ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) zo 4. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Schéma pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech podnikov nedávno kótovaných na burze -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Povinnost odôvodnenia -- Selektívna povaha -- Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi -- Narusenie hospodárskej sútaze" Vo veci T-211/05, Talianska republika, v zastúpení: pôvodne I. Braguglia, neskôr R. Adam a napokon I. Bruni, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2006/261/ES zo 16. marca 2005 o schéme státnej pomoci C 8/2004 (ex NN 164/2003), ktorú zaviedlo Taliansko v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov ([2]Ú. v. EÚ L 94, 2006, s. 42), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. septembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Sporné vnútrostátne opatrenia 1 Schéma pomoci vykonaná Talianskou republikou v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze bola zavedená clánkom 1 ods. 1 písm. d) a clánkom 11 decreto legge no 269 (su) disposizioni urgenti per favorire lo sviluppo e per la correzione dell'andamento dei conti pubblici (zákonného dekrétu týkajúceho sa naliehavých predpisov na podporu rozvoja a korigovanie vývoja verejných financií, dalej len "DL 269/2003") z 30. septembra 2003, ktorý bol zmenený na legge no 326 (zákon c. 326) z 24. novembra 2003. Schéma pomoci nadobudla úcinnost 2. októbra 2003, v den uverejnenia DL 269/2003 v Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana (GURI, Úradný vestník Talianskej republiky) bez toho, aby bola oznámená Komisii Európskych spolocenstiev. 2 Clánok 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003 stanovuje: "Na úcely uplatnenia dane z príjmov právnických osôb je kazdá spolocnost vykonávajúca svoju cinnost ku dnu nadobudnutia úcinnosti [DL 269/2003] bez toho, aby sa to dotklo bezných danových odpoctov, oslobodená od nasledujúcich nákladov: ... d) sumy nákladov na kótovanie na regulovanom trhu v zmysle clánku 11 [DL 269/2003]." 3 Clánok 11 DL 269/2003 stanovuje: "1. Na kazdú spolocnost, ktorej akcie sú kótované na regulovanom trhu clenského státu Európskej únie od nadobudnutia úcinnosti [DL 269/2003] az do 31. decembra 2004, sa v zdanovacom období, pocas ktorého bola kótovaná na burze, ako aj v dvoch nasledujúcich zdanovacích obdobiach uplatní sadzba dane z príjmov znízená na 20%, pokial jej akcie neboli predtým obchodované na regulovanom trhu clenského státu Únie... a pokial na úcely kótovania zverejnila ponuku na upisovanie svojich akcií, ktorá viedla k 15% alebo vyssiemu zvýseniu jej cistých aktív zapísaných v súvahe úctovného obdobia predchádzajúceho obdobiu, v ktorom zacala plynút ponuka, a to po odpocte zisku za toto úctovné obdobie. 2. Priznaný cistý príjem, na ktorý sa uplatní znízená sadzba dane v zmysle odseku 1 tohto clánku, je obmedzený hornou hranicou 30 miliónov eur. 3. Pokial boli akcie uvedené v odseku 1 tohto vylúcené z obchodovania na burze, s výnimkou prípadu uvedeného v clánku 133 zákonného dekrétu c. 58 z 24. februára 1998 [konkrétne v prípade spolocnosti následne kótovanej na inej burze európskych cenných papierov, ktorá zarucuje rovnakú úroven ochrany investorov, ako je úroven ochrany zarucená talianskou burzou cenných papierov], obmedzí sa znízenie sadzby dane stanovené týmto ustanovením na zdanovacie obdobia skoncené pred týmto vylúcením. 4. Znízenie sadzby dane upravené v clánku 1 a nasledujúcich zákonného dekrétu c. 466 z 18. decembra 1997 sa neuplatnuje na spolocnosti uvedené v odseku 1 tohto clánku v tých zdanovacích obdobiach, pocas ktorých sa na ne uplatnuje znízenie sadzby dane stanovené týmto ustanovením. Tieto spolocnosti sa vsak môzu rozhodnút pre uplatnenie znízenia sadzby dane podla uz citovaného zákonného dekrétu c. 466 z 18. decembra 1997 namiesto znízenia sadzby dane podla [DL 269/2003]." 4 Decreto legislativo no 466 (sul) riordino delle imposte personali sul reddito al fine di favorire la capitalizzazione delle imprese, a norma dell'art. 3, comma 162, lettere a), b), c), d) ed f), della legge 23 dicembre 1996, no 662 [zákonný dekrét o reorganizácii daní z príjmov na podporu kapitalizácie podnikov podla clánku 3 sto sestdesiat druhého odseku písm. a) b), c), d) a f) zákona c. 662 z 23. decembra 2003] z 18. decembra 1997, uverejnený v riadnom doplnku GURI c. 3 z 5. januára 1998, zaviedol mechanizmus znízenia sadzby dane nazvaný "Super DIT" (dalej len "Super DIT"). Super DIT stanovuje najmä znízenie sadzby dane uplatnujúcej sa na bezný výnos zo zvýsenia investovaného kapitálu o 7%, ktoré nemôze viest k priemernej sadzbe dane nizsej ako 20% pre spolocnosti, ktorých cenné papiere sú prijaté na regulovanom trhu v troch zdanovacích obdobiach nasledujúcich po období prvého kótovania. Super DIT bol zrusený prostredníctvom legge no 383 (su) primi interventi per il rilancio dell'economia (zákonom o prvých intervenciách na úcely ozivenia hospodárstva) z 18. októbra 2001, uverejneným v GURI c. 248 z 24. októbra 2001. Spolocnosti, ktoré vsak k 30. júnu 2001 zvýsili svoj kapitál v zmysle uvedenej právnej úpravy, nadalej pokracovali v pozívaní výhod vyplývajúcich z uvedených znízení sadzieb dane. 5 Podla clánku 11 ods. 4 DL 269/2003 si môzu dotknuté spolocnosti vybrat medzi danovými stimulmi priznanými uvedeným clánkom a znízením sadzby dane stanoveným Super DIT. 2. Správne konanie a napadnuté rozhodnutie 6 Listom z 22. októbra 2003 Komisia poziadala talianske orgány, aby je poskytli informácie o opatreniach prijatých v DL 269/2003 a ich vstupe do úcinnosti, pricom im pripomenula povinnosti oznámenia, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 3 ES. 7 Listom z 5. novembra 2003 talianske orgány poskytli Komisii pozadované informácie, pricom jednak spresnili, ze DL 269/2003 musí este byt zmenený na zákon, a jednak uviedli, ze tieto predpisy nemajú vplyv na stanovenie preddavkov na dan z príjmu v zdanovacom období 2003. 8 Listom z 19. decembra 2003 Komisia opätovne pripomenula talianskym orgánom ich povinnost vyplývajúcu z clánku 88 ods. 3 ES a vyzvala ich, aby informovali prípadných príjemcov pomoci o dôsledkoch stanovených v zmluve ES a v clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ak sa preukáze, ze sporné opatrenia sú protiprávne poskytnutou pomocou. Talianske orgány na tento list nereagovali. 9 Listom z 18. februára 2004 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa danovej pomoci poskytnutej na základe clánku 1 ods. 1 písm. d) a clánku 11 DL 269/2003. Talianske orgány predlozili svoje pripomienky 21. apríla 2004. 10 Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa uverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie z 3. septembra 2004 ([4]Ú. v. EÚ C 221, s. 7). 11 Dna 16. a 27. septembra 2004 sa uskutocnili stretnutia sluzieb Komisie a talianskych orgánov s cielom preskúmania niektorých aspektov sporného opatrenia. 12 Dna 4. októbra 2004 Komisia prijala pripomienky Borsa Italiana SpA. Komisia tieto pripomienky zaslala talianskym orgánom, ktoré sa k nim vyjadrili v liste z 30. novembra 2004. 13 Dna 16. marca 2005 Komisia prijala rozhodnutie 2006/261/ES o schéme státnej pomoci C 8/2004 (ex NN 164/2003), ktorú zaviedlo Taliansko v prospech spolocností nedávno kótovaných na burze cenných papierov ([5]Ú. v. EÚ L 94, 2006, s. 42, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 14 V napadnutom rozhodnutí Komisia najskôr opísala konanie, ktoré predchádzalo prijatiu uvedeného rozhodnutia (bod I), ako aj sporné opatrenia (bod II). Potom uviedla dôvody, ktoré odôvodnili zacatie konania vo veci formálneho zistovania (bod III), pripomienky talianskych orgánov, ako ja dotknutých tretích osôb (bod IV) a svoje posúdenie spornej pomoci (bod V). 15 Co sa týka jej posúdenia, Komisia po prvé uvádza, ze skúmaná schéma pomoci poskytuje zjavne selektívne výhody, pretoze predstavuje odchýlku od bezného fungovania danového systému a zvýhodnuje urcité podniky (odôvodnenia c. 26 az 32 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé poukazuje na to, ze poskytnuté výhody podchádzajú od státu vo forme vzdania sa danových príjmov bezne získavaných talianskou státnou pokladnicou (odôvodnenie c. 33 napadnutého rozhodnutia). 17 V tretom rade sa Komisia domnieva, ze sporné opatrenia by mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz medzi podnikmi, pretoze spolocnosti, ktoré sú príjemcami tejto pomoci, by mohli pôsobit na medzinárodných trhoch a vykonávat svoje obchodné cinnosti alebo iné hospodárske cinnosti na trhoch, ktoré sú charakterizované vysokou mierou hospodárskej sútaze (odôvodnenia c. 34 az 37 napadnutého rozhodnutia). 18 Po stvrté Komisia zdôraznuje, ze talianske orgány vykonali sporné opatrenia bez ich predchádzajúceho oznámenia, takze tieto opatrenia predstavujú protiprávnu pomoc (odôvodnenie c. 38 napadnutého rozhodnutia). 19 Po piate Komisia venovala odôvodnenia 39 az 45 napadnutého rozhodnutia preskúmaniu zlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom, pricom vylúcila, ze by mohla spadat pod výnimky stanovené v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 20 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Schéma státnej pomoci poskytovaná v podobe danových výhod v prospech kótovaných spolocností na niektorom z európskych burzových trhov ustanovená v clánku 1 ods. 1 písm. d) a clánku 11 [DL 269/2003], ktorú zaviedla [Talianska republika], je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 [Talianska republika] zrusí schému státnej pomoci uvedenú v clánku 1 s úcinkom od danového obdobia, do ktorého spadá oznámenie o tomto rozhodnutí. Clánok 3 1. [Talianska republika] príjme vsetky potrebné opatrenia, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá im boli poskytnutá nelegálne. 2. Vrátenie sa vykoná okamzite a podla postupov státneho práva za predpokladu, ze tieto postupy umoznujú okamzité a efektívne vykonanie tohto rozhodnutia. 3. Vrátenie sa vykoná co najrýchlejsie. Najmä v prípade, ze pomoc uz bola poskytnutá prostredníctvom znízenia preddavkov za dane splatné v beznom danovom období, [Talianska republika] musí vymáhat celkovú ciastku splatnej dane prostredníctvom poslednej splátky za rok 2004. Vo vsetkých ostatných prípadoch [Talianska republika] získa dan spät najneskôr na konci danového obdobia, do ktorého spadá dátum oznámenia tohto rozhodnutia. 4. Pomoc, ktorú je potrebné vrátit obsahuje úroky, ktoré bezia odo dna poskytnutia pomoci príjemcom az do skutocného vrátenia pomoci. 5. Úroky sa pocítajú na základe pravidla uvedeného v kapitole V nariadenia (ES) c. 794/2004. 6. Do dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia [Talianska republika] prikáze vsetkým príjemcom pomoci uvedenej v clánku 1 vrátit nelegálnu pomoc vrátane úrokov. Clánok 4 [Talianska republika] bude informovat Komisiu po uplynutí dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia o prijatých a plánovaných opatreniach, ktoré sú urcené na splnenie tohto rozhodnutia. Tieto informácie budú oznamované prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe 1 tohto rozhodnutia. [Talianska republika] predlozí v tejto istej lehote dokumenty potvrdzujúce zacatie postupu vrátenia voci príjemcom nelegálnej pomoci. