Vec T-417/05 Endesa, SA, proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Koncentrácia - Nariadenie (ES) c. 139/2004 - Trh s elektrickou energiou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze koncentrácia nemá význam na úrovni Spolocenstva - Výpocet obratu - Úctovné normy - Úpravy - Dôkazné bremeno - Právo na obhajobu" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Povinnost rozhodnút o ziadosti o postúpenie v lehote 10 dní (Nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 22 ods. 3) 2. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou (Nariadenie Rady c. 139/2004) 3. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Právomoc Komisie obmedzená na operácie s významom na úrovni Spolocenstva (Clánok 10 ES; nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 1 ods. 1 a clánok 21) 4. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Preskúmanie Komisiou - Povinnosti Komisie voci stazovatelovi, ktorý oznámil porusenie oznamovacej povinnosti (Nariadenie Rady c. 139/2004) 5. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 5) 6. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1606/2002, clánok 4; nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 5; nariadenie Komisie c. 707/2004) 7. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 139/2004; oznámenie Komisie 98/C 66/04) 8. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Clánok 95 ods. 1 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1606/2002; nariadenie Rady c. 139/2004, clánky 1 a 5) 9. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 139/2004; oznámenie Komisie 98/C 66/04, body 26 a 27) 10. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 139/2004; oznámenie Komisie 98/C 66/04, body 26 a 27) 11. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Koncentrácia s významom na úrovni Spolocenstva - Kritériá posúdenia (Nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 5 ods. 1; oznámenie Komisie 98/C 66/04, body 9 a 13) 1. Clánok 22 ods. 3 nariadenia Rady c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ukladá Komisii povinnost rozhodnút v lehote 10 dní o ziadosti o postúpenie a stanovuje, ze v prípade, ze takto nerozhodne, tak z takejto necinnosti vyplýva implicitné rozhodnutie o prijatí postúpenia. V prípade otázky týkajúcej sa urcenia významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva Komisia nemôze rozhodnút o uvedenom význame pred prijatím rozhodnutia o ziadosti o postúpenie, pretoze ak by tak urobila, nebola by schopná skúmat s nálezitou starostlivostou túto otázku. (pozri bod 64) 2. Nariadenie c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nestanovuje osobitné konanie na zistenie významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva. Skutocnost, ze Komisia neoznámila stazovatelovi konanie, ktorým mala v úmysle postupovat pri skúmaní toho, ci koncentrácia má alebo nemá význam na úrovni Spolocenstva, môze ovplyvnit zákonnost rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na konci tohto konania, iba v prípade, ak by z neho vyplývalo porusenie práva na obhajobu. (pozri body 72, 73) 3. Z toho, ze Komisia má výlucnú právomoc, aby preskúmala koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva, automaticky nevyplýva, ze má výlucnú právomoc urcit, ci koncentrácia má taký význam. V tejto súvislosti je podla nariadenia c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi na prvom mieste úlohou dotknutých podnikov, aby vykonali prvé posúdenie významu koncentrácie a na základe toho urcili, ktorým úradom treba oznámit plán koncentrácie. Dalej, pokial koncentrácia nie je oznámená Komisii, ale orgánom jedného alebo viacerých clenských státov, je ich úlohou, najmä vzhladom na povinnost lojálnej spolupráce vyplývajúcu z clánku 10 ES a na clánok 21 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje výlucnú právomoc Komisie pre skúmanie zlucitelnosti koncentrácií s významom na úrovni Spolocenstva a zodpovedajúci zákaz pre clenské státy uplatnovat ich vnútrostátnu právnu úpravu hospodárskej sútaze na uvedené koncentrácie, aby overili, ci koncentrácia, o ktorej rozhodujú, nemá význam na úrovni Spolocenstva, pricom Komisia má vzdy moznost rozhodnút, ze koncentrácia má v rozpore so stanoviskom orgánov clenských státov predsa len význam na úrovni Spolocenstva a patrí do jej výlucnej právomoci. (pozri body 98, 99) 4. Nariadenie c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi neobsahuje osobitné ustanovenie výslovne stanovujúce povinnost Komisie uistit sa z úradnej povinnosti o tom, ze kazdá koncentrácia, ktorá jej nebola oznámená, skutocne nemá význam na úrovni Spolocenstva. Ked vsak Komisia rozhoduje o staznosti podanej podnikom, ktorý sa domnieva, ze koncentrácia, ktorá nebola oznámená Komisii, má význam na úrovni Spolocenstva, je povinná rozhodnút o podstate svojej právomoci kontrolného orgánu. V tomto rámci je v zásade na stazovatelovi, aby preukázal opodstatnenost svojej staznosti, pricom je úlohou Komisie pristúpit v záujme správneho úradného postupu k nálezitému a nestrannému skúmaniu stazností, o ktorých rozhoduje, a poskytnút odôvodnenú odpoved na tvrdenia, ktoré uviedol stazovatel, aby preukázal, ze koncentrácia patrí do výlucnej právomoci Komisie. (pozri bod 100) 5. V rámci urcenia významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva nemôze byt Komisia povinná uistit sa z úradnej povinnosti v kazdom prípade, ci overené úctovné závierky, ktoré jej boli predlozené, odrázajú verne skutocnost, a nemusí preskúmat vsetky predstavitelné úpravy. Komisia ich musí preskúmat len vtedy, ked je upozornená na osobitné problémy. (pozri bod 115) 6. V rámci urcenia významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva nariadenie c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi z praktických dôvodov nevyhnutne odkazuje na obrat za predchádzajúci úctovný rok. Dôvodom je to, ze overené úctovné závierky jestvujú zvycajne len za posledný úplný úctovný rok, pricom úctovné závierky za neskorsie obdobie nedávajú záruky, ktoré poskytujú overené úctovné závierky. Pokial ide o koncentráciu, ku ktorej doslo roku 2005, v zmysle clánku 5 uvedeného nariadenia sú úctovnými závierkami za posledný úctovný rok úctovné závierky za úctovný rok 2004. Podnik, ktorý má povinnost vyhotovit rocné úctovné závierky, ktoré musia prejst overením, má k dispozícii len jediný druh oficiálnych úctovných závierok, a to tie, ktoré boli vyhotovené a overené v súlade s uplatnitelnými právnymi predpismi. Podla clánku 4 nariadenia c. 1606/2002 o uplatnovaní medzinárodných úctovných noriem sú pravidlá MSFV záväzné a uplatnitelné len od úctovného roka 2005. "Zosúladenie" úctovných závierok za úctovný rok 2004 so zásadami MSFV je stanovené nariadením c. 707/2004, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 1725/2003, ktorým sa prijímajú urcité medzinárodné úctovné standardy v súlade s nariadením c. 1606/2002, len s cielom ulahcit prechod medzi starými a novými pravidlami tým, ze sa akcionárom a investorom poskytne referencia, s ktorou môzu porovnat úctovné závierky za úctovný rok 2005, ktoré sú prvými úctovnými závierkami vyhotovenými v súlade s novými pravidlami. Okrem toho "zosúladené" úctovné závierky za úctovný rok 2004 vyhotovené iba na úcely porovnania neposkytujú rovnaké záruky ako oficiálne úctovné závierky vyhotovené v súlade so vseobecnými úctovnými zásadami a predlozené na overenie. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze nová úctovná právna úprava MSFV bola úcinná ku dnu oznámenia verejnej ponuky na prevzatie v roku 2005, je irelevantná. (pozri body 128, 129) 7. Aj ked systém Spolocenstva v oblasti koncentrácií umoznuje zohladnit udalosti, ktoré nastali v zivote podniku po uzavretí posledného úctovného roku, akými sú predaje alebo nadobudnutia podnikov pocas plynúceho úctovného roku, tento predpoklad sa v zásade zameriava, ako to vyplýva z oznámenia o kalkulácii obratu podla nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, na zohladnenie zmien, ktoré nastali v hospodárskej situácii podniku, a nie na úplné prehodnotenie úctovného spracovania hospodárskej skutocnosti, ktorá zostáva stabilnou. Urobit uplatnitelnost nariadenia Spolocenstva o koncentráciách v kazdom prípade závislou od úplného preskúmania úctovníctva dotknutých podnikov Komisiou by bolo v rozpore s poziadavkami právnej istoty a rýchlosti, ktoré sleduje zákonodarca Spolocenstva. (pozri bod 132) 8. Ciel, ktorý spocíva v meraní hospodárskej sily podnikov, Komisiu nezaväzuje, aby v jednotlivom prípade uplatnenia clánkov 1 a 5 nariadenia c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi pristúpila k vseobecnému posúdeniu významov rôznych úctovných prístupov stanovených právom Spolocenstva, najmä ked existujú úctovné závierky overené na základe jednej z týchto noriem a ked práve táto norma bola vyzadovaná tak vnútrostátnym právom, ako aj právom Spolocenstva uplatnitelným v danom case. Na druhej strane okolnost, ze zákonodarca Spolocenstva sa domnieval, ze medzinárodné úctovné normy prijaté nariadením c. 1606/2002 o uplatnovaní medzinárodných úctovných noriem by mali umoznit získanie vernej predstavy o financnej situácii podniku, nemá ipso facto za následok technickú nadradenost týchto noriem na úcely uplatnenia clánku 5 nariadenia c. 139/2004 o koncentráciách v porovnaní s úctovnými normami uplatnitelnými na základe právnych predpisov clenských státov do 1. januára 2005. Nariadenie c. 1606/2002 prijaté na základe clánku 95 ods. 1 ES predstavuje harmonizacné opatrenie a neobsahuje ziadne posúdenie hodnoty rôznych vnútrostátnych noriem. (pozri body 144, 145) 9. Z oznámenia o kalkulácii obratu podla nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi vyplýva, ze obrat dotknutých podnikov musí byt vypocítaný na základe dôveryhodných, objektívnych a lahko zistitelných císelných údajov. Bod 26 oznámenia síce upresnuje, ze Komisia "sa [vo vseobecnosti] bude odvolávat na audítorom overené a ostatné definitívne uzatvorené úcty [konecné úctovné závierky - neoficiálny preklad]..." a ze "sa v kazdom prípade odmieta spoliehat na manazérsku alebo akúkolvek inú formu provizórnej úctovnej závierky za kazdých, okrem výnimocných okolností", to vsak neznamená, ze oznámenie kladie na tú istú úroven overené úctovné závierky a "iné konecné úctovné závierky". Bod 26 oznámenia nemôze byt vykladaný tak, ze dáva viacero mozností, medzi ktorými je mozné si slobodne vybrat, ale tak, ze sa zameriava na úpravu osobitných situácií, v ktorých nejestvujú overené úctovné závierky za posledný úctovný rok. Bod 27 oznámenia sa okrem toho odvoláva len na overené úctovné závierky za posledný úctovný rok a nie na "iné konecné úctovné závierky". (pozri bod 146) 10. Výnimocné okolnosti, ktoré Komisii umoznujú spoliehat sa na manazérsku alebo akúkolvek inú formu provizórnej úctovnej závierky, uvedené v bodoch 26 a 27 oznámenia o kalkulácii obratu podla nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi sa vztahujú výlucne, okrem prípadov, ked ide o jestvujúce rozdiely s úctovnými normami státov, ktoré nie sú clenmi Európskej únie, na nevyhnutnost vziat do úvahy významné a trvalé zmeny zasahujúce do hospodárskej reality dotknutých podnikov (nadobudnutia a predaje, ktoré nastali po overení úctovnej závierky, zavretie továrne). (pozri bod 179) 11. Ako je uvedené v bode 9 oznámenia o kalkulácii obratu podla nariadenia c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, pojem obrat, tak ako sa pouzíva v clánku 5 nariadenia, sa explicitne odvoláva na "sumy získané z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb". Ako výnimku oznámenie upravilo moznost stanovit za urcitých okolností obrat inak ako odkazom na celkový predaj výrobkov a poskytovanie sluzieb. V tomto ohlade bod 13 oznámenia upresnuje, ze obrat spolocnosti poskytujúcej sluzby, ktorá koná ako sprostredkovatel, môze pozostávat výlucne zo sumy provízií, ktoré získava. Tento bod oznámenia sa týka zvlástnej kategórie sprostredkovatelov, ktorí patria výlucne do odvetvia sluzieb a ktorých jediná odmena je suma provízií, ktoré dostanú. Ide teda o výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktorého relevantný obrat musí byt urcený na základe celkovej sumy trzieb z predaja. Preto tento pojem sprostredkovatela musí byt vykladaný úzko. Z toho vyplýva, ze cinnost distribútorov, ktorá spocíva najmä v nákupe elektrickej energie alebo plynu u svojich dodávatelov a v zabezpecení ich distribúcie a ich predaja konecnému spotrebitelovi, nemôze byt posudzovaná ako poskytovanie sluzieb, ktoré sa obmedzuje na dodávanie výrobku na úcet výrobcov a iných hospodárskych subjektov. Taký distribucný podnik teda nemôze byt z právneho hladiska povazovaný iba za sprostredkovatela v zmysle bodu 13 oznámenia a v zásade sa nanho nemôze vztahovat výnimka, ktorá je v nom zakotvená, kedze výnosy, ktoré mu plynú z distribúcie, zodpovedajú jeho bezným cinnostiam v zmysle clánku 5 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. (pozri body 203, 208, 210, 211, 216) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) zo 14. júla 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Koncentrácia - Nariadenie (ES) c. 139/2004 - Trh s elektrickou energiou - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze koncentrácia nemá význam na úrovni Spolocenstva - Výpocet obratu - Úctovné normy - Úpravy - Dôkazné bremeno - Právo na obhajobu" Vo veci T-417/05, Endesa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Flynn, QC, S. Baxter, solicitor, M. Odriozola Alén, M. Muńoz de Juan, M. Merola, J. García de Enterría Lorenzo-Velázquez a J. Varcárcel Martínez, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier, A. Whelan a M. Schneider, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado, a Gas Natural SDG, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: F. González Díaz, J. Jiménez de la Iglesia a A. Leis García, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 15. novembra 2005, ktorým sa konstatuje, ze koncentrácia nemá význam na úrovni Spolocenstva (vec COMP/M.3986 - Gas Natural/Endesa), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. marca 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec Nariadenia upravujúce oblast kontroly koncentrácií 1 Nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) (dalej len "nariadenie") ustanovuje: "1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 4 ods. 5 a clánok 22, toto nariadenie sa vztahuje na vsetky koncentrácie s významom pre celé spolocenstvo [na úrovni Spolocenstva - neoficiálny preklad] podla tohto clánku. 2. Koncentrácia má význam pre celé spolocenstvo [na úrovni Spolocenstva - neoficiálny preklad], ak: a) spolocný celkový celosvetový obrat vsetkých úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 5000 miliónov EUR, a b) celkový obrat v rámci spolocenstva kazdého z najmenej dvoch úcastníkov koncentrácie je vyssí ako 250 miliónov EUR; pokial kazdý z úcastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci spolocenstva v jednom a tom istom clenskom státe. ..." 2 Clánok 5 nariadenia nazvaný "Výpocet obratu" stanovuje: "Celkový obrat v zmysle tohto nariadenia sa skladá z ciastok, ktoré úcastníci koncentrácie získali v predchádzajúcom úctovnom roku z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb, v rámci ich beznej podnikatelskej cinnosti, od ktorého odpocítajú obchodné zlavy, dan z pridanej hodnoty a dalsie dane priamo súvisiace s obratom. Celkový obrat úcastníka koncentrácie nezahrna predaj výrobkov alebo poskytovanie sluzieb medzi jednotlivými podnikmi uvedenými v odseku 4. Obrat v rámci spolocenstva alebo v rámci clenského státu predstavuje predané výrobky a poskytnuté sluzby podnikom alebo spotrebitelom v spolocenstve, prípadne v tomto clenskom státe. ..." 3 V súlade s clánkom 19 nariadenia: "1. Komisia v lehote troch pracovných dní dorucí príslusným orgánom clenských státov kópie oznámení a co najskôr aj kópie najdôlezitejsích dokumentov podaných Komisii alebo vydaných Komisiou podla tohto nariadenia... 2. Komisia vykonáva postupy ustanovené v tomto nariadení v úzkej a nepretrzitej spolupráci s príslusnými orgánmi clenských státov, ktoré môzu vyjadrovat svoje názory na tieto postupy..." 4 Podla clánku 21 nariadenia: "2. Komisia je výlucne príslusná prijímat rozhodnutia podla tohto nariadenia, pricom tieto sú preskúmatelné Súdnym dvorom. 3. Ziaden clenský stát neuplatnuje svoje vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze na koncentrácie s významom pre celé spolocenstvo [na úrovni Spolocenstva - neoficiálny preklad]." 5 Clánok 22 nariadenia stanovuje: "1. Jeden alebo viaceré clenské státy môzu poziadat Komisiu o posúdenie koncentrácie podla clánku 3, ktorá nemá význam pre celé spolocenstvo [na úrovni Spolocenstva - neoficiálny preklad] v zmysle clánku 1, ale ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost. Takáto ziadost sa podáva v lehote najneskôr 15 pracovných dní odo dna oznámenia koncentrácie, alebo ak oznámenie nie je potrebné, odo dna, kedy sa inak o nej príslusné clenské státy dozvedeli. 2. Komisia bezodkladne informuje príslusné orgány clenských státov a úcastníkov koncentrácie o kazdej dorucenej ziadosti podla odseku 1. Kazdý iný clenský stát má právo pripojit sa k pôvodnej ziadosti v lehote 15 pracovných dní odo dna, kedy bol Komisiou informovaný o tejto pôvodnej ziadosti. Vsetky národné lehoty týkajúce sa koncentrácie sa prerusujú, az kým sa v súlade s postupom ustanoveným v tomto clánku nerozhodne, kto bude koncentráciu posudzovat. Ihned ako clenský stát oznámi Komisii a úcastníkom koncentrácie, ze sa nepripojí k ziadosti, koncí prerusenie plynutia jeho národných lehôt. 3. Komisia môze v lehote najviac 10 pracovných dní po uplynutí lehoty podla odseku 2 rozhodnút, ze posúdi koncentráciu, pokial zistí, ze ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost. Ak Komisia neprijme rozhodnutie v tejto lehote, povazuje sa to za prijatie rozhodnutia o posudzovaní koncentrácie v súlade so ziadostou. Komisia informuje vsetky clenské státy a úcastníkov koncentrácie o svojom rozhodnutí. Môze poziadat o predlozenie oznámenia podla clánku 4. Clenský stát alebo státy, ktoré podali ziadost, uz na koncentráciu neuplatnujú svoje vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze. ..." 6 Podla clánku 17 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie (Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88): "Právo prístupu k spisu sa nesmie vztahovat na dôverné informácie alebo interné dokumenty Komisie alebo príslusných orgánov clenských státov. Právo prístupu k spisu sa rovnako nesmie vztahovat na korespondenciu medzi Komisiou a príslusnými orgánmi clenských státov alebo medzi neskôr uvedenými." 7 Clánok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatnovaní medzinárodných úctovných noriem (Ú. v. ES L 243, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 609) stanovuje: "Cielom tohto nariadenia je schválenie a vyuzitie medzinárodných úctovných noriem v spolocenstve, aby sa harmonizovali financné informácie predkladané spolocnostami, ktoré sú uvedené v clánku 4, na zabezpecenie vysokého stupna transparentnosti a komparability financných výkazov a tým úcinného fungovania kapitálového trhu a vnútorného trhu spolocenstva." Právne predpisy o úctovníctve obchodných spolocností 8 Clánok 4 nariadenia c. 1606/2002 (nazvaný "Konsolidované úcty verejne obchodovaných spolocností") urcuje: "Pre kazdý financný rok, ktorý zacína 1. januára 2005 alebo neskôr, vypracujú spolocnosti spravované zákonmi clenského státu svoje konsolidované úcty v zhode s medzinárodnými úctovnými normami schválenými v súlade s postupom, ktorý je stanovený v clánku 6 ods. 2, ak k dátumu ich bilancie sú ich cenné papiere schválené pre obchodovanie na regulovanom trhu akéhokolvek clenského státu v rámci významu clánku 1 ods. 13 smernice Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investicných sluzbách v oblasti cenných papierov." 