ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 11. marca 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Financovanie France Télévisions koncesionárskymi poplatkami -- Priebezné preskúmanie existujúcej pomoci -- Odporúcanie navrhujúce prijatie príslusných opatrení -- Záväzky clenského státu akceptované Komisiou -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Lehota na podanie zaloby -- Povaha napadnutého aktu -- Záujem na konaní -- Prípustnost -- Právo na obranu -- Povinnost odôvodnenia -- Rozsudok Altmark" Vo veci T-354/05, Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Boulogne-Billancourte (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, splnomocnení zástupcovia, a France Télévisions SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Gunther a D. Tayar, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 1166 v konecnom znení z 20. apríla 2005 týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej France Télévisions [pomoc E 10/2005 (ex C 60/1999) -- Francúzsko, Poplatok za vysielanie], SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia M. Prek a V. M. Ciuca, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 86 ods. 2 ES stanovuje: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva." 2 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 3 Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 4 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) ,existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti zmluvy..." 5 Clánok 17 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Komisia získa od daného clenského státu v spolupráci s ním vsetky potrebné informácie na posúdenie schém existujúcej pomoci podla clánku [88] (1) ES. 2. Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze toto obdobie predlzit." 6 Clánok 18 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. Odporúcanie môze navrhovat najmä: a) podstatnú zmenu a doplnenie schémy pomoci, alebo b) zavedenie procesných poziadaviek, alebo c) zrusenie schémy pomoci." 7 Clánok 19 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia. 2. Ak daný clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvázení argumentov daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne konanie podla clánku 4 (4). Clánky 6, 7 a 9 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach." 8 Clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie o rozhodnutiach, ktoré prijala podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1). Súhrnné oznámenie bude obsahovat oznámenie o tom, ze kópiu rozhodnutia mozno obdrzat v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách." Skutkové okolnosti 9 Listom z 10. marca 1993 zalobkyna, Télévision française 1 SA, majitelka súkromného kanálu komercnej televízie TF1, podala Komisii staznost na spôsoby financovania a prevádzkovania France 2 a France 3, dvoch verejnoprávnych televíznych kanálov francúzskej televízie. Táto staznost, ku ktorej bolo podané doplnenie, uvádzala porusenia clánku 81 ES, clánku 86 ods. 1 ES a clánku 87 ES. Zalobkyna v tejto staznosti tvrdila, ze popri iných opatreniach prevod koncesionárskeho poplatku Francúzskou republikou na France 2 a France 3 predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 10 Rozhodnutím z 27. septembra 1999, uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z ([3]Ú. v. ES C 340, s. 57), zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci investicných subvencií poberaných France 2 a France 3, ako aj kapitálových dotácií poberaných France 2 v rokoch 1988 az 1994. Toto konanie sa nevztahovalo na daný poplatok, kedze toto opatrenie bolo predbezne povazované za existujúcu pomoc, vo vztahu ku ktorej sa malo viest oddelené konanie o preskúmaní na základe clánku 17 a nasl. nariadenia c. 659/1999. 11 V roku 2000 boli France 2 a France 3 zaclenené Francúzskou republikou do státnej holdingovej spolocnosti France Télévisions SA, zriadenej francúzskym zákonom c. 2000-719 z 1. augusta 2000, ktorým sa mení zákon c. 86-1067 z o slobode oznamovacích prostriedkov (JORF c. 177 z , s. 11903), a poverenej koordináciou cinnosti francúzskych verejnoprávnych televíznych kanálov. 12 Rozhodnutím 2004/838/ES z 10. decembra 2003 vo veci státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech France 2 a France 3 ([4]Ú. v. EÚ L 361, 2004, s. 21, dalej len "rozhodnutie z ") Komisia rozhodla, ze investicné subvencie poberané France 2 a France 3, ako aj kapitálové dotácie uskutocnené v prospech France 2 v rokoch 1988 az 1994 predstavujú státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES. Zalobkyna podala proti rozhodnutiu z zalobu o neplatnost zapísanú kanceláriou Súdu prvého stupna do registra pod spisovou znackou T-144/04, ktorá bola zamietnutá uznesením Súdu prvého stupna z , TF1/Komisia (T-144/04, Zb. s. II-761). 13 Listom z 10. decembra 2003 zaslaným Francúzskej republike na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999 (dalej len "list z ") Komisia zároven v rámci priebezného skúmania existujúcej pomoci predlozila Francúzskej republike svoju analýzu týkajúcu sa francúzskeho systému koncesionárskeho poplatku. 14 Na list z 10. decembra 2003 odpovedali francúzske orgány listami z 20. februára a . Dna sa stretli so zástupcami Komisie. V odpovedi na analýzu Komisie obsiahnutú v liste z predlozili v listoch z a 4. januára, 28. februára a svoje záväzky. 15 Rozhodnutím K(2005) 1166 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci pomoci poskytnutej France Télévisions [pomoc E 10/2005 (ex C 60/1999) -- Francúzsko, Poplatok za vysielanie] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), doruceným Francúzskej republike, Komisia tento clenský stát informovala, ze na základe záväzkov prevzatých francúzskymi orgánmi v rámci konania o priebeznom preskúmaní systému poplatku vyplácaného v prospech France Télévisions povazuje tento systém za zlucitelný so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES, a preto sa rozhodla skoncit konanie o tomto systéme vztahujúcom sa na existujúcu pomoc (body 1 a 72 napadnutého rozhodnutia). 16 Dna 29. júna 2005 Komisia faxom upovedomila zalobkynu o napadnutom rozhodnutí. 17 Dna 30. septembra 2005 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie ([5]Ú. v. EÚ C 240, s. 20) uverejnené zhrnutie napadnutého rozhodnutia spolu s odkazom na internetovú stránku Komisie umoznujúcu prístup k úplnému zneniu tohto rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobou dorucenou do kancelárie Súdu prvého stupna 9. septembra 2005 podala zalobkyna túto zalobu. 19 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 5. a 25. januára 2006 Francúzska republika a France Télévisions podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu Komisie. Týmto návrhom bolo vyhovené uzneseniami predsedu piatej komory Súdu prvého stupna zo . 20 V odpovedi na výzvu Súdu prvého stupna z 25. januára 2006 na predlozenie dokladov predlozila Komisia spolu s listom z rozhodnutie z , pricom vsak uviedla, ze predlozit korespondenciu s Francúzskou republikou v rámci priebezného skúmania poplatku nemôze. Listami z Súd prvého stupna oznámil úcastníkom konania, ze predlozenie týchto dokladov môze byt nariadené v prípade, ked to bude Súd prvého stupna povazovat za nevyhnutné. 21 V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna z 23. mája 2008 Komisia listom z informovala Súd prvého stupna o opatreniach prijatých Francúzskou republikou pri výkone napadnutého rozhodnutia. 22 V liste z 9. októbra 2008 zaslanom kancelárii Súdu prvého stupna a zalozenom do spisu zalobkyna uviedla, ze na pojednávaní uvedie nové právne skutocnosti, a to konkrétne rozsudok Súdu prvého stupna z , SIC/Komisia (T-442/03, Zb. s. II-1161), a rozhodnutie Komisie K(2008) 3506 v konecnom znení zo vo veci pomoci poskytnutej France Télévisions (pomoc N 279/2008 -- Francúzsko, kapitálová dotácia pre France Télévisions). 23 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a v tejto otázke prijal rozhodnutie vo vztahu k vedlajsím úcastníkom. 24 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a France Télévisions navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne zamietol zalobu, pretoze jej zjavne chýba akýkolvek právny základ, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti O dodrzaní lehoty na podanie zaloby Tvrdenia úcastníkov konania 25 Komisia podporovaná France Télévisions má pochybnosti o prípustnosti zaloby s ohladom na dátum jej podania. 26 Napadnuté rozhodnutie bolo zalobkyni zaslané doporucene s dorucenkou 20. júna 2005 a dorucené . Zalobkyna sa preto o nom plne dozvedela v ten den alebo v kazdom prípade najneskôr , teda v den, ked poziadala Komisiu, aby jej znovu zaslala napadnuté rozhodnutie s odôvodnením, ze doporucená zásielka z sa stratila. 27 Zaloba bola teda podaná oneskorene. 28 Komisia prehlasuje, ze jej nie je neznáma judikatúra, podla ktorej v prípade aktov, ktoré sa podla zauzívanej praxe a a fortiori pri výkone zákonnej povinnosti uverejnujú v Úradnom vestníku Európskej únie, zacína lehota na podanie zaloby plynút odo dna uverejnenia, ale konstatuje, ze napadnuté rozhodnutie nezodpovedá presne aktom, na ktoré sa vztahuje clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Napadnuté rozhodnutie totiz obsahuje odporúcanie prijat príslusné opatrenia uvedené v clánku 18 tohto nariadenia a zároven aj akceptovanie clenským státom uvedené v clánku 19 ods. 1 tohto nariadenia. Komisia si teda nie je istá, ci napadnuté rozhodnutie malo byt uverejnené na základe clánku 26 ods. 1 tohto nariadenia, a túto otázku ponecháva na posúdenie Súdom prvého stupna. 29 Komisia má v kazdom prípade pochybnosti s ohladom na relevantnost tejto judikatúry v prípadoch, ked je akt oznámený zalobkyni. Uplatnit túto judikatúru v prejednávanom prípade by v konecnom dôsledku znamenalo pozbavit oznámenie podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999 významu a bezdôvodne predlzit lehoty na podanie zaloby hlavných zainteresovaných strán, v danom prípade sútazitelov podnikov prijímajúcich pomoc. 30 Zalobkyna sa domnieva, ze úplné znenie napadnutého rozhodnutia jej bolo oznámené nie 23. júna 2005, ale az . Kedze k podaniu zaloby doslo , je táto zaloba prípustná. Okrem toho, keby lehota zacala plynút az od uverejnenia napadnutého rozhodnutia, tým skôr by bola zaloba prípustná. Posúdenie Súdom prvého stupna 31 Hned na úvod je potrebné uviest, ze napadnuté rozhodnutie, ktorého je daný clenský stát, v prejednávanom prípade Francúzska republika, jediným adresátom (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 13. mája 2008, SNIV/Komisia, T-327/04, neuverejnené v Zbierke, bod 33), nebolo zalobkyni oznámené, ale bola o nom len upovedomená. 32 Na základe clánku 230 piateho odseku ES zaloba o neplatnost sa musí podat do dvoch mesiacov od uverejnenia aktu, alebo jeho oznámenia zalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dna, ked sa o nom zalobca dozvedel. 33 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, ako okamih zaciatku plynutia lehoty zaloby, má vo vztahu k uverejneniu a oznámeniu aktu podpornú povahu (uznesenia Súdu prvého stupna z 21. novembra 2005, Tramarin/Komisia, T-426/04, Zb. s. II-4765, bod 48; SNIV/Komisia, uz citované v bode 31 vyssie, bod 21, a TF1/Komisia, uz citované v bode 12 vyssie, bod 19). 