Vec T-38/05 Agroexpansión, SA, proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Spanielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pokuty - Pripísatelnost protiprávneho správania - Maximálna hranica 10 % obratu - Odstrasujúci úcinok - Rovnost zaobchádzania - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérske spolocnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti (Clánok 81 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou (Clánok 81 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia - Samostatnost dcérskej spolocnosti (Clánok 81 ES) 5. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia (Clánky 230 ES a 253 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci charakter pokuty (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusovania po zásahu Komisie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenia Rady c. 17 a c. 1/2003; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 1. V oblasti hospodárskej sútaze môze byt správanie dcérskej spolocnosti pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ak dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik. Skutocnostou, ktorá Komisii umoznuje, aby za adresáta rozhodnutia ukladajúceho pokuty oznacila materskú spolocnost, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým skôr ani úcast materskej spolocnosti na uvedenom porusovaní, ale skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Komisia by sa nemala uspokojit konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale rovnako musí preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na domnienku, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Domnienka zalozená na vlastníctve podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu sa uplatnuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou priamy vztah, ale tiez v prípade, ked je tento vztah nepriamy, prostredníctvom dalsej dcérskej spolocnosti. (pozri body 102 - 106, 108) 2. Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia podnikom, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ulozit rozhodnutím pokuty, ktoré nesmú presiahnut 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým z podnikov, ktorý sa porusenia zúcastnil. Rovnaký údaj sa nachádzal v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Obrat uvedený v týchto ustanoveniach sa týka celkového obratu predmetného podniku, teda podniku, ktorému sa pripisuje porusenie a ktorý je z tohto dôvodu uznaný za zodpovedný. Pokial ide o pojem "predchádzajúci obchodný rok", ktorý je uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba ho chápat ako obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, s výnimkou osobitných situácií, ked obrat za tento posledný obchodný rok neposkytuje ziadny uzitocný údaj o skutocnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a nálezitej výske pokuty, ktorá mu má byt ulozená. Ak teda Komisia prijme záver o existencii jedinej hospodárskej jednotky medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, a tak uzná túto materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za porusenie, ako aj za zaplatenie pokuty a zaradí ju medzi adresátov svojho rozhodnutia, môze pri výpocte hornej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 takisto vychádzat z konsolidovaného obratu materskej spolocnosti v roku, ktorý predchádzal prijatiu jej rozhodnutia. V tomto ohlade je úplne indiferentné, ze voci tejto spolocnosti nemôze byt vyvodená solidárna zodpovednost za porusenie v období pred nadobudnutím dcérskej spolocnosti. (pozri body 109 - 111, 174, 175, 195) 3. Ak v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, na ktorom sa podiela niekolko rôznych spolocností, uplatnuje Komisia v rámci urcenom judikatúrou urcitý postup na rozhodnutie, ci je namieste vyvodzovat zodpovednost tak voci dcérskym spolocnostiam, ktoré sa fakticky dopustili tohto porusenia, ako aj voci ich materským spolocnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri rozhodovaní v prípade vsetkých spolocností z rovnakých kritérií. Komisia je totiz povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený. (pozri bod 133) 4. V oblasti hospodárskej sútaze nemozno nezávislost dcérskej spolocnosti od jej materskej spolocnosti posudzovat len z hladiska jej cinnosti v oblasti výrobkov dotknutých porusením. Pri posudzovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohladnit vsetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu menit v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôzu byt predmetom vycerpávajúceho výpoctu. Skutocnost, ze ziadna zo spolocností skupiny nevykonávala nad cinnostami spolocností dotknutých porusením kontrolu, teda nestací na preukázanie, ze táto dcérska spolocnost konala na trhu samostatne. To isté platí o skutocnosti, ze dcérska spolocnost nekonzultovala s materskou spolocnostou alebo inou spolocnostou skupiny svoju politiku nákupu výrobkov dotknutých porusením. (pozri body 164, 168) 5. V rámci zaloby o neplatnost je zalobný dôvod zalozený na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia aktu dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorý môze, ci dokonca musí súd Únie uplatnit ex offo, a na ktorý sa teda môzu úcastníci konania odvolat v ktoromkolvek stádiu konania. (pozri bod 182) 6. V rámci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie sú velkost a ekonomická sila dotknutého podniku faktormi, ktoré mozno zohladnit na úcely výpoctu pokuty, a teda urcenia násobitela, ktorý jej má zabezpecit odstrasujúci úcinok. Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cielom zabezpecit pokute odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, takze sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku. Ked Komisia v tejto súvislosti pouzíva velkost a celkové zdroje dotknutého podniku ako prvky posúdenia pri rozhodovaní o pouzití násobitela na úcely odstrasenia, tento podnik môze zahrnat materskú spolocnost spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, len v prípade, ze skutocne vykonáva na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti rozhodujúci vplyv. Podnik, ktorého velkost a celkové zdroje sú takto zohladnené, nevyhnutne splýva s podnikom v zmysle clánku 81 ES, ako ho definuje judikatúra. Zohladnenie týchto skutocností na zaistenie dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na podnik, ktorému sa táto pokuta ukladá. Sledovaným cielom je zarucit úcinnost pokuty prispôsobením jej výsky s prihliadnutím k celkovým zdrojom uvedeného podniku a k jeho schopnosti uvolnit nevyhnutné prostriedky na jej zaplatenie. V prípade, ze sa spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, správa na trhu samostatne, a teda sama osebe tvorí podnik, sa vsak tento ciel môze s ohladom na túto samostatnost logicky týkat len uvedenej skutocnosti, a nie aj dalsích spolocností zo skupiny, do ktorej by patrila. Pokial by Komisia mala v takom prípade zohladnit velkost a hospodársku silu uvedenej skupiny pri rozhodovaní o pouzití násobitela na úcely odstrasenia, nielenze by ocakávaný odstrasujúci úcinok dopadal na iný subjekt nez na podnik zodpovedný za porusenie, ale navyse by pokuta mohla byt neprimeraná najmä s ohladom na financnú schopnost tohto podniku, a to v rozpore so zásadou proporcionality. (pozri body 207, 208, 214, 215) 7. V rámci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie môze ukoncenie porusovania po prvých zásahoch Komisie logicky zakladat polahcujúcu okolnost iba vtedy, ked existujú dôvodné predpoklady, ze uvedenými zásahmi sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokracovali v konaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou, pricom na prípad, ked porusenie skoncilo pred prvým zásahom Komisie, sa bod 3 tretia zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nevztahuje. Aj keby sa Komisia domnievala, ze porusenie bolo ukoncené v ten istý den, ako vykonala svoje prvé presetrovania, bola by úplne oprávnená nezohladnit také ukoncenie ako polahcujúcu okolnost. Znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, len co zasiahne Komisia, totiz nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie bodu 3 tretej zarázky usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané. (pozri body 229, 231) 8. V rámci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie má Komisia sirokú právomoc volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero prvkov, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. Komisia v tejto súvislosti disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, okrem iného v porovnaní s príspevkami iných podnikov. Na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze a svedcit o skutocnom duchu spolupráce. V tomto ohlade dokumenty predlozené Komisii v odpovedi na ziadost o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17 sa poskytujú na základe zákonnej povinnosti a nemozno ich zohladnit podla oznámenia o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov, hoci môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania proti podniku, ktorý ich poskytol, alebo proti inému podniku. (pozri body 252, 253, 268) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 12. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Spanielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Pokuty - Pripísatelnost protiprávneho správania - Maximálna hranica 10 % obratu - Odstrasujúci úcinok - Rovnost zaobchádzania - Polahcujúce okolnosti - Spolupráca" Vo veci T-38/05, Agroexpansión, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Folguera Crespo a P. Vidal Martínez, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 4030 v konecnom znení z 20. októbra 2004 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko), ako aj návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v tomto rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a K. O'Higgins (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. septembra 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu A - Zalobkyna a správne konanie 1 Zalobkyna, spolocnost Agroexpansión, SA, je jedným zo styroch podnikov, ktoré sa v Spanielsku zaoberajú sa prvotným spracovaním surového tabaku (dalej len "spracovatelia"). 2 Dalsími tromi spracovatelmi sú: Compańia espańola de tabaco en rama, SA (dalej len "Cetarsa"), Tabacos Espańoles, SL (dalej len "Taes") a World Wide Tobacco Espańa, SA (dalej len "WWTE"). 3 Zalobkyna bola pôvodne rodinným podnikom. Zalozil ju v roku 1988 pán B., ktorý bol jej generálnym riaditelom az do konca roku 2004. V rokoch 1994 az 1997 jej kapitál vlastnili rovným dielom manzelka pána B. a spanielska spolocnost WW Marpetrol, SA. 4 Dna 18. novembra 1997 nadobudla spolocnost Intabex Netherlands BV (dalej len "Intabex") vsetky akcie zalobkyne. Spolocnost Intabex bola v tom case súcastou skupiny spolocností Intabex, ktorú v apríli 1997 nadobudla spolocnost Dimon Inc. 5 Spolocnost Dimon je americká spolocnost so sídlom vo Virgínii (Spojené státy). Je materskou spolocnostou skupiny tvorenej stovkou spolocností pôsobiacich v odvetví tabaku (dalej len "skupina Dimon"). Jej hlavnou cinnostou je dodávanie spracovaného tabaku výrobcom cigariet. Na tieto úcely sa zásobuje spracovaným tabakom najmä u zalobkyne. 6 Dna 3. a 4. októbra 2001 vykonala Komisia Európskych spolocenstiev na základe informácií, ze spanielski spracovatelia a výrobcovia surového tabaku sa dopustili porusenia clánku 81 ES, presetrovanie podla clánku 14 nariadenia c. 17 Rady zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204), v priestoroch troch spracovatelov, a to zalobkyne, Cetarsa a WWTE, ako aj v priestoroch Asociación Nacional de Empresas Transformadoras de Tabaco (dalej len "Anetab"). 7 Komisia vykonala 3. októbra 2001 presetrovanie aj v priestoroch Maison des métiers du tabac a 5. októbra 2001 v priestoroch Fédération européenne des transformateurs de tabac (dalej len "FNCT"). 8 Listom zo 16. januára 2002 spracovatelia a Anetab s odkazom na oznámenie Komisie o neukladaní alebo znizovaní pokút vo veciach kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), oznámili Komisii ochotu spolupracovat. 9 Listom z 21. januára 2002 predlozili Komisii urcité informácie. 10 Zalobkyna a spolocnosti Cetarsa a WWTE poskytli Komisii niektoré dodatocné informácie v listoch z 15. februára 2002 a spolocnost Taes urobila to isté listom z 18. februára 2002. 11 Komisia potom zaslala spracovatelom, Anetab a FNCT na základe clánku 11 nariadenia c. 17 niekolko ziadostí o informácie. O informácie poziadala aj spanielske ministerstvo polnohospodárstva, rybolovu a potravinárstva v súvislosti so spanielskou právnou úpravou v oblasti polnohospodárskych výrobkov. 12 Dna 11. decembra 2003 zacala Komisia konanie, ktoré je základom tejto veci, a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dvadsiatim spolocnostiam alebo zdruzeniam, vrátane spracovatelov, Dimon, Intabex, Anetab, FNCT a Deltafina SpA. Deltafina je talianska spolocnost, ktorej hlavným predmetom cinnosti je prvotné spracovanie surového tabaku v Taliansku a obchodovanie so spracovaným tabakom. Patrí do rovnakej skupiny spolocností ako Taes, teda do skupiny, na cele ktorej je americká spolocnost Universal Corp. 13 Predmetné podniky a zdruzenia mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie vo forme kópie na CD-ROMe, ktorý im bol zaslaný, a ako odpoved na výhrady vznesené Komisiou predlozili písomné vyjadrenia. 14 Dna 29. marca 2004 sa uskutocnilo vypocutie. 15 Po porade s poradným výborom pre obmedzujúce dohody a dominantné postavenie a s ohladom na konecnú správu úradníka pre vypocutie prijala Komisia 20. októbra 2004 rozhodnutie K(2004) 4030 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B.2) - Surový tabak - Spanielsko (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 102, s. 14). B - Napadnuté rozhodnutie 16 Napadnuté rozhodnutie sa týka dvoch horizontálnych kartelov uzavretých a uskutocnených na spanielskom trhu so surovým tabakom. 17 Prvý kartel, ktorý zahrnal spracovatelov a spolocnost Deltafina, mal za ciel stanovit kazdorocne na obdobie rokov 1996 - 2001 (maximálnu) priemernú dodaciu cenu pre kazdú odrodu surového tabaku bez ohladu na kvalitu, ako aj podiel mnozstiev kazdej odrody surového tabaku, ktorý mohol kazdý spracovatel vykúpit od výrobcu (pozri najmä odôvodnenia c. 74 az 76 a 276 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1999 do roku 2001 si spracovatelia a spolocnost Deltafina medzi sebou dohodli aj cenové rozpätia podla stupna kvality kazdej odrody surového tabaku, ktoré sú uvedené v tabulkách, ktoré tvoria prílohu k "pestovatelským zmluvám", ako aj "dalsie podmienky", a síce priemerné minimálne ceny pre výrobcov alebo skupiny výrobcov (pozri najmä odôvodnenia c. 77 az 83 a 276 napadnutého rozhodnutia). 18 Pre kartel opísaný v bode 17 vyssie sa bude dalej pouzívat termín "kartel spracovatelov". 19 Druhý kartel identifikovaný v napadnutom rozhodnutí zahrnal tri spanielske polnohospodárske odborové organizácie, a síce Asociación agraria de jóvenes agricultores (dalej len "ASAJA"), Unión de pequeńos agricultores (dalej len "UPA") a Coordinadora de organizaciones de agricultores y ganaderos (dalej len "COAG"), ako aj Confederación de cooperativas agrarias de Espańa (dalej len "CCAE"). Cielom tohto kartelu bolo stanovit kazdorocne pocas obdobia rokov 1996 - 2001 cenové rozpätie podla stupna kvality kazdej odrody surového tabaku, ktorá je uvedená v tabulkách, ktoré tvoria prílohu k "pestovatelským zmluvám", ako aj "dalsie podmienky" (pozri najmä odôvodnenia c. 77 az 83 a 277 napadnutého rozhodnutia). 20 Pre kartel opísaný v bode 19 vyssie sa bude dalej pouzívat termín "kartel zástupcov výrobcov". 21 Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze kazdý z týchto kartelov predstavuje jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia c. 275 az 277 napadnutého rozhodnutia). 22 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia pripísala zodpovednost za kartel spracovatelov spracovatelom, spolocnosti Deltafina, spolocnosti Dimon a materským spolocnostiam spolocnosti WWTE, teda spolocnostiam Standard Commercial Corp. (dalej len "SCC"), Standard Commercial Tobacco Co., Inc. (dalej len "SCTC") a Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd (dalej len "TCLT"), a zodpovednost za kartel zástupcov výrobcov zdruzeniam ASAJA, UPA, COAG a CCAE (dalej len spolocne "zástupcovia výrobcov"). 23 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia týmto podnikom a zástupcom výrobcov nariadila, aby okamzite ukoncili, ak tak uz neurobili, porusenia uvedené v clánku 1 a aby sa v budúcnosti zdrzali akéhokolvek obmedzujúceho postupu s rovnakým alebo podobným cielom alebo úcinkom. 24 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila uvedeným podnikom, ako aj zástupcom výrobcov pokuty, pricom spolocnost Dimon zaviazala ako spolocne a nerozdielne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej zalobkyni a spolocnosti SCC, SCTC a TCLT ako spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti WWTE (pozri body 67 a 68 nizsie). C - Adresáti napadnutého rozhodnutia 25 Bod 2.4 napadnutého rozhodnutia je venovaný otázke adresátov (odôvodnenia c. 357 az 400 napadnutého rozhodnutia). 26 Komisia v nom najskôr uviedla, ze je preukázané, ze spracovatelia a Deltafina boli priamymi úcastníkmi kartelu spracovatelov a zástupcovia výrobcov priamymi úcastníkmi kartelu zástupcov výrobcov, takze kazdý z týchto podnikov a kazdé z týchto zdruzení "musí niest zodpovednost za porusenie a je preto adresátom [napadnutého rozhodnutia]" (odôvodnenia c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach c. 359 az 369 tohto rozhodnutia posúdila konkrétne úlohu spolocnosti Deltafina v karteli spracovatelov. 