Vec T-432/05 EMC Development AB proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s cementom - Rozhodnutie o zamietnutí staznosti - Harmonizovaná norma týkajúca sa cementu - Záväzný charakter - Usmernenia o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Skúmanie stazností (Nariadenia Rady c. 17 a 1/2003; nariadenia Komisie c. 2842/98 a 773/2004) 3. Zaloba o neplatnost - Rozhodnutie Komisie, ktoré vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánky 81 ES a 230 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Posúdenie zlucitelnosti so spolocným trhom - Dodrziavanie usmernení prijatých Komisiou (Clánok 81 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34; oznámenie Komisie 2001/C 3/02, body 162 a 163) 1. Podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je neprípustná výhrada uplatnená po prvýkrát v stádiu repliky bez toho, aby vyplývala z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, alebo predstavovala rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. (pozri body 51, 83, 96, 99, 100, 103, 128) 2. Nariadenia c. 17, 2842/98, 1/2003 a 773/2004 neobsahujú výslovné ustanovenia týkajúce sa vybavovania staznosti vo veci samej a prípadných vysetrovacích povinností Komisie, pokial ide o ich presetrenie. Komisia nie je povinná zacat konania smerujúce k preukázaniu prípadných porusení práva Spolocenstva a k právam prináleziacim stazovatelom podla uvedených nariadení nepatrí právo získat konecné rozhodnutie o existencii alebo neexistencii namietaného porusenia. Kedze Komisia nemá povinnost vyslovit sa k existencii alebo neexistencii porusenia, nemôze byt povinná viest vysetrovanie, lebo jeho jediným predmetom môze byt iba skúmanie dôkazov o existencii alebo neexistencii porusenia, ktoré nie je povinná konstatovat. Hoci Komisia nie je povinná zacat vysetrovanie, je povinná pozorne preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré jej stazovatel predlozil, na úcely posúdenia, ci tieto okolnosti poukazujú na konanie spôsobilé narusit hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Navyse, kedze jedinou povinnostou Komisie je preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré jej oznámil stazovatel, tejto institúcii neprislúcha preukázat, ze nariadila vykonanie dokazovania. (pozri body 57 - 59) 3. V rámci zaloby o neplatnost smerujúcej proti rozhodnutiu Komisie o zamietnutí staznosti pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva prinálezí Vseobecnému súdu overit, ci napadnuté rozhodnutie zahrna riadne preskúmanie skutkových a právnych okolností predlozených Komisii na posúdenie v rámci správneho konania. V tejto súvislosti sa súdne preskúmanie aktov Komisie zahrnajúcich komplexné ekonomické posúdenia, o aké ide v prípade namietania porusenia clánku 81 ES, obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia a na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. (pozri bod 60) 4. Komisia sa môze pri výkone svojej volnej úvahy viazat takými aktmi ako usmernenia v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú orientacné pravidlá o postupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a neodchylujú sa od noriem Zmluvy. Cielom usmernení o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci je teda objasnit zásady upravujúce posudzovanie týchto dohôd a najmä normalizacných dohôd Komisiou podla clánku 81 ES. Podla bodov 162 a 163 týchto usmernení normy prijaté normalizacnými orgánmi schválenými podla smernice 98/34 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov v nediskriminacnom, otvorenom a transparentnom konaní, ktorých dodrzanie nie je nariadené, v zásade neobmedzujú hospodársku sútaz a nespadajú pod clánok 81 ods. 1 ES. Pokial stazovatel nepredlozí skutocnosti, ktoré by dovolovali spochybnit kritériá uvedené v bodoch 162 a 163 uvedených usmernení, Komisia môze oprávnene preskúmat staznost s ohladom na tieto ustanovenia, aby posúdila, ci je postup pri prijímaní normy nediskriminacný, otvorený a transparentný a ci je norma záväzná. Ak je súdu Spolocenstva predlozená zaloba o neplatnost proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta taká staznost podaná podla nariadenia c. 17, súdne preskúmanie tohto rozhodnutia musí byt nevyhnutne obmedzené na pravidlá hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z clánkov 81 ES a 82 ES, a v dôsledku toho sa nemôze rozsirovat na dodrziavanie iných ustanovení Zmluvy. (pozri body 61 - 63, 65, 66, 137) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 12. mája 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s cementom - Rozhodnutie o zamietnutí staznosti - Harmonizovaná norma týkajúca sa cementu - Záväzný charakter - Usmernenia o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci" Vo veci T-432/05, EMC Development AB, so sídlom v Luleĺ (Svédsko), v zastúpení: M. Elvinger a W.-N. Schelp, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne É. Gippini Fournier a B. Doherty, neskôr É. Gippini Fournier a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zaloba o zrusenie rozhodnutia Komisie SG-Greffe (2005) D/205249 z 28. septembra 2005, ktorým bola zamietnutá staznost podaná zalobkynou proti európskym výrobcom portlandského cementu, Európskemu zdruzeniu cementu (Cembureau) a Európskemu výboru pre harmonizáciu (CEN) v súvislosti s európskym trhom s cementom, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. mája 2009, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec A - Smernica 89/106/EHS 1 Cielom smernice Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení clenských státov vztahujúcich sa na stavebné výrobky (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 12; Mim. vyd. 13/009, s. 296), zmenenej a doplnenej smernicou Rady z 22. júla 1993 (Ú. v. ES L 220, s. 1; Mim. vyd. 13/012, s. 173), je najmä odstránit prekázky volného pohybu stavebných výrobkov. Podla clánku 1 ods. 2 smernice 89/106 sa "stavebným výrobkom" na úcely tejto smernice rozumie "kazdý výrobok, ktorý sa vyrába na trvalé zabudovanie v stavbách, ktoré zahrnajú budovy, ako aj diela stavebného inzinierstva". Podla clánku 2 ods. 1 a clánku 3 ods. 1 smernice 89/106 clenské státy prijmú vsetky nevyhnutné predpisy, aby sa zabezpecilo, ze stavebné výrobky môzu byt uvedené na trh iba vtedy, ak sú spôsobilé na stanovené pouzitie, t. j. ak majú také charakteristiky, ze stavby, do ktorých sa majú zabudovat, namontovat, pouzit alebo instalovat, môzu, ak sú riadne navrhnuté a vyhotovené, splnat podstatné poziadavky stanovené v prílohe I uvedenej smernice, pokial sú tieto stavby predmetom nariadení obsahujúcich takéto poziadavky. 2 Smernica 89/106 stanovuje rozvoj technických specifikácií, ktorých dodrzanie podla jej clánku 4 ods. 2 predpokladá súlad s uvedenými podstatnými poziadavkami. Podla clánku 4 ods. 1 a clánku 9 ods. 3 uvedenej smernice týmito specifikáciami môzu byt bud harmonizované normy prijaté najmä Európskym výborom pre harmonizáciu (CEN), alebo európske technické schválenia, ktoré vydáva schválený orgán poverený clenským státom. 3 Podla clánku 4 ods. 2 smernice 89/106 znacka "ES" osvedcuje, ze stavebné výrobky sú v súlade najmä s vnútrostátnymi normami, ktoré preberajú harmonizované normy a ktorých údaje boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo sú v súlade s európskym technickým schválením. Podla clánku 4 ods. 2 a clánku 6 ods. 1 smernice 89/106 clenské státy povolia uvedenie na trh alebo pouzívanie výrobkov na ich území, ktoré sú v súlade s uvedenou smernicou a sú oznacené znackou "ES". 4 Podla clánku 7 smernice 89/106 harmonizované normy prijímajú európske normalizacné organizácie na základe mandátov vydaných Komisiou Európskych spolocenstiev a po porade s výborom pre stavebníctvo uvedeným v clánku 19 tejto smernice. Výsledné normy sa uplatnia do takej miery, aká je prakticky mozná v termínoch kvality výrobku s odvolaním sa na vysvetlujúce doklady. Po stanovení noriem európskymi normalizacnými organizáciami ich Komisia uverejní úradnom vestníku. 5 V zmysle clánku 8 ods. 2 smernice 89/106 európske technické schválenie môze byt udelené jednak výrobkom, na ktoré nie je ani harmonizovaná norma, ani uznaná vnútrostátna norma, ani mandát na harmonizovanú normu a pri ktorých Komisia uzná, ze norma nemohla alebo este nemohla byt vypracovaná, a jednak výrobkom, ktoré sa podstatne odlisujú od harmonizovaných alebo uznaných vnútrostátnych noriem. B - Usmernenia o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci 6 Cast 6 pravidiel Komisie uplatnovania clánku 81 [ES] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 25) (dalej len "usmernenia"), ktorá sa vztahuje na normalizacné dohody, stanovuje: "6.1. Definícia 159. Dohody o standardizácii majú za svoj prvoradý ciel definovanie technických alebo kvalitatívnych poziadaviek, ktoré môzu splnat súcasné alebo budúce produkty, výrobné procesy alebo metódy^[47]. Dohody o standardizácii sa môzu týkat rôznych otázok, ako napríklad standardizácie rôznych stupnov alebo velkostí konkrétneho produktu alebo technických specifikácii na trhoch, kde je nevyhnutná kompatibilita a vzájomná funkcnost s inými produktmi alebo systémami. Podmienky prístupu k istej znacke kvality alebo k povoleniu od regulacného orgánu tiez mozno povazovat za standard." 