34 Taktiez pokial ide o akty, ktoré sa podla ustálenej praxe dotknutej institúcie uverejnujú v Úradnom vestníku Európskej únie, aj napriek tomu, ze toto uverejnenie nie je podmienkou ich uplatnovania, Súdny dvor a Súd prvého stupna si osvojili názor, ze kritérium dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel, sa nepouzije a ze lehota na podanie zaloby zacína plynút práve od dátumu uverejnenia. Za takýchto okolností sa totiz môzu dotknuté tretie osoby oprávnene domnievat, ze predmetný akt bude uverejnený (uznesenia Tamarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie, bod 49; SNIV/Komisia, uz citované v bode 31 vyssie, bod 22, a TF1/Komisia, uz citované v bode 12 vyssie, bod 20). Toto riesenie, ktorého úcelom je právna istota a ktoré platí vo vztahu k vsetkým dotknutým tretím osobám, má svoj význam najmä vtedy, ked sa tak ako v prejednávanom prípade dotknutá tretia osoba podávajúca zalobu dozvie o akte pred jeho uverejnením. 35 Napokon to, ze Komisia poskytne tretím osobám úplný prístup k zneniu rozhodnutia umiestneného na jej webovej stránke v spojení s uverejnením strucného oznámenia v úradnom vestníku, ktoré umoznuje dotknutým osobám dozvediet sa o existencii predmetného rozhodnutia a ktoré ich oboznamuje s touto moznostou prístupu cez internet, musí byt povazované za uverejnenie v zmysle clánku 230 piateho odseku ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [6]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 80; uznesenie Súdu prvého stupna z , Air Bourbon/Komisia, [7]T-321/04, Zb. s. II-3469, bod 34, a Tramarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie, bod 53). 36 Clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie o "rozhodnutiach, ktoré prijala podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)". 37 Na urcenie, ci napadnuté rozhodnutie, ktoré sa nezakladá na ziadnom výslovnom právnom podklade, zodpovedá tomu, co pod slovným spojením spomínaným v predchádzajúcom bode chápe clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, je v prvom rade potrebné vrátit sa k stádiám konania vedeného Komisiou v prejednávanom prípade a v druhom rade spresnit význam tohto slovného spojenia. 38 V prvom rade z bodu 64 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze listom z 10. decembra 2003, oznacovaným Komisiou ako "list podla clánku 17" (bod 15 napadnutého rozhodnutia), sa Komisia neobmedzila len na informovanie Francúzskej republiky o predbeznom závere, ze schéma poplatku nie je alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, a na vyzvanie tohto clenského státu, aby k tomu predlozil svoje pripomienky. 39 V tomto liste Komisia uviedla, "ze aby sa zarucila zlucitelnost francúzskeho poplatkového systému s predpismi Spolocenstva vztahujúcimi sa na státnu pomoc, mali byt do existujúceho systému predbezne vnesené zmeny," (bod 64 napadnutého rozhodnutia). Komisia "dospela k názoru, ze francúzske orgány budú musiet prijat potrebné opatrenia, aby zabezpecili dodrziavanie [niektorých] zásad", týkajúcich sa v podstate úmernosti státnej náhrady k nákladom na sluzby vo verejnom záujme (bod 64 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia) a prevádzkovania podnikatelských cinností verejnoprávnymi vysielatelmi za trhových podmienok (bod 64 druhá a tretia zarázka napadnutého rozhodnutia). 40 Týmto listom z 10. decembra 2003 sa Komisia rozhodla zaslat dotknutému clenskému státu "odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia", ktoré sa vsak má v zásade vydat az v stádiu, s ktorým pocíta clánok 18 nariadenia c. 659/1999, t. j. "na základe informácií predlozených clenským státom". 41 V napadnutom rozhodnutí Komisia po spomenutí obsahu tohto odporúcania (bod 64 napadnutého rozhodnutia) a po posúdení záväzkov prevzatých Francúzskou republikou v odpovedi na toto odporúcanie (bod 65 a nasl. napadnutého rozhodnutia)"us[údila], ze záväzky francúzskych orgánov týkajúce sa zásady, aby neslo o nadmernú náhradu, sú uspokojujúce" (bod 68 napadnutého rozhodnutia) a ze záväzky "týkajúce sa obchodného správania verejnoprávnych televízií sú uspokojivou odpovedou na nou predlozené odporúcania" (bod 70 napadnutého rozhodnutia). Vzala tiez na vedomie záväzok francúzskych orgánov "do dvoch rokov od dorucenia tohto listu" uskutocnit v zákonných a podzákonných právnych predpisoch zmeny potrebné na vykonanie týchto záväzkov a v rovnakej lehote jej predlozit o tom správu (bod 71 napadnutého rozhodnutia). 42 Komisia na základe týchto rôznych záväzkov francúzskych orgánov a konstatovania, ze tieto záväzky uspokojivo naplnajú jej odporúcanie, rozhodla vedené konanie skoncit (body 1 a 72 napadnutého rozhodnutia), pricom vsak pripomenula, ze napadnuté rozhodnutie nic nemení na jej právomoci uskutocnovat priebezné preskúmanie systémov existujúcej pomoci podla clánku 88 ods. 1 ES (bod 73 prvý pododsek napadnutého nariadenia). 43 Z predchádzajúceho opisu skutocností vyplýva, ze v prejednávanom prípade sa Komisia uz v stádiu konania upravenom v clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 rozhodla zaslat Francúzskej republike "odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia" podla clánku 18 tohto nariadenia. Následne, po dorucení záväzkov Francúzskej republiky, Komisia tieto záväzky posúdila, zhodnotila, ze zodpovedajú uvedenému odporúcaniu, a tak ich akceptovala. Túto akceptáciu, ktorá sa zakladá na predbeznom posúdení záväzkov a tým ide nad rámec ich bezného zaznamenania, vsak mozno prinajmensom na základe prvotnej analýzy a s co mozno najväcsím zretelom na stádiá konania doslovne vymedzené znením nariadenia c. 659/1999, povazovat za "zaznamenanie" v zmysle clánku 19 ods. 1 tohto nariadenia. 44 Po druhé je potrebné urcit zmysel slovného spojenia "[rozhodnutie prijaté] podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)" obsiahnuté v clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 45 Toto slovné spojenie znamená, ze povinnost uverejnenia upravená týmto ustanovením sa netýka priamo a iba "[rozhodnutia prijatého] podla... clánku 18" nariadenia c. 659/1999 zaslat clenskému státu odporúcanie navrhujúce prijatie príslusných opatrení, ale ze táto povinnost uverejnenia vzniká iba za predpokladu, ze odporúcanie Komisie je akceptované clenským státom, co zodpovedá prípadu uvedenému v clánku 19 ods. 1 toho istého nariadenia. 46 Clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tak v konecnom dôsledku ukladá Komisii povinnost, v prípade, ked je jej odporúcanie navrhujúce prijatie príslusných opatrení akceptované clenským státom, pristúpit k uverejneniu obsahu tohto odporúcania, ktoré sa Komisia rozhodla zaslat clenskému státu, a skutocnosti, ze toto odporúcanie bolo akceptované clenským státom. Tretie osoby sú tak informované nie iba o priebeznom stave konania o preskúmaní, ale o jeho konecnom stave. 47 V prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie, aj ked k nemu dochádza následne po konaní, v ktorom odporúcanie podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999 bolo predlozené uz v stádiu zaslania listu na základe clánku 17 (pozri body 38 az 40 vyssie), v skutocnosti zodpovedá tomu, co vo svojom clánku 26 ods. 1 oznacuje toto nariadenia slovným spojením "[rozhodnutie prijaté] podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)". 48 Kedze napadnuté rozhodnutie skutocne zodpovedá jednému z aktov uvedených v clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a teda podlieha uverejneniu, v súlade s ustanoveniami clánku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zacala lehota na podanie zaloby plynút "od konca 14. dna po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie", cize od polnoci 14. októbra 2005. Podla toho a tiez podla ustanovení clánku 230 piateho odseku ES, v spojení s clánkom 101 a clánkom 102 ods. 2 rokovacieho poriadku, lehota na podanie zaloby uplynula o polnoci v utorok . 49 Prejednávaná zaloba bola podaná 9. septembra 2005, a preto je prípustná. O povahe napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 50 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, uvádza, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze obsahuje odporúcanie akceptované francúzskymi orgánmi, nemá záväzný úcinok, a nie je preto napadnutelným aktom. 51 Ide o list zaslaný Francúzskej republike pocas stádia priebezného preskúmavania existujúcej pomoci. Pritom podla samotného znenia clánku 88 ods. 1 ES príslusné opatrenia sú len návrhmi. Iba za predpokladu, ze sa clenský stát rozhodne neprijat tieto návrhy, by mala Komisia, pokial to uzná za vhodné, prijat rozhodnutie na základe clánku 88 ods. 2 ES, aby si vynútila zmenu v systéme predmetnej pomoci, a az toto rozhodnutie by bolo záväznej povahy. Komisia nemá donucovaciu právomoc voci clenskému státu v rámci predbezného preskúmavania státom prijatého opatrenia. Komisia sa na podporu svojho stanoviska odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia ([8]T-330/94, Zb. s. II-1475, bod 35), a na uznesenie Tramarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie. 52 Takzvané konanie o "príslusných opatreniach" mozno teda pripodobnit ku kvázi zmluvnému procesu. V prípade, ze clenský stát akceptuje návrhy Komisie na príslusné opatrenia, bude ich musiet vykonat. Pokial odmietne, Komisia zacne konanie vo veci formálneho zistovania. 53 V tomto stádiu konania o príslusných opatreniach, ktoré inak nemá ziadny odkladný úcinok, mohla Francúzska republika nadalej uhrádzat pomoc na základe existujúceho systému este pocas dvoch rokov od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Jediné obmedzenia spocívali v hrozbe zacatia konania vo veci formálneho zistovania v prípade nedodrzania záväzkov a v skutocnosti, ze by sporná pomoc pri nedodrzaní záväzkov po uplynutí týchto dvoch rokov uz nebola existujúcou pomocou, ale pomocou novou. Az rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania by prípadne mohlo byt záväznej povahy. 54 Okrem toho jedinou povinnostou, ktorú clenský stát má, je, aby dodrzal svoje záväzky, pricom táto povinnost vyplýva z jeho vlastnej jednostrannej akceptácie návrhov Komisie, a nie z napadnutého rozhodnutia, ktorým sa tieto záväzky iba berú na vedomie. 55 Okrem toho Komisia nemôze len z dôvodu nedodrzania záväzkov zacat konanie o nesplnení povinnosti na základe clánku 88 ods. 2 ES alebo clánku 226 ES. 56 Argumentácia zalobkyne o nabádaní clenských státov, aby nespolupracovali lojálne s Komisiou, je nesprávna. Clenský stát sa môze rozhodnút nespolupracovat a odmietnut vsetky návrhy príslusných opatrení. To by vsak znamenalo okamzité zacatie konania vo veci formálneho zistovania nasledované jednostranným rozhodnutím Komisie ziadajúcim bezodkladnú zmenu rezimu pomoci. Postup spolupráce umoznuje v prejednávanom prípade vyhnút sa zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, pricom clenskému státu ponecháva cas na uskutocnenie jeho záväzkov dohodnutým tempom, nie vsak v dlhsom casovom období. Tento postup teda pobáda k spolupráci medzi Komisiou a clenskými státmi a pritom clenské státy nenabáda k nelojálnemu správaniu. 57 Pokial ide o tvrdenie zalozené na nedostatku súdneho preskúmania konania Komisie v prípade, ze po uplynutí lehoty poskytnutej clenskému státu nebude prijaté rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, toto tvrdenie je nesprávne. Nedodrzanie záväzkov Francúzskou republikou umoznuje zalobkyni domáhat sa na vnútrostátnom súde pozastavenia úhrady novej pomoci, akou sa tým poplatok stane. Navyse zalobkyna môze Komisii zaslat výzvu, aby konala, a neskôr podat proti nej zalobu na necinnost, pokial táto ihned nezacne konanie vo veci formálneho zistovania. Napokon sa konania vo veci formálneho zistovania ukoncí vydaním konecného rozhodnutia Komisie, ktoré môze zalobkyna napadnút. 58 Nakoniec Komisia v znení bodu 73 napadnutého rozhodnutia nevyvolala pochybnosti, pokial ide o povahu napadnutého rozhodnutia, kedze táto povaha sa odvíja od vlastnej podstaty tohto dokumentu. 