ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 12. decembra 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely v sektore vitamínových výrobkov -- Cholínchlorid (vitamín B 4) -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Pripísatelnost protiprávneho správania" Vo veci T-112/05, Akzo Nobel NV, so sídlom v Arnheme (Holandsko), Akzo Nobel Nederland BV, so sídlom v Arnheme, Akzo Nobel Chemicals International BV, so sídlom v Amersfoorte (Holandsko), Akzo Nobel Chemicals BV, so sídlom v Amersfoorte, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, so sídlom v Amersfoorte, v zastúpení: pôvodne C. Swaak a J. de Gou, neskôr C. Swaak, M. van der Woude a M. Mollica, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/566/ES z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.533 -- cholinchlorid) (súhrnné rozhodnutie [2]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: sudcovia A. W. H. Meij, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. februára 2007, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 V rozhodnutí z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.533 -- cholinchlorid) (súhrnné rozhodnutie [3]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22, dalej len "Rozhodnutie"), Komisia konstatovala, ze viaceré podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa podielali na skupine dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien, rozdelenia trhov a zosúladených cinností proti konkurentom v oblasti cholínchloridu v rámci EHP (clánok 1 Rozhodnutia). 2 V súvislosti s dotknutým výrobkom Komisia upresnuje, ze cholínchlorid patrí do skupiny vo vode rozpustných vitamínov B-komplex (vitamín B 4). Pouzíva sa predovsetkým v oblasti krmív pre zvieratá (hydinu a osípané) ako potravinárska prídavná látka. Predáva sa bud ako 70 % vodný roztok, alebo primiesaný do dehydrovaných obilnín alebo v 50 az 60 % siliciach. Cast cholínchloridu, ktorá sa nepouzije ako potravinárska prídavná látka do krmív pre zvieratá, sa rafinuje na úcely získania výrobku väcsej cistoty (farmaceutickej kvality). Okrem výrobcov na trhu s cholínchloridom pôsobia jednak spracovatelia, ktorí nakupujú výrobok od výrobcov v tekutej forme a spracúvajú ho na cholínchlorid obsiahnutý v inej látke, a to bud na úcet výrobcu alebo na svoj vlastný úcet, a jednak distribútori. 3 Z odôvodnenia c. 3 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zacala vysetrovanie v oblasti cholínchloridu na svetovej úrovni potom, ako v apríli 1999 prijala ziadost o uplatnenie opatrení zhovievavosti od amerického výrobcu Bioproducts. Vysetrovanie sa týkalo obdobia od roku 1992 do konca roku 1998. V odôvodnení c. 45 Rozhodnutia Komisia uvádza, ze kanadský výrobca Chinook ju uz vo veci predmetného kartelu oslovil 25. novembra a 3. a 16. decembra 1998, vysetrovanie vsak v uvedenom období nezacala. 4 Co sa týka EHP, k uskutocneniu predmetného kartelu doslo v zmysle odôvodnenia c. 64 Rozhodnutia na dvoch rôznych, ale úzko spojených úrovniach: na svetovej úrovni a na európskej úrovni. Na svetovej úrovni sa výrobcovia Bioproducts (Spojené státy), Chinook (Kanada), Chinook Group Ltd (Kanada), DuCoa (Spojené státy), BASF AG (Nemecko), UCB SA (Belgicko) a zalobcovia, pät spolocností skupiny Akzo Nobel (Holandsko), priamo alebo nepriamo podielali na protisútazných cinnostiach v období od júna 1992 do apríla 1994. Cielom týchto cinností bolo v podstate zvýsit ceny vo svetovom meradle, najmä v EHP, a kontrolovat spracovatelov, najmä v EHP, v snahe zarucit, ze títo spracovatelia neohrozia dohodnuté zvýsenia cien, a tiez rozdelit svetové trhy jednak stiahnutím sa severoamerických výrobcov z európskeho trhu a jednak stiahnutím sa európskych výrobcov zo severoamerického trhu. Komisia zistila uskutocnenie deviatich stretnutí kartelu vo svetovom meradle v období od júna 1992 (v Mexiku, Mexiko) do apríla 1994 (v Johor Baharu, Malajzia). Najdôlezitejsím stretnutím je stretnutie, ktoré sa konalo v Ludwigshafene (Nemecko) v novembri 1992. 5 Výlucne európski výrobcovia (BASF, UCB a zalobcovia) sa zúcastnili na stretnutiach, na ktorých doslo k vytvoreniu kartelu na európskej úrovni, ktorý trval od marca 1994 do októbra 1998. Komisia zistila pätnást stretnutí, ktoré sa ho týkali, a to od marca 1994 (v Schotene, Belgicko) do októbra 1998 (v Bruseli, Belgicko, alebo v Aachene, Nemecko). Podla odôvodnenia c. 65 Rozhodnutia tieto stretnutia dopomáhali k plneniu dohody uzavretej na svetovej úrovni. Ich cielom bolo pravidelné zvysovanie cien v celom EHP spojené s rozdelením trhov a pridelením jednotlivých zákazníkov, ako aj s kontrolou spracovatelov v Európe v snahe zachovat vysokú úroven cien. 6 Podla posúdení Komisie vsetky svetové a európske dohody boli, co sa týka EHP, súcastou globálneho projektu, ktorý stanovoval okruhy cinností clenov kartelu a obmedzoval ich jednotlivé obchodné správanie na úcely dosiahnutia jediného hospodárskeho protisútazného ciela, ktorým bolo narúsat bezné podmienky hospodárskej sútaze v EHP. Preto je podla Komisie potrebné povazovat dohody uzavreté na svetovej a európskej úrovni za jediné komplexné a nepretrzité porusenie týkajúce sa EHP, na ktorom sa severoamerickí výrobcovia podielali urcitý cas a európski výrobcovia pocas celého dotknutého obdobia. 7 Co sa týka oznacenia osôb, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, Komisia v jeho odôvodnení c. 166 upresnila, ze zalobcovia, BASF, Bioproducts, Chinook, DuCoa a UCB nesú zodpovednost za porusenie. Naopak spanielskej spolocnosti Ertisa majúcej 50 % podiel na spanielskom trhu Rozhodnutie urcené nebolo, pretoze Komisia sa v jeho odôvodnení c. 178 domnievala, ze dôkazy boli celkove nedostacujúce na to, aby bolo mozné voci nej vyvodit zodpovednost za uvedené skutocnosti. 8 V clánku 3 Rozhodnutia Komisia nariadila podnikom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, aby okamzite ukoncili porusenie uvedené v clánku 1 Rozhodnutia, pokial uz tak neurobili, a aby sa zdrzali akýchkolvek cinností a konstatovaných porusujúcich správaní, ako aj akýchkolvek opatrení, ktoré by mali rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok. 9 Co sa týka ulozenia pokút, Komisia sa domnievala, ze severoamerickí výrobcovia (Bioproducts, Chinook a DuCoa) ukoncili svoju úcast na porusení najneskôr 20. apríla 1994 po stretnutí v Johor Bahru (pozri bod 4 vyssie). Podla odôvodnenia c. 165 Rozhodnutia Komisia nedisponovala dôkazmi, ktoré by naznacovali, ze by doslo k dalsím stretnutiam alebo kontaktom, na ktorých by sa severoamerickí výrobcovia zúcastnili a prostredníctvom ktorých by urcovali ceny v EHP alebo by potvrdili svoj pôvodný záväzok nevyvázat do Európy. Vzhladom na skutocnost, ze prvý úkon Komisie týkajúci sa tohto porusenia je datovaný z 26. mája 1999, teda viac ako pät rokov po ukoncení úcasti severoamerických výrobcov na porusení, Komisia týmto výrobcom neulozila ziadnu pokutu, a to v súlade s clánkom 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([4]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) a clánkom 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 10 Na druhej strane, kedze úcast európskych výrobcov trvala do 30. septembra 1998, Komisia im ulozila pokuty v celkovej výske 66,34 milióna eur. 11 Co sa týka konkrétnejsie skupiny Akzo Nobel, Komisia rozhodla, ze Rozhodnutie bude urcené Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Functional Chemicals BV, Akzo Nobel Chemicals BV, Akzo Nobel Chemicals International BV a Akzo Nobel Nederland BV ako solidárne zodpovedným subjektom. Tri posledné menované subjekty alebo ich právni predchodcovia sa priamo podielali na porusení. Akzo Nobel Functional Chemicals bol vytvorený ako dcérska spolocnost Akzo Nobel Chemicals v júni 1999, ked sa Akzo Nobel Chemicals stal holdingovým podnikom. Z tohto dôvodu sa Komisia domnievala, ze Akzo Nobel Functional Chemicals bol právnym nástupcom vo vztahu k väcsine cinností v oblasti cholínchloridu pôvodne vykonávaných jeho materskou spolocnostou a na základe tejto skutocnosti mu muselo byt Rozhodnutie taktiez urcené. 