7 Poznámka pod ciarou 47, ktorá sa týka bodu 159 usmernení, znie takto: "Standardizácia môze mat rôzne formy, od prijatia standardov na základe národného konsenzu uznávanými európskymi alebo národnými standardizacnými orgánmi, cez konzorciá a fóra az po dohody medzi jednotlivými spolocnostami. Hoci právo spolocenstva definuje standardy úzko, tieto pravidlá povazujú za standardy vsetky dohody podla definície v tomto odsek." 8 Pokial ide o uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, usmernenia uvádzajú najmä: "6.3. Posudzovanie v zmysle clánku 81 ods. 1[ES] 162. Dohody o urcovaní standardov... môzu bud uzatvárat súkromné podniky, alebo môzu byt stanovené pod patronátom verejných orgánov alebo orgánov poverených prevádzkovaním sluzieb vseobecného ekonomického záujmu, ako napríklad standardizacné orgány uznané podla smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 98/34/ES [z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337]... Zapojenie takýchto orgánov vychádza z povinností clenských státov týkajúcich sa ochrany neporusenej sútaze v spolocenstve. 6.3.1 Povaha dohody 6.3.1.1 Dohody, na ktoré sa nevztahuje clánok 81 ods. 1[ES] 163. Ak je úcast na stanovovaní standardov neobmedzená a transparentná, dohody o standardizácii podla vyssie uvedenej definície, ktoré nestanovujú ziadnu povinnost dodrzat standard alebo ktoré sú súcastou sirsej dohody na zabezpecenie kompatibility produktov, neobmedzujú sútaz. To sa obycajne vztahuje na standardy prijaté uznávanými standardizacnými orgánmi, ktoré sú zalozené na nediskriminacných, otvorených a transparentných postupoch." Okolnosti predchádzajúce sporu A - Úcastníci vystupujúci na trhu s cementom 9 Zalobkyna, EMC Development AB, je spolocnostou vyvíjajúcou aktívnu cinnost v oblasti trvalého výskumu, rozvoja a obchodu výrobnej metódy energeticky modifikovaného cementu. Má sídlo v Luleĺ (Svédsko). 10 Európske zdruzenie pre cement (Cembureau) má sídlo v Bruseli (Belgicko). Zdruzenie ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia zdruzovalo 25 národných zdruzení z odvetvia cementu a cementární v Európe, pricom jeho cielom je podporovat záujmy svojich clenov prostredníctvom aktívnej reprezentácie európskeho odvetvia cementu na európskej a medzinárodnej úrovni. 11 CEN je nezávislou organizáciou, ktorej clenovia ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia boli národné normalizacné orgány 28 európskych státov. Európska komisia nie je jej clenom, ale vystupuje v nej ako poradca, najmä v rámci technickej rady. CEN, ktorý podporuje dobrovolnú technickú harmonizáciu v Európe, je európskym normalizacným orgánom uznaným na základe smernice 98/34. B - Európska norma na cement EN 197-1 12 Normu EN 197-1 (dalej len "norma") prijalo v apríli 2000 19 národných normalizacných orgánov, teda clenovia CEN. Táto norma bola vytvorená technickým výborom CEN, CEN/TC 51 "Cement a stavebné vápno" (dalej len "CEN/TC 51") na základe mandátu M/114 udeleného Komisiou a Európskym zdruzením volného obchodu (EZVO) v zmysle smernice 89/106. Tento mandát definuje rozsah uplatnenia normy, taxatívne vymedzuje zoznam výrobkov, na ktoré sa vztahuje, a uvádza, ze normy sa uplatnia do takej miery, aká je prakticky mozná v termínoch kvality výrobku s odvolaním sa na vysvetlujúce doklady. 13 Norma definuje kazdý z 27 výrobkov bezného cementu, t. j. bezné cementy opísané ako tradicné a potvrdené jednotlivými národnými normalizacnými orgánmi v rámci CEN. Tieto výrobky sú dalej zoskupené do piatich základných typov cementu (CEM I az CEM V), podla pomerov, v ktorých musia byt hlavné zlozky zmiesané, aby vytvorili tieto odlisné výrobky v súbore siestich "pevnostných tried". Kazdý zo základných typov cementu je zlozený z urcitého percenta "slinku" portlandského cementu zmiesaného s rôznymi hladinami prísad. Táto definícia zahrna poziadavky, ktoré musia zlozky splnat, a technické, fyzické, chemické poziadavky a poziadavky trvanlivosti 27 bezných cementových výrobkov a "pevnostných tried". 14 Cementy, ktoré sú v súlade s normou, môzu získat oznacenie "ES". C - Výrobky 15 Podla zalobkyne a Cembureau "pravý" portlandský cement zodpovedá výrobkom z cementu základného typu CEM I, ako ho definuje norma. Zmiesané cementy zodpovedajú cementom patriacim do styroch základných typov CEM II az CEM V. 16 Cement, ktorý vyrába zalobkyna, je energeticky modifikovaný cement, ktorého technológia bola vyvinutá vo Svédsku na zaciatku 90. rokov. Tento cement sa vyrába spalovaním/vysoko intenzívnym spalovaním portlandského cementu s rôznym materiálom ako sodíkom, popolcekom alebo jemným kremenným pieskom. D - Správne konanie 17 Zalobkyna sa v októbri 2001 obrátila na generálne riaditelstvo (GR) pre hospodársku sútaz, podniky a zivotné prostredie Komisie s cielom informovat ich o svojich pochybnostiach v súvislosti s normou a európskym odvetvím cementu vo vseobecnosti. Zalobkyna sa taktiez stretla so zástupcami GR pre hospodársku sútaz. 18 Dna 3. januára 2002 zalobkyna zaslala list clenovi Komisie pre hospodársku sútaz, ktorým sa dozadovala, aby Komisia konala. 19 V dnoch 12. a 19. februára 2002 GR pre hospodársku sútaz a GR pre vnútorný trh informovali zalobkynu, ze norma nepredstavuje právnu prekázku uvedeniu cementu na trhu a ze je v súlade so smernicou 89/106. 20 Zalobkyna listom zo 14. marca 2002 namietala proti poruseniu clánkov 81 ES a 82 ES európskymi výrobcami portlandského cementu, Cembureau a CEN. 21 Listy z 3. januára a zo 14. marca 2002 boli 15. marca 2002 Komisiou zaregistrované ako staznost podla clánku 3 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 22 CEN 4. septembra 2002 a Cembureau 6. septembra 2002 predlozili svoje pripomienky k nedôvernému zneniu staznosti zalobkyne. Dna 10. marca 2003 zalobkyna zaslala GR pre hospodársku sútaz svoje komentáre k pripomienkam Cembureau a CEN. 23 Dna 29. januára 2004 Komisia poslala zalobkyni list podla clánku 6 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), v ktorom ju informovala o svojom úmysle zamietnut staznost a vyzvala ju, aby predlozila svoje pripomienky, co zalobkyna urobila listom z 22. marca 2004. 24 Zalobkyna 11. júna 2004 zaslala Komisii zhrnutie svojej správy zo schôdze, ktorá sa uskutocnila 8. júna 2004 medzi nou a zástupcami GR pre hospodársku sútaz. Zalobkyna v liste uviedla dodatocné pripomienky, pricom vyjadrila, ze sa nedotýkajú jej budúceho stanoviska k tvrdeniam, ktoré by mohli byt predlozené. Listom z 24. júla 2004 jej GR pre hospodársku sútaz odpovedalo, ze v súlade s procesnými pravidlami upravujúcimi staznosti, nie je mozné dalej pokracovat "v nekonecnej výmene otázok a odpovedí". 25 Listom z 2. marca 2005 GR pre podniky informovalo zalobkynu, ze má v úmysle zmenit mandát M/114 s cielom doplnit medzi bezné cementy "podskupinu" a umoznit rozvoj nových technických specifikácií. Listom z 1. júna 2005 GR pre podniky oznámilo zalobkyni, ze od tohto návrhu odstupuje, lebo väcsina clenských státov nesúhlasila s touto zmenou. 26 Zalobkyna listom z 1. júla 2005 poziadala clena Komisie pre hospodársku sútaz, aby starostlivo preskúmal poziadavky smernice 89/106 v súvislosti s cementom, ktorý vyrába. 27 Rozhodnutím SG-Greffe (2005) D/205249 z 28. septembra 2005 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia zamietla staznost zalobkyne. E - Výhrady zalobkyne 28 Zalobkyna vo svojej staznosti tvrdila, ze európski výrobcovia portlandského cementu konajú spôsobom, ktorým vázne porusujú clánky 81 ES a 82 ES. Po prvé uvedení výrobcovia zalozili kartel s cielom vytvorit prekázky uvedeniu cementu na európsky trh, pricom najváznejsou z týchto prekázok je norma, ktorú prijali prostredníctvom Cembureau a CEN. Uvedení výrobcovia si mali tiez územne rozdelit európsky trh s cementom. Po druhé zalobkyna tvrdila, ze uvedené konanie európskych výrobcov portlandského cementu, ktorí spolocne dominujú trhu s cementom, tiez porusujú clánok 82 ES. Na posilnenie svojho dominantného postavenia sa títo výrobcovia zlúcili do vertikálneho zoskupenia prostredníctvom nadobudnutia 30 az 70 %-nej kontroly nad výrobcami betónu a prísad do betónových zmesí v rámci Únie. Výrobcovia portlandského cementu vyuzili svoje dominantné postavenie nad výrobcami betónu, aby im zabránili v nákupe energeticky modifikovaného cementu tak, ze sa im vyhrázali prerusením dodávok. Napadnuté rozhodnutie 29 Napadnuté rozhodnutie opisuje najmä CEN a jeho systém prijímania noriem, smernicu 89/106, normu, jednotlivé cementy, vrátane portlandského cementu a energeticky modifikovaného cementu a napokon výhrady zalobkyne týkajúce sa porusenia clánkov 81 ES a 82 ES. Komisia dalej v bodoch 73 az 123 spresnuje dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze neexistuje dostatocný dôvod, aby sa staznosti vyhovelo. 