27 Komisia potom preskúmala otázku pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a uviedla, ze v prejednávanej veci sa táto otázka vynára v troch prípadoch, a to v prípade zalobkyne, spolocnosti WWTE a spolocnosti Taes (odôvodnenia c. 370 az 400 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia v tomto ohlade po prvé pripomenula zásady, ktoré sa podla nej uplatnia v tejto oblasti (odôvodnenia c. 371 az 374 napadnutého rozhodnutia). 29 Konkrétne uviedla: - na urcenie, ci sa materská spolocnost má povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, je potrebné preukázat, ze dcérska spolocnost "neurcuje svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost" (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133), - ak vlastní materská spolocnost celé základné imanie dcérskej spolocnosti, podla ustálenej judikatúry sa mozno oprávnene domnievat, ze skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961 a 984), - túto domnienku mozno potvrdit "osobitnými cinitelmi, ktoré sú vlastné pre urcité prípady", - v prípade, ak dcérske spolocnosti nie sú pod 100 % kontrolou, môze podla Súdneho dvora materská spolocnost ovplyvnovat spôsob konania svojej dcérskej spolocnosti vtedy, ak v okamihu, ked doslo k poruseniu, vlastní podiel zodpovedajúci väcsine jej základného imania (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, bod 136) alebo ak je "sústavne" informovaná o cinnostiach tejto dcérskej spolocnosti a priamo urcuje jej správanie (rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný, bod 52), - podla ustálenej judikatúry treba v kontexte sútazného práva pod pojmom "podnik" rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu dohody, o ktorú ide, aj ked je z právneho hladiska táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a. i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 66, odkazujúci na rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11). 30 Po druhé Komisia pred podrobnejsím preskúmaním prípadov zalobkyne a WWTE v odôvodnení c. 375 napadnutého rozhodnutia uviedla: "V danom prípade sú traja zo styroch spanielskych spracovatelov kontrolovaní (100 % a 90 %) medzinárodnými americkými spolocnostami. Okrem iného existujú dalsie skutkové okolnosti potvrdzujúce domnienku, ze konanie [zalobkyne] a WWTE musí byt pripísané ich materským spolocnostiam. V takom prípade sa obidve spolocnosti, materská spolocnost aj jej dcérska spolocnost, musia povazovat za solidárne zodpovedné za porusenia konstatované v... [napadnutom] rozhodnutí." 31 V odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia Komisia dodala: "[Naopak], po zaslaní oznámenia o výhradách a vypocutí úcastníkov konania sa ukázalo, ze dôkazy obsiahnuté v spise nemôzu odôvodnit obdobný záver, pokial ide o úcast Universal... a Universal Leaf [Tobacco Co. Inc.] v spolocnostiach Taes a Deltafina. V skutocnosti [okrem] väzby medzi materskými a dcérskymi spolocnostami neobsahoval spis ziadne informácie o materiálnej úcasti spolocností Universal... a Universal Leaf na skutocnostiach preskúmávaných v [napadnutom rozhodnutí]. Nie je preto namieste, aby im bolo urcené rozhodnutie v tejto veci. Rovnaký záver by sa mal tým viac vztahovat na spolocnost Intabex, kedze jej 100 % úcast v [zalobkyni] bola výsostne financná." 32 V odôvodneniach c. 377 az 386 napadnutého rozhodnutia skúmala Komisia prípad zalobkyne. 33 Komisia najmä poukázala na to, ze od druhého polroka roku 1997 zalobkynu úplne ovládala spolocnost Dimon, a to prostredníctvom svojej 100 % vlastnenej dcérskej spolocnosti Intabex (odôvodnenie c. 377 napadnutého rozhodnutia). Komisia z toho vyvodzuje, ze je oprávnené sa domnievat, ze prinajmensom od tohto okamihu vykonávala spolocnost Dimon rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne (odôvodnenie c. 378 prvá veta napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, ze dalsie skutocnosti obsiahnuté v spise, ktoré opisuje v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú "domnienku, [podla ktorej] spolocnost Dimon mohla vykonávat rozhodujúci vplyv" (odôvodnenie c. 378 druhá veta napadnutého rozhodnutia). V odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze "spolocnost Dimon bola informovaná o praktikách svojej dcérskej spolocnosti, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, ako aj o kontexte, v akom boli vykonávané, a kedze spolocnost Dimon od roku 1997 [vlastnila] celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, mohla skutocne vykonávat vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti". V odôvodnení c. 382 uvedeného rozhodnutia Komisia spresnila, ze "skutkové okolnosti, na ktoré [zalobkyna] upozornila spolocnost Dimon vo svojej korespondencii, mali u tejto spolocnosti vyvolat okamzitú reakciu bud v tom zmysle, ze by sa primerane distancovala od akéhokolvek mozného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, alebo v tom zmysle, ze by pozadovala, aby vedenie [zalobkyne] ukoncilo akékolvek potenciálne protisútazné správanie", a potom konstatovala, ze "spolocnost Dimon nakoniec nic také neurobila". 34 Komisia okrem toho v odôvodnení c. 381 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze tvrdenia, ktoré spolocnost Dimon uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách s cielom preukázat, ze zalobkyna konala na trhu samostatne, sú nedôvodné. 35 Nakoniec Komisia odmietla tvrdenie spolocnosti Dimon, podla ktorého porusila zásadu zákazu diskriminácie tým, ze túto spolocnost povazuje za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, hoci materskú spolocnost spolocnosti Cetarsa, t. j. Sociedad estatal de participaciones industriales (dalej len "Sepi") za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti nepovazovala. Komisia odôvodnila toto rozdielne zaobchádzanie skutocnostami, ze na rozdiel od toho, co tvrdila spolocnost Dimon, "[jej] spis... neobsahuje priamu komunikáciu medzi spolocnostami Cetarsa a Sepi v súvislosti s predmetom prejednávanej veci", "úcast Sepi v spolocnosti Cetarsa je v zásade financná, podobne ako je to vo vztahu medzi spolocnostou Intabex a [zalobkynou]", "spolocnost Cetarsa (na rozdiel od [zalobkyne]) zdruzuje vsetky cinnosti spracovania tabaku v rámci skupiny Sepi a z rovnakého dôvodu je zjavne riadená samostatne" a nakoniec "spolocnost Cetarsa nie je 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Sepi" (odôvodnenie c. 384 napadnutého rozhodnutia). 36 Na základe týchto rôznych skutocností Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Dimon "musí byt so [zalobkynou] spolocne zodpovedná za správanie zalobkyne opísané v [napadnutom rozhodnutí] pocas obdobia od druhej polovice roku 1997 do 10. augusta 2001" (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 37 V odôvodneniach c. 387 az 400 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala prípad spolocnosti WWTE. Konstatovala, ze pocas obdobia od roku 1995 do mája 1998 WWTE bola spolocne kontrolovaná zo strany SCC (prostredníctvom SCTC a TCLT) a prezidentom spolocnosti WWTE a jeho rodinou a uviedla viacero skutocností, ktoré preukazovali, ze pocas tohto obdobia SCC "a/alebo jej dcérske spolocnosti" vykonávali skutocný vplyv na správanie WWTE v Spanielsku (odôvodnenie c. 391 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o obdobie od mája 1998 az do dátumu vydania napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla rad skutocností, ktoré preukazujú, ze SCC mala nad WWTE výlucnú kontrolu, ci uz priamo alebo prostredníctvom spolocností SCTC a TCLT, a vykonávala rozhodujúci vplyv na jej obchodnú politiku. Dodala, ze "tvrdenia predlozené zo strany SCC v jej odpovedi na oznámenie o výhradách neodôvodnujú v tejto súvislosti odlisný záver" (odôvodnenie c. 399 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na tieto rôzne skutocnosti Komisia dospela k záveru, ze prinajmensom od roku 1996 vykonávali "SCC a/alebo jej dcérske spolocnosti SCTC a TCLT" rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku WWTE, a preto musia byt povazované za solidárne zodpovedné za praktiky, ktoré sú poslednej uvedenej spolocnosti vytýkané, a musia byt zahrnuté medzi adresátov napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 400 napadnutého rozhodnutia). D - Urcenie výsky pokút 38 Komisia v odôvodneniach c. 404 az 458 napadnutého rozhodnutia skúmala otázku pokút, ktoré majú byt ulozené jeho adresátom. 39 Výsku pokút Komisia urcila v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetných porusení, teda dvoch kritérií, ktoré výslovne uvádza clánok 23 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré bolo podla znenia napadnutého rozhodnutia uplatnitelné v case týchto porusení (odôvodnenia c. 404 a 405 napadnutého rozhodnutia). 40 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdému z adresátov Komisia uplatnila metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne výslovne neodkázala. V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez zhodnotila, ci a v akom rozsahu adresáti splnili poziadavky stanovené v oznámení o spolupráci. 1. Východisková suma pokút 41 Najskôr Komisia v odôvodnení c. 414 napadnutého rozhodnutia kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné" po tom, ako v odôvodneniach c. 408 az 413 tohto rozhodnutia skúmala ich povahu, ich konkrétny dosah na trh, velkost relevantného geografického trhu a velkost trhu predmetného tovaru. 42 Potom Komisia v odôvodnení c. 415 napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze treba "zohladnit osobitnú váhu kazdého podniku, a teda skutocný vplyv jeho protiprávneho konania na hospodársku sútaz, aby bol odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej kazdému podniku primeraný protiprávnemu konaniu, ktoré treba potrestat". 43 Komisia rozlisovala medzi kartelom spracovatelov (odôvodnenia c. 416 az 424 napadnutého rozhodnutia) a kartelom zástupcov výrobcov (odôvodnenia c. 425 az 431 napadnutého rozhodnutia). 44 Pokial ide o kartel spracovatelov, Komisia sa po prvé domnievala, ze "pokuty sa majú odstupnovat podla podielu na protiprávnom konaní a postavenia, ktoré má kazdý predmetný úcastník na trhu" (odôvodnenie c. 416 napadnutého rozhodnutia). 45 V tejto súvislosti Komisia vyhlásila, ze "najvyssia východisková suma pokuty má byt ulozená spolocnosti Deltafina z dôvodu jej popredného postavenia na trhu ako hlavného odberatela spanielskeho spracovaného tabaku" (odôvodnenie c. 417 napadnutého rozhodnutia). 46 Pokial ide o spracovatelov, Komisia sa domnievala, ze "podiel" týchto spracovatelov na protiprávnych postupoch "mozno zhruba povazovat za podobné" (odôvodnenie c. 418 napadnutého rozhodnutia). Zastávala vsak názor, ze treba zohladnit rozlicnú velkost kazdého z predmetných spracovatelov a ich podiely na trhu, a na tomto základe ich rozdelila do troch kategórií. 47 Komisia tak zaradila spolocnost Cetarsa do prvej kategórie kvalifikovanej ako "osobitná", pretoze bola "zdaleka najväcsím spanielskym spracovatelom", a z toho dôvodu jej bolo potrebné ulozit najvyssiu východiskovú sumu (odôvodnenie c. 419 napadnutého rozhodnutia). Zalobkynu a spolocnost WWTE zaradila do druhej kategórie, pricom uviedla, ze kazdá z týchto spolocností má priblizne 15 % podiel na trhu a treba im ulozit rovnakú východiskovú sumu (odôvodnenie c. 420 napadnutého rozhodnutia). Napokon spolocnost Taes bola zaradená do tretej kategórie, lebo jej podiel na trhu bol len 1,6 %, a bolo jej teda potrebné ulozit najnizsiu východiskovú sumu (odôvodnenie c. 421 napadnutého rozhodnutia). 48 Po druhé Komisia s cielom zabezpecit pokute dostatocne odstrasujúci úcinok usúdila, ze na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost WWTE treba uplatnit násobitel 1,5, co zodpovedá zvýseniu o 50 %, a na východiskovú sumu stanovenú pre zalobkynu násobitel 2, co zodpovedá zvýseniu o 100 % (odôvodnenie c. 423 napadnutého rozhodnutia). Povazovala totiz za potrebné zohladnit skutocnost, ze obaja títo spracovatelia patrili napriek svojmu pomerne malému podielu na trhu nákupu spanielskeho surového tabaku k nadnárodným spolocnostiam so znacnou financnou a ekonomickou silou a ze "okrem toho" konali "pod rozhodujúcim vplyvom svojich materských spolocností" (odôvodnenie c. 422 napadnutého rozhodnutia). 49 S ohladom na tieto rôzne skutocnosti stanovila Komisia pre spracovatelov a spolocnost Deltafina východiskovú sumu pokút v odôvodnení c. 424 napadnutého rozhodnutia takto: - Deltafina: 8 000 000 eur, - Cetarsa: 8 000 000 eur, - zalobkyna: 1 800 000 eur x 2 = 3 600 000 eur, - WWTE: 1 800 000 eur x 1,5 = 2 700 000 eur, - Taes: 200 000 eur. 50 Pokial ide o kartel zástupcov výrobcov, Komisia sa domnievala, ze kazdému z nich treba ulozit iba symbolickú pokutu vo výske 1 000 eur (odôvodnenia c. 425 a 430 napadnutého rozhodnutia). Svoj postoj odôvodnila skutocnostou, ze "regulacný rámec zastresujúci kolektívne rokovanie o typových zmluvách mohol mat za následok znacný stupen neistoty, pokial ide o zákonnost konania zástupcov výrobcov a spracovatelov v presne urcenom kontexte kolektívneho rokovania o typových zmluvách" (odôvodnenie c. 428 napadnutého rozhodnutia), a to na základe niektorých skutocností uvedených v odôvodnení c. 427 napadnutého rozhodnutia. Uviedla tiez, ze "existencia a výsledky rokovaní o typových zmluvách boli vo vseobecnosti verejnosti známe a... nijaký orgán pred zacatím tohto konania nikdy nespochybnil ich zlucitelnost s právom Spolocenstva alebo so spanielskym právom" (odôvodnenie c. 429 napadnutého rozhodnutia). 2. Základná ciastka pokút 51 V odôvodneniach c. 432 a 433 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala otázku dlzky trvania porusenia vytýkaného spracovatelom a spolocnosti Deltafina. Túto dlzku trvania stanovila na pät rokov a styri mesiace, co zodpovedá dlhodobému porusovaniu. V dôsledku toho zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej kazdému zo spracovatelov a spolocnosti Deltafina o 50 %. 52 Základné ciastky pokút ulozených adresátom napadnutého rozhodnutia sa preto stanovili takto: - Deltafina: 12 000 000 eur, - Cetarsa: 12 000 000 eur, - zalobkyna: 5 400 000 eur, - WWTE: 4 050 000 eur, - Taes: 300 000 eur, - ASAJA: 1 000 eur, - UPA: 1 000 eur, - COAG: 1 000 eur, - CCAE: 1 000 eur (odôvodnenie c. 434 napadnutého rozhodnutia). 3. Pritazujúce a polahcujúce okolnosti 53 Základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Deltafina bola zvýsená o 50 % z dôvodu pritazujúcich okolností, kedze tento podnik zohrával v rámci kartelu spracovatelov úlohu vodcu (odôvodnenia c. 435 a 436 napadnutého rozhodnutia). 54 Pokial ide o polahcujúce okolnosti, Komisia v odôvodnení c. 437 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "rovnaké faktory uvedené v odôvodneniach c. 427 az 429 [napadnutého rozhodnutia] sa môzu uplatnovat na konanie spracovatelov, iba pokial ide o ich verejné rokovania a uzavretie typových zmlúv (najmä na dohodnutie cenových rozpätí a dodatocných podmienok) so zástupcami výrobcov". 55 V odôvodnení c. 438 napadnutého rozhodnutia Komisia dodala, ze pokial ide o "tajné" dohody uzavreté spracovatelmi, ktoré sa týkali (maximálnych) priemerných dodacích cien a rozdelenia mnozstiev kazdej odrody surového tabaku, postupy spracovatelov "sli jednoznacne nad rámec toho, co stanovoval uplatnitelný právny rámec, verejné vyjednávania a dohody so zástupcami výrobcov". Uznala vsak, ze "verejné vyjednávania a dohody medzi zástupcami výrobcov a spracovatelmi stanovili aspon do urcitej miery materiálny rámec (osobitne pokial ide o prílezitosti dohodnút sa a prijat spolocný postoj), v ktorom mohli spracovatelia rozvinút, okrem spolocného postoja, ktorý prijali v kontexte verejných vyjednávaní, ich tajnú stratégiu týkajúcu sa (maximálnych) priemerných dodacích cien a mnozstiev". 56 Vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 54 a 55 vyssie sa Komisia rozhodla znízit základné ciastky pokút ulozených spracovatelom a spolocnosti Deltafina o 40 % (odôvodnenie c. 438 napadnutého rozhodnutia). Základná ciastka pokuty ulozenej zalobkyni tak bola znízená na 3 240 000 eur (odôvodnenie c. 439 napadnutého rozhodnutia). 4. Maximálna výska pokuty stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 57 V odôvodneniach c. 440 az 447 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci treba takto vypocítané základné ciastky pokút pre jednotlivých adresátov upravit tak, aby neprekrocili hranicu 10 % obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 58 V odôvodnení c. 441 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pokial predmetné spolocnosti patria do jednej skupiny, pokial je preukázané, ze materské spolocnosti týchto spolocností na ne vykonávali rozhodujúci vplyv a pokial sú teda tieto materské spolocnosti solidárne zodpovedné za zaplatenie pokút ulozených ich dcérskej spolocnosti, treba na urcenie vyssie uvedenej maximálnej hranice zobrat do úvahy celosvetový obrat skupiny. 59 Po tom, co Komisia v odôvodnení c. 442 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze spolocnost Dimon je solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty ulozenej zalobkyni, v odôvodnení c. 446 tohto rozhodnutia konstatovala, ze výska uvedenej pokuty nemusí byt upravená, lebo v roku 2003 predstavoval konsolidovaný obrat spolocnosti Dimon 1 271 700 000 amerických dolárov (USD). Výska pokuty zalobkyne pred uplatnením oznámenia o spolupráci tak zostala stanovená na 3 240 000 eur (odôvodnenie c. 447 napadnutého rozhodnutia). 