Spojené veci T-109/05 a T-444/05 Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG) proti Európskej komisii "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa nákladových poloziek vyplývajúcich zo záväzkov sluzby vo verejnom záujme v oblasti státnej pomoci - Zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby - Sluzobné tajomstvo - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Dokumenty pochádzajúce z clenského státu" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Zalobca napádajúci rozhodnutie, ktorým mu bol zamietnutý prístup k dokumentom institúcie (Clánok 230 ES) 2. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001) 3. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty so záväznými právnymi úcinkami - Prípravné akty - Vylúcenie (Clánok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001) 4. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Restriktívny výklad a uplatnenie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 a 3) 5. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana obchodných záujmov tretej osoby - Moznost opierat sa o vseobecné domnienky, ktoré sa uplatnujú na urcité kategórie dokumentov (Clánok 255 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 prvá zarázka; nariadenie Rady c. 659/1999) 6. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Ochrana obchodných záujmov tretej osoby - Pojem obchodné tajomstvo (Clánok 287 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 prvá zarázka) 7. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Prevazujúci verejný záujem, ktorý odôvodnuje zverejnenie dokumentov (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 2 a 3) 8. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Dokumenty pochádzajúce z clenského státu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 5) 9. Európska únia - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 - Výnimky z práva na prístup k dokumentom - Dokumenty pochádzajúce z clenského státu - Moznost clenského státu poziadat institúciu o nezverejnenie dokumentov (Clánok 10 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4 ods. 1 az 3 a 5, clánky 7 a 8) 10. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Náprava nedostatku odôvodnenia pocas sporového konania - Neprípustnost (Clánok 253 ES) 1. Kazdá osoba môze poziadat o prístup k akémukolvek dokumentu institúcie bez toho, aby sa na tento prístup vyzadovalo osobitné odôvodnenie. V dôsledku toho osoba, ktorej bol zamietnutý prístup k dokumentu alebo k casti dokumentu, má uz len z tohto jediného dôvodu záujem na zrusení rozhodnutia o zamietnutí. Skutocnost, ze rozhodnutie, ktoré odôvodnovalo ziadost o prístup k dokumentom, bolo zrusené, nebráni tomu, aby dotknutá osoba nadalej mala záujem na konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k dokumentom, pokial pozadované dokumenty neboli zverejnené a rozhodnutie o zamietnutí prístupu zostáva v platnosti. (pozri body 62, 63) 2. Pokial ide o ziadost o prístup k dokumentom, ak predmetná institúcia takýto prístup odmietne, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v kazdom konkrétnom prípade preukázat, ze na dokumenty, ku ktorým sa prístup pozaduje, sa skutocne vztahujú výnimky upravené v nariadení c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Uviest dôvody dôvernosti kazdého dokumentu bez toho, aby bol odhalený jeho obsah, cím by bola výnimka zbavená svojho podstatného úcelu, vsak môze byt nemozné. Institúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, teda prislúcha predlozit odôvodnenie umoznujúce pochopit a overit jednak, ci sa pozadovaného dokumentu skutocne týka oblast, na ktorú sa vztahuje uvádzaná výnimka, a jednak, ci je potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou skutocná. Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom tak musí pre kazdú dotknutú kategóriu dokumentov obsahovat aspon osobitné dôvody, pre ktoré predmetná institúcia zastáva názor, ze na zverejnenie pozadovaných dokumentov sa vztahujú výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001. Nevyzaduje sa teda, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky nariadenia c. 1049/2001, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. (pozri body 82 - 84, 88) 3. V rámci konania o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie z clánku 8 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyplýva, ze odpoved na prvú ziadost predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré dáva ziadatelovi moznost vyzvat generálneho tajomníka Komisie, aby toto stanovisko prehodnotil. V dôsledku toho iba opatrenie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré má povahu rozhodnutia a v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko, môze vyvolat právne úcinky, ktoré majú vplyv na záujmy ziadatela, a preto môze byt predmetom zaloby o neplatnost. Z toho vyplýva, ze odpoved na prvú ziadost nemá právne úcinky a nemôze byt povazovaná za napadnutelný akt. (pozri body 101, 102) 4. Výnimky z prístupu k dokumentom treba vykladat a uplatnovat restriktívnym spôsobom, aby nebolo znemoznené uplatnenie vseobecnej zásady spocívajúcej v poskytnutí co najsirsieho prístupu k dokumentom, ktoré majú institúcie, verejnosti. Preskúmanie pozadované na úcely spracovania ziadosti o prístup k dokumentom musí mat konkrétnu povahu. Samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nemôze stacit na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Takéto uplatnenie môze byt v zásade odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi po prvé, ci prístup k dokumentu môze konkrétne a skutocne ohrozit chránený záujem, a po druhé, ci v prípadoch uvedených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie neexistuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie daného dokumentu. Okrem toho musí byt nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu primerane predvídatelné a nie cisto hypotetické. Navyse právo verejnosti na prístup k dokumentom institúcií sa zameriava len na dokumenty a nie na informácie chápané vseobecnejsie a nestanovuje institúciám povinnost odpovedat na kazdú ziadost o informácie podanú jednotlivcom. (pozri body 123 - 125, 129) 5. Pri vykonaní konkrétneho a individuálneho posúdenia obsahu dokumentov, ktorých sa týka ziadost o prístup k dokumentom, sa dotknutá institúcia môze opierat o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy. Pokial ide o konania o preskúmaní státnej pomoci, takéto vseobecné domnienky môzu vyplývat z nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie. Na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vsak aj vtedy, ak sú uvedené dokumenty súcastou administratívneho spisu Komisie v rámci preskúmania státnej pomoci, nemozno predpokladat, ze by sa zverejnením vsetkých údajov z tohto spisu porusila ochrana obchodných záujmov dotknutej osoby. Takáto vseobecná domnienka by bola v rozpore s oznámením o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci, ktoré vo svojom odôvodnení 17 stanovuje, ze informácie týkajúce sa organizácie a nákladov sluzieb vo verejnom záujme sa nebudú bezne povazovat za dalsie dôverné informácie. (pozri body 131, 132, 135, 136) 6. V rámci posúdenia ziadosti o prístup k dokumentom je Komisia na základe clánku 287 ES povinná nesprístupnit dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohladom na ich povahu vztahuje obchodné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu státnej pomoci. Obchodné tajomstvá sú informácie, pri ktorých nielen zverejnenie, ale aj samotné postúpenie inému právnemu subjektu, nez je ten, ktorý informáciu poskytol, môze vázne poskodit jeho záujmy. Je vsak nevyhnutné, aby záujmy, ktoré môzu byt poskodené zverejnením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôvernej povahy informácie tak vyzaduje zvázenie legitímnych záujmov, ktoré bránia jej zverejneniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby cinnosti institúcií prebiehali co najotvorenejsie. Informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na sluzby vo verejnom záujme sa bezne nepovazujú za dôverné informácie, ako vyplýva z odôvodnenia 17 oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci. Na takéto informácie sa vsak môze vztahovat obchodné tajomstvo, pokial sa týkajú podniku a majú skutocnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu a ich sprístupnenie alebo ich pouzitie by mohlo predstavovat hospodársku hodnotu pre ostatné podniky. (pozri body 140, 143, 144) 7. Nariadenie c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie stanovuje, ze uplatnenie výnimiek zakotvených v clánku 4 ods. 2 a 3 je vylúcené, ak je zverejnenie predmetného dokumentu odôvodnené prevazujúcim verejným záujmom. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby institúcia zvázila jednak osobitný záujem, ktorý má byt chránený tým, ze nedôjde k zverejneniu príslusného dokumentu, a jednak najmä vseobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohladom na výhody, ktoré, ako sa spresnuje v odôvodnení 2 nariadenia c. 1049/2001, vyplývajú zo zvýsenej transparentnosti, teda moznosti obcanov tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu, ako aj z legitímnejsej, efektívnejsej a zodpovednejsej administratívy voci obcanom v demokratickom systéme. Osobitný záujem, ktorý môze uvádzat ziadatel o prístup k dokumentu, ktorý sa ho osobne týka, vsak nie je mozné zohladnit ako prevazujúci verejný záujem v zmysle ustanovení clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. (pozri body 147, 148) 8. Clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zdaleka netýka len dokumentov, ktorých autormi sú clenské státy alebo ktoré boli nimi vypracované, ale týka sa potenciálne vsetkých dokumentov pochádzajúcich z clenského státu, teda vsetkých dokumentov, ktoré clenský stát odovzdá institúcii, bez ohladu na to, kto je ich autorom. V predmetnom prípade je jediným relevantným kritériom to, aký je pôvod dokumentu, a to, ze doslo k odovzdaniu dokumentu predmetným clenským státom, ktorý ho mal v drzbe. Vykladat uvedený clánok 4 ods. 5 tak, ze priznáva clenskému státu vseobecné a bezpodmienecné právo veta s cielom zabránit, svojvolne a bez povinnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, zverejneniu akéhokolvek dokumentu v drzbe institúcie Spolocenstva len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto clenského státu, nie je zlucitelné s cielmi sledovanými nariadením c.°1049/2001. Naopak rôzne skutocnosti svedcia v prospech výkladu uvedeného clánku 4 ods. 5, podla ktorého výkon právomoci, ktorú toto ustanovenie poskytuje dotknutému clenskému státu, je ohranicený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 az 3 toho istého clánku, pricom clenskému státu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúcastnit sa na rozhodnutí Spolocenstva. Z tohto hladiska sa predchádzajúci súhlas clenského státu, na ktorý odkazuje uvedený odsek 5, prejavuje nie ako svojvolné právo veta, ale ako urcitý druh súhlasného stanoviska, ze neexistujú výnimocné dôvody vyplývajúce z odsekov 1 az 3. (pozri body 188, 191, 192) 9. Kedze vykonávanie clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je zverené spolocne institúcii a clenskému státu, ktorý vyuzil moznost poskytnutú týmto odsekom 5, a takéto vykonanie teda závisí od dialógu, ku ktorému musí medzi nimi dôjst, tieto subjekty sú v súlade s povinnostou lojálnej spolupráce uvedenou v clánku 10 ES povinné konat a spolupracovat tak, aby uvedené pravidlá mohli byt úcinne uplatnené. Clenský stát, ktorý by po skoncení dialógu s institúciou Spolocenstva týkajúceho sa prípadného uplatnenia výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001 namietal proti zverejneniu predmetného dokumentu, je povinný odôvodnit túto námietku vzhladom na uvedené výnimky. Institúcia totiz nemôze uznat námietku prejavenú clenským státom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je vôbec odôvodnená alebo ak predlozené odôvodnenie neodkazuje na výnimky stanovené v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001. V prípade, ze napriek výslovnej výzve v tomto zmysle adresovanej institúciou predmetnému clenskému státu tento clenský stát neposkytne takéto odôvodnenie, uvedená institúcia musí, ak sa sama domnieva, ze sa na uvedenú situáciu nevztahuje ziadna z uvedených výnimiek, sprístupnit ziadaný dokument. Vzhladom na povinnost odôvodnenia, ktorú má institúcia, ako to vyplýva najmä z clánkov 7 a 8 uvedeného nariadenia, musí institúcia nielen uviest vo svojom rozhodnutí námietku vyjadrenú predmetným clenským státom proti zverejneniu pozadovaného dokumentu, ale takisto dôvody uvádzané týmto clenským státom, aby sa preukázalo, ze sa má uplatnit jedna z výnimiek z práva na prístup stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 tohto nariadenia. Takéto informácie majú totiz umoznit ziadatelovi pochopit pôvod a dôvody odmietnutia, ktoré boli voci nemu uplatnené, a príslusnému súdu vykonat v prípade potreby preskúmanie, ktorým je poverený. (pozri body 193, 195, 196) 10. Odôvodnenie rozhodnutia sa musí nachádzat v jeho samotnom texte a neskorsie vysvetlenia, ktoré Komisia poskytne, okrem výnimocných okolností nemozno zohladnit. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí byt sebestacné a ze jeho odôvodnenie nemôze vyplývat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v case, ked je dotknuté rozhodnutie predmetom zaloby pred súdom Únie. (pozri bod 199) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 24. mája 2011 ([1]*) "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa nákladových poloziek vyplývajúcich zo záväzkov sluzby vo verejnom záujme v oblasti státnej pomoci - Zamietnutie prístupu - Výnimka vztahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby - Sluzobné tajomstvo - Povinnost odôvodnenia - Rovnost zaobchádzania - Dokumenty pochádzajúce z clenského státu" V spojených veciach T-109/05 a T-444/05, Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), predtým Navigazione Libera del Golfo SpA, so sídlom v Neapoli (Taliansko), v zastúpení: S. Ravenna a A. Abate, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Costa de Oliveira a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Talianska republika, v zastúpení: pôvodne I. Braguglia, splnomocnený zástupca, a M. Fiorilli, avvocato dello Stato, neskôr M. Fiorilli a R. Adam, splnomocnený zástupca, a napokon I. Bruni, avvocato dello Stato, Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-444/05, a Caremar SpA, so sídlom v Neapoli, v zastúpení: pôvodne G. M. Roberti, A. Franchi a G. Bellitti, neskôr G. M. Roberti, G. Bellitti a I. Perego, advokáti, vedlajsí úcastník konania vo veciach T-109/05 a T-444/05, ktorých predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutí Komisie D(2005) 997 z 3. februára 2005 a D(2005) 9766 z 12. októbra 2005 zamietajúcich zalobkyni prístup k niektorým údajom, ktoré nie sú uvedené v uverejnenom znení rozhodnutia Komisie 2005/163/ES zo 16. marca 2004 o státnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spolocnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a K. O'Higgins (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 255 ES stanovuje: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v clenskom státe má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3. 2. Vseobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v clánku 251, do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy. 3. Kazdý orgán uvedený vyssie zapracuje do svojho rokovacieho poriadku osobitné ustanovenia týkajúce sa prístupu k svojim dokumentom." 2 Clánok 287 ES stanovuje: "Povinnost mlcanlivosti clenov orgánov Spolocenstva, clenov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov Spolocenstva, ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, trvá aj po ukoncení ich funkcie." 3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) definuje pravidlá, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto institúcií, ktoré je stanovené v clánku 255 ES. 4 Pod názvom "Úcel" clánok 1 písm. a) nariadenia c. 1049/2001 stanovuje, ze toto nariadenia má za ciel "vymedzit pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie..., ako sa ustanovuje v clánku 255 [ES], takým spôsobom, aby sa zaistil co najsirsí prístup k dokumentom". 5 Podla clánku 2 ods. 1 tohto nariadenia: "Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe má právo na prístup k dokumentom orgánov [institúcií - neoficiálny preklad] v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení." 6 Podla clánku 3 písm. a) nariadenia c. 1049/2001 sa "dokumentom" na úcely tohto nariadenia rozumie "akýkolvek obsah bez ohladu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo ulozený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkolvek veci vztahujúcej sa na politiku, cinnost a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslusného orgánu [príslusnej institúcie - neoficiálny preklad]". 7 V clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, ktorý definuje výnimky z vyssie uvedeného práva na prístup, sa uvádza: "... 2. Orgány [Institúcie - neoficiálny preklad] odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: - obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva, - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 4. Pokial ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, orgány [institúcie - neoficiálny preklad] sa poradia s tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka z odseku 1 alebo 2. 5. Clenský stát môze poziadat orgán, aby nezverejnil [institúciu, aby nezverejnila - neoficiálny preklad] dokument pochádzajúci z daného clenského státu bez jeho predchádzajúceho súhlasu. 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie [sa zverejnia - neoficiálny preklad]. 7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môzu platit najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vztahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môzu výnimky, ak to je nevyhnutné, platit aj na dlhsie obdobie." 8 Clánok 7 nazvaný "Postup pri vybavovaní prvej ziadosti" stanovuje: "1. Ziadost o prístup k dokumentu sa bezodkladne spracuje. Potvrdenie o jej prijatí sa posle ziadatelovi. Do 15 pracovných dní od zaevidovania ziadosti orgán [institúcia - neoficiálny preklad] bud povolí prístup k pozadovanému dokumentu a v danej lehote zabezpecí prístup v súlade s clánkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo ciastocného zamietnutia ziadosti a informuje ziadatela o jeho práve podat opakovanú ziadost v súlade s odsekom 2 tohto clánku. 2. V prípade úplného alebo ciastocného zamietnutia môze ziadatel do 15 pracovných dní od obdrzania odpovede od orgánu podat opakovanú ziadost s poziadavkou, aby orgán prehodnotil svoje stanovisko. ..." 9 Podla clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001: "Opakovaná ziadost sa bezodkladne spracuje. Do 15 pracovných dní od zaevidovania takejto ziadosti orgán [institúcia - neoficiálny preklad] bud povolí prístup k pozadovanému dokumentu a v danej lehote poskytne prístup v súlade s clánkom 10, alebo písomne oznámi dôvody úplného alebo ciastocného zamietnutia ziadosti. V prípade úplného alebo ciastocného zamietnutia ziadosti orgán [institúcia - neoficiálny preklad] informuje ziadatela o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, a to zacatie súdneho konania proti orgánu [institúcii - neoficiálny preklad] a/alebo staznost ombudsmanovi v súlade s podmienkami stanovenými v príslusných clánkoch 230 [ES] a 195 [ES]." 10 Okrem toho nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) definuje postupy, ktoré Európska komisia uplatnuje pri výkone právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ES, rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 11 Clánok 20 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Práva zainteresovaných strán [dotknutých osôb - neoficiálny preklad]" stanovuje: "1. Akákolvek zainteresovaná stana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad]. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe - neoficiálny preklad]. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." 12 Clánok 25 nazvaný "Adresát rozhodnutí" stanovuje: "Rozhodnutia vykonané... budú adresované danému clenskému státu. Komisia ich oznámi danému clenskému státu bez meskania a poskytne mu prílezitost oznacit Komisii, ktoré informácie povazuje za predmet sluzobného tajomstva." 13 Oznámenie Komisie K(2003) 4582 z 1. decembra 2003 o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, s. 6) (dalej len "oznámenie o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci"), v ktorom sú uvedené spôsoby, ako Komisia zamýsla vybavovat ziadosti predlozené clenskými státmi, ktoré sú adresátmi rozhodnutí v oblasti státnej pomoci, aby sa niektoré casti týchto rozhodnutí povazovali za casti, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo, a ktoré preto nemozno v uverejnenom znení rozhodnutia zverejnit, v bode 3.1 stanovuje: "Obchodné tajomstvá sa môzu vztahovat iba na informácie týkajúce sa podniku, ktoré majú skutocnú alebo potenciálnu ekonomickú hodnotu a ktorých rozsírenie alebo pouzitie by mohlo predstavovat ekonomické výhody pre iné spolocnosti. Typickými príkladmi sú metódy hodnotenia výrobných a distribucných nákladov, výrobné tajomstvá... a postupy, zdroje dodávok, vyrobené a predané mnozstvá, podiely na trhu, zoznamy zákazníkov a distribútorov, marketingové plány, struktúra nákladov a cien, predajná stratégia a informácie o vnútornej organizácii podniku." 14 V bode 3.2 nazvanom "Dalsie dôverné informácie" je tiez stanovené, ze informácie týkajúce sa organizácie a nákladov sluzieb vo verejnom záujme sa za normálnych okolností nebudú povazovat za dalsie dôverné informácie, hoci by mohlo íst o obchodné tajomstvo, ak sú splnené kritériá uvedené v bode 3.1. Okolnosti predchádzajúce sporom a konanie 15 Komisia vo svojom rozhodnutí 2005/163/ES zo 16. marca 2004 o státnej pomoci poskytovanej Talianskom námorným spolocnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29) ciastocne vyhovela ziadosti predlozenej talianskymi orgánmi, aby sa v uverejnenom znení rozhodnutia vymazali údaje o nákladových polozkách námorných spolocností Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (dalej len "skupina Tirrenia"), ktoré sú uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 daného rozhodnutia. 16 Komisia v súlade s clánkom 20 ods. 1 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 poskytla zalobkyni, ktorou je Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), znenie rozhodnutia 2005/163, ktoré nemalo dôverný charakter. 17 Listom z 24. novembra 2004 poziadal S. Ravenna, advokát zalobkyne, Komisiu na základe clánkov 6 a 7 nariadenia c. 1049/2001, aby im zaslala úplné znenie rozhodnutia 2005/163 obsahujúce "analytické údaje, ktoré [neboli] uvedené v tabulkách zaclenených do [odôvodnení c.] 128 a 140 [daného] rozhodnutia, vrátane podrobných údajov o dodatocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, a to najmä, pokial ide o sluzby súvisiace s prepravou cestujúcich, ktoré sú zabezpecované na trase Neapol/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov". 18 Generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre "Energetiku a dopravu" odpovedalo na ziadost o prístup k uvedeným dokumentom listom zo 7. decembra 2004, pricom zamietlo prístup k údajom v tabulkách, ktoré sú zaclenené do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163. Uvedené generálne riaditelstvo zastávalo názor, ze na uvedené odôvodnenia sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorý stanovuje, ze institúcia zamietne prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porusila ochrana obchodných záujmov fyzických alebo právnických osôb. Spresnilo, ze uvedené údaje sa majú v súlade s oznámením o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci povazovat za dôverné. 19 Listom zo 4. januára 2005 S. Ravenna podal podla clánku 8 nariadenia c. 1049/2001 opakovanú ziadost. 20 Listom z 3. februára 2005 s referencným císlom D(2005) 997 (dalej len "prvé napadnuté rozhodnutie") generálny sekretariát Komisie potvrdil zamietnutie prístupu k dokumentom, pricom zastával názor, ze zverejnenie pozadovaných údajov o rozdelení nákladov medzi vsetky spolocnosti pri výpocte rocnej náhrady poskytnutej na vykonávanie sluzieb vseobecného záujmu by mohlo poskodit obchodné záujmy podnikov skupiny Tirrenia a zvýhodnit ostatné podniky. Podla Komisie sa tento druh informácií neposkytne dotknutým osobám, ktorým sa rozhodnutie oznamuje podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999. Komisia bola navyse na základe clánku 287 ES povinná nesprístupnit dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohladom na ich povahu vztahuje obchodné tajomstvo. Odmietnutie odôvodnuje a fortiori na základe clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001, kedze zverejnenie nákladov by mohlo poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov. 21 Komisia dodala, ze nijaký prevazujúci záujem neodôvodnoval upustenie od naliehavosti chránit obchodné záujmy podnikov zverejnením informácií týkajúcich sa ich vnútorného fungovania. Zastávala tiez názor, ze ciastocný prístup k dokumentu, tak ako je stanovený v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001, uz bol priznaný. 22 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. marca 2005 zalobkyna podala zalobu o neplatnost proti prvému napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zaregistrovaná pod císlom T-109/05. 23 Uznesením zo 7. septembra 2005 predseda prvej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu spolocnosti Caremar SpA na jej vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. 