Vec T-237/05 Éditions Odile Jacob SAS proti Európskej komisii "Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty súvisiace s konaním týkajúcim sa koncentrácie podnikov - Nariadenie (ES) c. 4064/89 - Nariadenie (ES) c. 139/2004 - Nariadenie (ES) c. 802/2004 - Zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu vysetrovania a kontroly - Výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov - Výnimka vztahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu právneho poradenstva" Abstrakt rozsudku 1. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov - Rozsah (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4, clánok 9 ods. 4 a clánok 11 ods. 2) 2. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 tretia zarázka) 3. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly - Ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby (Clánok 287 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 2 ods. 3 a clánok 4 ods. 2 prvá a tretia zarázka; nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 17, a nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 17) 4. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Dokumenty pochádzajúce od tretej osoby (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 1, 2 a 4) 5. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana rozhodovacieho procesu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 3 prvý pododsek) 6. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana právnych stanovísk (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, odôvodnenie c. 6 a clánok 4 ods. 2 druhá zarázka) 7. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov - Preskúmanie vedúce k osobitne neprimeranému zatazeniu - Výnimka z povinnosti preskúmania (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 6) 8. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Prevazujúci verejný záujem, ktorý odôvodnuje zverejnenie dokumentov (Clánok 255 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok. 2 ods. 1 a clánok 4 ods. 3 druhý pododsek) 1. Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup k týmto dokumentom predstavuje principiálne riesenie, ktoré sa uplatnuje na vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie bez ohladu na oblast, na ktorú sa pozadované dokumenty vztahujú. Toto principiálne riesenie vsak neznamená, ze také preskúmanie sa vyzaduje za kazdých okolností. Kedze cielom konkrétneho a individuálneho preskúmania, ktoré institúcia v zásade musí vykonat ako odpoved na ziadost o prístup podanú na základe nariadenia c. 1049/2001, je umoznit dotknutej institúcii jednak posúdit, do akej miery je niektorá z výnimiek z práva na prístup uplatnitelná, a jednak posúdit moznost ciastocného prístupu, spomínané preskúmanie totiz nemusí byt nevyhnutné, ak je vzhladom na osobitné okolnosti veci zjavné, ze prístup má byt zamietnutý, alebo naopak, povolený. Okrem iného vseobecnost odôvodnenia, o ktoré sa opiera zamietnutie prístupu, ako aj jeho strucnost alebo jeho stereotypný charakter môzu predstavovat dôkaz o absencii konkrétneho preskúmania iba v prípadoch, v ktorých je objektívne mozné uviest dôvody zamietnutia prístupu ku kazdému dokumentu bez zverejnenia obsahu tohto dokumentu alebo jeho podstatnej casti, a teda bez pozbavenia výnimky jej hlavného úcelu. Potreba, aby sa institúcie zdrzali uvádzania skutocností, ktoré by nepriamo porusili záujmy, ktoré majú výnimky osobitne chránit, je zdôraznená predovsetkým v clánku 9 ods. 4 a clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Nakoniec na dokumenty patriace do tej istej kategórie mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie, najmä v prípade, ak tieto dokumenty obsahujú rovnaký typ informácií. Prinálezí teda Vseobecnému súdu, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a úplne vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. (pozri body 44 - 47) 2. Clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa musí vykladat tak, ze toto ustanovenie, ktorého cielom je ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, sa uplatní len vtedy, ak sprístupnenie predmetných dokumentov môze ohrozit dovrsenie týchto cinností. Iste, na jednotlivé úkony vysetrovania alebo inspekcie sa môzu nadalej vztahovat výnimky zalozené na ochrane inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial vysetrovanie alebo inspekcia pokracujú, a to aj vtedy, ak sa konkrétne vysetrovanie alebo inspekcia, ktoré viedli k správe, ku ktorej sa ziada o prístup, skoncili. Pripustit, ze na vsetky dokumenty, ktoré majú súvis s inspekciami, vysetrovaním alebo kontrolou, sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 az dovtedy, kým nie sú prijaté opatrenia, ktoré majú nadväzovat na takéto konania, by vsak znamenalo podmienit prístup k uvedeným dokumentom neistou, budúcou a prípadne v case vzdialenou udalostou, ktorá závisí od rýchlosti a usilovnosti jednotlivých orgánov. Takéto riesenie by bolo v rozpore s cielom, ktorým je prístup verejnosti k dokumentom institúcií, v úsilí poskytnút obcanom moznost efektívnejsie kontrolovat zákonnost výkonu verejnej moci. (pozri body 72 - 75) 3. Podla clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom Komisie vztahujú na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré táto institúcia má, to znamená na vsetky dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v drzbe. V oblasti koncentrácií teda nemozno pripustit, aby sa korespondencia medzi Komisiou a dotknutými osobami povazovala za dokument, na ktorý sa zjavne vztahuje výnimka vztahujúca sa na ochranu úcelu vysetrovania alebo výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov. Hoci sa tieto výnimky prípadne vztahujú na urcité dokumenty, ktoré Komisia vypracovala alebo ktoré jej boli poskytnuté, nie je to nevyhnutne prípad vsetkých dokumentov alebo celého obsahu týchto dokumentov. Komisii prinajmensom prinálezí, aby sa o tom ubezpecila konkrétnym a skutocným preskúmaním kazdého dokumentu, ako to vyzaduje clánok 4 ods. 2 prvá zarázka uvedeného nariadenia. Pokial má verejnost právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemozno tieto informácie povazovat za informácie, ktoré majú zo svojej podstaty charakter profesijného tajomstva alebo obchodného tajomstva. Ani clánok 287 ES, ani clánok 17 nariadení c. 4064/89 a 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nemôzu bránit zverejneniu dokumentu, na ktorý sa nevztahuje jedna z výnimiek stanovených nariadením c. 1049/2001. (pozri body 86, 90, 94, 123, 124) 4. Podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pokial ide o dokumenty pochádzajúce od tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, sa institúcia poradí s touto tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka stanovená v clánku 4 ods. 1 alebo 2. Z toho vyplýva, ze institúcie nie sú povinné sa poradit s dotknutými tretími osobami, ak je zjavné, ze dokument môze alebo nemôze byt zverejnený. Vo vsetkých ostatných prípadoch sa institúcie musia poradit s dotknutou tretou osobou. Preto konzultácia s tretími osobami v zásade predstavuje predchádzajúcu podmienku posúdenia toho, ci sa v prípade dokumentov pochádzajúcich od tretích osôb uplatnia výnimky z prístupu uvedené v clánku 4 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1049/2001. Nekonzultovanie s tretími osobami, ktoré sú autormi dokumentov, je teda v súlade s týmto nariadením, len ak sa jedna z výnimiek stanovených uvedeným nariadením jasne pouzije na dotknuté dokumenty. (pozri body 126, 127) 5. Uplatnenie výnimky zalozenej na ochrane rozhodovacieho procesu stanovenej v clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predpokladá, ze je preukázané, ze prístup k pozadovaným dokumentom môze konkrétne a skutocne poskodit ochranu rozhodovacieho procesu Komisie, a ze toto riziko ohrozenia je primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. Okrem toho na uplatnenie tejto výnimky musí byt narusenie rozhodovacieho procesu vázne. Je to tak najmä v prípade, ak má zverejnenie uvedených dokumentov podstatný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie závaznosti závisí od celkových okolností prípadu, najmä od negatívnych úcinkov na rozhodovací proces, ktoré institúcia uvádza v súvislosti so zverejnením uvedených dokumentov. Odôvodnenia uvedené vseobecne a abstraktne bez toho, aby boli podporené detailnou argumentáciou vzhladom na obsah dotknutých dokumentov, nemôzu byt dostatocné na odôvodnenie zamietnutia prístupu k pozadovaným dokumentom, lebo inak by bola porusená zásada doslovného výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 a osobitne výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia. (pozri body 140, 141, 143) 6. Výnimku vztahujúcu sa na právne poradenstvo stanovenú v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie treba vykladat ako výnimku, ktorá má za ciel chránit záujem Komisie poziadat o právne stanoviská a dostat stanoviská, ktoré sú otvorené, objektívne a kompletné. Nebezpecenstvo poskodenia tohto záujmu musí byt na to, aby sa nan dalo odvolávat, primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. V tejto súvislosti nie je záujem verejnosti na sprístupnení dokumentu na základe povinnosti transparentnosti - ktorá má umoznit obcanom tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu a zarucit, ze v demokratickom systéme bude administratíva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi -rovnaký, ak tento dokument spadá do správneho konania, v ktorom sa uplatnujú pravidlá upravujúce kontrolu koncentrácií alebo právo hospodárskej sútaze vo vseobecnosti, alebo ak sa tento dokument týka konania, v rámci ktorého dotknutá institúcia vystupuje ako zákonodarca, a ked by v zmysle odôvodnenia c. 6 nariadenia c. 1049/2001 mal byt umoznený sirsí prístup k dokumentom. (pozri body 156, 161) 7. Kedze právo na prístup k dokumentom institúcií predstavuje zásadné riesenie, výnimka z povinnosti preskúmania môze byt prijatá iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované. Okrem toho institúcia, ktorá sa dovoláva výnimky spojenej s neprimeraným zatazením spôsobeným ziadostou o prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, znása dôkazné bremeno o rozsahu zatazenia. Ak institúcia predlozila dôkaz o neprimeranom administratívnom zatazení spôsobenom konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov uvedených v ziadosti, má povinnost pokúsit sa dohodnút so ziadatelom s cielom na jednej strane zistit alebo spresnit jeho záujem na získaní dotknutých dokumentov a na druhej strane konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia nez konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Institúcia je vsak v tejto súvislosti povinná uprednostnit moznost, ktorá je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela, pricom sama osebe nepredstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované. Z uvedeného vyplýva, ze institúcia môze upustit od konkrétneho a individuálneho preskúmania, iba ak skutocne prestudovala vsetky ostatné moznosti prichádzajúce do úvahy a ak vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré zo vsetkých týchto mozností vyplýva neprimerané pracovné zatazenie. Rozhodnutie Komisie, ktoré celkovo zamieta akýkolvek ciastocný prístup zalobkyne, by mohlo byt zákonné len za predpokladu, ze by Komisia bola predtým konkrétne vysvetlila dôvody, pre ktoré riesenia alternatívne ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu kazdého z dotknutých dokumentov takisto predstavovali neprimerané pracovné zatazenie. (pozri body 170 - 174) 8. Vzhladom na vseobecnú zásadu prístupu k dokumentom, tak ako je upravená v clánku 255 ES a v odôvodneniach c. 1 a 2 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, musí mat prevazujúci verejný záujem, ktorý odôvodnuje zverejnenie, objektívny a vseobecný charakter a nemozno ho zamienat s osobitnými alebo so súkromnými záujmami týkajúcimi sa napríklad zaloby proti institúciám, lebo takéto osobitné alebo súkromné záujmy nepredstavujú relevantnú okolnost v rámci porovnávania záujmov v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia. Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 je totiz adresátom práva na prístup k dokumentom institúcií kazdý obcan Únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo so sídlom v niektorom clenskom státe. Z toho vyplýva, ze úcelom tohto nariadenia je zarucit prístup k verejným dokumentom kazdému, a nie iba prístup ziadatela k dokumentom, ktoré sa ho týkajú. Preto osobitný záujem, ktorý môze uvádzat ziadatel o prístup k dokumentom, ktoré sa ho osobne týkajú, nemôze byt vo vseobecnosti rozhodujúcim pri posudzovaní existencie prevazujúceho verejného záujmu, ako ani pri porovnávaní záujmov v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku uvedeného nariadenia. (pozri body 191, 192) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 9. júna 2010 ([1]*) "Prístup k dokumentom institúcií - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty súvisiace s konaním týkajúcim sa koncentrácie podnikov - Nariadenie (ES) c. 4064/89 - Nariadenie (ES) c. 139/2004 - Nariadenie (ES) c. 802/2004 - Zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu vysetrovania a kontroly - Výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov - Výnimka vztahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu právneho poradenstva" Vo veci T-237/05, Éditions Odile Jacob SAS, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne W. van Weert a O. Fréget, neskôr O. Fréget, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: X. Lewis, P. Costa de Oliveira a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Lagardčre SCA, v zastúpení: pôvodne A. Winckler, S. Sorinas Jimeno a I. Girgenson, neskôr A. Winckler, F. de Bure a J.