ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) zo 7. mája 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Koncentrácie -- Trhy, na ktorých prebieha nákup zivých osípaných a prasníc urcených na porázku -- Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Definícia relevantného geografického trhu -- Povinnost nálezitej starostlivosti -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-151/05, Nederlandse Vakbond Varkenshouders (NVV), so sídlom v Lunterene (Holandsko), Marius Schep, bydliskom v Lopiku (Holandsko), Nederlandse Bond van Handelaren in Vee (NBHV), so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: pôvodne J. Kneppelhout a M. van der Kaden, neskôr J. Kneppelhout advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Whelan a S. Noë, neskôr A. Bouquet a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Sovion NV, so sídlom v Beste (Holandsko), v zastúpení: J. de Pree a W. Geursen, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 21. decembra 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a fungovaním Dohovoru o EHP (vec COMP/M.3605), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia E. Cremona (spravodajkyna) a S. Frimodt Nielsen, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([2]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) upravuje systém kontroly uskutocnovanej Komisiou a týkajúcej sa koncentrácií s významom na úrovni Spolocenstva, tak ako sú definované v clánkoch 1 a 3 tohto nariadenia. Tieto koncentrácie musia byt pred ich uskutocnením oznámené Komisii (clánok 4 nariadenia c. 139/2004). Komisia preskúma ich zlucitelnost so spolocným trhom (clánok 2 nariadenia c. 139/2004). 2 Clánok 2 nariadenia 139/2004 stanovuje: "1. Koncentrácie v pôsobnosti tohto nariadenia sa na úcely urcenia ich zlucitelnosti so spolocným trhom posudzujú v súlade so zámermi tohto nariadenia a s týmito ustanoveniami. ... 2. Koncentrácia, ktorá znacne nenarusí úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. 3. Koncentrácia, ktorá znacne narusí úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlucitelnú so spolocným trhom. ..." 3 Kontrola koncentrácií prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza, v ktorej sa uskutocnuje len predbezné preskúmanie návrhu koncentrácie sa ukoncí prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 6 nariadenia c. 139/2004. 4 Clánok 6 ods. 1 a 3 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "1. Komisia posudzuje oznámenie bezodkladne po jeho dorucení. a) Ak zistí, ze oznámená koncentrácia nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, toto zistenie zaznamená formou rozhodnutia. b) Ak zistí, ze oznámená koncentrácia, hoci patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, nevzbudzuje vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne, ze nie je proti nej, a vyhlási, ze je zlucitelná so spolocným trhom. ... c) ... ak Komisia zistí, ze oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a vznikajú vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania. ... 3. Komisia môze zrusit rozhodnutie prijaté podla odseku 1 písm. a) alebo b), ak: a) rozhodnutie je zalozené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z podnikov, alebo informáciách získaných podvodom, ..." 5 Komisia zacne v zmysle clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 139/2004 podrobné preskúmanie (druhá fáza), len ak predbezné preskúmanie v rámci prvej fázy odkrylo vázne pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou koncentrácie so spolocným trhom. 6 Rozhodovacie právomoci Komisie v rámci podrobného preskúmania sú definované v clánku 8 nariadenia c. 139/2004, ktoré stanovuje: "1. Ak Komisia zistí, ze oznámená koncentrácia splna kritérium ustanovené v clánku 2 ods. 2... vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. ... 2. Ak Komisia zistí, ze v dôsledku zmien zo strany úcastníkov koncentrácie oznámená koncentrácia splna kritérium ustanovené v clánku 2 ods. 2... vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom. ... 3. Ak Komisia zistí, ze oznámená koncentrácia splna kritérium ustanovené v clánku 2 ods. 3... vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom. ... 6. Komisia môze zrusit rozhodnutie, ktoré prijala podla odsekov 1 alebo 2, ak: a) vyhlásenie o zlucitelnosti je zalozené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z podnikov, alebo informáciách získaných podvodom..." 7 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit... podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty az do výsky 1% celkového obratu podniku alebo zdruzenia podnikov... ak úmyselne alebo z nedbalosti: a) uvedú nesprávne alebo zavádzajúce informácie v návrhu, potvrdení, oznámení alebo ich doplnení...; ..." 8 Clánok 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze "pokial to Komisia alebo príslusné orgány clenských státov povazujú za potrebné, môzu vypocúvat aj dalsie fyzické alebo právnické osoby" a ze "fyzické a právnické osoby, ktoré preukázu dostatocný záujem... majú právo byt vypocut[é] na poziadanie". 9 Podla odôvodnenia c. 5 nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 ([3]Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88)"je na oznamujúcich stranách, aby v úplnom rozsahu a cestne oznámili Komisii skutocnosti a okolnosti, ktoré sú závazné pre prijatie rozhodnutia o oznamovanej koncentrácii". V tejto súvislosti clánok 4 tohto nariadenia stanovuje: "1. Oznámenia majú obsahovat informácie, vrátane dokumentov, vyzadované v príslusných tlacivách stanovených v prílohách. Informácie musia byt správne a úplné. ..." 10 Clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 802/2004 stanovuje: "... clánok 4... tohto nariadenia sa uplatnuj[e]... mutatis mutandis na doplnky oznámení..." 11 Clánok 16 nariadenia c. 802/2004 s názvom "Vypocutie tretích osôb" stanovuje: "1. Ak tretie osoby písomne poziadajú, aby boli vypocuté v súlade s clánkom 18 ods. 4, druhá veta nariadenia... c. 139/2004, Komisia ich musí písomne informovat o charaktere a podstate postupu a stanoví lehotu, v ktorej musia oznámit svoje názory. 2. Tretie osoby uvedené v odseku 1 musia písomne oznámit svoje názory v stanovenom casovom limite. Komisia môze, ak je to potrebné, poskytnút takým tretím stranám, ak o to poziadali vo svojich písomných pripomienkach, moznost zúcastnit sa na formálnom konaní. Aj v ostatných prípadoch môze poskytnút takým tretím stranám prílezitost ústne vyjadrit svoje názory. 3. Komisia môze podobne prizvat akúkolvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, aby vyjadrila svoje názory písomne ako aj ústne, vrátane vyjadrenia na formálnom ústnom konaní." Okolnosti predchádzajúce sporu I -- Úcastníci konania a koncentrácia 12 Túto zalobu podali Nederlandse Vakbond Varkenshouders (NVV), Marius Schep a Nederlandse Bond van Handelaren in Vee (NBHV) (dalej len spolocne "zalobcovia"). 13 NVV je holandským syndikátom vytvoreným s cielom zastupovat a obhajovat záujmy chovatelov osípaných. Má okolo 3000 clenov a zastupuje priblizne 50% vsetkých chovatelov osípaných v Holandsku. 14 M. Schep je chovatelom osípaných a clenom NVV. 15 NBHV je zdruzením, ktoré zastupuje a obhajuje záujmy obchodníkov s dobytkom, vrátane obchodníkov s osípanými. Jeho clenmi sú provincné zdruzenia obchodníkov s dobytkom. Zastupuje priblizne 70% obchodníkov s osípanými zaregistrovaných v Holandsku. 16 Sovion NV je holandským podnikom, ktorý je aktívny v oblasti porázky dobytka a osípaných, v oblasti výroby, spracovania a predaja mäsových výrobkov a v oblasti spracovania vedlajsích výrobkov zvieracieho pôvodu. 17 Hendrix Meat Group (HMG) je podnikom aktívnym hlavne v Holandsku, tiez v sektore porázky osípaných, ako aj v sektore výroby, spracovania a predaja mäsa. II -- Správne konanie 18 Dna 18. novembra 2004 bolo Komisii dorucené oznámenie na základe clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, týkajúce sa návrhu koncentrácie (dalej len "koncentrácia"), z ktorého vyplýval zámer spolocnosti Sovion nadobudnút výlucnú kontrolu nad celou spolocnostou HMG (dalej len spolocne "úcastníci koncentrácie"). 19 Komisia zaslala 24. novembra 2004 dotknutým trhovým subjektom (konkurentom, nákupcom, dodávatelom a sektorovým zdruzeniam) vo viacerých európskych krajinách podrobný dotazník s cielom posúdit úcinky koncentrácie na hospodársku sútaz. 20 NVV dostal 25. novembra 2004 tento dotazník v anglictine. Na základe jeho výslovnej ziadosti mu bol 26. novembra 2004 dorucený tento dotazník v holandcine. 21 Oznámením zverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 26. novembra 2004 Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby v lehote desiatich dní predlozili svoje stanoviská ku koncentrácii. 22 Listom z 30. novembra 2004 oznámilo zdruzenie NBHV svoje námietky proti koncentrácii. 23 NVV uviedol 2. decembra 2004 v odpovedi na dotazník zaslaný Komisiou, ze rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom by malo za následok to, ze spolocnost Sovion by získala na relevantnom geografickom trhu obmedzenom na územie Holandska dominantné postavenie. 24 Dna 10. decembra 2004 sa uskutocnilo medzi Komisiou na jednej strane a NVV a NBHV na strane druhej zasadanie, v rámci ktorého NVV a NBHV znova uviedli svoje výhrady proti koncentrácii. Po tomto zasadaní Komisia v ten istý den zaslala zástupcom úcastníkov koncentrácie otázky v súvislosti s problémami, ktoré boli premetom diskusie s NVV a NBHV. 25 NBHV zaslalo 16. decembra 2004 Komisii list, v ktorom jej predkladá zhrnutie svojho stanoviska a svojich námietok ku koncentrácii. 26 Listami z 21. decembra 2004 NVV a NBHV spochybnili obsah jedného z dokumentov zaslaných Komisii úcastníkmi koncentrácie v priebehu správneho konania, a to vyhlásenia S. B. M. J. (dalej len, "pán J."), generálneho sekretára Productschappen Vee, Vlees en Eieren (organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom a pôsobia na trhu s dobytkom, mäsom a vajciami, dalej len "PVVE"). 27 Rozhodnutím z 21. decembra 2004, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom (vec COMP/M. 3605 -- Sovion/HMG) ([4]Ú. v. EÚ C 28, s. 2, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), prijatým v zmysle clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 139/2004, Komisia povolila koncentráciu bez zacatia druhej fázy konania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobcovia návrhom podaným do kanceláriu Súdu prvého stupna 14. apríla 2005 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Listom z 13. júla 2005 zalobcovia poziadali Súd prvého stupna, aby v zmysle clánku 64 ods. 3 písm. d) svojho rokovacieho poriadku Komisii na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania nariadil, aby predlozila vsetky dokumenty a podklady týkajúce sa prejednávanej veci a aby ich kópiu zaslala zalobcom. 30 Komisia prelozila 5. augusta 2005 vyjadrenie k zalobe a v samostatnom podaní predlozila svoje pripomienky k návrhu na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 31 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. augusta 2005 podala spolocnost Sovion návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 32 Predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel uznesením z 13. októbra 2005 návrhu na vstup spolocnosti Sovion ako vedlajsieho úcastníka do konania a táto spolocnost predlozila 31. januára 2006 svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Komisia a zalobcovia predlozili k tomuto vyjadreniu pripomienky 30. marca, resp. 8. mája 2006. 33 Vo faxe z 10. mája 2006 Komisia uviedla, ze pripomienky predlozené zalobcami v súvislosti s vyjadrením vedlajsieho úcastníka konania sa neobmedzovali len na obsah tohto vyjadrenia ale týkali sa aj dupliky. Komisia preto Súd prvého stupna poziadala, aby bud nezahrnul do spisu pripomienky súvisiace s duplikou alebo aby jej umoznil písomne sa vyjadrit k uvedeným pripomienkam. 34 Listom kancelárie Súdu prvého stupna z 9. júna 2006 a s výhradou otázky prípustnosti dotknutých okolností v uvedených pripomienkach bola Komisia vyzvaná, aby predlozila svoje písomné pripomienky. 35 Písomná cast konania sa po podaní týchto pripomienok Komisie skoncila 30. júna 2006. 36 Súd prvého stupna poziadal Komisiu na základe opatrenia na zabezpecenie priebehu konania oznámeného 1. apríla 2008, aby predlozila zoznam subjektov, ktorým bol zaslaný podrobný dotazník z 24. novembra 2004, zoznam subjektov, ktoré na tento dotazník odpovedali, ako aj kópiu vsetkých odpovedí na otázky uvedené v bode 8 uvedeného dotazníka. Komisia pozadované dokumenty zaslala Súdu prvého stupna 22. apríla 2008. 37 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 22. mája 2008. Dokumenty predlozené vedlajsím úcastníkom konania na pojednávaní neboli do spisu zahrnuté. 38 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, pokial ide o pána Schepa a NBHV, -- zamietol zalobu, pokial ide o NVV, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav I -- O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania 40 Komisia poukazuje na dve prekázky konania zalozené jednak na neexistencii aktívnej legitimácie pána Schepa a na oneskorenosti zaloby pokial ide o NBHV. Komisia vsak najprv v súvislosti so zalobou podanou viacerými zalobcami predovsetkým analyzuje otázku, ci je v prípade, ze zaloba je prípustná v súvislosti s jedným zalobcom, tak ako je to v prejednávanej veci, stále potrebné preskúmat aktívnu legitimáciu ostatných zalobcov. 41 Komisia tvrdí, ze ak je rovnaká zaloba podaná viacerými subjektami, môze byt vyhlásená za neprípustnú v súvislosti s jedným z nich (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Shaw a Falla/Komisia, [5]T-131/99, Zb. s. II-2023, bod 12). Pripústa vsak, ze aj ked vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerken a i. ([6]T-374/00, Zb. s. II-2275, bod 57), bola proti rozhodnutiu Komisie prijatému podla nariadenia o kontrole koncentrácií podaná zaloba viacerými zalobcami, Súd prvého stupna konstatoval, ze jedného zo zalobcov sa uvedené rozhodnutie priamo a osobne týka a následne rozhodol, ze nie je potrebné skúmat aktívnu legitimáciu ostatných zalobcov. 42 Podla Komisie sa vsak v prejednávanej veci musí aktívna legitimácia preukázat individuálne, v súvislosti s kazdým zalobcom, a to aj v prípade, ze zaloba NVV je pravdepodobne prípustná. Na podporu tohto stanoviska sa Komisia odvoláva v prvom rade na nevyhnutne subjektívnu povahu výhrady obsiahnutej v druhom zalobnom dôvode a zalozenej na skutocnosti, ze zalobcovia neboli schopní v priebehu správneho konania dostatocne vyjadrit svoje stanovisko, v druhom rade na skutocnost, ze individuálne preskúmanie aktívnej legitimácie zalobcov umoznuje riadne rozhodnút o trovách konania a v tretom rade na potrebu vyhnút sa situácii, v ktorej by sa v rámci prípadného odvolania podaného jedným zo zalobcov, ktorý nemá aktívnu legitimáciu, Komisia nemohla prvýkrát dovolávat jeho nedostatku aktívnej legitimácie. 