30 V prvom rade, pokial ide o uvedené porusenie clánku 81 ES, Komisia zacína definíciou trhu s výrobkami a relevantného geografického trhu (body 76 az 78). Trh s výrobkami je definovaný ako trh so sivým cementom a geografický trh ako súbor trhov zameraný na rozdielne závody, ktoré sa prekrývajú a zahrnajú celú Európu. Komisia skúma normu s prihliadnutím na usmernenia, osobitne na ich body 162 a 163, pricom dospela k záveru, ze norma nemá obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (bod 112). Komisia spresnuje, ze nie je potrebné v rámci staznosti týkajúcej sa uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES urcit, ci je norma vyjadrená z normatívneho hladiska alebo je zalozená na kvalite výrobku (bod 107). Dodáva vsak, ze príslusné oddelenia Komisie, konkrétne GR pre podniky, sa domnievajú, ze norma je vyjadrená spôsobom "dostatocne zalozenom na kvalite výrobku" (body 108 az 111). Komisia napokon skúma a vylucuje ostatné uvedené tvrdenia týkajúce sa kartelu a geografického rozdelenia trhov, lebo zalobkyna na podporu svojich tvrdení neuviedla ziadny dôkaz (body 113 az 117). 31 V druhom rade, pokial ide uvedené porusenie clánku 82 ES, Komisia konstatuje, ze nemozno tvrdit, ze európski výrobcovia portlandského cementu sa nachádzajú na európskom trhu s cementom v spolocnom dominantnom postavení, a preto sa clánok 82 ES neuplatnuje (body 118 az 123). 32 Podla casti D napadnutého rozhodnutia "kedze z dôvodov uvedených vyssie neexistuje dostatocný dôvod, aby bolo staznosti vyhovené, Komisia [ju] zamieta". Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. decembra 2005 podala túto zalobu. 34 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 6. mája 2008. Zalobkyna pocas tohto pojednávania poziadala, aby bol k spisu prilozený dokument z 1. marca 2005. Komisia proti tomu namietala tvrdením, ze uvedený dokument, ktorého dátum je neskorsí ako dátum napadnutého rozhodnutia, existoval pred podaním tejto zaloby. Vseobecný súd z tohto dôvodu odmietol prilozenie uvedeného dokumentu k spisu. 36 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O prípustnosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 38 Komisia po prvé spochybnuje dostatocne jasnú povahu zaloby a jej súlad s clánkom 44 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Zalobkyna totiz predtým, ako "náhle" dospela k záveru o porusení clánku 81 ES a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81[ES] a 82[ES] (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) Komisiou, rozsírene vyjadrila svoj nesúhlas so skutkovými konstatovaniami v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby vysvetlila súvislosti medzi týmito údajne nesprávnymi konstatovaniami a tvrdeným porusením. Komisia spresnuje, ze jej obrana spocíva na predpoklade, ze zalobkyna namieta proti nesprávnemu posúdeniu. Komisia okrem toho poukazuje na tazkosti s urcením právnych tvrdení uvedených v replike a uvádza, aby Vseobecný súd rozhodol, ci majú stupen jasnosti pozadovaný v zmysle clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. 39 Komisia po druhé namieta proti opätovnému pouzitiu jej tvrdení zalobkynou v jej staznosti tým, ze sa v zalobe jednoducho odvolala na uvedenú staznost, ktorá je pripojená v prílohe. 40 Komisia navyse spochybnuje odkaz zalobkyne na korespondenciu prilozenú k prílohe c. 8 zaloby, aby podporila, ze prijatie normy bolo ovplyvnené úzkou spoluprácou medzi Cembureau a predsedom CENT/TC 51. Tento odkaz je neprípustný podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, kedze zalobkyna presne neuviedla ani casti, ani list, ktorý má byt toho dôkazom. 41 Po tretie výhrada zalobkyne predlozená v stádiu repliky, podla ktorej norma porusuje smernicu 98/34, je neprípustná podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 42 Zalobkyna v tejto súvislosti nepredlozila ani v replike, ani v priebehu pojednávania osobitné tvrdenia. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 43 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí zaloba, ktorou sa zacína konanie, obsahovat strucné zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby zalovanému umoznila pripravit svoje vyjadrenie k zalobe a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe prípadne aj bez iných dodatocných informácií. Zaloba preto musí vysvetlit, v com spocíva dôvod, na ktorom je zalozená, pricom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá poziadavkám rokovacieho poriadku (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68). Rovnaké poziadavky musia byt splnené, pokial je výhrada uvedená na podporu zalobného dôvodu (rozsudok zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333). 44 V prejednávanej veci predmetná zaloba dostatocne jasne uvádza, ze cielom tohto návrhu je zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktorou Komisia zamietla staznost podanú zalobkynou proti výrobcom portlandského cementu, Cembureau a CEN v súvislosti s európskym trhom s cementom a proti údajným poruseniam clánkov 81 ES a 82 ES. Z písomných vyjadrení zalobkyne tiez vyplýva, ze v tejto súvislosti poukazuje na zjavne nesprávne posúdenie Komisie pri preskúmaní staznosti, pokial ide o uplatnenie clánku 81 ES ods. 1 ES na normu. Zalobkyna v tomto smere tvrdí, ze Komisia na jednej strane dospela k nesprávnemu záveru, ze postup pri prijímaní normy nebol zo strany výrobcov tradicného cementu kontrolovaný a ze tento proces bol nediskriminacný, otvorený a transparentný, a na druhej strane, ze norma nie je de facto záväzná a napokon, ze normu nemozno preskúmat podla smernice 89/106, hoci Komisia mala dospiet k záveru, ze norma nesplna poziadavky uvedenej smernice. 45 Treba konstatovat, ze formálne nedostatky zistené Komisiou (pozri bod 38 vyssie) nie sú dostatocné na to, aby viedli ku konstatovaniu o neprípustnosti zaloby, lebo argumentácia rozvinutá v zalobe na podporu výhrad týkajúcich sa zjavne nesprávneho posúdenia Komisie pri preskúmaní staznosti, pokial ide o uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES na normu, je dostatocne jasná na to, aby Vseobecný súd mohol súdne preskúmat zákonnost sporného rozhodnutia a Komisia úcelne predlozit svoju obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. októbra 1996, Knijff/Dvor audítorov, T-378/94, Zb. VS s. I-A-479, II-1341, body 18 a 19). 46 Naopak zaloba neobsahuje nijaký iný dôvod alebo výhradu, ktoré by splnali poziadavky rokovacieho poriadku. 47 Po prvé, hoci zaloba odkazuje na porusenie clánkov 28 ES a 29 ES, treba konstatovat, ze ziadna argumentácia nebola uvedená na podporu tohto odkazu, a preto je potrebné ho vyhlásit za neprípustný z dôvodu nesplnenia poziadaviek clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku (pozri bod 43 vyssie). 48 Po druhé podla judikatúry, ak obsah zaloby môze byt podporený a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky listín, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok základných skutocností právnej argumentácie, ktoré tvoria nálezitosti zaloby. Okrem toho Vseobecnému súdu neprinálezí vyhladávat a zistovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 49 V predmetnej veci sa zalobkyna vo svojej zalobe vo vseobecnosti odvoláva na body 49 az 67 napadnutého rozhodnutia opätovným uvedením výhrad zo svojej staznosti bez toho, aby spresnila osobitné body svojej zaloby, ktoré chce týmto odkazom doplnit. Treba konstatovat, ze výhrady zalobkyne uvedené v bodoch 64 az 67 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú kartelu a rozdelenia trhov, zalobkyna vo svojich písomných vyjadreniach neprevzala. V súlade s uz citovanou judikatúrou v bode 48 vyssie sú tieto výhrady neprípustné, pokial odkaz v zalobe nemozno stotoznit s výhradami alebo tvrdeniami v nej uvedenými. 50 Okrem toho s cielom preukázat, ze postup pri prijímaní normy bol diskriminacný, nebol otvorený a transparentný, zalobkyna sa v predbeznej odpovedi Komisii, ako aj na pripojené dokumenty uvedené v prílohe c. 8 zaloby, odvoláva na svoj list z 22. marca 2004. Tento odkaz sa vsak týka prilozeného dokumentu len vseobecne, a teda Vseobecnému súdu neumoznuje zistit výhrady alebo tvrdenia, na ktoré chce zalobkyna odkázat. V súlade s uz citovanou judikatúrou v bode 48 vyssie sú preto tieto výhrady alebo tvrdenia neprístupné. 51 Po tretie, pokial ide o výhradu zalozenú na nesúlade normy so smernicou 98/34, ktorá bola prvýkrát predlozená v stádiu podania repliky bez toho, aby vyplývala z právnych a zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, alebo predstavovala rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, je potrebné ju zamietnut ako neprípustnú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 52 Z predchádzajúcich tvrdení vyplýva, ze Vseobecný súd je príslusný rozhodnút len o výhradách opísaných v bode 44 vyssie, ktoré sa týkajú údajne zjavného nesprávneho posúdenia zo strany Komisie pri preskúmaní staznosti, pokial ide o uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES na normu. 53 Je preto namieste vyhlásit zalobu za prípustnú v tomto rozsahu. B - O veci samej 1. Úvodné pripomienky o rozsahu povinnosti Komisie pri preskúmaní staznosti z dôvodu porusenia clánku 81 ES 54 V prvom rade úcastníci konania vo svojich písomných vyjadreniach poukazujú na povinnosti, ktoré vyplývajú Komisii pri preskúmaní staznosti z dôvodu porusenia clánku 81 ES. Úcastníci konania navyse analyzujú dôkazné bremeno a relevantnú dôkaznú silu v tomto kontexte. Napokon sa venujú rozsahu pôsobnosti preskúmavacej právomoci Vseobecného súdu pri zalobe smerujúcej proti rozhodnutiu o zamietnutí staznosti, ako aj dôkaznému bremenu a dôkaznej sile, ktoré sa v tomto kontexte pozadujú od úcastníkov konania. 