59 Zalobkyna namieta proti stanovisku Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 60 Podla ustálenej judikatúry len akty s právne záväznými úcinkami, ktoré môzu zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; rozsudky Súdu prvého stupna zo , Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, [9]T-87/96, Zb. s. II-203, bod 37; z , Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, bod 77, a z , M6 a i./Komisia, [10]T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 35; uznesenie Súdu prvého stupna z , Kronoply/Komisia, [11]T-130/02, Zb. s. II-4857, bod 43). 61 Pri urcovaní, ci akt alebo rozhodnutie vyvoláva právne záväzné úcinky, je potrebné vziat do úvahy jeho podstatu (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 9, a uznesenie Súdneho dvora z 13. júna 1991, Sunzest/Komisia, [12]C-50/90, Zb. s. I-2917, bod 12; rozsudok Coca-Cola/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 78, a uznesenie Kronoply/Komisia, uz citované v bode 60 vyssie, bod 44). 62 V oblasti státnej pomoci sa Zmluvou zakotvené procesné pravidlá lísia podla toho, ci opatrenia predstavujú existujúcu pomoc alebo novú pomoc. Kým existujúca pomoc podlieha clánku 88 ods. 1 a 2 ES, nová pomoc sa riadi odsekmi 2 a 3 toho istého ustanovenia (rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1992, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4145, bod 22). 63 Co sa týka existujúcej pomoci, clánok 88 ods. 1 ES priznáva Komisii právomoc priebezne ju skúmat spolocne s clenskými státmi. V rámci tohto skúmania Komisia navrhuje clenským státom príslusné opatrenia, ktoré si vyzadujú postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. Odsek 2 tohto clánku potom stanovuje, ze ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ES alebo ze táto pomoc sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 23; rozsudok Súdneho dvora z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [13]C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 11). 64 Podla clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca. 65 Podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999, ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. Je nesporné, ze toto odporúcanie, ktoré je iba návrhom, nie je, posudzované samostatne, napadnutelným aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Salt Union/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 35 prvá veta). 66 Podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ak daný clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvázení argumentov daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne konanie podla clánku 4 ods. 4 tohto nariadenia. 67 Podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. 68 Pokial ide o tento posledný uvedený prípad, relevantný v prejednávanej veci, je treba odmietnut prístup v podstate presadzovaný Komisiou, ktorý na základe oddeleného a doslovného výkladu uvedeného clánku 19 ods. 1 spocíva v snahe vyvodit záver, ze Komisia v prípade konania o preskúmaní existujúcej pomoci vedúceho k akceptácii príslusných opatrení clenským státom neprijíma ziadne rozhodnutie, ci v snahe zúzit konanie podla clánkov 17, 18 a clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 na kvázi zmluvný proces. 69 Takýto prístup totiz protirecí obsahu a úcelu tohto konania, ktoré je z vlastnej povahy rozhodovacím konaním, ako to inak naznacuje aj clánok 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 v slovnom spojení "[rozhodnutie prijaté] podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)". 70 Komisia a clenský stát akiste môzu diskutovat o navrhovaných príslusných opatreniach. V konecnom dôsledku sa ale konanie o preskúmaní koncí rozhodnutím spomínaným v predchádzajúcom bode, az ked sa Komisia pri výkone svojej výlucnej právomoci pre posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom rozhodne akceptovat záväzky státu, pretoze tieto zodpovedajú jej záujmom. 71 V prejednávanom prípade Komisia preskúmala záväzky Francúzskej republiky, usúdila, ze zodpovedajú jej odporúcaniu a umoznujú tak zabezpecit zlucitelnost systému poplatku so spolocným trhom, a týmto sa rozhodla skoncit vedené konanie (body 1 a 72 napadnutého rozhodnutia), hoci pripomenula, ze napadnuté rozhodnutie nijako neovplyvnuje jej právomoc uskutocnovat priebezné preskúmanie systémov existujúcej pomoci podla clánku 88 ods. 1 ES (bod 73 prvý pododsek napadnutého nariadenia). 72 Týmto Komisia nevzala len pasívne na vedomie záväzky Francúzskej republiky, ale prijala s ohladom na ne rozhodnutie, bez ktorého by sa konanie o preskúmaní poplatku nebolo skoncilo, ale pokracovalo by dalej, ci uz dalsou korespondenciou s cielom dospiet k záväzkom, ktoré by Komisii vyhovovali, alebo zacatím konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 73 S ohladom na právne záväzné úcinky napadnutého rozhodnutia stací uviest, ze v súlade s clánkom 19 ods. 1 in fine nariadenia c. 659/1999 daný clenský stát, ktorý s uverejnením podla clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nevyhnutne akceptoval príslusné opatrenia, je "viazaný..., aby vykonal" tieto opatrenia (pozri v súvislosti s uznaním tohto záväzného právneho úcinku vo veciach predchádzajúcich nadobudnutiu úcinnosti nariadenia c. 659/1999 rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 36; z , Ijssel-Vliet, [14]C-311/94, Zb. s. I-5023, bod 42 a 43, a z , Nemecko/Komisia, [15]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 65, in fine). 74 Tieto závery ani uznesenie Tramarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie, ani rozsudok Salt Union/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, na ktoré odkazuje Komisia, nespochybnujú. 75 Pokial ide o vec, v ktorej bolo vydané uznesenie Tramarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie, tá sa týka prípadu predbezného preskúmavania novej pomoci. Toto predbezné preskúmavanie musí v súlade s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyústit v prijatie rozhodnutia na základe odsekov 2, 3 a 4 tohto clánku, pricom proti tomuto rozhodnutiu mozno prípadne podat zalobu o neplatnost. Práve za týchto okolností Súd prvého stupna usúdil, ze list, ktorým Komisia pri predbeznom preskúmavaní vyzvala Taliansku republiku, aby upustila od návrhu prechodnej úpravy medzi platným systémom pomoci a oznámeným systémom pomoci, bol prípravným aktom ku konecnému rozhodnutiu, a preto proti nemu nemohla byt podaná zaloba. 76 Pritom Komisii v rámci priebezného preskúmavania existujúcej pomoci a za predpokladu riadneho vykonania záväzkov clenským státom uz po rozhodnutí podla clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nenálezí prijat ziadne dalsie rozhodnutie. Jediný akt, ktorý majú k dispozícii tretie dotknuté osoby -- v prejednávanom prípade konkrétne zalobkyna -- nie je, ako vo veci Tramarin/Komisia, prípravný akt k pripravovanému konecnému rozhodnutiu, ale rozhodnutie v zmysle vyssie uvedeného ustanovenia nariadenia c. 659/1999, pricom toto rozhodnutie má záväzný právny úcinok uvádzaný v bode 73 vyssie. 77 Ani odkaz na rozsudok Salt Union/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, nemôze odôvodnit stanovisko Komisie. Situáciou, ktorú Súd prvého stupna v bode 35 uvedeného rozsudku výslovne posudzoval, bol totiz prípad, ked clenský stát odmietne akceptovat návrh Komisie na príslusné opatrenie, pricom tento návrh, posudzovaný samostatne a v zhode s tým, co bolo uvedené v bode 65 vyssie, skutocne nie je napadnutelným aktom. Situácia v prejednávanom prípade je vsak odlisná, pretoze sa spája s prijatím príslusných opatrení clenským státom. 78 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ani uznesenie Tramarin/Komisia, uz citované v bode 33 vyssie, ani rozsudok Salt Union/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, nepodporujú stanovisko Komisie. 79 Konecne, pokial ide o otázku, ci právne záväzné úcinky spôsobované napadnutým rozhodnutím môzu mat svojou povahou dosah na záujmy zalobkyne, treba uviest, ze toto rozhodnutie v donucovacom právnom a casovom rámci vlastnom mechanizmu priebezného preskúmavania existujúcej pomoci potvrdzuje záväzky Francúzskej republiky, ktoré by sa mohli povazovat za neprimerané na zabezpecenie zlucitelnosti systému poplatku so spolocným trhom. Napadnuté rozhodnutie tak umoznuje Francúzskej republike, aby predmetný systém pomoci realizovala este pocas dvoch rokov. 80 Navyse a hlavne, napadnuté rozhodnutie umoznuje, aby za urcitého prispôsobenia bol uvedený systém pomoci zachovaný po dobu dlhsiu nez dva roky. 81 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie má právne záväzné úcinky, ktoré môzu mat dosah na záujmy zalobkyne, a je tým pádom aktom, proti ktorému mozno podat zalobu o neplatnost na základe clánku 230 stvrtého odseku ES. O záujme zalobkyne na konaní Tvrdenia úcastníkov konania 82 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, síce nijako nenamieta proti aktívnej legitimácii zalobkyne, uvádza vsak, ze zalobkyna v postavení konkurenta podniku poberajúceho pomoc, ktorá bola dobrovolne zosúladená s právom Spolocenstva, dosiahla kompenzáciu, a preto nemá ziadny záujem na konaní o zrusenie napadnutého rozhodnutia. V prípade zrusenia by bolo postavenie zalobkyne menej uspokojivé, nez postavenie vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia, ktorého cielom je priaznivejsie upravit systém pomoci spolocnému záujmu. 83 Zalobkyna namieta proti stanovisku Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 84 Podla ustálenej judikatúry prípustnost zaloby o neplatnost je podmienená tým, ze fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju podala, má právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Takýto právny záujem musí byt skutocný a posudzuje sa ku dnu, ked bola zaloba podaná (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [16]T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 25, a z , Salvat pčre & fils a i./Komisia, [17]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 34). 85 Na to, aby taký právny záujem mohol existovat, musí byt samotné zrusenie aktu spôsobilé vyvolat právne následky, alebo inými slovami, zaloba musí byt spôsobilá, v prípade úspesného výsledku, priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru). Rozhodnutie, ktoré plne vyhovuje navrhovatelovi, mu logicky nemôze spôsobovat ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Nemecko/Komisia, [18]C-242/00, Zb. s. I-5603, bod 46; rozsudok Súdu prvého stupna zo , NBV a NVB/Komisia, [19]T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 32) a tento navrhovatel nemá záujem navrhovat jeho zrusenie. 86 Z opacného pohladu, akonáhle navrhovatel tvrdí, ze sporný akt, aj ked je prenho prípadne ciastocne priaznivý, jednako nálezite nechráni jeho právne postavenie, je mu nevyhnutné priznat záujem na konaní, aby tak mohol dat prostredníctvom súdu Spolocenstva preskúmat zákonnost tohto rozhodnutia. Posúdenie, ci je napadnutý akt priaznivý alebo nie, vychádza teda z podstaty veci, a nie z prípustnosti zaloby (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro k rozsudku Súdneho dvora z 9. novembra 1989, Katsoufros/Súdny dvor, 55/88, Zb. s. 3579, 3585 az 3587). 