ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 13. marca 2008 ( [1]*1 ) "Clánok 81 ES v spojení s clánkom 10 ES -- Vnútrostátna právna úprava zakazujúca reklamu v oblasti poskytovania zubnej starostlivosti" Vo veci C-446/05, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal de premičre instance de Bruxelles (Belgicko) rozhodujúcim v trestnoprávnej oblasti zo 7. decembra 2005 a dorucený Súdnemu dvoru 14. decembra 2005, v trestnom konaní proti: Ioannis Doulamis, za úcasti: Union des Dentistes et Stomatologistes de Belgique (UPR), Jean Totolidis, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia K. Schiemann, J. Makarczyk (spravodajca), J.-C. Bonichot a C. Toader, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- pán Doulamis, v zastúpení: E. Koeune, advokát, -- belgická vláda, v zastúpení: A. Hubert, splnomocnená zástupkyna, -- talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, -- Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Arbault, ako aj O. Beynet a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci trestnoprávneho konania proti pánovi Doulamisovi, zubnému technikovi, z dôvodu porusenia jednak právnej úpravy týkajúcej sa cinnosti stomatológov a lekárov a jednak právnej úpravy týkajúcej sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti. Právny rámec 3 Clánok 3 zákona z 15. apríla 1958 týkajúceho sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti (Moniteur belge z 5. mája 1958, s. 3542, dalej len "zákon z 15. apríla 1958") trestá konania, ktoré porusujú clánok 1 uvedeného zákona, ktorý znie: "Nikto nemôze priamo ci nepriamo robit akúkolvek reklamu na úcely liecenia chorôb, poranení alebo anomálií ústnej dutiny a zubov kvalifikovanou alebo nekvalifikovanou osobou v Belgicku alebo v zahranicí, najmä prostredníctvom výkladov alebo vývesných tabulí, nápisov alebo stítkov, ktoré môzu uviest do omylu, pokial ide o zákonnost inzerovanej cinnosti, prospektov, obezníkov letákov a brozúr, prostredníctvom tlace, rádia alebo kina, slubom alebo poskytnutím výhod akejkolvek povahy ako napríklad zlavy, bezplatného prevozu pacientov alebo prostredníctvom obchodných alebo iných agentov. Reklamu definovanú v tomto ustanovení nepredstavuje skutocnost, ze vzájomné kliniky a polikliniky oznamujú svojim clenom ordinacné dni a hodiny jednotlivých lekárov a ich zmeny." Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 4 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze pán Doulamis je stíhaný najmä za reklamu na "Zubné laboratórium Jean DOULAMIS" a "Zubnú kliniku Jean DOULAMIS" uverejnenú v telefónnom zozname, teda reklamu, ktorú zákon z 15. apríla 1958 zakazuje. Prvý z reklamných inzerátov bol uverejnený na stránkach venovaným zubným laboratóriám a druhý na stránkach venovaným zubným klinikám. Tieto inzeráty obsahujú objektívne informácie, akými sú ponúkané sluzby, adresa, císlo telefónu a ordinacné hodiny oboch zariadení. 5 Pred vnútrostátnym súdom pán Doulamis uplatnoval, ze reklama predstavuje nevyhnutný nástroj volnej hospodárskej sútaze. Odvolával sa na clánok 10 ES v spojení s clánkom 81 ES a na rozsudok z 21. septembra 1988, Van Eycke ([2]267/86, Zb. s. 4769), aby dokázal, ze vzhladom na povinnost clenských státov neprijímat alebo nezachovávat v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky, sú stíhania proti jeho osobe v súvislosti s reklamou v oblasti zubnej starostlivosti nedôvodné. 6 V tejto súvislosti pán Doulamis tvrdil, ze vzhladom na vykonávanú cinnost sa na zubnú kliniku, ktorú vlastní, vztahuje pojem "podnik" v zmysle clánku 81 ES, ktorý sa uplatnuje na clenov slobodných povolaní. Vnútrostátny súd sa priklána k názoru, ze obzalovaný konal v rámci výkonu slobodného povolania a aj ako prevádzkovatel a vlastník zubnej kliniky. 7 Tento súd uvádza, ze sa zdá, ze z clánku 3 ods. 1 písm. g) ES v spojení s clánkom 10 druhým odsekom ES a clánkom 81 ES vyplýva, ze clenský stát nemôze prijat alebo zachovávat v úcinnosti opatrenia spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky. 8 V tejto súvislosti konstatuje, ze nie je vylúcené, ze ustanovenia zákona z 15. apríla 1958 by mohli spochybnit slobodu obchodu medzi clenskými státmi tým, ze by mohli ohrozit naplnanie cielov jednotného trhu medzi týmito státmi. 9 Podla vnútrostátneho súdu, ktorý v tejto súvislosti odkazuje na bod 89 návrhov generálneho advokáta Jacobsa vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 12. septembra 2000, Pavlov a i. ([3]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451), vyplýva, ze pokial ide o rôznorodost slobodných povolaní a osobitné vlastnosti trhov, na ktorých pôsobia, treba posúdit v kazdom jednotlivom prípade, ci vedie obmedzenie slobody pôsobit na dotknutom trhu k obmedzeniu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES a prípadne zohladnit ostatné ustanovenia Zmluvy ES, akými sú clánky 152 ES a 153 ES týkajúce sa ochrany verejného zdravia a spotrebitelov. 10 Vnútrostátny súd napokon uvádza, ze zo správy Komisie Európskych spolocenstiev z 9. februára 2004 o hospodárskej sútazi v odvetví slobodných povolaní [KOM(2004) 83 v konecnom znení] vyplýva, ze obmedzenia v oblasti reklamy v rámci týchto povolaní ohrozujú hospodársku sútaz. 