Spojené veci C-376/05 a C-377/05 A. Brünsteiner GmbH a Autohaus Hilgert GmbH proti Bayerische Motorenwerke AG (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Bundesgerichtshof) "Hospodárska sútaz - Dohoda o distribúcii motorových vozidiel - Skupinová výnimka - Nariadenie (ES) c. 1475/95 - Clánok 5 ods. 3 - Výpoved dohody dodávatelom - Reorganizácia distribucnej siete - Nadobudnutie úcinnosti nariadenia (ES) c. 1400/2002 - Clánok 4 ods. 1 - Hlavné obmedzenia - Dôsledky" Návrhy prednesené 28. septembra 2006 - generálny advokát L. A. Geelhoed Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 30. novembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Podanie návrhu na Súdny dvor - Urcenie otázok, ktoré sa majú polozit - Výlucná právomoc vnútrostátneho súdu (Clánok 234 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Skupinové výnimky - Dohody v odvetví automobilov - Nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Komisie c. 1475/95, clánok 5 ods. 3 prvý pododsek prvá zarázka, a nariadenie c. 1400/2002, clánok 10) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Skupinové výnimky - Dohody v odvetví automobilov - Nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 - Prechodné obdobie - Uplynutie (Clánok 81 ods. 1 a 3 ES; nariadenia Komisie c. 1475/95 a c. 1400/2002, clánky 4 a 10) 1. V rámci prejudiciálneho konania prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, aby definoval predmet otázok, ktoré hodlá polozit Súdnemu dvoru. Iba vnútrostátnym súdom, ktoré rozhodujú o spore a ktoré musia niest zodpovednost za prijatie súdneho rozhodnutia, totiz prinálezí posúdit s ohladom na osobitost kazdej veci tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia pre vyhlásenie ich rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru. Pokial sa za týchto podmienok vnútrostátny súd vo svojich návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania pýta len na výklad ustanovení nariadenia Spolocenstva a neuvádza, ze má pochybnosti týkajúce sa platnosti týchto ustanovení, alebo ze táto otázka mu bola polozená v spore vo veci samej, Súdny dvor nemôze byt povinný posúdit ich platnost len z dôvodu, ze táto otázka mu bola polozená v písomných pripomienkach jedného z úcastníkov konania, kedze clánok 234 ES nepredstavuje procesný prostriedok, ktorý majú k dispozícii úcastníci sporu prebiehajúceho pred vnútrostátnym súdom. (pozri body 26 - 28) 2. Nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 ES na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel nevyvolalo samo osebe potrebu reorganizovat distribucnú siet dodávatela v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 [ES] na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad]. Uvedené nadobudnutie úcinnosti vsak mohlo v závislosti od konkrétnej organizácie distribucnej siete jednotlivých dodávatelov viest k potrebe zmien takého významu, ze predstavujú skutocnú reorganizáciu uvedenej siete v zmysle tohto ustanovenia. Vnútrostátnym súdom a rozhodcovským orgánom prislúcha, aby na základe vsetkých konkrétnych okolností sporu, ktorý prejednávajú, posúdili, ci ide o taký prípad. Hoci v tejto súvislosti nariadenie c. 1400/2002 skutocne zaviedlo podstatné zmeny vo vztahu k systému skupinovej výnimky zavedenému nariadením c. 1475/95, zmeny, ktoré by mohli dodávatelia urobit vo svojich dohodách o distribúcii, aby si zaistili, ze tieto dohody nadalej patria do rozsahu skupinovej výnimky, mohli vyplynút z jednoduchej úpravy dohôd platných ku dnu skoncenia platnosti uvedeného nariadenia pocas prechodného obdobia jedného roku, ktoré stanovil clánok 10 nariadenia c. 1400/2002. Taká úprava teda nevyvoláva s ohladom na platné vnútrostátne právo automaticky potrebu vypovedat uvedené dohody a v kazdom prípade ani potrebu reorganizácie celej distribucnej siete alebo jej podstatnej casti. Navyse "reorganizácia celej distribucnej siete alebo jej podstatnej casti" v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95 vyzaduje tak z vecného, ako aj z geografického hladiska výraznú zmenu distribucných struktúr dotknutého dodávatela, ktorá sa môze týkat najmä povahy alebo formy týchto struktúr, ich predmetu, rozdelenia úloh vnútri takých struktúr, spôsobov dodávania dotknutých výrobkov a sluzieb, poctu alebo postavenia clenov týchto struktúr, ako aj ich geografického rozsahu. Hoci sa nevyzaduje, nie je ani vylúcené, aby takáto reorganizácia vyplývala zo zmeny ustanovení dohody o distribúcii po tom, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava výnimky, akou je nariadenie c. 1400/2002, ktoré zaviedlo podstatné zmeny vo vztahu k systému skupinovej výnimky zavedenému nariadením c. 1475/95 tým, ze stanovilo prísnejsie pravidlá v porovnaní s pravidlami zavedenými týmto nariadením pre vynatie niektorých obmedzení hospodárskej sútaze podliehajúcich zákazu uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES. Podmienka