5. Uplatnenie oznámenia o spolupráci 60 V odôvodneniach c. 448 az 456 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyjadrila k uplatneniu oznámenia o spolupráci na spracovatelov a spolocnost Deltafina. 61 Po prvé najmä uviedla, ze títo spracovatelia a spolocnost Deltafina poziadali, aby sa na nich toto oznámenie uplatnilo, este predtým, ako im bolo dorucené oznámenie o výhradách (odôvodnenie c. 449 napadnutého rozhodnutia). 62 Po druhé konstatovala, ze bod D oznámenia o spolupráci je na spracovatelov uplatnitelný. Uviedla, ze hoci uz mala väcsinu hlavných skutocností dokazujúcich existenciu porusenia, informácie, ktoré jej spracovatelia poskytli, jej pomohli objasnit a preukázat toto porusenie (odôvodnenia c. 450 a 451 napadnutého rozhodnutia). 63 Po tretie sa Komisia domnievala, ze spolocnosti Taes vzhladom na jej "osobitne uzitocnú" spoluprácu pocas konania, najmä pokial ide o úcast spolocnosti Deltafina na porusení, a na skutocnost, ze nikdy nespochybnila skutocnosti uvedené v oznámení o výhradách, má byt priznané znízenie pokuty o 40 % podla bodu D ods. 2 prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 452 napadnutého rozhodnutia). 64 Po stvrté sa Komisia domnievala, ze informácie poskytnuté spolocnostami Cetarsa a WWTE síce boli významné, neukázali sa vsak takými uzitocnými pre jej vysetrovanie ako informácie poskytnuté spolocnostou Taes (odôvodnenie c. 453 napadnutého rozhodnutia). Dodala, ze spolocnosti Cetarsa a WWTE vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdili, ze "kartel spracovatelov týkajúci sa (maximálnych) priemerných dodacích cien na jednej strane a jednotlivé dohody uzavreté výrobcami a spracovatelmi o priemernej cene pre kazdé zoskupenie výrobcov na druhej strane boli totozné a preto sa potenciálne protisútazné úcinky správania spracovatelov a výrobcov navzájom neutralizujú", a potom uviedla, ze toto tvrdenie nezodpovedá skutkovému stavu. S ohladom na tieto skutocnosti sa Komisia rozhodla priznat týmto dvom spracovatelom znízenie pokuty o 25 % v súlade s bodom D ods. 2 prvou zarázkou oznámenia o spolupráci. 65 Po piate, pokial ide o zalobkynu, Komisia konstatovala, ze zalobkyna jej tiez poskytla uzitocné informácie, ale ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnila skutkové okolnosti "rovnako ako spolocnosti Cetarsa a WWTE" (odôvodnenie c. 454 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez uviedla, ze zalobkyna poprela tajnú povahu dohôd spracovatelov o (maximálnych) priemerných dodacích cenách. Vzhladom na tieto skutocnosti jej priznala znízenie pokuty o 20 %. 66 Po sieste Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnosti Deltafina o 10 % (odôvodnenie c. 456 napadnutého rozhodnutia). 6. Konecná suma pokút 67 Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila sumy pokút ulozených podnikom a zdruzeniam podnikov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - Deltafina: 11 880 000 eur, - Cetarsa: 3 631 500 eur, - zalobkyna: 2 592 000 eur, - WWTE: 1 822 500 eur, - Taes: 108 000 eur, - ASAJA: 1 000 eur, - UPA: 1 000 eur, - la COAG: 1 000 eur, - la CCAE: 1 000 eur (odôvodnenie c. 458 napadnutého rozhodnutia). 68 Spolocnost Dimon bola vyhlásená za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej zalobkyni a spolocnosti SCC, SCTC a TCLT za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti WWTE (odôvodnenie c. 458 a clánok 3 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 69 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. januára 2005 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 70 O den skôr podali spolocnosti SCC, SCTC a TCLT zalobu smerujúcu k zruseniu napadnutého rozhodnutia (vec T-24/05) a spolocnost WWTE zalobu smerujúcu k znízeniu pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená (vec T-37/05). 71 Dna 28. januára 2005 podala spolocnost Dimon zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená (vec T-41/05). 72 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. augusta 2005 zalobkyna poziadala o spojenie prejednávanej veci s vecami T-24/05, T-37/05 a T-41/05. 73 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. septembra 2005 Komisia oznámila Súdu prvého stupna, ze sa domnieva, ze spojenie týchto styroch vecí neumozní výrazne zlepsit efektívnost konania a ze necháva na jeho rozhodnutí, ci sa má ziadosti o spojenie vyhoviet. 74 Súd prvého stupna tejto ziadosti o spojenie nevyhovel. 75 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité otázky. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli v stanovenej lehote. 76 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 9. septembra 2009. 77 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia, - znízil výsku pokuty, ktorú jej Komisia ulozila, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 78 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 79 Zalobkyna uvádza na podporu zaloby styri zalobné dôvody: - prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nedostatku odôvodnenia, - druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, - tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, - stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení oznámenia o spolupráci, ako aj zásad proporcionality, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 80 Prvý zalobný dôvod sa v podstate uvádza na podporu návrhu smerujúceho k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia. Ostatné tri zalobné dôvody sa uvádzajú na podporu návrhu smerujúceho k zmene tohto rozhodnutia. A - O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nedostatku odôvodnenia 81 Prvý zalobný dôvod sa clení na tri casti. Prvé dve casti sú zalozené na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, ale druhá cast tohto zalobného dôvodu sa uvádza len subsidiárne k prvej casti. Tretia cast tohto zalobného dôvodu, ktorá bola uplatnená v stádiu repliky, je zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na nedostatku odôvodnenia. Tretia cast tohto zalobného dôvodu bude preskúmaná pred druhou castou. 1. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, pokial ide o existenciu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania 82 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia postupovala nesprávne, ked rozhodla, ze spolocnost Dimon je solidárne zodpovedná za porusenie, a ze teda na úcely uplatnenia hornej hranice 10 % obratu stanovenej clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nebola oprávnená vychádzat z jej konsolidovaného obratu. Zalobkyna uvádza, ze obrat, ktorý dosiahla za danové obdobie predchádzajúce dátumu vydania napadnutého rozhodnutia, predstavoval 8 163 815 eur, a domnieva sa teda, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, uvedenú hranicu znacne prekracuje. 83 Na podporu svojich tvrdení zalobkyna po prvé uvádza, ze skutkové okolnosti, na ktorých základe Komisia rozhodla o zodpovednosti spolocnosti Dimon, sú irelevantné, a ze nie je dostatocne preukázané, ze by na nu spolocnost Dimon vykonávala rozhodujúci vplyv, pokial ide o jej úcast na predmetných obmedzujúcich postupoch. 84 Zalobkyna, ktorá predtým pripomenula, ze má k dispozícii "miestne vedenie", v tomto ohlade po prvé poukazuje na nizsie uvedené skutocnosti, ktoré podla nej dokazujú jej úplnú samostatnost pri nákupoch surového tabaku: - nijaká zo spolocností skupiny Dimon nevykonávala nad uvedenými cinnostami priamu ci nepriamu kontrolu, - pri svojom nadobudnutí spolocnostou Intabex uzavrela s pánom B., svojím generálnym riaditelom, "manazérsku zmluvu" (dalej len "manazérska zmluva"), ktorou na nu boli "úplne a výlucne" prevedené právomoci týkajúce sa riadenia spolocnosti, a najmä právomoci v oblasti plánovania a riadenia nákupov (vrátane vypracúvania rocného rozpoctu a uzavierania dohôd so zoskupeniami výrobcov), - jej predstavenstvo nikdy nezaviedlo interné postupy alebo systémy, ktorými by sa pán B. musel riadit, a v manazérskej zmluve nie je nic, co by umoznovalo tvrdit, ze jeho cinnost podliehala predchádzajúcemu súhlasu alebo neskorsiemu schváleniu týmto predstavenstvom, - nijaký z clenov predstavenstva, ani nijaký jej zamestnanec s výnimkou pána B. nemal právomoc podielat sa na správe, dojednávaní alebo uzavieraní zmlúv o nákupe surového tabaku alebo zasahovat do zmluvných vztahov s výrobcami, - pri jej nadobudnutí spolocnostou Intabex táto spolocnost ponechala pána B. vo funkcii predsedu predstavenstva zalobkyne a vymenovala dalsích troch clenov tohto predstavenstva, z ktorých dvaja predtým pôsobili v skupine spolocností Intabex (a to pán T. a pán G.) a tretí bol "nezávislý odborník", - pôvodný tím pána B. zodpovedný za riadenie a správu nákupov zostal po jej nadobudnutí spolocnostou Intabex vo funkcii, - nijaký z clenov jej predstavenstva nebol súcasne clenom predstavenstva alebo riadiacich orgánov spolocnosti Intabex alebo spolocnosti Dimon, a ani ich zamestnancom, - v súvislosti so svojou nákupnou politikou alebo predmetnými obmedzujúcimi postupmi nevykonávala konzultácie ani so spolocnostou Dimon, ani s nijakou inu spolocnostou skupiny Dimon, - v súvislosti so svojou úcastou na uvedených postupoch nedostávala pokyny ani od spolocnosti Dimon, ani od nijakej inej spolocnosti skupiny Dimon, - spis Komisie neobsahuje nijaký dôkaz o priamej úcasti spolocnosti Dimon alebo akejkolvek inej spolocnosti skupiny Dimon na porusovaní. 85 Po druhé zalobkyna popiera, ze by spolocnosti Dimon odovzdávala "správy o cinnosti" a "správy z terénu" uvedené v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze Komisia nemá nijaký dôkaz o tom, ze by tieto správy boli odovzdávané osobám mimo jej predstavenstva alebo riadiacich orgánov. Zalobkyna spresnuje, ze pokial boli uvedené správy systematicky prekladané do anglictiny, bolo to preto, aby sa ulahcil výkon funkcie pána T., ktorý nehovoril spanielsky a ktorý v roku 1998 pracoval v spolocnosti Dimon International Services Ltd., teda spolocnosti zo skupiny Dimon so sídlom v Spojenom královstve, ktorá poskytovala prevádzkové sluzby. Zalobkyna dodáva, ze pokial boli predmetné správy zasielané pánovi T. do sídla tejto spolocnosti, neboli mu takto zasielané ako clenovi predstavenstva tejto spolocnosti, ale len preto, ze tam pracoval a preberal celú korespondenciu od zalobkyne. 86 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze ani nijaký z listov uvedených v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia nebol adresovaný spolocnosti Dimon. Zalobkyna tvrdí, ze korespondovala s pánom T. ako clenom svojho predstavenstva a dalej s pánom S., ktorý od roku 2000 zastával funkciu koordinácie cinnosti v Európe u spolocnosti Dimon International Services. Zalobkyna dodáva, ze väcsina týchto listov nijako nesúvisela s jej politikou nákupu surového tabaku alebo s jej predmetnými postupmi. Spresnuje, ze pán B. vo svojich e-mailoch z 30. októbra 2000 a 9. mája 2001, ktorých adresátom bol pán S., ho len neurcito a vseobecne informoval o niektorých verejných a známych skutocnostiach, a to o existencii kolektívneho vyjednávania o cenách medzi spracovatelmi na jednej strane a zoskupeniami výrobcov a polnohospodárskymi druzstvami na druhej strane. Pokial ide o fax pána B. zo 14. decembra 1998, ten bol adresovaný spolocnosti Dimon International Inc. a nie spolocnosti Dimon a týkal sa len otázok súvisiacich so zmluvou o predaji spracovaného tabaku, ktorú zalobkyna uzavrela so spolocnostou Deltafina este pred svojim zaclenením do skupiny Dimon. 87 V replike zalobkyna spochybnuje úlohu a funkcie, ktoré podla Komisie zastávali pán T. a pán S., pricom poukazuje na nasledujúce skutocnosti: - nijaká skutocnost v spise nesvedcí o tom, ze by pán T. odovzdával spolocnosti Dimon informácie, ktoré získaval ako clen správnej rady zalobkyne, alebo ze by vykonával dohlad nad jej nákupnou politikou s cielom informovat o nej spolocnost Dimon, - pán T. nezastával v skupine Dimon významné funkcie a nebol poverený zaclenením cinností zalobkyne do tejto skupiny, - v auguste 1998, v nadväznosti na spor medzi spolocnostou Dimon a rodinou pána T., prestal byt pán T. clenom predstavenstva spolocnosti Dimon International Services, - pán T. bol len prechodne clenom predstavenstva dalsích - "velmi málo významných" - spolocností skupiny Dimon, - pán S. bol v case, ked dostal jediné dva listy týkajúce sa sporných obmedzujúcich postupov, zamestnancom spolocnosti Dimon International Services a nebol clenom predstavenstva nijakej zo spolocností skupiny Dimon, - pán S. nikdy nevykonával cinnost v súvislosti s politikou zalobkyne v oblasti nákupu surového tabaku a nikdy nebol zamestnancom spolocnosti Dimon ani clenom jej predstavenstva. 88 Dalej zalobkyna tvrdí, ze z judikatúry, na ktorú Komisia poukazuje v odôvodneniach c. 371 az 374 napadnutého rozhodnutia, a najmä z bodov 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaného v bode 29 vyssie, jasne vyplýva, ze skutocnost, ze materská spolocnost vlastní celý kapitál svojej dcérskej spolocnosti, nestací sama osebe na to, aby bolo mozné sa domnievat, ze na nu vykonáva rozhodujúci vplyv. Na pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti sú potrebné este dalsie faktory nez len miera úcasti, predovsetkým vtedy, ked sa v priebehu správneho konania dotknuté spolocnosti, tak ako v prejednávanej veci, postavili proti uplatneniu tejto domnienky. 89 Zalobkyna tvrdí, ze také faktory v prejednávanej veci chýbajú. Konkrétne trvá na tom, ze spolocnost Dimon nevykonávala kontrolu nad jej politikou nákupu surového tabaku a ze nie je preukázané, ze by sa spolocnost Dimon priamo podielala na porusovaní alebo ze by jej udelila pokyn dopustit sa ho. Zalobkyna uvádza, ze ked materská spolocnost dostane ciastocné a nepresné informácie o niektorých z obmedzujúcich postupov, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost, táto skutocnost nebola nikdy "ako taká a samostatne" povazovaná za dostatocnú na to, aby bola materská spolocnost povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti. Zalobkyna uvádza, ze podla judikatúry je nevyhnutné, aby bola materská spolocnost sústavne informovaná o aktivitách kartelu a aby teda bola schopná podrobne sa oboznámit s obmedzujúcimi postupmi svojej dcérskej spolocnosti. Zalobkyna vsak nikdy spolocnosti Dimon neposkytla informácie o svojej nákupnej politike a uz vôbec nie o inkriminovaných postupoch. 90 Komisia sa domnieva, ze prvú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 91 Komisia najskôr uvádza rad úvah o pojme "podnik" v práve hospodárskej sútaze a o podmienkach, za ktorých môze byt materská spolocnost povazovaná za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti. Pokial ide o posledný uvedený bod, Komisia s odkazom na rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, uvádza, ze je potrebné nielen to, aby materská spolocnost bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale aj to, aby tento vplyv skutocne vyuzila. 92 Pokial ide konkrétne o druhú z podmienok uvedených v bode 91 vyssie, Komisia popiera, ze by pozadovala, aby materská spolocnost udelila svojej dcérskej spolocnosti pokyn na porusenie clánku 81 ES. Komisia tvrdí, ze judikatúra pri definovaní tejto podmienky konstantne odkazuje na nesamostatnost dcérskej spolocnosti pri urcovaní svojho celkového správania na trhu, a to bez preukazovania konkrétnej súvislosti s dotknutým porusením. 93 Komisia tvrdí, ze medzi dôkazmi preukazujúcimi skutocný výkon kontroly politiky dcérskej spolocnosti figuruje skutocnost, ze materská spolocnost je zastúpená v jej predstavenstve. Dodáva, ze dcérska spolocnost má mensiu moznost byt samostatná vtedy, ak je cinná na rovnakom trhu ako jej materská spolocnost, alebo na trhu, ktorý je s ním úzko spojený. Okrem týchto vseobecných dôkazov môzu niektoré osobitné dôkazy prispiet k preukázaniu toho, ze materská spolocnost sa podiela na obchodnej politike svojej dcérskej spolocnosti alebo ze uplatnuje mechanizmy, ktoré jej umoznujú dohliadat na cinnosti dcérskej spolocnosti. 94 Komisia dodáva, ze judikatúra pripustila, ze ak 100 % podiel v dcérskej spolocnosti má jej materská spolocnost, predpokladá sa, ze materská spolocnost vykonáva svoju moznost ovplyvnovat správanie dcérskej spolocnosti. Materská spolocnost by mohla túto domnienku vyvrátit, ak by predlozila dôkazy, ze v skutocnosti sa uvedená dcérska spolocnost správa na trhu samostatne. 95 Dalej Komisia pripomína dôvody, pre ktoré sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze spolocnost Dimon musí byt povazovaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna. 96 Komisia po prvé uvádza, ze od druhého polroka roku 1997 vlastní spolocnost Dimon prostredníctvom spolocnosti Intabex celý kapitál zalobkyne, takze bolo mozné vychádzat z domnienky, ze na správanie zalobkyne skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv. 97 Komisia po druhé tvrdí, ze táto domnienka je potvrdená dalsími skutocnostami obsiahnutými v jej spise. V tomto ohlade Komisia najskôr poukazuje na to, ze nákup a predaj tabaku tvorí prevaznú cast cinnosti skupiny Dimon, ze spolocnost Dimon nakupuje od roku 1999 velkú cast spracovaného tabaku od zalobkyne a ze spolocnost Dimon uzavrela so spolocnostami Cetarsa a Deltafina niekolko zmlúv týkajúcich sa v prvom prípade subdodávok a v druhom prípade predaja tabaku od zalobkyne. Komisia potom uvádza, ze zalobkyna pripravovala "správy o cinnosti" a "správy z terénu", ktoré podrobne opisovali jej cinnosti, a najmä dohody uzavreté medzi spracovatelmi a kolektívne vyjednávanie s výrobcami. Komisia zdôraznuje, ze pán T. ako clen predstavenstva zalobkyne a dalsích spolocností skupiny Dimon, a tým pádom aj sprostredkovatel konajúci na úcet spolocnosti Dimon, získaval kópie týchto správ. Komisia nakoniec odkazuje na listy uvedené v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia a najmä uvádza, ze niektoré z nich sa vztahovali na predmetné obmedzujúce postupy a ich adresátmi boli pán T. alebo pán S., ktorí konali v mene spolocnosti Dimon, a dalsie listy sa týkali zmlúv o spracovaní alebo predaji tabaku uzatvorených skupinou Dimon so spolocnostami Cetarsa a Deltafina. 