Vec T-446/05 Amann & Söhne GmbH & Co. KG a Cousin Filterie SAS proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pojem jediné porusenie - Definícia trhu - Pokuty - Horná hranica pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Právo na obhajobu - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým mozno pristupovat ako k jedinému poruseniu - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 2. Zaloba o neplatnost - Rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánku 81 ES alebo clánku 82 ES - Komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Spolocenstva (Clánky 81 ES, 82 ES, 229 ES a 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2 a 3 a clánok 31) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha priznaná Komisii clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Porusenie zásady zákonnosti trestov - Neexistencia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Viaceré porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Meranie efektívnej kapacity spôsobit ujmu na dotknutom trhu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Nevyhnutnost zohladnit obraty dotknutých podnikov a zabezpecit proporcionalitu pokút s týmito obratmi - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A siesty odsek) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast na stretnutiach podnikov s protisútazným cielom - Okolnost, ktorá pri nedistancovaní sa vo vztahu k prijatým rozhodnutiam umoznuje dospiet k záveru o úcasti na neskorsom karteli (Clánok 81 ods. 1 ES) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia - Strednodobé a dlhodobé porusenia - Zvýsenie východiskovej sumy o 10 % rocne (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Obrat, ktorý sa má zohladnit pri výpocte pokuty (Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zohladnenie následkov porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Dôkazy, ktoré mozno prijat (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 1) 18. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Ziadost o informácie - Právo na obhajobu (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 5) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Spolupráca podniku pocas správneho konania (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5) 1. Pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli). Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto nepretrzitého správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiez mohli predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Okrem toho pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v dohodách, zosúladených postupoch a v rozhodnutiach zdruzení podnikov. Pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a nepretrzité porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad dobu uplatnenia, obsah a zároven ciel rôznych dotknutých konaní. Z objektívnych dôvodov môze preto Komisia zacat samostatné konania, konstatovat viacero samostatných porusení a ulozit viacero samostatných pokút. Kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit. Zistenie viacerých porusení môze totiz spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES. (pozri body 89 - 94, 133, 134) 2. Pokial ide o platnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, ako ju uznal súd Spolocenstva v súlade s vysvetlením podaným Dohovorom o ochrane ludských práv a základných slobôd a ústavnými tradíciami clenských státov, Komisia nemá neobmedzenú mieru volnej úvahy po prvé pri konstatácii existencie porusení pravidiel hospodárskej sútaze, po druhé pri stanovení, ci rôzne porusujúce akty predstavujú jediné a nepretrzité porusenie alebo viacero samostatných porusení, a po tretie pri stanovení výsky pokút za tieto porusenia. V prvom rade poruseniami pravidiel hospodárskej sútaze, za ktoré môze Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ukladat pokuty, sú výlucne porusenia ustanovení clánkov 81 ES alebo 82 ES. Otázka, ci sú podmienky uvedené v clánkoch 81 ES a 82 ES splnené, je v zásade predmetom úplného preskúmania súdom Spolocenstva. Okrem toho, ak je pravda, ze v prípade, ze by toto konstatovanie bolo podmienené komplexnými hospodárskymi a technickými posúdeniami, judikatúra priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy, ktorá vsak v ziadnom prípade nie je neobmedzená. Z existencie takejto miery volnej úvahy vsak nevyplýva, ze sa Vseobecný súd v rámci zaloby o neplatnost musí zdrzat preskúmania výkladu údajov takejto povahy uskutocneného Komisiou. Súd Spolocenstva musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a koherentnost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili. (pozri body 130, 131) 3. Komisia pri stanovovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nedisponuje neobmedzenou volnou úvahou. Hoci objektívne kritérium hornej hranice pokuty a subjektívne kritériá závaznosti a doby trvania porusenia ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, nic to nemení na skutocnosti, ze ide o kritériá umoznujúce Komisii prijímat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania. Je teda potrebné zastávat názor, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES stanovujú kritériá a hranice, ktoré Komisiu viazu pri výkone jej právomoci v oblasti pokút, pricom jej zároven ponechávajú urcitú mieru volnej úvahy. Okrem toho pri stanovení pokút podla uvedených ustanovení má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu. Podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 majú Súdny dvor a Vseobecný súd neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môzu tak nielen zrusit rozhodnutie, ktoré Komisia prijala, ale tiez ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. Správna prax Komisie teda podlieha plnému preskúmaniu súdom Spolocenstva. V súlade s clánkom 253 ES má Komisia v rozhodnutí o ulození pokuty napriek vseobecne známemu kontextu tohto rozhodnutia povinnost uviest odôvodnenie, a to najmä pokial ide o výsku ulozenej pokuty a zvolenú metódu jej stanovenia. Z tohto odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Komisie, aby mohli dotknuté osoby rozpoznat dôvody, ktoré viedli k prijatému opatreniu, a posúdit moznost zacat konanie pred súdom Spolocenstva, prípadne aby mohol tento súd vykonat preskúmanie. (pozri body 140, 142 - 144, 148) 4. Kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit, kedze zistenie viacerých porusení môze spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES, ktoré stanovujú, ze pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov podielajúcich sa na porusení nesmie presiahnut 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Z toho vyplýva, ze ked Komisia ulozí dve pokuty, ktorých súcet súm presahuje hornú hranicu 10 % obratu, nedopústa sa vôbec porusenia zásady nulla poena sine lege. (pozri body 150, 151) 5. Odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, sa týka zabezpecenia toho, aby podniky pri uskutocnovaní svojich aktivít v rámci Európskeho spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou. Za predpokladu, ze doslo k viacerým poruseniam, sa môze Komisia oprávnene domnievat, ze takýto ciel nemozno dosiahnut len ulozením sankcie za jedno z porusení. (pozri bod 160) 6. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, pricom ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom. Komisia je povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu dotknutého výrobku. Aj ked teda velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sú "velmi závazné" uz svojou povahou. V takomto kontexte má obmedzená velkost dotknutého trhu len malú dôlezitost v pomere k ostatným skutocnostiam svedciacim o závaznosti porusenia. (pozri body 171, 175, 176, 178) 7. V rámci analýzy uskutocnenej s cielom stanovit výsku pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ktorá sa týkala skutocnej hospodárskej schopnosti porusujúcich spolocností spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi a zahrnala posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba v malej miere. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze na dotknutom trhu uplatnuje rozhodujúci vplyv. Preto hoci je pravda, ze obraty jedného podniku dosiahnuté na relevantných trhoch nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol na trhu uplatnovat. Cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je vsak spôsobilá správne naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu. Tento obrat je totiz spôsobilý správne poukázat na zodpovednost kazdého podniku na uvedených trhoch, kedze predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a teda predstavuje vhodný ukazovatel schopnosti kazdého dotknutého podniku spôsobit ujmu. (pozri body 187, 188) 8. Pokial ide o stanovenie výsky pokút ulozených rôznym úcastníkom kartelu, metódu spocívajúcu v rozdelení clenov kartelu do viacerých kategórií, co spôsobuje pausalizáciu východiskovej sumy pokuty stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie, hoci dochádza k ignorovaniu velkostných rozdielov medzi podnikmi jednej kategórie, nemozno odsúdit, pokial sa dodrzujú zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Vseobecnému súdu neprinálezí, aby sa vyjadroval k vhodnosti takéhoto systému, a to ani za predpokladu, ze by znevýhodnoval podniky mensej velkosti. Vseobecný súd sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je rozdelenie clenov kartelu na kategórie koherentné a objektívne odôvodnené, bez toho, aby svojím posúdením nahrádzal posúdenie Komisie. (pozri bod 196) 9. Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES nevyzaduje, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty ulozenej podniku malej alebo strednej velkosti nebola z hladiska percentuálneho podielu na obrate vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich odôvodnené vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. Komisia totiz nie je povinná znízit výsku pokút, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz uz zohladnená hornou hranicou pokuty, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. (pozri body 199, 200) 10. V rámci usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktoré v bode 1 A siestom odseku stanovujú, ze najmä znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení, môze odôvodnovat rozlisovanie na úcely posúdenia závaznosti porusenia, rozhodnutie Komisie neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, ak do tej istej skupiny zaradí viacero podnikov, z ktorých jeden má celkový obrat jasne, respektíve "citelne" nizsí ako obraty ostatných podnikov, a to na základe ich obratov na relevantnom trhu a ich velmi podobných trhových podielov, a ak na ne uplatní rovnakú osobitnú východiskovú sumu pokuty. (pozri body 202, 205) 11. Pri stanovení výsky pokuty v prípade porusenia predpisov hospodárskej sútaze sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia. Tieto poziadavky vsak Komisii neukladajú povinnost, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje o spôsobe výpoctu pokút, pricom ale treba v kazdom prípade zdôraznit, ze Komisia sa nemôze pripravit o svoju volnú úvahu tým, ze by výlucne a mechanicky vyuzívala len aritmetické vzorce. Pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty viacerým podnikom, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí posudzovat v duchu toho, ze závaznost porusení sa musí urcit v závislosti od velkého poctu skutocností, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby sa vyhotovil kogentný a taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia obligatórne zohladnit. (pozri bod 226) 12. Skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na mnohostrannom stretnutí a ze prestal poskytovat informácie ostatným clenom kartelu, nemôze stacit na preukázanie toho, ze sa vzdal úcasti na karteli, kedze sa verejne nedistancoval od jeho obsahu. (pozri body 240, 241, 244) 13. V súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Hoci ustanovenia bodu 1 B usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nestanovujú ziadne zvýsenie v prípade krátkodobých porusení, vo vseobecnosti s dlzkou trvania menej ako jeden rok, zvýsenie sa uplatnuje v prípade strednodobých porusení, vo vseobecnosti s dlzkou trvania od jedného do piatich rokov, pricom môze byt stanovené napríklad az na 50 % východiskovej sumy pokuty. Pokial ide o dlhodobé porusenia, vo vseobecnosti s dlzkou trvania viac ako pät rokov, je stanovené iba to, ze suma pokuty môze byt zvýsená o 10 % rocne. Tieto zvýsenia nie sú automatické, uvedené usmernenia ponechávajú Komisii mieru volnej úvahy. (pozri body 237, 247, 249) 14. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO neuvádzajú taxatívny výpocet polahcujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohladnit na úcely znízenia východiskovej sumy pokuty. V dôsledku toho si Komisia ponechala urcitú mieru volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností. Komisia nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci svojej volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusovania, ci uz k skonceniu doslo pred zásahmi Komisie alebo po nich. Skoncenie porusovania predpisov hospodárskej sútaze po prvých zásahoch Komisie, ktoré je upravené bodom 3 tretou zarázkou usmernení, logicky môze predstavovat polahcujúcu okolnost len vtedy, ak existujú dôvody predpokladat, ze dotknuté podniky boli motivované skoncit svoje protisútazné správania práve predmetnými zásahmi. Cielom tohto ustanovenia je totiz podnietit podniky, aby ihned skoncili svoje protisútazné správania v prípade, ze Komisia zacne v tomto ohlade vysetrovanie. Znízenie pokuty z tohto dôvodu sa môze uplatnit len vtedy, ak tieto podniky uz prijali pevné rozhodnutie skoncit porusovanie este pred dátumom prvých zásahov Komisie alebo ak sa porusovanie skoncilo uz pred týmto dátumom. Tento posledný predpoklad je dostatocne zohladnený v rámci výpoctu dlzky trvania obdobia porusenia. (pozri body 259, 260) 15. Pokial ide o subjektívne okolnosti, ktoré treba zohladnit pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovujú, ze je potrebné zohladnit aj skutocnú hospodársku schopnost pôvodcu porusenia spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí jej dostatocne odstrasujúci úcinok. Podla týchto usmernení v prípadoch, ktoré predpokladajú úcast niekolkých podnikov, ako sú kartely, môze byt vhodné zvázit vseobecnú východiskovú sumu, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy, a prispôsobit v dôsledku toho vseobecnú východiskovú sumu podla specifickej povahy kazdého z podnikov. Usmernenia nebránia tomu, aby sa celkový obrat alebo obrat, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu, zohladnil pri urcení výsky pokuty, ak sú dodrzané vseobecné zásady práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. Rozdelenie podnikov do dvoch kategórií v závislosti od ich obratu teda nie je neproporcionálny spôsob zohladnenia ich relatívneho významu na trhu na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty, pokial to nevedie k hrubo skreslenému obrazu dotknutého trhu. (pozri body 273 - 275, 280) 16. V oblasti hospodárskej sútaze je dôkazné bremeno týkajúce sa existencie úcinkov porusenia na dotknutý trh, ktoré spocíva na Komisii, pokial tieto úcinky zohladnuje v rámci výpoctu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, mensie ako dôkazné bremeno, ktoré na nej spocíva, ak musí preukázat samotnú existenciu porusenia v prípade kartelu. Na zohladnenie konkrétneho dopadu kartelu na trh totiz postacuje, aby Komisia predlozila "dobré dôvody na jeho zohladnenie". (pozri bod 301) 17. K poruseniu práv na obranu dochádza z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím len pod podmienkou, ze v nom uvedená výhrada nebola rozvinutá dostatocným spôsobom na to, aby adresátom umoznila bránit sa. Ak dokumenty neboli spomenuté v oznámení o výhradách, môze sa dotknutý podnik oprávnene domnievat, ze na úcely veci nie sú dôlezité. Ak Komisia podnik neinformuje, ze urcité dokumenty budú pouzité v rozhodnutí, bráni mu vcas predlozit svoje stanovisko o dôkaznej hodnote týchto dokumentov. Z toho vyplýva, ze tieto dokumenty nemozno vo vztahu k tomuto podniku povazovat za platné dôkazné prostriedky. Dokument, ktorý Komisia pouzije na podporu výhrady v konecnom rozhodnutí, hoci aj bol pouzitý v oznámení o výhradách na preukázanie inej výhrady, mozno pouzit v rozhodnutí proti dotknutému podniku len vtedy, ak tento podnik mohol z oznámenia o výhradách a z obsahu tohto dokumentu rozumne vyvodit závery, ku ktorým Komisia zamýslala dospiet. (pozri body 313 - 315) 18. Absolútne právo odopriet výpoved nemozno uznat podniku, ktorý je adresátom ziadosti o poskytnutie informácií v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. Uznanie takéhoto práva by totiz prekracovalo hranice toho, co je potrebné na zachovanie práva na obhajobu podnikov, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia. Na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 nariadenia c. 17 je teda Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a poskytnút jej v prípade potreby súvisiace dokumenty, ktoré majú v drzbe, aj ked tieto dokumenty môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania. Táto právomoc Komisie získavat informácie neodporuje ani clánku 6 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ani judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva. V kazdom prípade povinnost odpovedat na výlucne vecné otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadosti o predlozenie existujúcich dokumentov nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obhajobu ani základnú zásadu práva na spravodlivý proces, ktoré v oblasti práva hospodárskej sútaze ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. Nic totiz nebráni príjemcovi takejto ziadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Spolocenstva preukázal, ze skutocnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, ako im pripisuje Komisia. Nakoniec, ak Komisia v ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziada podnik okrem cisto vecných otázok a ziadostí o predlozenie existujúcich dokumentov aj o opísanie úcelu a priebehu niekolkých rokovaní, na ktorých sa zúcastnil, ako aj výsledkov alebo záverov takýchto rokovaní, pricom je jasné, ze Komisia má podozrenie, ze úcelom uvedených rokovaní bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, takáto ziadost núti opýtaný podnik k priznaniu úcasti na porusovaní pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz, takze uvedený podnik na takýto druh otázok nie je povinný odpovedat. V takom prípade skutocnost, ze podnik predsa len poskytne informácie v tejto súvislosti, musí byt povazovaná za spontánnu spoluprácu podniku, ktorá môze odôvodnit znízenie výsky pokuty podla oznámenia o spolupráci. Za toho istého predpokladu podniky nemôzu tvrdit, ze ich právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo porusené z dôvodu, ze na takúto ziadost dobrovolne odpovedali. (pozri body 326 - 329) 19. V rámci správneho konania zacatého z dôvodu zakázaného kartelu dotknutému podniku jeho spolupráca pri preskúmaní nedáva právo na nijaké znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17. Naproti tomu v prípade, ked podnik v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií podla clánku 11 poskytne informácie, ktoré výrazne prekracujú rámec informácií, ktoré môze Komisia na základe tohto clánku pozadovat, podniku pokuta môze byt znízená. (pozri bod 340) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 28. apríla 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s priemyselnými nitami - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP - Pojem jediné porusenie - Definícia trhu - Pokuty - Horná hranica pokuty - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Právo na obhajobu - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút" Vo veci T-446/05, Amann & Söhne GmbH & Co. KG, so sídlom v Bönnigheime (Nemecko), Cousin Filterie SAS, so sídlom vo Wervicq-Sud (Francúzsko), v zastúpení: A. Röhling, M. Dietrich a C. Horstkotte, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Eickstädt, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcom týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek (spravodajca) a V. M. Ciuca, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. decembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu A - Predmet sporu 1 Rozhodnutím K(2005) 3452 zo 14. septembra 2005 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/38.337 PO/Thread, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v znení rozhodnutia Komisie K(2005) 3765 z 13. októbra 2005, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. januára 2008 (Ú. v. EÚ C 21, s. 10), Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze zalobcovia Amann & Söhne GmbH & Co. KG (dalej len "Amann") a Cousin Filterie SAS (dalej len "Cousin") sa zúcastnili na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami pre automobilový priemysel (dalej len "nite pre automobilový priemysel") v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v období od mája/júna 1998 do 15. mája 2000 a ze Amann sa tiez zúcastnil na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami s výnimkou nití pre automobilový priemysel (dalej len "priemyselné nite") v Beneluxe, v Dánsku, vo Fínsku, v Nórsku a vo Svédsku (dalej len "Skandinávia") v období od januára 1990 do septembra 2001. 2 Na jednej strane Komisia ulozila Amann a Cousin solidárne pokutu vo výske 4,888 milióna eur za ich úcast na kartely týkajúcom sa nití pre automobilový priemysel v EHP, a na druhej strane ulozila Amann pokutu vo výske 13,09 milióna eur za jeho úcast na kartely týkajúcom sa priemyselných nití v Beneluxe a v Skandinávii. B - Správne konanie 3 Dna 7. a 8. novembra 2001 Komisia uskutocnila kontroly na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch viacerých výrobcov nití. K týmto kontrolám doslo na základe informácií, ktoré v auguste 2000 poskytla spolocnost The English Needle & Tackle Co. (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 78). 