12 Co sa týka Akzo Nobel, ten spolu s ostatnými právnickými osobami skupiny Akzo Nobel, ktorým je Rozhodnutie urcené, tvorí jednu hospodársku jednotku. Zodpovednost za výrobu cholínchloridu v EHP nesie a na karteli sa podielala práve táto hospodárska jednotka. Inak by tomu mohlo byt len v prípade, ze by dcérske prevádzkové podniky Akzo Nobel boli schopné viest samostatnú hospodársku politiku v rámci dotknutého obdobia a skutocne tak aj robili. Akzo Nobel vsak zdaleka nie je len investicnou struktúrou, ale je vseobecným ústredím skupiny Akzo Nobel, ktoré koordinuje hlavné cinnosti týkajúce sa vseobecnej stratégie skupiny, financií, právnych vecí a ludských zdrojov. Vdaka týmto úlohám Akzo Nobel skutocne vykonával rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, ktoré priamo ci nepriamo 100 % ovládal. Komisia teda dospela k záveru, ze dcérske spolocnosti Akzo Nobel nemajú obchodnú autonómiu, co ju viedlo k tomu, aby mu Rozhodnutie bolo urcené bez ohladu na skutocnost, ze sa sám na karteli nepodielal (odôvodnenie c. 172 Rozhodnutia). 13 Neexistenciu obchodnej autonómie prevádzkových spolocností alebo obchodných jednotiek skupiny Akzo Nobel preukazujú tiez dokumenty predlozené Akzo Nobel v rámci správneho konania nazvané "Programy riadenia". Z týchto dokumentov vyplýva, ze ciele skupiny, ako aj usmernenia týkajúce sa stratégií obchodných jednotiek stanovuje správna rada Akzo Nobel. Tieto stratégie nemozno schválit, pokial nie sú súcastou strategického plánu skupiny. O konfigurácii portfólia v rámci strategického plánu navyse tiez rozhoduje správna rada Akzo Nobel, pricom prevádzkový plán kazdej obchodnej jednotky musí byt v súlade s usmerneniami a cielmi skupiny, tak ako ich definovala uvedená správna rada. Nakoniec, co sa týka investícií väcsích ako 2,5 milióna eur, tie si vyzadujú v závislosti od ich financného dopadu schválenie prostredníctvom "Board Committee", "Full Board of Management" alebo "Supervisory Board" Akzo Nobel. Správna rada rozhoduje tiez o rozdelení zisku a vyplácaní dividend, ako aj vymenúva, rozhoduje o odmenách a odvoláva (odôvodnenie c. 173 Rozhodnutia). 14 Akzo Nobel Chemicals SpA, ktorému bolo urcené oznámenie o výhradách z dôvodu podozrenia týkajúceho sa jeho úcasti na nedovolených cinnostiach vztahujúcich sa na spanielsky trh s cholínchloridom, nebolo urcené Rozhodnutie, pretoze Komisia povazovala získané dôkazy za nedostatocné na preukázanie jeho zodpovednosti (odôvodnenie c. 176 Rozhodnutia). 15 Komisia stanovila výsku pokút podla svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([6]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001), ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4). 16 Na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia uviedla, ze zo zúcastnenými spolocnostami bude zaobchádzat rozdielne v snahe zohladnit rozdiely v ich skutocnej hospodárskej schopnosti vázne poskodzovat hospodársku sútaz. Vzhladom na skutocnost, ze porusenie zacalo na svetovej úrovni za úcasti severoamerických spolocností, ktoré predovsetkým súhlasili so svojím stiahnutím sa z európskeho trhu, sa Komisia domnievala, ze na urcenie dôlezitosti jednotlivých spolocností podielajúcich sa na porusení je potrebné opriet sa o ich podiely na svetovom trhu (odôvodnenia c. 200 a 201 Rozhodnutia). 17 Preto na základe svetových trhových podielov, ktoré mali v roku 1997, Komisia zaradila zalobcov do tretej kategórie s trhovým podielom 12 %. S cielom zarucenia dostatocného odstrasujúceho úcinku Komisia vychádzajúc z obratu Akzo Nobel v roku 2003 (13 miliárd eur) vynásobila východiskovú sumu pokuty faktorom 1,5. 18 Nakoniec Komisia zvýsila východiskovú sumu o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie sest alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Kedze porusenie trvalo najmenej pät rokov a jedenást mesiacov (od 13. októbra 1992 do 30. septembra 1998), Komisia zvýsila východiskovú sumu o 55 %. V dôsledku toho bola základná ciastka pokuty ulozenej zalobcom ako solidárne zodpovedným subjektom stanovená na 29,99 milióna eur. 19 Co sa týka uplatnenia oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov vo vztahu k zalobcom, Komisia zdôraznila dôlezitost dobrovolného oznámenia datovaného z 8. januára 2002, ktoré sa týkalo piatich stretnutí na európskej úrovni. Podla odôvodnenia c. 233 Rozhodnutia mohla Komisia práve týmto spôsobom získat dôkaz o rozsahu a dlzke trvania porusenia na európskej úrovni. Zalobcovia navyse nenamietali proti správnosti skutkových zistení uskutocnených Komisiou. Komisia sa preto domnievala, ze zalobcom mozno výsku pokuty, ktorá by im bola inak ulozená, znízit o 30 % (odôvodnenia c. 233 az 236 Rozhodnutia). 20 Na základe tohto konania sa pokuta ulozená zalobcom stanovila na 20,99 milióna eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Zalobcovia návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. marca 2005 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. februára 2005 (zapísaný do registra pod císlom T-111/05) a 1. marca 2005 (zapísaný do registra pod císlom T-101/05) UCB a BASF, ktorým bolo tiez Rozhodnutie urcené, podali kazdý samostatne zalobu proti tomuto Rozhodnutiu. 23 Uznesením zo 7. septembra 2006 predseda druhej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení vecí T-101/05, T-111/05, ako aj tejto veci na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozil písomne úcastníkom konania jednu otázku. 25 Po vypocutí úcastníkov konania na pojednávaní v súvislosti s týmto bodom Súd prvého stupna rozhodol rozsudkom vo veciach T-101/05 a T-111/05 o vylúcení tejto veci z vecí T-101/05 a T-111/05 na úcely vyhlásenia rozsudku podla clánku 50 rokovacieho poriadku. 