ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (siedma komora) z 30. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s kyselinou monochlóroctovou -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Rozdelenie trhu a urcenie cien -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Proporcionalita -- Spolupráca -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusovanie -- Prístup k spisu -- Správa úradníka povereného vypocutím -- Príkaz na ukoncenie konania" Vo veci T-161/05, Hoechst GmbH, (predtým Hoechst AG), so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Klusmann a U. Itzen, neskôr M. Klusmann, U. Itzen a S. Thomas, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, F. Amato a M. Schneider, neskôr A. Bouquet a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.773 -- MCAA) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (siedma komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia D. Sváby (spravodajca) a L. Truchot, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. júna 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Rozhodnutím K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.773 -- MCAA) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze materská spolocnost Akzo Nobel NV a jej dcérske spolocnosti Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals BV, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, Akzo Nobel Base Chemicals AB, Eka Chemicals AB a Akzo Nobel AB (dalej spolu len "skupina Akzo Nobel"), spolocnost Elf Aquitaine SA a jej dcérska spolocnost Arkema SA (predtým Elf Atochem SA, neskôr Atofina SA), spolocnost Clariant AG a jej dcérska spolocnost Clariant GmbH, ako aj zalobkyna, spolocnost Hoechst AG, porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ked sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa trhu s kyselinou monochlóroctovou (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Kyselina monochlóroctová (dalej len "KMCHO") je silná organická kyselina, ktorá sa pouzíva ako chemický medziprodukt najmä pri výrobe detergentov, lepidiel, pomocných textilných produktov a zahustovadiel vyuzívaných v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle (odôvodnenia c. 3 az 6 napadnutého rozhodnutia). 3 Komisia zacala setrenie v súvislosti s trhom s KMCHO po tom, ako ju spolocnost Clariant GmbH informovala listom zo 6. decembra 1999 o existencii kartelu na predmetnom trhu a predlozila jej ziadost o zhovievavost v zmysle oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") (odôvodnenie c. 43 napadnutého rozhodnutia). 4 Spolocnost Clariant GmbH následne odovzdala Komisii dokumenty a informácie týkajúce sa kartelu (odôvodnenia c. 44 a 45 napadnutého rozhodnutia). 5 V dnoch 14. a 15. marca 2000 Komisia vykonala prehliadku priestorov spolocností Elf Atochem, Akzo Nobel Chemicals a Akzo Nobel Functional Chemicals (odôvodnenie c. 46 napadnutého rozhodnutia). 6 Dna 28. mája 2003 Komisia zaslala spolocnosti Hoechst ziadost o informácie o dohodách a jej úcasti na nich a 10. júla 2003 jej bola dorucená odpoved. Dna 19. novembra 2003 Komisia zaslala novú ziadost o informácie, na ktorú spolocnost Hoechst odpovedala 5. a 15. decembra 2003 (odôvodnenia c. 53 a 55 napadnutého rozhodnutia). 7 V rámci svojho setrenia Komisia zaslala viacero ziadostí o informácie niektorým úcastníkom kartelu a ich konkurentom (odôvodnenia c. 52 az 55 napadnutého rozhodnutia). 8 V dnoch 7. a 8. apríla 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách týmto dvanástim adresátom: siedmim spolocnostiam skupiny Akzo Nobel, konkrétne, materskej spolocnosti Akzo Nobel NV a jej dcérskym spolocnostiam Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Functional Chemicals, Akzo Nobel Chemicals, Akzo Nobel AB, Eka Chemicals a Akzo Nobel Base Chemicals, ako aj spolocnostiam Clariant GmbH a Clariant AG (dalej spolu len "Clariant"), Hoechst, Elf Aquitaine a jej dcérskej spolocnosti Atofina. Vsetky spolocnosti Komisii odpovedali. 9 Vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, Komisia konstatovala, ze dotknuté spolocnosti uzavreli dohodu s cielom zachovat podiely na trhu prostredníctvom rozdelenia objemov predaja a zákazníkov, ze si vymenili informácie o cenách a na pravidelných multilaterálnych stretnutiach skúmali skutocné objemy predaja a informácie o cenách s cielom dohliadat na vykonávanie dohôd (odôvodnenia c. 84 az 90 napadnutého rozhodnutia). 10 Pokial ide o spolocnost Hoechst, Komisia konstatovala, ze táto spolocnost sa priamo zúcastnila na porusení od 1. januára 1984 do 30. júna 1997, teda az do okamihu, ked svoje cinnosti v odvetví KMCHO predala spolocnosti Clariant AG (odôvodnenia c. 246 a 272 napadnutého rozhodnutia). 11 Komisia neprijala tvrdenie spolocnosti Hoechst uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorého spolocnost nemohla byt povazovaná za zodpovednú za vytýkané porusenia v rozsahu, v akom bola zodpovednost za tieto konania prenesená v plnom rozsahu na spolocnost Clariant v zmysle výslovných zmluvných dohôd. Komisia jednak konstatovala, ze spolocnost Hoechst sa priamo zúcastnila na porusení a musí niest zodpovednost za celé obdobie, pocas ktorého sa na tomto porusení zúcastnovala pred prevodom jej cinnosti v odvetví KMCHO, a jednak, ze zodpovednost spolocnosti Hoechst za protiprávne správanie v zmysle práva hospodárskej sútaze nie je dotknutá prípadnými zmluvnými dohodami uzavretými medzi stranami a osobitnou struktúrou operácie (odôvodnenie c. 248 napadnutého rozhodnutia). 12 Komisia stanovila výsku pokút podla svojich usmernení k metóde stanovovania pokút na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj podla oznámenia o spolupráci. 13 V odôvodneniach c. 276 az 277 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla vseobecné kritériá, na základe ktorých urcila výsku pokút. Spresnila, ze vzala do úvahy vsetky relevantné skutocnosti, najmä závaznost a dlzku trvania porusenia, teda kritériá, ktoré výslovne uvádza clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES], (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) a clánok 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), a na individuálnom základe posúdila úlohu kazdého z podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. Zdôraznila, ze v rámci stanovenia výsky pokút preto vzala do úvahy prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti a, prípadne, aj oznámenie o spolupráci. 14 Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia konstatovala, ze vzhladom na charakter porusenia, ktoré sa vyznacovalo rozdelením trhov a urcením cien, dobrovolnostou, skutocným dopadom na trh s KMCHO a skutocnostou, ze zahrnalo celý spolocný trh a od jeho vzniku aj celý trh EHP, sa podniky, ktorým bolo rozhodnutie o porusení urcené, dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenia c. 280, 281 a 288 napadnutého rozhodnutia). 15 S cielom stanovit vychodiskovú sumu pokút Komisia spresnila, ze za okolností prejednávanej veci, kde sú dotknuté viaceré podniky, treba vziat do úvahy mimoriadnu váhu, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého jedného podniku na hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 290 napadnutého rozhodnutia). 16 S týmto zámerom Komisia konstatovala, ze v prejednávanej veci by bolo vhodné pouzit trhové podiely podnikov v EHP, ktoré sa porusenia zúcastnili, ako porovnávací základ na urcenie ich príslusnej váhy. Porovnanie sa uskutocnilo na základe trhových podielov v EHP pre dotknutý výrobok pocas posledného ukonceného kalendárneho roka trvania porusenia (1998). V prípade spolocnosti Hoechst sa vsak vzal do úvahy rok 1996 (odôvodnenia c. 291 a 292 napadnutého rozhodnutia). 17 Skupina Akzo Nobel, ktorej trhový podiel v EHP sa odhadoval na 44%, sa povazovala za najväcsieho výrobcu, a preto bola zaradená do prvej kategórie dotknutých podnikov. Spolocnosti Hoechst a Clariant, povazované za druhých dvoch najväcsích výrobcov KMCHO, s trhovými podielmi vo výske 28% a 34%, boli zaradené do druhej kategórie. Spolocnost Atofina s trhovým podielom odhadovaným na 17% bola zaradená do tretej kategórie (odôvodnenia c. 293 az 295 napadnutého rozhodnutia). 18 Východiskové sumy pokút sa teda stanovili takto: 30 miliónov eur pre skupinu Akzo Nobel, 21 miliónov eur pre Hoechst a Clariant, 12 miliónov eur pre Atofina/Elf Aquitaine a 1,33 milióna eur pre Eka Nobel (chybne sa uvádza, ze ide o "základnú ciastku", odôvodnenia c. 296 a 297 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia navyse zvýsila východiskovú sumu pokuty pre kazdý podnik v závislosti od dlzky trvania porusenia, pricom zastávala názor, ze východiskové sumy pokút, ktoré ulozila, musia byt zvýsené o 10% za kazdý ukoncený rok porusenia a o dalsích 5% za kazdé obdobie v trvaní minimálne siestich mesiacov, ale kratsie ako rok. Východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine Akzo Nobel, ako aj spolocnosti Atofina/Elf Aquitaine tak zvýsila o 150%, východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Hoechst o 135% a východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Clariant o 15% (odôvodnenie c. 302 napadnutého rozhodnutia). 20 Na spolocnosti Hoechst a Atofina sa v dôsledku pritazujúcich okolností uplatnilo 50%-né zvýsenie základnej ciastky pokuty, ktoré sa im malo ulozit z dôvodu opakovaného porusovania, pretoze voci obom týmto podnikom uz boli vydané predchádzajúce rozhodnutia Komisie o ich úcasti v karteloch (odôvodnenia c. 308 a 314 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia na tento úcel uviedla, ze voci spolocnosti Hoechst smerovalo rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] ([4]Ú. v. ES L 239, s. 14) (dalej len "rozhodnutie PVC II") a rozhodnutie Komisie 69/243/EHS z 24. júla 1969 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (Ú. v. L 195, s. 11, dalej len "rozhodnutie Farbivá") (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia neprijala tvrdenia zalobkyne uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorých sa cinnosti, výrobky a osoby dotknuté citovanými rozhodnutiami odlisovali od cinností, výrobkov a osôb spojených s odvetvím KMCHO a ze rozhodnutie Farbivá bolo prílis staré. Kritérium porusenia toho istého druhu stanovené v usmerneniach bolo totiz podla nej splnené, kedze citované skorsie rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie sa týkali kartelov, pri ktorých islo o podobné porusenie clánku 81 ES. Nevyzaduje sa, aby cinnosti, výrobky a osoby boli rovnaké, ale stací, aby islo o ten istý podnik, co v prejednávanej veci bolo splnené (odôvodnenie c. 312 napadnutého rozhodnutia). 23 Komisia zamietla aj tvrdenie zalobkyne v odpovedi na oznámenie o výhradách, podla ktorého bola v konaní porusená zásada ne bis in idem, pretoze Komisia uz prihliadla na skorsie rozhodnutia z dôvodu pritazujúcich okolností v rozhodnutí Komisie 2005/493/ES z 1. októbra 2003 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.370 -- Sorbáty), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku z 13. júla 2005 ([5]Ú. v. ES L 182, s. 20). Pokial podniky pokracujú v rovnakom druhu porusenia a pokial ich predchádzajúce pokuty nepodnietili k tomu, aby svoje konanie zmenili, podla Komisie to predstavuje pritazujúcu okolnost bez ohladu na to, ci sa to za takú okolnost povazovalo v predchádzajúcich rozhodnutiach alebo nie (odôvodnenie c. 313 napadnutého rozhodnutia). 24 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci, Komisia na základe jeho bodu B znízila pokutu ulozenú spolocnosti Clariant o 100%, pretoze táto spolocnost ako prvá poskytla dôkazy o existencii, fungovaní, trvaní a vykonávaní kartelovej dohody. Komisia konstatovala, ze spolocnost Clariant GmbH ju informovala o tajnom karteli v case, ked este nezacala setrenie a nemala k dispozícii dostatocné informácie na jeho preukázanie (odôvodnenia c. 328 az 332 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia konstatovala, ze spolocnosti Atofina sa mohlo poskytnút podstatné znízenie pokuty, konkrétne 40%, kedze bola druhým podnikom, ktorý jej poskytol informácie a dôkazy este pred oznámením o výhradách, pricom tieto informácie prispeli k preukázaniu existencie kartelu, a nespochybnila vecnú správnost skutkových zistení, o ktoré sa Komisia opierala pri preukázaní existencie kartelu v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 337, 338 a 340 napadnutého rozhodnutia). 