stanovená v clánku 5 ods. 3 prvom pododseku prvej zarázke nariadenia c. 1475/95 týkajúca sa "potreby" reorganizácie, vyzaduje, aby reorganizácia mohla byt prijatelne odôvodnitelná dôvodmi ekonomickej úcinnosti zalozenými na objektívnych interných alebo externých okolnostiach podniku dodávatela, ktoré by v prípade neuskutocnenia rýchlej reorganizácie distribucnej siete mohli vzhladom na konkurencné prostredie, v ktorom pôsobí dodávatel, narusit úcinnost existujúcich struktúr uvedenej siete. Skutocnost, ze dodávatel sa na základe subjektívneho obchodného hodnotenia situácie svojej distribucnej siete domnieva, ze je potrebná jej reorganizácia, teda sama osebe nemôze stacit na preukázanie potreby takej reorganizácie v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95. Prípadné nepriaznivé ekonomické dôsledky, ktoré by dodávatel mohol utrpiet v prípade, ak by vypovedal dohodu o distribúcii uplatnením dvojrocnej výpovednej lehoty, sú vsak v tomto ohlade relevantné. (pozri body 31 - 38, 41, bod 1 výroku) 3. Clánok 4 nariadenia c. 1400/2002 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 ES na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel je potrebné vykladat v tom zmysle, ze po uplynutí prechodného obdobia zakotveného v clánku 10 tohto nariadenia sa skupinová výnimka stanovená uvedeným nariadením nemohla uplatnit na dohody splnajúce podmienky skupinovej výnimky stanovenej v nariadení c. 1475/95 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES] na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad], ktoré mali za ciel aspon jedno z hlavných obmedzení uvedených v predmetnom clánku 4, takze zmluvné ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz obsiahnuté v týchto dohodách mohli byt zakázané clánkom 81 ods. 1 ES, ak neboli splnené podmienky vynatia podla clánku 81 ods. 3 ES. Kedze clánok 10 nariadenia c. 1400/2002 smeruje k zavedeniu prechodného obdobia, aby vsetci prevádzkovatelia mali cas na úpravu dohôd, ktoré sú zlucitelné s nariadením c. 1475/95 a ktoré boli stále v platnosti v den skoncenia platnosti tohto nariadenia, a na tento úcel stanovuje, ze zákaz vyjadrený v clánku 81 ods. 1 ES sa neuplatnuje na uvedené dohody, zo samotného znenia tohto ustanovenia zjavne vyplýva, ze zákaz vyjadrený v clánku 81 ods. 1 ES sa od 1. októbra 2003 uplatnoval na dohody, ktoré neboli upravené tak, aby splnali podmienky vynatia stanovené nariadením c. 1400/2002. Dôsledky zákazu zmluvných ustanovení, ktoré nie sú v súlade s clánkom 81 ES pre ostatné casti dohody alebo pre ostatné povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, vsak nepatria do rámca práva Spolocenstva. Vnútrostátnemu súdu preto prislúcha, aby na základe uplatnitelného vnútrostátneho práva posúdil rozsah a dôsledky prípadného zákazu urcitých ustanovení podla clánku 81 ES pre vsetky zmluvné vztahy. (pozri body 43 - 48, 51, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 30. novembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Dohoda o distribúcii motorových vozidiel - Skupinová výnimka - Nariadenie (ES) c. 1475/95 - Clánok 5 ods. 3 - Výpoved dohody dodávatelom - Reorganizácia distribucnej siete - Nadobudnutie úcinnosti nariadenia (ES) c. 1400/2002 - Clánok 4 ods. 1 - Hlavné obmedzenia - Dôsledky" V spojených veciach C-376/05 a C-377/05, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 26. júla 2005 a dorucené Súdnemu dvoru 12. októbra 2005, ktoré súvisia s konaniami: A. Brünsteiner GmbH (C-376/05), Autohaus Hilgert GmbH (C-377/05) proti Bayerische Motorenwerke AG (BMW), SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, A. Borg Barthet, U. Lőhmus a A. Ó Caoimh (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: K. Sztranc-Slawiczek, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. septembra 2006, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - A. Brünsteiner GmbH a Autohaus Hilgert GmbH, v zastúpení: F. C. Genzow a C. Bittner, Rechtsanwälte, - Bayerische Motorenwerke AG (BMW), v zastúpení: R. Bechtold, Rechtsanwalt, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan, K. Mojzesowicz a M. Schneider, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. septembra 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia Komisie (ES) c. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 145, s. 25) a clánku 4 nariadenia Komisie (ES) c. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (Ú. v. ES L 203, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 158). 