NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 1. marca 2007 ( [1]1 ) Vec C-76/06 P Britannia Alloys & Chemicals Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Pokuty -- Pojem 'predchádzajúci obchodný rok` na úcely výpoctu hornej hranice pokuty" 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané spolocnostou Britannia Alloys & Chemicals Ltd (dalej len "Britannia" alebo "odvolatel") proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ). 2. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol zalobu o neplatnost podanú zalobcom proti rozhodnutiu Komisie 2003/437/ES ( [3]3 ), ktoré ukladalo Britannii sankcie na základe clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "dohoda EHP"), za to, ze sa zúcastnila na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Na podporu tejto zaloby zalobca uvádzal porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 ( [5]4 ), ako aj porusenie zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a právnej istoty: Britannia vytýkala Komisii Európskych spolocenstiev, ze zohladnila iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu tohto rozhodnutia, na úcely stanovenia stropu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 3. V tomto odvolaní odvolatel v podstate Súdu prvého stupna vytýka, ze sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, tým, ze sa domnieval, ze Komisia bola oprávnená pouzit takúto metódu stanovovania. Vyzýva Súdny dvor, aby sa vyjadril k otázke, ci týmto konaním Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. 4. V týchto návrhoch tvrdím, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia bola na úcely stanovenia maximálnej výsky pokuty uplatnitelnej na zalobcu oprávnená pouzit iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia. 5. Naproti tomu konstatujem, ze Súd prvého stupna porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánkov 36 a 53 Statútu Súdneho dvora tým, ze neodpovedal na tvrdenie vznesené zalobcom v rámci zaloby o neplatnost podanej na tento súd. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v tomto bode. Kedze v spore je mozné rozhodnút, vyzývam Súdny dvor, aby sám rozhodol s konecnou platnostou o odvolacom dôvode smerujúcom k zruseniu namietanom na prvom stupni. Tvrdím, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný a s ohladom na skutocnosti, ktoré uz Súd prvého stupna skonstatoval v napadnutom rozsudku, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol zalobu o neplatnost podanú Britanniou. I -- Právny rámec 6. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 7. V prípade porusenia tohto ustanovenia je Komisia v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 oprávnená "ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 [eur] do 1000000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia". 8. Na úcely zaistenia priehladnosti a objektívnosti jej rozhodnutí tak vo vztahu k podnikom, ako aj vo vztahu k súdu Spolocenstva Komisia v roku 1998 vydala usmernenia, v ktorých stanovuje metódu stanovovania pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ( [6]5 ). 9. Usmernenia vo svojom bode 1 stanovujú, ze na úcely výpoctu pokút sa základná ciastka urcuje podla kritérií uvedených v tomto ustanovení, teda závaznosti a dlzky porusenia. 10. Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). V tomto rámci sa porusenia triedia do troch kategórií, a to na "mierne priestupky [menej závazné porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých môze byt suma pokút medzi 1000 eur a 1 milión eur, "závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých môze byt táto suma od 1 milióna do 20 miliónov eur, ako aj "velmi závazné priestupky [porusenia -- neoficiálny preklad]", pri ktorých táto suma presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného porusenia (bod 1 A tretí odsek). Taktiez bude nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu páchatelov porusenia, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 11. Mozno taktiez prihliadat na skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí následkov z toho plynúcich podla práva hospodárskej sútaze (bod 1 A piaty odsek). 12. V rámci kazdej z týchto troch kategórií uvedených vyssie je v urcitých prípadoch Komisia oprávnená uvázit stanovenú sumu na úcely zohladnenia osobitnej váhy, a teda aj reálneho dopadu porusenia kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä v prípade, ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy, a v dôsledku toho upravit základnú ciastku podla specifickej charakteristiky kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek). 13. Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi "krátkodobými poruseniami" (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pri ktorých nemôze byt suma pokuty z dôvodu závaznosti zvýsená, "strednodobými poruseniami" (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pri ktorých môze byt táto suma zvýsená az do 50 %, a "dlhodobými poruseniami" (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pri ktorých môze byt táto suma zvýsená za kazdý rok o 10 % (bod 1 B prvý odsek prvá az tretia zarázka). 14. Dalej usmernenia ako príklad citujú zoznam pritazujúcich a polahcujúcich okolností, na ktoré mozno prihliadat na úcely zvýsenia alebo znízenia základnej ciastky, dalej sa odvolávajú na oznámenie Komisie z 18. júla 1996 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ( [7]6 ). 15. Ako vseobecná poznámka, bod 5 písm. a) prvý odsek usmernení spresnuje, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná ciastka zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe za pritazujúce a polahcujúce okolnosti) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Podla bodu 5 písm. a) druhého odseku týchto usmernení úctovný rok, na základe ktorého sa stanovuje celosvetový obrat, musí byt, pokial je to mozné, rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento úctovný rok, potom jemu predchádzajúci rok. 16. Navyse, bod 5 písm. b) týchto usmernení stanovuje, ze v závislosti od okolností po prevedení vyssie uvedených výpoctov je potrebné brat do úvahy urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody, ktoré prípadne získali páchatelia porusenia, specifické charakteristiky predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnost v osobitnom spolocenskom kontexte, a pokuty by mali byt týmto okolnostiam nálezite prispôsobené. 17. Z toho vyplýva, ze v súlade s metódou stanovenou v týchto usmerneniach sa výska pokút stanoví podla dvoch kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda závaznosti a trvania porusenia pri dodrzaní hornej hranice vo vztahu k obratu kazdého podniku, stanovenej týmto istým ustanovením. II -- Skutkový rámec 18. Skutkový stav, ktorý vyplýva z napadnutého rozsudku, je mozné zhrnút nasledujúcim spôsobom. 19. Spolocnost Britannia, zalozená podla anglického práva, je dcérskou spolocnostou spolocnosti M. I. M. Holdings Ltd (dalej len "MIM"), zalozenej podla austrálskeho práva. Britannia vyrábala a predávala zinkové výrobky vrátane fosfátu zinku. V marci 1997 Trident Alloys Ltd (dalej len "Trident"), autonómna spolocnost vytvorená spolocnostou Britannia, odkúpila cinnosti spolocnosti Britannia v oblasti zinku za 14359072 GBP. Britannia stále existuje ako dcérska spolocnost spolocnosti MIM, ale prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost, a preto nemá ziadny obrat. 20. V roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: Dr Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len "Heubach"), James M. Brown Ltd (dalej len "James Brown"), Société nouvelle des couleurs zinciques SA (dalej len "SNCZ"), Trident (predtým Britannia) a Union Pigments AS (predtým Waardals AS) (dalej len "Union Pigments"). 21. V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocností Heubach, SNCZ a Trident podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17. 22. Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala sporné rozhodnutie, ktorým ulozila zalobkyni pokutu 3,37 milióna eur z dôvodu porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 dohody EHP. 23. V tomto rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existoval medzi spolocnostami Britannia (Trident od 15. marca 1997), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Úcastníci kartelu sa po prvé dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé urcovali cenové "stropy" alebo "odporúcané" ceny na kazdom stretnutí a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 24. Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Britannia..., Heubach..., James... Brown, [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: ... b) pokial ide o spolocnost Britannia...: od 24. marca 1994 do 15. marca 1997; c) pokial ide o spolocnost Trident...: od 15. marca 1997 do 13. mája 1998. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350000 eur. ..." 25. Na úcely stanovenia základnej ciastky pokút Komisia v súlade s metodológiou vyjadreniu v usmerneniach zohladnila vsetky relevantné skutkové okolnosti a osobitne závaznost, ako aj dlzku trvania porusenia. 26. V spornom rozhodnutí Komisia oznacila porusenie za "velmi závazné". Výrobcovia fosfátu zinku úmyselne vymysleli, viedli a podporovali kartel, ktorý mal obmedzit hospodársku sútaz na relevantnom trhu na úkor ich klientov, ako aj sirokej verejnosti. Podla tohto rozhodnutia porusenie takisto zasiahlo celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru. Na záver a s prihliadnutím na relatívny význam odvolatela na predmetnom trhu sa Komisia domnievala, ze suma 3 milióny eur je primeraným základom pre stanovenie výsky pokuty. 27. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia sa domnievala, ze trvalo dva roky a jedenást mesiacov (od 24. marca 1994 do 15. marca 1997), co predstavuje porusenie strednodobého trvania. Preto sa domnievala, ze bolo odôvodnené zvýsit základnú ciastku o 25 %, co zvýsilo výsku pokuty na 3,75 milióna eur. ( [8]7 ) 28. Komisia dalej pripomenula, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nemôze pokuta ulozená kazdému z podnikov presiahnut 10 % ich celosvetového obratu. Na úcely stanovenia stropu pokuty ulozenej odvolatelovi Komisia "zohladnila jeho celkový obrat za obchodný rok k 30. júnu 1996, ktorý predstavuje posledný dostupný obrat za celý rok riadnej cinnosti". ( [9]8 ) Kedze tento obrat bol 55713550 eur, ( [10]9 ) najvyssia hranica pokuty bola stanovená na priblizne 5,5 milióna eur. Kedze suma pokuty bola pred pouzitím oznámenia o spolupráci nizsia ako tento strop, Komisia ju z tohto dôvodu neznízila. 