Vec T-24/05 Alliance One International, Inc., a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Spanielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Povinnost odôvodnenia - Pripísatelnost protiprávneho správania - Rovnost zaobchádzania" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem - Hospodárska jednotka (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Podnik, ktorý podlieha spolocnej kontrole viacerých iných podnikov alebo osôb (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze (Clánky 81 ES a 253 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie - Materská spolocnost a dcérske spolocnosti - Hospodárska jednotka - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 1. Právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov. Pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Judikatúra spresnila, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie. (pozri body 122 - 124) 2. Porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokutu. Na úcely uplatnenia a výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je potrebné ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu. Správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ak dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu urcit rozhodnutie ukladajúce pokuty materskej spolocnosti, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Komisia sa nemôze uspokojit konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí tiez preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný. V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na domnienku, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze sa jej dcérska spolocnost na trhu správa samostatne. Domnienka zalozená na vlastníctve podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu sa uplatnuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou priamy vztah, ale aj v prípade, ked je tento vztah nepriamy, prostredníctvom dalsej dcérskej spolocnosti. Komisia sa vsak môze rozhodnút, ze sa neoprie len o takú domnienku, ale aj o skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, ze materské spolocnosti skutocne vykonávajú rozhodujúci vplyv vo svojej dcérskej spolocnosti, a tak potvrdzujú uvedenú domnienku. (pozri body 125 - 130, 132, 141) 3. Rozhodujúcou okolnostou, z ktorej vychádza Komisia pri závere, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, je chýbajúca samostatnost dcérskej spolocnosti pri jej správaní na trhu, pricom táto chýbajúca samostatnost je dôsledkom vykonávania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Rozhodujúci vplyv, ktorý musí vykonávat materská spolocnost, aby bola uznaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, sa nemôze obmedzit na cinnosti vychádzajúce z obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova a navyse priamo spojené s týmto porusením. Pri posudzovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohladnit vsetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu menit v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôzu byt predmetom vycerpávajúceho výpoctu. (pozri body 135, 170, 171) 4. Ak je urcitý podnik pod spolocnou kontrolou dvoch alebo viacerých podnikov alebo osôb, tieto podniky alebo osoby majú z povahy veci moznost vykonávat nad týmto podnikom rozhodujúci vplyv. To vsak nepostacuje na to, aby im bola pripísaná zodpovednost za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil podnik, ktorý spolocne kontrolujú, pretoze takéto pripísanie vyzaduje okrem iného splnenie podmienky týkajúcej sa skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu. V takom prípade môze byt vyvodená zodpovednost jednotlivých podnikov alebo osôb, ktoré vykonávajú spolocnú kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou. Ak by sa vsak ukázalo, ze v skutocnosti rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti skutocne vykonáva iba jeden z podnikov alebo osôb, ktoré majú spolocnú kontrolu, alebo ak by to odôvodnovali iné osobitné okolnosti, Komisia by mohla vyvodit solidárnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila táto dcérska spolocnost, iba voci takémuto podniku alebo osobe. (pozri bod 165) 5. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. (pozri body 149, 150) 6. Komisia je povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený. Ak teda v prípade porusenia zahrnajúceho viaceré rozlicné spolocnosti uplatnuje Komisia v rámci urcenom judikatúrou urcitý postup na rozhodnutie, ci je namieste vyvodzovat zodpovednost tak voci dcérskym spolocnostiam, ktoré sa fyzicky dopustili tohto porusenia, ako aj voci ich materským spolocnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri rozhodovaní v prípade vsetkých spolocností z rovnakých kritérií. (pozri body 156, 157) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 27. októbra 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Spanielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Urcenie cien a rozdelenie trhu - Povinnost odôvodnenia - Pripísatelnost protiprávneho správania - Rovnost zaobchádzania" Vo veci T-24/05, Alliance One International, Inc., predtým Standard Commercial Corp., so sídlom v Danville, Virgínia (Spojené státy), Standard Commercial Tobacco Co., Inc., so sídlom vo Wilsone, Severná Karolína (Spojené státy), Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd, so sídlom vo Vaduze (Lichtenstajnsko), v zastúpení: pôvodne M. Odriozola Alén, M. Marańon Hermoso a A. Emch, neskôr M. Odriozola Alén, M. Barrantes Diaz a A. Joăo Vide, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 4030 v konecnom znení z 20. októbra 2004 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES (vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a K. O'Higgins (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. júna 2009, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyne a správne konanie 1 World Wide Tobacco Espańa, SA, (dalej len "WWTE") je jedným zo styroch podnikov zaoberajúcich sa spracovaním surového tabaku v Spanielsku (dalej len "spracovatelia" alebo "spanielski spracovatelia"). 2 Dalsími tromi spanielskymi spracovatelmi sú Compańia espańola de tabaco en rama, SA, (dalej len "Cetarsa"), Agroexpansión, SA, a Tabacos Espańoles, SL, (dalej len "Taes"). 3 V období od roku 1995 do 5. mája 1998 mala na základnom imaní spolocnosti WWTE dvojtretinový podiel spolocnost Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd (dalej len "TCLT"), 100 % dcérska spolocnost spolocnosti Standard Commercial Tobacco Co., Inc. (dalej len "SCTC"), ktorá bola sama 100 % dcérskou spolocnostou medzinárodnej americkej spolocnosti Standard Commercial Corp. (dalej len "SCC"). Podiel zodpovedajúci zostávajúcej tretine vlastnil prezident spolocnosti WWTE a jeho dvaja rodinní príslusníci. 4 Dna 5. mája 1998 zvýsila TCLT svoju úcast na základnom imaní spolocnosti WWTE na 86,94 %, zvysnú cast akcií vlastnila sama WWTE (9,73 %) a jedna fyzická osoba (3,33 %). V októbri 1998 WWTE nadobudla akcie tejto fyzickej osoby a SCC nadobudla 0,04 % priamy podiel na základom imaní spolocnosti WWTE. V máji 1999 mala TCLT 89,64 % a SCC 0,05 % podiel na základnom imaní spolocnosti WWTE a zvysnú cast akcií vlastnila sama WWTE. 5 SCC, SCTC a TCLT sú v tomto prípade zalobkynami. Skupina spolocností, do ktorej patria zalobkyne, bude dalej oznacovaná slovným spojením "skupina Standard". 6 Komisia Európskych spolocenstiev, ktorá mala informácie, podla ktorých spracovatelia a spanielski výrobcovia surového tabaku porusili clánok 81 ES, podnikla 3. a 4. októbra 2001 setrenia v zmysle clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v priestoroch troch z týchto spracovatelov, konkrétne Cetarsa, Agroexpansión a WWTE, ako aj v Asociación Nacional de Empresas Transformadoras de Tabaco (dalej len "Anetab"). 7 Dna 3. októbra 2001 podnikla Komisia setrenie tiez v priestoroch Cechu tabaku a Európskeho zväzu spracovatelov tabaku a 5. októbra 2001 v priestoroch Federación nacional de cultivadores de tabaco (dalej len "FNCT"). 8 V priebehu januára a februára 2002 poskytli spracovatelia a Anetab Komisii urcité informácie. Následne zaslala Komisia im a FNCT viacero ziadostí o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Komisia tiez poziadala spanielske ministerstvo polnohospodárstva, rybolovu a výzivy o informácie v súvislosti so spanielskou právnou úpravou v oblasti polnohospodárskych výrobkov. 9 Dna 11. decembra 2003 zacala Komisia konanie, ktoré je základom tejto veci, a prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dvadsiatim spolocnostiam a zväzom, vrátane spanielskych spracovatelov, Anetab, FNCT, zalobkýn a Deltafina SpA. Deltafina je talianska spolocnost, ktorej hlavným predmetom cinnosti je prvotné spracovanie surového tabaku v Taliansku a obchodovanie so spracovaným tabakom. Patrí do rovnakej skupiny spolocností ako Taes, t. j. do skupiny, na cele ktorej je americká spolocnost Universal Corp. 10 Predmetné podniky a zväzy mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie prostredníctvom CD-ROM-u, ktorý im bol zaslaný, a na výhrady Komisie odpovedali zaslanými písomnými pripomienkami. 11 Vypocutie sa konalo 29. marca 2004. 12 Po konzultácii s poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela prijala Komisia 20. októbra 2004 rozhodnutie K(2004) 4030 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B2 - Surový tabak - Spanielsko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 102, s. 14). 2. Napadnuté rozhodnutie 13 Napadnuté rozhodnutie sa týka dvoch horizontálnych kartelov uzavretých a vykonávaných na spanielskom trhu surového tabaku. 14 Cielom prvého kartelu, ktorý zahrnal spracovatelov a spolocnost Deltafina, bolo stanovovat kazdorocne pocas obdobia rokov 1996 az 2001 (maximálnu) priemernú dodaciu cenu pre kazdú odrodu surového tabaku bez ohladu na kvalitu, ako aj podiel mnozstva kazdej odrody surového tabaku, ktorý mohol kazdý spracovatel nakúpit od výrobcu (pozri najmä odôvodnenia c. 74 az 76 a 276 napadnutého rozhodnutia). Od roku 1999 do roku 2001 si spracovatelia a spolocnost Deltafina medzi sebou dohodli aj cenové rozpätia podla stupna kvality kazdej odrody surového tabaku, ktoré sú uvedené v tabulkách tvoriacich prílohu k "pestovatelským zmluvám", ako aj "dalsie podmienky", a síce priemerné minimálne ceny pre výrobcov alebo skupiny výrobcov (pozri najmä odôvodnenia c. 77 az 83 a 276 napadnutého rozhodnutia). 15 Pre kartel opísaný v bode 14 vyssie sa bude dalej pouzívat slovné spojenie "kartel spracovatelov". 16 Druhý kartel identifikovaný v napadnutom rozhodnutí zahrnal tri spanielske polnohospodárske odborové organizácie, a síce Asociación agraria de jóvenes agricultores (dalej len "ASAJA"), Unión de pequeńos agricultores (dalej len "UPA") a Coordinadora de organizaciones de agricultores y ganaderos (dalej len "COAG"), ako aj Confederación de cooperativas agrarias de Espańa (dalej len "CCAE"). Cielom tohto kartelu bolo stanovovat kazdorocne pocas obdobia rokov 1996 az 2001 cenové rozpätia podla stupna kvality kazdej odrody surového tabaku, ktoré sú uvedené v tabulkách tvoriacich prílohu k "pestovatelským zmluvám", ako aj "dalsie podmienky" (pozri najmä odôvodnenia c. 77 az 83 a 277 napadnutého rozhodnutia). 17 Pre kartel opísaný v bode 16 vyssie sa bude dalej pouzívat slovné spojenie "kartel zástupcov výrobcov". 18 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze kazdý z týchto kartelov predstavuje jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ods. 1 ES (pozri najmä odôvodnenia c. 275 az 277 napadnutého rozhodnutia). 19 V clánku 1 tohto rozhodnutia pripísala Komisia zodpovednost za kartel spracovatelov spanielskym spracovatelom, spolocnosti Deltafina, spolocnosti Dimon Inc., ktorá je materskou spolocnostou skupiny, do ktorej patrí Agroexpansión, a zalobkyniam, a zodpovednost za kartel zástupcov výrobcov pripísala zväzom ASAJA, UPA, COAG a CCAE (spolocne dalej len "zástupcovia výrobcov"). 20 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia nariadila Komisia týmto podnikom a zástupcom výrobcov, aby okamzite ukoncili, ak tak uz neurobili, porusenia uvedené v clánku 1 a aby sa v budúcnosti zdrzali akéhokolvek obmedzujúceho postupu s rovnakým alebo podobným cielom alebo úcinkom. 21 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia sú ulozené nasledujúce pokuty: - Deltafina: 11 880 000 eur, - Cetarsa: 3 631 500 eur, - WWTE: 1 822 500 eur, - Agroexpansión: 2 592 000 eur, - Taes: 108 000 eur, - ASAJA: 1 000 eur, - UPA: 1 000 eur, - COAG: 1 000 eur, - CCAE: 1 000 eur. 22 Z clánku 3 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze zalobkyne sú solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti WWTE a spolocnost Dimon je zodpovedná za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti Agroexpansión. 3. Osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie 23 Bod 2.4 napadnutého rozhodnutia sa venuje otázke osôb, ktorým je urcené (odôvodnenia c. 357 az 400 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia najprv vysvetluje, ze bolo preukázané, ze spanielski spracovatelia a Deltafina boli priamymi úcastníkmi kartelu spracovatelov a ASAJA, UPA, COAG a CCAE boli priamymi úcastníkmi kartelu zástupcov výrobcov, takze kazdá z týchto spolocností a kazdý z týchto zväzov "je braná/braný na zodpovednost za porusenie a je preto osobou, ktorej je urcené [napadnuté rozhodnutie]" (odôvodnenia c. 357 a 358 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach c. 359 az 369 tohto rozhodnutia podrobnejsie opisuje úlohu spolocnosti Deltafina v karteli spracovatelov. 