Vec T-18/05 IMI plc a i. proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených instalacných rúr - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Nepretrzité porusenie vo viacerých formách - Prerusenie úcasti - Pokuty - Obmedzená úcast na karteli" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Metóda výpoctu zohladnujúca rôzne flexibilné faktory (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Oznámenie Komisie 96/C 207/04) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Velkost relevantného trhu výrobkov - Zohladnenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 1. Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatní vtedy, ked existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle. V prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia je Komisia povinná predlozit aspon dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj ked obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretrzitej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nie je mozné preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu. Komisia sa dopustí nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatuje nepretrzitú úcast podniku na karteli, hoci tomuto podniku nemozno vytýkat nijaké tajné kontakty alebo prejavy kolúznej povahy v období, ktoré prekracuje o viac ako jeden rok interval, v ktorom úcastníci kartelu bezne prejavovali svoju vzájomnú vôlu obmedzit hospodársku sútaz. (pozri body 88 - 90, 96) 2. Oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám oboznámit sa s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit. Konecné rozhodnutie Komisie vsak nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách. Právo na obhajobu je porusené nesúladom medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola v oznámení o výhradách vysvetlená spôsobom postacujúcim na to, aby sa osoby, ktorým je urcené, mohli bránit. Právo byt vypocutý sa totiz vztahuje na vsetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konecné stanovisko, ktoré správny orgán zamýsla zaujat. (pozri body 106, 108, 109) 3. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených rozhodnutím Komisie overit, ci pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor. V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu, v rámci ktorej je oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou. (pozri body 117 - 121) 4. Aj ked oznámenie o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov z roku 1996 vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu, tieto ocakávania sa môzu týkat len spôsobu, akým budú ich informácie zohladnené Komisiou, ak prejavili svoju vôlu spolupracovat. Zo znenia uvedeného oznámenia ani z vnútornej logiky mechanizmu zavedeného týmto oznámením nijako nevyplýva, ze by bola Komisia povinná pocas správneho konania informovat podniky, ktoré neprejavili vôlu spolupracovat, o opatreniach, ktoré prijala v rámci svojho setrenia, alebo o jeho vývoji. Vsetci úcastníci kartelu môzu kedykolvek pocas správneho konania poziadat, aby sa na nich uplatnilo uvedené oznámenie bez ohladu na opatrenia prijaté Komisiou v rámci setrenia. Kazdý úcastník kartelu sa teda môze rozhodnút, ci a kedy sa chce odvolat na uplatnenie uvedeného oznámenia. (pozri body 129, 130) 5. V rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze je povinnost odôvodnenia splnená, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia. Clánok 253 ES nie je mozné vykladat v tom zmysle, ze Komisii stanovuje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné prístupy namiesto tých, aké pouzila v konecnom rozhodnutí. (pozri body 152, 153) 6. Podnik, ktorého zodpovednost je preukázaná vo vztahu k viacerým castiam kartelu, prispieva k úcinnosti a závaznosti tohto kartelu viac nez porusovatel, ktorý bol zapojený výlucne do jedinej casti toho istého kartelu. Prvý podnik sa preto dopústa závaznejsieho porusenia ako druhý. Na základe zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti je Komisia povinná pri posúdení relatívnej závaznosti úcasti kazdého z porusovatelov na karteli zohladnit skutocnost, ze niektorí porusovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných za vsetky casti tohto kartelu. V rámci uplatnovania usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sa toto posúdenie musí nevyhnutne uskutocnit v stádiu stanovenia osobitnej východiskovej sumy, kedze zohladnenie polahcujúcich okolností umoznuje upravit iba základnú sumu pokuty v závislosti od spôsobu, akým porusovatel vykonával kartel. Porusovatel, ktorý nie je uznaný za zodpovedného za urcité casti tohto kartelu, pritom nemohol mat úlohu pri vykonávaní týchto castí. Porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze je z dôvodu obmedzeného rozsahu porusenia, ktoré mu je vytýkané, menej závazné nez porusenie pripísané porusovatelom, ktorí sa zúcastnili na vsetkých castiach poruseniach. Komisia teda porusí zásadu rovnosti zaobchádzania, ked pri urcení výsky pokút nezohladní skutocnost, ze na rozdiel od iných podnikov, ktorí sú clenmi tohto kartelu, sa podnik zúcastnil len na jednej casti kartelu, a teda rôzne situácie posúdi rovnako bez toho, aby také posúdenie bolo objektívne odôvodnené. (pozri body 162 - 164, 166) 7. V rámci posúdenia závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia môze zohladnit velkost dotknutého trhu, pricom vsak nie je povinná tak urobit. Na tento úcel môze zohladnit obrat na relevantnom trhu. Neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal vypocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Vo vsetkých priemyselných odvetviach totiz existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené. Skutocnost, ze cena suroviny tvorí významnú cast konecnej ceny konecného výrobku alebo ze riziko cenových výkyvov je podstatne vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit. (pozri body 180, 182, 183) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 19. mája 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie medených instalacných rúr - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES - Nepretrzité porusenie vo viacerých formách - Prerusenie úcasti - Pokuty - Obmedzená úcast na karteli" Vo veci T-18/05, IMI plc, so sídlom v Birminghame, Warwickshire (Spojené královstvo), IMI Kynoch Ltd, so sídlom v Birminghame, Yorkshire Copper Tube, so sídlom v Liverpoole, Merseyside (Spojené královstvo), v zastúpení: M. Struys a D. Arts, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh na zrusenie clánku 1 písm. h) az j) a clánku 2 písm. f) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry), a jednak subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam týmto rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. novembra 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 IMI plc, IMI Kynoch Ltd a Yorkshire Copper Tube (dalej len spolocne "skupina IMI" alebo "zalobkyne") sú súcastou skupiny medzinárodných inzinierskych spolocností, ktorých materská spolocnost IMI je spolocnostou zalozenou podla anglického práva kótovanou na Londýnskej burze (London Stock Exchange). 1. Správne konanie 2 Komisia Európskych spolocenstiev v nadväznosti na informácie, ktoré jej oznámila spolocnost Mueller Industries Inc. (dalej len "Mueller") v januári 2001 vykonala v marci 2001 podla clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), neohlásené setrenie v priestoroch viacerých spolocností pôsobiacich v oblasti medených rúr. 3 V dnoch 9. a 10. apríla 2001 sa uskutocnili doplnujúce kontroly v priestoroch spolocností KME Germany AG (predtým KM Europa Metal AG), ako aj Outokumpu Oyj a Luvata Oy (predtým Outokumpu Copper Products Oy) (dalej len spolocne, "skupina Outokumpu"). Dna 9. apríla 2001 predlozila skupina Outokumpu Komisii ponuku spolupráce podla oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), ktorá sa vztahovala na priemyselné rúry, ako aj instalacné rúry. Po vykonaní doplnujúcich kontrol Komisia rozdelila svoje setrenie týkajúce sa medených rúr na tri samostatné konania, t. j. vec COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry), vec COMP/E-1/38.121 (Tvarovky) a vec COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry). 4 Listom z 30. mája 2001 skupina Outokumpu predlozila Komisii vyhlásenie, ku ktorému bolo prilozených viacero príloh opisujúcich oblast medených rúr a kolúzne dohody, ktoré sa jej týkali. 5 Dna 5. júna 2002 sa vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) na podnet Komisie uskutocnili rozhovory týkajúce sa ponuky spolupráce navrhovanej skupinou Outokumpu, so zástupcami tejto spolocnosti. Uvedená spolocnost tiez oznámila, ze Komisia môze vypocut jej zamestnancov zapojených do dohôd týkajúcich sa veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry). 6 V júli 2002 v rámci konania vo veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) Komisia jednak zaslala podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziadosti o informácie spolocnosti Wieland-Werke AG (dalej len "Wieland") a skupine KME [do ktorej patria spolocnosti KME Germany, KME France SAS (predtým Tréfimétaux SA) a KME Italy SpA (predtým Europa Metalli SpA)], a jednak vyzvala skupinu Outokumpu, aby jej predlozila dodatocné informácie. Skupina KME odpovedala na uvedenú ziadost o informácie 15. októbra 2002. V jej odpovedi bolo uvedené aj vyhlásenie a ziadost, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Okrem toho skupina KME súhlasila s tým, ze Komisia môze pouzit vsetky informácie, ktoré jej boli poskytnuté v rámci veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry), aj vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry). 7 Dna 23. januára 2003 spolocnost Wieland predlozila Komisii vyhlásenie, v ktorom bola uvedená ziadost, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 8 V rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) Komisia zaslala 3. marca 2003 ziadosti o informácie skupine Boliden, [do ktorej patria spolocnosti Boliden AB, Outokumpu Copper Fabrication AB (predtým Boliden Fabrication AB) a Outokumpu Copper BCZ SA (predtým Boliden Cuivre & Zinc SA)], spolocnostiam HME Nederland BV (dalej len "HME") a spolocnosti Chalkor AE Epexergasias Metallon (dalej len "Chalkor"), a 20. marca 2003 tiez skupine IMI. 9 Dna 9. apríla 2003 sa zástupcovia spolocnosti Chalkor stretli so zástupcami Komisie a poziadali, aby sa na nu v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 10 Dna 29. augusta 2003 Komisia prijala v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dotknutým podnikom. Po tom, ako bol týmto podnikom zabezpecený prístup k spisu v elektronickej podobe a predlozili svoje písomné pripomienky, zúcastnili sa okrem spolocnosti HME na vypocutí, ktoré sa konalo 28. novembra 2003. 11 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala rozhodnutie K(2003) 4820 v konecnom znení, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.240 - Priemyselné rúry) [neoficiálny preklad], ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 125, s. 50). 2. Napadnuté rozhodnutie 12 Dna 3. septembra 2004 Komisia prijala rozhodnutie K(2004) 2826 v konecnom znení, týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 192, s. 21). 