ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 12. decembra 2007 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely v sektore vitamínových výrobkov -- Cholínchlorid (vitamín B 4) -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Pokuty -- Odstrasujúci úcinok -- Opakovanie porusenia -- Spolupráca pocas správneho konania -- Jediné a nepretrzité porusenie" V spojených veciach T-101/05 a T-111/05, BASF AG, so sídlom v Ludwigshafene (Nemecko), v zastúpení: N. Levy, barrister, J. Temple-Lang, solicitor, a C. Feddersen, advokát, zalobca vo veci T-101/05, UCB SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Bourgeois, J.-F. Bellis a M. Favart, advokáti, zalobca vo veci T-111/05, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: vo veci T-101/05 A. Whelan a F. Amato, vo veci T-111/05 pôvodne O. Beynet a M. Amato, neskôr X. Lewis a M. Amato, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobcom rozhodnutím Komisie 2005/566/ES z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.533 -- cholínchlorid) (súhrnné rozhodnutie [2]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: sudcovia A.W. H. Meij, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. februára 2007, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 V rozhodnutí z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.533 -- cholínchlorid) (súhrnné rozhodnutie [3]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22, dalej len "Rozhodnutie"), Komisia konstatovala, ze viacero podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa podielalo na skupine dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien, rozdelenia trhov a zosúladených cinností proti konkurentom v oblasti cholínchloridu v rámci EHP (clánok 1 Rozhodnutia). 2 V súvislosti s dotknutým výrobkom Komisia upresnuje, ze cholínchlorid patrí do skupiny vo vode rozpustných vitamínov B-komplex (vitamín B 4). Pouzíva sa predovsetkým v oblasti krmív pre zvieratá (hydinu a osípané) ako potravinárska prídavná látka. Predáva sa bud ako 70 % vodný roztok, alebo primiesaný do dehydrovaných obilnín, alebo v 50 az 60 % siliciach. Cast cholínchloridu, ktorá sa nepouzije ako potravinárska prídavná látka do krmív pre zvieratá, sa rafinuje na úcely získania výrobku väcsej cistoty (farmaceutickej kvality). Okrem výrobcov na trhu s cholínchloridom pôsobia jednak spracovatelia, ktorí nakupujú výrobok od výrobcov v tekutej forme a spracúvajú ho na cholínchlorid obsiahnutý v inej látke, a to bud na úcet výrobcu, alebo na svoj vlastný úcet, a jednak distribútori. 3 Z odôvodnenia c. 3 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zacala vysetrovanie v oblasti cholínchloridu na svetovej úrovni po tom, ako v apríli 1999 prijala ziadost o uplatnenie opatrení zhovievavosti od amerického výrobcu Bioproducts. Vysetrovanie sa týkalo obdobia od roku 1992 do konca roku 1998. V odôvodnení c. 45 Rozhodnutia Komisia uvádza, ze kanadský výrobca Chinook ju uz vo veci predmetného kartelu oslovil 25. novembra a 3. a 16. decembra 1998, vysetrovanie vsak v uvedenom období nezacala. 4 Co sa týka EHP, k uskutocneniu predmetného kartelu doslo v zmysle odôvodnenia c. 64 Rozhodnutia na dvoch rôznych, ale úzko spojených úrovniach: na svetovej úrovni a na európskej úrovni. Na svetovej úrovni sa výrobcovia Bioproducts (Spojené státy), Chinook (Kanada), Chinook Group Limited (Kanada), DuCoa (Spojené státy), pät spolocností skupiny Akzo Nobel (Holandsko) a zalobcovia priamo alebo nepriamo podielali na protisútazných cinnostiach v období od júna 1992 do apríla 1994. Cielom týchto cinností bolo v podstate zvýsit ceny vo svetovom meradle, najmä v EHP, a kontrolovat spracovatelov, najmä v EHP, v snahe zarucit, aby títo spracovatelia neohrozili dohodnuté zvýsenia cien, a tiez rozdelit svetové trhy jednak stiahnutím sa severoamerických výrobcov z európskeho trhu a jednak stiahnutím sa európskych výrobcov zo severoamerického trhu. Komisia zistila uskutocnenie deviatich stretnutí kartelu vo svetovom meradle v období od júna 1992 (v Mexiku, Mexiko) do apríla 1994 (v Johor Baharu, Malajzia). Najdôlezitejsím stretnutím je stretnutie, ktoré sa konalo v Ludwigshafene (Nemecko) v novembri 1992. 5 Výlucne európski výrobcovia (BASF AG, UCB SA a pät spolocností skupiny Akzo Nobel) sa zúcastnili na stretnutiach, na ktorých doslo k vytvoreniu kartelu na európskej úrovni, ktorý trval od marca 1994 do októbra 1998. Komisia zistila pätnást stretnutí, ktoré sa ho týkali, a to od marca 1994 (v Schotene, Belgicko) do októbra 1998 (v Bruseli, Belgicko, alebo v Aachene, Nemecko). Podla odôvodnenia c. 65 Rozhodnutia tieto stretnutia dopomáhali k plneniu dohody uzavretej na svetovej úrovni. Ich cielom bolo pravidelné zvysovanie cien v celom EHP spojené s rozdelením trhov a pridelením jednotlivých zákazníkov, ako aj s kontrolou spracovatelov v Európe v snahe zachovat vysokú úroven cien. 6 Podla posúdení Komisie vsetky svetové a európske dohody boli, co sa týka EHP, súcastou globálneho projektu, ktorý stanovoval okruhy cinností clenov kartelu a obmedzoval ich jednotlivé obchodné správanie na úcely dosiahnutia jediného hospodárskeho protisútazného ciela, ktorým bolo narúsat bezné podmienky hospodárskej sútaze v EHP. Preto je podla Komisie potrebné povazovat dohody uzavreté na svetovej a európskej úrovni za jediné komplexné a nepretrzité porusenie týkajúce sa EHP, na ktorom sa severoamerickí výrobcovia podielali urcitý cas a európski výrobcovia pocas celého dotknutého obdobia. 7 Co sa týka oznacenia osôb, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, Komisia v jeho odôvodnení c. 166 upresnila, ze pät spolocností skupiny Akzo Nobel (dalej len spolocne "Akzo Nobel"), BASF, Bioproducts, Chinook, DuCoa a UCB, nesú zodpovednost za porusenie. Naopak, spanielskej spolocnosti Ertisa majúcej 50 % podiel na spanielskom trhu Rozhodnutie urcené nebolo, pretoze Komisia sa v jeho odôvodnení c. 178 domnievala, ze dôkazy boli celkove nedostacujúce na to, aby bolo mozné voci nej vyvodit zodpovednost za uvedené skutocnosti. 8 V clánku 3 Rozhodnutia Komisia nariadila podnikom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, aby okamzite ukoncili porusenie uvedené v clánku 1 Rozhodnutia, pokial uz tak neurobili, a aby sa zdrzali akýchkolvek cinností a konstatovaných porusujúcich správaní, ako aj akýchkolvek opatrení, ktoré by mali rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok. 9 Co sa týka ulozenia pokút, Komisia sa domnievala, ze severoamerickí výrobcovia (Bioproducts, Chinook a DuCoa) ukoncili svoju úcast na porusení najneskôr 20. apríla 1994 po stretnutí v Johor Baharu (pozri bod 4 vyssie). Podla odôvodnenia c. 165 Rozhodnutia Komisia nedisponovala dôkazmi, ktoré by naznacovali, ze by doslo k dalsím stretnutiam alebo kontaktom, na ktorých by sa severoamerickí výrobcovia zúcastnili a prostredníctvom ktorých by urcovali ceny v EHP alebo by potvrdili svoj pôvodný záväzok nevyvázat do Európy. Vzhladom na skutocnost, ze prvý úkon Komisie týkajúci sa tohto porusenia je datovaný z 26. mája 1999, teda viac ako pät rokov po ukoncení úcasti severoamerických výrobcov na porusení, Komisia týmto výrobcom neulozila ziadnu pokutu, a to v súlade s clánkom 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([4]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) a clánkom 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 10 Na druhej strane, kedze úcast európskych výrobcov trvala do 30. septembra 1998, Komisia im ulozila pokuty v celkovej výske 66,34 milióna eur. 11 Komisia stanovila výsku pokút podla svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([6]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). 12 V odôvodnení c. 187 Rozhodnutia Komisia vymedzila vseobecné kritériá, na základe ktorých stanovila výsku pokút. Vyjadrila svoj úmysel zohladnit vsetky okolnosti prejednávanej veci, najmä závaznost a dlzku trvania porusenia, snahu urobit pokutu dostatocne odstrasujúcou, samostatne posúdit úlohy jednotlivých podnikov podielajúcich sa na porusení, zohladnit najmä prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti a prípadne uplatnit oznámenie o spolupráci. 13 Co sa týka závaznosti porusenia, Komisia zohladnila jeho povahu (urcenie cien, rozdelenie trhov, rozdelenie zákazníkov, zosúladené konanie proti konkurentom), konkrétny dopad porusenia na trh z dôvodu jeho uskutocnenia, ako aj velkost dotknutého geografického trhu (celý EHP), aby dospela k záveru, ze podniky, ktorým bolo Rozhodnutie urcené, sa dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenia c. 190 az 198 Rozhodnutia). Tento stupen závaznosti podla usmernení odôvodnuje stanovenie pokuty prevysujúcej 20 miliónov eur. Komisia vsak v odôvodnení c. 199 Rozhodnutia uviedla, ze zohladní pomerne nízku hodnotu trhu s cholínchloridom v EHP (52,6 milióna eur v roku 1997, poslednom celom roku porusenia). 14 Na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia uviedla, ze zo zúcastnenými spolocnostami bude zaobchádzat rozdielne v snahe zohladnit rozdiely v ich skutocnej hospodárskej schopnosti vázne poskodzovat hospodársku sútaz. Vzhladom na skutocnost, ze porusenie zacalo na svetovej úrovni za úcasti severoamerických spolocností, ktoré predovsetkým súhlasili so svojím stiahnutím sa z európskeho trhu, sa Komisia domnievala, ze na urcenie dôlezitosti jednotlivých spolocností podielajúcich sa na porusení je potrebné opriet sa o ich podiely na svetovom trhu (odôvodnenia c. 200 a 201 Rozhodnutia). 15 Preto na základe svetových trhových podielov, ktoré mali v roku 1997, Komisia zaradila Chinook do prvej kategórie s trhovým podielom 19,3 %, DuCoa do druhej kategórie s trhovým podielom 16,3 %, UCB, Bioproducts a Akzo Nobel do tretej kategórie s jednotlivými trhovými podielmi 13,4 %, 12,2 % a 12 % a BASF do stvrtej kategórie s trhovým podielom 9,1 %. V nadväznosti na toto zaradenie bola východisková suma pokuty stanovená na 12,9 milióna eur pre UCB a na 9,4 milióna eur pre BASF. Tieto východiskové sumy sa vypocítali na základe východiskovej sumy pre prvú kategóriu vo výske 20 miliónov eur (odôvodnenia c. 201 a 202 Rozhodnutia). 16 S cielom zarucit dostatocný odstrasujúci úcinok Komisia vychádzajúc z obratu zalobcov v roku 2003 (3 miliardy eur v prípade UCB a 33,4 miliárd eur v prípade BASF) vynásobila východiskovú sumu pokuty BASF faktorom 2 (odôvodnenie c. 203 Rozhodnutia). 17 Nakoniec Komisia zvýsila kazdému zo zalobcov východiskovú sumu, tak ako bola stanovená po uplatnení odstrasujúcich faktorov, o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie sest alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Kedze porusenie trvalo najmenej pät rokov a jedenást mesiacov (od 13. októbra 1992 do 30. septembra 1998), Komisia zvýsila východiskové sumy o 55 %. V dôsledku toho bola základná ciastka ulozenej pokuty stanovená na 29,14 milióna eur v prípade BASF a na 20 miliónov eur v prípade UCB (odôvodnenia c. 206 a 207 Rozhodnutia). 18 Voci BASF bola zohladnená pritazujúca okolnost z dôvodu opakovania porusenia, pretoze uz dvakrát boli proti nemu vydané rozhodnutia týkajúce sa protisútazných správaní rovnakého druhu. Ide o rozhodnutie Komisie 69/243/EHS z 24. júla 1969 o konaní podla clánku [81 ES] (IV/26.267 -- Farbivá) ([8]Ú. v. ES L 195, s. 11) a rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 o konaní o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 -- PVC) ([9]Ú. v. ES L 239, s. 14). Dôsledkom tejto okolnosti je zvýsenie základnej ciastky pokuty ulozenej BASF o 50 %, cím dochádza k jej zvýseniu na 43,71 milióna eur (odôvodnenia c. 208 a 219 Rozhodnutia). 19 Po zamietnutí radu argumentov predlozených zalobcami na úcely preukázania polahcujúcich okolností zalozených na predcasnom skoncení porusenia, na neuplatnovaní dohôd, na dlhom trvaní vysetrovania, na krízovej situácii v odvetví a disciplinárnych opatreniach prijatých voci zamestnancom podielajúcim sa na porusení v snahe uskutocnit program zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze, Komisia znízila pokutu ulozenú UCB z dôvodu spolupráce presahujúcej rámec oznámenia o spolupráci z roku 1996. Presnejsie, práve UCB 26. júla 1999 informoval Komisiu o existencii porusenia na európskej úrovni, ked jej oznámil, ze od marca 1994 do októbra 1998 sa konalo devät stretnutí, kým Komisia disponovala len informáciami týkajúcimi sa kartelu na svetovej úrovni. Táto skutocnost viedla k znízeniu základnej ciastky pokuty o 25,8 %, co viedlo k jej znízeniu na 14,84 milióna eur (odôvodnenia c. 218 a 219 Rozhodnutia). 20 Co sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996, Komisia v odôvodnení c. 220 Rozhodnutia upresnuje, ze vsetci zalobcovia s nou pocas rôznych castí konania spolupracovali. 21 V odpovedi na ziadost o informácie z 26. mája 1999 BASF (prvý z troch európskych výrobcov, ktorý bol ochotný dobrovolne predlozit dôkazy) poskytol 15. júna 1999 správu, ktorej cast G sa týkala cholínchloridu. Kedze sa vsak polozené otázky tohto výrobku netýkali, Komisia sa v odôvodnení c. 221 Rozhodnutia domnievala, ze cast G uvedenej správy je potrebné kvalifikovat za dobrovolné oznámenie dôkazov v zmysle casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996. To isté platí aj pre dokumenty predlozené BASF 23. júna 1999, ktoré obsahovali skutocnosti týkajúce sa stretnutia v Ludwigshafene (odôvodnenie c. 221 Rozhodnutia). 22 Pokial ide o posúdenie hodnoty týchto dokumentov, Komisia zdôraznuje, ze dôkazy, ktoré uz predlozili Chinook a Bioproducts boli samy osebe zjavne dostatocné na to, aby sa stali rozhodujúcim dôkazom v zmysle casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996. Práve dôkazy poskytnuté Bioproducts 7. mája 1999 totiz viedli Komisiu k tomu, aby 22. júna 1999 zaslala ziadost o informácie týkajúcu sa konkrétne cholínchloridu. Cast G správy BASF by sa vsak napriek svojej obmedzenej hodnote vzhladom na uz získané informácie mohla povazovat za potvrdenie porusenia na svetovej úrovni v zmysle casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996. Vo vztahu k európskym dohodám Komisia zdôraznuje, ze BASF sa obmedzil na vyhlásenie, ze napriek snahám európskych výrobcov nedoslo k uzavretiu ci uplatneniu ziadnej skutocnej dohody. Co sa týka oznámenia BASF zo 16. júla 1999, toto oznámenie neobsahovalo skutocnosti, ktoré by prispeli k potvrdeniu porusenia, a v kazdom prípade bolo len odpovedou na ziadost o informácie z 22. júna 1999. K ostatnému Komisia uvádza, ze sa ukázalo, ze oznámenie BASF zo 4. novembra 2002 zaslané v odpovedi na ziadost o informácie z 30. augusta 2002 má len velmi obmedzenú hodnotu vo vztahu k uvedeným dvom stretnutiam. BASF navyse po tom, ako sa mu dorucilo oznámenie o výhradách, informoval Komisiu, ze nenamieta proti vecnej správnosti skutkových zistení. Na základe týchto skutocností znízila Komisia BASF výsku pokuty, ktorá by sa mu inak ulozila, o 20 % (odôvodnenia c. 221 az 226 Rozhodnutia). 23 Co sa týka UCB, Komisia uznala, ze informácie poskytnuté 26. júla 1999 (pozri bod 19 vyssie) predstavujú významný vecný prínos pre preukázanie porusenia na európskej úrovni, aj ked sa nepredlozil ziadny dokument datovaný z obdobia 1995 az 1998. Na druhej strane vsak Komisia za podobne dôlezité nepovazovala doplnujúce oznámenie z 21. septembra 1999. Navyse namietanie proti úcasti na karteli na svetovej úrovni viedlo Komisiu k odmietnutiu znízenia pokuty z dôvodu nenamietania voci vecnej správnosti skutkových zistení. Z týchto dôvodov Komisia znízila UCB na základe casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996 výsku pokuty, ktorá by mu inak bola ulozená, o 30 % (odôvodnenia c. 227 az 231 Rozhodnutia). 24 Na základe tohto konania boli pokuty ulozené zalobcom stanovené takto: -- 34,97 milióna eur pre BASF, -- 10,38 milióna eur pre UCB. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Zalobcovia návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. februára (vec T-111/05, UCB/Komisia) a 1. marca 2005 (vec T-101/05, BASF/Komisia) podali zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 26 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. marca 2005 (zapísaný do registra pod císlom T-112/05) Akzo Nobel, ktorému je tiez Rozhodnutie urcené, podal zalobu proti tomuto Rozhodnutiu. 27 Listom z 25. júla 2006 zaslaným ako odpoved na písomnú otázku BASF informoval Súd prvého stupna o spätvzatí prvého a siedmeho zalobného dôvodu. 28 Uznesením zo 7. septembra 2006 predseda druhej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o spojení vecí T-101/05, T-111/05, ako aj veci T-112/05 na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozil písomne úcastníkom konania jednu otázku. 30 Po vypocutí úcastníkov konania na pojednávaní v súvislosti s týmto bodom Súd prvého stupna rozhodol o vylúcení veci T-112/05 z vecí T-101/05 a T-111/05 na úcely vyhlásenia rozsudku podla clánku 50 rokovacieho poriadku. 31 Vo veci T-101/05 BASF navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil pokutu ulozenú Rozhodnutím alebo podstatne znízil jej výsku, -- zaviazal Komisiu, aby znásala trovy konania a ostatné výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto vecou, -- prijal akékolvek opatrenie, ktoré povazuje za primerané. 32 Vo veci T-111/05 UCB navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil Rozhodnutie alebo aspon zrusil pokutu alebo podstatne znízil jej výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zaloby, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 1. Úvodné pripomienky 34 BASF uvádza pät zalobných dôvodov spochybnujúcich posúdenie Komisie týkajúce sa po prvé odstrasujúceho dosahu ulozenej pokuty, po druhé jej zvýsenia z dôvodu opakovania porusenia, po tretie jeho spolupráce pocas správneho konania, po stvrté celkového znízenia pokuty, ktoré sa mu malo poskytnút bez ohladu na oznámenie o spolupráci z roku 1996, a po piate kvalifikácie dohôd na svetovej a európskej úrovni za jediné a nepretrzité porusenie. 35 UCB uvádza tri zalobné dôvody zalozené na nesprávnej kvalifikácii dohôd na svetovej a európskej úrovni za jediné a nepretrzité porusenie, na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 a subsidiárne na porusení tohto oznámenia, a to aj za predpokladu, ze by dohody na svetovej a európskej úrovni boli Súdom prvého stupna povazované za jediné a nepretrzité porusenie. 36 Najskôr je potrebné preskúmat prvé styri zalobné dôvody BASF, potom posúdit dôvodnost tvrdení na podporu spolocného zalobného dôvodu týkajúceho sa jednotnej a nepretrzitej povahy porusenia a nakoniec analyzovat druhý a tretí zalobný dôvod UCB. 2. O prvom zalobnom dôvode BASF zalozenom na porusení nariadení c. 17 a c. 1/2003, ako aj usmernení z dôvodu zvýsenia sumy pokuty o 100 % na úcely odstrasenia Tvrdenia úcastníkov konania 37 BASF vo svojom návrhu predkladá tri výhrady proti zvýseniu pokuty na úcely odstrasenia. Po prvé, toto zvýsenie je v rozpore s nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvým nariadením implementujúcim clánky [81 ES] a [82 ES] zmluvy ([10]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) a s nariadením c. 1/2003, ako aj s legitímnym ocakávaním vyplývajúcim z usmernení. Po druhé, Komisia neskúmala nevyhnutnost zvýsenia pokuty z tohto dôvodu vzhladom na správanie BASF. Po tretie, toto zvýsenie je nezlucitelné s uplatnením oznámenia o spolupráci z roku 1996. 