Vec T-321/05 AstraZeneca AB a AstraZeneca plc proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh s liekmi proti vredom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES - Definícia trhu - Významné konkurencné tlaky - Zneuzitie konaní o dodatkových ochranných osvedceniach pre liecivá a konaní o vydanie povolenia na uvedenie liekov na trh - Klamlivé vyhlásenia - Zrusenie povolení na uvedenie na trh - Prekázky uvádzania generických liekov na trh a súbezných dovozov - Pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Ziadost o dôverné zaobchádzanie - Kritériá 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Funkcia (Clánok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, body 2 a 7) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Rozhodnutie, ktoré si vyzaduje komplexné hospodárske alebo technické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánky 81 ES a 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Kritériá - Farmaceutické výrobky (Clánok 82 ES) 5. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Kritériá - Farmaceutické výrobky 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Dôkazy, ktoré treba predlozit (Clánky 81 ES a 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánky 81 ES, 82 ES a 253 ES) 8. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Kritériá - Zastupitelnost výrobkov na strane dopytu - Uvedenie nového výrobku na trh (Clánok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, body 15 az 19) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie - Kritériá - Identifikácia konkurencných tlakov vyvíjaných na výrobok (Clánok 82 ES; oznámenie Komisie 97/C 372/03, bod 3) 10. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Kvalifikácia podla mimoriadne významného trhového podielu - Farmaceutický podnik (Clánok 82 ES) 11. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Existencia - Nepriame dôkazy - Úroven uplatnovaných cien - Farmaceutický podnik - Vplyv pokrytia ceny liekov sociálnym zabezpecením (Clánok 82 ES) 12. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Nevyhnutnost prícinnej súvislosti medzi dominantným postavením a jeho zneuzívaním - Neexistencia (Clánok 82 ES) 13. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Existencia - Nepriame dôkazy - Existencia a vyuzívanie práv dusevného vlastníctva (Clánok 82 ES) 14. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Existencia - Nepriame dôkazy - Farmaceutický podnik - Prvý subjekt na trhu - Financná sila podniku (Clánok 82 ES) 15. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Predlozenie klamlivých informácií orgánom - Informácie umoznujúce priznanie výhradného práva - Zneuzívajúci charakter - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 16. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Predlozenie klamlivých informácií orgánom - Informácie umoznujúce priznanie výhradného práva - Zneuzívajúci charakter - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 17. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Zacatie uskutocnovania zneuzívajúceho postupu - Farmaceutický podnik - Predlozenie klamlivých informácií orgánom (Clánok 82 ES) 18. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Predlozenie klamlivých informácií orgánom - Informácie umoznujúce priznanie výhradného práva - Zneuzívajúci charakter - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 19. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Protisútazné úcinky správania, ktoré sa prejavujú v prípade neexistencie dominantného postavenia - Chýbajúca relevantnost (Clánok 82 ES) 20. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Dôkaz - Dôkazné bremeno - Prezumpcia neviny (Clánok 6 ods. 2 EÚ; clánok 82 ES) 21. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Povinnosti dominantného podniku - Farmaceutický podnik - Predlozenie klamlivých informácií orgánom - Informácie umoznujúce priznanie výhradného práva (Clánok 82 ES) 22. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Predlozenie klamlivých informácií orgánom - Informácie umoznujúce priznanie výhradného práva - Zneuzívajúci charakter - Farmaceutický podnik (Clánok 82 ES) 23. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zrusenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh - Zrusenie brániace výrobcom generických liekov vo vyuzití skráteného konania [Clánok 82 ES; smernica Rady 65/65, clánok 4 tretí odsek bod 8 druhý pododsek písm. a) bod iii)] 24. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Vyuzitie regulacných konaní s cielom oneskorit vstup konkurentov na trh - Zneuzívajúci charakter - Kritériá posúdenia (Clánok 82 ES) 25. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem - Súlad zneuzívajúceho správania s inými právnymi normami - Chýbajúca relevantnost (Clánok 82 ES) 26. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zrusenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh - Zrusenie brániace výrobcom generických liekov vo vyuzití skráteného konania - Neuplatnitelnost judikatúry týkajúcej sa unikátnych zariadení (Clánok 82 ES) 27. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Objektívne odôvodnenie - Dôkazné bremeno (Clánok 82 ES) 28. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Povinnosti dominantného podniku - Farmaceutický podnik - Konkurovanie výlucne na základe kvality - Rozsah 29. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pripísatelnost - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka (Clánok 82 ES) 30. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1) 31. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Jediné a pokracujúce porusenie - Kvalifikácia - Kritériá (Clánok 82 ES) 32. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zneuzitie dominantného postavenia - Farmaceutický podnik - Predlozenie klamlivých informácií orgánom, ktoré umoznujú priznanie výhradného práva - Zrusenie povolení na uvedenie farmaceutických výrobkov na trh (Clánok 82 ES) 33. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Ciel a následky porusenia (Clánky 81 ES a 82 ES) 1. V rámci zaloby o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie v oblasti hospodárskej sútaze, môze Vseobecný súd vyhoviet ziadosti zalobcu o dôverné zaobchádzanie s informáciami, ktoré sa nenachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia, ktorá je uverejnená na internetovej stránke Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, a teda prístupná verejnosti. Naopak ziadost o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa informácií, ktoré sa nachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia, musí byt zamietnutá. Tieto informácie uz totiz v kazdom prípade stratili prípadne dôverný charakter z dôvodu, ze k nim má verejnost prístup. (pozri bod 25) 2. Pri uplatnovaní clánku 82 ES sa definícia relevantného trhu vykonáva s cielom definovat okruh, vnútri ktorého treba posúdit, ci je posudzovaný podnik schopný správat sa do znacnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebitelov. Na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku treba totiz moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnajúceho vsetky tovary, ktoré sa so zretelom na svoje vlastnosti zvlást hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými tovarmi, pricom tieto moznosti treba posudzovat aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej sútaze a struktúru ponuky a dopytu. Relevantný tovarový trh teda pozostáva zo vsetkých tovarov alebo sluzieb, ktoré spotrebitelia povazujú za zastupitelné na základe ich vlastností, ceny a zamýslaného úcelu pouzitia. (pozri body 30, 31) 3. Hoci súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, ci sú alebo nie sú splnené podmienky na uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, jeho preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa napriek tomu musí obmedzit na overenie respektovania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Rovnako platí, ze pokial je rozhodnutie Komisie výsledkom zlozitých technických posúdení, podliehajú tieto posúdenia v zásade obmedzenému súdnemu preskúmaniu, co znamená, ze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie Komisie vlastným posúdením skutkového stavu. Aj ked vsak súd Spolocenstva priznáva Komisii v ekonomických alebo technických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to, ze sa musí zdrzat preskúmania spôsobu, akým Komisia vylozila údaje takejto povahy. Súd Spolocenstva musí totiz pri nálezitom zohladnení tvrdení úcastníkov konania nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podlozit závery, ktoré sa z nich vyvodili. (pozri body 32, 33) 4. V rámci konania zacatého z dôvodu zneuzitia dominantného postavenia vo farmaceutickom odvetví môze Komisia na úcely definície relevantného trhu zalozit svoje posúdenie najmä na väcsej úcinnosti dotknutého farmaceutického výrobku, na terapeutickom pouzití odlisnom od iných farmaceutických výrobkov, na asymetrickom procese nahradenia, ktorým sa vyznacuje nárast predajov a súcasne pokles alebo stagnácia predajov ostatných výrobkov, a na cenových ukazovateloch, tak ako vyplývajú z platného regulacného rámca. Pokial ide o terapeutické pouzitie, na úcely vymedzenia relevantného trhu je potrebné zohladnit rozdiely v mechanizme úcinku liekov vtedy, ked majú tieto rozdiely za následok rozdielne terapeutické pouzitie, a ignorovat ich vtedy, ked si dotknuté lieky zachovávajú podobné terapeutické pouzitie. Pokial ide o cenové ukazovatele, osobitosti, ktorými sa vyznacuje mechanizmus hospodárskej sútaze vo farmaceutickom odvetví, nespôsobujú irelevantnost cenových faktorov pri posúdení konkurencných tlakov, pricom vsak tieto faktory treba posúdit v ich vlastnom kontexte. Vo farmaceutickom odvetví totiz konkurencné vztahy reagujú na mechanizmy, ktoré sa lísia od mechanizmov, ktorými sa riadi obvyklé vzájomné konkurencné pôsobenie na trhoch, ktoré nie sú natolko intenzívne regulované. V tomto ohlade Komisia nemôze tvrdit, ze schopnost podniku zachovat ceny nad úrovnou náhrady tam, kde má dopyt sklony k väcsej elasticite, predstavuje v zásade sama osebe dôkaz neexistencie významného konkurencného tlaku, bez toho, aby preskúmala rozsah, v akom je cena iných potenciálne zastupitelných výrobkov nahrádzaná vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia. Okrem toho skutocnost, ze lekári predpisujúci lieky sa riadia hlavne terapeutickým pouzitím výrobkov, nespôsobuje úplnú irelevantnost ukazovatelov zalozených na cenách, kedze aj tieto ukazovatele sú schopné preukazovat konkurencné tlaky vyvíjané na posudzované výrobky. Uvedené skutocnosti predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré postacujú na to, aby odôvodnili záver, ze iné farmaceutické výrobky nevyvíjali pocas skúmaného obdobia významný konkurencný tlak na dotknutý výrobok. Za týchto okolností sa Komisia nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospeje k záveru, ze relevantný tovarový trh tvoril iba uvedený farmaceutický výrobok. (pozri body 61, 153, 182, 183, 203, 219 - 222) 5. V rámci konania zacatého z dôvodu zneuzitia dominantného postavenia vo farmaceutickom odvetví môze Komisia na úcely definície relevantného trhu oprávnene usúdit, ze odlisné terapeutické pouzitie dvoch farmaceutických výrobkov urcených na liecbu rovnakých ochorení predstavuje prvok, ktorý potvrdzuje záver, ze relevantný trh je tvorený iba jedným z týchto výrobkov. Skutocnost, ze dva farmaceutické výrobky sa predpisujú na liecenie rovnakých ochorení alebo ze oba predstavujú spôsob prvotnej liecby, má totiz obmedzený význam, kedze neumoznuje urcit, ci so zretelom na odlisné terapeutické pouzitie týchto dvoch výrobkov - z ktorých jeden sa predpisuje pri liecbe závaznejsích foriem ochorení a druhý pri menej závazných ochoreniach - na seba tieto dva výrobky vyvíjajú významný konkurencný tlak. (pozri body 69, 71 - 73) 6. V rámci konania zacatého z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze je dôlezité, aby Komisia oprela svoje posúdenie o vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit v konkrétnom prípade. To najmä znamená, ze Komisia je povinná preskúmat osobitne pozorne relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré jej predkladajú podniky zúcastnené na správnom konaní. Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Komisia sa musí spolahnút iba na dôkazné prostriedky, ktoré zhromazdila na základe svojho vlastného vysetrovania. Je jej totiz dovolené, aby sa oprela o dôkazné prostriedky, ktoré predlozili úcastníci správneho konania, pokial sú tieto dôkazné prostriedky spolahlivé a relevantné, pricom je na nej, aby ich prípadne doplnila inými dôkazmi, ked sa informácie predlozené úcastníkmi správneho konania ukázu nedostatocné alebo nesprávne. (pozri body 78, 79) 7. V rámci konania zacatého z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze môze povinnost Komisie uviest dôvody, pre ktoré nevyuzíva niektoré údaje nachádzajúce sa v urcitej správe, existovat iba v rozsahu, v akom úcastníci správneho konania pocas tohto konania uviedli tvrdenia konkrétne zalozené na týchto údajoch, a pod podmienkou, ze sa tieto údaje ukázu relevantné. V ziadnom prípade nemozno od Komisie vyzadovat, aby systematicky uvádzala dôvody, pre ktoré nevyuzíva alebo nezohladnuje niektoré údaje zo správy, kedze stací, ze odôvodní svoje rozhodnutie tak, ze uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu jej rozhodnutia. Táto úvaha platí tým skôr, ze od Komisie sa nevyzaduje, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré predlozil úcastník pocas správneho konania. (pozri bod 81) 8. Podla bodov 15 az 19 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva Komisia posudzuje zastupitelnost na strane dopytu s prihliadnutím na teoretický prístup, ktorý spocíva v predpoklade mierneho, 5 az 10 %, ale trvalého zvysovania ceny výrobku, na základe ktorého je definovaný relevantný trh, a v posúdení, ci by toto hypotetické zvysovanie mohol so ziskom uplatnovat hypotetický monopolista, ktorý vyrába daný výrobok. Podla tohto ekonomického testu, ak je zastupitelnost dostatocná na to, aby vylúcila akýkolvek záujem na takomto zvysovaní cien z dôvodu poklesu predaja, ktorý by z neho vyplynul, treba náhradné výrobky povazovat za výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurencný tlak na daný výrobok. Pokial ide o specifický prípad uvedenia nového výrobku na trh, nie je zriedkavé, ze nárast predajov nového výrobku, ktorý co len ciastocne nahrádza existujúci výrobok, trvá istý cas a v dôsledku toho tieto predaje narastajú postupne. Na základe tohto teoretického rámca si na úcely urcenia, ci existujúci výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok, treba polozit otázku, ci by s prihliadnutím na postupný nárast predajov nového výrobku mierne zvysovanie ceny nového výrobku viedlo k preorientovaniu sa dopytu na existujúci výrobok, takze toto zvysovanie ceny by neprinásalo zisk s ohladom na príjmy, ktoré by boli dosahované, ak by k uvedenému zvysovaniu cien nedochádzalo. Postupnost zvysovania predajov nového výrobku pritom nemusí vymiznút za okolností, ak by toto zvysovanie cien prinásalo zisk, a preto by bolo potrebné dospiet k záveru, ze existujúci výrobok nevyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. V dôsledku toho sa Komisia môze domnievat, ze postupnost zvysovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok v zásade nemôze sama osebe postacovat na záver, ze existujúci výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. (pozri body 87 - 90) 9. V rámci konania z dôvodu zneuzitia dominantného postavenia spocíva definícia relevantného trhu v identifikácii významných konkurencných tlakov, ktoré boli v rozhodnom období vyvíjané na dotknutý výrobok, a preto sa nestará o konkurencné tlaky, ktoré tento výrobok mohol vyvíjat na iné výrobky. Pojem relevantný trh sa lísi od iných koncepcií trhu casto pouzívaných v iných kontextoch, akým je napríklad chápanie trhu ako územia, na ktorom podniky predávajú svoje tovary, alebo vseobecnejsie priemyslu alebo odvetvia, ku ktorému podniky patria. Skutocnost, ze jeden výrobok sa v hospodárskej sútazi zameriava hlavne na druhý výrobok, tak neumoznuje domnievat sa, ze prvý výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na druhý výrobok. Skutocnost, ze prícinou toho, ze takéto konkurencné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné, je regulacný rámec, ktorý urcuje podmienky a rozsah vzájomného konkurencného pôsobenia medzi výrobkami, nemá vplyv na význam, ktorý treba pri definovaní trhu prikladat zisteniu, ze tieto konkurencné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné. Ak je totiz preukázané, ze skupina výrobkov nie je významne vystavená konkurencným tlakom iných výrobkov, takze túto skupinu mozno povazovat za tvoriacu relevantný tovarový trh, potom má druh alebo povaha faktorov, ktoré chránia túto skupinu výrobkov pred akýmkolvek významným konkurencným tlakom, iba obmedzený význam, kedze zistenie, ze takéto konkurencné tlaky neexistujú, umoznuje dospiet k záveru, ze podnik, ktorý má dominantné postavenie na takto definovanom trhu, je schopný zasiahnut do záujmov spotrebitelov na tomto trhu tým, ze zneuzívajúcim správaním bráni zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze. (pozri body 97, 174, 175) 10. Postavenie podniku na trhu s farmaceutickým výrobkom môze byt urcené so zohladnením celého radu faktorov, akými sú význam práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a iných práv vyplývajúcich z právnej úpravy, výhody spojené s postavením prvého subjektu na trhu, cena ako faktor hospodárskej sútaze, prítomnost monopsónnych kupujúcich a systémov regulovaných cien a význam investícií do výskumu a vývoja, propagacných cinností a financných zdrojov. Komisia vsak nemôze ignorovat význam, ktorý treba prikladat tomu, ze tento podnik má vo vseobecnosti velmi velké trhové podiely pocas celého relevantného obdobia vo vsetkých dotknutých krajinách. Rovnako skutocnost, ze inovácia predstavuje podstatný faktor hospodárskej sútaze vo farmaceutickom odvetví, nespochybnuje význam, ktorý treba prikladat velmi vysokým trhovým podielom tohto podniku posúdeným v ich kontexte. (pozri body 244, 245, 254) 11. Zdravotné systémy, ktoré charakterizujú trhy s farmaceutickými výrobkami, majú tendenciu potvrdzovat trhovú silu farmaceutických spolocností, kedze ceny liekov sú plne alebo z väcsej casti hradené systémami sociálneho zabezpecenia, co spôsobuje, ze dopyt je do znacnej miery neelastický. To platí zvlást vtedy, ked je farmaceutický podnik, ktorý ako prvý ponúkal nový výrobok s pridanou terapeutickou hodnotu v porovnaní s existujúcimi výrobkami, schopný dosiahnut vyssiu náhradu, nez bude neskôr priznaná "imitujúcim" výrobkom. Zoci-voci podnikom, ktoré majú postavenie prvého vstupujúceho, sú totiz náhrady garantované systémami sociálneho zabezpecenia na jednej strane urcované relatívne vysoko v porovnaní s "imitujúcimi" výrobkami a na druhej strane umoznujú farmaceutickému podniku, v ktorého prospech sú urcené, aby stanovil svoju cenu vysoko bez obavy, ze pacienti a lekári sa preorientujú na iné lacnejsie výrobky. Nezálezí na tom, ze schopnost farmaceutického podniku zachovat si osobitne vysoké trhové podiely pri súcasnom uplatnovaní ovela vyssích cien je umoznená alebo podporovaná systémami sociálneho zabezpecenia, kedze táto skutocnost nemá vplyv na zistenie, ze uvedený podnik si bol schopný udrzat vyssie príjmy ako jeho konkurenti bez toho, aby rôzni aktéri na trhoch farmaceutických výrobkov, a to pacienti, lekári predpisujúci lieky, vnútrostátne systémy sociálneho zabezpecenia a jeho konkurenti, boli schopní spochybnit toto privilegované postavenie pocas období, ktoré Komisia zohladnila na úcely urcenia dominantného postavenia. Kedze ceny sú ovplyvnované rozhodnutiami orgánov verejnej moci o výske náhrady alebo o maximálnych cenách, nie sú výsledkom obvyklého vzájomného pôsobenia trhových síl. Nemozno sa teda s úspechom odvolávat na konkurencnú povahu výsky ceny urcenej v takomto kontexte, kedze tá bola stanovená bez mechanizmov hospodárskej sútaze, ktoré umoznujú dosiahnut takúto konkurencnú úroven. (pozri body 262, 263, 265) 12. Zistenie trhovej sily, t. j. schopnosti podniku správat sa do znacnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a v konecnom dôsledku spotrebitelov v tom zmysle, ze je najmä schopný udrzat ceny na vysokej úrovni pri súcasnom zachovaní ovela väcsích trhových podielov, nez majú jeho konkurenti, nie je podmienené schopnostou podniku pouzívat túto trhovú silu tak, aby bránil zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze. V prípade postupov, ktorých cielom je vylúcit alebo obmedzit hospodársku sútaz, sa totiz na to, aby bolo správanie posúdené ako zneuzitie dominantného postavenia, nevyzaduje, aby toto správanie vyplývalo z ekonomickej sily podniku alebo aby ho táto ekonomická sila umoznovala, kedze medzi dominantným postavením a jeho zneuzívaním sa nevyzaduje ziadna prícinná súvislost. (pozri bod 267) 13. Nemozno tvrdit, ze práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva nepredstavujú relevantný faktor na úcely urcenia dominantného postavenia. Hoci sa totiz nemozno domnievat, ze samotné vlastníctvo práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva priznáva takéto postavenie, napriek tomu môze za urcitých okolností vytvorit dominantné postavenie najmä tým, ze umoznuje podniku, aby bránil efektívnej hospodárskej sútazi na trhu. Vlastníctvo a výkon práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva môzu predstavovat významný nepriamy dôkaz dominantného postavenia. Tvrdenie, ze zohladnenie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a ich výkonu, a to dokonca aj takého, ktorý nie je zneuzitím, na úcely preukázania existencie dominantného postavenia môze znizovat akúkolvek motiváciu na vytváranie inovacných výrobkov, nemozno prijat. Inovácia je totiz v kazdom prípade odmenená výhradnostou, ktorú práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva vyhradzujú pre jej pôvodcu. Navyse zakázané nie je samotné dominantné postavenie, ale iba jeho zneuzitie. V tomto ohlade sa nemozno domnievat, ze ked je nositel práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva povazovaný za subjekt v dominantnom postavení, vyuzívanie tohto práva, ktoré nie je zneuzívajúce, nepostacuje na motiváciu inovovat. Na to, aby existencia spolahlivej ochrany prostredníctvom práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva predstavovala významný faktor, nemusí byt nevyhnutne spôsobilá vylúcit vsetku hospodársku sútaz na trhu. (pozri body 270, 273, 274) 14. Komisia môze opriet svoje posúdenie dominantného postavenia farmaceutického podniku o súhrn skutocností, medzi ktorými sa v prvom rade nachádzajú jeho trhové podiely, ktoré sú ovela väcsie ako podiely jeho konkurentov. Následne so zretelom na jednej strane na osobitosti trhov s farmaceutickými výrobkami, ktoré sa vyznacujú "zotrvacnostou" lekárov predpisujúcich lieky, a na druhej strane na narastajúce tazkosti, s ktorými sa stretávajú farmaceutické podniky pri vstupe na trh, akými sú vysoký pocet konkurentov a výrobkov uz prítomných na tomto trhu, sa Komisia môze domnievat, ze postavenie prvého subjektu na trhu predstavuje znacnú konkurencnú výhodu. Okolnost, ze generické výrobky sú schopné uskodit dominantnému postaveniu farmaceutického podniku, nespochybnuje skutocnost, ze jeho postavenie prvého subjektu na trhu mu priznáva znacné konkurencné výhody. Navyse, hoci zistenia, ze farmaceutický podnik je financne silnejsí v porovnaní so svojimi konkurentmi a ze venuje väcsie financné a ludské zdroje na výskum a vývoj, ako aj na svoju predajnú silu, samy osebe nestacia na odôvodnenie záveru, ze tento podnik mal v posudzovanom období na relevantnom trhu dominantné postavenie, napriek tomu predstavujú súhrn relevantných nepriamych dôkazov umoznujúcich domnievat sa, ze uvedený podnik mal v porovnaní so svojimi konkurentmi väcsie zdroje, ktoré boli spôsobilé utvrdit jeho postavenie na trhu voci nim. (pozri body 278, 280, 285, 286) 15. Predlozenie klamlivých informácií orgánom verejnej moci, ktoré ich mohli uviest do omylu a tým umoznit priznanie výhradného práva, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, je postupom, ktorý nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality a ktorý môze zvlást obmedzovat hospodársku sútaz. Takéto správanie nezodpovedá ani osobitnej zodpovednosti, ktorú má podnik v dominantnom postavení, neposkodit správaním, ktoré nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Z objektívnej povahy pojmu zneuzitie vyplýva, ze klamlivú povahu vyhlásení odovzdaných orgánom verejnej moci treba posúdit na základe objektívnych skutocností a ze preukázanie úmyselnej povahy správania a zlá viera podniku v dominantnom postavení sa nevyzaduje na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia. Posúdenie klamlivej povahy vyhlásení poskytnutých orgánom verejnej moci na úcely nenálezitého získania výhradných práv treba vykonat in concreto a môze sa lísit v závislosti od okolností charakteristických pre kazdú vec. Treba najmä preskúmat, ci vzhladom na kontext, v ktorom bol príslusný postup realizovaný, mohol tento postup viest orgány verejnej moci k nenálezitému vytvoreniu regulacných prekázok hospodárskej sútaze napríklad protiprávnym udelením výhradného práva v jeho prospech. Obmedzená volná úvaha orgánov verejnej moci alebo neexistencia ich povinnosti preskúmat správnost alebo pravdivost oznámených informácií môzu v tomto ohlade predstavovat relevantné skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely urcenia, ci je dotknutý postup spôsobilý viest k vzniku regulacných prekázok hospodárskej sútaze. Okrem toho, pokial je podniku v dominantnom postavení protiprávne udelené výhradné právo v dôsledku pochybenia z jeho strany vo svojej komunikácii s orgánmi verejnej moci, jeho osobitná zodpovednost neposkodit prostriedkami, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, od neho prinajmensom vyzaduje, aby o tom informoval orgány verejnej moci, aby im umoznil napravit túto protiprávnost. Hoci preukázanie úmyselnej povahy správania spôsobilého oklamat orgány verejnej moci sa nevyzaduje na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia, táto úmyselná povaha napriek tomu predstavuje relevantnú skutocnost, ktorú Komisia môze v prípade potreby zohladnit. Skutocnost, ze pojem zneuzitie dominantného postavenia má objektívny obsah a nezahrna úmysel spôsobit skodu, nevedie k záveru, ze úmysel uchýlit sa k postupom, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, je v kazdom prípade irelevantný, kedze takýto úmysel mozno vzdy zohladnit na podlozenie záveru, ze dotknutý podnik sa dopustil zneuzitia dominantného postavenia, hoci tento záver musí v prvom rade spocívat na objektívnom zistení skutocnej realizácie zneuzívajúceho správania. Napokon samotná skutocnost, ze niektoré orgány verejnej moci sa nenechali zneuzit a odhalili nesprávnost informácií poskytnutých na podlozenie ziadostí o udelenie výhradných práv, alebo ze konkurenti po protiprávnom udelení výhradných práv dosiahli ich zrusenie, nestací na záver, ze klamlivé vyhlásenia v kazdom prípade neboli spôsobilé uspiet. Len co je totiz preukázané, ze správanie je objektívne spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, jeho zneuzívajúca povaha nemôze závisiet od náhodnosti v reakciách tretích osôb. V dôsledku toho Komisia správne uplatní clánok 82 ES, ked usúdi, ze je zneuzitím dominantného postavenia, ked podnik v tomto postavení predlozí patentovým úradom objektívne klamlivé vyhlásenia, ktoré môzu tieto úrady viest k udeleniu dodatkových ochranných osvedcení, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, a ktoré sú tak spôsobilé obmedzit alebo vylúcit hospodársku sútaz. (pozri body 355 - 361) 16. Ked je právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva udelené orgánom verejnej moci, bezne sa predpokladá, ze je platné a ze jeho drzba podnikom je oprávnená. Samotné vlastníctvo výhradného práva podnikom má obvykle za následok, ze konkurenti zostávajú stranou, kedze v súlade s verejnoprávnou úpravou musia toto výhradné právo respektovat. S tvrdením, podla ktorého uznanie existencie zneuzitia dominantného postavenia vyzaduje, aby výhradné právo získané v dôsledku klamlivých vyhlásení bolo vykonávané, teda nemozno súhlasit. Okrem toho protiprávne nadobudnutie výhradného práva nemôze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia iba vtedy, ked má za následok úplné vylúcenie hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze dotknuté správanie sa týka nadobudnutia práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva, neodôvodnuje takúto podmienku. Navyse, len co správanie patrí do pôsobnosti pravidiel hospodárskej sútaze, uplatnujú sa tieto pravidlá bez ohladu na to, ze toto správanie môze byt upravované aj inými pravidlami sledujúcimi odlisné ciele, ci uz vnútrostátneho alebo iného pôvodu. Obdobne existencia specifických opravných prostriedkov patentového systému nemôze zmenit podmienky uplatnovania zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze, a najmä vyzadovat preukázanie protisútazných následkov vyvolaných týmto správaním. (pozri body 362, 364, 366) 17. Pokyny na podanie ziadostí o udelenie dodatkových ochranných osvedcení odovzdané patentovým zástupcom nemozno povazovat za rovnocenné so samotnými ziadostami o udelenie dodatkových ochranných osvedcení podanými na patentové úrady. Komisia sa teda dopustí nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdi, ze zneuzívanie dominantného postavenia, ktorého sa dopustil podnik v dominantnom postavení na trhu s farmaceutickými výrobkami, sa zacalo, ked boli patentovým zástupcom odovzdané pokyny na úcely podania ziadostí o udelenie dodatkových ochranných osvedcení na patentové úrady. Ocakávaný následok údajnej klamlivosti vyhlásení, a to vydanie dodatkového ochranného osvedcenia, totiz môze nastat az od okamihu, ked sú na patentové úrady podané ziadosti o udelenie dodatkových ochranných osvedcení, a nie od okamihu, ked patentoví zástupcovia, ktorí v tomto prípade zohrávajú iba úlohu sprostredkovatelov, dostanú pokyny týkajúce sa týchto ziadostí. (pozri body 370, 372) 18. Na to, aby správanie predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia, sa vôbec nevyzaduje, aby priamo ovplyvnovalo hospodársku sútaz. V situácii, v ktorej dotknuté postupy, ak sa preukázu, nemozno nijako povazovat za súcast obvyklej hospodárskej sútaze výrobkov na základe výkonnosti podniku, postacuje preukázat, ze tieto postupy sú so zretelom na hospodársky alebo regulacný kontext, v ktorom k nim dochádza, spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Schopnost dotknutého postupu obmedzit hospodársku sútaz teda môze byt nepriama pod podmienkou, ze je z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze je tento postup skutocne spôsobilý obmedzit hospodársku sútaz. Okrem toho správanie, ktorého cielom je vylúcit konkurentov, na dosiahnutie výsledku casto vyzaduje prispenie zo strany tretích osôb, ci sú to orgány verejnej moci alebo aktéri na trhu, pretoze toto správanie je v praxi zriedka spôsobilé vyvolat priamy následok na postavenie konkurentov v hospodárskej sútazi. Úspech postupu vylucovania konkurentov, ktorý spocíva vo vytvorení prekázok vstupu regulacnej povahy prostredníctvom protiprávneho nadobudnutia výhradného práva, tak nevyhnutne závisí od reakcie orgánov verejnej moci alebo dokonca od reakcie vnútrostátnych súdov v sporoch prípadne zacatých konkurentmi s cielom zrusenia týchto práv. Vyhlásenia smerujúce k protiprávnemu nadobudnutiu výhradných práv predstavujú zneuzitie iba vtedy, ak sa preukáze, ze so zretelom na objektívne okolnosti, v ktorých boli urobené, sú tieto vyhlásenia skutocne spôsobilé viest orgány verejnej moci k udeleniu pozadovaného výhradného práva. Napokon okolnost, ze následok klamlivých vyhlásení na hospodársku sútaz sa prejaví az o niekolko rokov, nespôsobuje, ze dotknuté správanie, ak sa preukáze, stráca zneuzívajúcu povahu. (pozri body 376, 377, 380) 19. Skutocnost, ze podnik uz nemá dominantné postavenie v case, ked jeho zneuzívajúce správanie vyvolá následky, nemení právnu kvalifikáciu jeho konania, kedze k tomuto konaniu doslo v case, ked bol v dominantnom postavení, a teda mal osobitnú zodpovednost neposkodit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. (pozri bod 379) 20. Dôkazné bremeno existencie okolností zakladajúcich porusenie clánku 82 ES nesie Komisia. V dôsledku toho je na nej, aby zabezpecila dôkazné prostriedky spôsobilé preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. Ak má vsak súd v tomto ohlade pochybnost, musí byt táto pochybnost na prospech podniku, ktorý je príjemcom rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má v tomto ohlade nadalej pochybnost, co platí najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz nutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, ktorá je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora, znovu potvrdenej okrem iného clánkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen závaznosti ukladaných sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále. Je teda nevyhnutné, aby sa Komisia pri preukázaní porusenia oprela o presné a súhlasné dôkazy. Komisia vsak nemusí nevyhnutne predlozit takéto dôkazy pre kazdý aspekt porusenia. Stací, ze tejto poziadavke zodpovedá súbor nepriamych dôkazov, na ktorý sa odvoláva institúcia, posudzovaný celkovo, ktorého rôzne zlozky sú schopné navzájom sa potvrdzovat. (pozri body 474 - 477, 839) 21. Podnik v dominantnom postavení, ktorý vo vyhláseniach predlozených patentovým úradom na úcely ziadostí o vydanie dodatkových ochranných osvedcení nahradí dátumy vydania technických povolení na uvedenie liekov na trh vo viacerých clenských státoch dátumami zodpovedajúcimi uverejneniu ceny lieku v týchto krajinách, nemôze rozumne nevediet, ze ak aktívne neprezradí výklad textov uplatnitelných v danej oblasti, ktorého sa chce pridrziavat a na ktorom sa zakladá výber oznámených dátumov, tieto vyhlásenia môzu oklamat patentové úrady. Bez toho, aby bolo potrebné, aby Komisia preukázala zlú vieru tohto podniku alebo jeho pozitívne podvodný úmysel, stací uviest, ze takéto správanie, ktoré sa vyznacuje zjavným nedostatkom transparentnosti, je v rozpore s osobitnou zodpovednostou, ktorú má podnik v dominantnom postavení, neposkodit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. (pozri body 491, 493) 22. Farmaceutický podnik, ktorý pocas viacerých rokov zaujme ucelenú a priamociaru líniu správania, ktoré sa vyznacuje odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom viacerých clenských státov na úcely získania dodatkových ochranných osvedcení, na ktoré nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, zneuzíva svoje dominantné postavenie. Takéto klamlivé vyhlásenia sú postupom zalozeným výlucne na prostriedkoch, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality. Takéto správanie slúzi iba na to, aby nenálezite udrzalo výrobcov generických výrobkov mimo trhu prostredníctvom získania dodatkových ochranných osvedcení v rozpore s právnym rámcom, ktorý ich zavádza. (pozri body 598, 608, 609) 23. Na to, aby bolo mozné o ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh rozhodovat v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 týkajúcej sa humánnych liekov, musí byt povolenie na uvedenie referencného lieku na trh este stále platné v dotknutom clenskom státe v case podania tejto ziadosti. Vyuzitie skráteného konania uz nie je mozné po zrusení povolenia na uvedenie referencného lieku na trh. Údaje týkajúce sa výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických testov, ktoré podnik vykonáva, aby získal originálne povolenie na uvedenie na trh, sú výsledkom investície, ktorú vynakladá na to, aby mohol uviest liek na trh. Pre takúto investíciu sú charakteristické postupy, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality a z ktorých majú prospech spotrebitelia. Smernica 65/65 uznala záujem na ochrane tejto investície tým, ze upravila obdobie výhradnosti na vyuzívanie týchto údajov v prospech ich majitela. Po uplynutí tohto obdobia výhradnosti vsak uz clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 nepriznáva drzitelovi originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise a umoznuje výrobcom v podstate podobných liekov, aby vyuzili existenciu týchto údajov pri získavaní povolenia na uvedenie na trh v skrátenom konaní. Za týchto okolností správanie, ktoré malo zabránit výrobcom generických výrobkov, aby uplatnili svoje právo vyuzit výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov predlozené na úcely uvedenia originálneho výrobku na trh, nemá po uplynutí obdobia výhradnosti ziadny základ v oprávnenej ochrane investície, ktorá je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, lebo podnik uz podla smernice 65/65 nemá výhradné právo vyuzívat výsledky týchto farmakologických, toxikologických a klinických testov. Zrusenie povolení na uvedenie na trh zo strany podniku môze jedine zabránit tomu, aby ziadatelia o vydanie povolení na uvedenie v podstate podobných liekov na trh mohli vyuzit skrátené konanie, a tak obmedzit alebo spomalit vstup generických výrobkov na trh. V závislosti od postoja, ktorý zaujali vnútrostátne orgány v prípade zrusenia povolenia na uvedenie výrobku na trh z iných dôvodov nez dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia, môze byt takéto zrusenie rovnako spôsobilé zabránit súbezným dovozom. Okolnost, ze podnik je oprávnený poziadat o zrusenie svojich povolení na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, nie je nijako spôsobilá vynat toto správanie zo zákazu stanoveného clánkom 82 ES. Okolnost, ze právny rámec ponúka alternatívny spôsob získania povolenia na uvedenie na trh, neodstranuje zneuzívajúcu povahu správania podniku v dominantnom postavení, ktoré pri objektívnom posúdení má jediný ciel znemoznit vyuzitie skráteného konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a teda udrzat výrobcov generických výrobkov co najdlhsie mimo trhu a zvýsit ich náklady na prekonanie prekázok vstupu na trh. Napokon okolnost, ze zdrzanie spôsobené konkurentom pri vstupe na trh nemozno presne vyhodnotit, nemá vplyv na úvahu, podla ktorej toto správanie môze obmedzit hospodársku sútaz, pokial je preukázané, ze toto zrusenie má za následok, ze nie je mozné vyuzit cestu skráteného konania. (pozri body 669, 670, 674 - 677, 812, 829, 831) 24. Hoci existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik v takomto postavení práva chránit vlastné obchodné záujmy v prípade ich ohrozenia, tento podnik nemôze vyuzívat regulacné konania tak, aby zabránil vstupu konkurentov na trh alebo ho stazil, pokial neexistujú dôvody týkajúce sa ochrany oprávnených záujmov, ktoré má podnik zúcastnujúci sa hospodárskej sútaze na základe kvality, alebo pokial neexistuje objektívne odôvodnenie. V prípade správania, ktoré spocíva vo vyuzívaní regulacných konaní bez akéhokolvek základu v hospodárskej sútazi na základe kvality, preukázanie toho, ze vzhladom na hospodársky alebo regulacný kontext, do ktorého toto správanie patrí, je spôsobilé obmedzovat hospodársku sútaz, stací na úcely jeho kvalifikácie ako zneuzitia dominantného postavenia. (pozri bod 672, 817, 824, 845) 25. Protiprávnost zneuzívajúceho správania z pohladu clánku 82 ES nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi úpravami. Zneuzitia dominantného postavenia spocívajú vo väcsine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z pohladu iných odvetví práva nez práva hospodárskej sútaze. (pozri bod 677) 26. Judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" sa v podstate vztahuje na okolnosti, za ktorých odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení predovsetkým prostredníctvom výkonu vlastníckeho práva môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Táto judikatúra sa tak vztahuje najmä na situácie, v ktorých mozno slobodný výkon výhradného práva, ktoré je odmenou za vynalozenú investíciu alebo výtvor, obmedzit v záujme neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. V prípade farmaceutického podniku v dominantnom postavení, ktorý si nechá zrusit povolenia na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, tak, aby nebolo mozné uplatnit skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 týkajúcej sa humánnych liekov, cím obmedzuje pouzívanie informácií vyplývajúcich z farmakologických, toxikologických a klinických testov, sa judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" neuplatní. Také správanie totiz nespocíva v odmietnutí poskytnút prístup k výsledkom farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozeným v spise, kedze podnik nemôze v ziadnom prípade na základe svojho údajného vlastníckeho práva zabránit tomu, aby sa vnútrostátne orgány opierali o tieto údaje v skrátenom konaní. Navyse dôvodom toho, ze po zrusení povolenia na uvedenie referencného lieku na trh uz nemozno vyuzit skrátené konanie, nie je snaha zabezpecit výrobcovi referencného lieku výhradnost údajov, ktoré poskytol, ale snaha zabezpecit ochranu verejného zdravia, ktorá je hlavným cielom smernice 65/65. (pozri body 679, 682, 683) 27. Hoci je Komisia povinná zohladnit mozné objektívne odôvodnenie správania, ktoré je spôsobilé predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, je povinnostou dotknutého podniku, aby toto objektívne odôvodnenie uplatnil pocas správneho konania a uviedol tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré sa nan vztahujú. To platí predovsetkým vtedy, ked má dotknutý podnik ako jediný vedomost o tomto objektívnom odôvodnení alebo sa prirodzene nachádza v lepsej situácii nez Komisia, aby odhalil a preukázal jeho existenciu. Zákonnost aktu Spolocenstva treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat institúcia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, takze pred súdom Spolocenstva sa nemozno odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli uplatnené pocas správneho konania. (pozri body 686, 687) 28. Vypracovanie stratégie farmaceutickým podnikom, dokonca aj v dominantnom postavení, ktorej cielom je, aby bolo minimalizované zhorsenie jeho predajov a aby bol schopný celit hospodárskej sútazi generických výrobkov, je legitímne a predstavuje súcast obvyklej hospodárskej sútaze, pokial plánované správanie nevylucuje postupy, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, z ktorej môzu mat prospech spotrebitelia. Neexistencia povinnosti podniku v dominantnom postavení chránit záujmy konkurencných spolocností vsak nespôsobuje súlad postupov uplatnovaných výlucne s cielom vylúcit konkurentov s clánkom 82 ES. Samotná vôla podniku v dominantnom postavení zabezpecit vlastné obchodné záujmy a chránit sa proti hospodárskej sútazi zo strany generických výrobkov a súbezných dovozov totiz neodôvodnuje uchýlenie sa k postupom, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality. (pozri body 804, 816) 29. Právo hospodárskej sútaze Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jednu hospodársku entitu, a teda jeden podnik, ak tieto spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne. Na to, aby dané správanie bolo mozné kvalifikovat ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, sa nevyzaduje, aby bolo realizované na základe stratégie vypracovanej vedením skupiny spolocností. Správanie uskutocnené jednou zo spolocností, ktoré patria k hospodárskej entite predstavovanej skupinou, je tiez spôsobilé porusit clánok 82 ES. Navyse, pokial materská spolocnost v celom rozsahu ovláda dcérsku spolocnost, nie je potrebné skúmat, ci materská spolocnost môze urcujúcim spôsobom ovplyvnovat politiku svojej dcérskej spolocnosti, kedze tá sa zákonite riadi politikou vytýcenou rovnakými statutárnymi orgánmi, ktoré urcujú politiku materskej spolocnosti. (pozri body 818 - 820) 30. Ak zalobca v samotných tvrdeniach vysvetlených v zalobe a replike pozaduje od Vseobecného súdu, aby znízil výsku pokút, ktoré mu Komisia ulozila z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pricom v casti zalobných návrhov opomenie toto znízenie formálne navrhnút, takéto opomenutie nebráni tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc, pokial ide o pokuty. Aj pri chýbajúcich formálnych zalobných návrhoch je totiz Vseobecný súd oprávnený znízit neprimerane vysokú pokutu, pretoze takéto rozhodnutie nejde nad rámec zalobných návrhov, ale práve naopak, vedie k ciastocnému vyhoveniu zalobe. (pozri bod 884) 31. Pojem jediné a pokracujúce porusenie sa vztahuje na vsetky konania, ktoré sú súcastou celkového plánu, z dôvodu ich zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu. Na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokracujúceho porusenia treba overit, ci sa tieto konania navzájom doplnajú v tom zmysle, ze kazdé z nich má celit jednému alebo viacerým dôsledkom obvyklej hospodárskej sútaze, a ci na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k dosiahnutiu cielov uvedených v tomto celkovom pláne. V tomto ohlade je namieste zohladnit kazdú okolnost, ktorá by mohla preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, akými sú napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní. Za jediné a pokracujúce porusenie sa povazuje správanie farmaceutického podniku, ktoré je konstantné v case, je výsledkom stratégie vypracovanej jeho centrálnymi orgánmi a vyznacuje sa odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom viacerých krajín na úcely získania dodatkových ochranných osvedcení, na ktoré nemal nárok alebo na ktoré mal nárok na kratsiu dobu. (pozri body 892, 893) 32. Zneuzitie dominantného postavenia spocívajúce v klamlivých vyhláseniach úmyselne predkladaných podnikom s cielom získat výhradné práva, na ktoré nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, a s cielom udrzat konkurentov mimo trhu, je zjavne závazným porusením. Okolnost, ze také zneuzitie je celkom nové, nemôze spochybnit tento záver so zretelom na to, ze povaha týchto postupov zjavne odporuje hospodárskej sútazi na základe kvality. Okrem toho skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti. Vázne porusenie predstavuje taktiez zneuzitie dominantného postavenia farmaceutickým podnikom, ktoré spocíva v zrusení povolení na uvedenie liekov, ktoré vyrába, na trh, s cielom vytvorit prekázky vstupu generických výrobkov na trh vo viacerých krajinách a súbezných dovozov v iných krajinách, cím smeruje k fragmentácii spolocného trhu. (pozri bod 901) 33. V rámci urcenia výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva môzu mat faktory týkajúce sa ciela správania väcsí význam na úcely urcenia výsky pokuty ako faktory týkajúce sa jeho následkov. (pozri body 902, 911) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta rozsírená komora) z 1. júla 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh s liekmi proti vredom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES - Definícia trhu - Významné konkurencné tlaky - Zneuzitie konaní o dodatkových ochranných osvedceniach pre liecivá a konaní o vydanie povolenia na uvedenie liekov na trh - Klamlivé vyhlásenia - Zrusenie povolení na uvedenie na trh - Prekázky uvádzania generických liekov na trh a súbezných dovozov - Pokuty" Vo veci T-321/05, AstraZeneca AB, so sídlom v Södertälje (Svédsko), AstraZeneca plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne M. Brealey, QC, M. Hoskins, D. Jowell, barristers, F. Murphy, G. Sproul, I. MacCallum a C. Brown, solicitors, neskôr M. Brealey, M. Hoskins, D. Jowell, F. Murphy a C. Brown, a napokon M. Brealey, M. Hoskins, D. Jowell a F. Murphy, zalobkyne, ktoré v konaní podporuje: European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA), so sídlom v Zeneve (Svajciarsko), v zastúpení: M. Van Kerckhove, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a A. Whelan, neskôr F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 1757 v konecnom znení z 15. júna 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca), VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas, N. Wahl, L. Truchot a S. Frimodt Nielsen, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. a 27. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Astra AB bola spolocnostou zalozenou podla svédskeho práva so sídlom v Södertälje (Svédsko), ktorá bola v cele farmaceutickej skupiny, ktorej clenmi boli okrem iného spolocnosti AB Hässle a Astra Hässle AB, dve 100 % dcérske spolocnosti so sídlom v Mölndale (Svédsko). S úcinnostou od 6. apríla 1999 vznikla fúziou spolocností Astra a Zeneca Group plc spolocnost AstraZeneca plc, co je druhá zalobkyna v prejednávanej veci, ktorá je holdingovou spolocnostou so sídlom v Londýne (Spojené královstvo). Po tejto fúzii spolocnost Astra, ktorej 100 % vlastníkom bola AstraZeneca plc, zmenila svoje obchodné meno na AstraZeneca AB, co je prvá zalobkyna v prejednávanej veci, a stala sa spolocnostou zaoberajúcou sa výskumom a vývojom, marketingom a výrobou. Spolocnosti, ktoré patrili ku skupine Astra a spolocnosti, ktoré sú v súcasnosti clenmi skupiny AstraZeneca plc, budú dalej oznacované ako "AZ". Ak vsak pôjde o spolocnosti AstraZeneca plc a AstraZeneca AB ako o úcastnícky tohto konania, budú dalej spolu oznacované ako "zalobkyne". 2 AZ je farmaceutická skupina, ktorá na celosvetovej úrovni vykonáva cinnost v odvetví objavovania, vývoja a obchodovania s inovacnými výrobkami. Jej cinnosti sa sústredujú na niekolko farmaceutických oblastí, ktoré okrem iného zahrnajú gastrointestinálne ochorenia. V tomto ohlade je jeden z hlavných výrobkov, s ktorými AZ obchoduje, známy pod menom Losec, co je obchodná ochranná známka pouzívaná na väcsine európskych trhov pre tento výrobok na báze omeprazolu. 3 Dna 12. mája 1999 spolocnosti Generics (UK) Ltd a Scandinavian Pharmaceuticals Generics AB (dalej len "stazovatelky") podali staznost v súlade s clánkom 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) proti spolocnosti Astra, v ktorej upozornovali na správanie AZ, ktorého cielom bolo zabránit im uviest generické verzie omeprazolu na niektoré trhy Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 4 Rozhodnutím z 9. februára 2000 prijatým podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 Európska komisia nariadila AZ, aby sa podrobila setreniam vo svojich priestoroch v Londýne a v Södertälje. V rokoch 2002 a 2003 AZ rovnako odpovedala na tri ziadosti o informácie v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17. 5 Dna 25. júla 2003 Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania. Dna 29. júla 2003 Komisia odovzdala AZ oznámenie o výhradách, na ktoré AZ odpovedala 3. decembra 2003. Dna 29. januára 2004 sa konalo stretnutie, ktorého úcelom bolo prebrat niektoré dôkazné prostriedky, ktoré AZ poskytla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. AZ predlozila rôzne dokumenty zahrnajúce okrem iného správy z 27. januára a 11. februára 2004, aby odpovedala na otázky, ktoré Komisia polozila na vyssie uvedenom stretnutí. Dna 13. februára 2004 AZ poskytla Komisii informácie týkajúce sa druhého údajného zneuzívania. 6 Vypocutie sa konalo 16. a 17. februára 2004. Dna 26. februára 2004 Komisia zaslala AZ ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 týkajúcu sa otázky dominantného postavenia. AZ na túto ziadost odpovedala 12. marca 2004. Dna 23. novembra 2004 Komisia umoznila AZ, aby uviedla svoje pripomienky k skutkovým okolnostiam a k úvahám, ktoré neboli obsiahnuté v oznámení o výhradách. AZ sa k nim vyjadrila listom z 21. januára 2005. 7 Dna 15. júna 2005 Komisia prijala rozhodnutie, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v ktorom konstatovala, ze spolocnosti AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sa dopustili dvoch zneuzití dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES a s clánkom 54 Dohody o EHP. 8 Prvé vytýkané správanie spocívalo v súhrne údajne klamlivých vyhlásení urobených pred patentovými úradmi v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve, ako aj pred vnútrostátnymi súdmi v Nemecku a v Nórsku (clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). Druhé vytýkané správanie spocívalo v podávaní ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS v týchto troch krajinách (clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia). 9 Komisia ulozila zalobkyniam, aby spolocne a nerozdielne zaplatili pokutu vo výske 46 miliónov eur, a spolocnosti AstraZeneca AB, aby navyse zaplatila pokutu vo výske 14 miliónov eur (clánok 2 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 10 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2005 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 11 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. decembra 2005 Generics (UK) a Merck NM AB podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 12 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. decembra 2005 European Federation of Pharmaceutical Industries Associations (EFPIA, Európska federácia zdruzení farmaceutických priemyslov) podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkýn. 13 Podaním podaným 10. februára 2006 zalobkyne podali ziadost o dôverné zaobchádzanie voci vedlajsím úcastníkom konania. Táto ziadost o dôverné zaobchádzanie nebola napadnutá. 14 Uzneseniami zo 4. júla a 29. novembra 2006 predseda druhej komory Súdu prvého stupna povolil EFPIA, aby vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobkýn, a Generics (UK) a Merck NM, aby vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 15 Dna 26. januára 2007 sa Generics (UK) a Merck NM vzdali práva podat vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 16 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 24. novembra 2008 Generics (UK) a Merck NM vzali spät svoj návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 17 Uznesením predsedu siestej komory Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2008 boli Generics (UK) a Merck NM vymazaní ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a podla clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval hlavných úcastníkov konania, aby odpovedali na rad otázok. Úcastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní v dnoch 26. a 27. novembra 2008. 20 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 EFPIA navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 23 Vo svojej zalobe zalobkyne spochybnujú zákonnost napadnutého rozhodnutia pokial ide o definíciu relevantného trhu, posúdenie dominantného postavenia, prvé zneuzitie dominantného postavenia, druhé zneuzitie dominantného postavenia a výsku ulozených pokút. Vseobecný súd postupne preskúma zalobné dôvody uplatnené zalobkynami v rámci kazdej z týchto otázok. 24 Na úvod treba uviest, ze zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s velkým mnozstvom informácií týkajúcich sa okrem iného listinných dôkazov preukazujúcich správanie, ktoré podla Komisie predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. 25 Vseobecný súd vyhovuje tejto ziadosti o dôverné zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa príslusné informácie nenachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia, ktorá je uverejnená na internetovej stránke Generálneho riaditelstva (GR) Komisie pre hospodársku sútaz, a teda prístupná verejnosti. Ziadost o dôverné zaobchádzanie treba naopak zamietnut v rozsahu, v akom sa týka informácií, ktoré sa nachádzajú v nedôvernej verzii napadnutého rozhodnutia. Tieto informácie uz totiz v kazdom prípade stratili prípadne dôverný charakter z dôvodu, ze k nim má verejnost prístup (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, bod 19). 26 Dalej treba uviest, ze na pojednávaní zalobkyne vyslovili výhrady voci tomu, ze Komisia pouzila dokument predlozený 24. novembra 2008, ktorý obsahuje jednak grafy, ktoré podla Komisie sumarizujú údaje obsiahnuté v tabulkách prilozených k napadnutému rozhodnutiu, a jednak výnatky zo zaloby a z príloh k vyjadreniam, ktoré predlozili úcastníci konania pocas písomnej casti konania. 27 V tomto ohlade treba uviest, ze dokument, ktorý Komisia predlozila niekolko dní pred pojednávaním, z podstatnej casti sumarizuje informácie, ktoré sa uz nachádzali v spise. Platí to o grafoch uvedených na stranách 2 az 8, 10 az 16 a 18 az 24 tohto dokumentu, ktoré sumarizujú údaje z tabuliek prilozených k napadnutému rozhodnutiu, ako aj o výnatkoch zo zaloby a z príloh k vyjadreniam, ktoré sú citované v dokumente. Komisia teda pouzila tento dokument na pojednávaní ako súcast ústnej prezentácie tvrdení uz vysvetlených pocas písomnej casti konania na Vseobecnom súde. Výhrady zalobkýn v tomto ohlade treba preto zamietnut. Uvedené vsak neplatí o grafoch na stranách 26 az 32 vyssie uvedeného dokumentu, ktoré obsahujú informácie o cenovom rozdiele vyjadrenom v percentách, ktoré sa nenachádzajú v tabulkách 24 az 30 prílohy napadnutého rozhodnutia, na ktoré tieto grafy odkazujú. Kedze tieto grafy obsahujú viac informácií ako tabulky, na ktoré odkazujú, treba dokument predlozený Komisiou vyhlásit v tejto casti za neprípustný a Vseobecný súd tieto údaje nezohladní vo svojom posúdení. A - O relevantnom tovarovom trhu 28 V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate dospela k záveru, ze antihistaminiká (dalej len "H2 blokátory") nevyvíjali významný konkurencný tlak na inhibítory protónovej pumpy (dalej len "IPP") a ze v dôsledku toho tvorili relevantný tovarový trh výlucne IPP. Komisia oprela tento záver o rad úvah, ktoré zohladnovali charakteristiky hospodárskej sútaze vo farmaceutickom odvetví a ktoré sa týkali hlavne charakteristických vlastností výrobkov, ich terapeutického pouzitia, trvalého zvysovania predajov IPP na úkor H2 blokátorov, cenových faktorov, ako aj tzv. "prirodzených" javov, ktoré sa vyskytli v Nemecku a v Spojenom královstve. 29 Zalobkyne popierajú opodstatnenost definície relevantného trhu, ku ktorej dospela Komisia, a na tento úcel uplatnujú dva zalobné dôvody. Prvý dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení významu, ktorý mala postupnost nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov. Druhý dôvod je zalozený na rôznych rozporoch a na nesprávnom posúdení. 1. Úvodné pripomienky 30 Na úvod treba pripomenút, ze ako to vyplýva najmä z bodu 2 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, dalej len "oznámenie o definícii trhu"), definícia relevantného trhu sa pri uplatnovaní clánku 82 ES vykonáva s cielom definovat okruh, vnútri ktorého treba posúdit, ci je posudzovaný podnik schopný správat sa do znacnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a spotrebitelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37). 31 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku treba moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnajúceho vsetky tovary, ktoré sa so zretelom na svoje vlastnosti zvlást hodia na uspokojovanie stálych potrieb a sú málo zamenitelné s inými tovarmi, pricom tieto moznosti treba posudzovat aj s prihliadnutím na podmienky hospodárskej sútaze a struktúru ponuky a dopytu (rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 54, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 91). Ako vyplýva najmä z bodu 7 oznámenia o definícii trhu, relevantný tovarový trh pozostáva zo vsetkých tovarov alebo sluzieb, ktoré spotrebitelia povazujú za zastupitelné na základe ich vlastností, ceny a zamýslaného úcelu pouzitia. 32 Dalej treba zdôraznit, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, ci sú alebo nie sú splnené podmienky na uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, jeho preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa napriek tomu musí obmedzit na overenie respektovania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Rovnako platí, ze pokial je rozhodnutie Komisie výsledkom zlozitých technických posúdení, podliehajú tieto posúdenia v zásade obmedzenému súdnemu preskúmaniu, co znamená, ze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie Komisie vlastným posúdením skutkového stavu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04, Zb. s. II-3601, body 87 a 88 a citovaná judikatúra). 33 Aj ked vsak súd Spolocenstva priznáva Komisii v ekonomických alebo technických zálezitostiach urcitú mieru volnej úvahy, neznamená to, ze sa musí zdrzat preskúmania spôsobu, akým Komisia vylozila údaje takejto povahy. Súd Spolocenstva musí totiz pri nálezitom zohladnení tvrdení úcastníkov konania nielen overit vecnú správnost uplatnených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale musí preskúmat aj to, ci tieto dôkazy obsahujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podlozit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle, pokial ide o kontrolu koncentrácií, rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 89). 2. O prvom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení významu postupnosti nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov a) Tvrdenia zalobkýn a EFPIA 34 Zalobkyne a EFPIA vysvetlujú, ze hospodárska sútaz vo farmaceutickom odvetví má niekolko specifík. Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze pre trhy farmaceutických výrobkov v dotknutých clenských státoch je typická verejnoprávna regulácia cien a náhrad. Na týchto trhoch spotrebitel (pacient) nie je zároven osobou, ktorá uskutocnuje výber (lekár) a väcsinou ani osobou, ktorá za výrobky platí (státna institúcia zdravotného poistenia alebo súkromná poistovna v oblasti zdravotnej starostlivosti). Kedze lekári a pacienti neznásajú najväcsiu cast nákladov na lieky vydávané na predpis, sú lekári vo vseobecnosti iba málo citliví na ceny predpisovaných liekov. Pocas relevantného obdobia sa lekári pri predpisovaní liekov riadili hlavne terapeutickou vhodnostou a úcinnostou liekov, a nie ich cenami. Okrem toho klúcovým faktorom pri posúdení, ci lieky patria k tomu istému tovarovému trhu, sú súcasné trendy v spotrebe liekov vydávaných na predpis. Napokon, prax predpisovania liekov lekármi sa vyznacuje istou "zotrvacnostou". EFPIA dodáva, ze vo farmaceutickom odvetví sa hospodárska sútaz odohráva hlavne na úrovni inovácie, a nie na úrovni ceny. Trvá preto na význame ochrany dusevného vlastníctva, ktorá podporuje potrebné investície do inovácie. 35 Podla zalobkýn nie je sporné, ze IPP sú z terapeutického hladiska lepsie ako H2 blokátory. Túto terapeutickú nadradenost uznáva vedecká komunita uz od zaciatku 90. rokov. Lekári, ktorí lieky predpisujú, ju vsak neuznali okamzite. Nárast pouzívania IPP pocas relevantného obdobia bol postupný a dochádzalo k nemu na úkor H2 blokátorov. IPP a H2 blokátory tak majú podobné terapeutické pouzitie a boli predpisované z v zásade rovnakých medicínskych dôvodov. 36 Zalobkyne a EFPIA tvrdia, ze H2 blokátory zákonite vyvíjali znacný konkurencný tlak na Losec, kedze predaje Losec sa na úkor H2 blokátorov zvysovali postupne. Popierajú tak, ze IPP a H2 blokátory patrili od roku 1993 k odlisným tovarovým trhom. 37 Na podporu tohto tvrdenia sa zalobkyne v prvom rade odvolávajú na správu týkajúcu sa pouzívania IPP a H2 blokátorov pri liecbe chorôb súvisiacich s gastrickou hyperaciditou na najvýznamnejsích európskych trhoch pocas rokov 1990 - 2000, ktorú vypracoval IMS Health. Táto správa dospela k záveru, ze nárast pouzívania IPP bol postupný proces a ze na konci relevantného obdobia sa na niektoré hlavné mikrodiagnózy vo väcsine krajín predpisovalo znacné percento H2 blokátorov (20 % alebo viac). Okrem toho IPP nikdy v nijakej krajine úplne nenahradili H2 blokátory. S výnimkou Svédska boli významnej casti pacientov (10 % alebo viac) predpisované H2 blokátory dokonca aj v prípade mikrodiagnózy najzávaznejsích chorôb súvisiacich s gastrickou hyperaciditou, ako sú zalúdocné vredy a dvanástnik. Vo Svédsku vsetci pacienti, ktorým bol diagnostikovaný zalúdocný vred, dostali IPP. 38 V rovnakom zmysle EFPIA zdôraznuje aj to, ze IPP postupne a iba ciastocne nahradili H2 blokátory kvôli obavám týkajúcim sa ich bezpecnosti a ich vedlajsích úcinkov, a poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nic na podporu tvrdenia Komisie, ze vedecké a klinické stúdie, ktoré boli urobené medzi dátumom uvedenia Losecu na trh a zaciatkom relevantného obdobia, preukázali úcinnost Losecu v porovnaní s existujúcimi spôsobmi liecby. 39 V druhom rade vyhlásenia styroch nezávislých lekárskych expertov specializovaných na oblast gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s gastrickou hyperaciditou preukazujú, ze prijatiu Losecu lekármi, ktorí predpisujú lieky, bránilo najmä ich váhanie predpisovat IPP kvôli tomu, ze IPP sa povazovali za ovela silnejsie lieky ako H2 blokátory, co vyvolávalo urcitú nedôveru voci ich prípadným vedlajsím úcinkom. Tieto svedectvá potvrdzujú, ze prijatie IPP lekármi bol postupný proces. 40 V tretom rade zalobkyne odkazujú na správu Lexecon, podla ktorej majú lekári a pacienti neúplné informácie o vlastnostiach nových liekov a zoznamujú sa s týmito vlastnostami iba pomaly na základe svojej osobnej skúsenosti alebo uverejnenej lekárskej dokumentácie. Z toho vyplýva, ze získanie významných trhových podielov dosiahnutých pri predaji nových liekov vo vseobecnosti trvá istý cas. Okrem toho podniky, ktoré vstúpia na trh medzi prvými, sú v konkurencnej výhode. 41 Zalobkyne popierajú, ze "zotrvacnost", ktorou sa vyznacuje prax predpisovania liekov lekármi, je faktorom nachádzajúcim sa mimo hospodárskej sútaze, pricom podla nich predstavuje naopak relevantný faktor pri analýze hospodárskej sútaze na trhoch farmaceutických výrobkov, ako to Komisia uznala v odôvodnení c. 362 napadnutého rozhodnutia. Vysvetlujú, ze "zotrvacnost" lekára závisí hlavne od kvality lieku prítomného na trhu, výhod, ktoré má nový výrobok a rýchlosti, s akou sú lekári informovaní o jeho existencii. EFPIA v tomto ohlade uvádza, ze ak sú lekári, ktorí predpisujú lieky, spokojní so spôsobmi liecby, ktoré sa dostávajú ich pacientom a ak pacienti vidia, ze ich zdravotný stav sa vdaka týmto spôsobom liecby stabilizuje, prejdú iba opatrne na pouzívanie nového lieku, pokial klinické údaje presvedcivo nepreukazujú existenciu klinických výhod. Kedze "zotrvacnost" predstavuje jednu z hlavných prekázok, ktoré musí prekonat subjekt vstupujúci na trh, sú podla zalobkýn porovnávacie klinické stúdie, propagacné cinnosti a návstevy u lekárov významnými zlozkami hospodárskej sútaze, ktoré musí výrobca nového výrobku vyuzívat. 42 EFPIA dodáva, ze zalobkyne podnikli rad prác, ktoré viedli k súhlasným záverom, podla ktorých prekonanie "zotrvacnosti" v praxi predpisovania liekov vyzadovalo znacný cas a H2 blokátory vyvíjali v rokoch 1993 - 2000 sústavný konkurencný tlak na IPP. EFPIA vsak tvrdí, ze Komisia neposkytla dôkaz opaku preukazujúci, ze H2 blokátory prestali od roku 1993 vyvíjat konkurencný tlak na IPP, takze tieto výrobky patrili k odlisným tovarovým trhom. 43 V stvrtom rade strategické interné dokumenty AZ pochádzajúce z relevantného obdobia preukazujú, ze dopyt po H2 blokátoroch bol elastický a ze H2 blokátory boli hlavným konkurencným cielom, na ktorý sa AZ zameriavala s Losecom. Skutocnost, ze pouzívanie IPP postupne narastalo na úkor H2 blokátorov a ze pre AZ bolo konkurencnou výzvou to, aby Losec získal ich trhové podiely, preukazuje, ze pocas relevantného obdobia boli Losec a H2 blokátory zastupitelnými výrobkami, ktoré si navzájom konkurovali. Tento názor potvrdzuje to, ze dokonca aj na konci relevantného obdobia boli H2 blokátory stále vo velkom mnozstve predpisované na vsetky hlavné mikrodiagnózy. 44 V piatom rade zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia postupuje nejednotne, ked uznáva význam "zotrvacnosti" pri posúdení dominantného postavenia (odôvodnenie c. 542 napadnutého rozhodnutia), pricom jej význam odmieta pri definícii trhu z dôvodu, ze ide o vonkajsí faktor (odôvodnenie c. 467 napadnutého rozhodnutia). Podla zalobkýn "zotrvacnost" nielen chráni H2 blokátory pred konkurenciou, ale predstavuje aj konkurencný tlak na IPP. Zalobkyne okrem toho popierajú, ze akonáhle je "zotrvacnost" prekonaná, nepredstavuje uz viac relevantný faktor pri rozhodovaní lekára a ze neumoznuje zvrátit proces nahradenia H2 blokátorov výrobkami IPP. Svojim vyhlásením, ze "zotrvacnost" chránila H2 blokátory pred este rýchlejsím poklesom, Komisia navyse implicitne uznáva, ze "zotrvacnost" zohrávala úlohu tým, ze obmedzovala prax pri predpisovaní liekov pocas relevantného obdobia. Zalobkyne rovnako uvádzajú, ze Komisia v odôvodneniach c. 541 az 543 a 551 napadnutého rozhodnutia zdôraznila výhody spojené s postavením prvého výrobcu vstupujúceho do farmaceutického odvetvia a s existenciou etablovaného výrobku. 45 Zalobkyne okrem toho uvádzajú, ze tvrdenia Komisie, podla ktorých na jednej strane znacný podiel predajov IPP nenahradil starsie predaje H2 blokátorov a na druhej strane lekári predpisujú H2 blokátory alebo IPP podla zelaného zmiernenia alebo zintenzívnenia liecby, nemozno zohladnit, kedze sa nenachádzajú v napadnutom rozhodnutí a boli po prvýkrát uvedené az v konaní na Vseobecnom súde. Dodávajú, ze prvé z týchto dvoch tvrdení nie je podlozené napadnutým rozhodnutím, ktoré vo svojich odôvodneniach c. 381 az 385 a 37 az 47 neobsahuje preskúmanie skutocnej praxe pri predpisovaní liekov pocas rokov 1993 az 2000, a ze je dokonca v rozpore s odôvodnením c. 386 napadnutého rozhodnutia. Toto tvrdenie navyse popierajú závery stúdie IMS Health. Pokial ide o druhé tvrdenie, zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia nepreskúmala skutocnú prax lekárov pri predpisovaní liekov a odkazujú na svoju odpoved na oznámenie o výhradách. 46 EFPIA navyse vytýka Komisii, ze v rozpore s rozsudkom Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia (T-168/01, Zb. s. II-2969, bod 276), neoverila povahu a význam zohladnených dôkazov a ze z dokumentov, ktoré jej boli predlozené pocas jej vysetrovania, vyvodila závery bez vykonania nezávislej analýzy. Pokial ide totiz o jej preskúmanie praxe predpisovania liekov lekármi, Komisia selektívne povyberala údaje zo správy IMS Health predlozenej zalobkynami, pricom nevyvrátila ostatné údaje nachádzajúce sa v tejto správe, z ktorých vyplýva, ze H2 blokátory vyvíjali konkurencný tlak na IPP. EFPIA uvádza, ze jediný dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí, ktorý nepredlozili zalobkyne, pochádza z korelacnej stúdie predlozenej stazovatelkami, ktorej slabé miesta z metodologického hladiska uznala samotná Komisia. 47 EFPIA sa domnieva, ze pre záver, ze H2 blokátory uz nevyvíjajú konkurencný tlak na IPP nestací preukázat, ze predaje IPP v absolútnej hodnote sa citelne zvýsili, zatial co predaje H2 blokátorov poklesli alebo stagnovali. V tomto ohlade spresnuje, ze objem predajov H2 blokátorov v Nemecku a v Spojenom královstve bol vyssí ako objem predajov IPP az do roku 1997, resp. 1998 a ze este v roku 2000 predstavoval 40 % kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov v týchto krajinách. Okrem toho okolnost, ze predaje Losecu poklesli v prospech jeho generickej verzie a iných IPP neznamená, ze H2 blokátory pocas relevantného obdobia nevyvíjali konkurencný tlak na IPP. 48 So zretelom na uvedené sa zalobkyne a EFPIA domnievajú, ze záver Komisie, ze IPP a H2 blokátory patria od roku 1993 k odlisným tovarovým trhom, je nesprávny. b) Tvrdenia Komisie 49 Komisia najprv poznamenáva, ze zalobkyne sa sústredia iba na prax predpisovania liekov, pricom sa nezaoberajú castou napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka toho, preco H2 blokátory nevyvíjali pocas relevantného obdobia velký konkurencný tlak na Losec, a najmä na urcovanie jeho ceny. Podla Komisie nemôze takto neúplný dôvod zrusenia uspiet. 50 Komisia dalej uvádza tri spresnenia vztahujúce sa na tvrdenia zalobkýn. V prvom rade uvádza, ze preskúmanie sa netýka otázky, ci taký inovacný nový výrobok ako je napríklad Losec tvorí odlisný tovarový trh v case jeho uvedenia na trh, ani otázky, ci mal Losec dominantné postavenie na odlisnom trhu IPP krátko po svojom uvedení. Losec bol na trh uvedený koncom 80. rokov, teda styri az pät rokov pred rokom, ktorý Komisia zohladnila ako východiskový bod pri definícii trhu (1993). Stúdie, ktoré preukazovali úcinnost Losecu v porovnaní s existujúcimi spôsobmi liecby, boli urobené v case medzi jeho uvedením na trh a zaciatkom relevantného obdobia, a boli odovzdané lekárom. Významné predaje IPP v rokoch 1993 a 1994 tak odhalujú, ze na zaciatku relevantného obdobia uz lekári vedeli o terapeutickej nadradenosti IPP a ze "zotrvacnost" bola z velkej casti prekonaná. 51 V druhom rade Komisia poznamenáva, ze kombinované predaje IPP a H2 blokátorov zaznamenali v dotknutých krajinách znacný nárast z priblizne 644 miliónov amerických dolárov (USD) v roku 1993 na priblizne 1,43 miliardy amerických dolárov (USD) v roku 1999. Z údajov IMS Health vyplýva, ze hlavnú cast tohto nárastu predstavovali IPP. IPP sa pouzívali pri liecbe chorôb, pre ktoré sa predtým H2 blokátory nepovazovali za vhodné alebo úcinné. Predaje H2 blokátorov v absolútnej hodnote klesali, následne sa stabilizovali alebo velmi mierne narástli v porovnaní s ich úrovnou z roku 1993, a potom od roku 1997 prudko klesali. Podla Komisie sa docasná stabilizácia a zvýsenie predajov H2 blokátorov casovo zhodovali s ich ciastocným preorientovaním na terapeutické oblasti, v ktorých boli menej vystavené konkurencii zo strany IPP. Výrobcovia H2 blokátorov totiz reagovali na hrozbu, ktorú predstavovali IPP tak, ze preorientovali svoje výrobky na liecbu lahsích gastrointestinálnych chorôb a dokonca ich zmenou na volnopredajné lieky. Znacný nárast kombinovaných predajov pocas relevantného obdobia, ktorý mozno z väcsej casti pripísat IPP, vedie nevyhnutne k názoru, ze IPP nielen nahradili predaje H2 blokátorov. To je podlozené odôvodneniami c. 382 a 386 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, ze IPP sa povazovali za jediný úcinný liek na mnohé ochorenia. Komisia vsak spresnuje, ze netvrdí, ze k nárastu predajov IPP pocas tohto obdobia doslo výlucne na úkor H2 blokátorov. 52 Okrem toho tieto dva výrobky predpisovali lekári postupne v rámci rôznych stádií tej istej liecby, v závislosti od jej zelaného zmiernenia alebo zintenzívnenia. V dôsledku toho nemozno IPP a H2 blokátory povazovat za zastupitelné výrobky, ale za výrobky, ktoré sú súcastou hierarchie liekov. V tomto ohlade Komisia poznamenáva, ze zalobkyne nepopierajú, ze terapeutická nadradenost IPP nad H2 blokátormi má za následok, ze tieto dva výrobky uspokojujú dva odlisné typy dopytu. Existuje velký pocet dôkazov zo skutocnej praxe predpisovania liekov, ktoré preukazujú, ze pouzívanie IPP sa postupne rozsírilo na vsetky relevantné ochorenia (odôvodnenia c. 380 az 399 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodáva, ze netreba kvantifikovat výskyt stratégií zintenzívnenia a zmiernenia liecby, kedze tieto stratégie iba ciastocne vysvetlujú mimoriadny nárast predajov, co nevyhnutne predpokladá, ze IPP boli predpisované aj v prípadoch, v ktorých neboli predtým pouzívané H2 blokátory. 53 V reakcii na tvrdenia EFPIA Komisia poznamenáva, ze zretelná terapeutická nadradenost IPP nad H2 blokátormi presahuje kvalitu, ktorú mozno pripísat lepsiemu výrobku tej istej kategórie liekov. Z vysvetlení, ktoré poskytla AZ vo svojej výrocnej správe z roku 1996, ako aj z jej publikácií (odôvodnenia c. 37 a 38 napadnutého rozhodnutia), navyse vyplýva, ze na konci 70. rokov povazovala omeprazol za nadradený farmaceutický výrobok. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd uznal, ze dva výrobky, ktoré majú podobnú funkciu a ktorých zastupitelnost je asymetrická, kedze vztah medzi nimi sa vyznacuje prechodom od jedného výrobku k druhému, nepatria k tomu istému tovarovému trhu napriek tomu, ze prechod este nie je na konci relevantného obdobia ukoncený (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb. s. II-107, body 88 a 89). 54 Komisia navyse popiera tvrdenie EFPIA, ze neanalyzovala faktory urcujúce prax lekárov pri predpisovaní liekov. Zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z údajov IMS Health o predpisovaní liekov vyjadrených v súhrnnej forme pre kazdú krajinu a rok a zároven v clenení podla jednotlivých variantov ochorení. Identifikovala vzorce pri predpisovaní liekov pocas relevantného obdobia, ako aj terapeutické faktory ovplyvnujúce výber pri predpisovaní liekov (odôvodnenia c. 386 az 399 napadnutého rozhodnutia). 55 V tretom rade Komisia upriamuje pozornost na tri okolnosti v tendenciách spotreby, ktoré sú rozhodujúce v jej analýze. Po prvé, rocné percento predajov H2 blokátorov ani IPP v porovnaní s kombinovaným predajom týchto výrobkov nenaznacuje expanziu trhu ovládaného IPP, ani zmenu postavenia H2 blokátorov. Po druhé, nárast absolútnej hodnoty predajov IPP v rokov 1991 az 2000 bol pozoruhodný. Po tretie, "zotrvacnost" lekárov prispela k postupnosti procesu na trhu. 56 Pokial ide o "zotrvacnost", ktorou sa vyznacuje prax predpisovania liekov, Komisia tvrdí, ze táto "zotrvacnost" je vonkajsou charakteristikou trhu, ktorá nijako nesúvisí s hospodárskou sútazou na základe kvality a ktorá samostatne tlmí dopyt po novom výrobku. "Zotrvacnost" lekárov predpisujúcich lieky tak nemozno povazovat za konkurencný tlak vyvíjaný H2 blokátormi, podobný vernosti spôsobenej dobrou povestou v minulosti alebo reklamou. Podla Komisie mali výrobcovia H2 blokátorov k dispozícii málo prostriedkov na to, aby citelne zvýsili túto "zotrvacnost". Okrem toho z nicoho nevyplýva, ze po prekonaní "zotrvacnosti" ponúkali H2 blokátory dostatocné výhody, aby zvrátili jednosmerný substitucný proces. 57 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze Komisia si protirecí tým, ze povazuje "zotrvacnost" za relevantný faktor pri urcení dominantného postavenia, Komisia tvrdí, ze "zotrvacnost" môze zmiernovat tlaky, ktoré vyvíjajú nové výrobky na podnik prítomný na trhu tým, ze vytvára prekázku vstupu a rozsírenia výrobkov konkurujúcich výrobku, ktorý je povazovaný za dominantný. V tomto ohlade pripomína, ze cielom definície trhu v tomto prípade je preskúmat konkurencné tlaky vyvíjané na IPP, a nie na H2 blokátory. Komisia okrem toho tvrdí, ze definícia trhu je v kazdom prípade zalozená na celkovom posúdení vsetkých relevantných faktorov a nemozno ju spochybnit ani vtedy, keby "zotrvacnost" bolo mozné povazovat za konkurencnú výhodu specificky pripísatelnú H2 blokátorom, co popiera. 58 Pokial ide o konkurencné tlaky vyvíjané na IPP, Komisia uvádza, ze zo statistík spotreby vyplýva, ze "zotrvacnost" ani nezabránila nárastu IPP, ani neumoznila, aby H2 blokátory zvrátili proces svojho nahradenia zo strany IPP. Komisia z toho preto vyvodzuje, ze "zotrvacnost" chránila predaje H2 blokátorov pred este rýchlejsím poklesom. Okrem toho skutocnost, ze výrobcom IPP sa podarilo v rokovaniach dosiahnut a následne uplatnovat vyssie ceny ako boli ceny H2 blokátorov preukazuje, ze vnútrostátne zdravotné systémy uznali, ze IPP sú inováciou neporovnatelnou s H2 blokátormi. 59 Komisia spresnuje, ze netvrdí, ze IPP patria od roku 1993 k odlisnému trhu ako H2 blokátory. V odôvodnení c. 504 napadnutého rozhodnutia napokon nevylúcila, ze odlisný trh IPP existoval uz pred týmto dátumom. Poznamenáva vsak, ze bolo zbytocné preskúmat skorsie roky, kedze zneuzívanie zacalo v roku 1993. 60 Komisia sa domnieva, ze dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne na podporu svojho názoru, sa vztahujú na skutkové predpoklady, ktoré neboli spochybnené, a ktoré im nemôzu pomôct. Správa IMS Health tak potvrdzuje postupný proces nahradenia H2 blokátorov zo strany IPP, co bolo zohladnené v napadnutom rozhodnutí. Svedectvo lekárskych expertov AZ vysvetluje nanajvýs pôvod "zotrvacnosti", ale nevysvetluje, ako H2 blokátory vyvíjali konkurencný tlak na IPP. Správa Lexecon sa nezmienuje ani o dlhom case, ktorý uplynul medzi prvým uvedením Losecu na trh a rokom 1993, ani o vseobecnom uznaní nadradenosti IPP nad H2 blokátormi. Nevysvetluje ani to, ako mozno "zotrvacnost" pripísat konkurencným tlakom vyvíjaným H2 blokátormi na IPP. Napokon interné dokumenty AZ zdôraznujúce elasticitu dopytu po H2 blokátoroch sa týkajú skutocnosti, ktorá nebola sporná. Tieto dokumenty vsak nepreukazujú, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. c) Posúdenie Vseobecným súdom 61 Spor medzi úcastníkmi konania v otázke definície relevantného tovarového trhu sa sústreduje na vzájomné konkurencné pôsobenie medzi dvoma farmaceutickými výrobkami, IPP a H2 blokátormi, ktoré treba na úvod strucne predstavit. 