Súdnom dvore, bod 12, a rozsudky z 8. novembra 1990, Gmurzynska-Bscher, [26]C-231/89, Zb. s. I-4003, bod 20; z 9. februára 1995, Leclerc-Siplec, [27]C-412/93, Zb. s. I-179, bod 11; z 23. februára 1995, Bordessa a i., [28]C-358/93 a C-416/93, Zb. s. I-361, bod 10; z 30. septembra 2003, Inspire Art, [29]C-167/01, Zb. s. I-10155, bod 44, a z 22. novembra 2005, Mangold, [30]C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 35. ( [31]8 ) Pozri rozsudky zo 6. apríla 2006, ANAV, [32]C-410/04, Zb. s. I-3303, bod 26, a z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, [33]C-26/03, Zb. s. I-1, bod 46. ( [34]9 ) Rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1983, Komisia/Rada, [35]218/82, Zb. s. 4063, bod 15, a z 29. júna 1995, Spanielsko/Komisia, [36]C-135/93, Zb. s. I-1651, bod 37. ( [37]10 ) Ten istý pojem "financná rovnováha" pouzil Súdny dvor v súvislosti so sektorom postových sluzieb v rozsudkoch z 19. mája 1993, Corbeau ([38]C-320/91, Zb. s. I-2533), a zo 17. mája 2001, TNT Traco ([39]C-340/99, Zb. s. I-4109). ( [40]11 ) Rozsudky Corbeau, uz citovaný, bod 17, a TNT Traco, uz citovaný, bod 55. ( [41]12 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola 1. júna 1999, vo veci Deutsche Post (rozsudok z 10. februára 2000, [42]C-147/97 a C-148/97, Zb. s. I-825, bod 27). ( [43]13 ) Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu týkajúce sa jeho stanoviska k návrhu Komisie [neoficiálny preklad] ([44]Ú. v. ES C 232, 2001, s. 287 a [45]301). References 1. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0001 15. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0002 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 17. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0003 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:176:TOC 19. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0004 20. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0005 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0128&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0181&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0006 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0007 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0231&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0412&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0358&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0167&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0144&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0008 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0410&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0026&locale=SK 34. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0009 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0218&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0135&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0010 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0320&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 40. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0011 41. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0012 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0147&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXbAphb5/L97237-5184TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100991401-E0013 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:232:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:232:TOC