Vec T-452/05 Belgian Sewing Thread (BST) NV proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Mimozmluvná zodpovednost - Prezradenie dôverných informácií - Ujma - Prícinná súvislost" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porusenie - Podniky, ktorým sa môze vytýkat porusenie spocívajúce v ich úcasti na celkovom karteli - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Faktory posúdenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Pripísanie podniku - Zodpovednost za správanie iných podnikov v rámci rovnakého porusenia - Prípustnost - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Stanovenie pokuty proporcionálne k faktorom posúdenia závaznosti porusenia - Relatívna dôlezitost obmedzenej velkosti relevantného trhu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Relevantnost obratu dosiahnutého pri výrobkoch, ktoré boli predmetom obmedzujúceho postupu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Meranie efektívnej kapacity spôsobit ujmu na dotknutom trhu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast na stretnutiach podnikov s protisútazným cielom - Nevyhnutnost, aby dotknutý podnik preukázal nevykonanie dohôd uzavretých pocas stretnutí (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5) 12. Mimozmluvná zodpovednost - Podmienky - Nezákonnost - Ujma - Prícinná súvislost - Pojem - Dôkazné bremeno (Clánok 288 druhý odsek ES) 1. Podnik môze byt zodpovedný za vsetky dohody obmedzujúce hospodársku sútaz, dokonca aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých castiach tvoriacich tento kartel. Skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, nevylucuje preukázanie protisútazného ciela a porusenia, ak kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela. Dohody a zosúladené postupy, ktoré sa z dôvodu ich rovnakého predmetu uskutocnili v rámci systémov pravidelných stretnutí, stanovenia cielov v oblasti cien a kvót, systémov, ktoré ako také boli súcastou snáh podnikov narusit vývoj cien, nepredstavujú rozlicné porusenia, ale jediné porusenie. Preto ak podnik vedel o správaní ostatných úcastníkov porusovania zodpovedajúcom jedinému poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko, takýto podnik je zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na porusení. Tento záver nie je v rozpore so zásadou, podla ktorej má zodpovednost za takéto porusenia osobnú povahu. Na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje, ked Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na uvedených stretnutiach bez toho, aby sa verejne distancoval od ich obsahu, umoznil ostatným úcastníkom, aby sa domnievali, ze súhlasí s ich výsledkom a ze sa mu podriadi. To platí aj pre úcast podniku na vykonaní jedinej dohody. S cielom preukázat úcast podniku na takejto dohode musí Komisia najmä preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko. (pozri body 32, 33, 37) 2. Posudzovanie závaznosti porusenia, ktoré slúzi na stanovenie východiskovej sumy pokuty, nemozno zamienat s posudzovaním závaznosti vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov, pricom posledná uvedená skutocnost sa má posudzovat v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Okrem toho, zatial co sa východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou. Navyse z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, ze posúdenie závaznosti porusenia sa uskutocnuje v dvoch etapách. V prvom stádiu sa posudzuje vseobecná závaznost výlucne v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako sú jeho povaha a dosah na trh, a v druhom stádiu sa posudzuje relatívna závaznost v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co navyse vedie Komisiu k zohladneniu nielen prípadných pritazujúcich okolností, ale aj prípadných polahcujúcich okolností. Tento prístup umoznuje najmä v rámci porusení, do ktorých sa zapojilo viacero podnikov, zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia rôzne úlohy pripadajúce jednotlivým podnikom a ich správanie voci Komisii v priebehu konania. (pozri body 46, 48) 3. Podnik, ktorý sa zúcastnoval na rozmanitom porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva svojím správaním, ktoré spadá pod pojem dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení tiez zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia, ked sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných podnikov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko. (pozri bod 33) 4. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov a nijakému z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne odôvodneným spôsobom. V zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy môze Komisia ulozit podnikom pokuty, ktorých výska nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na porusení. Na úcely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukladajú, aby sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. Navyse podla týchto usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, pricom zohladní povahu porusenia, jeho skutocný dosah na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost geografického trhu. Ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia teda nestanovujú, ze by sa výska pokuty musela stanovit priamo v závislosti od velkosti dotknutého trhu, kedze tento faktor je len jednou z mnohých relevantných skutocností. Tento právny rámec teda neukladá Komisii výslovnú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu výrobkov. Komisia je vsak povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusovania a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu dotknutého výrobku. V dôsledku toho, hoci velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od druhu porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Prax spocívajúca vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov a v rozdelení si zákazníkov predstavuje horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda "velmi závazné" porusenie uz svojou povahou. Aj keby sa v tomto kontexte preukázala údajne obmedzená velkost dotknutého trhu, má len malú dôlezitost v pomere k ostatným skutocnostiam svedciacim o závaznosti porusenia. (pozri body 60 - 65) 5. Jediný výslovný odkaz na celkový obrat podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení obsiahnutom v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy, sa týka hornej hranice, ktorú pokuta nesmie presiahnut. Pokial Komisia dodrzí túto hranicu, môze v zásade stanovit pokutu, vychádzajúc z obratu podla svojho výberu, ci uz z geografického hladiska alebo z hladiska dotknutých výrobkov, pricom nie je povinná zvolit si práve celkový obrat alebo obrat dosiahnutý na geografickom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov. Hoci usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO navyse neukladajú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od urceného obratu, nebránia ani tomu, aby sa pri urcení sumy pokuty zohladnil obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, ak si to vyzadujú okolnosti. Obrat teda môze prestavovat jeden z faktorov ovplyvnujúcich výpocet sumy pokút v súlade s bodom 1 A stvrtým a siestym odsekom usmernení. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia je oprávnená prihliadnut na obrat podla svojho výberu, pokial sa to nejaví neprimerané vzhladom na okolnosti daného prípadu. Komisia taktiez nie je povinná v prípade, ked sú pokuty udelené viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, zaistit, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi danými podnikmi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich relevantného obratu. Pokial ide o výber, ktorý môze Komisia uskutocnit, medzi prvým a/alebo druhým obratom, v rámci analýzy, ktorá sa týkala skutocnej hospodárskej schopnosti porusujúcich spolocností spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi a zahrnala posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba v malej miere. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh. Preto pokial je pravda, ze obraty jedného podniku dosiahnuté na relevantných trhoch nemôzu byt rozhodujúce na urobenie záveru, ze podnik patrí silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol uplatnovat na trhu. Práve cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu. Tento obrat, ktorý pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je totiz spôsobilý správne poukázat na zodpovednost kazdého dotknutého podniku na uvedených trhoch, kedze predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a predstavuje tak vhodný ukazovatel schopnosti kazdého dotknutého podniku spôsobit ujmu. (pozri body 76 - 79) 6. Je prípustné, aby Komisia na úcely posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia východiskovej sumy porusenia vychádzala z vyhodnotenia skutocnej hospodárskej schopnosti pôvodcov porusenia pravidiel hospodárskej sútaze spôsobit významnú skodu iným podnikom na základe údajov týkajúcich sa obratu a podielov na dotknutom trhu, pokial osobitné okolnosti, akými sú vlastnosti tohto trhu, nie sú takej povahy, ze môzu citelne oslabit význam týchto údajov a vyziadat si, aby boli pri posúdení vplyvu podnikov na trh zohladnené ostatné relevantné faktory, najmä vertikálna integrácia a rozsah skály výrobkov. (pozri bod 82) 7. Komisia pri urcovaní výsky pokút na základe závaznosti a dlzky dotknutého porusenia nie je povinná v prípade, ked sú pokuty ulozené viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, zabezpecit, aby konecné sumy pokút ulozených dotknutým podnikom odrázali vsetky odlisnosti medzi podnikmi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich relevantného obratu. V tejto súvislosti clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy nevyzadujú ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z týchto ustanovení totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty vzhladom na obrat vyssia ako pre iné podniky. (pozri body 89, 90) 8. Komisia pri stanovovaní výsky pokuty nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku. Viedlo by to k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. Za predpokladu, ze by opatrenie prijaté institúciou spôsobilo likvidáciu podniku v jeho dotknutej právnej forme, neznamená to, hoci môze poskodit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo spolocníkov, ze by personálna, hmotná a nehmotná zlozka predstavujúca podnik tiez musela stratit svoju hodnotu. (pozri body 95, 96) 9. Na preukázanie nevykonania dohôd uzavretých na stretnutiach s protisútazným cielom musí podnik dotknutý správnym konaním zacatým z dôvodu zakázaného kartelu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa pripojil k dohodám predstavujúcim porusenie, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu alebo ze prinajmensom jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. (pozri bod 111) 10. Pasívna úloha, ktorú usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO umoznujú zaujat ako polahcujúcu okolnost pri uskutocnovaní zakázaného kartelu, spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení. Skutocnost, ze sa urcitý podnik, ktorého úcast na protiprávnom zosúladenom postupe v zmysle clánku 81 ods. 1 ES bola preukázaná, na trhu nesprával v súlade s tým, co bolo dohodnuté s konkurentmi, totiz nemusí byt nevyhnutne zohladnená. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutocnuje politiku, ktorá sa odchyluje od dohodnutej stratégie, sa jednoducho môze pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech. (pozri body 119, 120, 129) 11. Pri stanovovaní výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva spolupráca pri vysetrovaní, ktorá nepresiahne rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie jej výsky. Takéto znízenie je naopak odôvodnené, ked podnik poskytol informácie, ktoré výrazne presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môze pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Kedze obvinený podnik sa neobmedzuje na poskytnutie vecných údajov, ale poskytol dôlezité dôkazy dotknutého porusenia a nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia, môze mu byt priznané vyssie znízenie ako to, ktoré bolo poskytnuté podnikom, ktorých spoluprácu Komisia povazovala za neuzitocnú v porovnaní so spoluprácou dotknutého podniku. (pozri body 147 - 151) 12. Úcastníkovi konania, ktorý namieta zodpovednost Spolocenstva, prislúcha predlozit relevantné dôkazy o existencii alebo rozsahu skody, ktorú uplatnuje, a preukázat, ze medzi touto skodou a predmetným konaním napadnutej institúcie existuje dostatocne jasná prícinná súvislost. V tomto ohlade, pokial ide o urcenie hodnoty uslého zisku, a teda nevyhnutne hodnoty hypotetických hospodárskych transakcií, môze byt pre zalobcu zlozité, respektíve nemozné presne vycíslit skodu, ktorú údajne utrpel. V takýchto prípadoch sa súd môze uspokojit s odhadmi na základe priemerných statistických hodnôt. To vsak nijako nezbavuje zalobcu dôkazného bremena týkajúceho sa skody, ktorej náhrady sa dovoláva. Hoci totiz hodnota uslého zisku nevyhnutne predstavuje hypotetický údaj, ktorý sa musí odhadnút, kedze ho nemozno s istotou vypocítat, pravdou tiez nadalej ostáva, ze údaje, z ktorých tento odhad vychádza, môze a v co najväcsej miere musí preukázat úcastník konania, ktorý sa o ne opiera. (pozri body 167, 168) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 28. apríla 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pokuty - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Mimozmluvná zodpovednost - Prezradenie dôverných informácií - Ujma - Prícinná súvislost" Vo veci T-452/05, Belgian Sewing Thread (BST) NV, so sídlom v Deerlijku (Belgicko), v zastúpení: H. Gilliams a J. Bocken, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je na jednej strane návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcom týmto rozhodnutím a na druhej strane zaviazanie Komisie na náhradu skody utrpenej zalobcom z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spolocenstva, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciuca, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. decembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmet sporu 1 Rozhodnutím K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005, týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v znení rozhodnutia Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 21, s. 10), Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobca Belgian Sewing Thread (BST) NV sa zúcastnil na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami s výnimkou nití pre automobilový priemysel v krajinách Beneluxu, ako aj v Dánsku, vo Fínsku, Svédsku a v Nórsku (dalej len "Skandinávia") v období od júna 1991 do septembra 2001. 2 Komisia ulozila zalobcovi pokutu vo výske 0,979 milióna eur za jeho úcast na karteli týkajúcom sa trhu s priemyselnými nitami s výnimkou nití pre automobilový priemysel v státoch Beneluxu a Skandinávie. 2. Správne konanie 3 Dna 7. a 8. novembra 2001 Komisia uskutocnila kontroly na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch viacerých výrobcov nití. Tieto kontroly sa uskutocnili na základe informácií, ktoré v auguste 2000 poskytla spolocnost The English Needle & Tackle Co. 4 Dna 26. novembra 2001 Coats Viyella plc (dalej len "Coats") podal ziadost o zhovievavost na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veci kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorej prílohu tvorili písomnosti predlozené s cielom preukázat existenciu týchto kartelov: po prvé kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), po druhé kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Spojenom královstve a po tretie kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii (dalej len "kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii"). 5 Na základe dokumentov získaných pocas inspekcií a dvoch oznámení spolocnosti Coats zaslala Komisia dotknutým podnikom v marci a auguste 2003 ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. 6 Dna 15. marca 2004 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala viacerým podnikom z dôvodu ich úcasti na jednom alebo viacerých karteloch uvedených v bode 4 vyssie, vrátane kartelu na trhu priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii. Vsetkým podnikom sa poskytol prístup do vysetrovacieho spisu Komisie vo forme kópie na CD-ROM, ktoré im bolo zaslané 7. apríla 2004. 7 Vsetky podniky, ktorým boli zaslané oznámenia o výhradách, predlozili písomné pripomienky. 8 Úcastníci konania boli vypocutí 19. a 20. júla 2004. 9 Dna 24. septembra 2004 sa úcastníkom konania poskytol prístup k nedôvernej verzii odpovedí na oznámenie o výhradách a k pripomienkam úcastníkov vyjadreným v rámci ich vypocutia a stanovila sa im lehota na predlozenie dalsích pripomienok. 10 Dna 14. septembra 2005 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. 3. Napadnuté rozhodnutie Vymedzenie relevantného trhu 11 V napadnutom rozhodnutí sa rozlisuje medzi nitami pre automobilový priemysel a priemyselnými nitami s výnimkou nití pre automobilový priemysel. V tom istom napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze trhom výrobkov, kde sa skúmalo porusenie vytýkané zalobcovi, je trh s priemyselnými nitami. 12 Relevantným geografickým trhom dotknutým porusením vytýkaným zalobcovi je trh státov Beneluxu a Skandinávie. Velkost a struktúra relevantného trhu 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, ze obrat na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie predstavoval priblizne 50 miliónov eur v roku 2000 a priblizne 40 miliónov v roku 2004. 14 Komisia tiez uviedla, ze na konci 90. rokov boli hlavnými dodávatelmi priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii najmä zalobca, Gütermann AG (dalej len "Gütermann"), Zwicky & Co. AG (dalej len "Zwicky"), Amann und Söhne GmbH & Co. KG (dalej len "Amann"), Barbour Threads Ltd (dalej len "Barbour"), kým ho nekúpil Coats, a samotný Coats. Opis porusení 15 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze k poruseniam vytýkaným zalobcovi týkajúcim sa kartelu trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii doslo v rokoch 1990 az 2001. 16 Podla Komisie sa dotknuté podniky stretli aspon raz za rok a tieto stretnutia sa uskutocnili v dvoch castiach, jedna bola venovaná trhu v státoch Beneluxu a druhá trhu v Skandinávii, pricom ich hlavným cielom bolo zachovat ceny na vysokej úrovni na kazdom z týchto dvoch trhov. 17 Úcastníci kartelu si vymenili cenníky a informácie o zlavách, zvysovaní katalógových cien, znizovaní zliav a zvysovaní speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov. Taktiez uzavreli dohody o budúcich cenníkoch, úrovniach maximálnych zliav, znízení zliav a zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, ako aj dohody o vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a o rozdelení zákazníkov. Výrok napadnutého rozhodnutia 18 V clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze osem podnikov vrátane zalobcu porusilo clánok 81 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zapojili do dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, a to pokial ide o zalobcu, v období od júna 1991 do septembra 2001. 19 V zmysle clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia sa za kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii ukladajú pokuty najmä týmto podnikom: - Coats: 15,05 milióna eur, - Amann: 13,09 milióna eur, - zalobcovi: 0,979 milióna eur, - Gütermann: 4,021 milióna eur, - Zwicky: 0,174 milióna eur. 20 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila uvedeným podnikom povinnost, aby okamzite ukoncili zistené porusenia, pokial tak uz neurobili. Takisto im ulozila, aby sa zdrzali opakovania akéhokolvek konania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a akéhokolvek konania alebo postupu, ktoré by mali rovnaký predmet alebo úcinok. 4. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. decembra 2005 podal zalobca túto zalobu. 22 Vzhladom na to, ze sa zmenilo zlozenie komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 23 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa ho týka, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej mu Komisia ulozila pokutu 0,979 milióna eur, alebo subsidiárne podstatne znízil výsku tejto pokuty, - zaviazal Komisiu nahradit spôsobenú skodu v rozsahu uvedenom v zalobe, - urcil znalca na stanovenie casti skody, ktorú zatial nemozno vycíslit, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu o neplatnost, - zamietol návrh na náhradu skody ako nedôvodný, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 25 Táto zaloba zahrna jednak návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne návrh na znízenie výsky ulozenej pokuty a jednak návrh na náhradu skody. 1. O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa zalobcu Úvodné pripomienky 26 Na úvod treba poukázat na to, ze zalobca v rámci prvého zalobného dôvodu uvedeného na podporu svojho návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze skutocnosti tvoriace porusenie, ktorého spáchanie nespochybnuje, nemozno povazovat za "velmi závazné" porusenie, ktoré sa mu vytýka v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. V tomto ohlade tvrdí, ze porusenie, ktorého spáchanie pripústa, sa musí rozlísit od porusení spáchaných ostatnými podnikmi. V podstate tak tvrdí, ze porusenie, ktorého je pôvodcom, nespadá pod jediné a nepretrzité porusenie na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie uvedenom v clánku 1. Preto sa treba domnievat, ze zalobca na základe týchto tvrdení namieta proti existencii porusenia, ktoré sa mu vytýka. 27 Velká cast argumentácie rozvinutej zalobcom v rámci tohto zalobného dôvodu sa vztahuje na posúdenie Komisie týkajúce sa závaznosti a na stanovenie s tým súvisiacej výsky pokuty vzhladom na osobitnú úlohu zalobcu v rámci tohto porusenia. Argumentácia zalobcu sa tak v skutocnosti netýka samotnej existencie porusenia, ale má za ciel spochybnit pokutu a jej výsku. Preto sa bude analyzovat v rámci zalobných dôvodov o zrusení a znízení pokuty. Tvrdenia úcastníkov konania 28 Hoci zalobca nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách z 15. marca 2004, namieta proti tomu, aby sa skutkové okolnosti, ktoré sa mu vytýkajú, povazovali za rovnaké porusenia, akými sú porusenia spáchané podnikmi, ktoré ich vytvorili a organizovali. V tomto ohlade tvrdí, ze kartel vytvorili a organizovali iné podniky bez toho, aby ho zapojili do týchto operácií. 29 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 30 Treba preskúmat tvrdenie zalobcu, ktorý v zásade uvádza, ze vytýkané skutocnosti nemozno povazovat za jediné a nepretrzité porusenie na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie konstatované v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a ze sa preto mali posudzovat samostatným a osobitným spôsobom. 31 Z judikatúry najskôr vyplýva, ze vzhladom na povahu porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj na povahu a stupen prísnosti s tým spojených sankcií, je zodpovednost za spáchanie týchto porusení osobnej povahy. Dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, totiz nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú síce vsetky spoluautormi porusenia, ale ich úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. Okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení vo formách, ktoré sú mu vlastné, vsak sama osebe nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie vrátane správaní, ktorých sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré mali rovnaký ciel a rovnaký protisútazný úcinok (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 78 az 80). 32 Podnik teda môze byt zodpovedný za vsetky dohody obmedzujúce hospodársku sútaz, dokonca aj vtedy, ak sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých castiach tvoriacich kartel, ak vedel alebo musel vediet, ze ho kartel, na ktorom sa zúcastnuje, osobitne prostredníctvom pravidelných stretnutí organizovaných pocas niekolkých rokov, zaclení do celkového plánu urceného na narusenie normálneho fungovania hospodárskej sútaze a tiez ze tento plán pokrýva súbor castí tvoriacich kartel (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 176). Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, nevylucuje preukázanie protisútazného ciela a porusenia, ak kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4123). 