38 BASF sa na pojednávaní vzdal prvej a tretej výhrady tohto dôvodu. V rámci druhej výhrady uvádza, ze Komisia je predtým, ako zvýsi pokutu na úcely odstrasenia, povinná posúdit, ci toto zvýsenie je vo vztahu k dotknutému podniku nevyhnutné vzhladom na pravdepodobnost opakovania porusenia z jeho strany. Velkost spolocnosti nie je na úcely tohto posúdenia relevantným faktorom. Naopak, iné skutocnosti by mohli naznacovat budúce správanie urcitého podniku. Je menej potrebné odstrasovat velký podnik, a to napríklad z dôvodu jeho vystavenia hromadným zalobám alebo z dôvodu prípadných dôsledkov majúcich vplyv na jeho hodnotu na burze. Potrebu odstrasenia nemozno posudzovat na základe celkovej velkosti podniku, ale musí sa zakladat na jeho konkrétnom správaní. Komisia vsak uvedené zvýsenie odôvodnila výlucne odkazom na svetový obrat BASF. 39 Vzhladom na to, ze práve konecná suma pokuty umoznuje stanovit, ci by sankcia mohla odstrasit podnik od spôsobenia budúcich porusení, BASF uvádza, ze nevyhnutnost zvýsenia pokuty na úcely odstrasenia by sa mala posudzovat na konci výpoctu pokuty a nie v strednej fáze tohto výpoctu. Navyse takéto zvýsenie pokuty by sa malo vysvetlit (v oznámení o výhradách a v rozhodnutí) odkazom na správanie kazdej spolocnosti. Komisia by navyse mala mat povinnost zohladnit pokuty, ktoré dotknutý podnik musel zaplatit v tretích krajinách v okamihu prijatia rozhodnutia za podobné porusenie práva. BASF dalej uvádza, ze Komisia nesprávne zvýsila sumu pokuty na základe cinností na iných úplne nezávislých trhoch. BASF zdôraznuje, ze ziadne dodatocné zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia sa v jeho prípade nevyzadovalo. V nadväznosti na Rozhodnutie Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 o konaní o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 -- Vitamíny) ([11]Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1) totiz BASF prijal bezprecedentné kroky s cielom dohliadnut na to, aby sa uz ziadne protiprávne správanie tohto druhu v budúcnosti neopakovalo, co aj vysvetlil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Jeho spolupráca v priebehu správneho konania, ako aj pokuty, ktoré musel zaplatit v tretích krajinách v nadväznosti na vec Vitamíny, svedcia o neexistencii potreby odstrasenia. Rozhodnutie vsak neobsahovalo skutocnosti, ktorými by sa dala vyvrátit argumentácia BASF. 40 Podla BASF, hoci Komisia tvrdí, ze odstrasenie je zlozkou závaznosti porusenia a nie prvkom individuálneho správania kazdého podniku, nevysvetluje, preco sa niektorým podnikom zvysujú pokuty na úcely odstrasenia skôr ako iným. BASF dalej uvádza, ze vzhladom na históriu a vzájomné prepojenie prejednávanej veci a veci Vitamíny, uz citovanej v bode 39 vyssie, sa rozhodnutie 2003/2 nemalo povazovat za relevantné pre výpocet pokuty BASF ani pre posúdenie otázky odstrasenia, pretoze Komisia nevysvetlila, preco neposudzovala vsetky kartely týkajúce sa vitamínov v rámci jedného rozhodnutia. 41 BASF v odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého prezumpcia neviny bráni posúdeniu budúceho porusujúceho správania, zdôraznuje, ze relevantné je to, ci podnik, ktorý si je vedomý protiprávnosti svojho správania a prijme opatrenia proti jeho opakovaniu, potrebuje dalsie odstrasenie. Toto preskúmanie by totiz s prezumpciou neviny nijako nesúviselo. 42 Komisia namieta proti dôvodnosti tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 43 Je namieste pripomenút, ze cielom sankcií stanovených v clánku 15 nariadenia c. 17 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 je potlácat nedovolené správanie, rovnako ako zabránit jeho opakovaniu. Odstrasenie je teda úcelom pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [12]T-15/02, Zb. s. II-497, dalej len "rozsudok Vitamíny", body 218 a 219). 44 Usmernenia pripomínajú tento úcel vo svojom bode 1 A, podla ktorého "je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". 45 Odstrasujúci dosah pokút okrem toho predstavuje jednu zo skutocností, v závislosti od ktorých sa musí stanovit závaznost porusení (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [13]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). 46 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze na úcely uplatnenia zvýsenia východiskovej sumy pokuty voci BASF Komisia neposudzovala pravdepodobnost opakovania tohto porusenia zo strany BASF. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia c. 203 Rozhodnutia (pozri bod 16 vyssie), Komisia výlucne zohladnila velkost tohto podniku. 47 Je vsak potrebné zohladnit, ze neexistencia posúdenia pravdepodobnosti opakovania porusenia zo strany BASF nemá ziaden vplyv na zákonnost tohto zvýsenia pokuty. Dlhodobo ustálená judikatúra totiz uznala relevantnost velkosti podniku ako skutocnosti, ktorú je potrebné zohladnit v rámci stanovenia výsky pokuty. Túto skutocnost mozno pouzit ako ukazovatel vplyvu, ktorý mohol mat dotknutý podnik na trhu (pozri rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 233 az 236 a tam citovanú judikatúru). 48 Co sa týka stádia, v ktorom sa musí posudzovat nutnost uplatnenia koeficientu na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty, stací uviest, ze poziadavky na odstrasenie musia byt v pozadí celého postupu stanovenia výsky pokuty a nielen jedného stádia tohto stanovenia (rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 238). 49 V súvislosti s nevyhnutnostou uplatnit takýto koeficient za okolností prejednávanej veci je dôlezité zdôraznit, ze BASF v roku 2003 dosiahol celkový obrat 33,4 miliardy eur, co svedcí o znacnej velkosti tohto podniku, ktorá zdaleka predstihuje UCB a Akzo Nobel. 50 Z predchádzajúceho vyplýva, ze neporusila Komisia nariadenia c. 17 a c. 1/2003. Takisto sa neodklonila od usmernení, ked sa domnievala, ze vzhladom na velkost BASF bolo na úcely odstrasenia nevyhnutné zdvojnásobit východiskovú sumu pokuty z 9,4 na 18,8 milióna eur. 51 V súvislosti s opatreniami prijatými BASF v snahe predíst opakovaniu porusenia, ochotou spolupracovat, ktorú preukázal, a jeho odsúdeniami v tretích krajinách je potrebné overit, v akej miere si tieto okolnosti vyzadovali znízenie pokuty zo strany Komisie v rámci posúdenia poziadaviek na odstrasenie BASF. 52 Pokial ide o opatrenia prijaté BASF v snahe predíst opakovaniu porusenia, je potrebné konstatovat, ze napriek dôlezitosti opatrení na zosúladenie s právom hospodárskej sútaze nemá táto snaha ziaden vplyv na skutocnost, ze doslo k poruseniu. Preto prijatie programu na zosúladenie dotknutým podnikom nezaväzuje Komisiu na znízenie pokuty z dôvodu tejto skutocnosti (rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 266 a 267). Za týchto podmienok sa musí zamietnut aj tvrdenie, podla ktorého po pokutách ulozených rozhodnutím 2003/2 uz nebolo nutné BASF odstrasovat vo vztahu k jeho cinnostiam týkajúcim sa cholínchloridu. Ulozenie pokuty BASF za rôzne protisútazné cinnosti týkajúce sa iných vitamínových výrobkov totiz tiez nemá ziaden vplyv na skutocnost, ze doslo k poruseniu, a preto nezaväzuje Komisiu, aby z tohto dôvodu znízila pokutu. 53 Co sa týka odsúdenia v tretích krajinách, je namieste zdôraznit, ze ciel odstrasenia, ktorý je Komisia oprávnená sledovat pocas stanovenia výsky pokuty, má zabezpecit, aby podniky pri výkone svojich cinností v rámci Spolocenstva alebo EHP dodrziavali sútazné pravidlá stanovené Zmluvou. Z toho vyplýva, ze odstrasujúcu povahu pokuty ulozenej z dôvodu porusenia sútazných pravidiel Spolocenstva nemozno urcit ani iba v závislosti od osobitnej situácie odsúdeného podniku, ani v závislosti od jeho dodrziavania sútazných pravidiel stanovených v tretích státoch mimo EHP (pozri rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 269 a tam citovanú judikatúru). 54 Co sa týka spolupráce BASF v rámci správneho konania, Komisia uznala, ze skutocne doslo k tejto spolupráci, a odmenila ju v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri v tomto zmysle rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 268). Otázka, ci mala byt táto spolupráca dôvodom na významnejsie znízenie pokuty, sa preto musí preskúmat v rámci tretieho zalobného dôvodu. 55 Prvý zalobný dôvod sa v dôsledku toho musí zamietnut. 3. O druhom zalobnom dôvode BASF zalozenom na porusení zásad právnej istoty a proporcionality z dôvodu zvýsenia pokuty o 50 % za opakovanie porusenia, ako aj na nesprávnom výpocte tohto zvýsenia Tvrdenia úcastníkov konania 56 BASF na úvod tvrdí, ze nariadenia c. 17 a c. 1/2003 neposkytujú jasný právny základ pre zvýsenie sumy pokuty z dôvodu opakovania porusenia. Vzhladom na to, ze porusenia, za ktoré sa BASF ulozila pokuta v roku 1969 a v roku 1994, nemali ziaden vplyv na závaznost alebo dlzku trvania porusenia, ktoré je predmetom Rozhodnutia, Komisia tým, ze zohladnila tieto odsúdenia, porusila zásadu právnej istoty. Z nariadenia c. 2988/74, z clánku 25 nariadenia c. 1/2003, ako aj zo zásady právnej istoty vyplýva, ze sankcia za opakovanie porusenia musí podliehat pravidlám premlcania, aby to neviedlo k absurdným výsledkom, akým je neulozenie pokuty severoamerickým výrobcom z dôvodu premlcania ich tajne dohodnutého správania, ku ktorému doslo v roku 1994, kým BASF je postihovaný za porusenie, ku ktorému doslo v roku 1964. Vo vseobecnosti by bolo iracionálne, aby jedna spolocnost nemohla byt postihnutá za porusenie spôsobené pred piatimi rokmi, ale mohla byt závaznejsie postihnutá z dôvodu porusenia, ktoré je uz dlhú dobu premlcané. Podla BASF, ak aj sú usmernenia chybné v tom, ze nestanovujú obdobie, po ktorého uplynutí nemozno zohladnit predchádzajúce porusenie vo vztahu k opakovaniu porusenia, právne úpravy clenských státov naopak takéto obmedzenie stanovujú. BASF sa domnieva, ze ak sa v rámci zvýsenia pokuty pre opakovanie porusenia rozhodnutie 69/243 (pozri bod 18 vyssie) nezohladnilo, je potrebné pripustit, ze bud je toto zvýsenie nesprávne, alebo ze Komisia sa tiez domnieva, ze porusenie spôsobené pred styridsiatimi rokmi nemozno v tejto súvislosti zohladnit. 57 Pri neexistencii ustanovenia, ktoré by stanovovalo premlcaciu dobu na zohladnenie predchádzajúcich porusení vo vztahu k opakovaniu porusenia, je Komisia podla BASF povinná pouzit svoju volnú úvahu rozumne a primerane za jasne stanovených a relevantných okolností. BASF tvrdí, ze tento názor sa ponúka o to viac, pokial bolo predchádzajúce porusenie spôsobené vo vzdialenej dobe, ked právo hospodárskej sútaze Spolocenstva bolo málo známe a chápané. BASF zdôraznuje, ze druhé rozhodnutie, na ktoré Komisia vo vztahu k opakovaniu porusenia odkazuje, sa prijalo v roku 1994 a týkalo sa obdobia od roku 1980 do roku 1984. Komisia by vsak nemala tazit z pomalosti svojho rozhodovacieho procesu v snahe odvolávat sa vo vztahu k opakovaniu porusenia na takéto dávne porusenia. Komisia navyse nezvýsila pokutu pre opakovanie porusenia v rozhodnutí 2003/2, co bolo podla neho správne. 58 Okrem toho zistenie opakovania porusenia na základe správania spred dvadsiatich rokov podla BASF predpokladá, ze obe porusenia sú rovnakého druhu, co je vylúcené, ak sa týkajú odlisných trhov. A práve o takýto prípad ide vo veci samej, kedze farbivá (na ktoré sa vztahuje rozhodnutie 69/243), PVC (na ktoré sa vztahuje rozhodnutie 94/599) a cholínchlorid patria do úplne odlisných trhov. 59 Výpocet dotknutého zvýsenia pokuty je v kazdom prípade protiprávny, kedze Komisia ho mala v súlade s bodmi 226 a 229 rozsudku Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia ([14]T-220/00, Zb. s. II-2473) uplatnit na východiskovú sumu 9,4 milióna eur este pred akýmkolvek zvýsením z dôvodu velkosti podniku alebo odstrasenia (pozri bod 15 vyssie) a nie na základnú ciastku 29,14 milióna eur (pozri body 17 a 18 vyssie). 60 Komisia najskôr zdôraznuje, ze na úcely výpoctu pokuty nezohladnila úcast BASF v karteli vitamíny, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia 2003/2. Takisto uvádza, ze rozhodnutie 94/599 bolo prijaté v období trvania porusenia týkajúceho sa cholínchloridu. Navyse práve nezosúladenie správania dotknutého podniku s právom zväcsuje jeho vinu v rámci rozhodnutia konstatujúceho nové porusenie, a to bez ohladu na cas, ktorý uplynul medzi prvým porusením a prijatím rozhodnutia, ktoré nan odkazuje. Komisia nerozumie, preco by skutocnost, ze sa predchádzajúce porusenia BASF týkali trhov odlisných od trhu s cholínchloridom, mala kompromitovat predmetné zvýsenie pokuty, najmä vzhladom na to, ze vsetky tieto porusenia boli podobnej povahy. 61 Co sa týka zásady právnej istoty, Komisia tvrdí, ze pri ukladaní pokút zohladnuje vseobecné pravidlá, ako je zásada proporcionality, ale v súlade s judikatúrou tiez vlastné pravidlá ukladania sankcií, ako je zohladnenie okolností, ktoré môzu pritazit alebo zlahcit zodpovednost vinníka. Podnik sa nemôze dovolávat uplatnenia polahcujúcich okolností a zároven zásadne odmietat moznost zohladnenia pritazujúcich okolností na úcely výpoctu pokuty. Opakovanie porusenia je ako pritazujúca okolnost navyse výslovne uvedené v casti 2 prvej zarázke usmernení, na co bol BASF tiez upozornený v bode 217 oznámenia o výhradách. 62 Co sa týka dávnosti predchádzajúcich porusení, Komisia poukazuje na skutocnost, ze judikatúra potvrdila zvýsenie základnej ciastky pokuty z dôvodu opakovania porusenia o 50 % na základe porusenia, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia dvadsat rokov predtým, co ju oprávnuje na to, aby v prejednávanej veci zohladnila rozhodnutie 94/599. Toto rozhodnutie podla Komisie postacuje na úcely predmetného zvýsenia dokonca aj bez zohladnenia rozhodnutia 69/243. Navyse skutocnost, ze Komisia konkrétne predchádzajúce porusenia nezohladnila ako pritazujúce okolnosti na úcely výpoctu pokuty v rámci rozhodnutia 2003/2, jej nebráni, aby tak urobila v rámci neskorsieho rozhodnutia. 63 V súvislosti s výhradou zalozenou na nesprávnom výpocte zvýsenia pokuty Komisia zdôraznuje, ze BASF si mýli východiskovú sumu pokuty (pozri bod 15 vyssie) so základnou ciastkou pokuty, tak ako je stanovená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri bod 17 vyssie). Práve na základnú ciastku pokuty sa totiz v súlade s rozsudkom Cheil Jedang/Komisia, uz citovaným v bode 59 vyssie, musí uplatnit akékolvek jej zvýsenie z dôvodu pritazujúcich okolností, pricom Komisia uvádza, ze práve tak to v prejednávanej veci urobila. Posúdenie Súdom prvého stupna 64 Tvrdenie BASF, podla ktorého uznanie prípadu opakovania porusenia predpokladá, aby sa porusenia týkali toho istého trhu výrobkov, je potrebné bez dalsieho zamietnut. Stací totiz, aby Komisia bola konfrontovaná s poruseniami spadajúcimi pod to isté ustanovenie Zmluvy ES. 65 Potom je potrebné zdôraznit, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sú relevantnými právnymi základmi, podla ktorých môze Komisia ukladat podnikom a zdruzeniam podnikov pokuty za porusenia clánkov 81 ES a 82 ES. Na základe týchto ustanovení sa pri stanovení výsky pokuty musia zohladnit dlzka trvania a závaznost porusenia. Závaznost porusenia sa urcuje s odkazom na mnozstvo faktorov, v ktorých prípade Komisia disponuje volnou úvahou. Zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [15]C-3/06 P, Zb. s. I-3085, body 24 a 25). 66 Analýza závaznosti spôsobeného porusenia musí navyse zohladnit prípadné opakovanie porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [16]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 91, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 26), ktoré môze odôvodnovat znacné zvýsenie základnej ciastky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [17]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 293). Vzhladom na túto judikatúru je potrebné zamietnut tvrdenia BASF, podla ktorých jednak jeho predchádzajúce porusenia nemali ziaden vplyv na závaznost predmetného porusenia a jednak neexistoval jasný právny základ na zvýsenie pokuty z dôvodu opakovania porusenia. 67 V súvislosti s výhradou zalozenou na údajnej povinnosti respektovat casové obmedzenie moznosti zohladnit prípadné opakovanie porusenia je potrebné zdôraznit, ze nestanovenie maximálnej lehoty na konstatovanie opakovania porusenia v nariadeniach c. 17 a c. 1/2003 alebo v usmerneniach neporusuje zásadu právnej istoty. Zistenie a posúdenie osobitných vlastností opakovania porusenia totiz patrí do volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v súvislosti s výberom skutocností, ktoré je potrebné zohladnit na úcely stanovenia výsky pokút. V tomto rámci nemozno Komisiu viazat prípadnou premlcacou dobou na takéto zistenie. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze opakovanie porusenia predstavuje dôlezitú skutocnost, ktorú má Komisia posúdit, kedze jej zohladnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit skutocnosti, ktoré môzu svedcit o takomto sklone, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 37 az 39). 68 Rozhodnutia, o ktoré sa Komisia v prejednávanej veci opierala s cielom odôvodnit jej posúdenie týkajúce sa opakovania porusenia (pozri bod 18 vyssie), preukazujú, ze BASF porusil pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze v obdobiach rokov 1964 az 1967 (stanovenie hladiny zvysovania cien a podmienok uplatnenia tohto zvysovania v oblasti farbív) a od augusta 1980 do mája 1984 (urcenie "cielových" cien a "cielových" kvót a plánovanie zosúladených postupov s cielom zvýsit cenovú hladinu a dohlad nad jeho uskutocnením). 69 Je namieste sa domnievat, ze posledné z týchto porusení môze samo osebe odôvodnit uplatnenie zvýsenia základnej ciastky pokuty ulozenej BASF o 50 % (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 293). 70 Súd prvého stupna v kazdom prípade zdôraznuje, ze výkon jeho neobmedzenej právomoci môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí nie je ako také pozadované na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [18]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40). 71 V tejto súvislosti je potrebné zohladnit skutocnost, ze spolocnosti BASF bolo tiez urcené rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 o konaní o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 -- Polypropylén) ([19]Ú. v. ES L 230, s. 1). V nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, BASF/Komisia ([20]T-4/89, Zb. s. II-1523), sa BASF ulozila pokuta 2,125 milióna ecu za jeho úcast na dohodách a zosúladených postupoch s cielom vymedzenia obchodnej politiky, urcenia cielových cien a dohodnutia opatrení na tento úcel, zvýsenia cien a rozdelenia trhov od konca roku 1978 alebo zaciatku roku 1979 az do novembra 1983. Komisia pri vypocutí na pojednávaní nevedela vysvetlit opomenutie tohto rozhodnutia napriek tomu, ze je uvedené v bode 29 oznámenia o výhradách. 