25 Komisia potom skúma otázku pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, pricom dospela k záveru, ze v danej veci v tejto súvislosti ide o tri prípady, a síce spolocnosti Agroexpansión, WWTE a Taes (odôvodnenia c. 370 az 400 napadnutého rozhodnutia). 26 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade pripomína zásady, ktoré sa podla nej uplatnujú v tejto oblasti (odôvodnenia c. 371 az 374 napadnutého rozhodnutia). 27 Konkrétne vysvetluje: - na urcenie, ci sa materská spolocnost má povazovat za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, je potrebné preukázat, ze dcérska spolocnost "neurcuje svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost" (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133), - ak vlastní materská spolocnost podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, podla ustálenej judikatúry sa mozno oprávnene domnievat, ze skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie (rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50; ako aj zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 29; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 961 a 984), - túto domnienku mozno potvrdit "osobitnými cinitelmi, ktoré sú vlastné pre urcité prípady", - v prípade, ak dcérske spolocnosti nie sú pod 100 % kontrolou, môze podla Súdneho dvora materská spolocnost ovplyvnovat spôsob konania svojej dcérskej spolocnosti vtedy, ak v okamihu, ked doslo k poruseniu, vlastní podiel zodpovedajúci väcsine jej základného imania (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný, bod 136) alebo ak je "sústavne" informovaná o cinnostiach tejto dcérskej spolocnosti a priamo urcuje jej správanie (rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný, bod 52), - podla ustálenej judikatúry treba v kontexte sútazného práva pod pojmom "podnik" rozumiet hospodársku jednotku z hladiska predmetu dohody, o ktorú ide, aj ked je z právneho hladiska táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a. i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 66, odkazujúci na rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11). 28 V druhom rade pred podrobnejsím preskúmaním prípadov Agroexpansión a WWTE Komisia v odôvodnení c. 375 napadnutého rozhodnutia uvádza: "V danom prípade sú traja zo styroch spanielskych spracovatelov kontrolovaní (100 % a 90 %) medzinárodnými americkými spolocnostami. Okrem iného existujú dalsie skutkové okolnosti potvrdzujúce domnienku, ze konanie Agroexpansión a WWTE musí byt pripísané ich materským spolocnostiam. V takom prípade sa obidve spolocnosti, materská spolocnost aj jej dcérska spolocnost, musia povazovat za solidárne zodpovedné za porusenia konstatované v... [napadnutom] rozhodnutí." 29 V odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia Komisia doplna: "[Naopak], po zaslaní oznámenia o výhradách a vypocutí úcastníkov konania sa ukázalo, ze dôkazy obsiahnuté v spise nemôzu odôvodnit obdobný záver, pokial ide o úcast Universal... a Universal Leaf [Tobacco Co. Inc.] v spolocnostiach Taes a Deltafina. V skutocnosti [okrem] väzby medzi materskými a dcérskymi spolocnostami neobsahoval spis ziadne informácie o materiálnej úcasti spolocností Universal... a Universal Leaf na skutocnostiach preskúmavaných v [napadnutom rozhodnutí]. Nie je preto namieste, aby im bolo urcené rozhodnutie v tejto veci. Rovnaký záver by sa mal tým viac vztahovat na spolocnost Intabex [Nederlands BV], kedze jej 100 % úcast v Agroexpansión je výsostne financná." 30 V odôvodneniach c. 377 az 386 napadnutého rozhodnutia skúma Komisia situáciu spolocnosti Agroexpansión. Predovsetkým poznamenáva, ze od druhej polovice roku 1997 je táto spolocnost úplne kontrolovaná spolocnostou Dimon, a to prostredníctvom jej 100 % dcérskej spolocnosti Intabex Netherlands BV (dalej len "Intabex"). Z toho vyvodzuje, ze je oprávnené sa domnievat, ze prinajmensom od tohto okamihu vykonáva Dimon rozhodujúci vplyv na správanie Agroexpansión. Komisia dodáva, ze dalsie skutocnosti obsiahnuté v spise, ktoré opisuje v odôvodneniach c. 379 a 380 napadnutého rozhodnutia, potvrdzujú túto domnienku. Okrem iného odmieta tvrdenia spolocnosti Dimon uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách a predovsetkým tvrdenie, ze porusila zásadu zákazu diskriminácie, ked ju povazuje za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, hoci, okrem iného, materskú spolocnost spolocnosti Cetarsa, t. j. Sociedad estatal de participaciones industriales (dalej len "Sepi"), nepovazovala za zodpovednú za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti. Komisia odôvodnuje tento rozdielny prístup skutocnostami, ze na rozdiel od toho, co tvrdila spolocnost Dimon, "[jej] spis neobsahuje priamu komunikáciu medzi spolocnostami Cetarsa a Sepi v súvislosti s predmetom tejto veci", "úcast Sepi v spolocnosti Cetarsa je v zásade financná, podobne ako je to vo vztahu medzi spolocnostami Intabex a Agroexpansión", "Cetarsa (na rozdiel od Agroexpansión) zdruzuje vsetky cinnosti spracovania tabaku v rámci skupiny Sepi a z rovnakého dôvodu je preukázatelne riadená samostatne" a nakoniec, ze "Cetarsa nie je 100 % dcérskou spolocnostou Sepi" (odôvodnenie c. 384 napadnutého rozhodnutia). 31 Zo skutocností uvedených v bode 30 vyssie Komisia vyvodzuje záver, ze spolocnost Dimon "musí byt s Agroexpansión spolocne zodpovedná za správanie spolocnosti Agroexpansión opísané v [napadnutom rozhodnutí] pocas obdobia od druhej polovice roku 1997 do 10. augusta 2001" (odôvodnenie c. 386 napadnutého rozhodnutia). 32 V odôvodneniach c. 387 az 400 napadnutého rozhodnutia skúma Komisia situáciu WWTE. 33 Uvádza, ze je potrebné rozlisovat dve obdobia, prvé od roku 1995 do mája 1998 a druhé od mája 1998 do dna vydania napadnutého rozhodnutia. 34 Pokial ide o prvé obdobie, Komisia najprv v odôvodneniach c. 388 az 390 napadnutého rozhodnutia uvádza: - dvojtretinový podiel na základom imaní WWTE mala spolocnost SCC prostredníctvom spolocnosti TCLT, ktorá je dcérskou spolocnostou SCTC, - zostávajúci podiel na základnom imaní WWTE bol vo vlastníctve troch fyzických osôb, konkrétne prezidenta WWTE a jeho dvoch rodinných príslusníkov, - na prijatie rozhodnutia na valnom zhromazdení WWTE bol potrebný súhlas akcionárov s podielom na základom imaní aspon 75 %, - predstavenstvo WWTE tvorili styria clenovia volení valným zhromazdením, - dvaja z týchto clenov, medzi nimi aj prezident WWTE, ktorý disponoval rozhodujúcim hlasom, zastupovali mensinových akcionárov, - jedným z dvoch zostávajúcich clenov bol viceprezident SCC zodpovedný za cinnost skupiny v Európe, pán V., - rozhodnutia predstavenstva WWTE sa prijímali jednoduchou väcsinou hlasov. 35 Z uvedených skutocností Komisia v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia vyvodzuje záver, ze pocas prvého obdobia bola WWTE pod spolocnou kontrolou spolocnosti SCC (prostredníctvom spolocností SCTC a TCLT) a prezidenta WWTE a jeho rodiny. 36 V tom istom odôvodnení potom uvádza radu dôkazov obsiahnutých v jej spise, ktoré viedli k záveru, ze v rovnakom období SCC "a/alebo jej dcérske spolocnosti" vykonávali rozhodujúci vplyv na konanie WWTE v Spanielsku. 37 Nakoniec v odôvodnení c. 392 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze vzhladom na uvedené skutocnosti "je opodstatnené vyvodit záver, ze od roku 1996 do mája 1998, hoci SCC kontrolovala prostredníctvom svojich dcérskych spolocností TCLT a SCTC len dve tretiny základného imania WWTE, uplatnovala urcité mechanizmy, ktoré jej spolocne umoznovali byt informovanou o cinnosti jej dcérskej spolocnosti v Spanielsku a tak skutocne kontrolovat jej obchodnú politiku". 38 Pokial ide o druhé obdobie, v odôvodneniach c. 393 az 398 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza rad skutocností, ktoré preukazujú, ze od mája 1998 mala SCC nad WWTE výlucnú kontrolu, ci uz priamo alebo prostredníctvom spolocností SCTC a TCLT, a vykonávala rozhodujúci vplyv nad jej obchodnou politikou. Týmito skutocnostami sú: - v máji 1998 zvýsila TCLT svoj podiel na základnom imaní WWTE na 86,94 %, zvysnú cast podielu na základnom imaní vlastnili sama WWTE (9,73 %) a jedna fyzická osoba (3,33 %), - v októbri 1998 nadobudla WWTE akcie tejto fyzickej osoby a SCC nadobudla priamy 0,04 % podiel vo WWTE, - v máji 1999 zvýsila TCLT svoj podiel na základnom imaní WWTE na 89,64 % a SCC zvýsila svoj podiel na základnom imaní WWTE na 0,05 %, - pravidlá hlasovania na valnom zhromazdení sa nemenili, takze od mája 1998 kontrolovala SCC prijímanie rozhodnutí na valnom zhromazdení, - dvaja clenovia predstavenstva WWTE zastupujúci mensinových akcionárov sa vzdali funkcií a nahradili ich dvaja noví clenovia zvolení valným zhromazdením, - od mája 1998 sa na prijatie rozhodnutia predstavenstva WWTE vyzadoval súhlas troch zo styroch jeho clenov, - od mája 1998 vystupuje pán V. pri uzatváraní pestovatelských zmlúv medzi WWTE a skupinami výrobcov, - "prírucka pre postupy a metódy vnútornej kontroly" WWTE z roku 2000 (dalej len "prírucka WWTE") uvádza, ze "prezident spolocne s riaditelom nákupov je priamo zodpovedný za [postupy uzatvárania zmlúv] pod podmienkou predchádzajúceho súhlasu materskej spolocnosti, ktorá kazdorocne v marci schvaluje rozpocet kampane". 39 V odôvodnení c. 399 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "argumenty SCC uvedené v jej odpovedi na oznámenie o výhradách neodôvodnujú v tejto veci odlisný záver". Konkrétne podla Komisie "existencia miestneho vedenia jej spanielskej dcérskej spolocnosti [nevyvracia záver, ze] SCC vykonávala rozhodujúci vplyv nad touto dcérskou spolocnostou". 40 Vzhladom na tieto rozdielne dôkazy Komisia v odôvodnení c. 400 napadnutého rozhodnutia uzatvára, ze prinajmensom od roku 1996 vykonávala "SCC a/alebo jej dcérske spolocnosti SCTC a TCLT" rozhodujúci vplyv nad obchodnou politikou WWTE, a preto musia byt solidárne zodpovedné za praktiky, ktoré sú jej vytýkané, a musia byt zahrnuté medzi osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie. Konanie a návrhy úcastníkov konania 41 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. januára 2005 podali zalobkyne túto zalobu. 42 V rovnaký den podala spolocnost WWTE zalobu, ktorou sa domáha znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím (vec T-37/05). 43 Rovnako spolocnost Agroexpansión podala 22. januára 2005 zalobu, ktorou sa domáha znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená napadnutým rozhodnutím (vec T-38/05). 44 Dna 28. januára 2005 podala spolocnost Dimon zalobu, ktorou sa domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia a subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím (vec T-41/05). 45 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. augusta 2005 poziadali zalobkyne o spojenie tejto veci s vecami T-37/05, T-38/05 a T-41/05. 46 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. septembra 2005 Komisia uviedla Súdu prvého stupna, ze podla nej by spojenie styroch vecí neumoznovalo zvýsit hospodárnost konania podstatným spôsobom, a preto ponecháva na rozhodnutie Súdu prvého stupna, ci je vhodné vyhoviet ziadosti o spojenie vecí. 47 Súd prvého stupna nevyhovel tejto ziadosti o spojenie vecí. 48 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Súd prvého stupna (stvrtá komora) o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku poziadal Komisiu o predlozenie jedného dokumentu a zodpovedanie urcitých otázok. Komisia vyhovela týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 49 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 17. júna 2009. 50 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 51 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 52 Na podporu svojej zaloby uvádzajú zalobkyne dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast prvého zalobného dôvodu je zalozená na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim vyd. 08/002, s. 205). Druhá cast, uvedená subsidiárne, je zalozená na nedostatocnom odôvodnení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Tieto dva zalobné dôvody sú úzko spojené, preto je namieste preskúmat ich spolocne. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 53 V prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze voci nim vyvodila zodpovednost za porusenie, ktorého za dopustila spolocnost WWTE. 54 Vysvetlujú, ze na to, aby urcitá spolocnost mohla byt zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila iná spolocnost, musia byt podla judikatúry aj rozhodovacej praxe Komisie súcasne splnené dve podmienky: nepostacuje, ze prvá spolocnost mala moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad správaním druhej spolocnosti, tento vplyv musí aj skutocne vykonávat. 55 Pokial ide o prvú podmienku, zalobkyne uvádzajú, ze v období do mája 1998 nemala TCLT moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad obchodnou politikou spolocnosti WWTE a nemala vo vztahu k nej také riadiace oprávnenie, aby ju zbavila reálnej samostatnosti pri urcovaní jej smerovania na trhu. Preto sa domnievajú, ze Komisia nesprávne pripísala spolocnosti TCLT, a rozsírením aj spolocnostiam SCTC a SCC, porusenie, ktorého sa v uvedenom období dopustila WWTE. 56 Na podporu svojich tvrdení uvádzajú zalobkyne predovsetkým skutocnost, ze SCTC a SCC mali v spolocnosti WWTE len nepriamy podiel, WWTE bola pod spolocnou kontrolou spolocnosti TCLT na jednej strane a prezidenta WWTE a jeho rodiny na druhej strane a "dôkazy uvedené v spise", na ktoré sa odvoláva Komisia v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia, nepreukazujú, ze mali moznost vykonávat nad spolocnostou WWTE rozhodujúci vplyv. 