ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 9. júla 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Distribúcia motorových vozidiel -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Obmedzenie súbezného vývozu z Holandska -- Systém odmenovania koncesionárov a nátlak -- Dohoda s protisútazným cielom -- Pokuty -- Závaznost a dlzka trvania porusenia" Vo veci T-450/05, Automobiles Peugeot SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Peugeot Nederland NV, so sídlom v Utrechte (Holandsko), v zastúpení: O. d'Ormesson a N. Zacharie, advokáti, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, F. Arbault a A. Whelan, neskôr A. Bouquet a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3683 v konecnom znení z 5. októbra 2005 o konaní podla clánku 81 [ES] (veci F-2/36.623/36.820/37.275 -- SEP a i./Automobiles Peugeot SA), a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam uvedeným rozhodnutím, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. marca 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Automobiles Peugeot SA (dalej len "AP"), výrobca automobilov, je 100% dcérskou spolocnostou holdingovej spolocnosti Peugeot SA. AP vyvíja, vyrába a distribuuje automobily znacky Peugeot. 2 Peugeot Nederland NV (dalej len "PNE"), 100% dcérska spolocnost spolocnosti AP, organizuje a riadi distribucnú siet výrobkov a sluzieb znacky Peugeot v Holandsku. Cinnosti PNE zahrnajú dovoz, vývoz a distribúciu nových vozidiel znacky Peugeot, náhradných dielov, príslusenstva a s tým súvisiaceho vybavenia a poskytovanie popredajného servisu. 3 Distribucná siet výrobkov a sluzieb Peugeot v Holandsku sa skladá z koncesionárov, nezávislých spolocností viazaných s PNE koncesionárskou zmluvou, ako aj zo sprostredkovatelských agentov, ktorí sú zmluvne viazaní s koncesionármi. 4 Vereniging Peugeot Dealers Nederland (dalej len "VPDN") je zdruzenie koncesionárov a agentov znacky Peugeot v Holandsku. 5 V rokoch 1997 a 1998 sa Komisia Európskych spolocenstiev v rámci troch stazností získala informácie, podla ktorých AP spolocne s PNE (dalej spolu len "zalobkyne") v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES uplatnili opatrenia s cielom obmedzit súbezný vývoz z Holandska do iných clenských státov. co predstavuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 6 Dna 10. septembra 1999 a Komisia prijala rozhodnutia, ktorými sa nariaduje vykonanie kontrol podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204). Tieto kontroly sa uskutocnili 22. a a 2. a . 7 Listom z 29. apríla 2004 zaslala Komisia zalobkyniam oznámenie o výhradách. 8 AP odpovedala na oznámenie o výhradách listom z 30. júla 2004. 9 Listami zo 17. novembra 2004 Komisia zaslala koncesionárom Peugeot v Holandsku ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1), ktorých cielom bolo vyjasnit dôvodnost niektorých tvrdení uvedených v odpovedi na oznámenie o výhradách. 10 Listom z 26. mája 2005 Komisia oznámila AP skutocnosti vyplývajúce z týchto ziadostí o informácie. 11 Listom z 27. júna 2005 AP odpovedala na list z . 12 Dna 5. októbra 2005, Komisia prijala rozhodnutie K(2005) 3683 v konecnom znení o konaní podla clánku 81 [ES] (veci F-2/36.623/36.820/37.275 -- SEP a i./Automobiles Peugeot SA; dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré bolo spolocnosti AP oznámené listom z . Zhrnutie napadnutého rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z ([3]Ú. v. EÚ L 173, s. 20). 13 Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze zalobkyne na základe dohôd s koncesionármi, clenmi siete Peugeot v Holandsku, porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze vykonali opatrenia, ktorých cielom bolo bránit súbeznému vývozu vozidiel z Holandska pre konecných spotrebitelov usadených v iných clenských státoch (odôvodnenie c. 136 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 14 Komisia najskôr konstatovala existenciu systému odmenovania uskutocnovaného prostredníctvom obezníkov v rokoch 1997 az 2003, ktorý stanovoval pre koncesionárov, ktorí sa priblízia k svojmu cielu predaja, alebo ho dokonca prekrocia, vyplatenie bonusu za kazdý predaj vozidla zaregistrovaného v Holandsku, a podla Komisie teda s výnimkou predajov na vývoz (odôvodnenie c. 23 az 51 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia v odpovedi na námietku spolocnosti AP, ze tieto obezníky uz po roku 1997 neobsahovali odkaz na registráciu v Holandsku, ale len na registráciu "zltých znaciek" alebo "sivých znaciek", chápaných tak, ze sa nimi rozlisuje bez ohladu na miesto registrácie registrácia osobných automobilov a registrácia úzitkových automobilov, usúdila, ze systém odmenovania po roku 1997 nadalej vylucoval vývoz zo získania bonusu (odôvodnenia c. 52 az 59 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia dalej uviedla, ze zalobkyne nielenze zaviedli opísaný systém odmenovania, ale aj vyvíjali na holandských koncesionárov nátlak, aby obmedzili predaj na vývoz (odôvodnenie c. 73 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia za tento nátlak oznacila po prvé iniciatívy smerujúce k zvýseniu citlivosti koncesionárov na potrebu obmedzit vývoz (odôvodnenia c. 74 az 76 a 125 napadnutého rozhodnutia), po druhé priamy nátlak na jednotlivých koncesionárov (odôvodnenia c. 77 a 78, 126 a 127 napadnutého rozhodnutia), po tretie hrozby obmedzenia dodávok najviac vyvázaných modelov (odôvodnenia c. 79 az 81 a 128 napadnutého rozhodnutia) a po stvrté obmedzenia dodávok (odôvodnenia c. 82 az 85 a 128 napadnutého rozhodnutia). 18 Komisia sa na základe judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna v oblasti obmedzení súbezného vývozu v odvetví distribúcie automobilov (odôvodnenia c. 102 az 104 napadnutého rozhodnutia) domnievala, ze opatrenia prijaté zalobkynami, ktoré spocívali v systéme odmenovania a v nátlaku, boli protisútaznými opatreniami na základe ciela (pozri odôvodnenia c. 105 az 123 a 124 az 129 napadnutého rozhodnutia). 19 Pokial ide o existenciu zhody vôle potrebnú na konstatovanie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, Komisia sa domnieva, ze tieto opatrenia neboli jednostranným konaním zalobkýn, ale sa stali súcastou zmluvných vztahov s koncesionármi (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia). 20 Pokial teda ide najskôr o systém odmenovania, Komisia usúdila, ze dôkaz o súhlase koncesionárov vyplýval zo skutocnosti, ze pokracovali v nákupe vozidiel od PNE v rámci tohto systému (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez ako indície pripomenula existenciu kontrolného a sankcného systému a posteriori (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia) a skutocnost, ze systém odmenovania bol výsledkom dlhých diskusií s VPDN, ktorých cielom bolo získat súhlas clenov holandskej siete s obchodnými podmienkami a prinajmensom sprehladnit stanovisko PNE u uvedených clenov (odôvodnenie c. 97 a 98 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie je okolnost, ze od roku 2000 zalobkyne pozadovali od koncesionárov, aby výslovne vyjadrili akúkolvek námietku k systému odmenovania, len výslovným prejavom návrhu na uzavretie dohody, ktorý uz viedol k skutocnej zhode vôle od roku 1997 (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 21 Pokial dalej ide o nátlak, Komisia sa domnievala, ze návrh, ktorý zalobkyne adresovali koncesionárom a ktorého cielom bolo zabezpecit, aby si vývozná cinnost koncesionárov zachovala len výnimocnú povahu, získala principiálny súhlas vsetkých clenov siete s výhradou presných zásahov, ktorými konstruktér mohol udrziavat takto stanovenú disciplínu (odôvodnenie c. 100, in fine, napadnutého rozhodnutia). Domnievala sa teda, ze nátlak na koncesionárov na úcely zamedzenia súbezného vývozu bol neoddelitelnou súcastou distribucných dohôd uzatvorených medzi zalobkynami a clenmi siete v Holandsku (odôvodnenie c. 101 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia síce v zásade uviedla, ze zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody je zbytocné, pokial je jej cielom, ako v prejednávanej veci, obmedzit hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia), preskúmala vsak tieto úcinky, pricom aj tu rozlisovala medzi systémom odmenovania (odôvodnenie c. 131 az 134 napadnutého rozhodnutia) a nátlakom (odôvodnenie c. 135 napadnutého rozhodnutia). Dospela k záveru, ze nielen cielom, ale aj úcinkom stratégie prijatej zalobkynami a uplatnovanej so súhlasom koncesionárov, ako aj kazdého z opatrení, ktoré ju tvoria, bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 136 napadnutého rozhodnutia). 23 Komisia tiez posúdila ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva (odôvodnenie c. 137 a 138 napadnutého rozhodnutia) a dospela k záveru, ze výnimka stanovená v clánku 81 ods. 3 ES zo zákazu uvedeného v odseku 1 tohto ustanovenia sa v prejednávanej veci nepouzije najmä vzhladom na rozpor systému odmenovania s clánkom 6 ods. 1 bodom 8 nariadenia Komisie (ES) c. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatnovaní clánku [81 ods. 3 ES] na kategórie dohôd o distribúcii a predajnom a popredajnom servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 145, s. 25) (odôvodnenia c. 139 az 148 napadnutého rozhodnutia), ktorý stanovuje, ze "výnimka sa nepouzije, pokial... dodávatel bez objektívneho dôvodu poskytuje distribútorom odmeny vypocítané v závislosti od miesta urcenia odpredaných motorových vozidiel alebo bydliska kupujúceho". Komisia tiez preskúmala otázky týkajúce sa dlzky trvania porusenia (odôvodnenia c. 149 az 153 napadnutého rozhodnutia), adresátov napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 155 a 156 napadnutého rozhodnutia) a ulozenia pokuty (odôvodnenia c. 157 az 181 napadnutého rozhodnutia). 24 V tomto kontexte Komisia dospela k záveru, ze doslo ku velmi závaznému poruseniu, ktoré odôvodnuje stanovenie východiskovej sumy pokuty na 30 miliónov eur (odôvodnenia c. 163 az 173 napadnutého rozhodnutia), a ktoré trvalo sest rokov a devät mesiacov, co odôvodnuje stanovenie dodatocnej sumy pokuty vo výske 10% za kazdý rok porusenia a 5% za dokoncený polrok (odôvodnenia c. 174 az 178 napadnutého rozhodnutia). 25 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 [AP] a jej dcérska spolocnost [PNE] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze uzatvorili dohody s koncesionármi distribucnej siete Peugeot v Holandsku, ktorých predmetom a cielom bolo bránit predaju konecným spotrebitelom iných clenských státoch, bud osobne, alebo v zastúpení sprostredkovatelov konajúcich v ich mene. Porusenie trvalo od zaciatku januára 1997 do septembra 2003. Clánok 2 Ak to tak este neurobili, podniky menované v clánku 1 ukoncia porusenie uvedené v tomto clánku. V budúcnosti nebudú uplatnovat alebo pokracovat v uplatnovaní akéhokolvek opatrenia, ktoré by bolo zalozené na uvedenom porusení, a neprijmú opatrenia s rovnakým cielom alebo úcinkom. Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladá pokuta vo výske 49,5 miliónov EUR podniku [AP] a jeho dcérskej spolocnosti [PNE], ktoré nesú spolocne a nerozdielne zodpovednost. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. decembra 2004 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Zalobkyne navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zmenil clánok 3 napadnutého rozhodnutia tak, ze znízi výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 29 Na podporu tejto zaloby uvádzajú zalobkyne pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Druhý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii protisútazného ciela systému odmenovania koncesionárov a nátlaku. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a rozporoch v odôvodnení. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení úcinkov údajnej protisútaznej dohody. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; dalej len "usmernenia"), sa týka znízenia sumy pokuty. 30 Súd prvého stupna sa domnieva, ze treba preskúmat najskôr druhý zalobný dôvod zalozený na neexistencii protisútazného ciela systému odmenovania a nátlaku. 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii protisútazného ciela systému odmenovania a nátlaku Tvrdenia úcastníkov konania 31 Zalobkyne tvrdia, ze s výnimkou ich postrehov týkajúcich sa roku 1997 nemal systém odmenovania koncesionárov protisútazný ciel a jeho jediným cielom bol rozvoj trhových podielov PNE v Holandsku. 32 Obezníky zasielané koncesionárom vo veci tohto systému vôbec neumoznujú domnienku, ze ich co len druhoradým cielom bolo obmedzit vývoz, ale len odrázali vôlu znacky Peugeot rozvíjat sa v Holandsku. Tieto obezníky neobsahovali zmienku o obmedzení vývozu. Hoci je pravda, ze obezníky týkajúce sa roku 1997 obsahovali zmienku o registrácii nových vozidiel na holandskom trhu, táto zmienka bola z neskorsích obezníkov, ktoré boli v oblasti vývozu neutrálne, vynechaná. Neexistuje nijaký dôvod na to, aby boli poznámky o "registráciách" alebo o "zltých znackách" a "sivých znackách", uvedené v obezníkoch, obmedzené na predaj na území Holandska. 33 PNE okrem toho vyplácala bonus za vyvezené vozidlá, pokial o to koncesionár poziadal, a viacero koncesionárov potvrdilo, ze vedeli o moznosti vyplatenia bonusu za vývoz, pokial predlozia doklady o registrácii v mene konecného zákazníka. Iní koncesionári prejavili nedostatok záujmu o vyplatenie bonusu za vývoz a dalsí konali pri svojich odpovediach Komisii so zlým úmyslom. Rozmanitost odpovedí koncesionárov na otázky Komisie v kazdom prípade stací na spochybnenie jej unáhlených záverov zoci-voci zlozitejsej skutocnosti. 34 Informatický systém DIALOG pouzívaný koncesionármi a zalobkynami na vyhotovenie a správu objednávok vozidiel a informacný systém RDC poskytujúci zalobkyniam podrobné informácie o vsetkých vozidlách znacky Peugeot predaných v Holandsku sú neutrálnymi nástrojmi, ktoré sledujú riadiace a danové ciele, a nie nástrojmi urcenými na kontrolu a obmedzovanie toku vývozu. 35 Nedostatky v zásobovaní holandských koncesionárov vozidlami nevyplývali z vôle PNE obmedzovat vývoz, ale boli javom dotýkajúcim sa celej Európy, a zásobovanie vozidlami v Holandsku bolo az na málo výnimiek vzdy citelne vyssie nez stanovené rozpocty. Jav nedostatku je svojou povahou nezávislý od systému odmenovania a neumoznuje Komisii domnievat sa, ze cielom takého systému bolo obmedzenie vývozu. 36 Komisia nesprávne povazovala za nátlak to, co boli len jednoduché úvahy a vyhlásenia, ktoré casto nepochádzali od samotnej PNE. PNE sa nepokúsala odradit od vývozu, ale len pripomínala koncesionárom pravidlá predaja sprostredkovatelom. 37 Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci nejde o stanovenie cielov predaja na povolenom území, ale o vylúcenie bonusu v prípade predajov na vývoz. Z hladiska práva hospodárskej sútaze by mohlo byt prípustné podnecovanie koncesionárov, aby maximalizovali úroven prieniku na svojom vlastnom zmluvnom území, ale nie úroven prieniku na celostátnej úrovni. 38 Zalobkyne zjavne pripústajú, ze obezník na rok 1997 pocítal s uplatnovaním bonusu len za registrácie v Holandsku. Tvrdenie, ze jediným cielom bonusu bol rozvoj trhových podielov nie je podlozené. Nakoniec v dôsledku obmedzujúceho ciela, ktorý vyplýva z vylúcenia bonusu v prípade vývozu, strácajú prípadné dalsie legitímne ciele tohto systému akúkolvek váhu. 39 Pokial ide obezníky týkajúce sa rokov 1998 az 2003, Komisia nerozumie tomu, ako by sa výrazy "zlté znacky" a "sivé znacky", ktoré tieto obezníky obsahovali, mohli chápat inak nez tak, ze oznacovali registrácie v Holandsku. Tieto obezníky nemozno chápat tak, ze sú napísané neutrálne. Napadnuté rozhodnutie nezakrýva skutocnost, ze bonus mohol byt vyplatený vyvázajúcim koncesionárom, ktorí podali osobitnú ziadost, ale to nezbavuje tieto obezníky ich obmedzujúceho ciela, pretoze prevazná väcsina koncesionárov také ziadosti nikdy nepodala. Podla Komisie vsak PNE, ktorá si musela byt vedomá protiprávnosti vylúcenia bonusu za vývoz, mohla povazovat za rozumné vyhoviet zriedkavým ziadostiam o bonus za vývoz. Stanovisko Komisie je potvrdené odpovedami získanými od koncesionárov, ktorí boli známi vyvíjaním vývoznej cinnosti pocas predmetného obdobia, a zalobkyne ho nedokázali vyvrátit. 40 Komisia zastáva názor, pokial ide o informatické nástroje DIALOG a RDC, ze uvádzaná skutocnost, podla ktorej slúzili na danové úcely, nevylucuje ich pouzívanie, ako v prejednávanej veci, v takom zmysle, aký Komisia uviedla, teda na identifikáciu a kontrolu vývozu (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). 41 Pokial ide o nedostatok, zalobkyne nesprávne pochopili napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí im Komisia nevytýka, ze vyvolali nedostatok s cielom obmedzit vývoz, ale sa obmedzila na konstatovanie, ze tento nedostatok zosilnil úcinok systému odmenovania. Okrem nedostatku je potrebné zdôraznit, ze vo vztahu k predajom na vývoz boli vyjadrené urcité hrozby kontingentácie. 42 Pokial ide o nátlak, je jasné, ze jeho samotným cielom bolo odradit od vývozu. Posúdenie Súdom prvého stupna Protisútazný ciel systému odmenovania 43 Je potrebné pripomenút, ze na to, aby sa na dohodu vztahoval zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, musí mat "za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". Podla ustálenej judikatúry vedie alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" najskôr k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. No v prípade, ze analýza ustanovení tejto dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky a aby sa mohla zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM, 56/65, Zb. s. 337, 359, a z , Beef Industry Development Society et Barry Brothers, [5]C-209/07, Zb. s. I-8637, bod 15). 44 Na posúdenie toho, ci je dohoda zakázaná clánkom 81 ods. 1 ES, je teda zbytocné zohladnovat konkrétne následky, pokial sa preukáze, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a z , Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 125). Toto preskúmanie sa musí uskutocnit v duchu obsahu dohody a hospodárskeho kontextu, v ktorom doslo k jej uzavretiu (rozsudky Súdneho dvora z , CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26; zo , General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 66, a Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 16). 