43 Zalobcovia odpovedajú, ze nie je potrebné individuálne preukazovat aktívnu legitimáciu kazdého z nich a ze v rámci tejto zaloby sú v kazdom prípade aktívne legitimovaní ako celok a aj jednotlivo. B -- Posúdenie Súdom prvého stupna 44 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze aktívna legitimácia NVV v rámci tejto zaloby nie je spochybnovaná. Ako totiz uznáva Komisia vo svojich písomných podaniach, NVV sa napadnuté rozhodnutia priamo a osobne týka, kedze zastupuje podniky, ktoré dodávajú zivé osípané urcené na porázku úcastníkom koncentrácie a aktívne sa zúcastnoval na správnom konaní. 45 Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa jednej a tej istej zaloby podanej viacerými zalobcami vyplýva, ze ak je prípustná v súvislosti s jedným z nich, nie je potrebné preskúmat aktívnu legitimáciu ostatných zalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupna Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 57, a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T-282/06, Zb. s. II-2149, bod 49 a nasl.). 46 Základ tejto judikatúry spocíva na okolnostiach spojených s hospodárnostou konania a na skutocnosti, ze vo vseobecnosti musí Súd prvého stupna v prípade jednej a tej istej zaloby podanej viacerými zalobcami, aj za predpokladu, ze by jeden zo zalobcov nemal aktívnu legitimáciu, napriek tomu preskúmat vecnú stránku vsetkých dôvodov zrusenia a vsetkých predlozených tvrdení v ich celistvosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 51 a 52). 47 Hoci je nepochybne pravda, ze Súd prvého stupna v urcitých veciach zaujal k zalobcom rozdielny prístup v súvislosti s prípustnostou zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Shaw a Falla/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 12; uznesenie Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, [7]T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787, bod 38), tieto rozdiely boli opodstatnené, rovnako ako judikatúra citovaná v bode 45 vyssie, týkajúca sa okolností spojených s hospodárnostou konania (rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 51). 48 V prejednávanej veci je vsak osobitné preskúmanie prípustnosti zaloby vo vztahu k jednotlivým zalobcom v rozpore s takýmito okolnostami. Je totiz nutné konstatovat, ze zaloba podaná spolocne NVV, pánom Schepom a NBHV neobsahuje dôvody alebo tvrdenia, ktoré sa týkajú výlucne jedného z nich, v tom zmysle, ze by platilo, ze ak by bola zaloba vyhlásená za neprípustnú v súvislosti s jedným zo zalobcov, nemusela by sa uskutocnit analýza jedného alebo viacerých dôvodov alebo tvrdení. Kedze zaloba je v súvislosti s NVV prípustná, preskúmanie Súdom prvého stupna by sa malo v kazdom prípade vztahovat na vsetky dôvody a tvrdenia predlozené v rámci tejto veci, a to aj v prípade, ze by sa mala zaloba vyhlásit za neprípustnú v súvislosti s pánom Schepom a NBHV. Vzhladom na tieto úvahy nie je potrebné preskúmat prípustnost zaloby v súvislosti s pánom Schepom a NBHV. II -- O veci samej 49 Zalobcovia na podporu svojej zaloby uvádzajú dva zalobné dôvody, pricom prvý je zalozený na porusení clánkov 2, 6 a 8 nariadenia c. 139/2004 a druhý je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia (clánok 253 ES) a povinnosti nálezitej starostlivosti zo strany Komisie. A -- O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 2, 6 a 8 nariadenia c. 139/2004 50 Prvý zalobný dôvod zalozený na porusení clánkov 2, 6 a 8 nariadenia c. 139/2004 je rozdelený na styri casti, pricom prvá a stvrtá cast musia byt aj podla samotných zalobcov analyzované spolocne. V druhej a tretej casti zalobcovia spochybnujú definíciu relevantných geografických trhov uvedenú v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej geografická dimenzia oboch relevantných trhov výrobkov, teda trhu, na ktorom prebieha nákup osípaných, a trhu, na ktorom prebieha nákup zivých prasníc urcených na porázku, zodpovedá územiam nachádzajúcim sa v okruhu 150 km okolo troch hlavných zón chovu osípaných v Holandsku (Twente, Achterhoek a Severné Brabantsko), pricom za centrum týchto troch zón sa povazujú tri mestá nachádzajúce sa v strede týchto troch regiónov, a to Enschede, Doetinchem a Eindhoven (body 25 a 44 napadnutého rozhodnutia). V prvej a stvrtej casti tohto zalobného dôvodu zalobcovia tvrdia, ze z dôvodu tejto nesprávnej definície geografického trhu Komisia uskutocnila v napadnutom rozhodnutí chybnú analýzu hospodárskej sútaze, ktorá ju viedla k nesprávnemu záveru, ze dominantné postavenie neexistuje a koncentrácia je v súlade so spolocným trhom. 51 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenút, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel kontroly Spolocenstva týkajúcej sa koncentrácií v prejednávanej veci, primeraná definícia relevantného trhu je nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí predchádzat posúdenie úcinkov oznámenej koncentrácie podnikov na hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, nazývaný "Kali & Salz", C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 143, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júna, Airtours/Komisia, T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 19). 52 Ako vyplýva tak z clánku 9 ods. 7 nariadenia c. 139/2004, ako aj z bodu 8 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([8]Ú. v. ES C 372, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), dalej len "oznámenie o relevantnom trhu", relevantný geografický trh zahrna územie, na ktorom sú dotknuté podniky zapojené do vztahov ponuky výrobkov a sluzieb, na ktorom sú sútazné podmienky dostatocne homogénne a ktoré sa od susedných území odlisuje práve tým, ze konkurencné podmienky na nom sú zjavne odlisné od podmienok na týchto susedných územiach. V rámci definície geografického trhu je potrebné zohladnit viaceré okolnosti, akými sú povaha a vlastnosti dotknutých výrobkov a sluzieb, existencia prekázok vstupu, preferencie spotrebitelov, ako aj existencia významných rozdielov v trhových podieloch podnikov medzi dotknutým územím a susednými územiami alebo existencia výrazných rozdielov v cenách medzi týmito územiami (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 115). 53 Podla ustálenej judikatúry základné normy upravujúce kontrolu Spolocenstva týkajúcu sa koncentrácií a najmä základné normy týkajúce sa posúdenia koncentrácií, medzi ktoré patrí clánok 2 nariadenia c. 139/2004, zverujú Komisii urcitú diskrecnú právomoc, predovsetkým vo vztahu k posúdeniam ekonomickej povahy. Z toho dôvodu sa preskúmanie súdom Spolocenstva týkajúce sa výkonu tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, musí uskutocnovat s prihliadnutím na priestor pre volnú úvahu, ktorá je základom noriem ekonomického charakteru tvoriacich cast právnej úpravy koncentrácií (rozsudky Súdneho dvora Kali & Salz, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 223 a 224, a z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [9]T-102/96, Zb. s. II-753, body 164 a 165; Airtours/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 64, a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [10]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 60). Osobitne definícia relevantného trhu môze byt vzhladom na to, ze zahrna komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [11]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 482). 54 Aj ked Komisia má v ekonomických zálezitostiach priestor pre volnú úvahu, nevyplýva z toho, ze súd Spolocenstva sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy zo strany Komisie. Súd Spolocenstva musí totiz nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a ucelenost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé odôvodnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Komisia/Tetra Laval, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 39). 55 Tvrdenia predlozené zalobcami je preto potrebné preskúmat práve s ohladom na tieto okolnosti. 1. O nedostatku jasnosti prvého zalobného dôvodu. a) Tvrdenia úcastníkov konania 56 Na úvod Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania uvádza, ze tento zalobný dôvod nie je jasný. 57 V tejto súvislosti v prvom rade tvrdí, ze zalobcovia v zalobe prílis vseobecne odkazujú jednak na "korespondenciu s Komisiou", ako aj na skutocnosti a tvrdenia, ktoré sú v nej uvedené (prílohy A.6 az A.24) a jednak na urcité "dodatocné podklady" (prílohy A.26 az A.39), ktorých úcelom bolo "dalej vysvetlit" stanovisko, uz sformulované pocas správneho konania. Tieto odkazy nie sú v súlade s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorý vyzaduje, aby predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený boli uvedené v zalobe. Súd prvého stupna by ich preto nemal brat do úvahy. 58 V druhom rade Komisia uvádza, ze prílohy A.26 az A.38, ako aj prílohy C.4 az C.7 by mali byt tiez odmietnuté, pretoze neboli predlozené v priebehu správneho konania. Podla Komisie totiz z judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia sa musí posúdit podla informácií, ktoré mohla mat k dispozícii v case jeho prijatia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, SNCF a British Railways/Komisia, T-79/95 a T-80/95, Zb. s. II-1491, bod 48), a ze zalobca sa pred súdom Spolocenstva nemôze odvolávat na skutkové okolnosti, ktoré Komisia pocas správneho konania nepoznala (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [12]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 31, a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [13]C-382/99, Zb. s. I-5163, body 49 a 76). 59 Zalobcovia odpovedajú, ze vo svojej zalobe uvádzajú podstatné skutkové a právne okolnosti na jej podporu v sirsom rozsahu ako len vo forme zhrnutia, ucelene a zrozumitelne. Okrem toho tvrdia, ze Komisia poznala ich stanoviská, ktoré predniesli v priebehu správneho konania. Nic na tom nemení skutocnost, ze Komisia urcité podklady v case prijatia napadnutého rozhodnutia nepoznala. Súd prvého stupna je preto povinný preskúmat vsetky prílohy. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 60 Pokial ide v prvom rade o odkazy na prílohy, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry je na to, aby bola zaloba prípustná potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali z textu samotnej zaloby, a to aspon vo forme zhrnutia a uceleným a zrozumitelným spôsobom. Aj ked text zaloby mozno v konkrétnych bodoch opierat a doplnit o odkazy na urcené casti dokumentov pripojených k zalobe, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj v prípade, ze sú súcastou prílohy zaloby, nemôze zmiernit neexistenciu podstatných prvkov právnej argumentácie, ktoré v zmysle relevantných ustanovení pripomenutých vyssie musí zaloba obsahovat (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 93 az 100; pozri tiez v oblasti kontroly koncentrácií rozsudky Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [14]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 155, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [15]T-209/01, Zb. s. II-5527, body 56 a 57 a tam citovanú judikatúru). 61 Okrem toho Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 97, a Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 57). Táto cisto dôkazná a instrumentálna funkcia príloh znamená, ze ak príloha obsahuje aj právne prvky, na ktorých sú zalozené niektoré zalobné dôvody uvedené v zalobe, takéto prvky sa musia vyskytovat v samotnom texte vyjadrenia, ku ktorému je príloha prilozená, alebo musia byt v tomto vyjadrení aspon dostatocne identifikované (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 99). 62 S ohladom na judikatúru pripomenutú vyssie, Súd prvého stupna zohladní odkazy na prílohy po prvé iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú tvrdenia, ktoré zalobcovia výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a po druhé v rozsahu, v akom môze s presnostou identifikovat skutocnosti, na ktorých zalobcovia zakladajú svoje výhrady formulované proti koncentrácii alebo tvrdenia, ktoré doplnajú dôvody uvedené v ich vyjadreniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 99). 63 Pokial ide v druhom rade o prílohy, ktoré neboli predlozené pocas správneho konania, Súd prvého stupna sa domnieva, ze v tomto kontexte sa Komisia v súvislosti so vsetkými týmto prílohami nemôze vseobecne dovolávat judikatúry uvedenej v bode 58 vyssie. Je totiz potrebné uviest, ze v rozsahu, v akom predlozenie prílohy nie je pokusom o zmenu právneho a skutkového rámca, ktorý bol predtým predlozený Komisii na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia, ale predstavuje rozvinutie argumentácie v rámci uplatnovania práva na obranu, musí byt táto príloha povazovaná za prípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok EDP/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 158). 64 Prílohy, ktoré neboli predlozené v priebehu správneho konania, preto budú podla okolností zohladnené Súdom prvého stupna práve s ohladom by tieto okolnosti. 2. O porusení clánku 8 nariadenia c. 139/2004 65 Komisia dalej tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný v rozsahu, v akom je zalozený na porusení clánku 8 nariadenia c. 139/2004, kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté výlucne na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 139/2004. Zalobcovia odpovedajú, ze odvolanie sa na clánok 8 nariadenia c. 139/2004 je opodstatnené, kedze Komisia mala zacat druhú fázu konania smerujúcu k prijatiu rozhodnutia na základe clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. 66 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze tak ako bolo uvedené v bode 3 a nasl. vyssie, postup kontroly Spolocenstva týkajúcej sa koncentrácií podnikov, tak ako je stanovený v nariadení c. 139/2004, pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza tohto postupu sa koncí rozhodnutím prijatým na základe clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 písm. a), resp. písmen b) alebo c) podla záveru, ku ktorému Komisia na konci tejto fázy dospela. Komisia rozhodne o zacatí druhej fázy konania len v prípade, ze zistí, ze oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia a vznikajú vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, pricom táto fáza sa v zmysle druhej vety clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 139/2004 "koncí vydaním rozhodnutia podla clánku 8 ods. 1 az 4, pokial úcastníci koncentrácie dostatocne nepreukázu Komisii, ze upustili od koncentrácie". 