-B. Pinçon, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie zo 7. apríla 2005, ktorým sa ciastocne zamieta ziadost zalobkyne o prístup k urcitým dokumentom súvisiacim s konaním týkajúcim sa koncentrácie podnikov (vec COMP/M.2978 - Lagardčre/Natexis/VUP), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas a L. Truchot (spravodajca), tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. septembra 2009, so zretelom na uznesenie o opätovnom otvorení ústneho konania z 28. septembra 2009 a na odpoved zalobkyne na písomnú otázku Vseobecného súdu, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Ziadosti o prístup k dokumentom predlozené zalobkynou 1 Listom z 27. januára 2005 zalobkyna Éditions Odile Jacob SAS poziadala Komisiu Európskych spolocenstiev na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup k viacerým dokumentom súvisiacim so správnym konaním (dalej len "dotknuté konanie"), ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie 2004/422/ES zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a s fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.2978 - Lagardčre/Natexis/VUP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 125, s. 54, dalej len "rozhodnutie o zlucitelnosti"), aby ich mohla pouzit na podporu svojej zaloby vo veci Éditions Odile Jacob/Komisia, T-279/04, ktorú prejednáva Vseobecný súd a ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia o zlucitelnosti. Dotknutými dokumentmi boli: a) rozhodnutie Komisie z 5. júna 2003 o zacatí podrobného vysetrovania na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) v rámci dotknutého konania; b) úplná verzia zmluvy o prevode podpísanej 3. decembra 2002 Natexis Banques populaires SA na jednej strane a Segex Sarl a Ecrinvest 4 SA na strane druhej; c) vsetka korespondencia medzi Komisiou a Natexis Banques populaires v období od septembra 2002 do oznámenia koncentrácie, ku ktorému doslo 14. apríla 2003; d) vsetka korespondencia medzi Komisiou a Lagardčre SCA v období od septembra 2002 do uvedeného oznámenia; e) zmluva, ktorou sa Natexis Banques populaires stala vlastníkom podielov a aktív Vivendi Universal Publishing SA (VUP), ktoré nadobudla od Vivendi Universal SA k 20. decembru 2002; f) ponuka na kúpu VUP, ktorú vydala spolocnost Lagardčre, adresovaná Vivendi Universal 22. októbra 2002; g) vsetky interné memorandá Komisie, ktoré sa výlucne alebo nevýlucne týkajú uplatnenia clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89 na nadobudnutie aktív VUP prostredníctvom Natexis SA/Investima 10 SAS vrátane memoránd, ktoré si medzi sebou vymenili Generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre hospodársku sútaz a právna sluzba Komisie; h) vsetka korespondencia medzi Komisiou a Natexis, ktorá sa výlucne alebo nevýlucne týka uplatnenia clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89 na nadobudnutie aktív VUP prostredníctvom Natexis/Investima 10. 2 Listom z 27. januára 2005 zalobkyna zaslala Komisii ziadost o prístup k dalsej sérii dokumentov, aby ich mohla pouzit na podporu svoje zaloby vo veci Éditions Odile Jacob/Komisia, T-452/04, ktorá je v konaní na Vseobecnom súde a smeruje k zruseniu rozhodnutia Komisie z 30. júla 2004 o schválení Wendel Investissement SA ako nadobúdatela aktív postúpených spolocnosti Lagardčre v súlade s rozhodnutím o zlucitelnosti (dalej len "rozhodnutie o schválení"). Dotknutými dokumentmi boli: a) rozhodnutie Komisie o schválení splnomocnenca povereného dohliadat na dodrziavanie záväzkov prevzatých spolocnostou Lagardčre pri povolovaní koncentrácie rozhodnutím o zlucitelnosti; b) poverenie, ktoré Lagardčre zverila Salustro Reydel Management SA na úcely dohladu nad dodrziavaním záväzkov prevzatých spolocnostou Lagardčre pri povolovaní koncentrácie rozhodnutím o zlucitelnosti; c) prípadné ziadosti Komisie o zmenu a doplnenie návrhu poverenia a odpovede predlozené v tejto súvislosti spolocnostou Lagardčre; d) poverenie, ktoré Lagardčre dala správcovi oddelených aktív (Hold Separate Manager) zodpovednému za správu aktív v súlade s rozhodnutím o zlucitelnosti; e) rozhodnutie Komisie o schválení uvedeného správcu; f) návrh dohody podpísanej 28. mája 2004 medzi Lagardčre a Wendel Investissement o spätnom prevzatí postúpených aktív; g) list zo 4. júna 2004, ktorým Lagardčre ziada Komisiu o schválenie Wendel Investissement ako nadobúdatela postúpených aktív; h) ziadost o informácie z 11. júna 2004 zaslaná spolocnosti Lagardčre Komisiou na základe clánku 11 nariadenia c. 4064/89, ktorá mala Komisii umoznit zhodnotit, ci podmienky schválenia spolocnosti Wendel Investissement boli splnené; i) odpoved Lagardčre na túto ziadost o informácie z 21. júna 2004; j) správa splnomocnenca povereného posúdením ponuky Wendel Investissement ako nadobúdatela aktív postúpených vzhladom na kritériá schválenia odovzdaná Komisii 5. júla 2004. 3 Faxom z 15. februára 2005 generálny riaditel GR pre hospodársku sútaz zaslal zalobkyni list Komisie z 5. februára 2004 o schválení poverenia splnomocnenca a správcu oddelených aktív [dokumenty uvedené v bode 2 vyssie písm. a) a e)] a informoval ju, ze ostatné dokumenty jej nemôzu byt poskytnuté, lebo sa na ne vztahujú výnimky definované v clánku 4 ods. 2 prvej az tretej zarázke a v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, a ze ziaden prevazujúci verejný záujem neodôvodnuje ich zverejnenie. 4 Listom z 18. februára 2005 zalobkyna podala opakovanú ziadost (dalej len "ziadost o prístup") týkajúcu sa dokumentov, ku ktorým jej bol zamietnutý prístup. 5 Dna 14. marca 2005 generálny sekretár Komisie informoval zalobkynu, ze lehota na odpoved na jej ziadost bude predlzená v súlade s clánkom 8 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 az do 7. apríla 2005 z dôvodu komplexnosti ziadosti o prístup a mnozstva pozadovaných dokumentov. 2. Napadnuté rozhodnutie 6 Rozhodnutím D(2005) 3286 zo 7. apríla 2005 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia potvrdila svoje zamietnutie zverejnenia z 15. februára 2005. 7 Komisia identifikovala dokumenty dotknuté ziadostou o prístup a poskytla ich podrobný zoznam, okrem tých, ktorých sa týkal bodu 1 písm. d) vyssie, a to z dôvodu, ze korespondencii medzi spolocnostou Lagardčre a Komisiou zodpovedalo dvadsat fasciklov a vypracovanie podrobného zoznamu by predstavovalo neprimeranú administratívnu zátaz. Komisia navyse spresnila, ze nemá k dispozícii dokument uvedený v bode 1 písm. f) vyssie, a uviedla, ze dokumenty uvedené v bode 1 písm. c) vyssie zahrnajú aj dokumenty uvedené v spomínanom bode písm. h). 8 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia na zamietnutie prístupu k vsetkým pozadovaným dokumentom odvoláva na výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorá sa vztahuje na ochranu úcelov inspekcií, vysetrovania a kontroly, pretoze tieto dokumenty boli poskytnuté sluzbám Komisie alebo vypracované sluzbami Komisie v rámci konania o kontrole koncentrácie podnikov. Komisia sa domnieva, ze za predpokladu, ze by Vseobecný súd zrusil rozhodnutie o zlucitelnosti, Komisia by bola vedená k prijatiu nového rozhodnutia, a teda k opätovnému otvoreniu vysetrovania. Ciel tohto vysetrovania by bol ohrozený, ak by písomnosti vypracované alebo získané v rámci konania o kontrole boli v tomto stádiu zverejnené. Zo vseobecnejsieho hladiska sa Komisia domnieva, ze zverejnenie informácií, ktoré jej boli poskytnuté v rámci konania o kontrole koncentrácie, by narusilo atmosféru dôvery a spolupráce medzi Komisiou a dotknutými osobami, ktorá je nevyhnutná pre zber pre nu potrebných informácií. 9 Komisia sa odvoláva na výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorá sa vztahuje na ochranu obchodných záujmov, aj na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. b) az e) a h) vyssie a v bode 2 písm. b), c) (ciastocne), d), f), g), i) a j) vyssie, lebo tieto dokumenty obsahujú citlivé informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov, ktoré tieto podniky odovzdali Komisii výlucne na úcely kontroly zamýslanej koncentrácie. Komisia sa domnieva, ze dokumenty uvedené v bode 1 písm. a) vyssie a v bode 2 písm. c) (pokial ide o postu Komisie adresovanú spolocnosti Lagardčre) a písm. h) vyssie, ktoré vsetky vypracovala, obsahujú aj z obchodného hladiska citlivé informácie týkajúce sa dotknutých podnikov. 10 Komisia sa okrem toho na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dvom z troch interných poznámok uvedených v bode 1 písm. g) vyssie odvoláva na výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, ktorá sa vztahuje na ochranu rozhodovacieho procesu institúcie. Jednou z nich je ziadost o stanovisko, ktorú GR pre hospodársku sútaz predlozilo právnej sluzbe; druhou je správa vypracovaná pre clena Komisie povereného hospodárskou sútazou, v ktorej je zhrnutý aktuálny stav veci. Komisia sa domnieva, ze tieto dve poznámky odrázajú interné stanoviská a predbezné konzultácie k prijatiu rozhodnutia o zlucitelnosti a ze jej rozhodovací proces by utrpel závaznú ujmu, keby boli jej interné rokovania zverejnené. Komisia tvrdí, ze jej sluzby musia mat moznost slobodne vyjadrit svoje stanoviská, chránené pred akýmkolvek vonkajsím tlakom, s cielom poskytnút Komisii objasnenie potrebné na prijatie rozhodnutia. 11 Komisia sa na odôvodnenie zamietnutia prístupu k jednému z dokumentov uvedených v bode 1 písm. g) vyssie opiera o výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorá sa vztahuje na ochranu právneho poradenstva. Komisia zdôraznuje, ze je potrebné, aby sa právne poradenstvo mohlo poskytovat úplne slobodne, objektívne a nezávisle. Komisia sa domnieva, ze ak by právna sluzba musela zohladnit neskorsie zverejnenie jej stanoviska, nevyjadrovala by sa úplne nezávisle. 12 Pokial ide o dokumenty pochádzajúce od tretích osôb, Komisia sa domnieva, ze sa s nimi nemala poradit na základe clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001, kedze usúdila, ze jedna z vyssie uvedených výnimiek bola uplatnitelná, a bolo teda zrejmé, ze dotknuté dokumenty nemohli byt zverejnené. 13 Komisia tvrdí, ze preskúmala moznost umoznit zalobkyni ciastocný prístup k dotknutým dokumentom podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 a zamietla ju z dôvodu velkého mnozstva pozadovaných dokumentov a s ohladom na skutocnost, ze na takmer celý obsah týchto dokumentov sa vztahovali vyssie uvedené výnimky. Urcenie castí týchto dokumentov, ktoré je mozné poskytnút, by spôsobilo neprimeranú administratívnu zátaz vo vztahu k záujmu verejnosti mat prístup k neúplným castiam dokumentov, ktorý by z takéhoto výkonu vyplýval. 14 Komisia okrem iného uvádza, ze nijaký prevazujúci verejný záujem neodôvodnuje zverejnenie dotknutých dokumentov, kedze ziadost o prístup bola zalozená na obrane záujmov zalobkyne v konaní prejednávanom Vseobecným súdom, a to na obrane vztahujúcej sa na súkromný, a nie na verejný záujem. 15 Komisia upozornuje zalobkynu na existenciu iných osobitných pravidiel prístupu stanovených jednak nariadením c. 4064/89 a jednak ustanoveniami rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ktoré v rámci súdneho konania umoznujú úcastníkovi konania ziadat o prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré môze spocívat v ziadosti o predlozenie dokumentov týkajúcich sa prebiehajúcej veci. 16 Komisia nakoniec uvádza, ze skutocnost, ze zverejnila ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 4064/89 v prílohe svojho vyjadrenia k zalobe vo veci T-279/04, nemôze znamenat, ze je povinná zverejnit ziadost o informácie adresovanú spolocnosti Lagardčre na základe toho istého ustanovenia, ktorá je uvedená v bode 2 písm. h) vyssie. Komisia pripomína, ze písomnosti pripojené k vyjadreniam predlozeným Súdnemu dvoru a Vseobecnému súdu sa poskytujú iba na úcely dotknutého konania a nie sú urcené na zverejnenie, zatial co poskytnutie dokumentu na základe nariadenia c. 1049/2001 sa rovná zverejneniu tohto dokumentu. 17 Po vydaní napadnutého rozhodnutia podala zalobkyna 5. júla 2005 návrh na prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku vo veci T-279/04, ktorého cielom bolo, aby Vseobecný súd nariadil Komisii predlozit dokumenty uvedené v bode 1 písm. a) az h) vyssie. Komisia v prílohe k jej pripomienkam k tomuto návrhu poskytla zalobkyni dokument uvedený v bode 1 písm. a), a to rozhodnutie Komisie z 5. júna 2003 o zacatí podrobného vysetrovania na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89 v dotknutom konaní. Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2005 zalobkyna podala zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 19 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 29. septembra 2005 spolocnost Lagardčre poziadala o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 20 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 21 Uznesením predsedu siestej komory Vseobecného súdu zo 6. marca 2009 bol spolocnosti Lagardčre povolený vstup do tohto konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania. 22 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Vseobecný súd o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote. 23 Uznesením z 10. júla 2009 Vseobecný súd v súlade s clánkom 65 písm. b), clánkom 66 ods. 1 a clánkom 67 ods. 3 tretím pododsekom rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby predlozila vsetky pozadované dokumenty s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v bode 1 písm. f) vyssie a v bode 2 písm. a) a e) vyssie, pricom spresnil, ze tieto dokumenty nebudú v rámci tohto konania poskytnuté ani zalobkyni, ani vedlajsiemu úcastníkovi konania. Tejto ziadosti sa vyhovelo. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 9. septembra 2009. 25 Uznesením z 28. septembra 2009 bola opätovne otvorená ústna cast konania na úcel polozenia písomnej otázky zalobkyni. 26 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O predmete konania 28 Viacero dokumentov, ku ktorým ziadala zalobkyna prístup podla nariadenia c. 1049/2001, jej Komisia úplne alebo ciastocne odovzdala vo svojich vyjadreniach k zalobe vo veciach T-279/04 a T-452/04 a vo svojich pripomienkach k návrhu na prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorý zalobkyna predlozila vo veci T-279/04. Takto poskytnutými dokumentmi boli: - nedôverné znenie dokumentu uvedeného v bode 1 písm. a) vyssie, a to rozhodnutia Komisie z 5. júna 2003 prijatého v súlade s clánkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89 v dotknutom konaní, - nedôverné znenie kúpnej zmluvy podpísanej 3. decembra 2002 medzi Segex a Ecrinvest 4 na jednej strane a spolocnostou Lagardčre na strane druhej; táto zmluva zodpovedá dokumentu uvedenému v bode 1 písm. b) vyssie, ako potvrdili Komisia a Lagardčre v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, - cast dokumentu uvedeného v bode 1 písm. c) vyssie, to jest korespondencie medzi Komisiou a Natexis v období od septembra 2002 do oznámenia koncentrácie, ku ktorému doslo 14. apríla 2003, - dokument uvedený v bode 2 písm. h) vyssie, a to ziadost o informácie z 11. júna 2004, ktorú zaslala Komisia spolocnosti Lagardčre, - nedôverné znenie dokumentu uvedeného v bode 2 písm. j) vyssie, a to správy splnomocnenca o ponuke Wendel Investissement. 29 Zalobkyna v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu uviedla, ze sa domnieva, ze jej záujem na konaní, pokial ide o tieto dokumenty, zanikol, kedze jej ziadosti o prístup bolo z tohto hladiska vyhovené ich poskytnutím. 30 Nie je teda potrebné rozhodnút o zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia zamietla prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. a) az c) vyssie a v bode 2 písm. h) az j) vyssie. 31 Zalobkyna nakoniec ani nenapadla tvrdenie Komisie, ze nemá k dispozícii dokument uvedený v bode 1 písm. f vyssie. 32 V dôsledku toho sa predmet konania týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia v tom rozsahu, v akom Komisia zamietla celkový alebo ciastocný prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. d), e), g) a h) vyssie a v bode 2 písm. b) az d), f), g) a i) (dalej len "sporné dokumenty"). 2. O prípustnosti jedného z tvrdení, ktoré na úvod vzniesol vedlajsí úcastník konania Tvrdenia úcastníkov konania 33 Vedlajsí úcastník konania na úvod uvádza, ze spornú ziadost o prístup treba posúdit v osobitnom kontexte konania o kontrole koncentrácií. Z tohto dôvodu najmä tvrdí, ze prístup k spisu v konaniach o kontrole koncentrácií podlieha osobitným pravidlám stanoveným v clánku 17 nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88). Zavedený rezim je prísny. Tretie osoby nemajú pri koncentrácii umoznený prístup k spisu. Prístup nezahrna dôverné informácie ani interné dokumenty Komisie alebo príslusných orgánov clenských státov. Prístup je umoznený len pod podmienkou, ze získané dokumenty budú pouzité iba pre potreby dotknutého konania o koncentrácii. V súlade s pravidlom lex specialis derogat legi generali sa osobitné pravidlá odchylujú od vseobecných pravidiel. Judikatúra tak pripústa, ze právo na prístup stanovené clánkom 255 ES a nariadením c. 1049/2001 sa rusí osobitnými normami týkajúcimi sa tajnosti rokovania výberových komisií. Rovnako tak v oblasti kontroly koncentrácií musí byt existencia osobitných pravidiel prekázkou - alebo prinajmensom obmedzením - uplatnenia vseobecných pravidiel prístupu verejnosti k dokumentu. Ak by to tak nebolo, pravidlá prístupu stanovené nariadením c. 802/2004 by boli zbavené akéhokolvek potrebného úcinku. 34 Zalobkyna namieta dôvodnost tejto úvodnej pripomienky vedlajsieho úcastníka konania. Posúdenie Vseobecným súdom 35 Podla clánku 113 rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze kedykolvek aj bez návrhu rozhodnút o prekázke konania z dôvodu verejného záujmu, medzi ktoré patrí aj prípustnost tvrdenia uvedeného vedlajsím úcastníkom konania. 36 Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Aj ked tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia rámec sporu a ze vedlajsie úcastníctvo stále smeruje k podpore návrhov úcastníka, ktorého podporuje. 37 V prejednávanej veci hlavní úcastníci konania neuviedli tvrdenie zalozené na výlucnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa prístupu k spisu, ktoré sú stanovené v oblasti kontroly koncentrácií. Toto tvrdenie by teda za predpokladu, ze by mohlo byt prijaté Vseobecným súdom, viedlo k zruseniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze bolo nesprávne prijaté na základe nariadenia c. 1049/2001, a nie na základe ustanovení týkajúcich sa prístupu k spisu stanovených pre oblast kontroly koncentrácií, na základe ktorých malo byt prijaté. Nie je teda uvedené na podporu návrhov Komisie, ktorá navrhuje zamietnut zalobu o neplatnost. 38 Tvrdenie uvedené na úvod vedlajsím úcastníkom konania a zalozené na výlucnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa prístupu k spisu stanovených pre oblast kontroly koncentrácií musí byt teda zamietnuté ako neprípustné. 3. O veci samej 39 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby styri zalobné dôvody, zalozené na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti o prístup, na zjavne nesprávnom posúdení Komisiou pri uplatnovaní výnimiek stanovených clánkom 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001, na nerespektovaní práva na aspon ciastocný prístup k pozadovaným dokumentom a na porusení zásady proporcionality vyplývajúcom z neexistencie zvázenia uvedených výnimiek s prevazujúcim verejným záujmom odôvodnujúcim zverejnenie pozadovaných dokumentov. 40 Vzhladom na to, ze prvý a druhý zalobný dôvod spolu úzko súvisia, treba ich preskúmat spolocne. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania pozadovaných dokumentov a na zjavne nesprávnom posúdení Komisiou pri uplatnovaní výnimiek stanovených clánkom 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 41 Podla ustálenej judikatúry musí mat preskúmanie na úcely spracovania ziadosti o prístup k dokumentom konkrétnu povahu. Na jednej strane samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nepostacuje na odôvodnenie jej uplatnenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Zb. s. II-1429, bod 75, a zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T-391/03 a T-70/04, Zb. s. II-2023, bod 115). Takéto uplatnenie môze byt v zásade odôvodnené len za predpokladu, ze institúcia predtým preskúmala na jednej strane, ci prístup k dokumentu môze konkrétne a skutocne ohrozit chránený záujem, a po druhé, ci za predpokladov uvedených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 neexistuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie dotknutého dokumentu. Na druhej strane riziko ohrozenia chráneného záujmu musí byt primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. Preskúmanie, ktoré má institúcia vykonat na úcely uplatnenia výnimky, preto musí byt vykonané konkrétne a musí byt zjavné z odôvodnenia rozhodnutia (rozsudky Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, Zb. s. II-1121, dalej len "rozsudok VKI", bod 69, a Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný, bod 115). 42 Okrem toho toto konkrétne preskúmanie sa má vykonat vo vztahu ku kazdému dokumentu uvedenému v ziadosti. Z nariadenia c. 1049/2001 totiz vyplýva, ze vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 sa majú uplatnit na "dokument" (rozsudky VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 70, a Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 116). Navyse, pokial ide o uplatnenie ratione temporis týchto istých výnimiek, clánok 4 ods. 7 uvedeného nariadenia stanovuje, ze sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe "obsahu daného dokumentu". 43 Z uvedeného vyplýva, ze konkrétne a individuálne preskúmanie je v kazdom prípade nevyhnutné, kedze aj za predpokladu, ze je jasné, ze ziadost o prístup sa týka dokumentov chránených výnimkou, jedine takéto preskúmanie môze umoznit institúcii posúdit moznost povolit ziadatelovi ciastocný prístup v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudky VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 73, a Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 117). V rámci uplatnovania tohto nariadenia Súd prvého stupna uz okrem toho urcil ako v zásade nedostatocné také posúdenie dokumentov, ktoré je vykonané podla kategórií, ale nie vo vztahu ku konkrétnym informáciám obsiahnutým v týchto dokumentoch, kedze preskúmanie pozadované od institúcie by jej malo umoznit konkrétne posúdit, ci sa uvádzaná výnimka skutocne uplatní na vsetky informácie obsiahnuté v predmetných dokumentoch (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 74 a 76). 44 Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup predstavuje principiálne riesenie (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 74 a 75), ktoré sa uplatnuje na vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 bez ohladu na oblast, na ktorú sa pozadované dokumenty vztahujú. 45 Toto principiálne riesenie vsak neznamená, ze podobné preskúmanie sa vyzaduje za kazdých okolností. Kedze cielom konkrétneho a individuálneho preskúmania, ktoré institúcia v zásade musí vykonat ako odpoved na ziadost o prístup podanú na základe nariadenia c. 1049/2001, je umoznit dotknutej institúcii jednak posúdit, do akej miery je niektorá z výnimiek z práva na prístup uplatnitelná, a jednak posúdit moznost ciastocného prístupu, spomínané preskúmanie totiz nemusí byt nevyhnutné, ak je vzhladom na osobitné okolnosti veci zjavné, ze prístup má byt zamietnutý, alebo naopak, povolený. O takýto prípad by mohlo íst najmä vtedy, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne ako celok chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne ako celok prístupné, alebo ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 75). 46 Okrem iného vseobecnost odôvodnenia, o ktoré sa opiera zamietnutie prístupu, ako aj jeho strucnost alebo jeho stereotypný charakter môzu predstavovat dôkaz o absencii konkrétneho preskúmania iba v prípadoch, v ktorých je objektívne mozné uviest dôvody zamietnutia prístupu ku kazdému dokumentu bez zverejnenia obsahu tohto dokumentu alebo jeho podstatnej casti, a teda bez pozbavenia výnimky jej hlavného úcelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Sison/Rada, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 84; pokial ide o kódex správania, pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 5. marca 1997, WWF UK/Komisia, T-105/95, Zb. s. II-313, bod 65). Ako uz spresnil Súdny dvor, potreba, aby sa institúcie zdrzali uvádzania skutocností, ktoré by nepriamo porusili záujmy, ktoré majú výnimky osobitne chránit, je zdôraznená predovsetkým v clánku 9 ods. 4 a clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 83). 47 Nakoniec na dokumenty patriace do tej istej kategórie mozno pouzit jedno a to isté odôvodnenie, najmä v prípade, ak tieto dokumenty obsahujú rovnaký typ informácií. Prinálezí teda Vseobecnému súdu, aby posúdil, ci sa uvedená výnimka zjavne a úplne vztahuje na dokumenty patriace do tejto kategórie. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 48 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia zaujala abstraktný a vseobecný prístup bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie s cielom overit si, ze poskytnutie kazdého z pozadovaných dokumentov by skutocne poskodilo záujem chránený výnimkou stanovenou v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 49 Zalobkyna tvrdí, ze starostlivost Komisie o zachovávanie atmosféry dôvery s dotknutými osobami v rámci konania o kontrole koncentrácií je druhoradá, pretoze tieto osoby sú zo zákona povinné poskytnút Komisii vsetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti pozaduje. 50 Riziko porusenia ochrany úcelu vysetrovania, ktoré uvádza Komisia, je v kazdom prípade cisto hypotetické, co nepostacuje na odôvodnenie zamietnutia prístupu. Komisia nemôze preukázat existenciu takéhoto rizika, pretoze väcsina pozadovaných dokumentov sa týka striktne právnych otázok, najmä podla clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89, a nie otázok analýzy hospodárskej sútaze, ktoré jediné môzu ohrozit úcel vysetrovania Komisie v prípade nového preskúmania transakcie z hladiska kontroly koncentrácií. 51 Tieto dokumenty boli navyse odovzdané Komisii dotknutými podnikmi pred oznámením koncentrácie, teda mimo akéhokolvek formálneho postupu vysetrovania. 52 Komisia tvrdí, ze konkrétne a individuálne preskúmala kazdý dokument, co dokazuje skutocnost, ze vsetky tieto dokumenty boli jasne identifikované a vymenované, s výnimkou dokumentov uvedených v bode 1 písm. d) vyssie, tak v zozname pripojenom k napadnutému rozhodnutiu, ako aj v samotnom rozhodnutí, s ohladom na výnimky vztahujúce sa na ne. Práve na základe takéhoto preskúmania mohla Komisia zaslat zalobkyni list z 5. februára 2004 o schválení poverenia splnomocnenca a správcu oddelených aktív, ktorý zodpovedá dokumentom uvedeným v bode 2 písm. a) a e) vyssie. 53 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva individuálna, konkrétna a podrobná povaha vykonaného preskúmania. Len pozorné a individuálne preskúmanie umoznilo napríklad urcit, ze dokumenty uvedené v bode 1 písm. h) vyssie uz boli zapísané v bode 1 písm. c) alebo ze dokument uvedený v bode 2 písm. e) vyssie je ten istý dokument ako dokument uvedený v bode 2 písm. a). 