26 Komisia uviedla, ze skupina Akzo Nobel bola tretím podnikom, ktorý jej poskytol informácie a dôkazy pred oznámením o výhradách, a tým potvrdil existenciu kartelu v odvetví KMCHO, a nespochybnil vecnú správnost skutkových zistení, o ktoré sa Komisia opierala pri preukázaní existencie kartelu v oznámení o výhradách. Dospela teda k záveru, ze skupina Akzo Nobel splnila podmienky uvedené v bode D ods. 2 prvej a druhej zarázke oznámenia o spolupráci a mohlo sa jej priznat 25%-né znízenie pokuty, ktorá by sa jej ulozila, keby s Komisiou nespolupracovala (odôvodnenia c. 342 az 346 napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia naopak neprijala tvrdenie spolocnosti Hoechst, podla ktorého táto spolocnost nemohla podat ziadost na základe oznámenia o spolupráci, pretoze svoje cinnosti v odvetví KMCHO predala spolocnosti Clariant AG este pred zacatím konania v roku 1999, a navyse sa na nu na tento úcel vztahovala ziadost, ktorú podala spolocnost Clariant GmbH. Komisia konstatovala, ze spolocnost Hoechst mala moznost podat takú ziadost v case, ked este vlastnila svoje cinnosti v odvetví KMCHO, a ziadost spolocnosti Clariant GmbH sa na nu nemohla vztahovat, pretoze obchodná jednotka v odvetví KMCHO patrila spolocnosti Hoechst a neskôr spolocnosti Clariant AG, teda dvom rozdielnym právnickým osobám (odôvodnenia c. 325 a 326 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze: "Uvedené podniky porusili clánok 81 [ES], a to pridelovaním výrobných kvót a zákazníkov, zvysovaním cien dohodnutým spôsobom, vytváraním kompenzacných mechanizmov, výmenou informácií o objemoch predaja a cenách a úcastou na pravidelných stretnutiach a dalsích kontaktoch s cielom dohodnút a vykonávat uvedené obmedzenia. Konanie týchto podnikov predstavovalo porusenie clánku 53 ods. 1 Dohody EHP od 1. januára 1994, t. j. odo dna nadobudnutia úcinnosti Dohody EHP. ... ... c) spolocnost Hoechst...: od 1. januára 1984 do 30. júna 1997; ... e) spolocnosti Clariant AG, Clariant GmbH: od 1. júla 1997 do 7. mája 1999." 29 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia boli pokuty stanovené takto: "a) spolocnostiam Akzo Nobel Chemicals..., Akzo Nobel Nederland..., Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Functional Chemicals..., Akzo Nobel Base Chemicals..., Eka Chemicals... a Akzo Nobel AB: 84,38 milióna eur; b) spolocnosti Hoechst...: 74,03 milióna eur; c) spolocnostiam Elf Aquitaine... a Arkema... (pôvodne Atofina...) spolocne a nerozdielne: 45 miliónov eur; d) spolocnosti Arkema...(pôvodne Atofina...): 13,50 milióna eur; e) spolocnostiam Clariant AG a Clariant GmbH spolocne a nerozdielne: 0 eur. ..." 30 Podla clánku 3 napadnutého rozhodnutia: "Podniky uvedené v clánku 1 okamzite ukoncia porusenie, pokial tak este neurobili. Zdrzia sa opakovania akejkolvek cinnosti alebo akéhokolvek konania uvedeného v clánku 1, ako aj akejkolvek cinnosti alebo akéhokolvek konania s rovnakým cielom alebo úcinkom." Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. apríla 2005 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený do siedmej komory, v dôsledku coho jej bola táto vec pridelená. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siedma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 18. júna 2008. 35 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne znízil výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zalobu zamietol, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 37 Zalobkyna uvádza sedem zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii zodpovednosti zalobkyne, pokial ide o sankcionovaný kartel, z dôvodu predaja jej cinností v odvetví KMCHO, druhý zalobný dôvod na protiprávnosti ulozenej pokuty, tretí zalobný dôvod na nedodrzaní oznámenia o spolupráci, stvrtý zalobný dôvod na nesprávnom posúdení pri výpocte základnej ciastky pokuty, piaty zalobný dôvod na nedôvodnom zvýsení pokuty za opakované porusenie, siesty zalobný dôvod na procesných nedostatkoch a siedmy zalobný dôvod na protiprávnosti príkazu na ukoncenie konania uvedeného v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii zodpovednosti zalobkyne, pokial ide o sankcionovaný kartel, z dôvodu predaja jej cinností v odvetví KMCHO Tvrdenia úcastníkov konania 38 Zalobkyna tvrdí, ze uz nie je zodpovedná za spáchané porusenia v odvetví KMCHO, pretoze zodpovednost za tieto porusenia bola neobmedzene prenesená na spolocnost Virteon GmbH pri rozdelení a predaji cinností v tomto odvetví. Uvádza, ze cinnosti v odvetví KMCHO boli 30. mája 1997 právne rozdelené a predané 100% dcérskej spolocnosti Virteon v rovnakom case, ako dalsie styri velké oblasti cinnosti spojené so speciálnymi chemickými výrobkami. Spolocnost Virteon teda pokracovala v prevádzkovaní obchodnej cinnosti ako samostatný podnik za rovnakých podmienok. Táto spolocnost preto vstúpila do postavenia zalobkyne jednak z právneho, ako aj z ekonomického hladiska. Skutocnost, ze spolocnost Virteon bola prevzatá spolocnostou Clariant AG, nemení nic na zodpovednosti spolocnosti Virteon, ktorá sa neskôr stala spolocnostou Clariant GmbH. Zmena akcionárov po prevzatí spolocnosti Virteon spolocnostou Clariant AG nemala vplyv na zodpovednost spolocnosti, pretoze jej hospodárska identita, a teda aj kontinuita dotknutej spolocnosti zostali zachované. Spolocnost Virteon, ktorá sa neskôr stala spolocnostou Clariant GmbH, tak dalej existovala v rámci skupiny s rovnakou právnou identitou, bez akéhokolvek právneho alebo ekonomického prerusenia. 39 Podla zalobkyne, pokial sa podnik prevádza ako celok, teda ked nový právny subjekt nahradí svojho predchodcu a pokracuje v cinnosti namiesto neho, zásada hospodárskej kontinuity so sebou nesie aj prechod zodpovednosti za kartelovú dohodu prevedeného podniku. Pri urcení zodpovednosti teda ide o "sledovanie podniku v ekonomickom, nie právnom zmysle". V prejednávanej veci boli po rozdelení a predaji cinnosti v oblasti KMCHO za porusenia kartelového práva zodpovednými právne subjekty Virteon, neskôr Clariant GmbH, nie spolocnost Hoechst. 40 Zalobkyna rovnako uvádza, ze skutocnost, ze spolocnost Clariant pokracovala v úcasti na kartelových dohodách, dokazuje kontinuitu podniku. 41 Rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, (C-49/92 P, Zb. s. I-4125) citovaný Komisiou neumoznuje vyvodit iné závery. Podla tohto rozsudku sa totiz zásada, podla ktorej môze byt zodpovednost podniku zachovaná bez ohladu na predaj jeho cinnosti, týka výlucne predaja podniku tretím osobám, ale nie právnemu subjektu, ktorý patrí, ako je to v tejto veci, ku skupine. V tejto súvislosti zalobkyna na pojednávaní spresnila, ze Súdny dvor potvrdil v jednom zo svojich nedávnych rozsudkov (rozsudok z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893), ze kritérium hospodárskej kontinuity sa musí uplatnit s ohladom na strukturálne väzby medzi subjektom, ktorý sa dopustil porusenia, a jeho hospodárskym nástupcom v case prevodu. 42 Rovnako uvádza, ze prevod zodpovednosti sa objavuje v zmluve o prevode, kde zmluvné strany výslovne uznávajú, ze spolocnost Virteon na seba preberá zodpovednost zalobkyne v rámci skupiny. Podla zalobkyne z judikatúry vyplýva, ze na takéto prevzatie zodpovednosti sa musí prihliadnut pri ulození pokuty. 43 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze zalobkyna sa pokúsila vyhnút sa zodpovednosti, ked previedla svoju cinnost v odvetví KMCHO, zalobkyna namieta, ze restrukturalizácia skupiny, ktorá prebiehala od roku 1996, bola procesom, ktorý nebol ovplyvnený alebo odôvodnený prípadnými osobitostami urcitých dotknutých oblastí cinnosti. Restrukturalizácia totiz spocívala v externalizácii vsetkých cinností, ktoré neboli spojené s farmaceutickým a polnohospodárskym odvetvím. 44 Judikatúra a rozhodovacia prax Komisia tak potvrdzujú stanovisko zalobkyne. Keby Komisia mala diskrecnú právomoc v oblasti stanovenia príjemcov pokút, predstavovalo by to porusenie zásady, podla ktorej je správny orgán viazaný svojimi vlastnými rozhodnutiami, co je zásada uvedená v preambule a v clánku 20 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([6]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1). 45 Zalobkyna na pojednávaní doplnila, ze v rozpore s tvrdením Komisie, táto institúcia nemá diskrecnú právomoc na urcenie subjektov, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ES, pretoze tieto subjekty sa stanovujú podla konkrétnych právnych predpisov. 46 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze ked vlastnila cinnosti v odvetví KMCHO, toto odvetvie malo nezávislú organizáciu a fungovanie a ona mala len zodpovednost za výsledky. Okrem toho nevedela o poruseniach mimo rámca dotknutej cinnosti, pricom správanie zamestnancov v rámci odvetvia cinnosti KMCHO, ktorí sa porusenia zúcastnili, bolo navyse v rozpore s politikou skupiny Hoechst, ktorá presadzuje dodrziavanie práva hospodárskej sútaze. 47 Komisia v zásade namieta, ze tvrdenie zalobkyne o tom, ze ju restrukturalizácia jej cinnosti v odvetví KMCHO úplne zbavila zodpovednosti, nemozno prijat. Keby bol výklad zalobkyne správny, velkým podnikom by sa tým totiz ponúkal prostriedok, ako sa vyhnút právnym dôsledkom kartelu alebo prinajmensom minimalizovat obchodné riziká v prípade jeho odhalenia. 48 Rovnako uvádza, ze zalobný dôvod zalobkyne sa v skutocnosti vztahuje na mesiac jún roku 1997 z celkového poctu 149 mesiacov trvania porusenia a ze za takých okolností nie je zrusenie napadnutého rozhodnutia pre jeden mesiac odôvodnené. 49 V tejto súvislosti Komisia zastáva názor, ze vzhladom na ustálenú judikatúru mozno predpokladat, ze 100% dcérska spolocnost, akou v prejednávanej veci bola spolocnost Virteon od 30. mája 1997 do 30. júna 1997, v zásade vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, bez potreby overit, ci materská spolocnost skutocne vykonáva svoje právomoci. Spolocnost Hoechst preto mala preukázat, ze jej bývalá dcérska spolocnost v júni 1997 skutocne nezávisle urcovala svoje správanie na trhu, co vsak neurobila. Posúdenie Súdom prvého stupna 50 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37, a Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [7]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 103). 51 Na úcely úcinného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze vsak môze byt potrebné, aby sa zodpovednost za protisútazné správanie výnimocne pripísala nie pôvodnému prevádzkovatelovi, ale novému prevádzkovatelovi podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, za predpokladu, ze sa môze skutocne povazovat za nástupcu pôvodného prevádzkovatela podniku, to znamená, ked aj nadalej prevádzkuje podnik, ktorý je úcastníkom kartelu (pozri v tomto zmysle návrhy generálnej advokátky Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému, body 75 a 76). Keby totiz nebola upravená ziadna iná moznost sankcionovania subjektu odlisného od toho subjektu, ktorý sa dopustil porusovania, podniky by sa mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov, iných právnych ci organizacných zmien (pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 41). 52 Súdny dvor tak zastával názor, ze kritérium tzv. "hospodárskej kontinuity" sa pouzije len v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala po porusení právne existovat (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 145, a HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 104), alebo v prípade vnútorných restrukturalizácií podniku, ked pôvodný prevádzkovatel neprestane nevyhnutne existovat, ale nevykonáva uz hospodársku cinnost na dotknutom trhu, a s ohladom na strukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 359 a ETI a i., uz citovaný, bod 41). 