9 Nariadenie Komisie (ES) c. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú urcité medzinárodné úctovné standardy v súlade s nariadením c. 1606/2002 (Ú. v. EÚ L 261, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 4), stanovuje: "Clánok 1 Medzinárodné úctovné standardy stanovené v prílohe sa prijímajú. ..." 10 Medzinárodná úctovná norma IAS 18 nazvaná "Výnosy z beznej cinnosti", ktorá tvorí prílohu nariadenia c. 1725/2003, urcuje: "Definície 7. V tomto standarde sa tieto pojmy pouzívajú v uvedenom význame: Výnosy predstavujú celkový prítok ekonomických úzitkov, vznikajúci v danom období z bezných cinností podniku, ak tieto prítoky majú za následok iné zvýsenie vlastného imania ako zvýsenie súvisiace s vkladmi od úcastníkov. Objektívna hodnota je suma, za ktorú by sa mohol majetok vymenit alebo záväzok vyrovnat v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovolne súhlasiacimi zúcastnenými stranami. 8. Výnosy zahrnajú len celkové prítoky ekonomických úzitkov obdrzaných alebo obdrzatelných podnikom na jeho vlastný úcet. Sumy vybrané v mene tretích strán, ako sú napríklad dane z obratu, spotrebné dane a dane z pridanej hodnoty, nie sú ekonomickými úzitkami, ktoré plynú do podniku a nemajú za následok zvýsenie vlastného imania. Preto sú z výnosov vylúcené. Podobne, pri zastupovaní tretej strany podnikom, zahrnajú celkové prítoky ekonomických úzitkov sumy vybrané v prospech príkazcu, ktoré nemajú za následok zvýsenie vlastného imania podniku. Sumy vybrané v mene príkazcu nie sú výnosom. Výnosom sa ale stáva suma provízie." 11 Nariadenie Komisie (ES) c. 707/2004 zo 6. apríla 2004, ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 1725/2003 (Ú. v. EÚ L 111, s. 3; Mim. vyd. 13/034, s. 84), urcuje: "Clánok 1 V prílohe k nariadeniu... c. 1725/2003 sa SIV-8: Prvé uplatnenie medzinárodných úctovných standardov ako východiskovej základne úctovníctva nahrádza textom stanoveným v prílohe k tomuto nariadeniu. Clánok 2 Toto nariadenie nadobúda úcinnost dvadsiatym dnom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. ..." 12 Príloha nariadenia c. 707/2004 nazvaná "MSFV 1 - Prvé uplatnenie medzinárodných standardov financného výkazníctva" upresnuje: "36. Na dodrzanie MÚS 1 Prezentácia úctovnej závierky, musia prvé úctovné závierky jednotky podla MSFV obsahovat porovnatelné informácie podla MSFV najmenej za jeden rok. ... 47. Jednotka uplatnuje tento MSFV, ak sa obdobie jej prvých úctovných závierok podla MSFV zacína 1. januára 2004 alebo neskôr. Odporúca sa skorsie uplatnovanie..." Oznámenie o výpocte obratu 13 Podla bodu 26 oznámenia Komisie o kalkulácii obratu podla nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 o kontrole koncentráci[í] medzi podnikmi (Ú. v. ES C 66, 1998, s. 25; Mim. vyd. 08/001, s. 215) (dalej len "oznámenie"): "Snahou Komisie je vychádzat z najpresnejsích a najspolahlivejsích dostupných císiel. Vo vseobecnosti teda platí, ze Komisia sa bude odvolávat na audítorom overené a ostatné definitívne uzatvorené úcty [konecné úctovné závierky - neoficiálny preklad]. Avsak v prípadoch, kedy sa zachovávajú hlavné rozdiely medzi úctovnými standardmi spolocenstva a standardami neclenských státov, Komisia môze povazovat za potrebné opätovne vyjadrit tieto úcty v súlade so standardmi Spolocenstva, týkajúcimi sa obratu. Komisia sa v kazdom prípade odmieta spoliehat na manazérsku alebo akúkolvek inú formu provizórnej úctovnej závierky za kazdých, okrem výnimocných okolností (pozri nasledujúci odsek). Ked dôjde ku koncentrácii v priebehu prvých mesiacov roka a este nie je k dispozícii audítorom overená úctovná závierka za práve uplynulý financný rok, do úvahy sa vezmú císla za predchádzajúci rok. Ak existuje zásadný nesúlad medzi dvoma úctovnými závierkami a predovsetkým, ked sú k dispozícii predbezné údaje za práve uplynulý rok, Komisia sa môze rozhodnút zohladnit takéto predbezné údaje." 14 Podla bodu 27 oznámenia: "Bez ohladu na odsek 26, úprava sa musí vykonat tak, aby sa zohladnili nadobudnutia alebo úbytky, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa vypracovala audítorom overená úctovná závierka. Je to potrebné ak sa majú identifikovat skutocné zdroje, ktoré sa koncentrujú. Ak teda spolocnost odpredá cast svojho podniku kedykolvek pred podpísaním konecnej zmluvy alebo oznámením verejnej ponuky alebo nadobudnutím kontrolného podielu, ktoré vedie ku koncentrácii alebo tam, kde je takýto úbytok alebo uzavretie podmienkou operácie (1), cast obratu patriaca k danej casti podniku sa musí odpocítat od obratu oznamujúcej strany, ako je uvedené v jej poslednej audítorom overenej úctovnej závierke. V opacnom prípade, obrat zodpovedajúci aktívam, ktoré spolocnost nadobudla po vypracovaní poslednej audítorom overenej úctovnej závierky sa musí pripocítat k obratu spolocnosti pre úcely oznámenia." Skutkové okolnosti 15 Zalobkyna Endesa, SA, je obchodnou spolocnostou, ktorej cenné papiere sú prijaté na obchodovanie okrem iného na Madridskej burze cenných papierov. Nachádza sa na cele skupiny Endesa, najväcsej spanielskej elektrárenskej skupiny, pricom vyvíja cinnost v Taliansku, Francúzsku, Portugalsku, Polsku a v Latinskej Amerike. 16 Gas Natural SDG, SA (dalej len "Gas Natural"), je obchodnou spolocnostou, ktorej cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na Madridskej burze cenných papierov. Je clenom skupiny Gas Natural, skupiny podnikov, ktoré poskytujú sluzby v odvetví energetiky, ktorá vykonáva v podstate cinnost v oblasti dodávok, distribúcie a obchodovania so zemným plynom v Spanielsku, v Taliansku a v Latinskej Amerike. Vyvíja tiez cinnosti v oblasti odvetvia elektrickej energie, hlavne výrobu a obchodovanie s elektrickou energiou, pricom v tomto odvetví je novácikom. 17 Dna 5. septembra 2005 oznámila Gas Natural svoj zámer vyhlásit verejnú ponuku na prevzatie (dalej len "PnP") akcií predstavujúcich základné imanie spolocnosti Endesa a ktorá vytvára koncentráciu v súlade s clánkom 3 nariadenia. Statutárne orgány spolocnosti Endesa oznacili PnP za nepriatelskú. 18 Dna 12. septembra 2005, Gas Natural oznámil koncentráciu spanielskym úradom vykonávajúcim dohlad nad hospodárskou sútazou. 19 Krátko po oznámení PnP spolocnostou Gas Natural, sa Endesa obrátila na Komisiu preto, aby vysvetlila, ze podla jej názoru koncentrácia mala význam na úrovni Spolocenstva v zmysle clánku 1 nariadenia. Z toho podla spolocnosti Endesa vyplýva, ze na jednej strane koncentrácia mala byt oznámená Komisii podla clánku 4 nariadenia a na druhej strane, ze spanielsky úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou nemal právomoc rozhodovat o tejto operácii. 20 Dna 19. septembra 2005 Endesa poziadala Komisiu o to, aby sa vyslovila k otázke svojej právomoci hodnotit koncentráciu z dôvodu jej významu na úrovni Spolocenstva. 21 V týchto oznámeniach Endesa uviedla hlavne po prvé, ze na výpocet obratu dosiahnutého v roku 2004 sa majú zobrat do úvahy skôr císelné údaje vypocítané na základe nových medzinárodných noriem pre financné výkazníctvo (IFRS - MSFV), ako zistené na základe auditu úctov, a po druhé, ze bolo treba do istej miery upravit tieto císelné údaje preto, aby sa dodrzali ustanovenia oznámenia Komisie o výpocte obratu. Na základe takto zistených císelných údajov sa Endesa domnieva, ze v roku 2004 nezaznamenala v Spanielsku obrat v hodnote viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spolocenstve. 22 Dna 20. septembra 2005 portugalský úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou poziadal Komisiu, aby vyhovela ziadosti o postúpenie koncentrácie na základe clánku 22 nariadenia. Dna 22. septembra 2005 Komisia informovala dalsie clenské státy o podaní takejto ziadosti o postúpenie a súcasne im poskytla moznost pripojit sa k nej. Dna 28. septembra 2005 spanielsky úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou oznámil Komisii, ze nemá záujem sa pripojit k portugalskej ziadosti. Dna 7. októbra 2005 taliansky úrad oznámil Komisii, ze má záujem sa pripojit k portugalskej ziadosti. Komisia zamietla tieto ziadosti o postúpenie koncentrácie 27. októbra 2005 z toho dôvodu, ze vnútrostátne úrady nepreukázali do akej miery koncentrácia zasahovala do obchodu v rámci Spolocenstva a do slobodnej hospodárskej sútaze a vyvodila záver, ze nie je najvhodnejsím orgánom pre rozhodnutie vo veci. 23 Dna 26. septembra 2005 sa Komisia obrátila písomne so ziadostou na Gas Natural, aby upresnila, na akom základe oznámila koncentráciu spanielskemu úradu vykonávajúcemu dohlad nad hospodárskou sútazou a súcasne ju oboznámila so svojimi pripomienkami týkajúcimi sa tvrdení spolocnosti Endesa. Gas Natural odpovedala na tento list 3. októbra 2005. Vo svojej odpovedi uviedla, ze preto, aby zistila ktorý úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou má vo veci právomoc pouzila císelné údaje uverejnené v overenej úctovnej závierke spolocnosti Endesa za rok 2004. Podla Gas Natural, tieto úctovné závierky preukazujú, ze v roku 2004 Endesa (ako Gas Natural) dosiahla viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v Spolocenstve v Spanielsku. 24 Rovnako 26. septembra 2005 Komisia písomne poziadala spolocnost Endesa o viaceré upresnenia týkajúce sa jej oznámení. Okrem toho 4. októbra 2005 zaslala spolocnosti Endesa kópiu pripomienok spolocnosti Gas Natural k jej prvým oznámeniam a súcasne ju poziadala o to, aby sa k nim vyjadrila. Spolocnost Endesa na tieto ziadosti odpovedala 5. a 7. októbra 2005. 25 Dna 6. októbra 2005 spanielsky úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou oznámil Komisii svoj nesúhlas s tvrdeniami uvádzanými spolocnostou Endesa a uviedol, ze sa domnieva, ze má právomoc posudzovat predmetnú koncentráciu. 26 Dna 25. októbra 2005 Komisia zaslala spolocnosti Gas Natural kópiu oznámení Endesa-i z 5. a zo 7. októbra 2005 a súcasne jej poskytla moznost na ne odpovedat. Dna 26. októbra 2005 Komisia vyzvala spolocnosti Gas Natural, Endesa a spanielsky úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou, aby jej oznámili svoje stanoviská k výkladu clánku 5 nariadenia o koncentráciách v spojení s bodom 40 uz zmieneného oznámenia Komisie. V tom istom case zaslala spanielskemu úradu vykonávajúcemu dohlad nad hospodárskou sútazou kópiu oznámení spolocnosti Endesa z 5. a 7. októbra 2005 a súcasne mu poskytla moznost vyjadrit svoj názor o vsetkých predmetných otázkach. 27 Dna 27. októbra 2005, spanielsky úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou informoval Komisiu, ze nemal ziadne doplnujúce pripomienky k úpravám a oznámil jej svoje stanovisko k výkladu clánku 5 nariadenia o koncentráciách v súvislosti s bodom 40 príslusného oznámenia Komisie. Dna 2. novembra 2005 Gas Natural a Endesa oznámili svoje stanoviská v tejto súvislosti. Navyse Gas Natural predlozil nové stanoviská k úpravám, ktoré navrhla spolocnost Endesa vo svojich oznámeniach z 5. a zo 7. októbra 2005. V týchto stanoviskách Gas Natural navrhol nové úpravy, o ktorých sa domnieval, ze unikli pozornosti spolocnosti Endesa. Dna 4. novembra 2005 bola kópia týchto upravených návrhov zaslaná spolocnosti Endesa, ktorá oznámila v tejto súvislosti svoje pripomienky 9. novembra 2005. 28 Dna 15. novembra 2005 Komisia prijala rozhodnutie, ktorým konstatovala, ze koncentrácia nemá význam na úrovni Spolocenstva (vec COMP/M.3986 - Gas Natural/Endesa), ktoré je predmetom tohto konania (dalej len "rozhodnutie"). 29 Pokial ide o vnútrostátne konanie kontroly koncentrácií, spanielsky minister hospodárstva 7. novembra 2005 rozhodol o zacatí "druhej fázy" uvedeného konania tým, ze zaslal spisový materiál Servicio de Defensa de la Competencia (Sluzba na ochranu hospodárskej sútaze, dalej len "SDC") súdnemu orgánu Tribunal de Defensa de la Competencia (Súd na ochranu hospodárskej sútaze, dalej len "TDC"). 30 Dna 20. decembra 2005 Comisión Nacional de la Energía (Národná komisia pre energiu, dalej len "CNE") vydala stanovisko ku koncentrácii, v ktorom odporucila schválenie koncentrácie za urcitých podmienok. 31 Dna 5. januára 2006 TDC vydalo stanovisko, v ktorom odporucilo zakázat koncentráciu. 32 Dna 3. februára 2006 spanielska Rada ministrov schválila koncentráciu za urcitých podmienok. 33 Dna 21. marca 2006 Obchodný súd c. 3 v Madride rozhodol o pozastavení koncentrácie. Konanie 34 Endesa podala túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. novembra 2005. Samostatnou ziadostou z toho istého dna zalobkyna poziadala, aby sa o zalobe rozhodlo v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 35 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. novembra 2005 zalobkyna navrhla na jednej strane nariadenie odkladu výkonu rozhodnutia a na druhej strane zaviazanie Komisie na ulozenie povinnosti spanielskym úradom vykonávajúcim dohlad nad hospodárskou sútazou prerusit vsetky vnútrostátne konania. 36 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 2. a 9. decembra 2005 Gas Natural a Spanielske královstvo navrhli vstúpenie vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalovanej na základe clánku 115 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku. 37 Obidva návrhy na vstúpenie vedlajsieho úcastníka do konania boli dorucené úcastníkom konania v súlade s clánkom 116 ods. 1 rokovacieho poriadku. 38 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2005 zalobkyna poziadala, aby neboli poskytnuté tajné alebo dôverné písomnosti prípadným vedlajsím úcastníkom konania na základe clánku 116 ods. 2 druhej vety rokovacieho poriadku. 39 Dna 15. decembra 2005 tretia komora Súdu prvého stupna, ktorej bola vec pridelená rozhodla, ze vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní. 40 Uznesením zo 16. decembra 2005 predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali Gas Natural a Spanielske královstvo a vylúcil na samostatné rozhodnutie ziadost o dôverné zaobchádzanie. 41 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 3. a 4. januára 2006 Gas Natural a Spanielske královstvo vyjadrili námietky pokial ide o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami obsiahnutými v procesných dokumentoch, ktoré im boli oznámené. 42 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. januára 2006 zalobkyna vzala spät ziadost o dôverné zaobchádzanie vzhladom na spolocnost Gas Natural, pokial ide o správu vyhotovenú Deloitte, SL, pripojenú ako prílohu k zalobe. 43 Dna 12. a 13. januára 2006 Gas Natural a Spanielske královstvo predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka. 44 Komisia podala 19. januára 2003 svoje vyjadrenie k návrhu. 45 Uznesením z 24. januára 2006 predseda tretej komory Súdu prvého stupna ciastocne vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie podanej zalobkynou a nariadil zaslanie nedôverného znenia vsetkých procesných dokumentov vedlajsím úcastníkom konania a vyzval ich, aby vyjadrili v tejto súvislosti doplnujúce pripomienky pocas pojednávania. Okrem toho vylúcil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie. 46 Uznesením z 1. februára 2006, Endesa/Komisia (T-417/05 R, Zb. s. II-18), predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia z toho dôvodu, ze zalobkyna nepreukázala, ze je vystavená nebezpecenstvu vzniku váznej a nenahraditelnej ujmy v prípade, ze nebude nariadené predbezné opatrenie a vylúcil rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie. 47 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby odpovedali na súbor písomných otázok. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovených lehotách. 48 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky boli vypocuté pocas pojednávania 9. marca 2006. Návrhy úcastníkov konania 49 Endesa navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil jej zalobu za prípustnú, - zrusil rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 50 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 51 Spanielske královstvo navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 52 Spolocnost Gas Natural navrhla, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O veci samej 53 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza pät dôvodov zalozených po prvé na procesných vadách, po druhé na prenesení dôkazného bremena a nedostatocné odôvodnenie, po tretie na nedostatocnom vyuzitie úctovných závierok vyhotovených v súlade s MÚS/MSFV, po stvrté na zamietnutí navrhnutých úprav a po piate na porusení kritérií uvedených v oznámení, nedostatku hodnotenia a odôvodnenia a na zneuzití právomoci. O prvom dôvode zalozenom na procesných vadách O prvej casti zalozenej na prijatí rozhodnutí o ziadostiach o predbeznom postúpení pred rozhodnutím - Tvrdenia úcastníkov konania 54 Endesa tvrdí, ze jasne vyplýva z nariadenia, ze kazdé rozhodnutie zalozené na clánku 22 musí súvisiet s koncentráciou, ktorá je v súlade s prahmi jedného alebo viacerých vnútrostátnych pravidiel a ktorá nemá význam na úrovni Spolocenstva. Preto mechanizmus clánku 22 zakladá Komisii právomoc pokial ide o operácie, ktoré by a priori mali byt vylúcené z jej právomoci. 55 Z toho vyplýva, ze podla clánku 22 nariadenia neexistencia významu na úrovni Spolocenstva tvorí základnú a predbeznú podmienku pre rozhodnutie o postúpení. Preto podla spolocnosti Endesa, ked v súlade so stanovenou formou poziadala Komisiu o zaujatie stanoviska k významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva, Komisia mala na výber medzi zamietnutím ziadosti bez toho, ze by zacala konanie z dôvodu, ze by ju povazovala za zjavne nedôvodnú, alebo zacatím konania a rozhodnutím v súlade so stanovenou formou o otázke, ktorý orgán má právomoc a to pred tým nez by rozhodla o ziadostiach o postúpenie. Dodáva, ze skutocnost, ze lehota pre rozhodnutie o ziadostiach o postúpenie je stanovená v nariadení (desat pracovných dní pocítajúc od uplynutia lehoty urcenej na to, aby sa vnútrostátne orgány pripojili k jednej alebo viacerým ziadostiam) nemôze odôvodnit obrátenie logiky, ktorej je podriadené presetrovanie Komisiou. Kedze sa nariadenie nezmienuje o prekázkach konania týkajúcich sa urcenia orgánu, ale prekázok, ktoré sa týkajú hmotnoprávnej právomoci (prostredníctvom pravidiel o postúpení clánku 22), lehota stanovená pre druhých by sa mala obdobne uplatnovat na prvých. Pokial by Komisia nemala k dispozícii vsetky informácie nevyhnutné na rozhodnutie, a musela by ziadat o dodatocné informácie, jej ziadost o informácie by mala automaticky prerusit plynutie lehoty, ktorú mala na rozhodnutie, ako aj nutné plynutie lehôt týkajúcich sa prijatia vsetkých aktov vyplývajúcich z tejto skutocnosti, teda aj rozhodnutia zalozeného na clánku 22. 56 Spolocnost Endesa uvádza, ze v prejednávanej veci uplynulo 38 dní medzi prvou ziadostou o postúpenie a rozhodnutím Komisie o zamietnutí ziadosti Talianskej republiky a Portugalskej republiky. Tým, ze prijala rozhodnutia o postúpení pred tým, ako rozhodla o význame koncentrácie na úrovni Spolocenstva alebo vnútrostátnom význame koncentrácie, Komisia prejudikovala výsledok rozhodnutia, hoci v nom uviedla v tejto súvislosti cisto formálnu výhradu. Toto jasne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o ziadostiach o postúpenie, ktoré uvádza najmä to, ze Komisia nie je najvhodnejsím orgánom pre rozhodovanie o spornej koncentrácii. Nezávisle od opodstatnenosti tohto tvrdenia, je zrejmé, ze obsahuje predcasný úsudok aspon o jednom z posúdení, ktoré má urobit Komisia v rámci presetrovania koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva, to znamená o posúdení, ktoré sa týka prípadných ziadostí o postúpenie zalozených na clánku 9 nariadenia. 