13 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien a rozdelení trhov v odvetví medených instalacných rúr: a) Boliden... spolu s [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; b) [Outokumpu Copper Fabrication] spolu s Boliden ... a [Outokumpu Copper BCZ] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; c) [Outokumpu Copper BCZ] spolu s Boliden... a [Outokumpu Copper Fabrication] od 3. júna 1988 do 22. marca 2001; d) Austria Buntmetall AG: i) spolu s Buntmetall Amstetten [GmbH] od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a ii) spolu s [Wieland] a Buntmetall Amstetten... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001; e) Buntmetall Amstetten...: i) spolu s Austria Buntmetall... od 29. augusta 1998 do minimálne 8. júla 1999 a ii) spolu s [Wieland] a Austria Buntmetall... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001; f) [Chalkor] SA minimálne od 29. augusta 1998 do minimálne zaciatku septembra 1999; g) [HME] od 29. augusta 1998 do minimálne 22. marca 2001; h) IMI... spolu s IMI Kynoch... a Yorkshire Copper Tube... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; i) IMI Kynoch... spolu s IMI... a Yorkshire Copper Tube... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; j) Yorkshire Copper Tube... spolu s IMI... a IMI Kynoch... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; k) [KME Germany]: i) samostatne od 3. júna 1988 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME France] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; l) [KME Italy]: i) spolu s [KME France] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME Germany] a [KME France] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; m) [KME France]: i) spolu s [KME Italy] od 29. septembra 1989 do 19. júna 1995 a ii) spolu s [KME Germany] a [KME Italy] od 20. júna 1995 do 22. marca 2001; ... s) Outokumpu... spolu s [Luvata] od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; t) [Luvata] spolu s Outokumpu... od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001; u) [Wieland]: i) samostatne od 29. septembra 1989 do 8. júla 1999 a ii) spolu s Austria Buntmetall... a Buntmetall Amstetten... od 9. júla 1999 do 22. marca 2001. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Boliden..., [Outokumpu Copper Fabrication] a [Outokumpu Copper BCZ], spolocne a nerozdielne 32,6 milióna eur; b) Austria Buntmetall... a Buntmetall Amstetten... spolocne a nerozdielne 0,6695 milióna eur; c) Austria Buntmetall..., Buntmetall Amstetten... a [Wieland] spolocne a nerozdielne 2,43 milióna eur; d) [Chalkor] 9,16 milióna eur; e) [HME] 4,49 milióna eur; f) IMI... spolu s IMI Kynoch... a Yorkshire Copper Tube... spolocne a nerozdielne 44,98 milióna eur; g) [KME Germany] 17,96 milióna eur; h) [KME Germany], [KME France] a [KME Italy] spolocne a nerozdielne 32,75 milióna eur; i) [KME Italy] a [KME France] spolocne a nerozdielne 16,37 milióna eur; j) Outokumpu a [Luvata] spolocne a nerozdielne 36,14 milióna eur; k) [Wieland] samostatne 24,7416 milióna eur. ..." 14 Komisia sa domnievala, ze dotknuté spolocnosti sa podielali na jedinom, komplexnom a pokracujúcom porusení (dalej len "kartel" alebo "predmetné porusenie"),a co sa týka skupín Boliden a KME a spolocnosti Wieland, vo viacerých formách. Komisia spresnila, ze napadnuté rozhodnutie sa ako také netýkalo vnútrostátnych zmlúv (odôvodnenia c. 2 a 106 napadnutého rozhodnutia). Relevantné výrobky a dotknuté trhy 15 Dotknutá oblast, teda oblast výroby medených rúr, zahrna dve skupiny výrobkov, t. j. jednak priemyselné rúry, ktoré sa rozdelujú do podskupín podla ich konecného pouzitia (klimatizácia a chladenie, potrubné armatúry, plynové ohrievace, odvodnovacie filtre a telekomunikácie), a jednak rúry na vnútorné rozvody, nazývané aj "instalacné rúry", ktoré sa pouzívajú v budovách na vedenie vody, plynu a mazutu a v rámci vykurovacích systémov (odôvodnenie c. 3 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia rozhodla, ze veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) a COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) sa týkali dvoch rozdielnych porusení. V tejto súvislosti svoje rozhodnutie v podstate zalozila na skutocnosti, ze "ide o rozdielne spolocnosti (z rozdielnych zamestnancov týchto spolocností), ktorí boli zapojení do dohôd týkajúcich sa na jednej strane instalacných rúr a na druhej strane priemyselných rúr, pricom organizácia týchto dohôd bola tiez rozdielna". Okrem toho sa Komisia domnievala, ze oblast instalacných rúr sa odlisuje od oblasti priemyselných rúr vzhladom na dotknutých zákazníkov, ako aj konecné pouzitie a technické vlastnosti výrobkov (odôvodnenia c. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide o medené instalacné rúry, Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdila, ze táto skupina výrobkov obsahuje dve "podskupiny" výrobkov: hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou. Komisia uviedla, ze "hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou nemusia byt vzájomne zamenitelné a môzu predstavovat odlisné tovarové trhy so zretelom na oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). V kazdom prípade pre potreby napadnutého rozhodnutia Komisia rozhodla, ze tieto dve "podskupiny" výrobkov treba posudzovat ako "jednu a tú istú skupinu tovarov..., pretoze do dohôd týkajúcich sa daných podskupín tovarov boli v zásade zapojené tie isté spolocnosti (z tí istí zamestnanci týchto spolocností) a tieto dohody boli organizované rovnakým spôsobom" (odôvodnenia c. 13 a 459 napadnutého rozhodnutia). 18 V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez uviedla, ze relevantným geografickým trhom bol Európsky hospodársky priestor (EHP). Domnievala sa, ze hodnota trhu s hladkými medenými instalacnými rúrami v EHP predstavovala v roku 2000 okolo 970,1 milióna eur a hodnota trhu s medenými instalacnými rúrami s plastovou izoláciou okolo 180,9 milióna eur. Celková hodnota týchto dvoch trhov v EHP sa teda odhadovala v roku 2000 na 1 151 miliónov eur (odôvodnenia c. 17 a 23 napadnutého rozhodnutia). Zlozky predmetného porusenia 19 Komisia uviedla, ze predmetné porusenie sa prejavilo v troch rozdielnych, ale prepojených formách (odôvodnenia c. 458 a 459 napadnutého rozhodnutia). Prvá cast kartelu spocívala v dohodách uzavretých medzi "výrobcami SANCO". Druhá cast predmetného porusenia zahrnala dohody uzavreté medzi "výrobcami WICU a Cuprotherm". Napokon tretia cast kartelu sa týkala dohôd uzavretých v rámci sirsej skupiny výrobcov hladkých medených instalacných rúr a nazývala sa "sirsie európske dohody". Dohody medzi "výrobcami SANCO" 20 SANCO je ochranná známka, ale zároven aj oznacenie osobitného technologického postupu na výrobu nehrdzavejúcich medených instalacných rúr vysokej kvality. Technológia bola patentovaná v roku 1980 spolocnostou Usines ŕ cuivre et ŕ zinc. Skupina Boliden bola majitelom pôvodného patentu výroby az do uplynutia jeho platnosti v roku 2000, no nebola majitelom ochrannej známky SANCO vo vsetkých európskych krajinách. Jej konkurent, skupina KME podala prihlásku a bola jej zapísaná ochranná známka SANCO vo viacerých európskych krajinách. Následne si skupina KME patentovala niekolko vylepsení oproti pôvodnému patentu a obaja konkurenti si vzájomne udelili licencie na svoje patenty a ochranné známky. Od roku 1981 skupina KME a skupina Boliden udelili licenciu na ochrannú známku a patent spolocnosti Wieland (odôvodnenia c. 115 az 118 napadnutého rozhodnutia). 21 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze od roku 1988 dohody medzi "výrobcami SANCO" presahovali rámec obycajného vztahu medzi "poskytovatelmi" a "nadobúdatelmi" licencií. Podla Komisie existovali medzi týmito výrobcami, t. j. skupinou KME, skupinou Boliden a spolocnostou Wieland od júna 1988 do konca prvého stvrtroka 1994 dohody o cielových cenách a výske zliav, ako aj o rozdelení predaja a trhových podielov (dalej len "dohody SANCO"). Dohlad nad uskutocnovaním týchto dohôd v zásade spocíval v oznamovaní si medzi "výrobcami SANCO" údajov o ich výrobe a predaji (odôvodnenia c. 125 az 146 a 456 napadnutého rozhodnutia). Dohody medzi "výrobcami WICU a Cuprotherm" 22 WICU a Cuprotherm sú ochranné známky vztahujúce sa na medené instalacné rúry s plastovou izoláciou, ktoré sú predmetom patentov. 23 Majitelom ochrannej známky WICU a príslusných patentov je skupina KME, ktorá najmä udelila licenciu na ochrannú známku a patent spolocnosti Wieland. Naopak majitelom ochrannej známky Cuprotherm a príslusného patentu bola spolocnost Wieland, ktorá udelila licenciu na ochrannú známku a patent skupine KME (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze dohody uzavreté medzi skupinou KME a spolocnostou Wieland týkajúce sa rúr WICU a Cuprotherm presahovali rámec obycajného vztahu medzi "poskytovatelmi" a "nadobúdatelmi" licencií. Skupina KME a Wieland udrziavali protisútazné kontakty vo forme výmeny citlivých informácií a zosúladenia mnozstiev a cien týkajúcich sa medených instalacných rúr s plastovou izoláciou (dalej len "dohody WICU a Cuprotherm") (odôvodnenie c. 149 napadnutého rozhodnutia). Sirsie európske dohody 25 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze zároven s dohodami SANCO, ako aj dohodami WICU a Cuprotherm predmetné porusenie obsahovalo aj tretiu cast zahrnajúcu dohody medzi clenmi sirsej skupiny výrobcov hladkých medených instalacných rúr (odôvodnenia c. 102, 104, 105, 108 az 111, 147, 148, 461 a 462 napadnutého rozhodnutia). 26 Táto sirsia skupina mala na zaciatku pät clenov, cize skupiny KME, Outokumpu a IMI a spolocnosti Wieland a Mueller (dalej len "skupina piatich"). Po príchode spolocností Chalkor a HME, ako aj skupín Boliden a Buntmetall (do ktorej patrili spolocnosti Austria Buntmetall a Buntmetall Amstetten) sa pocet clenov tejto skupiny rozrástol na deviatich (dalej len "skupina deviatich" (odôvodnenie c. 216 napadnutého rozhodnutia). 27 Podla Komisie clenovia skupiny deviatich sa pokúsili stabilizovat trh s hladkými medenými instalacnými rúrami tým, ze na základe trhových podielov v referencnom roku stanovili ciel týkajúci sa budúcich trhových podielov. Okrem toho sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze uvedení clenovia sa dohodli na výmene citlivých informácií, rozdelení trhových podielov, sledovaní objemov predaja, mechanizme "vodcu" pre jednotlivé trhy, ako aj na zosúladení cien vrátane sadzobníkov, uplatnovania "cenových línií" a zliav (odôvodnenie c. 192 napadnutého rozhodnutia). Dlzka trvania a nepretrzitá povaha predmetného porusenia 28 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze predmetné porusenie sa zacalo 3. júna 1988 pokial ide o skupiny KME a Boliden, 29. septembra 1989 pokial ide o skupiny IMI a Outokumpu a spolocnost Wieland, 21. októbra 1997 v prípade spolocnosti Mueller, a najneskôr 29. augusta 1998 pokial ide o spolocnosti Chalkor a HME a skupinu Buntmetall. Ako dátum skoncenia porusenia Komisia uviedla 22. marec 2001, okrem spolocností Mueller a Chalkor, ktoré podla Komisie skoncili svoju úcast na karteli v uvedenom poradí 8. januára 2001 a v septembri 1999 (odôvodnenie c. 597 napadnutého rozhodnutia). 29 Pokial ide o nepretrzitú povahu predmetného porusenia, v prípade skupín Boliden, IMI, KME, Outokumpu a spolocnosti Wieland Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze hoci kartel bol v niektorých casových obdobiach menej intenzívny, t. j. od roku 1990 do decembra 1992, ako aj od júla 1994 do júla 1997, porusenie nikdy úplne neskoncilo, takze predmetné porusenie skutocne predstavuje jediné a nepremlcané porusenie (odôvodnenia c. 466, 471, 476, 477 a 592 napadnutého rozhodnutia). 