53 Z rozhodnutia a vyjadrení zalobkyne k oznámeniu o výhradách v prejednávanej veci vyplýva, ze spolocnost Hoechst sama vyrábala KMCHO prostredníctvom svojej chemickej divízie do 30. mája 1997. Táto divízia bola spolu s ostatnými divíziami prevedená 30. mája 1997 na spolocnost Virteon, dcérsku spolocnost v 100% vlastníctve spolocnosti Hoechst. Dna 30. júna 1997 spolocnost Hoechst prevodom vsetkých akcií spolocnosti Virteon previedla celú svoju cinnost v oblasti KMCHO na spolocnost Clariant AG. 54 Pokial ide v prvom rade o zodpovednost zalobkyne z dôvodu jej úcasti na karteli v období do 30. mája 1997, zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze odvetvie cinnosti KMCHO malo nezávislú organizáciu a fungovanie a ze o porusení nevedela. Rovnako tvrdí, ze správanie zamestnancov, ktorí sa porusenia zúcastnili, nebolo v súlade s politikou skupiny, ktorá smerovala k dodrziavaniu práva hospodárskej sútaze. 55 Treba vsak konstatovat, ze az do prevodu casti obchodnej cinnosti v odvetví chémie na spolocnost Virteon 30. mája 1997 bola zalobkyna právnickou osobou priamo zodpovednou tak za prevádzkovanie odvetvia cinnosti KMCHO, ako aj za zamestnancov, ktorí sa dopustili dotknutého porusenia. Za takých okolností zalobkyna musela vediet o ich konaní a nemôze sa dovolávat nefunkcnosti vnútornej organizácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. mája 1991, Bayer/Komisia, [8]T-12/90, Zb. s. II-219, bod 35). Protiprávne konanie jej zamestnancov v odvetví cinnosti KMCHO preto treba pripísat zalobkyni. 56 Takisto treba zdôraznit, ze na úcely uplatnenia a výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze treba ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [9]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978). Komisia preto oprávnene pripísala zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo v odvetví cinnosti KMCHO, zalobkyni, ktorá bola právnickou osobou skutocne zodpovednou za túto cinnost. 57 Pokial ide dalej o obdobie od 30. mája do 30. júna 1997, zalobkyna sa obmedzila na spresnenie, ze pocas tohto obdobia bolo odvetvie cinnosti KMCHO spolu s dalsími odvetviami cinnosti prevedené na spolocnost Virteon, dcérsku spolocnost v 100% vlastníctve spolocnosti Hoechst, pred jej predajom spolocnosti Clariant AG 30. júna 1997. 58 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia toto obdobie zobrala do úvahy a v odôvodneniach c. 217 az 219 napadnutého rozhodnutia vychádzala z pojmu podnik v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP. S ohladom na tento pojem, z ktorého vychádza celá judikatúra Spolocenstva týkajúca sa pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie právnym subjektom tvoriacim jeden podnik, Komisia správne pripísala porusenie spolocnosti Hoechst v období od 30. mája do 30. júna 1997. Pojem podnik v zmysle clánku 81 ES totiz zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu takého porusenia, aké je uvedené v uvedenom ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [10]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 311, a HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 54). 59 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost má 100% podiel na imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 961 a 984), a tvoria tak jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 59). Z tohto dôvodu teda prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva napáda rozhodnutie Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [11]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný, bod 29). 60 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze spolocnost Virteon bola od 30. mája do 30. júna 1997 dcérskou spolocnostou v 100% vlastníctve spolocnosti Hoechst. Kedze spolocnost Hoechst pristúpila, ako sa uvádza v odpovedi na oznámenie o výhradách, k predaju spolocnosti Virteon spolocnosti Clariant AG, ktorý bol s konecnou platnostou dohodnutý v zmluve zo 17. júna 1997 a vykonaný prevodom akcií 30. júna 1997, cielom predaja akcií tejto dcérskej spolocnosti tretiemu podniku bolo zjavne prevedenie odvetvia cinnosti KMCHO. Za týchto okolností treba povazovat za preukázané, ze zalobkyna nevyvrátila domnienku, podla ktorej ako materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na konanie dcérskej spolocnosti, ktorú mala v 100% vlastníctve (rozsudky AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný, bod 50 a z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 59), aby preukázala samostatnost dcérskej spolocnosti Virteon GmbH. 61 Rovnako treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze prevod jej hospodárskej jednotky KMCHO na iný podnik so sebou niesol aj prevod zodpovednosti za protisútazné konanie na nového prevádzkovatela. Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 50 totiz zalobkyna, teda právnická osoba, ktorá prevádzkovala dotknutý podnik v case spáchania porusenia, za toto konanie zodpovedá, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie uz za prevádzkovanie podniku zodpovedala spolocnost Clariant AG. Zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity v prípade, ked ako v prejednávanej veci podnik zapojený do kartelu previedol cast svojej cinnosti na nezávislú tretiu osobu a ked neexistuje strukturálna väzba medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom (pozri v tomto zmysle návrhy generálnej advokátky Kokott k rozsudku ETI a i., uz citovanému, bod 82). 62 V rozpore s tvrdením zalobkyne nejde pritom v jej prípade o výnimocnú situáciu, ked by Súdny dvor mohol zastávat názor, ze treba pouzit kritérium hospodárskej kontinuity, aby bolo mozné pripísat protisútazné správanie pôvodného prevádzkovatela novému prevádzkovatelovi dotknutej cinnosti. Hoci odvetvie KMCHO bolo v rámci skupiny najskôr prevedené na Virteon, dcérsku spolocnost spolocnosti Hoechst, aby ho bolo mozné dalej previest na spolocnost Clariant AG, spolocnost Hoechst existovala nadalej ako samostatná právnická osoba aj po tom, ako doslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 88). 63 Navyse na rozdiel od toho, co sama tvrdí, sa zalobkyna nemôze odvolávat na judikatúru, podla ktorej v prípade prevodu vsetkých hospodárskych cinností alebo casti týchto cinností jedného právneho subjektu na iný, zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovatel v rámci predmetných cinností, môze byt pripísaná novému prevádzkovatelovi, ak tento prevádzkovatel s pôvodným prevádzkovatelom tvorí na úcely uplatnenia predpisov hospodárskej sútaze jedinú hospodársku jednotku, a to aj vtedy, ak pôvodný prevádzkovatel aj nadalej existuje ako právny subjekt (rozsudok ETI a i., uz citovaný, bod 48). Treba totiz konstatovat, ze po prevode spolocnosti Virteon na spolocnost Clariant AG 30. júna 1997 ziadne strukturálne ani organizacné väzby nespájali spolocnosti Clariant AG a Hoechst, ktoré sú v zmysle clánku 81 ES dvoma samostatnými podnikmi, pricom ich jediná hospodárska väzba spocíva v tom, ze prvý z nich nadobudol celkový kapitál spolocnosti Virteon, teda cinnosti odvetvia KMCHO spolocnosti Hoechst. 64 V kazdom prípade pripísanie porusenia, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovatel, novému prevádzkovatelovi je moznostou, ktorú judikatúra za urcitých okolností priznáva Komisii, ale nie povinnostou, a to najmä v prípade ako je tento, ked pôvodný prevádzkovatel, ktorý sa dopustil porusenia, existuje právne aj hospodársky nadalej (v zmysle rozsudku ETI a i., uz citovaného, bod 40). Okrem toho v prejednávanej veci neexistuje riziko, ze podnik, ktorý sa porusenia dopustil, sa sankciám vyhne, comu má zamedzit zásada hospodárskej kontinuity (pozri bod 51 vyssie), pretoze spolocnost Hoechst nadalej existuje tak právne, ako aj hospodársky. 65 Zalobkyna sa nemôze odvolávat na prevod zodpovednosti na základe zmluvy o prevode svojho odvetvia cinnosti, ktorú uzavrela so spolocnostou Virteon. Takúto zmluvu nemozno pouzit proti Komisii s cielom vyhnút sa sankciám vyplývajúcim z práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v rozsahu, v akom smeruje k rozdeleniu zodpovednosti medzi spolocnostami za úcast v karteli. Dalej údajný prevod zodpovednosti, ktorý sa v prejednávanej veci uskutocnil podla ustanovení zmluvy o prevode, nemá vplyv na stanovenie zodpovednosti zalobkyne, kedze táto zmluva bola uzavretá medzi spolocnostou Hoechst a dcérskou spolocnostou v jej 100% vlastníctve a protiprávne správanie jej preto mozno pripísat ako materskej spolocnosti. V kazdom prípade na rozdiel od veci, ktorá viedla k rozsudku z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 62), na ktorý sa zalobkyna odvoláva, a kde Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia mala výnimocne právo pripísat spolocnosti zodpovednost za protiprávne správanie jej predchodcu, zo spisu nevyplýva, ze spolocnost Clariant AG súhlasila s tým, aby bola povazovaná za zodpovednú za konanie spolocnosti Hoechst pred prevodom jej odvetvia cinnosti KMCHO. 66 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bola zodpovednost za protisútazné správania v odvetví KMCHO pri predaji prevedená na spolocnost Clariant AG, nemozno prijat. 67 Kedze Komisia oprávnene pripísala spolocnosti Hoechst zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo v období od 1. júna 1984 do 30. júna 1997, treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti ulozenej pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 68 Zalobkyna tvrdí, ze ulozená pokuta je protiprávna v rozsahu, v akom bola nová materská spolocnost spolocnosti Virteon, teraz spolocnost Clariant GmbH, úplne oslobodená od pokuty a samotná zalobkyna ako bývalá materská spolocnost také oslobodenie nezískala. Komisia tak porusila zásadu rovnosti zaobchádzania stanovenú v clánku 20 Charty základných práv, ako aj zmysel a ciel oznámenia o spolupráci. 69 V rozsahu, v akom cinnost v oblasti KMCHO spolocnosti Hoechst, neskôr prevedená na Virteon, teraz Clariant GmbH, tvorila pred jej prevádzkovaním spolocnostou Clariant AG hospodársku jednotku, sa ziadost spolocnosti Clariant AG o oslobodenie vztahuje na vsetky právnické osoby patriace do "podniku Hoechst/Virteon/Clariant". Túto analýzu potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia (odôvodnenie c. 332 napadnutého rozhodnutia) rozsírila oslobodenie od pokuty poskytnuté spolocnosti Clariant GmbH na jej materskú spolocnost Clariant AG z dôvodu väzby existujúcej medzi touto spolocnostou a spolocnostou Virteon, teraz Clariant GmbH, Virteon a Clariant GmbH, ako aj z dôvodu svojej rozhodovacej praxe. Komisia nepovazovala zalobkynu za súcast tej istej hospodárskej jednotky ako spolocnosti Clariant GmbH a Clariant AG, a tým porusila koncepciu podniku v zmysle clánku 81 ES, ako je vymedzený v judikatúre. 70 Zalobkyna takisto uvádza, ze kartel bol vykonávaný rovnakým spôsobom a tými istými osobami pocas celého obdobia trvania porusenia, a preto sa ziadost spolocnosti Clariant GmbH o oslobodenie od pokuty nevztahuje len na obdobie po odkúpení spolocnosti Virteon. Skutocnosti, ktoré Clariant GmbH uvádzala na podporu svojej ziadosti o oslobodenie, sa tak týkali celého obdobia trvania porusenia. Vzhladom na poskytnuté informácie a z dôvodu spolupráce sa taká výhoda mala poskytnút práve zalobkyni. Navyse ziadost o oslobodenie bola podaná v mene "podniku". 71 Zalobkyna spresnuje, ze vlastnú ziadost o oslobodenie nemohla podat skôr nez v druhej polovici roka 1997, pretoze o karteli nevedela. Takú ziadost nemohla podat aj preto, lebo 30. júna 1997 previedla vsetky svoje aktíva v oblasti KMCHO na spolocnost Clariant AG. 72 Napokon keby sa poskytnutie oslobodenia vyplývajúce z oznámenia o spolupráci nevztahovalo aj na obdobie, pocas ktorého bola spolocnost Hoechst vlastníkom cinností KMCHO, toto oznámenie by nemalo zmysel, pretoze osoba, ktorá sa porusenia dopustila, teda hospodárska jednotka v oblasti KMCHO, spolupracovala s Komisiou a odhalila protiprávne konanie. 