57 Zalobkyne sa domnievajú ze pojem "spolocná kontrola" uvedený v nariadení Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) nezodpovedá moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv. V tomto ohlade jednak uvádzajú, ze toto nariadenie nemôze byt analogicky uplatnované na tento prípad. Okrem toho tvrdia, ze aj pri predpoklade, ze v uvedenom nariadení mozno nájst indície na definovanie "moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti", bolo by vhodné pouzit pojem "výlucná kontrola" a nie pojem "spolocná kontrola". 58 Pokial ide o obdobie nasledujúce po máji 1998, zalobkyne uznávajú, ze mali moznost vykonávat nad spolocnostou WWTE rozhodujúci vplyv. 59 Pokial ide o druhú podmienku, zalobkyne v prvom rade uvádzajú, ze na jej splnenie je potrebné, aby materská spolocnost dala svojej dcérskej spolocnosti priame pokyny dopustit sa porusenia alebo aby sa na takom porusení priamo zúcastnila. Na podporu tohto tvrdenia uvádzajú predovsetkým konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "[okrem] väzby medzi materskými a dcérskymi spolocnostami neobsahoval spis ziadne informácie o materiálnej úcasti spolocností Universal... a Universal Leaf na skutocnostiach preskúmavaných v [napadnutom rozhodnutí]". 60 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia sa mýli, ak sa domnieva, ze na preukázanie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu postacuje preukázat, ze dcérska spolocnost nemá úplnú samostatnost pri urcovaní smerovania svojej cinnosti na trhu, a to bez preukázania osobitného vztahu k protiprávnemu správaniu. Jednak sa domnievajú, ze názor, ktorý zastáva Komisia, nie je podporený judikatúrou, ktorú uvádza. Dalej tvrdia, ze tento vplyv sa musí prejavit na "obchodnej politike týkajúcej sa porusenia". V danom prípade pritom k poruseniu doslo na trhu nákupu surového tabaku, ktorý je trhom, na ktorom mala WWTE úplnú samostatnost, a ktorý nespadá pod jej "obchodnú alebo predajnú politiku". V rovnakom duchu zalobkyne kritizujú skutocnost, ze dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzala Komisia, sa týkajú financovania a predaja tabaku, a nie nákupu surového tabaku. 61 V druhom rade zalobkyne uvádzajú, ze v prípade vertikálne integrovanej skupiny spolocností nemôze byt zodpovednost za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti automaticky pripísaná spolocnosti nachádzajúcej sa na cele skupiny. Takáto zodpovednost môze byt v zásade pripísaná materskej spolocnosti, ktorá dala dotknutej dcérskej spolocnosti pokyny alebo riadila jej správanie. 62 V tretom rade zalobkyne uvádzajú, ze preukázanie skutocnosti, ze dali spolocnosti WWTE pokyny, je úlohou Komisie. Na podporu toho uvádzajú, ze sa nemozno domnievat, ze ak spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní inej spolocnosti, úcinne vykonáva nad jej cinnostou rozhodujúci vplyv. Predovsetkým tvrdia, ze v prípadoch, o ktoré islo v rozsudkoch AEG-Telefunken/Komisia a PVC II, uz citovaných v bode 27 vyssie, sa súd spolocenstva neobmedzil na túto domnienku, ale podrobne preskúmal otázku úcasti materskej spolocnosti na porusení. 63 V kazdom prípade podla zalobkýn Komisia neuviedla uvedenú domnienku v oznámení o výhradách ani v napadnutom rozhodnutí. Preto ju nemohla po prvýkrát zohladnit az vo vyjadrení k zalobe. Zalobkyne dodávajú, ze v odôvodneniach c. 18 a 376 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze aj v prípade 100 % podielu na základom imaní dcérskej spolocnosti je na to, aby mohla voci materskej spolocnosti vyvodit zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti, povinná poskytnút dalsie dôkazy. 64 Zalobkyne okrem iného trvajú na tom, ze Komisia musí priniest dôkaz o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu kazdou zo zalobkýn. V tomto kontexte uvádzajú na svoju podporu predovsetkým to, ze Komisia nemôze predpokladat, ze pán V. "zastával funkcie na úrovni vedenia skupiny" v zmysle bodu 37 rozsudku Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Commission (T-31/99, Zb. s II-1881). Uvádzajú, ze SCC nikdy nevymedzila pánovi V. jeho právomoci takým spôsobom, ze by mohol byt porovnávaný s "vysokými riadiacimi pracovníkmi" uvedenými v tomto rozsudku a nebol ani osobou zodpovednou za vsetky cinnosti skupiny Standard v regióne alebo danej krajine alebo osobou poverenou v rámci tejto skupiny na celosvetovej úrovni obchodným riadením vsetkých podnikov pôsobiacich v danom odvetví. Zalobkyne spresnujú, ze pán V. zastupoval Standard Commercial Tobacco Services Ltd (dalej len "SCTL") v Európe, ale jeho právomoci vyplývali z jeho funkcie clena predstavenstiev miestnych dcérskych spolocností, vrátane WWTE, a nie z poverenia daného spolocnostou SCC. Úlohy pána V. boli obmedzené na koordináciu predaja spracovaného tabaku prostredníctvom medzinárodnej predajnej siete skupiny Standard. 65 V stvrtom rade zalobkyne poukazujú na obdobie pred májom 1998. Uvádzajú, ze Komisia nepredlozila ziadny dôkaz dostatocne preukazujúci, ze pocas tohto obdobia niektorá z nich dala spolocnosti WWTE pokyn na protisútazné správanie. Najmä dôkazy uvedené v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia nie sú v tejto súvislosti dostatocné. 66 K tomuto bodu zalobkyne po prvé uvádzajú, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz ani neuviedla nijaký argument, pokial ide o TCLT. Predovsetkým uvádzajú, ze spolocnost TCLT je podnikom bez vlastnej cinnosti a jej úcast v spolocnosti WWTE má výsostne financnú povahu. 67 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze pán V. pracoval pre spolocnost SCTL a nie pre spolocnost SCC. Dodávajú, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého bol pán V. vseobecne zodpovedný za cinnosti skupiny Standard v Európe a konal ako zástupca spolocnosti SCC, sú velmi vseobecné, a sú preto nedôvodné. Tieto skutocnosti v kazdom prípade nepreukazujú, ze SCTC dala spolocnosti WWTE priame pokyny na protisútazné správanie. 68 Po tretie zalobkyne uvádzajú, ze vyhlásenie Komisie o tom, ze pán V. "bol zodpovedný za vztahy medzi spolocnostou WWTE a materskými spolocnostami" (odôvodnenie c. 391 napadnutého rozhodnutia), je rovnako velmi vseobecné, a preto nepodlozené. Uvádzajú najmä, ze Komisia nepreukázala, ze tieto "vztahy" zahrnali dávanie instrukcií spolocnosti WWTE. 69 V stvrtom rade zalobkyne tvrdia, ze zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spolocnosti WWTE z 25. a 26. marca 1996 uvedená v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia uvádza iba SCTC, preto sa argumenty, ktoré z nej odvodzuje Komisia, nemôzu týkat spolocností SCC a TCLT. Spolocnost SCTC dodáva, ze táto zápisnica nepreukazuje, ze dala spolocnosti WWTE pokyn dopustit sa protisútazného správania. SCTC bola v skutocnosti kontaktovaná, a preto mohla udelit svoj súhlas, iba pokial ide o cezhranicné zálezitosti pri nákupe surového tabaku, konkrétne najmä predaj spracovaného tabaku a mimoriadne výdavky. 70 Po stvrté TCLT zdôraznuje, ze Komisia neuviedla, ze by sa jej týkala ktorákolvek z faxových správ uvedených v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia. SCC uvádza, ze tieto faxové správy boli zaslané zamestnancovi jednej zo spolocností prepojených s SCTC, nie samotnej SCTC. Meno "Standard Commercial UK" bolo v niektorých faxových správach omylom uvedené odosielatelom, pretoze SCC nemá v Spojenom královstve ziadne zastúpenie. Rovnako je pán V. nesprávne uvedený ako viceprezident SCC vo výrocnej správe SCC. Pokial ide o SCTC, uvádza, ze v predmetných faxových správach je iba spomenuté, ze je mozné, ze pán V. bol informovaný o správaní spolocnosti WWTE, a domnieva sa, ze z toho nemozno vyvodit, ze SCTC dala spolocnosti WWTE pokyn dopustit sa protisútazného správania. 71 Po piate zalobkyne poukazujú na obdobie po máji 1998. Uvádzajú, ze Komisia nepredlozila dostatocné dôkazy, ze pocas tohto obdobia ktorákolvek zo zalobkýn dala spolocnosti WWTE pokyn na protisútazné správanie. 72 V tejto súvislosti po prvé upozornujú, ze zistenia uvedené v odôvodneniach c. 396 a 398 napadnutého rozhodnutia sa týkajú len SCTC. 73 Po druhé zalobkyne kritizujú zistenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení c. 398 a v poznámke pod ciarou 313. Najprv uvádzajú, ze "zmluvy o dlhodobých spanielskych dodávkach", na ktoré sa odkazuje v tejto poznámke pod ciarou, nemajú s predmetnými poruseniami ziadnu súvislost, a preto nemôzu slúzit na preukázanie skutocnosti, ze jedna zo zalobkýn dala spolocnosti WWTE pokyn na protisútazné správanie. Dalej tvrdia, ze Komisia navyse nemôze argumentovat príruckou WWTE. V tejto súvislosti jednak tvrdia, ze táto prírucka nepostacuje na preukázanie skutocnosti, ze SCTC dávala spolocnosti WWTE pokyny na dopústanie sa porusovania pravidiel hospodárskej sútaze. Okrem toho vysvetlujú, ze táto prírucka "stanovuje, ze SCTC udeluje súhlas pred zacatím postupu uzatvárania zmlúv", co v praxi znamená, ze "schvaluje mnozstvá tabaku, ktorý sa má nakúpit v Spanielsku". Spresnujú, ze tento súhlas sa udeluje v rámci schvalovania rocného rozpoctu a nie je súhlasom na nákup za urcenú cenu alebo na urcenie ceny podla daného postupu alebo vzorca. WWTE v rámci výdavkov odsúhlasených SCTC "absolútne samostatne uplatnovala nezávislú nákupnú politiku". Dodávajú, ze prírucka pochádza z roku 2000, preto nemôze slúzit na preukázanie skutocnosti, ze SCTC vykonávala nad spolocnostou WWTE rozhodujúci vplyv od mája 1998. 74 V siestom rade sa zalobkyne domnievajú, ze z právneho hladiska dostatocne preukázali, ze v case porusenia clánku 81 ods. 1 ES konala WWTE na trhu samostatne a nie podla ich pokynov. 75 V tejto súvislosti po prvé uvádzajú, ze Komisia nespochybnuje, ze WWTE má vlastné miestne vedenie. 76 Po druhé uvádzajú, ze WWTE mala svoj vlastný majetok a svojich vlastných zamestnancov. 77 Po tretie opakujú, ze SCTC sa podielala na obchodovaní a predaji spracovaného tabaku, zatial co WWTE bola výlucne zodpovedná za nákup surového tabaku. 78 Po stvrté zalobkyne vysvetlujú, ze skupina Standard má decentralizovanú struktúru a "spanielsky trh s tabakom predstavuje úplne nepodstatnú cast celkových cinností skupiny". 79 Po piate zalobkyne v replike uvádzajú, ze TCLT nemala nijaký financný majetok, nevykonávala nijaké cinnosti a nezamestnávala nijakých zamestnancov. Vysvetlujú, ze TCLT nakupovala od WWTE spracovaný tabak len "formálne", "aby to bolo pre WWTE z úctovného hladiska výhodnejsie", a ze SCTC sa nepodielala na nákupnej stratégii WWTE, ktorá bola v podstate vo výlucnej zodpovednosti prezidenta WWTE. 80 Z odôvodnení Komisie uvedených vyssie zalobkyne usudzujú, ze Komisia nepreukázala dostatocným spôsobom, ze by niektorá zo zalobkýn dala WWTE pokyn na protisútazné správanie. Komisia tak nesprávne uplatnila clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 81 V druhej casti prvého zalobného dôvodu, uvedenej subsidiárne, zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 253 ES tým, ze nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, ze zalobkyne majú byt solidárne zodpovedné za správanie WWTE. 82 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, zalobkyne v prvom rade vysvetlujú, ze pri rozhodnutí, ze Universal, Universal Leaf Tobacco Co. Inc. (dalej len "Universal Leaf") a Sepi neboli zodpovedné za protiprávne správanie svojich dcérskych spolocností, pouzila Komisia rozdielne kritériá. Overovala totiz, ci jej spis neobsahuje jednak "indície o materiálnej úcasti spolocností Universal a Universal Leaf na skutocnostiach presetrovaných v [napadnutom rozhodnutí]" (odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia) a jednak "priamu komunikáciu medzi spolocnostami Cetarsa a Sepi týkajúcu sa prejednávanej veci" (odôvodnenie c. 384 napadnutého rozhodnutia). 83 Komisia pritom nepredlozila nijaký dôkaz o akejkolvek materiálnej úcasti spolocností SCC, SCTC alebo TCLT na porusení, ktorého sa dopustila WWTE, a ani o náznaku priamej komunikácie medzi niektorou z uvedených spolocností a WWTE v súvislosti s predmetom tejto veci. 84 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze so spolocnostou Intabex zaobchádzala Komisia zhovievavejsie ako s TCLT. Kritizujú skutocnost, ze na rozdiel od spolocnosti Intabex bola TCLT zahrnutá medzi subjekty, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, a bola urcená za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, hoci jej úcast v nej je výsostne financná a Komisia nepriniesla dôkaz o jej materiálnej úcasti na skutocnostiach vytýkaných spolocnosti WWTE. 85 Skutocnost, ze TCLT neuviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze jej úcast vo WWTE je výsostne financná, povazujú zalobkyne za irelevantnú. Uvádzajú, ze preukázanie zodpovednosti TCLT prinálezí Komisii. Okrem iného sa domnievajú, ze Komisia nemôze úspesne tvrdit, ze TCLT bola od roku 1996 do roku 1999 hlavným odberatelom spolocnosti WWTE. V skutocnosti sa jednak nákupy uskutocnovali výlucne z úctovných dôvodov a TCLT neodobrala ziadne dodávky tabaku. Okrem toho Komisia tento argument v napadnutom rozhodnutí neuviedla. 