2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi A. Brünsteiner GmbH (dalej len "Brünsteiner") a Autohaus Hilgert GmbH (dalej len "Hilgert") na jednej strane a Bayerische Motorenwerke AG (dalej len "BMW") na druhej strane vo veci zákonnosti výpovede poslednou uvedenou spolocnostou dohôd uzavretých s Brünsteiner a Hilgert (dalej len "zalobkyne vo veci samej") na úcely distribúcie motorových vozidiel znacky BMW v Nemecku uplatnením rocnej výpovednej lehoty. Právny rámec 3 Podla odôvodnenia c. 19 nariadenia c. 1475/95: "Clánok 5 ods. 2 body 2 a 3 a clánok 5 ods. 3 stanovujú minimálne podmienky pre výnimku týkajúcu sa trvania a výpovede dohody o distribúcii a servise, pretoze vzhladom na investície distributéra na zlepsenie struktúry distribúcie a servisu zmluvných výrobkov je závislost distributéra na dodávatelovi výrazne silnejsia v prípade dohôd uzavretých na krátku dobu alebo dohôd s krátkou výpovednou lehotou. Aby sa vsak nebránilo v rozvoji pruzných a úcinných distribucných struktúr, je potrebné priznat dodávatelovi mimoriadne právo ukoncit dohodu v prípade potreby reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej casti..." [neoficiálny preklad] 4 Clánok 1 nariadenia c. 1475/95 vyníma zo zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES dohody, ktorými dodávatel poveruje zmluvného predajcu, aby podporoval distribúciu zmluvných výrobkov na urcenom území, a zaväzuje sa vyhradit mu v rámci tohto územia dodávky vozidiel a náhradných dielov. 5 Clánok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ze záväzok distributéra dodrziavat minimálne poziadavky pri distribúcii a servise týkajúce sa predovsetkým vybavenia obchodnej prevádzky alebo opravy a údrzby zmluvných výrobkov nie je prekázkou pre výnimku. 6 Clánok 5 ods. 2 a 3 prvý pododsek prvá zarázka nariadenia c. 1475/95 stanovuje: "2. Pokial distributér prevzal povinnosti uvedené v clánku 4 ods. 1 na úcely zlepsenia struktúry distribúcie a servisu, výnimka sa uplatní pod podmienkou, ze: ... 2) dohoda sa uzavrela aspon na pät rokov, alebo ze riadna výpovedná lehota dohody uzavretej na dobu neurcitú je pre obe strany minimálne dva roky;... ... 3. Podmienky výnimky stanovené v odsekoch 1 a 2 nemajú vplyv: - na právo dodávatela vypovedat dohodu uplatnením minimálne rocnej výpovednej lehoty v prípade potreby reorganizácie celej siete alebo jej podstatnej casti". [neoficiálny preklad] 7 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojej vysvetlujúcej brozúre týkajúcej sa nariadenia c. 1475/95 v odpovedi na otázku 16 bod a) nazvanú "Je mozné ukoncit dohodu predcasne?" uvádza: "Výrobca má právo ukoncit dohodu predcasne (s rocnou výpovednou lehotou), pokial musí reorganizovat celú svoju siet alebo jej podstatnú cast. Potreba reorganizácie sa urcí spolocnou dohodou strán, alebo ju urcí nezávislý znalec alebo rozhodca, pokial to pozaduje distributér. Vyuzitie sluzieb nezávislého znalca alebo rozhodcu nemá vplyv na právo strán predlozit spor vnútrostátnemu súdu na základe vnútrostátneho práva [clánok 5 ods. 3]. Pokial sa dodávatelovi v dohode priznáva právo jednostrannej výpovede presahujúcej limity stanovené nariadením, automaticky stráca výhodu skupinovej výnimky [clánok 6 ods. 1 bod 5, pozri oddiel 1.2 vyssie]. Táto moznost predcasnej výpovede sa zaviedla preto, aby výrobca mohol pruzne prispôsobit svoj systém distribúcie [odôvodnenie c. 19]. Môze vzniknút potreba vykonat reorganizáciu z dôvodu správania konkurentov alebo z dôvodu vývoja hospodárskych podmienok, ci je uz tento vývoj vyvolaný internými rozhodnutiami výrobcu alebo externými udalostami ako napríklad uzavretím podniku zamestnávajúceho mnoho pracovných síl v dotknutom regióne. Vzhladom na mnozstvo situácií, ku ktorým môze dôjst, je nereálne snazit sa o vymenovanie vsetkých mozných dôvodov reorganizácie. Práve preskúmanie konkrétnej organizácie siete výrobcu umoznuje v kazdom jednotlivom prípade rozhodnút, ci je alebo nie je zasiahnutá 'podstatná` cast siete. Výraz 'podstatná` zahrna tak ekonomický, ako aj geografický aspekt, ktorý môze byt obmedzený na siet v dotknutom clenskom státe alebo v jeho casti. V kazdom prípade musí výrobca dospiet k dohode, ci uz s nezávislým znalcom, rozhodcom alebo so svojím distributérom, ktorého dohoda o distribúcii sa má vypovedat, bez toho, aby bolo potrebné radit sa s ostatnými nepriamo dotknutými distributérmi." [neoficiálny preklad] 8 Od 1. októbra 2002 bolo nariadenie c. 1475/95 nahradené nariadením c. 1400/2002. 9 Podla odôvodnenia c. 12 posledného uvedeného nariadenia: "Bez ohladu na trhové podiely dotknutých podnikov sa toto nariadenie nevztahuje na vertikálne dohody obsahujúce niektoré druhy váznych obmedzení sútaze (hlavné obmedzenie), ktoré vseobecne zjavne obmedzujú sútaz, a to aj pri nízkych trhových podieloch, a ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie pozitívnych úcinkov uvedených vyssie. Týka sa to najmä vertikálnych dohôd obsahujúcich obmedzenia, akými sú napríklad minimálne alebo pevné ceny dalsieho predaja a, s urcitými výnimkami, obmedzenia územia alebo spotrebitelov, ktorým môze distributér predávat zmluvný tovar alebo opravovna poskytovat sluzby. Takéto dohody by výnimkou nemali byt zvýhodnené." 