72 Vzhladom na túto skutocnost je nutné konstatovat, ze BASF v rokoch 1964 az 1993 zjavne porusoval pravidlá hospodárskej sútaze priblizne pocas trinástich rokov. Z toho vyplýva, ze zvýsenie základnej ciastky pokuty o 50 % je primerané. 73 Co sa týka výhrady zalozenej na nesprávnom výpocte zvýsenia pokuty z dôvodu opakovania porusenia, tá sa musí tiez zamietnut, pretoze vyplýva z toho, ze BASF si zamenil pojmy východisková suma pokuty a základná ciastka pokuty (pozri body 15 az 17 vyssie). Podla bodu 229 rozsudku Cheil Jedang/Komisia, uz citovaného v bode 59 vyssie, na ktorý BASF na podporu svojho tvrdenia odkazuje, sa totiz percentuálna sadzba zodpovedajúca zvýseniu alebo znízeniu pokuty uskutocnenému na základe pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností musí uplatnit na základnú ciastku pokuty stanovenú v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia. A presne to Komisia v prejednávanej veci urobila, ako to preukazuje odôvodnenie c. 219 Rozhodnutia (pozri body 17 a 18 vyssie). V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze metóda výpoctu navrhnutá BASF by za okolností tejto veci viedla k rovnakému výsledku. 74 V dôsledku toho sa druhý zalobný dôvod ako celok musí zamietnut. 4. O tretom zalobnom dôvode BASF zalozenom na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 75 BASF sa domnieva, ze znízenie pokuty o 20 %, ktoré mu bolo priznané na základe casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri bod 22 vyssie), je vzhladom na rozsah jeho spolupráce prílis malé. Pri uplatnení zásady proporcionality by Komisia bola povinná znízit pokutu v miere, ktorá je proporcionálna k spolupráci kazdého podniku. Podla ustálenej praxe Komisie by mal BASF právo na znízenie o 10 % z dôvodu nenamietania proti vecnej správnosti skutkových zistení, za ktoré sa mu prikladala vina. Z toho vyplýva, ze skorá, úplná a dobrovolná spolupráca v inej forme ako v podobe nenamietania proti skutkovým zisteniam si zaslúzi významnejsie znízenie ako poskytnutých 10 %. 76 Rozhodnutie totiz neposkytuje objektívny a presný súhrn spolupráce BASF, pretoze nesprávne opisuje obsah urcitých oznámení, mlcí o dalsích dôlezitých aspektoch tejto spolupráce a ani neumoznuje BASF posúdit hodnotenie Komisie vo vztahu k urcitým aspektom tejto spolupráce. Tieto nedostatky podla BASF svedcia tiez o porusení zásady riadnej správy vecí verejných. 77 BASF na podporu svojich tvrdení uvádza, ze Komisia v Rozhodnutí: -- neodkazuje na jeho list zo 6. mája 1999, ktorým ju informoval o existencii protiprávnych dohôd v oblasti vitamínov, pre ktoré orgány Spojených státov zacali vysetrovanie, a poziadal o stretnutie na úcely podrobnej diskusie o tejto veci. BASF sa domnieva, ze Komisia tento list stratila, -- neodkazuje na stretnutie, ktoré sa konalo 17. mája 1999, na ktorom opísal skupinu tajných dohôd a poskytol informácie, ktoré vecne prispeli k preukázaniu porusenia vrátane vtedy sa blíziaceho uzavretia dohody o súdnom urovnaní s orgánmi Spojených státov, ktorá bola nakoniec podpísaná 19. mája 1999 a tiez sa týkala cholínchloridu, -- neodkazuje na list datovaný z 21. mája 1999, ktorým BASF poskytol dokumenty týkajúce sa vysetrovania vedeného v Spojených státoch. BASF sa domnieva, ze Komisia tento list stratila, -- nesprávne prezentovala jeho oznámenie datované z 23. júla 1999, -- neúplne opísala ziadost o informácie z 26. mája 1999 takým spôsobom, ze opomenula, ze správa z 15. júna, ako aj oznámenie z 23. júna 1999 jej boli poskytnuté dobrovolne, -- nesprávne povazovala jeho oznámenie datované zo 16. júla 1999 za odpoved na ziadost o informácie datovanú z 22. júna 1999. 78 Opomenutie listu zo 6. mája 1999 a stretnutia z 17. mája 1999 je nevysvetlitelné, kedze sa na tieto skutocnosti odkazuje v odôvodnení c. 127 rozhodnutia 2003/2. 79 Strata dôlezitých dôkazov zo spisu Komisie jej zabránila v získaní úplného obrazu o spolupráci BASF. BASF preto nemohol v spise Komisie nájst listy zo 6. a 21. mája 1999 ani ziaden údaj (vo forme poznámky alebo zápisnice spísanej úradníkmi Komisie) zo stretnutia zo 17. mája 1999. 80 Hodnotu dôkazov poskytnutých Komisii nemozno spochybnovat z dôvodu, ze Komisia neprijala doplnujúce dôkazy predovsetkým vo forme ústnych svedectiev navrhnutých BASF, trvajúc na tom, ze bude prijímat len písomné dôkazy. Trvanie na tejto skutocnosti pripravilo BASF o moznost poskytnutia dôlezitých informácií, co mohol urobit aj písomne, ak by Komisia v odpovedi na list zo 6. mája 1999 objasnila svoj postoj. Toto správanie Komisie je v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. 81 Podla BASF mala Komisia zarucit spísanie primeranej zápisnice zo stretnutia zo 17. mája 1999. Dokonca aj zo stenografických poznámok osoby zodpovednej za spis vyplýva, ze stretnutie malo zásadnú dôlezitost a ze detailne pokrývalo viacero odvetví vrátane odvetvia cholínchloridu, co Komisia nespochybnuje. Nezahrnutie týchto poznámok do spisu týkajúceho sa cholínchloridu je taktiez porusením zásady riadnej správy vecí verejných. 82 BASF tvrdí, ze na tomto stretnutí poskytol informácie, ktoré vecne prispeli k preukázaniu porusenia (poskytnutie informácií o tajných dohodách, dotknutých výrobkoch a zúcastnených podnikoch, dlzke trvania, blíziacej sa dohode o súdnom urovnaní s americkým ministerstvom spravodlivosti najmä v súvislosti s cholínchloridom). Toto podla BASF preukazuje vyhlásenie datované z 24. februára 2005 vyhotovené jeho právnym poradcom pánom J. Scholzom, ktoré nazýva "vyhlásenie Scholz". 83 Po stretnutí zo 17. mája 1999 sa BASF domnieval, ze urobil vsetko preto, aby mu bola pokuta na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 znízená v najvyssej moznej miere. Za týchto okolností sa BASF domnieva, ze jeho následné oznámenia len vo forme písomného dôkazu potvrdzovali ústne poskytnuté informácie, z coho vyplýva, ze písomné dôkazy sa musia povazovat za poskytnuté pocas tohto stretnutia. Tieto informácie boli poskytnuté dobrovolne, co Komisia v Rozhodnutí ignorovala. Navyse Komisia nespochybnuje, ze informácie na základe casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996 mozno poskytnút aj ústne. 84 Co sa týka správy z 15. júna 1999, BASF zdôraznuje, ze nebola zaslaná v odpovedi na ziadost o informácie z 26. mája 1999, ale v odpovedi na ziadost o poskytnutie písomných dôkazov formulovanú Komisiou na stretnutí zo 17. mája 1999. Vyhotovovanie uvedenej správy zacalo este pred zaslaním tejto ziadosti o informácie. Túto skutocnost navyse preukazuje aj oznámenie BASF z 21. mája 1999. Okrem toho táto správa poskytovala aj informácie o vitamínoch, ktoré neboli predmetom ziadosti z 26. mája 1999, ako sú vitamín D 3 a karotenoidy. Práve ziadost Komisie o písomnú správu spôsobila oneskorenie poskytnutia informácií. Rozhovory so zamestnancami BASF, ktoré BASF navrhol, boli v kazdom prípade úcinným prostriedkom zbierania pozadovaných dôkazov. Oznámenie z 23. júna 1999, ktoré je doplnením správy z 15. júna 1999, bolo taktiez poskytnuté z vlastného podnetu BASF. Toto oznámenie z 23. júna 1999 obsahuje doplnujúce dôkazy, ktorými Komisia v tej dobe nedisponovala, a týkalo sa stretnutia v Ludwigshafene (pozri bod 4 vyssie). Oznámenie zo 16. júla 1999 navyse tiez doplnalo dôkazy pozadované na stretnutí zo 17. mája 1999 a je nutné ho povazovat za dobrovolné. Týkalo sa uskutocnenia predmetných dohôd a poskytovalo súvisiace dôkazy. Oznámenie zo 4. novembra 2002 (pozri bod 22 vyssie) obsahovalo tiez skupinu dôlezitých dôkazov najmä v súvislosti s dvoma stretnutiami kartelu. 85 Rozlisovanie v Rozhodnutí medzi dobrovolnými a nedobrovolnými oznámeniami je v kazdom prípade nesprávne, kedze ziadost Komisie o informácie nemôze byt urcujúcou na úcely znizovania spolupráce podniku na základe casti D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 1996. 86 Preto sa podla BASF Komisia nesprávne domnieva, ze správa z 15. júna 1999 a oznámenia z 23. júna, 16. júla 1999 a 4. novembra 2002 vecne neprispeli k preukázaniu porusenia. Komisia navyse ani nevysvetlila, preco po poskytnutí informácií zo strany Bioproducts (7. mája 1999, pozri bod 22 vyssie) cakala sest týzdnov s odoslaním ziadosti o informácie, ku ktorému doslo 22. júna 1999, teda v den, ked disponovala vsetkými informáciami poskytnutými na stretnutí zo 17. mája 1999 a správou z 15. júna 1999. Dokumenty predlozené Bioproducts v skutocnosti totiz neobsahovali podrobné a vycerpávajúce informácie na rozdiel od informácií ponúknutých BASF 17. mája a 15. júna 1999, ktoré hovorili o uskutocnených stretnutiach, ako aj o menách ich úcastníkov a umoznili Komisii zacat jej vysetrovanie. Okrem toho informácie poskytnuté Chinook sest mesiacov pred vyjadreniami Bioproducts a BASF (pozri bod 3 vyssie) mali len obmedzenú hodnotu a ciastocne boli irelevantné, co bolo dôvodom, pre ktorý Komisia v danej dobe nezacala vysetrovanie. V kazdom prípade to bolo stretnutie zo 17. mája 1999, ktoré motivovalo Komisiu, aby ziadala informácie týkajúce sa cholínchloridu. 87 Komisia potvrdzuje, ze 20 % znízenie pokuty priznané BASF sa skladá z 10 % znízenia z dôvodu nenamietania proti vecnej správnosti skutkových zistení a z 10 % znízenia zalozeného na poskytnutí dôkazov. Vo zvysnej casti namieta proti dôvodnosti tvrdení BASF. Posúdenie Súdom prvého stupna 88 Cast D oznámenia o spolupráci z roku 1996 znie takto: "D. Výrazné znízenie výsky pokuty 1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v castiach B a C, znízi sa mu v rozsahu od 10 do 50 % výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci. 2. Ide najmä o prípad, ak podnik: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, -- po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 89 Ako je to uvedené v bode E ods. 3 oznámenia o spolupráci z roku 1996, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce dotknutého podniku na úcely stanovenia výsky pokuty ukladanej tomuto podniku (pozri rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 488 a tam citovanú judikatúru). 90 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze na to, aby sa podniku mohla znízit pokuta z dôvodu jeho spolupráce pocas správneho konania, musí jeho správanie ulahcovat úlohu Komisie spocívajúcu v zistovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [21]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 505). 91 Ako to vyplýva zo samotného znenia casti D ods. 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 a najmä z úvodných slov "ide najmä o prípad, ak..." [neoficiálny preklad], Komisia v súvislosti so znízením pokuty na základe tohto oznámenia disponuje volnou úvahou (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [22]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 394). 92 Znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 môze byt navyse odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie konanie dotknutého podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za skutocnú spoluprácu z jeho strany. Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca pouzitého v texte oznámenia o spolupráci z roku 1996 a najmä v úvode a v casti D ods. 1 tohto oznámenia, znízenie pokuty na základe uvedeného oznámenia môze byt totiz priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 395 a 396). Za prejav takého duchu spolupráce nemozno povazovat správanie podniku, ktorý napriek tomu, ze bol povinný odpovedat na otázku polozenú Komisiou, na nu odpovedal neúplne alebo klamlivo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, [23]C-301/04 P, Zb. s. I-5915, bod 69). 93 A práve vzhladom na tieto úvahy je potrebné posúdit dôvodnost tohto zalobného dôvodu. O dokumente zo 6. mája 1999 94 Je potrebné zdôraznit, ze dokument zo 6. mája 1999 bez dalsích podrobností opisuje stav vysetrovaní uskutocnených v Spojených státoch najmä proti BASF v oblasti vitamínov. Zaslaním tohto dokumentu sa BASF (spolu s podnikom Hoffman-La Roche, ktorý kontaktoval Komisiu uz dva dni predtým) obmedzil na ponúknutie svojej pomoci v rámci oznámenia o spolupráci z roku 1996 a na poziadanie kancelárie zodpovedného clena Komisie o stretnutie v tejto súvislosti. 95 Je zjavné, ze neexistencia odkazu na tento dokument v Rozhodnutí nemohla mat vplyv na posúdenie spolupráce BASF s Komisiou. Tento dokument neobsahuje ziadnu zmienku o svetovom karteli cholínchloridu (na ktorom sa Hoffman-La Roche navyse ani nepodielal) ani o karteli vytvorenom medzi európskymi výrobcami tohto vitamínu. Tento dokument sa mohol týkat svetového kartelu cholínchloridu nanajvýs nepriamo, bez toho, aby obsahoval "informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa [podnik] dopustil" [neoficiálny preklad] v zmysle casti D ods. 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri v tomto zmysle rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 507). O stretnutí zo 17. mája 1999 96 Je potrebné uviest, ze ziadna zápisnica z tohto stretnutia sa nespísala, a to ani v den jeho konania, ani neskôr, ani nedoslo k vytvoreniu zvukového záznamu z tohto stretnutia. BASF namieta, ze Komisia opomenula tieto formality, pricom vsak netvrdí, ze by institúciu poziadal, aby tak urobila. Za týchto podmienok Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 501, 502 a 509). 97 Je nutné zdôraznit, ze BASF ostáva neurcitým v súvislosti s informáciami, ktoré údajne poskytol o cholínchloride na tomto stretnutí, na ktorom sa zúcastnili úradníci Komisie, zástupcovia BASF a Hoffman-La Roche. Co sa týka písomných dôkazov vztahujúcich sa na obsah tohto stretnutia, spis obsahuje stenografické poznámky uchované jedným z úradníkov Komisie. BASF vo svojich vyjadreniach reprodukuje úryvky z vyhlásenia Scholz, ktoré prilozil k svojej zalobe. Co sa týka posúdenia tohto vyhlásenia ako dôkazu, je potrebné uviest, ze rokovací poriadok nebráni tomu, aby úcastníci konania predkladali takéto vyhlásenia. Ich posúdenie je vsak vyhradené Súdu prvého stupna, ktorý môze v prípade, ze skutocnosti, ktoré sú tam opísané, majú rozhodujúci význam pre vyriesenie sporu, nariadit ako dôkazný prostriedok výsluch autora tohto dokumentu ako svedka (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 24. októbra 2003, Heurtaux/Komisia, T-172/03, neuverejnené v Zbierke, bod 3). V prejednávanej veci vsak nie je potrebné prijat takéto opatrenie. 98 Stenografické poznámky predstavujú velmi nejasný obraz toho, o com sa hovorilo na stretnutí zo 17. mája 1999. Vzhladom na tieto poznámky je zjavné, ze Komisia, Hoffman-La Roche a BASF diskutovali predovsetkým o predbezných aspektoch prípadnej spolupráce vedúcej k odhaleniu kartelov neurceného poctu vitamínových výrobkov. Diskusia sa týkala vôle podnikov spolupracovat, stavu konania v Spojených státoch, etáp poskytnutia informácií najmä vzhladom na skupinové zaloby, o ktorých sa vedú konania v Spojených státoch, casového rozvrhu a postoja Komisie k tomu, co by zo spolupráce pre tieto podniky vyplývalo. Jediný odkaz na cholínchlorid sa nachádza na tretej strane, kde sa len uvádza, ze tento výrobok bol predmetom tajných dohôd. BASF preto nemôze tvrdit, ze dotknuté poznámky preukazujú, ze doslo k poskytnutiu dôlezitých informácií ako sú mená zúcastnených podnikov (hovorí sa tam len o úcasti japonských podnikov, aj to vsak bez akejkolvek súvislosti s kartelom cholínchloridu) alebo dlzka porusenia. V súvislosti so skutocnostou, ze doslo k tajným dohodám, ktoré sa týkali cholínchloridu, stací pripomenút, ze Komisia sa o tom dozvedela uz pred predmetným stretnutím prostredníctvom oznámenia Chinook (pozri bod 3 vyssie). 99 Vyhlásenie Scholz uvádza (bod 10): "[na tomto stretnutí BASF o sebe vyhlásil, ze] sa podielal na protiprávnych cinnostiach týkajúcich sa cholínchloridu vrátane jeho zmesí a polotovarov, tak ako to vyplýva z vlastnej zápisnice Komisie o stretnutí. Takisto sme úradníkov informovali, ze protiprávne dohody týkajúce sa hlavných vitamínov mali vplyv na európsky trh, ako aj na vsetkých hlavných európskych a japonských výrobcov. Spomenuli sme hlavných zúcastnených hrácov v oblasti hlavných vitamínov, urcite Takeda, Eisai, Merck a Rhône-Poulenc. Zástupcovia Európskej komisie nejavili záujem o mená dalsích úcastníkov. Vzhladom na pomerne malý pocet výrobcov iných vitamínov vrátane cholínchloridu mohla byt identita prípadných dalsích úcastníkov trhu v kazdom prípade lahko zistená Európskou komisiou." Jasne z toho teda vyplýva, ze toto stretnutie sa týkalo vsetkých kartelov vytvorených na svetovej úrovni, ktoré zahrnali významný pocet vitamínových výrobkov. Netýkalo sa teda osobitne cholínchloridu, o ktorom sa az na skutocnost, uz známu Komisii, ze kartel týkajúci sa tohto výrobku bol organizovaný, poskytlo len málo informácií. 100 Z tohto vyhlásenia navyse vyplýva, ze Komisia trvala na poskytnutí písomných informácií vo forme správy. Bod 12 vyhlásenia v tomto ohlade uvádza, ze: "[Generálny riaditel GR IV v tom období] nám povedal, ze Európska komisia uprednostnuje 'tradicný` spôsob zberu informácií, co znamená získavat informácie v písomnej forme s 'beznými podrobnostami`, napríklad opisom stretnutí, miest, dátumov, úcastníkov a predmetov diskusií. Za týchto podmienok som [generálnemu riaditelovi] navrhol, aby BASF dodal Komisii úplnú správu o udalostiach majúcich vplyv na Európsku úniu... [Generálny riaditel] okamzite súhlasil s týmto návrhom." 101 Predmetnou správou je správa z 15. júna 1999 (pozri body 21 a 84 vyssie). Vo svojej casti G, ktorá sa týka cholínchloridu a má tri strany, BASF odkazuje na styri stretnutia svetového kartelu cholínchloridu, ktoré sa konali od jari 1992 do novembra 1992, vrátane stretnutia v Ludwigshafene, ako aj na sest dalsích stretnutí az po stretnutie, ktoré sa konalo v apríli 1994 v Johor Baharu. Správa tiez uvádza, ze do konca roka 1996 sa konali dalsie stretnutia týkajúce sa vývozu do Juznej Ameriky a Latinskej Ameriky, avsak bez výsledku pre ich úcastníkov. Kedze správa z 15. júna 1999 podla tvrdení BASF obsahovala úplný opis udalostí vztahujúcich sa na dohody týkajúce sa cholínchloridu, je nepravdepodobné, ze stretnutie zo 17. mája 1999 by viedlo k poskytnutiu podrobnejsích informácií. To potvrdzuje aj samotná zaloba, kde sa v bode 153 uvádza, ze "jediným dôvodom, pre ktorý BASF okamzite neposkytol podrobné ústne informácie je trvanie Komisie na poskytnutí písomných dôkazov". Navyse v bode 11 vyhlásenia Scholz sa uvádza, ze dotknuté stretnutie trvalo priblizne hodinu, co by zjavne nedovolovalo podrobne opísat rôzne svetové kartely, ktoré sa týkali trinástich vitamínových výrobkov, konkrétne dvanástich výrobkov vo veci Vitamíny, uz citovanej v bode 39 vyssie, ku ktorým sa pridáva cholínchlorid. 