86 V tretom rade zalobkyne uvádzajú, ze sa nedovolávajú toho, aby mali prospech z protiprávneho aktu uskutocneného v prospech tretej osoby. Presnejsie uvádzajú, ze netvrdia, ze Komisia protiprávne opomenula urcit zodpovednost spolocností Universal, Universal Leaf, Sepi, alebo Intabex, ci ich oznacit za subjekty, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené. Uvádzajú, ze ak sa Komisia na základe urceného kritéria domnieva, ze urcitej spolocnosti nemá byt napadnuté rozhodnutie urcené, rovnaké kritérium musí uplatnovat bez diskriminácie aj na vsetky ostatné dotknuté spolocnosti. 87 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Komisia uvádza, ze musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 88 Komisia v prvom rade súhlasí s názorom zalobkýn, ze na to, aby mohla byt voci materskej spolocnosti vyvodená zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti, treba jednak to, aby mala moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné správanie tejto dcérskej spolocnosti, a jednak to, aby tento rozhodujúci vplyv aj skutocne vykonávala. 89 Pokial ide o prvú z týchto podmienok, Komisia uvádza, ze je dostatocne podrobne definovaná normotvorcom v nariadení c. 139/2004. Konkrétnejsie odkazuje na clánok 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia. Okrem iného odmieta tvrdenie zalobkýn, ze o "rozhodujúci" vplyv ide iba vtedy, ak je vplyv "výlucný" (pozri bod 57 vyssie). 90 Pokial ide o druhú z podmienok uvedených v bode 88 vyssie, Komisia spochybnuje názor zalobkýn, podla ktorého sa vyzaduje, aby materská spolocnost dala svojej dcérskej spolocnosti pokyn porusit clánok 81 ES alebo aby sa priamo zúcastnila na porusení. Tvrdí, ze pri definovaní tejto podmienky judikatúra ustálene odkazuje na nedostatok samostatnosti dcérskej spolocnosti pri urcovaní jej smerovania na trhu, a to bez preukázania osobitného vztahu k protiprávnemu správaniu. 91 Komisia uvádza, ze medzi dôkazmi preukazujúcimi skutocný výkon kontroly politiky dcérskej spolocnosti figuruje skutocnost, ze materská spolocnost je zastúpená v predstavenstve dcérskej spolocnosti. Dodáva, ze dcérska spolocnost má mensiu moznost byt samostatná vtedy, ak je cinná na rovnakom trhu ako jej materská spolocnost, alebo na trhu, ktorý je s ním úzko spojený. Okrem týchto vseobecných dôkazov môzu niektoré osobitné dôkazy prispiet k preukázaniu toho, ze materská spolocnost sa podiela na obchodnej politike svojej dcérskej spolocnosti alebo ze uplatnuje mechanizmy, ktoré jej umoznujú dohliadat na cinnosti dcérskej spolocnosti. 92 Komisia dodáva, ze judikatúra pripustila, ze ak 100 % podiel v dcérskej spolocnosti má jej materská spolocnost, predpokladá sa, ze materská spolocnost vykonáva svoju moznost ovplyvnovat správanie dcérskej spolocnosti. Materská spolocnost by mohla túto domnienku vyvrátit, ak by predlozila dôkazy, ze v skutocnosti sa uvedená dcérska spolocnost správa na trhu samostatne. 93 Komisia spresnuje, ze táto domnienka sa uplatnuje tak v prípade, ked materská spolocnost vlastní vo svojej dcérskej spolocnosti priamy 100 % podiel, ako aj v prípade, ked vlastní tento podiel nepriamo. 94 V druhom rade Komisia skúma obdobie pred májom 1998. 95 V tejto súvislosti po prvé uvádza, ze v odôvodneniach c. 388, 390 a 391 napadnutého rozhodnutia dostatocným spôsobom preukázala, ze zalobkyne mali pocas tohto obdobia moznost vykonávat nad spolocnostou WWTE rozhodujúci vplyv. 96 Po druhé Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 391 uvádza viaceré dôkazy, ze materské spolocnosti WWTE zaviedli dostatocné mechanizmy umoznujúce im skutocne vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodné správanie WWTE. V tejto súvislosti spresnuje, ze skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu je najlepsím objektívnym kritériom na posúdenie, ci mala materská spolocnost moznost vykonávat takýto vplyv. 97 Pokial ide o tieto skutocnosti, Komisia najprv trvá na úlohe a zodpovednosti pána V. v rámci skupiny Standard. Domnieva sa najmä, ze zalobkyne nemôzu argumentovat skutocnostou, ze pán V. nebol zamestnaný spolocnostami SCC, SCTC alebo TCLT, ani skutocnostou, ze ani v jednej z týchto spolocností nezastával funkciu "corporate officer". Rozhodujúce je iba to, ci "zastával funkcie na úrovni vedenia skupiny" (rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 37). 98 Komisia sa následne odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 25. a 26. marca 1996. 99 Okrem iného Komisia tvrdí, ze korespondencia uvedená v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia preukazuje, ze prezident WWTE informoval pána V. nielen o nákupoch tabaku tejto spolocnosti, ale tiez o dohodách o cenách a mnozstvách uzavretých s ostatnými spracovatelmi. 100 Po tretie Komisia uvádza, ze skutocnost, ze TCLT ako jediná spolocnost v rámci skupiny Standard vlastnila priamy podiel vo WWTE, nebráni tomu, aby SCC a SCTC vykonávali vo WWTE rozhodujúci vplyv. Tvrdí, ze viaceré dôkazy preukazujú existenciu väzby medzi WWTE a zalobkynami. V tejto súvislosti najmä uvádza, ze TCLT nominovala dvoch zo styroch clenov predstavenstva WWTE a bola hlavným klientom WWTE od roku 1996 do roku 1999, SCTC vykonáva svoju cinnost v odvetví spracovania tabaku a obchodovania s ním a od roku 2000 je hlavným klientom WWTE a ze viceprezident SCC zodpovedný za cinnosti v odvetví tabaku v Európe je clenom predstavenstva WWTE. Vysvetluje, ze v tejto skupine má kazdá spolocnost urcenú svoju úlohu: WWTE nakupuje v Spanielsku surový tabak a spracúva ho, jej produkciu potom priamo odkupujú TCLT a SCTC, ktoré následne túto produkciu uvádzajú na trh prostredníctvom predajnej siete SCC, ktorá koordinuje cinnosti rôznych prevádzkových spolocností skupiny. 101 Z toho, co je uvedené vyssie, Komisia vyvodzuje záver, ze sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze povazovala WWTE prinajmensom od mája 1998 za hospodársku jednotku skupiny Standard a zalobkyne za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty. 102 V tretom rade Komisia poukazuje na obdobie po máji 1998. 103 V tejto súvislosti po prvé uvádza, ze zalobkyne nespochybnujú skutocnost, ze pocas tohto obdobia mali moznost vykonávat vo WWTE rozhodujúci vplyv. 104 Po druhé Komisia uvádza, ze WWTE je od mája 1998 pod výlucnou kontrolou skupiny Standard a od októbra 1998 má skupina Standard 100 % podiel na základnom imaní WWTE. Preto usudzuje, ze sa mohla oprávnene domnievat, ze zalobkyne vykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti. 105 Komisia odmieta tvrdenie zalobkýn, ze pri urcení ich zodpovednosti za protiprávne správanie WWTE v napadnutom rozhodnutí nevychádzala z tejto domnienky. Odmieta najmä ich výklad odôvodnenia c. 376 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 59 vyssie) a tvrdí, ze z tohto odôvodnenia, ako aj z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "dôvod, pre ktorý nerozhodla o tom, ze [toto rozhodnutie] nie je urcené spolocnostiam Intabex a Universal, spocíva v ich pripomienkach k oznámeniu o výhradách a ich vyjadreniach na vypocutí, ktoré postacovali na vyvrátenie domnienky o skutocnom výkone kontroly zalozenej na podiele na základnom imaní ich dcérskych spolocností". Spresnuje, ze v prípade spolocnosti Taes túto domnienku nemohla uplatnit, pretoze jej materské spolocnosti, t. j. Universal a Universal Leaf, mali len 90 % podiel na jej základnom imaní. Pokial ide o spolocnost Deltafina, ktorá je pod 100 % kontrolou spolocností Universal a Universal Leaf, Komisia zdôraznuje, ze Universal a Universal Leaf vyvrátili túto domnienku a zalobkyne nikdy netvrdili, ze jej spis obsahuje dôkazy preukazujúce vykonávanie rozhodujúceho vplyvu týchto materských spolocností na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti. 106 V tretom rade Komisia vysvetluje, ze v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia c. 395 az 398 zohladnuje dalsie dôkazy podporujúce jej záver, ze zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku WWTE. 107 Komisia vychádzala najmä z urcitých castí memoranda výkonného výboru SCTC adresovaného pánovi V. o "dlhodobých zmluvách o spanielskych dodávkach" (odôvodnenie c. 396 a poznámka pod ciarou 313 napadnutého rozhodnutia). 108 Dalsím dôkazom, na ktorý sa odvoláva Komisia, je skutocnost uvedená v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení c. 398 a v poznámke pod ciarou 314, ze rocný rozpocet WWTE schvaluje jej predstavenstvo "s výhradou zmien navrhnutých materskou spolocnostou". 109 Komisia okrem iného upozornuje na zistenia týkajúce sa prírucky WWTE, ktoré uviedla v odôvodnení c. 398 napadnutého rozhodnutia. Predovsetkým uvádza, ze zalobkyne pripustili, ze SCTC musela schválit rozpocet na nákup tabaku predtým, ako prezident WWTE zacal celý postup uzatvárania zmlúv. 110 Komisia dodáva, ze jej spis obsahuje mnozstvo dalsích dôkazov preukazujúcich skutocnost, ze zalobkyne vykonávali nad spolocnostou WWTE rozhodujúci vplyv. 111 Po stvrté sa Komisia domnieva, ze dôkazy uvedené zalobkynami, ako sú zhrnuté v bodoch 75 az 79 vyssie, nepreukazujú dostatocným spôsobom, ze WWTE sa na trhu správala samostatne. 112 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, Komisia odmieta porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 113 Na úvod pripomína, ze podla judikatúry musí byt dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. Domnieva sa preto, ze aj keby sa ukázalo, ze napadnuté rozhodnutie nebolo urcené urcitým podnikom nachádzajúcim sa v podobnom postavení ako zalobkyne, táto okolnost nie je relevantná, pokial ide o posúdenie zodpovednosti zalobkýn. 114 Potom Komisia v prvom rade uvádza, ze postavenie zalobkýn sa odlisuje od postavenia spolocností Universal, Universal Leaf a Sepi, preto v danom prípade nemôze íst o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Konkrétnejsie s poukazom na odôvodnenia c. 18, 375, 376, 384 a 385 napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, ze nemala k dispozícii dôkazy dostatocne opodstatnujúce záver, ze Taes, Deltafina a Cetarsa na úrovni obchodných vztahov so svojimi materskými spolocnostami nekonali samostatne. 115 Pokial ide na jednej strane o spolocnosti Taes a Deltafina, Komisia uvádza, ze na zaciatku adresovala oznámenie o výhradách nielen týmto spolocnostiam, ale aj dvom ich materským spolocnostiam. V odpovediach na oznámenie o výhradách a na vypocutí vsak tieto materské spolocnosti predlozili "podrobné a presvedcivé" argumenty, ktoré viedli k záveru, ze so spolocnostami Taes a Deltafina netvoria jednu hospodársku jednotku. 116 Komisia tvrdí, ze cast odôvodnenia c. 376 napadnutého rozhodnutia uvedená zalobkynami (pozri body 59 a 82 vyssie) sa musí vykladat "v kontexte odôvodnenia c. 18 a [tohto] rozhodnutia v celom jeho rozsahu". Trvá na tom, ze v ziadnej casti napadnutého rozhodnutia netvrdí, ze na to, aby mohla byt voci materskej spolocnosti vyvodená zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, je potrebné preukázat "materiálnu úcast" uvedenej materskej spolocnosti na porusení. Tým, ze sa v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia zmienila o neexistencii "materiálnej úcasti... na skutocnostiach preskúmavaných v tomto rozhodnutí", odvolávala sa na "neexistenciu materiálnych skutocností preukazujúcich vykonávanie rozhodujúceho vplyvu". V prípade zalobkýn boli takéto materiálne skutocnosti naopak prítomné. 117 Pokial ide konkrétne o spolocnost Deltafina, Komisia zdôraznuje, ze v odôvodnení c. 376 napadnutého rozhodnutia chcela len uviest, ze Universal a Universal Leaf predlozili argumenty preukazujúce obchodnú samostatnost ich dcérskej spolocnosti, a tým "vyvrátili domnienku". Vysvetluje, ze "mozno je znenie [tohto odôvodnenia] neuspokojivé", ale domnieva sa, ze nemôze viest zalobkyne k presvedceniu, ze by mohla rozhodnút o zodpovednosti spolocností Universal a Universal Leaf za správanie spolocnosti Deltafina iba vtedy, ak by mala dôkaz o ich priamej úcasti na porusení. 118 Po výzve Vseobecného súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania (pozri bod 48 vyssie), aby poskytla blizsie vysvetlenie k "detailným a presvedcivým" argumentom, ktoré sú spomenuté v bode 115 vyssie, vsak Komisia pripustila, na rozdiel od toho, co uviedla vo svojich písomných vyjadreniach, ze nie je pravda, ze Universal a Universal Leaf v správnom konaní úspesne vyvrátili domnienku vyplývajúcu z vlastníctva 100 % akcií spolocnosti Deltafina, co ju malo viest k tomu, ze nerozhodla o ich zodpovednosti za protiprávne správanie tejto spolocnosti. Vysvetlila, ze v súcasnosti existuje mnozstvo judikatúry podporujúcej jej stanovisko, ze vlastníctvo podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti "samotné a samo osebe" postacuje na domnienku, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti. V období, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, vsak bolo jej praxou "pouzívat túto domnienku opatrne a podporovat zistenia týkajúce sa zodpovednosti materských spolocností v co najväcsej moznej miere na dvojakom základe: uplatnovat túto domnienku pri dcérskych spolocnostiach so 100 % podielom a zabránit akejkolvek snahe o vyvrátenie tejto domnienky osobitnými zisteniami o skutocnom vykonávaní rozhodujúceho vplyvu prostredníctvom dalsích dôkazov". Dodáva, ze vzhladom na to, ze jej spis neobsahoval ziadny osobitný dôkaz preukazujúci skutocné vykonávanie takéhoto vplyvu spolocnostami Universal a Universal Leaf na obchodné správanie spolocnosti Deltafina, rozhodla sa nepovazovat ich za zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustila Deltafina. Komisia spresnuje, ze v prípade spolocnosti Deltafina vychádzala z tejto domnienky tým menej, ze táto spolocnost nevykonávala cinnost na trhu nákupu a prvotného spracovania surového tabaku v Spanielsku. 