29. Nakoniec Komisia priznala zalobcovi na základe oznámenia o spolupráci znízenie pokuty o 10 %. ( [11]10 ) 30. V dôsledku toho je konecná suma pokuty ulozená zalobcovi 3,37 milióna eur. ( [12]11 ) III -- Zaloba pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 31. Britannia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. februára 2002 podala zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 32. Bod 16 napadnutého rozsudku je formulovaný takto: "Zalobca uvádza jediný zalobný dôvod. Skladá sa z troch castí, v ktorých zalobca uvádza, ze Komisia tým, ze na úcely výpoctu maximálnej hranice 10 % obratu pouzila obrat dosiahnutý pocas obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, porusila: -- clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásadu proporcionality, -- zásadu rovnosti zaobchádzania, -- zásadu právnej istoty." 33. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna túto zalobu zamietol. IV -- Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 34. Vo svojom odvolaní podanom 7. februára 2006 Britannia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok v rozsahu, v akom zamieta návrh podaný odvolatelom, pokial ide o sporné rozhodnutie, -- zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka Britannie, -- subsidiárne, zmenil clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne, vrátil vec Súdu prvého stupna na vydanie rozsudku v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolacie dôvody a návrhy oznacené za neprípustné vo vyjadrení k odvolaniu, -- subsidiárne, zamietol odvolanie ako nedôvodné a -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. V -- Právna analýza 36. Predpokladám, ze odvolatel sa dovoláva styroch odvolacích dôvodov, zalozených, po prvé, na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, po druhé, na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, po tretie, na porusení zásady právnej istoty a, po stvrté, na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. 37. Postupne preskúmam tieto odvolacie dôvody. A -- O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 38. Prv nez sa vyjadrím k dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu, chcel by som urobit dve úvodné pripomienky. 39. Prvá pripomienka sa týka medzí súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v rámci odvolania. 40. Z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. 41. V súlade s ustálenou judikatúrou má len Súd prvého stupna právomoc jednak zistit skutkový stav okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, ktoré mu boli predlozené, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [13]12 ) 42. Naopak je nepochybné, ze pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. ( [14]13 ) 43. Osobitne v rámci vykonania clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súdny dvor musí preskúmat, ci Súd prvého stupna odpovedal právne dostatocným spôsobom na vsetky tvrdenia uvádzané odvolatelom, smerujúce k zruseniu alebo k znízeniu pokuty. Naopak, Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút udelených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci. ( [15]14 ) 44. Druhá pripomienka sa týka rozsahu volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri ukladaní pokuty na základe clánku 15 nariadenia c. 17. 45. Z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy pri posúdení metódy stanovovania výsky pokuty. V tomto rámci môze zohladnit niekolko skutocností pri dodrzaní obmedzení stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [16]15 ) 46. Výkon tejto právomoci je vsak obmedzený pravidlami správania sa, ktoré si stanovila samotná Komisia prijatím usmernení. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, Súdny dvor sa domnieva, ze Komisia sa nemôze od nich odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnakého zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. ( [17]16 ) 47. Práve vo svetle týchto úvah je potrebné preskúmat, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou. 48. Pripomínam, ze týmto odvolacím dôvodom odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pouzit na úcely stanovenia stropu pokuty obrat, ktorý je výsledkom iného obchodného roka ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia. 49. Na základe znenia odvolania zastávam názor, ze Britannia uvádza niekolko tvrdení na podporu tohto odvolacieho dôvodu. 50. Pred skúmaním jeho dôvodnosti je vhodné pripomenút, ze v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je Komisia oprávnená ulozit podniku z dôvodu porusenia clánku 81 ods. 1 ES pokutu od 1000 do 1 milióna eur, pricom táto výska sa môze rovnat 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku predmetného podniku. 51. Po prvé, odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze sa odchýlil od znenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj od judikatúry súdu Spolocenstva, tým, ze rozhodol, ze Komisia za výnimocných okolností môze pouzit iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia. Pojem "predchádzajúci obchodný rok" uvedený v tomto ustanovení sa totiz v súlade s ustálenou judikatúrou vztahuje na posledný úplný financný rok pred prijatím rozhodnutia Komisie. ( [18]17 ) Podla Britannie sa teda Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia nezohladnením obratu vyplývajúceho z obchodného roku uzavretého 30. júna 2001. 52. Tak ako Komisia si myslím, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. 53. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pri výklade ustanovenia práva Spolocenstva je potrebné prihliadat nielen na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a ciele sledovaného právnou úpravou, ktorej je súcastou. ( [19]18 ) 54. Pritom sa mi zdá, ze v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna správne vychádzal z cielov sledovaných zákonodarcom Spolocenstva v rámci trestania porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj z judikatúry súdu Spolocenstva o výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 55. Najskôr je potrebné uviest, ze v bode 37 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna odvolával na uz citovaný rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, a na rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia ( [20]19 ), aby spresnil, ze pojem "predchádzajúci obchodný rok" uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa v zásade vztahuje na posledný úplný obchodný rok kazdého z dotknutých podnikov v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 56. Súd prvého stupna pri svojej analýze v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku vychádzal z úcelu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Pripomína, ze toto ustanovenie "dáva Komisii právomoc ukladat pokuty, aby mohla plnit dozornú funkciu, ktorú jej zverilo právo Spolocenstva". ( [21]20 ) Pripomínam, ze sankcie stanovené v tomto ustanovení predstavujú klúcový nástroj, ktorý má Komisia k dispozícii, aby mohla v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES dohliadat na zavedenie "systému, ktorý zarucuje, aby nebola hospodárska sútaz na vnútornom trhu skreslená" v rámci Európskeho spolocenstva. Tieto penazné sankcie, ktoré sa uplatnujú na postupy vyzadujúce prísne potrestania, majú dvojitý úcel. Predovsetkým musia umoznit stíhat podniky za spáchané porusenie a potom odradit tie podniky, ktoré by sa pokúsali spáchat takéto porusenie, aby sa upravilo správanie v budúcnosti v záujme co najväcsej ekonomickej efektívnosti. ( [22]21 ) 57. Pri stanovovaní výsky pokút musí Komisia, ktorá je takto poverená ochranou hospodárskeho verejného poriadku, zaistit odrádzajúci úcinok jej postupu. Na tento úcel môze vo vseobecnosti rozhodnút o zvýsení pokút ukladaných podnikom. Komisia môze tiez v kazdej prejednávanej veci zmenit výsku pokuty na úcely zohladnenia sledovaného dopadu na podnik, ktorému je pokuta ukladaná. 58. Na úcely zaistenia dostatocného odrádzajúceho úcinku je nevyhnutné, aby táto suma nebola ani zanedbatelná, ani naopak nadmerná najmä vzhladom na financnú kapacitu predmetného podniku. Preto je podla mna zásadné, aby Komisia mohla v rámci svojho výpoctu pouzit obrat, ktorý odzrkadluje skutocnú financnú situáciu podniku. 59. Práve s ohladom na tieto ciele sa podla môjho názoru Súd prvého stupna v bode 38 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze stanovenie zákonného stropu pokuty predpokladá nielen to, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, ale aj to, ze tieto údaje sa vztahujú na úplné úctovné obdobie riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. 60. Myslím si, ze takýto výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nie je nesprávny. Podla môjho názoru bráni prílisnej normatívnej skostnatenosti, ktorá je na ujmu úcinnosti sankcie a potrebnému úcinku clánku 81 ES. Ako totiz ukázem, financná situácia kazdého podniku môze vykazovat zvlástnosti a nabádat tak Komisiu v niektorých prípadoch k zvýsenej opatrnosti. Podla môjho názoru metóda stanovenia zákonného stropu sankcie musí zohladnit tieto zvlástnosti najmä na úcely zachovania odrádzajúceho úcinku pokuty. 61. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna podla mna pripomína tri typy situácií. 62. Prvá situácia je situácia podniku, ktorý dosiahol pocas obchodného roka, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, obrat odrázajúci úplný rok riadnej hospodárskej cinnosti. V tomto prípade, ako uvádza Súd prvého stupna v bode 49 napadnutého rozsudku, je Komisia povinná pouzit na úcely stanovenia stropu pokuty tento obrat, a to napriek znacnému zmenseniu celkových prostriedkov podniku vo vztahu k predchádzajúcim rokom v dôsledku zlozitého ekonomického kontextu, nehody alebo strajku. 63. Druhá situácia je situácia podniku, v ktorom odvolávanie sa iba na obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie neumoznuje Komisii správne posúdit prostriedky podniku. Ako uvádza Súd prvého stupna v bode 39 napadnutého rozsudku, tak to môze byt v prípade podniku, ktorý neschválil alebo neoznámil svoju úctovnú závierku pred prijatím rozhodnutia. Tak to môze byt aj v prípade podniku, ktorý z dôvodu zmeny svojich úctovných metód spracoval úcty len za obdobie kratsie ako dvanást mesiacov. V týchto prípadoch a v súlade s bodom 5 písm. a) druhým odsekom usmernení je Komisia oprávnená pouzit bezprostredne predchádzajúci obchodný rok, ktorý pokrýva obdobie dvanástich mesiacov. 