4 Dna 26. novembra 2001 Coats Viyella plc (dalej len "Coats") podal ziadost o zhovievavost na základe oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veci kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorej prílohu tvorili písomnosti predlozené s cielom preukázat existenciu týchto kartelov: po prvé kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), po druhé kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Spojenom královstve a po tretie kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 82). 5 Na základe dokumentov získaných pocas inspekcií a dvoch oznámení spolocnosti Coats, Komisia zaslala dotknutým podnikom v marci a auguste 2003 ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 83). 6 Dna 18. marca 2004 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala viacerým podnikom z dôvodu ich úcasti na jednom alebo na viacerých karteloch uvedených v bode 4 vyssie, vrátane kartelu na trhu priemyselných nití v Beneluxe a v Skandinávii. 7 Vsetky podniky, ktorým bolo zaslané oznámenia o výhradách, predlozili písomné pripomienky (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 90). 8 Úcastníci konania boli vypocutí 19. a 20. júla 2004 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 92). 9 Dna 24. septembra 2004 sa úcastníkom konania poskytol prístup k nedôvernej verzii odpovedí na oznámenie o výhradách a k pripomienkam úcastníkov vyjadreným v rámci ich vypocutia, a stanovila sa im lehota na predlozenie dalsích pripomienok (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 93). 10 Dna 14. septembra 2005 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. C - Napadnuté rozhodnutie 1. Relevantné trhy a) Trh výrobkov 11 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze odvetvie výroby nití mozno rozdelit na dva segmenty, jednak na odvetvie priemyselných nití pouzívaných na sitie a vysívanie rôznych druhov oblecenia alebo iných výrobkov, ako sú kozené výrobky, textilné potahy pre automobily a matrace, a jednak na odvetvie domácich nití pouzívaných jednotlivcami na sitie alebo na opravu vecí a pri cinnostiach vo volnom case (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 9). 12 Co sa týka segmentu priemyselných nití, mozno ho rozdelit na tri kategórie v závislosti od ich pouzitia: nit na sitie urcená pre konfekciu, ktorá sa pouzíva pre rôzne typy oblecenia, nit na vysívanie, ktorá sa pouzíva v priemyselných informatizovaných vysívacích strojoch na skráslovanie oblecenia, sportovej obuvi a textílií pouzívaných v domácnostiach, a speciálna nit, ktorá sa pouzíva v rôznych oblastiach ako sú oblast obuvi, kozených výrobkov a automobilov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 11). 13 Z toho tiez vyplýva, ze priemyselné nite mozno tiez rozdelit na viacero kategórií v závislosti od druhu vlákna a struktúry nite (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 12). 14 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnieva, ze trh s priemyselnými vláknami mozno povazovat z hladiska ponuky za jeden trh výrobkov, kedze neexistuje striktné spojenie medzi konecným pouzitím a druhom vlákna a/alebo struktúrou nite. Komisia spresnuje, ze podla Coats niektorí zákazníci z oblasti konfekcie pouzívajú speciálne nite a ze niektorí zákazníci z oblasti vysívania pouzívajú konfekcné nite. Dalej uvádza, ze Coats zdôraznil, ze postupy výroby konfekcných nití, vysívacích nití a rôznych druhov speciálnych nití môzu byt rovnaké alebo lahko zastupitelné (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 13). 15 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí rozlisuje medzi na jednej strane nitami pre automobilový priemysel, a na druhej strane nitami urcenými ostatným priemyselným odvetviam. Komisia sa totiz domnieva, ze hoci sú postupy výroby týchto dvoch druhou nití podobné alebo lahko zastupitelné, dopyt automobilového priemyslu pochádza od velkých zákazníkov, ktorí pre urcité výrobky, ktoré pouzívajú, stanovujú specifické vlastnosti vyssej úrovne - napríklad nit pouzívaná na výrobu bezpecnostných pásov - a ktorý dbajú na zhodnost výrobkov v rôznych krajinách, v ktorých ich potrebujú pre svoju výrobu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 14). 16 V týchto veciach sú trhmi výrobkov, vo vztahu ku ktorým sa skúma porusenie vytýkané zalobcom, trh s nitami pre automobilový priemysel, a pokial ide o porusenie vytýkané Amann, aj trh s priemyselnými nitami. b) Geografické trhy 17 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze trh s nitami pre automobilový priemysel sa musí z dôvodu specifických vlastností vyssej úrovne spomenutých vyssie, ktoré si vyzadujú jednotnost v rámci EHP, odlísit od trhu s priemyselnými nitami. Domnieva sa preto, ze trhom s nitami pre automobilový priemysel je celé územie EHP. Komisia totiz konstatuje, ze len niekolko dodávatelov môze poskytovat standardnú ponuku týchto výrobkov na celom území EHP. Dôvodom je to, ze kupujúci potrebujú rovnaké nite pre zjednodusenie svojej výroby v rôznych krajinách, ze tieto nite musia splnat specifické kvalitatívne normy (napríklad nite pouzívané na výrobu bezpecnostných pásov), a tiez to, ze na úcely kvality výrobkov a zodpovednosti je moznost zistenia výrobného pôvodu týchto nití zásadnou poziadavkou (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 21 a 22). 18 Naopak, co sa týka priemyselných nití, Komisia konstatuje, ze podla informácií poskytnutých úcastníkmi konania má relevantný geografický trh regionálnu velkost. Dalej uvádza, ze regióny môzu v závislosti od prípadu pokrývat viacero státov EHP, napríklad státy Beneluxu alebo Skandinávie, alebo jediný stát, napríklad Spojené královstvo (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 17). 19 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze geografickým trhom dotknutým porusením týkajúcim sa priemyselných nití, ktoré je vytýkané Amann, je trh státov Beneluxu a Skandinávie, kým geografickým trhom dotknutým porusením týkajúcim sa nití pre automobilový priemysel, ktoré je vytýkané obom zalobcom, je trh celého EHP. 2. Velkost a struktúra relevantných trhov 20 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnuje, ze obrat týkajúci sa priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii predstavoval priblizne 50 miliónov eur v roku 2000 a priblizne 40 miliónov v roku 2004, obrat týkajúci sa nití pre automobilový priemysel predstavoval priblizne 20 miliónov eur v roku 1999 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 28 a 35). 21 Tiez sa zdá, ze na konci 90. rokov boli hlavnými dodávatelmi priemyselných nití v Beneluxe a Skandinávii najmä Amann, Barbour Threads Ltd (dalej len "Barbour"), kým ho nekúpil Coats, Belgian Sewing Thread NV (dalej len "BST"), Coats, Gütermann AG a Zwicky & Co. AG (dalej len "Zwicky"), a ze hlavnými dodávatelmi nití pre automobilový priemysel boli najmä zalobcovia, Coats, Oxley Threads Ltd (dalej len "Oxley"), Gütermann a Zwicky. 3. Opis porusení 22 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze k poruseniam vytýkaným zalobcom týkajúcim sa kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP doslo od mája/júna 1998 do mája 2000. 23 Hlavným cielom úcastníkov kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP bolo zachovat ceny na vysokej úrovni (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 214). 24 Na tento úcel bolo zorganizovaných pät stretnutí, v priebehu ktorých úcastníci kartelu najskôr stanovili dva druhy orientacných cien pre základné výrobky predávané v európskom automobilovom odvetví, jedny pre existujúcich zákazníkov, druhé pre nových zákazníkov. Následne doslo k výmene informácií o cenách uplatnovaných vo vztahu k urcitým zákazníkom a o orientacných minimálnych cenách. Úcastníci kartelu na následne zaviazali zabránit tomu, aby vzájomne sútazili cenami pre etablovaných dodávatelov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 215). 25 Pokial ide o správania týkajúce sa kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, Komisia konstatuje, ze k nim doslo v priebehu rokov 1990 az 2001. 26 Podla Komisie, pokial ide o kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, dotknuté podniky sa stretli aspon raz za rok a tieto stretnutia sa organizovali na dvoch sedeniach, jednom venovanom trhu v státoch Beneluxu a druhom venovanom státom Skandinávie, pricom ich hlavným cielom bolo zachovat ceny na vysokej úrovni na kazdom z týchto dvoch trhov. 27 Úcastníci kartelu si vymenili cenníky a informácie o zlavách, zvysovaní katalógových cien, znizovaní zliav a zvysovaní speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov. Tiez boli uzavreté dohody o budúcich cenníkoch, o úrovniach maximálnych zliav, o znízení zliav a zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa na urcitých zákazníkov, ako aj dohody o vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a o rozdelení zákazníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 99 az 125). 4. Výrok napadnutého rozhodnutia 28 V clánku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze sest podnikov vrátane zalobcov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa podielali na skupine dohôd a zosúladených postupov na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP, a to, co sa týka zalobcov, v období od mája/júna 1998 do mája 2000. Rovnako v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze osem podnikov vrátane Amann porusilo clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa zapojili do dohôd a zosúladených postupov na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávie, a to pokial ide o Amann v období od januára 1990 do septembra 2001. 29 V zmysle clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia sa ukladajú tieto pokuty: a) za kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP: - zalobcom spolocne a nerozdielne: 4,888 milióna eur, - Coats: 0,65 milióna eur, - Oxley: 1,271 milióna eur, - Barbour a Hicking Pentecost plc spolocne a nerozdielne: 0,715 milióna eur; b) za kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii najmä: - Coats: 15,05 milióna eur, - Amann: 13,09 milióna eur, - BST: 0,979 milióna eur, - Gütermann: 4,021 milióna eur, - Zwicky: 0,174 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. decembra 2005 podali zalobcovia zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 32 Zalobcovia navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, ktorá sa ich týka, - subsidiárne znízil primerane výsku pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 34 V prvom rade uvádzajú zalobný dôvod smerujúci k zruseniu napadnutého rozhodnutia zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 35 V druhom rade sa zalobcovia odvolávajú na skupinu zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu pokuty. Na jednej strane vytýkajú Komisii, ze im ulozila pokutu, ktorej výska presahuje hornú hranicu 10 % ich obratu. Na druhej strane zalobcovia uvádzajú sedem zalobných dôvodov zalozených jednak na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri ukladaní pokuty, na nesprávnom urcení východiskovej sumy pokuty ulozenej za kartel týkajúci sa priemyselných nití, na nesprávnom výpocte dlzky trvania porusenia na trhu s priemyselnými nitami, na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností v súvislosti s porusením na trhu s priemyselnými nitami, na nesprávnom výpocte východiskovej sumy pokuty ulozenej za porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel, na nezohladnení skutocnosti, ze nedoslo k realizácii kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel a na porusení práva byt vypocutý a práv na obhajobu. A - O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa týka zrusenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 1. Tvrdenia úcastníkov konania 36 Zalobcovia tvrdia, ze vytýkané porusenia predstavujú jediné porusenie v zmysle clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze trh s nitami pre automobilový priemysel a trh s priemyselnými nitami nie sú odlisnými trhmi výrobkov ci geografickými trhmi, ze existuje jeden spolocný subjektívny prvok medzi týmito kartelmi a ze kritériá pouzívané Komisiou na úcely konstatácie neexistencie jediného porusenia nie sú platné. 37 Pokial ide po prvé o existenciu jediného trhu výrobkov, zalobcovia namietajú, ze by výslovne potvrdili, ze nite urcené na odev a nite urcené pre automobilový priemysel patrili na dva rôzne trhy. Odpoved Amann na ziadost o informácie, v ktorej trh s nitami pre automobilový priemysel oznacil za svetový trh, nijako neimplikuje, ze by uznal údajnú samostatnú povahu tohto trhu. Navyse potom, ako predlozil odhady týkajúce sa siestich rôznych segmentov nití, Amann nebol schopný tak urobit pre segment nití urcených pre automobilové odvetvie. 38 Podla zalobcov ani vyhlásenia ostatných hospodárskych subjektov, ako sú Coats a Gütermann, nemohli umoznit, aby sa dospelo k záveru o existencii rozlisovania medzi trhom s nitami pre automobilový priemysel a trhom s priemyselnými nitami. 39 Stanovisko zalobcov, pokial ide o jednotnost trhu, potvrdzuje prezentácia výrobkov uskutocnená vsetkými podnikmi. To platí najmä pre prípad segmentácie uskutocnenej Gütermann, Amann a Coats. Je z nej zrejmé, ze v rôznych oblastiach mozno pouzívat tú istú nit. 40 Ani existencia prísnejsích specifických noriem vyzadovaných dôlezitými zákazníkmi z automobilového odvetvia neodôvodnuje rozlisovanie medzi priemyselnými nitami a nitami urcenými pre automobilový priemysel. Nite sa vo vseobecnosti vyrábajú v súlade s poziadavkami automobilového priemyslu a sú v takejto kvalite dodávané dôlezitým zákazníkom z ostatných priemyselných odvetví. Výroba dvoch druhov nití rôznej kvality by nebola obhájitelná ani z hospodárskeho hladiska. Preto sú technické specifikácie nití pre automobilový priemysel v podstate identické s technickými specifikáciami priemyselných nití. Tieto nite sú teda vzájomne zastupitelné, pricom ich predaj sa navyse neuskutocnuje v závislosti od zákazníkov, ale od výrobkov. 41 Po druhé zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala, ci rôzne vytýkané správania zjednocoval urcitý spolocný subjektívny prvok a ci teda predstavovali jediné porusenie. Komisia samotná konstatovala, ze vsetky porusenia smerovali k naruseniu normálneho vývoja cien na relevantnom trhu. 42 Skutocnost, ze ide o dohody o cenách a ze rozhodnutia prijaté pre dotknuté regióny sú prakticky rovnaké, podopiera tézu o jednotnosti zistených porusení. Zalobcovia dalej uvádzajú, ze vo väcsine clenských státov by bol subjektívny prvok urcujúcim kritériom pre konstatovanie jediného porusenia. 43 Tvrdia tiez, ze vzhladom na priemernú velkost väcsiny dotknutých podnikov, museli ich riaditelia a spolocníci nevyhnute vediet o rôznych poruseniach. Pokial ide o nich samých, spresnujú, ze subjektívny prvok vyplýva navyse z absencie rozdelenia vnútorných právomocí v oblasti predaja priemyselných nití a nití pre automobilový priemysel. 44 Navyse v podstate poukazujú na nekoherentnost v postupe Komisie, ktorá vychádzala zo zásady jediného porusenia v prípade po sebe nasledujúcich porusení spôsobených v rámci kazdého kartelu, v prípade vzájomného vztahu medzi kartelmi vsak týmto spôsobom nepostupovala. V tomto ohlade napadnuté rozhodnutie obsahuje vo svojich odôvodneniach c. 266 az 270 viacero rozporov, ktorými by bolo mozné preukázat, ze stanovisko Komisie, pokial ide o existenciu samostatných porusení, nie je mozné obhájit. 45 Po tretie zalobcovia namietajú proti kritériám uplatneným Komisiou na úcely stanovia existencie ci neexistencie jediného porusenia. 46 V prvom rade tvrdia, ze tieto kritériá nie sú uplatnitelné. V tomto ohlade na jednej strane uvádzajú, ze Komisia je sama osebe nerozhodná pri pouzívaní kritérií na stanovenie existencie jediného porusenia, pretoze odôvodnuje existenciu dvoch samostatných porusení tak, ze odkazuje na rôznych úcastníkov porusenia, na iný spôsob fungovania a na absenciu globálnej koordinácie a následne vychádza z rozdielu na úrovni relevantných trhov, pricom následne deklaruje, ze dohody týkajúce sa Beneluxu a Skandinávie sa musia skúmat spolocne vzhladom na to, ze sú prepojené organizáciou, spôsobom fungovania a rovnakými úcastníkmi porusenia. Zalobcovia preto konstatujú, ze kritérium globálnej koordinácie uz nemá ziadny význam pre uznanie, ze v Beneluxe a Skandinávii doslo k jedinému poruseniu. 47 Na druhej strane sa domnievajú, ze kritérium vymedzenia trhu výrobkov, v tomto prípade príbuzných výrobkov, je irelevantné. Pouzitie tohto kritéria s výnimkou jednoznacných prípadov, v ktorých výrobky jednoznacne nespadajú na ten istý trh, by znamenalo, ze by sa Komisii poskytla skoro nekontrolovatelná miera volnej úvahy v rámci postihovania porusení práva hospodárskej sútaze. Kritérium týkajúce sa absencie identity úcastníkov porusenia je taktiez irelevantné. Zalobcovia totiz zdôraznujú, ze to, kým sa zúcastnené podniky dajú zastupovat, je bezpredmetné, pretoze úcast na porusení sa pripisuje dotknutému podniku. 48 V druhom rade Amann a Cousin tvrdia, ze uplatnenie týchto kritérií malo Komisiu v kazdom prípade viest k tomu, aby dospela k záveru o existencii jediného porusenia. 49 Na jednej strane odkazujú na skutocnost, ze Komisia nevie oprávnene odôvodnit existenciu samostatných porusení tak, ze by vychádzala z neexistencie koordinácie medzi kartelmi, pokial sama zdôraznuje, pricom preberá vyhlásenia Coats, ze z dôvodu existencie trhov výrobkov, ktoré skôr ohranicené státmi, nie je nevyhnutné pristúpit ku koordinácii medzi dotknutými regiónmi. Rovnako snaha Komisie rozlisovat medzi koordináciou geografických trhov a koordináciou trhov rôznych výrobkov je irelevantná, kedze v prípade rôznych geografických trhov nemá koordinácia medzi trhmi s rôznymi výrobkami ziaden zmysel. Práve preto zalobcovia tvrdia, ze treba posudzovat dotknuté správania tak, ze sa pripustí, ze stretnutia venované rôznym regiónom boli súcastou spolocného plánu schváleného ich vedeniami a potvrdeného dokumentmi, ktoré preukazujú casté kontakty medzi zástupcami Coats a Amann, ktorých predmetom boli otázky "hlavnej stratégie" v Európe. Takéto dokumenty svedcia o existencii spolocného subjektívneho prvku. Zalobcovia v tomto ohlade vytýkajú Komisii, ze neanalyzovala otázku, ci tento druh kontaktov neexistoval aj medzi Coats a inými konkurentmi. 50 Na druhej strane neexistuje urcujúci rozdiel na úrovni úcastníkov dohôd a ich organizácie. V tomto ohlade zalobcovia uvádzajú, ze podla judikatúry nemozno vylúcit existenciu jediného porusenia v právnom zmysle slova len na základe skutocnosti, ze kazdý podnik sa zúcastnuje na porusení spôsobom jemu vlastným, kedze podnik sa môze takto zúcastnit na jedinom karteli bez toho, aby sa podielal na vsetkých súcastiach tvoriacich toto porusenie. 51 V duchu týchto úvah zalobcovia uvádzajú, ze len tri podniky sa zúcastnili len na jednej dohode, vsetky ostatné sa podielali na najmenej dvoch dohodách, co predstavuje prelínanie na úrovni úcastníkov porusenia, co svedcí v prospech existencie jediného porusenia. Okrem toho porovnanie medzi stretnutiami týkajúcich sa kartelu na trhu s priemyselnými nitami a stretnutiami týkajúcimi sa kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel nijako nepodopiera tézu týkajúcu sa existencie rôznych porusení. Stretnutia sa v oboch prípadoch konali nepravidelne. 52 Komisia tieto tvrdenia vyvracia. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O rozlísení trhov výrobkov a geografických trhov 53 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze trh s nitami pre automobilový priemysel sa vzhladom na svoju specifickost musí odlisovat od trhu s priemyselnými nitami, jednak z hladiska výrobkov, a jednak z geografického hladiska (pozri body 12 az 16 a 18 az 20 vyssie). 54 Na úvod je dôlezité uviest, ze z dôvodu, ze definícia tovarového trhu zahrna zlozité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môze byt predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany súdu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 64, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 26). Súd Spolocenstva sa vsak nemusí zdrzat kontroly toho, ako Komisia vylozila údaje ekonomickej povahy. V tomto ohlade je jeho úlohou overit, ci Komisia zalozila svoje posúdenie na dôkazných prostriedkoch, ktoré sú správne, spolahlivé a koherentné, ktoré obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ktoré sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482). 55 Dalej je potrebné pripomenút, ze trh, ktorý je potrebné zohladnit, zahrna skupinu výrobkov, ktoré sú v závislosti od ich vlastností spôsobilé uspokojit stále potreby a sú len tazko zastupitelné s inými výrobkami (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37). Súdny dvor konkrétnejsie rozhodol, ze z pojmu trh výrobkov vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti medzi vsetkými výrobkami tvoriacimi súcast toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28). 56 Pokial ide o zastupitelnosti, posudzuje sa v závislosti od súboru indícií, ako sú vlastnosti výrobkov, podmienky hospodárskej sútaze a struktúra dopytu a ponuky na trhu (rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 37). 57 Hoci je z hospodárskeho hladiska zastupitelnost na strane dopytu okamzitým a najúcinnejsím hodnotiacim kritériom vo vztahu k dodávatelom daného výrobku (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 99), zastupitelnost na strane ponuky mozno tiez zohladnit na úcely vymedzenia relevantného trhu v prípade transakcií, pri ktorých má táto zastupitelnost, pokial ide o okamzitost a úcinnost, rovnaké úcinky ako zastupitelnost na strane dopytu. Z kritéria zastupitelnosti na strane ponuky vyplýva, ze výrobcovia môzu na základe jednoduchej adaptácie vstúpit na trh s dostatocnou silou na to, aby predstavovali váznu protiváhu voci výrobcom, ktorí uz na tomto trhu pôsobia (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 829). 58 Pokial ide o samotné výrobky, treba uviest, ze môzu tvorit jeden samostatný trh, ak sa individualizujú na základe osobitných vlastností výroby, ktoré ich robia osobitne vhodnými na tento úcel, alebo ked sa individualizujú na základe ich pouzitia (rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 33). 