62 Z odôvodnenia c. 34 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze antagonisti receptorov histamínu (rovnako známi pod oznacením "antihistaminiká" alebo "H2 blokátory") a IPP sú farmaceutickými výrobkami urcenými na liecbu gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou, ktoré proaktívne spomalujú vylucovanie kyselín v zalúdku. Kyselina je totiz do zalúdka privádzaná specifickým enzýmom nazývaným "protónová pumpa" vo vnútri parietálnych buniek pozdlz steny zalúdka. Hoci H2 blokátory blokujú iba jeden zo stimulátorov protónovej pompy, a to receptory histamínu nachádzajúce sa v parietálnych bunkách, IPP pôsobia na samotnú protónovú pumpu. V napadnutom rozhodnutí tak Komisia konstatovala, ze H2 blokátory pôsobia na protónovú pumpu iba nepriamo, zatial co IPP sú schopné pôsobit na nu priamo. 63 Dalej treba uviest, ze nie je sporné, ze terapeutický úcinok IPP je podstatne vyssí ako terapeutický úcinok H2 blokátorov. Úcastníci konania sa zhodujú tiez na tom, ze predaje IPP zaznamenali velký nárast a ze predaje H2 blokátorov podstatne prepadli. Ako totiz poznamenáva Komisia, z tabuliek c. 9 az 15 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kombinované predaje IPP a H2 blokátorov vyjadrené hodnotou zaznamenali v rokoch 1991 az 2000 v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku, Spojenom královstve a vo Svédsku významný nárast, pricom hlavnú cast tohto nárastu predstavovalo postupné zvysovanie predajov IPP. Predaje H2 blokátorov, rovnako vyjadrené hodnotou, pocas rovnakého obdobia znacne klesli. Z tabuliek c. 17 az 23 tejto prílohy dalej vyplýva, ze kombinovaný pocet prípadov liecby na základe IPP a H2 blokátorov v uvedených krajinách v rokoch 1991 az 1999 alebo 2000 znacne stúpol. V rámci tohto vzostupu zaznamenal silný nárast pocet prípadov liecby na základe IPP, pricom pocet prípadov liecby na základe H2 blokátorov v závislosti od krajiny bud podstatne poklesol alebo stagnoval. Správnost údajov nachádzajúcich sa v týchto tabulkách nie je spochybnená. 64 Prvý zalobný dôvod je v podstate zalozený na zjavne nesprávnom posúdení významu, ktorý mala postupnost nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov. Tento dôvod sa zakladá najmä na úvahe, ktorá má dve casti. V prvom rade, hoci mali H2 blokátory nizsí terapeutický úcinok, predstavovali terapeutickú náhradu IPP a este na konci posudzovaného obdobia (1991 - 2000) boli predávané vo velkých mnozstvách na liecbu tých istých gastrointestinálnych chorôb, na ktoré boli predpisované IPP. V druhom rade, kedze predaje IPP stúpali na úkor H2 blokátorov postupne, H2 blokátory nevyhnutne vyvíjali znacný konkurencný tlak na IPP. 65 S ohladom na tieto tvrdenia treba preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide po prvé o terapeutické pouzitie IPP a H2 blokátorov, a po druhé, o význam, ktorý mala postupnost procesu nahradenia H2 blokátorov zo strany IPP pri posúdení konkurencného tlaku, ktorý H2 blokátory vyvíjali na IPP. O odlisnom terapeutickom pouzití IPP a H2 blokátorov 66 V odôvodneniach c. 381 az 386 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze terapeutická nadradenost IPP nad H2 blokátormi svedcí v prospech existencie tovarového trhu tvoreného iba IPP. Uviedla tak, ze existuje významná populácia pacientov trpiacich gastrointestinálnymi ochoreniami súvisiacimi s hyperaciditou, pre ktorých sú iba IPP vhodným liekom. Podla Komisie lekári cím dalej tým viac povazovali IPP za najúcinnejsie a najvhodnejsie riesenie. 67 Na podporu svojho nesúhlasu s názorom Komisie, ze terapeutická nadradenost IPP predstavuje faktor, ktorý potvrdzuje definíciu trhu tvoreného iba IPP, zalobkyne tvrdia, ze IPP a H2 blokátory mali rovnaké terapeutické pouzitie, kedze H2 blokátory boli z velkej casti predpisované na tie isté choroby ako IPP. Zalobkyne sa v tomto ohlade opierajú o písomné vyjadrenia lekárskych expertov, ktoré predlozili v správnom konaní v odpovedi na oznámenie o výhradách. 68 Po preskúmaní vyhlásení lekárskych expertov daných do jeho pozornosti Vseobecný súd uvádza, ze tieto vyhlásenia sa zhodujú na týchto skutocnostiach: - H2 blokátory a IPP patria ku skupine terapií, ktorých cielom je odstránit kyslost, - IPP boli od svojho uvedenia na trh vnímané lekárskou verejnostou ako silnejsie lieky ako H2 blokátory, - existovali podozrenia, ze IPP majú karcinogénne úcinky a lekári ich predpisovali iba velmi postupne; specialisti zacali predpisovat IPP skôr, nez tak boli pripravení robit lekári prvého kontaktu, ktorí zostávali v tomto ohlade velmi opatrní, - predpisovanie H2 blokátorov a IPP je súcastou zintenzívnenia (step up) alebo zmiernenia (step down) liecby; prístup "step down", ktorý lekári vo vseobecnosti uprednostnovali, spocíval v tom, ze na zaciatku liecby sa predpisovali IPP v dávke dostatocnej na zvládnutie symptómov a následne sa predpisovali miernejsie farmaceutické výrobky, ako napríklad H2 blokátory alebo iné výrobky (napríklad antiacidy); prístup "step up" spocíval v podávaní relatívne miernych výrobkov ako prvých (H2 blokátory a iné výrobky) a v následnom podávaní IPP vtedy, ked uz výrobky predpisované ako prvé nepostacovali na liecbu ochorenia, - vyssie náklady IPP mohli v niektorých krajinách vrátane Nemecka predstavovat relevantný faktor pri predpisovaní IPP a pri rozhodovaní sa medzi prístupom "step up" a prístupom "step down", - IPP boli vo vseobecnosti podávané ako prvé pri liecbe závazných foriem gastrointestinálnych chorôb; zdá sa vsak, ze ich pouzívanie sa rozsírilo aj na menej závazné formy ochorení. 69 Z vyhlásení lekárskych expertov tak vyplýva, ze IPP a H2 blokátory sa v rokoch 1991 az 2000 podávali pri liecbe tých istých chorôb. Rovnako vsak z nich vyplýva, ze IPP boli vo vseobecnosti predpisované pri liecbe závazných foriem ochorení, zatial co H2 blokátory boli viac predpisované pri liecbe ich lahsích foriem alebo foriem, ktoré neboli rovnako závazné. 70 Vo svojich vyhláseniach vsak lekárski experti niekolkokrát zdôraznili, ze H2 blokátory a IPP predstavovali alternatívne spôsoby liecby prvej línie podla toho, ci bol prijatý "step up" alebo "step down" prístup. Skutocnost, ze IPP boli predpisované bud na zaciatku liecby alebo neskôr podla toho, ci bol zvolený prístup "step down" alebo prístup "step up", vsak nemení nic na konstatovaní, ze IPP a H2 blokátory boli predpisované v odlisných situáciách v rámci odstupnovania liecby. 71 Skutocnost, ze H2 blokátory sa predpisovali na liecenie rovnakých ochorení ako IPP alebo predstavovali rovnako ako IPP prvotnú liecbu, má totiz obmedzený význam, kedze neumoznuje urcit, ci so zretelom na terapeutické pouzitie IPP, ktoré boli pouzívané najmä pri liecbe závazných foriem ochorení, vyvíjali H2 blokátory významný konkurencný tlak na IPP. Z vyssie uvedených vyhlásení vsak jednoznacne vyplýva, ze hned ako bolo nevyhnutné zvládnut symptómy, ktoré vykazovali urcitý stupen závaznosti, prenechali H2 blokátory miesto IPP, ci to uz bolo na zaciatku liecby v prípade, ked bol prijatý prístup "step down" alebo na konci liecby v prípade, ked bol zvolený prístup "step up". 72 Z vyhlásení lekárskych expertov predlozených zalobkynami pocas správneho konania tak vyplýva, ze hoci boli IPP a H2 blokátory predpisované pri liecbe tých istých ochorení, boli pouzívané odlisne. Zatial co IPP sa predpisovali hlavne pri liecbe závazných foriem gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou, H2 blokátory boli predpisované pri liecbe ich menej závazných alebo lahkých foriem. Navyse treba uviest, ako to Komisia poznamenala na pojednávaní, ze túto skutocnost uviedli samotné zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách [bod 4.41 ii) písm. b) odpovede na oznámenie o výhradách]. 73 Komisia sa tak v odôvodnení c. 389 napadnutého rozhodnutia správne domnievala, ze skutocnost uvádzaná zalobkynami pocas správneho konania, ze IPP boli vo vseobecnosti pouzívané iba pri liecbe závaznejsích foriem ochorení potvrdzuje záver o existencii relevantného tovarového trhu, ktorý tvoria iba IPP. 74 Zalobkyne nemôzu tvrdit, ze odlisné pouzívanie IPP a H2 blokátorov v závislosti od zintenzívnenia alebo zmiernenia liecby, predstavuje novú skutocnost, ktorú nemozno zohladnit pri kontrole zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia v skutocnosti vzala do úvahy odlisné terapeutické pouzitie týchto výrobkov práve v reakcii na tvrdenia uvádzané zalobkynami, ako to vyplýva z odôvodnení c. 389, 490 a 502 napadnutého rozhodnutia. 75 V tomto ohlade treba rovnako uviest, ze na základe interných dokumentov AZ Komisia v odôvodneniach c. 384 a 490 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prvý IPP uvedený na trh, Losec, viedol výrobcov H2 blokátorov k tomu, ze sa preorientovali na liecbu nezhubných foriem ochorení, tradicne liecených prostredníctvom antiacidov a alginátov, a dokonca k tomu, ze ponúkali svoje výrobky bez lekárskeho predpisu. 76 Okrem toho skutocnost uvádzaná zalobkynami, ktoré sa v tomto ohlade opierajú o správu IMS Health, ze na hlavné gastrointestinálne choroby bol na konci posudzovaného obdobia vo väcsine krajín stále predpisovaný velký pocet H2 blokátorov, nevyvracia záver, podla ktorého bolo terapeutické pouzitie H2 blokátorov a IPP odlisné. Obdobne tvrdenie, ze H2 blokátory boli v nízkom podiele (správa IMS Health uvádza 10 %) predpisované pri liecbe závazných foriem ochorení, potvrdzuje úvahu, ktorá vyplýva z dôkazných prostriedkov predlozených samotnými zalobkynami, a podla ktorej boli pri závazných formách gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou vo velkej väcsine prípadov predpisované IPP. 77 Zalobkyne a EFPIA este tvrdia, ze Komisia nepreskúmala skutocnú prax predpisovania liekov lekármi a selektívne si vybrala údaje zo správy IMS Health, pricom nevyvrátila ostatné údaje obsiahnuté v tejto správe. 78 Najprv treba pripomenút, ze je dôlezité, aby Komisia oprela svoje posúdenie o vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit v konkrétnom prípade (pozri v tomto zmysle, pokial ide o kontrolu koncentrácií, rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 39). To najmä znamená, ze Komisia je povinná preskúmat osobitne pozorne relevantné tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré jej predkladajú podniky zúcastnené na správnom konaní (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 276). 79 Nemozno vsak z toho vyvodit, ze Komisia sa musí spolahnút iba na dôkazné prostriedky, ktoré zhromazdila na základe svojho vlastného vysetrovania. Komisii je totiz dovolené, aby sa oprela o dôkazné prostriedky, ktoré predlozili úcastníci správneho konania, pokial sú tieto dôkazné prostriedky spolahlivé a relevantné, pricom je na nej, aby ich prípadne doplnila inými dôkazmi, ked sa informácie predlozené úcastníkmi správneho konania ukázu nedostatocné alebo nesprávne. 80 Hoci je pravda, ze Komisia v tomto prípade sama nepreskúmala terapeutické pouzitie IPP a H2 blokátorov lekármi, zalobkyne predlozili niekolko vyhlásení lekárskych expertov, ktoré, ako bolo uvedené v bodoch 68 a 69 vyssie, obsahovali súhlasné skutocnosti a navyse potvrdzovali relevantné informácie obsiahnuté v interných dokumentoch AZ, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 502 napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho sa treba domnievat, ze Komisia mohla v tomto ohlade zohladnit tieto informácie bez vykonania svojho vlastného vysetrovania. 81 Pokial ide o to, ze Komisia údajne selektívne pouzila niektoré údaje obsiahnuté v správe IMS Health a nevyvrátila ostatné údaje, ktoré sa v nej nachádzajú, a pokial chce EFPIA týmto tvrdením poukázat na nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze povinnost Komisie uviest dôvody, pre ktoré nevyuzíva niektoré údaje nachádzajúce sa v urcitej správe, môze existovat iba v rozsahu, v akom úcastníci správneho konania pocas tohto konania uviedli tvrdenia konkrétne zalozené na týchto údajoch, a pod podmienkou, ze sa tieto údaje ukázu relevantné. V ziadnom prípade nemozno od Komisie vyzadovat, aby systematicky uvádzala dôvody, pre ktoré nevyuzíva alebo nezohladnuje niektoré údaje zo správy, kedze stací, ze odôvodní svoje rozhodnutie tak, ze uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré ju viedli k prijatiu jej rozhodnutia. Táto úvaha platí tým skôr, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze od Komisie sa nevyzaduje, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré predlozila dotknutá osoba pocas správneho konania (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 22, a zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 72; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1994, Air France/Komisia, T-2/93, Zb. s. II-323, bod 92). 82 Navyse pokial EFPIA vytýka Komisii, ze nezohladnila niektoré skutocnosti obsiahnuté v správe IMS Health, treba uviest, ze EFPIA nespresnuje, o aké skutocnosti ide, pricom púhy odkaz na vseobecné závery správy IMS Health je v tomto ohlade nedostatocný na identifikáciu akéhokolvek pochybenia, ktorého sa mala dopustit Komisia. O význame postupnosti procesu nahradenia H2 blokátorov zo strany IPP 83 Najprv treba uviest, ze nie je sporné, ze dôvodom "zotrvacnosti", ktorou sa vyznacovala prax predpisovania liekov lekármi, bola obozretnost lekárov, ktorí sa obávali mozných vedlajsích úcinkov voci IPP. Ako tvrdia zalobkyne, zo správy Lexecon vyplýva, ze lekári vo vseobecnosti potrebujú urcitý cas na to, aby sa zoznámili s novým liekom a súhlasili s jeho predpisovaním. Z vyhlásení lekárskych expertov predlozených zalobkynami rovnako vyplýva, ze lekári sa obávali mozných karcinogénnych úcinkov IPP. 84 Dalej treba poznamenat, ze z tabuliek c. 17 az 23 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocet prípadov predpísanej liecby na základe IPP sa v rokoch 1991 az 2000 postupne zvysoval a prekrocil pocet prípadov predpísanej liecby na základe H2 blokátorov vo Svédsku v roku 1994, v Nórsku a Belgicku v roku 1996, v Nemecku a Dánsku v roku 1997, v Holandsku a v Spojenom královstve v roku 1998. Okrem toho z tabuliek c. 9 az 15 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj predaje IPP vyjadrené hodnotou zaznamenali postupný nárast a prekrocili predaje H2 blokátorov vo Svédsku v roku 1992, v Belgicku v roku 1994, v Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve v roku 1995 a v Nemecku v roku 1996. 85 Otázka, ci H2 blokátory pocas posudzovaného obdobia vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP je zlozitou otázkou, ktorú, ako sa uvádza v bode 25 oznámenia o definícii trhu, mozno vyriesit na základe súhrnu nepriamych dôkazov tvoreného rôznymi a casto empirickými dôkazmi, pricom Komisia musí zohladnit vsetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii. V tomto prípade zalobkyne tvrdia zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, pricom sa v rámci tohto zalobného dôvodu zameriavajú iba na jeden aspekt analýzy, ktorú vykonala Komisia na úcely definície relevantného trhu, a to ze postupnost zvysovania predajov IPP na úkor H2 blokátorov je rozhodujúcim dôkazom, z ktorého vyplýva, ze pocas relevantného obdobia H2 blokátory museli vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP. 86 S cielom posúdit dôvodnost argumentácie zalobkýn, tak principiálne, ako aj v tomto konkrétnom prípade, je potrebné zasadit túto argumentáciu do teoretického rámca prijatého Komisiou v oznámení o definícii trhu na úcely urcenia konkurencných tlakov, s ohladom na ktoré chce Komisia posudzovat rôzne dôkazy, ktoré má k dispozícii v kazdom konkrétnom prípade. 87 V bodoch 15 az 19 oznámenia o definícii trhu Komisia uvádza, ze má v úmysle posudzovat zastupitelnost na strane dopytu s prihliadnutím na teoretický prístup, ktorý spocíva v predpoklade mierneho, 5 az 10 %, ale trvalého zvysovania ceny výrobku, na základe ktorého je definovaný relevantný trh, a v posúdení, ci by toto hypotetické zvysovanie mohol so ziskom uplatnovat hypotetický monopolista, ktorý vyrába daný výrobok. Podla tohto ekonomického testu, tak ako je vysvetlený v bode 17 oznámenia o definícii trhu, ak je zastupitelnost dostatocná na to, aby vylúcila akýkolvek záujem na takomto zvysovaní cien z dôvodu poklesu predaja, ktorý by z neho vyplynul, treba náhradné výrobky povazovat za výrobky, ktoré vyvíjajú významný konkurencný tlak na daný výrobok. 88 Pokial ide o specifický prípad uvedenia nového výrobku na trh, a ako to vyplýva najmä z bodu 45 oznámenia Komisie Pravidlá uplatnovania clánku 81 [ES] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. ES C 3, 2001, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 25), nie je zriedkavé, ze nárast predajov nového výrobku, ktorý co len ciastocne nahrádza existujúci výrobok, trvá istý cas a v dôsledku toho tieto predaje narastajú postupne. 89 Na základe teoretického rámca pripomenutého v bode 87 vyssie, v ktorom chce Komisia posudzovat dostupné dôkazné prostriedky, aby urcila, ci existujúci výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok, si treba polozit otázku, ci by s prihliadnutím na postupný nárast predajov nového výrobku mierne zvysovanie ceny nového výrobku viedlo k preorientovaniu sa dopytu na existujúci výrobok, takze toto zvysovanie ceny by neprinásalo zisk s ohladom na príjmy, ktoré by boli dosahované, ak by k uvedenému zvysovaniu cien nedochádzalo. Treba vsak uviest, ze postupnost zvysovania predajov nového výrobku nemusí vymiznút za okolností, ak by toto zvysovanie cien prinásalo zisk, a preto by bolo potrebné dospiet k záveru, ze existujúci výrobok nevyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. 90 V dôsledku toho treba uviest, ze Komisia sa mohla domnievat, ze postupnost zvysovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok v zásade nemôze sama osebe postacovat na záver, ze existujúci výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. 91 Hoci tento záver spocíva na úvahe opierajúcej sa o ekonomický prístup zalozený na pozorovaní reakcie dopytu na zmeny relatívnych cien, mozno ho uplatnit aj v tomto prípade a nie je vyvrátený osobitostami uvádzanými zalobkynami, ktorými sa vyznacuje trh s farmaceutickými výrobkami, ku ktorým patrí najmä to, ze lekári, ktorí predpisujú lieky a pacienti iba v obmedzenej miere reagujú na zmeny cien. Akákolvek je skutocná uplatnitelnost teoretického prístupu pripomenutého v bode 87 vyssie na trhy farmaceutických výrobkov a bez toho, aby bolo potrebné v tomto ohlade zaujat stanovisko, totiz okolnost, ze lekári, ktorí predpisujú lieky a pacienti údajne nereagujú na zmeny relatívnych cien nemá vplyv na dôvodnost úvahy, podla ktorej postupnost zvysovania predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok nestací pre záver, ze existujúci výrobok nevyhnutne vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. 92 V tomto prípade nie je sporné, ze predaje IPP narastali postupne kvôli opatrnosti lekárov voci lieku, ktorého vsetky vlastnosti este nepoznali a kvôli obavám z prípadných vedlajsích úcinkov, ktoré prechovávali. Zalobkyne nepredkladajú ziaden dôkaz umoznujúci domnievat sa, ze by toto postupné zvysovanie predajov IPP bolo spôsobené významným konkurencným tlakom, ktorý vyvíjali H2 blokátory. V tomto ohlade sa totiz uspokojujú s tým, ze vyslovujú domnienku prícinnej súvislosti medzi postupnostou nárastu predaja IPP a konkurencným tlakom, ktorý na IPP vyvíjali H2 blokátory. 93 Ako vsak bolo vysvetlené vyssie, takáto domnienka v zásade nemôze existovat. Okrem toho ziadna specifická okolnost v tejto veci neumoznuje domnievat sa, ze takáto prícinná súvislost existuje v tomto prípade. Zalobkyne totiz nepredkladajú ziaden dôkaz, ktorý by mohol nasvedcovat tomu, ze opatrnost lekárov alebo ich obavy z IPP ovplyvnili schopnost H2 blokátorov vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP, a teda schopnost podnikov obchodujúcich s IPP správat sa nezávisle od H2 blokátorov. 94 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze nie je sporné, ze miera "zotrvacnosti" lekárov predpisujúcich lieky priamo ovplyvnila úroven príjmov dosahovaných z IPP a z H2 blokátorov, kedze táto "zotrvacnost" spomalila predaje IPP, a teda proces nahradenia H2 blokátorov zo strany IPP. Táto skutocnost vsak sama osebe nepreukazuje, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 95 Na pojednávaní zalobkyne tvrdili, ze sa nemozno domnievat, ze H2 blokátory nevyvíjali v roku 1993 významný konkurencný tlak na IPP, kedze IPP iba nesmelo vstúpili na trh H2 blokátorov, ako to potvrdzoval rozdiel medzi stále skromnými predajmi IPP a ovela vyssími predajmi H2 blokátorov v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve. 96 Treba vsak uviest, ze skutocnost, ze predaje IPP boli v roku 1993 ovela nizsie ako predaje H2 blokátorov neumoznuje domnievat sa, ze H2 blokátory pocas tohto roka vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. Rovnako ani skutocnost, ze predaje IPP v urcitom okamihu prevýsili predaje H2 blokátorov, nemôze sama osebe svedcit o tom, ze H2 blokátory uz v tomto konkrétnom okamihu nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. Zistenie asymetrického procesu nahradenia, ktorý sa vyznacoval nárastom predajov IPP a poklesom alebo stagnáciou predajov H2 blokátorov, spojené so zistením, ze doslo k preorientovaniu pouzívania H2 blokátorov na menej zhubné formy ochorení, ktoré boli tradicne liecené antiacidmi alebo alginátmi kvôli tomu, ze IPP sa presadzovali coraz viac (pozri odôvodnenia c. 384 a 490 napadnutého rozhodnutia), potvrdzuje úvahu, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 97 Okrem toho skutocnost, ze IPP v rokoch 1991 az 2000 vyvíjali znacný konkurencný tlak na H2 blokátory a ze v dôsledku toho IPP patrili k trhu H2 blokátorov, je v prejednávanej veci irelevantná, pretoze neznamená, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, a teda ze H2 blokátory patrili k trhu IPP. Definícia relevantného trhu totiz v tomto prípade spocíva iba v identifikácii významných konkurencných tlakov, ktoré boli v rozhodnom období vyvíjané na IPP, a preto sa nestará o konkurencné tlaky, ktoré IPP mohli vyvíjat na iné výrobky. Ako to Komisia správne pripomenula v odôvodnení c. 493 napadnutého rozhodnutia, z bodu 3 oznámenia o definícii trhu vyplýva, ze pojem relevantný trh sa lísi od iných koncepcií trhu casto pouzívaných v iných kontextoch, akým je napríklad chápanie trhu ako územia, na ktorom podniky predávajú svoje tovary, alebo vseobecnejsie priemyslu alebo odvetvia, ku ktorému podniky patria. Skutocnost, ze Losec sa v hospodárskej sútazi zameriaval hlavne na H2 blokátory, tak neumoznuje domnievat sa, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na Losec. 98 Zalobkyne este tvrdia, ze "zotrvacnost" lekárov predpisujúcich lieky závisí od kvality existujúceho lieku a výhod, ktoré má nový výrobok. V tomto ohlade mozno uznat, ze kvalita existujúceho výrobku môze ovplyvnit mieru "zotrvacnosti" lekárov predpisujúcich lieky, kedze v prípade pochybností o vedlajsích úcinkoch nového výrobku môzu lekári povazovat za opatrnejsie nadalej predpisovat existujúci výrobok, ked sa jeho terapeutická úcinnost povazuje za postacujúcu. V tomto prípade vsak treba konstatovat, ze zo spisu, a najmä zo správy Lexecon a vyhlásení lekárskych expertov, ktoré predlozili samotné zalobkyne, jednoznacne vyplýva, ze dôvodom "zotrvacnosti", ktorou sa vyznacovala prax predpisovania, bola v prvom rade opatrnost, s akou obvykle pristupujú lekári k novému výrobku, ktorého vlastnosti este dobre nepoznajú a konkrétnejsie ich velké obavy z prípadných karcinogénnych vedlajsích úcinkov IPP. 99 Zalobkyne preto nemôzu tvrdit, ze "zotrvacnost", ktorou sa vyznacovala prax predpisovania liekov lekármi je v celom rozsahu spôsobená terapeutickou kvalitou H2 blokátorov. 100 Pokial chcú zalobkyne tvrdit, ze kvalita H2 blokátorov podstatným spôsobom ovplyvnila mieru "zotrvacnosti", ktorou sa vyznacovala prax predpisovania liekov lekármi, treba uviest, ze v tomto ohlade nepredkladajú ziaden dôkaz, hoci dôkazy nachádzajúce sa v spise svedcia o tom, ze tomu tak nebolo. Nie je totiz sporné, ze terapeutická úcinnost IPP je ovela vyssia ako terapeutická úcinnost H2 blokátorov. Ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 382 napadnutého rozhodnutia, IPP sa povazovali za jediný úcinný liek pri liecbe niektorých gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou, a zvlást ich závazných foriem. Skutocnost, ze IPP a H2 blokátory boli predpisované postupne v rámci tej istej liecby v závislosti od jej zmiernenia alebo zintenzívnenia, nemá vplyv na toto zistenie. Naopak toto zistenie skôr potvrdzuje. 101 Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, z tabuliek c. 17 az 23 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocet prípadov liecby na základe IPP bol v roku 2000 ovela vyssí ako pocet prípadov liecby na základe H2 blokátorov v roku 1991 vo väcsine posudzovaných krajín. Treba tak uviest, ze pocet prípadov liecby na základe IPP v roku 2000 je znacne vyssí ako pocet prípadov liecby na základe H2 blokátorov v roku 1991 alebo v roku 1992 v Dánsku, Nórsku, Holandsku a vo Svédsku, a do významnej miery v Nemecku. Iba v Belgicku a Spojenom královstve bola pocetná prevaha prípadov liecby na základe IPP v roku 2000 nad poctom prípadov liecby na základe H2 blokátorov v roku 1991 mensia. 102 Skutocnost, ze IPP sa povazovali za jedinú úcinnú liecbu závazných foriem gastrointestinálnych ochorení, ze IPP a H2 blokátory mali preto odlisné terapeutické pouzitie a ze k nárastu IPP nedochádzalo z casto velmi velkej casti na úkor H2 blokátorov, potvrdzuje názor, ze "zotrvacnost" lekárov závisela viac od zhromazdenia a rozsírenia informácií o vlastnostiach IPP nez od kvality H2 blokátorov, co je záver, ku ktorému dospela správa Lexecon. 103 Zalobkyne nesúhlasia s tým, ze zistenie, ze pocet prípadov liecby na základe IPP v roku 2000 bol citelne vyssí ako pocet prípadov liecby na základe H2 blokátorov v roku 1991 alebo v roku 1992 mozno zohladnit v stádiu kontroly zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedze toto zistenie sa v tomto rozhodnutí výslovne neuvádza. Treba vsak uviest, ze toto zistenie je urobené na základe tabuliek prilozených k napadnutému rozhodnutiu. Na úcely vyporiadania sa s námietkou vznesenou proti odôvodnenému posúdeniu Komisie, podla ktorého postupnost nárastu IPP nevyhnutne neznamená, ze na nich H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak, sa preto nemozno domnievat, ze toto zistenie predstavuje novú skutocnost, ktorú nemozno zohladnit v stádiu kontroly zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 104 EFPIA rovnako tvrdí, ze pre záver, ze H2 blokátory uz nevyvíjajú konkurencný tlak na IPP nestací preukázat, ze predaje IPP v absolútnej hodnote citelne vzrástli, zatial co predaje H2 blokátorov klesli alebo stagnovali. Treba vsak uviest, ze ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, analýza Komisie sa nezakladá iba na tomto jedinom zistení, kedze Komisia naopak pri svojej definícii relevantného tovarového trhu vychádzala zo súhrnu skutocností, a to z terapeutického pouzitia, z cenových ukazovatelov a z "prirodzených javov" pozorovaných v Nemecku a v Spojenom královstve, co sú navyse skutocnosti, ktoré zalobkyne a EFPIA jednu po druhej spochybnujú. 105 Napokon treba odmietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia postupovala nejednotne, kedze v napadnutom rozhodnutí na jednej strane pri svojej analýze definície trhu poprela význam "zotrvacnosti", ktorou sa vyznacovala prax predpisovania liekov lekármi a na druhej strane uznala význam tohto javu pri posúdení dominantného postavenia AZ. V tomto ohlade Vseobecný súd uvádza, ze ako poznamenáva Komisia, "zotrvacnost" je faktorom, ktorý môze posilnit postavenie výrobku prítomného na trhu tým, ze vytvára prekázky vstupu alebo rozsírenia konkurencných výrobkov uvádzaných na trh. Táto okolnost vsak neodporuje úvahe, podla ktorej "zotrvacnost" lekárov predpisujúcich lieky neumoznuje domnievat sa, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 106 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked odmietla tvrdenie, ze postupný nárast predajov IPP na úkor H2 blokátorov znamenal, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP a mali byt preto zahrnuté do toho istého relevantného tovarového trhu. 107 Treba teda zamietnut prvý zalobný dôvod, ktorý zalobkyne vzniesli proti definícii relevantného trhu. 3. O druhom dôvode zalozenom na rôznych rozporoch a na nesprávnych posúdeniach a) Tvrdenia zalobkýn a EFPIA 108 Zalobkyne a EFPIA sa v prvom rade domnievajú, ze Komisia pri definícii trhu dostatocne nezohladnila terapeutické pouzitie posudzovaných výrobkov. Popierajú tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 373 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia prikladala vo svojej rozhodovacej praxi velkú váhu rozdielom existujúcim v mechanizme úcinku liekov. Skorsie rozhodnutia, ktoré Komisia prijala na základe nariadenia Rady c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), a na ktoré odkazuje v tomto ohlade, a to konkrétne jej rozhodnutia, ktorými sa koncentrácie vyhlasujú za zlucitelné so spolocným trhom z 26. februára 1999 (vec COMP/M.1403 - Astra/Zeneca), zo 17. mája 1999 (vec COMP/M.1397 - Sanofi/Synthelabo) a z 27. februára 2003 (vec COMP/M.2922 - Pfizer/Pharmacia), nepotvrdzujú toto tvrdenie, kedze Komisia v nich zohladnila rozdiely v mechanizme úcinku liekov vtedy, ked mali tieto rozdiely za následok rozdielne terapeutické pouzitie a odmietla význam nedostatku podobnosti v mechanizme úcinku vtedy, ked si dotknuté lieky zachovávali podobné terapeutické pouzitie. 109 EFPIA dodáva, ze Komisia vo svojej rozhodovacej praxi obvykle pri analýze na úcely definície trhu vychádza z terapeutického pouzitia dotknutého výrobku, co ju viedlo k zohladneniu tretej úrovne systému anatomickej, terapeutickej a chemickej klasifikácie (Anatomical Therapeutic Chemical classification system, dalej len "ATC"), ktorá vo vseobecnosti zoskupuje lieky podla ich terapeutických indikácií. 110 Zalobkyne a EFPIA dalej tvrdia, ze prístup Komisie trpí vadou v rozsahu, v akom sa Komisia prílis spolieha na opis terapeutických vlastností výrobkov, ktoré sú na úcely definície trhu irelevantné, namiesto toho, aby posúdila vplyv, ktorý mali tieto vlastnosti na výber robený lekármi predpisujúcimi lieky v rokoch 1993 az 2000. Zastupitelnost liekov vydávaných na lekársky predpis totiz nezávisí od ich fyzických, technických alebo chemických vlastností, ale od ich funkcnej zastupitelnosti tak, ako ju vnímajú osoby kontrolujúce ich spotrebu, t. j. praktizujúci lekári [rozhodnutie Komisie 97/469/ES zo 17. júla 1996 v konaní zacatom podla nariadenia c. 4064/89 (vec IV/M.737 - Ciba-Geigy/Sandoz) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, 1997, s. 1, odôvodnenie c. 21)]. EFPIA okrem toho tvrdí, ze technická nadradenost výrobku jednej farmaceutickej kategórie nechráni tento výrobok pred konkurencnými tlakmi vyvíjanými ostatnými výrobkami [rozhodnutia Komisie z 27. mája 2005 (vec COMP/M.3751 - Novartis/Hexal) a z 22. mája 2000 (vec COMP/M.1878 - Pfizer/Warner-Lambert)]. Lekári pri predpisovaní lieku vychádzajú z medicínskych dôvodov ako sú napríklad jeho úcinná zlozka, tolerancia, toxicita alebo vedlajsie úcinky. Komisia vsak neizolovala ani jeden z týchto medicínskych dôvodov ako rozhodujúci faktor na úcely preukázania zastupitelnosti liekov. 111 EFPIA tak vytýka Komisii, ze neposúdila klúcové faktory ovplyvnujúce správanie lekárov predpisujúcich lieky a zároven nevyvrátila dôkazné prostriedky predlozené zalobkynami, ktoré preukazovali, ze podla lekárov mali IPP a H2 blokátory rovnaké terapeutické pouzitie. Komisia teda postupuje v rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou a dopustila sa skutkového a právneho pochybenia, ked zohladnila mechanizmus úcinku ako klúcovú vlastnost IPP na úcely definície relevantného trhu. 112 Zalobkyne v druhom rade poznamenávajú, ze analýza Komisie sa zakladá na tendenciách predajov, absolútnych cenových rozdieloch a korelacnej stúdii. Ukazovatele súvisiace s cenou vsak nie sú vhodné na úcely analýzy hospodárskej sútaze vtedy, ked hospodárska sútaz na relevantnom trhu nie je zalozená na cenách. Hlavnú úlohu zohrávajú naopak necenové faktory. Komisia sa navyse prílis spolahla na korelacnú stúdiu, ktorú predlozili stazovatelky, aby preukázala ze medzi IPP a H2 blokátormi neexistuje významné vzájomné konkurencné pôsobenie, hoci sama spochybnila jej spolahlivost kvôli slabým miestam z metodologického hladiska. Zalobkyne odkazujú najmä na odôvodnenia c. 368, 411, 416, 436, 440, 447 a 451 napadnutého rozhodnutia. 113 Zalobkyne a EFPIA sa domnievajú, ze Komisia nemala vychádzat z rozdielov v absolútnych cenách IPP a H2 blokátorov, aby dospela k záveru, ze medzi nimi neexistuje vzájomné konkurencné pôsobenie. Po prvé, zalobkyne uvádzajú, ze Komisia najmä v odôvodneniach c. 362 a 363 napadnutého rozhodnutia uznala, ze ceny neboli urcované obvyklým vzájomným konkurencným pôsobením a ze hlavnú úlohu zohrávala osoba uskutocnujúca výber (lekár) a právna úprava. EFPIA v tomto ohlade uvádza, ze to, ze verejné orgány urcili za IPP vyssiu cenu ako za H2 blokátory odráza iba ich vnímanie hodnoty výrobku pre ludské zdravie a jeho príspevku v oblasti inovácie v porovnaní s existujúcimi výrobkami. Výrobku s vyssím stupnom inovácie je tak urcená vyssia cena ako existujúcim výrobkom s rovnakým terapeutickým vyuzitím. Rozdiel medzi cenou nového výrobku a cenou existujúcich výrobkov môze dokonca narastat, kedze tlak vlády na znizovanie cien liekov vydávaných na lekársky predpis je silnejsí v prípade starsích výrobkov alebo výrobkov, ktorých patentová ochrana uz skoncila. Výrobcovia tak nemôzu sami slobodne stanovit ceny svojich výrobkov. Navyse proces stanovenia cien má iba obmedzený vplyv na proces spotreby, kedze lekári sú málo citliví na ceny a venujú viac pozornosti terapeutickej úcinnosti výrobkov. 114 Po druhé, zalobkyne poznamenávajú, ze definícia trhu predpokladá posúdenie toho, ako spotrebitelia reagujú na zmeny relatívnych cien. Úroven absolútnych cien je teda z hladiska vzájomného konkurencného pôsobenia irelevantná. Po tretie, tvrdenie Komisie, ze Losec je drahsí ako alternatívne výrobky H2 blokátorov odporuje úvahe, podla ktorej majú IPP lepsí pomer medzi nákladmi a úcinnostou ako H2 blokátory. Komisia nezohladnila skutocnost, ze v odôvodneniach c. 38, 382 a 385 napadnutého rozhodnutia uznala, ze IPP umoznujú rýchlejsiu liecbu a ze v dôsledku toho sú celkové náklady na liecbu pomocou IPP nizsie, hoci náklady dennej dávky IPP sú vyssie ako náklady rovnocennej dennej dávky H2 blokátorov. 115 Zalobkyne v dôsledku toho popierajú, ze výpocet zalozený iba na objeme nemôze odrázat terapeutické rozdiely medzi výrobkami. Takýto výpocet totiz na rozdiel od výpoctu zalozeného na sumách odráza pocet dní liecby nevyhnutných na vyliecenie danej choroby a lepsie vyjadruje relatívne podiely pouzívania dvoch rôznych liekov pacientmi v urcitom okamihu. 116 V reakcii na tvrdenie Komisie, podla ktorého skutocnost, ze AZ bola schopná v rokovaniach dosiahnut vyssie ceny za IPP znamená, ze IPP patrili k odlisnému trhu ako H2 blokátory, zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreskúmala skutocný proces, na základe ktorého boli v rôznych clenských státoch dohodnuté ceny IPP. V tomto ohlade uvádzajú, ze AZ pozadovala cenu "za den" rovnajúcu sa dvojnásobku ceny za Zantac, pricom vychádzala z toho, ze celkové náklady na liecbu by boli rovnaké, pretoze táto cena odrázala väcsiu úcinnost Losecu. 117 Zalobkyne a EFPIA v tretom rade tvrdia, ze v prípade Nemecka a Spojeného královstva sa Komisia prílis spolahla na izolované "prirodzené javy". Zdôraznujú, ze ked sú zmeny urcitej premennej vyvolané súcasne mnohými faktormi, ekonometrická analýza umoznuje samostatne posúdit úcinok individuálneho faktora pri súcasnom zohladnení úcinku vsetkých ostatných faktorov. Komisia teda nemôze pripísat celý úcinok individuálnemu faktoru, ako to urobila, ked sa sústredila na "prirodzené javy". Podobne ako správa Lexecon zalobkyne tvrdia, ze bolo potrebné posúdit simultánny úcinok týchto faktorov: cena Losecu a konkurencných výrobkov, vstup konkurencných výrobkov na trh, pocet foriem, v ktorých môze existovat Losec a konkurencné výrobky, propagacné cinnosti vykonávané pre vsetky výrobky na trhu, cas schválenia nových indikácií pre Losec a chronologický vývoj. Zalobkyne dodávajú, ze správa Lexecon preukazuje, ze H2 blokátory patrili k trhu IPP a uvádzajú, ze zodpovedali výhrady Komisie voci metodológii pouzitej v tejto správe obsiahnuté v odôvodneniach c. 458 az 487 napadnutého rozhodnutia. 118 Zalobkyne uvádzajú, ze v prípade Nemecka Komisia analyzovala tri javy, a to vstup druhého IPP, pantoprazolu, na trh v roku 1994, uvedenie generického H2 blokátora ranitidínu v roku 1995 a uvedenie generického omeprazolu v roku 1999. Pokial ide o prvý jav súvisiaci so vstupom pantoprazolu na trh, zalobkyne sa domnievajú, ze zjavné vzájomné pôsobenie medzi cenou Losecu a cenou ostatných IPP a zjavná neexistencia vzájomného pôsobenia medzi cenou IPP a cenou H2 blokátorov nepreukazuje, ze IPP a H2 blokátory patrili k odlisným tovarovým trhom. Tvrdia, ze pri predpisovaní liekov sú lekári citliví na ich terapeutické vlastnosti a nie na ich ceny. Terapeutická zastupitelnost tak, ako ju vnímajú lekári predpisujúci lieky, tak predstavuje podstatné hladisko a Komisia preto nebola oprávnená sústredit svoju analýzu na cenovú sútaz. Zo správy Lexecon vyplýva, ze po uvedení pantoprazolu na trh sa pokles trhového podielu H2 blokátorov znacne zintenzívnil, co znamená, ze pantoprazol získal trhové podiely na úkor H2 blokátorov, a teda ze tieto výrobky patrili k tomu istému trhu. 119 Pokial ide o druhý jav, ktorý analyzovala Komisia, súvisiaci so vstupom generického H2 blokátora ranitidínu na trh v auguste 1995, zalobkyne znovu tvrdia, ze analýza zalozená na relatívnych cenách má obmedzenú hodnotu. Bez ohladu na relatívne ceny totiz lekári predpisujúci lieky povazovali pocas relevantného obdobia H2 blokátory a IPP za zastupitelné terapeutické výrobky. Z grafov c. 2 a 3 v správe Lexecon vyplýva, ze trhový podiel H2 blokátorov znacne klesal uz pred uvedením ranitidínu na trh. Zalobkyne a EFPIA poznamenávajú, ze uvedenie tohto generika spôsobilo na urcitý cas zvýsenie trhového podielu H2 blokátorov vyjadreného hodnotou, a následne spomalilo pokles ich trhového podielu. Okrem toho po uvedení ranitidínu na trh znacne klesol trhový podiel Losecu a miera nárastu trhového podielu ostatných IPP sa v case uvedenia tohto generika stabilizovala. Podla zalobkýn a EFPIA z týchto grafov vyplýva, ze uvedenie ranitidínu malo negatívny dopad na trhové podiely Losecu a ostatných IPP, co znamená, ze tieto výrobky patrili k tomu istému trhu. 120 EFPIA dodáva, ze vysvetlenie Komisie, podla ktorého uvedenie ranitidínu v Nemecku vyvíjalo silný tlak na ceny ostatných H2 blokátorov, ale nemalo vplyv na ceny IPP, nezohladnuje skutocnost, ze urcenie cien vyplýva z vnútrostátnej právnej úpravy a ze rôzny vývoj cien skupiny výrobkov v porovnaní s cenami iných výrobkov vyjadruje vládnu politiku, ktorá sa môze v jednotlivých krajinách lísit. 121 V reakcii na tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 424 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého uvedenie ranitidínu na trh silne ovplyvnilo propagacnú cinnost v odvetví H2 blokátorov, ale nie v odvetví IPP, zalobkyne popierajú, ze propagácia spojená s IPP sa pocas uvedenia tohto generika na trh nezintenzívnila. Hoci propagácia spojená s Losecom, ako aj s ostatnými IPP (lansoprazol a pantoprazol), bola vo vseobecnosti na ústupe, podla zalobkýn sa pocas uvedenia generického ranitidínu na trh zintenzívnila. Zalobkyne okrem toho poznamenávajú, ze sa nemozno domnievat, ze udalost izolovaná v case súvisiaca s propagacnou cinnostou reprezentuje situáciu pocas celého obdobia rokov 1993 az 2000, v ktorom údajne dochádzalo k zneuzívaniu. V tomto ohlade uvádzajú, ze propagácia H2 blokátorov sa silne zintenzívnila v case vstupu IPP lansoprazolu na trh v júni 1993, ale ustúpila v case vstupu IPP pantoprazolu na trh v septembri 1994. Znamená to, ze propagacné stratégie nereagovali iba na izolované javy na trhu. Pocas velkej casti relevantného obdobia bolo propagovanie H2 blokátorov intenzívne s cielom konkurovat novej technológii IPP. Zalobkyne navyse tvrdia, ze javy, ktoré sprevádzali uvedenie generického ranitidínu na trh v auguste 1995, mali iba obmedzenú dôkaznú hodnotu na úcely identifikácie relevantných tovarových trhov pocas rokov 1993 az 2000. Komisia sama uznala, ze tieto javy potvrdzujú existenciu odlisného trhu IPP v Nemecku iba v mesiaci august 1995. 122 Pokial ide o tretí jav súvisiaci s uvedením generického omeprazolu na trh v Nemecku v apríli 1999, zalobkyne sa domnievajú, ze nie je opodstatnený záver Komisie v odôvodnení c. 425 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého významný vplyv, ktorý malo uvedenie generického omeprazolu na objem predajov a na trhový podiel Losecu preukazuje, ze Losec nebol vystavený rovnako velkému tlaku zo strany H2 blokátorov. Zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze v apríli 1999 bol Losec vystavený najmä tlaku zo strany generického omeprazolu neznamená, ze nebol vystavený ziadnemu konkurencnému tlaku zo strany H2 blokátorov, a to tak v rovnakom case, ako aj predtým alebo potom. 123 Pokial ide o Spojené královstvo, zalobkyne sa domnievajú, ze na základe vseobecných informácií obsiahnutých v tabulke c. 16 prílohy napadnutého rozhodnutia nie je mozné preukázat dôvodnost tvrdení Komisie uvedených v odôvodneniach c. 452 az 456 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa predaje Losecu nezmenili a jeho cena sa zvýsila napriek uvedeniu lacnejsieho generického ranitidínu v januári 1997. Z grafu c. 7 v správe Lexecon vyplýva, ze v case vstupu generického ranitidínu na trh v Spojenom královstve celkové predaje Losecu a iných IPP klesli a to napriek tomu, ze vo vseobecnosti boli tieto predaje na vzostupe. 124 Zalobkyne napokon vytýkajú Komisii, ze jej empirické posúdenie na úcely definície trhu je obmedzené. Komisia v zásade zalozila svoje závery na korelacnej analýze predlozenej jednou zo stazovateliek, ktorej obmedzenú uzitocnost uznala, a na vedlajsej analýze vlastností trhu. Zalobkyne sa naopak domnievajú, ze otázku definície trhu bolo potrebné vyriesit na základe styroch odlisných a doplnujúcich zdrojov dôkazov. Po prvé, dôkazy podané lekárskymi expertmi preukazujú, ze lekári povazovali dotknuté molekuly za zastupitelné terapeutické výrobky iba postupne. Po druhé, interné strategické dokumenty odzrkadlujú konkurencné vztahy medzi H2 blokátormi ako terapiou prítomnou na trhu, s ktorou boli lekári predpisujúci lieky spokojní a omeprazolom. Po tretie, správa IMS Health, ktorá sa zaoberala stúdiom chronologického vývoja praxe predpisovania liekov preukazuje, ze IPP a H2 blokátory boli predpisované na tie isté mikrodiagnózy a ze spôsoby ich pouzívania boli velmi málo diferencované. Hoci podla zalobkýn existovala vo vsetkých krajinách vseobecná tendencia predpisovat v priebehu casu relatívne viac IPP, relatívny ústup H2 blokátorov bol iba postupný. Po stvrté, zalobkyne urobili ekonometrickú analýzu týkajúcu sa Nemecka a Spojeného královstva, ktorej výsledky sa zhodovali s výsledkami ostatných troch zdrojov dôkazov. b) Tvrdenia Komisie 125 Komisia rad za radom spochybnuje tvrdenia zalobkýn a EFPIA zalozené na rozporoch a pochybeniach, ktorých sa dopustila. Pokial ide o vlastnosti výrobkov, na ktoré sa mala prílis spolahnút, Komisia uvádza, ze nepovazovala rozdiel v mechanizme úcinku liekov za rozhodujúci alebo relevantný faktor sám osebe. Mechanizmus úcinku IPP bol identifikovaný ako faktor urcujúci terapeutickú úcinnost IPP v porovnaní s H2 blokátormi a umoznoval vysvetlit ceny, ako aj císla predajnosti. Komisia sa v dôsledku toho domnieva, ze zalobkyne nie sú oprávnené tvrdit, ze sa spolahla na opis terapeutických vlastností namiesto toho, aby posúdila, ako tieto vlastnosti ovplyvnujú výber lekárov. 126 Pokial ide o tvrdenie EFPIA zalozené na údajnom rozpore napadnutého rozhodnutie s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, Komisia po prvé poznamenáva, ze zákonnost rozhodnutia sa neposudzuje s ohladom na prechádzajúcu rozhodovaciu prax. Po druhé, Komisia v kazdom prípade popiera, ze by si protirecila. V tomto prípade totiz Komisia konstatovala, ze tretia úroven ATC neodzrkadluje realitu na trhu, kedze do triedy A2B sú zaradené iba peptické vredy, ktoré predstavovali iba zmensujúcu sa cast gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou, na ktoré sa pouzívali IPP, a sú z nej vylúcené refluxy a dyspepsie. Rozdiely vo fyzických, technických alebo chemických vlastnostiach IPP a H2 blokátorov tak boli relevantné, pretoze rozdiely v mechanizme úcinku medzi IPP a H2 blokátormi vysvetlovali vyssiu úcinnost IPP, znacný rozmach ich predaja a obmedzenú zastupitelnost medzi týmito dvomi výrobkami. Komisia navyse tvrdí, ze americké orgány hospodárskej sútaze definovali trhy farmaceutických výrobkov pod tretou úrovnou ACT s poukazom na mechanizmy úcinku alebo na individuálne molekuly. 127 Pokial ide o údajne neodôvodnený význam prikladaný výsledkom zalozeným na cenách, Komisia uvádza, ze v prípade diferencovaných výrobkov predstavujú predaje vyjadrené hodnotou lepsí ukazovatel relatívneho postavenia a sily kazdého dodávatela, kedze výpocet zalozený iba na objemoch nemôze odrázat rozdiely v dlzke liecby alebo trvalé terapeutické rozdiely medzi výrobkami, ako je napríklad vyssia miera úspesnosti. Navyse miera predajov vyjadrených hodnotou zohladnuje zároven aj objem, ktorý má tendenciu byt na jedného pacienta v prípade IPP nizsí ako v prípade H2 blokátorov, a cenu, ktorá je v prípade IPP vo vseobecnosti vyssia kvôli ich úcinnosti. Komisia spresnuje, ze relatívne nízky stupen citlivosti na ceny, ktorý prejavujú osoby, ktoré uskutocnujú výber na strane dopytu, nemá vplyv na tieto úvahy, kedze na jednej strane miera vlastností predaja a miera elasticity cien sú odlisné skutocnosti, pretoze vlastnosti predaja odrázajú necenové faktory tým, ze umoznujú posúdit reakcie trhu na premenlivé kvality diferencovaných produktov, a na druhej strane proces rokovania o cenách je silne ovplyvnený faktormi diferenciácie medzi rôznymi liekmi, tak pokial ide o ich terapeutickú hodnotu, ako aj o pomer medzi nákladmi a úcinnostou. Komisia navyse tvrdí, ze aj keby mali byt zohladnené údaje týkajúce sa predajov vyjadrených objemom, z týchto údajov by vyplynuli, hoci menej výrazne, tendencie dopytu analogické tým, ktoré vyplývajú z údajov vyjadrených hodnotou (odôvodnenie c. 394 napadnutého rozhodnutia). 128 Komisia popiera tvrdenie EFPIA, ze nevykonala nezávislú analýzu vývoja cien a predajov. Vychádzala z údajov obsiahnutých v správe IMS Health a vylozila ich inak ako zalobkyne. Komisia odmieta aj tvrdenie, ze pouzila tieto údaje selektívne a tvrdí, ze záver správy IMS Health, podla ktorého boli IPP a H2 blokátory pocas posudzovaného obdobia predpisované na vsetky hlavné mikrodiagnózy, bol uvedený do kontextu, pre ktorý boli typické jednosmerné nahradenie, rozvoj celkových predajov a preorientovanie H2 blokátorov na liecbu menej zhubných gastrointestinálnych chorôb. 129 Pokial ide o údajne prílisný význam prikladaný korelacnej stúdii Charles River associates (CRA), Komisia poznamenáva, ze táto stúdia bola v odôvodnení c. 407 napadnutého rozhodnutia povazovaná za sekundárny zdroj dôkazov. Komisia uvádza, ze cenové korelácie medzi výrobkami, ktorých zlozkou je tá istá úcinná látka, odlisné úcinné látky patriace do tej istej triedy, a odlisné úcinné látky odlisnej triedy, sa opierajú nielen o stúdiu CRA, ale aj o správu Lexecon. Okrem toho je táto stúdia spomenutá v rámci analýzy procesu urcovania cien a mala potvrdit jej zistenie, ze terapeutická úcinnost a pomer medzi nákladmi a úcinnostou rôznych liekov sú rozhodujúcimi faktormi pri urcení rokovacej sily podnikov, ktoré dojednávajú ceny s vnútrostátnymi nákupnými organizáciami. Komisia dodáva, ze ostatné odkazy na korelacnú stúdiu CRA boli urobené opatrne s cielom konstatovat, ze na prvý pohlad neexistovala vecná zastupitelnost medzi IPP a H2 blokátormi. 130 Pokial ide o údajne neodôvodnený význam prikladaný absolútnym cenovým úrovniam, Komisia uvádza, ze na osobitosti európskych trhov s farmaceutickými výrobkami sa nehodí prístup spocívajúci v testovaní reakcií spotrebitelov na zmeny relatívnych cien. V napadnutom rozhodnutí Komisia urobila zistenia týkajúce sa cien v rôznych konkurencných vztahoch. V prípade výrobkov s tou istou úcinnou látkou (omeprazol AZ a generický omeprazol) je cenová hospodárska sútaz intenzívna. Naopak, pokial ide o vztah medzi rôznymi úcinnými látkami, medzi ktorými existujú významné rozdiely z hladiska terapeutickej úcinnosti (ako sú napríklad IPP a H2 blokátory), majú zmeny relatívnych cien iba velmi obmedzený význam. S prihliadnutím na osobitosti odvetvia tak absolútne cenové rozdiely poskytli významné dôkazy o konkurencných tlakoch, kedze podniky ponúkajúce vyssiu kategóriu výrobkov z hladiska terapeutickej úcinnosti sú obvykle schopné dojednat vyssie ceny s nákupnými organizáciami. 131 V tomto ohlade Komisia popiera názor EFPIA, ze ceny nie sú relevantným faktorom hospodárskej sútaze, kedze podniky ich neurcujú tak, ako na beznom trhu a kedze lekári na ne nie sú velmi citliví. Vysvetluje, ze cena odráza vzájomný vztah medzi rôznymi skutocnostami, ako je napríklad pridaná hodnota nových liekov, rokovania s nákupnými organizáciami, obchodné rozhodnutia podnikov v oblasti urcovania cien v systémoch, ktoré im povolujú slobodne stanovit ceny (ako sú napríklad systémy referencných cien), vnútrostátne pravidlá týkajúce sa terapeutickej zastupitelnosti alebo uvedenie nových liekov na trh. 132 Vzhladom na to, ze inovácia je rozhodujúcim konkurencným faktorom vo farmaceutickom odvetví, sa totiz vyssia úcinnost lieku vyplývajúca z inovácie vo vseobecnosti prejavuje tým, ze nákupné organizácie akceptujú vyssie ceny ako sú dojednané za menej inovacné výrobky uz dostupné na trhu. So zretelom na to, ze farmaceutický podnik nie je povinný uviest svoj nový výrobok na trh v urcitej krajine, má dosiahnutie vyssích maximálnych cien alebo náhrad ako za existujúce výrobky tendenciu potvrdzovat terapeutickú nadradenost inovacného výrobku a znamenat, ze existujúce lieky nevyvíjajú dostatocný tlak na to, aby umoznili nákupnej organizácii zachovat ceny na predchádzajúcich úrovniach. Podobne zachovanie alebo zvysovanie rozdielov medzi úrovnami náhrad, akceptovanými maximálnymi cenami alebo cenami skutocne uplatnovanými na trhu má tendenciu potvrdzovat, ze inovacný výrobok nie je vystavený velkým tlakom. Podla Komisie sú existencia alebo neexistencia konkurencných tlakov vyvíjaných ostatnými liekmi a ich vplyv na rokovania o cenách rozhodujúcimi faktormi pre obchodné vyhliadky farmaceutických podnikov a predstavujú preto rozhodujúce faktory na úcely definície tovarového trhu. 133 Komisia tvrdí, ze v procese urcovania cien zohrávajú úlohu aj ponuka a dopyt, kedze urcená cena obvykle závisí od ochoty nákupnej organizácie platit, ktorá je zase podmienená jej platobnou schopnostou a hodnotou, ktorú prikladá lieku z hladiska terapeutickej úcinnosti a inovácie, a od ochoty farmaceutického podniku dodávat. Skutocnost, ze verejné politiky sa lísia v jednotlivých krajinách alebo v posudzovaných obdobiach, nespôsobuje úplnú irelevantnost ceny, kedze je nepochybné, ze väcsia farmaceutická úcinnost v porovnaní existujúcimi výrobkami je stále významným faktorom pri rokovaniach. Komisia dodáva, ze skutocnost, ze cena Losecu bola ovela citlivejsia na vstup liekov zalozených na podobných alebo rovnakých molekulách na trh ako lieky nizsej rady ako napríklad H2 blokátory, a to zdaleka nie kvôli arbitrárnemu výkonu regulacnej právomoci, potvrdzuje tento názor. 134 Komisia popiera tvrdenie EFPIA, ze výrobcovia nemôzu slobodne urcovat ceny svojich liekov a uvádza, ze spomedzi posudzovaných krajín sa v Spojenom královstve pouzíva volná tarifikácia, v Belgicku sú stanovené iba maximálne ceny, a pät clenských státov pouzíva systémy referencnej ceny, v rámci ktorých môzu farmaceutické podniky slobodne urcit ceny vyssie ako úroven náhrad. Komisia sa navyse domnieva, ze skutocnost, ze ceny dohodnuté s nákupnými organizáciami boli nad úrovnou konkurencných cien, je potvrdená tým, ze cena Losecu a iných IPP po uvedení generického omeprazolu v Nemecku v roku 1999 znacne klesla. 135 Komisia dodáva, ze hoci nie je sporné, ze cena nemá velký vplyv na prax predpisovania liekov lekármi, kedze títo sa riadia hlavne terapeutickými hladiskami, cena znacne ovplyvnuje príjmy pochádzajúce zo spotreby. Tlaky vyvíjané na obchodné správanie výrobcu IPP preto mali byt posúdené nielen so zretelom na otázku, ci H2 blokátory znízili predaje, ale aj so zretelom na otázku, ci znízili ceny. 136 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze celkové náklady na liecbu pomocou IPP sú nizsie kvôli tomu, ze táto liecba trvá kratsie, Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie vyplýva zo "zjednoduseného vycíslenia" pomeru medzi nákladmi a úcinnostou IPP a H2 blokátorov. V tomto ohlade poznamenáva, ze toto tvrdenie zohladnuje iba jediný faktor, cas potrebný na vyliecenie, a to iba v prípade jedinej z chorôb, na liecbu ktorých bol Losec povolený, zalúdocného vredu. Toto tvrdenie navyse prehliada, ze IPP sú znacne nadradené H2 blokátorom z hladiska percenta vyliecenia, zmiernenia symptómov a prevencie recidívy, a ze IPP a H2 blokátory sa povazovali za lieky, ktoré mali rôzne postavenie v hierarchii spôsobov liecby. [dôverné([2]1)] 137 Uvedenie nového lieku vyssej kvality môze okrem toho viest k znacnému objemu dodatocných predajov v prípadoch, ked dovtedy dostupné spôsoby liecby neboli vyuzívané, a to kvôli pouzívaniu nového lieku v spojení s existujúcim výrobkom. V tomto ohlade kombinované predaje H2 blokátorov a IPP v dotknutých krajinách v rokoch 1993 az 1999 stúpli o viac ako o 50 %, hoci nic nenasvedcuje tomu, ze by v podobnom pomere stúpol pocet zodpovedajúcich ochorení. Je teda pravdepodobné, ze uvedenie IPP na trh bolo sprevádzané zvýsením absolútnych nákladov na liecbu gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou. 138 Komisia navyse poznamenáva, ze pocas ústnej casti konania zalobkyne nepopreli, ze IPP boli drahsie ako H2 blokátory. V kazdom prípade nie je namieste vykonat úpravu navrhovanú zalobkynami, kedze terapeutická nadradenost IPP umoznila dosiahnut vyssie absolútne ceny za jednotku mnozstva na jednej strane, a viedla lekárov k ich coraz castejsiemu predpisovaniu na druhej strane. Úprava cien z dôvodu terapeutickej nadradenosti IPP by sa tak rovnala ignorovaniu faktora, ktorý chránil IPP pred konkurenciou zo strany H2 blokátorov. 139 Pokial ide o údajne nesprávny výklad významu "prirodzených javov", Komisia uvádza, ze je potrebné, aby bol kazdý skúmaný jav izolovaný a analyzovaný v relatívne stabilnom kontexte. Domnieva sa, ze zalobkyne nie sú oprávnené tvrdit, ze vychádzala z izolovaných javov pozorovaných v dvoch krajinách, aby definovala trh v rokoch 1993 az 2000 v siedmych krajinách. Analýza javov vykonaná Komisiou totiz doplna a potvrdzuje zistenia týkajúce sa sirokej skály faktorov, ako sú vlastnosti výrobku, predaje a charakteristiky zastupitelnosti a cien pocas posudzovaných rokov. Komisia sa navyse domnieva, ze hoci boli zohladnované izolovane, "prirodzené javy" identifikované v Nemecku a v Spojenom královstve predstavujú samy osebe spolahlivé dôkazy toho, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. Komisia dodáva, ze správa Lexecon nerozptýlila jej pochybnosti týkajúce sa autokorelácie, modelovej specifikácie, ktorá predpokladá, ze H2 blokátory a IPP patria k tomu istému trhu, a "celofánového omylu". Závery správy Lexecon navyse nie sú v rozpore s existenciou odlisného trhu IPP v Nemecku a v Spojenom královstve, co zalobkyne nepopreli. V reakcii na tvrdenie, ze nevykonala svoju vlastnú ekonometrickú analýzu, Komisia tvrdí, ze jej analýza sa opiera o mnozstvo informácií obsiahnutých v spise. Uvádza vsak, ze osobitosti trhu stazujú uplatnenie standardných ekonometrických modelov zastupitelnosti dopytu. 140 Komisia rovnako poznamenáva, ze zalobkyne neoznacujú specifické súbezné javy, ktoré mali byt zohladnené pri výklade javov posúdených Komisiou na trhu Spojeného královstva a na nemeckom trhu. Okrem toho popiera tvrdenie, ze jej posúdenie sa nezakladá na podrobných skutkových údajoch, kedze toto posúdenie spocíva najmä na údajoch IMS Health týkajúcich sa dopytu a cien dotknutých výrobkov, ako aj na údajoch, ktoré poskytla samotná AZ v odpovedi na oznámenie o výhradách. 141 Komisia sa následne rad za radom zaoberá "prirodzenými javmi" analyzovanými v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide o vstup pantoprazolu na trh v Nemecku v roku 1994, poznamenáva, ze dalsí pokles trhového podielu H2 blokátorov po uvedení pantoprazolu znamená, ze IPP získali predaje na úkor H2 blokátorov a zaznamenali významný rozmach predajov. Hoci podla Komisie tento vývoj naznacuje, ze IPP vyvíjali v uvedenom case znacný konkurencný tlak na H2 blokátory, nepreukazuje, ze to platilo aj naopak. 142 Pokial ide o vstup generického ranitidínu na nemecký trh v roku 1995, Komisia popiera, ze predaje Losecu utrpeli uvedením tohto generického výrobku a zároven predaje ostatných IPP na istý cas prestali narastat a poznamenáva, ze císelné údaje v správe Lexecon sa zakladajú na objeme. Zdôraznuje, ze zalobkyne nevysvetlujú dôvod, pre ktorý v tomto prípade predaje vyjadrené hodnotou nepredstavujú vhodnejsí ukazovatel pre diferencované výrobky. Predaje IPP, vyjadrené hodnotou ako percento kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov, nadalej narastali z 32 % v roku 1994 na 42 % v roku 1995, 57 % v roku 1996 a 67 % v roku 1997 (tabulka c. 16 prilozená k napadnutému rozhodnutiu; Komisia poukazuje aj na vývoj predajov IPP vyjadrených v absolútnej hodnote znázornený v tabulke c. 11 tejto prílohy). V kazdom prípade rocné císla objemu predajov nepotvrdzujú tvrdenie zalobkýn, kedze z tabulky c. 19 prilozenej k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, ze v Nemecku dochádzalo v rokoch 1994 az 1997 k neprerusenému poklesu rocného objemu predajov liecby pomocou H2 blokátorov, a v tom istom období k neprerusenému nárastu rocného objemu predajov IPP. Pokial ide o tvrdenie EFPIA zalozené na tom, ze uvedenie generického ranitidínu v Nemecku v roku 1995 spôsobilo pokles trhového podielu Losecu vyjadreného v objeme, Komisia uvádza, ze relevantné je iba porovnanie medzi H2 blokátormi a IPP a nie porovnanie medzi H2 blokátormi a iba Losecom. 143 Komisia sa domnieva, ze na základe grafov c. 5 a 6 v správe Lexecon nemozno dospiet k záveru, ze sa pocet propagacných návstev u lekárov v súvislosti s Losecom zvysoval. Poznamenáva, ze z grafu c. 5 v tejto správe vyplýva, ze pocet propagacných návstev u lekárov v súvislosti s H2 blokátormi sa v case uvedenia generického ranitidínu viac ako zdvojnásobil, a následne znovu klesol na svoju predchádzajúcu úroven. Záver, ktorý Komisia vyvodila v odôvodnení c. 424 napadnutého rozhodnutia, je teda správny. Komisia navyse tvrdí, ze jej analýza "prirodzených javov" sa sústredila na niektoré identifikovatelné javy, ktoré mali podstatné a pozorovatelné úcinky pocas krátkeho obdobia. Napadnuté rozhodnutie tak zohladnuje iba specifický jav uvedenia generického ranitidínu na trh v Nemecku, pretoze je to jediný jav, ktorý má jasnú súvislost s poctom propagacných návstev u lekárov. 144 Pokial ide o vstup generického omeprazolu na nemecký trh v roku 1999, Komisia vysvetluje, ze vplyv generického omeprazolu na predaje a cenu Losecu treba vykladat v súvislosti so zjavnou neexistenciou akýchkolvek úcinkov uvedenia generického ranitidínu na ceny a predaje IPP. Tvrdenie, ze identifikácia najblizsej náhrady daného výrobku nevylucuje existenciu iných blízkych náhrad, neumoznuje zalobkyniam, aby vyvrátili záver Komisie, ze H2 blokátory nevyvíjali v Nemecku dostatocný konkurencný tlak na to, aby patrili k tomu istému trhu ako IPP. 145 Pokial ide o vstup generického ranitidínu na trh v Spojenom královstve v roku 1997, Komisia uvádza, ze z tabulky c. 16 prilozenej k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, ze predaje IPP, vyjadrené ako percento kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov, od roku 1997 v Spojenom královstve nadalej narastali, a to napriek uvedeniu generických H2 blokátorov na trh 1. januára toho istého roka. Tabulky c. 30 a 37 prilozené k napadnutému rozhodnutiu navyse ukazujú, ze aj predaje a ceny Losecu v roku 1997 stúpli. Aj keby sa mali podla Komisie pouzit informácie týkajúce sa predajov vyjadrených objemom, nie je mozné z grafu c. 7 v správe Lexecon vyvodit, ze predaje Losecu v case uvedenia generického ranitidínu na trh Spojeného královstva znacne klesli, pretoze pokles predajov Losecu nebol mimoriadny v porovnaní s celkovými zmenami predajov vyjadrených objemom, meranými na mesacnom základe. Navyse predaj ostatných IPP vyjadrený objemom nadalej bez prerusenia narastal. 146 Komisia sa domnieva, ze tvrdenie zalobkýn, ze jej empirické preskúmanie bolo velmi obmedzené, je nedôvodné, a ze zoznam dôkazov, ktoré zalobkyne predlozili, nemení nic na vyssie uvedených úvahách. Okrem toho popiera záver zalobkýn a poznamenáva, ze nie je dôlezité, ze predaje H2 blokátorov boli este na konci posudzovaného obdobia znacné, kedze existencia odlisného trhu nie je podmienená velkým poklesom predajov jednej kategórie výrobkov. c) Posúdenie Vseobecným súdom 147 Výhrady, ktoré formulovali zalobkyne a EFPIA, mozno v podstate zoskupit okolo troch otázok, ktoré sa týkajú nedostatocného zohladnenia terapeutického pouzitia, prílisnej pozornosti venovanej cenovým ukazovatelom a prílisnej váhe prikladanej "prirodzeným javom". Tieto výhrady budú postupne preskúmané nizsie. O zohladnení terapeutického pouzitia dotknutých výrobkov 148 Zalobkyne a EFPIA v podstate tvrdia, ze Komisia sa prílis spolahla na opis terapeutických vlastností výrobkov bez zohladnenia ich terapeutického pouzitia, ktoré je podla ich názoru rovnaké. 149 V tomto ohlade treba poznamenat, ze v odôvodneniach c. 373 az 379 napadnutého rozhodnutia Komisia zacala svoju analýzu definície trhu v prvom rade konstatovaním, ze medzi IPP a H2 blokátormi existovali významné rozdiely z hladiska mechanizmu úcinku. Komisia tak uviedla, ze kvôli ich jedinecnému mechanizmu úcinku spocívajúcemu v priamom pôsobení na protónovú pumpu, ktorá zodpovedá za kyslost, boli IPP z terapeutického hladiska nadradené H2 blokátorom. Bez ohladu na to, ze Komisia povazovala mechanizmus úcinku za podstatnú vlastnost výrobku, dala si pozor na to, aby v odôvodnení c. 378 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze tento faktor sám osebe nestací na preukázanie existencie odlisného trhu. 150 Komisia sa preto v druhom rade sústredila na terapeutické pouzitie IPP a H2 blokátorov. V odôvodnení c. 382 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v mnohých prípadoch peptických vredov, vredov po nesteroidných protizápalových látkach, Zollinger-Ellison syndrómu, gastro-ezofagálneho refluxu a dyspepsií, boli IPP povazované za jediný úcinný liek z hladiska zmiernenia symptómov, vyliecenia a dlhodobej prevencie recidívy. Komisia v odôvodneniach c. 384 a 490 napadnutého rozhodnutia rovnako konstatovala, ze Losec vyvíjal významný konkurencný tlak na H2 blokátory, co nútilo ich výrobcov, aby sa zamerali na menej zhubné choroby tradicne liecené pomocou antiacidov a alginátov. Práve z tohto dôvodu bolo mozné v posudzovanom období získat H2 blokátory bez lekárskeho predpisu. 151 Toto konstatovanie bolo v znacnej miere potvrdené vyhláseniami lekárskych expertov, ktoré predlozili zalobkyne pocas správneho konania, z ktorých vyplýva, ako je spomenuté v bode 68 vyssie, ze IPP sa vo vseobecnosti pouzívali na liecbu závazných foriem chorôb, zatial co H2 blokátory boli urcené viac na liecbu ich lahsích foriem. V odôvodnení c. 389 napadnutého rozhodnutia sa tak Komisia domnievala, ze terapeutická nadradenost IPP viedla k ich hierarchickému usporiadaniu vo vztahu k H2 blokátorom, takze tieto výrobky boli pouzívané v rôznych stádiách liecby v závislosti od jej zmiernenia alebo zintenzívnenia. 152 V dôsledku toho z napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze Komisia sa pri definovaní trhu neobmedzila na zistenie terapeutických vlastností výrobkov. Práve naopak, mechanizmus úcinku IPP bol povazovaný za podstatný faktor iba v rozsahu, v akom urcoval terapeutickú nadradenost IPP nad H2 blokátormi. Táto terapeutická nadradenost bola následne povazovaná za faktor urcujúci rozdiel v terapeutickom pouzití IPP a H2 blokátorov, a teda vztah medzi týmito výrobkami z hladiska funkcnej zastupitelnosti. 153 Hoci sú teda zalobkyne, ako to vyplýva z rozhodovacej praxe Komisie uvedenej v bode 108 vyssie, oprávnené uviest, ze rozdiely v mechanizme úcinku medzi liekmi treba zohladnit vtedy, ked majú tieto rozdiely za následok rôzne terapeutické pouzitie, a ignorovat ich vtedy, ked si dotknuté lieky zachovávajú podobné terapeutické pouzitie, nemôzu tvrdit, ze Komisia v tomto prípade nezohladnila terapeutické pouzitie. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ho Komisia vo svojej analýze nálezite zohladnila. 154 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia sa odchýlila od svojej rozhodovacej praxe, ktorá spocíva v tom, ze sa na úcely definície trhu zohladnuje tretia úroven ATC, najprv treba uviest, ze z odôvodnenia c. 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze systém ATC zaraduje farmaceutické výrobky do rôznych skupín v závislosti od orgánov alebo systémov, na ktoré pôsobia a v závislosti od ich chemických, farmakologických a terapeutických vlastností, a rozdeluje ich do piatich rôznych úrovní. Tretia úroven ATC zoskupuje farmaceutické výrobky podla ich terapeutických indikácií, stvrtá úroven ATC obvykle zohladnuje mechanizmus úcinku a piata úroven definuje najuzsie triedy, kedze zahrna individuálne úcinné látky. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze na úcely definície trhu zacína analýza vo vseobecnosti tretou úrovnou ATC. Dodala vsak, ze sa zohladnujú aj ostatné úrovne ATC v prípade, ked sa zdá, ze sú na nich vyvíjané dostatocne silné konkurencné tlaky a ked sa v dôsledku toho nezdá, ze tretia úroven ATC umoznuje správne definovat trh. 155 Z odôvodnenia c. 372 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia nezohladnila tretiu úroven ATC, kedze trieda A02B obsahuje iba lieky urcené na liecbu peptických vredov a nezahrna lieky urcené na liecbu dvoch z troch hlavných gastrointestinálnych chorôb súvisiacich s hyperaciditou, a to gastro-ezofagálneho refluxu a dyspepsií. EFPIA vsak neuvádza ziadne tvrdenie spochybnujúce dôvodnost posúdenia Komisie v tomto ohlade. Treba navyse uviest, ze zohladnenie úrovne ATC, do ktorej sú zaradené lieky, predstavovalo iba predbeznú etapu v analýze Komisie. 156 Výhradu zalozenú na tom, ze Komisia nesprávne prikladala prílis velký význam vlastnostiam výrobkov a nezohladnila ich terapeutické pouzitie treba v dôsledku toho zamietnut. O význame prikladanom cenovým ukazovatelom 157 Zalobkyne a EFPIA sa domnievajú, ze Komisia sa na úcely definície relevantného trhu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia cenových faktorov. 158 Na úcely posúdenia tvrdení zalobkýn a EFPIA treba pripomenút regulacný rámec farmaceutického odvetvia tak, ako vyplýva zo zistení nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené. 159 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze v prípade liekov, ktorých cenu nahrádzajú verejné orgány, ovplyvnovali tieto orgány ceny podla dvoch systémov, ktoré sú niekedy v niektorých krajinách skombinované. V prvom systéme verejné orgány dojednávajú nahrádzanú cenu s výrobcami alebo ju urcia jednostranne na základe informácií, ktoré im výrobcovia oznámia. Verejné orgány pri tom zohladnujú pridanú hodnotu z terapeutického hladiska, pomer nákladov a úcinnosti, ceny rovnakých alebo podobných výrobkov na vnútornom trhu alebo na zahranicných trhoch, ako aj náklady na výskum a vývoj znásané výrobcami (odôvodnenia c. 118 a 120 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade Komisia zdôraznila, ze schopnost podniku dosiahnut vyssie ceny je tým väcsia, cím viac je jeho výrobok nevyhnutný na vhodnú liecbu niektorých ochorení (odôvodnenie c. 356 napadnutého rozhodnutia). 160 V druhom systéme sa nahrádzaná cena urcí podla referencnej ceny, ktorá je pre kazdú skupinu výrobkov s podobným terapeutickým úcinkom stanovená na základe relatívne nízkej ceny jedného alebo viacerých výrobkov tejto skupiny. Referencná cena predstavuje maximálnu výsku náhrady pre vsetky výrobky referencnej kategórie, a výrobcovia môzu slobodne urcit vyssie ceny, pricom v tomto prípade musia dodatocné náklady znásat pacienti. Na otázky Vseobecného súdu Komisia potvrdila, ze tento systém sa obvykle uplatnuje iba na výrobky, pre ktoré existuje generická verzia. Tento systém môze byt sprevádzaný mechanizmom náhradných liekov, ktorý lekárnam povoluje alebo ukladá povinnost, aby nahradili výrobok predpísaný lekárom lacnejsím generickým ekvivalentom (odôvodnenia c. 118 a 119 napadnutého rozhodnutia). 161 Analýza existujúcich systémov v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku, Spojenom královstve a vo Svédsku viedla Komisiu k záveru, ze rokovacia sila farmaceutických podnikov znacne závisela od pridanej hodnoty a úcinnosti ich výrobkov v porovnaní s ostatnými výrobkami na trhu. Výrobkom uskutocnujúcim inovacný prienik, ktoré ponúkajú významné výhody v porovnaní s existujúcimi výrobkami, totiz vo vseobecnosti verejné orgány urcujú vyssiu cenu (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). Komisia zdôraznila, ze v Nemecku a v Dánsku (od roku 1995), v Holandsku (do roku 1996), v Spojenom královstve a vo Svédsku mohli výrobcovia slobodne urcovat ceny svojich nahrádzaných výrobkov. Výrobcovia vsak zriedka urcujú ceny nad úrovnou náhrady stanovenej verejnými orgánmi, kedze v prípade, ked si pacienti musia hradit sumu prevysujúcu cast nahrádzanej ceny, sa dopyt stáva elastickejsí. V systéme referencných cien môze trhový podiel výrobcu originálneho lieku, ktorý neznízi svoju cenu na úroven referencnej ceny stanovenej po vstupe generického výrobku na trh, významne klesnút (odôvodnenie c. 129 napadnutého rozhodnutia). 162 V tomto prípade Komisia uviedla, ze ceny IPP boli celkovo v rokoch 1991 az 2000 významne vyssie ako ceny H2 blokátorov (odôvodnenie c. 401 napadnutého rozhodnutia). 163 V prvom rade Vseobecný súd poznamenáva, ze zo zistení, ktoré urobila Komisia ohladom regulacných systémov, prostredníctvom ktorých verejné orgány ovplyvnujú alebo urcujú ceny vyplýva, ze cena nového farmaceutického výrobku v znacnej miere závisí od toho, ako verejné orgány vnímajú jeho relatívnu terapeutickú hodnotu v porovnaní s existujúcimi výrobkami. Ked má nový výrobok z terapeutického hladiska pridanú hodnotu, má vnútrostátny orgán tendenciu priznat mu v závislosti od systému platného v posudzovanom státe úroven náhrady alebo maximálnu predajnú cenu, ktoré sú ovela vyssie nez majú existujúce farmaceutické výrobky s nizsou terapeutickou hodnotou. 164 Táto úvaha navyse zodpovedá tomu, co uviedla Komisia. V odôvodnení c. 369 napadnutého rozhodnutia totiz uviedla, ze terapeutické výhody a pomer nákladov k úcinnosti IPP boli klúcovými faktormi pri schopnosti farmaceutického podniku dojednat relatívne vysoké ceny s vnútrostátnymi orgánmi. Podobne v odôvodnení c. 385 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze skutocnost, ze cena, ktorú dosiahla AZ za Losec bola vyssia ako cena H2 blokátorov preukazuje, ze verejné orgány vnímali IPP ako z terapeutického hladiska nadradené. 165 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze rozdiel v absolútnych cenách medzi IPP a H2 blokátormi odráza do znacnej miery to, ze verejné orgány vnímali faktor, ktorý uz Komisia zohladnila na úcely definície trhu, a to vyssiu terapeutickú úcinnost IPP v porovnaní s H2 blokátormi. 166 V druhom rade treba uviest, ako to vyplýva z bodu 39 oznámenia o definícii trhu, ze podobnost, alebo dokonca zblizovanie cenových úrovní, môzu mat význam na úcely definície relevantného tovarového trhu, kedze významné rozbiehanie cien dvoch výrobkov sa môze prejavit v prípade, ked lacnejsí výrobok nevyvíja ziadny konkurencný tlak. 167 Zalobkyne a EFPIA tvrdia, ze rozdiel medzi cenami nemá v tomto prípade ziadny význam, kedze ceny nie sú výsledkom obvyklého vzájomného konkurencného pôsobenia, ale sú silne ovplyvnované verejnými orgánmi. So zretelom na toto tvrdenie treba preskúmat, ci skutocnost, ze vzájomné cenové konkurencné pôsobenie medzi H2 blokátormi a IPP je urcované verejnými orgánmi a vnútrostátnymi regulacnými systémami má za následok úplnú irelevantnost rozdielov v absolútnych cenách IPP a H2 blokátorov. 168 V tomto ohlade treba poznamenat, ze zo zistení, ktoré urobila Komisia ohladom vnútrostátnych regulacných rámcov, ktorými sa riadi urcovanie cien vyplýva, ze pocas relevantného obdobia mohli podniky slobodne urcovat svoje ceny v Nemecku, Dánsku, Nórsku, Holandsku az do roku 1996, vo Svédsku, a pokial to umoznoval rámec ziskov dohodnutý s verejnými orgánmi, aj v Spojenom královstve. V Belgicku, kde bol az do roku 2001 v úcinnosti systém maximálnych cien, a v Holandsku, kde bol systém maximálnych velkoobchodných cien zavedený v roku 1996, bola sloboda farmaceutických podnikov urcovat ceny obmedzená. Okrem toho v Spojenom královstve urcovali verejné orgány aj ceny nahrádzaných generických výrobkov (odôvodnenie c. 121 az 129 napadnutého rozhodnutia). 169 Z týchto pripomienok vyplýva, ze ceny farmaceutických výrobkov mohli byt stanovené nad úrovnou náhrady priznanej verejnými orgánmi vtedy, ked má dopyt sklony k väcsej elasticite. Nic v napadnutom rozhodnutí vsak neumoznuje urcit, ci a v akom rozsahu boli ceny IPP v posudzovaných krajinách urcené nad úrovnou náhrady. 170 Dôvodnost tvrdenia zalobkýn, ze rozdiely v cenách medzi IPP a H2 blokátormi sú v tomto prípade irelevantné, preto treba preskúmat za dvoch predpokladov, a to po prvé, ze ceny farmaceutických výrobkov boli urcené verejnými orgánmi a/alebo neprekracovali úroven náhrady urcenú verejnými orgánmi a po druhé, ze ceny farmaceutických výrobkov prekracovali úroven náhrady stanovenú verejnými orgánmi. 171 Po prvé, pokial ide o význam, ktorý má rozdiel v cenách IPP a H2 blokátorov za predpokladu, ze ceny farmaceutických výrobkov boli urcené verejnými orgánmi a/alebo neprekracovali úroven náhrady, treba na úvod poznamenat, ze z odôvodnenia c. 130 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ak verejné orgány sledovali politiku znizovania svojich nákladov na zdravotnú starostlivost, bolo cielom pouzitých prostriedkov vo vseobecnosti podporovat lekárov v tom, aby predpisovali generické farmaceutické výrobky namiesto ich originálnych verzií. Okrem toho systém referencných cien platný vo väcsine dotknutých krajín, ktorý sa uplatnoval iba vtedy, ked existovala generická verzia výrobku, a opatrenia, ktorých cielom bolo podporit alebo dokonca vyzadovat, aby lekárne nahrádzali predpísané originálne lieky ich generickými verziami, boli spôsobilé umoznit generickým výrobkom, aby po svojom uvedení na trh vyvíjali znacný konkurencný tlak na originálne IPP, ako je napríklad Losec. 172 Zo spisu vsak nevyplýva, ze vnútrostátne regulacné systémy vyvíjali tlak na znizovanie predajov alebo cien IPP kvôli nizsej cene H2 blokátorov. Nezdá sa totiz, ze by verejné orgány vo vseobecnosti uprednostnovali alebo vyzadovali, aby boli IPP nahradzované H2 blokátormi pri vydávaní liekov v lekárni. Z napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze kedze systém referencných cien sa v dotknutých státoch uplatnoval iba na originálne farmaceutické výrobky a ich generické verzie, ceny IPP alebo úrovne náhrady, ktoré im boli priznané, nijako nezáviseli od (nizsích) cien H2 blokátorov. 173 Z uvedeného vyplýva, ze hoci vnútrostátne regulacné systémy do urcitej miery bránili obvyklému konkurencnému vzájomnému cenovému pôsobeniu medzi farmaceutickými výrobkami, zároven platí, ze mohli znacne ovplyvnit príjmy farmaceutických podnikov stanovením cien alebo úrovní náhrady s poukazom na ceny generických výrobkov a uprednostnovaním alebo vyzadovaním, aby originálne IPP boli nahrádzané ich generickými verziami pri výdaji liekov v lekárni. 174 Skutocnost, ze v tomto prípade regulacné systémy neovplyvnovali ceny alebo výsku predajov IPP s poukazom na nizsie ceny H2 blokátorov vedie k záveru, ze úrovne náhrady priznané IPP do znacnej miery bránili tomu, aby na nich nizsie ceny H2 blokátorov vyvíjali konkurencný tlak. V tomto ohlade treba pripomenút, ze cielom definície relevantného trhu je urcit konkurencné tlaky, ktoré sú vyvíjané na výrobok, na základe ktorého je definovaný trh. Skutocnost, ze prícinou toho, ze takéto konkurencné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné, je regulacný rámec, ktorý urcuje podmienky a rozsah vzájomného konkurencného pôsobenia medzi výrobkami, nemá vplyv na význam, ktorý treba pri definovaní trhu prikladat zisteniu, ze tieto konkurencné tlaky neexistujú alebo sú nevýznamné. 175 Ak je totiz preukázané, ze skupina výrobkov nie je významne vystavená konkurencným tlakom iných výrobkov, takze túto skupinu mozno povazovat za tvoriacu relevantný tovarový trh, potom má druh alebo povaha faktorov, ktoré chránia túto skupinu výrobkov pred akýmkolvek významným konkurencným tlakom, iba obmedzený význam, kedze zistenie, ze takéto konkurencné tlaky neexistujú, umoznuje dospiet k záveru, ze podnik, ktorý má dominantné postavenie na takto definovanom trhu, je schopný zasiahnut do záujmov spotrebitelov na tomto trhu tým, ze zneuzívajúcim správaním bráni zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze. 176 V dôsledku toho sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v odôvodnení c. 364 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pôvodné urcenie a následné zachovanie ceny novej kategórie výrobkov na ovela vyssej úrovni nez je cena iných výrobkov pouzívaných v rovnakej terapeutickej oblasti, odráza nízky stupen konkurencného tlaku zo strany posledne uvedených výrobkov. 177 Po druhé, za predpokladu, ze ceny IPP mohli byt vyssie ako úroven náhrady stanovená verejnými orgánmi, takze pacient bol nútený znásat tento rozdiel, mohla existovat elasticita dopytu, hoci, ako tvrdia zalobkyne a EFPIA, zo spisu vyplýva, ze táto elasticita by bola v kazdom prípade nízka so zretelom na centrálnu úlohu, ktorú zohrávajú lekári pri výbere predpisovaných liekov a význam prikladaný terapeutickej úcinnosti výrobkov pri tomto výbere. 178 V tomto ohlade treba dodat, ze skutocnost, ktorá nebola spochybnená, a síce, ze pacienti a lekári prejavujú iba obmedzenú citlivost na ceny liekov, a to aj v prípade, ked sú tieto ceny vyssie ako úrovne náhrady, potvrdzuje úvahu, ze H2 blokátory prostredníctvom svojich nizsích cien nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, co sa mohlo prejavit významným rozdielom v absolútnych cenách týchto výrobkov. 179 Treba spresnit, ze na úcely posúdenia, ci nizsie ceny H2 blokátorov vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, má otázka, ci boli ceny IPP vyssie ako úroven náhrady iba obmedzený význam, kedze preskúmanie sa musí sústredovat najmä na to, ci nenahrádzaná cast ceny IPP, ktorá zostáva na tarchu pacientov, je alebo nie je vyssia ako nenahrádzaná cast ceny H2 blokátorov, ktorú musia hradit pacienti. 180 Ak by totiz nenahrádzaná cast ceny IPP zostávajúca na tarchu pacientov bola vyssia ako nenahrádzaná cast ceny H2 blokátorov, ktorú museli hradit pacienti, bolo by sa treba domnievat, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, kedze pacienti súhlasili s tým, ze budú znásat dodatocný výdavok pri kúpe IPP. 181 Ak bol naopak výdavok, ktorý v konecnom dôsledku znásali pacienti pri kúpe H2 blokátorov, vyssí ako ten, ktorý znásali pri kúpe IPP kvôli vysokej úrovni náhrady priznanej IPP, bolo by treba z dôvodov uvedených v bodoch 174 a 175 vyssie znovu uviest, ze skutocnost, ze regulacný systém chránil IPP pred konkurencným tlakom, ktorý mohli vyvíjat H2 blokátory prostredníctvom nizsej ceny, nebráni definícii relevantného tovarového trhu vylucujúcej H2 blokátory, ale naopak, potvrdzuje ju. Za tejto situácie by totiz bolo treba uviest, ze pre vysokú úroven náhrady priznanej IPP regulacný systém do znacnej miery bránil tomu, aby H2 blokátory prostredníctvom cien vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. Toto zistenie je relevantné na úcely posúdenia konkurencných tlakov vyvíjaných na IPP. 182 V kazdom prípade Komisia nemôze tvrdit, ako to robí v odôvodnení c. 365 napadnutého rozhodnutia, ze schopnost podniku zachovat ceny nad úrovnou náhrady tam, kde má dopyt sklony k väcsej elasticite, predstavuje v zásade sama osebe dôkaz neexistencie významného konkurencného tlaku, bez toho, aby preskúmala rozsah, v akom je cena iných potenciálne zastupitelných výrobkov nahrádzaná vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia. Komisia totiz v tomto prípade nepreukázala, ze nenahrádzaná cast ceny, ktorú pacienti znásali pri kúpe H2 blokátorov, bola nizsia ako nenahrádzaná cast ceny IPP. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch vsak táto chyba nemá vplyv na správnost záverov Komisie, ktorá sa domnievala, ze pokial boli ceny vyssie ako úroven náhrady, znamenali vyssie absolútne ceny IPP nez absolútne ceny H2 blokátorov, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 183 Z uvedeného vyplýva, ze osobitosti, ktorými sa vyznacuje mechanizmus hospodárskej sútaze vo farmaceutickom odvetví, nespôsobujú irelevantnost cenových faktorov pri posúdení konkurencných tlakov, pricom vsak tieto faktory treba posúdit v ich vlastnom kontexte. Vo farmaceutickom odvetví totiz konkurencné vztahy reagujú na mechanizmy, ktoré sa lísia od mechanizmov, ktorými sa riadi obvyklé vzájomné konkurencné pôsobenie na trhoch, ktoré nie sú natolko intenzívne regulované. 184 V tomto prípade Komisia uviedla, ze stupen cenovej korelácie medzi IPP a H2 blokátormi bol celkovo pocas posudzovaného obdobia nízky. Naopak ceny rôznych úcinných látok tej istej triedy, ako napríklad omeprazolu a "imitujúcich" výrobkov IPP, ktoré vstúpili na trh neskôr, vykazovali vo vseobecnosti vyssí stupen korelácie. Komisia konstatovala, ze najvyssí stupen korelácie existoval medzi výrobkami, ktoré obsahovali tú istú úcinnú látku, ako napríklad medzi originálnymi látkami a ich generickými ekvivalentmi (odôvodnenie c. 368 napadnutého rozhodnutia). 185 Komisia zistila, ze najsilnejsí vplyv na dopyt po omeprazole vyrábanom AZ mala cena jeho generických verzií. Okrem toho dopyt po omeprazole, ktorý vyrábala AZ, mohli do urcitej miery ovplyvnovat aj ceny ostatných IPP. Naopak ovela nizsia cena H2 blokátorov v rokoch 1991 az 2000 nevyvíjala podla Komisie významný konkurencný tlak na dopyt po omeprazole alebo iných IPP so zretelom na tendenciu narastajúcich predajov IPP a tendenciu klesajúcich alebo stagnujúcich predajov H2 blokátorov (odôvodnenie c. 401 napadnutého rozhodnutia). 186 Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto zistenia sa týkajú skutocností, ktoré nie sú v tomto prípade irelevantné a ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tieto skutocnosti spolu s inými skutocnostami zohladnenými v napadnutom rozhodnutí potvrdzujú záver, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 187 Okolnost uvádzaná zalobkynami, konkrétne ze necenové faktory zohrávajú významnú úlohu v konkurencných vztahoch medzi farmaceutickými výrobkami, nie je vôbec nezlucitelná s vyssie uvedenými úvahami. Ako bolo zdôraznené vyssie, kedze lekári sa vo svojom výbere pri predpisovaní liekov riadia hlavne ich terapeutickým úcinkom, ceny liekov s odlisným terapeutickým pouzitím majú obmedzený vplyv na ich úroven spotreby. Kedze necenové faktory, ako je napríklad terapeutické pouzitie, ovplyvnujú výber lekárov, sú aj tieto faktory popri ukazovateloch zalozených na cene relevantným faktorom na úcely definície trhu, ktorý Komisia navyse nálezite zohladnila, ako bolo uvedené v bodoch 149 az 152 vyssie. 188 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze Komisia nezohladnila celkové náklady na liecbu na základe IPP, ktorá trvá kratsie z dôvodu jej vyssej úcinnosti, treba uviest, ze zalobkyne oprávnene tvrdia, ze rozdiel, o ktorý celkové náklady na liecbu na základe IPP prevysujú celkové náklady na liecbu na základe H2 blokátorov, môze byt mensí, ako by sa na prvý pohlad mohlo zdat iba na základe rozdielu medzi nákladmi na liecbu v trvaní 28 dní uvedenými v tabulkách c. 1 az 7 prílohy napadnutého rozhodnutia. 189 Treba vsak poznamenat, ze dlzka liecby v kazdom prípade znacne závisí od druhu posudzovaného ochorenia a u jednotlivých pacientov sa môze lísit. Od Komisie teda nemozno ocakávat, ze zohladní konkrétnu skutocnú dlzku liecby na základe IPP a H2 blokátorov, pricom zistenie priemeru v tomto ohlade je navyse potenciálne riskantné so zretelom na jednej strane na to, ze IPP a H2 blokátory sa v rámci tej istej liecby pouzívali v rôznych pomeroch v závislosti od jej zintenzívnenia alebo zmiernenia, a na druhej strane na to, ze takýto priemer by sa mohol v priebehu casu menit v závislosti od miery akceptácie IPP lekármi predpisujúcimi lieky a vývoja lekárskych poznatkov a postupov. 190 Kedze vycíslenie pomeru nákladov k úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a náhodné, nemozno sa domnievat, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila ceny liekov za rovnaké obdobie liecby. 191 Zo zistení urobených v bodoch c. 171 az 175, 177 a 178 vyssie navyse v kazdom prípade vyplýva, ze H2 blokátory neboli schopné prostredníctvom nizsích cien vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP so zretelom na jednej strane na obmedzenú citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely kvôli významnej úlohe, ktorú pri výbere predpisovaného lieku zohráva terapeutická úcinnost, a na druhej strane na regulacné systémy platné v posudzovaných státoch, ktoré neboli konstruované tak, aby cenám H2 blokátorov umoznovali vyvíjat tlak na znízenie predajov alebo ceny IPP. 192 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze Komisia prikladala prílisnú váhu korelacnej stúdii CRA, treba uviest, ako to tvrdí Komisia, ze táto stúdia bola zohladnená iba subsidiárne (odôvodnenie c. 407 napadnutého rozhodnutia) a slúzila ako argument iba v rozsahu, v akom potvrdzovala zistenia zalozené na iných nepriamych dôkazoch, ako sú napríklad terapeutické rozdiely medzi H2 blokátormi a IPP a cenové rozdiely medzi týmito dvoma výrobkami. Rovnako odkazy na túto korelacnú stúdiu v odôvodneniach c. 411, 416, 436, 440, 447 a 451 napadnutého rozhodnutia nemozno povazovat za hlavný základ zistení Komisie, kedze jej zistenia spocívajú predovsetkým na tendenciách predajov, cenových rozdieloch a v prípade Nemecka a Spojeného královstva aj na pozorovaní urcitých "prirodzených javov". Odkazy na korelacnú stúdiu sú tak uvedené akcesoricky, pokial prima facie potvrdzujú úvahu Komisie, ze IPP a H2 blokátory neboli v konkurencnom vztahu prostredníctvom cien. Takéto pouzitie korelacnej stúdie, ktorej slabé miesta Komisia uviedla, nemôze predstavovat zjavne nesprávne posúdenie. 193 Zalobkyne rovnako napádajú opodstatnenost toho, ze Komisia pouzila údaje vyjadrené hodnotou namiesto údajov vyjadrených objemom. V tomto ohlade treba uviest, ze údaje vyjadrené objemom obsiahnuté v tabulkách c. 17 az 23 napadnutého rozhodnutia pochádzajú zo správy IMS Health (odôvodnenie c. 63 napadnutého rozhodnutia), z ktorej vyplýva, ze tieto údaje zodpovedajú merným jednotkám zalozeným na pojme "den liecby". Ako vsak Komisia pripomenula na pojednávaní, vyssia úcinnost IPP má za následok, ze v prípade, ak sú pouzité IPP, vyzaduje sa na vyliecenie choroby menej dní liecby nez v prípade, ak sú pouzité H2 blokátory. V tomto ohlade samotné zalobkyne uznávajú, ze IPP liecia rýchlejsie ako H2 blokátory. Výpocty zalozené na objemoch tak neodrázajú rozdiely v dobe liecby alebo v miere úspesnosti. 194 Predaje vyjadrené hodnotou naopak podla Komisie zohladnujú zároven objem podávaných liekov a terapeutickú nadradenost IPP nad H2 blokátormi. Skutocnost, ze ceny vyplývajú z regulacných mechanizmov, v ktorých zohrávajú významnú úlohu verejné orgány, nemá vplyv na túto úvahu, kedze, ako bolo uvedené vyssie, verejné orgány prikladajú velký význam pridanej hodnote výrobku z terapeutického hladiska. 195 Treba sa preto domnievat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze údaje vyjadrené hodnotou boli schopné lepsie vyjadrit relatívne postavenie IPP a H2 blokátorov. 196 Zalobkyne napokon vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala proces, na základe ktorého boli v rôznych clenských státoch dohodnuté ceny IPP. Aj v tomto ohlade sa Vseobecný súd domnieva, ze skutocnost, ze takéto preskúmanie nebolo urobené, predstavuje nedostatok, kedze ukazovatele zalozené na cenách sú významným faktorom definície relevantného trhu urobenej Komisiou v tomto prípade. Bolo totiz povinnostou Komisie, aby zhromazdila presné informácie o spôsobe, akým verejné orgány ovplyvnovali alebo urcovali ceny. 197 Z odôvodnení c. 116 az 132 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia vykonala podrobnú stúdiu regulacných systémov urcovania cien alebo náhrad farmaceutických výrobkov v dotknutých krajinách. Z uvedeného teda vyplýva, ze zistenia urobené Komisiou umoznujú pochopit mechanizmy, pomocou ktorých verejné orgány ovplyvnujú alebo urcujú ceny, ako aj cenové konkurencné tlaky, ktoré tieto regulacné systémy umoznujú dotknutým farmaceutickým výrobkom vzájomne na seba vyvíjat. 198 V tomto ohlade treba uviest, ze zistenia vykonané Komisiou neboli spochybnené zalobkynami alebo EFPIA. Skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze AZ pozadovala za IPP cenu "za den" rovnajúcu sa dvojnásobku ceny za Zantac, nemôze spochybnovat úvahu Komisie, podla ktorej vnútrostátne orgány priznali IPP vyssiu cenu nez H2 blokátorom s ohladom na ich pridanú hodnotu z terapeutického hladiska. Naopak, táto skutocnost túto úvahu skôr potvrdzuje. 199 Vseobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, ze so zretelom na súhrn skutocností, o ktoré Komisia okrem toho oprela svoje posúdenie, tento nedostatok nemá v tomto prípade vplyv na dôvodnost záverov, ktoré Komisia vyvodila z cenových rozdielov medzi IPP a H2 blokátormi. O "prirodzených javoch" 200 Pocas správneho konania zalobkyne predlozili ekonometrickú stúdiu, správu Lexecon, ktorá mala preukazovat, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP v Nemecku a v Spojenom královstve. Táto stúdia obsahuje informácie o rade tzv. "prirodzených" javov, ktoré nastali na nemeckom trhu a na trhu Spojeného královstva, a ktoré Komisia zohladnila na úcely svojej analýzy relevantného tovarového trhu, pricom v odôvodnení c. 421 napadnutého rozhodnutia povazovala tieto javy za významné dôkazné prostriedky. 201 V prvom rade, pokial ide o tri "prirodzené javy" pozorované na nemeckom trhu, treba pripomenút, ze islo o vstup IPP pantoprazolu na trh v roku 1994, uvedenie generického H2 blokátora ranitidínu v roku 1995 a uvedenie generického omeprazolu v roku 1999. 202 Pokial ide o vstup pantoprazolu na nemecký trh v roku 1994, Komisia v odôvodnení c. 422 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tento vstup bol sprevádzaný znízením ceny Losecu rádovo o 16 % bez toho, aby mal významný dopad na pomalé znizovanie úrovne cien H2 blokátorov. 203 V tomto ohlade treba znovu uviest, ze skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze lekári predpisujúci lieky sa riadia hlavne terapeutickým pouzitím výrobkov, nespôsobuje úplnú irelevantnost ukazovatelov zalozených na cenách, kedze aj tieto ukazovatele sú schopné preukazovat konkurencné tlaky vyvíjané na posudzované výrobky. V tomto prípade, a ako to zalobkyne zdôraznili pocas správneho konania (pozri odôvodnenia c. 427 a 428 napadnutého rozhodnutia), táto skutocnost skôr naznacuje, ze cenová hospodárska sútaz na intermolekulárnej úrovni existovala v Nemecku iba potial, pokial mali dotknuté výrobky velmi blízky terapeutický profil, co sa zdal byt prípad omeprazolu a pantoprazolu, pricom oba tieto výrobky patria k IPP. Naopak sa nezdá, ze by vstup pantoprazolu na trh podstatne ovplyvnil ceny H2 blokátorov. Ako bolo uvedené v bode 183 vyssie, skutocnost, ze vzájomné cenové konkurencné pôsobenie je do znacnej miery ovplyvnené alebo urcované platným regulacným systémom, nemení význam, ktorý treba prikladat cenovým ukazovatelom pri posúdení existujúcich konkurencných tlakov. 204 Okrem toho skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze pokles trhového podielu H2 blokátorov sa zintenzívnil po uvedení pantoprazolu, nemôze preukazovat, ze H2 blokátory vyvíjali konkurencný tlak na IPP. Práve naopak, táto skutocnost skôr potvrdzuje zistenia Komisie, ze IPP vyvíjali jednostranný konkurencný tlak na H2 blokátory. 205 Pokial ide o vstup generického H2 blokátora ranitidínu na nemecký trh v roku 1995, Komisia v odôvodneniach c. 423 a 424 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zo stúdie Lexecon vyplýva, ze pocas obdobia zacínajúceho tesne pred príchodom tejto látky na trh a konciaceho tri mesiace neskôr, sa ceny H2 blokátorov prepadli o priblizne 40 %, zatial co ceny IPP sa nezmenili a celkové predaje IPP nadalej rýchlo narastali. Okrem toho, propagacná cinnost, meraná poctom návstev vykonaných poverenými lekármi, v segmente H2 blokátorov prudko vzrástla krátko pred uvedením generického ranitidínu na trh a prudko klesla krátko po jeho uvedení. Vstup generického ranitidínu na trh sa naopak neprejavil na propagacnej cinnosti alebo predajoch IPP. Komisia z toho vyvodila, ze zintenzívnenie hospodárskej sútaze medzi H2 blokátormi z hladiska ceny a propagacných cinností nemalo vplyv na IPP. 206 Zalobkyne a EFPIA tvrdia, ze uvedenie generického H2 blokátora ranitidínu na trh pozitívne ovplyvnilo predaje H2 blokátorov vyjadrené objemom a malo negatívny dopad na predaje IPP vyjadrené objemom. Ako vsak poznamenáva Komisia, z tabulky c. 16 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predaje IPP, vyjadrené hodnotou ako percento kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov, v rokoch 1994 az 1997 neustále narastali, a to z 32 % v roku 1994 na 42 % v roku 1995, 57 % v roku 1996 a 67 % v roku 1997. Ako vsak bolo uvedené v bode 195 vyssie, v prípade diferencovaných výrobkov je Komisia oprávnená prihliadnut viac k predajom vyjadreným hodnotou nez k predajom vyjadreným objemom, na ktorých sa zakladajú grafy c. 2 a 3 v správe Lexecon. 207 Z tabulky c. 19 prílohy napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze objem predpísaných IPP v rokoch 1994 az 1997 trvalo narastal z viac ako 2 miliónov predpisov v roku 1994 na viac ako 3,3 milióna predpisov v roku 1997. 208 Zalobkyne sa opierajú o grafy c. 2 a 3 v správe Lexecon, aby tvrdili, ze trhové podiely H2 blokátorov sa po uvedení generického ranitidínu na trh zväcsili, zatial co trhový podiel Losecu sa zmensil a trhový podiel ostatných IPP sa stabilizoval. Treba vsak uviest, ako to Komisia zdôraznila v odôvodneniach c. 462 a 463 napadnutého rozhodnutia, ze tieto grafy znázornujú relatívny podiel predajov IPP a H2 blokátorov vyjadrených objemom ako percento kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov, t. j. na predpokladanom spolocnom trhu H2 blokátorov a IPP. V takomto kontexte zvýsenie predajov H2 blokátorov následkom javu autokorelácie nevyhnutne ovplyvní trhový podiel IPP aj vtedy, ked k zvýseniu predajov H2 blokátorov dôjde v segmentoch, o ktoré sa IPP neuchádzajú, ako sú napríklad segmenty tvorené lahkými alebo nezhubnými formami gastrointestinálnych ochorení, kde majú farmaceutické výrobky relatívne nízku terapeutickú úcinnost. Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tieto údaje neumoznujú preukázat, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 209 Okrem toho skutocnost, ktorú uvádza EFPIA, ze systém referencných cien platný v Nemecku bránil tomu, aby mohla nizsia cena generického ranitidínu vyvíjat tlak na ceny IPP, nemení zistenie, ze IPP neboli vystavené významným konkurencným tlakom zo strany nizsích cien H2 blokátorov (pozri body 174 a 175 vyssie). 210 Pokial ide o pozorovanie propagacných cinností, zalobkyne nemôzu s plnou váznostou tvrdit, ze propagacná cinnost týkajúca sa Losecu a ostatných IPP sa v reakcii na vstup ranitidínu na trh zintenzívnila. Z grafov c. 5 a 6 v správe Lexecon vyplýva, ze existujúce formy propagácie IPP nezaznamenali ziadny zvlástny vývoj na rozdiel od zjavného a významného zintenzívnenia propagacnej cinnosti týkajúcej sa H2 blokátorov. Na základe týchto pozorovaní sa tak Komisia oprávnene domnievala, ze uvedenie ranitidínu na trh vzpruzilo hospodársku sútaz medzi H2 blokátormi prostredníctvom intenzívnejsej propagacnej cinnosti, pricom sa vsak toto zintenzívnenie hospodárskej sútaze nedotklo IPP, v prípade ktorých zostala propagacná cinnost nezmenená. Tento jav tak skôr jasne preukazuje vztah medzi jeho izolovanými zlozkami, ktorými sú vstup ranitidínu na trh, zintenzívnená hospodárska sútaz medzi H2 blokátormi a neexistencia citelného vplyvu na propagacnú cinnost týkajúcu sa IPP. Hoci je teda toto pozorovanie casovo obmedzené, potvrdzuje záver, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 211 Okrem toho treba uviest, ze ak chcú zalobkyne tvrdit, ze propagacná cinnost sa môze menit v závislosti od iných skutocností, nespecifikujú faktory, ktoré by v tomto prípade vyvrátili závery Komisie vyvodené z pozorovania velmi výrazného zintenzívnenia propagacnej cinnosti týkajúcej sa H2 blokátorov po vstupe generického ranitidínu na trh a súcasnej neexistencie osobitného úcinku na propagacnú cinnost týkajúcu sa IPP. 212 Napokon, pokial ide o vstup generického omeprazolu na trh v Nemecku v roku 1999, Komisia v odôvodnení c. 425 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze tento jav spôsobil znízenie objemu predajov Losecu o priblizne 60 % a negatívne ovplyvnil predaje ostatných IPP. 213 Komisia správne zdôraznuje, ze velmi významný dopad, ktorý mal vstup generického omeprazolu na trh tak na predaje Losecu, ako aj na jeho cenu, treba chápat v súvislosti s tým, ze uvedenie generického H2 blokátora ranitidínu na trh nemalo na ceny a predaje IPP ziadny úcinok. Hoci zalobkyne tvrdia, ze Komisia nemohla vylúcit, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na Losec, neposkytujú ziadne dôkazné prostriedky spôsobilé vyvrátit zistenia Komisie. 214 V druhom rade, pokial ide o vstup generického H2 blokátora ranitidínu na trh v Spojenom královstve v roku 1997, Komisia uviedla, ze napriek tomuto javu predaje IPP v absolútnej hodnote, ako aj podiel týchto predajov na celkových predajoch IPP a H2 blokátorov v Spojenom královstve od roku 1997 nadalej stúpali. Komisia okrem toho zistila, ze vstup generického ranitidínu na trh nemal vplyv na zvýsenie ceny Losecu. 215 Treba uviest, ze z tabulky c. 16 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predaje IPP vyjadrené ako percento kombinovaných predajov IPP a H2 blokátorov po roku 1997 neustále rástli, a to z 56 % v roku 1996 na 60 % v roku 1997, 65 % v roku 1998 a 70 % v roku 1999. Z týchto údajov vyplýva, ako to Komisia uviedla v odôvodnení c. 454 napadnutého rozhodnutia, ze uvedenie ranitidínu na trh v Spojenom královstve v roku 1997 za ovela nizsiu cenu nevyvíjalo významný konkurencný tlak na predaje IPP. Okrem toho treba uviest, ze znízenie predajov IPP uvádzané zalobkynami nevyplýva zjavne z grafu c. 7 v správe Lexecon. Aj ked sa totiz tempo zvysovania predajov Losecu mierne spomalilo, predaje ostatných IPP stále vykazujú trvalý nárast, co umoznuje domnievat sa, ze celkový nárast predajov IPP nebol ovplyvnený vstupom generického ranitidínu na trh. 216 Z tohto grafu rovnako vyplýva, ze uvedenie ranitidínu na trh nevyvíjalo tlak na znizovanie cien IPP. Je z neho naopak zrejmé mierne zvysovanie týchto cien, a to az do ich znízenia v marci 1998 na základe systému regulácie cien v Spojenom královstve, ktorý vyzadoval, aby zisky pochádzajúce z predaja urcitých výrobkov nepresahovali urcenú hornú hranicu (pozri stranu 21 správy Lexecon). Treba teda zamietnut aj tvrdenia zalobkýn v tomto ohlade. 217 Zalobkyne este tvrdia, ze v prípade javov zistených v Nemecku a v Spojenom královstve, Komisia nesprávne pripísala pozorované zmeny jednotlivému faktoru, hoci tieto zmeny boli vyvolané súcasne mnohými faktormi. S cielom vyvrátit závery Komisie vsak zalobkyne nevysvetlujú vplyv, ktorý mohli mat v konkrétnych prípadoch javov preskúmaných vyssie rôzne faktory, na ktoré sa odvolávajú, a to cena Losecu a konkurencných výrobkov, vstup konkurencných výrobkov na trh, pocet foriem, v ktorých môze existovat Losec a konkurencné výrobky, propagacné cinnosti vykonávané pre vsetky výrobky na trhu, cas schválenia nových indikácií pre Losec a chronologický vývoj. Za týchto okolností a so zretelom na to, ze závery Komisie sú podlozené informáciami, ktoré analyzovala, nemôze táto výhrada postacovat na zistenie zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa mala dopustit Komisia. 218 Zalobkyne napokon tvrdia, ze empirické poznatky, o ktoré Komisia oprela svoje posúdenie, sú velmi obmedzené na podlozenie definície relevantného tovarového trhu. 219 Z preskúmania vsetkých dôvodov a tvrdení, ktoré zalobkyne uvádzajú proti definícii trhu pouzitej Komisiou, vyplýva, ze Komisia oprela svoje posúdenie o väcsiu úcinnost IPP, odlisné terapeutické pouzitie IPP a H2 blokátorov, asymetrický proces nahradenia, ktorým sa vyznacoval nárast predajov IPP a súcasne pokles alebo stagnácia predajov H2 blokátorov, cenové ukazovatele, tak ako vyplývajú z platného regulacného rámca, a "prirodzené javy" pozorované v Nemecku a v Spojenom královstve. 220 Po celkovom posúdení dôkazov, o ktoré Komisia oprela svoje posúdenie, a s prihliadnutím na výhrady vznesené zalobkynami a EFPIA, sa Vseobecný súd domnieva, ze tieto dôkazy, z ktorých niektoré predlozili samotné zalobkyne, obsahujú v tomto prípade súhrn relevantných údajov, ktoré postacujú na to, aby právne dostatocným spôsobom odôvodnili záver, ku ktorému Komisia dospela, a to ze H2 blokátory nevyvíjali v rokoch 1993 az 2000 významný konkurencný tlak na IPP. 221 Vseobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, ze zalobkyne a EFPIA nepreukázali, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze relevantný tovarový trh tvorili iba IPP v Nemecku, Belgicku, Dánsku najmenej od roku 1993 az do roku 1999, v Nórsku, v Holandsku, v Spojenom královstve najmenej od roku 1993 az do konca roku 2000, a vo Svédsku. 222 Vzhladom na uvedené treba zamietnut druhý zalobný dôvod smerujúci proti definícii trhu. B - O dominantnom postavení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 223 Zalobkyne a EFPIA poznamenávajú, ze hospodárska sútaz vo farmaceutickom odvetví vykazuje zvlástne charakteristiky, ktoré je nevyhnutné zohladnit. V tomto ohlade EFPIA uvádza, ze dominantné postavenie je definované ako schopnost zvýsit ceny bez obáv z úcinných odvetných opatrení zo strany spotrebitelov a konkurentov. Zalobkyne a EFPIA poznamenávajú, ze trhy farmaceutických výrobkov v dotknutých clenských státoch sa vyznacujú vysokou úrovnou verejnoprávnej regulácie, ktorá zahrna predovsetkým záväzné pravidlá urcovania cien a náhrad, ktoré obmedzujú ceny. Skutocnost, ze najväcsiu cast výdavkov na lieky vydávané na predpis neznásajú ani osoby, ktoré uskutocnujú výber (lekári), ani konecní spotrebitelia (pacienti), má za následok, ze osoby, ktoré uskutocnujú výber prejavujú pri predpisovaní liekov obmedzenú citlivost na ceny. K tomu sa pridáva skutocnost, ze na vnútrostátnych trhoch casto dominuje skutocný monopsónny kupujúci. Okrem toho sú podla EFPIA rozhodnutia týkajúce sa výroby obmedzované povinnostami kontinuity výroby a farmaceutické podniky sú povinné pravidelne investovat, aby si zachovali svoje postavenie na trhu (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 31. mája 2005, Syfait a i., C-53/03, Zb. s. I-4609, bod 81 a nasl.; rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 106, 125, 141, 259, 264, 271 a 300). Na trhoch farmaceutických výrobkov v EHP teda neexistujú obvyklé podmienky hospodárskej sútaze. 224 Pokial ide o význam prikladaný drzbe trhových podielov, EFPIA tvrdí, ze ak neexistuje dôkladná analýza podmienok hospodárskej sútaze na relevantnom trhu, drzba velkých trhových podielov nestací pre záver o existencii dominantného postavenia. To platí zvlást vo farmaceutickom odvetví, ktoré sa vyznacuje intenzívnou hospodárskou sútazou prostredníctvom inovácie, a v ktorom má drzba znacných trhových podielov ovela mensí význam ako v iných priemyselných odvetviach a neposkytuje ziadnu uzitocnú informáciu o faktore hospodárskej sútaze, ktorý je relevantný v tomto prípade, t. j. o stupni inovácie. 225 Zalobkyne sa rovnako domnievajú, ze Komisia sa prílis spolahla na skutocnosti týkajúce sa cien a trhových podielov. Tvrdia, ze farmaceutické spolocnosti nemôzu na trhu uplatnovat silu v oblasti ceny napriek tomu, ze majú velké trhové podiely. Ceny samy osebe nepredstavujú ani spolahlivý, ani prvoradý faktor hospodárskej sútaze. Vzhladom na povahu trhov farmaceutických výrobkov sa na to, aby výrobca farmaceutických výrobkov mohol tazit z dominantného postavenia, vyzadujú mimoriadne okolnosti. Komisia vsak nepreukazuje, ako mohla AZ so zretelom na reguláciu relevantných trhov bránit hospodárskej sútazi tým, ze by sa správala nezávisle od svojich konkurentov, lekárov a pacientov. 226 EFPIA okrem toho popiera tvrdenie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 547 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého trhovú silu AZ potvrdzuje skutocnost, ze jej vyssie ceny sú výrazom jej silnej rokovacej pozície voci vnútrostátnym orgánom pri získaní vyssích cien za Losec a Losec MUPS. Vyssie ceny urcené verejnými orgánmi totiz odzrkadlujú inovacnú hodnotu výrobku, ako aj pomer jeho úcinnosti a ceny, a sú výlucne výsledkom politík clenských státov týkajúcich sa vnútrostátnych systémov sociálneho zabezpecenia a podpory inovácie. Aj keby farmaceutické spolocnosti v niektorých prípadoch mali silnú rokovaciu pozíciu, ceny liekov sú strukturálne vynaté zo vzájomného pôsobenia ponuky a dopytu (rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 140 a 141). Navyse ceny majú tendenciu v priebehu casu klesat kvôli tlaku vyvíjanému v tomto zmysle verejnými orgánmi, ktoré na tom majú záujem. Vo farmaceutickom odvetví tak úroven cien a ich vývoj nemôzu byt ovplyvnené dominantným postavením. 227 EFPIA tvrdí, ze v kazdom prípade existuje domnienka, ze cena urcená verejnými orgánmi odzrkadluje konkurencnú cenu a ze Komisia nepreukázala, ze to nebol prípad týkajúci sa relatívne vyssej ceny, ktorú dosiahla AZ. 228 EFPIA popiera aj tvrdenie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 554 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vplyv na ceny vyvíjaný zdravotnými systémami zabezpecuje farmaceutickým spolocnostiam väcsiu trhovú silu ako by mali v situácii, ked by konecný spotrebitel hradil plnú cenu liekov. EFPIA tvrdí, ze pokial verejné orgány znásajú náklady zdravotnej starostlivosti, budú dbat na to, aby bola cena od zaciatku urcená na konkurencnej úrovni a budú vyvíjat tlak na jej znizovanie. V dôsledku toho je nesprávne tvrdit, ze AZ mohla konat do znacnej miery nezávisle od zdravotných systémov (pozri odôvodnenie c. 561 napadnutého rozhodnutia). 229 Pokial ide o význam, ktorý treba prikladat právam vyplývajúcim z dusevného vlastníctva, EFPIA popiera tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 517 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva a iné práva, ktoré AZ vyvodzuje z "farmaceutického práva na ochranu svojej technológie", predstavujú jeden z hlavných faktorov umoznujúcich urcit existenciu dominantného postavenia. Táto úvaha je totiz v rozpore s judikatúrou, ktorá odmietla uznat, ze samotná existencia práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva môze viest k vzniku trhovej sily (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1988, Volvo, 238/87, Zb. s. 6211; zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, dalej "rozsudok Magill", a z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, Zb. s. I-5039). 230 Zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze AZ podala zaloby na ochranu svojich práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva, ktorých legitímnost Komisia v odôvodnení c. 535 napadnutého rozhodnutia nespochybnuje, a ze uzavrela "dohody o zmieri", je irelevantná na úcely zistenia dominantného postavenia. Domnievajú sa, ze aj okolnosti sprevádzajúce zaloby a "dohody o zmieri", ktoré boli posúdené v odôvodneniach c. 515 az 540 napadnutého rozhodnutia, boli irelevantné a v tomto ohlade odkazujú na odpoved na "list opisujúci skutkový stav" (letter of facts) z 21. januára 2005. Zalobkyne tiez poznamenávajú, ze Komisia neurcila, ze podmienky "dohôd o zmieri" boli zneuzívajúce. 231 EFPIA dodáva, ze úvaha Komisie, podla ktorej sú súdne zaloby, ktoré podala AZ relevantné na úcely posúdenia jej dominantného postavenia znamená, ze spolocnost, ktorá prichádza na trh s inovacným výrobkom, sa musí zdrzat uplatnovania svojich práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva v ich celosti a pozadovania licencných poplatkov (royalties) od niektorých svojich konkurentov, aby sa nevystavovala nebezpecenstvu, ze bude posúdená ako dominantná, a teda jej obchodná politika zacne podliehat obmedzeniam. Takýto postoj vsak môze odstránit akúkolvek motiváciu na vytváranie inovacných výrobkov. 232 V súvislosti s otázkou výhody, ktorú má výrobok prítomný na trhu alebo výrobok prvý na trhu, zalobkyne navyse poznamenávajú, ze pantoprazol dosiahol v Nemecku trhový podiel 20,66 %, hoci bol na trhu iba dva roky (1995). Naznacujú, ze to bolo spôsobené tým, ze výrobcom pantoprazolu bola nemecká spolocnost Byk Gulden. Rovnako poznamenávajú, ze práva AZ vyplývajúce z dusevného vlastníctva nezabránili tomu, aby na trh vstúpili lansoprazol v roku 1993 a pantoprazol v roku 1994. 233 EFPIA okrem toho popiera, ze dlhodobá prítomnost AZ na trhu IPP môze vo vseobecnosti prinásat konkurencné výhody, kedze tieto výhody sú podla EFPIA irelevantné pri urcení dominantného postavenia. Úspech farmaceutického výrobku je totiz pojmovo krátkodobý, pretoze tento výrobok je zranitelný voci vstupu iných inovacných výrobkov a tiez generických výrobkov, ako to Komisia uznala v odôvodnení c. 562 napadnutého rozhodnutia. Navyse licencné zmluvy a zverejnenie informácií poskytnutých na úcely získania povolenia na uvedenie na trh otvárajú cestu konkurentom. 234 Pokial ide o analýzu financnej sily, zdrojov a specializácie AZ, EFPIA vytýka Komisii, ze porovnala císelné údaje týkajúce sa predajov, zisku po zdanení, celkových aktív, kapitálového výnosu, zdrojov na výskum a vývoj a marketingových zdrojov bez toho, aby z nich vyvodila záver o konkurencnej sile rivalov AZ v oblasti IPP. 235 Zalobkyne sa domnievajú, ze záver Komisie, podla ktorého mala AZ v Nemecku v rokoch 1995 az 1997 dominantné postavenie, je v kazdom prípade nesprávny. V tomto ohlade tvrdia, ze tri faktory, z ktorých Komisia vychádzala, a to trhové podiely, ceny a propagacná cinnost, nepotvrdzujú záver o existencii dominantného postavenia. Pokial ide o trhové podiely, zalobkyne poznamenávajú, ze z tabulky c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hoci AZ mala v rokoch 1995 az 1997 najväcsí trhový podiel, aj trhové podiely jej konkurentov boli velké. Z tejto tabulky okrem toho vyplýva, ze trhový podiel AZ v rokoch 1994 az 1995 klesol z 82,57 na 64,94 %, zatial co trhový podiel pantoprazolu stúpol z 5,34 % v roku 1994 na 20,66 % v roku 1995. V rokoch 1995 a 1996 trhový podiel AZ nadalej klesal, pricom trhové podiely lansoprazolu a pantoprazolu sa zväcsovali. 236 Pokial ide o údaje o urcovaní cien uvedené v tabulke c. 33 prílohy napadnutého rozhodnutia, zalobkyne tvrdia, ze v rokoch 1995 az 1997 boli ceny kapsúl Antra 20 mg (omeprazol), Agopton 30 mg (lansoprazol) a Rifun 40 mg (pantoprazol) rovnaké, co znamená, ze AZ nebola schopná uplatnovat vyssie ceny ako jej konkurenti. 237 Napokon, pokial ide o informácie o propagacnej cinnosti v Nemecku, zalobkyne odkazujú na graf c. 6 v správe Lexecon. Z tohto grafu vyplýva, ze propagacné cinnosti týkajúce sa pantoprazolu boli intenzívnejsie ako propagacné cinnosti súvisiace s Losecom, zatial co propagacné cinnosti týkajúce sa lansoprazolu boli rovnaké ako propagacné cinnosti súvisiace s Losecom. S prihliadnutím na tabulku c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia sa zalobkyne domnievajú, ze intenzívnejsie propagacné cinnosti súvisiace s pantoprazolom mu umoznovali získat a udrzat si velké trhové podiely, zatial co trhový podiel Losecu klesal. Z toho vyplýva schopnost nového konkurenta vstupujúceho na trh efektívne konkurovat Losecu vdaka propagacným cinnostiam. 238 Komisia popiera dôvodnost tvrdení, ktoré uvádzajú zalobkyne a EFPIA. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 239 Na úvod treba uviest, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "dominantné postavenie" uvedený v clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa do znacnej miery nezávisle od jeho konkurentov, zákazníkov a v konecnom dôsledku aj spotrebitelov. Vo vseobecnosti vyplýva existencia dominantného postavenia zo spojenia rôznych faktorov, ktoré zohladnované jednotlivo nemusia byt nevyhnutne rozhodujúce (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 65 a 66, a z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, body 38 a 39). 240 V tomto prípade Komisia v odôvodnení c. 601 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze AZ mala dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES na trhu IPP v Nemecku od roku 1993 az do konca roku 1997, v Belgicku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Dánsku od roku 1993 az do konca roku 1999, v Holandsku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Spojenom královstve od roku 1993 az do konca roku 1999 a v Svédsku od roku 1993 az do konca roku 2000. Pokial ide o Nórsko, Komisia sa domnievala, ze na úcely uplatnenia clánku 54 Dohody o EHP mala AZ dominantné postavenie od 1. januára 1994, co je dátum nadobudnutia platnosti tejto dohody, az do konca roku 2000. 241 Zalobkyne a EFPIA popierajú posúdenie dominantného postavenia AZ zo strany Komisie, pricom spochybnujú hlavne význam piatich faktorov zohladnených v napadnutom rozhodnutí, ktorými sú trhové podiely, úroven cien, existencia a vyuzívanie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva, postavenie prvého subjektu na trhu a financná sila AZ. Zalobkyne navyse popierajú aj dôvodnost záverov Komisie týkajúcich sa dominantného postavenia AZ v Nemecku. Tieto výhrady budú postupne preskúmané nizsie. a) O trhových podieloch AZ 242 Pokial ide o význam prikladaný drzbe velkých trhových podielov na úcely urcenia prípadného dominantného postavenia AZ, treba pripomenút, ze hoci význam trhových podielov sa na jednotlivých trhoch môze lísit, dlhodobá drzba mimoriadne velkého trhového podielu predstavuje s výnimkou prípadu, ak existujú mimoriadne okolnosti, dôkaz dominantného postavenia (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 41; rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 91, a z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 76). 243 V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze trhové podiely väcsie ako 50 % predstavujú mimoriadne velké trhové podiely (rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60) a ze trhový podiel dosahujúci 70 az 80 % je sám osebe jasným nepriamym dôkazom existencie dominantného postavenia (rozsudky Súdu prvého stupna Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 92, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 907). 244 V tomto prípade treba v prvom rade uviest, ze Komisia neoprela svoje preskúmanie iba o trhové podiely AZ, ale zabezpecila aj vykonanie dôkladnej analýzy podmienok hospodárskej sútaze tým, ze zohladnila rôzne faktory týkajúce sa hlavne významu práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a iných práv vyplývajúcich z právnej úpravy, výhod spojených s postavením prvého subjektu na trhu, ceny ako faktora hospodárskej sútaze, prítomnosti monopsónnych kupujúcich a systémov regulovaných cien a významu investícií do výskumu a vývoja, propagacných cinností a financných zdrojov. 245 Napriek tomu treba v druhom rade uviest, ze Komisia nemohla ignorovat význam, ktorý bolo treba prikladat tomu, ze AZ mala vo vseobecnosti velmi velké trhové podiely pocas celého relevantného obdobia vo vsetkých dotknutých krajinách. Zo zistení Komisie, ktoré zalobkyne a EFPIA nepopreli, totiz vyplýva, ze AZ nikdy neprestala byt prvým aktérom na trhu IPP. 246 Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze v Nemecku mala AZ trhový podiel 96 % v roku 1993 a takmer 83 % v roku 1994 (tabulka c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia uvádza 82,57 %), zatial co v roku 1994 mala spolocnost Takeda trhový podiel 12 % a spolocnost Byk Gulden trhový podiel 5 %. Trhový podiel AZ bol v rokoch 1995 az 1997 viac nez dvakrát väcsí ako trhový podiel spolocnosti Byk Gulden, ktorý dosahoval jednu pätinu az jednu stvrtinu trhu, zatial co spolocnost Takeda mala podiel na trhu 12 % v roku 1994 a 17 % v roku 1997. Trhové podiely podnikov AZ, Byk Gulden a Takeda sa znacne zmensili po uvedení generického omeprazolu na trh v roku 1999 (odôvodnenia c. 582 a 583 napadnutého rozhodnutia). 247 Pokial ide o Belgicko, Komisia uviedla, ze pred rokom 1993 dosahoval trhový podiel AZ 100 %, v rokoch 1994 az 1996 zostával vyssí ako 90 % a v roku 1997 bol o nieco málo nizsí ako 90 %, aby v roku 1998 klesol na 81 % a v roku 2000 na 68 %. Jej hlavní konkurenti, spolocnosti Takeda a Byk Gulden, mali v roku 2000 trhový podiel 27 resp. 5 % (odôvodnenie c. 570 napadnutého rozhodnutia). 248 Pokial ide o Dánsko, z tabulky c. 25 prílohy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze AZ mala v roku 1993 trhový podiel 100 % a v roku 1994 trhový podiel 97,47 %. Komisia zistila, ze Losec mal v rokoch 1995 az 1997 trhový podiel od 85 do 75 %. Tento trhový podiel v roku 1998 vzrástol a v roku 1999 sa znovu stabilizoval na úrovni o nieco málo nizsej ako 75 % napriek cene, ktorá bola o priblizne 13 % vyssia nez cena lansoprazolu a pantoprazolu (odôvodnenia c. 577 az 579 napadnutého rozhodnutia). 249 Pokial ide o Nórsko, Komisia zistila, ze predaje omeprazolu predstavovali v rokoch 1993 az 2000 trhový podiel, ktorý sa pohyboval medzi 100 a 74 %. V roku 1998 sa trhový podiel AZ prepadol na 45 % kvôli súbezným dovozom. Súbezné dovozy vsak prestali v nasledujúcom roku 1999 a AZ znovu získala trhový podiel takmer 75 % (odôvodnenie c. 590 napadnutého rozhodnutia). 250 Pokial ide o Holandsko, Komisia zistila, ze predaje omeprazolu predstavovali v rokoch 1993 az 2000 trhový podiel, ktorý sa pohyboval medzi priblizne 100 a 86 %. Az do roku 1998 sa na významnej casti týchto predajov podielali súbezní dovozcovia. Ziadny súbezný dovozca vsak nebol schopný spochybnit prevahu trhového podielu AZ, ktorý dosiahol najnizsiu úroven v roku 1996, ked bol menej ako 59 % (odôvodnenia c. 586 a 587 napadnutého rozhodnutia). 251 Pokial ide o Svédsko, Komisia uviedla, ze predaje omeprazolu predstavovali 9/10 predajov IPP v rokoch 1993 az 1999 a 8/10 týchto predajov v roku 2000. Hoci pred rokom 1996 boli vsetky tieto predaje pripísatelné AZ, podiel súbezných dovozov v rámci týchto predajov narastal, cím sa trhový podiel AZ znízil na 44 % v roku 1998. Po výmaze povolení na uvedenie na trh vsak podla Komisie trhový podiel AZ znovu vzrástol, aby dosiahol o nieco menej nez 65 %. Trhové podiely spolocností Byk Gulden a Eisai naopak neprekrocili 2,4 resp. 0,8 % a trhový podiel spolocnosti Takeda nepresiahol 7 % s výnimkou roku 2000, ked spolocnost Takeda dosiahla 15 % trhový podiel na úkor súbezných dovozcov (odôvodnenia c. 594 az 597 napadnutého rozhodnutia). 252 Napokon, pokial ide o Spojené královstvo, Komisia uviedla, ze trhový podiel AZ kolísal v rokoch 1993 az 1996 medzi 100 a 88 %. Aj neskôr bol trhový podiel AZ dvakrát väcsí ako trhový podiel spolocnosti Takeda, takze v roku 1997 mala AZ trhový podiel 78 % a Takeda 20 %, v roku 1998 boli tieto trhové podiely 68 % a 29 % a v roku 1999 zase 63 % a 31 %. V roku 2000 padol trhový podiel AZ na 57 %, pricom podiel spolocnosti Takeda stúpol na 33 % (odôvodnenie c. 599 napadnutého rozhodnutia). 253 Vzhladom na tieto zistenia, ktoré zalobkyne a EFPIA nespochybnili, sa mohla Komisia oprávnene domnievat, ze skutocnost, ze AZ mala osobitne velké trhové podiely, a v kazdom prípade trhové podiely, ktoré boli ovela väcsie ako podiely jej konkurentov, bola plne relevantným ukazovatelom jej trhovej sily neporovnatelnej s trhovou silou ostatných aktérov na trhu. 254 Skutocnost, ktorú uvádza EFPIA, ze vo farmaceutickom odvetví predstavuje inovácia podstatný faktor hospodárskej sútaze, nespochybnuje význam, ktorý treba prikladat velmi vysokým trhovým podielom AZ posúdeným v ich kontexte. V tomto ohlade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze privilegované postavenie AZ vyplýva práve z jej inovacného prieniku, ktorý jej umoznil rozvinút nový trh a mat výhodné postavenie prvého subjektu na tomto trhu vdaka predaju prvého IPP. Zalobkyne a EFPIA navyse nevysvetlujú, ako by mohli osobitosti farmaceutického odvetvia negovat význam, ktorý bol prikladaný trhovým podielom. b) O cenových úrovniach 255 Zalobkyne a EFPIA popierajú, ze vyssie ceny, ktoré uplatnovala AZ za Losec, boli nepriamym dôkazom existencie jej trhovej sily. 256 Pokial ide o skutocnost uvádzanú EFPIA, ze ceny vyplývajú z rozhodnutí verejných orgánov alebo sú týmito rozhodnutiami silne ovplyvnené, treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyne a EFPIA v tomto ohlade nespochybnili, vyplýva, ze farmaceutické podniky, ktoré ponúknu ako prvé výrobky s významnou pridanou hodnotou z terapeutického hladiska vdaka inovácii, ktorej výsledkom sú, dokázu získat od verejných orgánov vyssie ceny alebo náhrady nez majú existujúce výrobky. V tomto ohlade bolo uvedené, ze verejné orgány, ktoré urcujú náhrady alebo ceny liekov majú z dôvodu svojho poslania vo vseobecnom záujme motiváciu zaradit do svojich zdravotných systémov výrobky, ktoré významne prispievajú k zlepseniu verejného zdravia. 257 Kedze ceny alebo náhrady liekov sú nevyhnutne urcované verejnými orgánmi po dohovore s farmaceutickými podnikmi, prinajmensom v tom, ze tieto podniky musia verejným orgánom oznámit informácie relevantné na tento úcel, Komisia sa mohla domnievat, ze farmaceutické podniky majú rokovaciu silu voci vnútrostátnym orgánom, ktorá sa lísi v závislosti od terapeutickej pridanej hodnoty, ktorú ponúkajú ich výrobky v porovnaní s existujúcimi výrobkami. Navyse z napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo v tomto ohlade spochybnené, rovnako vyplýva, ze v niektorých prípadoch môze byt v strategickom záujme farmaceutických podnikov neuviest ich výrobky na niektoré trhy, ked ceny odsúhlasené verejnými orgánmi nezodpovedajú ich ocakávaniam (pozri odôvodnenia c. 557 a 559 napadnutého rozhodnutia). 258 EFPIA trvá na tom, ze verejné orgány prijímajú rozhodnutia o urcení cien jednostranne. Uznáva vsak, ze ceny alebo výska náhrad liekov sú urcované v závislosti od ich inovacnej hodnoty a ze v dôsledku toho bude výrobku, ktorý má významnú pridanú hodnotu z terapeutického hladiska, priznaná vyssia cena alebo náhrada nez majú výrobky, ktoré takúto terapeutickú hodnotu nemajú. V dôsledku toho nie je sporné, ze hoci cena alebo výska náhrady vyplýva z rozhodnutia prijatého verejnými orgánmi, schopnost farmaceutického podniku získat vyssiu cenu alebo náhradu je rôzna v závislosti od inovacnej hodnoty výrobku. 259 V tomto prípade vsak treba poznamenat, ze AZ bola ako prvý podnik, ktorý ponúkal IPP, konkrétne omeprazol s ovela vyssou terapeutickou hodnotou nez mali výrobky existujúce na trhu, schopná získat od verejných orgánov vyssiu cenu. Takto vysokú cenu mohli naopak tazsie získat farmaceutické podniky, ktoré zacali obchodovat s inými "imitujúcimi" IPP, ako sú napríklad lansoprazol, pantoprazol a rabeprazol. Samotné zalobkyne totiz vysvetlili Komisii, ze organizácie, ktoré vyplácajú náhrady, majú sklony prejavovat viac skepticizmu voci "imitujúcim" výrobkom, rozsíreniam výrobkových radov a novým formám existujúcich výrobkov, kedze takéto výrobky ponúkajú z terapeutického hladiska iba obmedzenú pridanú hodnotu (odôvodnenie c. 550 napadnutého rozhodnutia). 260 Treba sa preto domnievat, ze moznost AZ dosiahnut vyssie ceny alebo náhrady odzrkadluje výhody, ktoré vytazila zo svojho postavenia prvého subjektu na trhu, ktorý vytvorila. Toto postavenie prvého subjektu predstavuje významný faktor popredného konkurencného postavenia AZ, ktorý Komisia zohladnila v odôvodneniach c. 541 az 543 napadnutého rozhodnutia. Toto postavenie je totiz ciastocne prícinou nespornej sily omeprazolu vyrábaného AZ z hladiska trhových podielov v porovnaní s konkurentmi, ktorí obchodovali s inými IPP. 261 Okrem toho, ako Komisia uviedla v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom, skutocnost, ze AZ bola schopná udrzat si ovela väcsia trhové podiely nez mali jej konkurenti pri súcasnom uplatnovaní vyssích cien nez boli ceny iných IPP, predstavuje významnú skutocnost, z ktorej vyplýva, ze správanie AZ do znacnej miery nepodliehalo tlakom vyvíjaným jej konkurentmi, zákazníkmi a v konecnom dôsledku spotrebitelmi. Skutocnost, ze vyssie ceny, ktoré AZ uplatnovala, boli ciastocne dôsledkom urcenia vyssích náhrad, nemá na toto konstatovanie vplyv. 262 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení c. 554 napadnutého rozhodnutia oprávnene uviedla, ze zdravotné systémy, ktoré charakterizujú trhy s farmaceutickými výrobkami, majú tendenciu potvrdzovat trhovú silu farmaceutických spolocností, kedze ceny liekov sú plne alebo z väcsej casti hradené systémami sociálneho zabezpecenia, co spôsobuje, ze dopyt je do znacnej miery neelastický. To platí zvlást vtedy, ked je farmaceutický podnik, ktorý ako prvý ponúkal nový výrobok s pridanou terapeutickou hodnotu v porovnaní s existujúcimi výrobkami, schopný dosiahnut vyssiu náhradu, nez bude neskôr priznaná "imitujúcim" výrobkom. Zoci-voci podnikom, ktoré majú postavenie prvého vstupujúceho, sú totiz náhrady garantované systémami sociálneho zabezpecenia na jednej strane urcované relatívne vysoko v porovnaní s "imitujúcimi" výrobkami a na druhej strane umoznujú farmaceutickému podniku, v ktorého prospech sú urcené, aby stanovil svoju cenu vysoko bez obavy, ze pacienti a lekári sa preorientujú na iné lacnejsie výrobky. 263 Podobne ako bolo uvedené v rámci definície relevantného trhu v bode 174 vyssie, nezálezí na tom, ze schopnost AZ zachovat si osobitne vysoké trhové podiely pri súcasnom uplatnovaní ovela vyssích cien je umoznená alebo podporovaná systémami sociálneho zabezpecenia, kedze táto skutocnost nemá vplyv na zistenie, ze AZ si bola schopná udrzat vyssie príjmy ako jej konkurenti bez toho, aby rôzni aktéri na trhoch farmaceutických výrobkov, a to pacienti, lekári predpisujúci lieky, vnútrostátne systémy sociálneho zabezpecenia a jej konkurenti, boli schopní spochybnit toto privilegované postavenie pocas období, ktoré Komisia zohladnila na úcely urcenia dominantného postavenia. 264 Celkovú schopnost AZ udrzat svoje ceny na vyssej úrovni ako jej konkurenti pri súcasnom zachovaní ovela väcsích trhových podielov treba navyse posúdit v kontexte úsilia o znízenie výdavkov na zdravotnú starostlivost vynakladaného verejnými orgánmi s cielom vyvázit obmedzenú citlivost lekárov predpisujúcich lieky a pacientov na vysoké ceny liekov (odôvodnenie c. 555 napadnutého rozhodnutia) a v kontexte proporcionálne ovela vyssích propagacných výdavkov vynakladaných novými konkurentmi vstupujúcimi na trh v Nemecku a v Spojenom královstve (odôvodnenia c. 585 a 600 napadnutého rozhodnutia). 265 EFPIA napriek tomu tvrdí, ze o cenách urcených verejnými orgánmi sa predpokladá, ze sú urcené na konkurencnej úrovni. Treba vsak poznamenat, ze kedze ceny sú ovplyvnované rozhodnutiami orgánov verejnej moci o výske náhrady alebo o maximálnych cenách, nie sú výsledkom obvyklého vzájomného pôsobenia trhových síl. Nemozno sa teda s úspechom odvolávat na konkurencnú povahu výsky ceny urcenej v takomto kontexte, kedze tá bola stanovená bez mechanizmov hospodárskej sútaze, ktoré umoznujú dosiahnut takúto konkurencnú úroven. V kazdom prípade treba uviest, ze cielom analýzy dominantného postavenia je urcit, ci sa podnik môze na trhu správat do znacnej miery nezávisle. Zo zistení Komisie týkajúcich sa cien AZ vyplýva, ze AZ mala do znacnej miery takúto nezávislost so zretelom na jej schopnost udrzat si ovela vyssie trhové podiely ako jej konkurenti. 266 Zalobkyne tvrdia, ze intenzita, s akou sú regulované trhy farmaceutických výrobkov v kazdom prípade bráni tomu, aby mohla farmaceutická spolocnost uplatnovat trhovú silu z hladiska cien alebo aby mohla bránit hospodárskej sútazi tým, ze by konala nezávisle od svojich konkurentov, lekárov a pacientov, a to aj ked má velké trhové podiely. V tomto ohlade treba najprv zdôraznit, ako bolo uvedené uz vyssie, ze schopnost AZ udrzat vyssie ceny nez boli ceny jej konkurentov pri súcasnom zachovaní ovela väcsích trhových podielov preukazuje, ze bola schopná uplatnovat trhovú silu z hladiska cien, kedze ani konkurencní výrobcovia, ani systémy sociálneho zabezpecenia, ktoré na seba preberali náklady, a ani pacienti, ju neboli schopní donútit, aby svoje ceny prispôsobila cenám konkurencných výrobkov. V tomto ohlade treba pripomenút, ze s výnimkou Belgicka a od roku 1996 Holandska mohli farmaceutické podniky slobodne urcovat svoje ceny. 267 Dalej treba v kazdom prípade zdôraznit, ze zistenie trhovej sily, t. j. schopnosti podniku správat sa do znacnej miery nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a v konecnom dôsledku spotrebitelov v tom zmysle, ze je najmä schopný udrzat ceny na vysokej úrovni pri súcasnom zachovaní ovela väcsích trhových podielov, nez majú jeho konkurenti, nie je podmienené schopnostou podniku pouzívat túto trhovú silu tak, aby bránil zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze. V prípade postupov, ktorých cielom je vylúcit alebo obmedzit hospodársku sútaz, sa totiz na to, aby bolo správanie posúdené ako zneuzitie dominantného postavenia, nevyzaduje, aby toto správanie vyplývalo z ekonomickej sily podniku alebo aby ho táto ekonomická sila umoznovala, kedze medzi dominantným postavením a jeho zneuzívaním sa nevyzaduje ziadna prícinná súvislost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 27, a Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 91). 268 Okrem toho zalobkyne nemôzu iba tvrdit, ze AZ nemohla konat nezávisle od ostatných aktérov na trhu farmaceutických výrobkov. Pokial ide o tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 561 napadnutého rozhodnutia, ktoré EFPIA popiera, ze AZ bola schopná konat do znacnej miery nezávisle od zdravotných systémov, treba v tomto ohlade zdôraznit, ze bolo v záujme AZ zabezpecit, aby generické výrobky nemohli vstúpit na trh, kedze tieto výrobky boli schopné vyvíjat silný tlak na znizovanie ceny Losecu a spôsobit neúspech uvedenia budúcej generácie výrobkov AZ za výhodnú cenu (pozri najmä odôvodnenia c. 298 az 301 a 551 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak uviedla, ze ako to vyplýva z vytýkaných postupov, AZ mohla ako drzitel prvých povolení na uvedenie na trh ako jediná uplatnovat vylucovaciu stratégiu voci konkurencným generickým výrobkom (odôvodnenia c. 527 a 528 napadnutého rozhodnutia), a to napriek tomu, ze v záujme vnútrostátnych zdravotných systémov bolo znizovanie cien farmaceutických výrobkov. Vzhladom na protiklad medzi postavením verejných orgánov, ktoré nemohli ovplyvnit vstup lacnejsích generických výrobkov na trh a postavením AZ, ktorá ich vstup ovplyvnit mohla s vyuzitím regulacného systému, bola Komisia oprávnená uviest, ze AZ bola schopná správat sa do významnej miery nezávisle od zdravotných systémov. 269 Vzhladom na uvedené sa teda Vseobecný súd domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, ked na úcely posúdenia konkurencného postavenia AZ na trhu zohladnila ukazovatele zalozené na cenách. c) O existencii a vyuzívaní práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva 270 Pokial ide o výhrady formulované voci významu prikladanému právam vyplývajúcim z dusevného vlastníctva a právam, ktoré priznáva právna úprava vo farmaceutickej oblasti, treba najprv uviest, ze nemozno tvrdit, ze práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva nepredstavujú relevantný faktor na úcely urcenia dominantného postavenia. Hoci sa totiz nemozno domnievat, ze samotné vlastníctvo práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva priznáva takéto postavenie, napriek tomu môze za urcitých okolností vytvorit dominantné postavenie najmä tým, ze umoznuje podniku, aby bránil efektívnej hospodárskej sútazi na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Magill, uz citovaný v bode 229 vyssie, body 46 a 47). 271 V tomto prípade vsak zalobkyne a EFPIA nepopierajú zistenie Komisie, ze Losec ako prvý IPP, ktorý bol uvedený na trh, bol chránený osobitne silným patentom, na základe ktorého AZ viedla súdne konania, ktoré jej umoznovali vyvíjat významné tlaky na jej konkurentov, spolocnosti Takeda, Byk Gulden a Eisai, a do znacnej miery im diktovat prístup na trh. [dôverné] Spolocnost Eisai bola podobne nútená platit AZ náhradu za predaje rabeprazolu a poskytnút jej prístup k urcitým technológiám, ktoré mozno pouzit pre budúce formy omeprazolu (pozri odôvodnenia c. 88 az 96 a 521 az 524 napadnutého rozhodnutia). 272 Skutocnost zdôraznovaná zalobkynami, ze patentové spory, ktoré AZ zacala, a zmierlivé urovnania, ktoré nasledovali, nie sú nicím nezákonným, nemá vplyv na zistenie Komisie, ze patentová ochrana Losecu umoznovala AZ vyvíjat významný tlak na jej konkurentov, co samo osebe predstavuje významný ukazovatel jej dominantného postavenia. Na rozdiel od toho, co zdá sa tvrdia zalobkyne, tak nie je vôbec nevyhnutné, aby podmienky "dohôd o zmieri" boli zneuzívajúce na to, aby sa bolo mozné domnievat, ze sú dôkazom dominantného postavenia. Ako poznamenáva Komisia, tvrdenie zalobkýn vyplýva zo zamienania si pojmov dominantné postavenie a zneuzitie. 273 Napokon treba odmietnut tvrdenie, ze zohladnenie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a ich výkonu, a to dokonca aj takého, ktorý nie je zneuzitím, na úcely preukázania existencie dominantného postavenia, môze znizovat akúkolvek motiváciu na vytváranie inovacných výrobkov. Treba totiz zdôraznit, ze inovácia je v kazdom prípade odmenená výhradnostou, ktorú práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva vyhradzujú pre jej pôvodcu. Pokial tak ako v tomto prípade vlastníctvo a výkon práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva môzu predstavovat významný nepriamy dôkaz dominantného postavenia, treba pripomenút, ze zakázané nie je samotné dominantné postavenie, ale iba jeho zneuzitie. V tomto ohlade sa nemozno domnievat, ze ked je nositel práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva povazovaný za subjekt v dominantnom postavení, vyuzívanie tohto práva, ktoré nie je zneuzívajúce, nepostacuje na motiváciu inovovat. 274 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze lansoprazol a pantoprazol vstúpili na nemecký trh v roku 1993 a v roku 1994, treba poznamenat, ze na to, aby existencia spolahlivej ochrany prostredníctvom práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva predstavovala významný faktor, nemusí byt nevyhnutne spôsobilá vylúcit vsetku hospodársku sútaz na trhu. 275 Vseobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila existenciu a vyuzívanie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva AZ pri posúdení jej konkurencného postavenia na trhu. d) O postavení AZ ako prvého subjektu na trhu 276 V odôvodneniach c. 541 az 543 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila konkurencné výhody, ktoré bolo mozné vyvodit z postavenia prvého subjektu na trhu a z dlhodobej prítomnosti na trhu IPP. 277 Zalobkyne vsak popierajú význam postavenia AZ ako prvého subjektu na trhu najmä s ohladom na to, ze pantoprazol získal 20,66 % trhový podiel v roku 1995 v Nemecku az po dvoch rokoch na trhu. 278 Najprv treba poznamenat, ze Komisia oprela svoje posúdenie dominantného postavenia AZ o súhrn skutocností, medzi ktorými sa v prvom rade nachádzajú trhové podiely AZ, ktoré boli ovela väcsie ako podiely jej konkurentov. Následne so zretelom na jednej strane na osobitosti trhov s farmaceutickými výrobkami, ktoré sa vyznacujú "zotrvacnostou" lekárov predpisujúcich lieky, a na druhej strane na narastajúce tazkosti, s ktorými sa stretávajú farmaceutické podniky pri vstupe na trh, akými sú vysoký pocet konkurentov a výrobkov uz prítomných na tomto trhu, co sú tazkosti, ktoré potvrdzuje stúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zohladnená Komisiou, sa Komisia mohla domnievat, ze postavenie prvého subjektu na trh predstavuje znacnú konkurencnú výhodu. Túto konkurencnú výhodu navyse potvrdzujú interné dokumenty AZ, z ktorých vyplýva, ze Losec tazil z dobrého mena a zo stabilnej dobrej povesti vdaka svojmu postaveniu "prvého výrobku na trh", ktoré svedcilo o najväcsej skúsenosti. 279 Komisia netvrdila, ze konkurencné výhody spojené s dlhodobou prítomnostou AZ na trhu IPP za kazdých okolností bránia rozvoju konkurencných predajov. Skutocnost, ze pantoprazol bol schopný dosiahnut v Nemecku podiel na trhu 20,66 %, tak nemôze spochybnovat konkurencné výhody, ktoré AZ vyvodzovala zo svojho postavenia prvého subjektu na trhu, a to ani na nemeckom trhu, ani na ostatných geografických trhoch, na ktorých bolo postavenie AZ v niektorých prípadoch zdrvujúce. Navyse treba uviest, ze pantoprazol nedokázal spochybnit postavenie Losecu ako najpredávanejsieho IPP v Nemecku. 280 Obdobne ani okolnost, ze generické výrobky sú schopné uskodit dominantnému postaveniu AZ, nespochybnuje skutocnost, ze jej postavenie prvého subjektu na trhu jej priznávalo znacné konkurencné výhody. Navyse treba uviest, ze pocas období zohladnených Komisiou, ked mala AZ dominantné postavenie, generické výrobky neuskodili tomuto jej postaveniu na relevantných geografických trhoch. 281 Pokial ide dalej o tvrdenie EFPIA, ze zranitelnost farmaceutického výrobku voci vstupu inovacných výrobkov má za následok úplnú irelevantnost postavenia prvého subjektu na trhu, stací uviest, ako poznamenala Komisia, ze ani zalobkyne, ani EFPIA sa nezmienujú o vstupe inovacných výrobkov na trh, ktorý v tomto prípade spochybnil dominantné postavenie AZ na trhu IPP. 282 Napokon ani skutocnost, ze AZ uzavrela licencné zmluvy s niektorými konkurentmi nemôze mat za následok irelevantnost jej dlhodobej prítomnosti na relevantnom trhu. Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, právny rámec nijako neulahcuje vstup na trh výrobcom generických výrobkov, ktorí chcú obchodovat so svojimi výrobkami, kedze údaje oznamované výrobcami originálnych výrobkov na úcely získania povolenia na uvedenie na trh sú chránené pocas obdobia siestich az desiatich rokov [pozri clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, týkajúcich sa humánnych liekov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 22, 1965, s. 369, v znení relevantnom v case skutkových okolností)], takze pocas tohto obdobia výrobcovia generických výrobkov, ktorí chcú získat povolenie na uvedenie na trh, nemôzu odkazovat na tieto údaje, ale musia vykonat svoje vlastné testovanie. 283 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri svojom celkovom posúdení zohladnila aj postavenie AZ ako prvého subjektu na trhu IPP. e) O financnej sile AZ 284 V odôvodneniach c. 78 az 86 a 566 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe presných a nespochybnených informácií, cerpaných z výrocných správ dotknutých podnikov, zistila, ze AZ mala v rokoch 1993 az 2000 väcsie zdroje a výkonnost ako jej konkurenti, spolocnosti Takeda a Byk Gulden, najmä pokial ide o jej celkovú financnú stabilitu, zdroje na výskum a vývoj a marketingové zdroje. Pokial ide konkrétnejsie o obrat AZ, ktorý bol ovela vyssí ako obrat spolocností Takeda a Byk Gulden, Komisia konstatovala, ze tento obrat pochádzal takmer výlucne z predaja farmaceutických výrobkov, zatial co tretina obratu spolocností Takeda a Byk Gulden pochádzala z iných nez farmaceutických predajov. Zostatok obratu spolocnosti Byk Gulden pochádzal hlavne z predaja chemických výrobkov a v prípade spolocnosti Takeda z predaja chemických výrobkov, vitamínov a polnohospodársko-potravinárskych výrobkov (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia). 285 Z týchto zistení tak jasne vyplýva, ze väcsie financné zdroje AZ pochádzajú takmer výlucne z jej farmaceutických cinností, na ktoré AZ aj sústreduje takmer vsetky svoje prostriedky, zatial co jej konkurenti, spolocnosti Takeda a Byk Gulden, majú obmedzenejsie zdroje, ktoré nevenujú výlucne na svoje cinnosti vo farmaceutickom odvetví. Okrem toho väcsie financné a ludské zdroje, ktoré AZ venuje na výskum a vývoj, ako aj na svoju predajnú silu, predstavujú tiez relevantný faktor pri posúdení relatívneho postavenia tohto podniku v porovnaní s jeho konkurentmi na trhu. 286 Hoci tieto zistenia samy osebe nestacia na odôvodnenie záveru, ze AZ mala v posudzovanom období dominantné postavenie, napriek tomu predstavujú súhrn relevantných nepriamych dôkazov umoznujúcich domnievat sa, ze AZ mala v porovnaní so svojimi konkurentmi väcsie zdroje, ktoré boli spôsobilé utvrdit jej postavenie na trhu voci nim. Tvrdenie EFPIA, ze Komisia nevyvodila závery týkajúce sa konkurencnej sily rivalov AZ v oblasti IPP treba preto zamietnut, kedze tieto závery vyplývajú v tomto prípade z vyssie uvedených zistení. f) O dominantnom postavení AZ v Nemecku 287 Pokial ide o záver Komisie, ze AZ mala dominantné postavenie v Nemecku od roku 1993 do konca roku 1997, zalobkyne popierajú, ze takéto postavenie existovalo v rokoch 1995 az 1997. 288 Treba uviest, ze trhový podiel AZ v Nemecku pocas posudzovaného obdobia klesal z 96,09 % v roku 1993 na 82,57 % v roku 1994, 64,94 % v roku 1995, 58,27 % v roku 1996 a 53,99 % v roku 1997 (tabulka c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia). Hoci tieto údaje preukazujú nepretrzitú tendenciu zmensovania trhového podielu AZ, tento podiel bol v roku 1997 este stále znacný (53,99 %). Trhový podiel väcsí ako 50 % umoznuje predpokladat existenciu dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 60). 289 Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, v rokoch 1995 az 1997 bol trhový podiel AZ ovela väcsí ako podiely jej najblizsích konkurentov. Traja najvýznamnejsí konkurenti AZ na nemeckom trhu, spolocnosti Takeda, Byk Gulden a Schwartz Pharma, mali trhové podiely 12,38 %, 10,88 % a 9,77 % v roku 1995, 12,57 %, 11,50 % a 10,01 % v roku 1996, a 14,10 %, 12,91 % a 10,64 % v roku 1997 (tabulka c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia). 290 Treba navyse uviest, ze trhový podiel AZ klesol pod 50 % az v roku 1999, teda dva roky po poslednom roku zohladnenom na úcely posúdenia dominantného postavenia, pricom jej trhový podiel sa vtedy prepadol na 35,31 % najmä kvôli vstupu generického omeprazolu na trh. 291 Rovnako treba uviest, ako to zdôraznuje Komisia, ze príjmy AZ z predajov neustále narastali, aj ked v mensom rozsahu nez tvrdí Komisia, pricom stúpli z viac ako 116 miliónov USD v roku 1994 (ked mala AZ 82,57 % podiel na trhu) na viac ako 141 miliónov USD v roku 1997 (ked uz mala iba 53,99 % podiel na trhu). Na porovnanie, príjmy spolocnosti Takeda sa pohybovali medzi 17 miliónmi USD v roku 1994 a 37 miliónmi USD v roku 1997, zatial co príjmy spolocností Byk Gulden a Schwartz Pharma vzrástli z viac ako 4 miliónov USD v prípade prvej z nich a z viac ako 3 miliónov USD v prípade druhej v roku 1994 na viac ako 33 miliónov USD a takmer 28 miliónov USD v roku 1997 (tabulka c. 26 prílohy napadnutého rozhodnutia). Príjmy AZ teda boli nadalej ovela vyssie ako príjmy jej konkurentov. 292 Hoci tak bolo konkurencné postavenie AZ v Nemecku o nieco slabsie ako v ostatných posudzovaných krajinách, Vseobecný súd sa so zretelom na uvedené domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked uviedla, ze AZ mala v Nemecku v rokoch 1995 az 1997 este stále dominantné postavenie. 293 Skutocnost, ze ceny, ktoré uplatnovala AZ, neboli ovela vyssie ako ceny jej konkurentov a ze propagacné cinnosti týkajúce sa pantoprazolu a lansoprazolu boli rovnako intenzívne alebo intenzívnejsie ako propagacné cinnosti súvisiace s Losecom, nemá vplyv na tento záver, kedze skutocnosti, z ktorých Komisia vychádzala, sú v tomto prípade postacujúce na to, aby jej umoznili bez toho, aby sa pritom dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievat sa, ze AZ mala v Nemecku v rokoch 1995 az 1997 este stále dominantné postavenie. 294 V dôsledku toho vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy a na tvrdenia uvádzané úcastníkmi konania, sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze AZ mala dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP na trhu IPP v Nemecku od roku 1993 az do konca roku 1997, v Belgicku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Dánsku od roku 1993 az do konca roku 1999, v Nórsku od roku 1994 az do konca roku 2000, v Holandsku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Spojenom královstve od roku 1993 az do konca roku 1999 a vo Svédsku od roku 1993 az do konca roku 2000. C - O prvom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa dodatkových ochranných osvedcení 1. Právny rámec a vytýkané správanie 295 Nariadenie Rady (EHS) c. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedcenia na liecivá (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200) upravuje vytvorenie dodatkového ochranného osvedcenia (dalej len "DOO"), ktorého úcelom je predlzit trvanie výhradného práva zaruceného patentom a tak priznat dodatocnú dobu ochrany. DOO má kompenzovat skrátenie doby skutocnej ochrany poskytovanej patentom zodpovedajúce obdobiu medzi podaním patentovej prihlásky pre liecivo a udelením povolenia na uvedenie na trh. 296 Nariadenie c. 1768/92 v znení úcinnom v rozhodnom case vo svojom clánku 13 stanovuje: "1. Osvedcenie nadobúda úcinnost po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu, a to na obdobie rovnajúce sa dobe, ktorá uplynula medzi dnom podania prihlásky základného patentu a dnom prvého povolenia uviest výrobok na trh v spolocenstve, skrátenej o pät rokov. 2. Bez ohladu na ustanovenie odseku 1, doba platnosti osvedcenia nesmie byt dlhsia ako pät rokov odo dna nadobudnutia jeho úcinnosti." 297 Clánok 3 nariadenia c. 1768/92, ktorý spresnuje podmienky získania DOO, stanovuje: "Osvedcenie sa udelí, ak v clenskom státe, v ktorom je podaná ziadost... a k dátumu podania ziadosti: a) je výrobok chránený platným základným patentom; b) výrobok získal platné oprávnenie na uvedeniu na trh ako liecivo v súlade so smernicou 65/65/EHS alebo smernicou 81/851/EHS; c) na výrobok nebolo doposial vydané osvedcenie; d) oprávnenie uvedené v [písm.] b) je prvým oprávnením na uvedenie výrobku ako lieciva na trh." 298 Clánok 8 ods. 1 nariadenia c. 1768/92, ktorý konkretizuje informácie, ktoré sa musia nachádzat v ziadosti o osvedcenie, stanovuje: "1. Ziadost o osvedcenie obsahuje: a) ziadost o udelenie osvedcenia, v ktorej je uvedené najmä: ... iv) císlo a dátum prvého povolenia k uvedeniu na trh v zmysle clánku 3 písm. b a ak toto povolenie nie je prvým povolením k uvedeniu na trh v spolocenstve, císlo a dátum takéhoto povolenia; b) kópiu povolenia k uvedeniu na trh v zmysle clánku 3 písm. b, v ktorom je výrobok identifikovaný a ktorý obsahuje najmä císlo a dátum povolenia ako aj prehlad charakteristických vlastností výrobku v zmysle clánku 4a smernice 65/65/EHS alebo clánku 5a smernice 81/851/EHS; c) ak nie je povolenie podla písm. b prvým povolením na uvedeniu výrobku ako lieciva na trh v spolocenstve, informácie o identite takto povoleného výrobku a o právnom predpise, podla ktorého bolo takéto povolovacie konanie uskutocnené, ako aj kópiu uverejnenia tohto povolenia v príslusnom úradnom uverejnení [vestníku - neoficiálny preklad]." 299 Clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1768/92, ktorý upravuje prechodné ustanovenia, stanovuje: "1. Pre kazdý výrobok, ktorý je ku dnu, ked toto nariadenie nadobudne úcinnost, chránený platným základným patentom a pre ktorý bolo prvé povolenie na uvedeniu na trh ako liecivo na území spolocenstva alebo na území Rakúska, Fínska alebo Svédska [na území Spolocenstva - neoficiálny preklad], získané po 1. januári 1985, mozno vydat osvedcenie. V prípade osvedcení, ktoré majú byt vydané v Dánsku a v Nemecku, sa dátum 1. január 1985 nahrádza dátumom 1. január 1988. V prípade osvedcení, ktoré majú byt vydané v Belgicku a Taliansku, sa dátum 1. január 1985 nahrádza 1. januárom 1982." 300 Rozhodnutie spolocného výboru EHP c. 7/94 z 21. marca 1994, ktorým sa mení protokol c. 47 a niektoré prílohy Dohody o EHP [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 160, s. 1), vo svojej prílohe c. 15 zaradilo nariadenie c. 1768/92 do prílohy XVII (dusevné vlastníctvo) Dohody o EHP. Na úcely clánku 3 písm. b) nariadenia c. 1768/92 sa povolenie na uvedenie na trh vydané v súlade s vnútrostátnou právnou úpravou státu Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) povazuje za povolenie na uvedenie na trh vydané v súlade so smernicou Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácií ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, týkajúcich sa humánnych liekov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 22, 1965, s. 369). Fínsko a Nórsko sa okrem toho nachádzajú medzi krajinami, pre ktoré nemozno udelit ziadne DOO, ak bolo prvé povolenie na uvedenie na trh v EHP vydané pred 1. januárom 1998. Pokial ide o Rakúsko, prvé povolenie na uvedenie na trh v EHP nesmie byt vydané pred 1. januárom 1982. V prípade Svédska nemozno udelit DOO, ak bolo prvé povolenie na uvedenie na trh v EHP vydané pred 1. januárom 1985. 301 Podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 1768/92 bola lehota na podanie ziadostí o udelenie DOO podla prechodnej úpravy stanovená do 2. júla 1993. Z clánku 3 rozhodnutia spolocného výboru EHP c. 7/94 vyplýva, ze lehota na podanie ziadostí o udelenie DOO v Rakúsku, Fínsku, Nórsku a Svédsku bola stanovená do 1. januára 1995. 302 Súdny dvor, ktorý rozhodoval o prejudiciálnej otázke polozenej v spore medzi AZ a spolocnostou Ratiopharm v Nemecku, vo svojom rozsudku z 11. decembra 2003, Hässle (C-127/00, Zb. s. I-14781), na jednej strane posudzoval súlad prechodnej úpravy zavedenej clánkom 19 nariadenia c. 1768/92 so zásadou rovnosti zaobchádzania a na druhej strane vylozil pojem prvé povolenie na uvedenie na trh nachádzajúci sa v clánku 19 ods. 1 tohto nariadenia. 303 Pokial ide o súlad prechodnej úpravy zavedenej clánkom 19 nariadenia c. 1768/92 so zásadou rovnosti zaobchádzania, Súdny dvor sa domnieval, ze urcenie rôznych referencných dátumov pre jednotlivé clenské státy bolo odôvodnené legitímnymi cielmi súvisiacimi s vnútrostátnou politikou v oblasti verejného zdravia a najmä s financnou stabilitou zdravotných systémov. Rozdiely v referencných dátumoch sú podla Súdneho dvora výsledkom posúdenia, ktoré vykonal kazdý clenský stát v závislosti od svojho systému zdravotnej starostlivosti, ktorého organizácia a financovanie sa medzi jednotlivými clenskými státmi lísia. Súdny dvor sa preto domnieval, ze prechodná úprava nariadenia c. 1768/92 neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania (rozsudok Hässle, uz citovaný v bode 302 vyssie, body 38 az 42). 304 Pokial ide o pojem prvé povolenie na uvedenie na trh nachádzajúci sa v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1768/92, Súdny dvor uviedol, ze tento pojem odkazuje iba na prvé povolenie na uvedenie na trh v zmysle smernice 65/65, vydané v ktoromkolvek clenskom státe, a netýka sa povolení vyzadovaných právnou úpravou v oblasti cien a náhrad liekov (rozsudok Hässle, uz citovaný v bode 302 vyssie, bod 79). Pokial sa bude v dalsom texte odkazovat na pojem povolenie na uvedenie na trh, tak ako ho vylozil Súdny dvor v rozsudku Hässle, uz citovanom v bode 302 vyssie, bude pouzitý výraz "technické povolenie". 305 Prvé zneuzitie dominantného postavenia zistené Komisiou spocíva v tom, ze AZ ako súcast celkovej stratégie DOO urcenej na udrzanie výrobcov generických výrobkov mimo relevantného trhu urobila rad úmyselne klamlivých vyhlásení pred patentovými zástupcami, vnútrostátnymi patentovými úradmi, ako aj vnútrostátnymi súdmi, aby získala alebo zachovala DOO pre omeprazol, na ktoré nemala nárok alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu (pozri odôvodnenia c. 144 a 626 napadnutého rozhodnutia). 306 Komisia odlísila v priebehu tohto prvého zneuzitia dve fázy. Prvá fáza sa týka klamlivých vyhlásení, ktoré urobila AZ 7. júna 1993, ked odovzdala pokyny patentovým zástupcom, prostredníctvom ktorých boli podané ziadosti o udelenie DOO v siedmych clenských státoch, vrátane Nemecka, Belgicka, Dánska, Holandska a Spojeného královstva (pozri odôvodnenie c. 628 napadnutého rozhodnutia). 307 Druhá fáza zahrna po prvé, klamlivé vyhlásenia predlozené v rokoch 1993 a 1994 patentovým úradom v odpovedi na ich otázky k ziadostiam o udelenie DOO, ktoré podala AZ, po druhé, klamlivé vyhlásenia urobené v decembri 1994 pocas druhého kola ziadostí o udelenie DOO v troch clenských státoch EHP, a to v Rakúsku, Fínsku a Nórsku, a po tretie, klamlivé vyhlásenia predlozené následne iným patentovým úradom, ako aj vnútrostátnym súdom v sporových konaniach zacatých výrobcami konkurencných generických výrobkov s cielom zrusenia DOO v týchto státoch (pozri odôvodnenie c. 629 napadnutého rozhodnutia). 2. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a) Tvrdenia zalobkýn O uplatnitelných právnych zásadách 308 Zalobkyne uvádzajú, ze neexistuje ziadny "precedens", podla ktorého sa clánok 82 ES uplatnuje na ziadosti o získanie alebo predlzenie práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva a navrhujú, aby sa k tejto otázke pristupovalo s prihliadnutím na tri zásady. 309 Po prvé, samotný úmysel podvodne získat patent alebo DOO, ani prihláska patentu alebo DOO, aj keby bola podvodná, a dokonca ani udelenie patentu alebo DOO, ktoré nie je okamzite vykonatelné, nemôzu byt zneuzitím dominantného postavenia. V tomto ohlade sa zalobkyne domnievajú, ze zneuzitie dominantného postavenia je objektívny pojem, ktorý nezávisí od úmyslu poskodit hospodársku sútaz, ale od objektívneho zistenia tohto následku v skutocnosti (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 91, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Zb. s. II-3929, body 172 a 173). Úmysel obmedzit hospodársku sútaz tak nestací na preukázanie pozadovaného následku na hospodársku sútaz, kedze sa vyzaduje, aby bolo uskutocnené správanie, ktoré má za ciel takýto následok. Správanie, ktoré v skutocnosti nebolo zrealizované alebo ktoré nemôze mat za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, teda nemôze predstavovat zneuzitie. Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze dôkaz "subjektívneho úmyslu" dopustit sa zneuzitia a dôkaz správania, ktoré je prípravou na zneuzitie, a ktoré samo osebe nemôze obmedzit hospodársku sútaz, nepostacujú na preukázanie zneuzitia v zmysle clánku 82 ES. 310 Po druhé, samotné získanie výhradného práva nepredstavuje v prípade, ak nie sú dané dalsie skutocnosti, zneuzitie dominantného postavenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. júla 1990, Tetra Pak/Komisia, T-51/89, Zb. s. II-309, body 23 a 24). Zalobkyne spresnujú, ze citovaný rozsudok Tetra Pak/Komisia sa týka specifického prípadu získania práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva, ktoré sa vztahuje k cinnosti. Získanie výhradného patentu je podla zalobkýn zneuzitím dominantného postavenia vtedy, ked je jeho následkom posilnenie dominantného postavenia podniku, ked existuje velmi slabá hospodárska sútaz a ked má získanie práva za následok vylúcenie akejkolvek hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. 311 Po tretie, o zneuzitie dominantného postavenia môze íst iba vtedy, ked je patent, ktorý bol získaný podvodne, vykonávaný a ked tento výkon splna podmienky uvedené v rozsudku Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia (T-111/96, Zb. s. II-2937). V tomto rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze podanie zaloby môze byt zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES iba za výnimocných okolností, a to na jednej strane vtedy, ked sa nemozno rozumne domnievat, ze zaloba je prostriedkom uplatnovania práv dotknutého podniku, ale slúzi iba na "sikanovanie" zalovaného, a na druhej strane vtedy, ked je zaloba súcastou plánu, ktorého cielom je vylúcit hospodársku sútaz. Tieto dve podmienky treba vykladat a uplatnovat restriktívne, aby sa neznemoznilo uplatnenie vseobecnej zásady prístupu k spravodlivosti. 312 Výkon patentu tak môze byt zneuzitím dominantného postavenia iba vtedy, ked podnik vedome získal alebo vykonával patent, o ktorom vedel, ze je neplatný. Zalobkyne dodávajú, ze hoci je za urcitých okolností mozné, ze samotné udrziavanie alebo obrana patentu bez jeho aktívneho výkonu môzu predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, k takémuto zneuzitiu môze dôjst iba po zacatí ochrannej doby priznanej patentom. Pripustit na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia cokolvek menej ako podvod alebo vedomost o neplatnosti patentu by viedlo k "zmrazeniu" patentových prihlások v Európskom spolocenstve, kedze podniky by sa obávali, ze chyby spôsobené nepozornostou alebo nedbanlivostou pri výkone patentov by mohli mat za následok ulozenie pokuty Komisiou. 313 Ochrana priznaná patentmi je tak základným faktorom motivácie k inovácii za ekonomicky udrzatelných podmienok a v dôsledku toho treba uznat existenciu naliehavej poziadavky vo verejnom záujme, podla ktorej nemozno podnikom nenálezite bránit pri registrácii patentov vo farmaceutickom odvetví v rámci úpravy DOO. 314 Hoci zalobkyne tvrdia, ze je nevyhnutné, aby bol patent uz vykonávaný alebo aby hrozilo, ze bude vykonávaný po udelení DOO, vo svojej replike subsidiárne uvádzajú, ze sa prinajmensom vyzaduje, aby DOO uz bolo udelené a aby jeho existencia bola spôsobilá ovplyvnit správanie konkurentov. Navyse úmyselný podvod voci patentovým úradom musí byt preukázaný a to pomocou jasných a presvedcivých dôkazov, pricom samotná nedbanlivost alebo rozpornost zo strany prihlasovatela nie sú postacujúce. 315 Zalobkyne dodávajú, ze vnútrostátne právne úpravy upravujúce prihlásky a opravy patentov a DOO predvídajú postupy, ktoré umoznujú súdom alebo patentovým úradom opravit, ba dokonca zrusit zápis v prípade, ked doslo k pochybeniam bez ohladu na to, ci to bolo spôsobené nepozornostou alebo podvodne. V tomto ohlade môzu patentové úrady a konkurencné podniky napadnút patenty alebo DOO a v urcitých prípadoch podat zalobu na náhradu skody. V dôsledku toho netreba podla zalobkýn uplatnovat pravidlá hospodárskej sútaze na to, aby bolo mozné dosiahnut nápravu alebo ulozit sankcie po získaní patentov a DOO kvôli tomu, ze tieto sú potenciálne protisútazné v prípade, ked tieto prihlásky v skutocnosti nemali ziadny reálny následok na hospodársku sútaz. Funkciou pravidiel hospodárskej sútaze nie je totiz kontrola patentových prihlások a pravidlá, ktoré sa uplatnujú na prihlásky patentov a DOO, sú obvykle dostatocné na vylúcenie akéhokolvek protisútazného následku. Zalobkyne sa tak domnievajú, ze na to, aby mohla Komisia zakrocit, musí preukázat protisútazné následky. 316 Na podporu svojho názoru zalobkyne poukazujú na americké právo. V prvom rade je podla zalobkýn podla amerického práva pouzitie práva hospodárskej sútaze odôvodnené vtedy, ked bol patent získaný predlozením vedome a úmyselne nesprávnych údajov patentovému úradu. V tomto ohlade nestací ani hrubá nedbanlivost alebo neopatrnost, ani nepoctivé správanie, ale vyzaduje sa preukázanie podvodu. Úmyselne nesprávne vyhlásenia rovnocenné s úmyselným podvodom sú tak podstatnou poziadavkou vzniku zodpovednosti, takze sa vyzaduje jasný a presvedcivý dôkaz kvalifikovaného úmyslu. Zatajenie informácie môze podporovat obvinenie z podvodu iba vo výnimocných prípadoch, ked je jasne preukázaný podvodný úmysel a dôvera patentovej institúcie, ktorú toto opomenutie viedlo k udeleniu patentu. 