87 V napadnutom rozhodnutí Komisia, ktorej podala zalobkyna staznost vztahujúcu sa najmä na systém koncesionárskeho poplatku, usúdila, ze urcité záväzky Francúzskej republiky môzu svojou povahou zabezpecit zlucitelnost tohto systému so spolocným trhom. Zalobkyna zase tieto záväzky povazuje za neprispôsobené tomuto úcelu a spochybnuje napadnuté rozhodnutie práve preto, ze ich potvrdzuje, a tým pádom porusuje na jej úkor ustanovenia Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 88 Je nutné konstatovat, ze argument Komisie, ze zalobkyna nemá záujem navrhovat zrusenie napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, ze je pre nu priaznivým rozhodnutím, spocíva na predpoklade, ze námietky zalobkyne k podstate veci, t. j. konkrétne k zjavnej neprispôsobenosti týchto záväzkov, sú nesprávne. 89 Pritom zalobkyna, ako prevádzkovatel televízie sútaziaci na trhu s France 2 a France 3, mala zretelne záujem polozit súdu Spolocenstva otázku, ci je zákonné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze záväzky poskytnuté Francúzskou republikou umoznujú zabezpecit zlucitelnost francúzskeho systému poplatku so spolocným trhom. 90 Okrem toho, a v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré by bolo odôvodnené zjavným nesprávnym posúdením na strane tejto institúcie pri urcovaní príslusných opatrení, ktoré sa majú vykonat, alebo nedostatocným odôvodnením primeranosti týchto opatrení k zisteným problémom, by zalobkynu nestavalo do menej priaznivého postavenia, nez aké vyplýva z napadnutého rozhodnutia. 91 Zrusenie z prvého ci druhého uvedeného dôvodu by totiz znamenalo, ze napadnuté rozhodnutie sa bud vyznacovalo, alebo sa mohlo vyznacovat neprimeranými záväzkami, a preto bolo pre zalobkynu nepriaznivé. V nadväznosti na toto zrusenie by Komisii prislúchalo, aby s ohladom na prejednávané podmienky financovania France 2 a France 3 posúdila v rámci priebezného skúmania existujúcej pomoci moznost navrhnút do budúcnosti iné príslusné opatrenia. 92 Z toho vyplýva, ze v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, zalobkyna má záujem na konaní o zrusenie napadnutého rozhodnutia. 93 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaloba je prípustná. O veci samej 94 Prejednávaná zaloba obsahuje pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obranu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nedostatocnom rozsahu záväzkov Francúzskej republiky. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnosti úradného postupu. Piaty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom výklade rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark"). 95 Najprv je potrebné preskúmat zalobné dôvody zalozené na porusení práva na obranu a nesprávnosti úradného postupu. Následne sa bude skúmat zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výklade rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie, a potom dva zalobné dôvody zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia a nedostatocnom rozsahu záväzkov. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu Tvrdenia úcastníkov konania 96 Zalobkyna síce uznáva, ze správne konanie v oblasti státnej pomoci mozno zacat len voci clenským státom, uvádza vsak, ze Komisia v stádiu preskúmavania podla clánku 88 ods. 2 ES musí vyzvat príslusné strany, aby predlozili pripomienky. Zalobkyna je prekvapená, ze nemohla s Komisiou rokovat o moznosti a rozsahu záväzkov Francúzskej republiky, ked na ich základe Komisia schválila zachovanie systému zakladajúceho státnu pomoc, ktorý je v rozpore s clánkom 87 ES. Toto rokovanie malo prebehnút tým skôr, ze dialóg medzi zalobkynou a Komisiou, ktorá dospela k záveru, ze systém poplatku je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES, sa náhle prerusil, ked slo o to posúdit zlucitelnost tohto systému so spolocným trhom. 97 Zalobkyna zastáva názor, ze miesto, ktoré jej bolo vyhradené v konaní v prejednávanom prípade, je sotva zlucitelné s judikatúrou, podla ktorej, aj ked to nie je stanovené písomne, Spolocenstvo nemôze zhorsovat právne postavenie osoby, pokial jej nebolo umoznené vyjadrit svoj názor. S ohladom na volnú úvahu Komisie pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 88 ods. 1 ES by dodrziavanie práva byt vypocutý malo byt o to viac zarucené. Prerusenie rozpravy medzi Komisiou a zalobkynou predstavuje porusenie práv zalobkyne na obranu. 98 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, spochybnuje stanovisko zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Treba pripomenút, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti v Spolocenstve zodpovedný za poskytnutie pomoci (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 61, a z , Saxonia Edelmetalle/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 47). 100 Táto úvaha, rozvedená judikatúrou v súvislostiach s preskúmaním novej pomoci Komisiou, platí rovnako v súvislostiach s priebezným preskúmaním existujúcej pomoci. 101 Z toho vyplýva, ze síce dotknutej osobe nic nebráni odovzdat Komisii informácie poukazujúce na nezlucitelnost urcitej státnej pomoci so spolocným trhom, ci uz ide o novú pomoc alebo existujúcu pomoc, táto moznost vsak nedáva tejto osobe ziadne právo na obranu. Komisia nie je nijako viazaná nadväzovat s touto osobou rokovanie. 102 Je pravda, ze v konaní vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES a clánku 6 nariadenia c. 659/1999, ktoré, pokial ide o preskúmanie novej pomoci, mozno zacat rozhodnutím prijatým podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, a pokial ide o priebezné preskúmanie existujúcej pomoci, rozhodnutím prijatým podla clánku 19 ods. 2 toho istého nariadenia, Komisia "vyzve... zainteresované strany, aby predlozili pripomienky" (clánok 6 ods. 1 druhá veta nariadenia c. 659/1999). Je vsak nutné konstatovat, ze v prejednávanom prípade napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté po takomto konaní vo veci formálneho zistovania, ale po návrhu príslusných opatrení akceptovanom daným clenským státom, t. j. v rámci clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 103 V tomto stádiu konania o priebeznom preskúmaní existujúcej pomoci Komisia nemusela zalobkynu na predlozenie pripomienok vyzývat. Zalobkyna sa preto vyuzitia práva na obranu domáha a na jeho porusenie Komisiou odvoláva nesprávne. 104 Za týchto podmienok sa musí tento zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom úradnom postupe Tvrdenia úcastníkov konania 105 Podla zalobkyne sa zdá, ze Komisia prenása úlohu odhalovat státnu pomoc na státne orgány, i ked táto úloha spadá do jej výhradnej právomoci. Zalobkyni nie je zrejmé, ako môze Komisia túto právomoc takto delegovat a tým priznávat clánku 87 ES priamy úcinok jednoduchým prijatím rozhodnutia o akceptácii záväzkov, hoci na urcenie priameho úcinku clánku 88 ods. 3 ES bolo nevyhnutné nariadenie. 106 Komisia namieta proti stanovisku zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 107 V prvom rade treba konstatovat, ze v protiklade s tým, o com zrejme vypovedá tento zalobný dôvod, predmetom napadnutého rozhodnutia vôbec nie je prenásat úlohu odhalovat prípadnú státnu pomoc na státne orgány, hoci by táto úloha údajne prislúchala výhradne Komisii, pricom ostatne ako uviedol Súdny dvor, vnútrostátny súd je v kazdom prípadne príslusný prípadne konstatovat existenciu státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 14). 108 V druhom rade a v rozsahu, v akom zalobkyna týmto zalobným dôvodom tvrdí, ze Komisia svoju výhradnú právomoc pre posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom údajne prenása na státne orgány, je nutné konstatovat, ze napadnutým rozhodnutím k takémuto prenosu právomoci vôbec nedochádza. 109 Naopak, Komisia napadnutým rozhodnutím získala od Francúzskej republiky urcité záväzky, ktorými sa má zabezpecit zlucitelnost systému poplatku so spolocným trhom, práve pri výkone svojej výhradnej právomoci pre posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci s týmto trhom. Okrem toho napadnuté rozhodnutie, ako pripomína jeho bod 73, nijako nezasahuje do jej právomoci podla clánku 88 ods. 1 ES uskutocnovat priebezné preskúmanie systémov existujúcej pomoci a navrhovat príslusné opatrenia, ktoré si vyzadujú postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 110 Za týchto podmienok sa musí tento zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade rozsudku Altmark Tvrdenia úcastníkov konania 111 Zalobkyna usudzuje, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s uplatnitelnostou clánku 86 ods. ES v prípade pomoci, ktorá vyplýva z nadmernej náhrady nákladov na plnenie povinností zo sluzby vo verejnom záujme. 112 V rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 94 vyssie, sa Súdny dvor rozhodol pre tzv. "náhradový" prístup. Volba tohto náhradového prístupu bola dalej potvrdená v neskorsej judikatúre tak Súdneho dvora, ako i Súdu prvého stupna. 113 Zalobkyna uvádza, ze v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, Súdny dvor v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 94 vyssie, nepotvrdzuje implicitne, ze pomoc, ktorá spocíva v náhrade, ci skôr v nadmernej náhrade nákladov vynalozených urcitým podnikom na poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") mozno prehlásit za zlucitelnú so spolocným trhom, ak sú splnené podmienky podla clánku 86 ods. 2 ES. 114 Súdnemu dvoru totiz neprislúcha, aby v rámci konania o prejudiciálnej otázke co i len implicitne odpovedal na otázku, ktorá mu nie je polozená. 115 Navyse Súdny dvor odkazuje na rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring ([20]C-53/00, Zb. s. I-9067, dalej len "rozsudok Ferring"). V tomto rozsudku pritom Súdny dvor výslovne vylúcil uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, ked prehlásil, ze zvýhodnenie, ktoré presahuje dodatocné náklady vyplývajúce z poslania vseobecného záujmu, "v ziadnom prípade nemozno povazovat za nevyhnutné na to, aby sa týmto hospodárskym subjektom umoznilo plnit ich osobitné poslanie". 116 Uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES dalej predpokladá splnenie vsetkých podmienok spojených s vymedzením, poverením a kontrolou poslania sluzby vo verejnom záujme, ako aj s primeranostou financnej náhrady priznávanej za túto sluzbu. Pritom Súdny dvor v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 94 vyssie, urobil z týchto istých podmienok kumulatívne kritériá pre posudzovanie nie zlucitelnosti, ale práve vlastnej existencie pomoci, a to prvou, druhou a tretou z daných styroch podmienok upravených v bode 95 a vo výroku tohto rozsudku (dalej spolocne len "podmienky Altmark"). Inými slovami, posúdenie primeranosti sa podla Súdneho dvora vykonáva v stádiu kvalifikácie pomoci, t. j. v stádiu predchádzajúcom stádiu, v ktorom ju mieni Komisia uplatnovat. 117 Konecne, Komisia vo svojej praxi uplatnuje clánok 86 ods. 2 ES na situácie, kedy druhá a stvrtá podmienka Altmark neboli splnené, coho je implicitným dôsledkom, ze ked prvá a tretia podmienka nie sú splnené, je vylúcené zachranovat dané opatrenie tak, ze sa bude skúmat na základe clánku 86 ods. 2 ES. Pritom v prejednávanom prípade skutocnost, ze Komisia sama konstatovala, ze tretia podmienka Altmark nie je splnená, ju mala nevyhnutne doviest k záveru, ze ide skutocne o pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a teda nie je namieste zaoberat sa jej prípadnou zlucitelnostou. 118 Komisia sa tak posudzovaním, ci opatrenie státu o náhrade nákladov na sluzbu vo verejnom záujme môze byt oprávnené na základe clánku 86 ods. 2 ES, hoci sama konstatovala, ze uvedené opatrenie nesplna podmienky Altmark, ktoré bránia jeho kvalifikácii za státnu pomoc, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. 119 Zalobkyna v replike namieta, ze nespochybnuje výlucnú právomoc Komisie vyslovovat sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, o com inak svedcí skutocnost, ze podala svoju zalobu. Namieta skôr proti podmienkam, za akých Komisia pristupuje k takémuto preskúmaniu. 