10 Odôvodnenie c. 36 toho istého nariadenia uvádza: "Nariadenie c. 1475/95 sa uplatnuje do 30. septembra 2002. Aby sa poskytol vsetkým prevádzkovatelom cas na úpravu vertikálnych dohôd, ktoré sú zlucitelné s uvedeným nariadením a ktoré sú stále v platnosti, ked sa úcinnost výnimky ustanovenej nariadením skoncí, je vhodné pre takéto dohody poskytnút prechodné obdobie do 1. októbra 2003, pocas ktorého by podla tohto nariadenia mali byt vynaté zo zákazu ustanoveného v clánku 81 ods. 1 Zmluvy." 11 Clánok 4 nariadenia c. 1400/2002 nazvaný "Hlavné obmedzenia" v odseku 1 prvej vete stanovuje, ze výnimka sa neuplatnuje na vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii, majú za ciel jedno alebo viaceré obmedzenia uvedené dalej v tomto ustanovení. 12 Clánok 10 toho istého nariadenia stanovuje: "Zákaz ustanovený v clánku 81 ods. 1 [ES] sa neuplatnuje v období od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003, pokial ide o dohody právoplatné 30. septembra 2002, ktoré nesplnajú podmienky vynatia podla tohto nariadenia, ktoré ale splnajú podmienky vynatia podla nariadenia (ES) c. 1475/95." 13 Komisia vo svojej vysvetlujúcej brozúre k nariadeniu c. 1400/2002 v odpovedi na otázku 20 nazvanú "Ako v prechodnom období vypovedat dohody podla nariadenia c. 1475/95?" uvádza predovsetkým toto: "Skoncenie úcinnosti nariadenia c. 1475/95 k 30. septembru 2002 a jeho nahradenie novým nariadením neznamená, ze siet musí byt de facto reorganizovaná. Výrobca automobilov sa vsak môze rozhodnút, ze po nadobudnutí úcinnosti nového nariadenia reorganizuje podstatnú cast svojej siete. Na úcely dodrzania nariadenia c. 1475/95 a následne získania výhody z prechodného obdobia musí byt dlzka výpovednej lehoty dva roky, okrem prípadov, ked sa rozhodlo o reorganizácii, alebo ked existuje povinnost zaplatit odskodnenie." [neoficiálny preklad] 14 Okrem toho, odsek 4 odpovede na otázku 68 uvedenej brozúry nazvanú "Stanovuje nariadenie minimálnu výpovednú lehotu?" uvádza: "Potreba reorganizácie siete je objektívnou otázkou a skutocnost, ze dodávatel povazuje túto reorganizáciu za potrebnú, neriesi otázku v prípade sporu. V takom prípade prislúcha vnútrostátnemu súdu alebo rozhodcovi, aby s ohladom na okolnosti vyriesil túto otázku." [neoficiálny preklad] Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky 15 V roku 1996 zalobkyne vo veci samej uzavreli s BMW dohodu o distribúcii motorových vozidiel vyrábaných BMW. Clánok 11.6 tejto zmluvy stanovoval nasledujúce: "11.6. Výpoved dohody z dôvodu restrukturalizácie distribucnej siete Ak je potrebná restrukturalizácia celej distribucnej siete BMW alebo jej podstatnej casti, BMW je oprávnená vypovedat dohodu s výpovednou lehotou 12 mesiacov. Uvedené platí tiez v prípade, ak dôjde k podstatnej zmene vseobecného právneho stavu, z ktorého vychádza predmetná dohoda." 16 V septembri 2002 BMW vypovedala vsetky dohody o distribúcii vo svojej európskej sieti s úcinnostou od 30. septembra 2003 z dôvodu, ze nariadenie c. 1400/2002 malo za následok znacné právne a strukturálne zmeny v sektore automobilovej distribúcie. BMW následne uzavrela s väcsinou svojich predchádzajúcich distributérov nové dohody, úcinné od 1. októbra 2003 a prispôsobené poziadavkám nariadenia c. 1400/2002. 17 Zalobkyniam vo veci samej neboli ponúknuté takéto dohody. Preto podali na nemecké súdy zaloby, v ktorých namietali zákonnost výpovede dohôd o distribúcii s tvrdením, ze k vypovedaniu malo dôjst az po uplynutí dvojrocnej výpovednej lehoty 30. septembra 2004. 18 Dna 26. februára 2004 v odvolacom konaní na Oberlandesgericht München boli tieto zaloby zamietnuté z dôvodu, ze zmeny vyplývajúce z prijatia nariadenia c. 1400/2002 vyvolali potrebu restrukturalizácie distribucnej siete BMW. Podla tohto súdu obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré az dovtedy boli v súlade s nariadením c. 1475/95, totiz od tejto chvíle predstavovali hlavné obmedzenia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 1400/2002 tak, ze aj bez vypovedania dohôd o distribúcii 30. septembra 2003 vsetky ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz v uvedených dohodách by sa stali od 1. októbra 2003 neplatnými. Ani do 30. septembra 2004 by vsak BMW nemohla akceptovat dohody o distribúcii neobsahujúce ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz, ani neexistenciu dohôd o distribúcii, ak by tieto boli podla vnútrostátneho práva neplatné v celom rozsahu. 19 Zalobkyne vo veci samej podali proti týmto rozhodnutiam dovolanie "Revision" na Bundesgerichtshof. 