ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 10. mája 2007 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartel -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Oznámenie o spolupráci -- Zásada ne bis in idem" Vo veci C-328/05 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 30. augusta 2005, SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a F. Wiemer, Rechtsanwälte, odvolatel, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, M. Schneider, W. Mölls a H. Gading, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), G. Arestis a T. von Danwitz, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. októbra 2006, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. januára 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 SGL Carbon AG (dalej len "SGL Carbon") svojím odvolaním navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jeho zalobu smerujúcu proti rozhodnutiu Komisie K(2002) 5083, konecné znenie, zo17. decembra 2002 týkajúcemu sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-2/37.667 -- Speciálne grafity, dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená uvedeným rozhodnutím. Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ([2]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy,... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." Usmernenia 3 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" ([3]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 4 Podla bodu 1 usmernení "základná ciastka bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". Podla bodu 2 usmernení môze byt základná ciastka zvýsená v prípade pritazujúcich okolností, ako napríklad opakovaného porusenia toho istého typu tým istým podnikom alebo tými istými podnikmi. Podla bodu 3 usmernení môze byt uvedená ciastka znízená v prípade osobitných polahcujúcich okolností. Oznámenie o spolupráci 5 Komisia vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by museli zaplatit, pokial by k spolupráci nedoslo. 6 Podla oddielu A bodu 5 oznámenia o spolupráci: "Spolupráca podniku je len jeden z viacerých faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení sumy pokuty. ..." [neoficiálny preklad] 7 Oddiel C oznámenia o spolupráci nazvaný "Podstatné znízenie sumy pokuty" [neoficiálny preklad] znie takto: "Podnikom, ktoré splnajú podmienky uvedené v oddieli B bodoch b) az e) a oznámia tajný kartel po tom, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia v priestoroch úcastníkov kartelu presetrovanie, ktoré vsak neposkytlo dostatok dôkazov na zacatie konania vedúceho k rozhodnutiu, sa poskytne znízenie od 50 % do 75 % sumy pokuty." [neoficiálny preklad] 8 Podmienky uvedené v oddieli B oznámenia o spolupráci, na ktoré odkazuje oddiel C tohto oznámenia, predpokladajú, ze dotknutý podnik: "a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie v dotknutých podnikoch, za predpokladu, ze este nemala dostatok informácií na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého presetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, nebol podnecovatelom ani nezohral dôlezitú úlohu pri protiprávnej cinnosti." [neoficiálny preklad] 9 Oddiel D oznámenia o spolupráci nazvaný "Významné znízenie sumy pokuty" [neoficiálny preklad] znie takto: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v oddieloch B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Môze íst o prípady, ak: -- pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, -- po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] Protokol c. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd 10 Clánok 4 protokolu c. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísanému v Ríme 4. novembra 1950, uvádza: "Právo nebyt opakovane súdený alebo trestaný 1. Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu. 2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekázku obnove konania podla zákona a trestného poriadku príslusného státu, ak nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodovanie vo veci. ..." Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 11 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový rámec, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby, takto: "1 [Sporným] rozhodnutím Komisia konstatovala úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví speciálnych grafitov, a to pocas obdobia od júla 1993 do februára 1998. 2 Slovné spojenie 'speciálne grafity` v zmysle [sporného] rozhodnutia oznacuje skupinu grafitových výrobkov odlisných od grafitových elektród pre oceliarstvo, ktoré sú urcené na rozlicné pouzitia, a to izostatický grafit, liaty grafit a lisovaný grafit. 3 Izostatický grafit má lepsie mechanické vlastnosti ako liaty alebo lisovaný grafit a cena kazdej kategórie sa lísi v závislosti od jej mechanických vlastností. Nachádza sa okrem iného vo forme elektród v elektroerozívnych strojoch pouzívaných na výrobu kovových foriem pre automobilový a elektronický priemysel. Dalsími uplatneniami izostatického grafitu sú matrice na plynulé odlievanie nezelezných kovov, ako sú med a zliatiny medi. 4 Rozdiel medzi výrobnými nákladmi izostatického grafitu a liateho alebo lisovaného grafitu je prinajmensom 20 %. Liaty grafit je vo vseobecnosti najlacnejsí, a preto sa vyberá, ak zodpovedá poziadavkám uzívatela. Liate výrobky sa pouzívajú v celom rade priemyselných aplikácií, najmä v oceliarskom, hlinikárskom a chemickom priemysle a v hutníctve. 