30 Co sa týka spolocností HME a Chalkor a skupiny Buntmetall, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nemohla preukázat ich úcast na karteli v období pred 29. augustom 1998 (odôvodnenia c. 592 a 597 napadnutého rozhodnutia). Urcenie výsky pokút 31 Napadnutým rozhodnutím Komisia ulozila skupinám Boliden, Buntmetall a Outokumpu, ako aj spolocnostiam Chalkor, HME a Wieland pokuty podla clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenie c. 842 a clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 32 Výsky pokút boli urcené Komisiou v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia, co sú dve kritériá výslovne uvedené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré boli podla napadnutého rozhodnutia pouzitelné v case predmetného porusenie (odôvodnenia c. 601 az 603 napadnutého rozhodnutia). 33 Na stanovenie výsky pokuty ulozenej kazdej spolocnosti Komisia uplatnila metódu definovanú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), aj ked na ne výslovne neodkazuje. V napadnutom rozhodnutí Komisia tiez zhodnotila, ci a v akom rozsahu dotknuté spolocnosti splnili poziadavky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 1996. Východisková suma pokút - Závaznost 34 Pokial ide o posúdenie závaznosti predmetného porusenia, Komisia zohladnila samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj rozsah a velkost relevantného geografického trhu (odôvodnenia c. 605 a 678 napadnutého rozhodnutia). 35 Komisia tvrdila, ze také postupy urcenia cien a rozdelenia trhov, ako sú postupy uplatnené v tejto veci, predstavujú svojou samotnou povahou velmi závazné porusenie, a domnievala sa, ze relevantným geografickým trhom dotknutým kartelom bolo územie EHP. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze trh s medenými instalacnými rúrami je významným odvetvím, ktorého hodnota na úrovni EHP sa odhadovala na 1 151 miliónov eur v roku 2000, teda v poslednom celom roku fungovania kartelu (odôvodnenia c. 606 a 674 az 678 napadnutého rozhodnutia). 36 Pokial ide o konkrétny dopad na trh, Komisia uviedla, ze existovali dostatocné dôkazy na preukázanie toho, ze kartel celkovo mal dopad na relevantný trh, predovsetkým na ceny, hoci bolo nemozné ho presne vycíslit (odôvodnenia c. 670 a 673 napadnutého rozhodnutia). Pri tomto konstatovaní sa predovsetkým opierala o viaceré dôkazy. Po prvé svoje rozhodnutie zalozila na vykonávaní kartelovej dohody s odkazom na skutocnost, ze si úcastníci navzájom oznamovali objemy predaja a cenové úrovne (odôvodnenia c. 629 a 630 napadnutého rozhodnutia). 37 Po druhé zohladnila okolnost, ze clenovia kartelu mali velký podiel, t. j. 84,6 % na trhu v EHP (odôvodnenie c. 635 napadnutého rozhodnutia). 38 Po tretie Komisia zalozila svoje rozhodnutie na tabulkách, memorandách a poznámkach vypracovaných pri kartelových stretnutiach jeho clenmi. Tieto dokumenty dokazujú, ze ceny stúpli pocas niektorých období kartelu a ze clenovia kartelu dosiahli vyssie zisky v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. Z niektorých týchto dokumentov vyplývalo, ze osoby zapojené do kartelu sa domnievali, ze kartel umoznoval dotknutým spolocnostiam dosiahnut ich cielové ceny. Komisia sa tiez opierala o vyhlásenia pána M., bývalého riaditela jednej zo spolocností zo skupiny Boliden, ako aj spolocností Wieland a Mueller a skupiny Boliden v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou (odôvodnenia c. 637 az 654 napadnutého rozhodnutia). 39 Napokon Komisia konstatovala, ze príslusné trhové podiely jednotlivých úcastníkov kartelu ostali po celú dobu trvania kartelu pomerne stabilné, aj ked zákazníci sa u úcastníkov obcas menili (odôvodnenie c. 671 napadnutého rozhodnutia). 40 Komisia teda dospela k záveru, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia (odôvodnenie c. 680 napadnutého rozhodnutia). - Rozdielne zaobchádzanie 41 Komisia vymedzila v napadnutom rozhodnutí styri skupiny, o ktorých sa domnievala, ze odzrkadlujú relatívny význam podnikov na predmetnom porusení. Rozdelenie Komisie clenov kartelu na viacero kategórií, sa zakladalo na trhových podieloch jednotlivých úcastníkov kartelu na predaji predmetných výrobkov v EHP v roku 2000. Preto sa Komisia domnievala, ze skupina KME mala vedúce postavenie na relevantnom trhu a zaradila ju do prvej kategórie. Skupiny Wieland (do ktorej patrila spolocnost Wieland a skupina Buntmetall, ktorú Wieland ovládla v júli 1999), IMI a Outokumpu boli povazované za subjekty strednej velkosti na tomto trhu a boli zaradené do druhej kategórie. Skupina Boliden bola zaradená do tretej kategórie. Do stvrtej kategórie boli zaradené spolocnosti HME a Chalkor (odôvodnenia c. 681 az 692 napadnutého rozhodnutia). 42 Trhové podiely boli vypocítané na základe obratu dosiahnutého kazdým porusovatelom, ktorý pochádzal z predaja instalacných rúr na spolocnom trhu hladkých medených instalacných rúr a medených instalacných rúr s plastovou izoláciou. Trhové podiely spolocností, ktoré nepredávali rúry WICU a Cuprotherm vsak boli vypocítané vydelením ich obratu z hladkých medených instalacných rúr celkovou velkostou trhu s hladkými medenými instalacnými rúrami a medenými rúrami s plastovou izoláciou (odôvodnenia c. 683 a 692 napadnutého rozhodnutia). 43 Komisia v dôsledku toho stanovila východiskové sumy pokút na 70 miliónov eur pre skupinu KME, 23,8 milióna eur pre skupiny Wieland, IMI a Outokumpu, 16,1 milióna eur pre skupinu Boliden a 9,8 milióna eur pre spolocnosti Chalkor a HME (odôvodnenie c. 693 napadnutého rozhodnutia). 44 Vzhladom na to, ze spolocnost Wieland a skupina Buntmetall tvorili od júla 1999 tú istú spolocnost a ze spolocnosti KME France a KME Italy tvorili az do júna 1995 spolocne samostatnú spolocnost odlisnú od spolocnosti KME Germany, východisková suma pokút, ktoré im boli ulozené, bola stanovená takto: 35 miliónov eur skupine KME (KME Germany, KME Francúzsko a KME Italy spolocne a nerozdielne); 17,5 milióna eur spolocnosti KME Germany; 17,5 milióna eur spolocnostiam KME Italy a KME Francúzsko spolocne a nerozdielne; 3,25 milióna eur skupine Wieland; 19,52 milióna eur spolocnosti Wieland a 1,03 milióna eur skupine Buntmetall (odôvodnenia c. 694 az 696 napadnutého rozhodnutia). 45 Komisia zvýsila východiskovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Outokumpu o 50 % na 35,7 milióna eur, aby zohladnila potrebu stanovit pokutu na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí odstrasujúci úcinok, lebo sa domnievala, ze celosvetový obrat spolocnosti Outokumpu, ktorý presahuje 5 miliárd eur, nasvedcuje tomu, ze jej velkost a hospodárska moc také zvýsenie odôvodnujú (odôvodnenie c. 703 napadnutého rozhodnutia). Základná suma pokút 46 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila východiskovú sumu pokút o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie sest alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Rozhodlo sa teda, ze: - na skupinu IMI, ktorá sa podielala na karteli jedenást rokov a pät mesiacov, sa uplatní 110 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 23,8 milióna eur, - na skupinu Outokumpu, ktorá sa podielala na karteli jedenást rokov a pät mesiacov, sa uplatní 110 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty, stanovenej po zvýsení na úcely odstrasenia na 35,7 milióna eur, - na skupinu Boliden, ktorá sa podielala na karteli dvanást rokov a devät mesiacov, sa uplatní 125 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 16,1 milióna eur, - na spolocnost Chalkor, ktorá sa podielala na karteli dvanást mesiacov, sa uplatní 10 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur, - na spolocnost HME, ktorá sa podielala na karteli dva roky a sest mesiacov, sa uplatní 25 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 9,8 milióna eur, - na skupinu KME, ktorá sa podielala na karteli pät rokov a sedem mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 35 milióna eur, - na spolocnost KME Germany, ktorá sa podielala na karteli sedem rokov a dva mesiace, sa uplatní 70 % zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur, - na spolocnost KME France a KME Italy, ktorá sa podielala na karteli pät rokov a desat mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur, - spolocnost Wieland bola jednak povazovaná za samostatne zodpovednú pocas obdobia devät rokov a devät mesiacov a jednak spolocne a nerozdielne so skupinou Buntmetall pocas obdobia jeden rok a osem mesiacov, takze sa uplatnilo 95 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 19,52 milióna eur pre spolocnost Wieland v prípade jej samostatnej zodpovednosti a 15 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 3,25 milióna eur v prípade jej spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so skupinou Buntmetall (odôvodnenia c. 706 az 714 napadnutého rozhodnutia). 47 Základné sumy pokút ulozené dotknutým spolocnostiam boli stanovené takto: - skupina KME: 54,25 milióna eur, - spolocnost KME Germany: 29,75 milióna eur, - spolocnosti KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 27,13 milióna eur, - skupina Buntmetall: 1,03 milióna eur, - skupina Wieland: 3,74 milióna eur, - spolocnost Wieland: 38,06 milióna eur, - skupina IMI: 49,98 milióna eur, - skupina Outokumpu: 74,97 milióna eur, - spolocnost Chalkor: 10,78 milióna eur, - spolocnost HME: 12,25 milióna eur, - skupina Boliden: 36,225 milióna eur (odôvodnenie c. 719 napadnutého rozhodnutia). Pritazujúce a polahcujúce okolnosti 48 Základná ciastka pokuty ulozenej skupine Outokumpu bola zvýsená o 50 % z dôvodu, ze sa dopustila opakovaného porusenia, pretoze uz jej bolo urcené rozhodnutie Komisie 90/417/ESUO z 18. júla 1990 o konaní podla clánku 65 [UO], ktoré sa týkalo dohody a zosúladených postupov európskych výrobcov nerezových plochých výrobkov valcovaných za studena [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 220, s. 28) (odôvodnenia c. 720 az 726 napadnutého rozhodnutia). 49 Ako polahcujúce okolnosti Komisia zohladnila skutocnost, ze skupiny KME a Outokumpu jej poskytli informácie v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou, na ktoré sa nevztahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996. 50 Komisia preto znízila základnú sumu pokuty ulozenej skupine Outokumpu o 40,17 milióna eur, co zodpovedá pokute, ktorá by jej bola ulozená za obdobie porusenia od septembra 1989 do júla 1997, ktorého preukázanie bolo umoznené na základe informácií predlozených Komisii touto skupinou (odôvodnenia c. 758 a 759 napadnutého rozhodnutia). 51 Pokial ide o skupinu KME, základná suma ulozenej pokuty bola znízená o 7,93 milióna eur v dôsledku jej spolupráce, ktorá umoznila Komisii preukázat, ze predmetné porusenie sa vztahovalo aj na medené instalacné rúry s plastovou izoláciou (odôvodnenia c. 760 a 761 napadnutého rozhodnutia). Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 52 Komisia poskytla podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996 50 %-né znízenie sumy pokút skupine Outokumpu, 35 %-né znízenie skupine Wieland, 15 %-né znízenie spolocnosti Chalkor, 10 %-né znízenie skupinám Boliden a IMI a 35 %-né znízenie skupine KME. Spolocnosti HME nebolo podla tohto oznámenia poskytnuté nijaké znízenie (odôvodnenie c. 815 napadnutého rozhodnutia). Konecná suma pokút 53 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Komisia stanovila sumy pokút ulozených spolocnostiam, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - skupina Boliden: 32,6 milióna eur, - skupina Buntmetall: 0,6695 milióna eur, - spolocnost Chalkor: 9,16 milióna eur, - spolocnost HME: 4,49 milióna eur, - skupina IMI: 44,98 milióna eur, - skupina KME: 32,75 milióna eur, - spolocnost KME Germany: 17,96 milióna eur, - spolocnosti KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 16,37 milióna eur, - skupina Outokumpu: 36,14 milióna eur, - skupina Wieland: 2,43 milióna eur, - spolocnost Wieland: 24,7416 milióna eur (odôvodnenie c. 842 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 54 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. januára 2005 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 55 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 56 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocností uvedených v písmenách h) az j), a zrusil clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 57 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 58 Zalobkyne sa svojou zalobou domáhajú ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia a znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená. 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 59 Na podporu svojich návrhov zalobkyne uvádzajú dva dôvody, zalozené po prvé na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na zjavne nesprávnom posúdení a po druhé na porusení práva na obhajobu. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na zjavne nesprávnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania 60 Zalobkyne tvrdia, ze nepopierajú nijakú zo skutocností, o ktoré sa Komisia opiera pri preukazovaní ich pokracovania v porusovaní. Naopak tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze sa podielali na karteli od 16. júna 1994 do 11. apríla 1996 (dalej len "sporné obdobie"). V tejto súvislosti uvádzajú, ze ich situácia bola porovnatelná so situáciou spolocností HME, Chalkor a Mueller a skupiny Buntmetall, v ktorých prípade sa Komisia domnievala, ze na ich úcast na karteli do roku 1994 sa vztahuje premlcanie. 61 Podla zalobkýn z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 476 a 490) vyplýva, ze Komisia povazovala za relevantné kritérium to, ci daná spolocnost udrziavala kontakty alebo sa zúcastnovala na stretnutiach kartelu v období, o ktorom tvrdila, ze svoju úcast ukoncila, na základe coho stanovila, ci spolocnost pokracovala v úcasti na karteli. Komisia uplatnovala toto kritérium, ked uviedla, ze nemôze preukázat pokracovanie v úcasti na predmetnom porusení v prípade spolocností HME, Chalkor a Mueller, ani v prípade skupiny Buntmetall. 62 Zalobkyne tvrdia, ze je nespochybnitelné, ze sa pocas sporného obdobia nezúcastnili na ziadnom stretnutí kartelu, ani nenadviazali nijaké kontakty v rámci sirsích európskych dohôd. Preto tiez mala Komisia rozhodnút, ze nemôze preukázat pokracovanie ich úcasti na karteli. 63 Zalobkyne tvrdia, ze skutocnost, ze spolocnosti HME, Chalkor a Mueller a skupina Buntmetall sa nezúcastnili na cinnostiach kartelu pocas troch rokov a ze skupina IMI sa na karteli nezúcastnila pocas takmer dvoch rokov, nemohla Komisia povazovat za relevantnú na preukázanie pokracovania alebo ukoncenia ich jednotlivých úcastí na karteli. 64 V kazdom prípade zalobkyne tvrdia, ze hoci Komisia zohladnila dlzku prerusenia sporných kontaktov v rámci svojho rozhodnutia o otázke nepretrzitého porusenia, mala tiez vysvetlit, preco skutocnost, ze nedoslo k ziadnemu protisútaznému kontaktu v období skoro dvoch rokov, nebola dostatocná na preukázanie skoncenia porusenia, ak rovnaká skutocnost s dlzkou trvania troch rokov stacila. 65 Napokon zalobkyne tvrdia, ze rozhodnutie Komisie, ze sa má s nimi zaobchádzat iným spôsobom ako so spolocnostami HME, Chalkor a Mueller a skupinou Buntmetall, sa zakladá na skutocnostiach, ktoré nie sú relevantné na stanovenie nepretrzitosti porusenia. 66 Na pojednávaní zalobkyne spresnili, ze nespochybnujú konstatovanie Komisie, ktorá tvrdí, ze zvýsili ceny v Spojenom královstve v novembri 1994, ale namietajú voci tomu, ze by dané zvýsenie vyplývalo z ich úcasti na tajných stretnutiach v roku 1994. 67 Po prvé Komisia tvrdí, ze preukázala z právneho hladiska dostatocným spôsobom, ze zalobkyne sa dopustili nepretrzitého porusenia od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001. V tejto súvislosti uvádza, ze z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 479 az 481, 483, 489, 639 a 664) a z vysetrovacieho spisu vyplýva, ze záujem zalobkýn na pokracovaní v zosúladení cien a rozdelení trhov trval pocas celého obdobia od júna 1994 do apríla 1996. 68 Zalobkyne najmä verejne neoznámili ostatným úcastníkom kartelu, ze koncia svoju úcast. Navyse úcastníci kartelu do novembra 1994 koordinovali a zvýsili ceny v Spojenom královstve. Okrem toho sa zdá, ze úcinky tejto koordinácie cien sa prejavovali aj dlho po uvedenom dátume. Podnik zjavne nemôze tvrdit, ze skoncil svoju úcast na karteli, ak uplatnuje zvýsenia cien, na ktorých sa predtým dohodol so svojimi konkurentmi. Zalobkyne napokon pokracovali v úcasti na stretnutiach týkajúcich sa samostatných vnútrostátnych trhov v období od júna 1994 do apríla 1996. 69 Po druhé Komisia tvrdí, ze neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze situácia zalobkýn nebola porovnatelná s tou, v ktorej sa nachádzali spolocnosti Chalkor, HME, Mueller a skupina Buntmetall. 70 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze dlzka obdobia, v ktorom nemohla preukázat úcast skupiny IMI na stretnutiach v rámci sirsích európskych dohôd, je úplne iná nez sporná dlzka obdobia úcasti spolocností Chalkor, HME, Mueller a skupiny Buntmetall. V napadnutom rozhodnutí bolo totiz uvedené, ze tieto styri podniky sa viac ako tri roky na týchto stretnutiach nezúcastnovali. Dlzka trvania ich neúcasti bola konkrétne tri roky a styri mesiace, t. j. od 16. júna 1994 do októbra 1997 v prípade spolocností Mueller a HME a styri roky a dva mesiace, t. j. od 16. júna 1994 do 29. augusta 1998 v prípade skupiny Buntmetall a spolocnosti Chalkor (odôvodnenia c. 282, 305, 306 a 325 napadnutého rozhodnutia). Naopak, neúcast zalobkýn na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v rámci sirsích európskych dohôd, bola preukázaná az od 16. júna 1994 do 11. apríla 1996, t. j. len pocas doby jedného roka a desiatich mesiacov. 71 Komisia odmieta tvrdenie zalobkýn, podla ktorého nepovazovala v napadnutom rozhodnutí za relevantné obdobie, s ohladom na ktoré nemohla preukázat úcast porusovatelov na tajných stretnutiach. Komisia totiz tvrdí, ze z odôvodnenia c. 490 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze povazovala túto skutocnost za obzvlást relevantnú na posúdenie nepretrzitosti ich úcasti na porusení. V napadnutom rozhodnutí nebola povinná urcit konkrétnu lehotu alebo "konecný dátum", po ktorého uplynutí nebolo mozné preukázat ich nepretrzitú úcast na karteli. Základnou otázkou bolo, ci je túto nepretrzitú úcast na porusení mozné preukázat s ohladom na konkrétneho porusovatela, a nie to, kde sa nachádza teoretická casová hranica. 72 Na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého situácia spolocností Chalkor, HME, Mueller a skupiny Buntmetall nebola porovnatelná so situáciou zalobkýn, Komisia tiez uviedla, ze z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 277, 282, 305, 306, 325, 497, 589 a 592) vyplýva, ze tieto podniky nemali rozhodujúcu úlohu na porusení ani na pokracovaní na karteli v rokoch 1994 az 1997. Úloha zalobkýn nemala pocas tohto obdobia nic podobné s úlohou "nových pristupujúcich" mensej velkosti, akými boli spolocnosti Chalkor, HME, Mueller a skupina Buntmetall. Zo skutocnosti, ze tieto styri podniky sa zacali zúcastnovat na porusení v októbri 1997 a v auguste 1998 totiz vyplýva, ze nepretrzitost ich úcasti na karteli od júla 1994 do júla 1997 nemá byt preco otázna. 73 Rovnako je podla Komisie nesprávne tvrdenie zalobkýn, ze Komisia sa údajne domnievala, ze styri dalsie podniky prerusili svoju úcast na predmetnom porusení, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí len uviedla, ze styri dalsie podniky sa zacali zúcastnovat na karteli neskôr ako zalobkyne. 74 Po tretie Komisia tvrdí, ze aj keby zalobkyne boli v podobnej situácii ako spolocnosti Chalkor, HME, Mueller a skupina Buntmetall, nemohli sa odvolávat na zásadu rovnosti zaobchádzania na preukázanie toho, ze sa nezúcastnili na nepretrzitom porusení v období od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001. Kedze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby, na úcely preukázania toho, ze zalobkyne sa zúcastnili na nepretrzitom porusení je irelevantné, ci závery týkajúce sa nepretrzitosti porusenia, ktorého sa dopustili iní úcastníci, boli správne alebo nie. 75 Komisia sa domnieva, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze nestíhanie jednej alebo viacerých spolocností jej nebráni stíhat a sankcionovat iné spolocnosti, hoci obe sa zúcastnili na tom istom porusení. 76 Okrem toho Komisia tvrdí, ze zalobkyne sa svojím zalobným dôvodom skôr domáhajú, aby Vseobecný súd rozhodol, ze spolocnosti Chalkor, HME, Mueller a skupina Buntmetall sa tiez zúcastnili na nepretrzitom porusení v období od júla 1994 do júla 1997. Na také rozhodnutie vsak Vseobecný súd nemá právomoc. 77 Kedze v napadnutom rozhodnutí bolo z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázané, ze zalobkyne sa zúcastnili na nepretrzitom porusení, nemôzu sa odvolávat na to, ze s inými spolocnostami sa zaobchádzalo priaznivejsie alebo protiprávne, aby tak napadli toto rozhodnutie. 78 Po stvrté Komisia tvrdí, ze zalobkyne sa vo svojej zalobe domáhajú, aby Vseobecný súd zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia "s ohladom na spolocnosti menované v bodoch h) az j)". To by znamenalo, ze zalobkyne napádajú konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES a od 1. januára 1994 ustanovenia clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa od 29. septembra 1989 do 22. marca 2001 podielali na súbore dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa urcenia cien a rozdelení trhov v odvetví medených instalacných rúr. Komisia tvrdí, ze v zalobe nie je uvedené nic, co by podporovalo námietky zalobkýn voci clánku 1 napadnutého rozhodnutia s ohladom na obdobie od 29. septembra 1989 do júla 1994 a obdobie od júla 1996 do 22. marca 2001. Komisia preto tvrdí, ze návrh smerujúci k zruseniu clánku 1 treba zamietnut v celom rozsahu. Posúdenie Vseobecným súdom 79 Na úvod je potrebné uviest, ze hoci zalobkyne predlozili svoje tvrdenia z pohladu údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a zjavne nesprávneho posúdenia, v skutocnosti spochybnujú to, ze v napadnutom rozhodnutí bola konstatovaná ich nepretrzitá úcast na karteli v období od septembra 1989 do marca 2001. Treba tiez uviest, ze zalobkyne predlozili na podporu svojho zalobného dôvodu tvrdenia vztahujúce sa len na sporné obdobie. 80 Z uvedeného vyplýva, ze preskúmanie Vseobecného súdu sa musí zamerat na otázku, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala, ze zalobkyne sa zúcastnili na karteli nepretrzitým spôsobom pocas sporného obdobia. 