20 Tento súd vo svojich návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania, poukazujúc na skutocnost, ze podla úzkej koncepcie zalozenej na vysvetlujúcej brozúre Komisie k nariadeniam c. 1475/95 a c. 1400/2002 potreba restrukturalizácie nemôze byt odôvodnená len nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1400/2002, ale hospodárskym vývojom, sa domnieva, ze uvedené nadobudnutie úcinnosti má nevyhnutne dopad na vnútornú struktúru systémov distribúcie. V skutocnosti nielen hospodárske, ale aj právne dôvody mohli vyvolat potrebu restrukturalizácie distribucnej siete. Okrem toho je systém distribúcie strukturálnou súcastou uvedenej siete. Napokon nariadenie c. 1400/2002 má za následok potrebu zmeny neurcitého rozsahu, kedze uz nestanovuje výnimku az dovtedy rozsírenej kombinácie výlucnej a selektívnej distribúcie. Výrobcovia sa musia rozhodnút pre jeden z týchto dvoch systémov. V rámci selektívnej distribúcie, ktorá je zvolená takmer vzdy, teritoriálne vymedzenie a ochrana územia koncesionárov uz nie sú povolené. Okrem toho predaj a servis musia byt oddelené a exkluzivita znacky zaniká. 21 Ak vsak výrobca neprispôsobí svoje dohody alebo ich nevypovie a neuzavrie nové pred uplynutím prechodného obdobia, vsetky ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz sa stanú podla clánku 81 ES od 1. októbra 2003 neplatnými, kedze cast obmedzení povolených nariadením c. 1475/95 predstavuje hlavné obmedzenia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 1400/2002, spôsobujúc tak neplatnost výnimiek vsetkých ustanovení obmedzujúcich hospodársku sútaz uvedených dohôd. V rámci distribucnej siete z toho vyplýva dvojaký právny stav, v ktorom distributéri, ktorí nesúhlasia s prispôsobením svojich dohôd novému nariadeniu, budú volnejsí. Výrobca nemôze takýto zmätok akceptovat ani na obdobie jedného roku. 22 Za týchto okolností sa vnútrostátny súd dokonca pýta, ci otázka zákonnosti výpovede dohôd o distribúcii nie je v skutocnosti bezpredmetná. Podla vnútrostátneho práva totiz neplatnost ustanovení obmedzujúcich hospodársku sútaz spôsobuje úplnú neplatnost predmetných dohôd od 1. októbra 2003. Údaje poskytnuté Komisiou vo vysvetlujúcej brozúre k nariadeniu c. 1400/2002 sú podla tohto súdu v rozpore s takýmto dôsledkom a vyzadujú restriktívny výklad clánku 4 uvedeného nariadenia. 23 Za týchto okolností Bundesgerichtshof rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky pre kazdú z vecí, o ktorých rozhoduje: "1. Má sa clánok 5 ods. 3 [prvá veta] [prvá] zarázka [nariadenia c. 1475/95] vykladat tak, ze nevyhnutnost restrukturalizovat distribucnú siet ako celok alebo jej podstatnú cast a s tým spojené právo dodávatela vypovedat v lehote jedného roka dohody uzatvorené s distributérmi, môze tiez vyplývat z toho, ze nadobudnutie úcinnosti [nariadenia c. 1400/2002] vyvolalo potrebu zásadných zmien distribucného systému dovtedy uskutocnovaného výrobcom a jeho distributérmi, ktorý sa opiera o [nariadenie c. 1475/95] a je ním povolený? 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, má sa clánok 4 [nariadenia c. 1400/2002] vykladat tak, ze obmedzenia hospodárskej sútaze obsiahnuté v dohode o predaji motorového vozidla, ktoré podla tohto nariadenia predstavujú hlavné obmedzenia ('cierne dolozky`), výnimocne uplynutím prechodného obdobia jedného roka k 30. septembru 2003 v zmysle clánku 10 uvedeného nariadenia nemali za následok neplatnost výnimky zo zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES pre vsetky ustanovenia dohody obmedzujúce hospodársku sútaz, ak bola predmetná dohoda uzatvorená v case platnosti [nariadenia c. 1475/95], v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a bola týmto nariadením vynatá? Je to tak v kazdom prípade, pokial neplatnost podla práva Spolocenstva vsetkých ustanovení dohody, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, má za následok neplatnost podla vnútrostátneho práva dohody o predaji motorového vozidla ako celku?" 24 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. januára 2006 boli veci C-376/05 a C-377/05 spojené na spolocné konanie na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. O prejudiciálnych otázkach Úvodné pripomienky 25 BMW vo svojich písomných pripomienkach na Súdnom dvore a na pojednávaní namietala zákonnost ustanovení clánku 5 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1475/95 v podstate z dôvodu, ze tieto sú v rozpore s clánkom 81 ods. 3 ES jednak najmä preto, ze podriadujú uplatnenie skupinovej výnimky dalsím obmedzeniam hospodárskej sútaze, ktoré nie sú potrebné ani nezvýhodnujú spotrebitelov, a jednak preto, ze sú odôvodnené sociálnym uvazovaním, ktoré nesúvisí s hospodárskou sútazou. 26 Podla judikatúry Súdneho dvora prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, aby definoval predmet otázok, ktoré hodlá polozit Súdnemu dvoru. Iba vnútrostátnym súdom, ktoré rozhodujú o spore a ktoré musia niest zodpovednost za prijatie súdneho rozhodnutia, totiz prinálezí posúdit s ohladom na osobitost kazdej veci tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia pre vyhlásenie ich rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladú Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 1999, Castelletti, C-159/97, Zb. s. I-1597, bod 14, a zo 6. júla 2006, Kersbergen-Lap a Dams-Schipper, C-154/05, Zb. s. I-6249, bod 21). 