67 Je preto nutné konstatovat, ze v systéme nariadenia c. 139/2004 je právnym základom rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci prvej fázy konania clánok 6 nariadenia c. 139/2004, kým právny základom rozhodnutí prijatých v rámci druhej fázy konania je clánok 8 tohto nariadenia, pricom tieto dva clánky sa musia vykladat vo svetle kritérií vyjadrených v clánku 2 rovnakého nariadenia. 68 V prejednávanej veci Komisia oprávnene zalozila svoje rozhodnutie o povolení na clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 139/2004, kedze na konci prvej fázy usúdila, ze koncentrácia nevyvoláva vázne pochybnosti v súvislosti s jej zlucitelnostou so spolocným trhom. Okrem toho aj v prípade, ze by Komisia dospela k opacnému záveru a rozhodla sa zacat druhú fázu konania, musela by takisto prijat rozhodnutie zalozené na clánku 6 tohto nariadenia, konkrétne na jeho clánku 6 ods. 1 písm. c), a nie na clánku 8 tohto nariadenia. Na konci prvej fázy konania teda nemohla v nijakom prípade prijat rozhodnutie zalozené na clánku 8 nariadenia c. 139/2004. Z toho vyplýva, ze odvolávanie sa na tento clánok v uvedenom kontexte nie je relevantné. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze prvý zalobný dôvod je zjavne nedôvodný v rozsahu, v akom je zalozený na porusení clánku 8 nariadenia c. 139/2004. 3. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na údajnom zahrnutí prasníc do definície geografického trhu, pokial ide o nákup zivých osípaných urcených na porázku a) Tvrdenia úcastníkov konania 69 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobcovia predovsetkým poukazujú na to, ze Komisia pri definovaní relevantného trhu výrobkov v napadnutom rozhodnutí správne rozlisovala medzi nákupom zivých osípaných urcených na porázku a nákupom zivých prasníc tiez urcených na porázku. Dopustila sa vsak zjavne neprávneho posúdenia v rozsahu, v akom v definícii geografického trhu týkajúceho sa osípaných, ako aj v analýze hospodárskej sútaze týkajúcej sa úcinkov koncentrácie na tomto trhu nesprávne zohladnila prasnice. 70 Podla zalobcov totiz mala Komisia po tom, ako urcila relevantné trhy výrobkov, preskúmat relevantný geografický trh, a to samostatne pre kazdý trh výrobkov. Mala preto preskúmat osobitne geografický trh, na ktorom prebieha nákup prasníc a geografický trh, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku, kedze tieto dva výrobky nie sú vzájomne zamenitelné. Na podporu tohto tvrdenia zalobcovia odkazujú na body 44 a 53 napadnutého rozhodnutia, ako aj na poznámku pod ciarou c. 6 na jeho strane 4. 71 Komisia sa domnieva, ze táto výhrada je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia a preto má byt zamietnutá. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 72 Predovsetkým je potrebné analyzovat relevantné casti napadnutého rozhodnutia. V bodoch 13 az 16 uvedeného rozhodnutia týkajúcich sa definície trhu výrobkov Komisia tvrdila, ze podla prieskumu trhu a v rozpore so stanoviskom úcastníkov koncentrácie predstavuje nákup osípaných a prasníc urcených na porázku dva rozdielne trhy výrobkov. 73 Dalej, pokial ide o definíciu geografického trhu, Komisia tvrdí, ze "na úcely definície geografického trhu sú osípané a prasnice posudzované spolocne, kedze na obidva trhy výrobkov sa môze uplatnit rovnaká analýza" (pozri poznámku pod ciarou c. 6, uvedenú na strane 4 napadnutého rozhodnutia). Na základe tejto úvahy dalej Komisia v bodoch 17 az 43 napadnutého rozhodnutia rozvíja svoju analýzu o definícii geografického trhu výhradne s ohladom na trh, na ktorom prebieha nákup osípaných. Na konci tejto analýzy v bode 44 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze definícia stanovená pre geografický trh, na ktorom prebieha nákup osípaných, sa uplatnuje aj na trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, pricom výslovne odkázala na uvedenú poznámku pod ciarou c. 6. 74 Naopak, pokial ide o preskúmanie úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz, Komisia vo svojej analýze postupuje v súvislosti s oboma trhmi osobitne, pricom rozlisuje jednak analýzu hospodárskej sútaze pre trh, na ktorom prebieha nákup osípaných (bod 46 az 51 napadnutého rozhodnutia), a jednak analýzu hospodárskej sútaze pre trh, na ktorom prebieha nákup prasníc (body 52 a 53 napadnutého rozhodnutia). Na konci tejto analýzy dospela k záveru, ze koncentrácia nemôze na ziadnom z týchto dvoch trhov predstavovat pre hospodársku sútaz problém (bod 54 napadnutého rozhodnutia). 75 Analýza relevantných castí napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, ze Komisia nezamenila trh, na ktorom prebieha nákup osípaných, za trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, a tiez ze nepovazovala trh, na ktorom prebieha nákup prasníc, za podkategóriu trhu, na ktorom prebieha nákup osípaných, a to ani v rámci definície geografického trhu, ani v rámci analýzy úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz. 76 Pokial ide o definíciu geografického trhu, Komisia na základe úvahy, ze analýza môze byt rovnaká pre obidva trhy, jasne rozviedla svoje úvahy týkajúce sa geografickej dimenzie trhu, na ktorom prebieha nákup osípaných, a následne ich uplatnila na trh, na ktorom prebieha nákupu prasníc. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zalobcovia nijak nepreukázali, ze Komisia sa tým dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Okrem toho nevysvetlili ani to, akým spôsobom Komisia zohladnila nákup prasníc v rámci definície geografického nákupu, na ktorom prebieha nákup osípaných, ani to preco by to spôsobilo nesprávnost jej posúdenia v súvislosti s definíciou týchto geografických trhov. 77 Pokial ide o údajnú zámenu medzi dvoma relevantnými trhmi výrobkov, ktorej sa Komisia dopustila v rámci analýzy úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz, z napadnutého rozhodnutia velmi jasne vyplýva, ze Komisia uskutocnila v súvislosti s oboma relevantnými trhmi dve úplne samostatné analýzy. Zalobcovia preto nemôzu Komisii vytýkat, ze sa v tejto súvislosti dopustila zámeny medzi oboma trhmi. Je pravda, ze v bode 53 napadnutého rozhodnutia mohla byt veta, v ktorej je uvedené, ze "analýza hospodárskej sútaze týkajúca sa trhu osípaných sa teda a fortiori vztahuje na trh s prasnicami", formulovaná lepsie. Z kontextu, v ktorom sa táto veta nachádza, vsak vyplýva, ze Komisia usúdila, ze s ohladom na velmi nízke trhové podiely úcastníkov koncentrácie na relevantných trhoch, teda menej ako 20%, a na skutocnost, ze koncentrácia preto nemohla narusit úcinnú hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 32 nariadenia c. 139/2004), nebolo potrebné vypracovat analýzu hospodárskej sútaze, ako je tá, ktorá bola uvedená v bodoch 48 az 51 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s trhom, na ktorom prebieha nákup osípaných. 78 Vzhladom na vsetky uvedené okolnosti je potrebné druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 4. O tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nezohladnenia okolností podstatných pre definíciu geografického trhu alebo nesprávnych záverov vyvodených z týchto okolností 79 Zalobcovia Komisii vytýkajú, ze sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení v rámci definície relevantného geografického trhu, tak ako je vyjadrená v bode 50 vyssie, a to v rozsahu, v akom nezohladnila isté okolnosti, ktoré zalobcovia uviedli v priebehu správneho konania, alebo minimálne v rozsahu, v akom z nich vyvodila nesprávne závery. Podla zalobcov vsak tieto okolnosti boli podstatné pre definíciu geografického trhu a umoznovali ukázat vnútrostátny rozsah relevantných trhov výrobkov zodpovedajúci územiu Holandska. Týmito okolnostami, ktoré budú podrobne preskúmané dalej, sú po prvé neexistencia zamenitelnosti medzi nemeckými a holandskými osípanými, po druhé, neexistencia vztahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny osípaných v Nemecku a v Holandsku a vývozom prebiehajúcim medzi týmito dvoma krajinami, po tretie dôsledky infekcií, ktoré obmedzujú trh na vnútrostátnu úroven, po stvrté existencia dodatocných veterinárnych poziadaviek a iných prekázok vývozu, po piate prepravné vzdialenosti, ktoré sú vo vseobecnosti kratsie ako okruh 150 km, ktorý zohladnila Komisia, po sieste existencia politických tlakov a po siedme predchádzajúca rozhodovacia prax Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán pre hospodársku sútaz). 80 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa súdne preskúmanie posúdenia Komisie týkajúceho sa definície referencného trhu vztahuje na zjavne nesprávne posúdenia (rozsudok Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 119; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Airtours/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 26 a 32). Okrem toho z ekonomického hladiska predstavuje nahraditelnost na strane dopytu pre definíciu relevantného trhu najbezprostrednejsiu a najúcinnejsiu disciplinárnu silu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, [16]T-177/04, Zb. s. II-1931, bod 99; bod 13 oznámenia o relevantnom trhu). 81 Pred analýzou výhrad zalobcov týkajúcich sa kazdej z okolností uvedenej v bode 79 vyssie je potrebné preskúmat tvrdenie Komisie, podla ktorého ak zalobcovia vo svojich písomných podaniach odkazujú len na geografický trh, na ktorom prebieha nákup osípaných, ich výhrady sa týkajú len tohto trhu a nie trhu, na ktorom prebieha nákup prasníc. Súd prvého stupna v tejto súvislosti uvádza, ze výhrady zalobcov sa vztahujú na analýzu definície geografického trhu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorú -- tak ako bola uvedená v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu -- Komisia uplatnila na obidva trhy dotknutých výrobkov. Z vyjadrení zalobcov nevyplýva, ze mali v úmysle obmedzit svoje výhrady na jeden z dvoch trhov výrobkov. Toto tvrdenie Komisie je preto potrebné zamietnut. a) Neexistencia zamenitelnosti medzi osípanými urcenými na nemecký trh a osípanými urcenými na holandský trh Tvrdenia úcastníkov konania 82 Podla zalobcov sa Komisia dopustila chyby, ked v rámci definície geografického trhu nezohladnila skutocnost, ze jatocné osípané urcené na nemecký trh a osípané urcené na holandský trh neboli zamenitelné. Táto nezamenitelnost vyplývala z rozdielu v hmotnosti medzi holandskými a nemeckými osípanými, ako aj z rozdielov v druhu a plemene osípaných. Vzhladom na tieto rozdiely, nemecké bitúnky uprednostnujú nemecké osípané pred osípanými zo zahranicia. Holandský chovatel tak nemohol nahradit holandský bitúnok nemeckým a nemecké bitúnky dovázali len velmi obmedzenú cast holandských osípaných. 83 Na získanie optimálneho cenového rozdielu za holandské osípané predávané v Nemecku museli tieto osípané úplne vyhovovat poziadavkám nemeckých bitúnkov a museli byt chované prostredníctvom genetického výberu speciálne tak, aby vyhovovali poziadavkám nemeckého trhu. Ak tieto osípané nezodpovedali uvedeným poziadavkám, bolo pre holandských chovatelov financne výhodné predat svoje osípané na nemeckom trhu len v prípadoch, kedy bol rozdiel medzi cenou v Holandsku a Nemecku vyssí ako priemer. Holandské osípané preto nie sú zamenitelné za nemecké osípané a majú vo vztahu k nemeckým osípaným maximálne doplnujúcu povahu. Odlisné osobitné vlastnosti holandských osípaných boli uznané v clánkoch uvedených v prílohách zaloby, v ktorých bolo uvedené, ze jatocné osípané urcené na porázku v Nemecku musia mat isté konkrétne vlastnosti, zatial co vlastnosti, ktoré vyzaduje holandský trh sú odlisné. 84 Okrem toho zalobcovia napádajú relevantnost vyhlásení tretích osôb, na ktorých Komisia zalozila svoju analýzu v napadnutom rozhodnutí. Zalobcovia v prvom rade spochybnujú spolahlivost týchto vyhlásení, ktoré pochádzajú "takmer bez výnimky od subjektov nachádzajúcich sa priamo alebo nepriamo vo sfére vplyvu Sovion a/alebo HMG". Pokial ide konkrétne o vyhlásenie pána J., zalobcovia tvrdia, ze stanovisko vypracoval na osobnej báze a nie s cielom vyjadrit postoj PVVE a ze následne svoje vyhlásenia zjavne olutoval, tak ako to vyplýva z clánku v tlaci predlozenom v prílohe vyjadrenia k zalobe. 85 V druhom rade zalobcovia zdôraznujú, ze viaceré z uvedených vyhlásení, a najmä tie, ktoré sú spomenuté v prílohách B.4. d), B.6. a) a B.6. b), nepodporujú závery Komisie, ale skôr potvrdzujú ich vlastnú tézu, podla ktorej nemecké bitúnky dovázajú holandské osípané len v obmedzenom rozsahu. 86 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania tvrdenia zalobcov spochybnuje. Predovsetkým uvádza, ze len vyhlásenie Hypor BV pochádza od spolocnosti, ktorá je spriaznená s úcastníkmi koncentrácie. Posúdenie Súdom prvého stupna 87 V bodoch 31 a 32 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala otázky týkajúce sa údajných hmotnostných a genetických rozdielov medzi nemeckými a holandskými osípanými. Pokial ide o rozdiel v hmotnosti, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcastníci konania v rámci "doplnujúceho prieskumu"(bod 30 napadnutého rozhodnutia), ako ho nazvala Komisia, tvrdili, ze jediným rozdielom medzi osípanými usmrtenými v Nemecku a v Holandsku bola hmotnost, kedze holandské osípané vázili o 2 kg menej ako nemecké, ale táto skutocnost nebránila vývozu holandských osípaných na nemecký trh, kedze stacilo, aby holandskí chovatelia pockali priblizne dva dni, aby ich osípané nadobudli optimálnu hmotnost pre nemecké bitúnky. To potvrdili aj chovatelia osípaných a bitúnky. Pokial ide o genetické rozdiely, podla clánku 32 napadnutého rozhodnutia úcastníci koncentrácie tvrdili, ze z genetického hladiska neexistuje ziaden podstatný rozdiel medzi osípanými usmrtenými v Holandsku a osípanými usmrtenými v Nemecku, co potvrdili aj tretie osoby. 88 Je pritom potrebné konstatovat, ze zo spisu skutocne vyplýva, ze v priebehu správneho konania Komisia po predlození tvrdení zalobcov výslovne poziadala o dodatocné informácie týkajúce sa osobitne rozdielov medzi druhom osípaných usmrtených v Nemecku a druhom usmrteným v Holandsku. Úcastníci konania tvrdili, ze medzi nemeckými a holandskými osípanými nie je rozdiel, ze priemerná hmotnost osípaných usmrtených na nemeckých bitúnkoch a osípaných usmrtených na holandských bitúnkoch je 93, resp. 90 alebo 91 kg, co je minimálny rozdiel a ze vzhladom na to, ze na konci fázy vykrmovania, priberá osípaná priblizne 750 g denne, holandský chovatel musel pockat len dva dni, aby mohol osípanú s optimálnou hmotnostou dodat na nemecký bitúnok. 