26 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- co sa týka Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals, zamietol zalobu ako neprípustnú alebo zjavne nedôvodnú, -- v zostávajúcej casti zalobu zamietol, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 28 Zalobcovia predkladajú tri zalobné dôvody, z ktorých prvý sa zakladá na nesprávnom pripísaní solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel, druhý na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze výska pokuty presahuje 10 % obratu Akzo Nobel Functional Chemicals dosiahnutého v roku 2003, a tretí na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s pripísaním solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel. 1. O prípustnosti zaloby, co sa týka Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals Tvrdenia úcastníkov konania 29 Podla Komisie zaloba, ktorá sa musí analyzovat ako pät samostatných zalôb, neobsahuje také zalobné dôvody, ktoré by mohli odôvodnit zrusenie Rozhodnutia alebo znízenie výsky pokuty vo vztahu k Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals. Zaloba preto, co sa týka týchto troch zalobcov, nie je v súlade ani s clánkom 21 Statútu Súdneho dvora, ani s clánkom 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. V kazdom prípade sa zaloba musí vo vztahu k týmto zalobcom zamietnut ako zaloba zjavne bez právneho základu. 30 Zalobcovia sa domnievajú, ze zaloba je prípustná v prípade Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals. Zdôraznujú, ze táto zaloba splna podmienky clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, a tvrdia, ze moznost zrusenia Rozhodnutia odôvodnuje záujem na konaní. Posúdenie Súdom prvého stupna 31 Najskôr je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze ide o jednu a tú istú zalobu, ktorá je prípustná vo vztahu k Akzo Nobel a Akzo Nobel Functional Chemicals, nie je potrebné skúmat námietku predlozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [8]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 30 a 31). 32 V tomto ohlade tvrdenie predlozené Komisiou na pojednávaní, podla ktorého sa posúdenie uvedené v predchádzajúcom bode uplatnuje len v prípade, ze vyhlásené zrusenie prinása prospech vsetkým nezávisle od toho, ci podali zalobu, nestací na to, aby preskúmanie predmetnej námietky bolo nevyhnutné. Ak je totiz aj pravdou, ze zo zrusenia urcitého rozhodnutia ukladajúceho pokuty viacerým subjektom na základe clánku 81 ES nesmú mat prospech tie subjekty, ktoré zalobu nepodali (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [9]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 63), alebo tie subjekty, ktorých zaloba je neprípustná, pravdou tiez ostáva, ze Komisia nevysvetlila, akým spôsobom by prípadné zrusenie Rozhodnutia na základe zalobných dôvodov uvedených v bode 30 vyssie mohlo byt prospesné pre Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals. Komisia sama navyse vo svojej duplike tvrdí, ze vzhladom na zalobné dôvody uvedené v zalobe by sa prípadné zrusenie Rozhodnutia mohlo týkat len zodpovednosti centrálnej spolocnosti skupiny alebo výsky pokuty ulozenej Akzo Nobel Functional Chemicals. Okrem toho aj za predpokladu, ze by Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals neboli aktívne legitimovaní, by mal totiz Súd prvého stupna preskúmat zalobu v celom jej rozsahu. Za týchto podmienok dôvody týkajúce sa hospodárnosti konania odôvodnujú nepreskúmanie námietky neprípustnosti predlozenej Komisiou. 2. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel Tvrdenia úcastníkov konania 33 Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked ako solidárne zodpovednému subjektu ulozila pokutu Akzo Nobel, centrálnej spolocnosti skupiny, ktorá má priamo alebo nepriamo 100 % podiel na základnom imaní svojich dcérskych spolocností. Zalobcovia vysvetlujú organizacnú a právnu struktúru skupiny Akzo Nobel týmto spôsobom. Organizacná struktúra sa skladá zo vseobecného ústredia Akzo Nobel NV, obchodných jednotiek a obchodných podjednotiek. Cinnosti skupiny sa v skutocnosti organizujú takým spôsobom, ze urcitá obchodná jednotka alebo podjednotka prevádzkuje cinnost vykonávanú viacerými dcérskymi spolocnostami Akzo Nobel, napríklad podjednotka metylamínov a cholínchloridu zahrna cinnosti vykonávané viacerými dcérskymi spolocnostami Akzo Nobel. Právna struktúra zahrna Akzo Nobel ako centrálnu spolocnost skupiny, ako aj viac ako 1000 právnických osôb, ktoré uvedená spolocnost priamo alebo nepriamo 100 % ovláda. Tieto právnické osoby sa musia povazovat za clenov portfólia vykonávajúcich obchodné cinnosti riadené obchodnými jednotkami a podjednotkami. V prejednávanej veci sa najmä cinnost vykonávaná obchodnou podjednotkou metylamínu a cholínchloridu uskutocnuje v mene a na úcet Akzo Nobel Chemicals International, Akzo Nobel Chemicals a Akzo Nobel Functional Chemicals. Z toho vyplýva, ze organizacná a právna struktúra skupiny Akzo Nobel sú paralelné. 34 Táto skupina má teda z organizacného hladiska dve úrovne: vseobecné ústredie zodpovedajúce za strategické zálezitosti (najdôlezitejsie investície, financie, právne veci a ludské zdroje) a 20 obchodných jednotiek na priamo podriadenej úrovni. Kazdá jednotka má generálneho riaditela, riadiaci tím, oddelenie vseobecných sluzieb, ako aj osoby zodpovedné za prevádzkové riadenie. Pokial riaditelstvo obchodnej jednotky respektuje strategické financné ciele stanovené a schválené Akzo Nobel, je úplne autonómne, pricom je viazané len "business principles" (základnými hodnotami podnikatelského sveta, ako je podnikatelský duch, osobná integrita, spolocenská zodpovednost, atd.) a "corporate directives" (podnikovými smernicami v oblasti právnych a danových vecí, ludských zdrojov, zdravia, bezpecnosti a zivotného prostredia, atd.), ktoré sa uplatnujú na celú skupinu Akzo Nobel. Kazdá jednotka sa rozdeluje na podjednotky, ktoré majú vlastné riadiace orgány. V prejednávanej veci vykonávali obchodné cinnosti v oblasti cholínchloridu Akzo Nobel Chemicals, Akzo Nobel Functional Chemicals a Akzo Nobel Chemicals SpA. 35 Boli to práve tieto obchodné jednotky a podjednotky zodpovedné za dotknutú oblast, ktoré nezávisle od Akzo Nobel urcovali obchodnú stratégiu a cinnosti. To vsak neznamená, ze tieto jednotky alebo podjednotky disponujú rovnakou rozhodovacou právomocou vo vztahu k dcérskym spolocnostiam. Nemozno sa totiz domnievat, ze kazdá obchodná jednotka alebo podjednotka stanovuje obchodnú politiku svojim rôznym dcérskym spolocnostiam. 36 Podla analýzy judikatúry uskutocnenej Akzo Nobel sa rozhodujúci vplyv, ktorý musí materská spolocnost uplatnovat, aby jej mohla byt pripísaná zodpovednost za konania jej dcérskej spolocnosti, musí týkat obchodnej politiky stricto sensu tejto spolocnosti. Komisia musí teda preukázat, po prvé, moznost materskej spolocnosti vykonávat riadiacu právomoc do tej miery, aby zbavila dcérsku spolocnost akejkolvek nezávislosti v hlavných smeroch jej obchodnej cinnosti, a po druhé, ze k výkonu takejto právomoci naozaj doslo. 