45 Rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" spocíva v tom, ze urcité formy dohôd medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy (rozsudok Beef Industry Development Society a Barry Brothers, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 17). 46 Z judikatúry vyplýva, ze dohoda v oblasti distribúcie má obmedzujúci ciel v zmysle clánku 81 ES, pokial vyjadruje úmysel znevýhodnovat predaj na vývoz oproti vnútrostátnemu predaju, a vedie tak k rozdeleniu dotknutého trhu (pozri rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 67, a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, body 44 a 49). 47 Taký ciel mozno dosiahnut nielen pomocou priamych obmedzení vývozu, ale aj pomocou takých nepriamych opatrení, akým je vylúcenie predaja na vývoz zo systému prémií, kedze pôsobia na ekonomické podmienky týchto transakcií (rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 68). 48 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia, ktorá sa výslovne odvolala na vyssie uvedenú judikatúru (odôvodnenie c. 102 az 104 napadnutého rozhodnutia) a pripomenula, ze "[táto] judikatúra..., ako aj [jej] prax..., jasne oznacujú opatrenia, ktorých cielom je obmedzit súbezný vývoz automobilov, za obmedzenia na základe ciela" (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia), domnievala, ze cielom systému bonusu zavedeného v rokoch 1997 az 2003 bolo podnietit koncesionárov, aby upustili od predaja, ktorý by bol mozný, ak by mali k dispozícii dodatocnú marzu vyplývajúcu z bonusu (odôvodnenie c. 110 napadnutého rozhodnutia) a ze cielom tohto systému samotného bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 123 napadnutého rozhodnutia). 49 Súd prvého stupna sa domnieva, ze bez ohladu na námietky zalobkýn je tento záver Komisie správny. 50 Na úrovni rokov 1997 az 2003 treba rozlisovat medzi predmetom napadnutého rozhodnutia v roku 1997 na jednej strane, a jeho predmetom v rokoch 1998 az 2003 na druhej strane. 51 Pokial ide o rok 1997, v ktorom obezníky zalobkýn týkajúce sa systému odmenovania výslovne hovorili o registráciách na území Holandska, zalobkyne napriek tomu, ze pozadujú zrusenie napadnutého rozhodnutia ako celku, nespochybnujú vázne skutocnost, ze systém bonusu platný v uvedenom roku odmenoval koncesionárov na základe registrácií v Holandsku, ze predaj na vývoz bol teda vylúcený z tohto systému prémií a ze teda mohol byt na základe toho v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. 52 Toto vázne nespochybnenie tak konkrétnych podmienok systému odmenovania v roku 1997, ako aj jeho objektívne protisútaznej povahy, sa prejavuje niekolko krát v písomných vyjadreniach zalobkýn pred Súdom prvého stupna, v ktorých zalobkyne v skutocnosti uvádzajú svoje argumenty týkajúce sa rokov 1998 az 2003. 53 Zalobkyne tak uvádzajú, ze "obezníky uz od roku 1998 neobsahovali napadnutelnú zmienku", ze "hoci sa v prípade obezníkov týkajúcich sa roka 1997 mohlo naozaj zdat, ze obsahujú napadnutelnú zmienku, táto bola od roku 1998 vypustená", alebo dalej ze "obezníky stanovujúce bonus neobsahujú s výnimkou napadnutelnej zmienky z obezníka na rok 1997, ktorá bola od roku 1998 opravená, nijakú zmienku, ktorá by vylucovala vyplácanie bonusu za vývoz". Zalobkyne "zdôraznujú neexistenciu protisútazného ciela systému odmenovania systém odmenovania (s výnimkou postrehov týkajúcich sa roku 1997)". Uznávajú, ze "je pravda, ze obezníky týkajúce sa systému odmenovania na rok 1997 obsahovali zmienku o [registráciách] nových vozidiel na holandskom trhu". Zalobkyne "spochybnujú existenciu akéhokolvek protisútazného charakteru systému odmenovania spolocnosti PNE v Holandsku v období rokov 1998 az 2003". V stádiu spochybnovania dlzky trvania porusenia zalobkyne tvrdia, pokial ide o systém odmenovania, ze "dôkazy predlozené Komisiou... nepreukazujú [ich] úcast... na porusení clánku 81 ods. 1 ES v období od roku 1998 do septembra 2003". Zalobkyne, ktoré sa domnievajú, ze "preukázali..., ze odkaz na Holandsko v systéme odmenovania na rok 1997 bol od roku 1998 vypustený", tvrdia, ze "Komisia sa teda dopústa pochybenia... pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktorá musí byt obmedzená len na rok 1997, kedze v tomto roku existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES". 54 Zalobkyne na svoju obranu nanajvýs uvádzajú, ze systém odmenovania nebol výsledkom protisútazného úmyslu z ich strany, ale len vôle podnietit holandských koncesionárov, aby co najlepsie vyuzívali svoje zmluvné územia s cielom zvýsit trhový podiel znacky Peugeot v Holandsku. 55 Okrem skutocnosti -- ako v podstate uvádza Komisia v odôvodnení c. 142 napadnutého rozhodnutia --, ze tento argument sa zle zosúladuje s ustálenou skutocnostou, ze právo na bonus sa nezískava iba na základe predajov na zmluvnom území koncesionára, ale sirsie na základe predajov tohto koncesionára na úrovni státu, vsak tento argument neuznáva pojem protisútaznej dohody na základe ciela, ktorý sa uplatnuje bez ohladu na prípadnú okolnost, ze úcastníci dohody nemali v úmysle narusit hospodársku sútaz, alebo si dokonca neuvedomovali, ze ju môzu narusit. Dôkaz o úmysle obmedzit hospodársku sútaz totiz nie je prvkom nevyhnutným na urcenie toho, ci je cielom dohody také obmedzenie (rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 18; CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 26, a General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 77; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku General Motors/Komisia, uz citovanému v bode 44 vyssie, Zb. s. I-3177, bod 77). 56 Treba dalej pripomenút, ze podla judikatúry mozno dohodu povazovat za dohodu s obmedzujúcim cielom aj vtedy, ak jej cielom nie je len obmedzit hospodársku sútaz, ale sleduje aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 64, a tam citovanú judikatúru). 57 Z toho vyplýva, ze argument zalobkýn zalozený na tom, ze údajne sledovali len ciel dynamizovat predaj v Holandsku, neodporuje skutocnosti, ktorá navyse nebola vázne spochybnená, ze systém odmenovania platný v roku 1997 svojim spôsobom vyjadroval vôlu zaobchádzat s predajom nových vozidiel znacky Peugeot na vývoz menej priaznivo nez s vnútrostátnym predajom a mal teda podla judikatúry uvedenej v bodoch 46 a 47 vyssie protisútazný ciel. 58 Ako je uvedené nizsie, Komisia v napadnutom rozhodnutí v kazdom prípade správne konstatovala, ze zalobkyne si boli úplne vedomé protisútaznej povahy systému odmenovania, ktorý zaviedli. 59 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze co sa týka roku 1997, zalobkyne pred Súdom prvého stupna okrem dovolávania sa dobrej viery, co je napokon irelevantné, neuvádzajú ziaden solídny argument na spochybnenie skutocnosti, ze systém odmenovania na tento rok vylucoval vývoz z moznosti poskytnutia bonusu a obsahoval tak obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela. 60 Pokial ide o roky 1998 az 2003, zalobkyne tvrdia, ze systém odmenovania uz nebolo mozné povazovat za protisútazný, lebo problematická zmienka uvedená v obezníkoch platných na rok 1997, ktorá sa týkala registrácií v Holandsku, sa uz v obezníkoch zasielaných koncesionárom od roku 1998 nenachádzala. Posledné uvedené obezníky uz obsahovali len zmienky, ktoré sa mohli uplatnit tak na registrácie v Holandsku, ako aj na registrácie v cudzine. Tak to bolo aj v prípade odkazov na "sivé znacky" a "zlté znacky" obsiahnutých v obezníkoch, pricom tieto odkazy sa povazovali za generické odkazy na úzitkové vozidlá a osobné vozidlá bez ohladu na miesto ich registrácie. Zalobkyne tiez zdôraznujú okolnost, ze niektorí koncesionári poziadali o vyplatenie bonusu za predaje na vývoz a aj ho získali. 61 Súd prvého stupna uvádza, ze je pravda, ze zmienky nachádzajúce sa v obezníkoch týkajúcich sa roku 1997, ktoré výslovne odkazovali na registrácie na území Holandska, sa uz nenachádzajú ani v obezníku z 24. decembra 1997 týkajúcom sa systému bonusu na rok 1998, ani v obezníkoch týkajúcich sa nasledujúcich rokov. Odteraz pouzívaný výraz opisuje ciel systému bonusu v zmysle "lepsieho odmenovania koncesionára znacky Peugeot, ktorý zabezpecuje dobré obchody a je aktívny z obchodného hladiska". 62 Zalobkyne vsak nikde vo svojom obezníku na rok 1998, a okrem toho ani v ziadnom z dalsích obezníkov na nasledujúce roky neuvádzajú, ze systém bonusu sa odteraz bude uplatnovat aj na predaj na vývoz, a uz vôbec v nich neposkytujú údaje, pokial ide o prípadné procesné podmienky, ktoré treba splnit na získanie bonusu za tieto predaje. V obezníku z 24. decembra 1997 naopak koncesionárom písu, ze "v zásade nedôjde v roku 1998 k ziadnej zmene systému" a opakujú zmienky rovnakého druhu v obezníkoch na kazdý dalsí rok. 63 Pokial ide o výrazy "sivé znacky" a "zlté znacky", je síce pravda, ze sa v obezníkoch na roky 1998 az 2003 pouzívajú na oznacenie lahkých úzitkových vozidiel na jednej strane, a osobných automobilov na druhej strane, ktoré podliehajú odlisným bonusom a treba ich nevyhnutne rozlisovat, nic to vsak nemení na tom, ze pouzitie týchto výrazov vôbec neprinása koncesionárom informáciu, ze odteraz sa bude bonus poskytovat aj za vozidlá predané na vývoz. 64 Ako naopak Komisia správne usúdila v druhej vete odôvodnenia c. 54 napadnutého rozhodnutia, Súd prvého stupna sa domnieva, ze skutocnost, ze zalobkyne pouzili túto terminológiu "zltých znaciek" a "sivých znaciek" ktorá zodpovedá holandskému systému rozlisovania typov vozidiel podla toho, ako vyzerá ich poznávacia znacka, co je systém, ktorý sa v iných clenských státoch nepouzíva, ako aj farebný kód charakteristický pre Holandsko, odkazuje koncesionárov na registrácie vykonávané na vnútrostátnom území. 65 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy zalobkyne neoprávnene napádajú závery Komisie tvrdením, ze obezníky na obdobie po roku 1997 boli vo vztahu k vývozu formulované neutrálnym spôsobom, co bráni tomu, aby sa im pripísal protisútazný ciel. Cielom týchto obezníkov, ktoré sú napísané takým spôsobom, aby sa vyhli akejkolvek prílis zretelnej protisútaznej formulácii, je naopak v skutocnosti zachovat v mysli koncesionárov, ktorým boli zaslané, systém v takej podobe, v akej bol zavedený v roku 1997, teda v podobe obmedzujúcej poskytovanie bonusu len na predaje na vnútrostátnom území. 66 Konkrétna prezentácia tohto systému uskutocnená PNE, ktorú Komisia znázornuje v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia a ktorá vôbec nezvazuje zaúctovanie vývozu na úcelu bonusu, mohla iba podporit toto chápanie systému bonusu koncesionármi. 67 Pokial ide o okolnost, ze PNE presne vyhovela ziadostiam o vyplatenie bonusu za vývoz (pozri najmä odôvodnenie c. 57 poslednú zarázku a odôvodnenie c. 109 stvrtú a siestu vetu napadnutého rozhodnutia), nemôze sama osebe spochybnit záver Komisie, ze pravidlom bolo, ze systém odmenovania v rokoch 1998 az 2003 nadalej vylucoval vývoz zo systému bonusu. 68 Treba totiz uviest na jednej strane, ze kedze zalobkyne nemohli oficiálne stanovit odmietnutie vyplácania bonusu za predaje na vývoz, lebo by tým otvorene vyjadrili protisútazný charakter systému odmenovania, skutocnost, ze presne vyhoveli ziadostiam o bonus, nemá sama osebe dôkaznú hodnotu. 69 Na druhej strane boli prípady ziadosti o vyplatenie bonusu za vývoz, a prípadne ziadosti o vyplatenie tohto bonusu spolocnostou PNE, úplne izolované v kontexte chápania, z velkej casti zdielaného na úrovni koncesionárov, podla ktorého sa uplatnovaný systém bonusu nevztahoval na vývoz. 70 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia zaslala ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 sestnástim koncesionárom, ktorí boli identifikovaní ako vývozcovia a podla Komisie tvorili priblizne 40% vývozu v rámci obdobia vysetrovania. Komisia v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "z [trinástich] podnikov, ktoré odpovedali na [túto] ziadost o informácie..., devät... výslovne odpovedalo, ze z pokynov PNE dostatocne jasne vyplýva, ze vyvezené vozidlá nie sú spôsobilé na získanie výkonnostného bonusu, a bonus za vyvezené vozidlá teda nepozadovali". Táto skupina deviatich koncesionárov sa skladá z koncesionárov [dôverné] ( [6]1 ). 71 Toto konstatovanie, ku ktorému Komisia dospela vo svetle odpovedí koncesionárov na túto ziadost o informácie, jej umoznilo sa uistit, ze jej vlastné pochopenie mechanizmu bonusu po roku 1997 nevychádzalo z nesprávneho a izolovaného výkladu tohto mechanizmu, ale ze ho chápe rovnako ako ho chápu ak nie vsetci koncesionári, tak aspon velká väcsina z nich. 72 Zalobkyne sa pokúsajú spochybnit platnost toho konstatovania dvomi argumentmi. Jednak rôznorodost odpovedí koncesionárov preukazuje, ze politika PNE v oblasti bonusu nebola jasne pochopená. Okrem toho odpovede poskytnuté koncesionármi nepotvrdzujú analýzu systému odmenovania vykonanú Komisiou. 73 Pokial ide najskôr o prvý argument zalobkýn zalozený na rôznorodosti odpovedí koncesionárov, stací uviest, ze nespochybnuje konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého velká väcsina koncesionárov, ktorí odpovedali na ziadost o informácie, výslovne uviedla, ze systém bonusu sa na vývoz nevztahuje. 74 Pokial ide dalej o druhý argument, podla ktorého odpovede koncesionárov nepotvrdzujú analýzu systému odmenovania vykonanú Komisiou, zalobkyne tvrdia po prvé, ze "viacero koncesionárov potvrdilo, ze vedia o moznosti vyplatenia bonusu za vývoz, pokial môzu predlozit doklady o registrácii v mene konecného zákazníka", po druhé, ze "dalsí [koncesionári] jasne potvrdili svoj nedostatok záujmu na vyplatení bonusu za vyvezené vozidlá", a po tretie, ze "koncesionári vylúcení zo siete Peugeot" konali so "zlým úmyslom". 75 Co sa najskôr týka prvého z týchto tvrdení, zalozeného na bode 3 listu AP z 27. júna 2005, koncesionármi, ktorých sa toto tvrdenie implicitne týka sú [dôverné] (bod 3.1 listu z ), [dôverné] (bod 3.2 tohto listu), [dôverné] (bod 3.3 tohto listu) a [dôverné] (bod 3.4 tohto listu). 76 Pokial ide o [dôverné], [dôverné] a [dôverné], títo koncesionári v ziadnom prípade nepatria do skupiny deviatich koncesionárov spomínanej v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia a v bode 70 vyssie. 77 Aj keby teda prvé tvrdenie zalobkýn bolo, pokial ide o týchto koncesionárov, správne, nijako nespochybnuje konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 56 napadnutého rozhodnutia. 78 Napokon a subsidiárne, pokial ide o [dôverné], treba uviest, ze AP vo svojom liste z 27. júna 2005 diskutabilným spôsobom vykladá odpovede tohto koncesionára na dotazník Komisie, ked tvrdí, ze znamenali, ze tento koncesionár chápal systém odmenovania tak, ze sa vztahuje aj na vývoz. 79 Okolnost, ze tento koncesionár sa s cielom získat kvalitatívny bonus pocas trvania výpovednej lehoty vyplývajúcej z vypovedania jeho koncesionárskej zmluvy, vzdal po dohode s PNE kvantitatívneho bonusu, totiz vôbec neznamená, ze tento koncesionár sa domnieval, ze uvedený kvantitatívny bonus sa vztahoval na vývoz. 80 Navyse je síce pravda, ze [dôverné] zacal s vývozom az v roku 2002 a jeho odpoved v dotazníku, podla ktorej neziadal o bonus pred rokom 2000, "lebo na to nepomyslel", môze byt teda prekvapivá, nic to nemení na tom, ze táto odpoved vyjadruje skôr myslienku, ze [dôverné] sa domnieval, ze bonus sa nevztahuje na vývoz. 81 Treba tiez uviest, ze Komisia má pravdu, ked vo svojej obrane uvádza, pokial ide o [dôverné], ze tvrdenie AP uvedené v bodoch 3.2.31 a 3.2.32 listu z 27. júna 2005, podla ktorého tento koncesionár odovzdal ziadost o bonus bez toho, aby k nej pripojil potrebné doklady, nie je preukázané. Body 3.2.31 a 3.2.32 listu z totiz nie sú podlozené. 82 Pokial ide o [dôverné], tento koncesionár patrí do skupiny deviatich koncesionárov, o ktorých sa Komisia domnievala, ze vo svojich odpovediach na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 výslovne odpovedali, ze z pokynov PNE dostatocne jasne vyplývalo, ze vyvezené vozidlá nemohli bonus získat. 83 Argumentom zalobkýn sa v podstate tvrdí, ze hoci je pravda, ze [dôverné] pozadoval bonus az od roku 2003, nic to nemení na tom, ze z listu tohto koncesionára z 2. mája 2001 vyplýva, ze bol uz predtým "informovaný o tejto moznosti" ziadat o bonus. 84 Z vysvetlení poskytnutých [dôverné] v jeho odpovedi na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 vsak doslovne vyplýva, ze aj ked tento koncesionár zacal pozadovat bonus za svoj vývoz az v roku 2003, je to tak preto, ze predtým "nevedel o moznosti ziadat on" a o tejto moznosti "sa dozvedel az v roku 2003". 85 Súd prvého stupna sa rovnako ako Komisia domnieva, ze túto odpoved mozno chápat iba v tom zmysle, ze [dôverné] sa pred rokom 2003 domnieval, ze bonus sa na vývoz nevztahuje. 86 Toto chápanie je v rozpore s tvrdením zalobkýn podporené listom tohto koncesionára spolocnosti Peugeot z 2. mája 2001, ktorý Komisia predlozila vo svojej obrane. Z tohto listu totiz vyplýva, ze tento koncesionár nielenze nebol údajne "informovaný o moznosti" ziadat o bonus za vývoz, ale chápal systém bonusu tak, ze sa neuplatnuje na vývoz, stazoval sa u spolocnosti Peugeot a ziadal, aby bolo toto vylúcenie v jeho prípade prehodnotené. 87 Pokial ide o existenciu, spomínanú AP v jej odpovedi z 30. júla 2004 na oznámenie o výhradách a v jej liste z , rukou písanej poznámky "in principe wel! Jc" (v zásade áno! Jc) uvedenej na okraji tohto listu z , ktorá podla AP znamená "v zásade áno" na vyplatenie bonusu za vývoz, nemôze spochybnit stanovisko Komisie. 88 Zmysel tejto rukou písanej poznámky je totiz v rozpore s tvrdením AP neurcitý. Táto poznámka je okrem toho len internou vysvetlivkou, ktorú AP uviedla na okraji listu, s ktorým nebol [dôverné] pravdepodobne nikdy oboznámený. Zalobkyne navyse netvrdia -- a uz vôbec to nedokazujú -- ze s ním bol oboznámený, ani ze s ním bol oboznámený v takom význame, aký mu pripisuje AP. Keby to tak bolo, [dôverné] by urcite necakal, ako v prejednávanej veci, so ziadostou o bonus za svoj vývoz az do roku 2003. 