89 Zo spisu vyplýva, ze tretie osoby vo viacerých vyhláseniach skutocne potvrdili tieto tvrdenia úcastníkov koncentrácie. Istý nemecký bitúnok v tomto zmysle uviedol, ze nerobil "nijaký rozdiel medzi osípanými urcenými na porázku pochádzajúcimi z Holandska alebo Nemecka", dokonca, ze "v poslednom case boli holandské osípané viac prispôsobené jeho zákazníckej základni" [prílohy B.6. a)], kým podla druhého nemeckého bitúnku "boli nemecké a holandské osípané z hladiska kvality ekvivalentné" [príloha B.6. b)]. Okrem toho istý holandský obchodník s osípanými tiez potvrdil, ze v súvislosti s vývozom do Nemecka nemá na chovatelov osípaných "ziadne dodatocné poziadavky" a upresnil, ze "môzu pouzívat bezné genetické plemená, bezné krmivo a bezné systémy chovu", aj ked niekedy sú poziadaní, aby "vykrmili osípané o niekolko kíl navyse" [príloha B.4. e)]. Iný holandský obchodník s osípanými tiez potvrdil, ze vyváza osípané chované v Holandsku bez toho, aby osípané urcené na vývoz do Nemecka podriadoval dodatocným poziadavkám [príloha B.4. d)]. Napokon zdruzenie holandských podnikov tvrdilo, ze "ideálna osípaná v Holandsku sa nezdá byt velmi odlisnou od ideálnej osípanej v Nemecku", co potvrdzuje aj vyhlásenie pána J., podla ktorého "zamenitelnost nemeckých a holandských odstavciat a osípaných (urcených na porázku) mozno vysvetlit najmä ich do velkej miery rovnakými genetickými vlastnostami". 90 Zalobcovia spochybnujú jednak nezávislost tretích osôb, od ktorých pochádzajú tieto vyhlásenia a jednak výklad Komisie vztahujúci sa na obsah týchto vyhlásení, ktoré podla zalobcov potvrdzujú skôr ich tézu ako tézu Komisie. 91 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v prvom rade konstatuje, ze zalobcovia nijako nepreukazujú svoje tvrdenie, ze vyhlásenia pochádzajú takmer bez výnimky od subjektov, ktoré patria priamo alebo nepriamo do sféry vplyvu spolocností Sovion alebo HMG. V súvislosti so styrmi z týchto vyhlásení obsiahnutými najmä v prílohách B.4. b), B.4. d), B.6. a) a B.6. b) sa totiz zalobcovia obmedzujú na tvrdenie, ze pokial ide o ich pôvod, nie je potrebné uvádzat "ziaden komentár". V súvislosti s vyhláseniami dvoch zdruzení holandských podnikov obsiahnutými v prílohách B.4. a) a B.6. c) zalobcovia poukazujú na údajné "prelínanie záujmov" s úcastníkmi koncentrácie, pricom ale svoje tvrdenia neopierajú o dôkazy. Pokial ide o tvrdenie obsiahnuté v prílohe B.4. e), zalobcovia sa obmedzili na to, ze v prílohe k replike predlozili tlacové oznámenie, ktoré by mohlo najviac preukázat existenciu obchodných prepojení medzi autorom vyhlásenia a HMG, a to navyse len po povolení koncentrácie, kedze ide o dokument z 13. júna 2005. Jediným vyhlásením, o ktorom sa preukázalo, ze pochádza z podniku spriazneného s úcastníkmi koncentrácie je vyhlásenie Hypor BV. Aj ked totiz zalobcovia v tejto súvislosti nepredlozili ziaden dôkaz, Komisia pripustila príslusnost uvedeného podniku ku skupine Nutreco, ktorej clenom bol aj HMG. 92 Nakoniec, pokial ide o vyhlásenie pána J., Súd prvého stupna uvádza, ze vzhladom na to, ze stanovisko bolo napísané na papieri s hlavickou organizácie PVVE, ktorá Komisiu nikdy neinformovala o tom, ze pán J. konal na osobnej báze, Komisia nemala dôvod konstatovat, ze uvedené stanovisko nebolo vypracované v mene PVVE. Okrem toho z clánku, ktorý predlozili zalobcovia nevyplýva, ze pán J. by sa od tohto vyhlásenia distancoval a povazoval ho za nepresné. 93 V druhom rade sa Komisia v súvislosti s obsahom týchto vyhlásení nedopustila pri ich výklade nesprávneho posúdenia. Ako totiz vyplýva z bodu 89 vyssie, tieto vyhlásenia plne potvrdzujú závery Komisie. Naopak v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, z vyhlásení nemeckých bitúnkov nijak nevyplýva, ze «z Holandska pochádzala velmi obmedzená cast ich osípaných" a z vyhlásení holandských obchodníkov zas nevyplýva, ze "do Nemecka sa vyváza len 'velmi obmedzená` cast osípaných". 94 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze zalobcovia na dostatocnej právnej úrovni nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v rámci definície geografického trhu nezohladnila skutocnost, ze jatocné osípané urcené na nemecký trh a jatocné osípané urcené na holandský trh neboli zamenitelné z dôvodu existencie údajných genetických a hmotnostných rozdielov, ktoré by bránili vývozom. 95 Tento záver nemôze byt oslabený dokumentmi predlozenými zalobcami v prílohe k zalobe. Je potrebné poukázat na to, ze z týchto clánkov nemozno vyvodit ani to, ze osípané chované v Nemecku alebo osípané chované Holandsku nie sú vzájomne nahraditelné z dôvodu hmotnostných alebo genetických rozdielov, ani to, ze nemecké bitúnky z tohoto dôvodu nemôzu predstavovat pre holandské bitúnky konkurencný tlak. Okrem toho pokial ide osobitne o prílohy A.34 a A.35, je tiez potrebné uviest, ze zalobcovia sa obmedzujú na velmi vseobecné odkazy na clánky obsiahnuté v týchto prílohách. Je preto nutné konstatovat, ze dôkazy predlozené zalobcami neumoznujú spochybnenie analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí a zalozenej na výsledkoch vysetrovania uskutocneného Komisiou (pozri bod 60 a nasl. vyssie). 96 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. b) Neexistencia vztahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny osípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu medzi týmito dvoma krajinami Tvrdenia úcastníkov konania 97 Zalobcovia sa domnievajú, ze úcinkom zmien rozdielu nákupnej ceny osípaných medzi Nemeckom a Holandskom nebol nárast vývozu osípaných z Holandska do Nemecka, a to ani za predpokladu, ze tieto zmeny boli významné. Na podporu svojej argumentácie zalobcovia po prvé uvádzajú, ze ako vyplýva zo správy PVVE s názvom "Porovnanie cien bravcového mäsa v Holandsku, Nemecku a Belgicku", ktorá je prílohou k zalobe, na to, aby boli bezné ceny v Holandsku a v Nemecku porovnatelné, je nevyhnutné uskutocnit isté úpravy jednotlivých cien uplatnovaných na medzinárodnej úrovni tak, aby sa zohladnili náklady a rôzne pouzívané prirázky, ako aj rozdiely v definícii. 98 Po druhé podla zalobcov niektoré údaje predlozené PVVE a uvedené v prílohe repliky, teda údaje týkajúce sa týzdenného vývozu osípaných a odstavciat z Holandska do Nemecka v roku 2004, ako aj základnej ceny uplatnovanej v kazdom z týchto clenských státov pocas predmetných týzdnov, tiez dokazujú, ze vztah medzi zmenami rozdielu ceny a vývozom je velmi slabý. Zalobcovia odkazujú v tejto súvislosti na údaje týkajúce sa týzdnov c. 3 a 4, 9 a 10 a napokon týzdnov c. 49 a 50. 99 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania tvrdenia zalobcov spochybnuje. Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Otázkou existencie vztahu po prvé medzi cenou osípaných v Nemecku a ich cenou v Holandsku a po druhé medzi zmenami rozdielu týchto cien a vývozom medzi oboma krajinami sa Komisia zaoberala v bodoch 37 a 38 napadnutého rozhodnutia. Podla tohto rozhodnutia napriek tomu, ze nákupná cena zivých osípaných je v Nemecku tradicne vyssia ako v Holandsku, medzi týmito dvoma cenami existuje silný vztah, kedze sa v strednodobom a dlhodobom horizonte vyvíjajú paralelne. Okrem toho podla tohto rozhodnutia prieskum trhu potvrdil tvrdenia a dôkazy predlozené úcastníkmi koncentrácie, podla ktorých tiez existuje priamy vztah medzi zmenami cien osípaných v Holandsku a Nemecku a vývozom osípaných pretoze zvýsenie (alebo znízenie) rozdielu medzi oboma cenami prinása zvýsenie (alebo znízenie) vývozu osípaných z Holandska do Nemecka. 101 Zalobcovia nespochybnujú ani existenciu rozdielu v cene medzi Nemeckom a Holandskom, ani existenciu vztahu medzi týmito dvoma cenami. Spochybnujú vztah medzi zmenami ceny v Nemecku a v Holandsku a vývozom medzi týmito dvoma krajinami. Podla nich totiz zmeny rozdielu nákupnej ceny osípaných v Holandsku a v Nemecku -- aj ked sú významné -- nemajú za následok zvýsenie vývozu osípaných z Holandska do Nemecka. 102 Je pritom potrebné predovsetkým uviest, ze zo spisu vyplýva, ze úcastníci koncentrácie v priebehu správneho konania skutocne predlozili údaje, ktoré poukazujú na existenciu paralelnosti medzi vývojom nákupnej ceny zivých osípaných v Nemecku a v Holandsku. Úcastníci koncentrácie tiez predlozili údaje poukazujúce na existenciu paralelného vývoja medzi zvýsením alebo znízením rozdielu ceny medzi Nemeckom a Holandskom na jednej strane a zvýsením a znízením objemu vývozu osípaných medzi týmito dvoma krajinami na strane druhej. 103 V priebehu správneho konania potvrdili existenciu takéhoto vztahu aj tretie strany. Holandský obchodník s osípanými v tejto súvislosti uviedol, ze "ked bola ceny osípaných vyssia v Nemecku ako v Holandsku... pocet zvierat vyvázaných do Nemecka sa zvýsil" [príloha B.4. e)]. Nemecký bitúnok uviedol, poukazujúc na svoje nákupy holandských osípaných urcených na porázku, ze "ak bola cena osípaných v Holandsku nizsia ako cena v Nemecku, pocet holandských osípaných sa zvysoval" a ze "z cisto ekonomických dôvodov bolo výhodnejsie kupovat viac holandských osípaných" [príloha B.6. b)]. Pán J. tiez tvrdil, ze "z malých rozdielov v cenách vyplývalo zvýsenie vývozu z Holandska" [príloha B.5. b)]. 104 Navyse aj samotní zalobcovia pripústajú existenciu takéhoto vztahu medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu, ked v replike tvrdia, ze "predaj osípaných ktoré na 100% nezodpovedajú nemeckým poziadavkám sa stáva zaujímavým len ak je rozdiel v cene medzi Holandskom a Nemeckom vyssí ako priemer" (pozri bod 83 vyssie). 105 Okrem toho aj údaje oznámené PVVE a predlozené zalobcami v prílohe repliky na podporu ich tvrdení, poukazujú na existenciu a nie na absenciu priameho vztahu medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu, a teda podporujú závery Komisie. Aj týzdne, na ktoré sa zalobcovia odvolávajú, skôr dokazujú existenciu takéhoto vztahu, kedze v dvoch prípadoch spomedzi troch, ktoré zalobcovia uviedli, spôsobilo zvýsenie (týzdne c. 9 a 10) alebo znízenie (týzdne c. 49 a 50) rozdielu medzi cenou v Nemecku a cenou v Holandsku korespondujúce zvýsenie, resp. znízenie vývozu. Hoci sa paralelný vývoj medzi zmenami rozdielu cien a objemom vývozu nedá dôkladne overit vo vsetkých týzdnoch, táto skutocnost sama osebe nepostacuje na vyvrátenie konstatovania Komisie, ze takýto priamy vztah medzi týmito dvoma faktormi existuje. Poukazuje najviac na to, ze tento vztah nie je úplne lineárny. 106 Je preto potrebné dospiet k záveru, ze zalobcovia nepreukázali, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho úsudku ked dospela k záveru, ze existuje vztah medzi rozdielom v cenách osípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu osípaných medzi týmito krajinami. Toto konstatovanie nemôze byt oslabené tvrdením zalobcov, podla ktorého na to, aby boli súcasné ceny v Holandsku a v Nemecku porovnatelné, je nevyhnutné uskutocnit isté úpravy jednotlivých cien uplatnovaných na medzinárodnej úrovni tak, aby sa zohladnili rôzne náklady a rôzne pouzívané prirázky, ako aj rozdiely v definícii. V tejto súvislosti totiz Súd prvého stupna poukazuje na to, ze postacuje konstatovat, ze zalobcovia nijak nevysvetlujú, ako by mohlo z potreby uvedených úprav vyplývat spochybnenie konstatovania Komisie, podla ktorého existuje vztah medzi zmenami rozdielu cien v Holandsku a v Nemecku a objemom vývozu medzi týmito dvoma krajinami. 107 Vzhladom na vsetky predchádzajúce okolnosti je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v rámci definície relevantného geografického trhu dospela k záveru, ze existuje priamy vztah medzi zmenami rozdielu ceny osípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu osípaných medzi týmito krajinami. c) Úcinok veterinárnych opatrení, ktoré boli prijaté z dôvodu infekcií, na vývoz Tvrdenia úcastníkov konania 108 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rozsahu, v akom nezohladnila skutocnost, ze veterinárne opatrenia prijaté z dôvodu infekcií obmedzili trhy na regionálnu a vnútrostátnu úroven. Podla zalobcov sú totiz následky prijatia veterinárnych opatrení v prípade infekcií citelné na celom vnútrostátnom území a majú dosah na obchod so zahranicím, a to bez ohladu na skutocnost, ze za bezných okolností je vývoz vylúcený len v súvislosti s niektorými regiónmi. Kedze obchod s osípanými v Holandsku je sústredený v troch hlavných regiónoch, kde sa vykonáva ich porázka, prepuknutie choroby zvierat v jednom z týchto regiónov by spôsobilo jeho okamzité uzavretie, ktoré by chovatelom osípaných v tomto regióne bránilo prepravovat ich zvieratá do iných regiónov. Ovplyvnený by tak bol celý vnútrostátny trh. 109 Pokial ide konkrétne o vývoz, zalobcovia poukazujú na to, ze ak sa infekcia objaví na jednej casti vnútrostátneho územia, obchod so zahranicím sa zvycajne docasne prerusí, co môze spôsobit velmi velkú ujmu chovatelom osípaných, ktorí svoju výrobu orientujú na vývoz. Táto okolnost podla zalobcov vysvetluje preco sa chovatelia osípaných a obchodníci s osípanými zdráhajú organizovat svoju výrobu podla vývozu. 110 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania tvrdenia zalobcov spochybnuje. Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Ako vyplýva z bodu 43 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila úcinky infekcií na vývoz a usúdila, ze vzhladom na to, ze z údajov o vývoze vyplývalo, ze prerusenie vývozu spôsobené chorobou zvierat nezabránilo vývozu velkého poctu osípaných z Holandska do Nemecka a ze veterinárne opatrenia prijaté na vnútrostátnej úrovni ovplyvnovali tak domáci obchod v Holandsku ako aj vývoz, existencia týchto opatrení nemohla byt povazovaná za urcujúci faktor pre definovanie geografického trhu. 112 Súd prvého stupna uvádza, ze analýza rôznych podkladov zahrnutých do spisu ukazuje, ze prerusenie vývozu vyplývajúce z infekcií malo vo vseobecnosti úcinky, ktoré sa prejavili len v obmedzených obdobiach a ze po kazdej infekcnej kríze sa vývoz rýchlo dostal do normálneho stavu sprevádzaného rýchlym návratom normálnych hodnôt. Vzhladom na tieto konstatovania preto nebolo dokázané, ze záver Komisie -- podla ktorého docasné prerusenie alebo obmedzenie vývozu vyplývajúce z infekcie nespôsobuje obmedzenie relevantného trhu na regionálnu alebo vnútrostátnu úroven, a preto netvorí okolnost, ktorá je rozhodujúca pre definíciu geografického trhu -- bol poznacený zjavne nesprávnym posúdením. 113 Z toho vyplýva, ze aj túto výhradu je potrebné zamietnut. d) Existencia dalsích prekázok vývozu Tvrdenia úcastníkov konania 114 Zalobcovia vo svojej zalobe uvádzajú, ze existencia financných alebo iných prekázok tiez vyzaduje rozdielny prístup k holandskému a nemeckému trhu. Medzi tieto prekázky zaradujú dodatocnú veterinárnu kontrolu holandských osípaných urcených na predaj na nemeckom trhu, ako aj urcité "dodatocné náklady" spojené s vývozom. Vo svojej replike zalobcovia tvrdia, ze tieto dodatocné náklady spojené s vývozom boli podrobne vysvetlené syndikátom NVV v jeho odpovedi na otázky v dotazníku zaslanom Komisiou v priebehu správneho konania a upresnujú, ze ide o najmä o prekázky týkajúce sa ceny osípaných, výnos fariem, hospodársku sútaz na európskom trhu s mäsom, poziadavky na kvalitu výrobku v súvislosti s osípanými, dodatocné prepravné náklady, povolenie na vývoz a poplatky za krvné testy (v súvislosti s Aujeszkého chorobou). 