54 Komisia tvrdí, ze individuálne odôvodnenie by mohlo poskodit záujem chránený dotknutou výnimkou a ze judikatúra pripustila, ze podrobným odôvodnením vo vztahu k obsahu dokumentu by mohli byt zverejnené informácie chránené jednou z výnimiek stanovených nariadením c. 1049/2001. 55 Pokial ide o dokumenty uvedené v bode 1 písm. d) vyssie, teda o vsetku korespondenciu medzi Komisiou a Lagardčre SCA v období od septembra 2002 do uvedeného oznámenia, Komisia uvádza, ze konkrétne a individuálne preskúmanie sa nevyzaduje, ak je jasné, ze dotknuté dokumenty musia alebo nesmú byt sprístupnené. V prejednávanej veci patria uvedené dokumenty vzhladom na ich spolocné charakteristiky zjavne do tej istej kategórie. 56 Konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého z dotknutých dokumentov, ako aj strucné preskúmanie dokumentov uvedených v bode 1 písm. d) vyssie tak preukázalo, ze na vsetky dokumenty sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke, ktorá sa vztahuje na ochranu inspekcií, vysetrovania a kontroly, a navyse na niektoré dokumenty sa úplne alebo ciastocne vztahujú iné výnimky. 57 Komisia zdôraznuje, ze hoci bol priebeh vysetrovania ukoncený, vysetrovanie nemozno povazovat za uzavreté, kedze rozhodnutie o zlucitelnosti je predmetom zaloby o neplatnost, ktorej preskúmanie je prejednávané Vseobecným súdom a v prípade jeho zrusenia sa bude musiet opätovne otvorit vysetrovanie. Sprístupnenie dokumentov, ku ktorým bol zamietnutý prístup, by vystavilo Komisiu vonkajsím tlakom, ktoré by jej v prípade opätovného otvorenia vysetrovania bránili v jeho správnom vedení. 58 Komisia napáda tvrdenie zalobkyne, podla ktorého atmosféra dôvery medzi Komisiou a hospodárskymi subjektmi v rámci kontroly koncentrácií nie je podstatná vzhladom na skutocnost, ze hospodárske subjekty sú zo zákona povinné poskytnút Komisii v rámci jej vysetrovania vsetky potrebné informácie. Komisia zdôraznuje, ze zákonnú povinnost mozno splnit rôznymi spôsobmi a vysetrovania môzu byt úcinnejsie, ak sa podniky neuspokoja iba so splnením svojich minimálnych povinností, ale v duchu dobrej vôle spolupracujú. Dotknutí úcastníci konania neocakávajú, ze Komisia pouzije získané informácie na iné úcely nez na tie, na ktoré jej boli oznámené, pretoze by to bolo v rozpore s clánkom 17 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Riziko, ktoré pre tento vztah dôvery predstavuje zverejnenie dokumentov poskytnutých dotknutými osobami tretím osobám, nie je teda cisto hypotetické. Komisia ilustruje toto riziko citovaním publikácie advokátskej kancelárie pripomínajúcej riziko, ze informácie odovzdané v rámci koncentrácie budú Komisiou dalej zverejnené. 59 Komisia pripomína, ze judikatúra vyzaduje, aby riziko poskodenia chráneného záujmu bolo primerane predvídatelné, a nie aby bol predlozený nepochybný a podrobný dôkaz o existencii takéhoto rizika. Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze uvedené dokumenty boli odovzdané pred dátumom oznámenia koncentrácie, je nerelevantná, kedze záujmom chráneným dotknutou výnimkou je zachovanie úcelu vysetrovania, a to nielen vysetrovania samého osebe, obmedzeného na jeho formálne fázy. Komisia zdôraznuje prísne dôverný charakter výmeny korespondencie predchádzajúcej uvedenému oznámeniu v dokumente, ktorý vypracovala a nazvala "Overené postupy na vykonávanie kontrolných konaní vo fúziách ES", a sprístupnením tejto korespondencie by nesplnila povinnost dôverného zaobchádzania, ktorú jej ukladá nariadenie c. 139/2004 a clánok 287 ES. 60 Vedlajsí úcastník konania uvádza, ze ak sa pravidlá prístupu k spisu stanovené predpismi uplatnitelnými v oblasti kontroly koncentrácií a nariadením c. 1049/2001 musia uplatnit súcasne, pretoze tieto predpisy sledujú odlisné ciele, bolo by potrebné zabezpecit, aby pravidlá prístupu k spisu stanovené v oblasti kontroly koncentrácií nestratili svoj zmysel nesprávnym uplatnením nariadenia c. 1049/2001. Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze na informácie poskytnuté podnikmi pred oficiálnym oznámením koncentrácie sa musí vztahovat rovnaká ochrana ako na informácie poskytnuté pocas formálneho konania, ktoré majú za ciel ho pripravit. Akékolvek iné riesenie by závazne ohrozilo legitímnu dôveru, ktorú podniky mohli mat na základe praxe Komisie, vyzývajúcej k rozvíjaniu kontaktov este pred týmto oficiálnym oznámením. 61 Vedlajsí úcastník konania sa domnieva, ze judikatúra pripustila, ze záujem verejnosti na sprístupnení dokumentu na základe transparentnosti nemá rovnakú váhu v prípade dokumentu v rámci správneho konania, v ktorom sa uplatnujú pravidlá upravujúce kontrolu koncentrácií alebo právo hospodárskej sútaze vo vseobecnosti, ako v prípade dokumentu týkajúceho sa konania, v rámci ktorého institúcia Spolocenstva vystupuje ako zákonodarca. Opiera sa o odôvodnenie c. 6 nariadenia c. 1049/2001, podla ktorého je potrebné poskytnút sirsí prístup k dokumentom v prípadoch, ked orgány konajú ako zákonodarcovia. 62 Ostatné tvrdenia uvedené vedlajsím úcastníkom konania sú v podstate podobné tvrdeniam Komisie. - Posúdenie Vseobecným súdom 63 Podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porusila ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 64 V napadnutom rozhodnutí bola Komisia toho názoru, ze na vsetky sporné dokumenty sa vztahuje výnimka vztahujúca sa ochranu úcelu vysetrovania, ktorú stanovuje clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001. 65 Treba zdôraznit, ze na základe zásad pripomenutých v bodoch 41 az 47 vyssie dotknutej institúcii prinálezalo preskúmat po prvé, ci dokument, ktorý bol predmetom ziadosti o prístup, spadal do pôsobnosti jednej z výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, po druhé, ci sprístupnenie tohto dokumentu konkrétne a skutocne poskodzuje chránený záujem, a po tretie, ak áno, ci sa potreba ochrany vztahuje na celý dokument (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T-380/04, neuverejnený v Zbierke, bod 88). 66 Najskôr treba urcit, ci sa Komisia správne domnievala, ze vsetky dokumenty, ku ktorým bol pozadovaný prístup, sa týkali vysetrovania. Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze niektoré z dokumentov dotknutých ziadostou o prístup boli odovzdané dotknutými podnikmi este pred oznámením o koncentrácii, mimo akéhokolvek formálneho konania stanoveného nariadením c. 4064/89. 67 Dokumenty poskytnuté pred 14. aprílom 2003 boli poskytnuté na základe neformálneho konania nazvaného "predbezné oznámenie". Napriek neformálnej povahe tohto konania v den odovzdania dokumentov ich treba povazovat za dokumenty spadajúce do vysetrovania vedeného Komisiou na základe jej kontroly koncentrácie. Tieto dokumenty boli zaradené do vysetrovacieho spisu Komisie v dotknutom konaní, ako sa uvádza v korespondencii generálneho riaditela GR pre hospodársku sútaz zo 14. februára 2005, ktorý identifikuje tieto dokumenty ako súcast tohto spisu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, v ktorom sa spresnuje, ze vsetky pozadované dokumenty boli "vypracované alebo získané v rámci [dotknutého konania]". Z toho vyplýva, ze vsetky pozadované dokumenty sa skutocne týkajú vysetrovania. 68 Skutocnost, ze sa nejaký dokument týka vysetrovania, vsak sama osebe nestací na odôvodnenie uplatnenia uvedenej výnimky. Podla judikatúry musí byt kazdá výnimka z práva na prístup k dokumentom Komisie vykladaná a aplikovaná doslovne (rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia, C-64/05 P, Zb. s. I-11389, bod 66, a z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, dalej len "rozsudok Turco", bod 36; rozsudok Franchet a Byk, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 84). 69 Pokial ide o uplatnenie uvedených výnimiek ratione temporis, clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 navyse stanovuje, ze výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 uvedeného nariadenia sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe "obsahu daného dokumentu". 70 Treba teda urcit, ci bola výnimka vztahujúca sa na ochranu úcelu vysetrovania este uplatnitelná ratione temporis v case, ked dotknuté vysetrovanie vyústilo do prijatia dvoch rozhodnutí Komisie, rozhodnutia o zlucitelnosti a rozhodnutia o schválení, ktoré este neboli konecné vzhladom na dve zaloby o ich neplatnost prejednávané pred Vseobecným súdom (veci T-279/04 a T-452/04). 71 Je nesporné, ze vysetrovanie vedené Komisiou v rámci jej kontroly koncentrácie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o zlucitelnosti 7. januára 2004 a rozhodnutia o schválení 30. júla 2004, bolo ukoncené v case prijatia napadnutého rozhodnutia 7. apríla 2005. Komisia vsak uvádza, ze v prípade zrusenia rozhodnutia o zlucitelnosti by bola vedená k prijatiu nového rozhodnutia, a teda k opätovnému otvoreniu vysetrovania, a ze ciel tohto vysetrovania by bol jednoznacne ohrozený, ak by písomnosti vypracované alebo získané v rámci konania o kontrole boli zverejnené. 72 Podla judikatúry sa clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 musí vykladat tak, ze toto ustanovenie, ktorého cielom je ochrana "úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly", sa uplatní len vtedy, ak sprístupnenie predmetných dokumentov môze ohrozit dovrsenie inspekcie, vysetrovania alebo kontroly (rozsudok Franchet a Byk, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 109). 73 Iste, na jednotlivé úkony vysetrovania alebo inspekcie sa môzu nadalej vztahovat výnimky zalozené na ochrane inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial vysetrovanie alebo inspekcia pokracujú, a to aj vtedy, ak sa konkrétne vysetrovanie alebo inspekcia, ktoré viedli k správe, ku ktorej sa ziada o prístup, skoncili (pozri rozsudok Franchet a Byk, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 110 a tam citovanú judikatúru). 74 Pripustit, ze na vsetky dokumenty, ktoré majú súvis s inspekciami, vysetrovaním alebo kontrolou, sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 az dovtedy, kým nie sú prijaté opatrenia, ktoré majú nadväzovat na takéto konania, by vsak znamenalo podmienit prístup k uvedeným dokumentom neistou, budúcou a prípadne v case vzdialenou udalostou, ktorá závisí od rýchlosti a usilovnosti jednotlivých orgánov (rozsudok Franchet a Byk, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 111). 75 Takéto riesenie by bolo v rozpore s cielom, ktorým je prístup verejnosti k dokumentom institúcií, v úsilí poskytnút obcanom moznost efektívnejsie kontrolovat zákonnost výkonu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 112). 76 Pripustit v prejednávanej veci, ze na pozadované dokumenty sa vztahuje výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 az dovtedy, kým nie sú rozhodnutia o zlucitelnosti a o schválení prijaté po dotknutom vysetrovaní konecné, teda az dovtedy, kým Vseobecný súd a prípadne Súdny dvor nezamietli zaloby podané proti týmto rozhodnutiam alebo v prípade zrusenia dovtedy, kým Komisia neprijala jedno alebo viacero nových rozhodnutí, by znamenalo podmienit prístup k týmto dokumentom neistou, budúcou a prípadne v case vzdialenou udalostou. 77 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pozadované dokumenty uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia nespadali do pôsobnosti výnimky vztahujúcej sa na ochranu úcelu vysetrovania. 78 Treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by uvedené dokumenty mohli spadat do pôsobnosti výnimky vztahujúcej sa na ochranu úcelu vysetrovania, z odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, ze Komisia vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie pozadovaných dokumentov. 79 Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcel odôvodnenia svojho zamietnutia sprístupnit pozadované dokumenty uvádza predovsetkým ohrozenie úcelu vysetrovania, ktoré by musela v prípade zrusenia rozhodnutia o zlucitelnosti opätovne otvorit, ak by písomnosti vypracované alebo získané v rámci konania o kontrole, ktoré viedlo k prijatiu tohto rozhodnutia, boli v tomto stádiu zverejnené. 80 Komisia v napadnutom rozhodnutí dalej tvrdí, ze zo vseobecnejsieho hladiska by zverejnenie informácií, ktoré jej boli poskytnuté v rámci konania o kontrole koncentrácií, narusilo atmosféru dôvery a spolupráce medzi Komisiou a dotknutými osobami, nevyhnutnú na umoznenie zhromazdovania vsetkých informácií, ktoré potrebuje na úcely vedenia takýchto vysetrovaní a prijímania odôvodnených rozhodnutí v danej oblasti. 81 Komisia napokon uvádza, ze kazdý z dotknutých dokumentov obsahuje informácie týkajúce sa obchodnej stratégie dotknutých podnikov, jej poznámky a ziadosti alebo reakcie podnikov na stanoviská vyjadrené Komisiou. 82 Takéto tvrdenia sú prílis neurcité a vseobecné a neopierajú sa o ziadnu osobitnú skutocnost prejednávanej veci. Rovnaké odôvodnenie by sa mohlo pouzit na vsetky dokumenty poskytnuté v rámci akéhokolvek konania o kontrole koncentrácie, kedze abstraktné a vseobecné odôvodnenie poskytnuté Komisiou neodkazuje na obsah predmetných dokumentov. 83 Tvrdenie Komisie, podla ktorého by jednak individuálne odôvodnenie mohlo poskodit chránený záujem a jednak podrobné odôvodnenie vo vztahu k obsahu dokumentu by mohlo zverejnit informácie chránené jednou z výnimiek stanovených nariadením c. 1049/2001, musí byt zamietnuté. Komisia mohla v prípade kazdého z predmetných dokumentov vykonat a ozrejmit preukázanie dôvodov, pre ktoré sa na daný dokument ciastocne alebo úplne vztahovala výnimka vztahujúca sa na ochranu úcelu vysetrovania, bez toho, aby tým pozbavila výnimku jej úcelu alebo ohrozila dôvernost informácií, ktoré majú z dôvodu tejto výnimky zostat tajné. 