89 Pokial ide o poznámky AP uvedené v bode 3.3.33 jej listu z 27. júna 2005, ktoré sa týkali skutocnosti, ze [dôverné] uznal, ze formuloval svoje ziadosti o bonus nevhodným spôsobom, vztahujú sa hypoteticky na rok 2003, v priebehu ktorého tento koncesionár zacal ziadat o bonus, a nespochybnujú teda záver Komisie, podla ktorého [dôverné] pred rokom 2003 chápal, ze bonus sa na vývoz neuplatnuje. 90 Z úvah obsiahnutých v bodoch 75 az 89 vyssie vyplýva, ze prvé tvrdenie zalobkýn, podla ktorého "viacerí koncesionári potvrdili, ze vedeli o moznosti vyplatenia bonusu za vývoz, pokial môzu predlozit doklady o registrácii v mene konecného zákazníka", a skutocnosti, na ktoré toto tvrdenie odkazuje, nespochybnujú konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia, podla ktorého velká väcsina koncesionárov, ktorí odpovedali na ziadost o informácie, uviedla, ze zo pokynov PNE jasne vyplývalo, ze vyvezené vozidlá nie sú spôsobilé na získanie bonusu. 91 Co sa dalej týka druhého tvrdenia zalobkýn, podla ktorého iní koncesionári jasne potvrdili nedostatok záujmu na vyplatení bonusu za vyvezené vozidlá, odkazuje na bod 1 listu z 27. júna 2005. Koncesionári, ktorých sa toto tvrdenie implicitne týka sú koncesionári [dôverné], [dôverné] a [dôverné]. 92 Pokial ide o [dôverné], tento koncesionár v ziadnom prípade nepatrí do skupiny deviatich koncesionárov uvedenej v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia a v bode 70 vyssie. Druhé tvrdenie zalobkýn je preto vo vztahu k [dôverné] a z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 76 a 77 vyssie, pokial ide o [dôverné], [dôverné] a [dôverné], irelevantné na úcely spochybnenia konstatovania Komisie uvedeného v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia. 93 Pokial ide o [dôverné], tento koncesionár patrí do tejto skupiny deviatich koncesionárov. 94 [Dôverné] vo svojej odpovedi na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 v podstate odpovedal, ze chápal systém bonusu tak, ze jeho cielom bolo, aby koncesionári dosahovali svoje ciele v sektore, ktorý im bol zverený, a ze preto nebolo logické ziadat o bonus za vývoz. Ako správne uvádza Komisia, skutocnost, ze [dôverné] uviedol, ze uskutocnenie maxima predajov v jeho sektore zodpovedá jeho stratégii, neznamená, ze by ho nezaujímal bonus za vývoz. Jeho odpoved dobre vyjadruje skutocnost, ze sa domnieval, ze na bonus za vývoz nemá právo. 95 [Dôverné] tak v rozpore s tvrdeniami zalobkýn neprejavil nedostatok záujmu o bonus, ale oznámil, ze chápal bonus tak, ze sa logicky nevztahuje na vývoz. [Dôverné] teda vnímal systém odmenovania presne v tom zmysle, v akom si zalobkyne zelali, aby ho koncesionári vnímali. 96 Pokial ide o [dôverné], ktorý tiez patrí do vyssie uvedenej skupiny deviatich koncesionárov, hovorí sa o nom v bode 1.13 listu z 27. júna 2005. 97 Tento koncesionár vo svojej odpovedi na otázku c. 6 uvedenú v ziadosti o informácie Komisie uviedol, ze okolnost, ze neziadal o bonus "je vysvetlená tým, ze císla prenho neznamenajú vela a vývoz nie je centrálnou cinnostou [jeho] podniku". 98 Vzhladom na túto odpoved je zrejme nesprávne, ze Komisia zaradila tohto koncesionára medzi tých koncesionárov, ktorí podla nej jasne uviedli, ze chápali systém bonusu tak, ze sa neuplatnuje na vývoz. 99 Z úvah obsiahnutých v bodoch 91 az 98 vyssie teda vyplýva, ze druhé tvrdenie zalobkýn, podla ktorého "dalsí koncesionári jasne potvrdili svoj nezáujem na vyplatení bonusu za vyvezené vozidlá", je správne, pokial ide o [dôverné], ale ze pokial ide o [dôverné] a [dôverné], je na úcely spochybnenia tvrdenia Komisie obsiahnutého v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia irelevantné a nesprávne. 100 Co sa nakoniec týka tretieho tvrdenia zalobkýn, ktoré odkazuje na bod 4 listu z 27. júna 2005, toto tvrdenie naznacuje, ze niektorí koncesionári so zlým úmyslom poskytli vo svojich odpovediach na ziadost o informácie zo nesprávne údaje nepriaznivé pre Peugeot. Koncesionári, ktorých sa toto tvrdenie implicitne týka, sú koncesionári [dôverné] a [dôverné]. 101 Pokial ide o [dôverné], AP sa v bodoch 4.1.38 a 4.1.39 svojho listu z 27. júna 2005 domnieva, ze odpoved tohto koncesionára, podla ktorej neziadal o bonus (za vývoz, ktorý uskutocnil v rokoch 1997 a 1998) zo strachu pred odvetnými opatreniami, ktoré by mohli nadobudnút podobu predlzených dodacích lehôt, obmedzených dodávok alebo straty jeho koncesionárskej zmluvy, je zlomyselným a nepodlozeným obvinením. AP zalozila svoje stanovisko na skutocnosti, ze podmienky, s ktorými bolo v rokoch 2000 az 2003 spojené vypovedanie koncesionárskej zmluvy, [dôverné] dodrziaval a netýkala sa ich ziadna hrozba, na základe ktorej by sa mohol obávat odvetných opatrení v prípade vývozu pocas tejto výpovednej lehoty (bod 4.1.39, in fine, a body 4.1.40 az 4.1.42 listu z ). 102 Ako vsak v podstate uvádza Komisia vo svojej obrane, toto vysvetlenie AP, ktoré odkazuje na podmienky vypovedania koncesionárskej zmluvy [dôverné], sa týka obdobia rokov 2000 az 2003, ktoré sa lísi od obdobia rokov 1997 az 1998, na ktoré sa odpoved [dôverné] v dotazníku Komisie nevyhnutne vztahuje, pretoze [dôverné] vyvázal iba pocas obdobia rokov 1997 az 1998. 103 Vysvetlenie AP, ze [dôverné] sa nemohol bez zlého úmyslu na jeho strane odvolávat na riziko odvetných opatrení za jeho cinnosti v rokoch 2000 az 2003, nijako nepodopiera tvrdenie zalobkýn pred Súdom prvého stupna, podla ktorého odpoved [dôverné] na ziadost o informácia bola poskytnutá so zlým úmyslom. 104 Zalobkyne vsak v replike nijako nevyvracajú úvahy uvedené Komisiou v obrane. Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze zalobkyne vo svojich písomných vyjadreniach z právneho hladiska nedostatocne podlozili svoje obvinenie [dôverné] zo zlého úmyslu. 105 Rovnaký záver sa vnucuje v prípade koncesionára [dôverné], vo vztahu ku ktorému Komisia vo svojej obrane v podstate uvádza rovnaké úvahy, ako pokial ide o [dôverné], pricom zalobkyne ich v replike opät nevyvracajú. 106 Z úvah obsiahnutých v bodoch 100 az 105 vyssie teda vyplýva, ze tretie tvrdenie zalobkýn, podla ktorého niektorí koncesionári so zlým úmyslom poskytli vo svojich odpovediach na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 nepravdivé odpovede, ktoré sú nepriaznivé pre Peugeot, nebolo pred Súdom prvého stupna dostatocne preukázané z právneho hladiska. 107 S ohladom na vsetky úvahy uvedené v bodoch 73 az 106 vyssie nespochybnujú tvrdenia zalobkýn, hoci sú zrejme ciastocne odôvodnené, ako v prípade koncesionára [dôverné] uvedenom v bodoch 96 az 98 vyssie, konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 56 stvrtej vete napadnutého rozhodnutia. 108 Pokial ide o argument zalobkýn zalozený na tom, ze informatické systémy DIALOG a RDC boli neutrálnymi nástrojmi sledujúcimi riadiace a danové ciele, treba uviest, ze okolnost, ze tieto systémy skutocne sledovali také ciele nijako nebránila tomu, aby zalobkyne pouzívali informácie, ktoré tieto systémy obsahovali, aj s cielom sledovat a kontrolovat vývoznú cinnost koncesionárov. V tomto ohlade sa vázne nespochybnuje, ze tieto nástroje umoznovali zalobkyniam identifikovat prípady vývozu uskutocneného koncesionármi a ze sa vyuzívali na potreby uplatnovania systému odmenovania, a najmä, ako uviedla Komisia (odôvodnenie c. 37 stvrtá zarázka, odôvodnenie c. 57 prvá zarázka, odôvodnenia c. 60 az 72 a 122 napadnutého rozhodnutia), na identifikáciu vyvezených vozidiel a ich vylúcenie zo poskytnutia bonusu. 109 Pokial ide o argument zalobkýn, podla ktorého nedostatky v zásobovaní holandských koncesionárov nevychádzali z úmyslu obmedzit vývoz, stací odpovedat, ze Komisia v odôvodneniach c. 117 az 120 napadnutého rozhodnutia nepovazovala tieto nedostatky za obmedzenie hospodárskej sútaze, ale len za jav, ktorý de facto posilnil úcinok systému odmenovania zavedeného zalobkynami. 110 Nakoniec treba uviest, ze zalobkyne v bode 115 zaloby prezentujú úvahy, ktoré potvrdzujú záver, ze cielom tohto systému bolo obmedzit súbezný vývoz. 111 Zalobkyne tak tvrdia, ze európsky automobilový trh je podstatne deformovaný národnými nerovnostami v zdanení nákupu nových vozidiel, ze tieto nerovnosti vedú konstruktérov k zvysovaniu ich cien v krajinách s nízkym zdanením a k ich znizovaniu v krajinách s vysokým zdanením, co potom spôsobuje záplavu súbezného vývozu. Zalobkyne dodávajú, ze Komisia útokom na konstruktérov automobilov, a nie na danové systémy, riskuje, ze podnieti konstruktérov, aby zvýsili svoje ceny v krajinách s vysokým danovým zatazením, a to na skodu miestnych spotrebitelov. 112 Ak je teda pravda, ako napokon tvrdia zalobkyne (pozri bod 54 vyssie), ze cielom mechanizmu bonusu je len zdynamizovat predaje koncesionárov na ich zmluvných územiach, neexistuje nijaký dôvod na to, aby zalobkyne vnímali odsúdenie tohto mechanizmu Komisiou ako okolnost, ktorá ich môze podnietit, aby práve na úcely boja proti súbeznému vývozu zvýsili ceny v krajinách s vysokým danovým zatazením. Inak povedané, vnímanie odsúdenia systému bonusu zalobkynami ako skutocnosti, ktorá ich môze dotlacit prehodnotili smerom nahor svoje ceny v krajinách, v ktorých mali az doteraz nízke ceny, posilnuje záver, podla ktorého bolo cielom tohto systému obmedzenie súbezného vývozu. 113 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí v rozpore s tvrdeniami zalobkýn správne dospela k záveru o existencii systému odmenovania, ktorého zjavný a navyse vo vztahu k roku 1997 vázne nespochybnený protisútazný ciel zalobkyne po tomto roku nezrusili, ale ho naopak zachovali. Za týchto podmienok treba tento zalobný dôvod, pokial ide o systém odmenovania, zamietnut. Protisútazný ciel nátlaku 114 Výraz "nátlak", pouzitý Komisiou v napadnutom rozhodnutí, oznacuje po prvé iniciatívy smerujúce k zvýseniu citlivosti koncesionárov na potrebu obmedzit vývoz, po druhé priamy nátlak na jednotlivých koncesionárov, po tretie hrozby obmedzenia dodávok, najmä pokial ide o najviac vyvázané modely, a po stvrté obmedzenia dodávok. 115 Zalobkyne spochybnujú, ze nátlak identifikovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí sledoval protisútazný ciel. 116 Po prvé, pokial ide o iniciatívy, ktorých cielom bolo zvýsit citlivost koncesionárov na potrebu obmedzit vývoz (odôvodnenia c. 74 az 76 napadnutého rozhodnutia a poznámky pod ciarou c. 127 az 130 k týmto odôvodneniam), zalobkyne tvrdia, ze za nátlak nemozno povazovat jednoduché úvahy alebo vyhlásenia a ze niektoré z vyhlásení zohladnených Komisiou boli formulované v neprítomnosti koncesionárov alebo ich nemozno pripísat PNE. Cielom obezníka spomenutého na konci odôvodnenia c. 75 napadnutého rozhodnutia je len pripomenút prísne pravidlá platné pre predaje prostredníctvom sprostredkovatelov. 117 Túto argumentáciu nemozno prijat. 118 Ako totiz v podstate uvádza Komisia, zalobkyne tvrdením, ze za nátlak nemozno povazovat jednoduché úvahy alebo vyhlásenia, alebo ze niektoré zo sporných vyhlásení boli formulované v neprítomnosti koncesionárov, nijako nespochybnujú protisútazný ciel týchto iniciatív, ale sa nanajvýs obmedzujú na spochybnenie toho, ze tieto iniciatívy boli predmetom dohody. 119 Napokon tazko mozno spochybnit, ze konkrétne príklady uvedené Komisiou v poznámkach pod ciarou c. 127 az 130 k odôvodneniam c. 75 a 76 napadnutého rozhodnutia zodpovedajú iniciatívam zalobkýn, ktorých cielom je obmedzit vývoz z Holandska, alebo ich aspon odrázajú. 120 Pokial teda ide po prvé o dokument nazvaný "Rýchla správa zo sluzobnej cesty v Holandsku 4. a 5. septembra 1996", ktorého sa týka poznámka pod ciarou c. 127 k odôvodneniu c. 75 prvej vete napadnutého rozhodnutia, je síce pravda, ze ide o internú správu AP, ktorá bezpochyby nebola urcená pre koncesionárov, nic to nemení na tom, ze výtah z tohto dokumentu citovaný v tejto poznámke pod ciarou, podla ktorého "stúpajúci pocet prípadov spätného vývozu vedie [PNE] k tomu, aby minimalizovala tento objem na [koncesionára] pri prísnom dodrzaní zákonov", dobre odráza existenciu iniciatív PNE, ktorých cielom je zabránit stúpajúcemu objemu spätného vývozu uskutocnovaného holandskými koncesionármi. 121 Pokial ide po druhé o predposlednú a poslednú vetu odôvodnenia c. 75 napadnutého rozhodnutia a poznámku pod ciarou c. 128 k tomuto odôvodneniu, výtah z protokolu zo stretnutia z 24. septembra 1996 medzi PNE a poradnou komisiou VPDN, citovaný v tejto poznámke pod ciarou c. 128, takisto jasne vyjadruje iniciatívu PNE, ktorej cielom je obmedzit vývoz. Z tohto výtahu totiz vyplýva, ze "vedenie [PNE] vyhlasuje, ze je rozladené z konstatovania, ze... na holandskom trhu sa vyskytujú problémy s dodávkami v dôsledku (spätného) vývozu uskutocnovaného koncesionármi", ze "[PNE] súhlasí [s tým, ze objednávky na dodávky na holandský trh musia mat vzdy prednost] a [ze] urobí súpis nevybavených objednávok v tomto ohlade". 122 Stále podla tohto výtahu "[PNE] este koncesionárom prostredníctvom obezníka pripomenie striktné pravidlá dodávok mimo Holandska... a má v úmysle ulozit v tejto oblasti prísne sankcie, pokial sa zistí, ze koncesionár nepostupoval dôsledne v súlade s týmito pravidlami". 123 Tvrdenie zalobkýn, ze cielom tohto posledného obezníka ohláseného PNE bolo iba zabezpecit dodrziavanie postupov predaja prostredníctvom sprostredkovatelov, a nie obmedzit vývoz, nespochybnuje záver uvedený v bode 121 vyssie, ktorý je dostatocne podlozený znením prvých viet výtahu z protokolu z 24. septembra 1996, ktoré je pripomenuté v tom istom bode. 124 Okrem toho, aj keby bolo cielom tohto obezníka to, co uviedli zalobkyne, skutocnost, ze PNE sa rozhodla koncesionárom pripomenút pravidlá, ktoré treba dodrziavat pri predaji prostredníctvom sprostredkovatelov, nie je vôbec nezlucitelná s úmyslom obmedzit vývoz. Co viac, úmysel PNE "ulozit v tejto oblasti prísne sankcie, pokial sa zistí, ze koncesionár nepostupoval dôsledne v súlade s týmito pravidlami", formulovaný v protokole zo stretnutia z 24. septembra 1996 neskrývane výhrazným spôsobom, mohol predstavovat súcast celkovej stratégie smerujúcej v konecnom dôsledku k odradeniu koncesionárov od toho, aby sa zamerali na vývoznú cinnost. 125 Pokial ide po tretie o odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia, je pravda, a Komisia sa voci tomu vôbec neohradzuje, ze príklady uvedené v tomto odôvodnení a poznámke pod ciarou c. 129 k tomuto odôvodneniu odkazujú na stanoviská a iniciatívy vyjadrené na úrovni VPDN. Hoci vsak tieto konkrétne príklady skutocne nepochádzajú od samotných zalobkýn, ale od clenov VPDN, nic to nemení na tom, ze ako správne uviedla Komisia (odôvodnenie c. 100 druhá veta napadnutého rozhodnutia), zalobkyne v skutocnosti vyuzívali VPDN na odovzdávanie správ, ze koncesionári majú obmedzit vývoz. 126 Pokial ide po stvrté o konkrétny príklad poskytnutý Komisiou v odôvodnení c. 76 in fine napadnutého rozhodnutia a v poznámke pod ciarou c. 130 k tomuto odôvodneniu, ktorý sa týka zelania konstruktéra vyjadreného [dôverné], generálnym riaditelom PNE, aby nedochádzalo k vývozu, takisto jasne vyjadruje obmedzujúcu vôlu zalobkýn. 127 Po druhé, pokial ide o priamy nátlak na jednotlivých koncesionárov (odôvodnenia c. 77 a 78 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze koncesionár sa vyjadruje o vývoze pred svojím Account Managers Dealernets (manazér úctov koncesionárov, dalej len "AMD"), nemusí znamenat, ze ide o nátlak. Vývoz je súcastou obvyklej cinnosti koncesionárov a je teda logické, ze AMD sa môzu touto otázkou zaoberat, co sa napokon robilo neutrálnym spôsobom. 128 Tento argument nie je presvedcivý a treba ho odmietnut. V tomto ohlade treba uviest, ze zo znenia odôvodnenia c. 77 napadnutého rozhodnutia, ako aj z preskúmania poznámok pod ciarou k tomuto odôvodneniu, najmä z poznámok pod ciarou c. 132 az 134, ktoré odkazujú na správy z návstev AMD u koncesionárov, ako aj na internú poznámku Peugeot, vyplýva, ze AMD pocas svojich návstev u koncesionárov vyvíjali nátlak s cielom odradit ich od vývozu. Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 77 napadnutého rozhodnutia, poznámky AMD zhrnuté v ich správach z návstev nachádzajú svoj zmysel len v kontexte, ze vývoz si musí z pohladu zalobkýn zachovávat výnimocný charakter. 129 Pokial ide o odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka nátlaku, ktorého vykonávanie sa neopieralo o AMD, jediným zistitelným argumentom v argumentácii zalobkýn, ktorý sa týka údajného nesprávneho posúdenia nátlaku Komisiou, je to, ze príklady poskytnuté v tomto odôvodnení c. 78 a v poznámkach pod ciarou c. 136 az 140 k tomuto odôvodneniu nepochádzajú od PNE. Je síce pravda, ze tieto príklady vychádzajú z listov koncesionárov, v prejednávanej veci z listu [dôverné] (poznámky pod ciarou c. 136, 137 a 138, uz citované vyssie), listu [dôverné] (poznámka pod ciarou c. 139, uz citovaná vyssie) a listu [dôverné] (poznámka pod ciarou c. 140, uz citovaná vyssie). Nic to vsak nemení na tom, ze tieto listy, v ktorých sa spomínajú obavy z "problémov s Peugeot Holandsko" a "strach z odvetných opatrení" v prípade vykonávania vývozu, alebo aj "velký nátlak" vykonávaný spolocnostou Peugeot a perspektíva "velmi prísnych sankcií", najmä "vypovedania koncesionárskej zmluvy", jasne vyjadrujú existenciu nátlaku zo strany PNE. 130 Po tretie, pokial ide o hrozby obmedzenia dodávok najmä v prípade najviac vyvázaných modelov (odôvodnenia c. 79 az 81 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne vázne nespochybnujú konstatovania v tomto zmysle, ku ktorým Komisia dospela na základe zápisníc zo stretnutí medzi obchodnou komisiou VPDN a zástupcami PNE (pozri poznámky pod ciarou c. 141 a 142 k odôvodneniu c. 79 napadnutého rozhodnutia, c. 143 k odôvodneniu 80 napadnutého rozhodnutia a c. 144 k odôvodneniu c. 81 napadnutého rozhodnutia). 131 Jediné argumenty zalobkýn, ktoré mozno identifikovat v tomto ohlade, sa obmedzujú po prvé na tvrdenie, ze citácie obsiahnuté v poznámkach pod ciarou c. 142 a 144 k odôvodneniam c. 79 a 81 napadnutého rozhodnutia nemozno pripísat PNE, ale VPDN a koncesionárom, a po druhé na tvrdenie, ze citácia v poznámke pod ciarou c. 143 k odôvodneniu c. 80 napadnutého rozhodnutia zodpovedá vyhláseniu PNE urobenému v neprítomnosti koncesionárov. 