57 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, zastáva názor, ze tento dôvod je jednoducho bezpredmetný, kedze nejestvuje analógia medzi situáciou clenského státu, ktorý podáva ziadost na základe clánku 22 a situáciou v ktorej podnik ziada Komisiu o zaujatie stanoviska k svojej vlastnej právomoci, kedze rozhodnutia o ziadostiach podaných na základe clánku 22 neprejudikovali rozhodovanie o otázkach, ktoré sa týkajú právomoci Spolocenstva, pretoze výslovne rozhodla o uvedených ziadostiach bez ujmy v tomto ohlade. - Posúdenie Súdom prvého stupna 58 Endesa tvrdí, ze rozhodnutie malo byt prijaté pred rozhodnutím o ziadostiach o postúpenie podla clánku 22 nariadenia, kedze nejestvovanie významu na úrovni Spolocenstva tvorí základnú a predbeznú podmienku pre rozhodnutie o postúpení. 59 Clánok 22 ods. 1 nariadenia stanovuje, ze "jeden alebo viaceré clenské státy môzu poziadat Komisiu o posúdenie koncentrácie..., ktorá nemá význam pre celé spolocenstvo [na úrovni Spolocenstva - neoficiálny preklad] v zmysle clánku 1, ale ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a hrozí, ze znacne ovplyvní hospodársku sútaz na území clenského státu alebo státov, ktoré podávajú ziadost...". 60 Treba pripomenút, ze 19. septembra 2005 Endesa poziadala Komisiu o to, aby sa vyslovila k otázke svojej právomoci analyzovat koncentráciu. Ziadostou z 20. septembra 2005 portugalský úrad vykonávajúci dohlad nad hospodárskou sútazou poziadal Komisiu, aby vyhovela ziadosti o presetrenie koncentrácie na základe clánku 22 nariadenia. Potom co Komisia informovala dalsie clenské státy o podaní takejto ziadosti o postúpenie, 7. októbra 2005 taliansky úrad oznámil Komisii, ze má záujem sa pripojit k ziadosti portugalského orgánu vykonávajúcemu dohlad nad hospodárskou sútazou. Komisia zamietla tieto ziadosti o postúpenie 27. októbra 2005 z toho dôvodu, ze nebolo preukázané, ze koncentrácia hrozila zásahom do hospodárskej sútaze v Portugalsku a v Taliansku a ze Komisia mala lepsie postavenie na posúdenie týchto skutocností. 61 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na jednej strane chyby, ktoré uvádza zalobkyna sa netýkajú rozhodnutia, ale výlucne len rozhodnutí z 27. októbra 2005 o ziadostiach o postúpenie, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Preto je dôvod v kazdom prípade nepouzitelný. 62 Koniec koncov treba poznamenat, ze tak ako tvrdí Komisia, právny následok tvrdení uvádzaných zalobkynou nie je jasný. Ak by sa s týmito právnymi argumentmi stotoznilo, kazdé rozhodnutie, vrátane rozhodnutia stanovujúceho význam koncentrácie na úrovni Spolocenstva, prijaté po rozhodnutiach z 27. októbra 2005 o ziadostiach o postúpenie, by bolo postihnuté uvádzanými nesúladmi s pravidlami a mohlo by byt teda zrusené z tých istých dôvodov, ako uvádza zalobkyna. Takto kazdé rozhodnutie prijaté Komisiou na základe ziadosti spolocnosti Endesa po tomto dni, aj ked by sa ním vyhovelo tejto ziadosti, by muselo byt zrusené. 63 Na druhej strane je nutné skonstatovat, ze zalobkyna nepreukázala v com rozhodnutie z 27. októbra 2005 o ziadostiach o postúpenie prejudikovalo rozhodnutie o otázke, ktorá sa týka právomoci Spolocenstva, kedze rozhodnutia o ziadostiach o postúpenie uvádzajú naopak výslovne, ze boli prijaté bez toho, ze by nimi bolo dotknuté posúdenie významu plánovanej koncentrácie na úrovni Spolocenstva. 64 Dalej nemozno vycítat Komisii, ze rozhodla o ziadostiach o postúpenie pred tým, nez rozhodla o význame na úrovni Spolocenstva. Clánok 22 ods. 3 nariadenia ukladá Komisii povinnost rozhodnút v lehote 10 dní o ziadosti o postúpenie a stanovuje, ze v prípade, ze takto nerozhodne, tak z takejto necinnosti vyplýva implicitné rozhodnutie o prijatí postúpenia. Preto je Komisia povinná rýchlo rozhodnút o postúpení. Za týchto podmienok ak by musela najskôr rozhodnút o význame na úrovni Spolocenstva, musela by tak urobit v lehote kratsej ako desat dní, v dôsledku coho by nebola schopná skúmat s nálezitou starostlivostou otázku súvisiacu s významom plánovanej operácie na úrovni Spolocenstva. 65 Okolnost, ze Komisia pokracovala v skúmaní významu na úrovni Spolocenstva a ze prijala rozhodnutie len po rozhodnutiach z 27. októbra 2005 o ziadostiach o postúpenie, teda v prejednávanej veci zdaleka neposkodila záujmy Endesa, naopak umoznila, aby rozhodnutie o význame na úrovni Spolocenstva bolo zalozené na pozornom skúmaní vsetkých dôlezitých prvkov. 66 Dalej sa musí odmietnut tvrdenie zalobkyne podla ktorého plynutie lehoty urcenej na rozhodnutie o ziadostiach podaných na základe clánku 22 nariadenia je prerusené analogicky az dovtedy, dokedy bude rozhodnuté o otázke urcenia významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva, ktorá je prekázkou v konaní. V nariadení totizto nie je ziadne ustanovenie, ktoré by uvádzalo, ze plynutie lehoty na rozhodnutie o ziadosti podanej na základe clánku 22 sa prerusuje. Pokial vsak ide o lehoty, s ktorými sú spojené právne úcinky, kazdý dôvod na prerusenie plynutia by mal byt výslovne stanovený. V tejto súvislosti treba pripomenút dôlezitost zabezpecenia kontroly koncentrácií v lehotách zlucitelných súcasne s poziadavkami správneho úradného postupu a s poziadavkami podnikatelského zivota (rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, C-170/02 P, Zb. s. I-9889, bod 34). 67 Z toho vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti zalozenej na netransparentnosti a na porusení práva na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania 68 Spolocnost Endesa poznamenáva, ze nariadenie nestanovuje osobitné konanie s cielom preukázat význam koncentrácie na úrovni Spolocenstva. Preto v odpovedi na formálnu ziadost spolocnosti Endesa, aby rozhodla o urcení orgánu, ktorý má právomoc rozhodnút o koncentrácii, Komisia mala jasne oznacit konanie, ktorým bude postupovat, co by umoznilo zarucit minimálny stupen právnej istoty. Spolocnost Endesa výslovne ziadala Komisiu, od zacatia konania, aby informovala úcastníkov konania o procesných pravidlách, ale táto ziadost nebola vzatá do úvahy. 69 Postup, ktorým postupovala Komisia sa tiez vyznacoval netransparentnostou, pretoze Komisia neupresnila Endesa-i, presne s ktorými dokumentmi bola oboznámená spolocnost Gas Natural, rovnako jej úplne neoznámila, aké tvrdenia uviedla spolocnost Gas Natural Komisii. Najmä, aj ked SDC vystupovala v konaní ako úcastník konania, spolocnost Endesa nebola oboznámená, ani dokonca upozornená na pripomienky predlozené SDC, a to napriek výslovným a opakovaným ziadostiam, ktoré uviedla vo svojich listoch z 23. septembra, z 10. a z 12. októbra 2005. 70 Zmätok a nedostatok transparentnosti uplatnených procesných pravidiel bolo zjavným porusením práva na obhajobu. Rovnako tak tomu bolo aj v prípade zaslania dokumentov Endesa spolocnosti SDC bez toho, ze by sa vyziadal jej súhlas, s výnimkou zaslania prvého vyjadrenia, ktorú zaslala na ziadost Komisie zalobkyna SDC. 71 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdí, ze úcast spolocnosti Endesa na konaní urcite postacuje na obhajobu jej záujmov. - Posúdenie Súdom prvého stupna 72 Po prvé pokial ide o dôvod zalozený na tom, ze Komisia neinformovala zalobkynu o uplatnitelnom konaní, treba poznamenat, ze nariadenie nestanovuje osobitné konanie na zistenie významu koncentrácie na úrovni Spolocenstva. Nutné je tiez skonstatovat, ze zalobkyna nepreukázala v com by tento nedostatok informovania mohol ovplyvnit zákonnost rozhodnutia. 73 V kazdom prípade skutocnost, ze Komisia neoznámila zalobkyni konanie, ktorým mala v úmysle postupovat pri skúmaní toho, ci koncentrácia má alebo nemá význam na úrovni Spolocenstva, môze ovplyvnit zákonnost rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na konci tohto konania, iba v prípade, ak by z neho vyplývalo porusenie práva na obhajobu. To vsak nie je prípad prejednávanej veci, ako to vyplýva z nasledujúcich úvah. 74 Pokial ide, po druhé, o dôvod, ktorý zalobkyna zakladá na tom, ze Komisia jej neupresnila, presne s ktorými dokumentmi bola oboznámená spolocnost Gas Natural, treba skonstatovat, ze zalobkyna neupresnuje v com by táto okolnost mohla zasiahnut do jej práv alebo ovplyvnit obsah rozhodnutia. Okrem toho ani právo na obhajobu zalobkyne a ani jej právo na prístup k dokumentom neukladá povinnost, aby bola zalobkyna tiez informovaná o prístupe iných osôb k urcitým zlozkám spisového materiálu. Za týchto okolností musí byt dôvod zamietnutý. 75 Pokial ide, po tretie, o dôvod zalozený na tom, ze Komisia jej neoznámila v celom rozsahu tvrdenia uvádzané spolocnostou Gas Natural, najskôr treba skonstatovat, ze Komisia uznala, ze niektoré informácie dôverného charakteru boli vynechané. Následne treba poznamenat, ako zdôraznuje Komisia, ze zalobkyna neuniesla dôkazné bremeno o tom, ze ziadala o prístup k informáciám povazovaným za dôverné. Nakoniec, a najmä, zalobkyna vôbec nepreukázala, ze tieto informácie boli uzitocné pre jej úcast na konaní, bud preto, ze ide o informácie citované v rozhodnutí, alebo preto, ze ide o informácie, ktoré môzu preukázat význam koncentrácie na úrovni Spolocenstva. Okrem toho, kedze nezhoda v názoroch medzi spolocnostou Endesa a Komsiou sa týka najmä urcenia obratu Endesa-i a nie obratu spolocnosti Gas Natural, zdá sa, ze dôverné informácie nemajú v tejto súvislosti ziaden dopad. Z toho vyplýva, ze dôvod musí byt zamietnutý. 76 Pokial ide, po stvrté, o dôvod zalozený na tom, ze Komisia zalobkyni neoznámila úplne tvrdenia uvádzané SDC, vyplýva z judikatúry (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 33), ze korespondencia s clenskými státmi v zásade predstavuje vnútorné dokumenty, ktorých obsah nesmie byt oznámený osobám zúcastneným na konaní. Okrem toho podla clánku 17 ods. 3 nariadenia c. 802/2004 právo na prístup k spisu sa nesmie vztahovat na dôverné informácie alebo interné dokumenty Komisie alebo príslusných orgánov clenských státov. V kazdom prípade je nutné skonstatovat, ze zalobkyna neuvádza aké informácie, ktoré odovzdala SDC, pouzila Komisia alebo mohli zasiahnut do jej práv alebo ovplyvnit rozhodovanie. Z toho vyplýva, ze dôvod nie je opodstatnený. 77 Nakoniec pokial ide, po piate, o dôvod, ktorý zalobkyna zalozila na tom, ze Komisia mala s dokumentmi spolocnosti Endesa oboznámit SDC bez toho, ze by si vyziadala jej súhlas, stací pripomenút, ze clánok 19 ods. 2 nariadenia stanovuje, ze Komisia vykonáva postupy ustanovené v tomto nariadení v úzkej a nepretrzitej spolupráci s príslusnými orgánmi clenských státov a ze odsek 1 tohto istého clánku urcuje, ze Komisia v lehote troch pracovných dní dorucí príslusným orgánom clenských státov kópie oznámení a co najskôr aj kópie najdôlezitejsích dokumentov podaných Komisii alebo vydaných Komisiou podla tohto nariadenia. V kazdom prípade treba poznamenat, ze zalobkyna nepreukázala ako mohlo mat oznámenie obsahu dokumentov SDC dopad na zákonnost rozhodnutia. Za týchto podmienok dôvod nie je mozné prijat. 78 V súvislosti s predchádzajúcimi právnymi závermi je namieste zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na neprerusení vnútrostátneho konania - Tvrdenia úcastníkov konania 79 Spolocnost Endesa tvrdí, ze pocas konania, ktoré sa týka urcenia orgánu, ktorý má právomoc, Komisia mala poziadat o prerusenie vnútrostátneho konania, ktoré prebiehalo súbezne pred spanielskymi úradmi vykonávajúcimi dohlad nad hospodárskou sútazou a pred regulacnými úradmi tejto krajiny. Domnieva sa, ze skutocnost, ze nepoziadala o takéto prerusenie zakladá váznu procesnú chybu. 80 Endesa uvádza, ze povinnost prerusit konanie vyplýva z clánku 21 ods. 3 nariadenia, ktoré stanovuje povinnost pre kazdý clenský stát vyhnút sa uplatnovaniu svojich vnútrostátnych právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze na koncentrácii s významom na úrovni Spolocenstva a to z dôvodu vseobecnej povinnosti spolupráce zakotvenej v clánku 10 ES. Dalej by bolo treba vziat do úvahy skutocnost, ze ak s cielom vyhnút sa súbezným konaniam clánok 22 nariadenia ukladá povinnost prerusit plynutie vnútrostátnych lehôt az dovtedy, ked Komisia rozhodne o svojej právomoci, rovnaká logika by mala byt uplatnená po zistení toho, ze existuje medzera v nariadení, pokial ide o rozhodnutie o tom, ci koncentrácia má význam na úrovni Spolocenstva. Komisia mala preto poziadat o prerusenie vnútrostátnych konaní. 81 Endesa poznamenáva, ze prerusenie skúmania ziadostí o postúpenie az dovtedy, dokedy nebude vydané rozhodnutie o orgáne, ktorý má právomoc, malo byt automatické podla clánku 22 nariadenia. Skutocnost, ze rozhodnutie bolo prijaté bez toho, ze by bola dodrzaná jedna zo vseobecných zásad systému kontroly koncentrácií, to znamená zásada "one-stop-shop", ktorá umoznuje vyhnút sa súbezným konaniam na úrovni Spolocenstva a na vnútrostátnej úrovni, spôsobuje neplatnost tohto rozhodnutia. Navyse skutocnost, ze spolocnost Endesa bola povinná konat súcasne pred úradmi Spolocenstva a pred vnútrostátnymi úradmi zaprícinilo porusenie práva na obhajobu. Porusenie týchto práv je dôvodom pre zrusenie podla ustálenej rozhodovacej praxe (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071). 82 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdí, ze nezávisle od otázky ci má skutocne právomoci, ktoré jej priznáva zalobkyna, nikdy ju táto nevyzvala, aby ich vykonala. Na strane druhej nemôze existovat povinnost prerusit plynutie lehôt na základe jednoduchej analógie. Okrem toho právo zúcastnit sa na správnom konaní nezakladá právo na úcast len na jedinom správnom konaní. - Posúdenie Súdom prvého stupna 83 Pokial ide o dôvod zalozený na tom, ze Komisia nepoziadala príslusné spanielske orgány o prerusenie vnútrostátneho konania, stací skonstatovat, ze tento dôvod nie je vôbec dôlezitý v rámci tohto konania. Zalobkyna dalej nepreukázala ako neprerusenie vnútrostátneho konania, aj za predpokladu, ze vyplýva z protiprávneho konania Komisie, mohlo ovplyvnit zákonnost rozhodnutia. 84 Po prvé, pokial zalobkyna zakladá svoj dôvod, pokial ide o neprerusenie vnútrostátnych konaní, na clánku 21 ods. 3 nariadenia a na vseobecnej povinnosti spolupráce uvedenej v clánku 10 ES, stací zdôraznit, tak ako to robí zalovaná, ze ide prípadne o nezákonnost, ktorej sa dopustilo Spanielske královstvo a nie Komisia. Ziadne rozhodnutie Komisie preto nemôze byt pôvodcom tejto nezákonnosti a v kazdom prípade Komisia nezasiahla do zákonnosti rozhodnutia. 85 Po druhé pokial je dôvod zalozený na clánku 22 ods. 2 tretom odseku nariadenia, ktorý ukladá povinnost prerusit plynutie vnútrostátnych lehôt az dovtedy, kým Komisia nerozhodne o svojej právomoci, treba pripomenút, ze nejestvuje obdoba medzi situáciou clenského státu, ktorý podáva ziadost o postúpenie podla clánku 22 a situáciou, v ktorej podnik ziada Komisiu o zaujatie stanoviska ku svojej právomoci a ze teda nemôze existovat povinnost prerusit plynutie lehôt na základe jednoduchej analógie. 86 Po tretie pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bolo rozhodnutie prijaté bez toho, aby bola dodrzaná zásada jediného úradu, a tvrdenie, podla ktorého skutocnost, ze spolocnost Endesa bola povinná konat súcasne pred úradmi Spolocenstva a pred vnútrostátnymi úradmi, zaprícinilo porusenie práva na obhajobu, stací zdôraznit, ze zalobkyna, ktorá sama ziadala o zásah Komisie, nepreukázala do akej miery, ani preco pocitovala tazkosti pri obhajobe svojho stanoviska súcasne pred viacerými orgánmi a ani ako táto okolnost mohla mat vplyv na rozhodnutie. Dalej treba poznamenat, ze ak nejestvuje význam na úrovni Spolocenstva, podniky musia casto oznámit koncentrácie viacerým vnútrostátnym orgánom. 87 Preto tretia cast prvého dôvodu musí byt zamietnutá. 88 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý dôvod zalobkyne nie je dôvodný. O druhom dôvode zalozenom na prenesení dôkazného bremena a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 89 Endesa tvrdí, ze odôvodnenie rozhodnutia je nedostatocné, kedze Komisia nedodrzala clánky 1, 5 a 21 nariadenia. Aj ked ziadne ustanovenie nariadenia to výslovne neuvádza, Komisia je povinná urcit, ktorý orgán má právomoc a to z dôvodu, ze má výlucnú právomoc rozhodovat o operáciách, ktoré majú význam na úrovni Spolocenstva (rozsudok Schlüsselverlag J. S Moser a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie). Táto výlucná právomoc Komisie si vyzaduje, aby Komisia urcila, ci je uplatnitelný clánok 1 nariadenia. Preto, aby takto urobila musí upresnit a preukázat obrat dosiahnutý dotknutými podnikmi pocas posledného úctovného obdobia, v súlade s pravidlami uvedenými v clánku 5 nariadenia. 90 Endesa tvrdí, ze Komisia nemohla preniest dôkazné bremeno, pokial ide o urcenie orgánu, ktorý má právomoc. Ked má Komisia výlucnú právomoc urcit, ktorý orgán má právomoc rozhodnút o koncentrácii, potom výlucne ona je poverená overením a najmä dokázaním obratu dotknutých podnikov. 91 V rozpore s týmto Komisia zakladá rozhodnutie na skutocnosti, ze spolocnost Endesa dostatocne nedokázala nutnost pouzitia úctovných závierok vyhotovených podla pravidiel MÚS/MSFV a vykonania radu úprav podla oznámenia. Tento dôvod je neprijatelný z dôvodu samotného charakteru uplatnitelných pravidiel upravujúcich urcenie orgánu, ktorý má právomoc, ktoré sú kogentné. Ide o odôvodnenie, ktoré je v rozpore s akoukolvek logikou a základnými zásadami právneho poriadku Spolocenstva a to o to viac, ze Komisia mohla pocítat s úplnou spoluprácou spolocnosti Endesa a ze ju mohla poziadat o kazdú dodatocnú informáciu, ktorú by povazovala za relevantnú. V skutocnosti Komisia venovala takmer celé dva mesiace, pocas ktorých trvalo konanie, skúmaniu hladísk/otázok, ktoré nakoniec neboli rozoberané v rámci rozhodnutia. 92 Rozhodnutie tým, ze predpokladá, ze je úlohou súkromných osôb presvedcit Komisiu o tom, ze má výlucnú právomoc, je postihnuté váznym nedostatkom v odôvodnení, pretoze je to práve Komisia, ktorá je povinná na základe staznosti alebo z úradnej povinnosti, preukázat s istotou zálezitosti patriace do jej právomoci, v rámci zodpovedností, ktoré jej zmluva ukladá ako orgánu vykonávajúcemu dozor nad jej dodrziavaním. 93 V tejto súvislosti spolocnost Endesa odkazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia (T-87/05, Zb. s. II-3745), v ktorom Súd prvého stupna pripomenul, v rámci uplatnovania iného oznámenia o koncentráciách týkajúcom sa povinností, ze Komisia nemôze preniest dôkazné bremeno tým, ze ulozí úcastníkom konania povinnost zalozenú výlucne na oznámení bez toho, ze by nenasla ziaden právny základ v nariadení. Je povinnostou dotknutého úcastníka konania predlozit Komisii vsetky informácie nutné pre posúdenie operácie a je úlohou Komisie vykonat toto posúdenie bez toho, ze by preniesla dôkazné bremeno. 94 S cielom dobre posúdit tieto informácie, Komisia má dôlezité procesné nástroje akými je ziadost o informácie. Komisia sa mohla obrátit na nezávislých odborníkov - znalcov s cielom preskúmat úctovné závierky spolocnosti Endesa, pokial by to povazovala za nutné, a mala k dispozícii dva mesiace na to, aby vykonala podrobný a vycerpávajúci rozbor, ktorým by najlepsie urcila obrat spolocnosti Endesa za rok 2004. 95 Navyse na základe ziadnej informácie uvedenej v spisovom materiáli, ktorá bola oznámená Komisii, nemozno tvrdit, ze informácie, ktoré uviedla spolocnost Endesa, boli nedostatocné. Na konci konania, pocas ktorého spolocnost Endesa spolupracovala v co najväcsej moznej miere s Komisiou, nemozno tvrdit, ze predlozené informácie boli nedostatocné. 96 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania zastáva názor, ze rozprava ktorá prebehla v priebehu konania pred nou mala v podstate právny charakter a ze v rozhodnutí odpovedala na tvrdenia zalobkyne nie preto, ze sa domnievala, ze zalobkyna niesla dôkazné bremeno, ale preto, lebo povinnost odôvodnit svoje rozhodnutia zahrna povinnost odpovedat na tvrdenia uvedené úcastníkmi konania, ak sú zamietnuté. Posúdenie Súdom prvého stupna 97 Spolocnost Endesa tvrdí, ze Komisia preniesla dôkazné bremeno pokial ide o urcenie orgánu, ktorý má právomoc skúmat koncentráciu, pricom, podla jej názoru, Komisia zalozila rozhodnutie na skutocnosti, ze spolocnost Endesa dostatocne nedokázala nutnost pouzitia ako úctovných závierok vypracovaných podla noriem MÚS/MSFV, tak aj vykonania radu úprav. 