27 Vo svojich návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania sa vnútrostátny súd pýta len na výklad ustanovení clánku 5 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1475/95. Neuvádza, ze má pochybnosti týkajúce sa platnosti týchto ustanovení, alebo ze táto otázka mu bola polozená v spore vo veci samej. 28 Za týchto okolností, kedze clánok 234 ES nepredstavuje procesný prostriedok, ktorý majú k dispozícii úcastníci sporu prebiehajúceho pred vnútrostátnym súdom, Súdny dvor nemôze byt povinný posúdit platnost práva Spolocenstva len z dôvodu, ze táto otázka mu bola polozená v písomných pripomienkach jedného z úcastníkov konania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2000, ATB a i., C-402/98, Zb. s. I-5501, body 30 a 31, a z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 28). 29 Preto, ako Komisia správne uviedla na pojednávaní, nie je potrebné skúmat otázku platnosti ustanovení clánku 5 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1475/95, ktorú polozila BMW. O prvej otázke 30 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 mohlo vyvolat potrebu reorganizácie celej distribucnej siete dodávatela alebo jej podstatnej casti v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95, a preto mohlo odôvodnit uplatnenie práva na výpoved dohody s výpovednou lehotou jeden rok, stanoveného v uvedenom ustanovení. 31 Je potrebné pripomenút, ze v rozsudku zo 7. septembra 2006, Vulcan Silkeborg (C-125/05, Zb. s. I-7637), Súdny dvor uz odpovedal na túto otázku, ked rozhodol, ze ak nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 nevyvolalo samo osebe potrebu reorganizovat distribucnú siet dodávatela v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95, uvedené nadobudnutie úcinnosti vsak mohlo v závislosti od konkrétnej organizácie distribucnej siete jednotlivých dodávatelov viest k potrebe zmien takého významu, ze predstavujú skutocnú reorganizáciu uvedenej siete alebo jej podstatnej casti v zmysle tohto ustanovenia. 32 V tejto súvislosti vsak Súdny dvor v bodoch 59 az 61 uvedeného rozsudku zdôraznil, ze hoci nariadenie c. 1400/2002 skutocne zaviedlo podstatné zmeny vo vztahu k systému skupinovej výnimky zavedenému nariadením c. 1475/95, zmeny, ktoré by mohli dodávatelia urobit vo svojich dohodách o distribúcii, aby si zaistili, ze tieto dohody nadalej patria do rozsahu skupinovej výnimky, mohli vyplynút z jednoduchej úpravy dohôd platných ku dnu skoncenia platnosti uvedeného nariadenia pocas prechodného obdobia jedného roku, ktoré stanovil clánok 10 nariadenia c. 1400/2002. Taká úprava teda nevyvoláva s ohladom na platné vnútrostátne právo automaticky potrebu vypovedat uvedené dohody a v kazdom prípade ani potrebu reorganizácie celej distribucnej siete alebo jej podstatnej casti. 33 Ako uz Súdny dvor rozhodol v bode 64 uz citovaného rozsudku Vulcan Silkeborg, vnútrostátnym súdom alebo rozhodcovským orgánom prislúcha, aby na základe vsetkých konkrétnych okolností sporu, ktorý prejednávajú, posúdili, ci zmeny vykonané dodávatelom predstavujú v súlade s clánkom 5 ods. 3 prvým pododsekom prvou zarázkou nariadenia c. 1475/95 reorganizáciu celku alebo podstatnej casti jeho distribucnej siete a ci potrebu jej vykonania vyvolalo nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002. 34 V tomto ohlade Súdny dvor upresnil v bodoch 29 a 30 toho istého rozsudku, ze "reorganizácia celej distribucnej siete alebo jej podstatnej casti" v zmysle uvedeného clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky vyzaduje tak z vecného, ako aj z geografického hladiska výraznú zmenu distribucných struktúr dotknutého dodávatela, ktorá sa môze týkat najmä povahy alebo formy týchto struktúr, ich predmetu, rozdelenia úloh vnútri takých struktúr, spôsobov dodávania dotknutých výrobkov a sluzieb, poctu alebo postavenia clenov týchto struktúr, ako aj ich geografického rozsahu. 35 Na rozdiel od toho, co v prejednávanom prípade uvádzajú zalobkyne vo veci samej, hoci sa nevyzaduje, nie je ani vylúcené, aby takáto reorganizácia vyplývala zo zmeny ustanovení dohody o distribúcii po tom, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava výnimky. Súdny dvor okrem toho rozhodol v bode 54 uz citovaného rozsudku Vulcan Silkeborg, ze nariadenie c. 1400/2002 zaviedlo podstatné zmeny vo vztahu k systému skupinovej výnimky zavedenému nariadením c. 1475/95 tým, ze stanovilo prísnejsie pravidlá v porovnaní s pravidlami zavedenými týmto nariadením pre vynatie niektorých obmedzení hospodárskej sútaze podliehajúcich zákazu uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES. 36 Pokial ide o podmienku stanovenú v clánku 5 ods. 3 prvom pododseku prvej zarázke nariadenia c. 1475/95 týkajúcu sa "potreby" reorganizácie, Súdny dvor uviedol v bode 37 uz citovaného rozsudku Vulcan Silkeborg, ze táto podmienka vyzaduje, aby reorganizácia mohla byt prijatelne odôvodnitelná dôvodmi ekonomickej úcinnosti zalozenými na objektívnych interných alebo externých okolnostiach podniku dodávatela, ktoré by v prípade neuskutocnenia rýchlej reorganizácie distribucnej siete mohli vzhladom na konkurencné prostredie, v ktorom pôsobí dodávatel, narusit úcinnost existujúcich struktúr uvedenej siete. 