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Talianska republika návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. mája 2005 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Súd prvého stupna (tretia komora) o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania otázky a vyzval ich, aby na ne písomne odpovedali. Úcastníci konania tejto ziadosti v stanovenej lehote vyhoveli. 23 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 9. septembra 2008. 24 Talianska republika navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. Právny stav 26 Talianska republika uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý sa zakladá na porusení zásady kontradiktórnosti, co sa týka rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Druhý vyplýva z porusenia podstatných formálnych nálezitostí a clánku 253 ES tým, ze Komisia nezohladnila, ze v talianskom právnom poriadku uz existuje opatrenie, ktoré má rovnaké vlastnosti ako sporné opatrenie. Tretí, stvrtý a piaty dôvod sa zakladajú na porusení clánku 87 ES, ako aj na nedostatku odôvodnenia. V rámci tretieho zalobného dôvodu Talianska republika namieta tiez proti poruseniu zásady kontradiktórnosti v súvislosti s konkrétnou výhradou uvedenou Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Súd prvého stupna preskúma najskôr porusenie zásady kontradiktórnosti uvádzané v rámci prvého zalobného dôvodu, ako aj v rámci tretieho zalobného dôvodu, potom nedostatok odôvodnenia takým spôsobom, ze zoskupí celú argumentáciu rozvinutú v tomto zmysle Talianskou republikou, a nakoniec porusenie clánku 87 ES. 1. O porusení zásady kontradiktórnosti 27 Talianska republika sa v podstate odvoláva na porusenie podstatných formálnych nálezitostí jednak vo svojom prvom zalobnom dôvode, a jednak v spojení s porusením clánku 87 ods. 1 ES v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na porusení podstatných formálnych nálezitostí v súvislosti so zacatím konania vo veci formálneho zistovania Tvrdenia úcastníkov konania 28 Talianska republika vytýka Komisii, ze zacala konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES bez toho, aby ju vyzvala na poskytnutie vysvetlenia týkajúceho sa povahy a úcinkov sporných opatrení. V tomto ohlade odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia (C-400/99, Zb. s. I-3657, body 29 az 31). Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia sa musí spolu s clenským státom zaoberat sporným opatrením este pred zacatím konania podla clánku 88 ods. 2 ES, aby mal tento clenský stát moznost namietnut, ze uvedené opatrenia nie sú pomocou alebo sú existujúcou pomocou. 29 Talianska republika v podstate tvrdí, ze Komisia sa v liste z 22. októbra 2003 obmedzila na formuláciu vseobecnej ziadosti o informácie, ktorá sa týkala celej skupiny opatrení, bez akéhokolvek odkazu na clánky 1 a 11 DL 269/2003, co zabránilo zacatiu predbeznej diskusie o osobitných vlastnostiach sporných opatrení. Okrem toho v liste z 19. decembra 2003 Komisia uviedla, ze nedisponuje dôkazmi, ktoré by umoznili vylúcit, ze opatrenia stanovené DL 269/2003 sú státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom. Uz z dôvodu tejto formulácie tento list neumoznil talianskym orgánom pochopit pochybnosti Komisie vo vztahu k sporným opatreniam. Komisia tým, ze v tomto liste tvrdila, ze nedisponuje informáciami, ktoré by umoznili vylúcit, ze sa dvom potenciálnym príjemcom pomoci poskytlo znízenie sadzby dane na základe DL 269/2003, navyse nezohladnila dôkazy poskytnuté talianskymi orgánmi s cielom preukázat, ze uvedené opatrenia nemali ziaden vplyv na preddavok na dan za rok 2003. 30 Z odseku 3 uvedeného listu navyse vyplýva, ze Komisia nemohla vylúcit, ze danové stimuly upravené v clánku 11 DL 269/2003 boli prevádzkovou pomocou. Komisia vsak nespresnila dôvody, pre ktoré sa domnievala, alebo aspon mala podozrenie, ze jednak ide o státnu pomoc, a jednak o prevádzkovú pomoc, a ze "normálne" sa na túto pomoc nemala uplatnit výnimka na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Navyse kedze tento odsek uvedeného listu nijako neodkazuje na opatrenie uvedené v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003, bolo mozné predpokladat, ze predmetné opatrenie mohlo podla Komisia predstavovat investicnú pomoc, ktorá by mohla byt povolená podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 31 Kedze bolo vzhladom na okolnosti nemozné uskutocnit akúkolvek predbeznú diskusiu, Talianska republika odmietla vyhoviet listu Komisie z 19. decembra 2003, pretoze uz poskytla vsetky potrebné informácie vo svojom liste z 5. novembra 2003. 32 Talianska republika okrem toho namieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého nebolo od úvodnej fázy nevyhnutné diskutovat o prípadnej kvalifikácii sporných opatrení ako existujúcej pomoci, kedze nimi zavedené danové výhody sa mali hodnotit v nadväznosti na výhody uz predtým priznané prostredníctvom decreto legislativo c. 466 o zavedení Super DIT. 33 Talianska republika v kazdom prípade tvrdí, ze sporné opatrenia nebolo mozné technicky prerusit a ze rozhodnutie o zacatí konania nemalo ziaden odkladný úcinok vo vztahu k dobe uplatnovania sporných opatrení. Domnieva sa teda, ze bola oprávnená nekonat proti rozhodnutiu o zacatí konania, pricom si ponechala moznost namietat proti prípadným nedostatkom takéhoto rozhodnutia v rámci zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu. 34 Komisia odmieta tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 35 Treba poukázat na to, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o tom, ci sporné opatrenie má alebo nemá povahu státnej pomoci, ako aj o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, a fázou formálneho zistovania pomoci podla odseku 2 tohto clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva ES povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 133). 36 Podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 je Komisia povinná zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vtedy, ak jej predbezné zistovanie neumoznilo prekonat vsetky tazkosti vyvolané otázkou, ci je státne opatrenie, ktoré jej bolo predlozené na kontrolu, pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, najmä ak v rámci tohto predbezného zistovania nemohla získat presvedcenie, ze dotknuté opatrenie je za predpokladu, ze je pomocou, v kazdom prípade zlucitelné so spolocným trhom (rozsudok Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 134). 37 Vzhladom na právne dôsledky rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES Komisia musí pri predbeznom posúdení sledovaných opatrení ako novej pomoci v prípade, ze je mozné, ze dotknutý clenský stát s takýmto posúdením nebude súhlasit, najprv prediskutovat sporné opatrenia s dotknutým clenským státom, aby mal tento prílezitost prípadne Komisii oznámit, ze podla neho uvedené opatrenia nie sú pomocou, alebo ze sú existujúcou pomocou (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 29). 38 Z korespondencie medzi talianskymi orgánmi a sluzbami Komisie nevyplýva, ze by si Komisie nesplnila povinnosti, ktoré jej prislúchajú. 39 Po prvé list Komisie z 22. októbra 2003, ktorý je vseobecnou ziadostou o informácie, sa týkal vsetkých opatrení obsiahnutých v DL 269/2003 vrátane sporných opatrení v casti nazvanej "opatrenie 4". 40 V tomto liste, v ktorom sa uvádza, ze urcité danové opatrenia "zdalo sa obsahovali znízenia sadzieb dane pre urcité kategórie podnikov, konkrétne pomoc ad hoc pre urcité podniky v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]", Komisia vyzvala talianske orgány, aby jej spresnili skutocnú povahu stanovených danových výhod, identitu a (hoci aj odhadovaný) pocet príjemcov týchto výhod, (hoci aj odhadovaný) financný dopad spojený s ich poskytnutím, ich prípadné odôvodnenie v rámci danového rezimu a akúkolvek dalsiu informáciu, ktorá by jej umoznila zaujat stanovisko. 41 Talianske orgány odpovedali na tento list listom z 5. novembra 2003, v ktorom nástojili na vseobecnej povahe sporných opatrení s cielom vyvrátit ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. 42 V druhom rade vo svojom liste z 19. decembra 2003 Komisia uviedla, ze nedisponuje dôkazmi, ktoré by jej umoznili vylúcit, ze skúmané danové stimuly predstavujú danovú výhodu obmedzenú na urcité podniky prijaté na kótovanie na regulovanom trhu pocas obdobia uplatnenia sa schémy pomoci, a ze táto výhoda spôsobila skreslenie hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi. Taktiez v nom spresnila, ze nedisponuje dôkazmi, ktoré by jej umoznovali vylúcit, ze danové stimuly stanovené v clánku 11 DL 269/2003 sú prevádzkovou pomocou bezne nezlucitelnou s jednotným trhom, pretoze sa netýkali ani investícií, ani cielov uvedených v clánku 87 ods. 3 ES. Nakoniec Komisia vyzvala talianske orgány, aby prípadných príjemcov uvedených danových stimulov informovali o moznom vymáhaní pomoci od nich v prípade, ze bude táto pomoc uznaná za protiprávnu. 43 Týmto listom Komisia oboznámila talianske orgány so svojou predbeznou analýzou a urcitým spôsobom im poskytla moznost vyjadrit ich prípadné námietky. Talianske orgány vsak na tento list nereagovali. 44 Vzhladom na predchádzajúce treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Talianska republika, Komisia s nou sporné opatrenia riadne prediskutovala predtým, ako prijala rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 45 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze hoci si dodrzanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý clenský stát mal moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k dôkazom, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [6]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 47), pravdou tiez ostáva, ze na to, aby porusenie práva na obhajobu vo fáze predbezného zistovania viedlo k zruseniu konecného rozhodnutia, je potrebné, aby v prípade neexistencie tohto nedostatku mohlo konanie viest k inému výsledku (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdneho dvora Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 48, a z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [7]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 101; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 201 a tam citovanú judikatúru). Dôkazné bremeno v tejto súvislosti znása dotknutý clenský stát, kedze akékolvek porusenie práva na obhajobu je formálnym nedostatkom, ktorý si vyzaduje, aby dotknutý úcastník konania namietal proti osobitnému negatívnemu dôsledku tohto popretia jeho subjektívnych práv (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný, bod 203). 46 V tomto ohlade je nutné konstatovat, ze Talianska republika nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze by konanie v prípade neexistencie údajného nedostatku mohlo viest k inému výsledku, ale sa len obmedzila na tvrdenie, ze "nik nie je schopný 'uhádnut`, aké úcinky by mohla mat úvodná diskusia, ktorá sa nikdy nekonala, na neskorsí vývoj konania". 