98 Treba pripomenút, ze sa má za to, ze koncentrácia má význam na úrovni Spolocenstva, ak spolocný celkový celosvetový obrat vsetkých úcastníkov koncentrácie presiahne urcité prahy stanovené nariadením. V súlade s odôvodnením c. 17 je Komisii zverená výlucná právomoc pri vykonávaní nariadenia s výnimkou kontroly Súdnym dvorom. Podla clánku 1 ods. 1 nariadenia sa nariadenie vztahuje na vsetky koncentrácie s významom na úrovni Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze ked koncentrácia má význam na úrovni Spolocenstva, Komisia má výlucnú právomoc, aby ju preskúmala. Z toho vsak nevyplýva automaticky, ze Komisia má výlucnú právomoc urcit, ci má koncentrácia význam na úrovni Spolocenstva. 99 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla nariadenia je na prvom mieste úlohou dotknutých podnikov, aby vykonali prvé posúdenie významu koncentrácie a na základe toho urcili, ktorým úradom treba oznámit plán koncentrácie. Dalej, pokial koncentrácia nie je oznámená Komisii, ale orgánom jedného alebo viacerých clenských státov, ako napríklad v prejednávanej veci, je ich úlohou, najmä vzhladom na povinnost lojálnej spolupráce vyplývajúcu z clánku 10 ES a na clánok 21 nariadenia, ktorý stanovuje výlucnú právomoc Komisie pre skúmanie zlucitelnosti koncentrácií s významom na úrovni Spolocenstva a zodpovedajúci zákaz pre clenské státy uplatnovat ich vnútrostátnu právnu úpravu hospodárskej sútaze na uvedené koncentrácie, aby overili, ci koncentrácia, o ktorej rozhodujú, nemá význam na úrovni Spolocenstva. Bezpochyby, v takomto prípade Komisia má vzdy moznost rozhodnút, ze koncentrácia má v rozpore so stanoviskom orgánov clenských státov predsa len význam na úrovni Spolocenstva a patrí do jej výlucnej právomoci. 100 Dalej nariadenie o kontrole koncentrácií neobsahuje osobitné ustanovenie výslovne stanovujúce povinnost Komisie uistit sa z úradnej povinnosti o tom, ze kazdá koncentrácia, ktorá jej nebola oznámená, skutocne nemá význam na úrovni Spolocenstva. Vyplýva vsak z judikatúry, ze ked Komisia rozhoduje o staznosti podanej podnikom, ktorý sa domnieva, ze koncentrácia, ktorá nebola oznámená Komisii, má význam na úrovni Spolocenstva, je povinná rozhodnút o podstate svojej právomoci kontrolného orgánu (rozsudok Schlüsselverlag/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 27 a 28). V tomto rámci je v zásade na stazovatelovi, aby preukázal opodstatnenost svojej staznosti, pricom je úlohou Komisie pristúpit v záujme správneho úradného postupu k nálezitému a nestrannému skúmaniu stazností, o ktorých rozhoduje, a poskytnút odôvodnenú odpoved na tvrdenia, ktoré uviedol stazovatel, aby preukázal, ze koncentrácia patrí do výlucnej právomoci Komisie. 101 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia v zásade nenesie dôkazné bremeno o tom, ze nemá právomoc rozhodovat o koncentrácii, ktorá jej nie je oznámená a nie je ani jej povinnostou preukázat, ze zmienená operácia nemá význam na úrovni Spolocenstva, a to aj keby rozhodovala o staznosti. 102 V kazdom prípade je nutné skonstatovat, v rozpore s tým co tvrdí zalobkyna, ze Komisia sa neuspokojila so zistením, ze Endesa neuniesla dôkazné bremeno o tom, ze koncentrácia mala význam na úrovni Spolocenstva, ale skutocne skúmala podrobne informácie týkajúce sa významu na úrovni Spolocenstva a vyvodila záver, ze operácia nemá význam na úrovni Spolocenstva a odmietla tvrdenia zalobkyne. 103 Z textu rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia dobre vysvetlila dôvody pre ktoré nepovazovala za vhodné ani pouzitie úctovných závierok MÚS/MSFV a ani vykonanie navrhovaných úprav. 104 Po prvé pokial ide o uvádzanú nutnost pouzit úctovné závierky vyhotovené v súlade s pravidlami MÚS/MSFV, Komisia uvádza najskôr, v bode 20 rozhodnutia, ze z clánku 1 nariadenia a z oznámenia vyplýva, ze vseobecnou zásadou je to, ze obrat musí byt vypocítaný na základe overených úctovných závierok a ze len za výnimocných okolností sa Komisia môze odchýlit od tejto zásady. Následne Komisia vyvodzuje záver, ze kedze je preukázané, ze na základe obratu uvedeného v overených úctovných závierkach spolocnosti Endesa za rok 2004, spolocnost dosiahla viac ako dve tretiny svojho obratu v Spolocenstve v Spanielsku, je povinnostou spolocnosti Endesa uniest dôkazné bremeno o jestvovaní mimoriadnych okolností odôvodnujúcich odkaz na iné údaje o obrate ako je obrat uvedený v jej overených úctovných závierkach (bod 21 rozhodnutia). 105 Bezpochyby Komisia následne tvrdila, ze spolocnost Endesa neuniesla takéto dôkazné bremeno (bod 23 rozhodnutia). Komisia vsak vysvetlila dôvody, pre ktoré neexistujú takéto výnimocné okolnosti v prejednávanej veci a vysvetlila dôvody, pre ktoré bolo treba uprednostnit úctovné závierky vyhotovené v súlade so vseobecnými úctovnými zásadami (dalej len "PCGA") a odmietla tvrdenia uvádzané zalobkynou. 106 Takto po prvé Komisia uviedla v rozhodnutí na jednej strane, ze spolocnost Endesa bola v súlade so zákonom povinná viest svoje oficiálne konsolidované úctovné závierky za rok 2004 na základe PCGA a na druhej strane, ze táto poziadavka bola v súlade s úctovnými pravidlami Spolocenstva, ktoré boli v tom case uplatnitelné. Uvádza dalej, ze spolocnost Endesa nebola povinná vyhotovit overené konsolidované úctovné závierky v súlade s pravidlami MÚS/MSFV pred rokom, ktorý sa zacal 1. januárom 2005. Dodáva, ze spolocnost Endesa bola povinná vyhotovit úctovné závierky MÚS/MSFV za rok 2004 výlucne na úcel porovnania nových úctovných závierok MÚS/MSFV za rok 2005 s úctovnými závierkami vyhotovenými za predchádzajúci rok, co vysvetluje tiez, ze spolocnost Endesa nebola povinná vyhotovit audit svojich úctovných závierok MÚS/MSFV za rok 2004. Navyse zdôraznuje, ze tieto úctovné závierky nie sú konecné a môzu byt zmenené, kedze pravidlá MÚS/MSFV, podla ktorých úctovné závierky za rok 2005 musia byt vyhotovené, neboli este úplne dokoncené. 107 Po druhé Komisia vysvetlila vo svojom rozhodnutí, ze z cielu, ktorý sa týka zmerania hospodárskej sily podnikov jej nevyplýva povinnost a ani moznost, aby sa v konkrétnom prípade uplatnenia clánkov 1 a 5 nariadenia venovala vseobecnému hodnoteniu významu rôznych úctovných prístupov stanovených právom Spolocenstva alebo zákonom clenských státov, zvlást ked jestvujú jediné úctovné závierky overené podla jediných z úctovných pravidiel a ked uvedený postup vyzadovalo ako vnútrostátne právo tak aj právo Spolocenstva v predmetnom case. Komisia uviedla, ze toto nie je v súlade s tiez platnými cielmi, ktoré spocívajú v uplatnovaní jednoduchých a objektívnych kritérií na úcel urcenia právomoci Komisie v oblasti koncentrácií a v respektovaní vseobecnej zásady právnej istoty. Tvrdí, ze jej úloha sa obmedzuje na skúmanie niektorých úprav vyzadovaných clánkom 5 nariadenia (bod 25 rozhodnutia). 108 Rozhodnutie navyse upresnuje, ze skutocnost, ze zákonodarca Spolocenstva sa domnieval, ze pravidlá MÚS/MSFV prijaté nariadením c. 1606/2002 by mali umoznit získanie vernej predstavy o financnej situácii podniku nemá ipso facto za následok technickú nadradenost týchto úctovných pravidiel, kedze táto poziadavka vernej predstavy je tiez uvedená v právnych predpisoch Spolocenstva upravujúcich pôvodné vnútrostátne úctovné pravidlá (bod 26 rozhodnutia). 109 Nakoniec Komisia vo svojom rozhodnutí vysvetluje, ze v prejednávanej veci nie je toho názoru, ze pouzitie úctovných závierok vyhotovených podla MÚS/MSFV by bolo lepsie pre zabezpecenie jednotného uplatnovania pravidiel o kontrole koncentrácií. Uvádza, ze pouzitie neoverených úctovných závierok vyhotovených podla MÚS/MSFV v tomto prípade by vytváralo rôznorodost zaobchádzania so vsetkými právnymi vecami v ktorých Komisia vychádzala z overených úctovných závierok za rok 2004 vyhotovených podla vnútrostátnych pravidiel. 110 Vzhladom na vyssie uvedené je nutné skonstatovat, ze Komisia nepreniesla na zalobkynu dôkazné bremeno o význame koncentrácie pre Spolocenstvo alebo stát, ale ze na jednej strane skúmala význam uvedenej operácie a vysvetlila dôvody, pre ktoré bolo treba v prejednávanej veci vychádzat z úctovných závierok vyhotovených v súlade s PCGA (pozri analogicky rozsudok EDP/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 73), a ze na druhej strane zistila, ze zalobkyna neuviedla tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit tento rozbor. 111 Rovnako je tomu aj pokial ide, po druhé, o uvádzanú nutnost vykonat súbor úprav. Bezpochyby ako pokial ide o úpravu "pass through", tak aj o úpravu, ktorá sa týka výmenných obchodov s plynom, Komisia opätovne tvrdí v rozhodnutí (body 32 a 38), ze spolocnost Endesa nepredlozila dostatocne dôkazy preto, aby presvedcila, ze takéto úpravy jej overených úctovných závierok boli odôvodnené na základe clánku 5 nariadenia a oznámenia. Je vsak potrebné skonstatovat, ze Komisia tým, ze zamietla tvrdenia zalobkyne, vysvetlila dôvody pre ktoré nepovazovala za vhodné vykonanie navrhovaných úprav a to bez toho, aby preniesla dôkazné bremeno. 112 Po prvé, pokial ide o úpravu "pass through", Komisia vo svojom rozhodnutí (body 30 az 36) zdôraznila, ze oznámenie neodkazuje na pojem (ciastocne) prevedený príjem, ktorý plynie z predaja výrobkov a z dodávok sluzieb. Dodáva, ze spanielske spolocnosti pre distribúciu elektrickej energie nemôzu byt porovnávané s podnikmi, ktoré sa obmedzujú na úlohu sprostredkovatela a ktorých obrat tvoria výlucne zaplatené provízie. Komisia poznamenala dalej, ze nebezpecenstvo, ze konecní spotrebitelia nezaplatia regulovanú cenu dodávky elektrickej energie, znásajú distribucné spolocnosti a nie prevádzkovatelia rozvodných sietí, výrobcovia elektrickej energie alebo pool. 113 Po druhé, pokial ide o úpravu, ktorá sa týka predaja a nákupu plynu, Komisia sa domnievala v rozhodnutí (body 37 az 40), ze tieto by mali byt povazované za operácie, prostredníctvom ktorých spolocnost Endesa predáva a kupuje rovnaké mnozstvo plynu, co je preukázané skutocnostou, ze tieto operácie sú faktúrované oddelene. Okrem toho uviedla, ze skutocnost, ze cena predaja a nákupu je rovnaká nie je v tejto súvislosti dôlezitá a znamená výlucne to, ze spolocnost Endesa nedosahuje ziadnu ziskovú marzu z týchto operácií povazovaných ako celok. 114 Z toho vyplýva, ze Komisia nepreniesla ani dôkazné bremeno, ktoré sa týka týchto úprav. Naopak skúmala navrhované úpravy a vysvetlila dôvody pre ktoré sa domnievala, ze ich nemusí vykonat. 115 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia nemôze byt povinná uistit sa z úradnej povinnosti v kazdom prípade, ci overené úctovné závierky, ktoré jej boli predlozené, odrázajú verne skutocnost, a nemusí preskúmat vsetky predstavitelné úpravy. Komisia ich musí preskúmat len vtedy, ked je upozornená na osobitné problémy, ako tomu bolo v prejednávanej veci. 116 Nakoniec zalobkyna tvrdí, po tretie, ze na základe ziadnej informácie zo spisu, ktorý bol predlozený Komisii nemozno tvrdit, ze informácie ktoré poskytla boli nedostatocné. Okrem toho uvádza, ze nemozno tvrdit, ze predlozené informácie boli nedostatocné na konci konania, ktoré trvalo takmer dva mesiace, pocas ktorého spolupracovala v co najväcsej moznej miere s Komisiou a pocas ktorého ju mohla poziadat o kazdú dodatocnú informáciu o ktorej sa domnievala, ze je dôlezitá. 117 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Komisia sa vo svojom rozhodnutí vôbec neobmedzila na tvrdenie toho, ze informácie predlozené spolocnostou Endesa boli nedostatocné. Okrem toho, tak ako poznamenáva Komisia, rozprava, ktorá sa konala v priebehu konania pred nou, mala v podstate právny charakter a týkala sa výkladu uplatnitelných ustanovení. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí na úcel zamietnutia zohladnenia ako úctovných závierok vyhotovených v súlade s pravidlami MÚS/MSFV tak aj navrhovaných úprav vyplýva, ze Komisia nevycítala zalobkyni, ze je neposkytla nevyhnutné informácie týkajúce sa skutkového stavu, ale skonstatovala, ze tvrdenia zalobkyne neboli presvedcivé. 118 V kazdom prípade, kedze spolocnost Endesa tvrdila, ze bolo vhodné nepouzit svoje overené úctovné závierky a vykonat úpravy, ktoré nezodpovedali beznej praxi a neboli stanovené ziadnym uplatnitelným predpisom, nachádzala sa v situácii stazovatela v zmysle rozsudku Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, uz citovanom v bode 66 vyssie. Za týchto podmienok bolo jej úlohou upresnit svoje tvrdenia a preukázat ich opodstatnenost, so zretelom najmä na povinnost konat bez prietahov, ktorá charakterizuje konania, ktorých predmetom je kontrola koncentrácií. Zalobkyna môze o to menej vycítat údajné prenesenie dôkazného bremena, kedze mienila spochybnit svoje vlastné úctovníctvo, a preto musela presne poznat vsetky dôlezité údaje. 119 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý dôvod nie je opodstatnený. O tretom dôvode zalozenom na nepouzití úctovných závierok vyhotovených v súlade s úctovnými pravidlami MÚS/MSFV 120 Zalobkyna rozdeluje svoj dôvod na tri casti zalozené na nepouzití pravidiel MÚS/MSFV ako jediných platných úctovných pravidiel, na prednosti úctovných pravidiel MÚS/MSFV a nakoniec na nesprávnom právnom posúdení a zjavnom nesprávnom posúdení, ktoré súvisia so zamietnutím úctovných závierok vyhotovených v súlade s úctovnými pravidlami MÚS/MSFV. O prvej casti zalozenej na nepouzití pravidiel MÚS/MSFV ako jediných platných úctovných pravidiel - Tvrdenia úcastníkov konania 121 Spolocnost Endesa je toho názoru, ze Komisia sa nevyslovila k skutocnosti, ze v den oznámenia PnP, 5. septembra 2005, úcinnými úctovnými pravidlami boli pravidlá MÚS/MSFV. V dôsledku nahradenia vsetkých vnútrostátnych úctovných referencných sústav pravidlami MÚS/MSFV, jedine konsolidované úctovné závierky, ktoré boli vyhotovené v súlade s úcinnými úctovnými pravidlami, mali byt vzaté do úvahy na úcel urcenia významu koncentrácie pre Spolocenstvo. 122 Endesa poznamenáva, ze význam operácie pre Spolocenstvo musí byt urcený ku dnu, kedy vzniká oznamovacia povinnost. V prejednávanej veci oznamovacia povinnost vznikla ku dnu oznámenia PnP. Podla clánku 5 nariadenia celkový obrat obsahuje sumy, ktoré zodpovedajú beznej podnikatelskej cinnosti za predchádzajúce úctovne obdobie. Tento odkaz na cinnosti posledného úctovného obdobia je len formálnou dohodou, na ktorú odkazuje zákonodarca v súvislosti s nemoznostou získat údaj o obrate za úctovné obdobie v priebehu ktorého bola oznámená operácia. Okolnost, ze je povinnost odkázat, z praktických dôvodov, na predchádzajúce úctovné obdobie, neznamená, ze musia alebo môzu byt uplatnené zrusené právne normy alebo staré úctovné pravidlá. 123 Na urcenie obratu s cielom preukázat význam operácie pre Spolocenstvo je preto nevyhnutné prijat predpoklad, ze jedine platnými boli úctovné predpisy úcinné ku dnu vyhlásenia PnP spolocnosti Gas Natural. Kedze k tomuto dnu existovali zosúladené úctovné závierky a navyse boli verejné a konecné, Komisia mala pouzit výlucne tieto úctovné závierky, ked posudzovala význam koncentrácie pre Spolocenstvo. 124 Rozhodnutie nezohladnilo skutocnost, ze urcenie obratu na európskej úrovni sleduje zásady, ktoré sú odlisné od tých, ktoré jestvujú v iných právnych systémoch, ako napríklad systém Spojených státov amerických. V poslednom uvedenom systéme právomoc v oblasti koncentrácie je tiez urcená na základe výsledkov dosiahnutých pocas predchádzajúceho úctovného obdobia, ale bez zohladnenia toho, co sa udialo po uzavretí uvedeného úctovného obdobia. Zákonodarca Spolocenstva mal naopak uprednostnit pouzitie kritéria skutocnej hospodárskej sily dotknutých podnikov v case oznámenia. 125 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdí, ze odvolanie sa na skutocnost, ze v septembri 2005 boli úcinné nové úctovné predpisy sa zameriava len na zakrytie tej skutocnosti, ze úctovné závierky za rok 2004 museli byt povinne vyhotovené v súlade s PCGA. - Posúdenie Súdom prvého stupna 126 Spolocnost Endesa zastáva názor, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze v den vyhlásenia PnP, 5. septembra 2005, boli úcinnými úctovnými pravidlami pravidlá MÚS/MSFV, co je prícinou neplatnosti rozhodnutia. 127 Treba pripomenút, ze v zmysle clánku 5 nariadenia: "celkový obrat... sa skladá z ciastok, ktoré úcastníci koncentrácie získali v predchádzajúcom úctovnom roku z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb, v rámci ich beznej podnikatelskej cinnosti...". 128 Tak ako pripústa zalobkyna, nariadenie z praktických dôvodov nevyhnutne odkazuje na obrat za predchádzajúci úctovný rok. Dôvodom je to, ze overené úctovné závierky jestvujú zvycajne len za posledný úplný úctovný rok, pricom úctovné závierky za neskorsie obdobie nedávajú záruky, ktoré poskytujú overené úctovné závierky. 129 V prejednávanej veci je nesporné, ze v zmysle clánku 5 nariadenia sú úctovnými závierkami za posledný úctovný rok úctovné závierky za úctovný rok 2004. Treba tiez pripomenút, ze podnik, ktorý má povinnost vyhotovit rocné úctovné závierky, ktoré musia prejst overením, má k dispozícii len jediný druh oficiálnych úctovných závierok, a to tie, ktoré boli vyhotovené a overené v súlade s uplatnitelnými právnymi predpismi. Nemozno vsak spochybnit, ze rocné úctovné závierky zalobkyne za rok 2004, na ktoré sa viazala povinnost overenia, museli byt povinné vyhotovené v súlade so spanielskymi PCGA. Ak by zalobkyna predlozila za rok 2004 úctovné závierky vyhotovené podla pravidiel MSFV, potom by nesplnila svoje zákonom ulozené povinnosti v Spanielsku. Podla clánku 4 nariadenia c. 1606/2002 sú pravidlá MSFV záväzné a uplatnitelné len od úctovného roka 2005. "Zosúladenie" úctovných závierok za úctovný rok 2004 so zásadami MSFV je stanovené nariadením c. 707/2004 len s cielom ulahcit prechod medzi starými a novými pravidlami tým, ze sa akcionárom a investorom poskytne referencia, s ktorou môzu porovnat úctovné závierky za úctovný rok 2005, ktoré sú prvými úctovnými závierkami vyhotovenými v súlade s novými pravidlami. Okrem toho "zosúladené" úctovné závierky za úctovný rok 2004 vyhotovené iba na úcely porovnania neposkytujú rovnaké záruky ako oficiálne úctovné závierky vyhotovené v súlade s PCGA a predlozené na overenie. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze nová úctovná právna úprava MSFV bola úcinná ku dnu oznámenia PnP 5. septembra 2005, je irelevantné. 130 Okrem toho treba poznamenat, ze argumentácia zalobkyne by viedla kazdý krát, ked nastanú zmeny v úctovných predpisoch, k vylúceniu oficiálnych overených úctovných závierok a k vyziadaniu opätovného vypracovania týchto úctovných závierok v súlade so zásadami, ktoré sa stali uplatnitelnými v case, ked vznikla oznamovacia povinnost, co nie je ani primerané a ani rozvázne, kedze tieto nové neoverené úctovné závierky nepredstavujú rovnaké záruky ako oficiálne úctovné závierky, ktoré musia byt overené. 131 Zalobkyna sa takisto nesprávne domnieva, ze Komisia uplatnovala zrusené právne predpisy. Komisia v skutocnosti neuplatnuje ziaden úctovný predpis, ale sa odvoláva, ako jej to urcuje nariadenie, na úctovné závierky podnikov, ktoré sa týkajú posledného úctovného obdobia, ktoré predstavujú skutocnost nachádzajúcu sa v minulosti a ktorá musí byt posudzovaná v súlade s pravidlami, ktoré sú na ne uplatnitelné. Kedze v prejednávanej veci úctovné závierky zalobkyne za rok 2004, tak ako je to uz vyssie uvedené, museli byt povinne vyhotovené v súlade s PCGA, potom zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia prehliadla casovú pôsobnost predmetného pravidla. Nariadenie c. 1606/2002 stanovilo povinnú uplatnitelnost pravidiel MSFV len od úctovného roka 2005 a práve naopak názor zalobkyne by viedol k retroaktívnemu uplatnovaniu uvedených pravidiel, tým, ze by boli uplatnované na úctovné závierky za úctovný rok 2004. Ani nariadenie c. 1606/2002, ani nariadenie c. 707/2004 neumoznujú okrem toho predpokladat, ze zákonodarca Spolocenstva mal v úmysle vylúcit oficiálne úctovné závierky vyhotovené podla úcinných vnútrostátnych úctovných pravidiel a nahradit ich, vseobecne alebo na úcel nariadenia o kontrole koncentrácií, úctovnými závierkami za úctovný rok 2004 zosúladenými s MSFV, ktoré by boli vyhotovené výlucne s cielom porovnania. 