73 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Na úvod treba konstatovat, ako sa uz preukázalo aj v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa údajnej protiprávnosti pripísania zodpovednosti za porusenie spolocnosti Hoechst, ku ktorému doslo v oblasti KMCHO (pozri body 53 az 60 vyssie), ze nemozno zastávat názor, ze zodpovednost zalobkyne za obdobie od 1. januára 1984 do 30. júna 1997 bola prevedená na spolocnost Clariant AG od okamihu, ked táto spolocnost prevzala cinnosti v oblasti KMCHO od spolocnosti Hoechst 30. júna 1997. 75 Preto vzhladom na skutocnost, ze nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého cinnost v oblasti KMCHO vo vlastníctve spolocnosti Hoechst, následne prevedená na spolocnost Clariant AG, tvorila samostatnú hospodársku jednotku, sa ziadost spolocnosti Clariant GmbH podaná listom zo 6. decembra 1999 (dalej len "list o zhovievavosti") na základe oznámenia o spolupráci netýkala spolocnosti, ktorá bola pôvodným vlastníkom cinností v oblasti KMCHO, teda spolocnosti Hoechst. Treba totiz zdôraznit, ze Hoechst a Clariant AG sú dve spolocnosti s odlisnou právnou subjektivitou, ktoré boli postupne zapojené do kartelu s KMCHO a ktoré sú súcastou dvoch samostatných podnikov v zmysle clánku 81 ES (pozri bod 63). Ziadost podaná spolocnostou Clariant GmbH na základe oznámenia o spolupráci teda môze priniest výhody len podniku, ktorého bola súcastou, nie vsak spolocnosti Hoechst. 76 Tento záver nemôze oslabit tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zo znenia listu o zhovievavosti vyplýva, ze sa vztahuje na obdobie, ked zalobkyna pôsobila na trhu s KMCHO. Z bodu B oznámenia o spolupráci týkajúceho sa neulozenia alebo velmi významného znízenia pokuty totiz vyplýva, ze znízit alebo dokonca úplne odpustit pokutu mozno podniku, ktorý splna podmienky uvedené v tomto bode. Ako sa pritom uvádza v bode 75, autorom listu nie je spolocnost Hoechst, ale spolocnost Clariant GmbH, ktorá v tom case bola súcastou podniku Clariant. Je nesporné, ze v case odoslania listu spolocnost Hoechst nevykonávala ziadnu právomoc nad spolocnostou, ktorá kartel ohlásila. V dôsledku toho a nezávisle od skutocnosti, ze v liste odkazuje na obdobie, ked spolocnost Hoechst pôsobila na trhu s KMCHO, spolocnost Clariant GmbH nemohla takýmto spôsobom zahrnút spolocnost Hoechst ani jej umoznit, aby mohla vyuzit výhody stanovené v oznámení o spolupráci. 77 Rovnako treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sama nemohla podat ziadost na základe oznámenia o spolupráci pocas obdobia, ked kontrolovala cinnost v oblasti KMCHO. Zalobkyna totiz nepredlozila ziaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia a v kazdom prípade nepreukázala, ze cinnost v oblasti KMCHO, ktorá pred 30. májom 1997 nebola prevedená na dcérsku spolocnost, bola samostatná a nepatrila pod jej zodpovednost. 78 Komisia, aj Súd prvého stupna zastávajú názor, ze napadnuté rozhodnutie vôbec nespochybnuje zmysel a úcel oznámenia o spolupráci. V rozsahu, v akom spolocnost Clariant AG a jej dcérska spolocnost Clariant GmbH tvoria samostatnú hospodársku jednotku, môzu totiz ako podnik vyuzívat výhody stanovené v oznámení o spolupráci bez ohrozenia jeho úcelu. V prípade zalobkyne to tak nie je pre neexistenciu väzby s autorom listu, teda so spolocnostou Clariant GmbH. 79 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze táto zásada je porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako a takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [12]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 96). Vzhladom na to, ze zalobkyna ako podnik nezávislý od spolocnosti Clariant nie je v prejednávanej veci v porovnatelnej situácii ako Clariant, pretoze Clariant bola prvou spolocnostou, ktorá poskytla rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu, výhradu o porusení zásady rovnosti zaobchádzania nemozno prijat. 80 Vzhladom na uvedené treba druhý zalobný dôvod zalozený na protiprávnosti ulozenej pokuty zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedodrzaní oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 81 Zalobkyna vytýka Komisii, ze jej neznízila pokutu aspon o 10% podla oznámenia o spolupráci. Podla bodu D ods. 2 druhej zarázky uvedeného oznámenia Komisii oznámila, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách nespochybnila vecnú správnost skutkových zistení v súvislosti s porusením, a preto jej mala byt tak ako ostatným úcastníkom kartelu pokuta znízená. 82 Uvádza, ze z bodu 9 jej odpovede na oznámenie o výhradách vyplýva, ze skutkové zistenia Komisie v tomto oznámení nenamieta. Neexistenciu námietok nemozno spochybnit skutocnostou, ze v tom istom bode 9 uviedla, ze si vyhradzuje moznost iného právneho posúdenia ako Komisia, pokial ide o vecne uznané skutkové zistenia. 83 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého skutkové zistenia neuznala, pretoze tvrdila, ze o nich nevedela, namieta, ze neznalost skutocností nemôze spochybnit ich uznanie. 84 Okrem toho tvrdí, ze oznámenie o spolupráci ani rozhodovacia prax Komisie alebo judikatúra nevyzadujú, aby znízenie pokuty z dôvodu, ze neboli spochybnené skutkové zistenia, záviselo od predlozenia osobitnej ziadosti. Mohla preto legitímne ocakávat znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. 85 Komisia navyse nevysvetlila, preco pri stanovení pokuty nevzala do úvahy skutocnost, ze skutkové zistenia neboli spochybnené a nespecifikovala svoj postup. V tejto súvislosti tvrdí, ze Súd prvého stupna konstatoval, ze posúdenie týkajúce sa toho, ze skutkové zistenia neboli spochybnené, sa má uviest v odôvodnení týkajúcom sa spolupráce podniku (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 414 a nasl.). 86 Komisia namieta, ze ak zalobkyna chcela vyuzit oznámenie o spolupráci, mala v zmysle bodu E tohto oznámenia podat formálnu ziadost. Pocas celého správneho konania sa vsak bránila tým, ze o existencii porusenia, ktoré sa jej vytýkalo, sa dozvedela az v roku 2003, a preto nemohla predlozit ziadost vo vlastnom mene. 87 Komisia sa navyse domnieva, ze zalobkyna výslovne nevyhlásila, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení v zmysle oznámenia o spolupráci. V tejto súvislosti uvádza, ze spolocnost Hoechst v bode 9 jej odpovede na oznámenie o výhradách síce tvrdila, ze nespochybnuje skutkové zistenia, ale spresnila, ze tieto zistenia nestacia na odôvodnenie niektorých právnych záverov Komisie. Okrem toho v predchádzajúcom bode svojej odpovede na oznámenie o výhradách vyhlásila, ze s výnimkou informácií, ktoré mohla odvodit z oznámenia o výhradách, sa nemôze vyjadrit k podrobnostiam údajného porusenia, pretoze odvetvie cinnosti KMCHO previedla v roku 1997 na spolocnost Clariant spolu so vsetkými zamestnancami a majetkovými hodnotami. Podla Komisie zalobkyna ani pred Súdom prvého stupna výslovne neuznala, ze sa na karteli zúcastnila. 88 Komisia pripomína, ze podla judikatúry znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie konanie dotknutého podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za skutocnú spoluprácu z jeho strany. Zalobkyna vsak neposkytla ani podrobnosti, ani dôkazy o svojej spolupráci s Komisiou a protirecí si aj vtedy, ked tvrdí, ze nemala k dispozícii dokumenty ani kontakty, ktoré mohla vyuzit na objasnenie situácie. 89 Komisia napokon namieta voci tvrdeniu, ze napadnuté rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené. V odôvodneniach c. 324 az 326 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia odkazuje na hlavné námietky zalobkyne, predovsetkým na tie, ktoré boli skutocne vznesené pocas správneho konania a týkali sa uplatnenia oznámenia o spolupráci. Kedze zalobkyna nespochybnila skutkové zistenia výslovne a jednoznacne, zastáva názor, ze nebolo treba poskytnút podrobnejsie odôvodnenie nez to, ktoré sa uz uviedlo v napadnutom rozhodnutí. Odkaz na uz citovaný rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia je, navyse, irelevantný. Posúdenie Súdom prvého stupna 90 Bod D oznámenia o spolupráci s názvom "Podstatné znízenie výsky pokuty" stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez splnenia vsetkých podmienok uvedených v [bodoch] B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50% výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, keby nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ked: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia; -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 91 Treba pripomenút, ze na to, aby sa mohlo poskytnút znízenie pokuty z dôvodu, ze sa nepopierajú skutkové zistenia v súlade s bodom D ods. 2 druhou zarázkou oznámenia o spolupráci, podnik musí výslovne informovat Komisiu, ze po tom, ako sa oboznámil s oznámením o výhradách, nemá v úmysle popierat vecnú správnost skutkových zistení (rozsudok z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [13]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 303). 92 V prejednávanej veci z vyjadrení zalobkyne v odpovedi na oznámenie o výhradách vyplýva toto vyhlásenie: "Spolocnost Hoechst chce zdôraznit, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení Komisie v oznámení o výhradách. Spolocnost Hoechst napriek tomu preukáze, ze tieto skutkové zistenia nestacia na preukázanie niektorých právnych záverov Komisie. Body, ktoré spolocnost Hoechst dalej predlozí, sa preto týkajú len právneho posúdenia skutkových zistení v prejednávanej veci." 93 Treba tiez uviest, ze zalobkyna v odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila toto: "Spolocnost Hoechst sa v nijakom prípade nemôze vyjadrit ku skutkovým podrobnostiam údajného porusenia inak, nez z hladiska informácií, ktoré mohla odvodit zo samotného oznámenia o výhradách, pretoze v roku 1997 previedla odvetvie cinnosti KMCHO na spolocnost Clariant vrátane celého svojho personálu a vsetkých majetkových hodnôt. K dispozícii tak nemá nijaký zdroj informácií o údajnej úcasti v karteli s výnimkou niektorých základných úctovných údajov, ako je obrat atd." 94 Komisia napriek tomu zastáva názor, ze vyhlásenie o tom, ze nespochybnuje skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách, sa nemôze povazovat za výslovné, jasné, jednoznacné a také, ktoré by zo strany zalobkyne mohlo predstavovat skutocnú spoluprácu. 95 Napriek tomu vsak treba konstatovat, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne vyhlásila, ze nespochybnuje skutkové zistenia uvedené v predmetnom oznámení. Skutocnost, ze nebola schopná sa vyjadrit k ostatným skutocnostiam, ktoré sa jej v oznámení o výhradách vytýkali, ani poskytnút dôkazy o porusení, nemôze popriet to, ze zalobkyna nespochybnila vecnú správnost skutkových zistení uvedených v oznámení o výhradách. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého boli skutkové zistenia Komisie nedostatocné na odôvodnenie niektorých jej právnych záverov, treba uviest, ze toto tvrdenie v zásade nesmerovalo k spochybneniu vecnej správnosti vytýkaných skutkových zistení, ale k vyjadreniu námietok voci výkladu týchto skutocností, ktorý Komisia poskytla, a voci právnym záverom, ku ktorým dospela v súvislosti s vedúcou úlohou zalobkyne v karteli, vysokou hierarchickou úrovnou v karteli alebo vymedzením protiprávneho správania spolocnosti Hoechst ako opakovaného. Treba totiz zdôraznit, ze spochybnenie právneho posúdenia Komisie týkajúceho sa urcitých skutkových zistení nemozno povazovat za spochybnenie samotnej existencie týchto zistení. Okrem toho treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zalobkyna vo svojej zalobe pred Súdom prvého stupna nespochybnila svoju úcast v karteli na trhu s KMCHO. 