98 Komisia po tretie uvádza, ze sa ani zalobkyni ani spolocnosti Dimon v ich odpovedi na oznámenie o výhradách nepodarilo vyvrátit domnienku uvedenú v bode 94 vyssie. Komisia sa domnieva, ze skutocnost, ze zalobkyna má vlastné miestne vedenie, sama osebe nestací ako dôkaz, ze konala samostatne, a uvádza, ze manazérska zmluva stanovuje, ze pán B. podlieha "systémom" a "postupom" stanoveným predstavenstvom zalobkyne. b) Posúdenie Vseobecným súdom 99 Treba pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze sa vztahuje na cinnosti podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59) a ze pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112). 100 Judikatúra tiez spresnila, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 101 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78, a z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39). 102 Pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt právnická osoba, ktorá nie je páchatelom porusenia, napriek tomu potrestaná, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ak dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 132 a 133; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 44, a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 15), najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, bod 117, a ETI a i., uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 49). 103 V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 99 a 100 vyssie. Skutocnostou, ktorá Komisii umoznuje, aby za adresáta rozhodnutia ukladajúceho pokuty oznacila materskú spolocnost, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým skôr ani úcast materskej spolocnosti na uvedenom porusovaní, ale skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 58). 104 Z judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia by sa nemala uspokojit konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale rovnako musí preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný (pozri v tomto zmysle rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 137, a AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 50). 105 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 136 a 137) a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 50, a rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 961 a 984). 106 Na domnienku, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 29). 107 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanom v bode 29 vyssie, uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 105 tohto rozsudku podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom vykonávaní vplyvu materskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 57). 108 Nakoniec treba spresnit, ze domnienka zalozená na vlastníctve podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu sa uplatnuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou priamy vztah, ale tiez v prípade, ako je to v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy, prostredníctvom dalsej dcérskej spolocnosti. 109 Dalej treba pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia podnikom, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ods. 1 ES, ulozit rozhodnutím pokuty, ktoré nesmú presiahnut 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým z podnikov, ktorý sa porusenia zúcastnil. Rovnaký údaj sa nachádzal v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 110 Obrat uvedený v týchto ustanoveniach sa podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vztahuje na celkový obrat dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119; rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 367, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 533), teda podniku, ktorému bolo pripísané porusenie a ktorý bol teda vyhlásený za zodpovedný (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 181, a zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 116). 111 Pokial ide o pojem "predchádzajúci obchodný rok", ktorý je uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba ho chápat ako obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, s výnimkou osobitných situácií, ked obrat za tento posledný obchodný rok neposkytuje ziadny uzitocný údaj o skutocnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a nálezitej výske pokuty, ktorá mu má byt ulozená (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, body 25, 29 a 30), co ale nie je prípad prejednávanej veci. 112 Z toho vyplýva, ze otázkou, ktorá sa vynára v rámci tejto casti prvého zalobného dôvodu, je, ci sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze v prejednávanej veci dotknutý podnik tvorila zalobkyna a spolocnost nachádzajúca sa na cele skupiny, do ktorej zalobkyna patrí, teda spolocnost Dimon. V prípade kladnej odpovede na túto otázku bude potrebné s ohladom na zásady pripomenuté v bodoch 109 az 111 vyssie dospiet k záveru, ze Komisia na úcely uplatnenia vyssie uvedenej hranice 10 % obratu oprávnene v odôvodneniach c. 442 a 446 napadnutého rozhodnutia zohladnila konsolidovaný obrat dosiahnutý spolocnostou Dimon v roku 2003. 113 Pri skúmaní tejto otázky treba najskôr urcit, na základe akých kritérií pouzitých v napadnutom rozhodnutí Komisia pripísala materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a ci sú tieto kritériá v súlade so zásadami stanovenými v danej oblasti judikatúrou, a potom treba overit, ci Komisia tieto kritériá pouzila správne, ked dospela k záveru, ze v prípade zalobkyne a spolocnosti Dimon ide o jediný hospodársky subjekt. O kritériách uplatnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí na pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti 114 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a v dôsledku toho pri rozhodnutí, ze bude spolocne s dcérskou spolocnostou medzi osobami, ktorým je toto rozhodnutie urcené, ako aj pri jej uznaní za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej uvedenej dcérskej spolocnosti sa Komisia riadila nasledujúcimi úvahami. 115 Komisia vychádzala z predpokladu, ze takéto pripísanie je mozné vtedy, ak materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria súcast tej istej hospodárskej jednotky a v dôsledku toho predstavujú jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 116 Rozhodujúcou okolnostou, z ktorej vychádzala Komisia pri závere, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost splnajú tento predpoklad, je chýbajúca samostatnost dcérskej spolocnosti pri jej správaní na trhu (pozri odôvodnenie c. 371 napadnutého rozhodnutia), pricom táto chýbajúca samostatnost je dôsledkom vykonávania "rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na správanie jej dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 18, 372, 373, 378, 380, 381, 383, 391, 392, 397, 399, 400, 422 a 441 napadnutého rozhodnutia). 117 V tejto súvislosti Komisia dospela k názoru, ze sa nemôze uspokojit s konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný (pozri najmä odôvodnenia c. 18, 376, 384, 391, 392, 397, 399 a 400 napadnutého rozhodnutia). 118 Z odôvodnenia c. 384 napadnutého rozhodnutia tak najmä vyplýva, ze Komisia usúdila, ze by nebolo namieste pripísat spolocnosti Sepi zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Cetarsa, v ktorej mala podiel zodpovedajúci viac ako 80 % základného imania, z toho dôvodu, ze jej spis neobsahoval nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval rozhodnút, ze Cetarsa neurcovala svoje správanie na trhu samostatne. 119 Rovnako z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dôvodom, preco Komisia rozhodla o tom, ze spolocnost Universal ani jej 100 % dcérska spolocnost Universal Leaf nie sú zodpovedné za protiprávne správanie jej 90 % dcérskej spolocnosti Taes, je skutocnost, ze nemala dostatocné dôkazy o tom, ze by skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv nad spolocnostou Taes. 120 Rovnaké zásady chcela Komisia uplatnit v prípade materských spolocností spolocnosti WWTE na obdobie pred májom 1998. Najprv pristúpila k preukázaniu skutocnosti, ze tieto materské spolocnosti prostredníctvom prezidenta WWTE a jeho dvoch rodinných príslusníkov spolocne kontrolovali WWTE, aby ozrejmila, ze mali moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 388 az 391 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa potom na základe radu skutocností uvedených v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia usilovala preukázat, ze uvedené materské spolocnosti skutocne vykonávali takýto vplyv na správanie WWTE (pozri odôvodnenia c. 391, 392 a 400 napadnutého rozhodnutia). 121 Komisia okrem iného uviedla, ze v prípade, ak má materská spolocnost podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, sa podla judikatúry mozno domnievat, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia). 122 V prejednávanej veci sa vsak pri pripisovaní zodpovednosti materským spolocnostiam, ktoré sa nachádzali v tomto postavení, za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost, Komisia neuspokojila s uplatnením tejto domnienky, ale vychádzala tiez zo skutkových okolností, ktoré preukazovali, ze tieto materské spolocnosti skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv vo svojej dcérskej spolocnosti, a tak potvrdzovali uvedenú domnienku (pozri najmä odôvodnenia c. 372, 375, 376 a 378 napadnutého rozhodnutia). 123 Z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia tak výslovne vyplýva, ze Komisia nevyvodila voci materskej spolocnosti na cele holdingu, ktorého súcastou je Deltafina, a nizsie postavenej materskej spolocnosti, t. j. spolocnostiam Universal a Universal Leaf, zodpovednost za protiprávne správanie ich dcérskej spolocnosti, napriek tomu, ze mali nad nou 100 % kontrolu, z toho dôvodu, ze nemala dostatocné dôkazy o tom, ze by nad touto dcérskou spolocnostou skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv. V tomto zmysle treba chápat aj odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia, hoci je formulovaný trochu nejednoznacne. Komisia síce v tomto odôvodnení konkrétne vyhlasuje, ze v jej spise nie je "nijaký náznak faktickej úcasti spolocností Universal... a Universal Leaf na skutkoch skúmaných v [napadnutom rozhodnutí]", pokial je vsak toto vyhlásenie vykladané spolocne s odôvodnením c. 18 tohto rozhodnutia a pokial je zasadené do jeho kontextu, nemozno ho vykladat v tom zmysle, ze dôvodom, pre ktorý Komisia nevyvodila zodpovednost voci uvedeným dvom materským spolocnostiam alebo akejkolvek inej materskej spolocnosti, je ich neúcast na porusení. 124 Rovnako z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, ze dôvodom, preco Komisia nevyvodila zodpovednost spolocnosti Intabex za protiprávne správanie zalobkyne, hoci mala nad nou 100 % kontrolu, sú chýbajúce dostatocné dôkazy o skutocnom vykonávaní rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Intabex na zalobkynu, kedze jej úcast v zalobkyni bola výsostne financná (pozri tiez odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia). 125 Naopak práve skutocnost, ze vo vztahu k obdobiu po máji 1998 také dôkazy v prípade materských spolocností spolocnosti WWTE údajne existovali, viedla Komisiu spolu so skutocnostou, ze prvé uvedené spolocnosti vlastnili celý - ci po dobu iba niekolkých mesiacov takmer celý - kapitál druhej spolocnosti, k pripísaniu zodpovednosti za porusenie týmto materským spolocnostiam (pozri najmä odôvodnenia c. 375, 393, 396 a 398 napadnutého rozhodnutia). 126 Rovnakú metódu chcela Komisia uplatnit v prípade spolocnosti Dimon. Pri urcení zodpovednosti tejto spolocnosti za protiprávne správanie zalobkyne od druhého polroka roku 1997 sa tak neopierala len o domnienku vyplývajúcu z toho, ze od tej doby vlastnila celý kapitál zalobkyne (pozri odôvodnenia c. 375, 377 a 378 napadnutého rozhodnutia), ale prihliadla aj k niektorým doplnujúcim skutocnostiam, ktoré majú preukazovat, ze skutocne vykonávala na správanie tejto spolocnosti rozhodujúci vplyv (pozri odôvodnenia c. 375 a 378 az 380 napadnutého rozhodnutia). 127 To mozno vyvodit najmä z druhej vety odôvodnenia c. 378 napadnutého rozhodnutia, aj ked je tam uvedené, ze spomínané doplnujúce skutocnosti potvrdzujú, ze spolocnost Dimon bola "schopná" taký vplyv vykonávat (pozri bod 33 vyssie). Ako uznáva samotná Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, táto veta mohla byt "formulovaná jasnejsie". Pokial sa vsak vykladá spolocne s odôvodneniami c. 372 a 377 napadnutého rozhodnutia, nemozno ju chápat inak nez v zmysle opísanom v bode 126 vyssie. 128 Komisia nakoniec skúmala, ci tvrdenia uvedené dotknutými dcérskymi spolocnostami (alebo ich materskými spolocnostami) v ich odpovedi na oznámenie o výhradách v snahe preukázat, ze na trhu konali samostatne môzu obstát (pozri najmä odôvodnenia c. 381 a 399 napadnutého rozhodnutia). Pokial teda ide o argumenty uplatnené spolocnostou Dimon, Komisia ich odmietla ako nepresvedcivé, pricom najmä uviedla, ze "existencia miestneho vedenia u jej spanielskej dcérskej spolocnosti nevylucuje, ze spolocnost Dimon mohla na túto dcérsku spolocnost vykonávat rozhodujúci vplyv" (odôvodnenie c. 381 napadnutého rozhodnutia). 129 Treba spresnit, ze Komisia pouzila metódu uvedenú v bodoch 115 az 117, 121 a 122 vyssie nielen v prípade materských spolocností nachádzajúcich sa na cele skupiny spolocností, ale aj v prípade nizsie postavených materských spolocností, ako to preukazuje prípad spolocností Universal Leaf, Intabex, SCTC a TCLT. 130 Je potrebné dodat, ze táto metóda je bez ohladu na otázku, ci bola v prípade zalobkyne pouzitá správne, co bude preskúmané nizsie, úplne v súlade so zásadami zavedenými v tejto oblasti judikatúrou, ako je uvedená v bodoch 99 az 108 vyssie. 131 Pokial ide o konkrétny prípad, ked materská spolocnost vlastní celý kapitál dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia pri preukazovaní skutocnosti, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, nepochybne nevychádzala len z domnienky ustálenej judikatúrou (pozri body 105 a 106 vyssie), ale zohladnila aj dalsie skutkové dôkazy, ktoré takéto vykonávanie potvrdzovali. Komisia v tejto súvislosti na pojednávaní uviedla, ze s ohladom na stav relevantnej judikatúry v dobe prijatia napadnutého rozhodnutia sa rozhodla postupovat obozretne. 132 Tým, ze takto postupovala, vsak Komisia len zvýsila úroven dôkazov vyzadovanú na to, aby mohla rozhodnút, ze bola splnená podmienka týkajúca sa skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, pricom úplne respektovala základný pojem hospodárskej jednotky, z ktorého vychádza celá judikatúra týkajúca sa pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie právnických osôb tvoriacich jeden a ten istý podnik. 133 Treba spresnit, ze ak v prípade porusenia, na ktorom sa podiela niekolko rôznych spolocností, uplatnuje Komisia v rámci urcenom judikatúrou urcitý postup na rozhodnutie, ci je namieste vyvodzovat zodpovednost tak voci dcérskym spolocnostiam, ktoré sa fakticky dopustili tohto porusenia, ako aj voci ich materským spolocnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri rozhodovaní v prípade vsetkých spolocností z rovnakých kritérií. Komisia je totiz povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). Treba konstatovat, ze Komisia zdiela tento prístup, kedze v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "ak sa presné okolnosti, ktoré môzu viest k vyvodeniu zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, môzu menit od prípadu k prípadu, nemôze íst o porusenie zásady zákazu diskriminácie, pokial sú zásady zodpovednosti uplatnované koherentne". O existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkyne a spolocnosti Dimon 134 Treba preskúmat, ci Komisia správne uplatnila kritériá uvedené v bodoch 115 az 117, 121 a 122 vyssie pri rozhodnutí o existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkyne a spolocnosti Dimon od druhého polroka roku 1997 a následnom vyvodení solidárnej zodpovednosti spolocnosti Dimon za porusenie, ako aj pri rozhodovaní o povinnosti zaplatit pokutu a zahrnutí spolocnosti Dimon medzi adresátov napadnutého rozhodnutia. 135 Je nesporné, ze v case od 18. novembra 1997 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia spolocnost Dimon vlastnila prostredníctvom spolocnosti Intabex celý kapitál zalobkyne. Nemozno teda spochybnovat, ze v priebehu celého tohoto obdobia bola spolocnost Dimon schopná vykonávat na jej správanie rozhodujúci vplyv (pozri bod 105 vyssie). 136 Treba teda overit, ci bola podmienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu zo strany spolocnosti Dimon splnená aj vo vztahu k tomuto obdobiu, ako tvrdí Komisia. 