115 Pokial ide najmä o "prekázky týkajúce sa ceny osípaných" zalobcovia tvrdia, ze z odpovede NVV na dotazník Komisie, ako aj zo správy PVVE (pozri bod 97 vyssie) vyplýva, ze po zohladnení celého súboru korekcných faktorov, existuje medzi cenou osípaných v Nemecku a v Holandsku rozdiel vo výske 0,08 eura na kg, co predstavuje prekázku v rozsahu 7,20 eura na osípanú, kedze priemerná hmotnost usmrtenej jatocnej osípanej je okolo 90 kg. 116 Komisia tvrdí, ze zalobcovia sa v zalobe v súvislosti s týmto tvrdením obmedzili na uvedenie existencie dodatocnej veterinárnej kontroly osípaných urcených na vývoz do Nemecka. S podporou vedlajsieho úcastníka konania preto spochybnuje prípustnost iných údajných prekázok vývozu, kedze v prvom rade sa na existenciu týchto dalsích prekázok poukázalo oneskorene v stádiu repliky a v druhom rade tieto prekázky s výnimkou prepravných nákladov neboli podrobne vysvetlené v odpovedi na otázky v dotazníku uvádzanom zalobcami. Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania v kazdom prípade spochybnuje vsetky vecné tvrdenia zalobcov. Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Predovsetkým je potrebné analyzovat tvrdenie týkajúce sa dodatocnej veterinárnej kontroly, ktorej boli podriadené osípané urcené na vývoz do Nemecka. Komisia v tejto súvislosti v bodoch 33 a 34 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze úcastníci koncentrácie uviedli -- co potvrdili viaceré tretie osoby -- ze vsetky zijúce osípané urcené na porázku musia byt preskúmané nezávisle od miesta, kde sú usmrtené, pricom jediná doplnujúca poziadavka vo vztahu k vývozu je prítomnost veterinára na farme alebo na mieste zhromazdenia, z coho vyplývajú dodatocné náklady vo výske priblizne 1 az 1,25 eura na osípanú a tieto náklady sú vyrovnané predajnou cenou, ktorá je v Nemecku zvycajne vyssia. 118 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobcovia ani vo svojich písomných podaniach, ani na pojednávaní nijak nepodporili tvrdenie o existencii údajnej dodatocnej veterinárnej kontroly osípaných urcených na vývoz do Nemecka, ktorá by sa odlisovala od kontroly uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Túto výhradu je preto potrebné zamietnut. 119 Pokial ide o dalsie údajné prekázky vývozu, je potrebné konstatovat, ze boli skutocne konkretizované len v replike a ze zaloba v tejto súvislosti neobsahuje ziaden vseobecný ani konkrétny odkaz na odpoved NVV na otázky v dotazníku Komisie. Ja vsak potrebné pripomenút, ze aj ked v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dôvod predstavujúci rozsírenie dôvodu, ktorý uz bol predlozený priamo alebo nepriamo v zalobe a ktorý má na tento uz predlozený dôvod úzku väzbu, sa musí vyhlásit za prípustný (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, [17]T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39, a Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 109 a 111 a tam citovanú judikatúru). 120 Je pritom potrebné poukázat na to, ze zalobcovia v zalobe Komisii viac krát vytýkali, ze nezohladnila skutkové okolnosti, ktoré predlozili v priebehu správneho konania ked odkázali, aj ked nepochybne len vseobecným spôsobom, na tvrdenia uvedené vo vyjadreniach podaných v priebehu uvedeného konania. Tiez je potrebné uviest, ze zalobcovia v zalobe uviedli "financné a iné prekázky" a "dodatocné náklady spojené s vývozom", ktoré rozlisovali medzi holandským a nemeckým trhom, na ktorom prebieha nákup osípaných urcených na porázku. Z toho vyplýva, ze upresnenia zalobcov uvedené v replike môzu byt povazované za rozsírenie argumentácie, ktorá uz bola v zalobe uvedená. Preto je s ohladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode potrebné dospiet k záveru, ze tieto upresnenia sú prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T-118/96, Zb. s. II-2991, body 144 a 145). 121 Tvrdenia zalobcov v tejto súvislosti vsak nie sú dôvodné. 122 Pokial totiz ide po prvé o údajné "prekázky týkajúce sa ceny osípaných" je potrebné pripomenút, ze hlavným predmetom definície trhu, teda trhu výrobkov ako aj geografického trhu, je identifikovat systematickým spôsobom obmedzenia, ktorými hospodárska sútaz zatazuje dotknuté podniky a urcit ci existujú skutocní konkurenti, ktorí sú schopní ovplyvnit konanie dotknutých podnikov alebo im zabránit konat nezávisle od úcinnej hospodárskej sútaze. Základnou otázkou pri definovaní geografického trhu v prejednávanej veci teda bolo, ci by sa zákazníci úcastníkov koncentrácie, najmä chovatelia osípaných, obrátili v prípade mierneho, ale stáleho poklesu nákupnej ceny osípaných alebo prasníc na dotknutých územiach na bitúnky nachádzajúce sa inde (pozri bod 80 vyssie a body 2 a 17 oznámenia o relevantnom trhu). 123 Je pritom potrebné poukázat na to, ze viaceré skutocnosti uvedené v spise podporujú konstatovanie Komisie, ze nielen bitúnky nachádzajúce sa v Holandsku ale tiez niektoré bitúnky v Nemecku vytvárajú obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré môzu ovplyvnit konanie úcastníkov koncentrácie (pozri body 102 az 104 vyssie). Okrem toho údaje predlozené PVVE v súvislosti s vývozom osípaných z Holandska do Nemecka a uvedené v prílohe repliky samotnými zalobcami (pozri bod 105 vyssie) poukazujú na to, ze medzi oboma krajina prebiehal sústavný vývoz v nezanedbatelnom rozsahu, a to aj ked bol rozdiel medzi cenou v Nemecku a cenou v Holandsku nizsí ako 7,20 eura za osípanú. Tieto skutocnosti preukazujú, ze prípadné "prekázky týkajúce sa ceny osípaných" predstavovali ako také -- aj za predpokladu, ze existovali, co nebolo dostatocne preukázané -- len miernu bariéru vývozu a ze Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia. Túto výhradu je preto potrebné zamietnut. 124 Pokial ide po druhé o údajnú prekázku súvisiacu s dodatocnými prepravnými nákladmi, Komisia v bode 20 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze podla úcastníkov koncentrácie a podla výsledkov prieskumu trhu nie sú prepravné náklady rozhodujúce ak majú len okrajový dosah na cenu osípaných urcených na porázku. Zalobcovia tento záver nespochybnujú ani v zalobe, ani v replike. Na podporu svojho tvrdenia sa obmedzili na velmi vseobecný odkaz na odpoved NVV na otázky v dotazníku Komisie. Aj ked táto odpoved skutocne uvádza prepravné náklady, nijak nepodporuje tvrdenia zalobcov a nemôze pre ne ani vytvorit základ, ani preukázat zjavne nesprávne posúdenie Komisie v tejto súvislosti. (pozri bod 60 a nasl. vyssie). Aj túto výhradu je preto potrebné zamietnut. 125 Napokon pokial ide po tretie o ostatné údajné prekázky vývozu uvedené v bode 114 vyssie, nie sú vysvetlené ani v zalobe, ani v odpovedi NVV na otázky v dotazníku Komisie a ich existencia nie je potvrdená ziadnym dôkazom. Navyse zalobcovia nevysvetlujú v com môzu výnos fariem a hospodárska sútaz na európskom trhu s mäsom predstavovat prekázky vývozu alebo zahrnat dodatocné náklady spojené s vývozom. 126 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa pri definovaní geografického trhu nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s ostatnými údajnými prekázkami vývozu, ktoré uvádzali zalobcovia. e) Prepravné vzdialenosti zohladnené Komisiou, ktoré sú mensie ako okruh 150 km, a existencia politických tlakov Tvrdenia úcastníkov konania 127 Zalobcovia poukazujú na to, ze viac ako 70% prepravy mäsa osípaných na bitúnky sa uskutocnuje do vzdialeností, ktoré sú mensie ako 50 km, 85% do vzdialeností mensích ako 70 km a 95% do vzdialeností mensích ako 95 km. Vyplýva z toho, ze najväcsia cast jatocných osípaných sa na bitúnky prepravuje v rámci vzdialeností, ktoré sú výrazne kratsie ako je okruh 150 km, pouzitý ako základ pre definíciu relevantného geografického trhu v napadnutom rozhodnutí. Tento okruh bol teda Komisiou stanovený svojvolným spôsobom. Vzhladom na existenciu prekázok vývozu je v prejednávanej veci velmi nepravdepodobné, ba dokonca nepredstavitelné, aby dodávatela zivých osípaných urcených na porázku prepravovali svoje zvieratá v dôsledku mierneho ale stáleho poklesu nákupnej ceny, uplatnovanej subjektom, ktorý vzisiel z koncentrácie, na konkurencné bitúnky vo vzdialenosti 150 km. 128 Zalobcovia okrem toho tvrdia, ze existencia zvysujúcich sa politických tlakov sledujúcich znízenie dlzky prepravy zivých zvierat tiez poukazuje na to, ze by bolo vhodné obmedzit relevantný geografický trh v prejednávanej veci na holandské územie. 129 Komisia tvrdenia zalobcov spochybnuje. Posúdenie Súdom prvého stupna 130 Predovsetkým je potrebné poukázat na to, ze tak ako bolo zdôraznené v bode 122 vyssie, rozhodujúcou otázkou pre definíciu relevantného geografického trhu v prejednávanej veci je, ci by dodávatelia osípaných urcených na porázku boli ochotní po miernom ale stálom poklese nákupnej ceny osípaných prepravovat svoje zvieratá do vzdialenosti 150 km na konkurencné bitúnky, takze takýto cenový pokles by nebol pre subjekt, ktorý vzisiel z koncentrácie, výnosný. Okolnost, ze väcsina osípaných urcených na porázku sa normálne prepravuje do vzdialeností, ktoré sú kratsie ako 150 km, preto sama osebe nepredstavuje rozhodujúcu skutocnost pre definovanie relevantného trhu. 131 Okrem toho prieskum trhu, ktorý uskutocnila Komisia, ako aj dôkazy, ktoré uz boli prednesené a zahrnuté do spisu potvrdili, ze bitúnky nachádzajúce sa v okruhu 150 km mohli predstavovat alternatívne riesenie v prípade znízenia nákupných cien osípaných po koncentrácii (pozri bod 102 a nasl. vyssie). Je preto potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 132 Pokial ide o existenciu údajných politických tlakov, je nutné uviest, ze samotní zalobcovia uznávajú, ze sa jedná o doplnujúce tvrdenie, ktoré nepredstavuje rozhodujúcu okolnost pre definíciu geografického trhu. Zalobcovia v kazdom prípade svoje tvrdenia v tejto súvislosti vôbec nepodlozili. 133 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti je potrebné aj túto výhradu zamietnut. f) Predchádzajúca rozhodovacia prax Tvrdenia úcastníkov konania 134 Zalobcovia Komisii vytýkajú, ze sa bez vázneho dôvodu odchýlila od svojej prechádzajúcej rozhodovacej praxe v oblasti definície geografického trhu, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku, ako aj od rozhodovacej praxe holandského orgánu hospodárskej sútaze. Aj ked je podla zalobcov pravda, ze Komisia má definovat relevantný geografický trh podla relevantných skutocností kazdej veci, nemôze tak urobit náhlym odklonom od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe a bez toho aby predlozila vázne dôvody. Okrem toho rozhodnutia prijaté Komisiou v súvislosti s geografickým trhom, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku v iných clenských státoch tiez predstavujú precedensy. 135 Komisia tvrdenia zalobcov spochybnuje. Posúdenie Súdom prvého stupna 136 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze aj ked podla judikatúry Komisii prinálezí rozviest svoje úvahy explicitným spôsobom v prípade, ze rozhodnutie výrazne prekracuje rámec jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 31), hospodárske subjekty nemôzu vlozit svoju legitímnu dôveru do udrziavania predchádzajúcej rozhodovacej praxe, ktorá môze byt v rámci miery volnej úvahy institúcií Spolocenstva zmenená (pozri rozsudok General Electric/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 512 a tam citovanú judikatúru). Zalobcovia hlavne nemôzu mat takúto legitímnu dôveru z dôvodu, ze Komisia v skorsom rozhodnutí definovala trhy urcitým spôsobom, pretoze Komisia a a fortiori ani Súd prvého stupna nie sú zisteniami uvedenými v takom rozhodnutí viazaní (pozri v tomto zmysle rozsudok General Electric/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 514). 137 V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým konstatovat, ze zalobcovia nepoukázali na ziadnu vec, v ktorej by Komisia preskúmala trhy, na ktorých prebieha nákup zivých osípaných a prasníc urcených na porázku v Holandsku. Nemôzu preto tvrdit, ze sa v napadnutom rozhodnutí odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Aj ked je pravda, ze v niektorých rozhodnutiach Komisia preskúmala trh, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku v iných clenských státoch, najmä v Dánsku [pozri rozhodnutie Komisie 2000/42/ES z 9. marca 1999 o konaní podla nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 (vec IV/M.1313 Danish Crown/Vestjyske Slagterier) ([18]Ú. v. ES L 20, 2000, s. 1), a rozhodnutie zo 14. februára 2002, o konaní podla nariadenia c. 4064/89 (vec COMP/M.2662 Danish Crown/Steff-Houlberg)], ako aj v Nemecku [rozhodnutie Komisie z 19. marca 2004 o konaní podla nariadenia c. 4064/89 (vec COMP/M.3337 Best Agrifund/Nordfleisch)], analýza uskutocnená v uvedených rozhodnutiach nie je nevyhnutne uplatnitelná na iné geografické trhy, kedze konkurencné podmienky v rozdielnych clenských státoch môzu byt zásadne odlisné. 138 Pokial totiz ide o dánsky trh, je pravda, ze Komisia vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach dospela k záveru, ze trh so zivými osípanými urcenými na porázku má vnútrostátny rozmer, avsak porovnanie medzi týmito rozhodnutiami poukazuje na to, ze podmienky holandského a dánskeho trhu sa zásadne odlisujú. V Dánsku je totiz na rozdiel od Holandska trh charakteristický organizáciou bitúnkov na druzstevnom základe, ktorá chovatelov viaze k bitúnkom urceným pre osípané povinnostou výlucného dodávania, dlhými výpovednými lehotami a prémiami. Na druhej strane je vývoz holandských osípaných do Nemecka v porovnaní s vývozom dánskych osípaných ovela rozsiahlejsí, hoci rozdiel medzi dánskou a holandskou cenou je ovela väcsí, ako rozdiel medzi holandskou a nemeckou cenou. Pokial ide o nemecký trh, vo veci Best Agrifund/Nordfleisch uvedenej zalobcami, Komisia ponechala otázku definície geografického trhu otvorenú. 139 Pokial ide o rozdiel medzi posúdením Komisie v napadnutom rozhodnutí a posúdením uskutocneným holandským orgánom hospodárskej sútaze, je predovsetkým potrebné pripomenút, ze vzhladom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spocíva nariadenia c. 139/2004, nemôzu rozhodnutia vnútrostátnych orgánov viazat Komisiu v rámci konaní o kontrole koncentrácií [pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([19]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 56]. Okrem toho sa Komisia a holandský orgán hospodárskej sútaze rozhodujú vo svojich vlastných oblastiach právomoci podla rozdielnych kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, uz citovaný, bod 57). Samotní zalobcovia v kazdom prípade pripustili, ze holandský orgán hospodárskej sútaze v rámci definície geografického trhu zohladnil konkurencný tlak vyvíjaný zahranicnými bitúnkami nachádzajúcimi sa v pohranicných oblastiach. 