64. Nakoniec tretia situácia je situácia podniku, ktorý nemá ziadny obrat za obchodný rok prechádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie. Takáto situácia môze byt napríklad dôsledkom restrukturalizácie podniku, ktorý zastavil vsetky svoje obchodné cinnosti, aj ked nadalej právne existuje. Pritom ak podnik nevykonával hospodársku cinnost pocas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia, obrat za toto obdobie neumoznuje Komisii urcit význam tohto podniku v rozpore s tým, co pozaduje judikatúra. ( [23]22 ) Táto situácia môze byt tiez dôsledkom podvodného konania podniku, ktorý sa rozhodne skreslit svoj obrat, aby zabránil tomu, aby mu bola ulozená pokuta z dôvodu jeho protiprávneho konania. 65. Je potrebné skonstatovat, ze v takejto situácii pouzitie samotného obchodného roka predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia neumoznuje Komisii správne posúdit prostriedky podniku a zaistit odrádzajúci úcinok pokuty. 66. Plne teda súhlasím s analýzou Súdu prvého stupna vyjadrenou v bode 48 napadnutého rozsudku, podla ktorej Komisia musí na úcely stanovenia stropu podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "mat k dispozícii obrat za úplné úctovné obdobie riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov". Táto analýza je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora ( [24]23 ) a podiela sa na sledovaní cielov trestania a odrádzania od porusení pravidiel hospodárskej sútaze. 67. V dôsledku toho sa domnievam, ze sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím, ze Komisia bola oprávnená pouzit na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 posledný úplný obchodný rok predchádzajúci prijatiu sporného rozhodnutia, teda rok, ktorý skoncil 30. júna 1996. 68. Po druhé, Britannia v podstate Súdu prvého stupna vytýka, ze neuplatnoval "alternatívny penazný prah" stanovený v prvej casti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 69. Na jednej strane odvolatel tvrdí, ze v prípade neexistencie obratu mu bola Komisia oprávnená ulozit len pokutu od 1000 eur do 1 milióna eur ako alternatívne opatrenie. Tento výklad by bol v súlade s cielom clánku 15 ods. 2, ktorý má zabránit tomu, aby boli pokuty neprimerané vo vztahu k významu podniku. ( [25]24 ) Navyse, aj ked je strop 10 % stanovený s odkazom na obrat, prvá cast clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 výslovne nestanovuje, ani nepredpokladá, ze obrat existuje. 70. Na druhej strane Britannia vytýka Súdu prvého stupna, ze zohladnil ciel spocívajúci v odradení, uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v rámci posúdenia stropu pokuty stanovenej Komisiou. Podla odvolatela totiz stanovenie základnej ciastky pokuty (podla kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia) a stanovenie jej stropu sledujú dva odlisné ciele. Z uz citovaného rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia totiz vyplýva, ze strop podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky", ako aj "odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia". ( [26]25 ) Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 44 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia bola oprávnená sa domnievat, ze pokuta 1 milión eur nebola v prejednávanej veci dostatocná. 71. Na jednej strane je potrebné uviest, ze tvrdenie Britannie týkajúce sa posúdenia Súdu prvého stupna, co sa týka odrádzajúceho úcinku pokuty 1 milión eur, nie je podla mna prípustné. 72. Rovnako ako Komisia si totiz myslím, ze skúmanie tohto tvrdenia spadá do posúdenia skutkového stavu, ktoré Súdny dvor v súlade s tým, co som uz uviedol v bodoch 40 a 41 týchto návrhov, nemôze skúmat v rámci odvolania. 73. Na druhej strane sa domnievam, ze tvrdenia týkajúce sa uplatnovania alternatívneho penazného prahu nie sú dôvodné. 74. Myslím si totiz, ze stanovenie stropu sankcie nie je jednoduchou otázkou volby medzi maximálnou hranicou pokuty 1 milión eur a stropom stanoveným na základe obratu podniku. Je nepochybné, ze v rámci metódy stanovovania pokút musí Komisia dodrziavat strop týkajúci sa obratu podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Napriek tomu v medziach obmedzení stanovených týmto ustanovením disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy a ako to Súdny dvor pripomenul, je oprávnená prihliadat na "viaceré skutocnosti". ( [27]26 ) Pritom v rozpore s tým, co tvrdí odvolatel, si myslím, ze ciel spocívajúci v odradení sa naplna tak v rámci stanovenia základnej ciastky pokuty, ako aj pri urcení stropu tejto pokuty. Tento ciel je totiz vlastný samotnému prijatiu nariadenia c. 17 ( [28]27 ) a dodatkom k zneniu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Za týchto podmienok a pokial sa výska pokuty nachádza pod maximálnym prahom podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je podla mna Komisia oprávnená v rámci výkonu svojej volnej úvahy prihliadat na ciel spocívajúci v odradení pri predmetom stanovení pokuty. 75. Podla môjho názoru sa teda Súd prvého stupna správne domnieval, ze Komisia bola oprávnená prihliadat na ciel spocívajúci v odradení podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v rámci posúdenia stropu pokuty uplatnitelného na odvolatela. 76. Vo svetle týchto úvah sa domnievam, ze druhé tvrdenie odvolatela musí byt vyhlásené za ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné. 77. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol prvý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. B -- O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 78. Na základe skúmania odvolania zastávam názor, ze odvolatel predkladá tri tvrdenia na podporu tohto odvolacieho dôvodu. 79. Pred skúmaním ich dôvodnosti je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú právnu zásadu, ktorú je Komisia povinná dodrziavat v rámci konania podla clánku 81 ES. 80. Podla ustálenej judikatúry, na ktorú Súd prvého stupna správne odkázal v bode 60 napadnutého rozsudku, táto zásada bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné. ( [29]28 ) 81. Po prvé, odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze sa domnieval, ze Komisia s ním mohla zaobchádzat inak ako s podnikmi SNCZ a Union Pigments, ktoré sa tiez zúcastnili na karteli. 82. Domnievam sa, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. 83. Z napadnutého rozsudku totiz jednoznacne vyplýva, ze tieto podniky stále vykonávali obchodnú cinnost na trhu fosfátu zinku v case, ked Komisia prijala sporné rozhodnutie, a to na rozdiel od odvolatela. Ich obrat v priebehu obchodného roku predchádzajúceho prijatiu tohto rozhodnutia tak umoznoval Komisii posúdit financné prostriedky týchto podnikov a stanovit ich hospodársky význam, co vsak neplatí v prípade Britannie. 84. Tieto skutocnosti stacia na úcely zistenia, ze odvolatel sa v skutocnosti nachádzal v inej situácii ako SNCZ a Union Pigments. 85. Za týchto podmienok si myslím, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze Komisia mohla zaobchádzat s odvolatelom inak ako s uvedenými podnikmi. 86. Okrem toho podotýkam, ze súd Spolocenstva uznal, ze v rámci stanovovania pokút ukladaných na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je urcitý rozdiel v zaobchádzaní medzi podnikmi uvedenými v rozhodnutí Komisie vlastný uplatnovaniu metódy, ktorú si zvolili usmernenia. ( [30]29 ) Tieto usmernenia totiz umoznujú Komisii individualizovat sankciu v závislosti od konania a charakteristík vlastných podnikom, aby sa zarucila úcinnost pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 87. V dôsledku toho sa mi zdá, ze toto tvrdenie mozno zamietnut ako nedôvodné. 88. Po druhé, odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená zaobchádzat s ním inak ako s takými podnikmi, ako sú Anic SpA, DSM a UCAR International Inc., uvedenými v skorsích rozhodnutiach Komisie. ( [31]30 ) Podla neho totiz Súd prvého stupna v bode 61 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze jeho situácia nebola porovnatelná so situáciou týchto podnikov. 89. Odvolatel dodáva, ze Komisia na úcely stanovenia stropu pokuty vzdy pouzívala obchodný rok, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia, bez ohladu na to, ci boli cinnosti v rámci kartelu postúpené a ci sa obrat dosiahnutý v priebehu tohto roku znízil v porovnaní s obratom dosiahnutým pred prevodom týchto cinností. Komisia napríklad v rozhodnutí "grafitové elektródy" stanovila maximálnu výsku pokuty uplatnitelnej na základe obratu dosiahnutého spolocnostou UCAR International Inc. pocas predchádzajúceho obchodného roka, teda 841 miliónov eur, aj ked bol tento obrat omnoho nizsí ako obrat, ktorý dosiahla v priebehu posledného roka trvania porusenia, a to 1022 miliónov eur. 90. Komisia tvrdí, ze toto tvrdenie je neprípustné, pokial patrí do posúdenia skutkového stavu, ktorý nemôze byt opätovne preskúmaný Súdnym dvorom v rámci odvolania. ( [32]31 ) 91. S touto analýzou nesúhlasím. Hoci je pravda, ze jedine Súd prvého stupna je oprávnený na zistenie a posúdenie skutkového stavu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súdny dvor má právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. ( [33]32 ) 92. Namietnutím tohto tvrdenia Britannia vyzýva Súdny dvor, aby preskúmal právne následky, ktoré mohol Súd prvého stupna vyvodit zo skutkového stavu zisteného v rozhodnutiach, ktoré sa na nu vztahujú, pokial ide o porovnatelnost situácií medzi podnikmi a respektovanie zásady rovnosti zaobchádzania. 93. V rozsahu, v akom sa odvolatel nedovoláva ziadneho skreslenia skutkového stavu Súdom prvého stupna, prislúcha teda Súdnemu dvoru posúdit, ci bol tento súd oprávnený rozhodnút, ze situácia Britannie nebola porovnatelná so situáciou podnikov Anic SpA a DSM a ze sa s nou v dôsledku toho nemohlo zaobchádzat rovnako na základe zásady rovnosti zaobchádzania. 94. Na rozdiel od Komisie teda navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil toto tvrdenie za prípustné. 95. Ako som uz uviedol, odvolatel sa domnieva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 61 napadnutého rozsudku rozhodol, ze jeho situácia nebola porovnatelná so situáciou týchto podnikov. 