96 Ako tvrdí Komisia, nestací vsak, aby podnik vo vseobecnosti tvrdil, ze v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutocnosti nepopiera, ak za okolností danej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 193). Na to, aby sa podniku mohla znízit pokuta z dôvodu jeho spolupráce pocas správneho konania, musí totiz jeho správanie ulahcovat úlohu Komisie spocívajúcu v objasnovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [14]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 505 a tam citovanú judikatúru). 97 Aj ked v prejednávanej veci treba pripustit, ze zalobkyna neposkytla Komisii pomoc pri objasnovaní jej úcasti v karteli poskytnutím dôkazov, ktoré táto nemala, treba konstatovat, ze ked skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách nespochybnila v odpovedi na oznámenie o výhradách výslovným a jednoznacným spôsobom, úlohu Komisie tým mohla len ulahcit. Komisia tak s cielom vymedzit skutkové zistenia, na ktorých chcela zalozit svoje obvinenia voci zalobkyni, totiz mohla vo svojom konecnom rozhodnutí odkázat na vsetky skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách, pre ich jednoznacné a výslovné uznanie, a nemusela najskôr preukázat ich existenciu. Navyse treba uviest, ze Komisia nespresnila, preco pomoc zalobkyne nemozno povazovat za takú, ktorá by jej ulahcila úlohu spocívajúcu v objasnení existencie porusenia a jeho ukoncení. 98 Dôvody, pre ktoré Komisia vylúcila pouzitie bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci, tak nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia, najmä z bodu 4 oznaceného ako "Uplatnenie oznámenia o spolupráci". V rozpore s tvrdením Komisie vsak posúdenie týkajúce sa toho, ze skutkové zistenia neboli zo strany zalobkyne spochybnené, malo byt uvedené v odôvodnení týkajúcom sa spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 415). 99 Treba dodat, ze Komisia síce disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce, ktorú podnik poskytne (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88), ale napriek tomu sa bez uvedenia dôvodu nemôze odklonit od smerodajných pravidiel postupu, ktoré si sama ulozila (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91). 100 Vzhladom na uvedené sa zalobkyni neprávom odoprelo znízenie pokuty preto, lebo nespochybnila skutkové zistenia v súlade s bodom D ods. 2 druhou zarázkou oznámenia o spolupráci. 101 Za týchto okolností musí Súd prvého stupna urcit primerané znízenie pokuty. Podla clánku 17 nariadenia c. 17 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má totiz Súd prvého stupna neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES preskúmat rozhodnutia, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a ulozenú pokutu môze zrusit, znízit alebo zvýsit. Na základe tejto neobmedzenej právomoci sa Súd prvého stupna domnieva, ze výsku pokuty treba znízit o 10%. 102 Konkrétne dôsledky tejto zmeny budú preskúmané v dalsej casti (pozri body 196 az 198). O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri výpocte základnej ciastky pokuty 103 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna uvádza dve výhrady, pricom prvá sa týka neprimeranosti základnej ciastky pokuty s ohladom na rozsah trhu a druhá sa neprimeranosti tejto ciastky s ohladom na rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií. O prvej výhrade zalozenej na neprimeranosti základnej ciastky pokuty s ohladom na rozsah trhu -- Tvrdenia úcastníkov konania 104 Zalobkyna zastáva názor, ze základná ciastka pokuty je úplne neprimeraná a neadekvátna s ohladom na relatívne malý objem trhu. Vzhladom na to, ze tento objem predstavuje 106 miliónov eur sa jej totiz zdá tazko pochopitelné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí stanovila základnú ciastku pokuty pre podniky prvej kategórie na 30 miliónov eur a pre podniky druhej kategórie na 21 miliónov eur. Okrem toho uvádza, ze táto suma nemá ziadnu súvislost s rozhodovacou praxou Komisie a v tejto súvislosti sa odvoláva na rozhodnutie Komisie K(2004) 4221 v konecnom znení z 26. októbra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/F-1/38.338 -- PO/Ihly) (dalej len "rozhodnutie Ihly"). 105 Porovnanie Komisie v jej vyjadreniach nie je podla zalobkyne presvedcivé, pretoze ako porovnávacie kritérium pouzíva len základné ciastky pre podniky prvej kategórie. Pri analýze základných ciastok v rovnakých rozhodnutiach uvádzaných Komisiou pre podniky druhej kategórie sa vsak ukazuje, ze suma pouzitá v prípade zalobkyne je neprimeraná. 106 Komisia v zásade namieta, ze základné sumy sú primerané objemu trhu a ze porovnanie s rozhodnutím Ihly, ktoré zalobkyna predlozila, je neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. Zalobkyna sa totiz opiera o toto rozhodnutie bez toho, aby ho pripojila k svojej zalobe, hoci este nebolo uverejnené v Úradnom vestníku, a cituje ho nesprávne. Komisia navyse pripomína, ze nariadenie c. 1/2003, judikatúra alebo usmernenia nestanovujú, ze pokuty sa musia urcit priamo v závislosti od rozsahu dotknutého trhu, kedze tento faktor je len jedným z viacerých faktorov. V rozhodnutí Ihly tak Komisia pri stanovení východiskových súm pokút vzala do úvahy nielen dosah porusenia na trh s ihlami, ale aj, prinajmensom docasne, na trh s ostatným galantérnym tovarom. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 107 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna namieta voci základnej ciastke pokuty, ktorá v súlade s bodom 1 B stvrtým odsekom usmernení zodpovedá súctu súm stanovených v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia. Z jej tvrdení vsak vyplýva, ze namietaná suma je suma urcená v závislosti od závaznosti porusenia, takze suma, o ktorú pri tomto zalobnom dôvode ide, je východiskovou sumou pokuty. 108 Treba pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 druhého odseku nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 treba pri stanovení pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusovania. Okrem toho podla bodu 1 A prvého odseku usmernení treba pri posudzovaní závaznosti porusenia brat do úvahy povahu porusenia, skutocný dosah na trh, kde ho mozno merat, a velkost relevantného geografického trhu. 109 Tento právny rámec neukladá Komisii povinnost prihliadnut pri stanovení východiskovej sumy pokuty na velkost trhu. Metóda Komisie, ktorá sa v zásade zakladá na tarifikácii pokút, hoci relatívnej a pruznej, nijako nevyzaduje, ale okrem toho ani nezakazuje, aby sa na úcely urcenia vseobecnej východiskovej sumy zohladnila velkost dotknutého trhu, a teda tým menej vyzaduje od Komisie, aby túto sumu stanovila na základe pevného percenta celkového obratu na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [15]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 134). 110 Z toho vyplýva, ze v rámci volnej úvahy pri urcovaní výsky pokút sa Komisia mohla rozhodnút, ze nevezme do úvahy velkost dotknutého trhu, v prejednávanej veci velkost trhu s KMCHO. 111 Pokial subjekty, ktoré sa na karteli zúcastnili, nenamietajú, ze sa dopustili velmi závazného porusenia, Komisia im vzhladom na bod 1 A tretiu zarázku usmernení mohla ulozit východiskovú sumu pokuty vyssiu ako 20 miliónov eur. 112 Pokial ide o tvrdenie o neprimeranosti východiskovej sumy z hladiska rozhodovacej praxe Komisie, treba pripomenút, ze sama osebe netvorí právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento právny rámec tvoria len nariadenia c. 17 a c. 1/2003 a usmernenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [16]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 292 a tam citovanú judikatúru). 113 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na neprimeranosti východiskovej sumy pokuty ulozenej zalobkyni s ohladom na rozsah trhu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej výhrade zalozenej na neprimeranosti základnej ciastky pokuty s ohladom na rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií -- Tvrdenia úcastníkov konania 114 Zalobkyna vytýka Komisii, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia pri rozdelení podnikov, ktoré sa na karteli zúcastnili, do kategórií. Vzhladom na judikatúru sa nizsia základná ciastka pokuty stanovená pre podniky prvej kategórie z dôvodu mensieho objemu trhu mala prejavit aj pri podnikoch nizsích kategórií. 115 Zalobkyna sa rovnako domnieva, ze tým, ze ju Komisia zaradila do druhej kategórie, a vychádzala tak z neprimeranej, prílis vysokej základnej ciastky, nedodrzala metódu, ktorú si sama stanovila na urcenie relatívnej váhy úcastníkov kartelu. Túto metódu mala uplatnit zodpovedajúcim spôsobom, koherentne a bez diskriminácie. Predmetné rozdelenie porusilo aj zásadu proporcionality. 116 Ak teda bola východisková suma ulozená skupine Akzo Nobel stanovená na 20 miliónov eur s ohladom na malý objem trhu, východisková suma zalobkyne mala byt rovnako znízená na 16 miliónov eur, aby sa zabezpecila primeranost východiskových súm vo vztahu k trhovým podielom podnikov zapojených do kartelu. 117 Zalobkyna sa napokon domnieva, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES, pretoze v napadnutom rozhodnutí presne neuviedla kritériá, ktoré by zalobkyni umoznili posúdit, ci zaradenie podnikov do kategórií bolo primerané s ohladom na ich trhové podiely. 118 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa rozdielov medzi trhovými podielmi, Komisia v zásade odpovedá, ze Súdny dvor rozhodol, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked do tej istej kategórie zaradil podniky, u ktorých rozdiely medzi trhovými podielmi dosahovali az sedem percentných bodov (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, bod 76 az 78). Komisia preto zastáva názor, ze kritérium pouzité v prejednávanej veci na vytvorenie troch kategórií, teda na základe trhových podielov clenov kartelu na trhu s KMCHO pocas posledného ukonceného kalendárneho roku porusenia (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia) je primerané a zaradenie zalobkyne do druhej kategórie, je preto odôvodnené. 119 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nizsia východisková suma pokuty ulozenej skupine Akzo Nobel mala viest k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená, Komisia zastáva názor, ze toto tvrdenie je nedôvodné, pretoze východisková suma stanovená zalobkyni za velmi závazné porusenie predstavuje 20 miliónov eur a základná ciastka 21 miliónov eur. Usmernenia pritom specifikujú, ze základná ciastka pre velmi závazné porusenia vo vseobecnosti prekracuje 20 miliónov eur. 120 Komisia rovnako zastáva názor, ze si splnila svoju povinnost odôvodnenia, pretoze v napadnutom rozhodnutí uviedla v súlade s judikatúrou posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili urcit závaznost spáchaného porusenia a nemusela pritom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje o spôsobe výpoctu pokuty. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 121 Na úvod treba pripomenút, ze z uvedených dôvodov (pozri bod 107 vyssie), ked zalobkyna odkazuje na základnú ciastku, má na mysli východiskovú sumu pokuty. 122 Podla usmernení v prípade porusení, ktoré sa týkajú viacerých podnikov, Komisia môze, tak ako to urobila aj v tomto prípade, zvázit východiskové sumy, aby zohladnila konkrétnu váhu kazdého podniku tak, ze rozdelí úcastníkov kartelu do skupín "predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov [porusení -- neoficiálny preklad]" (bod 1 A siesty odsek usmernení). V usmerneniach je okrem toho stanovené, ze "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom" (bod 1 A siedmy odsek usmernení). 