132 Pokial vsak ide o prvé tvrdenie, zo zápisnice zo stretnutia obchodnej komisie VPDN zo 16. júna 1997 jasne vyplýva, ze výtah z tejto zápisnice, ktorý je reprodukovaný v poznámke pod ciarou c. 142, zodpovedá vyjadreniam PNE predneseným prostredníctvom jej zástupcov, a nie vyjadreniam koncesionárov. Pokial ide o citáciu uvedenú v poznámke pod ciarou c. 144, teda "Pozaduje sa nevyvázat 206-tky a nechat ich pre holandský trh!", zo zápisnice zo stretnutia VPDN z vyplýva, ze táto citácia je vynatá z odpovedí, ktoré [dôverné], riaditel predaja a zástupca PNE na druhej casti tohto stretnutia, poskytol na otázky, ktoré prenho pripravili koncesionári a ktoré sú v zápisnici uvedené v italike. 133 Pokial ide o druhé tvrdenie, podla ktorého citácia uvedená v poznámke pod ciarou c. 143 k odôvodneniu c. 80 napadnutého rozhodnutia, ktorá je vynatá z "poznámky plánu siete Holandsko z 30. mája 1997" a podla ktorej "[PNE] uvazuje o zmensení svojej ponuky 806-tiek vyskrtnutím modelov, ktoré sa najviac vyvázajú", zodpovedá vyhláseniu, ktoré PNE urobila v neprítomnosti koncesionárov, tento argument je vecne správny, ale to nic nemení na skutocnosti, ze predmetná citácia dobre odráza vôlu PNE obmedzit svoju ponuku pre koncesionárov, pokial ide o najviac vyvázané modely. 134 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze argumenty zalobkýn nestacia na spochybnenie posúdení Komisie. 135 Pokial ide po stvrté o obmedzenia dodávok vozidiel urcených na vývoz (odôvodnenia c. 82 az 85 napadnutého rozhodnutia), Komisia poskytla príklady takých obmedzení. Tieto obmedzenia dodávok nadobudli formu dlhých dodacích lehôt (odôvodnenie c. 82), ulozenia osobitných financných podmienok (odôvodnenie c. 83), alebo aj poziadaviek, aby objednávku sprevádzala ziadost o registráciu v Holandsku (odôvodnenia c. 83 az 85). 136 Zalobkyne vázne nevyvracajú existenciu týchto obmedzení dodávok uplatnovaných na objednávky koncesionárov na vozidlá urcené na vývoz. 137 Argument zalobkýn zalozený na tom, ze dokumenty citované v poznámkach pod ciarou c. 145 az 147 a 150 k odôvodneniam c. 83 a 84 napadnutého rozhodnutia, ktorými sú staznosti kupujúcich a sprostredkovatelov a odpovede koncesionárov na tieto staznosti, obsahujú vyhlásenia, ktoré nemozno pripísat PNE, nemôze byt úspesný, lebo tento argument nespochybnuje existenciu obmedzení dodávok opísaných v týchto dokumentoch. 138 Treba zamietnut aj argument zalobkýn, podla ktorého sa dokument citovaný v poznámke pod ciarou c. 152 k odôvodneniu 85 napadnutého rozhodnutia týka diskusie medzi PNE a VPDN o nedostatku vozidiel, co nemozno povazovat za prejav nátlaku. Formálne správna skutocnost, ze tento dokument, zápisnica zo stretnutia medzi vedením PNE a konzultacným výborom VPDN z 2. novembra 1999, sa týka konkrétne diskusie medzi PNE a VPDN o nedostatku, nijako nespochybnuje existenciu obmedzení dodávok opísaných v odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa selektívne uplatnovali na vozidlá objednané koncesionármi pod pocítacovým kódom zodpovedajúcim objednávkam na vývoz. 139 Nakoniec nemôzu mat úspech ani argumenty predlozené zalobkynami, pokial ide o to, aký zmysel treba pripísat listu koncesionára [dôverné] z 31. júla 1997 spolocnosti Systčme européen promotion SARL (dalej len "SEP"), francúzskemu sprostredkovatelovi pre nákup vozidiel a autorovi stazností Komisii. Je jasné, ze problémy, o ktorých [dôverné] v tomto liste uviedol, ze hrozili v prípade dalsieho vývozu pre SEP, vyplývali z obmedzujúcej politiky Peugeot a nie zo skutocnosti, ze bolo mozné [dôverné] vytýkat, ze v rozpore so svojimi zmluvnými povinnostami v rámci distribucnej siete Peugeot vykonával predaj predajcom mimo siete. SEP, adresát tohto listu, totiz nebol takým predajcom mimo siete, ale sprostredkovatelom konajúcim na úcet konecných zákazníkov. 140 Z úvah uvedených v bodoch 116 az 139 vyssie vyplýva, ze zalobkyne nedokázali spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého bolo cielom rôznych iniciatív uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré Komisia oznacila za nátlak, prinajmensom obmedzenie, ak nie aj zrusenie súbezného vývozu, mali teda protisútazný ciel. 141 Za týchto podmienok, kedze zalobkyne nedokázali vyvrátit konstatovania Komisie o protisútaznom cieli tak systému odmenovania, ako ani rôznych druhov nátlaku opísaných Komisiou v napadnutom rozhodnutí, treba tento zalobný dôvod zamietnut. 142 Dalej treba preskúmat prvý zalobný dôvod zalozený na neexistencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze systém odmenovania a nátlak boli predmetom súhlasu zo strany koncesionárov. 2. O prvom dôvode zalozenom na neexistencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania 143 Komisia podla zalobkýn porusila clánok 81 ods. 1 ES tým, ze v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze opatrenia uplatnované PNE mozno kvalifikovat ako dohodu v zmysle tohto clánku. 144 Pojem dohody sa sústreduje na existenciu zhody vôle a Komisia teda bola povinná preukázat jednak výzvu, jednak výslovné alebo tiché prijatie tejto výzvy, co neurobila. 145 Pokial ide o systém odmenovania koncesionárov, tento jednostranne presadila PNE. Okrem toho treba obezníky, ktoré sú napísané neutrálne, povazovat za legálne, a porusenie by mohlo nanajvýs spocívat v prípadnej praxi PNE nevyplácat bonus za vývoz. 146 Neexistovala vsak dohoda na takej praxi, kedze pokracovanie v nákupe vozidiel koncesionármi nemozno samo osebe prirovnávat k takej dohode. Takú dohodu nemozno predpokladat, pretoze nevyplácanie bonusu nie je v záujme koncesionára a taký protiprávny vývoj zmluvy nemozno povazovat za prijatý vopred pri podpise koncesionárskej zmluvy. 147 Kontrola registrácií nesúvisí s vývozom, ale vyplýva z povinností ulozených vnútrostátnou danovou právnou úpravou, a jej cielom je rozvoj predaja konecným zákazníkom. 148 Úloha VPDN, ktoré nezastupuje koncesionárov, nemôze viest k záveru o existencii dohody medzi PNE a koncesionármi. 149 Medzi koncesionármi a PNE teda neexistuje dohoda o údajnom vylúcení bonusu v prípade vývozu. To vyplýva z rôznorodosti odpovedí koncesionárov na otázky, ktoré im Komisia polozila v tomto ohlade. 150 Pokial ide o nátlak, ktorý PNE údajne vyvíjala na svojich koncesionárov, tento nátlak, aj keby sa preukázal, predstavoval nanajvýs jednostranné konanie PNE a nie dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Najlepsí dôkaz o neexistencii súhlasu koncesionárov s týmto údajným nátlakom napokon spocíva vo velkom objemu vývozu, ktorý vykonávali. Nakoniec súhlas s údajnou politikou PNE spocívajúcou v obmedzovaní alebo zákaze vývozu nemozno predpokladat, kedze taká politika je v rozpore so záujmom koncesionárov a je zjavne protisútazná. 151 Iniciatívy prijaté VPDN a ním vyjadrené zelania predstavujú len zaujatie konkrétnych stanovísk, ktoré aj za predpokladu, ze by mohli mat nejaký vplyv, nezaväzovali koncesionárov a nepreukazovali ich súhlas. 152 Údajné obmedzenie zásobovania koncesionárov vozidlami zo strany PNE, ako aj znízenie ich poctu, sú jednostrannými opatreniami. K obmedzeniu zásobovania okrem toho nedoslo a znízenie poctu koncesionárov sa netýkalo hlavných vyvázajúcich koncesionárov. 153 Samotná existencia nátlaku alebo sankcií dokazuje nesúhlas koncesionárov a teda neexistenciu súhlasu z ich strany s hypotetickým návrhom PNE. Komisia nepreukázala existenciu výslovného alebo konkludentného súhlasu konkrétnych koncesionárov. 154 Komisia tvrdí, ze obezníky a návrhy zasielané koncesionárom zo strany PNE, ktorých cielom bolo ovplyvnovat koncesionárov pri plnení zmluvy o distribúcii a voci ktorým sa ziadny z koncesionárov zretelne nebránil, predstavujú dohody, ktoré sú súcastou pokracujúcich obchodných vztahov spravujúcich sa vopred stanovenou vseobecnou dohodou a ktoré patria do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 155 Komisia identifikovala viacero skutocností, ktoré potvrdzujú aspon konkludentný súhlas koncesionárov. 156 V napadnutom rozhodnutí nepotvrdila úcast VPDN na dotknutých dohodách, ale zohladnila rezolúcie, oznámenia a diskusie vedené na úrovni tohto zdruzenia, z ktorých vyplýva, ze minimálne pokial ide o koncesionárov priamo zapojených do vývozných transakcií, títo sa jasne vyjadrili vo veci záujmu sledovat politiku PNE v oblasti vývozu a s touto politikou teda súhlasili, pricom ju okrem toho povazovali za súcast zmluvných vztahov s konstruktérom. 157 Pokial ide o argument zalozený na údajnom neúspechu pokusov brzdit súbezný vývoz, Komisia tvrdí, ze neprijatie návrhu dodávatela nevyvracia tézu o existencii dohody, kedze dôkaz o konkludentnom prijatí tohto návrhu nie je potvrdený len na základe správania distribútorov v dotknutom období. Komisia vsak netvrdila, ze cielom systému bonusu samého osebe je zákaz predajov na vývoz. Domnievala sa, ze spôsobuje výrazne obmedzenie hospodárskeho manévrovacieho priestoru koncesionárov na vykonávanie takého vývozu. 158 Hoci je pravda, ze PNE v prvom rade rozhodla o nových podmienkach navrhnutých koncesionárom jednostranne, tieto podmienky sa po tom, ako boli prostredníctvom kazdorocných obezníkov oznámené koncesionárom, zahrnuli do zmluvy o distribúcii. V období rokov 2000 az 2003, pocas ktorého systém odmenovania výslovne stanovoval, ze sa povazuje za prijatý koncesionárom, pokial proti nemu koncesionár nevznesie výslovnú námietku, boli proti tomuto systému vznesené len dve námietky od koncesionárov, ktoré boli neskôr vzaté spät. Tazko mozno predpokladat, ze by sa ten istý systém mohol v rokoch 1997 az 1999 uplatnovat jednostranne. 159 Komisia sa domnieva, ze znenie obezníkov PNE nebolo neutrálne v ziadnom okamihu obdobia vysetrovania a konkrétne uplatnovanie systému odmenovania PNE iba potvrdzuje jej chápanie týchto obezníkov. Pokial ide o uplatnovanie tohto systému koncesionármi, drvivá väcsina z nich o bonus za vyvezené vozidlá nepoziadala. 160 Nakoniec je potrebné jasne rozlisovat medzi návrhom týkajúcim sa konecnej ceny predaja koncesionármi, a, ako v prejednávanej veci, ustanovením stanovujúcim kúpnu cenu pre koncesionárov u konstruktéra. Najmä z tohto dôvodu mohla Komisia v prejednávanej veci dospiet k záveru o existencii dohody o cenách na základe viacerých nákupných aktov koncesionárov. 161 Údajná absencia záujmu koncesionárov o dohodu nemôze bránit konstatovaniu existencie tejto dohody. Nestací totiz spomenút záujem kazdého koncesionára zvýsit krátkodobo svoje predaje (prostredníctvom vývozu), ak je ocividné, ze odporovanie politike konstruktéra by mohlo viest k neblahým dôsledkom pre koncesionára v zmysle ceny, zásobovania, ci dokonca pokracovania zmluvného vztahu. Okrem toho moznost PNE lahko odhalit akýkolvek predaj na vývoz podnecoval koncesionárov k tomu, aby sa pripojili k systému. 162 To, ze kontrolné systémy PNE mohli sledovat aj iné ciele nez odhalovanie predajov na vývoz, nebráni myslienke, ze mohli mat aj túto odhalovaciu funkciu. Zalobkyne, ktoré lutujú neexistenciu databázy registrácií na úrovni Spolocenstva, vôbec nenaznacujú, ze by na svojej úrovni nieco robili na zacelenie tejto medzery, aby zaistili vyplácanie bonusu na predaje na vývoz. 163 Pokial ide o úlohu VPDN, táto bola "ozvucnou skrinkou" diskusií o systéme odmenovania. Napadnuté rozhodnutie sa opiera o zásahy tohto zdruzenia len podporne. Obezníky alebo aspon objednávky podané v rámci systému odmenovania stacia na konstatovanie existencie dohody. Komisia by mohla napriek tomu na potvrdenie existencie súhlasu koncesionárov zohladnit skutocnost, ze zdruzenie, ktoré zastupuje ich záujmy, sa podielalo na vypracovaní a zmenách systému odmenovania. Ak by koncesionári nesúhlasili s týmto systémom, muselo by sa to prejavit na poradách VPDN. 164 Pokial ide o údajnú rozdielnost výkladu obezníkov koncesionármi, stací uviest, ze väcsina z nich, vrátane tých, ktorí najviac vyvázali, poskytli odpovede, ktoré potvrdzujú stanovisko Komisie. 165 Pokial ide o nátlak vyvíjaný na niektorých koncesionárov, ten iba doplnal vseobecnejsiu dohodu, ktorá sama osebe obmedzovala vývozu a s ktorou konkludentne súhlasila väcsina koncesionárov. Existencia kontrol a nátlaku, ako aj reakcia niektorých koncesionárov potvrdzuje hodnovernost takého súhlasu so systémom odmenovania. Existovalo pochopenie, tak z pohladu PNE, ako aj pohladu koncesionárov, ze nedodrziavanie pokynov PNE predstavuje prípad nedodrziavania zmluvy o distribúcii. 166 Argument, podla ktorého po nátlaku doslo k vrcholom vývozu, nie je presvedcivý. Je obvyklé, ze nátlak sa zosilnuje v obdobiach, v ktorých sa konstatuje zvýsenie súbezného vývozu. Skutocnost, aj napriek tomu dochádzalo k vývozu, neumoznuje dospiet k záveru, ze dohoda neexistovala. Nátlak bol uvádzaný ako skutková okolnost potvrdzujúca uz existujúcu dohodu. Znízenie vývozu od roku 1997 a potom jeho prepad od roku 1999 naopak svedcia o úcinnosti dohody. 167 Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala ani existenciu vseobecnej dohody medzi koncesionármi a konstruktérom na kontingentácii zásobovania, aby sa vyhovelo len potrebám domáceho trhu, ani uzavretie kartelovej dohody o vylúcení najviac vyvázajúcich koncesionárov. Napadnuté rozhodnutie vsak uvádza, ze moc konstruktéra v oblasti zásobovania mu umoznila vytvorit podnety na to, aby sa koncesionári podriadili jeho vseobecnej obmedzujúcej politike a upustili od vývozu. Podla Komisie nemohla politika drastickej redukcie distribucnej siete nevyvolat obavy u koncesionárov, predovsetkým u tých, ktorým sa vyhrázali miestni zástupcovia PNE z dôvodu nimi vykonávaného vývozu. Posúdenie Súdom prvého stupna 168 Podla ustálenej judikatúry stací na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256; z , Bayer/Komisia, [7]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 67, a z , Volkswagen/Komisia, [8]T-208/01, Zb. s. II-5141, bod 30; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z , van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86). 169 Co sa týka formy vyjadrenia uvedenej spolocnej vôle, stací, aby dohovor bol výrazom vôle dotknutých strán správat sa na trhu podla neho (rozsudky Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 68, a z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 31; pozri v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 112; van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 86). 170 Z toho vyplýva, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, tak ako ho vylozila judikatúra, sa viaze na existenciu zhody vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je dôlezitá, pokial ju verne vyjadruje (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen, C-74/04 P, Zb. s. I-6585, bod 37; rozsudky Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 69, a z , Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 32). 171 Z judikatúry tiez vyplýva, ze ak je rozhodnutie výrobcu jednostranným konaním podniku, nepatrí toto rozhodnutie pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES (rozsudky Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 66; z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, [9]T-368/00, Zb. s. II-4491, body 58 a 79, a z , Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 33; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 38; zo , Ford-Werke et Ford of Europe/Komisia, 25/84 a 26/84, Zb. s. 2725, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupna zo , Dunlop Slazenger/Komisia, [10]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 56). 172 Za urcitých okolností sa vsak opatrenia, ktoré zdanlivo jednostranne prijal alebo ulozil výrobca v rámci pokracujúcich obchodných vztahov, ktoré udrziava so svojimi distribútormi, povazovali za tvoriace dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia, 32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, body 28 az 30; AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 38; Ford/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 21; z , Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, [11]C-277/87, Zb. s. I-45, body 7 az 12, a z , Bayerische Motorenwerke, [12]C-70/93, Zb. s. I-3439, body 16 a 17; rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 70). 173 Z tejto judikatúry vyplýva, ze je potrebné rozlisovat prípady, ked urcitý podnik prijme skutocne jednostranné opatrenie bez výslovnej alebo konkludentnej spoluúcasti iného podniku, od prípadov, ked jednostranný charakter je iba zdanlivý. Kým prvý prípad nespadá pod clánok 81 ods. 1 ES, druhý prípad musí byt povazovaný za dohodu medzi podnikatelmi, a teda môze patrit do pôsobnosti tohto clánku. Tak to je najmä v prípade postupov a opatrení obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré výrobca zdanlivo prijal jednostranne v rámci svojich zmluvných vztahov s predajcami, avsak tí s nimi minimálne konkludentne súhlasili (rozsudky Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 71, a z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 35). 174 Z tejto judikatúry vsak tiez vyplýva, ze Komisia sa nemôze domnievat, ze zdanlivo jednostranný postup výrobcu prijatý v rámci zmluvných vztahov so svojimi predajcami môze byt v skutocnosti zdrojom dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak sa nepreukáze, ze ostatné zmluvné strany výslovne alebo mlcky s postupom prijatým výrobcom súhlasili (rozsudky Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 72, a z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 36; pozri v tomto zmysle rozsudky BMW Belgium a i./Komisia, uz citovaný v bode 172 vyssie, body 28 az 30; AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 38; Ford/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 21; Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, uz citovaný v bode 172 vyssie, body 7 az 12). 175 Nakoniec treba pripomenút, ze Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (rozsudok CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, [13]T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 47). 176 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia v rozpore s tým, co naznacujú zalobkyne, na konstatovanie existencie dohody v prejednávanej veci neuplatnila na rozdiel od veci, ktorá viedla k rozsudku z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovanému v bode 168 vyssie, úvahy, ktoré by sa obmedzovali na odôvodnenie súhlasu koncesionárov iba s ich príslusnostou k distribucnej sieti. 