84 Okrem toho treba uviest, ze ani vypracovanie podrobného zoznamu pozadovaných dokumentov, ani rozdelenie týchto dokumentov podla jednotlivých výnimiek uvedených Komisiou na odôvodnenie jej zamietnutia prístupu, ani prístup udelený k niektorým pozadovaným dokumentom nemôzu samy osebe preukázat, ze bolo vykonané konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov, ku ktorým bol zamietnutý prístup. 85 Pokial ide o dokumenty uvedené v bode 1 písm. d) vyssie, teda o vsetku korespondenciu medzi Komisiou a Lagardčre SCA v období od septembra 2002 do oznámenia o koncentrácii, Komisia tvrdí, ze konkrétne a individuálne preskúmanie sa nevyzaduje, ak je jasné, ze dotknuté dokumenty musia alebo nesmú byt sprístupnené. 86 Ako bolo zdôraznené v bode 45 vyssie, judikatúra zaiste pripústa, ze konkrétne a individuálne preskúmanie nemusí byt potrebné, pokial je jasné, ze prístup musí byt zamietnutý alebo naopak povolený. To vsak nie je tento prípad. Podla clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 sa totiz ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom Komisie vztahujú na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré táto institúcia má, to znamená na vsetky dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v drzbe. V oblasti koncentrácií teda nemozno pripustit, aby sa korespondencia medzi Komisiou a dotknutými osobami povazovala za dokument, na ktorý sa zjavne vztahuje výnimka vztahujúca sa na ochranu úcelu vysetrovania. Hoci sa táto výnimka prípadne vztahuje na urcité dokumenty, ktoré Komisia vypracovala alebo ktoré jej boli poskytnuté, nie je to nevyhnutne prípad vsetkých dokumentov alebo celého obsahu týchto dokumentov. Komisii prinajmensom prinálezí, aby sa o tom ubezpecila konkrétnym a skutocným preskúmaním kazdého dokumentu, ako to vyzaduje clánok 4 ods. 2 prvá zarázka nariadenia c. 1049/2001. 87 Tvrdenie Komisie, podla ktorého zo vseobecného hladiska by zverejnenie informácií, ktoré jej boli poskytnuté v rámci konania o kontrole koncentrácií, narusilo atmosféru dôvery a spolupráce medzi Komisiou a dotknutými osobami, musí byt takisto zamietnuté. Takéto úvahy sú tiez prílis neurcité a vseobecné na preukázanie existencie skutocného rizika, primerane predvídatelného, a nie cisto hypotetického, poskodenia dotknutého chráneného záujmu. Preskúmanie, ku ktorému musí institúcia pristúpit na úcel uplatnenia výnimky, musí byt vykonané konkrétne a vychádzat z odôvodnenia rozhodnutia (rozsudky VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 69, a Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 115). V prejednávanej veci Komisia rozhodla in abstracto o hrozbe, ktorú by zverejnenie dotknutých dokumentov mohlo znamenat pre jej vysetrovanie, bez toho, aby dostatocne právne preukázala, ze zverejnenie týchto dokumentov by konkrétne a skutocne porusilo ochranu úcelu vysetrovania. 88 Komisia sa zaiste snazila ilustrovat toto riziko, ked vo svojom vyjadrení k zalobe odkázala na publikáciu advokátskej kancelárie, ktorá v nadväznosti na rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, vyzýva podniky, ktoré sú predmetom vysetrovania Komisiou, aby pri poskytovaní informácií Komisii postupovali opatrne vzhladom na riziko ich neskorsieho zverejnenia na základe práva na prístup k dokumentom. Okrem toho, ze konkrétna povaha preskúmania, ku ktorému Komisia pristúpila, musí vychádzat z odôvodnenia rozhodnutia, a nie z písomností Komisie pred Vseobecným súdom, táto skutocnost sama osebe nemôze preukázat, ze riziko uvedené Komisiou je primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. Akákolvek by bola opatrnost, ktorou sa dotknuté podniky povazujú byt viazané z im vlastných dôvodov, tieto podniky nemôzu byt oslobodené od svojej zákonnej povinnosti poskytnút informácie pozadované Komisiou z dôvodu kontroly koncentrácií. 89 Tvrdenie Komisie zalozené na clánku 17 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, podla ktorého "informácie získané ako výsledok uplatnovania [uvedeného] nariadenia sa pouzijú iba na úcely príslusnej ziadosti, vysetrovania alebo vypocúvania", nie je navyse presvedcivé. Toto ustanovenie, ktorého znenie je v podstate podobné vo verzii uvedenej Komisiou alebo vo verzii, ktorá sa vztahuje na túto vec, konkrétne v nariadení c. 4064/89, sa týka spôsobu, akým Komisia môze pouzívat poskytnuté informácie a neupravuje prístup k dokumentom zarucený nariadením c. 1049/2001. Toto ustanovenie nemozno vykladat ako prekázku výkonu práva na prístup k dokumentom, ktoré zarucuje clánok 255 ES a nariadenie c. 1049/2001. Navyse je potrebné vykladat toto ustanovenie s prihliadnutím na druhý odsek clánku 17 nariadenia c. 139/2004, ktorý vylucuje len zverejnenie informácií, "na ktoré sa vztahuje povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo". Oznamujúce podniky musia teda ocakávat, ze získané informácie, na ktoré sa nevztahuje sluzobné tajomstvo, budú zverejnené. 90 Podla judikatúry teda, pokial má verejnost právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemozno tieto informácie povazovat za informácie, ktoré majú zo svojej podstaty charakter profesijného tajomstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T-198/03, Zb. s. II-1429, bod 74). Povinnost profesijného tajomstva nemá teda takú pôsobnost, aby mohla odôvodnit vseobecné a abstraktné zamietnutie prístupu k dokumentom poskytnutým v rámci oznámenia o koncentrácii. Iste, ani clánok 287 ES, ani nariadenia c. 4064/89 a 139/2004 taxatívne neuvádzajú, ktoré informácie majú charakter profesijného tajomstva. Z formulácie clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia vsak vyplýva, ze na vsetky získané informácie sa nemusí nevyhnutne vztahovat profesijné tajomstvo. Posúdenie dôverného charakteru informácie teda vyzaduje vyvázenie na jednej strane legitímnych záujmov, ktoré odporujú tomuto sprístupneniu, a na druhej strane vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby orgány Spolocenstva pri výkone svojich cinností co mozno najviac respektovali zásadu otvorenosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný, bod 71, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T-474/04, Zb. s. II-4225, body 63 az 66). 91 Pristúpením ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu pozadovaných dokumentov v súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 môze Komisia zabezpecit potrebný úcinok ustanovení uplatnovaných v oblasti koncentrácie v plnej koherencii s nariadením c. 1049/2001. Z uvedeného vyplýva, ze na základe povinnosti profesijného tajomstva vyplývajúcej z clánku 287 ES a z clánku 17 nariadení c. 4064/89 a 139/2004 Komisia nemôze upustit od konkrétneho preskúmania kazdého predmetného dokumentu, ako ho vyzaduje clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 92 Komisia v duplike uvádza tvrdenie, podla ktorého by zverejnením dokumentov poskytnutých dotknutými podnikmi pred oznámením o koncentrácii nebola splnená povinnost dôverného zaobchádzania, ktorú jej ukladá clánok 287 ES, clánok 17 nariadenia c. 139/2004 a dokument vypracovaný Komisiou, nazvaný "Overené postupy na vykonávanie kontrolných konaní vo fúziách ES". 93 Toto tvrdenie musí byt rovnako zamietnuté z dôvodov uvedených v bode 90 vyssie. 94 Z uvedeného vyplýva, ze ani clánok 287 ES, ani clánok 17 nariadení c. 4064/89 a 139/2004 nemôzu bránit zverejneniu dokumentu, na ktorý sa nevztahuje jedna z výnimiek stanovených nariadením c. 1049/2001. 95 To isté platí a fortiori o usmerneniach uvedených v dokumente vypracovanom Komisiou a nazvanom "Overené postupy na vykonávanie kontrolných konaní vo fúziách ES". Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci ide o záväzný právny nástroj a osobitne ci ide o akt s právnymi úcinkami, treba uviest, ze tento dokument, ktorý nebol uverejnený v úradnom vestníku a ktorého bod 2.4 výslovne spresnuje, ze nevytvára ani nemení práva alebo povinnosti stanovené Zmluvou o zalození Európskeho spolocenstva, nemôze bránit zverejneniu dokumentu, ku ktorému je prístup zarucený clánkom 255 ES a nariadením c. 1049/2001. 96 Okrem zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhladom na nariadenie c. 1049/2001 netreba teda preskúmat ani to, ci sa na informácie uvedené v pozadovaných dokumentoch vztahuje profesijné tajomstvo. 97 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietla prístup k pozadovaným dokumentom z dôvodu, ze sa na ne vztahovala výnimka stanovená clánkom 4 ods. 2 tretou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 vztahujúca sa na ochranu úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly, zatial co tieto dokumenty uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia nespadali do pôsobnosti tejto výnimky, a v kazdom prípade bez toho, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, ze bolo vykonané konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého z dokumentov. 98 Napadnuté rozhodnutie je teda v tejto súvislosti postihnuté nezákonnostou. 99 Podla napadnutého rozhodnutia sa vsak na vsetky sporné dokumenty, ku ktorým Komisia zamietla prístup, môze nadalej vztahovat jedna z dalsích výnimiek z práva na prístup stanovených nariadením c. 1049/2001. Treba teda preskúmat zákonnost zamietnutia sprístupnenia v tom rozsahu, v akom je zalozené na výnimkách vztahujúcich sa na ochranu obchodných záujmov, zákonnost rozhodovacieho procesu Komisie a právnych stanovísk. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 100 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zaujala abstraktný a vseobecný prístup bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie s cielom overit si, ze poskytnutie kazdého z pozadovaných dokumentov by skutocne poskodilo záujem chránený touto výnimkou. Komisia nepreukázala, ze riziko poskodenia chráneného záujmu bolo primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. 101 Podla zalobkyne Komisii prinálezalo identifikovat a izolovat obchodné tajomstvá, ktoré môzu byt predmetom osobitnej ochrany, a poskytnút nedôvernú verziu dotknutých dokumentov. Zalobkyna navyse spochybnuje, ze by pozadované dokumenty mohli obsahovat tolko citlivých obchodných informácií, kedze sa z velkej casti týkajú uplatnenia clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89, teda otázky právnej, nie obchodnej povahy. 102 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa neporadila s podnikmi, ktorých obchodné záujmy sú dotknuté, a ze v rámci iného konania prejednávaného Vseobecným súdom poskytla urcité písomnosti, o ktorých tvrdí, ze sa na ne vztahuje obchodné tajomstvo, bez toho, aby odkázala na ich autorov. 103 Komisia zdôraznuje, ze v napadnutom rozhodnutí presne vymenovala dokumenty, na ktoré sa dotknutá výnimka vztahuje, a uviedla charakter v nich obsiahnutých informácií, teda ze ide o citlivé informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov. Komisia pristúpila k individuálnemu a konkrétnemu preskúmaniu pozadovaných dokumentov okrem dokumentov uvedených v bode 1 písm. d) vyssie, ktorých strucné preskúmanie umoznilo dospiet k záveru, ze ich nemozno sprístupnit bez poskodenia obchodných záujmov dotknutých podnikov. Komisia tvrdí, ze individuálne odôvodnenie by mohlo poskodit chránený záujem a ze judikatúra pripustila, ze podrobným odôvodnením vo vztahu k obsahu dokumentu by mohli byt zverejnené chránené informácie. 104 Komisia nemala moznost poskytnút nedôvernú verziu pozadovaných dokumentov a povolit tak ciastocný prístup k týmto dokumentom, kedze na vsetky tieto dokumenty sa vztahovala jedna alebo viacero výnimiek. Jediným úcelom nedôverných verzií, ktoré dotknuté podniky odovzdali Komisii, bolo umoznit dotknutým osobám výkon ich práv na obranu, a teda na tomto jedinom základe nemohli byt sprístupnené verejnosti podla nariadenia c. 1049/2001. V opacnom prípade by osobitné pravidlá stanovené v oblasti prístupu k spisu v rámci kontroly koncentrácií stratili svoj zmysel. 105 Obsah dokumentov nie je obmedzený na striktne právne otázky, kedze ide o zmluvu o prevode, o korespondenciu vymenenú v tejto súvislosti, o zmluvu, ktorou sa Natexis stala vlastníkom podielov VUP, o poverenie týkajúce sa dohladu nad dodrziavaním záväzkov prevzatých spolocnostou Lagardčre, o poverenie zverené správcovi oddelených aktív, o návrh dohody medzi Lagardčre a Wendel Investissement a o dokumenty súvisiace s týmto návrhom dohody. Vsetky tieto dokumenty odrázajú obchodnú stratégiu dotknutých podnikov. Oznamovatelia výslovne uviedli dôverný charakter dokumentov, ktoré predlozili Komisii. Cerstvost týchto informácií neumoznuje domnievat sa, ze tieto informácie casom stratili svoju dôvernost. 106 Pokial ide o dokumenty pochádzajúce od tretej osoby, Komisia sa domnieva, ze podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001 nie je povinná poradit sa s tretou osobou s cielom urcit, ci sa výnimka môze pouzit, ak je jasné, ze dokument môze alebo nemôze byt zverejnený. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Pokial ide o dokumenty, ktorých je autorkou, Komisia zdôraznuje, ze sa nemohla poradit s dotknutými tretími osobami, kedze takáto konzultácia je nariadením c. 1049/2001 stanovená len pre dokumenty vypracované tretou osobou. 107 Poskytnutie pozadovaných dokumentov navyse zakazuje clánok 287 ES, ktorý ukladá clenom a úradníkom orgánov zachovávat mlcanlivost o informáciách chránených sluzobným tajomstvom, co zahrna aj obchodné tajomstvo. Táto povinnost zachovávat mlcanlivost o informáciách chránených sluzobným tajomstvom je uvedená aj v clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, ktoré nahradilo nariadenie c. 139/2004. Clánok 18 ods. 3 týchto dvoch nariadení tiez podmienuje prístup k spisu respektovaním legitímneho záujmu podnikov na tom, aby ich obchodné tajomstvá neboli zverejnované. 