NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 16. novembra 2006 ^1([1]1) Vec C-3/06 P Groupe Danone proti Komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 - Opakované porusovanie - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Clánok 229 ES - Clánok 17 nariadenia Rady c. 17 - Neobmedzená právomoc - Pravidlo 'non ultra petita` - Právo na obhajobu" 1. Predlozené odvolanie, podané Groupe Danone (dalej len "odvolatel"), smeruje proti rozsudku Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02 (dalej len "napadnutý rozsudok")([2]2). Táto vec sa týkala rozhodnutia Komisie 2003/569/ES z 5. decembra 2001 (dalej len "sporné rozhodnutie"),([3]3) ktorým bola odvolatelovi ulozená pokuta za jeho úcast na karteli v oblasti pivovarníckeho priemyslu v Belgicku. Vo väcsej casti Súd prvého stupna potvrdil sporné rozhodnutie, ale znízil pokutu. V tomto konaní, ktoré sa týka iba stanovenia výsky pokuty, odvolatel argumentuje, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzal z nesprávneho výkladu pojmu opakované porusovanie a ked protiprávne zmenil metódu stanovenia výsky pokuty pouzitú Komisiou. I - Skutkový a právny základ odvolania A - Právny rámec 2. V case skutkových okolností bola implementácia clánkov 81 ES a 82 ES vrátane aspektu pokút, ktoré môze Komisia ulozit v prípade porusenia, upravená nariadením Rady (EHS) c. 17([4]4). 3. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 ?eur? do 1 000 000 ?eur? alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1] alebo clánok [82] Zmluvy; alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 ods. 1 [nariadenia]. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 4. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia") stanovujú metódu urcovania výsky takých pokút, ktoré "zacína?jú? od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti" (druhý odsek úvodnej casti usmernení). 5. Na základe usmernení "základná ciastka bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17" (bod 1 usmernení). Základná ciastka bude zvýsená v prípade pritazujúcich okolností, ako napríklad opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (bod 2 usmernení). Základná ciastka bude znízená v prípade polahcujúcich okolností (bod 3 usmernení). 6. V zmysle clánku 229 ES "nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo Radou... môzu Súdnemu dvoru priznat neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení". 7. Vo vztahu k tomuto ustanoveniu clánok 17 nariadenia c. 17 stanovuje: "Súdny dvor bude mat neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu." B - Okolnosti predchádzajúce sporu 8. Sporné rozhodnutie([5]5) je urcené odvolatelovi, ako aj podnikom Interbrew, Alken-Maes, Haacht a Martens. Rozhodnutie uvádza dve odlisné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a to jednak komplexný súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov v oblasti pivovarníckeho priemyslu v Belgicku (dalej len "kartel Interbrew/Alken-Maes") a jednak zosúladené postupy v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 9. Odvolatel bol v case skutkových okolností materskou spolocnostou Alken-Maes. Vzhladom na jeho aktívnu úlohu v karteli Interbrew/Alken-Maes Komisia povazovala odvolatela za zodpovedného tak za vlastnú úcast, ako aj z dôvodu úcasti Alken-Maes na uvedenom karteli.([6]6) Naopak, Komisia zastávala názor, ze nebolo namieste prisúdit odvolatelovi zodpovednost za úcast jeho dcérskej spolocnosti na zosúladenom postupe v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, pretoze odvolatel samotný sa nepodielal na tomto karteli.([7]7) 10. Z dôvodu jeho úcasti na karteli Interbrew/Alken-Maes od 28. januára 1993 do 28. januára 1998 bola sporným rozhodnutím odvolatelovi ulozená pokuta vo výske 44,043 milióna eur.([8]8) 11. Pokuta sa pocíta takto: Závaznost 25,00 milióna eur Trvanie (+ 45 %) + 11,25 milióna eur Základná ciastka = 36,25 milióna eur Pritazujúce okolnosti (+ 50 %) + 18,125 milióna eur Spolu po zohladnení pritazujúcich okolností = 54,38 milióna eur Polahcujúce okolnosti (- 10 %) - 5,438 milióna eur Spolu pred oznámením o spolupráci = 48,94 milióna eur Znízenie na základe spolupráce (- 10 %) - 4,894 milióna eur Záverecná suma = 44,043 milióna eur 12. Sporné rozhodnutie uvádza nasledujúce pritazujúce okolnosti: po prvé, porusenie clánku 81 ES znamenalo opakované porusovanie, kedze odvolatel bol sankcionovaný za podobné porusenie v dvoch prípadoch predtým;([9]9) po druhé, odvolatel prinútil Interbrew rozsírit spoluprácu pod hrozbou prijatia opatrení proti Interbrew pri neexistujúcej spolupráci.([10]10) C - Napadnutý rozsudok 13. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. februára 2002 odvolatel podal zalobu o neplatnost rozhodnutia. Subsidiárne ziadal o znízenie výsky pokuty. 14. Súd prvého stupna zamietol vsetky zalobné dôvody odvolatela okrem piateho zalobného dôvodu, v ktorom namietal nedôvodnost konstatovania, ze nátlak vykonávaný na Interbrew zo strany odvolatela tvoril pritazujúcu okolnost.([11]11) Súd prvého stupna konstatoval, ze hoci odvolatel vyslovil hrozbu Interbrew, nebolo preukázané, ze v dôsledku predmetnej hrozby Interbrew súhlasil s rozsírením kartelu.([12]12) Na základe toho Súd prvého stupna stanovil celkové zvýsenie základnej ciastky pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností o 40 % namiesto 50 %.([13]13) Súd prvého stupna, uplatnujúc metódu výpoctu odlisnú od metódy pouzitej v rozhodnutí, znízil pokutu na 42,4125 milióna eur a zamietol zalobu v zostávajúcej casti. 