33 Nakoniec vzhladom na to, ze zistené dohody a zosúladené postupy sa uskutocnili z dôvodu ich rovnakého predmetu v rámci systémov pravidelných stretnutí, stanovenia cielov v oblasti cien a kvót, systémov, ktoré ako také boli súcastou snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný hospodársky ciel, a to konkrétne narusit vývoj cien, bolo by neprirodzené rozdelit toto nepretrzité správanie charakterizované jediným cielom tým, ze by sa v nom videlo viacero samostatných porusení, hoci naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi. Podnik, ktorý sa zúcastnoval na takom porusení svojím správaním, ktoré spadá pod pojem dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, bol tiez zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení. Tak to je totiz v prípade, ked sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných podnikov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko. Tento záver teda nie je v rozpore so zásadou, podla ktorej má zodpovednost za takéto porusenia osobnú povahu. Má svoj pôvod v koncepcii siroko rozsírenej v právnych poriadkoch clenských státov týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porusenia spôsobené viacerými subjektmi v závislosti od ich úcasti na porusení ako celku, ktorá sa v týchto právnych systémov nepovazuje za v rozpore s osobnou povahou zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 82 az 84). 34 Treba tak stanovit, ci sú konania vytýkané zalobcovi súcastou celkového plánu s cielom narusit normálne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie, a ci teda spadá pod jediné a nepretrzité porusenie, ktoré tvorí kartel na tomto trhu. 35 V tomto ohlade zalobca nenamieta proti svojej úcasti na stretnutiach týkajúcich sa trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie. Nespochybnuje ani skutocnost, ze na týchto stretnutiach si úcastníci kartelu vymenili cenníky a informácie o zlavách, zvysovaní katalógových cien, znizovaní zliav a zvysovaní speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, uzavreli dohody o budúcich cenníkoch, úrovniach maximálnych zliav, znízení zliav a zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, o vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a o rozdelení zákazníkov a nadviazali kontakty s cielom vyzvat dodávatelov, ktorí sa nezúcastnili na týchto stretnutiach, aby tak urobili. 36 Zalobca navyse uznáva, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach, pricom vedel, ze ich organizátori mali záujem zapojit ho do protisútazných dohôd. Dokonca vyhlasuje, ze ocakával, ze Komisia zistí, ze sa dopustil porusenia. 37 Okrem toho podla judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje preukázat, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 96). Dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na uvedených stretnutiach bez toho, aby sa verejne distancoval od ich obsahu, umoznil ostatným úcastníkom, aby sa domnievali, ze súhlasí s ich výsledkom a ze sa mu podriadi. To platí aj pre úcast podniku na vykonaní jedinej dohody. S cielom preukázat úcast podniku na takejto dohode musí Komisia najmä preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 87). 38 Zalobca vsak nepreukázal, ze by svojim konkurentom oznámil, ze sa zúcastnoval na stretnutiach z iných dôvodov ako oni. 39 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze zalobca bol zodpovedný za jediné porusenie, ktoré bolo spáchané na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie, tak ako sa uvádza v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 40 Z tohto dôvodu sa zalobný dôvod, ktorým zalobca namieta proti tomu, ze sa dopustil porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, musí zamietnut. 2. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa zalobcu alebo subsidiárne na znízenie výsky pokuty 41 Zalobca uvádza v podstate styri zalobné dôvody, ktorými namieta proti pokute a jej výske. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení dotknutého porusenia ako "velmi závazného". Druhý zalobný dôvod, obsahujúci styri výhrady, súvisí s nesprávnym stanovením východiskovej sumy pokuty a nesprávnym zaradením zalobcu do druhej kategórie z dôvodu nezohladnenia jednak velkosti dotknutého trhu, skutocnej hospodárskej schopnosti poskodit hospodársku sútaz, situácie zalobcu voci ostatným podnikom a tiez jeho tazkej financnej situácie. Tretí zalobný dôvod vyplýva z nesprávneho posúdenia polahcujúcich okolností. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení spolupráce. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne kvalifikovala porusenie, ktoré sa mu vytýka, ako "velmi závazné". Vytýka Komisii, ze sa domnievala, ze nemusí zohladnit osobitné okolnosti týkajúce sa výlucne jeho osobnej úlohy. Komisia teda nezohladnila jeho osobitnú úlohu v rámci dotknutého porusenia a konkrétne okolnosti jeho úcasti na stretnutiach týkajúcich sa trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie. V tomto ohlade zalobca tvrdí, ze nehral vôbec ziadnu úlohu pri vytváraní a organizácii dotknutého porusenia, cielom jeho úcasti na uvedených stretnutiach nebolo uzavriet protisútazné dohody a tieto dohody uzavreté na stretnutiach v praxi nikdy nevykonal. 43 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol ako nedôvodný. Posúdenie Vseobecným súdom 44 Najskôr, ako bolo poukázané v rámci zalobného dôvodu, ktorým sa spochybnuje porusenie, a najmä v bode 39 vyssie, sa Komisia oprávnene domnievala, ze zalobca sa podielal na jedinom a nepretrzitom porusení na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 45 Dalej jediné a nepretrzité porusenie na trhu s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie spocívalo v prípade dotknutých podnikov predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov s cielom rozdelit si zákazníkov (odôvodnenie c. 99 az 125 a 345 napadnutého rozhodnutia). Takéto postupy predstavujú horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), a teda "velmi závazné" porusenie uz svojou povahou. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked toto porusenie oznacila za "velmi závazné". 46 Nakoniec tvrdenia uvádzané zalobcom na úcely spochybnenia závaznosti skutkových okolností, ktoré sa mu vytýkajú, sa týkajú jeho individuálnej role v dotknutom porusení, a tak nemôzu spochybnit kvalifikáciu tohto porusenia ako "velmi závazného". Takéto tvrdenia totiz zamienajú posudzovanie závaznosti porusenia, ktoré slúzi na stanovenie východiskovej sumy pokuty, s posudzovaním závaznosti vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusení, pricom posledná uvedená skutocnost sa má posudzovat v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 47 Taktiez treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa vseobecná východisková suma pokuty stanovená v závislosti od vseobecnej závaznosti porusenia musí vztahovat na osobnú úcast zalobcu na porusení. 48 Zatial co sa totiz východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 71). Navyse z usmernení vyplýva, ze posúdenie závaznosti porusenia sa uskutocnuje v dvoch etapách. V prvom stádiu sa posudzuje vseobecná závaznost výlucne v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako sú jeho povaha a dosah na trh, a v druhom stádiu sa posudzuje relatívna závaznost v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co navyse vedie Komisiu k zohladneniu nielen prípadných pritazujúcich okolností, ale aj prípadných polahcujúcich okolností. Tento prístup umoznuje najmä v rámci porusení, do ktorých sa zapojilo viacero podnikov, zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia rôzne úlohy pripadajúce jednotlivým podnikom a ich správanie voci Komisii v priebehu konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109). Aj keby sa individuálna úloha zalobcu povazovala za bezvýznamnú, nemohlo by to spochybnit kvalifikáciu jediného porusenia ako "velmi závazného". 49 Tvrdenie zalobcu, ze jeho úcast na stretnutiach súvisela s moznostou predaja podniku, a preto nemal nijaký záujem na uzavretí protisútazných dohôd, nemozno prijat. Moznost prípadného predaja nijako neodôvodnuje úcast na stretnutiach s protisútazným cielom. Okrem toho treba zamietnut aj tvrdenie zalobcu, podla ktorého jeho úcast na stretnutiach vyplývala tiez zo silného tlaku vyvíjaného ostatnými dotknutými podnikmi. Na jednej strane existencia týchto údajných tlakov nic nemení na závaznosti porusenia, na ktorom sa zalobca podielal. Na druhej strane aj za predpokladu, ze bol na zalobcu vyvíjaný tlak, nemôze sa odvolávat na túto okolnost, pretoze namiesto toho, aby sa na predmetných cinnostiach zúcastnil, mohol uvedené tlaky oznámit príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 63). 50 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na nesprávnej kvalifikácii porusenia za "velmi závazné" musí zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty a sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zaradení zalobcu do druhej kategórie Tvrdenia úcastníkov konania 51 Styri výhrady sa uvádzajú na podporu zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty a sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zaradení zalobcu do druhej kategórie. Týkajú sa nezohladnenia malej velkosti relevantného trhu, nesprávneho posúdenia skutocnej hospodárskej schopnosti spôsobit ujmu hospodárskej sútazi, neprimeranosti východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobcovi v porovnaní s východiskovými sumami pokuty uplatnenými na ostatné podniky a nezohladnenia jeho deficitnej financnej situácie. 52 V prvom rade zalobca vytýka Komisii, ze nezohladnila malú velkost relevantného trhu a v dôsledku toho stanovila prílis vysokú východiskovú sumu pokuty v pomere k uvedenej velkosti. Komisia podla neho zohladnila malú velkost trhu s nitami urcenými pre automobilový priemysel v EHP tým, ze stanovila východiskovú sumu pre výpocet pokút na 5 miliónov eur pre trh ohodnotený na 20 miliónov eur v roku 1999. Pokial ide o trh s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie, Komisia stanovila východiskovú sumu pre výpocet pokút na 14 miliónov eur pre trh ohodnotený na 40 miliónov eur v roku 2004. 53 Zalobca tiez tvrdí, ze Komisia nesprávne ohodnotila trh s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie na 40 miliónov eur v roku 2004, lebo nezohladnila skutocnost, ze velká cast priemyselných nití predávaných v EHP bola kupovaná subjektmi, ktoré ich vyvázajú podnikom mimo územia EHP. Tvrdí, ze obrat predstavujúci vývozy hotových výrobkov sa mal odpocítat od obratu 40 miliónov eur a relevantný trh mal byt týmto spôsobom ohodnotený na menej ako 20 miliónov eur. Zalobca sa domnieva, ze Komisia tým, ze nezohladnila malú velkost trhu pri stanovovaní východiskovej sumy pre výpocet pokút, porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Okrem toho sa domnieva, ze rozhodnutie je v tomto ohlade nedostatocne odôvodnené. 54 V druhom rade zalobca vytýka Komisii, ze nesprávne posúdila skutocnú hospodársku schopnost spôsobit znacnú skodu ostatným trhovým subjektom, najmä spotrebitelom. Komisia podla neho mala zohladnit jeho trhový podiel a "celkový obrat, ktorý dosiahol v súvislosti s dotknutými výrobkami". 