120 Zalobkyna totiz pripomína, ze Súdny dvor v rozsudku Ferring, uz citovanom v bode 115 vyssie, neodkazuje na clánok 86 ods. 2 ES ako na zdôvodnenie prijatého riesenia. Práve Súdny dvor po stanovení zásady, ze náhrada dodrziavajúca podmienku vyvázenosti nie je státnou pomocou, dodáva, ze "ak sa ukáze, ze velkoobchodní distribútori získavajú z toho, ze nepodliehajú dani z priameho predaja liekov, zvýhodnenie, ktoré by presahovalo dodatocné náklady, ktoré znásajú z dôvodu plnenia povinností zo sluzby vo verejnom záujme, ktoré im ukladá vnútrostátna právna úprava, potom toto zvýhodnenie v casti, ktorá presahuje uvedené dodatocné náklady, v ziadnom prípade nemozno pokladat za nevyhnutné na to, aby sa týmto hospodárskym subjektom umoznilo plnit ich osobitné poslanie". V dôsledku toho podla Súdneho dvora "je potrebné odpovedat, ze clánok [86] ods. 2 [ES] sa má vykladat v tom zmysle, ze sa nevztahuje na danové zvýhodnenie, ktoré získavajú podniky poverené poskytovaním sluzby vo verejnom záujme, akými sú aj podniky, o ktoré ide vo veci samej, v rozsahu, v akom toto zvýhodnenie presahuje dodatocné náklady na sluzbu vo verejnom záujme". 121 Je preto zrejmé, ze Súdny dvor vylúcil akékolvek uplatnovanie výnimky podla clánku 86 ods. 2 ES na prípady náhrady, ktorá presahuje dodatocné náklady spojené s plnením povinností sluzby vo verejnom záujme, coho dôsledkom je, ze takáto pomoc sa musí vyhodnocovat výhradne na základe clánku 87 ES. V tomto prípade skúmanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom je síce nadalej v právomoci Komisie, ale kedze sa nedá uplatnit výnimka podla clánku 86 ods. 2 ES, môze toto skúmanie viest v praxi len k negatívnemu záveru. 122 Nakoniec, Súdny dvor v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 94 vyssie, toto posúdenie nevyvracia. Súdny dvor totiz vyslovene nevylucuje uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, no ani ho nepotvrdzuje. 123 Komisia, podporovaná Francúzskou republikou a France Télévisions, namieta proti tvrdeniam zalobkyne. V podstate uvádza, ze zalobkyna si týmto zalobným dôvodom zamiena dve otázky, ktoré sú pritom celkom odlisné a ktoré rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, pomohol objasnit. Prvou otázkou je, kedy ide o státnu pomoc v zmysle Zmluvy, a druhou, kedy mozno takúto pomoc vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. Posúdenie Súdom prvého stupna 124 Základom tvrdenia zalobkyne v tomto zalobnom dôvode je, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru o zlucitelnosti systému koncesionárskeho poplatku so spolocným trhom, hoci zastávala názor, ze niektoré z podmienok Altmark neboli dodrzané. 125 Túto argumentáciu nemozno prijat, pretoze je výsledkom nesprávneho výkladu rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie. 126 V rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 94 vyssie, Súdny dvor pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry si oznacenie za pomoc vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky upravené v clánku 87 ods. 1 ES (bod 74 rozsudku), a ze toto ustanovenie upravuje tieto podmienky. Po prvé, musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé, tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie, v jeho dôsledku musí pre adresáta plynút zvýhodnenie. Po stvrté, musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (bod 75 rozsudku). 127 Pokial ide o podmienku existencie zvýhodnenia odsúhlaseného jeho poberatelovi, Súdny dvor uviedol, ze z judikatúry a osobitne z rozsudku Ferring, uz citovaného v bode 115 vyssie, vyplýva, ze v rozsahu, v akom sa zásah státu má povazovat za náhradu predstavujúcu protihodnotu za plnenia uskutocnené prijímajúcimi podnikmi pri výkone povinností zo sluzby vo verejnom záujme, takze tieto podniky v skutocnosti nemajú prospech z financného zvýhodnenia, a úcinkom tohto zásahu preto nie je privodenie priaznivejsieho sútazného postavenia pre tieto podniky v porovnaní s podnikmi, ktoré s nimi sútazia na trhu, takýto zásah nespadá pod clánok 87 ods. 1 ES (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 87). 128 Súdny dvor dodal, ze pritom aby sa v konkrétnom prípade mohla takáto náhrada vyhnút oznaceniu za státnu pomoc, musí byt súcasne splnených niekolko podmienok (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 88): -- po prvé, prijímajúci podnik bol skutocne poverený výkonom povinností sluzby vo verejnom záujme a tieto povinnosti boli zretelne vymedzené (prvá podmienka Altmark), -- po druhé, parametre, na základe ktorých sa vypocítava náhrada, boli vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom (druhá podmienka Altmark), -- po tretie, náhrada neprekracuje mieru nevyhnutnú pre pokrytie celej alebo ciastocnej výsky nákladov vzniknutých v dôsledku výkonu povinností sluzby vo verejnom záujme, pri zohladnení súvisiacich príjmov, ako aj primeraného zisku z plnenia týchto povinností (tretia podmienka Altmark), -- po stvrté, ked sa výber podniku, ktorý sa má poverit výkonom povinností sluzby vo verejnom záujme, neuskutocnuje postupom verejného obstarávania, výska potrebnej náhrady musí byt urcená na základe rozboru nákladov, ktoré by priemerný podnik, dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol uspokojit poziadavky kladené na sluzbu vo verejnom záujme, niesol aby splnil tieto povinnosti pri zohladnení súvisiacich príjmov, ako aj primeraného zisku z plnenia týchto povinností (stvrtá podmienka Altmark). 129 Súdny dvor uzavrel, ze zásah státu, ktorý nenaplna jednu alebo viacero z uvedených podmienok, sa musí povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 130 Z úplne jednoznacného znenia rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie, vyplýva, ze jediným a výlucným úcelom styroch vyssie uvedených podmienok je kvalifikácia predmetného opatrenia za státnu pomoc, ci presnejsie urcenie existencie zvýhodnenia. 131 Súdny dvor tým prevzal a dalej spresnil riesenie prijaté v rozsudku Ferring, uz citovanom v bode 115 vyssie, na ktorý sa zalobkyna opakovane odvoláva vo svojich písomných podaniach, aby umoznil clenským státom lepsie zhodnotit, ci ich zásah v prospech subjektu povereného výkonom povinností sluzby vo verejnom záujme predstavuje státnu pomoc, ktorá za predpokladu novej pomoci nesie so sebou povinnost oznámit opatrenie Komisii, ci v prípade existujúcej pomoci povinnost spolupráce s touto institúciou. 132 Je dôlezité zdôraznit, ze argumentácii zalobkyne protirecia tiez body 104 a 105 rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie, v ktorých Súdny dvor odpovedá na druhú cast prejudiciálnej otázky, ktorou sa vnútrostátny súd najmä pýta, ci clánok 73 ES mozno uplatnovat na verejné subvencie, ktoré nahrádzajú dodatocné náklady na výkon povinností sluzby vo verejnom záujme. 133 Vo vyssie uvedených bodoch Súdny dvor uvádza, ze pokial sa majú subvencie, o ktoré ide vo veci samej, povazovat za náhradu predstavujúcu protihodnotu za výkony v doprave uskutocnené pri plnení povinností sluzby vo verejnom záujme a zodpovedajúcu daným styrom podmienkam Altmark, potom tieto subvencie nespadajú pod clánok 87 ES, takze nie je namieste odvolávat sa na výnimku k tomuto ustanoveniu podla clánku 73 ES. Z toho podla Súdneho dvora vyplýva, ze ustanovenia primárneho práva týkajúce sa státnej pomoci, v danom prípade ustanovenia clánku 73 ES, sa na tieto subvencie budú môct uplatnit len ak nebudú splnené vsetky uvádzané podmienky alebo uvedené subvencie nebudú vychádzat z ustanovení nariadenia Rady (EHS) c. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe clenských státov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii sluzieb vo verejnom záujme v oblasti zeleznicnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy ([21]Ú. v. ES L 156, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) c. 1893/91 z ([22]Ú. v. ES L 169, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 314). 134 Je teda zrejmé, ze Súdny dvor rozlisuje medzi otázkou oznacenia urcitého opatrenia za státnu pomoc, ktoré by v konkrétnom prípade vyplývalo z nesplnenia daných styroch podmienok Altmark, a otázkou jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Toto uvazovanie Súdneho dvora k uplatnovaniu clánku 73 ES sa dá plne premietnut na prejednávaný prípad, co sa týka uplatnitelnosti clánku 86 ods. 2 ES. 135 Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, ktoré od doby rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie, odkazovali na podmienky vytýcené v tomto rozsudku, nespochybnujú skutocnost, ze tieto podmienky sa týkajú oznacovania za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a nenaznacujú, ze by Súdny dvor chcel pri vytycovaní týchto podmienok ukoncit uplatnovanie clánku 86 ods. 2 ES na posúdenie zlucitelnosti zásahov státu pri financovaní SVHZ (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 27. novembra 2003, Enirisorse, [23]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, body 31 az 40; z , Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, body 61 az 72; zo , Laboratoires Boiron, [24]C-526/04, Zb. s. I-7529, body 50 az 57, a zo , Essent Netwerk Noord a i., [25]C-206/06, Zb. s. I-5497, body 79 az 88; rozsudky Súdu prvého stupna zo , Danske Busvognmćnd/Komisia, [26]T-157/01, Zb. s. II-917, body 97 a 98; zo , Valmont/Komisia, [27]T-274/01, Zb. s. II-3145, body 130 a 131; z , Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 310, a z , BUPA a i./Komisia, [28]T-289/03, Zb. s. II-741, bod 258). 136 Osobitne vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný v bode 135 vyssie, Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorou sa vnútrostátny súd pýtal, ci odmena prijatá centrami danovej pomoci na vypracovanie a odoslanie danového priznania v súlade s vnútrostátnymi právnymi predpismi predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 137 Vo svojom rozsudku Súdny dvor pripomenul uvedené styri podmienky Altmark, pricom zdôraznil, ze splnenie vsetkých z nich umoznuje, aby sa zásah státu, povazovaný za náhradu predstavujúcu protihodnotu za plnenia uskutocnené prijímajúcimi podnikmi pri výkone povinností sluzby vo verejnom záujme, vyhol oznaceniu za státnu pomoc. 138 Súdny dvor po poukázaní na to, ze preskúmanie posledných dvoch podmienok týkajúcich sa výsky predmetnej odmeny si vyzaduje posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej, a po pripomenutí, ze v tomto ohlade nemá právomoc, uviedol, ze prinálezí teda vnútrostátnemu súdu, aby z hladiska týchto skutkových okolností posúdil, ci je sporná odmena státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 139 Je dôlezité zdôraznit, ze Súdny dvor nezabudol v týchto súvislostiach dodat, ze vnútrostátny súd nemá právomoc posúdit súlad opatrení státnej pomoci alebo rezimu pomoci so spolocným trhom, pretoze toto posúdenie patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu súdom Spolocenstva (rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 71). 140 Táto posledná úvaha Súdneho dvora zretelne ukazuje, ze prejednávaný zalobný dôvod spocíva na nesprávnom úsudku zalobkyne, ktorá si zamiena uplatnenie kritérií Altmark, ktorých cielom je urcit existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a uplatnenie kritérií podla clánku 86 ods. 2 ES, ktoré umoznujú stanovit, ci urcité opatrenie zakladajúce státnu pomoc mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom. 141 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze Komisia sa v prejednávanom prípade nedopustila nesprávneho právneho posúdenia. 