132 Pokial ide nakoniec o tvrdenie podla ktorého rozhodnutie nezohladnilo skutocnost, ze urcenie obratu na európskej úrovni sleduje zásady, ktoré sú odlisné od tých, ktoré jestvujú v iných právnych systémoch, najskôr treba poznamenat, ze americký systém len potvrdzuje nutnost právomoci urcit rýchlo a predvídatelne, ci koncentrácia musí byt oznámená, prípadne, ktorému orgánu. Následne treba poznamenat, ze aj ked na rozdiel od Spojených státov amerických, systém Spolocenstva umoznuje zohladnit udalosti, ktoré nastali v zivote podniku po uzavretí posledného úctovného roku, akými sú predaje alebo nadobudnutia podnikov pocas plynúceho úctovného roku, tento predpoklad sa v zásade zameriava, ako to vyplýva z oznámenia, na zohladnenie zmien, ktoré nastali v hospodárskej situácii podniku, a nie na úplné prehodnotenie úctovného spracovania hospodárskej skutocnosti, ktorá zostáva stabilnou. Urobit uplatnitelnost nariadenia Spolocenstva o koncentráciách v kazdom prípade závislou od úplného preskúmania úctovníctva dotknutých podnikov Komisiou by bolo v rozpore s poziadavkami právnej istoty a rýchlosti, ktoré sleduje zákonodarca Spolocenstva. 133 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut prvú cast tretieho dôvodu. O druhej casti zalozenej na prednosti úctovných pravidiel MÚS/MSFV. - Tvrdenia úcastníkov konania 134 Spolocnost Endesa tvrdí, ze Komisia mala aspon preukázat ktoré z úctovných pravidiel, teda MÚS/MSFV alebo PCGA, umoznili urcit co najpresnejsie skutocné obraty zodpovedajúce úctovnému roku 2004. Dodáva, ze za týmto cielom Komisia mala jednoducho rozobrat vlastnosti rôznych úctovných pravidiel a dvoch úctovných výkazov, ktoré mala k dispozícii, kedze jeden aj druhý bol platný, v súlade so zákonom a konecný. 135 Podla spolocnosti Endesa, pokial by bol tento rozbor vykonaný nevyhnutne by viedol k uprednostneniu úctovných závierok vyhotovených podla MÚF/MSFV, kedze tieto úctovné závierky dávajú v podstate prednost skôr obsahu ako forme, a to na rozdiel od pravidiel zakotvených v PCGA, ktoré robia presne opak: niektoré operácie, hoci nemajú skutocný hospodársky obsah, sú zahrnuté do úctovných závierok na základe cisto formálnych prvkov. 136 Spolocnost Endesa zdôraznuje, ze východiskovým bodom odôvodnenia rozhodnutia (bod 20) je uvedenie toho, ze vseobecnou zásadou je to, ze obrat musí byt vypocítaný na základe overených úctovných závierok podniku a ze len za výnimocných okolností sa Komisia môze odchýlit od tejto zásady. Táto úvaha je vsak podla názoru zalobkyne zjavne nesprávna. Nielenze sa zdá, ze navodzuje názor, ze povinnost Komisie urcit správne význam pre Spolocenstvo sa obmedzuje na jednoduché overenie overených úctovných závierok dotknutých podnikov, ale navyse spocíva na úmyselne neúplnom výklade vlastnej praxe Komisie a oznámenia a to tak, ze kladie rovnaký dôraz ako na overené úctovné závierky tak aj na iné konecné úctovné závierky. V rozhodnutí Komisia pripomína bod 26 oznámenia, ale opomína, vo svojom odôvodnení, ze tento bod odkazuje na overené úctovné závierky, ale tiez na "definitívne uzatvorené úcty [konecné úctovné závierky - neoficiálny preklad]", kedze len v prípade mimoriadnych okolností môzu byt pouzité úctovné závierky, ktoré nie sú konecné. 137 Spolocnost Endesa je toho názoru, ze rozhodnutie predstavuje neprípustné nesplnenie povinností Komisiou, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva, ktoré zaväzujú Komisiu vykonávat svoje výlucné právomoci bez toho, aby sa bránila tvrdeniami o predpokladanom súlade overených úctovných závierok. Tento predpoklad, ktorý je výtvorom Komisie ad hoc, nie je podopretý ziadnym ustanovením nariadenia, ktoré sa vyhýba nielen tomu, aby odkázalo na audítorom overený alebo neoverený charakter úctovných závierok, ale navyse obsahuje presnú a nepodmienenú povinnost, ktorá zaväzuje Komisiu urcit v kazdom prípade skutocný obrat dotknutých podnikov. Odkaz na overené úctovné závierky sa objavuje len v oznámení Komisie, ktorá v ziadnom prípade nemôze menit obsah alebo úcinky nariadenia. Na najmensí rozpor medzi oboma predpismi sa vztahuje zásade hierarchie pravidiel (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1992, Soba, C-266/90, Zb. s. I-287; zo 16. júna 1994, Peugeot/Komisia, C-322/93 P, Zb. s. I-2727, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169). V prejednávanej veci vsak oznámenie kládlo na rovnakú úroven overené úctovné závierky a iné konecné úctovné závierky, to znamená úctovné závierky, ktoré sa týkajú úplného a uzavretého zdanovacieho obdobia. 138 Okrem iného Endesa poznamenáva, ze postavenie Komisie v tejto súvislosti je v rozpore s jej vlastnou praxou. V predchádzajúcej právnej veci (M.705 Deutsche Telekom/SAP) Komisia pripustila pouzitie neskorsích neoverených úctovných závierok, pretoze vykazovali významné rozdiely s overenými úctovnými závierkami a boli jedinými, ktoré preukazovali význam operácie pre Spolocenstvo. Komisia tiez pripustila pouzitie neoverených úctovných závierok vo veci M.2340 EDP/Cajastur/Caser/Hidroelectrica del Cantabrico. 139 Endesa zastáva názor, ze Komisia sa dopustila dalsieho omylu, ked sa domnievala, ze konsolidovaná úctovná závierka spolocnosti Endesa vyhotovená v súlade s pravidlami MÚS/MSFV a oznámená trhu pät mesiacov pred vyhlásením PnP nebola konecnou úctovnou závierkou. Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze úctovné závierky podla MÚS/MSFV boli priblízením overených úctovných závierok za rok 2004 k novým úctovným pravidlám, ani skutocnost, ze vsetky podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na burzu cenných papierov predlozili Comisión Nacional del Mercado de Valores (národná komisia pre trhy s cennými papiermi dalej len "CNMV") svoje konsolidované úctovné závierky za rok 2004, ktoré boli priblízené k úctovným pravidlám MÚS/MSFV (dalej len "zosúladené úctovné závierky"), ako aj so vsetkými opakujúcimi sa informáciami za úctovný rok 2004, ani skutocnost, ze posledne uvedené úctovné závierky berie do úvahy trh ako referencnú informáciu. 140 Komisia takto nielen ze porusila pravidlá urcujúce právomoc tým, ze vychádzala z predpokladu, ktorý nie je uvedený v nariadení a ktorý uprednostnuje overené úctovné závierky, ale sa tiez dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze úctovné závierky podla MÚS/MSFV neboli konecné. Navyse odôvodnenie v tomto ohlade je rozporné, ked Komisia na jednej strane uviedla, ze nevzala do úvahy úctovné závierky podla MÚS/MSFV, kedze nie sú overené (pricom zabudla na odkaz na "definitívne uzatvorené úcty" ktorý je uvedený v bode 26 oznámenia) a na druhej strane tvrdila, ze dôvodom ich zamietnutia je to, ze nie sú konecné. Rozhodnutie by malo byt zrusené z dôvodu týchto nedostatkov a tiez preto, ze neurcuje ktorá z konsolidovaných úctovných závierok za rok 2004 v co najväcsej miere splna poziadavky kladené clánkom 5 nariadenia. 141 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, je toho názoru, ze zalobkyna vychádza z mylného úsudku podla ktorého PCGA a úctovné závierky podla MÚS/MSFV za rok 2004 mali zhodné postavenie a dodáva, ze úctovné závierky podla MÚS/MSFV za rok 2004 predlozené zalobkynou nemôzu byt povazované za definitívne. - Posúdenie Súdom prvého stupna 142 Po prvé pokial ide o údajne primeranejsí charakter zosúladených úctovných závierok zalobkyne, najskôr treba pripomenút, ze Komisia vysvetlila v bodoch 19 az 27 rozhodnutia dôvody, pre ktoré obraty zalobkyne mali byt urcené na základe oficiálnych úctovných závierok vyhotovených v súlade s PCGA skôr ako na základe zosúladených úctovných závierok. Tak ako uz bolo skonstatované, Komisia správne zdôraznila v tejto súvislosti to, ze spolocnost Endesa bola v súlade so zákonom povinná vyhotovit svoju oficiálnu konsolidovanú úctovnú závierku za úctovný rok 2004 v súlade s PCGA, ze táto poziadavka bola v súlade s úctovnými pravidlami Spolocenstva uplatnitelnými v tomto case a ze zosúladené úctovné závierky mali byt vyhotovené len z dôvodu porovnania. 143 Následne treba skonstatovat, tak ako je uvedené v bodoch 25 a 26 rozhodnutia, ze sa nemozno stotoznit s tvrdením zalobkyne, podla ktorého úctovné zásady MFVS odrázajú presnejsie hospodársku silu podnikov. 144 Na jednej strane ciel, ktorý spocíva v meraní hospodárskej sily podnikov, Komisiu nezaväzuje, aby v jednotlivom prípade uplatnenia clánkov 1 a 5 nariadenia pristúpila k vseobecnému posúdeniu významov rôznych úctovných prístupov stanovených právom Spolocenstva, najmä ked existujú úctovné závierky overené na základe jednej z týchto noriem a ked práve táto norma bola vyzadovaná tak vnútrostátnym právom, ako aj právom Spolocenstva uplatnitelným v danom case. 145 Na druhej strane tvrdenie zalobkyne podla ktorého pravidlá MSFV odrázajú lepsie hospodársku skutocnost z toho dôvodu, ze uprednostnujú obsah pred formou na rozdiel od pravidiel PCGA nie je vôbec preukázané. Tak ako je uvedené v bode 26 rozhodnutia, okolnost, ze zákonodarca Spolocenstva sa domnieval, ze medzinárodné úctovné normy prijaté nariadením c. 1606/2002 by mali umoznit získanie vernej predstavy o financnej situácii podniku, nemá ipso facto za následok technickú nadradenost týchto noriem na úcely uplatnenia clánku 5 nariadenia o koncentráciách v porovnaní s úctovnými normami uplatnitelnými na základe právnych predpisov clenských státov do 1. januára 2005. Nariadenie c. 1606/2002 prijaté na základe clánku 95 ods. 1 ES predstavuje harmonizacné opatrenie a neobsahuje ziadne posúdenie hodnoty rôznych vnútrostátnych noriem. Okrem toho tak, ako zdôraznil Gas Natural, pocetné spanielske úctovné normy o uplatnovaní PCGA stanovujú, ze obsah musí vzdy mat prednost pred formou a vseobecný úctovný plán kladie dôraz na myslienku "vernej predstavy" doplnenú o "mechanizmus, ktorý dokáze vyjadrit hospodársku skutocnost uskutocnených operácií". 146 Po druhé pokial ide o tvrdenie zalobkyne podla ktorého jej zosúladené úctovné závierky mali byt povazované za "iné definitívne uzatvorené úcty [konecné úctovné závierky - neoficiálny preklad]" v zmysle bodu 26 oznámenia, treba pripomenút, ze tak ako vyplýva z oznámenia, obrat dotknutých podnikov musí byt vypocítaný na základe dôveryhodných, objektívnych a lahko zistitelných císelných údajov. Bod 26 oznámenia síce upresnuje, ze Komisia "sa [vo vseobecnosti] bude odvolávat na audítorom overené a ostatné definitívne uzatvorené úcty [konecné úctovné závierky - neoficiálny preklad]..." a ze "sa v kazdom prípade odmieta spoliehat na manazérsku alebo akúkolvek inú formu provizórnej úctovnej závierky za kazdých, okrem výnimocných okolností", to vsak neznamená, ze oznámenie kladie na tú istú úroven overené úctovné závierky a "iné konecné úctovné závierky". Bod 26 oznámenia nemôze byt vykladaný tak, ze dáva viacero mozností, medzi ktorými je mozné si slobodne vybrat, ale tak, ze sa zameriava na úpravu osobitných situácií, v ktorých nejestvujú overené úctovné závierky za posledný úctovný rok. Bod 27 oznámenia sa okrem toho odvoláva len na overené úctovné závierky za posledný úctovný rok a nie na "iné konecné úctovné závierky". V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze jestvujú overené úctovné závierky za úctovný rok 2004, a teda nie je potrebné brat do úvahy iné preskúmané úctovné závierky. 147 V kazdom prípade je nutné skonstatovat, ze zalobkyna neuniesla dôkazné bremeno o tom, ze zosúladené úctovné závierky, ktoré predlozila Komisii sú preskúmané úctovné závierky alebo konecné úctovné závierky. 148 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v poznámkach spolocnosti Endesa, ktoré boli pripojené k jej zosúladeným úctovným závierkam, ked ich oznámila CNMV 5. apríla 2005, v casti "Vseobecné úvahy" táto spolocnost tvrdí, ze súvahy a výkazy konsolidovaných ziskov a strát za úctovný rok 2004, vyhotovené v súlade s kritériami hodnotenia a zatriedovania MÚS/MSFV, sú v stave pro forma, ktorý slúzi iba pre porovnanie so stavom z roku 2005, prvé úctovné obdobie pre ktoré boli úctovné závierky vyhotovené podla MSFV" (s. 3 bod 1). Spolocnost Endesa sa dalej zmienuje o tom, ze jestvuje viacero výnimiek v case prvého uplatnovania pravidiel MÚS/MSFV (s. 13). Nakoniec v právnej poznámke (s. 34). Endesa vysvetluje, ze Rada pre medzinárodné úctovnícke standardy (International Accounting Standards Board - IASB) by mohla uverejnit nové pravidlá uplatnitelné od 1. januára 2005, ze neexistuje este úrad s právomocou vykonávat dohlad nad správnym uplatnovaním pravidiel, ktorý by mohol byt konzultovaný v tomto ohlade, ze zmeny, ktoré by mohli vyplývat z týchto skutocností, ako aj z vývoja odvetvovej praxe môzu tiez ovplyvnit spôsob akým sú vykladané pravidlá a ze následkom toho môzu byt urobené zmeny v informáciách poskytnutých pred ich uverejnením (v roku 2006) z dôvodu porovnania v rocných úctovných závierok úctovného roku 2005. 149 Za týchto podmienok sa treba domnievat, ze zosúladené úctovné závierky predlozené spolocnostou Endesa nemôzu byt povazované za "definitívne uzatvorené úcty [preskúmané úctovné závierky - neoficiálny preklad]" v zmysle oznámenia. 150 Pokial ide o dve právne veci, na ktoré poukazuje zalobkyna, v ktorých Komisia pripustila pouzitie neskorsích neoverených úctovných závierok, stací uviest, ze v týchto dvoch právnych veciach, koncentrácia bola oznámená na zaciatku roka (prvá vo februári 1996 a druhá vo februári 2001) a ze predmetné podniky nemali k dispozícii este overené úctovné závierky za posledné úctovné obdobie. Preto bolo treba rozhodnút o pouzití bud overených úctovných závierok za predchádzajúce úctovné obdobie (1994, resp. 1999), alebo úctovných závierok za posledné úctovné obdobie, ktoré uz bolo uzatvorené, aj ked este závierky neboli overené. V oboch prípadoch dalej najstarsie úctovné závierky neodrázali významné zmeny v hospodárskej cinnosti podnikov, ktoré nastali pocas posledného úctovného obdobia a ich pouzitím by bol porusený clánok 5 nariadenia. Preto skutkové okolnosti týchto dvoch právnych vecí sa odlisujú rozhodujúcim spôsobom od skutkových okolnosti prejednávanej právnej veci. 151 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úctovné závierky predlozené spolocnostou Endesa, ktoré boli vyhotovené podla pravidiel MÚS/MSFV nemôzu byt povazované za preskúmané, a preto tvrdenia, podla ktorých Komisia ich mala uprednostnit, nemôzu byt v ziadnom prípade akceptované. 152 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhá cast tretieho dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré postihujú zamietnutie zosúladených úctovných závierok - Tvrdenia úcastníkov konania 153 Endesa poukazuje, po prvé, na zjavne chybný charakter odôvodnenia, ktorým Komisia zdôvodnila odmietnutie jej tvrdení týkajúcich sa vhodnosti pouzitia zosúladených úctovných závierok, po druhé existenciu mimoriadnych okolností v prejednávanej veci, ktoré odôvodnujú v kazdom prípade pouzitie zosúladených úctovných závierok a po tretie zjavne chybný charakter odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sa týka údajnej nezlucitelnosti pouzitia zosúladených úctovných závierok s cielom jednoduchosti, so vseobecnou zásadou právnej istoty a s poziadavkou jednotného uplatnovania nariadenia. 154 Endesa najskôr tvrdí, ze úvaha rozvinutá v bode 24 rozhodnutia je neúplná, pretoze nezohladnuje skutocnost, ze v súlade s MSFV - 1 prijatými nariadením c. 707/2004, den prechodu na pravidlá MÚS/MSFV je 1. január 2004. Presnejsie zákonodarca Spolocenstva stanovil povinnost podnikom, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na burze, pripravit konsolidované a zosúladené úctovné závierky aspon za rok 2004. V Spanielsku CNMV stanovil 31. august ako den, ked najneskôr majú byt predlozené zmierené úctovné závierky za úctovné obdobie 2004. Endesa túto povinnost splnila 5. apríla 2005. Preto v rozpore s ciastocným výkladom urobeným Komisiou, súvislý a úplný výklad zámeru zákonodarcu Spolocenstva umoznuje vyvodit záver, ze úctovný rok 2004 bol prechodným obdobím v priebehu ktorého súcasne jestvovali dve úctovné pravidlá z dôvodu poziadavky, ktorá vyplýva z poziadaviek právnej úpravy. 155 Následne Endesa zdôraznuje, ze Komisia uviedla, tiez v bode 24 rozhodnutia, ze úctovné závierky podla MÚS/MSFV za úctovné obdobie 2004 mohli byt predmetom zmien a mali cisto porovnávaciu hodnotu, a toto tvrdenie potvrdzuje neexistencia zákonnej povinnosti overit uvedené úctovné závierky audítorom. Zdá sa vsak, ze Komisia opomína to, ze vsetky úctovné závierky podniku majú porovnávací ciel a ze úctovné závierky podla MÚS/MSFV za úctovný rok 2004 boli vyhotovené v súlade s povinnostou urcenou právom Spolocenstva. Neexistencia povinnosti vykonat audit uvedených úctovných závierok je spojená s osobitostami prechodného obdobia. Bolo by totizto nezmyselné, aby vnútrostátny zákonodarca alebo zákonodarca Spolocenstva pridal k nákladom súvisiacim s prechodom na iný úctovný systém náklady vynalozené za vykonanie dvojitého auditu za to isté úctovné obdobie, kedze úctovné závierky podla MÚS/MSFV za rok 2004 predstavujú priblízenie k overeným úctovným závierkam za to isté úctovné obdobie, kedze majú zhodnú právnu a úctovnú hodnotu. 156 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého pravidlá MÚS/MSFV by mohli byt menené az do konca úctovného roku 2005, co podla rozhodnutia bráni tomu, aby boli povazované za konecné, toto vyjadruje neznalost úctovných pravidiel prijatých zákonodarcom Spolocenstva, ako aj vykonávajúcich nariadení, ktoré samotná Komisia prijala v priebehu posledných mesiacov. Na jednej strane nový úctovný systém je uplatnitelný od 1. januára 2005 a skutocnost, ze niektoré úctovné pravidlá nového systému boli prijaté Komisiou po vyhlásení PnP, nemá ziaden úcinok na konecný charakter úctovných závierok, kedze zosúladené úctovné závierky spolocnosti Endesa boli vyhotovené na základe konkrétnych a konecných údajov podla úctovných pravidiel pouzívaných az do zavedenia pravidiel MÚS/MSFV. Nazdávat sa, ze zmienené úctovné závierky nie sú konecné preto, ze následne boli pridané iné pravidlá do nového právneho rámca je tiez nezmyselné rovnako nezmyselné, ako je nezmyselným tvrdit, ze nikdy nejestvujú konecné úctovné závierky, kedze prijatie a vývoj úctovného systému je trvalým procesom. 157 Na druhej strane nedávno prijaté pravidlá s retroaktívnym úcinkom, v ziadnom prípade nepostihujú úctovné závierky spolocnosti Endesa, pretoze sa týkajú odvetvia financníctva a poistovníctva a nie odvetvia elektrickej energie. Dalej, zmeny týkajúce sa MÚS 39 nemajú ziaden vplyv na urcenie obratu, kedze sa zameriavajú len na úctovné spracovanie financných nástrojov. Navyse odo dna, ked Gas Natural vyhlásil svoju PnP zacielenú na spolocnost Endesa, ziadna zmena pravidiel MÚS/MSFV, ktorá by mohla zasiahnut do zaúctovania príjmov za úctovné roky 2004 alebo 2005 nenastala a ziadna nemôze odteraz nastat. 158 Preto na základe ziadnych tvrdení Komisie sa nemozno domnievat, ze konsolidovaná úctovná závierka za rok 2004 podla pravidiel MÚS/MSFV nie je konecnou úctovnou závierkou. Odlozit pouzívanie úctovných závierok podla MÚS/MSFV za rok 2004 az do skoncenia úctovného roku 2005 by bolo zjavne v rozpore so zámerom zákonodarcu Spolocenstva, ktorý ulozil povinnost uplatnovania úctovných pravidiel Spolocenstva od 1. januára 2005 a nie od 1. januára 2006. Preto výlucne v súlade s pravidlami MÚS/MSFV musia byt oznámené vsetky úctovné informácie, ktoré musia sprístupnit trhu podniky pocas roku 2005, pokial cenné papiere uvedených podnikov sú prijaté na obchodovanie na burze, pricom tieto informácie sa musia odvolávat na úctovný rok 2005 alebo 2004. 