Vec T-19/05 Boliden AB a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených instalacných rúr - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Nepretrzité porusenie vo viacerých formách - Pokuty - Premlcanie - Spolupráca" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Podniky, ktorým sa vytýka ich úcast na celkovom karteli (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Metóda výpoctu zohladnujúca rôzne flexibilné faktory (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky - Nový dôvod (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 a clánok 48 ods. 2) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia - Dlhodobé porusenia - Zvýsenie východiskovej sumy o 10 % rocne (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky (Nariadenia Rady c. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 1. Podnik môze byt uznaný za zodpovedný za celý kartel, aj ked sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých castiach tvoriacich tento kartel, ak vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnil, patrila do celkového plánu, a jednak, ze tento celkový plán zahrnal celý súbor prvkov, ktoré vytvárali kartel. (pozri bod 61) 2. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených rozhodnutím Komisie overit, ci pouzila svoju volnú úvahu v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu, v rámci ktorej je oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou. (pozri body 74 - 78) 3. Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania a ktorý má s týmto dôvodom úzky vztah, vsak musí byt vyhlásený za prípustný. Podobné riesenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu zalobného dôvodu. V rámci zaloby, ktorá smeruje k zruseniu alebo znízeniu sumy pokuty ulozenej podniku rozhodnutím Komisie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, musí byt výhrada, ktorá je prvýkrát uvedená v replike a vztahuje sa na posúdenie závaznosti úcasti dotknutého podniku na porusení, vyhlásená za neprípustnú, ak zaloba obsahuje iba zalobný dôvod zalozený na údajne neprimeranej povahe ulozenej pokuty a týkajúci sa iba zvýsenia východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania. Táto výhrada nemôze byt povazovaná za rozsírenie zalobného dôvodu. Napadnutie základného prvku rozhodnutia, akým je posúdenie závaznosti porusenia, totiz musí byt Vseobecnému súdu predlozené samostatne uz v stádiu podania zaloby. (pozri body 90 - 92) 4. Z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO vyplýva, ze Komisia nestanovila, ze by sa posudzovanie závaznosti a posudzovanie dlzky trvania porusenia mali akokolvek prekrývat alebo ze by medzi nimi mal existovat vztah vzájomnej závislosti. Skutocnost, ze si pri dlhodobých poruseniach vyhradila moznost za kazdý rok ich trvania zvýsit sumu stanovenú za závaznost porusenia az o 10 %, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej sirokej volnej úvahy. (pozri body 95, 96, 98) 5. V rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov. Mozno jej teda vytýkat len zjavne nesprávne posúdenie. Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. (pozri bod 105) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 19. mája 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených instalacných rúr - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Nepretrzité porusenie vo viacerých formách - Pokuty - Premlcanie - Spolupráca" Vo veci T-19/05, Boliden AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), Outokumpu Copper Fabrication AB, predtým Boliden Fabrication AB, so sídlom vo Västerĺse (Svédsko), Outokumpu Copper BCZ SA, predtým Boliden Cuivre & Zinc SA, so sídlom v Ličge (Belgicko), v zastúpení: pôvodne C. Wetter a O. Rislund, neskôr C. Wetter a M. Johansson, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh na zrusenie clánku 1 písm. a) az c) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry) v rozsahu, v akom sa v nom konstatovalo, ze zalobkyne sa zúcastnili na porusení od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999, jednak návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam týmto rozhodnutím a jednak protinávrh Komisie na zvýsenie uvedenej sumy, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne Outokumpu Copper Fabrication AB (predtým Boliden Fabrication AB), Outokumpu Copper BCZ SA (predtým Boliden Cuivre & Zinc SA) a Boliden AB patria do skupiny Boliden, ktorej materská spolocnost Boliden je spolocnost zalozená podla svédskeho práva, kótovaná na Stokholmskej burze (Svédsko), ktorá má svoje prevádzkarne v Európe a Kanade. Skupina sa specializuje najmä na banskú cinnost, spracovanie a predaj kovov a minerálov, najmä medi a zinku. 1. Správne konanie 2 Komisia Európskych spolocenstiev v nadväznosti na informácie, ktoré jej oznámila spolocnost Mueller Industries Inc. (dalej len "Mueller") v januára 2001, vykonala v marci 2001 podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásené setrenie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v oblasti medených rúr. 3 V dnoch 9. a 10. apríla 2001 sa uskutocnili doplnujúce kontroly v priestoroch spolocností KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), ako aj Outokumpu Oyj a Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy) (dalej len spolocne, "skupina Outokumpu"). Dna 9. apríla 2001 predlozila skupina Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podla oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), ktorá sa vztahovala na priemyselné rúry, ako aj instalacné rúry. Po vykonaní doplnujúcich kontrol Komisia rozdelila svoje setrenie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, t. j. vec COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry), vec COMP/E-1/38.121 (Tvarovky) a vec COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry). 4 Listom z 30. mája 2001 skupina Outokumpu predlozila Komisii vyhlásenie, ku ktorému bolo prilozených viacero príloh opisujúcich oblast medených rúr a kolúzne dohody, ktoré sa jej týkali. 5 Dna 5. júna 2002 sa vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) na podnet Komisie uskutocnili rozhovory týkajúce sa ponuky spolupráce navrhovanej skupinou Outokumpu, so zástupcami tejto spolocnosti. Uvedená spolocnost tiez oznámila, ze Komisia môze vypocut jej zamestnancov zapojených do dohôd týkajúcich sa veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry). 