ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 4. marca 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditelných cenných papierov specializovaných na akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Priama a osobná dotknutost -- Prípustnost -- Povinnost odôvodnenia -- Selektívna povaha opatrenia -- Povinnost vymáhania" Vo veci T-445/05, Associazione italiana del risparmio gestito, so sídlom v Ríme (Taliansko), Fineco Asset Management SpA, so sídlom v Ríme, v zastúpení: G. Escalar, G. Cipolla a V. Giordano, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/638/ES zo 6. septembra 2005 o schéme státnej pomoci, ktorú zaviedlo Taliansko v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditelných cenných papierov specializovaných na akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch ([2]Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a D. Sváby, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Dotknuté opatrenie 1 Dotknuté opatrenie bolo prijaté na základe clánku 12 talianskeho zákonného dekrétu (Decreto Legge) c. 269 z 30. septembra 2003, ktorý upravuje "opatrenia týkajúce sa rozvoja hospodárstva a zlepsenia verejných úctov" (dalej len "DL 269/2003"), ktorý bol zmenený na zákon c. 326 z . Toto opatrenie nadobudlo úcinnost , v den uverejnenia DL 269/2003 v talianskom úradnom vestníku, bez toho, aby bolo oznámené Komisii. 2 Clánok 12 DL 269/2003 mení danovú úpravu niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditelných cenných papierov specializovaných na akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch Európskej únie (dalej len "specializované investicné nástroje"). 3 Tento clánok hlavne stanovuje, ze pocínajúc financným rokom, pocas ktorého sú splnené niektoré specifické poziadavky, kapitálové príjmy nadobudnuté specializovanými investicnými nástrojmi podliehajú namiesto beznej dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 12,5 % náhradnej dani so sadzbou 5 %. 4 Na úcely zabezpecenia rovnakej úrovne úcinného zdanenia zahranicných a talianskych investicných nástrojov clánok 12 DL 269/2003 stanovuje, ze na kapitálové zisky nadobudnuté talianskymi nespecializovanými investicnými nástrojmi, ktoré investujú do talianskych specializovaných investicných nástrojov, sa uplatnuje náhradná dan s nominálnou sadzbou znízenou na 5 %, pokial ide o podiel z ich zisku pochádzajúci od týchto specializovaných nástrojov, zatial co kapitálové príjmy nadobudnuté talianskymi investicnými nástrojmi, ktoré pochádzajú od zahranicných investicných subjektov, majú danovú úlavu 60 %. 5 S cielom rozsírit uplatnenie na ostatné investicné nástroje clánok 12 DL 269/2003 stanovuje, ze dôchodkové fondy tiez podliehajú dani vo výske 5 % z casti ich zisku, ktorú nadobudli zo zahranicných specializovaných investicných nástrojov, a zisky nadobudnuté z talianskych investicných nástrojov podliehajú 6 %-nej danovej úlave, ktorá zodpovedá 5 %-nej náhradnej dani zatazujúcej kapitálové zisky nadobudnuté specializovanými investicnými nástrojmi, v ktorých majú tieto dôchodkové fondy svoju úcast. 6 Vsetky talianske investicné subjekty a investicné nástroje upravené smernicou Rady z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditelných cenných papierov (PKIPCP) ([3]Ú. v. ES L 375, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 139) môzu vyuzit 5 %-nú znízenú dan za podmienky, ze sa specializujú na investície do akcií spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktoré sú kótované na regulovanom európskom trhu (dalej len "spolocnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou"). Podla clánku 12 DL 269/2003 ide o spolocnosti, ktorých zisk nepresahuje 800 miliónov eur, stanovený na základe priemernej trhovej ceny akcií spolocnosti v posledný obchodný den kazdého stvrtroka v roku. 7 Podla clánku 12 DL 269/2003 sú investicné nástroje specializované, ak nimi drzané akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou tvoria minimálne dve tretiny hodnoty ich aktív, ktorými disponovali v kalendárnom roku aspon pocas sestiny zo vsetkých dní fungovania fondu, ako je uvedené v pravidelných úctovných závierkach týchto nástrojov. Schéma sa uplatnuje az od rozpoctového roka, v priebehu ktorého investicný nástroj investuje aspon dve tretiny vsetkých svojich aktív do akcií spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, alebo od okamihu, ked stanovy investicného nástroja stanovia, ze tento nástroj investuje najmä do akcií spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. 8 Okrem talianskych investicných nástrojov môzu vsetky ostatné talianske fondy otvoreného a zatvoreného typu ("historické luxemburské fondy"), investicné spolocnosti s variabilným kapitálom (dalej len "SICAV") a zahranicné investicné nástroje vyuzívat uplatnenie zdanitelnej sadzby znízenej na 5 % za podmienky, ze sú zaregistrované ako specializované investicné nástroje, alebo vzhladom na cast ich zisku investovanú do zaregistrovaných specializovaných investicných nástrojov. Správne konanie 9 Listom z 22. októbra 2003 Komisia vyzvala talianske orgány, aby jej poskytli informácie o opatreniach prijatých v DL 269/2003 a o ich úcinnosti s cielom posúdit ich prípadný charakter státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, a pripomenula Talianskej republike jej povinnost oznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES. 10 Listami z 11. a 26. novembra 2003 talianske orgány predlozili pozadované informácie. Dna Komisia opät pripomenula talianskym orgánom povinnosti, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 3 ES, a vyzvala ich, aby informovali prípadných príjemcov zvýhodnenia o dôsledkoch, ktoré stanovuje Zmluva a clánok 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v prípade zistenia, ze dotknuté opatrenie predstavuje nezákonne poskytnutú pomoc. 11 Listom z 11. mája 2004 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zo zacat konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s danovými výhodami priznanými podla clánku 12 DL 269/2003. 12 Listom zo 14. júla 2004 talianske orgány predlozili Komisii svoje pripomienky. 13 Rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania bolo uverejnené 9. septembra 2004 v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 225, s. 8). 14 Listami zo 7. októbra 2004 a z zdruzenie Associazione italiana del risparmio gestito (dalej len "Assogestioni") predlozilo svoje pripomienky. Napadnuté rozhodnutie 15 Rozhodnutie Komisie 2006/638/ES zo 6. septembra 2005 o schéme státnej pomoci, ktorú zaviedlo Taliansko v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditelných cenných papierov specializovaných na akcie spolocností s nízkou a strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch ([6]Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 1) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), opisuje najprv konanie, ktoré predchádzalo jeho prijatiu (oddiel I), potom dotknuté opatrenie (oddiel II). 16 Pokial ide o oddiel II, Komisia zacína opisom vseobecného rámca, v rámci ktorého je uvedený clánok 12 DL 269/2003. V tomto kontexte definuje investicné nástroje ako spolocnosti, ktoré vykonávajú kolektívne investície do prevoditelných cenných papierov (alebo PKIPCP) v kolektívnom záujme viacerých investorov a doplna, ze tieto nástroje môzu mat podobu bud zmluvného investicného fondu bez právnej subjektivity, ktorý riadi správcovská spolocnost s odlisnou majetkovou podstatou (dalej len "SGE"), alebo investicného fondu zalozeného ako spolocnost (napríklad SICAV), alebo dôchodkového fondu. Komisia predtým, ako detailne opisuje danovú schému, ktorá sa uplatnuje na príjmy jednotlivých investicných nástrojov, spresnuje, co sú specializované investicné nástroje v zmysle clánku 12 DL 269/2003. 17 Napadnuté rozhodnutie dalej uvádza dôvody, ktoré viedli k zacatiu konania (oddiel III), a pripomienky talianskych orgánov, ako aj zúcastnených tretích strán (oddiel IV). 18 Posúdenie Komisie (oddiel V) sa skladá zo siedmich castí. Komisia predovsetkým uvádza, ze dotknuté opatrenie kumulatívne zodpovedá kritériám stanoveným v clánku 87 ods. 1 ES. Preukazuje existenciu selektívneho zvýhodnenia v prospech najprv specializovaných investicných nástrojov, potom spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe uvedených specializovaných investicných nástrojov. 19 Zo stvrtej casti oddielu V napadnutého rozhodnutia, nazvanej "Státne zdroje", vyplýva, ze poskytnuté výhody pochádzajú od státu v podobe zrieknutia sa danových príjmov, ktoré sú spravidla vyberané talianskym danovým úradom. Nasledujúca cast sa týka dopadu opatrenia na hospodársku sútaz. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze specializované investicné nástroje sú v konkurencii s ostatnými financnými podnikmi a vystupujú na otvorenom financnom trhu, ktorý charakterizujú dôlezité obchody v rámci Spolocenstva. Okrem toho uvádza, ze niektoré spolocnosti s obmedzenou kapitalizáciou, ktoré majú výhody z dotknutého opatrenia, vykonávajú, co sa týka ich podielu, aktívnu cinnost v odvetviach, v ktorých existuje obchod medzi clenskými státmi. 20 Komisia v siestej casti, nazvanej "Legitimita opatrenia", zdôraznuje, ze talianske orgány zaviedli dotknuté opatrenie bez predbezného oznámenia, takze predstavuje nezákonnú státnu pomoc. 21 Siedma cast hodnotenia Komisie skúma zlucitelnost schémy so spolocným trhom. 22 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma státnej pomoci, poskytovaná v podobe danových výhod v prospech [specializovaných investicných nástrojov] ustanovená v clánku 12 [DL] 269/2003, ktoré [Talianska republika] uplatnovalo [uplatnovala -- neoficiálny preklad] v rozpore s clánkom 88 ods. 3 [ES], je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 [Talianska republika] zrusí schému pomoci uvedenú v clánku 1 do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia [Talianska republika] informuje vsetkých financných sprostredkovatelov vrátane [specializovaných investicných nástrojov] a vsetky ostatné subjekty zúcastnené na uplatnovaní schémy státnej pomoci uvedenej v clánku 1 o rozhodnutí Komisie povazovat uvedenú schému za nezlucitelnú so spolocným trhom. 2. Talianska republika prijme vsetky opatrenia, ktoré sú potrebné na vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1, a ktoré boli nelegitímne [nezákonne -- neoficiálny preklad] poskytnuté príjemcom investicných nástrojov v podobe spolocnosti alebo prípadne spolocností, ktoré spravujú investicné nástroje v zmluvnej podobe, okrem prípadných opravných prostriedkov podla národného [vnútrostátneho -- neoficiálny preklad] práva. Talianska republika informuje Komisiu do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o totoznosti príjemcov, o výske poskytnutej pomoci v jednotlivých prípadoch a metódach, pomocou ktorých boli tieto sumy stanovené. 3. Vrátenie je potrebné vykonat bez meskania a v súlade s konaniami podla národného práva, za úcelom [vnútrostátneho práva na úcely -- neoficiálny preklad] okamzitého a efektívneho vykonania tohto rozhodnutia. 4. Pomoc urcená na vrátenie vynása [zahrna -- neoficiálny preklad] úroky odo dna, kedy bola daná k dispozícii pre príjemcov, do dna skutocného vrátenia. Úroky sa pocítajú na základe ustanovení hlavy V [kapitoly V- neoficiálny preklad] nariadenia (ES) c. 794/2004. Clánok 4 [Talianska republika] informuje Komisiu, v lehote dvoch mesiacov, odo dna oznámenia tohto rozhodnutia, o prijatých a plánovaných opatreniach na vykonanie tohto rozhodnutia. Tieto informácie budú oznámené prostredníctvom dotazníka, ktorý je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Taliansko predlozí v tej istej lehote vsetky dokumenty potvrdzujúce skutocné zacatie konania vrátenia [o vymáhaní pomoci -- neoficiálny preklad] voci príjemcom nelegitímnej [nezákonnej -- neoficiálny preklad] pomoci. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Zdruzenie Assogestioni a spolocnost Fineco Asset Management SpA (dalej len "Fineco") (spolocne dalej len "zalobcovia") návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. decembra 2005 podali zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. 24 Assogestioni je zdruzením zameraným na podporu kolektívnych záujmov sporitelských správcovských spolocností a spolocností, ktoré poskytujú správcovské sluzby. Clenmi Assogestioni sú okrem iného sporitelské správcovské spolocnosti, ktoré spravujú specializované PKIPCP vyplývajúce z ustanovení clánku 12 DL 269/2003, najmä spolocnost Fineco. 25 Fineco je sporitelskou správcovskou spolocnostou, ktorá má podobu akciovej spolocnosti. Spravuje dva z troch specializovaných spolocných fondov v spolocnostiach s nízkou a strednou kapitalizáciou, ktoré sú príjemcami danového opatrenia uvedeného v clánku 12 DL 269/2003 a ktoré vykonávajú svoju cinnost v Taliansku. 26 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nariaduje vrátenie státnej pomoci, ktorá je vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, -- zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 28 Komisia bez toho, aby podala námietku neprípustnosti samostatným podaním podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, vo svojich vyjadreniach k zalobe uviedla rozsiahle tvrdenia, ktoré smerovali k preukázaniu, ze zalobcami podaná zaloba má byt posúdená ako neprípustná. 29 Komisia sa v podstate domnieva, ze Fineco nemá aktívnu legitimáciu, lebo nepreukázal osobnú aktívnu legitimáciu v súvislosti s príjemcami schémy pomoci preskúmanej v rozhodnutí, medzi ktorých táto spolocnost patrí. Zaloba podaná Assogestioni v postavení zdruzenia, ktoré zastupuje záujmy týchto príjemcov pomoci, je podla nej tiez neprípustná. 30 Komisia zacína konstatovaním, ze napadnuté rozhodnutie je urcené clenskému státu, a nie zalobcom. Preto je potrebné preskúmat, ci sa napadnuté rozhodnutia priamo a osobne týka zalobcov. Fineco, ako aj Assogestioni vsak nie sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. 31 Kedze napadnuté rozhodnutie vyhlásilo schému státnej pomoci uplatnitelnú na neobmedzený pocet podnikov za nezlucitelnú so spolocným trhom, ide o akt vseobecného rozsahu. Preto by mal byt osobný záujem jednotlivcov vzhladom na akt vseobecného rozsahu predmetom prísneho posúdenia judikatúrou. 32 V predmetnej veci podniky ako príjemcovia pomoci nemôzu uviest ich osobné vlastnosti alebo osobitné okolnosti, ktoré ich charakterizujú vo vztahu k iným podnikom. Toto preskúmanie je potvrdené judikatúrou. Komisia v tejto súvislosti cituje niektoré rozsudky, medzi nimi aj rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 2006, Atzeni a i. (C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, body 32 az 34). 33 Komisia skúma niektoré rozsudky, ktorými bolo rozhodnuté o prípustnosti zaloby o neplatnost, najmä tie, ktoré uviedli zalobcovia, a poukazuje na rozdiely, ktoré odlisujú dotknuté veci od predmetného prípadu. 34 Zvlást rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), bol odôvodnený skutkovými okolnostami v danom prípade, konkrétne skutocnostou, ze zalobkyna Sardegna Lines bola hlavným príjemcom schémy dotknutej pomoci, o com Komisia vedela, ked rozhodovala o schéme státnej pomoci. 35 Komisia uvádza, ze za kazdého predpokladu sa treba zbavit dojmu, prípadne vyplývajúceho z niektorých rozsudkov, podla ktorého existencia príkazu na vymáhanie pomoci má rozhodujúci význam na úcely preskúmania prípustnosti zalôb. Takéto posúdenie by malo totiz za následok uvedenie skutocných príjemcov schémy neoznámenej státnej pomoci do výhodnejsej situácie, vzhladom na prípustnost ich zalôb, ako príjemcov oznámenej pomoci, co by podnecovalo clenské státy neoznamovat státne pomoci, cím by porusovali kontrolný mechanizmus stanovený v Zmluve. Navyse skutocná existencia povinnosti vymáhania pomoci od podnikov môze byt nariadená len po vykonaní zistení, ktorých povaha môze byt z hladiska okolností rozdielna. Okrem toho pripustit zaloby podané skutocnými príjemcami pomoci poskytnutej v rámci neoznámenej schémy by podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C-188/92, Zb. s. I-833), vystavilo tieto podniky nebezpecenstvu neskorsej straty akejkolvek právnej ochrany pred vnútrostátnym súdom. Komisia navyse upozornuje Súd prvého stupna na nezelatelné úcinky v praxi, najmä na nárast zalôb, ktoré môze mat prípustnost uvedených zalôb, pokial by sa rozhodnutie týkalo zvýhodneného danového rezimu alebo iných oslobodení od poplatkov urcených velkému poctu podnikov. 36 Okrem toho Komisia v súvislosti s Assogestioni uvádza, ze ide o organizáciu zalozenú na úcely podpory kolektívnych záujmov jej clenov. Títo clenovia, podobne ako Fineco, sa vsak nemôzu domáhat osobnej dotknutosti napadnutým rozhodnutím, takze zaloba podaná Assogestioni by takisto mala byt zamietnutá ako neprípustná. 37 Fineco sa naopak domnieva, ze zaloba má byt vyhlásená za prípustnú vzhladom na to, ze sa jej napadnuté rozhodnutie týka nielen priamo, ale aj osobne. Fineco je osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím ako skutocný príjemca schémy pomoci, ktorý je predmetom uvedeného rozhodnutia. Navyse mu bolo napadnuté rozhodnutie priamo oznámené Talianskou republikou. Fineco sa tiez domnieva, ze sa odlisuje od ostatných subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, pretoze v den prijatia tohto rozhodnutia dva zo spolocných investicných fondov, ktoré spravuje, splnali podmienky pozadované na vyuzitie predmetného danového opatrenia. Podla Fineca Súdny dvor pripustil, ze skutocnost byt príjemcom pomocného opatrenia dovoluje podniku spochybnit rozhodnutie Komisie, ktorá vyhlásila túto pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom bez ohladu na to, ze rozhodnutie bolo adresované clenskému státu. Je to tak aj v prípade, ked Komisia vyhlási schému státnej pomoci za nezákonnú, ako to vyplýva z viacerých rozsudkov. 38 Fineco tvrdí, ze judikatúru uvedenú Komisiou na podporu neprípustnosti zaloby nemozno v predmetnej veci uplatnit. 39 Fineco sa okrem toho domnieva, ze Komisia sa usiluje podriadit prípustnost týchto zalôb dodatocnej podmienke, ktorú judikatúra nepozná, a to existencii individuálneho správneho aktu vnútrostátnych orgánov. 40 Fineco tvrdí, ze sa ho napadnuté rozhodnutie osobne týka z iného dôvodu, a to na základe existencie príkazu na vymáhanie pomoci, ktorý sa ho priamo týka ako skutocného príjemcu danových zvýhodnení. 41 Assogestioni tvrdí, ze chráni nielen svoje vlastné záujmy, ale aj záujmy BNL Gestioni a Fineca. Vzhladom na to, ze sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka týchto spolocností, Assogestioni sa domnieva, ze má aktívnu legitimáciu na konanie v ich mene. Zdruzenie Assogestioni zdôraznuje, ze sa okrem iného zúcastnilo na konaní, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia. Posúdenie Súdom prvého stupna 42 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba za rovnakých podmienok podat zalobu proti rozhodnutiu, ktoré jej je urcené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia lebo rozhodnutia urceného inej osobe. 43 V predmetnej veci je zrejmé, ze rozhodnutie je urcené Talianskej republike, a nie zalobcom. Preto je potrebné preskúmat, ci sa napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka zalobcov. 44 Súd prvého stupna v tejto súvislosti povazuje za vhodné najprv preskúmat, ci je Fineco priamo a osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím. 45 Na základe ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje podobne ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a Sardegna Lines, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 32). 46 Súdny dvor uz rozhodol, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na zalujúci podnik javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 47 Je potrebné konstatovat, ze rozhodnutie neoznacuje podnik alebo podniky, ktoré sú príjemcami predmetnej pomoci. Jeho prvý clánok vyhlasuje schému státnej pomoci, ktorú Talianska republika uviedla vo forme danového zvýhodnenia v prospech specializovaných investicných subjektov, za nezlucitelnú so spolocným trhom. Napadnuté rozhodnutie sa preto uplatnuje na objektívne urcené situácie a má právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom v zmysle uz citovanej judikatúry. 48 Treba vsak pripomenút, ze v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, uz citovaného v bode 34 vyssie, Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci osobne dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci urcenej sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu bola prípustná (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [7]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 69). 49 Preto je potrebné preskúmat, ci má Fineco postavenie skutocného príjemcu individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy odvetvovej pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. 50 Je zjavné, ze Fineco je sporitelskou správcovskou spolocnostou a ze na základe toho spravuje dva spolocné fondy specializované na akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, konkrétne "Fineco AM Small Cap Italy" a "Fineco Small Cap Europe", vyplývajúce z clánku 12 DL 269/2003. V postavení správcu týchto dvoch fondov odvádza náhradnú dan stanovenú týmto ustanovením, takze je príjemcom pomoci priznanej dotknutým opatrením, ktorej vrátenie sa pozaduje. Komisia napokon na pojednávaní uznala, ze Fineco uz uplatnil dotknuté opatrenie a vymáhanie sa ho v zásade dotýka. 51 Fineco je teda skutocným príjemcom individuálnej pomoci, ktorej vrátenie sa pozaduje. Je preto osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím. 52 Pokial ide o priamu dotknutost Fineca v rozsahu, v akom clánok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia ukladá Talianskej republike povinnost prijat opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci uvedenej v clánku 1, Fineco sa musí povazovat za priamo dotknutý týmito ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudky Sardegna Lines, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 36, a Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 75). 53 Dve kritériá priamej dotknutosti vyplývajúce z judikatúry, a to po prvé skutocnost, ze predmetný akt musí mat priamo úcinky na právne postavenie jednotlivca, a po druhé, ze uvedený akt nesmie ponechávat ziadnu volnú úvahu osobám, ktorým je urcený a ktoré sú poverené jeho vykonaním, sú totiz v predmetnej veci splnené (rozsudok Salvat pčre & fils a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 76). 54 Preto je potrebné vyhlásit zalobu Fineca za prípustnú. 55 Podla ustálenej judikatúry je zdruzenie poverené ochranou kolektívnych záujmov v zásade oprávnené podat zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci, len ak sú na to samostatne oprávnené aj dotknuté podniky alebo ak toto zdruzenie môze uplatnovat vlastný záujem na podaní zaloby najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávaca bolo ovplyvnené aktom, ktorého neplatnost sa navrhuje (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 23 a tam citovanú judikatúru). 56 Na základe tejto judikatúry a vzhladom na to, ze zdruzenie Assogestioni je poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich clenov a aspon jeden z nich, a to Fineco, je oprávnený napadnút rozhodnutie, je zaloba Assogestioni rovnako prípustná. O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení clánku 253 ES v spojení s clánkom 88 ES z dôvodu rozporného alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 57 V prvej casti tohto zalobného dôvodu zalobcovia v podstate uvádzajú rozporné alebo nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti s existenciou selektívneho zvýhodnenia. 