142 V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia najprv skúmala, ci systém poplatku predstavuje státnu pomoc. Po konstatovaní, ze podmienka existencie státnej pomoci týkajúca sa pouzitia státnych prostriedkov je splnená (bod 21 napadnutého rozhodnutia), Komisia overila podmienku týkajúcu sa existencie selektívneho zvýhodnenia (body 22 az 25 napadnutého rozhodnutia) a v tomto rámci usúdila, ze druhá a stvrtá podmienka Altmark nie sú dodrzané (body 24 a 25 napadnutého rozhodnutia), a uz sa nevyjadrovala k iným podmienkam Altmark. Komisia napokon konstatovala, ze systém koncesionárskeho poplatku ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi (bod 26 napadnutého rozhodnutia). 143 V dôsledku toho Komisia vyvodila záver, ze tento systém predstavuje státnu pomoc (bod 27 napadnutého rozhodnutia). 144 Táto institúcia potom skúmala, ci tak, ako predbezne usudzovala v stádiu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 27. septembra 1999 (pozri bod 10 vyssie), bol systém koncesionárskeho poplatku skutocne existujúcou státnou pomocou. Po konstatovaní, ze tento systém bol zavedený pred nadobudnutím platnosti Zmluvy a ze v nom nedoslo k ziadnym podstatným zmenám (body 28 az 35 napadnutého rozhodnutia), Komisia vyvodila záver, ze bol existujúcou státnou pomocou na základe clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999 (bod 36 napadnutého rozhodnutia). 145 Napokon Komisia správne skúmala predmetné opatrenie z hladiska clánku 86 ods. 2 ES, aby nakoniec rozhodla skoncit konanie s ohladom na záväzky prevzaté francúzskymi orgánmi zmenit a doplnit právne predpisy s cielom poskytnút dostatocné záruky proti prípadnej nadmernej náhrade nákladov vychádzajúcich zo sluzby vo verejnom záujme. 146 Komisia tým v protiklade s tvrdeniami zalobkyne nepostupovala v rozpore s obsahom rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 94 vyssie. 147 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze piaty zalobný dôvod uvedený zalobkynou sa musí zamietnut ako nedôvodný. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 148 Zalobkyna uplatnuje, ze napadnuté rozhodnutie neposkytuje ziadny údaj, ktorý by umoznil pochopit rozhodnutie Komisie podmienovat zlucitelnost oznámeného opatrenia záväzkami navrhovanými Francúzskou republikou. V protiklade s tým, co tvrdí Komisia, si zalobkyna nezamiena namietanie proti odôvodneniu s namietaním proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, ale iba tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je osobitne z hladiska záväzkov nedostatocne odôvodnené. Nanajvýs zdôraznuje skutocnost, ze nedostatocné odôvodnenie je tým viac polutovaniahodné, ze tento nedostatok je zavrsením konania zacatého pred vyse desiatimi rokmi. Zalobkyna uvádza, ze neotvára otázku dôvodnosti vysvetlení poskytnutých v napadnutom rozhodnutí, ale iba konstatuje ich nedostatocnost, kedze po 65 bodoch venovaných konstatovaniu, ze rezim poplatku nevykazuje dostatocné záruky pre zabezpecenie jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, Komisia bez dalsieho vysvetlenia prijíma v rozsahu siedmich bodov záväzky, ktoré na seba prevzala Francúzska republika. 149 Vzhladom na to, ze poziadavka odôvodnenia sa má posudzovat najmä v závislosti od záujmu adresátov alebo iných dotknutých osôb na získaní vysvetlenia, Komisia nesprávne skúsa obmedzit posúdenie dostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len na vztah medzi nou a Francúzskou republikou. To vo svojom dôsledku znamená popretie práv dotknutých osôb v konaní o zrusenie rozhodnutí v oblasti státnej pomoci. 150 Nedostatocnost odôvodnenia je zvlást závazná vzhladom na záujem vyjadrený zalobkynou na tejto zálezitosti a prejavený pocetnými kontaktmi a korespondenciou. 151 Odôvodnenie, v ktorom sa Komisia obmedzuje na formálne pripomenutie kritérií posudzovania existencie státnej pomoci, aby následne v bode 24 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "druhá podmienka stanovená rozsudkom Altmark, [uz citovaným v bode 94 vyssie], nie je splnená" s odôvodnením, ze "zákon z roku 1986 neurcuje objektívne a transparentné kritériá, na základe ktorých by sa vypocítavala náhrada za náklady na sluzbu vo verejnom záujme", nemôze byt oznacené za dostatocné, pretoze tento nedostatok odôvodnenia má dosah na moznost posúdit relevantnost záväzkov prevzatých Francúzskou republikou. 152 Z rovnakých dôvodov nemozno za dostatocné oznacit ani posúdenie, ktoré iba konstatuje, ze francúzske právne predpisy nemôzu svojou povahou zabránit nadmernej náhrade za povinnosti sluzby vo verejnom záujme alebo krízové protisútazné subvencie, pokial neurcuje ich rozsah. 153 Skutocnost, ze Komisia zaslala list s návrhom príslusných opatrení Francúzskej republike a konala v súlade s prístupom avizovaným v oznámení Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pre verejnoprávne vysielanie (Ú. v. ES C 320, 2001, s. 5; Mim. vyd. 08/002, s. 117; dalej len "oznámenie o vysielaní"), nemení nic na analýze zalobkyne. Nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiz nemozno nahrádzat odôvodnením obsiahnutým v liste z 10. decembra 2003, ktorého zalobkyna nebola adresátom. Zároven zalobkyna nespochybnuje posúdenie Komisie, v ktorom konstatovala, ze rezim poplatku predstavuje státnu pomoc, ktorá neposkytuje dostatocné záruky pre zabezpecenie jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Zalobkyna vsak zostáva pozbavená moznosti posúdit dôvodnost záväzkov akceptovaných Komisiou, kedze táto institúcia nedokázala vysvetlit, preco sa rozhodla uvedené záväzky akceptovat. 154 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, namieta proti stanovisku zalobkyne. Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Podla ustálenej judikatúry musí byt clánkom 253 ES vyzadované odôvodnenie prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jednoznacne a jasne ozrejmit uvazovanie institúcie vydávajúcej daný akt spôsobom, ktorý umozní dotknutým osobám poznat podklad prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu na tom, aby adresáti a iné aktom bezprostredne a osobne dotknuté osoby mali moznost získat vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne skutocnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale aj na jeho súvislosti, ako i vsetky právne normy upravujúce danú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; zo , Delacre a i./Komisia, [29]C-350/88, Zb. s. I-395, body 15 a 16; z , Belgicko/Komisia, [30]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z , Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 156 V napadnutom rozhodnutí Komisia po tom, co po prvé pripomenula konanie predchádzajúce tomuto rozhodnutiu (body 2 az 16 napadnutého rozhodnutia), po druhé opísala rezim poplatku a uzavrela, ze má povahu existujúcej státnej pomoci (body 17 az 36 napadnutého rozhodnutia), po tretie konstatovala, ze podmienka uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, týkajúca sa existencie SVHZ (body 41 az 50 napadnutého rozhodnutia), ako aj podmienka týkajúca sa poverenia a kontroly (body 51 az 55 napadnutého rozhodnutia) boli splnené a po stvrté sa dala do preskúmania podmienky primeranosti náhrady k potrebám sluzby vo verejnom záujme (bod 56 a nasl. napadnutého rozhodnutia), usúdila v rámci tohto posledného uvedeného preskúmavania, ze "francúzske právne predpisy neposkytujú dostatocné záruky proti prípadnej nadmernej náhrade nákladov vznikajúcich zo sluzby vo verejnom záujme" (bod 60 napadnutého rozhodnutia). 157 V bodoch 61 az 63 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, preco podla nej francúzske právne predpisy takéto záruky neposkytujú. 158 V bode 64 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala odporúcanie navrhujúce prijatie príslusných opatrení, ktoré takto zaslala Francúzskej republike listom z 10. decembra 2003. 159 Potom Komisia spomenula korespondenciu s francúzskymi orgánmi a opísala a preskúmala záväzky predlozené týmito orgánmi v odpovedi na jej odporúcanie navrhujúce prijatie príslusných opatrení. S konstatovaním, ze tieto záväzky zodpovedajú tomuto odporúcaniu, sa Komisia rozhodla skoncit konanie o preskúmaní poplatku (body 65 az 72 napadnutého rozhodnutia). 160 Je potrebné najprv konstatovat, ze takto pripomenuté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva jasným a zrozumitelným spôsobom najavo uvazovanie Komisie, slúziace za podklad pre jej rozhodnutie skoncit konanie o preskúmaní poplatku. 161 Zároven ked zalobkyna vo svojej zalobe tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie jej neposkytuje ziaden údaj, ktorý by umoznoval pochopit rozhodnutie Komisie viazat napokon zlucitelnost oznámeného opatrenia na záväzky navrhované Francúzskou republikou, zalobkyna nepredkladá nijaký konkrétny podklad na podporu tohto tvrdenia. Aj ked tak zalobkyna vo svojich podaniach opätovne spomína existenciu svojej staznosti, ako aj korespondenciu s Komisiou, nicím nenaznacuje, cím z hladiska urcitých konkrétnych podkladov tejto staznosti, tejto korespondencie ci dalsích informácií, ktorými mala disponovat Komisia, táto institúcia bola povinná odôvodnit napadnuté rozhodnutie viac, nez to urobila. 162 Zalobkyna sa iba celkovo odvoláva na okolnosti, ze konanie pred Komisiou trvalo vyse desat rokov, ze Komisii pomohlo doplnenie staznosti, ako i pocetné kontakty so zalobkynou, ze táto institúcia vyuzila externú stúdiu, ze uverejnila oznámenie o vysielaní, na ktoré napadnuté rozhodnutie iba odkazovalo, a napokon ze zo 72 bodov napadnutého rozhodnutia sa iba sedem venovalo zdôvodneniu skoncenia konania. Vo svetle týchto vseobecných odkazov zalobkyna podla vlastných slov "iba... konstatuje nedostatocnost vysvetlení poskytnutých Komisiou" osobitne z hladiska záväzkov. 163 Je nutné konstatovat, ze zalobkyna týmito výpovedami nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by ako taký preukazoval nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, co sa týka uvedeného hladiska. 164 Pokial ide dalej o výhradu k odôvodneniu bodu 24 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa druhej podmienky Altmark, treba pripomenút, ze Komisia v uvedenom bode konstatovala, ze táto podmienka nie je splnená, proti comu zalobkyna nenamieta. Komisia odôvodnila toto konstatovanie skutocnostou, ze "zákon z roku 1986 neurcuje objektívne a transparentné kritériá, na základe ktorých by sa vypocítavala náhrada za náklady na sluzbu vo verejnom záujme". Je namieste vyvodit záver, ze toto odôvodnenie uvedené pre potreby oznacenia poplatku za státnu pomoc, je dostatocné. 165 Pokial sa má táto výhrada k odôvodneniu týkat zlucitelnosti rezimu poplatku so spolocným trhom, musí sa zamietnut ako irelevantná, pretoze ako uz bolo uvedené, uplatnenie kritérií Altmark a odôvodnenie obsiahnuté v bode 24 napadnutého rozhodnutia sa týkajú oznacenia opatrenia za státnu pomoc, a nie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. 166 Pokial ide napokon o výhradu vychádzajúcu vo svojej podstate z toho, ze Komisia sa mala v napadnutom rozhodnutí usilovat urcit existenciu a výsku údajnej nadmernej náhrady, teda výhradu, ktorá so zretelom na stanovisko zalobkyne, ze systém poplatku zaviedol nadmernú náhradu, je skôr nez výhradou k odôvodneniu výhradou k dôvodnosti vychádzajúcou z porusenia povinnosti preskúmania, je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry môze preskúmanie existujúcej pomoci viest len k opatreniam do budúcnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [31]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, body 147 a 148; zo , Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [32]T-288/97, Zb. s. II-1169, bod 91, a zo , Diputación Foral de Álava/Komisia, [33]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 172). Komisia môze preto navrhnút príslusné opatrenia, iba ak usúdi, ze predmetný systém financovania predstavuje riziko nadmernej náhrady do budúcnosti. 