55 Vseobecný súd uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí prostredníctvom analýzy týkajúcej sa najmä uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES dospela k záveru, ze s prihliadnutím na skutocnosti uvedené zalobkynou v správnom konaní, najmä v odpovedi na list z 29. januára 2004, ktorým ju informovala o úmysle Komisie zamietnut staznost "kedze neexistuje dostatok dôvodov, aby bolo staznosti vyhovené, Komisia [ju] zamieta". V tomto kontexte je potrebné pripomenút, aké má stazovatel práva a Komisia povinnosti v prípade zamietnutia staznosti, v ktorej je poukázané na existenciu porusenia clánku 81 ES. 56 Stazovatel má právo byt informovaný o dôvodoch zamýslaného zamietnutia staznosti Komisiou a vyjadrit sa k nim predtým, ako je v tomto zmysle rozhodnutie uvedenou institúciou prijaté. Nariadenie c. 17 nahradené od 1. mája 2004 nariadením c. 1/2003 a nariadenie c. 2842/98 nahradené od 1. mája 2004 nariadením Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81[ES] a 82[ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 8), priznávajú procesné práva osobám, ktoré sa na Komisiu obrátili so staznostou na základe clánku 3 nariadenia c. 17 (teraz clánok 7 nariadenia c. 1/2003). K týmto právam patria aj práva stanovené v clánku 6 nariadenia c. 2842/98 (teraz clánok 7 nariadenia c. 774/2004), podla ktorých Komisia, ak sa domnieva, ze získané skutocnosti neodôvodnujú vyhovenie staznosti, uvedie stazovatelovi dôvody jej zamietnutia a stanoví mu lehotu na predlozenie svojich prípadných písomných pripomienok (pozri, pokial ide o nariadenie c. 2842/98, rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Haladjian Frčres/Komisia, T-204/03, Zb. s. II-3779, bod 26). 57 Ani nariadenia c. 17 a 2842/98, ani nariadenia c. 1/2003 a 773/2004 neobsahujú výslovné ustanovenia týkajúce sa vybavovania staznosti vo veci samej a prípadných vysetrovacích povinností Komisie, pokial ide o ich presetrenie. V súvislosti s týmto bodom treba zdôraznit, ze Komisia nie je povinná zacat konania smerujúce k preukázaniu prípadných porusení práva Spolocenstva a ze k právam prináleziacim stazovatelom podla uvedených nariadení nepatrí právo získat konecné rozhodnutie o existencii alebo neexistencii namietaného porusenia (pozri, pokial ide o nariadenia c. 17 a 2842/98, rozsudok Haladjian Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 27 a tam citovanú judikatúru). 58 Práve na základe týchto zásad judikatúra uznala, ze kedze Komisia nemá povinnost vyslovit sa k existencii alebo neexistencii porusenia, nemôze byt povinná viest vysetrovanie, lebo jeho jediným predmetom môze byt iba skúmanie dôkazov o existencii alebo neexistencii porusenia, ktoré nie je povinná konstatovat (pozri, pokial ide o nariadenia c. 17 a c. 2842/98, rozsudok Haladjian Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 28 a tam citovanú judikatúru). 59 Hoci Komisia nie je povinná zacat vysetrovanie, je povinná pozorne preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré jej stazovatel predlozil, na úcely posúdenia, ci tieto okolnosti poukazujú na konanie spôsobilé narusit hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri, pokial ide o nariadenie c. 17, rozsudky Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 79 a tam citovanú judikatúru, a zo 16. decembra 1999, Micro Leader/Komisia, T-198/98, Zb. s. II-3989, bod 27). Navyse, kedze jedinou povinnostou Komisie je preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré jej oznámil stazovatel, tejto institúcii v rozpore s tvrdeniami zalobkyne neprislúcha preukázat, ze nariadila vykonanie dokazovania. 60 S prihliadnutím na vsetky tieto úvahy prinálezí Vseobecnému súdu overit, ci napadnuté rozhodnutie zamietajúce staznost zahrna riadne preskúmanie skutkových a právnych okolností predlozených Komisii na posúdenie v rámci správneho konania. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze súdne preskúmanie aktov Komisie zahrnajúcich komplexné ekonomické posúdenia, o aké ide v prípade namietania porusenia clánku 81 ES, sa obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia a na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky Automec/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 80, a Micro Leader/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 27; pozri rozsudok Haladjian Frčres/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 30 a tam citovanú judikatúru). 2. O prvej a druhej výhrade zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide jednak o postup pri prijímaní normy a jednak o jej nezáväzný charakter 61 Ako bolo uvedené v bode 30 vyssie, Komisia v predmetnej veci preskúmala staznost s uplatnením usmernení, na ktoré sa navyse zalobkyna odvolávala vo svojej staznosti. Komisia preskúmala normu najmä s prihliadnutím na body 162 a 163 usmernení. Podla týchto bodov, a ako to pripomína napadnuté rozhodnutie v bodoch 79 a 91, normy prijaté normalizacnými orgánmi schválenými podla smernice 98/34 v nediskriminacnom, otvorenom a transparentnom konaní, ktorých dodrzanie nie je nariadené, v zásade neobmedzujú hospodársku sútaz a nespadajú pod clánok 81 ods. 1 ES. 62 Je potrebné pripomenút, ze Komisia sa môze pri výkone svojej volnej úvahy viazat takými aktmi ako usmernenia v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú orientacné pravidlá o postupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a neodchylujú sa od noriem Zmluvy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 63 Zalobkyna nespochybnuje, ze cielom usmernení je objasnit zásady upravujúce posudzovanie dohôd o horizontálnej spolupráci a najmä normalizacných dohôd Komisiou podla clánku 81 ES. 64 Vseobecný súd navyse konstatuje, ze zalobkyna vo svojej zalobe súhlasí s uplatnením usmernení na predmetnú vec a ze nenamieta proti tomu, ze normu prijala CEN, ktorý je normalizacným orgánom uznaným podla smernice 98/34. 65 Treba preto konstatovat, ze vzhladom na to, ze zalobkyna nepredlozila skutocnosti, ktoré by dovolovali spochybnit kritériá uvedené v bodoch 162 a 163 usmernení, Komisia mohla oprávnene preskúmat výhrady zalobkyne, najmä s ohladom na bod 163, aby jednak posúdila, ci bol postup pri prijímaní normy nediskriminacný, otvorený a transparentný, a jednak, ci je norma záväzná. 66 Preto je potrebné preskúmat napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím na tieto úvahy, aby sa posúdilo, ci obsahuje zjavne nesprávne posúdenie v rozsahu, v akom Komisia na základe skutocností, ktorými disponovala, dospela k záveru, ze norma splna kritériá stanovené bodom 163 usmernení, a teda neporusuje clánok 81 ods. 1 ES. a) O postupe pri prijímaní normy Tvrdenia úcastníkov konania 67 Zalobkyna sa v prvom rade domnieva, ze postup je nediskriminacný, pokial slúzi ako vzor a je nezávislý od existujúcich záujmov v súlade so vseobecnými usmerneniami CEN a Európskeho normalizacného výboru (Cenelec). V tejto súvislosti zalobkyna poukazuje na vplyv Cembureau na postup pri prijímaní normy a kontrolu Cembureau a predsedom CEN/TC 51 nad týmto postupom. 68 Po prvé norma bola vytvorená vdaka úzkej spolupráci medzi Cembureau a CEN/CT 51 s cielom zvýhodnit hlavných výrobcov cementu existujúcich na trhu. Táto analýza je potvrdená dokumentmi pripojenými k listu zalobkyne z 22. marca 2004, ktorým odpovedala na predbezné závery Komisie. Podla zalobkyne, hoci Komisia nespochybnuje, ze Cembureau mal vplyv na postup, ktorý totiz podlieha kontrole zo strany Cembureau a predsedu CEN/TC 51, v bode 102 napadnutého rozhodnutia vsak dospela k záver, ze cinnosti Cembureau nesli nad rámec bezného lobingu. Zalobkyna v replike okrem toho tvrdí, ze sa má zistit, ci Cembureau mal a vyuzil prostriedky potrebné na "manipuláciu mandátu M/114". Zalobkyna sa v tejto súvislosti opiera o "hnev", ktorý mal byt vyjadrený v liste Cembureau z 26. marca 1996 adresovanom GR pre podniky a jednoznacné znenie tohto listu. Zalobkyna okrem toho v replike cituje cast listu z 24. júla 1997 od holandského výrobcu cementu adresovaného GR pre podniky. Zalobkyna sa opiera o dokument, ktorý Cembureau v roku 1996 predlozil GR pre podniky a ktorého cielom bolo dohliadat na to, aby nasledujúca norma odrázala "prednormu" ENV 197-1 : 1992. Vseobecný súd navyse k tomu, aby potvrdil diskriminacný charakter postupu, musí preskúmat vnútorné ustanovenia CEN. Zalobkyna v replike napokon vytýka Komisii tvrdenie, ze jedinými dôkazmi, ktorými disponovala, bol obsah jej korespondencie s oddeleniami Komisie, CEN, Cembureau a holandským výrobcom cementu v rokoch 1996 a 1998. 69 Po druhé zalobkyna uvádza, ze predseda CEN/TC 51 zastával vysoké riadiace miesto u dobre postaveného výrobcu cementu na trhu. Existovalo preto nebezpecenstvo konfliktu záujmov a Komisia sa neuistila o nestrannosti tohto predsedu. 70 Po tretie podla zalobkyne prijatie normy malo byt predmetom dôkladnejsej kontroly zo strany Komisie, lebo postup pri prijímaní normy neviedli výbory, v rámci ktorých zasadajú organizácie konajúce v prospech svojich clenov. Zalobkyna okrem toho v replike tvrdí, ze prijatie predbezných záverov Komisiou v januári 2004 zjavne predstavovalo snahu predcasne uzavriet spis, a to skôr, ako jej táto institúcia vo februári 2004 zaslala dokumenty. Navyse zoznam dokumentov preskúmaných Komisiou na úcely vydania jej predcasných záverov nezahrnal dokumenty zaslané zalobkyni v novembri 2003 bez toho, aby bol zalobkyni vysvetlený dôvod, pre ktorý tieto dokumenty neboli preskúmané GR pre hospodársku sútaz. 