5 Lisovaný grafit sa vo vseobecnosti pouzíva iba pri velkorozmerných aplikáciách, kedze jeho vlastnosti sú standardne horsie ako vlastnosti liateho grafitu. 6 Výrobky zo speciálneho grafitu sú vo vseobecnosti zákazníkom dodávané priamo od výrobcu v podobe hotových opracovaných výrobkov alebo prostredníctvom spracovatelov. Títo spracovatelia nakupujú neopracovaný grafit v blokoch alebo tyciach, opracujú ho, teda ho prispôsobia potrebám zákazníka, a opracované výrobky predajú konecnému zákazníkovi. 7 [Sporné] rozhodnutie sa týka dvoch odlisných kartelov, z ktorých jeden pokrýval trh s izostatickým speciálnym grafitom a druhý trh s liatym speciálnym grafitom, pricom neexistoval dôkaz o porusení vo vztahu k lisovanému grafitu. Tieto kartely pokrývali velmi specifické výrobky, konkrétne grafit vo forme standardných a rezaných blokov okrem opracovaných výrobkov, ktoré sa vyrábajú 'na mieru` pre zákazníka. 8 Hlavní výrobcovia speciálneho grafitu v západnom svete sú nadnárodné spolocnosti. Predaje speciálnych grafitov predstavovali na celosvetovej úrovni roku 2000 hodnotu priblizne 900 miliónov eur, pricom okolo 500 miliónov eur pripadalo na izostatický grafit a 300 miliónov eur na liaty grafit. Roku 2000 v celom Spolocenstve/EHP dosiahla hodnota predajov 100 az 120 miliónov eur v prípade izostatických výrobkov a 60 az 70 miliónov eur v prípade liatych výrobkov. Neopracované výrobky predstavovali na trhu izostatického grafitu hodnotu priblizne 35 az 50 miliónov eur a na trhu liateho grafitu priblizne 30 miliónov eur. 9 V case vydania [sporného] rozhodnutia boli najväcsími výrobcami izostatického speciálneho grafitu v celom Spolocenstve/EHP [predovsetkým] nemecká spolocnost SGL Carbon... ... 12 Od júna 1997 Komisia presetrovala trh s grafitovými elektródami a toto presetrovanie viedlo k rozhodnutiu z 18. júla 2001 týkajúcemu sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP -- Vec COMP/E-1/36.490 -- Grafitové elektródy ([5]Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1). ... ... 14 V USA sa v marci 2000 a vo februári 2001 zacalo trestné stíhanie proti dcérskej spolocnosti [spolocnosti Le Carbone-Lorraine SA] a dcérskej spolocnosti [japonskej spolocnosti Toyo Tanso Co. Ltd] za úcast na protiprávnom karteli na trhu so speciálnym grafitom. Spolocnosti sa k nej priznali a súhlasili so zaplatením pokút. ... 15 Dna 17. mája 2002 Komisia zaslala oznámenie o výhradách osobám, ktorým bolo [sporné] rozhodnutie urcené... Ziadna z nich nepoprela vecnú správnost skutkových zistení. ... 17 Správne konanie sa skoncilo 17. decembra 2002 vydaním [sporného] rozhodnutia... ... 19 V [spornom] rozhodnutí sa uvádza, ze zákulisné dohody na trhu s izostatickým grafitom sa realizovali prostredníctvom pravidelných mnohostranných stretnutí na styroch úrovniach: -- 'stretnutia na najvyssej úrovni` za úcasti vrcholového manazmentu spolocností, na ktorých sa stanovovali hlavné zásady spolupráce, -- 'medzinárodné stretnutia na pracovnej úrovni`, ktoré sa týkali zatriedovania grafitových blokov do rôznych kategórií a urcovania maximálnych cien pre kazdú kategóriu, -- 'regionálne` (európske) stretnutia, -- 'miestne` (vnútrostátne) stretnutia týkajúce sa talianskeho, nemeckého, francúzskeho, britského a spanielskeho trhu. ... 22 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia uskutocneného v [spornom] rozhodnutí Komisia ulozila predmetným spolocnostiam pokuty, ktoré vypocítala podla metódy opísanej v usmerneniach..., ako aj v oznámení o spolupráci. 23 Podla clánku 1 prvého odseku výroku [sporného] rozhodnutia nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na komplexe dohôd a zosúladených postupov, ktoré ovplyvnili trhy Spolocenstva a EHP s izostatickými speciálnym grafitom: ... b) SGL [Carbon] od júla 1993 do februára 1998; ... 24 Podla druhého odseku rovnakého ustanovenia nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach podielali na komplexe dohôd a zosúladených postupov, ktoré ovplyvnili trhy Spolocenstva a EHP s liatym speciálnym grafitom: -- SGL [Carbon] od februára 1993 do novembra 1996, ... 25 Clánok 3 výroku [sporného rozhodnutia] ukladá tieto pokuty: ... b) SGL [Carbon]: -- izostatický speciálny grafit: 18940000 eur, -- liaty speciálny grafit: 8810000 eur, ... 26 [Uvedený] clánok 3 dalej nariaduje, ze pokuty sú splatné v lehote troch mesiacov odo dna dorucenia [sporného] rozhodnutia pod sankciou úrokov z omeskania vo výske 6,75 %. 27 [Sporné] rozhodnutie bolo zalobcom zaslané 20. decembra 2002 spolu so sprievodným listom. Uvádza sa v nom, ze po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v [tomto] rozhodnutí Komisia pristúpi k vymáhaniu predmetných súm; ak by sa vsak zacalo konanie na Súde prvého stupna, Komisia nezacne výkon rozhodnutia, pokial budú zaplatené úroky vo výske 4,75 % a vystavená banková záruka." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 12 Samostatnými návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna v priebehu marca 2003 SGL Carbon, ako aj dalsie podniky, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené, podali proti tomuto rozhodnutiu zaloby o neplatnost. 13 Vo výroku napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol okrem iného takto: "... 4. Vo veci T-91/03, SGL Carbon/Komisia: -- výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 [sporného] rozhodnutia sa stanovuje na 9641970 eur, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustil v odvetví izostatického grafitu, -- v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, -- zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania a jednu tretinu trov konania zalobcu." Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 14 SGL Carbon vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá jeho zaloba, -- subsidiárne, primerane znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, ako aj úroky z omeskania a úroky splatné od vyhlásenia rozsudku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. O odvolaní 16 SGL Carbon na podporu svojho odvolania uvádza sest odvolacích dôvodov. 17 SGL Carbon svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu ne bis in idem tým, ze nezohladnil skorsie pokuty, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch. Druhý odvolací dôvod smeruje proti zvýseniu sumy pokuty, ktorá bola SGL Carbon ulozená, o 35 % z dôvodu jeho úlohy jediného vodcu kartelu. Posledný uvedený svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna nepreskúmal zalobný dôvod, podla ktorého boli jeho práva na obhajobu, ktoré zahrnajú právo byt vypocutý, porusené tým, ze clenovia kolektívu Komisie poverení vysetrovaním mali nedostatocnú znalost nemeckého jazyka. Stvrtý odvolací dôvod sa týka toho, ako Súd prvého stupna ohodnotil spoluprácu SGL Carbon s Komisiou. Odvolatel svojím piatym odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna nezohladnil jeho ekonomickú výkonnost pri posudzovaní jeho financnej schopnosti zaplatit pokutu a ze výska tejto pokuty je neprimeraná. Nakoniec odvolatel svojím siestym odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vypocítal výsku úroku. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti zohladnit sankcie ulozené v tretom státe Argumentácia úcastníkov konania 18 SGL Carbon svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne spochybnil uplatnitelnost zásady ne bis in idem v prejednávanej veci, kedze sankcie, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch, mali byt zohladnené pri urcovaní výsky pokuty alebo aspon na úcely jej znízenia. 19 SGL Carbon na pojednávaní upresnil, ze aj ked Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([6]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, body 50 az 63), a SGL Carbon/Komisia ([7]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 26 az 39), odmietol tézu, ze sankcie ulozené v tretom státe v oblasti práva hospodárskej sútaze musia byt zohladnené pri stanovovaní pokuty, Komisia nebola oprávnená úplne ignorovat také okolnosti. 20 Podla SGL Carbon totiz Komisia môze mat s ohladom na potrebu dbat na to, aby ulozené sankcie boli primerané, povinnost zohladnit v rámci výkonu svojej volnej úvahy sankcie ulozené orgánmi tretieho státu. 21 Komisia sa domnieva, ze odvolatel sa v prejednávanej veci neoprávnene odvoláva na zásadu ne bis in idem. Správne a súdne konania v oblasti práva hospodárskej sútaze v Spojených státoch a v Spolocenstve totiz podla nej nesledujú rovnaké ciele. 22 Komisia tvrdí, ze z uz citovaných rozsudkov Showa Denko/Komisia a SGL Carbon/Komisia vyplýva, ze povinnost zohladnit sankcie ulozené urcitej spolocnosti v tretom státe nemá v práve Spolocenstva ziaden právny základ. 23 Komisia dodáva, ze neexistencia akejkolvek povinnosti zohladnit také sankcie je v súlade so vseobecnými právnymi zásadami. Pokial totiz celosvetovo pôsobiaci kartel stanoví ceny na celosvetovej úrovni, podniky zúcastnujúce sa na karteli sa nedopustia jedného porusenia, ale viacerých porusení, ktorých pocet zodpovedá poctu zvrchovaných právnych poriadkov zakazujúcich stanovovanie cien, ktoré má skutocné alebo potenciálne úcinky na ich územiach. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Na úvod je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor vo svojich uz citovaných rozsudkoch Showa Denko/Komisia a SGL Carbon/Komisia uz preskúmal otázku, ci zásada ne bis in idem stanovená v clánku 4 protokolu c. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd môze byt pouzitá v situáciách, v ktorých orgány tretieho státu zasiahli na základe svojich sankcných právomocí v oblasti práva hospodárskej sútaze uplatnitelného na území tohto státu. 25 Súdny dvor k tejto otázke v bode 28 uz citovaného rozsudku SGL Carbon/Komisia a v bode 52 uz citovaného rozsudku Showa Denko/Komisia pripomenul, ze kartel, ktorý pôsobí v medzinárodnom kontexte, sa vyznacuje predovsetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích státov na ich vlastných územiach. 26 Súdny dvor v tejto súvislosti v bode 29 uz citovaného rozsudku SGL Carbon/Komisia a v bode 53 uz citovaného rozsudku Showa Denko/Komisia konstatoval, ze výkon právomoci orgánmi týchto tretích státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. 27 Podla Súdneho dvora z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Z dôvodu osobitnej povahy právnych záujmov chránených na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci v danej veci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov (pozri rozsudky SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 31, a Showa Denko/Komisia, uz citovaný, bod 55). 28 Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej sútaze tretích státov v rámci ich vlastných právomocí (pozri rozsudky SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 32, a Showa Denko/Komisia, uz citovaný, bod 56). 29 Pokial ide o prejednávané odvolanie, je potrebné poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 112 az 116 napadnutého rozsudku v zásade na základe rovnakých úvah rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa nemôze uplatnit, pokial Komisia vykonáva svoje právomoci podla práva Spolocenstva aj napriek tomu, ze orgány tretieho státu uz dotknutému podniku ulozili sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze platných v tomto státe. 