24 Kedze Komisia sa vo svojom vyjadrení k zalobe dovolávala neprípustnosti zaloby z dôvodu, ze uvedenej zalobe nepredchádzala v súlade s clánkami 6 a 8 nariadenia c. 1049/2001 prvá ziadost a následne dalsia ziadost samotnej zalobkyne, S. Ravenna, ktorý výslovne uviedol, ze bol splnomocnený zalobkynou, opätovne poziadal listom z 9. júna 2005 o prístup k dokumentom. Konkrétne ziadal len o sprístupnenie dokumentov obsahujúcich informácie a podrobné údaje, ktoré talianske orgány poskytli na úcely odôvodnenia jednotlivých dodatocných nákladov, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré jej boli ulozené v súvislosti s prepravou cestujúcich na trase Neapol - Beverello/Capri (Taliansko), ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 25 Listom z 28. júla 2005 GR Komisie pre "Energetiku a dopravu" zamietlo podla clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 prístup k uvedeným dokumentom. Svoje zamietnutie odôvodnilo spresnením, ze kedze tieto posledné uvedené dokumenty pochádzali od talianskych orgánov, GR Komisie v súlade s clánkom 4 ods. 4 a 5 nariadenia c. 1049/2001 a clánkom 5 ods. 4 písm. b) svojho rozhodnutia 2001/937/ES, ESUO, Euratom z 5. decembra 2001, ktorým sa mení jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 345, s. 94; Mim. vyd. 01/003, s. 408), konzultovalo s talianskymi orgánmi, ktoré mu oznámili, ze namietajú proti zverejneniu uvedených dokumentov. 26 Listom z 19. augusta 2005 zalobkyna predlozila opakovanú ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa dodatocných nákladov, ktoré námorná spolocnost Caremar kazdorocne vynalozila na úcely plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré jej boli ulozené v súvislosti s trasou Neapol - Beverello/Capri. 27 Listom z 12. októbra 2005 s referencným císlom D(2005) 9766 (dalej len "druhé napadnuté rozhodnutie") generálny sekretariát Komisie potvrdil pôvodné zamietnutie GR pre "Energetiku a dopravu" z 28. júla 2005. Kedze talianske orgány namietali proti zverejneniu údajov o dodatocných nákladoch znásaných spolocnostou Caremar na úcely zabezpecenia sluzby vo verejnom záujme na dotknutých trasách a rocnej subvencii poskytovanej tejto spolocnosti na plnenie tejto úlohy, Komisia zastávala názor, ze treba uplatnit výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. Spresnila, ze kedze talianske orgány výslovne namietali proti zverejneniu uvedených údajov, nemohla zarucit ciastocný prístup k predmetnému dokumentu podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001. Navyse podla jej názoru tvrdenia, na ktoré odkazuje zalobkyna vo svojej ziadosti, týkajúce sa clánkov 87 ES a 88 ES, nariadenia Rady (EHS) c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), a oznámenia o sluzobnom tajomstve v oblasti státnej pomoci, neboli na posúdenie opakovanej ziadosti relevantné, pretoze uvedené ustanovenia sú súcastou postupov v oblasti státnej pomoci a práv strán v rámci týchto postupov. Právo na prístup k dokumentom zakotvené v nariadení c. 1049/2001 nezávisí od postavenia ani od osobitných záujmov ziadatela. 28 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. decembra 2005 zalobkyna podala zalobu o neplatnost proti druhému napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zaregistrovaná pod císlom T-444/05. 29 Uzneseniami predsedu prvej komory Súdu prvého stupna z 19. septembra 2006 bol Rade Európskej únie a Talianskej republike povolený vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov Komisie. 30 Uznesením z 27. októbra 2006 povolil predseda prvej komory Súdu prvého stupna spolocnosti Caremar vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu návrhov Komisie. 31 Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupna z 11. decembra 2006 boli obidve veci T-109/05 a T-444/05 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 32 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 33 Súd prvého stupna polozil v súlade s clánkom 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastníkom konania dve písomné otázky. Prvou otázkou, dorucenou úcastníkom konania 10. októbra 2008, bola zalobkyna vyzvaná, aby spresnila, ci má vzhladom na prijatie druhého napadnutého rozhodnutia Komisiou, ktoré je predmetom zaloby vo veci T-444/05, nadalej záujem na konaní vo veci T-109/05. Druhou otázkou Súd prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby mu predlozili svoje pripomienky k prípadným následkom rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Svédsko/Komisia (C-64/05 P, Zb. s. I-11389), pokial ide o tieto veci. 34 Zalobkyna odpovedala, ze má nadalej záujem na konaní vo veci T-109/05, ak Komisia ponechá v platnosti prvé napadnuté rozhodnutie. Komisia poznamenala, ze aj ked obe zaloby v podstate smerujú k získaniu prístupu k tým istým dokumentom, zaloba vo veci T-444/05 nahradila zalobu vo veci T-109/05, ktorá je preto bezpredmetná. 35 Komisia odpovedala na druhú otázku, pricom spresnila, ze talianske orgány riadne odôvodnili svoju námietku na základe jednej z výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001 a ze prípadné nedostatocné odôvodnenie nemá v konecnom dôsledku v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnost aktu, lebo bola viazaná odôvodneným zamietnutím uskutocneným talianskymi orgánmi, ktoré ju zaväzovalo zamietnut ziadost o prístup. 36 Dna 22. januára 2009 prijal Súd prvého stupna druhé opatrenie na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku, pricom poziadal Komisiu, aby objasnila, co mala na mysli, ked vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupna z 10. októbra 2008 tvrdila, ze "zaloba vo veci T-444/05 nahrádza de facto zalobu vo veci T-109/05", ktorá sa preto stala bezpredmetnou. Súd prvého stupna ju vyzval, aby spresnila, ci má z toho vyvodit, ze Komisia skutocne zrusila prvé napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo predmetom zaloby vo veci T-109/05, a ak by neslo o takýto prípad, ci mala v úmysle toto prvé rozhodnutie zrusit. 37 Komisia odpovedala, ze zaloba vo veci T-444/05 bola podaná len z dôvodu, ze prvej zalobe nálezite nepredchádzalo správne konanie v mene zalobkyne, a preto sa mala odmietnut ako neprípustná. Z tohto dôvodu druhá zaloba nahrádza prvú zalobu, v prípade ktorej by bolo nadbytocné, aby autonómne existovala, cize v tomto zmysle sa stáva bezpredmetnou. 38 Po vydaní rozsudku Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione/Komisia (T-265/04, T-214/04 a T-504/04, neuverejnený v Zbierke), ktorým bolo zrusené rozhodnutie 2005/163, Súd prvého stupna polozil v súlade s clánkom 64 rokovacieho poriadku tretiu písomnú otázku, ktorá bola dorucená 17. marca 2009, v ktorej vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje písomné pripomienky k dôsledkom, ktoré treba z uvedeného rozsudku vyvodit pre veci T-109/05 a T-444/05. 39 Zalobkyna konstatovala, ze má nadalej skutocný záujem na konaní v oboch veciach z dôvodu potreby disponovat údajmi týkajúcimi sa výsky nákladov, ktoré spolocnost Caremar skutocne znásala za sluzby vo verejnom záujme poskytované na trase Neapol - Beverello/Capri, ako aj subvencií, ktoré jej boli kazdorocne poskytované na tento úcel, lebo tieto dokumenty by jej prípadne umoznili zacat súdne konania. 40 Komisia konstatovala, ze po tom, co Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 2005/163, sa zaloby vo veciach T-109/05 a T-444/05 stali bezpredmetnými, pretoze zalobkyna uz nemala záujem pozadovat zrusenie rozhodnutí, ktorými jej bol zamietnutý prístup k pozadovaným dokumentom. 41 Nové opatrenia na zabezpecenie priebehu konania boli v súlade s clánkom 64 rokovacieho poriadku prijaté 7. apríla 2010. 42 Uznesením z 12. apríla 2010 Vseobecný súd poziadal Komisiu na základe clánku 65 písm. b), clánku 66 ods. 1 a na základe clánku 67 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku, aby predlozila niekolko dokumentov. 43 Pocas pojednávania, ktoré sa konalo 1. júna 2010, Vseobecný súd vzal na vedomie, ze Komisia sa vzdala svojej námietky neprípustnosti vo veci T-444/05. 44 Uznesením z 9. júla 2010 Vseobecný súd na základe clánku 62 rokovacieho poriadku opätovne otvoril ústnu cast konania. Úcastníci konania boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k následkom, ktoré im vyplývajú z rozsudku Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau (C-139/07 P, Zb. s. I-5885). Návrhy úcastníkov konania 45 Vo veci T-109/05 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil prvé napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 46 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 47 Spolocnost Caremar navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhovel návrhom Komisie, - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 48 Vo veci T-444/05 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil druhé napadnuté rozhodnutie a subsidiárne vyhlásil clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 za neuplatnitelný na skutkové okolnosti prejednávanej veci, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 49 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 50 Talianska republika navrhuje, aby Vseobecný súd zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú. 51 Rada v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd zamietol zalobu ako nedôvodnú. 52 Spolocnost Caremar navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhovel návrhom Komisie tým, ze zamietne zalobu ako neprípustnú a nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O zalobe vo veci T-109/05 1. O predmete sporu a) Tvrdenia úcastníkov konania 53 Komisia tvrdí, ze predmet zaloby sa obmedzuje len na dokumenty pozadované pocas správneho konania a nie, ako tvrdí zalobkyna, na nákladové polozky súvisiace so záväzkami spolocnosti Caremar spojenými so sluzbou vo verejnom záujme, pokial ide o desat denných spojov s ostrovom Capri. Podla jej názoru zalobkyna zmenila predmet sporu. 54 Komisia navyse vo svojej odpovedi z 27. marca 2009 na písomnú otázku, ktorú polozil Súd prvého stupna, konstatuje, ze po vydaní rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, uz citovaného v bode 38 vyssie, ktorým bolo zrusené rozhodnutie 2005/163, sa zaloby vo veciach T-109/05 a T-444/05 stali bezpredmetnými, lebo zalobkyna uz nemá záujem pozadovat zrusenie rozhodnutí, ktorými jej bol zamietnutý prístup k pozadovaným dokumentom. 55 Zalobkyna odpovedá, ze jej ziadost spocíva predovsetkým v získaní údajov a dokumentov týkajúcich sa dodatocných nákladov súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, ktoré boli ulozené spolocnosti Caremar, na námornej trase Neapol - Beverello/Capri. 56 Zalobkyna vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorá jej bola dorucená 10. októbra 2008, uviedla, ze má nadalej záujem na konaní vo veci T-109/05, ak Komisia ponechá v platnosti prvé napadnuté rozhodnutie. Tento postoj zopakovala vo svojej odpovedi z 23. marca 2009 na otázku polozenú Súdom prvého stupna, pokial ide o dôsledky, ktoré pre tieto zaloby vyvodila z rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, uz citovaného v bode 38 vyssie, ktorým bolo rozhodnutie 2005/163 zrusené. 57 Spolocnost Caremar zastáva názor, ze prvá ziadost zalobkyne sa obmedzuje na úplné znenie rozhodnutia 2005/163, ako aj na analytické údaje, ktoré neboli uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 tohto rozhodnutia. Spolocnost Caremar na pojednávaní konstatovala, ze táto zaloba je bezpredmetná, lebo po tom, co Súd prvého stupna zrusil v rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, uz citovanom v bode 38 vyssie, rozhodnutie 2005/163, údaje uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 uvedeného rozhodnutia uz neexistujú. Z toho vyvodzuje, ze podmienky zastavenia konania sú v prejednávanej veci splnené. b) Posúdenie Vseobecným súdom 58 Treba uviest, ze ziadost o prístup k dokumentom, ako vyplýva z listu z 24. novembra 2004, spocíva v získaní úplného znenia rozhodnutia 2005/163 obsahujúceho analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, vrátane podrobných údajov o dodatocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúcich sa osobitným a specifickým spôsobom sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na námornej trase Neapol - Beverello/Capri. 59 Vo svojej zalobe proti prvému napadnutému rozhodnutiu zalobkyna spresnila, ze chcela získat údaje o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, ktoré spolocnost Caremar vynalozila na prevádzkovanie prepravy na ostrov Capri. 60 Treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia Komisia a spolocnost Caremar, v prejednávanej veci neslo o zmenu predmetu sporu, ktorého cielom je zrusenie prvého napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom zalobkyna zmenila obsah dokumentov v porovnaní s jej prvou ziadostou. Zalobkyna síce pocas písomnej casti konania spresnila dokumenty, ktoré si zelala získat, treba vsak konstatovat, ze podrobné údaje o dodatocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúce sa osobitným a specifickým spôsobom sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na námornej trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov, boli súcastou dokumentov pozadovaných v jej prvej ziadosti. 61 Nemozno prijat ani tvrdenie, ze táto zaloba je bezpredmetná, lebo zalobkyna po tom, co Súd prvého stupna zrusil v rozsudku Tirrenia di Navigazione/Komisia, uz citovanom v bode 38 vyssie, rozhodnutie 2005/163, uz nemala záujem pozadovat zrusenie prvého napadnutého rozhodnutia, pretoze údaje uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 uvedeného rozhodnutia uz neexistujú. 