11 Za týchto podmienok sa Tribunal de premičre instance de Bruxelles rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES vykladat v tom zmysle, ze je s ním v rozpore, aby vnútrostátny zákon, v prejednávanej veci zákon [z 15. apríla 1958], zakázal (akejkolvek osobe a) poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti?" O prejudiciálnej otázke O prípustnosti 12 Belgická a talianska vláda pochybujú o prípustnosti tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 13 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 234 ES prinálezí iba vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednost za následné súdne rozhodnutie, aby so zretelom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôlezitost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa polozené prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, [4]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38, a z 19. februára 2002, Arduino, [5]C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 24). 14 Súdny dvor vsak rovnako rozhodol, ze mu za výnimocných okolností prinálezí skúmat podmienky, za akých sa vnútrostátny súd na neho obrátil s cielom preverit svoju vlastnú právomoc. Odmietnutie rozhodovat o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziaden vztah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiez vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na uzitocné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu polozené (pozri najmä rozsudky Arduino, uz citovaný, bod 25, a z 21. februára 2008, Part Service, [6]C-425/06, Zb. s. I-897, bod 34). 15 V prejednávanej veci vsak nie je splnená ziadna z týchto podmienok. 16 V podstate treba konstatovat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu vymedzuje vnútrostátny skutkový a právny rámec, v ktorom sa polozená otázka kladie. Okrem toho vnútrostátny súd uvádza presné dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby sa spýtal na výklad práva Spolocenstva a polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. 17 Preto treba konstatovat, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal de premičre instance de Bruxelles je prípustný. O veci samej 18 Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci bráni clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES vnútrostátnej právnej úprave, akou je zákon z 15. apríla 1958, ktorý zakazuje akejkolvek osobe a poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili priamo alebo nepriamo akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti, nakolko takýto zákaz môze predstavovat prekázku volnej hospodárskej sútaze. 19 Podla ustálenej judikatúry, hoci je pravdou, ze clánky 81 ES a 82 ES sa samy osebe týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 10 ES zavádzajúcim povinnost spolupráce ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri rozsudok z 5. decembra 2006, Cipolla a i., [7]C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 46). 20 Ako uz Súdny dvor rozhodol, k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde vtedy, ak clenský stát bud nariadi, alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo ak zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty (rozsudok Cipolla a i., uz citovaný, bod 47). 21 Je teda potrebné uviest, ze sa na taký zákon, akým je zákon z 15. apríla 1958, v rozsahu, v akom zakazuje poskytovatelom zubnej starostlivosti robit reklamu, nevztahuje ziadna z domnienok uplatnenia clánku 10 ES v spojení s clánkom 81 ES. 22 V podstate tak, ako uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, v prejednávanej veci neexistuje nijaká okolnost, ktorá by dokazovala, ze zákon z roku 1958 zvýhodnuje, posilnuje alebo kodifikuje kartel alebo dohodu podnikov. Takisto z rozhodnutia vnútrostátneho súdu nevyplýva, ze by predmetný právny predpis bol zbavený státneho charakteru tým, ze dotknutý clenský stát preniesol zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné hospodárske subjekty. 23 Napokon za predpokladu, ze pán Doulamis môze byt ako vlastník zubnej kliniky oznacený za "podnik" v zmysle clánku 81 ES, tak ako ho vykladá Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, [8]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21), z rozhodnutia vnútrostátneho súdu nevyplýva, ze by slo o nejakú dohodu medzi podnikmi, rozhodnutie zdruzení podnikov alebo zosúladený postup, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 24 Z tohto dôvodu treba na polozenú otázku odpovedat tak, ze clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES nebráni vnútrostátnej právnej úprave, akou je zákon z 15. apríla 1958, ktorý zakazuje akejkolvek osobe a poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti. O trovách 25 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánok 81 ES v spojení s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 10 druhým odsekom ES nebráni vnútrostátnej právnej úprave, akou je zákon z 15. apríla 1958 týkajúci sa reklamy v oblasti zubnej starostlivosti, ktorý zakazuje akejkolvek osobe a poskytovatelom zubnej starostlivosti v rámci slobodného povolania alebo zubnej ordinácie, aby robili akúkolvek reklamu v oblasti zubnej starostlivosti. Podpisy __________________________________________________________________ ( [9]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKuHqse/L97091-773TMP.html#t-ECRCJ2008SKA.0300140401-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0267&locale=SK 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0035&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0425&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0094&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 9. file:///tmp/lynxXXXXKuHqse/L97091-773TMP.html#c-ECRCJ2008SKA.0300140401-E0001