6 V júli 2002 v rámci konania vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) Komisia jednak zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie spolocnosti Wieland-Werke AG (dalej len "Wieland") a skupine KME [do ktorej patria spolocnosti KME Germany, KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA) a KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA)], a jednak vyzvala skupinu Outokumpu, aby jej predlozila dodatocné informácie. Skupina KME odpovedala na uvedenú ziadost o informácie 15. októbra 2002. V jej odpovedi bolo uvedené aj vyhlásenie a ziadost, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Okrem toho skupina KME súhlasila s tým, ze Komisia môze pouzit vsetky informácie, ktoré jej boli poskytnuté v rámci veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry), aj vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry). 7 Dna 23. januára 2003 spolocnost Wieland predlozila Komisii vyhlásenie, v ktorom bola uvedená ziadost, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 8 V rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) Komisia zaslala 3. marca 2003 ziadosti o informácie skupine Boliden a spolocnostiam HME Nederland BV (dalej len "HME"), Chalkor AE Epexergasias Metallon (dalej len "Chalkor"), a 20. marca 2003 tiez skupine IMI (do ktorej patria spolocnosti IMI plc, IMI Kynoch Ltd a Yorkshire Copper Tube). 9 Dna 9. apríla 2003 sa zástupcovia spolocnosti Chalkor stretli so zástupcami Komisie a poziadali, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 10 Dna 29. augusta 2003 Komisia prijala v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dotknutým podnikom. Po tom, ako bol týmto podnikom zabezpecený prístup k spisu v elektronickej podobe a predlozili svoje písomné pripomienky, zúcastnili sa okrem spolocnosti HME na vypocutí, ktoré sa konalo 28. novembra 2003. 11 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 4820 v konecnom znení, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad], ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 125, s. 50). 2. Napadnuté rozhodnutie 12 Dna 3. septembra 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 2826 v konecnom znení, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 192, s. 21). 13 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien a rozdelení trhov v odvetví medených instalacných rúr: a) Boliden... spolu s [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; b) [Outokumpu Copper Fabrication] spolu s Boliden... a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; c) [Outokumpu Copper BCZ] spolu s Boliden... a [Outokumpu Copper Fabrication] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; d) Austria Buntmetall AG: i) spolu s Buntmetall Amstetten [GmbH] od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a ii) spolu s [Wieland] a Buntmetall Amstetten... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001; e) Buntmetall Amstetten...: i) spolu s Austria Buntmetall... od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a ii) spolu s [Wieland] a Austria Buntmetall... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001; f) [Chalkor] SA minimálne od 29. augusta 1998 do minimálne zaciatku septembra 1999; g) [HME] od 29. augusta 1998 do minimálne 22. marca 2001; h) IMI... spolu s IMI Kynoch... a Yorkshire Copper Tube... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; i) IMI Kynoch... spolu s IMI... a Yorkshire Copper Tube... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; j) Yorkshire Copper Tube... spolu s IMI... a IMI Kynoch... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; k) [KME Germany]: i) samostatne od 3. júna 1988 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; l) [KME Italy]: i) spolu s [KME France] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; m) [KME France]: i) spolu s [KME Italy] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; ... s) Outokumpu... spolu s [Luvata] od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; t) [Luvata] spolu s Outokumpu... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; u) [Wieland]: i) samostatne od 29. septembra 1989 do 8. júla 1999 a ii) spolu s Austria Buntmetall... a Buntmetall Amstetten... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Boliden..., [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ], spolocne a nerozdielne 32,6 milióna eur; b) Austria Buntmetall... a Buntmetall Amstetten... spolocne a nerozdielne 0,6695 milióna eur; c) Austria Buntmetall..., Buntmetall Amstetten... a [Wieland] spolocne a nerozdielne 2,43 milióna eur; d) [Chalkor] 9,16 milióna eur; e) [HME] 4,49 milióna eur; f) IMI... spolu s IMI Kynoch... a Yorkshire Copper Tube... spolocne a nerozdielne 44,98 milióna eur; g) [KME Germany] 17,96 milióna eur; h) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] spolocne a nerozdielne 32,75 milióna eur; i) [KME Italy] a [KME France] spolocne a nerozdielne 16,37 milióna eur; j) Outokumpu... a [Luvata] spolocne a nerozdielne 36,14 milióna eur; k) [Wieland] samostatne 24,7416 milióna eur. ..." 14 Komisia sa domnievala, ze dotknuté spolocnosti sa podielali na jedinom, komplexnom a pokracujúcom porusení (dalej len "kartel" alebo "predmetné porusenie") a co sa týka skupín Boliden a KME a spolocnosti Wieland, vo viacerých formách. Komisia spresnila, ze napadnuté rozhodnutie sa ako také netýkalo vnútrostátnych zmlúv (odôvodnenia c. 2 a 106 napadnutého rozhodnutia). Relevantné výrobky a dotknuté trhy 15 Dotknutá oblast, teda oblast výroby medených rúr, zahrna dve skupiny výrobkov, t. j. jednak priemyselné rúry, ktoré sa rozdelujú do podskupín podla ich konecného pouzitia (klimatizácia a chladenie, potrubné armatúry, plynové ohrievace, odvodnovacie filtre a telekomunikácie), a jednak rúry na vnútorné rozvody, nazývané aj "instalacné rúry", ktoré sa pouzívajú v budovách na vedenie vody, plynu a mazutu a v rámci vykurovacích systémov (odôvodnenie c 3 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia rozhodla, ze veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) a COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) sa týkali dvoch rozdielnych porusení. V tejto súvislosti svoje rozhodnutie v podstate zalozila na skutocnosti, ze "ide o rozdielne spolocnosti (z rozdielnych zamestnancov týchto spolocností), ktorí boli zapojení do dohôd týkajúcich sa na jednej strane instalacných rúr a na druhej strane priemyselných rúr, pricom organizácia týchto dohôd bola tiez rozdielna". Okrem toho sa Komisia domnievala, ze oblast instalacných rúr sa odlisuje od oblasti priemyselných rúr vzhladom na dotknutých zákazníkov, ako aj konecné pouzitie a technické vlastnosti výrobkov (odôvodnenia c. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide o medené instalacné rúry, Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, ze táto skupina výrobkov obsahuje dve "podskupiny" výrobkov: hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou. Komisia uviedla, ze "hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou nemusia byt vzájomne zamenitelné a môzu predstavovat odlisné tovarové trhy so zretelom na oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). V kazdom prípade pre potreby napadnutého rozhodnutia Komisia rozhodla, ze tieto dve "podskupiny" výrobkov treba posudzovat ako "jednu a tú istú skupinu tovarov..., pretoze do dohôd týkajúcich sa daných podskupín tovarov boli v zásade zapojené tie isté spolocnosti (a tí istí zamestnanci týchto spolocností) a tieto dohody boli organizované rovnakým spôsobom" (odôvodnenia c. 13 a 459 napadnutého rozhodnutia). 18 V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez uviedla, ze relevantným geografickým trhom bol Európsky hospodársky priestor (EHP). Domnievala sa, ze hodnota trhu s hladkými medenými instalacnými rúrami v EHP predstavovala v roku 2000 okolo 970,1 milióna eur a hodnota trhu s medenými instalacnými rúrami s plastovou izoláciou okolo 180,9 milióna eur. Celková hodnota týchto dvoch trhov v EHP sa teda odhadovala v roku 2000 na 1 151 miliónov eur (odôvodnenia c. 17 a 23 napadnutého rozhodnutia). Zlozky predmetného porusenia 19 Komisia uviedla, ze predmetné porusenie sa prejavilo v troch rozdielnych, ale prepojených formách (odôvodnenia c. 458 a 459 napadnutého rozhodnutia). Prvá cast kartelu, t. j. dohody SANCO, spocívala v dohodách uzavretých medzi "výrobcami SANCO", pricom SANCO je ochranná známka hladkých medených instalacných rúr vyrábaných skupinami KME a Boliden a spolocnostou Wieland (odôvodnenia c. 115 az 118, 125 az 146 a 456 napadnutého rozhodnutia). 20 Druhá cast predmetného porusenia, t. j. dohody WICU a Cuprotherm, zahrnala dohody uzavreté medzi "výrobcami WICU a Cuprotherm", pricom WICU a Cuprotherm sú ochranné známky medených instalacných rúr s plastovou izoláciou vyrábané skupinou KME a spolocnostou Wieland (odôvodnenia c. 121 a 149 napadnutého rozhodnutia). 21 Tretia cast kartelu, t. j. sirsie európske dohody, sa týkala dohôd uzavretých v rámci sirsej skupiny výrobcov hladkých medených instalacných rúr. Patrili do nej podniky uvedené v bodoch 19 a 20 vyssie, ako aj skupina Buntmetall (do ktorej patria spolocnosti Austria Buntmetall a Buntmetall Amstetten), spolocnosti Chalkor a HME a Mueller, ako aj skupiny IMI a Outokumpu (odôvodnenia c. 147, 148, 192 a 459 az 462 napadnutého rozhodnutia). Dlzka trvania a nepretrzitá povaha predmetného porusenia 22 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze predmetné porusenie sa zacalo 3. júna 1988 pokial ide o skupiny KME a Boliden, 29. septembra 1989 pokial ide o skupiny IMI a Outokumpu a spolocnost Wieland, 21. októbra 1997 v prípade spolocnosti Mueller, a najneskôr 29. augusta 1998 pokial ide o spolocnosti Chalkor a HME a skupinu Buntmetall. Ako dátum skoncenia porusenia Komisia uviedla 22. marec 2001, okrem spolocností Mueller a Chalkor, ktoré podla Komisie skoncili svoju úcast na karteli v uvedenom poradí 8. januára 2001 a v septembri 1999 (odôvodnenie c. 597 napadnutého rozhodnutia). 23 Pokial ide o nepretrzitú povahu predmetného porusenia, v prípade skupín Boliden, IMI, KME, Outokumpu a spolocnosti Wieland Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze hoci kartel bol v niektorých casových obdobiach menej intenzívny, t. j. od roku 1990 do decembra 1992, ako aj od júla 1994 do júla 1997, porusenie nikdy úplne neskoncilo, takze predmetné porusenie skutocne predstavuje jediné a nepremlcané porusenie (odôvodnenia c. 466, 471, 476, 477 a 592 napadnutého rozhodnutia). Urcenie výsky pokút 24 Napadnutým rozhodnutím Komisia ulozila skupinám Boliden, Buntmetall a Outokumpu, ako aj spolocnostiam Chalkor, HME a Wieland pokuty podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenie c. 842 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 25 Výsky pokút boli urcené Komisiou v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia, co sú dve kritériá výslovne uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré boli podla napadnutého rozhodnutia pouzitelné v case predmetného porusenie (odôvodnenia c. 601 az 603 napadnutého rozhodnutia). 26 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdej spolocnosti Komisia uplatnila metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne výslovne neodkazuje. V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez zhodnotila, ci a v akom rozsahu dotknuté spolocnosti splnili poziadavky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 1996. Východisková suma pokút - Závaznost 27 Pokial ide o posúdenie závaznosti predmetného porusenia, Komisia zohladnila samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj rozsah a velkost relevantného geografického trhu (odôvodnenia c. 605 a 678 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia tvrdila, ze také postupy urcenia cien a rozdelenia trhov, ako sú postupy uplatnené v tejto veci, predstavujú svojou samotnou povahou velmi závazné porusenie, a domnievala sa, ze relevantným geografickým trhom dotknutým kartelom bolo územie EHP. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze trh s medenými instalacnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhadovala na 1 151 miliónov eur v roku 2000, teda v poslednom celom roku fungovania kartelu (odôvodnenia c. 606 a 674 az 678 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o konkrétny dopad na trh, Komisia uviedla, ze existovali dostatocné dôkazy na preukázanie toho, ze kartel celkovo mal dopad na relevantný trh, predovsetkým na ceny, hoci bolo nemozné ho presne vycíslit (odôvodnenia c. 670 a 673 napadnutého rozhodnutia). Pri tomto konstatovaní sa predovsetkým opierala o viaceré dôkazy. Po prvé svoje rozhodnutie zalozila na vykonávaní kartelovej dohody s odkazom na skutocnost, ze si úcastníci navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenia c. 629 a 630 napadnutého rozhodnutia). 30 Po druhé zohladnila okolnost, ze clenovia kartelu mali velký podiel, t. j. 84,6 % na trhu v EHP (odôvodnenie c. 635 napadnutého rozhodnutia). 31 Po tretie Komisia zalozila svoje rozhodnutie na tabulkách, memorandách a poznámkach vypracovaných pri kartelových stretnutiach jeho clenmi. Tieto dokumenty dokazujú, ze ceny stúpli pocas niektorých období kartelu a ze clenovia kartelu dosiahli vyssie zisky v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Z niektorých týchto dokumentov vyplývalo, ze osoby zapojené do kartelu sa domnievali, ze kartel umoznoval dotknutým spolocnostiam dosiahnut ich cielové ceny. Komisia sa tiez opierala o vyhlásenia pána M., bývalého riaditela jednej zo spolocností zo skupiny Boliden, ako aj spolocností Wieland a Mueller a skupiny Boliden v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou (odôvodnenia c. 637 az 654 napadnutého rozhodnutia). 