317 V druhom rade sa podla amerického práva na uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze vyzaduje skutocný výkon patentu, pricom jeho samotné získanie nestací, kedze bezprostrednou prícinou protisútazného následku musí byt správanie majitela patentu a nie postup verejného orgánu. Navyse tak, ako v práve Spolocenstva, zalobu mozno povazovat za "utlácatelskú" iba vtedy, ked je objektívne neopodstatnená v tom zmysle, ze ziadny zalobca by s prihliadnutím na uvádzané tvrdenia nemohol rozumne ocakávat úspech vo veci. 318 Zalobkyne napokon zdôraznujú, ze zneuzitím dominantného postavenia nemôze byt vykonanie úkonu, ktorý môze obmedzovat hospodársku sútaz iba vtedy, ak sú vykonané aj iné úkony, ktoré sú od neho závislé. Zistenie zneuzitia dominantného postavenia vyzaduje skutocnú pravdepodobnost, ze konanie má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze a priamu prícinnú súvislost medzi konaním a ujmou spôsobenou hospodárskej sútazi. Cisto vnútorné konanie dotknutého podniku, ako je napríklad interná korespondencia v rámci skupiny, a vonkajsie konanie, ktoré je iba prípravou na potenciálne zneuzitie dominantného postavenia, pricom nemôze mat ziadny následok na hospodársku sútaz, tak nemozno povazovat za zneuzitie. Zalobkyne tak popierajú tvrdenie Komisie, ze nedovolená povaha správania nemôze závisiet od náhodného správania tretej osoby. Ako príklad uvádzajú, ze návrh dohody, ktorá porusuje clánok 81 ods. 1 ES, vedie k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze iba vtedy, ak sa strany v tomto ohlade dohodnú. O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia 319 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze dojednania medzi AZ a jej patentovými zástupcami preukazujú podvodné správanie od 7. júna 1993, ked im AZ odovzdala pokyny (odôvodnenie c. 774 napadnutého rozhodnutia). Komisia totiz z casového hladiska umiestnuje zacatie zneuzívania dominantného postavenia do doby pred podaním ziadosti o udelenie DOO. Kedze v tomto case ani AZ, ani jej patentoví zástupcovia este nekontaktovali patentové úrady, a AZ este nezískala, ani neuplatnila ziadne právo, jej správanie nemohlo mat najmensí následok na hospodársku sútaz. Zalobkyne dodávajú, ze nie je namieste domnievat sa, ze toto správanie zacalo v roku 1993, kedze platnost základných patentov skoncila az o pät rokov neskôr, v apríli 1999. Následok tohto správania na hospodársku sútaz je tak iba velmi vzdialený, a to tým skôr, ze AZ este nevyuzila svoje práva priznané týmito DOO napríklad prostredníctvom licencie. Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nemôze odôvodnit zohladnenie tohto dátumu tým, ze ide o prvé konanie, ktoré je súcastou retazca konaní s cielom vylúcit konkurentov, pretoze táto úvaha by viedla k vzniku zodpovednosti podniku v prípade neexistencie priameho následku na hospodársku sútaz za prílis mnohých okolností. 320 Pokial ide o krajiny, v ktorých DOO neboli udelené, a to Dánsko a Spojené královstvo, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze AZ v nich zneuzila svoje dominantné postavenie. Kedze patentové úrady týchto krajín zamietli ziadosti AZ a nebolo teda udelené ziadne DOO, správanie AZ nemohlo mat ziadny následok na hospodársku sútaz na týchto trhoch. Zalobkyne tak popierajú tvrdenia Komisie uvedené v odôvodneniach c. 763 az 765 napadnutého rozhodnutia a zdôraznujú, ze je nevyhnutné, aby správanie mohlo mat následok na hospodársku sútaz. Ziadost o udelenie DOO vsak sama osebe nemôze mat ani najmensí skutocný následok na hospodársku sútaz. Islo nanajvýs o prípravu na zneuzitie, alebo pokus o zneuzitie. Zalobkyne navyse tvrdia, ze Komisia uznala, ze zneuzívanie skoncilo v Spojenom královstve v júni 1994 a v Dánsku v novembri 1994, t. j. dlho pred skoncením platnosti základných patentov v apríli 1999, a teda dlho predtým, nez udelenie DOO mohlo mat akýkolvek následok na hospodársku sútaz. Okrem toho v týchto krajinách nemohol nastat ziadny následok prejavujúci sa v odradení vstupu konkurentov na relevantný trh. 321 V tomto ohlade zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 762 napadnutého rozhodnutia, ze udelenie DOO spomaluje prípravu výrobcov generických liekov, ktorá casto vyzaduje niekolko rokov, a zdôraznujú, ze nebol predlozený ziadny dôkaz týkajúci sa obdobia, ktoré títo výrobcovia potrebujú. Podla zalobkýn nedochádza pred zaciatkom predlzenia doby platnosti patentu alebo pred okamihom dostatocne blízkom dnu, ked má toto predlzenie nadobudnút úcinnost, k ziadnemu odradzujúcemu následku, aby tak budúca existencia predlzenia mohla ovplyvnit správanie konkurentov. Komisia preto nemôze tvrdit, ze pät az sest rokov pred skoncením platnosti základného patentu mohol nastat následok spocívajúci v odradení vstupu konkurentov na relevantný trh. Navyse, na základe dôkazov predlozených stazovatelkami, bolo pocas ústnej casti konania uznané, ze DOO sa nedotkli generických liekov pred skoncením platnosti patentu k látke. 322 V reakcii na odôvodnenie c. 758 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia tvrdí, ze to, ze nie je dosiahnutý výsledok sledovaný realizovaným postupom, ktorého cielom je vylúcit konkurentov z trhu, nepostacuje na to, aby postup unikol kvalifikácii ako zneuzitie dominantného postavenia, zalobkyne tvrdia, ze realizované konanie musí byt samo osebe spôsobilé mat takýto následok. Kedze patenty k látke este platili dalsích pät rokov, je vylúcené, aby samotná ziadost o udelenie DOO mohla mat co i len vzdialený následok. Okrem toho, aj keby sa AZ bolo podarilo získat DOO v Dánsku a v Spojenom královstve, bolo by na mozné uplatnenie práva hospodárskej sútaze nevyhnutné, aby sa pokúsila vykonat svoje práva. V dôsledku toho pokusy AZ získat DOO v Dánsku a v Spojenom královstve nie sú zneuzitím, a aj keby bolo rozhodnuté inak, je zistené trvanie údajných porusení ovela dlhsie, kedze sa zacína prípravnými konaniami, ktoré samy osebe neboli zneuzitím. 323 Pokial ide o krajiny, v ktorých DOO boli udelené, zalobkyne tvrdia, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, z rozsudku Tetra Pak/Komisia, uz citovaného v bode 310 vyssie, vyplýva, ze samotné nadobudnutie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva nepredstavuje samo osebe zneuzitie dominantného postavenia. Bod 139 rozsudku ITT Promedia/Komisia, uz citovaného v bode 311 vyssie, ktorý odkazuje na vyssie uvedený rozsudok, k nemu nepridáva nic nové. 324 Tieto rozsudky treba navyse odlísit od prejednávanej veci, kedze v nich bolo predmetom skúmania nadobudnutie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva patriacich inej osobe podnikom v dominantnom postavení. Neexistuje vsak ziadny "precedens" umoznujúci tvrdit, ze zneuzitím je nadobudnutie patentu alebo DOO k vlastným vynálezom podniku, ani ziadny iný základ na podlozenie tohto názoru. Podla zalobkýn sa vyzaduje dodatocná skutocnost spocívajúca bud vo vylúcení akejkolvek hospodárskej sútaze (rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie), alebo vo výkone DOO (americká judikatúra). Je vsak zrejmé, ze následkom udelenia DOO nebolo vylúcenie akejkolvek hospodárskej sútaze, kedze, ako to uznala samotná Komisia, hospodárska sútaz sa po udelení DOO zintenzívnila a AZ stratila svoje trhové podiely. 325 Zalobkyne uvádzajú, ze pred skoncením platnosti patentov k látke v apríli 1999 v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a v Spojenom královstve, nemohlo mat udelenie DOO za následok ani najmensie dodatocné obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze vstup generík na trh bol v kazdom prípade vylúcený kvôli existencii základného patentu. 326 Pokial ide o Nemecko, Komisia uznala, ze AZ nemala dominantné postavenie po konci roku 1997, teda v case dlho pred nadobudnutím úcinnosti DOO. Okrem toho v odôvodnení c. 766 napadnutého rozhodnutia Komisia uznáva, ze DOO udelené v Nemecku bolo zrusené pred skoncením platnosti základného patentu, co vylucuje, ze by správanie AZ mohlo mat za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Navyse nebolo nijako preukázané, ze krátka existencia DOO v Nemecku, ktoré bolo zrusené v júni 1997, teda dva roky pred nadobudnutím jeho úcinnosti stanovenom na apríl 1999, mohla odradit konkurentov od prípravy ich vstupu na trh k posledne uvedenému dátumu. 327 Zalobkyne tvrdia, ze pokial ide o krajiny, pre ktoré clánok 19 nariadenia c. 1768/92 pouzíva dátumy 1. január 1985 a 1. január 1982 ako dátumy, po ktorých muselo byt získané prvé povolenie na uvedenie výrobku na trh v Spolocenstve, aby mohol tento výrobok získat DOO, jediným následkom údajného zneuzitia bolo predlzenie doby platnosti DOO o sedem mesiacov. V Belgicku a Holandsku sa dodatocné obdobie získané vdaka udeleniu DOO zacalo v apríli 2002 a skoncilo sa v septembri 2002 v Belgicku a v októbri 2002 v Holandsku. Preto iba pocas tohto obdobia mohlo mat sporné správanie protisútazný následok. Z definície relevantného trhu pouzitej Komisiou vsak vyplýva, ze dominantné postavenie AZ v týchto krajinách skoncilo koncom roku 2000. V dôsledku toho AZ nemala dominantné postavenie v case, ked jej správanie mohlo vyvolat následok. V roku 2002 uz nemozno identifikovat ziadny následok spocívajúci v odradení vstupu konkurentov na trh. 328 Nórsko je jedinou krajinou, v ktorej mohla mat AZ dominantné postavenie v case, ked jej správanie mohlo vyvolat následok na hospodársku sútaz. DOO v tejto krajine vsak bolo zrusené prvostupnovým súdom v Oslo v júni 1999, teda dva mesiace po skoncení platnosti základného patentu v apríli 1999. Podla zalobkýn DOO nemohlo vylúcit ziadnu hospodársku sútaz, kedze AZ mala patent k forme, ktorého platnost skoncila az dlho po skoncení údajného prvého zneuzitia dominantného postavenia. b) Tvrdenia Komisie O uplatnitelných právnych zásadách 329 Komisia tvrdí, ze vyuzívanie verejnoprávnych konaní a úprav môze za urcitých okolností predstavovat zneuzitie dominantného postavenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 82 az 88), kedze tieto verejnoprávne úpravy môzu vytvárat odolné prekázky vstupu, ktoré umoznujú dlhodobé zachovanie trhovej sily. Podla Komisie môzu klamlivé vyhlásenia, ktoré deformujú prijatie rozhodnutia vnútrostátnymi orgánmi tak, aby bola vytvorená alebo chránená trhová sila, spôsobovat znacnú ujmu verejnosti. 330 V tomto rámci predstavuje obmedzená volná úvaha príslusných vnútrostátnych orgánov pri rozhodovaní o ziadosti relevantnú okolnost, ktorú treba zohladnit (rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge a i./Komisia, uz citovaný v bode 329 vyssie, bod 82). Ked je totiz volná úvaha správneho orgánu obmedzená, protisútazný následok, ktorý vyplynie z rozhodnutia zalozeného na nesprávnych informáciách, nemozno pripísat konaniu státu, ale klamlivým vyhláseniam. 331 Komisia poznamenáva, ze skutocnost, ze následky na trhu môzu závisiet od dalsieho konania verejných orgánov nevylucuje existenciu zneuzitia, kedze k tomuto dochádza aj v prípade, ak verejný orgán nekoná tak, ako sa od neho ziada. Nedovolenost správania totiz nemôze závisiet od náhodnosti v správaní tretích osôb. Je tak irelevantné, ci verejný orgán skutocne vydal DOO na základe klamlivých vyhlásení AZ. Komisia dodáva, ze ak by bolo mozné zneuzitie konstatovat iba v clenských státoch, v ktorých dané správanie uspelo, mohlo by to isté správanie predstavovat porusenie v niektorých clenských státoch, ale nie v iných, v závislosti od reakcie verejného orgánu. Pôsobnost clánku 82 ES sa vsak vztahuje na správanie, ktorého cielom je vyvolat protisútazné následky alebo ktoré je spôsobilé takéto následky vyvolat, a to bez ohladu na jeho úspesnost. 332 Z tohto pohladu treba ako východiskový bod zneuzívania zohladnit den realizácie správania spôsobilého obmedzit hospodársku sútaz, a to napriek na jednej strane tomu, ze predtým, nez táto línia správania vyvolá zelané protisútazné následky uplynie urcitý cas a na druhej strane tomu, ze dosiahnutie týchto následkov závisí od vonkajsích faktorov. Akékolvek iné riesenie by podla Komisie viedlo k záveru, ze obdobie, v ktorom dochádza k zneuzívaniu, je obdobie, pocas ktorého podnik nerealizuje ziadne správanie, ale ked nastanú jeho následky. Kedze sa navyse casto stáva, ze koniec zneuzívania sa casovo zhoduje s vylúcením konkurenta, schopnost stíhat vylucovacie správanie az od okamihu dosiahnutia sledovaného ciela by bola podla Komisie nanic. Komisia v dôsledku toho odmieta tvrdenie zalobkýn, ze pred nadobudnutím úcinnosti DOO nedochádza k zneuzitiu. Skutocnost, ze zelaný následok mal nastat az neskôr, totiz nemení nic na tom, ze bolo zrealizované správanie, ktorého cielom bolo vyvolat tento následok. 333 Komisia dodáva, ze rozdiel uvádzaný zalobkynami medzi vnútorným konaním a vonkajsím konaním je irelevantný, kedze v závislosti od okolností konanie, ktoré sa pri izolovanom zohladnení môze na prvý pohlad javit ako vnútorné, môze pri jeho preskúmaní v súvislostiach predstavovat dôkaz porusenia Zmluvy. 334 V reakcii na tvrdenia uvádzané zalobkynami Komisia najprv zdôraznuje, ze hoci je zneuzitie objektívnym pojmom (rozsudok Hoffmann-Laroche, uz citovaný v bode 239 vyssie), ktorého preukázanie nevyzaduje existenciu úmyslu, úmysel napriek tomu nie je irelevantný. Komisia dalej spresnuje, ze jej názor sa nezakladá iba na úmysle, ale na schéme správania pri vykonávaní toho úmyslu, ktorej cielom je vylúcit konkurentov. Úmysel je relevantným faktorom pri posúdení, ci je správanie objektívne spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, kedze ak podnik uplatnuje stratégiu, ktorej cielom je vylúcit konkurentov, alebo si je vedomý toho, ze táto stratégia by mohla mat takýto následok, je jeho správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. V kazdom prípade správanie, ktorého cielom alebo úcelom je obmedzit hospodársku sútaz, patrí do pôsobnosti clánku 82 ES bez ohladu na to, ci sa sledovaný ciel dosiahne alebo nie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, I-3177, body 77 a 78, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, body 241, 242 a 245). Komisia navyse popiera, ze by napadnuté rozhodnutie bolo zalozené iba na samotnom úmysle zalobkýn, kedze toto rozhodnutie identifikovalo správanie spôsobilé vylúcit konkurentov. 335 Komisia poznamenáva, ze pojem "podvod" sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza, kedze rozhodnutie pouzíva výraz "klamlivé vyhlásenia". Na to, aby predstavovalo zneuzitie, vsak vyhlásenie nemusí nevyhnutné obsahovat nepravdivé informácie, ktoré sú výsledkom "klamstva", kedze aj klamlivé informácie môzu viest verejné orgány k tomu, aby konali spôsobom, ktorý môze vylúcit hospodársku sútaz. V tomto ohlade Komisia uvádza, ze vyhlásenie, ktoré pri izolovanom posúdení môze byt správne, sa stáva klamlivým, ked nie je doplnené významnými skutocnostami, ktoré ho spresnujú. 336 Komisia sa domnieva, ze tvrdenie zalobkýn, ze správanie, ktoré nebolo v skutocnosti zrealizované alebo ktoré nie je spôsobilé mat za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, nie je zneuzitím, je irelevantné, kedze jej názor sa zakladá na schéme správania, ktorá mala za ciel a bola spôsobilá vyvolat takéto obmedzenie. Komisia okrem toho uvádza, ze nadobudnutie výhradného práva môze predstavovat zneuzitie (rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, body 23 a 24, a rozsudok ITT Promedia/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 139). Podla Komisie nie je namieste zaobchádzat odlisne s nadobudnutím licencie k priemyselnému procesu a s nadobudnutím DOO, kedze ich následok na hospodársku sútaz, a to vylúcenie konkurentov, je rovnaký. V reakcii na rozlisovanie, ktoré zalobkyne vykonávajú medzi prejednávanou vecou a vecami, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, a ITT Promedia/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, Komisia uvádza, ze posledný uvedený rozsudok sa netýka nadobudnutia práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva patriacich inej osobe podnikom v dominantnom postavení. Komisia navyse popiera, ze DOO patrí ziadatelovi skôr, nez bolo udelené a uvádza, ze dodatocný faktor, na ktorý odkazujú zalobkyne, je tvorený súborom klamlivých vyhlásení. Judikatúra okrem toho pri zistení zneuzitia nevyzaduje úplné vylúcenie hospodárskej sútaze. Stací, ako to vyplýva z odôvodnení c. 758 az 770 napadnutého rozhodnutia, aby uvedeniu generických liekov bolo zabránené alebo aby bolo toto uvedenie odlozené na niektorých trhoch. 337 Komisia následne spresnuje, ze prejednávaná vec má iba nepriamy vztah so súdnymi konaniami, kedze v tomto prípade ide o klamlivé vyhlásenia voci patentovým zástupcom a patentovým úradom. V tomto ohlade odkazuje na odôvodnenia c. 736 az 740 napadnutého rozhodnutia a tvrdí, ze procesné úkony AZ na súdoch predstavujú logický dôsledok proaktívnej vylucovacej stratégie realizovanej najneskôr od 6. mája 1993 a spocívajúcej v klamlivých vyhláseniach. Pokial teda konkurenti museli znásat náklady a trpiet omeskania spojené so súdnymi zalobami, bolo to výsledkom DOO udelených na základe klamlivých vyhlásení AZ, ktoré ich nútili podat mnohé zaloby. 338 Komisia popiera, ze by napadnuté rozhodnutie mohlo mat za následok odradenie prihlasovatelov patentov a zdôraznuje, ze nevyhnutnost neodradit podniky od komunikácie s verejnými orgánmi znamená, ze za porusenie clánku 82 ES sa nesmú povazovat púhe nepresnosti, nesprávne vyhlásenia spôsobené nedbanlivostou alebo vyjadrenie sporných názorov. V tomto prípade vsak sporné správanie nespocíva v púhych pochybeniach alebo izolovaných chybách spôsobených nedbanlivostou, ale sa naopak vyznacuje trvalostou a ucelenostou, cím preukazuje "subjektívny úmysel" a plnú vedomost o klamlivej povahe vyhlásení. Komisia tvrdí, ze takéto zneuzívanie patentového systému znizuje motiváciu inovovat, pretoze umoznuje podniku v dominantnom postavení, aby pocítal so zachovaním svojich príjmov aj po uplynutí doby stanovenej zákonodarcom, a odporuje cielom hospodárskej sútaze. Komisia dodáva, ze prejednávaná vec sa netýka patentovej prihlásky, v konaní o ktorej musí verejný orgán posúdit mnozstvo skutocností na úcely urcenia hodnoty prihlasovaného vynálezu, ale udelenia DOO podla ustanovení, ktoré v relevantnom case upravovali iba formálne podmienky a velmi zbezné overenie informácií. 339 Pokial ide o existenciu specifických opravných prostriedkov v oblasti patentov, Komisia poznamenáva, ze tieto prostriedky sa ukázali ako nepostacujúce na to, aby zabránili zneuzívaniu patentového systému podnikmi v dominantnom postavení. V roku 1993 sa totiz zalobkyne domnievali, ze jediné riziko, ktoré mohlo mat za následok ich správanie, bolo skrátenie doby platnosti DOO (odôvodnenia c. 200 a 745 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse popiera, ze existencia specifických právnych prostriedkov v nariadení c. 1768/92 vylucuje uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze a ich právnych prostriedkov. Pojem zneuzitie nemozno podla Komisie obmedzovat iba na správanie, ktoré neporusuje iné práva alebo pre ktoré nie sú stanovené ziadne iné právne prostriedky, kedze skutocné alebo pravdepodobné protisútazné následky patria do pôsobnosti práva hospodárskej sútaze. Okrem toho "právny prostriedok" upravený uvedeným nariadením by mal iba obmedzený význam, pretoze by sa nezaoberal otázkou realizácie vylucovacej stratégie v prípadoch, v ktorých táto stratégia neviedla k získaniu DOO, a nezohladnoval by protisútazný ciel správania podniku v dominantnom postavení. Konkurenti navyse nemohli lahko napadnút DOO, ktoré získala AZ, kedze nemali lahký prístup k relevantným informáciám týkajúcim sa dátumu technického povolenia v Luxemburgu a dátumu skutocného uvedenia na trh v tejto krajine. 340 Pokial ide o americké právo, Komisia na úvod zdôraznuje jeho obmedzený význam v prejednávanej veci. V reakcii na tvrdenia zalobkýn uvádza, ze v americkom práve existuje tzv. "Noerr-Pennington" doktrína, podla ktorej sa pravidlá zodpovednosti vyplývajúce zo Shermanovho zákona nevztahujú na klamlivé vyhlásenia urobené v rámci politiky lobingu. Uvádza vsak, ze Najvyssí súd Spojených státov amerických rozhodol, ze ked boli takéto klamlivé vyhlásenia urobené v súdnom konaní, nemôzu pozívat ochranu podla tejto doktríny a môzu podliehat pravidlám zodpovednosti vyplývajúcim zo Shermanovho zákona, a konkrétnejsie, ze sa môze ukázat, ze výkon patentu získaného podvodne od patentového úradu je v rozpore s clánkom 2 Shermanovho zákona. Okrem toho mnohé rozhodnutia amerických súdov uznali, ze na klamlivé vyhlásenia sa môze vztahovat Shermanov zákon. Komisia spresnuje, ze táto judikatúra sa týka aj dôlezitých opomenutí. V jednom zo svojich rozsudkov Federal Circuit dokonca pouzil výraz "nemiestny pokus získat patent" namiesto výrazu "podvodné získanie" a vyslovil, ze podvod predpokladá "úmysel podviest" alebo prinajmensom taký stav lahostajnosti k dôsledkom v tomto ohlade, ktorý sa povazuje za rovnocenný úmyslu. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn tak americké právo na preukázanie existencie podvodu nevyzaduje, aby boli informácie nepravdivé. 341 Komisia pripústa, ze niektoré súdy uviedli, ze zodpovednost so zretelom na pravidlá hospodárskej sútaze vyzaduje, aby boli prijaté opatrenia s cielom vymôct respektovanie patentu. Poznamenáva vsak, ze iné súdy rozhodli, ze poskytnutie nesprávnych informácií je postacujúce. Navyse hoci sa podla Komisie v americkom práve usudzovalo, ze výkon podvodne získaného patentu môze predstavovat zneuzitie, nevylucuje to, ze zneuzitím môzu byt aj iné typy správania. 342 Komisia navyse zdôraznuje, ze v americkom práve má význam otázka, ci právny rámec, v rámci ktorého dochádza k správaniu, priznáva verejnému orgánu sirokú mieru volnej úvahy alebo od neho vyzaduje iba "úradnícke úkony" zahrnajúce velmi malo overovaní. Dodáva, ze na rozdiel od európskeho práva hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnuje bez ohladu na skutocné následky správania, je americká judikatúra zalozená na obcianskoprávnej zodpovednosti za podvod. Táto zodpovednost vsak na to, aby bolo mozné preukázat prícinnú súvislost medzi klamlivým vyhlásením a ujmou vyzaduje, aby sa orgány spolahli na toto vyhlásenie. 343 Komisia okrem toho popiera, ze standard dokazovania vyzadovaný vo veciach hospodárskej sútaze, ktoré spocívajú na klamlivých vyhláseniach, je vyssí ako bezný standard dokazovania. V tomto ohlade uvádza, ze "nepriame dôkazy" sa povazovali za dostatocné v rozsudku Federal Circuit uvedenom v bode 340 vyssie, kedze sudca si nemyslel, ze úmysel treba preukázat priamym dôkazom. Komisia dodáva, ze napadnuté rozhodnutie sa opiera o rozsiahly a ucelený súhrn dôkazov, ktorý zahrna dlhé obdobie a preukazuje ucelenú líniu správania. O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia 344 Komisia tvrdí, ze zaslanie pokynov 7. júna 1993 nemozno povazovat za púhy prípravný akt so zretelom na kontext, povahu a obsah pokynov a ziadostí. Pokial ide o regulacný kontext, Komisia poznamenáva, ze podla clánku 10 ods. 5 nariadenia c. 1768/92 neboli clenské státy povinné overovat dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve a ze v praxi vykonávali v tomto ohlade iba obmedzené overenie. Komisia uvádza, ze na rozdiel od toho, co platí v prípade patentovej prihlásky, nebolo úlohou patentových úradov vykonat vecný prieskum, kedze boli povinné preskúmat iba niekolko skutkových a formálnych podmienok, aby rozhodli o predlzení patentu, ktorého kvality uz boli posúdené v konaní o patentovej prihláske. Príslusné patentové orgány tak mali v tomto prípade iba obmedzenú mieru volnej úvahy. AZ mala navyse ako jediná vedomost o urcitých skutocnostiach, ako je napríklad dátum uvedenia Losecu na luxemburský trh, co znacne obmedzovalo úlohu tretích osôb v konaní. 345 Podla Komisie kazdé klamlivé vyhlásenie nevyhnutne neporusuje clánok 82 ES, kedze niektoré vyhlásenia môzu mat iba obmedzený vplyv na udelenie DOO. Na to, aby klamlivé vyhlásenie predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia, musí zohrávat rozhodujúcu úlohu v rozhodnutí. V tomto prípade je rozumné predpokladat, ze ak by zalobkyne neboli urobili tieto vyhlásenia, neboli by získali DOO v krajinách, v ktorých prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve muselo byt vydané po 1. januári 1988, teda v Nemecku, Dánsku, Fínsku a Nórsku, alebo by boli získali DOO na kratsiu dobu v krajinách, v ktorých prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve muselo byt vydané po 1. januári 1982, teda v Rakúsku, Belgicku a Taliansku, alebo po 1. januári 1985, teda v Írsku, Holandsku, Luxembursku, Spojenom královstve a Svédsku. Komisia dodáva, ze ziadosti zalobkýn o udelenie DOO nedávali prícinu domnievat sa, ze nie sú zalozené na v tom case vseobecne uznávanom výklade, ktorý zohladnoval dátum prvého technického povolenia. Výklad spocívajúci na "teórii skutocného uvedenia na trh" navyse umoznoval AZ klamat verejným orgánom, pretoze bola jedinou, ktorá mala zásadné informácie, co od nej este viac vyzadovalo, aby urobila vyhlásenia neuvádzajúce do omylu. 346 Kedze ochrana látky prostredníctvom DOO má za následok vylúcenie prakticky vsetkých konkurencných generických verzií, dátum skoncenia platnosti patentu alebo DOO má vplyv na prípravu výrobcov generických liekov, ktorí chcú uviest na trh generické verzie, a ktorí sa casto usilujú byt pripravení uviest svoje výrobky na trh v rovnaký den, ked skoncí platnost patentu alebo DOO. Obchodné rozhodnutia farmaceutických podnikov sa totiz prijímajú dlho pred uplynutím platnosti patentu k látke, ako to vyplýva zo záujmu, ktorý prejavila spolocnost Ratiopharm o DOO, ktoré mala AZ v Nemecku a v Holandsku v rokoch 1995 a 1996. Podla Komisie je tak nesprávne domnievat sa, ze pred nadobudnutím úcinnosti DOO nemôze íst o zneuzitie. Zneuzitie sa navyse dotklo konkurentov v tom, ze ich nútilo vynakladat znacné sumy pri pokusoch dosiahnut zrusenie niektorých DOO. 347 Vzhladom na uvedené sa Komisia domnieva, ze tvrdenia uvádzané zalobkynami sú nedôvodné. Pokial ide o tvrdenie, ze k zneuzitiu dominantného postavenia nedochádza pred ziadostou o udelenie DOO vo vlastnom slova zmysle, Komisia sa domnieva, ze zneuzívanie sa zacína v okamihu, ked si ziadatel po prvý raz osvojí vytýkané správanie. Prvé uplatnenie stratégie AZ sa teda casovo zhoduje s pokynmi, ktoré dala patentovým zástupcom 7. júna 1993, a o ktorých konkurenti nemohli vediet. Skutocnost, ze tento prvý úkon, ktorý je súcastou línie správania, sám osebe nestací na vyvolanie zelaného následku a ze sa na úspech stratégie AZ vyzaduje konanie tretích osôb, je na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES irelevantná z dôvodov uvedených v bode 331 vyssie. 348 Komisia dodáva, ze v specifickom kontexte, v akom boli podané ziadosti o udelenie DOO, existovala vysoká pravdepodobnost, ze patentové úrady akceptujú bez overenia dátumy, ktoré uviedla AZ. Skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze niektoré orgány na rozdiel od iných napokon neboli vyhláseniami AZ uvedené do omylu, je preto rovnako irelevantná. Schopnost správania AZ obmedzit hospodársku sútaz bola totiz rovnaká vo vsetkých dotknutých krajinách a preukazuje ju to, ze DOO boli vydané vo väcsine z nich. Skutocnost, ze DOO neboli vydané v Dánsku a v Spojenom královstve jednoducho preukazuje, ze následky záviseli od správania tretích osôb. Patentové úrady týchto krajín sa vsak mohli nechat zneuzit rovnako ako iné úrady. 349 Komisia popiera, ze stazovatelky pocas vypocutia uznali, ze generické lieky nepocitovali ziadny úcinok DOO pred skoncením platnosti patentu k látke a domnieva sa, ze to nijako nevyplýva z dokumentu citovaného zalobkynami. Stazovatelky naopak tvrdili, ze "samotná vedomost o tom, ze Astra bude profitovat z doby ochrany poskytovanej DOO [mala] za následok 'schladenie` tých, ktorí sa priprav[ovali] vstúpit na trh". Komisia znovu dodáva, ze konkurenti boli dotknutí so zretelom na znacné náklady vynakladané pri pokusoch dosiahnut zrusenie DOO (odôvodnenia c. 760 a 762 napadnutého rozhodnutia). 350 Komisia okrem toho popiera, ze zneuzitie dominantného postavenia mozno konstatovat len vtedy, ked sú prijaté opatrenia, ktorých cielom je vymôct respektovanie práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva. Nadobudnutie práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva môze samo osebe predstavovat zneuzitie, pretoze od ostatných podnikov sa ocakáva respektovanie výhradných práv, ktoré sú s ním spojené. Komisia subsidiárne uvádza, ze oznam, ktorý AZ uverejnila vo farmaceutickom casopise, v ktorom dala najavo svoj úmysel "zabezpecit respektovanie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a súdne stíhat tých, ktorí ich porusujú" predstavuje dostatocný dôkaz prijatia opatrení tejto povahy v prejednávanej veci. Okrem toho AZ podala zaloby v Nemecku na základe DOO, co nútilo jej konkurentov, aby akceptovali znacné výdavky pri pokusoch dosiahnut zrusenie jej DOO (odôvodnenia c. 760 az 766 napadnutého rozhodnutia). Komisia tvrdí, ze tieto opatrenia zapadajú do rámca celkovej vylucovacej stratégie, ktorá sa zacala klamlivými vyhláseniami v roku 1993. 351 Pokial ide o situácie, ked bola AZ schopná predlzit dobu, na ktorú boli udelené DOO, Komisia pripústa, ze vylucovací následok má obmedzenejsie trvanie. Táto skutocnost vsak neovplyvnuje zistenie existencie zneuzitia. Okrem toho ani skutocnost, ze následky zneuzitia nastanú v okamihu, ked uz podnik nemá dominantné postavenie, nemôze ovplyvnit právne posúdenie správania realizovaného v case, ked podnik toto dominantné postavenie mal, co je jediná relevantná skutocnost. Komisia dodáva, ze existoval úzky vzájomný vztah medzi zlozkami zneuzitia, kedze vplyvy na sútaznú situáciu v jednej krajine sa mohli rozsírit do inej krajiny. Skutocnost, ze klamlivé vyhlásenia AZ na jednej strane nadalej vyvolávali následky az kým boli opravené, a na druhej strane mohli mat následky v iných krajinách znamená, ze v prípade Belgicka, Nemecka, Holandska a Nórska nemozno zneuzitie obmedzit na posledné klamlivé vyhlásenie týkajúce sa týchto krajín. Komisia navyse uvádza, ze so zretelom na úroven predajov Losecu v case skoncenia platnosti základného patentu, sa skutocná dodatocná ochrana v Belgicku, Holandsku a Nórsku vztahovala na znacné záujmy. c) Posúdenie Vseobecným súdom O kvalifikácii správania ako zneuzitia dominantného postavenia 352 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "zneuzívanie" je objektívnym pojmom vztahujúcim sa na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré je spôsobilé ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve kvôli prítomnosti daného podniku stupen hospodárskej sútaze uz oslabený, a ktorého následkom je, ze pomocou iných prostriedkov, nez aké riadia beznú hospodársku sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe výkonnosti hospodárskych subjektov, bráni zachovaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý na trhu este existuje alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 91, a AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 69; rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 111, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 54). 353 V tomto ohlade treba pripomenút, ze clánok 82 ES sa týka tak postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ako aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru efektívnej hospodárskej sútaze (rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovaný v bode 267 vyssie, bod 26). 354 Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES zakazuje dominantnému podniku, aby odstránil konkurenta a posilnoval tak svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze zalozenej na kvalite (rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 70, a rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 352 vyssie, bod 111). Z judikatúry rovnako vyplýva, ze zneuzitie dominantného postavenia nemusí nevyhnutne spocívat v pouzití ekonomickej sily, ktorú priznáva dominantné postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovaný v bode 267 vyssie, bod 27, a rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 91). 355 V tomto prípade treba poznamenat, ze predlozenie klamlivých informácií orgánom verejnej moci, ktoré ich mohli uviest do omylu a tým umoznit priznanie výhradného práva, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, je postupom, ktorý nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality a ktorý môze zvlást obmedzovat hospodársku sútaz. Takéto správanie nezodpovedá ani osobitnej zodpovednosti, ktorú má podnik v dominantnom postavení, neposkodit správaním, ktoré nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 57). 356 Z objektívnej povahy pojmu zneuzitie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 91) vyplýva, ze klamlivú povahu vyhlásení odovzdaných orgánom verejnej moci treba posúdit na základe objektívnych skutocností a ze preukázanie úmyselnej povahy správania a zlá viera podniku v dominantnom postavení sa nevyzaduje na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia. 357 Treba zdôraznit, ze posúdenie klamlivej povahy vyhlásení poskytnutých orgánom verejnej moci na úcely nenálezitého získania výhradných práv treba vykonat in concreto a ze sa môze lísit v závislosti od okolností charakteristických pre kazdú vec. Treba najmä preskúmat, ci vzhladom na kontext, v ktorom bol príslusný postup realizovaný, mohol tento postup viest orgány verejnej moci k nenálezitému vytvoreniu regulacných prekázok hospodárskej sútaze napríklad protiprávnym udelením výhradného práva v jeho prospech. Ako tvrdí Komisia, obmedzená volná úvaha orgánov verejnej moci alebo neexistencia ich povinnosti preskúmat správnost alebo pravdivost oznámených informácií môzu v tomto ohlade predstavovat relevantné skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely urcenia, ci je dotknutý postup spôsobilý viest k vzniku regulacných prekázok hospodárskej sútaze. 358 Okrem toho, pokial je podniku v dominantnom postavení protiprávne udelené výhradné právo v dôsledku pochybenia z jeho strany vo svojej komunikácii s orgánmi verejnej moci, jeho osobitná zodpovednost neposkodit prostriedkami, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, od neho prinajmensom vyzaduje, aby o tom informoval orgány verejnej moci, aby im umoznil napravit túto protiprávnost. 359 Vzhladom na tvrdenia zalobkýn uvedené v bodoch 309, 312 a 314 vyssie treba tiez uviest, ze hoci preukázanie úmyselnej povahy správania spôsobilého oklamat orgány verejnej moci sa nevyzaduje na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia, táto úmyselná povaha napriek tomu predstavuje relevantnú skutocnost, ktorú Komisia môze v prípade potreby zohladnit. Skutocnost uvádzaná zalobkynami, ze pojem zneuzitie dominantného postavenia má objektívny obsah a nezahrna úmysel spôsobit skodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 173), nevedie k záveru, ze úmysel uchýlit sa k postupom, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, je v kazdom prípade irelevantný, kedze takýto úmysel mozno vzdy zohladnit na podlozenie záveru, ze dotknutý podnik sa dopustil zneuzitia dominantného postavenia, hoci tento záver musí v prvom rade spocívat na objektívnom zistení skutocnej realizácie zneuzívajúceho správania. 360 Napokon samotná skutocnost, ze niektoré orgány verejnej moci sa nenechali zneuzit a odhalili nesprávnost informácií poskytnutých na podlozenie ziadostí o udelenie výhradných práv, alebo ze konkurenti po protiprávnom udelení výhradných práv dosiahli ich zrusenie, nestací na záver, ze klamlivé vyhlásenia v kazdom prípade neboli spôsobilé uspiet. Ako totiz správne uvádza Komisia, len co je preukázané, ze správanie je objektívne spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, jeho zneuzívajúca povaha nemôze závisiet od náhodnosti v reakciách tretích osôb. 361 V dôsledku toho Komisia správne uplatnila clánok 82 ES, ked usúdila, ze je zneuzitím dominantného postavenia, ked podnik v tomto postavení predlozí patentovým úradom objektívne klamlivé vyhlásenia, ktoré môzu tieto úrady viest k udeleniu DOO, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, a ktoré sú tak spôsobilé obmedzit alebo vylúcit hospodársku sútaz. Objektívnu klamlivost týchto vyhlásení treba posúdit s prihliadnutím na specifické okolnosti a kontext kazdej veci. V prejednávanej veci je posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou v tomto ohlade predmetom druhého zalobného dôvodu. 362 S tvrdením zalobkýn, ze uznanie existencie zneuzitia dominantného postavenia vyzaduje, aby výhradné právo získané v dôsledku klamlivých vyhlásení bolo vykonávané, nemozno súhlasit. Ked je totiz právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva udelené orgánom verejnej moci, bezne sa predpokladá, ze je platné a ze jeho drzba podnikom je oprávnená. Samotné vlastníctvo výhradného práva podnikom má obvykle za následok, ze konkurenti zostávajú stranou, kedze v súlade s verejnoprávnou úpravou musia toto výhradné právo respektovat. Okrem toho, pokial sa tvrdenie zalobkýn vztahuje na výkon práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva v súdnom konaní, smeruje k tomu, aby sa na uplatnenie clánku 82 ES vyzadovalo, aby konkurenti porusili verejnoprávnu úpravu porusením výhradného práva, s cím nemozno súhlasit. Tretie osoby majú navyse zriedkavo k dispozícii informácie, ktoré im umoznujú zistit, ci bolo výhradné právo udelené protiprávne. 363 V dôsledku toho treba zamietnut ako irelevantné aj tvrdenia zalobkýn zalozené na uplatnení kritérií, ku ktorým Komisia prihliadala vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok ITT Promedia/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, kedze tieto kritériá sa vztahovali na prípadne zneuzívajúci výkon práva podat zalobu proti konkurentovi. 364 Okrem toho protiprávne nadobudnutie výhradného práva nemôze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia iba vtedy, ked má za následok úplné vylúcenie hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze dotknuté správanie sa týka nadobudnutia práva vyplývajúceho z dusevného vlastníctva, neodôvodnuje takúto podmienku. 365 V tomto ohlade sa zalobkyne nemôzu spoliehat na rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, aby sa domnievali, ze sa vyzaduje úplné vylúcenie hospodárskej sútaze. Najprv treba uviest, ze prejednávaná vec a rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, sa týkajú odlisných situácií. Zatial co prejednávaná situácia sa týka konania, ktoré mohlo verejné orgány presvedcit, aby udelili právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva, na ktoré podnik v dominantnom postavení nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 310 vyssie, sa vztahoval na situáciu, ked podnik v dominantnom postavení nadobudol spolocnost, ktorá bola drzitelom výhradnej licencie k patentu, ktorý bol jediným prostriedkom umoznujúcim skutocne konkurovat podniku v dominantnom postavení (body 1 a 23 tohto rozsudku). Z tohto rozsudku nijako nevyplýva, ze clánok 82 ES vyzaduje na svoje uplatnenie úplné vylúcenie hospodárskej sútaze. V tomto rozsudku Súd prvého stupna iba potvrdil posúdenie Komisie, ze clánok 82 ES v danom prípade nedovoloval podniku v dominantnom postavení, aby nadobudnutím výhradnej licencie posilnil svoje postavenie, "ktoré bolo uz velmi silné", a zabránil alebo znacne spomalil "vstup nového konkurenta na trh, na ktorom hospodárska sútaz, hoci este stále exist[ovala], [bola] velmi obmedzená" (bod 23 tohto rozsudku). 366 Treba navyse odmietnut tvrdenie zalobkýn, ze existencia specifických opravných prostriedkov umoznujúcich opravit alebo dokonca zrusit patenty a DOO vydané protiprávne odôvodnuje, aby sa pravidlá hospodárskej sútaze uplatnovali iba vtedy, ak je preukázaný protisútazný následok. Len co správanie patrí do pôsobnosti pravidiel hospodárskej sútaze, uplatnujú sa tieto pravidlá bez ohladu na to, ze toto správanie môze byt upravované aj inými pravidlami sledujúcimi odlisné ciele, ci uz vnútrostátneho alebo iného pôvodu. Obdobne existencia specifických opravných prostriedkov patentového systému nemôze zmenit podmienky uplatnovania zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze, a najmä v prípade takého správania, o aké ide v tejto veci, vyzadovat preukázanie ním vyvolaných protisútazných následkov. 367 Zalobkyne nemôzu ani tvrdit, ze konstatovanie, ze doslo k zneuzitiu dominantného postavenia v prípade, ak sú patentovým úradom predlozené objektívne klamlivé vyhlásenia na úcely získania práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva, na ktoré podnik nemá nárok, alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, by viedlo k "zmrazeniu" patentových prihlások a odporovalo by verejnému záujmu na podpore inovácie. Je totiz zjavné, ze ak sa takéto správanie potvrdí, je práve ono v rozpore so vseobecným záujmom tak, ako ho zákonodarca uviedol do rovnováhy a ako ho uplatnuje. Ako poznamenáva Komisia, takéto zneuzívanie patentového systému potenciálne znizuje motiváciu inovovat, kedze umoznuje podniku v dominantnom postavení, aby zachoval svoje výhradné práva aj po uplynutí doby stanovenej zákonodarcom. 368 Napokon, pokial ide o tvrdenia zalobkýn zalozené na americkom práve, stací uviest, ze stanovisko prijaté americkým právom nemôze nariadovat stanovisko, ktoré zaujme právo Európskej únie (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, bod 1407). O zacatí uskutocnovania údajného zneuzívajúceho postupu 369 Pokial ide o den, ktorý sa povazuje za den zacatia zneuzívania dominantného postavenia, ak sa toto zneuzívanie preukáze, Komisia sa domnievala, ze v prípade Nemecka, Belgicka, Dánska, Holandska a Spojeného královstva sa zneuzívanie zacalo 7. júna 1993, ked boli patentovým zástupcom v týchto krajinách odovzdané posledné pokyny týkajúce sa ziadostí o udelenie DOO pre omeprazol (pozri odôvodnenia c. 179, 651 a 774 napadnutého rozhodnutia). Ako poznamenávajú zalobkyne, Komisia tým z casového hladiska umiestnuje zaciatok údajného zneuzívania dominantného postavenia do obdobia pred samotným podaním ziadostí o udelenie DOO na patentové úrady. 370 Vseobecný súd sa vsak domnieva, ze pokyny na podanie ziadostí o udelenie DOO odovzdané patentovým zástupcom nemozno povazovat za rovnocenné so samotnými ziadostami o udelenie DOO podanými na patentové úrady. Ocakávaný následok údajnej klamlivosti vyhlásení, a to vydanie DOO, totiz môze nastat az od okamihu, ked sú na patentové úrady podané ziadosti o udelenie DOO, a nie od okamihu, ked patentoví zástupcovia, ktorí v tomto prípade zohrávajú iba úlohu sprostredkovatelov, dostanú pokyny týkajúce sa týchto ziadostí. 371 Treba navyse uviest, ze stanovisko Komisie, pokial ide o den, ked sa údajné prvé zneuzívanie zacalo v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a v Spojenom královstve, nie je v súlade s prístupom, ktorý zaujala v prípade Nórska. V tomto prípade sa totiz Komisia domnievala, ze údajné prvé zneuzívanie sa zacalo 21. decembra 1994, teda v case, ked patentový zástupca odovzdal ziadost o udelenie DOO nórskemu patentovému úradu (pozri odôvodnenia c. 234 a 774 napadnutého rozhodnutia). 372 V dôsledku toho zalobkyne dôvodne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze údajné prvé zneuzívanie dominantného postavenia, ktorého sa AZ dopustila v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a v Spojenom královstve, sa zacalo 7. júna 1993, ked boli patentovým zástupcom odovzdané pokyny na úcely podania ziadostí o udelenie DOO na patentové úrady. 373 Toto nesprávne právne posúdenie vsak nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o existenciu údajne zneuzívajúceho postupu od okamihu odovzdania ziadostí o udelenie DOO vnútrostátnym patentovým úradom. V tomto ohlade z odôvodnenia c. 185 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ziadosti o udelenie DOO boli na patentové úrady v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a v Spojenom královstve podané medzi 12. a 30. júnom 1993. Dôsledky tohto pochybenia na výsku pokút budú v prípade potreby posúdené nizsie v casti venovanej zalobnému dôvodu, ktorý zalobkyne uplatnili v tomto ohlade. O protisútaznej povahe vytýkaného správania a jeho následkoch na hospodársku sútaz 374 Zalobkyne popierajú protisútaznú povahu klamlivých vyhlásení AZ pred patentovými úradmi a tvrdia, ze tieto vyhlásenia neboli samy osebe spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 375 Na úvod treba zdôraznit, ako bolo uvedené v bode 355 vyssie, ze nadobudnutie výhradného práva, na ktoré podnik v dominantnom postavení nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, prostredníctvom správania spôsobilého oklamat verejné orgány, je postupom, ktorý nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality a ktorý môze zvlást obmedzovat hospodársku sútaz. Posúdenie objektívnej klamlivosti vyhlásení poskytnutých verejným orgánom na úcely nenálezitého nadobudnutia výhradných práv treba vykonat s nálezitým ohladom na konkrétne osobitosti veci. 376 Zalobkyne tvrdia, ze zneuzitie dominantného postavenia mozno konstatovat iba vtedy, ked má dotknuté správanie priamy následok na hospodársku sútaz a ze v tomto prípade mali protiprávne ziadosti o udelenie DOO na hospodársku sútaz iba vzdialené následky. V tomto ohlade treba uviest, ze z judikatúry nijako nevyplýva, ze na to, aby správanie predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia, musí priamo ovplyvnovat hospodársku sútaz. V takej situácii, ako je táto, v ktorej dotknuté postupy, ak sa preukázu, nemozno nijako povazovat za súcast obvyklej hospodárskej sútaze výrobkov na základe výkonnosti podniku, postacuje preukázat, ze tieto postupy sú so zretelom na hospodársky alebo regulacný kontext, v ktorom k nim dochádza, spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Schopnost dotknutého postupu obmedzit hospodársku sútaz teda môze byt nepriama pod podmienkou, ze je z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze je tento postup skutocne spôsobilý obmedzit hospodársku sútaz. 377 Okrem toho, ako podotýka Komisia, správanie, ktorého cielom je vylúcit konkurentov, na dosiahnutie výsledku casto vyzaduje prispenie zo strany tretích osôb, ci sú to orgány verejnej moci alebo aktéri na trhu, pretoze toto správanie je v praxi zriedka spôsobilé vyvolat priamy následok na postavenie konkurentov v hospodárskej sútazi. Úspech postupu vylucovania konkurentov, ktorý spocíva vo vytvorení prekázok vstupu regulacnej povahy prostredníctvom protiprávneho nadobudnutia výhradného práva, tak nevyhnutne závisí od reakcie orgánov verejnej moci alebo dokonca od reakcie vnútrostátnych súdov v sporoch prípadne zacatých konkurentmi s cielom zrusenia týchto práv. Vyhlásenia smerujúce k protiprávnemu nadobudnutiu výhradných práv predstavujú zneuzitie iba vtedy, ak sa preukáze, ze so zretelom na objektívne okolnosti, v ktorých boli urobené, sú tieto vyhlásenia skutocne spôsobilé viest orgány verejnej moci k udeleniu pozadovaného výhradného práva. 378 Zalobkyne popierajú, ze mozno dospiet k záveru o zneuzití dominantného postavenia v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a v Spojenom královstve a v tomto ohlade uvádzajú tvrdenia skutkovej povahy, ktoré majú presvedcit, ze získanie DOO nemohlo mat za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Kedze tieto tvrdenie sú v zásade skutkovej povahy, Vseobecný súd ich preskúma v bodoch 600 az 606 nizsie pri preskúmaní druhého zalobného dôvodu venovaného kontrole toho, ako Komisia posúdila skutocnosti predstavujúce prvé zneuzitie dominantného postavenia. 379 V rozsahu, v akom sa tieto tvrdenia týkajú principiálnych otázok, treba uviest, ze zalobkyne nemôzu vyuzívat skutocnost, ze v Belgicku a Holandsku uz AZ nemala dominantné postavenie vtedy, ked DOO poskytovali dodatocnú ochranu. Skutocnost, ze AZ uz nemala dominantné postavenie v case, ked jej zneuzívajúce správanie mohlo vyvolat následky, totiz nemení právnu kvalifikáciu jej konania, kedze k tomuto konaniu doslo v case, ked mala AZ osobitnú zodpovednost neposkodit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 380 Napokon okolnost, ktorú zalobkyne uviedli niekolkokrát, a to, ze následok klamlivých vyhlásení a následného vydania DOO na hospodársku sútaz sa prejaví az o niekolko rokov v case skoncenia platnosti základných patentov, nespôsobuje, ze dotknuté správanie, ak sa preukáze, stráca zneuzívajúcu povahu, a to vzhladom na následok vylúcenia konkurentov, ktorý mozno ocakávat, ked sú tieto DOO vydané a nie sú následne zrusené. Okrem toho, pokial ide o spochybnenie odôvodnenia c. 762 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze samotná existencia DOO spomaluje prípravy výrobcov generických liekov, z uvedeného vyplýva, ze aj keby takýto následok neexistoval alebo by existoval v mensom rozsahu, objektívne klamlivé vyhlásenia, ktorých cielom je protiprávne získanie DOO, sú za predpokladu, ak sa preukázu, samy osebe spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 381 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, je namieste vyhoviet prvému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri urcení dna, ked sa prvé údajné zneuzívanie dominantného postavenia zacalo v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a v Spojenom královstve. Prvé údajné zneuzívanie sa totiz v týchto krajinách nezacalo tým, ze AZ odovzdala svoje pokyny patentovým zástupcom, ale az odovzdaním ziadostí o udelenie DOO vnútrostátnym patentovým úradom. Za týchto okolností a so zretelom na odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia sa treba domnievat, ze prvé zneuzívanie dominantného postavenia sa za predpokladu, ak sa preukáze, zacalo najneskôr 30. júna 1993. 382 V zostávajúcej casti vsak treba prvý zalobný dôvod zamietnut. 3. O druhom dôvode zalozenom na nepreukázaní zneuzitia dominantného postavenia a) Tvrdenia zalobkýn O tvrdení týkajúcom sa podvodu 383 Zalobkyne sa domnievajú, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa existencie stratégie spocívajúcej v predkladaní úmyselne nesprávnych vyhlásení, musia byt preukázané "úplne jasnými" dôkaznými prostriedkami. V súlade so zásadou prezumpcie neviny nemôzu byt tieto tvrdenia zalozené na dohadoch a záveroch vyvodených z okolností, ktoré samy osebe nevedú nevyhnutne k zisteniu podvodu. V tomto ohlade zalobkyne poukazujú na právo Spojeného královstva a americké právo a najmä zdôraznujú, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, aj rozsudok Federal Circuit, uvedený v bode 340 vyssie, vyzaduje "jasný a presvedcivý" dôkaz kvalifikovaného úmyslu, pricom preukázanie hrubej nedbanlivosti nie je postacujúce. Zalobkyne tak spochybnujú význam judikatúry týkajúcej sa kartelov. V kontexte kartelov je totiz mozné vyvodit úmysel alebo existenciu dohody z uskutocnenia stretnutí medzi konkurentmi. Naopak v kontexte postupov, ktoré sú relatívne bezné v súdnom konaní týkajúcom sa patentu, dôkazné prostriedky, ktoré zdanlivo preukazujú existenciu podvodu, môzu práve tak dobre zodpovedat hrubej nedbanlivosti alebo chybe spôsobenej nepozornostou. 384 Komisia vsak oprela svoje tvrdenia o dôkazy, ktoré nesplnajú vyzadovaný standard. V tomto ohlade zalobkyne tvrdia, ze rad nedostatocne podlozených tvrdení, krehkých dedukcií a narázok nepredstavuje jasný a presvedcivý dôkaz, a to ani ked sú zohladnené v súhrne. Komisia selektívne odkázala na listinné dôkazy, v niektorých prípadoch ich vytrhla z ich kontextu a vylozila ich predpojato. Komisia sa navyse nikdy nestretla ani so zamestnancami AZ, ani s autormi dokumentov, o ktoré sa opiera, a nevykonala ziadne vysetrovanie u expertov, dotknutých patentových úradov alebo patentových zástupcov. 385 Samotné preukázanie toho, ze AZ proaktívne neprezradila právny výklad, na základe ktorého podala svoje ziadosti o predlzenie patentu, nestací na zistenie zneuzitia. V kazdom prípade je to nedostatocné na preukázanie úmyselnej povahy zneuzitia tohto typu v prípade, ked bol jednak výklad regulacného rámca urobený racionálne a v dobrej viere a jednak ked bol tento výklad prezradený po ziadosti verejného orgánu o informácie. Skutocnost uvádzaná Komisiou, ze riaditel patentového oddelenia vedel, ze vyhlásenia boli neúplné a nie celkom jasné, je zjavne nedostatocná na zistenie zneuzitia tejto povahy. 386 Zalobkyne uvádzajú, ze AZ vylozila výraz "prvé povolenie na uvedenie na trh" nachádzajúci sa v clánku 19 nariadenia c. 1768/92 tak, ze znamená dátum, ked boli v ktoromkolvek clenskom státe ukoncené vsetky administratívne postupy nevyhnutné na to, aby bolo mozné uviest výrobok v tomto clenskom státe. AZ sa tak domnievala, ze prvé povolenie existovalo az vtedy, ked vnútrostátny orgán schválil cenu výrobku tak, ze tento výrobok mohol byt skutocne uvedený na trh. V dalsom texte sa na pojem povolenie na uvedenie na trh, ako vyplýva z tohto výkladu, ktorého sa pridrziavala AZ, bude odkazovat výrazom "skutocné povolenie na uvedenie na trh". 387 Tento výklad bol urobený v dobrej viere a nemozno ho povazovat za neracionálny vzhladom na nepresnost príslusnej právnej úpravy. AZ sa radila s dvomi advokátmi, ktorých stanoviská potvrdili jej výklad nariadenia c. 1768/92. [dôverné] 388 [dôverné] 389 Podla zalobkýn je skutocnost, ze títo renomovaní právnici vylozili nariadenie c. 1768/92 rovnako ako AZ, významným dôkazom na podlozenie tvrdenia, ze výklad AZ bol racionálny, a teda vykonaný v dobrej viere. Zalobkyne navyse popierajú, ze AZ vyvíjala tlak na svojich interných právnikov a v tomto ohlade odkazujú na svedectvo advokáta. 390 Zalobkyne dodávajú, ze racionálnost a dobromyselnost tohto výkladu nariadenia c. 1768/92 potvrdzuje to, ze Bundesgerichtshof (Spolkový súd, Nemecko) sa domnieval, ze toto nariadenie nie je dostatocne presné a polozil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa jeho výkladu a platnosti. 391 Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrziavala AZ, je v súlade s jeho cielom, ktorým je kompenzácia skrátenia doby ekonomického vyuzívania patentu. Na príklade Francúzska zalobkyne ukazujú, ze francúzske technické povolenie, ktoré bolo prvým technickým povolením vydaným v Spolocenstve, bolo vydané v apríli 1987, hoci cena bola schválená az o dva a pol roka neskôr, v novembri 1989, odkedy sa mohlo s omeprazolom obchodovat vo Francúzsku. Na podporu svojich tvrdení zalobkyne predkladajú desat vyhlásení, ktoré pod prísahou urobili súcasní a bývalí zamestnanci AZ, ako aj desat vyhlásení, ktoré pod prísahou urobili patentoví zástupcovia a advokáti. 392 Zalobkyne sa v dôsledku toho domnievajú, ze Komisia nebola oprávnená v odôvodnení c. 666 napadnutého rozhodnutia tvrdit, ze AZ vedome urobila nepravdivé vyhlásenia, kedze tieto vyhlásenia boli naopak urobené v dobrej viere. Zalobkyne vytýkajú Komisii aj to, ze v odôvodneniach c. 151 a 152 napadnutého rozhodnutia opisuje clánok 8 nariadenia c. 1768/92 tak, ze do tohto opisu vkladá výklad tohto ustanovenia spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, ze toto nariadenie jasne uviedlo, ze dátum technického povolenia je ten istý ako dátum povolenia na uvedenie na trh. 393 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nemohla tvrdit, ze vnútrostátne patentové úrady neoverujú informácie predkladané ziadatelmi o udelenie DOO týkajúce sa dátumu prvých povolení na uvedenie na trh. Komisia totiz vychádzala iba z praxe v dvoch státoch, a to vo Fínsku a Nórsku, a z dôkazov pochádzajúcich z polovice roka 1994, teda dlho po tom, co boli v júni 1993 podané pôvodné ziadosti o udelenie DOO. Komisia navyse netvrdí existenciu zneuzitia dominantného postavenia vo Fínsku. Okrem toho nebol predlozený ziadny dôkaz o tom, ze overovanie sa nerobilo v ostatných clenských státoch, najmä v Nemecku a v Dánsku, v case podania prvých ziadostí v júni 1993. Komisia dokonca ani nekontaktovala vnútrostátne orgány na úcely preukázania tejto skutocnosti. Tvrdenie Komisie navyse vyvracia to, ze ziadosti AZ boli spochybnené mnohými orgánmi. Zalobkyne dodávajú, ze z toho, ze podla clánku 10 ods. 5 nariadenia c. 1768/92 neboli clenské státy povinné overit prvý dátum povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, nevyhnutne nevyplýva, ze toto overenie nevykonávajú. 394 Komisia nepreukázala ani to, ze AZ vedela, ze sa toto overenie údajne nerobí. Zalobkyne tvrdia, ze AZ ocakávala, ze bude musiet prebrat základ svojich ziadostí so svojimi patentovými zástupcami a obhájit svoj výklad nariadenia c. 1768/92 pred patentovými úradmi. V tomto ohlade zalobkyne odkazujú na svedectvo riaditela patentového oddelenia pocas ústnej casti konania na Komisii, ako aj na vyhlásenia patentových zástupcov. O prvej fáze zneuzitia 395 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia oprávnene konstatuje, ze tri memorandá zo 16. marca 1993 preukazujú, ze AZ konstatovala, ze sa zdá, ze dátum prvého technického povolenia týkajúceho sa omeprazolu, felodipínu a omeprazolu sodíka v Spolocenstve predchádza 1. januáru 1988. Rovnako pripústajú, ze bezprostrednou reakciou niektorých zamestnancov AZ bolo, ze sa domnievali, ze AZ nemôze získat DOO v Nemecku a v Dánsku. Uvádzajú vsak, ze AZ vedela o existencii názoru, podla ktorého bol dátumom prvého povolenia na uvedenie na trh dátum skutocného povolenia na uvedenie na trh (pozri tretie memorandum zo 16. marca 1993). Komisia preto nemôze tvrdit, ze AZ vedela, ze rozhodujúcim dátumom pre ziadost bol nevyhnutne dátum technického povolenia a ze nebola oprávnená získat DOO v krajinách, v ktorých prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve musí byt vydané po 1. januári 1988. V tomto ohlade zalobkyne odkazujú na body 6 a 7 svedectva pani D. 396 Pokial ide o informácie, ktoré AZ zhromazdila od svojich miestnych marketingových spolocností, a ktorých selektívnu povahu vytýka Komisia v odôvodnení c. 636 napadnutého rozhodnutia, kedze tieto informácie sa týkali iba "problematických výrobkov" a sústredovali sa výlucne na prípady, v ktorých boli technické povolenia vydané pred 1. januárom 1988, zalobkyne uvádzajú, ze AZ potrebovala iba informácie o výrobkoch a krajinách, v prípade ktorých mohol mat dátum skutocného povolenia na uvedenie na trh význam, kedze udelenie DOO nebolo sporné v prípade iných výrobkov, pri ktorých boli technické povolenia vydané po roku 1988. Vysvetlujú, ze AZ mala obmedzené zdroje a ze rôzne metódy archivácie spisov v marketingových spolocnostiach stazovali overenie správnych dátumov skutocných povolení na uvedenie na trh. Racionálne vyuzívajúc svoje obmedzené zdroje sa AZ preto rozhodla vyziadat si iba informácie o výrobkoch, v prípade ktorých mohli dátumy povolenia vyvolávat spôsobovat tazkosti. Zalobkyne dodávajú, ze hoci prístup AZ mozno kvalifikovat ako neucelený, neumoznuje preukázat ani úmysel uviest do omylu, ani úmyselný podvod. 397 Zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia neuviedla, ze list zo 17. decembra 1987, ktorý sa týkal schválenia ceny omeprazolu v Luxembursku a je spomenutý v odôvodnení c. 637 napadnutého rozhodnutia, bol spolocnostou Astra Belgicko opeciatkovaný 31. decembra 1987. List marketingovej spolocnosti navyse potvrdzoval, ze islo o dátum pocas obdobia, ked boli kancelárie zavreté kvôli Vianociam, takze spolocnost Astra na tento list nemohla reagovat skôr ako v pondelok 4. januára 1988. Tento list zo 17. decembra 1987 tak spolocnosti Astra urcoval, ze dátum prvého skutocného povolenia na uvedenie kapsúl omeprazolu na trh v Spolocenstve musel byt v Luxembursku po 1. januári 1988, teda po hranicnom dátume, ktorý sa uplatnoval v Nemecku a v Dánsku. 398 Zalobkyne tvrdia, ze z výrazov "bude obhájený pred" nachádzajúcich sa v memorande z 29. marca 1993 jasne vyplýva, ze AZ ocakávala, ze základ ziadostí podaných na nemecký a dánsky patentový úrad môze byt predmetom kontroverzií, a ze sa pripravovala na obhajobu svojho výkladu nariadenia c. 1768/92 pred patentovými úradmi. Zalobkyne teda popierajú na jednej strane to, ze AZ cakala, ze patentové úrady bez prejednania vyhovejú jej ziadostiam a bez overenia akceptujú dátumy v nich uvádzané, a na druhej strane to, ze AZ sa pokúsala skryt základ svojich ziadostí. V tomto ohlade zalobkyne odkazujú na stranu 83 prepisu ústnej casti konania na Komisii. 399 Zalobkyne opakujú svoje tvrdenia uvedené v bodoch 392 a 394 vyssie a domnievajú sa, ze Komisia nemôze tvrdit, ze AZ sa pokúsala skryt právny základ dátumov, ktoré uviedla, kedze tvrdenie, ze sa vo vseobecnosti vykonávalo obmedzené overenie je v tomto ohlade nepostacujúce. Úmysel AZ prejednat dátumy povolenia so svojimi patentovými zástupcami a s patentovými úradmi navyse potvrdzuje skutocnost, ktorú uznala samotná Komisia, ze patentoví zástupcovia v Spojenom královstve a v Írsku boli informovaní o výklade nariadenia c. 1768/92. Rovnako boli informovaní aj patentoví zástupcovia v Luxembursku a vo Francúzsku. 400 Zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie, ze memorandum z 29. marca 1993, uvedené v bode 398 vyssie, obsahuje návrh pána H. zaujat proaktívny prístup a upozornit patentové úrady na teóriu, ktorej sa pridrziavala AZ, a poznamenávajú, ze Komisia neposkytla v tomto ohlade ziaden dôkaz. Tvrdia, ze toto memorandum preukazuje iba to, ze spolocnost Astra ocakávala, ze bude musiet predstavit a obhájit svoj výklad nariadenia c. 1768/92. Zalobkyne dodávajú, ze to, ze Komisia odmietla vyhlásenie riaditela patentového oddelenia urobené pod prísahou, ktorý uvádzal, ze viedol mnoho rozhovorov s patentovými zástupcami, má povahu prenesenia dôkazného bremena a je nezlucitelné so zásadou prezumpcie neviny. 401 Z memoranda z 30. marca 1993, na ktoré Komisia odkazuje v odôvodneniach c. 639 az 641 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze spolocnost Hässle sa domnievala, ze na úcely clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1768/92 bol rozhodujúcim dátumom dátum skutocného povolenia na uvedenie na trh. Spolocnost Hässle informovala patentové oddelenie AZ, ze dátumom skutocného povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku bol dátum uverejnenia oficiálnej ceny a ze tento dátum nemohol byt skorsí nez 2. január 1988. Napokon spolocnost Hässle navrhla, aby boli zhromazdené dátumy skutocných povolení na uvedenie na trh vo vsetkých ostatných krajinách. 402 Zalobkyne vysvetlujú, ze memorandom zo 7. apríla 1993 s názvom "Re. Submission of SPC application" spolocnost Hässle preposlala patentovému oddeleniu dalsie informácie pochádzajúce od belgickej a francúzskej marketingovej spolocnosti, medzi ktorými sa nachádzal dokument s dátumom marec 1988 prezentovaný ako výpocet výrobkov povolených v Luxembursku. Tento dokument (dalej len "zoznam Luxembursko") obsahoval stranu so zoznamom, v ktorom boli medzi inými výrobkami uvedené kapsule Losec a injekcné výrobky a na ktorom bol dátum 21. marec 1988. Dna 6. mája 1993 spolocnost Hässle rozhodla o pokynoch, ktoré treba odovzdat patentovým zástupcom ohladne ziadostí o udelenie DOO pre omeprazol, ako je to zjavné v memorande z 29. marca 1993. Zalobkyne popierajú, ze tieto pokyny boli klamlivé a tvrdia, ze vysvetlivky týkajúce sa memoranda z 29. marca 1993 jednoducho realizovali prístup, ktorý zaujali spolocnosti Astra a Hässle, spocívajúci tom, ze sa v ziadostiach o udelenie DOO uviedli dátumy skutocného povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku a vo Francúzsku. Tieto zmeny boli vykonané na základe dokumentov zhromazdených patentovým oddelením, z ktorých vyplývalo, ze Luxembursko bolo prvým clenským státom, v ktorom bolo 21. marca 1988 vydané skutocné povolenie na uvedenie na trh, a ze povolenia na uvedenie na trh v ostatných clenských státoch boli vydané neskôr, cím sa dalsie hladanie stalo zbytocné. Na podlozenie svojich tvrdení zalobkyne odkazujú na body 10 az 12 svedectva Dr. V, predsedu Astra Hässle v rozhodnom case. 403 Zalobkyne sa domnievajú, ze výhrady, ktoré formulovala Komisia v odôvodneniach c. 643 a 665 napadnutého rozhodnutia, sú neoprávnené a vyplývajú zo subjektívneho výkladu relevantných dokumentov. Popierajú, ze AZ sa pokúsala zatajit dátumy technických povolení vydaných vo Francúzsku a v Luxembursku, kedze AZ sa iba domnievala, ze rozhodujúcim dátumom bol dátum skutocného povolenia na uvedenie na trh. 404 Zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze AZ vo svojich pokynoch pozadovala, aby bol dátum marec 1988 pouzitý vo vsetkých ziadostiach podaných vo vsetkých krajinách, preukazuje, ze nemala úmysel oklamat vnútrostátne patentové úrady. Ak by totiz podla zalobkýn AZ mala v úmysle oklamat tieto úrady, pouzila by dátum marec 1988 iba v ziadostiach podaných v Dánsku a v Nemecku. Tvrdenie, ze AZ zatajila povahu povolenia v Luxembursku je okrem toho neoprávnené, kedze z opisu zoznamu Luxembursko, ktorý bol prílohou ziadostí o udelenie DOO, jasne vyplýva, ze neslo o technické povolenie. 405 Zalobkyne tvrdia, ze uvedenie císla technického povolenia pre Luxembursko bolo výsledkom pochybenia na strane AZ a bolo vykonané luxemburským patentovým úradom. Uvádzajú, ze riaditel patentového oddelenia spolocnosti Astra sa dostavil na vypocutie a dosvedcil dobrú vieru AZ. 406 Pokial ide o pouzitie luxemburského zákona o technickom povolení predvídané castou "zákonné ustanovenie" v pokynoch zo 7. júna 1993, zalobkyne tvrdia, ze AZ vlozila túto vetu na odporúcanie patentových zástupcov v Luxembursku. V tomto ohlade odkazujú na svedectvo luxemburského patentového zástupcu. 407 Pokial ide o rozpor vyplývajúci z toho, ze v definitívnych pokynoch patentového oddelenia spolocnosti Astra boli pouzité tri rôzne typy dátumov povolení na doplnenie do ziadostí o udelenie DOO týkajúcich sa rôznych výrobkov, zalobkyne znovu tvrdia, ze tento rozpor spôsobili obmedzené zdroje a casová tiesen, ktorým bola vystavená AZ. Technické povolenia týkajúce sa iných výrobkov ako omeprazolu a omeprazolu sodíka boli vydané v roku 1988 alebo neskôr. V dôsledku toho boli dátumy skutocných povolení na uvedenie na trh v Spolocenstve nevyhnutne neskorsie. Pouzitím dátumu technických povolení sa spolocnost Astra ubezpecila, ze DOO budú v kazdom prípade udelené, hoci na kratsiu dobu, nez na ktorú mala podla svojho názoru nárok. Pokial ide o felodipín, dátumom technického povolenia bol 29. december 1987, co vylucovalo získanie DOO v Dánsku a v Nemecku. AZ v dôsledku toho uviedla dátum prvého uverejnenia technického povolenia. 408 Zalobkyne popierajú, ze AZ vedela, ze dátum uvedený v zozname Luxembursko je nesprávny. Memorandum spolocnosti Hässle z 30. marca 1993 uviedlo, ze rozhodujúcim dátumom je dátum uverejnenia ceny výrobku a potvrdilo, ze v Luxembursku musí byt cena výrobku oficiálne uverejnená na to, aby ho bolo mozné predávat v lekárnach. Dna 7. apríla 1993 v memorande s názvom "Re. Submission of SPC Application" spolocnost Hässle poskytla patentovému oddeleniu dalsie informácie, ktoré jej odovzdala belgická marketingová spolocnost patriaca AZ, vrátane zoznamu Luxembursko, na ktorom bol dátum marec 1988. Belgická marketingová spolocnost oznacila tento zoznam ako kópiu oficiálneho dokumentu obsahujúceho výpocet výrobkov povolených v Luxembursku. Zalobkyne sa domnievajú, ze spolocnost Hässle mohla rozumne dospiet k záveru, ze informácia poskytnutá belgickou marketingovou spolocnostou sa týkala dátumu uverejnenia ceny výrobku v Luxembursku. 409 Kedze na prvej strane zoznamu Luxembursko bol uvedený dátum marec 1988 a kedze dátum na príslusnej strane zoznamu bol 21. marec 1988, bolo z toho mozné rozumne vyvodit, ze 21. marec 1988 bol dátumom skutocného povolenia na uvedenie na trh. Konstatovanie Komisie, ze ani pri prijatí výkladu nariadenia c. 1768/92 v zmysle skutocného uvedenia na trh sa AZ nemohla rozumne opriet o zoznam Luxembursko, je teda zjavne nesprávne. Na podporu svojich tvrdení sa zalobkyne odvolávajú na body 8 az 11 svedectva pani C. Pokial ide o skutocnost uvádzanú Komisiou, ze pani D. nevedela o "teórii skutocného uvedenia na trh", zalobkyne tvrdia, ze táto skutocnost nemôze predstavovat dôkaz úmyselného pokusu pouzit nesprávny dátum. 410 Zalobkyne dodávajú, ze Komisia nie je oprávnená tvrdit, ze právne stanovisko, ktoré poskytla jedna z konzultovaných advokátskych kancelárií, sa nezaoberalo zoznamom Luxembursko a bolo preto irelevantné. [dôverné] Napokon, hoci zalobkyne uznávajú existenciu rozporu v pokynoch zo 7. júna 1993 a lutujú, ze k nemu doslo, dôsledne popierajú, ze tento rozpor bol súcastou stratégie, ktorej cielom bolo zatajit základ ziadostí o udelenie DOO a výklad nariadenia c. 1768/92 a domnievajú sa, ze neexistuje ziadny dôkazný prostriedok, ktorý by umoznoval Komisii dostatocne podlozit toto tvrdenie. 411 Zalobkyne napokon popierajú tvrdenie Komisie, ze vysvetlenie dôvodu, pre ktorý bol v pokynoch odovzdaných patentovým zástupcom pouzitý dátum povolenia na uvedenie na francúzsky trh, ktoré poskytol riaditel patentového oddelenia v bode 34 svojho svedectva, je v rozpore s vysvetleniami, ktoré poskytla AZ v bode 6. 84 svojej odpovede na oznámenie o výhradách. 412 V reakcii na výhrady Komisie proti tomu, ze v ziadosti o udelenie DOO pre felodipín nebol pouzitý dátum dánskeho skutocného povolenia na uvedenie na trh, zalobkyne tvrdia, ze dokument, z ktorého Komisia vychádza pri tvrdení, ze AZ bola informovaná o dátume skutocného uvedenia tohto výrobku na trh uz od 30. marca 1993, a to fax z rovnakého dna, ktorý spolocnost Hässle zaslala interným poradcom pre dusevného vlastníctvo spolocnosti Astra, preukazuje, ze situácia týkajúca sa felodipínu nebola v Dánsku jasná a ze spolocnost Astra premýslala o stanovisku, ktoré má zaujat. Zalobkyne vysvetlujú, ze felodipín bol výrobkom, pri ktorom dátum povolenia mohol spôsobovat tazkosti, kedze technické povolenie bol vydané prílis skoro na to, aby umoznovalo získat DOO. Pre AZ teda bolo dôlezité, aby urcila právne relevantný dátum. 413 Zalobkyne tvrdia, ze dátum skutocného uvedenia na trh v Dánsku nebol pouzitý v ziadosti o udelenie DOO pre felodipín kvôli tomu, ze tento dátum bol irelevantný, kedze neslo ani o prvé dánske povolenie podla smernice c. 65/65, ani o prvé povolenie v Spolocenstve. Popierajú, ze riaditel patentového oddelenia tvrdil pocas ústnej casti konania na Komisii, ze chcel pouzit dátumy skutocného uvedenia na trh pre vsetky výrobky, kedze tento riaditel v skutocnosti tvrdil, ze "si zelal, aby bolo vsetkých osem ziadostí zalozených na prvom úcinnom, správnom a úplnom schvalovacom konaní vo veci uvedenia na trh zahrnajúcom cenu a vsetky ostatné nevyhnutné informácie". Zalobkyne napokon tvrdia, ze dánsky patentový zástupca a dánsky patentový úrad boli informovaní o základe, na ktorom AZ podala svoju ziadost o udelenie DOO pre felodipín, ako to bolo uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách. 414 Zalobkyne vseobecne popierajú, ze AZ sa odvolávala na svoj výklad regulacného rámca a posteriori, aby odôvodnila pouzitie dátumu marec 1988 a v tomto ohlade odkazujú na memorandum spolocnosti Hässle z 30. marca 1993. Domnievajú sa, ze Komisia si protirecí, ked tvrdí, ze AZ vypracovala svoj výklad nariadenia c. 1768/92 az po podaní ziadostí o udelenie DOO a v rámci sporu, ktorý nasledoval po jeho udelení. Z odôvodnení c. 239 az 245 a 705 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze v období od marca do júna 1994 AZ pozadovala od právnych poradcov výklad tohto nariadenia. Okrem toho Komisia sama v odôvodnení c. 697 napadnutého rozhodnutia uznala, ze v septembri 1993 sa AZ rozhodla obhájit pred patentovým úradom Spojeného královstva svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" s cielom získat DOO. Zalobkyne rovnako podotýkajú, ze v odôvodnení c. 222 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze spor vo veci Ratiopharm v Nemecku, ktorý sa povazoval za prvý súdny spor, v ktorom AZ obhajovala svoju stratégiu v oblasti DOO, sa zacal 18. júna 1996. Na podporu svojich tvrdení sa zalobkyne odvolávajú na svedectvo pána W. O druhej fáze zneuzitia - O povahe tvrdení týkajúcich sa druhej fázy zneuzitia dominantného postavenia 415 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia rozdeluje druhú fázu zneuzitia na tri casti. V prvom rade sa Komisia domnievala, ze AZ sa pokúsala zatajit pred niektorými patentovými úradmi skorsí dátum technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, teda 15. apríl 1987, a ze sa tak pokúsila získat dodatocnú sedemmesacnú ochranu, ktorú poskytuje DOO. Toto tvrdenie vsak nemá ziadnu súvislost s tvrdeniami týkajúcimi sa prvej fázy zneuzitia, ktoré sa netýkajú pouzitia dátumu technického povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku, ani ziadneho pokusu získat DOO na tomto základe. 416 V druhom rade Komisia tvrdí, ze AZ neinformovala patentových zástupcov a patentové úrady o svojej stratégii zalozenej na dátume skutocného uvedenia na trh. Podla zalobkýn sa vsak tvrdenie o neposkytnutí vysvetlenia lísi od tvrdenia o údajne úmyselnom pouzití rozporných dátumov s cielom oklamat úrady. Velký pocet dôkazov preukazuje, ze AZ vysvetlila svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" tak svojim patentovým zástupcom, ako aj patentovým úradom. Pokial nebolo vysvetlenie dostatocné, nie je nijako preukázané, ze to bolo úmyselné. 417 V tretom rade Komisia tvrdí, ze hoci AZ podla svojich vlastných tvrdení vychádzala vo svojich ziadostiach o udelenie DOO zo zoznamu Luxembursko, vedela o narastajúcom pocte dôkazov, z ktorých vyplývalo, ze s Losecom sa v Luxembursku obchodovalo pred 21. marcom 1988. Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze toto tvrdenie je neopodstatnené a ze AZ sa mohla rozumne domnievat, ze 21. marec 1988 bol dátumom prvého skutocného uvedenia na trh v Luxembursku. 418 Zalobkyne tvrdia, ze skutky, o ktoré sa opiera Komisia, predstavujú opomenutia a nie podvodné vyhlásenia. Skutocnost, ze AZ neprezradila úplne, výslovne a dôsledne vsetky skutocnosti svojim patentovým zástupcom a patentovým úradom vsak nemôze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. - O pokynoch zaslaných patentovým zástupcom 419 Zalobkyne uvádzajú, ze pred zaslaním vzorových formulárov pokynov externým patentovým zástupcom 7. júna 1993, patentové oddelenie AZ urobilo obmedzené zmeny iba v dátumoch povolení vydaných vo Francúzsku a v Luxembursku kvôli krátkosti lehoty, ktorú malo k dispozícii. Hoci podla zalobkýn tieto zmeny spôsobili zjavný rozdiel v informáciách prilozených k pokynom odovzdaným patentovým zástupcom, tento rozdiel sa netýkal informácií, ktoré boli priamo relevantné pre rôzne podávané ziadosti. 420 Komisia nie je oprávnená vytýkat AZ, ze nevysvetlila ani patentovým zástupcom, ani patentovým úradom svoju stratégiu zalozenú na teórii "skutocného uvedenia na trh". Vzhladom na oficiálnu povahu pokynov sa od AZ neocakávalo, ze podrobne vysvetlí výklad, ktorého sa pridrziavala, co bolo v súlade s jej obvyklou praxou. Podla zalobkýn by bolo dokonca prekvapujúce, ak by to AZ urobila. Predpokladalo sa teda, ze v prípade potreby si patentoví zástupcovia môzu vyziadat od AZ vysvetlenia. Zalobkyne dodávajú, ze skutocnost, ze AZ poskytla kópiu zoznamu Luxembursko kazdému zo svojich patentových zástupcov a uviedla im dátum marec 1988, odporuje názoru, ze sa pokúsila zatajit výklad nariadenia c. 1768/92, na ktorom spocívali jej ziadosti, kedze z tohto zoznamu jasne vyplýva, ze to nebol dátum technického povolenia. Rozhodnutie AZ poskytnút informácie iba na poziadanie je tak obvyklé a nemôze predstavovat jasný a presvedcivý dôkaz pokusu o podvod alebo o zneuzitie. 421 Zalobkyne navyse tvrdia, ze AZ preberala význam výrazu "prvé povolenie" s viacerými patentovými zástupcami po podaní ziadostí. Z dôkazov predlozených Komisii pocas správneho konania teda vyplýva, ze riaditel patentového oddelenia a pán H., tiez z patentového oddelenia AZ, vysvetlili patentovým zástupcom vo väcsine dotknutých krajín výklad nariadenia, ktorého sa AZ pridrziavala. Hoci Komisia nepripústa tieto dôkazy, neposkytla ziaden dôkaz umoznujúci preukázat rozsah, v akom boli patentoví zástupcovia informovaní o základe ziadostí AZ. - O vyhláseniach urobených pred luxemburským patentovým úradom (jún 1993) 422 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nie je oprávnená v odôvodneniach c. 682 az 686 napadnutého rozhodnutia tvrdit na jednej strane to, ze AZ neinformovala ani luxemburského patentového zástupcu, ani luxemburský patentový úrad o dátume technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, a na druhej strane, ze AZ vo svojom liste z 11. júna 1993 nevysvetlila základ svojho výkladu francúzskemu patentovému zástupcovi, takze tento si myslel, ze posiela uverejnenie technického povolenia v Luxembursku. 423 Zalobkyne vysvetlujú, ze francúzsky patentový zástupca bol poverený podaním ziadostí o udelenie DOO vo Francúzsku a v Luxembursku. Tento patentový zástupca poveril svojho vlastného patentového zástupcu v Luxembursku, aby ako dalsí zástupca podal ziadosti o udelenie DOO pre spolocnost Astra v Luxembursku. Spolocnost Astra teda nemala priamy kontakt ani s luxemburským patentovým zástupcom, ani s luxemburským patentovým úradom. 424 Listom z 10. júna 1993 francúzsky patentový zástupca ziadal od AZ najmä povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku. Z tohto listu vyplýva, ze kancelária patentového zástupcu vedela o dátume 15. apríl 1987, ktorý zodpovedal technickému povoleniu na uvedenie na trh vo Francúzsku. Listom z 11. júna 1993 AZ odovzdala technické povolenia na uvedenie omeprazolu a omeprazolu sodíka na trh v Luxembursku. [dôverné] Kedze teda francúzsky patentový zástupca poznal dátumy technických povolení vo Francúzsku a v Luxembursku, je nesprávne tvrdit, ze AZ u neho vyvolala dojem, ze dátum marec 1988 bol dátumom uverejnenia technického povolenia a nie dátumom uverejnenia ceny týkajúcej sa povolenia na uvedenie na trh. [dôverné] Podla zalobkýn patentoví zástupcovia museli vediet, ze uverejnenie v zozname Luxembursko sa nerovnalo uverejneniu technického povolenia. 425 [dôverné] Podla zalobkýn, kedze francúzsky patentový zástupca dával priamo pokyny luxemburskému zástupcovi a poznal dátum technického povolenia vo Francúzsku, bolo jeho povinnostou, aby odovzdal túto informáciu luxemburskému zástupcovi, ak sa domnieval, ze bola dôlezitá. Neexistuje ziaden dôkaz umoznujúci domnievat sa, ze AZ dala francúzskemu patentovému zástupcovi pokyn neodovzdat túto informáciu dalsiemu zástupcovi v Luxembursku. 426 Zalobkyne sa okrem toho domnievajú, ze Komisia neposkytla ziaden spolahlivý dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze zo zmienky o vnútrostátnom Úradnom vestníku v liste zo 17. júna 1993 mozno vyvodit, ze francúzsky patentový zástupca tomu rozumel tak, ze uvedený dátum je dátumom technického povolenia. Dodávajú, ze AZ nevedela o tomto liste a ze nemôze byt zodpovedná za nesprávny názor francúzskeho patentového zástupcu, kedze výslovne uviedla, ze islo o uverejnenie v zozname Luxembursko. 427 Zalobkyne rovnako popierajú, ze list francúzskeho patentového zástupcu zaslaný AZ 17. júna 1993, na ktorý Komisia odkazuje v odôvodnení c. 205 napadnutého rozhodnutia, preukazuje, ze si tento zástupca myslel, ze zoznam Luxembursko predstavuje uverejnenie technického povolenia a ze predpokladal, ze AZ chce pouzit rovnakú teóriu pre vsetky svoje výrobky. Hoci totiz tento list odkazuje na "dátumy uverejnenia povolení v 'Spécialités pharmaceutiques`", pouzitie výrazu "povolenia" je spôsobené jeho pouzitím v nariadení c. 1768/92, ktoré je v tomto ohlade samo nejednoznacné, kedze výraz "povolenie" môze oznacovat bud technické povolenie alebo povolenie na uvedenie na trh. Zalobkyne dodávajú, ze zo svedectva luxemburského patentového zástupcu vyplýva, ze tento nebol uvedený do omylu a ze sa ani nedomnieval, ze bol do omylu uvedený francúzsky patentový zástupca. 428 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze skutocnost, ze luxemburský patentový zástupca dostal list zo 17. júna 1993 az po tom, co podal ziadost o udelenie DOO, je irelevantná, kedze vo svojej pôvodnej ziadosti o udelenie DOO neuviedol ziaden dátum a dátum povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku, teda 21. marec, doplnil rukou az neskôr. - O vyhláseniach urobených pred belgickým patentovým úradom (september az november 1993) 429 Zalobkyne uvádzajú, ze po ziadosti o spresnenie týkajúcej sa presného dátumu povolenia v Luxembursku, ktorú formuloval belgický patentový úrad, AZ dala belgickému patentovému zástupcovi pokyn, aby [dôverné]. 430 Dna 10. septembra 1993 belgická marketingová spolocnost spolocnosti Astra na ziadost spolocnosti Astra odovzdala belgickému patentovému zástupcovi dokumenty, ktoré pozadoval. Dna 29. septembra 1993 belgický patentový zástupca uviedol, ze podla jeho názoru bol dátumom povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku dátum nachádzajúci sa v podpísanom povolení podla smernice c. 65/65 v znení zmien a doplnení, a ze ak nedostane iné pokyny, uvedie dátum 16. november 1987 ako dátum udelenia povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku. Dna 30. septembra 1993 belgický patentový zástupca odovzdal belgickému patentovému úradu dokumenty týkajúce sa technického povolenia v Luxembursku, podpísané 16. novembra 1987, a 4. októbra 1993 informoval spolocnost Astra, ze ziadost o udelenie DOO bolo zmenená tak, ze ako dátum povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku bol uvedený 16. november 1987. 431 Dna 16. novembra 1993 belgický patentový úrad udelil belgické DOO. Zalobkyne tvrdia, ze patentové oddelenie AZ si neuvedomovalo, ze DOO sa zakladalo na nesprávnom dátume, a to az do roku 1996, ked doslo k preskúmaniu tohto DOO v dôsledku sporu vedeného v Nemecku. V máji 1998 AZ podala na belgický patentový úrad ziadost o zmenu doby platnosti svojho DOO a o jej pocítanie od 21. marca 1988 na základe výkladu nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrzala a ktorý bol zalozený na "teórii skutocného uvedenia na trh". Belgický súd zrusil toto DOO 25. septembra 2002. 