47 Talianska republika osobitne nepreukázala negatívny úcinok, ktorý vyplýval z údajných nedostatkov rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 48 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba dospiet k záveru, ze sporné opatrenia boli prediskutované s talianskymi orgány predtým, ako Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania, a ze Talianska republika v ziadnom prípade nepreukázala existenciu nezrovnalostí alebo vád týkajúcich sa rozhodnutia o zacatí konania, bez ktorých by konanie mohlo viest k inému výsledku. 49 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut ako nedôvodný. O casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení podstatných formálnych nálezitostí Tvrdenia úcastníkov konania 50 Talianska republika tvrdí, ze Komisia az v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodnení c. 30, po prvý krát uviedla výhradu týkajúcu sa výhod, ktoré talianske podniky majú z uplatnenia sporných znízení sadzieb dane zo zisku, ktorý dosiahli na svetovej úrovni, a skutocnost, ze zahranicné podniky mohli túto výhodu vyuzit len vo vztahu k zisku, ktorý dosiahli v Taliansku. Komisia tým porusila zásadu kontradiktórnosti. 51 Talianska republika tvrdí, ze v rozhodnutí o zacatí konania a pocas celej doby trvania konania Komisia predostrela len otázku údajnej nerovnosti zaobchádzania s talianskymi a zahranicnými podnikmi, ktoré spocívalo v tom, ze prvá skupina podnikov mala prospech z posudzovanej schémy výhod, kým druhá skupina bola z tejto schémy vylúcená. Komisia na druhej strane nikdy nepredostrela otázku údajnej nerovnosti zaobchádzania s talianskymi a zahranicnými podnikmi, ktoré vsetky spadali do spornej schémy pomoci. 52 Komisia vyvracia tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 53 Zásada kontradiktórnosti, ktorá je základnou zásadou práva Spolocenstva a najmä súcastou práva na obhajobu, si podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby mal dotknutý úcastník konania moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou na podporu jej tvrdení o existencii porusenia Zmluvy ES (rozsudok Súdneho dvora 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 61; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, [8]T-301/01, Zb. s. II-1753, bod 169 a tam citovanú judikatúru). 54 Treba pripomenút, ze podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom". Toto rozhodnutie o zacatí konania musí umoznit dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit na konaní vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 138). 55 Tiez treba uviest, ze konanie vo veci formálneho zistovania umoznuje prehlbit a objasnit otázky, ktoré vyvstali v rozhodnutí o zacatí konania, takze prípadná odlisnost medzi týmto rozhodnutím a konecným rozhodnutím sa nemôze sama osebe povazovat za nedostatok majúci negatívny vplyv na zákonnost takéhoto konecného rozhodnutia. 56 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, presnejsie v bode 19 tohto rozhodnutia, Komisia uviedla, ze sa jej zdá, ze sporné opatrenia zvýhodnovali len podniky majúce sídlo v Taliansku na úkor zahranicných podnikov, ktoré v nom pôsobili, kedze tieto podniky nemali právo na danové znízenia priznané uvedenými opatreniami. V liste z 21. apríla 2004 talianske orgány uviedli, ze v zmysle clánku 11 DL 269/2003 zahranicné spolocnosti pôsobiace v taliansku prostredníctvom stálej prevádzkarne a kótované na regulovanom trhu Únie taktiez mohli pozívat výhody sporných opatrení. V nadväznosti na tento list Komisia v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia konstatovala a spresnila, ze napriek tomu pretrváva nerovnost zaobchádzania s talianskymi a zahranicnými podnikmi v tom rozsahu, v ktorom sa danové znízenia priznané spornou schémou pomoci týkali v prípade talianskych podnikov ziskov dosiahnutých na svetovej úrovni a v prípade zahranicných podnikov ziskov dosiahnutých a zdanených v Taliansku. 57 Treba preto poznamenat, ako správne zdôraznuje Komisia, ze hoci sa jej názor urcite vyhranil vo vztahu k pochybnostiam vyjadreným v rozhodnutí o zacatí konania, vyplývalo to práve z kontradiktórneho dialógu s talianskymi orgánmi, ktoré mali pocas celého trvania konania vo veci formálneho zistovania moznost upresnit svoje stanovisko k výhradám Komisie. V rozpore s tým, co tvrdí Talianska republika, sa výhrada uvedená Komisiou v bode 30 napadnutého rozhodnutia nelísi, co sa týka jej predmetu, od výhrady, ktorú uviedla v rámci rozhodnutia o zacatí konania, najmä v jeho bode 19. Lísi sa výlucne co sa týka posúdenia rozsahu nerovnosti zaobchádzania s podnikmi registrovanými v Taliansku a podnikmi, ktoré tam nie sú registrované, a na základe tejto skutocnosti aj co sa týka rozsahu selektívnej povahy výhody poskytovanej podnikom registrovaným v Taliansku. 58 Zo ziadneho ustanovenia ani judikatúry týkajúcej sa státnej pomoci navyse nevyplýva, ze by Komisia bola povinná informovat dotknutý clenský stát o svojom stanovisku pred prijatím rozhodnutia, pokial bol clenský stát vyzvaný na predlozenie pripomienok, ako tomu bolo v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 198). 59 V kazdom prípade, ako sa konstatovalo v bode 45 vyssie, akékolvek porusenie práv na obranu je formálnou vadou, ktorá vyzaduje, aby clenský stát namietal proti konkrétnemu negatívnemu dôsledku porusenia jeho subjektívnych práv. V tomto ohlade vsak stací konstatovat, ze Talianska republika nepreukázala, ze by dotknuté konanie mohlo v prípade neexistencie tohto nedostatku viest k inému výsledku. 60 Z toho vyplýva, ze cast tretieho zalobného dôvodu zalozená na porusení podstatných formálnych nálezitostí sa musí zamietnut. 2. O nedostatku odôvodnenia 61 Talianska republika sa odvoláva na porusenie clánku 253 ES jednak v rámci svojho druhého zalobného dôvodu, ako aj v spojení s porusením clánku 87 ES v rámci svojho tretieho, stvrtého a piateho dôvodu. Tvrdenia úcastníkov konania 62 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu Talianska republika Komisii vytýka, ze výslovne neodpovedala na jej pripomienku uvedenú v liste z 30. novembra 2004, v odpovedi na pripomienky Borsa italiana, v ktorej tvrdila, ze opatrenie s podobnými rysmi ako majú sporné opatrenia uz existovalo v talianskom právnom poriadku pod názvom Super DIT. Toto opatrenie, ktoré súvisí s danovými stimulmi stanovenými clánkom 11 ods. 4 DL 269/2003, uz bolo predmetom ziadosti o poskytnutie informácií zo strany Komisie v súvislosti s prípadnými diskriminacnými aspektmi, ktoré boli talianskymi orgánmi následne odstránené. Navyse toto opatrenie bolo formálne predlozené Rade "Hospodárske a financné otázky", ktorá ho povazovala za neskodné opatrenie v zmysle uznesenia Rady a zástupcov vlád clenských státov zo zasadnutia Rady z 1. decembra 1997 o kódexe správania v oblasti zdanovania podnikov [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2). 63 Osobitne opierajúc sa o rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia (T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, dalej len "rozsudok WestLB", body 279 az 281), a tam citovanú judikatúru, Talianska republika tvrdí, ze Komisia mala uviest dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze nemusí zaujat rovnaké stanovisko ako bolo stanovisko prijaté v súvislosti so Super DIT. Komisia v podstate mala vysvetlit dôvody, pre ktoré v napadnutom rozhodnutí vyhlásila za nezlucitelné so spolocným trhom také opatrenie, ktoré bolo analogické s iným trochu skorsím opatrením, v tomto prípade so Super DIT, vo vztahu ku ktorému neboli podané ziadne námietky. 64 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu sa Talianska republika odvoláva na porusenie clánku 253 ES v tom zmysle, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze sa spolocnostiam prijatým na kótovania v období platnosti schémy pomoci poskytla selektívna výhoda. Komisia sa obmedzila na tvrdenie, ze nerovnaké zaobchádzanie nezodpovedá ziadnemu relevantnému rozlisovaniu medzi situáciou spolocností kótovaných na burze a situáciou nekótovaných spolocností, a navyse ani nezaujala ziadne stanovisko k tvrdeniam, ktoré v tejto súvislosti predlozili Borsa italiana a talianske orgány. 65 V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Talianska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené v tom rozsahu, v ktorom Komisia dospela k tomu, ze sporné opatrenie má vplyv na hospodársku sútaz v rámci Spolocenstva. Komisia mala prinajmensom uviest konkrétne dôkazy, z ktorých vyvodila, ze hospodárska sútaz by mohla byt zmenená a ze obchod medzi trhmi clenských státov by prípadne mohol byt ovplyvnený. O to viac to platí v prejednávanej veci, kedze dotknuté podniky pôsobia v rôznych hospodárskych oblastiach a pomoc bola poskytnutá vo velmi nízkych sumách. Komisia nepreukázala, ze sporné opatrenia sú prevádzkovou pomocou a pridrzala sa vseobecných a priblizných tvrdení. Talianska republika navyse poukazuje na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skúma len jedno zo sporných opatrení, konkrétne znízenie sadzby dane stanovené v clánku 11 DL 269/2003, a ze neskúma odpocet výdavkov na prijatie na kótovanie od zdanitelnej sumy, ktorý je upravený v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003. 66 Nakoniec v rámci svojho piateho zalobného dôvodu Talianska republika vytýka Komisii, ze sa pri odôvodnení nezlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom obmedzila na okolnost, ze zavádzajú prevádzkovú pomoc, a ze v kazdom prípade z právneho hladiska nedostatocne odôvodnila svoje zistenie o nezlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom. 67 Komisia spochybnuje tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 68 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy príslusného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahu institúcie, ktorá akt vydala, takým spôsobom, aby na jednej strane umoznilo súdu Spolocenstva vykonat preskúmanie jeho zákonnosti a na druhej strane umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; rozsudok WestLB, uz citovaný v bode 63 vyssie, body 278 az 279 a tam citovaná judikatúra). Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávali dotknuté osoby. Stací jej uviest skutkové okolnosti a právne úvahy majúce v struktúre rozhodnutia zásadnú dôlezitost (pozri rozsudok WestLB, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 280 a tam citovanú judikatúru). 69 V prípade schémy pomoci sa Komisia navyse môze obmedzit na preskúmanie vseobecných vlastností spornej schémy pomoci bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad jej uplatnenia (rozsudky Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [10]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24), s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 91). 70 Práve v duchu týchto zásad je potrebné preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené co sa týka rôznych aspektov posúdenia Komisie napádaného Talianskou republikou. O nedostatku odôvodnenia vyplývajúcom z toho, ze Komisia nezohladnila existenciu opatrenia s podobnými vlastnostami ako mali sporné opatrenia v talianskom právnom poriadku 71 Vo svojom druhom zalobnom dôvode Talianska republika v podstate vytýka Komisii, ze nezaujala stanovisko k údajnej existencii kontinuity medzi jedným zo sporných opatrení, konkrétne znízením dane stanoveným v clánku 11 DL 269/2003, a Super DIT. 72 Na úvod treba zdôraznit, ze odkaz na Super DIT, ktorý by mal mat casový a právny súvis so spornými opatreniami, bol z formálneho hladiska uskutocnený po prvý krát v pripomienkach predlozených Borsa italiana 4. októbra 2004, ktoré talianske orgány pripomienkovali v liste z 30. novembra 2004. Podla talianskych orgánov a Borsa italiana sú sporné opatrenia v podstate odôvodnené základnými zásadami talianskeho danového systému z dôvodu predchádzajúcej existencie Super DIT v talianskom právnom poriadku. 