123 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdu prvého stupna v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, nie je Komisia pri stanovovaní závaznosti porusenia povinná zaistit, aby konecné sumy pokút udelených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový obrat. Môze vsak vykonat rozdelenie do skupín (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 385 a 386, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, [17]T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 57). Metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného zaobchádzania pri stanovení východiskových súm pokút, ktorej princíp bol potvrdený judikatúrou Súdu prvého stupna, hoci ignoruje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi tej istej kategórie (rozsudky Súdu prvého stupna CMA CGM, uz citovaný, bod 385, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 217), vedie k pausalizácii východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. 124 Nic to vsak nemení na tom, ze pri takom rozdelení do kategórií sa musí dodrziavat zásada rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Dalej musí byt podla judikatúry výska pokút aspon primeraná skutocnostiam zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia (pozri rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 219). 125 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia sa pri stanovovaní kategórií, ktoré jej umoznili zoskupit dotknuté podniky, rozhodla, ze zohladní ich význam na relevantnom trhu, vychádzajúc z jediného kritéria, ktorým boli podiely na svetovom trhu s KMCHO pocas posledného ukonceného kalendárneho roku 1998, s výnimkou spolocnosti Hoechst, pri ktorej sa vzal do úvahy rok 1996. 126 Na tomto základe Komisia vytvorila tri kategórie podla trhového podielu skupiny Akzo Nobel vo výske 44%, spolocnosti Clariant vo výske 34%, spolocnosti Hoechst vo výske 28% a spolocnosti Atofina/Elf Aquitaine vo výske 17%. Východiskové sumy stanovila takto: -- prvá kategória (skupina Akzo Nobel): 30 miliónov eur, -- druhá kategória (Hoechst, Clariant): 21 miliónov eur, -- tretia kategória (Atofina/Elf Aquitaine): 12 miliónov eur (odôvodnenia c. 293 az 296). 127 Treba konstatovat, ze medzi trhovým podielom skupiny Akzo Nobel a spolocnosti Hoechst existoval rozdiel 16 percentných bodov a medzi trhovým podielom spolocnosti Hoechst a spolocnosti Atofina/Elf Aquitaine rozdiel 11 percentných bodov. Komisia tak oprávnene mohla vytvorit strednú kategóriu, ktorá sa skladala z podnikov s velmi podobným trhovým podielom, konkrétne zo spolocnosti Hoechst s 28%-ným a spolocnosti Clariant s 34%-ným trhovým podielom, a to medzi prvou kategóriou, kde patrila skupina Akzo Nobel s najväcsím trhovým podielom, a tretou kategóriou, kde patril podnik Atofina/Elf Aquitaine, ktorému patril najmensí trhový podiel. 128 Postupujúc týmto spôsobom, Komisia vybrala koherentnú metódu rozdelenia úcastníkov kartelu do troch kategórií, ktorá je objektívne odôvodnená rozdielmi medzi trhovými podielmi jednotlivých podnikov zaradených do týchto troch kategórií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 220). Navyse treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, sa tým Komisia neodchýlila od zvycajnej metódy stanovenej v usmerneniach. Pouzitá metóda preto nebola diskriminacná. 129 Z analýzy obsahu usmernení vykonanej Súdom prvého stupna tiez vyplýva, ze nejde o metódu aritmetického výpoctu, ktorý neumoznuje individuálnu úpravu pokút pre kazdý dotknutý podnik v závislosti od relatívnej závaznosti jeho úcasti na porusení. Usmernenia totiz obsahujú rôzne flexibilné faktory, ktoré Komisii umoznujú vykonávat jej diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 266 a 267). 130 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého stanovenie východiskovej sumy pokuty ulozenej skupine Akzo Nobel na nízkej úrovni s ohladom na malý objem trhu, malo viest aj k znízeniu jej východiskovej sumy pokuty, treba pripomenút, ako sa uz uviedlo v bode 110, ze Komisia v zmysle bodu 1 A usmernení nie je povinná vziat do úvahy velkost trhu pri stanovení východiskovej sumy pokuty. Treba teda konstatovat, ze pre porusenie kvalifikované ako velmi závazné podla bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení Komisia môze stanovit východiskovú sumu pokuty na 30 miliónov eur pre prvú kategóriu, 21 miliónov eur pre druhú kategóriu a 12 miliónov eur pre tretiu kategóriu. 131 Pokial ide o námietku, podla ktorej Komisia neodôvodnila rozdelenie podnikov do kategórií, treba konstatovat, ze v bodoch 290 az 296 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze v prejednávanej veci bolo treba ako porovnávací základ na urcenie príslusnej váhy podnikov vziat do úvahy trhové podiely podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, v EHP a následne, prihliadajúc na rozdiely medzi týmito trhovými podielmi, pristúpit k rozdeleniu podnikov zúcastnených na karteli do troch kategórií. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial ide o stanovovanie výsky pokút ulozených Komisiou za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré povinnost odôvodnenia predstavuje, sú splnené, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschppij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok LVM ", bod 463). V rozpore s tvrdeniami zalobkyne vsak tieto nálezitosti neukladajú Komisii povinnost, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje o spôsobe výpoctu pokút, pricom treba v kazdom prípade zdôraznit, ze Komisia sa nemôze zbavit svojej právomoci volnej úvahy tým, ze výlucne a mechanicky uvedie len aritmetické vzorce (rozsudok LVM, bod 464; pozri v tomto zmysle aj rozsudok Sarrió/Komisia, uz citovaný, body 76 a 80). 132 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nesprávne prijala záver o porusení zásady proporcionality v prípade východiskovej sumu jej pokuty, pretoze pouzitá východisková suma pokuty je dôvodná z hladiska kritéria, ktoré Komisia pouzila na posúdenie významu kazdého podniku na relevantnom trhu. Okrem toho je aj odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa zaradenia podnikov do kategórií dostatocné. 133 Výhrada týkajúca sa neprimeranosti východiskovej sumy pokuty s ohladom na zaradenie dotknutých podnikov do kategórií sa preto musí zamietnut. 134 Vzhladom na uvedené treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení pri výpocte východiskovej sumy pokuty. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnom zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 135 Zalobkyna zastáva názor, ze zvýsenie základnej ciastky pokuty o 50% z dôvodu údajného opakovaného porusenia je nedôvodné. Opakované porusenie z tých istých dôvodov sa u nej totiz konstatovalo v rozhodnutí Komisie 2005/493/ES z 1. októbra 2003 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Zmluvy EHP proti Chisso Corporation, Daicel Chemical Industries Ltd, Hoechst AG, The Nippon Synthetic Chemical Industry Co. Ltd a Ueno Fine Chemicals Industry Ltd (vec COMP/E-1/37.370 -- Sorbáty), ktorej zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku z 13. júla 2005 ([18]Ú. v. EÚ L 182, s. 20, dalej len "rozhodnutie Sorbáty") a Komisia teda porusila zásadu ne bis in idem, ked v prejednávanej veci zvýsila pokutu druhýkrát. 136 Navyse, opakované porusenie je ako základ na zvýsenie málo hodnoverné, pretoze rozhodnutia, z ktorých zvýsenie vychádza, sa týkajú iných cinností skupiny Hoechst a v case konstatovania porusenia este nemali úcinok res judicata, alebo sú natolko dávne, ze uz nepredstavujú dôvod na ulozenie prísnejsej sankcie. 137 Zvýsenie pokuty z dôvodu opakovaného porusenia závisí od vecnej a casovej súvislosti medzi skorsími poruseniami a poruseniami, ktoré sú základom pokuty. Ked sa teda podnik dopustí nového porusenia po niekolkých desatrociach od prvého porusenia a po dlhom case od uplynutia premlcacej lehoty, pricom subjekt, ktorý konal pri prvom porusení, uz z podniku odisiel, tento podnik uz nie je mozné sankcionovat za opakované porusenie. Pokuta, ktorá bola zalobkyni ulozená v rozhodnutí Farbivá, je preto prílis dávna a premlcaná a nemôze byt dôvodom na sprísnenie sankcie. Ani rozhodnutie PVC II nemôze viest k zvýseniu pokuty za opakované porusenie, jednak preto, lebo sa obmedzilo len na prevzatie skorsieho rozhodnutia, ktoré Súd prvého stupna vyhlásil za neexistujúce a Súdny dvor ho zrusil, a jednak preto, lebo porusenia, ktoré boli základom oboch rozhodnutí, boli s konecnou platnostou konstatované az v rozsudku LVM. 138 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze ani jedno z rozhodnutí uvádzaných vo vztahu k pôvodnému poruseniu nemá vecnú súvislost s prejednávanou vecou. Neexistuje dôvod na to, aby sa porusenia, ku ktorým doslo v rámci samostatnej casti skupiny s odlisným predmetom cinnosti a zahrnali odlisné osoby, povazovali za pôvodné porusenia na úcely posúdenia, ci doslo k opakovanému poruseniu. Clánok 81 ES totiz porusila obchodná jednotka KMCHO a predchádzajúce rozhodnutia citované Komisiou sa tejto jednotky vôbec nedotýkali. Tým, ze Komisia odkazuje na predchádzajúce konania iných dcérskych spolocností skupiny, opätovne ich pripisuje zalobkyni a sprísnuje jej sankciu, dopústa sa diskriminácie voci skupinám, ktoré sa venujú viacerým nezávislým oblastiam cinnosti pod kontrolou jednej právnickej osoby. 139 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 140 Z judikatúry vyplýva, ze zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení výsky pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 71). Medzi skutocnosti, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia, tak patrí aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 91). 141 Pokial ide o námietku, podla ktorej musí medzi pôvodným porusením a opakovaným porusením existovat casová súvislost, a rozhodnutie Farbivá, v ktorom bola ulozená pokuta za porusenie clánku 81 ES, sa týka porusenia premlcaného a prílis dávneho, aby mohlo byt dôvodom sprísnenia sankcie v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast volnej úvahy Komisie a ze Komisia nemôze byt pri takomto zistení viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Opakované porusovanie totiz predstavuje dôlezitý prvok, ktorý má Komisia posúdit, kedze jeho zohladnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie (rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 38 a 39). 142 Z toho vyplýva, ze Komisia v kazdom prípade môze prihliadnut na nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú také sklony. V tejto súvislosti sa Komisia v prejednávanom prípade oprela o dve skorsie rozhodnutia, konkrétne rozhodnutie Farbivá a PVC II (pozri bod 21 vyssie). Podobne ako Komisia, aj Súd prvého stupna zastáva názor, ze existencia uvedených rozhodnutí a konstatované porusenie zalobkyne svedcia o jej sklone nevyvodzovat príslusné dôsledky zo zistenia porusovania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánku 81 ES, a to bez ohladu na cas, ktorý uplynul od prijatia rozhodnutia Farbivá. 143 Pokial ide o výhradu, podla ktorej rozhodnutie PVC II nemohlo byt dôvodom na konstatovanie opakovaného porusenia, pretoze konecné úcinky nadobudlo az po ukoncení porusenia v prejednávanej veci, treba zdôraznit, ze stací, aby bol podnik predbezne povazovaný za páchatela porusenia toho istého druhu, a to aj v prípade, ze rozhodnutie este môzu preskúmat súdy. Posúdenie osobitných vlastností opakovaného porusovania totiz závisí od výberu okolností prejednávanej veci, ktoré Komisia zohladní v rámci svojej volnej úvahy. Pri rozhodnutiach Komisie okrem toho platí domnienka ich platnosti tak dlho, kým nie sú zrusené alebo vzaté spät (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48). 144 Hoci rozhodnutie PVC II, ktoré Komisia prijala po tom, ako bolo jej rozhodnutie 89/190/EHS z 21. decembra 1988 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/31.865, PVC) ([19]Ú. v. ES L 174, 1989, s. 1) zrusené (rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný), bolo predmetom súdnych konaní, ktoré po ukoncení dotknutého porusenia, v prípade zalobkyne 30. júna 1997, viedli k uz citovanému rozsudku LVM, táto skutocnost nemôze vyvrátit domnienku platnosti tohto rozhodnutia az do vyhlásenia uvedeného rozsudku. Treba totiz zdôraznit, ze rozsudky Súdu prvého stupna a Súdneho dvora boli vyhlásené pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Preto aj napriek tomu, co tvrdí zalobkyna, Komisia mohla vychádzat z rozhodnutia PVC II. 145 Komisia teda oprávnene mohla vychádzat z rozhodnutí Farbivá a PVC II pri konstatovaní opakovaného porusenia zo strany zalobkyne. 