177 Komisia naopak po tom, co v napadnutom rozhodnutí výslovne pripomenula potrebu takého, co i len konkludentného súhlasu koncesionárov so spornými iniciatívami (pozri najmä odôvodnenie c. 90. in fine, a odôvodnenie c. 91 druhú vetu, in fine, napadnutého rozhodnutia), hladala dôkazy o takom súhlase (odôvodnenia c. 94 az 101 napadnutého rozhodnutia). 178 Pokial ide najskôr o systém odmenovania, Komisia v odôvodnení c. 95 napadnutého rozhodnutia vyvodila tento súhlas zo skutocnosti, ze koncesionári nadalej podávali objednávky na vozidlá v rámci systému zavedeného zalobkynami v roku 1997. Komisia na základe indícií o tejto dohode konstatovala existenciu systému kontroly a posteriori a moznost sankcií (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia). Zdôraznila tiez úlohu VPDN minimálne v podobe "ozvucnej skrinky" a informacného orgánu koncesionárov, ked uviedla, ze "podrobné informácie, ktoré VPDN rozsirovala medzi svojimi clenmi, im sprehladnili stanovisko PNE oblasti uplatnovania systému odmenovania" (odôvodnenie c. 98 napadnutého rozhodnutia). 179 Komisia dospela k záveru, ze od roku 1997 existovala medzi zalobkynami a koncesionármi dohoda. Podla Komisie je teda okolnost, ze AP v obezníkoch od roku 2000 specifikovala, ze neexistencia výslovného nesúhlasu s obezníkmi platí ako súhlas, len výslovným vyjadrením návrhu na dohodu, ktorý uz viedol k skutocnej zhode vôle od roku 1997 (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 180 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tento záver Komisie o existencii dohody vo veci systému odmenovania nie je spochybnený argumentáciou zalobkýn. 181 Pokial teda ide o argument, podla ktorého boli obezníky po roku 1997 napísané neutrálne, co bráni tomu, aby boli oznacené za protiprávne, v dôsledku coho mozno povazovat za konanie, ktoré by mohlo byt predmetom dohody v zmysle clánku 81 ods. 1, len údajnú jednostrannú prax PNE spocívajúcu v nevyplácaní bonusu, nemozno ho prijat. 182 Bolo uz totiz konstatované, v rámci preskúmavania druhého zalobného dôvodu, ze obezníky po roku 1997 neboli napísané neutrálnym spôsobom, ale spôsobom, ktorý zachovával obmedzenie hospodárskej sútaze zavedené v roku 1997. Obmedzenie hospodárskej sútaze teda skutocne vychádza zo samotného systému odmenovania, tak ako ho vytvorili zalobkyne a ako bol uvedený v týchto obezníkoch, a nie z postupu, ktorým sa PNE odchýlila od legálnych zmluvných ustanovení. Argument zalobkýn zalozený na údajnej zákonnosti obezníkov preto treba zamietnut. 183 Vzhladom na to, ze obmedzenie hospodárskej sútaze vyplývalo zo samotného systém odmenovania a tento systém s konecnou platnostou urcoval cenu, za ktorú koncesionári kupovali vozidlá Peugeot, Komisia oprávnene vyvodila súhlas koncesionárov s týmto systémom z okolnosti, ze nadalej podávali objednávky na vozidlá v rámci tohto systému a jeho financných podmienok. 184 Koncesionári by totiz nepokracovali bez námietok z ich strany s nákupom vozidiel za podmienok stanovených v systéme odmenovania, ak by nesúhlasili s týmito podmienkami a najmä s tým, ze pri poskytovaní bonusu sa berú do úvahy len predaje na vnútrostátnej úrovni. 185 Okolnost, ze vylúcenie bonusu v prípade vývozu bolo samo osobe nevýhodné pre financné záujmy koncesionárov nic nemení na skutocnosti, ze koncesionári nadalej pokracovali s objednávkami. Ako uvádza Komisia, existencia dohody nemôze byt vylúcená z dôvodu, ze zrejme ide proti niektorým záujmom jednej zo strán, pokial existuje, ako v prejednávanej veci, dôkaz o súhlase tejto strany. 186 Pokial ide dalej o rôzne iniciatívy oznacené v napadnutom rozhodnutí za nátlak, Komisia sa domnievala, ze tieto iniciatívy, ktoré zalobkyne vyvíjali u koncesionárov a ktorých cielom bolo zachovat výnimocný charakter vývozu, získali principiálny súhlas vsetkých clenov siete s výhradou presných zásahov, ktorými konstruktér mohol udrziavat takto stanovenú disciplínu (odôvodnenie c. 100, in fine, napadnutého rozhodnutia). 187 Zalobkyne spochybnujú, ze nátlak mohol viest k dohode. Tento nátlak bol jednostranným aktom a uplatnovanie sankcií posilnovalo tento jednostranný charakter, lebo preukazuje odpor koncesionárov proti opatreniam, ktoré sú im ulozené. Komisia nepredlozila dôkaz o súhlase koncesionárov s údajnou politikou zalobkýn týkajúcou sa obmedzenia vývozu. 188 V odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zmienuje o troch konkrétnych prejavoch konkludentného súhlasu koncesionárov s iniciatívami zalobkýn, ktorých cielom je obmedzit vývoz. 189 Tieto tri prípady sa týkajú koncesionára [dôverné], koncesionára [dôverné] (pozri odôvodnenie c. 100 piatu a ôsmu vetu napadnutého rozhodnutia) a koncesionárov, ktorí sa na valnom zhromazdení VPDN vyjadrili v prospech zákazu vývozu (odôvodnenie c. 100 desiata veta napadnutého rozhodnutia). 190 Pokial ide, po prvé o koncesionára [dôverné], je pravda, ze iniciatívy zalobkýn viedli tohto koncesionára k zmene jeho obchodných vztahov s jeho zákazníkmi. 191 Zo spisu tak vyplýva, ze PNE poznámkou zo 16. júla 1997, ktorou odpovedala na objednávku koncesionára [dôverné], ktorá sama vyplynula z objednávky francúzskeho sprostredkovatela SEP u tohto koncesionára konkrétne na styri vozidlá 306 break, informovala tohto koncesionára, ze "306 break budú dodané len so ziadostou o registráciu", pricom túto ziadost o registráciu treba chápat, ako pripústa aj AP, registráciu v Holandsku. PNE k tejto poznámke zo pripojila zoznam, ktorý koncesionárovi spresnoval dodacie lehoty, ale nebola v nom uvedená ziadna dodacia lehota na vozidlá 306 break objednané SEP. 192 Po tejto poznámke PNE zo 16. júla 1997 koncesionár [dôverné], ktorý voci nej vôbec nenamietal, listom z iba zopakoval francúzskemu sprostredkovatelovi SEP obmedzenia pochádzajúce od PNE, poslal mu aj uvedenú poznámku vyzadujúcu registráciu v Holandsku, ako aj pripojený zoznam, a v rámci tejto poznámky okrem toho odkázal na cast zoznamu týkajúcu sa vozidiel 306 break. 193 Okolnost uvedená zalobkynami, ze vsetky vozidlá, ktoré koncesionár [dôverné] objednal pre SEP, boli nakoniec dodané, nemôze spochybnit skutocnost, ze tento koncesionár sa uspokojil s tým, ze tomuto sprostredkovatelovi zopakoval obmedzenia dodávok, ktoré mu oznámil PNE. 194 V tomto ohlade treba poznamenat, ze vzhladom na to, ze [dôverné] oznámil SEP skutocné protisútazné dôvody obmedzenia dodávok, AP nemohla v snahe napravit situáciu robit nic iné, nez sa "zhodnút s PNE, ze samozrejme neexistuje iné riesenie, nez nechat koncesionára, aby bez meskania... oznámil dodaciu lehotu, aby sa rýchlo napravil omyl, ku ktorému nedobrovolne doslo" (interný list PNE z 18. júla 1997, stvrtý odsek). 195 Pokial ide po druhé o koncesionára [dôverné], Komisia uvádza, ze "v roku 1997 bol [tento] koncesionár... povinný odmietat dodávanie vozidiel konecným spotrebitelov v zahranicí" (odôvodnenie c. 100 ôsma veta napadnutého rozhodnutia). Komisia odkazuje aj na odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia (tretiu a stvrtú vetu), v ktorom uvádza, ze tento koncesionár na základe nátlaku vyvíjaného PNE vedený k "zruseniu alebo neprijatiu objednávok... nových vozidiel" pochádzajúcich od SEP a potom k "mimoriadne drastickému znízeniu objemu svojho vývozu v roku 1998 a k jeho ukonceniu v roku 1999". 196 Zalobkyne nedokázali spochybnit tento príklad. Obmedzujú sa na tvrdenie, ze tento koncesionár aj tak v roku 1997 vyviezol 30 vozidiel, co vsak podla Komisie v podstate nie je v rozpore ani s konstatovaním, ze tento koncesionár sa rozhodol, ze sa nebude bránit nátlaku zalobkýn a radsej odmietne predaj v tomto roku, ani so skutocnostou, ze od roku 1998 az do konca tejto cinnosti v roku 1999 sa vývoz [dôverné] znizoval. 197 Pokial ide po tretie o ziadost formulovanú v rámci VPDN, Komisia v odôvodnení c. 100 druhej vete napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze koncesionári sa na úrovni VPDN dohodli na návrhu zaslat obezník pozadujúci, aby sa uz nevykonával vývoz. Ide konkrétne o návrh urobený na vseobecnom zhromazdení VPDN z 11. novembra 1997, "zaslat clenom zdruzenia koncesionárov obezník, v ktorom sa uvádza, ze nie je dovolené zapájat sa do spätného vývozu". 198 Zdá sa síce, ze tento návrh koncesionárov nebol nakoniec uskutocnený, kedze prezident VPDN pocas tohto valného zhromazdenia poznamenal, ze "to nie je pri súcasnej európskej právnej úprave mozné". Nic to vsak nemení na tom, ze formulácia tohto návrhu na tomto zhromazdení mohla vyjadrovat principiálny súhlas koncesionárov s politikou obmedzovania vývozu uplatnovanou spolocnostou PNE. 199 Pokial ide o skutocnost, ze tento návrh stanovoval, ze koncesionári boli vyzvaní na podpísanie tohto listu, aby tak prejavili svoj súhlas, nemozno z nej vyvodit, ako sa zalobkyne pokúsajú tvrdit, ze konkludentný súhlas s politikou obmedzovania vývozu nemozno brat do úvahy. Ako tvrdí Komisia, judikatúra Spolocenstva spomínaná v bodoch 168 az 174 vyssie skutocne predpokladá moznost konkludentného súhlasu s návrhom dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 200 Pokial ide vseobecnejsie o úlohu VPDN, treba rovnako ako Komisia uviest, ze zalobkyne vázne nespochybnujú konstatovanie uvedené v podstate v odôvodnení c. 100 druhej vete napadnutého rozhodnutia, podla ktorého PNE pouzila VPDN na odovzdanie správy, ze koncesionári musia obmedzit vývoz. Ako pritom poznamenáva aj Komisia, skutocnost, ze VPDN tým povzbudila koncesionárov, aby obmedzili svoj vývoz, pricom v tomto ohlade nedoslo k ziadnej námietke alebo distancovaniu sa zo strany koncesionárov, môze vyjadrovat súhlas koncesionárov s obmedzujúcou politikou spolocnosti PNE. 201 Okrem týchto troch konkrétnych prejavov súhlasu koncesionárov s iniciatívami zalobkýn, ktorých cielom bolo ak nie ukoncit, tak aspon obmedzit vývoz, Komisia este v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia (siesta veta) pripomína okrem koncesionára [dôverné] aj koncesionárov [dôverné] a [dôverné], a odkazuje v tomto ohlade na odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia. 202 Pokial ide o [dôverné], z odôvodnenia c. 78 siestej vety napadnutého rozhodnutia a z odpovede tohto koncesionára na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004, na ktorú odkazuje poznámka pod ciarou c. 139 k tomuto odôvodneniu, vyplýva, ze tento koncesionár "z dôvodu velkého nátlaku, ktorý nanho vyvíjala spolocnost Peugeot, prestal od druhého stvrtroka 1997 vyvázat vozidlá znacky Peugeot". Tento koncesionár teda uprednostnil ukoncenie svojej vývoznej cinnosti, nez by sa bránil proti iniciatívam zalobkýn. Treba pripomenút, pokial ide o tohto koncesionára, ze zlý úmysel, z ktorého ho obvinili zalobkyne, nebol potvrdený. 203 Pokial ide o [dôverné], zalobkyne vo vztahu k otázke, ci tento koncesionár súhlasil s nátlakom, tvrdia, ze list [dôverné] z 19. novembra 2001 adresovaný spolocnosti Peugeot, ktorý sa spomína v odôvodnení c. 78 napadnutého rozhodnutia, svedcí o tom, ze tento koncesionár robil svoje rozhodnutia samostatne. Zalobkyne tým tvrdia, ze pokial ide o tohto koncesionára, nepreukázala sa existencia súhlasu s nátlakom spolocnosti Peugeot. 204 Ako vsak oprávnene konstatuje Komisia, odpoved [dôverné] treba brat s rezervou, kedze ide o koncesionára postaveného do defenzívy pre jeho vývoz, ktorý je prenho zrejme nevyhnutný na zvládnutie jeho nákladov. V tomto liste z 19. novembra 2001 sa tak tento koncesionár zrejme snazí zároven bránit svoje okamzité záujmy, ked tvrdí, ze predaje na vývoz sú prenho nevyhnutné, aspon z krátkodobého hladiska, a uistit Peugeot, ze táto situácia sa odchyluje od jeho predoslej politiky a nie je teda súcastou dlhodobej stratégie. List [dôverné] teda neumoznuje dospiet k záveru, ze tento koncesionár je skutocne nezávislý od nátlaku zalobkýn, ale skôr z neho okrem krátkodobého odôvodnenia vývozu vyplýva principiálny súhlas z dlhodobého hladiska s obmedzením, alebo dokonca zánikom súbezného vývozu. 205 Tento záver je úplne podopretý znením internej poznámky PNE z 2. novembra 2001, ktorá len o niekolko dní predchádzala tento list [dôverné] a v ktorej [dôverné], AMD spolocnosti PNE, informuje PNE o reakcii "[dôverné]", zariadenia závislého od toho istého koncesionára, ale nachádzajúceho sa v [dôverné] (Holandsko) a nie v [dôverné] (Holandsko). Z tejto internej poznámky PNE totiz vyplýva, ze vedúci, s ktorým sa AMD stretol na mieste [dôverné] "nie je vôbec hrdý na svoje vývozné cinnosti[, ale] nevidí iné moznosti vzhladom na nesmierne problémy v [dôverné] (najmä financné)". AMD v tejto poznámke dodáva, ze tento vedúci upresnil, ze "to vsak robí len pocas krátkeho obdobia a dúfa, ze bude môct s týmito cinnosti na budúci rok rýchlo skoncit", ze "si uvedomuje závaznost svojho konania", pretoze "znevýhodnuje svojich vlastných zákazníkov a znacku Peugeot vo vseobecnosti", ale ze "este raz opakuje, ze nemá v tomto okamihu inú moznost, ako vytvorit krátkodobé penazné zdroje". 206 Z úvah uvedených v bodoch 186 az 205 vyssie vyplýva, ze zalobkyne nedokázali vyvrátit konkrétne dôkazy o súhlase koncesionárov s nátlakom, ktoré Komisia poskytla v napadnutom rozhodnutí. 207 Pokial ide nakoniec o argument zalozený na tom, ze velkost objemu vývozu vyvracia záver Komisie, podla ktorého koncesionári súhlasili s nátlakom, treba uviest po prvé, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala existenciu dohody o jednoduchom zrusení vývozu, ale dohody o obmedzení vývozu (odôvodnenia c. 100 a 136 napadnutého rozhodnutia). Po druhé, je nesporné, ze po roku 1997 doslo k znízeniu vývozu, zatial co v rovnakom case sa celkové predaje v Holandsku s výnimkou osobitného prípadu roku 1998, ktorý zodpovedal výraznému, ale docasnému znízeniu domáceho dopytu po vozidlách Peugeot (pozri poznámku pod ciarou c. 28 k odôvodneniu c. 17 napadnutého rozhodnutia), pravidelne zvysovali. 208 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze vývoz sa nadalej vykonával, hoci v nizsej miere v dôsledku rôznych iniciatív zalobkýn, nemôze spochybnit existenciu súhlasu koncesionárov s politikou zalobkýn preukázanú súborom presných a súhlasných indícií. 209 Kedze teda zalobkyne nedokázali spochybnit platnost posúdení Komisie, tak pokial ide o súhlas koncesionárov so systémom odmenovania, ako aj pokial ide o ich súhlas s nátlakom, tento zalobný dôvod treba zamietnut. 3. O tretom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a na rozporoch v odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania 210 Zalobkyne tvrdia, ze porusenie treba povazovat za obmedzené na rok 1997, kedze poznámka o registrácii v Holandsku bola z obezníkov po roku 1997 vypustená. 211 Okrem toho neexistuje dostatok dôkazov o existencii nátlaku v rokoch 1998 az 2000. Komisia predkladá hlavne dôkazy týkajúce sa rokov 1997 az 2001, ktoré sú nakoniec irelevantné, a v kazdom prípade sa týkajú oddelených skutocností zo styroch rokov, takze neumoznujú charakterizovat porusovanie ako nepretrzité. Dôkazy týkajúce sa rokov 1998 az 1999 toto stanovisko nevyvracajú, lebo z nich nevyplýva existencia nátlaku. Komisia sa teda dopustila pochybenia tým, ze sa domnievala, ze nátlak trval od roku 1997 do roku 2001. Prinajmensom nemala uznat existenciu nátlaku pocas rokov 1998 az 2000. 212 Pokial ide o rozpory v odôvodnení, zalobkyne tvrdia, ze je protirecivé uviest, ze porusenie trvalo vo vsetkých jeho castiach od januára 1997 az do septembra 2003, a zároven pripustit, ze nátlak sa skoncil v novembri 2001. 213 Komisia tvrdí, pokial ide o údajné rozpory v odôvodnení, ze v rozpore s tým, co implicitne tvrdia zalobkyne, nikde v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze moznost konstatovat porusenie závisí od moznosti konstatovat zároven v danom case existenciu systému odmenovania diskriminacného vo vztahu k vývozu a existenciu nátlaku na koncesionárov. 214 Po prvé konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 175 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého k porusovaniu vo vsetkých jeho castiach dochádzalo od zaciatku januára 1997 do konca septembra 2003, znamená, ze k porusovaniu v tej alebo onej jeho casti dochádzalo pocas celého tohto obdobia. 215 Po druhé Komisia netvrdí, ze k poruseniu dochádza len spojením oboch obmedzujúcich opatrení (politiky odmenovania a nátlaku). Hoci tieto dva aspekty porusovania pre väcsiu jasnost rozlisovala, nevyplýva z toho, ze neexistencia nátlaku preukázaného pocas urcitého obdobia musí viest k neexistencii porusenia v tomto období. K poruseniu naopak dochádza uz z dôvodu samotnej existencie systému odmenovania. Nátlak len sprevádzal a podporoval tento systém. 216 Pokial ide o argument týkajúci sa dlzky trvania porusenia zalozený na vynechaní niektorých poznámok z obezníkov po roku 1997, Komisia uz preukázala, ze systém odmenovania zavedený zalobkynami predstavoval porusenie na základe jeho ciela a úcinku, ktoré sa teda rozprestieralo od januára 1997 do septembra 2003. 217 Pokial ide o údajnú absenciu dôkazov o nátlaku v rokoch 1998 a 2000, Komisia pripomína, ze dôkaz o protiprávnom charaktere systému odmenovania od januára 1997 do septembra 2003 stací na konstatovanie existencie porusenia pocas celého tohto obdobia. Existencia nátlaku a dôkaz o nom nie sú na toto konstatovanie nevyhnutné, ale predstavujú len dodatocný prvok uz vzniknutého porusenia. 218 Tento nátlak je vsak v kazdom prípade preukázaný, a to na základe dôkazov, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu. Posúdenie Súdom prvého stupna 219 Podla ustálenej judikatúry na jednej strane prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porusenia sútazných pravidiel, predlozit dôkaz o nom, ktorý po právnej stránke dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a na druhej strane prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze uvedený orgán sa bude musiet opriet o iné dôkazné prostriedky (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [14]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo , Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo , Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). 220 Dlzka trvania porusenia je okrem toho základnou zlozkou pojmu porusenie v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, bod 51). 