73 Tiez treba zdôraznit, ako uvádza Talianska republika, ze Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré danové stimuly uvedené v DL 269/2003 poskytovali selektívnu výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, bez akéhokolvek odkazu na Super DIT. 74 Argumentácia predlozená Talianskou republikou vsak nemôze byt úspesná. 75 V tomto ohlade treba najskôr poukázat na to, ze Komisia sa, ako to uvádza vo svojich písomnostiach, nikdy nevyjadrila k prípadnej kvalifikácii ako státnej pomoci, kedze Super DIT nebol Komisii oznámený v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, a vzhladom na to, ze bol v roku 2001 zrusený, co Talianska republika nespochybnuje, nebol ani súcastou spornej schémy pomoci. Super DIT sa len spomína v clánku 11 DL 269/2003, aby sa zabránilo dotknutým podnikom pozívat prospech z dvojitých danových výhod. 76 Co sa dalej týka tvrdenia, ze Komisia sa údajne dozvedela o DIT v rámci svojej cinnosti dohliadania nad uplatnovaním pravidiel na vnútornom trhu a ze vedela o preskúmaní Super DIT Radou "Hospodárske a financné otázky", treba konstatovat, ze tieto dva aspekty na jednej strane nespadajú pod kontrolu státnej pomoci, a na druhej strane, ze akákolvek zjavná necinnost Komisie vo vztahu k urcitému opatreniu, ktoré by mohlo byt státnou pomocou, je irelevantná v prípade, ked sa jej, ako v prejednávanej veci, schéma pomoci neoznámi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 52). 77 Okrem toho skutocnost, ze Komisia podrobne poznala Super DIT, a ze napriek tomu, ze mala moznost zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nikdy nerozhodla o prípadnej kvalifikácii Super DIT ako státnej pomoci, nemá ziaden vplyv na pojem státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ani na kvalifikáciu urcitého opatrenia ako novej alebo existujúcej pomoci v zmysle nariadenia c. 659/1999. 78 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze Super DIT a sporná schéma pomoci spadajú do logiky kontinuity a rozsírenia, skutocnost, ze Komisia nezasiahla proti Super DIT, je irelevantná v prípade, ze v tejto veci sporná schéma pomoci skúmaná nezávisle do Super DIT predstavuje státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 10, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [11]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 105). 79 Nakoniec je dôlezité pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 69 vyssie Komisia nebola povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré jej dotknuté osoby predlozili. Stacilo jej vyjadrit skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré mali v struktúre napadnutého rozhodnutia zásadnú dôlezitost (pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). Navyse Komisia nebola povinná odôvodnit napadnuté rozhodnutie tak podrobne, aby odpovedala aj na tvrdenia, ktoré povazovala za irelevantné alebo len málo relevantné (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. apríla 2005, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C-404/04 P-R, Zb. s. I-3539, bod 37). Kedze Super DIT nebol súcastou spornej schémy pomoci a jeho zlucitelnost s predpismi v oblasti státnej pomoci Komisia nijako neposudzovala, nemal v rámci struktúry napadnutého rozhodnutia zásadnú dôlezitost. 80 Komisii teda nemozno vytýkat, ze osobitne neodpovedala na tvrdenie, podla ktorého sporné opatrenia mohli údajne nadväzovat na Super DIT a na základe tejto skutocnosti byt odôvodnené vseobecnými zásadami talianskeho danového systému. 81 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod ako nedôvodný. O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti so selektívnou povahou sporným opatrení 82 Komisia venuje odôvodnenia 26 az 32 napadnutého rozhodnutia preukázaniu existencie selektívnej výhody. 83 V prvom rade sa Komisia v odôvodnení c. 26 napadnutého rozhodnutia domnieva, ze sporné opatrenia zavádzajú odchýlku od bezného fungovania danového systému a výlucne zvýhodnuje spolocnosti, ktoré sú schopné zabezpecit svoje prijatie na kótovanie na burze v krátkom období platnosti schémy pomoci, z ktorej pôsobnosti sú vylúcené podniky uz kótované na burze, tie podniky, ktoré nesplnajú podmienky na to, aby boli kótované a tie podniky, ktoré sa rozhodnú, ze sa v danom období nenechajú kótovat na burze. 84 V odôvodneniach c. 27 az 29 Komisia vysvetluje dôvody, pre ktoré túto odchýlku nemozno odôvodnit vzhladom na povahu danového systému v tom zmysle, ze nezodpovedá ziadnemu relevantnému rozlisovaniu medzi situáciou spolocností kótovaných na regulovanom trhu a situáciou spolocností, ktoré nie sú kótované. Komisia jednak spresnuje, ze znízenie sadzby dane uplatnujúcej sa na budúce zisky dosiahnuté príjemcami pomoci stanovené v clánku 11 DL 269/2003 nie je pomerné, pretoze tieto zisky nemajú ziadnu súvislost s prijatím príjemcov pomoci na kótovanie, zlozením ich základného imania a iných nálezitostí spojených s kótovaním, a na druhej strane, ze znízenie zdanitelného príjmu stanovené v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003 predstavuje výnimocnú pomoc, pretoze sa priznáva popri beznom odpocte nákladov. Navyse krátke trvanie platnosti schémy pomoci, z ktorého po vecnej stránke vyplýva vylúcenie mnohých potenciálnych príjemcov pomoci, je v zmysle napadnutého rozhodnutia v rozpore s osobitným cielom podpory kótovania spolocností na burze. 85 V druhom rade Komisia v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze sporné opatrenia majú citelný úcinok na podniky urcitého rozmeru a môzu narusit hospodársku sútaz zlepsením postavenia týchto podnikov vo vztahu ku konkurencným podnikom, ktoré nie sú registrované v Taliansku. Navyse zdôraznuje, ze pokial sa sporné stimuly poskytujú prostredníctvom danového systému, prinásajú viac prospechu talianskym podnikom, u ktorých sa danové zvýhodnenia uplatnujú na zisky dosiahnuté na svetovej úrovni, ako zahranicným podnikom, u ktorých sa danové zvýhodnenia uplatnujú výlucne na zisky dosiahnuté v Taliansku. Komisia vylucuje tiez akékolvek odôvodnenie povahou danového systému v prípade, ze schéma pomoci predstavuje výnimocnú pomoc, ktorá nie je v rámci beznej správy danového systému odôvodnitelná. 86 Z vyssie uvedených bodov vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne vyjadrila, v com sa podnikom príjemcom sporných opatrení poskytla selektívna výhoda. Za týchto okolností sa cast tretieho zalobného dôvodu zalozená na nedostatku odôvodnenia musí zamietnut. O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s vplyvom sporných opatrení na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva 87 Treba pripomenút, ze aj ked Komisia je povinná uviest v odôvodnení svojho rozhodnutia aspon okolnosti, za ktorých sa pomoc poskytla, pokial umoznujú preukázat, ze pomoc by mohla mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a narúsala by alebo by mohla narúsat hospodársku sútaz, nie je vsak povinná uskutocnit hospodársku analýzu skutocnej situácie na dotknutých trhoch, trhových podielov podnikov príjemcov pomoci, situácie konkurencných podnikov a obchodu medzi clenskými státmi. Okrem toho v prípade protiprávne poskytnutej pomoci nie je Komisia povinná preukázat skutocný úcinok tejto pomoci na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. V opacnom prípade by táto poziadavka viedla k podporovaniu clenských státov, ktoré vyplácajú nezákonnú pomoc, na úkor tých, ktoré pomoc oznamujú este v stádiu plánu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000 CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, body 100 az 103, a Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 215). 88 Vzhladom na túto judikatúru sa nezdá, ze by si Komisia v tomto prípade nesplnila svoju povinnost dostatocne odôvodnit cast napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa vplyvu sporných opatrení na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva. 89 V tomto ohlade Komisia venuje odôvodnenia 34 az 37 napadnutého rozhodnutia preskúmaniu úcinku sporných opatrení na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva. 90 Komisia najskôr zdôraznuje, ze sporné opatrenia "môzu narúsat hospodársku sútaz medzi podnikmi a obchod medzi clenskými státmi, pretoze spolocnosti vyuzívajúce túto výhodu môzu podnikat na medzinárodných trhoch a vykonávat obchodné a iné hospodárske cinnosti na trhoch charakteristických silnou konkurenciou" (odôvodnenie c 34 napadnutého rozhodnutia). 91 Potom vymenúva financné ciele sledované spolocnostami, ktoré ziadajú o prijatie na kótovanie na burze, vrátane zvýsenia a diferencovania zdrojov financovania, zvýsenia ich financnej schopnosti, získania trhového ohodnotenia a stanovuje, ze "udelením výnimocnej danovej úlavy pre spolocnosti, ktoré sa rozhodnú vstúpit na burzový trh, táto schéma zlepsuje konkurencnú pozíciu a financnú schopnost týchto spolocností oproti konkurencných spolocnostiam", pricom zároven spresnuje, ze opísané úcinky "môzu uprednostnit talianskych príjemcov podnikajúcich na trhoch, v ktorých prebieha obchod v rámci Spolocenstva" a ze z tohto dôvodu "má táto schéma vplyv na obchod a narúsa hospodársku sútaz" (odôvodnenie c. 35 napadnutého rozhodnutia). 92 Nakoniec Komisia spresnuje, ze "desat spolocností, ktoré vstúpili na taliansky burzový trh patria do rôznych sektorov, od výrobného sektora po sektor verejných sluzieb a tieto sektory sú otvorené medzinárodnej hospodárskej sútazi" a domnieva sa, ze príjmy vyplývajúce z poskytnutých danových zvýhodnení sú podstatné, pretoze môzu dosiahnut az 11,7 milióna eur na príjemcu pomoci pocas troch rokov uplatnenia schémy pomoci (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 93 Komisia z toho v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje, ze "narusenie hospodárskej sútaze spôsobené touto schémou v rôznych sektoroch, v ktorých podnikajú jej príjemcovia, je podstatné, kedze títo príjemcovia majú casto dominantné postavenie v príslusných sektoroch v Taliansku, co opodstatnuje negatívne hodnotenie vyjadrené v súvislosti s touto schémou". 94 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umoznuje preto Talianskej republike a súdu Spolocenstva poznat dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES týkajúce sa ovplyvnovania obchodu medzi clenskými státmi a narúsania hospodárskej sútaze boli v predmetnej veci splnené. 95 Tento záver nemozno spochybnit tvrdením Talianskej republiky, podla ktorého sa preskúmanie skreslenia hospodárskej sútaze a vplyvu sporných opatrení na obchod medzi clenskými státmi nezaoberalo opatrením uvedeným v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003. V tomto ohlade stací pripomenút, ze z odôvodnení c. 34 az 37 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádzajú úcinky "schémy", zjavne a jednoznacne vyplýva, ze úvaha Komisie sa uplatnuje na schému pomoci ako celok, a teda na obe sporné opatrenia. 