146 Rovnako treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého rozhodnutia Farbivá a PVC II nemajú ziadnu vecnú súvislost s prejednávanou vecou. Podla usmernení sa totiz za opakované porusovanie toho istého podniku povazuje porusenie toho istého druhu. Okrem toho, pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, ako bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 284). 147 Kedze v rozhodnutiach Farbivá a PVC II bola spolocnosti Hoechst ulozená sankcia za porusenie clánku 81 ES, v napadnutom rozhodnutí skutocne ide o ten istý podnik, ktorý bol odsúdený za ten istý typ porusenia spocívajúceho v úcasti na kartelovej dohode na trhu s KMCHO, a to napriek tomu, ze sa dotknuté porusenia týkajú dcérskych spolocností (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 290) alebo iných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 64). Aj napriek konstatovaniu porusenia práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze totiz podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri bod 58) pokracoval v porusovaní uvedeného ustanovenia. 148 Vzhladom na uvedené Komisia oprávnene zvýsila základnú ciastku pokuty o 50%, aby zalobkynu podnietila k dodrziavaniu ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. 149 Pokial ide o údajné porusenie zásady ne bis in idem, treba pripomenút, ze uplatnenie tejto zásady podlieha trojitej podmienke totoznosti, a to skutkových okolností, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za rovnaké nezákonné správanie, aby sa chránili tie isté právne záujmy (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 338). 150 V prípade prejednávanej veci treba uviest, ze tu chýba totoznost skutkových okolností. Rozhodnutie Sorbáty, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, ked tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady ne bis in idem, sa týka kartelu s odlisným predmetom, konkrétne porusenia týkajúceho sa odlisného trhu s výrobkami, teda trhu so sorbátmi, nie s KMCHO ako v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 339, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [20]T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 292). 151 Pri prijatí napadnutého rozhodnutia preto nebola porusená zásada ne bis in idem. 152 Vzhladom na uvedené treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na protiprávnom zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusenia. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na procesných nedostatkoch správneho konania 153 Zalobkyna rozdeluje svoj zalobný dôvod týkajúci sa porusenia jej procesných práv na dve casti. Prvá cast je zalozená na nedostatocnom prístupe k spisu pocas správneho konania, druhá cast na protiprávnosti správy úradníka povereného vypocutím. O prvej casti zalozenej na nedostatocnom prístupe k spisu -- Tvrdenia úcastníkov konania 154 Zalobkyna na úvod tvrdí, ze nemala prístup k vyjadreniam spolocnosti Clariant týkajúcim sa porusení v odvetví cinnosti KMCHO, najmä k odpovedi skupiny Clariant na oznámenie o výhradách. Uvádza, ze 22. mája 2004 podala ziadost o nahliadnutie do odpovedí spolocností Clariant AG a Clariant GmbH na oznámenie o výhradách, ktorá bola zamietnutá listom Komisie z 9. júla 2004. 155 Toto zamietnutie jej podla nej bránilo v spolupráci s Komisiou a vo výkone jej práv na obhajobu. Vzhladom na svoju osobitnú situáciu z dôvodu predaja cinností v odvetví KMCHO spolocnosti Clariant AG totiz nemohla nahliadnut do relevantných obchodných písomností. Aj spolocnost Clariant AG niekolkokrát ziadala, aby jej umoznila nahliadnut do písomností a informácií týkajúcich sa obdobia pred predajom cinnosti v oblasti KMCHO, ale táto spolocnost to odmietla. 156 Podla zalobkyne adresát oznámenia o výhradách, ktorý sa dozvie, ze Komisia má okrem jeho vysetrovacieho spisu k dispozícii aj písomnosti, ktoré tento adresát môze pouzit na svoju obhajobu, môze ziadat o prístup k týmto písomnostiam. Podla judikatúry aj odpovede tretích osôb na oznámenie o výhradách, ale tiez písomnosti zo spisov Komisie týkajúcich sa iných konaní o karteloch alebo iných oblastí cinnosti Komisie, sú súcastou dokumentov, ku ktorým mohla mat prístup. 157 Zalobkyna spresnuje, ze prístup k spisu sa netýka len nahliadnutia do písomností, na ktorých sa zakladá oznámenie o výhradách, ale podniku musí umoznit, aby v spisoch Komisie vyhladal dokumenty vo svoj prospech s cielom vypracovat svoju obhajobu. Tvrdí, ze v prejednávanej veci potrebovala prístup k odpovediam spolocností Clariant AG a Clariant GmbH, aby mohla urcit, ci vzhladom na neexistenciu vlastných spisov v odvetví KMCHO existovala moznost posilnenej spolupráce s Komisiou. Navyse po predaji svojej cinnosti v odvetví KMCHO spolocnosti Clariant AG v roku 1997 uz nemohla nahliadnut do obchodných písomností a nemala moznost dalej uskutocnovat vlastný prieskum dotknutých skutkových okolností. 158 Pokial ide o tvrdenie, ze vyjadrenia spolocností Clariant AG a Clariant GmbH mohli zahrnat len písomnosti, ktoré svedcili v jej neprospech, zalobkyna namieta, ze Komisia, kedze nepozná stratégiu obhajoby zalobkyne, nemohla sama rozhodnút o tom, ktoré písomnosti svedcili v jej prospech a ktoré v jej neprospech. Podla judikatúry a rozhodovacej praxe Komisie totiz Komisia nemôze rozhodovat o tom, akú relevanciu má konkrétny dokument pre podnik a jeho stratégiu obhajoby. 159 Komisia namieta, ze pokial mala zalobkyna po dorucení oznámenia o výhradách prístup k vysetrovaciemu spisu, jej právo na prístup k spisu v správnom konaní bolo dodrzané. Upresnuje, ze zalobkyna nikdy nemala právo na prístup k iným písomnostiam, najmä k odpovediam iných osôb, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. Podla judikatúry sa totiz prístup k spisu obmedzuje na písomnosti obsiahnuté v spise, teda písomnosti, ktoré môzu svedcit v prospech alebo v neprospech vo vztahu k vzneseným výhradám. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 160 Na úvod treba pripomenút, ze cielom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je umoznit osobám, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, aby sa oboznámili s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na ich základe mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu tak vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práv na obhajobu a osobitne na zabezpecenie úcinného výkonu práva byt vypocutý (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334 a tam citovanú judikatúru). 161 Toto právo znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 125, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [21]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 81). Ide o písomnosti svedciace v prospech, ako aj v neprospech, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, body 9 a 11, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 68). 162 V prejednávanej veci treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje svoj prístup k spisu vrátane písomností a vyjadrení, ktoré sa predkladali Komisii, ako aj k písomnostiam, z ktorých Komisia vychádzala. Zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze nemala prístup k vyjadreniam spolocnosti Clariant, predovsetkým k jej odpovedi na oznámenie o výhradách, napriek tomu, ze prístup k nim potrebovala, aby mohla urcit, ci by v prípade neexistencie vlastného spisu týkajúceho sa cinnosti v odvetví KMCHO, ktorú previedla na spolocnost Clariant AG, prichádzala do úvahy rozsiahlejsia spolupráca s Komisiou. Zalobkyna totiz tvrdí, ze ako bývalá majitelka cinnosti v odvetví KMCHO mala v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktorým bola ulozená pokuta na základe clánku 81 ES, zvýsený záujem o prístup k týmto písomnostiam. 163 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dotknutý podnik je az na zaciatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a ze tento podnik má právo prístupu k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoved ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vysetrovacom spise, do ktorých môzu úcastníci konania nahliadnut. 164 Napriek tomu, ak Komisia chce vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní podla clánku 81 ods. 1 ES, ostatným subjektom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umoznit, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za týchto okolností predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi totiz predstavujú okolnost v neprospech rôznych subjektov, ktoré sa podielali na porusení (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 386, a Avebe/Komisia, uz citovaný, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 165 Dotknutý podnik tak má preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela v rozhodnutí, by bol iný, ak by ako dôkazný prostriedok v jeho neprospech musel byt vylúcený dokument, ktorý mu nebol oznámený a o ktorý sa Komisia opierala pri obvinení tohto podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 73). 166 Pokial ide o neoznámenie dokumentu v jeho prospech, podla ustálenej judikatúry musí dotknutý podnik preukázat len to, ze toto neoznámenie mohlo v jeho neprospech ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 81, a LMV, bod 318). 167 Uvedená judikatúra je vsak v prejednávanej veci irelevantná, pretoze zalobkyna mala v stádiu dorucenia oznámenia o výhradách prístup ku vsetkým písomnostiam, ktoré spis v tom case obsahoval, vrátane písomností, ktoré jej umoznovali spolupracovat s Komisiou, ako sa uvádza v bode 163. Vzhladom na rozsah prístupu k spisu, ako bol opísaný vyssie, treba konstatovat, ze právo zalobkyne na obhajobu bolo v prejednávanej veci v plnom rozsahu dodrzané. 168 Zalobkyna v nijakom prípade nepreukazuje, ani vo svojich písomnostiach netvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí ciastocne vychádzala z odpovede spolocnosti Clariant na oznámenie o výhradách, aby podporila dôkazy o protiprávnom konaní zalobkyne, ani to, ze keby mala prístup k dokumentom, ktoré neboli oznámené, rozhodnutie Komisie by malo iný obsah. 169 Skutocnost, ze dotknutá odpoved nebola oznámená, jednak nemohla zalobkyni bránit v tom, aby sa úcinne vyjadrila k záverom, ku ktorým dospela Komisia v oznámení o výhradách na základe dôkazov obsiahnutých vo vysetrovacom spise, v súvislosti s ktorými svoj prístup k spisu nespochybnuje, a jednak nemohla mat vplyv na priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 170 Nemozno preto konstatovat, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu, ked jej neoznámila odpoved spolocnosti Clariant na oznámenie o výhradách. 171 Tento záver nespochybnujú ani okolnosti, o ktoré sa zalobkyna opiera, teda skutocnost, ze po predaji svojich cinností v odvetví KMCHO uz nemala k dispozícii relevantné obchodné písomnosti a spolocnost Clariant jej odmietla tieto dokumenty poskytnút. Na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorú má kazdý podnik, bola totiz zalobkyna povinná dbat na to, aby sa v jej úctovných záznamoch a archívoch uchovali dokumenty, ktoré by aj v prípade predaja jej cinností v odvetví KMCHO spolocnosti Clariant AG umoznovali spätne vyhladat informácie o jej cinnosti, najmä na úcely dôkazov nevyhnutných v prípade súdnych alebo správnych konaní (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 87). 172 Túto cast zalobného dôvodu týkajúcu sa porusenia práv na obhajobu z dôvodu neumoznenia prístupu k spisu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na protiprávnosti správy úradníka povereného vypocutím -- Tvrdenia úcastníkov konania 173 Zalobkyna tvrdí, ze záverecná správa úradníka povereného vypocutím je neúplná a zjavne protiprávna v rozsahu, v akom sa v nej neuvádzajú výhrady zalobkyne voci procesným nedostatkom, a ani neposkytuje odôvodnenie tvrdení, ktoré zalobkyna vzniesla. 