96. Samotné cítanie tohto bodu 61 stací, aby sme si uvedomili, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. Bod 61 je formulovaný takto: "Prvé tvrdenie zalobcu týkajúce sa toho, ze Komisia sa odchýlila od svojej doterajsej praxe, nie je dôvodné. Zalobca sa totiz nenachádza v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov [uvedených v rozhodnutiach polypropylén a PVC] pretoze nedosiahol ziadny obrat pocas obchodného roka predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu. Nemôze preto pozadovat rovnaké zaobchádzanie ako podniky v skorsích veciach." 97. Odôvodnenie Súdu prvého stupna umoznuje pochopit dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu tvrdenia namietaného odvolatelom. ( [34]33 ) Takze ako Súd prvého stupna uviedol, tento posledný menovaný nemal v priebehu obchodného roka prechádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia obrat. Pritom ide o rozhodujúcu skutocnost, na základe ktorej sa, podla mna, Súd prvého stupna môze domnievat, ze odvolatel sa naozaj nachádza v inej situácii ako podniky Anic SpA a DSM. Za týchto podmienok si myslím, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze Komisia bola oprávnená zaobchádzat s Britanniou inak ako s uvedenými podnikmi. 98. V kazdom prípade sa mi zdá, ze prípadných poznatkov, ktoré by mohli byt vyvodené z rozhodnutí "polypropylén", "PVC" a "grafitové elektródy" sa nemozno v rámci tohto sporu dovolávat, a to z dvoch dôvodov. 99. Na jednej strane z ustálenej judikatúry, ktorú Súdny dvor pripomenul vo svojom uz citovanom rozsudku JCB Service/Komisia, vyplýva, ze "predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie". ( [35]34 ) Súdny dvor totiz spresnuje, ze poznatky vyvodené z tejto praxe "môzu mat iba orientacný charakter, kedze konkrétne údaje o veciach ako trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia nie sú zhodné". ( [36]35 ) Navyse je potrebné uviest, ze rozhodnutia "polypropylén" a "PVC," na ktoré sa odvoláva odvolatel, boli prijaté este vtedy, ked usmernenia neboli uverejnené. 100. Na druhej strane Súdny dvor opakovane rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty v urcitej výske na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto výsku v rámci obmedzení stanovených nariadením c. 17, ak by to bolo potrebné pre zarucenie úcinnosti pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. ( [37]36 ) Za týchto podmienok sa mi zdá, ze podnik, ktorý je úcastníkom správneho konania podla clánku 81 ES, nemôze nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia s ním bude zaobchádzat rovnako ako sa podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii. 101. Za týchto podmienok navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol toto tvrdenie ako nedôvodné. 102. Po tretie, odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 63 napadnutého rozsudku rozhodol, ze by dochádzalo k neodôvodnenej diskriminácii v jeho prospech vo vztahu k spolocnosti Trident, ak by Komisia nepouzila obrat dosiahnutý pocas skorsieho obchodného roka. 103. Toto tvrdenie je zjavne neúcinné. 104. Na úcely zamietnutia druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania sa totiz napadnutý rozsudok opiera výlucne o skutocnost, ze odvolatel sa nachádza v inej situácii ako podniky, ktoré sú clenmi kartelu, teda Union Pigments a SNCZ, ako aj podniky, ktoré dali podnet k skorsiemu konaniu Komisie, teda Anic SpA a DSM. 105. V dôsledku toho si myslím, ze tvrdenie Súdu prvého stupna vyjadrené v bode 63 napadnutého rozsudku nemá na túto otázku vplyv. 106. Kedze tento dôvod je podla môjho názoru nadbytocný, námietky, ktoré odvolatel podáva proti týmto zisteniam, nemôzu spôsobit zrusenie napadnutého rozsudku, a preto sú irelevantné. ( [38]37 ) 107. Za týchto podmienok navrhujem Súdnemu dvoru, aby v celom rozsahu zamietol druhý odvolací dôvod ako nedôvodný. C -- O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty 108. Odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty tým, ze rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzila iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza spornému rozhodnutiu na úcely stanovenia stropu 10 % obratu. 109. Britannia pripomína, ze táto zásada je upravená v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Odvolatel uvádza, ze táto zásada je tiez uznaná v clánku 11 Vseobecnej deklarácie ludských práv a v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie slávnostne vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 ( [39]38 ). 110. Britannia zdôraznuje, ze systém pokút stanovený nariadením c. 17 má "povahu trestných sankcií", ( [40]39 ) na ktoré sa vztahuje clánok 7 ods. 1 EDLP, a v tejto súvislosti existuje vseobecná právna zásada, ktorá vyzaduje, aby sa ustanovenia, ktoré upravujú trestné ciny a tresty, nevykladali extenzívne v neprospech stíhanej osoby. ( [41]40 ) 111. Navyse Súd prvého stupna rozhodol, ze "sankcie ulozené podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zodpovedajú sankciám, ktoré boli stanovené v tom case, ked k poruseniu doslo". ( [42]41 ) Tiez sa domnieval, ze "Komisia nemá právomoc zmenit nariadenie c. 17, ani sa od neho odchýlit na základe pravidiel vseobecnej povahy, ktoré si sama sebe stanovila". ( [43]42 ) 112. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ze zásada právnej istoty predstavuje poziadavku, ktorá je nastolená s osobitnou nevyhnutnostou, pokial ide o právnu úpravu, ktorá môze mat financné následky. ( [44]43 ) 113. V dôsledku toho odvolatel tvrdí, ze Komisia nie je oprávnená prekrocit obmedzenia stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Podla neho nebolo vzhladom na jednoznacné znenie tohto ustanovenia predvídatelné, ze Komisia pouzije iný obchodný rok ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia. Naopak zásada právnej istoty vyzadovala, aby Komisia odvolatelovi ulozila pokutu od 1000 eur do 1 milióna eur, tak ako to bolo stanovené v prvej casti tohto ustanovenia. 114. Podla Britannie Súd prvého stupna vytvoril situáciu, v ktorej je pre podniky nemozné urcit relevantný referencný rok na úcely stanovenia príslusného stropu, a teda jasného a presného stropu pokuty, ktorá im môze byt ulozená. ( [45]44 ) 115. Odvolatel totiz zdôraznuje, ze posúdenie týkajúce sa existencie "riadnej hospodárskej cinnosti" podniku je subjektívne a ze existuje znacná neistota, pokial ide o situácie týkajúce sa "výnimocných okolností". Pritom tvrdí, ze Komisia nemôze byt oprávnená svojvolne si zvolit referencný rok podla takýchto kritérií. 116. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý, kedze len nanovo formuluje tvrdenia vyjadrené Britanniou v prvom odvolacom dôvode. 117. V kazdom prípade Komisia uvádza, ze výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol úplne predvídatelný, pretoze strop stanovený týmto ustanovením sa uplatnuje na obrat v obchodnom roku, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, a odvolatel takýto obrat nedosiahol. Komisia zdôraznuje, ze zásada predvídatelnosti pokút znamená, ze podniky musia byt schopné posúdit následky svojho konania, predtým, nez ho vykonajú. Podotýka, ze v prejednávanej veci sa obrat Britannie v case, ked sa rozhodla spáchat porusenie, velmi nelísil od obratu pouzitého na úcely stanovenia maximálnej výsky pokuty (55,7 milióna eur v období, ktoré skoncilo 30. júna 1996). Podla Komisie odvolatel mohol teda v okamihu porusenia posúdit výsku pokuty, ktorú by musel zaplatit, ak by bol kartel odhalený a stíhaný. Komisia okrem toho poukazuje na to, ze osobitná situácia Britannie, teda pokracujúca právna existencia a nulový obrat, poukazovala na osobitý problém, ktorý táto posledná menovaná nemohla ignorovat. Napriek tomu sa odvolatel zdrzal vznesenia tejto otázky vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré mu bolo urcené. 118. Myslím si, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. 119. Zdá sa mi totiz, ze tvrdenia uvádzané Britanniou sú len novou formuláciou tvrdení, ktoré uz boli uvádzané na podporu prvého odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Kedze som ich povazoval za nedôvodné, myslím si, ze aj tvrdenia namietané odvolatelom na podporu tohto tretieho odvolacieho dôvodu sú nedôvodné. 120. V kazdom prípade, aj keby Súdny dvor s týmto stanoviskom nesúhlasil, preskúmam tieto tvrdenia len pre doplnenie. 121. Britannia v podstate tvrdí, ze metóda stanovovania pouzívaná Komisiou v rámci uplatnovania clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nebola predvídatelná v case, ked k poruseniu doslo. 122. Prv nez preskúmam dôvodnost tohto tvrdenia, by som rád pripomenul poziadavky vyplývajúce zo zásady právnej istoty. 123. Táto zásada je dôsledkom zásady zákonnosti a predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva. Ako to uviedol Súd prvého stupna v bode 69 napadnutého rozsudku, táto zásada "vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a jej cielom je zabezpecit predvídatelnost situácií a právnych vztahov týkajúcich sa práva Spolocenstva". ( [46]45 ) Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze"táto poziadavka právnej istoty je osobitne prísna v prípade, ak môze mat právna úprava financné následky". ( [47]46 ) 124. Ako uviedol odvolatel, uvedená zásada je upravená v clánku 7 ods. 1 EDLP, ako aj v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorá, pripomínam, nie je právne záväzná. ( [48]47 ) 125. Clánok 7 ods. 1 EDLP, ktorý preberá znenie clánku 11 ods. 2 Vseobecnej deklarácie ludských práv, je formulovaný takto: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 126. Zdôraznujem, ze súd Spolocenstva nemá právomoc na posúdenie zákonnosti metódy stanovovania pokuty pouzitej Komisiou vo vztahu k clánku 7 ods. 1 EDLP, kedze ustanovenia tohto dohovoru nie sú ako také súcastou práva Spolocenstva. ( [49]48 ) 127. Súdny dvor vsak opakovane rozhodol, ze základné práva sú súcastou vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie Súdny dvor zaistuje. ( [50]49 ) Pri plnení tejto úlohy sa Súdny dvor inspiruje spolocnými ústavnými tradíciami clenských státov, ale aj poznatkami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ludských práv, na ktorých tvorbe sa clenské státy podielali, alebo ku ktorým pristúpili. ( [51]50 ) V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieval, ze EDLP má osobitný význam. ( [52]51 ) 128. S ohladom na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva a súdu Spolocenstva musí norma, ktorou sa ukladá trest -- norma trestnej povahy alebo správny nástroj ukladajúci správnu sankciu -- vykazovat urcité vlastnosti. 