432 Zalobkyne popierajú záver Komisie, ze AZ na jednej strane oklamala belgický patentový úrad tým, ze mu oznámila dátum technického povolenia v Luxembursku a na druhej strane nevysvetlila svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" svojmu belgickému patentovému zástupcovi. Zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze AZ sa usilovala, aby jej ziadost odzrkadlovala jej prístup zalozený na dátume skutocného uvedenia na trh, teda na dátume 21. marec 1988. V tomto ohlade pripomínajú, ze podnet na pouzitie dátumu technického povolenia v Luxembursku dal patentový zástupca. Komisia okrem toho nezohladnila to, ze AZ v máji 1998 poziadala o zmenu belgického DOO, aby tak toto DOO správne odzrkadlovalo jej prístup zalozený na dátume skutocného povolenia na uvedenie na trh, teda na dátume 21. marec 1998, pricom jasne uviedla, ze ide o jej osobný výklad nariadenia c. 1768/92. Zalobkyne v tomto ohlade odkazujú na svedectvá pánov P. a M. AZ rovnako upozornila príslusné orgány na vsetky relevantné dátumy. Zalobkyne popierajú, ze AZ bola donútená prezradit svoju teóriu kvôli sporu so spolocnostou Ratiopharm v Nemecku a ziadosti týkajúcej sa omeprazolu sodíka v Belgicku a tvrdia, ze v tomto ohlade neexistuje ziadny dôkaz. 433 Zalobkyne tvrdia, ze AZ zaslala list pred skoncením platnosti patentu k látke a v dôsledku toho sa nikdy neusilovala profitovat z dodatocnej sedemmesacnej ochrany. Ak by AZ bola mala úmysel oklamat patentový úrad, aby na základe uvedenia nesprávneho dátumu technického povolenia získala dodatocnú sedemmesacnú ochranu, nikdy by nepoziadala o zmenu svojho DOO tak, ze pritom uviedla dátum skutocného uvedenia na trh. - O vyhláseniach urobených pred holandským patentovým úradom (november a december 1993) 434 Zalobkyne uvádzajú, ze 26. novembra 1993 holandský patentový zástupca zaslal AZ dva rovnaké listy, ktorými predlozil správu z resersí týkajúcich sa ziadostí o udelenie DOO pre kapsule omeprazolu a omeprazol sodíka, a v ktorých bola vznesená námietka voci nepresnosti dátumu prvého povolenia. V dvoch rovnakých listoch AZ uviedla [dôverné]. Podla zalobkýn bol dátum 16. november 1987 dátumom prvého povolenia na uvedenie omeprazolu sodíka na trh v Spolocenstve. Tento dátum vsak bol nesprávny v prípade kapsúl a jeho uvedenie bolo teda dôsledkom pochybenia. 435 Patentový zástupca AZ uviedol holandskému patentovému úradu, ze zoznam Luxembursko bol jediným oficiálnym uverejnením v Luxembursku, co bolo v súlade s názorom luxemburskej marketingovej spolocnosti Astra. Patentový úrad udelil DOO, v ktorom uviedol dátum 16. november 1987, pricom platnost tohto DOO bola stanovená od 3. apríla 1999, co je dátum skoncenia platnosti patentu k látke, do 16. novembra 2002, namiesto apríla 2002, ktorý by bol stanovený v prípade, ak by bol patentový zástupca uviedol dátum technického povolenia vo Francúzsku. V máji 1998 AZ poziadala holandský patentový úrad o opravu dátumu 16. november 1987, pricom vysvetlila, ze vsetky povolenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol byt výrobok uvedený na trh v prvom clenskom státe, a síce v Luxembursku, boli po prvýkrát udelené 21. marca 1988. 436 Zalobkyne popierajú závery Komisie, ze AZ oklamala belgický patentový úrad tým, ze uviedla dátum technického povolenia v Luxembursku a nevysvetlila svojmu holandskému patentovému zástupcovi svoj výklad nariadenia c. 1768/92 zalozený na "teórii skutocného uvedenia na trh". Tvrdia, ze Komisia mala akceptovat dôkaz, ktorý podla nich preukazoval, ze AZ pri uvedení dátumu 16. november 1987 urobila chybu z nepozornosti. Vysvetlujú, ze túto chybu spôsobila skutocnost, ze oba listy boli vyhotovené v rovnakom case a s pouzitím rovnakého formulára a ze bolo nepravdepodobné, aby sa AZ vedome rozhodla zaslat pokyny pozadujúce uvedenie dátumu 16. november 1987 v prípade omeprazolu, kedze takéto pokyny boli v rozpore s pokynmi danými vo vsetkých ostatných krajinách. 437 Komisia okrem toho znovu nezohladnila skutocnost, ze v máji 1998 AZ predlozila holandskému patentovému úradu ziadost o opravu tohto dátumu a upozornila orgány na vsetky relevantné dátumy. AZ navyse podala túto ziadost pred skoncením platnosti patentu k látke, co preukazuje, ze nemala v úmysle profitovat z dodatocnej sedemmesacnej ochrany. Zalobkyne sa tiez domnievajú, ze ziadne listinný dôkaz neumoznuje Komisii tvrdit, ze AZ nevysvetlila svoju "teóriu zalozenú na skutocnom uvedení na trh" holandskému patentovému zástupcovi. V tomto ohlade odkazujú na svedectvo holandského patentového zástupcu AZ. 438 V reakcii na tvrdenie Komisie, ze fax zo 16. decembra 1993, na ktorý sa odkazuje v bode 9 svedectva holandského patentového zástupcu, má vyvolat u patentového zástupcu dojem, ze uverejnenie v zozname Luxembursko sa vztahuje na technické povolenie, zalobkyne odpovedajú, ze v tomto faxe sa uvádza, ze tento zoznam je oznámením, v ktorom bolo uverejnené udelenie "povolenia na uvedenie na trh". 439 Zalobkyne navyse popierajú tvrdenie Komisie, ze ziadny dôkaz nepodporuje tvrdenie riaditela patentového oddelenia uvedené v bode 54 jeho svedectva, z ktorého vyplýva, ze AZ "informovali jej holandskí [patentoví zástupcovia] o tom, ze nemôze robit nic", a odkazujú na rukou písaný zápis zo stretnutia, ktoré sa konalo v Londýne 11. decembra 1996, nachádzajúci sa na stranách 4489 az 4491 spisu Komisie, ako aj na bod 6. 154 jej odpovede na oznámenie výhradách. 440 Pokial ide o fax z 11. októbra 1996, ktorý poslal riaditel patentového oddelenia riaditelovi holandskej marketingovej spolocnosti, na ktorý sa odvoláva Komisia, zalobkyne popierajú, ze tento dokument preukazuje, ze riaditel patentového oddelenia vedel, ze bol pouzitý nesprávny dátum povolenia v Luxembursku namiesto dátumu francúzskeho technického povolenia alebo dátumu skutocného uvedenia na trh v Luxembursku. Tento fax preukazuje iba to, ze riaditel patentového oddelenia si bol vedomý toho, ze súdy a patentové úrady môzu odmietnut "teóriu skutocného uvedenia na trh", co by pre AZ malo za následok stratu siestich mesiacov ochrany, ktorú priznávajú DOO. - O vyhláseniach urobených pred patentovým úradom Spojeného královstva (január az jún 1994) 441 Zalobkyne najprv pripomínajú, ze v decembri 1993 poziadala AZ dve advokátske kancelárie o rady týkajúce sa luxemburského vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva. 442 Dalej uvádzajú, ze po ziadosti, ktorá bola podaná v júni 1993, patentový úrad Spojeného královstva 7. septembra 1993 pozadoval od AZ presný dátum prvého povolenia na uvedenie na trh. Listom zo 7. januára 1994 patentový zástupca spolocnosti Astra v Spojenom královstve informoval patentový úrad Spojeného královstva, ze dátumom prvého povolenia v Spolocenstve bol dátum uvedený v zozname Luxembursko, teda 21. marec 1988. Listom z 18. januára 1994 patentový úrad Spojeného královstva odpovedal, ze správny dátum povolenia v Luxembursku bol 16. november 1987. 443 Dna 16. júna 1994 AZ predlozila patentovému úradu Spojeného královstva stanoviská dvoch konzultovaných advokátskych kancelárií týkajúce sa luxemburského vnútrostátneho práva a práva Spolocenstva. AZ rovnako porovnala informácie a od marketingových spolocností v kazdom clenskom státe zhromazdila vsetky dátumy, ktoré mohli byt relevantné, aby podlozila svoju úvahu o skutocnom povolení na uvedenie na trh. Memorandom zo 14. februára 1994 tak patentové oddelenie poziadalo spolocnost Hässle, aby mu oznámila [dôverné]. 444 V rámci hladania informácií u marketingových spolocností koordinovaného spolocnostou Hässle pán S. zo spolocnosti Astra Luxembursko vo faxe z 3. marca 1994 zaslanom spolocnosti Hässle uviedol, ze dátumom podpisu povolenia vydaného podla smernice c. 65/65 bol 16. november 1987 a ze dohoda o cenách korespondovala s listom ministra zo 17. decembra 1987. Rovnako opísal uverejnenie zoznamu Luxembursko v marci 1988 ako uverejnenie v Mémorial (Úradný vestník Luxemburského velkovojvodstva), a uviedol, ze k prvým predajom doslo 11. marca 1988. Po odpovediach, ktoré odovzdala spolocnost Hässle patentovému oddeleniu, v ktorých sa okrem iného uvádzalo, ze dátumom uverejnenia povolenia bol marec 1988, patentové oddelenie poziadalo spolocnost Hässle, aby overila dátumy týkajúce sa jednotlivých krajín a výrobkov. Faxom z 8. apríla 1994 spolocnost Hässle opravila dátum oficiálneho uverejnenia ceny na 21. marec 1988 a zmenila dátum listu týkajúceho sa povolenia na uvedenie na trh tak, ze dátum 16. november 1987 nahradila nesprávnym dátumom 5. október 1987. 445 Po novej ziadosti o spresnenie relevantných dátumov, ktorú poslala spolocnost Hässle pánovi S., tento pán znovu zaslal svoj fax z 3. marca 1994. Dna 30. mája 1994 spolocnost Hässle znovu poziadala pána S., aby potvrdil, ze dátumom oficiálneho uverejnenia ceny bol 21. marec 1988. Faxom z 8. júna 1994 pán S. odpovedal, ze dohoda o cenách bola dosiahnutá 17. decembra 1987, ale nebola uverejnená a ze k oficiálnemu uverejneniu v Mémorial doslo v marci 1988. 446 Dna 16. júna 1994 patentový zástupca AZ v Spojenom královstve podal novú ziadost na patentový úrad Spojeného královstva, ktorá obsahovala tabulku udávajúcu rôzne etapy povolovacieho konania týkajúceho sa omeprazolu v rôznych krajinách a vysvetlenie hlavných dátumov týkajúcich sa týchto povolovacích konaní. V tabulke bolo uvedené, ze dátumom technického povolenia vo Francúzsku bol 15. apríl 1987 a ze dátumom zápisu a oficiálneho uverejnenia ceny v Luxembursku bol 21. marec 1988. V tejto ziadosti sa uvádzalo, ze v praxi bolo v Luxembursku nemozné obchodovat s liekom skôr, ako bol zaradený na zoznam liekov, ktoré dostali povolenie na uvedenie na trh, uverejnený ministerstvom zdravotníctva. Patentový úrad vsak nesúhlasil s názorom AZ a domnieval sa, ze správnym dátumom bol dátum povolenia udeleného vo Francúzsku, teda 15. apríl 1987. 447 Zalobkyne sa okrem toho odvolávajú na body 8 az 11 svedectva pána W., externého patentového zástupcu spolocnosti Astra pocas relevantného obdobia. Poznamenávajú, ze AZ výslovne poskytla patentovému úradu Spojeného královstva svoj výklad nariadenia c. 1768/92 a dôvod, preco navrhla dátum 21. marec 1988. AZ navyse bez problémov oznámila dátum 15. apríl 1987, teda dátum technického povolenia vo Francúzsku, patentovému úradu Spojeného královstva a svojim patentovým zástupcom. Zalobkyne sa domnievajú, ze vzhladom na správanie AZ voci patentovému úradu Spojeného královstva, nie je pravdepodobné, ze by sa pokúsila klamat orgánom pri podávaní ziadostí v iných krajinách, a najmä v krajinách Beneluxu. 448 Zalobkyne popierajú záver Komisie, ze zo ziadosti zo 14. februára 1994 vyplýva, ze AZ nevedela, ci sa Losec predával v Luxembursku pred ukoncením rokovaní o cene. Tvrdia, ze táto ziadost sa týkala vsetkých clenských státov a nie iba Luxemburska, a spresnujú, ze AZ bola informovaná o tom, ze v Luxembursku museli byt rokovania o cenách ukoncené a ich výsledky oficiálne uverejnené na to, aby výrobok mohol byt uvedený na trh, ako to vyplýva z memoranda, ktoré spolocnost Hässle zaslala patentovému oddeleniu 30. marca 1993. 449 Pokial ide o úvahu Komisie, ze z faxu z 3. marca 1994 vyplýva, ze AZ vedela, ze k prvým predajom v Luxembursku doslo 11. marca 1988, a nie 21. marca 1988, zalobkyne v prvom rade uvádzajú, ze fax z 3. marca 1994 spomínal predaje v zmysle "oficiálneho uvedenia" výrobku a netýkal sa predajov z praktického hladiska. V tomto ohlade zdôraznujú, ze ziadost o udelenie DOO uvádzala, ze lekári a lekárne nepredpisovali a nevydávali liek skôr, nez dostali zoznam povolených výrobkov. V druhom rade tvrdia, ze AZ mala vázne pochybnosti o správnosti informácií, ktoré poskytol pán S. vo svojom faxe z 3. marca 1994. Zdôraznujú najmä, ze tento fax obsahoval nesprávne tvrdenia, kedze na jednej strane zápis zo 16. novembra 1987 sa týkal iba klinických testov, a nie povolenia na uvedenie na trh, a na druhej strane uverejnenie v marci 1988 bolo uverejnením povolenia udeleného podla smernice c. 65/65 v Mémorial, pricom toto povolenie bolo v skutocnosti uverejnené 4. decembra 1987. Zalobkyne navyse opakujú, ze AZ bola informovaná v tom zmysle, ze na to, aby výrobok mohol byt uvedený na trh, musia byt rokovania o cenách ukoncené a ich výsledky oficiálne uverejnené, ako to vyplýva z memoranda, ktoré spolocnost Hässle poslala patentovému oddeleniu 30. marca 1993. Skutocnost, ze podla pána S. doslo k "oficiálnemu uvedeniu" výrobku 11. marca tak neznamená, ze bolo mozné v praxi uskutocnovat predaj. 450 Z tohto dôvodu sa AZ radsej spolahla na informácie, ktoré dostala predtým a ktoré potvrdzoval zoznam Luxembursko v tom zmysle, ze relevantným dátumom bol 21. marec 1988. V tomto ohlade zalobkyne odkazujú na svedectvo pani J. Zalobkyne dodávajú, ze Komisia nemôze tvrdit, ze informácie vo faxe pána S. boli jedinými informáciami, ktorými AZ disponovala, vzhladom na kontext, v ktorom bol tento dokument poskytnutý a skutocnost, ze AZ mala k dispozícii zoznam Luxembursko. Komisia teda neoprávnene tvrdí, ze ked sa AZ spolahla na dátum 21. marec 1988, nekonala v dobrej viere. 451 Zalobkyne popierajú, ze by AZ aktívne podporovala dojem, ze zoznam Luxembursko je uverejnením technického povolenia. Tvrdia, ze fax zo 16. decembra 1993 zaslaný holandskému patentovému zástupcovi, na ktorý odkazuje Komisia, neobsahuje ziadne nabádanie tohto druhu a ze ho v ziadnom prípade pán S. nikdy nevidel. 452 Zalobkyne tvrdia, ze v kazdom prípade skutocnost, ze AZ uviedla dátum 21. marec, a nie 11. marec, ktorý by bol predsa len správny podla jej výkladu, nemôze odôvodnit obvinenie z podvodu, pretoze tento podvod nemal ziadny úcinok na patentový úrad Spojeného královstva, ktorý odmietol názor AZ v celom rozsahu. - O spätvzatí ziadosti o udelenie DOO v Dánsku (november 1994) 453 Zalobkyne najprv uvádzajú, ze spätvzatie ziadosti o udelenie DOO nemôze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Dalej dodávajú, ze zneuzitím nemôze byt ani taktické konanie alebo nedostatok transparentnosti. Okrem toho správy preukazujú, ze AZ mala v úmysle obhajovat svoj výklad nariadenia c. 1768/92 v Nemecku. AZ sa nanajvýs dopustila konania oznacovaného ako "forum shopping". Podla zalobkýn samotná skutocnost, ze AZ pouzila dátum marec 1988 v ziadosti podanej v Dánsku nemôze predstavovat zneuzitie, kedze tento údaj vyplýval z legitímneho výkladu nariadenia c. 1768/92. V tomto ohlade skutocnost, ze AZ neprezradila svoj právny výklad tohto nariadenia nemôze podla zalobkýn predstavovat zneuzitie. 454 Zalobkyne rovnako poznamenávajú, ze v odôvodnení c. 719 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze spätvzatie bola prinajmensom ciastocne odôvodnené uvedením nesprávneho císla patentu, co predstavovalo velkú vadu ziadosti. V tomto ohlade odkazujú na svedectvá dánskeho patentového zástupcu a dánskeho advokáta. Tvrdenia týkajúce sa spätvzatia ziadostí o udelenie DOO v Dánsku tak nemôzu preukazovat zneuzitie dominantného postavenia ani keby boli preukázané. 455 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze AZ vzala svoju ziadost spät, aby nemusela vysvetlovat jej základ, zalobkyne tvrdia, ze zápis zo stretnutia z 15. novembra 1994, na ktorý sa odvoláva Komisia v tomto ohlade, v skutocnosti preukazuje, ze AZ sa rozhodla obhajovat svoj názor v Nemecku a nie v Dánsku, a nie ze ho nechcela vysvetlit. Zalobkyne rovnako popierajú, ze AZ vzala spät svoju ziadost v Dánsku, aby zabránila nezelanej komunikácii medzi patentovými úradmi. Hoci podla ich názoru uvedený zápis preukazuje, ze patentový úrad Spojeného královstva kontaktoval dánsky patentový úrad, neznamená to, ze spätvzatie bolo odôvodnené snahou zabránit dalsím kontaktom medzi patentovými úradmi. - O vyhláseniach AZ urobených v rámci druhého kola ziadostí o udelenie DOO 456 Zalobkyne popierajú úvahy uvedené Komisiou v odôvodnení c. 721 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých AZ dostala informácie, z ktorých vyplýva, ze Losec bol predávaný pred 2 1. aprílom 1988 a ze rozhodnutie o cene nebolo nikdy uverejnené. Tvrdia, ze AZ nanajvýs dostala informácie pochádzajúce zo zdroja, ktorý poskytol iné informácie, ktoré sa ukázali nepresné, ktoré zdanlivo nasvedcovali tomu, ze k "oficiálnemu uvedeniu" výrobku doslo 11. marca 1988. Tieto informácie boli popreté skorsími informáciami pochádzajúcimi zo zdroja povazovaného za spolahlivejsí, ktoré uvádzali, ze dátumom uvedenia výrobku bol 21. marec 1988 a ze rozhodnutie o cene muselo byt v Luxembursku uverejnené na to, aby výrobok mohol byt skutocne uvedený na trh. - O ziadostiach podaných v krajinách EHP 457 K úvahám vysvetleným Komisiou v odôvodnení c. 722 napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú, ze na uvedenie dátumu skutocného povolenia na uvedenie na trh vo Svédsku sa zabudlo za okolností, za ktorých význam tohto dátumu nebol zjavný. Hoci totiz AZ mala informáciu o povolení, ktoré svédske orgány vydali pre Losec, v rozhodnom case si neuvedomovala význam tohto dátumu v kontexte svojich ziadostí o udelenie DOO. Zalobkyne uvádzajú, ze nariadenie c. 1768/92 sa v krajinách EZVO uplatnovalo na základe rozhodnutia c. 7/94, ktoré nadobudlo úcinnost 1. júla 1994, ale ze toto rozhodnutie sa nikdy neuplatnovalo vo Svédsku, ktoré malo svoj vlastný vnútrostátny systém ochrany vyplývajúcej z DOO. Hoci skutocnost, ze tento stát nikdy nepristúpil k systému DOO platnému v EHP podla zalobkýn neznamená, ze dátum skutocného uvedenia na trh nemal ziadny význam, mozno pochopit, ze význam dátumu skutocného povolenia na uvedenie na trh vo Svédsku unikol pozornosti AZ. 458 Zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie, ze v liste z 21. decembra 1994 zaslanom svédskemu patentovému úradu riaditel patentového oddelenia tvrdil, ze DOO pre krajiny Únie mali byt zalozené na základe týkajúcom sa Únie a DOO pre krajiny EZVO na základe týkajúcom sa EHP. Z tejto korespondencie totiz naopak vyplýva, ze riaditel patentového oddelenia navrhoval, aby sa pouzil iba dátum povolenia v Únii. Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze neexistuje ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ze riaditel patentového oddelenia sa pokúsil zatajit svoj postoj, kedze z dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii naopak vyplýva, ze riaditel patentového oddelenia vyjadril svoj názor otvorene. Zalobkyne rovnako tvrdia, ze v liste z 3. marca 1995, ktorý svédsky patentový úrad zaslal riaditelovi patentového oddelenia, sa jasne neuvádzalo, ze relevantným dátumom bol dátum uvedenia na trh vo Svédsku, kedze v nom bolo uvedené, ze týmto dátumom bol dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v EHP "po nadobudnutí platnosti Dohody o EHP". Pri chýbajúcej prechodnej úprave DOO v rámci EHP vo Svédsku tak existovali oprávnené pochybnosti o tom, ci Dohoda o EHP upravuje túto otázku. Zalobkyne dodávajú, ze v memorande z 26. septembra 1994 sa neuvádza nic o tom, ci bol správnym dátumom dátum povolenia vo Svédsku alebo dátum povolenia v Únii. 459 Zalobkyne vysvetlujú, ze AZ a jej patentoví zástupcovia pre Rakúsko, Fínsko a Nórsko sa stretli vo Viedni (Rakúsko) 6. decembra 1994 a diskutovali o výklade nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrziavala AZ. Patentoví zástupcovia následne podali ziadosti o udelenie DOO, pricom uviedli, ze dátumom prvého povolenia v Spolocenstve bol 21. marec 1988. AZ sa teda nepokúsala zatajit svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" pred svojimi patentovými zástupcami, co tiez preukazuje, ze sa nesprávala inak voci svojim patentovým zástupcom vo Francúzsku alebo v krajinách Beneluxu. Okrem toho ziadny z patentových zástupcov, ktorí sa zúcastnili na tomto stretnutí, nepolozil otázku, ci sa mal pouzit dátum povolenia vo Svédsku, teda 5. február 1988. - O vyhláseniach urobených pred írskym patentovým úradom (október 1995) 460 Zalobkyne vysvetlujú, ze AZ tvrdila pred írskym patentovým úradom, ze správny dátum povolenia bol 21. marec 1988, ale oznámila tomuto úradu aj dátum prvého technického povolenia vo Francúzsku, teda 15. apríl 1987. Popierajú úvahy Komisie v odôvodnení c. 725 napadnutého rozhodnutia a znovu podotýkajú, ze AZ bez váhania oznámila dátum prvého technického povolenia v Spolocenstve, teda 15. apríl 1987, co preukazuje, ze sa nesnazila podviest patentové úrady krajín Beneluxu. - O vyhláseniach urobených pred patentovými úradmi v krajinách Beneluxu a vo Fínsku (máj 1998) 461 Zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 726 napadnutého rozhodnutia, ze AZ mala informácie, ktoré jednoznacne svedcili o tom, ze k skutocnému uvedeniu na trh v Luxembursku doslo pred 21. marcom 1988, a opakujú, ze AZ mala k dispozícii iba protichodné a málo presvedcivé informácie. 462 Pokial ide o dokument z 23. februára 1988, o ktorý sa opiera Komisia, a ktorý uvádza, ze dátumom uvedenia kapsúl omeprazolu na trh bol 1. február 1988, zalobkyne tvrdia, ze tento dokument je zoznamom zostaveným na základe internej databázy poskytujúcej informácie o trhu. Vysvetlujú, ze miestne marketingové spolocnosti oznamovali právnemu oddeleniu AZ dátumy uvedenia výrobku na trh vopred a ze pritom uvádzali iba mesiac, v ktorom sa plánovalo toto uvedenie. Právne oddelenie malo vo zvyku doplnit tieto údaje uvedením prvého alebo posledného dna príslusného mesiaca, pricom neoverovalo, ci k uvedeniu výrobku v oznámených dátumoch skutocne doslo. Tento dokument teda neumoznuje preukázat skutocný dátum uvedenia výrobku na trh v Luxembursku a v ostatných krajinách. Okrem toho dátum 1. február 1988 nachádzajúci sa v tomto dokumente nezodpovedá dátumu 11. marec 1988, o ktorý sa AZ mala opriet podla Komisie, ani dátumu 8. február 1988 uvádzanému pocas konania v Nemecku. Zalobkyne tvrdia, ze AZ musela uviest patentovým úradom jeden dátum a ze vzhladom na lísiace sa informácie pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktorými disponovala, bola oprávnená rozhodnút sa ponechat pôvodný dátum 21. marec 1988 bez toho, aby mala akýkolvek podvodný úmysel. 463 Zalobkyne sa domnievajú, ze diskreditácia svedectva pani J. zo strany Komisie je neoprávnená a tvrdia, ze z okolností, ktoré sprevádzali odovzdanie zoznamu Luxembursko spolocnostou Astra Belgicko, bolo mozné rozumne vyvodit, ze tento zoznam predstavoval skutocné povolenie na uvedenie na trh. - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nemecku 464 Zalobkyne z dôvodov vysvetlených v bode 462 vyssie popierajú úvahy nachádzajúce sa v odôvodnení c. 728 napadnutého rozhodnutia a tvrdia, ze aj keby sa AZ dopustila pochybenia tým, ze pouzila dátum 21. marec 1988 ako relevantný dátum týkajúci sa prvého povolenia na uvedenie na trh, neexistuje ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ze AZ vedela, ze tento dátum nebol správny. Pokial totiz ide o interný dokument z 19. augusta 1996, na ktorý sa odvoláva Komisia a v ktorom sa uvádza, ze skutocným dátumom uvedenia výrobku bol 1. február 1988, zalobkyne sa domnievajú, ze tento dokument nepredstavuje nezávislý dôkaz, kedze bol predlozený patentovým zástupcom, ktorý sa priamo nezúcastnil sporu a kedze zoznam dátumov, ktorý je jeho prílohou, neuvádza pôvod dátumu 1. február 1988. Pokial ide dalej o dokument z 9. septembra 1996 obsahujúci údaj "1988-02-01/1988-03-11", zalobkyne sa domnievajú, ze tento dokument nepredstavuje jednoznacný dôkaz preukazujúci existenciu konkrétneho skorsieho dátumu uvedenia výrobku, ale ze naopak svedcí o znacnej neistote týkajúcej sa dátumu tohto uvedenia. Okrem toho poukazujú na svedectvo pani J. 465 Pokial ide o úvahy Komisie vysvetlené v odôvodneniach c. 730 a 731 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne tvrdia, ze nemecký advokát pripustil, ze dátum 8. február 1988 je správny na základe listu, ktorý AZ poslala 8. decembra 1988 luxemburským orgánom, aby im predlozila svoj cenový návrh, a v ktorom AZ oznámila svoj úmysel uplatnovat túto cenu od 8. februára 1988. Nemecký advokát tak pripustil správnost dátumu 8. február 1988 na základe toho, ze sa pripojil ku konkrétnemu výkladu nariadenia c. 1768/92, podla ktorého bol relevantným dátumom dátum, ked verejné orgány schválili cenu, co AZ umoznovalo legálne predávat výrobok za známu a schválenú cenu. Tento výklad nariadenia c. 1768/92 nezohladnoval význam dátumu uverejnenia ceny výrobku, prostredníctvom ktorého boli o tejto cene informovaní kupujúci (lekári a lekárnici). Nemecký advokát teda neuznal, ze 8. február 1988 bol dátumom, od ktorého skutocne dochádzalo k predajom. Ak by vsak bol pouzitý výklad, ktorého sa pridrziavala AZ, zdal by sa správnym dátum 21. marec 1988. Zalobkyne sa v dôsledku toho domnievajú, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked sa v odôvodnení c. 735 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze pocas súdneho konania v Nemecku bolo uznané, ze k predajom dochádzalo pred 21. marcom 1988. Zalobkyne popierajú, ze rozdiel medzi výrazmi "zákonne predávat" a "skutocné uvedenie na trh" je irelevantný, kedze tento rozdiel odzrkadluje obchodnú realitu, na základe ktorej sa AZ pridrziavala svojho výkladu nariadenia c. 1768/92. 466 Zalobkyne dodávajú, ze dokumenty, o ktoré sa opiera Komisia, si navzájom odporujú, kedze sa v nich uvádzajú dátumy 1. február 1988, 8. február a 11. marec 1988. Preto aj keby AZ bola zohladnila tieto informácie, stále by si nebola istá správnym dátumom skutocného povolenia na uvedenie na trh. Hoci podla zalobkýn dokumenty citované Komisiou svedcia nanajvýs o tom, ze nebolo isté, ze dátum 21. marec 1988 je správny, nepreukazujú ani to, ze tento dátum bol nesprávny, ani to, ktorý dátum bolo treba zohladnit. Tieto dôkazy teda nepreukazujú, ze AZ mala úmysel podviest verejné orgány. - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nórsku 467 Pokial ide o odôvodnenie c. 733 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza dôkazy poskytnuté luxemburskými orgánmi, ktoré mali preukazovat, ze zoznam Luxembursko bol "neoficiálnym dokumentom" obsahujúcim zoznam povolených výrobkov bez ohladu na to, ci bola schválená ich cena, zalobkyne najprv tvrdia, ze v rozhodnom case nebol uverejnený ziadny oficiálny dokument. Dalej uvádzajú, ze zoznam Luxembursko bol uverejnený v mene spolocnosti, ktorá reprezentovala priblizne polovicu lekární a velkoobchodníkov s farmaceutickými výrobkami v Luxembursku. Okrem toho jeho cielom bolo informovat lekárne o výrobkoch, ktoré boli povolené a dostupné na trhu a bol uverejnený luxemburským oddelením farmácie a liekov. Napriek neoficiálnej povahe zoznamu Luxembursko sa tak zalobkyne domnievajú, ze AZ konala racionálne, ked sa na neho spolahla. 468 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze AZ v prejudiciálnom konaní na Súdnom dvore uznala, ze nemala k dispozícii úplný zoznam alebo jeho cast obsahujúcu cenu Losecu. To preukazuje neexistenciu akéhokolvek úmyslu podviest súd prvého stupna v Oslo (Nórsko). 469 V reakcii na tvrdenia Komisie, ze AZ vykonala setrenia, ktoré nasvedcovali tomu, ze s výrobkom sa obchodovalo pred 21. marcom 1988, zalobkyne odpovedajú, ze výsledky týchto setrení boli zmätené a rozporuplné a nepreukazovali ani to, ze zoznam Luxembursko bol irelevantný, ani ze tento dátum bol nesprávny alebo nebol dátumom skutocného uvedenia na trh. - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania vo Fínsku 470 Zalobkyne napádajú odôvodnenie c. 735 napadnutého rozhodnutia a domnievajú sa, ze dokumenty, o ktoré sa opiera Komisia, nepreukazujú, ze k predajom dochádzalo pred 21. marcom 1988. Tvrdia, ze AZ to neuznala pocas konania v Nemecku. Ide iba o vedecký názor zalozený na jednom výklade nariadenia c. 1768/92 a na tom, ze bola schválená cena, a nie na dôkazoch skutocných predajov v Luxembursku. AZ okrem toho na súde prvého stupna v Helsinkách (Fínsko) uznala, ze sa pokúsala získat úplnú kópiu zoznamu a ze zistovala, aký bol jeho oficiálny status v Luxembursku. Rovnako uznala, ze situácia v Luxembursku bola neistá. Tieto dôkazy v dôsledku toho neodhalujú ziadny úmysel AZ podviest súd prvého stupna v Helsinkách. Zalobkyne navyse znovu popierajú, ze setrenia vykonané AZ preukázali, ze nebola pravda, ze s Losecom sa v Luxembursku nemohlo obchodovat pred 21. marcom 1988. - O existencii stratégie, ktorej cielom bolo oklamat patentových zástupcov AZ, vnútrostátne patentové úrady a vnútrostátne súdy 471 Zalobkyne napokon popierajú úvahu Komisie nachádzajúcu sa v odôvodnení c. 665 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej riaditel patentového oddelenia AZ v rozhodnom case 21. októbra 1999 uznal, ze vypracoval stratégiu, ktorej cielom bolo úmyselne oklamat patentových zástupcov AZ, vnútrostátne patentové úrady a vnútrostátne súdy. S poukazom na fax, ktorý riaditel patentového oddelenia zaslal generálnemu riaditelovi AZ, zalobkyne tvrdia, ze tento fax neobsahuje ziadne priznanie nekalej stratégie. Tento fax svedcí iba o tom, ze AZ sa pridrziavala výkladu nariadenia c. 1768/92, o ktorom existovala neistota a ze bolo ziaduce, aby bola vec predlozená Súdnemu dvoru, aby sa naslo definitívne riesenie týkajúce sa správneho výkladu nariadenia c. 1768/92. 472 Zalobkyne sa rovnako stazujú na to, ze Komisia nedala autorovi uvedeného faxu moznost dorucit svoje pripomienky k záverom, ktoré boli vyvodené z tejto správy. Odkazujú okrem toho na svedectvá riaditela patentového oddelenia a pánov L. a W. b) Tvrdenia Komisie 473 Komisia popiera dôvodnost tvrdení uvádzaných v rámci druhého zalobného dôvodu. c) Posúdenie Vseobecným súdom O dôkaznom bremene 474 Na úvod treba pripomenút, ze dôkazné bremeno existencie okolností zakladajúcich porusenie clánku 82 ES nesie Komisia (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 688). V dôsledku toho je na nej, aby zabezpecila dôkazné prostriedky spôsobilé preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. 475 Ak má vsak súd v tomto ohlade pochybnost, musí byt táto pochybnost na prospech podniku, ktorý je príjemcom rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak má v tomto ohlade nadalej pochybnost, co platí najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. 476 V takejto situácii je totiz nutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je súcastou základných práv, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora, znovu potvrdenej okrem iného clánkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú vseobecné zásady práva Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen závaznosti ukladaných sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, body 68 az 70 a citovanú judikatúru). 477 Je teda nevyhnutné, aby sa Komisia pri preukázaní porusenia oprela o presné a súhlasné dôkazy. Komisia vsak nemusí nevyhnutne predlozit takéto dôkazy pre kazdý aspekt porusenia. Stací, ze tejto poziadavke zodpovedá súbor nepriamych dôkazov, na ktorý sa odvoláva institúcia, posudzovaný celkovo, ktorého rôzne zlozky sú schopné navzájom sa potvrdzovat (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 179, 180 a 275, a z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 62 a 63 a citovanú judikatúru). O prvej fáze zneuzitia dominantného postavenia 478 Na úvod treba pripomenút, ze aj ked bola zdôraznená jednotná a pokracujúca povaha prvého zneuzitia dominantného postavenia, Komisia rozlísila v jeho priebehu dve fázy tak, ako je vysvetlené v bodoch 306 a 307 vyssie. Prvá fáza identifikovaná Komisiou sa týka klamlivých vyhlásení, ktoré AZ urobila 7. júna 1993, ked odovzdala pokyny patentovým zástupcom, prostredníctvom ktorých boli podané ziadosti o udelenie DOO v siedmych clenských státoch, vrátane Nemecka, Belgicka, Dánska, Holandska a Spojeného královstva (pozri odôvodnenie c. 628 napadnutého rozhodnutia). Druhá fáza identifikovaná Komisiou zahrna po prvé, klamlivé vyhlásenia predlozené v rokoch 1993 a 1994 patentovým úradom v odpovedi na ich otázky k ziadostiam o udelenie DOO, ktoré podala AZ, po druhé, klamlivé vyhlásenia urobené v decembri 1994 pocas druhého kola ziadostí o udelenie DOO v troch clenských státoch EHP, a to v Rakúsku, vo Fínsku a v Nórsku, a po tretie, klamlivé vyhlásenia urobené neskôr pred ostatnými patentovými úradmi, ako aj pred vnútrostátnymi súdmi v sporových konaniach zacatých výrobcami konkurencných generických výrobkov s cielom dosiahnut zrusenie DOO v týchto státoch (pozri odôvodnenie c. 629 napadnutého rozhodnutia). 479 Pokial ide o prvú fázu zneuzitia, treba pripomenút skutkové okolnosti, ktoré sprevádzali prvú fázu správania, ktoré Komisia kvalifikovala ako zneuzitie tak, ako vyplývajú z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo spisu predlozeného Vseobecnému súdu. V tomto prípade nie je totiz sporné, ze v memorande zo 16. marca 1993 patentové oddelenie uviedlo, ze prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve pre omeprazol bolo vydané vo Francúzsku v apríli 1987. Patentové oddelenie v dôsledku toho uviedlo, ze si nemyslí, ze je mozné získat DOO v Nemecku a v Dánsku, kedze prvé povolenie na uvedenie na trh bolo vydané pred rokom 1988. Rovnaký problém bol zistený aj v prípade omeprazolu sodíka a felodipínu (pozri odôvodnenia c. 634 a 635 napadnutého rozhodnutia). 480 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla prechodného ustanovenia uvedeného v clánku 19 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 1768/92 (pozri bod 299 vyssie) boli na získanie DOO v Nemecku a v Dánsku oprávnené výrobky, pre ktoré bolo prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve získané po 1. januári 1988. 481 Od polovice marca 1993 patentové oddelenie AZ zhromazdovalo prostredníctvom spolocnosti Hässle informácie od miestnych marketingových spolocností. Toto zhromazdovanie informácií sa zameriavalo iba na výrobky, pri ktorých vznikal problém v súvislosti s dátumom vydania prvého technického povolenia, a to omeprazol, omeprazol sodíka a felodipín, kedze tento dátum predchádzal 1. januáru 1988. Dna 22. marca 1993 belgická marketingová spolocnost odovzdala spolocnosti Hässle kópiu technického povolenia na uvedenie omeprazolu na trh v Luxembursku zo 16. novembra 1987, ako aj kópiu rozhodnutia o schválení ceny omeprazolu v tejto krajine zo 17. decembra 1987 (pozri odôvodnenia c. 170, 636 a 637 napadnutého rozhodnutia). 482 V memorande patentového oddelenia z 29. marca 1993 bolo ako prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve oznacené to, ktoré bolo vydané vo Francúzsku v apríli 1987. Patentové oddelenie vsak v tomto memorande uviedlo, ze na úcely ziadostí o udelenie DOO v Nemecku a v Dánsku, tvrdí pred patentovými úradmi, ze prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve nebolo vydané pred 1. januárom 1988 (pozri odôvodnenie c. 638 napadnutého rozhodnutia). 483 V memorande zaslanom patentovému oddeleniu 30. marca 1993 spolocnost Hässle oznámila získané informácie týkajúce sa dátumov povolení pre omeprazol vo Francúzsku a v Luxembursku a pre felodipín v Dánsku. Pokial ide o omeprazol v Luxembursku, toto memorandum potvrdilo informácie získané 22. marca 1993 od belgickej marketingovej spolocnosti, a síce, ze technické povolenie na uvedenie na luxemburský trh bolo vydané 16. novembra 1987 a ze rozhodnutie o schválení ceny pre tento výrobok bolo prijaté 17. decembra 1987, pricom memorandum zároven uvádzalo, ze dátum uverejnenia ceny nebol este známy. Toto memorandum rovnako potvrdilo, ze povolenie na uvedenie omeprazolu na trh vo Francúzsku bolo vydané v apríli 1987 a dodalo, ze rokovania o cene boli ukoncené na jar 1989 a ze k uverejneniu ceny v Journal officiel de la République française doslo 22. novembra 1989 - hoci toto memorandum uvádza dátum "22. 11. 1988", Vseobecný súd sa domnieva, ze Komisia v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze tento údaj vyplýva z vecného pochybenia a ze autor memoranda chcel odkázat na dátum 22. november 1989. Pokial ide o felodipín v Dánsku, spolocnost Hässle uviedla, ze povolenie na uvedenie na trh bolo vydané 29. decembra 1987, a ze bolo uverejnené 21. januára 1988, ako aj to, ze cena bola uverejnená 29. februára 1988 v Specialitetstaksten (tarifa liekov). 484 V tomto memorande spolocnost Hässle uviedla, ze vo Francúzsku, v Luxembursku a v Dánsku museli byt ceny urcené a uverejnené predtým, ako sa s výrobkom mohlo obchodovat. Spolocnost Hässle sa tak domnievala, ze "tento dátum [bol] rozhodujúci". Uviedla, ze sa snazila získat rovnaké informácie týkajúce sa ostatných krajín, aby v rôznych krajinách urcila dátum na základe toho istého kritéria (pozri odôvodnenia c. 639 az 641 napadnutého rozhodnutia). 485 Dna 5. apríla 1993 belgická marketingová spolocnost odovzdala spolocnosti Hässle prvú stranu a stranu 246 zoznamu Luxembursko, pricom odkázala na kópiu oficiálneho dokumentu z marca 1998 (rozumej "marec 1988"), uvádzajúceho výrobky povolené v Luxemburskom velkovojvodstve. Tento dokument bol patentovému oddeleniu odovzdaný memorandom zo 7. apríla 1993 (pozri odôvodnenia c. 172, 173 a 658 napadnutého rozhodnutia). 486 Ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 173 napadnutého rozhodnutia, prvá strana zoznamu Luxembursko nesie názov "Ministčre de la Santé - Spécialités pharmaceutiques - Liste des spécialités pharmaceutiques admises ŕ la vente dans le Grand-Duché de Luxembourg" (Ministerstvo zdravotníctva - Farmaceutické lieky - Zoznam farmaceutických liekov povolených na predaj v Luxemburskom velkovojvodstve). V spodnej casti tejto prvej strany sa nachádzajú tieto údaje: "éditeur: CEFIP sŕrl Luxembourg - Tout droit réservé - Modification au 24.2 comprise - Mars 1988" (vydavatel: CEFIP sŕrl Luxembourg - Vsetky práva vyhradené - Zmena k 24. 2 zahrnutá - Marec 1988). Na strane 246 tohto dokumentu sa v abecednom poradí nachádza zoznam názvov 23 farmaceutických výrobkov zacínajúci skupinou písmen "lo" a pokracujúci skupinou písmen "lu", ktorý obsahuje okrem iného dva odkazy na Losec, a to na omeprazol v kapsulách a na injekcný prípravok omeprazolu (omeprazol sodíka). Vedla uvádzaných výrobkov sa nenachádza ziadna cena. V lavom hornom rohu strany 246 sa nachádza tento údaj: "date: 21/03/88" (dátum: 21/03/88). Zdá sa, ze táto strana pochádza z dokumentu, ktorý na niekolkých stovkách strán obsahuje zoznam liekov povolených na predaj. 487 Komisia rovnako uviedla, ze AZ pred nórskymi súdmi v máji 1999 uznala, ze nemala úplný zoznam, ani jeho cast obsahujúcu cenu Losecu, a to napriek úsiliu vynalozenému na získanie tohto dokumentu (odôvodnenia c. 241 a 661 napadnutého rozhodnutia). Rovnako uviedla, ze AZ pred fínskymi súdmi 30. júna 1999 uznala, ze situácia v Luxembursku "bola nejasná" (odôvodnenia c. 245 a 661 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa rovnako domnievala, ze interné dokumenty AZ potvrdzujú, ze nevedela, ci bolo mozné s Losecom obchodovat pred marcom 1988. V tomto ohlade Komisia odkázala na interné memorandum zo 14. februára 1994 (odôvodnenia c. 210, 211 a 661 napadnutého rozhodnutia) a na dokument od interných právnikov (odôvodnenie c. 230 a poznámka pod ciarou 302 a odôvodnenie c. 661 napadnutého rozhodnutia). 488 Komisia uviedla, ze dátum údajného skutocného uvedenia na trh, teda dátum uverejnenia ceny výrobku, nebol pouzitý vo vsetkých ziadostiach o udelenie DOO. Tento dátum bol totiz pouzitý iba pre omeprazol a omeprazol sodíka. V prípade felodipínu bol pouzitý dátum prvého uverejnenia technického povolenia na uvedenie na trh, a teda v Dánsku 21. január 1988. V prípade ostatných piatich výrobkov AZ pouzila dátumy technických povolení na uvedenie na trh, ktoré sú vsetky neskorsie ako 1. január 1988 (pozri odôvodnenia c. 643 az 645 napadnutého rozhodnutia). 489 Pokial ide o ziadosti o udelenie DOO pre omeprazol, Komisia sa domnievala, ze klamlivé vyhlásenia mali svoj pôvod v rozhodnutí spolocnosti Hässle zo 6. mája 1993 prijatom v podobe troch rukou písaných poznámok napísaných vo svédcine na memorandum patentového oddelenia z 29. marca 1993 (odôvodnenie c. 648 napadnutého rozhodnutia). Tieto rukou písané poznámke uvádzali, ze v prípade Luxemburska mal byt patentovým úradom oznámený dátum marec 1988 ako dátum prvého povolenia v Spolocenstve a v prípade Francúzska mal byt poskytnutý dátum 22. november 1989. 490 Toto rozhodnutie zo 6. mája 1993 bolo zrealizované v pokynoch na podanie ziadostí o udelenie DOO pre omeprazol zo 7. júna 1993, ktoré boli odovzdané patentovým zástupcom. Úvaha Komisie, ze tieto definitívne pokyny boli klamlivé spocíva na tom, ze AZ bez toho, aby na to upozornila patentových zástupcov a vnútrostátne patentové úrady, uviedla v prípade Francúzska a Luxemburska dátumy, ktoré nezodpovedali vydaniu technického povolenia na uvedenie na trh, ale tomu, co AZ nazýva "skutocné povolenie na uvedenie na trh", t. j. údajnému dátumu uverejnenia ceny lieku (odôvodnenie c. 651 napadnutého rozhodnutia). 491 Nahradenie dátumov vydania technických povolení na uvedenie na trh vo Francúzsku a v Luxembursku dátumami zodpovedajúcimi uverejneniu ceny lieku v týchto krajinách mohlo podla Komisie oklamat patentové úrady z troch dôvodov. Po prvé, dátumy uvádzané vo formulári ziadosti pre ostatných sedem krajín sa týkali vydania technického povolenia na uvedenie na trh, takze bolo mozné predpokladat, ze aj dátumy uvedené pre Francúzsko a Luxembursko zodpovedali technickými povoleniam na uvedenie na trh. Po druhé, boli ponechané císla zodpovedajúce francúzskemu a luxemburskému technickému povoleniu na uvedenie na trh. V dôsledku toho sa tieto císla nachádzajú vedla dátumov "skutocných povolení na uvedenie na trh", cím vyvolávajú dojem, ze islo o dátumy technických povolení. Císla technických povolení boli navyse uvedené aj v prípade ostatných siedmych krajín. Po tretie, aby splnila poziadavky stanovené v clánku 8 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1768/92 AZ uviedla luxemburskú právnu úpravu, ktorá sa nevztahovala na dátum marec 1988, ale na technické povolenie na uvedenie na trh, ktoré na nu odkazuje (pozri odôvodnenia c. 653 az 655 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, na úcely predlozenia kópie uverejnenia povolenia vo vnútrostátnom úradnom vestníku vyzadovanej clánkom 8 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1768/92, AZ odovzdala prvú stranu a stranu 246 zoznamu Luxembursko (pozri odôvodnenie c. 656 napadnutého rozhodnutia). 492 Z uvedeného vyplýva, ze nic v informáciách odovzdaných v rámci pokynov zo 7. júna 1993 neumoznovalo domnievat sa, ze dátumy uvedené v prípade Francúzska a Luxemburska sa netýkali technických povolení na uvedenie na trh. Aj keby bolo mozné ponúknut alternatívne výklady pojmu "povolenie na uvedenie na trh" nachádzajúceho sa v nariadení c. 1768/92, je v tomto ohlade nepochybné, ze tak patentové úrady, ako aj patentoví zástupcovia, chápali tento pojem ako "technické" povolenie. Z memoranda zo 16. marca 1993 navyse jasne vyplýva, ze takto tento pojem chápala aj AZ, kedze sa pôvodne domnievala, ze získanie DOO v Nemecku a v Dánsku nebolo mozné (pozri bod 479 vyssie). 493 Treba sa preto domnievat, ze vzhladom na kontext, v ktorom boli urobené tieto vyhlásenia patentovým zástupcom a patentovým úradom, AZ nemohla rozumne nevediet, ze ak aktívne neprezradí výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa chcela pridrziavat a na ktorom sa zakladal výber oznámených dátumov v prípade Francúzska a Luxemburska, budú patentové úrady chápat tieto vyhlásenia tak, ze je v nich uvedené, ze prvé technické povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve bolo vydané v Luxembursku v "marci 1988". Bez toho, aby bolo potrebné, aby Komisia preukázala zlú vieru AZ alebo jej pozitívne podvodný úmysel, stací uviest, ze takéto správanie, ktoré sa vyznacovalo zjavným nedostatkom transparentnosti, je v rozpore s osobitnou zodpovednostou, ktorú má podnik v dominantnom postavení, neposkodit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (v tomto zmysle pozri rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 57). 494 Spor medzi úcastníkmi konania v otázke, ci klamlivá povaha ziadostí o udelenie DOO vyplývala zo zlej viery AZ, je teda irelevantný. V kazdom prípade pocetné tvrdenia zalobkýn zalozené na údajnej neexistencii zlej viery na strane AZ tak pokial ide o výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa rozhodla pridrziavat, podanie ziadostí o udelenie DOO, ako aj význam, ktorý prikladala zoznamu Luxembursko, nemôzu objektívne odôvodnovat to, ze nedoslo k proaktívnemu prezradeniu povahy uvedených dátumov týkajúcich sa povolení na uvedenie na trh v Luxembursku a vo Francúzsku na jednej strane, a výkladu nariadenia c. 1768/92, z ktorého výber týchto dátumov vyplýval na strane druhej. 495 Tak pokial ide najprv o údajný úmysel prebrat s patentovými úradmi oznámené dátumy a to, ze AZ cakala, ze jej patentové úrady v tomto ohlade polozia otázky, treba sa domnievat, ze táto okolnost je v kazdom prípade irelevantná vzhladom na silne klamlivú povahu vyhlásení odovzdaných patentovým úradom na úcely ziadostí o udelenie DOO. Nemozno sa totiz domnievat, ze ziadosti o udelenie DOO boli prezentované tak, aby podnietili patentové úrady k polozeniu otázok týkajúcich sa dátumu uvedeného v prípade francúzskeho povolenia (22. november 1989). Iba neurcitost dátumu uvedeného v prípade povolenia na uvedenie na trh vydaného v Luxembursku (marec 1988) mohla vyvolat ziadosti o spresnenie v tomto ohlade. Treba teda uviest tak, ako to poznamenáva Komisia, ze AZ sa v reakcii na ziadosti patentových úradov o spresnenie dátumu povolenia v Luxembursku, a s výnimkou jej komunikácie s patentovými úradmi v Spojenom královstve a v Írsku, vyvarovala toho, aby s pozadovanou transparentnostou prezradila na jednej strane vsetky dátumy relevantné na úcely vydania DOO, a najmä dátum 15. apríl 1987 ako dátum povolenia vydaného vo Francúzsku, ktoré bolo prvým technickým povolením na uvedenie na trh v Spolocenstve, a na druhej strane výklad nariadenia c. 1768/92, ktorý bol v pozadí dátumov uvedených v prípade Francúzska a Luxemburska. Tvrdenie zalobkýn, ze AZ mala v úmysle prebrat s patentovými úradmi dátum, ktorý bol relevantný na úcely nariadenia c. 1768/92, je teda vyvrátené zistenými skutocnostami. Dlhodobé správanie AZ naopak viac nasvedcuje tomu, ze bola pohánaná úmyslom oklamat patentové úrady, ako to vyplýva z druhej fázy tohto zneuzitia. 496 Údajná dobromyselnost AZ pri výklade nariadenia c. 1768/92 a jeho racionálnost sú irelevantné. Ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 666 napadnutého rozhodnutia, kvality výkladu regulacného rámca nie sú v rámci prvého zneuzitia nijako sporné. Okolnost, ktorú uvádzajú zalobkyne, ze bol mozný alternatívny výklad nariadenia c. 1768/92, nemôze ani hypoteticky ovplyvnit objektívne klamlivú povahu ziadostí o udelenie DOO, ktoré podala AZ, kedze AZ patentovým úradom neprezradila práve tento výklad, ako ani dátum 15. apríl 1987 týkajúci sa technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, ktoré predstavovalo prvé technické povolenie na uvedenie na trh vydané v Spolocenstve. V dôsledku toho je irelevantná aj okolnost, ze advokátske kancelárie po tom, co uz boli odovzdané pokyny patentovým zástupcom na úcely podania pôvodných ziadostí o udelenie DOO na vnútrostátne patentové úrady, vypracovali správy potvrdzujúce výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrziavala AZ. 497 Napokon, údajná dobromyselnost AZ týkajúca sa významu, ktorý prikladala zoznamu Luxembursko, nemôze napravit to, ze patentovým úradom neprezradila svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" a dátum vydania technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, teda 15. apríl 1987. Navyse treba uviest, ako to Komisia konstatovala v odôvodnení c. 663 napadnutého rozhodnutia, ze zoznam Luxembursko je dokumentom, ktorý uz na základe jeho vzhladu nemozno povazovat za uverejnenie ceny omeprazolu v Luxembursku. V tomto ohlade treba zdôraznit, ze vedla výrobkov uvedených v zozname sa nenachádza ziadna cena (pozri bod 486 vyssie). Navyse vzhladom na to, ze strana 246 tohto zoznamu vypocítava v abecednom poradí výrobky, ktorých názvy sa zacínajú skupinou písmen "lo" a dalej pokracuje skupinou písmen "lu", nie je pravdepodobné, ze pre tieto výrobky bolo vydané povolenie na uvedenie na trh v ten istý den, a to 21. marca 1988. 498 Uz navyse treba uviest, ako to vyplýva z preskúmania druhej fázy zneuzívajúceho správania, ze okolnost, ze AZ nadalej obhajovala význam zoznamu Luxembursko a dátumu 21. marec 1988, hoci mala informácie nasvedcujúce tomu, ze s Losecom sa obchodovalo pred týmto dátumom a ze jeho cena nebola nikdy oficiálne uverejnená (pozri najmä odôvodnenie c. 700 napadnutého rozhodnutia) skôr zbavujú dôveryhodnosti tvrdenia zalobkýn o dobromyselnosti AZ. 499 Pokial ide o rozpory pri pouzívaní rôznych druhov dátumov zo strany AZ, a to údajného dátumu uverejnenia ceny výrobku v prípade omeprazolu a omeprazolu sodíka, dátumu prvého uverejnenia technického povolenia na uvedenie na trh v prípade felodipínu a dátumov technických povolení na uvedenie na trh v prípade ostatných piatich výrobkov, treba poznamenat, ze tieto rozpory nie sú priamo relevantné pre prvé zneuzitie, ktoré sa týkalo iba klamlivých vyhlásení urobených s cielom získat DOO pre omeprazol. Komisia spomenula tieto rozpory (odôvodnenia c. 643 az 646 napadnutého rozhodnutia), aby preukázala existenciu celkovej stratégie pri podávaní ziadostí o udelenie DOO, ktorej cielom bolo vedome zatajit pred patentovými úradmi dátumy, ktoré predchádzali 1. januáru 1988. 500 Hoci tieto zistenia môzu byt dôlezité pre preukázanie kontextu, v ktorom sa odohrávalo správanie AZ, treba uviest, ze nie sú striktne nevyhnutné na úcely preukázania prvého zneuzitia, ktoré pocas prvej fázy identifikovanej Komisiou spocívalo v tom, ze AZ oznámila patentovým úradom údajné dátumy uverejnenia ceny omeprazolu vo Francúzsku a v Luxembursku bez toho, aby ich informovala o výklade nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrziavala a o svojej "teórii skutocného uvedenia na trh", ktorá bola v pozadí výberu oznámených dátumov. V dôsledku toho vsetky tvrdenia uvádzané zalobkynami, ktoré majú vysvetlit tieto rozpory a spochybnit, ze ich pôvodom je zlá viera AZ, sú irelevantné, kedze nemôzu ovplyvnit zneuzívajúcu povahu nedostatku transparentnosti, ktorý AZ preukázala v case podávania ziadostí o udelenie DOO. O druhej fáze zneuzitia dominantného postavenia 501 Komisia identifikovala aj rad vyhlásení, ktoré tiez povazovala za klamlivé a ktoré zaradila do druhej fázy zneuzitia odohrávajúcej sa v priamej nadväznosti na správanie identifikované v rámci prvej fázy zneuzitia. Táto druhá fáza zahrna klamlivé vyhlásenia predlozené v rokoch 1993 a 1994 patentovým úradom v odpovedi na ich otázky k ziadostiam o udelenie DOO, ktoré podala AZ, klamlivé vyhlásenia urobené v decembri 1994 pocas druhého kola ziadostí o udelenie DOO v troch krajinách EHP, a to v Rakúsku, vo Fínsku a v Nórsku, a klamlivé vyhlásenia urobené neskôr pred ostatnými patentovými úradmi, ako aj pred vnútrostátnymi súdmi v sporových konaniach zacatých výrobcami konkurencných generických výrobkov s cielom dosiahnut zrusenie DOO v týchto krajinách (pozri odôvodnenie c. 629 napadnutého rozhodnutia). 502 Kedze zalobkyne napádajú zistenia Komisie jedno po druhom, treba vykonat kontrolu skutkových zistení a ich následného posúdenia Komisiou vo vztahu ku kazdému z vyhlásení urobených AZ, o ktoré ide v rámci tejto druhej fázy. - O vyhláseniach urobených pred luxemburským patentovým úradom (jún 1993) 503 Ziadost o udelenie DOO pre omeprazol bola na luxemburský patentový úrad podaná prostredníctvom francúzskeho patentového zástupcu, ktorý sám vyuzil sluzby luxemburského patentového zástupcu (odôvodnenie c. 202 napadnutého rozhodnutia). Listom z 11. júna 1993 AZ odovzdala francúzskemu patentovému zástupcovi technické povolenie na uvedenie na trh v Luxembursku, pricom vsak spresnila, ze sa domnieva, ze relevantným dátumom v zmysle clánku 3 písm. d) nariadenia c. 1768/92 bol dátum uverejnenia v zozname Luxembursko, teda 21. marec 1988. AZ preto dala pokyn odkázat na tento posledne uvedený dátum ako na dátum prvého povolenia v Spolocenstve. Dodala, ze "v tomto stádiu nie je potrebná ziadna dalsia argumentácia" (odôvodnenia c. 203 a 684 napadnutého rozhodnutia). 504 Listom zo 17. júna 1993 dal francúzsky patentový zástupca luxemburskému patentovému zástupcovi pokyn neuviest v ziadostiach o udelenie DOO dátum nachádzajúci sa v luxemburskom povolení na uvedenie na trh, "ale dátum uverejnenia v luxemburskom úradnom vestníku 'Spécialités pharmaceutiques` (Farmaceutické lieky), teda dátum 21. marec 1988". Francúzsky patentový zástupca dodal, ze "hoci je tento názor iste diskutabilný, ziadame Vás, aby ste postupovali podla týchto pokynov" (odôvodnenie c. 204 napadnutého rozhodnutia). Listom z rovnakého dna sa francúzsky patentový zástupca spýtal AZ, ci chce, aby aj ziadosti o udelenie DOO pre ostatné výrobky uvádzali "dátumy uverejnenia povolení v 'Spécialités pharmaceutiques`". Vo svojej odpovedi z 21. júna 1993 mu AZ oznámila, ze jej pokyny zo 7. júna 1993 platili iba pre omeprazol a omeprazol sodíka (odôvodnenia c. 205 a 206 napadnutého rozhodnutia). 505 Uz 16. júna 1993 luxemburský patentový zástupca podal na patentový úrad neúplnú ziadost o udelenie DOO. Oznámil totiz patentovému úradu císlo technického povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku, ako to pozadovala AZ, ale neoznámil ani dátum "marec 1988" a neodovzdal ani zoznam Luxembursko. V tomto ohlade uviedol, ze "kópiu luxemburského povolenia" predlozí neskôr. Následne bol na formulár ziadosti rukou dopísaný údaj "16. november 1987", pricom sa zdá, ze tento údaj dopísal samotný luxemburský patentový úrad. V Luxembursku bolo teda udelené DOO, ktorého platnost mala skoncit 16. novembra 2002 (odôvodnenia c. 207 a 682 napadnutého rozhodnutia). 506 Komisia zistila, ze ani luxemburský patentový zástupca, ani luxemburský patentový úrad neboli informovaní o technickom povolení na uvedenie na trh vydanom skôr, teda 15. apríla 1987, vo Francúzsku (odôvodnenie c. 682 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho bolo podla Komisie jasné, ze francúzsky patentový zástupca pochopil pokyny AZ tak, ze sa od neho ziadalo, aby oznámil dátum uverejnenia technického povolenia na uvedenie na trh a ze AZ mu nevysvetlila skutocnú povahu dátumu 21. marec 1988 (odôvodnenie c. 686 napadnutého rozhodnutia). 507 Treba uviest, ze klamlivost ziadosti o udelenie DOO v Luxembursku spocíva predovsetkým v nedostatku transparentnosti týkajúcom sa existencie povolenia na uvedenie na trh vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987, ktoré bolo prvým povolením vydaným v Spolocenstva a malo byt v dôsledku toho zohladnené pri dobe platnosti DOO. 508 Zalobkyne sa pokúsajú preniest zodpovednost na francúzskeho patentového zástupcu, ktorý poznal dátum povolenia vydaného tak vo Francúzsku, ako aj v Luxembursku. V tomto ohlade treba uviest, ze interné dokumenty AZ vyvracajú, ze k neoznámeniu dátumu 15. apríl 1987, ktorý bol dátumom vydania povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, doslo bez vedomia AZ. Z faxu z 11. októbra 1996 (pozri bod 530 nizsie) totiz vyplýva, ze AZ si bola vedomá nesprávnosti dátumu prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve a ze vyhodnocovala riziko spojené s neoznámením dátumu 15. apríl 1987, pricom sa domnievala, ze toto riziko spocíva v najhorsom prípade v strate siestich mesiacov ochrany vyplývajúcej z DOO. Táto úvaha je potvrdená zápisnicou zo stretnutia v Kodani (Dánsko) 15. novembra 1994 (pozri bod 552 nizsie), v ktorej je zaznamenané, ze AZ bola "presvedcená", ze v krajinách, v prípade ktorých prechodné ustanovenia nariadenia c. 1768/92 nepredstavovali problém, ale pre ktoré bolo "v záujme jednotnosti" pouzité luxemburské povolenie, bude vzhladom na neurcitost výkladu príslusných ustanovení právnej úpravy v case podania ziadostí o udelenie DOO mozné v prípade sporu týkajúceho sa DOO vrátit sa k dátumu francúzskeho povolenia. 509 Napokon pokyny, ktoré AZ odovzdala svojmu francúzskemu patentovému zástupcovi s tým, aby ich dalej odovzdal luxemburskému patentovému zástupcovi, boli úplne jasné. Výslovne sa pozadovalo, aby bol luxemburskému patentovému úradu oznámený dátum 21. marec 1988, pricom sa vôbec nespomínal dátum 15. apríl 1987. Ako teda vyplýva z memoranda zo 16. marca 1993, uvedeného v bode 479 vyssie, AZ aj pred prijatím svojho alternatívneho výkladu pojmu povolenie na uvedenie na trh vedela, ze relevantný ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve bol dátum 15. apríl 1987. 510 Ak neoznámenie dátumu 15. apríl 1987 skutocne vyplývalo z chyby spôsobenej nepozornostou, bolo v kazdom prípade na AZ, aby so zretelom na osobitnú zodpovednost, ktorú má podnik v dominantnom postavení, poziadala o opravu luxemburského DOO po jeho udelení. 511 Uz navyse treba zdôraznit, ze okolnost uvádzaná zalobkynami, ze francúzsky patentový zástupca poznal dátum tak francúzskeho povolenia na uvedenie na trh, ako aj luxemburského povolenia na uvedenie na trh, neumoznuje domnievat sa, ze vedel o tom, ze uverejnenie v zozname Luxembursko (Spécialités pharmaceutiques) zodpovedalo údajnému uverejneniu ceny výrobku. Ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 686 napadnutého rozhodnutia, treba poznamenat, ze AZ francúzskemu patentovému zástupcovi nevysvetlila, co bolo údajne uverejnené v zozname Luxembursko, a v dôsledku toho ani povahu dátumu 21. marec 1988, a to napriek tomu, ze z listu zo 17. júna 1993 adresovaného AZ zjavne vyplývalo, ze tento patentový zástupca si myslel, ze islo o uverejnenie samotného povolenia na uvedenie na trh. Navyse, ako zdôraznuje Komisia, z listu francúzskeho patentového zástupcu z 2. augusta 1996 rovnako vyplýva, ze tento si este aj v tom case myslel, ze zoznam Luxembursko a dátum 21. marec 1988 zodpovedali uverejneniu luxemburského povolenia na uvedenie na trh. 512 V tomto ohlade treba odmietnut tvrdenie zalobkýn, ze francúzsky patentový zástupca vo svojom liste zo 17. júna 1993 zaslanom AZ chápal výraz "povolenie" ako skutocné povolenie na uvedenie na trh. Je totiz zjavné, ze tento list neodkazoval na pojem povolenie, tak ako ho vykladá AZ, teda na jej "teóriu skutocného uvedenia na trh". Príslusná cast tohto listu znie takto: "Potvrdzujeme príjem Vasich pokynov odkázat vo formulároch ziadosti na dátumy uverejnenia povolení v 'Spécialité pharmaceutique` a nie na dátum uvedený v samotných povoleniach." 513 Z vyhlásenia luxemburského patentového zástupcu navyse nijako nevyplýva, ze on a francúzsky patentový zástupca neboli uvedení do omylu. - O vyhláseniach urobených pred belgickým patentovým úradom (september az november 1993) 514 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze belgický patentový zástupca oznámil belgickému patentovému úradu dátum marec 1988 a císlo luxemburského technického povolenia na uvedenie na trh v súlade s pokynmi AZ zo 7. júna 1993. Listom z 20. júla 1993 belgický patentový zástupca poziadal AZ, aby mu poskytla presný dátum luxemburského technického povolenia na uvedenie na trh. Listom z 26. augusta 1993 belgický patentový zástupca zopakoval svoju ziadost (pozri odôvodnenie c. 186 napadnutého rozhodnutia). 515 Listom z 10. septembra 1993 AZ informovala svojho belgického patentového zástupcu o tom, ze sa domnieva, ze dátumom, ktorý treba zohladnit, je dátum uverejnenia v zozname Luxembursko, teda 21. marec 1988. V ten istý den belgická marketingová spolocnost skupiny AZ odovzdala belgickému patentovému zástupcovi na jeho ziadost kópiu luxemburského povolenia na uvedenie na trh. Listom z 29. septembra 1993 belgický patentový zástupca oznámil AZ, ze sa domnieva, ze dátumom, ktorý treba oznámit patentovému úradu, je dátum nachádzajúci sa na technickom povolení na uvedenie na trh, teda 16. november 1987, a ze ak nedostane iný pokyn, oznámi tento dátum. Dna 30. septembra 1993 belgický patentový zástupca oznámil tento dátum belgickému patentovému úradu a informoval o tom AZ listom zo 4. októbra 1993 (pozri odôvodnenia c. 187 a 188 napadnutého rozhodnutia). 516 Na základe týchto informácií belgický patentový úrad udelil DOO, ktorého platnost koncila 16. novembra 2002, o com bola AZ informovaná 25. novembra 1993. Toto DOO zrusil belgický súd 25. septembra 2002 (pozri odôvodnenia c. 189 a 190 napadnutého rozhodnutia). 517 Komisia zdôraznila, ze AZ nikdy neinformovala belgického patentového zástupcu o francúzskom technickom povolení na uvedenie na trh z 15. apríla 1987. Okrem toho odmietla to, ze by belgický patentový zástupca konal sám od seba so zretelom na podobné pokyny, ktoré AZ oznámila holandskému a belgickému patentovému zástupcovi. Komisia sa rovnako domnievala, ze AZ nevysvetlila belgickému patentovému zástupcovi svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" (pozri odôvodnenia c. 688 a 689 napadnutého rozhodnutia). 518 Tvrdenia uvádzané zalobkynami teda nemôzu vyvrátit tieto úvahy. Pokial ide o to, ze AZ dala pokyn, aby sa ziadost o udelenie DOO zakladala na dátume skutocného povolenia na uvedenie na trh, teda na dátume 21. marec 1988, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 689 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze list AZ z 10. septembra 1993 neobsahoval ziadne vysvetlenie "teórie skutocného uvedenia na trh", kedze AZ sa uspokojila s tým, ze v nom uviedla, ze sa domnieva, ze na úcely ziadostí o udelenie DOO by sa mal pouzit dátum uverejnenia v zozname Luxembursko. 519 Pokial ide dalej o tvrdenie, ze belgický patentový zástupca konal sám od seba a ze AZ si pred rokom 1996 neuvedomovala, ze belgické DOO sa zakladalo na dátume 16. november 1987, treba uviest, ako to poznamenáva Komisia, ze vo svojom liste zaslanom belgickému patentovému úradu 8. mája 1998 riaditel patentového oddelenia uviedol, ze spolocnost Hässle súhlasila s tým, aby belgický patentový zástupca uviedol dátum 16. november 1987 a nesnazila sa dosiahnut, aby doba platnosti DOO zacala plynút 21. marca 1988. Z toho vyplýva, ze to, ze AZ sa po liste belgického patentového zástupcu z 29. septembra 1993 odmlcala, vyplývalo z vedomého úmyslu nechat tohto zástupcu oznámit belgickému patentovému úradu dátum 16. november 1987 ako dátum prvého povolenia v Spolocenstve. Potvrdzujú to pripomienky, ktoré AZ podala 4. apríla 1997 v súdnom konaní na Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd, Nemecko), podla ktorých [dôverné], ako aj pripomienky podané na Bundesgerichtshof, v ktorých AZ tvrdila [dôverné]. 520 Napokon, pokial ide o list, ktorý AZ zaslala belgickému patentovému úradu 8. mája 1998, treba uviest, ze jeho cielom vôbec nebolo prezradit tomuto úradu existenciu technického povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve spred 16. novembra 1987. Tento list bol prezentovaný tak, ze jeho cielom bolo iba informovat belgický patentový úrad o existencii sporu týkajúceho sa výkladu nariadenia c. 1768/92 v Nemecku a o "teórii skutocného uvedenia na trh", ktorá podla AZ odôvodnovala zohladnenie dátumu 21. marec 1988 na úcely udelenia DOO v Belgicku. Nic v tomto liste tak neumoznuje domnievat sa, ze AZ chcela opravit základ, na ktorom bolo udelené DOO v Belgicku tým, ze by informovala o existencii technického povolenia na uvedenie na trh vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987. Tvrdenie zalobkýn, ze AZ upriamila pozornost úradov na vsetky relevantné dátumy, je teda nesprávne. 521 Z vyhlásenia pána P. navyse nijako nevyplýva, ze bol informovaný o dátume technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku. - O vyhláseniach urobených pred holandským patentovým úradom (november a december 1993) 522 V Holandsku AZ ziadala o udelenie DOO pre omeprazol a omeprazol sodíka, pricom pre oba tieto výrobky uviedla dátum "marec 1988". 523 V dvoch rovnakých listoch z 26. novembra 1993 týkajúcich sa omeprazolu a omeprazolu sodíka holandský patentový zástupca oznámil AZ, ze holandský patentový úrad mal pochybnosti o tom, ze zoznam Luxembursko predstavoval uverejnenie povolenia na uvedenie na trh v Mémorial, Úradnom vestníku Luxemburského velkovojvodstva, v zmysle clánku 8 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia c. 1768/92. Patentový zástupca rovnako AZ oznámil, ze patentový úrad mal výhrady voci nepresnosti dátumu vztahujúceho sa na luxemburské povolenie na uvedenie na trh (marec 1988). Podla patentového zástupcu "sa zd[alo], ze tento dátum sa týka[l] skôr mesiaca, v ktorom bol zoznam Luxembursko uverejnený, ako dátumu vydania povolenia na uvedenie na trh". V dvoch rovnakých listoch zo 16. decembra 1993 týkajúcich sa omeprazolu a omeprazolu sodíka AZ uviedla, ze dátum 21. marec 1988 bol uvedený na zozname Luxembursko, ktorý predstavoval uverejnenie povolenia na uvedenie na trh v zmysle clánku 8 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia c. 1768/92. AZ upozornila, ze povolenie na uvedenie na trh bolo vydané 16. novembra 1987 a ze sa domnieva, ze na úcely clánku 8 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia c. 1768/92 je relevantný dátum 21. marec 1988. AZ vsak uviedla, ze prieskumnému pracovníkovi mozno oznámit oba tieto dátumy (pozri odôvodnenia c. 191 az 193 napadnutého rozhodnutia). 524 Patentový úrad prihliadol k dátumu 16. november 1987 a udelil pre omeprazol DOO s platnostou do 15. novembra 2002. 525 Na stretnutí v Londýne 11. decembra 1996 holandský patentový zástupca informoval riaditela patentového oddelenia o tom, ze neexistuje ziadna zákonná moznost vykonat opravy na patentovom úrade. Na tomto stretnutí sa AZ rozhodla nekonat voci tomuto patentovému úradu (pozri odôvodnenie c. 197 napadnutého rozhodnutia). 526 Listom z 29. januára 1997 vsak holandský patentový zástupca napriek tomu informoval AZ, ze sa skontaktoval s úradníkom holandského patentového úradu ohladne moznosti vykonat opravu DOO, ktoré bolo udelené. Holandský zástupca informoval, ze tento úradník sa domnieval, ze hoci formálne na tento úcel neexistuje ziadne ustanovenie, musí byt mozné urobit takúto opravu. V dôsledku toho patentový zástupca navrhol formálne dorucit patentovému úradu ziadost o "opravné osvedcenie". 527 Vo svojej odpovedi z 10. februára 1997 AZ uviedla, ze vzhladom na to, co bolo dohodnuté na stretnutí v Londýne, "s velkým prekvapením" zistila, ze holandský patentový zástupca v tomto ohlade kontaktoval patentový úrad. Uviedla, ze nesúhlasí s návrhom formálne poziadat o opravu DOO, kedze takýto postup by mohol viest k nepredvídanému a nezelanému výsledku. Spresnila, ze riaditel patentového oddelenia sa tiez domnieval, ze voci holandskému patentovému úradu by sa nemalo konat (pozri odôvodnenia c. 198 a 199 napadnutého rozhodnutia). 528 Komisia sa rovnako domnievala, ze z faxu z 11. októbra 1996, ktorý riaditel patentového oddelenia poslal holandskej marketingovej spolocnosti vyplýva, ze AZ si uz od roku 1993 bola vedomá toho, ze by stratila sest mesiacov ochrany vyplývajúcej z DOO, ak by patentový zástupca dostal pokyn oznámit dátum technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, teda dátum 15. apríl 1987 (odôvodnenie c. 200 napadnutého rozhodnutia). 529 Na základe ziadosti podanej konkurentmi AZ holandský patentový úrad 29. októbra 2002 urcil, ze správnym dátumom skoncenia platnosti DOO bol 15. apríl 2002 (pozri odôvodnenie c. 201 napadnutého rozhodnutia). 530 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze oznámenie dátumu 16. november 1987 v prípade ziadosti o udelenie DOO pre omeprazol vyplynulo z pochybenia, treba uviest, ze fax z 11. októbra 1996 predlozený Komisiou vyvracia tento názor. Z tohto faxu, ktorý poslal riaditel patentového oddelenia riaditelovi holandskej marketingovej spolocnosti skupiny AZ ako odpoved na jeho fax z 10. októbra 1996, totiz vyplýva, ze AZ dobre vedela o nesprávnosti dátumu prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, ktorý bol oznámený holandskému patentovému úradu. Vo svojom faxe z 10. októbra 1996 totiz riaditel holandskej dcérskej spolocnosti skupiny AZ uviedol, ze oznámenie nesprávneho dátumu mohlo mat za následok bud opravu DOO tak, ze dátum skoncenia jeho platnosti bude posunutý o sest mesiacov, alebo zrusenie DOO ako sankciu. Riaditel patentového oddelenia na to odpovedal, ze je "presvedcený, ze jediným rizikom existujúcim v Holandsku bola strata siestich mesiacov platnosti DOO". Riaditel patentového oddelenia dodal, ze "táto moznost uz bola posúdená v roku 1993". 531 Zalobkyne v tomto ohlade nemôzu tvrdit, ze tento fax sa týkal prijatia "teórie skutocného uvedenia na trh" patentovým úradom, kedze tento patentový úrad v kazdom prípade neprihliadal k navrhnutému dátumu 21. marec 1988, ktorý bol uvedený na zozname Luxembursko. 532 Okrem toho treba uviest, ze aj keby sa AZ, ako to tvrdia zalobkyne, dozvedela az v roku 1996 o údajnej chybe spocívajúcej v oznámení dátumu 16. november 1987 - co faxy preskúmané vyssie vyvracajú - bolo v kazdom prípade jej povinnostou, aby ako podnik, ktorý mal dominantné postavenie v case, ked sa dopustil pochybenia, vykonala kroky nevyhnutné na to, aby zabránila protisútazným následkom, ku ktorým toto pochybenie muselo viest. Nie je vsak sporné, ze vo svojom liste z 10. februára 1997 AZ odmietla návrh holandského patentového zástupcu na opravu DOO a to napriek tomu, ze táto moznost sa javila myslitelná. 533 Odmietnutie AZ vykonat opravu DOO, ktoré jej priznávalo dlhsiu dobu ochrany nez je doba, o ktorej vedela, ze má na nu nárok, predstavuje aj pri samostatnom posúdení mimo kontextu, ktorého je súcastou, správanie, ktoré nemozno pripustit zo strany podniku v dominantnom postavení. Tento jediný dôvod sám osebe stací na to, aby bolo ako irelevantné odmietnuté tvrdenie zalozené na tom, ze holandský patentový zástupca na stretnutí v Londýne 11. decembra 1996 uviedol, ze nemozno robit nic, a to vzhladom na návrh, ktorý tento zástupca predlozil neskôr a ktorý AZ odmietla. 534 Okrem toho treba zdôraznit, ze reakcia AZ na návrh holandského patentového zástupcu, posudzovaná v jej kontexte a najmä s prihliadnutím na fax riaditela patentového oddelenia z 11. októbra 1996, ktorý prílis nepridáva na dôveryhodnosti tvrdeniu o pochybení, je pokracovaním jej správania spocívajúceho v zatajovaní existencie povolenia na uvedenie na trh vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987 pred patentovým úradom. 535 List z 8. mája 1998 zaslaný holandskému patentovému úradu je vo vsetkých bodoch zhodný s listom zaslaným v ten istý den belgickému patentovému úradu (pozri bod 520 vyssie). Jeho cielom vôbec nebolo informovat holandský úrad o existencii povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku z 15. apríla 1987. 536 Napokon, zalobkyne nemajú dôvod tvrdit, ze je na Komisii, aby predlozila dôkaz, ze AZ nevysvetlila svoju "teóriu skutocného uvedenia na trh" holandskému patentovému zástupcovi. Vzhladom na súbor dôkazov, ktoré nasvedcujú tomu, ze holandský patentový zástupca nebol informovaný ani o tejto teórii, ani o existencii technického povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku, zjavne prinálezí zalobkyniam, aby predlozili dôkaz toho, co tvrdia. Navyse treba uviest, ze z vyhlásenia holandského patentového zástupcu predlozeného zalobkynami vyplýva, ze tento zástupca si este v case vyhotovenia tohto vyhlásenia myslel, ze zoznam Luxembursko predstavoval uverejnenie technického povolenia na uvedenie na trh. 537 Z listu AZ zo 16. decembra 1993 okrem toho vyplýva, ze AZ uviedla holandskému patentovému zástupcovi, ze zoznam Luxembursko bol uverejnením povolenia na uvedenie na trh. Vzhladom na kontext je zjavné, ze AZ vedela, ze patentový zástupca pochopí tento list tak, ze toto uverejnenie sa vztahovalo na technické povolenie. - O vyhláseniach urobených pred patentovým úradom Spojeného královstva (január az jún 1994) 538 Komisia uviedla, ze po tom, co patentový zástupca oznámil patentovému úradu Spojeného královstva dátum "marec 1988", tento patentový úrad listom zo 7. septembra 1993 poziadal o spresnenie tohto dátumu. V odpovedi zo 7. januára 1994 patentový zástupca v Spojenom královstve vysvetlil, ze technické povolenie na uvedenie na trh malo dátum 16. november 1987 a ze namiesto dátumu "marec 1988" mozno pouzit dátum 21. marec 1988. Listom z 18. januára 1994 patentový úrad Spojeného královstva oznámil, ze správnym dátumom bol dátum 16. november 1987 (pozri odôvodnenia c. 209 a 697 napadnutého rozhodnutia). 539 V internom memorande zo 14. februára 1994 zaslanom spolocnosti Hässle, riaditel patentového oddelenia oznámil, ze na zabezpecenie co najdlhsej doby platnosti DOO pre Losec v rôznych európskych krajinách, jeho oddelenie vypracovalo argumentáciu, podla ktorej definícia pojmu povolenie na uvedenie na trh nie je jasná. [dôverné] Riaditel patentového oddelenia dodal, ze jeho oddelenie sa pokúsalo presvedcit o relevancii tohto posledne uvedeného dátumu, kedze práve tento dátum umoznoval najdlhsiu dobu platnosti DOO a moznost zachovat DOO v Nemecku a získat DOO v Dánsku. Riaditel patentového oddelenia pozadoval, aby mu boli oznámené informácie o dátume, ked sa s Losecom po prvýkrát obchodovalo v kazdom z clenských státov a dodal (pozri odôvodnenia c. 210 a 211 napadnutého rozhodnutia): "Informujte ma predovsetkým o tom, ci sme predávali Losec v niektorom státe EÚ pred ukoncením rokovaní o cene v tejto krajine." 540 V memorande z 3. marca 1994 luxemburská marketingová spolocnost oznámila spolocnosti Hässle okrem iného to, ze k prvému predaju Losecu v Luxembursku doslo 11. marca 1988 a ze dohoda o cene uzavretá 17. decembra 1987 nebola uverejnená. Dcérska spolocnost skupiny AZ v Luxembursku rovnako uviedla, ze povolenie na uvedenie Losecu na trh bolo uverejnené v Mémorial v marci 1988. Táto posledná informácia vsak bola nesprávna, kedze k uverejneniu v Mémorial doslo 4. decembra 1987. Po tom, co spolocnost Hässle 17. mája 1994 poziadala o potvrdenie uvedeného, spolocnost Astra Luxembursko 18. mája 1994 znovu odoslala svoj fax z 3. marca 1994. Dna 30. mája 1994 spolocnost Hässle opätovne poziadala spolocnost Astra Luxembourg, aby potvrdila tieto informácie a faxom z 8. júna 1994 spolocnost Astra Luxembursko zopakovala svoju správu z 3. marca 1994, pricom spresnila, ze dohoda o cene, ktorá nebola uverejnená, bola uzavretá 17. decembra 1987, a ze k oficiálnemu uverejneniu povolenia doslo v Mémorial v marci 1988 (pozri odôvodnenia c. 211 a 212 napadnutého rozhodnutia). 541 Listom zo 16. júna 1994 patentový zástupca v Spojenom královstve predlozil patentovému úradu Spojeného královstva ziadost, ktorá mala presvedcit o tom, ze pojem povolenie na uvedenie na trh treba chápat v zmysle skutocného uvedenia výrobku na trh vtedy, ked boli ukoncené vsetky etapy správneho konania vyzadovaného na to, aby výrobok mohol byt v praxi uvedený na trh. Tento list obsahoval v prílohe tabulku uvádzajúcu rôzne etapy povolovacieho konania pre omeprazol v jednotlivých krajinách. Táto tabulka uvádzala dátum 15. apríl 1987 ako dátum povolenia na uvedenie na trh vo Francúzsku a dátum 21. marec 1988 ako dátum registrácie a oficiálneho uverejnenia ceny v Luxembursku. K tomuto listu boli prilozené aj právne stanoviská dvoch advokátskych kancelárií, vyhotovené 8. marca a 8. júna 1994, ktoré potvrdzovali výklad nariadenia c. 1768/92, ktorý obhajovala AZ. Patentový zástupca v Spojenom královstve tvrdil, ze v Luxembursku bolo prakticky nemozné obchodovat s výrobkom skôr, nez bol zaradený na zoznam luxemburského ministerstva zdravotníctva s názvom "Farmaceutické lieky" (zoznam Luxembursko), ktorý bol uverejnený 21. marca 1988. Bolo uvedené, ze k prvým predajom v Luxembursku doslo koncom marca 1988 (pozri odôvodnenia c. 213 a 214 napadnutého rozhodnutia). 542 Patentový úrad vsak odmietol tvrdenia AZ a uviedol, ze prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve bolo vydané 15. apríla 1987. Dna 30. septembra 1994 udelil tento úrad DOO, ktorého dátum skoncenia platnosti bol urcený na 14. apríla 2002 (pozri odôvodnenia c. 215 a 216 napadnutého rozhodnutia). 543 Treba uviest, ze správanie AZ pred patentovým úradom Spojeného královstva bolo transparentnejsie ako jej správanie pred luxemburským, belgickým a holandským úradom. Namiesto toho, aby sa uspokojila s rozhodnutím úradu Spojeného královstva zohladnit dátum 16. november 1987 ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, AZ chcela vysvetlit dôvod, pre ktorý navrhla prihliadat k dátumu 21. marec 1988 a vysvetlila svoj výklad pojmu povolenie na uvedenie na trh. 544 V napadnutom rozhodnutí Komisia trvá na tom, ze AZ ignorovala informácie oznámené jej dcérskou spolocnostou v Luxembursku, ktoré zbavovali zoznam Luxembursko a dátum 21. marec 1988 významu, ktorý im AZ chcela prikladat. Komisia totiz zdôraznila, ze spolocnost Astra Luxembursko trikrát oznámila, ze cena dohodnutá 17. decembra 1987 nebola vôbec uverejnená a ze k prvým predajom Losecu doslo 11. marca 1988, teda pred 21. marcom 1988. 545 V tomto ohlade je pravda, ze AZ mala informácie, ktoré nepotvrdzovali úlohu, ktorú chcela prikladat zoznamu Luxembursko. Ako uz bolo uvedené v bode 497 vyssie, tento dokument nebolo prílis mozné vnímat ako oficiálne uverejnenie ceny Losecu, kedze vedla uvádzaných výrobkov sa nenachádzala ziadna cena. Skutocnost, ze spolocnost Astra Luxembursko uviedla, ze nedoslo k ziadnemu uverejneniu ceny este viac zbavuje dôveryhodnosti názor, podla ktorého tento dokument predstavoval uverejnenie ceny Losecu. 546 Rovnako údaj o tom, ze k prvým predajom Losecu doslo uz 11. marca 1988 prispel k tomu, ze zoznam Luxembursko stratil význam, ktorý mu AZ chcela prikladat. V tomto ohlade diskusia týkajúca sa toho, ci "oficiálne uvedenie" výrobku, na ktoré odkazovala dcérska spolocnosti skupiny AZ v Luxembursku, ked uviedla tento dátum, mozno chápat tak, ze znamená prvé skutocné predaje, nemôze ovplyvnit úvahu, podla ktorej bolo mozné s Losecom skutocne obchodovat nezávisle od uverejnenia zoznamu Luxembursko. 547 V kazdom prípade sa treba domnievat, ze vyhlásenia AZ pred patentovým úradom Spojeného královstva s cielom dosiahnut uznanie dátumu 21. marec 1988 v rámci jej "teórie skutocného uvedenia na trh", prestali mat klamlivú povahu od listu zo 16. júna 1994, v ktorom AZ otvorene spomenula existenciu prvého francúzskeho povolenia na uvedenie na trh z 15. apríla 1987 a výklad nariadenia c. 1768/92, ktorý chcela obhajovat. To sa rovnako odzrkadluje v odôvodnení c. 774 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze prvé zneuzívanie skoncilo v Spojenom královstve 16. júna 1994. 548 Zo vsetkých listinných dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, a najmä z faxu z 11. októbra 1996 preskúmaného v bode 530 vyssie, a zo zápisnice zo stretnutia v Kodani z 15. novembra 1994, preskúmanej v bodoch 551 a 552 nizsie, vsak jednoznacne vyplýva, ze pôvodná ziadost o udelenie DOO podaná na patentovom úrade Spojeného královstva bola súcastou celkovej stratégie v oblasti ziadostí o udelenie DOO, ktorej cielom, aby sa tieto ziadosti zakladali na dátume 21. marec 1988 namiesto dátumu 15. apríl 1987, ktorý zodpovedal prvému povoleniu na uvedenie na trh vydanému v Spolocenstve. 549 Vzhladom na tento kontext preto náhla zmena postoja, ktorú prejavila AZ voci úradom Spojeného královstva vo svojom liste zo 16. júna 1994, nemá vplyv na klamlivú povahu vyhlásení pôvodne urobených pred týmito úradmi v ziadosti o udelenie DOO, ani na zneuzívajúcu povahu jej správania pred ostatnými vnútrostátnymi patentovými úradmi, ktorým neprezradila relevantné informácie, takze tieto úrady boli uvedené do omylu, pokial ide o dobu platnosti DOO, na ktoré mala AZ nárok. - O spätvzatí ziadosti o udelenie DOO v Dánsku (november 1994) 550 Dna 30. septembra 1994 vzala AZ spät svoju ziadost o udelenie DOO podanú na dánsky patentový úrad, ktorá bola zalozená na luxemburskom dátume marec 1988. 551 Zápisnica zo stretnutia riaditela patentového oddelenia, dánskeho advokáta a dánskeho patentového zástupcu, ktoré sa konalo 15. novembra 1994 v Kodani, sumarizuje stratégiu AZ v oblasti ziadostí o udelenie DOO realizovanú az dovtedy a objasnuje dôvody spätvzatia podanej ziadosti. V tomto dokumente sa uvádza, ze AZ sa rozhodla tvrdit, ze dátum prvého povolenia na uvedenie na trh zodpovedal okamihu, ked bola schválená aj cena, co viedlo k tomu, ze bol zohladnený luxemburský dátum marec 1988 a tak umoznovalo podanie ziadosti o udelenie DOO v Nemecku a v Dánsku. V zápisnici sa uvádza, ze podanie týchto ziadostí by nebolo bývalo mozné, ak by sa bralo do úvahy francúzske povolenie na uvedenie na trh z 15. apríla 1987. Tento dokument dalej uvádza, ze AZ sa rozhodla nepokracovat v obhajobe svojho stanoviska pred patentovým úradom Spojeného královstva a akceptovat DOO zalozené na dátume francúzskeho povolenia bez toho, aby tým bol dotknutý výklad nariadenia c. 1768/92, ktorý chcela obhajovat v Nemecku. 