58 Zalobcovia v prvom rade tvrdia, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia totiz v rozhodnutí o zacatí konania odkazuje na priame zvýhodnenie specializovaných investicných nástrojov prostredníctvom znízenia dane. V napadnutom rozhodnutí Komisia vsak po potvrdení svojho pôvodného postoja predlozila nové tvrdenie, podla ktorého dotknuté opatrenie zavádza nepriame zvýhodnenie specializovaných investicných nástrojov, ktoré spocíva vo zvýsení likvidity a poplatkov. 59 V druhom rade po tom, co Komisia v rozhodnutí o zacatí konania a v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia potvrdila, ze dotknuté opatrenie poskytuje specializovaným investicným nástrojom nepriame zvýhodnenie, si Komisia následne v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia protirecí tým, ze príjemcami pomoci uz nie sú specializované investicné nástroje, ale SICAV a SGE. Napriek tomu nie je v tomto prípade nijako potrebné urcit, ci sú SICAV a investicné nástroje, ktoré nemajú podobu spolocnosti, podnikmi. Komisia vsak v odôvodnení c. 38 napadnutého rozhodnutia nesúvislo znovu pripomína, ze aj specializované investicné nástroje, ktoré nie sú spolocnostami, sú podnikmi. V odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez uvádza, co sú v tomto prípade ostatné financné podniky. Komisia sa tak dopustila zámeny medzi nástrojmi kolektívneho investovania a sporitelskými správcovskými spolocnostami. 60 Táto zámena sa objavila aj vo vyjadrení k zalobe, v ktorom Komisia v bode 149 kvalifikuje investicné nástroje cisto zmluvného charakteru ako podniky, hoci v bode 130 toho istého vyjadrenia k zalobe uvádza, ze nikdy nekvalifikovala fondy nemajúce právnu subjektivitu ako podniky. 61 Zalobcovia v tretom rade tvrdia, ze Komisia nedostatocne právne odôvodnuje existenciu hospodárskeho zvýhodnenia spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, aj ked v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia opisuje toto hypotetické zvýhodnenie ako výhodu, ktorá spocíva vo "zvýsení dopytu po ich akciách a zvýsení ich likvidity". 62 Podla zalobcov tieto odôvodnenia robia napadnuté rozhodnutie rozporným a nedovolujú dotknutým osobám poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat jeho kontrolu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. 63 V druhej casti tohto zalobného dôvodu sa zalobcovia snazia preukázat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tiez rozporné a nedostatocné v súvislosti s existenciou skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré narúsa obchod v rámci Spolocenstva. 64 Podla zalobcov uvedením, ze spolocnosti, ktoré sú príjemcami pomoci, by mohli existovat na medzinárodných trhoch a vykonávat obchodnú cinnost na trhoch so silnou hospodárskou sútazou, je len zdanlivým odôvodnením. Komisia nevysvetluje, v com môze nepriame hospodárske zvýhodnenie poskytnuté spolocnostiam, ktoré sú príjemcami pomoci, narúsat hospodársku sútaz, kedze ide o zanedbatelné sumy urcené velkému poctu spolocností. 65 Komisia s tvrdeniami zalobcov nesúhlasí. Posúdenie Súdom prvého stupna 66 Najprv treba pripomenút, ze podla judikatúry je zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES odlisný od zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatial co prvý z nich, ktorým sa spochybnuje neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, spocíva v porusení podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva preskúmat z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hladiska, spocíva v porusení právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy v zmysle toho istého clánku 230 ES a môze byt preskúmaný súdom Spolocenstva len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. Povinnost odôvodnenia je teda odlisnou otázkou od otázky dôvodnosti odôvodnenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z , Francúzsko/Komisia, [8]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a z , Holandsko/Komisia, [9]C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 65; rozsudok Súdu prvého stupna z , Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 97). 67 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá je autorkou aktu, aby mali dotknuté osoby moznost poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat jeho preskúmanie. Povinnost odôvodnenia musí byt posúdená podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a vsetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblast. Predovsetkým Komisia nie je povinná vyjadrit sa k vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávajú dotknuté osoby, ale postacuje, aby opísala právne skutocnosti a odôvodnenia, ktoré majú zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia T-198/01, Zb. s. II-2717, body 59 a 60 a tam citovanú judikatúru). 68 Okrem toho v prípade schémy pomoci môze Komisia na úcely zistenia, ci daná schéma obsahuje prvky pomoci, preskúmat vseobecné charakteristiky dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia (rozsudky Súdneho dvora Sardegna Lines, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [10]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24). 69 Vo svetle týchto zásad je preto potrebné preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené z jednotlivých uvedených hladísk. O prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa odôvodnenia existencie selektívneho zvýhodnenia 70 Ako vyplýva z uvedenia napadnutého rozhodnutia v bodoch 15 az 22 vyssie, Komisia pri opise dotknutého opatrenia uvádza, ze investicné nástroje môzu mat podobu bud zmluvného investicného fondu bez právnej subjektivity, ktorý je spravovaný SGE, alebo investicného fondu zalozeného ako spolocnost (napríklad SICAV), alebo dôchodkového fondu (odôvodnenie c. 13). 71 Komisia pritom vzhladom na dôvody, ktoré odôvodnujú zacatie konania, v odôvodnení c. 29 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze tým, ze uviedla pochybnosti v súvislosti s moznou existenciou pomoci v prospech specializovaných investicných nástrojov, sa domnievala, ze tieto nástroje sú "podnikmi" podla clánku 87 ods. 1 ES v tom zmysle, ze bud majú podobu obchodnej spolocnosti a samy osebe sú podnikmi, alebo majú oddelenú majetkovú podstatu, spravovanú podnikmi, ktoré sa zúcastnujú na hospodárskej sútazi na investicných trhoch. 72 Komisia v odôvodnení c. 35 napadnutého rozhodnutia uvádza svoje hodnotenie pomoci vyhlásením, ze znízenie dane v prospech investorov predstavuje státnu pomoc v prospech tak specializovaných investicných nástrojov, ako aj spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe týchto subjektov. 73 Komisia v súlade s týmto rozlisovaním následne rozdelila svoje skúmanie tak, ze odôvodnenia c. 36 az 41 venovala selektívnemu zvýhodneniu specializovaných investicných nástrojov a odôvodnenia c. 42 a 43 selektívnemu zvýhodneniu dotknutých spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. 74 Pokial ide o specializované investicné nástroje, Komisia v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia pripomína, ze v niektorých prípadoch sú investicné nástroje podnikmi v zmysle clánku 87 ES, a teda môzu byt príjemcami znízenej dane stanovenej v clánku 12 DL 269/2003. Komisia spresnuje, ze aj ked investicné nástroje nie sú priamymi príjemcami znízenej dane, ktorá je poskytovaná ich upisovatelom, sú nepriamo hospodársky zvýhodnené, kedze dotknuté opatrenie nabáda upisovatelov na získanie podielov v týchto specializovaných nástrojoch tak, ze im zabezpecí likviditu a dodatocné výnosy vo forme poplatkov za spravovanie a upisovanie. 75 V odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia Komisia zohladnuje pripomienku talianskych orgánov, podla ktorej sú specializované investicné nástroje uplatnujúce si znízenú dan v súlade s clánkom 12 DL 269/2003 jednoducho majetkovými podstatami, a preto nemôzu byt zo zásady povazované za podniky v zmysle clánku 87 ES. Komisia vsak pripomína, ze v niektorých prípadoch majú tieto investicné nástroje podobu obchodných spolocností a môzu individuálne prijímat výhody. Komisia tiez pripomína, ze ostatné investicné nástroje bez právnej subjektivity sú spravované spolocnostami, ktoré sú v konkurencii s inými hospodárskymi subjektmi spravujúcimi úspory, a preto tieto podniky môzu vyuzívat výhody. 76 Komisia dalej v odôvodnení c. 38 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze specializované investicné nástroje, ci uz v podobe obchodnej spolocnosti, alebo v inej podobe, vykonávajú hospodársku cinnost, a teda sú podnikmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Podla nej je to potvrdené judikatúrou Súdneho dvora z oblasti dane z pridanej hodnoty (dalej len "DPH"), podla ktorej predstavujú operácie SICAV spocívajúce v kolektívnom investovaní do prevoditelných cenných papierov hospodársku cinnost vykonávanú zdanitelnými osobami v zmysle smernice o DPH. 77 Z toho, co bolo uvedené, Komisia v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, ze danová výhoda poskytovaná investorom, ktorí investujú do specializovaných investicných nástrojov, zvýhodnuje tieto nástroje ako také, ak sú podnikmi, ktoré majú podobu obchodnej spolocnosti, alebo podniky, ktoré spravujú tieto nástroje, ak majú zmluvnú podobu. 78 V odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze podmienka selektívnosti je splnená, pretoze dotknuté opatrenie stanovuje výnimocné znízenie dane a je urcené len pre specializované investicné nástroje a ich správcovské spolocnosti. Dodáva, ze podla judikatúry skutocnost, ze výhoda je iba nepriama, nemôze vylúcit existenciu státnej pomoci. 79 Komisia napokon v odôvodnení c. 41 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dotknuté opatrenie poskytuje specifickú nepriamu výhodu investicným nástrojom a ich správcovským spolocnostiam v neprospech ostatných podnikov, ktoré poskytujú alternatívne formy investícií. 80 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie týkajúce sa existencie nepriamej selektívnej výhody poskytnutej specializovaným investicným nástrojom. Uvedené rozhodnutie vysvetluje, podla coho dotknuté investicné nástroje môzu byt povazované za vykonávajúce hospodársku cinnost, a teda kvalifikované ako podniky v zmysle clánku 87 ES, hoci tak robí odlisnými spôsobmi, v závislosti od ich právnej povahy. Podnikom, ktorý je príjemcom výhody, je bud sám investicný nástroj, pokial má podobu obchodnej spolocnosti, alebo podnik, ktorý ho spravuje, pokial má investicný nástroj zmluvnú podobu. 81 Zalobcovia vsak poukazujú na viaceré rozpory v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 82 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze rozpor v odôvodnení rozhodnutia je porusením povinnosti vyplývajúcej z clánku 253 ES v tom zmysle, ze môze narusit platnost dotknutého aktu, ak sa preukáze, ze pre tento rozpor nemôze ten, komu je tento akt urcený, poznat úplne alebo scasti skutocné dôvody rozhodnutia, a ze na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo scasti právne nepodlozený (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [11]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 85). 83 V prvom rade, pokial ide o údajný nesúlad medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a odôvodnením rozhodnutia o zacatí konania, treba konstatovat, ze nesúlad medzi týmito dvoma rozhodnutiami, aj keby bol preukázaný, neznamená, ze zalobcovia nie sú schopní poznat dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré z neho vyplývajú. 