108 Vedlajsí úcastník konania najmä tvrdí, ze v oblasti kontroly koncentrácií prinálezí obchodnému tajomstvu osobitná ochrana podla clánku 287 ES, clánku 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), podla judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu a podla clánku 18 ods. 1 nariadenia c. 802/2004. Ostatné tvrdenia uvedené vedlajsím úcastníkom konania sú v podstate podobné tvrdeniam Komisie. - Posúdenie Vseobecným súdom 109 Podla clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porusila ochrana "obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva". 110 Clánok 4 ods. 4 uvedeného nariadenia stanovuje, ze "pokial ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, orgány sa poradia s tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka z odseku 1 alebo 2". 111 Komisia sa domnieva, ze v rámci sporných dokumentov sa na dokumenty uvedené v bode 1 písm. d), e) a h) vyssie a v bode 2 písm. b), c) (ciastocne), d), f), g) a i) vyssie vztahuje aspon ciastocne výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov. 112 Práve s prihliadnutím na zásady uvedené v bode 65 vyssie treba preskúmat uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktoré Komisia vykonala na zamietnutie prístupu k pozadovaným dokumentom. 113 Po prvé v prejednávanej veci niektoré dokumenty, pre ktoré je uvedená táto výnimka, môzu obsahovat dôverné informácie spadajúce do pôsobnosti výnimky vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov. Ako zdôraznuje napadnuté rozhodnutie, z dôvodu ich samotného predmetu môzu totiz tieto dokumenty obsahovat informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov. 114 Po druhé treba preskúmat otázku, ci by zverejnenie dokumentov spadajúcich do pôsobnosti výnimky vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov konkrétne a skutocne poskodilo chránený záujem. 115 Treba pripomenút, ze podla judikatúry preskúmanie, ku ktorému musí institúcia pristúpit na úcel uplatnenia výnimky, musí byt vykonané konkrétne a vychádzat z odôvodnenia rozhodnutia. 116 Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla zverejnenie dokumentov vymenovaných v bode 111 vyssie z dôvodu, ze tieto dokumenty obsahujú citlivé informácie týkajúce sa obchodných stratégií dotknutých podnikov. Ich zverejnenie by teda jasne poskodilo obchodné záujmy dotknutých podnikov. 117 Z tohto odôvodnenia vsak nevyplýva, ze bolo vykonané konkrétne a individuálne preskúmanie uvedených dokumentov. Abstraktné a vseobecné zdôvodnenie poskytnuté Komisiou neodkazuje na obsah predmetných dokumentov. Podobné odôvodnenie by sa mohlo pouzit na vsetky dokumenty poskytnuté v rámci akéhokolvek konania o kontrole koncentrácie. 118 Okrem toho podmienky, za akých môze dotknutá institúcia podla judikatúry (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 75) upustit od konkrétneho a individuálneho preskúmania, nie sú splnené. 119 Z konstatovania uvedeného v bode 86 vyssie totiz vyplýva, ze nemozno pripustit, ze na vsetky dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup na základe výnimky vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov, sa ako na celok zjavne vztahuje táto výnimka. 120 Rovnako tak nemozno tvrdit, ze pre Komisiu bolo objektívne nemozné uviest dôvody odôvodnujúce zamietnutie prístupu ku kazdému dokumentu bez zverejnenia obsahu tohto dokumentu alebo jeho podstatnej casti a tým pozbavenia výnimky jej hlavného úcelu, cím by bolo mozné odôvodnit vseobecnost, strucnost a stereotypnost odôvodnenia (rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 83, a rozsudok z 26. apríla 2005, Sison/Rada, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 84; pozri analogicky, pokial ide o etický kódex z roku 1993, rozsudok WWF UK/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 65). 121 Komisia totiz mohla opísat obsah kazdého dokumentu a spresnit povahu dôverných informácií bez toho, aby ich zverejnila. Povinnost podnikov, ktoré Komisii poskytli informácie, upozornit na informácie, ktoré povazujú za dôverné, a odovzdat nedôvernú verziu poskytnutých dokumentov, ktorú stanovuje clánok 17 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 447/98 z 1. marca 1998 o oznámeniach, lehotách a vypocutí dotknutých osôb ustanovených v nariadení Rady (EHS) c. 4064/89 (Ú. v. ES L 61, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 284) umoznuje Komisii prinajmensom presne odôvodnit zamietnutie prístupu pre kazdý dokument bez zverejnenia v nom uvedených dôverných informácií. 122 Pokial ide o neuvedenie zoznamu identifikujúceho dokumenty uvedené v bode 1 písm. d) vyssie, teda korespondenciu medzi Komisiou a spolocnostou Lagardčre, Komisia uvádza tvrdenie, podla ktorého je táto korespondencia rozdelená do dvadsiatich fasciklov, takze vypracovanie podrobného zoznamu podla jednotlivých dokumentov by predstavovalo neprimeranú administratívnu zátaz. Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze zohladnila kategóriu dokumentov ako celku a vo svojich písomnostiach potvrdzuje, ze bola oprávnená zamietnut prístup k týmto dokumentom po strucnom preskúmaní, kedze na tieto dokumenty sa zjavne a úplne vztahuje výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov. 123 Táto argumentácia musí byt zamietnutá. Ako bolo uvedené v bode 86 vyssie, podla clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001 sa ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom Komisie vztahujú na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená na vsetky dokumenty, ktoré tento orgán vypracoval alebo dostal a ktoré má v drzbe. V oblasti koncentrácie teda nemozno pripustit, aby sa korespondencia medzi Komisiou a dotknutými osobami povazovala za dokument, na ktorý sa zjavne vztahuje výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov. Ak sa táto výnimka prípadne vztahuje na urcité dokumenty, ktoré Komisia vypracovala alebo ktoré jej boli poskytnuté, nie je to nevyhnutne prípad vsetkých dokumentov alebo vsetkých dotknutých dokumentov. Komisii prinajmensom prinálezí, aby sa o tom ubezpecila konkrétnym a skutocným preskúmaním kazdého dokumentu, ako vyzaduje clánok 4 ods. 2 prvá zarázka nariadenia c. 1049/2001. 124 Tvrdenie Komisie a vedlajsieho úcastníka konania zalozené na respektovaní profesijného tajomstva, ktoré zarucuje clánok 287 ES a clánok 17 ods. 2 nariadenia c. 4064/89, a na respektovaní obchodného tajomstva, ktoré zarucuje clánok 18 ods. 3 tohto nariadenia, musí byt takisto zamietnuté. Ako bolo pripomenuté v bode 90 vyssie, podla judikatúry, pokial má verejnost právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemozno tieto informácie povazovat za informácie, ktoré majú charakter profesijného tajomstva alebo ktoré sú chránené obchodným tajomstvom (pozri v tomto zmysle rozsudok Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 74). 125 Zalobkyna tiez Komisii vycíta, ze sa neporadila s podnikmi, ktorých ochrana obchodných záujmov mohla byt poskodená zverejnením dotknutých dokumentov. 126 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001, pokial ide o dokumenty pochádzajúce od tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, sa institúcia poradí s touto tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka stanovená v clánku 4 ods. 1 alebo 2. Z toho vyplýva, ze institúcie nie sú povinné sa poradit s dotknutými tretími osobami, ak je zjavné, ze dokument môze alebo nemôze byt zverejnený. Vo vsetkých ostatných prípadoch sa institúcie musia poradit s dotknutou tretou osobou. Preto konzultácia s tretími osobami v zásade predstavuje predchádzajúcu podmienku posúdenia toho, ci sa v prípade dokumentov pochádzajúcich od tretích osôb uplatnia výnimky z prístupu uvedené v clánku 4 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. novembra 2004, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds/Komisia, T-168/02, Zb. s. II-4135, bod 55, a Terezakis/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 54). 127 Nekonzultovanie s tretími osobami, ktoré sú autormi dokumentov, je teda v súlade s nariadením c. 1049/2001, len ak sa jedna z výnimiek stanovených uvedeným nariadením jasne pouzije na dotknuté dokumenty. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad, ako uz bolo konstatované v bodoch 63 az 98 vyssie, pokial ide o výnimku vztahujúcu sa na úcel vysetrovania, a v bodoch 109 az 124 vyssie, pokial ide o ochranu obchodných záujmov. 128 Pokial ide o dokumenty pochádzajúce od Komisie, Komisia správne uvádza, ze nariadenie c. 1049/2001 nestanovuje pre tento typ dokumentov postup konzultácie s tretími osobami. Preto výhrada uvedená zalobkynou je právne nedôvodná v rozsahu, v akom sa týka dokumentov, ktorých autorkou je Komisia. 129 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom uplatnilo výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 na dokumenty uvedené v bode 1 písm. d), e) a h) vyssie a v bode 2 písm. b), c) (ciastocne), d), f), g) a i) vyssie bez toho, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, ze bolo vykonané konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého z dokumentov, a bez toho, aby bolo konzultované s tretími osobami ako autormi niektorých z týchto dokumentov o zverejnení od nich pochádzajúcich dokumentov. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 130 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zaujala abstraktný a vseobecný prístup bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie s cielom overit si, ze poskytnutie kazdého z pozadovaných dokumentov by skutocne poskodilo záujem chránený touto výnimkou. Komisia nepreukázala, ze riziko poskodenia chráneného záujmu bolo primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. 131 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia uvedením tejto výnimky na zamietnutie prístupu k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. g) vyssie protirecí argumentácii, ktorú rozvinula na svoju obhajobu vo veci T-279/04 a ktorou tvrdí, ze rozhodnutie uplatnit clánok 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89 na nadobudnutie aktív VUP prostredníctvom Natexis/Investima 10 nemalo ziaden dôsledok na rozhodnutia o zlucitelnosti, a teda ze prípadné nesprávne uplatnenie tohto ustanovenia nemôze mat vplyv na platnost tohto rozhodnutia. Komisia tak porusila zásadu venire contra factum proprium. 132 Podla zalobkyne sa tieto dokumenty týkajú výkladu právnej otázky, a teda nemôzu predstavovat prípravné akty, ktorých zverejnenie musí byt zamietnuté. V kazdom prípade poskytnutie týchto dokumentov je vo verejnom záujme, pretoze by objasnilo podmienky uplatnenia clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89. 133 Komisia poukazuje na to, ze posúdenie platnosti rozhodnutia o zlucitelnosti je otázkou odlisnou od otázky zákonnosti uplatnenia výnimiek stanovených nariadením c. 1049/2001, a teda namieta relevantnost tvrdenia zalobkyne. Dva dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup s cielom chránit rozhodovací proces Komisie, sú interné dokumenty Komisie, ktoré obsahujú interné rokovania týkajúce sa dotknutého konania. Zverejnenie týchto dokumentov by vázne narusilo rozhodovací proces, kedze je nevyhnutné zachovávat spôsobilost sluzieb Komisie slobodne presetrit veci, ktorými sú poverené, chránené pred vonkajsími tlakmi, aby bolo Komisii umoznené prijímat rozhodnutia s plnou znalostou veci. 134 Ochrana týchto prípravných dokumentov je o to nevyhnutnejsia, ze rozhodnutie prijaté na základe týchto dokumentov je predmetom zaloby o neplatnost a tieto dokumenty by teda v prípade zrusenia rozhodnutia zostali relevantné. 135 Tvrdenia uvedené vedlajsím úcastníkom konania sú v podstate podobné tvrdeniam Komisie. - Posúdenie Vseobecným súdom 136 Podla clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001 "prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 137 Prístup k dvom z troch interných poznámok Komisie uvedených v bode 1 písm. g) vyssie bol Komisiou zamietnutý na základe výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. Ide o poznámku z 10. februára 2002, ktorú GR pre hospodársku sútaz adresovalo právnej sluzbe Komisie a ktorou poziadalo o stanovisko k uplatneniu clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89, a o poznámku zo 4. novembra 2002, ktorá sumarizuje stav spisu a bola vypracovaná pre clena Komisie povereného hospodárskou sútazou. 138 Po prvé treba konstatovat, ze tieto dokumenty, ktoré boli poskytnuté Vseobecnému súdu (pozri bod 23 vyssie), sú prípravné dokumenty na konecné rozhodnutie a boli vymenené v rámci Komisie s cielom vypracovat dokumenty, ktorými by sa formálne prijalo stanovisko orgánu. Tieto dokumenty obsahujú "stanoviská urcené pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád" v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, a teda spadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia. 139 Po druhé treba preskúmat, ci zamietnutie prístupu k pozadovaným interným dokumentom je v prejednávanej veci odôvodnené výnimkou zalozenou na ochrane rozhodovacieho procesu institúcie. 140 Podla ustálenej judikatúry uplatnenie tejto výnimky predpokladá, ze je preukázané, ze prístup k pozadovaným dokumentom môze konkrétne a skutocne poskodit ochranu rozhodovacieho procesu Komisie, a ze toto riziko ohrozenia je primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2008, Muńiz/Komisia, T-144/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 141 Okrem toho na uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia c. 1049/2001 musí byt narusenie rozhodovacieho procesu vázne. Je to tak najmä v prípade, ak má zverejnenie uvedených dokumentov podstatný vplyv na rozhodovací proces. Posúdenie závaznosti teda závisí od celkových okolností prípadu, najmä od negatívnych úcinkov na rozhodovací proces, ktoré institúcia uvádza v súvislosti so zverejnením uvedených dokumentov (rozsudok Muńiz/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 75). 