552 Táto zápisnica okrem toho uvádza, ze AZ bola "presvedcená", ze v krajinách, v prípade ktorých prechodné ustanovenia nepredstavovali problém, ale pre ktoré bolo "v záujme jednotnosti" pouzité luxemburské povolenie, bude vzhladom na neurcitost výkladu príslusných ustanovení právnej úpravy v case podania ziadostí o udelenie DOO mozné v prípade sporu týkajúceho sa DOO vrátit sa k dátumu francúzskeho povolenia. Tento dokument sa zmienuje o tom, ze dánsky patentový úrad neformálne uviedol, ze si nemyslí, ze luxemburský dátum bol dátumom "prvého povolenia". Tento patentový úrad chcel zaujat rovnaký postoj ako patentový úrad Spojeného královstva, s ktorým udrziaval úzke kontakty v oblasti DOO. Dánsky úrad vsak mal iný formálny dôvod na zamietnutie ziadosti o udelenie DOO, co umoznovalo vyhnút sa diskusii o prvom povolení. Zápisnica z tohto stretnutia napokon uvádza, ze po úvahe sa AZ rozhodla, ze nebude obhajovat svoje stanovisko v Dánsku a ponechá si tvrdenie zalozené na "teórii skutocného uvedenia na trh" pre svoju ziadost o udelenie DOO v Nemecku a ze po tom, co to preberie so svojimi dánskymi zástupcami, vezme spät ziadost o udelenie DOO podanú v Dánsku a urobí to tak, aby sa zdalo, ze je to kvôli chybe pri uvedení císla patentu (pozri odôvodnenia c. 219 a 220 napadnutého rozhodnutia). 553 Treba sa domnievat, ze vzhladom na fax z 11. októbra 1996, ktorý poslal riaditel patentového oddelenia riaditelovi holandskej marketingovej spolocnosti skupiny AZ (pozri bod 530 vyssie), predstavuje zápisnica zo stretnutia v Kodani 15. novembra 1994 významný dôkazný prostriedok na preukázanie úmyselnej povahy neuvedenia dátumu 15. apríl 1987 vztahujúceho sa na povolenie na uvedenie na trh vo Francúzsku belgickému, luxemburskému a holandskému patentovému úradu. Je totiz ocividné, ze ked patentové úrady odmietli zohladnit dátum 21. marec 1988, AZ im neprezradila dátum 15. apríl 1987 a nechala ich, aby pri udelení DOO vychádzali z dátumu 16. november 1987 týkajúceho sa vydania luxemburského technického povolenia, ktoré tieto úrady povazovali za prvé povolenie v Spolocenstve. V prípade odhalenia dátumu 15. apríl 1987 sa chcela AZ odvolat na údajne neurcitý výklad regulacného rámca, aby tým vysvetlila oznámenie nesprávneho dátumu. Okrem toho v správnom konaní na Komisii a v konaní na Vseobecnom súde sa zalobkyne s cielom vysvetlit oznámenie nesprávneho dátumu odvolávajú na chybu z nepozornosti (pozri body 436 a 530 vyssie). 554 Z tejto zápisnice navyse vyplýva, ze AZ vzala spät svoju ziadost o udelenie DOO v Dánsku preto, aby sa nemusela bránit proti zamietavému rozhodnutiu, ktoré by vytvorilo precedens poskodzujúci jej sance získat DOO v Nemecku, ktoré rovnako ako Dánsko neudelovalo DOO pre výrobky, ktoré získali prvé technické povolenie na uvedenie na trh pred 1. januárom 1988. 555 Vzhladom na tieto dôkazy sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia dôvodne uviedla, ze je pravdepodobné, ze ak by medzi patentovým úradom Spojeného královstva a dánskym patentovým úradom neexistovali kontakty, stratégia AZ by bola umoznila získanie DOO v Dánsku (odôvodnenie c. 719 napadnutého rozhodnutia). - O ziadostiach podaných v krajinách EHP (december 1994) 556 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze v decembri 1994 patentoví zástupcovia AZ spustili druhé kolo ziadostí o udelenie DOO v Rakúsku, vo Fínsku a v Nórsku na základe pokynov AZ z 18. novembra 1994. Tieto pokyny obsahovali iba dátum a císlo prvého povolenia v EHP a neuvádzali dátumy a císla povolení na uvedenie na trh v desiatich clenských státoch. Vo svojich pokynoch AZ rovnako oznámila dátum 21. marec 1988 ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve a císlo luxemburského technického povolenia na uvedenie na trh zo 16. novembra 1987. K pokynom pripojila AZ zoznam Luxembursko ako relevantné uverejnenie tohto povolenia a kópiu luxemburského zákona o technickom povolení na uvedenie na trh (pozri odôvodnenia c. 183, 184 a 232 napadnutého rozhodnutia). 557 Komisia uviedla, ze svédske úrady povolili obchodovanie s Losecom 5. februára 1988. Tento výrobok bol skutocne uvedený na trh 28. februára 1988 (odôvodnenie c. 232 napadnutého rozhodnutia). 558 V Rakúsku patentový zástupca poziadal o spresnenia, aby mohol patentovému úradu vysvetlit, preco dátum povolenia na uvedenie na trh (21. marec 1988) nie je relevantným dátumom prvého povolenia v Spolocenstve. Rakúsky patentový zástupca vsak napriek tomu oznámil patentovému úradu dátum 21. marec 1988, a patentový úrad v dôsledku toho udelil DOO na základe tohto dátumu s dátumom skoncenia platnosti 24. august 2005 (pozri odôvodnenie c. 233 napadnutého rozhodnutia). 559 V Nórsku patentový zástupca AZ podal ziadost o udelenie DOO 21. decembra 1994 v súlade s pokynmi AZ. Dna 14. apríla 1997 nórsky patentový úrad udelil DOO pre omeprazol na základe dátumu 21. marec 1988, pricom platnost tohto DOO mala skoncit 21. marca 2003. Toto DOO napadli konkurenti na prvostupnovom súde v Oslo a spor sa následne dostal pred odvolací súd. DOO bolo napokon zrusené 29. júna 1999 (odôvodnenia c. 234 a 242 napadnutého rozhodnutia). 560 Vo Fínsku podal fínsky patentový zástupca ziadost o udelenie DOO 30. decembra 1994. Fínsky patentový úrad udelil DOO na základe dátumu 21. marec 1988. Toto rozhodnutie 21. decembra 1998 napadol konkurent na prvostupnovom súde v Helsinkách. Konanie na tomto súde v case prijatia napadnutého rozhodnutia este stále prebiehalo (odôvodnenia c. 243 a 244 napadnutého rozhodnutia). 561 Podla Komisie napriek tomu, ze AZ získala povolenie na obchodovanie s Losecom vo Svédsku 5. februára 1988, radsej oznámila dátum 21. marec 1988, ktorý vsak vôbec nezodpovedal prvému dátumu skutocného uvedenia Losecu na trh (odôvodnenie c. 722 napadnutého rozhodnutia). 562 Zalobkyne a Komisia sa nezhodujú v otázke, ci AZ vedome neoznámila dátum 5. február 1988, ktorý bol vsak vzhladom na výklad pojmu "povolenie", ktorého sa AZ pridrziavala, relevantný ako dátum prvého skutocného povolenia na uvedenie na trh v EHP. Komisia sa totiz na úcely preukázania, ze AZ vedela, ze relevantným dátumom bol dátum prvého povolenia v EHP, opiera o rôzne listy, ktorých význam a dôkaznú hodnotu zalobkyne popierajú. 563 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút v tomto ohlade vsak stací uviest, ze rovnako ako v ostatných krajinách, AZ oznámila patentovým úradom dátum 21. marec 1988 namiesto relevantného dátumu 15. apríl 1987 vztahujúceho sa na povolenie na uvedenie na trh vo Francúzsku, ktoré bolo prvým povolením na uvedenie na trh v Spolocenstve, a teda v EHP. 564 Treba teda uviest, ze Komisia sa mohla dôvodne domnievat, ze AZ tým, ze neposkytla príslusným patentovým úradom vsetky relevantné informácie, ktoré by im umoznili udelit DOO so znalostou veci, uviedla tieto vnútrostátne úrady do omylu. 565 Navyse treba uviest, ze v replike zalobkyne tvrdia, ze riaditel patentového oddelenia sa domnieval, ze bolo treba pouzit iba dátum povolenia v Únii. V dôsledku toho prinálezalo AZ, aby poskytla patentovému úradu aj dátum 15. apríl 1987, kedze práve tento dátum sa vztahoval na prvé povolenie v Spolocenstve podla najrozsírenejsieho výkladu nariadenia c. 1768/92. V tomto ohlade treba zopakovat, ze kedze AZ chcela obhajovat specifický výklad nariadenia c. 1768/92, bolo jej povinnostou oznámit rôzne relevantné informácie transparentne, aby tak verejný orgán mohol prijat správne rozhodnutie a aby nebol uvedený do omylu v dôsledku neprezradenej nejednoznacnosti. - O vyhláseniach urobených pred írskym patentovým úradom (október 1995) 566 Komisia uviedla, ze v roku 1995 v odpovedi na otázku írskeho patentového úradu týkajúcu sa údaja "marec 1988", AZ oznámila dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, teda povolenia vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987, pricom zároven tvrdila, ze dátumom, ktorý treba zohladnit, je 21. marec 1988. Podla Komisie vsak so zretelom na informácie, ktorými disponovala, AZ nemohla tvrdit, ze Losec nebolo mozné skutocne uviest na trh pred 21. marcom 1988 (odôvodnenie c. 725 napadnutého rozhodnutia). 567 Ako bolo uvedené v prípade ziadosti o udelenie DOO v Spojenom královstve, AZ v tomto stádiu prejavila pozadovanú transparentnost tým, ze oznámila dátum 15. apríl 1987. Okolnost, ze AZ mala informácie, ktoré z velkej casti zbavovali jej tvrdenia dôveryhodnosti, nemá na toto zistenie vplyv. 568 Ako vsak bolo uvedené v bode 549 vyssie, transparentnost, ktorú AZ preukázala voci írskemu patentovému úradu, nezbavuje klamlivej povahy vyhlásenia, ktoré urobila pred ostatnými vnútrostátnymi patentovými úradmi a najmä pred patentovými úradmi krajín Beneluxu. - O vyhláseniach urobených pred patentovými úradmi krajín Beneluxu a vo Fínsku (máj 1998) 569 Komisia uviedla, ze ked svojimi listami z 8. mája 1998 riaditel patentového oddelenia informoval belgický, fínsky, luxemburský a holandský patentový úrad, ze v Nemecku AZ podala odvolanie proti rozhodnutiu Bundespatentgericht na Bundesgerichtshof, tvrdil, ze prvé povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve v zmysle nariadenia c. 1768/92 pochádzalo z 21. marca 1988, pretoze vtedy boli "po prvýkrát vydané vsetky povolenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol byt výrobok uvedený na trh v prvom clenskom státe (v Luxembursku)". 570 Komisia pripomenula, ze v case, ked bolo urobené toto vyhlásenie, mala AZ k dispozícii jednoznacné informácie, z ktorých vyplývalo, ze Losec bol uvedený na trh uz pred týmto dátumom. Rovnako uviedla, ze AZ vo svojich pripomienkach podaných na Bundespatentgericht uz 4. apríla 1997 uznala, ze relevantným dátumom skutocného uvedenia na trh bol dátum urcenia ceny, teda 8. február 1988. Komisia navyse uviedla, ze AZ mala k dispozícii aj stvrtý interný dokument z 23. februára 1998, z ktorého vyplýva, ze s kapsulami omeprazolu 20 mg sa obchodovalo uz 1. februára 1988 (odôvodnenia c. 726 a 730 napadnutého rozhodnutia). 571 Zalobkyne popierajú, ze dokument z 23. februára 1998 je spolahlivým zdrojom informácií o presnom dátume uvedenia Losecu. Vyplýva vsak z neho, ze k uvedeniu Losecu v Luxembursku doslo prinajmensom pocas mesiaca február 1988, a teda pred 21. marcom 1988, co zalobkyne nespochybnujú. 572 Okrem toho, ako to Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 224 napadnutého rozhodnutia, z interného dokumentu AZ z 9. septembra 1996 vyplýva, ze AZ vedela o tom, ze s Losecom sa obchodovalo pred 21. marcom 1988, hoci presný dátum uvedenia výrobku na trh nebol v tomto stádiu jednoznacne urcený, kedze sa v tomto ohlade spomínali dátumy 1. február 1988 a 11. marec 1988. Interný dokument z 19. augusta 1988 rovnako uvádza 1. február 1988 ako dátum uvedenia Losecu v Luxembursku. 573 Vzhladom na tieto listinné dôkazy, ktoré sa pridávajú ku vsetkým ostatným dôkazným prostriedkom týkajúcim sa ziadostí o udelenie DOO v rôznych krajinách uvedených vyssie, sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia správne uviedla, ze AZ nekonala v dobrej viere, ked pred patentovými úradmi krajín Beneluxu a Fínska vyhlásila, ze Losec nemohol byt v praxi uvedený na trh pred 21. marcom 1988. - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nemecku 574 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nemecký patentový zástupca podal ziadost o udelenie DOO na nemeckom patentovom úrade v súlade s pokynmi AZ zo 7. júna 1993. Z formulára ziadosti je zjavné, ze údaj "21" bol dopísaný rucne k údaju "März 1988" ("Marec 1988"). Dna 10. novembra 1993 nemecký patentový úrad na základe tohto dátumu udelil DOO, ktorého platnost mala skoncit 21. marca 2003 (odôvodnenie c. 221 napadnutého rozhodnutia). 575 Dna 18. júna 1996 výrobca generických výrobkov, spolocnost Ratiopharm, podala zalobu proti AZ na Bundespatentgericht, pricom tvrdila, ze DOO, ktoré bolo AZ udelené, treba zrusit z dôvodu, ze prvé technické povolenie na uvedenie na trh v Spolocenstve bolo vydané 15. apríla 1987 vo Francúzsku (pozri odôvodnenie c. 222 napadnutého rozhodnutia). 576 Komisia sa domnieva, ze AZ urobila pocas súdneho konania v Nemecku klamlivé vyhlásenia. Dna 9. októbra 1996 totiz AZ tvrdila, ze od podania ziadostí o udelenie DOO v júni 1993 si "myslela", ze kedze dátum 21. marec 1988 zodpovedal dátumu uverejnenia povolenia vrátane urcenia ceny, bol rozhodujúci ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh, a ze az od tohto dátumu bolo mozné s výrobkom obchodovat ako s preplácaným výrobkom s urcenou cenou (odôvodnenia c. 223 a 728 napadnutého rozhodnutia). 577 Komisia okrem toho uviedla, ze v case tohto vyhlásenia mala AZ k dispozícii dalsie informácie, podla ktorých rozhodnutie zo 17. decembra 1987 týkajúce sa urcenia ceny nebolo uverejnené a kapsule omeprazolu boli uvedené na trh pred 21. marcom 1988, a to bud 11. marca 1988 podla odpovede belgickej marketingovej spolocnosti v roku 1994, alebo 1. februára ci 11. marca 1988 podla interných správ AZ z 19. augusta a 9. septembra 1996. V tomto ohlade Komisia poznamenala, ze interná správa z 9. septembra 1996 uvádzala, ze pred uvedením výrobku na trh sa cakalo na povolenie na uvedenie na trh a jeho uverejnenie, ako aj na list, ktorý informoval o urcení ceny. Táto správa vsak zároven uvádzala, ze sa "zrejme" necakalo na uverejnenie "zoznamu" ministerstvom zdravotníctva. Táto správa spomenula tri "problémy", a to po prvé, k vydaniu a uverejneniu povolenia doslo pred 1. januárom 1988, po druhé, ako základe DOO bol pouzitý dátum 16. november 1987 napriek snahám vynalozeným na dosiahnutie uznania dátumu 21. marec 1988, a po tretie, výrobok bol uvedený na trh pred uverejnením zoznamu Luxembursko (pozri odôvodnenia c. 224 a 729 napadnutého rozhodnutia). 578 Komisia rovnako uviedla, ze vo svojich neskorsích pripomienkach podaných na Bundespatentgericht 4. apríla 1997 AZ zopakovala, ze predpokladala, ze s výrobkom bolo mozné legálne obchodovat az po uverejnení ceny 21. marca 1988, a ze dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze za relevantný povazovala dátum 21. marec 1988 boli úplne pochopitelné, "hoci v závere analýzy bol rozhodujúcim dátumom pre urcenie ceny 8. február 1988". Komisia v tomto ohlade zdôraznila, ze hoci AZ v tomto stádiu nepriamo priznala, ze uverejnenie zoznamu Luxembursko nebolo podmienkou sine qua non pre obchodovanie s výrobkom, túto informáciu nespomenula vo svojich listoch zaslaných 8. mája 1998 patentovým úradom krajín Beneluxu a Fínska (odôvodnenia c. 225 a 730 napadnutého rozhodnutia). 579 Zalobkyne popierajú, ze AZ mala v úmysle oklamat nemecké súdy a ze vedela, ze dátum 21. marec 1988 nebol správnym dátumom prvého povolenia na uvedenie na trh. V tomto ohlade treba k tvrdeniam zalobkýn, ze na jednej strane dátum 1. február 1988 uvedený v internej správe z 19. augusta 1996 pochádza z informácie predlozenej patentovým zástupcom a je neurcitého pôvodu, a na druhej strane, ze z dokumentu z 9. septembra 1996 je zjavná neistota týkajúca sa dátumu uvedenia Losecu na trh, poznamenat, ze zalobkyne nepodlozili tieto svoje tvrdenia predlozením dokumentu patentového zástupcu, v ktorom by bol spomenutý tento dátum. Okrem toho zalobkyne nepredkladajú ziaden dôkaz, ktorý by umoznoval domnievat sa, ze informácia týkajúca sa dátumu 1. február 1988, údajne oznámeného patentovým zástupcom, je bezcenná alebo menej dôveryhodná ako dátum 21. marec 1988. 580 Treba vsak znovu uviest, ze vsetky informácie, ktoré mala AZ k dispozícii, aj ked boli neurcité, pokial ide o presný dátum uvedenia výrobku na trh, zhodne nasvedcovali tomu, ze k skutocnému obchodovaniu s Losecom doslo pred dátumom uvedeným na zozname Luxembursko, teda pred 21. marcom 1988. Okrem toho, ako uz bolo uvedené (pozri body 497 a 545 vyssie), zoznam Luxembursko nebolo logicky mozné vykladat tak, ze predstavuje uverejnenie ceny Losecu, a to vzhladom na jeho objektívny vzhlad a na to, ze luxemburská marketingová spolocnost skupiny AZ uz v marci 1994 uviedla, ze luxemburské rozhodnutie o urcení ceny nebolo uverejnené. 581 K stanovisku, ktoré zaujali zástupcovia AZ pocas konania na Bundespatentgericht, zalobkyne tvrdia, ze uznanie správnosti dátumu 8. február 1988 ako relevantného dátumu, ktorý bolo treba zohladnit, spocívalo na specifickom výklade nariadenia c. 1768/92, podla ktorého bol relevantným dátumom dátum schválenia ceny príslusnými orgánmi. Zalobkyne tak popierajú, ze AZ sa v skutocnosti domnievala, ze zoznam Luxembursko je irelevantný. V tomto ohlade a bez ohladu na pravdivost tvrdení zalobkýn stací znovu uviest, ze uz od marca 1994 mala AZ k dispozícii informácie uvádzajúce, ze luxemburské rozhodnutie o urcení ceny nebolo uverejnené. Navyse zoznam Luxembursko, na ktorom sa nachádza dátum 21. marec 1988, neobsahoval ziadny údaj o cene Losecu. Zalobkyne preto nemôzu v ziadnom prípade tvrdit, ze AZ bola oprávnená s plnou váznostou domnievat sa, ze dátum 21. marec 1988 bol dátumom uverejnenia ceny, ktoré predstavovalo zákonnú podmienku obchodovania s výrobkom. 582 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia správne uviedla, ze pocas sporových konaní na nemeckých súdoch urobila AZ nepravdivé vyhlásenia, hoci mala k dispozícii informácie, ktoré sa zhodovali na irelevantnosti zoznamu Luxembursko a dátumu 21. marec 1988 pri urcení dátumu, ktorý treba zohladnit podla jej vlastného výkladu nariadenia c. 1768/92 a jej "teórie skutocného uvedenia na trh". Zdá sa teda, ze AZ sa jednoducho pokúsala obhájit platnost DOO, ktoré jej bolo v Nemecku udelené na základe jej klamlivých vyhlásení, v ktorých uvádzala dátum 21. marec 1988 ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve. - O vyhláseniach urobených pocas súdnych konaní v Nórsku a vo Fínsku 583 Pokial ide o konanie na prvostupnovom súde v Oslo, Komisia uviedla, ze AZ vo svojich pripomienkach z 12. februára a 20. mája 1999 obhajovala relevanciu dátumu 21. marec 1988 a zoznamu Luxembursko, a to napriek informáciám, ktoré mala a ktoré nasvedcovali tomu, ze Losec bol uvedený na trh pred týmto dátumom. Komisia rovnako konstatovala, ze AZ nespomenula dátum 8. február 1988, hoci ho uviedla v konaní na Bundespatentgericht, a ze tvrdila, ze uverejnenie zoznamu Luxembursko, ktorý údajne obsahoval povolené výrobky, ktorých ceny boli schválené, bolo nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa s Losecom mohlo obchodovat v Luxembursku (odôvodnenia c. 235, 236 a 733 napadnutého rozhodnutia). 584 Komisia okrem toho zistila, ze AZ pocas tohto sporového konania uznala, ze nemala úplný zoznam Luxembursko, ani ziadnu jeho cast, ktorá by obsahovala cenu Losecu. V tomto ohlade Komisia zdôraznila, ze AZ napriek tomu obhajovala relevanciu tohto zoznamu pred patentovými zástupcami, patentovými úradmi a súdmi. Uviedla, ze sporové konanie v Nórsku odhalilo existenciu iného luxemburského zoznamu, "luxemburského zoznamu farmaceutických cien", z ktorého AZ predlozila jednu stranu obsahujúcu údaj o Losecu, pre ktorý bol uvedený dátum 16. január 1988. Z dopytov, ktoré adresovali luxemburským orgánom zalobcovia pred nórskymi súdmi, rovnako vyplynulo, ze zoznam Luxembursko nebol v rozhodnom case (marec 1988) oficiálnym zoznamom, kedze mal za ciel iba informovat lekárov, lekárne a farmaceutické podniky o výrobkoch, ktorých predaj bol povolený bez ohladu na to, ci ich cena bola alebo nebola schválená (pozri odôvodnenia c. 239, 240 a 734 napadnutého rozhodnutia). 585 Pokial ide o konanie na prvostupnovom súde v Helsinkách, Komisia uviedla, ze AZ 25. februára 1999 predlozila rovnaké pripomienky ako podala na prvostupnový súd v Oslo 12. februára 1999. Komisia dalej uviedla, ze 30. júna 1999 AZ zopakovala, ze s Losecom sa v Luxembursku nemohlo obchodovat pred 21. marcom 1988 a ze nebol uvedený na trh v krajine EHP. AZ rovnako vyhlásila, ze tak zalobca v tomto konaní, spolocnost Merck Generics Oy, ako aj ona sama, sa pokúsali urcit právny status zoznamu v Luxembursku a získat úplnú verziu zoznamu Luxembursko, a ze "situácia v Luxembursku bola dost nejasná". Komisia znovu zdôraznila, ze AZ urobila tieto vyhlásenia napriek informáciám, ktoré mala a z ktorých jednoznacne vyplývalo, ze k prvým predajom Losecu doslo pred 21. marcom 1988 (odôvodnenia c. 244, 245 a 735 napadnutého rozhodnutia). 586 Ako bolo uvedené uz skôr, tvrdenie zalobkýn, ze AZ sa mohla rozumne opierat o zoznam Luxembursko na úcely tvrdenia, ze dátumom skutocného povolenia na uvedenie na trh bol 21. marec 1988, treba zamietnut. Obhajoba AZ na súde v Oslo uz zjavne nebola udrzatelná, a to najmä po tom, co luxemburské úrady potvrdili, ze zoznam Luxembursko nebol oficiálnym zoznamom. Aj po odhalení existencie "luxemburského zoznamu farmaceutických cien" a po tom, co samotná AZ predlozila jednu stranu z tohto zoznamu uvádzajúcu Losec a dátum 16. január 1988, totiz AZ nadalej tvrdila, ze pred 21. marcom 1988 nebol uverejnený ziadny zoznam obsahujúci Losec a údaj o jeho cene a ze zoznam Luxembursko obsahoval aj informácie o cene Losecu (odôvodnenie c. 241 napadnutého rozhodnutia). 587 Vzhladom na vsetky informácie, ktoré mala AZ k dispozícii a ktoré na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, zhodne nasvedcovali tomu, ze Losec bol uvedený na trh pred 21. marcom 1988, sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia v podstate správne uviedla, ze AZ sa nemohla rozumne opierat o zoznam Luxembursko (v tomto ohlade pozri rovnako odôvodnenia c. 236 a 237, ako aj odôvodnenia c. 733 a 734 napadnutého rozhodnutia). 588 V dôsledku toho treba odmietnut tvrdenie zalobkýn, ze skutocnost, ze AZ v prejudiciálnom konaní na Súdnom dvore uznala, ze nemala k dispozícii úplný zoznam Luxembursko, ani jeho cast uvádzajúcu cenu Losecu, preukazuje, ze nemala v úmysle oklamat verejné orgány. Navyse, ak by na Súdnom dvore tvrdila nieco iné, bola by nútená predlozit úplný zoznam alebo jeho akúkolvek inú relevantnú cast, co nebola schopná urobit. V kazdom prípade teda nemala inú moznost nez pripustit, ze tieto dokumenty nemá. 589 Tieto úvahy platia úplne rovnako pre vyhlásenia, ktoré AZ urobila pred prvostupnovým súdom v Helsinkách. Je totiz zjavné, ze AZ pred týmto súdom zaujala rovnakú líniu správania spocívajúcu v tvrdení, ze s Losecom sa nemohlo obchodovat pred 21. marcom 1988, hoci mala zhodujúce sa informácie, z ktorých vyplývalo, ze tento výrobok bol uvedený na trh pred týmto dátumom a ze zoznam Luxembursko nemal význam z hladiska moznosti legálne uviest výrobok na trh. 590 Treba sa preto domnievat, ze tak, ako to bolo pred nemeckými súdmi, AZ sa aj pred nórskymi a fínskymi súdmi jednoducho pokúsala obhájit platnost DOO, ktoré jej boli udelené v týchto krajinách na základe jej klamlivých vyhlásení, v ktorých uvádzala 21. marec 1988 ako dátum prvého povolenia v EHP. Záver k prvému zneuzitiu dominantného postavenia 591 Z preskúmania oboch fáz prvého zneuzitia vyplýva, ze správanie AZ v prvom rade spocívalo v tom, ze patentovým úradom v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Írsku, Luxembursku, Holandsku a Spojenom královstve oznámila údaj "marec 1988" ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, pricom ich neinformovala ani o základe, na ktorom bol tento dátum údajne vybraný, teda o alternatívnom výklade pojmu "povolenie na uvedenie na trh" nachádzajúceho sa v nariadení c. 1768/92, ktorého sa chcela pridrziavat, ani o existencii povolenia na uvedenie na trh vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987. Komisia správne povazovala toto prvé oznámenie patentovým úradom za klamlivé vzhladom na jeho celkovú prezentáciu, ktorá vyvolávala dojem, ze údaj "marec 1988" sa vztahoval na dátum vydania prvého technického povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve. 592 Na základe tohto prvého oznámenia, a po spresnení týkajúcom sa presného dátumu, na ktorý odkazoval údaj "marec 1988", bolo v Nemecku 10. novembra 1993 udelené DOO, ktorého uplynutie doby platnosti bolo stanovené na 21. marec 2003. 593 Správanie AZ dalej spocívalo v tom, ze po ziadostiach patentových úradov o spresnenie údaja "marec 1988" neprezradila dátum 15. apríl 1987 vztahujúci sa na francúzske povolenie na uvedenie na trh. Toto zatajenie viedlo belgický, luxemburský a holandský patentový úrad k tomu, ze sa domnievali, ze ako dátum prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve treba zohladnit dátum 16. november 1987 zodpovedajúci vydaniu technického povolenia na uvedenie na trh v Luxembursku. Tieto patentové úrady v dôsledku toho udelili DOO na základe tohto dátumu. 594 V tomto ohlade treba poznamenat, ze AZ neskôr neurobila u týchto patentových úradov nic, aby opravila DOO, hoci na jednej strane z interných dokumentov AZ je zjavné, ze vedela o ich nesprávnom základe a na druhej strane jej to výslovne navrhol holandský patentový zástupca. 595 Treba vsak uviest, ze po otázkach polozených patentovým úradom Spojeného královstva a írskym patentovým úradom, AZ prezradila existenciu francúzskeho technického povolenia na uvedenie na trh z 15. apríla 1987. Kvôli vztahom, ktoré dánsky patentový úrad udrziaval s patentovým úradom Spojeného královstva, bola AZ nútená vziat spät svoju ziadost o udelenie DOO v Dánsku. 596 AZ vsak napriek tomu nadalej pokracovala vo svojom správaní spocívajúcom v klamlivých vyhláseniach na úcely získania DOO na základe dátumu 21. marec 1988 pred patentovými úradmi krajín EHP (Rakúsko, Fínsko a Nórsko). Tieto vyhlásenia viedli tieto patentové úrady k udeleniu DOO na základe dátumu 21. marec 1988. 597 Správanie AZ napokon spocívalo v tom, ze obhajovala platnost DOO, ktoré jej boli udelené na základe jej klamlivých vyhlásení pred nemeckými, fínskymi a nórskymi súdmi. 598 Z uvedeného vyplýva, ze AZ zaujala ucelenú a priamociaru líniu správania, ktoré sa vyznacovalo odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom na úcely získania DOO, na ktoré nemala nárok (Nemecko, Fínsko, Dánsko a Nórsko) alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu (Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, Írsko a Holandsko). 599 Mnozstvo listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a rozsah správania, ktoré trvalo od júna 1993, ked boli na vnútrostátne patentové úrady podané ziadosti o udelenie DOO (odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia), do júna 1999, ked AZ obhajovala na súde v Helsinkách platnost DOO udeleného vo Fínsku, a ktoré bolo realizované viac alebo menej dôsledne a s rôznym stupnom úspesnosti v deviatich clenských státoch Spolocenstva a EHP, umoznujú domnievat sa, ze Komisia správne posúdila, ze AZ sa úmyselne pokúsala uviest patentové úrady do omylu. 600 Vzhladom na súhrn listinných dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia, sa Vseobecný súd domnieva, ze tieto úvahy nemôzu byt spochybnené vyhláseniami, ktoré zalobkyne predlozili, aby najmä obhájili dobrú vieru AZ. Okrem toho, ze tieto vyhlásenia v niektorých ohladoch skôr potvrdzujú dôvodnost napadnutého rozhodnutia, neumoznujú v ziadnom prípade ignorovat velké mnozstvo listinných dôkazov, ako aj súhrn zistených skutocností, ktoré posudzované celkovo, presvedcivo potvrdzujú závery vyvodené Komisiou. 601 S prihliadnutím na preskúmanie vsetkých skutkových okolností vykonané v rámci tohto zalobného dôvodu, sa treba v nevyhnutnom rozsahu este vyjadrit k tvrdeniam uvádzaným zalobkynami v rámci prvého zalobného dôvodu, ktoré popierajú existenciu zneuzitia dominantného postavenia v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve na základe toho, ze klamlivé vyhlásenia nevyvolali ziadny následok. 602 Pokial ide v prvom rade o stupen úspesnosti zistených protisútazných postupov, treba uviest, ze okolnost, ze klamlivé vyhlásenia neumoznili AZ, aby získala DOO v Dánsku alebo aby ho získala v Spojenom královstve na základe dátumu, ktorý nezodpovedal dátumu prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve, nezbavuje jej správanie v týchto krajinách jeho zneuzívajúcej povahy, kedze je preukázané, ze tieto vyhlásenie boli skutocne spôsobilé viest k udeleniu DOO. 603 Z preskúmania tohto zalobného dôvodu a z listinných dôkazov, ktoré predlozili úcastníci konania vyplýva, ze hoci AZ preukázala transparentnejsí prístup pred patentovým úradom Spojeného královstva, ktorému otvorene vysvetlila svoj alternatívny výklad pojmu povolenie na uvedenie na trh a odhalila existenciu francúzskeho technického povolenia na uvedenie na trh z 15. apríla 1987, pôvodná ziadost o udelenie DOO bola objektívne klamlivá a mala za ciel získanie DOO na základe dátumu, ktorý nezodpovedal prvému povoleniu na uvedenie na trh vydanému v Spolocenstva (pozri body 548 a 549 vyssie). 604 Pokial ide o Dánsko, z listinných dôkazov predlozených Vseobecnému súdu rovnako vyplýva, ze AZ vzala spät svoju ziadost o udelenie DOO v Dánsku, aby sa nemusela bránit proti zamietavému rozhodnutiu patentového úradu, ktoré by vytvorilo precedens poskodzujúci jej sance získat DOO v Nemecku, ktoré rovnako ako Dánsko neudelovalo DOO pre výrobky, ktoré získali prvé technické povolenie na uvedenie na trh pred 1. januárom 1988 v Spolocenstve (pozri bod 554 vyssie). Ako vsak poznamenáva Komisia, schopnost klamlivého vyhlásenia urobeného na dánskom patentovom úrade viest k udeleniu protiprávneho DOO je potvrdená tým, ze DOO boli udelené patentovými úradmi v Nemecku, Belgicku, Nórsku a Holandsku na základe klamlivých vyhlásení, ktoré im AZ predlozila. 605 Rovnako okolnost, ze v Nemecku bolo DOO zrusené v júni 1997, pred uplynutím doby platnosti základného patentu, na základe zaloby podanej na súd spolocnostou Ratiopharm, výrobcom generických výrobkov, nemôze mat vplyv na právnu kvalifikáciu správania AZ, ktorá získala DOO v tejto krajine na základe svojich klamlivých vyhlásení. Toto DOO malo totiz trvat po uplynutí doby platnosti základného patentu a predlzit výhradnost, ktorú patent priznával. Ak by konkurenti neboli podali zalobu, toto DOO by tak malo významné protisútazné následky, pokial uz takého následky nebola schopná vyvolat púha existencia DOO sama osebe dokonca aj pred uplynutím doby platnosti základného patentu. 606 Okrem toho skutocnost, ze dodatocná ochrana získaná v Belgicku a Holandsku na základe klamlivých vyhlásení trvala od apríla 2002 do septembra resp. októbra 2002, teda po tom, ked AZ prestala mat dominantné postavenie v týchto clenských státoch, nemôze mat z dôvodov vysvetlených v bode 379 vyssie vplyv na právnu kvalifikáciu dotknutého správania ako zneuzitia dominantného postavenia. 607 Napokon pokial ide o Nórsko, ako bolo uvedené v bodoch 559 a 596 vyssie, nie je sporné, ze AZ bolo nórskym patentovým úradom udelené DOO 14. apríla 1997 na základe dátumu 21. marec 1988 (pozri tiez odôvodnenie c. 234 napadnutého rozhodnutia). Toto DOO bolo zrusené 29. júna 1999 na základe zaloby podanej na súd konkurentom. Aj keby preto AZ mala patent k forme, ktorý by este aj v den zrusenia DOO bránil vstupu generických výrobkov na trh, treba uviest, ze klamlivé vyhlásenia AZ umoznili udelenie DOO, na ktoré nemala nárok. Tieto klamlivé vyhlásenia boli objektívne spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz a z tohto dôvodu predstavujú zneuzitie dominantného postavenia. Uz navyse mozno uviest, ze tak z odôvodnenia c. 16 napadnutého rozhodnutia, ako aj z odpovedí úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom vyplýva, ze schopnost patentu k forme a schopnost patentu k látke priznat výrobku výhradnost nie sú v ziadnom prípade rovnaké, kedze úcinná látka môze byt súcastou rôznych foriem. 608 Napokon treba uviest, ze z preskúmania druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze klamlivé vyhlásenia, ktoré AZ urobila, aby získala DOO, na ktoré nemala nárok alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu, boli postupom zalozeným výlucne na prostriedkoch, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality. Takéto správanie slúzi iba na to, aby nenálezite udrzalo výrobcov generických výrobkov mimo trhu prostredníctvom získania DOO v rozpore s právnym rámcom, ktorý ich zaviedol. 609 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze AZ zneuzila svoje dominantné postavenie v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a Spojenom královstve v zmysle clánku 82 ES a v Nórsku v zmysle clánku 54 Dohody o EHP. 610 Treba teda v celom rozsahu zamietnut druhý zalobný dôvod týkajúci sa prvého zneuzitia dominantného postavenia. 611 Napadnuté rozhodnutie je vsak postihnuté vadou v rozsahu, v akom vo svojom odôvodnení c. 774 uvádza, ze v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a Spojenom královstve sa toto prvé zneuzívanie zacalo 7. júna 1993 v case, ked AZ odovzdala svoje pokyny patentovým zástupcom. Ako totiz bolo uvedené v bodoch 370 az 372 vyssie, toto zneuzívanie sa zacalo az v case, ked boli ziadosti o udelenie DOO odovzdané vnútrostátnym patentovým úradom. 612 V dôsledku toho, ako bolo uvedené v bode 381 vyssie, sa treba vzhladom na odôvodnenie c. 185 napadnutého rozhodnutia domnievat, ze prvé zneuzívanie dominantného postavenia sa zacalo najneskôr 30. júna 1993. 613 Okrem toho zalobkyne nepreukázali, ze ostatné závery Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 774 napadnutého rozhodnutia sú postihnuté vadou v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, ze zneuzívanie skoncilo v Nemecku na konci roka 1997, v Belgicku a Holandsku na konci roka 2000, v Dánsku 30. novembra 1994 a v Spojenom královstve 16. júna 1994. Zalobkyne rovnako nepreukázali existenciu vady, ktorou by trpela úvaha Komisie, podla ktorej v Nórsku dochádzalo k zneuzívaniu medzi 21. decembrom 1994 a koncom roka 2000. D - O druhom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa selektívneho rusenia povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh 1. Právny rámec a vytýkané správanie 614 V znení úcinnom v rozhodnom case, v roku 1998, smernica 65/65 zmenená a doplnená najmä smernicou Rady 87/21/EHS z 22. decembra 1986 (Ú. v. ES L 15, 1987, s. 36) a smernicou Rady 93/39/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa menia a doplnajú aj smernice 75/318/EHS a 75/319/EHS o liekoch (Ú. v. ES L 214, s. 22), vo svojom clánku 3 prvom odseku stanovuje, ze "ziadny liek nesmie byt uvedený na trh clenského státu, pokial pren nebolo vydané povolenie príslusným orgánom tohto clenského státu" [neoficiálny preklad]. 615 Clánok 4 tretí odsek tejto smernice spresnuje informácie a dokumenty, ktoré musí osoba zodpovedná za uvedenie na trh predlozit na úcely získania povolenia na uvedenie na trh. Clánok 4 tretí odsek bod 8 smernice 65/65 znie takto: "8. Výsledky testov: - fyzikálnochemických, biologických alebo mikrobiologických, - farmakologických a toxikologických, - klinických. Bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, vsak: a) Ziadatel nie je povinný predlozit výsledky farmakologických a toxikologických testov, ani výsledky klinických testov, ak môze preukázat: ... ii) podrobným odkazom na uverejnenú vedeckú literatúru predlozeným v súlade s clánkom 1 ods. 2 smernice 75/318/EHS, ze zlozka alebo zlozky lieku majú zavedené lekárske vyuzitie a uznanú úcinnost, ako aj prijatelnú úroven bezpecnosti; iii) ze liek je v podstate podobný ako liek, ktorý je najmenej sest rokov povolený v Spolocenstve v súlade s platnými ustanoveniami Spolocenstva a predáva sa v clenskom státe, v ktorom sa ziadost podáva; toto obdobie sa predlzi na 10 rokov v prípade liekov s vysokou technologickou úrovnou v zmysle zoznamu nachádzajúceho sa v casti A prílohy smernice 87/22/EHS alebo liekov v zmysle zoznamu nachádzajúceho sa v casti B prílohy tejto smernice, v prípade ktorých bol dodrzaný postup upravený v jej clánku 2; okrem toho clenský stát môze tiez predlzit toto obdobie na 10 rokov jediným rozhodnutím vztahujúcim sa na vsetky lieky uvedené na trh na jeho území, ked to povazuje za potrebné v záujme verejného zdravia. Clenské státy môzu neuplatnovat vyssie uvedené sestrocné obdobie po uplynutí doby platnosti patentu chrániaceho originálny liek. ..." [neoficiálny preklad] 616 Clánok 10 ods. 1 smernice 65/65 najmä stanovuje, ze povolenie je platné pät rokov a je mozné ho obnovit na dalsie pätrocné obdobie na základe ziadosti drzitela podanej najmenej tri mesiace pred uplynutím doby jeho platnosti. 617 Vo svojom rozsudku zo 16. októbra 2003, AstraZeneca (C-223/01, Zb. s. I-11809, body 49 a 58) Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby o ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh bolo mozné rozhodovat v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 je potrebné a postacujúce, aby povolenie na uvedenie referencného lieku na trh bolo platné v dotknutom clenskom státe k dátumu podania tejto ziadosti. 618 V znení úcinnom v rozhodnom case druhá smernica Rady 75/319/EHS z 20. mája 1975 o aproximácií ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa humánnych liekov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 147, s. 13), zmenená a doplnená najmä smernicou 93/39 vo svojej kapitole Va zavádzala systém dohladu na úcely zhromazdovania informácií o neziaducich úcinkoch liekov povolených v Spolocenstve. Clánky 29c a 29d smernice 75/319 tak ukladali podniku zodpovednému za uvedenie lieku na trh povinnost dohladu spocívajúcu v sledovaní neziaducich úcinkov lieku a v pravidelnom predkladaní správ sprevádzaných vedeckými hodnoteniami príslusným orgánom. 619 V tomto prípade správanie, ktoré Komisia vytýka AZ, spocíva v podaní ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení s nahrádzaním kapsúl Losec tabletami Losec MUPS na trhu, teda v uvedení tabliet Losec MUPS na trh a v stahovaní kapsúl Losec z trhu (odôvodnenie c. 860 napadnutého rozhodnutia). 2. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a) Tvrdenia zalobkýn O právnom a skutkovom rámci 620 Zalobkyne uvádzajú, ze hoci Komisia v odôvodnení c. 830 napadnutého rozhodnutia vyhlásila, ze nespochybnuje výklad farmaceutického práva Spolocenstva, ktorého sa pridrziavala AZ, jej výklad právneho rámca vysvetlený v odôvodneniach c. 255 az 264 napadnutého rozhodnutia nie je zlucitelný s výkladom AZ. V tomto ohlade zalobkyne uvádzajú obsah relevantného právneho rámca tak, ako vyplýva z clánkov 3 a 4 a z clánku 10 ods. 1 smernice 65/65, ako aj z kapitoly Va smernice 75/319. 621 Zalobkyne tvrdia, ze zavedenie skráteného konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bodoch i) az iii) smernice 65/65 smernicou 87/21 malo za ciel vytvorit obmedzenú výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktorého mal mat pôvodný ziadatel výhradné právo vyuzívat svoje vlastné údaje. Táto výnimka nebola urcená na to, aby ulahcila povolovanie generických výrobkov, ale aby chránila inováciu az do uplynutia primeranej doby, pocas ktorej sa dotknutému podniku mohla vrátit jeho investícia a na konci ktorej mu bolo povolené opriet sa o uz poskytnuté informácie, aby sa tak zabránilo zbytocnému opakovaniu testov na ludoch a zvieratách. 622 Zalobkyne sa domnievajú, ze tak, ako to Komisia uznala v odôvodneniach c. 832 a 833 napadnutého rozhodnutia a tvrdila v konaní vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1999, Rhône-Poulenc Rorer a May & Baker (C-94/98, Zb. s. I-8789), drzitel povolenia na uvedenie na trh má právo zrusit jeho registráciu tak, ako sa mu to hodí, alebo právo nechat uplynút dobu jeho platnosti bez toho, aby bol povinný uviest v tomto ohlade dôvod a bez toho, aby sa staral o úcinok tohto rozhodnutia na výrobcov generických výrobkov alebo na súbezných dovozcov. 623 Zalobkyne vysvetlujú, ze v Dánsku AZ získala povolenie na uvedenie na trh pre kapsule Losec v roku 1989, ako aj pre tablety Losec MUPS 22. septembra 1997. Dna 23. februára 1998 stazovatelky poziadali o povolenie na uvedenie na trh pre generickú verziu kapsúl Losec v skrátenom konaní. Dna 6. apríla 1998 bolo povolenie na uvedenie na trh vydané pre kapsule Losec zrusené na ziadost AZ. Dna 30. septembra 1998 stazovatelky získali povolenie na uvedenie na trh pre generickú verziu kapsúl Losec. AZ napadla vydanie tohto povolenia na dánskych súdoch z dôvodu, ze v case jeho vydania neexistovalo v dotknutom clenskom státe ziadne platné povolenie na uvedenie na trh pre referencný výrobok. V odpovedi na prejudiciálnu otázku sa Súdny dvor domnieval, ze povolenie na uvedenie referencného výrobku na trh musí byt v dotknutom clenskom státe platné k dátumu podania ziadosti (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie, bod 58). O právnej analýze Komisie 624 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nevykonala právnu analýzu zisteného zneuzitia dominantného postavenia. Uvádzajú, ze právna úvaha Komisie sa objavuje iba v odôvodnení c. 820 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa Komisia domnievala, ze podnik v dominantnom postavení, ktorý je nositelom osobitného práva ako je napríklad povolenie na uvedenie na trh, ho musí vyuzívat racionálne a nie so zjavným cielom vylúcit svojich konkurentov. Judikatúra, o ktorú sa Komisia oprela pri vyslovení tejto úvahy, sa vsak podla zalobkýn vztahuje na iné situácie. 625 V prípade rozsudku z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaného v bode 242 vyssie, tak spolocnost v dominantnom postavení uzavrela dohodu, ktorá jej priznávala výhradné právo a následne podnikla kroky s cielom zabezpecit si vyuzívanie výhradnosti predvídanej touto dohodou. V tomto prípade sú okolnosti odlisné, kedze AZ neuzavrela dohodu s cielom vyuzívat výhradnost na trhu. Na obchodovanie s kapsulami Losec bola AZ povinná získat povolenie na uvedenie na trh, ktoré jej vsak nepriznávalo ziadnu výhradnost na trhu. Povolenie na uvedenie na trh totiz nebránilo konkurencii zo strany generických liekov alebo súbezných dovozov, ani obchodovaniu s konkurencnými IPP na dánskom, nórskom a svédskom trhu. Zalobkyne dodávajú, ze uvedená vec sa netýkala vlastníckeho práva akejkolvek povahy a ze zistenie zneuzitia dominantného postavenia nemalo za následok ulozenie pozitívnych povinností podnikom, ktoré sa ho dopustili, zatial co v tomto prípade by udrzanie povolení na uvedenie na trh v platnosti ukladalo trvalé povinnosti dohladu. 626 Zalobkyne dalej uvádzajú, ze prejednávaná vec sa lísi od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia (226/84, Zb. s. 3263), kedze v tomto prípade má drzitel povolenia na uvedenie na trh po dobu jeho platnosti významné povinnosti v oblasti "aktualizácie" a dohladu. AZ navyse nemala po získaní povolenia pre kapsule Losec administratívny monopol. Okrem toho toto povolenie nebolo nevyhnutné na to, aby mohli na trh vstúpit konkurencné výrobky a jeho zrusenie nemalo automatický dopad na existujúce povolenia pre generické lieky a na povolovanie súbezných dovozov. Zalobkyne dodávajú, ze dalsí rozdiel spocíva v tom, ze v tomto prípade AZ nepodporovala ani vývoj generických verzií Losecu, ani obchodovanie s nimi, ani súbezné dovozy, zatial co vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok British Leyland/Komisia, British Leyland umoznil rozvoj obchodovania s vozidlami "Metro" s riadením vlavo. Napokon v uvedenej veci neslo na rozdiel od prejednávanej veci o ziadne vlastnícke právo k dôverným obchodným informáciám. 627 Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, sa Súd prvého stupna domnieval, ze spolocnost Hilti zneuzila svoje dominantné postavenie, pretoze nebola ochotná dobrovolne udelit licencie na vyuzívanie práva. Zneuzitie dominantného postavenia spocívalo tiez v pozadovaní poplatku sestkrát vyssieho ako bol ten, ktorý napokon stanovil príslusný verejný orgán, cím sa zbytocne predlzoval postup udelenia licencie. Podla zalobkýn vsak v tomto prípade povolenie na uvedenie na trh nepriznáva AZ ziadne výhradné právo a AZ je tak oprávnená kedykolvek poziadat o zrusenie svojho povolenia. Navyse AZ mala mnohé povinnosti "aktualizácie" a dohladu. 628 Zalobkyne rovnako poznamenávajú, ze v konaniach na Súdnom dvore týkajúcich sa otázky, ci mal drzitel povolenia na uvedenie na trh právo pozadovat jeho zrusenie, Komisia pravidelne tvrdila, ze farmaceutické právo Spolocenstva nepozná pojem nútená licencia. Zalobkyne tiez tvrdia, ze vyssie uvedené rozsudky, z ktorých vychádza Komisia, sa nezaoberajú tvrdeniami uvádzanými AZ a ze Komisia nezohladnila judikatúru v oblasti "odmietnutia dodávky" a "unikátnych zariadení". Aj keby teda boli skutocnosti zistené Komisiou správne, správanie AZ nemôze podla zalobkýn predstavovat zneuzitie dominantného postavenia s prihliadnutím na judikatúru týkajúcu sa výkonu práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a "unikátnych zariadení". V tomto ohlade pripomínajú judikatúru, ktorú predstavujú rozsudky Magill a IMS Health, uz citované v bode 229 vyssie, rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791), a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júna 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia (T-504/93, Zb. s. II-923, bod 131). 629 Zalobkyne tvrdia, ze súbor informácií, ktorý AZ predlozila, aby získala povolenia na uvedenie na trh pre kapsule Losec v súlade so smernicou 65/65, obsahoval dôverné obchodné informácie, ktoré si zasluhovali právnu ochranu. Clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) body i) a iii) smernice 65/65 vsak vytvoril výnimku z dôvernosti údajov priznanej AZ, pretoze toto ustanovenie oslobodzovalo neskorsieho ziadatela od povinnosti poskytnút svoje vlastné informácie. Zalobkyne poznamenávajú, ze nie je sporné, ze AZ bola oprávnená pozadovat zrusenie svojho povolenia na uvedenie na trh pre kapsule Losec a ze z judikatúry vyplýva, ze skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 sa neuplatní po zrusení povolenia na uvedenie referencného lieku na trh. Po tomto zrusení si tak AZ zachovala právo na to, aby bola respektovaná dôvernost jej informácií. 630 V tomto ohlade zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie, ze po uplynutí doby výhradnosti údajov v trvaní od siestich do desiatich rokov, výrobca generických výrobkov nie je povinný absolvovat celé konanie o vydanie povolenia na uvedenie na trh, kedze vnútrostátny orgán môze vychádzat z údajov, ktoré má k dispozícii vdaka pôvodnému povoleniu. Takýto výklad smernice 65/65 by bol totiz nezlucitelný s rozsudkom AstraZeneca, uz citovaným v bode 617 vyssie (body 48 a 50), z ktorého vyplýva, ze vnútrostátny orgán môze vychádzat z údajov vyplývajúcich z pôvodnej ziadosti o vydanie povolenia iba vtedy, ak je toto povolenie este stále v platnosti v case podania ziadosti týkajúcej sa generického lieku. Zalobkyne dodávajú, ze pôvodný ziadatel má vlastnícke právo k informáciám predlozeným vnútrostátnym orgánom, ktoré clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 vo vymedzenom rozsahu obmedzuje tým, ze vytvára výnimku z práva pôvodného ziadatela kontrolovat ich vyuzívanie [rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 1998, Generics (UK) a i., C-368/96, Zb. s. I-7967, body 77 az 87, a návrhy, ktoré k nemu predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer, Zb. s. I-7971, bod 68]. Mimo tejto výnimky si pôvodný ziadatel zachováva právo zakázat neoprávnené pouzívanie jeho dôverných informácií vnútrostátnym orgánom alebo tretími osobami. 631 Tieto úvahy spochybnujú podla zalobkýn dôvodnost názoru Komisie, ze judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" sa v tomto prípade nepouzije z dôvodu, ze vlastnícke práva AZ uz zanikli uplynutím casu, takze AZ uz nemá ziadne vlastnícke práva. V reakcii na tvrdenie Komisie vychádzajúce z rozsudku Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia (T-65/98, Zb. s. II-4653), zalobkyne zdôraznujú, ze v tomto prípade ide o faktický prevod majetku v tom zmysle, ze výrobcovia generických výrobkov môzu vyuzívat dôverné informácie bez súhlasu AZ, pricom AZ nemôze dokonca ani pozadovat odmenu za vyuzívanie týchto informácií. Podla zalobkýn skutocnost, ze v odôvodnení c. 820 napadnutého rozhodnutia Komisia neuznáva vlastnícke právo AZ odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade. 632 Zalobkyne subsidiárne tvrdia, ze prístup k informáciám AZ nebol nevyhnutný na to, aby ostatné výrobky mohli vstúpit na trh. V tomto ohlade uvádzajú, ze pocas relevantného obdobia vstúpilo na trh niekolko konkurencných IPP. Okrem toho zrusenie povolenia na uvedenie na trh získaného AZ nebránilo objaveniu sa nového výrobku, po ktorom existoval dopyt zo strany spotrebitelov. Skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 je totiz pojmovo prípustné iba pre výrobky, ktoré sú v podstate podobné kapsulám Losec. Zalobkyne zdôraznujú, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh bolo odôvodnené s ohladom na to, ze AZ mala trvalé povinnosti "aktualizácie" a dohladu spojené s povolením, ktoré uz nemalo ziadne obchodné vyuzitie. V kazdom prípade zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh nevylúcilo vsetku hospodársku sútaz na relevantnom trhu, kedze AZ celila hospodárskej sútazi zo strany generických liekov, súbezných dovozov a konkurencných IPP. 633 Zalobkyne navyse popierajú relevantnost toho, ze AZ poziadala o zrusenie svojich povolení a nepockala na uplynutie doby ich platnosti. Praktický úcinok zrusenia povolenia je totiz taký istý ako úcinok uplynutia doby jeho platnosti, kedze drzitel povolenia znovu získava kontrolu nad svojimi dôvernými informáciami. V dôsledku toho zalobkyne odmietajú tvrdenie Komisie, ze v tomto prípade sa nepouzije judikatúra Magill, uz citovaná v bode 229 vyssie, z dôvodu, ze v prejednávanej veci nejde o odmietnutie pomôct konkurentom, ale o aktívne správanie AZ s cielom zabránit jej konkurentom, aby vstúpili na trh. O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade 634 Zalobkyne popierajú, ze uznali, ze ziadosti o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh boli súcastou stratégie, ktorej základným cielom bolo zabránit vstupu kapsúl generického omeprazolu na relevantné trhy alebo aspon tento vstup spomalit a zabránit súbezným dovozom kapsúl Losec na tieto trhy. 635 Domnievajú sa, ze nie je vhodné ulozit podniku, a to ani podniku v dominantnom postavení, povinnost udrziavat v platnosti jeho povolenia na uvedenie na trh, aby tak generické lieky a súbezné dovozy mohli lahsie vstúpit na trh a konkurovat mu. To platí predovsetkým vtedy, ked podnik uz nemá obchodný záujem na predaji výrobku, ktorého sa týka povolenie a v dôsledku toho uz nemá záujem na udrziavaní tohto povolenia v platnosti, pricom mu z neho vyplývajú trvalé povinnosti "aktualizácie" a dohladu. 636 V tomto ohlade zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie, ze na respektovanie povinností dohladu v jednom clenskom státe sa mozno odvolat v inom clenskom státe, a to z dôvodu povahy ulozených povinností a rozmanitosti názorov vnútrostátnych orgánov týkajúcich sa plnenia týchto povinností. 637 Okrem toho pocas správneho konania AZ predlozila Komisii okrem iného správy vypracované advokátskou kanceláriou a profesorom S., ktoré preukazujú, ze potenciálni konkurenti AZ sa uz od zaciatku roka 1998 mohli dovolávat oslobodenia zalozeného na uverejnenej literatúre. V tomto ohlade zalobkyne popierajú úvahy Komisie vysvetlené v odôvodneniach c. 851 a 852 napadnutého rozhodnutia. Uvádzajú, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je pravda, ze oslobodenie zalozené na uverejnenej literatúre sa uplatnuje zriedkavo. Navyse táto okolnost, rovnako ako aj to, ze Komisia nemala vedomost o ziadnej ziadosti podanej v tomto rámci pre omeprazol, sú v kazdom prípade irelevantné, kedze AZ preukázala, ze toto oslobodenie bolo mozné ziadat pre Losec a Komisia nepredlozila ziaden dôkaz opaku. Z rovnakého dôvodu Komisia nemôze tvrdit, ze ziadost týkajúca sa generického lieku zalozeného na omeprazole pocas prvej casti roka 1998 by predstavovala "velmi hranicný prípad". Ani tvrdenie Komisie, ze oslobodenie zalozené na uverejnenej literatúre predpokladá zlozité posúdenie, podla zalobkýn nevyvracia dôkazy, ktoré predlozili. 638 Zalobkyne dodávajú, ze poziadavka pouzívania presahujúceho desat rokov na úcely uplatnenia oslobodenia zalozeného na uverejnenej literatúre bola zavedená az smernicou Komisie 1999/83/ES z 8. septembra 1999, ktorou sa mení príloha smernice Rady 75/318/EHS o aproximácii právnych predpisov clenských státov, týkajúcich sa analytických, farmakotoxikologických a klinických noriem a protokolov, súvisiacich s testovaním liekov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 243, s. 9). Omeprazol bol v kazdom prípade v roku 1998 pouzívaný uz viac ako desat rokov. 639 Zalobkyne rovnako uvádzajú, ze tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení c. 853 napadnutého rozhodnutia, ze dokumenty AZ sa nezmienovali o moznosti dovolávat sa oslobodenia zalozeného na uverejnenej literatúre, je irelevantné, kedze zalobkyne túto skutocnost v kazdom prípade preukázali. Pokial ide o tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 854 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia neposkytuje ziaden údaj o dlzke zdrzania, ktoré utrpeli spolocnosti vyrábajúce generické lieky kvôli zruseniu povolení na uvedenie na trh. To, ze Komisia uznala, ze nepozná rozsah tohto zdrzania, tak robí jej tvrdenie hypotetickým. Zalobkyne navyse dodávajú, ze akékolvek zdrzanie súvisiace s posúdením ziadosti o povolenie na uvedenie na trh nemôze byt casovo neobmedzené, kedze príslusná právna úprava vyzaduje, aby posúdenie vykonávané podla clánku 4 tretieho odseku bodu 8 písm. a) smernice 65/65 bolo ukoncené v lehote 120 dní alebo vo výnimocných prípadoch v lehote 210 dní (clánok 7 tejto smernice). Kedze posúdenie zdrzania utrpeného v rámci podania ziadosti opierajúcej sa o oslobodenie zalozené na uverejnenej literatúre musí zohladnovat tieto lehoty, maximálne hypotetické zdrzanie mohlo byt nanajvýs niekolkomesacné, co nemôze odôvodnovat zistenie zneuzívania dominantného postavenia trvajúceho niekolko rokov. 640 Zalobkyne sa napokon domnievajú, ze z rozsudku ITT Promedia/Komisia, uz citovaného v bode 311 vyssie (bod 56), vyplýva, ze skutocnost, ze AZ spochybnila právo svojich konkurentov vyuzit skrátené konanie upravené v smernici 65/65, aby sa tak chránila proti súbezným dovozom a generickým liekom, nie je správaním, ktoré mozno kvalifikovat ako zneuzitie. Poznamenávajú, ze Komisia v bode 502 oznámenia o výhradách uznala, ze proti správaniu AZ s cielom chránit svoje povolenia na uvedenie na trh nemozno mat výhrady. b) Tvrdenia Komisie O právnom a skutkovom rámci 641 Na úvod Komisia spresnuje, ze odôvodnenie c. 830 napadnutého rozhodnutia neznamená, ze súhlasí s opisom a výkladom smernice 65/65, ktorý robí AZ. Toto odôvodnenie vyjadruje iba myslienku, ze výklad farmaceutickej právnej úpravy Spolocenstva, ktorý uvádza AZ, nie je zlozkou druhého zneuzitia dominantného postavenia a ze toto zneuzitie nezávisí od správneho výkladu právneho rámca. 642 Komisia vysvetluje, ze clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 nastoluje rovnováhu medzi záujmami inovacných podnikov a záujmami výrobcov generických výrobkov tým, ze zavádza skrátené povolovacie konanie pre lieky, ktoré sú v podstate podobné uz povolenému lieku, pricom vsak stanovuje obdobie výhradnosti údajov v trvaní siestich alebo desiatich rokov, ktoré sa zacína vydaním prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve a pocas ktorého generické výrobky nemôzu vyuzit skrátené konanie, cím sa umoznuje pôvodnému ziadatelovi, aby profitoval z výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických testov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa výrobku. Komisia v tomto ohlade odkazuje na rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie (body 42 az 44 a 52). 643 Komisia spresnuje, ze zákonodarca si bol vedomý rizika, ze obdobie výhradnosti údajov môze spôsobit umelé predlzenie úcinkov patentu a snazil sa vyriesit tento problém prostredníctvom clánku 4 tretieho odseku bodu 8 písm. a) bodu iii) smernice 65/65, v ktorom je zachované právo clenských státov "neuplatnovat sestrocné obdobie po uplynutí doby platnosti patentu" [neoficiálny preklad]. Komisia popiera, ze by zákonodarca zamýslal toto ustanovenie ako výnimku z alebo zásah do vlastníckych práv k dôverným obchodným informáciám, ako to tvrdia zalobkyne. Prístup zalobkýn by totiz viedol k záveru, ze farmaceutické orgány nemôzu nikdy vychádzat z údajov obsiahnutých v spise originálneho lieku, teda ani pred, ani po období siestich alebo desiatich rokov. Okrem toho pouzívanie farmakologických, toxikologických alebo klinických odkazov v spise originálneho lieku farmaceutickým orgánom nemôze zasahovat do dôvernosti urcitých obchodných informácií, kedze tieto informácie nie sú nikdy zverejnené ani prezradené druhému ziadatelovi. 644 Komisia odmieta tvrdenie zalobkýn, ze konkurencia zo strany generických výrobkov je svojim spôsobom "parazitovaním". Odmena za inováciu je podla nej garantovaná hlavne systémami patentov a DOO, ktoré priznávajú výrobcovi originálneho výrobku docasný monopol pri obchodnom vyuzívaní svojho objavu. Hrozba príchodu generických výrobkov núti podniky inovovat, aby si tak zabezpecili odmenu v podobe patentov, DOO a období výhradnosti údajov. 645 Druhé zneuzitie dominantného postavenia, ktorého sa dopustila AZ, vsak poskodilo tento systém. AZ totiz pristúpila k zruseniu povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh, takze napriek uplynutiu obdobia výhradnosti údajov v trvaní siestich alebo desiatich rokov a bezprostrednému uplynutiu doby platnosti patentu týkajúceho sa omeprazolu, nemohli výrobcovia generického omeprazolu vyuzit skrátené povolovacie konanie. AZ sa týmto postupom usilovala umelo zachovat svoju výhradnost na trhu tým, ze sa snazila dosiahnut zrusenie práva nepredkladat údaje obsiahnuté v spisoch pôvodných ziadostí, ktoré právny rámec priznáva druhému a neskorsím ziadatelom po skoncení obdobia výhradnosti údajov. 646 Komisia spresnuje, ze v napadnutom rozhodnutí netvrdí, ze uvedenie novej formy výrobku (tabliet) a rozhodnutie ukoncit obchodovanie s kapsulami Losec v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, predstavovali samy osebe zneuzitie, ci uz zohladnované samostatne alebo spolu. Uvedenie tabliet Losec MUPS a stiahnutie kapsúl sú nevyhnutnými, ale nie postacujúcimi, podmienkami na to, aby bolo mozné preukázat zneuzitie dominantného postavenia. Toto zneuzitie sa stalo evidentným vtedy, ked sa k tomuto procesu nahradenia pridruzili ziadosti o zrusenie. Komisia teda trvá na tom, ako to vyplýva z clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ze zneuzitie má tri zlozky, a to ziadosti o zrusenie povolení podané v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení s uvedením tabliet Losec MUPS na trh a stiahnutím kapsúl Losec z trhu v týchto troch krajinách. Vzhladom na túto analýzu Komisia napáda to, co povazuje za pokus zalobkýn oddelit tieto zlozky zneuzitia dominantného postavenia a najmä ziadosti o zrusenie povolení na uvedenie na trh. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí Komisia nekritizuje výklad smernice 65/65, ktorého sa pridrziavala AZ, ani skutocnost, ze AZ podala zaloby, aby chránila svoje patenty alebo svoje povolenia na uvedenie na trh. O právnej analýze Komisie 647 Komisia na úvod popiera, ze právne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa nachádza iba v jeho odôvodnení c. 820. V tomto ohlade odkazuje na odôvodnenia c. 325 az 328, 817 a 818, ako aj na odôvodnenia c. 788 az 847 napadnutého rozhodnutia. 648 Komisia následne pripomína, ze podla judikatúry je zneuzitím, ked si podnik v dominantnom postavení zabezpecuje výhody na trhu tak, ze vyuzíva státne konania alebo právne úpravy. Tvrdí, ze vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok British Leyland/Komisia, uz citovaný v bode 626 vyssie, vykazuje znacnú podobnost s druhým zneuzitím dominantného postavenia zisteným v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyne nemôzu tvrdit, ze riesenie prijaté v tomto rozsudku sa nepouzije v tomto prípade z dôvodu, ze platnost povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh nebola nevyhnutná na to, aby konkurenti mohli vstúpit na trh. Rozsudok British Leyland/Komisia, uz citovaný v bode 626 vyssie, totiz nekladie ziadnu takúto podmienku. V tomto rozsudku sa neuvádza, ze dotknutý výrobok nebol vystavený ziadnej hospodárskej sútazi alebo ze sa nachádzal na svojom vlastnom trhu. Naopak bez ohladu na súbezné dovozy celil dotknutý podnik konkurencii dvanástich dalsích výrobcov. Komisia navyse uvádza, ze tento rozsudok sa týka opacného správania nez je to, o ktoré ide v prejednávanej veci, kedze sa zaoberá necinnostou spolocnosti British Leyland po skoncení platnosti národného typového schválenia, zatial co prejednávaná vec sa týka pozitívnych krokov vykonaných s cielom dosiahnut zrusenie povolení. 649 V reakcii na pripomienky zalobkýn týkajúce sa toho, ze spolocnost British Leyland na rozdiel od AZ umoznila rozvoj súbezného obchodovania, Komisia dodáva, ze zneuzitie dominantného postavenia, ktoré má za následok vypudenie konkurentov z trhu nie je menej závazné ako zneuzitie, ktoré im bráni vstúpit na trh. Komisia v kazdom prípade popiera, ze v troch dotknutých krajinách sa pred podaním ziadosti o zrusenie nerozvíjalo súbezné obchodovanie (tabulky c. 25, 28 a 29 prílohy napadnutého rozhodnutia). Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze v uvedenej veci neexistovalo právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva k dôverným obchodným informáciám, Komisia poznamenáva, ze aj získanie schválenia pre motorové vozidlo podla smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov clenských státov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 42, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 44), vyzadovalo poskytnutie nákladných a technicky zlozitých informácií v rámci zdlhavého konania. Súbezní dovozcovia vsak napriek tomu mohli byt od tejto povinnosti oslobodení, pokial uz orgány mali k dispozícii technický spis, pricom dávali pozor, aby neprezradili jeho obsah. Právo na dôvernost, ktoré má AZ, sa teda nijako nelísi od práva spolocnosti British Leyland. 650 Komisia tvrdí, ze aj rozsudok Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, sa týka zneuzitia právneho rámca vo svoj prospech, ktorého sa dopustil podnik v dominantnom postavení, aby získal výhodu na trhu, kedze tento podnik vyuzil procesné podmienky udelovania licencií pri výkone svojho práva rokovat o poplatkoch. Okrem toho vec, v ktorej boli vyhlásené rozsudky Súdneho dvora zo 16. marca 2000 a Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citované v bodoch 329 a 242 vyssie, je tiez relevantná v tom, ze sa týka podniku v dominantnom postavení, ktorý sa opieral o právo vyplývajúce zo zmluvy, aby vylúcil konkurentov. 651 Komisia tvrdí, ze judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" sa v tomto prípade neuplatní. Rozsudky Magill a IMS Health, uz citovaný v bode 229 vyssie, a Tiercé Ladbroke/Komisia a Bronner, uz citovaný v bode 628 vyssie, sa totiz týkajú odmietnutia dominantného podniku rokovat s inými podnikmi a umoznit im, aby na základe zmluvy vyuzívali cast majetku, ku ktorému právny systém priznáva v zásade výhradné právo. Ako to vsak uznávajú samotné zalobkyne, povolenie na uvedenie na trh nepriznávalo AZ ziadne výhradné právo s výnimkou obdobia výhradnosti v trvaní siestich alebo desiatich rokov pre údaje a informácie predlozené orgánom. Toto obdobie vsak v tomto prípade uz uplynulo. Komisia tvrdí, ze od uplynutia obdobia výhradnosti má dalsí ziadatel právo nepredlozit údaje, ktoré sú uz orgánom známe, kedze sa nachádzajú v spise pôvodnej ziadosti. AZ sa vsak usilovala toto právo zrusit. 652 Komisia okrem toho uvádza, ze judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" nie je relevantná v situáciách, v ktorých nejde o to, aby podnik v dominantnom postavení prenechal cast majetku alebo uzavrel zmluvu s osobami, ktoré si nevybral (uznesenie Súdneho dvora z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia, C-552/03 P, Zb. s. I-9091, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 631 vyssie, bod 161). Komisia totiz popiera, ze povolenie dané farmaceutickým orgánom odkázat na informácie, ktoré sú k dispozícii v originálnom spise, avsak bez toho, aby ich prezradili konkurentom a tretím osobám, mozno posudzovat ako prenechanie casti majetku. Podla Komisie v prejednávanej veci nejde o ziadne právo vyplývajúce z dusevného vlastníctva a ani o pasívne odmietnutie pomôct konkurentom rokovaním s nimi, ale o aktívne správanie, ktoré malo zabránit konkurentom, aby vstúpili na trh. V prejednávanom prípade sa totiz podnik v dominantnom postavení aktívne usiloval vylúcit svojich konkurentov z trhu v case, ked uz jeho vlastnícke a výhradné práva zanikli uplynutím casu tým, ze vyuzil právny rámec spôsobom odporujúcim systému zavedenému týmto rámcom, ktorý umoznuje vstup generických výrobkov po uplynutí obdobia výhradnosti informácií poskytnutých farmaceutickým orgánom. 653 K stanovisku zalobkýn, ze rozdiel medzi pozitívnym zrusením povolení na uvedenie na trh a tým, ked sa nechá uplynút doba ich platnosti je irelevantný na úcely uplatnenia clánku 82 ES, Komisia najprv zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí nerozhoduje o hypotetickej situácii, v ktorej by AZ nechala uplynút dobu platnosti povolení na uvedenie na trh, ale iba konstatuje zneuzitie dominantného postavenia za daných skutkových okolností. Dodáva vsak, ze v kazdom prípade rozsudok British Leyland/Komisia, uz citovaný v bode 626 vyssie, umoznuje opriet sa o úvahu, ze aj to, ked sa nechá uplynút doba platnosti povolenia ako súcast vylucovacej stratégie s takými charakteristikami, ako boli zistené v tomto prípade, môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Takáto vylucovacia stratégia, ktorá má vsetky charakteristiky zistené v tomto prípade okrem aktívnych ziadostí o zrusenie je nepravdepodobná vzhladom na to, ze podstatnou zlozkou vylucovacej stratégie, ktorá musí zabezpecit synchronizáciu rady faktorov, je nacasovanie zániku povolení, kedze sledovaným cielom je vylúcenie generických výrobkov a súbezného obchodovania. V tomto ohlade Komisia poznamenáva, ze na rozdiel od ziadosti o zrusenie je uplynutie doby platnosti povolenia následkom jeho neobnovenia predvídatelné. 654 Komisia navyse vysvetluje, ze ziadost o zrusenie registrácie výrobku v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku s cielom vylúcit hospodársku sútaz, nebola postupom, ktorý je podstatou povolenia na uvedenie na trh, ale práve naopak pokusom zachovat vylúcenie konkurentov v case, ked uz podnik nemal výhradné práva, ktoré by mu ich vylúcenie dovolovali. V tomto ohlade odkazuje na odôvodnenie c. 843 napadnutého rozhodnutia. 655 Komisia okrem toho uvádza, ze hoci mozno urobit analógiu s vecami, ktoré sa týkali odmietnutia poskytnút prístup k castiam majetku chráneným vlastníckymi právami, treba zdôraznit, ze stratégia AZ spocívala v tom, ze bránila uvedeniu výrobku, ktorý uz neponúkala napriek tomu, ze po nom existoval dopyt, co predstavuje prípad zneuzitia dominantného postavenia konstatovaný v rozsudku Volvo, uz citovanom v bode 229 vyssie, a v rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 1988, CIRCA a Maxicar (53/87, Zb. s. 6039). V tomto ohlade Komisia popiera, ze výrobcovia generických výrobkov alebo súbezní dovozcovia mali v úmysle kopírovat výrobok, ktorý uz ponúkala AZ. 656 Komisia navyse odmieta tvrdenie zalobkýn zalozené na zákonnosti ziadosti o zrusenie registrácie vo farmaceutickom práve. V tomto ohlade zdôraznuje, ze protiprávnost zneuzívajúceho správania z pohladu clánku 82 ES nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi úpravami, a ze vo väcsine prípadov zneuzitia dominantného postavenia spocívajú v správaní, ktoré je inak zákonné z pohladu iných odvetví práva nez je právo hospodárskej sútaze. V napadnutom rozhodnutí tak Komisia nespochybnuje výklad farmaceutického práva, ktorého sa pridrziavajú zalobkyne. Uvádza iba, ze v prípade podniku v dominantnom postavení je v rozpore s clánkom 82 ES poziadat o predcasné zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v kontexte celkového plánu, ktorého cielom je zabránit vstupu generických výrobkov a súbezných dovozov na trh a ktorý môze mat takýto následok (odôvodnenia c. 817 az 820 napadnutého rozhodnutia). O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade 657 Komisia na úvod popiera, ze napadnuté rozhodnutie ukladá AZ pozitívnu povinnost poziadat o obnovenie povolenia na uvedenie na trh. Zneuzitie spocívalo v podaní ziadosti o predcasné zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl omeprazolu na trh vo Svédsku, v Dánsku a v Nórsku, ktoré treba odlísit od situácie, ked sa nechá uplynút doba platnosti povolenia bez toho, aby sa poziadalo o jeho obnovenie. Komisia spresnuje, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu úvahu, podla ktorej by bolo zneuzitím to, ze AZ nepoziada o obnovenie povolenia na uvedenie na trh. 658 Komisia odmieta odôvodnenie, ktoré zalobkyne uvádzajú na podporu ziadosti o predcasné zrusenie povolení na uvedenie na trh v troch dotknutých krajinách a ktoré je zalozené na významných povinnostiach, ktoré má drzitel povolenia na uvedenie na trh podla systému dohladu. Komisia totiz poznamenáva, ze AZ musela v kazdom prípade respektovat povinnosti dohladu ako drzitelka povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Spanielsku, v Taliansku, v Rakúsku, vo Francúzsku, v Nemecku a v Holandsku a preto musela zhromazdovat a odovzdávat rovnaké informácie orgánom rôznych clenských státov. Dodatocné náklady alebo byrokratické zatazenie, ktoré by AZ bola znásala, ak by nebola poziadala o predcasné zrusenie povolení by teda boli zanedbatelné. 659 Okrem toho dohlad splnajúci poziadavky vyplývajúce zo smernice 75/319 mozno obvykle zabezpecit prostredníctvom spolupráce s vnútrostátnymi orgánmi iných clenských státov vdaka prístupu k dokumentom a k údajom, ktoré uz výrobca predlozil pre starsiu verziu výrobku v clenských státoch, v ktorých sa uz s týmto výrobkom obchoduje na základe platného povolenia na uvedenie na trh (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2002, Ferring, C-172/00, Zb. s. I-6891, body 36 a 38). Komisia navyse poznamenáva, ze AZ nepoziadala o zrusenie povolení na uvedenie na trh v Nemecku a v Holandsku, hoci kapsule boli z týchto trhov stiahnuté. Okrem toho ziadny zo strategických dokumentov AZ sa nezmienuje o zatazení, ktoré bolo údajne spojené s udrziavaním povolení na uvedenie na trh v platnosti ako o skutocnosti, ktorú treba zohladnit pri rozhodovaní o ich zrusení. 660 Komisia dalej popiera tvrdenie zalobkýn, ze konkurenti AZ sa pri získaní povolenia na uvedenie na trh mohli opriet o uverejnenú literatúru v súlade s konaním upraveným v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode ii) smernice 65/65. Komisia sa domnieva, ze analýza zalobkýn nesprávne vychádza z predpokladu zalozeného na doktríne "unikátnych zariadení", podla ktorého môzu byt ziadosti o zrusenie zneuzitím iba vtedy, ak by skrátené konanie bolo nevyhnutné na vstup generických výrobkov a súbezných dovozov na trh. Podla Komisie skutocnost, ze právna úprava ponúka alternatívny spôsob získania registrácie nelegalizuje správanie, ktorého cielom je zabránit konkurentom, aby vyuzili skrátené konanie upravené zákonodarcom na ulahcenie vstupu generických výrobkov na trh. Okrem toho teoretickú dostupnost alternatívneho spôsobu nemozno oddelit od stupna neistoty týkajúcej sa úspesnosti, nákladov a casu vynalozeného pri pokuse získat povolenie týmto spôsobom. Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach c. 851 a 852 napadnutého rozhodnutia, tento spôsob získania povolenia sa vo vseobecnosti vyuzíval málo a nebol nikdy pouzitý pre omeprazol. Sance tejto moznosti na úspech boli neisté, kedze okolnosti v tomto prípade predstavovali "hranicný prípad" a mali by v kazdom prípade za následok zdlhavé konanie. Komisia dodáva, ze zalobkyne nepopierajú jej zistenia uvedené v odôvodneniach c. 852 az 854 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze znacné tazkosti spojené s týmto spôsobom sú relevantnou skutocnostou, ktorú treba zohladnit, pretoze urcujú skutocný stupen vylúcenia, ku ktorému správanie AZ v praxi viedlo. 661 Komisia v tomto ohlade poznamenáva, ze druhé zneuzitie dominantného postavenia predstavuje klasický príklad správania zvysujúceho náklady vynakladané konkurentmi. Z tohto pohladu okolnost, ze konkurenti mohli absolvovat úplné konanie o vydanie povolenia na uvedenie na trh nezbavuje vytýkané správanie jeho zneuzívajúcej povahy. 662 K tvrdeniu zalobkýn, ktoré Komisii vytýkajú, ze neposkytla ziaden údaj o dlzke zdrzania pri vstupe konkurencných výrobkov na trh v dôsledku vyuzitia konania zalozeného na uverejnenej literatúre, Komisie uvádza, ze toto zdrzanie nemozno odhadnút kvôli hypotetickej povahe tohto alternatívneho spôsobu. V kazdom prípade by zdrzanie spôsobené konkurentom, ktorí by vyuzili túto moznost, bolo znacné, dosahovalo by niekolko mesiacov a nebolo by obmedzené na dobu 210 dní, ktorá sa uplatnovala v rozhodnom case (a nie 120 dní, ako to tvrdia zalobkyne), kedze výrobcovia generických výrobkov sa dozvedeli o zrusení povolenia az po tom, co k nemu doslo, a az od tohto okamihu museli zacat s výskumom, so získavaním a s výberom údajov. Kazdé zdrzanie spôsobené konkurentom teda prinásalo velmi vysoké dodatocné príjmy vzhladom na objem predajov Losecu, o ktoré islo. Komisia navyse zdôraznuje, ze dôlezité bolo nacasovanie zdrzania, kedze toto slúzilo na dosiahnutie vyssích náhrad pri rokovaniach týkajúcich sa esomeprazolu, dalsej generácie IPP, ktorú AZ chcela uviest na trh. 663 Komisia uvádza, ze samotná AZ povazovala vyuzitie konania zalozeného na uverejnenej literatúre pre omeprazol za zanedbatelné riziko, kedze mu nevenovala ani najmensiu pozornost vo svojej strategickej analýze najlepsieho spôsobu, ako zabránit vstupu generických výrobkov na trh (odôvodnenie c. 853 napadnutého rozhodnutia). 664 Komisia navyse popiera význam svedectva pána S. Uvádza, ze neexistuje ziaden dôkaz, ze pán S. sa podrobne oboznámil so vsetkou dostupnou literatúrou a konstatuje, ze ani on nepopiera, ze podanie ziadosti zalozenej na "zavedenom lekárskom vyuzití" by trvalo dlho. Komisia okrem toho odkazuje na vyjadrenie dánskeho úradu pred dánskymi súdmi, ktorý vysvetluje, ze v konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode ii) smernice 65/65 musí ziadatel preukázat neskodnost a úcinnost lieku predlozením bibliografickej dokumentácie, ktorá je výsledkom podrobnej a nákladnej stúdie, ktorú nie je vzdy mozné vykonat. 665 Komisia napokon uvádza, ze druhé zneuzitie dominantného postavenia nesúvisí s konaniami, ktorých sa AZ mohla zúcastnit, aby chránila svoje povolenia na uvedenie na trh, ale týka sa ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh podaných s cielom zabránit alebo spomalit vstup generického omeprazolu na trh a súbezné dovozy. c) Posúdenie Vseobecným súdom Kontext právnej úpravy 666 Na úvod treba uviest, ze clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 zaviedol skrátené konanie, ktorého cielom je umoznit výrobcom liekov, ktoré sú v podstate podobné ako uz povolené lieky, aby usetrili cas a náklady nevyhnutné na zhromazdenie údajov týkajúcich sa výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických testov a vyhnút sa opakovaniu testov na ludoch a zvieratách, ak to nie je absolútne nevyhnutné. Pri urcení podmienok vyuzitia tohto skráteného konania vsak zákonodarca zohladnil aj záujmy inovacných podnikov, a to najmä podmienením tohto konania tým, aby bol referencný liek povolený v Spolocenstve uz sest alebo desat rokov [rozsudky Generics (UK) a i., uz citovaný v bode 630 vyssie, body 4, 72 a 73, a AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie, body 42 a 43]. 667 Toto ustanovenie tak priznáva drzitelovi originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise pocas obdobia siestich alebo desiatich rokov od vydania prvého povolenia na uvedenie na trh v Spolocenstve. Toto obdobie výhradnosti je výsledkom zákonodarcom nastolenej rovnováhy medzi záujmami inovacných podnikov na jednej strane a záujmami výrobcov v podstate podobných výrobkov, ako aj záujmom vyhnút sa nepotrebnému opakovaniu testov na ludoch alebo zvieratách na druhej strane [pozri v tomto zmysle rozsudok Generics (UK) a i., uz citovaný v bode 630 vyssie, body 81 a 83]. 668 Po uplynutí obdobia siestich alebo desiatich rokov zacínajúceho vydaním prvého povolenia na uvedenie na trh, teda uz smernica 65/65 nepriznáva drzitelovi originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise. Naopak táto smernica umoznuje, aby vnútrostátne orgány tieto informácie zohladnili na úcely vydania povolení na uvedenie na trh pre v podstate podobné výrobky v rámci skráteného konania upraveného v jej clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii). 669 Súdny dvor sa vsak domnieval, ze záujem súvisiaci s ochranou verejného zdravia, ktorá predstavuje hlavný ciel smernice 65/65, vyzaduje na to, aby bolo mozné o ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh rozhodovat v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, aby povolenie na uvedenie referencného lieku na trh bolo este stále platné v dotknutom clenskom státe v case podania tejto ziadosti, a teda bráni vyuzitiu skráteného konania po zrusení povolenia na uvedenie referencného lieku na trh (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie, body 49 az 54). 670 Z toho vyplýva, ze zrusenie povolenia na uvedenie originálneho lieku na trh bráni z dôvodov súvisiacich s ochranou verejného zdravia tomu, aby bol ziadatel o vydanie povolenia na uvedenie v podstate podobného lieku na trh na základe clánku 4 tretieho odseku bodu 8 písm. a) bodu iii) smernice 65/65 oslobodený od povinnosti vykonávat farmakologické, toxikologické a klinické testy na úcely preukázania jeho neskodnosti a úcinnosti. Hoci teda v tomto prípade právna úprava uz AZ nepriznávala výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise, prísne poziadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia, ktorými sa riadi výklad smernice 65/65 Súdnym dvorom, jej umoznili, aby prostredníctvom zrusenia svojich povolení na uvedenie na trh zabránila alebo stazila získanie povolení na uvedenie na trh pre v podstate podobné lieky v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, na ktoré vsak výrobcovia generických výrobkov mali právo. O právnom prístupe Komisie 671 Clánok 82 ES ukladá podniku v dominantnom postavení, bez ohladu na dôvody takéhoto postavenia, osobitnú zodpovednost neposkodit pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 57; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 114, a z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 106, v spojení s rozsudkom AKZO/Komisia, uz citovaným v bode 243 vyssie, bod 70). 672 Hoci teda existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik v takomto postavení práva chránit vlastné obchodné záujmy v prípade ich ohrozenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 69), tento podnik nemôze vyuzívat regulacné konania tak, aby zabránil vstupu konkurentov na trh alebo ho stazil, pokial neexistujú dôvody týkajúce sa ochrany oprávnených záujmov podniku zúcastnujúceho sa hospodárskej sútaze na základe kvality alebo pokial neexistuje objektívne odôvodnenie. 673 Tvrdenia zalobkýn, ktorých cielom je na jednej strane odlísit prejednávanú vec od vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, British Leyland/Komisia, uz citovaný v bode 626 vyssie, a Hilti/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, a na druhej strane popriet relevanciu odkazu na tieto rozsudky, ktorý urobila Komisia v odôvodnení c. 820 napadnutého rozhodnutia, nemôzu ovplyvnit túto úvahu. 674 V tomto prípade treba poznamenat, ako to tvrdia zalobkyne, ze údaje týkajúce sa výsledkov farmakologických, toxikologických a klinických testov, ktoré AZ vykonala, aby získala originálne povolenie na uvedenie na trh, sú výsledkom investície, ktorú musela vynalozit na to, aby mohla uviest kapsule Losec na trh. Pre takúto investíciu sú charakteristické postupy, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality a z ktorých majú prospech spotrebitelia. Ako bolo uvedené v bodoch 666 az 668 vyssie, smernica 65/65 uznala záujem na ochrane tejto investície tým, ze upravila obdobie výhradnosti na vyuzívanie týchto údajov v prospech ich majitela. Po uplynutí tohto obdobia výhradnosti vsak uz clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 nepriznáva drzitelovi originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise a umoznuje výrobcom v podstate podobných liekov, aby vyuzili existenciu týchto údajov pri získavaní povolenia na uvedenie na trh v skrátenom konaní. 