137 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia v prípade dcérskych spolocností pod 100 % kontrolou ich materských spolocností rozhodla pri pripisovaní zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili tieto dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam, neuspokojit sa s vychádzaním z domnienky uvedenej v bodoch 105, 106 a 121 vyssie, ale zohladnit tiez dalsie dôkazy preukazujúce skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu (pozri body 122 az 127 vyssie). 138 Je preto potrebné preskúmat, ci skutocnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí spolu so skutocnostou, ze spolocnost Dimon vlastní celý kapitál zalobkyne, z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze v posudzovanom období spolocnost Dimon skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne. Tieto skutocnosti sú uvedené v odôvodneniach c. 379 napadnutého rozhodnutia, ako aj v poznámkach pod ciarou 303 az 305 tohto rozhodnutia. Ide v podstate o rôzne správy a listy zalobkyne, ktoré boli podla Komisie urcené spolocnosti Dimon. 139 V prípade, ze to tak je, treba overit, ci tvrdenia zalobkyne uvedené v bode 84 vyssie môzu tento záver vyvrátit. - O "správach o cinnosti" a "správach z terénu" 140 Komisia poukazuje na rad "správ o cinnosti" a "správ z terénu" vypracovaných zalobkynou a najmä uvádza, ze sa v nich casto spomínali predmetné protiprávne postupy. Tieto správy, ktorých je strnást a ktoré sa vztahujú na obdobie od decembra 1998 do mája 2001, sú vymenované v poznámke pod ciarou 303 napadnutého rozhodnutia. 141 Najskôr treba poukázat na skutocnost, ze uvedené správy obsahujú podrobné informácie nielen o rôznych aspektoch obchodných cinností zalobkyne, ako je priebeh sezón nákupu surového tabaku (nakúpené mnozstvo, nákupná cena atd.), spracované mnozstvo surového tabaku a zmluvy uzatvorené so spolocnostou Cetarsa na rezanie casti jej objemu tabaku, o vývoji právnej úpravy v odvetví tabaku a o stretnutiach uskutocnených na pôde zdruzenia Anetab a s polnohospodárskymi zdruzeniami a zoskupeniami výrobcov, ale aj - ako je zdôraznené v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia - o predmetných protiprávnych postupoch. 142 Dalej treba konstatovat, ze zo spisu vyplýva, ze predmetné správy pripravoval pán B. a ze podla vlastných informácií zalobkyne boli adresované clenom jej predstavenstva. 143 Pokial ide o posledný uvedený bod, treba poukázat na to, ze spolocnost Dimon este v ten den, ked nadobudla vsetky akcie zalobkyne - prostredníctvom svojej 100 % vlastnenej dcérskej spolocnosti Intabex, ktorej úcast v zalobkyni bola len financná - vymenila troch zo styroch clenov tohto predstavenstva, ked donho vymenovala najmä dve osoby (pána G. a pána T.), ktoré uz vtedy zastávali funkcie v iných spolocnostiach skupiny Dimon. V tej dobe bol pán G. aj výkonným riaditelom spolocnosti Compańia de Filipinas, SA, ktorá je dcérskou spolocnostou spolocnosti Intabex so sídlom v Spanielsku a ktorá pôsobí v oblasti produkcie cierneho tabaku, a pán T. bol zároven zamestnancom spolocnosti Dimon International Services a clenom predstavenstva tejto spolocnosti (az do augusta 1998). 144 V tomto kontexte treba zdôraznit predovsetkým význam funkcií, ktoré pán T. zastával v skupine Dimon. Okrem toho, ze bol clenom predstavenstva zalobkyne pocas celého obdobia, v ktorom dochádzalo k porusovaniu, a clenom predstavenstva spolocnosti Dimon International Services az do augusta 1998, totiz pán T. zasadal v predstavenstve dalsích dvoch spolocností skupiny Dimon, a to spolocnosti Intabex Holding Worldwide, SA (v rokoch 1998 a 1999) a spolocnosti LRH Travel Ltd (az do novembra 2000). Ako zalobkyna uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, bol navyse poverený "zabezpecením skutocného zaclenenia skupiny Intabex do skupiny Dimon". K tomu sa pridáva skutocnost - ako bude podrobne vysvetlené v bode 160 nizsie - ze z niekolkých listov obsiahnutých v spise vyplýva, ze zalobkyna viedla konzultácie s pánom T. v otázkach týkajúcich sa jej obchodných cinností alebo ziadala o jeho predchádzajúci súhlas s prijatím niektorých dôlezitých rozhodnutí. S ohladom na tieto skutocnosti bola Komisia oprávnená domnievat sa, ze pán T. konal v mene spolocnosti stojacej na cele skupiny Dimon, teda spolocnosti Dimon, a hral úlohu sprostredkovatela medzi nou a zalobkynou. Skutocnost, ze pán T. bol so spolocnostou Dimon v spore, pre ktorý táto spolocnost v auguste 1998 ukoncila výkon jeho funkcií clena predstavenstva spolocnosti Dimon International Services, nemôze tento záver spochybnit. Nielenze bol totiz pán T. po tomto dni nadalej zamestnancom tejto spolocnosti, ale bol nadalej aj clenom správnej rady zalobkyne a spolocností Intabex Holding Worldwide a LRH Travel. 145 Skutocnosti uvedené v bodoch 142 az 144 vyssie preukazujú, ze spolocnost Dimon mala v úmysle dohliadat na cinnosti zalobkyne prostredníctvom clenov, ktorých vymenovala do predstavenstva zalobkyne, konkrétne prostredníctvom pána T., a zaistit, aby sa vyvíjali v súlade s obchodnou politikou skupiny Dimon. Aj ked teda boli predmetné "správy o cinnosti" a "správy z terénu" formálne odovzdávané uvedeným clenom, a nie priamo samotnej spolocnosti Dimon, Komisia bola oprávnená domnievat sa v odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia, ze táto spolocnost bola informovaná o obsahu týchto správ a konkrétne o predmetných protiprávnych postupoch. Toto konstatovanie je potvrdené skutocnostou uvedenou v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia, a to skutocnostou, ze uvedené správy boli systematicky prekladané zo spanielciny do anglictiny, ktorá je pracovným jazykom spolocnosti Dimon. 146 Nakoniec treba uviest, ze je nesporné, ze spolocnost Dimon, ktorá bola nepochybne schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne (pozri body 105 a 135 vyssie), nikdy neprejavila námietky proti protiprávnym postupom, o ktorých sa takto dozvedela, ani neprijala voci svojej dcérskej spolocnosti ziadne opatrenie smerujúce k zabráneniu pokracovania jej úcasti na porusovaní, a to napriek hrozbe postihov alebo zalôb o náhradu skody zo strany tretích osôb, ktorej sa takýmto správaním vystavila (pozri tiez odôvodnenie c. 382 napadnutého rozhodnutia). Komisia z toho mohla oprávnene vyvodit, ze spolocnost Dimon túto úcast mlcky schvalovala, a dospiet k názoru, ze takýto spôsob konania predstavuje dalsí nepriamy dôkaz vykonávania rozhodujúceho vplyvu na správanie jej dcérskej spolocnosti. - O korespondencii medzi zalobkynou a spolocnostou Dimon 147 Komisia sa opiera aj o niekolko listov, ktoré si údajne medzi sebou zaslali zalobkyna a spolocnost Dimon, a uvádza, ze v niektorých z nich sa hovorí o predmetných protiprávnych postupoch, ze dalsie sa týkajú zmlúv o spracovaní tabaku alebo o predaji spracovaného tabaku, ktoré spolocnost Dimon uzavrela so spolocnostami Cetarsa a Deltafina, a ze niektoré dalsie listy sa týkajú vseobecne podmienok nákupu surového tabaku a právneho rámca, ktoré platili v Spanielsku. 148 Pokial ide o listy, ktoré patria do prvej kategórie a o ktorých sa hovorí v bode 147 vyssie, Komisia v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia odkazuje napríklad na odôvodnenia c. 168 a 179 a na poznámky pod ciarou c. 217 a 229 uvedeného rozhodnutia. 149 V tomto ohlade treba najskôr konstatovat, ze v týchto listoch sa skutocne hovorí o predmetných protiprávnych postupoch. 150 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne sa fax pána B. zo 14. decembra 1998, ktorého adresátom bol pán D. (zo spolocnosti Dimon International, dcérskej spolocnosti skupiny Dimon so sídlom v Spojených státoch amerických) a o ktorom sa hovorí v odôvodnení c. 168 napadnutého rozhodnutia, netýkal výlucne zmluvy o predaji spracovaného tabaku, ktorú zalobkyna uzavrela so spolocnostou Deltafina, ale aj uvedených postupov. To jasne vyplýva z tretieho odseku tohoto faxu, kde pán B. uvádza: "Akonáhle dostanem ceny tých styroch spolocností, budem Vás o tom informovat. Uz teraz Vám vsak môzem povedat, ze problémy, ktoré vyzerali tak vázne, ked ste nás navstívili v Spanielsku, zmizli, pretoze sa vsetky spolocnosti ustálili okolo dohodnutej ceny 87 [spanielskych pesiet (ESP)] (plus mínus 2 az 3 ESP) [za kg], s tým, ze tieto ceny sú oficiálne, aj ked sa domnievame, ze Cetarsa vykonala rovnako ako my este dalsie platby výrobcom." 151 V odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia je zmienka o správe pána B. s dátumom 5. mája 1998, ktorá bola urcená pre pána T. a ktorej kópiu zaslal o den skôr pán B. faxom dalsím dvom clenom predstavenstva zalobkyne. Treba konstatovat, ze v tejto správe, ktorá opisuje priebeh sezóny nákupu tabaku v roku 1998, sa najmä uvádza, ze "[zalobkyna] významne prispela k tomu, ze podniky dospeli k istým dohodám, aby sa zamedzilo cenovej vojne z [predchádzajúceho] roka", ze "ceny boli vyjednané so zdruzeniami a [zoskupeniami výrobcov tabaku]", ze "vôbec prvý krát... [sa zabránilo] vojne medzi podnikmi a kazdý z nich mohol nakúpit mnozstvo, aké chcel", a ze "vyjednávania s [týmito zoskupeniami] boli tazké, ale vsetky podniky svoje postoje zastávali zodpovedne a v duchu spolupráce". V uvedenej správe sa tiez hovorí o tom, ze zalobkyna a spolocnost WWTE sa zaviazali nakúpit rovnaké mnozstvá tabaku ako predchádzajúci rok a ze spracovatelia sa dohodli na tom, ze zoskupeniam výrobcov budú platit zálohy vo výske 35 ESP/kg za odrodu Virginia a vo výske 45 ESP/kg za odrody Burley. Nakoniec je v uvedenej správe zmienka o "vhodnosti dalsích dohôd medzi spracovatelmi do budúcnosti". S ohladom na tieto skutocnosti nemozno spochybnovat, ze správa z 5. mája 1998 na predmetné protiprávne postupy odkazovala. 152 To isté platí, pokial ide o e-mail pána B. z 30. októbra 2000, ktorého adresátom bol pán S. a na ktorý sa odkazuje v poznámke pod ciarou 217 napadnutého rozhodnutia. V tomto e-maili totiz pán B. najskôr pripomína, ze na stretnutí usporiadanom v rámci zdruzenia Anetab spracovatelia rokovali o zvýsení cien, ktoré pozadovali zoskupenia a zdruzenia výrobcov, a jednomyselne sa dohodli na tom, ze s ním súhlasit nebudú. V tomto e-maili sa dalej uvádza, ze na stretnutí, ktoré sa konalo s týmito zoskupeniami a zdruzeniami, spracovatelia trvali na svojom stanovisku a zoskupeniam a zdruzeniam jasne oznámili, ze ich návrh na 20 % zvýsenie odmietajú. 153 Pokial ide o e-mail pána B. z 9. mája 2001, ktorého adresátom bol pán S. a o ktorom sa hovorí v poznámke pod ciarou c. 229 napadnutého rozhodnutia, uvádza sa v nom, ze spracovatelia sa zisli v sídle zdruzenia Anetab, "aby sa pripravili na rokovanie s výrobcami o cenách", a jasne sa tu teda odkazuje na fakt, ze spracovatelia sa medzi sebou dohovárali na nákupných cenách surového tabaku. 154 Rovnako ako v prípade vyssie uvedených "správ o cinnosti" a "správ z terénu" je dalej potrebné konstatovat, ze Komisia sa v odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievala, ze spolocnost Dimon bola informovaná o obsahu dokumentov uvedených v bodoch 150 az 153 vyssie, a teda aj o predmetných protiprávnych postupoch, aj ked jej oficiálne neboli adresované. 155 Pokial teda ide o správu od pána B. s dátumom 5. mája 1998, ktorej adresátom bol pán T. (pozri bod 151 vyssie), v bode 144 vyssie uz bolo objasnené, ze pán T. konal v mene spolocnosti Dimon a vystupoval ako sprostredkovatel medzi nou a zalobkynou. Pokial ide o fax zo 14. decembra 1998 (pozri bod 150 vyssie), ktorý bol zaslaný spolocnosti Dimon International, stací konstatovat, ze zalobkyna v replike sama uviedla, ze týmto faxom chcela poskytnút isté informácie "svojmu novému akcionárovi". Lenze tým bola práve spolocnost Dimon a nie spolocnost Dimon International. 156 Pokial ide o e-maily z 30. októbra 2000 a 9. mája 2001 (pozri body 152 a 153 vyssie), ich adresátom bol pán S. Na rozdiel od toho, co naznacuje zalobkyna, pán S. nebol len zamestnancom spolocnosti Dimon International Services, ale v skupine zastával významné postavenie, takze rovnako ako v prípade pána T. bola Komisia oprávnená vychádzat z toho, ze konal v mene spolocnosti stojacej na cele tejto skupiny, v danom prípade spolocnosti Dimon. Vo svojej odpovedi z 18. marca 2002 na ziadost Komisie o informácie tak zalobkyna uviedla, ze pán S. vykonáva funkciu "generálneho riaditela skupiny Dimon v Európe". Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojich písomnostiach tiez spresnila, ze od roku 2000 "zastáva funkciu koordinácie prevádzky v Európe". Niektoré údaje obsiahnuté v e-maili z 9. mája 2001 a v odpovedi pána S. na tento e-mail este potvrdzujú význam jeho úlohy v rámci skupiny Dimon. Pán B. tak v tomto e-maili informuje pána S. aj o svojom stretnutí s predsedom predstavenstva spolocnosti Deltafina, ktoré sa konalo popri schôdzi usporiadanej v sídle zdruzenia Anetab a ktorého cielom bolo prerokovat dve otázky, ktoré oznacuje za "velmi dôlezité", a oznamuje mu, ze sa s ním predseda predstavenstva spolocnosti Deltafina co najskôr telefonicky spojí, aby sa v tejto veci dosiahla zhoda. E-mailom z toho istého dna, ktorého adresátom bol pán B., pán S. odpovedal, ze práve hovoril s predsedom predstavenstva spolocnosti Deltafina a ze sa dohodli na velmi skorom stretnutí. Pánovi B. tiez povedal, ze súhlasí s jeho návrhmi, pokial ide o vyssie uvedené otázky. 157 Nakoniec z toho, ze spolocnost Dimon nijako nereagovala na úcast zalobkyne na porusovaní, hoci o tom bola takýmto spôsobom informovaná, mohla Komisia oprávnene vyvodzovat, ze mlcky schvaluje protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, a povazovat za dalsí nepriamy dôkaz o vykonávaní rozhodujúceho vplyvu na jej správanie (pozri bod 146 vyssie). 158 Pokial ide o listy patriace do druhej z kategórií uvedených v bode 147 vyssie, tie sú specifikované v poznámke pod ciarou c. 304 napadnutého rozhodnutia. Ide v zásade o faxy alebo e-maily, ktoré si zasielali pán B. na jednej strane a pán T. alebo pán S. na druhej strane. Z dôvodov uz uvedených v bodoch 144 a 156 vyssie treba pána T. a pána S. povazovat za osoby konajúce v mene spolocnosti Dimon. 159 Niektoré z týchto listov sa týkajú zmluvy zo septembra 1998, opätovne prerokovanej v roku 2001, na ktorej základe boli niektoré cinnosti zalobkyne v oblasti spracovania tabaku zaistované spolocnostou Cetarsa ako subdodávatelom. Z uvedených listov jasne vyplýva, ze túto zmluvu uzavrel pán B. v mene a na úcet spolocnosti Dimon a ze táto spolocnost skutocne vykonávala prostredníctvom pána T. a pána S. rozhodujúci vplyv na rokovanie o uvedenej zmluve. 160 Vo faxe z 9. septembra 1998, ktorého adresátom bol pán T., tak pán B. najskôr uviedol, ze nedávno mal niekolko stretnutí so spolocnostou Cetarsa, aby sa pokúsil vyriesit "doteraz nevyriesené otázky spolocnosti Dimon", a potom výslovne poziadal o súhlas pána T. s niektorými zmluvnými podmienkami uvedenými v zápisnici z jedného z týchto stretnutí, ktorá bola pripojená k tomuto faxu. Treba zdôraznit, ze v uvedenej zápisnici je pán B. výslovne oznacovaný za zástupcu spolocnosti Dimon. V tom istom zmysle treba poukázat na to, ze pán B. vo svojom faxe zo 14. septembra 1998 informuje pána T. o tom, ze sa "v súlade s [jeho] pokynmi" znova stretol so spolocnostou Cetarsa a ze boli vykonané zmeny v zmluve, ktorá má byt s touto spolocnostou podpísaná, vo vztahu ku ktorým ziada o súhlas pána T. Pán B. vo svojom faxe z 15. septembra 1998 informuje pána T. o tom, ze spolocnosti Cetarsa odovzdal návrh zmien, ktorý mu pán T. poskytol predchádzajúci den, a ze tento spracovatel urobil protinávrh. Pán B. vyzýva pána T., aby mu oznámil, ci treba s týmto protinávrhom súhlasit. Nakoniec treba poznamenat, ze v konecnej verzii zmluvy uzatvorenej so spolocnostou Cetarsa, ktorá bola zaslaná faxom z 18. septembra 1998, ktorého odosielatelom bol pán B. a adresátom pán T., je spolocnost Dimon oznacovaná ako jedna z dvoch zmluvných strán a pán B. ako jej zástupca. 161 Treba tiez uviest, ze pán B. vo svojom e-maili z 3. apríla 2001 informoval pána S. o priebehu opätovného vyjednávania o zmluve spomínanej v bode 160 vyssie, pricom vyjadril obavu, ze spolocnost Cetarsa bude od spolocnosti Dimon pozadovat rovnaké podmienky, aké boli dohodnuté s pánom M., predsedom predstavenstva spolocnosti Deltafina, v rámci zmluvy, ktorá s ním bola uzavretá súbezne ako s osobou konajúcou v mene spolocnosti Universal, a vyzval teda pána S., aby kontaktoval pána M. Z e-mailu pána S. z nasledujúceho dna, ktorého adresátom bol pán T., vyplýva, ze sa pán S. skutocne pokúsil spojit s pánom M. 162 Nakoniec treba poznamenat, ze pán B. vo svojom e-maili zo 7. marca 2001 informuje pána S. o svojom stretnutí so zástupcom spolocnosti Cetarsa, ktoré sa konalo predchádzajúci den, "ako bolo predtým dohodnuté v Camberley" (sídle spolocnosti Dimon International Services v Spojenom královstve), a na ktorom rokovali najmä o niektorých aspektoch opätovne prerokúvanej zmluvy so spolocnostou Cetarsa. 163 Dalsí z listov patriacich do druhej z kategórií uvedených v bode 147 vyssie sa týkajú zmluvy, na ktorej základe spolocnost Deltafina nakupuje velkú cast spracovaného tabaku od zalobkyne. Vo faxe zo 14. septembra 1998 tak pán T. ziada, aby mu pán B. poskytol presnejsie údaje o niektorých cenách a o dalsích podmienkach dohodnutých v rámci tejto zmluvy. Faxom z toho istého dna, ktorého adresátom bol pán T., mu pán B. tieto presnejsie údaje poskytol. Rovnako vo faxe zo 14. decembra 1998 spomínanom v bode 150 vyssie pán B. nielen poukázal na predmetné protiprávne postupy, ale aj odpovedal na otázku, ktorú mu polozil pán D. - ktorý bol okrem iného clenom predstavenstva spolocnosti Dimon - vo vztahu k plneniu tejto zmluvy. Nakoniec e-mail z 9. mája 2001 spomínaný v bodoch 153 a 156 vyssie dokazuje nielen to, ze spolocnost Dimon bola o uvedených postupoch informovaná, ale aj to, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodné vztahy medzi zalobkynou a spolocnostou Deltafina. 