102 Odkaz na vtedy sa blíziace uzavretie dohody o súdnom urovnaní s americkými orgánmi je pre Komisiu neuzitocný, kedze táto informácia ako taká neobsahuje ziadnu podstatnú skutocnost týkajúcu sa európskeho trhu s cholínchloridom. 103 Z toho vyplýva, ze tvrdenie BASF, podla ktorého informácie poskytnuté 17. mája 1999 umoznili Komisii preukázat porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, nemozno prijat. Jednoduché prestudovanie casti IV Rozhodnutia s názvom "Opis skutkových okolností" preukazuje, ze jeho historický základ (obsahujúci 25 strán) obsahuje podstatne podrobnejsie a zásadnejsie informácie, ako sú vseobecné informácie, na ktoré sa obmedzil BASF jednak pocas stretnutia, ktoré sa konalo 17. mája 1999, a jednak v správe z 15. júna toho istého roku. 104 Co sa týka výhrady zalozenej na odmietnutí Komisie prijat dôkazy vo forme ústnych svedectiev, ktoré sa podla BASF mohli v krátkej dobe poskytnút, tá sa musí tiez zamietnut. Cas, ktorý uplynul do vyhotovenia správy z 15. júna 1999, ktorá bola podla BASF úplnou a detailnou správou, nemal totiz vplyv na posúdenie spolupráce BASF Komisiou. Táto institúcia totiz tvrdí, ze sa neopierala o ziaden dôkaz predlozený iným podnikom, ktorý by relativizoval hodnotu tejto správy. Komisia totiz zdôraznuje bez toho, aby sa tvrdil opak, ze medzi stretnutím zo 17. mája 1999 a odovzdaním správy z 15. júna 1999 nedostala ziadne informácie. 105 Preto sa tvrdenia BASF zakladajú na nesprávnom predpoklade, podla ktorého cas, ktorý uplynul medzi stretnutím zo 17. mája a 15. júnom 1999, mal negatívny dopad na znízenie jeho pokuty. Z týchto istých dôvodov sa musí zamietnut aj tvrdenie, podla ktorého by sa vsetky oznámenia nasledujúce po stretnutí zo 17. mája 1999 mali povazovat za dorucené v tento den, pretoze len potvrdzovali to, co bolo povedané na tomto stretnutí. 106 Za týchto okolností je nutné konstatovat, ze aj ked dôkazy, o ktorých BASF tvrdí, ze ich poskytol na stretnutí zo 17. mája 1999, urcite umoznili Komisii zaslat ziadosti o informácie, ba az nariadit setrenia, stále vsak musela vzhladom na vseobecnú povahu poskytnutých informácií urobit rekonstrukciu skutkových okolností a preukázat ich, bez ohladu na uznanie zodpovednosti zo strany BASF (pozri v tomto zmysle rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 517). 107 Taktiez je potrebné zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí BASF (pozri bod 78 vyssie), Komisia nikdy nezohladnila dokument zo 6. mája ani stretnutie zo 17. mája 1999 na úcely uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 1996 vo veci Vitamíny, uz citovanej v bode 39 vyssie. Prvý odkaz na tieto skutocnosti je uvedený v odôvodnení c. 127 rozhodnutia 2003/2, v ktorom Komisia uvádza, ze ziadne vyhlásenie ani písomný dôkaz jej v tomto období neboli poskytnuté. Z odôvodnení c. 743, 747, 748, 761 a 768 rozhodnutia 2003/2 navyse vyplýva, ze Komisia znízila pokutu, ktorá by inak bola BASF ulozená, o 50 % výlucne na základe dokumentov týkajúcich sa vitamínov A, E, B2, B5, C a D3, betakaroténu a karotenoidov, ktoré jej BASF poskytol v období od 2. júna do 30. júla 1999. Odkaz na dokument zo 6. mája 1999 uvedený v odôvodnení c. 747 tohto rozhodnutia slúzi len na stanovenie dátumu, ked BASF oznámil Komisii svoj zámer spolupracovat pri vysetrovaní. Rozhodnutím 2003/2 teda nebolo BASF priznané ziadne znízenie pokuty na základe spolupráce z dôvodu týchto krokov. O oznámení z 21. mája 1999 108 Oznámením z 21. mája 1999 poskytol BASF Komisii dohodu o súdnom urovnaní, ako aj sprievodné memorandum, ktoré je zalobným aktom v rámci konania zacatého v Spojených státoch. Co sa týka hodnoty týchto dôkazov vo vztahu k oznámeniu o spolupráci z roku 1996, je potrebné zdôraznit, ze Komisia ich v Rozhodnutí ani priamo, ani nepriamo na úcely preukázania existencie porusenia v EHP nepouzila. Kedze neexistujú dalsie dôkazy preukazujúce, ze sprístupnenie predmetnej dohody o súdnom urovnaní prispelo k potvrdeniu porusenia týkajúceho sa EHP, toto sprístupnenie nepatrí do pôsobnosti casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [24]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 297). 109 Preto z opomenutia odkazu na tieto dokumenty nevyplýva ziadne porusenie casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996. O oznámení z 23. júla 1999 110 Odôvodnenie c. 49 Rozhodnutia je podla BASF chybné v tom, ze stanovuje, ze informácie zaslané oznámením z 23. júla 1999 boli rovnaké ako informácie, ktoré uz BASF zaslal v rámci veci Vitamíny, uz citovanej v bode 39 vyssie. BASF uvádza, ze predlozil doplnujúce dokumenty týkajúce sa cholínchloridu. 111 Medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze tieto dokumenty boli predlozené v rámci odpovede na ziadost o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 datovanej z 22. júna 1999. Dokumenty predlozené Komisii v odpovedi na ziadost o informácie sa poskytujú na základe zákonnej povinnosti a nemozno ich zohladnit podla oznámenia o spolupráci z roku 1996, hoci môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania proti podniku, ktorý ich poskytol, alebo proti inému podniku (rozsudok Komisia/SGL Carbon, uz citovaný v bode 92 vyssie, body 41 a 50). V dôsledku toho je potrebné odmietnut tvrdenie BASF ako nedôvodné. Z tých istých dôvodov je potrebné zamietnut vseobecnú výhradu, podla ktorej Komisia v rámci posúdenia spolupráce tohto podniku nesprávne priznala väcsí význam oznámeniam BASF, ktorým nepredchádzala ziadost o informácie (pozri bod 85 vyssie). O posúdení správy z 15. júna a oznámenia z 23. júna 1999 vo vztahu k ziadosti o informácie z 26. mája 1999 112 Tak ako to bolo uvedené v bode 21 vyssie, Komisia sa v odôvodnení c. 221 Rozhodnutia domnieva, ze bez ohladu na skutocnost, ci BASF predlozil správu z 15. júna a oznámenie z 23. júna 1999 v odpovedi na ziadost o informácie z 26. mája 1999, bolo ich nutné zohladnit ako dobrovolné poskytnutie dôkazov. Preto v rozpore s tým, co tvrdí BASF, Komisia neignorovala dobrovolnost poskytnutia týchto dôkazov. O oznámení zo 16. júla 1999 113 Podla odôvodnenia c. 223 Rozhodnutia oznámenie zo 16. júla 1999 neobsahovalo ziaden dôkaz, ktorý by prispel k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. Prestudovanie tohto dokumentu toto posúdenie potvrdzuje. Dve pripojené tabulky, ktoré sa zjavne týkajú cholínchloridu (nazvané "Premixes and Blends"), opisujú len hodnotu a objem výroby a predaja BASF v EHP v rokoch 1994 az 1998. V dôsledku toho nezávisle od skutocnosti, ci toto oznámenie bolo odpovedou na ziadost o informácie datovanú z 22. júna 1999, nemozno uvedené oznámenie zohladnit v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 1996. Celkové posúdenie priznaného znízenia pokuty BASF 114 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia s cielom posúdit rozsah spolupráce BASF a stanovit znízenie, ktoré je potrebné uplatnit na základnú ciastku jeho pokuty na základe casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996, správne vychádzala výlucne zo správy z 15. júna 1999 a z oznámenia z 23. júna 1999. BASF navyse uznáva, ze si nemôze robit nárok na znízenie pokuty na základe castí B alebo C uvedeného oznámenia. 115 Správa z 15. júna 1999 opisuje na troch stranách, ktoré tvoria jej cast G, urcité stretnutia, ku ktorým doslo v rámci svetového kartelu, pricom vsak neprinása ziadne upresnenie o predmetoch diskusií pocas týchto stretnutí. Prvé dve stretnutia, o ktorých BASF informuje (na jar a v lete 1992 v Mexiku), sa ukázali ako irelevantné na úcely tohto konania, kedze Komisia v odôvodneniach c. 136 a 163 Rozhodnutia uznala, ze tieto stretnutia neviedli k ziadnej dohode, a stanovila zaciatok porusenia na 13. októbra 1992 (tretie stretnutie v Mexiku). 116 Navyse je potrebné pripomenút, ze BASF neposkytol informácie o existencii európskych dohôd, ktoré sa ukázali byt osobitne skodlivými pre trh EHP. Dokonca aj v oznámení zo 4. novembra 2002 BASF uvádza len dve mozno relevantné stretnutia, ktorých predmetom bola v prvom prípade "diskusia o európskom trhu s cholínchloridom" (február 1995, s UCB a Akzo Nobel) a v druhom prípade "trh s cholínchloridom" (júl 1995, bez uvedenia úcastníkov). Az po prijatí oznámenia o výhradách uznal BASF vo forme nenamietania proti vecnej správnosti skutkových zistení existenciu kartelu na európskej úrovni. Dotknuté informácie boli teda prinajmensom neúplné, pretoze nehovorili o velmi významnej casti tajných postupov. 117 Oznámenie z 23. júna 1999 obsahuje pät dokumentov rozdaných na stretnutí v Ludwigshafene, ktoré sa týkali výrobných kapacít v roku 1992 v prípade výrobcov a spracovatelov, ako aj medzinárodnej prepravy v tomto roku. Vo zvysnej casti obsahuje toto oznámenie dokumenty obmedzeného významu, ktoré Komisia okrem toho v Rozhodnutí nevyuzila. 118 Ak aj tieto skutocnosti potvrdzujú spôsobené porusenie, vdaka comu patria do pôsobnosti casti D oznámenia o spolupráci z roku 1996, ich prínos je napriek tomu len okrajový vzhladom na rozsah a podrobnost dôkazov, ktoré Komisia uviedla v casti 1.4 oznámenia o výhradách a následne v odôvodneniach c. 63 az 121 Rozhodnutia s cielom opísat skutkové okolnosti prejednávanej veci. 119 Za týchto okolností nemozno prijat tvrdenie BASF zalozené na tom, ze Komisia sa oneskorila so zaslaním prvých ziadostí o informácie s cielom relativizovat hodnotu dôkazov poskytnutých Bioproducts 7. mája 1999. Navyse vzhladom na obmedzenú hodnotu dôkazov poskytnutých BASF nemozno tieto dôkazy porovnávat s dôkazmi poskytnutými Bioproducts alebo Chinook. Preto aj za predpokladu, ze hodnota dôkazov poskytnutých Bioproducts alebo Chinook by nedosiahla takú úroven, akú im priznáva Komisia, nemôze to nijako zmenit posúdenie spolupráce BASF. 120 Komisia teda posúdila hodnotu spolupráce BASF a priznala mu znízenie pokuty, ktorá by mu inak bola ulozená, o 20 % bez toho, aby sa dopustila akejkolvek chyby. Preto sa tretí zalobný dôvod musí zamietnut. Je vsak potrebné upresnit, ze toto posúdenie nemá vplyv na dôsledky, ktoré by na toto znízenie mohlo mat posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa piateho zalobného dôvodu (pozri body 212 az 223 nizsie). 5. O stvrtom zalobnom dôvode BASF zalozenom na nedostatocnom znízení pokuty nezávisle od oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 121 Nezávisle od oznámenia o spolupráci z roku 1996 sa BASF domnieva, ze sa mu pokuta mala znízit vo väcsej miere, a to z týchto dôvodov: -- ponúkol svoju spoluprácu velmi skoro (6. mája 1999), -- ukoncil svoju úcast na karteli pred týmto dátumom, -- poskytol podrobné informácie na stretnutí zo 17. mája 1999 a potom písomne, pricom zaslal nevyziadané doplnujúce informácie, -- poskytol Komisii dohodu o súdnom urovnaní uzavretú s orgánmi Spojených státov, ktorá sa týkala aj cholínchloridu, -- okamzite dal výpoved vsetkým vedúcim pracovníkom zodpovedným za kartel a uplatnil program zosúladenia s predpismi hospodárskej sútaze. 122 Vzhladom na skutocnost, ze podla odôvodnenia c. 221 Rozhodnutia bol prvým z troch európskych výrobcov, ktorý dobrovolne poskytol dôkazy týkajúce sa porusenia, a vzhladom na znízenia pokút poskytnuté ostatným európskym výrobcom navrhuje BASF Súdu prvého stupna, aby uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a ulozenú pokutu mu znízil. 123 BASF tiez zdôraznuje, ze vsetka argumentácia týkajúca sa relevantnosti dôkazov poskytnutých na základe spolupráce by mala byt uvedená v Rozhodnutí, pretoze v prípade nedostatocného odôvodnenia Komisia nemôze predlozit dalsie upresnenia. 124 BASF odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého doslo k predlozeniu zásadných dokumentov az po skoncení konaní o skupinových zalobách v Spojených státoch. Posledné vyjadrenie podané BASF je totiz datované z 23. júla 1999 (pozri bod 110 vyssie), teda viac ako tri mesiace pred skoncením konania o prvej skupinovej zalobe. 125 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia predlozené v rámci tohto zalobného dôvodu a tvrdenia predlozené na podporu predchádzajúceho zalobného dôvodu sa prelínajú. Domnieva sa, ze skutocnost, ze BASF ukoncil svoju úcast na karteli este predtým, ako ponúkol svoju spoluprácu, nepredstavuje ani polahcujúcu okolnost, ani nie je súcastou spolupráce. Následné uplatnenie programu zosúladenia je navyse vzhladom na hodnotu spolupráce BASF irelevantné. Komisia sa teda domnieva, ze tieto tvrdenia sú taktiez nedôvodné. 126 V súvislosti s odvolávaním sa BASF na výkon neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna Komisia zdôraznuje, ze dôkazy, ktoré predlozila vdaka tomuto zalobcovi, sa netýkali európskej casti kartelu. Pripomína tiez svoje tvrdenia týkajúce sa ich hodnoty a zdôraznuje dôlezitost informácií poskytnutých UCB a Akzo Nobel, ktoré sa týkali európskeho aspektu kartelu. Správanie BASF bolo zavádzajúce, kedze sa pokúsil uviest Komisiu do omylu v súvislosti s dôlezitostou stretnutia konajúceho sa v Mexiku v októbri 1992 a v súvislosti s existenciou kartelu na európskej úrovni. Posúdenie Súdom prvého stupna 127 Skutocnosti uvedené v prvej, tretej a stvrtej zarázke bodu 121 vyssie uz boli posúdené v rámci predchádzajúceho zalobného dôvodu. Vzhladom na príslusnú analýzu sa Súd prvého stupna domnieva, ze nic neodôvodnuje dalsie znízenie pokuty, ktoré by doplnilo jej znízenie o 20 % uplatnené Komisiou na základe bodu 3 siestej zarázky usmernení, a to najmä vzhladom prinajmensom na neúplnost informácií, ktoré BASF poskytol Komisii (pozri bod 116 vyssie). 128 Skutocnost, ze BASF dobrovolne ukoncil porusenie pred zacatím vysetrovania Komisie bola dostatocne zohladnená pri výpocte jemu vytýkanej dlzky trvania porusenia, takze BASF sa nemôze odvolávat na bod 3 tretiu zarázku usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [25]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 341, a z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [26]T-50/00, Zb. s. II-2395, body 328 az 332). Skoncenie porusenia po prvom zásahu Komisie môze byt logicky polahcujúcou okolnostou len vtedy, ak existujú dôvody predpokladat, ze dotknuté podniky boli motivované ukoncit svoje protisútazné správania predmetným zásahom, pricom prípad, ked porusenie skoncilo este pred dnom prvého zásahu Komisie, nespadá pod toto ustanovenie usmernení (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [27]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 158). 129 Co sa týka dania výpovede vedúcim pracovníkom, ktorí mali pri porusení urcujúcu úlohu, Súd prvého stupna sa nedomnieva, ze toto konanie odôvodnuje znízenie ulozenej pokuty. Ide totiz o opatrenie s cielom zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze jeho zamestnancami, co v kazdom prípade predstavuje povinnost podniku a nemozno nan preto prihliadat ako na polahcujúcu okolnost. 130 V súvislosti s tvrdením, ze BASF bol prvým európskym výrobcom, ktorý Komisii poskytol dôkazy, je nutné konstatovat, ze táto konstatácia nemá vplyv na predchádzajúce posúdenia. Informácie, ktoré BASF dobrovolne poskytol o svetovom karteli, mali totiz malú dôlezitost a pouzitelnost, pricom neposkytol ziadnu podstatnú informáciu o európskom karteli, ktorého rozsah odhalili UCB a Akzo Nobel. Preto skutocnost, ze BASF bol prvým európskym výrobcom, ktorý spolupracoval, nemôze viest k znízeniu pokuty. 131 Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 6. O zalobnom dôvode BASF a UCB zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii svetových a európskych dohôd za jediné a nepretrzité porusenie Tvrdenia úcastníkov konania 132 BASF rozvíja svoju argumentáciu v dvoch castiach zalozených jednak na porusení práv na obranu a jednak na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii kartelu za jediné a nepretrzité porusenie. 133 Co sa týka prvej casti, Komisia v oznámení o výhradách neuviedla, ze by európsky a svetový kartel tvorili na trhu EHP jedno porusenie. Kedze oznámenie o výhradách dávalo dôraz na dohodu o rozdelení svetového trhu, ktorej casti týkajúce sa Európy predstavovali "pod-dohody", BASF nemal moznost vyjadrit sa k podstatne odlisnej kvalifikácii, ktorá bola prijatá v Rozhodnutí, podla ktorého dôkaz svedciaci o jednote porusenia spocíval v jeho jedinom protisútaznom cieli. Tento rozdiel medzi oznámením o výhradách a Rozhodnutím je porusením práv na obranu, pretoze BASF by sa bránil proti tomuto nesprávnemu právnemu opisu skutkových okolností, pokial by bol uvedený v oznámení o výhradách. 134 Co sa týka druhej casti, kvalifikácia kartelu za jediné porusenie je nesprávna, pretoze úcastníci dotknutých dvoch kartelov boli odlisní. V niektorých odôvodneniach Rozhodnutia sa navyse pripustilo, ze ide o dve odlisné porusenia. Pojmy "narúsat bezné podmienky hospodárskej sútaze v EHP" pouzité v odôvodnení c. 150 Rozhodnutia s cielom opísat ciel kartelu nie sú dostatocne specifické na odôvodnenie jednoty porusenia. Cielom svetového kartelu bolo navyse rozdelenie trhu na globálnej úrovni, kým cielom európskeho kartelu bolo predovsetkým stanovenie cien a rozdelenie zákazníkov v rámci EHP, co predstavuje ciel inej povahy. Tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo jediným cielom porusujúceho správania zvýsenie cien, pricom vsetky ostatné ciele mali byt len vedlajsími a doplnujúcimi, neodráza zistenia uvedené v Rozhodnutí. Dlzka trvania týchto dvoch porusení navyse bola odlisná a bola medzi nimi prestávka, kedze svetová dohoda o cenách bola v platnosti od januára 1993 do januára 1994, kým európsky kartel trval od marca 1994 do októbra 1998. Európsky kartel nezaujímal severoamerických výrobcov, kedze tí boli povinní ostat mimo európskeho trhu a vývoz do Severnej Ameriky bol bezvýznamný. Táto rovnováha záujmov sa nezmenila ani po skoncení globálneho kartelu. 135 BASF nikdy nepripustil kvalifikáciu kartelu za jedno porusenie, na rozdiel od toho, co sa tvrdí v odôvodnení c. 149 Rozhodnutia. Postoj Komisie je v rozpore s predchádzajúcou rozhodovacou praxou, podla ktorej sa tajné dohody na rôznych geografických úrovniach, avsak tesne spojené, majú povazovat za samostatné porusenia, ale aj so stanoviskom, ktoré zastávala pred Súdom prvého stupna v rámci zaloby proti rozhodnutiu 2003/2. Z predchádzajúcich rozhodnutí Komisie vyplýva, ze tajné dohody na rôznych geografických úrovniach by mohli predstavovat jedno porusenie, ak by dohody uzavreté na jednej úrovni viedli k uskutocneniu, posilneniu alebo organizácii cielov dohodnutých na druhej úrovni bez toho, aby jedna úroven pretrvala nad druhou. Komisia nemôze vysvetlit, preco by európski výrobcovia mali pokracovat v uskutocnovaní globálneho kartelu po jeho skoncení. V skutocnosti sa európski výrobcovia dopustili nového porusenia, pretoze sa zapojili do európskeho kartelu, ktorý bol vytvorený po skoncení svetového kartelu a bol od neho úplne odlisný. 136 Preto Komisia nemala ulozit BASF ziadnu sankciu za svetový kartel vzhladom na premlcanie, ktoré sa nan vztahuje na základe nariadenia c. 2988/74. 