55 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne uvádza, ze skutocnú hospodársku schopnost dotknutých podnikov poskodit hospodársku sútaz mozno ohodnotit na základe dodávok uskutocnených na relevantnom trhu. Komisia podla neho nepredlozila dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého mal zalobca na relevantnom trhu trhovú silu zodpovedajúcu obratu, ktorý dosiahol v státoch Beneluxu a Skandinávie. Tvrdí, ze vplyv dotknutých podnikov na hospodársku sútaz nemozno správne ohodnotit bez zohladnenia styroch osobitných okolností charakterizujúcich trh. Najskôr velká cast nití predávaných v státoch Beneluxu a Skandinávie je urcená na okamzitý vývoz. Dalej priemyselné nite sú predmetom intenzívneho obchodovania. Okrem toho neexistujú ziadne technické ci legislatívne prekázky obchodu s nitami. Nakoniec nite sa lahko skladujú a lahko prevázajú. Komisia navyse uznala existenciu týchto okolností, nevyvodila vsak z nich dôsledky pri posudzovaní zalobcovej skutocnej hospodárskej schopnosti poskodit hospodársku sútaz. Po druhé sa zalobca domnieva, ze Komisia nezohladnila trhového podiely dotknutých podnikov. Po tretie zalobca tvrdí, ze Komisia nezohladnila ani skutocnost, ze zalobca nebol "vertikálne integrovaný", a teda nemal schopnost výroby mimo územia EHP. Po stvrté zalobca odkazuje na rozhodnutie Komisie 2002/759/ES z 5. decembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/37.800/F3 - Brasseries Luxemburgeoises) (Ú. v. ES L 2002 253, s. 21), v ktorom Komisia uplatnila zjavne nizsie sumy. 56 V tretom rade sa zalobca domnieva, ze východisková suma pokuty, ktorá mu bola ulozená, je prílis vysoká v porovnaní s východiskovými sumami pokút, ktoré sa uplatnili na ostatné dotknuté podniky, a to z dôvodu odlisnej úlohy, ktorú mal v rámci dotknutého porusenia, velkosti ostatných dotknutých podnikov a ich vyssej trhovej moci v porovnaní so zalobcom. Spôsob výpoctu uplatnený Komisiou vychádza z nedôvodného a neodôvodneného predpokladu, podla ktorého mal trhovú moc zodpovedajúcu obratu dosiahnutému na relevantnom trhu. Aj za predpokladu, ze by sa Komisia mohla legitímne obmedzit na uvedený obrat, bol zohladnený neprimerane oproti iným posudzovaným okolnostiam (konkrétne oproti vertikálnej integrácii, schopnosti vyrábat v krajinách s nízkymi mzdami a dôlezitosti dovozov z týchto krajín), co viedlo k stanoveniu neprimeranej východiskovej sumy pokuty. Zalobca nakoniec uvádza, ze aj po uplatnení pravidla 10 %-nej hornej hranice obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho úctovného obdobia kazdým z podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení a po znízení na základe spolupráce, pokuta, ktorá mu bola ulozená predstavuje 8 % jeho svetového obratu za rok 2004, kým pokuta ulozená "lídrovi trhu" predstavuje len 1,1 % jeho svetového obratu. 57 V stvrtom rade zalobca tvrdí, ze východisková suma pokuty, ktorá mu bola ulozená, je zjavne prílis vysoká vzhladom na jeho tazkú financnú situáciu, ktorú odzrkadluje jeho velmi nízky obrat. 58 Komisia vyvracia vsetky tieto tvrdenia a navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom - O výhrade zalozenej na nezohladnení malej velkosti relevantného trhu 59 Po prvé zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila velkost relevantného trhu, a stanovila tým východiskovú sumu pre výpocet pokút, ktorá je neprimeraná vo vztahu k uvedenej velkosti. 60 Je potrebné zdôraznit, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov a nijakému z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228). 61 Pokial ide o výhradu voci Komisii, ze nezohladnila velkost relevantného trhu, treba pripomenút, ze v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia ulozit podnikom pokuty, ktorých výska nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na porusení. Na úcely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukladajú, aby sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. Navyse podla týchto usmernení Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, pricom zohladní povahu porusenia, jeho skutocný dosah na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost geografického trhu. 62 Ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003, ani usmernenia teda nestanovujú, ze by sa výska pokuty musela stanovit priamo v závislosti od velkosti dotknutého trhu, kedze tento faktor je len jednou z mnohých relevantných skutocností. Tento právny rámec teda neukladá Komisii výslovnú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 148). 63 Podla judikatúry je vsak Komisia povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusovania a konkrétnych okolností dotknutého porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 120). Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu dotknutého výrobku. 64 V dôsledku toho, hoci velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od druhu porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. 65 V prejednávanej veci spocívalo porusenie dotknutých podnikov predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov a v rozdelení si zákazníkov (odôvodnenia c. 99 az 125 a 345 napadnutého rozhodnutia). Takéto postupy predstavujú horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda "velmi závazné" porusenie uz svojou povahou. Aj keby sa v tomto kontexte preukázala obmedzená velkost dotknutého trhu, má len malú dôlezitost v pomere k ostatným skutocnostiam svedciacim o závaznosti porusenia. 66 V kazdom prípade treba zohladnit to, ze Komisia sa domnievala, ze porusenia sa mali povazovat za velmi závazné v zmysle usmernení, ktoré pre tieto prípady stanovujú, ze Komisia môze "stanovit" východiskovú sumu pokuty presahujúcu 20 miliónov eur. V prejednávanej veci Komisia stanovila východiskovú sumu na 14 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie, na 5,2 milióna eur pre podnik v druhej kategórii (ktorým je v tejto veci zalobca), na 2,2 milióna eur pre podniky zahrnuté do tretej kategórie a 0,1 milióna eur pre podnik v stvrtej kategórii. Z toho vyplýva, ze východiskové sumy, ktoré slúzili ako základ pre výpocet pokút ulozených zalobcom, predstavovali jasne nizsie sumy, ako je suma, ktorú mohla Komisia v súlade s usmerneniami "stanovit" pre velmi závazné porusenia. Toto stanovenie východiskovej sumy pokuty potvrdzuje, ze velkost relevantného trhu výrobkov bola zohladnená. 67 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia nezohladnila velkost relevantného trhu, a tým stanovila východiskovú sumu pre výpocet pokút, ktorá je neprimeraná vo vztahu k uvedenej velkosti, sa teda musí zamietnut. 68 Po druhé zalobca neoprávnene tvrdí, ze zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania boli pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty údajne porusené z dôvodu, ze na rozdiel od výpoctu uskutocneného v súvislosti s dotknutým porusením Komisia zohladnila obmedzenú velkost trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP a týmto spôsobom stanovila východiskovú sumu pokuty primeranú k velkosti uvedeného trhu. 69 Zásada rovnosti zaobchádzania totiz zakazuje zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V prejednávanej veci sú kartel na trhu s nitami urcenými pre automobilový priemysle v EHP a kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii dve rôzne porusenia, ktoré sa týkajú rôznych geografických trhov a trhov výrobkov. Zalobca sa tak nenachádza v rovnakej situácii ako podniky dotknuté kartelom na trhu s nitami urcenými pre automobilový priemysel v EHP, a preto sa v tomto ohlade nemôze platne dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 70 Po tretie, tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze velkost relevantného trhu by mala byt po odpocítaní vývozu hotových výrobkov znízená na sumu 20 miliónov eur, nemozno prijat. Na jednej strane sa totiz transakcie týkajúce sa dotknutých výrobkov, ktoré sú súcastou hotových výrobkov vyvezených mimo relevantného trhu, uskutocnili na relevantnom trhu, a preto sú jeho nedelitelnou súcastou. Na druhej strane zalobca nijako nepreukázal, ze vývoz konecných výrobkov, ktorých súcastou sú dotknuté výrobky, s ktorými sa obchodovalo na relevantnom trhu, mimo územia relevantného trhu, zmensuje velkost relevantného trhu. 71 Okrem toho treba zamietnut tvrdenie zalozené na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia. Z vyssie uvedených bodov 65 a 66 totiz vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok kritérií na stanovenie východiskovej sumy pokuty. 72 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na nezohladnení malej velkosti relevantného trhu sa musí zamietnut. - O výhrade zalozenej na údajne nesprávnom posúdení skutocnej hospodárskej schopnosti zalobcu poskodit hospodársku sútaz 73 Zalobca v podstate nesprávne tvrdí, ze Komisia v rozpore s usmerneniami stanovila východiskovú sumu pokuty nezávisle od jeho celkového obratu, ze nezohladnila hospodársku schopnost dotknutých podnikov poskodit hospodársku sútaz, a tým porusila zásadu proporcionality. 74 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stanovenie východiskovej sumy pokuty Komisia najskôr zohladnila vlastnú povahu porusenia, jeho skutocný dosah na trh a geografickú velkost trhu. Vzhladom na tieto faktory Komisia dospela k záveru, ze porusenie spáchané dotknutými podnikmi malo povahu "velmi závazného" porusenia (odôvodnenia c. 344 az 353 napadnutého rozhodnutia). 75 Dalej Komisia povazovala za nevyhnutné pristúpit k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi podielajúcimi sa na karteloch, aby sa zohladnila skutocná hospodárska schopnost pôvodcov porusenia poskodit hospodársku sútaz, ako aj stanovila pokuta na úrovni zarucujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok. Dalej uviedla, ze bolo nevyhnutné zohladnit osobitnú váhu kazdého z podnikov, a teda skutocný dosah jeho nedovoleného správania na hospodársku sútaz. Zdôraznila, ze ako základ na porovnanie dôlezitosti dotknutých podnikov jej slúzil obrat dosiahnutý kazdým z podnikov na relevantnom trhu v súvislosti s dotknutým výrobkom. V dôsledku toho Komisia rozdelila dotknuté podniky do styroch kategórií. Spolocnosti Amann a Coats s obratom medzi 14 a 18 miliónmi eur boli zaradení do prvej kategórie. Zalobca s obratom medzi 5 a 8 miliónmi eur bol zaradený do druhej kategórie. Spolocnosti Gütermann, Barbour a Bieze Stork s obratom medzi 2 a 4 miliónmi eur boli zaradení do tretej kategórie a Zwicky s obratom medzi 0 a 1 miliónom eur bol zaradený do stvrtej kategórie. Na základe týchto úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 14 miliónov eur pre Coats a Amann, na 5,2 milióna eur pre zalobcu, na 2,2 milióna eur pre Gütermann, Barbour a Bieze Stork a na 0,1 milióna eur pre Zwicky (odôvodnenia c. 356 az 358 napadnutého rozhodnutia). 76 Po prvé vzhladom na tvrdenie zalobcu, ze jeho obrat na relevantnom trhu sám osebe neumoznuje urcit hospodársku schopnost poskodit hospodársku sútaz a ze bolo potrebné zohladnit jeho celkový obrat, teda obrat, ktorý dosiahol z predaja vsetkých priemyselných nití na svetovej úrovni, treba najskôr pripomenút, ze jediný výslovný odkaz na celkový obrat podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení obsiahnutom v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sa týka hornej hranice, ktorú pokuta nesmie presiahnut. Pokial Komisia dodrzí túto hranicu, môze v zásade stanovit pokutu, vychádzajúc z obratu podla svojho výberu, ci uz z geografického hladiska alebo z hladiska dotknutých výrobkov, pricom nie je povinná zvolit si práve celkový obrat alebo obrat dosiahnutý na geografickom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov. Hoci usmernenia navyse neukladajú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od urceného obratu, nebránia ani tomu, aby sa pri urcení sumy pokuty zohladnil obrat dosiahnutý podnikmi na relevantnom trhu s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Únie, ak si to vyzadujú okolnosti. K obratu mozno prihliadnut najmä pri zohladnení rôznych faktorov vymenovaných v bode 75 vyssie, uvedených v bode 1 A stvrtom a siestom odseku usmernení (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 195). 77 Z uvedeného vyplýva, ze na úcely urcenia výsky pokuty je Komisia oprávnená prihliadnut na obrat podla svojho výberu, pokial sa to nejaví neprimerané vzhladom na okolnosti daného prípadu. Komisia pri urcovaní výsky pokút taktiez nie je povinná v prípade, ked sú pokuty udelené viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, zaistit, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi danými podnikmi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich relevantného obratu (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 312; rozsudky Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 166, a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 84). 78 Pokial ide o výber, ktorý môze Komisia uskutocnit, medzi prvým a/alebo druhým obratom, z judikatúry vyplýva, ze v rámci analýzy uskutocnenej s cielom stanovit výsku pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ktorá sa týkala skutocnej hospodárskej schopnosti porusujúcich spolocností spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi a zahrnala posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba v malej miere. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo EHP. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh (rozsudky Súdu prvého stupna Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 88, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 194). Preto pokial je pravda, ze obraty jedného podniku dosiahnuté na relevantných trhoch nemôzu byt rozhodujúce na urobenie záveru, ze podnik patrí silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol uplatnovat na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 65, a Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 152). 