59 Nakoniec treba pripomenút, ze Komisia prijala Oznámenie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. Vyd. 08/001, s. 155, dalej len "oznámenie o definícii trhu"), v ktorom spresnila kritériá, ktoré je potrebné posúdit na úcely definície relevantného trhu výrobkov a na vymedzenie relevantného geografického trhu. Relevantný trh výrobkov je tam definovaný ako trh, ktorý "pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". Pokial ide o geografický trh, ten je definovaný ak trh, ktorý "zahrna oblast, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vztahov dopytu a ponuky výrobkov alebo sluzieb, v ktorej sú sútazné podmienky dostatocne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlisuje práve preto, ze konkurencné podmienky v nej sú zjavne odlisné od podmienok v týchto oblastiach". Relevantný trh, v rámci ktorého treba posudzovat dané porusenie hospodárskej sútaze, je teda urcený kombináciou trhu výrobkov a geografického trhu. 60 V duchu týchto úvah treba skúmat dôvodnost návrhov Komisie uvedených v odôvodneniach c. 14 a 22 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o existenciu dvoch samostatných trhov výrobkov a geografických trhov, konkrétne trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP na jednej strane a trhu s priemyselnými nitami na v Beneluxe a Skandinávii na strane druhej. Na tento úcel Komisia posudzovala zastupitelnost výrobkov jednak na strane dopytu a jednak na strane ponuky. 61 Po prvé, pokial ide o zastupitelnost na strane ponuky, napadnuté rozhodnutie obsahuje skupinu dôkazov, ktorých cielom je preukázat, ze neexistuje. 62 V prvom rade z odôvodnení c. 14 a 22 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dopyt automobilového priemyslu pochádza od významných zákazníkov a ze títo zákazníci sú omnoho menej pocetní, ako ostatné podniky, ktoré sú zákazníkmi na trhu s priemyselnými nitami. Táto konstatácia nebola spochybnená zalobcami. Zalobcovia na pojednávaní potvrdili, ze zákazníci z automobilového odvetvia boli najsilnejsí vzhladom na velmi velké mnozstvá, ktoré nakupujú. 63 V druhom rade z uz citovaných odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zákazníci z automobilového odvetvia kupujú nite pre svoje výrobne umiestnené v rôznych státoch a ze teda vyzadujú rovnaký výrobok v kazdom z týchto státov. Táto potreba uniformity, ktorú zalobcovia nespochybnujú, sa dokonale vysvetluje z hospodárskeho hladiska. Je totiz rozumné pripustit, ze adaptácia výrobných strojov na druh pouzívanej nite si vyzaduje výdavky. Podniky z automobilového odvetvia sa teda snazia znízit tieto výdavky tak, ze vo velkých mnozstvách nakupujú jeden konkrétny druh nití, ktorým len raz prispôsobia svoje výrobné stroje umiestnené v rôznych státoch. 64 Po tretie z odôvodnení c. 14 a 22 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nite urcené pre automobilový priemysel musia splnat osobitne prísne normy specifické pre toto odvetvie a ze moznost zistenia ich pôvodu je zásadným faktorom, pokial ide o kvalitu výrobkov a zodpovednost vyplývajúcu z výrobkov. Toto zistenie bolo potvrdené zalobcami jednak v zalobe, ako aj na pojednávaní. 65 Pripustili totiz, ze vo vseobecnosti práve zákazníci rozhodujú o nitiach nevyhnutných na ich výrobu a sami si teda vyberajú výrobok, ktorý zodpovedá im uzívatelským potrebám. Pokial ide najmä o zákazníkov z automobilového odvetvia, zalobcovia uznali, ze títo zákazníci vyzadujú, aby kupované nite zodpovedali minimálne norme ISO 9002. Zalobcovia dokonca na pojednávaní spresnili, ze na úcely automobilového priemyslu existujú osobitné charakteristiky nazývané "TS950" a ze tieto skutocnosti zohladnujú v rámci výroby. 66 Zalobcovia dalej opísali spôsob certifikácie nití zákazníkmi z automobilového odvetvia. Najskôr zalobcovia vyvinú druh nite zodpovedajúci minimálne norme ISO 9002. Potom túto nit testuje automobilový výrobca, ktorý by ju chcel pouzívat vo svojej výrobe, a nakoniec, ak je test úspesný, ju aj certifikuje. 67 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné pripustit, ze specifickú nit vybratú automobilovým priemyslom nemozno zastúpit inými priemyselnými nitami. Skutocnost, ze táto nit sa predáva aj iným zákazníkom, ako sú zákazníci z automobilového priemyslu, je v tomto ohlade irelevantná. Na rozdiel od iných prípadných kupujúcich tohto výrobku totiz podniky z automobilového odvetvia kupujú len také nite, ktoré majú svoje specifické vlastnosti a ktoré boli certifikované týmito podnikmi z dôvodu ich osobitných vlastností. Zalobcovia preto nemôzu rozumne tvrdit, ze na strane dopytu existuje zastupitelnost. 68 Vyhlásenia Coats v odpovedi na ziadost Komisie o informácie tiez smerujú k potvrdeniu neexistencie zastupitelnosti na strane dopytu. Coats totiz zdôraznil, ze urcití zákazníci z odvetvia konfekcie pouzívali nit na vysívanie a niektorí zákazníci z odvetvia vysívania pouzívali nit urcenú pre konfekciu. Na druhej strane vsak existencia takejto zastupitelnosti na strane dopytu u zákazníkov z automobilového odvetvia nebola spomenutá. 69 Po druhé, hoci sa Komisia domnievala, ze z hladiska ponuky trh s priemyselnými nitami mozno povazovat za jediný trh výrobkov, vzhladom na neexistenciu prísnej závislosti medzi konecným pouzitím a druhom nite a/alebo struktúrou nite a na rovnakost ci zamenitelnost postupov výroby uvedenej nite, v kazdom prípade dospela k záveru, ze v prípade nití pre automobilový priemysel to neplatilo. 70 Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, vychádzala zo specifických vlastností nití pre automobilový priemysel, z nevyhnutnosti zabezpecenia standardizovanej ponuky a zo schopnosti vyhoviet objednávkam dôlezitých zákazníkov z tohto odvetvia. Tiez sa opierala o skutocnost, ze geografický trh s nitami pre automobilový priemysel sa rozkladá na celom území EHP na rozdiel od trhu s priemyselnými nitami, ktorý je len regionálnej povahy. Vzhladom na tieto skutocnosti sa domnievala, ze len niekolko podnikov mohlo vyhoviet takémuto druhu dopytu (pozri odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). 71 Na to, aby v zmysle odseku 20 oznámenia o definícii trhu existovala zastupitelnost na strane ponuky, dodávatelia najskôr musia mat moznost preorientovat svoju výrobu na dotknuté výrobky a uviest ich na trh v krátkom casovom horizonte bez toho, aby znásali výrazné dodatocné náklady alebo riziká spojené s malými, ale trvalými zmenami cien. Následne v odseku 21 oznámenia o definícii trhu Komisia zdôraznuje, ze takáto zastupitelnost existuje casto v prípadoch, ked podniky ponúkajú sirokú kvalitatívnu, ako aj typovo pestrú skálu z jedného výrobku a ze ak aj nie sú pre konecného spotrebitela alebo skupinu spotrebitelov kvalitatívne odlisné výrobky plne zastupitelné, vsetky sa zahrnú do jedného trhu výrobkov. Priemyselné nite na prvý pohlad zodpovedajú druhu výrobku uvedenému v odseku 21 oznámenia o definícii trhu. 72 Nakoniec v odsekoch 22 a 23 oznámenia o definícii trhu Komisia potvrdzuje na základe konkrétnych príkladov, ze dotknutí dodávatelia musia byt schopní ponúknut a predávat tieto kvalitatívne rôzne výrobky okamzite a bez podstatného zvýsenia nákladov a ze nemôzu existovat osobitné tazkosti v stádiu distribúcie. 73 Práve v duchu týchto úvah treba urcit, ci Komisia správne posúdila kritérium zastupitelnosti na strane ponuky. 74 V prvom rade, ako to bolo poukázané v bode 63 a nasledujúce vyssie, výrobcovia nití pre automobilový priemysel musia svoje výrobné stroje, aby vyrobená nit zodpovedala specifickým normám. 75 V druhom rade odôvodnenie zalobcov, pokial ide o nízke náklady výroby nití pre automobilový priemysel, nie je presvedcivé. Zalobcovia síce tvrdia, ze nielen, ze sa nite vo vseobecnosti vyrábajú v súlade s poziadavkami automobilového priemyslu, pricom sa v tejto kvalite dodávajú aj zákazníkom z iných priemyselných odvetví, ale navyse aj náklady na nastavenie výrobných liniek by boli prílis velké, ak by bolo potrebné vyrábat jeden výrobok len pre automobilové odvetvie a následne menit výrobnú linku a prispôsobovat ju výrobe výrobkov urcených pre iné priemyselné odvetvia. 76 Pravdou tiez ostáva, ze ak na úcely racionalizácie výroby spolocnost, ktorá uz pôsobí na trhu s nitami pre automobilový priemysel, vyrába výlucne nite zodpovedajúce prísnejsej norme nezávisle od urcenia výrobku, konala by tak len preto, ze uz pôsobí na automobilovom trhu, a to z dôvodu nákladov spojených s výrobou podla specifických noriem týkajúcich sa nití urcených pre automobilový priemysel. Inými slovami spolocnost, ktorej hlavná cinnost sa týka nití urcených pre konfekciu alebo nití na vysívanie, nebude mat ziaden záujem na výrobe speciálnych nití urcených pre automobilový priemysel len z dôvodu, ze by potenciálne mohla predávat túto nit prípadným zákazníkom z automobilového odvetvia. 77 Tvrdenie zalobcov, podla ktorého sú výrobné náklady nití pre automobilový priemysel tak nízke, ze výroba sa vzdy uskutocnuje podla najprísnejsej specifickej normy, nie je, pokial ide o výrobcov priemyselných nití, preukázané. 78 V tretom rade malý rozdiel medzi dvoma trhmi z geografického hladiska nebol zalobcami v priebehu správneho konania spochybnený. V odpovedi na ziadost Komisie o informácie Amann dokonca kvalifikoval trh s nitami pre automobilový priemysel ako svetový. Coats tiez poukázal na to, ze specifické vlastnosti tohto trhu ho vyhradzujú "regionálnym" a "globálnym" dodávatelom, pricom tieto pojmy treba chápat v kontexte odpovede ako "pôsobiacim na území EHP" a "pôsobiacim celosvetovo". 79 Predpokladom zastupitelnosti na strane ponuky teda je, aby väcsina výrobcov nití bola schopná vyrábat vo velkých mnozstvách specifickú a uniformnú nit pre kazdého zákazníka z oblasti automobilového priemyslu a distribuovat ju v krátkom case na celom území EHP. Vzhladom na predchádzajúce úvahy vsak takéto tvrdenia nemozno obhájit. 80 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru o existencii dvoch samostatných trhov výrobkov a geografických trhov z hladiska ponuky. 81 V tomto ohlade treba spresnit, ze Komisia správne posúdila a vykladala odpovede zalobcov a ostatných dotknutých podnikov, na základe ktorých dospela k záveru o existencii dvoch samostatných trhov výrobkov. 82 Komisia najskôr polozila zalobcom otázku, ci nit na sitie odevov na priemyselné pouzitie, nit na vysívanie na priemyselné pouzitie, speciálna nit na priemyselné pouzitie a nit na pouzitie v domácnostiach patria na rôzne trhy výrobkov v oblasti nití. Komisia tiez predlozila tabulku, ktorej cielom bolo urcit relevantné geografické trhy pre kazdú z vyssie spomenutých kategórií nití, pricom stanovila jednu specifickú rubriku "automobilová nit". Spresnila, ze táto posledná uvedená rubrika bola zahrnutá do kategórie speciálna nit na priemyselné pouzitie, ale zdôraznila, ze by chcela poznat stanovisko Amann a Cousin na relevantný geografický trh pre tento druh nite. 83 V odpovedi na vyssie uvedenú ziadost o informácie Amann uviedol, ze podrobné rozdelenie uskutocnené Komisiou bolo správne, kedze "existujú specifikácie výrobkov a specifických potrieb zákazníkov, ktorí sa v oblasti odevníckeho priemyslu jasne lísia od specifikácií a potrieb dvoch dalsích oblastí, co sa týka pestrosti farieb, atd.". Cousin tiez úplne súhlasil s rozdelením predlozeným Komisiou. Uviedol vsak, ze je velmi tazké urcit trhy, najmä ked ide o speciálne nite, vzhladom na velkú pestrost dotknutých pouzití, pricom napocítal viac ako 80 povolaní. 84 Zalobcovia síce výslovne pripustili, ze trh so speciálnymi nitami predstavuje samostatný trh výrobkov, ale na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, zalobcovia výslovne neuznali, ze trh s nitami pre automobilový priemysel zahrnutý v rámci trhu so speciálnymi nitami je sám osebe samostatným trhom výrobkov. 85 Gütermann tiez potvrdil rozdelenie navrhnuté Komisiou, k trhu s nitami pre automobilový priemysel sa vsak výslovne nevyjadril. Pokial ide o Coats, na otázku týkajúcu sa trhov výrobkov odpovedal, ze si nemyslí, ze rozdiely medzi výrobkami boli dostatocné na to, aby sa dospelo k záveru o existencii troch samostatných trhov, pricom vsak uznal specifické vlastnosti trhu s nitami pre automobilový priemysel, tak ako je uvedené v bode 78 vyssie. Len Oxley priamo potvrdil a odôvodnil samostatnost trhu s nitami pre automobilový priemysel. 86 Hoci sa výklad týchto skutocností, pokial ide o existenciu samostatného trhu s nitami pre automobilový priemysel, nejaví taký jednoznacný, ako to tvrdí Komisia, pravdou tiez ostáva, ze pri jej dedukciách nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ani k skresleniu skutkových okolností. 87 Jej dedukcie navyse potvrdzujú aj dalsie indície, ako sú internetové stránky podnikov, ktoré vo vseobecnosti obsahujú samostatnú rubriku týkajúcu sa nití pre automobilový priemysel. Vsetky tieto podniky sú navyse vlastníkmi znaciek nití specificky vytvorených pre toto odvetvie. 88 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa v prejednávanej veci domnievala, ze trh s nitami pre automobilový priemysel a trh s priemyselnými nitami sú rôzne trhy. b) O údajnej existencii "spolocného plánu" 89 Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých súcastí) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257). 90 Dalej treba uviest, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z nepretrzitého správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto nepretrzitého správania by samy osebe, brané jednotlivo, tiez mohli predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 91 Okrem toho sa podla ustálenej judikatúry pojem jediné porusenie môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v dohodách, zosúladených postupoch a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 696 az 698; z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 186, a z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 159). 92 Treba tiez spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu dotknutom porusením, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a nepretrzité porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako súcasti jediného porusenia. Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli takúto väzbu preukázat alebo spochybnit, ako napríklad dobu uplatnenia, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 179 az 181). 93 Z objektívnych dôvodov môze preto Komisia zacat samostatné konania, konstatovat viacero samostatných porusení a ulozit viacero samostatných pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len "rozsudok Tokai II", bod 124). 94 Nakoniec treba tiez poukázat na to, ze kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit. Zistenie viacerých porusení môze totiz spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 158). 95 Práve v duchu týchto úvah je potrebné posudzovat existenciu "spolocného plánu". 96 Na úvod treba poukázat na to, ze zalobcovia predovsetkým tvrdia, ze v prejednávanej veci spolocný subjektívny prvok spocíva v skutocnosti, ze cielom vsetkých porusení bolo narusit normálny vývoj cien. Ciel spocívajúci v skreslení cien je vlastný kazdému kartelu a sám osebe nestací na preukázanie existencie spolocného subjektívneho prvku. V tomto ohlade a na rozdiel od tvrdení zalobcov Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec nevychádzala z princípu existencie súvislosti medzi poruseniami. V odôvodnení c. 269 napadnutého rozhodnutia totiz len spomenula jediný protisútazný ciel a jediný hospodársky úcel spocívajúci v skreslovaní normálneho vývoja, ktorý je vlastný tomuto druhu kartelu, pricom nástojila na skutocnosti, ze tento ciel a úcel sú sledované v kazdom z troch rôznych porusení. 97 Dalej s cielom vyvrátit existenciu jediného porusenia Komisia okrem poukázania na okolnost, ze trh s nitami pre automobilový priemysel a trh s priemyselnými nitami sú samostatnými trhmi, ako to bolo uvedené v bodoch 53 az 88 vyssie, vychádzala predovsetkým z neexistencie zhody vo väcsine úcastníkov zapojených do kartelov a z neexistencie ich spolocnej koordinácie. Zalobcovia nemohli spochybnit tieto kritériá, a teda nepreukázali existenciu "úzkej súvislosti" medzi rôznymi protisútaznými konaniami. 98 Pokial ide v prvom rade o kritérium týkajúce sa neexistencie zhody v úcastníkoch kartelov, Komisia vymenovala v odôvodneniach c. 96 a 216 napadnutého rozhodnutia úcastníkov kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel a kartelu na trhu s priemyselnými nitami. Následne sa v odôvodnení c. 265 písm. a) napadnutého rozhodnutia domnievala, ze väcsina podnikov sa zúcastnila len na jedinom porusení, pretoze nepôsobili na trhoch dotknutých druhým kartelom. 99 Treba konstatovat, ze z desiatich podnikov, ktoré sa podielali na jednom a/alebo druhom z týchto kartelov, sa len tri zúcastnili na oboch. Ackermann Nähgarne GmbH & Co, Bieze Stork BV, BST, Cousin, Gütermann, Zwicky a Oxley boli dotknutí len jedným z kartelov. Len Coats, Barbour (az do jeho prevzatia Coats) a Amann sa zúcastnili na oboch karteloch. Samotná úcast týchto trhoch podnikov na dvoch karteloch nemôze sama osebe predstavovat indíciu spolocnej stratégie (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 120). Treba navyse zdôraznit, ze okrem prípadu Barbour, zástupcovia podnikov zúcastnených na stretnutiach organizovaných v rámci kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel a kartelu na trhu s priemyselnými nitami neboli tí istí pocas obdobia prekrývania sa týchto kartelov (1998 - 2000). 100 Z tohto dôvodu nedoslo v konstatácii uskutocnenej Komisiou v odôvodnení c. 265 písm. a) napadnutého rozhodnutia k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 101 V druhom rade ani obsah kartelov nemôze slúzit na odôvodnenie existencie spolocného plánu. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze jednotlivé obsahy kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel a kartelu na trhu s priemyselnými nitami sa v tomto ohlade jasne lísia. 102 Pokial ide o kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel, z odôvodnení c. 215, 220, 223, 224, 226, 228 az 230, 233 az 236 a 238 napadnutého rozhodnutia na jednej strane vyplýva, ze informácie, ktoré si medzi sebou vymenili úcastníci kartelu sa týkali cien uplatnovaných voci urcitým zákazníkom, a na strane druhej, ze uzavreté dohody spocívali v stanovení minimálnych cielových cien pre základné výrobky predávané zákazníkom z automobilového odvetvia, dvoch druhov cielových cien jednak pre existujúcich zákazníkov a jednak pre nových zákazníkov, a minimálnych cielových cien pre urcitých zákazníkov, ktorých sa týkala výmena informácií. Úcastníci kartelu sa tiez dohodli, ze sa budú vyhýbat sútazi prostredníctvom cien v prospech etablovaných dodávatelov. 103 Pokial ide o kartel na trhu s priemyselnými nitami, z odôvodnení c. 99 az 153 napadnutého rozhodnutia jednak vyplýva, ze vymenené informácie sa týkali cenníkov a zliav, uplatnenia zvýsení katalógových cien, znízení zliav a zvýsenia speciálnych cien uplatnovaných voci niektorým zákazníkom, a jednak to, ze úcastníci kartelu sa dohodli na budúcich cenníkoch, na maximálnej úrovni zliav, na znízení zliav a na zvýsení speciálnych cien uplatnujúcich sa voci urcitým zákazníkom a dohodli sa, ze si nebudú konkurovat vo vztahu k etablovaným dodávatelom. 104 Vyssie uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia potvrdzujú, ze pokial ide o obsah, existuje medzi oboma kartelmi jasný rozdiel. Existencia urcitých podobností medzi týmito dvoma kartelmi, ako to, ze cielom dohôd bolo zamedzit hospodárskej sútazi prostredníctvom cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom, vsak sama osebe nemôze spochybnit uvedené zistenie. 105 V tretom rade boli spôsoby fungovania kazdého z uvedených dvoch kartelov v znacnej miere odlisné. Ako totiz Komisia uviedla v odôvodnení c. 218 napadnutého rozhodnutia, kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel bol organizovaný pomerne pruzne prostredníctvom malých nepravidelných stretnutí doplnených castými bilaterálnymi kontaktmi. Z odôvodnení c. 96 az 99 a 149 az 153 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii sa ako taký konkretizoval uskutocnením stretnutí minimálne jedenkrát rocne, a ze tieto stretnutia boli rozdelené na dve casti, konkrétne na zasadnutie venované trhu Skandinávie a zasadnutie týkajúce sa trhu Beneluxu. Z toho tiez vyplýva, ze k bilaterálnym kontaktom dochádzalo pravidelne. 106 V duchu týchto skutocností sa teda Komisia nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach c. 265 az 267 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel a kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a v Skandinávii sa musia navzájom rozlisovat a ze teda predstavovali dve samostatné porusenia. 107 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze na rozdiel od kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel, kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a kartel na trhu s priemyselnými nitami v Skandinávii sa povazovali za jedno porusenie z dôvodu, ze výrobky boli rovnaké, ze úcastníci kartelu boli tí istí, ze obsah a spôsob fungovania kartelu boli podobné, ze stretnutia sa uskutocnovali v ten istý den a ze zúcastnené podniky na nich boli zastúpené tými istými osobami. 108 Navyse tvrdenie zalozené na absencii rozdelenia právomocí medzi zalobcami v oblasti predaja priemyselných nití a nití pre automobilový priemysel, ako aj tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze riaditelia a spolocníci zúcastnených podnikov museli nevyhnutne vediet o existencii rôznych kartelov, sú irelevantné. V nicom totiz nepredstavujú dôkaz existencie spolocného subjektívneho prvku. 109 Taktiez je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcov týkajúce sa existencie spolocnej koordinácie zalozené na castých kontaktoch medzi zástupcami Coats a riaditelom Amann. Zo spisu vyplýva, ze neobsahuje ziadne vyhlásenie, ktoré by bolo mozné vykladat ako indíciu spolocnej koordinácie. Zalobcovia na pojednávaní pripustili, ze nemohli Súdu prvého stupna predlozit konkrétny dokument, ktorý by preukazoval snahu Amann a Coats o spolocnú koordináciu. 