174 Okrem toho záver správy úradníka povereného vypocutím, kde sa uvádza, ze "právo podnikov, ktoré sa zúcastnili fúzie, na vypocutie bolo dodrzané", je nesprávny, pretoze v prejednávanej veci islo o konanie podla clánku 81 ES. Keby bola správa úradníka povereného vypocutím vypracovaná správne, Komisia mohla prijat odlisné rozhodnutie. Kolégium clenov Komisie v kazdom prípade nemalo prijat rozhodnutie skôr, nez bola správa úradníka povereného vypocutím opravená. Napadnuté rozhodnutie preto treba zrusit z dôvodu závazného porusenia procesných predpisov. 175 Komisia navrhuje, aby táto cast zalobného dôvodu bola zamietnutá. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 176 Na úvod treba pripomenút, ze správa úradníka povereného vypocutím je cisto interným dokumentom Komisie, ktorého úcelom nie je doplnit alebo opravit argumentáciu podnikov, a ktorý teda nemá ziaden rozhodujúci aspekt, ktorý by mal súd Spolocenstva zohladnit pri výkone svojho prieskumu (rozsudky Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 375, a HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 40). 177 Pokial ide o námietku, ze predmetná správa bola neúplná, treba pripomenút, ze podla clánku 15 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov [úradníkov poverených vypocutím -- neoficiálny preklad] v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([22]Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151) úradník poverený vypocutím vyhotoví záverecnú písomnú správu o respektovaní práva na vypocutie, teda najmä o sprístupnení dokumentov a prístupe k spisu, o lehotách na odpoved na oznámenie o výhradách a riadnom priebehu výsluchu. Okrem toho sa tam stanovuje, ze v správe sa preskúma, ci sa návrh rozhodnutia zaoberá len námietkami, vo vztahu ku ktorým bola stranám poskytnutá prílezitost dat najavo svoje stanoviská, a ci setrenie bolo objektívne. 178 V clánku 16 rozhodnutia 2001/462 sa tiez spresnuje, ze záverecná správa úradníka povereného vypocutím sa pripojí k návrhu rozhodnutia predlozenému Komisii, aby sa zabezpecilo, ze pri prijímaní rozhodnutia v konkrétnom prípade bude Komisia plne oboznámená so vsetkými relevantnými informáciami, pokial ide o priebeh konania a respektovanie práva na vypocutie. 179 Z uvedených ustanovení vyplýva, ze úlohou úradníka povereného vypocutím nie je zhromazdit vsetky námietky procesnej povahy, ktoré dotknuté osoby vzniesli pocas správneho konania. Kolégiu clenov Komisie musí oznámit len námietky, ktoré sú relevantné na posúdenie zákonnosti priebehu správneho konania (rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, bod 53). 180 V prejednávanej veci zo správy úradníka povereného vypocutím vyplýva, ze úcastníci konania mohli mat prístup k spisu prostredníctvom CD-ROMu, ze hoci bola zalobkyni najskôr dorucená neúplná verzia oznámenia o výhradách, neskôr jej bola zaslaná opravená verzia a ze mala právo na predlzenie lehoty, aby nan odpovedala. Výslovne sa uvádza, ze v listoch z 22. júna a 28. júla 2004 zalobkyna ziadala o prístup k odpovedi spolocnosti Clariant AG na oznámenie o výhradách a ze bola informovaná, ze odpovede ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách nie sú nedelitelnou súcastou vysetrovacieho spisu, ku ktorému je vo vseobecnosti povolený prístup. Rovnako sa uvádza, ze úcastníci konania sa s výnimkou spolocnosti Elf Aquitaine a zalobkyne zúcastnili pojednávania a ze návrh rozhodnutia predlozený Komisii obsahuje len výhrady, ku ktorým sa úcastníci konania mohli vyjadrit. 181 Treba preto konstatovat, ze otázky procesnej povahy, ktoré boli v tejto veci vznesené, úradník poverený vypocutím uviedol vo svojej správe a podla citovanej judikatúry (pozri bod 179 vyssie) v kazdom prípade nebol povinný zhromazdit vsetky námietky, ktoré boli vznesené pocas správneho konania. 182 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na tom, ze správa bola neúplná a protiprávna, pretoze sa v nej neuvádzali tvrdenia o porusení procesných predpisov a neobsahuje odpoved na predlozené tvrdenia, nemôze byt prijatá. 183 Dalej, pokial ide o výhradu týkajúcu sa chyby v správe úradníka povereného vypocutím, v ktorej sa uvádza "Zusammenschluss" (koncentrácia), treba konstatovat, ako zdôraznuje aj Komisia, ze táto chyba sa vyskytla len v nemeckej jazykovej verzii. Ako Komisia preukázala, existovali aj iné jazykové verzie, konkrétne francúzska a anglická, ktoré boli takisto odovzdané clenom kolégia a predmetnú chybu neobsahovali. 184 V kazdom prípade treba uviest, ze správa vo vsetkých jazykových verziách uvádza v druhom odseku "prípadné porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 EHP v odvetví KMCHO". 185 Z toho vyplýva, ze vzhladom na obsah predmetnej správy, ktorá specifikuje právny rámec, do ktorého prejednávaná vec patrí a vzhladom na to, ze vytýkaná chyba sa objavuje len v nemeckej jazykovej verzii, táto výhrada musí byt zamietnutá. 186 Preto treba zamietnut siesty zalobný dôvod zalozený na procesných nedostatkoch správneho konania. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti príkazu na ukoncenie konania Tvrdenia úcastníkov konania 187 Zalobkyna uvádza, ze príkaz na ukoncenie konania, ktorý bol uvedený v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, porusuje clánok 3 nariadenia c. 17, pretoze sa týka nemozného plnenia. Vzhladom na to, ze v roku 1997 úplne ukoncila svoje cinnosti na trhu s KMCHO, je príkaz na ukoncenie konania protiprávny. Okrem toho, ze tento príkaz môze u tretích osôb vyvolávat falosnú predstavu o tom, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia existovali dalsie nepreskúmané dôkazy, zalobkyna zastáva názor, ze týmto príkazom môzu byt poskodzované obcianske práva adresátov napadnutého rozhodnutia. 188 Pokial podnik na trhu uz nepôsobí, ako je to v prejednávanej veci, a teoreticky ani nie je mozné, aby sa znovu zúcastnil kartelu na relevantnom trhu, podla zalobkyne mu nemozno takýto príkaz adresovat. 189 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdom prvého stupna 190 V zmysle clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa stanovuje, ze ked Komisia na návrh alebo z vlastnej iniciatívy zistí, ze ide o porusenie clánku [81 ES] alebo clánku [82 ES], môze rozhodnutím príslusným podnikom alebo zdruzeniam podnikov nariadit, aby takéto porusovanie ukoncili. 191 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze uplatnenie clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 môze obsahovat zákaz pokracovat v niektorých cinnostiach, praktikách a situáciách, ktorých protiprávnost bola konstatovaná, ale tiez zákaz uplatnit podobné správanie v budúcnosti. Navyse, kedze sa clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 17 musí uplatnovat podla zisteného porusenia, Komisia je oprávnená spresnit rozsah povinností stanovených dotknutým podnikom v záujme ukoncenia porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 1249 a 1250 a tam citovanú judikatúru). 192 Podla clánku 3 napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci: "Podniky uvedené v clánku 1 okamzite ukoncia porusenie, pokial tak este neurobili. Zdrzia sa opakovania akejkolvek cinnosti alebo akéhokolvek konania, uvedeného v clánku 1, ako aj akejkolvek cinnosti alebo akéhokolvek konania s rovnakým cielom alebo úcinkom." 193 Podobné príkazy zjavne patria do pôsobnosti Komisie na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17, teda clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Tým, ze Komisia ulozila podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, povinnost zdrzat sa alebo ukoncit cinnosti alebo konania uvedené v clánku 1, to znamená pridelovanie výrobných kvót alebo zákazníkov, dohodnuté zvysovanie cien, zavedenie kompenzacných mechanizmov, výmena informácií o objemoch predaja a cenách, úcast na pravidelných stretnutiach a dalsie kontakty, s cielom vykonávat uvedené obmedzenia, ako aj vsetky dalsie cinnosti alebo konania s rovnakým cielom alebo úcinkom, vyjadrila len dôsledky konstatovania protiprávnosti v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o ich konanie v budúcnosti. 194 Navyse treba uviest, ze v clánku 3 prvom odseku napadnutého rozhodnutia sa upresnuje, ze podniky sú povinné ukoncit porusenie len v prípade, ak to este neurobili. Preto ak zalobkyna predala svoje cinnosti v oblasti KMCHO a porusovanie ukoncila ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, uvedený odsek clánku 3 napadnutého rozhodnutia sa na nu nevztahuje. 195 Zalobný dôvod zalozený na protiprávnosti clánku 3 napadnutého rozhodnutia preto nemozno prijat. O konecnej sume pokuty ulozenej zalobkyni 196 Vzhladom na záver uvedený v bode 101 treba zmenit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v ktorom Komisia neprihliadla na základe bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci na skutocnost, ze zalobkyna nespochybnila skutkové zistenia. Z toho dôvodu treba pokutu ulozenú zalobkyni znízit o 10%. 197 Úvahy Komisie vo zvysnej casti napadnutého rozhodnutia, ako aj pouzitý spôsob výpoctu zostávajú nezmenené. 198 Konecná suma pokuty ulozená zalobkyni sa teda vypocíta takto: východisková suma pokuty vo výske 21 miliónov eur sa zvýsi o 135%, aby sa vzala do úvahy dlzka trvania porusenia. Základná ciastka pokuty sa tak stanovuje na 49,35 milióna eur. Táto základná ciastka sa zvýsi o 50% z dôvodu opakovaného porusenia zalobkyne, co predstavuje sumu 74,03 milióna eur. Táto celková suma sa napokon musí znízit o 10% na základe bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, co predstavuje znízenie o 7,403 milióna eur. Konecná suma pokuty tak predstavuje 66,627 milióna eur. O trovách 199 Podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Hoechst AG v clánku 2 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.773 -- MCAA) sa stanovuje na 66,627 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Forwood Sváby Truchot Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. septembra 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii zodpovednosti zalobkyne, pokial ide o sankcionovaný kartel, z dôvodu predaja jej cinností v odvetví KMCHO Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti ulozenej pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedodrzaní oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri výpocte základnej ciastky pokuty O prvej výhrade zalozenej na neprimeranosti základnej ciastky pokuty s ohladom na rozsah trhu -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej výhrade zalozenej na neprimeranosti základnej ciastky pokuty s ohladom na rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O piatom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnom zvýsení pokuty z dôvodu opakovaného porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O siestom zalobnom dôvode zalozenom na procesných nedostatkoch správneho konania O prvej casti zalozenej na nedostatocnom prístupe k spisu -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na protiprávnosti správy úradníka povereného vypocutím -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti príkazu na ukoncenie konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O konecnej sume pokuty ulozenej zalobkyni O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxNXaSc/L96219-6788TMP.html#t-ECRT12009SKB.0900356301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:182:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0012&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0330&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:182:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:174:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 23. file:///tmp/lynxXXXXxNXaSc/L96219-6788TMP.html#c-ECRT12009SKB.0900356301-E0001