675 Za týchto okolností treba uviest, ze správanie, ktoré malo zabránit výrobcom generických výrobkov, aby uplatnili svoje právo vyuzit výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov predlozené na úcely uvedenia originálneho výrobku na trh, nemalo po uplynutí obdobia výhradnosti uvedeného vyssie ziadny základ v oprávnenej ochrane investície, ktorá je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, práve preto, lebo AZ uz podla smernice 65/65 nemala výhradné právo vyuzívat výsledky týchto farmakologických, toxikologických a klinických testov. 676 Je naopak zjavné, ako to bude podrobnejsie preskúmané v rámci druhého zalobného dôvodu, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh zo strany AZ mohlo jedine zabránit tomu, aby ziadatelia o vydanie povolení na uvedenie v podstate podobných liekov na trh mohli vyuzit skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a tak obmedzit alebo spomalit vstup generických výrobkov na trh. V závislosti od postoja, ktorý zaujali vnútrostátne orgány v prípade zrusenia povolenia na uvedenie výrobku na trh z iných dôvodov nez dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia, môze byt takéto zrusenie rovnako spôsobilé zabránit súbezným dovozom. Preskúmanie toho, ci so zretelom na skutkový a právny kontext v tejto veci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh bolo spôsobilé vylúcit súbezné dovozy tohto výrobku bude súcastou preskúmania druhého zalobného dôvodu. 677 Okrem toho okolnost, ktorú uvádzajú zalobkyne, ze AZ bola oprávnená poziadat o zrusenie svojich povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh, nie je nijako spôsobilá vynat toto správanie zo zákazu stanoveného clánkom 82 ES. Ako poznamenáva Komisia, protiprávnost zneuzívajúceho správania z pohladu clánku 82 ES nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi úpravami. V tomto ohlade treba poznamenat, ze zneuzitia dominantného postavenia spocívajú vo väcsine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z pohladu iných odvetví práva nez práva hospodárskej sútaze. 678 Zalobkyne este tvrdia, ze súlad vytýkaného správania s clánkom 82 ES treba posúdit podla kritérií vypracovaných v judikatúre týkajúcej sa "unikátnych zariadení". 679 V tomto ohlade treba na úvod uviest, ze judikatúra týkajúca sa "unikátnych zariadení" sa v podstate vztahuje na okolnosti, za ktorých odmietnutie dodávky zo strany podniku v dominantnom postavení predovsetkým prostredníctvom výkonu vlastníckeho práva môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia. Táto judikatúra sa tak vztahuje najmä na situácie, v ktorých mozno slobodný výkon výhradného práva, ktoré je odmenou za vynalozenú investíciu alebo výtvor, obmedzit v záujme neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Bronner, uz citovanému v bode 628 vyssie, body 57 az 65, a rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 331 az 333). 680 V tomto ohlade treba na základe úvah uvedených v bode 668 vyssie poznamenat, ze smernica 65/65 uz nepriznávala AZ výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise, ale naopak umoznovala, aby vnútrostátne orgány zohladnili tieto informácie pri vydávaní povolení na uvedenie v podstate podobných výrobkov na trh v skrátenom konaní upravenom v jej clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii). Ako totiz bolo uvedené v bode 667 vyssie, obdobie v trvaní siestich alebo desiatich rokov, pocas ktorého má drzitel originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise, je výsledkom zákonodarcom nastolenej rovnováhy medzi záujmami inovacných podnikov na jednej strane a záujmami výrobcov v podstate podobných výrobkov, ako aj záujmom vyhnút sa nepotrebnému opakovaniu testov na ludoch alebo zvieratách na druhej strane. 681 Ak by sa bolo treba domnievat, ako to tvrdia zalobkyne, ze tieto informácie sú vo vlastníctve podniku, ktorý ich predlozil, potom so zretelom na to, co poznamenáva Komisia, a síce ze tieto informácie nie sú v ziadnom prípade zverejnené ani prezradené ziadatelom o povolenie na uvedenie v podstate podobných výrobkov na trh, zároven platí, ze smernica 65/65 v kazdom prípade zaviedla obmedzenie tohto prípadného vlastníckeho práva tým, ze vo svojom clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) upravila skrátené konanie, ktoré umoznuje vnútrostátnym orgánom opriet sa o údaje predlozené v rámci ziadosti o originálne povolenie na uvedenie na trh. 682 Dotknuté správanie teda nespocíva v odmietnutí poskytnút prístup k výsledkom farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozeným v spise, kedze AZ nemôze v ziadnom prípade na základe svojho údajného vlastníckeho práva zabránit tomu, aby sa vnútrostátne orgány opierali o tieto údaje v skrátenom konaní, ale súvisí s krokmi spocívajúcimi v rusení povolení na uvedenie na trh tak, aby nebolo mozné uplatnit skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65 a v dôsledku toho ani obmedzenie výhradného pouzívania informácií vyplývajúcich z farmakologických, toxikologických a klinických testov, ktoré toto ustanovenie zavádza. 683 Ako vsak vyplýva z rozsudku AstraZeneca, uz citovaného v bode 617 vyssie (body 49 az 54), dôvodom toho, ze po zrusení povolenia na uvedenie referencného lieku na trh uz nemozno vyuzit skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, nie je snaha zabezpecit výrobcovi referencného lieku výhradnost údajov, ktoré poskytol, ale snaha zabezpecit ochranu verejného zdravia, ktorá je hlavným cielom smernice 65/65. 684 Za týchto okolností nemozno na skutkový stav v prejednávanej veci uplatnit judikatúru týkajúcu sa "unikátnych zariadení", na ktorú odkazujú zalobkyne. O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade 685 Zalobkyne sa dovolávajú toho, ze AZ uz nemala obchodný záujem na predaji kapsúl Losec a v dôsledku toho ani na udrzaní povolenia na uvedenie na trh v platnosti, pricom jej z neho vyplývali trvalé povinnosti "aktualizácie" a dohladu. 686 V tomto ohlade treba na úvod poznamenat, ze toto objektívne odôvodnenie je po prvýkrát uplatnené v stádiu sporového konania na Vseobecnom súde. Treba vsak uviest, ze hoci je Komisia povinná zohladnit mozné objektívne odôvodnenie správania, ktoré je spôsobilé predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, je povinnostou dotknutého podniku, aby toto objektívne odôvodnenie uplatnil pocas správneho konania a uviedol tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré sa nan vztahujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 69, a rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 1144). To platí predovsetkým vtedy, ked má dotknutý podnik ako jediný vedomost o tomto objektívnom odôvodnení alebo sa prirodzene nachádza v lepsej situácii nez Komisia, aby odhalil a preukázal jeho existenciu. 687 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze zákonnost aktu Spolocenstva treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat institúcia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. Pred súdom Spolocenstva sa tak nemozno odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré neboli uplatnené pocas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; rozsudky Súdu prvého stupna z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T-58/05, Zb. s. II-2523, bod 151, a z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-268/06, Zb. s. II-1091, bod 55). 688 V tomto ohlade treba poznamenat, ako to tvrdí Komisia, ze interné dokumenty AZ týkajúce sa jej obchodnej stratégie sa nikdy nezmienili o zátazi spojenej s povinnostami dohladu. Neexistencia akejkolvek zmienky o tomto objektívnom odôvodnení v týchto dokumentoch znemoznovala Komisii, aby sa o nom dozvedela a v kazdom prípade má za následok nedôveryhodnost tvrdenia, ze toto objektívne odôvodnenie bolo prícinou zrusenia povolení na uvedenie na trh. 689 Okrem toho nie je sporné, ze AZ nepoziadala o zrusenie svojich povolení na uvedenie na trh v Nemecku, v Rakúsku, v Spanielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a v Holandsku. Vseobecný súd sa teda domnieva, ze zalobkyne pred ním nepreukázali, ze dodatocné zatazenie, ktoré by znásala AZ, ak by nebola pristúpila k zruseniu svojich povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku by bolo významné do tej miery, ze by predstavovalo objektívne odôvodnenie. 690 Ako totiz Komisia zdôraznila na pojednávaní, treba uviest, ze clánok 29d smernice 75/319 ukladá podniku zodpovednému za uvedenie lieku na trh na jednej strane povinnost oznámit príslusnému orgánu okamzite, najneskôr vsak v lehote 15 dní, kazdé podozrenie zo závazného neziaduceho úcinku, o ktorom sa dozvedel od odborníka v oblasti zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane povinnost predkladat príslusnému orgánu podrobné správy o kazdom inom údajnom neziaducom úcinku spolu s vedeckým posúdením. Správy o iných údajných neziaducich úcinkoch musia byt predlozené okamzite na poziadanie alebo v prípade, ak bolo povolenie na uvedenie na trh vydané pred viac ako piatimi rokmi, v pätrocných intervaloch spolu so ziadostou o obnovenie povolenia. 691 Nie je vsak sporné, ze v case podania ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, a to 19. marca, 12. októbra a 20. augusta 1998, uz AZ bola drzitelkou týchto povolení ovela viac ako pät rokov. Za týchto okolností mozno rozumne predpokladat, ze pravdepodobnost, ze sa objavili vázne neziaduce úcinky kapsúl Losec, ktoré boli az dovtedy neznáme, bola nízka. 692 Okrem toho povinnost predkladat v pätrocných intervaloch správy týkajúce sa podozrení z iných neziaducich úcinkov nepredstavuje z hladiska dohladu zátaz, ktorá by bola významná do tej miery, aby mohla predstavovat vázne objektívne odôvodnenie. Hoci je pravda, ze clánok 29d smernice 75/319 nebráni clenským státom, aby stanovili dodatocné poziadavky pri vydávaní povolení na uvedenie na trh, zalobkyne vo svojich odpovediach na otázky polozené Vseobecným súdom nepreukázali, ze dánske, nórske a svédske orgány ulozili takéto významné dodatocné povinnosti. Práve naopak, ako to Komisia zdôraznila na pojednávaní, zo samotných odpovedí zalobkýn na otázky polozené Vseobecným súdom vyplýva, ze v Nemecku, v ktorom AZ neprestala obchodovat s kapsulami Losec, verejné orgány ulozili prísnejsie povinnosti dohladu ako v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku. 693 Zalobkyne rovnako nepreukazujú, ze dánske, nórske a svédske orgány uplatnovali povinnosti dohladu uvedené v kapitole Va smernice 75/319 to tej miery odlisne od ostatných krajín, v ktorých sa s kapsulami Losec stále obchodovalo, ze by z toho pre AZ vyplývali významné dodatocné povinnosti dohladu. 694 Zo vsetkých týchto dôvodov treba preto odmietnut tvrdenie zalobkýn uplatnené po prvýkrát v stádiu konania na Vseobecnom súde, podla ktorého v tomto prípade povinnosti dohladu, ktoré mala AZ v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, predstavujú objektívne odôvodnenie ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v týchto krajinách. 695 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze vytýkané správanie nemozno kvalifikovat ako zneuzitie dominantného postavenia, kedze potenciálni konkurenti mohli v kazdom prípade vyuzit konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode ii) smernice 65/65, ktoré umoznuje ziadatelovi, aby iba podrobným odkazom na uverejnenú vedeckú literatúru preukázal, ze liek, pre ktorý ziada povolenie na uvedenie na trh, má uznanú úcinnost a prijatelnú mieru bezpecnosti. Zalobkyne okrem toho vytýkajú Komisii, ze neodhadla zdrzanie, ktoré bolo spôsobené konkurencným podnikom vyrábajúcim generické výrobky. Dôvodnost týchto tvrdení, ktoré sú zopakované v rámci druhého zalobného dôvodu, bude preskúmaná v bodoch 829 az 835 nizsie v rámci posúdenia tohto posledného zalobného dôvodu. 696 S výhradou, ze nieco iné vyplynie z preskúmania dôvodnosti týchto posledne uvedených tvrdení, sa zo vsetkých uvedených dôvodov treba domnievat, ze ziadne z tvrdení uvádzaných zalobkynami neumoznuje zistit nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa dopustila Komisia pri kvalifikácii druhého vytýkaného správania ako zneuzitia dominantného postavenia. Bez toho, aby bolo dotknuté neskorsie preskúmanie dôvodnosti tvrdení uvedených v predchádzajúcom bode, treba preto zamietnut prvý zalobný dôvod. 3. O druhom dôvode zalozenom na skutkových pochybeniach a) Tvrdenia zalobkýn 697 Zalobkyne tvrdia, ze je normálne, ze drzitel patentu, ktorého doba platnosti sa blízi ku koncu, sa usiluje profitovat z predaja výrobku a udrzat si svoj trhový podiel. Snazí sa tak rôznymi spôsobmi co najviac zabránit predajom výrobcov generických výrobkov a súbezných dovozcov alebo tieto predaje co najviac obmedzit, co je obvyklým konkurencným správaním na trhoch farmaceutických výrobkov v Únii. Z tohto pohladu dokumenty uvádzané Komisiou neobsahujú nic neobvyklé, kedze jednoducho preukazujú bezné ciele a záujmy kazdej farmaceutickej spolocnosti, ktorá stratila alebo v blízkej budúcnosti stratí dôlezitý patent. Zalobkyne v dôsledku toho popierajú, ze mozno mat výhrady proti skutocnosti zistenej v odôvodneniach c. 798 a 799 napadnutého rozhodnutia, ze AZ priznala, ze jej cielom bolo zabránit alebo spomalit vstup generických liekov a súbezných dovozov na trh. Domnievat sa, ze AZ nemohla legitímne sledovat tento ciel by totiz znamenalo zakázat tomuto podniku, aby súperil so svojimi konkurentmi. V tomto ohlade zalobkyne popierajú, ze zrusenie povolenia na uvedenie výrobku na trh, ktorý samotný bol stiahnutý z trhu, je konaním, ktoré nie je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality a odkazujú na odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uznala, ze cielom povolení na uvedenie na trh nie je ulahcit vstup generických výrobkov na trh. 698 Zalobkyne následne tvrdia, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh nie je protiprávne. Popierajú, ze toto zrusenie bolo vykonané s jediným alebo hlavným zámerom zabránit povoleniu generických liekov a súbezným dovozom. Tablety Losec boli uvedené na trhy v dotknutých krajinách preto, ze islo o výrobok vyssej kvality a preto, ze miestne marketingové spolocnosti sa domnievali, ze je lepsie mat na trhu iba jeden výrobok. Kedze AZ nahradila jeden výrobok iným, bolo prirodzené, ze zrusila povolenie na uvedenie na trh týkajúce sa výrobku, ktorý uz nevyrábala. 699 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nepredkladá dôkazy postacujúce na zistenie porusenia clánku 82 ES a uvádzajú, ze samotná Komisia uznala, ze mala k dispozícii iba málo spolahlivých dôkazov (prepis ústnej casti konania zo 16. a 17. februára 2004, s. 162). Napadnuté rozhodnutie sa opiera iba o dedukcie nespravodlivo a nesprávne zalozené na dokumentoch, ktoré predlozila AZ. Komisia nehovorila s autormi dokumentov, z ktorých vychádzala a nevykonala ziadny nezávislý prieskum týkajúci sa generických liekov, súbezných dovozov, lekární alebo spotrebitelov. Dôvody vývoja výrobku Losec MUPS a jeho uvedenia na trh 700 Zalobkyne tvrdia, ze Losec MUPS bol vyvinutý, pretoze predstavoval výrobok vyssej kvality. Vysvetlujú, ze úcinná látka Losecu, omeprazol, rýchlo degraduje a stráca svoju úcinnost v prípade, ked je vystavená kyslému prostrediu zalúdka. Kapsule Losec, uvedené na trh v roku 1988, preto pozostávajú z gulôcok odolných voci kyseline a zoskupených do puzdra na báze zelatíny, ktoré neprepustia úcinnú látku do zalúdka a umoznujú jej vstrebanie v tenkom creve. Tieto kapsule Losec vsak mali urcité nedostatky [dôverné]. 701 V roku 1991 spolocnost Astra vypracovala stúdiu realizovatelnosti týkajúcu sa vývoja novej tablety Losec obsahujúcej niekolko stoviek mikrogulôcok omeprazolu v obale odolnom voci kyseline nazývanom "Multiple Unit Pellet System" (MUPS) a v roku 1994, po niekolkých rokoch dalsieho výskumu, rozhodla zacat s jej vývojom. O patentovú ochranu nového výrobného postupu bolo poziadané pod císlom WO 96/1623 s "dátumom prednosti" 8. január 1994. Zalobkyne vysvetlujú, ze AZ sa este potýkala s urcitými tazkostami pri vývoji uspokojivej úpravy tabliet, takze tablety Losec MUPS boli napokon pripravené na uvedenie na trh v roku 1998. Tvrdia, ze rozhodnutie neuviest Losec MUPS skôr bolo vynútené casom, ktorý bol potrebný na vývoj MUPS a na prípravu súboru podrobných informácií pre miestne regulacné orgány. 702 Zalobkyne uvádzajú, ze hoci rozhodnutie o vývoji tabliet Losec MUPS bolo prijaté spolocnostou Astra na centrálnej úrovni z dôvodu, ze predpokladalo mobilizáciu znacných zdrojov na výskum a vývoj, bolo na miestnych marketingových spolocnostiach, aby rozhodli o case a metóde uvedenia výrobku v závislosti od miestnych okolností. Centrálny marketingový tím AZ podporoval miestne spolocnosti v uvedení tabliet Losec MUPS na trh kvôli výhodám, ktoré mal tento výrobok a dohliadal na casový harmonogram uvedenia tabliet Losec MUPS a prípadne stiahnutia kapsúl Losec s cielom zabezpecit, aby bolo dodávanie oboch výrobkov na trhoch správne zorganizované a respektovalo lehoty. 703 Tablety Losec MUPS boli uvedené na rôzne vnútrostátne trhy v rôznom case kvôli odlisným podmienkam, ktoré na nich existovali a rôznym lehotám potrebným na vybavenie ziadostí o povolenie na uvedenie na trh. Rozhodnutie neuviest tento výrobok v Spanielsku, v Taliansku, v Grécku, v Rakúsku, v Portugalsku a vo Francúzsku je odôvodnené obchodnými dôvodmi. Zalobkyne tvrdia, ze miestne marketingové spolocnosti neurcovali svoju stratégiu v závislosti od úcinku ich rozhodnutí na súbezné obchodovanie alebo na vstup generických liekov a nemali v úmysle zabránit ich vstupu. Zalobkyne vsak nepopierajú, ze centrálny marketingový tím AZ rátal s tým, ze stiahnutie kapsúl Losec z trhu znamená riziko vzostupu generických kapsúl na úkor výrobku MUPS, ak by sa tento výrobok nestretol s úspechom. Okrem toho centrálny tím AZ preskúmal aj dopad rozhodnutí prijatých miestnymi marketingovými spolocnostami na výrobcov generických liekov vstupujúcich na trh a súbezných dovozcov. Komisia sama uznala, ze súdne zaloby namierené proti obchodovaniu s generickými liekmi a súbezným dovozom po rozhodnutiach o zrusení povolení na uvedenie na trh prijatých miestnymi marketingovými spolocnostami, nepredstavovali zneuzitie. 704 V Spojenom královstve, [dôverné]. 705 Po tomto stretnutí centrálny koordinacný tím AZ preskúmal dopad zrusenia povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh na výrobcov generických výrobkov a súbezných dovozcov. Zalobkyne vsak tvrdia, ze bolo na miestnych marketingových spolocnostiach, a nie na centrálnom koordinacnom tíme Astra, aby rozhodli, ci mal byt Losec MUPS uvedený na trh, ci mali byt z trhu stiahnuté kapsule Losec a ci v tomto prípade malo byt poziadané o zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh. 706 Pokial ide o Svédsko, zalobkyne vysvetlujú, ze v júni 1995 dala spolocnost Astra marketingovým spolocnostiam na území celého sveta do obehu memorandum s názvom "Minisignal", v ktorom ich informovala o vývoji výrobku Losec MUPS a ku ktorému bol pripojený dotazník týkajúci sa plánov rôznych marketingových spolocnosti s novým výrobkom. Vo februári 1996 svédska marketingová spolocnost odpovedala na Minisignal, pricom uviedla, ze vo Svédsku je dostupný aj Losec v kapsulách, aj Losec MUPS, ale ze kapsule Losec budú postupne stiahnuté z trhu podla toho, ako spotrebitelia príjmu nový výrobok. 707 V januári 1997 boli marketingové spolocnosti faxom informované o tom, ze je pre ne na úcely podania ziadostí o povolenie na uvedenie na trh k dispozícii spis týkajúci sa tabliet Losec MUPS a ze im bude odovzdaný na poziadanie. Bolo tak na miestnych marketingových spolocnostiach, aby si vyziadali spis a v dôsledku toho rozhodli o vhodnosti a case tak podania ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie na trh, ako aj uvedenia výrobku. 708 Vo Svédsku poziadala Astra Svédsko o vydanie povolenia na uvedenie na trh pre Losec MUPS 2. mája 1997 a toto povolenie bolo vydané 19. decembra 1997. Zalobkyne tvrdia, ze táto marketingová spolocnost sa rozhodla postupne stiahnut kapsule Losec z trhu po styroch stúdiách trhu (z ktorých jedna bola vypracovaná na jar 1998) a teste preferencií pacientov. Ako totiz Astra Svédsko uviedla v odpovedi na Minisignal, z týchto stúdií vyplynulo, ze je vhodné úplne nahradit kapsule Losec výrobkom Losec MUPS. Neexistoval preto ziadny dôvod zachovat tento výrobok na trhu. 709 Aj marketingové spolocnosti v Nórsku a v Dánsku samy urcili stratégiu uvedenia tabliet Losec MUPS na svoje vnútrostátne trhy. Zalobkyne poznamenávajú, ze spisy týchto marketingových spolocností sa nezmienujú o ziadnej diskusii o tom, ci mali byt povolenia týkajúce sa kapsúl Losec zrusené alebo neobnovené po uplynutí doby ich platnosti. Podla nich to vyjadruje skutocnost, ze nebolo potrebné udrziavat v platnosti povolenie pre výrobok, ktorý bol stiahnutý z trhu a ze neexistoval ziadny dôvod zohladnit v tomto ohlade iné hladiská. 710 Zalobkyne zdôraznujú, ze centrálny marketingový tím Astra [dôverné]. Okrem toho centrálny koordinacný tím Astra bol poverený posúdením právnych dôsledkov [dôverné]. 711 Zalobkyne vysvetlujú, ze centrálny koordinacný tím Astra rozhodol o tom, ze s tabletami Losec MUPS sa nebude obchodovat v Spanielsku a v Taliansku. [dôverné]. 712 [dôverné] 713 [dôverné] 714 [dôverné] Spochybnenie dôkazných prostriedkov 715 Zalobkyne spochybnujú dôkazné prostriedky, o ktoré Komisia oprela svoj záver, ze uvedenie tabliet Losec MUPS na trh a zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh sa podielali na celkovej stratégii, ktorej cielom bolo zabránit vstupu generických výrobkov a súbezných dovozov na trh. Pokial ide o zápisnicu z interného stretnutia poradného marketingového výboru (MAC, Marketing Advisory Council), ktoré sa konalo 9. augusta 1996, ktorá sa zmienuje o vypracovaní stratégie týkajúcej sa Losecu po skoncení platnosti patentu (Losec Post-Patent Strategy, dalej len "stratégia LPP") (pozri odôvodnenie c. 266 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne tvrdia, ze tento výraz treba chápat v tom zmysle, ze spolocnost Astra si zaumienila naplánovat riesenie urcitých otázok bez toho, aby bolo mozné predpokladat existenciu zlej viery. Tvrdia, ze skutocnost, ze AZ skúmala konkurencnú hrozbu a prostriedky, ako ju "porazit" patrí k obvyklému obchodnému zivotu podniku. Podla nich v rozsahu, v akom tento dokument analyzoval "právne prostriedky umoznujúce narusit/spomalit povolenie/uvedenie generík", neodhaluje nic, co by nebolo súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality. Okrem toho dodávajú, ze ziadny z listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva Komisia, nepreukazuje, ze AZ realizovala nekalú stratégiu, ktorej cielom bolo zrusenie povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, aby tak bol spomalený vstup generických výrobkov na trh a bolo zabránené súbeznému obchodovaniu. 716 Zalobkyne opakujú, ze Astra koordinovala na centrálnej úrovni súdne zaloby podávané proti konkurentom obchodujúcim s generickými výrobkami, odporúcala uvedenie tabliet Losec a pomáhala vnútrostátnym marketingovým spolocnostiam pri získaní povolení na uvedenie na trh a v oblasti výroby a zásobovania Losecom. Miestne marketingové spolocnosti vsak individuálne vypracúvali svoje marketingové plány. Zalobkyne odkazujú na kapitolu 7 odpovede AZ, a predovsetkým na jej body 7.108 az 7.155, ako aj na svedectvá dr. N., výkonného viceprezidenta AstraZeneca plc a generálneho riaditela AstraZeneca AB (strany 104 az 119 prepisu ústnej casti konania zo 16. a 17. februára 2005). 717 Pokial ide o dotazník odovzdaný miestnym marketingovým spolocnostiam v roku 1996, spomenutý v odôvodnení c. 267 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Astra ziadala, aby jej boli oznámené právne prostriedky, ktoré by mohli narusit alebo spomalit povolovanie alebo uvedenie generických liekov, zalobkyne sa domnievajú, ze je legitímne, aby centrálny marketingový tím kládol takéto otázky. Trvajú na tom, ze islo o otázku legálnych právnych prostriedkov a ze Komisia nepreukázala, ze Astra sa chcela uchýlit k protiprávnym prostriedkom. Okrem toho Komisia nevzniesla ziadne výhrady proti súdnym konaniam, ktoré zacala Astra, s cielom urcit mieru, v akej boli ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie generických výrobkov na trh alebo ziadosti o povolenie súbezných dovozov ovplyvnené zrusením povolenia na uvedenie na trh, o ktoré sa opierali (bod 502 oznámenia o výhradách). 718 Zalobkyne tvrdia, ze centrálny marketingový tím a centrálny koordinacný tím Astra nekoordinovali vylucovaciu stratégiu v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku a trvajú na decentralizovanej povahe Astra. V tomto ohlade odkazujú na svedectvo Dr. N., clena kancelárie AZ v rozhodnom case, z ktorého vyplýva, ze externí poradcovia opísali Astra ako "krajne decentralizovanú". Domnievajú sa, ze Komisia nemôze ignorovat toto svedectvo bez toho, aby preukázala, ze nie je dôveryhodné. 719 Zalobkyne popierajú, ze samotná skutocnost, ze AZ bola 100 % vlastníkom spolocností v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, stací na záver, ze vykonávala urcujúci vplyv na ich obchodnú politiku. Podla ich názoru treba urcit, ci mala materská spolocnost moznost vykonávat urcujúci vplyv a ci takýto vplyv vykonávala (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 48 az 50). V tomto ohlade spresnujú, ze dcérska spolocnost nie je vystavená urcujúcemu vplyvu materskej spolocnosti vtedy, ked môze nezávisle urcovat svoje správanie na trhu (rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovaný v bode 267 vyssie). 720 Pokial ide o preskúmanie celkovej stratégie Astra, obsiahnuté v odôvodneniach c. 268 az 274 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa opiera o dokument s názvom "Stratégia po skoncení platnosti patentu k Losecu" (stratégia LPP) z 29. apríla 1997 a o príhovor z októbra 1999, zalobkyne pripomínajú, ze Komisia sa domnievala, ze táto stratégia mala tri fázy, a to po prvé, diverzifikácia produktovej rady Losecu, po druhé, spomalenie vstupu generických liekov na trh vyuzitím technických a právnych prostriedkov a po tretie, uvedenie nových vylepsených výrobkov s vlastnou patentovou ochranou. Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia nemôze tvrdit, ze mozno mat výhrady voci opatreniam prijatým s cielom chránit objem predajov, pretoze by to znamenalo tvrdit, ze mozno mat výhrady proti sútazeniu. Astra sa iba usilovala uplatnovat svoje práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva, ako boli napríklad jej patenty k prípravku, zabezpecit respektovanie právnych pravidiel týkajúcich sa vydávania povolení na uvedenie generických výrobkov na trh a zlepsit svoju vlastnú radu liekov proti vredom jej rozsírením a vytvorením novej generácie výrobkov. Takéto správanie teda nie je zneuzitím. 721 V tomto ohlade zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia v odôvodnení c. 830 napadnutého rozhodnutia nepopiera výklad právnych pravidiel upravujúcich vydávanie povolení na uvedenie na trh, ktorého sa pridrziavala Astra. Okrem toho Komisia v bodoch 502 a 458 oznámenia o výhradách uznala, ze proti správaniu, ktoré prijala Astra s cielom chránit svoje povolenia na uvedenie na trh nemozno namietat a ze súdne zaloby, ktoré podala, aby chránila svoje práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva, nie sú zneuzívajúce. Zalobkyne sa domnievajú, ze uvedením tabliet Losec MUPS a stiahnutím kapsúl Losec z trhu sa Astra snazila získat legitímnu sútaznú výhodu na trhu. V tomto ohlade poznamenávajú, ze v odôvodnení c. 793 napadnutého rozhodnutia Komisia sama pripustila, ze toto obchodné správanie nie je samo osebe zneuzívajúce. 722 Pokial ide o sest zloziek tvoriacich druhú fázu stratégie Astra, uvedených v odôvodnení c. 271 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne sa domnievajú, ze na nich nie je nic nelegitímne. Ochrana dokumentov totiz vyjadruje oprávnený záujem Astra chránit dôverné informácie predlozené vnútrostátnym orgánom v rámci ziadostí o vydanie povolenia na uvedenie na trh. Zlepsenie kvality výrobkov patrí do rámca hospodárskej sútaze na základe kvality výrobkov. Pokial ide o získanie dalsích útocných a obranných patentov, ziadosti o tieto patenty nepredstavujú ziaden problém. Program monitorovania cinností konkurentov obchodujúcich s generickými výrobkami je rovnako legitímnym postupom, kedze nariadenie predbezných opatrení v konaní o zalobe pre porusenie dusevného vlastníctva casto závisí od starostlivého postupu navrhovatela. Pokial ide o podanie súdnych zalôb, tieto sú urcené na uplatnovanie práv Astra vyplývajúcich z dusevného vlastníctva a sú podané iba na základe váznych právnych dôvodov. Napokon, pokial ide o úplné nahradenie kapsúl Losec tabletami Losec, ide o správanie, ktoré je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality výrobkov. 723 Zalobkyne popierajú úvahy Komisie, podla ktorých mala Astra v úmysle obchodovat s tabletami Losec na trhoch, na ktorých mala coskoro skoncit platnost jej patentu k látke. Tvrdia, ze Astra mala úmysel a záujem na co najrýchlejsom uvedení tabletovej formy Losecu z dôvodu nevýhod, ktoré mali kapsule Losec, ale ze sa potýkala s technickými problémami pri vývoji tabliet Losec MUPS. Zalobkyne pripústajú, ze zelanie Astra uviest na trh prípravok v tabletovej forme sa stávalo coraz naliehavejsím v závislosti toho, ako sa blízili dátumy skoncenia platnosti patentu k látke omeprazol. Táto naliehavost vsak neznamená, ze casový harmonogram uvedenia tabliet Losec bol vypracovaný tak, aby sa casovo zhodoval so skoncením platnosti patentu, ani ze toto uvedenie malo za ciel zabránit generickým výrobkom vstúpit trh. 724 Zalobkyne popierajú, ze príhovor prednesený v októbri 1999 na schôdzi manazmentu AZ, ktorý spomína Komisia v odôvodnení c. 273 napadnutého rozhodnutia, preukazuje, ze AZ realizovala protisútaznú stratégiu. Tento dokument preukazuje iba to, ze AZ realizovala stratégiu ochrany svojho priemyselného vlastníctva. Rovnako poznamenávajú, ze z dokumentu s názvom "Stratégia po skoncení platnosti patentu k Losecu" je zjavné, ze Astra sa zúcastnovala hospodárskej sútaze na základe kvality výrobkov, [dôverné]. 725 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia sa v súvislosti so sériou diapozitívov z mája 1997 v odôvodnení c. 274 napadnutého rozhodnutia neoprávnene domnievala, ze Astra urobila chybu, ked plánovala zabránit súbeznému obchodovaniu s Losecom pochádzajúcemu z trhov, na ktorých uz doba platnosti patentu skoncila. Tvrdia, ze tieto diapozitívy nepomáhajú preukázat zneuzitie dominantného postavenia, kedze nenaznacujú, ze Astra mala v úmysle pouzit nelegitímne alebo protiprávne prostriedky alebo ze to urobila. 726 Pokial ide o odôvodnenia c. 275 az 306 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sú preskúmané specifické skutocnosti týkajúce sa uvedenia tabliet Losec MUPS, stiahnutia kapsúl Losecu z trhu a zrusenia povolení na uvedenie týchto kapsúl na trh, zalobkyne tvrdia, ze ked Komisia v odôvodnení c. 793 napadnutého rozhodnutia uznala, ze uvedenie tabliet Losec MUPS a stiahnutie kapsúl Losec nepredstavovali samy osebe zneuzitie dominantného postavenia, mala poskytnút dôkaz, ze cielom zrusenia povolení v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku bolo vylúcit generické lieky a súbezné dovozy z trhu. Takýto dôkaz vsak nebol predlozený. 727 Z dokumentu s názvom "Prehlad etáp Losec® MUPS" spomenutého Komisiou v odôvodnení c. 276 napadnutého rozhodnutia, ktorý v skutocnosti pochádza z januára 1997, vyplýva, ze centrálny marketingový tím Astra upriamil pozornost miestnych marketingových spolocností na skutocnost, ze stiahnutie kapsúl Losec z trhu predstavovalo obchodné riziká a ze rozhodnutie stiahnut kapsule treba dôkladne posúdit na kazdom trhu. V dôsledku toho centrálny marketingový tím Astra vyzval kazdú miestnu marketingovú spolocnost, aby prijala svoje vlastné rozhodnutie o vhodnosti a case stiahnutia kapsúl Losec. Tento dokument preukazuje, ze rozhodnutie stiahnut kapsule Losec z trhu najmä vo Svédsku, v Dánsku a v Nórsku vyplývalo z racionálnej a nezávislej obchodnej stratégie miestnych spolocností uplatnovanej preto, ze predstavovala najlepsí prostriedok obchodovania s tabletami Losec MUPS a nebolo výsledkom plánu, ktorého cielom bolo zabránit generickým liekom alebo súbezným dovozom, aby vstúpili na trh. 728 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v odôvodnení c. 278 napadnutého rozhodnutia zo zápisnice z internej schôdze, ktorá sa konala 18. septembra 1997 neoprávnene vyvodila, ze rozhodnutie Astra uviest MUPS bolo odôvodnené zelaním obmedzit hospodársku sútaz. Pripústajú, ze centrálny koordinacný tím Astra preskúmal vnútrostátne právne ustanovenia týkajúce sa uvedenia tabliet Losec a stiahnutia kapsúl. Poznamenávajú vsak, ze táto zápisnica uvádzala iba to, ze plán stratégie týkajúcej sa MUPS mal byt pripravený na 3. október 1997. Okrem toho Komisia nepreukázala, ze hladiská týkajúce sa právnej úpravy urcili centrálnu stratégiu Astra alebo rozhodnutia miestnych marketingových spolocností. Zalobkyne dodávajú, ze autor tohto dokumentu, dr. N., poskytol ústne svedectvo a pod prísahou potvrdil, ze zo strany AZ neexistovala stratégia. 729 Pokial ide o fax s názvom "MUPS" uvedený Komisiou v odôvodnení c. 279 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne vysvetlujú, ze tento fax obsahuje zápisnicu zo schôdze, ktorá sa konala 24. septembra 1997, a predstavuje súhrn vsetkých vnútrostátnych plánov, ktorých cielom bolo nahradit predaje kapsúl Losec predajmi tabliet Losec MUPS. Tvrdia, ze AZ vo svojej písomnej odpovedi (odpoved, kapitola 7 oddiel V body 7.143 az 7.147) vysvetlila, ze tieto rozhodnutia boli prijaté z legitímnych obchodných dôvodov a ze neobsahujú nic, co by umoznovalo domnievat sa, ze miestne marketingové spolocnosti rozhodli o uvedení tabliet Losec MUPS a stiahnutí kapsúl Losec z iných dôvodov. 730 Pokial ide o predbezný návrh dokumentu z 3. októbra 1997 s názvom "Stratégia Losec MUPS", uvedený v odôvodnení c. 280 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne sa domnievajú, ze z neho vyplýva iba to, ze Astra mala v úmysle uviest na trh výrobok vyssej kvality, co je v úplnom súlade s hospodárskou sútazou na základe kvality. Inak, ako uvádza sprievodné memorandum tohto dokumentu, jeho cielom bolo iba zacat diskusiu a neobsahoval ziadny uz dohodnutý plán. 731 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v odôvodnení c. 281 napadnutého rozhodnutia neoprávnene tvrdila, ze Astra vypracovala centralizovaný plán, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz vyuzitím právnych dôsledkov zrusenia povolení týkajúcich sa kapsúl a ze dala v tomto zmysle pokyny miestnym marketingovým spolocnostiam. Úryvky z dokumentov citované v tomto odôvodnení navyse preukazujú, ze Astra nemala v úmysle nerespektovat právo hospodárskej sútaze a ze pozadovala právne rady od vnútrostátnych odborníkov. 732 Pokial ide o odôvodnenie c. 282 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne sa domnievajú, ze na tom, ze Astra chcela uviest tablety Losec MUPS prednostne na trhoch, na ktorých mala bezprostredne skoncit platnost patentov k látke, nie je nic nelegitímne, kedze cielom tohto rozhodnutia bolo pozitívne sútazenie prostredníctvom uvedenia tabliet Losec MUPS, a nie negatívne sútazenie prostredníctvom stiahnutia kapsúl Losec z trhu. Okrem toho rozhodnutie Astra vyhnút sa tomu, aby boli tablety Losec MUPS po prvýkrát uvedené na trhu s nízkymi cenami, je odôvodnené snahou zabezpecit, aby urcenie ceny tohto výrobku vnútrostátnymi orgánmi iných krajín nebolo ovplyvnené smerom nadol. Zemepisná selektivita, ktorou sa vyznacovala obchodná stratégia týkajúca sa tabliet Losec MUPS, tak bola vynútená financnými a obchodnými hladiskami, a nie regulacnými hladiskami alebo úmyslom bránit súbeznému obchodovaniu alebo vstupu generických výrobkov na trh. 733 Pokial ide o odôvodnenia c. 283 az 285 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia uvádza stanovisko interného právneho poradcu týkajúce sa pravdepodobných úcinkov zrusenia povolení vztahujúcich sa na kapsule, zalobkyne sa domnievajú, ze toto stanovisko nepreukazuje, ze rozhodnutie týkajúce sa uvedenie tabliet Losec MUPS a stiahnutia kapsúl z trhu bolo prijaté na základe pravdepodobných úcinkov zrusenia povolenia na uvedenie na trh, ani ze rozhodnutia týkajúce sa Dánska, Svédska a Nórska boli prijaté na centrálnej úrovni. Vyplýva z neho iba to, ze centrálny koordinacný tím Astra preskúmal právne otázky nastolené zrusením povolení na uvedenie kapsúl na trh. Rovnako úryvok citovaný v odôvodnení c. 285 napadnutého rozhodnutia preukazuje nanajvýs to, ze Astra si bola vedomá pravidiel hospodárskej sútaze pocas uvedenia tabliet Losec a stiahnutia kapsúl Losec z trhu. 734 Zalobkyne vysvetlujú, ze v odôvodneniach c. 286 az 295 napadnutého rozhodnutia Komisia citovala úryvky pochádzajúce z troch dokumentov, a to z dokumentu z 29. apríla 1998 s názvom "Scenár Losec/H 199", z memoranda z 30. novembra 1998 s názvom "Návrh dokumentu pre schôdzu tímu povereného terapeutickou oblastou GI 4. decembra 1998" (dalej len "tím GITA") a z dokumentu z 12. mája 1999 s názvom "Gastrointestinálny fransízový plán, Horizon 1-3, 1999 - 2007 (a nad tento rámec)". Na základe týchto dokumentov sa Komisia pokúsila preukázat, ze Astra, po prvé, uviedla Losec MUPS na trh v úmysle spomalit alebo narusit vstup generických liekov na trh a súbezné obchodovanie, po druhé, uviedla na trh rozsírenie produktovej rady s cielom zachovat si svoje prevazujúce postavenie na trhu az do casu, ked bude pripravená uviest na neho úplne nový výrobok na báze esomeprazolu (Nexium), a po tretie, mala v úmysle upozornovat na vsetky nedostatky v kvalite generických výrobkov prítomných na trhu. 735 Zalobkyne nepopierajú tvrdenia Komisie v týchto ohladoch, ale trvajú na tom, ze Astra vyuzívala na vylúcenie a poskodenie svojich konkurentov iba dovolené prostriedky. Podla ich názoru z dokumentu "Scenár Losec/H199" vyplýva, ze Astra sútazila iba na základe kvality. Losec MUPS predstavoval výrobok vyssej kvality nez kapsule Losec, co malo za následok pokles dopytu po týchto kapsulách bez ohladu na to, ci islo o generické kapsule alebo kapsule pochádzajúce zo súbezných dovozov. Zalobkyne okrem toho pripomínajú, ze AZ v bodoch 70 az 74 odpovede na list obsahujúci skutkový stav vysvetlila, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked citovala tento dokument, aby preukázala, ze Astra uznala, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh nemá obdobu a vylucuje konkurentov. V tomto ohlade sa odkazuje aj na svedectvo pána R. týkajúce sa vyhlásení, ktoré urobil pocas súdneho konania v Dánsku. 736 Pokial ide o interný predbezný návrh týkajúci sa schôdze tímu GITA, zalobkyne sa domnievajú, ze tento dokument preukazuje zelanie Astra súperit s jej konkurentmi na základe kvality pomocou legitímnych prostriedkov. Zalobkyne okrem toho tvrdia, ze dôkladná analýzy dokumentu s názvom "Gastrointestinálny fransízový plán, Horizon 1-3, 1999 - 2007 (a nad tento rámec)" neodhaluje ziadny nekalý úmysel Astra protiprávne vylúcit hospodársku sútaz zo strany generických výrobkov a súbezných dovozov v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku. Zalobkyne podrobne vysvetlujú obsah tohto dokumentu a dochádzajú k záveru, ze tento odhaluje iba to, ze Astra sústredila informácie o otázkach dusevného vlastníctva a právnej úprave a rozdelila ich dalej miestnym marketingovým spolocnostiam. 737 Zalobkyne rovnako tvrdia, ze to, ze Astra povazovala Losec MUPS za prechodný výrobok medzi kapsulami Losec a výrobkom Nexium je irelevantné, kedze neexistoval ziaden dôvod bránit uvedeniu tabliet Losec MUPS na trh len preto, ze bol v pláne výrobok Nexium. Konkurencný charakter trhu navyse neumoznoval Astra, aby dlhsie odkladala uvedenie tabliet Losec MUPS. Okrem toho v rokoch 1997 a 1998 Astra nevedela, ci Nexium získa povolenia na uvedenie na trh a preto este nerozhodla o jeho uvedení. 738 Zalobkyne opakujú, ze dôvod, pre ktorý marketingové spolocnosti rozhodli o zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh súvisí s tým, ze tieto povolenia uz neboli potrebné. AZ nemá ziadnu povinnost chránit záujmy spolocností obchodujúcich s generickými výrobkami alebo súbezných dovozcov, ktorí chcú vyuzívat údaje predlozené na podporu ziadostí o vydanie povolení na uvedenie na trh. Nebolo teda úmyslom AZ zrusit povolenia, aby zabránila hospodárskej sútazi zo strany generických výrobkov. Centrálny tím Astra totiz dokonca predvídal, ze jedným z rizík stiahnutia kapsúl Losec z trhu je vzostup generických kapsúl na úkor výrobku MUPS, ak by sa tento výrobok nebol úspesný. 739 Pokial ide o zistenia, ktoré Komisia urobila v odôvodneniach c. 296 az 303 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne nepopierajú, ze Astra chcela spomalit vstup generických liekov na trh a súbezný obchod uvedením rozsírenia produktovej rady, ako napríklad uvedením tabliet Losec MUPS, aby tak zachovala svoje prevazujúce postavenie na trhu az do casu, ked bude pripravená uviest na neho Nexium. Nepopierajú ani to, ze Astra mala v úmysle uviest na trh Losec MUPS skôr nez na neho vstúpia vo velkých mnozstvách generické výrobky a spôsobia pokles cien. Domnievajú sa vsak, ze tieto ciele neboli zneuzitím dominantného postavenia, kedze nebol pouzitý ziadny nedovolený prostriedok. 740 Zalobkyne sa domnievajú, ze záver, ktorý Komisia v odôvodnení c. 296 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje z faxu, ktorý Astra zaslala 29. mája 1998, skresluje skutkový stav. Z tohto faxu vyplýva, ze Astra navrhla miestnym marketingovým spolocnostiam, aby pripravili individuálne plány na ochranu patentu k Losecu a na vlastnú ochranu proti uvedeniu generických liekov. Z tohto faxu tak vyplýva decentralizovaná povaha rozhodovacieho procesu týkajúceho sa uvedenia tabliet Losec, hoci Astra prevzala na centrálnej úrovni zodpovednost jednak za koordináciu súdnych konaní zacatých proti výrobcom konkurencných generických výrobkov, ktorí porusili jej práva vyplývajúce z dusevného vlastníctva a jednak za vyhodnotenie právnych dôsledkov stiahnutia kapsúl Losec z trhu a zrusenia súvisiacich povolení. Okrem toho okolnost, ze autor tohto faxu sa stazoval na to, ze cinnosti Astra neboli koordinované, potvrdzuje to, ze rozhodovací proces týkajúci sa uvedenia tabliet Losec MUPS bol z velkej casti v kompetencii miestnych marketingových spolocností. 741 Zalobkyne spresnujú, ze autor faxu si zelal, aby Astra vyuzila vsetky prostriedky, ktoré mala legálne k dispozícii na to, aby zabránila generickým výrobcom porusovat jej práva. V odpovedi na tvrdenia Komisie zalobkyne spresnujú, ze tento fax sa netýka realizácie plánu zrusenia povolení na uvedenie na trh v jednotlivých krajinách, ale cinnosti Astra pri ochrane jej patentov k Losecu. Okrem toho uvádzajú, ze v case odoslania tohto faxu, teda 29. mája 1998, uz tablety Losec MUPS nahradili kapsule Losec a povolenia na uvedenie na trh uz boli zrusené v Dánsku, ze Losec MUPS uz bol uvedený na trh vo Svédsku a ze v Nórsku uz bolo poziadané o vydanie povolenia na uvedenie Losec MUPS na trh. Z rovnakého dôvodu fax z 27. mája 1997 a list z 22. októbra 1998, ktoré spomína Komisia, nemôzu potvrdzovat jej názor, ze AZ koordinovala zrusenie povolení na uvedenie na trh, kedze tieto dokumenty sa týkajú koordinácie patentov po 27. máji 1998. 742 Pokial ide o odôvodnenia c. 304 az 306 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne v tabulke uvádzajú v prípade pätnástich krajín vsetky dátumy uvedenia tabliet Losec MUPS na trh, stiahnutia kapsúl Losec z trhu, podania ziadostí o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl na trh a skutocného zrusenia týchto povolení. Tvrdia, ze k zruseniu povolenia na uvedenie na trh spolocnosti Astra Dánsko nedoslo pred 6. aprílom 1998, a teda ze k nemu nedoslo 19. marca 1998, co je dátum, ked sa podla Komisie zacalo druhé zneuzitie dominantného postavenia. Uvedené dátumy v rôznych krajinách preukazujú, ze miestne marketingové spolocnosti konali odlisne v závislosti od okolností charakteristických pre vnútrostátne trhy. Zalobkyne predovsetkým zdôraznujú, ze medzi dátumami uvedenia tabliet Losec vo Svédsku a v Nórsku bolo priblizne devät mesiacov a v prípade Dánska a Nórska priblizne osem mesiacov a ze medzi zruseniami povolení na uvedenie na trh vo Svédsku a v Dánsku bolo priblizne pät mesiacov a v prípade Dánska a Nórska priblizne sedem mesiacov. Poznamenávajú, ze úmysel Astra bránit cinnosti výrobcov generických výrobkov vstupujúcich na trh a súbezných dovozcov vyvracia skutocnost, ze nepoziadala o zrusenie povolení týkajúcich sa kapsúl Losec v Holandsku a v Nemecku, pricom tieto krajiny boli prvými, v ktorých boli uvedené generické lieky. 743 Podla zalobkýn skutocnost, ze Astra prijala na centrálnej úrovni rozhodnutie neobchodovat s tabletami Losec v Grécku, Luxembursku, Portugalsku, Taliansku a v Spanielsku neumoznuje dospiet k záveru, ze aj rozhodnutia o uvedení tabliet Losec MUPS, o stiahnutí kapsúl Losec z trhu a o zrusení povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku boli prijaté na centrálnej úrovni. Ziaden dokument nepreukazuje existenciu centralizovanej stratégie, alebo to, ze aj keby takáto stratégia existovala, bola realizovaná s úmyslom obmedzit hospodársku sútaz. Práve tak dôkazy zneuzitia dominantného postavenia, o ktoré sa Komisia pokúsa opriet, nepreukazujú, ze dcérske spolocnosti v Dánsku, Nórsku a Svédsku podliehali vplyvu AZ viac ako dcérske spolocnosti v Belgicku, Holandsku a Spojenom královstve, ktoré povolenia na uvedenie na trh nezrusili. Ak by vsak AZ skutocne vykonávala urcujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, bolo by bývalo logické, ze dcérske spolocnosti v Belgicku a Holandsku pristúpia k zruseniu povolení na trh, kedze tieto boli prvými, ktoré boli konfrontované s hospodárskou sútazou zo strany generických výrobkov. Navyse okolnost, ze iba 3 z 33 marketingových spolocností AZ existujúcich na území celého sveta zrusili povolenia na uvedenie na trh je nezlucitelná s tvrdením, ze AZ vykonávala urcujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti. O následkoch 744 Pokial ide o následky, ktoré malo správanie Astra v Dánsku, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia v odôvodneniach c. 307 az 311 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, ze vstup generických liekov na trh bol spomalený zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh a ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked tazkosti, s ktorými sa potýkali výrobcovia generických liekov vstupujúci na trh pripísala zruseniu povolenia. Uvádzajú, ze spolocnosti vyrábajúce generické výrobky sa mohli lahko opriet o oslobodenie zalozené na uverejnenej literatúre upravené v smernici 65/65, co Komisia uznala v odôvodnení c. 830 napadnutého rozhodnutia. AZ predlozila v tomto ohlade dôkazy preukazujúce, ze príslusné orgány dotknutých clenských státov by boli vydali spolocnostiam, ktoré by o to poziadali, povolenia na uvedenie na trh na základe tohto oslobodenia. V tomto ohlade odkazujú na svedectvo profesora S. pred ústnou castou konania a na závery, ktoré predstavil pán D.-S na ústnej casti konania v dnoch 16. a 17. februára 2004. Zalobkyne z týchto dôvodov popierajú tvrdenie Komisie, ze to, ze bola vylúcená jedna spolocnost vyrábajúca generické výrobky znamená, ze nemohli uspiet iné ziadosti o vydanie povolenia týkajúce sa generických výrobkov, kedze toto tvrdenie nebolo navyse nicím podlozené. 745 Okrem toho, kedze Astra mala patent k prípravku az do roku 2007, zrusenie povolenia týkajúceho sa kapsúl Losec nemalo ziaden následok na stupen hospodárskej sútaze, ktorý mohli dosiahnut generické lieky v Dánsku. V reakcii na tvrdenie Komisia zalozené na tom, ze AZ sa sama domnievala, ze tieto patenty nebudú v Dánsku zachované po skoncení platnosti patentu k úcinnej látke v apríli 1999, zalobkyne tvrdia, ze jedinými rozhodujúcimi skutocnostami je spôsob, akým tretie osoby vnímajú silu patentu a úcinok, ktorý má existencia tohto patentu na tretie osoby. Zalobkyne navyse tvrdia, ze tento patent bol dostatocne silný na to, aby umoznil AZ získat súdne príkazy. 746 Zalobkyne pripústajú, ze styria súbezní dovozcovia, ktorí predávali kapsule Losec v Dánsku od roku 1995, opustili trh po tom, co Astra zrusila povolenie na uvedenie kapsúl Losec na trh. Domnievajú sa vsak, ze Komisia nepreukázala dôvody týchto odchodov. Okrem toho tvrdenie, ze zachovanie povolení súbezných dovozov v Dánsku by bolo malo za následok znacné predaje kapsúl Losec, je neopodstatnené. AZ totiz v kapitole 7 oddiele VII bode 7.241 svojej písomnej odpovede vysvetlila, ze kvôli úspechu tabliet Losec MUPS predaje kapsúl Losec v rokoch 1998 az 2000 znacne klesli vo Svédsku, Nórsku a v Holandsku, pricom vo Svédsku bolo súbezným dovozcom dovolené, aby si zachovali svoje povolenia na dovoz kapsúl aj po zrusení povolení na uvedenie na trh a v Holandsku Komisia nezistila ziadne zneuzitie dominantného postavenia. Zalobkyne popierajú, ze prícinnú súvislost medzi zrusením povolení na uvedenie na trh a ukoncením súbezného obchodu mozno jednoducho predpokladat. Komisia okrem toho nepreukázala, ze ak by bolo povolenie zachované, existoval by znacný dopyt po kapsulách Losec dovázaných súbezne. V tomto ohlade zalobkyne uvádzajú, ze na základe toho, co sa stalo na iných trhoch, je málo pravdepodobné, ze existuje silný dopyt po súbezne dovázaných kapsulách Losec. 747 Zalobkyne sa rovnako domnievajú, ze Komisia sa v odôvodneniach c. 312 a 313 napadnutého rozhodnutia dopustila pochybenia, ked neexistenciu generických kapsúl omeprazolu vo Svédsku pripísala tazkostiam, s ktorými sa potýkali spolocnosti vyrábajúce generické výrobky pri získaní povolení na uvedenie na trh. Spolocnosti vyrábajúce generické výrobky neboli schopné predávat kapsule generického omeprazolu vo Svédsku kvôli DOO, ktorá mala Astra k omeprazolu sodíka a k omeprazolu az do 4. februára 2003. Komisia okrem toho nezohladnila to, ze spolocnosti vyrábajúce generické výrobky mohli získat povolenia na uvedenie na trh na základe uverejnenej literatúry týkajúcej sa omeprazolu. Zalobkyne navyse uvádzajú, ze v odôvodnení c. 855 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze stazovatelka v tejto veci mohla vstúpit na trh pred zrusením povolenia na uvedenie na trh vo Svédsku. Zrusenie povolenia na uvedenie na trh tak nemalo ziaden následok na vstup generických liekov vo Svédsku. Práve tak Komisia vo svojich písomných podaniach uznáva, ze nevie, do akej miery bolo získanie povolení na uvedenie na trh inými generickými výrobcami prekazené ako priamy dôsledok zrusenia povolenia AZ. 748 Pokial ide o následky, ktoré malo zrusenie povolenia na uvedenie na trh na súbezné obchodovanie, zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia sama v odôvodnení c. 857 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze nemôze s istotou potvrdit následok tohto zrusenia, kedze pokles dovozov kapsúl Losec môze byt spôsobený predovsetkým úspechom tabliet Losec MUPS. V tom istom odôvodnení Komisia okrem toho uznala, ze povolenia pre súbezné dovozy boli vo Svédsku zrusené a neskôr obnovené. 749 Tieto konstatovania platia aj v prípade Nórska, vo vztahu ku ktorému Komisia v odôvodnení c. 323 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh zabránilo generickým výrobkom, aby na neho vstúpili. Zalobkyne totiz opakujú, ze spolocnosti vyrábajúce generické výrobky mohli získat povolenia na uvedenie na trh na základe uverejnenej literatúry a ze Komisia v odôvodneniach c. 855 a 858 napadnutého rozhodnutia uznala jednak to, ze stazovatelka mohla vstúpit na trh pred zrusením povolenia na uvedenie na trh v Nórsku a ze nemohla urcit, do akej miery bolo získanie povolení na uvedenie na trh inými generickými výrobcami prekazené iba ako dôsledok zrusenia povolenia a jednak to, ze stratégia Astra nebola v prípade súbezných dovozov úspesná. 750 Zalobkyne dodávajú, ze tvrdenie Komisie, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku malo priamy následok na hospodársku sútaz v týchto krajinách, je v rozpore odôvodneniami c. 830 a 842 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa Komisia domnievala na jednej strane, ze výrobcovia generických liekov a súbezní dovozcovia neboli závislí od existencie povolenia na uvedenie na trh pri tom, aby mohli konkurovat drzitelovi skorsieho povolenia a dodávat rovnaké alebo podobné výrobky, a na druhej strane, ze cielom povolení na uvedenie na trh nie je ulahcit vstup generických výrobkov na trh. Okrem toho sa vyzadovalo, aby Komisia identifikovala následky, ktoré vyplynuli zo zrusenia povolení na uvedenie na trh. Komisia vsak tieto následky nepreukázala. b) Tvrdenia Komisie 751 Komisia popiera dôvodnost druhého zalobného dôvodu. 752 Predovsetkým pokial ide o následky vytýkaného správania, Komisia poznamenáva, ze ich preukázanie nie je nevyhnutné na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES, ked je dokázané, ze toto správanie je spôsobilé mat takéto následky. 753 V tomto ohlade Komisia odmieta tvrdenie zalobkýn, ze nebola preukázaná prícinná súvislost medzi vylúcením súbezného obchodovania a vytýkaným správaním. Dokument správnej rady AZ Dánsko, uvedený v odôvodnení c. 311 napadnutého rozhodnutia, totiz opisuje následky, ktoré mali postupy realizované v rámci stratégie MUPS na súbezný obchod. Rovnako nórsky dokument týkajúci sa stratégie LPP, spomenutý v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia, predpokladal vylúcenie súbezného obchodovania od 1. februára 1999. Zalobkyne samotné uznávajú, ze postup AZ spomalil vstup generických výrobkov, ked pripomínajú povolenie zalozené na uverejnenej literatúre. Komisia dodáva, ze túto prícinnú súvislost mozno v kazdom prípade predpokladat so zretelom na to, ze súbezným dovozcom bolo právnymi prostriedkami bránené v dovoze ich výrobkov. 754 Pokial ide o súbezné dovozy v Dánsku, v reakcii na tvrdenie zalobkýn, ze v tejto krajine by existoval iba nízky dopyt po súbezne dovázaných kapsulách Losec, ak by povolenie bolo bývalo zachované, Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 298 napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedla, ze spolocnost AZ Dánsko sa domnievala, ze riskuje stratu "75 % trhu", ak by hospodárska sútaz zo strany generických výrobkov nebola potlacená. 755 Pokial ide o súbezné dovozy vo Svédsku, Komisia spresnuje, ze v odôvodnení c. 857 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze nie je schopná zmerat úcinok zrusenia povolenia. Tvrdí vsak, ze zrusenie povolení súbezného dovozu muselo zákonite spôsobit pokles týchto dovozov, aj ked nebolo jeho jedinou prícinou. V tomto ohlade odkazuje na vysvetlenie svédskeho úradu, podla ktorého v prípade, ak neexistuje povolenie na uvedenie na trh pre referencný výrobok, neexistuje viac "základ pre povolenie súbezného obchodovania" (odôvodnenia c. 313 az 315 a 395 az 398 napadnutého rozhodnutia), ako aj na rýchly pokles predajov (odôvodnenie c. 316 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade nebolo nevyhnutné, aby Komisia skúmala skutocné následky vylucovacieho správania, kedze niet ziadnych pochybností o tom, ze druhé zneuzitie vo Svédsku malo za ciel obmedzit hospodársku sútaz a ze bolo spôsobilé vyvolat tento následok (pozri odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 756 Napokon, pokial ide o súbezné dovozy v Nórsku, Komisia poznamenáva, ze zalobkyne neposkytujú ziadny konkrétny dôkaz a odkazuje na odôvodnenia c. 852 az 854 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze neúspech stratégie vo vztahu k súbezným dovozom je spôsobený tým, ze nórska agentúra pre kontrolu liekov ponechala v platnosti licencie pre súbezný dovoz kapsúl Losec postupom, ktorý zalobkyna povazovala za protiprávny (odôvodnenia c. 858 a 321 napadnutého rozhodnutia). c) Posúdenie Vseobecným súdom 757 Na úcely preskúmania výhrad uvádzaných zalobkynami treba v prvom rade vysvetlit skutkový kontext, v ktorom sa odohrávalo správanie predstavujúce druhé zneuzitie dominantného postavenia, ktoré zistila Komisia. Hoci zalobkyne nepopierajú samotné zistenie skutkového stavu Komisiou, spochybnujú jeho posúdenie, ktoré vykonala a závery, ktoré z neho vyvodila. Treba preto uviest cast obsahu dokumentov, ktoré rozoberajú úcastníci konania. Následne budú vysvetlené aj niektoré skutocnosti týkajúce sa realizácie vytýkaného správania zo strany AZ a jeho následkov. 758 V druhom rade bude preskúmané posúdenie skutkového stavu Komisiou s prihliadnutím na výhrady uvádzané zalobkynami. Skutkový kontext druhého zneuzitia dominantného postavenia zisteného Komisiou - Zápisnica zo schôdze MAC 9. augusta 1996 759 Zápisnica z internej schôdze poradného marketingového výboru (MAC, Marketing Advisory Council), ktorá sa konala 9. augusta 1996, predstavuje to, co Komisia povazuje za prvý znak prípravy stratégie po skoncení platnosti patentu k Losecu (stratégia LPP). V tejto zápisnici sa uvádza, ze AZ "prac[ovala] na úplnej stratégii pred a po skoncení platnosti patentu k Losecu, ktorá [mala byt] dokoncená v septembri". Tento dokument sa zmienuje aj o "moznej stratégii pre MUPS v Európe, o ktorej sa diskutovalo s Astra Hässle, právnym oddelením, patentovým oddelením a Astra UK" (pozri odôvodnenie c. 266 napadnutého rozhodnutia). - Memorandum o stratégii LPP z 20. decembra 1996 760 Komisia rovnako zdôraznila existenciu memoranda o stratégii LPP z 20. decembra 1996, ktoré nebolo predlozené do spisu na Vseobecnom súde, a ktoré zaslal riaditel svédskej marketingovej spolocnosti riaditelom dánskej a nórskej marketingovej spolocnosti, ktoré obsahovalo niekolko otázok týkajúcich sa najmä spôsobu, akým generické výrobky preniknú na trh podla scenára "do nothing" (scenár necinnosti). Komisia spresnuje, ze otázky sa týkali najmä toho, aké sú prípadne právne prostriedky umoznujúce narusit alebo spomalit uvedenie generických výrobkov na trh a kolko casu tým mozno získat (pozri odôvodnenie c. 267 napadnutého rozhodnutia). - Dokument o stratégii LPP z 29. apríla 1997 761 V napadnutom rozhodnutí Komisia následne zamerala svoju pozornost na dokument týkajúci sa stratégie LPP z 29. apríla 1997. V tomto dokumente sa uvádza, ze "platnost hlavného patentu 'rodiny patentov k omeprazolu`, patentu k látke, sa skoncí na väcsine hlavných trhov v období rokov 1999 - 2004". AZ v tomto dokumente uvádza, ze "v niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, v Dánsku, v Nórsku... skoncí platnost patentu k látke v roku 1999, co znamená, ze tieto trhy sa otvoria hospodárskej sútazi zo strany generických výrobkov a ze o dva roky dôjde k zhorseniu predajov a cien, co ovplyvní výsku cien v týchto krajinách, ako aj v ostatných krajinách... predovsetkým v Európe". Autori dokumentu dalej uvádzajú, ze "v prípade scenára 'do nothing`, predvídajú zhorsenie predajov Losecu po skoncení platnosti patentu tak, ze tieto predaje budú v roku 2006 predstavovat 20 az 30 % maximálneho objemu predajov v roku 2000" (pozri odôvodnenie c. 268 napadnutého rozhodnutia). 762 V casti dokumentu venovanej cielu stratégie LPP sa uvádza, ze "prvým cielom [stratégie] LPP je urcit klúcové postupy a cinnosti na úcely minimalizácie zhorsenia predajov po skoncení platnosti patentu a vývoja/uvedenia výrobkov, ktoré vykazujú výhodu/odlisnost z lekárskeho hladiska s cielom konkurovat lacnému generickému omeprazolu a zachovat ceny a objem predajov" (pozri odôvodnenie c. 269 napadnutého rozhodnutia). 763 V casti dokumentu venovanej základným zásadám stratégie LPP, sú uvedené tri zásady. Prvá zásada spocíva v diverzifikácii Losecu pred skoncením platnosti patentu rozsírením produktovej rady prostredníctvom uvedenia "bioekvivalentných" výrobkov ponúkajúcich praktické výhody. Toto rozsírenie produktovej rady zahrna Losec MUPS. Diverzifikácia znacky pred skoncením platnosti patentu má za ciel chránit predaje v krátkodobom a strednodobom horizonte po skoncení platnosti patentu budovaním vernosti spotrebitelov a ich spotrebitelských zvykov v case, ked na trhu nie sú prítomné podobné generické výrobky. 764 Druhá zásada spocíva v spomalení uvedenia generických výrobkov na trh prostredníctvom technických a právnych prekázok. V tomto ohlade sa v dokumente uvádza: "Vzhladom na obrovský objem predajov ocakávaných v case skoncenia platnosti patentu sa cení kazdý den chránených predajov Losecu. Vytvorenie týchto prekázok je hlavnou prioritou a zahrna rad postupov: - ochrana dokumentácie, - zvysovanie kvality výrobkov (napríklad zmena metódy syntézy, redukcia necistôt), - zabezpecenie dalsích útocných/obranných patentov okolo Losecu a jeho úpravy (napríklad patenty k forme), - rozsírenie práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva (napríklad obchodné mená, tvar tabliet), - zavedenie komplexného monitorovacieho programu na zistenie existujúcich a potenciálnych dodávatelov/výrobkov/podnikov vyrábajúcich generický omeprazol na budúcich hlavných trhoch, - príprava a podanie nekompromisných a okamzitých zalôb (napríklad porusenie patentu k forme) proti podnikom uvádzajúcim na trh generický omeprazol, - zvázenie úplného prechodu od kapsúl Losec® k tabletám (napríklad MUPS) tam, kde miestne pravidlá upravujúce nahradenie robia tento postup efektívnym... Tento prístup je pravdepodobne relevantný pre trhy, na ktorých sa blízi skoncenie platnosti patentu vzhladom na cas dostupnosti [esomeprazolu] na trhu (napríklad... Nemecko, Dánsko, Nórsko)." 765 Tretia zásada spocíva v uvedení výrobkov chránených patentom vykazujúcich klinické výhody a významné rozdiely v porovnaní s generickým omeprazolom. To je opísané v dokumente ako "najvýznamnejsia a najkritickejsia cast stratégie, ktorá má za ciel generovat príjmy v dlhodobom horizonte po skoncení platnosti patentu k [omeprazolu]". Prvé dve zásady sú opísané ako "významné v krátkodobom a strednodobom horizonte po skoncení platnosti patentu" [dôverné] (pozri odôvodnenia c. 270 az 273 napadnutého rozhodnutia). 766 V casti 11 s názvom "Proces Astra Hässle" sa uvádza, ze stratégia LPP "bude u Astra Hässle prechádzat cez styri rôzne funkcie, výbor Losec, pracovná skupina 'Task Force` a projekt [esomeprazol]". AZ dodáva, ze "na základe priorít stanovených [riadiacim tímom], je [výbor Losec] orgánom, ktorý prijíma rozhodnutia v klúcových otázkach strategického a rozpoctového významu týkajúcich sa Losecu" (pozri odôvodnenie c. 812 napadnutého rozhodnutia). - Príhovor riaditela patentového oddelenia AZ v októbri 1999 a diapozitívy z mája 1997 767 Komisia okrem toho uviedla, ze pocas príhovoru v októbri 1999 riaditel patentového oddelenia AZ potvrdil, ze cielom stratégie LPP je spomalit vstup generických výrobkov na trh "aby esomeprazol získal cas" (pozri odôvodnenie c. 273 napadnutého rozhodnutia). 768 V napadnutom rozhodnutí Komisia odkázala aj na diapozitívy, o ktorých sa zalobkyne domnievajú, ze pochádzajú z mája 1997, z ktorých sa zdá, ze AZ chcela spomalit vstup generických výrobkov na trh bránením patentov a získaním casu pre esomeprazol. Komisia zistila, ze AZ si polozila túto otázku: "Ako môze Astra zabránit dovozu lacného dánskeho (alebo nemeckého) omeprazolu do státov EÚ?". Komisia rovnako zistila, ze iné diapozitívy (nepredlozené Vseobecnému súdu) pripomínali moznost zaregistrovat "mracno patentov" k zmesiam, pouzitiam, formám, novým terapeutickým indikáciám a chemickým látkam tak, aby bol spomalený vstup generických výrobkov na trh a vytvorená neistota (pozri odôvodnenie c. 274 napadnutého rozhodnutia). - Dokument "Losec® MUPS STEPSUM" predlozený memorandom z 26. februára 1997 769 Pokial ide o prechod od kapsúl Losec k tabletám, oznacený Komisiou ako "stratégia MUPS", ktorá je súcastou stratégie LPP, Komisia najprv spomenula existenciu dokumentu s názvom "Losec® MUPS STEPSUM" (prehlad etáp obchodovania s výrobkom Losec® MUPS), predlozeného memorandom z 26. februára 1997. [dôverné] (pozri odôvodnenie c. 276 napadnutého rozhodnutia). 770 V tomto dokumente AZ konstatovala, ze väcsina vnútrostátnych marketingových spolocností uviedla, ze chcú kapsule Losec stiahnut z trhu postupne podla toho, ako trh príjme Losec MUPS a podla zelania obmedzit zámenu na strane pacientov a lekárov, ktorí predpisujú lieky (pozri odôvodnenie c. 277 napadnutého rozhodnutia). - Zápisnica zo schôdze "Losec MUPS i Europa - 'Brain Storming`" 18. septembra 1997 771 Komisia rovnako konstatovala, ze zo zápisnice zo schôdze, ktorá sa konala 18. septembra 1997 s predmetom "Losec MUPS i Europa - 'Brain storming`" vyplýva, ze manazment AZ vo Svédsku, vrátane jeho generálneho riaditela, pozadovalo, aby bol návrh paneurópskej stratégie MUPS predlozený do 3. októbra 1997. Táto zápisnica pripomína vyhodnotenie dôsledkov úplného prechodu k tabletám Losec MUPS so zretelom na príslusné vnútrostátne právne úpravy a kladie otázky, ako mozno tieto predpisy vyuzit, ci treba kapsule Losec stiahnut z trhu alebo ci môzu na trhu zostat. Úloha vykonat toto posúdenie bola pridelená podnikovým právnikom a clenovi manazmentu AZ bolo zverené vypracovanie plánov pre jednotlivé krajiny pokial ide o skoncenie platnosti patentov (pozri odôvodnenie c. 278 napadnutého rozhodnutia). - Memorandum z 25. septembra 1997 772 Komisia okrem toho uviedla, ze v memorande z 25. septembra 1997 jeden zo zamestnancov AZ okrem iného uviedol, ze "v pláne je, prinajmensom v Európe (s výnimkou Talianska, Spanielska a prípadne Portugalska a Grécka) nahradit vsetky predaje kapsúl Losec predajmi tabliet Losec MUPS" (pozri odôvodnenie c. 279 napadnutého rozhodnutia). - Stratégia MUPS z 3. októbra 1997 773 V dokumente z 3. októbra 1997 vysvetlujúcom plán stratégie MUPS AZ uviedla toto: "Rozsírenia rady Losecu sú urcené hlavne na: - [dôverné], - [dôverné], - [dôverné], - [dôverné], - vyvíjanie väcsieho tlaku z hladiska zdrojov a casu na podniky vyvíjajúce generický omeprazol, - [dôverné]." 774 Pokial ide o jej obchodnú stratégiu, AZ chcela uviest Losec MUPS vo vsetkých európskych krajinách s niekolkými výnimkami a úplne nahradit výrobky v tempe povazovanom za mozné alebo za vhodné pre jednotlivý trh, [dôverné] (pozri odôvodnenie c. 280 napadnutého rozhodnutia). 775 V tomto dokumente AZ uviedla, ze "uvedenie tabliet Losec® MUPS oziví ochrannú známku Losec® a [ze] stratégia prechodu má posilnit ochranu ochrannej známky (proti budúcim generickým výrobkom) a zvýsit jej konkurencieschopnost". Dodala, ze "Losec MUPS sa povazuje najmä za rozsírenie hlavnej produktovej rady s cielom chránit existujúce predaje a [ze] sa neocakáva, ze vyvolá významné prírastkové predaje nad rámec tých, ktoré musia vyplynút z nepretrzitej penetrácie ochrannej známky Losec na trh (pozri odôvodnenie c. 280 napadnutého rozhodnutia). 776 V casti nazvanej "Právne a regulacné hladiská stiahnutia a zrusenia registrácie kapsúl Losec® po povolení tabliet Losec MUPS" AZ uvádza, ze po uvedení tabliet Losec MUPS mozno kapsule stiahnut z trhu a ich povolenia na uvedenie na trh mozno v dôsledku toho zrusit, s výnimkou Svédska. Uvádza, ze "dôsledky [tohto postupu] z právneho a regulacného hladiska budú dalej preskúmané". Pokial ide o generické výrobky, AZ kladie okrem iného otázku, ci "výrobcovia generických výrobkov budú schopní získat povolenia pre kapsulové formy na základe odkazu na kapsule Astra, ak uz povolenia týkajúce sa kapsúl Astra nebudú platné", [dôverné]. AZ spomína aj európske pravidlá hospodárskej sútaze a volného pohybu tovaru ako aspekt, ktorý treba zohladnit (pozri odôvodnenie c. 281 napadnutého rozhodnutia). 777 Pod názvom "Stratégia dodávania" AZ okrem iného uvádza, ze "trhy, na ktorých má dôjst k skorému skonceniu platnosti patentu alebo ktoré majú speciálne strategické potreby ([napríklad] Svédsko) musia byt pri dodávaní tabliet Losec MUPS prioritou". 778 Napokon pod nadpisom "Odporúcania" AZ uvádza toto (pozri odôvodnenie c. 282 napadnutého rozhodnutia): - [dôverné], - odporúca sa úplne nahradenie, - ... - je dôlezité, aby k prvému uvedeniu výrobku Losec® MUPS nedoslo v krajine s nízkou cenou, - ... - neuviest výrobok Losec® MUPS v Taliansku/Spanielsku, - [dôverné], - co mozno najsilnejsia právna ochrana na vsetkých trhoch s cielom chránit Astra pred generickou hospodárskou sútazou bez ohladu na formu." - Memorandum z 22. októbra 1997 s názvom "Dôsledky stratégie MUPS - Predbezná správa" 779 V internom memorande z 22. októbra 1997 s názvom "Dôsledky stratégie MUPS - Predbezná správa" AZ vo vztahu ku generickým výrobkom uvádza, ze "v rozsahu, v akom sú ziadosti pre Losec MUPS zalozené na údajoch týkajúcich sa kapsúl, [AZ] nebude môct vziat spät dokumentáciu o kapsulách, aj keby boli povolenia týkajúce sa kapsúl zrusené v európskych krajinách". Domnieva sa preto, ze ked skoncí výhradnost údajov týkajúcich sa kapsúl, výrobcovia generických výrokov na ne budú môct odkazovat, ak preukázu, ze ich výrobky a výrobky existujúce na trhu, teda MUPS, sú v podstate podobné (pozri odôvodnenie c. 284 napadnutého rozhodnutia). 780 Pokial ide o súbezné dovozy, AZ predpokladá, ze "ak budú [jej] povolenia [na uvedenie na trh] kapsúl [Losec] zrusené, z vnútrostátnych pravidiel, ktoré sa uplatnujú na povolenia súbezných dovozov v mnohých prípadoch vyplynie, ze tieto povolenia pre kapsuly nemôzu byt nadalej zachované; to môze vyplynút... z toho, ze povolenia súbezných dovozov sú pojmovo závislé od existencie platného povolenia pre originálny výrobok alebo od poziadavky, aby bol dovázaný výrobok 'taký istý` ako originálny výrobok; existujú skutocnosti nasvedcujúce tomu, ze niekolko skandinávskych orgánov vo vseobecnosti zastáva toto stanovisko". AZ pripomína scenáre sporov, ktoré môzu vzniknút medzi súbeznými dovozcami a výrobcom ohladom zachovania alebo zrusenia povolenia súbezného dovozu a dodáva, ze "v tomto type veci je pre výrobcu stále dôlezité ukázat, ze jeho stratégia sa nerovná umelej fragmentácii trhu; je napríklad dôlezité preukázat, ze ziadosti o [povolenia] pre nové formy boli podané vo vsetkých krajinách EÚ alebo ze existujú objektívne dôvody pre to, aby nebol zachovaný takýto postup (pozri odôvodnenia c. 283 a 285 napadnutého rozhodnutia). - Dokument "Scenár Losec/H199" z 29. apríla 1998 781 V internom dokumente z 29. apríla 1998 s názvom "Scenár Losec/H199" AZ uviedla, ze "zmena formy nemá obdobu" (pozri odôvodnenie c. 286 napadnutého rozhodnutia). - Návrh dokumentu z 30. novembra 1998 pre schôdzu tímu povereného terapeutickou oblastou GI 4. decembra 1998 782 V dokumente z 30. novembra 1998 s názvom "Návrh dokumentu z 30. novembra 1998 pre schôdzu tímu povereného terapeutickou oblastou GI 4. decembra 1998", ktorý sa týkal obdobia rokov 1999 - 2000 AZ uviedla, ze "vseobecným cielom právnej ochrany je zabránit vstupu generických výrobkov na trh alebo tento vstup spomalit" (pozri odôvodnenie c. 287 napadnutého rozhodnutia). 783 V tomto dokumente AZ opísala postupy, ktoré zamýslala realizovat alebo ktoré uz realizovala v niektorých krajinách (Austrália, Dánsko, Fínsko a Nórsko), aby stazila preukázanie podstatnej podobnosti medzi generickými výrobkami a originálnym výrobkom. Tieto postupy zahrnali vypracovanie technickej dokumentácie zo strany AZ týkajúcej sa kvality niektorých generických výrobkov v porovnaní s Losecom a jej odovzdanie vnútrostátnym orgánom s cielom upozornit ich na zlú kvalitu generických výrobkov pred ich povolením, alebo tiez zlepsenie specifikácií Losecu na vnútrostátnom základe, aby sa tak zvýsila kvalita originálneho výrobku a stazilo dosiahnutie súladu generických výrobkov s týmito specifikáciami [dôverné] (pozri odôvodnenia c. 289 a 290 napadnutého rozhodnutia). - Dokument týkajúci sa "Gastrointestinálneho fransízového plánu" z 12. mája 1999 784 Pokial ide o dokument z 12. mája 1999 s názvom "Gastrointestinálny fransízový plán, Horizont 1-3, 1999 - 2007 (a nad tento rámec)", Komisia uviedla, ze tento dokument zahrnal dlhodobú stratégiu pre celú gastrointestinálnu terapeutickú oblast. Vo vztahu k obdobiu rokov 1999 - 2002, ktoré je ako jediné relevantné v tomto prípade, a na ktoré sa v dokumente odkazuje ako na "horizont 1", AZ znovu uviedla, ze "hlavným cielom je zabránit vstupu generického omeprazolu na trh alebo tento vstup spomalit predlzením výhradnosti Losecu na trhu alebo vyzadovaním toho, aby výrobcovia generických výrobkov predkladali pri podávaní ziadostí o vydanie povolení na uvedenie na trh viac informácií a podrobnejsiu dokumentáciu". AZ uvádza tri princípy, ktorými sa riadia postupy prijaté na tento úcel, pricom posledný z nich spocíva v "zvýsení technických, biofarmaceutických a kvalitatívnych prekázok vo vztahu ku generickým výrobkom" (pozri odôvodnenia c. 291 az 293 napadnutého rozhodnutia). 785 Komisia rovnako uviedla, ze tento dokument vypocítava "uz prijaté postupy" a postupy týkajúce sa obdobia rokov "1999 - 2002". Medzi týmito poslednými uvedenými postupmi AZ uvádza najmä "odovzdanie technickej dokumentácie v Nemecku, v Belgicku, v Dánsku, v Holandsku, v Spojenom královstve a vo Svédsku; specifikácie Losecu [treba] zlepsit, aby tak vznikla dalsia prekázka pre generický omeprazol". AZ uvádza aj "monitorovanie regulacného dopadu, ktorý bude mat prechod k tabletám Losec MUPS na súbezné dovozy a generickú substitúciu" (pozri odôvodnenie c. 294 napadnutého rozhodnutia). - Vnútrostátne strategické dokumenty 786 Komisia uviedla, ze viacero marketingových spolocností vypracovalo vnútrostátne strategické dokumenty v súlade so vseobecnými strategickými dokumentmi pochádzajúcimi od manazmentu AZ. Islo o spolocnosti vo Fínsku, v Nórsku (október 1998), v Holandsku (október 1998), v Dánsku (november 1998) a vo Svédsku (február 1999). Komisia sa domnieva, ze z faxu manazmentu AZ z 29. mája 1998, ktorý podporuje prijatie týchto vnútrostátnych stratégii s cielom "zabezpecit v co najsirsej moznej miere, aby ziadne generikum nevstúpilo [na trh]" vyplýva, ze vypracovanie vnútrostátnej dánskej, fínskej a nórskej stratégie bolo AZ centralizované vo Svédsku (pozri odôvodnenie c. 296 napadnutého rozhodnutia). 787 Z opisu a z castí dokumentov z 2. novembra 1998, 23. novembra 1998 a 26. februára 1999 vysvetlujúcich stratégiu LPP v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, ktoré cituje Komisia, vyplýva, ze AZ si bola vedomá konkurencnej hrozby, ktorú predstavovalo uvedenie generických výrobkov, ktoré mohlo podla nej spôsobit, ze stratí velkú cast trhu, ze klesnú ceny a ze sa pre esomeprazol znacne stazí dosiahnutie ceny, ktorá by bola na úrovni porovnatelnej s cenou kapsúl Losec, a to so zretelom na zvyk predovsetkým nórskych vnútrostátnych orgánov urcovat ceny a výsku náhrad s odkazom na lacnejsie porovnatelné výrobky na trhu. Tieto dokumenty zdôraznujú význam toho, aby bol esomeprazol uvedený na trh skôr ako generický omeprazol (pozri odôvodnenia c. 298 az 301 napadnutého rozhodnutia). 788 Komisia tak konstatovala, ze vnútrostátne strategické dokumenty LPP boli zamerané hlavne proti uvedeniu generických kapsúl na trh, ako aj proti súbezným dovozom. V tomto ohlade Komisia uviedla, ze v nórskom dokumente o stratégii LLP sa predpokladalo, ze po zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh 1. novembra 1998 prechod "zopakuje situáciu, ku ktorej doslo pocas uvedenia MUPS® spolocnostou Astra Dánsko" a ze "súbezné obchodovanie s kapsulami Losec® bude postupne ustávat a od 1. februára 1999 takmer vymizne" (pozri odôvodnenie c. 302 napadnutého rozhodnutia). - Skutocná realizácia stratégie LPP 789 Komisia konstatovala, ze v Dánsku, v ktorom platnost patentu k látke týkajúceho sa omeprazolu skoncila v apríli 1999, doslo k uvedeniu tabliet Losec MUPS na trh 9. marca, ziadost o zrusenie povolenia bola podaná 19. marca a k zruseniu doslo 6. apríla 1998. Vo Fínsku, v ktorom hrozilo zrusenie DOO a platnost patentu k látke skoncila v apríli 1999, doslo k uvedeniu tabliet Losec MUPS na trh 20. mája, ziadost o zrusenie povolenia bola podaná 28. septembra a k zruseniu doslo 1. októbra 1998. V Nórsku, v ktorom rovnako hrozilo zrusenie DOO a platnost patentu k látke skoncila v apríli 1999, doslo k uvedeniu tabliet Losec MUPS na trh 1. septembra a 1. novembra, ziadost o zrusenie povolenia bola podaná 12. októbra a k zruseniu doslo 1. decembra 1998. Vo Svédsku, v ktorom mala platnost DOO skoncit vo februári 2002 alebo vo februári 2003 (podla lísiacich sa informácií v tomto ohlade uvedených v poznámke pod ciarou 398 a v odôvodnení c. 313 napadnutého rozhodnutia), doslo k uvedeniu tabliet Losec MUPS na trh 2. februára a 1. augusta, ziadost o zrusenie povolenia bola podaná 20. augusta 1998 a k zruseniu doslo 1. januára 1999 (pozri odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). 790 V Nemecku, v ktorom hrozilo, ze AZ stratí svoje DOO pre omeprazol v apríli 1999, AZ uviedla tablety Losec MUPS na trh 1. decembra 1998 a stiahla z trhu tri kapsulové formy v marci a v októbri 1999 a v decembri 2002. V Holandsku AZ uviedla tablety Losec MUPS v máji 1999 a stiahla kapsule Losec z trhu v decembri 1999. V Spojenom královstve AZ uviedla tablety Losec MUPS na trh 27. septembra 1999 a pôvodne stiahla kapsule Losec z trhu v septembri/októbri 1999, ale znovu ich uviedla na trh v decembri 1999 v dôsledku toho, ze lekárne ich nemohli vydávat v prípade, ked sa recepty týkali kapsúl. V Belgicku AZ uviedla tablety Losec MUPS na trh 1. decembra 2000 a stiahla kapsule Losec z trhu v septembri 2001 a v septembri 2002. V Írsku AZ uviedla tablety Losec MUPS na trh 1. novembra 1999 a k rovnakému dátumu z neho stiahla kapsule. Komisia spresnuje, ze 13. decembra 2002 nedoslo k zruseniu povolení na uvedenie na trh a ani k podaniu ziadostí o toto zrusenie v iných nez styroch "nordických krajinách", teda v Dánsku, Fínsku, Nórsku a Svédsku (odôvodnenie c. 305 napadnutého rozhodnutia). - Následky zrusenia povolení na uvedenie na trh 791 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze v Dánsku stazovatelia podali ziadost o vydanie povolenia na uvedenie generickej verzie Losecu na trh 23. februára 1998 a dánsky farmaceutický úrad toto povolenie vydal 30. novembra 1998. Dna 27. apríla 1999 AZ podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu dánskeho farmaceutického úradu, pricom sa domnievala, ze clánok 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 vyzaduje, aby sa s referencným výrobkom skutocne obchodovalo nielen v case, ked výrobca generických výrobkov podá svoju ziadost o vydanie povolenia na uvedenie na trh, ale aj v case, ked vnútrostátny orgán rozhoduje o tejto ziadosti (pozri odôvodnenie c. 307 napadnutého rozhodnutia). 792 V januári 2000 sa AZ podarilo získat súdny príkaz zakazujúci obchodovanie s výrobkom stazovatelky, pricom sa dovolávala svojho patentu k forme. AZ rovnako získala takýto príkaz proti dvom dalsím konkurentom (GEA/Hexal a Biochemie), a to v marci 2001 a v októbri 2003 (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). 793 Dna 30. septembra 1998 dánsky farmaceutický úrad zamietol ziadost o vydanie povolenia na uvedenie na trh podanú pre generický výrobok v skrátenom konaní z dôvodu, ze táto ziadost bola podaná po zrusení povolení na uvedenie Losecu na trh, ku ktorému doslo 6. apríla 1998 a v dôsledku toho nesplnala poziadavky stanovené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65. Následne Řstre Landsret (dánsky regionálny súd) 23. mája 2001 polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu smernice 65/65. Dna 25. mája 2001 spolocnost Ratiopharm získala povolenia na uvedenie generickej verzie kapsúl omeprazolu na trh na základe odkazu na Losec MUPS. Musela vsak predlozit výsledky urcitých doplnujúcich testov (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). 794 Pokial ide o súbezné dovozy, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze v internom dokumente správna rada AZ Dánsko konstatovala, ze stiahnutie Losecu z trhu v apríli 1998 malo za následok vylúcenie súbezných dovozov. Podla Komisia správna rada zdôraznila, ze "Losec dosahuje svoj doposial najlepsí výsledok" (odôvodnenie c. 311 napadnutého rozhodnutia). 795 Vo Svédsku jedna zo stazovateliek získala povolenie na uvedenie na trh pre svoje kapsule generického omeprazolu 29. decembra 1998, tri dni pred nadobudnutím úcinnosti zrusenia povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh. Tento generický omeprazol bol na trh uvedený v máji 2000. 796 Na návrh AZ vsak súd v Stokholme na základe svédskeho DOO, ktoré mala AZ pre omeprazol sodíka a ktoré bolo platné az do 15. novembra 2002, vydal 17. novembra 2000 súdny príkaz zakazujúci predaj tohto generického výrobku. Komisia uviedla, ze dôvodom, pre ktorý tento súdny príkaz nebol zalozený na svédskom DOO pre omeprazol bolo, ze po zrusení povolenia na uvedenie Losecu na trh, ktoré nadobudlo úcinnost 1. januára 1999, svédsky patentový úrad zrusil DOO, ktoré mala AZ pre omeprazol. Odvolací patentový súd vsak vyhovel opravnému prostriedku, ktorý podala AZ, pricom sa domnieval, ze nové povolenie na uvedenie tabliet Losec MUPS na trh je postacujúce na zachovanie platnosti svédskeho DOO pre omeprazol, ktorého dátum skoncenia platnosti bol podla toho, co sa uvádza v odôvodnení c. 313 napadnutého rozhodnutia, stanovený na 4. február 2003. 