Spojené veci T-456/05 a T-457/05 Gütermann AG a Zwicky & Co. AG proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závaznost porusenia - Konkrétny dopad na trh - Dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca pocas správneho konania - Proporcionalita - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút" Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Výklad - Akty institúcií - Odôvodnenie 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým mozno pristupovat ako k jedinému poruseniu - Pripísanie zodpovednosti podniku z dôvodu úcasti na porusení posudzovanom ako celok - Prípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Pripísanie podniku - Zodpovednost za správanie iných podnikov v rámci rovnakého porusenia - Prípustnost - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Ukoncenie porusovaní - Právomoc Komisie - Príkazy udelené podnikom (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 7 ods. 1) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Moznost zvýsit výsku pokuty pre posilnenie jej odstrasujúceho úcinku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Primeranost - Súdne preskúmanie (Clánky 229 ES a 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 8. Zaloba o neplatnost - Súdne preskúmanie - Hranice návrhu (Clánok 233 ES) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia - Dlhodobé porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B prvý odsek) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohody v praxi - Posúdenie na úrovni individuálneho správania kazdého podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek a bod 3) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3) 13. Konanie - Uvedenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky - Nový dôvod - Pojem (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 17; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D 2) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Stanovenie pokuty proporcionálne k faktorom posúdenia závaznosti porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Výrok urcitého aktu je neoddelitelný od jeho odôvodnenia, takze sa musí, pokial je to potrebné, vykladat tak, ze sa zohladnia dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu. (pozri bod 41) 2. Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viacero skutocností z tejto skupiny aktov ci nepretrzitých správaní, samy osebe a zohladnované osobitne, by mohli takisto predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Jediné a nepretrzité porusenie zoskupuje casto skupinu aktov, ktoré po sebe chronologicky nasledujú a ktoré môzu samy osebe v okamihu ich uskutocnenia predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Osobitost týchto aktov spocíva v skutocnosti, ze patria do rámca spolocnej stratégie. (pozri body 45, 46) 3. Podnik, ktorý sa podielal na jedinom a nepretrzitom porusení pravidiel hospodárskej sútaze vlastným správaním, ktoré spadá pod pojmy nedovolená dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt tiez zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných úcastníkov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko. Podnik môze porusit zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za ciel obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu vnútri spolocného trhu, pricom sa nevyhnutne nepredpokladá, ze bude na uvedenom relevantnom trhu sám aktívny. (pozri body 50, 53) 4. Právomoc Komisie rozhodnút o príkazoch sa musí vykonávat v závislosti od povahy konstatovaného porusenia. Kedze podnik uz nevykonáva cinnosti v dotknutej oblasti, príkaz ukoncit porusenie sa ho uz netýka. Nemôze teda íst o porusenie zásady proporcionality. Uplatnenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy môze obsahovat zákaz pokracovat v niektorých cinnostiach, praktikách a situáciách, ktorých protiprávnost bola konstatovaná, ale aj zákaz uplatnit podobné správanie v budúcnosti alebo zdrzat sa akéhokolvek konania s podobným predmetom alebo úcinkom. Preto ak sa dotknutý podnik nezaviazal, ze uz nebude opakovat svoje protisútazné správanie, Komisia je oprávnená zahrnút príkaz zdrzat sa v budúcnosti akéhokolvek konania s podobným predmetom alebo úcinkom, aj ked uz podnik nevykonáva cinnosti v oblasti dotknutej kartelom. Takéto povinnosti vsak nesmú prekracovat medze toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. (pozri body 61, 63, 65, 67) 5. Pri stanovení pojmu "predchádzajúci obchodný rok" musí Komisia v kazdom jednotlivom prípade posúdit sledovaný dopad na dotknutý podnik, pricom zohladní tak kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 17 a nariadením c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, a to najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu. Tak z cielov systému, ktorého súcastou sú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003, ako aj z judikatúry vsak vyplýva, ze uplatnenie stropu 10 % predpokladá jednak, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia, a jednak, ze tieto údaje sa vztahujú na úplné úctovné obdobie normálnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. Ak sa teda obchodný rok skoncí pred prijatím rozhodnutia, ale úctovná závierka predmetného podniku este nebola vypracovaná alebo este nebola oznámená Komisii, Komisia má pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 právo, ba az povinnost pouzit obrat dosiahnutý pocas skorsieho obchodného roka. Rovnako ak z dôvodu reorganizácie alebo zmeny úctovných postupov vypracoval podnik za predchádzajúci obchodný rok závierku, ktorá sa týka obdobia kratsieho ako dvanást mesiacov, Komisia má pri uplatnení týchto ustanovení právo pouzit obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho úplného úctovného obdobia. To platí aj vtedy, ak podnik v predchádzajúcom obchodnom roku nevykonával hospodársku cinnost, a teda Komisia nemá k dispozícii obrat zalobcu z hospodárskej cinnosti, ktorú vykonával v tomto období. Obrat za toto obdobie totiz neposkytuje nijakú informáciu o význame uvedeného podniku v rozpore s tým, co pozaduje judikatúra, a preto nemôze slúzit ako základ na urcenie stropu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Aj pri výkone riadnej hospodárskej cinnosti môze obrat podniku klesnút významným alebo dokonca podstatným spôsobom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi z rôznych dôvodov, akými sú zlozitý ekonomický kontext, kríza v relevantnom odvetví, katastrofa alebo strajk. Ak vsak podnik naozaj dosiahol obrat pocas úplného úctovného obdobia, pocas ktorého sa vykonávala hospodárska cinnost, aj ked obmedzená, Komisia ho musí na urcenie stropu uvedeného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zohladnit. Preto prinajmensom v situáciách, ked neexistuje nijaká informácia, ze podnik ukoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol ulozeniu velkej pokuty, sa treba domnievat, ze Komisia je povinná urcit hornú hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráza úplný rok hospodárskej cinnosti. (pozri body 89, 90, 94 - 97) 6. Právomoc Komisie ukladat pokuty na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov, ktorý Komisii umoznuje splnit si úlohu dohladu, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva. Táto úloha zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje aj povinnost uskutocnovat vseobecnú politiku s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Zahrna tiez úlohu postihovat protiprávne správanie, ako aj predchádzat jeho opätovnému uskutocneniu. Z toho vyplýva, ze Komisia musí dohliadat na to, aby mali pokuty odstrasujúcu povahu. (pozri body 79, 91) 7. Co sa týka zalôb smerujúcich proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, súd Spolocenstva má právomoc posúdit primeranost výsky pokút v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorá mu bola priznaná clánkom 229 ES, clánkom 17 nariadenia c. 17 a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy. Toto posúdenie odôvodnuje predlozenie a zohladnenie dalsích informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES. (pozri body 105, 106) 8. Ak sa adresát urcitého rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Spolocenstva skúma len prvky rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú. Naopak tie prvky, ktoré sa týkajú ostatných adresátov, ktoré neboli napadnuté, nie sú predmetom sporu, vo veci ktorého má súd Spolocenstva rozhodnút. (pozri bod 112) 9. Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo. Na vyvodenie záveru o dopade na trh totiz stací, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ na stanovenie cien individuálnych transakcií a tak obmedzovali rokovací priestor pre zákazníkov. Naopak od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ze je vykonávanie kartelu preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. Bolo by teda neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná. Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty. Skutocné správanie, ktoré podnik údajne uplatnoval, je irelevantné na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh. Jediné úcinky, ktoré sa musia zohladnit, sú úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku. Zohladnenie protiprávneho správania dotknutého podniku vo vztahu k hospodárskej sútazi teda prichádza do úvahy na úcely posúdenia jednotlivej situácie týchto podnikov, nemôze vsak mat nijaký vplyv na zaradenie porusenia do kategórie "velmi závazných" porusení. Kedze ide o dlhodobé porusenie, je nepravdepodobné, ze by sa dotknuté podniky v danom case mohli domnievat, ze vytýkané postupy boli úplne neúcinné alebo nepotrebné. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného k urceniu cien, môzu byt uz na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby sa toto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento opis velmi závazných porusení neuvádza ziadnu poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinky na osobitnú geografickú oblast. (pozri body 126, 128 - 130, 133, 134, 136, 137) 10. Dlzka trvania porusenia predstavuje jednu zo skutocností, ktoré je nutné zohladnit na úcely stanovenia sumy pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, ktoré porusia pravidlá hospodárskej sútaze. Co sa týka dlhodobých porusení, Komisia môze automaticky uplatnit najvyssiu sadzbu zvýsenia 10 % rocne zo sumy v závislosti od závaznosti porusenia. Aj ked totiz bod 1 B prvý odsek tretia zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % rocne pre dlhodobé porusenia, ponecháva v tejto súvislosti Komisii urcitú mieru volnej úvahy. Nic v usmerneniach nebráni zohladneniu skutocnej dlzky trvania porusenia v rámci stanovenia výsky pokuty. Taký prístup je úplne logický a rozumný, pricom v kazdom prípade patrí do rámca volnej úvahy Komisie. Pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných úcastníkov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko, tiez sa povazuje za zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia jeho úcasti na porusení. Komisia sa preto môze oprávnene implicitne domnievat, ze dlzka trvania porusenia sa nemá rozdelovat v závislosti od intenzity úcasti na porusení na dotknutých trhoch. Ak bola totiz úloha dotknutého podniku v rámci kartelu správne zohladnená pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, skutocnost, ze sa podnik nezúcastnil na vsetkých súcastiach kartelu, nemozno opätovne zohladnit pri urcovaní dlzky trvania porusenia. Zvýsenie výsky pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia sa vykoná pouzitím urcitého percenta na východiskovú sumu, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti celého porusenia, takze zohladnuje uz rôznu intenzitu porusenia. Logické by nebolo ani zohladnit na zvýsenie tejto sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia zmenu v intenzite porusenia pocas dotknutého obdobia. Je potrebné stále rozlisovat medzi dlzkou skutocného fungovania kartelu a závaznostou kartelu vyplývajúcou z jeho vlastnej podstaty. (pozri body 147, 148, 150, 152, 156, 157, 159, 160) 11. Polahcujúce okolnosti stanovené v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa zakladajú na správaní jednotlivých podnikov. Na úcely ich hodnotenia nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia závaznosti porusenia, ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení. Podniky teda musia uviest dalsie tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa pripojili k protiprávnym dohodám, skutocne vyhýbali ich uplatnovaniu tak, ze sa sútazne správali na trhu alebo prinajmensom ze jasne a významne porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narúsali jeho samotné fungovanie. (pozri body 178, 180) 12. Pasívna úloha si totiz vyzaduje, aby sa predmetný podnik správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd. K okolnostiam schopným odhalit pasívnu úlohu podniku vnútri kartelu mozno zaradit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. Iba za urcitých osobitných okolností predstavuje malá velkost podniku dôlezitú skutocnost, ktorú je potrebné zohladnit. Pokial jeho vedúci zamestnanci predsedajú viacerým stretnutiam aj ich organizujú, Komisia správne vyvodila absenciu pasívneho správania: je nesporné, ze zvolávanie stretnutí, navrhovanie ich programu a distribúcia prípravných dokumentov na stretnutia sú nezlucitelné s pasívnou úlohou nenápadného nasledovatela, takéto konania odhalujú aktívny a ústretový prístup dotknutých podnikov vo vztahu k vytvoreniu, pokracovaniu a kontrole kartelu. Komisia nie je povinná dodrziavat ustálenú rozhodovaciu prax: len preto, ze v predchádzajúcich veciach zohladnila ako polahcujúcu okolnost hospodársku situáciu odvetvia, nie je povinná v tejto praxi nevyhnutne pokracovat. Komisia je povinná uskutocnit individualizovanú analýzu okolností vlastných jednotlivým veciam bez toho, aby bola viazaná predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré sa týkajú iných hospodárskych subjektov, iných trhov výrobkov a sluzieb alebo iných geografických trhov v odlisných okamihoch. (pozri body 184, 185, 189, 193 - 195) 13. Z clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý rozsiruje zalobný dôvod uvedený priamo ci implicitne predtým v návrhu na zacatie konania a úzko s ním súvisí, sa musí vyhlásit za prípustný. (pozri body 198, 199) 14. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a ze v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, medzi ktoré patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. Spolupráca podniku s Komisiou môze odôvodnit znízenie pokuty na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veci kartelov iba v prípade, ak ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení. Ked Komisia pri urcitom správaní prizná urcitú úroven znízenia, nie je viazaná predchádzajúcou rozhodovacou praxou; pri hodnotení podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania nie je povinná priznat rovnaké proporcionálne znízenie. Komisia v tomto ohlade disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce, ktorú jej poskytol podnik, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov. V tomto rámci musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa spolupráce týchto podnikov. Zoznam okolností, ktoré by mohli viest k znízeniu pokuty, uvedený v bode D 2 oznámenia o spolupráci, je len orientacný. Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii. Pokial podnik iba potvrdí urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik, a to menej presným a výslovným spôsobom, neulahcuje to výrazne úlohu Komisie a vylucuje znízenie sumy pokuty na základe spolupráce. Zhovievavost je odmena, ktorú Komisia poskytuje za zjednodusenie preukázania porusenia, a to bez ohladu na stádium konania, v ktorom podnik poskytol takúto pomoc, a na to, ci táto pomoc spocívala v poskytnutí nových informácií ci dôkazov alebo v uznaní vecných skutocností ci ich právnej kvalifikácie. Znízenie pokuty na základe spolupráce závisí predovsetkým od kvality a uzitocnosti poskytnutej spolupráce, ktorú Komisia hodnotí v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy, pricom mozno postihnút len jej zjavné prekrocenie. V rámci posudzovania spolupráce poskytnutej podnikmi Komisia nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, ku ktorej poruseniu dochádza v prípade, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné. Hodnotenie uzitocnosti spolupráce sa neopiera o aritmetickú rovnicu, z ktorej by vyplývalo, ze sa z úradnej moci musí uplatnit znízenie najmenej o 20 %, ak by do úvahy pripadali dve zarázky bodu D oznámenia o spolupráci. (pozri body 219 - 225, 238, 246, 248) 15. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, pricom ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. Komisia teda pri urcení výsky pokuty nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolalo likvidáciu podniku v jeho súcasnej právnej forme, toto opatrenie, i ked môze mat negatívny dopad na financné záujmy majitelov, akcionárov ci vlastníkov podielov, vsak neznamená, ze svoju hodnotu stratí aj personálna, hmotná a nehmotná zlozka predstavujúca podnik. Ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO teda nestanovujú, ze by sa výska pokuty musela stanovit priamo v závislosti od velkosti dotknutého trhu, kedze ten je len jednou z mnohých relevantných skutocností. Hoci usmernenia nestanovujú, ze sa suma pokuty vypocítava v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu, nebránia ani tomu, aby sa takýto obrat zohladnil pri urcovaní výsky pokuty, ak si to vyzaduje respektovanie vseobecných zásad práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. Cast obratu pochádzajúca z tovarov, v súvislosti s ktorými doslo k poruseniu, môze poskytnút tú najvhodnejsiu informáciu o rozsahu porusenia a o zodpovednosti kazdého clena kartelu na uvedených trhoch. Predstavuje totiz objektívnu skutocnost, ktorá poskytuje tú najvhodnejsiu informáciu o rozsahu skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a teda je dobrým ukazovatelom schopnosti jednotlivých dotknutých podnikov spôsobovat skodu. Neexistuje vsak vseobecne platná zásada, ze sankcia musí byt proporcionálna obratu dosiahnutému podnikom prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia. Komisia nie je povinná zarucit, ze v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, budú konecné sumy pokút, ku ktorým na základe svojho výpoctu dospeje v prípade dotknutých podnikov, odzrkadlovat vsetky rozdiely medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na dotknutom trhu výrobkov. Komisia nie je povinná urcit výsku pokuty s ohladom na velkost dotknutých podnikov; neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. (pozri body 260, 261, 264, 266, 267, 275, 277 - 283) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 28. apríla 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závaznost porusenia - Konkrétny dopad na trh - Dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca pocas správneho konania - Proporcionalita - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút" V spojených veciach T-456/05 a T-457/05, Gütermann AG, so sídlom v Gutach-Breisgau (Nemecko), v zastúpení: J. Burrichter, B. Kasten a S. Orlikowski-Wolf, advokáti, zalobca vo veci T-456/05, Zwicky & Co. AG, so sídlom vo Wallisellene (Svajciarsko), v zastúpení: J. Burrichter, B. Kasten a S. Orlikowski-Wolf, advokáti, zalobca vo veci T-457/05, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, M. Schneider a K. Mojzesowicz, neskôr M. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisia K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcom týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciuca, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. decembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmet sporu 1 Rozhodnutím K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v znení rozhodnutia Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 21, s. 10), Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobcovia, Gütermann AG (dalej len "Gütermann") a Zwicky & Co. AG (dalej len "Zwicky") sa zúcastnili na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie v období od januára 1990 do septembra 2001, co sa týka Gütermann, a v období od januára 1990 do novembra 2000, co sa týka Zwicky. 2 Komisia ulozila pokutu vo výske 4,021 milióna eur Gütermann a pokutu vo výske 0,174 milióna eur Zwicky za ich úcast na kartely týkajúcom sa priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii. 2. Správne konanie 3 Dna 7. a 8. novembra 2001 Komisia uskutocnila kontroly na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch viacerých výrobcov nití na sitie. K týmto kontrolám doslo na základe informácií, ktoré v auguste 2000 poskytla spolocnost The English Needle & Tackle Co. Ltd. 4 Dna 26. novembra 2001 Coats Viyella plc (dalej len "Coats") podal ziadost o zhovievavost na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veci kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorej prílohu tvorili písomnosti predlozené s cielom preukázat existenciu týchto kartelov: po prvé kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), po druhé kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Spojenom královstve a po tretie kartelu na trhu s priemyselnými nitami v krajinách Beneluxu, ako aj v Dánsku, vo Fínsku, v Nórsku a vo Svédsku (dalej len spolocne "Skandinávia"). 5 Na základe dokumentov získaných pocas inspekcií a dvoch oznámení spolocnosti Coats, Komisia zaslala dotknutým podnikom v marci a auguste 2003 ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. 6 Dna 15. marca 2004 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala viacerým podnikom z dôvodu ich úcasti na jednom alebo na viacerých karteloch uvedených v bode 4 vyssie, vrátane kartelu na trhu priemyselných nití v Beneluxe a v Skandinávii. 7 Vsetky podniky, ktorým bolo zaslané oznámenia o výhradách, predlozili písomné pripomienky. Gütermann odpovedal vo svojom mene, ako aj v mene Zwicky. 8 Úcastníci konania boli vypocutí 19. a 20. júla 2004. 9 Dna 24. septembra 2004 sa úcastníkom konania poskytol prístup k nedôvernej verzii odpovedí na oznámenie o výhradách a k pripomienkam úcastníkov vyjadreným v rámci ich vypocutia, a stanovila sa im lehota na predlozenie dalsích pripomienok. 10 Dna 14. septembra 2005 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 3. Napadnuté rozhodnutie Vymedzenie relevantných trhov Trh výrobkov 11 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze odvetvie výroby nití mozno rozdelit na dva segmenty, jednak na odvetvie priemyselných nití pouzívaných na sitie a vysívanie rôznych druhov oblecenia alebo iných výrobkov, ako sú kozené výrobky, textilné potahy pre automobily a matrace, a jednak na odvetvie domácich nití pouzívaných jednotlivcami na sitie alebo na opravu vecí a pri cinnostiach vo volnom case. 12 Co sa týka segmentu priemyselných nití, mozno ho rozdelit na tri kategórie v závislosti od ich pouzitia: nit na sitie urcená pre konfekciu, ktorá sa pouzíva pre rôzne typy oblecenia, nit na vysívanie, ktorá sa pouzíva v priemyselných informatizovaných vysívacích strojoch na skráslovanie oblecenia, sportovej obuvi a textílií pouzívaných v domácnostiach, a speciálna nit, ktorá sa pouzíva v rôznych oblastiach ako sú oblast obuvi, kozených výrobkov a automobilov. 13 Podla Komisie mozno trh s priemyselnými vláknami povazovat z hladiska ponuky za trh jedného výrobku, kedze neexistuje striktné spojenie medzi konecným pouzitím a druhom vlákna a/alebo struktúrou nite. 14 Komisia vsak rozlisuje jednak medzi nitou urcenou pre automobilový priemysel a jednak nitou urcenou pre priemysel s výnimkou automobilového odvetvia. Domnieva sa totiz, ze hoci sú postupy výroby týchto dvoch druhou nití podobné alebo lahko vymenitelné, dopyt automobilového priemyslu pochádza od velkých zákazníkov, ktorí pre urcité výrobky, ktoré pouzívajú, stanovujú specifické vlastnosti vyssej úrovne - napríklad nit pouzívaná na výrobu bezpecnostných pásov - a ktorý dbajú na zhodnost výrobkov v rôznych krajinách, v ktorých ich potrebujú pre svoju výrobu. 15 V týchto veciach je trhom výrobkov, vo vztahu ku ktorým sa skúma porusenie vytýkané zalobcom, trh priemyselných nití s výnimkou automobilového odvetvia (dalej len "priemyselné nite"). Geografické trhy 16 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze podla informácií poskytnutých úcastníkmi konania má relevantný geografický trh regionálny význam. Dalej uvádza, ze región môze v závislosti od jednotlivých prípadov pokrývat viacero státov EHP, napríklad státy Beneluxu alebo Skandinávie, alebo len jeden stát, napríklad Spojené královstvo. 17 V prejednávanej veci je relevantným geografickým trhom, na ktorom doslo k poruseniu vytýkanému zalobcom, trh Beneluxu a Skandinávie. Velkost a struktúra relevantných trhov 18 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze obrat týkajúci sa priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii predstavoval priblizne 50 miliónov eur v roku 2000 a priblizne 40 miliónov v roku 2004. 19 Tiez sa zdá, ze na konci 90. rokov boli hlavnými dodávatelmi priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii najmä Gütermann, Zwicky, Amann und Söhne GmbH & Co. KG (dalej len "Amann"), Barbour Threads Ltd kým ho nekúpil Coats, Belgian Sewing Thread NV (dalej len "BST") a Coats. Opis porusení 20 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze k skutkovým okolnostiam kartelu na trhu priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii doslo v priebehu rokov 1990 az 2001. 21 Dotknuté podniky sa podla Komisie stretli aspon raz za rok a tieto stretnutia boli organizované v dvoch castiach, z ktorých jedna sa tykala trhu v státoch Beneluxu, a druhá trhu v Skandinávii, pricom ich hlavným cielom bolo udrzat ceny na vysokej úrovni na kazdom z týchto dvoch trhov. 22 Úcastníci kartelu si vymenili cenníky a informácie o zlavách, zvysovaní katalógových cien, znizovaní zliav a zvysovaní speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov. Tiez boli uzavreté dohody o budúcich cenníkoch, o úrovniach maximálnych zliav, o znízení zliav a zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, ako aj dohody o vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a o rozdelení zákazníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 99 az 125). Výrok napadnutého rozhodnutia 23 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, Komisia konstatovala, ze osem podnikov vrátane Gütermann a Zwicky porusilo clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa zapojili do dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxu a Skandinávie, a to v prípade Gütermann v období od januára 1990 do septembra 2001, a v prípade Zwicky v období od januára 1990 az do novembra 2000. 24 V zmysle clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia boli za kartel na trhu priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii ulozené tieto pokuty predovsetkým týmto podnikom: - Coats: 15,05 milióna eur, - Amann: 13,09 milióna eur, - BST: 0,979 milióna eur, - Gütermann: 4,021 milióna eur, - Zwicky: 0,174 milióna eur. 25 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila podnikom uvedeným v tomto rozhodnutí, aby okamzite ukoncili porusenia, ktoré konstatovala, pokial tak uz neurobili. Taktiez im ulozila povinnost, aby v budúcnosti nezopakovali ktorýkolvek z aktov uvedených v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, alebo akýkolvek akt ci postup s rovnakým alebo podobným úcinkom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Zalobcovia návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 30. decembra 2005 podali zaloby, na základe ktorých sa zacali tieto konania. 27 Vo veci T-456/05 Gütermann navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom Komisia konstatuje, ze sa dopustil porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP na trhu Fínska, Nórska a Svédska v období od januára 1990 do septembra 2001 a subsidiárne v období od januára 1990 do decembra 1993 vrátane, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom mu Komisia ukladá pokutu vo výske 4,021 milióna eur alebo subsidiárne primerane znízil výsku tejto pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Gütermann na náhradu trov konania. 29 Vo veci T-457/05 Zwicky navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom Komisia konstatuje, ze sa dopustil clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP na trhu Fínska, Nórska a Svédsko v období od januára 1990 do novembra 2000 a subsidiárne v období od januára 1990 do decembra 1993 vrátane, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom mu Komisia ukladá pokutu vo výske 0,174 milióna eur alebo subsidiárne primerane znízil výsku tejto pokuty, - zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa ho týka, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal Zwicky na náhradu trov konania. 31 Uznesením z 9. decembra 2008 predseda piatej komory Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení vecí T-456/05 a T-457/05 na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Vseobecný súd. Právny stav 32 V prvom rade zalobcovia uvádzajú dva zalobné dôvody týkajúce sa ich protiprávnych správaní. Najskôr uvádzajú zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Zwicky sa následne dovoláva zalobného dôvodu zalozeného na nedôvodnosti ulozenia povinnosti ukoncit porusenie a zdrzat sa jeho opakovania. 33 V druhom rade zalobcovia uvádzajú skupinu zalobných dôvodov s cielom zrusenia alebo znízenia pokuty. Zwicky na jednej strane vytýka Komisii, ze mu ulozila pokutu, ktorej výska prekracuje hornú hranicu 10 % jeho obratu. Na druhej strane zalobcovia uvádzajú pät zalobných dôvodov jednotlivo zalozených na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia z hladiska jeho úcinkov, na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia, na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností, na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci a na neprimeranosti pokuty. 1. O zalobných dôvodoch s cielom spochybnit zistenie existencie protiprávneho správania a ulozenie povinnosti ukoncit ich a zdrzat sa ich opakovania O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 34 Komisia podla zalobcov porusila clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje, ze "ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov 81 [ES] a 82 [ES], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania.". Tým, ze im vytýkala, ze sa dopustili porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP z dôvodu ich úcasti na dohodách a zosúladených postupoch na trhoch s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii v období od januára 1990 do septembra 2001 v prípade Gütermann, a od januára 1990 do novembra 2000 v prípade Zwicky, Komisia nezohladnila skutocnost, ze Dohoda EHP nadobudla úcinnost az 1. januára 1994 a ze v dôsledku toho sa pred týmto dátumom ustanovenia tejto dohody neuplatnovali na Fínsko, Nórsko a Svédsko. Rovnako kedze sa Fínsko a Svédsko stali clenmi Spolocenstva az 1. januára 1995, clánok 81 ES nadobudol vo vztahu k nim priamy úcinok az k tomuto dátumu. 35 Zalobcovia sa dalej domnievajú, ze Komisia sa správne domnievala, ze k poruseniu v právnom zmysle, teda k poruseniu clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP z dôvodu ich správania mohlo dôjst v súvislosti s Fínskom, Nórskom a Svédskom az od 1. januára 1994. Komisia sa teda dopustila nesprávneho posúdenia, ked z právneho hladiska vychádzala z existencie porusenia, ktorého intenzita sa stále zvysovala. Komisia nerozlisovala medzi posúdením správania zalobcov z vecného hladiska ako jediného a nepretrzitého kartelu od januára 1990 do september 2001 v prípade Gütermann, a od januára 1990 do novembra 2000 v prípade Zwicky, a právnym posúdením tohto správania ako porusenia predpisov hospodárskej sútaze pocas týchto dvoch období. 36 Dalej sa zalobcovia domnievajú, ze ich zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je prípustný. Komisia sa totiz neoprávnene dovolávala neprípustnosti tohto zalobného dôvodu preto, ze zalobcovia nenamietali proti existencii zjavne nesprávneho posúdenia pri kvalifikácii ich správania ako jediného a nepretrzitého kartelu. Komisia podla nich kvalifikovala ich správanie ako jediný a nepretrzitý kartel z hladiska skutkových okolností, co v rámci tohto zalobného dôvodu nespochybnujú. Na druhej strane vsak clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia obsahuje nesprávne právne posúdenie, jednak preto, ze Zwicky nepôsobil na trhu priemyselných nití v Skandinávii a jednak preto, ze co sa týka Fínska, Nórska a Svédska, v období od januára 1990 do decembra 1993 tam nemohlo dôjst k porusenie predpisov hospodárskej sútaze. 37 Komisia sa predovsetkým dovoláva neprípustnosti tohto zalobného dôvodu a subsidiárne namieta proti jeho dôvodnosti. Posúdenie Vseobecným súdom 38 Vseobecný súd sa domnieva, ze treba posúdit dôvodnost zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 bez toho, aby bolo nutné skúmat jeho prípustnost. 39 Po prvé treba zdôraznit, ze Komisia v clánku 1 ods. 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia konstatuje existenciu porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP zalobcami z dôvodu ich úcasti na zosúladených postupoch na trhoch s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii, a to od januára 1990 do septembra 2001 v prípade Gütermann, a od januára 1990 do novembra 2000 v prípade Zwicky. 40 Je nutné konstatovat, ze tento clánok by sa sám osebe mohol chápat tak, ze Komisia konstatovala existenciu porusenia spôsobeného zalobcami na základe ich úcasti na zosúladených postupoch na trhu s priemyselnými nitami vo Fínsku, v Nórsku a vo Svédsko v období medzi januárom 1990 a decembrom 1993, teda predtým, ako Dohoda EHP nadobudla úcinnost. Je vsak nesporné, ze pocas tohto obdobia neexistoval ziaden právny základ, ktorý by Komisii umoznoval konstatovat existenciu takéhoto porusenia zo strany zalobcov. 41 V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze výrok urcitého aktu je neoddelitelný od jeho odôvodnenia, takze sa musí, pokial je to potrebné, vykladat tak, ze sa zohladnia dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 39). 42 V tomto ohlade jasne vyplýva z odôvodnení 246, 295 az 298 a 331 napadnutého rozhodnutia, ze v rozsahu, v ktorom sa kartel týkal Fínska, Nórska a Svédska, predstavoval porusenie pravidiel Spolocenstva a pravidiel EHP týkajúcich sa hospodárskej sútaze az od 1. januára 1994, teda od dátumu nadobudnutia úcinnosti Dohody EHP. Clánok 1 ods. 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia sa preto musí vykladat v duchu tohto jasného a neprotirecivého odôvodnenia. Preto treba uviest, ze výrok napadnutého rozhodnutia sa musí vykladat v tom zmysle, ze k jedinému a nepretrzitému poruseniu, ktoré sa týkalo Fínska, Nórska a Svédska, doslo az od 1. januára 1994. 43 Po druhé sa zalobcovia zbytocne dovolávajú toho, ze Komisie v napadnutom rozhodnutí údajne v podstate rozlisovala medzi právnym posúdením porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP na jednej strane a vecným posúdením v odôvodneniach c. 264 az 277 napadnutého rozhodnutia ich správania ako jediného a nepretrzitého porusenia na strane druhej. Rovnako nesprávne z toho vyvodzujú, ze sa Komisia vzhladom na to, ze porusenie "v právnom zmysle" mohlo existovat, co sa týka Fínska, Nórska a Svédska, az od 1. januára 1994, dopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala existenciu porusenia, ktorého intenzita sa stále zvysovala. 