110 Nakoniec zalobcovia nesprávne tvrdia, ze kritérium vymedzenia trhu výrobkov nemôze byt platným kritériom pre posúdenie, pretoze by Komisii v prípade príbuzných výrobkov priznávalo nekontrolovatelnú mieru volnej úvahy, ktorá by jej umoznila dospiet k záveru o existencii dvoch samostatných porusení. Na jednej strane vsak uvedená volná úvahy Komisie nie je obmedzená, pricom Komisia nadalej podlieha preskúmaniu Vseobecným súdom, tak ako je uvedené v bode 54 vyssie. Na druhej strane kritérium týkajúce sa trhu výrobkov, bolo v prejednávanej veci len jedným z mnohých kritérií, na základe ktorých sa dospelo k záveru o existencii dvoch samostatných porusení. 111 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 musí zamietnut ako nedôvodný. B - O zalobných dôvodoch smerujúcich k znízeniu pokuty 1. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa zakladá na nedodrzaní hornej hranice sankcie podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a) Tvrdenia úcastníkov konania 112 Zalobný dôvod predlozený zalobcami obsahuje tri výhrady. 113 V rámci prvej výhrady zalobcovia tvrdia, ze dve porusenia predstavujú v skutocnosti len jediné porusenie, a preto im mozno ulozit len jednu pokutu, ktorej výska nesmie presiahnut hornú hranicu 10 % celkového obratu. Celková výska pokuty vyplývajúca z uvedené scítania vsak presahuje uvedenú hornú hranicu, cím dochádza k poruseniu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 114 Zalobcovia v tomto ohlade tvrdia, ze zásada ústavného práva v rámci Spolocenstva, nulla poena sine lege, bola porusená. V podstate kritizujú skutocnost, ze Komisia si na základe rozdelenia trhov, na ktorých boli zistené súbezné porusenia, si osobovala neobmedzenú volnú úvahu pre stanovenie pokút presahujúcich hornú hranicu 10 % celkového obratu. Domnievajú sa vsak, ze zo zásady zákonnosti vyplýva nie len zákaz súdu ukladat tresty bez právneho základu, ale aj povinnost normotvorcu vytvorit presné a jasné znenie trestných noriem. Povinnost jasnosti sa uplatnuje aj na jednotlivé zlozky normy, ale aj na jej právne dôsledky. Tieto poziadavky platia, aj pokial ide o vyssie citované ustanovenia upravujúce pokuty za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 115 Zalobcovia na pojednávaní na základe výzvy o poskytnutie vysvetlenia k ich argumentácii spresnili, ze ju treba chápat v tom zmysle, ze spochybnuje zákonnost samotnej normy, a teda ze predkladajú námietku nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 116 Zalobcovia navyse vyvracajú tvrdenie Komisie, pokial ide o jej povinnost respektovat zásadu non bis in idem, pricom táto zásada neposkytuje ziadnu záruku v súvislosti so správnostou uznania, ze ide o jedno alebo o viac porusení. V podstate tvrdia, ze problém sa nachádza na vstupe, teda pri samotnom urcení existencie jedného alebo viacerých porusení. 117 Svojou druhou výhradou zalobcovia tvrdia, ze Komisia môze ulozit jednu pokutu za viacero porusení v prípade, ked je ich predmetom rovnaký druh konaní na rôznych trhoch a ked sú ich úcastníkmi v sirokej miere tie isté podniky. Tieto dve podmienky boli v prejednávanej veci splnené. 118 Zalobcovia konstatujú, ze Komisia sa bezdôvodne odklonila od svojej predchádzajúcej praxe. Domnievajú sa totiz, ze za predpokladu, ze sa Komisia vzdá práva, ktorým disponuje, ulozit jednu pokutu za viacero porusení, je povinná v súlade so vseobecnými zásadami európskeho správneho práva odôvodnit neuplatnenie tohto práva. V prejednávanej veci teda Komisia porusila clánok 253 ES. 119 Zalobcovia dalej pristúpili k porovnaniu napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím Komisie z 21. novembra 2001 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) (Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Vitamíny"). Komisia v nom spojila pokuty ulozené za rôzne porusenia do jednej celkovej pokuty a následne povazovala za nevyhnutné dodrzat hornú hranicu 10 % celkového obratu. Kartely v tejto veci, tak ako v rozhodnutí Vitamíny, spája rovnaký vecný a "priestorovo-casový" kontext. 120 Vo svojej tretej výhrade zalobcovia tvrdia, ze odstrasujúci úcinok sledovaný Komisiou bol uz dosiahnutý ulozením pokuty za porusenie spôsobené na trhu s priemyselnými nitami. Komisia to preto mala zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty za kartel týkajúci sa nití pre automobilový priemysel. 121 Komisia tieto tvrdenia vyvracia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 122 Tento zalobný dôvod predlozený zalobcami obsahuje v podstate tri výhrady, z ktorých prvá sa zakladá na porusení zásady nulla poena sine lege, druhá na porusení povinnosti ulozit jednu pokutu za viacero porusení a tretia na nerespektovaní zákonných cielov sankcie. O výhrade zalozenej na porusení zásady nulla poena sine lege a o námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 123 Po prvé treba preskúmat námietku nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 predlozenú zalobcami na troch úrovniach. V prvom rade v podstate tvrdia, ze samotný koncept porusenia, tak ako je upravený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je nejasný. Po druhé uvádzajú, ze ani koncept jediného a nepretrzitého porusenia nie je jasne definovaný a ze Komisia v dôsledku toho môze svojvolne ovplyvnovat stanovenie výsky pokuty prostredníctvom rozdelenia trhov, na ktorých boli zistené súbezné porusenia. Po tretie uvádzajú, ze aj sankcie stanovené týmto clánkom sú nejasné. 124 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora je zásada zákonnosti trestov dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá vyzaduje najmä jasnost a presnost vsetkých predpisov Spolocenstva, osobitne pokial tieto predpisy ukladajú alebo umoznujú ukladat sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podla toho konat (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand a Garancini, 169/80, Zb. s. 1931, bod 17; z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27 a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 66). 125 Táto zásada, ktorá je súcastou ústavných tradícií spolocných pre clenské státy a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat správne sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1987, Maizena a i., 137/85, Zb. s. 4587, bod 15). Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia prvých uvedených noriem (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 1996, X, C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, bod 25, a rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 67). 126 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v zmysle znenia clánku 7 ods. 1 EDLP: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 127 Podla Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") z tohto ustanovenia vyplýva, ze zákon musí jasne vymedzovat porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost (pozri rozsudok ESLP Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, s. 1, § 145) (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 69). 128 Z judikatúry ESLP vyplýva, ze na splnenie poziadaviek stanovených v clánku 7 ods. 1 EDLP sa nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natolko presné, aby následky, ktoré môzu z porusenia uvedených ustanovení nastat, bolo mozné predvídat s absolútnou istotou (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 71). 129 Podla judikatúry ESLP totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7 EDLP a skutocnost, ze zákon pripústa mieru volnej úvahy, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli (pozri rozsudok ESLP Margareta a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A, c. 226, § 75). V tejto súvislosti bez ohladu na samotný text zákona zohladnuje ESLP aj otázku, ci pouzité neurcité pojmy boli spresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre (pozri rozsudok ESLP G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A, c. 325-B, § 25) (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 72). 130 Pokial ide o platnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 s ohladom na zásadu zákonnosti trestov, ako ju uznal súd Spolocenstva v súlade s vysvetlením podaným EDLP a ústavnými tradíciami clenských státov, je nutné zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia nemá neobmedzenú mieru volnej úvahy po prvé pri konstatácii existencie porusení pravidiel hospodárskej sútaze, po druhé pri stanovení, ci rôzne porusujúce akty predstavujú jediné a nepretrzité porusenie alebo viacero samostatných porusení, a po tretie pri stanovení výsky pokút za tieto porusenia. 131 V prvom rade poruseniami pravidiel hospodárskej sútaze, za ktoré môze Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ukladat pokuty, sú výlucne porusenia ustanovení clánkov 81 ES alebo 82 ES. Zalobcovia vsak nesprávne tvrdia, ze Komisia pri konstatácii týchto porusení disponuje neobmedzenou volnou úvahou. Na jednej strane treba pripomenút, ze otázka, ci sú podmienky uvedené v clánkoch 81 ES a 82 ES splnené, je v zásade predmetom úplného preskúmania súdom Spolocenstva (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34 a tam citovanú judikatúru; a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 144). Na druhej strane, ak je pravda, ze v prípade, ze by toto konstatovanie bolo podmienené komplexnými hospodárskymi a technickými posúdeniami, judikatúra priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy, ktorá vsak v ziadnom prípade nie je neobmedzená. Z existencie takejto miery volnej úvahy vsak nevyplýva, ze sa Vseobecný súd musí zdrzat preskúmania výkladu údajov takejto povahy uskutocneného Komisiou. Súd Spolocenstva musí totiz nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a koherentnost, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 132 Zalobcovia navyse netvrdia, ze by im definícia jedného druhu porusení uvedených v clánku 81 ES spocívajúceho v "dohodách medzi podnikatelmi..., ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, najmä tie, ktoré... priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky...", neumoznila pochopit, ze kartel na trh s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii a kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP sú poruseniami v zmysle uvedeného clánku 81 ES a ze mozno voci nim na tomto základe vyvodit zodpovednost. 133 V druhom rade, pokial ide o údajnú absenciu kritérií umoznujúcich stanovit, ci existuje jediné a nepretrzité porusenie alebo viacero samostatných porusení, je nutné pripustit, ze uvedené kritériá nie sú ako také upravené ani v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ani v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ani v clánku 81 ES. Pojem jediné a nepretrzité porusenie bol vsak pouzitý a spresnený uverejnenou ustálenou judikatúrou. Kritériá, akými sú zhoda v predmete (rovnaký ciel vsetkých súcastí porusenia) a zhoda v subjektoch (rovnaké dotknuté podniky vedomé si úcasti na dosahovaní spolocného ciela), ktoré slúzia na urcenie toho, ci uskutocnené porusenia sú súcastou "spolocného plánu", a teda ci spadajú pod jediné porusenie, sa pocas rokov v judikatúre spresnili, tak ako je uvedené v bode 89 vyssie. 134 Komisia teda môze z objektívnych dôvodov zacat samostatné konania, konstatovat samostatné porusenia a ulozit viacero samostatných pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 124). 135 V tomto ohlade jasne vyplýva z analýzy smerujúcej k zruseniu napadnutého rozhodnutia (vyssie uvedený bod 53 a nasl.), ze kritéria uplatnené Komisiou na úcely vyvodenia záveru o existenciu dvoch rôznych porusení sú ustálenými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry. 136 Hoci niektoré kritériá ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, pravdou tiez ostáva, ze práve preskúmavanie tejto volnej úvahy vykonávané súdmi Spolocenstva umoznilo prostredníctvom uverejnenej ustálenej judikatúry spresnit niektoré pojmy. To platí najmä pre prípad definície trhu výrobkov a geografického trhu, ktorá bola v prejednávanej veci uplatnená Komisiou a na úcely ktorej musela Komisia pristúpit ku komplexných hospodárskym posúdeniam. Ako sa uviedlo v rámci analýzy prvého zalobného dôvodu (vyssie uvedený bod 53 a nasl.), Komisia bola povinná drzat sa pri výkone svojej volnej úvahy kritérií stanovených judikatúrou, ako sú zastupitelnost na strane ponuky a zastupitelnost na strane dopytu. 137 Okrem toho Komisia v snahe o transparentnost a na úcely zvýsenia právnej istoty dotknutých podnikov uverejnila oznámenie o definícii trhu, v ktorom uviedla kritéria, ktoré uplatnuje na úcely definovania relevantného trhu v kazdom jednotlivom prípade. V tomto ohlade sa Komisia prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, ze ich nabudúce uplatní na prípady nimi dotknuté, sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho, hoci oznámenie o definícii trhu nepredstavuje právny základ napadnutého rozhodnutia, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovuje kritéria, ktoré si Komisia ulozila na úcely stanovenia existencie jedného alebo viacerých porusení, a v dôsledku toho zabezpecuje právnu istotu podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 a 213). Z toho vyplýva, ze oznámenie o definícii trhu prispelo k spresneniu hraníc výkonu volnej úvahy Komisie, ktorá vyplýva z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 138 V tomto ohlade z odsekov 4 a 5 oznámenia o definícii trhu vyplýva, ze "Komisia ocakáva zvýsenie transparentnosti svojej politiky a rozhodovania v oblasti práva hospodárskej sútaze" a ze "zvýsená transparentnost bude mat za následok aj schopnost lepsej anticipácie spolocností a ich poradcov v tých konkrétnych prípadoch, ked Komisia môze voci nim vzniest námietky týkajúce sa hospodárskej sútaze. Podniky môzu vziat do úvahy takúto moznost námietok týkajúcich sa hospodárskej sútaze napríklad vtedy, ked sa interne rozhodujú o... uzavretí urcitých dohôd". 139 Preto vzhladom na skutocnosti uvedené vyssie môze obozretný hospodársky subjekt, prípadne za pomoci právneho poradcu, dostatocne presne predvídat metódu, ktorú Komisia uplatní na úcely stanovenia, ci v súvislosti s konkrétnymi správaniami podniku islo o jediné a nepretrzité porusenie alebo o viacero samostatných porusení. 140 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa nejasnosti sankcií stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je nutné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia pri stanovovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nedisponuje neobmedzenou volnou úvahou (pozri analogicky rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 74). 141 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obmedzujú volnú úvahu Komisie. Na jednej strane tieto ustanovenia stanovujú objektívne kritérium, podla ktorého pokuta ulozená akémukolvek podniku alebo zdruzeniu podnikov nesmie presiahnut 10 % jeho obratu. Pokuta, ktorú je mozné ulozit, má teda vycíslitelnú a maximálnu hornú hranicu, ktorá sa vypocítava v závislosti od jednotlivého podniku pre kazdý prípad porusenia, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno ulozit danému podniku je stanovitelná vopred. Na druhej strane clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý doplna clánok 23 ods. 2 toho istého nariadenia, ukladá Komisii povinnost stanovovat v jednotlivých prípadoch pokuty tak, ze "sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania" (pozri analogicky rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 75). 142 Hoci je pravda, ze objektívne kritérium hornej hranice pokuty a subjektívne kritériá závaznosti a doby trvania porusenia ponechávajú Komisii sirokú mieru volnej úvahy, nic to nemení na skutocnosti, ze ide o kritériá umoznujúce Komisii prijímat sankcie s ohladom na mieru nezákonnosti predmetného správania. Je teda potrebné v tejto fáze zastávat názor, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 stanovujú kritériá a hranice, ktoré Komisiu viazu pri výkone jej právomoci v oblasti pokút, pricom jej zároven ponechávajú urcitú mieru volnej úvahy (pozri analogicky rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 76). 143 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze pri stanovení pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má Komisia povinnost dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu (pozri analogicky rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 77, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 41). 144 Je tiez potrebné dodat, ze podla clánku 229 ES a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 majú Súdny dvor a Vseobecný súd neobmedzenú právomoc rozhodovat o zalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia ulozila pokuty, a môzu tak nielen zrusit rozhodnutie, ktoré Komisia prijala, ale tiez ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. Správna prax Komisie teda podlieha plnému preskúmaniu súdom Spolocenstva (pozri analogicky rozsudok Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 41). Na rozdiel od tvrdení zalobkyne toto preskúmanie nevedie súd Spolocenstva k prekracovaniu jeho právomocí a porusovaniu clánku 7 ods. 1 ES vzhladom na to, ze na jednej strane je toto preskúmanie výslovne stanovené v uvedených ustanoveniach, ktorých platnost nie je spochybnovaná, a na druhej strane ho súd Spolocenstva vykonáva v súlade s kritériami stanovenými v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Výkon preskúmania zo strany súdu Spolocenstva tak v ustálenej a zverejnenej judikatúre velmi prispel k spresneniu neurcitých pojmov, ktoré môze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obsahovat. Toto preskúmanie súdom Spolocenstva, v rámci ktorého sa respektujú zásady uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, prostredníctvom ustálenej a uverejnenej judikatúry velmi prispelo k spresneniu neurcitých pojmov, ktoré mohol obsahovat clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teda pojmov, ktoré boli prebraté do clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 79). 145 Okrem toho, na základe kritérií stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a prednedávnom v clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, spresnených v judikatúre Súdneho dvora a Vseobecného súdu, Komisia vyvinula správnu prax, ktorá je známa a dostupná. Aj ked rozhodovacia prax Komisie nevytvára sama osebe právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 87 a tam citovanú judikatúru), nic to nemení na tom, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania Komisia nemôze zaobchádzat s rovnakými situáciami odlisne alebo s odlisnými situáciami rovnako, ak nie je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 146 Okrem toho je potrebné zohladnit, ze Komisia v snahe o transparentnost a na úcely zvýsenia právnej istoty dotknutých podnikov uverejnila Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001; s. 171), v ktorých stanovuje metódu výpoctu, ktorú sa zaviazala v kazdom jednotlivom prípade dodrziavat. Úvahy uvedené v bode 137 vyssie týkajúce sa oznámenia o definícii trhu platia aj pre tieto usmernenia. Prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením oznámenia, ze ich nabudúce uplatní na prípady nimi dotknuté, sa Komisia totiz sama obmedzila pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Dalej usmernenia, aj ked nepredstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia, stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú si Komisia ulozila na úcely stanovenia výsky pokút ulozených uvedeným napadnutým rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, body 211 a 213). Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia prijala usmernenia v rozsahu, v akom neprekrocila právny rámec stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a prednedávnom v clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, prispieva k presnejsiemu vymedzeniu uplatnenia jej volnej úvahy, ktorá uz vyplýva z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 82). 147 S ohladom na vyssie uvedené skutocnosti tak obozretný hospodársky subjekt môze, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatocnou presnostou predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ze tento subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, nemôze predstavovat porusenie zásady zákonnosti trestov, kedze ciele potlacovania a odstrasovania odôvodnujú to, ze vzhladom na závaznost porusení, ktoré má Komisia sankcionovat, bolo dotknutým podnikom znemoznené odhadnút zisky, ktoré by im plynuli z ich úcasti na porusení s predchádzajúcim zohladnením výsky pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania ulozená (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 83, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 45). 148 V tejto súvislosti, aj ked podniky nemôzu vopred poznat presnú výsku pokút, ktorú Komisia v kazdom jednotlivom prípade ulozí, je potrebné poznamenat, ze v súlade s clánkom 253 ES má Komisia v rozhodnutí o ulození pokuty napriek vseobecne známemu kontextu tohto rozhodnutia povinnost uviest odôvodnenie, a to najmä pokial ide o výsku ulozenej pokuty a zvolenú metódu jej stanovenia. Z tohto odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Komisie, aby mohli dotknuté osoby rozpoznat dôvody, ktoré viedli k prijatému opatreniu, a posúdit moznost zacat konanie pred súdom Spolocenstva, prípadne aby mohol tento súd vykonat preskúmanie (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 84, a Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 46). 149 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na existencii jediného porusenia a z toho vyplývajúceho prekrocenia hornej hranice 10 % obratu, treba ne jednej strane pripomenút, ze pri preskúmaní zalobného dôvodu na zrusenie napadnutého rozhodnutia sa zistilo, ze Komisia oprávnene dospela k tomu, ze existovali dve samostatné porusenia. Ako sa vsak pripomenulo v bode 94 vyssie, konstatácia viacerých porusení môze viest k ulozeniu viacerých samostatných pokút, a to vzdy v rámci hraníc stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Komisia preto mohla a priori ulozit pokutu za kazdé z porusení a na prvý pohlad nebola povinná ulozit jedinú globálnu pokutu. 