62 Treba totiz pripomenút, ze kazdá osoba môze poziadat o prístup k akémukolvek dokumentu institúcie bez toho, aby sa na tento prístup vyzadovalo osobitné odôvodnenie. V dôsledku toho osoba, ktorej bol zamietnutý prístup k dokumentu alebo k casti dokumentu, má uz len z tohto jediného dôvodu záujem na zrusení rozhodnutia o zamietnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T-174/95, Zb. s. II-2289, body 66 a 67, a z 11. decembra 2001, Petrie a i./Komisia, T-191/99, Zb. s. II-3677, bod 26). Aj ked rozhodnutie 2005/163 bolo zrusené, dokumenty, ktoré umoznili zostavit analytické údaje uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, nadalej existujú. 63 Z toho vyplýva, ze aj napriek zruseniu rozhodnutia 2005/163 zalobkyna má nadalej záujem na konaní proti prvému napadnutému rozhodnutiu, pretoze pozadované dokumenty neboli zverejnené a prvé napadnuté rozhodnutie pritom zostáva v platnosti. Táto zaloba, ktorá smeruje k zruseniu uvedeného rozhodnutia, sa preto nestala bezpredmetnou. 2. O prípustnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 64 Komisia bez toho, aby vzniesla námietku formálnej neprípustnosti, tvrdí, ze zaloba je neprípustná z dôvodu, ze povinné konanie pred podaním zaloby nezacala samotná zalobkyna, ale advokát zalobkyne vo svojom vlastnom mene a na vlastný úcet. 65 Hoci Komisia pripústa, ze si vzdy uvedomovala skutocnost, ze S. Ravenna konal v rámci výkonu povolania v záujme zalobkyne, napriek tomu sa domnieva, ze nemohol konat v mene zalobkyne pocas sporového konania, lebo dve úvodné fázy konania o prístup uskutocnil vo svojom vlastnom mene. 66 Komisia navyse tvrdí, ze zalobkyna sa nemôze v zmysle clánku 230 ES dovolávat údajného individuálneho záujmu, pretoze prístup verejnosti k dokumentom institúcií nie je podmienený existenciou akéhokolvek záujmu, ale je upravený podla pravidiel a podmienok definovaných v nariadení c. 1049/2001. 67 Zalobkyna odpovedá, ze tvrdenia Komisie sú znacne formalistické, pretoze vedela, ze ju S. Ravenna pravidelne zastupoval a obhajoval. Navyse obsah ziadosti je dostatocne odôvodnený na pochopenie, ze islo o zachovanie jej práv v súvislosti s prípadným podaním zaloby. 68 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze sa mohla oprávnene povazovat za priamo a osobne dotknutú v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES v rozsahu, v akom to rozhodnutie 2005/163 výslovne zmienuje. 69 Spolocnost Caremar podporuje návrhy Komisie, pricom sa domnieva, ze S. Ravennovi ako ziadatelovi v konaní pred podaním zaloby prislúchalo podat zalobu o neplatnost proti prvému napadnutému rozhodnutiu. b) Posúdenie Vseobecným súdom 70 Treba pripomenút, ze správne konanie o prístup k dokumentom upravené nariadením c. 1049/2001 prebieha v dvoch následných etapách podla clánkov 7 a 8 uvedeného nariadenia. Clánok 7 upravuje postup pri vybavovaní prvej ziadosti. Odpoved na takúto ziadost obsahujúca úplné alebo ciastocné zamietnutie alebo neposkytnutie odpovede v pozadovanej lehote oprávnuje ziadatela zaslat ziadost smerujúcu k tomu, aby institúcia prehodnotila svoje stanovisko. Podla clánku 8 nariadenia c. 1049/2001, ktorý upravuje postup pri vybavovaní opakovanej ziadosti, úplné alebo ciastocné zamietnutie prístupu k dokumentom pozadovaným v opakovanej ziadosti oprávnujú ziadatela zacat súdne konanie proti institúcii za podmienok stanovených na výkon práva na podanie zaloby o neplatnost. 71 Najskôr treba uviest, ze prvú ziadost z 24. novembra 2004, ako aj opakovanú ziadost o prístup k dokumentom zo 4. januára 2005 podal a podpísal S. Ravenna, advokát zalobkyne, bez toho, aby sa v nich výslovne zmienoval o samotnom vztahu so zalobkynou spocívajúcom v zastúpení. 72 Zo znenia prvej ziadosti vsak vyplýva, ze S. Ravenna konal v mene zalobkyne, lebo vyzval Komisiu, aby im dorucila úplné znenie rozhodnutia 2005/163, a spresnil, ze zalobkyna potrebovala tieto informácie, aby sa dokonale oboznámila s predmetným rozhodnutím. 73 Navyse treba konstatovat, ze Komisia vedela, ze S. Ravenna zastupoval zalobkynu, pretoze v liste GR pre "Energetiku a dopravu" zo 7. decembra 2004, ktorým odpovedalo na prvú ziadost o prístup k dokumentom, bola uvedená fráza "námorná spolocnost NLG, ktorú zastupujete". Navyse v prvom napadnutom rozhodnutí Komisia pouzila slovné spojenie: "rozhodnutie oznámené Vasej klientke" a "záujmy Vasej klientky". 74 Vzhladom na obsah listov, ktoré pochádzali od S. Ravennu, ako aj Komisie vyplýva, ze S.^ Ravenna konal pocas správneho konania v mene zalobkyne. 75 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je zaloba prípustná. 3. O veci samej 76 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza styri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri uplatnení výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, druhý na porusení zásady zákazu diskriminácie, tretí na porusení zásady proporcionality a stvrtý na porusení povinnosti odôvodnenia. 77 Najprv treba skúmat stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. a) O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 78 Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia neanalyzovala predmet jej ziadosti o dokumenty spocívajúci v sprístupnení dokumentov, v ktorých boli uvedené údaje o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami spolocnosti Caremar spojenými so sluzbou vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú trasy Neapol - Beverello/Capri. Komisia ani neanalyzovala ustanovenia oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci, ktoré v bodoch 14 a 17 výslovne stanovujú potrebu zverejnit údaje o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme. 79 Zalobkyna takisto tvrdí, ze Komisia nezohladnila zverejnenie údajov s ohladom na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark"), a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia (T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405) vylozila len ciastocne. 80 Komisia a spolocnost Caremar uvádzajú, ze tvrdenia týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia prvého napadnutého rozhodnutia sú úplne nedôvodné. Posúdenie Vseobecným súdom 81 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, C-41/00 P, Zb. s. I-2125, bod 55 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Zb. s. II-1429, bod 59). 82 Pokial ide o ziadost o prístup k dokumentom, ak predmetná institúcia takýto prístup odmietne, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v kazdom konkrétnom prípade preukázat, ze na dokumenty, ku ktorým sa prístup pozaduje, sa skutocne vztahujú výnimky upravené v nariadení c. 1049/2001 (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 2000, Holandsko a van der Wal/Komisia, C-174/98 P a C-189/98 P, Zb. s. I-1, bod 24). Uviest dôvody dôvernosti kazdého dokumentu bez toho, aby bol odhalený jeho obsah, cím by bola výnimka zbavená svojho podstatného úcelu, vsak môze byt nemozné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T-264/04, Zb. s. II-911, bod 37). 83 V rámci tejto judikatúry teda prislúcha institúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, predlozit odôvodnenie umoznujúce pochopit a overit jednak, ci sa pozadovaného dokumentu skutocne týka oblast, na ktorú sa vztahuje uvádzaná výnimka, a jednak, ci je potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou skutocná. 84 Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom tak musí pre kazdú dotknutú kategóriu dokumentov obsahovat aspon osobitné dôvody, pre ktoré predmetná institúcia zastáva názor, ze na zverejnenie pozadovaných dokumentov sa vztahujú výnimky stanovené v nariadení c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Interporc/Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 56, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. januára 2010, Co-Frutta/Komisia, T-355/04 a T-446/04, Zb. s. II-1, bod 101). 85 V prejednávanej veci treba uviest, ze ziadost o prístup zalobkyne sa týka týchto dokumentov: úplného znenia rozhodnutia 2005/163 obsahujúceho analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, vrátane podrobných údajov o dodatocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúcich sa sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 86 Komisia odôvodnila svoje zamietnutie zverejnit pozadované dokumenty takto: "... 1. Predmet ziadosti Vasa ziadost sa týka urcitých císelných údajov uvedených v tabulkách zaclenených do [odôvodnení] c. 128 a 140 rozhodnutia [2005/163]. Vo zverejnenom znení rozhodnutia [2005/163], ktoré máte k dispozícii, bolo totiz vynechané rozdelenie nákladov, pricom výska nákladov sa v nom vyskytuje. 2. Ochrana obchodných záujmov Údaje vynechané v znení rozhodnutia [2005/163] urceného verejnosti sa týkajú rozdelenia nákladov, ktoré bolo zohladnené, pokial ide o kazdú z regionálnych spolocností, pri výpocte rocnej kompenzácie poskytovanej na vykonávanie sluzieb vseobecného záujmu. Zverejnenie císelných údajov môze poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodnit ostatné podniky. Ide o údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podnikov skupiny Tirrenia. Informácie tejto povahy sa nesprístupnujú dotknutým osobám, ktorým sa rozhodnutie oznamuje podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 [ES]. V dôsledku toho boli údaje, na ktoré sa vztahuje obchodné tajomstvo, vynechané z rozhodnutia, ktoré bolo Vasej klientke, spolocnosti Navigazione Libera del Golfo [NLG], oznámené doporuceným listom z 20. júla 2004. Podla judikatúry je Komisia podla clánku 287... ES povinná nezverejnit dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohladom na ich povahu vztahuje sluzobné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu. Nariadenie c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom o to viac zakazuje sprístupnenie týchto údajov. Zverejnenie by totiz mohlo poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov, co by bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 3. Ciastocný prístup Ziadost o prístup sa týka len niektorých císelných údajov, ktoré boli vynechané vo zverejnenom znení. Na vsetky tieto údaje sa vztahuje výnimka o ochrane obchodných záujmov. Ciastocný prístup k dokumentu, ako je stanovený v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001, uz bol teda priznaný. ..." 87 Pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa zamietnutia zverejnit analytické údaje uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia c. 2005/163, treba najskôr konstatovat, ze Komisia výslovne v bode 2 prvého napadnutého rozhodnutia spresnuje, ze zverejnenie císelných údajov pozadovaných zalobkynou by mohlo poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodnit ostatné podniky, co by bolo v rozpore s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001. Spresnuje tiez, ze na tieto údaje sa vztahuje obchodné tajomstvo a ze navyse podla clánku 20 nariadenia c. 659/1999 sa takéto údaje nesprístupnujú dotknutým osobám. V bode 4 prvého napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze neexistuje nijaký prevazujúci verejný záujem, ktorý by odôvodnoval upustenie od naliehavosti chránit obchodné záujmy podnikov zverejnením informácií týkajúcich sa ich vnútorného fungovania. 88 Pokial ide o výhrady, podla ktorých Komisia dostatocne nevysvetlila dôvody, pre ktoré neuplatnila ustanovenia oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci a nevysvetlila uplatnenie rozsudku Altmark a rozsudku British Airways a i/Komisia, uz citovaných v bode 79 vyssie, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v odôvodnení nemusia byt presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 100 a tam citovanú judikatúru). 89 Pokial ide o analytické údaje uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, z prvého napadnutého rozhodnutia teda jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie umoznujúce zalobkyni oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. 90 Treba vsak konstatovat, ze Komisia obmedzila predmet ziadosti o dokumenty, ako vyplýva z bodu 1 prvého napadnutého rozhodnutia, len na císelné údaje uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163. Nevzala do úvahy druhú cast ziadosti zalobkyne týkajúcu sa podrobných údajov, ktoré umoznovali vypocítat dodatocné náklady, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúcich sa konkrétne sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 91 Kedze neboli uvedené dôvody, pre ktoré by sa zverejnením dokumentov obsahujúcich uvedené údaje mohol skutocne porusit akýkolvek aspekt ochrany obchodných záujmov, zalobkyna nemohla poznat dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohla bránit svoje práva, a v dôsledku toho samotný Súd prvého stupna nemôze posúdit dôvody, pre ktoré sa na dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, vztahovala jedna z výnimiek upravených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 115 az 118, 122, 125, 127). 