15. Dna 4. januára 2006 odvolatel podal odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna. II - Analýza odvolania 16. Odvolatel uvádza pät dôvodov odvolania na podporu svojho návrhu smerujúceho k ciastocnému zruseniu napadnutého rozsudku. Tieto dôvody odvolania sa týkajú v prvom rade výkladu pojmu opakovaného porusovania zo strany Súdu prvého stupna a v druhom rade zmeny metódy výpoctu pokuty. A - Dôvody odvolania týkajúce sa uplatnenia opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti Prvý dôvod odvolania: porusenie zásady "nulla poena sine lege" 17. Odvolatel tvrdí, ze potvrdením zvýsenia pokuty odvolatela z dôvodu pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania Súd prvého stupna nezohladnil zásadu zákonnosti deliktov a trestov a následne zásadu zákazu retroaktivity prísnejsích sankcií. Podla odvolatela v práve Spolocenstva neexistuje jasný a dostatocne predvídatelný právny základ na zohladnenie opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti. Odvolatel tvrdí, ze v kazdom prípade takýto právny základ chýbal v case predchádzajúcich porusení. 18. V bode 351 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nemohla uplatnením opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti porusit zásadu "nulla poena sine lege", "kedze je nesporné, ze táto moznost sa nachádza v bode 2 prvej zarázke usmernení a nemozno usudzovat, ze usmernenia idú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". 19. Toto znenie môze naznacovat, ze Súd prvého stupna posúdil bod 2 usmernení ako právny základ pre závery Komisie týkajúce sa opakovaného porusovania odvolatela. Výklad usmernení týmto spôsobom by bol nesprávny. Usmernenia zabezpecujú právnu istotu, kedze stanovujú metódu výpoctu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat, ale netvoria právny základ pre stanovenie pokuty.([14]14) Napriek tomu si myslím, ze Súdny dvor by mal zamietnut prvý odvolací dôvod odvolatela.([15]15) 20. Po prvé, tvrdenie odvolatela, ze Súd prvého stupna porusil zásadu "nulla poena sine lege", pretoze chýbal dostatocný právny základ v case predchádzajúcich porusení, vychádza z nesprávnej premisy. Rozhodný cas pre zistenie, ci existuje dostatocný právny základ na zvýsenie pokuty vzhladom na opakované porusovanie, je moment posledného porusenia - to znamená porusenia, ktoré viedlo k rozhodnutiu, ktoré zohladnuje predchádzajúce porusovania ako pritazujúcu okolnost. V tejto súvislosti je mozné vyvodit analógiu s rozsudkom Európskeho súdu pre ludské práva z 29. marca 2006 vo veci Achour, v ktorom uvedený súd rozhodol, ze "prax zohladnovania predchádzajúcich udalostí by sa mala lísit od pojmu retroaktívneho uplatnenia práva stricto sensu".([16]16) Rozhodujúce teda je, ze v case posledného porusenia mohol odvolatel predpokladat právne dôsledky svojho konania a nálezite tomu prispôsobit svoje konanie.([17]17) 21. Existoval v case posledného porusenia dostatocný právny rámec na zohladnenie opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti? Príslusným právnym základom je clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý jasne a jednoznacne uvádza,([18]18) ze Komisia môze ulozit pokutu podniku, ktorý porusí clánok 81 ES alebo 82 ES. Dalej stanovuje, ze pokuta nemá presiahnut 10 % obratu podniku v predchádzajúcom obchodnom roku a ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie"([19]19). Nesporne clánok 15 ods. 2 je pri stanovení jasnej hornej hranice formulovaný siroko, pokial ide o prvky, ktoré urcujú presnú výsku pokuty. V kontexte práva hospodárskej sútaze sa vsak domnievam, ze je spravidla rozumné a predvídatelné, aby Komisia pri výkone svojej právomoci volnej úvahy posudzovala prvok opakovaného porusovania v súvislosti so závaznostou porusenia. To je podla vsetkého názor Súdneho dvora vyplývajúci z judikatúry. 22. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora "pri posúdení závaznosti porusenia na úcel stanovenia výsky pokuty musí Komisia zohladnit nielen osobitné okolnosti veci, ale aj kontext, v ktorom k porusovaniu dochádza, a musí zabezpecit, ze jej postup má potrebný odstrasujúci úcinok, najmä na tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre uskutocnenie cielov Spolocenstva"([20]20). V rozsudku SGL Carbon Súdny dvor nedávno potvrdil svoju judikatúru takto: "Zatial co základná ciastka pokuty sa stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou. Zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze"([21]21). V rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia Súdny dvor potvrdil, ze opakované porusovania musia byt zohladnené ako prvok pri posudzovaní závaznosti porusenia.([22]22) V tomto ohlade zodpovedá judikatúra Súdneho dvora judikatúre Súdu prvého stupna. V rozsudku zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, Súd prvého stupna rozhodol, ze "skutocnost, ze Komisia uz v minulosti uznala podnik za zodpovedný z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ulozila mu sankciu za toto porusenie, mozno povazovat za pritazujúcu okolnost proti tomuto podniku."([23]23) 23. Odvolací dôvod odvolatela teda smeruje proti tým rozhodnutiam, v ktorých Súdny dvor zastával názor, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje dostatocný právny základ pre zohladnenie takých pritazujúcich okolností, akou je napríklad opakované porusovanie. 24. Rovnako nepresvedcivá je aj argumentácia odvolatela, podla ktorej neexistoval dostatocný právny základ, pretoze v case posledného porusenia Komisia este neprijala usmernenia. Usmernenia nepredstavujú právny základ pre stanovenie pokuty. Spresnujú iba uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17.([24]24) Odvolatel by teda mal stále moznost predvídat právne dôsledky svojho konania, aj keby usmernenia este neexistovali. 25. Napokon, este pred prijatím a zverejnením usmernení Komisia zohladnila opakované porusovanie v niektorých svojich rozhodnutiach,([25]25) vrátane rozhodnutia, ktoré bolo prijaté vo vztahu k odvolatelovi z dôvodu predposledného porusenia clánku 81 ES na strane odvolatela.([26]26) 26. Preto, najmä vo vztahu k judikatúre citovanej v bode 22 vyssie, odvolatel nemôze vázne tvrdit, ze nemohol predvídat uplatnenie opakovaného porusovania ako pritazujúcej okolnosti v case, ked sa dopustil predmetného porusenia.