ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 20. septembra 2007 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Opatrenia na konverziu viníc -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú so spolocným trhom -- Zaloba o neplatnost -- Prípustnost -- Povinnost odôvodnenia -- Posúdenie s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES" Vo veci T-136/05, EARL Salvat pčre & fils, so sídlom v Saint-Paul-de-Fenouillet (Francúzsko), Comité interprofessionnel des vins doux naturels et vins de liqueur ŕ appellations contrôlées (CIVDN), so sídlom v Perpignane (Francúzsko), Comité national des interprofessions des vins ŕ appellation d'origine (CNIV), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: H. Calvet a O. Billard, advokáti, zalobcovia, ktorých v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 ods. 1 a 3 rozhodnutia Komisie 2007/253/ES z 19. januára 2005 o Pláne Rivesaltes a parafiskálnych daniach [poplatkoch - neoficiálny preklad] CIVDN (Medziodvetvového výboru pre prírodné sladké vína [likérové vína s chráneným oznacením - neoficiálny preklad]), ktoré zaviedlo Francúzsko ([2]Ú. v. EÚ L 112, 2007, s. 1). SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. novembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Na základe staznosti sa Komisia v júli 1999 obrátila na francúzske orgány s otázkami týkajúcimi sa rozlicných opatrení na konverziu viníc známych pod menom "plán Rivesaltes". Kedze dané opatrenia boli zavedené bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, boli zapísané do registra neoznámenej pomoci pod císlom NN 139/2002. 2 Komisia informovala Francúzsku republiku listom z 21. januára 2003 o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci tejto pomoci. Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie5. apríla 2003 Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky podla clánku 88 ods. 2 ES (Ú. v EÚ C 82, s. 2). Francúzske orgány jej zaslali svoje pripomienky listami zo 16. a 18. júna 2003, ako aj z 10. septembra 2004, pricom tento posledný uvedený list bol odpovedou na pripomienky stazovatela. Rozhodnutie 3 Rozhodnutím z 19. januára 2005 o Pláne Rivesaltes a parafiskálnych daniach [poplatkoch - neoficiálny preklad] (CIVDN) Medziodvetvového výboru pre prírodné sladké vína [likérové vína s chráneným oznacením - neoficiálny preklad], ktorý zaviedlo Francúzsko, Komisia rozhodla o zákonnosti rozlicných opatrení prijatých Francúzskou republikou týkajúcich sa prírodných sladkých vín z regiónu Východné Pyreneje (dalej len "rozhodnutie"). Dotknuté opatrenia 4 V dôsledku tazkostí s uvádzaním oznacení "Rivesaltes" na trh bol v roku 1996 vypracovaný plán s rovnakým menom. Cielom tohto plánu konverzie bolo podla odôvodnenia c. 6 tohto rozhodnutia nahradit prostredníctvom vyklcovania a opätovnej výsadby kvalitných odrôd vinica cast produkcie prírodných sladkých vín predmetného regiónu. V záujme úspesného uskutocnenia tohto plánu mali výrobcovia az do augusta 2000 prístup k dvom typom pomoci, a to k "prémii za zmrazenie [za vynatie plôch - neoficiálny preklad]" a k "pomoci na konverziu". Boli zavedené aj "reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity". -- Prémia za vynatie plôch 5 CIVDN zaviedol rozhodnutím 96-1 z 9. júla 1996 medziodvetvový príspevok na financovanie plánu Rivesaltes. Príspevok vo výske 50 francúzskych frankov (FRF) za hektoliter vyprodukovaný v predmetnom regióne bol urcený na financovanie vyplácania prémie za vynatie plôch na kazdý pozemok, ktorý v roku 1995 produkoval vína Rivesaltes alebo Grand Roussillon a ktorý by v období od zberu v roku 1995 do zberu v roku 2000 vrátane produkoval stolové víno alebo vína so zemepisným oznacením pôvodu. Prémia za vynatie plôch bola skutocne poskytnutá producentom, ktorí sa zaviazali, ze pocas pätrocného obdobia nebudú pozadovat chránené oznacenie pôvodu (CHOP) "Rivesaltes" alebo "Grand Roussillon". Prémia nepredpokladala zastavenie produkcie alebo jej obmedzenie, ale len kompenzáciu za vyuzitie produkcie bez CHOP. Výska prémie za vynatie plôch bola 5000 FRF rocne za vynatý hektár (odôvodnenia c. 8 az 11 rozhodnutia). -- Pomoc na konverziu 6 Plán Rivesaltes, tak ako bol prijatý v roku 1996, predpokladal pomoc vo výske 25000 FRF/ha urcenú na konverziu na CHOP "Muscat de Rivesaltes" a pomoc vo výske 40000 FRF/ha na konverziu na CHOP "Côtes du Roussillon Villages" a na vína so zemepisným oznacením pôvodu (odôvodnenie c. 15 rozhodnutia). Táto pomoc bola ciastocne financovaná zo státneho rozpoctu (odôvodnenie c. 17 rozhodnutia). -- Reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity 7 Rozhodnutím 97-9 z 29. decembra 1997 zaviedol CIVDN od 1. januára 1998 medziodvetvový príspevok na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech týchto CHOP "Rivesaltes", "Grand Roussillon", "Muscat de Rivesaltes" a "Banyuls" (odôvodnenie c. 19 rozhodnutia). Tieto príspevky boli podla CHOP od 25 FRF na hektoliter az do 50 FRF na hektoliter (odôvodnenie c. 20 rozhodnutia). Obdobne rozhodnutím 98-1 z 10. júla 1998 zaviedol CIVDN od 1. septembra 1998 medziodvetvový príspevok na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech CHOP "Rivesaltes", "Grand Roussillon", a "Maury" (odôvodnenie c. 22 rozhodnutia). Oba príspevky boli zrusené rozhodnutím 99-1 zo 17. decembra 1999, ktorým CIVDN zaviedol medziodvetvový príspevok urcený na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech CHOP "Banyuls", "Banyuls Grand Cru", "Muscat de Rivesaltes", "Rivesaltes", "Grand Roussillon" a "Maury" (odôvodnenie c. 25 rozhodnutia). Rozhodnutím 00-1 sa stanovilo pokracovanie tohto príspevku s drobnými úpravami (odôvodnenie c. 28 rozhodnutia). Právne posúdenie v rozhodnutí 8 Vo svojom právnom posúdení Komisia skúma predovsetkým existenciu selektívneho zvýhodnenia financovaného zo státnych prostriedkov. Pokial ide o povahu predmetných príspevkov, domnieva sa, ze ide o parafiskálne poplatky, teda o verejné zdroje (odôvodnenie c. 74 rozhodnutia). 9 Na základe tohto skúmania Komisia dospela k záveru, ze predmetné opatrenia predstavujú "výhodu financovanú z verejných zdrojov, ktorá sa im poskytuje, pricom z nej nemôzu tazit iní operátori, a ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje niektoré podniky a niektoré produkcie, cím môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Predstavuje teda pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy". Z toho vyvodzuje, ze tieto opatrenia predstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 82 rozhodnutia). 10 Vo svojom skúmaní zlucitelnosti pomoci Komisia predovsetkým vylucuje uplatnovanie výnimiek zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so zmluvou stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES v prejednávanej veci (odôvodnenie c. 83 az 86 rozhodnutia). 11 Dalej konstatuje, ze kedze opatrenia zavedené Francúzskou republikou obsahujú prvky státnej pomoci, ide o novú pomoc neoznámenú Komisii a z tohto dôvodu v zmysle Zmluvy protiprávnu (odôvodnenie c. 88 rozhodnutia). 12 Dalej pred tým, nez dospeje k záveru, analyzuje kazdé opatrenie vo svetle uplatnitelných ustanovení, najmä ustanovení, ktoré upravujú spolocnú organizáciu predmetného trhu, ako aj financovanie pomoci (odôvodnenia c. 95 az 127 rozhodnutia). Výrok rozhodnutia 13 Výrok rozhodnutia je formulovaný takto: "Clánok 1 1. Státna pomoc, ktorú [Francúzska republika] zaviedl[a] v podobe 'prémie za zmrazenie` ['za vynatie plôch` - neoficiálny preklad] poskytnutá francúzskym producentom vína, ktorí sa zaviazali nepozadovat chránené oznacenie pôvodu CHOP 'Rivesaltes` alebo 'Grand Roussilon` v období od zberu v roku 1996 do zberu v roku 2000 vrátane, je nezlucitelná so spolocným trhom. 2. Státna pomoc, ktorú [Francúzska republika] zaviedl[a] v podobe plánu konverzie viníc CHOP 'Rivesaltes` v období od zberu v roku 1996 do zberu v roku 2000 vrátane, individuálne pridelená nad rámec 30 % skutocných nákladov a/alebo maximálnej výsky 5030,82 EUR/ha (33000 FRF/ha) v jednotlivých prípadoch, je nezlucitelná so spolocným trhom. 3. Státna pomoc, ktorú [Francúzska republika] zaviedl[a] v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2000 v podobe reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech CHOP 'Rivesaltes`, 'Grand Roussillon`, 'Muscat de Rivesaltes` a 'Banyuls` je zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Clánok 2 1. [Francúzska republika] prijme opatrenia potrebné na to, aby nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 1 a 2 spätne vymohla od jej príjemcov. Pomoc sa neodkladne vráti v súlade s postupmi vnútrostátnych právnych predpisov, ak tieto umoznujú okamzite a efektívne vykonat toto rozhodnutie. Pomoc, ktorú treba vymáhat, zahrna úroky od dátumu, ked bola príjemcovi poskytnutá, az do dátumu jej vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby Komisie ustanovenej spôsobom stanovenia referencných a diskontných sadzieb. 2. Na úcely navrátenia nezlucitelnej pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1 [Francúzska republika] oznámi Komisii informácie o celkovej sume pomoci poskytnutej v rámci tohto opatrenia, ako aj o jej financovaní, vrátane súhrnu príjmov z medziodvetvového príspevku vytvoreného na tento úcel, a o pocte hektárov, na ktoré bola poskytnutá prémia za zmrazenie [za vynatie plôch - neoficiálny preklad]. Clánok 3 [Francúzska republika] informuje Komisiu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. marca 2005, société civile d'exploitation agricole ŕ responsabilité limitée (EARL) (spolocnost s rucením obmedzeným zaoberajúca sa polnohospodárskou cinnostou) Salvat pčre & fils (dalej len "Salvat"), CIVDN a Národný medziodvetvový výbor pre vína s oznacením pôvodu (CNIV) (Comité national des interprofessions des vins ŕ appellation d'origine) podali proti rozhodnutiu zalobu. 