37 V rozpore s tým, co uvádza Komisia, skutocnost, ze dodávatel sa na základe subjektívneho obchodného hodnotenia situácie svojej distribucnej siete domnieva, ze je potrebná jej reorganizácia, teda sama osebe nemôze stacit na preukázanie potreby takej reorganizácie v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95. Prípadné nepriaznivé ekonomické dôsledky, ktoré by dodávatel mohol utrpiet v prípade, ak by vypovedal dohodu o distribúcii uplatnením dvojrocnej výpovednej lehoty, sú vsak v tomto ohlade relevantné (rozsudok Vulcan Silkeborg, uz citovaný, bod 38). 38 Preto je potrebné odpovedat na prvú otázku, ze nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 nevyvolalo samo osebe potrebu reorganizovat distribucnú siet dodávatela v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia c. 1475/95. Toto nadobudnutie úcinnosti vsak mohlo v závislosti od konkrétnej organizácie distribucnej siete jednotlivých dodávatelov viest k potrebe zmien takého významu, ze predstavujú skutocnú reorganizáciu uvedenej siete v zmysle tohto ustanovenia. Vnútrostátnym súdom a rozhodcovským orgánom prislúcha, aby na základe vsetkých konkrétnych okolností sporu, ktorý prejednávajú, posúdili, ci ide o taký prípad. O druhej otázke 39 Touto otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci skutocnost, ze dohoda o distribúcii, ktorá splna podmienky výnimky stanovené nariadením c. 1475/95, obsahuje obmedzenia hospodárskej sútaze zakázané clánkom 4 nariadenia c. 1400/2002, zahrna nevyhnutne, aby sa po uplynutí prechodného obdobia zakotveného v clánku 10 posledného uvedeného nariadenia skupinová výnimka stanovená týmto nariadením nemohla uplatnit na ziadne z obmedzení hospodárskej sútaze obsiahnuté v takejto dohode, najmä pokial by tieto podla vnútrostátneho práva znamenali úplnú neplatnost predmetnej dohody. 40 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze táto otázka sa týka prípadu, ked výpoved dohody s jednorocnou výpovednou lehotou podaná po nadobudnutí úcinnosti nariadenia c. 1400/2002, ako je výpoved, ktorú uskutocnila BMW v prejednávanom prípade, bola povazovaná za výpoved v rozpore s clánkom 5 ods. 3 prvým pododsekom prvou zarázkou nariadenia c. 1475/95. Podla vnútrostátneho súdu, ak takáto dohoda, ktorá nebola právoplatne vypovedaná dodávatelom, je podla vnútrostátneho práva úplne neplatná od 1. októbra 2003, v ziadnom prípade nemôze byt vykonaná v období az do 30. septembra 2004, ako to pozadujú zalobkyne vo veci samej. Vnútrostátny súd sa preto pýta, ci clánok 4 nariadenia c. 1400/2002 nemozno výnimocne vykladat tak, ze uvedené ustanovenie v takom prípade neznamená, ze sa skupinová výnimka na predmetnú dohodu neuplatní. 41 Z odpovede na prvú otázku vyplýva, ze nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 1400/2002 môze v urcitých prípadoch odôvodnit uplatnenie práva vypovedat dohodu v lehote jedného roka stanoveného v clánku 5 ods. 3 prvom pododseku prvej zarázke nariadenia c. 1475/95. Ako je vsak uvedené v bode 38 tohto rozsudku, samotnému vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby na základe vsetkých konkrétnych prvkov sporov, ktoré prejednáva, posúdil, ci sú podmienky stanovené v poslednom uvedenom ustanovení v predmetných prípadoch splnené. 42 Za týchto okolností, pokial nemozno vylúcit, ze výpoved dohôd v lehote jedného roka, ku ktorej doslo v prejednávanom prípade, nesplna tieto podmienky, je na úcely poskytnutia vnútrostátnemu súdu vsetkých prvkov, ktoré by mu mohli pomôct rozhodnút v predlozenej veci, potrebné odpovedat tiez na druhú otázku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Weigel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 44, a z 21. februára 2006, Ritter-Coulais, C-152/03, Zb. s. I-1711, bod 29). 43 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze clánok 10 nariadenia c. 1400/2002 smeruje, ako vyplýva aj z odôvodnenia c. 36 uvedeného nariadenia, k zavedeniu prechodného obdobia, aby vsetci prevádzkovatelia mali cas na úpravu dohôd, ktoré sú zlucitelné s nariadením c. 1475/95 a ktoré boli stále v platnosti v den skoncenia platnosti tohto nariadenia. Na tento úcel uvedené ustanovenie uvádza, ze zákaz vyjadrený v clánku 81 ods. 1 ES sa neuplatnuje na uvedené dohody v období od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003. 44 Zo samotného znenia clánku 10 nariadenia c. 1400/2002 teda zjavne vyplýva, ze zákaz vyjadrený v clánku 81 ods. 1 ES sa od 1. októbra 2003 uplatnoval na dohody, ktoré neboli upravené tak, aby splnali podmienky vynatia stanovené uvedeným nariadením. 