([27]27) Druhý dôvod odvolania: porusenie zásady právnej istoty 27. Druhým odvolacím dôvodom odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna odmietol obmedzit dobu, pocas ktorej je mozné zohladnit opakované porusenie, cím nesprávne uplatnil zásadu právnej istoty. Odvolatel zdôraznuje, ze prvé dve rozhodnutia, v ktorých Komisia zistila porusenie, pochádzajú z roku 1974 a 1984 a ze k prvému rozhodnutiu doslo za velmi specifických okolností. Podla odvolatela Súd prvého stupna v skutocnosti pripustil existenciu institútu "stáleho opakovaného porusovania" v rozpore so vseobecnými zásadami spolocnými právnym poriadkom clenských státov. 28. Podla môjho názoru tento dôvod vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v podstate rozhodol, ze kedze ani nariadenie c. 17, ani usmernenia nestanovujú premlcaciu lehotu, nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty.([28]28) Inými slovami, Súd prvého stupna uviedol, ze v situácii, ked neexistuje premlcacia lehota, je mozné predvídat, ze akékolvek porusovanie toho istého typu tým istým podnikom a formálne zistené Komisiou v minulosti môze viest ku konstatovaniu opakovaného porusovania.([29]29) 29. Ako východisko je táto úvaha správna. Zásada právnej istoty nevyzaduje premlcaciu lehotu vo vztahu k opakovanému porusovaniu. Komisia preto disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri urcení doby, pocas ktorej bude zohladnovat predchádzajúce zistenia porusenia. Najmä s ohladom na moznost dlhodobej existencie podnikov vsak Komisia musí vykonat právomoc volnej úvahy tak, aby respektovala legitímne ocakávania, pokial ide o to, ktoré predchádzajúce porusenia sú dosial relevantné a ktoré porusenia boli naopak vo vsetkých ohladoch zahladené. 30. Zohladnenie opakovaného porusovania má za úcel motivovat podniky, ktoré prejavili sklon k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, k zmene svojho správania. Pri neexistencii premlcacej lehoty Komisia a súdy Spolocenstva musia v kazdom jednotlivom prípade zvázit okolnosti, ktoré môzu svedcit o takomto sklone, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi poruseniami. 31. Presne takto sa Súd prvého stupna vysporiadal s problémom právnej istoty v napadnutom rozsudku. V bodoch 354 az 355 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna pozorne preskúmal zdokumentovaný casový priebeh porusovania pravidiel hospodárskej sútaze a poukázal na to, ze medzi kazdým z opakovaných porusení uplynul pomerne krátky casový odstup. Súd prvého stupna teda dospel k záveru, ze "zopakovan[ie] protiprávneho správania zo strany zalobcu... svedcí o jeho sklone nevyvodit príslusné dôsledky zo zistenia porusovania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva na jeho strane". 32. Na podporu svojej argumentácie, ze Súd prvého stupna mal uplatnit premlcaciu lehotu, odvolatel poukazuje na ustálenú judikatúru pocnúc rozsudkom Geigy/Komisia([30]30). V skutocnosti vsak uvedená judikatúra umoznuje pouzitie argumentu "a maiore ad minus" v prospech názoru, ze súdom Spolocenstva neprinálezí obmedzovat dobu, pocas ktorej je mozné zohladnit opakované porusovanie. Vo veci Geigy/Komisia bol Súdny dvor poziadaný, aby rozhodol, ci Komisia tým, ze zacala konat o porusení clánku 81 ES az po uplynutí niekolkých rokov, prekrocila premlcaciu lehotu. V takýchto prípadoch je potreba zachovania právnej istoty este naliehavejsia. Napokon, neexistencia premlcacej lehoty má za následok existenciu trvalej hrozby postihu kedykolvek v budúcnosti za správanie, ktoré nastalo v plnom rozsahu v minulosti. Do tej doby nie je navyse formálne stanovené, ci takéto konanie skutocne znamenalo porusovanie. Súdny dvor rozhodol, ze "základná poziadavka právnej istoty bráni Komisii, aby na neurcito odlozila výkon svojej právomoci ukladat pokuty"([31]31). Súdny dvor vsak nestanovil premlcaciu lehotu. Namiesto toho posúdil postup Komisie vo vztahu ku konkrétnym okolnostiam veci,([32]32) co je presne to, co Súd prvého stupna urobil v prerokúvanej veci. 33. Podla názoru odvolatela Súd prvého stupna dostatocne nezohladnil skutocnost, ze rozhodnutím z roku 1974 nebola odvolatelovi ulozená sankcia, ale bolo mu iba nariadené, aby okamzite skoncil predmetné porusovanie.([33]33) 34. Toto tvrdenie nie je dôvodné. Ako Súd prvého stupna správne rozhodol, "pojem opakované porusovanie nevyhnutne neznamená s ohladom na úcel, ktorý sleduje, konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba predchádzajúceho porusenia"([34]34). Naozaj samotná skutocnost, ze Komisia neukladá pri konstatovaní porusenia sankciu, nevytvára legitímne ocakávanie, ze na také porusovanie sa uz nebude dalej prihliadat. 35. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý dôvod odvolania. Tretí dôvod odvolania: porusenie povinnosti uviest odôvodnenie 36. Tretí dôvod odvolania smeruje k tomu, ze napadnutý rozsudok je zalozený na rozpornom odôvodnení, pokial ide o vztah medzi opakovaným porusovaním a potrebou zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokút. Podla odvolatela Súd prvého stupna na jednom mieste svojho rozsudku uviedol, ze pri posúdení závaznosti porusenia sa prvok odstrasovania musí odlísit od prvku opakovaného porusovania, zatial co neskôr v tom istom rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze opakované porusovanie odôvodnuje zvýsenie pokuty vzhladom na odstrasenie. 37. V napadnutom rozsudku nenachádzam ziadny takýto rozpor. Súd prvého stupna totiz rozhodol, ze Komisia legitímne posúdila rôzne prvky vrátane opakovaného porusovania ako okolnosti vypovedajúce o závaznosti porusenia s cielom stanovit pokutu, ktorá by mala dostatocne odstrasujúci úcinok. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod odvolatela. B - Dôvody odvolania týkajúce sa metódy výpoctu pokuty 38. Stvrtý a piaty dôvod odvolania sa týkajú skutocnosti, ze Súd prvého stupna pouzil metódu výpoctu, ktorá bola v porovnaní s metódou pouzitou v spornom rozhodnutí menej priaznivá. Komisia ulozila pokutu vo výske 44,043 milióna eur. Po zistení, ze Komisia nesprávne zohladnila hrozbu vyslovenú voci Interbrew ako pritazujúcu okolnost, Súd prvého stupna stanovil zvýsenie z dôvodu pritazujúcich okolností na 40 % namiesto 50 %. Súd prvého stupna potom stanovil celkovú výsku pokuty na 42,4125 milióna eur, pricom pouzil iný vzorec ako Komisia. 39. Napadnutým rozsudkom doslo teda k znízeniu celkovej výsky pokuty o 1,6305 milióna eur. Keby vsak Súd prvého stupna bol pouzil rovnakú metódu výpoctu ako Komisia, znízenie by predstavovalo sumu 2,9355 milióna eur. 40. Stvrtý dôvod odvolania smeruje k tomu, ze Súd prvého stupna prekrocil rozsah svojich právomocí podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 zmenou metódy výpoctu pokuty. Subsidiárne, odvolatel predkladá piaty dôvod odvolania zalozený na porusení práv na obhajobu a zásady zákazu retroaktivity. Oba dôvody odvolania sú úzko prepojené, ale budem sa nimi zaoberat postupne. Stvrtý dôvod odvolania: prekrocenie právomocí Súdu prvého stupna 41. Odvolatel tvrdí, ze clánok 230 ES ani clánok 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17 neumoznujú Súdu prvého stupna zmenit metódu výpoctu Komisie. Odvolatel v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna konal bud "ultra vires" v oblasti svojej právomoci na základe clánku 230 ES, alebo "ultra petita" pri výkone svojich právomocí podla clánku 229 ES. 42. Komisia tvrdí, ze tento dôvod odvolania je neprípustný. Podla Komisie odvolatel ziada Súdny dvor, aby nahradil posúdenie pokuty vykonané Súdom prvého stupna svojím vlastným posúdením. Komisia upozornuje, ze ked Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci v zmysle clánku 229 ES rozhodol o výske pokuty, "Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna"([35]35). 43. Nesúhlasím s tým, ako Komisia kvalifikovala tento dôvod odvolania. Domnievam sa, ze odvolatel vznása právnu otázku týkajúcu sa hraníc právomoci Súdu prvého stupna vo veci pokút. Dôvod odvolania je preto prípustný. 44. Tvrdenie odvolatela, ze podla clánku 230 ES Súd prvého stupna nedisponoval dostatocnou právomocou na zmenu metódy výpoctu, vsak nie je relevantné. Pri stanovení novej pokuty Súd prvého stupna nekonal v rámci clánku 230 ES, ale v rámci výkonu svojej právomoci podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17. V dôsledku uvedeného upriamim svoju pozornost na tvrdenie odvolatela, ze Súd prvého stupna rozhodol "ultra petita", ked nahradil metódu výpoctu Komisie svojou vlastnou metódou. 45. Podla clánku 17 nariadenia c. 17 majú súdne orgány Spolocenstva "neobmedzenú právomoc v zmysle clánku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu; môz[u] zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo periodickú penalizacnú platbu". Právomoc súdov Spolocenstva podla uvedeného ustanovenia je charakteristická v tom zmysle, ze im umoznuje nielen preskúmat zákonnost sankcie, ale aj zmenit sankciu, a to aj pri neexistencii podstatného nesprávneho skutkového zistenia alebo nesprávneho právneho posúdenia zo strany Komisie.([36]36) 46. V dôsledku pravidla "non ultra petita" môzu súdy vykonávat svoju právomoc iba v rozsahu, v akom ich na to formálne vyzval úcastník predmetného konania. V súcasnosti vzniká otázka, aký dosah má pravidlo "non ultra petita" v súvislosti s pojmom neobmedzená právomoc v zmysle clánku 229 ES. 47. V súkromnom práve, z ktorého pravidlo "non ultra petita" pôvodne pochádza, obmedzuje rozsah právomocí súdneho orgánu tak, aby bola zabezpecená suverenita a právna istota úcastníkov konania.([37]37) V zásade to isté platí v oblasti správneho správa. V uvedenej oblasti má vsak pravidlo "non ultra petita" priamy vplyv na vztah medzi súdmi a správnymi orgánmi, pretoze správne orgány sú z povahy veci úcastníkmi konania. 48. Pojem neobmedzená právomoc sa týka práve tohto aspektu - rozdelenia právomocí medzi súdmi a správnymi orgánmi. Clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17 umoznujú súdom Spolocenstva nahradit posúdenie správneho orgánu, a rozhodnút tak namiesto Komisie. Ide zjavne o významnú výnimku z obvyklého postavenia súdnych orgánov Spolocenstva, aj ked v obmedzenej oblasti.([38]38) 49. V tejto oblasti preto pravidlo "non ultra petita" správne chápané ako obmedzenie výkonu súdnej právomoci zohráva iba okrajovú úlohu. Podla mna z neho iba vyplýva, ze súdy Spolocenstva nesmú vykonávat svoju neobmedzenú právomoc bez toho, aby otázka pokuty bola predmetom návrhu. Len co bola otázka výsky pokuty predlozená na opätovné posúdenie, právomoc podla clánku 229 ES je naozaj "neobmedzená" v tom zmysle, ze vykonaním tejto právomoci je mozné pokutu znízit, ako aj zvýsit.([39]39) Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna môze pri opätovnom posudzovaní pokuty pouzit inú metódu výpoctu, a to aj vtedy, ak je táto metóda pre dotknutý podnik menej priaznivá. 50. Z toho vyplýva, ze Súdny dvor by mal zamietnut stvrtý dôvod odvolania. 51. Tu vsak musím zdôraznit, ze netvrdím, ze Súd prvého stupna disponuje neobmedzenou volnou úvahou podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17. Takto sa dostávam k piatemu dôvodu odvolania. Piaty dôvod odvolania: porusenie práva na obhajobu a zásady zákazu retroaktivity 52. Prvá cast piateho dôvodu odvolania je zalozená na porusení práva na obhajobu. Odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna mal svoj úmysel zmenit metódu výpoctu predlozit na diskusiu. Tým, ze odvolatelovi neumoznil vyjadrit svoje stanovisko k veci, Súd prvého stupna porusil vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. 53. Domnievam sa, ze súdy Spolocenstva sú pri výkone svojej neobmedzenej právomoci viazané rovnakými právnymi poziadavkami, ktoré platia aj pre Komisiu pri ukladaní sankcií. Medzi tieto poziadavky patrí aj povinnost uvádzat odôvodnenie, zásada rovnakého zaobchádzania,([40]40) zásada právnej istoty([41]41) a právo byt vypocutý([42]42). 