71 Po stvrté norma je diskriminacná v rozsahu, v akom vylucuje niektoré výrobky a opiera sa o zlozenie výrobkov a nie o ich kvalitu. Cembureau v marci 1996 presvedcil Komisiu, ze norma sa môze uplatnovat len na schválené cementy, cize norma je "výtvorom Cembureau". 72 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze postup pri prijímaní normy nemozno kvalifikovat ako transparentný. 73 Po prvé zalobkyna spochybnuje bod 27 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je transparentnost prác CEN zabezpecená "zrkadlovými výbormi" a konzultáciou verejnosti v rámci verejného prieskumu, pretoze Komisia nezohladnuje "tých, ktorí nie sú clenmi clenských národných zdruzení CEN". 74 Po druhé sa zalobkyna v replike domnieva, ze dostupné dôkazy vykazujú medzery a ze mala tazkosti získat od Komisie "historické" dokumenty. Zalobkyna v tomto smere odkazuje na svoje ziadosti o získanie dokumentov, ktoré zaslala Komisii v roku 2003 v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331). Zalobkyna cituje najmä nezaslanie dokumentov týkajúcich sa prác CEN na vypracovaní normy, dokumentov, ktoré si medzi sebou vymenili CEN, Cembureau a Komisia, spomenutých v prílohe predbezných záverov z januára 2004, alebo aj list holandského výrobcu cementu z 27. marca 1996. Navyse, s výnimkou jedného listu, jediné dokumenty, ktoré sú k dispozícií, sa vztahujú na cast postupu týkajúceho sa prípravy informácií, ktoré musia byt predlozené CEN, aby mu boli udelené mandáty. 75 Po tretie zalobkyna v replike uvádza, ze zásada transparentnosti bola taktiez porusená v rozsahu, v akom boli organizácie predsedom CEN/TC 51 povazované za expertov bez toho, aby bolo zrejmé, ci patrili do oficiálnej skupiny expertov. 76 Po stvrté zalobkyna v replike nesúhlasí s existenciou právne neregulovaných ad hoc skupín. Ad hoc skupina clenov CEN/TC 51 sa tak zisla v júli 2007 bez toho, aby bol známy pôvod jej vytvorenia, alebo dôvody, ktoré k tomu viedli, hoci uvedená skupina zohrávala hlavnú úlohu v príprave dokumentu, ktorého výsledkom bolo udelenie mandátu CEN Komisiou a na základe ktorého sa zakladala norma. 77 Nakoniec, pokial ide o otvorenú povahu postupu, zalobkyna v replike uvádza, ze Komisia mala preukázat, ze boli dodrzané postupy uplatnované CEN, ktoré umoznujú dotknutým stranám sa na nich zúcastnit. Komisia jednak získala najmä prístup k potrebným dokumentom týkajúcim sa pracovného plánu CEN v súvislosti s mandátom M/114 a prípravy odpovedí technického výboru na mandát M/114. Zalobkyna okrem toho nebola vyzvaná, aby pred CEN uviedla svoje tvrdenia, a nijaké konanie jej nedovolilo zúcastnit sa na diskusiách. V tejto súvislosti uvádza, ze v roku 1997 poslala GR pre podniky tri listy týkajúce sa návrhu normy. Tieto listy zostali bez odpovede, pritom predstavovali nevyvrátitelné dôkazy, ze zalobkyna bola v základnom stádiu vylúcená z konania. Zalobkyna poukazuje najmä na list zo 7. mája 1997. 78 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom - O nediskriminacnej povahe postupu 79 Zalobkyna sa domnieva, ze postup pri prijímaní normy bol diskriminacný v rozsahu, v akom neslúzil ani ako vzor, ani nebol nezávislý vo vztahu k existujúcim záujmom. Podla zalobkyne postup pri prijímaní bol narusený jednak z dôvodu vplyvu Cembureau a jednak z dôvodu úlohy, ktorú zohrával predseda CEN/TC 51, ktorý mal nad uvedeným postupom kontrolu. 80 V prvom rade podla zalobkyne vdaka úzkej spolupráci medzi CEN/TC 51 a Cembureau, ktorý sa snazil ovplyvnovat CEN/TC 51 a nad ktorým mal kontrolu, bola norma vytvorená tak, aby zvýhodnovala hlavných výrobcov cementu existujúcich na trhu. Okrem toho odkaz Vseobecného súdu na prílohu c. 8 zaloby v bode 50 vyssie, na ktorý bolo odpovedané, sa zalobkyna taktiez opiera najmä o list Cembureau z 26. marca 1996, ktorého znenie povazuje za jednoznacné a ktorý potvrdzuje, ze Cembureau sa snazil ovplyvnovat CEN/TC 51. 81 V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa v bode 102 domnievala, ze dokumenty predlozené zalobkynou, najmä list z 26. marca 1996, nepreukazujú, ze cinnost Cembureau sla nad rámec bezného lobingu uskutocneného vsetkými zdruzeniami zdruzujúcimi podniky niektorého odvetvia s cielom chránit a podporovat záujmy svojich clenov. 82 Hoci zalobkyna spochybnuje tento záver, je potrebné pritom konstatovat, ze nevysvetluje, v com uvedené konanie Cembureau v roku 1996 vykazuje kontrolu tohto zdruzenia nad postupom pri prijímaní normy a nad CEN/TC 51. Ako to uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, z listu z 26. marca 1996 vyplýva, ze Cembureau sa snazil chránit záujmy svojich clenov tým, ze sa obrátil na subjekty, ktoré mali vplyv na vypracovanie normy, v tomto prípade na oddelenia Komisie, ktoré vypracovali návrh mandátu M/114. Zalobkyna opierajúc sa o tento list, teda nepreukázala, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked nekonstatovala, ze Cembureau ovplyvnil postup tak, ze ho kontroloval a narusil. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna v roku 1997 taktiez predlozila Komisii svoje pripomienky a svoje výhrady k návrhu normy, co pripústa v replike, v ktorej cituje svoj list zo 7. mája 1997 poslanom GR pre podniky. 83 Zalobkyna sa navyse na podporu toho, ze treba urcit, ci Cembureau mal a vyuzil prostriedky potrebné na manipuláciu mandátu M/114, opiera o list z 26. marca 1996. Táto výhrada vsak bola uplatnená po prvýkrát v stádiu repliky a hoci nevyplýva z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, alebo nepredstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, je neprípustná na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Zalobkyna v kazdom prípade uvádza, ze by Komisii v tejto súvislosti pri preskúmaní jej staznosti poskytla dôkazy. 84 Okrem toho treba zamietnut tvrdenie zalobkyne uvedené v replike opierajúce sa o list holandského výrobcu cementu z 24. júla 1997, ktorý uvádza, na akom základe CEN/TC 51 pracoval. Zalobkyna, ktorá sa obmedzuje len na citáciu casti tohto listu, neuvádza, v com táto citácia môze preukázat zjavne nesprávne posúdenie Komisiou, pokial ide o údajnú kontrolu Cembureau nad postupom pri prijímaní normy. 85 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalobkyne o poskytnutí dokumentu GR pre podniky dokumentu zo strany Cembureau v roku 1996, ktorého cielom je dohliadat na to, aby nasledujúca norma odrázala "prednormu" ENV 197 1 : 1992, na základe coho sa stal postup pri prijímaní normy diskriminacný, je potrebné konstatovat, ze ani v tomto prípade zalobkyna nepredlozila ziadne vysvetlenie, ktorým by potvrdila svoje tvrdenie. Neodvoláva sa na ziadnu cast tohto dokumentu, nepoukazuje na ziadnu súvislost medzi týmto dokumentom a postupom pri prijímaní normy a neuvádza, v com citovaný dokument preukazuje, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 86 Napokon treba taktiez vylúcit tvrdenie zalobkyne spocívajúce v tom, ze Vseobecnému súdu na potvrdenie diskriminacnej povahy postupu pri prijímaní normy, postacuje preskúmat vnútorné usmernenia CEN pripojené k replike. Zalobkyna totiz tým, ze neuviedla, na ktoré body usmernení poukazuje, toto odvolanie na prílohu k replike nedovoluje Vseobecnému súdu zistit tvrdenia, na ktoré sa zalobkyna odvoláva. V súlade s uz citovanou judikatúrou v bode 48 vyssie sú preto uvedené tvrdenia neprípustné. 87 Hoci zalobkyna v replike Komisii vytýka tvrdenie, ze jediným dôkazom, ktorý predlozila, bola jej korespondencia s oddeleniami Komisie, CEN, Cembureau a holandským výrobcom cementu z rokov 1996 a 1998, treba konstatovat, ze nepreukazuje, ze Komisia nepreskúmala relevantné skutocnosti. 88 V druhom rade sa zalobkyna obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia sa neubezpecila o nestrannosti predsedu CEN/TC 51 bez toho, aby uviedla akúkolvek konkrétnu skutocnost, ktorá by dovolovala spochybnit toto konstatovanie o nestrannosti. Navyse, ako správne na to poukazuje Komisia v bode 101 napadnutého rozhodnutia, vzhladom na pravidlá menovania predsedu technického výboru, ktoré zalobkyna nijako nepopierala, nie je prekvapujúce, ze zamestnanec výrobcu portlandského cementu bol vymenovaný za predsedu CEN/TC 51. 89 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nepreukazuje, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, ked Komisia v bodoch 95 a 102 konstatovala, ze zalobkyna nepreukázala vzájomnú súvislost medzi konaním Cembureau a predsedom CEN/TC 51 s cielom dohliadat na to, aby norma zodpovedala výrobkom výrobcov portlandského cementu a vylucovala konkurujúce výrobky. Zalobkyna tiez nepreukázala, ze bod 96 napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jej tvrdenie spocívajúce v tom, ze Cembureau prostredníctvom predsedu CEN/TC 51 kontroloval CEN/TC 51, obsahuje zjavne nesprávne posúdenie. 90 Tento záver nemozno spochybnit argumentáciou zalobkyne, podla ktorej postup pri prijímaní normy mal byt predmetom dôkladnejsej kontroly zo strany Komisie, lebo v predmetnej veci bolo konanie riadené výbormi, v ktorých zasadajú organizácie konajúce v záujme svojich clenov. 