15 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 ods. 1 a 3 rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Samostatným podaním z 29. júna 2005 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. V tomto podaní navrhovala zamietnut zalobu pre neprípustnost bez toho, aby bola vec prejednaná, a zaviazat zalobcov na náhradu trov konania. 17 Uznesením z 22. septembra 2005 predseda piatej komory Súdu prvého stupna povolil Francúzskej republike, aby vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobcov. Listom z 26. októbra 2005 francúzska vláda uviedla, ze sa nechce vyjadrovat k prípustnosti a v tomto stádiu nepodá vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania v tejto veci. 18 Uznesením Súdu prvého stupna z 13. decembra 2005 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 19 Vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 20 Francúzska republika nepodala vyjadrenie vedlajsieho úcastníka vo veci samej v stanovenej lehote. Ked bola kanceláriou Súdu prvého stupna informovaná o dátume pojednávania, listom z 25. októbra 2005 oznámila, ze sa na nom nezúcastní. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. novembra 2006. O prípustnosti 22 Komisia v prvom rade poukazuje na nedostatok právneho záujmu CIVDN podat zalobu proti obom napadnutým ustanoveniam z dôvodu jeho zrusenia. V druhom rade tvrdí, ze zalobcovia nemajú právny záujem na konaní proti clánku 1 ods. 3 rozhodnutia. V tretom rade napáda tvrdenie, ze zalobcovia sú clánkom 1 ods. 1 rozhodnutia priamo a osobne dotknutí. O spôsobilosti CIVDN podat proti obom napadnutým ustanoveniam zalobu z dôvodu jeho zrusenia Tvrdenia úcastníkov konania 23 Podla Komisie bol CIVDN zlikvidovaný a zrusený rozhodnutím jeho valného zhromazdenia z 20. decembra 2000 a bol nahradený Conseil interprofessionnel des vins de Roussillon (CIVR) (Medziodvetvovou radou vín z oblasti Roussillon). Komisia tvrdí, ze bola o tomto zrusení informovaná listami zo 14. decembra 2000 a zo 6. decembra 2001 (odôvodnenie c. 48 rozhodnutia). 24 CIVDN uvádza, ze bol zriadený zákonom c. 200 z 2. apríla 1943, ktorý je stále úcinný. Uznesenie 2005-554 z 26. mája 2005 (JORF c. 122 z 27. mája 2005) skutocne stanovuje, ze CIVDN sa zrusuje za podmienok stanovených ministerským výnosom. Zalobca vsak dodáva, ze ak je pravda, ze ministerským výnosom z 9. augusta 2005 (JORF c. 201 z 30. augusta 2005) sa zacala likvidácia a bol menovaný likvidátor, CIVDN nadalej zostáva právnickou osobou az do svojho zrusenia. V kazdom prípade uznesením 2005-554 a ministerským výnosom z 9. augusta 2005 nemôze byt CIVDN retroaktívne odnatá jeho právna subjektivita právnickej osoby, ktorá mu nemohla chýbat ku dnu podania tejto zaloby, teda 30. marca 2005. Posúdenie Súdom prvého stupna 25 Súd prvého stupna uvádza, ze zápisnica z valného zhromazdenia CIVDN, ktoré sa konalo 20. decembra 2000, potvrdzuje, ze s prihliadnutím na skutocnost, ze CIVR od 1. januára 2001 nahradí pôvodné medziodvetvové výbory, je potrebné zaoberat sa podmienkami zrusenia CIVDN stanovením harmonogramu na tento úcel. 26 Z dokumentov predlozených zalobcom a nespochybnených Komisiou vsak vyplýva, ze CIVDN v kazdom prípade nebol zrusený v decembri 2000, pretoze jeho zrusenie bolo stanovené uznesením 2005-554, a ze ministerský výnos z 9. augusta 2005 stanovuje podmienky zrusenia. V tomto kontexte uz CIVDN nestratil procesnú spôsobilost. 27 Z toho vyplýva, ze v den podania tejto zaloby bol CIVDN právnickou osobou, ktorá má procesnú spôsobilost, a ze okrem toho nic nenaznacuje, ze túto spôsobilost od tohto casu stratil. Z tohto dôvodu teda Komisia nesprávne spochybnuje procesnú spôsobilost CIVDN uvádzaním tvrdenia o jeho zrusení. O nedostatku záujmu zalobcov na konaní proti clánku 1 ods. 3 rozhodnutia Tvrdenie úcastníkov konania 28 Komisia uvádza, ze clánok 1 ods. 3 rozhodnutia nemôze zalobcom spôsobit ujmu, kedze je v ich prospech vzhladom na to, ze pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom. Na podporu tohto tvrdenia Komisia poukazuje na uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia ([3]C-164/02, Zb. s. I-1177, body 18 az 25), a rozsudku Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia ([4]T-141/03, Zb. s. II-1197, body 25 a nasl.). 29 Podla tejto analýzy je zaloba CIVDN, zdruzenia povereného ochranou kolektívnych záujmov jeho clenov, zjavne neprípustná v rozsahu, v akom tento výbor zastupuje príjemcov pomoci vyhlásenej za zlucitelnú. CNIV je, pokial ide o neho samotného, este menej dotknutý rozhodnutím, ktoré je v prospech výrobcov prírodných sladkých vín. 30 Komisia zdôraznuje aj to, ze rozhodnutie sa nevztahuje na príspevky ako také a jeho cielom vôbec nie je porovnávat ich s pomocou. 31 Zalobcovia zastávajú názor, ze majú právny záujem na konaní proti tomuto ustanoveniu. Judikatúra, na ktorú poukazuje Komisia, v ziadnom prípade neumoznuje zásadne vylúcit prípustnost zaloby o neplatnost podanej príjemcom pomoci proti rozhodnutiu, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom. Vyhlásenie zlucitelnosti pomoci nezbavuje Súd prvého stupna povinnosti preskúmat, ci posúdenie Komisie má v prejednávanej veci také záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy zalobcov. Na rozdiel od prípadu zalobkyne v rozsudku Sniace/Komisia, uz citovanom v bode 28 vyssie, sa vsak zalobcovia v prejednávanej veci odvolávali na zaloby, ktoré sú uz prejednávané vnútrostátnymi súdmi. 32 Podla zalobcov bol totiz CIVR, právny nástupca CIVDN, povinný podat zalobu proti vinohradníkovi, SCEA Marty, na úcely jeho zaviazania na zaplatenie povinných dobrovolných príspevkov, ktoré je dlzný CIVR. Pritom vo vyjadrení zalovaného predmetná spolocnost navrhuje, aby vnútrostátny súd rozhodol, ze "povinné dobrovolné príspevky, ktorých zaplatenie ziada CIVR, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánkov 87 ES a 88 ES". V dôsledku toho je teda riziko podávania súdnych zalôb týkajúcich sa kvalifikácie povinných dobrovolných príspevkov ako státnej pomoci v prejednávanej veci reálne. 33 CIVDN má teda vlastný právny záujem na konaní proti clánku 1 ods. 3 rozhodnutia, kedze ten mu priamo bráni konat tak, ako má v úmysle v rámci svojich vlastných právomocí. To isté platí aj pre CNIV, kedze kvalifikácia financovania medziodvetvových aktivít prostredníctvom povinných dobrovolných príspevkov ako státnej pomoci môze závazným spôsobom destabilizovat fungovanie medziodvetvových výborov v odvetví vinohradníctva, ktoré sú v CNIV zdruzené. To platí aj pre Salvat, ktorý má ako clen medziodvetvovej organizácie v odvetví vinohradníctva prospech zo vsetkých medziodvetvových aktivít financovaných týmito príspevkami kvalifikovanými ako státna pomoc. Posúdenie Súdom prvého stupna 34 V rámci skúmania prípustnosti tejto zaloby je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sú aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcov tým, ze podstatným spôsobom menia ich právne postavenie (pozri uznesenie Holandsko/Komisia, uz citované v bode 28 vyssie, bod 18 a tam citovaná judikatúra). Okrem toho zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba v prípade, ze zalobca má právny záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu. Takýto právny záujem musí byt skutocný a posudzuje sa podla dna, ked bola zaloba podaná (pozri rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 25 a tam citovaná judikatúra). 35 Kazdý z úcastníkov konania na podporu svojho tvrdenia poukazuje na rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie. 36 Pritom je potrebné skonstatovat, ze v tomto rozsudku na úcely vyslovenia neprípustnosti Súd prvého stupna nezalozil svoje rozhodnutie na jedinej skutocnosti, ze rozhodnutie vyhlásilo pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Naopak, Súd prvého stupna konkrétne preskúmal situáciu zalobcu. Napokon vo svojom rozsudku z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia ([5]T-212/00, Zb. s. II-347, bod 38), Súd prvého stupna vyhlásil, ze jediná skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie v tejto veci vyhlasuje oznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, a teda v zásade zalobcovi nespôsobuje ujmu, nezbavuje sudcu Spolocenstva povinnosti preskúmat, ci má posúdenie Komisie v prejednávanej veci také záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit záujmy zalobcov. 37 V dôsledku toho, aj ked clánok 1 ods. 3 rozhodnutia vyhlasuje státnu pomoc, ktorú Francúzska republika zaviedla vo forme reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech niektorých CHOP, za zlucitelnú so spolocným trhom, je potrebné preskúmat, ci toto ustanovenie ovplyvnuje záujmy zalobcov. 38 V prvom rade je potrebné skonstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, rozhodnutie nekvalifikuje financovanie predmetných aktivít prostredníctvom medziodvetvových príspevkov ako státnu pomoc. Z výroku rozhodnutia a z jeho odôvodnenia velmi jasne vyplýva, ze ako státna pomoc sú kvalifikované práve predmetné aktivity, a nie príspevky. 39 Povaha príspevkov je v rozhodnutí skúmaná vo vztahu ku skutocnosti, ci môzu mat povahu státnych prostriedkov. V odôvodnení c. 74 rozhodnutia Komisia svoje skúmanie uzatvára domnienkou, ze v prejednávanej veci ide o parafiskálne poplatky, teda verejné prostriedky. 