54. V tejto súvislosti je potrebné mat na zreteli, ze pokial ide o právomoci Komisie prijímat rozhodnutia o ulození pokuty, Súd prvého stupna vo svojej judikatúre správne uviedol, ze právo byt vypocutý predstavuje "základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná za vsetkých okolností, najmä vo vsetkých konaniach, v ktorých by mohli byt ulozené sankcie, vrátane správnych konaní"([43]43). 55. Rovnako súdy Spolocenstva musia uvedené právo zachovat pri výkone svojej neobmedzenej právomoci. V prospech tohto názoru svedcia aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát VerLoren van Themaat vo veci Stichting Sigarettenindustrie/Komisia.([44]44) V danej veci generálny advokát usúdil, ze Komisia nezistila ani nezohladnila mieru zavinenia zalobcov. V dôsledku toho uplatnila sadzbu pokuty, ktorá bola podla jeho názoru prílis nízka. Dalej konstatoval: "Podla clánku 17 nariadenia c. 17 to... môze predstavovat podnet pre Súdny dvor, aby aj bez návrhu zvýsil pokuty ulozené niektorým podnikom. Nedomnievam sa vsak, ze Súdny dvor by mal v tejto veci túto právomoc vyuzit... Ak by Súdny dvor uvazoval o výkone takejto právomoci, podla môjho názoru by bolo vhodné upozornit úcastníkov konania písomne v dostatocnom casovom predstihu pred ústnou castou konania na existenciu takejto právomoci, prípadne zároven poziadat Komisiu o poskytnutie informácií nevyhnutných na výkon tejto právomoci a umoznit zalobcom, aby predlozili svoje písomné vyjadrenia pred ústnou castou konania."([45]45) 56. Postup, ktorý navrhol generálny advokát, vychádza z oprávnenej obavy, ze výkon neobmedzenej právomoci nesmie viest k posúdeniu skutkových okolností alebo kritérií, proti ktorým úcastníci konania nemali reálnu moznost vzniest námietky. Podla môjho názoru má táto obava rovnaké opodstatnenie, pokial ide o zmenu metódy výpoctu, ktorá je - ako v tejto veci - v neprospech dotknutého podniku. Vzhladom na sirokú právomoc súdov Spolocenstva podla clánku 17 nariadenia c. 17 a mozné závazné financné dôsledky takejto zmeny je nevyhnutné, aby súdy Spolocenstva vykonávali svoju neobmedzenú právomoc s maximálnym ohladom na právo zalobcu byt vypocutý. 57. Príkladným rozhodnutím v tomto zmysle je rozsudok Súdu prvého stupna Cheil Jedang/Komisia.([46]46) Komisia podobným spôsobom ako v tejto veci pouzila metódu výpoctu, ktorá sa lísila od metódy uvedenej v usmerneniach. Súd prvého stupna sa domnieval, ze metóda opísaná v usmerneniach je vhodnejsia.([47]47) Pri výkone svojej neobmedzenej právomoci preto pouzil metódu uvedenú v usmerneniach.([48]48) Z rozsudku Cheil Jedang vsak jasne vyplýva, ze tak urobil iba po tom, co umoznil zalobcovi vyjadrit sa k predmetnej otázke: "225. Písomnou otázkou zaslanou 7. februára 2002 Súd prvého stupna poziadal Komisiu okrem iného o podrobné vysvetlenie a zdôvodnenie metódy, ktorú pouzila pri výpocte pokút. 226. Vo svojej odpovedi z 27. februára 2002 Komisia uviedla, ze správnou metódou na výpocet zvýsení a znízení urcených na zohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností je výpocet percentuálneho podielu zo základnej ciastky pokuty. Zároven uznala, ze v rozhodnutí sa uvedenou metódou dôsledne neriadila... 227. Na pojednávaní zalobca uviedol, ze nemá námietky proti metóde pouzitej pri výpocte pokút, ktorú Komisia opísala vo svojom liste z 27. februára 2002." 58. Naopak, napadnutý rozsudok sa nezmienuje o písomných otázkach týkajúcich sa metódy výpoctu. Neuvádza ani to, ze by na pojednávaní doslo k výmene názorov o tejto otázke s odvolatelom. Za takýchto okolností Súdny dvor pri rozhodovaní o odvolaní nemôze povazovat za preukázané, ze v konaní pred Súdom prvého stupna bolo zachované právo odvolatela byt vypocutý. 59. Dospel som preto k záveru, ze prvá cast piateho dôvodu odvolania je dôvodná a ze v dôsledku toho by Súdny dvor mal zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty na 42,4125 milióna eur. C - Dôsledky zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty 60. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Súdny dvor "v danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje". Po vypocutí argumentácie odvolatela týkajúcej sa výsky pokuty navrhujem, aby Súdny dvor vyuzil túto moznost a uplatnil svoju právomoc podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17. 61. Odvolatel sa domáha znízenia výsky pokuty na 41,11 milióna eur, co je suma, ktorú by bol ulozil Súd prvého stupna pri pouzití tej istej metódy výpoctu ako Komisia. 62. V súvislosti s týmto návrhom je potrebné poznamenat, ze v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna pouzil metódu výpoctu stanovenú v usmerneniach. Odvolatel nespochybnuje primeranost tejto metódy výpoctu ako takej. Odvolatel vsak trvá na tom, ze jej pouzitie na túto vec vedie k poruseniu zásady zákazu retroaktivity. 63. Nesúhlasím s odvolatelom. Súdny dvor pozorne skúmal otázku spätnej úcinnosti usmernení vo svojich rozsudkoch Dansk Rřrindustri a i./Komisia([49]49) a Archer Daniels Midland([50]50). Dospel k záveru, ze "usmernenia a osobitne nová, v nich obsiahnutá metóda stanovovania pokút za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi, ako sú zalobcovia v case, ked boli spáchané príslusné porusenia"([51]51). Pouzitím pokynov vo vztahu k poruseniam, ku ktorým doslo vo veci Dansk Rřrindustri a i./Komisia uz v roku 1990, teda Komisia neporusila zásadu zákazu retroaktivity.([52]52) Podobne v tejto veci nie je pouzitie metódy výpoctu uvedenej v usmerneniach v rozpore s touto zásadou. 