164 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze listy skúmané v bodoch 158 az 163 vyssie nijako nesúvisia s nákupom surového tabaku, toto tvrdenie je irelevantné. Nezávislost dcérskej spolocnosti od jej materskej spolocnosti totiz nemozno posudzovat len z hladiska jej cinnosti v oblasti výrobkov dotknutých porusením. Ako uz bolo uvedené v bode 102 vyssie, pri posudzovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohladnit vsetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu menit v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôzu byt predmetom vycerpávajúceho výpoctu. 165 Nakoniec pokial ide o tretí typ listov spomínaných v bode 147 vyssie, tie sú specifikované v poznámke pod ciarou c. 305 napadnutého rozhodnutia. 166 Ide o e-maily pána B., ktorých adresátom je pán S. a ktoré sa týkajú - ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 379 napadnutého rozhodnutia - vo vseobecnosti podmienok nákupu surového tabaku a právneho rámca, ktoré platili v Spanielsku. Tieto listy sú relevantné, lebo preukazujú, ze spolocnost Dimon prostredníctvom pána S. zblízka sledovala situáciu na spanielskom trhu. - O tvrdeniach, ktoré zalobkyna uviedla na dôkaz toho, ze na trhu konala samostatne 167 Najskôr treba uviest, ze zalobkyna zakladá velkú cast svojich úvah na téze, ze rozhodujúci vplyv, aký musí materská spolocnost vykonávat, aby jej mohla byt pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, sa musí týkat cinností, ktoré sú priamo spojené s uvedeným porusením, v danom prípade s nákupom surového tabaku. Z dôvodov uvedených v bodoch 102 a 164 vyssie vsak túto tézu nemozno prijat. 168 Tvrdenie zalobkyne, ze nijaká zo spolocností skupiny Dimon nevykonávala kontrolu nad nákupom surového tabaku, tak nielenze nie je pravdivé - ako vyplýva z nasledujúcich úvah - ale ani nemôze stacit na preukázanie toho, ze po svojej akvizícii spolocnostou Dimon konala na trhu samostatne. To isté platí pre jej tvrdenie, ze v súvislosti so svojou politikou nákupu surového tabaku neviedla konzultácie ani so spolocnostou Dimon, ani s nijakou inou spolocnostou skupiny Dimon. Tieto tvrdenia sú o to nepresvedcivejsie, ze spolocnost Dimon prostredníctvom pána T. ci pána S. aktívne zasahovala - ako vyplýva z dokumentov skúmaných v bodoch 158 az 163 vyssie - do dalsích aspektov obchodnej politiky zalobkyne, a to do zaistovania niektorých cinností v oblasti spracovania surového tabaku v rámci subdodávok a do predaja spracovaného tabaku. 169 Rovno treba odmietnut aj tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze spolocnost Dimon - alebo niektorá iná spolocnost zo skupiny Dimon - zalobkyni udelila pokyn na to, aby sa dopustila porusenia, alebo ze bola donho priamo zapojená. Ako uz totiz bolo uvedené v bode 103 vyssie, skutocnostou, ktorá Komisii umoznuje, aby za adresáta rozhodnutia ukladajúceho pokuty oznacila materskú spolocnost, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým skôr ani úcast materskej spolocnosti na uvedenom porusovaní, ale skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. 170 Pokial ide dalej o tvrdenie vychádzajúce z toho, ze spolocnost Intabex sa rozhodla potom, ako nadobudla zalobkynu, vymenit troch zo styroch clenov predstavenstva zalobkyne, toto tvrdenie zdaleka nevyvracia dôvodnost tézy Komisie, ale skôr preukazuje - ako uz bolo uvedené v bode 145 vyssie - ze spolocnost Dimon nemala v úmysle poskytnút zalobkyni úplnú samostatnost, ale chcela dohliadat na jej cinnosti a zaistit, aby sa rozvíjali v súlade s obchodnou politikou skupiny Dimon. V tomto ohlade treba pripomenút, ze po prvé spolocnost Intabex bola 100 % ovládaná spolocnostou Dimon a jej úcast v zalobkyni bola len financná a po druhé dvaja noví clenovia predstavenstva zalobkyne uz v okamihu, ked boli spolocnostou Intabex vymenovaní, zastávali funkcie v iných spolocnostiach skupiny Dimon (pozri bod 143 vyssie). 171 Pokial ide o skutocnost, ze v okamihu nadobudnutia zalobkyne spolocnostou Intabex bol pán B. ponechaný vo funkcii predsedu predstavenstva a ostal zachovaný aj jeho pôvodný tím zodpovedný za riadenie nákupov, táto skutocnost sama osebe nedokazuje, ze by zalobkyna konala na trhu samostatne, a to ani v súvislosti so samotným nákupom surového tabaku. Ako totiz uviedla zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, táto skutocnost bola dôsledkom rozhodnutia spolocnosti Dimon a nie jej vlastného rozhodnutia. Dalej je úplne normálne, ze ked medzinárodná skupina nadobudne celé základné imanie spolocnosti pôsobiacej na urcitom národnom trhu, na ktorom táto skupina nikdy predtým nepôsobila - ako to bolo v prípade skupiny Dimon - ponechá vo funkcii niektorých bývalých vedúcich pracovníkov tejto spolocnosti, ako aj tím, ktorý bol predtým zodpovedný za jej nákupy. 172 Pokial ide nakoniec o manazérsku zmluvu, táto síce udeluje pánovi B. rozsiahle právomoci týkajúce sa riadenia zalobkyne a konkrétne nákupu surového tabaku, výslovne vsak v clánku 1 ods. 1 stanovuje, ze pán B. je povinný dodrziavat najmä "metódy a postupy, ktoré mu stanoví predstavenstvo [zalobkyne]". Okrem toho clánok 1 ods. 2 manazérskej zmluvy ukladá pánovi B. povinnost "pravidelne a podrobne informovat [toto predstavenstvo] o vývoji cinností spolocnosti a pripravovat a predkladat v stanovených termínoch a v stanovenom formáte správy, ktoré by [uvedené] predstavenstvo mohlo pozadovat". Je teda jasné, ze pán B. pri výkone svojich funkcií vrátane funkcií týkajúcich sa nákupu surového tabaku podliehal kontrole predstavenstva zalobkyne, ako aj usmerneniam, ktoré mu predstavenstvo mohlo vydávat. Zalobkyna, ktorej sa na to Vseobecný súd na pojednávaní pýtal, napokon výslovne pripustila, ze rovnako ako u ktorejkolvek inej spolocnosti v Spanielsku malo jej predstavenstvo právomoc odmietnut, zmenit alebo zrusit rozhodnutie jej generálneho riaditela. Aj keby sa preukázalo, ze predstavenstvo zalobkyne v praxi takto nikdy nepostupovalo ani nevypracovalo také "metódy" alebo "postupy", aké sú uvedené vyssie, táto skutocnost nic nemení na tom, ze - na rozdiel od toho, co naznacuje zalobkyna - pán B. nebol pri riadení spolocnosti, ani pri jej politike nákupu surového tabaku úplne nezávislý. Treba dodat, ze na rozdiel od toho, o com by zalobkyna chcela presvedcit, nebolo udelenie právomocí pánovi B. v manazérskej zmluve nicím výnimocné a zalobkynu nijako neodlisovalo od iných spolocností zalozených podla spanielskeho práva. Je totiz dost obvyklé, ze sa predstavenstvo urcitej spolocnosti nezaoberá beznou cinnostou tejto spolocnosti. 173 S ohladom na konstatovanie uvedené v bode 145 vyssie, podla ktorého spolocnost Dimon prostredníctvom clenov predstavenstva zalobkyne, ktorých vymenovala, a konkrétne prostredníctvom pána T., dohliadala na jej cinnosti, nie sú tvrdenia zalozené na manazérskej zmluve a na právomociach udelených pánovi B. presvedcivé. V tom istom zmysle - pokial ide vo vseobecnosti o skutocnost, ze zalobkyna má vlastné miestne vedenie - treba dospiet k rovnakému záveru ako Komisia, ze táto skutocnost sama osebe nedokazuje, ze by svoje správanie na trhu urcovala nezávisle od svojej materskej spolocnosti. V prejednávanej veci sa teda zalobkyna síce v takej situácii nachádzala, konala vsak pod dohladom spolocnosti Dimon, ktorá dokonca hrala pri niektorých aspektoch jej obchodnej politiky aktívnu úlohu (pozri najmä body 158 az 163 vyssie). 174 Zo vsetkých úvah, ktoré boli uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia konala oprávnene, ked dospela k záveru, ze v prípade zalobkyne a spolocnosti Dimon ide od 18. novembra 1997 o jeden hospodársky subjekt, a vyvodila preto voci spolocnosti Dimon solidárnu zodpovednost za porusenie a zaplatenie pokuty a zahrnula ju medzi adresátov napadnutého rozhodnutia. 175 S ohladom na zásady pripomenuté v bodoch 109 az 111 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia pri výpocte hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tiez konala oprávnene, ked vychádzala z konsolidovaného obratu spolocnosti Dimon v roku 2003, teda v roku, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého rozhodnutia. 176 Prvú cast prvého zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. 2. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na nedostatku odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 177 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia svoje dôvody, pre ktoré má byt voci spolocnosti Dimon vyvodená solidárna zodpovednost za predmetné protiprávne správanie, uviedla prvý krát az v stádiu vyjadrenia k zalobe, co je v rozpore s povinnostou odôvodnenia. Zalobkyna konkrétne uvádza, ze ani v oznámení o výhradách ani v napadnutom rozhodnutí sa Komisia v tomto ohlade neopierala o skutocnost, ze pán T. bol jedným z clenov jej predstavenstva a "významným riaditelom" spolocnosti Dimon, ze spolocnosti Dimon poskytoval kópie správ, ktoré mu odovzdával pán B., a ze zaistoval skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Dimon na zalobkynu. 178 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia posudzovala prípadnú zodpovednost materských spolocností spolocnosti Taes a spolocnosti Cetarsa na jednej strane a prípadnú zodpovednost jej materskej spolocnosti na druhej strane na základe "úplne odlisných" kritérií, cím porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 179 Komisia tvrdí, ze tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba odmietnut ako neprípustnú, lebo obe výhrady, z ktorých sa skladá, sú nové. 180 V kazdom prípade sú tieto dve výhrady nedôvodné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 181 Pokial ide po prvé o výhradu zalozenú na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania, stací konstatovat, ze ide o nový dôvod, ktorý bol prvý krát uvedený az v stádiu repliky a ktorý sa nezakladá na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Preto musí byt v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku odmietnutá ako neprípustná. 182 Pokial ide po druhé o výhradu zalozenú na údajnom nedostatku odôvodnenia, treba konstatovat, ze aj túto výhradu zalobkyna prvý krát uviedla az v replike. Táto okolnost vsak nevedie k tomu, ze by ju Vseobecný súd nemohol v prejednávanej veci preskúmat. Zalobný dôvod zalozený na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia aktu je totiz v rámci zaloby o neplatnost dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorý môze, ci dokonca musí súd Únie uplatnit ex offo, a na ktorý sa teda môzu úcastníci konania odvolat v ktoromkolvek stádiu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 125). 183 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne dotýka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Hoek Loos/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 58). 184 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktorí podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 93). 185 V prejednávanom prípade zo zhrnutia casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej jeho adresátov, uvedeného v bodoch 27 az 37 vyssie, ako aj zo zistení uvedených v bodoch 114 az 129 vyssie vyplýva, ze v uvedenom rozhodnutí Komisia dostatocne odôvodnila, preco sa rozhodla pripísat spolocnosti Dimon zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna. Uvedením judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu Komisia tiez vysvetlila zásady, ktoré uplatnila pri urcovaní uvedených adresátov. Pokial ide o konkrétne o spolocnost Dimon, Komisia najskôr uviedla, ze od druhého polroka roku 1997 táto spolocnost vlastní celý kapitál zalobkyne. Dalej konstatovala, ze je preukázané, ze spolocnost Dimon skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie zalobkyne, pricom v tejto súvislosti vychádzala nielen z domnienky vyplývajúcej z vlastníctva podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, ale tiez z urcitých dalsích dôkazov, ktoré túto domnienku potvrdzovali. Nakoniec Komisia usúdila, ze nijaký z argumentov predlozených spolocnostou Dimon v jej odpovedi na oznámenie o výhradách jej neumoznoval dospiet k opacnému záveru. 186 Zalobkyna okrem toho nemôze vázne tvrdit, ze predtým, nez sa oboznámila s vyjadrením Komisie k zalobe, nemohla tusit, ze podla Komisie bolo potrebné pána T. povazovat za osobu konajúcu ako sprostredkovatel pre spolocnost Dimon. Väcsina dokumentov výslovne specifikovaných v poznámkach pod ciarou c. 303 a 304 napadnutého rozhodnutia bola totiz adresovaná pánovi T. Dalej zalobkyna tak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj v zalobe predlozila podrobné vyjadrenie k úlohe a funkciám pána T. v rámci skupiny Dimon a trvala najmä na tom, ze nebol schopný vykonávat v mene spolocnosti Dimon rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti. 187 Tretiu cast prvého zalobného dôvodu preto treba ciastocne odmietnut ako neprípustnú a ciastocne zamietnut ako nedôvodnú. 3. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, pokial ide o dôsledky, aké má rozsah solidárnej zodpovednosti na zaplatenie pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania 188 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktorá bola uvedená subsidiárne, zalobkyna kritizuje skutocnost, zalobkyna kritizuje skutocnost, ze Komisia pri výpocte výsky pokuty nevyvodila nijaké dôsledky zo svojho zistenia uvedeného v odôvodnení c. 386 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého voci spolocnosti Dimon nemohla byt vyvodená spolu s nou solidárna zodpovednost za porusenie v období pred druhým polrokom roku 1997. Zalobkyna tvrdí, ze pri výpocte malo byt odlísené obdobie pred 18. novembrom 1997, ked ju nadobudla spolocnost Intabex, a obdobie po tomto dátume. 189 Pokial teda ide o prvé obdobie, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nebola oprávnená pouzit na východiskovú sumu jej pokuty násobitel 2 na úcely odstrasenia, pretoze v tom case nepatrila k nadnárodnej spolocnosti a nepodliehala rozhodujúcemu vplyvu spolocnosti Dimon. Zalobkyna dodáva, ze akonáhle bude výska pokuty zodpovedajúca poruseniu spáchanému v rokoch 1996 a 1997 vypocítaná, bude este potrebné overit, ci "nebola prekrocená horná hranica sankcie, ktorá [jej] môze byt ulozená... individuálne podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (816 381 eur, teda 10 % [jej] obratu... za obdobie 2003/2004)". 190 Dalej sa zalobkyna domnieva, ze výska pokuty zodpovedajúca druhému obdobiu mala byt vypocítaná tak, ze sa od sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, odpocíta suma, ktorú má zaplatit sama za prvé dva roky porusenia. Zalobkyna dodáva, ze z dôvodov uvedených v rámci druhého zalobného dôvodu nebolo potrebné pouzit násobitel na úcely odstrasenia. 191 Komisia sa domnieva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. b) Posúdenie Vseobecným súdom 192 Aj keby voci spolocnosti Dimon nemohla byt vyvodená solidárna zodpovednost spolu so zalobkynou za predmetné porusenie v období pred 18. novembrom 1997, treba konstatovat, ze táto okolnost nemá nijaké dôsledky na výsku pokuty ulozenej zalobkyni. 193 V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze aj ked k nadobudnutiu zalobkyne spolocnostou Dimon prostredníctvom spolocnosti Intabex skutocne doslo az 18. novembra 1997, nic to nemení na tom, ze je vinná, ze sa zúcastnovala na karteli spracovatelov - ktorý je jediným a nepretrzitým porusením (pozri bod 21 vyssie) - po celé obdobie trvania porusenia, teda uz od 13. marca 1996. Nebol teda dôvod vykonávat zvlást výpocet výsky jej pokuty za obdobie pred 18. novembrom 1997 a za obdobie po tomto dátume a teda jej ukladat pokutu zlozenú z dvoch rôznych súm za kazdé z týchto období. 194 Okolnost uvádzaná zalobkynou nemá vplyv ani na pouzitie násobitela 2 na úcely odstrasenia na východiskovú sumu jej pokuty. Ako bude podrobnejsie uvedené v rámci skúmania druhého zalobného dôvodu, Komisia totiz pri rozhodovaní o pouzití tohto násobitela oprávnene vychádzala z velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku - teda hospodárskej jednotky tvorenej zalobkynou a spolocnostou Dimon ako spolocnostou, ktorá stála na cele skupiny Dimon, ako bolo preukázané vyssie pri skúmaní prvej casti prvého zalobného dôvodu - v roku 2003, co bol rok predchádzajúci prijatiu napadnutého rozhodnutia. Preto je skutocnost, ze spolocnost Dimon pred 18. novembrom 1997 netvorila jednu a tú istú hospodársku jednotku so zalobkynou, a nemohla byt voci nej z tohto dôvodu vyvodená spolu s nou solidárna zodpovednost za porusenie, úplne irelevantná. 195 To isté platí pre hornú hranicu 10 % stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, lebo tá sa pocíta na základe celkového obratu dosiahnutého dotknutým podnikom za obchodný rok predchádzajúci prijatiu rozhodnutia Komisie (pozri body 109 az 111 vyssie). Kedze teda bola Komisia v prejednávanej veci oprávnená, ako bolo preukázané pri skúmaní prvej casti prvého zalobného dôvodu, zohladnit na úcely výpoctu tejto hornej hranice konsolidovaný obrat dosiahnutý spolocnostou Dimon v roku 2003, je úplne indiferentné, ze voci tejto spolocnosti nemôze byt vyvodená solidárna zodpovednost za porusenie v období pred 18. novembrom 1997. 196 Druhá cast prvého zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 197 S ohladom na vyssie uvedené úvahy nemozno prvému zalobnému dôvodu vyhoviet. Návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia preto treba zamietnut. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 198 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pouzila násobitel na úcely odstrasenia na východiskovú sumu jej pokuty, ale nie na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost Taes a spolocnost Deltafina. 199 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v jej prípade uvedený násobitel pouzila na základe skutocnosti, ze patrí k nadnárodnej spolocnosti so znacnou hospodárskou a financnou silou. Pouzitie výrazu "okrem toho" v poslednej vete odôvodnenia c. 422 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 48 vyssie) podla zalobkyne dokazuje, ze skutocnost, ze údajne konala pod rozhodujúcim vplyvom svojej materskej spolocnosti, je len podruzným odôvodnením. 200 Zalobkyna uvádza, ze spolocnosti Taes a Deltafina patria k skupine spolocností, ktorých hospodárska a financná sila zdaleka prevysuje hospodársku a financnú silu skupiny Dimon. Východisková suma pokuty týchto dvoch spolocností teda mala byt tiez zvýsená na úcely odstrasenia. 201 Zalobkyna dodáva, ze zásada rovnosti zaobchádzania bola porusená, aj keby bolo potrebné súhlasit s tým, ze Komisia mohla stanovit násobitel len s prihliadnutím k obratu podnikov, ktoré boli vyhlásené za zodpovedné za porusenie. Zalobkyna totiz podotýka, ze Komisia pri pouzití násobitela na východiskovú sumu pokuty spolocnosti Taes nevzala do úvahy obrat dosiahnutý spolocnostou Deltafina, aj ked sa spolocnost Deltafina na porusení tiez podielala. 202 Zalobkyna subsidiárne ziada Vseobecný súd, aby znízil násobitel, ktorý bol pouzitý na východiskovú sumu jej pokuty, a to z dôvodu, ze je neprimeraný v porovnaní s násobitelom pouzitým v prípade spolocnosti WWTE. 203 S ohladom na vyssie uvedené úvahy zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby zmenil výpocet pokuty, ktorá jej bola ulozená, a to zrusením násobitela alebo subsidiárne jeho znízením. 204 Komisia spochybnuje, ze by porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pouzila násobitel na východiskovú sumu stanovenú pre zalobkynu, ale nie na východiskovú sumu stanovenú pre spolocnost Taes a spolocnost Deltafina. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 205 Pokial ide o pojem odstrasenie, treba pripomenút, ze je jednou z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte výsky pokuty. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES, ako sú pokuty stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, potrestat protiprávne úkony dotknutých podnikov, ako aj odstrasit tak dotknuté podniky, ako aj dalsie hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16). 206 Ciel odstrasenia je uvedený najmä v bode 1 A stvrtom odseku usmernení, podla ktorého "je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". 207 Treba tiez pripomenút, ze velkost a ekonomická sila dotknutého podniku sú faktormi, ktoré mozno zohladnit na úcely výpoctu pokuty, a teda urcenia "násobitela", ktorý jej má zabezpecit odstrasujúci úcinok (pozri rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, body 16 a 29 a tam citovanú judikatúru). 208 Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cielom zabezpecit pokute odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, takze sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú silu tohto podniku. 209 Súdny dvor preto dospel k záveru, ze Súd prvého stupna dôvodne usúdil, ze podnik vdaka svojmu "obrovskému" celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu lahsie zhromazdí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela (rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 18). Súdny dvor dospel k tomuto záveru potom, ako pripomenul, ze uz zdôraznil význam zohladnenia svetového obratu kazdého podniku zúcastneného na karteli na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri rozsudok Showa Denko/Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 17 a tam citovanú judikatúru). 210 Komisia v prejednávanej veci pouzila násobitel 2 (teda zvýsenie o 100 %) na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre zalobkynu a násobitel 1,5 (teda zvýsenie o 50 %) na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spolocnost WWTE, pricom vychádzala z velkosti skupín, ku ktorým títo dvaja spracovatelia patria, ako aj z ich "velkosti v porovnaní s ostatnými spracovatelmi" (odôvodnenie c. 423 napadnutého rozhodnutia). Pri posudzovaní velkosti týchto skupín vzala Komisia do úvahy konsolidovaný obrat dosiahnutý v roku 2003 spolocnostou stojacou na cele uvedených skupín (rovnaké odôvodnenie). 211 Podla odôvodnenia c. 422 napadnutého rozhodnutia malo toto zvýsenie zaistit pokute dostatocný odstrasujúci úcinok. Komisia sa totiz domnievala, ze východisková suma pokuty, ktorá odráza len postavenie na trhu, nie je v prípade zalobkyne a WWTE dostatocne odstrasujúca. V tomto ohlade Komisia uviedla, ze aj ked tieto dve spolocnosti majú na spanielskom trhu surového tabaku len pomerne malé trhové podiely, patria k nadnárodným spolocnostiam so "znacnou hospodárskou a financnou silou" a "okrem toho konali pod rozhodujúcim vplyvom svojich príslusných materských spolocností" (druhá a tretia veta rovnakého odôvodnenia). 212 Argumentácia predlozená zalobkynou nie je skutkovo podlozená a chýba jej právny základ. 213 Po prvé Komisia na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nezvýsila východiskovú sumu pokuty, aby jej zaistila dostatocný odstrasujúci úcinok, iba na základe toho, ze zalobkyna patrí k skupine spolocností so znacnou hospodárskou a financnou silou. Týmto zvýsením síce mali byt zohladnené velkost a celkové zdroje skupiny Dimon, Komisia vsak takto postupovala len preto, lebo zalobkyna nielenze patrila k tejto skupine, ale navyse tvorila so spolocnostou stojacou na cele tejto skupiny jeden hospodársky subjekt, alebo inak povedané jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES. Je totiz potrebné konstatovat, ze s ohladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 99 az 103 a v odôvodneniach c. 377 az 386 napadnutého rozhodnutia, v ktorých chcela Komisia preukázat, ze zalobkyna a spolocnost Dimon spolu tvoria jeden a ten istý podnik, musia byt posledné dve vety odôvodnenia c. 422 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 211 vyssie) vykladané spolocne a nemozno ich chápat inak nez v tomto zmysle. 214 Po druhé, ked Komisia, ako v prejednávanej veci, pouzíva velkost a celkové zdroje dotknutého podniku ako prvky posúdenia pri rozhodovaní o pouzití násobitela na úcely odstrasenia, tento podnik môze zahrnat materskú spolocnost spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, len v prípade, ze skutocne vykonáva na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti rozhodujúci vplyv. 215 Podnik, ktorého velkost a celkové zdroje sú takto zohladnené, nevyhnutne splýva s podnikom v zmysle clánku 81 ES, ako ho definuje judikatúra. Ako uz bolo uvedené v bode 208 vyssie, zohladnenie týchto skutocností na zaistenie dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na podnik, ktorému sa táto pokuta ukladá. Sledovaným cielom je zarucit úcinnost pokuty prispôsobením jej výsky s prihliadnutím k celkovým zdrojom uvedeného podniku a k jeho schopnosti uvolnit nevyhnutné prostriedky na jej zaplatenie. V prípade, ze sa spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, správa na trhu samostatne, a teda sama osebe tvorí podnik, sa vsak tento ciel môze s ohladom na túto samostatnost logicky týkat len uvedenej skutocnosti, a nie aj dalsích spolocností zo skupiny, do ktorej by patrila. Pokial by Komisia mala v takom prípade zohladnit velkost a hospodársku silu uvedenej skupiny pri rozhodovaní o pouzití násobitela na úcely odstrasenia, nielenze by ocakávaný odstrasujúci úcinok dopadal na iný subjekt nez na podnik zodpovedný za porusenie, ale navyse by pokuta mohla byt neprimeraná najmä s ohladom na financnú schopnost tohto podniku, a to v rozpore so zásadou proporcionality. 216 Po tretie treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza odlisne alebo s odlisnými situáciami rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudky Sermide, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 28, a BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 309). 217 V prejednávanej veci sa zalobkyna na jednej strane a spolocnosti Taes a Deltafina na druhej strane nenachádzali v porovnatelných situáciách, lebo voci materskej spolocnosti prvej uvedenej spolocnosti bola na rozdiel od materských spolocností spolocnosti Taes a spolocnosti Deltafina vyvodená solidárna zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, pretoze na jej obchodnú politiku skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv (pozri odôvodnenia c. 18 a 375 az 386, ako aj body 32 az 36 vyssie). Na základe zásad pripomenutých v bodoch 99 az 103 vyssie teda boli zalobkyna a spolocnost Dimon povazované za spolocnosti tvoriace jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES, ktorého velkost a celkové zdroje boli urcujúce pre pouzitie násobitela na úcely odstrasenia. 218 Z rovnakých dôvodov nemôze zalobkyna Komisii vytýkat, ze nezohladnila obrat spolocnosti Deltafina na úcely pouzitia násobitela na východiskovú sumu pokuty spolocnosti Taes. Komisia sa totiz nikdy nedomnievala, ze by spolocnost Deltafina bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej sesterskej spolocnosti Taes, a tým skôr ze by taký vplyv skutocne vykonávala. Vzhladom na to, ze tieto dve spolocnosti neboli povazované za spolocnosti tvoriace spolocne jeden hospodársky subjekt, nemohli byt velkost a celkové zdroje prvej z nich zohladnené pri rozhodovaní o pouzití násobitela na úcely odstrasenia na východiskovú sumu druhej z nich. 219 Po stvrté mozno z jednoduchého porovnania obratu spolocnosti Dimon v roku 2003, ktorý predstavoval 1 271 700 000 USD, a obratu dosiahnutého v tom istom roku spolocnostou SCC, najvyssou materskou spolocnostou spolocnosti WWTE, ktorý predstavoval 993 716 000 USD, vyvodit záver, ze násobitel 2 pouzitý v prípade spolocnosti Dimon nie je zjavne neprimeraný v porovnaní s násobitelom 1,5 pouzitým v prípade spolocnosti WWTE. 220 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný a ze preto nie je potrebné zrusit alebo znízit násobitel pouzitý na úcely odstrasenia na východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 221 Zalobkyna tvrdí, ze svoju úcast na porusení ukoncila, akonáhle Komisia zasiahla, a Komisii vytýka, narusila jej legitímnu dôveru, ked pri urcovaní výsky pokuty, ktorá jej mala byt ulozená, túto polahcujúcu okolnost nezohladnila podla bodu 3 usmernení a svojej rozhodovacej praxe. 222 Zalobkyna v replike uviedla, ze aj ked má Komisia v rámci nariadenia c. 1/2003 urcitú mieru volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, neznamená to, ze by sa mohla odchýlit od pravidiel, ktoré si sama stanovila, v danom prípade od pravidiel upravených v usmerneniach. Zalobkyna uznáva, ze Komisia nie je povinná automaticky znízit pokutu ani zohladnit polahcujúcu okolnost, ale domnieva sa, ze pokial naproti tomu jestvujú indície o existencii takej okolnosti, musí ju zohladnit a vo svojom rozhodnutí musí uviest dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze uvedená okolnost odôvodnuje alebo neodôvodnuje znízenie pokuty. 223 Podla zalobkyne okrem toho Komisia nemôze tvrdit, ze ukoncenie porusenia, akonáhle Komisia zasiahla, nie je vhodné povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial ide o závazné a úmyselné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ani ze toto ukoncenie malo pozitívny úcinok na dlzku trvania uvedeného porusenia. 224 S ohladom na vyssie uvedené úvahy zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená. 225 Komisia tieto tvrdenia zalobkyne odmieta. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 226 Zalobkyna Komisii v zalobe vytýka, ze v jej prípade nezohladnila ako polahcujúcu okolnost skutocnost, na ktorú poukázala vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, a to ze porusenie ukoncila, akonáhle Komisia zasiahla. 227 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia musí pri stanovení výsky pokút v zásade postupovat v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení. V usmerneniach sa vsak neuvádza, ze Komisia musí vzdy samostatne brat do úvahy kazdú z polahcujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení a nie je povinná automaticky priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu, pricom primeraná povaha prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností musí byt posúdená z celkového hladiska pri zohladnení vsetkých relevantných okolností. Prijatie usmernení totiz nezbavilo relevantnosti skorsiu judikatúru, podla ktorej Komisia disponuje volnou úvahou a tá jej umoznuje zohladnit niektoré skutocnosti pri stanovovaní výsky pokút, ktoré zamýsla ulozit, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré mozno zohladnit, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia výsky pokút z dôvodu polahcujúcich okolností (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 473 a tam citovanú judikatúru). 228 Podla bodu 3 tretej zarázky usmernení "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje presetrovanie)" patrí medzi polahcujúce okolnosti. 229 Podla ustálenej judikatúry vsak toto ukoncenie porusovania môze logicky zakladat polahcujúcu okolnost iba vtedy, ked existujú dôvodné predpoklady, ze uvedenými zásahmi sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokracovali v konaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou, a toto ustanovenie usmernení sa nevztahuje na prípad, ked porusenie skoncilo pred prvými zásahmi Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, body 328 a 329, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 158). 230 V prejednávanej veci bolo pritom porusenie ukoncené 10. augusta 2001, teda pred dátumom prvých presetrovaní vykonaných Komisiou, ktoré sa v danom prípade uskutocnili 3. októbra 2001. Z odôvodnenia c. 432 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze aj ked spracovatelia vyhlásili, ze ich kartel prestal existovat k poslednému uvedenému dátumu, Komisia povazovala za dátum skoncenia porusenia prvý uvedený dátum, a to z dôvodu, ze "posledným dôkazom", ktorý mala k dispozícii, bolo stretnutie 10. augusta 2001 uvedené v odôvodnení c. 260 napadnutého rozhodnutia. Toto ukoncenie preto nemôze byt polahcujúcou okolnostou na úcely stanovenia výsky pokuty. 231 Treba dodat, ze aj keby sa Komisia domnievala, ze porusenie bolo ukoncené v ten istý den, ako vykonala svoje prvé presetrovania, bola by úplne oprávnená nezohladnit okolnost, na ktorú zalobkyna poukázala. Znízenie pokuty z dôvodu ukoncenia porusovania, len co zasiahne Komisia, totiz nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v situácii, ked protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, bod 138, a z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 281). 232 V prejednávanej veci pritom neexistujú nijaké pochybnosti o protisútaznej povahe správania zalobkyne. Kartel spracovatelov, ktorého cielom je urcovanie cien a rozdelenie trhu (pozri odôvodnenia c. 278 az 317 napadnutého rozhodnutia), je totiz klasickým a obzvlást závazným typom porusenia (pozri odôvodnenia c. 409 az 411 napadnutého rozhodnutia) porusujúcim právo hospodárskej sútaze a je správaním, na ktorého protiprávnost Komisia mnohokrát od svojich prvých zásahov v danej veci poukazovala. Skutocnost, ze tento kartel mal aj svoju tajnú cast, okrem toho potvrdzuje, ze zalobkyna si bola plne vedomá protiprávnosti svojho právania. 233 Zalobkyna v replike uvádza novú výhradu zalozenú na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco sa nedomnievala, ze údajná polahcujúca okolnost nemá byt v prejednávanej veci zohladnená. 234 Z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 182 vyssie, sa treba domnievat, ze skutocnost, ze zalobkyna túto výhradu uviedla prvý krát az v stádiu repliky, nevedie k tomu, ze by ju Vseobecný súd v prejednávanej veci nemohol skúmat. 235 Táto výhrada vsak neobstojí. 236 Podla ustálenej judikatúry totiz platí, ze Komisia je síce na základe clánku 253 ES povinná odôvodnit svoje rozhodnutia uvedením skutkových okolností, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia a úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie vsak nepozaduje, aby Komisia prejednávala vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré sa preberali v priebehu správneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, body 14 a 15, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 127). Bolo tak uz rozhodnuté, ze Komisia nie je povinná sa vyjadrovat k tým skutocnostiam, ktoré s vecou zjavne nesúvisia, sú bezvýznamné alebo jednoznacne druhoradé (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 64). Rovnaké riesenie sa pouzije, pokial je podobne ako v prejednávanej veci dôvod, preco nemôze byt okolnost, na ktorú zalobkyna poukázala v rámci správneho konania, kvalifikovaná ako polahcujúca, lahko pochopitelný (pozri v tejto súvislosti body 229 az 232 vyssie). 