81 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyne sú zodpovedné za svoju úcast na karteli len v tretej casti kartelu, t. j. v rámci sirsích európskych dohôd (odôvodnenia c. 458 a 461 napadnutého rozhodnutia). Z uvedeného rozhodnutia tiez vyplýva, ze v rámci kartelu "nebola uzavretá a/alebo uplatnovaná od mája 1994 do júla 1997 prakticky nijaká dohoda o mnozstvách ci cenách" a ze co sa týka sirsích európskych dohôd, nepreukázalo sa, ze by doslo k tajným kontaktom v roku 1995 (odôvodnenia c. 285 a 485). Navyse medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze nebolo preukázané, ze by zalobkyne nadviazali v spornom období akékolvek tajné kontakty v rámci sirsích európskych dohôd. 82 Komisia vsak dospela k záveru, ze predmetné porusenie bolo nepretrzité od septembra 1989 do marca 2001 aj pokial ide o zalobkyne (odôvodnenie c. 463 napadnutého rozhodnutia). K danému záveru dospela v podstate na základe týchto týchto údajov. 83 Po prvé existovala zjavná kontinuita v metódach a postupoch kartelu pocas celého obdobia od septembra 1989 do marca 2001 (odôvodnenie c. 486 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba uviest, ze toto konstatovanie nestací na to, aby sa z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala nepretrzitá úcast zalobkýn na predmetnom porusení v spornom období. Skutocnost, ze kartel ako taký trval nepretrzite, totiz nevylucuje, ze jeden alebo viacerí jeho úcastníci na urcitý cas prerusili svoju úcast na nom. 84 Po druhé, hoci sa zalobkyne pocas sporného obdobia nezúcastnili na ziadnom stretnutí kartelu ani nenadviazali nijaké kontakty v rámci sirsích európskych dohôd, ich úcast na karteli vsak bola nepretrzitá pocas tohto obdobia, pretoze az do novembra 1994 zvysovali ceny v Spojenom královstve, aktívne prispeli k rokovaniam týkajúcim sa opätovného pokracovania v karteli v roku 1996, mali aktívnu úlohu pri zvýsení poctu úcastníkov kartelu v rokoch 1997 a 1998 a mali rozhodujúcu úlohu, ked na seba prebrali úlohu vodcu kartelu na trhu v Spojenom královstve (odôvodnenie c. 490 napadnutého rozhodnutia). 85 Ziadna z vyssie uvedených skutocností, okrem konstatovania zvýsenia cien v novembri 1994 (v tejto súvislosti pozri body 90 az 92 nizsie), nie je relevantná pre preukázanie nepretrzitej úcasti zalobkýn na predmetnom porusení, kedze sa týkajú len ich správania sa po spornom období bez toho, aby vyjasnili skutkové okolnosti, ku ktorým doslo pocas daného obdobia. 86 Po tretie zalobkyne nepreukázali, ze pocas sporného obdobia otvorene prejavili svoj záujem nezúcastnit sa na karteli (odôvodnenia c. 479 az 481 a 490 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze uvedené konstatovanie nemôze byt relevantné, pokial Komisia neunesie dôkazné bremeno (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, body 62 a 63), t. j. nepredlozí aspon dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvomi stanovenými dátumami (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 125 a tam citovanú judikatúru). 87 Po stvrté z odôvodnenia c. 490 implicitne vyplýva, ze Komisia nepovazovala sporné obdobie neexistencie tajných kontaktov, teda priblizne 22 mesiacov, za dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie úcasti zalobkýn na karteli. 88 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatní vtedy, ked existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle (rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, body 66 az 69). Preto v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia je Komisia povinná predlozit, ako bolo uvedené v bode 86 vyssie, aspon dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvoma stanovenými dátumami. 89 Aj ked obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretrzitej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nie je mozné preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu. 90 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podniky, ktoré boli clenmi tretej casti kartelu, sa v období od roku 1989 do roku 1994 bezne viackrát rocne kontaktovali, najmä prostredníctvom výmeny citlivých údajov o svojom predaji, trhových podieloch a dohodnutých cenách (odôvodnenia c. 199 az 202 a 236 az 284 napadnutého rozhodnutia). V spornom období vsak bolo jediným kontaktom alebo jediným prejavom kolúznej povahy, ktorý Komisia mohla preukázat, zvýsenie cien v Spojenom královstve v novembri 1994. 91 Z tohto dôvodu treba zamietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze uvedené zvýsenie bolo spôsobené kartelom. Z odôvodnenia c. 277 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze na jar v roku 1994 bolo prerokované zvýsenie cien v Spojenom královstve na stretnutí, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili, pricom toto tvrdenie zalobkyne nespochybnili. Kedze v krátkom case po tomto stretnutí zvýsili svoje ceny v Spojenom královstve, prinálezí zalobkyniam, aby preukázali, ze uvedené zvýsenie nebolo prejavom ich úcasti na karteli. 92 Treba konstatovat, ze sa im to nepodarilo preukázat. Správa, ktorú pripojili k svojej zalobe, totiz len uvádzala, ze uvedené zvýsenie bolo "predovsetkým" spôsobené paralelným zvýsením cien medi. Z uvedenej správy okrem toho vyplýva, ze bez ohladu na vývoj cien medi sa ceny zalobkýn v Spojenom královstve od apríla do novembra 1994 zvýsili o 5 az 6 %. 93 Pokial ide o tvrdenia Komisie, ze zalobkyne pokracovali v úcasti na tajných stretnutiach týkajúcich sa konkrétnych vnútrostátnych trhov v období od júna 1994 do apríla 1996, treba ho zamietnut. Toto tvrdenie najmä nevyplýva z napadnutého rozhodnutia. Navyse skutocnosti, na ktoré sa Komisia odvoláva vo svojom vyjadrení k zalobe na podporu svojho tvrdenia, sú prinajmensom nepresvedcivé. 94 Pokial totiz ide o trh Spojeného královstva, Vseobecný súd konstatuje, ze Komisia pouzila neobjektívnu citáciu, ktorá viedla k tomu, ze reprodukcia citovaného textu uskutocnená Komisiou je v rozpore s jeho obsahom. Citácia, ktorú Komisia pouzila vo svojom vyjadrení, bola uvedená tak, ze text, ktorý hovoril o prerusení stretnutí v Spojenom královstve od júla 1994 do júna 1996, bol vynechaný. Na pojednávaní sa Komisia najskôr opierala o túto citáciu a po otázke Vseobecného súdu sa ospravedlnila a pripustila nepresnost tejto citácie. 95 Pokial ide o holandský trh, treba uviest, ze dokument, na ktorý sa Komisia odvoláva, odkazuje len na tajné stretnutia organizované priblizne kazdé tri mesiace v rokoch 1989 az 2001. Nijaký dôkaz predlozený Komisiou vsak nepreukazuje, ze zalobkyne sa pocas sporného obdobia skutocne zúcastnili na tajných stretnutiach týkajúcich sa holandského trhu. 96 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze obdobie, v ktorom neexistovali tajné kontakty alebo prejavy zo strany zalobkýn, trvalo o nieco viac ako sestnást mesiacov, od 1. decembra 1994 od 11. apríla 1996. Vzhladom na to, ze toto obdobie prekrocilo o viac ako jeden rok interval, v ktorom spolocnosti zúcastnené na tretej casti kartelu bezne prejavovali svoju vzájomnú vôlu obmedzit hospodársku sútaz (pozri bod 90 vyssie), treba dospiet k záveru, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a ze je namieste zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom uznáva zalobkyne za zodpovedné za ich úcast na karteli od 1. decembra 1994 do 11. apríla 1996. 97 Vzhladom na skutocnost, ze zalobkyne obnovili a zopakovali po uplynutí doby mierne prekracujúcej sestnást mesiacov svoju úcast na porusení, pricom nepopierajú ze ide o ten istý kartel, ako bol kartel, na ktorom sa zúcastnili pred prerusením svojej úcasti, premlcanie podla clánku 25 nariadenia c. 1/2003 a clánku 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), sa teda v prejednávanej veci neuplatní. Treba vsak upravit sumu pokuty ulozenej zalobkyniam, aby sa zohladnila ich postupná úcast na karteli. Konkrétne dôsledky tejto úpravy budú spresnené v bodoch 187 az 190 nizsie. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 98 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla skutocnosti, ktoré boli síce uvedené v oznámení o výhradách, neboli vsak uvedené v tomto rozhodnutí na preukázanie rozdielneho zaobchádzania s nimi a so spolocnostami Chalkor, HME a Mueller a skupinou Buntmetall, pokial ide o pokracovanie v predmetnom porusení. Zalobkyne tvrdia, ze ziadna zo skutocností uvedených v odôvodnení c. 490 napadnutého rozhodnutia sa nenachádzala v oznámení o výhradách na odlísenie ich situácie od situácie spolocností Chalkor, HME a Mueller a skupiny Buntmetall. 99 Zalobkyne tvrdia, ze ak by sa Komisia nadalej opierala o dôkazy, ktoré povazovala za relevantné v stádiu oznámenia o výhradách, nedospela by v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze ich situácia bola odlisná od situácie spolocností Chalkor, HME a Mueller a skupiny Buntmetall. 100 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorej pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nedoslo k poruseniu práva na obhajobu, pretoze neobsahuje ziadnu novú námietku a opiera sa len o skutocnosti, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, zalobkyne uvádzajú, ze nové pouzitie skutkových okolností v napadnutom rozhodnutí, o ktoré sa Komisia predtým neopierala, na odôvodnenie toho, ze so zalobkynami sa má zaobchádzat odlisne ako s inými dotknutými podnikmi, porusilo ich právo na obhajobu váznym spôsobom. 101 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nedoplna ani nemení argumentáciu Komisie uvedenú v oznámení o výhradách, aby tak odpovedalo na skutocnosti predlozené zalobkynami v ich odpovedi na uvedené oznámenie. Komisia podstatne zmenila argumentáciu a uviedla skutocnosti, voci ktorým zalobkyne nemohli predlozit svoje pripomienky ani sa obhajovat. Tento prístup je v zjavnom rozpore s judikatúrou. 102 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 103 Treba preskúmat, ci Komisia porusila právo zalobkýn na obhajobu, pokial ide o skutocnosti, ktoré zohladnila v odôvodnení c. 490 napadnutého rozhodnutia, aby dospela k záveru, ze ich úcast na karteli bola nepretrzitá. 104 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze z bodov 84 a 85 vyssie vyplýva, ze okrem konstatovania zvýsenia cien v novembri 1994 v Spojenom královstve nijaká zo skutocností uvedených v odôvodnení c. 490 napadnutého rozhodnutia nebola povazovaná za relevantnú na preukázanie nepretrzitej úcasti zalobkýn na karteli z právneho hladiska dostatocným spôsobom. Okrem toho z bodu 96 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie má byt zrusené v rozsahu, v akom uznáva zalobkyne za zodpovedné za ich úcast na karteli v období od 1. decembra 1994 do 11. apríla 1996. 105 Tento zalobný dôvod je teda relevantný len v rozsahu, v akom sa týka otázky porusenia práva zalobkýn na obhajobu s ohladom na konstatovanie zvýsenia cien v Spojenom královstve v novembri 1994. 106 V tejto súvislosti treba uviest, ze oznámenie o výhradách musí umoznit dotknutým osobám oboznámit sa s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Táto poziadavka je dodrzaná, ak rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 109). 107 Komisia preto môze pouzit vo svojom konecnom rozhodnutí len tie výhrady, ku ktorým sa dotknuté podniky mohli vyjadrit (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 86). 108 Z judikatúry vsak vyplýva, ze konecné rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách a ze právo na obhajobu je porusené nesúladom medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím len vtedy, ak výhrada uvedená v konecnom rozhodnutí nebola v oznámení o výhradách vysvetlená spôsobom postacujúcim na to, aby sa osoby, ktorým je urcené, mohli bránit (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 100, a z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 189). 