137 Podla UCB nie sú dve úrovne údajne jediného kartelu nijako úzko spojené. Svetový kartel bol dohodnutý hlavnými svetovými výrobcami cholínchloridu, konkrétne severoamerickými a európskymi výrobcami, a mal za ciel rozdelenie velkých svetových trhov predovsetkým prostredníctvom dohody, na základe ktorej európski výrobcovia prestali vyvázat do Severnej Ameriky a severoamerickí výrobcovia prestali vyvázat do Európy. Zvýsenie cien a kontrola spracovatelov viedli k zabezpeceniu stability tohto rozdelenia svetových trhov. Nikdy vsak neslo o rozdelenie zákazníkov a národných trhov v rámci EHP ani o cenový kartel v Európe, ako to preukazuje vyhlásenie pripisované zástupcovi DuCoa v odôvodnení c. 85 Rozhodnutia. Kedze sa vsak tieto dohody nepodarilo uskutocnit, dotknuté podniky vrátane UCB ich v apríli 1994 ukoncili. 138 Na druhej strane kontakty medzi európskymi výrobcami zacali v marci 1994, teda priblizne dva roky po stretnutí v Ludwigshafene (pozri bod 4 vyssie), a pokracovali az do roku 1998, teda viac ako styri roky po skoncení rokovaní na svetovej úrovni. Predmetom dohôd medzi európskymi výrobcami nebolo usporiadanie svetového trhu, ale len trhu EHP vo forme rozdelenia národných trhov a zákazníkov. Islo teda o dva nezávislé postupy dohodnuté v odlisnom case odlisnými subjektmi so zjavne odlisnými cielmi. Samotná skutocnost, ze oba postupy mali za následok narúsanie bezných podmienok hospodárskej sútaze v EHP, nestací na preukázanie toho, ze tvoria jedno porusenie. Pripustit, ze takto nejasne definovaný spolocný ciel môze postacovat na preukázanie jediného a nepretrzitého porusenia, by viedlo k automatickému pripusteniu kvalifikácie viacerých porusení clánkov 81 ES a 82 ES ako jediného a nepretrzitého porusenia, a to bez ohladu na dotknuté odvetvie. UCB zdôraznuje, ze vzhladom na skutocnost, ze oba kartely sa týkali toho istého odvetvia, pouzité postupy nutne vykazovali urcité podobnosti. Táto skutocnost vsak nemôze stacit na preukázanie úzkej spojitosti medzi týmito dvoma kartelmi, pretoze tieto postupy mali odlisný hospodársky ciel a úcel. 139 Kvalifikácia dvoch kartelov za jediné porusenie má za ciel umoznit Komisii zohladnit svetový kartel a vyhnút sa pritom pravidlám premlcania. Bolo by vsak namieste rozlísit medzi prejednávanou vecou a vecami, v ktorých pojem jediného a nepretrzitého porusenia celí tazkosti preukázat, ze vsetci clenovia kartelu sa zúcastnili vsetkých protisútazných konaní, ktoré sledovali jediný ciel v rámci rovnakej hospodárskej konjunktúry. Prejednávaná vec je naopak analogická s vecou, v ktorej doslo k vyhláseniu rozsudku Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia ([28]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 22), v ktorej Komisia rozlisovala medzi svetovým porusením a európskym porusením napriek skutocnosti, ze európske porusenie posúdila ako prostriedok uskutocnenia svetového porusenia. Navyse je potrebné odlísit prejednávanú vec od tých vecí, v ktorých judikatúra skúmala, ci rôzne formy správania (dohody, zosúladené postupy) bolo mozné ako celok kvalifikovat za jediné porusenie. Taktiez je podla UCB potrebné rozlisovat medzi prejednávanou vecou a vecami, v ktorých fungovanie a vykonávanie dohôd ostali rovnaké pocas celého trvania kartelu. 140 Z toho vyplýva, ze európsky kartel nemozno povazovat za pokracovanie dohôd pôvodne dohodnutých na svetovej úrovni v rámci EHP. Takýto záver mozno vylúcit uz na základe samotnej skutocnosti, ze otázka rozdelenia národných trhov v rámci EHP nikdy nebola predmetom diskusií úcastníkov stretnutí na svetovej úrovni a do roku 1994 dokonca ani európskych výrobcov. Komisia nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by mohol spochybnit túto skutocnost. 141 Tvrdenie Komisie, podla ktorého by európsky kartel nebol mozný, ak by úcastníci konania nepokracovali vo výkone dohôd uzavretých na svetovej úrovni pocas celého obdobia trvania európskych dohôd, odporuje Rozhodnutiu. Komisia v nom totiz uviedla, ze svetový kartel bol ukoncený v apríli 1994 po stretnutí v Johor Baharu (pozri bod 9 vyssie) a ze nedisponuje dôkazmi o následných protiprávnych konaniach severoamerických výrobcov. Kedze kartel na svetovej úrovni po roku 1994 nepokracoval, celé odôvodnenie Komisie sa rozpadá. Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze tieto dva kartely súcasne neexistovali, Komisia nemôze dôvodne tvrdit, ze obe úrovne protisútazných dohôd boli jedna pre druhú navzájom nevyhnutné. 142 Komisia odmieta tvrdenia BASF a zdôraznuje, ze nikdy neposudzovala správanie severoamerických a európskych výrobcov do roku 1994 a správanie európskych výrobcov po roku 1994 ako dva samostatné kartely. Navyse v Rozhodnutí nijako nerozlisovala medzi kartelom na svetovej úrovni a kartelom na európskej úrovni. Práve naopak, v odôvodnení c. 64 Rozhodnutia vysvetlila, ze jeden kartel existoval na dvoch rôznych, ale úzko spojených úrovniach, na svetovej úrovni a na európskej úrovni, pricom toto stanovisko bolo vyjadrené vo viacerých dalsích odôvodneniach. Preto by bolo nesprávne tvrdit, ze Komisia sa domnievala, ze protiprávne správanie je jediným porusením s len jediným cielom, a to urcit výsku pokuty a obíst premlcaciu dobu. 143 Co sa týka súladu medzi oznámením o výhradách a Rozhodnutím, Komisia tvrdí, ze v tomto ohlade nemozno konstatovat ziaden rozdiel. Zásady týkajúce sa pojmu jediné a nepretrzité porusenie boli analyzované v bodoch 164 az 166 oznámenia o výhradách a zrekapitulované v odôvodneniach c. 145 az 148 Rozhodnutia. Bod 168 oznámenia o výhradách navyse odkazuje na spolocný ciel spocívajúci v odstránení hospodárskej sútaze na trhu s cholínchloridom a na jednotný protisútazný ciel, konkrétne narusenie bezného vývoja cien na svetovom trhu s cholínchloridom. Tieto isté dôvody viedli Komisiu k tomu, aby v Rozhodnutí dospela k záveru, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie. Práve obmedzenie právomoci Komisie na porusenia spôsobujúce úcinky vnútri EHP ju viedlo k tomu, aby sa v odôvodnení c. 150 Rozhodnutia sústredila na toto územie. Komisia navyse do oznámenia o výhradách zahrnula vsetky nevyhnutné skutocnosti týkajúce sa uplatnenia pojmu jediného a nepretrzitého porusenia na prejednávanú vec, dlzky a závaznosti porusenia, s cielom úplne respektovat práva BASF na obranu. 144 V kazdom prípade za predpokladu, ze by sa aj znenie oznámenia o výhradách odchylovalo od znenia Rozhodnutia, oznámenie o výhradách obsahovalo informácie nevyhnutné na to, aby sa BASF poskytla moznost byt vypocutým vo vztahu k záveru, ze ide o jediné a nepretrzité porusenie, tak aby sa jeho práva na obranu respektovali. 145 Co sa týka údajne nesprávneho uplatnenia koncepcie jediného a nepretrzitého porusenia, Komisia odmieta tvrdenie zalozené na odlisnosti úcastníkov týchto dvoch kartelov (pozri bod 134 vyssie). Po prvé Komisia nikdy nespomínala "dva kartely" a po druhé prinajmensom tri podniky (BASF, UCB a Akzo Nobel) spomedzi podnikov zúcastnených na porusení boli tie isté. Skutocnost, ze Komisia nedisponovala dôkazmi na preukázanie, ze Bioproducts, Chinook a DuCoa pokracovali v úcasti na porusení aj po 20. apríli 1994 (pozri bod 9 vyssie) neznamená, ze nezákonné správanie na európskej úrovni sa od tohto dátumu stalo samostatným porusením. 146 Okrem toho by bolo neprirodzené a nereálne domnievat sa, ze k vzniku nového samostatného kartelu, na ktorom sa zúcastnujú ostávajúce podniky, dochádza vzdy, ked do neho nejaký podnik vstúpi alebo z neho vystúpi. To osobitne platí v prípade, ked kartel spocíva v správaní týkajúcom sa rovnakého trhu výrobkov, ktoré v podstate sleduje ten istý hospodársky ciel, je rovnakej protisútaznej povahy a pocas dlhej doby sa na nom podiela tvrdé jadro podnikov. Skutocnost, ze európski výrobcovia prispôsobili, ba az vystupnovali svoje protisútazné cinnosti po ústupe severoamerických výrobcov, nemení nic na nepretrzitosti kartelu ani na jeho hlavnom cieli, ktorého uskutocnovanie nadalej závisí od výkonu kontroly nad spracovatelmi, ako aj na rozdelení trhu. Správanie prijaté úcastníkmi na svetovej a európskej úrovni kartelu je navyse tej istej povahy (rozdelenie zákazníkov a trhov, kontrola spracovatelov, výmena citlivých informácií a urcovanie cien) a má jediný spolocný ciel, ktorým je narúsat pri cholínchloride bezné podmienky hospodárskej sútaze v EHP v snahe stanovit jeho cenu na neprirodzene vysokej úrovni. 147 Komisia sa preto nedopustila ziadneho nesprávneho právneho posúdenia ani neprotirecila svojmu stanovisku vo veci Vitamíny, uz citovanej v bode 39 vyssie, ked sa domnievala, ze správanie európskych výrobcov od roku 1994 bolo len pokracovaním predchádzajúcich zmlúv uzavretých so severoamerickými výrobcami. Podla Komisie totiz severoamerickí výrobcovia mali osobitný záujem jednak na uplatnovaní vysokých cien v Európe, aby mohli zachovat vysokú úroven cien aj v regiónoch, v ktorých vyvíjali svoju cinnost, a jednak na zachovaní kontroly nad európskymi spracovatelmi, aby sa im zabránilo vo vývoze za nízke ceny na iné trhy. Preto dôvodom odchodu týchto výrobcov z európskeho trhu nebol ich nezáujem o tento trh. Ak by sa pripustilo, ako to tvrdí BASF, ze severoamerickí výrobcovia nemali ani rovnaké záujmy, ani rovnaké ciele ako európski výrobcovia, nebolo by mozné vysvetlit uskutocnenie kartelu na svetovej úrovni. 148 Komisia je tiez prekvapená, ze BASF namieta voci jednotnej a nepretrzitej povahe kartelu, kedze tak neurobil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 149 Komisia zdôraznuje, ze medzi dvoma dotknutými úrovnami kartelu nedoslo k preruseniu, pretoze stanovenie minimálnych cien, ako aj kontrola spracovatelov boli predmetom stretnutia v Johor Baharu v apríli 1994 (pozri bod 9 vyssie), a ze kartel sa na európskej úrovni zacal uskutocnovat v marci 1994. 150 Komisia tiez namieta proti dôvodnosti tvrdení UCB. Zdôraznuje, ze rozhodujúcou skutocnostou na urcenie, ci ide o jediné a nepretrzité porusenie alebo ci existuje viacero samostatných porusení, je podla judikatúry jednota ciela, ktorým je v prejednávanej veci ovplyvnovanie hospodárskej sútaze v oblasti cholínchloridu na trhu EHP (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [29]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 113; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [30]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 186, a Dansk Rřrindustri/Komisia, [31]T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67). Toto ovplyvnovanie sa najskôr prejavilo odchodom severoamerických výrobcov z trhu EHP a následne rozdelením tohto geografického trhu. Súbor skutocností, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, sa skladá z úcasti tých istých podnikov na karteli v zmysle clánku 81 ES, z casovej nepretrzitosti dotknutých cinností, zo zhody protisútazných cinností, ako aj zo sledovaných úcinkov. 151 Severoamerickí výrobcovia vedeli alebo museli vediet, ze logickým dôsledkom ich ústupu z trhu EHP bude rozdelenie tohto trhu medzi európskych výrobcov. Rozdelenie trhu na svetovej úrovni by nemalo ziaden zmysel, ak by po nom nedoslo k rozdeleniu na úrovni Spolocenstva, ktoré by ako také nebolo mozné, pokial by predtým nedoslo k dohode na svetovej úrovni. Okrem toho, ze porusenia na svetovej a európskej úrovni tvoriace jediné porusenie majú rovnaký ciel, zúcastnili sa ich aj tie isté podniky, a to pocas nepretrzitého obdobia a s pouzitím rovnakých postupov. Neúcast severoamerických výrobcov na európskej úrovni kartelu nemení podla Komisie ani jeho ciel, ani jeho povahu nepretrzitého porusenia, a to najmä vzhladom na skutocnost, ze ich ústup z trhu EHP narusil hospodársku sútaz na tomto trhu. 152 V súvislosti s týmto zistením Komisia spochybnuje tvrdenie UCB, podla ktorého na svetovej úrovni nedoslo k dohode o cenách v EHP. Vyhlásenie zástupcu DuCoa prebraté v odôvodnení c. 85 Rozhodnutia (pozri bod 137 vyssie) odkazuje výlucne na stretnutie z januára 1993. Dohoda z Ludwigshafenu sa totiz tiez týkala cien v Európe, tak ako sa uvádza v odôvodnení c. 77 Rozhodnutia. 153 Navyse dohody uzavreté na svetovej úrovni kartelu boli nevyhnutné na jeho uskutocnenie na európskej úrovni, kedze na to, aby bolo mozné rozdelit európsky trh medzi európskych výrobcov pri zachovaní vysokých cien, bolo potrebné zarucit, aby títo výrobcovia necelili hospodárskej sútazi zo strany severoamerických výrobcov. Odlisnost geografických trhov, ktorých rozdelenie bolo cielom kazdej úrovne kartelu, nie je relevantnou skutocnostou, pretoze uvedené rozdelenia trhov umoznili umelo zvýsit výnosnost cholínchloridu, co bolo jediným cielom kartelu. Cielom teórie jediného a nepretrzitého porusenia je neumoznit umelé rozdelenie niecoho, co je v zásade jednotné, konkrétne súboru cinností sledujúcich ten istý ciel. V prejednávanej veci by bez rozdelenia svetového trhu nemalo rozdelenie trhu na európskej úrovni ziaden zmysel a bez rozdelenia trhu na európskej úrovni by svetový kartel nepredstavoval ziadnu výhodu. 154 Preto podla Komisie zachovanie vysokých cien v Európe umoznilo severoamerickým výrobcom uplatnit analogické podmienky na americkom trhu. Na rozdiel od toho, co tvrdí UCB, o európskych cenách sa v skutocnosti diskutovalo, pretoze predpokladom akejkolvek dohody o svetových cenách bolo nevyhnutne urcenie cien na európskej úrovni. Co sa týka kontroly spracovatelov, tá bola predmetom záujmu severoamerických výrobcov, ktoré chceli zabránit vývozu za nízke ceny mimo EHP, kým cielom európskych výrobcov bolo zabránit predaju za nízke ceny zo strany spracovatelov v rámci EHP. 155 Body 369 a 374 rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaného v bode 139 vyssie, vyvracajú stanovisko UCB, ked odmietajú umelé rozdelenie rovnakej skupiny pravidiel týkajúcich sa rozdelenia trhu. Je totiz zjavné, ze dohody na európskej úrovni sú pokracovaním a vykonaním svetových dohôd, pricom rozdelenie trhov na svetovej úrovni sa jednoducho nahrádza rozdelením národných európskych trhov. Toto nahradenie by bolo mozné len v prípade, ze by úcastníci konania po skoncení dohôd na svetovej úrovni pokracovali v ich vykonávaní a severoamerickí výrobcovia by sa drzali mimo európskeho trhu, uplatnujúc tým dohody na svetovej úrovni. UCB si zamenil trvanie dohôd na svetovej úrovni s trvaním ich úcinkov. Nie je nijako protirecivým priznat, ze hoci kartel na svetovej úrovni skoncil, na európskej úrovni nadalej pozíval prospech z úcinkov predmetných dohôd na svetovej úrovni. Za týchto okolností nesúbeznost nemení nic na jednotnej a nepretrzitej povahe porusenia. 156 V súvislosti s výhradou zalozenou na pouzívaní pojmu jediné porusenie s cielom vyhnút sa pravidlám premlcania Komisia zdôraznuje, ze nemá snahu získat financný prospech prostredníctvom pokút a ze jej cielom nie je ukladat vysoké pokuty. Komisia navyse na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty zohladnila svetové a nie európske trhové podiely. Ak by zohladnila podiely na európskom trhu, viedlo by ju to k ulozeniu vyssích pokút. Co sa týka severoamerických výrobcov, Komisia zdôraznuje, ze ich správanie by sa sankcionovalo za celé obdobie porusenia, ak by ich konania na svetovej úrovni uz neboli premlcané. Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky -- O dosahu argumentácie BASF 157 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze cielom prvej casti tohto zalobného dôvodu je preukázat nesúlad medzi oznámením o výhradách a Rozhodnutím, co sa týka kvalifikácie svetovej a európskej casti dohôd ako jediného a nepretrzitého porusenia. Táto cast predstavuje samostatný zalobný dôvod zalozený na porusení práv BASF na obranu v tomto ohlade, ktorý bude namieste analyzovat, ak to bude nevyhnutné, po preskúmaní zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácií svetových a európskych dohôd ako jediného a nepretrzitého porusenia. V prípade, ze by Súd prvého stupna totiz rozhodol, ze pri tejto kvalifikácii doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a musela by sa preto zrusit, prípadné zistenie porusenia práv na obranu vo vztahu k tejto kvalifikácii by bolo bezpredmetné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", [32]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 3436, a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [33]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 633). -- O pojme jediné a nepretrzité porusenie 158 Kvalifikácia urcitých protiprávnych konaní ako konaní tvoriacich jediné a to isté porusenie alebo viacero porusení má v zásade vplyv na sankciu, ktorú mozno ulozit, pretoze zistenie viacerých porusení môze spôsobit ulozenie viacerých samostatných pokút, a to vzdy v medziach stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Konstatácia viacerých porusení môze tiez priniest prospech ich pôvodcom v prípade, ze niektoré z nich sú premlcané (pozri v tomto zmysle rozsudok Vitamíny, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 72). 159 Pojem jediné porusenie sa môze vztahovat na právnu kvalifikáciu urcitého protisútazného správania spocívajúceho v dohodách, zosúladených postupoch a v rozhodnutiach zdruzení podnikov (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 150 vyssie, body 112 az 114; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [34]T-1/89, Zb. s. II-867, body 125 az 127; z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", [35]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 696 az 698, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 186). 160 Pojem jediné porusenie sa môze tiez vztahovat na osobnú povahu zodpovednosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Podnik, ktorý sa podielal na porusení svojim vlastným správaním, ktoré mozno zahrnút pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup spadajúce do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, s cielom prispiet k realizácii porusenia ako celku, totiz môze v rámci celého obdobia svojej úcasti na dotknutom porusení zodpovedat tiez za správania iných podnikov v rámci tohto istého porusenia. To platí aj vtedy, ak sa preukáze, ze predmetný podnik vedel o porusujúcich správaniach iných úcastníkov alebo ich rozumne mohol predpokladat a ze bol pripravený akceptovat z toho vyplývajúce riziko. Tento záver má svoj pôvod v koncepcii siroko rozsírenej v právnych poriadkoch clenských státov týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porusenia spôsobené viacerými subjektmi v závislosti od ich úcasti na porusení ako celku. Táto koncepcia teda nie je v rozpore so zásadou, podla ktorej má zodpovednost za takéto porusenia osobnú povahu, neopomína individuálnu analýzu dôkazov porusenia a neporusuje práva zúcastnených podnikov na obranu (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 150 vyssie, body 83, 84 a 203, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 231). 