91 V tejto súvislosti je potrebné po prvé uviest, ze zalobkyna uznala, ze jednak CEN je normalizacný orgán uznaný podla smernice 98/34, ktorého vnútorný poriadok definuje pravidlá fungovania a ze jednak v súlade s týmito pravidlami môze zlozenie národných delegácií, ktoré tvoria národné normalizacné orgány, zahrnat priemyslových expertov zasadajúcich v technickom výbore (body 26, 74, 100 a 101 napadnutého rozhodnutia), pricom sú stanovené záruky, aby bolo konecné rozhodnutie týkajúce sa návrhu normy prijaté vo vseobecnom záujme (bod 27 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna okrem toho neposkytla presné skutocnosti, aby potvrdila svoje tvrdenie, a uviedla, v com je situácia v predmetnej veci z hladiska pravidiel fungovania CEN osobitná. Navyse treba pripomenút, ze pri preskúmaní staznosti jedinou povinnostou Komisie bolo v zmysle judikatúry uz citovanej v bode 59 vyssie pozorne preskúmat skutkové a právne okolnosti, ktoré predlozila zalobkyna. Zalobkyna pritom neposkytla ziadnu skutocnost, ktorou by preukázala, ze Komisia si nesplnila túto povinnost. 92 Po druhé treba zamietnut tvrdenia zalobkyne, podla ktorých sa jednak Komisia pokúsala predcasne uzavriet spis, ked jej zaslala predbezné závery skôr, ako jej poskytla dokumenty v roku 2004 a jednak zoznam dokumentov, ktoré Komisia skúmala na úcely vydania svojich predbezných záverov, nezahrna dokumenty, ktoré boli poskytnuté zalobkyni v novembri 2003. Stací totiz konstatovat, ze táto zaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, prijatému po tom, co zalobkyna mala moznost predlozit svoje pripomienky k predbezným záverom v marci 2004. 93 Po tretie je potrebné konstatovat, ze tvrdenie zalobkyne v súvislosti s diskriminacnou povahou normy v rozsahu, v akom táto norma vylucuje niektoré výrobky a vychádza zo zlozenia výrobkov a nie z ich kvality, sa týka údajného nesúladu normy so smernicou 89/106, a je preto vzhladom na preukázanie diskriminacnej povahy postupu pri prijímaní normy, neúcinné. - O transparentnosti konania 94 Výhradu zalobkyne, podla ktorej napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, ked Komisia dospela k záveru, ze postup pri prijímaní normy bol transparentný, treba zamietnut. 95 Zalobkyna po prvé spochybnuje bod 27 napadnutého rozhodnutia, pricom bez poskytnutia akýchkolvek vysvetlení na podporu svojej výhrady tvrdí, ze Komisia nezohladnuje "tých, ktorí nie sú clenmi národných zdruzení, ktoré sú clenmi CEN". Je potrebné pritom pripomenút, ze Komisia v uvedenom bode napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze transparentnost práce CEN je zabezpecená prostredníctvom národných "zrkadlových výborov", ktoré spravujú národní clenovia CEN, ako aj prostredníctvom konzultácií verejnosti v priebehu verejného prieskumu. Preto skutocnost, ze niekto nie je clenom národného zdruzenia, ktoré je clenom CEN, nebráni v úcasti na konzultáciách. 96 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze postup pri prijímaní normy nemozno kvalifikovat ako transparentný, pretoze dostupné dôkazy obsahujú medzery, a ze mala tazkosti získat od Komisie niektoré dokumenty týkajúce sa postupu pri prijímaní normy. Treba uviest, ze zalobkyna po prvýkrát v stádiu repliky uvádza tieto výhrady proti bodu 27 napadnutého rozhodnutia, hoci nevyplývajú z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, ani nepredstavujú rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. Tieto výhrady sú preto podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustné. 97 Argumentácia zalobkyne je v kazdom prípade neúcinná. Ako to pripomenul Vseobecný súd v bode 59 vyssie, jediná povinnost Komisie spocívala na preskúmaní skutocností, ktoré predlozila zalobkyna vo svojej staznosti. Zalobkyni preto prislúcha preukázat, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze nou poskytnuté skutocnosti nepreukazujú, ze postup CEN pri prijímaní normy nebol transparentný. Zalobkyna pritom na jednej strane poukazuje na to, ze jej neboli poskytnuté dokumenty týkajúce sa vypracovania návrhu mandátu Komisiou predtým, ako CEN vypracoval normu. Na druhej strane neposkytnutie dokumentov Komisiou, hoci by sa toto tvrdenie potvrdilo, nepreukazuje netransparentnost postupu CEN pri prijímaní normy. 98 Okrem toho, pokial ide o uvedené neposkytnutie dokumentov Komisiou, ktoré si medzi sebou vymenili táto institúcia, CEN a Cembureau a ktoré boli uvedené v prílohe k predbezných záverov Komisie z januára 2004, zalobkyna nespresnuje tieto dokumenty a nevysvetluje, v com ich neposkytnutie preukazuje netransparentnost postupu CEN pri prijímaní normy. 99 Po tretie zalobkyna v replike tvrdí, ze zásada transparentnosti bola tiez porusená v rozsahu, v akom boli organizácie povazované predsedom CEN/TC 51 za expertov bez toho, aby bolo zrejmé, ci patrili do oficiálnej skupiny expertov. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze táto výhrada je neprípustná podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, lebo zalobkyna ju uviedla po prvýkrát v stádiu repliky, hoci nevyplýva z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, ani nepredstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. V kazdom prípade musí byt vylúcená, lebo zalobkyna nevysvetluje, v com ziadost podaná Komisii predsedom CEN/TC 51 s cielom zúcastnit sa na schôdzi osôb povazovaných za expertov v rámci CEN, ktorá sa uskutocnila v roku 1996, preukazuje zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie. 100 Zalobkyna po stvrté v replike poukazuje na netransparentnost postupu pri prijímaní normy z dôvodu existencie neregulovaných ad hoc skupín, najmä ad hoc skupiny, ktorá je clenom CEN/TC 51. Tvrdí, ze táto skupina zohrávala hlavnú úlohu v príprave dokumentu, ktorého výsledkom bolo udelenie mandátu M/114 CEN Komisiou, na ktorom sa zakladá norma. Táto výhrada je vsak podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná, lebo zalobkyna ju uviedla po prvýkrát v stádiu repliky, hoci nevyplýva z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, ani nepredstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. V kazdom prípade musí byt vylúcená, lebo zalobkyna na jej podporu neposkytla ziadne vysvetlenie. Zalobkyna totiz nespresnila dôvody, pre ktoré mala táto skupina zohrávat hlavnú úlohu, ani skutocnosti, ktoré mali byt v tejto súvislosti uvedené v liste z 24. júla 1997, aj ked treba uviest, ze hoci bol mandát M/114 vydaný 28. mája 1997, prípadná schôdza uskutocnená v júli 1997 sa nemohla týkat jeho vypracovania. Zalobkyna uvádza, ze nevie o tom, ci bol predseda CEN/TC 51 prítomný na schôdzi tejto ad hoc skupiny bez toho, aby bolo mozné zistit, aký dôsledok z toho vyvodzuje. Napokon zalobkyna nevysvetluje súvislost medzi uvedenými skutocnostami a údajnou netransparentnostou, ktorá môze narusit postup CEN pri prijímaní normy. - O otvorenom charaktere postupu 101 Výhradu zalobkyne uvedená v replike, podla ktorej Komisia musí preukázat, ze postupy zabezpecujúce otvorenú povahu postupu pri prijímaní normy boli dodrzané, treba vylúcit. 102 Na jednej strane, pokial ide o tvrdenie spocívajúce v tom, ze Komisia najmä získala prístup k potrebným dokumentom týkajúcim sa pracovného plánu CEN a prípravy odpovedí technických výborov na mandát M/114, zalobkyni podla judikatúry pripomenutej v bode 59 vyssie prislúcha preukázat, ze Komisia pozorne nepreskúmala skutocnosti, ktoré jej boli predlozené. Navyse toto tvrdenie sa nepotvrdilo, pretoze zalobkyna neuviedla, v com tieto dokumenty, ktoré neboli spresnené, preukazujú, ze postup pri prijímaní normy nebol otvorený. 103 Na druhej strane výhrada, podla ktorej zalobkyna nebola vyzvaná, aby CEN predlozila svoje tvrdenia, a ziadne konanie jej neumoznilo zúcastnit sa na diskusiách, je podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustná, lebo zalobkyna ju uviedla po prvýkrát v stádiu repliky, hoci nevyplýva z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, ani nepredstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe. V kazdom prípade zalobkyna nevysvetluje, v com skutocnost, ze Komisia neodpovedala na jej tri listy z mája a júna 1997, ak by to aj bolo preukázané, ako aj cast, ktorú cituje zo svojho listu zo 7. mája 1997, preukazuje, ze postup nebol otvorený a ze zalobkyna nemohla CEN poskytnút svoje pripomienky. 104 Vzhladom na to co bolo uvedené, treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nepreukázala, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo zjavne nesprávne posúdenie, ked Komisia konstatovala, ze postup pri prijímaní normy bol otvorený, nediskriminacný a transparentný. Prvú výhradu treba preto zamietnut. b) O údajnej záväznej povahe normy Tvrdenia úcastníkov konania 105 Zalobkyna v prvom rade pripústa, ze norma nie je právne záväzná. Na urcenie toho, ci norma vázne obmedzuje hospodársku sútaz alebo prístup na trh, to vsak nie je bez ohladu na bod 163 usmernení dôlezité. Skutocný problém spocíva v spôsobe, akým je norma vnímaná na trhu a v jej de facto záväznej povahe, lebo norma, ktorá vedie k tomu, ze sa stane siroko dominantnou na trhu, sa stáva prekázkou prístupu na trh bez ohladu na iné dostupné prístupy. Komisia mala na úcely posúdenia záväznej povahy normy preskúmat relevantný "mikrokozmos". Podla zalobkyne sa pritom Komisia nepokúsila ani o akékolvek významné posúdenie úcinkov normy a preskúmanie úcinkov normy v napadnutom rozhodnutí sa obmedzilo na preskúmanie jej záväzného charakteru. 