32 Napokon Komisia konstatovala, ze príslusné trhové podiely jednotlivých úcastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania kartelu pomerne stabilné, aj ked zákazníci sa u úcastníkov obcas menili (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 33 Komisia teda dospela k záveru, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia (odôvodnenie c. 680 napadnutého rozhodnutia). - Rozdielne zaobchádzanie 34 Komisia vymedzila v napadnutom rozhodnutí styri skupiny, o ktorých sa domnievala, ze odzrkadlujú relatívny význam podnikov na predmetnom porusení. Rozdelenie Komisie clenov kartelu na viacero kategórií, sa zakladalo na trhových podieloch jednotlivých úcastníkov kartelu na predaji predmetných výrobkov v EHP v roku 2000. Preto sa Komisia domnievala, ze skupina KME mala vedúce postavenie na relevantnom trhu a zaradila ju do prvej kategórie. Skupiny Wieland (do ktorej patrila spolocnost Wieland a skupina Buntmetall, ktorú Wieland ovládla v júli 1999), IMI a Outokumpu boli povazované za subjekty strednej velkosti na tomto trhu a boli zaradené do druhej kategórie. Skupina Boliden bola zaradená do tretej kategórie. Do stvrtej kategórie boli zaradené spolocnosti HME a Chalkor (odôvodnenia c. 681 az 692 napadnutého rozhodnutia). 35 Trhové podiely boli vypocítané na základe obratu dosiahnutého kazdým porusitelom, ktorý pochádzal z predaja instalacných rúr na spolocnom trhu hladkých medených instalacných rúr a medených instalacných rúr s plastovou izoláciou. Trhové podiely spolocností, ktoré nepredávali rúry WICU a Cuprotherm vsak boli vypocítané vydelením ich obratu z hladkých medených instalacných rúr celkovou velkostou trhu s hladkými medenými instalacnými rúrami a medenými rúrami s plastovou izoláciou (odôvodnenia c. 683 a 692 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia v dôsledku toho stanovila východiskové sumy pokút na 70 miliónov eur pre skupinu KME, 23,8 milióna eur pre spolocnost Wieland a skupiny IMI a Outokumpu, 16,1 milióna eur pre skupinu Boliden a 9,8 milióna eur pre spolocnosti Chalkor a HME (odôvodnenie c. 693 napadnutého rozhodnutia). 37 Vzhladom na to, ze spolocnost Wieland a skupina Buntmetall tvorili od júla 1999 tú istú spolocnost a ze spolocnosti KME France a KME Italy tvorili az do júna 1995 spolocne samostatnú spolocnost odlisnú od spolocnosti KME Germany, východisková suma pokút, ktoré im boli ulozené, bola stanovená takto: 35 miliónov eur skupine KME (KME Germany, KME Francúzsko a KME Italy spolocne a nerozdielne); 17,5 milióna eur spolocnosti KME Germany; 17,5 milióna eur spolocnostiam KME Italy a KME Francúzsko spolocne a nerozdielne; 3,25 milióna eur skupine Wieland; 19,52 milióna eur spolocnosti Wieland a 1,03 milióna eur skupine Buntmetall (odôvodnenia c. 694 az 696 napadnutého rozhodnutia). 38 Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50 % na 35,7 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a hospodárska moc také zvýsenie odôvodnujú (odôvodnenie c. 703 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokút 39 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila východiskovú sumu pokút o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie sest alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Rozhodlo sa teda, ze: - na skupinu IMI, ktorá sa podielala na karteli jedenást rokov a pät mesiacov, sa uplatní 110 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 23,8 milióna eur, - na skupinu Outokumpu, ktorá sa podielala na karteli jedenást rokov a pät mesiacov, sa uplatní 110 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty, stanovenej po zvýsení na úcely odstrasenia na 35,7 milióna eur, - na skupinu Boliden, ktorá sa podielala na karteli dvanást rokov a devät mesiacov, sa uplatní 125 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 16,1 milióna eur, - na spolocnost Chalkor, ktorá sa podielala na karteli dvanást mesiacov, sa uplatní 10 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur, - na spolocnost HME, ktorá sa podielala na karteli dva roky a sest mesiacov, sa uplatní 25 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur, - na skupinu KME, ktorá sa podielala na karteli pät rokov a sedem mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 35 milióna eur, - na spolocnost KME Germany, ktorá sa podielala na karteli sedem rokov a dva mesiace, sa uplatní 70 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur, - na spolocnost KME France a KME Italy, ktorá sa podielala na karteli pät rokov a desat mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur, - spolocnost Wieland bola jednak povazovaná za samostatne zodpovednú pocas obdobia devät rokov a devät mesiacov a jednak spolocne a nerozdielne so skupinou Buntmetall pocas obdobia jeden rok a osem mesiacov, takze sa uplatnilo 95 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 19,52 milióna eur pre spolocnost Wieland v prípade jej samostatnej zodpovednosti a 15 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 3,25 milióna eur v prípade jej spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so skupinou Buntmetall (odôvodnenia c. 706 az 714 napadnutého rozhodnutia). 40 Základné sumy pokút ulozené dotknutým spolocnostiam boli stanovené takto: - skupina KME: 54,25 milióna eur, - spolocnost KME Germany: 29,75 milióna eur, - spolocnosti KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 27,13 milióna eur, - skupina Buntmetall: 1,03 milióna eur, - skupina Wieland: 3,74 milióna eur, - spolocnost Wieland: 38,06 milióna eur, - skupina IMI: 49,98 milióna eur, - skupina Outokumpu: 74,97 milióna eur, - spolocnost Chalkor: 10,78 milióna eur, - spolocnost HME: 12,25 milióna eur, - skupina Boliden: 36,225 milióna eur (odôvodnenie c. 719 napadnutého rozhodnutia). Pritazujúce a polahcujúce okolnosti 41 Základná suma pokuty ulozenej skupine Outokumpu bola zvýsená o 50 % z dôvodu, ze sa dopustila opakovaného porusenia, pretoze uz jej bolo urcené rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 o konaní podla clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenia c. 720 az 726 napadnutého rozhodnutia). 42 Ako polahcujúce okolnosti Komisia zohladnila skutocnost, ze skupiny KME a Outokumpu jej poskytli informácie v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou, na ktoré sa nevztahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 43 Komisia preto znízila základnú sumu pokuty ulozenej skupine Outokumpu o 40,17 milióna eur, co zodpovedá pokute, ktorá by jej bola ulozená za obdobie porusenia od septembra 1989 do júla 1997, ktorého preukázanie bolo umoznené na základe informácií predlozených Komisii touto skupinou (odôvodnenia c. 758 a 759 napadnutého rozhodnutia). 