129. Predovsetkým kazdé právne pravidlo, najmä ak ukladá alebo umoznuje ukladat sankcie, musí spocívat na zrozumitelnom a jednoznacnom právnom základe. ( [53]52 ) 130. Dalej táto norma musí byt jasná a presná. ( [54]53 ) 131. Súd Spolocenstva sa totiz domnieva, ze osoby dotknuté predmetnou právnou úpravou musia byt spôsobilé jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré im z tejto právnej úpravy vyplývajú, a to preto, aby mohli z týchto ustanovení vyvodit následky. ( [55]54 ) Podla Súdneho dvora sa táto poziadavka vztahuje nielen na normy, ktoré stanovujú znaky, ktoré definujú skutkovú podstatu porusenia, ale aj na normy, ktoré vymedzujú následky, ktoré vyplývajú z porusení právnych pravidiel. ( [56]55 ) Zákon teda musí jasne vymedzit porusenia a tresty, ktoré sa za tieto porusenia ukladajú. 132. Podla Európskeho súdu pre ludské práva sa jasnost zákona posudzuje nielen vzhladom na znenie príslusného ustanovenia, ale aj na spresnenia vymedzené súcasnou a uverejnenou judikatúrou. ( [57]56 ) 133. Nakoniec musí byt táto právna úprava dostupná a predvídatelná. ( [58]57 ) 134. Európsky súd pre ludské práva sa domnieva, ze dotknutá osoba musí byt schopná, v miere primeranej predmetným okolnostiam, predvídat následky, ktoré môzu vyplynút z urcitého konania. ( [59]58 ) 135. Predvídatelnost zákona nebráni tomu, aby bola táto osoba nabádaná k vyuzitiu odborného poradenstva na úcely posúdenia týchto následkov. ( [60]59 ) Nebráni ani tomu, aby zákon priznal správnemu orgánu volnú úvahu. V tomto prípade poziadavka predvídatelnosti znamená, ze rozsah a spôsoby výkonu tejto právomoci musia byt presne vymedzené vzhladom na dotknutý legitímny ciel poskytnút jednotlivcovi primeranú ochranu proti svojvolnému konaniu. ( [61]60 ) 136. Navyse clánok 7 ods. 1 EDLP nevyzaduje, aby znenie predmetného ustanovenia bolo presné do tej miery, ze následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia tohto ustanovenia, sú predvídatelné s absolútnou istotou. ( [62]61 ) Podla Európskeho súdu pre ludské práva je potrebné zabránit nadbytocnej normatívnej nepruznosti, aby sa umoznilo správnym orgánom prispôsobit zmenám situácie. To umoznuje tiez individualizovat príslusný trest. Ak zásada zákonnosti vyzaduje presnú a objektívnu kvalifikáciu konania, potom zásada individualizácie vyzaduje, aby sa výber sankcie prispôsoboval okolnostiam vlastným kazdej osobe. 137. Tieto vlastnosti, teda jasnost právnych pravidiel, predvídatelnost a individualizácia sankcií, sú potrebné pre zaistenie úcinnosti politiky sledovanej zákonodarcom Spolocenstva. 138. Po pripomenutí týchto skutocností je opodstatnené preskúmat, ci metóda stanovovania pokút pouzitá Komisiou v tomto spore je primerane predvídatelná. 139. V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna v bode 73 napadnutého rozsudku domnieval, ze odvolatel musel byt plne schopný predvídat, ze mu bude ulozená pokuta, kedze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil, bolo závazné. Takisto rozhodol, ze bolo predvídatelné, ze táto pokuta bude urcená nielen v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, ale aj od okolností vlastných dotknutému podniku. 140. S touto analýzou plne súhlasím a to z nasledujúcich dôvodov. 141. Po prvé, ak clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, zdá sa mi, ze aj tak obmedzuje jej výkon zavedením kritérií, ktorých sa Komisia musí pridrzat. Na základe znenia uvedeného ustanovenia má pokuta, ktorá môze byt ulozená, vycíslitelný a absolútny strop, stanovený s ohladom na kazdý podnik a kazdý prípad porusenia, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno ulozit danému podniku, je podla mna vopred urcitelná. 142. Po druhé, výkon volnej úvahy Komisie je obmedzený pravidlami správania, ktoré si sama stanovila v usmerneniach. Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, Súdny dvor sa vsak domnieva, ze napriek tomu stanovujú pravidlo správania, od ktorého sa Komisia nemôze odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásady rovnakého zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty. ( [63]62 ) 143. Ako Súdny dvor rozhodol v uz citovanom rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, usmernenia zaistujú právnu istotu dotknutých podnikov a umoznujú im oboznámit sa s metodológiou uplatnovanou Komisiou pri vykonávaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [64]63 ) Pokial bola Komisia kritizovaná za nepriehladnost, ktorú preukázala pri stanovovaní pokút, uverejnenie usmernení umoznilo zvýsit priehladnost týchto rozhodnutí. ( [65]64 ) 144. Po tretie je potrebné pripomenút, ze podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 majú Súdny dvor a Súd prvého stupna plnú právomoc na rozhodovanie o zalobách namierených proti rozhodnutiam Komisie stanovujúcim pokutu. Sú tak oprávnené nielen zrusit tieto rozhodnutia, ale aj zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. Takze správna prax Komisie podlieha plnému preskúmaniu súdom Spolocenstva. V tejto súvislosti preskúmanie týmto súdom umoznuje prostredníctvom ustálenej a uverejnenej judikatúry objasnit kritériá a metódu výpoctu, ktorú je Komisia povinná uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút. Súd Spolocenstva v ustálenej judikatúre, na ktorú sa okrem iného odvolával odvolatel, spresnil, ze pojem "predchádzajúci obchodný rok" sa v zásade týka posledného úplného úctovného obdobia kazdého z dotknutých podnikov v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 145. V rozpore s tým, co tvrdí Britannia, si teda nemyslím, ze Komisia disponuje neobmedzenou volnou úvahou, ktorá jej umoznuje "svojvolne" sa rozhodnút pre obchodný rok, na základe ktorého sa vypocíta strop pokuty. ( [66]65 ) 146. Vo svetle skutocností, ktoré som práve pripomenul, sa mi zdá, ze odvolatel bol schopný primerane predvídat metódu stanovovania pokút pouzitú Komisiou, v prípade potreby aj s vyuzitím právnej rady. 147. V kazdom prípade by som chcel dodat, ze podla mna ciele spocívajúce v trestaní a odrádzaní sledované zákonodarcom Spolocenstva odôvodnujú zabránenie tomu, aby mohli podniky vopred presne poznat výsku pokuty, ktorá im môze byt ulozená, a to z dvoch dôvodov. 148. Na jednej strane sa mi zdá dôlezité, aby podniky nemohli posúdit výhody, ktoré by mohli vyvodit zo svojej úcasti na porusení s prihliadnutím na výsku tejto pokuty. 149. Na druhej strane si myslím, ze je potrebné zabránit situáciám, v ktorých by mali podniky pokusenie skreslovat svoj kapitál v domnienke, ze v prípade neexistencie obratu im bude ulozená nizsia alebo nebude ulozená ziadna pokuta. 150. Súd prvého stupna v bode 73 napadnutého rozsudku správne potvrdil, ze v tomto spore nedáva zásada právnej istoty odvolatelovi záruku, ze ukoncenie jeho obchodných cinností by malo za následok, ze by sa vyhol pokute. 151. Vo svetle týchto skutocností sa domnievam, ze skutocnost, ze Britannia nemohla vopred a s "absolútnou istotou" poznat príslusný referencný rok na úcely stanovenia príslusného stropu, a teda maximálnej pokuty, ktorá jej mohla byt ulozená, nepredstavuje porusenie zásady právnej istoty. 152. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby zamietol tretí odvolací dôvod ako nedôvodný. D -- O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku 153. Odvolatel tvrdí, ze napadnutý rozsudok neodpovedal na jeho tvrdenie vyvodené z nerovného zaobchádzania s Karageorgisom, jedným z podnikov, uvedených v rozhodnutí Komisie 1999/271/ES ( [67]66 ). Toto tvrdenie pred Súdom prvého stupna výslovne namietal a tento súd ho okrem iného spomenul v bode 55 napadnutého rozsudku. 154. Britannia uvádza, ze v rozhodnutí "grécke trajekty" sa Karageorgis stiahol z trhu pred prijatím rozhodnutia Komisiou. Kedze obrat tohto podniku za prechádzajúci obchodný rok nebol dostupný, Komisia sa dovolávala prvej casti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, aby mu stanovila pokutu 1 milión eur. Podla odvolatela sa jeho situácia v prejednávanej veci velmi podobá situácii tohto podniku. V dôsledku toho sa Britannia domnieva, ze by sa nemala nachádzat v nevýhodnejsej situácii ako Karageorgis a malo by sa s nou v kazdom prípade zaobchádzat rovnako. 155. Odvolací dôvod vznesený Britanniou sa zaoberá formálnou nálezitostou odôvodnenia. Jeho cielom je sankcionovat nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je prípustný, kedze v súlade s ustálenou judikatúrou je otázka, ci Súd prvého stupna odpovedal na zalobné dôvody úcastníkov konania a riadne odôvodnil svoj rozsudok, právnou otázkou, ktorej sa, ako takej, mozno dovolávat v rámci odvolania. ( [68]67 ) 156. Predovsetkým pripomínam, ze v súlade s clánkom 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý sa vztahuje na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto statútu, "musia byt rozsudky odôvodnené". 157. Podla Súdneho dvora musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Súdu prvého stupna tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s odôvodnením prijatého rozhodnutia a aby mohol Súdny dvor vykonávat svoje súdne preskúmanie. ( [69]68 ) Pokial ide o zalobu zalozenú na clánku 230 ES, poziadavka odôvodnenia zjavne predpokladá, ze Súd prvého stupna skúma dôvody na zrusenie, ktorých sa dovoláva odvolatel, a uvedie dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu zalobného dôvodu alebo k zruseniu napadnutého aktu. Osobitne v rámci vykonania clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 sa Súdny dvor domnieva, ze mu prislúcha preskúmat, ci Súd prvého stupna právne dostatocným spôsobom odpovedal na vsetky tvrdenia uvádzané zalobcom smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty. ( [70]69 ) 158. Súdny dvor vsak stanovil medze tejto povinnosti odpovedat na uvádzané zalobné dôvody v rozsudku zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia ( [71]70 ). Domnieval sa, ze odôvodnenie rozsudku sa musí posudzovat s ohladom na okolnosti prejednávanej veci ( [72]71 ) a nemozno od Súdu prvého stupna vyzadovat, aby odpovedal "podrobne na kazdé tvrdenie uvádzané zalobcom, najmä ak nie je dostatocne jasné a presné a nespocíva na podrobných dôkazoch". ( [73]72 ) 159. Po pripomenutí tejto skutocnosti je potrebné preskúmat, ci Súd prvého stupna opomenul odpovedat na predmetné tvrdenie namietané odvolatelom a ci prípadne bol povinný na toto tvrdenie odpovedat. 