150 Na druhej strane je potrebné stanovit, ci celková výska pokút ulozených urcitému podniku, ktorý sa dopustil viacerých porusení, môze presiahnut hornú hranicu 10 %. V tomto ohlade je dôlezité pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovujú, ze pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov podielajúcich sa na porusení nesmie presiahnut 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Tieto ustanovenia neodkazujú na sumu rôznych pokút ulozených jednej spolocnosti. Ak sa zalobcovia naozaj dopustili viacerých porusení, je skutocnost, ci tieto porusenia boli konstatované v rôznych rozhodnutiach alebo v jednom rozhodnutí, irelevantná. Jedinou relevantnou otázkou zostáva len to, ci skutocne ide o samostatné porusenia. Kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má teda v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit, kedze zistenie viacerých porusení môze spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 118, a BASF/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 158). 151 Z toho vyplýva, ze ulozením dvoch pokút, ktorých súcet súm presahuje hornú hranicu 10 % obratu zalobcov, sa Komisia nedopustila vôbec porusenia zásady nulla poena sine lege. 152 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na zásade principe nulla poena sine lege a námietka nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa musia zamietnut. O výhrade zalozenej na povinnosti ulozit jedinú pokutu za viacero porusení 153 Je potrebné zamietnut tvrdenie subsidiárne predlozené zalobcami, podla ktorého sa mala aj v prípade dvoch samostatných porusení ulozit len jediná globálna pokuta. 154 Je pravdou, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia môze ulozit za rôzne porusenia jedinú pokutu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 236; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4761, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 265). 155 Ide vsak len o moznost, ktorú Komisia vyuzila za niektorých okolností, najmä ked porusenia boli súcastou koherentnej spolocnej stratégie (pozri v tomto zmysle rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, body 4761 az 4764, a Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 236), ked existovala jednota porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 127) alebo ked predmetom porusení konstatovaných v rozhodnutí Komisie bol rovnaký druh konaní na rôznych trhoch, najmä stanovovanie cien a kvót a výmena informácií, a ked úcastníci týchto porusení boli vo velkej miere tie isté podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Cockerill Sambre/Komisia, T-144/89, Zb. s. II-947, bod 92). Preskúmanie prvého zalobného dôvodu preukázalo, ze k takýmto okolnostiam v prejednávanej veci nedoslo. 156 Z tejto judikatúry nemozno vyvodit ani existenciu predchádzajúcej praxe Komisie, na základe ktorej by Komisia bola nútená automaticky vyuzívat moznost ulozenia jednej pokuty v prípade viacerých porusení, ani ze by bola povinná uviest dôvod, pre ktorý túto moznost nevyuzila. Uvedená judikatúra skôr preukazuje, ze prax spocívajúca v ukladaní jedinej pokuty je skôr výnimocná, pretoze sa uplatnuje len za urcitých okolností. 157 V tomto ohlade rozhodnutia Komisie uvádzané zalobcami nepreukazujú existenciu takejto praxe. Tak v rozhodnutí Komisie z 10. októbra 2001 o konaní podla clánku 81 [ES] (vec COMP/36.264 - Mercedes-Benz), (Ú. v. ES L 257, 2002, s. 1), pozri najmä bod 253, ako aj v rozhodnutí Vitamíny, uz citovaného v bode 119 vyssie (body 711 a 775), rôzne zistené porusenia viedli k rôznym pokutám, ktoré boli následne spocítané tak, ze sa stanovila celková pokuta. Postup Komisie bol teda taký, ze sa ulozilo viacero pokút, ktoré sa potom spocítali. V kazdom prípade vsak predchádzajúca rozhodovacia prax sama osebe neslúzi ako právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je výlucne definovaný nariadením c. 17, nariadením c. 1/2003 a usmerneniami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 254). 158 V dôsledku toho sa tvrdenie zalozené na údajnej predchádzajúcej praxi Komisie spocívajúcej jednak v ulození len jednej globálnej pokuty v prípade samostatných porusení, a jednak v uplatnení hornej hranice 10 % celkového obratu dotknutého podniku na konecnú sumu pokuty vyplývajúcu zo súctu rôznych pokút ulozených za kazdé samostatné porusenie spôsobené dotknutým podnikom, musí zamietnut. O výhrade zalozenej na opomenutí zákonných cielov sankcie 159 Zalobcovia neprávne tvrdia, ze Komisia mala zohladnit odstrasujúci úcinok ulozenia pokuty za kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, ked ukladala pokutu za kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP. 160 Odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, sa týka zabezpecenia toho, aby podniky pri uskutocnovaní svojich aktivít v rámci Európskeho spolocenstva alebo EHP dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 181). Za predpokladu, ze doslo k viacerým poruseniam, sa môze Komisia oprávnene domnievat, ze takýto ciel nemozno dosiahnut len ulozením sankcie za jedno z porusení. 161 Preto sa táto výhrada musí zamietnut. 162 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nerespektovaní hornej hranice sankcie stanovenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 sa musí zamietnut ako nedôvodný. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri ukladaní pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania 163 Zalobcovia uvádzajú viacero výhrad na podporu svojho zalobného dôvodu zalozeného na neprimeranosti pokuty a porusení zásady rovnosti zaobchádzania pri ukladaní pokuty. 164 Po prvé, pokial ide o porusenie zásady proporcionality, zalobcovia v prvom rade tvrdia, ze Komisia pri stanovovaní pokút nezohladnila znacné rozdiely vo velkosti dotknutých podnikov, hoci ju k tomu usmernenia zaväzujú. Komisia sa neoprávnene odvolávala výlucne na obrat dosiahnutý podnikmi na trhu dotknutom porusením. Pokuta ulozená zalobcom teda predstavuje 13,7 % svetového obratu skupiny, kým pokuta ulozená Coats predstavuje len 2,3 % jeho svetového obratu. V porovnaní s takým významným konkurentom ako je Coats, sa Amann povazuje len za stredný podnik. 165 V druhom rade bola tiez porusená zásada proporcionality, a to z dôvodu, ze doslo tiez k poruseniu zásady rovnosti sankcií uvedenej v bode 1 A siedmom odseku usmernení. Komisia nezohladnila hospodársku a platobnú schopnost podnikov, ktorá sa meria v pomere k ich celkovému obratu. 166 V tretom rade "systém pausalizácie" zavedený usmerneniami neprimerane znevýhodnuje malé a stredné podniky, co potvrdil clen Komisie poverený otázkami hospodárskej sútaze, ako aj Komisia samotná. 167 V stvrtom rade pokuta, ktorá im bola ulozená, bola úplne neprimeraná vzhladom na velkost trhu. Komisia tým porusila zásadu primeranosti trestu a zásadu proporcionality. Zalobcovia totiz pripomínajú, ze rozhodnutia ukladajúce pokutu sledujú jednak represívne a jednak preventívne ciele, a ze tresty nemôzu presiahnut to, co je nevyhnutné na zabezpecenie "nápravy" pôvodcu porusenia. Z toho vyplýva, ze cím je obrat dotknutý porusením mensí v pomere k celkovému obratu podniku, tým viac musí byt sankcia vzdialená od hornej hranice 10 %. 168 Po druhé sa zalobcovia opierajúc sa o císelné dôkazy odvolávajú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania medzi nimi a Coats, jednak pokial ide o úroven východiskovej sumy pokuty, jednak pokial ide o jej konecnú sumu. Komisia totiz nijako nezohladnila malú velkost Amann z absolútneho hladiska, a pokial ide o priemyselné nite, z relatívneho hladiska, a tým sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked ho zatriedila do rovnakej skupiny ako Coats. Navyse Komisia samotná vychádzala zo zásadu rozhodujúceho postavenia Coats, v napadnutom rozhodnutí vsak neuviedla spôsob, akým túto skutocnost zohladnila. 169 Komisia je povinná zohladnit velkost ostatných dotknutých podnikov, pricom velkost a hospodárska moc podnikov sú kritériami rovnakej hodnoty, ktoré by sa spolu s dalsími kritériami mali zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty. 170 Komisia vyvracia tento zalobný dôvod. b) Posúdenie Vseobecným súdom O porusení zásady proporcionality 171 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, pricom ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228). - O tvrdení zalozenom na nezohladnení velkosti trhu 172 Zalobcovia Komisii neoprávnene vytýkajú, ze stanovila neprimerané pokuty vo vztahu k velkosti relevantných trhov. 173 Treba totiz pripomenút, ze v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia ulozit podnikom pokuty, ktorých výska nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na porusení. Na úcely stanovenia sumy pokuty v rámci tejto hranice tieto ustanovenia ukladajú, aby sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. Navyse podla týchto usmernení Komisia stanoví východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, pricom zohladní povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost geografického trhu. 174 Ani nariadenie c. 17, ani nariadenie c. 1/2003, a ani usmernenia teda nestanovujú, ze by sa výska pokuty musela stanovit priamo v závislosti od velkosti dotknutého trhu, kedze tento je len jednou z mnohých relevantných skutocností. Tento právny rámec teda neukladá Komisii výslovnú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu výrobkov (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 148). 175 Podla judikatúry je vsak Komisia povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusenia a konkrétnych okolností dotknutého porusenia (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 120). Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit aj velkost trhu dotknutého výrobku. 176 Aj ked teda velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého porusenia. 177 V prejednávanej veci porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel spocívalo predovsetkým v stanovovaní cielových cien pre základné výrobky predávané európskym automobilovým zákazníkom, vo výmene informácií o cenách uplatnovaných voci urcitým zákazníkom, v dohode o stanovení minimálnych cielových cien pre týchto zákazníkov a v dohode o vylúcení cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 215 a 420). Pokial ide o porusenia na trhu s priemyselnými nitami, toto porusenie spocívalo predovsetkým vo výmene citlivých informácií o cenníkoch a/alebo cenách uplatnovaných na zákazníkov, v dohode o zvysovaní cien a/alebo cielových cenách, vo vylúcení vzájomnej cenovej sútaze v prospech etablovaných dodávatelov s cielom rozdelit si zákazníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 99 az 125 a 345). 178 Takéto postupy predstavujú horizontálne obmedzenie typu "cenový kartel" v zmysle usmernení, a teda "velmi závazné" porusenie uz svojou povahou. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze zalobcovia nespochybnujú ani velkú závaznost porusenia spôsobeného pocas dvoch rokov na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP, ani velkú závaznost porusenia spôsobeného pocas viac ako desiatich rokov na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. Ak by sa aj v tomto kontexte preukázala obmedzená velkost dotknutého trhu, má len malú dôlezitost v pomere k ostatným skutocnostiam svedciacim o závaznosti porusenia. 179 V kazdom prípade treba zohladnit to, ze Komisia sa domnievala, ze porusenia sa mali povazovat za velmi závazné v zmysle usmernení, ktoré pre tieto prípady stanovujú, ze Komisia môze "stanovit" východiskovú sumu pokuty presahujúcu 20 miliónov eur. V kazdom prípade, pokial ide o porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel, Komisia stanovila východiskovú sumu v závislosti od závaznosti porusenia na 5 miliónov eur v prípade zalobcov a na 1,3 milióna eur v prípade ostatných podnikov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 432 az 435). Rovnako pokial ide o porusenie na trhu s priemyselnými nitami, Komisia stanovila východiskovú sumu na 14 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie (vrátane Amann), na 5,2 milióna eur pre podnik v druhej kategórii, na 2,2 milióna eur pre podniky zahrnuté do tretej kategórie a 0,1 milióna eur pre podnik v stvrtej kategórii (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 358). 180 Z toho vyplýva, ze východiskové sumy, ktoré slúzili ako základ pre výpocet pokút ulozených zalobcom, predstavovali jasne nizsie sumy, ako je suma, ktorú mohla Komisia v súlade s usmerneniami "stanovit" pre velmi závazné porusenia. 181 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcov zalozené na neprimeranosti pokút ulozených zalobcom po zohladnení velkosti trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP na jednej strane a velkosti trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii na strane druhej. - O tvrdení zalozenom na zohladnení obratu na trhoch dotknutých poruseniami 182 Zalobcovia sa neoprávnene dovolávajú porusenia zásady proporcionality na základe domnelých dôvodov, ze Komisia pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty vychádzala výlucne z obratu podnikov dosiahnutých na relevantných trhoch v súvislosti s dotknutými výrobkami a ze teda nezohladnila rozdiel vo velkosti dotknutých podnikov. 183 Po prvé, pokial ide o výhradu voci Komisii, ze vychádzala z obratu dotknutých podnikov na dotknutých trhoch, treba uviest, ze na úcely urcenia východiskovej sumy pokút stanovovanej v závislosti od závaznosti porusenia, Komisia povazovala za nevyhnutné pristúpit k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi podielajúcimi sa na karteloch, aby sa zohladnila skutocná hospodárska schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, a by sa stanovila pokuta na úrovni zarucujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok. Dalej uviedla, ze bolo nevyhnutné zohladnit osobitnú váhu kazdého z podnikov, a teda skutocný dopad jeho nedovoleného správania na hospodársku sútaz. Na úcely posúdenia týchto skutocností sa Komisia rozhodla vychádzat z obratu dosiahnutého kazdým z podnikov na relevantnom trhu v súvislosti s výrobkami dotknutými kartelmi. 184 V dôsledku toho a ako bolo poukázané v bode 179 vyssie, Komisia rozdelila dotknuté podniky do dvoch kategórií, pokial ide o porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel. Zalobcovia boli vzhladom na svoj obrat 8,55 milióna eur zaradení do prvej kategórie. Oxley, Coats a Barbour boli vzhladom na ich obrat nachádzajúci sa medzi 1 a 3 miliónmi eur zaradení do druhej kategórie. Pokial ide o porusenie na trhu s priemyselnými nitami, Komisia rozdelila podniky do styroch kategórií. Amann a Coats boli vzhladom na ich obrat nachádzajúci sa medzi 14 a 18 miliónmi eur zaradení do prvej kategórie. BST bol vzhladom na svoj obrat nachádzajúci sa medzi 5 a 8 miliónmi eur zaradený do druhej kategórie. Gütermann, Barbour a Bieze Stork boli vzhladom na ich obrat nachádzajúci sa medzi 2 a 4 miliónmi eur zaradení do tretej kategórie a Zwicky bol vzhladom na svoj obrat nachádzajúci sa medzi 0 a 1 miliónom eur zaradený do stvrtej kategórie. 185 Na základe predchádzajúcich úvah Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 5 miliónov eur pre zalobcov v súvislosti s prvým porusením (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 432 az 435) a na 14 miliónov eur pre Amann v súvislosti s druhým porusením (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 356 az 358). 186 Najskôr je potrebné poukázat na to, ze usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu alebo obratu dosiahnutého podnikmi na relevantnom trhu. V kazdom prípade vsak pod podmienkou, ze sa Komisia pri svojom výbere nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia, nebránia tomu, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri stanovení výsky pokuty v záujme dodrzania vseobecných zásad práva Spolocenstva, a ak to vyzadujú okolnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Tokai I", bod 195). Obrat teda mozno zobrat do úvahy pri zohladnovaní takých skutocností, ako je skutocná hospodárska schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú ujmu ostatným hospodárskym subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovenie výsky pokuty na úrovni, ktorá jej zarucí dostatocný odstrasujúci charakter. Komisia ho tiez môze zohladnit pri posudzovaní specifickej váhy, a teda skutocného dopadu porusujúceho správania kazdého z podnikov na hospodársku sútaz, najmä ked existujú znacné rozdiely vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 82). 187 Pokial ide o výber, ktorý môze Komisia uskutocnit, medzi prvým a/alebo druhým obratom, z judikatúry vyplýva, ze v rámci analýzy uskutocnenej s cielom stanovit výsku pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ktorá sa týkala skutocnej hospodárskej schopnosti porusujúcich spolocností spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi a zahrnala posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba v malej miere. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo EHP. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze na dotknutom trhu uplatnuje rozhodujúci vplyv. Preto hoci je pravda, ze obraty jedného podniku dosiahnuté na relevantných trhoch nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol na trhu uplatnovat (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 65, a Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 152). 188 V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze práve cast obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah tohto porusenia na relevantnom trhu (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 91, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 196). Tento obrat je totiz spôsobilý správne poukázat na zodpovednost kazdého podniku na uvedených trhoch, kedze predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz, a teda predstavuje vhodný ukazovatel schopnosti kazdého dotknutého podniku spôsobit ujmu. 189 Vzhladom na tieto úvahy Komisia neporusila zásadu proporcionality, ked pri stanovovaní východiskových súm v rámci výpoctu pokút ulozených zalobcom uprednostnila obraty dosiahnuté na dotknutých trhoch a v súvislosti s dotknutými výrobkami. 190 Po druhé, v duchu týchto úvah nie je relevantná ani výhrada voci Komisii, ze pri stanovovaní výsky pokút nezohladnila velkost dotknutých podnikov urcenú na základe ich celkového obratu. 191 Treba totiz pripomenút, ze usmernenia stanovujú, ze je potrebné zohladnit aj skutocnú hospodársku schopnost pôvodcov porusenia spôsobit váznu skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). Tieto usmernenia tiez uvádzajú, ze v prípadoch, ktoré predpokladajú úcast niekolkých podnikov, ako sú kartely, môze byt vhodné vyvázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa zohladnila specifická váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy a prispôsobit v dôsledku toho vseobecnú východiskovú sumu podla specifickej povahy kazdého z (bod 1 A siesty odsek) (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 81). 192 Navyse, ako sa uviedlo v bode 186 vyssie, usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa vypocíta v závislosti od celkového obratu dotknutých podnikov, ale ani nebránia tomu, aby sa za podmienok uvedených v tom istom bode tohto rozsudku takýto obrat zohladnil na úcely tohto výpoctu. 193 V prejednávanej veci, ako sa uviedlo v bodoch 183 az 189 vyssie, bol výber Komisie odvolat sa na obrat na relevantných trhoch na úcely urcenia schopnosti dotknutého podniku spôsobit skodu koherentný a objektívne odôvodnený. Komisia tým sledovala aj ciel spocívajúci v odstrasení, pretoze dala jasne najavo, ze bude prísnejsie postihovat podniky, ktoré sa zúcastnili na kartely na trhu, na ktorom mali znacnú váhu. 194 Z toho vyplýva, ze sa musí tiez zamietnut tvrdenie zalozené na neprimeranosti pokút vo vztahu k celkovým obratom zalobcov. Zalobcovia na totiz nemôzu platne dovolávat neprimeranosti konecnej výsky ulozenej pokuty, pretoze základ pre ich pokuty je odôvodnený v duchu kritérií stanovených Komisiou pre posúdenie dôlezitosti kazdého z podnikov na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 304, a z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 185). - O "systéme pausalizácie" upravenom usmerneniami 195 Výhrady zalobcov voci "systému pausalizácie" stanovenému usmerneniami sú irelevantné. 196 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pokial ide o stanovenie výsky pokút ulozených rôznym úcastníkom kartelu, metódu spocívajúcu v rozdelení clenov kartelu do viacerých kategórií, co spôsobuje pausalizáciu východiskovej sumy pokuty stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie, hoci dochádza k ignorovaniu velkostných rozdielov medzi podnikmi jednej kategórie, nemozno odsúdit, pokial sa dodrzujú zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 385 z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, body 83 az 85, a z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 150). Pokial sa tieto zásady dodrzujú, Vseobecnému súdu neprinálezí, aby sa vyjadroval k vhodnosti takéhoto systému, a to ani za predpokladu, ze by znevýhodnoval podniky mensej velkosti. Vseobecný súd sa v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v tejto oblasti, musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je rozdelenie clenov kartelu na kategórie koherentné a objektívne odôvodnené, bez toho, aby svojím posúdením nahrádzal posúdenie Komisie (rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, uz citovaný, bod 157). - O absencii zohladnenia skutocnosti, ze zalobcovia sú "stredné podniky" 197 Tvrdenie, podla ktorého mala Komisia zohladnit skutocnost, ze zalobcovia sú stredné podniky, je irelevantné. 198 Je totiz vhodné pripomenút, ze Komisia nie je povinná vypocítat výsku pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nie je ani povinná zabezpecit, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, odzrkadlovali rozdiely medzi nimi, pokial ide o ich celkový obrat alebo ich obrat na relevantnom trhu výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 202). 