64. Navrhujem preto, aby Súdny dvor pouzil metódu výpoctu uvedenú v usmerneniach a s prihliadnutím na vsetky okolnosti tejto veci stanovil výsku pokuty na 42,4125 milióna eur. III - O trovách 65. Podla clánku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa podla clánku 118 pouzije na konanie o odvolaní, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania. Vzhladom na to, ze Komisia nemala úspech v jednom odvolacom dôvode a odvolatel nemal úspech v ostatných dôvodoch, navrhujem, aby bol odvolatel zaviazaný na náhradu vlastných trov konania a na náhradu troch stvrtín trov konania, ktoré vznikli Komisii. IV - Návrh 66. S prihliadnutím na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zrusil prvý bod výroku rozsudku Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02; 2. stanovil výsku pokuty ulozenej odvolatelovi na 42,4125 milióna eur; 3. v zostávajúcej casti odvolanie zamietol; 4. zaviazal odvolatela na náhradu vlastných trov konania a na náhradu troch stvrtín trov konania, ktoré vznikli Komisii. __________________________________________________________________ [53]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [54]2 - Rozsudok z 25. októbra 2005, Zb. s. II-4407. __________________________________________________________________ [55]3 - Týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1). __________________________________________________________________ [56]4 - Zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky 81 a 82 ES (Ú. v. ES 13, 1962; Mim. vyd. 08/001, s. 87). Sporné rozhodnutie bolo prijaté pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia Rady c. 1/2003 (ES) zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a pred prijatím nových usmernení Komisie k metóde stanovovania výsky pokút podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). __________________________________________________________________ [57]5 - Uz citované v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [58]6 - Odôvodnenie c. 295 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [59]7 - Odôvodnenie c. 331 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [60]8 - Clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [61]9 - Odôvodnenie c. 314 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [62]10 - Odôvodnenie c. 315 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [63]11 - Rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [64]12 - Body 309 a 310 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [65]13 - Body 311az 313 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [66]14 - Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 213. Pozri tiez rozsudok z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 207 az 209. __________________________________________________________________ [67]15 - Pozri rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28; z 30. septembra 2003, Biret International/Rada, C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 60, a z 2. decembra 2004, José Martí Peix/Komisia, C-226/03 P, Zb. s. I-11421, bod 29. __________________________________________________________________ [68]16 - Európsky súd pre ludské práva (Velká komora), rozsudok z 29. marca 2006, Achour/Francúzsko, bod 59. __________________________________________________________________ [69]17 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Achour/Francúzsko, uz citovaný, bod 53. __________________________________________________________________ [70]18 - Rozsudok z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11. __________________________________________________________________ [71]19 - Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci SGL Carbon/Komisia (rozsudok z 29. júna 2006, C-308/04 P, Zb. s. I-5977), bod 78. __________________________________________________________________ [72]20 - Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106. Pozri tiez z nedávneho obdobia rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 240 az 242. __________________________________________________________________ [73]21 - Rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 71. __________________________________________________________________ [74]22 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 91. __________________________________________________________________ [75]23 - Rozsudok zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 295. Pozri tiez rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 293. __________________________________________________________________ [76]24 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 211, 213 a 214. __________________________________________________________________ [77]25 - Pozri rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.149 - Polypropylén) ?neoficiálny preklad? (Ú. v. ES L 230, 1986, s. 1, v odôvodnení c. 107), a rozhodnutie Komisie 91/297/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.133-A: Kalcinová voda - Solvay, ICI) ?neoficiálny preklad? (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1, v odôvodnení c. 65). __________________________________________________________________ [78]26 - Pozri rozhodnutie Komisie 84/388/EHS z 23. júla 1984 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/30.988 - Dohody a zosúladené postupy v sektore plochého skla v krajinách Beneluxu) ?neoficiálny preklad? (Ú. v. ES L 212, 1984, s. 13, v odôvodnení c. 53). __________________________________________________________________ [79]27 - V rovnakom zmysle pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 231. Pozri tiez rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4475, bod 25. __________________________________________________________________ [80]28 - Body 352 a 353 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna odkázal v tejto súvislosti na rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 19. __________________________________________________________________ [81]29 - Pokial ide o pojem opakovaného porusovania, pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617, a rozsudok Michelin, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 