37 Napriek tomu vsak zalobcovia uvádzajú, ze z judikatúry vyplýva domnienka, ze 100 % ovládaná dcérska spolocnost koná na základe pokynov materskej spolocnosti. Za týchto podmienok je na to, aby bola Komisia povinná v takomto prípade vyvodzovat zodpovednost len voci dcérskej spolocnosti, potrebné, aby si táto dcérska spolocnost vo velkej casti urcovala svoju obchodnú politiku sama. Ak sa táto okolnost preukáze, Komisii opät prinálezí, aby preukázala, ze materská spolocnost v konkrétnom prípade skutocne vyvíjala rozhodujúci vplyv. Z toho vyplýva, ze jednotková organizácia, akou je organizácia skupiny Akzo Nobel, sama osebe nebude stacit na to, aby bolo nadbytocné preukázat skutocný vplyv materskej spolocnosti. Akzo Nobel navyse tvrdí, ze Komisia v rámci svojej rozhodovacej praxe, ako aj súdy Spolocenstva vzdy pouzívajú na podoprenie predmetnej domnienky vecné dôkazy. 38 Dcérske spolocnosti Akzo Nobel si svoju obchodnú politiku vo velkej casti urcujú samy, pricom kazdá z nich má vlastný rozhodovací orgán. Kedze Akzo Nobel nevykonáva ziadnu hospodársku cinnost a nevyrába ani nedistribuuje ziaden výrobok, nedisponuje ani riadiacou právomocou vo vztahu k nim v tej miere, ze by ich zbavoval skutocnej nezávislosti pri urcovaní smerovania ich cinností na trhu. Akzo Nobel vymedzuje len vseobecnú makroekonomickú stratégiu skupiny bez toho, aby si nárokoval úlohu pri prijímaní cisto obchodných rozhodnutí. Rozhodnutia o predajných cenách a ich zvýseniach v zásade prijímajú v rámci kazdej dcérskej spolocnosti marketingoví riaditelia pre dotknuté výrobky. Akzo Nobel sa teda zaoberá výlucne hlavnými strategickými otázkami (financiami, právnymi vecami, pravidlami a politikou v oblasti zdravia, bezpecnosti, zivotného prostredia atd.), co vylucuje otázky obchodnej politiky. Z tohto dôvodu zodpovednost za otázky obchodnej politiky prinálezí obchodným jednotkám a podjednotkám, ktorých súcastami sú vsetky prevádzkové dcérske spolocnosti skupiny. 39 Vnútorný medzinárodný casopis vydávaný Akzo Nobel velmi podrobne opisuje vnútornú struktúru dcérskych spolocností. Táto struktúra by bola nepotrebná, ak by o obchodnej politike rozhodovala správna rada Akzo Nobel. Napriek tomu ziadna materská spolocnost, ktorá ovláda celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, jej neumozní pôsobit bez akejkolvek kontroly. Akzo Nobel preto urcoval politiku a pravidlá v oblasti zdravia, bezpecnosti, zivotného prostredia, identity spolocnosti a kolektívnych zmlúv, ktoré boli dcérske spolocnosti povinné dodrziavat. Tento druh kontroly si vsak nemozno zamienat s kontrolou obchodnej politiky stricto sensu dcérskych spolocností. 40 Okrem toho kazdá z dcérskych spolocností zúcastnených v tomto konaní disponuje svojou vlastnou správnou radou, pricom o obchodnej politike (urcovaní cien, distribúcii) sa rozhoduje na úrovni obchodných jednotiek a podjednotiek zodpovedajúcich za dotknutý výrobok. Obrat dosiahnutý v oblasti cholínchloridu je evidovaný v úctovníctve Akzo Nobel Chemicals, Akzo Nobel Functional Chemicals a Akzo Nobel Chemicals SpA. 41 Hlavnou úlohou marketingového riaditela pre cholínchlorid je, tak ako o tom svedcí názov jeho funkcie, vyhotovit projekt plánu predaja, co sa týka mnozstiev, cien, palety výrobkov a marketingovej stratégie. Neexistencia písomných dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia nemôze znízit hodnotu dôkazov predlozených Akzo Nobel, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze v rámci správneho konania predlozil mnohé dôkazy. 42 Kedze predmetná domnienka bola na základe predchádzajúceho vyvrátená, zalobcovia sa domnievajú, ze stanovisko Komisie by bolo správne v prípade, ak by Akzo Nobel dal pokyny v súvislosti s urcením cien a rozdelením trhu s cholínchloridom. Materská spolocnost s viac ako 1000 právnymi subjektmi vsak v skutocnosti naozaj nemôze dávat pokyny v oblasti cenovej politiky alebo obchodného správania, a to ani jednej zo svojich dcérskych spolocností. Komisia nepreukázala, ze by Akzo Nobel vedel o porusení ani ze sa na nom priamo podielal, ani ze dával svojim dcérskym spolocnostiam pokyny, aby sa tohto porusenia dopustili. Dôkazy, z ktorých Rozhodnutie vychádza na úcely pripísania solidárnej zodpovednosti za porusenie Akzo Nobel, sa netýkajú obchodnej politiky stricto sensu jeho dcérskych spolocností. Kedze zalobcovia preukázali, ze podjednotka metylamínov a cholínchloridu disponovala prinajmensom velkou obchodnou nezávislostou, Komisia by mala preukázat, ze Akzo Nobel vyvíjal rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku ostatných zalobcov alebo na obchodnú podjednotku metylamínov a cholínchloridu. Komisia vsak nemôze splnit túto podmienku, pretoze Akzo Nobel nemal ziaden dôvod na to, aby takýto vplyv vyvíjal. 43 V tomto kontexte nie je vôbec relevantné hladat fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vymenováva viceprezidentov skupiny, riaditelov a iných zástupcov podjednotky metylamínov a cholínchloridu a ktorej sa tí zodpovedajú. Zásadnou otázkou je, ci Akzo Nobel vykonával rozhodujúcu kontrolu nad obchodnou politikou svojich dcérskych spolocností alebo nad touto obchodnou podjednotkou. Práve tak by sa mohlo tvrdit, ze Rozhodnutie malo byt urcené jednotke metylamínov a cholínchloridu. 44 Zalobcovia poukazujú na skutocnost, ze ak by sa vsetky právnické osoby v oblasti cholínchloridu mali povazovat za jednu hospodársku jednotku, nebolo by dôvodu vylúcit Akzo Nobel Chemicals z okruhu osôb, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, len preto, ze Komisia nedisponovala dostatocnými dôkazmi na preukázanie jeho zodpovednosti. Toto vylúcenie navyse odporuje tvrdeniu Komisie, podla ktorého Akzo Nobel predstavuje jedinú spojitost medzi výrobou cholínchloridu v Taliansku a takouto výrobou v Holandsku. 45 Zalobcovia zdôraznujú, ze Akzo Nobel v rámci správneho konania nikdy nevystupoval ako jediný partner Komisie. Kazdý zo zalobcov navyse poskytol advokátom, ktorí ich zastupujú, samostatné splnomocnenie. 46 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a vzhladom na skutocnost, ze ostatné dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, iné ako ovládanie celého základného imania, sú bud irelevantné alebo nesprávne, sa Akzo Nobel domnieva, ze vyvrátil domnienku týkajúcu sa zodpovednosti ústrednej spolocnosti skupiny. Kedze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz preukazujúci, ze Akzo Nobel vykonával rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, musí sa tento zalobný dôvod prijat. 47 Komisia zdôraznuje, ze podla judikatúry mozno predpokladat, ze materská spolocnost vyvíja rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost v prípade, ze správanie dcérskej spolocnosti v zásade podlieha pokynom, ktoré jej dáva materská spolocnost, teda ked materská spolocnost definuje hlavné smery stratégie a obchodných cinností svojej dcérskej spolocnosti. Na to, aby Rozhodnutie Komisie ukladajúce pokutu mohlo byt urcené materskej spolocnosti, judikatúra nepozaduje, aby materská spolocnost dala dcérskej spolocnosti pokyn na uskutocnenie porusenia. Na preukázanie solidárnej zodpovednosti totiz stací, aby materská spolocnost vyvíjala rozhodujúci vplyv na vseobecnú obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, pricom Komisia nemusí preukázat, ze táto materská spolocnost vedela o porusení alebo ze sa na nom priamo podielala. 