92 Z toho vyplýva, ze prvé napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pretoze Komisia neoznámila dôvody umoznujúce zalobkyni poznat dôvody zamietnutia prístupu k údajom o nadbytocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúcich sa sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 93 Treba teda napadnuté rozhodnutie zrusit, lebo nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o osobitnú ziadost o detailné údaje o nadbytocných nákladoch, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne znásala, týkajúcich sa sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo o prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 94 Treba vsak meritórne preskúmat zákonnost prvého napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka analytických údajov uvedených v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, lebo odôvodnenie, ktoré v tejto súvislosti poskytla Komisia, bolo postacujúce. b) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 95 Tento prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti, pricom prvá cast je zalozená na nesprávnom právnom základe a druhá na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri výbere právneho základu - Tvrdenia úcastníkov konania 96 Zalobkyna uvádza, ze na úcely zamietnutia prístupu k dokumentom týkajúcim sa dodatocných nákladov súvisiacich so záväzkami spolocnosti Caremar spojenými so sluzbou vo verejnom záujme sa Komisia opierala nielen o clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, ale tiez o clánok 20 nariadenia c. 659/1999, clánok 287 ES, ako aj o oznámenie o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci. 97 Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia v liste zo 7. decembra 2004 nesprávne vychádza z oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci. Kedze prvé napadnuté rozhodnutie potvrdzuje rozhodnutie o zamietnutí zo 7. decembra 2004, cize sa opiera o tie isté ustanovenia a najmä o oznámenie o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci, má formálnu vadu. 98 V prípade, ak by sa malo poukázat na uvedené oznámenie, zalobkyna tvrdí, ze toto oznámenie má prednost pred nariadením c. 1049/2001, lebo pojmy sluzobné tajomstvo a/alebo dôverné informácie sú specifickejsie a kompletnejsie nez clánok 4 nariadenia c. 1049/2001. 99 Komisia tvrdí, ze prvá cast je vecne nepodlozená, lebo v prvom napadnutom rozhodnutí nie je zmienené oznámenie o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci, ale toto rozhodnutie je zalozené na clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 100 Spolocnost Caremar podporuje tvrdenia uvedené Komisiou. - Posúdenie Vseobecným súdom 101 Podla judikatúry na základe clánku 8 nariadenia c. 1049/2001 odpoved na prvú ziadost predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré dáva ziadatelovi moznost vyzvat generálneho tajomníka Komisie, aby toto stanovisko prehodnotil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T-391/03 a T-70/04, Zb. s. II-2023, bod 47, a Co-Frutta/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 35). 102 V dôsledku toho iba opatrenie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré má povahu rozhodnutia a v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko, môze vyvolat právne úcinky, ktoré majú vplyv na záujmy ziadatela, a preto môze byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, body 47 a 48; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 34 az 36). Z toho vyplýva, ze odpoved na prvú ziadost nemá právne úcinky a nemôze byt povazovaná za napadnutelný akt. 103 V prejednávanej veci sa oznámenie o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci uvádza len v odpovedi GR pre "Energetiku a dopravu" zo 7. decembra 2004, aby sa mohlo konstatovat, ze pozadované údaje sú podla uvedeného oznámenia dôverné. 104 Prvé napadnuté rozhodnutie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré je jediným opatrením majúcim povahu rozhodnutia a ktoré v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko zo 7. decembra 2004 (pozri v tomto zmysle rozsudky Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, body 47 a 48; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Co-Frutta/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 34 az 36), neodkazuje na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, na uvedené oznámenie. 105 Vseobecný súd sa teda nemusí vyjadrovat k odôvodneniu, z ktorého GR pre "Energetiku a dopravu" vychádzalo pri zaujatí svojho pôvodného stanoviska a na ktoré sa neodvolával generálny tajomník v prvom napadnutom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. októbra 2003, Co-Frutta/Komisia, T-47/01, Zb. s. II-4441, body 28 az 33). 106 Preto je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 107 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze zverejnenie údajov o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami spolocnosti Caremar spojenými so sluzbou vo verejnom záujme nemôze poskodit jej obchodné záujmy. Na údaje o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme sa nevztahujú metódy hodnotenia výrobných a distribucných nákladov a výrobného tajomstva, a nepredstavujú preto obchodné tajomstvá. 108 Zalobkyna zastáva názor, ze dodrziavanie transparentnosti v rámci systému kontroly státnej pomoci stanovené v clánkoch 87 ES a 88 ES vyzaduje, aby sa zverejnili dodatocné náklady súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, lebo ide o sluzby vo verejnom záujme. Táto poziadavka zverejnenia a transparentnosti, ktorá vyplýva z pravidiel Zmluvy, bola potvrdená v judikatúre, ako aj v clánku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (EHS) c. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spolocenstva k letovým trasám v rámci spolocenstva (Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420) a v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 3577/92. Vzhladom na to, ze spolocnost Caremar nebola vybratá na základe verejného obstarávania, je poziadavka transparentnosti v danom prípade o to nevyhnutnejsia. 109 Zalobkyna sa tiez domnieva, ze zamietnutie Komisie zverejnit údaje o sporných dodatocných nákladoch nie je zlucitelné s rozsudkom Altmark, uz citovaným v bode 79 vyssie, lebo Komisia vypracovala príslusné záväzné pravidlá, pricom stanovila povinnost pouzit v podobných prípadoch analýzy nákladov spojené so spornými sluzbami, ktoré sú porovnatelné s analýzami týkajúcimi sa podnikov vykonávajúcich cinnost za podobných podmienok. Takéto analýzy sú nezlucitelné s poziadavkami na zachovanie dôvernosti a/alebo ochrany obchodných záujmov spolocnosti Caremar. 110 Zalobkyna takisto spochybnuje odkaz Komisie na rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, pretoze je v prejednávanej veci irelevantný. 111 Podla zalobkyne by vzhladom na ustanovenia Zmluvy ES v rámci preskúmania státnej pomoci verejný záujem odôvodnoval zverejnenie pozadovaných dokumentov. Zastáva názor, ze kedze neexistuje nijaký obchodný záujem, ktorý má byt chránený, netreba preukázat existenciu prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval zverejnenie. 112 Uvádza tiez, ze spolocnost Caremar neodôvodnuje ani nepredkladá najmensí dôkaz o dôvernosti pozadovaných údajov a dokonca ani o obchodných výhodách, ktoré by mohla z týchto údajov vyvodit v prípade, ak by s nimi bola oboznámená. Zastáva pritom názor, ze spolocnost Caremar zverejnením týchto údajov týkajúcich sa strát a subvencií poskytnutých talianskymi orgánmi, na ktoré sa teda nevztahuje obchodné tajomstvo, nepodstupuje nijaké obchodné riziko. 113 Zalobkyna spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého jej ziadost nie je predmetom tohto konania z dôvodu, ze sa týka úplného znenia rozhodnutia 2005/163. Hoci uznáva, ze "tabulky uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia [2005/163] sa obmedzujú len na zopakovanie súhrnných údajov o vsetkých cinnostiach spolocností [skupiny Tirrenia]", zalobkyna sa domnieva, ze Komisia má dokumenty, ktoré umoznili pozadované císelné údaje vypocítat. 114 Zalobkyna vo svojej replike poznamenáva, ze pozadované dokumenty sú scasti historickej povahy, lebo sa týkajú subvencií poskytnutých spolocnosti Caremar pred obdobím piatich rokov, ktoré je stanovené v bode 14 druhej zarázke oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci. 115 Po polození písomnej otázky Vseobecným súdom týkajúcej sa dôsledkov, ktoré treba vyvodit z rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaného v bode 44 vyssie, zalobkyna v podstate tvrdí, ze faktické a právne podmienky uvedeného rozsudku nie sú splnené, pretoze tieto podmienky sa týkajú výkladu clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, ktorý nie je uvedený v prejednávanej veci. 116 Komisia odpovedá, ze skutocne zverejnila celkové údaje o nákladoch súvisiacich s nákladmi spojenými so záväzkami sluzby vo verejnom záujme a zamlcala len údaje o polozkách súvisiacich s rezijnými nákladmi, teda týkajúce sa struktúry výrobných nákladov spolocnosti. 117 Komisia pripomína, ze predmet tohto sporu sa obmedzuje len na dokument pozadovaný pocas správneho konania, pricom zastáva názor, ze zalobkyna nezohladnila rozdiel uplatnený judikatúrou medzi pojmom "dokumenty" a pojmom "informácia". 118 Pokial ide o dosah rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaného v bode 44 vyssie, Komisia tvrdí, ze potreba, ktorú zdôraznil Súdny dvor, zachovat súlad medzi postupmi týkajúcimi sa státnej pomoci a vybavovaním ziadostí o prístup k dokumentom, má vseobecný dosah a takisto sa uplatnuje, ak Komisia musí chránit obchodné záujmy tretích osôb, ci uz v rámci uverejnenia rozhodnutia v oblasti státnej pomoci, alebo v rámci ziadosti o prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001. 119 Spolocnost Caremar tvrdí, ze Komisia správne zastávala názor, ze na pozadované údaje sa vztahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. Poznamenáva, ze údaje vynechané z tabuliek uvedených v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 sa týkali celkových nákladov znásaných kazdou z regionálnych spolocností, prevádzkových príjmov a výsky rocných subvencií, ktoré im boli poskytnuté. Spolocnost Careman sa podobne ako Komisia tiez domnieva, ze zalobkyna nepreukazuje, ze doslo k nesprávnemu posúdeniu pri uplatnení výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ani pri posúdení, aký je prevazujúci verejný záujem, ktorý môze odôvodnit zverejnenie pozadovaných dokumentov. Prinálezí jej vsak dovolávat sa tejto skutocnosti v rámci svojej ziadosti, aby vyzvala institúciu k tomu, aby sa v tejto súvislosti vyjadrila. 120 Pokial ide o dosah rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaného v bode 44 vyssie, spolocnost Caremar, podobne ako to urobila Komisia, tvrdí, ze Komisia mohla oprávnene zalozit svoj výklad na clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 a to vzhladom na vseobecnú domnienku vyplývajúcu z konania o státnej pomoci, ktorého súcastou je ziadost o prístup k dokumentom. - Posúdenie Vseobecným súdom 121 Cielom nariadenia c. 1049/2001 je, ako sa uvádza v odôvodnení c. 4 a v clánku 1 tohto nariadenia, priznat verejnosti co najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií. Podla clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa toto nariadenie vztahuje na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorá z institúcií má, to znamená dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v drzbe. 122 V súlade s clánkom 4 ods. 2 prvou zarázkou nariadenia c. 1049/2001 institúcie zamietnu prístup k dokumentu v prípade, keby sa jeho zverejnením porusila ochrana obchodných záujmov urcitej fyzickej alebo právnickej osoby, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 123 Podla ustálenej judikatúry treba výnimky z prístupu k dokumentom vykladat a uplatnovat restriktívnym spôsobom, aby nebolo znemoznené uplatnenie vseobecnej zásady spocívajúcej v poskytnutí co najsirsieho prístupu k dokumentom, ktoré majú institúcie, verejnosti (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada, C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723, bod 36). 124 Okrem toho musí mat preskúmanie pozadované na úcely spracovania ziadosti o prístup k dokumentom konkrétnu povahu. Samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, totiz nemôze stacit na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Takéto uplatnenie môze byt v zásade odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi po prvé, ci jednak prístup k dokumentu môze konkrétne a skutocne ohrozit chránený záujem, a po druhé, ci v prípadoch uvedených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 neexistuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie daného dokumentu (rozsudok z 19. januára 2010, Co-Frutta/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 123; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 49). 125 Okrem toho musí byt nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu primerane predvídatelné a nie cisto hypotetické. Preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt v zásade vykonané konkrétne a musí vyplývat z odôvodnenia rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, Zb. s. II-1121, bod 69, a Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 115). 126 Práve vzhladom na tieto zásady treba preskúmat uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 zo strany Komisie na úcely zamietnutia prístupu k pozadovaným dokumentom. 