161 Ako sa uz súdne rozhodlo, prípad porusenia clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat zo skupiny cinností alebo nepretrzitého správania, ktoré sú súcastou "celkového plánu" z dôvodu ich rovnakého predmetu narúsajúceho hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu. V takom prípade má Komisia právo pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 258), aj ked sa preukáze, ze dotknutý podnik sa priamo podielal len na jednej alebo viacerých cinnostiach tvoriacich porusenie (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 773). Podobne aj skutocnost, ze rôzne podniky zohrávali rozdielne úlohy v sledovaní spolocného ciela, nebráni existencii rovnakého protisútazného ciela a teda porusenia, a to pod podmienkou, ze kazdý podnik na svojej vlastnej úrovni prispel k sledovaniu spolocného ciela (rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 4123, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 370). 162 V prejednávanej veci je dôsledkom kvalifikácie svetovej a európskej casti kartelu Komisiou ako jediného a nepretrzitého porusenia konstatácia jediného kartelu, ktorý trval od 13. októbra 1992 do 30. septembra 1998. Na druhej strane v prípade, ze by Súd prvého stupna rozhodol, ze tieto dve casti predstavujú samostatné porusenia, bude nutné v dôsledku toho konstatovat, ze globálny kartel trvajúci od 13. októbra 1992 do 20. apríla 1994 je premlcaný (pozri bod 9 vyssie). Okrem ciastocného zrusenia Rozhodnutia by malo toto zistenie dosah na výpocet pokuty tak pre BASF, ako aj pre UCB. 163 Preto je potrebné preskúmat, ci sa Komisia vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 159 az 161 vyssie dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked konania vytýkané zalobcom kvalifikovala za jediné a nepretrzité porusenie. Na tento úcel je tiez potrebné v rámci úvodných pripomienok uviest stanovisko, ktoré Komisia prijala v tomto ohlade v oznámení o výhradách a porovnat ho so zisteniami uvedenými v Rozhodnutí. -- Stanovisko prijaté Komisiou v oznámení o výhradách a zistenia uvedené v Rozhodnutí 164 Z bodu 111 oznámenia o výhradách z 22. mája 2003 vyplýva, ze Komisia sa v tomto období domnievala, ze kartel trval na svetovej úrovni od roku 1992 do roku 1998 a na európskej úrovni od marca 1993 do októbra 1998. Komisia sa preto domnievala, ze bol uskutocnený na rôznych úrovniach: svetovej, regionálnej alebo národnej v závislosti od záujmov a záväzkov jeho úcastníkov na dotknutých trhoch (bod 78 oznámenia o výhradách). Podla Komisie kartel spocíval v nepretrzitej dohode medzi výrobcami cholínchloridu, ktorá zahrnala v podstate dohody na svetovej úrovni a regionálne "pod-dohody" na európskej úrovni (body 79 a 84 oznámenia o výhradách). 165 Z bodov 168 a 169 oznámenia o výhradách vyplýva, ze európska cast kartelu podla posúdenia Komisie predstavovala osobitné uplatnenie zásad dohodnutých na svetovej úrovni, pricom ju umoznila záruka, ze severoamerickí výrobcovia nebudú zasahovat do európskeho trhu prostredníctvom dovozu cholínchloridu na tento trh. Podla výrazu viackrát pouzitého Komisiou v oznámení o výhradách (pozri napríklad body 79, 84, 90 a 169) islo teda o "pod-dohody" týkajúce sa Európy. Co sa týka severoamerických výrobcov, Komisia sa domnievala, ze ich zodpovednost za konania ako celok sa zakladá na skutocnosti, ze vedeli o existencii uvedených "pod-dohôd" (bod 169 oznámenia o výhradách). 166 Zdá sa preto, ze v okamihu zaslania oznámenia o výhradách úcastníkom konania sa Komisia domnievala, ze dohody na svetovej a európskej úrovni predstavovali jediné porusenie, pri ktorého uskutocnení zohrával kazdý jeho úcastník osobitnú úlohu. 167 Po poskytnutí pripomienok k obsahu oznámenia o výhradách severoamerickými výrobcami vsak Komisia vzala spät výhrady týkajúce sa tajných kontaktov na svetovej úrovni, ktoré sa údajne mali konat po 20. apríli 1994 (body 121 az 123, 144 az 147, 149 a 151 oznámenia o výhradách). 168 Za týchto okolností Komisia prijala svoj postoj uvedený v Rozhodnutí týkajúci sa vztahu medzi svetovou a európskou úrovnou dotknutých dohôd. 169 V odôvodnení c. 64 Rozhodnutia pod názvom "Organizácia kartelu" Komisia tvrdí, ze kartel sa uskutocnoval "na dvoch rôznych, ale úzko spojených úrovniach". Cielom cinností podnikov na svetovej úrovni bolo podla tohto odôvodnenia zvýsenie cien vo svetovom rebrícku, kontrola spracovatelov a distribútorov cholínchloridu v snahe zarucit, aby neponúkali cholínchlorid za nízke ceny, a rozdelenie svetových trhov na základe dohody, podla ktorej severoamerickí výrobcovia ustúpia z európskeho trhu. 170 V odôvodnení c. 65 Rozhodnutia venovanom stretnutiam na európskej úrovni Komisia uvádza, ze tieto stretnutia slúzili na uskutocnovanie dohody uzavretej na svetovej úrovni vrátane dohody uzavretej medzi samotnými európskymi výrobcami s cielom zvýsit ceny a kontrolovat spracovatelov v Európe. Tieto stretnutia sa týkali zvýsenia cien nielen v EHP ako celku, ale aj na národných trhoch, ako aj vo vztahu k jednotlivým zákazníkom. Vsetko sa zorganizovalo tak, aby sa respektovali trhové podiely európskych výrobcov s cielom zarucit lepsiu výnosnost a stabilizáciu trhov. Táto stabilizácia sa podla odôvodnenia c. 68 Rozhodnutia dosiahla vylúcením alebo zabránením vývozu konkurentmi do geografických zón, v ktorých mali iní konkurenti významné trhové podiely. Klúcovou skutocnostou v tomto ohlade bola podla tohto odôvodnenia dohoda stanovujúca, ze európski výrobcovia nebudú vyvázat do Severnej Ameriky a ze severoamerickí výrobcovia nebudú vyvázat na európsky trh. Vdaka tomuto rozdeleniu trhov mohli uvedení výrobcovia "stabilizovat" svoje národné trhy a zlepsit výnosnost vo svojom regióne. Taktiez sa uzavrela dohoda s cielom zvýsenia cien vo svete na rovnakých úrovniach. Táto dohoda mala umoznit nielen zlepsit výnosnost trhu, ale aj zabránit akejkolvek destabilizácii vývozov medzi jednotlivými regiónmi. A práve sledovanie týchto cielov spôsobovalo nevyhnutnost kontroly spracovatelov a distribútorov. 171 Podla odôvodnenia c. 69 Rozhodnutia sa zmluvy uzavreté na svetovej úrovni týkali styroch vzájomne prepojených protisútazných cinností, ktoré spocívali v urcení a zvýsení svetových cien, v rozdelení svetových trhov (ústup severoamerických výrobcov z európskeho trhu a európskych výrobcov zo severoamerického trhu), v kontrole distribútorov a spracovatelov a nakoniec v pravidelnej výmene po obchodnej stránke citlivých informácií s cielom zabezpecit výkon dotknutých dohôd. 172 Po opise stretnutí, ktoré sa konali na svetovej a európskej úrovni, venuje Komisia desat odôvodnení analýze pojmu jediné a nepretrzité porusenie, ako aj uplatneniu zásad vztahujúcich sa na prejednávanú vec. V odôvodneniach c. 145 az 148 Rozhodnutia pod názvom "Pojem jediné a nepretrzité porusenie -- Zásady", Komisia zachovala velkú cast odôvodnenia uvedeného v oznámení o výhradách (pozri bod 166 vyssie), citujúc pritom rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 150 vyssie. V odôvodneniach c. 150 az 154 Rozhodnutia vsak Komisia odôvodnuje svoje nové úvahy týkajúce sa uplatnenia zásady jediného a nepretrzitého porusenia v prejednávanej veci. 173 Podla odôvodnenia c. 150 Rozhodnutia mali dohody na svetovej úrovni a dohody na európskej úrovni jediný protisútazný ciel, konkrétne narusit bezné podmienky hospodárskej sútaze v EHP. Presnejsie, z porovnania dohôd uzavretých na týchto dvoch úrovniach vyplýva, ze dohody uzavreté na európskej úrovni by bolo mozné povazovat za pokracovanie európskych výrobcov v tom, co bolo v súvislosti so zvýseniami cien a kontrolou spracovatelov pôvodne dohodnuté na svetovej úrovni nielen so severoamerickými výrobcami, ale tiez medzi samotnými európskymi výrobcami. Komisia uvádza, ze s cielom zvýsenia cien fakturovaných urcitým európskym zákazníkom boli títo zákazníci rozdelení medzi dotknutých európskych výrobcov. Podla Komisie je zjavné, ze na to, aby sa výrobcovia mohli dohodnút o takomto rozdelení, museli respektovat svoje jednotlivé celkové trhové podiely v Európe. 174 Podla odôvodnenia c. 151 Rozhodnutia sa Akzo Nobel, UCB a BASF zúcastnili predmetných cinností jednak na európskej úrovni, ako aj na svetovej úrovni, a to tak, ze sa najskôr na svetovej úrovni dohodli o urcitých cinnostiach, ktoré je potrebné uskutocnit v EHP, a následne pokracovali v týchto cinnostiach stretnutiami na európskej úrovni. Severoamerickí výrobcovia sa európskych stretnutí nezúcastnili, pretoze v okamihu, ked tieto stretnutia zacali, dohody na svetovej úrovni práve speli k svojmu ukonceniu. Navyse aj za predpokladu, ze európske dohody sa zacali uskutocnovat pred 14. marcom 1994 (co Komisia, ako sama pripústa, nie je schopná preukázat), bola úcast na nich pre severoamerických výrobcov nepotrebná, pretoze súhlasili so svojim ústupom z európskeho trhu. 175 Podla odôvodnenia c. 152 Rozhodnutia severoamerickí výrobcovia mali alebo museli mat vedomost o európskych dohodách. Hlavným cielom sledovaným európskymi výrobcami prostredníctvom ústupu severoamerických výrobcov z európskeho trhu bola "stabilizácia" európskeho trhu. Táto "stabilizácia" vsak nebola mozná bez dalsích doplnujúcich tajných dohôd medzi európskymi výrobcami. 176 Na záver Komisia v odôvodnení c. 153 Rozhodnutia uvádza, ze európski výrobcovia sa v skutocnosti dohodli o narusovaní hospodárskej sútaze v EHP od zacatia svetových dohôd az do ukoncenia európskych dohôd. Skutocnost, ze európski výrobcovia mali spolocne 80 % podiel na európskom trhu, podla Komisie preukazuje, ze boli schopní uskutocnit svoje dohody aj po ukoncení dohôd na svetovej úrovni. O kvalifikácii dotknutého porusujúceho správania 177 Je potrebné zdôraznit, ze na základe judikatúry citovanej v bode 159 vyssie predstavujú protisútazné cinnosti vyvíjané na svetovej úrovni a opísané v odôvodnení c. 69 Rozhodnutia samy osebe jediné porusenie. Toto porusenie pozostáva z dohôd (o urcení a zvýsení svetových cien, o ústupe severoamerických výrobcov z európskeho trhu a o kontrole distribútorov a spracovatelov), ako aj zo zosúladených postupov (výmene citlivých informácií v snahe vzájomne ovplyvnovat obchodné správanie úcastníkov). 178 To platí aj pre protisútazné cinnosti na európskej úrovni, ktoré samy osebe predstavujú jediné porusenie pozostávajúce z dohôd (o urcení cien a zvýsení cien v EHP, a to na národných trhoch, ako aj vo vztahu k jednotlivým zákazníkom, o pridelovaní zákazníkov, o rozdelení trhových podielov a o kontrole distribútorov a spracovatelov), ako aj zo zosúladených postupov (výmene citlivých informácií v snahe vzájomne ovplyvnovat obchodné správanie úcastníkov). 179 Z uplatnenia tejto judikatúry na prejednávanú vec vsak automaticky nevyplýva, ze dohody na svetovej a európskej úrovni tvoria ako celok jediné a nepretrzité porusenie. Zdá sa totiz, ze existencia spolocného ciela spocívajúceho v narusení normálneho vývoja cien vo veciach, ktorých sa uvedená judikatúra týka, odôvodnovala kvalifikáciu rôznych dohôd a zosúladených postupov za súcasti jediného porusenia. V tomto ohlade nemozno opomenút, ze tieto konania sa vzájomne doplnovali v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci globálneho plánu sledujúceho jediný ciel. 180 V tomto kontexte je potrebné upresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na narusenie hospodárskej sútaze na trhu s cholínchloridom, pretoze ovplyvnenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je spolocnou základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a nepretrzité porusenie pripravit o cast jeho zmyslu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat za súcasti jediného porusenia. 181 Je teda potrebné overit, ci sa dve skupiny dohôd a zosúladených postupov, ktoré Komisia v Rozhodnutí sankcionuje ako jediné a nepretrzité porusenie, navzájom doplnujú v zmysle opísanom v bode 179 vyssie. Komisia sama navyse odôvodnuje svoje stanovisko odkazom na skutocnost, ze dohody na svetovej a európskej úrovni boli "úzko spojené" (pozri body 4, 142 a 169 vyssie). V tomto ohlade je namieste zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, ako napríklad doba uplatnenia, obsah (vrátane pouzitých metód) a súcasne aj ciel rôznych dotknutých dohôd a zosúladených postupov. 182 V súvislosti s dobou uplatnenia predmetných dohôd je nutné konstatovat, ze zo skutocnosti, ze k ukonceniu dohôd na svetovej úrovni doslo najneskôr 20. apríla 1994, vyplýva, ze od tohto dátumu severoamerickí výrobcovia uz neboli povinní nevyvázat do Európy. Samotná Komisia uvádza, ze neexistujú ziadne dôkazy o dalsích stretnutiach alebo kontaktoch, na ktorých by sa severoamerickí výrobcovia zúcastnili alebo prostredníctvom ktorých by urcovali ceny pre EHP alebo potvrdili svoj pôvodný záväzok nevyvázat do Európy aj po tomto dátume (pozri odôvodnenie c. 165 Rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze posúdenie, podla ktorého bolo na rozdelenie európskeho trhu medzi európskych výrobcov a zároven zachovanie vysokých cien potrebné, aby si európski výrobcovia boli istí, ze nebudú musiet celit hospodárskej sútazi zo strany severoamerických výrobcov (pozri bod 153 vyssie), nezohladnuje skutocnost, ze dohody na svetovej úrovni po 20. apríli 1994 uz neboli úcinné. Dohody o rozdelení európskeho trhu boli teda uskutocnené bez toho, aby existovala akákolvek dohoda zakazujúca dovoz zo Spojených státov. 183 Navyse nemozno prijat ani záver Komisie, podla ktorého by rozdelenie svetových trhov zúcastneným podnikom neprinieslo ziaden prospech, ak by zároven nedoslo k rozdeleniu európskeho trhu a naopak (pozri bod 153 vyssie). V prejednávanej veci bolo totiz cielom zákazu vývozu na európsky trh zabránit rozvratu trhu predajom cholínchloridu za umelo znízené ceny, co by viedlo k opätovnému získaniu urcitej casti pevných výdavkov prebytocnej výroby (odôvodnenia c. 39 a 68 Rozhodnutia). Odstránenie tejto obchodnej hrozby predstavuje ciel lísiaci sa od ciela, ktorý spocíva v rozdelení európskeho trhu a ktorý si na to, aby sa dosiahol, vyzaduje, ako to bude uvedené dalej, uplatnenie odlisných mechanizmov. 184 V dôsledku toho mali európske dohody, ktoré sa uzavreli az 14. marca 1994 na stretnutí v Schotene, pricom úcastníci konania konstatovali neúspech svetových dohôd na posledných stretnutiach v Bruggách a v Johor Baharu v novembri 1993 a v apríli 1994 (odôvodnenia c. 92 az 95 Rozhodnutia), z tohto pohladu samostatný dosah oproti dohode o vzájomnom ústupe z európskeho a severoamerického trhu. Toto zistenie sa ponúka o to viac v súvislosti s obdobím nasledujúcim po formálnom skoncení vsetkých pokusov o dosiahnutie dohody na svetovej úrovni (na stretnutí v Johor Baharu od 14. do 20. apríla 1994). Komisia teda v odôvodnení c. 68 Rozhodnutia nesprávne uviedla, ze európski výrobcovia mohli "stabilizovat" trh EHP vdaka predchádzajúcemu rozdeleniu svetových trhov, pretoze tieto trhy v období uskutocnenia dohôd na európskej úrovni uz neboli rozdelené medzi severoamerických a európskych výrobcov. 185 Komisia navyse tým, ze tvrdí, ze po formálnom ukoncení svetových dohôd úcastníci pokracovali v ich vykonávaní a ze severoamerickí výrobcovia sa nadalej drzali mimo európskeho trhu uplatnujúc tým svetové dohody (pozri bod 155 vyssie), protirecí odôvodneniu c. 165 Rozhodnutia, podla ktorého nemá dôkazy, ktoré by naznacovali, ze doslo k dalsím stretnutiam alebo kontaktom, na ktorých by sa severoamerickí výrobcovia zúcastnili alebo prostredníctvom ktorých by urcovali ceny pre EHP alebo potvrdili svoj pôvodný záväzok nevyvázat do Európy aj po tomto dátume (pozri bod 9 vyssie). 186 Komisia pri vypocutí na pojednávaní v súvislosti s týmto bodom uviedla, ze nechcela tvrdit, ze svetová dohoda pretrvávala aj po dátume jej ukoncenia uvedenom v Rozhodnutí, ale ze v praxi ostalo správanie zúcastnených podnikov viac-menej také, ako bolo vtedy, ked uvedené dohody boli úcinné. Preto bolo namieste rozlisovat medzi touto okolnostou a okolnostou uvedenou v odôvodnení c. 165 Rozhodnutia, ktorá sa týka trvania svetovej dohody. 187 Je nutné konstatovat, ze toto rozlísenie, ktoré navyse protirecí písomným vyjadreniam Komisie (pozri bod 155 vyssie), sa zakladá na nesprávnom výklade clánku 81 ES. Podla ustálenej judikatúry sa totiz rezim hospodárskej sútaze zavedený clánkami 81 ES a 82 ES zaujíma o hospodárske výsledky dohôd, alebo inej porovnatelnej formy zhody alebo zosúladenia, a nie o ich právnu formu. V dôsledku toho v prípade kartelov, ktorých úcinnost skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby po ich formálnom skoncení nadalej trvali ich úcinky (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [36]T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 71, a z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [37]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 182, a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze dlzka porusenia sa nesmie posudzovat v závislosti od doby, pocas ktorej je dohoda úcinná, ale v závislosti od doby, pocas ktorej sa obvinené podniky správali spôsobom zakázaným clánkom 81 ES. Stanovisko Komisie vsak neumoznuje vysvetlit dôvody, pre ktoré severoamerickým výrobcom nebola ulozená ziadna pokuta, ak sa aj po 20. apríli 1994 správali spôsobom upraveným vo svetových dohodách. Výklad odôvodnenia c. 165 Rozhodnutia navrhnutý Komisiou preto nemozno prijat. 188 Co sa týka okolnosti uvedenej Komisiou v duplike vo veci T-111/05, ze úcinky svetového kartelu pretrvávali aj po jeho formálnom skoncení (pozri bod 155 vyssie), je namieste zdôraznit, ze táto okolnost sa rovnako ako tvrdenie spomínané v predchádzajúcom bode v Rozhodnutí nenachádza. Vysvetlenie poskytnuté Komisiou na pojednávaní, podla ktorého v odôvodnení c. 96 Rozhodnutia na túto okolnost odkazovala, ked uviedla, ze vývoz smerujúci zo Severnej Ameriky do EHP ostal po ukoncení svetových dohôd pomerne slabý, nemozno prijat. Z odôvodnení c. 40 a 44 Rozhodnutia totiz vyplýva, ze dovoz cholínchloridu v roku 1990 predstavoval priblizne 9 % odhadovanej hodnoty trhu v Spolocenstve zlozenom z dvanástich clenských státov, kým v roku 1997 dosiahol dovoz cholínchloridu 9,3 % objemu predaja v celom EHP. Tieto císla nepodopierajú stanovisko Komisie, kedze odhalujú, ze pokial ide o dovoz na európsky trh, situácia bola viac ci menej rovnaká, jednak co sa týka obdobia predchádzajúceho uzavretie dohôd na svetovej úrovni, ako aj co sa týka obdobia nasledujúceho po uplynutí ich platnosti a ze z tohto dôvodu tieto dohody nemali, co sa týka interkontinentálneho dovozu, podstatný vplyv na struktúru európskeho trhu. 189 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by odôvodnenie c. 96 Rozhodnutia v zásade odkazovalo na údajné zmeny v struktúre európskeho trhu v dôsledku svetových dohôd, ktoré zjednodusili uskutocnenie európskych dohôd, táto okolnost sa nepreukázala. Súd prvého stupna totiz úcastníkov konania, ako aj Akzo Nobel vyzval, aby poskytli svoje hodnotenie trhových podielov zalobcov a Akzo Nobel na európskom trhu (v tom zmysle, ze zahrna clenské státy Spolocenstva, ako aj státy EZVO, ktoré tvorili EHP v roku 1994) v tretom stvrtroku 1992, teda na zaciatku uplatnovania svetových dohôd. Ziaden z úcastníkov konania vsak v tejto súvislosti nepredlozil presné údaje, a to z dôvodu, ze k predmetným transakciám doslo velmi dávno. Preto je potrebné uskutocnit posúdenie na základe údajov vyplývajúcich z Rozhodnutia, ako aj na základe tých, ktoré pochádzajú zo správneho spisu, na ktorý sa v Rozhodnutí odkazuje. 