119 Pokial ide na druhej strane o spolocnost Cetarsa, Komisia vysvetluje, ze táto spolocnost patrí spolocnosti Sepi, státnej holdingovej spolocnosti, ktorá sa v Spanielsku zúcastnuje prebiehajúcej privatizácie priemyselných spolocností financovaných státom a ktorá podlieha právomoci spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií. Tvrdí, ze jej spis neobsahuje nijaký dôkaz, ktorý by naznacoval, ze Cetarsa neurcovala svoje obchodné správanie úplne samostatne, a v tejto súvislosti pripomína zistenia uvedené v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 30 vyssie). Dodáva, ze uvedené odôvodnenie sa nemá vykladat tak, ze by znamenalo, ze dôvodom, preco sa spolocnost Sepi nepovazuje za zodpovednú za správanie spolocnosti Cetarsa, sú chýbajúce dôkazy o priamej komunikácii medzi týmito dvomi spolocnostami. Uvádza, ze v tomto odôvodnení odpovedá na specifické argumenty predlozené spolocnostou Dimon pocas správneho konania, a preto sa sústreduje na rozdiely medzi spolocnostami Dimon a Sepi. 120 V druhom rade Komisia uvádza, ze TCLT sa nachádza v inom postavení ako Intabex. 121 Uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze spolocnost Intabex svojou odpovedou na oznámenie o výhradách preukázala, ze vzhladom na svoju výsostne financnú úcast v spolocnosti Agroexpansión nemala ani v najmensom moznost vykonávat nad nou rozhodujúci vplyv. TCLT vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách naopak nepredlozila ziadny argument v tomto zmysle. Komisia dodáva, ze v kazdom prípade bola TCLT hlavným klientom spolocnosti WWTE od roku 1996 do roku 1999, a preto sa nachádzala v inom postavení ako Intabex. 2. Posúdenie Vseobecným súdom Úvodné pripomienky o pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti 122 Treba pripomenút, ze právo Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59), a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112). 123 Judikatúra tiez spresnila, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 124 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145; zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78, ako aj z 11. decembra 2007, ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39). 125 Porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokutu. Na úcely uplatnenia a výkonu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je potrebné ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 978). 126 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ak dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 132 a 133; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 44, a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 15), najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 117, ako aj ETI a i., uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 49). 127 V takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 122 a 123 vyssie. Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu urcit rozhodnutie ukladajúce pokuty materskej spolocnosti, teda nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a tým menej úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a. i./Komisia, T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 58). 128 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze Komisia sa nemôze uspokojit konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí tiez preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný (pozri v tomto zmysle rozsudky Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 137, a AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 50). 129 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 136 a 137) a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky AEG-Telefunken/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 50, a PVC II, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 961 a 984). 130 Na domnienku, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze sa jej dcérska spolocnost na trhu správa samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 29). 131 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanom v bode 27 vyssie, uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti uviedol len s cielom spomenút vsetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby pouzitie domnienky uvedenej v bode 129 tohto rozsudku podmienil predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov o skutocnom vykonávaní vplyvu materskej spolocnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s II-2567, bod 57). 132 Nakoniec je namieste spresnit, ze domnienka zalozená na vlastníctve podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu sa uplatnuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou priamy vztah, ale aj v prípade, ako je to v prejednávanej veci, ked je tento vztah nepriamy, prostredníctvom dalsej dcérskej spolocnosti. O kritériách uplatnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí na pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti 133 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pri pripísaní zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, a v dôsledku toho pri rozhodnutí, ze bude spolocne s dcérskou spolocnostou medzi osobami, ktorým je toto rozhodnutie urcené, ako aj pri jej uznaní za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej uvedenej dcérskej spolocnosti sa Komisia riadila nasledujúcimi úvahami. 134 Komisia vychádzala z predpokladu, ze takéto pripísanie je mozné vtedy, ak materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria súcast tej istej hospodárskej jednotky a v dôsledku toho predstavujú jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri odôvodnenie c. 374 napadnutého rozhodnutia). 135 Rozhodujúcou okolnostou, z ktorej vychádzala Komisia pri závere, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost splnajú tento predpoklad, je chýbajúca samostatnost dcérskej spolocnosti pri jej správaní na trhu (pozri odôvodnenie c. 371 napadnutého rozhodnutia), pricom táto chýbajúca samostatnost je dôsledkom vykonávania "rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 18, 372, 373, 378, 380, 381, 383, 391, 392, 397, 399, 400, 422 a 441 napadnutého rozhodnutia). 136 V tejto súvislosti Komisia dospela k názoru, ze sa nemôze uspokojit s konstatovaním, ze materská spolocnost má moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí preverit, ci bol tento rozhodujúci vplyv skutocne vykonávaný (pozri najmä odôvodnenia c. 18, 376, 384, 391, 392, 397, 399 a 400 napadnutého rozhodnutia). 137 Dalej predovsetkým z odôvodnenia c. 384 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze by nebolo namieste pripísat spolocnosti Sepi zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost Cetarsa, v ktorej mala podiel zodpovedajúci viac ako 80 % základného imania, z toho dôvodu, ze jej spis neobsahoval nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval rozhodnút, ze Cetarsa neurcovala svoje správanie na trhu samostatne. Na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobkyne (pozri bod 82 vyssie), konstatovanie uvedené v tom istom odôvodnení, podla ktorého tento spis neobsahoval "priamu komunikáciu medzi spolocnostami Cetarsa a Sepi v súvislosti s predmetom tejto veci", nemôze byt vykladané v tom zmysle, ze táto skutocnost sama osebe viedla Komisiu k tomu, ze nevyvodila zodpovednost voci spolocnosti Sepi. Týmto konstatovaním chcela Komisia v skutocnosti predovsetkým odpovedat na tvrdenie spolocnosti Dimon uvedené v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze v porovnaní so Sepi je predmetom diskriminacného zaobchádzania, kedze Sepi, rovnako ako Dimon, bola údajne plne informovaná o príslusných protiprávnych postupoch, a napriek tomu voci nej nebola vyvodená zodpovednost za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti. Okrem iného je namieste dodat, ze v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza tri dalsie dôvody, ktoré odlisujú postavenie spolocností Dimon a Sepi a odôvodnujú jej rozhodnutie nevyvodzovat zodpovednost voci spolocnosti Sepi. 138 Rovnako z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dôvodom, preco Komisia rozhodla o tom, ze spolocnost Universal ani jej 100 % dcérska spolocnost Universal Leaf nie sú zodpovedné za protiprávne správanie jej 90 % dcérskej spolocnosti Taes, je skutocnost, ze nemala dostatocné dôkazy o tom, ze by skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv nad spolocnostou Taes. 139 Rovnaké zásady uplatnila Komisia v prípade zalobkýn na obdobie pred májom 1998. Najprv pristúpila k preukázaniu skutocnosti, ze zalobkyne prostredníctvom prezidenta WWTE a jeho dvoch rodinných príslusníkov spolocne kontrolovali WWTE, aby ozrejmila, ze mali moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 388 az 391 napadnutého rozhodnutia). Komisia potom urobila vsetko pre to, aby preukázala, ze zalobkyne skutocne vykonávali takýto vplyv na správanie WWTE (pozri odôvodnenia c. 391, 392 a 400 napadnutého rozhodnutia). 140 Komisia okrem iného uviedla, ze v prípade, ak má materská spolocnost podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, sa podla judikatúry mozno domnievat, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti (pozri odôvodnenie c. 372 napadnutého rozhodnutia). 141 V danom prípade sa vsak pri pripisovaní zodpovednosti materským spolocnostiam, ktoré sa nachádzali v tomto postavení, za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost, Komisia neuspokojila s uplatnením tejto domnienky, ale vychádzala tiez zo skutkových okolností, ktoré preukazovali, ze tieto materské spolocnosti skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv vo svojej dcérskej spolocnosti, a tak potvrdzovali uvedenú domnienku (pozri najmä odôvodnenia c. 372, 375, 376 a 378 napadnutého rozhodnutia). 142 Z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia tiez výslovne vyplýva, ze Komisia nevyvodila voci materskej spolocnosti na cele holdingu, ktorého súcastou je Deltafina, a nizsie postavenej materskej spolocnosti, t. j. spolocnostiam Universal a Universal Leaf, zodpovednost za protiprávne správanie ich dcérskej spolocnosti, napriek tomu, ze mali nad nou 100 % kontrolu, z toho dôvodu, ze nemala dostatocné dôkazy o tom, ze by nad touto dcérskou spolocnostou skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv. V rovnakom zmysle treba chápat cast odôvodnenia c. 376 napadnutého rozhodnutia, na ktorú sa zalobkyne odvolávajú (pozri body 59 a 82 vyssie). Táto cast je naozaj formulovaná trochu nejasne. Pri jej výklade spolocne s odôvodnením c. 18 tohto rozhodnutia a zasadení do jeho kontextu vsak nemôze byt vykladaná v tom zmysle, ze by znamenala, ze dôvodom, pre ktorý Komisia nevyvodila zodpovednost voci uvedeným dvom materským spolocnostiam alebo akejkolvek inej materskej spolocnosti, bola absencia ich úcasti na porusení. 143 Rovnako z odôvodnenia c. 18 napadnutého rozhodnutia výslovne vyplýva, ze dôvodom, preco Komisia nevyvodila voci nizsie postavenej materskej spolocnosti Agroexpansión, t. j. spolocnosti Intabex, zodpovednost za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, hoci mala nad nou 100 % kontrolu, sú chýbajúce dostatocné dôkazy o skutocnom vykonávaní rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Intabex v uvedenej dcérskej spolocnosti, kedze jej úcast v nej bola výsostne financná (rovnako pozri odôvodnenie c. 376 napadnutého rozhodnutia). 144 Naopak práve existencia takýchto dôkazov, pokial ide o spolocnost Dimon, materskú spolocnost na cele holdingu, ktorého súcastou je Agroexpansión, spolocne so skutocnostou, ze spolocnost Dimon vlastnila podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu spolocnosti Agroexpansión, viedla Komisiu k pripísaniu zodpovednosti za porusenie tejto materskej spolocnosti (pozri najmä odôvodnenia c. 375 a 378 az 380 napadnutého rozhodnutia). 145 Rovnaký prístup zvolila Komisia v prípade zalobkýn, pokial ide o obdobie od mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia. Na to, aby voci nim vyvodila zodpovednost za protiprávne správanie WWTE, sa neuspokojila s odvolaním sa na domnienku vyplývajúcu zo skutocnosti, ze vlastnili podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu WWTE, alebo, pocas niekolkých mesiacov, skoro celému základnému imaniu (pozri odôvodnenia c. 375 a 393 napadnutého rozhodnutia), ale rovnako zohladnila urcité dalsie skutocnosti preukazujúce, ze skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie tejto spolocnosti (pozri odôvodnenia c. 375, 396 a 398 napadnutého rozhodnutia). Komisia dodala, ze argumenty predlozené spolocnostou SCC v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, ktoré mali viest k preukázaniu skutocnosti, ze WWTE sa na trhu správala samostatne, neboli presvedcivé (pozri odôvodnenie c. 399 napadnutého rozhodnutia). 