48 Z judikatúry vyplýva, ze na vyvrátenie tejto domnienky je potrebné preukázat, ze materská spolocnost nebola schopná rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti, alebo ze dcérska spolocnost bola skutocne nezávislá. V dôsledku toho je potrebné pomocou dostacujúcich dôkazov preukázat, ze materská spolocnost nebola schopná vykonávat alebo úcinne vykonávat rozhodujúci vplyv na významné strategické a obchodné cinnosti svojej dcérskej spolocnosti, a to bez ohladu na skutocnost, ze mala 100 % podiel na jej základnom imaní. Naopak vsak nestací preukázat, ze dcérska spolocnost vykonávala svoju cinnost z velkej casti samostatne a ze mala vlastnú správnu radu, pricom takýto dôkaz v prejednávanej veci v ziadnom prípade predlozený nebol. 49 Zalobcovia nemôzu dôvodne tvrdit, ze vyvrátili domnienku v neprospech Akzo Nobel prostredníctvom dôkazov predlozených v odpovedi na oznámenie o výhradách, ani nemôzu namietat proti zákonnosti rozhodnutia na základe dokumentov, ktoré neboli predlozené v rámci správneho konania. 50 Dôkazy poskytnuté zalobcami nie sú v ziadnom prípade dostacujúce na vyvrátenie domnienky v neprospech Akzo Nobel. Zalobcovia totiz nevymedzili právnické osoby, ktoré vymenúvajú viceprezidentov skupiny, riaditelov obchodných jednotiek, ani fyzické alebo právnické osoby, na ktorých sú viceprezidenti závislí. Komisia sa teda domnieva, ze môze rozumne predpokladat, ze viceprezidenti skupiny sú vymenúvaní Akzo Nobel, ktorému sa zodpovedajú za svoju riadiacu cinnost. 51 Zalobcovia vo svojej zalobe uvádzajú, ze obchodná politika dcérskych spolocností nie je urcovaná nimi samotnými, ale obchodnými jednotkami a podjednotkami, ktorých koordináciu a smerovanie zabezpecuje riaditelstvo Akzo Nobel. Skutocnost, ze zalujúce dcérske spolocnosti majú vlastné správne rady, nevyhnutne neznamená, ze sú pri zásadných obchodných rozhodnutiach týkajúcich sa výroby a predaja cholínchloridu úplne nezávislé. Ich príslusnost k obchodnej podjednotke metylamínov a cholínchloridu, ktorá má vlastné riadiace orgány, svedcí o opaku. Vzhladom na tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa riaditelstvo kazdej obchodnej podjednotky zodpovedá riaditelstvu obchodnej jednotky, Komisia predpokladá, ze riaditelstvo kazdej obchodnej jednotky sa zas ako také zodpovedá riaditelstvu Akzo Nobel. A práve táto povinnost odôvodnuje kvalifikáciu skupiny Akzo Nobel ako hospodárskej jednotky. Táto skutocnost totiz aj za predpokladu, ze marketingový riaditel obchodnej podjednotky cholínchloridu stanovil ceny výrobku samostatne, potvrdzuje neexistenciu nezávislosti dcérskych spolocností skupiny a nevylucuje existenciu rozhodujúceho vplyvu zo strany Akzo Nobel. 52 Okrem toho sa Komisia domnieva, ze tvrdenie zalobcov, podla ktorého Rozhodnutie malo byt urcené obchodnej podjednotke metylamínov a cholínchloridu, sa musí zamietnut z dôvodu, ze táto podjednotka nie je právnickou osobou, pretoze jedinými právnickými osobami sú dcérske spolocnosti patriace do skupiny koordinovanej Akzo Nobel. Tieto právnické osoby sa nemôzu vyhnút svojej zodpovednosti len z dôvodu, ze sú súcastami jednotiek bez právnej subjektivity. Postavenie Akzo Nobel ako jediného akcionára svojich dcérskych spolocností mu navyse uz samo osebe dáva právomoc kontrolovat hlavné smery ich cinností. 53 Dokumenty predlozené zalobcami preukazujú jedine to, ze bezné obchodné rozhodnutia týkajúce sa cholínchloridu prijímajú clenovia riadenia obchodných podjednotiek metylamínov a cholínchloridu, avsak bez toho, aby oznacili osoby, ktoré vymenúvajú a zamestnávajú uvedených clenov. Zalobcovia teda nevyvrátili domnienku zodpovednosti Akzo Nobel. 54 Existenciu zodpovednosti Akzo Nobel mozno odôvodnit aj na základe iných dôkazov, ako je domnienka vyplývajúca zo 100 % podielu na základnom imaní dcérskych spolocností. Na základe programov riadenia sa totiz preukázalo, ze kazdý projekt obchodnej jednotky vyzadujúci urcitú investíciu musí byt v závislosti od velkosti predmetnej investície schválený riadiacim výborom, správnou radou alebo "Supervisory Board" Akzo Nobel. Úloha, ktorú má Akzo Nobel pri vymenúvaní riaditelov kazdej obchodnej jednotky, ako aj pri urcovaní jej správnych úloh, preukazuje, ze spolu s týmito obchodnými jednotkami pôsobí ako jediná hospodárska jednotka. Obchodná nezávislost sa totiz nevztahuje len na rozhodnutia druhoradej dôlezitosti, akými sú rozhodnutia o kazdodennom predaji, ale aj na dôlezitejsie rozhodnutia, ako sú vymenovanie vedúcich pracovníkov, urcenie obchodných cielov a výber investícií. A práve Akzo Nobel je právnickou osobou poverenou rozhodovaním o týchto otázkach. 55 Skutocnost, ze Akzo Nobel, Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals nevykonávajú ziadnu obchodnú cinnost, taktiez potvrdzuje názor, podla ktorého nemozno ziadnu z týchto právnických osôb samu osebe povazovat za nezávislý hospodársky subjekt. 56 Akzo Nobel navyse predstavuje jedinú vlastnícku väzbu medzi cinnostami v oblasti cholínchloridu v Taliansku a v Holandsku. Toto zistenie nie je nijak v rozpore s vylúcením Akzo Nobel Chemicals SpA z okruhu osôb, ktorým je Rozhodnutie urcené. Komisia totiz nedisponovala dôkazmi, ktoré by preukazovali úcast tohto subjektu na porusení. Tento subjekt navyse nie je riadiacou spolocnostou zodpovednou za správanie priamo zúcastnených subjektov. V ziadnom prípade vsak Komisia nie je povinná pripísat zodpovednost vsetkým právnickým osobám tvoriacim spolocne jeden podnik. Spolocné zastúpenie zalobcov je tiez jednou zo skutocností, ktorá svedcí v prospech analýzy Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna -- Úvodné pripomienky k pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti 57 Najskôr je potrebné pripomenút, ze pojem podnik v zmysle clánku 81 ES zahrna hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky ciel a môzu prispiet k spáchaniu takého porusenia, aké je uvedené v uvedenom ustanovení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [10]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 54, a tam citovanú judikatúru). 58 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo urcené materskej spolocnosti skupiny spolocností, teda nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik vo vyssie uvedenom zmysle. Je totiz potrebné pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze Spolocenstva uznáva, ze rôzne spolocnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES vtedy, ak dotknuté podniky neurcujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [11]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290). 59 Takisto je potrebné zdôraznit, ze na úcely uplatnenia a výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je potrebné ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", [12]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 978). 