159 Spolocnost Endesa vyvodzuje záver, ze aj ked sú prijaté zmeny, pretoze zdokonalovanie úctovného systému je trvalý proces, rovnako je pravdou, tak ako to viackrát uviedla Komisia, ze "v zmysle nariadenia... c. 1606/2002 je cielom Komisie vytvorit stabilnú platformu medzinárodných úctovných standardov, ktoré by boli k dispozícii od 1. januára 2005" [odôvodnenie c. 4 nariadenia Komisie (ES) c. 2086/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení nariadenie c. 1725/2003 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1) a odôvodnenie c. 2 nariadenia Komisie c. 2238/2004 z 29. decembra 2004, ktorým sa mení nariadenie c. 1725/2003 (Ú. v. EÚ L 394, s. 1)]. 160 Pokial ide o bod 25 rozhodnutia, Endesa poznamenáva, ze rozhodnutie nevysvetluje dôvody pre ktoré by Komisia nemohla hodnotit rôzne dostupné úctovné metódy. Toto stanovisko Komisie je jasne v rozpore s bodom 60 oznámenia, v ktorom sama Komisia uviedla, ze je mozné "zohladnenie rôznych úctovných pravidiel, predovsetkým tých, ktoré súvisia so zostavením konsolidovanej úctovnej závierky, ktoré sú do urcitej miery harmonizované, avsak nie identické v rámci Spolocenstva" a ze "táto úvaha sa vztahuje na akýkolvek typ podniku, ktorého sa týka nariadenie o fúziách...". Tento bod oznámenia, hoci hlavne odkazuje na spolocnosti holdingového typu, vsak uvádza, ze moznost pouzitia rôznych úctovných pravidiel sa vztahuje na kazdý podnik, nech patrí do akéhokolvek odvetvia. 161 Spolocnost Endesa nesúhlasí s tvrdením, uvedeným tiez v bode 25 rozhodnutia, podla ktorého "úloha Komisie sa obmedzuje na skúmanie niektorých úprav vyzadovaných clánkom 5 nariadenia" a naopak sa domnieva, ze povinnost obsiahnutá v clánku 5 nariadenia obsahuje skúmanie primeranosti úctovných závierok dotknutých podnikov na úcel urcenia skutocného obratu. 162 Toto tvrdenie, obsiahnuté v rozhodnutí, je znova v zjavnom rozpore s oznámením, ktoré uvádza v bode 26, ze "Snahou Komisie je vychádzat z najpresnejsích a najspolahlivejsích dostupných císiel". V prejednávanej veci, v dôsledku harmonizacných prác uskutocnených institúciami Spolocenstva, jestvovali dve konsolidované úctovné závierky zodpovedajúce úctovnému obdobiu 2004 a bolo nevyhnutné urcit ktorá z nich bola najpresnejsia a najspolahlivejsia. Vzhladom na správy externých audítorov podniku, o ktorých sa Komisia nezmienuje ani raz vo svojom rozhodnutí, je vsak zjavné, ze konsolidovaná úctovná závierka vyhotovená podla spanielskych úctovných pravidiel významným spôsobom skreslila prevádzkové výnosy podniku podnikajúceho v odvetví elektrickej energie. 163 Pokial ide o technickú nadradenost úctovných pravidiel Spolocenstva vo vztahu k vnútrostátnym úctovným pravidlám, vzhladom ku ktorým Komisia vyjadrila pochybnosti uvedené v bode 26 rozhodnutia, spolocnost Endesa poznamenáva, ze v prípravných aktoch nariadenia c. 1606/2002 sa Komisia výslovne odvoláva na nutnost zlepsenia, zharmonizovania a zhodnovernenia financných informácií idúc nad rámec ustanovení stvrtej smernice Rady z 25. júla 1978 o rocnej úctovnej závierke niektorých typov spolocností, vychádzajúca z clánku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 21), a ze pokial by Komisia zabezpecila rovnako jasné a vierohodné informácie ako tie, ktoré vyzaduje nový úctovný systém, nebolo by ho treba zaviest. V tomto ohlade Komisia nevzala do úvahy názory externých audítorov spolocnosti Endesa, ktorí jasne vysvetlujú existujúce rozdiely medzi výsledkami uvedenými v úctovných závierkach vyhotovených podla rôznych úctovných pravidiel. 164 Spolocnost Endesa dodáva, ze dôvody rozhodnutia podla ktorých, tak ako súcasné úctovné pravidla Spolocenstva, tak aj pôvodné pravidlá mali za ciel vernú predstavu o hospodárskej situácii podnikov nezohladnujú konkrétne rozdiely, ktoré existujú medzi ciastocnou harmonizáciou a úplnou harmonizáciou pravidiel, ako aj základné zásady práva Spolocenstva a najzákladnejsiu logiku. Dalej sama Komisia skonstatovala, ze pôvodné úctovné smernice "uz nezodpovedajú potrebám spolocností, ktoré majú v úmysle získat kapitál na celoeurópskej alebo medzinárodnej úrovni" (pozri bod 9 oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 13. júna 2000, KOM(2000) 359 v konecnom znení) a tiez priznala, ze "pravidlá MÚS poskytujú... vycerpávajúci a koncepcne stabilný súbor pravidiel na úcel financného informovania, ktorý by mal zodpovedat potrebám medzinárodného obchodného spolocenstva". 165 Spolocnost Endesa tvrdí, ze Komisia tiez chybí, ked sa domnieva, ze pouzitie neoverených úctovných závierok je mozné iba za výnimocných okolností. Tento výklad sa nezdá, ze by vyplýval ani výslovne ani implicitne pokial ide o nariadenie, ktoré predstavuje jediný uplatnitelný záväzný predpis, a nie je tiez v súlade s obsahom bodu 26 oznámenia, podla ktorého je nutné preukázat existenciu mimoriadnych okolností len ak je zámer pouzit manazérsku alebo akúkolvek inú formu provizórnej úctovnej závierky. 166 Aj ked by právny názor Komisie bol prijatelný, treba sa domnievat, ze v prejednávanej veci skutocne existujú mimoriadne okolnosti. Na jednej strane otázka pouzitia jedného úctovného pravidla na úkor iného je sama osebe výnimocná. Na druhej strane pouzívanie rôznych úctovných systémov spôsobuje rozdiel vo výske 4 400 miliónov eur, pokial ide o výnosy spolocnosti Endesa, co je zriedkavý jav, ktorý sa týka malého mnozstva trhov, a preto by mala byt zmena samotného úctovného systému povazovaná za výnimocný prvok a za velmi dôlezitý pre spanielsky trh elektrickej energie, v ktorom prítomnost povinného pool-u umelo zdvojnásobuje transakcie z financného hladiska tak, ze zarátanie úctovných poloziek nie je urobené tak, ako to vyzaduje nový systém úctovníctva. 167 Dalej Endesa spochybnuje dôvody uvedené v bode 25 rozhodnutia podla ktorých pouzívanie úctovných závierok MÚS/MSFV bolo v rozpore s iným "tiez platným cielom, ktorý spocíva v uplatnovaní jednoduchých a objektívnych kritérií s cielom urcit právomoc Komisie v oblasti koncentrácií a vo vseobecnej zásade právnej istoty". 168 Pokial ide o objektívnost spolocnost Endesa tvrdí, ze Komisia nevysvetlila dôvody pre ktoré úctovné závierky MÚS/MSFV sú menej objektívne ako iné a zabudla, ze externý audítor spolocnosti Endesa potvrdil, ze uvedené úctovné závierky vychádzali zo správnych a auditom overených údajov a ze metóda priblízenia bola tiez správna. 169 Co sa týka jednoduchosti, vsetky podniky Spolocenstva, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na burze, boli informované niekolko rokov o zavedení nových kritérií a vedeli, ze rok 2004 bude prechodným rokom. Endesa dodáva, ze úvaha podla ktorej jednoduchost výkladových pravidiel je cielom, ktorý má rovnakú právnu hodnotu ako povinnost preukázat právomoc Komisie je tazko zlucitelná s oznámením, ktoré v bodoch 60 a 61 zdôraznuje nutnost vykonat podrobný a prísny, dokonca aj nákladný rozbor úctovných závierok, ked sa obrat blízi k hraniciam urceným v nariadení (vec IV/M.213 - Hong Kong and Shangai Bank/Midland). 170 Pokial ide o zásadu právnej istoty, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto zásada zarucuje právnu úpravu, "ktorá je zrozumitelná a urcitá, aby mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat" (rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, 169/80, Zb. s. 1931; z 13. februára 1996, van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801). To neznamená, ze urcenie obratu musí byt "lahké" vo vsetkých prípadoch a neodôvodnuje nezohladnenie vsetkých prístupných informácií. Endesa pripomína, ze priblízenie úctovných závierok je povinnostou vyplývajúcou z pravidiel Spolocenstva, o ktorej sa nevyvrátitelne predpokladá, ze kazdý rozvázny hospodársky subjekt ju pozná uz niekolko rokov a ze ochrana práv hospodárskych subjektov nie je opodstatnená "ak mohol opatrný a rozvázny ekonomický subjekt predvídat prijatie opatrenia Spolocenstva," (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C-37/02 a C-38/02, Zb. s. I-6911, bod 70). V prejednávanej veci pravidlá MÚS/MSFV boli jasné, presné a známe opatrným a rozváznym hospodárskym subjektom v case vyhlásenia PnP tak, ze zásada právnej istoty nebola v ziadnom prípade porusená. 171 Pokial ide o posledný dôvod, vysvetlený v bode 27 rozhodnutia, podla ktorého "pouzitie císelných údajov MSFV nepreverených auditom v prejednávanej veci vytvára rôznorodost zaobchádzania s dalsími právnymi vecami v ktorých Komisia vychádzala z císelných údajov zistených na základe vnútrostátnych noriem z úctovných závierok za rok 2004 overených auditom" Endesa zdôraznuje, ze Komisia nezohladnila judikatúru, podla ktorej nerovnakost zaobchádzania jestvuje, nielen ked sa s dvoma podobnými situáciami zaobchádza rôzne, ale tiez vtedy, ked s dvoma rôznymi situáciami sa zaobchádza podobne. V priebehu administratívneho konania vsak boli predlozené pocetné správy, ktoré vysvetlujú osobitné úctovné zaobchádzanie uplatnitelné na spanielske podniky v odvetví elektrickej energie, ktoré sa netýka iných spanielskych podnikov ani podnikov rovnakého odvetvia alebo iných odvetví usadených v iných clenských státoch. 172 Povinný charakter pool-u v Spanielsku, spolu s charakterom pôvodných úctovných pravidiel, ktorý neumoznoval vyrovnanie úctovných poloziek, mal za následok najmä to, ze transakcie uskutocnené medzi podnikmi tej istej skupiny alebo, nakoniec, ktoré zodpovedajú jedinej hospodárskej transakcii sú zaúctované dvakrát. V skutocnosti je to rozhodnutie, ktoré vytvára diskriminacné zaobchádzanie, pretoze v prípade uskutocnenia tej istej operácie medzi podnikmi rovnakej velkosti, ako je podnik Gas Naturala a Endesa, ale v iných hospodárskych odvetviach alebo v iných krajinách Spolocenstva, obraty dotknutých podnikov by boli vypocítané s tým, ze by sa vyhlo znásobeniu úctovných poloziek. 173 Endesa vyvodzuje záver, ze z týchto vsetkých dôvodov sa Komisia dopustila chyby v rozbore informácii, ktoré predlozila, pricom sa táto chyba prejavuje závazným nedostatkom v odôvodnení rozhodnutia a zjavným omylom vyplývajúcim z neuplatnenia zásad vyplývajúcich z clánku 5 nariadenia a oznámenia. 174 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdí, ze ziadne z tvrdení, ktoré uvádza zalobkyna, nie je dôvodné. - Posúdenie Súdom prvého stupna 175 Pokial ide, po prvé, o tvrdenia zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia sa dopustila chyby tým, ze odmietla moznost pouzitia zosúladených úctovných závierok, stací odkázat na posúdenie prvých dvoch castí dôvodu. Bolo uz totizto zdôraznené, ze platnými úctovnými závierkami spolocnosti Endesa pre posúdenie významu koncentrácie pre Spolocenstvo alebo vnútrostátneho významu koncentrácie, sú len úctovné závierky za úctovný rok 2004 vyhotovené v súlade s úcinnými spanielskymi právnymi predpismi v case PnP, overené audítormi a schválené akcionármi a ze v kazdom prípade zosúladené úctovné závierky, vyhotovené len na porovnávací úcel, ktoré zalobkyna predlozila Komisii, nemôzu byt povazované za konecné. Nie konecný charakter zmierených úctovných závierok zalobkyne je koniec koncov potvrdený tou okolnostou, ze 19. septembra 2005 zalobkyna zmenila tieto úctovné závierky preto, aby zaclenila úpravy, ktorými sa znízil obrat v Spanielsku o 111 miliónov eur vzhladom voci úctovným závierkam zosúladeným s pravidlami MSFV, ktoré predlozila CNMCV 5. apríla 2005. Nakoniec okolnost, ze zmeny, ktoré nastali po prijatí pravidiel MÚS/MSFV sa netýkali odvetvia elektrickej energie nemení nic na skutocnosti, ze pravidlá MÚS/MSFV, ktoré sa museli uplatnovat na úctovný rok 2005, nemali este pevný a konecný obsah v septembri 2005, a hlavne este neexistoval ziaden orgán, ktorý by mal právomoc podávat výklad týchto nových pravidiel. Okrem toho je nutné skonstatovat, ze externý audítor samotnej spolocnosti Endesa upresnil, ze sa nemohol vyslovit k platnosti pouzitých metód priblízenia. 176 Pokial ide, po druhé, o výnimocné okolnosti, ktoré nútia pouzit zosúladené úctovné závierky, treba zdôraznit, ze ziadna z uvádzaných okolností nemôze byt povazovaná za výnimocnú Po prvé pokial ide o osobitosti odvetvia elektrickej energie v Spanielsku, stací totizto skonstatovat, ze pool existuje v Spanielsku od 1998 a ze ani Endesa ani ziaden iný podnik odvetvia sa neodvoláva na nutnost vykonat akúkolvek úpravu svojich úctovných závierok PCGA v ziadnom z vnútrostátnych kontrolných konaní alebo v kontrolných konaniach Spolocenstva zameraných na koncentrácie, ktorých boli úcastníkmi. Okrem toho treba poznamenat, ze údajné osobitosti a závazné skreslenia úctovníctva podnikov odvetvia elektrickej energie v Spanielsku, ktoré uvádza zalobkyna nie sú tiez mimoriadnymi okolnostami, kedze vhodnost vykonanie prípadných úprav s cielom zohladnit ich môze byt skúmaná nezávisle od úctovného systému. V prejednávanej veci Komisia inak preskúmala hlavné úpravy, ktoré navrhla v tomto ohlade zalobkyna. 177 Po druhé, skutocnost, ze pravidlá MÚS/MSFV boli urcené na to, aby nahradili PCGA od úctovného roku 2005 nemôze byt povazovaná za výnimocnú okolnost, rovnako ako aj nutnost vyhotovit zosúladené úctovné závierky za rok 2004 s cielom porovnania. Bezpochyby zmena úctovných predpisov predstavuje dôlezitú a zriedkavú udalost v zivote podniku, ale zalobkyna neuvádza ziadnu skutocnost zalozenú na texte a cieloch nariadenia, ktorá by z tejto zmeny urobila výnimocnú okolnost. Dalej povinné uplatnovanie nových úctovných pravidiel neznamená nutne, ze skorsie uplatnitelné úctovné pravidlá boli menej vierohodné alebo nepresné. 178 Po tretie, okolnost, ze pouzívanie rôznych úctovných systémov spôsobuje rozdiel vo výske 4 400 miliónov eur, pokial ide o výnosy spolocnosti Endesa, nemôze byt tiez povazovaná za výnimocnú. Tento rozdiel totizto pochádza z úprav, ktorých vhodnost môze byt skúmaná nezávisle od úctovného systému. 179 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze výnimocné okolnosti uvedené v bodoch 26 a 27 oznámenia sa vztahujú výlucne, okrem prípadov, ked ide o jestvujúce rozdiely s úctovnými normami státov, ktoré nie sú clenmi Európskej únie, na nevyhnutnost vziat do úvahy významné a trvalé zmeny zasahujúce do hospodárskej reality dotknutých podnikov (nadobudnutia a predaje, ktoré nastali po overení úctovnej závierky, zavretie továrne). V prejednávanej veci vsak zalobkyna neuviedla takéto zmeny. 180 Po tretie, pokial ide o dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty, stací zdôraznit, ze overené úctovné závierky poskytujú väcsiu mieru objektívnych záruk, pretoze zakladajú zodpovednost podniku a audítora. Naopak, pouzívanie úctovných závierok, ktoré neboli schválené akcionármi ani potvrdené externým auditom by bolo v rozpore s cielom, ktorý spocíva v uplatnovaní jednoduchých a objektívnych kritérií na úcel urcenia významu koncentrácie. Treba pripomenút, ze samotným základom systému prahov, ktorý zakladá clánok 1 nariadenia je poskytnút úcinnú a jednoduchú metódu s cielom urcit orgán, ktorý má právomoc. Tak ako správne tvrdí Komisia, pouzitie oficiálnych a overených úctovných závierok a v zásade obmedzenie úprav týchto závierok na tie, ktoré sú prísne nevyhnutné vzhladom na clánok 5 nariadenia sú základné prvky tejto jednoduchej, predvídatelnej a úcinnej metódy. 181 Dalej, prijat názor spolocnosti Endesa by znamenalo pripustit to, ze kazdá koncentrácia musí byt predmetom predbezného úctovného skúmania Komisiou s cielom zistit to, ci úctovné závierky predmetných podnikov sú v súlade so zásadami uvedenými v clánku 5 nariadenia. 182 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Endesa, podla ktorého pouzitie zosúladených úctovných závierok nemalo ziaden úcinok na zásadu právnej istoty, pretoze akýkolvek hospodársky obozretný subjekt dokázal predvídat nadobudnutie úcinnosti nového úctovného systému, treba uviest, ze rozumný a obozretný hospodársky subjekt by nemohol predvídat, ze Komisia sa odchýli od jediných oficiálnych úctovných závierok, ktoré uz boli overené. Dalej treba pripomenút, ze úctovné predpisy MÚS/MSFV a o to viac ich výklad, neboli este s koncenou platnostou stanovené v septembri 2005. 183 V kazdom prípade treba znova pripomenút, ze zosúladené úctovné závierky, ktoré zalobkyna predlozila Komisii nemôzu byt povazované za konecné. 184 Nakoniec dôvod zalozený na údajnej diskriminácii vzhladom ku koncentráciám, ktoré patria do iných odvetví alebo do iných clenských státov, musí byt zamietnutý ako zjavne neopodstatnený. Na jednej strane spocíva na jednoduchých tvrdeniach a spocíva tiez na nepreukázanom predpoklade, ze oficiálne a overené úctovné závierky spolocnosti Endesa za úctovný rok 2004 neodrázajú hospodársku realitu. Na druhej strane naopak upustenie Komisiou od praxe, ktorá je zalozená na oficiálnych overených úctovných závierkach, v prípade, ked neexistujú mimoriadne okolnosti, by mohlo byt vnímané ako diskriminacné. Okrem toho overené úctovné závierky, ktoré sú pouzívané pre posúdenie významu koncentrácie, môzu byt predmetom prípadných úprav s cielom zohladnit prípadné osobitosti predmetného odvetvia alebo predmetnej krajiny. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia skúmala úpravy navrhované zalobkynou. 185 Z uvedeného vyplýva, ze tretia cast tretieho dôvodu neobstojí. 186 Preto treba zamietnut tretí dôvod. O stvrtom dôvode, ktorý sa týka zamietnutia úpravy "pass through" a úpravy, ktorá sa týka výmenných obchodov s plynom 187 V rámci tohto dôvodu spolocnost Endesa napáda to, ze Komisia odmietla dve úpravy, o ktoré ziadala, jedna sa týka distribúcie (úprava "pass through") a dalsia sa týka výmenných obchodov s plynom. Úvodom treba pripomenút, ze rocné úctovné závierky zalobkyne vyhotovené podla PCGA za rok 2004 ukazujú, ze jej obrat v Spanielsku predstavoval 80,07 % jej obratu v Spolocenstve. Ak by sa pripustilo, ze obidve predmetné úpravy, o ktoré ziadala Endesa, sú opodstatnené, potom by percento jej obratu v Spanielsku bol znízené na úroven 73,94 % jej obratu v Spolocenstve. Z toho vyplýva, ze aj ked by tento dôvod bol akceptovaný, neznamenalo by to isto facto to, ze dotknutá operácia má význam pre Spolocenstvo, ale skôr to, ze Komisia mala skúmat dalsie úpravy, ktoré navrhla zalobkyna, ako aj úpravy, ktoré navrhovala spolocnost Gas Natural, o ktorých nerozhodla vo svojom rozhodnutí, pretoze vykonanie pocetných úprav by umoznila prekrocit prah dvoch tretín. 188 Kedze úprava "pass through" bola v kazdom prípade nevyhnutná preto, aby význam koncentrácie pre Spolocenstvo mohol by dosiahnutý, treba skúmat najskôr prvú cast dôvodu, ktorý sa týka tejto úpravy. - Tvrdenia úcastníkov konania 189 Spolocnost Endesa zdôraznuje, ze clánok 5 ods. 1 nariadenia doslovne preberá obsah odseku 23 nemeckého zákona o hospodárskej sútazi (GWB), ktorého odsek 29 upresnuje, ze "výnosy z mimoriadnych cinností budú vzaté do úvahy len vo výnimocných prípadoch." Preto iba cast príjmov z distribúcie by mala byt zohladnená v case zistenia obratu distribucného podniku, to znamená iba provízia zodpovedajúca tejto cinnosti. 190 V tejto súvislosti spolocnost Endesa poukazuje na to, ze Komisia nesprávne posúdila právny charakter oznámenia a nepreskúmala navrhované úpravy v súlade s nariadením. Zdôraznuje, ze v bode 33 rozhodnutia Komisia tvrdí, ze "v tejto súvislosti treba poznamenat, ze oznámenie... sa vôbec neodvoláva na pojem 'vyplácaná` (ciastocne) suma, ktorá pochádza z predaja výrobkov a dodávok sluzieb podnikom". Jediným právnym základom pre výpocet obratu je vsak nariadenie, kedze oznámenie má iba charakter výkladového aktu Komisie. Kazdý opacný výklad by porusoval zásadu hierarchie noriem. V prejednávanej veci, ked cinnost distribucného podniku obsahovala ceny zodpovedajúce jednoduchým "vyplácaným" sumám, iba provízia, ktorá zodpovedá týmto cinnostiam by mala byt povazovaná za prvok, na ktorý sa vztahuje pojem "výnosy" uvedený v clánku 5 nariadenia. 