109 Právo byt vypocutý sa totiz vztahuje na vsetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konecné stanovisko, ktoré správny orgán zamýsla zaujat (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 110 V tejto veci vsak zalobkyne netvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla nové dôvody alebo ze svoje rozhodnutie zalozila na novej skutocnosti, ktorá sa nenachádzala v oznámení o výhradách. Tvrdia len, ze Komisia reagovala na ich odpoved na oznámenie o výhradách tak, ze pouzila novú argumentáciu na odôvodnenie rozhodnutia o ich úcasti na karteli v rokoch 1994 az 1996. 111 Podla tvrdenia zalobkýn ich teda Komisia mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia vypocut s ohladom na argumentáciu, ktorou chcela zamietnut tvrdenia predlozené v ich odpovedi na oznámenie o výhradách. Taká poziadavka vsak z judikatúry nevyplýva a nie je mozné ju Komisii ulozit. 112 Z judikatúry naopak vyplýva, ze konecné rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (pozri bol 108 vyssie). Uz zo svojej podstaty právna kvalifikácia skutkového stavu v oznámení o výhradách môze byt iba predbezná a neskorsie rozhodnutie Komisie nemozno zrusit len preto, ze definitívne závery zalozené na tomto skutkovom stave celkom nezodpovedajú tejto predbeznej kvalifikácii (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 100). 113 Hoci Komisia musí skutocne vypocut osoby, ktorým je oznámenie o výhradách urcené, a v prípade potreby zohladnit ich pripomienky k vzneseným výhradám tým, ze upraví svoju analýzu, aby tak respektovala ich právo na obhajobu (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 100), treba konstatovat, ze práve tak konala i v tomto prípade. 114 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod nemozno prijat. 2. O návrhu na znízenie sumy ulozenej pokuty 115 Na podporu tohto návrhu zalobkyne uvádzajú dva dôvody zalozené po prvé na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a po druhé na porusení zásady proporcionality. 116 Pred preskúmaním zalobných dôvodov predlozených zalobkynami treba pripomenút, ze z odôvodnení c. 601 a 842 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokuty, ktoré Komisia ulozila z dôvodu porusenia, boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Okrem toho Komisia stanovila sumu pokuty uplatnením metódy uvedenej v usmerneniach a v oznámení o spolupráci z roku 1996 (pozri bod 33 vyssie). 117 Usmernenia síce nemozno kvalifikovat ako právnu normu, vyjadrujú vsak orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa Komisia nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 118 Vseobecný súd teda musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút ulozených napadnutým rozhodnutím overit, ci Komisia pouzila svoju volnú úvahu podla metódy obsiahnutej v usmerneniach, a pokial by konstatoval, ze sa od nej odklonila, musí overit, ci je tento odklon podlozený a z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. V tomto ohlade treba poukázat na skutocnost, ze Súdny dvor potvrdil jednak platnost samotného princípu, z ktorého usmernenia vychádzajú, jednak platnost metódy, ktorá je v nich uvedená (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 252 az 255, 266 az 267, 312 a 313). 119 Obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiz nie je nezlucitelné so zachovaním podstatného rozsahu jej volnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré umoznujú Komisii výkon jej diskrecnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadení c. 17 a 1/2003, ako ich vylozil Súdny dvor (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 267). 120 V oblastiach, v ktorých si Komisia zachovala urcitú mieru volnej úvahy, sa teda preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zuzuje len na overenie, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, body 64 a 79). 121 Miera volnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 538), v rámci ktorej je oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 181). O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 122 Zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu predlozili dve výhrady, ktoré sa vztahujú po prvé na spôsob, akým Komisia viedla svoje setrenie, a po druhé na jej údajné diskriminacné zaobchádzania vo vztahu k úcastníkom dohôd SANCO a dohôd WICU a Cuprotherm. O diskriminacnej povahe vedenia setrenia Komisiou - Tvrdenia úcastníkov konania 123 Zalobkyne tvrdia, ze spôsob, akým Komisia viedla svoje setrenie, umoznil skupinám Outokumpu, KME, Boliden a spolocnostiam Wieland, HME a Chalkor lepsie posúdit jeho rozsah a dal im moznost byt prvými podnikmi, ktoré predlozia ponuky spolupráce podla oznámenia o spolupráci z roku 1996. V dôsledku toho boli vsetkým týmto podnikom, okrem skupiny Boliden, poskytnuté vyssie úrovne znízenia pokút, ako bola úroven znízenia poskytnutá zalobkyniam, ktoré poznamenávajú, ze im bola ako posledným zaslaná ziadost o informácie, a teda ako posledné poziadali o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996. 124 Zalobkyniam bola preto znízená pokuta len o 10 %, pretoze spolupracovali s Komisiou az v case, ked predmetné porusenie uz bolo preukázané. Komisia teda porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked nezabezpecila rovnocenné postavenie podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli. 125 V tejto súvislosti zalobkyne pripomínajú, ze Komisia po prvé vykonala v apríli 2001 doplnujúce kontroly v priestoroch spolocnosti Outokumpu a skupiny KME, pricom ich následne verejne neoznámila, po druhé zaslala v júli 2002 skupine KME a spolocnosti Wieland, ktoré sa zúcastnili tak kartelu týkajúceho sa priemyselných rúr, ako aj kartelu týkajúceho sa medených instalacných rúr, písomné ziadosti o informácie týkajúce sa veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) a po tretie zaslala v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) ziadosti o informácie skupine Boliden a spolocnostiam HME a Chalkor 3. marca 2003 a skupine IMI 20. marca 2003. 126 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. - Posúdenie Vseobecným súdom 127 V rámci tejto výhrady zalozili zalobkyne svoje tvrdenia na predpoklade, ze oznámenie o spolupráci z roku 1996 ukladá Komisii povinnost neprestajne informovat podniky, ktoré sú predmetom konania o porusení, o stave setrenia, aby mohli posúdit, ci a v akej miere je pre ne úcelné spolupracovat s Komisiou. 128 Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia vsak vyplýva, ze jednak podnik, ktorý ziada o jeho pouzitie, má kontaktovat Komisiu a jednak, ze stratégia neskorej alebo minimálnej spolupráce môze viest k malému znízeniu sumy pokuty, alebo dokonca k ziadnemu znízeniu (pozri body B az D, ako aj bod E1 oznámenia o spolupráci z roku 1996). 129 Aj ked oznámenie o spolupráci z roku 1996 vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu (pozri rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, body 487 a 488 a tam citovanú judikatúru), tieto ocakávania sa môzu týkat len spôsobu, akým budú ich informácie zohladnené Komisiou, ak prejavili svoju vôlu spolupracovat. Zo znenia oznámenia o spolupráci z roku 1996 ani z vnútornej logiky mechanizmu zavedeného týmto oznámením nijako nevyplýva, ze by bola Komisia povinná pocas správneho konania informovat podniky, ktoré neprejavili vôlu spolupracovat, o opatreniach, ktoré prijala v rámci svojho setrenia, alebo o jeho vývoji. 130 Vsetci úcastníci kartelu môzu kedykolvek pocas správneho konania poziadat, aby sa na nich uplatnilo oznámenie o spolupráci z roku 1996 bez ohladu na opatrenia prijaté Komisiou v rámci setrenia. Kazdý úcastník kartelu sa teda môze rozhodnút, ci a kedy sa chce odvolat na uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996. 131 V prejednávanej veci mohli zalobkyne prejavit svoju vôlu spolupracovat s Komisiou kedykolvek po uverejnení oznámenia o spolupráci z roku 1996, najmä po vykonaní setrenia, ktoré sa u nich uskutocnilo 22. marca 2001. 132 Komisii teda nie je mozné vytýkat, ze vykonala doplnujúce kontroly u iných podnikov, ani ze v rámci veci COMP/E-1/38.240 (Priemyselné rúry) zaslala ziadosti o informácie bez toho, aby o tom informovala zalobkyne. 133 Pokial ide o tvrdenie zalozené na zaslaní ziadostí o informácie v rámci veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry), treba pripomenút, ze hoci posúdenie stupna spolupráce podnikov nemôze závisiet len od úplne náhodných faktorov, ako je poradie, v ktorom boli vypocúvané Komisiou (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 140), stupne spolupráce poskytnutej rôznymi podnikmi môzu byt povazované za porovnatelné len v prípade, ze tieto podniky v rovnakom stádiu správneho konania a za podobných okolností poskytujú Komisii podobné informácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 245). 134 V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze Komisia zaslala vo veci COMP/E-1/38.069 (Medené instalacné rúry) ziadosti o informácie skupine Boliden a spolocnostiam HME a Chalkor 3. marca a zalobkyniam 20. marca 2003. V tejto súvislosti treba uviest, ze z týchto styroch podnikov len Chalkor zacal spolupracovat s Komisiou predtým, ako Komisia zaslala oznámenie o výhradách. Hoci Chalkor zacal spolupracovat s Komisiou v apríli 2003, zalobkyne podali svoje ponuky spolupráce az v neskorsom stádiu konania, t. j. v novembri 2003 po tom, ako im bolo 29. augusta 2003 dorucené oznámenie o výhradách. Kedze zalobkyne nepreukázali, ze ich neskorá spolupráca bola spôsobená tým, ze im boli dorucené ziadosti o informácie o 17 dní neskôr ako skupine Boliden a spolocnostiam HME a Chalkor, je potrebné zamietnut ich tvrdenie zalozené na neskorom zaslaní uvedených ziadostí o informácie. 135 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na údajne diskriminacnej povahe vedenia setrenia Komisiou. O údajnom diskriminacnom zaobchádzaní so zalobkynami v porovnaní s úcastníkmi na dohodách SANCO a dohodách WICU a Cuprotherm - Tvrdenia úcastníkov konania 136 Zalobkyne predovsetkým tvrdia, ze Komisia mala pri stanovení pokút rozlisovat medzi tými, ktoré sa zúcastnili len na jednej casti kartelu, a podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dvoch alebo troch jeho castiach. 137 V tejto súvislosti zalobkyne napádajú záver Komisie uvedený v odôvodnení c. 689 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nebolo mozné preukázat, ze zosúladené konanie medzi úcastníkmi dohôd SANCO v rokoch 1988 a 1995 bolo zjavne ovela uzsie ako konanie medzi úcastníkmi sirsích európskych dohôd. Podla zalobkýn dohody SANCO predstavovali v rozpore s tvrdením Komisie v napadnutom rozhodnutí ovela uzsiu a podstatne viac protisútaznú spoluprácu nez sirsie európske dohody. 138 Pokial ide o riesenie navrhnuté Komisiou vo vyjadrení k zalobe, t. j. zvýsenie sumy pokút ulozených "výrobcom SANCO", aby sa napravilo prípadné rozdielne zaobchádzanie, zalobkyne tvrdia, ze ide o implicitné, avsak zjavné uznanie toho, ze nerozlísenie sumy pokút ulozených zalobkyniam nie je dôvodné. 139 Pokial ide o dohody WICU a Cuprotherm, zalobkyne zdôraznujú, ze skutocnost, ze Komisia na úcely stanovenia podielov na trhu spojila v rámci rozdielneho zaobchádzania obrat pochádzajúci z hladkých medených instalacných rúr s obratom z medených instalacných rúr s plastovou izoláciou, nie je mozné povazovat za dôvod na prísnejsie potrestanie výrobcov "WICU a Cuprotherm". Zalobkyne tvrdia, ze toto spojenie bolo nevyhnutné, kedze Komisia v odôvodnení c. 459 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze dohody týkajúce sa hladkých medených instalacných rúr mali nevyhnutne vplyv i na trh s medenými instalacnými rúrami s plastovou izoláciou. 