199 V tomto ohlade treba spresnit, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty ulozenej podniku malej alebo strednej velkosti nebola z hladiska percentuálneho podielu na obrate vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich odôvodnené vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (pozri analogicky rozsudky z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 203, a Westfalen Gassen Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 174). 200 Komisia totiz nie je povinná znízit výsku pokút, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz uz zohladnená hornou hranicou pokuty, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, bod 84). 201 Z týchto dôvodov sa tvrdenie zalozené na údajnom porusení zásady rovnosti sankcií musí tiez zamietnut. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 202 Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné poukázat na to, ze pri rozdelení do kategórií sa musí dodrziavat zásada, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V tomto zmysle usmernenia v bode 1 A siestom odseku stanovujú, ze najmä znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých porusení, môze odôvodnovat rozlisovanie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. 203 Rozdelenie do skupín môze porusit zásadu rovnosti zaobchádzania bud medzi rôznymi skupinami, ked by sa rôzne zaobchádzalo s podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii, alebo v rámci kazdej skupiny, ked by sa rovnako zaobchádzalo s podnikmi nachádzajúcimi sa v rôznych situáciách. V prejednávanej veci zalobcovia namietajú, ze doslo k obom prípadom, k prvému v rámci kartelu na trhu s nitami pre automobilový priemysel a k druhému v rámci kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii. Preto je potrebné skúmat, ci existujú rozdiely v zaobchádzaní medzi podnikmi, a ak existujú, ci sú objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, body 407 a 408). 204 Je nesporné, ze medzi zalobcami a Coats je znacný velkostný rozdiel. Kedze sa voci nim uplatnila, pokial ide o kartel na trhu s nitami pre automobilový priemysel v EHP, odlisná východisková suma pokuty z dôvodu ich zaradenia do dvoch rôznych kategórií, a pokial ide o kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, rovnaká východisková suma z dôvodu ich zaradenia do tej istej skupiny, je potrebné skúmat, ci rozdiel v zaobchádzaní mozno objektívne odôvodnit uprednostnením dôlezitosti jednotlivých podnikov na relevantnom trhu (urcenej na základe obratu dosiahnutého na relevantnom trhu v súvislosti s dotknutým výrobkom) pred velkostou podnikov (urcenou celkovým obratom). 205 V tomto ohlade Súd prvého stupna uz rozhodol, ze bolo koherentné a objektívne odôvodnené zaradit do tej istej skupiny viacero podnikov, z ktorých jeden mal celkový obrat jasne, respektíve "citelne" nizsí ako obraty ostatných podnikov, a to na základe ich obratov na relevantnom trhu a ich velmi podobných trhových podielov, a uplatnit na ne rovnakú osobitnú východiskovú sumu pokuty. Týmto spôsobom sa rozhodlo, ze Komisia nijako neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, body 104 az 115, a Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 187 vyssie, body 155 az 158). 206 Rovnaký záver sa ponúka v prejednávanej veci. Ako sa totiz uviedlo vyssie, pokial ide o trh s nitami pre automobilový priemysel, zalobcovia boli zaradení do prvej kategórie a Coats do druhej z dôvodu, ze obrat zalobcov dosiahnutý na tomto trhu bol priblizne pätkrát vyssí ako obrat Coats. Rovnako pokial ide o trh s priemyselnými nitami, Amann a Coats boli zaradení do tej istej kategórie, pretoze ich obraty dosiahnuté na tomto trhu boli velmi podobné. Je preto koherentné a objektívne odôvodnené rozdelit podniky do kategórií na tomto základe. 207 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila ziadneho porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 208 Vzhladom na tieto úvahy sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania musí zamietnut. 3. O zalobnom dôvode uvádzanom Amann zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty ulozenej za kartel týkajúci sa priemyselných nití a) Tvrdenia úcastníkov konania 209 Amann tvrdí, ze Komisia porusila usmernenia tým, ze ho zaradila do tej istej kategórie ako Coats. 210 Najskôr totiz Komisia pri rozlisovaní medzi podnikmi vychádzala výlucne z obratu dosiahnutého v roku 2000 v súvislosti s výrobkom, ktorý bol predmetom kartelu na trhu s priemyselnými nitami. Nezohladnila vsak skutocnost, ze uz v roku 1999 nadobudol podiel v Barbour a ze v dôsledku toho mal byt jeho obrat v rámci rozlisovania medzi podnikmi pripocítaný k obratu Barbour. 211 Dalej, kedze Komisia uviedla len rozpätia obratov pre tieto dva podniky (od 2 do 4 miliónov eur pre prvý, a od 14 do 18 miliónov eur pre druhý), Amann sa nepovazoval za schopný stanovit presnú výsky týchto obratov. Podla Amann vsak Komisia mala osobitne starostlivo postupovat pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, kedze systém pausálneho výpoctu pokút stanovený usmerneniami v koncenom dôsledku nezohladnuje velkost medzi podnikmi. Amann uvádza, ze metóda pouzívaná na zaradenie podnikov do rôznych skupín musí byt správna, koherentná a nediskriminacná. Komisia nerespektovala tieto povinnosti vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania. Amann sa navyse domnieva, ze vzhladom na to, ze má k dispozícii len rozpätia obratov, nie je schopný zistit, ci Komisia pri urcovaní východiskovej sumy pokuty postupovala správne, koherentne a nediskriminacne. V tejto súvislosti odkazuje tiez na porusenie clánku 253 ES. 212 Nakoniec Komisia priznala obratu vyplývajúcemu z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, neprimeranú dôlezitost v pomere k ostatným posudzovaným skutocnostiam. 213 Komisia sa domnieva, ze tento zalobný dôvod je nedôvodný. b) Posúdenie Vseobecným súdom 214 Po prvé je potrebné skúmat výhradu Amann, podla ktorej Komisia nepristúpila správne, koherentne a nediskriminacne k zaradeniu podnikov do rôznych skupín a k stanoveniu východiskovej sumy pokuty. 215 Najskôr je potrebné zamietnut tvrdenie Amann, podla ktorého Komisia pri rozlisovaní východiskových súm pokút nezohladnila obrat Barbour, ktorého vsetky podiely nadobudol Coats od septembra 1999. 216 Vo svojej odpovedi z 11. apríla 2005 na ziadost Komisie o informácie Coats vysvetlil, ze od septembra 1999 Barbour neprevádzkoval prevádzkyschopný podnik, ani nedosiahol ziaden obrat. Obrat od 14 do 18 miliónov eur za rok 2000 dosiahnutý Coats na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii teda zahrna jednak obchodnú cinnost Coats a cinnost Barbour nadobudnutého Coats v septembri 1999 a nemozno ho teda spochybnit. 217 Potom je potrebné pripomenút, ze Komisia povazovala za nevyhnuté rozdielne posudzovat podniky zapojené do kartelu, aby sa zohladnila skutocná hospodárska schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, ako aj stanovila pokuta na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. Dalej uviedla, ze je nutné zohladnit specifickú váhu protiprávneho správania kazdého z podnikov, a teda jeho skutocný dopad na hospodársku sútaz (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 354 a 355). Na úcely posúdenia týchto skutocností sa Komisia rozhodla, ze bude vychádzat z obratu dosiahnutého kazdým z podnikov na trhu s priemyselnými nitami v poslednom roku porusenia, teda v roku 2000, tak ako to vyplýva z tabulky uvedenej v odôvodnení c. 356 napadnutého rozhodnutia. 218 V dôsledku toho, ako je uvedené v bode 184 vyssie, Komisia rozdelila podniky do styroch kategórií, pricom zaradila Amann a Coats do prvej kategórie a stanovila východiskovú sumu pokuty pre tieto dva podniky na 14 miliónov eur. 219 V tomto ohlade sa Vseobecný súd v rámci svojho preskúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy Komisiou musí obmedzit na preskúmanie toho, ci je toto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 157 a tam citovanú judikatúru). 220 V tejto súvislosti je namieste vyvodit záver, ze rozdelenie podnikov do styroch kategórií nie je neproporcionálnym spôsobom zohladnenia ich relatívneho významu na trhu na úcely stanovenia východiskovej sumy, pokial to nevedie k hrubo skreslenému obrazu dotknutého trhu. Metódu Komisie, ktorá v tejto veci spocívala v stanovení kategórií v závislosti od obratov dosiahnutých na relevantnom trhu s dotknutým výrobkom, a to od 14 do 18 miliónov eur, od 5 do 8 miliónov eur, od 2 do 4 miliónov eur a od 0 do 1 milióna eur, nemozno a priori povazovat za vnútorne nekoherentnú. 221 Kritiky Amann týkajúce sa metódy stanovenia kategórií a urcenia východiskovej sumy pokuty pre kazdý z podnikov sú o to viac neodôvodnené, ze pokial ide o kategóriu, do ktorej bol zaradený Amann, suma 14 miliónov eur zvolená ako východisková suma pre výpocet pokuty bola v tejto kategórii najnizsia. 222 V tomto ohlade sa musí zamietnut tvrdenie Amann, podla ktorého sa nemohol nachádzat v tej istej kategórii ako Coats z uvádzaného dôvodu, ze ich obraty na trhu s priemyselnými nitami sa lísili minimálne o dva milióny eur a ze podniky s rovnakým rozdielom boli zaradené do rôznych kategórií. Je potrebné totiz poukázat na to, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia (C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 74 az 80), na ktorý správne odkazuje Komisia, pripustil, aby podniky, medzi ktorými bol, pokial ide o trhové podiely, väcsí rozdiel, ako je tomu v prejednávanej veci, boli zaradené do tej istej kategórie. 223 Nakoniec vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 182 az 194 vyssie je potrebné zamietnut tvrdenie Amann zalozené na tom, ze Komisia priznala obratu vyplývajúcemu z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, neprimeranú dôlezitost v pomere k ostatným posudzovaným skutocnostiam. 224 Preto Komisia pristúpila k zaradeniu podnikov do rôznych skupín a k stanoveniu východiskovej sumy pokuty správne, koherentne a nediskriminacne. 225 Po druhé sa Amann neoprávnene odvoláva na porusenia povinnosti odôvodnenia na základe uvedeného dôvodu, ze disponoval len rozpätiami obratov a nemohol poznat spôsob, ktorým Komisia stanovila východiskové sumy pokút v závislosti od týchto císel. 226 Na jednej strane totiz z judikatúry vyplýva, ze pri stanovení výsky pokuty v prípade porusenia predpisov hospodárskej sútaze sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1521). Tieto poziadavky vsak Komisii neukladajú povinnost, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje o spôsobe výpoctu pokút, pricom ale treba v kazdom prípade zdôraznit, ze Komisia sa nemôze pripravit o svoju volnú úvahu tým, ze by výlucne a mechanicky vyuzívala len aritmetické vzorce. Pokial ide o rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty viacerým podnikom, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí posudzovat v duchu toho, ze závaznost porusení sa musí urcit v závislosti od velkého poctu skutocností, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby sa vyhotovil kogentný a taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia obligatórne zohladnit (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 464 a 465). 227 V prejednávanej veci z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze podmienky stanovené judikatúrou boli splnené, kedze Komisia uviedla, ze posúdila závaznost porusenia uplatniac kritéria uvedené v usmerneniach, a ze následne zatriedila podniky v závislosti od ich dôlezitosti na trhu urcenej na základe ich obratu na tomto trhu, pricom východiskovú sumu pokuty urcila tak, ze zohladnuje velkost relevantného geografického trhu. 228 Na druhej strane Komisia splnila svoju povinnost odôvodnenia tým, ze uviedla dostatocne úzke rozpätia obratov na to, aby umoznila Amann urcit spôsob, ktorým stanovila východiskové sumy pokút a pritom zarucila respektovanie obchodného tajomstva. 229 Preto nemozno Komisii vytýkat ziadne porusenie povinnosti odôvodnenia. 230 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty ulozenej za kartel týkajúci sa priemyselných nití musí zamietnut ako nedôvodný. 4. O zalobnom dôvode Amann zalozenom na nesprávnom výpocte dlzky porusenia na trhu s priemyselnými nitami a) Tvrdenia úcastníkov konania 231 Podla Amann je výpocet dlzky trvania porusenia nesprávny. 232 Po prvé dlzka porusenia, ktorého sa Amann dopustil na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii, bola len jedenást rokov a nie jedenást rokov a devät mesiacov. Jeho poslednú úcast na porusení predstavovalo stretnutie zo 16. januára 2001, a nie stretnutie z 18. septembra 2001, co potvrdzuje aj odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia. Preto sa východisková suma pokuty mala zvýsit maximálne o 110 %, a nie o 115 %. 233 Navyse Amann zdôraznuje, ze ak by aj bolo potrebné dospiet k záveru, a to na základe Komisiou uvádzanej existencie dvojstranných dohôd, ze sa zúcastnil dotknutých dohôd aj po 16. januári 2001, táto úcast by trvala len do mája 2001. Porusenie by teda trvalo maximálne jedenást rokov a styri mesiace. 234 Po druhé Amann s odvolaním sa v tomto ohlade na viacero rozhodnutí Komisie tvrdí, ze prvý rok porusenia sa nemal zohladnit v rámci zvysovania východiskovej sumy pokuty. 235 Po tretie Komisia mala podla bodu 1 B druhého odseku usmernení pouzit svoju volnú úvahu na zvýsenie východiskovej sumy pokuty tak, ze by na nu uplatnila mensí percentuálny podiel ako 10 % za kazdý rok porusenia, kedze ceny nití urcených pre textilný priemysel a priori nemohli mat, prípadne mohli mat trvale len necitelné negatívne úcinky na spotrebitelov vzhladom na to, ze cena nití predstavuje len 0,15 % ceny konecných výrobkov. 236 Komisia vyvracia tieto výhrady a v nadväznosti na to navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol ako nedôvodný. b) Posúdenie Vseobecným súdom 237 V súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 238 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti kratsie ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobými poruseniami (vo vseobecnosti od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobými poruseniami (vo vseobecnosti viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý az tretí odsek). 239 Z odôvodnenia c 359 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Amann sa zúcastnil na kartely na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii od januára 1990 do septembra 2001, co predstavuje obdobie porusenia trvajúce 11 rokov a 9 mesiacov. Toto obdobie zodpovedá dlhodobému poruseniu. Východisková suma jeho pokuty bola v dôsledku toho zvýsená o 115 % z dôvodu dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 360 napadnutého rozhodnutia). 240 Po prvé skutocnost, ze Amann sa 18. septembra 2001 nezúcastnil na mnohostrannom stretnutí, nemôze stacit na preukázanie toho, ze sa po 16. januári 2001, teda dátume posledného mnohostranného stretnutia, na ktorom bol prítomný, vzdal svojej úcasti na porusení. 241 K záveru o konecnom ukoncení úcasti na karteli mozno dospiet len vtedy, ak by sa Amann verejne distancoval od obsahu kartelu pocas stretnutia 16. januára 2001, co neurobil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 85, a BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 203). 242 Navyse, ako sa uvádza v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia, kartel na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii bol organizovaný jednak prostredníctvom mnohostranných stretnutí, a jednak tiez prostredníctvom dvojstranných stretnutí. Amann vsak v skutocnosti pokracoval v pravidelných dvojstranných kontaktoch aj po 16. januári 2001. Z odôvodnenia c. 151 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Amann a Coats si posielali elektronické správy, ktorými si vymienali informácie o cenách, co navyse Amann nespochybnuje. 243 Skutocnost, ze posledné elektronické správy sú datované z mája 2001, nemôze stacit na to, aby sa preukázalo, ze Amann od júna 2001 ukoncil svoju úcast na porusení. 244 V tomto ohlade je potrebné poukázat, ze ako sa pripomenulo v bode 27 vyssie, kartel spocíval vo výmene informácií o cenách, zlavách, speciálnych cenách a v dohodách o budúcich cenníkoch, o zlavách a o speciálnych cenách, ako aj v dohodách o vylúcení hospodárskej sútaze prostredníctvom výhodnejsích cien vo vztahu k etablovaným dodávatelom a o rozdelení zákazníkov. Samotná skutocnost, ak by sa aj predpokladala za preukázanú, ze Amann v nadväznosti na výmenu elektronických správ z mája 2001 prestal poskytovat informácie ostatným clenom kartelu nepreukazuje, ze ukoncil svoju úcast na nom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 252). 245 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila ziadnej chyby vo výpocte, ked uplatnila 5 % zvýsenie východiskovej sumy pokuty ulozenej Amann za jeho úcast na porusení v období po mnohostrannom stretnutí zo 16. januára 2001. 246 Po druhé spôsob výpoctu spocívajúci v tom, ze sa pri zvysovaní pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia nezohladní prvý rok porusenia, nemozno povazovat za ustálenú prax Komisie. Tento spôsob sa vsak v novsích rozhodnutiach Komisie uz neuplatnil. Navyse je potrebné konstatovat, ako to urobila Komisia, ze rozhodnutia, na ktoré sa Amann odvoláva na podporu svojej argumentácie, sa týkajú strednodobých porusení (do 5 rokov) a nijako neodzrkadlujú údajnú ustálenú rozhodovaciu prax Komisie v prípade dlhodobých porusení. Okrem toho Komisia disponuje v oblasti stanovenia súm pokút sirokou právomocou volnej úvahy a nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 292). 247 Navyse z rozsudku Cheil Jedang/Komisia (uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 133) uvádzaného Amann vyplýva, ze ustanovenia bodu 1 B usmernení vôbec nestanovujú, ze sa prvý rok porusenia nemá brat do úvahy. V tejto súvislosti je totiz len stanovené, ze v prípade krátkodobých porusení, vo vseobecnosti s dlzkou trvania menej ako jeden rok, sa ziadne zvýsenie neuplatnuje. Zvýsenie sa naopak uplatnuje v prípade porusení s dlhsím trvaním, pricom môze byt stanovené napríklad az na 50 %, pokial porusenie trvalo od jedného do piatich rokov. Súd prvého stupna dalej uviedol, ze toto ustanovenie nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % rocne v prípade strednodobých porusení, ale ponecháva v tomto ohlade Komisii urcitú mieru volnej úvahy. To platí aj pre bod 1 B tretiu zarázku usmernení týkajúcu sa dlhodobých porusení, ktorá len stanovuje, ze suma pokuty môze byt zvýsená o 10 % rocne (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, body 133 a 134). V uz citovanom rozsudku Cheil Jedang/Komisia spocíval dôvod, ktorý viedol Súd prvého stupna k záveru, ze zvýsenie o 10 % sa nemalo uplatnit, výlucne v osobitných charakteristikách prejednávanej veci, konkrétne v tom, ze Komisia vo svojom rozhodnutí bez akéhokolvek odôvodnenia uplatnila 40 % zvýsenie voci niektorým podnikom za porusenie trvajúce pät rokov, kým voci zalobcovi uplatnila 30 % zvýsenie za porusenie trvajúce dva roky a desat mesiacov. 248 Po tretie Amann neoprávnene tvrdí, ze Komisia nevyuzila svoju volnú úvahu, ked automaticky uplatnila maximálne mozné zvýsenie vo výske 10 % za kazdý rok porusenia a nezohladnila skutocnost, ze ceny priemyselných nití a priori nemôzu mat, prípadne môzu mat trvale len necitelné negatívne úcinky na spotrebitelov. 249 Treba pripomenút, ze hoci bod 1 B prvý odsek tretia zarázka usmernení nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % za rok pre dlhodobé porusenia, ponecháva v tejto súvislosti Komisii volnú úvahu (rozsudky Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 396, a BPB/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 362). 250 V prejednávanej veci z bodu 239 vyssie vyplýva, ze Komisia pri zvysovaní pokút z dôvodu dlzky trvania porusenia respektovala pravidlá, ktoré si stanovila v usmerneniach. Po zohladnení okolností prejednávanej veci je potrebné mat za to, ze Komisia správne uplatnila svoju volnú úvahu, ked zvýsila pokutu o 10 % za kazdý rok, v priebehu ktorého dochádzalo k poruseniu. 251 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom Spolocenstva sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 278). 252 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 347 az 351 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skúmala konkrétne skodlivé úcinky kartelu na relevantnom trhu. Dospela k záveru, ze je len tazké presne ich zmerat, ale ze dopad tajných dohôd bol skutocný. 253 V duchu judikatúry a po zohladnení okolností prejednávanej veci treba mat za to, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pokuty zvýsila o 10 % za kazdý rok porusenia. 254 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výpocte dlzky trvania porusenia na trhu s priemyselnými nitami musí zamietnut. 5. O zalobnom dôvode Amann zalozenom na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností týkajúcich sa porusenia na trhu s priemyselnými nitami a) Tvrdenia úcastníkov konania 255 Amann sa dovoláva polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 siedmej zarázky usmernení z dôvodu svojho jednostranného rozhodnutia skoncit s porusením z vlastného podnetu a pred prvými zásahmi Komisie. Tvrdí totiz, ze po stretnutí zo 16. januára 2001 sa uz nezúcastnil na dalsích stretnutiach, a ze od marca 2001 ukoncil vsetky dvojstranné kontakty. V tomto ohlade zdôraznuje, ze kedze sa nedovolával uplatnenia bodu 3 tretej zarázky usmernení, judikatúra, podla ktorej musí Komisia svojimi zásahmi motivovat dotknuté podniky, aby ukoncili svoje protisútazné správania, nijako nebráni uznaniu polahcujúcej okolnosti. Takýmto konaním sa Amann podla svojho názoru vystavil riziku sankcií zo strany svojich konkurentov, najmä zo strany Coats. Toto riziko odvetných opatrení, ktoré nie je len teoretické, preukazujú aj elektronické správy vymenené so zástupcami Coats, ako to potvrdil aj BST na pojednávaní 19 a 20. júla 2004. Komisia navyse nepreskúmala tieto vyhlásenia, cím porusila svoju povinnost objasnit skutkové okolnosti. 