84 Navyse uplatnením clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie o zacatí konania znovu pripomína relevantné skutkové a právne skutocnosti, zahrna predbezné hodnotenie Komisie a uvádza dôvody, ktoré vedú k pochybnostiam o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom. Pokial ide o konanie vo veci formálneho zistovania, toto konanie dovoluje preskúmat a objasnit otázky uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. Z clánku 7 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze na konci tohto konania môze dôjst k posunu v analýze Komisie, kedze tá môze napokon rozhodnút, ze opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze pochybnosti o jeho zlucitelnosti boli odstránené. Z toho vyplýva, ze konecné rozhodnutie môze byt odlisné od rozhodnutia o zacatí konania bez toho, aby tieto rozdiely viedli k neplatnosti konecného rozhodnutia. 85 V kazdom prípade v predmetnej veci nemozno zistit nesúlad medzi rozhodnutím o zacatí konania a napadnutým rozhodnutím ani v súvislosti s uvedenou výhodou, ani v súvislosti s dotknutými nástrojmi. 86 Pokial ide totiz o nepriamu výhodu, ktorú specializovaným investicným nástrojom poskytuje dotknuté opatrenie, Komisia uz vo svojom rozhodnutí o zacatí konania tvrdila, ze táto výhoda mohla spocívat v tom, ze zvýsením výnosu po zdanení dochádza k podpore dopytu investorov po akciách týchto nástrojov. Toto posúdenie vsak nemozno povazovat za také, ktoré je v rozpore s posúdením uvedeným v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého specializované investicné nástroje prijímajú z dotknutého opatrenia nepriamu výhodu, "pretoze danové úlavy pre specializované investicné nástroje nabádajú upisovatelov nadobudnút podiely v specializovaných nástrojoch, co im zvysuje likviditu a dodatocné príjmy v podobe poplatkov za spravovanie a upisovanie". Okrem toho nemozno povazovat za protikladnú skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla výhradu k poskytnutiu priamej výhody zalozenej na znízení dane specializovaným investicným nástrojom. 87 Pokial ide o predmetné investicné nástroje, zalobcovia tiez nesprávne tvrdia, ze uvedení príjemcovia pomoci uz nie sú specializovanými investicnými nástrojmi, ale investicnými subjektmi, ktoré majú podobu spolocností, a pokial majú tieto subjekty podobu spolocných fondov, sú spolocnostami, ktoré ich spravujú tieto fondy. 88 Na jednej strane totiz zostávajú specializované investicné nástroje povazované v zmysle napadnutého rozhodnutia za príjemcov dotknutého opatrenia, aj ked toto rozhodnutie spresnuje, ze sú samy osebe príjemcami ako podniky, ak majú podobu spolocnosti, alebo prostredníctvom spolocností, ktoré ich spravujú, ak majú zmluvnú podobu (odôvodnenie c. 39). 89 Na druhej strane v rozhodnutí o zacatí konania Komisia uz uviedla, ze znízenie dane, ktoré sa uplatnuje na specializované investicné nástroje, mohli uprednostnovat aj spolocnosti, ktoré spravujú takéto fondy a ktoré sú tiez podnikmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 90 V druhom rade zalobcovia poukazujú na nepresnosti a rozpory v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 91 Po prvé, pokial ide o príjemcov dotknutého opatrenia a ich postavenia podniku v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, z odôvodnenia c. 35 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze podla Komisie je dotknuté opatrenie státnou pomocou v prospech specializovaných investicných nástrojov a spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe týchto subjektov. 92 Co sa týka specializovaných investicných nástrojov, z odôvodnení c. 13 a 37 vyplýva, ze tieto subjekty majú viacero podôb, a co je pre nás v tomto prípade dôlezité, najmä podobu zmluvného investicného fondu bez právnej subjektivity, ktorý je spravovaný SGE, alebo investicného fondu zalozeného ako obchodná spolocnost, akým sú napríklad SICAV. 93 Komisia preto v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia opodstatnene potvrdzuje, ze dotknuté opatrenie zvýhodnuje samotné investicné nástroje ako podniky, ak majú podobu spolocnosti, alebo podniky, ktoré spravujú tieto nástroje, ak majú zmluvnú podobu. Komisia v odôvodnení c. 41 napadnutého rozhodnutia súvislo uzatvára svoje skúmanie investicných nástrojov v ich rôznych podobách, pripomínajúc, ze dotknutá výhoda je poskytnutá tak pre investicné nástroje, ako aj pre ich správcovské spolocnosti. 94 Zalobcovia v postavení v prvom prípade správcovskej spolocnosti dvoch fondov, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, a v druhom prípade zdruzenia, ktoré zastupuje takéto správcovské spolocnosti, mohli preto rozpoznat dôvody napadnutého rozhodnutia a porozumiet, v com sa na nich vztahuje. 95 Tento záver nie je spochybnený údajným nesúladom, ktorý malo obsahovat odôvodnenie c. 38 napadnutého rozhodnutia. 96 Toto odôvodnenie sa totiz prostredníctvom svojho odkazu na judikatúru Súdneho dvora v oblasti danovej úpravy SICAV zjavne prejaví v preukazovaní ich postavenia ako podnikov. Aj keby sa vsak toto preukázanie mohlo zdat v urcitých súvislostiach vyvrátitelné a nejasné, na jednej strane sa netýka zalobcov v rozsahu, v akom sa vztahuje na SICAV, a na druhej strane a predovsetkým musí byt toto odôvodnenie zaclenené do príslusného kontextu a chápané z hladiska celého napadnutého rozhodnutia a jeho výrokovej casti, v ktorej samo osebe netvorí dôlezitú súcast. Tento bod odôvodnenia nemozno teda povazovat za spochybnujúci závery, ktoré si zalobcovia mohli pre seba vyvodit z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho odôvodnení c. 13, 29, 36, 37, 39 a 41. 97 Po druhé, pokial ide o nedostatocné odôvodnenie selektívnej výhody poskytnutej spolocnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov, je potrebné konstatovat, ze Komisia ho skúma v odôvodneniach c. 42 a 43 napadnutého rozhodnutia. 98 V odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze výhoda pre tieto spolocnosti vyplýva v náraste dopytu po ich akciách a v náraste ich likvidity. Komisia zamieta tvrdenie, podla ktorého tieto spolocnosti nezískali nijakú výhodu, kedze fondy a investori sa snazia predovsetkým o zvýsenie svojich ziskov. Komisia sa totiz domnieva, ze výhodnejsia danová úprava robí investovanie lákavejsím, umoznujúc tak uvedeným spolocnostiam vyssiu likviditu aj bez vynalozenia aktívneho úsilia týchto spolocností smerujúceho k vyuzívaniu týchto výhod. 99 Komisia v odôvodnení c. 43 napadnutého rozhodnutia následne vyvracia tvrdenie, podla ktorého dotknuté opatrenie tvorí opatrenie vseobecnej danovej politiky urcené na podporu kapitalizácie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a nespadá do pôsobnosti pravidiel o státnej pomoci. 100 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí jasne odôvodnila existenciu selektívnej výhody v prospech spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov. Zalobcovia nakoniec v tejto súvislosti nesúhlasia skôr s dôvodnostou uvedeného odôvodnenia, ktorú nemozno v súlade s judikatúrou, uz citovanou v bode 66 vyssie, spochybnit v rámci tohto zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení. 101 Prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt teda zamietnutá. O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnom odôvodnení existencie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré by ovplyvnovalo obchod v rámci Spolocenstva 102 Je potrebné pripomenút, ze aj ked je Komisia povinná v odôvodnení svojho rozhodnutia prinajmensom uviest okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, ak tieto okolnosti preukazujú, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je povinná preukázat skutocný dopad pomoci, ktorá uz bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by malo za následok podstatné zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc, v neprospech tých, ktoré oznámili pomoc uz v stádiu návrhu (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 215). 103 Vzhladom na túto judikatúru sa nezdá, ze by si Komisia v tomto prípade nesplnila povinnost dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie. 104 V troch odôvodneniach napadnutého rozhodnutia totiz zistovala dopad dotknutého opatrenia na hospodársku sútaz, na jednej strane vysvetlujúc, v com podla nej dotknuté opatrenie narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod v rámci Spolocenstva, a na druhej strane odpovedajúc na niektoré vyjadrenia prednesené pocas konania, v ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím. 105 V odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze dotknuté opatrenie môze narúsat hospodársku sútaz medzi podnikmi a ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi, kedze "spolocnosti prijímajúce pomoc môzu pracovat na medzinárodných trhoch a vykonávat obchodné cinnosti a iné hospodárske cinnosti na trhoch, pre ktoré je charakteristická hospodárska sútaz". Doplna, ze specializované investicné nástroje "sú v hospodárskej sútazi s inými financnými podnikmi a pracujú na otvorenom trhu, ktorý je charakteristický podstatným obchodom v rámci Spolocenstva", a niektoré spolocnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou pôsobia v odvetviach, v ktorých existuje obchod medzi clenskými státmi. 106 Komisia v odôvodnení c. 46 zamieta tvrdenie zalozené na obmedzených danových nákladoch dotknutého opatrenia a nízkom pocte specializovaných nástrojov, ktoré boli v prevádzke v roku 2004, ked Komisia zacala konanie v súvislosti s dotknutým opatrením. V tejto súvislosti v prvom rade pripomína ustálenú judikatúru, podla ktorej aj pomoc v malej výske má vplyv na hospodársku sútaz. V druhom rade zdôraznuje, ze Talianska republika nevylucuje, ze dotknuté opatrenie by mohlo mat v budúcnosti ovela váznejsí hospodársky dopad. Komisia doplna, ze zamedzenie dopadu dotknutého opatrenia sa tiez môze vysvetlovat vplyvom jej rýchlej reakcie na správanie hospodárskych subjektov. Nakoniec Komisia tvrdí, ze na základe údajov, ktoré poskytla Talianska republika, nemozno vyvodit záver, ze výhody, ktoré vyuzívajú jednotliví príjemcovia pomoci z dotknutého opatrenia, zostanú v medziach pomoci de minimis. 107 V odôvodnení c. 47 napadnutého rozhodnutia Komisia z toho vyvodzuje záver, ze dotknuté opatrenie "spôsobuje (prostredníctvom danového zaobchádzania s investormi) zmenu konkurencnej pozície [konkurencného postavenia -- neoficiálny preklad] niektorých podnikov, ktoré vykonávajú obchodné cinnosti, a kedze tieto pôsobia na trhoch, ktoré sú otvorené medzinárodnej konkurencii, narúsa tým aj hospodársku sútaz". 108 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umoznuje preto zalobcom a súdu Spolocenstva poznat dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES týkajúce sa ovplyvnovania obchodu medzi clenskými státmi a narúsania hospodárskej sútaze boli v predmetnej veci splnené. 109 Zalobcovia nemôzu Komisii vytýkat, ze dôkladnejsie nepreskúmala konkrétny dopad spornej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz. Komisii totiz neprislúcha vykonat hospodársku analýzu skutocnej situácie dotknutého trhu zo strany trhu podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, z pozície konkurujúcich si podnikov a na základe beznej výmeny dotknutých sluzieb medzi clenskými státmi, kedze uviedla, v com sporná pomoc narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Pokial ide o pomoc, ktorá nebola oznámená, Komisia nie je povinná preukázat skutocný dopad tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok CETM/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 102 a 103). 