140 Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze faktická imunita priznaná skupine KME s ohladom na jej úcast na dohodách WICU a Cuprotherm (odôvodnenia c. 760 a 761 napadnutého rozhodnutia) mala byt poskytnutá len v prípade, ak by "výrobcovia WICU a Cuprotherm" boli na úcely urcenia východiskovej sumy pokút od pociatku zaradení do inej kategórie. 141 Zalobkyne napokon tvrdia, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie nerozlisovat na úcely urcenia sumy pokút medzi podnikmi, ktoré boli podobne ako zalobkyne zapojené do sirsích európskych dohôd, a skupinou KME a spolocnostou Wieland, ktoré boli zapojené nielen do sirsích európskych dohôd, ale aj do dohôd WICU a Cuprotherm. Toto nerozlísenie predstavuje porusenie clánku 253 ES. 142 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Na podporu svojej zaloby poukázaním na odôvodnenia c. 459, 461 a 462 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze konstatovala, ze podniky zapojené do dvoch castí porusenia (skupina Boliden) alebo troch castí porusenia (skupina KME a spolocnost Wieland) sa dopustili porusenia vo viacerých formách, ktorého prejavy boli rozdielne, ale vzájomne prepojené. Naopak, Komisia zdôraznuje, ze podniky, ktoré sa nezúcastnili na tretej casti porusenia, t. j. skupiny IMI, Outokumpu a Buntmetall a spolocnosti Mueller, HME a Chalkor neboli povazované za úcastníkov na dohodách SANCO, ani na dohodách WICU a Cuprotherm. 143 V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze uznaním zalobkýn za zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili, neporusila zásadu individuálnosti trestov a sankcií. 144 Pokial ide o dohody SANCO, Komisia tvrdí, ze závaznost porusenia, ktorého sa dopustili "výrobcovia SANCO", je porovnatelná so závaznostou porusenia, ktorého sa dopustili zalobkyne. Odvolaním sa na odôvodnenia c. 130, 131, 137, 138, 199 az 213, 236, 265, 277 a 310 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze sirsie európske dohody sa týkali rozdelenia si zákazníkov, systému pravidelného a systematického dohladu, ako aj dohôd o cenách. 145 Pokial ide o súbezné pôsobenie dohôd SANCO a sirsích európskych dohôd, Komisia pripomína, ze "výrobcovia SANCO" boli povazovaní za samostatnú skupinu v rámci sirsích európskych dohôd a ze svoje konania zosúladovali este pred stretnutiami sirsej skupiny. Úcastníci sirsích európskych dohôd mali totiz prospech z obmedzenej hospodárskej sútaze, ktorú zaviedli "výrobcovi SANCO" tým, ze ju zahrnuli do svojich protiprávnych dohôd. Spolupráca medzi "výrobcami SANCO" a tá, ktorá prebiehala v rámci sirsích európskych dohôd, sa v zásade týkali tých istých otázok. 146 Komisia tvrdí, ze aj v prípade, ze by Vseobecný súd chcel prijat tvrdenie zalobkýn, podla ktorého boli dohody SANCO viac protisútaznej povahy ako sirsie európske dohody, neexistuje ziadny dôvod na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené. Komisia sa domnieva, ze suma pokuty ulozenej zalobkyniam presne odráza závaznost porusenia, ktorého sa zjavne dopustili. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie c. 490 napadnutého rozhodnutia, aby zdôraznila, ze zalobkyne mali v karteli velmi dôlezitú úlohu. 147 Komisia sa preto domnieva, ze vhodnejsí spôsob na opravenie nedostatku predlozeného v takom prípade by bolo zvýsit sumu pokút ulozených "výrobcom SANCO", t. j. skupine KME a Boliden a spolocnosti Wieland, ako znízit sumu pokút ulozených zalobkyniam. 148 Pokial ide o dohody WICU a Cuprotherm, Komisia tvrdí, ze skutocne zaobchádzala rozdielne na jednej strane so zalobkynami a na druhej strane so skupinou KME a spolocnostou Wieland. 149 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze ak by v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze islo o samostatné porusenia týkajúce sa jednak hladkých medených instalacných rúr a jednak medených instalacných rúr s plastovou izoláciou, rozdelenie podnikov do kategórií na úcely rozdielneho zaobchádzania s ohladom na porusenie týkajúce sa hladkých medených instalacných rúr by sa zakladalo len na predaji tohto výrobku. V takom prípade by podiel zalobkýn na trhu bol väcsí a suma pokút, ktoré im boli ulozené, by bola vyssia. Relevantný obrat zalobkýn, t. j. obrat pochádzajúci z predaja hladkých medených instalacných rúr, by bol rovnaký ako obrat pouzitý Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ale velkost globálneho trhu, teda celkový predaj hladkých medených instalacných rúr, by bol nizsí ako predaj, na ktorý sa odvoláva Komisia v napadnutom rozhodnutí, t. j. celkový predaj hladkých medených instalacných rúr a medených instalacných rúr s plastovou izoláciou. 150 Komisia tiez namieta proti tvrdeniu zalobkýn, ze spojenie obratu dosiahnutého z hladkých medených instalacných rúr s obratom z medených instalacných rúr s plastovou izoláciou by bolo nevyhnutné aj v prípade neexistencie dohôd WICU a Cuprotherm. Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie je "vnútorne nelogické". Znamenalo by to totiz, ze v prípade neexistencie protiprávnych dohôd týkajúcich sa medených instalacných rúr s plastovou izoláciou by podnikom vyrábajúcim hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou mali byt ulozené vyssie pokuty ako podnikom, ktoré vyrábajú len hladké medené instalacné rúry. Podniky, ktoré by mali rovnaký význam v karteli, by tak boli sankcionované pokutami, ktorých výska by sa lísila podla toho, ci vyrábajú alebo nevyrábajú rúry s plastovou izoláciou, na ktoré sa kartel nevztahuje. 151 Komisia tvrdí, ze ak by Vseobecný súd chcel pripustit tvrdenie zalobkýn, navrhuje, aby zvýsil v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci pokutu, ktorá bola zalobkyniam ulozená, tak, aby sa prejavil ich vyssí podiel na trhu, a teda ich relatívne väcsí význam v karteli týkajúcom sa hladkých medených instalacných rúr. - Posúdenie Vseobecným súdom 152 Pokial ide v prvom rade o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, ze v rámci urcovania pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze je uvedená povinnost splnená, pokial Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 463 a tam citovanú judikatúru). 153 V prejednávanej veci zalobkyne netvrdia, ze by v napadnutom rozhodnutí neboli uvedené skutocnosti, na základe ktorých Komisia posúdila závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustili. Ich výhrada týkajúca sa len toho, ze Komisia nevysvetlila, preco sa s nimi nezaobchádzalo rozdielne od výrobcov "WICU a Cuprotherm", musí byt teda zamietnutá. S ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 152 vyssie nie je totiz mozné clánok 253 ES vykladat v tom zmysle, ze Komisii stanovuje, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné prístupy namiesto tých, aké pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, bod 127). 154 V druhom rade, co sa týka dôvodnosti tejto výhrady, na úvod treba pripomenút zásady stanovené judikatúrou s ohladom na osobnú zodpovednost, ktorá vyplýva z porusenia clánku 81 ods. 1 ES týmto druhom kartelu. 155 Pokial ide o zodpovednost za porusenie ako také, z judikatúry vyplýva, ze okolnost, ze podnik sa priamo nepodielal na vsetkých podstatných znakoch kartelu ako celku, ho nemôze zbavit zodpovednosti za porusenie podla clánku 81 ods. 1 ES, ak sa preukáze, ze musel nevyhnutne vediet, ze jednak tajná dohoda, na ktorej sa zúcastnil, patrila do celkového plánu a jednak, ze tento celkový plán zahrnal celý súbor prvkov, ktoré vytvárali kartel (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 87; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 121, a z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb. s. II-1501, body 130 a 131). 156 Po tom, ako Komisia preukáze existenciu kartelu a oznací jeho úcastníkov s cielom ulozit pokuty, je povinná preskúmat závaznost, s akou sa kazdý z úcastníkov na nom zúcastnil. Táto povinnost vyplýva tak z judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 155 vyssie, body 90 a 150; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 145, a AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 133), ako aj z usmernení, ktoré stanovujú rozdielne zaobchádzanie vedúce k urceniu osobitnej východiskovej sumy a stanovujú aj zohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností umoznujúcich upravit sumu pokuty najmä podla aktívnej ci pasívnej úlohy dotknutých podnikov v rámci porusenia. 157 Podniku vsak nemôze byt ulozená pokuta, ktorej výska sa vypocíta na základe jeho úcasti na tajnej dohode, za ktorú nie je uznaný za zodpovedného (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, body 79 az 82). 158 S ohladom na vyssie uvedené zásady je potrebné preskúmat výhradu zalobkýn, ze Komisia nezohladnila ich obmedzenú úcast na karteli. 159 Je nesporné, ze zalobkyne sa zúcastnili len na sirsích európskych dohodách a ze sú zodpovedné len za úcast na tejto casti kartelu (odôvodnenie c. 461 napadnutého rozhodnutia). Komisia vsak nepreskúmala otázku, ci sa porusovatel, ktorý sa zúcastnil len na jednej casti kartelu, dopustil menej závazného porusenia v zmysle clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako porusovatel, ktorý sa v rámci toho istého kartelu zúcastnil na vsetkých jeho castiach. Táto otázka je v prejednávanej prípade o to dôlezitejsia, ze zalobkyne neboli povazované za zodpovedné za úcast na dvoch dalsích castiach kartelu, t. j. dohodách SANCO a dohodách WICU a Cuprotherm. 160 Komisia totiz v odôvodnení c. 689 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze sa nemá rozdielne zaobchádzat s porusovatelmi, ktorí sa zúcastnili len na sirsích európskych dohodách, a s tými porusovatelmi, ktorí sa navyse zúcastnili aj na dohodách SANCO, vzhladom na to, ze spolupráca v rámci dohôd SANCO nebola ovela uzsia nez spolupráca v rámci sirsích európskych dohôd. 161 Treba uviest, ze úvahy Komisie sú nesprávne, pretoze porovnanie intenzity rôznych castí kartelu by prípadne bolo relevantné, ak by zalobkyne boli zapojené do jeho viacerých castí, co sa v tomto prípade nestalo. 162 Podnik, ktorého zodpovednost je preukázaná vo vztahu k viacerým castiam kartelu, totiz prispieva k úcinnosti a závaznosti tohto kartelu viac nez porusovatel, ktorý bol zapojený výlucne do jedinej casti toho istého kartelu. Prvý podnik sa preto dopústa závaznejsieho porusenia ako druhý. 163 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na základe zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti je Komisia povinná pri posúdení relatívnej závaznosti úcasti kazdého z porusovatelov na karteli zohladnit skutocnost, ze niektorí porusovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných v zmysle rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaného v bode 155 vyssie (bod 87), za vsetky casti tohto kartelu. 164 V rámci uplatnovania usmernení sa toto posúdenie musí nevyhnutne uskutocnit v stádiu stanovenia osobitnej východiskovej sumy, kedze zohladnenie polahcujúcich okolností umoznuje upravit iba základnú sumu pokuty v závislosti od spôsobu, akým porusovatel vykonával kartel. Porusovatel, ktorý nie je uznaný za zodpovedného za urcité casti tohto kartelu, pritom nemohol mat úlohu pri vykonávaní týchto castí. Porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze je z dôvodu obmedzeného rozsahu porusenia, ktoré mu je vytýkané, menej závazné nez porusenie pripísané porusovatelom, ktorí sa zúcastnili na vsetkých castiach porusenia. 