797 V januári 2003 dvaja dalsí výrobcovia generických výrobkov, spolocnosti Biochemie a Ratiopharm, získali povolenia na uvedenie na trh a vo februári 2003 uviedli generické verzie kapsúl omeprazolu. AZ tieto spolocnosti zazalovala za porusenie svojho patentu k forme (odôvodnenia c. 312 a 313 napadnutého rozhodnutia). 798 Pokial ide o súbezné dovozy, svédsky úrad pre farmaceutické výrobky zrusil povolenia na dovoz po zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh s úcinnostou od 1. januára 1999. Na ziadost jedného súbezného dovozcu svédsky úrad predlzil platnost povolenia na dovoz o sest mesiacov az do 30. júna 1999 (odôvodnenia c. 314 a 315 napadnutého rozhodnutia). 799 Súbezní dovozcovia podali zalobu proti zruseniu svédskych povolení na dovoz úradom, co viedlo k správnemu sporu na súde v Uppsale, a neskôr na kammarrätt (odvolací správny súd, Svédsko), ktorý 26. februára 1999 vyhlásil rozsudok v prospech AZ. Následne sa tento spor dostal na Regeringsrätten (Najvyssí správny súd, Svédsko), ktorý polozil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (odôvodnenia c. 316 a 317 napadnutého rozhodnutia). 800 Pokial ide o Nórsko, Komisia uviedla, ze stazovatelka podala ziadost o vydanie povolenia na uvedenie kapsúl omeprazolu na trh pred úcinnostou zrusenia povolenia týkajúceho sa Losecu a získala toto povolenie 1. novembra 1999, co jej umoznilo v ten istý mesiac uviest výrobok na trh. Obchodovanie s týmto generickým výrobkom vsak bolo zakázané v máji 2000 po vydaní súdneho príkazu na základe patentu AZ k forme. Dna 2. júla 2001 získala povolenie na uvedenie na trh iná generická verzia kapsúl omeprazolu (odôvodnenie c. 320 napadnutého rozhodnutia). 801 Súbezné dovozy od roku 1998 prudko klesli, ale neustali úplne. Nórsky farmaceutický kontrolný úrad totiz vydával povolenia na dovoz kapsúl Losec na základe povolení na uvedenie tabliet Losec MUPS na trh, kedze tieto povolenia samotné sa zakladali na povoleniach pre kapsule (odôvodnenie c. 321 napadnutého rozhodnutia). O zneuzívajúcej povahe správania AZ - O stratégii LPP 802 Pokial ide o stratégiu LPP, zalobkyne sa vyjadrujú ku skutkovými zisteniam Komisie v odôvodneniach c. 266 az 303 napadnutého rozhodnutia a popierajú, ze voci tejto stratégii, ktorú vypracovala AZ, mozno mat výhrady z pohladu clánku 82 ES. 803 V tomto ohlade treba uviest, ze zo súboru dokumentácie zhromazdenej Komisiou vyplýva, ze pred skoncením platnosti patentov k látke týkajúcich sa kapsúl Losec si AZ bola vedomá hrozby, ktorú predstavoval vstup generických výrobkov na trh pre objem predajov a výsku cien kapsúl Losec a nevyhnutnosti konat, aby zabránila významnému zhorseniu svojho sútazného postavenia. Na tento úcel AZ vypracovala stratégiu LPP, ktorá sa zameriava na tri skutocnosti, a to po prvé, rozsírenie produktovej rady Losec zahrnajúce tablety Losec MUPS, po druhé vytvorenie technických a regulacných prekázok, ktoré majú spomalit vstup generických výrobkov na trh, a po tretie, uvedenie výrobku novej generácie, esomeprazolu (alebo "Losec H199/18"), o ktorom sa predpokladalo, ze sa odlísi od generického omeprazolu významnými klinickými výhodami (pozri body 761 az 765 vyssie). Táto stratégia mala hlavne za ciel obmedzit zhorsenie objemu predajov Losecu [dôverné]. Prechod k predajom tabliet Losec MUPS a vytvorenie technických a regulacných prekázok tak mali zdrzat vstup generických výrobkov a súbezných dovozov v ocakávaní uvedenia esomeprazolu (pozri body 765 a 767 vyssie). 804 Treba poznamenat, ze vypracovanie stratégie podnikom, dokonca aj v dominantnom postavení, ktorej cielom je, aby bolo minimalizované zhorsenie jeho predajov a aby bol schopný celit hospodárskej sútazi generických výrobkov, je legitímne a predstavuje súcast obvyklej hospodárskej sútaze, pokial plánované správanie nevylucuje postupy, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, z ktorej môzu mat prospech spotrebitelia. 805 Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí nevyjadruje k súladu vsetkých postupov plánovaných v rámci troch castí, z ktorých pozostáva stratégia LPP s clánkom 82 ES. Zneuzitie dominantného postavenia, ktoré identifikovala Komisia, spocíva iba v zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení s prechodom od predajov kapsúl Losec k predajom tabliet Losec MUPS, t. j. v uvedení tabliet Losec MUPS a stiahnutí kapsúl Losec z trhu (pozri odôvodnenie c. 860 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia zalobkýn, ktoré obhajujú súlad postupov plánovaných v rámci stratégie LPP s clánkom 82 ES sú tak irelevantné v rozsahu, v akom sa nevztahujú na vytýkané správanie. - O zneuzívajúcej povahe vytýkaného správania 806 Pokial ide dalej o zneuzívajúcu povahu vytýkaného správania, treba pripomenút, ze správanie, ktoré Komisia kvalifikovala ako zneuzitie dominantného postavenia, spocíva v zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení s prechodom od predajov kapsúl Losec k predajom tabliet Losec MUPS, t. j. v uvedení tabliet Losec MUPS a stiahnutí kapsúl Losec z trhu. 807 Ako Komisia vysvetlila v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom a na pojednávaní, hoci definovala zneuzitie dominantného postavenia ako kombináciu týchto zloziek, centrálnou zlozkou je tá, ktorá spocíva v zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh, pricom prechod od predajov kapsúl Losec k predajom tabliet Losec MUPS predstavoval kontext, v ktorom doslo k zruseniu povolení na uvedenie na trh. 808 V tomto ohlade treba poznamenat, ze prechod od predajov kapsúl Losec k predajom tabliet Losec MUPS, t. j. stiahnutie kapsúl Losec z trhu a uvedenie tabliet Losec, nemohol sám osebe vyvolat protisútazné následky, voci ktorým má Komisia výhrady v tomto prípade, a ktoré spocívali vo vytvorení právnych prekázok pre vstup generického omeprazolu na trh a pre súbezné dovozy kapsúl Losec. 809 Pokial totiz ide o generické lieky, Súdny dvor uviedol, ze na to, aby bolo mozné vydat povolenie na uvedenie na trh v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65 je dôlezité iba to, aby mal príslusný orgán rozhodujúci o povolení na uvedenie na trh stále k dispozícii vsetky informácie a dokumenty týkajúce sa referencného lieku, pricom nie je potrebné, aby sa s referencným liekom skutocne obchodovalo (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie, bod 27). Skutocnost, ze referencný liek bol stiahnutý z trhu tak nebráni vyuzitiu skráteného konania upraveného v clánku 4 tretí odsek bod 8 písm. a) bod iii) smernice 65/65. Rovnako uvedenie tabliet Losec MUPS nemôze predstavovat prekázku vyuzitia skráteného konania pre farmaceutické výrobky, ktoré sú v podstate podobné ako kapsule Losec. 810 Okrem toho, pokial ide o súbezné dovozy, treba poznamenat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nedomnievala, ze stiahnutie kapsúl Losec z trhu a uvedenie tabliet Losec MUPS na trh mohli viest vnútrostátne orgány k zruseniu povolení súbezného dovozu pre kapsule Losec. V odôvodnení c. 264 napadnutého rozhodnutia naopak uviedla, ze povolenia súbezného dovozu sú tradicne zalozené na existujúcich povoleniach na uvedenie dotknutého lieku na trh. V dôsledku toho mohlo samotné zrusenie povolení na uvedenie na trh hypoteticky nabádat vnútrostátne orgány k zruseniu povolení súbezného dovozu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tomu tak bolo vo Fínsku a v Svédsku, v ktorých vnútrostátne orgány zrusili povolenia súbezného dovozu po zrusení povolení na uvedenie na trh. 811 Vzhladom na skutocnost, ze v tomto prípade správanie, ktoré mozno kvalifikovat ako zneuzitie dominantného postavenia spocíva hlavne v zrusení povolení na uvedenie na trh, ktoré je hypoteticky jedinou skutocnostou, ktorá môze byt spôsobilá vyvolat protisútazné následky vytýkané Komisiou, treba uviest, ze sú irelevantné tvrdenia zalobkýn zalozené v podstate na tom, ze na jednej strane tablety Losec MUPS boli uvedené na trh, pretoze predstavovali výrobok vyssej kvality a na druhej strane na tom, ze kapsule Losec boli stiahnuté z trhu kvôli tomu, ze miestne marketingové spolocnosti sa najmä na základe viacerých stúdii trhu a jednej stúdie o preferenciách spotrebitelov domnievali, ze bolo lepsie zachovat na trhu iba jeden výrobok. V tomto prípade totiz nie je namieste vytýkat AZ ani to, ze uviedla na trh tablety Losec MUPS, ani to, ze z neho stiahla kapsule Losec, kedze tieto konania nemohli vytvorit právne prekázky vstupu spôsobilé spomalit vstup generických výrobkov a súbezný dovoz alebo im zabránit, ktoré vytýkala Komisia. 812 Treba sa naopak domnievat, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh nemozno povazovat za správanie, ktoré je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality. Ako bolo uvedené v bode 675 vyssie, toto správanie nie je odôvodnené legitímnou ochranou investície, ktorá má prispiet ku hospodárskej sútazi na základe kvality, kedze AZ uz nemala výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov. Zalobkyne navyse neuvádzajú ziadnu skutocnost, ktorá by umoznovala domnievat sa, ze tieto zrusenia boli nevyhnutné alebo dokonca uzitocné pre uvedenie tabliet Losec MUPS na trh alebo pre prechod od predajov kapsúl Losec ku tabletám Losec MUPS. Bez toho, aby bola dotknutá otázka, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze objektívny kontext, v ktorom dochádzalo k správaniu, umoznoval domnievat sa, ze mohlo obmedzit hospodársku sútaz, treba preto uviest, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh bolo jedinou zlozkou správania identifikovaného Komisiou, ktorá prípadne mohla byt spôsobilá vytvorit prekázky vstupu generických výrobkov na trh a súbezných dovozov. 813 Zalobkyne opakovane tvrdia, ze ziadny listinný dôkaz neobsahuje výslovne zmienku o tom, ze AZ uplatnovala v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku "nekalú" alebo "úmyselnú" stratégiu, ktorej cielom bolo zrusit povolenia na uvedenie na trh preto, aby sa spomalil vstup generických výrobkov na trh a zabránilo súbezným dovozom. V tomto ohlade stací pripomenút, ze pojem zneuzitie dominantného postavenia má objektívny obsah a nevyzaduje preukázanie úmyslu spôsobit skodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aéroports de Paris/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 173). Je vsak isté, ze AZ pristúpila k týmto zruseniam v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku. Údajná neexistencia nekalého úmyslu v pozadí tohto správania tak nemôze bránit kvalifikácii zneuzitia dominantného postavenia Komisiou, ked je preukázané, ze so zretelom na objektívny kontext, v ktorom bolo toto správanie realizované, bolo toto správanie spôsobilé spomalit alebo zabránit uvedeniu generických výrobkov a súbezným dovozom. 814 Z dokumentov, z ktorých Komisia vychádzala, v kazdom prípade jasne vyplýva, ze AZ chcela prostredníctvom týchto zrusení zamedzit uvedeniu generických výrobkov na trh a súbezným dovozom. Najmä z dokumentu vysvetlujúceho stratégiu MUPS z 3. októbra 1997 (pozri bod 776 vyssie), a z memoranda z 22. októbra 1997 o dôsledkoch stratégie MUPS (pozri bod 780 vyssie) vyplýva, ze AZ si bola vedomá významu, ktorý mohlo mat zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh pri vytvorení prekázok vstupu regulacnej povahy, tak pokial ide o uvedenie generických výrobkov na trh, ako aj o súbezné dovozy. Tieto dokumenty rovnako preukazujú, ze AZ si bola vedomá toho, ze plánovaný postup mohol vyvolat záujem európskych pravidiel hospodárskej sútaze a volného pohybu tovaru. Komisia napokon v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v nórskom dokumente o stratégii LPP AZ zamýslala zrusit povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh, aby spôsobila, ze súbezné dovozy budú ustávat a "od 1. februára 1999 takmer vymiznú" (pozri bod 788 vyssie). 815 Zalobkyne este tvrdia, ze AZ nemozno ulozit povinnost chránit záujmy spolocností obchodujúcich s generickými výrobkami alebo súbezných dovozcov tým, ze udrzí v platnosti povolenia na uvedenie na trh. 816 Treba vsak poznamenat, ze neexistencia povinnosti podniku v dominantnom postavení chránit záujmy konkurencných spolocností nespôsobuje súlad postupov uplatnovaných výlucne s cielom vylúcit konkurentov s clánkom 82 ES. Samotná vôla podniku v dominantnom postavení zabezpecit vlastné obchodné záujmy a chránit sa proti hospodárskej sútazi zo strany generických výrobkov a súbezných dovozov totiz neodôvodnuje uchýlenie sa k postupom, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality. 817 Ako bolo uvedené v bode 672 vyssie, pokial neexistujú dôvody vyplývajúce z ochrany oprávnených záujmov podniku zúcastnujúceho sa hospodárskej sútaze na základe kvality alebo pokial neexistuje objektívne odôvodnenie, podnik v dominantnom postavení nemôze vyuzívat regulacné postupy iba na to, aby zabránil alebo stazil vstup konkurentov na trh. - O centralizovanej povahe stratégie, z ktorej vyplýva zneuzitie dominantného postavenia 818 Zalobkyne popierajú úvahu Komisie, podla ktorej zneuzívajúce správanie vyplýva z rozhodnutia prijatého na centrálnej úrovni manazmentom AZ. V tomto ohlade treba najprv uviest, ze nie je sporné, ze AZ je 100 % vlastníkom dotknutých marketingových spolocností (pozri odôvodnenie c. 8 a poznámku pod ciarou 10 napadnutého rozhodnutia). Právo hospodárskej sútaze vsak uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jednu hospodársku entitu, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES, ak tieto spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 290). 819 Ak chcú zalobkyne týmto tvrdením popriet existenciu zneuzitia dominantného postavenia, treba poznamenat, ze okolnost, na ktorú sa odvolávajú, a síce ze zrusenie povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku vyplývalo z decentralizovaných rozhodnutí, by nemala, ani keby bola preukázaná, ziaden vplyv na kvalifikáciu dotknutého správania ako zneuzitia dominantného postavenia zo strany Komisie. Na to, aby dané správanie bolo mozné kvalifikovat ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, sa totiz nevyzaduje, aby bolo realizované na základe stratégie vypracovanej vedením skupiny, ani aby bolo prijaté s preukázaným úmyslom obmedzit hospodársku sútaz. Správanie uskutocnené jednou zo spolocností, ktoré patria k hospodárskej entite predstavovanej skupinou, je tiez spôsobilé porusit clánok 82 ES. 820 Navyse, ako tvrdí Komisia, vzhladom na to, ze AZ v celom rozsahu ovláda marketingové spolocnosti, nie je potrebné skúmat, ci AZ mohla urcujúcim spôsobom ovplyvnovat politiku svojich dcérskych spolocností, kedze tie sa zákonite riadia politikou vytýcenou rovnakými statutárnymi orgánmi, ktoré urcujú politiku materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 719 vyssie, bod 50; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961 a 984). 821 Uz navyse treba uviest, ze hoci Komisia na základe listinných dôkazov nepreukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku bolo vykonané na základe presných pokynov v tomto zmysle pochádzajúcich od manazmentu AZ, zároven platí, ze tieto zrusenia dokonale zapadajú do rámca stratégie vypracovanej AZ na centrálnej úrovni. V tomto ohlade treba uviest, ze vsetky dokumenty, ktoré Komisia spomenula, pochádzajú od centrálneho manazmentu AZ a je z nich zjavná silná úcast manazmentu AZ. Stratégia LPP z 29. apríla 1997 tak bola vypracovaná na centrálnej úrovni a na tejto úrovni boli preskúmané aj specifické otázky týkajúce sa jej realizácie. To vyplýva najmä zo zápisnice zo schôdze z 18. septembra 1997 s názvom "Losec MUPS i Europa - 'Brain Storming`" (pozri bod 771 vyssie), ktorá pochádza z patentového oddelenia vo Svédsku, dalej z dokumentu o stratégii MUPS z 3. októbra 1997 (pozri bod 773 vyssie) spolocnosti Astra Hässle vo Svédsku, z memoranda z 22. októbra 1997 s názvom "Dôsledky stratégie MUPS - Predbezná správa" (pozri bod 779 vyssie), ktorej autorom je zamestnanec právneho oddelenia AZ, alebo tiez z dokumentu z 12. mája 1999 s názvom "Gastrointestinálny fransízový plán" (pozri bod 784 vyssie) spolocnosti Astra Hässle. Tieto styri dokumenty totiz preukazujú, ze moznost zrusenia povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh bola zvazovaná na centrálnej úrovni AZ a ze na tejto úrovni boli preskúmané aj dopady takéhoto zrusenia na uvedenie generických výrobkov a na súbezné dovozy (pozri konkrétnejsie body 776, 779 a 780 vyssie). 822 Okrem toho nemozno popriet, ze fax z 29. mája 1998, ktorý zaslal riaditel svédskej marketingovej spolocnosti (ktorý bol rovnako clenom centrálneho manazmentu ako "regionálny riaditel pre nordické krajiny") riaditelom dánskej, fínskej a nórskej marketingovej spolocnosti (pozri odôvodnenie c. 815 napadnutého rozhodnutia), ukazuje, ze manazment AZ zblízka sledoval realizáciu stratégie ochrany proti generickým výrobkom. Autor tohto dokumentu totiz vyjadruje svoje znepokojenie nad chýbajúcou dynamikou a koordináciou miestnych marketingových spolocností pri realizácii stratégie LPP. Tvrdenie zalobkýn, ze tento fax sa týkal iba zalôb, ktoré mali bránit patenty, nemozno uznat bez dôkazu, ktorý by ho podporil, a to so zretelom na kontext, v ktorom sa tento fax nachádza tak, ako vyplýva zo súboru listinných dôkazov preskúmaných Komisiou. 823 Koordinacné úsilie medzi marketingovými spolocnostami navyse potvrdzuje list, ktorý 22. októbra 1998 zaslala spolocnost Astra Nórsko riaditelovi svédskej marketingovej spolocnosti, v ktorom sa odkazuje na "nordickú patentovú stratégiu" a ktorý predstavuje tretiu verziu dokumentu vysvetlujúceho nórsku stratégiu. Ako tvrdí Komisia, tento list preukazuje interaktívnu povahu vztahov medzi centrálnou a miestnou úrovnou pri realizácii stratégii na miestnej úrovni. O povahe vytýkaného správania ako obmedzenia hospodárskej sútaze 824 Na úvod treba uviest, ze v prípade takého správania, ako je to, o ktoré ide v tejto veci, ktoré spocíva vo vyuzívaní regulacných konaní bez akéhokolvek základu v hospodárskej sútazi na základe kvality, preukázanie toho, ze vzhladom na hospodársky alebo regulacný kontext, do ktorého toto správanie patrí, je spôsobilé obmedzovat hospodársku sútaz, stací na úcely jeho kvalifikácie ako zneuzitia dominantného postavenia. 825 V tomto prípade bolo v bodoch 675 a 812 vyssie konstatované, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh na jednej strane nebolo odôvodnené legitímnou ochranou investície, ktorá spadá do hospodárskej sútaze na základe kvality a na druhej strane nebolo vyzadované prechodom od predajov kapsúl Losec k tabletám Losec MUPS. 826 Ak je teda preukázané, ze v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku mohlo zrusenie povolení na uvedenie na trh vytvorit prekázku vstupu generických výrobkov na trh a súbezných dovozov, tvrdenia zalobkýn, ktoré majú spochybnit následky, ktoré toho správanie malo v praxi, nemôzu ovplyvnit kvalifikáciu vytýkaného správania ako zneuzitia dominantného postavenia. 827 Tieto tvrdenia vsak môzu spochybnit dôvodnost tejto kvalifikácie vtedy, ak chcú zalobkyne tvrdit, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vzhladom na objektívny kontext, v ktorom bolo vytýkané správanie realizované, mohlo toto správanie zabránit alebo spomalit uvedenie generických výrobkov na trh alebo súbezné dovozy. Treba preto preskúmat túto otázku s prihliadnutím na výhrady formulované zalobkynami. 828 Pokial ide v prvom rade o schopnost zamedzit uvedenie generických verzií kapsúl omeprazolu na trh, ktorú má zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh, treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze na to, aby o ziadosti o vydanie povolenia na uvedenie generického lieku na trh bolo mozné rozhodovat v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, musí byt povolenie na uvedenie referencného lieku na trh platné aspon v case podania tejto ziadosti (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 617 vyssie, bod 49). Treba teda konstatovat, ze správanie AZ znemoznilo vyuzitie skráteného konania uvedeného v tomto ustanovení, a teda mohlo spomalit udelenie povolení na uvedenie na trh pre generické výrobku v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku. 829 Zalobkyne vsak tvrdia, ze potenciálni konkurenti mohli vyuzit konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode ii) smernice 65/65, ktoré umoznuje ziadatelovi iba podrobným odkazom na uverejnenú vedeckú literatúru preukázat, ze liek, pre ktorý sa ziada povolenie na uvedenie na trh, má uznanú úcinnost, ako aj prijatelnú úroven bezpecnosti. V tomto ohlade treba uviest, ako poznamenáva Komisia, ze okolnost, ze právny rámec ponúka alternatívny spôsob získania povolenia na uvedenie na trh, neodstranuje zneuzívajúcu povahu správania podniku v dominantnom postavení, ktoré pri objektívnom posúdení má jediný ciel znemoznit vyuzitie skráteného konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a teda udrzat výrobcov generických výrobkov co najdlhsie mimo trhu a zvýsit ich náklady na prekonanie prekázok vstupu na trh. 830 V tomto ohlade treba znovu pripomenút, ze správanie AZ spocívajúce v zrusení jej povolení na uvedenie na trh nie je nijako odôvodnené legitímnou ochranou investície, ktorá má prispiet k hospodárskej sútazi na základe kvality, vzhladom na to, ze AZ uz nemala výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov, ktoré vykonala a ze tieto zrusenia neboli vyzadované prechodom od predajov kapsúl Losec k tabletám Losec MUPS. 831 Treba navyse uviest, ze okolnost, ze Komisia nebola schopná presne vyhodnotit zdrzanie spôsobené konkurentom pri vstupe na trh, nemá vplyv na úvahu, podla ktorej toto správanie mohlo obmedzit hospodársku sútaz, pokial je preukázané, ze toto zrusenie malo za následok, ze nebolo mozné vyuzit cestu skráteného konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65. 832 Okrem toho skutocnost, ze clánok 7 smernice 65/65 upravuje v prípade konaní o udelenie povolenia na uvedenie na trh lehotu neprekracujúcu v kazdom prípade 210 dní, neznamená, ze zdrzanie spôsobené konkurentom pri vstupe na trh, nemohlo byt väcsie ako táto lehota. Ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 854 napadnutého rozhodnutia, kedze výrobcovia generických výrobkov neboli vopred upozornení na zrusenie povolení na uvedenie na trh vykonané AZ, mohli sa o nom dozvediet az vtedy, ked k nemu doslo. Treba sa teda domnievat, ze az odvtedy, ked sa dozvedeli o tomto zrusení, zacali konkurenti hypoteticky zhromazdovat uverejnenú vedeckú literatúru na úcely získania povolení na uvedenie na trh v konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode ii) smernice 65/65. Predtým, nez bolo znemoznené vyuzitie konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) tejto smernice, totiz výrobcovia generických výrobkov nemali ziaden dôvod uvazovat o vyuzití konania zalozeného na uverejnenej literatúre. 833 Rovnako treba zdôraznit, ako tvrdí Komisia, ze iné konania nez konanie uvedené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, ako napríklad konanie zalozené na uverejnenej literatúre alebo aj hybridné konanie, ktoré sa nachádza medzi úplným konaním o udelenie povolenia na uvedenie na trh a konaním upraveným v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, vyzadujú splnenie podmienok, ktoré idú nad rámec podmienok, ktoré vyzaduje konanie uvedené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) tejto smernice, ako je napríklad predlozenie doplnujúcich údajov. Tieto iné konania sú tak pre výrobcov generických výrobkov nákladnejsie a trvajú nevyhnutne dlhsie ako skrátené konanie uvedené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65. 834 Zrusenie povolení na uvedenie na trh tak mohlo AZ umoznit, aby aspon docasne spomalila významný konkurencný tlak, ktorý na nu mali vyvíjat generické výrobky. Z interných dokumentov AZ preskúmaných Komisiou vsak vyplýva, ze takéto zdrzanie mohlo byt pre AZ velmi uzitocné na to, aby zabezpecila co mozno najvyssie ceny s cielom uviest na trh esomeprazol za výhodnú cenu (pozri body 765 a 767 vyssie). Navyse vzhladom na objem predajov, o ktoré islo, bolo pre AZ cenné kazdé zdrzanie vstupu generických výrobkov na trh (pozri bod 764 vyssie). 835 Z uvedeného vyplýva, ze okolnost, na ktorú sa odvolávajú zalobkyne, podla ktorej mohli konkurenti AZ získat povolenia na uvedenie na trh prostredníctvom konania zalozeného na uverejnenej literatúre, nestací na to, aby zbavila zneuzívajúcej povahy správanie spocívajúce najmä v zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh, kedze iba toto správanie je spôsobilé vylúcit z trhu aspon docasne konkurencných výrobcov generických výrobkov. 836 Okrem toho okolnost, na ktorú sa odvolávajú zalobkyne, podla ktorej mala AZ na jednej strane vo Svédsku patent k prípravku az do roku 2007, ako aj DOO k omeprazolu sodíka a k látke omeprazol az do 4. februára 2003, a na druhej strane získala proti svojim konkurentom súdny príkaz na základe svojich patentov k forme alebo svojich DOO v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, je irelevantná z hladiska protisútaznej povahy zrusenia povolení na uvedenie na trh. Okolnost, ze AZ mala k dispozícii rôzne prostriedky regulacnej alebo súdnej povahy, aby vytvorila prekázky vstupu generických výrobkov na trh, z ktorých niektoré boli z pohladu hospodárskej sútaze na základe kvality legitímne, a teda ze vytýkané správanie nebolo jediným, ktoré mohlo vyvolat alebo malo vyvolat obmedzenie hospodárskej sútaze, nijako neodstranuje zneuzívajúcu povahu tohto správania v prípade, ked je preukázané, ze toto správanie bolo v kazdom prípade spôsobilé obmedzovat hospodársku sútaz. 837 Navyse skutocnost, ze stazovatelky mohli získat povolenia na uvedenie na trh v skrátenom konaní upravenom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, kedze svoje ziadosti podali skôr, ako nadobudlo úcinnost zrusenie povolení AZ na uvedenie na trh, zjavne nemôze zbavit vytýkané správanie jeho zneuzívajúcej povahy. AZ sa vytýka práve to, ze znemoznila vyuzitie tohto skráteného konania kazdému výrobcovi kapsúl generického omeprazolu, ktorý chcel podat ziadost o vydanie povolenia na uvedenie na trh po úcinnosti zrusenia povolení na uvedenie na trh, ktorých drzitelkou bola AZ. 838 Pokial ide v druhom rade o spôsobilost zrusenia povolení na uvedenie na trh obmedzit súbezné dovozy, zalobkyne popierajú, ze tieto zrusenia sú prícinou poklesu súbezných dovozov kapsúl Losec a tvrdia, ze pokles týchto súbezných dovozov je zaprícinený úspechom tabliet Losec MUPS. Treba preskúmat dôvodnost tohto tvrdenia v prípade Dánska, Nórska a Svédska. 839 V tomto ohlade treba pripomenút, ako to bolo v podstate uvedené v bodoch 474 a 475 vyssie, ze prinálezí Komisii, aby zabezpecila vhodné dôkazné prostriedky spôsobilé preukázat skutocnosti zakladajúce porusenie clánku 82 ES (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 688), pricom pochybnost súdu rozhodujúceho v konaní o zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá pokuta, musí byt na prospech podniku, ktorý je jeho príjemcom (pozri analogicky rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaný v bode 476 vyssie, body 68 a 69). 840 Pokial ide o Dánsko, Vseobecný súd podotýka, ze v odôvodnení c. 311 napadnutého rozhodnutia Komisia iba uviedla, ze interný dokument pochádzajúci zo správnej rady AZ Dánsko zdôraznil, ze uvedenie tabliet Losec MUPS na trh a stiahnutie kapsúl Losec z trhu "sa rovnalo vylúceniu akéhokolvek súbezného obchodovania s omeprazolom". V napadnutom rozhodnutí tak Komisia nespresnuje, ci verejné orgány v Dánsku zrusili povolenia súbezného dovozu kapsúl Losec. 841 Komisia vsak tvrdí, ze sa mozno rozumne domnievat, ze existuje prícinná súvislost medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a vylúcením súbezného obchodovania v tejto krajine. 842 V tomto ohlade treba uviest, ze v odpovedi na prejudiciálne otázky polozené fínskym a svédskym súdom sa Súdny dvor domnieval, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh z iných dôvodov nez z dôvodu ochrany verejného zdravia neodôvodnuje automatické zrusenie povolenia súbezného dovozu vtedy, ked ochranu zdravia, ktorú má garantovat farmaceutický dohlad, mozno zabezpecit alternatívnymi prostriedkami, ako je napríklad spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi iných clenských státov. V dôsledku toho clánky 28 ES a 30 ES bránia tomu, aby zrusenie povolenia na uvedenie farmaceutického výrobku na trh samo osebe znamenalo zrusenie povolenia súbezného dovozu udeleného pre dotknutý liek v prípade, ak neexistuje zdravotné riziko pre osoby súvisiace so zachovaním tohto lieku na trhu dovázajúceho clenského státu (rozsudky Súdneho dvora z 8. mája 2003, Paranova Läkemedel a i., C-15/01, Zb. s. I-4175, body 25 az 28 a 33, a Paranova, C-113/01, Zb. s. I-4243, body 26 az 29 a 34; pozri tiez rozsudok Ferring, uz citovaný v bode 659 vyssie, body 38 az 40). 843 Treba vsak uviest, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nic, co by nasvedcovalo tomu, ze pred vyhlásením týchto rozsudkov Súdnym dvorom bola prax dánskych orgánov taká, ze automaticky rusili povolenia súbezného dovozu po zrusení povolení na uvedenie príslusného výrobku na trh z iných dôvodov nez z dôvodu ochrany verejného zdravia. Za týchto okolností sa tvrdenie Komisie, ze sa mozno rozumne domnievat, ze existuje prícinná súvislost medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a vylúcením súbezného obchodovania v tejto krajine rovná stanoveniu domnienky, ze dánske orgány rusili povolenia súbezných dovozov prípadne v rozpore s právom Európskej únie. 844 V tomto ohlade v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom Komisia tvrdí, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh vytvorilo situáciu právnej neistoty, pokial ide o platnost povolení súbezného dovozu týkajúcich sa tých istých kapsúl, takze je na mieste urcit, ze toto zrusenie bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Podla Komisie je zjavné, ze ak by nedoslo k zruseniu povolení na uvedenie na trh vnútrostátne orgány by bez akejkolvek pochybnosti povolili dalsie súbezné obchodovanie s kapsulami Losec. 845 Treba vsak zdôraznit, ako bolo uvedené v bode 824 vyssie, ze kvalifikácia takého správania, ako je to, o ktoré ide v tejto veci, ktoré spocíva vo vyuzívaní regulacných konaní, ktoré nie je v hospodárskej sútazi na základe kvality nicím odôvodnené, ako zneuzitia dominantného postavenia, vyzaduje, aby bolo preukázané aspon to, ze vzhladom na hospodársky alebo regulacný kontext, v ktorom sa toto správanie nachádza, je toto správanie spôsobilé obmedzovat hospodársku sútaz. 846 V súlade s rozsudkom Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovaným v bode 476 vyssie, body 68 a 69, teda prinálezí Komisii, aby predlozila konkrétne dôkazy preukazujúce, ze v tomto prípade vzhladom na regulacný kontext vnútrostátne orgány mohli zrusit, ba dokonca, ze obvykle rusili povolenia súbezného dovozu po zrusení povolení na uvedenie dotknutého výrobku na trh na ziadost ich drzitela. 847 V prípade Dánska vsak Komisia nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by z právneho hladiska dostatocne preukazoval, ze dánske orgány mohli v rozpore s clánkami 28 ES a 30 ES rusit povolenia súbezného dovozu po tom, co AZ dosiahla zrusenie svojich povolení na uvedenie na trh. Treba navyse uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala ani to, ze dánske orgány zrusili povolenia súbezného dovozu vydané pre kapsule Losec. 848 V tomto ohlade treba uviest, ze vzhladom na regulacný kontext v tomto prípade, memorandum z 22. októbra 1997 (pozri body 779 a 780 vyssie), v ktorom interní poradcovia AZ vyslovili názor, ze "viacero skandinávskych orgánov vo vseobecnosti zaujme" postoj, ze povolenia súbezného dovozu nemôzu byt zachované po zrusení povolení na uvedenie na trh (pozri odôvodnenie c. 283 napadnutého rozhodnutia), nemôze predstavovat dostatocný dôkazný prostriedok. Tento dokument odzrkadluje iba osobný názor, alebo dokonca ocakávanie zamestnancov AZ týkajúce sa reakcie "viacerých skandinávskych orgánov", pricom vsak nepreukazuje, ze dánske orgány mali skutocne tendenciu rusit, potenciálne v rozpore s clánkami 28 ES a 30 ES, povolenia súbezného dovozu z iných dôvodov nez kvôli ochrane verejného zdravia po tom, co AZ dosiahla zrusenie svojho povolenia na uvedenie na trh. Tento dokument navyse nepostacuje na preukázanie toho, ze prícinou zastavenia súbezných dovozov v Dánsku bolo zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh zo strany AZ. 849 Treba sa nanajvýs domnievat, ze tento dokument preukazuje úmysel AZ vylúcit súbezné dovozy prostredníctvom zrusenia povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh. Treba vsak zdôraznit, ze hoci úmysel podniku v dominantnom postavení obmedzit hospodársku sútaz prostriedkami, ktoré nemajú nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, mozno zohladnit pri zistení zneuzitia dominantného postavenia, takéto zistenie musí v prvom rade spocívat na objektívnom konstatovaní správania, ktoré je vzhladom na kontext, v ktorom je realizované, spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 850 Okrem toho odkaz na dokument správnej rady AZ Dánsko (odôvodnenie c. 311 napadnutého rozhodnutia), v ktorom sa uvádza, ze "v marci 1998, bol na trh uvedený Losec MUPS a v apríli boli z neho stiahnuté kapsule Losec[, co] znamenalo vylúcenie akéhokolvek súbezného obchodovania s omeprazolom" nemôze z právneho hladiska dostatocne podlozit úvahu, podla ktorej bolo zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh spôsobilé viest k zastaveniu týchto súbezných dovozov. V tomto dokumente totiz nie je preukázaná ziadna súvislost medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh a vylúcením súbezných dovozov. 851 V uvedenom dokumente je prinajlepsom spomenutá súvislost medzi preklápaním predajov AZ smerom od kapsúl Losec k tabletám Losec MUPS na jednej strane a vylúcením súbezných dovozov kapsúl Losec na strane druhej. Zalobkyne vsak tvrdia, ze pokles alebo zastavenie súbezných dovozov kapsúl Losec je spôsobené práve prechodom spotrebitelov k tabletám Losec MUPS, a teda poklesom spotreby kapsúl Losec. Ako vyplýva zo spisu, toto bol následok, o ktorý sa usilovala AZ vo svojej stratégii zameranej na preklopenie jej cinností smerom k predaju tabliet Losec MUPS. 852 Za týchto okolností, kedze napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto ohlade nic a vzhladom na skutocnost, ze nie je dokonca preukázané ani to, ze dánske úrady zrusili povolenia súbezného dovozu týkajúce sa kapsúl Losec, je pripustenie domnienky prícinnej súvislosti medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a zastavením súbezných dovozov tohto výrobku v tejto krajine, nezlucitelné so zásadou, podla ktorej musí byt pochybnost na prospech príjemcu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie tak, ako to Vseobecný súd pripomenul v rozsudku Coats Holdings a Coats/Komisia, uz citovanom v bode 476 vyssie (body 68 az 70). Rovnako s ohladom na rozsudky Paranova Läkemedel a i., Paranova, uz citovaný v bode 842 vyssie, a Ferring, uz citovaný v bode 659 vyssie, Komisia nemohla pri neexistencii dôkazných prostriedkov v tomto ohlade uviest, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh bolo spôsobilé viest k zruseniu povolení súbezného dovozu v Dánsku. 853 Komisia dalej tvrdí, ze zalobkyne uznávajú, ze zrusenie povolenia na uvedenie na trh malo za následok zákaz súbezného obchodovania verejnými orgánmi. Vseobecný súd vsak konstatuje, ze takéto výslovne uznanie zo strany zalobkýn nemozno nájst v ich písomných podaniach a ze ho a contrario nemozno vyvodit bez toho, aby hrozilo, ze sa tým skreslí, ba dokonca prekrúti obsah ich tvrdení. 854 Okrem toho treba odmietnut tvrdenie Komisie, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach nepopierajú, ze preukázala prícinnú súvislost medzi zrusením povolení na uvedenia kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a Svédsku a poklesom súbezných dovozov v týchto krajinách. Vo svojich písomných podaniach totiz zalobkyne v skutocnosti popierajú, ze Komisia preukázala túto prícinnú súvislost. 855 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec v Dánsku bolo spôsobilé vylúcit súbezné dovozy týchto výrobkov. 856 Pokial ide o Nórsko, treba poznamenat, ze v odôvodnení c. 321 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze súbezné dovozy Losecu zaznamenali od roku 1998 znacný pokles, avsak nevymizli úplne. Zistila totiz, ze nórsky úrad povolil dalsie súbezné dovozy kapsúl Losec s poukazom na povolenie na uvedenie na trh, ktoré mala AZ pre tablety Losec MUPS, a ktoré bolo samotné zalozené na povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh. 857 V tomto ohlade treba poznamenat, ze vo svojom rozsudku Rhône-Poulenc Rorer a May & Baker, uz citovanom v bode 622 vyssie (bod 48), Súdny dvor uviedol, ze za okolností podobných okolnostiam v tomto prípade, vnútrostátny orgán clenského státu dovozu môze vydat dovozné povolenie pre prvú verziu farmaceutického výrobku, pre ktorú bolo referencné povolenie na uvedenie na trh v tomto státe zrusené vtedy, ked bolo v tomto clenskom státe dovozu vydané povolenie na uvedenie na trh pre druhú verziu tohto farmaceutického výrobku. V tomto prípade tak správanie nórskeho úradu, ktorý povolil dalsie súbezné dovozy kapsúl Losec s odkazom na povolenie na uvedenie na trh, ktorého drzitelom bola AZ pre tablety Losec MUPS, zapadá do regulacnej praxe, ktorú pripustil Súdny dvor. 858 Hoci, ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 321 napadnutého rozhodnutia, súbezné dovozy zaznamenali v Nórsku znacný pokles, z dôvodov vysvetlených v bodoch 842 a 846 vyssie nemozno v tomto prípade predpokladat, ze zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v tejto krajine bolo prícinou tohto poklesu. Skutocnost, ze nórsky úrad ponechal v platnosti povolenia súbezného dovozu týkajúce sa kapsúl Losec navyse skôr nasvedcuje tomu, ze prícinou poklesu súbezných dovozov nebolo nevyhnutne zrusenie povolení na uvedenie na trh. 859 Z dôvodov vysvetlených v bode 852 vyssie, podla ktorých prinálezí Komisii, aby zabezpecila dôkazné prostriedky spôsobilé preukázat zneuzitie dominantného postavenia, sa tak Komisia nemohla v tomto prípade bez dôkazných prostriedkov domnievat, ze zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Nórsku z iných dôvodov nez kvôli ochrane verejného zdravia, bolo spôsobilé viest k zruseniu povolení súbezného dovozu pre tento výrobok v tejto krajine, ani predpokladat, ze znacný pokles súbezných dovozov kapsúl Losec bol zaprícinený zrusením povolenia na uvedenie tohto výrobku na trh. 860 Na úcely posúdenia protisútaznej povahy dotknutého správania vo vztahu k súbezným dovozom tak prinálezalo Komisii, aby preukázala aspon to, aká bola prax nórskych orgánov, pokial ide o podmienky vydávania povolení súbezného dovozu. 861 V dôsledku toho sa treba domnievat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala ani to, ze zrusenie povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh v Nórsku bolo spôsobilé vylúcit súbezné dovozy kapsúl Losec. 862 Naopak v prípade Svédska nie je sporné, ze svédsky úrad pre farmaceutické výrobky bol názoru, ze povolenia súbezných dovozov mozno vydat iba vtedy, ak existujú platné povolenia na uvedenie trh (odôvodnenie c. 315 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho je tiez preukázané, ze tento úrad zrusil dovozné povolenia po zrusení povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh, hoci jednému súbeznému dovozcovi predlzil povolenie o sest mesiacov (pozri bod 798 vyssie). Z toho jednoznacne vyplýva, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh bolo spôsobilé zabránit súbezným dovozom. 863 To, ze Komisia nebola schopná presne vyhodnotit následok, ktorý malo toto zrusenie na súbezné dovozy, nemá vplyv na zneuzívajúcu povahu tohto správania, kedze je preukázané, ze bolo spôsobilé zabránit súbezným dovozom a navyse im v tomto prípade aj skutocne zabránilo. Záver 864 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, sa treba domnievat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked uviedla, ze správanie AZ spocívajúce v zrusení povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, zohladnené spolu s preklápaním predajov AZ smerom od kapsúl Losec k tabletám Losec MUPS v týchto krajinách, zakladalo zneuzitie dominantného postavenia, kedze bolo spôsobilé obmedzit prístup generických výrobkov na trh v týchto krajinách. Komisia sa rovnako nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze toto správanie predstavovalo zneuzitie dominantného postavenie vo Svédsku, kedze bolo spôsobilé obmedzit súbezné dovozy kapsúl Losec v tejto krajine. 865 Druhému zalobnému dôvodu vsak treba vyhoviet v rozsahu, v akom sa ním namieta pochybenie Komisie spocívajúce v tom, ze sa domnievala, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzitie dominantného postavenie v Dánsku a v Nórsku z dôvodu, ze obmedzuje súbezné obchodovanie s kapsulami Losec. Komisia totiz z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh bolo spôsobilé obmedzit súbezné dovozy kapsúl Losec v týchto dvoch krajinách. E - O pokutách 1. Tvrdenia úcastníkov konania 866 Zalobkyne navrhujú Vseobecnému súdu, aby zrusil pokuty dosahujúce celkovo sumu 60 miliónov eur alebo aby ich podstatne znízil. 867 Uvádzajú, ze clánok 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), a clánok 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), obmedzujú právomoc Komisia na ukladanie pokút za porusenie clánku 82 ES na skutky, ktoré boli spáchané pocas piatich rokov pred úkonom vykonaným s cielom vysetrovania a oznámeným AZ. AZ vsak bolo po prvýkrát informované o vysetrovaní, ktoré Komisia viedla v tejto veci, 24. februára 2000. V dôsledku toho môze Komisia ulozit pokutu iba za správanie, o ktorom je preukázané, ze k nemu doslo po februári 1995. 868 Pokial ide o prvé vytýkané zneuzitie dominantného postavenia, zalobkyne vysvetlujú, ze podla Komisie dochádzalo ku spornému správaniu medzi 7. júnom 1993 a 31. decembrom 2000 v Belgicku a v Holandsku, medzi 7. júnom 1993 a 30. novembrom 1994 v Dánsku, medzi 7. júnom 1993 a 31. decembrom 1997 v Nemecku, medzi 21. decembrom 1994 a 31. decembrom 2000 v Nórsku a medzi 7. júnom 1993 a 16. júnom 1994 v Spojenom královstve. Pokial ide o druhé zneuzitie dominantného postavenia vytýkané správanie sa odohrávalo v období medzi 19. marcom 1998 a 31. decembrom 1999 v Dánsku, medzi 1. novembrom 1998 a 31. decembrom 2000 v Nórsku a medzi 20. augustom 1998 a 31. decembrom 2000 vo Svédsku. 869 Podla zalobkýn teda v prípade prvého zneuzitia dominantného postavenia uplynula medzi ukoncením vytýkaného porusovania a prvým opatrením, ktoré prijala Komisia v rámci vysetrovania doba piatich rokov a troch mesiacov v Dánsku a piatich rokov a ôsmich mesiacov v Spojenom královstve, co bráni Komisii, aby AZ ulozila pokutu za jej správanie v týchto krajinách. Okrem toho správanie vytýkané v Nemecku a v Nórsku, o ktorom sa tvrdí, ze k nemu doslo po februári 1995, a ktoré sa týka tretej fázy zneuzitia dominantného postavenia spocívajúcej v predkladaní klamlivých vyhlásení súdom, nie je vôbec preukázané. 870 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia kvalifikuje vytýkané zneuzitia ako jediné a pokracujúce porusenie, aby zabránila tomu, ze ustanovenia o premlcaní vylúcia ulozenie pokuty za skutky vytýkané v Dánsku a v Spojenom královstve. V tomto ohlade zdôraznujú, ze na to, aby islo o jediné a pokracujúce porusenie treba, aby rôzne konania sledovali rovnaký protisútazný ciel, aby boli v rôznych prípadoch pouzité podobné nástroje a mechanizmy a aby spolocnost, o ktorú ide, v kazdom prípade mala vedomost o skutocnostiach zakladajúcich porusenie [rozhodnutie Komisie z 26. mája 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] proti spolocnostiam Topps Company Inc, Topps Europe Limited, Topps International Limited, Topps UK Limited a Topps Italia SRL (COMP/C-3/37.980 - Souris/Topps), odôvodnenie c. 130, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 5), a rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258]. 871 Na jednej strane vsak správanie AZ so zretelom na prvé a druhé zneuzitie dominantného postavenia nesledovalo rovnaký protisútazný ciel. V tomto ohlade zalobkyne spresnujú, ze netvrdia, ze skutocnost, ze k zneuzitiu dominantného postavenia dochádza v rôznych krajinách, vylucuje zistenie rovnakého protisútazného správania. Na druhej strane spolocnosti patriace k skupine AZ nemali vedomost o vsetkých skutocnostiach zakladajúcich zneuzitie dominantného postavenia, kedze ich správanie nebolo výsledkom komunikácie s ostatnými spolocnostami patriacimi k skupine alebo pokynov centrály, ktorých cielom bolo vykonat protisútazné správanie. Zalobkyne okrem toho poznamenávajú, ze Komisia pripustila, ze sporné porusenia boli nové a neboli jasne definované (odôvodnenie c. 908 napadnutého rozhodnutia). Komisia uznala, ze skutocnosti zakladajúce druhé zneuzitie dominantného postavenia, a to vývoj tabliet Losec MUPS, ich uvedenie na trh a stiahnutie kapsúl Losec z trhu, ziadosti o zrusenie povolení na uvedenie farmaceutického výrobku na trh (odôvodnenie c. 792 napadnutého rozhodnutia), ako aj to, ze platnost jedného povolenia na uvedenie na trh sa nechala uplynút, obvykle nepredstavujú zneuzitie dominantného postavenia. Komisia navyse nespochybnuje výklad relevantného regulacného rámca v rámci oboch zneuzití dominantného postavenia, ktorého sa pridrziavala AZ (odôvodnenia c. 666 a 830 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností Komisia nemôze tvrdit, ze AZ mala vedomost o vsetkých skutocnostiach zakladajúcich obe vytýkané zneuzitia dominantného postavenia. 872 V replike zalobkyne navyse vysvetlujú, ze otázka, ci kazdé z vytýkaných zneuzití dominantného postavenia predstavuje jediné a pokracujúce porusenie je podstatná pre urcenie, ci Komisia môze na základe úcasti na porusení posudzovanom ako celok pripísat zodpovednost za uvedené konania a následne ulozit pokutu. 873 Zalobkyne sa rovnako domnievajú, ze vzhladom na novost zneuzití dominantného postavenia vytýkaných v tomto prípade, ktorú Komisia uznala v odôvodnení c. 922 napadnutého rozhodnutia, Komisia nemala ulozit pokutu. 874 Podla zalobkýn nemozno vytýkané zneuzitia dominantného postavenia povazovat za závazné. V tomto ohlade znovu zdôraznujú okrem iného to, ze Komisia uznala, ze vytýkané zneuzitia dominantného postavenia boli nové (odôvodnenia c. 904, 908 a 922 napadnutého rozhodnutia) a neboli jasne definované (odôvodnenie c. 908 napadnutého rozhodnutia), ze Komisia nespochybnuje výklad práva, ktoré sa pridrziava AZ (odôvodnenie c. 803 napadnutého rozhodnutia) a ze dopad porusení na trh nemozno presne vyhodnotit (odôvodnenia c. 911 a 913 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyne odkazujú na rozhodnutie Komisie 2001/892/ES z 25. júla 2001 týkajúce sa konania podla clánku 82 [ES] (COMP/C-1/36.915 - Deutsche Post AG - Zadrzanie cezhranicnej posty) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 331, s. 40), v ktorom bola zohladnená novost zneuzitia dominantného postavenia. Domnievajú sa, ze to, ze existuje "precedens" v americkom práve je irelevantné, kedze rozhodujúce je, ze uvádzané zneuzitia dominantného postavenie sú nové v práve Spolocenstva. 875 Zalobkyne popierajú tvrdenie Komisie, ze novost zneuzití dominantného postavenia bola v napadnutom rozhodnutí zohladnená, kedze porusenia boli kvalifikované ako "závazné" namiesto "velmi závazné" a poznamenávajú, ze v odôvodnení c. 913 napadnutého rozhodnutia sa nenachádza zmienka o novosti zneuzití, ani odkaz na kvalifikáciu zneuzití ako "velmi závazných", na základe ktorej by bolo doslo k zmierneniu kvalifikácie. 876 Zalobkyne poznamenávajú, ze Komisia neuviedla základnú sumu pre kazdú spolocnost a pre kazdé z údajných zneuzití dominantného postavenia, co AZ bráni posúdit sumy zodpovedajúce ich trvaniu a pritazujúcim a polahcujúcim okolnostiam. Kedze Komisia dospela k záveru, ze AZ sa dopustila závazného porusenia, ulozená pokuta nemala prekrocit 20 miliónov eur [Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia pre výpocet výsky pokút"), bod 1.A]. Ked vsak Komisia ulozila túto maximálnu základnú sumu za kazdé z vytýkaných zneuzití dominantného postavenia, je to neprimerané ich novosti. 877 Komisia okrem toho nemôze v odôvodnení c. 904 napadnutého rozhodnutia tvrdit, ze cielom správania AZ bolo obmedzit hospodársku sútaz, kedze AZ pouzila iba legálne prostriedky a kedze v odôvodneniach c. 666 a 830 napadnutého rozhodnutia bolo uznané, ze tento podnik zohladnil v dobrej viere výklad právnych a regulacných rezimov. Zalobkyne obdobne popierajú tvrdenie, ze AZ mala vedomost o vytýkaných poruseniach po zlúcení v apríli 1999. V tomto ohlade odkazujú na body 18 az 21 svedectva pána G., autora správ týkajúcich sa schôdze z januára 2000, o ktoré sa Komisia opiera v odôvodneniach c. 886 a 890 napadnutého rozhodnutia, na bod 63 svedectva pána P. a na body 18 az 20 svedectva dr. N. Zalobkyne sa domnievajú, ze tieto dôkazné prostriedky Komisia nemôze ignorovat a pripomínajú, ze usmernenia pre výpocet výsky pokút upravujú, ze k polahcujúcim okolnostiam patria "porusenia spáchané ako dôsledok zanedbania si povinností alebo nezámerne". 878 Pokial ide o trvania porusenie, zalobkyne vytýkajú Komisii aj nedostatocné odôvodnenie. Uvádzajú, ze sa zdá, ze Komisia posudzovala kazdé z údajných zneuzití dominantného postavenia z hladiska trvania odlisne, na rozdiel od posúdenia z hladiska závaznosti (odôvodnenia c. 917, 918 a 946 napadnutého rozhodnutia). 879 Komisia v odôvodnení c. 918 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prvé vytýkané zneuzitie dominantného postavenia mohlo mat zásadné následky az v case skoncenia platnosti patentov. DOO vsak boli udelené iba v Belgicku, Holandsku, Luxembursku a Nórsku a nadobudli úcinnost az v apríli 1999. K zneuzitiam dominantného postavenia preto nemohlo dôjst pred týmto dátumom. Okrem toho v tom case uz Astra nemala dominantné postavenie v troch z vyssie uvedených krajín a v prípade Nórska bolo DOO úcinné iba po dobu dvoch mesiacov v case, ked bola hospodárska sútaz v kazdom prípade vylúcená kvôli existencii patentu k prípravku. 880 Zalobkyne pripomínajú, ze v odôvodnení c. 918 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze na fázu pred rokom 1998 treba uplatnit percento zvýsenia vo výske 5 % za celý rok a vo výske 2,5 % za kazdé obdobie v trvaní od siestich mesiacov do jedného roka, a ze na fázu po roku 1998 treba uplatnit percento zvýsenia vo výske 10 % za celý rok a 5 % za kazdé obdobie v trvaní od siestich mesiacov do jedného roka. Podla zalobkýn sú tak výpocty Komisie nesprávne. Podla nich totiz celková výska pokuty za vytýkané zneuzitie dominantného postavenia týkajúce sa DOO pred rokom 1998 dosahuje 9 miliónov eur, celková výska pokuty za zneuzitie dominantného postavenia týkajúceho sa DOO po roku 1998 dosahuje 12 miliónov eur a celková výska pokuty za vytýkané zneuzitie dominantného postavenia týkajúce sa MUPS po roku 1998 dosahuje 10 miliónov eur. V dôsledku toho je celková výska zohladnujúca trvanie porusení 31 miliónov eur. Navyse, aj pri prijatí záveru Komisie, uvedeného v odôvodneniach c. 919 a 920 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého treba po 6. apríli 1999 uplatnit zvýsenie v rozsahu 50 % pre spolocnost AstraZeneca AB a 15 % pre spolocnost AstraZeneca plc, celková suma, ktorú má zaplatit spolocnost AstraZeneca plc dosahuje 12 miliónov eur. Zalobkyne tak dochádzajú ku spolocnej celkovej sume 43 miliónov eur zohladnujúcej trvanie vytýkaných porusení. Nerozumejú preto tomu, ako Komisia dospela k záveru o konecnej výske 60 miliónov eur. 881 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze Komisia mala uznat existenciu polahcujúcich okolností. V tomto ohlade uvádzajú, ze v prípade prvého zneuzitia dominantného postavenia Komisia nespochybnila výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa pridrziavala AZ (odôvodnenie c. 666 napadnutého rozhodnutia).Pokial ide o druhé zneuzitie dominantného postavenia, Komisia nespochybnila výklad právnych a regulacných rezimov zohladnený AZ, ani to, ze smernica 65/65 neukladá drzitelovi povolenia na uvedenie na trh povinnost, aby toto povolenie udrziaval v platnosti (odôvodnenie c. 832 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho uznala, ze uvedenie a stiahnutie farmaceutického výrobku z trhu, alebo ziadost o zrusenie jeho povolenia na uvedenie na trh, nie sú obvykle samy osebe povazované za zneuzitia (odôvodnenia c. 792 a 793 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon uznala, ze obe zneuzitia dominantného postavenia sú nové (odôvodnenia c. 908 a 922 napadnutého rozhodnutia). 882 Zalobkyne navyse popierajú, ze AZ pocas jedného roka odmietala odpovedat na ziadost o informácie a tvrdia, ze AZ oznámila informácie, ktoré neboli pozadované. Spolupráca AZ pocas vysetrovania preto odôvodnuje vyuzite polahcujúcej okolnosti. 883 Komisia popiera dôvodnost tvrdení zalobkýn. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 884 Na úvod treba uviest, ze hoci zalobkyne v samotných tvrdeniach vysvetlených vo svojej zalobe a replike pozadujú od Vseobecného súdu, aby znízil výsku pokút, v casti zalobných návrhov formálne nenavrhujú znízenie ulozenej pokuty. Toto opomenutie zo strany zalobkýn vsak nebráni tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc, pokial ide o pokuty. Aj pri chýbajúcich formálnych zalobných návrhoch je totiz Vseobecný súd oprávnený znízit neprimerane vysokú pokutu, pretoze takéto rozhodnutie nejde nad rámec zalobných návrhov, ale práve naopak, vedie k ciastocnému vyhoveniu zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1957, ALMA/Vysoký úrad, 8/56, Zb. s. 179, 191; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 22 a 164). 885 Zalobkyne napádajú výsku pokút prostredníctvom styroch výhrad, ktoré sa týkajú premlcania niektorých vytýkaných konaní, závaznosti porusení, ich trvania a napokon polahcujúcich okolností. 886 Pokial ide po prvé o výhradu týkajúcu sa premlcania konaní vytýkaných AZ, treba najprv uviest, ze podla clánku 1 nariadenia c. 2988/74, podlieha právomoc Komisie ulozit pokuty za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze premlcacej dobe v trvaní piatich rokov, pricom v prípade pokracujúcich porusení plynie táto doba odo dna ukoncenia porusenia. Z clánku 2 tohto nariadenia vyplýva, ze premlcanie stíhania sa prerusí kazdým úkonom Komisie vykonaným s cielom vysetrovania alebo stíhania porusenia, pricom toto prerusenie nadobúda úcinnost dnom, ked je úkon oznámený aspon jednému podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení. 887 Zalobkyne tvrdia, pricom Komisia to nepopiera, ze o vysetrovaní Komisie boli po prvýkrát informované 24. februára 2000. Komisia preto nemôze ulozit AZ pokutu za porusenie, ktoré skoncilo najneskôr 23. februára 1995. V dôsledku toho treba preskúmat, ci porusenia, o ktoré ide, skoncili pred 24. februárom 1995. 888 V tomto ohlade treba poznamenat, ze Komisia v odôvodnení c. 916 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prvé zneuzitie dominantného postavenia trvalo az do konca roku 2000 v Belgicku, Holandsku a Nórsku, az do konca roku 1997 v Nemecku, do 30. novembra 1994 v Dánsku a do 16. júna 1994 v Spojenom královstve. Pokial ide o druhé zneuzitie dominantného postavenia, Komisia sa v odôvodnení c. 917 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze toto zneuzitie trvalo az do konca roku 1999 v Dánsku a az do konca roku 2000 v Nórsku a vo Svédsku. 889 V dôsledku toho treba uviest, ze kedze jediné konania AZ predstavujúce prvé zneuzitie dominantného postavenia v Dánsku a v Spojenom královstve skoncili pred 24. februárom 1995, konkrétne 30. novembra 1994 v prípade Dánska a 16. júna 1994 v prípade Spojeného královstva, výhrada zalobkýn zalozená na premlcaní konaní vytýkaných AZ je relevantná v casti, v ktorej sa týka konania AZ v rámci prvého zneuzitia dominantného postavenia v Dánsku a v Spojenom královstve. 890 V napadnutom rozhodnutí sa vsak Komisia domnievala, ze jednotná a pokracujúca povaha prvého zneuzitia dominantného postavenia vyplýva z vysokého stupna centralizácie a koordinácie, ktorým sa vyznacovalo zneuzívajúce správanie. Okrem toho uviedla, ze klamlivé vyhlásenia, ktoré AZ urobila v rôznych krajinách, boli vzájomne závislé, kedze správanie AZ v jednom clenskom státe EHP aspon potenciálne ovplyvnovalo jej ochranu prostredníctvom DOO a jej sance získat DOO v ostatných clenských státoch EHP. Zdôraznila tak, ze ochrana prostredníctvom DOO, ktorú AZ získala v Belgicku, Nórsku a Holandsku závisela od výsledku sporov pred nemeckými súdmi (pozri odôvodnenie c. 775 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse uviedla, ze belgické, dánske, holandské a nórske farmaceutické orgány urcili ceny farmaceutických výrobkov na základe porovnania cien platných v rôznych státoch. V dôsledku toho výska cien v jednej krajine mohla ovplyvnit ceny v ostatných krajinách (odôvodnenie c. 776 napadnutého rozhodnutia). 891 Zalobkyne vsak popierajú, ze prvé zneuzitie dominantného postavenia malo jednotnú a pokracujúcu povahu a domnievajú sa, ze Komisia nebola oprávnená ulozit pokutu za správanie AZ v Dánsku a v Spojenom královstve. 892 V tomto ohlade treba uviest, ze pojem jediné a pokracujúce porusenie sa vztahuje na vsetky konania, ktoré sú súcastou celkového plánu, z dôvodu ich zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 870 vyssie, bod 258). Na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokracujúceho porusenia treba overit, ci sa tieto konania navzájom doplnajú v tom zmysle, ze kazdé z nich má celit jednému alebo viacerým dôsledkom obvyklej hospodárskej sútaze, a ci na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k dosiahnutiu cielov uvedených v tomto celkovom pláne. V tomto ohlade je namieste zohladnit kazdú okolnost, ktorá by mohla preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, akými sú napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 179 a 181). 893 V tomto prípade, ako vyplýva z bodov 591 az 599 vyssie, sa AZ správala spôsobom konstantným v case, ktorý sa vyznacoval odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom na úcely získania DOO, na ktoré nemala nárok alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu. Z preskúmania prvého zneuzitia dominantného postavenia vyplýva, ze správanie AZ bolo výsledkom stratégie vypracovanej jej centrálnymi orgánmi, ktoré po tom, co uviedli, ze získanie DOO v Nemecku a v Dánsku nebolo pravdepodobne mozné, zacali zbierat informácie a napokon sa rozhodli ziadat od patentových zástupcov, aby odovzdali vnútrostátnym patentovým úradom klamlivé vyhlásenia týkajúce sa dátumu prvého povolenia na uvedenie omeprazolu na trh (pozri body 479 az 489 vyssie a predovsetkým rozhodnutie spolocnosti Hässle zo 6. mája 1993). Z rôznych listín nachádzajúcich sa v spise, vrátane faxu z 11. októbra 1996, ktorý zaslal riaditel patentového oddelenia holandskej marketingovej spolocnosti (pozri bod 528 vyssie) a zápisnice zo stretnutia konaného 15. novembra 1994 v Kodani (pozri bod 551 vyssie) navyse vyplýva, ze AZ úmyselne realizovala stratégiu zameranú na oklamanie vnútrostátnych patentových úradov, pokial ide o prvý dátum povolenia na uvedenie na trh vydaného pre omeprazol, s cielom získat DOO v Nemecku a v Dánsku. 894 Z preskúmania druhého zalobného dôvodu uplatneného v rámci prvého zneuzitia dominantného postavenia rovnako jasne vyplýva, ze na jednej strane AZ urobila klamlivé vyhlásenia vo vsetkých dotknutých krajinách, vrátane tých, v ktorých neexistovala ziadne prekázky pre získanie DOO, aby vyvolala dojem, ze jej vyhlásenia sú v súlade. Na druhej strane sa AZ rozhodla neobhajovat svoje postavenie v Dánsku, aby si zachovala svoje argumenty pre spor v Nemecku. AZ totiz vzala spät svoju ziadost o udelenie DOO v Dánsku, aby sa nemusela bránit proti zamietavému rozhodnutiu, ktoré by vytvorilo precedens poskodzujúci jej sance získat DOO v Nemecku (pozri body 552 az 554 vyssie). Okrem toho skutocnost, ze riaditel patentového oddelenia pocitoval potrebu poslat patentovým úradom krajín Beneluxu a Fínska rovnaké listy z 8. mája 1998, aby ich informoval o spore prebiehajúcom v Nemecku, potvrdzuje, ze AZ povazovala výsledok tohto sporu za významný aj pre svoje DOO v ostatných clenských státoch (pozri rovnako odôvodnenie c. 227 napadnutého rozhodnutia). 895 Vzhladom na tieto skutocnosti sa treba domnievat, ze Komisia sa nedopustila nesprávnej kvalifikácie skutkového stavu, ked uviedla, ze konania AZ v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve tvorili jediné a pokracujúce porusenie. Tieto konania v týchto rôznych krajinách totiz mali za ciel získat DOO, na ktoré bud AZ nemala nárok alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu. Klamlivé vyhlásenia urobené u rôznych vnútrostátnych orgánov boli navyse v istej miere vzájomne závislé, pretoze reakcie patentového úradu alebo súdnych orgánov jednej krajiny mohli ovplyvnit správanie orgánov v ostatných krajinách a tak ovplyvnit DOO, ktorého drzitelkou bola AZ v týchto krajinách. 896 Okrem toho zalobkyne neuvádzajú ziadne tvrdenie spochybnujúce tieto zistenia. Pokial ich tvrdenia majú popriet jednotnú a pokracujúcu povahu druhého zneuzitia dominantného postavenia, treba uviest, ze tieto tvrdenia sú irelevantné, kedze, ako vyplýva z bodu 889 vyssie, premlcanie nemôze v ziadnom prípade bránit ulozeniu pokuty za konania predstavujúce toto druhé zneuzitie. 897 Okolnost uvádzaná zalobkynami, ze spolocnosti patriace k AZ nemali vedomost o vsetkých skutocnostiach zakladajúcich porusenie je irelevantná, aj keby bola preukázaná, kedze je dokázané, ze patentové oddelenie a spolocnost Hässle so znalostou veci vypracovali stratégiu zalozenú na klamlivých vyhláseniach a zblízka sledovali vývoj udalostí v dotknutých krajinách. 898 Napokon, ako tvrdí Komisia, v rozsahu, v akom zalobkyne v replike popierajú jednotnú a pokracujúcu povahu porusenia, aby spochybnili pripísanie zodpovednosti za porusenie posudzované ako celok, ich tvrdenie je nielen nezrozumitelné, ale navyse predstavuje nové tvrdenie a musí byt preto vyhlásené za neprípustné v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 899 Vzhladom na uvedené treba zamietnut prvú výhradu zalozenú na premlcaní konaní vytýkaných AZ. 900 Pokial ide po druhé o výhradu týkajúcu sa toho, ze porusenie nebolo závazné, treba najprv uviest, ze obe zneuzitia dominantného postavenia mali potvrdený ciel udrzat konkurentov mimo trhu. 901 Kedze prvé zneuzitie dominantného postavenia spocívalo v klamlivých vyhláseniach predkladaných úmyselne s cielom získat výhradné práva, na ktoré AZ nemala nárok alebo na ktoré mala nárok na kratsiu dobu, ide zjavne o závazné porusenie. Okolnost, ze toto zneuzitie je celkom nové, nemôze spochybnit tento záver so zretelom na to, ze povaha týchto postupov zjavne odporuje hospodárskej sútazi na základe kvality. Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 107). Pokial ide o druhé zneuzitie dominantného postavenia, je rovnako preukázané, ze zrusenie povolení na uvedenia na trh malo za ciel vytvorit prekázky vstupu generických výrobkov na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, ako aj prekázky súbezných dovozov vo Svédsku, cím smerovalo k fragmentácii spolocného trhu. 902 Hoci postupy vytýkané v rámci prvého zneuzitia dominantného postavenia nemali vzdy následky, ktoré AZ ocakávala, a hoci Komisia nebola schopná presne identifikovat rozsah, v akom druhé zneuzitie dominantného postavenia ovplyvnilo hospodársku sútaz na relevantných trhoch, zároven platí, ze ich povaha bola silne protisútazná, pretoze mohli významne ovplyvnit hospodársku sútaz. V tomto ohlade treba uviest, ze faktory týkajúce sa ciela správania môzu mat na úcely urcenia výsky pokuty väcsí význam ako faktory týkajúce sa jeho následkov (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 636, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 259). 903 Vzhladom na uvedené a so zretelom na znacné príjmy dosahované v dotknutých krajinách vdaka Losecu, ktorý bol, ako to Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 914 napadnutého rozhodnutia, najpredávanejsím liekom na svete pocas niekolkých rokov, nie je namieste zmenit kvalifikáciu dotknutých zneuzití dominantného postavenia ako závazných porusení. Okolnost, ze Komisia v odôvodnení c. 908 napadnutého rozhodnutia zohladnila, ze zneuzitia dominantného postavenia boli nové a ze neslo o typické zneuzitia, nemení túto úvahu. 904 Pokial ide o východiskovú sumu zohladnujúcu závaznost oboch zneuzití dominantného postavenia, Komisia stanovila túto sumu na 40 miliónov eur (odôvodnenie c. 915 napadnutého rozhodnutia, kde sa omylom uvádza, ze ide o "základnú sumu"). V tomto ohlade treba uviest, ze usmernenia pre výpocet výsky pokút upravujú moznost ulozit pokutu vo výske 20 miliónov eur za porusenie. Hoci to teda Komisia výslovne nevysvetlila, je nepochybné, ze túto sumu vynásobila dvomi, kedze boli zistené dve zneuzitia dominantného postavenia. 905 Kedze Vseobecný súd sa v bodoch 840 az 861 vyssie domnieval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh v rámci druhého zneuzitia dominantného postavenia bolo spôsobilé zabránit alebo obmedzit súbezné dovozy v Dánsku a v Nórsku, je namieste znízit východiskovú sumu pokuty. V tomto ohlade, kedze Komisia zohladnila v prípade druhého zneuzitia dominantného postavenia základnú sumu 20 miliónov eur, sa Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze je spravodlivé znízit pokutu a to tak, ze jej východisková suma v prípade druhého zneuzitia dominantného postavenia sa znízi na 15 miliónov eur. Celkovú východiskovú sumu pokuty za obe zneuzitia dominantného postavenia treba preto stanovit na sumu 35 miliónov eur namiesto sumy 40 miliónov eur, ktorú zohladnila Komisia. 906 V kazdom prípade zalobkyne nemôzu vytýkat Komisii, ze nespresnila východiskovú sumu ulozenú kazdej zo spolocností za kazdé z posudzovaných zneuzití dominantného postavenia. V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia nie je povinná rozvrhnút sumu pokuty medzi rôzne zlozky zneuzitia, ani individualizovat spôsob, akým zohladnila kazdú z týchto vytýkaných zneuzívajúcich zloziek na úcely stanovenia pokuty (rozsudky zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, uz citovaný v bode 671 vyssie, bod 236, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 265). Komisia sa navyse nemôze sama obmedzovat vo svojej volnej úvahe tým, ze mechanicky a výlucne pouzije aritmetické vzorce (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 76). 907 Pokial ide po tretie o výhradu týkajúcu sa trvania porusení, treba uviest, ze Komisia sa domnievala, ze v rokoch 1993 az 1998 dochádzalo iba k prvému zneuzitiu dominantného postavenia a ze toto zneuzitie mohlo za normálnych okolností vyvolat následky az neskôr, v case skoncenia platnosti patentov, hoci nie je vylúcené, ze následky mohli vzniknút uz pred týmto okamihom. Rozhodla sa preto za obdobie pred rokom 1998 uplatnit zvýsenie v rozsahu 5 % rocne a v rozsahu 2,5 % za obdobie v trvaní od siestich mesiacov do jedného roka. Pocas zostávajúcej casti relevantného obdobia (od roku 1998 do roku 2000) sa Komisia rozhodla uplatnit zvýsenie v rozsahu 10 % rocne a 5 % za obdobie v trvaní od siestich mesiacov do jedného roka. Komisia okrem toho zohladnila skutocnost, ze zodpovednost AstraZeneca plc za porusenia mozno uznat az od 6. apríla 1999. Na východiskovú sumu vo výske 40 miliónov ulozenú AstraZeneca AB a AstraZeneca plc tak Komisia uplatnila zvýsenie v rozsahu 50 % pre AstraZeneca AB a v rozsahu 15 % pre AstraZeneca plc (pozri odôvodnenia c. 918 az 920 napadnutého rozhodnutia). 908 Ako to Komisia potvrdzuje vo svojom vyjadrení k zalobe, vyplýva z toho, ze zvýsenie v rozsahu 5 % bolo uplatnené za kazdý z rokov 1994, 1995, 1996 a 1997, co vedie ku kumulovanému zvýseniu v rozsahu 20 % za obdobie rokov 1994 - 1997. Zvýsenie v rozsahu 10 % bolo dalej uplatnené za kazdý z rokov 1998, 1999 a 2000, co vedie ku kumulovanému zvýseniu v rozsahu 30 % za obdobie rokov 1998 - 2000. Za obdobie rokov 1994 az 2000 bolo teda uplatnené celkové zvýsenie v rozsahu 50 %. Kedze AstraZeneca plc zodpovedá za porusenie az od 6. apríla 1999, zvýsenie, ktoré sa uplatnuje v jej prípade, sa vztahuje na obdobie od apríla 1999 do 31. decembra 2000 a preto dosahuje 15 %. Zostávajúcich 35 % musí v dôsledku toho znásat výlucne AstraZeneca AB. 909 Kedze 15 % zo 40 miliónov je 6 miliónov eur, Komisia ulozila zaplatenie sumy 46 miliónov eur obom zalobkyniam spolocne a nerozdielne. Zaplatenie sumy 15 miliónov eur, ktorá zodpovedá 35 % zo 40 miliónov, bolo navyse ulozené výlucne AstraZeneca AB. 910 Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila podrobne spôsob, akým dospela k sumám 46 miliónov eur a 14 miliónov eur, Vseobecný súd sa nedomnieva, ze nerespektovala svoju povinnost odôvodnenia, kedze údaje nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí umoznujú pochopit, ako Komisia dospela ku konecným sumám 46 miliónov a 14 miliónov eur. 911 Vseobecný súd sa nedomnieva, ze je namieste zmenit metodológiu pouzitú Komisiou, ktorá zohladnuje, ze druhé zneuzitie dominantného postavenia sa zacalo az v marci 1998. Tvrdenia zalobkýn smerujúce k pouzitiu iných spôsobov výpoctu treba preto odmietnut. Okrem toho, pokial ide o tvrdenia, ze Komisia dostatocne nezohladnila okolnost, ze prvé zneuzitie dominantného postavenia nevyvolalo následok, treba znovu pripomenút, ze faktory týkajúce sa ciela správania môzu mat na úcely urcenia výsky pokuty väcsí význam ako faktory týkajúce sa jeho následkov (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 902 vyssie, bod 636, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 259). 912 Treba navyse poznamenat, ze právne pochybenie Komisie spocívajúce v tom, ze ako dátum zacatia prvého zneuzitia dominantného postavenia zohladnila dátum, ked boli poradcom vo veciach dusevného vlastníctva odovzdané pokyny na podanie ziadostí o udelenie DOO patentovým úradom (pozri body 370 az 372 vyssie), nemá ziaden vplyv na rozsah zvýsenie uplatneného v závislosti od trvania porusení. Zdá sa totiz, ze obdobie od 7. júna do 31. decembra 1993 Komisia v kazdom prípade nebrala do úvahy na úcely výpoctu zvýsenia. 913 Kedze Vseobecný súd sa rozhodol znízit východiskovú sumu pokuty na 35 miliónov eur, pretoze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh vytýkané v rámci druhého zneuzitia dominantného postavenia bola spôsobilé zabránit alebo obmedzit súbezné dovozy v Dánsku a v Nórsku, treba zvýsenia uvedené v bode 908 vyssie uplatnit na túto sumu. Vseobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, ze treba ulozit obom zalobkyniam, aby spolocne a nerozdielne zaplatili pokutu 40 250 000 eur a spolocnosti AstraZeneca AB, aby okrem toho sama zaplatila pokutu 12 250 000 eur. 914 Pokial ide po stvrté o výhradu týkajúcu sa polahcujúcich okolností, treba uviest, ze zalobkyne znovu opakujú tvrdenia, ktoré uz boli zohladnené pri preskúmaní zneuzitia dominantného postavenia alebo pri posúdení závaznosti porusenia. Zalobkyne okrem toho nepreukazujú svoje tvrdenie, ze ich spolupráca pocas správneho konania odôvodnuje uplatnenie polahcujúcej okolnosti. Túto poslednú výhradu treba preto zamietnut. O trovách 915 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 tohto poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania, alebo vo výnimocných prípadoch. 916 Komisia navrhuje Vseobecnému súdu, aby zaviazal zalobkyne na náhradu vsetkých trov konania bez ohladu na výsledok konania na Vseobecnom súde. Podla Komisie boli totiz procesné úkony zbytocne dlhé, Komisia musela preskúmat velký pocet "svedectiev", ktoré sa mohli ukázat neprípustné ako dôkazné prostriedky a zalobkyne skreslili tak napadnuté rozhodnutie, ako aj vyjadrenie k zalobe. 917 Hoci písomné podania zalobkýn mohli byt menej rozsiahle, Vseobecný súd sa v tomto ohlade domnieva, ze zalobkyne zneuzívajúcim spôsobom nezatazili sporové konanie, ktoré na nom prebiehalo (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 243 vyssie, body 1646 a 1647). Za týchto okolností nie je namieste vyhoviet návrhu Komisie v tomto ohlade. 918 V tomto prípade nemali zalobkyne úspech vo svojich návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Komisia zase nemala úspech vo svojich návrhoch na zamietnutie zaloby v celom rozsahu. 919 Pokial ide o vec samu, treba za týchto okolností náhradu trov konania rozdelit. Zalobkyne znásajú 90 % svojich vlastných trov konania a 90 % trov konania Komisie s výnimkou trov Komisie spojených s vedlajsou úcastou EFPIA. Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania a 10 % trov konania zalobkýn. 920 EFPIA znása svoje vlastné trovy konania. Kedze Komisia nenavrhla, aby bola EFPIA zaviazaná na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsou úcastou, nie je EFPIA povinná tieto trovy nahradit. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie K(2005) 1757 v konecnom znení z 15. júna 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje, ze AstraZeneca AB a AstraZeneca plc porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze ziadali o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a Nórsku súcasne so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS na trh v týchto dvoch krajinách, a to v rozsahu, v akom sa tieto konania povazovali za spôsobilé obmedzit súbezné dovozy kapsúl Losec do uvedených krajín. 2. Pokuta ulozená na základe clánku 2 tohto rozhodnutia spolocne a nerozdielne AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sa stanovuje na 40 250 000 eur a pokuta ulozená na základe uvedeného clánku AstraZeneca AB sa stanovuje na 12 250 000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. AstraZeneca AB a AstraZeneca plc znásajú 90 % svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit 90 % trov konania vynalozených Európskou komisiou s výnimkou jej trov súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA). 5. EFPIA znása svoje vlastné trovy konania. 6. Komisia znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s vedlajsím úcastníctvom EFPIA, ako aj 10 % svojich zostávajúcich trov konania a je povinná nahradit 10 % trov konania vynalozených AstraZeneca AB a AstraZeneca plc. Meij Vadapalas Wahl Truchot Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O relevantnom tovarovom trhu 1. Úvodné pripomienky 2. O prvom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení významu postupnosti nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov a) Tvrdenia zalobkýn a EFPIA b) Tvrdenia Komisie c) Posúdenie Vseobecným súdom O odlisnom terapeutickom pouzití IPP a H2 blokátorov O význame postupnosti procesu nahradenia H2 blokátorov zo strany IPP 3. O druhom dôvode zalozenom na rôznych rozporoch a na nesprávnych posúdeniach a) Tvrdenia zalobkýn a EFPIA b) Tvrdenia Komisie c) Posúdenie Vseobecným súdom O zohladnení terapeutického pouzitia dotknutých výrobkov O význame prikladanom cenovým ukazovatelom O "prirodzených javoch" B - O dominantnom postavení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O trhových podieloch AZ b) O cenových úrovniach c) O existencii a vyuzívaní práv vyplývajúcich z dusevného vlastníctva d) O postavení AZ ako prvého subjektu na trhu e) O financnej sile AZ f) O dominantnom postavení AZ v Nemecku C - O prvom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa dodatkových ochranných osvedcení 1. Právny rámec a vytýkané správanie 2. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a) Tvrdenia zalobkýn O uplatnitelných právnych zásadách O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia b) Tvrdenia Komisie O uplatnitelných právnych zásadách O nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustila Komisia c) Posúdenie Vseobecným súdom O kvalifikácii správania ako zneuzitia dominantného postavenia O zacatí uskutocnovania údajného zneuzívajúceho postupu O protisútaznej povahe vytýkaného správania a jeho následkoch na hospodársku sútaz 3. O druhom dôvode zalozenom na nepreukázaní zneuzitia dominantného postavenia a) Tvrdenia zalobkýn O tvrdení týkajúcom sa podvodu O prvej fáze zneuzitia O druhej fáze zneuzitia - O povahe tvrdení týkajúcich sa druhej fázy zneuzitia dominantného postavenia - O pokynoch zaslaných patentovým zástupcom - O vyhláseniach urobených pred luxemburským patentovým úradom (jún 1993) - O vyhláseniach urobených pred belgickým patentovým úradom (september az november 1993) - O vyhláseniach urobených pred holandským patentovým úradom (november a december 1993) - O vyhláseniach urobených pred patentovým úradom Spojeného královstva (január az jún 1994) - O spätvzatí ziadosti o udelenie DOO v Dánsku (november 1994) - O vyhláseniach AZ urobených v rámci druhého kola ziadostí o udelenie DOO - O ziadostiach podaných v krajinách EHP - O vyhláseniach urobených pred írskym patentovým úradom (október 1995) - O vyhláseniach urobených pred patentovými úradmi v krajinách Beneluxu a vo Fínsku (máj 1998) - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nemecku - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nórsku - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania vo Fínsku - O existencii stratégie, ktorej cielom bolo oklamat patentových zástupcov AZ, vnútrostátne patentové úrady a vnútrostátne súdy b) Tvrdenia Komisie c) Posúdenie Vseobecným súdom O dôkaznom bremene O prvej fáze zneuzitia dominantného postavenia O druhej fáze zneuzitia dominantného postavenia - O vyhláseniach urobených pred luxemburským patentovým úradom (jún 1993) - O vyhláseniach urobených pred belgickým patentovým úradom (september az november 1993) - O vyhláseniach urobených pred holandským patentovým úradom (november a december 1993) - O vyhláseniach urobených pred patentovým úradom Spojeného královstva (január az jún 1994) - O spätvzatí ziadosti o udelenie DOO v Dánsku (november 1994) - O ziadostiach podaných v krajinách EHP (december 1994) - O vyhláseniach urobených pred írskym patentovým úradom (október 1995) - O vyhláseniach urobených pred patentovými úradmi krajín Beneluxu a vo Fínsku (máj 1998) - O vyhláseniach urobených pocas súdneho konania v Nemecku - O vyhláseniach urobených pocas súdnych konaní v Nórsku a vo Fínsku Záver k prvému zneuzitiu dominantného postavenia D - O druhom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa selektívneho rusenia povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh 1. Právny rámec a vytýkané správanie 2. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a) Tvrdenia zalobkýn O právnom a skutkovom rámci O právnej analýze Komisie O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade b) Tvrdenia Komisie O právnom a skutkovom rámci O právnej analýze Komisie O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade c) Posúdenie Vseobecným súdom Kontext právnej úpravy O právnom prístupe Komisie O neexistencii zneuzitia dominantného postavenia v kazdom prípade 3. O druhom dôvode zalozenom na skutkových pochybeniach a) Tvrdenia zalobkýn Dôvody vývoja výrobku Losec MUPS a jeho uvedenia na trh Spochybnenie dôkazných prostriedkov O následkoch b) Tvrdenia Komisie c) Posúdenie Vseobecným súdom Skutkový kontext druhého zneuzitia dominantného postavenia zisteného Komisiou - Zápisnica zo schôdze MAC 9. augusta 1996 - Memorandum o stratégii LPP z 20. decembra 1996 - Dokument o stratégii LPP z 29. apríla 1997 - Príhovor riaditela patentového oddelenia AZ v októbri 1999 a diapozitívy z mája 1997 - Dokument "Losec® MUPS STEPSUM" predlozený memorandom z 26. februára 1997 - Zápisnica zo schôdze "Losec MUPS i Europa - 'Brain Storming`" 18. septembra 1997 - Memorandum z 25. septembra 1997 - Stratégia MUPS z 3. októbra 1997 - Memorandum z 22. októbra 1997 s názvom "Dôsledky stratégie MUPS - Predbezná správa" - Dokument "Scenár Losec/H199" z 29. apríla 1998 - Návrh dokumentu z 30. novembra 1998 pre schôdzu tímu povereného terapeutickou oblastou GI 4. decembra 1998 - Dokument týkajúci sa "Gastrointestinálneho fransízového plánu" z 12. mája 1999 - Vnútrostátne strategické dokumenty - Skutocná realizácia stratégie LPP - Následky zrusenia povolení na uvedenie na trh O zneuzívajúcej povahe správania AZ - O stratégii LPP - O zneuzívajúcej povahe vytýkaného správania - O centralizovanej povahe stratégie, z ktorej vyplýva zneuzitie dominantného postavenia O povahe vytýkaného správania ako obmedzenia hospodárskej sútaze Záver E - O pokutách 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXty0r0o/L95875-3686TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXty0r0o/L95875-3686TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXty0r0o/L95875-3686TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXty0r0o/L95875-3686TMP.html#Footref1