40 Je zrejmé, ze rozhodnutie v odôvodnení c. 134 pripomína zásadu vyslovenú rozsudkom Súdneho dvora z 21. októbra 2003, Van Calster a i. (C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 53 a 54), podla ktorej, pokial bolo opatrenie pomoci, ktorého neoddelitelnou súcastou je jeho financovanie, vykonané v rozpore s povinnostou oznámenia, vnútrostátne súdy sú v zásade povinné nariadit vrátenie poplatkov alebo specifických odvodov ulozených na financovanie tejto pomoci. Komisia vsak neskúma, ci sú podmienky uplatnovania tejto zásady v prejednávanej veci splnené. Z tohto hladiska treba pripomenút, ze aby sa mohol poplatok povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia, ktoré je pomocou, musí medzi poplatkom a pomocou na základe príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy existovat záväzný vztah urcenia spocívajúci v pouzití v tom zmysle, ze výnos z poplatku sa povinne pouzije na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výnos z poplatku priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2005, Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40 a tam citovanú judikatúru). Rozhodnutie vsak neuvádza, ci v prejednávanej veci existuje záväzný vztah urcenia medzi výnosom z príspevkov a výskou zaplatenej pomoci, a neposkytuje ziaden dôkaz umoznujúci tento vztah preukázat. Zalobcovia viac nepredlozili podrobné tvrdenie na podporu existencie takéhoto vztahu. 41 V druhom rade, pokial ide o súdne zaloby prejednávané pred vnútrostátnymi súdmi, je potrebné zdôraznit, ze aj ked zalobcovia tvrdia, ze ide o viaceré zaloby, citujú len jednu z nich. Ide o zalobu podanú CIVR 6. decembra 2004 na Tribunal d'instance de Perpignan proti SCEA Marty. 42 Je potrebné uviest, ze tento spor sa týka nezaplatenia "dobrovolných povinných príspevkov" podla vyúctovania vydaného 29. septembra 2004, a nie vyplácania pomoci vo forme reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2000 uvedených v clánku 1 ods. 3 rozhodnutia. Okrem toho nie je vôbec preukázané, ze príspevky sú spojené s vyplácaním takejto pomoci. 43 Zalobcovia teda nepreukázali existenciu skutocného rizika, ze ich právne postavenie je dotknuté súdnymi zalobami týkajúcimi sa státnej pomoci vykonanej medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2000 vo forme reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít. 44 V tretom a poslednom rade, pokial ide o tvrdenie zalozené na právnej neistote, ktorú by tieto zaloby spôsobili úplnou destabilizáciou akéhokolvek fungovania medziodvetvových výborov, toto tvrdenie nie je presvedcivé, ani pokial ide o minulost, ani o budúcnost. 45 Pokial ide o minulost, zalobcovia neuvádzali, ze spor medzi CIVR a SCEA Marty, ktorý zahrna príspevky tohto podniku voci tomuto výboru, nemôze sám destabilizovat celé odvetvie ani za predpokladu, ze existuje súvislost s rozhodnutím. Zalobcovia v kazdom prípade nepredlozili ziaden dôkaz spôsobilý preukázat destabilizáciu alebo ohrozenie medziodvetvových výborov vyplývajúce z kvalifikácie predmetných reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít ako státnej pomoci. 46 Ako to zdôraznila Komisia na pojednávaní a Súd prvého stupna to vzal na vedomie, rozhodnutie nekvalifikuje príspevky ako také ako státnu pomoc, takze nezakladá povinnost vrátit príspevky prispievatelom. Komisia vyhlásila, ze je pripravená zaslat zalobcom list v tomto zmysle. 47 Pokial ide o moznú destabilizáciu budúcich aktivít medziodvetvových výborov, zalobcovia sa nemôzu odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrusení napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Sniace/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 26). 48 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali svoj existujúci a aktuálny záujem podat zalobu proti clánku 1 ods. 3 rozhodnutia. Ich zaloba preto musí byt vyhlásená za neprípustnú, pokial smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 3 rozhodnutia. O aktívnej legitimácii zalobcov proti clánku 1 ods. 1 rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 49 Podla Komisie zalobcovia uz nemajú "priamy a osobný záujem na podaní zaloby" proti clánku 1 ods. 1 rozhodnutia. V prejednávanej veci je nepochybné, ze rozhodnutie je urcené francúzskemu státu a nie zalobcom, a preto je potrebné preukázat, ci mozno napadnutý akt, formálne urcený clenskému státu, povazovat za akt, ktorý sa priamo a osobne dotýka kazdého z troch zalobcov. 50 Komisia zdôraznuje, ze na úcely stanovenia podmienok prípustnosti zaloby o neplatnost podanej fyzickými alebo právnickými osobami je potrebné rozlisovat medzi vseobecne platnými a individuálne platnými aktmi. V prejednávanej veci predstavuje rozhodnutie vseobecne platný akt, pretoze sa týka systému pomoci uplatnitelného na neurcitý pocet neurcitelných podnikov, len v závislosti od ich príslusnosti k dost sirokej skupine podnikov, ktoré vyrábajú prírodné sladké vína. 51 Pokial ide o Salvat, Komisia tvrdí, ze rozhodnutie sa ho osobne nedotýka. Aby mohlo mat rozhodnutie vseobecnej povahy individuálnu povahu vo vztahu k zalobcovi, je potrebné, aby sa tento posledný menovaný dovolával osobných vlastností a zvlástnych okolností, ktoré ho vymedzujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe. V tomto prípade to vsak tak nie je. Rozhodnutie malo dopad na situáciu kazdého podniku, ktorý mohol mat prospech z prémie za vynatie plôch. Rozhodnutie nezasiahlo do specifických práv urcitých podnikov, odlisných od práv dalsích podnikov, ktoré boli príjemcami pomoci. 52 Toto riesenie potvrdzujú rôzne rozsudky Súdneho dvora a Súdu prvého stupna a nespochybnujú ho ani rozsudky Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Italie a Sardegna Lines/Komisia (C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, dalej len "rozsudok Sardegna Lines"), a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-298/00 P, Zb. s. I-4087, dalej len "rozsudok Alzetta"). 53 Napadnuté ustanovenia rozhodnutia sa uz Salvatu priamo nedotýkajú. Jediné ustanovenie spôsobilé priamo sa dotýkat zalobcu, a konkrétne spolocnosti Salvat, je clánok 2, ktorý ukladá Francúzskej republike povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc uvedenú v clánku 1. Ziadny zo zalobcov vsak nenapadol clánok 2 rozhodnutia. 54 Nakoniec Komisia potvrdzuje, ze Salvat nemá vlastnosti, ktoré sú pren osobitné, ani sa nenachádza v skutkovej situácii, ktorá ho vymedzuje vo vztahu k akémukolvek inému skutocnému alebo potenciálnemu príjemcovi systému zavedeného Francúzskou republikou. Nesplna teda podmienky uvedené v clánku 230 stvrtom odseku ES na podanie návrhu na Súd prvého stupna. 55 Pokial ide o CIVDN, zaloba je v kazdom prípade neprípustná s ohladom na zjavný nedostatok osobného záujmu na jeho strane. Komisia tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry zdruzenie podnikov, ktoré nie je adresátom napadnutého aktu, je oprávnené podat zalobu len vtedy, ak má vlastný právny záujem na konaní, najmä preto, ze jeho rokovacie postavenie bolo predmetným aktom dotknuté, alebo ak zdruzenie nahradí jedného alebo viacerých jeho clenov, ktorých zastupuje, pokial sú jeho samotní clenovia oprávnení podat prípustnú zalobu. Na jednej strane vsak CIVDN nepredlozil ziaden vlastný dôvod, ktorý by sa odlisoval od dôvodov uvádzaných jeho clenmi. Konkrétne je nesporné, ze tento výbor nehral v správnom konaní ziadnu úlohu. Na druhej strane jeho clenovia, ako je aj Salvat, nemajú aktívnu legitimáciu, takze CIVDN nemôze mat aktívnu legitimáciu ako ich zástupca z tých istých dôvodov. 56 Pokial ide o CNIV, Komisia pripomína, ze tento výbor zdruzuje vinohradnícke medziodvetvové výbory, ktoré sú súkromné organizácie uznané státom. Podla Komisie tvrdenia rozvinuté na podporu neprípustnosti zaloby CIVDN sa uplatnia mutatis mutandis a a fortiori na CNIV. Clenovia tohto posledného uvedeného výboru totiz nie sú príjemcami pomoci vyplatenej na základe rozhodnutia, ktorí by mohli individuálne podat zalobu o neplatnost. 57 Zalobcovia tvrdia, ze sú napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutí. 58 Salvat tvrdí, ze je priamo dotknutý, pretoze príkaz na vymáhanie ulozený Francúzskej republike v clánku 2 rozhodnutia ovplyvnuje jeho právne postavenie. Kedze podla neho francúzsky stát nemá ziadnu volnú úvahu, musí dosiahnut od podniku vrátenie individuálnej pomoci, ktorá mu bola poskytnutá. Ak je vsak pravda, ze existencia tohto príkazu na vymáhanie ulozeného Francúzskej republike v rozhodnutí zakladá priamu súvislost medzi postavením Salvatu a rozhodnutím, z tohto zistenia nevyplýva, ze Salvat je povinný napadnút clánok 2 rozhodnutia, aby bola jeho zaloba prípustná. Jediným adresátom príkazu na vymáhanie obsiahnutého v rozhodnutí je totiz dotknutý clenský stát. Salvat napokon dodáva, ze jeho právne postavenie ovplyvnuje predovsetkým kvalifikácia predmetných opatrení ako pomoci, a ak by bol clánok 1 ods. 1 rozhodnutia zrusený, z clánku 2 by uz nevyplývala ziadna povinnost vymáhania. 59 Salvat takisto tvrdí, ze je osobne dotknutý rozhodnutím ako podnik, ktorý je skutocným príjemcom individuálnej pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe systému pomoci, ktorej vrátenie je nariadené. Jeho postavenie je totozné s postavením Sardegny Lines, ktorej zaloba bola vyhlásená Súdnym dvorom za prípustnú (rozsudok Sardegna Lines, uz citovaný v bode 55 vyssie). Podla Salvatu v rozsudkoch, ktoré uvádza Komisia na podporu svojho tvrdenia, vyplýva neprípustnost vyslovená Súdnym dvorom zo skutkových okolností vlastných týmto veciam, v ktorých predmetné rozhodnutie neobsahovalo príkaz na vymáhanie uz vyplatenej pomoci. Salvat uvádza, ze rozlisovanie Komisie medzi zalobami o neplatnost týkajúcimi sa individuálnych pomocí, ktoré sú prípustné, a zalobami týkajúcimi sa systémov pomoci, ktoré sú neprípustné, je celkom umelé a nespocíva na judikatúre, na ktorú poukazuje Komisia. 