221 Pokial ide o systém odmenovania, zalobkyne sa v rámci tohto zalobného dôvodu obmedzujú na opakovanie svojho argumentu na spochybnenie protisútazného ciela systému odmenovania, ktorý uz bol zamietnutý v rámci preskúmavania druhého zalobného dôvodu. Nespochybnujú skutocnost, ze tento systém bol v platnosti pocas obdobia uvedeného Komisiou v napadnutom rozhodnutí, teda od januára 1997 do septembra 2003 vrátane (odôvodnenie c. 151 prvá zarázka a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 222 Pokial ide o iniciatívy, ktoré Komisia kvalifikovala ako nátlak, zalobkyne sa v podstate obmedzujú na opakovanie svojich argumentov spochybnujúcich existenciu týchto iniciatív. Predovsetkým tvrdia, ze z niektorých dôkazov, ktoré sa týkajú rokov 1998 a 1999, a to z protokolu zo stretnutia VPDN z 8. júna 1998 (citovaného v poznámke pod ciarou c. 144 k odôvodneniu c. 81 napadnutého rozhodnutia), zápisnice zo stretnutia PNE a VPDN z (citovanej v poznámke pod ciarou c. 152 k odôvodneniu c. 85 napadnutého rozhodnutia) a správy z návstevy AMD u koncesionára [dôverné] (citovanej v poznámke pod ciarou c. 132 k odôvodneniu c. 77 napadnutého rozhodnutia), nevyplýva existencia nátlaku, v dôsledku co Komisia mohla nanajvýs dospiet k záveru, ze k nátlaku doslo len v rokoch 1997 a 2001, a nie k záveru, ze doslo k nepretrzitému porusovaniu od roku 1997 do roku 2001. 223 Treba vsak konstatovat, ze argumenty zalobkýn týkajúce sa relevantnosti a dôkazného charakteru týchto dôkazov, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, uz boli preskúmané a zamietnuté pri preskúmavaní druhého zalobného dôvodu (pozri body 128, 132 a 138 vyssie). 224 Z toho vyplýva, ze argumenty zalobkýn nespochybnujú konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 151 druhej zarázke napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zalobkyne vyvíjali na koncesionárov nátlak od roku 1997 do novembra 2001. 225 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze je protirecivé uviest, ze porusenie trvalo vo vsetkých jeho castiach od januára 1997 do septembra 2003, a zároven pripustit, ze nátlak sa zastavil v novembri 2001. 226 Tento argument treba odmietnut. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí neuznala existenciu protiprávnych správaní, ktorých spojenie v kazdom okamihu obdobia rokov 1997 az 2003 je potrebné na konstatovanie porusenia pocas tohto obdobia. 227 Uznala na jednej strane existenciu systému odmenovania, samu osebe dostatocnú na konstatovanie existencie porusenia, a na druhej strane nátlak, ktorý sprevádzal a doplnal opatrenia vyuzívajúce odmenovanie koncesionárov na obmedzenie súbezného vývozu (odôvodnenia c. 151 a 177 napadnutého rozhodnutia). 228 Nie je teda protirecivé uviest, ako to robí Komisia v odôvodnení c. 175 napadnutého rozhodnutia, ze k poruseniu "vo vsetkých jeho castiach", to znamená minimálne v jednej z nich, dochádzalo od januára 1997 do septembra. 2003. Okolnost, ze nátlak nebol vykonávaný pocas celého obdobia porusovania, bola zohladnená v rámci posudzovania závaznosti porusenia (odôvodnenie c. 172 predposledná veta napadnutého rozhodnutia). 229 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia neposúdila nesprávne dlzku trvania porusenia, ani neposkvrnila napadnuté rozhodnutie rozpormi v odôvodnení. Tento zalobný dôvod preto treba zamietnut. 4. O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení úcinkov údajnej protisútaznej dohody Tvrdenia úcastníkov konania 230 Zalobkyne na úvod pripomínajú, ze európsky automobilový trh je deformovaný národnými danovými nerovnostami, ktoré dotlacili konstruktérov k zmene svojich cien, aby vyvázili danovú zátaz spocívajúcu na spotrebiteloch z niektorých krajín. Táto cenová diferenciácia spôsobuje záplavu súbezného dovozu. Komisia útokom na konstruktérov, a nie na danové systémy, riskuje, ze podnieti týchto konstruktérov, aby zvýsili svoje ceny v krajinách s vysokým danovým zatazením na skodu miestnych spotrebitelov. 231 Komisia neuplatnila, co sa týka úcinkov uvádzanej praxe, ekonomický prístup, ale prístup formálny. Vyhla sa ekonomickej analýze a zároven dospela k záveru, ze vytýkané porusenie znacne obmedzuje slobodu spotrebitelov mat prospech z jednotného trhu. Úcinky sporných opatrení nie sú v rozpore s tým, co Komisia zvelicujúcim spôsobom tvrdí v napadnutom rozhodnutí, znacné, ale nepatrné. 232 Vývoz je v pomere k hlavnej cinnosti koncesionára, ktorou je aktívny predaj na svojom území, pasívnym a vedlajsím predajom. Komisia nemôze VPDN vytýkat, ze dáva prednost predaju v Holandsku pred vývozom. 233 Vývoz okrem toho predstavuje ziskový doplnkový predaj bez ohladu na bonus. Jednotlivá priemerná marza pri vývoze je z dôvodu nákladov vzniknutých pri predaji na vývoz porovnatelná s marzou dosahovanou pri miestnom predaji. Komisia neoprávnene tvrdí, ze koncesionár nadobúda dostatocnú vseobecnú známost a velkost na pritiahnutie zákazníkov nerezidentov iba pomocou investícií na svojom území. Okrem toho sprostredkovatelia, ktorí sú pri vzniku väcsiny prípadov vývozu, pracujú najcastejsie s rovnakými koncesionármi a sú na tieto investície citlivejsí. 234 Súvislost medzi poskytnutím bonusu a moznostou zvýsit zlavy, a teda aj predaje, je síce teoreticky mozná, ale nie je automatická, ani preukázaná. Suma bonusu ostáva v pomere k cene vozidla nízka a je teda málo pravdepodobné, ze tento okrajový rozdiel by mohol mat vplyv na príval vývozu. Zalobkyne okrem toho preukázali, ze úroven zliav pri vývoze je rovnocenná s úrovnou zliav pri miestnych predajoch. Vsetko smeruje k domnienke, ze prípadný cenový rozdiel je v kazdom prípade spotrebovaný sprostredkovatelom. Nic vsak neumoznuje domnievat sa, ako to robí Komisia, ze ide o "znacný" úcinok. 235 Komisia sa neoprávnene domnieva, ze znízenie vývozu treba pripísat vlastnostiam systému odmenovania. Vývoj vývozu má v skutocnosti iné príciny, a to vývoj prítazlivosti vozidiel znacky Peugeot, ako aj výkyvy v cenových rozdieloch v priebehu casu. Pád vývozu po roku 1997 teda nie je nicím neobvyklým. Atypickými sú práve vysoké objemy vývozu v rokoch 1997 a 1998, pretoze súvisia s kombináciou na jednej strane príchodu trh velmi vyhladávaných modelov znacky Peugeot, a na druhej strane výsky cenových rozdielov v tej dobe. Výska bonusu nemohla znízit záujem o predaj na vývoz vzhladom na malú výsku tejto sumy v porovnaní s cenovými rozdielmi danového pôvodu. 236 Pokial ide o internú poznámku PNE zo 14. októbra 2002 pripomenutú Komisiou v odôvodnení c. 134 napadnutého rozhodnutia, PNE sa v nej obmedzuje na hodnotenie rozpoctových dôsledkov prípadného zavedenia postupu automatického vyplácania bonusu. Táto poznámka teda nepreukazuje existenciu znacného úcinku systému odmenovania na vývoz. 237 Nakoniec Komisia nesprávne hodnotí odpovede koncesionárov na jej otázky zo 17. novembra 2004. Traja koncesionári, ktorí uskutocnili skoro 72% celkového objemu vývozu vsetkých opýtaných koncesionárov, poskytli odpovede podporujúce skutocnost, ze bonus mal pri vývozoch druhoradý význam. Vysetrovanie Komisie sa napokon týkalo len malej casti koncesionárov. 238 Komisia, ktorá tvrdí, ze nátlak mal priame negatívne úcinky na vývoz, nevysvetluje preco bol vývoz napriek tomu, ze k nátlaku údajne dochádzalo v rokoch 1997 a 1998, najväcsí práve v týchto dvoch rokoch a prepadol sa az v roku 1999. Dvaja koncesionári po údajnom nátlaku znacne zvýsili objem svojho vývozu. 239 Komisia teda vôbec nepreukázala, ze systém odmenovania alebo nátlak mali úcinky na vývoz, alebo aspon to, ze také úcinky boli znacné. 240 Komisia sa mýli, ked tvrdí, ze bonus sa vypláca v roku nasledujúcom po predaji, pretoze v skutocnosti sa vypláca v stvrtroku nasledujúcom po predaji. 241 Vseobecne povedané Komisia vázne nevyvracia dôkaz zalobkýn, podla ktorého údajný vplyv bonusu na vývoz mohol byt len nepatrný. 242 Komisia najskôr pripomína, ze preukázanie úcinkov protisútaznej dohody na základe ciela sa na konstatovanie existencie tejto dohody nevyzaduje. Aj keby sa ukázalo, ze úcinky protisútaznej dohody konstatovanej v prejednávanej veci nie sú preukázané, konstatovanie porusenia to neovplyvní. Dôkazy o úcinkoch systému odmenovania a nátlaku na vývoz napriek tomu existujú, hoci je tazké presne urcit ich rozsah. 243 Danové rozdiely medzi clenskými státmi sú irelevantné, lebo sporný je práve systém bonusu a nie cenový rozdiel pred zdanením. Zavedenie systému bonusu, ktorý odmenuje bez rozdielu aj za vývoz, teda nevytvára riziko, ze bude podnecovat konstruktérov, aby zvýsili svoje ceny v státoch s vysokým danovým zatazením. 244 Interná poznámka PNE zo 14. októbra 2002, vycísluje úcinok prípadného vyplácania bonusu za vývoz v roku 2003 na [dôverné] dodatocných predajov na vývoz. Zalobkyne s cielom obmedzit dôkaznú hodnotu tejto poznámky neoprávnene tvrdia, ze sa týka zavedenia automatického bonusu, a pokúsajú sa obmedzit jej význam na jednoduché lineárne zobrazenie, ktoré sa este musí upravit. Jasným cielom tejto poznámky bolo zavedenie bonusu na vyvezené vozidlá, a nielen zavedenie automatickosti bonusu. Táto poznámka dokazuje nielen to, ze bonus nebol za vývoz vyplácaný, ale predovsetkým aj to, ze zalobkyne predvídali znacný úcinok tejto zmeny politiky vývozu. 245 Zalobkyne sa snazia minimalizovat úcinky porusenia a obvinujú Komisiu, ze ich zvelicuje, ale pritom nedokázu popriet vsetky úcinky a pripústajú úcinky "kvalifikované nanajvýs ako velmi obmedzené". 246 Ich tvrdenia, ze vývoz je ziskový bez ohladu na bonus a nezávisí od investícií koncesionárov, nie sú podlozené. Tým, ze systém bonusu neodmenuje vývoz, objektívne znizuje záujem na tomto vývoze v porovnaní s miestnymi predajmi. Je nepopieratelné, ze na to, aby bol koncesionár úspesný pri predaji na vývoz, musí investovat do zamestnancov, marketingu a logistiky. Hoci je cast týchto investícií relevantná aj pre miestne predaje, nemá to vplyv na skutocnost, ze fixné náklady spojené s vývozom nie sú nulové. Len toto chcela Komisia vyjadrit v odôvodnení c. 115 napadnutého rozhodnutia a nie dokázat teóriu o priamom a lineárnom vztahu medzi vnútrostátnymi predajmi a predajmi na vývoz. 247 Argument, podla ktorého je bonus prílis malý na ovplyvnenie vývozu, nie je presvedcivý. Ak je bonus úcinný na vnútrostátnej úrovni, je málo pravdepodobné, ze by nemal ziaden dopad na úroven vývozu. Nie je dôveryhodné tvrdit, ze bonus je bez úcinku na výsku poskytovaných zliav, ani predpokladat, ze poskytnutie prípadného bonusu by bolo spotrebované sprostredkovatelmi. 248 Argumenty zalobkýn týkajúce sa prícin prepadu vývozu z Holandska sa zakladajú na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. Komisia netvrdila, ze nevyplácanie bonusu bolo rozhodujúcim faktorom vývoja vývozu, ani to, ze úcinok bol okamzitý, ale tvrdila, ze hral urcitú rolu. Komisia uznáva, ze posun vo vyplácaní bonusu nepredstavuje jeden rok, ale jeden stvrtrok, zároven vsak uvádza, ze to nevylucuje urcitý posun obmedzujúcich úcinkov systému odmenovania v case vzhladom na interval potrebný na to, aby si koncesionári uvedomili obsah tohto systému z hladiska obchodnej stratégie. 249 Zalobkyne vsak nemôzu popriet velmi silný prepad vývozu, o ktorom sa Komisia na základe viacerých indícií (svedectvá koncesionárov a interné dokumenty zalobkýn) domnieva, ze systém odmenovania a nátlak mohli byt jednou z jeho prícin, pricom vsak nemuseli byt jedinou prícinou. 250 Pokial ide o význam cyklov uvádzania na trh nových modelov a úcinky týchto cyklov na vývoz, nezdajú sa velmi relevantnými pre vývoz, lebo k nim dochádza tak v Holandsku, ako aj v zahranicí, a argumentácia zalobkýn v tomto bode je v kazdom prípade velmi selektívna. Pokial ide o cenový rozdiel, skutocnost, ze sa od rokov 1997 a 1998 znízil, ho nezbavuje jeho velkého významu po roku 1999 v zmysle podnecovania niektorých spotrebitelov, aby chceli nakupovat v Holandsku. 251 Pokial ide o jej vysetrovanie u koncesionárov v Holandsku, Komisia poznamenáva, ze z argumentu zalobkýn, podla ktorého sa najvýznamnejsí koncesionári domnievali, ze bonus mal druhoradý význam, vyplýva, ze cast koncesionárov mu naopak priznávala rozhodujúci význam. Toto vysetrovanie preukázalo, ze vsetci koncesionári si uvedomovali, ze nemajú právo na automatické vyplatenie bonusu, ze väcsina z nich chápala, ze nemajú na bonus nárok a ze väcsina z niekolkých koncesionárov, ktorí sa ho pokúsali získat, neuspela. Nakoniec Komisia, ktorá nemohla reálne vypocut vsetkých koncesionárov, bola oprávnená obmedzit svoje vysetrovanie na reprezentatívnu vzorku koncesionárov, v prejednávanej veci sestnástich z nich, ktorí boli identifikovaní ako aktívni v oblasti vývozu a tvorili priblizne 40% vývozu v referencnom období. 252 Pokial ide o úcinky nátlaku, Komisia poznamenáva, ze tento nátlak bol skutocne vykonávaný v priebehu obdobia, ktoré nebolo obmedzené na rok 1997 a ze skutocnost, ze k prudkému poklesu vývozu doslo v roku 1999 nespochybnuje, ze tento nátlak mal urcitý úcinok. Iné príklady nez príklady selektívne predlozené zalobkynami úcinnost nátlaku preukazujú. Pokial vsak ide o porusenie na základe ciela, dôkaz o konkrétnej úcinnosti nátlaku nie je na konstatovanie porusenia potrebný. 253 Komisia tvrdí, ze na to, aby bola otázka bonusu správne pochopená, netreba ju posudzovat v rámci problematiky podnecovania na vývoz, ako navrhujú zalobkyne, ale v rámci problematiky odrádzania od vývozu, kde sú objektívne úcinky nevyplácania bonus zrejmé. 254 Kedze marze automobilových koncesionárov sú nízke, nemozno tvrdit, ze nevyplácanie bonusu za vývoz nemá na vývoz ziadny úcinok, alebo ze má len zanedbatelný úcinok. 255 V rozpore s tým, co naznacujú zalobkyne, treba v rámci jednotného trhu so zahranicnými zákazníkmi a miestnymi zákazníkmi zaobchádzat vo vztahu ku koncesionárovi rovnocenne. Skutocnost, ze motiváciou zahranicného zákazníka nakupovat v Holandsku môze byt cenový rozdiel, by nemala zalobkyne vôbec znepokojovat, ibaze by sa uznalo, ze ich cielom je práve delit trhy. 256 Napriek tomu, ze to zalobkyne popierajú, je logické, ze systém bonusu mal vplyv na obchodné rozhodnutia koncesionárov v neprospech vývozu. Zalobkyne sa stavajú do pozície zahranicného kupujúceho, ked tvrdia, ze neexistencia bonusu mu je údajne lahostajná. Okrem toho, ze toto stanovisko je nesprávne a nepreukázané, Komisia sa domnieva, ze sa treba postavit do pozície koncesionára, aby bolo mozné konstatovat, ze ak je inak vsetko rovnaké, koncesionár nemá nárok na bonus za vývoz a systém odmenovania ho teda takým alebo onakým spôsobom podnecuje, aby uprednostnil miestne predaje. Posúdenie Súdom prvého stupna 257 Podla ustálenej judikatúry nie je na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nevyhnutné zohladnovat konkrétne úcinky dohody, pokial je zrejmé, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (pozri rozsudky Súdneho dvora Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 136, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 84, a tam citovanú judikatúru; pozri rozsudky Súdu prvého stupna General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 104, a z , Roquette Frčres/Komisia, [15]T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 201, a tam citovanú judikatúru). 258 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospela k záveru o existencii protisútaznej dohody na základe ciela (pozri body 113, 140 a 141 vyssie), tento zalobný dôvod treba v rozsahu, v akom sa ním spochybnuje existencia porusenia clánku 81 ods. 1, zamietnut ako irelevantný. 259 V rozsahu, v akom tento zalobný dôvod zahrna spochybnenie posúdenia závaznosti porusenia Komisiou, vsak bude potrebné preskúmat toto spochybnenie v rámci posudzovania piateho zalobného dôvodu, ktorý sa týka stanovenia výsky pokuty. 5. O piatom dôvode, ktorý je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení, týka sa znízenia sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 260 Zalobkyne tvrdia, ze porusenie nemozno povazovat za "velmi závazné" s ohladom na znenie usmernení (bod 29 vyssie), kedze cielom systému odmenovania nebolo delenie trhov. 261 Jeho jediným cielom bola úcinnost distribucného systému a rozvoj trhového podielu Peugeot v Holandsku. Okrem toho na rozdiel od iných vecí, ktoré sa týkali automobilového odvetvia, nezahrnal ziadny formálny zákaz vývozu. PNE naopak rozsirovala svojim koncesionárom obezníky, ktoré sa týkali postupu v prípade predaja sprostredkovatelom, a netrestala koncesionárov, ktorý vykonávali vývoz. Aj keby sa usúdilo, ze systém odmenovania obmedzil podnety vykonávat vývoz, treba dodat, ze obmedzovanie vývozu sa nerovná deleniu trhov. Nezohladnenie tohto rozdielu je v rozpore s usmerneniami. Porusenie vytýkané zalobkyniam môze byt nanajvýs kvalifikované ako "mierne" alebo "závazné". Komisia okrem toho zvelicila úcinky údajného porusenia. 262 Rozlisovanie medzi delením trhov a obmedzením vývozu nie je v rozpore s tvrdením Komisie umelé. Vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudkov General Motors/Komisia, uz citovaného v bode 44 vyssie, et General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaného v bode 171 vyssie, sa porusenie týkalo priamo zákazu vývozu alebo jasne oznámenej vôle delit trh, co nie je prípad prejednávanej veci. 263 Zalobkyne napádajú skutocnost, ze Komisia po tom, ako dlho analyzovala úcinky porusenia, aby ich kvalifikoval ako znacné, tvrdí, ze taká kvalifikácia bola nepotrebná alebo ze nemala vplyv na kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného a na stanovenie pokuty. Výsku pokuty preto treba prehodnotit, lebo niektoré zo základných prvkov pouzitých na jej výpocet boli chybné, kedze zalobkyne preukázali absenciu úcinkov systému odmenovania na vývoz. 264 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, túto Komisia zvelicila. Dôkazy predlozené Komisiou nepreukazujú porusenie na jednej strane v období od roku 1998 do septembra 2003, co sa týka systému odmenovania, a nad druhej strane v rokoch 1998 az 2000, co sa týka nátlaku. Subsidiárne, ak by aj bolo potrebné pripustit dlzku trvania sest a pol roka v prípade systému odmenovania a styri a pol roka v prípade nátlaku, zvýsenie uplatnené Komisiou nie je rovnomerné v celom období vzhladom na výkyvy v intenzite porusenia pocas tohto obdobia. Komisia mala zohladnit tieto výkyvy v intenzite pri nou vykonávanom posudzovaní dlzky trvania porusenia. 