110 Druhá cast prvého zalobného dôvodu zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s dopadom dotknutého opatrenia na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva je teda nedôvodná. 111 Preto je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut v plnom rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom opatrenie nepredstavuje státnu pomoc Tvrdenia úcastníkov konania 112 V prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobcovia tvrdia, ze dotknuté opatrenie nie je státnou pomocou, ale danovým opatrením vseobecnej povahy, kedze je urcené vsetkým upisovatelom podielových listov investicných nástrojov. 113 Zalobcovia po prvé uvádzajú, ze znízenie dane vyplývajúce z dotknutého opatrenia je urcené priamo drzitelom podielov v investicných nástrojoch. V prípade zahranicných investicných nástrojov spocíva toto opatrenie v priamom znízení sadzby dane z príjmu upisovatelov podielov týchto investicných nástrojov z 12,5 % na 5 %, zatial co v prípade talianskych investicných nástrojov to isté opatrenie, ktoré obsahuje znízenie náhradnej dane uplatnitelnej na uvedené investicné nástroje, sa prejavuje okamzite a priamo zvýsením súm, ktoré môzu upisovatelia získat v rámci pravidelného rozdelenia výnosov alebo splatenia ci nákupu podielov. Okrem toho zvýsenie kapitálu investicných nástrojov zvýhodnuje len upisovatelov, a nie správcovské spolocnosti. Co sa týka SICAV, zalobcovia uvádzajú, ze v tomto prípade nemôze dôjst k zvýseniu poplatkov vyberaných za spravovanie, kedze SICAV poverujú dalsie podniky správou ich majetku. Pokial ide o specializované investicné nástroje, ktoré majú sídlo mimo Talianska, zalobcovia tvrdia, ze poplatky za spravovanie sú proporcionálne k hrubému prevádzkovému zisku, bez odpocítania náhradnej dane, kedze tieto investicné nástroje nepodliehajú náhradnej dani z prevádzkového zisku. 114 Zalobcovia po druhé uvádzajú, ze dotknutí upisovatelia sú vo vseobecnosti jednotlivci, a nie podniky, takze napadnuté rozhodnutie nesprávne potvrdilo, ze dotknuté opatrenie je státnou pomocou. 115 Zalobcovia v druhej casti ich druhého zalobného dôvodu tvrdia, ze zo znízenia dane, ktoré zaviedlo napadnuté opatrenie pre SICAV a SGE, nevyplýva ziadne selektívne hospodárske zvýhodnenie. 116 Zalobcovia v prvom rade tvrdia, ze predmetné znízenie dane nemôze samo osebe zabezpecit podnikom, ktoré spravujú specializované investicné nástroje, získanie dodatocných poplatkov. Aj za predpokladu, ze by dotknuté opatrenie mohlo podporit upisovanie podielov specializovaných investicných nástrojov, spolocnosti, ktoré ich spravujú, z toho nemusia mat nevyhnutne prospech. Upisovanie podielov specializovaných investicných nástrojov by mohlo totiz spôsobit prevod podielov nespecializovaných investicných nástrojov. Ak sú investicné nástroje spravované tou istou SGE, zvýsenie poplatkov vyberaných za spravovanie specializovaných investicných nástrojov je kompenzované znízením poplatkov za spravovanie nespecializovaných investicných nástrojov. Existencia nepriameho hospodárskeho zvýhodnenia predmetných spolocností sa nikdy nepreukázala. 117 Zalobcovia navyse tvrdia, ze v praxi Komisie opatrenia, ktoré zvýhodnujú investicné subjekty a fondy, nepredstavujú státnu pomoc pre podniky, ktoré ich spravujú. Okrem toho zalobcovia uvádzajú, ze poplatky za spravovanie sú pre SICAV nákladné -- nie výhodné. 118 Zalobcovia v druhom rade poukazujú na neexistenciu selektívnosti údajnej výhody poskytnutej SICAV a SGE. Výhoda opísaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí je totiz dostupná vsetkým SGE, kedze je im dovolené vytvárat investicné nástroje, ktoré zodpovedajú podmienkam stanoveným dotknutým opatrením. Rovnako aj existujúce fondy alebo SICAV by mohli vystupovat ako specializované investicné nástroje. Za kazdého predpokladu selektívna povaha predmetnej výhody nemôze podnikom, ktoré vyuzívajú iné formy investicných nástrojov na zhromazdovanie kapitálov, znemoznit dosiahnutie prospechu z dotknutého opatrenia. Tento pohlad by podla zalobcov dal neprijatelný rozsah pojmu selektívnost a rozsíril by pojem státna pomoc na znízené danové sadzby, ktoré sa uplatnujú iba na výnosy niektorých foriem investicných nástrojov. 119 V tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobcovia spochybnujú, ze investicné nástroje by mohli byt posúdené ako podniky. 120 Zalobcovia tvrdia, ze spolocné investicné fondy nie sú majetkovou podstatou bez nezávislej právnej subjektivity. Navyse, kedze v rozhodnutí o zacatí konania bolo uznané, ze spolocné fondy nevyrábajú tovary a neposkytujú ziadne sluzby, Komisia nemôze tieto fondy povazovat za podniky. Okrem toho smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdanovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov ([12]Ú. v. EÚ L 157, s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 369) povazuje príjmy pochádzajúce z platieb, ktoré rozdelujú investicne nástroje, za úroky, a nie za zisk podniku. 121 Vo stvrtej casti druhého zalobného dôvodu zalobcovia spochybnujú, ze dotknuté opatrenie poskytlo selektívne hospodárske zvýhodnenie spolocnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov. 122 Nemozno si mysliet, ze opatrenie zanedbatelnej hodnoty vo výske 600000 eur, ktorého príjemcami je velký pocet spolocností, podla zalobcov az 6900 spolocností, by mohlo spôsobit zvýsenie investícií a zároven zvýsenie likvidity predmetných spolocností. Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nepreukázala vytýkané ovplyvnenie. 123 V kazdom prípade ciel dotknutého opatrenia nemôze zvýsit likviditu spolocnosti s nízkou kapitalizáciou, ale môze nabádat investorov na rozlozenie ich investicného portfólia. Zdruzenie Assogestioni výslovne nesúhlasí s tvrdeniami Komisie v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých dotknuté opatrenie sleduje podporu kapitalizácie uvedených spolocností. Nakoniec zalobcovia zdôraznujú, ze dotknuté opatrenie nespôsobuje znízenie výdavkov spojených s investovaním do predmetných spolocností, takze v tom nemozno vidiet podporu investovania v prospech SGE. 124 Aj za predpokladu, ze by dotknuté opatrenie zahrnalo nepriame hospodárske zvýhodnenie pre spolocnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, zalobcovia spochybnujú selektívnu povahu takejto výhody, kedze postavenie týchto spolocností nemozno porovnávat s postavením ostatných kótovaných spolocností. Predpokladaná výhoda poskytnutá kótovaným spolocnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou je odôvodnená cielom, ktorý dotknuté opatrenie sleduje. 125 Komisia s tvrdeniami zalobcov nesúhlasí. Posúdenie Súdom prvého stupna 126 Vo svojom druhom zalobnom dôvode zalobcovia kritizujú vecnú správnost napadnutého rozhodnutia v súvislosti s identifikáciou príjemcov výhody dotknutého opatrenia (prvá cast), s poskytnutím selektívneho zvýhodnenia rôznym kategóriám údajným príjemcom výhody (druhá a stvrtá cast) a s kvalifikáciou rôznych investicných nástrojov ako podnikov (tretia cast). Prvú a tretiu cast tohto zalobného dôvodu treba preskúmat spolocne. O identifikácii príjemcov výhody dotknutého opatrenia a ich kvalifikácii ako podnikov 127 V tejto súvislosti je potrené pripomenút, ze clánok 87 ES zakazuje pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov bez stanovenia, podla coho sú priamo alebo nepriamo poskytované výhody týkajúce sa pomoci. Judikatúra teda pripustila, ze priamo poskytnutá výhoda niektorým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú nevyhnutne podnikmi, môze predstavovat nepriamu výhodu a tým státnu pomoc pre ostatné fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [13]C-156/98, Zb. s. I-6857, body 22 az 35, a z , Holandsko/Komisia, [14]C-382/99, Zb. s. I-5163, body 38 a 60 az 66). 128 Podla odôvodnenia c. 35 napadnutého rozhodnutia "znízenie predmetnej dane v prospech investorov predstavuje státnu pomoc v prospech... organizácií specializovaných na investície do akcií spolocností s nízkou a strednou kapitalizáciou". V odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "aj ked specializované investicné nástroje priamo nevyuzívajú znízenie dane poskytované ich upisovatelom, tieto nástroje prijímajú nepriamu hospodársku výhodu". V odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia znovu pripomína, ze danové zvýhodnenie poskytnuté investorom, ktorí investujú do specializovaných investicných nástrojov, zvýhodnuje samotné tieto nástroje. 129 Okrem toho z odôvodnenia c. 42 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze dotknuté opatrenie poskytuje nepriame selektívne zvýhodnenie spolocnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov, v podobe nárastu dopytu po ich akciách a zvýsenia ich likvidity. 130 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia bez spochybnenia, ze upisovatelia sú priamymi príjemcami výhody dotknutého opatrenia, kvalifikovala toto opatrenie ako státnu pomoc vo vztahu k jeho nepriamym príjemcom, ktorými sú podla nej specializované investicné nástroje a spolocnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. 131 Preto podla judikatúry uz citovanej v bode 127 vyssie skutocnost, ako tvrdia zalobcovia, ze dotknuté opatrenie nie je státnou pomocou v prospech upisovatelov specializovaných investicných nástrojov, nebráni takejto kvalifikácii vzhladom na podniky, ktoré sú len nepriamymi príjemcami tejto výhody. Na konstatovanie existencie zásahu formou státnych prostriedkov v prospech podniku nie je potrebné, aby tento podnik bol priamym príjemcom výhody (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, bod 95). 132 Komisia tak správne právne posúdila dotknuté opatrenie vo vztahu k jeho nepriamym príjemcom. 133 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobcov smerujúca k preukázaniu neexistencie státnej pomoci na úrovni priamych príjemcov dotknutého opatrenia je neúcinná. Podmienky clánku 87 ods. 1 ES totiz nemusia byt splnené na ich úrovni, ale na úrovni nepriamych príjemcov výhody. 134 V rámci toho, pred preskúmaním existencie výhody v prospech nepriamych príjemcov, je potrebné zistit, ako to navrhujú zalobcovia v tretej casti tohto zalobného dôvodu, ci Komisia správne kvalifikovala jednotlivých nepriamych príjemcov ako podniky. 135 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie rozlisuje dva prípady (pozri odôvodnenia c. 13, 29, 37 a 39 a body 75, 77, 92 a 93 uvedené vyssie). V niektorých prípadoch majú tieto investicné nástroje podobu spolocnosti a samy osebe môzu byt ako podniky príjemcami dotknutej výhody. V ostatných prípadoch uvedené investicné subjekty nemajú právnu subjektivitu, ale sú spravované podnikmi, ktoré sú zvýhodnované v zmysle clánku 87 ES. Preto aj keby specializované investicné nástroje uvedené v clánku 12 DL 269/2003 boli, ako sa domnievajú zalobcovia, len jednoduchými majetkovými podstatami bez právnej subjektivity, podla napadnutého rozhodnutia majú podniky, ktoré ich spravujú, nepriamy prospech z dotknutej výhody. Existencia týchto spolocností, ktoré spravujú tieto zmluvné investicné fondy bez právnej subjektivity, ani skutocnost, ze boli kvalifikované ako podniky, nebola spochybnená. Z toho vyplýva, ze dotknuté opatrenie skutocne zvýhodnuje podniky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 136 V kazdom prípade je potrebné v tejto súvislosti pripomenút, ze pokial ide v predmetnej veci o schému státnej pomoci, Komisia mohla preskúmat vseobecné charakteristiky dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia (pozri judikatúru uz citovanú v bode 68 vyssie). Súdny dvor uz na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES na schému státnej pomoci rozhodol, ze postacuje, ze táto schéma zvýhodnuje niektoré podniky, pricom toto konstatovanie nie je spochybnené skutocnostou, ze zvýhodnuje tiez príjemcov pomoci, ktorí nie sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, body 91 a 92). Komisii preto postacovalo preukázat, ze v niektorých prípadoch sú investicné nástroje podnikmi (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 137 Prvá a tretia cast tohto druhého zalobného dôvodu nie sú teda dôvodné. O existencii selektívneho zvýhodnenia v prospech specializovaných investicných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú 138 Je potrebné pripomenút, ze za pomoc sa povazujú najmä zásahy, ktoré v rozlicných podobách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocet podniku a takto, aj ked nie sú subvenciou v presnom zmysle slova, majú rovnakú povahu a také isté úcinky (pozri okrem iného rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [15]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 23, a z , Banco Exterior de Espańa, [16]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13). 