60 CIVDN tvrdí, ze má vlastný právny záujem na konaní. Dôkaz vlastného záujmu organizácie na konaní nie je podmienený ani obmedzený jej postavením vyjednávaca. Napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka medziodvetvových aktivít zavedených CIVDN a financovaných prostredníctvom ním zavedených príspevkov a bráni mu vo vykonávaní jeho vlastných právomocí. 61 CIVDN tiez tvrdí, ze má právny záujem na konaní na úcely ochrany kolektívneho záujmu svojich clenov, ktoré sú rozhodnutím priamo a osobne dotknutí. Títo clenovia sú vsak individuálne oprávnení podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu ako skutocní príjemcovia pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. 62 CNIV, neziskové zdruzenie upravené zákonom z 1. júla 1901, tvrdí, ze má preukázatelne vlastný právny záujem na konaní ako zástupca medziodvetvových výborov vinohradníctva a ochranca ich kolektívneho záujmu. Pripomína, ze podla jeho stanov je jeho cielom najmä "zabezpecovat zastupovanie medziodvetvových výborov vín s oznacením pôvodu pred súdmi". Posúdenie Súdom prvého stupna 63 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze kazdá fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiam, ktoré sú jej urcené, a proti rozhodnutiam, ktoré sa jej bezprostredne a osobne týkajú, hoci sú vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia urceného inej osobe. 64 Podla ustálenej judikatúry sú iné subjekty, nez sú adresáti rozhodnutia, osobne dotknuté, len ak ich toto rozhodnutie postihuje z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a z tohto dôvodu ich individualizujú analogicky ako adresátov tohto rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197; z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C-321/95 P, Zb. s. I-1651, body 7 a 28, a rozsudok Sardegna Lines, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 32). 65 V prejednávanej veci je nesporné, ze rozhodnutie je urcené Francúzskej republike a nie zalobcom. Preto je potrebné preskúmat, ci sa napadnutý akt priamo a osobne dotýka kazdého z nich. 66 Súd prvého stupna povazuje za vhodné najskôr preskúmat, ci je Salvat priamo a osobne dotknutý clánkom 1 ods. 1 rozhodnutia. 67 Súdny dvor rozhodol, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým zakazuje systém odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tohto systému. Takéto rozhodnutie sa totiz s ohladom na zalujúci podnik javí ako vseobecne platné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky s ohladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 36 a 37 a tam citovaná judikatúra). 68 Je potrebné skonstatovat, ze rozhodnutie neoznacuje podnik alebo podniky, ktoré sú príjemcami predmetnej pomoci. Jeho clánok 1 ods. 1 vyhlasuje státnu pomoc, ktorú zaviedla Francúzska republika vo forme prémie za vynatie plôch "poskytnutej francúzskym producentom vína, ktorí sa zaviazali nepozadovat CHOP 'Rivesaltes` alebo 'Grand-Roussillon` v období od zberu v roku 1995 do zberu v roku 2000 vrátane", za nezlucitelnú so spolocným trhom. Z odôvodnení c. 9 az 11 rozhodnutia vyplýva, ze prémia za vynatie plôch vo výske 5000 FRF rocne na vynatý hektár sa vypláca "na kazdý pozemok, ktorý v roku 1995 produkoval vína 'Rivesaltes` alebo 'Grand Roussillon` a ktorý by v období od zberu v roku 1995 do zberu v roku 2000 vrátane produkoval stolové víno alebo vína so zemepisným oznacením pôvodu". Rozhodnutie sa teda uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky s ohladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom v zmysle citovanej judikatúry. 69 Je vsak potrebné pripomenút, ze v bodoch 34 a 35 rozsudku Sardegna Lines, uz citovaného v bode 52 vyssie, Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze podnik Sardegna Lines bol predmetným rozhodnutím v tejto veci dotknutý nielen ako podnik v odvetví námornej dopravy na Sardínii, ktorý je potenciálnym príjemcom systému pomoci sardínskym vlastníkom lodí, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tohto systému, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, bol uvedeným rozhodnutím osobne dotknutý a jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu prípustná (v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Alzetta, uz citovaný v bode 52 vyssie, body 38 a 39). 70 Preto je potrebné preskúmat, ci je Salvat skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej na základe systému odvetvovej pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. 71 Salvat v prílohe prekladá potvrdenie o prevodoch s názvom "Prémia za zmrazenie [vynatie plôch - neoficiálny preklad] - Plán rivesaltes" osvedcené úctovníkom CIVDN, z ktorého vyplýva, ze ako prémiu za vynatie plôch celkovo dostal 91041,50 FRF. Z tohto dokumentu vyplýva, ze poskytnuté sumy sa lísia podla podnikov, a sú teda individualizované v závislosti od charakteristík vlastných kazdému z nich. Salvat je teda skutocným príjemcom individuálnej pomoci poskytnutej v rámci systému odvetvovej pomoci. 72 Okrem toho z clánku 2 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nariadila vymáhanie predmetnej pomoci. 73 Salvat je teda osobne dotknutý clánkom 1 ods. 1 rozhodnutia. 74 Tento záver nevyvracia judikatúra uvádzaná Komisiou na podporu svojho tvrdenia. Analýza tejto judikatúry totiz vrhá svetlo na odlisnost kontextu dotknutých vecí od prejednávanej veci najmä preto, lebo vo velkej väcsine vecí neexistuje návrh na vymáhanie pomoci. 75 Pokial ide o priamu dotknutost Salvatu v rozsahu, v akom clánok 2 rozhodnutia ukladá Francúzskej republike povinnost prijat opatrenia potrebné na vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom uvedenej najmä v clánku 1 ods. 1, a v rozsahu, v akom z nej mal Salvat prospech a musí ju vrátit, Salvat sa musí povazovat za priamo dotknutého týmito ustanoveniami (v tomto zmysle pozri rozsudok Sardegna Lines, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 36). 76 Dvoma kritériami priamej dotknutosti vyplývajúcimi z judikatúry sú totiz po prvé skutocnost, ze predmetný akt musí mat úcinky priamo na právne postavenie jednotlivca. Po druhé uvedený akt nesmie ponechávat ziadnu volnú úvahu osobám, ktorým je urcený a ktoré sú poverené jeho vykonaním. Je zrejmé, ze tieto dve kritériá sú v prejednávanej veci splnené. 77 Skutocnost, na ktorú poukazuje Komisia, ze zalobcovia nenapadli ustanovenie rozhodnutia nariadujúceho Francúzskej republike vymáhanie predmetnej pomoci, nemôze zmenit tento záver. Priama dotknutost zalobcu sa viaze na splnenie dvoch uz citovaných kritérií bez ohladu na to, ci napadol, alebo nenapadol príkaz na vymáhanie daný Francúzskej republike. 78 Je potrebné dodat, ze rozhodnutie viaze clánok 2 na clánok 1 ods. 1 a 2, takze ich nemozno skúmat oddelene. Zrusenie clánku 1 ods. 1 pozadované zalobcom by viedlo k zruseniu príkazu na vymáhanie. 79 Je teda opodstatnené vyhlásit zalobu Salvatu proti clánku 1 ods. 1 rozhodnutia za prípustnú bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci sú dalsí zalobcovia priamo a osobne dotknutí. 80 Na základe týchto úvah je opodstatnené vyhlásit zalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti clánku 1 ods. 3 rozhodnutia, a za prípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti clánku 1 ods. 1 rozhodnutia. O veci samej 81 Zalobcovia uvádzajú na podporu svojej zaloby proti clánku 1 ods. 1 rozhodnutia dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 82 Zalobcovia uvádzajú, ze posúdenie povahy medziodvetvových príspevkov, ktoré financujú prémiu za vynatie plôch a reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity niektorých CHOP, uskutocnené Komisiou s ohladom na clánok 87 ES, je nedostatocne odôvodnené. Komisia teda porusila povinnost odôvodnenia uvedenú v clánku 253 ES, ktorá je v oblasti státnej pomoci mimoriadne presná. 83 Odôvodnenie c. 74 rozhodnutia výstizne vyjadruje skutocnosti, ktoré charakterizujú existenciu státnej pomoci. Tieto zbezné úvahy neumoznujú pochopit dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze zastáva názor, ze kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa státnej pomoci sú v prejednávanej veci splnené. Rozhodnutie dokonca neobsahuje ani podstatu právnych pravidiel upravených judikatúrou Súdneho dvora. 84 Podla zalobcov musí Komisia oznacit kazdé z opatrení, ktoré sa povazujú za pomoc a predlozit dôvod, pre ktorý je kazdá zo styroch podmienok uplatnovania clánku 87 ES splnená. V rozhodnutí sa vsak Komisia v stádiu posúdenia s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES ani nesnazila rozlisovat medzi rôznymi predmetnými opatreniami. 85 Zalobcovia mimochodom uvádzajú, ze odôvodnenie rozhodnutia o existencii selektívnej výhody spocíva dokonca na jednoduchom obrátení dôkazného bremena, a zdá sa, ze Komisia sa uspokojí s tým, ze "nie je stanovené, ze príjemcovia pomoci sú vzdy platcami daní [poplatkov - neoficiálny preklad] v danom prípade". 86 Komisia pripomína relevantnú judikatúru o povinnosti odôvodnenia, a najmä to, ze jej stací uviest skutocnosti a právne úvahy, majúce vo vztahu ku kontextu rozhodnutia zásadný význam, a ze rozhodnutie, ktoré patrí do línie ustálenej rozhodovacej praxe, môze byt strucne odôvodnené. 87 Podla Komisie z príslusných castí rozhodnutia vyplýva, ze je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. V tejto súvislosti Komisia cituje odôvodnenia c. 38 az 40 a 74 - s poznámkou pod ciarou 12, na ktorú toto odôvodnenie odkazuje - a odôvodnenie c. 121 rozhodnutia. 