191 Spolocnost Endesa dodáva, ze sledujúc nesprávny prístup, ktorý spocíva na zalození svojho odôvodnia na oznámení, Komisia odkazuje na obsah bodov 7, 11 a 13 oznámenia, ked tvrdí, ze "s ohladom na okolnosti charakteristické pre túto vec, spanielske spolocnosti pre distribúciu elektrickej energie nemôzu byt porovnávané s podnikmi, ktoré vykonávajú iba úlohu sprostredkovatela a ktorých obrat by tvorili výlucne provízie, ktoré dostanú". Takto Komisia popisuje fungovanie cinnosti distribucných podnikov a pool-u v Spanielsku bez uvedenia dôvodov pre ktoré, v prejednávanej veci, distribucné podniky nie sú iba sprostredkovatelmi. Komisia neskúmala otázku ci distribucné podniky získavajú skutocne zisky z tejto cinnosti, ktoré presahujú iba odmenu za ich sluzby urcenú na základe regulovaných sadzieb. V skutocnosti Komisia neberie do úvahy skutocnost, ze královský dekrét, ktorý stanovuje kazdorocne sadzby za elektrickú energiu, urcuje odmenu, ktorú distribucné podniky dostanú z dôvodu výkonu ich funkcie pocas zmieneného obdobia. Táto odmena je nezávislá od predaja elektrickej energie, ktorú distribucné podniky uskutocnujú a preto aj od mnozstva elektrickej energie, ktorá je im dodaná. 192 Kedze vsak operácie uskutocnené distribucnými podnikmi nepridávajú ziadnu hodnotu transakcii, pretoze odmena za distribúciu je urcená ex ante, vopred a nezávisle od operácií nákupu a predaja energie, tieto predstavujú neutrálne operácie vzhladom na výpocet obratu. Úloha sprostredkovatela distribucných podnikov vyplýva jasne z clánku 4 královského dekrétu c. 2017/1997 z 26. decembra 1997, ktorý organizuje a upravuje postup výpoctu a úhrady rozvodných, distribucných a obchodných cien podla sadzobníka, ako aj trvalých systémových cien diverzifikácie a bezpecnosti zásobovania tak, ze v rozpore s tým co sa deje v liberalizovanom odvetví, distribútor, ktorému bola vyplatená regulovaná sadzby si ponechá len odmenu za svoju sluzbu a zostatok zaplatený spotrebitelom prevedie zvysným hospodárskym subjektom. Ak sa nevyberú vsetky prostriedky, rozdiel znása výrobca. 193 Pokial ide o dôvod rozhodnutia podla ktorého distribucné podniky znásajú financné nebezpecenstvo nezaplatenia a preto nie sú sprostredkovatelmi, spolocnost Endesa poznamenáva, ze Komisia vykladá nesprávne informácie, ktoré poskytla k tomuto bodu, ako aj pojem "sprostredkovatel" uvedený v bode 13 oznámenia. 194 Pripomína na jednej strane, ze distribucné podniky neznásajú ziadne financné riziko nezaplatenia, ktoré nie je nahradené prvkom zacleneným do sadzieb, pretoze regulovaný systém (a nie hospodársky subjekt jednostranne) stanovuje mechanizmus záruk, ktoré umoznujú sa vyhnút týmto nebezpecenstvám. Na druhej strane uvádza, ze existencia alebo neexistencia financného nebezpecenstva umoznuje rozlísit situáciu distribútora od situácie nezávislého sprostredkovatela. Komisia vykladá pojem "sprostredkovatel" bez právneho základu v tom zmysle, ze sa vztahuje výlucne na obchodných distribútorov, hoci tento pojem treba spájat s charakterom cinností obchodného distribútora. 195 Kvalifikácia distribucných podnikov ako sprostredkovatelov zodpovedá beznej praxi v odvetví energetiky v Spanielsku. Stací poznamenat, ze spolocnost Gas Natural vykonáva tiez úpravu "pass through" nielen vo svojich úctovných závierkach vyhotovených podla MÚS/MSFV, ale tiez vo svojich úctovných závierkach vyhotovených podla spanielskych úctovných pravidiel. Takto kedze Komisia odmietla spolocnosti Komisia preto tým, ze odmietla úpravu "pass through" pre Endesu, zabránila zosúladeniu jej obratu dosiahnutého z distribúcie s obratom podniku - nadobúdatela. 196 Spolocnost Endesa sa domnieva, ze odmietnutie zvázenia úpravy, ktorú navrhla, je navyse poznacené váznym nedostatkom v rozbore prvku, ktorý Komisia nakoniec povazovala za rozhodujúcu, co vedie k prekroceniu právomoci a nedostatku odôvodnenia. Endesa konstatuje, ze Komisia zrazu vyjadrila pochybnosti v tejto súvislosti v konecnej fáze konania, hoci ju nikdy pred tým neziadala o podanie vysvetlenia v tomto ohlade. Presnejsie, Komisia nevyjadrila ziadnu pochybnost ani ziadost o akékolvek vysvetlenie v období od 19. septembra do 8. novembra 2005, den, ked stanovila spolocnosti lehotu 24 hodín na zodpovedanie súboru otázok, ktoré mali byt rozhodujúce pre odôvodnenie rozhodnutia. 197 Navyse rozbor tejto úpravy je tiez neúplný vzhladom na dalsie prvky a odôvodnenie rozhodnutia je zjavne rozporuplné. Podla spolocnosti Endesa, ak sa má za to, ze distribucné spolocnosti nekonajú ako sprostredkovatelia, tak potom treba zistovat ci cast distribucných operácií nepredstavuje operácie v rámci skupiny a najmä, ci neexistuje dvojité zaúctovanie tej istej transakcie, kedze energia distribuovaná spolocnostou Endesa Distribución je nadobudnutá od spolocnosti Endesa Generación prostredníctvom pool-u. 198 V tomto ohlade Endesa uvádza, ze 10. novembra 2005 ju Komisia písomne vyzvala na podanie vysvetlení k tomuto hladisku úpravy. Dvoma listami poslanými elektronickou postou z 11. a 12. novembra 2005 Endesa nástojila na skutocnosti, ze logika tejto úpravy ide nad rámec jednoduchého odstránenia vnútroskupinovej casti, pricom vsak navrhla predlozenie údajov o operáciách vo vnútri skupiny. Komisia nikdy nenadviazala na tieto listy a v rozhodnutí sa nevyslovila k tejto otázke. 199 Rozbor urobený Komisiou je rozporuplný preto, ze Komisia v rozhodnutí uvádza, ze nerozhodne o navrhovanej úprave vzhladom k fakturácii vo vnútri skupiny, avsak zamieta úpravu "pass through", ktorá obsahuje velmi rozsiahlu cast predajov vo vnútri skupiny. Navyse rozhodnutie trvá na tom, ze prípadne transakcie vo vnútri skupiny sú zanedbatelné, pricom súcasne tvrdí, ze Endesa nepredlozila údaje o percentách, a to napriek zmieneným listom poslaným elektronickou postou, na ktoré Komisia nenadviazala. 200 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania zastáva ten názor, ze distribucné podniky nie sú jednoduchými sprostredkovatelmi alebo jednoduchými komisionármi a ze preto tvrdenia zalobkyne musia byt zamietnuté. - Posúdenie Súdom prvého stupna 201 Zalobkyna uvádza rôzne tvrdenia, ktoré sa týkajú odôvodnenia a veci samej, a smerujú proti tomu, ze Komisia odmietla vykonat úpravy príjmov dotknutých distribucných podnikov s cielom odstránit výnosy, ktoré boli prijaté v mene tretích osôb. V podstate tvrdí, ze v spanielskom práve podniky, ktoré distribuujú elektrickú energiu, sú povinné vybrat urcité sumy od svojich klientov preto, aby ich následne vyplatili výrobcom elektrickej energie a prevádzkovatelom prenosovej sústavy a ze tieto sumy by mali byt teda znízené o výnosy uvedené v úctovníctve spolocnosti Endesa, ked nevyplývajú z "predaja výrobkov a poskytovania sluzieb dotknutými podnikmi... v rámci ich beznej podnikatelskej cinnosti" v zmysle clánku 5 ods. 1 nariadenia. 202 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne podla ktorého sa Komisia dopustila omylu tým, ze zalozila svoje posúdenie na jedinej skutocnosti, ze oznámenie neurcuje ziadnu úpravu pre prípady vyplácania, treba zdôraznit najskôr, ze zalobkyna nespochybnuje zákonnost uvedeného oznámenia, ale tvrdí, ze Komisia mu dala nadmerný význam hoci má iba charakter výkladového aktu a ze mala skúmat navrhovanú úpravu v súlade s ustanoveniami nariadenia, ktoré tvorí jediný právny základ pre výpocet obratu. 203 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná uplatnovat oznámenie v rozsahu, v akom nie je v rozpore s nariadením, a ze oznámenie upresnuje, ze niektoré úpravy musia byt výnimocne vykonané za urcitých okolností. Kedze v priebehu administratívneho konania sa zalobkyna snazila spájat navrhované úpravy s kategóriou úprav uvedených v oznámení, potom nemôze vycítat Komisii, ze odkázala vo svojom rozhodnutí na body 7, 11 a 13 oznámenia preto, aby odmietla tvrdenia, ktoré v súvislosti s tými istými bodmi rozvinula zalobkyna v priebehu administratívneho konania. 204 Následne treba poznamenat, ze ak rozhodnutie uvádza, ze oznámenie vôbec neodkazuje na pojem "vyplácaná" suma, ktorá pochádza z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb podnikom, okolnost, ze oznámenie neustanovuje úpravy v prípade vyplácania cien vsak nie je jediným dôvodom pre ktorý Komisia nevykonala spomínanú úpravu. Komisia totizto tiez zdôraznila vo svojom rozhodnutí (bod 33 in fine, body 34 a 35), najmä to, ze spanielske spolocnosti pre distribúciu elektrickej energie nemôzu byt porovnávané s podnikmi, ktoré vykonávajú jednoduchú úlohu sprostredkovatela a ktorých obrat by tvorili výlucne provízie, ktoré dostanú zaplatené z týchto dôvodov: spolocnosti distribuujúce elektrickú energiu sú povinné nielen prenásat elektrickú energiu na svojej distribucnej sústave, ale tiez poskytovat elektrickú energiu klientom, ktorý sa rozhodnú zostat v regulovanom systéme; distribúcia elektrickej energie predstavuje predaj výrobkov, ktoré pred tým kúpili distribútori konecným spotrebitelom; náklady súvisiace s nákupom elektrickej energie by mali byt povazované za náklady distribucných spolocností; nebezpecenstvo nezaplatenia ceny dodanej elektrickej energie konecnými klientmi znásajú distribucné spolocnosti a je to práve distribútor, ktorý je zodpovedným za kazdé nesplnenie povinností na základe zmluvy uzavretej s konecným klientom. 205 Z toho vyplýva, ze dôvod zalobkyne zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila omylu, ked zalozila svoje posúdenie iba na skutocnosti, ze oznámenie neustanovuje ziadnu úpravu "pass through" musí byt zamietnutý. 206 Pokial ide po druhé o dôvod, podla ktorého je odôvodnenie nedostatocné, stací odkázat na body 30 az 36 rozhodnutia, ktoré vysvetlujú dôvody sformulované Komisiou s cielom zamietnut úpravu "pass through" strucne zhrnutú vyssie, preto, aby rozhodla, ze tento dôvod nemôze byt akceptovaný. 207 Následne treba skúmat ci sa v rozhodnutí Komisia správne domnievala, ze nebolo treba vykonat úpravu "pass through". 208 V tejto súvislosti treba pripomenút najskôr, tak ako je uvedené v bode 9 oznámenia, ze pojem obrat, tak ako sa pouzíva v clánku 5 nariadenia, sa explicitne odvoláva na "sumy získané z predaja výrobkov a poskytovania sluzieb". Predaj ako vyjadrenie cinnosti podniku je tým pádom podstatným kritériom na výpocet obratu bez ohladu na to, ci ide výrobky, alebo poskytovanie sluzieb. 209 Okrem toho poziadavky právnej istoty a rýchlosti, ktoré sú záväzné v rámci kontroly koncentrácií spôsobujú, ze ako podniky tak aj úrady vykonávajúce dohlad nad hospodárskou sútazou môzu v zásade vychádzat z kritéria, ktoré je predvídatelné a okamzite prístupné. Za týchto podmienok obrat, ktorý sa má zohladnit na úcel urcenia orgánu, ktorý má právomoc rozhodovat o koncentrácii, musí byt v zásade vymedzený na základe uverejnených rocných úctovných závierok. Len výnimocne, ked to odôvodnujú osobitné okolnosti, treba vykonat niektoré úpravy, aby sa lepsie odzrkadlila hospodárska realita dotknutých podnikov. 210 Treba este zdôraznit, ze clánok 5 nariadenia odkazuje na celkový obrat a nie iba na jeho cast. Ako výnimku oznámenie upravilo moznost stanovit za urcitých okolností obrat inak ako odkazom na celkový predaj výrobkov a poskytovanie sluzieb. Bod 13 oznámenia v tomto ohlade upresnuje: "Z dôvodu komplexnosti sektoru sluzieb môze byt nutné prispôsobit tento vseobecný princíp specifickým podmienkam poskytnutých sluzieb. V urcitých odvetviach cinnosti (ako je cestovný ruch alebo reklama) sa teda sluzby môzu predávat prostredníctvom iných dodávatelov. Z dôvodu rôznorodosti takýchto sektorov, môze nastat mnoho rozlicných situácií. Napríklad obrat spolocnosti poskytujúcej sluzby, ktorá koná ako sprostredkovatel, môze pozostávat výlucne zo sumy provízií, ktoré získava." 211 Najskôr treba zdôraznit, ze tento bod oznámenia sa týka zvlástnej kategórie sprostredkovatelov, ktorí patria výlucne do odvetvia sluzieb a ktorých jediná odmena je suma provízií, ktoré dostanú. Ide teda o výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktorého relevantný obrat musí byt urcený na základe celkovej sumy trzieb z predaja. Preto tento pojem sprostredkovatela musí byt vykladaný úzko. 212 Následne treba poznamenat, ze zalobkyna netvrdí, ze podla spanielskeho práva svoju cinnost vykonáva v rámci zmluvy o obchodnom zastúpení alebo komisionárskej zmluvy alebo inej podobnej formy zmluvy. Preto je nutné skonstatovat, ze zalobkyna nepredáva elektrickú energiu konecným spotrebitelom v mene a na úcet výrobcov elektrickej energie alebo prevádzkovatelov rozvodovej sústavy. 213 Okrem toho, kedze Endesa neuviedla ziadne právne tvrdenia v opacnom zmysle, právny vztah, ktorý existuje medzi Endesa a konecnými spotrebitelmi musí byt hodnotený ako zmluva o predaji elektrickej energie. Tento predaj je obchodným úkonom, ktorého následkom je prevod vlastníckeho práva. 214 Rovnako je tomu aj v prípade právneho vztahu medzi spolocnostou Endesa a výrobcom elektrickej energie, ktorú jej dodáva, ci uz je to prostredníctvom burzy elektrickej energie OMEL alebo inak. Clánok 41 ods. 2 spanielskeho zákona c. 54/1997 o systéme výroby a distribúcie elektrickej energie stanovuje, ze distribútori elektrickej energie majú najmä právo nadobúdat elektrickú energiu nevyhnutnú pre zabezpecenie zásobovania svojich klientov a dostávat odmenu zodpovedajúcu za výkon distribucnej cinnosti. Clánok 45 ods. 1 písm. h) tohto zákona urcuje, ze distribucné podniky sú povinné na úcel dodávania elektrickej energie, získavat elektrickú energiu nevyhnutnú pre rozvoj svojich cinností a platit za ich nadobúdanie podla postupu vyplácania stanoveného za týmto úcelom. 215 Vzhladom na tieto ustanovenia treba zamietnut tvrdenia, ktoré zalobkyna predniesla pocas pojednávania, podla ktorých distribútor nie je vlastníkom elektrickej energie, a to z toho dôvodu, ze v case ked výrobca uvádza energiu do sústavy, táto sa stáva okamzite majetkom klienta. Clánok 11 ods. 4 zákona c. 54/1997 okrem toho tiez urcuje, ze pokial nie je dohodnuté inak, povazuje sa za okamih prevodu vlastníckeho práva k elektrickej energie moment, ked elektrická energia vstúpi do zariadení kupujúceho. 216 Z toho vyplýva, ze cinnost distribútorov, ktorá spocíva najmä v nákupe elektrickej energie alebo plynu u svojich dodávatelov a v zabezpecení ich distribúcie a ich predaja konecnému spotrebitelovi, nemôze byt posudzovaná ako poskytovanie sluzieb, ktoré sa obmedzuje na dodávanie výrobku na úcet výrobcov a iných hospodárskych subjektov. Z právneho hladiska teda Endesa nemôze byt povazovaná iba za sprostredkovatela v zmysle bodu 13 oznámenia a v zásade sa na nu nemôze vztahovat výnimka, ktorá je v nom zakotvená, kedze výnosy, ktoré jej plynú z distribúcie, zodpovedajú jej bezným cinnostiam v zmysle clánku 5 ods. 1 nariadenia. Preto sporná úprava nemôze byt odôvodnená údajne výnimocným charakterom, ktorú má predaj vykonávaný distribucnými podnikmi. 217 Dalej treba poznamenat, ze clánok 20 zákona c. 54/1997 nezavádza ziadne osobitné ustanovenie s cielom zohladnit osobitost takých podnikov, akým je zalobkyna. Odsek 2 tretí pododsek tohto clánku znie: "Pokial ide o spolocnosti, ktorých predmetom je výkon regulovaných cinností v súlade s ustanoveniami clánku 11 ods. 2 tohto zákona, tieto spolocnosti vedú v ich úctovníctve oddelené úcty rozlisujúce výnosy a náklady, ktoré sú striktne pricítatelné k doprave, distribúcii a prípadne k obchodovaniu a predaju klientom za urcené ceny." Tak ako správne zdôraznuje Komisia, toto ustanovenie neodkazuje na spanielske PCGA uplatnitelné na jednoduchých komisionárov. 218 Spolocnost Endesa vsak uvádza, ze Komisia neskúmala, ci distribucné spolocnosti naozaj dosahujú hospodárske výhody z tejto cinnosti, ktoré prekracujú jednoduchú odmenu za ich sluzby, ktorej výska je stanovená regulovanými sadzbami. 219 V tejto súvislosti treba najskôr zdôraznit, ze samotná okolnost, ze odmena za distribúciu je vo väcsej alebo mensej miere regulovaná, nestací sama osebe na vyvodenie záveru, ze odmena distribútorov musí byt kvalifikovaná ako jednoduchá provízia na úcel uplatnenia nariadenia. 220 Spolocnost Endesa vsak tvrdí, ze úloha sprostredkovatela distribucných podnikov vyplýva jasne z clánku 4 královského dekrétu c. 2017/1997 z 26. decembra 1997, ktorý organizuje a upravuje postup vyplácania ceny prenosu, distribúcie a uvádzania na trhu podla sadzobníka, ako aj trvalých nákladov systému diverzifikácie a bezpecnosti zásobovania. 221 Nevyplýva vsak z uvedeného clánku, ze distribúcia je jednoduchým sprostredkovaním. Tento clánok najmä neuvádza, ze distribucný podnik si ponecháva iba odmenu za svoje sluzby a zostatok prevedie na iné hospodárske subjekty, ale uvádza zoznam výnosov a nákladov, ktoré sa majú vyplácat na úcel uplatnovania královského dekrétu. 222 Pokial ide o skutocnost, ktorú uvádza zalobkyna, ze operácie uskutocnené distribucnými podnikmi nepridávajú ziadnu hodnotu transakcii, treba zdôraznit, tak ako Komisia, ze distribúcia obsahuje súbor cinností, ktoré idú nad rámec jednoduchej dodávky energie. Takto distribútor pouzíva okrem iného svoje obchodné meno, poskytuje celkovú sluzbu klientom, ktorá obsahuje sluzbu klientom, bezpecnostné odporúcania, kontrolu zariadení, odpocet meracov, vyúctovanie a vymáhanie. Dalej treba poznamenat, ze skutocnost, ze odvetvie je regulované nevytvára vôbec hospodársku predstavu podla ktorej distribúcia nevytvára ziadnu pridanú hodnotu ani ziaden tok výnosov. 223 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých na jednej strane je odmena podnikom za distribúciu kazdorocne stanovovaná nezávisle od nákupov a predajov energie a na druhej strane tieto podniky neznásajú ziadne nebezpecenstvo nezaplatenia, treba poznamenat najskôr, ze královský dekrét c. 2819/1998 týkajúci sa regulácie cinností prenosu a distribúcie elektrickej energie urcuje v clánku 15 prvky, ktoré tvoria odmenu za distribúciu, to znamená investicné náklady, náklady vynalozené na prevádzkovanie a údrzbu zariadení, náklady vynalozené na dopravu energie, náklady súvisiace s modelom, ktorý charakterizuje distribucné oblasti, náklady vynalozené na skvalitnenie dodávky a znízenie strát a iné náklady nevyhnutné na výkon distribúcie, medzi ktorými sú uvedené náklady na obchodné riadenie. 224 Kedze jedným z prvkov odmeny je cena dodanej energie, z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého odmena distribucných podnikov je úplne nezávislá od predajov energie, ktoré uskutocnili, a preto od mnozstva energie, ktorá je im dodaná, nie je opodstatnené. 225 Následne treba poznamenat, ze ak aj v súlade s clánkom 20 královského dekrétu c. 2819/1998 celková odmena za distribúciu je vypocítaná rocne ex ante, napriek tomu distribútori musia znásat nebezpecenstvá vyplývajúce z ich vlastného riadenia, obzvlást pokial ide o ich predpovede dopytu. Distribútori totizto kupujú elektrickú energiu od pool-u za trhovú cenu, ale tak ako vyplýva z clánku 4 písm. e) královského dekrétu c. 2017/1997, tá je dalej predávaná na základe vázeného priemeru cien. Takto pocas výpoctu a úhrady nákladov za nadobudnutie energie v súlade s prílohou I.6 královského dekrétu c. 2017/1997 náklad, ktorý vzniká distribútorovi nie je nákladom, ktorý skutocne vynalozil - zaplatil na trhu, ale vázeným priemerom cien nákupov energie distribútormi v priebehu obdobia výpoctu a úhrady. Preto distribútor, ktorý zaplatí cenu vyssiu ako je priemer stratí rozdiel, pretoze bude znásat skutocný výdavok, ktorý bude vyssí ako cena, ktorá mu je skutocne zaplatená. Naopak distribútor, ktorý zaplatí cenu nizsiu ako je priemer získa dodatocný zisk. Z toho vyplýva, ze ako uznala inak zalobkyna, vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, úcinný systém zabezpecuje iba odmenu teoretickej distribúcie a skutocná odmena bude závisiet od úrovne efektívnosti distribútorov v case nákupu energie. 