79 Práve cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 91, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 196). Tento obrat, ktorý pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je totiz spôsobilý správne poukázat na zodpovednost kazdého dotknutého podniku na uvedených trhoch, kedze predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a predstavuje tak vhodný ukazovatel schopnosti kazdého dotknutého podniku spôsobit ujmu. V prejednávanej veci je teda výber Komisie, ze sa pri stanovovaní schopnosti jednotlivých dotknutých podnikov spôsobit ujmu oprie o obrat na relevantnom trhu, koherentný a objektívne odôvodnený. 80 Osobitné okolnosti, ktorých sa dovoláva zalobca, nemôzu spochybnit tento záver. Je totiz potrebné najskôr pripomenút, ze kartel nebol z geografického hladiska svetového rozsahu a ze obmedzenie hospodárskej sútaze sa obmedzovalo na trh s priemyselnými nitami v státoch Beneluxu a Skandinávie. Dalej zalobca nepreukázal, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze obraty dosiahnuté dotknutými podnikmi na relevantnom trhu zahrnali obraty, ktoré dosiahli v súvislosti s priemyselnými nitami vyrobenými v iných státoch, ako sú státy Beneluxu a Skandinávie, ale obchodovanými na relevantnom trhu, alebo obraty, ktoré dosiahli v súvislosti priemyselnými nitami pôvodne vyrábanými v státoch Beneluxu alebo Skandinávie a neskôr vyvázanými do iných státov. Nakoniec odôvodnenie zalobcu si odporuje v tom, ze na jednej strane predpokladá zohladnenie celkového obratu dotknutých podnikov na úcely ich rozdelenia do rôznych kategórií a na druhej strane predpokladá, ze obrat dosiahnutý dotknutými podnikmi na relevantnom trhu by mal byt zvolený na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty pre kazdý z nich. 81 Po druhé zalobca nemôze vytýkat Komisii, ze nezohladnila trhové podiely dotknutých podnikov. Najskôr je totiz potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 356 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze informácie týkajúce sa trhových podielov neboli vo vseobecnosti dostatocne presné na to, aby sa o ne dalo opriet. Aj za predpokladu, ako tvrdí zalobca, ze informácie poskytnuté v súvislosti s trhovými podielmi v státoch Beneluxu a Skandinávie boli dostatocne presné na to, aby sa dalo o ne opriet, nemohli byt pouzité vzhladom na nedostatok informácií o trhových podieloch ostatných úcastníkov kartelu. Za týchto okolností sa Komisia oprávnene opierala o obrat dosiahnutý na relevantnom trhu, ktorý v stádiu stanovovania váhy jednotlivých úcastníkov kartelu s cielom ich rozdelenia do rôznych skupín najlepsie odzrkadluje dotknutú váhu týchto podnikov. 82 Po tretie je namieste zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia mala zohladnit skutocnost, ze zalobca nebol na rozdiel od ostatných dotknutých podnikov vertikálne integrovaným podnikom. Je totiz prípustné, aby Komisia na úcely posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia východiskovej sumy porusenia vychádzala z vyhodnotenia skutocnej hospodárskej schopnosti pôvodcov porusenia pravidiel hospodárskej sútaze spôsobit skodu hospodárskej sútazi na základe údajov týkajúcich sa obratu a podielov na dotknutom trhu. Osobitné okolnosti, akými sú vlastnosti tohto trhu, by vsak mohli byt spôsobilé citelne oslabit význam týchto údajov a vyziadat si, aby boli pri posúdení vplyvu podnikov na trh zohladnené ostatné relevantné faktory (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, body 61 a 63). Hoci totiz vertikálna integrácia a rozsah skály výrobkov môzu prípadne predstavovat skutocnosti relevantné pre posúdenie vplyvu, ktorý môze mat podnik na trhu, a tiez doplnujúce indície o tomto vplyve vo vztahu k trhovým podielom k obratu na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 67 az 72 a 78 az 81), v prejednávanej veci sa treba domnievat, ze tvrdenia zalobcu zalozené na vertikálnej integrácii ostatných dotknutých podnikov nepreukazujú, ze by tieto podniky na relevantnom trhu disponovali osobitnými a významnými konkurencnými výhodami. Navyse, ako sa zdôraznilo v bode 80 vyssie, zalobca nepreukázal, ze obraty, ktoré ostatné dotknuté podniky dosiahli v súvislosti s priemyselnými nitami vyrobenými v iných státoch, ako sú státy Beneluxu a Skandinávie, s ktorými vsak bolo obchodované na relevantnom trhu, alebo obraty, ktoré dosiahli v súvislosti s priemyselnými nitami pôvodne vyrobenými v státoch Beneluxu alebo Skandinávie a následne vyvezenými do iných krajín, neboli zahrnuté do ich obratov na relevantnom trhu. 83 Po stvrté porovnanie uskutocnené zalobcom medzi napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím "Brasseries Luxemburgeoises" (bod 55 vyssie) nie je relevantné. Na úcely stanovenia sumy pokuty totiz Komisia pouzila volnú úvahu, pricom respektovala nariadenie c. 17 a nariadenie c. 1/2003, ako aj pravidlá, ktoré si sama stanovila v usmerneniach. Navyse predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie sama osebe neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 275). 84 V dôsledku toho je potrebné túto výhradu zamietnut. - O výhrade zalozenej na porusení zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia zjavne prílis vysokej východiskovej sumy v porovnaní s východiskovými sumami uplatnenými na ostatné dotknuté podniky 85 Po prvé zalobca neoprávnene tvrdí, ze východisková suma pokuty, ktorá mu bola ulozená, konkrétne 5,2 milióna eur, je neprimeraná v porovnaní s východiskovými sumami pokút pouzitými pre výpocet pokút ulozených ostatným dotknutým podnikom. 86 Na jednej strane, tak ako sa poukázalo v rámci prvej výhrady, Komisia sa v prejednávanej veci správne oprela o obrat dosiahnutý dotknutými podnikmi na relevantnom trhu na úcely urcenia ich relatívnej dôlezitosti na tomto trhu. 87 Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze z usmernení vyplýva, ze východisková suma predpokladaná pre velmi závazné porusenia je minimálne 20 miliónov eur. Vzhladom na to, ze východiskové sumy pokuty odzrkadlujú primeraným spôsobom rozdiel medzi dotknutými podnikmi a ze vzhladom na skutocnosti pripomenuté v bode 74 vyssie ich Komisia stanovila na jasne nizsích úrovniach, ako je minimum stanovené usmerneniami, nemozno uznat ziadne porusenie zásady proporcionality. 88 Po druhé tvrdenie zalobcu zalozené na neprimeranej výske východiskovej sumy a konecnej sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená, v porovnaní so sumami pokút ulozenými ostatným dotknutým podnikom, sa musí tiez zamietnut. Zalobca totiz nemôze platne vyvodit záver o diskriminacnom alebo neproporcionálnom zaobchádzaní, kedze stanovená východisková suma pokuty je odôvodnená z hladiska kritéria pouzitého Komisiou na posúdenie významu kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 304), pricom je navyse potrebné poukázat na to, ze stanovená východisková suma 5,2 milióna eur zodpovedá podstatne nizsej hornej hranici, ako je horná hranica predpokladaná usmerneniami pre "velmi závazné" porusenia. 89 Navyse, ako sa pripomenulo v bode 77 vyssie, Komisia nie je povinná zabezpecit, aby konecné sumy pokút ulozených viacerým podnikom, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení, odrázali vsetky odlisnosti medzi dotknutými podnikmi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich relevantného obratu. 90 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevyzadujú ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z týchto ustanovení totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty vzhladom na obrat vyssia ako pre iné podniky (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 174). 91 Vzhladom na predchádzajúce nemozno platne dospiet k záveru o neprimeranosti východiskovej sumy, základnej sumy a konecnej sumy pokuty ulozenej zalobcovi. 92 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. - O výhrade zalozenej na stanovení neprimeranej východiskovej sumy vzhladom na tazkú financnú situáciu zalobcu 93 Je potrebné zamietnut výhradu zalobcu zalozenú na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená, z dôvodu tazkej financnej situácie a rizika, ze pokuta spôsobí jeho zánik. 94 Východisková suma pokuty totiz predstavuje len ciastkovú sumu, ktorá v rámci uplatnenia metódy definovanej v usmerneniach je následne predmetom úprav v závislosti od dlzky trvania porusenia a zistených pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 95). Z toho vyplýva, ze len samotná skutocnost, ze východisková suma pokuty predstavuje 32 % celkového obratu zalobcu v roku 2001 neumoznuje dospiet k záveru o jej neprimeranosti. 95 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 327, a SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 105; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55). 96 Navyse aj za predpokladu, ze by opatrenie prijaté institúciou spôsobilo likvidáciu podniku, pokial by aj takáto likvidácia podniku v jeho dotknutej právnej forme mohla poskodit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo spolocníkov, neznamená to, ze by personálna, hmotná a nehmotná zlozka predstavujúca podnik tiez musela stratit svoju hodnotu (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 372). 97 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty a konecnej sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zaradení zalobcu do druhej kategórie. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 98 Po prvé zalobca tvrdí, ze nikdy nevykonal, ani nezamýslal vykonat dohody uzavreté na stretnutiach. 99 V prvom rade zalobca poukazuje na to, ze Komisia riadne neposúdila jeho individuálne správanie. 100 V druhom rade zalobca tvrdí, ze "skutocne neuplatnenie nedovolených dohôd alebo postupov" potvrdzuje neposkytnutie cenníkov s jeho "skutocnými cenami" a poskytnutie cenníkov s "fiktívnymi základnými cenami". V tomto ohlade tvrdí, ze dohadoval a uzavieral dohody o cenách so svojimi kupujúcimi len na individuálnom základe a teda neuplatnoval politiku zliav z katalógových cien ponúkaných zákazníkom. Uvádza, ze vnútorné sadzobníky uplatnil a poskytol len vo vztahu k svojim prostredníkom (obchodným zástupcom a distribútorom). Porovnanie medzi fiktívnymi základnými cenami a cenami skutocne faktúrovanými jeho zákazníkom, ako aj sadzobníkmi poskytnutými jeho obchodným zástupcom jasne preukazuje absenciu vzájomnej súvislosti medzi týmito druhmi cien. 101 V tretom rade zalobca tvrdí, ze svoje správanie na trhu v cenovej oblasti neprispôsobil cenníkom s "fiktívnymi základnými cenami", ktoré poskytol. Domnieva sa, ze opierajúc sa o císelné údaje preukázal, ze vývoj skutocne uplatnovaných cien bol úplne nezávislý od vývoja sadzieb distribuovaných pocas stretnutí, a to v priebehu celého obdobia rokov 1994 az 2001. Zdôraznuje tiez, ze snaha o 3,5 % zvýsenie cien dodávok do Holandska, ktorú mu Komisia vytýka, nebola dôsledkom jednej z údajných dohôd uzavretých na stretnutí z 19. septembra 2000 v Budapesti, ale skôr nariadenia v tomto zmysle prijatého belgickou textilnou federáciou (Febeltex). Rovnako 6 %-né zvýsenie cien uplatnené v Svédsku sa týkalo len nylonových nití a bolo spôsobené výlucne zvýsením kurzu britskej libry. 102 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia tým, ze mu znízila sumu pokuty len o 15 %, nezohladnila skutocnost, ze jeho úloha bola znacne casovo obmedzenejsia, kedze sa na diskusiách týkajúcich sa Skandinávie zacal zúcastnovat az od roku 1997. Komisia navyse nezohladnila skutocnost, ze bol jediným z dotknutých podnikov, ktorý nevytvoril a neorganizoval dotknuté porusenie, a ze sa zacal zúcastnovat na stretnutiach venovaných státom Beneluxu az v roku 1991. Zalobca sa preto cuduje, ze rovnaké percentuálne znízenie sumy pokuty bolo priznané aj Bieze Stork, ktorý sa vsak zúcastnoval na diskusiách týkajúcich sa státov Beneluxu od zaciatku dotknutého porusenia. Zalobca zdôraznuje, ze sa zúcastnil na priblizne 85 % stretnutí týkajúcich sa státov Beneluxu a na 35 % stretnutí týkajúcich sa Skandinávie, a to priemerne pocas 60 % dlzky trvania dotknutého porusenia. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality. 