256 Komisia okrem toho tým, ze tvrdila, ze skoncenie porusenia uz zohladnila pri posudzovaní jeho dlzky, opomenula skutocnost, ze objektívna dlzka porusenia sa musí rozlisovat od subjektívneho aspektu jeho ukoncenia. Zohladnenie urcitého správania ako polahcujúcej okolnosti nemozno vylúcit, pokial má toto správanie pozitívne úcinky na podnik z hladiska dlzky trvania porusenia. 257 Komisia tieto tvrdenia vyvracia. b) Posúdenie Vseobecným súdom 258 Najskôr treba pripomenút, ze usmernenia vo svojom bode 3 upravujú znízenie východiskovej sumy pokuty na základe "osobitných polahcujúcich okolností", ako sú výlucne pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela pri realizácii porusenia, skutocné neuplatnenie tajných dohôd, skoncenie porusení hned po prvých zásahoch Komisie alebo iné okolnosti, ktoré nie sú výslovne uvedené. 259 Je tiez potrebné konstatovat, ze tento text neuvádza taxatívny výpocet polahcujúcich okolností, ktoré by Komisia musela zohladnit. V dôsledku toho si Komisia ponechala urcitú mieru volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 326). Komisia nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci svojej volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusovania, ci uz k skonceniu doslo pred zásahmi Komisie alebo po nich (rozsudok Tokai II, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 292). 260 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry skoncenie porusovania predpisov hospodárskej sútaze po prvých zásahoch Komisie, ktoré je upravené bodom 3 tretou zarázkou usmernení, logicky môze predstavovat polahcujúcu okolnost len vtedy, ak existujú dôvody predpokladat, ze dotknuté podniky boli motivované skoncit svoje protisútazné správania práve predmetnými zásahmi. Zdá sa totiz, ze cielom tohto ustanovenia je podnietit podniky, aby ihned skoncili svoje protisútazné správania v prípade, ze Komisia zacne v tomto ohlade vysetrovanie. Znízenie pokuty z tohto dôvodu sa môze uplatnit len vtedy, ak tieto podniky uz prijali pevné rozhodnutie skoncit porusovanie este pred dátumom prvých zásahov Komisie alebo ak sa porusovanie skoncilo uz pred týmto dátumom. Tento posledný predpoklad je dostatocne zohladnený v rámci výpoctu dlzky trvania obdobia porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 158; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 280 a 281, a z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, bod 128). 261 Dalej je potrebné uviest, ze Amann zakladá svoje právo dovolávat sa polahcujúcich okolností na skutocnosti, ze sa jednostranne po stretnutí zo 16. januára 2001 rozhodol, ze sa uz nezúcastní dalsieho stretnutia a ze ukoncí vsetky dvojstranné kontakty. Ako sa vsak konstatovalo v bodoch 240 a nasl., Amann aj po tomto mnohostrannom stretnutí pokracoval v úcasti na dvojstranných stretnutiach. 262 Z týchto dôvodov sa musí zamietnut tiez tvrdenie Amann, podla ktorého Coats zohral úlohu vodcu kartelu a vyhrázal sa mu potom, ako sa Amann rozhodol, ze sa viac nebude podielat na porusení. V tomto ohlade je tvrdenie zalobcu, ktoré sa zakladá na porusení povinnosti prináleziacej Komisii objasnit skutkové okolnosti, neúcinné. Ako totiz vyplýva z bodu 261 vyssie, východzí predpoklad zalobcu, podla ktorého ukoncil svoju úcast na porusení po stretnutí zo 16. januára 2001, je nesprávny. Nemôze teda právoplatne tvrdit, ze skoncenie porusenia po tomto stretnutí malo za následok jeho vystavenie odvetným opatreniam zo strany Coats, a preto sa nemôze dovolávat ziadneho porusenia povinnosti objasnenia skutkových okolností v tomto ohlade. 263 Nakoniec, aj za predpokladu, ze by Amann skoncil svoju úcast na porusení skôr, z uz citovanej judikatúry vyplýva, ze Komisia si ponecháva urcitú mieru volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia pokút na základe polahcujúcich okolností a nemozno ju nijako nútit, aby priznala takéto znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusenia predtým, ako doslo k jej zásahom. 264 Tento zalobný dôvod sa musí preto zamietnut. 6. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa zakladá na nesprávnom výpocte východiskovej sumy pokuty a základnej sumy pokuty ulozenej za porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel a) Tvrdenia úcastníkov konania 265 Po prvé, zalobcovia napádajú svojvolné stanovenie východiskovej sumy pokuty ulozenej za porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel. Napadnuté rozhodnutie totiz neumoznuje poznat spôsob, ktorým Komisia vypocítala uvedenú sumu, ani to, na akom základe definovala rôzne kategórie. Východiskové sumy pokút (5 miliónov eur pre zalobcov a 1,3 milióna eur pre ostatné dotknuté podniky) totiz presne nezodpovedajú rôznym obratom dosiahnutým s výrobkom, ktorý je predmetom kartelu. 266 Dalej Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré na rozdiel od Coats a Barbour povazovala zalobcov za hospodársku jednotku. V tomto ohlade tvrdenia Komisie, pokial ide o výkon silného vplyvu Amann na Cousin pred nadobudnutím väcsinového podielu v nom, nie sú presvedcivé. Podla zalobcov sa situácia Coats a Barbour mala posudzovat rovnako ako situácia zalobcov. Informácie poskytnuté Oxley v odpovedi na oznámenie o výhradách tiez preukazujú, ze Komisia podcenila dôlezitost "Coats/Barbour". Zalobcovia tvrdia, ze nie je vylúcené, ze ak by Komisia bola podniky zatriedila správne, dospela by k inej východiskovej sume pokuty. Vzhladom na tieto vyjadrenia nie je napadnuté rozhodnutie podla zalobcov odôvodnené. 267 Odpoved Komisie potvrdzuje jej logickú chybu, pretoze úcast Barbour na kartely bola zohladnená az po jeho nadobudnutí Coats v septembri 1999 a tiez preto, ze po tejto akvizícii zohladnila len obrat Coats, hoci mala Coats pripocítat aj obrat dosiahnutý Barbour v priebehu roku 1999. Výska tohto obratu bola priblizne 6 miliónov eur. V dôsledku toho zalobcovia kritizujú skutocnost, ze východisková suma pokuty, ktorá sa na nich uplatnila, je 5 miliónov eur (ich spolocný obrat predstavuje 8,55 milióna eur), kým východisková suma pokuty uplatnená na Coats je len 1,3 milióna eur (jeho obrat predstavuje priblizne 6 miliónov eur). Tiez namietajú proti skutocnosti, ze kategorizácia uskutocnená Komisiou viedla k tomu, ze ich spolocný obrat bol zohladnený vo vztahu k celému obdobiu porusenia, kým obrat Barbour po jeho nadobudnutí Coats uz v rámci stanovovania výsky pokuty zohladnovaný nebol. 268 Po druhé výpocet základnej sumy pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia, od mája/júna 1998 do 15. mája 2000, teda jeden rok a jedenást mesiacov, a z toho vyplývajúce 15 % zvýsenie východiskovej sumy pokuty, sú nesprávne. 269 Podla zalobcov niet dôkazov o tom, ze by sa v máji/júni 1998 konalo stretnutie, ani o tom, ze by sa na nom zúcastnili. Poukazujú na to, ze jediný dôkaz, o ktorý sa Komisia opiera, je odpoved Coats na ziadost o informácie. Táto odpoved Coats spocíva vsak len v poznámke bývalého spolupracovníka. Uskutocnenie tohto stretnutia sa teda opiera len o tvrdenie "jedna pani povedala" a vernost poznámky vyvoláva pochybnosti, ktoré mala Komisia pri overovaní odstránit. Podla zalobcov sa prvé stretnutia konalo az v júni 1999. Oxley nebol schopný poskytnút ziaden údaj o tomto stretnutí a Coats nebol schopný poskytnút presné vysvetlenie týkajúce sa jeho úcasti. Vzhladom na nejasnosti existujúce v súvislosti s týmto stretnutím zalobcovia navyse vytýkajú Komisii, ze sa nijako nesnazila objasnit, kde sa takéto stretnutie malo konat. Domnievajú sa teda, ze východisková suma pokuty by sa mala vypocítavat az za obdobie od 15. apríla 1999. 270 Komisia vyvracia tento zalobný dôvod. b) Posúdenie Vseobecným súdom 271 Po prvé treba preskúmat tvrdenie zalozené na svojvolnom stanovení východiskovej sumy pokuty. 272 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze usmernenia upravujú v prvom rade posúdenie závaznosti porusenia ako takej a na základe nej sa môze stanovit "vseobecná východisková suma". Závaznost porusenia sa teda stanovuje v závislosti na objektívnych kritériách, akými sú povaha porusenia, jeho konkrétny dopad na trhu, pokial je mozné ho zmerat, a velkost relevantného geografického trhu. V druhom rade sa závaznost porusenia analyzuje na základe viacerých subjektívnych okolností. Zohladnujú sa osobitosti dotknutého podniku, najmä jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k vázeniu východiskovej sumy pokuty, k zaradeniu podnikov do kategórií a k stanoveniu "osobitnej východiskovej sumy". Na úcely stanovenia základnej sumy pokuty sa dalej zohladnuje v tretom rade dlzka trvania porusenia, rovnako ako v stvrtom rade pritazujúce a polahcujúce okolnosti umoznujúce posúdit najmä závaznost úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusení. 273 Pokial ide osobitne o subjektívne okolnosti zohladnované pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty usmernenia stanovujú, ze je potrebné zohladnit aj skutocnú hospodársku schopnost pôvodcu porusenia spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, predovsetkým spotrebitelom, a tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí jej dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 274 Podla týchto istých usmernení v prípadoch, ktoré predpokladajú úcast niekolkých podnikov, ako sú kartely, môze byt vhodné zvázit vseobecnú východiskovú sumu, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy, a prispôsobit v dôsledku toho vseobecnú východiskovú sumu podla specifickej povahy kazdého z podnikov (bod 1 A siesty odsek) (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 81). 275 Je vhodné poznamenat, ze usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od celkového obratu alebo obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nie je vsak s nimi v rozpore, ak sa takéto obraty zohladnia pri urcení výsky pokuty, ak sú dodrzané vseobecné zásady práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. K obratu mozno teda prihliadnut pri zohladnení rôznych skutocností vymenovaných v bodoch 269 az 270 vyssie (rozsudky Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 82, a Tokai I, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 195). 276 V prejednávanej veci z odôvodnení c. 418 a nasl. napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia respektovala ustanovenia usmernení. Zohladnila totiz povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj velkost relevantného geografického trhu. Vzhladom na tieto faktory oznacila porusenie za velmi závazné, pricom v odôvodnení c. 428 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze pri stanovení výsky pokuty zohladnila malú velkost dotknutého trhu. 277 Dalej tak ako v rámci kartelu na trhu s priemyselnými nitami v Beneluxe a Skandinávii povazovala za nevyhnutné pristúpit k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi zapojenými do kartelu s nitami pre automobilový priemysel, aby sa zohladnila skutocná hospodárska schopnost pôvodcov porusenia spôsobit znacnú ujmu hospodárskej sútazi, ako aj stanovila pokuta na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. Dalej uviedla, ze je nutné zohladnit specifickú váhu protiprávneho správania kazdého z podnikov, a teda jeho skutocný dopad na hospodársku sútaz. Na úcely posúdenia týchto skutocností, sa Komisia rozhodla, ze bude vychádzat z obratu dosiahnutého na relevantnom trhu v súvislosti s výrobkom dotknutým kartelom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 430 az 432). 278 V dôsledku toho Komisia zatriedila podniky do dvoch kategórií. Amann a Cousin, boli vzhladom na ich spolocný obrat 8,55 milióna eur zatriedení do prvej kategórie. Coats, Oxley a Barbour boli vzhladom na ich obrat odhadovaný medzi 1 a 3 miliónmi eur zatriedení do druhej kategórie. Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty urcenú v závislosti od závaznosti porusenia na 5 miliónov eur pre Amann a Cousin a na 1,3 milióna eur pre Coats, Oxley a Barbour (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 432 az 435). 279 Ako sa zdôraznilo v bodoch 216 az 221 vyssie, Vseobecný súd sa pri preskúmaní zákonnosti výkonu volnej úvahy Komisie musí obmedzit na overenie, ze toto rozdelenie je koherentné a objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 157 a tam citovanú judikatúru). 280 V tomto ohlade sa treba domnievat, ze rozdelenie podnikov do dvoch kategórií nie je neproporcionálny spôsob zohladnenia ich relatívneho významu na trhu na úcely stanovenia východiskovej sumy, pokial to nevedie k hrubo skreslenému obrazu dotknutého trhu. Metódu Komisie, ktorá v tejto veci spocívala v stanovení kategórií v závislosti od obratov dosiahnutých na relevantnom trhu s dotknutým výrobkom, nemozno a priori povazovat za vnútorne nekoherentnú. 281 Pokial ide o samotné stanovenie východiskovej sumy, treba uviest, ze výber sumy 5 miliónov eur pre podniky zatriedené do prvej kategórie nemôze byt kvalifikovaný ako svojvolný a nejde nad rámec sirokej miery volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v danej oblasti. Táto suma bola totiz stanovená s ohladom na kategórie, ktoré boli samy osebe platne stanovené, ako sa to uz konstatovalo v bodoch 277 a 278 vyssie. Navyse suma 5 miliónov eur stanovená za východiskovú sumu pokuty je nizsia ako obrat zalobcu, ktorý slúzil ako odkaz na prvú kategóriu. 282 Vzhladom na tieto pripomienky zalobcovia neoprávnene tvrdia, ze Komisia svojvolne definovala tieto dve kategórie a svojvolne vypocítala východiskovú sumu pokuty. 283 Dalej je irelevantná výhrada voci Komisia, ze neposudzovala Coats a Barbour ako "hospodársku jednotku" a v dôsledku toho nescítala ich obraty. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 40 a 67) totiz vyplýva, ze Coats nadobudol Barbour az v septembri 1999. Barbour bol teda z právneho hladiska nezávislým podnikom a z tohto dôvodu bolo mozné voci nemu individuálne vyvodzovat zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil v období od mája/júna 1998 do septembra 1999. Pokial ide o Coats, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa podielal na porusení od 8. júna 1999 do 15. mája 2000, v dôsledku coho mozno voci nemu individuálne vyvodzovat zodpovednost za jeho porusujúce správania. 284 Preto na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, nebolo namieste scítat obraty Coats a Barbour a zaradit ich do prvej kategórie. 285 Treba ale uviest, ze Komisia zohladnila výlucne obrat Coats za rok 1999. Bolo by vsak odôvodnené pripocítat k tomuto císlu cast obratu Barbour za mesiace október az december 1999, teda 3/12 rocného obratu. Obrat Coats mal byt teda zvýsený o sumu medzi 250 000 a 750 000 eur. Táto chyba pri výpocte vsak nijako nespochybnuje zatriedenie zalobcov do prvej kategórie, ani východiskovú sumu, ktorá sa na nich uplatnila. Zalobcovia totiz nenamietajú proti zisteniu Komisie uvedenému v odôvodneniach c. 323 a 433 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa museli posudzovat ako "hospodárska jednotka" a ze z tohto dôvodu Komisia oprávnene scítala ich obraty. 286 Nakoniec sa musí zamietnut aj tvrdenie zalozená na porusení clánku 253 ES odôvodnené jednak tým, ze Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý na rozdiel od Coats a Barbour povazovala zalobcov za "hospodársku jednotku", a jednak tým, ze stanovenie a výpocet východiskovej sumu boli nezrozumitelné. 287 Na jednej strane totiz Komisia jasne v odôvodneniach c. 323 a 433 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré sa zalobcovia museli povazovat za "hospodársku jednotku". Na druhej strane, ako sa poukázalo v bode 226 vyssie, povinnost odôvodnenia neukladá Komisii uviest v rozhodnutí císelné údaje o spôsobe výpoctu pokút, pricom ale treba v kazdom prípade zdôraznit, ze Komisia sa nemôze pripravit o svoju volnú úvahy tým, ze by výlucne a mechanicky vyuzívala len aritmetické vzorce. 288 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 276 az 278 vyssie, Komisia úplne splnila svoju povinnost odôvodnenia, pricom v odôvodneniach c. 418 a nasl. napadnutého rozhodnutia uviedla kritéria posúdenia, ktoré jej umoznili ohodnotit závaznost porusenia. 289 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na nesprávnom stanovení základnej sumy pokuty z dôvodu nesprávneho stanovenia dlzky porusenia, zo spisových písomností vyplýva, ze prvé stretnutie týkajúce sa trhu s nitami pre automobilový priemysel sa nekonali v júni 1999, ako tvrdia zalobkyne, ale v máji/júni 1998. 290 V odpovedi na oznámenie o výhradách Amann výslovne spomína existenciu tohto stretnutia a uvádza, ze umoznila úcastníkom vytvorit prvý vzájomný kontakt vymenit si informácie o urcitých cenách a prejavit ich zámer na stanovení cien na obdobie nepresahujúce sest mesiacov. 291 Je teda namieste domnievat sa, ze toto tvrdenie nie je vecne podlozené. 292 Okrem toho výhrada voci Komisii, ze nemohla presne stanovit, ci sa stretnutie konalo v máji alebo v júni nie je relevantná, kedze dlzka trvania porusenia sa pocítala od júna, co pre zalobcov predstavuje výhodnejsí zaciatok jej plynutia. 293 Vzhladom na tieto úvahy zalobný sa dôvod zalozený na nesprávnom výpocte východiskovej sumy pokuty a základnej sumy pokuty musí zamietnut. 7. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami zalozenom na údajnom nezohladnení nevykonania kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel a) Tvrdenia úcastníkov konania 294 Zalobcovia tvrdia, ze zistenia Komisie týkajúce sa dopadu porusenia na trh sú nesprávne. Napadnuté rozhodnutie nepreukázalo skutocné vykonania dohôd uzavretých v rámci kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel. Dokumenty, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenia týkajúce sa skutocného vykonania kartelu boli uvádzané len ako dôkazy existencie stretnutí medzi jeho úcastníkmi. Komisia sama v odôvodnení c. 427 napadnutého rozhodnutia pripústa, ze mala tazkosti pri konstatácii vykonania kartelu. 295 Komisia konkrétne nesprávne tvrdila, ze Cousin zvýsil ceny svojmu zákazníkovi Johnson Controls. Zalobcovia zdôraznili, ze toto zvýsenie zodpovedalo ich individuálnej cenovej politike a nijako nesúviselo s dohodami. V tomto ohlade nebolo zalobcom priznané právo byt vypocutí v súvislosti s týmto bodom, ktorý bol po prvýkrát uplatnený v napadnutom rozhodnutí, a preto sa domnievajú, ze ho nemozno pouzit ako dôkaz vykonania kartelu. 296 Zalobcovia sa odvolávajú na povinnost prislúchajúcu Komisii, aby pri hodnotení závaznosti porusenia zohladnila vsetky okolnosti, ktoré by mohli byt urcujúce v súvislosti s konkrétnym dopadom porusenia na trh. V tomto ohlade Komisia konstatovala existenciu polahcujúcej okolnosti odôvodnujúcej zmiernenie trestu aj vo veciach, v ktorých dohody boli vykonané len ciastocne. Kedze v prejedávanej veci má nevykonanie kartelu väcsí význam, zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia to mala v súlade so svojou rozhodovacou praxou zohladnit a následne im priznat polahcujúcu okolnost podla bodu 3 druhej zarázky usmernení, alebo to mala zohladnit pri stanovovaní závaznosti porusenia. 297 Komisia vyvracia tento zalobný dôvod. b) Posúdenie Vseobecným súdom 298 Na úvod treba uviest, ze z odôvodnenia c. 233 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stretnutí z 9. júla 1999 Cousin uviedol, ze zamýsla zvýsit ceny uplatnované voci svojmu zákazníkovi Johnson Controls. Z pripomienok Barbour tiez vyplýva, ze zástupca Cousin telefonoval zástupcovi Barbour, aby mu oznámil, ze doslo k tomuto zvýseniu. Nakoniec treba konstatovat, ze Cousin potvrdzuje, ze zvýsil svoje ceny, pricom ale tvrdí, ze k tomuto zvýseniu v ziadnom prípade nedoslo v dôsledku dohody. 299 V prvom rade zalobcovia nesprávne tvrdia, ze odkaz na zvýsenie cien uplatnené voci Johnson Controls nebolo nikdy uvedené v oznámení o výhradách a ze preto nemali ani moznost sa k nemu vyjadrit. Takéto tvrdenie nie je vecne podlozené, pretoze Komisia na túto skutocnost výslovne odkazovala v bodoch 192 a 201 oznámenia o výhradách. 300 V druhom rade Komisia správne dospela k záveru o vykonaní dohody, ked sa opierala o vyssie uvedené zvýsenie cien voci Johson Controls. Vyhlásenia Cousin na stretnutí z 9. júla 1999 týkajúce sa jeho zámeru zvýsit ceny vo vztahu k Johnson Controls, telefonický rozhovor medzi Cousin a Barbour oznamujúci konkretizáciu tohto zámeru a potvrdenie tohto zvýsenia prostredníctvom Cousin v rámci správneho konania totiz predstavujú v tomto ohlade dostatocný súbor indícií. Prinálezalo teda zalobcom, aby preukázali, ze zvýsenie cien nebolo v ziadnom prípade vykonaním dohody, co vsak neurobili, pretoze sa uspokojili odkazom na ich "individuálnu cenovú politiku". 301 V tretom rade sa Komisia v odôvodnení c. 427 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky porusenia, domnievala, ze tajné dohody boli vykonané a ze mali urcitý dopad na relevantný trh a na dotknutý výrobok, "hoci bolo tazké tento dopad presne zmerat". Treba pripomenút, ze v oblasti hospodárskej sútaze je dôkazné bremeno týkajúce sa existencie úcinkov porusenia na trh, ktoré spocíva na Komisii, pokial tieto úcinky zohladnuje v rámci výpoctu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, mensie ako dôkazné bremeno, ktoré na nej spocíva, ak musí preukázat samotnú existenciu porusenia v prípade kartelu. Na zohladnenie konkrétneho dopadu kartelu na trh totiz postacuje, aby Komisia predlozila "dobré dôvody na jeho zohladnenie" (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 161). Zvýsenie cien voci Johnson Controls teda samy osebe predstavuje dobrý dôvod na zohladnenie existencie konkrétneho dopadu porusenia na trh. 302 V stvrtom rade teda z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobcovia sa v ziadnom prípade nemôzu dovolávat polahcujúcej okolnosti spocívajúcej v skutocnom nevykonaní dohôd. 303 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. 8. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý a práv na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania 304 Na podporu tohto zalobného dôvodu sa uvádzajú dve výhrady. Prvá výhrada sa zakladá na porusení práva byt vypocutý a druhá výhrada sa zakladá na porusení práv na obranu. 