160. V konaní na prvom stupni odvolatel uvádzal, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze s ním zaobchádzala inak ako, na jednej strane, s podnikmi uvedenými v rozhodnutiach "polypropylén" a "PVC" a, na druhej strane, s podnikom Karageorgis uvedeným v rozhodnutí "grécke trajekty". Britannia Komisii takisto vytýkala, ze s nou zaobchádzala inak ako s podnikmi SNCZ a Union Pigments, ktoré sa tiez zúcastnili na karteli. 161. Súd prvého stupna spomenul tvrdenia namietané odvolatelom v bodoch 54 az 56 napadnutého rozsudku. Kým bod 54 uvedeného rozsudku je zhrnutím tvrdení, ktoré pochádzajú z rozhodnutí "polypropylén" a "PVC", bod 55 vyjadruje úvahy odvolatela vyvodené z analýzy rozhodnutia "grécke trajekty". Bod 56 je zhrnutím tvrdení Britannie týkajúcich sa zaobchádzania Komisie s podnikmi SNCZ a Union Pigments. 162. Súd prvého stupna zamietol tieto tvrdenia pre nasledujúce dôvody: "61 Prvé tvrdenie zalobcu týkajúce sa toho, ze Komisia sa odchýlila od svojej doterajsej praxe, nie je dôvodné. Zalobca sa totiz nenachádza v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov vo veciach citovaných vyssie v bode 54, pretoze nedosiahol ziadny obrat pocas obchodného roka predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu. Nemôze preto pozadovat rovnaké zaobchádzanie ako podniky v skorsích veciach. 62 Takisto sa musí zamietnut druhé tvrdenie zalobcu týkajúce sa údajnej diskriminácie medzi ním a spolocnostami SNCZ a Union Pigments... Kedze nulový obrat dáva pokrivený obraz o význame zalobcu, Komisia bola oprávnená pouzit skorsie úctovné obdobie, a preto so zalobcom zaobchádzat inak ako s SNCZ a Union Pigments. ... 64 Druhá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut." 163. Samotné precítanie stací na skonstatovanie, ze Súd prvého stupna opomenul odpovedat na tvrdenie odvolatela zalozené na tvrdenom porusení zásady rovnosti zaobchádzania s ohladom na situáciu podniku Karageorgis. Toto tvrdenie bolo napriek tomu výslovne namietané Britanniou v bodoch 3.3.3 az 3.3.6 jej zaloby podanej v konaní na prvom stupni a ako také spomenuté Súdom prvého stupna v bode 55 napadnutého rozsudku. 164. Súdny dvor sa urcite domnieval, ze Súd prvého stupna nie je povinný odpovedat na tvrdenia, ktoré nie sú "dostatocne jasné a presné". ( [74]73 ) 165. Napriek tomu sa mi v prejednávanej veci zdá, ze predmetné tvrdenie splna tieto poziadavky, a teda umoznuje Súdu prvého stupna zaujat stanovisko. 166. V zalobe, ktorú Britannia podala v konaní na prvom stupni, totiz jasne vyjadrila dôvody, pre ktoré povazovala svoju situáciou za porovnatelnú so situáciou podniku Karageorgis, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie "grécke trajekty". ( [75]74 ) Navyse na podporu svojich tvrdení presne oznacila body odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, v ktorých Komisia vysvetlila metódu výpoctu pouzitú na úcely stanovenia stropu pokuty uplatnitelnej na podnik Karageorgis. ( [76]75 ) 167. V dôsledku toho sa domnievam, ze Súd prvého stupna nesplnil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánkov 36 a 53 Statútu Súdneho dvora, a to tým, ze opomenul odpovedat na tvrdenie vznesené odvolatelom. 168. Z tohto dôvodu teda navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil tento odvolací dôvod za dôvodný a zrusil napadnutý rozsudok. VI -- Rozhodnutie o spore 169. Clánok 61 prvý odsek Statútu Súdneho dvora stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 170. V prejednávanej veci si myslím, ze stav konania dovoluje, aby sa rozhodlo o bode, ktorého zrusenie som navrhol. ( [77]76 ) Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby sám rozhodol s konecnou platnostou o odvolacom dôvode uvádzanom Britanniou v konaní na prvom stupni. VII -- O zalobe podanej na prvom stupni 171. Britannia navrhuje zrusenie sporného rozhodnutia a uvádza niekolko dôvodov, z ktorých jeden je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 172. V rámci tohto dôvodu odvolatel tvrdí, ze Komisia nedodrzala túto zásadu tým, ze s ním zaobchádzala inak ako s podnikom Karageorgis, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie "grécke trajekty". 173. Britannia tvrdí, ze jej situácia bola porovnatelná so situáciou uvedeného podniku v rozsahu, v akom sa oba podniky stiahli z trhu niekolko rokov pred prijatím rozhodnutia Komisie. Napriek tomu v rozhodnutí "grécke trajekty" Komisia po tom, co zistila, ze nemá k dispozícii ziadnu informáciu o obrate podniku Karageorgis za obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia, ulozila tomuto podniku v súlade s clánkom 19 ods. 2 nariadenia (EHS) c. 4056/86 ( [78]77 ) pokutu 1 milión ecu. ( [79]78 ) 174. Stanovením maximálneho stropu pokuty uplatnitelnej na odvolatela pouzitím iného obchodného roka ako rok, ktorý predchádza prijatiu sporného rozhodnutia, sa teda Komisia odchýlila od svojej skorsej praxe, porusujúc tak v prejednávanej veci zásadu rovnosti zaobchádzania. 175. Domnievam sa, ze tento dôvod nie je dôvodný. 176. Zastávam totiz názor, ze poznatkov, ktoré mozno vyvodit z rozhodnutia "grécke trajekty", sa nemozno dovolávat v rámci tohto sporu, a to z dôvodov, ktoré som uz uviedol v bodoch 99 a 100 týchto návrhov. 177. Aj keby bola situácia podniku Karageorgis blízka situácii Britannie, ( [80]79 ) z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. Súdny dvor totiz opakovane rozhodol, ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, kedze konkrétne údaje o veciach ako trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia nie sú zhodné. Tak je to aj v prípade veci uvádzanej odvolatelom. 178. Navyse, Súdny dvor takisto rozhodol, ze Komisia nie je viazaná výskou pokút ulozených v minulosti pri rôznych typoch porusení a môze túto výsku zvýsit v rámci medzí stanovených nariadením c. 17, ak je to potrebné pre zarucenie úcinnosti pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. ( [81]80 ) V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti, ani v metódu ich stanovovania. ( [82]81 ) Podla Súdneho dvora tak musia uvedené podniky "pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti". ( [83]82 ) 179. Za týchto podmienok sa mi zdá, ze podnik, akým je Britannia, ktorý je úcastníkom správneho konania na základe clánku 81 ES, nemôze nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia s ním bude zaobchádzat rovnako ako s podnikom Karageorgis, na ktorý sa vztahuje skorsie rozhodnutie. 180. Vzhladom na tieto skutocnosti sa domnievam, ze Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 181. V dôsledku toho navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tento dôvod smerujúci k zruseniu. VIII -- O trovách 182. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze v prejednávanej veci Komisia navrhla zaviazat odvolatela na náhradu trov konania a odvolatel nemal úspech vo väcsine svojich dôvodov, podla môjho názoru je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania, ktoré vznikli v tomto konaní o odvolaní. 183. Navyse clánok 122 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. V prejednávanej veci skúmanie dôvodu predlozeného odvolatelom v konaní na prvom stupni zalozeného na porusení zásady rovnosti zaobchádzania s ohladom na zaobchádzanie vyhradené podniku Karageorgis (uvedenému v rozhodnutí "grécke trajekty") nepoukázalo na ziadny dôvod, ktorý by mohol viest k zruseniu sporného rozhodnutia. V dôsledku toho nenachádzam dôvody na zmenu výroku napadnutého rozsudku. 184. Za týchto podmienok je opodstatnené zaviazat odvolatela na náhradu trov konania súvisiacich s týmto konaním, ako aj s konaním pred Súdom prvého stupna. IX -- Návrh 185. Vzhladom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (T-33/02) sa zrusuje v rozsahu, v akom nepreskúmal tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania medzi spolocnostou Britannia Alloys & Chemicals Ltd a podnikom Karageorgis, na ktorý sa vztahuje rozhodnutie Komisie 1999/271/ES z 9. decembra 1998 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/34.466 -- Grécke trajekty) [neoficiálny preklad]. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Zaloba o neplatnost podaná na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev, ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP -- Vec COMP/E-1/37.027 -- Fosfát zinku [neoficiálny preklad], sa zamieta. 4. Britannia Alloys & Chemicals Ltd je povinná nahradit trovy konania tak na prvom stupni, ako aj v konaní pred Súdom prvého stupna Európskych spolocenstiev. __________________________________________________________________ ( [84]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [85]2 ) [86]T-33/02, Zb. s. II-4973. ( [87]3 ) Rozhodnutie z 11. decembra 2001 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 -- Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] ([88]Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [89]4 ) Nariadenie zo 6. februára 1962 prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([90]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1216/1999 z 10. júna 1999 ([91]Ú. v. ES L 148, s. 5, dalej len "nariadenie c. 17"). Je potrebné uviest, ze toto nariadenie bolo nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([92]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s.205). ( [93]5 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 zmluvy o ESUO ([94]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia"). ( [95]6 ) [96]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci". ( [97]7 ) Body 311 a 313 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [98]8 ) Bod 345 odôvodnenia sporného rozhodnutia a jeho poznámku pod ciarou 197. ( [99]9 ) Bod 50 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [100]10 ) Bod 366 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [101]11 ) Bod 370 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. ( [102]12 ) Pozri najmä rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [103]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, body 47 az 49. ( [104]13 ) Pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [105]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23; z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., [106]C-470/00 