265 Súd prvého stupna by preto mal znízit pokutu. 266 Komisia tvrdí, ze usmernenia uplatnila riadne. Nic v týchto usmerneniach nebráni tomu, aby mohli byt vertikálne obmedzenia kvalifikované ako "velmi závazné". 267 Cielom a úcinkom systému odmenovania bolo obmedzit vývoz. Uvádzaná skutocnost, ze jeho cielom bola aj úcinnost distribucnej siete v Holandsku a prienik na tento trh nemôze spochybnit úvodné konstatovanie, a teda ani zmensit závaznost konstatovaného porusenia. 268 Argument, podla ktorého predmetná prax nezahrnala formálny zákaz vývozu, treba odmietnut. Táto skutocnost totiz nijako neoslabuje konstatovanie, ze cielom predmetného systému bolo obmedzenie vývozu, a teda delenie trhov, a ze ho preto bolo mozné kvalifikovat ako velmi závazné porusenie. Bolo by neprirodzené robit rozdiel medzi obmedzením predaja kupujúcim, ktorí nemajú bydlisko v Holandsku, a delením trhov. Skutocnost, ze ide len o obmedzenie, nebráni oznaceniu za velmi závazné porusenie. 269 Pokial ide o úcinky porusenia, ktorých preukázanie nie je koniec koncov na konstatovanie porusenia nevyhnutné, dokázalo sa, ze boli znacné. Komisia v kazdom prípade konstatovala, ze porusenie bolo velmi závazné svojou povahou. Komisia najmä konstatovala subjektívny úmysel zalobkýn obmedzit obchod medzi clenským státmi, hoci uz v roku 1988 upresnila svoje stanovisko k politikám spocívajúcim vo vylúcení predaja nových vozidiel konecným spotrebitelom nerezidentom. 270 Komisia poznamenáva, ze jej predchádzajúca rozhodovacia prax neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze disponuje volnou úvahou na urcenie toho, ci je dotknuté porusenie s ohladom na okolnosti dotknutej veci velmi závazné. 271 Komisia dodáva, ze vzhladom na to, ze podla usmernení je povinná zohladnit na úcely posúdenia závaznosti porusenia jeho skutocný dopad, iba ak ho mozno zmerat, co by v prejednávanej veci bolo tazké, nie je povinná presne preukázat dopad kartelu na trhu a urcit jeho rozsah, ale sa môze obmedzit na odhad pravdepodobnosti takého úcinku. Zalobkyne teda nie sú oprávnené odvolávat sa na neexistenciu úcinkov dohody ani na ich obmedzenost. 272 Co sa týka posúdenia dlzky trvania porusenia, Komisia opakuje, ze preukázala existenciu porusenia pocas celého posudzovaného obdobia. Pokial ide o argument týkajúci sa skutocnosti, ze zvýsenie pokuty malo byt rozdielne v závislosti od intenzity porusenia v priebehu casu, Komisia uvádza, ze intenzita sa nevztahuje na dlzku trvania, ale na závaznost porusenia. Komisia presne zohladnila rozdielnu intenzitu porusenia v rámci nou vykonávaného posudzovania závaznosti. Posúdenie Súdom prvého stupna 273 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia pri stanovení sumy kazdej pokuty volnou úvahou (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [16]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a zo , Mo och Domsjö/Komisia, [17]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 268, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo , Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47). Jej posúdenie sa vsak musí uskutocnit v súlade s právom Spolocenstva, ktoré nezahrna len ustanovenia Zmluvy, ale aj vseobecné právne zásady (rozsudok Súdneho dvora z , Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38). 274 Podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, akými sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 241, a z , SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). 275 Treba tiez konstatovat, ze posúdenie primeranosti ulozenej pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusovania, co sú kritériá uvedené pôvodne v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a teraz v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, spadá do neobmedzenej právomoci pri preskúmaní zverenej Súdu prvého stupna podla clánku 31 rovnakého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [18]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 69). 276 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia síce v napadnutom rozhodnutí usmernenia výslovne nespomenula, stanovila vsak výsku pokuty ulozenej zalobkyni na základe vseobecnej metódy, ktorú si urcila v týchto usmerneniach, ktoré vo svojom bode 1 prvom odseku na úcely stanovenia výsky pokút uvádzajú, ze "základná ciastka [pokuty] bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". O spochybnení posúdenia závaznosti porusenia Komisiou na úcely stanovenia pokuty 277 Usmernenia vo svojom bode 1 A upresnujú, ze "pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu". Porusenia sú potom zaradené do troch kategórií, s ktorými sú spojené predpokladané sumy sankcií, a to mierne porusenia (od 1000 do 1 milióna eur), závazné porusenia (od 1 milióna do 20 miliónov eur) a velmi závazné porusenia (nad 20 miliónov eur). -- O kritériu hodnotenia závaznosti porusenia týkajúcom sa samotnej povahy porusenia 278 Zalobkyne namietajú voci kvalifikácii porusenia ako "velmi závazného" v zmysle bodu 1 A usmernení, kedze jediným cielom, ktorý sledovali, bolo dynamizovat predaje znacky Peugeot v Holandsku a jednoduché obmedzenie vývozu v ziadnom prípade nepredstavuje delenie trhov. Zalobkyne tiez tvrdia, ze v prejednávanej veci na rozdiel od veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudkov General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, a General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, neexistovali obmedzenia hospodárskej sútaze, ktorých cielom by bolo priamo zakázat vývoz, a teda ani jasná vyjadrená vôla delit trh. 279 Pokial ide o argument zalozený na údajnom výlucne prosútaznom cieli konania zalobkýn, treba v rozsahu, v akom sa ním opakovane spochybnuje existencia porusenia clánku 81 ods. 1 ES, pripomenút, ze bol zamietnutý v rámci preskúmavania druhého zalobného dôvodu. Komisia totiz dospela k správnemu záveru, ze systém odmenovania a rôzne iniciatívy zalobkýn predstavovali protisútazné opatrenia na základe ciela (pozri body 113, 140 a 141 vyssie). 280 Pokial tento argument treba chápat tak, ze znamená, ze zalobkyne v kazdom prípade konali v dobrej viere, tak z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenia c. 58, 73 az 84, 145, 170 a 171), ako aj preskúmavania tejto zaloby (pozri najmä body 54 az 68 a 116 az 140 vyssie), vyplýva, ze nie je pravda, ze zalobkyne nevedeli o protisútaznom dosahu svojich iniciatív, naopak v skutocnosti konali s plnou znalostou veci. 281 Pokial ide o argument, ze o delenie trhov ide len v prípade dohody zahrnajúcej formálny zákaz vývozu, treba ho zamietnut. Snaha, ako v prejednávanej veci, odporovat prostredníctvom systému odmenovania a nátlaku co najviac súbeznému vývozu, predstavuje aj bez toho, aby dospela az k vyjadreniu formálneho zákazu vyvázat, iniciatívu, ktorej cielom je delenie vnútorného trhu a ktorá je svojou povahou rovnako závazná a trestuhodná ako jednoduchý zákaz vývozu. Takéto odporovanie predstavuje rovnako ako zákaz (pozri v tomto zmysle rozsudok General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 191) zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze. Je v rozpore s najzákladnejsími cielmi Európskeho spolocenstva a zvlást s dosiahnutím jednotného trhu. 282 Argument zalobkýn, podla ktorého porusenie spáchané v prejednávanej veci nemôze byt z hladiska jeho povahy kvalifikované ako velmi závazné v zmysle usmernení, z dôvodu, ze nezahrna formálny zákaz vývozu, je teda nesprávny a treba ho preto zamietnut. 283 Treba dodat, ze aj ked systém uplatnovaný v prejednávanej veci nezahrnal jednoduchý zákaz vývozu, nie je to vôbec z dôvodu prosútazných úvah zo strany zalobkýn, ale naopak z dôvodu úvah súvisiacich so snahou vyhnút sa zavedeniu systému, ktorý by bol z dôvodu prílis explicitnej protisútaznej povahy lahsie odhalitelný. Ako bolo konstatované (pozri body 51 az 68 a 113 vyssie), zalobkyne sa po tom, ako v roku 1997 zaviedli systém odmenovania, ktorého protisútazný charakter bol zjavný, od roku 1998 vyhýbali akejkolvek prílis zjavnej protisútaznej formulácii, zároven vsak dbali na zachovanie systému obmedzujúceho hospodársku sútaz, ktorý bol zavedený v roku 1997 a doplnali ho rôznymi iniciatívami, ktorých cielom v podstate bolo zaistit, aby si vývoz zachoval výnimocný charakter. 284 V tomto ohlade treba dospiet k záveru, ze porusenie vykazuje z hladiska svojej povahy zvlást výraznú závaznost vzhladom na mimoriadne pokrytecké spôsoby zachovávania systému odmenovania do roku 2003, a práve v tomto kontexte, ako to uvádza Komisia (odôvodnenie c. 171 druhá veta napadnutého rozhodnutia) a ako uz uviedol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovanom v bode 171 vyssie (bod 192), predchádzajúca prax Komisie a ustálená judikatúra v oblasti súbezného vývozu, a to najmä v automobilovom odvetví, predstavujú jasné výstrahy, pokial ide o protiprávnost takého systému. 285 Treba tiez rovnako ako Komisia uviest, ze zalobkyne sú clenkami velkej priemyselnej skupiny, ktorá má významné postavenie na dotknutých trhoch (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia), a majú právne oddelenia, ktoré sú schopné dokonale odhadnút -- ako to aj urobili -- protisútaznú povahu dotknutých konaní (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia). 286 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa pri vykonávaní svojej volnej úvahy nedopustila pochybenia tým, ze kvalifikovala povahu porusenia ako velmi závaznú. -- O kritériu hodnotenia závaznosti porusenia týkajúcom sa skutocného dopadu porusenia na trh 287 Zalobkyne spochybnujú zohladnenie skutocného dopadu porusenia na trh v napadnutom rozhodnutí. Tvrdia, ze Komisia zvelicila úcinky porusenia, ked ich oznacila za znacné. V skutocnosti porusenie nemalo ziadne úcinky alebo malo nanajvýs zanedbatelné úcinky. 288 Komisia túto kritiku spochybnuje a v kazdom prípade sa domnieva, ze velká závaznost porusenia bola dostatocne konstatovaná v napadnutom rozhodnutí na základe povahy porusenia, a ze hoci spomenula úcinok vo svojom odôvodnení posúdenia závaznosti porusenia, v ziadnom prípade sa neopierala výslovne o úcinky porusenia, ked dospela k záveru, ze má byt kvalifikované ako "velmi závazné". 289 Pokial ide o tento ostatný argument Komisie, samotné znenie napadnutého rozhodnutia vyzaduje, aby bol zamietnutý. 290 Cokolvek totiz o tom Komisia uvádza v stádiu konania o zalobe, nekvalifikovala v napadnutom rozhodnutí porusenie ako velmi závazné len na základe jeho povahy. V odôvodnení c. 166 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze podnik svojím konaním prekázal uskutocnovaniu ciela jednotného trhu, ako ho zakotvuje Zmluva, a ze "povaha porusenia musí byt kvalifikovaná ako velmi závazná uz len z tohto dôvodu". Komisia tým v tomto stádiu kvalifikovala nie porusenie samotné, ale jeho vlastnú povahu ako velmi závaznú, pricom povaha porusenia predstavuje prvé kritérium stanovené v usmerneniach na posúdenie závaznosti porusenia, ktoré je pripomenuté v bode 277 vyssie. 291 Az po skoncení preskúmavania, ktoré zohladnilo aj iné skutocnosti vrátane úvah týkajúcich sa úcinkov porusenia, ktoré Komisia kvalifikovala ako "znacné" (pozri najmä odôvodnenie c. 166 tretiu vetu a odôvodnenie c. 168 druhú vetu napadnutého rozhodnutia), Komisia v odôvodnení c. 172 napadnutého rozhodnutia vyjadrila názor, ze "vzhladom na vyssie uvedené treba porusenie clánku 81 [ES], ktorého sa [zalobkyne] dopustili, kvalifikovat ako velmi závazné". 292 Treba preto preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k zisteniam, ktoré by jej umoznili pri nou vykonávanom posudzovaní závaznosti porusenia potvrdit, ze doslo k znacným úcinkom. 293 V odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla znízenie vývozu po roku 1997 a potom prepad o 50% po roku 1999. V odpovedi na argumentáciu AP, podla ktorej nebol tento prepad spôsobený systémom odmenovania, ale znízením cenových rozdielov, ktoré obmedzilo záujem zahranicných kupujúcich zaobstarat si svoje auto v Holandsku, Komisia najmä uviedla, ze cenové rozdiely ostali pocas posudzovaného obdobia znacné (odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia). 294 Uviedla tiez, ze obmedzenie práva na bonus by v kazdom prípade, co sa týka predaja na vývoz, zbavilo holandských koncesionárov casti ich pruznosti bez ohladu na prípadné výkyvy v cenových rozdieloch (odôvodnenie c. 133, in fine, napadnutého rozhodnutia). 295 V odôvodnení c. 134 napadnutého rozhodnutia, Komisia najskôr pripomenula, ze "vo vseobecnosti je tazké presne urcit rozsah úcinku takých opatrení, ci dokonca nemozné urcit objem vývozu, ktorému skutocne zabránili" a dodala, ze "v prejednávanej veci vsak skutkové okolnosti zhromazdené v priebehu vysetrovania... umoznujú preukázat existenciu znacného úcinku predmetného systému odmenovania na vývoj toku súbezného vývozu s pôvodom v Holandsku". 296 Komisia predovsetkým pripomenula internú poznámku PNE, ktorú napísal [dôverné], "Responsable Dealer Support" (osoba zodpovedná za podporu koncesionárov) spolocnosti PNE, a ktorá je pripojená k napadnutému rozhodnutiu, z ktorej vyplýva, ze ak by sa na rok 2003 zaviedlo vyplácanie bonusu za vývoz, spôsobilo by to velmi výrazné zvýsenie objemu vývozu (odôvodnenie c. 134 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia). 297 Najskôr treba preskúmat konstatovanie Komisie pripomenuté v bode 293 vyssie, ktoré sa týka znízenia vývozu po roku 1997 a potom jeho prepadu o 50% po roku 1999. 298 Zalobkyne v podstate v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu tvrdia (pozri bod 235 vyssie), ze netypické boli práve vysoké objemy vývozu v rokoch 1997 a 1998. Tieto objemy totiz vyplývali z kombinácie na jednej strane príchodu na trh velmi vyhladávaných modelov znacky Peugeot, a na druhej strane výsky cenových rozdielov v tej dobe, ktorých znízenie v nasledujúcich rokoch bolo základnou prícinou znízenia objemu vývozu. 299 Pokial ide o prvé z týchto tvrdení, podla ktorého bol vývoz v rokoch 1997 a 1998 neobvykle vysoký z dôvodu silnej prítazlivosti nových modelov pre kupujúcich (co podla zalobkýn bráni vo vyvodení akéhokolvek uzitocného záveru o znízení objemu vývozu v nasledujúcich rokoch), Súd prvého stupna sa rovnako ako Komisia domnieva, ze kedze k uvedeniu nových modelov dochádza tak v Holandsku, ako aj v zahranicí, úcinok prítazlivosti týchto nových modelov na objem predaja je v Holandsku a v iných clenských státoch v zásade rovnaký. Hoci teda táto prítazlivost urcite môze zvýsit objem predaja výrobcu, tak na vnútrostátnej úrovni, ako aj -- pokial je to zaujímavé vzhladom na rozdiely v katalógových cenách a vyhliadky na zlavy -- na vývoz, táto prítazlivost sama osebe nevedie k zvýseniu podielu súbezného vývozu v porovnaní s vnútrostátnym predajom. Zalobkyne v kazdom prípade neuviedli ziadnu skutocnost, ktorá by v prejednávanej veci viedla k opacnému záveru. 300 Pokial ide o okolnost, ze nový model by mohol byt prítazlivejsí pre spotrebitelov z iných státov ako pre holandských spotrebitelov, treba konstatovat, ze ani táto okolnost zrejme nemôze u holandských koncesionárov viest k zvýseniu podielu súbezného vývozu v porovnaní s vnútrostátnym predajom. Skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze dieselové motorizácie sú málo kupované holandskými spotrebitelmi, ale velmi kupované spotrebitelmi francúzskymi, tak síce môze viest k dôsledku, ze väcsina prípadného súbezného vývozu do Francúzska sa bude dotýkat dieselových motorizácií, nezdá sa vsak, ze by mohla viest k zvýseniu holandského súbezného vývozu v pomere k holandským vnútrostátnym predajom. Nic totiz neumoznuje sa a priori domnievat, a zalobkyne ani nepredkladajú dôkazy v tomto zmysle, ze uvádzaná prednost dieselových motorizácií u francúzskych spotrebitelov ich osobitne motivovala, aby sa vyhli nákupu svojho vozidla u francúzskeho koncesionára. To, ci tento spotrebitel uskutocní kúpu v zahranicí, bude nakoniec závisiet od financnej výhody, ktorú z takej transakcie môze vytazit. 301 Pokial ide o druhé tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je hlavnou prícinou znízenia vývozu po roku 1997 znízenie cenových rozdielov -- a nie vylúcenie bonusu v prípade vývozu -- treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze vylúcenie bonusu bolo jedinou prícinou znízenia vývozu. Domnievala sa len, ze je tazké pripísat toto znízenie vývozu od roku 1997 jednoduchému znízeniu cenových rozdielov (odôvodnenie c. 132, in fine, napadnutého rozhodnutia). 302 Preto sa zdá, ze Komisia síce v odôvodnení c. 131 prvej vete napadnutého rozhodnutia zaznamenala v rámci prvého vecného posúdenia úcinkov systému odmenovania "znízenie vývozu od roku 1997 a potom jeho prepad o priblizne 50% po roku 1999", nezohladnila vsak dalej vo svojich úvahách a najmä v odôvodnení c. 132 napadnutého rozhodnutia v dostatocnej miere námietku AP zalozenú na tom, ze tento vývoj vývozu bol v zásade spôsobený výkyvmi v cenových rozdieloch. 303 Komisia teda síce túto námietku spomenula v odôvodnení c. 131 napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení c. 132 vsak uviedla len to, ze "cenové rozdiely s Holandskom zostali pocas posudzovaného obdobia v pomere k najdrahsím trhom znacné", co v podstate znamená, ze bez ohladu na vývoj týchto cenových rozdielov motivácia zahranicných spotrebitelov kúpit si svoje auto v Holandsku pretrvávala pocas celého posudzovaného obdobia. 304 Hoci je táto posledná úvaha o pretrvávaní záujmu spotrebitelov o súbezný vývoz pocas celého posudzovaného obdobia správna, nic to nemení na skutocnosti, ze to, ze Komisia na zaciatku svojho preskúmavania úcinkov systému odmenovania na hospodársku sútaz uviedla ako hlavnú myslienku výrazné znízenie vývozu v posudzovanom období, a to bez toho, aby bola v dalsích úvahách venovaná dostatocná pozornost úlohe, ktorú pri tomto znízení hral vývoj cenových rozdielov, viedlo k prezentácii skutocností, ktorá prakticky podcenila úlohu, ktorú tento vývoj hral pri znízení vývozu. 