139 Z odôvodnenia c. 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, specializované investicné nástroje vyuzívajú nepriamu výhodu, kedze znízenie dane z investícií v týchto specializovaných nástrojoch nabáda upisovatelov nadobudnút v nich podiely, co im zvysuje likviditu a dodatocné príjmy v podobe poplatkov za spravovanie a upisovanie. Komisia v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia pripomína, ze zvýsenie dopytu po podieloch v specializovaných investicných nástrojoch spôsobuje zvýsenie poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú. 140 Zalobcovia vsak nesúhlasia so samotnou existenciou takejto výhody v prospech specializovaných investicných nástrojov a podnikov, ktoré ich spravujú. 141 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého jedine schopnost podnikov spravujúcich specializované investicné nástroje im umoznuje získat dodatocné poplatky, je potrebné konstatovat, ako to priznali aj zalobcovia, ze dotknuté opatrenie nabáda investorov na upisovanie podielov tohto druhu investicných subjektov. Preto, kedze nie je spochybnené, ze poplatky boli vyplatené proporcionálne k príslusnému objemu podielov pocas ich upisovania a/alebo za správu fondov, aj ked spôsoby platby môzu byt rôzne, nárast upísaných podielov nevyhnutne spôsobuje zvýsenie poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení c. 39 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie zalobcov nie je teda dôvodné. 142 Pokial ide o tvrdenie zalozené na kompenzácii medzi prípadným zvýsením poplatkov za spravovanie specializovaných investicných nástrojov a znízením poplatkov za spravovanie nespecializovaných investicných nástrojov, treba na jednej strane uviest, ze Komisia v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia uviedla tak poplatky za spravovanie, ako aj poplatky za upisovanie. Argumentácia zalobcov sa vsak v kazdom prípade týka len poplatkov za spravovanie. Na druhej strane, ak je mozné, ze v urcitých prípadoch na úrovni poplatkov za spravovanie existuje kompenzácia uvedená zalobcami, nic nenaznacuje, ze by mohla mat automatický charakter, ktorý by vo vsetkých prípadoch odstránil výhodu poskytnutú dotknutým opatrením. 143 V kazdom prípade skutocnost, ze by výhoda poskytnutá dotknutým opatrením mohla byt niekedy zrusená, nemôze sama osebe odstránit kvalifikáciu opatrenia ako výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Na to, aby boli tieto podniky uprednostnované v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, bez ohladu na podmienku selektívnosti, postacuje, aby dotknuté opatrenie spôsobilo zvýsenie dopytu po podieloch v specializovaných investicných nástrojoch a tým poplatkov za spravovanie a upisovanie vyberaných týmito nástrojmi alebo podnikmi, ktoré ich spravujú. Nie je potrebné v tejto súvislosti zistovat, ci celkový pocet vsetkých poplatkov, ktoré tieto podniky vyberali pred prijatím dotknutého opatrenia, pri vsetkých nástrojoch a vsetkých plneniach spolocne, sa zvýsil ci nezvýsil alebo sa môze ci nemôze zvýsit. 144 Okrem toho treba zdôraznit, ze ak zalobcovia uvádzajú, ze poplatky za spravovanie sú pre SICAV nákladné, lebo sa vyplácajú spolocnostiam, ktoré ich spravujú, potvrdzujú tvrdenie Komisie, podla ktorého ak je specializovaný investicný nástroj spravovaný správcovskou spolocnostou, táto správcovská spolocnost vyuzíva výhodu z dotknutého opatrenia v podobe zvýsenia poplatkov za spravovanie a upisovanie (pozri odôvodnenie c. 39 napadnutého rozhodnutia). 145 Nakoniec argumentácia zalobcov zalozená na rozhodovacej praxi Komisie nie je o nic presvedcivejsia. Je totiz potrebné pripomenút, ze pojem státna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 137), a slúzi ako odpoved na jedinú otázku, ci státne opatrenie udeluje, alebo neudeluje jednému alebo viacerým podnikom výhodu (rozsudok Súdu prvého stupna zo , Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 180). Rozhodovacia prax Komisie v tejto oblasti, vzhladom na ktorú sa úcastníci konania navyse nezhodujú, sa preto nezdá rozhodujúca. 146 Ziadne z tvrdení zalobcov, ktorým spochybnujú existenciu výhody v prospech specializovaných investicných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú, nie je teda dôvodné. 147 Zalobcovia vsak v súvislosti s uvedenými nástrojmi alebo podnikmi namietajú aj proti selektívnej povahe dotknutého opatrenia. 148 Ako vyplýva z textu clánku 87 ods. 1 ES, hospodárske zvýhodnenie poskytované clenským státom má podobu pomoci len vtedy, ak tým, ze má urcitú selektívnu povahu, môze zvýhodnovat "urcitých podnikatelov alebo výrobu". Na úcely uplatnenia tohto ustanovenia treba len urcit, ci v rámci predmetného právneho rezimu státne opatrenie môze zvýhodnovat "urcitých podnikatelov alebo výrobu" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES vo vztahu k iným podnikom, ktoré sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [17]C-143/99, Zb. s. I-8365, body 34 a 41 a tam citovanú judikatúru). 149 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora podmienku selektívnej povahy nesplna opatrenie, ktoré hoci predstavuje pre svojho príjemcu zvýhodnenie, mozno odôvodnit povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom figuruje (rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 42). 150 Najskôr, co sa týka specializovaných investicných nástrojov, ktoré sú spolocnostami a samy osebe môzu byt ako podniky príjemcami dotknutej výhody (pozri v bode 135 vyssie), ako vyplýva z odôvodnení c. 11 az 19 napadnutého rozhodnutia a vysvetlenia uvedeného v odôvodnení c. 40 tohto rozhodnutia, dotknuté opatrenie stanovuje znízenie dane "pre [specializované investicné nástroje] a pre príslusné správcovské spolocnosti". Kedze je taxatívne urcené riadne definovaným investicným nástrojom a splna osobitné podmienky "v neprospech ostatných podnikov, ktoré poskytujú alternatívne formy investícií" (odôvodnenie c. 41 napadnutého rozhodnutia), zvýhodnuje niektoré investicné nástroje oproti ostatným, ktoré sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii v zmysle judikatúry uz citovanej v bode 148 vyssie. Dotknuté opatrenie má teda selektívnu povahu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 151 V tejto súvislosti nie je tvrdenie zalobcov, podla ktorého zvýhodnenie vyplývajúce z dotknutého opatrenia je dostupné pre vsetky investicné subjekty, ktoré splnajú stanovené podmienky, presvedcivé. 152 Samotná skutocnost, ze zvýhodnenie by mohli vyuzívat vsetky investicné nástroje, ktoré splnajú stanovené podmienky, totiz ako taká nedáva dotknutému opatreniu vseobecnú povahu a nebráni tomu, ze dotknuté opatrenie má selektívnu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 58). 153 Z toho vyplýva, ze dotknuté opatrenie poskytuje selektívne zvýhodnenie niektorým specializovaným investicným nástrojom a uplatnuje sa nan clánok 87 ods. 1 ES. Toto konstatovanie nemozno spochybnit skutocnostou, ze z predmetnej schémy pomoci majú prospech aj príjemcovia, ktorí nie sú podnikmi (pozri bod 136 vyssie). Tieto úvahy preto postacujú na zamietnutie druhej casti druhého zalobného dôvodu. 154 Navyse treba uviest, ze v súvislosti najmä so specializovanými investicnými nástrojmi, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie zvýhodnuje správcovské spolocnosti, ktoré ich spravujú a ktorých postavenie ako podniku nie je spochybnené (pozri najmä odôvodnenia c. 37 a 39 napadnutého rozhodnutia). Je vsak potrebné konstatovat, ze v súvislosti s týmito spolocnostami je podmienka selektívnosti splnená aj v súlade s judikatúrou uz citovanou v bode 148 vyssie. 155 Treba totiz zdôraznit, ze pomoc môze byt z hladiska clánku 87 ods. 1 ES selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 95). 156 V predmetnej veci sa dotknuté opatrenie uplatnuje vo financnom odvetví. V rámci tohto odvetvia zvýhodnuje len podniky, ktoré vykonávajú uvedené plnenia. Kedze sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty, nemozno nan hladiet ako na vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky. Opatrenie sa v skutocnosti odchyluje od spolocnej danovej právnej úpravy. Správcovské spolocnosti, ktoré sú jeho príjemcami, nepriamo pozívajú zvýhodnenie, ktoré nie je upravené v rámci riadneho uplatnovania tejto schémy a ktorého sa nemôzu domáhat podniky vo financnom odvetví, ktoré nevykonávajú správcovské operácie specializovaných investicných nástrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, body 96, 97, 99 a 100). Dotknuté opatrenie je preto rovnako selektívne vo vztahu k správcovským spolocnostiam specializovaných investicných nástrojov. 157 Tento záver nemozno spochybnit skutocnostou, ze je mozné, ze niektoré SGE vyuzívajú zvýhodnenie poskytnuté dotknutým opatrením pre niektoré svoje cinnosti a pre iné nie. Nemozno totiz tvrdit, ze im dotknuté opatrenie poskytuje výhodu pre niektoré osobitné cinnosti, zatial co ostatné nespecializované SGE nie sú zvýhodnované. 158 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhá cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. O existencii nepriameho selektívneho zvýhodnenia v prospech kótovaných spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov 159 Z odôvodnenia c. 42 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usudzuje, ze dotknuté opatrenie poskytuje nepriame selektívne zvýhodnenie spolocnostiam s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov, v podobe dopytu po ich akciách a zvýsením ich likvidity, ktoré sa spájajú s najvýhodnejsím investovaním. 160 Zalobcovia spochybnujú, ze dotknuté opatrenie by mohlo spôsobit takéto zvýsenie. Toto tvrdenie je nielen nepravdivé z dôvodu zanedbatelnej výsky, ktorú Talianska republika vymedzila pre dotknuté opatrenie, ale nemozno ho ani preukázat v napadnutom rozhodnutí. 161 Pokial ide o vztah, ktorý sa usilujú preukázat zalobcovia medzi sumou poskytnutou talianskymi orgánmi pre dotknuté opatrenie a poctom spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, je potrebné poznamenat, ze tento vztah nemôze vyvrátit vztah medzi posilnením prítazlivosti investícií v týchto spolocnostiach a zvýsením ich likvidity, ktorý je zdôraznený v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 42). 162 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Talianska republika tvrdí, ze dotknuté opatrenie podporuje trhovú kapitalizáciu spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou v porovnaní s trhovou kapitalizáciou ostatných kótovaných spolocností v Európe (odôvodnenie c. 