165 Tvrdenie Komisie, ze vsetci úcastníci sirsích európskych dohôd mali prospech z obmedzenej hospodárskej sútaze, ktorú zaviedli "výrobcovia SANCO", nemozno prijat, kedze nepovazovala zalobkyne za zodpovedné za cast predmetného porusenia vztahujúceho sa na dohody SANCO. V tejto súvislosti je tiez potrebné uviest, ze z protisútazného dopadu kartelu na ceny môzu mat prospech vsetci dodávatelia pôsobiaci na relevantnom trhu, nielen podniky zúcastnené na danom karteli. 166 S ohladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked pri urcení výsky pokút nezohladnila skutocnost, ze na rozdiel od skupín KME a Boliden a spolocnosti Wieland sa zalobkyne zúcastnili len na jednej casti kartelu, a teda rôzne situácie posudzovala rovnako bez toho, aby také posúdenie bolo objektívne odôvodnené. 167 Pokial ide o dôsledky, ktoré je z tohto konstatovania potrebné vyvodit, Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd zvýsil sumy pokút ulozených "výrobcom SANCO" namiesto znízenia pokuty ulozenej zalobkyniam. Vseobecný súd sa vsak pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci domnieva, ze východisková suma pouzitá Komisiou je primeraná vzhladom na závaznost, ktorú predstavovali vsetky tri casti kartelu, a ze je potrebné znízit východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam, aby sa zohladnila skutocnost, ze Komisia ich uznala za zodpovedné len za ich úcast na tretej casti kartelu. 168 Tvrdenie Komisie, ze zalobkyne mali v karteli významnú úlohu, tento záver nespochybnuje. Treba totiz konstatovat, ze po prvé sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nedomnievala, ze by úloha, ktorú mala skupina IMI v rámci sirsích európskych dohôd, predstavovala pritazujúcu okolnost v zmysle usmernení. Po druhé Komisia neuviedla pocas tohto konania dôvody, pre ktoré by jej posúdenie v tejto súvislosti malo byt nesprávne. V rámci stanovenia výsky pokuty je vsak potrebné, aby Vseobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným, pokial ide o úlohu zalobkýn v rámci sirsích európskych dohôd. 169 Okrem toho, pokial ide o skutocnost, ze je mozné tvrdit, ze neúcast zalobkýn na dohodách SANCO sa dostatocne prejavila na ich osobitnej východiskovej sume, pretoze trhový podiel zalobkýn, ktoré neuvádzali na trh "rúry SANCO", bol vypocítaný na základe obratu vsetkých výrobcov hladkých medených instalacných rúr, vrátane obratu pochádzajúceho z predaja "rúr SANCO", je potrebné uviest toto. 170 Dohody SANCO a sirsie európske dohody sa týkali toho istého relevantného trhu, t. j. trhu hladkých medených instalacných rúr. Komisia vsak bola povinná aj v prípade neexistencie dohôd SANCO zohladnit obrat dosiahnutý z predaja rúr SANCO na výpocet podielu zalobkýn na relevantnom trhu. 171 Naopak, co sa týka dohôd WICU a Cuprotherm, situácia bola iná. Tieto dohody sa týkali výrobkov nezastupitelných hladkými medenými instalacnými rúrami. Z odôvodnenia c. 459 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze hladké medené instalacné rúry a medené instalacné rúry s plastovou izoláciou predstavujú samostatné relevantné trhy. 172 Pri výpocte trhového podielu zalobkýn, ktoré pôsobili na trhu hladkých medených instalacných rúr, vzhladom na obrat dosiahnutý na trhu s týmito rúrami a na obrat dosiahnutý na trhu s medenými instalacnými rúrami s plastovou izoláciou, bol preto zalobkyniam skutocne vypocítaný mensí podiel na trhu, a teda im bola stanovená nizsia osobitná východisková suma pokuty, ako tá, ktorá by bola stanovená, ak by ich trhový podiel bol vypocítaný len na základe obratu dosiahnutého na trhu, na ktorom boli skutocne zapojené do kartelu. 173 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého spojenie obratu dosiahnutého z hladkých medených instalacných rúr s obratom z medených instalacných rúr s plastovou izoláciou by bolo nevyhnutné aj v prípade neexistencie dohôd WICU a Cuprotherm, je zjavne nedôvodné. Z judikatúry ani z usmernení vôbec nevyplýva, ze by Komisia bola povinná pri výpocte trhových podielov úcastníkov kartelu na úcely rozdielneho zaobchádzania zohladnit obrat dosiahnutý s inými výrobkami ako tými, ktoré boli predmetom daného porusenia. 174 Vzhladom na vyssie uvedené treba len upravit sumu pokuty ulozenej zalobkyniam tak, aby sa zohladnila ich neúcast na dohodách SANCO. Konkrétne dôsledky tejto úpravy budú spresnené v bodoch 187 az 190 nizsie. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 175 Zalobkyne sa domnievajú, ze suma pokuty, ktorá im bola ulozená, a hospodárska hodnota ich cinností v odvetví medených instalacných rúr sú vo vzájomnom nepomere. Tento nepomer je spôsobený skutocnostou, ze velkost trhu a obrat dosiahnutý zalobkynami, ktoré Komisia pouzila pri urcení sumy pokút, boli umelo zvýsené a dávajú úplne nesprávny obraz o skutocnej hodnote trhu a dosiahnutom obrate. 176 V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze ako výrobcovia rúr nemajú nijaký vplyv na cenu hlavnej suroviny, teda medi, ktorá predstavuje 50 az 65 % konecnej ceny, ktorú zaplatia ich zákazníci. Zalobkyne pripomínajú, ze cinnosti kartelu sa nevztahovali na zásobovanie medou a nemohli mat ziadny vplyv na cenu medi, pretoze cena kovu je urcovaná na základe denných kurzov na London Metal Exchange (Londýnska burza kovov). Cena kovu bola teda len cinitelom, ktorý sa musí odrazit na strane zákazníkov v rovnakej výske, ako ho musia zaplatit zalobkyne. 177 Zalobkyne zdôraznujú, ze ich argumentácia sa netýka posúdenia závaznosti porusenia a jej vztahu k velkosti trhu, ale zásady proporcionality, ktorá je uvedená v bode 5 písm. b) usmernení. Zalobkyne sa na podporu tohto tvrdenia odvolávajú aj na rozhodovaciu prax Komisie. 178 Zalobkyne dodávajú, ze predali svoju cinnost v oblasti medených instalacných rúr, ktorej cistá úctovná hodnota bola priblizne 34 miliónov eur, za priblizne 18,1 milióna eur. Táto cena preukazuje to, ze výska ulozenej pokuty, t. j. 44,98 milióna eur, je neprimeraná. 179 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Vseobecným súdom 180 Na úvod treba zdôraznit, ze na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty Komisia okrem toho môze, pricom vsak nie je povinná tak urobit, zohladnit velkost dotknutého trhu (rozsudky BASF/Komisia, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 134, a z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, body 149 a 150), co v tomto prípade aj urobila. 181 Zalobný dôvod zalobkýn vychádza z predpokladu, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého odvetvia nesprávne zohladnila cenu medi. 182 Tento predpoklad je vsak nesprávny. Neexistuje totiz nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal vypocítat bez zahrnutia urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-T103/95 a T-T104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). 183 Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny instalacných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je podstatne vyssie nez pri iných surovinách, nemôze tento záver vyvrátit a nezaväzuje Komisiu uplatnit bod 5 písm. b) usmernení. 184 Okrem toho treba uviest, ze rozhodnutia Komisie, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú, nie sú relevantné, lebo predchádzajúca rozhodovacia prax nevytvára právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. 185 Okrem toho treba konstatovat, ze údaje, ktoré zalobkyne predlozili, pricom tvrdili, ze suma im ulozenej pokuty presahuje velkost ich cinnosti v oblasti medených instalacných rúr, nestací na prijatie záveru, ze suma ich pokuty je neprimeraná. Zalobkyne totiz neuviedli skutocnosti, na ktorých sa uvedené císelné údaje zakladajú. 186 Je preto opodstatnené zamietnut tento zalobný dôvod ako nedôvodný v celom rozsahu. 3. O urcení konecnej sumy pokuty 187 Ako vyplýva z bodov 79 az 97 a 154 az 174 vyssie, napadnuté rozhodnutie treba upravit, pretoze Komisia pri urcovaní sumy pokuty nezohladnila jednak prerusenie úcasti zalobkýn na karteli od 1. decembra 1994 do 11. apríla 1996 a jednak skutocnost, ze sa nezúcastnili na dohodách SANCO. 188 Ostatné závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj metóda stanovovania pokút pouzitá v tejto veci ostávajú nezmenené. Konecná suma pokuty sa teda urcí takto. 189 Východisková suma pokuty ulozenej zalobkyniam sa znízi o 10 %, aby sa zohladnila mensia závaznost ich úcasti na karteli v porovnaní so závaznostou úcasti "výrobcov SANCO". Nová východisková suma pokuty ulozenej zalobkyniam sa teda stanovuje na 21,42 milióna eur. 190 Kedze zalobkyne sa dvakrát zúcastnili na karteli pocas výsledného obdobia desiatich rokov a jedného mesiaca, je potrebné uplatnit 100 %-né zvýsenie z dôvodu dlzky trvania, cím sa docieli základná suma pokuty 42,84 milióna eur. Vzhladom na 10 %-né znízenie, ktoré priznala Komisia zalobkyniam podla bodu D oznámenia o spolupráci z roku 1996, konecná suma pokuty ulozenej zalobkyniam sa teda stanoví na 38,556 milióna eur. O trovách 191 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého tohto poriadku môze vsak Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch. 192 Vzhladom na to, ze kazdý z úcastníkov konania ciastocne neuspel so svojimi návrhmi a s prihliadnutím na záver uvedený v bode 94 vyssie, sa Vseobecný súd domnieva, ze za týchto okolností je spravodlivé rozhodnút, ze Komisia bude znásat svoje vlastné trovy konania a nahradí 40 % trov konania zalobkýn. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. h) az j) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 1. decembra 1994 do 11. apríla 1996. 2. Suma pokuty ulozenej IMI plc, IMI Kynoch Ltd a Yorkshire Copper Tube v clánku 2 písm. f) rozhodnutia K(2004) 2826 sa stanovuje na 38,556 milióna eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit 40 % trov konania IMI, IMI Kynoch a Yorkshire Copper Tube. 5. IMI, IMI Kynoch a Yorkshire Copper Tube znásajú 60 % svojich vlastných trov konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2010. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Správne konanie 2. Napadnuté rozhodnutie Relevantné výrobky a dotknuté trhy Zlozky predmetného porusenia Dohody medzi "výrobcami SANCO" Dohody medzi "výrobcami WICU a Cuprotherm" Sirsie európske dohody Dlzka trvania a nepretrzitá povaha predmetného porusenia Urcenie výsky pokút Východisková suma pokút - Závaznost - Rozdielne zaobchádzanie Základná suma pokút Pritazujúce a polahcujúce okolnosti Uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 1996 Konecná suma pokút Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a na zjavne nesprávnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhu na znízenie sumy ulozenej pokuty O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O diskriminacnej povahe vedenia setrenia Komisiou - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O údajnom diskriminacnom zaobchádzaní so zalobkynami v porovnaní s úcastníkmi na dohodách SANCO a dohodách WICU a Cuprotherm - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 3. O urcení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXt973b1/L95987-2789TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXt973b1/L95987-2789TMP.html#Footref*