237 Zo vsetkých úvah, ktoré boli uvedené vyssie vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný, a ze preto nie je potrebné priznat zalobkyni dalsie znízenie na základe polahcujúcich okolností. D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci, ako aj zásad proporcionality, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 238 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci, ako aj zásady proporcionality, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania tým, ze jej na základe bodu D druhého odseku tohto oznámenia znízila pokutu o nizsiu sumu nez spolocnostiam WWTE, Cetarsa a Taes. 239 Zalobkyna sa predovsetkým domnieva, ze Komisia nemôze toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnovat tvrdením, ze zalobkyna spochybnila niektoré skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách a tajnú povahu dohôd o cenách medzi spracovatelmi. 240 V tomto ohlade po prvé uvádza, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách iba vyjasnila niektoré skutkové okolnosti, ktoré boli v oznámení o výhradách prezentované nejasne alebo nesprávne. Zalobkyna konkrétne tvrdí, ze nikdy nevyhlasovala, ze by sa dohody o maximálnych priemerných cenách uzavreté spracovatelmi a dohody o minimálnych priemerných cenách uzavreté zástupcami výrobcov navzájom neutralizovali. Zalobkyna dodáva, ze úradník poverený vypocutím vo svojej záverecnej správe sám konstatoval, ze oznámenie o výhradách je obsahuje urcité nejasnosti a ze vdaka vysvetleniu, ktoré spracovatelia podali vo svojej odpovedi na toto oznámenie o výhradách a pri vypocutí, mohla Komisia v niekolkých bodoch "vyjasnit smerovanie" svojho návrhu rozhodnutia. 241 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nespochybnila tajnú povahu dohôd o maximálnych priemerných cenách "ako takých". Podla svojich slov len spresnila, ze "výsledok" vyjednávania spracovatelov, teda maximálna priemerná cena, na ktorej sa dohodli na zaciatku kazdej sezóny a ktorú navrhovali pri kolektívnom vyjednávaní s polnohospodárskymi zdruzeniami a zoskupeniami výrobcov, bol v odvetví produkcie nevyhnutne známy. Zalobkyna spresnuje, ze inak povedané "odkazovala na to, ze verejnost poznala výsku maximálnej priemernej kúpnej ceny dohodnutej spracovatelmi na zaciatku roka, ktorá sa zákonite stala verejne známou cenou, akonáhle bola pri vyjednávaní s [polnohospodárskymi zdruzeniami a zoskupeniami výrobcov] navrhnutá ako maximálna suma, za ktorú boli spracovatelia ochotní nakupovat tabak". 242 Dalej zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci a porusila zásadu proporcionality. 243 V tomto ohlade zalobkyna po prvé uvádza, ze Komisia postupovala neprávne, ked v jej prípade nepouzila bod D ods. 2 druhú zarázku oznámenia o spolupráci, pricom v odôvodnení c. 454 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze zalobkyna podstatným spôsobom spochybnila niektoré skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách, a z tohto dôvodu jej odmietla priznat znízenie pokuty na základe tohto ustanovenia. 244 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze s Komisiou aktívne spolupracovala od okamihu, ked Komisia vykonala svoje presetrovania. Zalobkyna spresnuje, ze informácie a vysvetlenia, ktoré Komisii poskytla, jej umoznili lahsie pochopit fungovanie trhu a konkrétne správanie úcastníkov a vyjasnit niektoré zásadné aspekty porusenia. Zalobkyna sa domnieva, ze jej preto mala Komisia na základe bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci znízit pokutu o viac nez 20 %. 245 Zalobkyna sa po tretie domnieva, ze mala právo na rovnaké znízenie pokuty, aké bolo poskytnuté spolocnosti Taes, teda o 40 %, lebo táto spolocnost neoznámila Komisii informácie, ktorých hodnota by bola vyssia nez hodnota informácií, ktoré poskytla zalobkyna. 246 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze jej mala byt pokuta znízená prinajmensom o rovnaký percentuálny podiel ako spolocnostiam Cetarsa a WWTE, teda o 25 %, lebo Komisia nepochopila správne jej vysvetlenie v súvislosti s tajnou povahou dohôd o priemerných cenách. 247 Komisia sa domnieva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 248 Komisia po prvé spochybnuje tvrdenie zalobkyne, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách iba poskytla niekolko detailných spresnení k skutkovým zisteniam uvedeným v tomto oznámení. Podla Komisie zalobkyna v skutocnosti spochybnila niektoré dôlezité aspekty uvedených skutkových zistení. Zalobkyna podla nej konkrétne poprela tajnú povahu dohôd o (maximálnej) priemernej dodacej cene uzavretých spracovatelmi a obhajovala stanovisko, ze tieto dohody nesli nad rámec dohôd uzavretých zástupcami výrobcov. 249 Komisia po druhé tvrdí, ze bod D ods. 2 oznámenia o spolupráci pouzila správne a ze zásadu proporcionality neporusila. 250 Komisia po tretie spochybnuje, ze by porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze spolocnostiam Taes, Cetarsa a WWTE znízila pokutu o viac percent nez zalobkyni. Komisia uvádza, ze informácie, ktoré jej poskytla spolocnost Taes, jej okrem iného umoznili preukázat úcast spolocnosti Deltafina na predmetných obmedzujúcich postupoch a ze zalobkyna nepredlozila nové rozhodujúce skutocnosti, ale nanajvýs "detaily k uz známym skutocnostiam". Komisia dodáva, ze spolocnosti Taes, Cetarsa a WWTE na rozdiel od zalobkyne nepopreli tajnú povahu dohôd o (maximálnej) priemernej dodacej cene uzatvorených spracovatelmi. Komisia nakoniec uvádza, ze spolocnost Taes na rozdiel od zalobkyne nespochybnila niektoré dalsie skutkové zistenia uvedené v oznámení o výhradách. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 251 Predtým, ako budú preskúmané jednotlivé tvrdenia uvedené zalobkynou, treba uviest niekolko vseobecných úvah. 252 Je vhodné pripomenút, ze Komisia má sirokú právomoc volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero prvkov, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. Komisia v tejto súvislosti disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, okrem iného v porovnaní s príspevkami iných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, body 81 a 88). 253 Na odôvodnenie znízenia výsky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku ulahcit úlohu Komisie pozostávajúcu zo zistovania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 499 a tam citovanú judikatúru) a svedcit o skutocnom duchu spolupráce (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 395 a 396). 254 Komisia v oznámení o spolupráci spresnila podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo im môze byt znízená výska pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (pozri bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 255 Bod D oznámenia o spolupráci s názvom "Podstatné znízenie výsky pokuty" stanovuje: "1. Ak podnik spolupracuje bez splnenia vsetkých podmienok uvedených v [bodoch] B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, keby nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ked: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 256 V prejednávanej veci treba poukázat na skutocnost, ze je nesporné, ze v súlade s tým, co bolo konstatované v odôvodnení c. 450 napadnutého rozhodnutia zalobkyna nesplnala podmienky na pouzitie bodov B a C oznámenia o spolupráci, takze jej správanie muselo byt posudzované z hladiska bodu D uvedeného oznámenia. 257 Jednotlivé tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza v rámci tohto zalobného dôvodu, mozno rozdelit na dve casti. Prvá cast sa týka nepouzitia bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci na zalobkynu. Druhá cast sa týka kvality spolupráce zo strany zalobkyne v porovnaní s kvalitou spolupráce zo strany spolocností Taes, Cetarsa a WWTE. a) O neuplatnení bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci na zalobkynu 258 V odôvodnení c. 454 napadnutého rozhodnutia poskytla Komisia zalobkyni znízenie pokuty o 20 % len na základe prvej zarázky bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci. Z tohto odôvodnenia v spojení s odôvodnením c. 453 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze napriek tomu, ze zalobkyna vo vseobecnosti vyhlásila, ze vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých sa zakladá jej obvinenie, nespochybnuje, Komisia na nu odmietla uplatnit druhú zarázku toho istého bodu, a to z dvoch dôvodov. 259 Po prvé tvrdenie zalobkyne, ze dohody spracovatelov o (maximálnych) priemerných dodacích cenách na jednej strane a dohody výrobcov a spracovatelov o minimálnych priemerných cenách za kazdé zoskupenie výrobcov na druhej strane boli rovnaké, a ze sa teda potenciálne protisútazné dôsledky správania spracovatelov a výrobcov navzájom neutralizovali, podla Komisie nezodpovedá skutkovému stavu. Komisia v tomto ohlade odkázala na strany 18 az 45 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách. 260 Treba konstatovat, ze vyssie uvedené strany odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách také tvrdenie neobsahujú. Napokon ked bola Komisia v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvaná na oznacenie castí tejto odpovede, v ktorých má byt toto tvrdenie obsiahnuté, Komisia pripustila, ze tam nebolo výslovne formulované, ale ze nepriamo vyplývalo z niektorých argumentov, ktoré tam zalobkyna uviedla. V odpovedi na otázku, ktorú jej Vseobecný súd v tejto súvislosti polozil, Komisia toto vysvetlenie na pojednávaní zopakovala. 261 Aj keby Komisia mohla na základe jednoduchého nepriameho tvrdenia preukázat, ze bola spochybnená vecná správnost skutkových zistení v zmysle bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, v prejednávanej veci nemozno z argumentov, na ktoré Komisia odkazuje, vyvodit, ze zalobkyna tvrdila, ze obe kategórie dohôd uvedené v bode 259 vyssie boli rovnaké a ze sa preto potenciálne protisútazné dôsledky správania spracovatelov a výrobcov navzájom neutralizujú. Uvedenými tvrdeniami totiz chcela zalobkyna iba vyjadrit názor, ze aj keby dohody spracovatelov o (maximálnych) priemerných dodacích cenách neexistovali, hospodárska sútaz by na trhu nebola dokonalá, pretoze polnohospodárske zdruzenia a zoskupenia výrobcov sa navzájom dohodli na priemerných predajných cenách surového tabaku, o ktorých potom kolektívne vyjednávali so spracovatelmi. Taký názor o úcinkoch kartelu na trh nemozno v nijakom prípade rozumne povazovat za spochybnenie "vecnej správnosti skutkových zistení" v zmysle vyssie citovaného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland et Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 366). Predovsetkým treba povedat, ze zalobkyna svojimi tvrdeniami nijako nespochybnila samotnú existenciu dotknutých dohôd. Je potrebné dodat, ze niekolko spresnení poskytnutých zalobkynou na stranách 18 az 45 jej odpovede na oznámenie o výhradách bolo v napadnutom rozhodnutí výslovne zohladnených (pozri najmä odôvodnenia c. 75, 82 a 201 napadnutého rozhodnutia). 262 Po druhé zalobkyna podla Komisie poprela tajnú povahu dohôd spracovatelov o (maximálnej) priemernej dodacej cene. 263 V tomto ohlade treba konstatovat, ze zalobkyna skutocne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách také stanovisko jednoznacne obhajovala. Na strane 8 tejto odpovede predovsetkým vyhlásila, ze "[spracovatelia] nikdy neprijali tajné dohody o priemerných cenách mimo kolektívneho vyjednávania s vyjednávacou platformou v odvetví produkcie". Vysvetlenie, ktoré sa zalobkyna usiluje k tomuto vyhláseniu poskytnút vo svojich písomných dokumentoch (pozri bod 241 vyssie), spocíva iba na umelom odlísení a nie je presvedcivé. 264 Kedze uvedené vyhlásenie vôbec nezodpovedá skutocnosti a kedze skutocnost, ze kartel spracovatelov obsahoval tajnú cast, mala v struktúre napadnutého rozhodnutia velký význam, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna formulovaním tohoto vyhlásenia spochybnila vecnú správnost skutkových zistení v zmysle bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. b) O kvalite spolupráce zo strany zalobkyne v porovnaní s kvalitou spolupráce zo strany spolocností Taes, Cetarsa a WWTE 265 Po prvé zalobkyna nemôze tvrdit, ze jej mala byt na základe bodu D ods. 2 oznámenia o spolupráci pokuta znízená o rovnakú sumu ako spolocnosti Taes. 266 Pokial totiz ide o pouzitie druhej zarázky tohto bodu D ods. 2, spolocnost Taes na rozdiel od zalobkyne vecnú správnost skutkových zistení nijako nespochybnila. 267 Pokial ide dalej o pouzitie prvej zarázky uvedeného bodu D ods. 2, zo spisu jasne vyplýva, ze spolupráca zo strany spolocnosti Taes bola kvalitnejsia a uzitocnejsia nez spolupráca zo strany zalobkyne. Informácie poskytnuté zalobkyni tak síce boli uzitocné, z velkej casti vsak len potvrdzovali alebo vyjasnovali skutocnosti, ktoré uz mala Komisia k dispozícii, a mali teda nízku pridanú hodnotu, zatial co spolocnost Taes navyse poskytla nové rozhodujúce skutocnosti, ktoré umoznili preukázat zodpovednost spolocnosti Deltafina pri spáchaní porusenia. 268 V tejto súvislosti nemôze zalobkyna platne poukazovat - ako to robí v zalobe - na odpovede, ktoré poskytla na ziadosti o informácie, ktoré jej boli zaslané Komisiou na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Dokumenty predlozené Komisii v odpovedi na ziadost o informácie sa totiz poskytujú na základe zákonnej povinnosti a nemozno ich zohladnit podla oznámenia o spolupráci, hoci môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania proti podniku, ktorý ich poskytol, alebo proti inému podniku (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 111). 269 Po druhé zalobkyna nemôze ani pozadovat rovnaké znízenie pokuty, aké bolo poskytnuté spolocnostiam Cetarsa a WWTE. Tieto spolocnosti totiz na rozdiel od zalobkyne nepopreli tajnú povahu dohôd spracovatelov o (maximálnej) priemernej dodacej cene. Treba tiez uviest, ze Komisia síce v napadnutom rozhodnutí spolocnostiam Cetarsa a WWTE vytýkala, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedli rovnaké tvrdenie, aké je uvedené v bode 259 vyssie, ale vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 3. februára 2011, Cetarsa/Komisia (T-33/05, neuverejnený v Zbierke, bod 271), a z 8. marca 2011, World Wide Tobacco Espańa/Komisia (T-37/05, neuverejnený v Zbierke, bod 197), dospel Vseobecný súd rovnako ako v prejednávanej veci k záveru, ze sa pritom nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 270 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný s výnimkou casti, v ktorej sa týka tvrdenia uvedeného v bode 259 vyssie, ktoré Komisia nesprávne pripísala zalobkyni. E - O urcení konecnej sumy pokuty 271 Za týchto okolností prislúcha Vseobecnému súdu, aby urcil primerané znízenie pokuty. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci sa Vseobecný súd domnieva, ze zalobkyni treba z dôvodu jej spolupráce priznat dodatocné znízenie pokuty o 5 % k uz priznanému 20 %-nému znízeniu. Je teda potrebné uplatnit 25 %-né znízenie pokuty po uplatnení pravidla hornej hranice 10 % obratu, teda 3 240 000 eur, co vedie k stanoveniu konecnej sumy ulozenej pokuty na 2 430 000 eur. O trovách 272 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 273 Kedze sa v danom prípade zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených Komisiou, pricom Komisia znása jednu desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených zalobkynou. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Agroexpansión, SA v clánku 3 rozhodnutia Komisie K(2004) 4030 z 20. októbra 2004 v konecnom znení týkajúceho sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B.2) - Surový tabak - Spanielsko sa stanovuje na 2 430 000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Agroexpansión znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených Európskou komisiou, pricom Európska komisia znása jednu desatinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania vynalozených zalobkynou. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. októbra 2011. Podpis Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A -Zalobkyna a správne konanie B - Napadnuté rozhodnutie C - Adresáti napadnutého rozhodnutia D - Urcenie výsky pokút 1. Východisková suma pokút 2. Základná ciastka pokút 3. Pritazujúce a polahcujúce okolnosti 4. Maximálna výska pokuty stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 5. Uplatnenie oznámenia o spolupráci 6. Konecná suma pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prvom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nedostatku odôvodnenia 1. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, pokial ide o existenciu solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O kritériách uplatnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí na pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti O existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkyne a spolocnosti Dimon - O "správach o cinnosti" a "správach z terénu" - O korespondencii medzi zalobkynou a spolocnostou Dimon - O tvrdeniach, ktoré zalobkyna uviedla na dôkaz toho, ze na trhu konala samostatne 2. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na nedostatku odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality, pokial ide o dôsledky, aké má rozsah solidárnej zodpovednosti na zaplatenie pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Vseobecným súdom B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o spolupráci, ako aj zásad proporcionality, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) O neuplatnení bodu D ods. 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci na zalobkynu b) O kvalite spolupráce zo strany zalobkyne v porovnaní s kvalitou spolupráce zo strany spolocností Taes, Cetarsa a WWTE E - O urcení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXk9mXOP/L94973-6508TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXk9mXOP/L94973-6508TMP.html#Footref*