190 Ako sa uvádza v odôvodneniach c. 97 a 153 Rozhodnutia, v okamihu, ked sa zacali uplatnovat európske dohody (marec 1994), Akzo Nobel, BASF a UCB mali spolocne viac ako 75 % podiel európskeho trhu, a preto si tento trh mohli rozdelit bez toho, aby sa obávali správania iných svetových výrobcov. V kazdom prípade sa nezdá, ze by tento vysoký trhový podiel bol výsledkom svetových dohôd. Z odôvodnenia c. 40 Rozhodnutia totiz vyplýva, ze v roku 1990 predstavoval dovoz cholínchloridu priblizne 9 % hodnoty trhu Spolocenstva (dovezených 3525 t z celkových 40000 t). Pocas prvých siedmich mesiacov roku 1992, prvého roku porusenia na svetovej úrovni, predstavoval dovoz do Európy pochádzajúci zo Severnej Ameriky 2900 t na trhu s celkovým objemom 43800 t, teda 6,6 % európskeho trhu (odôvodnenie c. 71). Tento istý rok sa trhový podiel Ertisa zvýsil na maximálne 7,9 % (výrobná kapacita predstavovala 3500 t podla strany 1999 správneho spisu pripojeného k vyjadreniu k zalobe vo veci T-101/05). Ak sa zohladní trhový podiel ICI (stvrtého európskeho výrobcu, ktorý sa nepodielal na predmetných cinnostiach, kedze sa tradicne obmedzoval na trh Spojeného královstva) vo výske priblizne 15 % v zmysle poznámky pod ciarou c. 152 Rozhodnutia, ostáva Akzo Nobel, BASF a UCB v roku 1992 spolocne trhový podiel najmenej 70,5 %. Preto je namiesto konstatovat, ze svetové dohody nevyvolali dostatocne významnú zmenu struktúry európskeho trhu, a to najmä vo vztahu k spolocnému trhovému podielu BASF, UCB a Akzo Nobel, aby to umoznilo dospiet k záveru, ze práve vdaka týmto dohodám si títo traja európski výrobcovia mohli rozdelit trh EHP. 191 Za týchto okolností nemozno prijat tvrdenie, podla ktorého dohody na európskej úrovni predstavujú pokracovanie a vykonávanie svetových dohôd, pricom rozdelenie trhov na svetovej úrovni sa jednoducho nahrádza rozdelením národných európskych trhov (pozri bod 155 vyssie). Protisútaznú dohodu totiz v zásade nemozno povazovat za prostriedok na vykonanie inej dohody, ktorá uz bola ukoncená (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 363). 192 Co sa týka ciela sledovaného kazdou z dvoch skupín dohôd, z odôvodnení c. 64 az 68 a 150 az 153 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa odvoláva na existenciu jediného protisútazného ciela, ktorý spocíval v dosiahnutí umelého zvýsenia cien. Aj ked je vsak pravdou, ze svetová dohoda uvádzala minimálne ceny, ktoré mali výrobcovia uplatnovat (pozri napríklad odôvodnenia c. 77, 79, 85, 88, 90, 91 a 92 Rozhodnutia), pravdou tiez ostáva, ze jediným cielom tohto opatrenia bolo chránit klúcový prvok tejto dohody, konkrétne zabránit vývozu z Európy do Severnej Ameriky a naopak, a nie rozdelit európsky trh medzi európskych výrobcov. Ak by sa výrobcovia rozhodli predávat európskym spracovatelom a distribútorom za prílis nízke ceny (z dôvodu ich prebytocných kapacít), podla odôvodnenia c. 151 Rozhodnutia by to spracovatelom a distribútorom umoznilo vyvázat cholínchlorid do Spojených státov za konkurencieschopné ceny. Severoamerickí výrobcovia by naproti tomu museli teda prijat v zmysle dohody vhodné správanie voci svojim zákazníkom (spracovatelom a distribútorom) v Spojených státoch. 193 Podla odôvodnenia c. 85 Rozhodnutia, ktoré cituje deklaráciu DuCoa, "je správne povedat, ze ked sa vyhlásilo, ze sa chceli pokúsit o zvýsenie na svetovej úrovni, islo predovsetkým o ceny na Dalekom Východe a v Latinskej Amerike; ani nediskutovali, ani neuzavreli s Európanmi dohodu o cenách v Severnej Amerike, ani dohodu o cenách v Európe, a tieto otázky neboli predmetom ziadneho pokusu o dohodu". Podla tohto vyhlásenia "sa americkí výrobcovia nikdy nepokúsili predpisovat ceny cholínu v Západnej Európe..., poukázali vsak na skutocnost, ze ak by boli ceny v Európe velmi nízke, mohlo by dôjst k opätovnému vývozu výrobku do Spojených státov". Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, znenie tohto vyhlásenia neumoznuje, aby sa vykladalo v tom zmysle, ze sa týka výlucne stretnutia z januára 1993. 194 Co sa týka dvoch posledných viet odôvodnenia c. 152, podla ktorých vzájomné prepojenie svetovej a európskej vetvy kartelu preukazuje skutocnost, ze stabilizácia európskeho trhu, ktorá bola jedným z cielov svetovej dohody, by bola nemozná bez dalsích tajných dohôd medzi európskymi výrobcami, tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnom predpoklade. Ani z Rozhodnutia, ani zo spisových písomností predlozených Súdu prvého stupna, o ktoré sa Komisia opiera, totiz nevyplýva, ze "stabilizácia" trhov, ktorá bola predmetom svetovej dohody, predstavovala v tomto prípade rozdelenie európskeho a amerického trhu medzi výrobcov, ktorí na nom ostali cinnými. 195 Naopak, tak ako sa uz uviedlo (pozri bod 192 vyssie), cielom tejto "stabilizácie" bolo zabránit interkontinentálnym vývozom za ceny nizsie ako ceny uplatnované v regióne, do ktorého sa dováza. Podla odôvodnenia c. 39 Rozhodnutia, "ak k tomu dôjde, [dovoz] môze mat napriek svojmu nízkemu dotknutému objemu destabilizujúci úcinok na úroven cien uplatnovaných v regióne, do ktorého sa dováza, najmä v prípade, ak je táto úroven cien relatívne vysoká". Toto odôvodnenie upresnuje, ze tento typ predaja môze byt zaujímavý pre spolocnost, ktorej výroba je prebytocná a ktorá sa snazí získat spät cast fixných nákladov. 196 Skutocnost, ze "stabilizácia" trhov sa musí chápat týmto spôsobom, potvrdzuje aj odôvodnenie c. 68 Rozhodnutia venované fungovaniu kartelu na svetovej úrovni, ktoré stanovuje, ze: "... nemozno vylúcit riziko, ze výrobcovia sa zbavia urcitej prebytocnej výroby vo forme prílezitostného nárazového predaja urceného výlucne na krytie fixných výrobných nákladov. Hoci by islo len o malé mnozstvá, mohlo by to narusit ceny na dovoznom trhu, kedze zákazníci by mohli pouzit takýto predaj, ak by k nemu doslo, na úcely dohodnutia znízenia cien. Stabilizácia trhu sa teda dosiahne odstránením alebo zabránením vývozu konkurentmi do tých geografických zón, v ktorých majú iní konkurenti významné trhové podiely. Klúcovou otázkou v tomto ohlade bola dohoda stanovujúca, ze európski výrobcovia nebudú vyvázat do Severnej Ameriky a ze severoamerickí výrobcovia nebudú vyvázat na európsky trh. Vdaka tomuto rozdeleniu trhov mohli ostatné subjekty 'stabilizovat` svoj národný trh a zlepsit výnosnost vo svojom regióne". Ani za predpokladu, ze Komisia pod pojmami "zlepsit výnosnost vo svojom regióne" nechápe výlucne ústup severoamerických výrobcov, ale aj rozdelenie trhu EHP medzi európskych výrobcov, nemozno takúto analýzu prijat vzhladom na dôsledky vyplývajúce zo skoncenia protisútazných cinností na svetovej úrovni, ku ktorým doslo najneskôr 20. apríla 1994 (pozri body 184 az 190 vyssie). 197 Dalej je potrebné uviest, ze tak ako vyplýva z odôvodnení c. 71 a 75 a z poznámok pod ciarou 31 a 66 Rozhodnutia, v case, ked sa zacala uplatnovat svetová dohoda, vsetci výrobcovia mali prebytocné kapacity, pricom táto okolnost priala interkontinentálnemu vývozu cholínchloridu za nízke ceny, a tým ohrozovala stabilitu svetových trhov (pozri body 192 a 195 vyssie). Preto sa pojem "stabilizácia" trhov v rámci svetovej dohody netýkal rozdelenia v rámci európskeho trhu a v rámci severoamerického trhu, ako to uvádza odôvodnenie c. 152 Rozhodnutia. Skutocnost, ze európski výrobcovia zacali s rozdelením európskeho trhu az po skoncení svetového kartelu, a to v case, ked jeho úcastníci konstatovali jeho neúspech (odôvodnenie c. 93 Rozhodnutia), svedcí o tom, ze ich cielom nebolo zúcastnit sa na svetových dohodách s tým, aby neskôr pristúpili k rozdeleniu trhu, ktorý im bude vyhradený. Navyse je nutné konstatovat, ze Komisia v Rozhodnutí neuvádza ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu takéhoto ciela. 198 Zároven sa tiez kontrola, ktorej boli vystavení distribútori a spracovatelia, co sa týka jej obsahu, lísi v závislosti od sledovaného ciela. V rámci svetových dohôd mala táto kontrola formu fakturácie cholínchloridu "za primerané ceny" [odôvodnenie c. 69 písm. c) Rozhodnutia]. Co sa týka tohto opatrenia, Komisia v odôvodnení c. 81 Rozhodnutia uvádza, ze: "... táto kontrola sa mohla vykonávat najmä tak, ze sa zabezpecilo, aby spracovatelia kupovali cholínchlorid od clenov kartelu za primeraných podmienok. Poznámky Bioproducts hovoria toto: 'Musíme kontrolovat suroviny spracovatelov. Budeme mat zisk zo zvýsenia cien.` Tento ciel vyplýva tiez z dokumentu citovaného v odôvodnení c. 75, ktorý hovorí toto: 'Spracovatelia a distribútori by mali byt kontrolovaní prostredníctvom primeraných cien`. Na záver, podla iného dokumentu pochádzajúceho zo stretnutia [v Ludwigshafene]: 'Kazdý výrobca [cholínchloridu] je zodpovedný za kontrolu spracovatelov na svojom národnom trhu. Dodávka tekutého [cholínchloridu] pochádzajúca z iného regiónu podkopáva toto pravidlo a rozbíja trh.`" Preto táto kontrola predpokladala respektovanie "prahových" cien dohodnutých na stretnutiach európskych a severoamerických výrobcov (odôvodnenia c. 77 a 79 Rozhodnutia). 199 V súvislosti s cielom tejto kontroly Komisia v odôvodnení c. 151 Rozhodnutia uvádza: "Co sa týka zvýsení cien v Európe, záujem severoamerických výrobcov sa obmedzoval na získanie záruky, ze hladina cien v Európe prílis neklesne pod cenovú hladinu v iných svetových regiónoch. Kedze by vsak k tejto situácii zjavne nedoslo, ak by spracovatelia podliehali kontrole, nebolo nutné skúmat osobitne európske ceny pocas svetových stretnutí inak ako prvok zvýsenia cien, o ktorom sa rozhodlo na svetovej úrovni." Cielom tejto kontroly bolo teda zabránit distribútorom a spracovatelom, aby ohrozili ciel týchto dohôd, konkrétne vzájomný ústup z európskeho a severoamerického trhu. Úcastníci dohôd týkajúcich sa vzájomného ústupu z trhov vsak tieto dohody podla odôvodnenia c. 165 Rozhodnutia (pozri body 185 az 187 vyssie) ukoncili najneskôr 20. apríla 1994. 200 Kontrola distribútorov a spracovatelov v rámci európskych dohôd mala podla odôvodnenia c. 99 písm. d) Rozhodnutia naopak viacero foriem, ktoré spocívali v zabránení uskutocnenia predajov za preferencné ceny (opatrenie týkajúce sa distribútorov), v zarucení, ze spracovatelia nakúpia suroviny od clenov kartelu za primeraných podmienok, v informovaní distribútorov a spracovatelov o cenových úrovniach dohodnutých clenmi kartelu a vo vytvorení výhradných väzieb s jednotlivými distribútormi a spracovatelmi. Co sa týka ciela tejto kontroly, toto isté odôvodnenie zdôraznuje, ze spocíval v zarucení úcinnosti dohôd o trhových podieloch, rozdelení zákazníkov a cenách, tak ako boli dohodnuté európskymi výrobcami. 201 Svetové dohody o cenách preto nemajú, ako tvrdí Komisia, "úzku spojitost" s rozdelením trhu v EHP medzi európskych výrobcov, ktoré sa uskutocnilo po ich definitívnom ukoncení. Preukazuje to aj skutocnost, ze toto rozdelenie si podla odôvodnení c. 65, 103, 105 a 113 Rozhodnutia vyzadovalo uplatnenie inej techniky spocívajúcej v urcení diferencovaných cien kazdým európskym výrobcom vo vztahu ku kazdému zákazníkovi, aby bol tento zákazník "pridelený" urcenému výrobcovi na základe tajných dohôd na európskej úrovni. Takýto výsledok nemohol byt dosiahnutý na základe jedinej "prahovej" ceny urcenej na uplatnenie vsetkými výrobcami, tak ako ju definujú svetové dohody (odôvodnenia c. 77 a 79 Rozhodnutia). 202 Okrem toho nic nenútilo európskych výrobcov, aby po ukoncení svetových dohôd vychádzali na úcely rozdelenia európskej klientely z "prahových" cien dohodnutých v rámci týchto dohôd. Za týchto okolností sa tvrdenie Komisie, podla ktorého z urcenia "prahovej" ceny na svetovej úrovni nevyhnutne vyplýva urcenie cien na európskej úrovni, javí ako irelevantné. 203 Taktiez je potrebné zdôraznit, ze Rozhodnutie neobsahuje ziadne dôkazy, ktorými by bolo mozné preukázat, ze európski výrobcovia uzavreli dohodu o rozdelení trhu EHP (hoci aj neskorsom) na stretnutiach týkajúcich sa svetového kartelu ani ze mali záujem vyuzit svetové dohody s cielom ulahcit neskorsie rozdelenie trhu EHP. Komisia navyse v odôvodnení c. 151 Rozhodnutia pripústa, ze takúto okolnost nie je schopná preukázat. Ak by tomu tak bolo, nebol by dôvod neumiestnit zaciatok dohôd týkajúcich sa rozdelenia EHP pred 14. marec 1994, ktorý je dátumom prvého stretnutia európskych výrobcov. O takýto prípad vsak nejde. 204 Za týchto okolností je odôvodnenie c. 151 Rozhodnutia (pozri bod 174 vyssie) irelevantné, pretoze sa snazí vysvetlit, preco sa severoamerickí výrobcovia nezúcastnili na európskych stretnutiach. Táto cast odôvodnenia c. 151 totiz zodpovedá irelevantnému tvrdeniu predlozenému európskymi výrobcami v rámci správneho konania, ktoré sa zakladalo na tom, ze úcastníci svetových a európskych dohôd neboli tie isté osoby. 205 Rovnako ani odôvodnenie c. 152 Rozhodnutia (pozri bod 175 vyssie) nemôze v potrebnej miere podlozit stanovisko Komisie, pretoze uvádza, ze severoamerickí výrobcovia vedeli alebo museli vediet o existencii európskych dohôd. Vedomost severoamerických výrobcov o týchto dohodách by totiz v prípade konstatácie, ze islo o jediné porusenie, mala za následok rozsírenie ich zodpovednosti na toto porusenie ako celok, a to za podmienky, ze by medzi uvedenými dohodami a svetovými dohodami existovala urcitá spojitost (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 371). V dôsledku toho nemôze mat táto skutocnost vplyv na zodpovednost európskych výrobcov ani nemôze preukázat existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. 206 Vseobecné tvrdenie, podla ktorého mozno európske dohody povazovat za pokracovanie európskych výrobcov v tom, co bolo v súvislosti so zvýsením cien a kontrolou spracovatelov pôvodne dohodnuté na svetovej úrovni, a to nielen so severoamerickými výrobcami, ale aj medzi samotnými európskymi výrobcami, je preto nesprávne. To nutne platí aj pre posúdenie, podla ktorého dohody ako celok predstavujú jediný kartel, z ktorého severoamerickí výrobcovia v urcitom okamihu vystúpili a ktorého vlastnosti ostávajúci úcastníci po tomto vystúpení upravili. 207 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Komisia nemôze opierat o bod 67 rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaného v bode 150 vyssie. Ak je totiz pravdou, ze v súvislosti s porusením týkajúcim sa najskôr dánskeho trhu s izolovanými potrubiami a po jeho prerusení celého európskeho trhu Súd prvého stupna zohladnil na úcely jeho kvalifikácie ako jediného a nepretrzitého porusenia jeho jediný ciel spocívajúci v kontrole trhu mestského kúrenia, pravdou tiez ostáva, ze toto posúdenie sa zakladalo aj na iných rovnako dôlezitých zisteniach. Súd prvého stupna preto v tomto rozsudku podla vzoru Komisie zdôraznil existenciu "dlhodobého ciela, ktorý bol sledovaný od pociatku kartelu v Dánsku, smerujúceho k rozsíreniu kontroly na celý trh..., a ze medzi novou dohodou uzavretou na konci roku 1994 pre celý európsky trh a predchádzajúcimi dohodami existovala zjavná spojitost, co sa týka metód a postupov" (body 65 a 68). Navyse v bode 67, na ktorý sa Komisia odvoláva, sa tiez uvádza, ze z prvej dohody o koordinácii zvýsenia cien pre vývozné trhy vyplývalo, ze "kartel medzi dánskymi výrobcami od pociatku presahoval rámec samotného dánskeho trhu". 208 V prejednávanej veci vsak Komisia nepreukázala, ze zalobcovia úcastou na svetových dohodách sledovali dlhodobejsí ciel spocívajúci v rozdelení trhu EHP, tak ako sa uskutocnilo v rámci európskych dohôd. Taktiez nepreukázala vztah medzi metódami a postupmi pouzitými v rámci kazdej skupiny dohôd. 209 Vzhladom na dôsledky vyplývajúce z neexistencie súbeznosti medzi vykonaním svetových a európskych dohôd (pozri body 182 az 191 vyssie), na skutocnost, ze vzájomný ústup z európskeho a severoamerického trhu a rozdelenie trhu EHP prostredníctvom pridelenia si zákazníkov predstavujú rôzne ciele dosahované rôznymi metódami (pozri body 192 az 202 vyssie), a nakoniec vzhladom na neexistenciu dôkazov preukazujúcich zámer európskych výrobcov pristúpit k svetovým dohodám s cielom neskorsieho uskutocnenia rozdelenia trhu EHP (pozri bod 203 vyssie), je potrebné dospiet k záveru, ze európski výrobcovia sa dopustili dvoch samostatných porusení clánku 81 ods. 1 ES a nie jediného a nepretrzitého porusenia. 210 Preto sa Rozhodnutie musí zrusit v casti, v ktorej ukladá pokutu zalobcom z dôvodu ich úcasti na svetovom karteli, teda na porusení, ktoré je premlcané. Vplyv tohto zrusenia na výpocet pokuty ulozenej BASF sa preskúma nizsie v bodoch 212 az 223. Co sa týka vplyvu tohto zrusenia na pokutu ulozenú UCB, bude potrebné ho analyzovat po preskúmaní druhého zalobného dôvodu tohto zalobcu (pozri body 235 az 241 nizsie). 211 Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnút o zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv BASF na obranu (pozri bod 157 vyssie). O výpocte pokuty BASF 212 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze tak zalobcovia, ako aj Komisia Súdu prvého stupna na jeho ziadost na pojednávaní oznámili svoje hodnotenie týkajúce sa výpoctu pokút za predpokladu, ze by Súd prvého stupna rozhodol o dôvodnosti zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii svetových a európskych dohôd za jediné porusenie. Ako sa uz poukázalo v bode 120 vyssie, posúdenie týkajúce sa spolupráce BASF v rámci jeho tretieho zalobného dôvodu nemá ziaden vplyv na dôsledky, ktoré by posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa piateho zalobného dôvodu mohlo mat na znízenie pokuty. 213 Neobmedzená právomoc zverená súdu Spolocenstva clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 ho oprávnuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále, pokial mu je otázka ich výsky predlozená na posúdenie (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 61 a 62). V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze usmernenia neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Spolocenstva v prípade, ze rozhoduje v rámci uvedenej právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [38]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 169). 214 V dôsledku toho je namieste, aby Súd prvého stupna svoju neobmedzenú právomoc uplatnil, kedze BASF predlozil Súdu prvého stupna na posúdenie otázku výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. 215 V tomto ohlade je potrebné na úvod preskúmat tvrdenie uvedené Komisiou v jej vyjadrení k zalobe vo veci T-111/05, podla ktorého nový výpocet výsky pokút predpokladá zmenu rozdelenia európskych výrobcov do jednotlivých kategórií. Toto tvrdenie sa zakladá na skutocnosti, ze v Rozhodnutí sa pristúpilo k tomu rozdeleniu na základe zohladnenia podielov podnikov zúcastnených na porusení na svetovom trhu v roku 1997, ktorý bol posledným rokom porusenia. Na základe tohto posúdenia boli UCB a Akzo Nobel zaradení do tretej kategórie (s jednotlivými trhovými podielmi 13,4 % a 12 %) a BASF do stvrtej kategórie s trhovým podielom 9,1 % (pozri bod 15 vyssie). 