305 Treba sa preto domnievat, ze skutocnost, ze Komisia nevenovala vo svojich vyjadreniach, ktoré sú uvedené v odôvodneniach c. 131 a 132 napadnutého rozhodnutia a týkajú sa znízenia vývozu, dostatocnú pozornost úlohe vývoja cenových rozdielov pri znízení vývozu, odráza urcité podcenenie tejto úlohy zo strany tejto institúcie. 306 Po druhé, pokial ide o jej konstatovanie pripomenuté v bode 294 vyssie, Komisia, ktorá sa tento raz nepostavila do pozície kupujúceho, ale do pozície koncesionára, sa v odôvodnení c. 133 napadnutého rozhodnutia vyjadrila, ze "obmedzenie práva na bonus, pokial ide o vývoz, zbavilo holandských koncesionárov casti ich pruznosti bez ohladu na prípadné výkyvy v cenových rozdieloch". 307 Zalobkyne toto vyjadrenie spochybnujú tvrdením, ze predaje na vývoz boli ziskovými predajmi aj bez ohladu na bonus, ze výska bonusu bola v pomere k predajnej cene vozidiel a cenovému rozdielu zanedbatelná a ze teda nemohol hrat nijakú rolu (pozri v rámci stvrtého zalobného dôvodu body 233 a 234 vyssie). 308 Pokial ide o argumenty zalozené na údajnom zanedbatelnom význame bonusu v pomere k predajnej cene vozidla alebo cenovému rozdielu, treba konstatovat, ze tieto argumenty zmiesavajú pohlad kupujúceho a pohlad koncesionára. Hoci je pravda, ze z pohladu kupujúceho predstavoval bonus v absolútnom vyjadrení len malú cast z predajnej ceny vozidla, ci cenového rozdielu, nic to nemení na tom, ze z pohladu koncesionára nemozno výsku tohto bonusu povazovat za zanedbatelnú, pretoze predstavoval významnú zlozku marze dosahovanej koncesionárom pri predaji vozidla a jeho absencia v prípade predajov na vývoz teda hrala nezanedbatelnú úlohu voci týmto predajom (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 309 Okrem toho treba konstatovat, ze námietky zalobkýn, ktorých cielom, a to vsetkých z nich, je v podstate prezentovat bonus ako financný prvok, ktorý nemal skutocný dopad na koncesionára, sú v priamom rozpore s ich tvrdením, podla ktorého je cielom bonusu práve zdynamizovat predaj vozidiel znacky Peugeot v Holandsku (pozri v tejto súvislosti, pokial ide o podobné úvahy, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku General Motors/Komisia, uz citovanému v bode 55 vyssie, bod 76). Ako teda Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, ak, "ako upresnil [Peugeot], bolo cielom tohto systému odmenovania podnietit holandských koncesionárov, aby sa co najviac usilovali z pohladu rozvoja predajov na území, ktoré im bolo zverené", znamená to, ze tento systém odmenovania, a teda aj výska bonusu "bola tiez dostatocná na to, aby jeho odmietnutie odradilo od niektorých predajov na vývoz". 310 Pokial ide o argument predlozený vo stvrtom zalobnom dôvode (pozri bod 237 vyssie), podla ktorého traja koncesionári, ktorí vykonali viac nez 72% vývozu opýtaných koncesionárov, poskytli odpovede podporujúce skutocnost, ze bonus mal pre vývoz druhoradý význam, treba konstatovat, ze toto tvrdenie nie je nijako podopreté, ani odkazom na konkrétnych koncesionárov, ani odkazom na objemy vývozu a treba ho preto uz len z tohto dôvodu odmietnut. 311 Pokial sa vsak toto tvrdenie implicitne týka koncesionárov [dôverné], [dôverné] a [dôverné], ktorí sú objektmi podobného tvrdenia AP pripomenutého v bode 91 vyssie, bolo konstatované, pokial ide o [dôverné], ze tento koncesionár, ktorý vyhlásil, ze pocas obdobia vysetrovania vyviezol [dôverné] vozidiel, neprejavil nedostatok záujmu o bonus, ale len chápal, ze bonus sa na vývoz nevztahuje (pozri bod 95 vyssie). Tvrdenie zalobkýn by sa tak mohlo, za predpokladu, ze sa skutocne týka troch koncesionárov spomínaných v predchádzajúcom bode, vztahovat nanajvýs na dvoch z nich, ktorí reprezentujú, s ich [dôverné] kumulovanými vývozmi (pozri odpovede na ziadost o informácie zo 17. novembra 2004) a pri zohladnení ako základu výpoctu vlastného tvrdenia zalobkýn týkajúceho sa percentuálneho podielu [dôverné]%, iba [dôverné]% vývozu opýtaných koncesionárov. 312 Pokial ide o úvahu uvedenú v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 237 vyssie), podla ktorej bola ziadost o informácie zo 17. novembra 2004 zaslaná len malej casti koncesionárov, z nicoho nevyplýva, a zalobkyne neuvádzajú dôkazy v tomto zmysle, ze by skupina koncesionárov, ktorí sú adresátmi ziadosti o informácie, zlozená z podnikov, ktoré podla Komisie uskutocnili 40% vývozu v období vysetrovania, nepredstavovala reprezentatívnu vzorku konkrétne na úcely preskúmania skutocného dopadu porusenia na trh. 313 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumenty zalobkýn, podla ktorých bol bonus prílis nízky na ovplyvnenie úrovne vývozu, treba zamietnut. 314 Po tretie treba preskúmat vyjadrenia (pozri body 295 a 296 vyssie), ktorými Komisia po tom, co pripomenula tazkosti spojené s presným urcením rozsahu úcinku takých opatrení, ako je systém odmenovania (odôvodnenie c. 134 napadnutého rozhodnutia), predsa prihliadla na skutkové okolnosti spôsobilé preukázat existenciu významného úcinku tohto systému na vývoz, a konkrétne pripomenula internú poznámku PNE zo 14. októbra 2002, napísanú [dôverné] (odôvodnenie c. 134 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia). 315 Zalobkyne v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 236 vyssie) spochybnujú, ze táto poznámka mala taký zmysel, aký jej pripisuje Komisia. Táto poznámka teda vôbec nesmerovala k vecnej zmene systému odmenovania v tom zmysle, ze by tento systém odteraz stanovil vyplácanie bonusu aj za vývoz, ale jej cielom bola len procesná zmena systému, ktorý uz predpokladal toto vyplácanie, pricom táto zmena spocívala v nahradení vyplácania po predchádzajúcom predlození dokladov o registrácii v zahranicí automatickým vyplácaním s overením týchto dokladov a posteriori. 316 Treba konstatovat, ze predpoklad tohto argumentu zalobkýn, podla ktorého systém odmenovania uz stanovoval vyplácanie bonusu za vývoz, je nesprávny. V tomto ohlade bolo v rámci preskúmavania druhého zalobného dôvodu konstatované, ze tento systém, tak ako je v obezníkoch opísaný koncesionárom, nestanovoval vyplácanie bonusu za vývoz a uz vôbec nie postup v tomto ohlade (pozri bod 62 vyssie). 317 V skutocnosti mozno internú poznámku zo 14. októbra 2002, v ktorej [dôverné] odporúcal "vzhladom na meniacu sa právnu úpravu... zobrat na úcely prémie v budúcom roku do úvahy vsetky vozidlá (vrátane registrácií, ku ktorým nakoniec dôjde v iných státoch EÚ)", chápat len ako interný návrh PNE, ktorého konecným cielom bolo ukoncit vylúcenie vývozu zo získania bonusu, ktoré zalobkyne do tej doby zachovávali spôsobom opísaným Komisiou v napadnutom rozhodnutí a preskúmaným v bodoch 60 az 65 vyssie. 318 Vynára sa vsak otázka, ci táto poznámka mimo svojho dosahu umoznovala Komisii domnievat sa, ako to Komisia uviedla v odôvodnení c. 134 prvej zarázke napadnutého rozhodnutia, ze podla samotnej PNE dopad zavedenia bonusu pre predaje na vývoz v roku 2003 predstavoval [dôverné] predajov navyse. 319 Komisia na úcely urcenia tohto údaja rozlisovala medzi predpovedou, spomínanou v tejto poznámke, zvýsenia predajov na vývoz uvedenou v priemyselnom a obchodnom pláne (POP) na rok 2003, pri nezmenenom systéme odmenovania ([dôverné] predajov), a predpovedou zvýsenia predajov na vývoz uvedenou [dôverné] za predpokladu zmeny systému odmenovania ([dôverné] predajov). 320 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa mýli a uvádzajú v tomto ohlade dve námietky. Jednak sú [dôverné] predaje stanovené [dôverné] len ním vykonaným lineárnym zobrazením stáleho zvysovania objemov vývozu od roku 2000. Okrem toho [dôverné] predaje POP 2003, spomínané v poznámke zo 14. októbra 2002, boli len provizórnym vycíslením, ktoré bolo zalozené na vývoze v roku 2001 a vylucovalo zásoby vozidiel uz prítomných u koncesionárov. POP 2003, ktorý nebol v case vypracovania tejto poznámky s konecnou platnostou stanovený, nakoniec stanovoval objem vývozu, ktorý bol zároven vyssí ([dôverné] vozidiel) a blizsí skutocnosti, pretoze v roku 2003 bolo vyvezených [dôverné] vozidiel. 321 Co sa týka prvej námietky, ktorá sa týka skutocnosti, ze údaj [dôverné] predajov je len jednoduchým, pisatelom poznámky vykonaným lineárnym zobrazením stáleho zvysovania objemov vývozu od roku 2000, treba konstatovat, ze spocíva implicitne, ale nevyhnutne, na nesprávnom tvrdení (pozri body 314 az 317 vyssie), podla ktorého zmena navrhnutá týmto pisatelom bola len procesnou zmenou systému odmenovania, ktorý od zaciatku zaviedol vyplácanie bonusu za vývoz. 322 Napokon treba subsidiárne uviest, rovnako ako to urobila Komisia, jednak, ze táto námietka vychádza z jednoduchého tvrdenia zo strany zalobkýn, kedze nimi predlozená tabulka navrhujúca také zobrazenie vôbec neznamená, ze taký bol postup pouzitý [dôverné] v jej poznámke, jednak, ze ak [dôverné] pouzil taký postup, zdá sa nepochopitelnou skutocnost, ze predbezné ([dôverné] predajov) a konecné ([dôverné] predajov) predpovede POP na rok 2003 boli stanovené prevazne pod týmto údajným zobrazením. 323 Pokial ide o druhú námietku, podla ktorej [dôverné] predajov POP na rok 2003, spomínaných v poznámke zo 14. októbra 2002, bolo len provizórnym údajom, ktorý bol neskôr zmenený smerom nahor, a podla ktorej treba skôr vziat do úvahy údaj o [dôverné] predajov, nic to nemení na tom, ze autor tejto poznámky v podstate predpovedal na základe POP na rok 2003 odhadnutého na [dôverné] predajov na vývoz, nárast vývozu o [dôverné] vozidiel v prípade zavedenia bonusu za vývoz. Zo skutocnosti, ze POP na rok 2003 bol revidovaný smerom nahor, vôbec nevyplýva, ze predpoved [dôverné] týkajúca sa dopadu zavedenia bonusu za vývoz ([dôverné] vozidiel) musí byt nevyhnutne revidovaná smerom nadol. 324 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze sa opierala o internú poznámku PNE zo 14. októbra 2002, aby z nej vyvodila, ze zavedenie systému bonusu pre predaje na vývoz viedlo v roku 2003 k velmi velkému zvýseniu objemu vývozu do iných clenských státov. 325 Nakoniec, pokial ide o iniciatívy vseobecne oznacené Komisiou za nátlak, z konstatovaní Komisie uskutocnených v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia c. 126 az 128, 135 a 166), ktoré neboli v rámci tohto konania o zalobe vázne spochybnené, jasne vyplýva, ze tento nátlak mal znacný úcinok na správanie koncesionárov v oblasti vývozu. 326 Pokial ide v tomto ohlade predovsetkým o argument uvedený zalobkynami v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 238 vyssie), podla ktorého dvaja koncesionári, a to [dôverné] a [dôverné], v dôsledku nátlaku "znacne" zvýsili objem svojho vývozu, treba ho prinajmensom relativizovat. Z poznámky [dôverné] z 2. novembra 2001 totiz vyplýva, ze podla [dôverné] zvýsenie objemu vývozu v skutocnosti spocívalo v jedinej vývoznej transakcii. Z tejto poznámky dalej vyplýva, ze pre týchto dvoch koncesionárov bol vývoz len krátkodobým riesením potrebným na riesenie ich bezprostredných financných záväzkov (pozri, pokial ide o [dôverné], body 204 a 205 vyssie). Zo spisu napokon vyplýva, ze vývoz týchto koncesionárov sa v roku 2003 naozaj silno prepadol. 327 Z vyssie uvedených úvah, ktoré sa týkajú preskúmania skutocného dopadu porusenia na trh Komisiou, teda vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, pokial sa z hladiska koncesionárov v podstate domnievala, ze vylúcenie bonusu v prípade vývozu malo velmi velký dopad na schopnost koncesionárov predávat na vývoz (odôvodnenie c. 169 napadnutého rozhodnutia), dopad, z ktorého poznámka zo 14. októbra 2002 robí opatrenie na rok 2003, a ze nátlak prispel k obmedzeniu cezhranicného predaja vozidiel (odôvodnenie c. 135 napadnutého rozhodnutia). 328 Z týchto úvah vsak vyplýva aj to (pozri body 302 az 305 vyssie), ze Komisia v odôvodneniach c. 131 a 132 napadnutého rozhodnutia predstavila a analyzovala skutocnosti smerujúce k zmenseniu úlohy, ktorú hral vývoj cenových rozdielov pri zmensovaní vývozu, s tým dôsledkom, ze zvelicila skutocný dopad porusenia na trh v tomto ohlade. 329 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy týkajúce sa posúdenia závaznosti porusenia Komisiou sa Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze síce treba potvrdit kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného stanovenú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, zároven vsak treba napadnuté rozhodnutie zmenit z dôvodov uvedených v bodoch 302 az 305 a 328 vyssie a o 10% znízit sumu pokuty stanovenej v odôvodnení c. 173 napadnutého rozhodnutia podla závaznosti porusenia. O spochybnení posúdenia dlzky trvania porusenia vykonaného Komisiou na úcely stanovenia výsky pokuty 330 Usmernenia vo svojom bode 1 B upresnujú, ze pri zohladnení dlzky trvania porusenia treba rozlisovat medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok) bez zvýsenia sumy pokuty, strednodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov) so zvýsením pokuty az o 50% výsky pokuty stanovenej podla závaznosti, a dlhodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov) so zvýsením pokuty az do 10% za rok výsky pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia. 331 Pokial ide o argument zalobkýn napádajúci posúdenie dlzky trvania porusenia Komisiou, uz bolo konstatované v rámci preskúmavania tretieho zalobného dôvodu (pozri bod 228 vyssie), ze Komisia sa nedopustila pochybenia tým, ze uviedla, ze "porusovania vo vsetkých jeho castiach sa [zalobkyne] dopústali od zaciatku... januára 1997 do konca septembra 2003, teda pocas siestich rokov a deviatich mesiacov" (odôvodnenie c. 175 napadnutého rozhodnutia). 332 Zalobkyne vsak tvrdia, ze jednotné zvýsenie uplatnené pocas celej tejto dlzky trvania nie je odôvodnené vzhladom na skutocnost, ze intenzita porusenia sa v priebehu casu menila. Táto zmena intenzity mala byt zohladnená v rámci posudzovania dlzky trvania porusenia. 333 Treba pripomenút, ze podla judikatúry sa zvýsenie sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia vykoná pouzitím urcitého percenta na východiskovú sumu, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti celého porusenia, takze uz zohladnuje rôznu intenzitu porusenia. Nie je teda logické zohladnit pre zvýsenie tejto sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia zmenu v intenzite porusenia pocas dotknutého obdobia (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [19]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 364). 334 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze po tom, co v rámci nou vykonávaného posudzovania závaznosti zohladnila výkyvy v intenzite porusovania v priebehu casu (odôvodnenie c. 172 tretia veta napadnutého rozhodnutia) a konstatovala, ze k porusovaniu dochádzalo pocas 6 rokov a deviatich mesiacov (odôvodnenie c. 175 napadnutého rozhodnutia), uplatnila zvýsenie na základe dlzky trvania stanovené v usmerneniach pre porusenia dlhsie nez pät rokov. 335 Treba preto zamietnut argumenty zalobkýn, ktorými sa spochybnuje posúdenie dlzky trvania porusenia v napadnutom rozhodnutí na úcely stanovenia pokuty. 336 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy, a predovsetkým bod 329 vyssie, sa konecná suma pokuty ulozenej zalobkyniam stanovuje na 44,55 milióna eur. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. O trovách 337 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 338 Kedze zaloba bola v zásade zamietnutá, Súd prvého stupna spravodlivo posúdil okolnosti veci, ked rozhodol, ze zalobkyne znásajú devät desatín svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania vynalozených Komisiou, a Komisia znása desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania vynalozených zalobkynami. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocnostiam Automobiles Peugeot SA a Peugeot Nederland NV clánkom 3 rozhodnutia Komisie K(2005) 3683 v konecnom znení z 5. októbra 2005 o konaní podla clánku 81 [ES] (veci F-2/36.623/36.820/37.275 -- SEP a i./Automobiles Peugeot SA) sa stanovuje na 44,55 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Automobiles Peugeot a Peugeot Nederland znásajú devät desatín svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit devät desatín trov konania vynalozených Komisiou Európskych spolocenstiev. 4. Komisia znása desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania vynalozených spolocnostami Automobiles Peugeot a Peugeot Nederland. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii protisútazného ciela systému odmenovania a nátlaku Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna Protisútazný ciel systému odmenovania Protisútazný ciel nátlaku 2. O prvom dôvode zalozenom na neexistencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a na rozporoch v odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení úcinkov údajnej protisútaznej dohody Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatom dôvode, ktorý je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení, týka sa znízenia sumy pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O spochybnení posúdenia závaznosti porusenia Komisiou na úcely stanovenia pokuty -- O kritériu hodnotenia závaznosti porusenia týkajúcom sa samotnej povahy porusenia -- O kritériu hodnotenia závaznosti porusenia týkajúcom sa skutocného dopadu porusenia na trh O spochybnení posúdenia dlzky trvania porusenia vykonaného Komisiou na úcely stanovenia výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. ( [21]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXaf1Ctz/L96383-941TMP.html#t-ECRT12009SKA.0700253901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:173:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:145:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 6. file:///tmp/lynxXXXXaf1Ctz/L96383-941TMP.html#t-ECRT12009SKA.0700253901-E0002 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0208&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0368&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0277&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0070&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0185&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXaf1Ctz/L96383-941TMP.html#c-ECRT12009SKA.0700253901-E0001 21. file:///tmp/lynxXXXXaf1Ctz/L96383-941TMP.html#c-ECRT12009SKA.0700253901-E0002