146 Treba spresnit, ze Komisia zvolila tento prístup nielen v prípade materských spolocností nachádzajúcich sa na cele skupiny spolocností, ale aj v prípade nizsie postavených materských spolocností, ako to preukazuje prípad spolocností Universal Leaf, Intabex, SCTC a TCLT. 147 Nakoniec je namieste uviest, ze Komisia vo svojej odpovedi na jednu z otázok, ktoré jej Vseobecný súd polozil písomne, ako aj pocas pojednávania potvrdila, ze v prípade dcérskych spolocností, ktoré sú pod 100 % kontrolou svojich materských spolocností, sa v napadnutom rozhodnutí pri vyvodzovaní zodpovednosti materských spolocností za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, rozhodla neuspokojit s odvolaním sa na domnienku uvedenú v bodoch 129, 130 a 140 vyssie, ale rovnako zohladnit dalsie skutocnosti preukazujúce skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu. Tento prístup v podstate odôvodnuje tým, ze vzhladom na judikatúru relevantnú v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa rozhodla postupovat opatrnejsie a rozhodovat o zodpovednosti materských spolocností na takomto "dvojakom základe". O druhej casti prvého zalobného dôvodu 148 Najprv je namieste preskúmat druhú cast prvého zalobného dôvodu, v rámci ktorej zalobkyne tvrdia, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie pripísat im zodpovednost za protisútazné správanie WWTE. 149 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 58). 150 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze ak sa rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES týka viacerých subjektov a ide o otázku pripísatelnosti porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým spomedzi nich, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie (rozsudky Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26, a z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 93). 151 V danom prípade zo zhrnutia casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa osôb, ktorým je toto rozhodnutie urcené, uvedeného v bodoch 25 az 40 vyssie, ako aj zo zistení uvedených v bodoch 133 az 146 vyssie vyplýva, ze v tomto rozhodnutí Komisia dostatocne odôvodnila, preco sa rozhodla pripísat zalobkyniam zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila WWTE. Uvedením judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu Komisia tiez vysvetlila zásady, ktoré uplatnila pri urcovaní okruhu osôb, ktorým toto rozhodnutie urcila. Konkrétnejsie, pokial ide o zalobkyne, rozlisovala dve obdobia, prvé trvajúce od roku 1995 do mája 1998 a druhé trvajúce od mája 1998 az do dna prijatia napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o prvé obdobie, Komisia po zistení, ze WWTE bola pod spolocnou kontrolou na jednej strane zalobkýn a na druhej strane svojho prezidenta a dvoch jeho rodinných príslusníkov, vyvodila záver, ze má k dispozícii skutkové dôkazy preukazujúce skutocnost, ze zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE, a tieto dôkazy uviedla. Pokial ide o druhé obdobie, Komisia najprv uviedla, ze zalobkyne vlastnili podiel zodpovedajúci najprv takmer celému základnému imaniu WWTE (pocas niekolkých mesiacov), potom celému základnému imaniu, a mali preto nad nou výlucnú kontrolu. Preto usúdila, ze je preukázané, ze zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku WWTE, pricom v tejto súvislosti vychádzala nielen z domnienky vyplývajúcej z vlastníctva podielu zodpovedajúceho celému (alebo takmer celému) základnému imaniu dcérskej spolocnosti, ale tiez z urcitých dalsích dôkazov, ktoré túto domnienku potvrdzovali. Nakoniec Komisia usúdila, ze nijaký z argumentov predlozených SCC v jej odpovedi na oznámenie o výhradách jej neumoznoval dospiet k opacnému záveru. 152 Z toho vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O zákonnosti postupu uplatneného v danom prípade Komisiou a o druhom zalobnom dôvode 153 Je namieste preskúmat zákonnost postupu uplatneného v danom prípade Komisiou pri rozhodovaní o pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti, ako je opísaný v bodoch 134 az 136, 140, 141 a 146 vyssie, vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 154 V tejto súvislosti postacuje konstatovat, ze uvedený postup, bez ohladu na skutocnost, ci bol v prípade zalobkýn uplatnený správne, co bude preskúmané nizsie, je plne v súlade so zásadami zavedenými v tejto oblasti judikatúrou, ako je uvedená v bodoch 122 az 132 vyssie. 155 Pokial ide o prípad, ked materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze, Komisia pri preukazovaní skutocnosti, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, z opatrnosti nepochybne nevychádzala len z domnienky ustálenej judikatúrou (pozri body 129 a 130 vyssie), ale rovnako zohladnila aj dalsie skutkové dôkazy, ktoré takéto vykonávanie potvrdzovali. Tým, ze takto postupovala, vsak Komisia len zvýsila úroven dôkazov vyzadovanú na to, aby mohla rozhodnút, ze bola splnená podmienka týkajúca sa skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, pricom úplne respektovala základný pojem hospodárskej jednotky, z ktorého vychádza celá judikatúra týkajúca sa pripísatelnosti zodpovednosti za porusenie právnických osôb tvoriacich jeden podnik. 156 Nakoniec je dôlezité uviest, ze ak v prípade porusenia zahrnajúceho viaceré rozlicné spolocnosti uplatnuje Komisia v rámci urcenom judikatúrou urcitý postup na rozhodnutie, ci je namieste vyvodzovat zodpovednost tak voci dcérskym spolocnostiam, ktoré sa fyzicky dopustili tohto porusenia, ako aj voci ich materským spolocnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri rozhodovaní v prípade vsetkých spolocností z rovnakých kritérií. 157 Komisia je povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 158 Treba konstatovat, ze Komisia má rovnaký prístup, kedze v odôvodnení c. 384 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "ak sa presné okolnosti, ktoré môzu viest k vyvodeniu zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, môzu menit od prípadu k prípadu, nemôze íst o porusenie zásady zákazu diskriminácie, pokial sú zásady zodpovednosti uplatnované koherentne". 159 Zo zistení uvedených v bodoch 137 az 139 a 142 az 145 vyssie vyplýva, ze pri rozhodovaní, ci je namieste pripísat materským spolocnostiam zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, uplatnila Komisia v napadnutom rozhodnutí rovnaké zásady v prípade vsetkých dotknutých materských spolocností. Konkrétne na rozdiel od toho, co uviedli zalobkyne, sa nezdá, ze v tejto súvislosti inak posudzovala na jednej strane ich postavenie a na druhej strane postavenie spolocností Universal, Universal Leaf, Sepi alebo Intabex. 160 Druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania preto musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkýn a WWTE 161 Zostáva preskúmat, ci Komisia správne uplatnila kritériá uvedené v bodoch 134 az 136, 140, 141 a 146 vyssie na kazdú zo zalobkýn pri rozhodnutí o existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkýn a WWTE a následnom vyvodení solidárnej zodpovednosti zalobkýn za porusenie, ako aj pri rozhodovaní o povinnosti zaplatit pokutu a zahrnutí zalobkýn medzi osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie. Potom bude prípadne namieste preskúmat, ci dôvody uvádzané zalobkynami, ako sú zhrnuté v bodoch 74 az 79 vyssie, potvrdzujú ich tvrdenie, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, konala WWTE na trhu samostatne. 162 Rovnako, ako to urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí, je namieste rozlisovat dve obdobia, prvé od 13. marca 1996, teda od zaciatku kartelu spracovatelov, do 5. mája 1998, a druhé od uvedeného dna do dna prijatia napadnutého rozhodnutia. O období od 13. marca 1996 do 5. mája 1998 163 Medzi stranami je nesporné a zo spisu, najmä zo skutocností uvedených v odôvodneniach c. 388 az 390 napadnutého rozhodnutia, ako sú zhrnuté v bode 34 vyssie, vyplýva, ze v období od 13. marca 1996 do 4. mája 1998 bola WWTE pod spolocnou kontrolou na jednej strane SCC, a to prostredníctvom TCLT a SCTC, a na druhej strane prezidenta WWTE a dvoch jeho rodinných príslusníkov. 164 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, nie je v takomto prípade vylúcené, ze môze byt splnená podmienka týkajúca sa moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti (pozri bod 128 vyssie). Konkrétne nie je nevyhnutné, aby pritom islo o výlucnú kontrolu materskej spolocnosti nad dcérskou spolocnostou. 165 Ak je urcitý podnik pod spolocnou kontrolou dvoch alebo viacerých podnikov alebo osôb, tieto podniky alebo osoby majú z povahy veci moznost vykonávat nad týmto podnikom rozhodujúci vplyv. To vsak nepostacuje na to, aby im bola pripísaná zodpovednost za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustil podnik, ktorý spolocne kontrolujú, pretoze takéto pripísanie vyzaduje okrem iného splnenie podmienky týkajúcej sa skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu (pozri bod 128 vyssie). V takom prípade môze byt vyvodená zodpovednost jednotlivých podnikov alebo osôb, ktoré vykonávajú spolocnú kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou, ako to ilustruje rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia (T-314/01, Zb. s. II-3085), v ktorom Súd prvého stupna potvrdil správnost rozhodnutia Komisie pripísat dvom spolocnostiam, z ktorých kazdá mala v dcérskej spolocnosti 50 % podiel a spolocne boli oprávnené urcovat obchodné vedenie dcérskej spolocnosti, zodpovednost za protiprávne správanie tejto dcérskej spolocnosti. Ak by sa ukázalo, ze v skutocnosti rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti skutocne vykonáva iba jeden z podnikov alebo osôb, ktoré majú spolocnú kontrolu, alebo ak by to odôvodnovali iné osobitné okolnosti, Komisia by mohla vyvodit solidárnu zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila táto dcérska spolocnost, iba voci takémuto podniku alebo osobe. 166 V kazdom prípade, rovnako ako správne zdôraznuje Komisia vo svojom vyjadrení, ak sa zistilo, ze v danom prípade v období od 13. mája 1996 do 4. mája 1998 zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv nad správaním WWTE, to nevyhnutne znamená, ze mali moznost tak robit. 167 Hlavnou otázkou, ktorú treba vyriesit, teda je, ci dôkazy predlozené Komisiou v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze pocas príslusného obdobia zalobkyne skutocne vykonávali takýto vplyv. 168 V tejto súvislosti je najprv potrebné odmietnut tvrdenie, na ktorom zalobkyne zalozili velkú cast svojej argumentácie, ze Komisia nepreukázala dostatocným spôsobom, ze dali WWTE pokyn dopustit sa porusenia, alebo ze sa nom priamo zúcastnili. 169 Ako uz bolo uvedené v bode 127 vyssie, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo urcené materskej spolocnosti, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a o to viac ani úcast materskej spolocnosti na porusení, ale to, ze tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Z dôvodov uvedených v bode 142 vyssie nemôze byt toto konstatovanie spochybnené castou odôvodnenia c. 376 napadnutého rozhodnutia, na ktorú sa zalobkyne odvolávajú (pozri body 59 a 82 vyssie). 170 Rovnako je opodstatnené odmietnut tvrdenie zalobkýn, ze rozhodujúci vplyv, ktorý musí vykonávat materská spolocnost, aby bola uznaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, sa musí týkat cinností vychádzajúcich z obchodnej politiky dcérskej spolocnosti v prísnom zmysle slova a navyse priamo spojených s týmto porusením, v danom prípade nákupu surového tabaku (pozri body 60, 69, 73 a 77 vyssie). 171 Ako uz bolo uvedené v bode 126 vyssie, pri posudzovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohladnit vsetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu menit v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôzu byt predmetom vycerpávajúceho výpoctu. 172 Skutocnosti, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí pri vyvodení záveru, ze pocas príslusného obdobia zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE na trhu, sú uvedené v odôvodnení c. 391 tohto rozhodnutia a patria do troch rozlicných kategórií. - O úlohách pána V. v rámci skupiny Standard 173 V prvom rade Komisia uvádza urcité dôkazy o úlohách pána V. v rámci skupiny Standard. 174 Je namieste konstatovat, rovnako ako to uviedli zalobkyne v odpovedi na ziadost o informácie, ktorú im adresovala Komisia pocas správneho konania, a ako to potvrdili vo svojich písomných vyjadreniach, ze pán V. bol prinajmensom od zaciatku obdobia, pocas ktorého dochádzalo k poruseniu, jedným zo styroch clenov predstavenstva WWTE. V rovnakej odpovedi zalobkyne spresnili, ze v rôznom case v období od 30. septembra 1989 bol pán V. clenom predstavenstiev styroch dalsích dcérskych spolocností skupiny Standard so sídlom v Taliansku a Grécku. Tieto skutocnosti sú v dokonalej zhode s tvrdením zalobkýn, ktoré uviedli vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a zopakovali v replike, ze pán V. vykonával "úlohu zastúpenia v Európe", ktorá sa uskutocnovala prostredníctvom jeho clenstva v predstavenstvách jednotlivých dcérskych spolocností a podla ktorého bol v Európe poverený "koordináciou predaja spracovaného tabaku prostredníctvom medzinárodnej predajnej siete SCC". 175 Rovnako je potrebné uviest, ze zalobkyne nespochybnujú tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia, ze pán V. bol "vseobecne zodpovedný za cinnosti skupiny [Standard] v Európe". Jednak sa obmedzujú na tvrdenie, ze postavenie pána V. nie je porovnatelné s postavením riadiacich pracovníkov uvedených v rozsudku Súdu prvého stupna ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovanom v bode 64 vyssie, a preto Komisia nemohla argumentovat týmto rozsudkom, a jednak uvádzajú, ze toto potvrdenie je velmi vseobecné a nepreukazuje, ze SCTC dala WWTE pokyn na protisútazné správanie. Je namieste doplnit, ze samotné zalobkyne uvádzajú v zalobe pána V. ako "riadiaceho pracovníka zodpovedného za cinnosti skupiny v Európe". 