44 Pokial ide o skupinu KME, základná suma ulozenej pokuty bola znízená o 7,93 milióna eur v dôsledku jej spolupráce, ktorá umoznila Komisii preukázat, ze predmetné porusenie sa vztahovalo aj na medené instalacné rúry s plastovou izoláciou (odôvodnenia c. 760 a 761 napadnutého rozhodnutia). Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 45 Komisia poskytla podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 50 %-né znízenie sumy pokút skupine Outokumpu, 35 %-né znízenie skupine Wieland, 15 %-né znízenie spolocnosti Chalkor, 10 %-né znízenie skupinám Boliden a IMI a 35 %-né znízenie skupine KME. Spolocnosti HME nebolo podla tohto oznámenia poskytnuté nijaké znízenie (odôvodnenie c. 815 napadnutého rozhodnutia). Konecná suma pokút 46 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila sumy pokút ulozených spolocnostiam, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - skupina Boliden: 32,6 milióna eur, - skupina Buntmetall: 0,6695 milióna eur, - spolocnost Chalkor: 9,16 milióna eur, - spolocnost HME: 4,49 milióna eur, - skupina IMI: 44,98 milióna eur, - skupina KME: 32,75 milióna eur, - spolocnost KME Germany: 17,96 milióna eur, - spolocnosti KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 16,37 milióna eur, - skupina Outokumpu: 36,14 milióna eur, - skupina Wieland: 2,43 milióna eur, - spolocnost Wieland: 24,7416 milióna eur (odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 47 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. januára 2005 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 48 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 49 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 písm. a) az c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999, - znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 50 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zvýsil sumu pokuty ulozenej zalobkyniam, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 51 Zalobkyne sa svojou zalobou jednak domáhajú ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia a jednak znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená. 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 52 Na podporu svojej ziadosti zalobkyne predkladajú jediný zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri konstatovaní ich úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení. 53 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom nepreukázala, ze mali zámer v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999 prispiet svojím správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými úcastníkmi kartelu a ze vedeli o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri sledovaní týchto istých cielov, alebo ich mohli dôvodne predvídat a boli pripravené podstúpit riziko, ktoré tieto ciele predstavovali. 54 Pokial ide o obdobie od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998, zalobkyne v podstate tvrdia, ze od 1. júla 1995 uz dohody SANCO neboli súcastou kartelu. Kartel sa uz teda skladal len z dvoch castí, cize z dohôd WICU a Cuprotherm a zo sirsích európskych dohôd. 55 S ohladom na to, ze je nesporné, ze zalobkyne sa nikdy nezúcastnili na dohodách WICU a Cuprotherm a ze sa prestali zúcastnovat na stretnutiach v rámci sirsích európskych dohôd v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998, porusenie vytýkané zalobkyniam nebolo nepretrzité, ale prerusené. 56 Zalobkyne tvrdia, ze okolnost, ze pokracovali po 1. júli 1995 v úcasti na sieti výmeny informácií medzi "výrobcami SANCO", nemá nijaký vplyv na odpoved na otázku, ci ich úcast na karteli bola alebo nebola nepretrzitá. Od polovice roka 1995, odchodu pána M., ktorý bol v tom case jedným z generálnych riaditelov zalobkýn, az do 21. novembra 1997, totiz nevedeli o existencii stretnutí kartelu, ako ani kartelu ako takého. Zalobkyne sa údajne nedozvedeli o existencii sirsích európskych dohôd az do 21. novembra 1997, ked ich skupina KME pozvala, aby sa zúcastnili na tejto spolupráci, co odmietli. 57 Okrem toho systém výmeny informácií, ktorý existoval medzi "výrobcami SANCO" od roku 1988, bol výsledkom uplatnenia dovolených licencných dohôd. Pôvodný a základný ciel tohto systému bol teda dovolený. Na pojednávaní vsak zalobkyne pripustili, ze od roku 1988 do polovice roku 1995 tento systém výmeny informácií slúzil aj ako pomôcka na cinnost kartelu. Tvrdia, ze vzhladom na to, ze nevedeli o tom, ze kartelové stretnutia a tajné kontakty pokracovali aj po polovici roku 1995, ich úcast na systéme výmeny informácií v nasledujúcom období uz nepredstavovala úcast na karteli, ale len vykonávanie dovolených licencných dohôd. 58 Pokial ide o obdobia od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999, zalobkyne tvrdia, ze na stretnutí z 10. decembra 1998 jasne a výslovne oznámili svoje vystúpenie zo spolupráce uskutocnovanej v rámci sirsích európskych dohôd. Zalobkyne sa opätovne zúcastnili na karteli az na stretnutí, ktoré sa uskutocnilo 8. októbra 1999. 59 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 60 Na úvod treba pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale taktiez zo skupiny aktov, alebo dokonca z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 81). Pokial rôzne cinnosti spadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 61 Podnik môze byt tiez uznaný za zodpovedný za celý kartel, aj ked sa preukáze, ze sa priamo zúcastnil iba na jednej alebo viacerých castiach tvoriacich tento kartel, ak vedel alebo musel vediet jednak, ze tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnil, patrila do celkového plánu, a jednak, ze tento celkový plán zahrnal celý súbor prvkov, ktoré vytvárali kartel (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 773, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 231). 62 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobkyne sa zúcastnili na sirsích európskych dohodách od 3. júna 1988 do 30. júna 1995, od 27. augusta 1998 do 10. decembra 1998 a od 8. októbra 1999 do 22. marca 2001. Rovnako je nesporné, ze si casto a neprestajne vymienali so skupinou KME a spolocnostou Wieland podrobné údaje o objemoch predaja instalacných rúr znacky SANCO pocas celého obdobia trvania kartelu, cize od 3. júna 1988 do 22. marca 2001. 63 Z tohto dôvodu treba urcit, ci uvedená výmena informácií predstavovala jednu zo základných zloziek celkového plánu kartelu a ci zalobkyne museli vediet o existencii kartelu a jeho fungovaní v období od 1. júla 1995 do 27. augusta 1998 a od 10. decembra 1998 do 7. októbra 1999. 