44 V prvom rade treba zdôraznit, ze zalobcovia nijako nespochybnili jednotnost a nepretrzitost porusenia na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. 45 Potom treba pripomenút, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jedna alebo viacero skutocností z tejto skupiny aktov ci nepretrzitých správaní, samy osebe a zohladnované osobitne, by mohli takisto predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 81; rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 155). 46 Jediné a nepretrzité porusenie zoskupuje casto skupinu aktov, ktoré po sebe chronologicky nasledujú a ktoré môzu samy osebe v okamihu ich uskutocnenia predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Osobitost týchto aktov spocíva v skutocnosti, ze patria do rámca spolocnej stratégie. Práve toto Komisia v podstate konstatovala v odôvodneniach c. 264 az 277 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s kartelom na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. 47 Na rozdiel od tvrdení zalobcov nespocívajú úvahy uvedené v citovaných odôvodneniach napadnutého rozhodnutia len v jednoduchej konstatácii skutkových okolností, ale vyjadrujú tiez objektívne dôvody, ktoré Komisiu viedli k záveru, ze porusenie na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii tvorilo spolu s porusením na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe jedno jediné a nepretrzité porusenie. 48 Skutocnost, ze právny základ, z ktorého Komisia vychádzala pri konstatácii porusenia na trhoch s priemyselnými nitami vo Fínsku, Nórsku a Svédsku, vznikol az potom, ako sa zacalo porusenie, je v tomto ohlade irelevantná, kedze správanie zalobcov na trhu bolo zohladnené az od 1. januára 1994. 49 V druhom rade sa musí zamietnut výhrada predlozená Zwicky zalozená na tom, ze nepôsobil na trhu v Skandinávii. Ako sa pripomenulo v bode 44 vyssie, Zwicky potvrdil, ze nebude namietat proti kvalifikácii porusenia za jediný a nepretrzitý kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. 50 Z judikatúry vsak vyplýva, ze podnik, ktorý sa podielal na jedinom a nepretrzitom porusení vlastným správaním, ktoré spadá pod pojmy nedovolená dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt tiez zodpovedný za správania iných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných úcastníkov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 203; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 73). 51 Zwicky v prejednávanej veci nespochybnuje, ze sa pravidelne zúcastnoval na stretnutiach týkajúcich sa priemyselných nití na trhu v Skandinávii, nijako nespochybnil tvrdenie Komisie, podla ktorého pôsobil na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii pred zaciatkom jediného porusenia, nevyvracal, ze sa zúcastnil na protiprávnych konania súvisiacich s trhom s priemyselnými nitami v Beneluxe a navyse ani nenamietal proti tomu, ze uvedené protiprávne konania boli súcastou celkovej stratégie, a teda boli len zlozkami jediného a nepretrzitého porusenia na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. 52 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Zwicky nepôsobil na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii pocas obdobia trvania jediného a nepretrzitého porusenia, ho nemôze zbavit zodpovednosti za správania ostatných podnikov na tomto geografickom trhu v rámci uvedeného porusenia. 53 Navyse kedze sa výhrada Zwicky musí chápat v tom zmysle, ze výlucne podniky, ktoré sú na geografickom trhu v Skandinávii aktívne ako konkurenti, ci uz na strane ponuky alebo dopytu, môzu koordinovat svoje správanie ako podniky (spolu)páchatelia protiprávneho porusenia, treba zdôraznit, ze podnik môze porusit zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za ciel obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu vnútri spolocného trhu, pricom sa nevyhnutne nepredpokladá, ze bude na uvedenom relevantnom trhu sám aktívny (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 122). 54 Vzhladom na zistenia uvedené v bode 51 vyssie nemôze Zwicky platne spochybnit skutocnost, ze je ako spolupáchatel zodpovedný za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze pri kartely týkajúcom sa priemyselných nití na trhu v Skandinávii. 55 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 musí zamietnut. O zalobnom dôvode uvádzanom Zwicky zalozenom na nedôvodnej povahe ulozenia povinnosti ukoncit porusenie a zdrzat sa jeho opakovania Tvrdenia úcastníkov konania 56 Zwicky uvádza, ze v clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila dotknutým podnikom povinnost ukoncit zistené porusenia, pokial tak este neurobili, a zdrzat sa do budúcnosti akéhokolvek aktu, ktorý by spadal pod zistené porusenia alebo akéhokolvek správania, ktoré by malo podobný predmet. 57 Zwicky tvrdí, ze nielen, ze od novembra 2000 nepôsobí na trhoch dotknutých napadnutým rozhodnutím, ale sa tiez vzdal vsetkých svojich obchodných cinností a v súcasnosti len spravuje nehnutelnosti. Domnieva sa, ze citované príkazy porusujú zásadu proporcionality, a ze clánok 3 napadnutého rozhodnutia je protiprávny. V rozsahu, v akom mala Komisia moznost konstatovat bez uskutocnenia dalsieho setrenia, ze Zwicky ukoncil porusenia a ze neexistuje ziadne nebezpecenstvo jeho opakovania, nemala podla Zwicky ziaden legitímny záujem na ulození takéhoto príkazu. Zwicky sa v tomto ohlade opiera o rozsudok Súdneho dvora z 2. marca 1983, GVL/Komisia (7/82, Zb. s. 483, body 24 a nasl.). 58 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. Posúdenie Vseobecným súdom 59 Treba uviest, ze týmto zalobným dôvodom Zwicky navrhuje zrusenie clánku 3 výroku napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v ktorom sa ho týka. 60 Treba konstatovat, ze clánok 3 výroku napadnutého rozhodnutia obsahuje v skutocnosti dva príkazy. 61 V prvom rade toto ustanovenie vyzaduje, aby dotknuté podniky okamzite ukoncili, pokial tak uz neurobili, porusenia uvedené v clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade, kedze Zwicky uz nevykonával cinnosti v oblasti priemyselných nití v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, argumentácia uvedená proti tomuto ustanoveniu je zjavne úplne nedôvodná. Hoci sa Zwicky nachádza medzi podnikmi vymenovanými v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, z dôvodu ukoncenia svojich cinností uz ukoncil porusenie, a teda sa ho z vecného hladiska uz dotknutý príkaz netýka (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1247). Táto okolnost robí tiez neúcinným tvrdenie Zwicky týkajúce sa porusenia zásady proporcionality v tomto ohlade (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-4451, bod 196). 62 V druhom rade clánok 3 napadnutého rozhodnutia vyzaduje, aby sa podniky vymenované v clánku 1 zdrzali opakovania akéhokolvek aktu opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek konania s podobným predmetom alebo úcinkom. 63 Treba pripomenút, ze uplatnenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 môze obsahovat zákaz pokracovat v niektorých cinnostiach, praktikách a situáciách, ktorých protiprávnost bola konstatovaná, ale aj zákaz uplatnit podobné správanie v budúcnosti. Takéto povinnosti ulozené podnikom vsak nesmú prekracovat medze toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 4704 a 4705, a tam citovanú judikatúru). Okrem toho sa právomoc Komisie rozhodnút o príkazoch musí vykonávat v závislosti od povahy konstatovaného porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 45; rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 298, a z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Zb. s. II-3929, bod 82). 64 V prejednávanej veci Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze Zwicky spolu s ostatnými podnikmi porusil clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnoval, a to navyse pocas velmi dlhej doby, na dohodách a zosúladených postupoch v odvetví priemyselných nití v Beneluxe a v Skandinávii, v rámci ktorých sa on i ostatné podniky dohodli na stanovení budúcich cenníkov, maximálnych úrovní zliav, znízení zliav a zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, ako aj na vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a na rozdelení zákazníkov. Zwicky nepopiera domnienky uvedené v napadnutom rozhodnutí v tomto ohlade. 65 Za týchto podmienok Komisia tým, ze dotknutým podnikom ulozila povinnost zdrzat sa v budúcnosti na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii akéhokolvek konania s podobným predmetom alebo úcinkom, neprekrocila svoje právomoci, ktoré jej zveruje clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 199). 66 To, ze Zwicky v den prijatia rozhodnutia uz nevykonával ziadne cinnosti v oblasti priemyselných nití, nemôze spochybnit tento záver. Taký príkaz, akým je príkaz v prejednávanej veci, je vo svojej povahe preventívny a nezávisí od situácie dotknutých podnikov v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia. 67 Komisia bola o to viac oprávnená zahrnút takýto príkaz do výroku napadnutého rozhodnutia, kedze Zwicky sa nezaviazal, ze uz nebude opakovat svoje protisútazné správanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 678). 68 Navyse rozsudok GVL/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, uvádzaný Zwicky nie je v prejednávanej veci relevantný. Okrem skutocnosti, ze okolnosti tejto veci sa lísia od okolností prejednávanej veci, sa totiz v bodoch 60 az 67 vyssie preukázalo, ze sa jednak Zwicky príkaz okamzite ukoncit porusenia uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia netýkal a jednak, ze Komisia mala úplne legitímny záujem na tom, aby mu prikázala, aby sa v budúcnosti zdrzal akéhokolvek aktu spadajúceho pod zistené porusenia alebo akéhokolvek správania s podobným predmetnom. 69 Z týchto dôvodov sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. 2. O zalobných dôvodoch s cielom spochybnenia pokuty a jej výsky O zalobnom dôvode Zwicky zalozenom na prekrocení hranice 10 % obrat Tvrdenia úcastníkov konania 70 Potom ako uviedol, ze svoje obchodné aktivity týkajúce sa priemyselných nití ukoncil v novembri 2000, vytýka Zwicky Komisii, ze pri výpocte maximálnej 10 % velkosti obratu vychádzala z obratu dosiahnutého Gütermann. Tento podnik totiz len prebral cast jeho cinností a nepodlieha jeho kontrole. Jediným urcujúcim obratom je teda obrat Zwicky. Kedze vsak Zwicky od roku 2001 nedosahuje ziaden obrat, nemozno mu na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ulozit ziadnu pokutu. Nariadenie c. 1/2003 sa týkalo celkového obratu za posledné úctovné obdobie predchádzajúce prijatiu rozhodnutia. To, ze sa pokuta odvíja od tohto obratu umoznuje zohladnit význam a vplyv podniku na trhu. Preto by mala byt urcujúcou aktuálna situácia podnikov vzhladom na ich obrat. Podnik nedosahujúci ziaden obrat nemá ziaden vplyv na trh, a preto mu ani nemozno ulozit pokuty. 71 Dalej tvrdí, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (T-33/02, Zb. s. II-4973), uvádzaný Komisiou, sa musí vykladat v tom zmysle, ze zohladnenie iného obratu ako obratu za úplné úctovné obdobie predchádzajúce prijatiu rozhodnutia je mozné vtedy, ak dotknutý podnik skoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby zabránil ulozeniu vysokej pokuty. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Zwicky v tomto ohlade tvrdí, ze k predaju jeho obchodnej cinnosti doslo jeden rok pred setreniami Komisie v nadväznosti na zhorsenie jeho konkurencného postavenia. 72 Zwicky navyse zdôraznuje, ze v prejednávanej veci Gütermann nadobudol jeho obchodnú cinnost v rámci kúpy aktív ("asset deal") a ze z tohto dôvodu museli príjmy z takto prevzatej cinnosti prejst na Gütermann a zvýsit jeho obrat, ktorý sa zohladnuje na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho tvrdí, ze predaj týchto cinností Gütermann nie je len jednoduchou vnútornou reorganizáciou podniku. 73 Nakoniec aj skutocnost, ze zalobcovia zaslali len jeden dokument v odpovedi na oznámenie o výhradách, mozno vysvetlit tým, ze cinnost týkajúcu sa priemyselných nití prebral Gütermann a ze predseda predstavenstva Zwicky bol v nadväznosti na túto transakciu vymenovaný za clena predstavenstva Gütermann. To vsak nijako nemení skutocnost, ze Zwicky je osobou nezávislou od Gütermann a ze Gütermann sa nestal akcionárom Zwicky. 74 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je neúcinný, pretoze hoci by aj bolo tvrdenie Zwicky pravdivé, Komisia stanovila hornú hranicu pokuty po zohladnení obratu za predchádzajúce úctovné obdobie, ako to uz spravila v iných veciach. Konstatuje vsak, ze celkový obrat Zwicky v roku 1999 predstavoval 4,5 milióna eur a ze pokuta vo výske 0,174 milióna eur nijako neprekracuje hornú hranicu 10 % tohto obratu. 75 Subsidiárne Komisia najskôr tvrdí, ze hoci Gütermann v novembri 2000 kúpil cinnosti Zwicky dotknuté kartelom na trhu s priemyselnými nitami, zohladnila skutocnost, ze Zwicky sa podielal na trestanom porusení pocas desiatich rokov a domnievala sa, ze skutocnost, ze Zwicky potom, ako predal svoje obchodné cinnosti, z právneho hladiska nadalej existoval ako "prázdna schránka", predstavovala spôsob, akým sa chcel vyhnút sankciám ulozeným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Navyse uvádza, ze Zwicky nepopieral judikatúru, podla ktorej v zásade prinálezí fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá riadi dotknutý podnik v okamihu porusenia, aby niesla zan zodpovednost. Dalej uvádza, ze kedze bol predseda predstavenstva Zwicky clenom predstavenstva Gütermann, a teda disponoval konkrétnymi poznatkami o úcasti oboch podnikov na kartely, mozno lahko pochopit dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o zachovaní existencie Zwicky. 76 Komisia sa dalej domnieva, ze výklad clánku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 1/2003 uskutocnený Zwicky nie je zlucitelný so zásadou potrebného úcinku, pretoze umoznuje podnikom vyhnút sa zodpovednosti prostredníctvom výlucne vnútornej reorganizácie. Takýto bol prístup Súdu prvého stupna v rozsudku Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovanom v bode 71 vyssie. 77 Komisia nakoniec tvrdí, ze úzke vztahy medzi Zwicky a Gütermann vyplývajú aj z vyhotovenia spolocnej odpovede na oznámenie o výhradách a z prítomnosti rovnakých advokátov pri ich obrane na Vseobecnom súde. Posúdenie Vseobecným súdom 78 V zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia ulozit podnikom pokutu nepresahujúcu 10 % ich obratu dosiahnutého v priebehu obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia. Táto horná hranica 10 % je urcená na zabránenie tomu, aby boli pokuty neproporcionálne vo vztahu k velkosti podniku, najmä tomu, aby sa ukladali pokuty, o ktorých mozno predpokladat, ze ich podniky nebudú schopné zaplatit. Kedze jedine celkový obrat môze skutocne poskytnút takúto pribliznú informáciu, treba tento percentuálny podiel chápat v tom zmysle, ze sa vztahuje na celkový obrat (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119). 79 Tiez treba zdôraznit, ze predmetom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je poskytnút Komisii právomoc ukladat pokuty s cielom umoznit jej splnit si úlohu dohladu, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105). Táto úloha iste zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje aj povinnost uskutocnovat vseobecnú politiku s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia musí dohliadat na to, aby mali pokuty odstrasujúcu povahu (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, body 105 a 106). 80 Dalej treba zdôraznit, ze "predchádzajúci obchodný rok" v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa týka v zásade posledného úplného úctovného obdobia kazdého z dotknutých podnikov k dátumu prijatia rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 32). 81 Kedze v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie datované zo 14. septembra 2005, predchádzajúcim obchodným rokom bolo obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2005. Zwicky postúpil Gütermann svoje cinnosti v oblasti priemyselných nití v novembri 2000. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia nedisponovala, co sa týka Zwicky, informáciou o obrate vztahujúcom sa na hospodársku cinnost nou vykonávanú pocas predchádzajúceho obchodného roku. Navyse vzhladom na to, ze Komisia v odôvodnení c. 383 napadnutého rozhodnutia vychádzala z domnelej existencie väzby materskej spolocnosti k dcérskej spolocnosti medzi Zwicky a Gütermann v nadväznosti na postúpenie cinností týkajúcich sa priemyselných nití z Zwicky na Gütermann, domnievala sa, ze sa môze na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % opierat o obrat Gütermann. 82 Treba rozlisovat dva aspekty výhrad uvedených Zwicky: jednak rozhodnutie Komisie zohladnit obrat Gütermann a jednak nezohladnenie jeho obratu za obchodný rok uzavretý 30. júna 2005, hoci bol nulový. 83 Co sa týka prvého aspektu výhrad uvedených Zwicky, je nutné konstatovat, ze Komisia sa nesprávne opierala o obrat Gütermann na úcely stanovenia horenej hranice 10 % obrat, ktorá sa nesmie prekrocit pri výpocte pokuty ulozenej Zwicky. 84 Gütermann totiz v novembri 2000 len prebral cinnosti Zwicky v oblasti priemyselných nití. Na pojednávaní Zwicky vysvetlil, ze tento predaj cinností sa uskutocnil dvoma spôsobmi, jednak tak, ze sa v Svajciarsku uzavrel zmluva o prevode aktív ako sú sklady a stroje, a jednak predajom akcií v Nemecku. 85 Komisia teda na pojednávaní pripustila, ze Gütermann neabsorboval Zwicky a ze sa teda nestal jeho vlastníkom. Predaj cinností týkajúcich sa priemyselných nití teda nemal ziaden vplyv na právnu a hospodársku nezávislost Zwicky. 