103 Komisia vyvracia vsetky tieto tvrdenia a navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Vseobecným súdom 104 Usmernenia vo svojom bode 3 upravujú znízenie základnej sumy pokuty na základe "osobitných polahcujúcich okolností", ako sú nevykonanie tajných dohôd v praxi, výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha pri uskutocnovaní porusenia, skoncenie porusenia od okamihu prvých zásahov Komisie a dalsie výslovne neuvedené okolnosti. 105 Po prvé je potrebné skúmat zalobu zalozenú na nezohladnení nevykonania tajných dohôd v praxi, ako to tvrdí zalobca. 106 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého poskytol konkurencným podnikom len informácie o fiktívnych základných cenách, treba pripomenút, ze predlozil dve série cenníkov, pricom tvrdil, ze prvá séria cenníkov, konkrétne tie cenníky, ktoré poskytol úcastníkom kartelu na stretnutiach, obsahovala fiktívne základné ceny, a ze druhá séria obsahovala skutocné ceny. Rovnako treba zdôraznit, ze cenníky so skutocnými cenami obsahujú viacero cien týkajúcich sa jedného druhu nití uvedených v ôsmych stlpcoch, kým cenníky obsahujúce údajne fiktívne základné ceny obsahovali len jednu cenu týkajúcu sa kazdého druhu nite, ktorá bola uvedená v prvom stlpci. 107 Je nutné konstatovat, ze sumy uvedené v prvom stlpci oboch sérií cenníkov teda skutocných cien a údajne fiktívnych základných cien sú skoro rovnaké. V tomto ohlade zalobca uviedol, ze relevantná je výlucne skutocná cena uvedená v ôsmom stlpci. 108 Po vzore Komisie je potrebné uviest, ze na cenníkoch so skutocnými cenami, viacero druhov nití neobsahovalo v ôsmom stlpci ziadnu cenu, ale len základné ceny uvedené v styroch prvých stlpcoch. Len tazko teda mozno pripustit, ze relevantné sú výlucne ceny uvedené v ôsmom stlpci. Navyse zo spisu Komisie vyplýva, ze sa uplatnovali rôzne ceny v závislosti od objednaných mnozstiev. Ceny sa teda lísili v závislosti od váhy výrobkov (napríklad pokial ide o nite na výrobu tasiek z polyestru, ceny uvedené v prvom stlpci zodpovedali váhe 10 kilogramov, ceny uvedené v druhom stlpci zodpovedali váhe 25 kilogramov atd.) alebo podla jednotky balenia výrobkov (napríklad, pokial ide o polyamid, ceny uvedené v prvom stlpci zodpovedali objednaným mnozstvám mensím ako jedno balenie, ceny uvedené v druhom stlpci zodpovedali objednanému mnozstvu rovnajúcemu sa najmensiemu balenie atd.). Z tohto zistenia mozno vyvodit, ze cena uvedená v prvom stlpci je v skutocnosti cenou pre kategóriu malých nákupov a teda, ze nie je nijako fiktívna. Aj za predpokladu, ako tvrdí zalobca, ze by sa ceny uvedené v styroch prvých stlpcoch nachádzali na cenníkoch skutocných cien za rok 2001 výlucne z dôvodu "casového vývinu cien", pravdou ostáva, ze jednak tieto ceny neboli výlucne fiktívne, a na druhej strane, ze nemozno vylúcit, ze konkurencné podniky mali moznost, na základe základných cien uvedených v prvom stlpci, urobit si obraz o cenách uplatnovaných na najvýznamnejsie objednávky. Preto sa mozno domnievat sa, ze cenníky poskytnuté zalobcom konkurencným podnikom neboli fiktívne, ale len nepresné alebo neúplne. 109 V dôsledku toho Komisia správne v odôvodnení c. 170 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zalobca nepreukázal fiktívnost týchto základných cien uvedených v prvom stlpci. 110 V tomto ohlade tvrdenie zalobcu opierajúce sa o stúdie, ktoré sú prílohou jeho písomných podaní, podla ktorých ceny uplatnované voci jeho zákazníkom boli nizsie ako ceny dohodnuté na stretnutiach, nemôze postacovat na spochybnenie citovaného záveru Komisie. Komisia totiz nijako nepopierala existenciu rozdielu medzi cenami skutocne uplatnovanými zalobcom voci jeho zákazníkom a cenami dohodnutými na stretnutiach, správne vsak zdôraznila, ze tento rozdiel nebol prekvapujúci, kedze kazdý dodávatel poskytoval svojim zákazníkom zlavy. 111 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalobcu zalozenú na nevykonaní dohôd uzavretých na stretnutiach, treba skúmat, ci ním uvedené tvrdenia môzu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked sa pripojil k dohodám predstavujúcim porusenie, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu sútazným správaním na trhu alebo ze prinajmensom jasne a významne porusoval povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 113). 112 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobca sa zúcastnil na mnohých stretnutiach kartelu a na dvojstranný stretnutiach, a ze sa opakovane podielal na tajných postupoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. 113 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého nikdy nekonal tak, ako bolo dohodnuté, alebo nevykonal to, co bolo dohodnuté na dotknutých stretnutiach, z odôvodnení 139 písm. b) a 143 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dvakrát informoval o zvýsení svojich cien. 114 Na jednej strane v odôvodnení c. 139 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze na stretnutí, ktoré sa konalo v Prahe 8. septembra 1998, zalobca informoval, ze zvýsil svoje ceny o 6 % vo vztahu k svojmu distribútorovi vo Svédsku. Zalobca popiera, ze by skutocne realizoval uvedené zvýsenie, svoje tvrdenie vsak odôvodnuje len skutocnostou, ze ceny skutocne uplatnované vo Svédsku ostali pocas rokov 1997 - 1998 nezmenené. Takéto vysvetlenie nie je presvedcivé, kedze zalobca sám potvrdil jednak v odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj vo svojich písomných podaniach, ze trh mal v rokoch 1992 az 2002 vseobecnú tendenciou klesat. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze ceny mali za normálnych okolností klesnút. Z toho vyplýva, ze cenová stabilita uplatnovaná zalobcom vo Svédsku skôr preukazuje, ze boli umelo zachovávané na urcitej úrovni a umoznuje predpokladat, kedze zalobca neposkytol presvedcivé vysvetlenie, ze zalobca minimálne ciastocne vykonal niektoré z uzavretých dohôd. 115 Na druhej strane z odôvodnenia c. 143 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dohoda bola uzavretá na stretnutí z 19. septembra 2000 v Budapesti, ktorého cielom bolo 3,5 %-né zvýsenie cien dodávok do Holandska v roku 2001, ktoré bolo najskôr vykonané zalobcom. Zalobca nepopiera, ze uvedené ceny skutocne zvýsil o 3,5 %. 116 V kazdom prípade zalobca nesprávne tvrdí, ze sa uvedené zvýsenie uskutocnilo v nadväznosti na ziadost Febeltex z októbra 2000 o 5 %-né zvýsenie cien. V odôvodnení c. 170 napadnutého rozhodnutia sa Komisia totiz správne domnievala, ze toto odôvodnenie nebolo relevantné, kedze existovali dostatocne súhlasné indície preukazujúce opak. Najskôr dohoda upravovala 3,5 %-né zvýsenie od januára do marca 2001. Zalobca nepopiera, ze od 1. januára 2001 uplatnil takéto zvýsenie cien. Dalej list Febeltex obsahuje neskorsí dátum nez dátum uzavretia dohody. Nakoniec zvýsenie uplatnené zalobcom predstavovalo 3,5 %, a nie 5 %. 117 Za týchto okolností zalobca nesprávne tvrdí, ze mu Komisia mala priznat polahcujúcu okolnost na základe "neuplatnenia dohôd v praxi". 118 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na jeho údajne pasívnej úlohe a úlohe nasledovatela v rámci výkonu dotknutého porusenia, treba ho povazovat za nedôvodné. 119 Treba totiz pripomenút, ze pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 167). 120 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle od dlzky jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 168; Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 331, a Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 126). 121 V prejednávanej veci Komisia presne zohladnila sporadickejsiu úcast zalobcu a Bieze Stork na stretnutiach týkajúcich sa Skandinávie tým, ze kazdému z nich priznala 15 %-né znízenie základnej sumy pokuty (odôvodnenie c 372 napadnutého rozhodnutia). Zalobca a Bieze Stork sa totiz zúcastnili diskusií týkajúcich sa Skandinávie jednotlivo az od roku 1997 a od roku 1998. 122 V prvom rade sa zalobca neoprávnene odvoláva na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania údajne z dôvodu, ze Bieze Stork bolo priznané rovnaké percentuálne znízenie sumy pokuty, hoci sa zúcastnoval na dotknutom porusení uz od zaciatku. Úvaha zalobcu vychádza zo zámeny otázky dlzky porusenia s otázkou existencie polahcujúcich okolností. Pokial ide o dlzku trvania dotknutého porusenia, Komisia uplatnila percentuálne zvýsenie na východiskové sumy pokút ulozených zalobcovi a Bieze Stork zodpovedajúce dlzke ich jednotlivých úcastí na uvedenom porusení, konkrétne 100 % pre prvý podnik a 115 % pre druhý. Zalobca sa môze o to menej dôvodne dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vzhladom na to, ze jemu znízenie priznané je rovnaké ako znízenie priznané Bieze Stork, hoci Bieze Stork za zacal zúcastnovat na stretnutiach týkajúcich sa priemyselných vlákien v Skandinávii az rok po zalobcovi. 123 V druhom rade zalobca nemôze platne tvrdit, ze zásada proporcionality pokuty bola porusená údajne z dôvodu, ze 15 %-né znízenie pokuty priznané na základe polahcujúcich okolností bolo nedostatocné. 124 Najskôr zalobca vo svojich písomných podaniach sám uznal, ze sa zúcastnil na priblizne 85 % stretnutí venovaných státom Beneluxu. Zúcastnil sa teda na velkej väcsine tajných stretnutí, a preto sa nemôze na tomto základe dovolávat polahcujúcej okolnosti zalozenej na pasívnej úlohe. Okrem toho skutocnost, ze sa zúcastnil len na 35 % stretnutiach týkajúcich sa Skandinávie a skutocnost, ze sa na stretnutiach zúcastnil len pocas 60 % celkovej dlzky trvania dotknutého porusenia, v tomto ohlade na veci nic nemení. Pokial Komisia prizná znízenie na základe takejto polahcujúcej okolnosti, nemozno ju nútit vykonat cisto matematický výpocet spocívajúci v uplatnení percentuálneho podielu ktorý v priamom pomere zodpovedá úrovni úcasti kazdého podniku na stretnutiach organizovaných v rámci kartelu. Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa 15 %-né znízenie priznané zalobcovi za jeho oneskorenú úcast na stretnutiach týkajúcich sa Skandinávie javí ako primerané. 125 Dalej skutocnost, ze zalobca sa zacal podielat na dotknutom porusení az po zacatí stretnutí neznamená, ze sa nepodielal na vytvorení a organizácii uvedeného porusenia. Ako totiz správne zdôraznuje Komisia, fungovanie kartelu nebolo organizované a upevnované výlucne pocas prvých stretnutí. 126 Nakoniec z odôvodnenia c 139 písm. e) napadnutého rozhodnutia, ako aj z vyhlásení zalobcu v odpovedi na oznámenie o výhradách vyplýva, ze nemal len pasívnu úlohu a úlohu nasledovatela. Na stretnutí, ktoré sa konalo 8. septembra 1998 v Prahe, bolo totiz na ziadost Amann dohodnuté, ze zalobca naviaze vztah s Danfield a vyzve ho, aby uplatnil svoj vplyv na svojho jediného dovozcu a distribútora pre Nemecko a státy Beneluxu, spolocnost Heinke, ktorá uplatnovala znacne znízené ceny. Zalobca uznáva, ze otvorene neodmietol vyhoviet tejto ziadosti a odôvodnuje to skutocnostou, ze si nemohol dovolit odmietnut vzhladom na svoje slabé postavenie vo vztahu ku Coats a Amann. Údajný nátlak zo strany Coats a Amann vsak nemôze byt odôvodnením, pretoze zalobca mohol oznámit príslusným orgánom, ze bol predmetom nátlaku a podat na Komisiu staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17. 127 Navyse v odôvodnení c. 139 písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pocas stretnutia, ktoré sa konalo 8. septembra 1998 v Prahe, zalobca informoval zúcastnené podniky, ze vo februári 1998 zvýsil ceny uplatnované voci svojmu distribútorovi o 6 %. Zalobca nespochybnuje, ze im poskytol túto informáciu. Dalej nespochybnuje ani zistenie uskutocnené Komisiou v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bol prvým podnikom, ktorý uplatnil zvýsenie cien o 3,5 % v Dánsku a Svédsku. 128 Treba spresnit, ze otázka, ci zalobca skutocne nadviazal kontakt s Danfield alebo ci skutocne zvýsil svoje ceny a ci tak urobil ako prvý, je v prejednávanej veci irelevantná, kedze to, ci podnik mal alebo nemal pasívnu úlohu, sa musí urcit výlucne na základe jeho správania na tajných stretnutiach. 129 V tomto ohlade skutocnost, ze sa urcitý podnik, ktorého úcast na protiprávnom zosúladenom postupe v zmysle clánku 81 ods. 1 ES bola preukázaná, na trhu nesprával v súlade s tým, co bolo dohodnuté s konkurentmi, totiz nemusí byt nevyhnutne zohladnená. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutocnuje politiku, ktorá sa odchyluje od dohodnutej stratégie, sa jednoducho môze pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 130). 