140 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut aj túto výhradu. 141 Berúc do úvahy uvedené okolnosti, je potrebné dospiet k záveru, ze vzhladom na to, ze zalobcovia nepreukázali, ze Komisia sa v rámci definície geografického trhu uvedenej v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, tretia cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 5. O prvej a stvrtej casti zalobného dôvodu týkajúcich sa analýzy koncentrácie v súvislosti s právom hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania 142 Na rozdiel od výsledku analýzy, ku ktorému dospela v napadnutom rozhodnutí Komisia, zalobcovia tvrdia, ze koncentrácia vytvára na trhu, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných a prasníc urcených na porázku, dominantné postavenie nového subjektu, cím vzniká prekázka úcinnej hospodárskej sútaze, a preto mala byt uvedená koncentrácia vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. 143 V prvom rade sa podla zalobcov ekonomická analýza Komisie zakladá na chybnom východisku súvisiacom s nesprávnou definíciou relevantných geografických trhov. Ak by Komisia umiestnila relevantné geografické trhy na vnútrostátnu úroven, dospela by k inému záveru, a to v tom zmysle, ze koncentrácia vytvára na týchto trhoch "osobitne dominantné postavenie". Zalobcovia tvrdia, ze v prejednávanej veci majú po spornej operácii jej úcastníci trhový podiel vo výske 65% na holandskom trhu, na ktorom prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku, kým, tak ako vyplýva z údajov predlozených NVV, kazdý z ostatných bitúnkov predstavuje trhový podiel najviac 8%. 144 V druhom rade zalobcovia kritizujú konstatovanie v bode 50 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého priemerná prebytková kapacita bitúnkov urceným pre osípané v Holandsku dosahuje 12%. Zastávajú naopak názor, ze v prejednávanej veci prebytková kapacita neexistuje, kedze kapacita bitúnku nie je s cielom zabezpecit dobrú správu podniku vzdy plne vyuzitá. Stále existuje istá nevyuzitá rezerva zodpovedajúca priblizne 10% kapacity bitúnku, ktorej úcelom je moznost riadne reagovat na kolísanie ponuky jatocných osípaných. Vyuzitie kapacity bitúnku na 100% by naopak malo za následok trh, na ktorom by chovatelia alebo obchodníci s osípanými nemali viac moznost volby obrátit sa na daný bitúnok, co by na trhu mohlo spôsobit isté narusenia. 145 V tretom rade zalobcovia Komisii vytýkajú, ze pri analýze úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz ignorovala viacero skutocností, a to najmä, po prvé, ze vývoz jatocných osípaných z Holandska do Nemecka nikdy neprekrocil 10 az 15% celkovej produkcie, po druhé, ze vývozný trh má doplnujúcu povahu, kedze potreby holandského trhu absorbujú priblizne 85 az 90% výrobnej kapacity, po tretie, ze vývozný trh je v Nemecku doplnujúcim trhom, po stvrté, ze dovoz osípaných pochádzajúcich z Holandska do Nemecka je predmetom hospodárskej sútaze zo strany dovozov z Dánska a napokon po piate, ze vsetky tieto skutocnosti sú posilnené financnými prekázkami a inými prekázkami vývozu uvedenými v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu. 146 Vo stvrtom rade zalobcovia tvrdia, ze dominantné postavenie vytvorené po spornej operácii nevyplýva len z velmi vysokých trhových podielov úcastníkov koncentrácie, ale tiez z "výrazného prelínania záujmov v rôznych organizáciách, ktoré majú na relevantnom trhu istú silu", ako sú Centrale Organisatie voor de Vleessector (COV), PVVE, Land- en Tuinbouw Organisatie Nederland (LTO), Zuidelijke Land- en Tuinbouw Organisatie (ZLTO) a Noord-Brabantse Christelijke Boerenbond (NCB). 147 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania spochybnuje tvrdenia uvedené zalobcami. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 148 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 2 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa koncentrácia, ktorá znacne nenarusí úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. 149 Takisto je potrebné pripomenút, ze hoci existencia dominantného postavenia musí byt v kazdej veci urcená individuálne podla okolností prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 136), podla odôvodnenia c. 32 nariadenia c. 139/2004 môzu byt koncentrácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu dotknutých podnikov nemôzu narusit úcinnú hospodársku sútaz, povazované za zlucitelné so spolocným trhom. To sa týka najmä prípadov, ked trhový podiel dotknutých podnikov nepresahuje 25% ani na spolocnom trhu, ani na jeho podstatnej casti. 150 V prejednávanej veci Komisia v súvislosti s trhmi, na ktorých prebieha nákup osípaných urcených na porázku, konstatovala, ze úcastníci koncentrácie by po jej uskutocnení mali celkovo na kazdom z troch relevantných trhov podiel nizsí ako 30% (bod 47 napadnutého rozhodnutia). Po tomto konstatovaní Komisia v bodoch 48 az 51 napadnutého rozhodnutia rozvinula svoju analýzu hospodárskej sútaze a konstatovala, ze po koncentrácii zostanú trhy dostatocne rozdrobené, pricom prítomní budú viacerí konkurenti s trhovými podielmi medzi 4 a 16% (bod 49 napadnutého rozhodnutia) a prebytková kapacita bitúnkov bude dosahovat priblizne 12% v Holandsku, 14% v Belgicku a 28% v západných regiónoch Nemecka. 151 Pokial ide o trhy, na ktorých prebieha nákup prasníc urcených na porázku, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze po uskutocnení koncentrácie budú trhové podiely este nizsie, teda menej ako 20% na kazdom z troch relevantných trhov (bod 52 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na obmedzenost trhových podielov, ktoré boli výrazne nizsie ako prahová hodnota uvedená v odôvodnení c. 32 nariadenia c. 139/2004, Komisia nepokladala za potrebné pokracovat v analýze hospodárskej sútaze (bod 53 napadnutého rozhodnutia). 152 Na konci tejto analýzy teda Komisia dospela k záveru, ze koncentrácia nespôsobila na trhoch, na ktorých prebieha nákup zivých osípaných a prasníc urcených na porázku, problémy súvisiace s hospodárskou sútazou (bod 54 napadnutého rozhodnutia). 153 Súd prvého stupna uvádza, ze tvrdenia zalobcov nemôzu spochybnit analýzu hospodárskej sútaze, ktorú vytvorila Komisia a je uvedená v napadnutom rozhodnutí. 154 V prvom rade je totiz potrebné pripomenút, ze argumentácia týkajúca sa nesprávnej definície relevantných trhov uz bola odmietnutá v rámci preskúmania druhej a tretej casti prvého zalobného dôvodu (pozri bod 69 a nasl., resp. bod 79 a nasl. vyssie). 155 V druhom rade, pokial ide o konstatovanie v bode 50 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa existencie prebytkovej kapacity na holandských bitúnkoch v rozsahu priblizne 12%, je potrebné uviest, ze existenciu tejto kapacity uznali aj samotní zalobcovia v zalobe a v replike, ked tvrdili, ze "istá kapacitná rezerva (priblizne 10%) je nevyhnutná na to, aby bolo mozné absorbovat do znacnej miery kolísavú ponuku jatocných osípaných". Mozná existencia takejto prebytkovej kapacity na trhu -- aj ked má významný rozsah -- vytvára v rámci analýzy hospodárskej sútaze v kazdom prípade len doplnujúcu okolnost, ktorá môze relativizovat postavenie úcastníkov koncentrácie na trhu po jej uskutocnení. 156 V tretom rade, pokial ide o skutocnosti uvedené v bode 145 vyssie, ktoré Komisia vo svojej analýze hospodárskej sútaze údajne ignorovala, je potrebné konstatovat -- bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberat otázkou ich prípustnosti, na ktorú poukázala Komisia --, ze zalobcovia nevysvetlujú ani to, z akých dôvodov a akým spôsobom mala analýza týchto skutocností priviest Komisiu k záveru, ze koncentrácia znacným spôsobom narusuje úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti, ani to, akým iným spôsobom sa Komisia mala dopustit nesprávneho posúdenia vo svojej analýze hospodárskej sútaze tým, ze uvedené skutocnosti nezohladnila Navyse zalobcovia svoje tvrdenia nijak nepreukázali a existencia údajných prekázok vývozu, ktoré uvádzajú, uz bola vylúcená v rámci preskúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu. 157 Napokon pokial ide o výhradu týkajúcu sa údajného "prelínania záujmov", v organizáciách, ktoré majú na relevantnom trhu istú silu, je potrebné poukázat na to, ze táto výhrada sa neopiera o nijaký dôkaz predlozený zalobcami a preto musí byt zamietnutá. 158 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti a na to, ze zalobcovia nepreukázali, ze Komisia sa dopustila chýb vo svoje analýze úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz, je potrebné prvú a stvrtú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 159 Berúc do úvahy vsetky predchádzajúce okolnosti, je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod ako celok. B -- O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a povinnosti nálezitej starostlivosti 160 Druhý zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia (clánok 253 ES) a povinnost nálezitej starostlivosti, mozno rozdelit do troch castí. 1. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti nálezitej starostlivosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 161 Zalobcovia po prvé Komisii vytýkajú, ze porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, kedze ignorovala tvrdenia a informácie, ktoré predlozili na podporu svojej argumentácie v priebehu správneho konania, a to tým, ze ich bud vôbec nezohladnila alebo ich aspon nezahrnula do svojej analýzy, aj ked islo o skutocnosti, na ktorých bolo potrebné zalozit definíciu relevantného geografického trhu. Po druhé zalobcovia Komisii vytýkajú, ze napadnuté rozhodnutie zalozila bud na informáciách predlozených úcastníkmi koncentrácie a tretími osobami spriaznenými s týmito úcastníkmi alebo tretími osobami, ktoré nemali dostatocnú odbornost, alebo dostatocný mandát, alebo na osobných hypotézach, ktoré neboli dostatocne preukázané, pricom neuskutocnila nezávislý prieskum trhu na základe tvrdení, ktoré jej zalobcovia predlozili a na základe nezrovnalostí medzi informáciami, ktoré mala k dispozícii. Z toho vyplýva, ze Komisia dospela k výsledkom a záverom, ktoré sú nesprávne. Najmä pokial ide o vyhlásenia pána J. zalobcovia Komisii vytýkajú, ze ich nepoziadala o nijakú informáciu v súvislosti s obsahom uvedeného vyhlásenia a ze nezohladnila ich listy z 21. decembra 2004 (pozri bod 26 vyssie). 162 Komisia spochybnuje vsetky tvrdenia zalobcov v tejto súvislosti. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O povinnosti nálezitej starostlivosti 163 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v prípadoch, kedy majú institúcie Spolocenstva k dispozícii volnú úvahu, ako je to v oblasti kontroly koncentrácií (pozri judikatúru citovanú v bode 53 vyssie) má dodrziavanie záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spolocenstva v správnych konaniach o to väcsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, právo dotknutej osoby prejavit svoje stanovisko, ako aj právo na rozhodnutie, ktoré je dostatocne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, [20]T-167/94, Zb. s. II-2589, bod 73, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, [21]T-528/93, T-542/93, T-543/93 a T-546/93, Zb. s. II-649, bod 93 a tam citovanú judikatúru). 164 V oblasti kontroly koncentrácií má Komisia podla ustálenej judikatúry k dispozícii volnú úvahu, a to najmä pokial ide o posúdenia ekonomickej povahy (pozri judikatúru uvedenú v bode 53 vyssie). Dodrziavanie záruk zo strany Komisie, poskytovaných právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach, medzi ktoré patrí povinnost nálezitej starostlivosti, ktorá od Komisie vyzaduje, aby starostlivo a nestranne preskúmala vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, preto v tejto oblasti získava o to väcsí význam (o význame dodrziavania záruk vyplývajúcich z právneho poriadku Spolocenstva v oblasti kontroly koncentrácií pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 126). 165 Kedze Komisia musí v tejto oblasti v rámci svojho konania dodrziavat povinnost nálezitej starostlivosti, je povinná s potrebnou starostlivostou zistit skutkové a právne okolnosti, na ktorých závisí výkon jej volnej úvahy, a to tak, ze zhromazdí skutkové okolnosti, ktoré sú pre výkon tejto právomoci nevyhnutné a môzu mat výrazný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu. Z tejto povinnosti vyplýva po prvé to, ze Komisia je povinná zohladnit tak skutkové okolnosti a informácie, ktoré sú jej predlozené oznamovatelmi, ako aj skutkové okolnosti a informácie predlozené inými tretími osobami, ktoré sa na konaní aktívne zúcastnujú, a po druhé to, ze je povinná v prípade potreby tieto skutkové okolnosti získat prostredníctvom prieskumu trhu alebo ziadostí o informácie adresovaných trhovým subjektom. 166 Je vsak potrebné poukázat na to, ze v oblasti kontroly koncentrácií sa musí povinnost Komisie dodrziavat záruky poskytované právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach, a teda aj povinnost dodrziavania povinnosti nálezitej starostlivosti, vykladat -- tak ako v prípade povinnosti dodrziavania povinnosti odôvodnenia (pozri bod 192 nizsie) -- spôsobom zlucitelným s poziadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje vseobecnú struktúru nariadenia c. 139/2004 a ktorá od Komisie vyzaduje, aby pri výkone svojej volnej úvahy dodrziavala prísne lehoty (pozri v tomto zmysle v súvislosti s nariadením c. 4064/89 rozsudok Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 39). 167 Práve s ohladom na tieto zásady je potrebné preskúmat kritiku formulovanú zalobcami, týkajúcu sa údajného porusenia povinnosti nálezitej starostlivosti zo strany Komisie. O údajnom porusení povinnosti nálezitej starostlivosti 168 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti po prvé tým, ze nezohladnila tvrdenia a informácie, ktoré zalobcovia predlozili v priebehu správneho konania a po druhé tým, ze napadnuté rozhodnutie zalozila na informáciách, ktoré pochádzali hlavne od úcastníkov koncentrácie alebo od tretích osôb, ktoré boli s týmito úcastníkmi spriaznené a v kazdom prípade na informáciách, ktoré neboli dostatocne overené vhodným a nezávislým prieskumom trhu. 169 Pokial ide o prvý bod tejto casti zalobného dôvodu, je predovsetkým potrebné uviest, ze v rámci druhého zalobného dôvodu sa zalobcovia obmedzujú na to, ze Komisii vseobecným spôsobom vytýkajú, ze nezohladnila skutocnosti a informácie, ktoré predlozili v priebehu správneho konania, pricom neupresnujú aké informácie alebo relevantné skutocnosti prípadu Komisia neanalyzovala s potrebnou starostlivostou a nestrannostou. 