60 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost má 100 % podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje jednoduchá domnienka, podla ktorej má uvedená materská spolocnost rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, [13]107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 59 vyssie, body 961 a 984), a teda ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, [14]T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnené v Zbierke -- Zb. 2005, s. II-10*, bod 59). Z tohto dôvodu prinálezí materskej spolocnosti, ktorá na súde Spolocenstva namieta proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spolocnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, ze predlozí dôkazy preukazujúce nezávislost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [15]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [16]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora", bod 29). 61 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze ak aj je pravdou, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, uz citovaného v bode 60 vyssie, uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, pravdou tiez ostáva, ze uvedené okolnosti boli Súdnym dvorom uvedené len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na ovládaní celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Preto skutocnost, ze Súdny dvor v tejto veci potvrdil posúdenie Súdu prvého stupna, nemôze mat za následok zmenu zásady zakotvenej v bode 50 rozsudku AEG/Komisia, uz citovaného v bode 60 vyssie. 62 Za týchto podmienok na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, stací, ze preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je ovládané materskou spolocnostou. V dôsledku toho môze Komisia vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti voci jej materskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost preukázala, ze jej dcérska spolocnost v podstate neuplatnuje pokyny, ktoré jej dáva, a preto sa na trhu správa nezávisle. 63 V rámci týchto úvodných pripomienok je tiez potrebné preskúmat hlavné tvrdenie vyjadrení zalobcov, podla ktorého sa predpokladaný vplyv materskej spolocnosti z dôvodu ovládania celého základného imania jej dcérskej spolocnosti vztahuje na hospodársku politiku stricto sensu tejto dcérskej spolocnosti (pozri bod 36 vyssie). Podla zalobcov do tejto politiky patrí napríklad distribucná stratégia a cenová stratégia. Preto by podla tohto tvrdenia materská spolocnost mohla vyvrátit uvedenú domnienku tým, ze by preukázala, ze je to práve dcérska spolocnost, kto riadi tieto osobitné aspekty obchodnej politiky bez toho, aby v tomto ohlade dostávala konkrétne pokyny. 64 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v rámci analýzy existencie jediného hospodárskeho subjektu zahrnajúceho viacero spolocností tvoriacich jednu skupinu súd Spolocenstva skúmal, ci materská spolocnost mohla ovplyvnovat cenovú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, [17]48/69, Zb. s. 619, bod 137, a Geigy/Komisia, [18]52/69, Zb. s. 787, bod 45), výrobné a distribucné cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, [19]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 37 a 39 az 41), predajné ciele, hrubé ziskové marze, predajné náklady, "cash flow", zásoby a marketing (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, [20]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 48). V kazdom prípade z toho nemozno vyvodit, ze jedine tieto aspekty spadajú pod pojem obchodnej politiky dcérskej spolocnosti na úcely uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES voci jej materskej spolocnosti. 65 Z tejto judikatúry v spojení s úvahami uvedenými v bodoch 57 a 58 vyssie naopak vyplýva, ze materskej spolocnosti prinálezí, aby Súdu prvého stupna predlozila na posúdenie vsetko, co sa týka organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a nou samou, o com sa domnieva, ze by mohlo preukázat, ze netvoria jeden hospodársky subjekt. Z toho tiez vyplýva, ze Súd prvého stupna musí pri svojom posúdení zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mu úcastníci konania predlozia, pricom ich povaha a dôlezitost sa môzu lísit v závislosti od osobitostí vlastných jednotlivým veciam. 66 A práve na základe týchto úvah je potrebné overit, ci Akzo Nobel a jeho dcérske spolocnosti, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, predstavujú jeden hospodársky subjekt. -- O existencii jediného hospodárskeho subjektu zlozeného z Akzo Nobel a jeho dcérskych spolocností, ktorým je Rozhodnutie urcené 67 V prejednávanej veci úcastníci konania nenamietajú proti skutocnosti, ze Akzo Nobel má priamo alebo nepriamo 100 % podiel na základnom imaní svojich dcérskych spolocností, ktorým je Rozhodnutie urcené. Na základe predchádzajúcich úvah teda Akzo Nobel prislúcha, aby preukázal, ze uvedené dcérske spolocnosti si urcujú svoju obchodnú politiku nezávisle, takze netvoria spolu s Akzo Nobel jediný hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri bod 57 vyssie). 68 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze programy riadenia predlozené Akzo Nobel v rámci správneho konania (pozri bod 13 vyssie), ktoré sú súhrnne analyzované v odôvodnení c. 173 Rozhodnutia, obsahujú vo svojej úvodnej casti opis rozdelenia právomocí týkajúcich sa rozhodovacieho procesu v rámci skupiny Akzo Nobel v strnástich oblastiach. 69 Konkrétnejsie ide o stratégiu, prevádzkový plán, investície, kúpu a predaj majetku, restrukturalizacné plány, vseobecné prevádzkové politiky, financie, audit a úctovníctvo, ludské zdroje, právne veci, manazment rizík, technológiu a zivotné prostredie, informatiku a oblast nazvanú "Rôzne". 70 Je potrebné upresnit, ze v zmysle úvodnej casti programov riadenia: "Podrobné právomoci a pokyny (týkajúce sa pravdepodobne otázok neuvedených v programoch riadenia Akzo Nobel) sú súcastou osobitných usmernení a/alebo statútov alebo sa vyhotovujú po dohode medzi riaditelom obchodnej jednotky alebo podjednotky a zodpovedným clenom rady. Co sa týka dcérskych spolocností, ktoré Akzo Nobel priamo ci nepriamo úplne neovláda, musí sa toto rozdelenie právomocí uplatnovat v plnom rozsahu v co najväcsej moznej miere." [Detailed authorities and instructions (possibly also for items not mentioned in the Akzo Nobel Authority Schedules) are laid down in separate directives and/or charters or are agreed upon between the BU/SU manager and the responsible Board Member. As to subsidiaries not wholly owned by Akzo Nobel, either directly or indirectly, this allocation of authorities shall be integrally enforced as much as possible.] 71 Okrem toho je potrebné skúmat viacero oblastí programov riadenia, a to stratégiu, investície, vseobecné prevádzkové politiky, audit a úctovníctvo, ludské zdroje a právne veci. 72 Pokial ide o stratégiu, z programov riadenia vyplýva, ze kazdá obchodná jednotka alebo podjednotka pripravuje a predkladá svoj strategický plán [dôverné] ( [21]1 ) Akzo Nobel na vyjadrenie, ktorý ho následne predkladá na revíziu [dôverné] v rámci usmernení vyhotovených správnou radou Akzo Nobel, ktorá v rámci [dôverné] rozhoduje o hlavných strategických cinnostiach. 