305 Po prvé sa Amann domnieva, ze jeho právo byt vypocutý potvrdené clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 bolo porusené. Komisia totiz zalozila dôlezitú cast svojho rozhodnutia týkajúceho sa urcitých zliav na dokumentoch uvedených v odôvodnení c. 116 napadnutého rozhodnutia. Tieto dokumenty a závery, ku ktorým na základe nich dospela Komisia, neboli v tomto kontexte oznámené Amann v rámci oznámenia o výhradách. Tieto dokumenty teda nemohli byt pouzité ako dôkazy porusenia clánkov 81 ES a 53 EHP. Amann totiz uvádza, ze samotná prítomnost týchto dokumentov v spise Komisie a moznost nahliadnut do nich v rámci prístupu do spisu nemôzu stacit na zarucenia respektovania práva byt vypocutý. 306 Komisia tiez porusila právo Amann byt vypocutý, ked vychádzala z výhrad, ku ktorým nemal moznost sa vyjadrit. Napadnuté rozhodnutie totiz odkazuje na diskusiu týkajúcu sa znízenia zliav vo Svédsku z 19. septembra 2000, o ktorú opiera svoju výcitku, ze doslo k výmene informácií o zlavách a k dohode o ich znízení. Oznámenie o výhradách vsak neobsahuje ziadne údaje týkajúce sa dohôd tohto druhy týkajúcich sa Svédska, ale skôr poukazuje na takéto dohody týkajúce sa Fínska. Amann konstatuje, ze Komisia sama v odôvodnení c. 116 napadnutého rozhodnutia uznala, ze v oznámení o výhradách omylom uviedla Fínsko namiesto Svédska. Preto sa Amann domnieva, ze nebol v súvislosti s týmto bodom vypocutý. Komisia nesprávne tvrdí, ze Amann bol schopný vyvodit z dokumentu citovaného v oznámení o výhradách, ze islo o výcitku týkajúcu sa Svédska. Predmetný dokument, konkrétne elektronická správa z 10. októbra 2000, bol totiz uvedený v inom kontexte, ako v súvislosti s dohodami o zlavách. Navyse obsah tohto dokumentu nijako neumoznoval dospiet k záveru o existencii konkrétnej dohody o zlavách. Amann tvrdí, ze podla judikatúry nie sú dôlezité dokumenty ako také, ale závery, ktoré z nich vyvodila Komisia. Táto judikatúra by sa mala uplatnit aj v prejednávanej veci napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie uvádzalo existenciu vyssie spomínanej elektronickej správy, kedze táto zmienka bolo urobená v inom kontexte. 307 Navyse si Komisia protirecila, ked tvrdila, ze chcela namiesto Fínska odkázat na Svédsko, pricom zároven tvrdila, ze v oboch týchto krajinách existovali dohody. 308 Po druhé podla zalobcov Komisia porusila ich práva na obranu, ked od nich vyzadovala odpovede na otázky týkajúce sa kontaktov s konkurentmi uvedené v ziadostiach o informácie zo 6 a 24. marca 2003 bez toho, aby spresnila, ze sa ich to pýtala ako "obvinených". Tvrdia, ze podla judikatúry nemozno od zalobcov vyzadovat, aby poskytli podrobnosti o prejednávaných zálezitostiach a rozhodnutiach prijatých v súvislosti s kontaktmi udrzovanými konkurentmi, a nemozno a fortiori ziadat podniky, aby okrem jednoduchého opisu skutkových udalostí a predlozenia existujúcich dokumentov poskytli informácie týkajúce sa predmetu, priebehu a výsledkov kontaktov s konkurentmi, ak má Komisia zjavné podozrenie, ze tieto stretnutia mali za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Zalobcovia sa domnievajú, ze v prejednávanej veci slo o takýto prípad, pricom vychádzajú v tomto ohlade z bodu 4.1 vyssie uvedených ziadostí o informácie. 309 Kedze zalobcovia podrobne odpovedali na vsetky otázky Komisie napriek tomu, ze mali právo odmietnut, dovolávajú sa vyssieho znízenia pokuty ako bolo 15 %, ktoré boli uplatnené na ich pokuty podla bodu D 2 oznámenia o spolupráci. Domnievajú sa, ze ich spolupráca presiahla rámec toho, co mala Komisia právo pozadovat. 310 Tiez povazujú za nedostatocné vyssie uvedené 15 % znízenie pokuty v porovnaní s 50 % znízením priznaným Coats. Komisia mala podla zalobcov zohladnit skutocnost, ze pri overovaní uz získala zásadné dokumenty, ktoré jej umoznili bez tazkostí konstatovat existenciu porusenia v dotknutých oblastiach. Navyse Coats mal voci svojim konkurentom výhodu, pretoze bol informovaný o blíziacom sa konaní, takze podanie ziadosti o zhovievavost sa mu samo ponúklo. Navyse Coats zohrával rolu vedúceho skupiny, co potvrdzuje viacero zúcastnených podnikov. Vzhladom na tieto skutocnosti sa zalobcovia domnievajú, ze sa s nimi malo zaobchádzat rovnako ako s Coats. 311 Komisia vyvracia tento zalobný dôvod. b) Posúdenie Vseobecným súdom O údajnom porusení práva byt vypocutý 312 Podla ustálenej judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil dotknutým osobám skutocne sa oboznámit so správaniami, ktoré im Komisia vytýka a uplatnit ich práva na obhajobu este predtým, ako Komisia príjme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63; CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 109, a Tokai II, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 138). 313 Preto k poruseniu práv na obranu dochádza z dôvodu nesúladu medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím len pod podmienkou, ze v nom uvedená výhrada nebola rozvinutá dostatocným spôsobom na to, aby adresátom umoznila bránit sa (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 100). 314 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nezálezí na dokumentoch ako takých, ale na záveroch, ktoré z nich vyvodila Komisia, a ze ak predmetné dokumenty neboli spomenuté v oznámení o výhradách, mohol sa dotknutý podnik oprávnene domnievat, ze na úcely veci neboli dôlezité. Ak Komisia podnik neinformuje, ze urcité dokumenty budú pouzité v rozhodnutí, bráni mu vcas predlozit svoje stanovisko o dôkaznej hodnote týchto dokumentov. Z toho vyplýva, ze tieto dokumenty nemozno vo vztahu k tomuto podniku povazovat za platné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 27, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 55). 315 Dokument, ktorý Komisia pouzije na podporu výhrady v konecnom rozhodnutí, hoci aj bol pouzitý v oznámení o výhradách na preukázanie inej výhrady, mozno pouzit v rozhodnutí proti dotknutému podniku len vtedy, ak tento podnik mohol z oznámenia o výhradách a z obsahu tohto dokumentu rozumne vyvodit závery, ku ktorým Komisia zamýslala dospiet (pozri v tomto zmysle rozsudok Shell/Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 62). 316 Výhradu predlozenú Amann je preto potrebné skúmat v duchu uvedenej judikatúry. 317 Je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 116 napadnutého rozhodnutia uznala, ze v bodoch 104 a 126 oznámenia o výhradách nesprávne uviedla, ze znízenie zliav vo Fínsku bolo dohodnuté 19. septembra 2000 na stretnutí v Budapesti (Madarsko). Túto chybu opravila v tom istom odôvodnení c. 116, ked zdôraznila, ze krajinou dotknutou znízením zliav bolo v skutocnosti Svédsko. 318 Najskôr je potrebné konstatovat, ze nadpis predchádzajúci body 125 a 126 oznámenia o výhradách nazvaný "Stretnutie v hoteli Mercure v Budapesti z 19. septembra 2000" odkazuje na poznámku pod ciarou c. 244, ktorá odkazuje na elektronickú správu z 10. októbra 2000 obsahujúcu skutocnosti, ktoré boli predmetom tohto stretnutia vrátane znízenia zliav vo Svédsku. 319 Je nutné tiez uviest, ze Amann vedel o tomto dokumente, co potvrdzuje aj odpoved na oznámenie o výhradách. Toto oznámenie totiz uvádza, ze tento dokument obsahuje elektronickú právu J. L. (Coats) adresovanú F. S. (Coats) z 10. októbra 2000, ktorá zahrnala podrobnú správu zo stretnutia v Budapesti. 320 Z tejto elektronickej správy jasne vyplýva, ze jedinou krajinou dotknutou znízením zliav bolo Svédsko a ze ziadna okolnost týkajúca sa Fínska nemohla zasiat pochybnosti o existencii prípadnej dohody o takomto znízení zliav v tejto krajine. 321 Táto elektronická správa navyse v rozpore s tým, co tvrdí Amann, nebola vyhotovená v inom kontexte, pretoze vymenúva dohody uzavreté na stretnutí z 19. septembra 2000, úcast na ktorom Amann nespochybnuje. 322 Preto sa treba v súlade v uz citovanou judikatúrou domnievat, ze Amann mohol z oznámenia o výhradách a obsahu uvedeného dokumentu vyvodit závery, ku ktorým Komisia zamýslala dospiet, a preto mohol opravit chybu týkajúcu sa jedinej krajiny dotknutej znízením zliav. 323 V tomto ohlade je irelevantná argumentácia Amann, podla ktorej mu veta obsiahnutá v elektronickej správe "Svédsko:... je potrebné zvýsit speciálne ceny o 3,5 % k 1. aprílu 2001 alebo znízit zlavy" neumoznila poznat, ze Komisia sa chcela opriet o túto vety na úcely preukázanie existencie dohody o znízení zliav vo Svédsku. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Amann musel ocakávat, ze Komisia bude vychádzat z tejto skutocnosti. 324 Preto je potrebné dospiet k záveru, ze právo Amann byt vypocutý nebolo porusené. O údajnom porusení práv na obranu, najmä zásady zákazu samoobvinenia 325 Z judikatúry týkajúcej sa rozsahu právomoci Komisie vo veci predbezného vysetrovania a správnych konaní vyplýva, ze Komisia má právo ulozit podniku prostredníctvom rozhodnutia, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, s ktorými sa môze oboznámit. Nemôze vsak tomuto podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, body 61 a 65, a Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 260 vyssie, bod 34). 326 Preto nemozno absolútne právo odopriet výpoved uznat podniku, ktorý je adresátom ziadosti o poskytnutie informácií v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. Uznanie takéhoto práva by totiz prekracovalo hranice toho, co je potrebné na zachovanie práva na obhajobu podnikov, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 402). 327 Na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 nariadenia c. 17 je teda Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a poskytnút jej v prípade potreby súvisiace dokumenty, ktoré majú v drzbe, aj ked tieto dokumenty môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania. Táto právomoc Komisie získavat informácie neodporuje ani clánku 6 ods. 1 a 2 EDLP, ani judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 186 vyssie, body 403 a 404). 328 V kazdom prípade povinnost odpovedat na výlucne vecné otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadosti o predlozenie existujúcich dokumentov nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obhajobu ani základnú zásadu práva na spravodlivý proces, ktoré v oblasti práva hospodárskej sútaze ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 EDLP. Nic totiz nebráni príjemcovi takejto ziadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Spolocenstva preukázal, ze skutocnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, ako im pripisuje Komisia (rozsudok Tokai I, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 406). 329 Nakoniec, ak Komisia v ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziada podnik okrem cisto vecných otázok a ziadostí o predlozenie existujúcich dokumentov aj o opísanie úcelu a priebehu niekolkých rokovaní, na ktorých sa zúcastnil, ako aj výsledkov alebo záverov takýchto rokovaní, pricom je jasné, ze Komisia má podozrenie, ze úcelom uvedených rokovaní bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, takáto ziadost núti opýtaný podnik k priznaniu úcasti na porusovaní pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz, takze uvedený podnik na takýto druh otázok nie je povinný odpovedat. V takom prípade skutocnost, ze podnik predsa len poskytne informácie v tejto súvislosti, musí byt povazovaná za spontánnu spoluprácu podniku, ktorá môze odôvodnit znízenie výsky pokuty podla oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 107). Z judikatúry tiez vyplýva, ze za toho istého predpokladu podniky nemôzu tvrdit, ze ich právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo porusené z dôvodu, ze na takúto ziadost dobrovolne odpovedali (rozsudok Súdu prvého stupna Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, bod 46). 330 Práve v duchu tejto judikatúry treba stanovit, ci Komisia porusila právo zalobcov neprispiet k vlastnému obvineniu. 331 V prvom rade je potrebné uviest, ze Komisia ziadala o informácie prostredníctvom ziadostí o informácie (listy zo 6. a 24. marca 2003) a nie na základe rozhodnutí. 332 Pokial ide o obsah pozadovaných informácií, z bodu 4 vyssie uvedených ziadostí vyplýva, ze Komisia chcela najmä získat informácie o stretnutiach s ich konkurentmi, o dátume, mieste a zozname úcastníkov, o predmete a priebehu týchto stretnutí, ako aj informácie o bilaterálnych kontaktoch. Zalobcovia nemali ziadnu povinnost odpovedat na jej otázky, ak by sa ukázalo, ze ich odpovede by viedli k priznaniu ich úcastni na predpokladanom porusení. Zalobcovia vsak na tieto ziadosti dobrovolne odpovedali, a preto nemôzu tvrdit, ze by ich právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo z tohto dôvodu porusené. 333 V druhom rade, pokial ide o výcitku zalobcov voci Komisii, ze ich neinformovala o domnienkach svedciacich v ich neprospech, je potrebné na úvod pripomenút poziadavku na existenciu väzby medzi informáciami pozadovanými Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 a zistovaným porusením uvedeným v ziadosti. Clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 17 totiz oprávnuje Komisiu, aby najmä od podnikov zozbierala "vsetky nevyhnutné informácie" na úcely uplatnenia zásad uvedených v clánkoch 81 ES a 82 ES. Okrem toho clánok 11 nariadenia c. 17 vo svojom odseku 3 stanovuje, ze Komisia vo svojej ziadosti uvádza najmä "právny základ a úcel ziadosti". Z odseku 1 v spojení s odsekom 3 clánku 11 nariadenia c. 17, ako aj z poziadaviek na dodrziavanie práv dotknutých podnikov na obhajobu teda vyplýva, ze kritérium nevyhnutnosti uvedené v clánku 11 nariadenia c. 17 sa musí posudzovat v závislosti od ciela vysetrovania, ktorý musí byt záväzne uvedený v samotnej ziadosti o informácie. Ako totiz Súdny dvor rozhodol v súvislosti s ustanovením porovnatelným s clánkom 11 nariadenia c. 17 vo svojom rozsudku z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 29) týkajúcom sa vysetrovacích právomocí zverených Komisii v clánku 14 nariadenia c. 17, povinnost Komisie uviest predmet a ciel vysetrovania predstavuje podstatnú nálezitost rozhodnutia, a to nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu do práv a slobôd podnikov, ale aj na to, aby sa umoznilo týmto podnikom pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachovajú ich práva na obhajobu. Z toho vyplýva, ze Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit jej domnienky týkajúce sa porusenia, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, SEP/Komisia, T-39/90, Zb. s. II-1497, bod 25, a z 8. marca 1995, Société Générale/Komisia, T-34/93, Zb. s. II-545, body 40, 62 a 63). 334 Z tejto judikatúry vyplýva, ze vo svojej ziadosti o informácie nie je Komisia povinná dotknutým podnikom výslovne pripisovat moznú zodpovednost za porusenie, a preto ani nie je povinná v tomto stádiu informovat podnik o jeho obvinení. Ak totiz Komisia jasne uvedie právny základ a ciel svojej ziadosti, treba mat za to, ze práva dotknutého podniku na obhajobu boli zarucené. 335 V prejednávanej veci Komisia dokonale splnila tieto povinnosti, ked vo svojich vyssie uvedených ziadostiach o informácie jasne uviedla predmet a úcel ziadosti. 336 V tomto ohlade a v tretom rade je tiez irelevantná výcitka zalobcov voci Komisii, ze ich neoboznámila s informáciami, ktorými uz disponovala. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze sú to totiz na jednej strane zaslanie oznámenia o výhradách a na druhej strane prístup k spisu umoznujúci adresátovi tohto oznámenia oboznámit sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zarucujú právo dotknutého podniku na obhajobu a spravodlivé súdne konanie. Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiz dotknutý podnik informovaný o vsetkých dôlezitých skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môze naplno uplatit svoje právo na obhajobu az po zaslaní predmetného oznámenia. Ak by sa vyssie uvedené práva vztahovali aj na obdobie predchádzajúce zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, pretoze podnik by bol uz v prvej fáze vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (rozsudok Súdneho dvora Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 260 vyssie, body 58 az 60). 337 V stvrtom rade sa zalobcovia neoprávnene dovolávajú uplatnenia dalsieho znízenia pokuty na základe spolupráce z dôvodu, ze odpovedali na ziadost o informácie tak, ze poskytli informácie, ktoré údajne isli "podstatne nad rámec" toho, co je mozné povazovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17. 338 Z dôvodu spolupráce zalobcov v priebehu vysetrovania týkajúceho sa oboch kartelov boli obe ulozené pokuty znízené o 15 % na základe bodu D 2 prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci. Komisia totiz konstatovala, ze zalobcovia predlozili informácie a dokumenty, ktoré z vecného hladiska prispeli k preukázaniu existencie porusenia a najmä pripustili, ze sa zúcastnili stretnutí so svojimi konkurentmi s cielom výmeny informácií o cenách, prerokovania cien a ich zachovania. Navyse podstatným spôsobom nespochybnovali vecnú stránku skutkových zistení, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia (odôvodnenia c. 390 az 397 a 460 az 463 napadnutého rozhodnutia). 339 Na jednej strane je potrebné pripomenút, ze znízenie pokuty na základe spolupráce v správnom konaní je dôvodné, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie urcit existenciu porusenia a prípadne ho aj ukoncit (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 156, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 270). 340 Na druhej strane podniku jeho spolupráca pri preskúmaní nedáva právo na nijaké znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342). Naproti tomu v prípade, ked podnik v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií podla clánku 11 poskytne informácie, ktoré výrazne prekracujú rámec informácií, ktoré môze Komisia na základe tohto clánku pozadovat, danému podniku pokuta môze byt znízená (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 262). 341 Pravdou vsak ostáva, ze je to práve obsah informácií oznámených Komisii, ktorý musí umoznit stanovit, ci zalobcovia skutocne poskytli informácie podstatne nad rámec tých informácií, ktoré má Komisia právo pozadovat. 342 Zalobcovia vsak nepreukázali, v com predlozené informácie, pokial ide o ich obsah, isli podstatne nad rámce toho, co Komisia mohla pozadovat. 343 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze zalobcovia neuznali vsetky skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie. Je totiz potrebné najmä uviest, ze Cousin tvrdil, ze nadalej ponúkal svoje výrobky bez toho, aby kedykolvek zohladnil rokovania a ze Amann spochybnoval dlzku trvania porusenia. 344 Z tohto dôvodu sa 15 % znízenie pokuty priznané zalobcom javí vzhladom na okolnosti prejednávanej veci odôvodnené. Preto sa musí zamietnut tiez tvrdenie zalozené na nedostatocnosti 15 % znízenia v porovnaní s 50 % znízením priznaným Coats. 345 Vzhladom na to sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. 346 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaloba podaná zalobcami sa musí zamietnut. O trovách 347 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Amann & Söhne GmbH & Co. KG a Cousin Filterie SAS sú povinní nahradit trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. apríla 2010. Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A - Predmet sporu B - Správne konanie C - Napadnuté rozhodnutie 1. Relevantné trhy a) Trh výrobkov b) Geografické trhy 2. Velkost a struktúra relevantných trhov 3. Opis porusení 4. Výrok napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa týka zrusenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu porusenia clánku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O rozlísení trhov výrobkov a geografických trhov b) O údajnej existencii "spolocného plánu" B - O zalobných dôvodoch smerujúcich k znízeniu pokuty 1. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa zakladá na nedodrzaní hornej hranice sankcie podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O výhrade zalozenej na porusení zásady nulla poena sine lege a o námietke nezákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 O výhrade zalozenej na povinnosti ulozit jedinú pokutu za viacero porusení O výhrade zalozenej na opomenutí zákonných cielov sankcie 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri ukladaní pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O porusení zásady proporcionality - O tvrdení zalozenom na nezohladnení velkosti trhu - O tvrdení zalozenom na zohladnení obratu na trhoch dotknutých poruseniami - O "systéme pausalizácie" upravenom usmerneniami - O absencii zohladnenia skutocnosti, ze zalobcovia sú "stredné podniky" O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 3. O zalobnom dôvode uvádzanom Amann zalozenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty ulozenej za kartel týkajúci sa priemyselných nití a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O zalobnom dôvode Amann zalozenom na nesprávnom výpocte dlzky porusenia na trhu s priemyselnými nitami a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O zalobnom dôvode Amann zalozenom na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností týkajúcich sa porusenia na trhu s priemyselnými nitami a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami, ktorý sa zakladá na nesprávnom výpocte východiskovej sumy pokuty a základnej sumy pokuty ulozenej za porusenie na trhu s nitami pre automobilový priemysel a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 7. O zalobnom dôvode uvádzanom zalobcami zalozenom na údajnom nezohladnení nevykonania kartelu týkajúceho sa nití pre automobilový priemysel a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 8. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý a práv na obhajobu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O údajnom porusení práva byt vypocutý O údajnom porusení práv na obranu, najmä zásady zákazu samoobvinenia O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYt8ehZ/L96037-9772TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYt8ehZ/L96037-9772TMP.html#Footref*