96 Z toho vyplýva, ze cast stvrtého zalobného dôvodu zalozená na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s vplyvom sporných opatrení na hospodársku sútaze a obchod v rámci Spolocenstva, sa tiez musí zamietnut. O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nezlucitelnostou sporných opatrení so spolocným trhom 97 Komisia venuje odôvodnenia c. 39 az 45 napadnutého rozhodnutia analýze zlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom. 98 Komisia najskôr zdôraznuje, ze takáto zlucitelnost sa musí hodnotit v duchu výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES (odôvodnenie c. 39 napadnutého rozhodnutia) a ze talianske orgány výslovne nenamietali proti jej hodnoteniu uvedenému v rozhodnutí o zacatí konania, podla ktorého sa ziadna z týchto výnimiek v prejednávanej veci neuplatnila (odôvodnenie c. 40 napadnutého rozhodnutia). Dalej uvádza, ze "priznané výhody bud nie sú spojené so ziadnymi výdavkami alebo sú spojené s výdavkami, pre ktoré nie je mozné poskytnút pomoc v zmysle nariadení o kategorických oslobodeniach alebo o usmerneniach Spolocenstva" (odôvodnenie c. 41 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho spresnuje, ze výnimky stanovené v clánku 87 ods. 2 a ods. 3 písm. a), b) a d) ES sa v prejednávanej veci neuplatnia (odôvodnenia c. 42 az 44 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec co sa týka osobitne clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, Komisia zdôraznuje, ze "danové úlavy poskytované predmetnou schémou nie sú spojené so specifickými investíciami, s vytvorením pracovných miest alebo so specifickými projektmi" a ze "predstavujú jednoducho znízenie danového zatazenia, ktoré musia zúcastnené podniky podla zákona znásat pocas vykonávania svojej podnikatelskej cinnosti, a preto je potrebné ich povazovat za státnu pomoc urcenú na prevádzku podnikov, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom" (odôvodnenie c. 45 napadnutého rozhodnutia). 99 Co sa vsak týka údajnej povinnosti Komisie osobitne odôvodnit jej záver, podla ktorého sporné opatrenia nie sú zlucitelné so spolocným trhom, vo vztahu k moznosti, ze pomoc by mohla byt ako prevádzková pomoc odôvodnená, treba poznamenat, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 68 vyssie Komisia nie je povinná vyjadrit sa ku vsetkým tvrdeniam uvádzaným dotknutými osobami. Stací uviest skutkové okolnosti a právne domnienky majúce zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia. Okrem toho podla judikatúry citovanej v bode 79 vyssie nie je Komisia ani povinná podrobne odôvodnit rozhodnutie v tom zmysle, aby odpovedala na tvrdenia, ktoré povazuje za irelevantné alebo len málo relevantné. 100 V tomto ohlade stací uviest, ze Komisia z právneho hladiska v odôvodneniach c. 39 az 45 napadnutého rozhodnutia správne uviedla základné dôvody jej zistenia o nezlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom a tiez v bode 46 napadnutého rozhodnutia stanovila, ze ziadna výnimka sa na túto pomoc ako na prevádzkovú pomoc neuplatnuje. 101 Je nutné konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umoznuje pochopit dôvody, pre ktoré Komisia vylúcila uplatnenie výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES, a presnejsie dôvodov, pre ktoré kvalifikovala sporné opatrenia ako prevádzkovú pomoc vylúcenú z pôsobnosti clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a nie ako investicnú pomoc. 102 V duchu predchádzajúcich úvah treba zamietnut cast piateho zalobného dôvodu zalozenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nezlucitelnostou sporných opatrení so spolocným trhom. 3. O porusení clánku 87 ES 103 Talianska republika sa odvoláva na porusenie clánku 87 ES Komisiou v súvislosti s rôznymi aspektmi sporných rozhodnutí v rámci svojho tretieho, stvrtého a piateho dôvodu. V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu spochybnuje existenciu výhody priznávanej spolocnostiam kótovaným na burze, ako aj selektívnu povahu tejto výhody, v rámci stvrtého zalobného dôvodu vplyv sporných opatrení na hospodársku sútaz a na obchod vnútri Spolocenstva a v rámci piateho zalobného dôvodu nezlucitelnost týchto sporných opatrení so spolocným trhom. O selektívnosti výhody priznanej spolocnostiam nedávno kótovaným na burze Tvrdenia úcastníkov konania 104 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu Talianska republika tvrdí, ze skúmané opatrenia nie sú selektívnej povahy, respektíve ze rozlisovanie, ktoré spôsobujú, je odôvodnené povahou alebo struktúrou danového systému. 105 Talianska republika namieta proti zisteniu uvedenému v odôvodnení c. 26 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého selektívna povaha výhod spocíva v skutocnosti, ze sa sporné opatrenia odklánajú "od normálneho fungovania danového systému a uprednostnuje niektoré podniky alebo niektoré výroby, pretoze vytvára specifickú schému, ktorú môzu vyuzívat len spolocnosti, ktoré sú schopné vstúpit na burzový trh pocas obdobia ustanoveného schémou". Domnieva sa, ze pokial sa sporná schéma pomoci týka vsetkých akciových spolocností, ktoré by potenciálne boli schopné kótovania, nie je selektívnej povahy. Nová schéma pomoci sa totiz silno zameriava na tie spolocnosti, ktoré v okamihu nadobudnutia jej úcinnosti splnajú podmienky, ktoré stanovuje, a preto nemôze smerovat k tým spolocnostiam, ktoré tieto podmienky nesplnajú alebo ich splnili uz skôr. 106 Talianska republika namieta tiez proti zisteniu uvedenému v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporná schéma pomoci nie je odôvodnitelná z hladiska povahy talianskeho danového systému, nie je primeraná v tom zmysle, ze sa znízenie sadzby dane uplatnuje na budúce zisky dosiahnuté príjemcami, ktoré nijako nesúvisia so skutocnostou, ze tieto podniky boli prijaté na kótovanie, so zlozením ich základného imania, ani s ostatnými charakteristickými znakmi spojenými s kótovaním na burze, a nie je odôvodnitelná ani vzhladom na svoje specifické ciele, vzhladom na svoju krátku dobu platnosti, ktorá ju robí fakticky neprístupnou pre velký pocet potenciálnych príjemcov. Podla Talianskej republiky sporné opatrenia zavádzajú rozlisovanie, ktoré je vlastné logike danového systému v tom zmysle, ze zodpovedajú situácii kótovaných spolocností, ktorá sa objektívne lísi od situácie nekótovaných spolocností. Kótované spolocnosti musia celit znacným nákladom, ktoré ciastocne samé znásajú, pretoze sa môze stat, ze v priebehu zdanovacieho obdobia, v ktorom sa vynalozia, budú neodpocítatelnými nákladmi, alebo aj v prípade, ze by boli odpocítatelné, by ich odpocet priniesol takú úsporu na dani, ktorá by nemohla presiahnut sadzbu dane uplatnitelnú na zdanitelné príjmy. 107 Rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 2001 Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, Zb. s. I-8365, body 41 a 42), a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia ([12]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 52), podla Talianskej republiky potvrdzujú, ze uplatnenie odlisného danového zaobchádzania na kótované spolocnosti spadá do logiky systému a nepredstavuje selektívne opatrenie. 108 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého znízenie sadzby dane uvedené v clánku 11 DL 269/2003 nezávisí od výdavkov na prijatie na kótovanie, ale od ziskov dosiahnutých spolocnostami, Talianska republika tvrdí, tu vôbec nemusí dochádzat k dosiahnutiu ziskov, pricom v takom prípade nebude mat znízenie sadzby dane ziaden reálny vplyv, a ze i v prípade, ze by doslo k dosiahnutiu ziskov, s urcitostou by slo o podstatne znízené zisky z dôvodu výdavkov spojených so samotným kótovaním na burze. 109 Z tohto dôvodu je tvrdenie Komisie, podla ktorého nerovnaké zaobchádzanie "nezodpovedá ziadnemu význacnému rozdielu... medzi situáciou kótovaných spolocností a nekótovaných spolocností" (odôvodnenie c. 27 napadnutého rozhodnutia) z právneho hladiska nesprávne. 110 Talianska republika dalej uvádza, ze na úcely posúdenia selektívnej povahy sporných opatrení nie je potrebné porovnat situáciu vsetkých akciových spolocností, ale by skôr bolo potrebné porovnat situáciu samotných akciových spolocností, ktoré by potenciálne mohli byt prijaté na kótovanie. V tomto prípade by bolo zjavné, ze sporné opatrenia bez rozdielu smerujúce k vsetkým akciovým spolocnostiam, ktoré by mohli potenciálne byt prijaté na kótovanie, neuskutocnujú ziadnu "subjektívnu" selekciu. 111 Komisia podla Talianskej republiky navyse nezohladnila koherentnost dvoch sporných opatrení, ktoré nadväzujú na skorsie opatrenia v oblasti danových znízení v prospech nedávno kótovaných spolocností, konkrétne na Super DIT. 112 Taktiez tvrdí, ze neselektívna povaha opatrení pretrváva, aj ked sú len docasné, o to viac, ze casové obmedzenie umoznuje zosúladit spornú schému pomoci s rozpoctovými poziadavkami státu, a mozno ho vysvetlit aj experimentálnou povahou opatrenia. 113 Co sa týka odôvodnenia c. 28 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého odpocet výdavkov na kótovanie upravený v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003 je tiez výnimocnou výhodou, pretoze sa pridáva k beznému odpoctu nákladov, Talianska republika poukazuje na rozpor v napadnutom rozhodnutí v tom zmysle, ze Komisia na jednej strane tvrdí, ze uvedené opatrenie by sa mohlo povazovat za odôvodnené osobitným cielom sledovaným schémou pomoci, a na druhej strane popiera toto odôvodnenie vo vztahu k inému spornému opatreniu, konkrétne k znízeniu dane upravenému v clánku 11 DL 269/2003. 114 Co sa týka odôvodnenia c. 30 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého majú zo sporných opatrení výhody najmä talianske podniky z dôvodu uplatnenia znízení sadzieb dane na zisk, ktorý dosiahli na svetovej úrovni, Talianska republika tvrdí, ze selektívna povaha urcitého opatrenia sa musí posudzovat výlucne porovnaním jednak situácií, na ktoré sa toto opatrenie vztahuje, a jednak situácií, ktoré vylucuje, zatial co na úcely zistenia existencie státnej pomoci nie je relevantné porovnávat navzájom situácie, na ktoré sa posudzované opatrenie vztahuje, s cielom posúdit, ci im z tohto opatrenia plynú rovnaké alebo rôzne výhody. 115 Nakoniec Talianska republika zdôraznuje, ze akýkolvek iný vplyv sporných opatrení na talianske a zahranicné spolocnosti, ktoré sú ich príjemcami, nemôze byt zakázaný, pretoze je normálne, aby bol danový systém zalozený na pravidle univerzálnosti zdanenia a výhod, pokial ide o rezidentov, ako aj na pravidle teritoriality dane, pokial ide o nerezidentov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1995, Schumacker, [13]C-279/93, Zb. s. I-225, body 31, 32 a 34, a zo 14. septembra 1999, Gschwind, [14]C-391/97, Zb. s. I-5451, body 21 az 24). 116 Komisia popiera tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje státnu pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", teda selektívnu pomoc (rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 94). Podla ustálenej judikatúry vsak pojem státna pomoc nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému zatazenia, do ktorého tieto opatrenia patria (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [15]C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 42, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [16]C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 52 a tam citovaná judikatúra). 