142 V prejednávanej veci sa v napadnutom rozhodnutí uvádza vázna ujma, ktorú by rozhodovací proces utrpel, ak by boli zverejnené interné rokovania sluzieb Komisie týkajúce sa tejto veci. V napadnutom rozhodnutí sa zdôraznuje dôlezitost toho, aby Komisia bola schopná celkom nerusene pripravit svoje rozhodnutia, chránená pred akýmikolvek vonkajsími tlakmi, a aby jej sluzby mohli slobodne vyjadrit svoje stanoviská s cielom poskytnút objasnenie potrebné na prijatie rozhodnutia. Podla tohto rozhodnutia by bola táto moznost zamestnancov Komisie formulovat takéto stanoviská vázne ohrozená, ak by musela byt zohladnená moznost zverejnenia. 143 Treba konstatovat, ze tieto odôvodnenia sú uvedené vseobecne a abstraktne bez toho, aby boli podporené detailnou argumentáciou vzhladom na obsah dotknutých dokumentov. Takéto úvahy je mozné uviest vo vztahu k akémukolvek dokumentu rovnakej povahy. Nemôzu byt teda dostatocné na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dokumentom pozadovaným v prejednávanej veci, lebo inak by bola porusená zásada doslovného výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 a osobitne výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku uvedeného nariadenia. 144 Komisia teda nepreukázala, ze výnimka stanovená v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 sa uplatnuje na pozadované interné dokumenty. 145 Zamietnutie celkového prístupu k pozadovaným interným dokumentom musí byt preto zrusené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat otázku existencie prevazujúceho verejného záujmu. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu právneho poradenstva, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 146 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zaujala abstraktný a vseobecný prístup bez toho, aby vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie s cielom overit si, ze poskytnutie pozadovanej poznámky právnej sluzby by skutocne poskodilo záujem chránený touto výnimkou. Komisia nepreukázala, ze riziko poskodenia chráneného záujmu bolo primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické. 147 Zalobkyna sa domnieva, ze stanovisko právnej sluzby Komisie uvedené v bode 1 písm. g) vyssie musí byt zverejnené s cielom umoznit tretím osobám a Vseobecnému súdu preskúmat spôsob, akým Komisia vykladala a uplatnila právnu normu stanovenú v clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89. 148 Podla zalobkyne sa Komisia na zamietnutie prístupu k tomuto dokumentu nemôze odvolávat na ochranu nezávislosti svojej právnej sluzby, pretoze je povinná dodrziavat povinnost transparentnosti, ktorá podla preambuly nariadenia c. 1049/2001 zarucuje, ze v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi. Zamietnutie prístupu zo strany Komisie, ktoré má daleko od posilnenia nezávislosti jej právneho poradenstva, potvrdzuje myslienku, ze rozhodnutie o zlucitelnosti nebolo vydané úplne nezávisle. 149 Komisia poukazuje na to, ze prístup k dokumentom stanovený nariadením c. 1049/2001 je povolený alebo zamietnutý nezávisle od osobitných záujmov alebo dôvodov, z ktorých si zalobca zelá mat prístup k pozadovaným dokumentom. Tvrdenia uvedené zalobkynou sú teda nerelevantné. Zverejnenie dotknutého právneho stanoviska závisí výlucne od hrozby, ktorú by toto zverejnenie mohlo znamenat pre nezávislost a nestrannost uvedených stanovísk. Výnimka vztahujúca sa na právne poradenstvo má za ciel chránit jeho nezávislost a zarucit, aby toto poradenstvo mohlo byt poskytované úplne slobodne a objektívne. Dotknuté stanovisko bolo urcené iba na poskytnutie objasnenia pre sluzby Komisie a jeho zverejnenie by viedlo právnu sluzbu tejto institúcie k vypracovávaniu stanovísk s väcsou zdrzanlivostou, cím by bola dotknutá institúcia pozbavená podstatného nástroja riadneho výkonu svojej úlohy. 150 Komisia uvádza, ze výkon práva na prístup k dokumentom na základe clánku 255 ods. 2 ES má urcité obmedzenia. Odvolanie sa zalobkyne na povinnost transparentnosti teda nemôze bránit výnimkám stanoveným nariadením c. 1049/2001. 151 Komisia odmieta tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zamietnutie prístupu k pozadovanému dokumentu vedie k podozreniu, ze Komisia neprijala svoje rozhodnutie úplne nezávisle. Komisia pripomína, ze je povinná zamietnut prístup k dokumentu, ak sú splnené podmienky uplatnenia výnimky stanovenej nariadením c. 1049/2001, a ze teda nemôze povolit prístup k dokumentu, na ktorý sa vztahuje výnimka, aby tak vyvrátila obvinenia z podvodu. - Posúdenie Vseobecným súdom 152 Podla clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001 orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porusila ochrana súdneho konania a právneho poradenstva, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 153 Komisia odmietla zverejnit stanovisko svojej právnej sluzby z 10. októbra 2002 týkajúce sa uplatnenia clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89, co je dokument uvedený v bode 1 písm. g) vyssie, na základe tohto ustanovenia. 154 Predovsetkým treba konstatovat, ze uvedený dokument poskytnutý Vseobecnému súdu (pozri bod 23 vyssie) obsahuje, bez ohladu na jeho oznacenie, právne stanovisko vydané právnou sluzbou Komisie. Tento dokument ako celok sa teda musí povazovat za právne stanovisko v zmysle clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ktoré môze spadat do pôsobnosti výnimky stanovenej týmto ustanovením. 155 Dalej je potrebné urcit, ci by sa zverejnením tohto stanoviska porusila ochrana právneho poradenstva v zmysle clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 156 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze výnimku vztahujúcu sa na právne poradenstvo treba vykladat ako výnimku, ktorá má za ciel chránit záujem Komisie poziadat o právne stanoviská a dostat stanoviská, ktoré sú otvorené, objektívne a kompletné. Nebezpecenstvo poskodenia tohto záujmu musí byt na to, aby sa nan dalo odvolávat, primerane predvídatelné, a nie cisto hypotetické (rozsudok Turco, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 42 a 43). 157 V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie odôvodnuje zamietnutie zverejnenia dotknutého stanoviska tým, ze právne stanoviská sú interné dokumenty, ktorých základným cielom je ponúknut Komisii a jej sluzbám názory na právne otázky, na základe ktorých Komisia a jej sluzby prijmú svoje konecné stanoviská. Je potrebné, aby tieto právne stanoviská mohli byt poskytované úplne slobodne a úplne objektívne. V prejednávanom prípade malo poskytnutie stanoviska právnej sluzby Komisie, ako aj otázok, ktoré Komisii predlozilo GR pre hospodársku sútaz, za následok zverejnenie internej diskusie týkajúcej sa rozsahu clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89. Ak by právna sluzba musela zohladnit neskorsie zverejnenie svojho stanoviska, toto stanovisko by nebolo vyjadrené úplne nezávisle. Vypracovanie písomného stanoviska k tejto otázke by teda stratilo akýkolvek význam, cím by bola Komisia pozbavená podstatného nástroja riadneho výkonu svojich úloh. 158 Treba konstatovat, ze to, ze predmetným dokumentom je právne stanovisko, nie je jediná skutocnost, na ktorú sa Komisia odvoláva v napadnutom rozhodnutí na odôvodnenie uplatnenia dotknutej výnimky, ale odvoláva sa aj na skutocnost, ze zverejnenie tohto stanoviska by predstavovalo nebezpecenstvo, ze verejnosti budú oznámené informácie o stave interných diskusií medzi GR pre hospodársku sútaz a jej právnou sluzbou o rozsahu clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89. 159 Zverejnenie dotknutej poznámky by teda v budúcnosti mohlo viest právnu sluzbu Komisie k zdrzanlivosti a opatrnosti pri vypracovaní takýchto poznámok, s cielom neovplyvnit rozhodovaciu schopnost Komisie v otázkach, v ktorých vystupuje ako správny orgán. 160 Takisto treba uviest, ze v prejednávanej veci je riziko porusenia ochrany právneho poradenstva upravené v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 primerane pravdepodobné, a nie cisto hypotetické. Zverejnenie tohto poradenstva by totiz okrem dôvodov uvedených v bodoch 157 a 159 vyssie prinieslo riziko, ze Komisia by sa ocitla v citlivom postavení, v ktorom by jej právna sluzba mohla byt nútená bránit pred Vseobecným súdom stanovisko, ktoré sa nezhoduje s jeho stanoviskom predlozeným v úlohe poradcu sluzieb poverených spisom pocas interných diskusií, ktoré sa konali v priebehu správneho konania. Riziko, ze takýto konflikt vznikne, môze teda významne ovplyvnit jednak slobodu názoru uvedenej právnej sluzby a jej schopnost úcinne bránit konecné stanovisko Komisie pred súdom Spolocenstva, a to za rovnakých podmienok, ako majú ostatní právni zástupcovia jednotlivých úcastníkov súdneho konania, a jednak vnútorný rozhodovací proces Komisie. Komisia totiz rozhoduje ako kolégium podla konkrétnej zverenej úlohy a musí mat volnost na obranu odlisného právneho stanoviska, ako je to, ktoré pôvodne prijala jej právna sluzba. 161 Okrem toho na rozdiel od prípadu, v ktorom institúcie Spolocenstva konajú ako zákonodarcovia a ked by v zmysle odôvodnenia c. 6 nariadenia c. 1049/2001 mal byt umoznený sirsí prístup k dokumentom (rozsudok Turco, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 46), sporné právne stanovisko bolo vypracované v rámci výhradne správnych úloh Komisie. Záujem verejnosti na sprístupnení dokumentu na základe povinnosti transparentnosti - ktorá má umoznit obcanom tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu a zarucit, ze v demokratickom systéme bude administratíva legitímnejsou, efektívnejsou a zodpovednejsou voci obcanovi - nie je teda rovnaký, ak tento dokument spadá do správneho konania, v ktorom sa uplatnujú pravidlá upravujúce kontrolu koncentrácií alebo právo hospodárskej sútaze vo vseobecnosti, alebo ak sa tento dokument týka konania, v rámci ktorého dotknutá institúcia vystupuje ako zákonodarca. 162 Výhradu zalobkyne, podla ktorej by sa zverejnením stanoviska právnej sluzby uvedeného v bode 1 písm. g) vyssie neporusila ochrana právneho poradenstva, treba teda zamietnut. 163 Z uvedeného vyplýva, ze prvý a druhý zalobný dôvod je dôvodný, okrem tej casti, ktorá sa týka zamietnutia zverejnenia stanoviska právnej sluzby uvedeného v bode 1 písm. g) vyssie. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nerespektovaní práva na aspon ciastocný prístup k pozadovaným dokumentom Tvrdenia úcastníkov konania 164 Zalobkyna namieta zamietnutie Komisie povolit jej ciastocný prístup k pozadovaným dokumentom na základe clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001. Je toho názoru, ze Komisia neposúdila administratívnu zátaz, ktorú by predstavovalo vypracovanie nedôverných verzií pozadovaných dokumentov, kedze nevykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto písomností. Judikatúra uprednostnuje právo verejnosti na prístup pred zásadou riadnej správy vecí verejných a výnimku z tohto práva je mozné pripustit len vo velmi obmedzených prípadoch a obmedzeným spôsobom. 165 Komisii napokon neprinálezí posudzovat záujem, ktorý má pre zalobkynu poskytnutie neúplných castí, ktoré by mohli byt zverejnené v prípade ciastocného prístupu. 166 Komisia tvrdí, ze vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie pozadovaných dokumentov okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 1 písm. d) vyssie. Po tomto preskúmaní sa Komisia domnievala, ze by mohli byt zverejnené len niektoré neúplné casti a ze administratívna zátaz, ktorú by predstavovalo urcenie týchto castí, bola neprimeraná vo vztahu k záujmu verejnosti mat prístup k týmto neúplným castiam v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných. Posúdenie Vseobecným súdom 167 Clánok 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje, ze "ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie". 168 Clánok 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 zahrna konkrétne a individuálne preskúmanie obsahu kazdého dokumentu. Len takéto preskúmanie môze totiz institúcii umoznit posúdit moznost povolenia ciastocného prístupu ziadatelovi. Posúdenie vykonané skôr podla kategórií nez vo vztahu ku konkrétnym informáciám obsiahnutým v týchto dokumentoch sa v zásade javí ako nedostatocné, kedze preskúmanie pozadované zo strany institúcie jej musí umoznit konkrétne posúdenie toho, ci sa uvedená výnimka skutocne uplatnuje na vsetky informácie obsiahnuté v dotknutých dokumentoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 117 a tam citovanú judikatúru). 169 V prejednávanej veci nie je takéto preskúmanie pozadovaných dokumentov zjavné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Komisia bola totiz toho názoru, ze toto preskúmanie by spôsobilo neprimeranú administratívnu zátaz vo vztahu k záujmu verejnosti na prístupe k neúplným castiam dokumentov, ktorý by z takéhoto výkonu vyplýval. 170 Podla judikatúry výnimka z povinnosti preskúmania môze byt prijatá iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 112). 171 Okrem toho, kedze právo na prístup k dokumentom institúcií predstavuje zásadné riesenie, institúcia, ktorá sa dovoláva výnimky spojenej s neprimeraným zatazením spôsobeným ziadostou, znása dôkazné bremeno o rozsahu zatazenia (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 113, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2008, Williams/Komisia, T-42/05, neuverejnený v Zbierke, bod 86). 