216 Kedze je vsak potrebné voci nim vyvodit zodpovednost len za jedno porusenie, a to porusenie týkajúce sa trhu EHP (pozri bod 210 vyssie), trhovými podielmi, ktoré je potrebné zohladnit na úcely rozdelenia európskych výrobcov do jednotlivých kategórií, sú trhové podiely týkajúce sa tohto trhu. Takáto zmena vsak nemení nic na zaradení podnikov do kategórií, ani na východiskových sumách pokút urcených na základe závaznosti porusenia. Z odôvodnenia c. 44 Rozhodnutia totiz vyplýva, ze v roku 1997 Akzo Nobel a UCB mali jednotlivo 28,9 % a 28,5 % podiel na európskom trhu, kým podiel BASF predstavoval 20,9 %. Toto rozdelenie trhových podielov odôvodnuje zachovanie zaradenia, ktoré uskutocnila Komisia, s Akzo Nobel a UCB v tej istej kategórii a s BASF v nizsej kategórii. 217 Co sa týka vseobecnej úrovne východiskových súm pokút, tie musia ostat rovnaké, ako boli definované v odôvodnení c. 202 Rozhodnutia. Tieto východiskové sumy boli stanovené na základe velmi závaznej povahy porusujúceho správania jednak na svetovej úrovni a jednak na európskej úrovni, ako aj na základe pomerne nízkej hodnoty európskeho trhu s cholínchloridom (52,6 milióna eur v roku 1997), pricom tieto faktory ostávajú relevantné aj v prípade, ked sa vyvodzuje zodpovednost len za jedno porusenie, a to porusenie týkajúce sa trhu EHP. 218 Preto východisková suma pokuty stanovená pre BASF na základe závaznosti porusenia musí ostat nezmenená, a to vo výske 18,8 milióna eur. 219 Co sa týka dlzky trvania úcasti BASF na európskych dohodách, z odôvodnení c. 101, 102, 105 a 206 Rozhodnutia vyplýva, ze táto úcast zacala 29. novembra 1994 na stretnutí v Amersfoorte (Holandsko) a skoncila 30. septembra 1998. V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze prístup navrhnutý Komisiou spocívajúci v zvýsení východiskovej sumy pokuty o 10 % za kazdý celý rok trvania porusenia a o 5 % za kazdých dalsích celých siestich mesiacov by mohol za okolností vo veci samej viest k znacným nerovnostiam medzi zalobcami. Kedze totiz úcast BASF na porusení trvala tri roky a desat celých mesiacov, skutocnost, ze by Súd prvého stupna uplatnil zvýsenie o 5 % v snahe zohladnit týchto desat mesiacov, by znamenala, ze by sa do úvahy vôbec nezobrali dalsie styri mesiace porusenia. Tiez je potrebné uviest, ze v prejednávanej veci Súd prvého stupna disponuje presnými dôkazmi týkajúcimi sa dlzky úcasti kazdého zo zalobcov na predmetnom porusení, a je preto schopný vypocítat ich pokutu takým spôsobom, ktorý bude odrázat presnú dlzku ich úcasti, a tým zvýsit ich proporcionalitu. 220 Preto sa Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze je potrebné uplatnit zvýsenie o 38 %, aby sa zohladnilo obdobie troch rokov a desiatich mesiacov úcasti BASF na porusení. 221 Základná ciastka pokuty BASF sa preto stanovuje na 25,944 milióna eur. V tomto okamihu je potrebné uplatnit aj zvýsenie o 50 % z dôvodu opakovania porusenia (pozri bod 18 vyssie), co zvysuje pokutu na 38,916 milióna eur. 222 Konecná výska pokuty BASF sa urcí po znízení na základe spolupráce o 10 % z dôvodu nenamietania proti vecnej správnosti skutkových zistení. Naopak, co sa týka dôkazov poskytnutých BASF v rámci spolupráce, za ktoré sa mu pokuta znízila o dalsích 10 % (pozri bod 87 vyssie), je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze podnik poskytne Komisii k dispozícii informácie týkajúce sa konaní, za ktoré nie je povinný na základe nariadení c. 17 a c. 1/2003 zaplatit pokutu, nie je spoluprácou spadajúcou do pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 1996 (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 297). Kedze sa uvedené dôkazy týkali výlucne svetových dohôd, zatial co informácie týkajúce sa európskych dohôd poskytnuté BASF mali len minimálnu hodnotu (pozri bod 116 vyssie), kedze sa rozhodlo o tom, ze porusenie týkajúce sa svetových dohôd je premlcané (pozri bod 210 vyssie) a ze v dôsledku toho nie je BASF povinný platit ziadnu pokutu v tomto ohlade, nie je namieste, aby sa mu na tomto základe znízila pokuta o 10 %. 223 Preto sa výska pokuty BASF musí stanovit na 35,024 milióna eur. 7. O druhom zalobnom dôvode UCB zalozenom na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 224 Rozlísenie, ktoré sa podla UCB musí robit medzi svetovými dohodami a európskymi dohodami, sa odrazí na uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 voci nemu. Presnejsie, UCB sa domnieva, ze kedze bol prvým podnikom, ktorý odhalil tajný kartel na úrovni Spolocenstva (pozri bod 19 vyssie, a kedze splnil vsetky ostatné podmienky uvedené v casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996, má právo na znízenie výsky pokuty, ktorá by mu inak bola ulozená, o 75 az 100 %. 225 UCB tvrdí, ze nové oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([39]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"), ktoré nahrádza oznámenie o spolupráci z roku 1996, stanovuje, ze Komisia oslobodí od celej pokuty ten podnik, ktorý prvý poskytne dôkazy, ktoré jej umoznia konstatovat porusenie clánku 81 ES. Úroven ochrany základných práv v právnom poriadku Spolocenstva ukladá uplatnenie zásady spätnej úcinnosti in mitius, medzinárodne uznávanej vseobecnej zásady práva, ktorá zodpovedá zásade zákazu spätnej úcinnosti zákonov ukladajúcich väcsí trest. Komisia je povinná uplatnovat túto zásadu v celom konaní, ktoré by mohlo viest k sankciám z dôvodu uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze Komisia mala uplatnit cast A oznámenia o spolupráci z roku 2002 ako miernejsí "zákon" oproti casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996 z dôvodu, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 zavádza úplné oslobodenie od pokuty bez toho, aby ponechalo Komisii priestor pre volnú úvahu o výske znízenia pokuty, ako to umoznovalo oznámenie o výhradách z roku 1996. Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 by totiz viedlo k úplnému oslobodeniu UCB od ulozenej pokuty. 226 Pojem spätnej úcinnosti lex mitior zahrna zmenu kazdého osobitného ustanovenia, ktoré urcitý orgán zamýsla uplatnit proti urcitej osobe, ako sú oznámenia Komisie týkajúce sa pokút ulozených v oblasti hospodárskej sútaze. Táto zásada prevázi aj nad bodom 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorý obmedzuje jeho uplatnenie na obdobie po 14. februári 2002. Skutocnost, ze legitímna dôvera UCB sa v okamihu spolupráce zakladala na oznámení o spolupráci z roku 1996, nie je relevantná na úcely zamedzenia uplatnenia zásady lex mitior. 227 V kazdom prípade malo uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 viest Komisiu k tomu, aby UCB neulozila pokutu, kedze UCB bol prvým podnikom, ktorý poskytol informácie o európskom karteli, a to este predtým, ako Komisia o to poziadala, v case, ked Komisia o tomto karteli vôbec nevedela. 228 Komisia zdôraznuje, ze tento zalobný dôvod v skutocnosti predstavuje analýzu dôsledkov, ktoré je potrebné vyvodit v prípade, ze sa rozhodne o dôvodnosti prvého zalobného dôvodu predlozeného UCB. Odkazuje teda na svoju argumentáciu týkajúcu sa uvedeného zalobného dôvodu a domnieva sa, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. 229 Subsidiárne Komisia pripústa, ze ak konania zalobcov nepatrili do rámca jediného a nepretrzitého porusenia, UCB by sa pokuta znízila najmenej o 75 %. Za tohto predpokladu by doslo aj k zmene ostatných kritérií výpoctu výsky pokuty, ako sú dlzka trvania porusenia, polahcujúce a pritazujúce okolnosti a obrat, ktoré sa zohladnujú v rámci rozdielneho zaobchádzania. 230 V súvislosti so zásadou uplatnenia spätnej úcinnosti lex mitior Komisia zdôraznuje, ze ak aj je pravdou, ze v trestnom práve ide o vseobecnú zásadu, pravdou tiez ostáva, ze rozhodnutia ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej sútaze nie sú trestnej povahy. Judikatúra nepotvrdzuje tvrdenie zalobcu o povinnosti spätného uplatnenia lex mitior v oblasti hospodárskej sútaze. Okrem toho uplatnenie tejto zásady by predpokladalo zmenu právneho základu pre výpocet pokuty, ktorým je clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý nebol zmenený oznámením o spolupráci z roku 2002. 231 Komisia disponuje pri urcovaní výsky pokút urcitou mierou volnej úvahy, ktorá je vymedzená oznámeniami o spolupráci. Judikatúra potvrdila, ze pokial tieto oznámenia ostávajú v rámci ustanovení nariadenia c. 17, Komisia disponuje velkým manévrovacím priestorom pre urcenie úrovne pokút zodpovedajúcej potrebám jej politiky v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia je viazaná pri výkone tejto volnej úvahy len v case trvania úcinnosti platného oznámenia. Komisia v tomto ohlade zdôraznuje, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 nahradilo oznámenie o spolupráci z roku 1996 od 14. februára 2002. Legitímna dôvera UCB je preto obmedzená uplatnením ratione temporis kazdého z oznámení, v prejednávanej veci oznámenia o spolupráci z roku 1996. 232 Komisia vsak v kazdom prípade vyjadruje pochybnosti o vo vseobecnosti väcsej výhodnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 oproti oznámeniu o spolupráci z roku 1996. Túto výhodnost nemozno skúmat na základe selektívneho posúdenia ustanovení oznámenia o spolupráci z roku 2002. V opacnom prípade by Komisia bolo povinná uplatnit toto oznámenie spätne len voci podnikom, ktoré by v nom nasli priaznivé okolnosti, co by ohrozilo súdrznost jej politiky. Posúdenie Súdom prvého stupna O uplatnení lex mitior 233 Z judikatúry vyplýva, ze zásada zákazu spätnej úcinnosti nebráni uplatneniu usmernení, ktoré by prípadne mohli mat pritazujúci úcinok vo vztahu k pokutám ulozeným za porusenia spôsobené pred ich prijatím, ale len pod podmienkou, ze politiku, ktorú uskutocnujú, bolo mozné rozumne predpokladat v tom období, ked doslo k spáchaniu dotknutých porusení (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, body 202 az 232). 234 V dôsledku toho právo Komisie, co i podmienené, spätne uplatnit na úkor dotknutých osôb pravidlá správania sa, ktoré majú mat vonkajsie úcinky, ako sú napríklad usmernenia, vylucuje akúkolvek povinnost tejto institúcie uplatnovat lex mitior. O výpocte pokuty UCB 235 Na úcely výpoctu pokuty UCB je potrebné najskôr odkázat na posúdenia uvedené v bodoch 212 az 217 vyssie. 236 Dalej má vplyv na výsku pokuty ulozenej UCB na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 aj skutocnost, ze posúdenia Komisie týkajúce sa jednotnej a nepretrzitej povahy porusení sú nesprávne. Ako Komisia pripústa (pozri bod 229 vyssie), UCB by mal prospech z ustanovení casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996 nazvanej "Neulozenie pokuty alebo velmi významné znízenie jej výsky", ak by svetové dohody boli povazované vo vztahu k európskym dohodám za samostatné porusenie a z tohto dôvodu by boli premlcané. Za týchto okolností je totiz potrebné konstatovat, ze UCB odhalil európsky kartel Komisii a splnil ostatné podmienky stanovené v casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri bod 237 nizsie). 237 Podla casti B oznámenia o spolupráci z roku 1996: "Podniku, ktorý: a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia vysetrovanie v dotknutých podnikoch, za predpokladu, ze este nemala dostatocné informácie na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky listiny a dôkazné prostriedky týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, ani nezohrával iniciatívnu alebo rozhodujúcu úlohu v nedovolenej cinnosti, sa poskytne znízenie pokuty vo výske najmenej 75 % alebo sa mu vôbec neulozí pokuta, ktorá by inak bola ulozená v prípade, ak by nespolupracoval." [neoficiálny preklad]. 238 Za týchto okolností je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty 12,9 milióna eur stanovenú Komisiou na základe závaznosti porusenia (pozri bod 15 vyssie) o 45 % z dôvodu dlzky porusenia trvajúceho priblizne styri a pol roka (od 14. marca 1994 do 30. septembra 1998). Základná ciastka pokuty sa teda musí stanovit na 18,705 milióna eur. 239 Kedze sa na úkor UCB neuplatnila ziadna pritazujúca okolnost, je potrebné uplatnit na základnú ciastku pokuty urcitú percentuálnu sadzbu znízenia pokuty z dôvodu spolupráce UCB. Na úcely urcenia tejto percentuálnej sadzby je potrebné zohladnit, ze UCB odhalil európsky kartel, co umoznilo Komisii ulozit významné sankcie, teda moznost, ktorú by nebola mala na základe samotného svetového kartelu, ktorý bol v case jej prvého zásahu uz premlcaný (pozri bod 9 vyssie). Z odôvodnení c. 102, 105, 107, 108, 109, 114, 118, 119 a 120 Rozhodnutia navyse vyplýva, ze devät stretnutí, o ktorých UCB informoval, pokrývalo celú dlzku trvania porusenia týkajúceho sa EHP, pricom sest stretnutí, ktoré odhalil Akzo Nobel, sa konalo v strede tohto obdobia, tak ako to vyplýva z odôvodnení c. 110, 112, 113, 115, 116 a 117 Rozhodnutia. 240 UCB vsak odhalil menej ako dve tretiny stretnutí. Navyse, ak by aj UCB konal z vlastnej iniciatívy, pravdou ostáva, ze v case, ked poskytol tieto informácie (26. júla 1999), mu uz bola známa skutocnost, ze Komisia zacala konat vo vztahu k svetovému kartelu cholínchloridu. 241 Za týchto podmienok je potrebné uplatnit na základnú ciastku pokuty stanovenú v bode 238 vyssie znízenie vo výske 90 %, co výsku pokuty UCB znizuje na 1,870 milióna eur. 242 Kedze tretí zalobný dôvod UCB predlozil subsidiárne pre prípad, ze by Súd prvého stupna prijal tvrdenie Komisie týkajúce sa jednotnej a nepretrzitej povahy svetových a európskych dohôd (pozri bod 35 vyssie), nie je potrebné o nom rozhodovat. Aj ked totiz UCB v rámci tohto zalobného dôvodu tiez navrhuje, aby sa mu neulozila ziadna pokuta, pravdou ostáva, ze jeho argumentácia spocíva po prvé na existencii jediného a nepretrzitého porusenia, okolnosti, ktorá nebola prijatá, po druhé na uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 (pozri bod 225 vyssie) a po tretie na skutocnosti, ze v prípade neexistencie spolupráce z jeho strany by Komisia nebola schopná ulozit pokutu. Tvrdenie zalozené na uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa uz síce zamietlo (pozri body 233 a 234 vyssie), Súd prvého stupna vsak zároven v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci posúdil hodnotu spolupráce UCB a priznal mu znízenie výsky pokuty, ktorá by sa mu inak ulozila, o 90 %. 243 Preto sa výska pokuty UCB stanovuje na 1,870 milióna eur. 244 Na základe predchádzajúceho je potrebné po prvé zrusit clánok 1 písm. b) a f) Rozhodnutia, pretoze sa vztahuje na porusenie vytýkané zalobcom za obdobie predchádzajúce 29. novembru 1994 v prípade BASF a za obdobie predchádzajúce 14. marcu 1994 v prípade UCB, po druhé stanovit výsku pokuty ulozenej BASF na 35,024 milióna eur a UCB na 1,870 milióna eur a po tretie v zostávajúcej casti zaloby zamietnut. O trovách 245 Podla znenia clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna v prípade, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, rozdelit náhradu trov medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 246 Kedze vo veci T-101/05 BASF nemal úspech vo viacerých zalobných dôvodoch, pricom sa mu vsak vyhovelo v rámci piateho zalobného dôvodu, je potrebné rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania. 247 Kedze vo veci T-111/05 Komisia nemala úspech vo väcsine svojich návrhov, je potrebné rozhodnút, ze okrem toho, ze znása vlastné trovy konania, je povinná nahradit 90 % trov vynalozených UCB. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Vec T-112/05, Akzo Nobel a i./Komisia, sa vylucuje z vecí T-101/05 a T-111/05 na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Clánok 1 písm. b) a f) rozhodnutia Komisie 2005/566/ES z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.533 -- cholínchlorid) sa rusí v rozsahu, v akom sa vztahuje na porusenie vytýkané BASF AG a UCB SA za obdobie predchádzajúce 29. novembru 1994 v prípade BASF a za obdobie predchádzajúce 14. marcu 1994 v prípade UCB. 3. Vo veci T-101/05 sa výska pokuty ulozenej BASF stanovuje na 35,024 milióna eur. 4. Vo veci T-111/05 sa výska pokuty ulozenej UCB stanovuje na 1,870 milióna eur. 5. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 6. Vo veci T-101/05 znása kazdý z úcastníkov konania vlastné trovy konania. 7. Vo veci T-111/05 je Komisia povinná okrem toho, ze znása vlastné trovy konania, nahradit 90 % trov konania vynalozených UCB. Meij Forwood Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2007. Tajomník E. Coulon Zastupujúci predseda komory A. W. H. Meij Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. Úvodné pripomienky 2. O prvom zalobnom dôvode BASF zalozenom na porusení nariadení c. 17 a c. 1/2003, ako aj usmernení z dôvodu zvýsenia sumy pokuty o 100 % na úcely odstrasenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O druhom zalobnom dôvode BASF zalozenom na porusení zásad právnej istoty a proporcionality z dôvodu zvýsenia pokuty o 50 % za opakovanie porusenia, ako aj na nesprávnom výpocte tohto zvýsenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O tretom zalobnom dôvode BASF zalozenom na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O dokumente zo 6. mája 1999 O stretnutí zo 17. mája 1999 O oznámení z 21. mája 1999 O oznámení z 23. júla 1999 O posúdení správy z 15. júna a oznámenia z 23. júna 1999 vo vztahu k ziadosti o informácie z 26. mája 1999 O oznámení zo 16. júla 1999 Celkové posúdenie priznaného znízenia pokuty BASF 5. O stvrtom zalobnom dôvode BASF zalozenom na nedostatocnom znízení pokuty nezávisle od oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O zalobnom dôvode BASF a UCB zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii svetových a európskych dohôd za jediné a nepretrzité porusenie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna Úvodné pripomienky -- O dosahu argumentácie BASF -- O pojme jediné a nepretrzité porusenie -- Stanovisko prijaté Komisiou v oznámení o výhradách a zistenia uvedené v Rozhodnutí O kvalifikácii dotknutého porusujúceho správania O výpocte pokuty BASF 7. O druhom zalobnom dôvode UCB zalozenom na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O uplatnení lex mitior O výpocte pokuty UCB O trovách __________________________________________________________________ ( [40]*1 ) Jazyky konania: anglictina a francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWE1pIh/L97191-8254TMP.html#t-ECRT12007SKA.1100495901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1969:195:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:006:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0004&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0301&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXXWE1pIh/L97191-8254TMP.html#c-ECRT12007SKA.1100495901-E0001