86 Tvrdenia, ze sa predseda predstavenstva Zwicky stal clenom predstavenstva Gütermann, ze obe tieto spolocnosti sa radia s tým istým advokátom a ze podali spolocnú odpoved na oznámenie o výhradách nemôzu samy osebe v prejednávanej veci odôvodnovat stanovisko Komisie týkajúce sa existencie väzby materskej spolocnosti k dcérskej spolocnosti medzi týmito dvoma podnikmi. 87 Komisia okrem toho nijako nepreukázala, v com boli informácie poskytnuté Zwicky v odpovedi na jej ziadost o informácie týkajúce sa prevodu cinností a jej väzby s Gütermann pre nu zavádzajúce. 88 Z toho vyplýva, ze odkazujúc na obrat Gütermann sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ktorého dôsledky budú vyvodené v bodoch 104 a nasledujúcich tohto rozsudku. 89 Co sa týka druhého aspektu výhrad uvádzaných Zwicky, konkrétne neexistencie zohladnenia jeho nulového obratu vyplývajúceho z jeho údajnej hospodárskej cinnosti pocas roka, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého rozhodnutia, je nutné skúmat spôsob, akým musí Komisia definovat pojem "predchádzajúci obchodný rok" v prípadoch, v ktorých doslo k podstatným zmenám hospodárskej situácie dotknutého podniku v case od skoncenia obdobia trvania porusenia do dátumu prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa ulozila pokuta. 90 Co sa týka pojmu "predchádzajúci obchodný rok", je potrebné zdôraznit, ze z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri výklade ustanovenia práva Spolocenstva je potrebné zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele, ktoré sledujú právne predpisy, ktorých je súcastou (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb. s. I-4983, bod 41; z 1. marca 2007, Jan De Nul, C-391/05, Zb. s. I-1793, bod 20, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 21). 91 Ako sa v tomto ohlade pripomenulo v bode 79 vyssie, cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je poskytnút Komisii právomoc ukladat pokuty s cielom umoznit jej splnit si úlohu dohladu, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna najmä úlohu postihovat protiprávne správanie, ako aj predchádzat jeho opätovnému uskutocneniu (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 173). 92 Je vhodné doplnit, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 musí Komisia posúdit závaznost a trvanie predmetného porusenia. 93 Vzhladom na tieto skutocnosti je úcelom hornej hranice obratu, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003, vyhnút sa tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 119). 94 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze pri stanovení pojmu "predchádzajúci obchodný rok" musí Komisia v kazdom jednotlivom prípade posúdit sledovaný dopad na dotknutý podnik, pricom zohladní tak kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 17 a nariadením c. 1/2003, a to najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu (pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 25). 95 Tak z cielov systému, ktorého súcastou sú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003, ako aj z judikatúry citovanej v bode 80 vyssie vsak vyplýva, ze uplatnenie stropu 10 % predpokladá jednak, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia, a jednak, ze tieto údaje sa vztahujú na úplné úctovné obdobie normálnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov (pozri rozsudok z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 38). 96 Ak sa teda obchodný rok skoncí pred prijatím rozhodnutia, ale úctovná závierka predmetného podniku este nebola vypracovaná alebo este nebola oznámená Komisii, Komisia má pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 právo, ba az povinnost pouzit obrat dosiahnutý pocas skorsieho obchodného roka. Rovnako ak z dôvodu reorganizácie alebo zmeny úctovných postupov vypracoval podnik za predchádzajúci obchodný rok závierku, ktorá sa týka obdobia kratsieho ako dvanást mesiacov, Komisia má pri uplatnení týchto ustanovení právo pouzit obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho úplného úctovného obdobia (pozri rozsudok z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 39). To platí aj vtedy, ak podnik v predchádzajúcom obchodnom roku nevykonával hospodársku cinnost, a teda Komisia nemá k dispozícii obrat zalobcu z hospodárskej cinnosti, ktorú vykonával v tomto období. Obrat za toto obdobie totiz neposkytuje nijakú informáciu o význame uvedeného podniku v rozpore s tým, co pozaduje judikatúra, a preto nemôze slúzit ako základ na urcenie stropu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri rozsudok z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 42). 97 Treba pripomenút, ze z rozsudku z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaného v bode 71 vyssie (bod 49), ktorý mozno analogicky uplatnit na prejednávanú vec, vyplýva, ze aj pri výkone riadnej hospodárskej cinnosti môze obrat podniku klesnút významným alebo dokonca podstatným spôsobom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi z rôznych dôvodov, akými sú zlozitý ekonomický kontext, kríza v relevantnom odvetví, katastrofa alebo strajk. Ak vsak podnik naozaj dosiahol obrat pocas úplného úctovného obdobia, pocas ktorého sa vykonávala hospodárska cinnost, aj ked obmedzená, Komisia ho musí na urcenie stropu uvedeného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zohladnit. Preto prinajmensom v situáciách, ked neexistuje nijaká informácia, ze podnik ukoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol ulozeniu velkej pokuty, sa treba domnievat, ze Komisia je povinná urcit hornú hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráza úplný rok hospodárskej cinnosti (rozsudok z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 49). 98 Podla Zwicky Komisia nijako nepreukázala, ze Zwicky skreslil svoj obrat a tiez nesprávne uplatnila výnimku zo zásady zohladnenia obratu za posledný obchodný rok. Ako vsak spresnila na pojednávaní, Komisia nijako Zwicky nevytýka, ze by konal zneuzívajúcim spôsobom, aby sa vyhol ulozeniu velkej pokuty, obmedzuje sa len na konstatáciu, ze ukoncil svoju cinnost a existuje ako "prázdna schránka". 99 Vo svojich písomnostiach Zwicky uviedol, ze od roku 2001 len spravuje nehnutelnosti a zdôraznil, ze od tohto okamihu nedosiahol ziaden obrat. V dôsledku toho treba konstatovat, ze ziaden obrat nedosiahol ani v priebehu úplného úctovného obdobia predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu, konkrétne v období od 1. júla 2004 do 30. júna 2005. Pri vypocutí na pojednávaní týkajúcom sa skutocnej povahy svojich cinností Zwicky opätovne uviedol, ze vykonáva cinnost správy nehnutelností, ktorých vlastníkom nadalej ostal. Upresnil, ze jeho súbor nehnutelností sa skladá z nehnutelností, ktoré boli predtým miestom jeho cinností týkajúcich sa priemyselných nití, ktoré sú od predaja uvedenej cinnosti Gütermann prázdne, ako aj z bytov prenajatých bývalým zamestnancom. Uviedol, ze tieto nehnutelnosti mozno pouzit na úcely prenájmu, a ze budú vynalozené investície na tento úcel. Taktiez informoval o rozvojom pláne vyhotovenom spolocne s miestnymi orgánmi. Nakoniec pripustil, ze od prevodu svojich cinností týkajúcich sa trhu s priemyselnými nitami, uz nemal ziadneho zamestnanca. 100 Hoci je nesporné, ze Zwicky z právneho hladiska nadalej existuje aj po prevode svojich cinností na Gütermann, je nutné tiez konstatovat, ze spolahlivé údaje, ako sú nulový obrat pocas viacerých rokov, neexistencia zamestnancov alebo neexistencia konkrétnych dôkazov vyuzitia jeho priestorov alebo investicných projektov s cielom ich vyuzitia umoznujú domnievat sa, ze Zwicky nepokracoval vo výkone normálnej hospodárskej cinnosti v zmysle citovanej judikatúry, a to najmä v období od 1. júla 2004 do 30. júna 2005. 101 Odpovede, ktoré Zwicky poskytol vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, boli nejasné a neumoznili Vseobecnému súdu konstatovat existenciu "normálnej hospodárskej cinnosti". Zwicky navyse potvrdil obsah výnatku z dokumentu o jeho hospodárskej situácii precítaného Komisiou na pojednávaní, z ktorého vyplýva nulový obrat, nulový zisk a absencia zamestnancov a nepopiera, ze tomu bolo rovnako najmä v období od predaja jeho cinností týkajúcich sa priemyselných nití Gütermann do 30. júna 2005. 102 V tomto ohlade a na rozdiel od tvrdení Zwicky na pojednávaní samotná skutocnost, ze predstavenstvo a jeden riaditel sa zaoberajú plánom rozvoja spolocnosti, ktorého existencia navyse nebola preukázaná, nemôze stacit ako urcujúci dôkaz existencie normálnej hospodárskej cinnosti v tom zmysle, ako ju chápal Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovanom v bode 71 vyssie. 103 Z toho vyplýva, ze Komisia bola povinná zohladnit celkový obrat predchádzajúci obchodnému roku uzavretému 30. júna 2005. 104 Co sa týka dôsledkov nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila tým, ze sa opierala o celkový obrat Gütermann, treba stanovit, ci v prospech Zwicky odôvodnuje znízenie sumy pokuty, respektíve jej zrusenie súdom Spolocenstva. 105 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze co sa týka zalôb smerujúcich proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Vseobecný súd má dvojakú právomoc. Na jednej strane má právo kontrolovat ich zákonnost na základe clánku 230 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, body 53 a 54). 106 Na druhej strane má Vseobecný súd právomoc posúdit primeranost výsky pokút v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorá mu bola priznaná clánkom 229 ES, clánkom 17 nariadenia c. 17 a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003. Toto posúdenie odôvodnuje predlozenie a zohladnenie dalsích informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí sa nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 55). 107 V prejednávanej veci sa Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze netreba vychádzat z obratu Gütermann, ale z obratu Zwicky. 108 Z dôvodov uvedených vyssie a v duchu judikatúry Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (body 71 a 80 vyssie), posledný obrat Zwicky vyplývajúci z jej skutocných hospodárskych cinností, z ktorého mala Komisia vychádzat je obrat za obchodný rok od 1. júla 1999 do 30. júna 2000. Z odôvodnenia c. 76 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uvedený obrat predstavoval 4,5 milióna eur. Výska pokuty ulozenej Komisiou Zwicky predstavuje 205 000 eur, a teda nijako neprekracuje 10 % tohto obratu. 109 Okrem toho treba zdôraznit, ze Zwicky na pojednávaní tvrdil, ze subsidiárne riesenie spocívajúce v tom, ze sa bude vychádzat z jeho obratu za obchodný rok ukoncený k 30. júnu 2000, je neprípustné z dôvodu, ze by znamenalo, ze by bol jeho obrat zohladnený dvakrát. Kedze cinnosti Zwicky týkajúce sa priemyselných nití prebral Gütermann, obrat dosiahnutý týmito cinnostami uz bol zohladnený Komisiou v celkovom obrate Gütermann. Komisia tvrdila, ze toto tvrdenie je nové, a teda ho treba zamietnut. 110 Toto tvrdenie Zwicky sa musí zamietnut pre jeho nedôvodnost. 111 Zwicky totiz tvrdí, ze subsidiárne riesenie by znamenalo, ze by sa Zwicky pripísal obrat, ktorý sa uz pripísal Gütermann. Vseobecný súd sa vsak domnieva, ze jediná otázka, ktorá v prejednávanej veci vyvstáva, je otázka týkajúca sa relevantného obratu, z ktorého treba vychádzat na úcely výpoctu 10 % hornej hranice pokuty ulozenej Zwicky. Ako bolo preukázané vyssie, jediným prípustným obratom na tento úcel je obrat Zwicky vo výske 4,5 milióna eur za obchodný rok od 1. júla 1999 do 30. júna 2000. 112 Za predpokladu, ze by aj bolo treba pripustit, ze by toto riesenie znamenalo, ze sa obrat Zwicky pripíse v tomto stádiu výpoctu pokuty Gütermann a Zwicky dvakrát, treba uviest, ze by k protiprávnosti doslo na úkor Gütermann. Tvrdenie Zwicky by teda v skutocnosti predstavovalo výzvu Vseobecného súdu, aby overil zákonnost sumy pokuty stanovenej Gütermann. Zwicky sa vsak v tomto ohlade nemôze dovolávat svojej aktívnej legitimácie. Ak sa totiz adresát urcitého rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Spolocenstva skúma len prvky rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú. Naopak tie prvky, ktoré sa týkajú ostatných adresátov, ktoré neboli napadnuté, nie sú predmetom sporu, vo veci ktorého má súd Spolocenstva rozhodnút (rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I 5363, bod 53). 113 V duchu týchto úvah sa zalobný dôvod Zwicky zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 musí zamietnut. O zalobnom dôvode Gütermann a Zwicky zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia vzhladom na jeho úcinky Tvrdenia úcastníkov konania 114 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171 dalej len "usmernenia") a ustálenej rozhodovacej praxe, posúdenie závaznosti porusenia závisí výlucne od konkrétneho dopadu porusenia na trh. Zásada proporcionality núti Komisiu, aby zohladnila takýto dopad pri posudzovaní závaznosti porusenia. Zalobcovia spresnujú, ze na základe tejto výhrady sa nesnazia popierat porusenie ako také, len sa snazia spochybnit jeho zaradenie do kategórie velmi závazných porusení. 115 Po druhé zalobcovia sa zamýslali nad otázkou konkrétneho dopadu porusenia na trh a dospeli k záveru, ze k nemu nedoslo. Domnievajú sa preto, ze Komisia sa nan nemohla odvolávat na úcely kvalifikácie porusenia ako velmi závazného. Hoci pripústajú, ze zvýsenia cien nachádzajúcich sa na cenníkoch, ktoré boli dohodnuté v priebehu stretnutí, boli väcsinou uplatnované rôznymi podnikmi, domnievajú sa, ze tieto zvýsenia cien neviedli k zvýseniu skutocných cistých cien. Domnienky uvedené Komisiou v bode 4.1.4 napadnutého rozhodnutia neumoznujú dospiet k záveru o existencii takéhoto dopadu. Skutocnost, ze sa podniky stretávali pocas jedenástich rokov samá osebe nestací pre vyvodenie záveru, ze zvýsenia cien mali vplyv na cisté ceny. Zalobcovia sa totiz domnievajú, ze preukázali, ze cielom stretnutí bola predovsetkým legálna výmena informácií. Samotná Komisia uznáva, ze nedisponuje dôkazmi na preukázanie existencie konkrétneho dopadu. 116 Vzhladom na osobitosti stanovovania cien v oblasti priemyselných nití, ked sa zákazníkom skoro nikdy nefakturujú ceny uvedené v cenníkoch, sa zalobcovia domnievajú, ze uplatnovanie dohody nijako nedovoluje dospiet k záveru o existencii konkrétneho dopadu na trh. Právne naopak, priemerné skutocné ceny na trhu sa nezmenili, ba dokonca sa znízili. 117 Po tretie sa zalobcovia odvolávajú na okolnost, ze porusenie nemalo konkrétny dopad na ich skutocné priemerné ceny, a tvrdia, ze samotné porusenie sa nemalo kvalifikovat ako velmi závazné a tiez zdôraznujú, ze im Komisia mala pricítat túto okolnost v ich prospech. 118 Vzhladom na znacný rozdiel vo velkosti dotknutých podnikov a na nízky obrat, ktorý dosiahli na relevantnom trhu zalobcovia tvrdia, ze Komisia mala ako polahcujúcu okolnost v zmysle bodu 1A usmernení uznat skutocnost, ze porusenia nemalo skutocný dopad na ich cisté ceny. 119 Komisii vytýkajú, ze sa uspokojila s porovnaním relatívneho významu podnikov na trhu, ked vychádzala z ich obratu a zohladnila len abstraktnú hospodársku schopnost rôznych podnikov ovplyvnovat hospodársku sútaz a nie konkrétny dopad správania rôznych podnikov na cisté ceny. 120 Po stvrté Komisia nesprávne vytýka Zwicky úcast na poruseniach na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, kedze Zwicky nikdy nevykonával cinnosti na trhu s priemyselnými nitami v týchto státoch. 121 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 122 Na úvod treba pripomenút, ze co sa týka posúdenia závaznosti porusenia ako takého, usmernenia v bode 1 A prvom a druhom odseku uvádzajú toto: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, konkrétny dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného geografického trhu. Preto sa porusenia budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia. [neoficiálny preklad]" 123 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza tieto tri skutocnosti: - sporné porusenie spocívalo predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov, pricom takéto postupy sú uz na základe svojej povahy najzávaznejsím druhom porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 345), - nedovolené dohody boli vykonané a mali dopad na trh dotknutého výrobku v EHP, tento dopad vsak nemozno presne zmerat (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 351), - kartel sa týkal viacerých clenov EHP, konkrétne Beneluxu a Skandinávie (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 352). 124 Záver Komisie (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 353) znie: "Vzhladom na vsetky tieto faktory sa Komisia domnieva, ze podniky dotknuté [napadnutým rozhodnutím] sa dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP." 125 Zalobcovia spochybnujú velmi závaznú povahu porusenia jednak tým, ze tvrdia, ze Komisia dospela k záveru o existencii konkrétneho dopadu na trh bez moznosti jeho preukázania a jednak tým, ze tvrdia, ze nedoslo k nijakému dopadu na cisté ceny alebo aspon ku konkrétnemu dopadu na priemerné skutocné ceny. 126 Po prvé je namieste pripomenút, ze Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzat z hospodárskej sútaze, aká by normálne existovala, keby k poruseniu nedoslo (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 165; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 645). 127 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze zalobcovia nijako nespochybnujú uskutocnenie kartelu. Právne naopak, z bodu 40 zaloby Gütermann a z bodu 46 zaloby Zwicky vyplýva, ze "výlucne uznali jednak v odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj v rámci uvedenia skutkových okolností [v rámci zalôb]", ze "zvýsenia cien uvedené v cenníkoch dohodnutých na stretnutiach boli väcsinou uplatnované rôznymi podnikmi". 