P, Zb. s. I-4167, bod 41, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [107]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51. ( [108]14 ) Pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [109]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 244 a 245, ako aj citovanú judikatúru. ( [110]15 ) Rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [111]C-308/04 P, Zb. s. I-05977, bod 46 a citovaná judikatúra. ( [112]16 ) Rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [113]C-167/04 P, Zb. s. I-08935, body 207 a 208, ako aj citovaná judikatúra. ( [114]17 ) Odvolatel odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [115]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5009. ( [116]18 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, [117]C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 203 a citovanú judikatúru. ( [118]19 ) [119]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 85. ( [120]20 ) Súd prvého stupna odkazuje na rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [121]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, ako aj Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [122]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105. ( [123]21 ) Súdny dvor velmi skoro uznal v rozsudku z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia ([124]41/69, Zb. s. 661), ze sankcie stanovené v clánku 15 nariadenia c. 17 "majú za ciel stíhat protiprávne konania, ako aj predchádzat ich opakovaniu" (bod 173). ( [125]22 ) Bod 42 napadnutého rozsudku. ( [126]23 ) Odkazujem na judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 17 týchto návrhov. ( [127]24 ) Britannia odkazuje najmä na rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia ([128]T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, Zb. s. II-10*), v ktorom Súdny dvor spresnil, ze "strop smeruje najmä k ochrane podnikov proti nadmernej výske pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu. Dôsledkom toho je, ze strop sa nevztahuje na obdobie sankcionovaných porusení, ktoré mohlo byt v case ulozenia pokuty dovrsené uz niekolko rokov, ale na obdobie, ktoré sa priblizuje tomuto dátumu" (bod 389). ( [129]25 ) Body 281 a 282. ( [130]26 ) Rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, body 46 a 47. ( [131]27 ) Pozri najmä druhé odôvodnenie nariadenia c. 17, ktoré spresnuje, ze "kedze súlad s clánkami 85 a 86 a splnenie záväzkov ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov podla tohto nariadenia musia byt vymozitelné prostredníctvom pokút a periodických penalizacných platieb". ( [132]28 ) Pozri najmä rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, bod 69 a citovanú judikatúru. ( [133]29 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [134]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 285. ( [135]30 ) Pozri rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (IV/31.149 -- Polypropylén) [neoficiálny preklad] ([136]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie 'polypropylén`"), rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (IV/31 865 -- PVC) [neoficiálny preklad] ([137]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie 'PVC`"), a rozhodnutie Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP -- Vec COMP/E-1/36.490 -- Grafitové elektródy [neoficiálny preklad] ([138]Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1, dalej len "rozhodnutie grafitové elektródy"). ( [139]31 ) Bod 48 vyjadrenia zalovaného. ( [140]32 ) Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 13 týchto návrhov. ( [141]33 ) Je potrebné uviest, ze v súlade s ustálenou judikatúrou "povinnost odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupna povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a príslusnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutocnenie preskúmania" (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [142]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 372 a citovaná judikatúra. ( [143]34 ) Bod 205. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [144]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 87 a citovaná judikatúra. ( [145]35 ) Pozri bod 201 uz citovaného rozsudku JCB Service/Komisia. ( [146]36 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [147]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81 a citovaná judikatúra. ( [148]37 ) Pozri najmä rozsudky zo 7. novembra 2002, Hirschfeldt/AEE, [149]C-184/01 P, Zb. s. I-10173, bod 48, a z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, [150]C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 17, ako aj súcasnú judikatúru, uznesenie z 12. decembra 2006, Autosalone Ispra/Komisia, [151]C-129/06 P, Zb. s. I-131*, bod 17 a citovanú judikatúru. ( [152]38 ) [153]Ú. v. ES C 364, s. 1. Táto charta sa nachádza v casti II Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá este nenadobudla úcinnost ([154]Ú. v. EÚ C 310, 2004, s. 41). ( [155]39 ) Odvolatel odkazuje na stranu 885 návrhov sudcu Vesterdorfa, urceného za generálneho advokáta vo veci Rhône-Poulenc/Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, [156]T-1/89, Zb. s. II-867). ( [157]40 ) Odvolatel odkazuje na rozsudok z 12. decembra 1996, X, [158]C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, bod 25, a na rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva (rozsudok ESLS EK v. Turecko zo 7. februára 2002, § 51 a 55). ( [159]41 ) Rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, bod 221. ( [160]42 ) Tamze, bod 222. ( [161]43 ) Odvolatel odkazuje na rozsudok z 15. decembra 1987, Holandsko/Komisia, [162]326/85, Zb. s. 5091, bod 24. ( [163]44 ) Odvolatel odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Slob ([164]C-236/02, Zb. s. I-1861), ktorý spresnuje, ze "[právna istota] vyzaduje najmä to, aby bola taká právna úprava, o akú ide v prejednávanej veci, ktorá by mohla viest k financnému zatazeniu dotknutých hospodárskych subjektov, jasná a presná, aby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a vyvodit z nich následky" (bod 37). ( [165]45 ) Súd prvého stupna odkazuje na rozsudky Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., [166]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, [167]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 113. ( [168]46 ) Pozri najmä rozsudok z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, [169]C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 79 a citovanú judikatúru. ( [170]47 ) V rozsudku z 15. januára 2003, Philip Morris International a i./Komisia ([171]T-377/00, T-379/00, T-380/00, T-260/01 a T-272/01, Zb. s. II-1), Súd prvého stupna vsak uviedol, ze táto charta "poukazuje na význam práv, ktoré zakotvuje, v právom poriadku Spolocenstva" (bod 122). ( [172]48 ) Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [173]T-112/98, Zb. s. II-729, bod 59. ( [174]49 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [175]C-94/00, Zb. s. I-9011, body 23 a 24. Pripomínam, ze v súlade s clánkom 6 ods. 2 2 EÚ "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov, ako základných princípov práva Spolocenstva". ( [176]50 ) Stanovisko 2/94 z 28. marca 1996, [177]Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok z 29. mája 1997, Kremzow, [178]C-299/95, Zb. s. 2629, bod 14. ( [179]51 ) Rozsudok Kremzow, uz citovaný, bod 14. ( [180]52 ) Pozri najmä rozsudok Koninklijke Coöperatie Cosun, uz citovaný bod, 80 a citovanú judikatúru. ( [181]53 ) Pozri rozsudok ESLP Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Recueil des arręts et décisions 2000-VII, § 145. ( [182]54 ) V tomto zmysle pozri rozsudky z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, [183]169/80, Zb. s. 1931, bod 17; z 18. novembra 1987, Maizena a i., [184]137/85, Zb. s. 4587, bod 15; z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, [185]C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a X, uz citovaný, bod 25. ( [186]55 ) V tomto zmysle pozri rozsudok X, uz citovaný, body 22 a 25. ( [187]56 ) Pozri najmä rozsudok ESLP G v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A c. 325-B, § 25. ( [188]57 ) Pozri rozsudok ESLP Baskaya a Okçuoglu v. Turecko z 8. júla 1999, Recueil des arręts et décisions 1999-IV, s. 308, § 36. ( [189]58 ) Pozri rozsudky ESLP Margareta a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A c. 226-A, § 75, a Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Recueil des arręts et décisions 1996-V, § 35. Súdny dvor odkazuje na túto poslednú menovanú judikatúru v rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovanom, bod 219. ( [190]59 ) Rozsudok Cantoni v. Francúzsko, uz citovaný, § 35. ( [191]60 ) Pozri najmä rozsudky ESLP Kruslin v. Francúzsko z 24. apríla 1990, séria A c. 176-A, § 27, 29 a 30, ako aj Margareta a Roger Andersson v. Svédsko, uz citovaný, § 75. ( [192]61 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [193]T-43/02, Zb. s. II-03435, bod 79. ( [194]62 ) Pozri rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 209 az 212, ako aj JCB Service/Komisia, uz citovaný, body 207 a 208. ( [195]63 ) Bod 213. ( [196]64 ) Je zaujímavé poznamenat, ze pocas prvých tridsiatich rokov vykonávania nariadenia c. 17 Komisiou neexistovalo ziadne usmernenie, ktoré by upravovalo jej postup. Táto situácia spôsobila nedostatok priehladnosti metód pouzívaných Komisiou v priebehu správneho konania a zvýsený pocet zalôb o neplatnost podaných podnikmi proti rozhodnutiam prijatým Komisiou. V rozsudku zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia ([197]T-148/89, Zb. s. II-1063), Súd prvého stupna uviedol, ze by bolo "ziaduce, aby podniky -- aby mohli zaujat stanovisko so znalostou veci -- podrobne poznali, podla akéhokolvek systému, ktorý Komisia povazuje za vhodný, spôsob stanovenia pokuty, ktorá im bola ulozená [rozhodnutím za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze], bez toho aby boli na tieto úcely povinní podat zalobu proti [uvedenému rozhodnutiu]" (bod 142). ( [198]65 ) Odkazujem na pojem, ktorý pouzil odvolatel v bode 6.5 odvolania. ( [199]66 ) Rozhodnutie z 9. decembra 1998 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (IV/34.466 -- Grécke trajekty) [neoficiálny preklad] ([200]Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24, dalej len "rozhodnutie 'grécke trajekty`"). ( [201]67 ) Pozri najmä rozsudok zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, [202]C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53 a citovanú judikatúru. ( [203]68 ) V tomto zmysle pozri rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/De Nil a Impens, [204]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 az 34, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [205]C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70, ako aj uznesenia z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., [206]C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 58; zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, [207]C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 52, a z 25. júna 1998, Antilles néerlandaises/Rada, [208]C-159/98 P(R), Zb. s. I-4147, bod 70. ( [209]69 ) Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 14 týchto návrhov. ( [210]70 ) [211]C-274/99 P, Zb. s. I-1611. ( [212]71 ) Tamze, bod 120. ( [213]72 ) Tamze, bod 121. Pozri tiez rozsudok z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [214]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 81. ( [215]73 ) Pozri bod 158 týchto návrhov. ( [216]74 ) Bod 3.3.6 zaloby. ( [217]75 ) Bod 3.3.4 zaloby. ( [218]76 ) Pozri body 153 az 168 týchto návrhov. ( [219]77 ) Nariadenie Rady z 22. decembra 1986, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatnovania clánkov 85 a 86 zmluvy na námornú dopravu ([220]Ú. v. ES L 378, s. 4; Mim. vyd. 07/001, s. 241), zmenené a doplnené nariadením c. 1/2003. Znenie clánku 19 ods. 2 uvedeného nariadenia je totozné so znením clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ( [221]78 ) Bod 167 odôvodnenia rozhodnutia "grécke trajekty" uvedený zalobcom v bode 3.3.4 svojej zaloby. ( [222]79 ) Z rozhodnutia "grécke trajekty" z 9. decembra 1998 vyplýva, ze Karageorgis ukoncil svoju cinnost v januári 1993, a to takmer sest rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a zatvoril vsetky svoje pobocky v Grécku. Komisia nemala k dispozícii ziadnu informáciu o obrate dosiahnutom týmto podnikom v roku 1997 (bod 167 odôvodnenia rozhodnutia). ( [223]80 ) Rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný, bod 81 a citovaná judikatúra. ( [224]81 ) Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 228. ( [225]82 ) Tamze, bod 229. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0003 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0004 6. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0005 7. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0006 8. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0074 76. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0075 77. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0076 78. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0077 79. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0078 80. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0079 81. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0080 82. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0081 83. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0082 84. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0001 85. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0002 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0033&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0003 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 89. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0004 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:148:TOC 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0005 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 95. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0006 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 97. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0007 98. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0008 99. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0009 100. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0010 101. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0011 102. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0012 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0013 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0470&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0014 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 110. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0015 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0016 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 114. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0017 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0018 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0491&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0019 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0020 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0021 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0022 126. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0023 127. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0024 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0071&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0025 130. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0026 131. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0027 132. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0028 133. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0029 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0030 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:100:TOC 139. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0031 140. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0032 141. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0033 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0034 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0035 146. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0036 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 148. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0037 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0184&locale=SK 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0122&locale=SK 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0129&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0038 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:310:TOC 155. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0039 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0040 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0074&locale=SK 159. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0041 160. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0042 161. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0043 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0326&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0044 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0236&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0045 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0046 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0248&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0047 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0377&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0048 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0112&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0049 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0050 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994??0002&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0299&locale=SK 179. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0051 180. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0052 181. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0053 182. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0054 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0169&locale=SK 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0137&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0143&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0055 187. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0056 188. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0057 189. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0058 190. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0059 191. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0060 192. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0061 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 194. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0062 195. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0063 196. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0064 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0065 199. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0066 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:109:TOC 201. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0067 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0401&locale=SK 203. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0068 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 205. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0449&locale=SK 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0149&locale=SK 207. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0268&locale=SK 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0159&locale=SK 209. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0069 210. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0070 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0274&locale=SK 212. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0071 213. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0072 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0073 216. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0074 217. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0075 218. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0076 219. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0077 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:378:TOC 221. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0078 222. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0079 223. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0080 224. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0081 225. file:///tmp/lynxXXXXLTaDXG/L97427-8606TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0600440801-E0082