106 Po prvé, kedze výrobky, na ktoré sa vztahuje norma, dominujú relevantnému trhu s výrobkami, norma dominuje trhu a strukturálne zlozenie relevantného trhu s výrobkami bude také, ze sa trh opiera o normu. Dodrzanie normy je teda predbeznou podmienkou na predaj cementu v dôlezitom mnozstve. V rozpore s tvrdením uvedeným v bode 89 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze v Európe prevazuje portlandský cement, nemôze odrázat len preferencie spotrebitelov. 107 Po druhé Komisia zanedbala vplyv normy na pravidlá uplatnujúce sa na verejné obstarávanie (bod 88 napadnutého rozhodnutia). Výrobcovi, ktorého výrobky, hoci sú po konaní o európskom technickom schválení oznacené znackou "ES", nezodpovedajú norme, by sa mohlo totiz stat, ze uvedené výrobky budú vylúcené z verejných obstarávaní z jediného dôvodu, ze nie sú v súlade s normou. Zalobkyna taktiez poukazuje na vnútrostátnu právnu úpravu a opiera sa v tejto súvislosti o pravidlá verejného obstarávania uplatnované svédskymi dialnicnými orgánmi, ktoré odrázajú normu, a o prírucku zverejnenú v Spojenom královstve týkajúcu sa výberu cementu, vychádzajúcej zo spolocnej európskej normy na betón EN 206-1 : 2000. Jednotlivé "systémy stavebných kontrol" nie sú teda na uskutocnenie analýzy podla clánku 81 ES bez ohladu na clánok 6 ods. 1 smernice 89/106 relevantné. V správe vypracovanej pre GR pre podniky v roku 2000 boli tieto systémy preskúmané v piatich krajinách s cielom zistit, kde a ako fungujú prekázky v praxi. Tieto prekázky boli v pravdepodobne v marci 1996 aspon ciastocne vysvetlené v oznámeniach Cembureau adresovaných Komisii. Zistené nedostatky pretrvávajú, i ked len v rozsahu, v akom boli vnútrostátne právne normy nahradené normou týkajúcou sa zlozenia výrobkov. Norma je preto na trhu dominantná a pokial ide o jej úcinky, je de facto záväzná. 108 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze existencia ostatných náhradných konaní na získanie znacky "ES" podla ustanovení smernice 89/106 nespochybnuje toto konstatovanie. 109 Zalobkyna po prvé uvádza, ze skutocnou otázkou nie je jej schopnost uviest z právneho hladiska výrobky na trh. Aj ked nemozno spochybnit, ze európske technické schválenie dovoluje získat znacku "ES" a ze vsetky výrobky so znackou "ES" majú rovnaké právo byt uvedené na trh, nie kazdý z týchto výrobkov má totiz bez ohladu na clánok 6 smernice 89/106 nevyhnutne rovnocenné postavenie. Skutocnost, ze sa Komisia v bodoch 83 az 85 napadnutého rozhodnutia opiera o európske technické schválenie, aby dospela k záveru, ze norma nie je záväzná, preto predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Zalobkyna navyse spochybnuje dôkaznú hodnotu tvrdenia Komisie, podla ktorého boli udelené stovky európskych technických schválení. 110 Po druhé konanie o udelení európskeho technického schválenia je casovo nárocné, pomalé, drahé a s neistým výsledkom, co má za následok, ze tento spôsob prístupu na trh nie je výnosný. Zalobkyna sa v tejto súvislosti opiera o poradný dokument k revízií smernice 89/106 pripojený k replike. Navyse sa vseobecne pripústa, ze európske technické schválenie je skôr doplnujúcim mechanizmom ako hlavným spôsobom na získanie znacky "ES" podla clánku 8 smernice 89/106. Komisia sa preto dopustila nesprávneho posúdenia, ked nepreskúmala výnosnost iných spôsobov na získanie oznacenia "ES", ako je norma. 111 Po tretie zalobkyna vo svojej replike tvrdí, ze neexistuje záruka, ze jej výrobky získajú európske technické schválenie, hoci zodpovedajú podstatným poziadavkám smernice 89/106. Pre výrobky z cementu totiz neexistuje ziadna norma, a preto európske technické schválenie môze byt schválené len v prípade súhlasu vsetkých dotknutých európskych schvalujúcich orgánov a Komisiou. Okrem toho na získanie znacky "ES" je potrebné, aby výrobok získal osvedcenie o zhode. Systém osvedcení o zhode pritom nebol Komisiou spresnený pre výrobky, na ktoré sa nevztahuje norma. Zalobkyna vsak uvádza, ze nespochybnuje, ze by jej výrobky nemohli získat európske technické schválenie. 112 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. Posúdenie Vseobecným súdom 113 Najskôr treba uviest, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze norma nemá de iure záväzný charakter. - O preskúmaní úcinkov normy a jej de facto záväzného charakteru 114 Zalobkyna spochybnuje napadnuté rozhodnutie, tvrdiac, ze Komisia nepreskúmala úcinky normy, ktorá sa z dôvodu jej vnímania na trhu stala de facto záväznou, a predstavuje tak prekázku prístupu na trh. Ak teda zalobkyna vytýka Komisii, ze nepreskúmala úcinky normy, je nutné konstatovat, ze z podstatnej casti opakuje tvrdenia uvedené v jej staznosti, týkajúce sa údajne de facto záväzného charakteru normy a ze iba konstatuje odpovede na tieto tvrdenia poskytnuté v napadnutom rozhodnutí v bodoch 87 az 89. Navyse treba uviest, ze zalobkyna nepredkladá nijaký nový relevantný dôkaz na spochybnenie odôvodnenia a záverov Komisie. 115 Po prvé zalobkyna spochybnuje vysvetlenie uvedené v bode 89 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze portlandský cement je najpredávanejsí cement v Európe, iba odráza preferencie osôb kupujúcich cement. 116 Zalobkyna, ako to správne tvrdí Komisia, pritom nepredkladá nijaký dôkaz na preukázanie, ze situácia na trhu sa z dôvodu prijatia normy zmenila. 117 Zalobkyna sa okrem toho uspokojuje so zopakovaním svojho tvrdenia uvedeného v staznosti, zalozeného na skutocnosti, ze podstatná cast cementu dostupného na trhu je v súlade s normou, a to na preukázanie, ze norma je de facto záväzná. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze zalobkyna nevysvetluje, ako mozno vyvodit zo skutocnosti, ze výrobky zodpovedajúce norme predstavujú podstatnú cast cementov predaných v Európe, ze norma dominuje na trhu, ktorý je sám zalozený na norme. Na druhej strane zalobkyna nepredkladá nijaký dôkaz podopierajúci jej tvrdenie týkajúce sa struktúry trhu s relevantným výrobkom. 118 V dôsledku toho je nutné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze bod 89 napadnutého rozhodnutia je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení. 119 Po druhé zalobkyna spochybnuje bod 88 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia dospela k záveru, ze ak pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania vylucujú niektoré cementy majúce znacku "ES", môzu byt posúdené skôr z hladiska smernice 89/106 ako z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze. 120 Hoci zalobkyna opät uvádza tvrdenie uvedené v jej staznosti, podla ktorého výrobok, aj ked má znacku "ES" získanú po postupe európskeho technického schválenia, môze byt vylúcený z verejného obstarávania z jediného dôvodu jeho nesúladu s normou, treba konstatovat, ze nespresnuje, v com je vysvetlenie Komisie nesprávne a preco sa na údajné vylúcenie výrobku z trhu za takýchto okolností nevztahuje clánok 6 smernice 89/106. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze tento clánok 6 smernice 89/106 v spojení s clánkom 4 ods. 2 tejto smernice stanovuje, ze clenské státy musia povolit uvedenie výrobkov so znackou "ES" na trh, vrátane tých, ktoré získali európske technické schválenie. Okrem toho zalobkyna priznáva, ze clánok 6 smernice 89/106 bráni clenským státom vytvárat prekázky volnému pohybu tovaru, ktorý je v súlade s ustanoveniami smernice. 121 Je preto nutné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze bod 88 napadnutého rozhodnutia je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení. 122 Tento záver nespochybnuje tvrdenie zalobkyne, podla ktorého vnútrostátne právne úpravy vylucujú výrobky, akým je aj výrobok zalobkyne tým, ze pouzívajú také specifikácie, ako sú uvedené v norme. V tejto súvislosti dôkazy predlozené zalobkynou nepostacujú na podporu jej tvrdenia. Opiera sa totiz o ustanovenia údajne uplatnené svédskym dialnicným orgánom bez oznacenia povahy týchto pravidiel a bez spresnenia ustanovení podporujúcich jej tvrdenie. Okrem toho poukazuje na prírucku pre výber betónov uverejnenú obchodným zdruzením v Spojenom královstve a nie orgánom verejnej moci a to bez vysvetlenia, v com existencia a obsah tejto prírucky preukazujú, ze norma je de facto záväzná. V kazdom prípade je toto tvrdenie zalobkyne neúcinné. Aj ked vnútrostátne právne úpravy vylucujú výrobky, akým je výrobok zalobkyne, tým, ze pouzívajú také specifikácie, ako sú uvedené v norme, táto norma nie je záväzná z dôvodu jej prijatia CEN. Skutocnost, ze clenské státy neuplatnujú pravidlá stanovené smernicou 89/106, môze vyplývat z ustanovení tejto smernice, ako sa konstatuje v bode 120 vyssie, bez toho, aby to znamenalo, ze na normu sa vztahuje clánok 81 ods. 1 ES. 123 Okrem pravidiel uvedených v bode 122 vyssie zalobkyna nepredkladá nijaký konkrétny príklad vnútrostátnej právnej úpravy týkajúci sa normy. Pokial ide o správu, ktorá bola spísaná v roku 2000 pre GR pre podniky, treba uviest, ze zalobkyna predlozila iba dvojstranový výnatok dokumentu, ktorého názov, adresát ani dátum nie sú známe a ktorý sa netýka normy. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze "prekázky" zistené v tejto správe boli vysvetlené, aspon ciastocne, pravdepodobne v marci 1996 v dokumente, ktorý Cembureau zaslal Komisii. Zalobkyna vsak nevysvetluje, v com spocíva relevantnost týchto dokumentov na úcely preukázania de facto záväzného charakteru normy. - O existencii iných riesení prístupu na trh 124 Zalobkyna spochybnuje záver Komisie, podla ktorého norma nemá záväzný charakter, lebo existujú iné spôsoby prístupu na trh, osobitne postup európskeho technického schválenia. Nepreukazuje vsak, ze body 83 az 86 napadnutého rozhodnutia sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie. 125 Predovsetkým treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje bod 82 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na získanie znacky "ES" a prístupu na trh v súlade so smernicou 89/106 existujú iné mechanizmy, ako je súlad normy, ako napríklad európske technické schválenie. 126 Zalobkyna vsak tvrdí, ze aj ked vsetky výrobky oznacené znackou "ES" majú rovnocenné právo byt uvedené na trh Spolocenstva, nemusí kazdý z týchto výrobkov nevyhnutne mat rovnaké postavenie. Zalobkyna naopak nevysvetluje, aké sú rozdiely v postavení rôznych kategórií výrobkov oznacených znackou "ES". Túto výhradu treba preto odmietnut ako neprípustnú v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 43 vyssie. Za predpokladu, ze toto tvrdenie musí byt chápané ako viazuce sa na tvrdenie, podla ktorého norma dominuje na trhu, bolo uz vyvrátené v bodoch 117 a 118 vyssie. 127 Zalobkyna dalej nepreukázala, ze Komisia nesprávne neurcila, ci postup európskeho technického schválenia predstavuje iný úcinný prostriedok. Treba uviest, ze Komisia v bode 86 napadnutého rozhodnutia odpovedá na toto tvrdenie tak, ze postup európskeho technického schválenia funguje primerane, a predstavuje preto praktický a úcinný spôsob prístupu na európske trhy a ze zalobkyna nepredlozila najmensí dôkaz alebo príklad, pokial ide o údajné tazkosti. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého postup nie je výnosný, pritom nie je dostatocne preukázaný na vyvrátenie tohto záveru. Zalobkyna sa opiera o poradný dokument na úcely revízie smernice 89/106. Tento dokument, navyse oznámený v stádiu repliky, je vsak vseobecný dotazník, ktorý hladá pripomienky zo strany dotknutých tretích osôb. Nepreukazuje preto nevýnosný charakter postupu európskeho technického schválenia, ktorý navyse funguje v osobitnej oblasti cementov. 128 Zalobkyna nakoniec v replike tvrdí, ze postup európskeho technického schválenia spôsobuje tazkosti najmä z dôvodu nedostatku sprievodcu a systému osvedcenia o zhode. Za predpokladu, ze zalobkyna zamýsla spochybnit samotnú existenciu tohto postupu pre cementy, treba túto výhradu zamietnut ako neprípustnú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, kedze je vznesená po prvýkrát v stádiu repliky, hoci nevyplýva z právnych alebo zo skutkových okolností, ktoré vysli v priebehu konania, ani nepredstavuje rozsírenie výhrady uvedenej v zalobe. Hoci sa zalobkyna snazí tvrdit, ze postup európskeho technického schválenia je nárocný, jej argumentácia nie je dostatocne podporená na preukázanie, ze tento iný prostriedok prístupu na trh nemôze byt vyuzitý. V kazdom prípade treba konstatovat, ze zalobkyna vo svojej replike uvádza, ze jej výrobky mohli získat európske technické schválenie. 129 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia preskúmala dôkazy predlozené zalobkynou na úcely preukázania, ze norma je de facto záväzná. Zalobkyna popiera túto analýzu, ked Komisii vytýka, ze nepreskúmala údajné úcinky normy. Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ze body 80 az 90 napadnutého rozhodnutia sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, ze norma nemá záväzný charakter. 130 V dôsledku toho musí byt druhá výhrada zamietnutá. 3. O tretej výhrade zalozenej na nedostatku preskúmania normy z hladiska smernice 89/106 a údajnom nesúlade normy s touto smernicou a) Tvrdenia úcastníkov konania 131 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze analýza normy z hladiska clánku 81 ES zahrna okrem usmernení preskúmanie jej súladu so smernicou 89/106. Ak norma nezodpovedá poziadavkám tejto smernice, môze to znamenat, ze nezodpovedá ani "základným právnym zásadám" Zmluvy ES. Normy, ktoré by mohli byt v nesúlade s poziadavkami smernice 89/106, by mali negatívny úcinok na trh, a to napriek iným postupom na získanie znacky "ES". Takáto analýza je este potrebnejsia, ak, ako v predmetnom prípade, norma zvýhodnuje hlavných výrobcov na trhu dotknutých výrobkov na úkor inovacných podnikov. Vseobecný súd musí posúdit platnost normy z hladiska "základných právnych zásad" Zmluvy ES a smernice 89/106 na úcely urcenia, ci nedostatok takéhoto posúdenia Komisiou predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Prístup zalobkyne nie je nekoherentný s rozsudkom Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia (T-193/02, Zb. s. II-209, body 78 a 79). 132 V druhom rade norma nie je v súlade so smernicou 89/106, co uznalo GR pre podniky, lebo mala byt "normou kvality" v súlade s clánkom 7 ods. 2 tejto smernice. Norma je vsak naraz "normou týkajúcou sa zlozenia výrobkov" a "normou kvality" a je úlohou Komisie stanovit, ze v predmetnej veci mohla byt prijatá iba "norma týkajúca sa zlozenia výrobkov". 133 Napokon zalobkyna tvrdí, ze Komisia nespochybnuje, ze tieto výrobky sú spôsobilé uspokojit poziadavky normy z hladiska kvality. Ak teda jej výrobky splnajú podstatné poziadavky smernice 89/106, nemôzu byt vynaté z normy z iných dôvodov, ako sú tie, ktoré odrázajú podstatné poziadavky. 134 Komisia tvrdí, ze podla postupov upravených nariadením c. 17, nahradeným nariadením c. 1/2003, sa môze dozvediet iba o staznostiach týkajúcich sa porusenia clánkov 81 ES a 82 ES. Kedze porusenie práva Spolocenstva nevyhnutne nepredstavuje porusenie clánku 81 ES, právomoci, ktorými Komisia disponuje v oblasti práva hospodárskej sútaze, nemôzu byt vyuzité na preskúmanie vsetkých prekázok obchodu. Okrem toho v rámci preskúmania zaloby o neplatnost sa Vseobecný súd obmedzuje na preskúmanie platnosti napadnutého aktu. Vseobecný súd nemôze posúdit platnost normy z hladiska smernice 89/106, kedze súdne preskúmanie je nevyhnutne obmedzené na pravidlá hospodárskej sútaze. V kazdom prípade tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nedostatku súladu normy so smernicou 89/106 nie sú relevantné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 135 Zalobkyna tvrdí, ze analýza normy z hladiska clánku 81 ES zahrna preskúmanie jej súladu so smernicou 89/106, ze Komisia mala toto preskúmanie vykonat a ze Vseobecný súd musí posúdit platnost normy z hladiska "základných právnych zásad" Zmluvy ES a smernice 89/106. 136 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze predmetná zaloba sa týka preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nie normy. Výhrada zalobkyne, ktorou sa v podstate domáha posúdenia zo strany Vseobecného súdu platnosti normy z hladiska "základných právnych zásad" Zmluvy ES a smernice 89/106, musí byt preto zamietnutá ako neúcinná. 137 Okrem toho treba uviest, ze Komisia napadnuté rozhodnutie prijala v rámci skráteného konania v nadväznosti na staznost podanú podla nariadenia c. 17. Z toho vyplýva, ze súdne preskúmanie tohto rozhodnutia musí byt nevyhnutne obmedzené na pravidlá hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z clánkov 81 ES a 82 ES, a ze sa v dôsledku toho nemôze rozsirovat na dodrziavanie iných ustanovení Zmluvy alebo smernice 89/106 (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 23. februára 2006, Piau/Komisia, C-171/05 P, neuverejnené v Zbierke, bod 58, a rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 58). 138 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretia výhrada musí byt zamietnutá a v dôsledku toho treba zalobu zamietnut v celom rozsahu. O trovách 139 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. EMC Development AB znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. mája 2010. Podpisy Obsah Právny rámec A - Smernica 89/106/EHS B - Usmernenia o uplatnitelnosti clánku 81 ES na dohody o horizontálnej spolupráci Okolnosti predchádzajúce sporu A - Úcastníci vystupujúci na trhu s cementom B - Európska norma na cement EN 197-1 C - Výrobky D - Správne konanie E - Výhrady zalobkyne Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prípustnosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom B - O veci samej 1. Úvodné pripomienky o rozsahu povinnosti Komisie pri preskúmaní staznosti z dôvodu porusenia clánku 81 ES 2. O prvej a druhej výhrade zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide jednak o postup pri prijímaní normy a jednak o jej nezáväzný charakter a) O postupe pri prijímaní normy Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O nediskriminacnej povahe postupu - O transparentnosti konania - O otvorenom charaktere postupu b) O údajnej záväznej povahe normy Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - O preskúmaní úcinkov normy a jej de facto záväzného charakteru - O existencii iných riesení prístupu na trh 3. O tretej výhrade zalozenej na nedostatku preskúmania normy z hladiska smernice 89/106 a údajnom nesúlade normy s touto smernicou a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhLzuxu/L95999-1458TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXhLzuxu/L95999-1458TMP.html#Footref*