128 Co sa týka najmä cenového kartelu, je legitímne, ak Komisia vyvodí záver, ze porusenie malo reálne úcinky, zo skutocnosti, ze clenovia kartelu prijali opatrenia na uplatnenie dohodnutých cien, napríklad tým, ze zvýsili katalógové ceny slúziace ako základ pre výpocet skutocných cien, ze prestali uplatnovat zlavy, ze zvýsili speciálne ceny a ze vykonávali nátlak prostredníctvom stazností na podnik, ktorý porusoval dohodu spocívajúcu v nekonkurovaní si cenami v prospech etablovaných dodávatelov. Na vyvodenie záveru o dopade na trh totiz stací, aby dohodnuté ceny slúzili ako základ na stanovenie cien individuálnych transakcií a tak obmedzovali rokovací priestor pre zákazníkov (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 166; pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 743 az 745). 129 Naopak od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ze je vykonávanie kartelu preukázané, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven transakcných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 348; pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 743 az 745). Bolo by teda neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost vôbec nie je dokázaná (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 167). 130 Na posúdenie závaznosti porusenia je totiz rozhodujúce vediet, ci clenovia kartelu urobili vsetko, co bolo v ich moznostiach, na dosiahnutie konkrétneho úcinku svojich úmyslov. To, co sa stalo potom na úrovni skutocne dosiahnutých cien, mohlo byt ovplyvnené inými faktormi mimo kontroly clenov kartelu. Clenovia kartelu nemôzu vyuzívat vo svoj prospech nezávislé faktory, ktoré skrízili ich plány, a urobit z nich skutocnosti odôvodnujúce znízenie pokuty (rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 168). 131 Navyse Komisia v bode 4.1.4 napadnutého rozhodnutia vymenovala súbor konkrétnych a dôveryhodných indícií s cielom preukázania, ze kartel ma konkrétny dopad na trh. V tomto ohlade treba najskôr potvrdit domnienky Komisie uvedené v bode 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa zvýsenia katalógových cien potvrdené navyse samotným Gütermann prejavili zvýseniami cistých cien pre urcitých malých zákazníkov, ktorých rokovacia sila je vo vseobecnosti slabsia. Nakoniec treba potvrdit konstatáciu Komisie uvedenú v bode 165 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej mohli zvýsenia katalógových cien ovplyvnovat úroven skutocných cien uplatnovaných na velkých zákazníkov v tom zmysle, ze uvedené katalógové ceny slúzili ako východiskový bod pri rokovaní so zákazníkmi. Nakoniec úvahy Komisie týkajúce sa toho, ze niektoré podniky pristúpili k skutocnému zvýseniu osobitných cien a prestali poskytovat zlavy potvrdzujú, ze porusenie malo konkrétny dopad na dotknutý trh. 132 Z týchto úvah a zo zistenia, ze kartel trval viac ako jedenást rokov vyplýva, ze Komisia mohla legitímne dospiet k záveru o existencii konkrétneho dopadu na trh. 133 Co sa týka po druhé tvrdení zalozených jednak na neexistencii konkrétneho dopadu porusenia na skutocné priemerné ceny zalobcov, jednak skutocnosti, ze Zwicky nikdy nevykonával cinnosti na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, týkajú sa vlastného správania týchto dvoch podnikov, a preto ich nemozno prijat. Skutocné správanie, ktoré podnik údajne uplatnoval, je irelevantné na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh. Jediné úcinky, ktoré sa musia zohladnit, sú úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 152, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 342). 134 Zohladnenie protiprávneho správania Gütermann a Zwicky Komisiou vo vztahu k hospodárskej sútazi teda prichádza do úvahy na úcely posúdenia jednotlivej situácie týchto podnikov, nemôze vsak mat nijaký vplyv na zaradenie porusenia do kategórie "velmi závazných" porusení. 135 Okrem toho skutocnost, ze Zwicky nikdy nevykonával cinnost na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, nie je relevantná. Ako sa pripomenulo v bode 51 vyssie, Zwicky nijako nespochybnil jednotnú a nepretrzitú povahu porusenia na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii. 136 Co sa týka indície týkajúcej sa dopadu kartelu, na ktorú Komisia poukazuje v odôvodnení c. 166 napadnutého rozhodnutia, vyplývajúcu z dlhej doby trvania porusenia, treba uviest, ze kedze vytýkané postupy trvali aspon jedenást rokov, je nepravdepodobné, ze by sa výrobcovia v danom case domnievali, ze boli úplne neúcinné alebo nepotrebné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 748, a z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 130). 137 Napokon treba uviest, ze tri aspekty posúdenia závaznosti porusenia nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porusenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného". V tejto súvislosti z opisu velmi závazných porusení v usmerneniach vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy smerujúce okrem iného, podobne ako v prejednávanej veci, k urceniu cien, môzu byt uz na základe ich povahy kvalifikované ako "velmi závazné" bez toho, aby sa toto správanie muselo vyznacovat osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver potvrdzuje skutocnost, ze aj ked opis závazných porusení výslovne uvádza dopad na trh a úcinky na velké oblasti jednotného trhu, opis velmi závazných porusení naopak neuvádza ziadnu poziadavku konkrétneho dopadu na trh ani úcinky na osobitnú geografickú oblast (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale/Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 178; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150; Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 345, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 171). 138 V prejednávanej veci zo skutocností opísaných v casti I napadnutého rozhodnutia, ako aj v odôvodneniach 345 a 346 tohto rozhodnutia vyplýva, ze porusenie bolo uz vo svojej podstate velmi závazné. Z toho vyplýva, ze uz na základe samotnej povahy porusenia je jeho kvalifikácia za "velmi závazné" primeraná. 139 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nesprávnej kvalifikácii porusenia vzhladom na jeho úcinky sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode predlozenom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nesprávnom posúdení dlzky porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 140 Na podporu tohto zalobného dôvodu sa uvádza viacero výhrad. 141 Po prvé zalobcovia vytýkajú Komisii, ze automaticky uplatnila zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 10 % za kazdý rok porusenia, hoci tento percentuálny podiel nie je pravidlom, ale len predstavuje hornú hranicu stanovenú usmerneniami vo vztahu k dlhodobým poruseniam. Usmernenia totiz nestanovujú, ze by Komisia musela automaticky zvýsit východiskovú sumu pokuty o dodatocnú sumu pokuty zodpovedajúcu percentuálnemu podielu stanovenému za kazdý rok porusenia, priznávajú vsak Komisia diskrecnú právomoc. V prejednávanej veci Komisia neuplatnila túto právomoc ani vo vztahu k samotnej zásade zvýsenia východiskovej sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia, ani vo vztahu k úrovni tohto zvýsenia. 142 Po druhé zvýsenie o 5 % uplatnené na pokuty ulozené zalobcom, jednak za devät mesiacov v prípade porusenia spôsobeného Gütermann v roku 2001, a jednak za desat mesiacov v prípade porusenia spôsobeného Zwicky v roku 2000, je v rozpore s jasným znením bodu 1 B usmernení, ktoré stanovujú výlucne zvýsenie sumy pokuty za celé roky porusenia. Koncepcia Komisie nebola navyse v tomto ohlade potvrdená judikatúrou. 143 Po tretie pausálne zvýsenia východiskových súm pokút ulozených týmto dvom podnikom, jednak o 115 % v prípade Gütermann, a jednak o 105 % v prípade Zwicky, sú protiprávne, pretoze boli vypocítané jednotným spôsobom pre vsetky státy dotknuté porusením bez toho, aby sa zohladnila skutocná dlzka trvania porusení. Komisia sa totiz domnievala, ze hoci Benelux a Skandinávia predstavovali dva samostatné trhy, mali sa posudzovat spolocne, pretoze boli predmetom diskusií v tie isté dni a zúcastnené podniky boli tie isté. Zwicky vsak poukazuje na to, ze nikdy nepôsobila na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii a ze sa z tohto dôvodu ani nezúcastnila na poruseniach týkajúcich sa týchto krajín. Rovnako zalobcovia pripomínajú, ze Dohoda EHP nadobudla úcinnost az 1. januára 1994 a ze v rozsahu, v ktorom sa nedovolené dohody týkali Fínska, Nórska a Svédska, pred týmto dnom neporusovali ani clánok 81 ES, ani clánok 53 Dohody EHP. Z toho vyvodzujú záver, ze Komisia mala túto skutocnost zohladnit pri posudzovaní dlzky porusenia. 144 Zalobcovia teda tvrdia, ze Komisia nerozlisovala medzi na jednej strane skutkovými okolnostami predstavujúcimi porusenie práva hospodárskej sútaze v prípade Gütermann od januára 1990 do septembra 2001 a v prípade Zwicky od januára 1990 do novembra 2000 v tom zmysle, ze ide o jediný a nepretrzitý protiprávny akt, a na druhej strane právnym posúdením týchto skutkových okolností ako porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP. 145 Podla Gütermann mala preto Komisia konkrétne uskutocnit osobitný výpocet východiskovej sumy tak, ze by na jednej strane zohladnila cast obratu dosiahnutú na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Dánsku, a na druhej strane tú cast obratu, ktorá sa dosiahla na trhu s priemyselnými nitami vo Fínsku, v Nórsku a v Svédsku. Komisia by takto dosiahla dve casti východiskovej sumy pokuty, na ktorú by potom mohla uplatnit rôzny percentuálny podiel v závislosti od dlzky trvania porusenia v jednej ci druhej skupine krajín, teda 115 % na cast východiskovej sumy pokuty súvisiacej s castou porusenia, ktorá sa týkala Beneluxu a Dánska a 75 % na cast východiskovej sumy pokuty súvisiacej s castou porusenia, ktorá sa týkala Fínska, Nórska a Svédska. 146 Komisia tieto tvrdenia vyvracia. Posúdenie Vseobecným súdom 147 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predstavuje dlzka trvania porusenia jednu zo skutocností, ktoré je nutné zohladnit na úcely stanovenia sumy pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, ktoré porusia pravidlá hospodárskej sútaze. 148 Co sa týka faktora týkajúceho sa dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (obycajne kratsími ako jeden rok), v prípade ktorých sa východisková suma pokuty vyplývajúca z ich závaznosti nesmie zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti jeden az pät rokov), v prípade ktorých sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti viac ako pät rokov), v prípade ktorých sa môze suma pokuty zvysovat o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odseku). 149 Z odôvodnení 359 a 360 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah zalobcovia nenapádajú, vyplýva, ze zalobcovia sa zúcastnili na kartely na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii jednak od januára 1990 do septembra 2001 v prípade Gütermann, co predstavuje dobu trvania porusenia 11 rokov a 9 mesiacov, a jednak od januára 1990 do novembra 2000 v prípade Zwicky, co predstavuje dobu trvania porusenia 10 rokov a 10 mesiacov. Obe tieto doby trvania zodpovedajú dlhodobému poruseniu. Východisková suma ich pokutu bola v dôsledku toho zvýsená z dôvodu dlzky trvania porusenia jednotlivo o 115 % a o 105 %. 150 Po prvé, co sa týka výhrady zalobcov, ze Komisia automaticky uplatnila najvyssiu sadzbu 10 % za rok trvania porusenia, treba pripomenút, ze bod 1 B prvý odsek tretia zarázka usmernení síce nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % rocne pre dlhodobé porusenia, ponecháva vsak v tejto súvislosti Komisii urcitú mieru volnej úvahy (rozsudky Súdu prvého stupna Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 396, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 362). 151 V prejednávanej veci z bodu 149 vyssie vyplýva, ze Komisia respektovala predpisy, ktoré jej boli stanovené v usmerneniach pri zvysovaní sumy pokuty ulozenej z dôvodu závaznosti porusenia v závislosti od jeho dlzky trvania. Vzhladom na skutkové okolnosti prejednávanej veci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pokutu zvýsila o 10 % za kazdý rok trvania porusenia. 152 Po druhé sa musí zamietnut výhrada zalozená na neodôvodnenom zvýsení východiskovej sumy pokuty 5 % za kazdé obdobie trvajúce viac ako sest mesiacov. Nic v usmerneniach totiz nebráni zohladneniu skutocnej dlzky trvania porusenia v rámci stanovenia výsky pokuty. Taký prístup je úplne logický a rozumný, pricom v kazdom prípade patrí do rámca volnej úvahy Komisie (rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 361). 153 Po tretie zalobcovia nesprávne tvrdia, ze výpocet dlzky trvania porusenia sa uskutocnil jednotne pre vsetky státy dotknuté porusení, pricom nezohladnil neúcast Zwicky na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, ani skutocnú dlzku trvania porusení na trhoch v Beneluxe a v Skandinávie. 154 Na úvod treba pripomenút, ze zalobcovia sa podla Komisie zúcastnili na jedinom a nepretrzitom komplexnom porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP, a ze toto porusenie sa rozsírilo do viacerých státov EHP. Tiez treba zdôraznit, ze zalobcovia na pojednávaní potvrdili, ze v prejednávanej veci nespochybnujú existenciu jediného porusenia. 155 Co sa týka v prvom rade tvrdenia Zwicky zalozeného na jeho neúcasti na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, tento podnik nepreukázal, v com by mala táto neúcast mat vplyv na výpocet dlzky trvania porusenia, ako ho uskutocnila Komisia. Výpocet sumy zvýsenia pokuty zodpovedajúceho dlzke trvania porusenia vychádzal z východiskovej sumy pokuty, ktorá bola ako taká stanovená v závislosti od obratu Zwicky na relevantnom trhu v roku 1999. Necinnost tohto podniku na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii sa uz odzrkadlila prostredníctvom tohto obratu, ktorý uz na základe svojej definície nezahrna ziaden príjem z neexistujúcej cinnosti na trhu v Skandinávii. 156 Navyse, ako sa to pripomenulo v bode 50 vyssie, skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých konaniach, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, vsak nie je podstatná na preukázanie porusenia. Pokial s preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných úcastníkov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko, tiez sa povazuje za zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia jeho úcasti na porusení (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 328). V prejednávanej veci sa Zwicky okrem toho, ze vedel o protiprávnych správaniach ostatných úcastníkov kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii, skutocne zúcastnil na stretnutiach týkajúcich sa tohto trhu. Komisia preto oprávnene pripísala Zwicky zodpovednost za jediné a nepretrzité porusenie vrátane casti porusenia uskutocneného na trhu v Skandinávii, a oprávnene sa implicitne domnievala, ze dlzka trvania porusenia sa nemá rozdelovat v závislosti od intenzity úcasti na porusení na dotknutých trhoch. 157 Ak bola totiz úloha dotknutého podniku v rámci kartelu správne zohladnená pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, skutocnost, ze sa podnik nezúcastnil na vsetkých súcastiach kartelu, nemozno opätovne zohladnit pri urcovaní dlzky trvania porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T-50/03, neuverejnený v Zbierke, bod 108). 158 V druhom rade sa musí zamietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa mali pri výpocte dlzky porusenia zohladnit zmeny v intenzite porusenia a následne sa mal tento výpocet lísit v závislosti od dotknutej skupiny státov, a to bud skupiny Beneluxu a Dánska, alebo skupiny Fínska, Nórska a Svédsko. 159 Z judikatúry totiz vyplýva, ze zvýsenie sa vykoná pouzitím urcitého percenta na východiskovú sumu, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti celého porusenia, takze zohladnuje uz rôznu intenzitu porusenia. Logické by nebolo ani zohladnit na zvýsenie tejto sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia zmenu v intenzite porusenia pocas dotknutého obdobia (rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 364). 160 V tomto ohlade, ak by sa ja predpokladalo, ze urcité druhy kartelu sú v svojej podstate koncipované tak, aby trvali, je potrebné stále na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 rozlisovat medzi dlzkou ich skutocného fungovania a ich závaznostou vyplývajúcou z ich vlastnej podstaty (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 275). Zvýsenie pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia teda druhýkrát uz nezohladnuje závaznost porusenia (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 397). 161 V prejednávanej veci sa porusenie najskôr prejavilo na trhu s priemyselnými nitami v Dánsku a v Beneluxe. Od nadobudnutia úcinnosti Dohody EHP intenzita porusenia vzrástla, pretoze sa rozsírilo na trh s priemyselnými nitami v Skandinávii. Kedze sa ukázalo, ze tieto prejavy porusenia na rôznych geografických trhoch tvorili jediné a nepretrzité porusenie, bolo potrebné pri výpocte sumy pokuty zohladnit dlzku trvania toho porusenia ako celku. Východisková suma pokuty, ktorá bola stanovená v závislosti od závaznosti porusenia totiz uz odzrkadlovala rôzne intenzity porusenia. Toto odôvodnenie nemozno spochybnit skutocnostou, ze zvýsenie intenzity porusenia vyplývalo z právnej okolnosti, ze právna úprava postihujúca protisútazné postupy sa zacala uplatnovat aj na územiach, ktorých sa pôvodne táto právna úprava netýkala. 162 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná zohladnit rozlicnú intenzitu porusenia pri zvysovaní východiskovej sumy pokuty v závislosti od dlzky uvedeného porusenia. 