88 Komisia sa domnieva, ze uz nebola povinná dalej analyzovat dôvody, pre ktoré neboli kritériá citovanej judikatúry splnené. Podla jej názoru totiz zo sporného systému jasne vyplýva, ze na jednej strane mal stát prostredníctvom CIVND právomoc volne disponovat predmetnými prostriedkami a ze na druhej strane financovanie opatrení uvedených v clánku 1 rozhodnutia nebolo pripísatelné výlucne clenom predmetnej odvetvovej organizácie, ale bolo zrejmé, ze je súcastou státnej politiky. 89 Komisia okrem toho uvádza, ze v zalobe sa tvrdenie o nedostatocnom odôvodnení obmedzuje na medziodvetvové príspevky. Komisia vsak uvádza, ze nevydala o tomto aspekte ziadne rozhodnutia, kedze skutocnost, ze medziodvetvové príspevky majú povahu pomoci, nie je súcastou výroku rozhodnutia. 90 V kazdom prípade a subsidiárne sa Komisia domnieva, ze tento zalobný dôvod je neprípustný, kedze zalobcovia nevysvetlili, preco je celé odôvodnenie rozhodnutia týkajúceho sa existencie státnej pomoci, tak ako je uvedené v odôvodnení c. 71 az 82 rozhodnutia, s ohladom na poziadavky clánku 253 ES nedostatocné. Posúdenie Súdom prvého stupna 91 Podla ustálenej judikatúry sa otázka, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES, musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblast. Aj ked nie je v odôvodnení rozhodnutia Komisia povinná odpovedat na vsetky skutkové a právne otázky uvádzané dotknutými osobami v priebehu správneho konania, napriek tomu je povinná prihliadat na vsetky okolnosti a vsetky relevantné skutocnosti prejednávanej veci, aby umoznila sudcovi Spolocenstva vykonávat preskúmanie zákonnosti a oboznámit tak clenské státy, ako aj dotknutých státnych príslusníkov s podmienkami, za ktorých uplatnovala Zmluvu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 92 Na úcely preskúmania poziadavky odôvodnenia v tomto kontexte je potrebné upresnit, ze konanie o zistovaní státnej pomoci je konanie zacaté voci clenskému státu zodpovednému za poskytnutie pomoci a ze príslusné strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ku ktorým patrí aj príjemca pomoci, nemôzu viest také sporové konanie s Komisiou, ako je konanie zacaté v prospech tohto clenského státu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 93 Práve vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné posúdit, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES. 94 V rozhodnutí Komisia zacína svoje posúdenie (bod 1) citovaním ustanovení clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 71). Dalej skúma (bod V 1.1, odôvodnenia c. 73 az 76) "existenciu selektívneho zvýhodnenia financovaného zo státnych prostriedkov". Tieto odôvodnenia znejú takto: "73. Za pomoc sa povazujú zásahy, ktoré v akejkolvek podobe môzu priamo alebo nepriamo uprednostnovat niektoré podniky alebo ktoré sa môzu povazovat za hospodárske zvýhodnenie, ktoré by prijímajúci podnik nedostal v bezných trhových podmienkach. 74. Komisia v súvislosti s povahou príspevkov v danom prípade poznamenáva, ze si vyzadovali prijatie aktu státnym orgánom, aby boli úcinné v celom rozsahu, a ze takto vytvorené zdroje slúzili ako nástroj na uskutocnenie politiky podporenej státom. Okrem toho nie je stanovené, ze príjemcovia pomoci sú vzdy platcami daní v danom prípade. Z tohto dôvodu pomoc nesplna kritériá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora, aby sa na nu nevztahoval clánok 87 ods. 1 zmluvy. Komisia sa z tohto dôvodu domnieva, ze v danom prípade ide o parafiskálne dane [parafiskálne poplatky - neoficiálny preklad], teda o verejné zdroje. 75. Okrem toho, stále podla judikatúry Súdneho dvora, sa za pomoc pokladajú zásahy, ktoré v rozlicných podobách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocet podniku a ktoré takto, aj ked nie sú subvenciou v presnom zmysle slova, majú rovnakú povahu a také isté úcinky. 76. 76. Existenciu, ci dokonca povahu pomoci je potrebné urcit na úrovni potenciálnych príjemcov plánu Rivesaltes, ako aj medziodvetvových príspevkov na reklamu a propagáciu a na prevádzku niektorých CHOP a ich financovania. V danom prípade poskytnutá podpora uprednostnila niektoré podniky v tom zmysle, ze pomoc sa poskytla len producentom CHOP pôsobiacim v niektorých vymedzených regiónoch." 95 Odôvodnenie c. 74 rozhodnutia odkazuje na poznámku pod ciarou 12, ktorá obsahuje odkaz na rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Pearle a i. ([6]C-345/02, Zb. s. I-7139), a odôvodnenie c. 75 rozhodnutia odkazuje v poznámke pod ciarou 13 na rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2003, Freskot ([7]C-355/00, Zb. s. I-5263). 96 Dalej pod názvom "Ovplyvnenie obchodu" (bod V 1.2) sa pät odôvodnení (c. 77 az 81) rozhodnutia zaoberá kritériom ovplyvnenia obchodu. 97 Nakoniec pod názvom "Závery o povahe pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy" (bod V 1.3) v odôvodnení c. 82 rozhodnutia sa uvádza: "Komisia sa na základe uvedených vysvetlení domnieva, ze opatrenia v prospech podnikov produkujúcich CHOP, ktoré pôsobia v niektorých vymedzených regiónoch, predstavujú výhodu financovanú z verejných zdrojov, ktorá sa im poskytuje, pricom z nej nemôzu tazit iní operátori, a ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje niektoré podniky a niektoré produkcie, cím môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Predstavuje teda pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 zmluvy." 98 V prvom rade je potrebné skonstatovat, ze pokial ide o povahu medziodvetvových príspevkov, ktoré financujú najmä prémiu za vynatie plôch, odôvodnenie c. 74 rozhodnutia obsahuje jednoznacné odôvodnenie. Predmetné príspevky "si vyzadovali prijatie aktu státnym orgánom, aby boli úcinné v celom rozsahu", a "takto vytvorené zdroje slúzili ako nástroj na uskutocnenie politiky podporenej státom". Ide o "parafiskálne dane [parafiskálne poplatky - neoficiálny preklad], teda o verejné zdroje" Okrem toho odôvodnenie c. 29 rozhodnutia vo vztahu k povahe príspevkov rozvíja tvrdenia vznesené Komisiou v rámci zacatia konania o monitorovaní a v tejto súvislosti prinása upresnenia. 99 V druhom rade, ak je pravdou, ze rozhodnutie neuvádza kritériá vyslovené Súdnym dvorom v judikatúre, ktorá umoznuje obíst zákaz stanovený v clánku 87 ods. 1 ES, Komisia cituje tento clánok (odôvodnenie c. 71), ako aj judikatúru, ktorá vymedzuje zásahy, ktoré sa majú povazovat za pomoc (odôvodnenia c. 73 a 75), a uvádza dôvody, pre ktoré sa na prejednávanú vec uplatnuje tento clánok a táto judikatúra (odôvodnenia c. 74 a 76 az 82). Komisia musí uviest dôvody, pre ktoré predmetné opatrenia spadajú pod clánok 87 ods. 1 ES, a nie naopak. Skutocnost, ze sa uspokojila s odkázaním na rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, a podrobne nepreukázala opak, nemozno povazovat za nedostatok odôvodnenia. 100 V tretom rade, pokial ide o údajnú poziadavku riadneho odôvodnenia pre kazdé z predmetných opatrení, z rozsudku Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia (T-93/02, Zb. s. II-143), nemozno vyvodit, ze pre kazdé opatrenie skúmané Komisiou ako pomoc je potrebné riadne odôvodnenie pre kazdú zo styroch podmienok uplatnovania clánku 87 ES. 101 V tejto veci totiz Súd prvého stupna vychádzal zo zistenia, ze oznacenie pomoci vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je dostatocné na to, aby dotknuté subjekty a Súd prvého stupna mohli rozpoznat opatrenie alebo opatrenia povazované v tomto prípade za pomoc (bod 73). V bode 122 Súd prvého stupna dodal, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, co sa týka identifikácie opatrení kvalifikovaných ako pomoc. 102 Naopak, v prejednávanej veci to tak nie je. Výrok rozhodnutia kvalifikuje prémiu za vynatie plôch, plán konverzie a reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity ako státnu pomoc a venuje kazdému opatreniu jeden odsek. Príslusné strany a Súd prvého stupna sa teda môzu bez tazkostí oboznámit s opatreniami povazovanými v prejednávanej veci za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Súd prvého stupna napokon pripomína, ze zaloba nie je prípustná v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu clánku 1 ods. 1 rozhodnutia, pricom skúmanie sa musí obmedzit na odôvodnenie prémie za vynatie plôch. 103 Okrem toho v prejednávanej veci na rozdiel od rozhodnutia napadnutého vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, dôvody rozhodnutia castejsie rozlisujú medzi troma skúmanými opatreniami. V bode II s názvom "Opis" teda rozhodnutie postupne opisuje systém prémie za vynatie plôch (bod II 1.1), systém pomoci na konverziu (bod II 1.2) a systém medziodvetvových príspevkov na reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity (bod II 2). Potom nanovo v castiach, ktoré sa venujú argumentom predlozeným Komisiou v rámci otvorenia zistovacieho konania (bod II 3), rozhodnutie rozlisuje medzi prémiou za vynatie plôch (odôvodnenia c. 30 az 32), nákladmi na konverziu (odôvodnenia c. 33 az 37) a pomocou na reklamu a propagáciu (odôvodnenia c. 38 a 39). Obdobne v bode IV, ktorý sa venuje pripomienkam predlozeným Francúzskou republikou, sa opät nachádza toto rozlisovanie, a to prémia za vynatie plôch (bod IV 1.1), pomoc na konverziu (bod IV 1.2), reklamno-propagacné aktivity (bod IV 2). Napokon v analýze zlucitelnosti pomoci (bod V 2) rozhodnutie rozlisuje medzi troma opatreniami, kedze odôvodnenia c. 95 az 106 sa venujú prémii za vynatie plôch, odôvodnenie c. 107 az 118 pomoci na konverziu a odôvodnenia c. 119 az 123 pomoci na reklamu a propagáciu. 