73 Co sa týka vypracovania prevádzkového plánu kazdej obchodnej jednotky, toto vypracovanie si vyzaduje prerokovanie s [dôverné] Akzo Nobel, ktorý kazdú otázku predkladá riadeniu Akzo Nobel, aby v rámci usmernení a cielov skupiny rozhodlo. 74 Co sa týka investícií (vrátane prenájmu, leasingu, postúpenia alebo nadobudnutia nehmotných aktív), kazdá obchodná jednotka alebo podjednotka disponuje rozhodovacou právomocou, ale len v medziach vopred dohodnutých s [dôverné] Akzo Nobel. Posledný uvedený rozhoduje o projektoch majúcich hodnotu nizsiu ako [dôverné] eur, pricom rozhodovacia právomoc bola zverená [dôverné], [dôverné] alebo [dôverné] v závislosti od toho, ci sa dotknutá hodnota nachádza v rozpätí 2,5 a 10, 10 a 20 alebo ci presahuje 20 miliónov eur. 75 Co sa týka vseobecných prevádzkových politík, [dôverné] Akzo Nobel predkladá návrh týkajúci sa odvetvia cinnosti, o ktorom rozhoduje [dôverné] v rámci [dôverné]. 76 V oblasti auditu a úctovníctva je potrebné uviest, ze kazdá obchodná jednotka alebo podjednotka pravidelne poskytuje správy o výsledkoch, kým [dôverné] Akzo Nobel, [dôverné] a [dôverné] pravidelne skúmajú výkon na úrovni jednotiek alebo podjednotiek a na úrovni skupiny. 77 Pokial ide o ludské zdroje, obchodné jednotky alebo podjednotky sú povinné predlozit svoje návrhy týkajúce sa velkých organizacných zmien [dôverné] Akzo Nobel na schválenie vo vztahu k organizacným koncepciám, pricom konecné rozhodnutie je vyhradené [dôverné] Akzo Nobel. Je potrebné upresnit, ze v prípade nesúladu návrhu s organizacnými koncepciami prinálezí [dôverné] Akzo Nobel, aby rozhodol s konecnou platnostou. 78 V súvislosti s právnymi vecami je potrebné uviest, ze co sa týka dôlezitých zmlúv v oblasti know-how, patentov, ochranných známok, spolupráce pri výskume a strategických koalícií, kazdá jednotka alebo podjednotka predkladá svoje návrhy [dôverné] Akzo Nobel, ktorý ich prerokuje v závislosti od hodnoty projektu s [dôverné], [dôverné] alebo [dôverné], ktorým prinálezí, aby rozhodli. Právomoci sú zverené podobným spôsobom v prípade dôlezitých dlhodobých zásobovacích zmlúv, a to v závislosti od dlzky ich trvania a od financných záväzkov, ktoré so sebou prinásajú. 79 Vo zvysnej casti z programov riadenia vyplýva, ze Akzo Nobel zasahuje prostredníctvom [dôverné], [dôverné], [dôverné] alebo [dôverné] do rozhodovacieho konania vo vsetkých dotknutých oblastiach (pozri bod 69 vyssie). 80 Pri vypocutí na pojednávaní v súvislosti s týmto bodom zalobcovia tvrdili, ze programy riadenia síce opisujú rozdelenie právomocí v rámci skupiny Akzo Nobel, ale nesvedcia o skutocnosti, ze k uplatneniu týchto právomoci skutocne doslo aj v súvislosti s dotknutým porusením. Napriek tomu je vsak potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie je irelevantné v tomto stádiu preskúmania, ktoré sa zameriava na existenciu vplyvu Akzo Nobel na obchodnú politiku jeho dcérskych spolocností a nie na otázku, ci Akzo Nobel u týchto spolocností konkrétne zasahoval v súvislosti s dotknutým porusením (pozri bod 58 vyssie). 81 Co sa týka organizacného vztahu medzi dcérskymi spolocnostami skupiny Akzo Nobel, ktorým je Rozhodnutie urcené, a obchodnej podjednotky metylamínov a cholínchloridu, stací uviest, ze -- ako zdôraznili zalobcovia (pozri bod 33 vyssie) -- cinnost tejto jednotky je uskutocnovaná "v mene a na úcet" Akzo Nobel Chemicals International, Akzo Nobel Chemicals a Akzo Nobel Functional Chemicals. Kedze vsak Rozhodnutie môze byt urcené len subjektom majúcim právnu subjektivitu (pozri bod 59 vyssie), ktoré sa navyse priamo zúcastnili na porusení alebo sú právnymi nástupcami subjektov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri bod 11 vyssie), zalobcovia nemôzu úcinne tvrdit, ze Komisia mala rozlisovat medzi urcovaním politiky obchodných jednotiek alebo podjednotiek skupiny a urcovaním politiky dcérskych spolocností Akzo Nobel. Zalobcovia v kazdom prípade v bodoch 16, 17 a 54 svojej repliky upresnili, ze ústrednou otázkou je to, ci sa im podarilo vyvrátit domnienku, podla ktorej mal Akzo Nobel rozhodujúci vplyv bud na dotknutú obchodnú podjednotku, alebo na dcérske spolocnosti, ktorým je Rozhodnutie urcené. 82 Za týchto podmienok je nutné dospiet podla vzoru odôvodnenia c. 173 Rozhodnutia k záveru, ze príslusní pracovníci a najmä vedenie Akzo Nobel zasahujú významným spôsobom do viacerých zásadných aspektov stratégie dotknutých dcérskych spolocností, pricom si vyhradzujú konecné rozhodnutie vo vztahu k radu oblastí urcujúcich ich smery správania na trhu. 83 Tento záver nemôze vyvrátit ani tvrdenie, podla ktorého rozhodnutia týkajúce sa predajných cien a zvýsení cien v zásade prijímajú marketingoví riaditelia pre dotknuté výrobky, ktorí pôsobia v rámci jednotlivých dcérskych spolocností, a najmä marketingový riaditel pre cholínchlorid (pozri body 38 a 41 vyssie). To isté platí o tvrdeniach zalozených na dvojúrovnovej struktúre skupiny Akzo Nobel, ktorej cielom bolo vynat obchodnú politiku stricto sensu spod kontroly Akzo Nobel (pozri bod 38 vyssie). Ako sa totiz uviedlo v bode 58 vyssie, pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti si nevyzaduje dôkaz, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku svojej dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, ktorá je predmetom porusenia a ktorá sa v prejednávanej veci týkala distribúcie a cien. Naopak, organizacné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou môzu preukázat existenciu vplyvu materskej spolocnosti na stratégiu dcérskej spolocnosti a v nadväznosti na to odôvodnit skutocnost, ze sa povazujú za jeden hospodársky subjekt. 84 Tvrdenie zalozené na existencii správnej rady v kazdej dcérskej spolocnosti (pozri bod 40 vyssie) toto presvedcenie nevyvracia. Kazdá akciová spolocnost má totiz správnu radu vymenúvanú jej akcionármi, v prejednávanej veci prostredníctvom Akzo Nobel. Zalobcovia navyse v tomto ohlade v bode 45 svojej repliky upresnili, ze viceprezidenti skupiny (ktorí riadia obchodné jednotky) sú po schválení príslusným clenom správnej rady Akzo Nobel vymenovávaní za prezidentov divízií chemických výrobkov skupiny. Viceprezidenti sa zodpovedajú prezidentovi Akzo Nobel Chemicals, ktorý sa zas zodpovedá príslusnému clenovi správnej rady Akzo Nobel. Okrem toho z medzinárodného casopisu vydávaného Akzo Nobel (pozri bod 39 vyssie) vyplýva, ze viceprezident skupiny, ktorý stojí na cele obchodnej jednotky, zabezpecuje hierarchickú kontrolu v rámci tejto jednotky. 85 Teda aj za predpokladu, ze by úvahy zalobcov týkajúce sa dôkazného bremena opísané v bode 37 vyssie boli správne, pravdou tiez ostáva, ze sa im nepodarilo vyvrátit domnienku, podla ktorej Akzo Nobel, materská spolocnost, ktorá má 100 % podiel na základnom imaní dcérskych spolocností, ktorým je Rozhodnutie urcené, vyvíja rozhodujúci vplyv na ich politiku. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze Akzo Nobel tvorí spolu so svojimi dcérskymi spolocnostami jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné overit, ci Akzo Nobel vyvíjal vplyv na predmetné správanie. Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia ulozením pokuty Akzo Nobel Functional Chemicals ako solidárne zodpovednému subjektu porusila maximálnu moznú výsku pokuty, ktorá je na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovená na 10 % obratu. Kedze vsak Akzo Nobel Functional Chemicals dosiahol v roku 2003 obrat 124,5 milióna eur, výska pokuty (20,99 milióna eur) presiahla uvedenú maximálnu výsku pokuty. 87 V dôsledku toho, kedze zodpovednost bola nesprávne pripísaná Akzo Nobel, neexistuje jediný hospodársky subjekt, ktorý by mohol odôvodnit výpocet maximálnej výsky pokuty 10 % obratu na základe konsolidovaného obratu. Akzo Nobel Chemicals, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Nederland sa navyse podla Rozhodnutia priamo zúcastnili na porusení bez toho, aby Komisia urcila, ze by jeden z nich vyvíjal rozhodujúci vplyv na iného. 88 Komisia tvrdí, ze maximálnu výsku pokuty 10 % obratu vypocítala na základe konsolidovaného obratu Akzo Nobel. Pojem "podnik" má totiz ten istý zmysel v rozhodnutí c. 1/2003 aj v clánkoch 81 ES a 82 ES. Akzo Nobel bol uznaný za zodpovedného z dôvodu, ze spolu so svojimi dcérskymi spolocnostami, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, tvoril jeden podnik v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Preto sa Komisia vo vztahu k výpoctu maximálnej výsky pokuty nedopustila ziadneho nesprávneho posúdenia. 89 Aj za predpokladu, ze by Komisia nesprávne pripísala solidárnu zodpovednost Akzo Nobel, po prvé pravdou ostáva, ze zalobcovia nezalozili svoj druhý zalobný dôvod na takomto nesprávnom posúdení. Skutocnost, ze tento zalobný dôvod takýmto spôsobom rozvinuli prvýkrát az v replike, znamená, ze ide o nový a v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustný zalobný dôvod. Po druhé zalobcovia neziadali o znízenie výsky pokuty v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Súdu prvého stupna v prípade, ze by tento súd rozhodol, ze Komisia nebola oprávnená rozhodnút, ze Rozhodnutie je urcené Akzo Nobel. Po tretie zalobcovia netvrdili, ze dcérske spolocnosti Akzo Nobel netvorili jeden podnik v zmysle nariadenia c. 1/2003. Posúdenie Súdom prvého stupna 90 Je potrebné uviest, ze zo skutocnosti, ze viacero spolocností je solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty z dôvodu, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, vo vztahu k uplatneniu maximálnej výsky pokuty stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze záväzok kazdej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spolocnost dosiahla pocas posledného úctovného roku. Maximálna výska pokuty 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 528 a 529). 91 Vzhladom na úvahy, ktoré viedli k zamietnutiu prvého zalobného dôvodu, sa teda Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked si za základ pre výpocet maximálnej výsky pokuty zvolila konsolidovaný obrat Akzo Nobel. Druhý zalobný dôvod sa musí preto zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyjadrovat sa k námietke neprípustnosti, ktorú predlozila Komisia. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobcovia tvrdia, ze úvahy Komisie s cielom preukázania zodpovednosti Akzo Nobel sa zakladali na nesprávnych dôvodoch v tom zmysle, ze vecné dôkazy, na ktoré sa v tomto zmysle odkazovalo, boli nedostatocné a neprimerané na to, aby sa dospelo k uvedenému záveru. Komisia navyse nevysvetlila, preco ulozila Akzo Nobel Functional Chemicals pokutu väcsiu ako 10 % jeho obratu. Tieto nedostatky spôsobujú, ze odôvodnenie Rozhodnutia je nedostatocné, ba az neexistujúce, co samo osebe odôvodnuje zrusenie Rozhodnutia. 93 Komisia namieta proti dôvodnosti týchto tvrdení. Rozhodnutie totiz obsahuje jasné odôvodnenie týkajúce sa zodpovednosti Akzo Nobel vyjadrené v odôvodneniach c. 172 az 175. Co sa týka pokuty voci Akzo Nobel Functional Chemicals, Komisia sa domnieva, ze nebola povinná odôvodnit jej výpocet, kedze maximálna výska pokuty predstavujúca 10 % obratu nebola presiahnutá. Rozhodnutie vsak v kazdom prípade poskytlo zalobcom vsetky nevyhnutné informácie na podanie ich zalôb a uplatnenie ich tvrdení. Preto sa podla Komisie musí aj tretí zalobný dôvod ako celok zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 94 Co sa týka odôvodnenia v súvislosti so zodpovednostou Akzo Nobel, je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na materiálnu zákonnost sporného aktu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [22]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 95 V prejednávanej veci je vsak nutné konstatovat, ze cast tohto zalobného dôvodu vztahujúca sa na zodpovednost Akzo Nobel sa týka dôvodnosti odôvodnenia Rozhodnutia, ktorá bola preskúmaná v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri body 67 az 85 vyssie). Navyse je táto cast tohto zalobného dôvodu úplne skutkovo nepodlozená, pretoze ani nepredkladá, ani nepodopiera tvrdenie, ze doslo k poruseniu podstatných formálnych zálezitostí. 96 Okrem toho sa tento zalobný dôvod v casti, v ktorej sa týka obratu Akzo Nobel Functional Chemicals, musí zamietnut z dôvodu, ze kedze nedoslo k prekroceniu maximálnej výsky obratu, ktorý mohol byt zákonne zohladnený (pozri body 90 a 91 vyssie), Komisia nemusela výsku pokuty odôvodnovat osobitne vo vztahu k tejto spolocnosti. Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 97 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaloba sa ako celok musí zamietnut. O trovách 98 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je namieste zaviazat ich v súlade s návrhom Komisie na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Nederland BV, Akzo Nobel Chemicals International BV, Akzo Nobel Chemicals BV a Akzo Nobel Functional Chemicals BV sú povinní nahradit trovy konania. Meij Forwood Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2007. Tajomník E. Coulon Zastupujúci predseda komory A. W. H. Meij Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti zaloby, co sa týka Akzo Nobel Nederland, Akzo Nobel Chemicals International a Akzo Nobel Chemicals Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní solidárnej zodpovednosti Akzo Nobel Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- Úvodné pripomienky k pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti -- O existencii jediného hospodárskeho subjektu zlozeného z Akzo Nobel a jeho dcérskych spolocností, ktorým je Rozhodnutie urcené O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [24]1 ) Skryté dôverné údaje References 1. file:///tmp/lynxXXXXsoniPl/L97179-3777TMP.html#t-ECRT12007SKA.1100505301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=620??1996&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0071&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0052&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 21. file:///tmp/lynxXXXXsoniPl/L97179-3777TMP.html#t-ECRT12007SKA.1100505301-E0002 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXsoniPl/L97179-3777TMP.html#c-ECRT12007SKA.1100505301-E0001 24. file:///tmp/lynxXXXXsoniPl/L97179-3777TMP.html#c-ECRT12007SKA.1100505301-E0002