176 Vo svojich vyjadreniach zalobkyne navyse nespochybnujú tvrdenie Komisie, uvedené v odôvodnení c. 391 napadnutého rozhodnutia, ze pán V. konal ako zástupca SCC a bol "zodpovedný za vztahy medzi WWTE a jej materskými spolocnostami". Znova sa obmedzili na vyjadrenie, ze toto tvrdenie je velmi vseobecné a nepreukazuje skutocnost, ze dali WWTE pokyn na protisútazné správanie. 177 Je nepochybné, ze pán V. nebol zamestnancom ziadnej zo zalobkýn, ale SCTL, 100 % dcérskej spolocnosti SCTC, a nebol vedený na zozname "corporate directors" alebo "corporate officers" spolocnosti SCC, ktorý táto spolocnost predlozila Komisii v správnom konaní. V rámci skupiny Standard vsak zastával velmi vysoké funkcie, predovsetkým preto, lebo sa týkali jednej z dvoch hlavných oblastí cinnosti tejto skupiny a zahrnali územie celej Európy. 178 Dôlezitost úlohy pána V. v rámci skupiny Standard je este zvýraznená skutocnostou, ze vo výrocných správach SCC za roky 1999 az 2001 je uvedený ako "viceprezident a regionálny riaditel pre Európu" tabakovej divízie tejto spolocnosti. Tvrdenie zalobkýn, ze takáto funkcia v skutocnosti neexistovala a pri pánovi V. bola uvedená len preto, aby posilnila jeho imidz, nie je vierohodné. 179 Vzhladom na tieto dôkazy mozno pána V. oprávnene povazovat za súcast vedenia skupiny Standard. Preto Komisia správne dospela k záveru, ze existovalo priame spojenie medzi materskou spolocnostou na cele tejto skupiny, v danom prípade SCC, a pánom V. 180 Táto okolnost spolu so skutocnostou, ze pán V. bol jedným zo styroch clenov predstavenstva WWTE, je presvedcivým ukazovatelom skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu SCC nad správaním spolocnosti WWTE na trhu. - O zápisnici zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 25. a 26. marca 1996 181 Komisia v druhom rade vychádzala zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 25. a 26. marca 1996, ktorá bola vyhotovená v spanielcine a anglictine. 182 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze z urcitých castí zápisnice obsiahnutých v bode 2 nazvanom "Postup týkajúci sa zasadnutí predstavenstva" vyplýva, ze na predmetnom zasadnutí dvaja clenovia predstavenstva WWTE nominovaní skupinou Standard trvali na tom, aby táto spolocnost nemohla konat nezávisle od SCTC. Pán V. pritom uviedol, ze aj ked má WWTE svoju vlastnú "identitu/subjektivitu", je "rovnako dcérskou spolocnostou SCTC", a musí preto "respektovat kultúru SCTC". Pán C. za seba zdôraznil, ze "aj ked vsetci clenovia predstavenstva [WWTE majú] právomoci a úlohy, nemajú slobodu vo vsetkých rozhodnutiach a v mnozstve zálezitostí sa [musia] obracat na vyssie instancie SCTC". 183 Z ostatných castí zápisnice vyplýva, ze pri celej skupine otázok alebo výdavkov sa WWTE musí obracat na SCTC alebo vopred získat jej súhlas. 184 Po prvé v bode 3 nazvanom "Postupy pri predaji" je uvedené, ze "nijaké mnozstvo tabaku nesmie byt vyvezené bez toho, aby bolo sprevádzané formulárom obsahujúcim dva podpisy, ktorého vzor bude urcený po návsteve [pána F., jedného z osôb prizvaných na predmetné zasadnutie predstavenstva WWTE] v meste Godalming [stredisko cinností SCTC v Spojenom královstve] tento týzden" a ze "tento formulár musí riadne vyplnit [pán D., jeden z clenov predstavenstva WWTE] po tom, ako preverí vsetky dôlezité údaje u [pána A.] v meste Godalming". 185 Po druhé, pokial ide o dlhodobé financovanie, uvádza sa tam: "V tejto chvíli sme zablokovaní, pretoze podla pokynov SCTC nemôzeme zatazit majetok". Je tiez poznamenané, ze pán F. vycestuje do mesta Godalming, aby túto zálezitost preveril predovsetkým s pánom M. Treba spresnit, ze pán M. bol v období, ked dochádzalo k poruseniu, jedným z "corporate officers" a viceprezidentom a súcasne pokladníkom SCC. 186 Po tretie v tabulke uvedenej v bode 10 zápisnice je vymenovaný zoznam investicných projektov, ktoré vyzadujú "konecné schválenie SCTC". Pokial ide o najdôlezitejsí projekt, v danom prípade výstavbu nového skladiska, páni V. a M. uviedli, ze "mohlo by byt velmi tazké získat schválenie tohto výdavku spolocnostou SCTC v nasledujúcom úctovnom období". Rovnako je v bode 10 uvedené, ze investícia týkajúca sa prenosu "pivotov" z jedného miesta vyuzitia na iné "by velmi pravdepodobne mala byt velmi rýchlo schválená spolocnostou SCTC vzhladom na okamzitú potrebu tohto projektu". 187 Skutocnosti uvedené v bodoch 182 az 186 vyssie sú presvedcivými ukazovatelmi skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu spolocnosti SCTC na správanie WWTE na trhu. Tvrdenia zalobkýn, ze SCTC bola kontaktovaná a udelovala svoj súhlas, iba pokial islo o iné zálezitosti, ako je nákup surového tabaku, konkrétne najmä v súvislosti s predajom spracovaného tabaku, sú preto z dôvodov uvedených v bodoch 170 a 171 irelevantné. Pokial ide o ich tvrdenie, ze predchádzajúce schválenie SCTC sa vyzadovalo iba v prípade mimoriadnych výdavkov, toto tvrdenie vyvracia tabulka obsiahnutá v bode 10 zápisnice uvádzajúca investicné projekty s nákladmi od 1 220 do 1 056 911 amerických dolárov (USD), vrátane takých nízkych súm, ako 4 800, 5 600, alebo 6 504 USD. 188 Záver uvedený v bode 187 vyssie potvrdzujú aj dalsie skutocnosti obsiahnuté v predmetnej zápisnici. Jednak z jej bodu 4 vyplýva, ze bolo rozhodnuté, ze pravidlá správania, ktorými sa riadili zamestnanci SCTC, sa budú rovnako uplatnovat na zamestnancov WWTE, pricom po urcitých námietkach vznesených prezidentom WWTE sa rozhodlo o ich preklade z anglictiny do spanielciny. Okrem toho z bodu 7 uvedenej zápisnice vyplýva, ze predstavenstvo WWTE skúmalo ekonomickú a obchodnú situáciu SCTC. 189 Rovnako je potrebné spomenút, ze predmetná zápisnica uvádza, ze predstavenstvo WWTE pripravilo stratégiu nákupu surového tabaku pre úrodu v Spanielsku v roku 1996. V tejto súvislosti je výslovne uvedená zmienka o stretnutí kartelu spracovatelov z 13. marca 1996 v nasledujúcom znení: "Pred niekolkými dnami sa v Madride uskutocnilo stretnutie za úcasti vsetkých kupujúcich podnikov, aby sa pokúsili dospiet k viacerým dohodám o stratégii uzatvárania zmlúv na úrodu [z roku 1996]. Vo velmi vypätej atmosfére boli uzavreté len nasledujúce ústne dohody: 1. minimálna cena bude 3 [spanielske pesety (ESP)]/kg za FCV [flue cured Virginia] 2. boli uvedené predstavy kazdej zo spolocností o priemernej cene Bohuzial, nebolo mozné uzavriet ziadnu dohodu o rozdelení spanielskeho tabaku medzi styri nakupujúce spolocnosti." 190 Z toho sa zdá, ze zástupcovia skupiny Standard, ktorí boli clenmi predstavenstva WWTE, boli informovaní o praktikách kartelu spracovatelov. Navyse, ako bude blizsie vysvetlené v bodoch 192 a 193 nizsie, z viacerých dôkazov v spise Komisie vyplýva, ze pán V. bol okrem iného osobne, mimo zasadnutí predstavenstva WWTE, informovaný o urcitých aspektoch tohto kartelu. Medzi stranami je nesporné, ze uvedení zástupcovia nikdy neprejavili námietky proti týmto praktikám a ze SCC napriek hrozbe postihov alebo zalôb o náhradu skody zo strany tretích osôb, ktorej sa vystavila takýmto správaním, neprijala voci WWTE ziadne opatrenie smerujúce k zabráneniu pokracovania jej úcasti na porusení. Komisia z toho mohla oprávnene vyvodit, ze SCC mlcky schvaluje túto úcast a dospiet k názoru, ze takýto spôsob konania predstavoval dalsí ukazovatel vykonávania rozhodujúceho vplyvu na správanie jej dcérskej spolocnosti. - O faxových správach, ktoré prezident WWTE adresoval pánovi V. 191 V tretom rade uvádza Komisia styri faxové správy, ktoré prezident WWTE pán S. adresoval pánovi V. 192 V prvej z týchto faxových správ, ktorá bola 28. októbra 1996 odoslaná spolocnosti SCTC do rúk pána V., informuje pán S. pána V. najmä o výsledku nákupov surového tabaku pocas kampane 1996 a o priemerných cenách zaplatených kazdým zo spanielskych spracovatelov, pricom mu tiez poskytuje podrobnosti o urcitých aspektoch kartelu spracovatelov. V druhej faxovej správe zo 6. októbra 1997 odoslanej spolocnosti "Standard Commercial - UK", pricom toto oznacenie sa velmi pravdepodobne musí povazovat za týkajúce sa spolocnosti SCTC, ktorá vykonávala cinnosti v Spojenom královstve (pozri bod 184 vyssie) a bola materskou spolocnostou zamestnávajúcou pána V. (pozri bod 177 vyssie), poskytuje pán S. podrobné informácie o stretnutí, ktoré sa uskutocnilo medzi spolocnostami WWTE, Cetarsa a Agroexpansión na konci predchádzajúceho mesiaca, a pocas ktorého sa tieto spolocnosti dohodli na výmene informácií o cenách a mnozstvách pri nákupe surového tabaku. Tretou faxovou správou z 8. októbra 1997 odoslanou spolocnosti "Standard Commercial - UK" informuje pán S. pána V. o liste, ktorý toho istého dna zaslal prezidentovi spolocnosti Cetarsa a v ktorom sa stazuje, ze Cetarsa nedodrziava dohody o cenách uzatvorené medzi spracovatelmi. Nakoniec vo stvrtej faxovej správe z 10. októbra 1997 odoslanej spolocnosti "Standard Commercial - UK" poskytuje pán S. informácie o mnozstvách surového tabaku nakúpeného spracovatelmi a o zaplatených cenách. 193 Z dôvodov uvedených v bode 190 vyssie mozno skutocnost, nakoniec zalobkynami ani nespochybnenú, ze pán V. bol prezidentom WWTE osobne informovaný o rôznych aspektoch kartelu spracovatelov, odôvodnene povazovat za dalsí ukazovatel toho, ze SCC skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. - Záver, pokial ide o obdobie od 13. marca 1996 do 5. mája 1998 194 Z úvah uvedených v bodoch 173 az 193 vyssie vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze v období od 13. marca 1996 do 4. mája 1998 spolocnosti SCC a SCTC skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. 195 Na druhej strane treba konstatovat, rovnako ako správne zdôraznujú zalobkyne, ze nijaký z dôkazov uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumoznuje vyvodit záver, ze TCLT, ktorá je podla zalobkýn spolocnostou bez vlastnej cinnosti a ktorej úcast vo WWTE je výsostne financná, v uvedenom období skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE na trhu. Tieto dôkazy sa v skutocnosti týkajú výlucne spolocností SCC a SCTC. 196 Pokial ide o okolnost, ze TCLT bola hlavným klientom WWTE od roku 1996 do roku 1999, Vseobecný súd túto okolnost nemôze zohladnit, pretoze Komisia ju prvýkrát spomenula az vo svojom vyjadrení k zalobe, kde ju uviedla, aby sa pokúsila pripísat TCLT zodpovednost za protiprávne správanie WWTE. Okrem iného zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 25. a 26. marca 1996 vyplýva, ze nákupy spracovaného tabaku od WWTE boli pripisované TCLT len cisto z úctovných a danových dôvodov: "V minulosti [fakturovala WWTE tieto nákupy spolocnosti TCLT], aby to bolo pre WWTE z úctovného hladiska výhodnejsie". Fyzicky sa neuskutocnila ziadna dodávka tabaku do TCLT. V kazdom prípade táto okolnost, hoci môze naznacovat, ze TCLT sa podielala na obchodnej politike WWTE, sama osebe nepostacuje na preukázanie skutocnosti, ze skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. 197 Komisia preto nemala dôvod pripisovat TCLT protiprávne konanie, ktorého sa dopústala WWTE v období od 13. marca 1996 do 4. mája 1998, ani voci nej v dôsledku toho vyvodzovat solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, pokial ide o to isté obdobie. O období od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia 198 Vzhladom na dôkazy uvedené v odôvodnení c. 393 napadnutého rozhodnutia (pozri prvé tri zarázky v bode 38 vyssie) mozno usudzovat, ze od 5. mája 1998 do októbra 1998 mali zalobkyne vo WWTE podiel zodpovedajúci takmer celému základnému imaniu a od októbra 1998 az do dna prijatia napadnutého rozhodnutia podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu. 199 K tomu sa pripája skutocnost, ze od 5. mája 1998 mali zalobkyne väcsinu potrebnú na prijímanie rozhodnutí na valnom zhromazdení WWTE (odôvodnenie c. 394 napadnutého rozhodnutia) a ze súcastou predstavenstva WWTE boli dvaja noví clenovia nominovaní valným zhromazdením WWTE, ktorí nahradili clenov zastupujúcich predchádzajúcich mensinových akcionárov. 200 Vzhladom na dôkazy uvedené v bodoch 198 a 199 vyssie je zrejmé, ze od 5. mája 1998 mali zalobkyne moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. Zalobkyne nakoniec vo svojich písomných vyjadreniach túto skutocnost výslovne uznávajú. 201 Treba preto preskúmat, ci bola podmienka týkajúca sa skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu v období od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia splnená v prípade kazdej zo zalobkýn, ako to tvrdí Komisia. 202 V tejto súvislosti treba uviest, ze po tom, co Komisia vo svojich písomných vyjadreniach obhajovala inú pozíciu (pozri bod 105 vyssie), na základe otázky, ktorú jej polozil Vseobecný súd, pripustila, ze pokial ide o dcérske spolocnosti pod 100 % kontrolou materských spolocností, v napadnutom rozhodnutí sa rozhodla pri pripisovaní zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili tieto dcérske spolocnosti, ich materským spolocnostiam neuspokojit sa s vychádzaním z domnienky uvedenej v bodoch 129, 130 a 140 vyssie, ale zohladnit tiez dalsie dôkazy preukazujúce skutocné vykonávanie rozhodujúceho vplyvu (pozri body 118 a 147 vyssie). Z viacerých odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia tento prístup v danom prípade skutocne zvolila (pozri body 141 az 145 vyssie). 