104 Platí, ze vo svojom skúmaní podmienok stanovených clánkom 87 ods. 1 ES pod názvom "Existencia selektívneho zvýhodnenia financovaného zo státnych zdrojov" a "Ovplyvnenie obchodu" rozhodnutie nerozlisuje medzi troma opatreniami. Toto skúmanie sa jasne vztahuje na tri uvedené opatrenia. Napriek tomu umoznuje príslusným stranám oboznámit sa so spôsobom, akým Komisia uplatnovala Zmluvu, a Súdu prvého stupna vykonat svoje posúdenie. Na rozdiel od veci Le Levant (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [8]T-34/02, Zb. s. II-267, body 109 az 132) uvádzanej zalobcami rozhodnutie skúma, ako sú v prejednávanej veci splnené podmienky stanovené clánkom 87 ods. 1 ES na úcely preukázania nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Skutocnost, ze sa tak robí globálne, nemôze byt sama osebe povazovaná za porusenie povinnosti odôvodnenia, a to tým skôr, ze dotknuté opatrenia patria do toho istého akcného plánu. 105 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné skúmat argumentáciu, ktorú Komisia uvádza subsidiárne v duplike. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES 106 V prvej casti zalobcovia tvrdia, ze medziodvetvové príspevky nemajú povahu státnych prostriedkov, a v druhej casti to, ze ich nemozno pripísat státu. Písomnosti úcastníkov konania vsak casto zamienajú obidve casti tohto zalobného dôvodu, a preto je potrebné skúmat ich spolocne. Tvrdenia úcastníkov konania 107 Zalobcovia pripomínajú, ze v súlade s ustálenou judikatúrou musia predmetné opatrenia kumulatívne splnat styri podmienky, aby ich bolo mozné kvalifikovat za státnu pomoc. Jedna z týchto podmienok vsak v prejednávanej veci nie je splnená, a to podmienka, podla ktorej opatrenia musia mat státny pôvod, teda musia byt financované zo státnych prostriedkov a musia byt pripísatelné státu. 108 Zalobcovia poukazujú na judikatúru, podla ktorej opatrenie, ktorému orgán verejnej moci priznáva záväznost, ale je financované súkromnými podnikmi bez toho, aby mohol orgán verejnej moci v akomkolvek okamihu disponovat predmetnými sumami, nemá za následok ziadny priamy alebo nepriamy prevod státnych prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [9]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 59). 109 Podla zalobcov z judikatúry vyplýva, ze urcujúce kritérium spocíva v právomoci v dostatocnej miere disponovat prostriedkami, ktoré slúzili na financovanie opatrenia. Pritom v rozhodnutí Komisia len na základe samotnej skutocnosti, ze príspevky si vyzadovali prijatie aktu státnym orgánom, aby boli úcinné v celom rozsahu, vyvodila, ze majú povahu státnych prostriedkov. Komisia teda nepristúpila k analýze predpísanej judikatúrou. 110 Zalobcovia tvrdia, ze v oblasti medziodvetvových príspevkov sa zásah státu na základe odvetvovej, teda súkromnej, iniciatívy obmedzuje na schválenie príspevkov, aby im tak priznal záväznost pre vsetkých clenov medziodvetvovej organizácie. Orgán verejnej moci vykonáva len spätnú kontrolu financnej správnosti a v ziadnom okamihu nemá kontrolu nad prostriedkami. CIVDN mal prospech z úplnej autonómie, pokial ide tak o financovanie a vedenie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít niektorých CHOP, ako aj o prémiu za vynatie plôch. 111 Prísne organický prístup k fungovaniu CIVDN neprihliada na skutocné fungovanie tohto výboru. V kazdom prípade treba uprednostnovat skúmanie zalozené na funkcnom prístupe. 112 Podla zalobcov nedávne výnosy francúzskeho ministra hospodárstva z 31. marca 2006 týkajúce sa spôsobu vykonávania hospodárskej a financnej kontroly státu nad medziodvetvovými organizáciami v polnohospodárstve svedcia o tom, ze stát nemá ziadnu moznost disponovat prostriedkami prijatými od medziodvetvových výborov prostredníctvom odvetvových príspevkov. 113 Zalobcovia zdôraznujú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tvrdením, ze prémia za vynatie plôch je financovaná hlavne prostredníctvom parafiskálneho poplatku vo výske 50 FRF na hektoliter vyrobený v regióne Pyreneje. Naopak, rozhodnutie c. 96-1 CIVDN potvrdzuje, ze sa ulozí osobitný odvetvový príspevok na úcely financovania plánu na vynatie plôch. Predmetný parafiskálny poplatok je v prostriedkoch CIVDN zanedbatelný, pretoze je vyhradený na fungovanie jeho sluzieb. 114 Pokial ide o posúdenie pripísatelnosti medziodvetvových príspevkov na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít niektorých CHOP, zalobcovia tvrdia, ze pre súkromnú osobu, ako je medziodvetvová organizácia, sa urcujúce kritérium týka otázky, ci táto organizácia môze, alebo nemôze prijat predmetné opatrenie bez toho, aby prihliadala na poziadavky orgánov verejnej moci. Je vsak nesporné, ze tieto aktivity na rozdiel od aktivít v rámci plánu Rivestaltes vôbec nespadajú pod politiku státu. Naopak, podla ich názoru ide o opatrenia prijaté výlucne v prospech ciela, ktorý bol predbezne stanovený odvetvovými kruhmi. Komisia sa teda vyvodením záveru, ze tieto aktivity môzu byt v clánku 1 ods. 3 rozhodnutia kvalifikované ako státna pomoc, dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavného porusenia clánku 87 ods. 1 ES. 115 Komisia zastáva názor, ze samotné skúmanie zákona c. 200 z 2. apríla 1943, ktorým sa zriaduje CIVDN, zmeneného dekrétom c. 55-1064 z 20. októbra 1956, dostatocne preukazuje, ze sporné opatrenia môzu byt len výsledkom aktu pripísatelného státu a ze tieto opatrenia sú financované zo státnych prostriedkov. Podla nej z tohto zákona vyplýva, ze CIVDN na základe paritného zastúpenia zahrna výrobcov a orgány verejnej moci (clánok 2) a ze jeho výkonný orgán je vo velkej miere zlozený zo zástupcov státu (clánok 4). Komisia okrem toho cituje clánok 7 tohto zákona, podla ktorého sa návrhy CIVDN alebo jeho výkonného orgánu stávajú po tom, co boli v závislosti od okolností prípadu schválené ministrom polnohospodárstva alebo vládnym komisárom, záväznými pre vsetkých clenov dotknutých odvetví. Komisia poukazuje aj na clánok 14 tohto zákona, ktorý stanovuje, ze rozpocet podlieha schváleniu Ministerstvom polnohospodárstva a financií a ze výdavky týkajúce sa nákladov na riadenie CIVDN alebo na realizáciu jeho cielov odvetvového záujmu sú uhrádzané z daní vyberaných z predaja výrobkov alebo inými prostriedkami. Nakoniec Komisia zdôraznuje, ze clánok 15 toho zákona stanovuje, ze financné riadenie CIVDN podlieha kontrole státu. Za týchto podmienok Komisia zastáva názor, ze zjavne ide o státne prostriedky a akty pripísatelné státu. 116 Tento výklad o prevazujúcej úlohe státu jednoznacne potvrdzuje rozhodnutie francúzskej rady pre hospodársku sútaz 04-D-35 z 23. júla 2004 týkajúce sa praktík uplatnovaných na trhu s prírodnými sladkými vínami CHOP "Rivesaltes". 117 Hoci je podla Komisie pravda, ze v rozhodnutí 96-1 CIVDN z 5. júla 1996 sa stanovilo, ze výnos z medziodvetvového príspevku je urcený výlucne na vyplatenie prémie za vynatie plôch výrobcom, ktorí na nu majú nárok, ukázalo sa, ze je na tento úcel nedostatocný. Vseobecná rada teda predlozila výnimocnú pomoc vo výske 2 miliónov FRF. Okrem toho valné zhromazdenie CIVDN z 20. decembra 2000 rozhodlo o zlúcení úctu prémie za vynatie plôch a vseobecného úctu CIVDN, pricom toto opatrenie posilnilo moznost tejto organizácie disponovat zhromazdenými prostriedkami pod kontrolou státu bez ohladu na ich pôvod. 118 Komisia pripomína, ze prémia za vynatie plôch je financovaná hlavne prostredníctvom parafiskálneho poplatku vo výske 50 FRF na hektoliter vyrobený v regióne Pyreneje. Preto je nepochybné, ze tento parafiskálny poplatok je priamo ulozený státom a ze nejde o dobrovolný príspevok odvetvia. 119 Komisia trvá na tom, ze príspevky boli preskúmané v rozhodnutí len preto, aby sa overilo, ci predstavujú státne prostriedky urcené na financovanie troch opatrení uvedených v rozhodnutí. Naproti tomu príspevky ako také neboli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ES. Práve z tohto dôvodu Komisia tvrdí, ze druhý zalobný dôvod zalobcov, tak ako vyplýva zo zaloby, je neprípustný a nedôvodný, pretoze Komisia nikdy neskúmala a nebola povinná skúmat, ci samotné príspevky boli státnou pomocou. 120 Komisia zdôraznuje, ze v nijakom okamihu nie je mozné vykladat rozhodnutie tak, ze v zmysle judikatúry existuje záväzný vztah urcenia medzi výnosom z príspevkov a výskou pomoci vyplácanej v rámci troch uvedených opatrení. Sporný systém totiz bez ohladu na výnos z príspevkov stanovuje výsku pomoci, ktorá bola neskôr vyplatená výlucne podla osobnej situácie príjemcov. 121 V duplike Komisia zo skutocnosti, ze zalobcovia potvrdili, ze "sa obmedzujú na napadnutie pripísatelnosti státu, pokial ide výlucne o medziodvetvové príspevky na základe clánku [1 ods. 3] výroku rozhodnutia", vyvodila, ze zaloba sa nevztahuje na tri opatrenia uvedené v clánku 1 rozhodnutia. Dodáva vsak, ze na základe dalsieho znenia bodu 86 repliky by sa mohlo zdat, ze zalobcovia napádajú to, ze príspevky predstavujú státne prostriedky, kedze sú urcené na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít. Podla Komisie vsak v poslednom bode repliky zalobcovia opät vyvolávajú taký istý zmätok, ked vyvodzujú záver, ze Komisia nesprávne skonstatovala, ze príspevky, ktoré financujú reklamno-propagacné a prevádzkové aktivity niektorých CHOP, môzu byt kvalifikované ako státna pomoc. Komisia tvrdí, ze vzhladom na nejednoznacnost a nemoznost bránit sa musí byt zalobný dôvod vyhlásený za neprípustný. Subsidiárne tvrdí, ze nie je dôvodný. Posúdenie Súdom prvého stupna 122 Kedze Komisia v duplike napadla prípustnost tohto zalobného dôvodu, je opodstatnené zacat skúmanie uvedeného zalobného dôvodu touto otázkou. -- O prípustnosti zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES 123 V duplike Komisia tvrdí, ze nie je schopná bránit svoje stanovisko vzhladom na nejednoznacnost rôznych písomností zalobcov. 