118 Z tohto dôvodu je potrebné najskôr zistit, ci opatrenia týkajúce sa sporného znízenia sadzby dane majú a priori selektívnu povahu a prípadne preskúmat, ci sú tieto opatrenia, ako tvrdí Talianska republika, odôvodnené povahou a struktúrou talianskeho danového systému. -- O a priori selektívnej povahe sporných opatrení 119 V súvislosti s posúdením podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z nálezitostí pojmu státnej pomoci, z judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES ukladá, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcité podniky oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 47, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 120 V prejednávanej veci vsak selektívnost danového zvýhodnenia upraveného v clánku 1 ods. 1 písm. d) a clánku 11 DL 269/2003 vyplýva z rôznych skutocností. Právo na znízenie sadzby dane z príjmov pocas troch rokov nasledujúcich po zdanovacom období, v ktorom doslo ku kótovaniu, ako aj právo na odpocet rovnajúci sa nákladom na kótovanie z výsky zdanitelných príjmov, sa priznávajú len podnikom nedávno kótovaným na regulovanom trhu. Tieto podniky, konkrétne nedávno kótované akciové spolocnosti, musia zabezpecit svoje prijatie na kótovanie na regulovanom trhu v období od 2. októbra 2003, teda od dátumu úcinnosti DL 269/2003, do 31. decembra 2004, poslednému moznému dátumu pre prvé kótovanie v súlade s clánkom 11 DL 269/2003. Sporné opatrenia teda zvýhodnujú len podniky, ktoré uvedené operácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 97) uskutocnia v krátkom období pätnástich mesiacov, v ktorom sa uplatnuje dotknutá schéma pomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 49). Akýkolvek iný podnik je vsak vylúcený z výhod tejto schémy pomoci, ci uz by slo o spolocnosti uz kótované alebo také, ktoré nesplnajú alebo nemôzu splnit podmienky pozadované na kótovanie v období platnosti schémy pomoci. V tomto ohlade treba spresnit, ze z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia a z tvrdenia viac krát opakového v písomnostiach Komisie, proti ktorému Talianska republika nenamietala, vyplýva, ze krátke obdobie stanovené schémou pomoci bolo v podstate porovnatelné s casovým obdobím potrebným pre naplánovanie, zacatie a úspesné ukoncenie prijatia na kótovanie, vzhladom na predpisy vztahujúce sa nan, ktoré ukladajú záväzné podmienky, ktoré musia byt dodrzané podnikmi, ktoré chcú byt kótované. Výhody poskytnuté spornými opatreniami, ako to uznala na pojednávaní aj Talianska republika, boli preto de facto prístupné len podnikom, ktoré uz zacali konanie týkajúce sa prijatia na kótovanie, podnikom, ktoré prinajmensom zamýslali, ze tak urobia, a takým podnikom, ktoré boli pripravené vyvinút takúto iniciatívu vo velmi blízkej dobe. 121 Pokial spolocnosti prijaté na kótovanie pocas obdobia platnosti dotknutej schémy pomoci vyuzívali znízenia daní -- konkrétne znízenie sadzby dane z príjmov a znízenie zdanitelného príjmu, ktoré sa uplatnovali popri beznom odpocte nákladov spojených s kótovaním -- ku ktorým nemajú prístup podniky, ktoré neuskutocnili operácie uvedené v týchto opatreniach, vyuzili výhody, na ktoré by nemali nárok v rámci normálneho uplatnenia danového rezimu. Z tohto dôvodu sú sporné opatrenia selektívne. 122 Okrem toho sú sporné opatrenia selektívne v tom, ze v skutocnosti zvýhodnujú spolocnosti registrované v Taliansku oproti tým spolocnostiam, ktoré tam nie sú registrované (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1983, Komisia/Taliansko, 203/82, Zb. s. 2525). Ako totiz správne zdôraznuje Komisia v bode 30 napadnutého rozhodnutia, danový stimul poskytnutý ako odchýlka od bezného danového rezimu uplatnujúceho sa na vsetky podniky zdanitelné v Taliansku, ktoré sa nechajú prijat na kótovanie na regulovanom trhu, zvýhodnuje predovsetkým spolocnosti registrované v Taliansku. Navyse, co sa týka týchto spolocností, znízenia dane sa uplatnujú na príjmy dosiahnuté na svetovej úrovni, kým v prípade zahranicných spolocností sa uvedené znízenia uplatnujú len na príjmy dosiahnuté v Taliansku. 123 Tento záver nemôze spochybnit ani tvrdenie Talianskej republiky, podla ktorého sa selektívna povaha musí posudzovat výlucne na základe porovnania jednak situácií, na ktoré sa vztahuje, a jednak situácií, ktoré vylucuje, a nie na základe vzájomného porovnania situácií, na ktoré sa predmetné opatrenie vztahuje. V tomto ohlade treba pripomenút, ze cielom clánku 87 ods. 1 ES je zakázat akúkolvek pomoc, ktorá by mohla zvýhodnovat "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov", pricom opatrenie pomoci definuje v závislosti od jeho úcinkov. Nic teda nebráni tomu, ako to správne zdôraznuje Komisia, aby urcité opatrenie, ktoré sa uz obmedzuje na urcité stanovené subjekty -- v prejednávanej veci na spolocnosti kótované na burze -- vo väcsej miere zvýhodnovalo urcitých príjemcov -- v prejednávanej veci talianske spolocnosti, v prípade ktorých sa znízenia dane uplatnujú na zisky dosiahnuté na svetovej úrovni -- pred inými spolocnostami, ktoré tiez pozívajú výhody uvedenej schémy pomoci, konkréte pred zahranicnými podnikmi, v prípade ktorých sa znízenia dane uplatnujú výlucne na zisky dosiahnuté v Taliansku. 124 Z predchádzajúceho vyplýva, ze sporné opatrenia zvýhodnujú "urcitých podnikatelov" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Treba preto skúmat, ci je rozlisovanie zavedené uvedenými opatrenia odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou danového systému, v ktorom sa uplatnujú. -- O odôvodnení sporných opatrení povahou a struktúrou talianskeho danového systému 125 V tomto ohlade treba spresnit, ze ak sa takéto rozlisovanie zakladá na iných cieloch, ako sú ciele sledované vseobecným systémom, sporné opatrenie sa v zásade povazuje za splnajúce podmienku selektívnosti stanovenú v clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33, a Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 49). Clenskému státu, ktorý zaviedol takéto rozlisovanie medzi podnikmi v danovej oblasti, navyse prinálezí, aby preukázal, ze toto rozlisovanie je skutocne odôvodnené povahou a struktúrou dotknutého systému (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 43). 126 Podla talianskej republiky znízenie dane predstavuje danový stimul na úcely kótovania spolocností, ktorých sa týka sporná schéma pomoci, vzhladom na skutocnost, ze akákolvek spolocnost, ktorá chce byt prijatá na kótovanie na burze alebo na inom regulovanom trhu musí znásat významné financné zatazenie. Uvedené opatrenia teda zodpovedajú osobitnej situácii spolocností, ktoré zamýslali dat sa prijat na kótovanie, ktorá sa objektívne lísi od situácie iných spolocností. 127 V tomto ohlade Komisia v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze sporné opatrenia nezodpovedajú ziadnemu relevantnému rozlisovaniu z danového hladiska medzi situáciou spolocností kótovaných na burze alebo inom regulovanom trhu a nekótovaných spolocností. 128 Treba teda overit, ci Komisia z právneho hladiska správne vylúcila existenciu akejkolvek vzájomnej súvislosti medzi spornými opatreniami a osobitnou objektívnou situáciou ich príjemcov. 129 V tomto ohlade je potrebné samostatne preskúmat obe dotknuté opatrenia. 130 Na druhej strane, ako to správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia, kedze sa danové znízenia upravené v clánku 11 DL 269/2003 priznávali pri prijatí na kótovanie, uplatnovali sa na budúce zisky dosiahnuté podnikmi príjemcami, ktoré nijako nesúvisia so skutocnostou, ze boli príjemcovia prijatí na kótovanie, ani s financným zatazením znásaným v dôsledku prijatia na kótovanie, ani s akoukolvek údajnou nevýhodou vyplývajúcou z tejto osobitnej situácie. Okrem toho nie je schéma pomoci vzhladom na svoju krátku dobu uplatnenia odôvodnitelná ani z hladiska jej osobitných cielov, konkrétne islo o podporu kótovania podnikov, pretoze de facto vylucuje mnoho potenciálnych príjemcov. 131 Talianska republika navyse nepreukázala ziadnu súvislost medzi osobitnými charakteristickými znakmi spolocností prijatých na kótovanie -- a najmä údajnými nevýhodami vyplývajúcimi z kótovania z hladiska prístupu na kapitálový trh a organizacných nákladov -- a uvedenými opatreniami. 132 Preto aj za predpokladu, ze by kótované spolocnosti mohli mat iné charakteristické znaky ako majú nekótované spolocnosti, najmä co sa týka prístupu na kapitálový trh a organizacných nákladov, treba uviest, ze danové znízenia uvedené v clánku 11 DL 269/2003 nijako nesúvisia s uvedenými charakteristickými znakmi. 133 Na druhej strane, ako to správne zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia, odpocet od zdanitelného príjmu upravený v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003, ktorý sa uplatnuje popri beznom odpocte nákladov, taktiez predstavuje výnimocnú pomoc. Aj za predpokladu, ze ho bolo mozné povazovat za odôvodnený osobitným cielom podpory kótovania spolocností sledovaným schémou pomoci, pravdou opätovne ostáva, ako z právneho hladiska správne uviedla Komisia, ze z dôvodu svojej krátkej doby platnosti je v rozpore s uvedeným cielom, pretoze fakticky vylucuje mnoho potenciálnych príjemcov. 134 Okrem toho na rozdiel od tvrdení Talianskej republiky neexistuje v napadnutom rozhodnutí nijaký rozpor v tom, ze v nom Komisia zdá sa vylúcila akúkolvek moznost odôvodnenia danových stimulov upravených v clánku 11 DL 269/2003, ktoré by sa zakladalo na povahe a struktúre systému (odôvodnenie c. 27 napadnutého rozhodnutia), pricom naopak uznala moznost odôvodnenia danových stimulov upravených v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003 (odôvodnenie c. 28 napadnutého rozhodnutia). 135 V tomto ohlade Komisia, co sa týka prvého opatrenia, oprávnene okamzite vylúcila akúkolvek moznost odôvodnia, pretoze uvedené opatrenie nesúvisí so ziadnou osobitnou situáciou, ktorá by bola vlastná spolocnostiam prijatým na kótovanie, a co sa týka druhého opatrenia, oprávnene vylúcila akékolvek odôvodnenie v prejednávanej veci, a to potom, ako uviedla, ze by takéto opatrenie prípadne mohlo byt odôvodnené, pokial sa týka nákladov spojených s kótovaním. 136 Preto treba dospiet k záveru, ze Komisia neporusila clánok 87 ods. 1 ES, ked sa domnievala, ze sporné opatrenia zvýhodnujú "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", a ze v prípade neexistencie priamej súvislosti medzi uvedenými opatreniami a cielom schémy pomoci tieto opatrenia nezodpovedajú povahe a struktúre talianskeho danového systému. 137 Tento záver nemozno vyvrátit údajnou koherenciou medzi spornými opatreniami a skorsími analogickými opatreniami, konkrétne Super DIT, na ktorú poukazuje Talianska republika. 138 V tomto ohlade Talianska republika nepreukázala existenciu takejto koherencie. 139 Najskôr treba uviest, ze existuje prerusenie kontinuity týchto dvoch schém, kedze Super DIT bol zrusený v roku 2001, hoci sa prechodne nadalej uplatnoval na spolocnosti, ktoré k 30. júnu 2001 zvýsili svoje základné imanie, kým sporné opatrenia boli zavedené v októbri 2003. 