45 Z ustanovenia clánku 4 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1400/2002 a z odôvodnenia c. 12 tohto nariadenia vyplýva, ze výnimka stanovená uvedeným nariadením sa nevztahuje na dohody, ktoré majú za ciel aspon jedno z hlavných obmedzení uvedených v clánku 4 ods. 1. 46 Na rozdiel od toho, co naznacuje vnútrostátny súd a uviedli vsetci úcastníci, ktorí predlozili svoje pripomienky, z uvedeného vyplýva, ze po uplynutí tohto prechodného obdobia sa skupinová výnimka stanovená nariadením c. 1400/2002, ako správne uviedol generálny advokát v bode 30 svojich návrhov, neuplatní na dohody, ktoré, hoci boli uzavreté v súlade s nariadením c. 1475/95, mali za ciel jedno z uvedených hlavných obmedzení. 47 Pokial dohoda nesplna podmienky stanovené právnou úpravou výnimky, ustanovenia v nej obsiahnuté môzu byt zakázané clánkom 81 ods. 1 ES, ak sú splnené podmienky uplatnenia tohto ustanovenia a nie sú splnené podmienky vynatia podla clánku 81 ods. 3 ES. 48 Dôsledky zákazu zmluvných ustanovení, ktoré nie sú v súlade s clánkom 81 ES pre ostatné casti dohody alebo pre ostatné povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, vsak nepatria do rámca práva Spolocenstva. Vnútrostátnemu súdu preto prislúcha, aby na základe uplatnitelného vnútrostátneho práva posúdil rozsah a dôsledky prípadného zákazu urcitých ustanovení podla clánku 81 ES pre vsetky zmluvné vztahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 1986, VAG France, 10/86, Zb. s. 4071, body 14 a 15, a z 30. apríla 1998, Cabour, C-230/96, Zb. s. I-2055, bod 51). 49 Zalobkyne vo veci samej sa vsak domnievajú, ze vzhladom na prednost clánku 5 nariadenia c. 1475/95, ako aj clánkov 4 a 10 nariadenia c. 1400/2002 je potrebné vykladat vnútrostátne právo v súlade s právom Spolocenstva tak, aby zákaz ustanovení dohody obmedzujúcich hospodársku sútaz nespôsoboval automaticky neplatnost dohody ako celku. Podla nich takýto dôsledok mozno brat do úvahy len vtedy, ak distributér bez závazného dôvodu odmietol zmluvné ustanovenia navrhnuté dodávatelom na úcely prispôsobenia sa zmenám právneho stavu. 50 Toto tvrdenie nemôze byt prijaté. Pokial má dohoda za ciel jedno z hlavných obmedzení uvedených v clánku 4 nariadenia c. 1400/2002, nie je v rozpore s právom Spolocenstva, aby zákaz obmedzujúcich zmluvných ustanovení spôsobil podla vnútrostátneho práva neplatnost dohody ako celku, kedze uvedené ustanovenie má jednak za ciel, ako vyplýva z odôvodnenia c. 12 predmetného nariadenia, najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze v dotknutom sektore a jednak samotné stanovuje nemoznost uplatnenia skupinovej výnimky na dohodu ako celok. 51 Preto je vhodné odpovedat na druhú otázku, ze clánok 4 nariadenia c. 1400/2002 je potrebné vykladat v tom zmysle, ze po uplynutí prechodného obdobia zakotveného v clánku 10 tohto nariadenia sa skupinová výnimka stanovená uvedeným nariadením nemohla uplatnit na dohody splnajúce podmienky skupinovej výnimky stanovenej v nariadení c. 1475/95, ktoré mali za ciel aspon jedno z hlavných obmedzení uvedených v predmetnom clánku 4, takze zmluvné ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz obsiahnuté v týchto dohodách mohli byt zakázané clánkom 81 ods. 1 ES, ak neboli splnené podmienky vynatia podla clánku 81 ods. 3 ES. O trovách 52 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Nadobudnutie úcinnosti nariadenia Komisie (ES) c. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel nevyvolalo samo osebe potrebu reorganizovat distribucnú siet dodávatela v zmysle clánku 5 ods. 3 prvého pododseku prvej zarázky nariadenia Komisie (ES) c. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o distribúcii a servise motorových vozidiel [neoficiálny preklad]. Toto nadobudnutie úcinnosti vsak mohlo v závislosti od konkrétnej organizácie distribucnej siete jednotlivých dodávatelov viest k potrebe zmien takého významu, ze predstavujú skutocnú reorganizáciu uvedenej siete v zmysle tohto ustanovenia. Vnútrostátnym súdom a rozhodcovským orgánom prislúcha, aby na základe vsetkých konkrétnych okolností sporu, ktorý prejednávajú, posúdili, ci ide o taký prípad. 2. Clánok 4 nariadenia c. 1400/2002 je potrebné vykladat v tom zmysle, ze po uplynutí prechodného obdobia zakotveného v clánku 10 tohto nariadenia sa skupinová výnimka stanovená uvedeným nariadením nemohla uplatnit na dohody splnajúce podmienky skupinovej výnimky stanovenej v nariadení c. 1475/95, ktoré mali za ciel aspon jedno z hlavných obmedzení uvedených v predmetnom clánku 4, takze zmluvné ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz obsiahnuté v týchto dohodách mohli byt zakázané clánkom 81 ods. 1 ES, ak neboli splnené podmienky vynatia podla clánku 81 ods. 3 ES. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIU78qe/L97703-8398TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXIU78qe/L97703-8398TMP.html#Footref*