64 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 449 az 457) Komisia tvrdila, ze zlozkami celkového plánu kartelu boli: - zmrazenie príslusných trhových podielov pomocou rozdelenia si objemov predaja v jednotlivých krajinách, - uzavretie dohody o zvysovaní cien alebo o koordinovaní cien a uplatnovanie tohto zvysovania alebo týchto koordinovaných cien, - uplatnovanie rozdelenia si trhov a dohodnutia si cien zavedením mechanizmu dohladu spocívajúceho na oznacení vodcov pre jednotlivé územia v rámci Európy, ako aj pravidelná vzájomná výmena dôverných informácií o obchodných stratégiách, mnozstvách a cieloch predaja, ako aj ad hoc o cenách a zlavách. 65 Pokial ide presnejsie o výmenu informácií týkajúcich sa rúr SANCO, Komisia v odôvodnení c. 143 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze táto výmena umoznovala kontrolovat objemy predaja. Treba tiez pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia potvrdila, ze rozdelenie si objemov predaja bolo predmetom pravidelnej spolupráce medzi "výrobcami SANCO" a clenmi sirsích európskych dohôd. Napokon v odôvodnení c. 486 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze kartel "spocíval najmä vo výmene informácií o objemoch predaja a na základe toho na rozdelení kvót". 66 Zalobkyne tieto konstatovania nespochybnili, co sa týka obdobia od 3. júna 1988 do 1. júla 1995. Pokial ide o obdobie od 1. júla 1995 do 22. marca 2001, zalobkyne tvrdia, ze nemohli dôvodne predpokladat, ze ich úcast na systéme výmeny informácií od polovice roka 1995 prispievala k fungovaniu kartelu. 67 Tvrdenia zalobkýn vsak nie sú presvedcivé. Vzhladom na to, ze sa pocas viacerých rokov zúcastnili na dohodách SANCO a na sirsích európskych dohodách, ktoré zahrnali rozdelenie si výroby a dohlad nad vykonávaním tohto rozdelenia pomocou castých a podrobných výmen informácií o objemoch predaja, nemôzu tvrdit, ze odchod pána M. v polovici roka 1995 spôsobil v podniku náhlu nemoznost spomenút si na existenciu kartelu ci spôsob jeho fungovania. 68 Zalobkyne navyse netvrdia, ze by pán M. bol jediným zamestnancom ci riaditelom, ktorý vedel o ich úcasti na karteli v rokoch 1988 az 1995. 69 Treba uviest, ze zalobkyne podporovali protisútazný mechanizmus dohodnutý v karteli pocas celej doby ich úcasti na systéme výmeny informácií. Ich zapojenie sa do uvedeného systému výmeny informácií teda predstavovalo ich nepretrzitú úcast na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 281). Z dôvodov uvedených v bodoch 64 az 68 vyssie totiz vyplýva, ze zalobkyne museli nevyhnutne vediet, ze ich úcast na systéme výmeny informácií patrila do celkového plánu kartelu. 70 Napokon treba uviest, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého dohody SANCO od roku 1995 uz neboli súcastou kartelu, je irelevantné. Ako bolo totiz uvedené v bode 69 vyssie, nepretrzitá úcast zalobkýn na karteli bola preukázaná tým, ze sa nepretrzite zúcastnovali na systéme výmeny informácií a ze museli nevyhnutne vediet, ze uvedený systém bol súcastou celkového plánu predmetného porusenia. 71 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut návrh zalobkýn na ciastocné zrusenie rozhodnutia. 2. O návrhu na znízenie sumy ulozenej pokuty 72 Na podporu tohto návrhu zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody, zalozené po prvé na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa lehôt premlcania, po druhé na nesprávnom zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia a po tretie na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 1996. 73 Pred preskúmaním zalobných dôvodov predlozených zalobkynami treba pripomenút, ze z odôvodnení c. 601 a 842 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokuty, ktoré Komisia ulozila z dôvodu porusenia, boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho Komisia stanovila sumu pokuty uplatnením metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci z roku 1996 (pozri bod 26 vyssie). 74 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 75 Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, a jednak platnost vseobecnej metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 76 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 267). 77 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide napríklad o mieru zvýsenia z dôvodu opakovaného porusenia, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 78 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, navyse v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa premlcacích lehôt Tvrdenia úcastníkov konania 79 Zalobkyne tvrdia, ze vzhladom na to, ze sa nezúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení, Komisia porusila pravidlá platné v oblasti premlcacích lehôt ulozením pokút aj za obdobie pred 22. marcom 1996, lebo jej setrenie sa zacalo az 22. marca 2001. V tejto súvislosti zalobkyne zdôraznujú, ze výmena informácií týkajúcich sa mnozstiev predaja v súlade s licenciami SANCO po polovici 1995 nebola súcastou kartelu a ze kartel, do ktorého sa zapojili 27. augusta 1998, nezodpovedal kartelu, z ktorého vystúpili v polovici roka 1995. 80 Zalobkyne tiez tvrdia, ze co sa týka plynutia premlcacích lehôt, malo sa s nimi v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania zaobchádzat rovnako ako so spolocnostami HME, Mueller, Chalkor a skupinou Buntmetall. 81 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 82 Na úvod treba pripomenút, ze z bodov 60 az 71 vyssie vyplýva, ze Komisia správne v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze zalobkyne sa zúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení od 3. júna 1988 do 22. marca 2001. Ich nepretrzitá úcast na systéme výmeny informácií totiz stacila na preukázanie ich nepretrzitej úcasti na karteli. 83 Z uvedeného vyplýva, ze bez ohladu na konstatovania Komisie týkajúce sa spolocností HME, Mueller, Chalkor a skupiny Buntmetall, premlcanie v zmysle clánku 25 nariadenia c. 1/2003 sa vo vztahu k zalobkyniam neuplatnuje. 84 V kazdom prípade treba este okrem toho konstatovat, ze z odôvodnení c. 216, 449 a 450 a clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnosti HME, Mueller, Chalkor a skupina Buntmetall boli uznané za zodpovedné za svoju úcast na karteli od roku 1997 alebo roku 1998, kým zalobkyne boli uznané za zodpovedné od roku 1988. 85 Preto je potrebné zamietnut zalobný dôvod ako nedôvodný. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ked nezohladnila pri zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia ich obmedzenú úcast na karteli pocas dlhej doby. V tejto súvislosti tvrdia, ze pocas dvoch období prerusenia svojej úcasti na karteli len zasielali a prijímali informácie o objemoch predaja v súlade s licencnými dohodami SANCO. 87 Vo svojej replike zalobkyne tvrdia, ze Komisia pri urcení sumy pokuty prihliadla len na závaznost kartelu ako takého a v dostatocnej miere nezohladnila ich úlohu na predmetnom porusení. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, pricom sa odvolávajú na judikatúru, ze závaznost porusenia sa neposudzuje len v závislosti od prvkov konkrétneho porusenia, ale aj od okolností, v ktorých sa daný podnik nachádza. 88 Hoci Komisiu nemozno povazovat za povinnú zohladnit znízenú intenzitu úcasti zalobkýn na karteli na úcely zvýsenia východiskovej sumy pokuty ulozenej z dôvodu dlzky trvania, nic to nemení na jej povinnosti tak urobit pri urcení sumy pokuty v závislosti od závaznosti. 89 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý a odvoláva sa na neprípustnost výhrady, podla ktorej nezohladnila v rámci svojho posúdenia závaznosti porusenia úlohu zalobkýn na karteli. Komisia tvrdí, ze uvedená výhrada predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v zalobe a ktorý teda musí byt zamietnutý ako neprípustný. Posúdenie Vseobecným súdom 90 Pokial ide o námietku neprípustnosti predlozenú Komisiou, treba pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania a ktorý má s týmto dôvodom úzky vztah, vsak musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. februára 1997, Ibarra Gil/Komisia, T-207/95, Zb. VS s. I-A-13 a II-31, bod 51; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, body 9 a 10). Podobné riesenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu zalobného dôvodu (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156, a z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, Zb. s. II-2849, bod 85). 91 Treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojej zalobe zdôraznili skutocnost, ze Komisia pri urcení sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, nezohladnila ich údajne obmedzenú úcast na karteli. Zo zaloby vyplýva, ze ich zalobný dôvod sa vztahuje na údajne neprimeranú povahu ulozenej pokuty. Výhrada, ktorú v nom zalobkyne uviedli, sa vsak vztahuje len na zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu dlzky trvania. 92 Zalobkyne vo svojej replike neodkazujú na nové skutkové okolnosti, ale sa snazia rozsírit rozsah svojho dôvodu, aby zahrnal aj výhradu vztahujúcu sa na posúdenie závaznosti ich úcasti na karteli. Táto výhrada vsak nemôze byt povazovaná za rozsírenie zalobného dôvodu zalozeného na údajne neprimeranej povahe ulozenej pokuty, ktorý bol uvedený v zalobe, a nemôze predstavovat úzky vztah s týmto dôvodom. Napadnutie základného prvku rozhodnutia, akým je, ako v tomto prípade, posúdenie závaznosti predmetného porusenia, totiz musí byt Vseobecnému súdu predlozené samostatne uz v stádiu podania zaloby. 93 V dôsledku uvedeného je potrebné výhradu zalobkýn vztahujúcu sa na posúdenie závaznosti ich úcasti na karteli zamietnut ako neprípustnú. 94 Pokial ide o dôvodnost zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze sa týka skutocnosti, voci ktorej si Komisia podla usmernení zachováva svoju mieru volnej úvahy. Tento zalobný dôvod by teda mohol byt prijatý len v prípade, keby Vseobecný súd rozhodol, ze doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu zo strany Komisie (pozri bod 77 vyssie). 95 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zvýsenie pokuty v závislosti od dlzky trvania nie je obmedzené v prípade, ked existuje priamy vztah medzi dlzkou trvania a väcsou skodou, ktorá bola spôsobená cielom sledovaným pravidlami hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 278 a tam citovanú judikatúru). 96 Z usmernení dalej vyplýva, ze Komisia nestanovila, ze by sa posudzovanie závaznosti a posudzovanie dlzky trvania porusenia mali akokolvek prekrývat alebo ze by medzi nimi mal existovat vztah vzájomnej závislosti. 97 Naopak z usmernení po prvé vyplýva, ze upravujú posudzovanie závaznosti porusenia ako takého na úcely stanovenia vseobecnej východiskovej sumy pokuty. Po druhé sa závaznost porusenia posudzuje s ohladom na vlastnosti dotknutého podniku, najmä na jeho velkost a postavenie na relevantnom trhu, co môze viest k zvázeniu východiskovej sumy, k rozdeleniu podnikov do kategórií alebo k stanoveniu osobitnej východiskovej sumy. Po tretie sa dlzka trvania porusenia zohladnuje pri stanovovaní základnej sumy pokuty a po stvrté sa podla usmernení zohladnia pritazujúce a polahcujúce okolnosti, na základe coho sa potom suma pokuty upraví predovsetkým v závislosti od aktívnej ci pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutocnovaní porusenia. 98 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze si Komisia pri dlhodobých poruseniach vyhradila moznost za kazdý rok ich trvania zvýsit sumu stanovenú za závaznost porusenia az o 10 %, ju nijako nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity cinnosti kartelu alebo jeho úcinkov, ci dokonca podla závaznosti porusenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýsenia sa uplatní z dôvodu dlzky trvania porusenia, totiz prinálezí Komisii v rámci jej volnej úvahy (pozri bod 77 vyssie). 99 Komisia v prejednávanej veci konstatovala, najmä v odôvodnení c. 706 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyne sa na porusení zúcastnovali dvanást rokov a devät mesiacov (pozri v tejto súvislosti body 60 az 71 vyssie), co predstavuje v zmysle usmernení dlhodobé porusenie. Preto zvýsila východiskovú sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, o 125 %. Komisia sa pritom neodklonila od pravidiel, ktoré si sama v usmerneniach stanovila. 100 Okrem toho sa Vseobecný súd domnieva, ze v prejednávanej veci nie je toto zvýsenie o 125 % so zretelom na dlzku trvania porusenia zjavne neprimerané. O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom znízení sumy pokuty s ohladom na spoluprácu zalobkýn podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania 101 Zalobkyne tvrdia, ze za ich spoluprácu im mala byt ich suma pokuty este viac znízená, kedze potvrdili presnost informácií poskytnutých pánom M. a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách predlozili Komisii podrobný opis dohôd SANCO. 102 Okrem toho tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze im poskytla rovnaké znízenie sumy pokuty ako skupine IMI, hoci ony údajne spolupracovali s Komisiou viac ako uvedená skupina. Znízenie sumy pokuty ulozenej skupine IMI bolo odôvodnené len tým, ze uznala porusenie a nespochybnila skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie. Zalobkyne vsak poskytli Komisii dalsie informácie, ako aj objasnili ci potvrdili dôlezité skutocnosti, ktoré jej ulahcili setrenie a o ktoré sa oprela v napadnutom rozhodnutí. 103 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 104 Na úvod treba uviest, ze znízenie pokuty z dôvodu spolupráce v priebehu správneho konania sa podla ustálenej judikatúry zakladá na úvahe, ze taká spolupráca ulahcuje úlohu Komisie pri zistovaní porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325, a Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 363). 