167 Za týchto podmienok, ak je mozné, ze zistovanie prípadnej nadmernej náhrady v minulosti, vedené v rámci priebezného preskúmania existujúcej pomoci, by mohlo v závislosti od osobitných okolností konkrétneho prípadu mat význam pre posúdenie zlucitelnosti tejto existujúcej pomoci so spolocným trhom, nemení to nic na tom, ze takéto zistovanie nie je samo osebe nevyhnutne nutné pre správne posúdenie potreby navrhnút príslusné opatrenia do budúcnosti a pre urcenie týchto opatrení. Prítomnost alebo neprítomnost rizika nadmernej náhrady do budúcnosti závisí v konecnom dôsledku rozhodujúcim spôsobom od konkrétnych daností samotného rezimu financovania, a nie od okolnosti, ze v praxi mal tento rezim za následok nadmernú náhradu v minulosti. 168 Pritom zo spisu nevyplýva a zalobkyna nijako nedokladá, ze za okolností prejednávaného prípadu Komisia mala pre potreby preskúmania systému poplatku na základe clánku 88 ods. 1 ES pristúpit popri preskúmaniu vlastných daností tohto systému aj k porovnaniu vsetkých zdrojov financovania sluzby vo verejnom záujme s nákladmi na túto sluzbu, aby sa zistilo, ci v minulosti existovala prípadná nadmerná náhrada týchto nákladov zo strany Francúzskej republiky. 169 V tomto ohlade je nesporné, ze Komisia ostatne v rozhodnutí z 10. decembra 2003 a v nadväznosti na staznost zalobkyne uz pristúpila k takémuto preskúmaniu pre obdobie rokov 1988 az 1994 a ze urobila záver o neexistencii nadmernej náhrady za náklady na sluzbu vo verejnom záujme za toto obdobie. 170 Navyse zalobkyna vôbec netvrdí, ze podala staznost v súvislosti s nadmernou náhradou za obdobie po roku 1994. 171 Ak, tak zalobkyna podala v marci 1997 doplnenie k svojej staznosti z 10. marca 1993. Nezávisle od skutocnosti, ze toto doplnenie staznosti by mohlo byt v kazdom prípade relevantné len pre obdobie predchádzajúce jeho podaniu, je potrebné uviest, ze zalobkyna okrem strucnej a nijako osobitne významnej zmienke o tomto dokumente v zalobe sa nan vo svojich písomných podaniach na Súd prvého stupna vôbec, co i len vo vseobecnosti, dalej neodkazuje ani neodvoláva, a teda necerpá z neho ziaden osobitný argument na podporu svojej výhrady, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí skúmat otázku existencie nadmernej náhrady v minulosti. 172 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nijako nedokladá, ze za okolností prejednávaného prípadu Komisia mala pre potreby preskúmania poplatku z hladiska existujúcej pomoci a prípadného návrhu príslusných opatrení preskúmat, ci pocas obdobia predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia tento mechanizmus financovania zavádzal spolu s ostatnými zdrojmi financovania France 2 a France 3 nadmernú náhradu za náklady na sluzbu vo verejnom záujme. Ako uvádza Komisia, zalobkyna vo svojej zalobe nepredkladá ziadny dôkaz o tom, ze táto institúcia si nesplnila povinnost starostlivého a nestranného preskúmania. 173 Okrem toho, pokial by sa mala výhrada zalobkyne chápat ako vytýkanie Komisii, ze sa v napadnutom rozhodnutí neusilovala urcit výsku nadmernej náhrady, ktorá by sa mohla objavit v budúcnosti, pokial by neexistoval návrh príslusných opatrení, je nutné konstatovat, ze takéto zistovanie, mimo jeho círej spekulatívnosti, nie je v kazdom prípade nevyhnutné pre konstatovanie existencie rizika nadmernej náhrady a vyhotovenie návrhu príslusných opatrení. 174 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prejednávaný zalobný dôvod zalozený na nedostatocnosti odôvodnenia, ako aj výhrada k dôvodnosti rozhodnutia, vyjadrená popri tomto zalobnom dôvode a vychádzajúca vo svojej podstate z údajného porusenia povinnosti preskúmania zo strany Komisie, pokial ide o existenciu a výsku nadmernej náhrady do minulosti a do budúcnosti, sa musia zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom rozsahu záväzkov Francúzskej republiky Tvrdenia úcastníkov konania 175 Podla zalobkyne záväzky Francúzskej republiky sú nespôsobilé zarucit zlucitelnost francúzskeho systému poplatku s pravidlami Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Neexistencia nadmernej náhrady za plnenie povinností sluzby vo verejnom záujme, podnikanie France Télévisions v súlade s trhovými princípmi, predaj reklamného priestoru za trhovú cenu a zriadenie nezávislého orgánu pre dohlad nad dodrziavaním týchto pravidiel sú totiz takými cielmi, ktoré vskutku mohli byt dosiahnuté inými prostriedkami alebo na inom právnom základe. 176 Tieto záväzky sú cisto formálne a z podstatnej casti sú iba malou úpravou právnych predpisov neprinásajúcou ziadne významné zlepsenie v porovnaní s existujúcimi nástrojmi, ktoré sa ukázali neschopnými zabránit nadmernej náhrade a podnikaniu za podmienok, ktoré nezodpovedajú trhovým. Výslovná zmienka o zásadách práva Spolocenstva vo francúzskom zákone, ktoré sa uz tak ci onak uplatnia, nemôze pôsobit väcsím úcinkom, nez mali tieto zásady samotné. 177 Zalobkyna je osobitne udivená, ze Komisia po tom, ako v odseku 24 napadnutého rozhodnutia konstatovala neexistenciu objektívnych a transparentných parametrov, na základe ktorých sa má vypocítavat náhrada nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, opomína spresnit, aké by to mali byt parametre, ci prinajmensom získat od Francúzskej republiky konkrétne záväzky. 178 Komisia mala skôr navrhnút zrusenie poplatku, pretoze nadmerne nahrádza náklady na povinnosti zo sluzby vo verejnom záujme a vytvára protisútaznú subvenciu. 179 Bolo to tým skôr potrebné, ze realizácia záväzkov Francúzskej republiky nie je ani zdaleka na ceste pre rok 2006, co je porusením povinnosti lojálnej spolupráce tohto clenského státu. Pre rok 2006 sa totiz France Télévisions Publicité zaviazala vyrovnat jeden zo svojich nákladov GRP [Gross Rating Point (ukazovatel reklamného pokrytia)] na 25 % nákladu GRP zalobkyne a komercného vysielatela M6, co je sotva zlucitelné so záväzkom Francúzskej republiky, aby zavedením právnej úpravy na tento úcel prinútila France Télévisions dodrziavat pri jej podnikaní trhové podmienky. 180 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania, z tvrdenia zalobkyne, ze dodrziavanie pravidiel v oblasti státnej pomoci je cielom, ktorý uz vskutku mohol byt dosiahnutý inými cestami alebo na inom právnom základe, vyvodzuje, ze ustanovenie nových záruk cestou príslusných opatrení bolo naozaj potrebné, a ukazuje, ze toto tvrdenie zalobkyne nijako nepreukazuje, ze záväzky Francúzskej republiky boli nedostatocného rozsahu. 181 Podla Komisie nie je správne tvrdit, ze záväzky Francúzskej republiky nie sú úcinné, pretoze údajne nie sú potrebné. 182 Zalobkyna vlastne iba tvrdí a ani len náznakom o tom neposkytuje dôkaz, ze tieto záväzky nie sú spôsobilé splnit poziadavky práva Spolocenstva. 183 Tieto záväzky sa nezakladajú iba na prostom uhladení právnych predpisov, ale na zaclenení ustanovení zarucujúcich, ze financovanie francúzskych verejnoprávnych televízií bude v súlade so zásadami oznámenia o vysielaní, do francúzskeho právneho poriadku spôsobom, ktorý ich bude robit záväznými podla francúzskeho práva. 184 V súvislosti s argumentáciou, ze do vnútrostátneho právneho poriadku sa uz presadilo mnoho predpisov Spolocenstva, Komisia poznamenáva, ze ak by sa malo doviest toto uvazovanie do konca, potom by sa konania o kontrole existujúcej pomoci a novej pomoci prostredníctvom individuálnych rozhodnutí stali zbytocnými, a postacovali by horizontálne pravidlá. 185 V protiklade s tým, co tvrdí zalobkyna, pokial ide v napadnutom rozhodnutí o konstatovanú neexistenciu objektívnych a transparentných parametrov, ktoré by umoznovali overit neexistenciu nadmernej náhrady, francúzske orgány prevzali potrebné záväzky. Komisia sa v tomto ohlade odvoláva na bod 67 napadnutého rozhodnutia. 186 V replike vznesené tvrdenie týkajúce sa cenovej politiky verejnoprávnych televízií v roku 2006 je nové, a preto neprípustné. V kazdom prípade kým neuplynula doba dvoch rokov, táto politika podla vsetkého stále spadá pod konanie o preskúmaní existujúcej pomoci. Preto na preukázanie údajnej neúcinnosti záväzkov z nej nemozno vychádzat. Zalobkyna predovsetkým neprinása ziadny meritórny dôkaz o tom, ze by sa uvádzaná politika zakladala na cenovom dumpingu. Posúdenie Súdom prvého stupna 187 Podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999, ak dospeje Komisia k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, "vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát". Podla toho istého ustanovenia "odporúcanie môze navrhovat najmä... podstatnú zmenu a doplnenie schémy pomoci, alebo... zavedenie procesných poziadaviek, alebo... zrusenie schémy pomoci". Podla clánku 19 ods. 1 toho istého nariadenia "ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie". 188 Zo znenia clánku 18 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze Komisia pozíva sirokú mieru volnej úvahy pri výkone svojej právomoci, aby v zmysle clánku 26 ods. 1 toho istého nariadenia prijala rozhodnutie podla "clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)" tohto nariadenia a v súvislosti s tým urcila príslusné opatrenia schopné odpovedat na jej záver, ze daná existujúca schéma pomoci nie je alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom. 189 Za týchto podmienok Súdu prvému stupna neprinálezí nahradzovat posúdenie Komisie svojím vlastným, pretoze jeho preskúmanie sa musí obmedzit len na overenie, ze sa táto institúcia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze prijaté záväzky môzu ako také vyriesit problémy v hospodárskej sútazi, ktoré vytvára predmetná schéma pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, [34]T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 63; z , Keller a Keller Meccanica/Komisia, [35]T-35/99, Zb. s. II-261, bod 77; pozri tiez analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z , Royal Philips Electronics/Komisia, [36]T-119/02, Zb. s. II-1433, bod 78; z , ARD/Komisia, [37]T-158/00, Zb. s. II-3825, bod 329, a zo , easyJet/Komisia, [38]T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 128). 190 Podstatou tvrdenia zalobkyne v prejednávanom zalobnom dôvode je, ze záväzky Francúzskej republiky, prevzaté v odpovedi na návrhy príslusných opatrení Komisie a akceptované touto institúciou, neobsahujú ziadne významné zlepsenie v porovnaní s existujúcimi nástrojmi, ktoré sa prejavili neschopnými zabránit nadmernej náhrade. 191 Je potrebné konstatovat, ze mimo to, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého systém poplatku zavádzal nadmernú náhradu, nie je nicím podlozené, je v kazdom prípade nerelevantné. 192 Pre potreby preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia Súdom prvého stupna nie je relevantnou otázka, ci systém poplatku zavádzal nadmernú náhradu za obdobie predchádzajúce prijatiu tohto rozhodnutia alebo nie, ale len otázka, ci za osobitných okolností prejednávaného prípadu Komisia mala na úcely preskúmania tohto systému financovania a navrhnutia príslusných opatrení zistovat existenciu takejto nadmernej náhrady. 193 Pritom, ako uz bolo konstatované (pozri body 172 a 173 vyssie), Komisia tým, ze za okolností prejednávaného prípadu k tomuto zistovaniu v napadnutom rozhodnutí nepristúpila, neporusila povinnost preskúmania. 