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia aj vo svojej duplike v tejto veci znovu uviedla cast zaloby talianskych orgánov vo veci T-424/05, z ktorej vyplýva, ze poskytnutie danových úlav institucionálnym investorom, ktorí majú podiel v spolocnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, zmiernuje negatívne vplyvy znízenej kapitalizácie na perspektívu vývoja podnikov, kedze vysoká kapitalizácia podporuje nárast objemu spolocnosti. Zalobcovia tvrdia, ze cielom dotknutého opatrenia nie je zvýsenie likvidity týchto spolocnosti s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. Tvrdia vsak, ze dotknuté opatrenie podporuje investorov na rozlozenie ich investicného portfólia získavaním podielov v specializovaných investicných nástrojoch, ako aj zároven nabáda SGE na rozsírenie ich ponuky výrobkov. Preto aj keby dotknuté opatrenie nemalo ciel, ako ho uvádza jeho autor, ale ciel, ako ho uvádzajú zalobcovia, stále platí, ze v ociach investorov zvýsi atraktívnost investícií v uvedených spolocnostiach a ze zvýsením dopytu po ich akciách poskytne týmto spolocnostiam zvýhodnenie. 163 Súdny dvor navyse uz rozhodol, ze opatrenie, ktoré umoznuje dotknutým podnikom zvýsit ich vlastné fondy za výhodnejsích podmienok, môze predstavovat státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 34). Jednoduché zvýsenie likvidity môze teda v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, predstavovat zvýhodnenie v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 164 Okrem toho tvrdenie zalobcov, podla ktorého SICAV alebo SGE uskutocnujú operácie podla potrieb maximálneho zisku, a nie z hladiska prípadného znízenia dane, nie je presvedcivé. Na jednej strane totiz neexistuje nesúlad medzi týmito dvoma odôvodneniami, kedze prípadné znízenie dane v podstate zvysuje zisk. Na druhej strane, ak dotknuté opatrenie dosahuje ciel, ktorý uvádzajú zalobcovia, nabádat SGE na rozsírenie ich ponuky výrobkov znamená, ze má evidentne vplyv na ich politiku, kedze tak vyvoláva zvýsenie dopytu po akciách spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. 165 Preto Komisia v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia správne vyvodila záver, ze zvýhodnovaním dopytu investorov po akciách spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou dotknuté opatrenie nepriamo zvýhodnuje tieto spolocnosti. 166 Z judikatúry uz citovanej v bodoch 148 a 149 vyssie vsak vyplýva na jednej strane, ze skúmanie selektívnej povahy opatrenia si vyzaduje porovnanie situácie podnikov, ktoré sú príjemcami výhody, so situáciou ostatných podnikov, ktoré sú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii s ohladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením, a na druhej strane, ze opatrenie predstavujúce zvýhodnenie nesplna podmienku selektívnosti, pokial je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom funguje. 167 Zalobcovia vsak tvrdia na jednej strane, ze situácia kótovaných spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou nie je porovnatelná so situáciou väcsích spolocností, a na druhej strane, ze obmedzenie opatrenia na prvé uvedené spolocnosti nie je selektívnym kritériom, lebo je odôvodnené sledovaným cielom. 168 Pokial ide o prvé tvrdenie, je potrebné konstatovat, ze zalobcovia neposkytli nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval nemoznost porovnat situáciu kolektívneho investovania v spolocnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou so situáciou kolektívneho investovania v ostatných spolocnostiach, dokonca so situáciou spolocností individuálneho investovania. Predovsetkým skutocnost, ze spolocnosti s vysokou kapitalizáciou disponujú práve podstatným kapitálovým majetkom a sú uz dostatocne prítomné na trhoch a v portfóliách investicných nástrojov, nebráni z týchto jediných dôvodov ich porovnaniu so spolocnostami s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. Navyse, ak zalobcovia tvrdia, ze dotknuté opatrenie podporuje investorov na rozlozenie ich investicného portfólia a nabáda SGE na rozsírenie ich ponuky výrobkov, implicitne priznávajú, ze podielmi spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a iných spolocností, napríklad s vysokou kapitalizáciou, sú investície a výrobky, ktoré môzu byt súcastou toho istého portfólia. Pokial dotknuté opatrenie môze nabádat investorov na vyvázenie ich portfólia, z ich pohladu to znamená, ze investície v spolocnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou sú porovnatelné s investíciami v iných spolocnostiach, a môzu ich teda prilákat natolko, pokial sú pre ne výhodnejsie ako zvýhodnenie, ktoré im poskytuje dotknuté opatrenie. 169 Pokial ide o druhé tvrdenie, Komisia ho preskúmala v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia. V tomto odôvodnení sa domnieva, ze poskytnuté danové zvýhodnenie nekompenzuje podstatné rozdiely danovej úpravy medzi kolektívnym investovaním v spolocnostiach s nízkou alebo strednou kapitalizáciou na jednej strane a kolektívnym investovaním v iných spolocnostiach alebo individuálnym investovaním v nekótovaných spolocnostiach na strane druhej. Opatrenie takisto nie je mozné odôvodnit na základe samotného specifického ciela, pretoze sa obmedzuje iba na ustanovenie znízenia dane v prípade specializovaných kolektívnych investícií do akcií spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou a pretoze ako také nie je selektívne ani primerané vzhladom na svoj ciel zvýhodnovat kapitalizáciu týchto spolocností, ale skôr podmienené poziadavkou, aby boli investície vykonávané prostredníctvom specializovaných investicných nástrojov. 170 Zalobcovia vsak nepredlozili nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého je napadnuté opatrenie odôvodnené cielom, ktorý sleduje, a tým je podla ich názoru zabezpecit, aby investori rozlozili svoje portfólio investícií upisovaním podielov v specializovaných investicných nástrojoch, a podla talianskych orgánov zabezpecit kapitalizáciu týchto spolocností. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ak má platit, ze sledovanie ciela hospodárskej alebo priemyselnej politiky, akým je podpora investovania, vylucuje selektívne opatrenie z uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES, stráca toto ustanovenie potrebný úcinok. V súlade s ustálenou judikatúrou je teda potrebné konstatovat, ze ciel sledovaný dotknutým opatrením nemôze bránit jeho kvalifikácii ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 51). 171 Nakoniec treba uviest, ze táto cast, aj keby bola dôvodná, sama osebe nepostacuje na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zahrna aj specializované investicné nástroje alebo správcovské spolocnosti. 172 Ani stvrtá cast druhého zalobného dôvodu nie je dôvodná, takze celý druhý zalobný dôvod treba zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na porusení clánku 87 ods. 2 písm. a) ES a clánku 88 ES v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze dotknuté opatrenie je nezlucitelné so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania 173 Zalobcovia subsidiárne uvádzajú tretí zalobný dôvod za predpokladu, ze by Súd prvého stupna rozhodol, ze dotknuté opatrenie predstavuje státnu pomoc. Podla ich názoru dotknuté opatrenie splna dve podmienky stanovené v clánku 87 ods. 2 písm. a) ES. Po prvé ide o opatrenie, ktoré má sociálnu povahu v prospech investorov. Po druhé nespôsobuje ziadnu diskrimináciu medzi vnútrostátnymi financnými výrobkami a financnými výrobkami Spolocenstva. Sociálna povaha skúmaného opatrenia vyplýva zo zalozenia nástroja, ktorý umoznuje malým sporitelom získat akcie spolocností, ktoré by im inak boli tazko dostupné. 174 V kazdom prípade rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia (T-200/04, neuverejnený v Zbierke), uvedený Komisiou, nemozno uplatnit, lebo v citovanej casti Súd prvého stupna odpovedal na výhradu zalozenú na nevykonaní dokazovania. 175 Komisia s tvrdeniami zalobcov nesúhlasí. Posúdenie Súdom prvého stupna 176 Pokial ide o urcenie na jednej strane, ci sa príjemca pomoci môze odvolávat na skutocnosti a písomnosti, s ktorými nebola Komisia oboznámená pred vydaním svojho rozhodnutia, a na druhej strane, ci zalobné dôvody zalozené na takých skutocnostiach a písomnostiach sú prípustné, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Obzvlást komplexné posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich uskutocnenia. V tejto súvislosti nemozno Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné informácie, ktoré jej mohli byt predlozené v priebehu správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 23. novembra 2006, Ter Lembeek/Komisia, T-217/02, Zb. s. II-4483, body 82 a 83 a tam citovanú judikatúru). 177 Súd prvého stupna z toho vyvodil, ze je neprípustné, aby zalobca, ktorý bol úcastníkom konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, uplatnoval skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a ktoré jej zalobca neoznámil v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. Naopak, nic nebráni dotknutej osobe, aby uplatnila proti konecnému rozhodnutiu právny zalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený v priebehu správneho konania (rozsudok Ter Lembeek/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 84). 178 Preto zalobcovia nemôzu v tomto stádiu konania s urcitostou uplatnit skutkové informácie, ktoré neboli Komisii známe v priebehu prijatia jej rozhodnutia a neboli jej oznámené v priebehu konania vo veci zistovania. Nic im vsak nebráni v rámci tejto zaloby namietat porusenie clánku 87 ods. 2 písm. a) ES, aj ked výslovne nenamietali posúdenie Komisie v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s nemoznostou uplatnenia výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 179 V rámci meritórneho skúmania tohto zalobného dôvodu je potrebné najprv pripomenút, ze v súvislosti s výnimkou zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom stanovenej v clánku 87 ods. 1 ES musí byt clánok 87 ods. 2 písm. a) ES predmetom doslovného výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 49). 180 Napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 52 výslovne vylucuje uplatnenie výnimky uvedenej zalobcami. 181 Zo znenia clánku 87 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, ze uplatnenie tejto výnimky je podmienené sociálnou povahou pomoci, ktorá musí byt poskytovaná jednotlivým spotrebitelom a bez diskriminácie vo vztahu k pôvodu výrobkov. 182 Preto pokial nie je namietané, ze pomoc je poskytovaná bez diskriminácie vo vztahu k pôvodu dotknutých investicných nástrojov, je urcená investorom vsetkých kategórií bez rozdielu, ktorým znizuje dane alebo poplatky. Dotknuté opatrenie preto nemá ziadnu sociálnu povahu. Komisia teda odôvodnene vylúcila uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 87 ods. 2 písm. a) ES. 183 Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na porusení clánku 88 ES a clánku 14 nariadenia c. 659/1999, kedze Komisia nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej investicným nástrojom, ktoré majú podobu spolocností a podnikov spravujúcich investicné nástroje zmluvnej podoby Tvrdenia úcastníkov konania 184 Týmto zalobným dôvodom, ktorý je uvedený este subsidiárnejsie za predpokladu, ze by Súd prvého stupna nezrusil napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu, sa zalobcovia domáhajú zrusenia príkazu na vymáhanie pomoci, kedze sa týka investicných nástrojov, ktoré majú podobu spolocností a podnikov spravujúcich investicné nástroje zmluvnej podoby. 185 Nezákonnost príkazu na vymáhanie pomoci vyplýva podla zalobcov v prvom rade z neexistencie podobnosti medzi skutocnými príjemcami dotknutého opatrenia a osobami, proti ktorým dotknutý príkaz na vymáhanie pomoci smeruje, konkrétne talianske specializované SICAV a talianske SGE spravujúce spolocné specializované fondy. Z clánku 88 ES a clánku 14 nariadenia c. 659/1999 totiz vyplýva, ze príkaz na vymáhanie pomoci sa môze vztahovat iba na samotných priamych a skutocných príjemcov pomoci. Komisia vsak priznala, najmä v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia, ze skutocnými príjemcami skúmaného opatrenia sú len investori, kedze specializované investicné nástroje sú iba nepriamymi príjemcami. 