226 Dalej pokial ide o predaje elektrickej energie distribútormi konecným spotrebitelom, treba poznamenat, ze zalobkyna nepreukázala nepresnost tvrdenia uvedeného v odôvodnení c. 35 rozhodnutia podla ktorého nebezpecenstvo nezaplatenia (regulovanej) ceny klientom za dodanú elektrickú energiu znásajú distribucné spolocnosti. Ak je pravdou, ze jestvuje mechanizmus, ktorý umoznuje vo vseobecnosti zohladnit, do urcitej miery, nebezpecenstvo nezaplatenia, rovnako je pravdou, ze je to práve distribútor, ktorý bude znásat nebezpecenstvo nezaplatenia, tak ako to vyplýva z clánku 4 písm. a) posledná veta královského dekrétu c. 2017/1997, podla ktorého "v konaní o výpocte a úhrade sú zohladnené výnosy dosiahnuté z tohto dôvodu na základe údajov obsiahnutých vo faktúrach nezávisle od súm, ktoré sú skutocne prijaté". Kedze sa toto ustanovenie sa odvoláva na fakturáciu a nie na sumy skutocne prijaté, nebezpecenstvo nezaplatenia faktúry klientom musí byt povazované za bremeno, ktoré lezí na distribucnom podniku. 227 Okolnost, ze clánok 79 ods. 7 královského dekrétu c. 1955/2000 o úprave prenosu, distribúcie, obchodovania a dodávania, ako aj o konaniach o povolení zariadení elektrickej energie, ktorý ustanovuje, ze podniky elektrickej energie môzu vyzadovat zlozenie zábezpeky, nemôze vyvrátit tento záver. Na jednej strane totizto suma zábezpeky je obmedzená na mesacnú fakturáciu v rozsahu 50 hodín pouzívania pre sfunkcnené elektrické zaradenie. Na druhej strane toto ustanovenie urcuje tiez, ze niektoré kategórie spotrebitelov podla urcených zemepisných zón môzu byt oslobodené od zaplatenia tejto zábezpeky. Nakoniec podla siesteho prechodného ustanovenia tohto královského dekrétu, táto zábezpeka nemôze byt vybratá od spotrebitelov, ktorí uz prijali dodávku za regulovanú sadzbu v case nadobudnutia jej úcinnosti. Tak ako poznamenáva Komisia, co v tomto bode nespochybnuje ani zalobkyna, velká väcsina spotrebitelov elektrickej energie za regulovanú sadzbu podpísala svoju zmluvu o dodávke elektrickej energie pred rokom 2000. Z toho vyplýva, ze tieto zlozenia zábezpeky pokrývajú len obmedzenú cast nebezpecenstva nezaplatenia. 228 Pokial ide o skutocnost, ze kvalifikácia podniku ako sprostredkovatela zodpovedá zvycajnej praxi v odvetví energetiky v Spanielsku, treba vsak poznamenat, ze tento bod este nie je rozhodujúci, ze po polození písomnej otázky Súdom prvého stupna a potom co na pojednávaní úcastníci konania predniesli svoje pripomienky sa ukázalo, ze v podnikoch odvetvia neexistovala jednotnost pokial ide o prax úpravy "pass through". 229 Nakoniec pokial ide o tvrdenie zalobkyne podla ktorého odmietnutie zvázenia úpravy "pass through" je poznacené váznym nedostatkom v rozbore prvku, co vedie k prekroceniu právomoci a nedostatku odôvodnenia, kedze Komisia zrazu vyjadrila pochybnosti pokial ide o túto úpravu v konecnej fáze konania, hoci od spolocnosti Endesa nikdy pred tým neziadala podanie vysvetlenia v tomto ohlade, stací skonstatovat, ze okolnost, ze niektoré informácie boli získané na konci konania nemôze sama osebe zaprícinit nezákonnost rozhodnutia. Okrem toho zlozitost právnej veci môze odôvodnit to, ze Komisia sa snazila získat, dokonca aj v neskorsom stádiu konania a potom, co získala podrobnejsiu predstavu o súvislostiach, niektoré dodatocné informácie. Dalej je nutné v kazdom prípade skonstatovat ze ziadost o informácie zaslaná Komisiou 28. septembra 2005 obsahovala uz rôzne otázky, ktoré sa týkali prípadného vylúcenia niektorých príjmov dosiahnutých v Spanielsku (otázka 2 a 3) a ze zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi objasnenia týkajúce sa úpravy "pass through" (list z 5. októbra 2005). 230 Z vyssie uvedeného vplýva, ze tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla na podporu dôvodu zalozeného na nevykonaní úpravy "pass through" sa musia zamietnut. 231 Za týchto okolností Súd prvého stupna konstatuje, ze nie je nevyhnutné skúmat opodstatnenost subsidiárneho tvrdenia zalobkyne podla ktorého, ked sa domnievame, ze distribucné spolocnosti nekonajú ako sprostredkovatelia, tak potom treba zistovat ci cast distribucných operácií nepredstavuje operácie v rámci skupiny. Z odpovede zalobkyne na písomnú otázku Súdu prvého stupna totiz vyplýva, ze táto zodpovedajúca úprava dosiahla výsku 1 510 miliónov eur. Zo spisového materiálu vsak vyplýva, ze pokial by aj vsetky dalsie úpravy, ktoré navrhuje zalobkyna, boli prijaté a vsetky "proti-úpravy" ktoré navrhla spolocnost Gas Natural boli zamietnuté, tak táto suma nestací na to, aby koncentrácia mohla mat význam pre Spolocenstvo. 232 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut prvú cast stvrtého dôvodu. 233 Kedze úprava "pass through" bola v kazdom prípade nevyhnutná preto, aby význam koncentrácie pre Spolocenstvo mohol byt dosiahnutý, nie je uz potrebné skúmat druhú cast dôvodu, ktorý sa týka výmenných obchodov s plynom. 234 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý dôvod musí byt zamietnutý. O piatom dôvode zalozenom na porusení kritérií uvedených v oznámení, na nevykonaní rozboru a neodôvodnení a na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania 235 Spolocnost Endesa sa domnieva, ze z dôvodov uvedených v druhom, tretom a stvrtom dôvode pre zrusenie, ako aj z dôvodu procesných vád týkajúcich sa rozhodnutia, musí byt toto rozhodnutie zrusené, bez toho, ze by bolo nutné rozhodnút o zjavne nesprávnom posúdení Komisie iných navrhovaných úprav. Uvádza, ze kedze jej návrh smeruje k tomu, aby sa o jej zalobe rozhodlo v rámci skráteného súdneho konania, obmedzuje sa na to, ze v tejto súvislosti namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. 236 Spolocnost Endesa kritizuje prístup, ktorý prijala Komisia a ktorý spocíva v uvádzaní neexistencie osobitného právneho základu v oznámení s cielom odmietnut viaceré úpravy a v skúmaní niektorých úprav a nie iných. 237 Pokial ide o prvý bod, podla názoru zalobkyne, Komisia zámerne prehliadla skutocnost, ze právny základ pre výpocet obratu dotknutých podnikov je clánok 5 nariadenia a nie oznámenie. Skutocnost, ze za prípustné sa povazujú iba úpravy stanovené v oznámení alebo v tam uvedených pojmoch bez toho, aby sa polozila otázka, ci sú tieto úpravy v súlade s nariadením, predstavuje zjavný omyl. 238 Pokial ide o druhý bod, spolocnost Endesa sa domnieva, ze Komisia mala vysvetlit, podla akého kritéria vybrala úpravy, ktoré si zaslúzili byt predmetom rozboru, a úpravy, pre ktoré takýto rozbor nemusel byt vykonaný. Odôvodnenie uvedené v bode 70 rozhodnutia, podla ktorého "Komisia sa domnieva..., ze nie je nutné vyvodit záver v tomto bode, kedze koncentrácia nemá význam pre Spolocenstvo, aj ked tieto úpravy boli prijaté", by bolo neprijatelné, pretoze to isté zdôvodnenie by mohlo byt dané pre velký pocet dalsích omnoho menej dôlezitých úprav, ktoré napriek tomu boli skúmané. 239 Spolocnost Endesa uvádza dalsie prvky, ktoré zvazované ako celok, predstavujú jasné a jednoznacné dôkazy o zneuzití právomoci. Je prinajmensom zvlástne napríklad, ze Komisia nehodnotila ziadnu z úprav navrhnutých spolocnostou Gas Natural, s výnimkou jedinej, ktorá sa týka "nekonsolidovaných spolocností" skupiny, ktorá hrá, aj ked bezvýznamným spôsobom, voci nej. Je este významnejsie skonstatovanie toho, ze Komisia neuviedla v rozhodnutí prípad inej nekonsolidovanej spolocnosti (Ergon Energía), ktorý spolocnost Endesa uviedla vo svojej odpovedi na ziadost o informácie Komisie zo 4. novembra 2005. Ak by sa vsak zohladnili vsetky nekonsolidované spolocnosti, prevázil by význam operácie pre Spolocenstvo. Odôvodnenie bodu, ktorý sa týka dodatocných príjmov spolocnosti Endesa v Taliansku (body 60 az 64 rozhodnutia) je tiez velmi prekvapujúce, kedze Komisia sa zmienuje o dvoch polozkách, ale nevyslovuje sa k tomu, ktorá z nich je hospodársky dôlezitejsia. 240 Spolocnost Endesa je toho názoru, ze na základe pozorného rozboru rozhodnutia mozno vytusit, ze jediným cielom Komisie bolo obmedzit nebezpecenstvo, ze rozhodnutie bude zrusené Súdom prvého stupna, hoci bolo jej úlohou vykonávat pravidlá v oblasti právomoci a najmä vysvetlit dôvody, pre ktoré zamietla navrhované úpravy. 241 Tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia nesplnila svoje povinnosti, pokial ide o urcenie svoje právomoci, zakladá zneuzitie právomoci, ktoré okrem toho porusuje práva na obhajobu, ked neexistuje dostatocné odôvodnenie, a to aj napriek tej skutocnosti, ze zalobkyna aktívne spolupracovala, v priebehu celého správneho konania tak, ze predkladala údaje, ktoré pozadovala Komisia. 242 Lehota 24 hodín stanovená spolocnosti Endesa na odpoved na ziadost o informácie zaslaná 50 dní po zacatí konania a ktorá mala byt rozhodujúca pre odôvodnenie rozhodnutia je dodatocným dôkazom o zneuzití právomoci a okrem toho predstavuje porusenie práva na obhajobu. 243 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti a zvlást na to, ze nie je odôvodnený výber skúmaných úprav a na nedostatok odôvodnenia a so zretelom na svoje tvrdenia týkajúce sa dvoch hlavných výhrad (na jednej strane úctovných pravidiel, a na druhej strane úpravy "pass through" a úpravy, ktorá sa týka výmenných obchodov s plynom) sa spolocnost Endesa domnieva, ze nie je potrebné, aby dalej rozvinula svoje tvrdenia, ktorými napáda hodnotenie rôznych úprav skúmaných v bodoch 37 az 72 rozhodnutia. 244 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdí, ze tento dôvod sa skladá z rôznych tvrdeniach, ktoré sa obmedzujú v podstate na vyjadrenie prekvapenia zalobkyne v súvislosti s niektorými hladiskami rozhodnutia a ktorých jediným cielom sa zdá, byt dosiahnut, aby sa za napadnuté povazovali tie posúdenia úprav, ktoré neboli výslovne napadnuté. Komisia je toho názoru, ze táto kritika nie je vôbec opodstatnená a neodkazuje na ziadnu presnú cast rozhodnutia. Preto sa domnieva, ze ide o neprípustný dôvod, kedze nezodpovedá formálnym podmienkam uvedeným v clánku 44 rokovacieho poriadku. Dodáva, ze aj keby uvádzané chyby boli skutocné, nemôzu byt dôkazom o zneuzití právomoci. Posúdenie Súdom prvého stupna 245 V rámci tohto dôvodu zalobkyna vyjadruje rad rôznorodých tvrdení, ktoré sa týkajú dalsích úprav zamietnutých v rozhodnutí, úprav o ktorých Komisia nerozhodla v rozhodnutí, alebo lehoty na predlozenie odpovede na ziadost o informácie. Nakoniec zalobkyna uvádza zneuzitie právomoci. 246 Pokial ide po prvé o skúmanie dalsích navrhovaných úprav, ktoré boli predmetom rozboru v rozhodnutí, zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze Komisia ich zamietla z jediného dôvodu a to síce preto, ze nie sú uvedené v oznámení. 247 Bezpochyby, ako pripomína Komisia, Súd prvého stupna uz mal prílezitost uviest, ze skrátené konanie, v ktorom neprebehne druhé kolo podania vyjadrení, predpokladá, ze tvrdenia zalobkyne sú od zaciatku jasne a definitívne sformulované v zalobe (rozsudok EDP/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 183). V prejednávanej veci je vsak dôvod prípustný, kedze aj ked je velmi strucne vysvetlený a málo podlozený, predsa vsak môze byt chápaný tak, ze sa týka chyby, ktorej sa dopustila Komisia, ked povazovala za prípustné výlucne úpravy uvedené v oznámení, bez toho, ze by overila ci tieto úpravy boli v súlade s ustanoveniami nariadenia. 248 Tento dôvod vsak musí byt zamietnutý v jeho podstate. Zo skúmania rozhodnutia totiz vyplýva, ze v rozpore s tým co tvrdí zalobkyna, Komisia nezamietla ziadnu z predmetných úprav iba z toho dôvodu, ze nebola výslovne uvedená v oznámení. 249 Takto zamietnutie úprav uvedených v bodoch 41 az 44 rozhodnutia nie je zalozené na oznámení, ale na okolnosti, ze ide o úpravy, ktoré neboli overené auditom alebo neboli opodstatnené (bod 44 rozhodnutia). Rovnako neodkazuje na oznámenie v súvislosti s úpravou rozobratou v bodoch 45 az 50 rozhodnutia. Dalej odmietnutie úpravy skúmanej v bodoch 51 az 55 rozhodnutia spocíva na úvahe, podla ktorej ide o náklady, ktoré podniky v oblasti elektrickej energie musia znásat preto, aby zostali aktívnymi na trhu a záver odkazuje na clánok 5 ods. 1 nariadenia. Úpravu skúmanú v bodoch 56 a 57 rozhodnutia zalovaná odmietla z toho dôvodu, ze z úctovného hladiska predmetný prevod aktív mal byt povazovaný sám osebe za výnos, bez ohladu na to, ci prevedené aktíva sú samy osebe zdrojom výnosov. Okrem toho sa Komisia domnievala, ze tento druh praxe bol bezný, alebo prinajmensom nie výnimocný. Záver sa odvoláva tiez na clánok 5 ods. 1 nariadenia. Kritika zalobkyne nie je tiez opodstatnená, pokial ide o úpravu skúmanú v bodoch 58 a 59, v ktorých je uvedené, ze spolocnost Endesa nepreukázala dostatocne jasne, ze predmetné výnosy sa týkali skutocne predchádzajúcich rokov, ani pokial ide o úpravu skúmanú v bodoch 60 az 64 rozhodnutia, ktorú zalovaná zamietla na základe zásady obozretnosti a samotného nariadenia. Nakoniec, pokial ide o úpravu skúmanú v bodoch 65 az 68 rozhodnutia, záver odkazuje tiez na clánok 5 nariadenia. 250 Z toho vyplýva, ze dôvod zalobkyne, ktorý sa týka iných úprav zamietnutých v rozhodnutí, nemôze byt prijatý. 251 Dalej treba zdôraznit, ze zalobkyna si nemohla vyhradit moznost vzniest neskôr nové dôvody alebo tvrdenia. Preto sa treba domnievat, ze rozhodnutie je konecné pokial ide o dalsie úpravy navrhnuté spolocnostou Endesa a ktoré boli predmetom rozboru zo strany Komisie v rozhodnutí. 252 Po druhé, pokial ide o dôvod, ktorý sa týka úprav ku ktorým Komisia nezaujala stanovisko, zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala vysvetlit podla akého kritéria vybrala úpravy, ktoré si zaslúzili byt predmetom rozboru a úpravy, pre ktoré takýto rozbor nemusel byt urobený. Zalobkyna sa domnieva, ze tento výber je úplne neodôvodnený a má za následok to, ze rozhodnutie je neopodstatnené, ak Súd prvého stupna akceptuje jeden z dvoch hlavných dôvodov alebo oba, ktoré sa týkajú na jednej strane úctovných pravidiel, ktoré sa majú pouzit a na druhej strane úpravy "pass through" a úpravy, ktorá sa týka výmenných obchodov s plynom. 253 Tento dôvod nemozno prijat. Je totiz nepochybné, ze aj keby bol súbor úprav o ktorých Komisia nerozhodla prijatý, koncentrácia by aj tak nemala význam na úrovni Spolocenstva, kedze k takémuto záveru by Komisia musela dospiet len ak by okrem toho musela prijat bud úctovné závierky MSFV predlozené zalobkynou, alebo dve úpravy, ktoré sa týkajú vyplácania a výmenných obchodov s plynom. Kedze Komisia v rozhodnutí vyvodila záver o zamietnutí ako úctovných závierok MSFV tak aj dvoch úprav, potom netreba skúmat zvysok úprav, ktoré navrhla spolocnost Endesa. 254 Zalobkyna nemôze tiez vycítat nedostatok odôvodnenia v tejto súvislosti. Povinnost odôvodnenia, obzvlást v rámci kontroly koncentrácií, ktorá vyzaduje rýchle prijatie rozhodnutí, totizto nevyzaduje, aby Komisia zaujala stanovisko k úpravám, ktoré aj keby boli prijaté, by nemali následky, kedze z predchádzajúceho zamietnutia iných úprav uz v právnom zmysle dostatocne vyplýva, ze koncentrácia nemá význam pre Spolocenstvo. 255 Z rovnakého dôvodu musia byt zamietnuté tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia nehodnotila ziadnu z úprav, ktoré navrhla spolocnost Gas Natural (s výnimkou úpravy smerujúcej voci spolocnosti Endesa) ani úpravy, ktoré sa týkajú nekonsolidovaných spolocností, najmä Ergon Energia. Navyse treba poznamenat, ze Komisia predsa len prijala úpravy navrhnuté spolocnostou Gas Natural a to z toho dôvodu, ze sama zalobkyna uznala ich dôvodnost. Nakoniec výcitka, ze neboli skúmané úpravy navrhnuté spolocnostou Gas Natural nemá ziaden zmysel, kedze úcinkom týchto "proti-úprav" navrhnutých spolocnostou Gas Natural by bolo zvýsenie pomeru obratu, ktorý zalobkyna dosiahla v Spanielsku. 256 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne podla ktorého na základe pozorného rozboru rozhodnutia mozno vytusit, ze jediným cielom Komisie bolo obmedzit riziká tak, aby rozhodnutie nebolo zrusené Súdom prvého stupna stací poznamenat, ze nemozno vycítat Komisii, ze sa uistila o zákonnosti svojich rozhodnutí preto, aby neboli zrusené Súdom prvého stupna. 257 Po stvrté, pokial ide o dôvod zalozený na tom, ze spolocnosti Endesa bola stanovená lehota len 24 hodín na dorucenie odpovedi na ziadost o informácie, ktorú zalovaná zaslala zalobkyni 50 dní po zacatí konania, a ktorá mala byt rozhodujúca pri odôvodnení rozhodnutia, stací skonstatovat, ze zalobkyna nepoziadala o predlzenie lehoty a vedela odpovedat v stanovenej lehote. 258 Nakoniec, pokial ide, po piate, o dôvod zalozený na zneuzití právomoci, stací pripomenút, ze akt je poznacený zneuzitím právomoci iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukazuje, ze bol prijatý pre výlucný úcel alebo prinajmensom pre rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cielov, alebo s cielom vyhnút sa postupu, ktorý osobitne predvída zmluva pre posúdenie okolností daného prípadu (rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, 69/83, Zb. s. 2447, bod 30; z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 24, z 13. júla 1995, Parlament/Komisia, C-156/93, Zb. s. I-2019, bod 31; zo 14. mája 1998, Windpark Groothusen/Komisia, C-48/96 P, Zb. s. I-2873, bod 52, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-110/97, Zb. s. I-8763, bod 137). Dôvod musí byt zamietnutý, kedze nie sú opodstatnené ziadne nedostatky alebo chyby, ktoré uvádza zalobkyna, ako v rámci tohto dôvodu, tak aj dalsích zalobných dôvodov, na to, aby preukázala existenciu údajného zneuzitia právomocí. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by uvádzané pochybenia boli skutocné, nemohli by predstavovat dôkaz o zneuzití právomoci. 259 V dôsledku toho piaty dôvod musí byt zamietnutý. 260 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze treba zamietnut zalobu ako nedôvodnú. O trovách 261 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala úspech a tak Komisia, ako aj vedlajsí úcastníci konania navrhli zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania, je opodstatnené rozhodnút, ze zalobkyna znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spolocnosti Gas Natural, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 262 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Preto Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spolocnosti Gas Natural SDG, SA, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Jaeger Obsah Právny rámec Nariadenia upravujúce oblast kontroly koncentrácií Právne predpisy o úctovníctve obchodných spolocností Oznámenie o výpocte obratu Skutkové okolnosti Konanie Návrhy úcastníkov konania O veci samej O prvom dôvode zalozenom na procesných vadách O prvej casti zalozenej na prijatí rozhodnutí o ziadostiach o predbeznom postúpení pred rozhodnutím - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na netransparentnosti a na porusení práva na obhajobu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti zalozenej na neprerusení vnútrostátneho konania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom dôvode zalozenom na prenesení dôkazného bremena a na nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom dôvode zalozenom na nepouzití úctovných závierok vyhotovených v súlade s úctovnými pravidlami MÚS/MSFV O prvej casti zalozenej na nepouzití pravidiel MÚS/MSFV ako jediných platných úctovných pravidiel - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na prednosti úctovných pravidiel MÚS/MSFV. - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktoré postihujú zamietnutie zosúladených úctovných závierok - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom dôvode, ktorý sa týka zamietnutia úpravy "pass through" a úpravy, ktorá sa týka výmenných obchodov s plynom - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O piatom dôvode zalozenom na porusení kritérií uvedených v oznámení, na nevykonaní rozboru a neodôvodnení a na zneuzití právomoci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2GEu87/L97892-9730TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2GEu87/L97892-9730TMP.html#Footref*