30 Za týchto podmienok nemozno prijat argumentáciu zalozenú na porusení zásady ne bis in idem, ktorú SGL Carbon uvádza vo svojom odvolaní. 31 Pokial ide o argumentáciu uvedenú odvolatelom na pojednávaní, podla ktorej uz citované rozsudky SGL Carbon/Komisia a Showa Denko/Komisia treba chápat tak, ze z nich vyplýva, ze volná úvaha Komisie, pokial ide o to, ci je alebo nie je povinná zohladnit sankcie ulozené dotknutému podniku orgánmi tretieho státu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze platných v tejto krajine, by mohla byt prípadne "zúzená" v tom zmysle, ze Komisia by aj tak mohla mat povinnost zohladnit také sankcie, stací konstatovat, ze taký výklad uvedených rozsudkov vychádza z ich nesprávneho pochopenia, a predovsetkým z nesprávneho pochopenia bodu 36 rozsudku SGL Carbon/Komisia a bodu 60 rozsudku Showa Denko/Komisia. 32 Súdny dvor sa totiz v týchto bodoch 36 a 60 vôbec nevyjadroval k uplatnitelnosti zásady ne bis in idem, ale odpovedal na podpornú argumentáciu zalobcov pred Súdom prvého stupna, ktorou sa títo zalobcovia snazili dokázat, ze Súd prvého stupna porusil zásady proporcionality a spravodlivého zaobchádzania. 33 Súdny dvor v tejto súvislosti iba pripomenul, ze urcenie pokút ulozených za porusenie práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze patrí do rámca volnej úvahy, ktorou Komisia v tejto oblasti disponuje. 34 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 128 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nebola povinná zohladnit sankcie, ktoré orgány Spojených státov ulozili SGL Carbon. 35 Prvý odvolací dôvod, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, sa teda musí zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na protiprávnom zvýsení pokuty ulozenej odvolatelovi z dôvodu jeho úlohy vodcu kartelu 36 Tento odvolací dôvod má dve casti. SGL Carbon po prvé tvrdí, ze zvýsenie základnej ciastky pokuty je protiprávne z dôvodu, ze také zvýsenie nemá oporu v skutkových zisteniach Súdu prvého stupna. Po druhé Súd prvého stupna podla odvolatela porusil v tomto ohlade jeho práva na obhajobu, kedze odvolatel sa pred prijatím sporného rozhodnutia nemohol oboznámit s okolnostou zásadnou pre svoju obhajobu, teda s tým, ze ho Komisia bude povazovat za jediného vodcu kartelu. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 37 SGL Carbon tvrdí, ze postavenie vodcu kartelu, ktoré mu prisúdil Súd prvého stupna, nezodpovedá skutkovému kontextu veci, ktorý je uvedený v napadnutom rozsudku. 38 Tvrdí tiez, ze skutkové okolnosti a najmä zistenia Súdu prvého stupna, ktoré si navyse protirecia, nemôzu odôvodnit zvýsenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 39 Komisia tvrdí, ze táto cast odvolacieho dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom odvolatel spochybnuje skutkové posúdenia uskutocnené Súdom prvého stupna, ktoré sa týkajú jeho úlohy vodcu kartelu. 40 Komisia dodáva, ze argumentácia odvolatela, podla ktorej sa kvalifikácia vodcu kartelu odráza vo výske pokuty, je takisto neprípustná, kedze ide o opakovanie tvrdení, ktoré uz boli uvedené pred Súdom prvého stupna. -- Posúdenie Súdnym dvorom 41 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. Súdny dvor nemá teda právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [8]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51 a 52, ako aj tam citovanú judikatúru). 42 Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 316 az 331 napadnutého rozsudku detailne preskúmal skutkové okolnosti, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze povazovala SGL Carbon za vodcu kartelu, a k záveru, ze taká úloha predstavuje pritazujúcu okolnost. 43 Pokial ide o takú okolnost, je potrebné poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [9]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 240 az 242) sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje volnou úvahou. Ked Komisia v súlade s usmerneniami zohladní pri urcovaní sumy pokuty skutocnost, ze existujú pritazujúce okolnosti, plní tým len svoju úlohu dohliadat na dodrziavanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 44 Pri urcovaní závaznosti spáchaného porusenia treba zohladnit predovsetkým správanie kazdého z podnikov, ich úlohu pri vytváraní kartelu, ako aj zisk, ktorý z neho mohli mat (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [10]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 129). 45 Za týchto podmienok argumentácia, ktorú SGL Carbon uvádza vo vztahu k pritazujúcej okolnosti súvisiacej s jeho úlohou vodcu kartelu, smeruje k tomu, aby Súdny dvor znovu preskúmal vsetky skutkové okolnosti, ku ktorým sa uz vyjadril Súd prvého stupna. 46 SGL Carbon sa v tejto súvislosti neodvoláva na ziadny dokument, ani na inú okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní úlohy tohto podniku, pokial ide tak o vznik, ako aj o vývoj kartelu. 47 Uvedené posúdenia navyse nie sú postihnuté protireceniami, pokial ide o hodnotenie správania SGL Carbon a správania ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli. 48 Z toho vyplýva, ze prvú cast druhého odvolacieho dôvodu je potrebné odmietnut ako neprípustnú. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 49 SGL Carbon tvrdí, ze nebol Komisiou riadne vypocutý, pokial ide o posúdenie jeho porusenia, a ze Súd prvého stupna nezohladnil právny dosah takej okolnosti. V oznámení o výhradách mu totiz Komisia prisúdila spolu s dalsím podnikom úlohu vodcu kartelu. V odôvodneniach c. 485 az c. 488 sporného rozhodnutia vsak uz Komisia povazovala za "vodcu a podnecovatela porusenia na trhu s izostatickým grafitom" len odvolatela a pristúpila v jeho prípade k najväcsiemu zvýseniu základnej ciastky pokuty, teda zvýseniu o 50 %. 50 SGL Carbon sa teda domnieva, ze Súd prvého stupna porusil jeho práva na obhajobu. Oznámenie o výhradách sa totiz nemôze obmedzit na zmienku, ze pokuta zohladní závaznost a dlzku trvania porusenia, ale malo by vymenovat okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené pri prijímaní rozhodnutia Komisiou, aby sa tým umoznila úcinná obhajoba. 51 SGL Carbon zdôraznuje, ze jeho údajné postavenie vodcu kartelu je zásadnou okolnostou pre stanovenie výsky pokuty. Ak by totiz oznámenie o výhradách uvádzalo, ze Komisia zamýsla takýmto spôsobom posúdit závaznost porusenia, odvolatel by sa proti tomu bránil. 52 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze práva na obhajobu, predovsetkým právo byt vypocutý, boli dodrzané, kedze v oznámení o výhradách boli uvedené také hlavné skutkové a právne okolnosti týkajúce sa spáchaných porusení, ako sú ich závaznost a dlzka ich trvania. Právo byt vypocutý sa totiz nedotýka spôsobu, akým chce Komisia pouzit kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia pri urcovaní výsky pokút. 53 Komisia tvrdí, ze význam cinnosti odvolatela ako vodcu kartelu alebo spôsob, akým Súd prvého stupna posúdil okolnosti týkajúce sa tejto cinnosti, sú skutkovými otázkami, ktoré mozno preskúmavat v stádiu odvolania len v prípade skreslenia dôkazov. 54 Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ze odvolatel nespochybnil súlad skutkových zistení Súdu prvého stupna s právom. Odvolatel navyse neuviedol tvrdenia, ktoré by mohli preukázat prípadné skreslenie dôkazov Súdom prvého stupna. -- Posúdenie Súdnym dvorom 55 Treba pripomenút, ze práve oznámenie o výhradách, na jednej strane, a prístup k spisu, na druhej strane, umoznujú podnikom, proti ktorým sa vedie vysetrovanie, oboznámit sa s dôkazmi, ktorými disponuje Komisia, a poskytnút právam na obhajobu ich úplnú úcinnost (pozri rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [11]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 315 a 316, ako aj zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [12]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 66 a 67). 56 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze pokial Komisia uvedie v oznámení o výhradách také hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k ulozeniu pokuty, ako je závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia, ako aj skutocnost, ze bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, [13]322/81, Zb. s. 3461, body 19 a 20, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 428). 57 Pokial ide o prejednávané odvolanie, je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 138 az 142 napadnutého rozsudku správne vymedzil právny rámec, ktorým sa riadi oznámenie o výhradách a právo podnikov byt vypocuté. 58 Súd prvého stupna dalej v bodoch 144 a 145 napadnutého rozsudku oprávnene dospel k záveru, ze práva na obhajobu boli dodrzané, kedze SGL Carbon sa poskytla moznost vyjadrit svoje pripomienky, pokial ide o dlzku trvania, závaznost a povahu porusenia, ktorého sa dopustil. Súd prvého stupna tiez v bode 146 uvedeného rozsudku správne upresnil, ze Komisia nebola v oznámení o výhradách povinná vysvetlit spôsob, akým by mohla pouzit kazdú z týchto skutocností pri urcovaní výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 434, 435 a 439). 59 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze oznámenie o výhradách obsahuje dostatocne presné údaje o spôsobe, akým Komisia zamýslala urcit výsku pokuty, najmä pokial ide o závaznost spáchaného porusenia. 60 Treba predovsetkým uviest, ze Súd prvého stupna v bode 148 napadnutého rozsudku konstatoval, ze oznámenie o výhradách obsahuje údaj o tom, ze SGL Carbon zohral úlohu vodcu a podnecovatela porusenia. Odvolatel teda bol upozornený, ze táto skutocnost môze byt zohladnená pri urcovaní pokuty. 61 Súd prvého stupna tiez v bode 149 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze ziadna skutocnost neumoznuje domnievat sa, ze zodpovednost SGL Carbon ako vodcu kartelu vzrástla z toho dôvodu, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí rozhodla neprisúdit rovnakú úlohu aj dalsiemu podniku, ktorý sa zúcastnil na tomto karteli. 62 Za týchto podmienok, ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, skutocnost, ze Komisia v spornom rozhodnutí oznacila SGL Carbon za jediného vodcu kartelu, nezmenila postavenie tohto podniku v takom rozsahu, aby oslabila práva na obhajobu, kedze pre oznámenie o výhradách je charakteristické, ze je predbezné a podlieha zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej predlozili zúcastnené osoby, a na základe ostatných skutkových zistení. 63 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu teda nie je dôvodná. 64 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, sa musí ako celok zamietnut. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu v rozsahu, v akom zahrnajú právo byt vypocutý Argumentácia úcastníkov konania 65 SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze argumentácia zalozená na skutocnosti, ze zamestnanci Komisie poverení vysetrovaním nemali dostatocnú znalost nemeckého jazyka, nie je podopretá ziadnym spolahlivým dôkazom. Odvolatel totiz údajne preukázal, v akom rozsahu a na základe akých okolností musel dospiet k záveru, ze ziaden z uvedených zamestnancov neovláda dostatocne tento jazyk. 66 Podla SGL Carbon zamestnanci Komisie musia byt schopní porozumiet vsetkým údajom, ktoré uvádzajú dotknuté podniky, ci uz priamo alebo pomocou prekladov. 67 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze odvolatel nepredlozil ziadny spolahlivý dôkaz, ktorý by mohol podopriet uvedený predpoklad. 68 Komisia zdôraznuje, ze individuálne jazykové znalosti toho-ktorého zamestnanca nemôzu mat ani ten najmensí vplyv na dodrzanie práv na obhajobu. Správne konanie totiz vedie generálne riaditelstvo hospodárskej sútaze a koncí sa rozhodnutím Komisie, ktorá koná ako institúcia. 69 Komisia dodáva, ze celá vzájomná korespondencia pocas konania prebehla az na jednu výnimku v nemcine. Len tretia ziadost o informácie zaslaná odvolatelovi bola napísaná v anglictine, ale ten nepoziadal o jej preklad a uspokojil sa s tým, ze na nu odpovedal v nemcine. Posúdenie Súdnym dvorom 70 Na úvod je potrebné pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo periodických penalizacných platieb, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt dodrzaná aj vtedy, ked ide o konanie správnej povahy (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [14]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 30). 71 Dodrzanie práv na obhajobu predovsetkým vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mohol v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutocnosti, ako aj k dokumentom pouzitým Komisiou (pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [15]C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 21). 72 Pokial ide o tretí odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania, treba poznamenat, ze v rozsahu, v akom SGL Carbon napáda zamietnutie Súdom prvého stupna v bode 154 napadnutého rozsudku svojej argumentácie, podla ktorej Komisia zverila spis v tejto veci zamestnancom, ktorí dostatocne neovládali nemcinu, tento záver je zalozený na posúdení skutkového stavu a na hodnotení dôkazov predlozených Súdu prvého stupna, ktoré, ako bolo pripomenuté v bode 41 tohto rozsudku, nemozno napadnút v rámci odvolania. 73 Aj keby sa vsak preukázalo, ze zamestnanci Komisie poverení vecou nemali potrebné jazykové znalosti, stací uviest, pokial ide o tvrdenie SGL Carbon, ze Komisia porusila práva na obhajobu, ze jazykové znalosti jedného clena kolektívu povereného vysetrovaním vo veci kartelu nemôzu byt samy osebe rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa Komisia prípadne dopustila porusenia práv na obhajobu. 74 Súd prvého stupna sa teda nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, ze dospel k záveru, ze Komisia neporusila práva na obhajobu. 75 Tretiemu odvolaciemu dôvodu, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, teda nemozno vyhoviet. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nezohladnení spolupráce SGL Carbon s Komisiou Argumentácia úcastníkov konania 76 SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna nezohladnil tvrdenia, ze spolupráca tohto podniku s Komisiou bola nedocenená v porovnaní so spoluprácou ostatných dotknutých podnikov. Komisia totiz znízila pokutu ulozenú odvolatelovi len o 35 %, zatial co primerané bolo znízenie o 50 az 75 %. 77 SGL Carbon sa domnieva, ze spolupracoval aspon v takom rozsahu ako ostatné podniky a ze ako jediný poskytol informácie týkajúce sa úcasti iných podnikov na karteli. 78 SGL Carbon tiez tvrdí, ze to, ci Komisia v rámci svojho rozhodnutia uzná alebo neuzná porusenia odhalené podnikmi, ktoré spolupracovali, nemôze byt samo osebe rozhodujúce. V opacnom prípade by sa totiz podniky ochotné spolupracovat museli v kazdom okamihu obávat, ze ich spolupráca, ako v prípade spolupráce poskytnutej odvolatelom, nebude zohladnená alebo bude zohladnená len ciastocne. 79 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o jeho posúdenia týkajúce sa spolupráce SGL Carbon pocas vysetrovania. Súd prvého stupna správne posúdil príspevok odvolatela a príspevky ostatných dotknutých podnikov. Kedze spolupráca odvolatela neprispela k preukázaniu porusenia, nebolo potrebné zohladnit ju pri znizovaní pokuty. 80 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna riadne preskúmal dôkazy týkajúce sa príspevkov jednotlivých dotknutých podnikov pocas vysetrovania. Odvolatel nevysvetlil, v akom rozsahu mohlo toto preskúmanie skreslit dôkazy, co by sa ako jediné mohlo preskúmat v rámci odvolania. Posúdenie Súdnym dvorom 81 Ako bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tomto rámci musí Komisia vykonat také komplexné posúdenia skutocností, ako je posúdenie týkajúce sa spolupráce týchto podnikov. 82 Pokial ide o prejednávanú vec, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 358 az 362 napadnutého rozsudku zalozil svoje posúdenia v tejto otázke, opierajúc sa o oznámenie o spolupráci, na úvahe, ze iba jeden podnik, teda ten, ktorý ako prvý poskytne dôkazy týkajúce sa existencie kartelu, môze dosiahnut podstatné znízenie pokuty, s vylúcením iných podnikov, ktoré v neskorsom stádiu správneho konania predlozia osobitné dôkazy týkajúce sa toho istého kartelu. 