127 V prejednávanej veci Komisia zamietla prístup k dokumentom z dôvodu, ze zverejnenie císelných údajov uvedených v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 by mohlo poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov a zvýhodnovat ostatné podniky, co by teda bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 128 V prvom rade treba konstatovat, ze dokumenty, pri ktorých sa uplatnuje výnimka, môzu obsahovat dôverné informácie, na ktoré sa vztahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov. Nezverejnené císelné údaje sa totiz týkajú rozdelenia nákladov a príjmov skupiny Tirrenia, na základe ktorých bola zohladnená rocná kompenzácia, ktorá bola poskytnutá na vykonávanie sluzieb vseobecného záujmu, cize môzu sa na ne vztahovat obchodné tajomstvá. 129 Právo verejnosti na prístup k dokumentom institúcií sa nepochybne zameriava len na dokumenty a nie na informácie chápané vseobecnejsie a nestanovuje institúciám povinnost odpovedat na kazdú ziadost o informácie podanú jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok WWF European Policy Programme/Rada, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 76 a tam citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zalobkyna vsak skutocne poziadala o prístup k dokumentom obsahujúcim analytické údaje, ktoré vsak nie sú uvedené v rozhodnutí 2005/163. 130 Dalej treba preskúmat, ci Komisia vykonala konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti zalobkyne. 131 Súdny dvor v tejto súvislosti pripustil, ze dotknutá institúcia sa môze opierat o vseobecné domnienky uplatnujúce sa na urcité kategórie dokumentov, pretoze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (pozri rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 132 Súdny dvor tak zastával názor, ze pokial ide o konania o preskúmaní státnej pomoci, takéto vseobecné domnienky môzu vyplývat z nariadenia c. 659/1999, ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 55). 133 Súdny dvor z toho vyvodil, ze na úcely výkladu výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 treba prihliadnut na skutocnost, ze iné dotknuté osoby nez dotknutý clenský stát v konaniach o preskúmaní státnej pomoci nemajú právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie, a teda uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej zverejnenie dokumentov zalozených v administratívnom spise v zásade porusuje ochranu cielov vysetrovania (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 61). 134 V prejednávanej veci zodpovedajú pozadované dokumenty dôvernému zneniu rozhodnutia 2005/163, ako aj zneniam, ktoré umoznili získat císelné údaje, ktoré nie sú uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 znenia nedôverného charakteru. 135 Hoci sú uvedené dokumenty súcastou administratívneho spisu Komisie v rámci preskúmania státnej pomoci, Vseobecný súd sa domnieva, ze nemozno predpokladat, ze na základe clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 by sa zverejnením údajov o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, ako aj vsetkých dokumentov, ktoré umoznili získat tieto císelné údaje, porusila ochrana obchodných záujmov spolocnosti Caremar. 136 Takáto vseobecná domnienka by navyse bola v rozpore s oznámením o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci, ktoré vo svojom odôvodnení 17 stanovuje, ze informácie týkajúce sa organizácie a nákladov sluzieb vo verejnom záujme sa nebudú bezne povazovat za dalsie dôverné informácie. 137 Preto Komisii v prejednávanej veci prislúchalo, aby preskúmala, ci sa zverejnením dokumentov, na ktoré sa vztahuje výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, konkrétne a skutocne porusil chránený záujem. 138 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vykonala konkrétne a skutocné preskúmanie predmetných dokumentov, pricom uviedla, ze vypustené údaje sa týkajú rozdelenia nákladov, ktoré bolo zohladnené pre kazdú z regionálnych spolocností pri výpocte rocnej kompenzácie poskytnutej na úcely výkonu sluzieb vseobecného záujmu, a konstatovala, ze zverejnenie císelných údajov by mohlo poskodit obchodné záujmy spolocnosti Caremar. Vzhladom na povahu pozadovaných dokumentov, ktoré pozostávajú z císelných údajov tej istej povahy, a to z jednotlivých nákladových poloziek spolocnosti Caremar vyplývajúcich z jej prevádzkového úctu, ktoré boli zohladnené pri výpocte rocnej kompenzácie, ako aj metódy výpoctu na ich získanie, totiz Komisia mohla uvedené údaje konkrétne a skutocne posúdit tým, ze ich zoskupila pod spolocným oznacením. 139 Pokial ide o otázku dôvodnosti zamietnutia Komisie sprístupnit pozadované dokumenty, analytické údaje, ktoré nie sú uvedené v odôvodneniach c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163, sa týkajú jednotlivých nákladových poloziek, ktoré boli zohladnené pri výpocte rocnej subvencie a vychádzajú zo stúdie vypracovanej poradcom o hodnotení kritérií súvisiacich s predlozením prevádzkových úctov podla poloziek a sezón týkajúcich sa spolocností skupiny Tirrenia. Tieto jednotlivé nákladové polozky vyplývajúce z prevádzkových úctov spolocnosti Caremar na rok 2000 (odôvodnenie c. 128 rozhodnutia 2005/163) a z hodnotení jednotlivých nákladových poloziek zohladnených pri výpocte rocnej subvencie v rokoch 1992 az 2000 (odôvodnenie c. 140 rozhodnutia 2005/163) zahrnajú: i) provízie agentúry a obstarávacie náklady; ii) prístavné poplatky a výdavky za prechod prístavmi a ostatné výdavky spojené s lodnou dopravou; iii) prevádzkové náklady, ktoré zodpovedajú výdavkom na plavebný personál; iv) náklady na údrzbu plavidiel; v) náklady na odpisy; vi) cisté financné náklady; vii) náklady týkajúce sa administratívnych pracovníkov a rezijných nákladov; viii) iné náklady, ktoré sa týkajú daní a poplatkov, mimo dane z príjmov právnických osôb. 140 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je na základe clánku 287 ES povinná nesprístupnit dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohladom na ich povahu vztahuje obchodné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu (rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 63). Obchodné tajomstvá boli definované ako informácie, pri ktorých nielen zverejnenie, ale aj samotné postúpenie inému právnemu subjektu, nez je ten, ktorý informáciu poskytol, môze vázne poskodit jeho záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, Zb. s. II-921, bod 87). Je nevyhnutné, aby záujmy, ktoré môzu byt poskodené zverejnením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôvernej povahy informácie tak vyzaduje zvázenie legitímnych záujmov, ktoré bránia jej zverejneniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby cinnosti institúcií prebiehali co najotvorenejsie (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T-198/03, Zb. s. II-1429, bod 71, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 65). 141 V prejednávanej veci sa na predmetné údaje, ako aj na dokumenty, z ktorých sú získané, týkajúce sa prevádzkových úctov, tak ako ich analyzovala audítorská spolocnost, vztahujú obchodné tajomstvá dotknutej spolocnosti. Sprístupnením takýchto údajov by Komisia poskytla konkurentom spolocnosti Caremar jej výkazy ziskov a strát za niekolko rokov, co by znamenalo, ze by sa jej konkurentom poskytli jej rezijné náklady na jednotlivé prepravné trate, co by mohlo poskodit záujmy tejto spolocnosti. 142 Komisia preto oprávnene zastávala názor, ze zverejnenie takýchto údajov, ktoré sa týkajú nákladových poloziek získaných z prevádzkových úctov spolocnosti Careman, by mohlo poskodit jej obchodné záujmy, co by bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 143 Ako síce poznamenáva zalobkyna, informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na sluzby vo verejnom záujme sa bezne nepovazujú za dôverné informácie, ako vyplýva z odôvodnenia 17 oznámenia o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci. 144 Treba vsak konstatovat, ze v bode 3.1 uvedeného oznámenia je spresnené, ze na takéto informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na sluzby vo verejnom záujme sa môze vztahovat obchodné tajomstvo, pokial sa tieto informácie týkajú podniku a majú skutocnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu a ich sprístupnenie alebo ich pouzitie by mohlo predstavovat hospodársku hodnotu pre ostatné podniky. Hoci, ako tvrdí zalobkyna, dodrziavanie zásady transparentnosti odôvodnuje zverejnenie údajov, ktoré sa zohladnili pri výpocte verejnej subvencie v rozhodnutí o státnej pomoci, treba zdôraznit, ze zo systému vytvoreného Zmluvami, a to najmä z clánku 1 EÚ, z clánkov 254 ES a 255 ES, ako aj zo zásady otvorenosti a zásady transparentného konania institúcií Spolocenstva, ktoré sú v nich zakotvené, vyplýva, ze pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali zverejnenie, je moznost institúcií uverejnovat akty, ktoré prijímajú, pravidlom. Z tohto pravidla vsak existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Spolocenstva najmä prostredníctvom ustanovení zarucujúcich respektovanie sluzobného tajomstva bráni sprístupneniu týchto aktov alebo niektorých informácií, ktoré obsahujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, bod 61). 145 Pokial ide o rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 79 vyssie, o ktorý sa opiera zalobkyna, ked tvrdí, ze nákladové polozky súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme sa musia zverejnit, aby sa mohli uplatnit kritériá definované Súdnym dvorom pre prijatie záveru, ze státna kompenzácia predstavuje protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi príjemcami v rámci plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, je v prejednávanej veci irelevantný. V tomto rozsudku totiz Súdny dvor zastával názor, ze parametre, na základe ktorých sa náhrada pocíta, musia byt vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom, avsak nespresnuje, ze sa musia zverejnit nákladové polozky súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme. 146 Po tretie treba overit, ako uvádza zalobkyna, ci neexistuje prevazujúci verejný záujem, ktorý by odôvodnoval zverejnenie dokumentov bez ohladu na z toho vyplývajúce ohrozenie ochrany obchodných záujmov spolocnosti Caremar. 147 Treba pripomenút, ze nariadenie c. 1049/2001 stanovuje, ze uplatnenie výnimiek zakotvených v clánku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia je vylúcené, ak je zverejnenie predmetného dokumentu odôvodnené prevazujúcim verejným záujmom. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby institúcia zvázila jednak osobitný záujem, ktorý má byt chránený tým, ze nedôjde k zverejneniu príslusného dokumentu, a jednak najmä vseobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohladom na výhody, ktoré, ako sa spresnuje v odôvodnení 2 nariadenia c. 1049/2001, vyplývajú zo zvýsenej transparentnosti, teda moznosti obcanov tesnejsie sa zapájat do rozhodovacieho procesu, ako aj z legitímnejsej, efektívnejsej a zodpovednejsej administratívy voci obcanom v demokratickom systéme (pozri v tomto zmysle rozsudok Svédsko a Turco/Rada, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 45). 148 Okrem toho osobitný záujem, ktorý môze uvádzat ziadatel o prístup k dokumentu, ktorý sa ho osobne týka, nie je mozné zohladnit ako prevazujúci verejný záujem v zmysle ustanovení clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Franchet a Byk/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 137). Z toho vyplýva, ze súkromný záujem, ktorého sa dovoláva zalobkyna, a síce obrana svojich záujmov s cielom podat zalobu, nepredstavuje prevazujúci verejný záujem v zmysle uvedeného ustanovenia. 149 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze pozadované údaje sa musia zverejnit v rozsahu, v akom sa týkajú subvencií poskytnutých spolocnosti Caremar v období pred 5 rokmi, treba pripomenút, ze na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku musí zaloba obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod predstavujúci rozsírenie dôvodu, ktorý uz bol predlozený priamo alebo nepriamo v zalobe a ktorý má na tento uz predlozený dôvod úzku väzbu, sa musí vyhlásit za prípustný. Naopak, dôvod, ktorý nemozno povazovat za dôvod zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, musí byt vyhlásený za neprípustný. Za týchto okolností totiz nic nebránilo, aby zalujúca strana uviedla tento zalobný dôvod v stádiu zaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, C-430/00 P, Zb. s. I-8547, body 17 az 19, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T-75/06, Zb. s. II-2081, bod 136). 150 V prejednávanej veci zalobkyna v stádiu repliky tvrdila, ze údaje sú prílis zastaralé na to, aby sa povazovali za citlivé údaje, pricom oneskorene uviedla nové tvrdenie, ze uvedené údaje sa jej mali sprístupnit. Nemozno tvrdit, ze táto výhrada sa obmedzuje na rozsírenie skôr uvedeného zalobného dôvodu, a je preto neprípustná. 