124 Aj ked tvrdenia zalobcov v ich písomnostiach môzu v urcitých ohladoch vyvolávat zmätok, je potrebné skonstatovat, ze znenie tohto zalobného dôvodu jednoznacne vyplýva zo zaloby. Zalobcovia totiz poukazujú na nesprávne právne posúdenie a porusenie clánku 87 ods. 1 ES. Tento zalobný dôvod rozdelujú na dve casti, z ktorých prvá cast je zalozená na tom, ze príspevky nemajú povahu státnych prostriedkov, a druhá na tom, ze medziodvetvové príspevky urcené na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít niektorých CHOP nie sú pripísatelné státu. Okrem toho v zhrnutí zalobných dôvodov a hlavných tvrdení uvádzaných v zalobe sa mozno docítat: "Je navrhované, aby Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie... z dôvodov, ze: ... -- rozhodnutie je v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES tým, ze medziodvetvové príspevky uvedené v clánku 1 ods. 1 a 3 výroku kvalifikuje ako státnu pomoc." 125 V tomto rozsahu a v týchto medziach musí byt predmetný zalobný dôvod vyhlásený za prípustný. Zalobcovia vsak nemôzu dalej menit obsah a rozsah tohto zalobného dôvodu tak, aby z neho v rozpore s právami na obranu urobili nový zalobný dôvod. Clánok 48 rokovacieho poriadku totiz stanovuje, ze predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania je zakázané, ibaze sú tieto zalobné dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Za prípustný vsak treba vyhlásit zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý uz bol priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania, a je s ním úzko spojený (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, [10]T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39). 126 Na jednej strane zo zaloby vyplýva, ze zalobcovia napádajú kvalifikáciu státnej pomoci, ktorej predmetom boli medziodvetvové príspevky, najmä preto, ze tieto príspevky nemajú povahu státnych prostriedkov. V tomto rámci tvrdia, ze stát nemôze predmetnými príspevkami disponovat. Na druhej strane sa dovolávajú nepripísatelnosti státu, ktorú velmi jednoznacne obmedzujú na medziodvetvové príspevky urcené na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít niektorých CHOP. Zalobcovia v tejto súvislosti v replike pripomínajú, ze "sa obmedzujú na napadnutie pripísatelnosti státu, pokial ide výlucne o medziodvetvové príspevky na základe clánku [1 ods. 3] výroku rozhodnutia". 127 Komisia nemôze tvrdit, ze nie je schopná sa v týchto bodoch bránit. Body 59 az 77 jej vyjadrenia k zalobe a body 52 az 60, ako aj bod 67 jej dupliky medzi iným svedcia o opaku. 128 Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES je preto prípustný. -- O dôvodnosti zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES 129 Podla ustálenej judikatúry, aby sa zvýhodnenie mohlo kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane pripísatelné státu (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Stardust", C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24 a tam citovanú judikatúru). 130 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze jedine zvýhodnenie poskytnuté priamo alebo nepriamo so státnych prostriedkov sa povazuje za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ustanovení totiz rozlísenie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov" neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú pomoc, bez ohladu na to, ci sú, alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale má len do tohto pojmu zaclenit aj výhody, ktoré sú poskytované priamo státom, ako aj výhody, ktoré sú poskytované verejnou alebo súkromnou institúciou, ktorú na tento úcel stát zriadil alebo poveril (pozri rozsudok PreussenElektra, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 131 Je potrebné hned zdôraznit, ze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý v rozsahu, v akom v súlade s rôznymi tvrdeniami predlozenými zalobcami v zalobe a v replike, ako aj v zhrnutí v tejto zalobe smeruje k napadnutiu kvalifikácie predmetných príspevkov ako státnej pomoci. 132 Rozhodnutie totiz nikde nekvalifikuje tieto príspevky ako státnu pomoc (pozri tiez z hladiska prípustnosti zaloby body 38 a 40 vyssie). Takze ako vyplýva z jeho výroku, sú to opatrenia vykonané vo forme prémie za vynatie plôch, plánu konverzie a reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít v prospech niektorých CHOP, ktoré sú kvalifikované ako státna pomoc. V odôvodnení c. 74 rozhodnutia sú predmetné príspevky povazované Komisiou za parafiskálne poplatky, teda verejné prostriedky. Kedze predmetné príspevky slúzia na financovanie uvedených opatrení, rozhodnutie z toho vyvodzuje, ze kritérium financovania verejnými prostriedkami je splnené. 133 Pre úplnost, ak by bolo potrebné vykladat písomnosti zalobcov v tom zmysle, ze predmetné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc, pretoze nie sú financované z verejných prostriedkov, a preto niektoré z nich nie sú pripísatelné státu, odpoved by nebola odlisná. 134 Pokial ide o druhý prvok, zo znenia druhej casti tohto zalobného dôvodu a upresnení predlozených zalobcami v ich replike vyplýva, ze tí napádajú len pripísatelnost medziodvetvových príspevkov urcených na financovanie reklamno-propagacných a prevádzkových aktivít niektorých CHOP státu. 135 Kedze vsak zalobcovia nie sú oprávnení napadnút tú cast výroku rozhodnutia, ktorá sa týka týchto aktivít (pozri body 34 az 48 vyssie), argumentáciu rozvinutú v tejto casti nemozno potvrdit. 136 Okrem toho zalobcovia nenapádajú pripísatelnost prémie za vynatie plôch státu. Stací teda preskúmat, ci Komisia v rozhodnutí zastávala správny názor, ze prémia za vynatie plôch predstavuje zvýhodnenie financované zo státnych prostriedkov. 137 Na podporu svojich vzájomne si odporujúcich tvrdení zalobcovia a Komisia poukazujú najmä na jeden rozsudok Súdneho dvora. Prví vyssie uvedení vychádzajú z rozsudku Pearle, a i., uz citovaného v bode 95 vyssie, aby mohli na základe analógie tvrdit, ze predmetné oparenie nebolo "financované prostriedkami, s ktorými mohli disponovat vnútrostátne orgány". Komisia poukazuje na rozsudok Stardust, uz citovaný v bode 129 vyssie, a tvrdí, ze prostriedky CIVDN "spadajú pod kontrolu státu, a sú mu teda k dispozícii", pricom stát je "plne spôsobilý uplatnovaním svojho dominantného vplyvu na podnik usmernit pouzitie týchto prostriedkov". 138 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze zalobcovia napádajú rozsah, ktorý Komisia pripisuje rozsudku Stardust, uz citovanému v bode 137 vyssie, kedze analýza Súdneho dvora podla jej názoru patrí "do kontextu vlastného skutkovému stavu prejednávanej veci, ktorý je charakteristický skutocnostou, ze organizácie, ktoré poskytli financnú pomoc Stardustu, boli verejné podniky". Zalobcovia pripomínajú, ze CIVDN je právnická osoba zalozená podla súkromného práva. 139 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze nemozno rozlisovat, ci státna pomoc je poskytnutá priamo státom, alebo verejnou, alebo súkromnou institúciou, ktorú na tento úcel stát zriadil alebo poveril (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 12; PreussenElektra, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 58, a z 20. novembra 2003, GEMO, [11]C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 23). Ako to dosvedcujú rozsudky Stardust, uz citovaný v bode 129 vyssie, a Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, statút predmetnej organizácie alebo podniku sa nepovazuje za urcujúci prvok na uplatnovanie pravidiel zmluvy o státnej pomoci. Samotná skutocnost, ze ide o verejnú organizáciu, automaticky nespôsobuje uplatnenie clánku 87 ES, rovnako ako jeho uplatnenie nevylucuje skutocnost, ze tieto opatrenia sú prijaté súkromnou organizáciou. 140 Pokial ide o prémiu za vynatie plôch, príspevok bol zavedený rozhodnutím 97-1 CIVDN z 5. júla 1996 na úcely jej financovania. Aby bolo mozné preverit, ci Komisia správne kvalifikovala tento príspevok ako verejný prostriedok, najmä z dôvodu, ze vyzadoval prijatie aktu orgánu verejnej moci, aby mohol mat záväzné úcinky, je potrebné preskúmat úlohu státu v tomto výbore. 141 Skúmanie zákona c. 200 z 2. apríla 1943 o zriadení Medziodvetvového výboru pre prírodné sladké vína a likérové vína s chráneným oznacením pôvodu v znení zmien a doplnení dekrétu c. 55-1064 z 20. októbra 1956 potvrdzuje prevazujúcu úlohu státu v tomto výbore. 142 Podla clánku 3 nahradeného clánkom 2 dekrétu 56-1064 sa CIVDN na jednej strane skladá zo strnástich zástupcov odborov a odvetvových organizácií, ktoré sú najviac reprezentatívnymi organizáciami výrobcov a druzstiev, ktoré vyrábajú, konzervujú a distribuujú víno, a na druhej strane zo strnástich zástupcov odborov a odvetvových organizácií, ktoré sú najviac reprezentatívnymi organizáciami velkoobchodníkov. Jeho clenovia sú vymenovaní na obdobie troch rokov výnosom státneho tajomníka pre polnohospodárstvo na návrh dotknutých odborov a organizácií. 143 Urcitý pocet zástupcov státu sa môze zúcastnovat na uzneseniach bez hlasovacieho práva. 144 Z clánku 4, ktorý je teraz clánkom 3 dekrétu 56-1064, vyplýva, ze stát prostredníctvom svojho zástupcu alternatívne obsadzuje miesto predsedu alebo podpredsedu výkonného orgánu. 145 Riaditel je vymenovaný alebo odvolávaný výnosom státneho tajomníka pre polnohospodárstvo (clánok 5, teraz clánok 4 dekrétu 56-1064). 