130 Z toho vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska správne dospela k záveru, ze zalobca sa nemohol dôvodne dovolávat priznania polahcujúcej okolnosti zalozenej na jeho pasívnej úlohe a úlohe nasledovatela v rámci dotknutého porusenia. 131 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení spolupráce Tvrdenia úcastníkov konania 132 V prvom rade sa zalobca domnieva, ze 20 %-né znízenie sumy pokuty priznané na základe ustanovení bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci je nedostatocné vzhladom na skutocnosti, o ktorých si myslí, ze by sa na ne mohol odvolat a ktoré výslovne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze nenamietal proti vecnému zisteniu skutkových okolností, ze poskytol dôkazy, ktoré Komisii pomohli preukázat porusenie, ze bol dôlezitým zdrojom (casto dokonca jediným) vecných informácií prebratých do oznámenia o výhradách, ze poskytol informácie preukazujúce obsah mnohých stretnutí, ako napríklad o podstate obsahu dohody z Zürichu z 9. septembra 1997, a nakoniec, ze bol jediným podnikom, ktorý predlozil cenníky, ktoré dostal od svojich konkurentov, cím poskytol viac informácií, ako bolo od neho pozadované, ako aj dôlezité dôkazy. Tiez predlozil mnozstvo údajov, ktoré preukazovali jeho vlastnú vinu a dokonca poskytol aj svoje úctovné knihy, kompletnú struktúru svojich nákladov a vnútorné sadzobníky. Z tohto dôvodu mal byt jeho spolupráca podstatne prekracujúca bezný rámec odmenená znízením pokuty aspon o 40 %. 133 V druhom rade sa zalobca domnieva, ze zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania boli porusené tým, ze 20 %-né znízenie pokuty, ktoré mu bolo priznané na základe spolupráce pri vysetrovaní je znacne nedostacujúce v porovnaní s 15 %-ným znízením priznaným Amann, Gütermann a Zwicky o to skôr, ze Komisia oznacila informácie poskytnuté týmito troma podnikmi za nepotrebné. 134 Komisia tvrdí, ze relatívne velké mnozstvo informácií uz získala vdaka vysetrovaniu a spolupráci Coats. Prínos zalobcu bol vo velkej casti dôsledkom jeho povinnosti predlozit dokumenty, ktoré od neho boli pozadované v rámci riadnej ziadosti o informácie. Navyse sa Komisia domnieva, ze nespochybnenie skutkových okolností, ktoré bolo zohladnené pri znízení pokuty, bolo v konecnom dôsledku relatívne obmedzené, kedze zalobca minimalizoval svoju vlastnú úlohu. Nakoniec zalobca nenamietal, ze znízenie pokuty by sa na základe bodu D oznámenia o zhovievavosti malo nachádzat v rozpätí 10 % az 50 %, ze 20 % znízenie patrí do tohto rozpätia a ze vzhladom na to, ze spolupráca sa obmedzila na odpovede na riadnu ziadost o informácie a na nespochybnenie skutkových zistení, 20 %-né znízenie by sa mohlo oznacit za normálne. 135 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, nie je odôvodnená. Podla Komisie úvahy zalobcu skôr smerujú k preukázaniu, ze 15 %-né znízenie priznané uvedeným trom podnikom je nezákonné, hoci nik sa vo svoj prospech nemôze dovolávat nezákonnosti, z ktorej má prospech tretia osoba. Nakoniec uvádza, ze zalobca síce este netvrdí, ze jeho spolupráca bola rovnaká ako spolupráca Coats, napriek tomu vsak ziada o priznanie porovnatelného znízenia pokuty. Posúdenie Vseobecným súdom 136 V oznámení o spolupráci Komisia definovala podmienky, za ktorých budú môct byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo zvýhodnené znízením výsky pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 137 Bod D oznámenia o spolupráci stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, bude mu v rozsahu od 10 do 50 % znízená výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Ide najmä o prípad ak: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, - po prijatí oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 138 V danom prípade bolo zalobcovi priznané 20 %-né znízenie výsky jeho pokuty podla bodu D oznámenia o spolupráci. 139 Komisia odôvodnuje svoje posúdenie v odôvodnení c. 393 napadnutého rozhodnutia takto: "BST poskytol Komisii dôkazy, ktoré jej znacne pomohli zistit porusenie a umoznili jej ho lahsie preukázat. BST je tiez uvedený v oznámení o výhradách ako dôlezitý zdroj skutkových zistení, ku ktorým Komisia dospela. Príloha 14 odpovedi BST na ziadost Komisie o informácie pomohla Komisii preukázat obsah mnohých stretnutí, ako podstatu obsahu zmlúv zo zaciatku 90. rokov, obsah stretnutia, ktoré sa konalo vo Viedni a obsah dohody z Zürichu z 9. septembra 1997. BST bol jediný, kto Komisii predlozil cenníky, ktoré dostal v okamihu uzatvárania zmlúv so svojimi konkurentmi. Vo svojom liste z 23. apríla 2003 sa BST neobmedzil na poskytnutie vecných údajov, ale v bode 4.3. 'Obsah diskusií na neformálnych stretnutiach` skutocne poskytol Komisii dôlezité dôkazy." 140 Komisia takisto uviedla, ze ju zalobca po dorucení oznámenia o výhradách informoval, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých sú jej obvinenia zalozené (odôvodnenie c 392 napadnutého rozhodnutia). 141 Treba uviest, ze Amann, Gütermann a Zwicky bolo priznané 15 %-né znízenie sumy ulozenej pokuty. V odôvodneniach c. 395 a 396 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila toto znízenie dvoma dôvodmi. Na jednej strane tieto dva podniky poskytli informácie, dokumenty a dalsie dôkazy, ktoré vecne prispeli k preukázaniu existencie porusenia, pricom vsak zdôraznila, ze informácie poskytnuté týmito podnikmi nebolo mozné povazovat za uzitocné v porovnaní s informáciami poskytnutými zalobcom. Na druhej strane podstatným spôsobom nespochybnovali skutkové zistenia, na ktorých Komisia zalozila svoje tvrdenia. 142 Okrem toho v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu by bolo mozné konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pretoze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s prispeniami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. 143 V duchu tejto judikatúry teda treba overit, ci Komisia mohla zalobcovi priznat znízenie sumy pokuty o 20 % na základe jeho spolupráce bez toho, aby tým porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a prekrocila mieru svojej volnej úvahy. 144 V prvom rade je potrebné zdôraznit, ze úvahy Komisie uvedené v odôvodnení c. 393 napadnutého rozhodnutia nevzbudzujú ziadne pochybnosti o velkom význame spolupráce zalobcu v priebehu správneho konania. Najskôr táto spolupráca "znacne" pomohla Komisii zistit porusenie. Dalej Komisia uznáva, ze zalobca bol "dôlezitým" zdrojom skutkových zistení, ku ktorým Komisia dospela, a ze bol "jediný", kto Komisii predlozil cenníky, ku ktorých výmene doslo na stretnutiach. Takéto dokumenty majú znacnú dôlezitost na preukázanie porusenie, akým je porusenie v prejednávanej veci, ktoré spocívalo predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch/alebo cenách voci jednotlivým zákazníkom a v dohode o zvýsení cien/alebo cielových cien. Nakoniec Komisia zdôraznila, ze zalobca "sa neobmedzil" na poskytnutie vecných údajov, ale tiez poskytol Komisii "dôlezité dôkazy". 145 Vysvetlenia Komisie s cielom oslabit význam spolupráce zalobcu, tak ako je opísaná v napadnutom rozhodnutí, nie sú presvedcivé. Dôvod, ze Komisia uz získala relatívne velké mnozstvo informácií vdaka setreniam a spolupráci Coats, totiz nemôze sám osebe zmensit dôlezitost úlohy zalobcu v priebehu správneho konania. Aj za predpokladu, ako tvrdí Komisia, ze uz bola upovedomená Coats o konaní viacerých stretnutí uvedených zalobcom, pravdou ostáva, ako to vyplýva z odôvodnení 131, 133, 135, 137, 139 a 146 napadnutého rozhodnutia, ze zalobca je casto citovaný ako zdroj, ci dokonca jediný zdroj informácií o týchto stretnutiach. 146 V tomto ohlade sa Komisia vo svojich písomných podaniach snazí tiez minimalizovat spoluprácu zalobcu na vysetrovaní tým, ze tvrdí, ze práve jej casté odkazy na cenníky vzbudzujú dojem, ze casto odkazuje na dokumenty zalobcu. Tieto casté odkazy na prílohu 14 predlozenú zalobcom a jej výslovné uvedenie v odôvodnení 393 napadnutého rozhodnutia naproti tomu skôr naopak preukazujú dôlezitost, akú Komisia prikladala týmto dôkazom. Ako sa zdôraznilo v bode 144 vyssie, dôlezitost týchto dôkazov je o to zjavnejsia, ze porusenie spocívalo v cenovom karteli. 147 Tvrdenie Komisie podla ktorého bol prínos zalobcu vo velkej casti dôsledkom jeho povinnosti predlozit dokumenty, ktoré od neho boli pozadované v rámci riadnej ziadosti o informácie, sa musí tiez zamietnut. Treba pripomenút, ze spolupráca pri vysetrovaní, ktorá nepresiahne rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, ked podnik poskytol informácie, ktoré výrazne presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môze pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, body 260 a 262, a z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). V prejednávanej veci Komisia výslovne pripustila, ze zalobca sa neobmedzil na poskytnutie vecných údajov, ale ze skutocne poskytol dôlezité dôkazy dotknutého porusenia. 148 V druhom rade Komisia pripomenula, ze zalobca nespochybnoval vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých zalozila svoje obvinenia. 149 V tretom rade treba konstatovat, ze spolupráce Amann, Gütermann a Zwicky boli kvalifikované ako neuzitocné v porovnaní so spoluprácou zalobcu. Navyse tieto tri podniky "podstatným spôsobom" nespochybnovali skutkové okolností. 150 Je nutné konstatovat, ze napriek svojej väcsej snahe bol zalobca odmenený len o 5 % vyssím znízením pokuty, ako bolo znízenie priznané Amann, Gütermann a Zwicky, hoci tieto podniky pocas správneho konania takéto úsilie nevynalozili. Tento rozdiel medzi znízením výsky pokuty priznaným zalobcovi a znízením pokút priznaným ostatným trom podnikom je bezdôvodne malý. 151 Z týchto dôvodov je potrebné uviest, ze znízenie pokuty o 20 % priznané zalobcovi na základe jeho spolupráce je nedostatocné a Komisia sa tak dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 152 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalobcu zalozený na nesprávnom posúdení spolupráce sa musí prijat. 153 Za týchto okolností musí Vseobecný súd urcit primerané znízenie pokuty. Podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má totiz Vseobecný súd neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES preskúmat rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a ulozenú pokutu môze zrusit, znízit alebo zvýsit. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci sa Vseobecný súd domnieva, ze je potrebné priznat zalobcovi dodatocné znízenie pokuty o 10 % k uz priznanému 20 %-nému znízeniu. Treba teda uplatnit 30 %-né znízenie na sumu pokuty po uplatnení pravidla hornej hranice 10 %-ného obratu, teda 1,224 milióna eur, co vedie k stanoveniu konecnej sumy ulozenej pokuty na 856 800 eur. 3. O návrhu na náhradu skody Tvrdenia úcastníkov konania 154 Zalobca konstatuje, ze Komisia omylom vyzradila vnútorné cenníky, ktoré jej boli predlozené v rámci vysetrovania týkajúceho sa kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. Zalobca sa domnieva, ze mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spolocenstva sa mozno dovolávat, ak sú splnené nasledujúce tri nevyhnutné podmienky. 155 Podla zalobcu prvá z podmienok súvisiacich s uplatnením zodpovednosti, konkrétne existencia mimozmluvného pochybenia, je splnená. Táto podmienka totiz predpokladá, ze dôjde k dostatocne závaznému poruseniu právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom, co sa v prejednávanej veci stalo. 156 Po prvé, pravidlo, o ktorého porusenie ide, konkrétne povinnost dôverného zaobchádzania podla clánku 287 ES a clánku 28 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery, priznávajú práva jednotlivcom. 157 Po druhé zalobca tvrdí, ze takéto porusenie právneho pravidla je samo osebe dostatocne závazné. Toto pravidlo je totiz také nesporné a kogentné, ze ponecháva dotknutej institúcií len velmi obmedzenú rolu, respektíve ziadnu mieru volnej úvahy. 