140 Navyse rozsah pôsobnosti oboch schém je úplne odlisný. Super DIT stanovoval znízenie sadzieb dane, ktoré sa uplatnovali výlucne na bezný výnos zo zvýsenia investovaného kapitálu, pre spolocnosti, ktorých cenné papiere sú prijaté na regulovanom trhu v troch zdanovacích obdobiach nasledujúcich po období prvého kótovania. Ako to zdôraznuje Komisia, Super DIT mal za ciel zmiernit penalizáciu prílivu nového rizikového kapitálu pri prílezitosti kótovania, ktoré je z danového hladiska menej výhodné ako financovania prostredníctvom úveru. Sporné opatrenia naopak stanovujú jednak znízenia sadzieb dane, ktorá sa uplatnuje na celkový príjem, a jednak odpocet nákladov na prijatie na kótovanie, ktorý sa poskytuje popri beznom odpocte. 141 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by obe po sebe idúce opatrenia zodpovedali logike kontinuity a rozsírenia, tento aspekt sám osebe nestací na preukázanie toho, ze sporné opatrenia zodpovedajú povahe a struktúre systému, kedze sa Komisia, ako sa to konstatovalo v bode 75 vyssie, nevyjadrila k tomu, ci Super DIT je alebo nie je státnou pomocou. 142 Co sa týka tvrdenia Talianskej republiky vyplývajúceho v podstate z koherencie nerovnakého zaobchádzania s rezidentmi a nerezidentmi s vnútorným danovým systémom, treba pripomenút, ze v prejednávanej veci úcinky sporných opatrení nevyplývajú zo stanovenia základu dane ako takého, a teda z odlisných spôsobov zdanovania, na ktorých koherenciu poukazovala Talianska republika. Tieto úcinky, ako správne tvrdí Komisia, vyplývajú skôr z výberu spojit dotknuté zisky so základom dane, co predstavuje výber vzdialený logike danového systému. Inými slovami výhody týkajúce sa v podstate podpory kótovania na regulovanom trhu sa uplatnujú na základ dane, ktorý nijako nesúvisí s kótovaním. V dôsledku toho, hoci výhoda vyplýva z prijatia na kótovanie, schéma pomoci prakticky vedie k poskytnutiu odlisnej výhody v závislosti od toho, ci je príjemca primárne usadený v Taliansku alebo inde. 143 Z predchádzajúceho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut v rozsahu, v ktorom sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 1 ES. O vplyve sporných opatrení na obchod v rámci Spolocenstva a hospodársku sútaz Tvrdenia úcastníkov konania 144 V rámci stvrtého zalobného dôvodu Talianska republika spochybnuje analýzu Komisie v súvislosti s dvoma podmienkami týkajúcimi sa vplyvu na hospodársku sútaz a vplyvu na obchod v rámci Spolocenstva. 145 Podla Talianskej republiky vplyv na hospodársku sútaz je na základe vlastnej definície zmenou existujúcej rovnováhy hospodárskej sútaze, pricom ide o úcinok, ktorý mozno posúdit len pocas urcitej doby trvania. Komisia nespresnila dôvody, pre ktoré sporné opatrenia napriek ich krátkosti trvania a ich obmedzenej výske mali samé osebe schopnost trvale zmenit hospodársku rovnováhu. Talianska republika v tomto ohlade uvádza judikatúru, podla ktorej pomoc v relatívne obmedzenej výske môze mat vplyv na obchod vtedy, "ked oblast, v ktorej pôsobí podnik príjemca, je charakterizovaná silnou konkurenciou", a to s cielom dospiet k záveru, ze Komisia bola povinná uskutocnit dokonca systematickú analýzu oblastí, v ktorých mohli pôsobit rôzni príjemcovia sporných opatrení, a tiez analýzu existujúcej hospodárskej sútaze v týchto oblastiach, k comu v tejto veci vôbec nedoslo. 146 Hoci bolo nutné uskutocnit hospodársku analýzu, Komisia sa uspokojila so vseobecnými tvrdeniami bez toho, aby rozlísila medzi odvetviami Spolocenstva a výlucne vnútrostátnymi odvetviami, hoci pripustila, ze urcití príjemcovia pomoci mohli pôsobit len v týchto výlucne vnútrostátnych odvetviach. 147 Komisia okrem toho nepreukázala, ze sporné opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc. Práve naopak tieto opatrenia podla Talianskej republiky podporovali majetkové posilnenie spolocností po ich prijatí na burzu. Vzhladom na to, ze islo o strukturálne opatrenia, a nie o prevádzkovú pomoc, ich predpokladaný vplyv na hospodársku sútaz mala Komisia riadne analyzovat. 148 Co sa osobitne týka skreslenia hospodárskej sútaze, Talianska republika tvrdí, ze vo vztahu k príjemcom schémy pomoci zohladneným v napadnutom rozhodnutí, teda najvýznamnejsím subjektom na trhu, nie je danové zvýhodnenie, ktoré môze predstavovat celkovú úsporu 11,7 milióna eur pocas troch rokov uplatnenia znízenej sadzby, samé osebe spôsobilé mat podstatný vplyv na konkurencné postavenie týchto podnikov vzhladom na ich obrat, ibaze by sa uskutocnilo podrobné vysetrovanie, k comu v prejednávanej veci nedoslo. 149 Nakoniec, kedze cielom znízenia sadzby dane bolo zrovnoprávnit spolocnosti, ktoré boli prijaté na kótovanie a znásajú zvýsené náklady, s nekótovanými spolocnostami a spolocnostami, ktoré neboli prijaté na kótovanie, toto znízenie dane nepredstavovalo výhodu pre spolocnosti prijaté na kótovanie, a z tohto dôvodu nijako nenarúsalo hospodársku sútaz. 150 Komisia popiera tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 151 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 152 V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 111 a tam citovanú judikatúru). 153 Najmä pokial financná pomoc poskytnutá clenským státom posilnuje postavenie jedného podniku vo vztahu k ostatným konkurencným podnikom v obchode v rámci Spolocenstva, musí sa tento obchod povazovat za ovplyvnený takou pomocou. Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podniky, príjemcovia pomoci, sami zúcastnili na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Okrem toho posilnenie podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho môze doviest do situácie, ktorá mu umozní preniknút na trh iného clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 115 a 117 a tam citovanú judikatúru). 154 Dokonca aj pomoc relatívne malého rozsahu je schopná ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ak v odvetví, kde pôsobia podniky príjemcovia pomoci, vládne silná konkurencia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [17]T-214/95, Zb. s. II-717, bod 49). 155 Dalej, podla ustálenej judikatúry, pokial orgán verejnej moci zvýhodnuje nejaký podnik pôsobiaci v odvetví vyznacujúcom sa intenzívnou konkurenciou tým, ze mu poskytne výhodu, dochádza k naruseniu hospodárskej sútaze alebo k nebezpecenstvu takého narusenia. Ak je výhoda malá, dochádza síce k malému naruseniu hospodárskej sútaze, ale stále pôjde o narusenie hospodárskej sútaze. Zákaz uvedený v clánku 87 ods. 1 ES sa vsak uplatnuje na akúkolvek pomoc, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze, bez ohladu na jej výsku, pokial má vplyv na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 46). 156 Z odôvodnení 34 az 36 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v súlade s citovanou judikatúrou preskúmala, ci sporné opatrenia môzu narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi. Sporné opatrenia podla nej zlepsujú konkurencné postavenie a financnú schopnost spolocností príjemcov pomoci, ktoré môzu pôsobit na medzinárodných trhoch a na trhoch charakterizovaných intenzívnou hospodárskou sútazou, co môze navyse zvýhodnovat talianskych príjemcov pomoci pôsobiacich na trhoch, na ktorých dochádza k obchodu v rámci Spolocenstva. Komisia tiez spresnuje, ze spolocnosti príjemcovia pomoci pôsobia v rôznych odvetviach, ktoré sú vsetky otvorené medzinárodnej hospodárskej sútazi, od priemyselných odvetví po sluzby vo verejnom záujme, a ze výhody plynúce zo znízení daní sú podstatné, pretoze môzu dosiahnut az 11,7 milióna eur na príjemcu pocas troch rokov platnosti schémy pomoci. 157 Na rozdiel od tvrdení Talianskej republiky vsak Komisia nebola povinná preukázat "trvalý" vplyv na hospodársku sútaz, ani uskutocnit podrobnejsie preskúmanie v súvislosti s podstatným vplyvom sporných opatrení na konkurencné postavenie ich príjemcov, a o to menej v súvislosti s ich obratom. Judikatúra totiz nevyzaduje, aby skreslenie hospodárskej sútaze alebo hrozba takéhoto skreslenia a vplyv na obchod v rámci Spolocenstva boli citelné alebo podstatné (rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 78). Okrem toho, ako sa uviedlo v bodoch 155 a 156 vyssie, okolnost uvádzaná Talianskou republikou týkajúca sa velkosti pomoci nie je v prejednávanej veci relevantná v prípade, ze podniky príjemcovia pomoci pôsobia v odvetviach otvorených hospodárskej sútazi. 158 Navyse, ako sa uz uviedlo v bode 87 vyssie, co sa týka pomoci, ktorá nebola oznámená Komisii, rozhodnutie konstatujúce nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom sa nemusí nevyhnutne zakladat na preukázaní skutocného úcinku tejto pomoci na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 159 Okrem toho, na rozdiel od toho, co tvrdí Talianska republika, skutocnost, ze urcité podniky príjemcovia pomoci môzu pôsobit len na vnútrostátnych trhoch, neukladá Komisii povinnost uskutocnit podrobnú analýzu. 160 V kazdom prípade, ako sa uviedlo v bode 69 vyssie, v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na prestudovanie jej vseobecných charakteristických znakov bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad jej uplatnenia s cielom overit, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci. Okolnost, ze z nej v prejednávanej veci plynú výhody aj príjemcom, ktorý pôsobia len na vnútrostátnych trhoch, nespochybnuje toto zistenie, ktoré je dostatocné na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES na schému pomoci (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 91 a 92 a tam citovanú judikatúru). 161 Co sa týka tvrdenia Talianskej republiky zalozeného na tom, ze znízenie dane má v podstate za ciel neutralizovat znevýhodnenie, ktoré podniky príjemcovia pomoci znásajú z dôvodu ich kótovania, treba zdôraznit, ze skutocnost, ze sporné státne opatrenia slúzia na kompenzáciu zvýsených nákladov, ktoré podniky príjemcovia znásali v dôsledku ich prijatia na kótovanie, im nemôze umoznit vymanit sa z kvalifikácie za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1999, Francúzsko/Komisia, [18]C-251/97, Zb. s. I-6639, bod 47). 162 Nakoniec co sa týka rozlísenia, ktoré sa Talianska republika snazí uskutocnit medzi prevádzkovou pomocou a strukturálnou pomocou, treba zdôraznit, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 152 az 155 vyssie je toto rozlísenie irelevantné na úcely preskúmania tohto zalobného dôvodu. Kazdé poskytnutie pomoci podniku, ktorých vykonáva svoje cinnosti na trhu Spolocenstva, môze spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 72). 163 Vzhladom na to je potrebné stvrtý zalobný dôvod takisto zamietnut ako nedôvodný v rozsahu, v ktorom sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 1 ES. O kvalifikácii sporných opatrení ako prevádzkovej pomoci a ich nezlucitelnosti so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania 164 Talianska republika spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa nezlucitelnosti schémy pomoci so spolocným trhom. 