83 Pokial ide o spoluprácu podniku s Komisiou, judikatúra uvádza, ze takýto príspevok môze odôvodnit znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci iba vtedy, ak skutocne Komisii umozní splnit jej úlohu spocívajúcu v konstatovaní existencie porusenia a v jeho ukoncení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [16]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 399). 84 Konkrétnejsie, hoci oznámenie o spolupráci uz vo svojich oddieloch C a B stanovuje znízenie pokuty pre prvý podnik, ktorý poskytne dôkazy týkajúce sa existencie kartelu, ciel podporovat spoluprácu podnikov pri odhalovaní tajných kartelov dotýkajúcich sa Spolocenstva, a predovsetkým podnikov, ktoré ako prvé poskytnú dôkazy, bol potvrdený a posilnený oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([17]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). 85 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 360 napadnutého rozsudku uviedol, ze len jeden podnik, ktorým nie je SGL Carbon, ako prvý poskytol uvedené dôkazy. 86 Súd prvého stupna v dôsledku toho v bode 367 napadnutého rozsudku rozhodol, ze SGL Carbon z dôvodu svojho postavenia vodcu kartelu nesplnal podmienky uvedené v oznámení o spolupráci potrebné na to, aby sa mohol domáhat podstatného znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená. Takéto posúdenie zalozené na skutkových okolnostiach nemozno spochybnit v rámci odvolania. 87 Pokial ide argumentáciu SGL Carbon týkajúcu sa zohladnenia jeho spolupráce s Komisiou, bez ohladu na skutocnost, ze tento podnik bol oznacený za vodcu kartelu, treba uviest, ze Súd prvého stupna v bode 368 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze Komisia nebola povinná ocenit takú spoluprácu podstatným znízením pokuty, kedze táto spolupráca v skutocnosti neumoznila konstatovanie existencie tohto kartelu a jeho ukoncenie. 88 Pokial ide o tvrdenie SGL, ze spolupráca, ktorú poskytol, bola v porovnaní so spoluprácou ostatných clenov kartelu nedocenená, treba poznamenat, ze, ako Súd prvého stupna správne uviedol v bode 371 napadnutého rozsudku, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti podnikom poskytnutej spolupráce, predovsetkým v porovnaní s príspevkami ostatných podnikov. 89 SGL Carbon vsak neposkytol ziaden dôkaz, ktorý by dokazoval, v com sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri analýze toho, ako Komisia pouzila svoju volnú úvahu vo vztahu k spolupráci podnikov s nou pocas vysetrovania. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze SGL Carbon nemôze tvrdit, ze posúdenia Súdu prvého stupna týkajúce sa jeho spolupráce s Komisiou pri vysetrovaní majú právne nedostatky. 91 Stvrtý odvolací dôvod, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, preto treba zamietnut. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty Argumentácia úcastníkov konania 92 SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna neoprávnene dospel k záveru, ze Komisia nie je pri urcovaní výsky pokuty povinná zohladnit ekonomickú situáciu podniku. 93 Zdôraznuje, ze Súd prvého stupna nemôze spôsobit úpadok podniku v dôsledku ulozenia pokuty tým, ze nezohladní financné dopady, ktoré sú s nou spojené. Zásada proporcionality podla neho totiz vyzaduje zohladnit citelnú povahu sankcií s ohladom na ekonomickú situáciu dotknutého podniku. 94 Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod je neprípustný. SGL Carbon sa totiz snazí dosiahnut opätovné preskúmanie primeranosti urcenia výsky pokuty, pricom predkladá rad tvrdení, ktoré sa netýkajú konstatovaní vykonaných Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku. Takéto posúdenia skutkového stavu vsak nemôzu podliehat preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania. 95 Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Súd prvého stupna totiz pri výkone svojej neobmedzenej právomoci potvrdil ustálenú judikatúru, podla ktorej nie je Komisia povinná zohladnit ekonomickú situáciu podniku pri urcovaní výsky pokuty. 96 Komisia dodáva, ze Súd prvého stupna výrazne znízil výsku pokuty ulozenej odvolatelovi tým, ze pristúpil k väcsiemu znízeniu ako Komisia. Posúdenie Súdnym dvorom 97 Na úvod je potrebné pripomenút, ze ako uz bolo uvedené v bode 41 vyssie, ze v rámci odvolania sa preskúmanie Súdnym dvorom nevztahuje na skutkové zistenia Súdu prvého stupna okrem prípadu, ze vecná nesprávnost týchto zistení vyplýva z dokumentov v spise, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy a ze nesprávne právne kvalifikoval skutkové okolnosti, ako aj vtedy, ak ide o otázku, ci boli dodrzané pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov. 98 Súdny dvor tiez pri rozhodovaní o odvolaní nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, ktoré sa týka výsky pokút ulozených podnikom z dôvodu, ze porusili právo Spolocenstva (pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [18]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [19]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 152). 99 Tento odvolací dôvod musí byt odmietnutý ako neprípustný v rozsahu, v akom sa SGL Carbon snazí spochybnit primeranost pokuty, ktorá mu bola ulozená, pretoze sa ním snazí dosiahnut opätovné preskúmanie posúdení skutkového stavu, na co Súdny dvor v rámci odvolania nie je príslusný (pozri tiez rozsudky z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, [20]C-359/01 P, Zb. s. I-4933, body 47 a 48, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 245 a 246). 