158 Pre prípad potreby zalobca konkrétne analyzuje pochybenie s cielom preukázat ze je "závazné". V prvom rade uvádza, ze doslo k vyzradeniu obchodného tajomstva, ktoré nijako nesúvisí s dotknutým porusením (konkrétne ide o cenníky za roky 2002 a 2003 týkajúce sa Írska, Spanielska a Talianska, a Spojených státov) alebo ktoré je vo vztahu k poruseniu irelevantné (konkrétne ide o cenníky týkajúce sa Holandska a Svédska, s výnimkou rokov 2000 a 2001). V druhom rade sa zalobca domnieva, ze Komisia nemôze rozumne tvrdit, ze nevedela alebo nemohla vediet, ze islo o extrémne citlivé a dôverné informácie o cenách. Zalobca v tomto ohlade odkazuje na bod 18 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES, clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 325, s. 7; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Zalobca sa domnieva, ze vo svojom liste z 18. apríla 2004 jasne uviedol, ze uvedené informácie povazuje za dôverné, co bolo navyse potvrdené samotnou Komisiou v jej liste z 15. januára 2004. V tretom rade Komisia neprijala ziadne opatrenie na obmedzenie skody, ktorá bola zalobcovi spôsobená. 159 Zalobca tiez tvrdí, ze vyzradené cenníky sa týkali tiez dalsích krajín, ktoré neboli predmetom stretnutí týkajúcich sa relevantného trhu, ako aj rokov 2002 a 2003, a ze uvedené cenníky boli omnoho podrobnejsie a objemnejsie. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého uvedené cenníky mohli byt nedôverné, zalobca ich vyvracia. Hoci bol o to poziadaný, nikdy nesúhlasil s vyzradením svojej úplnej a podrobnej cenovej struktúry svojim konkurentom. Navyse tvrdenie uvedené Komisiou, podla ktorého mohla získat záväzné rozhodnutie poradcu audítora, je irelevantné, kedze je nesporné, ze Komisia neuplatnila postup "Akzo" a ze z tohto dôvodu jeho práva a záujmy neboli nejako zohladnené. 160 Pokial ide o skodu, zalobca tvrdí, ze spocíva jednak v uslom zisku predstavujúcom rozdiel medzi príjmami, ktoré by dosiahol, ak by nedoslo k vyzradeniu týchto cenníkov, a príjmami, ktoré skutocne dosiahol, a jednak v strukturálnych nákladoch súvisiacich s kompenzáciou znízenia obratu vyplývajúceho zo straty príjmov. Zdôraznuje, ze jeho skoda sa síce zatial neprejavila v plnom rozsahu, jej cast je vsak v súcasnosti vycíslitelná a vyplýva zo straty jeho hlavného zákazníka, konkrétne VF Europe. 161 Podla zalobcu je tiez nesporná prícinná súvislost medzi skodou spôsobenou Komisiou a stratou jej hlavného zákazníka. American & Efird totiz poznal (priamo a prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Bieze Stork) cenovú struktúru zalobcu a na základe toho mohol dat VF Europe výhodnejsie ponuky ako zalobca. VF Europe potvrdil, ze nikdy neposkytol ponuky zalobcu iným výrobcom nití, ako je napríklad American & Efird. 162 Komisia navrhuje zamietnut tieto zalobné návrhy. Posúdenie Vseobecným súdom 163 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho institúcií je podmienený súcasným splnením niekolkých podmienok, a to protiprávnostou konania vytýkaného institúcii, existenciou skody a existenciou prícinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou skodou (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16 a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Beamglow/Parlament a i., T-383/00, Zb. s. II-5459, bod 95). 164 Pokial nie je jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva splnená, musia sa nároky na náhradu skody zamietnut, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dalsie dve podmienky (rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C-146/91, Zb. s. I-4199, bod 81, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T-170/00, Zb. s. II-515, bod 37), pricom súd Spolocenstva navyse nie je povinný sledovat urcité poradie preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, bod 13). 165 V tomto ohlade je potrebné na úvod pripomenút, ze pokial ide o podmienku týkajúcu sa existencie skody, táto skoda musí byt skutocná a urcitá (rozsudok Súdu prvého stupna z 2. júla 2003, Hameico Stuttgart a i./Rada a Komisia, T-99/98, Zb. s. II-2195, bod 67) ako aj vycíslitelná (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. januára 1996, Candiotte/Rada, T-108/94, Zb. s. II-87, bod 54. Cisto hypotetická a neurcitá skoda naopak nezakladá právo na náhradu skody (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 1997, Oleifici Italiani/Komisia, T-267/94, Zb. s. II-1239, body 72 a 73). 166 Dalej, pokial ide o podmienku týkajúcu sa prícinnej súvislosti, treba zdôraznit, ze Spolocenstvo sa môze povazovat za zodpovedné len za skodu, ktorá dostatocne priamo vyplýva z protiprávneho konania príslusnej institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76 a 113/76, 167/78 a 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21, rozsudky Súdu prvého stupna z 13. februára 2003, Meyer/Komisia, T-333/01, Zb. s. II-117, bod 32, a z 27. novembra 2007, Pitsiorlas/Rada a BCE, T-3/00 a T-337/04, Zb. s. II-4779, bod 292). Dôkaz o tejto urcitej a priamej prícinnej súvislosti medzi pochybením dotknutej institúcie a uvádzanou skodou musí predlozit zalobca (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1987, GAEC de la Ségaude/Rada a Komisia, 253/84, Zb. s. 123, bod 20, a z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C-363/88 a C-364/88, Zb. s. I-359, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./Rada a Komisia, T-149/96, Zb. s. II-3841, bod 101). 167 Nakoniec úcastníkovi konania, ktorý namieta zodpovednost Spolocenstva, prislúcha predlozit relevantné dôkazy o existencii alebo rozsahu skody, ktorú uplatnuje, a preukázat, ze medzi touto skodou a predmetným konaním napadnutej institúcie existuje dostatocne jasná prícinná súvislost (rozsudok Dumortier a i./Rada, uz citovaný v bode 166 vyssie, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 2000, Fresh Marine/Komisia, T-178/98, Zb. s. II-3331, bod 118). 168 V tomto ohlade, pokial ide o urcenie hodnoty uslého zisku, a teda nevyhnutne hodnoty hypotetických hospodárskych transakcií, môze byt pre zalobcu zlozité, respektíve nemozné, presne vycíslit skodu, ktorú údajne utrpel. V takýchto prípadoch sa súd môze uspokojit s odhadmi na základe priemerných statistických hodnôt (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-203, body 63 az 65). To vsak nijako nezbavuje zalobcu dôkazného bremena týkajúceho sa skody, ktorej náhrady sa dovoláva. Hoci totiz hodnota uslého zisku nevyhnutne predstavuje hypotetický údaj, ktorý sa musí odhadnút, kedze ho nemozno s istotou vypocítat, pravdou tiez nadalej ostáva, ze údaje, z ktorých tento odhad vychádza, môze a v co najväcsej moznej miere musí preukázat úcastník konania, ktorý sa o ne opiera (uznesenie Súdu prvého stupna z 29. augusta 2007, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, T-186/05, neuverejnené v Zbierke, bod 27). 169 Práve v duchu tejto judikatúry treba skúmat, ci mozno uplatnit mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva za to, ze omylom doslo k vyzradeniu iných cenníkov zalobcu, ako sú tie, v súvislosti s ktorými sa vzdal dôverného zaobchádzania. 170 Na úvod treba konstatovat, ze v prejednávanej veci nebola splnená minimálne jedna z podmienok uplatnenia mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva. 171 Pokial ide o skodu uvádzanú zalobcom, treba uviest, ze podla neho spocíva nielen v cistom znízení jeho príjmov v nadväznosti na stratu jeho hlavného zákazníka, ale aj v dalsích stratách príjmov, ktoré údajne utrpel kazdým dnom, ako aj v strukturálnych nákladoch súvisiacich s kompenzáciou znízenia jeho obratu vyplývajúceho zo straty príjmov. 172 Na jednej strane, pokial ide o "dalsie straty príjmov" a strukturálne náklady, zalobca nepredlozil dôkazy, ktoré by umoznovali stanovit, ci tieto zlozky skody sú skutocné a urcité. 173 V tomto ohlade jediný dôkaz predlozený zalobcom predstavuje tabulka, z ktorej vyplýva znacné znízenie jeho obratu v období od mája 2003 do januára 2004, teda este pred vyzradením údajne dôverných informácií. Ak by teda aj doslo k skode, nemôze v ziadnom prípade zahrnat stratu príjmov pocas tohto obdobia. 174 Na druhej strane, pokial ide o znízenie príjmov v dôsledku straty hlavného zákazníka, v prvom rade treba uviest, ze zmluva medzi ním a konkurentom zalobcu bola podpísaná len na obdobie dvoch rokov, konkrétne na roky 2005 a 2006. Nic preto zalobcovi nebránilo, aby pocnúc rokom 2007 získal spät zákazníka, ktorého stratil. V dôsledku toho nemôze byt skoda povazovaná za skutocnú a urcitú za obdobie presahujúce roky 2005 a 2006. 175 Po druhé dôkazy predlozené zalobcom na preukázanie skutocnosti jeho skody sú nejasné. Tabulka uvedená v zalobe, ktorá slúzi na preukázanie znízenia hrubej marze zalobcu vyplývajúcej zo straty jeho hlavného zákazníka, obsahuje údaje, ktorých skutocnost nie je preukázaná ziadnym dôkazom. Výklad údajov uvedených v tabulke je navyse obtiazny. 176 V kazdom prípade vsak nie je potrebné hlbsie skúmat otázku, ci tento dôkaz predlozený zalobcom po právnej stránke dostatocne preukazuje cast skody vyplývajúcej zo straty jeho zákazníka, aby bolo mozné uz teraz skúmat otázku prícinnej súvislosti medzi pochybením a údajnou skodou. Ak by sa totiz skoda vyplývajúca zo straty VF Europe v rokoch 2005 a 2006 aj povazovala za preukázanú, nezdá sa, ze by bola splnená podmienka priamej prícinnej súvislosti medzi touto skutocnostou a pochybením Komisie. 177 Stratu hlavného zákazníka zalobcom mozno totiz lahko vysvetlit rozhodnutím skupiny VF Corporation USA centralizovat rozhodnutia o nákupe. Navyse treba konstatovat, ze v liste z 2. marca 2005 adresovanom Komisii, teda po vyzradení cenníkov, zalobca sám zdôraznil, ze o zásobovaní a zadávaní objednávok uz nerozhoduje VF Europe, ale VF Corporation USA. Dalej uviedol, ze zásobovanie jeho hlavného zákazníka je v plnom rozsahu zverené anglo-americkým podnikom. 178 Tvrdenie zalobcu uvedené v tomto liste, podla ktorého spontánne ponúkol svojmu hlavnému zákazníkovi na konci roku 2004 10 %-nú zlavu zo svojich cien od januára 2005 tiez potvrdzuje absenciu akejkolvek prícinnej súvislosti medzi správaním vytýkaným Komisii a stratou uvedeného zákazníka. Ako totiz správne zdôraznuje Komisia, ak by niektorý konkurent chcel ponúknut nizsie ceny ako boli pôvodné ceny zalobcu, jeho ponuka by bola zretelne nizsia. Prípadná znalost cien zalobcu teda nemôze byt skutocným dôvodom straty jeho hlavného zákazníka. 179 Z toho vyplýva, ze podmienka prícinnej súvislosti nie je splnená. 180 Z uvedených úvah vyplýva, ze návrhy na náhradu skody je potrebné v celom rozsahu zamietnut. O trovách 181 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 182 Vzhladom na to, ze sa zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobca znása 90 % svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit 90 % trov konania Komisie a Komisia znása 10 % vlastných trov konania a je povinná nahradit 10 % trov konania zalobcu. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozenej Belgian Sewing Thread (BST) NV v clánku 2 rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 - PO/Thread) sa stanovuje na 856 800 eur. 2. V ostávajúcej casti sa zaloba o neplatnost zrusuje. 3. Návrh na náhradu skody sa zamieta. 4. BST znása 90 % svojich trov konania a je povinný nahradit 90 % trov konania vynalozených Európskou komisiou, Európska komisia znása 10 % svojich trov konania a je povinná nahradit 10 % trov konania vynalozených BST. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2010. Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmet sporu 2. Správne konanie 3. Napadnuté rozhodnutie Vymedzenie relevantného trhu Velkost a struktúra relevantného trhu Opis porusení Výrok napadnutého rozhodnutia 4. Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa zalobcu Úvodné pripomienky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa zalobcu alebo subsidiárne na znízenie výsky pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty a sumy pokuty, ako aj na nesprávnom zaradení zalobcu do druhej kategórie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O výhrade zalozenej na nezohladnení malej velkosti relevantného trhu - O výhrade zalozenej na údajne nesprávnom posúdení skutocnej hospodárskej schopnosti zalobcu poskodit hospodársku sútaz - O výhrade zalozenej na porusení zásady proporcionality z dôvodu uplatnenia zjavne prílis vysokej východiskovej sumy v porovnaní s východiskovými sumami uplatnenými na ostatné dotknuté podniky - O výhrade zalozenej na stanovení neprimeranej východiskovej sumy vzhladom na tazkú financnú situáciu zalobcu O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení spolupráce Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O návrhu na náhradu skody Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCdAqwT/L96049-9540TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXCdAqwT/L96049-9540TMP.html#Footref*