284. __________________________________________________________________ [82]30 - Rozsudok zo 14. júla 1992, J. R. Geigy AG/Komisia, 52/69, Zb. s. 787. __________________________________________________________________ [83]31 - Rozsudok Geigy/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 21. __________________________________________________________________ [84]32 - Rozsudok Geigy/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 21. Pozri tiez rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, body 89 az 92, a z 29. apríla 2004, Komisia/Taliansko, C-372/97, Zb. s. I-3679, body 116 az 119 (týkajúci sa preskúmavania podpory poskytnutej podla Zmluvy ES), a z 24. septembra 2002, Falck and Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 140 (týkajúci sa preskúmavania podpory poskytnutej podla Zmluvy ESUO). Príklady z judikatúry Súdu prvého stupna: rozsudky zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 145 (týkajúci sa preskúmavania podpory poskytnutej podla Zmluvy ES); z 10. júna 2004, François/Komisia, T-307/01, Zb. s. II-1669, bod 46 (týkajúci sa zacatia disciplinárneho konania podla sluzobného poriadku), a zo 6. októbra 2006, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-0000, bod 87 (týkajúci sa právomoci Komisie ukladat pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze). __________________________________________________________________ [85]33 - Clánok 3 rozhodnutia Komisie 74/292/EHS z 15. mája 1974 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/400 - Dohody medzi výrobcami sklenených obalov) ?neoficiálny preklad? (Ú. v. ES L 160, 1974, s. 1). __________________________________________________________________ [86]34 - Bod 363 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [87]35 - Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 245 a 246. Pozri tiez napríklad rozsudok z 15. decembra 1994, Finsider/Komisia, C-320/92 P, Zb. s. I-5697, bod 46. __________________________________________________________________ [88]36 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692. Pozri takisto Commentaire Mégret, 1993, zväzok 10, s. 94, a naopak, pokial ide o restriktívnejsí názor, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner k rozsudku z 12. júla 1979, BMW/Komisia (32/78 a 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435), na s. 2494. __________________________________________________________________ [89]37 - Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku van Schijndel a van Veen: "Toto obmedzenie je odôvodnené zásadou, podla ktorej v civilnom konaní iniciatíva prinálezí úcastníkom konania a súd môze konat bez návrhu iba vo výnimocných prípadoch, ked jeho zásah vyzaduje verejný záujem. Do tejto zásady sa premieta chápanie spolocné pre väcsinu clenských státov, pokial ide o vztahy medzi státom a jednotlivcom; chráni práva na obhajobu a zabezpecuje riadny priebeh konania, a to najmä zabránením prietahom v konaní v dôsledku posudzovania nových dôvodov (rozsudok zo 14. decembra 1995, Jeroen van Schijndel a Johannes Nicolaas Cornelis van Veen/Stichting Pensioenfonds voor Fysiotherapeuten, C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705, bod 21). Z uvedeného rozsudku vyplýva, ze v dôsledku pravidla "non ultra petita" súdy nemôzu spravidla vzniest zalobné dôvody bez návrhu a ze po urcitom momente v priebehu súdneho konania zalobca nemôze uplatnovat iné zalobné dôvody alebo sa opierat o iné skutkové okolnosti, ako sú tie, na ktorých zalozil svoju zalobu. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku z 13. júna 2000, Salzgitter/Komisia (C-210/98 P, s. I-5843), body 129 az 143, pokial ide o zásadu, ze Súdny dvor nemôze vyhoviet odvolacím dôvodom, ktoré úcastníci konania neuplatnili, a pokial ide o výnimku týkajúcu sa dôvodov zalozených na verejnom poriadku. __________________________________________________________________ [90]38 - Okrem clánku 17 nariadenia c. 17 pozri takisto clánok 25 nariadenia Rady c. 11 z 27. júna 1960 o zrusení diskriminácie v dopravných sadzbách a podmienkach, ktorým sa vykonáva clánok 79 ods. 3 Zmluvy o Európskom hospodárskom spolocenstve ?neoficiálny preklad? (Ú. v. ES 1960, 52, s. 1121); clánok 24 nariadenia Rady (EHS) c. 1017/68 z 19. júla 1968 o uplatnovaní pravidiel sútaze na zeleznicnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu (Ú. v. ES L 175, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 6), a clánok 21 nariadenia Rady (EHS) c. 4056/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatnovania clánkov 85 a 86 Zmluvy na námornú dopravu (Ú. v. ES L 378, s. 4; Mim. vyd. 07/001, s. 241); clánok 14 nariadenia Rady (EHS) c. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúceho postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262); clánok 17 nariadenia Rady (EHS) c. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre pouzívanie pocítacových rezervacných systémov (Ú. v. ES L 220, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 277); clánok 16 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31). __________________________________________________________________ [91]39 - V tom istom zmysle: návrhy, ktoré predniesol generálny advokát VerLoren van Themaat k rozsudku z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie/Komisia (240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831), na s. 3851. Je vsak potrebné uviest, ze v rozsudku z 10. decembra 1957, A.L.M.A./Vysoký úrad (8/56, Zb. s. 179), Súdny dvor rozhodol takto: "Aj v prípade neexistencie formálneho podania je Súdny dvor oprávnený znízit neprimeranú pokutu, pretoze takýto postup by nebol "ultra petita", ale naopak by znamenal ciastocné vyhovenie návrhu." Na základe výkladu a contrario mozno dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nemôze zvýsit pokutu bez formálneho podania, ktorým sa úcastník konania dozaduje