203 Je preto opodstatnené preskúmat, ci dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze v príslusnom období zalobkyne skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. Tieto dôkazy sú uvedené v odôvodneniach c. 396 a 398 napadnutého rozhodnutia, ako aj v poznámkach pod ciarou 313 a 314 tohto rozhodnutia. - O úlohe pána V. pri uzatváraní pestovatelských zmlúv 204 Prvým dôkazom, ktorý uvádza Komisia, je skutocnost spomenutá v odôvodnení c. 396 napadnutého rozhodnutia, ze od roku 1998 pán V. "hral... úlohu pri uzatváraní pestovatelských zmlúv, ktoré spolocnost WWTE uzatvárala so zoskupeniami výrobcov". Poznámka pod ciarou 313 napadnutého rozhodnutia sa v tejto súvislosti odvoláva na memorandum výkonného výboru SCTC adresované pánovi V. o "dlhodobých zmluvách o spanielskych dodávkach" pochádzajúce zo zaciatku roka 1998. 205 Treba konstatovat, ze úcelom uvedeného memoranda je v skutocnosti udelit pánovi V., oznacenému ako "regionálny riaditel pre Európu", oprávnenie na "uzatváranie dodávatelských zmlúv s pestovatelmi na dodávky tabaku [spolocnosti WWTE]". Ten istý dokument obsahuje podrobné údaje o podmienkach, za ktorých môze pán V. uzatvárat tieto zmluvy, predovsetkým o objemoch nákupu, kúpnych cenách, príplatkoch za kvalitu a preddavkoch, ktoré mozno udelit výrobcom, ako aj o "zárukách za preddavky", ktoré mozno uplatnovat u výrobcov. 206 Okrem toho, ze uvedené memorandum odporuje tvrdeniu zalobkýn, ze pán V. sa zaoberal výlucne predajom spracovaného tabaku, zretelne preukazuje, ze SCTC hrala aktívnu úlohu v nákupnej politike WWTE týkajúcej sa surového tabaku, a preto skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE na trhu. 207 Toto memorandum rovnako umoznuje vyvodit záver, ze takýto vplyv skutocne vykonávala aj SCC. V tejto súvislosti treba jednak konstatovat, ze muselo byt podpísané pánom H., prezidentom a generálnym riaditelom tejto spolocnosti a pánom C., ktorý bol jedným z troch clenov jej výkonného výboru. Okrem toho pán V., ktorému bolo tiez zverené oprávnenie uzatvárat urcité zmluvy o dodávke surového tabaku, bol v tom case stále clenom predstavenstva WWTE a súcasne mal priame väzby na SCC, kde bol jedným z viceprezidentov (pozri body 174 az 179 vyssie). 208 Tieto zistenia nemôzu byt spochybnené tvrdením zalobkýn, ze porusenia, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí, sa týkajú len pestovatelských zmlúv na dobu jedného roka, zatial co zmluvy uvedené v memorande výkonného výboru SCTC z roku 1998 boli uzatvárané na dobu troch rokov a viac. Pripísanie zodpovednosti za protiprávne správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti totiz nevyzaduje preukázanie skutocnosti, ze materská spolocnost ovplyvnuje politiku dcérskej spolocnosti presne v tej oblasti, o ktorú pri porusení ide (pozri body 170 a 171 vyssie). 209 Z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené v bodoch 168 a 169 vyssie, je navyse irelevantné tvrdenie zalobkýn, ze zmluvy o dlhodobých spanielskych dodávkach nepreukazujú, ze spolocnosti WWTE dali pokyn dopustit sa porusenia. - O prírucke WWTE 210 Druhým dôkazom, na ktorý sa odvoláva Komisia, je skutocnost uvedená v odôvodnení c. 398 napadnutého rozhodnutia, ze prírucka WWTE stanovuje, ze "prezident spolocne s riaditelom nákupov je priamo zodpovedný za [postupy uzatvárania zmlúv] pod podmienkou predchádzajúceho súhlasu materskej spolocnosti, ktorá kazdorocne v marci schvaluje rozpocet kampane". 211 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze podla vysvetlení podaných samotnými zalobkynami pri uplatnovaní tohto ustanovenia prislúchalo SCTC v rámci procesu schvalovania rocného rozpoctu WWTE a pred zacatím postupu uzatvárania zmlúv schvalovat maximálne mnozstvá surového tabaku, ktoré mohla WWTE nakúpit v Spanielsku (pozri bod 73 vyssie). Inými slovami, prezident WWTE nemohol zacat postup uzatvárania zmlúv predtým, ako SCTC schválila rozpocet na nákup surového tabaku. Táto okolnost zretelne potvrdzuje, ze SCTC skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE na trhu. 212 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze prírucka WWTE nemá nijakú dôkaznú hodnotu, ak ide o obdobie od 5. mája 1998 do roku 2000, pretoze pochádza az z roku 2000, stací uviest, ze uvedená prírucka predstavuje dôkaz, ktorý sa pripája k memorandu výkonného výboru SCTC adresovanému pánovi V. uvedenému v bode 204 vyssie, ktoré uz preukázalo neexistenciu obchodnej samostatnosti WWTE od roku 1998 (pozri body 206 a 207 vyssie). 213 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze prírucka WWTE nepreukazuje dostatocným spôsobom, ze SCTC dala WWTE pokyn na protisútazné správanie, toto tvrdenie musí byt odmietnuté z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené v bodoch 168 a 169 vyssie. - O zápisnici zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 20. januára 2000 214 Tretím dôkazom uvedeným Komisiou v napadnutom rozhodnutí je skutocnost spomenutá v poznámke pod ciarou 314 napadnutého rozhodnutia, ze zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 20. januára 2000 vyplýva, ze program cinností tejto spolocnosti na úctovné obdobie roka 2001 bol schválený "s výhradou zmien navrhnutých materskou spolocnostou", t. j. podla vlastných vyjadrení zalobkýn, spolocnosti SCTC. 215 Tento dôkaz potvrdzuje, ze SCTC skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE. 216 Je namieste poznamenat, ze zápisnica uvedená v bode 214 vyssie obsahuje dalsie skutocnosti, ktoré preukazujú, ze obchodná politika WWTE bola predmetom kontroly zo strany niektorých z jej materských spolocností. Je tam tiez uvedené, ze "pán V. potvrdil, ze sa postaral o zaslanie pestovatelského plánu do mesta Wilson [t. j. mesta, kde sa nachádzali sídla spolocností SCC a SCTC] a ze [má] velkú nádej, ze bude schválený v marci". - Záver, pokial ide o obdobie od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia 217 Z dôkazov uvedených v bodoch 204 az 216 vyssie v spojitosti so skutocnostou, ze SCC a SCTC mali podiel zodpovedajúci takmer celému a neskôr celému základnému imaniu WWTE pocas príslusného obdobia, vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze pocas tohto obdobia prvé dve uvedené spolocnosti skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie tretej uvedenej spolocnosti. 218 Na druhej strane treba konstatovat, rovnako ako správne zdôraznujú zalobkyne, ze nijaký z dôkazov uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumoznuje vyvodit záver, ze v období od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia TCLT skutocne vykonávala takýto vplyv. V tejto súvislosti Komisia nemohla vychádzat len zo samotnej skutocnosti, ze TCLT mala podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu WWTE, TCLT bola preto diskriminovaná v porovnaní so spolocnostami Intabex (pozri bod 143 vyssie), ako aj Universal a Universal Leaf (pozri bod 142 vyssie). 219 Z toho vyplýva, ze Komisia nemala dôvod pripísat TCLT protiprávne správanie spolocnosti WWTE v období uvedenom v bode 218 vyssie, ani vyvodit voci nej solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty za rovnaké obdobie. O tvrdeniach, ktoré predlozili zalobkyne, aby preukázali, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, konala WWTE na trhu samostatne 220 Zalobkyne tvrdia, ze skutocnosti uvedené v bodoch 75 az 79 vyssie preukazujú, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, bola WWTE vo vztahu k SCTC "znacne" samostatná a vo vztahu k SCC a TCLT mala "takmer úplnú" samostatnost. 221 Kedze bolo rozhodnuté, ze TCLT nemôze byt zodpovedná za protiprávne správanie WWTE (pozri body 195 az 197, 218 a 219 vyssie), túto otázku netreba viac skúmat v rozsahu, v akom sa týka TCLT. 222 V prvom rade treba konstatovat, ze skutocnost, ze urcitá dcérska spolocnost má svoje vlastné miestne vedenie a vlastný majetok, sama osebe nepreukazuje, ze svoje správanie na trhu urcuje vo vztahu k svojim materským spolocnostiam samostatne. Hoci by sa v predmetnom prípade WWTE nepochybne nachádzala v takomto postavení, musela získat predchádzajúce vyjadrenie alebo súhlas spolocnosti SCTC pri celej skupine otázok alebo výdavkov (pozri body 183 az 187 vyssie), jej prezident nemohol zacat postup uzatvárania zmlúv o nákupe surového tabaku predtým, ako SCTC schválila príslusný rozpocet (pozri body 210 a 211 vyssie), a spolocnosti SCC a SCTC hrali aktívnu úlohu v stratégii nákupu surového tabaku (pozri body 204 az 207 vyssie). 223 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze za nákup surového tabaku bola výlucne zodpovedná WWTE, treba uviest, ako to tiez uznávajú samotné zalobkyne a ako to uz bolo uvedené v bodoch 210 a 211 vyssie, ze SCTC prislúchalo schvalovat rozpocet na nákup surového tabaku predtým, ako sa mohol zacat postup uzatvárania zmlúv. Je preto zrejmé, ze WWTE nebola v oblasti nákupu surového tabaku samostatná. V kazdom prípade nemozno samostatnost dcérskej spolocnosti posudzovat výlucne len s ohladom na trh výrobkov, na ktorom doslo k poruseniu. 224 V tretom rade sa z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené v bodoch 222 a 223 vyssie, nemôzu zalobkyne úspesne dovolávat skutocnosti, ze skupina Standard má decentralizovanú struktúru. Pokial ide o ich tvrdenie, ze cinnosti WWTE predstavujú len úplne nepodstatnú cast cinností skupiny Standard, toto tvrdenie samo osebe nepreukazuje, ze SCC a SCTC prenechali spolocnosti WWTE samostatnost pri urcovaní jej správania na trhu. 225 Z toho, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze skutocnosti predlozené zalobkynami neumoznujú preukázat, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, konala WWTE na trhu samostatne. Záver 226 Z úvah, ktoré sú uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia rozhodla správne, ked pripísala spolocnostiam SCC a SCTC zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost WWTE, a v dôsledku toho voci nim vyvodila solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty a zahrnula ich medzi osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie. 227 Naopak, Komisia nemala dôvod dospiet k rovnakému záveru, pokial ide o TCLT, a to vo vztahu k celému obdobiu, pocas ktorého dochádzalo k poruseniu. 228 Je preto opodstatnené zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka TCLT. 229 Toto ciastocné zrusenie nemá vplyv na výsku pokuty, za zaplatenie ktorej zostávajú solidárne zodpovedné spolocnosti SCC a SCTC. Predovsetkým na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo svojej replike, takéto zrusenie nemá vplyv na koeficient násobenia 1,5 uplatnený Komisiou na východiskovú sumu pokuty stanovenú pre spolocnost WWTE na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty (odôvodnenie c. 423 napadnutého rozhodnutia), kedze bol tento koeficient urcený pri zohladnení celkového obratu spolocnosti SCC, ktorá sa nachádza na cele hospodárskej jednotky, ktorej súcastou je WWTE. Na rozdiel od toho, co tiez uvádzajú zalobkyne v replike, uvedené ciastocné zrusenie rovnako nemá vplyv na zvýsenie o 50 %, ktoré bolo uplatnené na východiskovú sumu pokuty ulozenú spolocnosti WWTE vzhladom na dlzku trvania porusenia (odôvodnenia c. 432 a 433 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze voci spolocnosti TCLT nemôze byt vyvodená zodpovednost za porusenie, nemá totiz nijaký vplyv na dlzku trvania tohto porusenia. O trovách 230 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 231 Kedze sa v danom prípade zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyne znásajú dve tretiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, pricom Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyniam. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2004) 4030 v konecnom znení z 20. októbra 2004 týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Co., Inc., a Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd znásajú dve tretiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii, pricom Európska komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit tretinu trov konania, ktoré vznikli zalobkyniam. Czúcz Labucka O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. októbra 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Zalobkyne a správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie 3. Osoby, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Vseobecným súdom Úvodné pripomienky o pripísatelnosti protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti O kritériách uplatnených Komisiou v napadnutom rozhodnutí na pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti O druhej casti prvého zalobného dôvodu O zákonnosti postupu uplatneného v danom prípade Komisiou a o druhom zalobnom dôvode O existencii jedného hospodárskeho subjektu v prípade zalobkýn a WWTE O období od 13. marca 1996 do 5. mája 1998 - O úlohách pána V. v rámci skupiny Standard - O zápisnici zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 25. a 26. marca 1996 - O faxových správach, ktoré prezident WWTE adresoval pánovi V. - Záver, pokial ide o obdobie od 13. marca 1996 do 5. mája 1998 O období od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia - O úlohe pána V. pri uzatváraní pestovatelských zmlúv - O prírucke WWTE - O zápisnici zo zasadnutia predstavenstva WWTE z 20. januára 2000 - Záver, pokial ide o obdobie od 5. mája 1998 do dna prijatia napadnutého rozhodnutia O tvrdeniach, ktoré predlozili zalobkyne, aby preukázali, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, konala WWTE na trhu samostatne Záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdtpJy5/L95741-5277TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXdtpJy5/L95741-5277TMP.html#Footref*