165 Po prvé tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by sporné opatrenia boli prevádzkovou pomocou, táto skutocnost nebráni tomu, aby spadali do pôsobnosti clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tomto ohlade odkazuje Talianska republika tiez na rozhodnutie Komisie 2000/410/ES z 22. decembra 1999 o schéme pomoci, ktorú Francúzsko zamýslalo vykonat v prospech francúzskeho prístavného odvetvia [neoficiálny preklad] ([19]Ú. v. ES L 155, 2000, s. 52), v ktorom Komisia pripustila zákonnost prevádzkovej pomoci na základe urcitých okolností -- ako boli obmedzený hospodársky dopad pomoci, okolnost, ze príjemcami pomoci boli malé a stredné podniky a neexistencia námietok zo strany tretích osôb -- ktoré sú v prejednávanej veci prítomné. Komisia teda mala pripustit zákonnost spornej schémy pomoci alebo aspon konkrétne odôvodnit svoj záver týkajúci sa nezlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, ktorý nemozno zalozit na kvalifikácii tejto pomoci ako prevádzkovej pomoci. 166 Po druhé Talianska republika tvrdí, ze sporné opatrenia v kazdom prípade predstavujú investicnú pomoc, kedze kótovanie na burze so sebou prinása náklady súvisiace s majetkovým a strukturálnym posilnením spolocnosti príjemcu pomoci a teda náklady s trvalým úcinkom, a síce investície. 167 Po tretie sa Talianska republika domnieva, ze ciel sledovaný spornými opatreniami, konkrétne zvýsenie a podpora kótovania na burze, je osobitným cielom hospodárskej politiky, ktorý môze spadat do pôsobnosti clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 168 Komisia popiera tvrdenia Talianskej republiky. Posúdenie Súdom prvého stupna 169 Je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje pri uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES sirokou mierou volnej úvahy, z ktorej výkonu vyplývajú komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktoré musia byt vykonané v kontexte Spolocenstva. Súdne preskúmanie spôsobu vykonania tejto volnej úvahy sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 170 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia Komisie, ktoré konstatuje, ze nová pomoc nesplna podmienky pre uplatnenie výnimky podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byt posudzovaná len v zmysle tohto ustanovenia, a nie podla predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, aj keby sa povazovala za ustálenú (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, body 52 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [20]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 177). 171 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia dospela ku kvalifikácii sporných opatrení ako prevádzkovej pomoci, ktorá nespadá pod výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, ktorá sa týka rozvoja urcitých cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, a teda ako nezlucitelných so spolocným trhom, pricom spresnila, ze "danové úlavy poskytované predmetnou schémou nie sú spojené so specifickými investíciami, s vytvorením pracovných miest alebo so specifickými projektmi". 172 Nemozno sa vsak domnievat, ze pri tomto zistení doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Dotknuté opatrenia totiz neslúzia na podporu rozvoja urcitej cinnosti alebo urcitej hospodárskej oblasti, ale len na jednoduché znízenie zatazenia bezne znásaného dotknutými podnikmi v rámci ich hospodárskej cinnosti. 173 Co sa týka najskôr moznosti, ze by sa schéma pomoci, hoci aj prevádzkovej, mohla ako tvrdí Talianska republika povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, treba pripomenút, ze prevádzková pomoc v zásade nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 3 ES, pretoze narúsa podmienky hospodárskej sútaze v oblastiach, v ktorých je poskytovaná, pricom uz zo svojej podstaty je nespôsobilá na dosiahnutie ktoréhokolvek z cielov stanovených v tomto ustanovení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [21]T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 174 Táto pomoc sa môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom len vo výnimocných prípadoch. Ako vsak vyplýva zo spisu a napadnutého rozhodnutia, tieto osobitné prípady neboli v prejednávanej veci myslitelné, ani na ne talianske orgány nepoukazovali, hoci im prislúchala povinnost predlozit vsetky dôkazy, ktoré by mohli Komisii umoznit overit, ze podmienky na uplatnenie pozadovanej výnimky boli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 170 vyssie, bod 129,a tam citovanú judikatúru). Toto zistenie nemozno navyse spochybnit skorsou rozhodovacou praxou Komisie, aj keby sa povazovala za ustálenú, tak ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 170 vyssie. 175 Co sa týka dalej údajnej povahy sporných opatrení ako investicnej pomoci, Komisia, ako je to uvedené v bode 171 vyssie, správne vylúcila túto kvalifikáciu vzhladom na skutocnost, ze poskytnuté danové výhody nie sú spojené s konkrétnymi investíciami, s vytvorením pracovných miest alebo s osobitnými projektmi. Navyse treba konstatovat, ze Talianska republika nepredlozila ziaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa takejto kvalifikácie. 176 Nakoniec, co sa týka skutocnosti, ze by opatrenia mohli byt odôvodnené ako opatrenia smerujúce k zvýseniu a k podpore kótovania na burze, treba rozlisovat posúdenie týkajúce sa znízenia dane podla clánku 11 DL 269/2003 od posúdenia týkajúceho sa odpoctu nákladov na kótovanie, ktorý sa priznáva popri beznom odpocte týchto nákladov od zdanitelného príjmu podla clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003. 177 Kedze znízenie dane závisí od celkových príjmov príjemcov pomoci, nie je priamo závislé od nákladov na kótovanie ci dalsích údajných nevýhod spojených s prijatím na kótovanie. V dôsledku toho ho nemozno v ziadnom prípade kvalifikovat za opatrenie slúziace na podporu kótovania na burze. Komisia sa preto v tomto ohlade nedopustila zjavného nesprávneho posúdenia. 178 Naopak odpocet od zdanitelného príjmu stanovený v clánku 1 ods. 1 písm. d) DL 269/2003 v rozsahu, v ktorom závisí od nákladov na kótovanie, by v zásade mohol byt povazovaný za smerujúci k podpore kótovania na burze. Treba preto skúmat, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze uvedené opatrenie nesledovalo ciel, ktorý by mohol byt sledovaný clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. 179 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v súvislosti s uplatnením clánku 87 ods. 3 ES disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Spolocenstva (pozri bod 169 vyssie). 180 Tiez treba pripomenút, ze prevádzková pomoc sa nepovazuje za pomoc, ktorá by mohla prispiet k dosiahnutiu jedného z cielov sledovaných clánkom 87 ods. 3 ES a mozno ju povolit len vo výnimocných prípadoch, ako je to spresnené v bode 174 vyssie. 181 Komisia vsak v prejednávanej veci vylúcila, ze by sporné opatrenia mohli byt odôvodnené v rámci clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, pretoze predstavujú prevádzkovú pomoc. Komisia najmä spresnuje, ze "danové úlavy poskytované predmetnou schémou... predstavujú jednoducho znízenie danového zatazenia, ktoré musia zúcastnené podniky podla zákona znásat pocas vykonávania svojej podnikatelskej cinnosti, a preto je potrebné ich povazovat za státnu pomoc urcenú na prevádzku podnikov, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom" (odôvodnenie c. 45 napadnutého rozhodnutia). 182 Na rozdiel od toho, co tvrdí Talianska republika, totiz kótovanie na burze samé osebe nie je specifickou investíciou, pretoze nepredstavuje náklad na hmotnú ci nehmotnú investíciu, ani náklad na úcely zamestnania nových pracovníkov spojeného s novou investíciou. Ide skôr o komplexnú operáciu, na základe ktorej spolocnosti, ktoré sa nechajú kótovat, sledujú financné ciele týkajúce sa prístupu k urcitým kapitálovým zdrojom. 183 Navyse samotná okolnost, ze sporné opatrenia majú za ciel zvýsenie poctu spolocností kótovaných na burze -- co je podla Talianska republika cielom vnútrostátnej hospodárskej politiky -- nestací na to, aby spadali pod výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Ako totiz konstatoval Súd prvého stupna, sporné pomoci nesplnajú dve podmienky, podla ktorých musí byt pomoc urcená na ulahcenie rozvoja urcitých cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí a nesmie menit podmienky obchodu v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocenským záujmom. 184 Preto sa treba domnievat, ze komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze sporné opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a ze nespadajú pod výnimku stanovenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 185 Preto treba zamietnut aj piaty dôvod v rozsahu, v ktorom sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 186 Kedze vzhladom na predchádzajúce úvahy nemozno prijat ziaden dôvod uvádzaný Talianskou republikou, je potrebnú zalobu zamietnut. O trovách 187 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika nemala vo veci úspech, je potrebné ju zaviazat na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisii. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. septembra 2009. Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Sporné vnútrostátne opatrenia 2. Správne konanie a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O porusení zásady kontradiktórnosti O prvom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na porusení podstatných formálnych nálezitostí v súvislosti so zacatím konania vo veci formálneho zistovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na porusení podstatných formálnych nálezitostí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O nedostatku odôvodnenia vyplývajúcom z toho, ze Komisia nezohladnila existenciu opatrenia s podobnými vlastnostami ako mali sporné opatrenia v talianskom právnom poriadku O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti so selektívnou povahou sporným opatrení O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s vplyvom sporných opatrení na hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva O nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nezlucitelnostou sporných opatrení so spolocným trhom 3. O porusení clánku 87 ES O selektívnosti výhody priznanej spolocnostiam nedávno kótovaným na burze Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O a priori selektívnej povahe sporných opatrení -- O odôvodnení sporných opatrení povahou a struktúrou talianskeho danového systému O vplyve sporných opatrení na obchod v rámci Spolocenstva a hospodársku sútaz Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O kvalifikácii sporných opatrení ako prevádzkovej pomoci a ich nezlucitelnosti so spolocným trhom Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXR0I6KG/L96333-7490TMP.html#t-ECRT12009SKA.0900278301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:094:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:221:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:094:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0301&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:002:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0279&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0391&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0159&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0088&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0251&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:155:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 22. file:///tmp/lynxXXXXR0I6KG/L96333-7490TMP.html#c-ECRT12009SKA.0900278301-E0001