opätovného preskúmania pokuty (t. j. jej zvýsenia alebo znízenia). Argumenty a contrario je vsak potrebné uplatnovat velmi obozretne, ako to Súdny dvor jasne formuloval v rozsudku z 29. novembra 1956, Fédération Charbonničre de Belgique/Vysoký úrad (8/55, Zb. s. 291), na s. 300. __________________________________________________________________ [92]40 - Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 617. __________________________________________________________________ [93]41 - Pozri napríklad rozsudok z 15. decembra 1987, Holandsko/Komisia, 326/85, Zb. s. 5091, bod 24. __________________________________________________________________ [94]42 - Rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 11, a Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 10. Pozri takisto clánok 19 nariadenia c. 17 a clánok 27 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [95]43 - Rozsudok zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 32. Pozri tiez napríklad rozsudky z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 53; z 10. marca 1992, Shell International Chemical Company/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39, a zo 6. decembra 1994, Lisrestal a i./Komisia, T-450/93, Zb. s. II-1177, bod 42. Okrem toho pozri judikatúru Súdneho dvora citovanú v poznámke pod ciarou 42. __________________________________________________________________ [96]44 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 39. __________________________________________________________________ [97]45 - Tamze, s. 3851. __________________________________________________________________ [98]46 - Rozsudok z 3. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. 2473. __________________________________________________________________ [99]47 - Tamze, bod 229. __________________________________________________________________ [100]48 - Tamze, bod 230. __________________________________________________________________ [101]49 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 14. Pozri najmä body 173 a 219 az 232. __________________________________________________________________ [102]50 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 27. Pozri body 20 az 26. __________________________________________________________________ [103]51 - Rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 231. Pozri tiez rozsudok Archer Daniels Midland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 25. __________________________________________________________________ [104]52 - Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 232; Archer Daniels Midland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 25. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref1 54. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref2 55. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref3 56. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref4 57. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref5 58. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref6 59. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref7 60. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref8 61. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref9 62. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref10 63. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref11 64. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref12 65. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref13 66. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref14 67. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref15 68. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref16 69. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref17 70. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref18 71. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref19 72. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref20 73. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref21 74. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref22 75. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref23 76. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref24 77. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref25 78. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref26 79. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref27 80. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref28 81. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref29 82. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref30 83. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref31 84. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref32 85. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref33 86. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref34 87. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref35 88. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref36 89. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref37 90. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref38 91. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref39 92. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref40 93. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref41 94. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref42 95. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref43 96. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref44 97. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref45 98. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref46 99. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref47 100. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref48 101. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref49 102. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref50 103. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref51 104. file:///tmp/lynxXXXXLme3ag/L97503-6651TMP.html#Footref52