100 Pokial ide o argumentáciu, podla ktorej Súd prvého stupna nezohladnil platobnú schopnost SGL Carbon, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ktorou sa oprávnene inspiruje bod 333 napadnutého rozsudku, nie je Komisia pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnených sútazných výhod pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [21]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55, ako aj SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, body 105 a 106). 101 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 333 napadnutého rozsudku zamietol zalobný dôvod zalozený na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila platobnú schopnost odvolatela. 102 Piatemu odvolaciemu dôvodu, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, teda nemozno vyhoviet. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na protiprávnosti úrokových sadzieb stanovených Komisiou Argumentácia úcastníkov konania 103 SGL Carbon sa domnieva, ze Súd prvého stupna nepreskúmal jeho tvrdenia týkajúce sa stanovenia úrokových sadzieb, a teda ze napadnutý rozsudok obsahuje v tejto casti právne pochybenie. 104 SGL Carbon tvrdí, ze prenho stanovené úroky sú prílis vysoké. Komisia podla neho nesmie bez právneho základu stanovit úroky, ktoré sa ocividne nachádzajú nad trhovou úrovnou. Komisia mu stanovením vysokých úrokov v skutocnosti ulozila dalsiu sankciu. 105 Podla SGL Carbon nebol Súd prvého stupna v ziadnom prípade oprávnený odmietnut odkaz na úrokovú sadzbu zvysujúcu docasné platby, ktoré vykonali podniky na úcely zaplatenia im ulozených pokút, a tvrdit, ze jediným cielom tejto sadzby je zabránit bezdôvodnému obohateniu Spolocenstva. Aj úroková sadzba, ktorá sa pouzije na dosial nezaplatené pokuty, by totiz mala mat jediný ciel predíst tomu, aby dotknutý podnik nemal výhodu z vystavenia záruky. 106 Komisia tvrdí, ze siesty odvolací dôvod je neprípustný, pretoze sa usiluje o to, aby Súdny dvor v rámci odvolania opätovne preskúmal stanovenie úrokov. 107 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je v ziadnom prípade dôvodný. Ak by totiz podniky mohli získat ekonomické výhody tým, ze odlozia zaplatenie pokút, ktoré im boli ulozené, doslo by k oslabeniu sankcie a podniky, ktoré platia oneskorene, by boli financne zvýhodnené v porovnaní s podnikmi, ktoré zaplatia pokutu v stanovenej lehote. 108 Komisia dodáva, ze Súd prvého stupna dostatocne z právneho hladiska odôvodnil, preco Komisia nezneuzila svoju volnú úvahu pri stanovovaní úrokov, a ze odvolatel neuviedol ziadne tvrdenie spôsobilé preukázat, ze úroky z omeskania boli stanovené neprimerane. Posúdenie Súdnym dvorom 109 Je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna pri odpovedi na zalobný dôvod vznesený pred ním v bode 411 napadnutého rozsudku odkázal na ustálenú judikatúru, podla ktorej právomoci zverené Komisii podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zahrnajú moznost urcit dátum splatnosti pokút, dátum zaciatku plynutia úrokov, ako aj ich výsku a podmienky výkonu jej rozhodnutia. 110 Ak by totiz Komisia také právomoci nemala, podniky by mohli vyuzívat výhodu z oneskoreného zaplatenia, cím by bol oslabený úcinok sankcií (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 114). 111 Súd prvého stupna teda správne posúdil, ze Komisia bola v rozsahu potrebnom na odradenie od omeskania so zaplatením pokuty oprávnená zvolit si ako východisko vyssiu sadzbu, ako je príslusná trhová sadzba uplatnovaná voci priemernému dlzníkovi (rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 115). 112 Treba dodat, ze SGL Carbon nepreukázal, v com sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 412 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neprekrocila mieru volnej úvahy, pokial ide o stanovenie sadzby úrokov z omeskania. Odvolatel sa totiz v tejto súvislosti obmedzil na ziadost o opätovné preskúmanie posúdení skutkového stavu vykonaných Súdom prvého stupna. 113 Takáto argumentácia vsak nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [22]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 81 az 83). V tejto casti teda musí byt odvolací dôvod vyhlásený za neprípustný. 114 Pokial ide o tvrdenie SGL Carbon, ze jeho argument vyvodený zo skutocnosti, ze Komisia stanovila úrokovú sadzbu vo výske 2 % v prípade docasnej platby v hotovosti, bol neoprávnene odmietnutý ako oneskorený, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna správne posúdil tento argument, ktorý nebol uvedený v pôvodnej zalobe, ako nový zalobný dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. Bol teda oprávnený odmietnut ho ako neprípustný, ako to urobil v bode 413 napadnutého rozsudku. 115 Siesty odvolací dôvod, ktorý SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, je teda ciastocne nedôvodný a ciastocne neprípustný. 116 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze nemozno vyhoviet ziadnemu z dôvodov, ktoré SGL Carbon uvádza na podporu svojho odvolania, a preto treba odvolanie zamietnut. O trovách 117 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat SGL Carbon na náhradu trov konania a SGL Carbon nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. SGL Carbon AG je povinný nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZ7QhkW/L97415-5134TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.0500395501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:100:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0359&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXZ7QhkW/L97415-5134TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.0500395501-E0001