163 Za týchto okolností je nutné dospiet k záveru, ze argumentácia zalobcov zalozená na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia sa musí zamietnut. O zalobnom dôvode predlozenom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 164 Na úvod zalobcovia pripomínajú, ze bod 3 usmernení vymenúva skupinu polahcujúcich okolností, ktoré spôsobujú znízenie pokuty. Komisia teda zúzila svoju diskrecnú právomoc v rámci stanovovania výsky pokút. 165 Zalobcovia tiez zdôraznujú, ze bod 3 usmernení umoznuje zohladnit dalsie polahcujúce okolnosti, ktoré nie sú výslovne uvedené v ich výpocte, a ze tieto dalsie okolnosti boli konkretizované Komisiou v jej rozhodovacej praxi. 166 Na podporu tohto zalobného dôvodu zalobcovia uvádzajú tri polahcujúce okolnosti, ktoré mala Komisia zohladnit. 167 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze Komisia mala ako dôvod znízenia pokuty zohladnit neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na skutocné ceny. V tomto ohlade odkazujú na bod 3 druhú zarázku usmernení, ktorý stanovuje, ze neuplatnovanie dohody týkajúcej sa porusenia v praxi má za následok znízenie sumy pokuty. 168 Po druhé sa domnievajú, ze v súlade s bodom 3 prvou zarázkou usmernení sa mala zohladnit ich výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha. 169 Zwicky totiz tvrdí, ze nepôsobil na trhoch v Skandinávii, a preto sa ani nemohol zúcastnit na poruseniach týkajúcich sa týchto krajín. Rovnako vzhladom na svoje bezvýznamné postavenie na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe nemohol ovplyvnovat diskusie týkajúce sa cenníkov v týchto troch státoch, ani bilaterálne kontakty. Gütermann zas tvrdí, ze mal len málo dôlezité postavenie na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii, a ze ani on nemohol ovplyvnovat diskusie týkajúce sa cenníkov, ani bilaterálne kontakty, pricom takýto vplyv mal predovsetkým Coats. 170 Co sa týka bilaterálnych kontaktov, zalobcovia tvrdia, ze ich udrzovali len zriedka, na rozdiel od Coats a Amann, ktorí bilaterálne kontakty udrziavali podstatne castejsie. 171 Na preukázanie bezvýznamnosti ich úlohy v dotknutom kartely zalobcovia poukazujú na svoje malé trhové podiely. Zwicky tvrdí, ze jeho podiel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe v rokoch 1990 az 2000 predstavoval menej ako 1 %. Gütermann zas odkazuje na trhový podiel v Beneluxe a Skandinávii predstavoval priblizne 5,6 %. Tieto trhové podiely sú smiesne v porovnaní s trhovými podielmi Coats a Amann predstavujúcimi na trhu v Skandinávii (v prípade prvého podniku 44 % a v prípade druhého 46 %), a na trhu v Beneluxe (v prípade prvého podniku 40 % a v prípade druhého 27 %). 172 Podla zalobcov pasívnost ich správania nemozno spochybnit ani tým, ze údajnú funkciu predsedov stretnutí zastávali ich bývalí spolupracovníci M. B. a M. F. Funkcia predsedov sa udelovala v závislosti od veku a ich dotknutí spolupracovníci nijako neovplyvnovali priebeh a obsah stretnutí, pricom tento vplyv vrátane vplyvu z organizacného hladiska vykonával Coats. V tejto súvislosti sa odvolávajú na elektronickú správu zástupcu Coats, M. L. z 10. novembra 2000, z ktorej vyplýva, ze tento zástupca rezervoval miestnost v hoteli v blízkosti Frankfurtu nad Mohanom (Nemecko) s cielom zorganizovat tam stretnutie 16. januára 2001, ktorého program sám stanovil. 173 Po tretie mala Komisia zohladnit hospodársku krízu, ktorá uz roky suzuje priemyselné odvetvie nití v Európe. Zalobcovia sa v tomto ohlade dovolávajú rozhodnutia Komisie "Bezsvíkové ocelové rúry" z 8. decembra 1999 týkajúceho sa konania podla clánku [81] ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry, bod 168) a rozhodnutia Komisie "Prirázka za zliatinu" z 21. januára 1998 týkajúceho sa konania podla clánku 65 [UO] (vec COMP/35.814 - Prirázka za zliatinu, bod 83), v ktorých sa zohladnila hospodárska kríza suzujúca tieto odvetvia, ako aj rozhodnutia Komisie "Francúzske hovädzie mäso" z 2. apríla 2003 týkajúceho sa konania podla clánku [81] ES (vec COMP/C.38.279/F3 - Francúzske hovädzie mäso, bod 185), v ktorom sa zohladnila kríza bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE). 174 Subsidiárne tvrdia, opierajúc sa o judikatúru, ze zásada individuálnosti trestov a sankcií mala viest Komisiu k zohladneniu správania kazdého z podnikov na úcely preskúmania závaznosti ich úcasti na porusení a následne k podstatnému znízeniu pokút, ktoré im boli ulozené. 175 Komisia spochybnuje tvrdenia uvádzané zalobcami. Posúdenie Vseobecným súdom 176 Usmernenia vo svojom bode 3 upravujú znízenie východiskovej sumy pokuty z dôvodu "osobitných polahcujúcich okolností" ako sú výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha pri uskutocnovaní porusenia, neuplatnenie tajných dohôd v praxi, skoncenie porusenia ihned po prvej intervencii Komisie a dalsie okolnosti, ktoré nie sú výslovne spomenuté. 177 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze Komisia im mala priznat polahcujúcu okolnosti neuplatnenia dohody v praxi v dôsledku neexistencie konkrétneho dopadu porusenia na ceny. 178 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze vyssie citované polahcujúce okolnosti sa zakladajú na správaní jednotlivých podnikov. Z toho vyplýva, ze na úcely hodnotenia polahcujúcich okolností vrátane neuplatnovania dohôd nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 384). 179 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobcov zalozené na neexistencii konkrétneho dopadu porusenia na ceny sa musí zamietnut. 180 V tejto súvislosti vsak treba overit, ci zalobcovia uvádzajú dalsie tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa pripojili k protiprávnym dohodám, skutocne vyhýbali ich uplatnovaniu tak, ze sa sútazne správali na trhu alebo prinajmensom ze jasne a významne porusovali povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narúsali jeho samotné fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 181 Je vsak nutné konstatovat, ze nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by umoznoval dospiet k takémuto záveru. Práve naopak uznávajú, ze zvýsenia cien uvedené v cenníkoch dohodnutých na stretnutiach, boli väcsinou uplatnované rôznymi podnikmi, ako aj nimi samými. 182 Preto sa zalobcovia nemôzu právoplatne dovolávat údajného neuplatnovania dohôd v praxi. 183 Po druhé, co sa týka tvrdenia zalozeného na ich údajnej výlucne pasívnej a nasledovatelskej úlohe pri uskutocnovaní porusenia, treba uviest, ze je nedôvodné. 184 Pasívna úloha si totiz vyzaduje, aby sa predmetný podnik správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 765). 185 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze k okolnostiam schopným odhalit pasívnu úlohu podniku vnútri kartelu mozno zaradit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (rozsudky Súdu prvého stupna Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 168; z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", bod 331, a z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 126). 186 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze sa zalobcovia zúcastnili na mnohých stretnutiach kartelu a na bilaterálnych schôdzkach, a opakovane sa podielali na viacerých tajných postupoch dotknutých napadnutým rozhodnutím. Tvrdenie, podla ktorého bola pocetnost bilaterálnych kontaktov týchto podnikov s inými úcastníkmi kartelu mensia, ako tomu bolo v prípade bilaterálnych kontaktov Amann a Coats s ich konkurentmi, je v tomto ohlade irelevantné. 187 Navyse ani Gütermann ani Zwicky neuvádzajú osobitné okolnosti ani také dôkazy ako vyhlásenia ostatných clenov kartelu, ktoré by mohli preukázat, ze ich prístup sa svojou výlucne pasívnou a nasledovatelskou povahou významne odlisoval od správania ostatných clenov kartelu. 188 V tomto ohlade malý trhový podiel alebo neexistencia trhového podielu, na co sa odvolávajú, neodhaluje ich pasívnu ci výlucne nasledovatelskú úlohu. Priznanie tejto skutocnosti ako polahcujúcej okolnosti by totiz viedlo k dvojitému uplatneniu v súvislosti so zohladnením velkosti Gütermann a Zwicky pri odlisnom posudzovaní podnikov na základe kategórií na úcely výpoctu pokút, pricom ich velkost prostredníctvom obratu uz odzrkadluje dôlezitost jednotlivých podnikov z hladiska ich zaclenenia do rôznych kategórií. 189 Vseobecný súd síce vo svojom rozsudku Cheil Jedang/Komisia, uz citovanom v bode 184 vyssie (bod 180) pripustil, ze malá velkost podniku je dôlezitou skutocnostou, ktorú je potrebné zohladnit na úcely posúdenia konkrétneho dopadu jeho oneskoreného vstupu na trh dotknutý porusením a jeho správania voci ostatným výrobcom. Kontext tejto veci vsak bol specifický, kedze dotknutý podnik bol zjavne "znevýhodnený" v rámci kartelu týkajúceho sa predajných kvót oproti iným výrobcom, co bolo mozné vykladat ako priamy dôsledok jeho sporadickejsej úcasti na stretnutiach a jeho oneskoreného vstupu na trh. Takéto osobitné okolnosti vsak v prejednávanej veci nie sú prítomné. 190 Nakoniec, Komisia sa správne domnieva, ze úloha predsedu, ktorú pocas viacerých stretnutí zastávali jednotliví zástupcovia Gütermann a Zwicky, potvrdzuje absenciu pasívneho správania týchto podnikov. 191 Uvedené podniky nijako nepopierajú, ze ich zástupcovia formálne predsedali viacerým stretnutiam. Snazia sa vsak minimalizovat význam tejto úlohy odvolávajúc sa na skutocnost, ze túto úlohu v skutocnosti vykonával zástupca Coats, M. L., a to dokonca aj pocas predsedníctva ich jednotlivých zástupcov. 192 V kazdom prípade, ak je aj pravdou, ze z elektronickej správy z 10. novembra 2000, o ktorú sa opierajú, vyplýva, ze zástupca Coats mal aktívnu úlohu pri organizácii stretnutia zo 16. januára 2001, pravdou tiez ostáva, ze to bol práve M. F., zástupca Zwicky, ktorý zaslal pozvánku ostatným úcastníkom. Treba spresnit, ze skutocnost, ze k odoslaniu tejto pozvánky doslo 2. decembra 2000, teda práve po skoncení obdobia porusenia vytýkanom Zwicky, je v tomto ohlade irelevantná. Takéto odoslanie predstavuje poslednú etapu prípravnej práce, ktorá zacala hned po prijatí elektronickej správy z 10. novembra 2000. V kazdom prípade samotná skutocnost, ze Zwicky súhlasil s tým, aby jeho zástupca zastával úlohu predsedu svedcí o prístupe, ktorý v ziadnom prípade nebol výlucne pasívne a nasledovatelský. 193 Co sa týka zástupcu Gütermann M. B., nielenze predsedal stretnutiam kartelu, ale ich aj organizoval, ako to vyplýva z vyhlásení uvedeného zástupcu pripojených k odpovedi Gütermann na oznámenie o výhradách. 194 Je nesporné, ze zvolávanie stretnutí, navrhovanie ich programu a distribúcia prípravných dokumentov na stretnutia sú nezlucitelné s pasívnou úlohou nenápadného nasledovatela. Takéto konania odhalujú aktívny a ústretový prístup zalobcov vo vztahu k vytvoreniu, pokracovaniu a kontrole kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 257). 195 Po tretie sa zalobcovia nemôzu platne odvolávat na hospodárske tazkosti, s ktorými zápasili pocas obdobia, ktorého sa kartel týkal. Práve z dôvodu tazkostí, s ktorými zápolili vsetky subjekty na trhu s priemyselnými nitami od polovice 90. rokov, sa totiz niektorí z nich vrátane Gütermann a Zwicky rozhodli, ze sa budú správat protisútazne. Pritom také kartely, akými sú kartely v prejednávanej veci, spravidla vznikajú v momente, ked má odvetvie tazkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 345, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 256). 196 V tejto súvislosti aj za predpokladu, ze by sa potvrdilo tvrdenie Gütermann a Zwicky týkajúce sa existencie viacerých rozhodnutí Komisie zohladnujúcich zlú financnú situáciu dotknutého odvetvia, Komisia nie je povinná v tejto praxi nevyhnutne pokracovat len preto, ze v predchádzajúcich veciach zohladnila ako polahcujúcu okolnost hospodársku situáciu odvetvia (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 372). Komisia je povinná uskutocnit individualizovanú analýzu okolností vlastných jednotlivým veciam bez toho, aby bola viazaná predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré sa týkajú iných hospodárskych subjektov, iných trhov výrobkov a sluzieb alebo iných geografických trhov v odlisných okamihoch (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 191). 197 Po stvrté zalobcovia vo svojich replikách uvádzajú výhradu zalozenú na porusení zásady individuálnosti trestov. 198 Na jednej strane treba pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 199 Na druhej strane podla ustálenej judikatúry zalobný dôvod, ktorý rozsiruje zalobný dôvod uvedený priamo ci implicitne predtým v návrhu na zacatie konania a úzko s ním súvisí, sa musí vyhlásit za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39; Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 111, a z 12. júla 2007, AEPI/Komisia, T-229/05, neuverejnený v Zbierke, bod 21). 200 V prejednávanej veci je nutné v prvom rade konstatovat, ze nijaké tvrdenie týkajúce sa zásady individuálnosti trestov nebolo v zalobách uvedené, a v druhom rade, ze tento zalobný dôvod nie je rozsírením iného zalobného dôvodu predlozeného v zalobách a nijako úzko nesúvisí so zalobnými dôvodmi tam uvedenými. 201 Kedze sa tvrdenie navyse neopiera o skutkové alebo právne okolnosti, ktoré vysli najavo az v priebehu konania, musí sa zamietnut ako neprípustné. 202 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností, nemozno prijat. O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 203 Zalobcom sa priznalo 15 % znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce pred oznámením o výhradách a nepopierania skutkových okolností v odpovedi na oznámenie o výhradách. Takéto znízenie je podla nich nedostatocné, kedze ich spolupráca po dorucení oznámenia o výhradách isla znacne nad rámec bezného nepopierania skutkových okolností. 204 Po prvé zalobcovia predlozili informácie, ktoré Komisii umoznili získat úplný obraz o priebehu, obsahu a kontexte stretnutí a bilaterálnych kontaktov. 205 Co sa týka po prvé priebehu stretnutí, zalobcovia zdôraznujú, ze najskôr opravili vyhlásenia Coats, ktorý nesprávne tvrdil, ze stretnutie z 19. septembra 2000 bolo jediné, na ktorom sa prediskutovali a dohodli zvýsenia cien uvedených v cenníkoch. Diskusie týkajúce sa cien uvedených v cenníkoch a ich zvýsenia sa totiz uskutocnili na vsetkých stretnutiach. Zalobcovia dalej tvrdia, ze údajné objasnenia poskytnuté Coats v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách sa týkali len osobitných cien, a teda nemohli spochybnit uzitocnost ich opráv. Domnievajú sa teda, ze k uvedeným opravám na jednej strane a k objasneniam Coats na strane druhej doslo v citelne rovnakom stádiu správneho konania, hoci objasnenia Coats boli Komisii dorucené niekolko dní pre opravami zalobcov, a teda ze chronologické poradie by nemalo byt urcujúce na úcely posúdenia spolupráce. 206 V druhom rade zalobcovia tvrdia, ze ako jediní jasne vysvetlili, ze cielom stretnutí bolo znízit rozdiel medzi cistými cenami a katalógovými cenami, co potvrdzuje aj bod 167 napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade sa Komisia nesprávne odvoláva na bod 141 oznámenia o výhradách tvrdiac, ze uz v nom konstatovala tento ciel a úcinky dohôd na ceny uvedené v cenníkoch. Z tohto bodu totiz vyplýva len to, ze Komisia bola schopná preukázat, ze úcastníci stretnutí sa v tomto prípade pokúsili nepriamo zvýsit plánované cisté ceny, nedisponovala vsak este informáciami o vseobecnom kontexte diskusií o cenách uvedených v cenníkoch. 207 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze ich spolupráca bola nesprávne kvalifikovaná ako menej uzitocná v porovnaní so spoluprácou BST, ktorému Komisia priznala znízenie pokuty o 20 %, pricom sa v tomto ohlade odvolávajú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 208 Po tretie zalobcovia povazujú za nedostatocné 15 % znízenie pokuty, ktoré im Komisia priznala, z dôvodu, ze z prechádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie a z judikatúry vyplýva, ze nepopieranie vecnej správnosti skutkových okolností má za následok znízenie pokuty o najmenej 10 %, cize v niektorých veciach aj o 20 %. Z toho podla nich vyplýva, ze spolupráca po oznámení o výhradách, ktoré ide nad rámec jednoduchého nepopierania skutkových okolností mala viest Komisiu k významnejsiemu znízeniu pokuty. 209 Po stvrté zalobcovia tvrdia, ze spolupracovali s Komisiou v zmysle dvoch zarázok bodu D 2 oznámenia o spolupráci a ze z tohto dôvodu by sa kazdému z nich malo poskytnút znízenie pokuty o najmenej dvakrát 10 %. 210 V tomto ohlade z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia skutocne ocenila ich spoluprácu po prijatí oznámenia o výhradách. Navyse aj za predpokladu, ze by sa ich spolupráca po prijatí oznámenia o výhradách skutocne obmedzila na nepopieranie vecnej správnosti skutkových okolností, mala sa im pokuta znízit o najmenej 20 %, a to aj v prípade, ze ich spolupráca bola uzitocná len pre potvrdenie dôkazov Komisie na základe ich spomínaného nepopierania. Zalobcovia v tomto ohlade uvádzajú, ze na rozdiel od oznámenia uplatnujúceho sa v prejednávanej veci, oznámenie Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, 155) stanovuje podmienku, aby dôkazy predstavovali znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz Komisia má. 211 Po piate sa nijako nezohladnila predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie. Zalobcovia totiz tvrdia, ze ich spolupráca bola porovnatelná so spoluprácou podniku KME vo veci "Priemyselné rúry", za ktorú bola tomuto podniku znízená pokuta o 30 % [rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry, bod 423)]. Jediný rozdiel spocíva v skutocnosti, ze zalobcovia predlozili opravy k vyhláseniam ostatných úcastníkov konania v odpovedi na oznámenie o výhradách a nie pred jeho prijatím. Podla zalobcov vsak bod D 2 oznámenia o spolupráci nevedie k tomu, aby sa odlisne posudzovali príspevky podnikov k objasneniu skutkových okolností v závislosti od toho, ci sú poskytnuté pred alebo po oznámení o výhradách, takze im Komisia tiez mala priznat celkové znízenie ich pokuty o najmenej 30 %. 