172 Na záver, ak institúcia predlozila dôkaz o neprimeranom administratívnom zatazení spôsobenom konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov uvedených v ziadosti, má povinnost pokúsit sa dohodnút so ziadatelom s cielom na jednej strane zistit alebo spresnit jeho záujem na získaní dotknutých dokumentov a na druhej strane konkrétne zvázit moznosti, ktoré sa jej ponúkajú, na úcely prijatia menej vynucovacieho opatrenia nez konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov. Kedze právo na prístup k dokumentom je zásadou, institúcia je v tejto súvislosti povinná uprednostnit moznost, ktorá je co najvýhodnejsia vo vztahu k právu na prístup ziadatela, pricom sama osebe nepredstavuje úlohu presahujúcu mieru toho, co môze byt rozumne pozadované (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 114). 173 Z uvedeného vyplýva, ze institúcia môze upustit od konkrétneho a individuálneho preskúmania, iba ak skutocne prestudovala vsetky ostatné moznosti prichádzajúce do úvahy a ak vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré zo vsetkých týchto mozností vyplýva neprimerané pracovné zatazenie (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 115). 174 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré celkovo zamieta akýkolvek ciastocný prístup zalobkyne, by mohlo byt zákonné len za predpokladu, ze by Komisia bola predtým konkrétne vysvetlila dôvody, pre ktoré riesenia alternatívne ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu kazdého z dotknutých dokumentov takisto predstavovali neprimerané pracovné zatazenie. 175 Z napadnutého rozhodnutia teda nevyplýva, ze Komisia konkrétne a vycerpávajúco zvázila jednotlivé moznosti, ktoré sa jej ponúkali, podniknút také kroky, aby nedoslo k neprimeranému pracovnému zatazeniu a aby boli zvýsené sance zalobkyne, aspon co sa týka ziadosti o prístup na ciastocné poskytnutie pozadovaných dokumentov. Z napadnutého rozhodnutia osobitne nevyplýva, ze Komisia konkrétne prestudovala moznost opýtat sa podnikov, ktoré poskytli niektoré z pozadovaných dokumentov, ci je mozné poskytnút zalobkyni nedôvernú verziu týchto dokumentov. 176 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom zamieta ciastocný prístup k vsetkým pozadovaným dokumentom bez toho, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, ze bolo vykonané konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého z dokumentov, a bez toho, aby Komisia konkrétne vysvetlila dôvody, pre ktoré iné riesenia nez konkrétne a individuálne preskúmanie kazdého z dotknutých dokumentov predstavovali neprimeranú pracovnú zátaz. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 177 Zalobkyna zdôraznuje, ze cielom ziadosti o prístup nie je bránit výlucne súkromné záujmy. Jej cielom je tiez chránit neskreslenú hospodársku sútaz na vydavatelských trhoch vo Francúzsku a zamedzit obchádzaniu pravidiel týkajúcich sa kontroly koncentrácií podvodným pouzívaním clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89. Prevazujúci verejný záujem teda na základe clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 odôvodnuje zverejnenie pozadovaných dokumentov. 178 Komisia tvrdí, ze zalobkyna nepreukázala existenciu prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie pozadovaných dokumentov. To, ze zalobkyna pouzíva pozadované dokumenty na podporu svojej zaloby proti rozhodnutiu o zlucitelnosti, nemozno povazovat za prevazujúci verejný záujem. Takáto zaloba je totiz podmienená existenciou osobného záujmu na konaní a bola by neprípustná, keby zalobkyna konala v mene verejného záujmu. 179 Navyse aj za predpokladu, ze by predmetom zaloby bol verejný záujem, relevantné nie je pouzitie dokumentov, ktoré zalobkyna zamýsla, ale zverejnenie, ktoré musí byt odôvodnené prevazujúcim verejným záujmom. Práve osobitné charakteristiky dokumentov musia odôvodnovat ich zverejnenie v mene prevazujúceho verejného záujmu, nezávisle od ciela sledovaného zalobkynou. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. 180 Komisia napokon uvádza, ze posúdenie potreby pozadovaných dokumentov na obranu zalobkyne v tejto veci prinálezí sudcovi, ktorý prejednáva zákonnost napadnutého rozhodnutia vo veci T-279/04. 181 Zalobkyna zdôraznuje, ze môze byt právnickou osobou, ktorá je priamo a individuálne dotknutá napadnutým rozhodnutím, a zároven aj právnickou osobou, ktorá je obcanom Únie oprávneným získat prístup k pozadovaným dokumentom. Uvádza, ze zverejnenie pozadovaných dokumentov a ich pouzitie sledujú ten istý ciel, a to ochranu neskreslenej hospodárskej sútaze a transparentné uplatnovanie sútazného práva. 182 Zalobkyna sa domnieva, ze úcastníkovi konania, v ktorom môze byt Vseobecným súdom nariadené predlozenie dokumentov, je dovolené napadnút v rámci paralelného konania rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý prístup k týmto dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001. 183 Komisia uvádza, ze podla judikatúry prevazujúci verejný záujem uvedený v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 musí byt v zásade odlisný od zásad, ktoré sú základom uvedeného nariadenia a medzi ktorými je aj povinnost transparentnosti uvedená zalobkynou. 184 Vedlajsí úcastník konania zdôraznuje, ze nijaký prevazujúci verejný záujem neodôvodnuje zverejnenie dokumentov pozadovaných zalobkynou, ktorej ziadost o prístup k uvedeným dokumentom je zalozená na cisto osobných záujmoch. Vedlajsí úcastník konania vo svojich úvodných pripomienkach tiez tvrdí, ze ziadost zalobkyne o prístup k dokumentom je zneuzívajúcej povahy a je v rozpore s úcelom nariadenia c. 1049/2001, pretoze je odôvodnená jej osobitným záujmom, a to obranou svojich práv vo veciach T-279/04 a T-452/04. Vedlajsí úcastník konania uvádza, ze judikatúra naznacila, ze cielom nariadenia c. 1049/2001 nie je chránit osobitný záujem, ktorý by urcitá osoba mohla mat na prístupe k dokumentom institúcií. Judikatúra takisto uznala, ze úcelom tohto nariadenia je zarucit prístup k verejným dokumentom kazdému, nie iba prístup ziadatela k dokumentom, ktoré sa ho týkajú, a ze nesmie umoznit sledovanie súkromných záujmov týkajúcich sa napríklad zaloby proti institúciám. Posúdenie Vseobecným súdom 185 Clánok 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 spresnuje, ze výnimky stanovené v dotknutých odsekoch sa uplatnujú, "pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení". 186 Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla domnievat sa, ze zverejnenie je odôvodnené prevazujúcim verejným záujmom z dôvodu, ze ziadost o prístup je zalozená na obrane záujmov zalobkyne v spore prejednávanom pred Vseobecným súdom. Tento záujem je úplne zjavne súkromný, nie verejný. Podla nariadenia vsak len verejný záujem môze prevázit nad potrebou chránit záujmy uvedené v ods. 2 a 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. 187 Vzhladom na konstatovania Vseobecného súdu, podla ktorých sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa odvolala na výnimky vztahujúce sa na ochranu úcelu vysetrovania, ochranu obchodných záujmov a rozhodovacieho procesu, nie je potrebné preskúmat prípadnú existenciu prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie dokumentov, ku ktorým bol zamietnutý prístup na základe týchto výnimiek. 188 Na úvod treba zamietnut tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého je ziadost zalobkyne o prístup zneuzívajúcej povahy, pretoze je zalozená na striktne súkromných záujmoch. Clánok 6 ods. 1 posledná veta nariadenia c. 1049/2001 totiz stanovuje, ze ziadatel nie je povinný uviest dôvod svojej ziadosti. Kedze toto nariadenie má za ciel zabezpecit sirokej verejnosti právo na prístup k dokumentom institúcií, osobitný záujem, ktorý by urcitá osoba mohla mat na prístupe k jednému z týchto dokumentov, nemá byt institúciou, ktorá má rozhodnút o ziadosti o prístup, zohladnený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, uz citovaný v bode 46 vyssie, body 43 az 47). Ziadost o prístup zalozenú na striktne súkromných záujmoch teda nemozno kvalifikovat ako zneuzívajúcu. 189 Treba naopak preskúmat prípadnú existenciu prevazujúceho verejného záujmu, ktorý môze odôvodnit zverejnenie stanoviska právnej sluzby uvedeného v bode 1 písm. g) vyssie. 190 Podla judikatúry prevazujúce verejné záujmy, ktoré môzu odôvodnit zverejnenie dokumentu, na ktorý sa vztahuje výnimka, sú najmä tie, ktoré sú základom nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Turco, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 67, 75 a 76). V rozpore s tvrdeniami Komisie teda prevazujúci verejný záujem, ktorý môze odôvodnit zverejnenie, nemá byt odlisný od zásad, ktoré sú základom uvedeného nariadenia. 191 Vzhladom na vseobecnú zásadu prístupu k dokumentom, tak ako je upravená v clánku 255 ES a v odôvodneniach c. 1 a 2 nariadenia c. 1049/2001, musí mat prevazujúci verejný záujem, ktorý odôvodnuje zverejnenie, objektívny a vseobecný charakter a nemozno ho zamienat s osobitnými alebo so súkromnými záujmami týkajúcimi sa napríklad zaloby proti institúciám, lebo takéto osobitné alebo súkromné záujmy nepredstavujú relevantnú okolnost v rámci porovnávania záujmov v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia. 192 Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 je totiz adresátom práva na prístup k dokumentom institúcií "kazdý obcan Únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe". Z toho vyplýva, ze úcelom tohto nariadenia je zarucit prístup k verejným dokumentom kazdému, a nie iba prístup ziadatela k dokumentom, ktoré sa ho týkajú (rozsudok z 26. apríla 2005, Sison/Rada, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 50). Preto osobitný záujem, ktorý môze uvádzat ziadatel o prístup k dokumentom, ktoré sa ho osobne týkajú, nemôze byt vo vseobecnosti rozhodujúcim pri posudzovaní existencie prevazujúceho verejného záujmu, ako ani pri porovnávaní záujmov v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. 193 Aj za predpokladu, ze pozadované dokumenty sa ukázu potrebné na obranu zalobkyne v rámci súdneho prostriedku nápravy, pricom táto otázka patrí do rámca posúdenia tohto prostriedku, táto okolnost nie je relevantná na posúdenie porovnania verejných záujmov (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. apríla 2005, Sison/Rada, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 55, a uznesenie Súdu prvého stupna z 8. júna 2005, SIMSA/Komisia, T-287/03, neuverejnené v Zbierke, bod 34). 194 Okolnost, ze pozadované dokumenty by mohli zalobkyni umoznit lepsie uplatnit svoje tvrdenia v rámci zalôb o neplatnost, ktoré zalobkyna podala proti rozhodnutiu o zlucitelnosti a proti rozhodnutiu o schválení, nemôze teda predstavovat prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie dotknutého právneho stanoviska. 195 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by toto zverejnenie malo za následok podporenie ochrany neskreslenej hospodárskej sútaze na vydavatelských trhoch vo Francúzsku a zamedzenie obchádzania pravidiel týkajúcich sa kontroly koncentrácií podvodným pouzívaním clánku 3 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 4064/89, zo skutocností uvedených v spise ani z obsahu stanoviska právnej sluzby Komisie poskytnutého Vseobecnému súdu (pozri bod 23 vyssie) nevyplýva, ze by zverejnenie tohto stanoviska bolo odôvodnené takýmto prevazujúcim verejným záujmom. 196 Preto sa tento zalobný dôvod musí zamietnut v rozsahu, v akom je jeho cielom preukázanie existencie prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie právneho stanoviska uvedeného v bode 1 písm. g) vyssie. 197 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit v rozsahu, v akom zamietlo celkový aj ciastocný prístup k vsetkým pozadovaným dokumentom, s výnimkou právneho stanoviska uvedeného v bode 1 písm. g) vyssie, a v rozsahu, v akom zamietlo ciastocný prístup k uvedenému právnemu stanovisku. O trovách 198 Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 199 V predmetnej veci, kedze Komisia nemala úspech vo väcsine svojich návrhov, je opodstatnené zaviazat ju, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila devät desatín trov konania, ktoré vznikli zalobkyni. 200 Vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Nie je potrebné rozhodnút o zákonnosti rozhodnutia Komisie Európskych spolocenstiev D(2005) 3286 zo 7. apríla 2005 v rozsahu, v akom Komisia zamietla celkový aj ciastocný prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. a) az c) tohto rozsudku a v bode 2 písm. h) a j) tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie D(2005) 3286 sa zrusuje v rozsahu, v akom zamieta celkový prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. d), e), g) a h) tohto rozsudku a v bode 2 písm. b) az d), f), g) a i) tohto rozsudku, s výnimkou stanoviska právnej sluzby Komisie uvedeného v bode 1 písm. g) tohto rozsudku. 3. Rozhodnutie D(2005) 3286 sa zrusuje v rozsahu, v akom zamieta ciastocný prístup k dokumentom uvedeným v bode 1 písm. d), e), g) a h) tohto rozsudku a v bode 2 písm. b) az d), f), g) a i) tohto rozsudku. 4. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 5. Komisia znása svoje vlastné trovy konania, ako aj devät desatín trov konania, ktoré vznikli Éditions Odile Jacob SAS. 6. Lagardčre SCA znása svoje vlastné trovy konania. Meij Vadapalas Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júna 2010. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXC2vuZX/L95955-9050TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXC2vuZX/L95955-9050TMP.html#Footref*