170 Okrem toho analýza spisu ako aj úvahy uvedené v bode 79 a nasl. vyssie v súvislosti s tretou castou prvého zalobného dôvodu poukazujú v rozpore s tvrdením zalobcov na to, ze Komisia neignorovala skutocnosti a informácie, ktoré zalobcovia predlozili v priebehu správneho konania, ale práve naopak tieto skutocnosti a informácie zohladnila a zahrnula do svojej analýzy. Toto konstatovanie potvrdzuje skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia výslovne analyzovala podstatu vsetkých skutocností, o ktorých zalobcovia v rámci tejto zaloby tvrdia, ze ich uviedli pocas správneho konania a ktoré podla nich Komisia v rámci svojej analýzy nevzala do úvahy. 171 V napadnutom rozhodnutí je výhrada týkajúca sa neexistencie zamenitelnosti medzi nemeckými a holandskými osípanými preskúmaná v bode 27 (prvá zarázka), ako aj v bodoch 31 a 32, výhrada týkajúca sa neexistencie vztahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny a objemom vývozu je predmetom bodov 36 az 38, dôsledky infekcií sa analyzujú v bodoch 27 (tretia zarázka) a 43, údajná existencia veterinárnych poziadaviek a iných dodatocných vývozných nákladov je predmetom analýzy v bode 27 (druhá zarázka) a v bodoch 33 az 35, otázkou prepravných vzdialeností sa Komisia zaoberá v bode 26, precedensy Komisie v dotknutej oblasti sú zohladnené v bode 17, otázka týkajúca sa prebytkovej kapacity sa posudzuje v bode 50 v casti týkajúcej sa analýzy úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz. Napokon v bodoch 29, 39 a 40 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberá tvrdením zalozenom na trvaní dodávatelských zmlúv, ktoré zalobcovia uviedli na zasadaní 10. decembra 2004, ale na ktoré nepoukázali v rámci tejto veci. Naopak zo spisu ani z tvrdení zalobcov nevyplýva, ze v priebehu správneho konania výslovne uviedli výhrady zalozené na prepravných vzdialenostiach, ktoré boli kratsie ako okruh 150 km zohladnený Komisiou a na existencii politických tlakov na obmedzenie trvania prepravy zivých zvierat. 172 Výhrady zalobcov v tejto súvislosti je preto potrebné zamietnut. 173 Pokial ide o druhý bod tejto casti zalobného dôvodu, je potrebné uviest, ze zalobcovia spochybnujú tak prvý "prieskum trhu" uvedený v bode 26 napadnutého rozhodnutia a uskutocnený Komisiou na základe zaslania dotazníka viacerým trhovým subjektom, ako aj prieskum trhu, ktorý Komisia nazvala "doplnujúci prieskum" a je uvedený v bode 30 a nasl. napadnutého rozhodnutia, pricom bol uskutocnený s cielom posúdit relevantnost skutocností a tvrdení, ktoré predniesli zalobcovia. Konkrétne bol doplnujúci prieskum podla zalobcov "chybný" a "nereprezentatívny", kedze bol uskutocnený výhradne na základe vyhlásení úcastníkov koncentrácie alebo tretích osôb, ktoré boli s týmito úcastníkmi spriaznené. 174 Pokial ide o prvý "prieskum trhu", je potrebné predovsetkým uviest, ze v konaniach o kontrole koncentrácií Komisia po oznámení zvycajne uskutocní vysetrovanie na základe právomocí, ktoré je vyplývajú z nariadenia c. 139/2004, aby lepsie porozumela fungovaniu relevantných trhov a získala informácie o hospodárskej sútazi na týchto trhoch. Takéto vysetrovanie môze za normálnych okolností spocívat v zaslaní dotazníka podnikom a iným subjektom, akými sú zdruzenia podnikov alebo profesijné zdruzenia, ktoré majú o dotknutom trhu dôkladné vedomosti. 175 Z spisu pritom vyplýva, ze v prejednávanej veci malo vysetrovanie Komisie rozsah, ktorý nebol zanedbatelný, kedze sa na nom zúcastnilo skoro 200 trhových subjektov. Okrem toho dotazník zaslaný jednotlivým trhovým subjektom obsahoval 36 velmi podrobných otázok vztahujúcich sa na relevantné trhy, ako aj na analýzu úcinkov koncentrácie na hospodársku sútaz. Spomedzi týchto otázok sa 14 týkalo trhov, na ktorých prebieha nákup zivých osípaných urcených na porázku a dalsích sest sa týkalo specificky rozsahu geografického trhu a najmä problémov prepravnej vzdialenosti, vnútrostátnych rozmerov trhu, regiónov, ktoré úcastníci koncentrácie navrhli ako centrum okruhu 150 km a prepravných nákladov. NVV bol tento dotazník dorucený a tento syndikát odpovedal na otázky v nom uvedené. 176 Vzhladom na tieto konstatovania zalobcovia nemôzu tvrdit, ze Komisia neuskutocnila dostatocné vysetrovanie s cielom zistit relevantné skutocnosti prejednávanej veci, najmä v súvislosti s definíciou geografického trhu pre trhy, na ktorých prebieha nákup osípaných a prasníc urcených na porázku. Pokial ide o tvrdenie zalobcov, podla ktorého nic v napadnutom rozhodnutí neumoznuje urcit skutocnosti, na ktorých bol prieskum trhu zalozený, je potrebné v prvom rade poznamenat, ze Komisia vo viacerých bodoch uvedeného rozhodnutia presne uviedla subjekty, ktoré predmetné informácie predlozili (pozri najmä body 32, 38 a 42 napadnutého rozhodnutia), a v druhom rade je potrebné uviest, ze Komisia v rámci rozhodnutia prijatého na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 139/2004 nie je v nijakom prípade povinná podrobne uvádzat dokumenty a zdroje, z ktorých jej analýza vyplýva, a to pod podmienkou, ze konkrétne odkazy nie sú potrebné na to, aby jej odôvodnenie bolo jasné a jednoznacné (pozri v tomto zmysle, pokial ide o nariadenie c. 4064/89, rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 185). 177 Tvrdenia zalobcov sa okrem toho vztahujú aj na "doplnujúci prieskum" uvedený v bode 30 napadnutého rozhodnutia, ktorý Komisia uskutocnila s cielom posúdit platnost a relevantnost tvrdení a skutocností, ktoré v priebehu konania predlozili samotní zalobcovia. 178 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze po tom, ako boli predlozené odpovede na otázky v dotazníku a po zasadaní so zalobcami, Komisia uskutocnila specifický doplnujúci prieskum v súvislosti s tvrdeniami a skutocnostami, ktoré zalobcovia uviedli. Zo spisu tiez vyplýva, ze v rámci tohto "doplnujúceho prieskumu" sa Komisia v den, kedy sa uskutocnilo zasadanie so zalobcami v skutocnosti obmedzila na zaslanie e-mailu zástupcom úcastníkov koncentrácie, ktorý obsahoval ziadost o informácie o skutkových okolnostiach vyjadrených zalobcami v priebehu uvedeného zasadania, ktoré podla nich predstavovali prekázky vývozu. Vzhladom na poziadavku mimoriadne krátkych procesných lehôt Komisia urcila úcastníkom koncentrácie velmi prísnu lehotu na odpoved (dva dni na konci týzdna). 179 Den, ktorý nasledoval po odoslaní tejto ziadosti, zaslali zástupcovia úcastníkov koncentrácie stanovisko, v ktorom odpovedajú bod po bode na otázky Komisie, pricom na podporu svojich tvrdení predlozili dodatocné dokumenty. O dva dni neskôr tiez zástupcovia úcastníkov koncentrácie zaslali na podporu svojej argumentácie viaceré vyhlásenia "tretích strán", potvrdzujúce ich tvrdenia uvedené v stanovisku. Po získaní týchto informácií a vyhlásení Komisia nepovazovala za potrebné uskutocnit dalsie kontroly. 180 Zalobcovia spochybnujú priebeh "doplnujúceho prieskumu" a tvrdia, ze Komisia vychádzala výlucne z informácií pochádzajúcich v podstate od úcastníkov koncentrácie. Súd prvého stupna teda musí overit ci sa Komisia uskutocnením doplnujúceho prieskumu, tak ako bol opísaný vyssie, dopustila porusenia svojej povinnosti nálezitej starostlivosti, podla ktorej má Komisia starostlivo a nestranne zistit skutkové a právne okolnosti, na ktorých závisí jej volná úvaha. 181 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze aj ked v prejednávanej veci sa "doplnujúci prieskum" obmedzil na zaslanie ziadosti o dodatocné informácie úcastníkom koncentrácie, tento prieskum sa týkal len jedinej otázky, a to definície geografického trhu, teda otázky v súvislosti s ktorou uz Komisia uskutocnila podrobný prieskum trhu, z ktorého vyplývali predbezné výsledky v podstate porovnatelné s definíciou navrhovanou úcastníkmi koncentrácie a následne prijatou v napadnutom rozhodnutí. Kedze niektoré kvalifikované tretie osoby, a to najmä zalobcovia, vyjadrili iné stanoviská, Komisia práve preto usúdila, ze je potrebné uskutocnit uvedený doplnujúci prieskum s cielom preskúmat relevantnost skutocností uvedených týmito tretími osobami. 182 Skutocnost, ze Komisia sa obrátila na úcastníkov koncentrácie, aby získala ich stanoviská k nastoleným otázkam, nie je v tomto kontexte prekvapujúca, kedze tieto subjekty jednak trhy podrobne poznali a jednak boli v predmetnej operácii prvými dotknutými osobami a v kazdom prípade im muselo byt umoznené v rámci ich práva na obranu vyjadrit sa k relevantným otázkam predneseným v priebehu konania tretími osobami. 183 V prejednávanej veci sa pritom úcastníci koncentrácie neobmedzili na odmietnutie tvrdení zalobcov ale na podporu svojich tvrdení predlozili vyhlásenia tretích osôb, ktoré boli v dotknutých sektoroch aktívne a preto boli pravdepodobne oboznámené so situáciou na predmetných trhoch. V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze zo spisu nevyplýva, ze Komisia overila nezávislost tretích osôb, ktoré predlozili informácie na podporu stanovísk úcastníkov koncentrácie. Pokial vsak ide o otázku ci Komisia z tohto dôvodu porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, tak ako bola definovaná v bode 163 a nasl., je potrebné poukázat na nasledujúce okolnosti. 184 Predovsetkým je nutné uviest, ze vzhladom na poziadavku rýchleho konania a prísnych lehôt, ktoré musí Komisia v rámci konania o kontrole koncentrácií dodrziavat, táto institúcia nemôze byt povinná v prípade neexistencie indícií poukazujúcich na nepresnost predlozených údajov overovat vsetky informácie, ktoré získa. Aj ked povinnost starostlivého a nestranného preskúmania, ktorú má Komisia v rámci takéhoto konania, jej neumoznuje vychádzat zo skutocností alebo informácií, ktoré nemozno povazovat za pravdivé, uvedená poziadavka rýchleho konania predpokladá, ze Komisia nemôze sama overovat do najmensích podrobností autentickost a spolahlivost vsetkých stanovísk, ktoré sú jej zaslané, kedze konanie o kontrole koncentrácií nevyhnutne do urcitej miery spocíva na dôvere. 185 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rámci právnej úpravy v oblasti kontroly koncentrácií sa stanovujú rôzne opatrenia s cielom odradit od poskytovania nepresných alebo klamlivých informácií a potrestat takéto konanie. Ako správne poznamenáva Komisia, oznamovatelia majú výslovne stanovenú povinnost poskytnút jej v úplnom rozsahu a pravdivo skutocnosti a okolnosti, ktoré sú závazné pre prijatie rozhodnutia (odôvodnenie c. 5, clánok 4 ods. 1 a clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 802/2004), pricom táto povinnost je sankcionovaná v clánku 14 nariadenia c. 139/2004, a okrem toho môze Komisia rozhodnutie o zlucitelnosti zrusit, ak je zalozené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo informáciách získaných podvodom [pozri clánok 6 ods. 3 písm. a) a clánok 8 ods. 6 písm. a) nariadenia c. 139/2004]. 186 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva zo skutocností uvedených v bode 91 a nasl. vyssie, zalobcovia v prejednávanej veci nijak nepreukázali svoje tvrdenia, podla ktorých prehlásenia predlozené pocas "doplnujúceho prieskumu" pochádzali takmer bez výnimky od subjektov, ktoré priamo alebo nepriamo spadali do sféry vplyvu úcastníkov koncentrácie a preto sa im vôbec nepodarilo dokázat, ze Komisia tým, ze nevykonala osobitnú kontrolu týkajúcu sa nezávislosti týchto tretích osôb porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, ktorá jej ukladá starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci. 187 Pokial ide osobitne o vyhlásenie pána J., je potrebné uviest jednak to, ze ako vyplýva najmä z konstatovaní v bode 92 vyssie, Komisia nemala povinnost vypocut zalobcov v súvislosti s vyhláseniami sekretára PVVE a jednak to, ze listy z 21. decembra 2004 nemohli ako také spochybnit analýzu Komisie, pretoze vyhlásenie pána J predstavovalo len jeden z mnohých dôkazov na podporu záverov Komisie, pricom jeho obsah zodpovedal ostatným dôkazom. 188 Vzhladom na vsetky uvedené skutocnosti je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia v prejednávanej veci neporusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti a ze táto cast druhého zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. 2. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 189 Zalobcovia tiez tvrdia, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoje rozhodnutie ani odmietnutie tvrdení a skutocností, ktoré predlozili v priebehu správneho konania. V tejto súvislosti zalobcovia konkrétne Komisii vytýkajú jednak to, ze ich tvrdenia uviedla v bodoch 27 az 29 napadnutého rozhodnutia prílis strucne a nedostatocne a jednak to, ze jasne, zrozumitelne a dostatocne podrobne neuviedla dôvody odmietnutia týchto tvrdení alebo aspon dôvody, z ktorých v uvedenom rozhodnutí vychádzala. 190 Komisia tvrdenia zalobcov spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 191 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý akt prijal, tak aby mohli dotknuté subjekty spoznat dôvody prijatého opatrenia a aby príslusný súdny orgán mohol vykonat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby, ktorých sa takýto akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, nakolko odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám v uvedenom clánku 253 ES, treba hladat nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [22]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 192 Autor takého aktu vsak nemusí zaujat postoj k zjavne druhoradým skutocnostiam alebo predvídat mozné námietky (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, nazývaný "Feta", C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, bod 106). Navyse stupen podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byt primeraný materiálnym moznostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byt prijaté (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [23]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb. s. 1081, 1096 a 1097). Komisia teda neporusí svoju povinnost odôvodnenia, pokial pri vykonávaní svojej právomoci kontroly koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie posúdenia urcitého poctu aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie koncentrácie jasne druhoradé (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 64). Taká poziadavka by totiz bola tazko zlucitelná s poziadavkou rýchlosti a krátkymi procesnými lehotami, ktoré musí Komisia dodrziavat pri výkone svojej právomoci kontroly koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole týchto operácií (rozsudky Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 39, a Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 186). 