146 Clánok 6 dekrétu 56-1064 stanovuje: "Vládny komisár, vymenovaný státnym tajomníkom pre polnohospodárstvo a zásobovanie, pomáha pri vsetkých uzneseniach. Ak boli návrhy, ktoré sú mu predlozené CIVDN alebo jeho výkonným orgánom, prijaté dvoma tretinami jeho prítomných clenov, vládny komisár je oprávnený v súlade s usmerneniami, ktoré dostane, okamzite schválit navrhované rozhodnutia alebo ich predlozit na schválenie státnemu tajomníkovi pre polnohospodárstvo a zásobovanie." 147 Clánok 7 dekrétu 56-1064 stanovuje: "Návrhy CIVDN alebo jeho výkonného orgánu sa stávajú záväznými pre vsetkých clenov dotknutých profesií po tom, co boli v závislosti od okolností prípadu schválené státnym tajomníkom pre polnohospodárstvo a zásobovanie. ... Tieto návrhy sa stávajú vykonatelnými po tom, co boli úradne oznámené odvetvovým organizáciám, ktoré tvoria CIVDN. Ak dôjde k ohrozeniu národného záujmu, prijme státny tajomník pre polnohospodárstvo a zásobovanie, ak to povazuje za potrebné, namiesto CIVDN rozhodnutia, ktoré tento výbor odmietol prijat, po prijatí ziadosti oznámenej vládnym komisárom." 148 V súlade s clánkom 8 dekrétu 56-1064 má CIVND za úlohu prijímat v súlade s usmerneniami vlády urcitý pocet vseobecných opatrení, ktoré sú v tomto clánku vymenované, a to na úcely organizácie a kontroly výroby vín vyrobených vo vymedzených viniciach. 149 Podla clánku 10 dekrétu 56-1064 v prípade porusenia rozhodnutí CIVDN môzu byt v závislosti od prípadu stanovené rôzne sankcie bud prefektom departementu, v ktorom má bydlisko porusovatel, alebo ministrom polnohospodárstva na návrh prefekta, a to pokuty, odobratie preukazu clena odvetvovej organizácie, zhabanie vsetkých výrobkov alebo casti výrobkov v prospech státu. 150 V prípade vseobecných opatrení uvedených v clánku 8 clánok 11 oprávnuje ministra polnohospodárstva na to, aby na návrh vládneho komisára nahradil výkonný orgán a prijal rozhodnutie, ktoré tento výbor odmietol prijat, napriek ziadosti, aby tak urobil, ktorá mu bola oznámená vládnym komisárom. 151 Clánok 14 stanovuje, ze rozpocet CIVDN podlieha schváleniu tohto istého ministra. Dalej uvádza, ze "výdavky týkajúce sa nákladov na riadenie CIVDN alebo na realizáciu jeho cielov odvetvového záujmu sú uhrádzané z poplatkov vyberaných z predaja výrobkov alebo inými prostriedkami. CIVDN môze tieto poplatky vyberat len vtedy, ak to bolo schválené výnosom státneho tajomníka pre národné hospodárstvo a financie. 152 Podla clánku 15 dekrétu 56-1064 financné riadenie podlieha kontrole státu a disponibilné prostriedky sú ulozené v státnej pokladnici alebo v regionálnej pobocke vzájomného polnohospodárskeho fondu v sídle CIVDN. 153 Na koniec vnútorné nariadenie CIVDN podlieha schváleniu ministrom polnohospodárstva. 154 Z toho vyplýva, ze okrem prítomnosti státu vo výbore a v jeho výkonnom orgáne je povolenie státu potrebné pre vsetky zásadné akty. Konkrétne CIVDN nie je oprávnený ani vyberat príspevky alebo poplatky, ani disponovat s ich výnosom bez súhlasu státu. Stát môze dokonca CIVND vnútit svoje vlastné rozhodnutia. 155 Ustanovenia tohto zákona nepotvrdzujú tvrdenie vznesené zalobcami o "cisto odvetvovom riadení" CIVDN a o obmedzení cinnosti státu na "právomoc spätnej kontroly správnosti financného riadenia CIVDN". 156 Aj keby sa preukázalo, ze ako tvrdia zalobcovia, "v skutocnosti je úloha správy obmedzená na priznanie záväznosti rozhodnutiam odvetvových organizácií", skutocnost vsak zostáva taká, ze z právneho hladiska siahajú právomoci státu omnoho dalej. V odôvodnení c. 74 rozhodnutia sa teda správne potvrdzuje, ze v prejednávanej veci si príspevky "vyzadovali prijatie aktu státnym orgánom, aby boli úcinné v celom rozsahu". V súlade s rozsudkom Stardust, uz citovaným v bode 129 vyssie, je stát plne spôsobilý uplatnovaním svojho dominantného vplyvu na podnik usmernit pouzitie svojich prostriedkov v prípade potreby na financovanie specifických výhod v prospech urcitých podnikov. 157 V tejto súvislosti je vhodné dodat, ze bez ohladu na ich obsah nemôzu výnosy francúzskeho ministra hospodárstva z 31. marca 2006, na ktoré poukazujú zalobcovia, v prejednávanej veci preukázat, ze stát nemal ziadnu moznost disponovat s prostriedkami prijatými od medziodvetvových výborov. Tieto výnosy totiz nasledovali az po tom, co doslo k spornému skutkovému stavu, a po prijatí rozhodnutia. 158 Okrem toho rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, na ktorý poukazujú zalobcovia, im vôbec nepomôze, kedze v prejednávanej veci nie je uplatnitelný. 159 Po prvé je totiz nesporné, ze pôvodne museli byt prostriedky, ktoré CIVDN pouzíva na zaplatenie prémie za vynatie plôch, vyberané od jeho clenov prostredníctvom medziodvetvových príspevkov (pozri rozhodnutie 96-1 z 5. júla 1996). Výnos z príspevku musel byt vlozený do osobitného fondu spravovaného CIVDN a urceného výlucne na zaplatenie prémie za vynatie plôch výrobcovi, ktorý má na nu nárok (clánok 5 tohto rozhodnutia). 160 Z vyhlásení navrhovatela v odôvodneniach c. 43 a 44 rozhodnutia potvrdených zápisnicou z valného zhromazdenia CIVDN z 20. septembra 2000, ktoré predkladá Komisia v prílohe k vyjadreniu k zalobe, vsak vyplýva, ze na jednej strane v roku 1999 bola prémia za vynatie plôch zaplatená vdaka subvencii vo výske 2 milióny FRF vseobecnej rade Východné Pyreneje a ze na druhej strane prémia za vynatie plôch bola financovaná prostriedkami, ktoré nepochádzali výlucne z výberu stanoveného príspevku, ale ciastocne aj zo vseobecného rozpoctu CIVDN. Tieto skutocnosti okrem iného neboli napadnuté zalobcami. Tak ako v rozsudku Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike Weinlig (78/76, Zb. s. 595), spomínanom v bode 38 rozsudku Pearle a i., uz citovanom v bode 95 vyssie, islo tiez o priame státne subvencie. 161 V prejednávanej veci teda nemozno, ak sa pridrzame rozsudku Pearle a i., tvrdit, ze kedze náklady, ktoré vznikli organizácii, sú plne hradené prostredníctvom poplatkov ulozených podnikom, ktoré z nich mali prospech, zásah CIVDN nesmeroval k vytvoreniu zvýhodnenia, ktoré by predstavovalo dodatocné zatazenie pre stát alebo pre túto organizáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 36). 162 Po druhé, ako zdôraznuje odôvodnenie c. 74 rozhodnutia, v prejednávanej veci nie je na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, preukázané, ze príjemcovia pomoci sú stále platitelmi poplatku. Z rozhodnutia 96-1 CIVDN z 5. júla 1996 totiz vyplýva, ze príspevok bol vypocítaný z mnozstiev Rivesaltes a Grand-rousillon uvádzaných na trh v roku 1995 (clánok 2), zatial co výska prémie za vynatie plôch bola 5000 FRF rocne na vynatý hektár (clánok 6). Niektoré podniky teda mohli znacne prispievat bez toho, aby dostali najmensiu prémiu za vynatie plôch. 163 Po tretie na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, zo spisu nevyplýva, ze iniciatíva organizovat a uplatnovat prémiu za vynatie plôch pochádza od nejakého súkromného zdruzenia a nie od CIVDN, ktorý "slúzil výlucne ako nástroj na ulozenie a pouzitie vyzbieraných poplatkov" (pozri v tomto zmysle rozsudok Pearle, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 37). Okrem iného je potrebné pripomenút, ze zalobcovia nenapádajú pripísatelnost prémie za vynatie plôch státu. 164 Nakoniec, pokial ide o myslienku, ze, co sa týka prémie za vynatie plôch, prostriedky sú ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, vyzbierané "v prospech obchodného ciela", ktorý "v ziadnom prípade nebol súcastou politiky definovanej holandskými úradmi" (rozsudok Pearle a i., uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 37), samotní zalobcovia tvrdia opak. V bode 112 repliky totiz uvádzajú, ze "nie je mozné so vsetkou váznostou napadnút tvrdenie, ze zavedenie príspevkov, ktoré financovali reklamno-propagacné aktivity..., vôbec nie je súcastou politiky podporovanej státom, na rozdiel od opatrení v rámci plánu Rivesaltes dotknutých v tomto bode". Zalobcovia teda priznávajú, ze prémia za vynatie plôch je súcastou politiky podporovanej státom. 165 Súhrn týchto skutocností vedie Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia správne rozhodla, ze prémia za vynatie plôch bola financovaná zo státnych prostriedkov. 166 Hoci by sa teda písomnosti zalobcov vykladali v tom zmysle, ze z nich vyplýva, ze predmetné opatrenia neboli financované zo státnych prostriedkov, tento druhý zalobný dôvod je takisto potrebné zamietnut. 167 Zalobu je teda potrebné zamietnut ako ciastocne neprípustnú a v zostávajúcej casti nedôvodnú. O trovách 168 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo svojich zalobných dôvodoch úspech a zalovaná navrhovala zaviazat ich na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat zalobcov, aby okrem svojich vlastných trov konania nahradili aj trovy konania, ktoré vznikli zalovanej. 169 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobcovia sú povinní nahradit trovy konania. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2007. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6ufZ3c/L97275-6986TMP.html#t-ECRT12007SKB.0900406701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:112:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0164&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0212&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0355&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0034&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0252&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXX6ufZ3c/L97275-6986TMP.html#c-ECRT12007SKB.0900406701-E0001