105 Treba tiez zdôraznit, ze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej clenmi kartelu mozno Komisii vytýkat len jej zjavne nesprávne posúdenie, pretoze disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 88). Komisia vsak nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania. 106 Okrem toho treba konstatovat, ze z ustanovenia bodu D 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 vyplýva, ze podniku môze byt priznané uplatnenie uvedeného oznámenia, ak pred dorucením oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, alebo ak po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia. 107 V prejednávanej veci tak skupina IMI, ako aj zalobkyne zacali spolupracovat az po dorucení oznámenia o výhradách. Zalobkyne sa preto môzu domáhat poskytnutia vyssieho znízenia ako toho, ktoré bolo poskytnuté skupine IMI, len v prípade, keby ich spolupráca na úcely preukázania porusenia este viac ulahcila úlohu Komisie, ako spolupráca, ktorú poskytla skupina IMI. 108 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolupráca poskytnutá zalobkynami sa odlisuje od tej poskytnutej skupinou IMI iba tým, ze len zalobkyne "objasnili niektoré skutkové podrobnosti" (odôvodnenia c. 809 a 812 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z napadnutého rozhodnutia implicitne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze uzitocnost spolupráce skupiny IMI bola podobná ako spolupráca zalobkýn, kedze zacali rovnako spolupracovat az v stádiu, ked Komisia mohla, najmä z dôvodu spolupráce spolocností Mueller, KME, Wieland a Chalkor a skupiny Outokumpu preukázat existenciu predmetného porusenia v celom rozsahu. Zalobkyne navyse netvrdia, ze Komisia nemohla preukázat existenciu kartelu v celom rozsahu v momente zacatia ich spolupráce. 109 Treba tiez zdôraznit, ze také vyhlásenie, aké bolo uvedené v bode 102 vyssie, ktoré len potvrdilo informácie oznámené Komisii v skorsom stádiu setrenia iným podnikom, neulahcuje významne úlohu Komisie, a nie je teda dostatocné na odôvodnenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 301, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 455). 110 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia pri hodnotení uzitocnosti spolupráce zalobkýn a neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania priznaním rovnakého znízenia podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 zalobkyniam, ako bolo priznané skupine IMI. V dôsledku toho ani tento zalobný dôvod nie je dôvodný. 111 Zalobu preto treba zamietnut. 3. O protinávrhu zalozenom na moznom priaznivejsom zaobchádzaní so zalobkynami v porovnaní so spolocnostou Chalkor a skupinou IMI Tvrdenia úcastníkov konania 112 Komisia tvrdí, ze skupina IMI a spolocnost Chalkor vo svojich zalobách vo veciach T-18/05 a T-21/05 tvrdili, ze Komisia pri stanovení sumy pokút nezohladnila skutocnost, ze sa nezapojili do dohôd SANCO a dohôd WICU a Cuprotherm, a ze sa teda dopustili menej závazného porusenia ako toho, ktorého sa dopustili zalobkyne, spolocnost Wieland a skupina KME. Na základe tvrdení skupiny IMI a spolocnosti Chalkor vznikla otázka o údajnej diskriminácií medzi úcastníkmi kartelu spocívajúca v tom, co sa má povazovat za jediné porusenie. 113 Komisia tvrdí, ze ak by Vseobecný súd pripustil tvrdenia predlozené v tejto súvislosti skupinou IMI a spolocnostou Chalkor, mal by v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zvýsit sumu pokút ulozených skupine KME, zalobkyniam a spolocnosti Wieland a neznízit sumu pokút ulozených skupine IMI a spolocnosti Chalkor. 114 Zalobkyne navrhujú tento návrh zamietnut. Posúdenie Vseobecným súdom 115 Treba konstatovat, ze Vseobecný súd vo svojich dnesných rozsudkoch IMI a i./Komisia (T-18/05, zatial neuverejnený v Zbierke) a Chalkor/Komisia (T-21/05, zatial neuverejnený v Zbierke) rozhodol, ze skupina IMI a spolocnost Chalkor sa dopustili menej závazného porusenia ako toho, ktorého sa dopustili skupiny Boliden a KME a spolocnost Wieland, a ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked túto skutocnost nezohladnila pri výpocte sumy pokút. 116 Vseobecný súd okrem toho pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, ze východisková suma pokút urcených Komisiou bola vzhladom na závaznost, ktorú predstavujú vsetky tri casti kartelu, primeraná a ze bolo potrebné znízit východiskové sumy pokút ulozených skupine IMI a spolocnosti Chalkor, aby sa zohladnila skutocnost, ze Komisia ich neuznala za zodpovedné, pokial ide o dohody SANCO (rozsudky IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 166, 167 a 189, a Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 104, 105 a 185). 117 Z toho vyplýva, ze protinávrh Komisie musí byt zamietnutý. O trovách 118 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku tohto poriadku môze vsak Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch. 119 V prejednávanej veci zalobkyne nemali úspech vo svojich zalobných dôvodoch a Komisia nemala úspech vo svojom protinávrhu. Treba vsak uviest, ze najmä zalobkyne nemali úspech vo veci. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze zalobkyne znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit 90 % trov konania Komisie a ze Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Protinávrh predlozený Európskou komisiou sa zamieta. 3. Boliden AB, Outokumpu Copper Fabrication AB a Outokumpu Copper BCZ SA znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit 90 % trov konania Komisie. 4. Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie Relevantné výrobky a dotknuté trhy Zlozky predmetného porusenia Dlzka trvania a nepretrzitá povaha predmetného porusenia Urcenie výsky pokút Východisková suma pokút - Závaznost - Rozdielne zaobchádzanie Základná suma pokút Pritazujúce a polahcujúce okolnosti Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 Konecná suma pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhu na znízenie sumy ulozenej pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel týkajúcich sa premlcacích lehôt Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom znízení sumy pokuty s ohladom na spoluprácu zalobkýn podla oznámenia o spolupráci z roku 1996 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O protinávrhu zalozenom na moznom priaznivejsom zaobchádzaní so zalobkynami v porovnaní so spolocnostou Chalkor a skupinou IMI Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXI3PInk/L96003-4307TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXI3PInk/L96003-4307TMP.html#Footref*