151 Preto je potrebné druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 152 Vzhladom na predchádzajúce sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut. c) O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti zákazu diskriminácie Tvrdenia úcastníkov konania 153 Zalobkyna konstatuje, ze bola diskriminovaná, kedze Komisia zverejnila v skorsom rozhodnutí v oblasti státnej pomoci dodatocné náklady súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme a výsku príslusnej pomoci [rozhodnutie Komisie 2001/156/ES z 19. júla 2000 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo sektoru námornej dopravy (nová zmluva o verejných námorných sluzbách) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 57, s. 32) (dalej len "rozhodnutie Trasmediterranea")]. Poznamenáva, ze v uvedenom rozhodnutí sa v súvislosti s jednotlivými trasami zverejnili údaje týkajúce sa záväzkov sluzby vo verejnom záujme, cím sa teda konkurencným podnikom umoznilo preskúmat ich opodstatnenost. 154 Komisia odpovedá, ze diskriminácia, na ktorú poukazuje zalobkyna, je vecne nepodlozená, lebo v rozhodnutí Trasmediterranea boli celkové výsledky podniku utajené, a ze neboli zverejnené údaje o jednotlivých polozkách rezijných nákladov. 155 Zverejnenie údajov v rozhodnutí v kazdom prípade závisí od ziadosti o dôverné zaobchádzanie od clenských státov a/alebo dotknutých osôb. Podla názoru Komisie nevedie samotné kolísanie administratívnej praxe nevyhnutne k protiprávnosti rozhodnutia uverejnit ci neuverejnit niektoré údaje. Vo svojej duplike dodáva, ze právne rámce oboch rozhodnutí sú odlisné. V rozhodnutí Trasmediterranea bolo potrebné analyzovat náklady na jednotlivé trasy, lebo Spanielske královstvo viazalo poskytnutie pomoci na kazdú z námorných trás, zatial co v prejednávanej veci Talianska republika zalozila rezim na celkových nákladoch pre kazdého prevádzkovatela. 156 Spolocnost Caremar uvádza, ze prístup týkajúci sa dôvernosti bol v rozhodnutí Trasmediterranea analogický. Poznamenáva, ze v rozsudku Trasmediterranea boli údaje o kazdej z nákladových poloziek, ako aj celkové výsledky riadenia podniku utajené. Zverejnené bolo len celkové ohodnotenie nákladov a výnosov, ktoré podnik poverený plnením zmluvy o poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme zaznamenal pocas vrcholnej sezóny a mimo nej. Posúdenie Vseobecným súdom 157 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základnou právnou zásadou, zakazuje, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielnym spôsobom a s rozdielnymi situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament, T-222/99, T-327/99 a T-329/99, Zb. s. II-2823, bod 150, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T-390/08, Zb. s. II-3967, bod 56). 158 V prejednávanej veci zalobkyna konstatuje, ze bola diskriminovaná, lebo Komisia v rozhodnutí Trasmediterranea zverejnila, pokial ide o kazdú z námorných trás, údaje týkajúce sa záväzkov sluzby vo verejnom záujme. 159 Aj za predpokladu, ako v podstate tvrdí zalobkyna, ze by jej situácia bola porovnatelná so situáciou kazdej osoby, ktorá sa chce oboznámit s údajmi o dodatocných nákladoch súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme v rozhodnutí Trasmediterranea, treba konstatovat, ze hoci Komisia v rámci tohto rozhodnutia uviedla dodatocné náklady súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme odlisným spôsobom, pricom v porovnaní s rozhodnutím 2005/163 konkrétne rozlisovala medzi variabilnými a fixnými nákladmi dodatocných nákladových poloziek súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, v rozhodnutí Trasmediterranea a v rozhodnutí 2005/163 bola zverejnená len celková výska nákladov súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme a nie podrobnosti o kazdom náklade zohladnovanom pri výpocte rocnej kompenzácie. 160 Vzhladom na predchádzajúce nemozno preto vyvodit záver, ze sa so zalobkynou zaobchádzalo diskriminacným spôsobom. 161 Druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zákazu diskriminácie sa preto musí zamietnut. d) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 162 Zalobkyna poznamenáva, ze Komisia v prvom napadnutom rozhodnutí zdôraznuje poziadavku ochrany celkových údajov, pricom sa nezaoberá konkrétnou povahou ziadosti o prístup k dodatocným nákladom súvisiacim so záväzkami sluzby vo verejnom záujme na trase Neapol - Beverello/Capri. Podla zalobkyne Komisia zovseobecnením jej ziadosti porusuje clánok 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001, ktorý stanovuje, ze ak sa niektorá výnimka vztahuje iba na niektorú cast pozadovaného dokumentu, ostatné casti dokumentu sa zverejnia. Z prvého napadnutého rozhodnutia totiz nevyplýva, v akom rozsahu by zverejnenie ciastocných údajov týkajúcich sa trasy Neapol - Beverello/Capri mohlo poskodit obchodné záujmy spolocnosti Caremar. 163 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia odkazovaním na súhrnné údaje, ktoré boli zverejnené v rozhodnutí 2005/163, nevysvetluje v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 presné dôvody ciastocného zamietnutia prístupu. 164 Komisia odpovedá, ze pozadovanými údajmi sú údaje uvedené v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 rozhodnutia 2005/163 nezahrnujúce analytické náklady, ktoré sa týkajú len trasy Neapol - Beverello/Capri. 165 Spolocnost Caremar, rovnako ako to urobila Komisia, tvrdí, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný, pretoze v prejednávanej veci nemohlo íst v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 o ciastocný prístup k údajom. Posúdenie Vseobecným súdom 166 Treba konstatovat, ze zalobkyna na podporu tohto zalobného dôvodu Komisii vytýka, ze opomenula cast jej ziadosti, a síce jej ziadost o prístup k dodatocným nákladom súvisiacim so záväzkami sluzby vo verejnom záujme na trase Neapol - Beverello/Capri. Z uvedeného zalobného dôvodu nevyplývajú osobitné výhrady, pokial ide o porusenie zásady proporcionality Komisiou. 167 Kedze výhrady zalobkyne sa týkajú nedostatocného odôvodnenia prvého napadnutého rozhodnutia, treba odkázat na zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia uvedený v bodoch 81 az 93 vyssie. 168 Vzhladom na predchádzajúce treba ciastocne vyhoviet stvrtému zalobnému dôvodu, ciastocne zrusit prvé napadnuté rozhodnutie, ako je spresnené v bode 93 vyssie, a v zostávajúcej casti zalobu vo veci T-109/05 zamietnut. B - O zalobe vo veci T-444/05 169 V rámci svojej zaloby vo veci T-444/05 zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001, druhý na porusení povinnosti odôvodnenia, tretí na porusení clánku 4 ods. 4 a 5 nariadenia c. 1049/2001, stvrtý na zneuzití konania a zneuzití právomoci a piaty na porusení zásady zákazu diskriminácie a práv na obranu. Zalobkyna sa subsidiárne v rámci siesteho zalobného dôvodu odvoláva na protiprávnost clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. 170 Najprv je potrebné preskúmat tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 4 ods. 4 a 5 nariadenia c. 1049/2001. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 171 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila troch nesprávností, ked na základe clánku 4 ods. 4 a 5 nariadenia c. 1049/2001 konzultovala s talianskymi orgánmi a ked vychádzala z nesúhlasu talianskych orgánov, aby odôvodnila zamietnutie prístupu k pozadovaným údajom. 172 Po prvé sa zalobkyna domnieva, ze Komisia tým, ze konzultovala s talianskymi orgánmi, porusila pravidlá o sprístupnení dodatocných nákladových poloziek súvisiacich so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, co neumoznuje identifikáciu, kvalifikáciu a zlucitelnost státnej pomoci. Pokial ide o dodatocné náklady súvisiace so záväzkami sluzby vo verejnom záujme, ktoré sú kompenzované státnou pomocou, zverejnenie údajov sa vzhladom na poziadavku transparentnosti, ktorú stanovuje systém státnej pomoci, pozaduje v oznámení o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci a v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 79 vyssie. 173 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia v prejednávanej veci nemala konzultovat s talianskymi orgánmi, ale so spolocnostou Caremar, lebo pozadované dokumenty pochádzali z danej spolocnosti, pricom zdôraznuje, ze ustanovenia clánku 4 ods. 4 a 5 nariadenia c. 1049/2001 umoznujú konzultovat len s tretou osobou, ktorá je autorom predmetného dokumentu. Zvolený právny základ je preto nesprávny. 174 Zalobkyna rovnako tvrdí, ze porovnanie rôznych jazykových verzií clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001, analýza rezimu stanoveného v clánku 9 uvedeného nariadenia, ako aj znenie rozsudku Súdu prvého stupna zo 17. marca 2005, Scippacercola/Komisia (T-187/03, Zb. s. II-1029) viedli k záveru, ze výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 treba vykladat ako výnimku, ktorá odkazuje na dokumenty, ktorých autorom je clenský stát. 175 Podla jej názoru, ak by sa clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 mal vykladat v tom zmysle, ze clenský stát má právo veta, pokial ide o zverejnenie dokumentu pochádzajúceho z daného clenského státu, jednotlivci by boli automaticky vylúcení z práva na prístup k dokumentom pochádzajúcim z daného státu. 176 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze konzultácia s talianskymi orgánmi je irelevantná, pretoze s talianskymi orgánmi a spolocnostou Caremar sa riadne konzultovalo v rámci postupu uvedeného v clánku 25 nariadenia c. 659/1999. 177 Komisia najprv odpovedá, ze výhrady zalobkyne sú neprípustné a nedôvodné. Ziadost talianskych orgánov nezverejnit dokument na základe clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 má záväznú povahu a mozno ju napadnút len pred talianskym súdom, a to aj napriek tomu, ze predstavuje základ pre nasledujúci akt. 178 Komisia, ktorá prevzala výhrady vznesené zalobkynou, po prvé uvádza, ze tvrdenia zalozené na údajných poziadavkách transparentnosti v oblasti státnej pomoci a na oznámení o sluzobnom tajomstve v oblasti státnej pomoci sú irelevantné, kedze druhé napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nariadenia c. 1049/2001. 179 Komisia najskôr, pokial ide o jej skorsiu rozhodovaciu prax, pripomína, ze zverejnenie niektorých údajov v rozhodnutí môze závisiet od skutocnosti, ci clenský stát a/alebo dotknuté osoby ziadali o dôverné zaobchádzanie, alebo naopak, povolili zverejnenie urcitých informácií. 180 Komisia sa rovnako domnieva, ze clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001 týkajúci sa konzultácie s tretími osobami vo vseobecnosti sa v prejednávanej veci neuplatnuje, lebo na dokumenty sprístupnené clenskými státmi sa vztahuje lex specialis podla clánku 4 ods. 5 uvedeného nariadenia. 181 Po druhé Komisia zastáva názor, ze clánok 4 ods. 5 uvedeného nariadenia odkazuje nielen na dokumenty, ktorých autormi sú clenské státy, ale tiez na kazdý dokument pochádzajúci z týchto státov. 182 Rovnako tvrdí, ze z odôvodnenia c. 15 nariadenia c. 1049/2001 a z ustálenej judikatúry Vseobecného súdu vyplýva, ze moznost priznaná clenským státom vetovat zverejnenie dokumentov v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 je odôvodnená skutocnostou, ze ani cielom, ani úcelom tohto nariadenia nie je menit vnútrostátne právne predpisy v oblasti prístupu k dokumentom. 183 Po písomných otázkach, ktoré boli úcastníkom konania dorucené 10. októbra 2008, v ktorých boli vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré treba vyvodit z rozsudku Svédsko/Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie, Komisia pripojila k svojej odpovedi list talianskych orgánov z 8. júla 2005, z ktorého vyplýva, ze tieto talianske orgány zamietli sprístupnit zalobkyni pozadované dokumenty z dôvodu, ze takýmto zverejnením by sa podla clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 porusili obchodné záujmy spolocnosti Caremar. Podla Komisie preto talianske orgány riadne odôvodnili svoju námietku na základe jednej z výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001. Dodala, ze prípadné nedostatocné odôvodnenie by v konecnom dôsledku nemalo v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnost aktu, lebo bola viazaná odôvodneným zamietnutím uskutocneným talianskymi orgánmi, ktoré ju zaväzovalo zamietnut ziadost o prístup, a ze v kazdom prípade by to mohlo viest len k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré by bolo vecne zhodné s druhým napadnutým rozhodnutím [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T-16/02, Zb. s. II-5167, bod 97, a z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 263]. 184 Po tretie, co sa týka výhrady, podla ktorej je konzultácia s talianskymi orgánmi bezpredmetná, lebo sa s týmito orgánmi uz konzultovalo v súlade s clánkom 25 nariadenia c. 659/1999, Komisia odpovedá, ze Talianska republika práve preto, ze uz namietala proti zverejneniu analytických údajov obsiahnutých v tabulkách zaclenených do odôvodnení c. 128 a 140 znenia rozhodnutia 2005/163, ktoré malo dôverný charakter, mala na základe nariadenia c. 1049/2001 pred rozhodnutím o návrhu na prístup k údajom obdobnej povahy povinnost konzultovat s uvedeným clenským státom. 185 Talianska republika, Rada a spolocnost Caremar podporujú Komisiu v kazdom z jej tvrdení. Talianska republika a spolocnost Caremar pripomínajú najmä, ze v rozhodnutí Súdu prvého stupna z 30. novembra 2004, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds/Komisia (T-168/02, Zb. s. II-4135), Súd prvého stupna objasnil dosah clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001, pricom spresnil, ze uvedené ustanovenie priznáva clenskému státu moznost poziadat institúciu, aby nezverejnila dokument pochádzajúci z daného clenského státu bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ziadost clenského státu na základe tohto ustanovenia predstavuje pre institúciu príkaz, aby predmetný dokument nezverejnila. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 186 Najskôr treba preskúmat druhú výhradu zalobkyne, podla ktorej sa výnimka stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 vztahuje na dokumenty, ktorých autorom je clenský stát. 187 V tejto súvislosti treba spresnit, ze normotvorca najmä prijatím nariadenia c. 1049/2001 zrusil autorské pravidlo, ktoré dovtedy platilo. Ako vyplýva z rozhodnutia Rady 93/731/ES z 20. decembra 1993 o prístupe verejnosti k dokumentom Rady [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 340, s. 43), rozhodnutia Komisie 94/90/ESUO, ES, Euratom z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 46, s. 58) a rozhodnutia Európskeho parlamentu 97/632/ES, ESUO, Euratom z 10. júla 1997 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 263, s. 27), takéto pravidlo znamená, ze ak autorom dokumentu v drzbe institúcie je fyzická alebo právnická osoba, clenský stát, iná institúcia alebo iný orgán Spolocenstva alebo aj akákolvek iná vnútrostátna alebo medzinárodná organizácia, ziadost o prístup k takémuto dokumentu je nutné adresovat priamo autorovi tohto dokumentu (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 56). 188 Súdny dvor spresnil, ze clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 sa zdaleka netýka len dokumentov, ktorých autormi sú clenské státy alebo ktoré boli nimi vypracované, ale týka sa potenciálne vsetkých dokumentov "pochádzajúcich" z clenského státu, teda vsetkých dokumentov, ktoré clenský stát odovzdá institúcii, bez ohladu na to, kto je ich autorom. V predmetnom prípade je jediným relevantným kritériom to, aký je pôvod dokumentu, a to, ze doslo k odovzdaniu dokumentu predmetným clenským státom, ktorý ho mal v drzbe (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 61). 189 Zalobkyna v rámci tejto výhrady tiez tvrdí, ze výklad Komisie, podla ktorej má clenský stát právo veta v súvislosti so zverejnením dokumentu pochádzajúceho z tohto clenského státu, ktorý bol odovzdaný institúciám, vedie k tomu, ze kazdý jednotlivec je zbavený práva na prístup k dokumentom pochádzajúcim z tohto clenského státu. 190 Treba pripomenút, ze v rámci druhého napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla zalobkyni sprístupnit dokumenty týkajúce sa dodatocných nákladov, ktoré spolocnost Caremar kazdorocne vynalozila na úcely plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré jej boli ulozené na trase Neapol - Beverello/Capri z dôvodu, ze talianske orgány v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 výslovne namietali proti zverejneniu uvedených údajov. 191 Súdny dvor v tejto súvislosti zastával názor, ze vykladat clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 tak, ze priznáva clenskému státu vseobecné a bezpodmienecné právo veta s cielom zabránit, svojvolne a bez povinnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, zverejneniu akéhokolvek dokumentu v drzbe institúcie Spolocenstva len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto clenského státu, nie je zlucitelné s cielmi sledovanými nariadením c. 1049/2001 (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 58). 192 Naopak rôzne skutocnosti svedcia v prospech výkladu uvedeného clánku 4 ods. 5, podla ktorého výkon právomoci, ktorú toto ustanovenie poskytuje dotknutému clenskému státu, je ohranicený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 az 3 toho istého clánku, pricom clenskému státu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúcastnit sa na rozhodnutí Spolocenstva. Z tohto hladiska sa predchádzajúci súhlas clenského státu, na ktorý odkazuje uvedený odsek 5, prejavuje nie ako svojvolné právo veta, ale ako urcitý druh súhlasného stanoviska, ze neexistujú výnimocné dôvody vyplývajúce z odsekov 1 az 3 (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 76). 193 Pokial ide o procesné dôsledky takto vykladaného clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001, treba uviest, ze kedze vykonávanie pravidiel práva Spolocenstva je takto zverené spolocne institúcii a clenskému státu, ktorý vyuzil moznost poskytnutú týmto odsekom 5, a takéto vykonanie teda závisí od dialógu, ku ktorému musí medzi nimi dôjst, tieto subjekty sú v súlade s povinnostou lojálnej spolupráce uvedenou v clánku 10 ES povinné konat a spolupracovat tak, aby uvedené pravidlá mohli byt úcinne uplatnené (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 85). 194 Z toho v prvom rade vyplýva, ze institúcia, ktorej bola predlozená ziadost o prístup k dokumentu pochádzajúcemu z clenského státu, a uvedený clenský stát musia po tom, ako bola táto ziadost oznámená touto institúciou uvedenému clenskému státu, zacat bez meskania lojálny dialóg týkajúci sa prípadného uplatnenia výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001, pricom musia dbat najmä na potrebu umoznit uvedenej institúcii zaujat stanovisko v lehote, v ktorej je podla clánkov 7 a 8 tohto nariadenia jej povinnostou rozhodnút o tejto ziadosti o prístup (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 86). 195 Dalej clenský stát, ktorý by po skoncení tohto dialógu namietal proti zverejneniu predmetného dokumentu, je povinný odôvodnit túto námietku vzhladom na uvedené výnimky. Institúcia totiz nemôze uznat námietku prejavenú clenským státom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je vôbec odôvodnená alebo ak predlozené odôvodnenie neodkazuje na výnimky stanovené v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001. V prípade, ze napriek výslovnej výzve v tomto zmysle adresovanej institúciou predmetnému clenskému státu tento clenský stát neposkytne takéto odôvodnenie, uvedená institúcia musí, ak sa sama domnieva, ze sa na uvedenú situáciu nevztahuje ziadna z uvedených výnimiek, sprístupnit ziadaný dokument (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 87 a 88). 196 Napokon, ako vyplýva najmä z clánkov 7 a 8 uvedeného nariadenia, institúcia je povinná sama odôvodnit zamietavé rozhodnutie voci autorovi ziadosti o prístup. Takáto povinnost znamená, ze institúcia musí nielen uviest vo svojom rozhodnutí námietku vyjadrenú predmetným clenským státom proti zverejneniu pozadovaného dokumentu, ale takisto dôvody uvádzané týmto clenským státom, aby sa preukázalo, ze sa má uplatnit jedna z výnimiek z práva na prístup stanovených v clánku 4 ods. 1 az 3 tohto nariadenia. Takéto informácie majú totiz umoznit ziadatelovi pochopit pôvod a dôvody odmietnutia, ktoré boli voci nemu uplatnené, a príslusnému súdu vykonat v prípade potreby preskúmanie, ktorým je poverený (rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 89). 197 V prejednávanej veci z druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia len zamietla prístup k pozadovaným údajom z dôvodu, ze talianske orgány proti tomu výslovne namietali, bez toho, aby dalej spresnila, o ktorú výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001 sa talianske orgány opierali. 198 V rámci odpovede na písomnú otázku Vseobecného súdu týkajúcu sa dôsledkov, ktoré treba vyvodzovat z rozsudku Svédsko/Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie, Komisia predlozila list talianskych orgánov z 8. júla 2005, na ktorý odpovedala 30. októbra 2008. Z listu talianskych orgánov vyplýva, ze talianske orgány zamietli prístup k údajom pozadovaným zalobkynou z dôvodu, ze podla clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 by sa ich zverejnením porusila ochrana obchodných záujmov spolocnosti Caremar. 199 Vseobecnému súdu v prejednávanej veci neprislúcha, aby posúdil zákonnost druhého napadnutého rozhodnutia na základe dodatocného odôvodnenia, ktoré Komisia poskytla 30. októbra 2008 po vydaní rozsudku Svédsko/Komisia, uz citovaného v bode 33 vyssie, teda po ukoncení písomnej casti konania. Odôvodnenie rozhodnutia sa totiz musí nachádzat v jeho samotnom texte a neskorsie vysvetlenia, ktoré Komisia poskytne, okrem výnimocných okolností nemozno zohladnit. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí byt sebestacné a ze jeho odôvodnenie nemôze vyplývat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v case, ked je dotknuté rozhodnutie predmetom zaloby pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 287). 200 Nemozno ani pripustit, ze prípadné nedostatocné odôvodnenie nemá v konecnom dôsledku v prejednávanej veci nijaký vplyv na zákonnost aktu, lebo Komisia bola odôvodneným zamietnutím uskutocneným talianskymi orgánmi viazaná, co mohlo viest len k vydaniu nového analogického rozhodnutia, vecne zhodného s druhým napadnutým rozhodnutím. 201 Judikatúra citovaná Komisiou (rozsudky TDI, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 97, a FNCBV/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 263) je totiz v prejednávanej veci irelevantná, pretoze nedostatocné odôvodnenie druhého napadnutého rozhodnutia nemôze Vseobecnému súdu umoznit, aby preskúmal, ci zamietnutie Komisie zverejnit dokumenty pochádzajúce od talianskych orgánov je zalozené na jednom z dôvodov uvedených danými talianskymi orgánmi, aby sa dospelo k záveru, ze sa má uplatnit jedna z výnimiek z práva na prístup, ktoré sú stanovené v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok Svédsko/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 89). Skutocnost, ze Komisia má v úmysle prijat analogické rozhodnutie, ktoré je vecne podobné s druhým napadnutým rozhodnutím, z dôvodu, ze je v súlade s rozsudkom Svédsko/Komisia viazaná zamietnutím vykonaným talianskymi orgánmi, vsak nemôze Vseobecný súd zbavit moznosti preskúmat zákonnost rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby. 202 V dôsledku toho treba zrusit druhé napadnuté rozhodnutie, lebo Komisia v nom nepoukázala na dôvody uvádzané talianskymi orgánmi, aby sa dospelo k záveru, ze sa má uplatnit jedna z výnimiek z práva na prístup, ktoré sú stanovené v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o dalsích výhradách vznesených v rámci tretieho zalobného dôvodu, ako aj o piatich dalsích dôvodoch, ktoré zalobkyna uviedla na podporu svojej zaloby. O trovách A - Vec T-109/05 203 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 204 Kedze sa v danom prípade zalobe vo veci T-109/05 ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyni, pricom zalobkyna znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. 205 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Spolocnost Caremar, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie, znása svoje vlastné trovy konania. B - Vec T-444/05 206 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobkyne. 207 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Talianska republika teda znása svoje vlastné trovy konania. Rada a spolocnost Caremar znásajú v súlade s clánkom 87 ods. 4 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie D(2005) 997 z 3. februára 2005 sa zrusuje v casti týkajúcej sa zamietnutia prístupu k podrobným údajom o dodatocných nákladoch kazdorocne znásaných spolocnostou Caremar SpA, ktoré sa týkajú sluzieb prepravy cestujúcich zabezpecovaných na trase Neapol - Beverello/Capri, ci uz ide o trajektovú prepravu, alebo prepravu prostredníctvom rýchlych prepravných prostriedkov. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba vo veci T-109/05 zamieta. 3. Európska komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Navigazione Libera del Golfo Srl (NLG), pricom táto posledná uvedená spolocnost znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii vo veci T-109/05. 4. Caremar znása svoje vlastné trovy konania vo veci T-109/05. 5. Rozhodnutie Komisie D(2005) 9766 z 12. októbra 2005 sa zrusuje. 6. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania vo veci T-444/05. 7. Talianska republika, Rada Európskej únie a Caremar znásajú svoje vlastné trovy konania. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2011. Podpisy Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporom a konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O zalobe vo veci T-109/05 1. O predmete sporu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 2. O prípustnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O veci samej a) O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri výbere právneho základu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 4 ods. 2 prvej zarázky nariadenia c. 1049/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom c) O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti zákazu diskriminácie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom d) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom B - O zalobe vo veci T-444/05 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom O trovách A - Vec T-109/05 B - Vec T-444/05 __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuRTCYH/L95406-8991TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXuRTCYH/L95406-8991TMP.html#Footref*