186 Podla zalobcov je neprimerané nariadit dotknutým SICAV a SGE vrátenie výsky náhradnej danovej úlavy uplatnenej na prevádzkový zisk, zatial co zvýhodnenie, ktorého majú byt príjemcovia, spocíva vo zvýsení vyberaných poplatkov. Komisia nie je oprávnená nariadit vymáhanie sumy, ktorá nezodpovedá sume zo zvýhodnenia, ktoré podniky skutocne vyuzili. Nariadením vymáhania neprimeranej sumy Komisia porusuje clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, v ktorého znení "Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva". Zalobcovia v tejto súvislosti zdôraznujú, ze netvrdia, ze príkaz na vymáhanie pomoci je ako taký neprimeraný. 187 Zalobcovia v druhom rade tvrdia, ze vykonanie príkazu na vymáhanie pomoci postaví specializované talianske SICAV a talianske SGE, ktoré spravujú spolocné specializované fondy, do nevýhodnejsej situácie, ako je tá, v ktorej by sa nachádzali v prípade neexistencie dotknutého opatrenia, lebo vrátenie rovnakej výsky danovej úlavy by predstavovalo náklady, ktoré by inak nepoznali. Okrem toho si nebudú môct tieto náklady vymáhat od investorov. Zdanenie takýchto dodatocných nákladov by bolo teda v rozpore s judikatúrou, ktorá nariaduje obnovenie status quo ante vrátením protiprávne vyplatenej pomoci. 188 Zalobcovia v tretom rade uvádzajú, ze talianske orgány nemôzu vykonat prikázané vymáhanie pomoci v súvislosti so specializovanými investicnými nástrojmi, ktorých sídlo sa nachádza v inom clenskom státe, ci uz ide o SICAV, alebo o SGE spravujúce spolocné fondy, pretoze dotknutý príkaz na vymáhanie pomoci je nielen nezákonný, ale aj neuplatnitelný, co je zdrojom diskriminácie z dôvodu miesta sídla specializovaných investicných nástrojov. 189 Komisia s tvrdeniami zalobcov nesúhlasí. Posúdenie Súdom prvého stupna 190 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze v prípade prijatia záporných rozhodnutí v súvislosti s protiprávnou pomocou Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu. Komisia nevyzaduje vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 191 Je potrebné pripomenút, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom vymáhania je zákonitým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a smeruje k obnoveniu predchádzajúcej situácie (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [18]C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 74, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Freistaat Thüringen/Komisia, T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 308). 192 Hlavným cielom, ktorý sa sleduje vrátením protiprávne vyplatenej státnej pomoci, je odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou získanou na základe protiprávnej pomoci (rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 76; rozsudky Súdu prvého stupna z , Saxonia Edelmetalle a i./Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 114, a Freistaat Thüringen/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 310). 193 Vymáhanie pomoci s cielom obnovit pôvodný stav nemozno v zásade posudzovat ako neprimerané opatrenie vzhladom na úcel ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a obnoví sa pôvodná situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, body 103 a 104, a z , Unicredito Italiano, [19]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 113). 194 Pokial ide o pomoc danovej povahy, Súdny dvor uz rozhodol, ze obnovenie pôvodného stavu predstavuje co najrýchlejsí návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné plnenia uskutocnili bez poskytnutia znízenia dane. Takýto návrat do pôvodného stavu nepredstavuje odlisnú rekonstrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú volby, casto viacnásobné, ktoré mohli urobit dotknuté hospodárske subjekty, kedze skutocne vykonané volby spojené s prijatím pomoci sa môzu ukázat ako nenávratné (rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 193 vyssie, body 117 a 118). 195 Z hladiska týchto zásad je potrebné preskúmat stvrtý zalobný dôvod. 196 Clánok 3 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v jeho oficiálnom talianskom znení nariaduje Talianskej republike prijat vsetky potrebné opatrenia na vrátenie pomoci, ktorá bola protiprávne poskytnutá príjemcom, v rámci investicných nástrojov, ktoré majú podobu spolocností, alebo podla okolností v rámci podnikov, ktoré spravujú investicné nástroje zmluvnej podoby, bez toho, aby tým boli dotknuté prípadné opravné prostriedky stanovené vnútrostátnym právom. 197 Odôvodnenie c. 60 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze Talianska republika bude musiet zabezpecit vrátenie pomoci zo strany investicných nástrojov alebo podnikov, ktoré spravujú investicné nástroje zmluvnej podoby, ktoré sú zároven prvými príjemcami pomoci, a osobami, ktoré majú danovú povinnost odvádzat státu náhradnú dan z prevádzkových výnosov. Pomoc urcená na vrátenie zodpovedá rozdielu medzi beznou náhradnou danou a znízenou danou odvodenou z predmetných danových výhod. Komisia v znení odôvodnenia c. 60 napadnutého rozhodnutia nevylucuje moznost, ze investicné nástroje alebo podniky, ktoré ich spravujú, budú vymáhat príslusnú sumu od ich upisovatelov, ak je táto moznost upravená vo vnútrostátnom práve. Komisia rovnako zdôraznuje, ze je mozné, ze vsetka pomoc poskytnutá jednotlivým príjemcom, alebo jej cast, patrí do pôsobnosti ustanovení, ktoré sa uplatnujú na pomoc de minimis. 198 V prvom rade treba konstatovat, ze specializované investicné nástroje alebo SGE, ktoré ich spravujú, sú príjemcami dotknutého opatrenia, ako to vyplýva z uvedených bodov 127 az 132 a 138 az 146 vyssie, preto zalobcovia nesprávne uplatnujú porusenie clánku 88 ES a clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ktoré podla nich spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie nariaduje Talianskej republike vymáhanie pomoci od osôb iných, ako sú tie, ktoré sú príjemcami tejto pomoci podla napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ani Zmluva, ani nariadenie c. 659/1999 na úcely vymáhania pomoci vykonaného dotknutým clenským státom nerobia rozdiel z hladiska postavenia priameho alebo nepriameho príjemcu dotknutej protiprávnej pomoci. 199 Zalobcovia vsak tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie ukladá specializovaným investicným nástrojom alebo SGE, ktoré ich spravujú, povinnost vrátit výhodu úplne odlisnú od výhody, ktorej boli podla Komisie príjemcami. Musia totiz vrátit sumu vo výske danovej úlavy, ktorej nie sú priamymi príjemcami, zatial co ich výhoda spocíva podla Komisie vo zvýsení ich poplatkov za upisovanie a spravovanie. Zásada proporcionality je teda porusená. 200 Z odôvodnenia c. 60 napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, ze vrátenie pomoci sa má zabezpecit zo strany specializovaných investicných nástrojov alebo SGE, ktoré ich spravujú, ktoré sú zároven nepriamymi príjemcami pomoci, a subjektmi, ktoré majú danovú povinnost odvádzat náhradnú dan. 201 Preto specializované investicné nástroje alebo SGE, ktoré ich spravujú, sú na základe ich postavenia danovníkov jedinými moznými sprostredkovatelmi Talianskej republiky pri vykonaní vymáhania protiprávnej pomoci. Obnovenie pôvodnej situácie, ktorá by pretrvávala, pokial by boli dotknuté plnenia uskutocnené bez poskytnutia znízenia dane, si preto vyzaduje z ich strany vrátenie rozdielu medzi beznou danou a znízenou danou, ktorá vyplýva z dotknutého opatrenia, a to aj v prípade, ak by to pre ne malo znamenat, ze sa podla ustanovení vnútrostátneho práva následne obrátia na svojich upisovatelov alebo na stát. 202 Okrem toho vzhladom na postavenie príjemcov dotknutej protiprávnej pomoci vymáhanie tejto pomoci zo strany specializovaných investicných nástrojov alebo SGE, ktoré ich spravujú, nemozno podla judikatúry uz citovanej v bodoch 192 az 194 vyssie povazovat za neprimerané. Práve dotknutá danová úlava, ktorej vrátenie sa ziada, totiz vyvoláva skreslenie hospodárskej sútaze v prospech specializovaných investicných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú, vo vztahu k ostatným investicným nástrojom. 203 Tvrdenie, podla ktorého sa specializované investicné nástroje a SGE, ktoré ich spravujú, po nariadenom vymáhaní pomoci ocitnú v nevýhodnejsej situácii, ako keby neboli príjemcami dotknutého opatrenia, musí byt rovnako zamietnuté. Sumy, ktoré sa majú vrátit, nemozno totiz urcit na základe rôznych operácií, ktoré mohli podniky vykonat, keby si neboli zvolili formu operácie spojenú s pomocou (rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 193 vyssie, bod 114). 204 V druhom rade treba v kazdom prípade uviest, ze aj keby sa problémy v praxi, ktoré uviedli zalobcovia, potvrdili, nepostacujú na spochybnenie platnosti príkazu na vymáhanie pomoci, ktorý sa bez rozdielu dotýka vsetkých specializovaných investicných nástrojov alebo spolocností, ktoré ich spravujú. 205 Tento zalobný dôvod teda nemozno prijat, a preto je namieste zalobu zamietnut v plnom rozsahu. O trovách 206 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je namieste zaviazat ich v súlade s návrhom Komisie na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobcovia sú povinní nahradit trovy konania. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. marca 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Dotknuté opatrenie Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení clánku 253 ES v spojení s clánkom 88 ES z dôvodu rozporného alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa odôvodnenia existencie selektívneho zvýhodnenia O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnom odôvodnení existencie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré by ovplyvnovalo obchod v rámci Spolocenstva 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES v rozsahu, v akom opatrenie nepredstavuje státnu pomoc Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O identifikácii príjemcov výhody dotknutého opatrenia a ich kvalifikácii ako podnikov O existencii selektívneho zvýhodnenia v prospech specializovaných investicných nástrojov alebo podnikov, ktoré ich spravujú O existencii nepriameho selektívneho zvýhodnenia v prospech kótovaných spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou, ktorých akcie sú v drzbe specializovaných investicných nástrojov 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na porusení clánku 87 ods. 2 písm. a) ES a clánku 88 ES v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze dotknuté opatrenie je nezlucitelné so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na porusení clánku 88 ES a clánku 14 nariadenia c. 659/1999, kedze Komisia nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej investicným nástrojom, ktoré majú podobu spolocností a podnikov spravujúcich investicné nástroje zmluvnej podoby Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtmr9T4/L96630-8030TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300029501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:268:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:375:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:225:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:268:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0159&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:157:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXtmr9T4/L96630-8030TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300029501-E0001