194 V rozsahu, v akom sa zalobkyna vo svojich vyjadreniach (pozri bod 179 vyssie), ale tiez vo svojom liste z 9. októbra 2008 odvoláva na skutocnosti nasledujúce po napadnutom rozhodnutí, je tieto potrebné odmietnut. Podla ustálenej judikatúry sa totiz zákonnost aktu Spolocenstva posudzuje na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu (rozsudok Súdneho dvora zo , Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; rozsudky Súdu prvého stupna z , Altmann a i./Komisia, T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, bod 119, a z , Roquette Frčres/Komisia, [39]T-322/01, Zb. s. II-3137, bod 325). V dôsledku toho je pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu vylúcené zohladnovat skutocnosti nasledujúce po dátume prijatia tohto aktu (rozsudok Roquette Frčres/Komisia, uz citovaný, bod 25; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky Súdu prvého stupna z , Deutsche Bahn/Komisia, [40]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 102, a z , Vounakis/Komisia, T-165/04, Zb. VS s. I-A-2-155 a II-A-2-735, bod 114). 195 Okrem toho, pokial ide konkrétnejsie o dokumenty dodané zalobkynou s listom z 9. októbra 2008 a predkladané nou ako nové právne skutocnosti, je potrebné konstatovat, ze na pojednávaní zalobkyna na základe týchto dokumentov nepreukázala existenciu skutocností existujúcich pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ktoré by boli známe Komisii, no neznáme zalobkyni, a odhalenie ktorých by tieto dokumenty umoznili. Zároven, pokial ide konkrétnejsie o rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, zalobkyna ani nepreukázala, a ani sa nezdá, ze by tento rozsudok objasnoval alebo spresnoval význam daného ustanovenia práva Spolocenstva, tak ako by sa malo chápat od jeho vstupu do platnosti, s tým dôsledkom, ze by sa napadnuté rozhodnutie vo svetle tohto ustanovenia a jeho takto spresneného významu zdalo ako protiprávne. 196 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze v protiklade s tým, co uvádza zalobkyna, nevzniká otázka, ci navrhnuté opatrenia predstavovali významné zlepsenie v porovnaní s existujúcimi nástrojmi, ktoré sa mali prejavit neschopnými zabránit nadmernej náhrade, ale otázka, ci tieto opatrenia a záväzky prevzaté Francúzskou republikou boli primeranou odpovedou na problémy zistené Komisiou pri preskúmavaní zlucitelnosti poplatku so spolocným trhom, pricom treba pripomenút, ze za neexistencie akejkolvek zmienky o tom, ze by si Komisia nesplnila povinnost starostlivého a nestranného preskúmania (pozri bod 172 vyssie), nie je úroven tohto zistenia problémov Komisiou sporná. 197 Pre toto preskúmanie je potrebné vrátit sa k zneniu napadnutého rozhodnutia. 198 V bode 56 napadnutého rozhodnutia sa Komisia pústa do preskúmania úmernosti s uvedením, ze "sa musí ubezpecit, ze mechanizmus [financovania] poskytuje záruky proti prípadnej nadmernej náhrade za náklady vytvárané sluzbou vo verejnom záujme". 199 V bode 60 napadnutého rozhodnutia Komisia avizuje, ze "usudzuje, ze francúzske právne predpisy neposkytujú dostatocné záruky proti prípadnej nadmernej náhrade", a dalej v bodoch 61 az 63 tohto rozhodnutia pomenúva nou sledované záujmy. 200 Komisia v podstate vytýka francúzskym právnym predpisom po prvé, ze "neobsahujú ziadne ustanovenie, ktoré by výslovne hovorilo, ze státom vyplácaná náhrada nákladov na cinnosti v rámci sluzby vo verejnom záujme vykonávané televíziou poverenou úlohami sluzby vo verejnom záujme nesmie prekrocit úroven nevyhnutnú na pokrytie týchto nákladov pri zohladnení cistého zisku z podnikatelských cinností tejto televízie" (bod 61 napadnutého rozhodnutia), po druhé, ze "nikde výslovne neuvádzajú, ze tieto podnikatelské cinnosti... sa musia vykonávat v súlade s trhovými princípmi" (bod 62 napadnutého rozhodnutia), a po tretie, ze "výslovne neuvádzajú, ze kazdé komercné vyuzitie televízneho programu spadajúceho pod úlohy sluzby vo verejnom záujme, ako aj predaj reklamného priestoru televíziou poverenou úlohami sluzby vo verejnom záujme, sa musia realizovat za trhovú cenu" (bod 63 napadnutého rozhodnutia). 201 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tazkosti zistené Komisiou, podpisujúce sa pod jej záver, ze francúzske právne predpisy neposkytujú dostatocné záruky, a odôvodnujúce teda jej návrh príslusných opatrení, sa spájajú so skutocnostou, ze tieto právne predpisy výslovne do svojho vlastného textu nepreberajú niektoré poziadavky vyjadrené v práve Spolocenstva. 202 Treba konstatovat, ze návrhy príslusných opatrení predlozené Komisiou v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie v plnej miere reagujú na tieto záujmy. 203 Takze ked Komisia v odseku 64 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze francúzske orgány budú musiet prijat opatrenia potrebné na zabezpecenie dodrziavania urcitých zásad, táto institúcia vyslovuje tieto celkovo tri zásady v znení, ktoré je presnou odpovedou na dané tri záujmy, vyjadrené nou v bodoch 61 az 63 napadnutého rozhodnutia. 204 Okrem toho, popri tejto výzve na dodrziavanie urcitých zásad a na prijatie potrebných opatrení v tomto zmysle, Komisia vo svojom návrhu príslusných opatrení uvádza, ze nezávislý orgán bude musiet pravidelne overovat, ci verejnoprávne televízie dodrziavajú svoje povinnosti podnikat v súlade so zákonitostami trhu a najmä sa nesprávajú dumpingovo pri urcovaní ceny za predaj reklamného priestoru (bod 64 druhá a tretia zarázka in fine napadnutého rozhodnutia). 205 Co sa týka záväzkov navrhnutých francúzskymi orgánmi a opísaných Komisiou v bodoch 67, 69 a 71 napadnutého rozhodnutia, tie majú byt odpovedou na záujmy a návrhy príslusných opatrení tejto institúcie. 206 Prvý záväzok má byt odpovedou na záujem (pozri bod 61 napadnutého rozhodnutia) a návrh (pozri bod 64 prvú zarázku napadnutého rozhodnutia), týkajúce sa nadmernej náhrady za cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme. Takto sa francúzske orgány "zaviazali dbat na to, aby pri vypracovávaní financného zákona výska financných prostriedkov, ktorá sa navrhuje... pridelit skupine France Télévisions, pokrývala len náklady na výkon povinností zo sluzby vo verejnom záujme" (bod 67 napadnutého rozhodnutia). Francúzske orgány "tiez uviedli, ze,prípadný zisk zistený na konci úctovného obdobia je... v celej miere preinvestovaný do cinností [verejnoprávnych televízií], konkrétne na obnovu a modernizáciu ich výrobných zariadení`" a ze tento prípadný zisk bude zohladnený pri vypracovávaní rozpoctu na nasledujúce úctovné obdobie (bod 67 napadnutého rozhodnutia). V tom istom odseku sa dalej francúzske orgány zaviazali zaclenit do francúzskej právnej úpravy zásadu neexistencie nadmernej náhrady za náklady na sluzbu vo verejnom záujme. 207 Druhý záväzok má byt odpovedou na záujem (pozri body 62 a 63 napadnutého rozhodnutia) a návrh (pozri bod 64 druhú a tretiu zarázku napadnutého rozhodnutia), týkajúce sa obchodného správania verejnoprávnych televízií a na tento úcel má viest k novelizácii francúzskych právnych predpisov (bod 69 napadnutého rozhodnutia). 208 Francúzska republika okrem toho v odpovedi na návrh príslusných opatrení Komisie v súvislosti s pravidelnou kontrolou prevzala záväzok poverit nezávislý audítorský subjekt, povinný predkladat správu parlamentu, kazdorocne vykonat kontrolu, ze verejnoprávne televízie dodrziavajú svoju povinnost podnikat za trhových podmienok (pozri bod 69 poslednú vetu napadnutého rozhodnutia). 209 S ohladom na uvedené je teda medzi záujmami Komisie vyjadrenými v bodoch 61 az 63 napadnutého rozhodnutia a jej návrhmi príslusných opatrení, ako aj medzi týmito návrhmi a záväzkami Francúzskej republiky dokonalá spojitost. 210 Co sa týka výhrady zalobkyne zakladajúcej sa na bode 24 napadnutého rozhodnutia a predlozenej prvýkrát v stádiu repliky, i ked síce nevyplýva z právnych ani skutkových okolností odhalených pocas konania, ani nie je dalsím rozvedením zalobného dôvodu vylozeného v zalobe, je ju potrebné zamietnut ako neprípustnú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Táto výhrada je v kazdom prípade nepodlozená, pretoze sa opiera o bod napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka iba oznacenia rezimu poplatku za státnu pomoc. 211 Komisia sa tak nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a to ani pri vyhotovovaní znenia návrhov príslusných opatrení, ani pri akceptovaní záväzkov Francúzskej republiky. 212 Za týchto podmienok je potrebné prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 213 Kedze zalobkyna nemala úspech v ziadnom zo svojich zalobných dôvodov, prejednávaná zaloba sa musí zamietnut ako nedôvodná. O trovách 214 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie a France Télévisions v súlade s ich návrhmi. 215 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku toho istého poriadku, clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Francúzska republika tak bude znásat vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Télévision française 1 SA (TF1) znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a France Télévisions SA. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Vilaras Prek Ciuca Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. marca 2009. Podpisy Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania O prípustnosti O dodrzaní lehoty na podanie zaloby Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O povahe napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O záujme zalobkyne na konaní Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom úradnom postupe Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade rozsudku Altmark Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom rozsahu záväzkov Francúzskej republiky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [41]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8ktrdV/L96602-1999TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300047701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:340:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:361:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:240:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0321&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0330&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0087&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0130&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0050&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0044&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0311&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0138&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1969:156:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:169:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0526&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0206&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0157&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0274&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0298&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0288&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0127&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0149&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0035&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0119&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0158&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0177&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0322&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXX8ktrdV/L96602-1999TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300047701-E0001