212 Komisia tento zalobný dôvod vyvracia. Posúdenie Vseobecným súdom 213 Komisia v oznámení o spolupráci definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracujú v priebehu jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu, oslobodené od pokuty, alebo za ktorých im môze byt znízená suma pokuty, ktorú by mali normálne zaplatit (pozri bod A 3 oznámenia o spolupráci). 214 V zmysle bodu D 1 oznámenia o spolupráci, "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v bodoch B a C, znízi sa mu o 10 az 50 % suma pokuty, ktorá by mu bola ulozená, keby nespolupracoval" [neoficiálny preklad]. 215 Bod D 2 oznámenia o spolupráci spresnuje: "Môze íst najmä o prípady, ak: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 216 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze môze priznat Gütermann a Zwicky znízenie sumy pokuty o 15 % na základe bodu D 2 prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 397). 217 Na úcely odôvodnenia svojho posúdenia Komisia najskôr zdôraznila, ze informácie, dokumenty a ostatné dôkazy poskytnuté Gütermann a Zwicky pred oznámením o výhradách vecne prispeli k preukázaniu existencie porusenia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 395). Dalej uviedla, ze zalobcovia vo svojej prvej odpovedi na ziadost o informácie pripustili, ze na stretnutiach dochádzalo k výmene a prediskutovaniu cenníkov. Komisia nakoniec zdôraznila, ze zalobcovia po vecnej stránke nepopierali skutkové okolností, na ktorých zalozila svoje tvrdenia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 396). - O uzitocnosti spolupráce 218 Najskôr treba zdôraznit, ze zalobcovia nepopierajú, ze podla toho, co sa konstatovalo v odôvodnení c. 385 napadnutého rozhodnutia, nesplnajú podmienky uplatnenia bodov B a C oznámenia o spolupráci, takze sa ich správanie musí posudzovat vzhladom na bod D uvedeného oznámenia nazvaný "Výrazné znízenie výsky pokuty". 219 Dalej treba pripomenút, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovovania pokút, a ze v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, medzi ktoré patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tomto rámci musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa spolupráce týchto podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 81). 220 Komisia v tomto ohlade disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce, ktorú jej poskytol podnik, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 88). 221 Nakoniec treba zdôraznit, ze podla judikatúry základom na znízenie pokút v prípade spolupráce podnikov podielajúcich sa na poruseniach práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je domnienka, podla ktorej takáto spolupráca ulahcuje úlohu Komisie spocívajúcu v zistení existencie porusenia a v jeho prípadnom ukoncení (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P ŕ C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 399; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze odhliadat od uzitocnosti poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii. 222 V tomto zmysle z judikatúry vyplýva, ze pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, a to menej presným a výslovným spôsobom, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze do istej miery bola pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 455). 223 V prejednávanej veci je potrebné najskôr spresnit, ze skutocnost, ze poskytnutie informácií a nových dôkazov po oznámení o výhradách bod D 2 oznámenia o spolupráci nepredpokladá, nijako nevylucuje, ze by takáto okolnost mohla viest k znízeniu pokuty na základe tohto istého ustanovenia. Zoznam okolností uvedený v tomto bode D 2 je totiz len orientacný, ako to potvrdzuje pouzitie castice "najmä" (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 274). 224 Túto analýzu potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia (C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 59), v tom zmysle, ze Súdny dvor pripustil, ze Komisia môze zohladnit, ak podniky uznajú právnu kvalifikáciu vytýkaných skutocností este v skorom stádiu konania, cím v podstate uznajú porusenie. Tento predpoklad je uvedený v bodoch B a C oznámenia o spolupráci, nie je vsak výslovne uvedený v bode D. Súdny dvor sa vsak domnieval, ze niet námietok proti tomu, aby bol podnik odmenený za takéto uznanie, hoci k nemu doslo v trochu neskorsom stádiu konania, ako je stádium uvedené v bodoch B a C oznámenia o spolupráci. Tým, ze si Súdny dvor vybral toto riesenie, potvrdil vseobecnejsiu zásadu, podla ktorej je zhovievavost odmena, ktorú Komisia poskytuje za zjednodusenie preukázania porusenia, a to bez ohladu na stádium konania, v ktorom podnik poskytol takúto pomoc, a na to, ci táto pomoc spocívala v poskytnutí nových informácií ci dôkazov alebo v uznaní vecných skutocností ci ich právnej kvalifikácie. 225 V prejednávanej veci z toho vyplýva, ze otázka, ci sa majú zohladnit nové informácie a nové dôkazy poskytnuté Gütermann a Zwicky po oznámení o výhradách, a teda ci táto skutocnost musí viest k prípadnému znízeniu pokuty na základe spolupráce, závisí predovsetkým od kvality a uzitocnosti poskytnutej spolupráce, ktorú Komisia ohodnotí v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy, ako je to pripomenuté v bodoch 219 a 220 vyssie. 226 Preto na uvedenú otázku nemozno dostatocne odpovedat jednoduchou konstatáciou, ze informácie a dôkazy sa poskytli az po oznámení o výhradách, ale si práve naopak vyzaduje, aby sa konkrétne urcilo, jednak co sa týka kvality, jednak co sa týka uzitocnosti týchto informácií a dôkazov a jednak co sa týka okamihu, ked boli poskytnuté, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri svojom posúdení stupna spolupráce Gütermann a Zwicky. 227 Hned treba uviest, ze zalobcovia nepopierajú zistenie, podla ktorého boli informácie Coats urcujúce na úcely preukázania existencie kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii. Odôvodnenie c. 387 napadnutého rozhodnutia vymenúva v tejto súvislosti dôkazy, poskytnuté Coats, ktoré boli pouzité na podporu mnohých bodov oznámenia o výhradách. 228 Po prvé sa zalobcovia odvolávajú na to, ze opravili vyhlásenia Coats o pocetnosti stretnutí týkajúcich sa cenníkov a zvýsenia cien, a stretnutí týkajúcich sa speciálnych cien. 229 Co sa týka v prvom rade pocetnosti stretnutí týkajúcich sa cenníkov a zvýsenia cien, zalobcovia nesprávne vychádzajú z vyhlásenia zástupcu Coats uvedeného v návrhu na uplatnenia oznámenia o spolupráci, podla ktorého bolo stretnutie z 19. septembra 2000 jediným stretnutím, na ktorom sa prediskutovali a dohodli zvýsenia skutocných cien ("actual prices"). 230 Komisia totiz v bode 100 oznámenia o výhradách konstatovala, ze dodávatelia vrátane Coats, BST, Gütermann a Zwicky, pripustili, ze na stretnutiach doslo k prediskutovaniu a vzájomnej výmene cenníkov. Z tvrdení uvedených v bode 102 oznámenia o výhradách navyse vyplýva, ze na rozdiel od Gütermann a Zwicky, Coats uznal, ze podniky na týchto stretnutiach dohodli cenníky budúcich cien, ako aj dátumy, kedy sa zvýsenia cien zacnú uplatnovat. Informácie Gütermann a Zwicky týkajúce sa skutocných cien teda Komisii nepovedali viac, ako uz vedela. Tvrdenie zalobcov je preto irelevantné. 231 Co sa týka v druhom rade pocetnosti diskusií o speciálnych cenách, treba uviest, ze v bode 107 oznámenia o výhradách Komisia zdôraznila, ze dodávatelia vrátane Coats popierali alebo opomenuli uviest, ze by si vymenili informácie a uzavreli dohody týkajúce speciálnych cien a cistých cien. Navyse co sa týka výmeny informácií o zlavách a znízeniach cien, Komisia v bode 105 oznámenia o výhradách tvrdila, ze dodávatelia s výnimkou Coats vo vztahu k obdobiu predchádzajúcemu polovicu 90 rokov, popierali alebo opomenuli uviest ich existenciu. Tiez treba konstatovat, ze dotknuté podniky ako Coats, Zwicky, Gütermann a BST az po oznámení o výhradách uviedli, ze aj speciálne ceny boli predmetom diskusií a dohôd v rámci stretnutí. 232 Komisia vsak správne uvádza, ze bola schopná preukázat tieto súcasti porusenia vdaka dokumentom, ktoré Coats pripojil k svojej odpovedi na ziadost o informácie. Ide najskôr o zápisnicu zo stretnutia z 8. septembra 1998 vyhotovenú zástupcom Barbour Threads, ktorá hovorí o existencii dohôd upravujúcich zlavy a znízenia zliav, ako aj dohôd o zvýsení speciálnych cien. Komisia na nu viackrát odkazuje v oznámení o výhradách (body 106, 108 a 121). Dalej ide o elektronickú správu z 10. októbra 2000 pripojenú k vyhláseniam zástupcu Coats, F. S., ktorá potvrdzuje, ze znízenia zliav a zvýsenia speciálnych cien sa dohodli na stretnutí z 19. septembra 2000. Komisia túto skutocnost uvádza v bode 126 oznámenia o výhradách. Nakoniec ide o elektronické správy predlozené Coats v prílohe k jeho ziadosti o zhovievavost, vrátane správy z októbra 2000, ktorá hovorí o výmene informácií s Amann a Gütermann v súvislosti so speciálnymi cenami. Tento dokument je spomenutý v bode 133 oznámenia o výhradách, v poznámke pod ciarou c. 268. 233 Komisia taktiez správne zdôraznila, ze informácie poskytnuté BST jej tiez pomohli konstatovat, ze doslo k diskusiám a dohodám o speciálnych cenách. Takéto zistenie vyplýva najmä z bodov 104 a 106, ako aj z poznámok pod ciarou 173, 174 a 176 oznámenia o výhradách. 234 Z toho vyplýva, ze údajné opravy predlozené zalobcami v odpovedi na oznámenie o výhradách, boli v skutocnosti len potvrdením toho, co Komisia uz vedela vdaka citovaným informáciám poskytnutým uz pred uvedeným oznámením. 235 Preto skutocnost, ze poznámky Coats týkajúce sa speciálnych cien, boli dorucené Komisie v odpovedi na oznámenie o výhradách pred opravami poskytnutými zalobcami, nemá ziaden vplyv na posúdenie ich spolupráce. 236 Po druhé, co sa týka tvrdenia zalobcov, podla ktorého boli jedinými podnikmi, ktoré vysvetlili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze cielom stretnutí bolo znízit rozdiel medzi katalógovými cenami a cistými cenami rôznych výrobkov, musí sa zamietnut. 237 Hoci je pravdou, ze Komisia v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia pouzila citáciu Gütermann uvedenú v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách s cielom vysvetlit ciel stretnutí, pravdou tiez ostáva, ze tento ciel, ako aj úcinky dohody uz konstatovala predtým, ako to vyplýva z bodov 141 a 142 oznámenia o výhradách. Informácie, ktoré sú tam uvedené, boli poskytnuté Coats v rámci jeho ziadosti o zhovievavost a umoznili Komisii uviest na základe konkrétneho príkladu zvýsenia katalógových cien, ktorý obsahovali, informácie o vseobecnom kontexte diskusií o cenách nachádzajúcich sa v cenníkoch. - O údajne nesprávnom posúdení spolupráce v porovnaní so spoluprácou BST 238 Co sa týka ziadosti zalobcov o poskytnutie aspon takého znízenia pokuty, ako sa priznalo BST, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia pri posudzovaní spolupráce poskytnutej dotknutými podnikmi nemôze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania, ku ktorej poruseniu dochádza v prípade, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné (pozri rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 394, a tam citovanú judikatúru). V kazdom prípade vsak treba priznat Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej rôznymi clenmi kartelu, pricom mozno postihnút len zjavné prekrocenie tejto miery. 239 Z porovnania spolupráce týchto podnikov vsak vyplýva, ze Komisia sa nedopustila ziadneho porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 240 Co sa totiz v prvom rade týka spolupráce poskytnutej pred oznámením o výhradách z 15. marca 2004, Komisia sa domnievala, ze BST jej znacne pomohlo preukázat obsah mnohých dohôd [vrátane velkej casti obsahu dohôd uzavretých na zaciatku 90. rokov, obsah dohody uzavretej vo Viedni (Rakúsko) 8. októbra 1996 a dohody uzavretej v Zürichu (Svajciarsko) 9. septembra 1997], bola jediným podnikom, ktorý jej poskytol cenníky, ktoré dostal na stretnutiach od svojich konkurentov, a tiez informácie, ktoré znacne presahovali rámec vyzadovaný v ziadosti o informácie. V tomto ohlade Komisia odkazuje na mnohé poznámky pod ciarou v oznámení o výhradách na podporu týchto konstatácií, ktoré preukazujú, ze BST jej poskytol velké mnozstvo dôkazov (vrátane prílohy 14 odpovede BST na ziadost o informácie, ktorá obsahovala cenníky, ku ktorých výmene doslo na stretnutiach) a bol teda dôlezitým zdrojom informácií v rámci predbezného zistovania. 241 Co sa týka spolupráce zalobcov pred oznámením o výhradách, treba zdôraznit, ze Komisia pripústa, ze jej dali k dispozícii dokumenty, ktoré poskytovali obraz o stretnutiach na zaciatku 90. Pravdou vsak ostáva, ze Komisia povazovala tieto informácie za menej dôlezité, ako informácie poskytnuté BST. Zalobcovia nespochybnili tieto posúdenia, ale len tvrdili, ze informácie, ktorými disponujú, im neumoznili zistit, ci BST poskytol viac informácií a dôkazov ako oni. Ako sa vsak zdôraznilo vyssie, z odôvodnení 391 az 397 napadnutého rozhodnutia, ako aj z mnohých odkazov na dokumenty poskytnuté BST, ktoré sú uvedené v poznámkach pod ciarou na podporu zistení Komisie v oznámení o výhradách, vyplýva, ze spolupráca BST bola významnejsia. 242 Co sa týka v druhom rade spolupráce po oznámení o výhradách, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tak BST, ako aj zalobcovia nepopierali vecné zistenie skutkových okolností, a ze tieto podniky spolupracovali v tomto stádiu správneho konania rovnako. V duchu zistení uvedených v bodoch 228 az 237 vyssie vsak zalobcovia neoprávnene tvrdia, ze po oznámení o výhradách poskytli Komisii také informácie, o ktorých dovtedy nevedela. Preto nemôzu tvrdit, ze poskytli informácie takej uzitocnosti, ktorá by odôvodnovala znízit im pokutu tak, ako sa znízila BST. 243 Aj za predpokladu, ze by bolo potrebné pripustit, ze zalobcovia poskytli tak uzitocné spresnenia k urcitým bodom oznámenia o výhradách ako BST, Komisia sa nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia, ked uprednostnila to, ze BST jej poskytla informácie a dôkazy este pred uvedeným oznámením o výhradách. - O údajnom nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci a údajnom nezohladnení judikatúry Vseobecného súdu 244 Zalobcovia nesprávne tvrdia, ze kedze Komisia uznala, ze ich spolupráca splna podmienky dvoch kategórií správaní uvedených v bode D oznámenia o spolupráci, tak kazdému z nich mala poskytnút znízenie pokuty o minimálne dvakrát 10 %, teda o 20 %. 245 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze rozsah stanovený v bode D oznámenia o spolupráci je od 10 do 50 % bez toho, aby boli stanovené osobitné kritériá pre jednotlivé mozné znízenia v rámci tohto rozsahu. Oznámenie o spolupráci teda nezakladá legitímne ocakávanie urcitého percentuálneho znízenia. Navyse na rozdiel od toho, co v podstate tvrdia zalobcovia, sa bod D oznámenia o spolupráci v ziadnom prípade nesmie vykladat v tom zmysle, ze by Komisii ukladal priznat specifické znízenie pokuty minimálne o 10 % za kazdý prípad zistenej spolupráce spadajúcej pod tento bod, ale právne naopak sa ním musí rozumiet, ze stanovuje len jediné znízenia najmenej o 10 %. 246 Ak teda Komisia zjavne neprekrocí rámec sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponuje, ked hodnotí rozsah, v akom jej prácu zjednodusila spolupráca podniku, je na nej, aby v rozhodnutí slobodne stanovila specifické percentá znízenia, ktoré uplatnila v kazdom zistenom prípade spolupráce spadajúcom pod bod D oznámenia o spolupráci, a aby ich následne spocítala, pricom rovnako môze uviest len jediné celkové percento znízenia, o ktorom sa domnieva, ze ho môze poskytnút za tých istých predpokladov. Ako totiz zdôraznuje Komisia, hodnotenie uzitocnosti spolupráce sa v ziadnom prípade neopiera o aritmetickú rovnicu, z ktorej by vyplývalo, ze z úradnej moci musí uplatnit znízenie najmenej o 20 %, ak by do úvahy pripadali dve zarázky bodu D oznámenia o spolupráci. 247 V tomto ohlade nemôze rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 185 vyssie, na ktorý sa zalobcovia odvolávajú, spochybnit toto posúdenie. Z rozhodnutia Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy) (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1), ktoré je predmetom tohto rozsudok vyplýva, ze Komisia odkazovala v súvislosti s dotknutým podnikom jedine a výlucne na prvú zarázku bodu D 2 oznámenia o spolupráci. Vseobecný súd vsak konstatoval, ze dotknutý podnik spolupracoval aj na základe druhej zarázky. Komisia bola nútená vysvetlit, ze pristúpila len k jednému znízenie, ktoré zoskupovalo oba druhy spolupráce. Na rozdiel od tejto veci vsak sa posúdenie nepopierania skutkových okolností dotknutou spolocnostou nenachádzalo v ziadnom z odôvodnení týkajúcich sa tohto podniku. Práve preto sa Vseobecný súd domnieval, ze musí rozhodnút, ze Komisia nepriznala dotknutému podniku prospech z ustanovenia bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. - O údajnom nezohladnení predchádzajúcej rozhodovacej praxe 248 Tvrdenie zalobcov zalozené na údajnej predchádzajúcej praxi Komisie sa musí zamietnut. Samotná skutocnost, ze Komisia v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe priznala pri urcitom správaní urcitú úroven znízenia, neznamená, ze je pri hodnotení podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania povinná priznat rovnaké proporcionálne znízenie (rozsudok Brugg Rohrsysteme/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 193). 