193 Z toho vyplýva, ze ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 139/2004, je poziadavka odôvodnenia splnená, pokial toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze z dotknutej koncentrácie -- v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi -- nevyplývajú vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom (rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 185). 194 Aj ked je v tomto ohlade pravda, ze Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe nariadenia c. 139/2004 povinná vyjadrit sa ku vsetkým predlozeným skutocnostiam a tvrdeniam, vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé pre posúdenie, ktoré sa má vykonat, nemení to nic na tom, ze musí opísat skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci struktúry rozhodnutia zásadný význam (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 18. mája 1962, Geitling a i./Vysoký úrad, 13/60, Zb. s. 165, 221; z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 78, a zo 7. júla 1981, Rewe-Handelsgesellschaft Nord a Rewe-Markt Steffen, 158/80, Zb. s. 1805, bod 26). 195 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze z bodov 12 az 54 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa trhov, na ktorých prebieha nákup osípaných a prasníc urcených na porázku, vyplývajú jasne a jednoznacne dôvody, pre ktoré Komisia dospela k záveru, ze z koncentrácie na týchto trhoch nevyplývali vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom. Tieto body Súdu prvého stupna umoznili uskutocnit jeho preskúmanie v nadväznosti na výhrady zalobcov v rámci tejto zaloby. 196 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze ako vyplýva z bodu 171 vyssie, Komisia v bodoch 26 az 43 napadnutého rozhodnutia uviedla vsetky skutocnosti a tvrdenia, na ktoré sa zalobcovia v priebehu správneho konania odvolávali a zaujala podrobné stanovisko k ich podstate, pricom v súvislosti s kazdým z týchto tvrdení vysvetlila jeho obsah a dôvody jeho zamietnutia. 197 Z toho vyplýva, ze cast zalobného dôvodu zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia sa musí zamietnut ako nedôvodná. 3. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva byt vypocutý a) Tvrdenia úcastníkov konania 198 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobcovia opakovane tvrdia, ze Komisia im v priebehu správneho konania neumoznila dostatocne vysvetlit ich stanovisko. Zalobcovia najmä uvádzajú, ze v priebehu zasadania z 10. decembra 2004 neboli dostatocne pozorne vypocutí, ze nedostali skutocnú prílezitost vysvetlit svoje stanoviská a ze zástupcovia Komisie komunikovali len v anglictine a preto zalobcovia nemali moznost svoje stanovisko úplne a zrozumitelne obhájit. 199 Komisia tvrdenia zalobcov spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 200 Je potrebné poukázat na to, ze ked zalobcovia uvádzajú, ze Komisia im nedala v priebehu správneho konania prílezitost na dostatocné vysvetlenie ich tvrdení, v podstate tvrdia, ze bolo porusené ich právo byt vypocutí. 201 V tejto súvislosti je dôlezité pripomenút, ze v rámci konania o kontrole Spolocenstva vztahujúcej sa na koncentrácie je právo byt vypocutý výslovne priznané tretím osobám, akými sú zalobcovia, ktoré preukázu dostatocný záujem, a to clánkom 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a clánkom 16 ods. 1 nariadenia c. 802/2004. 202 Tieto tretie osoby majú právo byt na svoju ziadost vypocuté Komisiou, aby vyjadrili svoje stanovisko k skodlivým úcinkom návrhu oznámenej koncentrácie voci nim, pricom musí byt zabezpecený súlad tohto práva jednak s dodrziavaním práv úcastníkov koncentrácie na obranu a jednak so základným cielom nariadenia, ktorým je zabezpecenie úcinnosti kontroly a právnej istoty podnikov patriacich do jeho pôsobnosti. Práve v rámci takéhoto systému ochrany práv dotknutých a tretích osôb je potrebné v prejednávanej veci urcit, ci boli práva zalobcov porusené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 1997, Kayserberg/Komisia, [24]T-290/94, Zb. s. II-2137, body 109 a 110). 203 V tejto súvislosti vyplýva zo spisu, ze NVV a NBHV v plnom rozsahu vyuzili moznost, ktorú majú tretie osoby, zúcastnit sa na správnom konaní a vyjadrit svoje stanovisko ku koncentrácii. 204 Pokial totiz ide o NVV, tomuto syndikátu bol dorucený dotazník, ktorý Komisia zaslala v rámci svojho prieskumu trhu a na jeho ziadost tiez holandská verzia tohto dotazníka. NVV zaslal 2. decembra 2004 svoju odpoved na otázky v uvedenom dotazníku, pricom podrobne uviedol svoje tvrdenia a na ich podporu predlozil viacero príloh. Okrem toho 10. decembra 2004 sa tento syndikát zúcastnil na zasadaní s NBHV, na ktoré bol pozvaný Komisiou, aby ústne rozvinul svoje tvrdenia. Napokon 21. decembra 2004 NVV zaslal Komisii dalsí list, v ktorom spochybnil obsah vyhlásení pána J. 205 Pokial ide o NBHV, toto zdruzenie zaslalo svoju prvú staznost v liste z 30. novembra 2004 po tom, ako bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie, v ktorom Komisia vyzvala tretie dotknuté osoby, aby predniesli svoje stanoviská ku koncentrácii (pozri bod 21 vyssie). Následne sa zúcastnilo na zasadaní s Komisiou 10. decembra 2004, po ktorom zaslalo 16. decembra 2004 dalsí list s cielom dalej objasnit námietky proti koncentrácii, sformulované v priebehu správneho konania a predovsetkým na uvedenom zasadaní. Napokon 21. decembra 2004 NBHV Komisii tiez zaslalo list, v ktorom spochybnilo obsah vyhlásení pána J. 206 Za týchto okolností nemôzu NVV a NBHV Komisii vytýkat, ze im v priebehu správneho konania neumoznila dostatocne vysvetlit ich stanovisko. 207 Zalobcovia vsak osobitne spochybnujú priebeh zasadania z 10. decembra 2004. Tvrdia, ze pocas tohto zasadania neboli dostatocne pozorne vypocutí, ze nedostali skutocnú prílezitost vysvetlit úplne a zrozumitelne svoje stanovisko, a to aj preto, ze zástupcovia Komisie komunikovali len v anglictine. 208 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v prvom rade konstatuje, ze tvrdenia zalobcov sú velmi vseobecné a zalobcovia ich na dostatocnej právnej úrovni neodôvodnili, teda neupresnili, ktoré tvrdenia Komisia nevypocula a ktoré nemali prílezitost dostatocne vysvetlit. 209 V druhom rade dôkladná analýza spisu poukazuje na to, ze Komisia zohladnila tvrdenia zalobcov uvedené na zasadaní 10. decembra 2004. Ako totiz vyplýva z bodov 25 a 205 vyssie, po tomto zasadaní zaslalo NBHV 16. decembra 2004 list s jediným cielom, a to objasnit námietky, ktoré formulovalo proti koncentrácii v priebehu správneho konania a najmä na uvedenom zasadaní. 210 Je pritom nutné konstatovat, ze otázky, ktorých sa tento list týkal sa do velkej miery zhodovali s otázkami, v súvislosti s ktorými Komisia poziadala o dodatocné informácie v e-maile zaslanom úcastníkom konania v den konania zasadania, teda 10. decembra 2004 s cielom získat objasnenie problémov nastolených zalobcami v ich listoch a vysvetlených ústne na uvedenom zasadaní (pozri body 24, 204 a 205 vyssie). Okrem toho tieto otázky sa tiez do velkej miery zhodujú so skutocnostami, ktoré podla zalobcov Komisia vo svojej analýze nezohladnila. 211 Pokial ide o okolnost, ze zasadanie z 10. decembra 2004 sa uskutocnilo v anglictine a nie v holandcine, je potrebné poukázat na to, ze zalobcom sa ani v ich písomných podaniach, ani v ich odpovediach na viaceré otázky polozené Súdom prvého stupna v priebehu pojednávania nepodarilo upresnit tvrdenia a skutocnosti, ktoré nemohli na uvedenom zasadaní vyjadrit, pretoze zasadanie prebiehalo v anglictine a ktoré z toho dôvodu Komisia vo svojej analýze nezohladnila. Okrem toho z listu zo 16. decembra 2004 zaslanom zdruzením NBVH po uskutocnení uvedeného zasadania nevyplýva, ze zalobcovia sa na priebeh zasadania stazovali. Preto aj ked je polutovaniahodné, ze Komisia zalobcov neumoznila vyjadrit sa v priebehu tohto zasadania v holandcine, je potrebné dospiet k záveru, ze vzhladom na prechádzajúce úvahy táto skutocnost nemala skodlivé dôsledky, ktoré by mohli poznacit správne konanie (pozri v tomto zmysle rozsudok ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 52). 212 Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze NVV a NBHV nemôzu Komisii vytýkat, ze ich dostatocne pozorne nevypocula alebo ze im nedala prílezitost úplne a zrozumitelne obhájit ich stanoviská. 213 Pokial ide napokon o pána Schepa, ktorý je v kazdom prípade clenom NVV, na rozdiel od NBHV nereagoval na oznámenie zverejnené v úradnom vestníku (pozri bod 21 vyssie) a ani nepoziadal o vypocutie v zmysle clánku 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 802/2004. Nemôze teda Komisii vytýkat, ze mu v priebehu správneho konania nedala prílezitost dostatocne vysvetlit jeho tvrdenia. 214 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze táto cast druhého zalobného dôvodu musí byt tiez zamietnutá. 215 Na záver preto musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý ako celok. O návrhu na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podanom zalobcami 216 Listom z 13. júla 2005 zalobcovia poziadali Súd prvého stupna, aby v zmysle clánku 64 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku nariadil, aby Komisia predlozila vsetky dokumenty alebo podklady týkajúce sa veci a aby zalobcom zaslala ich kópiu. Komisia tvrdí, ze tento návrh má byt zamietnutý. 217 V tejto súvislosti a bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené 1. apríla 2008 (pozri bod 36 vyssie) je potrebné na úvod pripomenút, ze podla clánku 49 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna kedykolvek v priebehu konania rozhodnút o prijatí akéhokolvek opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo nariadit vykonanie dokazovania podla clánkov 64 a 65 rokovacieho poriadku. Tu patrí aj ziadost o predlozenie dokumentov. 218 Aby vsak Súd prvého stupna mohol stanovit, ci je nariadenie predlozenia urcitých dokumentov uzitocné pre riadny priebeh konania, musí úcastník konania, ktorý to navrhuje, identifikovat pozadované dokumenty a predlozit Súdu prvého stupna aspon minimum údajov potvrdzujúcich uzitocnost týchto dokumentov pre potreby konania (rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 93). Okrem toho, hoci je pravda, ze Komisia nemôze vychádzat z dokumentov, ku ktorým nemali prístup ani Súd prvého stupna, ani zalobcovia, je potrebné poukázat na to, ze táto skutocnost sama o sebe neodôvodnuje, aby Súd prvého stupna nariadil predlozenie dokumentov na základe clánku 64 rokovacieho poriadku. Súd prvého stupna totiz môze takéto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania nariadit len v prípade, ze zalobcovia presvedcivo tvrdia, ze uvedené dokumenty sú nevyhnutné a relevantné na úcely rozsudku vo veci (rozsudok Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 201). 219 Je nutné konstatovat, ze návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania tak, ako bol formulovaný zalobcami, neidentifikuje pozadované dokumenty dostatocne presne, aby Súd prvého stupna mohol posúdit ich uzitocnost na úcely konania a ani presvedcivo neupresnuje dôvod, pre ktorý sú tieto dokumenty nevyhnutné a relevantné na úcely rozsudku vo veci. Návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania je preto potrebné zamietnut. O trovách 220 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Nederlandse Vakbond Varkenshouders (NVV), Marius Schep a Nederlandse Bond van Handelaren in Vee (NBHV) znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania Komisie a spolocnosti Sovion NV. Azizi Cremona Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. mája 2009. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu I -- Úcastníci konania a koncentrácia II -- Správne konanie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I -- O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania B -- Posúdenie Súdom prvého stupna II -- O veci samej A -- O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánkov 2, 6 a 8 nariadenia c. 139/2004 1. O nedostatku jasnosti prvého zalobného dôvodu. a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O porusení clánku 8 nariadenia c. 139/2004 3. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na údajnom zahrnutí prasníc do definície geografického trhu, pokial ide o nákup zivých osípaných urcených na porázku a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nezohladnenia okolností podstatných pre definíciu geografického trhu alebo nesprávnych záverov vyvodených z týchto okolností a) Neexistencia zamenitelnosti medzi osípanými urcenými na nemecký trh a osípanými urcenými na holandský trh Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Neexistencia vztahu medzi zmenami rozdielu nákupnej ceny osípaných v Nemecku a v Holandsku a objemom vývozu medzi týmito dvoma krajinami Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) Úcinok veterinárnych opatrení, ktoré boli prijaté z dôvodu infekcií, na vývoz Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) Existencia dalsích prekázok vývozu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna e) Prepravné vzdialenosti zohladnené Komisiou, ktoré sú mensie ako okruh 150 km, a existencia politických tlakov Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna f) Predchádzajúca rozhodovacia prax Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O prvej a stvrtej casti zalobného dôvodu týkajúcich sa analýzy koncentrácie v súvislosti s právom hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a povinnosti nálezitej starostlivosti 1. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti nálezitej starostlivosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O povinnosti nálezitej starostlivosti O údajnom porusení povinnosti nálezitej starostlivosti 2. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení práva byt vypocutý a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podanom zalobcami O trovách __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX4s8ygg/L96499-4142TMP.html#t-ECRT12009SKA.0500122701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:028:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0131&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0374&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0228&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:372:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0177&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0252&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:020:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0167&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0528&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0290&locale=SK 25. file:///tmp/lynxXXXX4s8ygg/L96499-4142TMP.html#c-ECRT12009SKA.0500122701-E0001