249 V kazdom prípade nemozno spoluprácu zalobcov nijako porovnávat so spoluprácou podniku KME, ktorú Komisia konstatovala v rozhodnutí zo 16. decembra 2003 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry), na ktoré sa zalobcovia odvolávajú. Z tohto rozhodnutia vyplýva existencia významnej spolupráce KME pred prijatím oznámenia o výhradách, ktorá viedla k vecnému preukázaniu existencie kartelu pocas celého obdobia jeho trvania. KME totiz predlozil dokumenty týkajúce sa porusenia a podrobný opis spôsobu fungovania kartelu, pricom podrobne vysvetlil v akom kontexte boli vytvorené jednotlivé dokumenty, ktoré Komisia objavila v rámci kontrol. Spolupráca zalobcov pred oznámením o výhradách nebola takáto významná. 250 Vzhladom na predchádzajúce sa zalobný dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci musí zamietnut. O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na neprimeranosti pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 251 Zalobcovia uvádzajú viacero výhrad na podporu svojho zalobného dôvodu zalozeného na neprimeranosti pokuty. 252 Po prvé tvrdia, ze Komisia nezohladnila znacné hospodárske tazkosti, s ktorými sa potýkali pocas mnohých rokov nasledujúcich po strukturálnych zmenách v priemyselnom odvetví nití. Kríza odvetvia totiz spôsobila prepad ich ziskov a v novembri 2000 viedla Zwicky k ukonceniu cinnosti na trhu. Komisia tiez ignorovala bankové tazkosti Gütermann a z toho vyplývajúcu zátaz v podobe dalsích úrokov. 253 Po druhé pokuty ulozené Gütermann (4,021 milióna eur) a Zwicky (0,174 milióna eur) sú neprimerané vo vztahu k ich obratu dosiahnutému na trhu dotknutom porusením. V tomto zmysle tvrdia, ze hospodársky výsledok Gütermann po zdanení pocas jedenástich a pol roku porusenia predstavoval 318 000 eur a obrat dosiahnutý Zwicky v roku 2000 predstavoval len 200 000 eur. 254 Rovnako Gütermann nasledovaný v tomto zmysle Zwicky v jeho replike tvrdí, ze východiskové sumy pokuty stanovené na výpocet pokút (2,2 milióna eur v prípade Gütermann a 100 000 eur v prípade Zwicky) sú na jednej strane neprimerané vo vztahu k celkovému obratu celej skupiny podnikov, ktorý bol dosiahnutý s výrobkami dotknutými porusením (50 miliónov eur), a na druhej strane sa zdajú byt prehnané, pokial sa porovnávajú v posledne uvedeným obratom, ktorý odzrkadluje velkost trhu s výrobkami dotknutými porusením a velkost svetového trhu s priemyselnými nitami (4 az 5 miliárd eur). 255 Podla zalobcov mala Komisia podla judikatúry povinnost zohladnit pri skúmaní závaznosti porusenia a primeranosti pokuty velkost relevantného trhu. Komisia teda nesprávne tvrdí, ze toto kritérium je len jedným z mnohých kritérií, takze nie je povinná ho zohladnit. 256 Po tretie Gütermann tvrdí, ze metóda výpoctu pouzitá na urcenie sumy pokuty, ktorá sa mu ulozila, jasne znevýhodnuje malé a stredné podniky. Nezohladnuje sa totiz velkost týchto podnikov a pokuty vypocítané touto metódou sú následne neprimerané. Dôsledkom toho v prejednávanej veci je, ze pokuta, ktorá sa mu ulozila je neprimeraná vzhladom na pokuty ulozené iným podnikom, ako sú BST alebo Coats. 257 Po stvrté uplatnenie usmernení v tejto veci nie je primerané, najmä z hladiska rovnosti zaobchádzania vzhladom na budúce veci týkajúce sa malých a stredných podnikov, pre ktoré sa v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) stanovuje spravodlivejsie zaobchádzanie. 258 Komisia vyvracia tento zalobný dôvod. Posúdenie Vseobecným súdom 259 Po prvé zalobcovia neoprávnene tvrdia, ze pokuta, ktorá sa im ulozila, je neprimeraná vzhladom na ich zlú financnú situáciu a nebezpecenstvo, ze spôsobuje ich zánik. 260 Ako totiz vyplýva z ustálenej judikatúry a ako uz bolo pripomenuté v odôvodnení c. 404 napadnutého rozhodnutia, Komisia pri urcení výsky pokuty nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 221 vyssie, bod 327, a z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 105). 261 Navyse aj za predpokladu, ze by opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolalo likvidáciu podniku, takáto likvidácia podniku v jeho súcasnej právnej forme, aj ked môze mat negatívny dopad na financné záujmy majitelov, akcionárov ci vlastníkov podielov, vsak neznamená, ze svoju hodnotu stratí aj personálna, hmotná a nehmotná zlozka predstavujúca podnik (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 372). 262 V duchu tejto judikatúry sa treba domnievat, ze Komisia nemá ziadnu povinnost zohladnit hospodársku situáciu Gütermann v rámci napadnutého rozhodnutia, ani v nom uviest vysvetlenie tohto podniku týkajúce sa jeho situácie. To, ze Komisia povazovala za vhodné spomenút financnú situáciu Zwicky, nie vsak financnú situáciu Gütermann, mozno lahko pochopit vzhladom na osobitne váznu hospodársku situáciu Zwicky, ktorú ho viedla k tomu, aby celú svoju cinnost týkajúcu sa priemyselných nití predal Gütermann. 263 Po druhé zalobcovia v podstate vytýkajú Komisii, ze nezohladnila velkost relevantného trhu, v dôsledku coho stanovila pokutu, ktorá je v nepomere k tejto velkosti trhu. Taktiez sa odvolávajú na neprimeranost pokutu vo vztahu k obratu, ktorý obaja zalobcovia dosahujú na trhu dotknutom porusením, ako aj na neprimeranost východiskovej sumy pokuty vo vztahu ich obratom. 264 Najskôr treba zdôraznit, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, pricom ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, body 226 az 228). 265 Co sa týka výhrady voci Komisii, ze nezohladnila velkost dotknutého trhu, treba pripomenút, ze v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, môze Komisia ulozit podnikom pokuty, ktorej výska nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na porusení. Na úcely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukladajú, aby sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. Navyse podla týchto usmernení Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, pricom zohladní povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost geografického trhu. 266 Ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia teda nestanovujú, ze by sa výska pokuty musela stanovit priamo v závislosti od velkosti dotknutého trhu, kedze ten je len jednou z mnohých relevantných skutocností. Tento právny rámec teda neukladá Komisii výslovnú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu s výrobkom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 148). 267 Podla judikatúry je vsak Komisia povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusovania a konkrétnych okolností dotknutého porusenia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 120). Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu s dotknutým výrobkom. 268 Aj ked teda velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od druhu porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. 269 V prejednávanej veci sporné porusenie spocívalo predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov a v rozdelení si zákazníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 99 az 125 a 345). Takéto postupy predstavujú horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda "velmi závazné" porusenie uz svojou povahou. Ak by sa aj v tomto kontexte preukázala obmedzená velkost dotknutého trhu, má len malú dôlezitost v pomere k ostatným skutocnostiam svedciacim o závaznosti porusenia. 270 V kazdom prípade je potrebné vziat do úvahy to, ze Komisia usúdila, ze porusenie treba povazovat za velmi závazné v zmysle usmernení, ktoré v takýchto prípadoch stanovujú, ze Komisia môze "stanovit" východiskovú sumu vyssiu ako 20 miliónov eur. V prejednávanej veci Komisia rozdelila v napadnutom rozhodnutí dotknuté podniky do viacerých kategórií v závislosti od ich dôlezitosti na relevantnom trhu. Z odôvodnenia c. 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty len na 14 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie, 5,2 milióna eur pre podniky v druhej kategórii, 2,2 milióna eur pre podniky zaradené do tretej kategórie (vrátane Gütermann) a 0,1 milióna eur pre podnik v stvrtej kategórii (v tejto veci Zwicky). Z toho vyplýva, ze východiskové sumy pokuty, ktoré slúzili ako základ na výpocet pokút ulozených Gütermann a Zwicky, zodpovedali jasne mensej sume, ako bola suma, ktorú mohla Komisia na základe usmernení "stanovit" za velmi závazné porusenia. Toto urcenie východiskovej sumy pokuty potvrdzuje, ze sa zohladnila velkost dotknutého trhu výrobkov. 271 V duchu týchto úvah treba zastávat názor, ze pokuty ulozené Gütermann a Zwicky nie sú vôbec neprimerané vo vztahu k velkosti trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. 272 Navyse sa tiez musí zamietnut tvrdenie zalozené na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty vzhladom na obrat. 273 Treba totiz uviest, ze na stanovenie východiskovej sumy pokuty urcenej v závislosti od závaznosti porusenia povazovala Komisia za nevyhnutné rôzne zaobchádzat s podnikmi zúcastnenými na karteloch, aby zohladnila skutocnú hospodársku schopnost porusitelov znacne poskodit hospodársku sútaz a stanovila pokutu vo výske zarucujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok. Dalej uviedla, ze bolo nevyhnutné zohladnit specifickú váhu protiprávneho správania kazdého z podnikov, a teda jeho skutocný dopad na hospodársku sútaz. Na úcely posúdenia týchto skutocností sa Komisia rozhodla, ze bude vychádzat z obratu dosiahnutého jednotlivými podnikmi na dotknutom trhu v súvislosti s výrobkom dotknutým kartelom. 274 V dôsledku toho, ako bolo poukázané v bode 270 vyssie, Komisia rozdelila dotknuté podniky do styroch kategórií. Gütermann bol vzhladom na svoj obrat 2,36 milióna eur zaradený do tretej kategórie a Zwicky vzhladom na obrat 0,2 milióna eur do stvrtej kategórie. Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty urcenú v závislosti od závaznosti porusenia na 2,2 milióna eur v prípade Gütermann a na 0,1 milióna eur v prípade Zwicky (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 356 az 358). 275 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovarov, v súvislosti s ktorými doslo k poruseniu, môze poskytnút tú najvhodnejsiu informáciu o rozsahu porusenia na dotknutom trhu (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 91, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 196). Tento obrat môze poskytnút tú najvhodnejsiu informáciu o zodpovednosti kazdého clena kartelu na uvedených trhoch, kedze predstavuje objektívnu skutocnost, ktorá poskytuje tú najvhodnejsiu informáciu o rozsahu skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a teda je dobrým ukazovatelom schopnosti jednotlivých dotknutých podnikov spôsobovat skodu. 276 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze východiskové sumy pokút pouzité pri výpocte pokút ulozených Gütermann a Zwicky sa nijako nezdajú byt neprimerané vo vztahu k obratom týchto podnikov na relevantnom trhu. 277 Z toho vyplýva, ze sa musí tiez zamietnut tvrdenie zalozené na neprimeranosti pokuty vzhladom na obraty zalobcov dosiahnuté na trhu dotknutom porusením. Zalobcovia totiz nemôzu platne preukázat neprimeranost konecnej sumy ulozenej pokuty, kedze základ ich pokuty je odôvodnený vo duchu kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie dôlezitosti kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 304, a z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 185). V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze právo Spolocenstva neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna obratu dosiahnutému podnikom prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 339). 278 Po tretie sa musí tiez zamietnut tvrdenie Gütermann, podla ktorého metóda výpoctu znevýhodnuje malé a stredné podniky, a v prejednávanej veci viedla k tomu, ze sa mu ulozila neprimeraná pokuta v porovnaní s pokutami ulozenými ostatným podnikom. 279 Kedze Komisia nie je povinná vypocítavat sumu pokuty na základe súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nie je ani povinná zarucit, ze v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, budú konecné sumy pokút, ku ktorým na základe svojho výpoctu dospeje v prípade dotknutých podnikov, odzrkadlovat vsetky rozdiely medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na dotknutom trhu výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 202). 280 V tomto ohlade je namieste spresnit, ze ani clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ani clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 si nevyzaduje, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (rozsudky z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 203, a Westfalen Gassen Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 174). 281 Komisia nie je teda povinná zmiernit pokuty, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení (rozsudok Westfalen Gassen Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, bod 174). Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 84). 282 Co sa týka výhrady voci Komisii, ze pri stanovovaní sumy pokuty nezohladnila celkový obrat jednotlivých podnikov, je irelevantná. Treba totiz pripomenút, ze usmernenia stanovujú, ze je nevyhnutné zohladnit skutocnú hospodársku schopnost vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). Tieto isté usmernenia dalej uvádzajú, ze v prípadoch týkajúcich sa viacerých podnikov, ako sú kartely, sa môze javit vhodným menit hodnotu vseobecnej východiskovej sumy pokuty, aby sa zohladnila specifická váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania jednotlivých podnikov na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný nepomer, co sa týka velkosti autorov porusenia tej istej povahy, a v dôsledku toho prispôsobit vseobecnú východiskovú sumu pokuty na základe osobitnej povahy kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek) (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 81). 283 Usmernenia nestanovujú, ze sa suma pokuty vypocítava v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa takýto obrat zohladnil pri urcovaní výsky pokuty, ak si to vyzaduje respektovanie vseobecných zásad práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. Obrat môze teda pripadat do úvahy pri zohladnovaní rôznych skutocností vymenovaných v bode 273 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, bod 82, a Tokai I, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 195). 284 V prejednávanej veci, ako to bolo uvedené v bode 275 vyssie, bol vsak výber Komisie vychádzat z obratu na relevantnom trhu na úcely stanovenia schopnosti dotknutého podniku spôsobit skodu koherentný a objektívne odôvodnený. Komisia tým sleduje tiez ciel tým, ze dala najavo skutocnost, ze prísnejsie sankcionuje podniky, ktoré sa úcastnili na karteli na trhu, kde mali výraznú silu. 285 Po stvrté sa Gütermann neoprávnene odvoláva na usmernenia z roku 2006 na úcely výpoctu pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 na podporu svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa neprimeranosti pokuty. Je totiz potrebné uviest, ze samotná okolnost, ze uplatnenie nového spôsobu výpoctu pokút stanovených uvedenými usmerneniami, ktoré sa neuplatnujú na prejednávaný prípad, by mohlo viest k nizsej pokute, ako je pokuta ulozená v napadnutom rozhodnutí, nepreukazuje neprimeranost takejto pokuty. 286 Uvedené konstatovanie je totiz len prejavom volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia s ohladom na poziadavky vyplývajúce z nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003, pri stanovení metódy, ktorú zamýsla pouzit s cielom urcit sumy pokút a týmto uskutocnovat politiku hospodárskej sútaze, ktorou je poverená. Medzi okolnosti, ktoré Vseobecný súd zohladnuje pri hodnotení, ci je výska pokút ulozených v urcitom období primeraná, patria najmä skutkové a právne okolnosti, ako aj ciele hospodárskej sútaze definované Komisiou v súlade s poziadavkami Zmluvy ES prevazujúcimi v tomto období. 287 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na neprimeranosti pokuty sa musí ako celok zamietnut. 288 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaloby podané vo veciach T-456/05 a T-457/05 sa musia zamietnut. O trovách 289 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Gütermann AG a Zwicky & Co. AG sú povinní nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmet sporu 2. Správne konanie 3. Napadnuté rozhodnutie Vymedzenie relevantných trhov Trh výrobkov Geografické trhy Velkost a struktúra relevantných trhov Opis porusení Výrok napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O zalobných dôvodoch s cielom spochybnit zistenie existencie protiprávneho správania a ulozenie povinnosti ukoncit ich a zdrzat sa ich opakovania O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na porusení clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode uvádzanom Zwicky zalozenom na nedôvodnej povahe ulozenia povinnosti ukoncit porusenie a zdrzat sa jeho opakovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O zalobných dôvodoch s cielom spochybnenia pokuty a jej výsky O zalobnom dôvode Zwicky zalozenom na prekrocení hranice 10 % obrat Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode Gütermann a Zwicky zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia vzhladom na jeho úcinky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode predlozenom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nesprávnom posúdení dlzky porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode predlozenom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O uzitocnosti spolupráce - O údajne nesprávnom posúdení spolupráce v porovnaní so spoluprácou BST - O údajnom nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci a údajnom nezohladnení judikatúry Vseobecného súdu - O údajnom nezohladnení predchádzajúcej rozhodovacej praxe O zalobnom dôvode uvádzanom Gütermann a Zwicky, ktorý sa zakladá na neprimeranosti pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMVPWq8/L96045-9004TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXMVPWq8/L96045-9004TMP.html#Footref*