ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 22. novembra 2007 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Prípustnost -- Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka" Vo veci C-260/05 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 20. júna 2005, Sniace SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Baró Fuentes, abogado, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. L. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Rakúska republika, v zastúpení: H. Dossi, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Lenzing Fibers GmbH, predtým Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG, so sídlom v Heiligenkreuz (Rakúsko), Spolková krajina Burgenland, v zastúpení: U. Soltész, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Tizzano (spravodajca), R. Schintgen, A. Borg Barthet a E. Levits, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 1. februára 2007, vyhlásil tento Rozsudok 1 Sniace SA (dalej len "Sniace") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia ([2]T-88/01, Zb. s. II-1165, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ako neprípustnú jeho zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie c. 2001/102/ES z 19. júla 2000 o státnej pomoci Rakúska v prospech Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG ([3]Ú. v. ES L 38, 2001, s. 33, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 Sniace je spanielskou spolocnostou, ktorá sa zaoberá predovsetkým výrobou celulózových vlákien (viskózy). 3 V case prijatia sporného rozhodnutia bola Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (dalej len "LLG") dcérskou spolocnostou rakúskej spolocnosti Lenzing AG, ktorá vyrába predovsetkým vlákna viskózy a modalu. LLG sa zaoberala výrobou a predajom lyocellu, nového typu syntetického vlákna vyrábaného z cistej prírodnej celulózy. 4 Listom z 30. augusta 1995 informovala Rakúska republika Komisiu Európskych spolocenstiev o svojom zámere udelit spolocnosti LLG státnu pomoc na výstavbu továrne na výrobu lyocellu v rámci priemyselného parku v spolkovej krajine Burgenland. V tomto liste rakúske orgány uviedli, ze uvedená pomoc bude poskytnutá v rámci systému pomoci s regionálnym úcelom s referencným císlom N 589/95 schváleného Komisiou listom z 3. augusta 1995. 5 Listom z 5. októbra 1995 Komisia informovala Rakúsku republiku o tom, ze individuálne oznámenie o pomoci plánovanej vo forme dotácií nie je nevyhnutné, kedze táto pomoc podlieha systému povolených pomocí, pritom ju vsak vyzvala, aby neposkytovala LLG pomoc vo forme záruk bez toho, aby ju o tom vopred informovala. 6 Na základe rôznych informácií Komisia zacala 14. októbra 1998 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES) (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania") v súvislosti s rôznymi opatreniami prijatými rakúskymi orgánmi v prospech LLG. Predmetné opatrenia pozostávali zo státnej záruky na dotácie a z pôziciek vo výske 50,3 milióna eur, výhodnej ceny 4,4 eur za meter stvorcový za 120 ha priemyselného pozemku a zo záruk pevnej ceny za základné kolektívne sluzby pocas 30 rokov. 7 Ostatné clenské státy Európskej únie a oprávnené subjekty boli informované o zacatí tohto konania oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 13. januára 1999 ([4]Ú. v. ES C 9, s. 6) a boli vyzvané, aby predlozili svoje prípadné pripomienky. Rakúska vláda svoje pripomienky oznámila listami z 15. marca, 16. a 28. apríla 1999. Pripomienky tiez predlozili Spojené královstvo a dalsie oprávnené subjekty, medzi ktorých patril aj odvolatel, ktorý pripomienky oznámil listom z 12. februára 1999. 8 Po preskúmaní informácií, ktoré jej boli predlozené, Komisia informovala listom zo 14. júla 1999 rakúsku vládu o svojom rozhodnutí z 23. júna 1999 o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania o styri dalsie opatrenia prijaté v prospech LLG. Islo o nasledujúce opatrenia: investicná pomoc ad hoc vo výske 0,4 milióna eur na nákup pozemku, tiché úcastníctvo v hodnote 21,8 milióna eur vypovedatelné len po uplynutí obdobia 30 rokov a s výnosom 1 % rocne, pomoc v neznámej výske na výstavbu vlastnej infrastruktúry podniku a pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,4 milióna eur, v súvislosti s ktorou je mozné, ze bola udelená v rozpore s jestvujúcim systémom pomoci. 9 Komisia informovala clenské státy a oprávnené subjekty o tomto rozsírení konania vo veci formálneho zistovania druhým oznámením, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 4. septembra 1999 ([5]Ú. v. ES C 253, s. 4) a vyzvala ich k predlozeniu ich prípadných pripomienok. Rakúska vláda, ako aj odvolatel predlozili svoje pripomienky v listoch zo 4. októbra 1999. Pripomienky predlozili tiez Spojené královstvo a dalsie oprávnené subjekty. 10 Komisia prijala 19. júla 2000 sporné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí jednak uviedla, ze niektoré dotknuté opatrenia nepredstavovali státnu pomoc a jednak schválila ostatné opatrenia ako pomoc v súlade so Zmluvou ES. 11 Výrok uvedeného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Pomoc, ktorú Rakúsko poskytlo... (LLG) v Heiligenkreuz vytvorením záruk vo výske 35,80 miliónov eur [záruka konzorcia komercných bánk a státnych bánk vo výske 21,8 miliónov eur a tri záruky... (WHS) vo výske 1,4 milióna eur, 10,35 miliónov eur a 2,25 miliónov eur], ako aj cena 4,4 eur za meter stvorcový na kúpu priemyselného pozemku s rozlohou 120 ha, záruky pevných cien spolkovej krajiny... Burgenland na poskytovanie kolektívnych sluzieb a pomoc v neznámej výske vo forme výstavby vlastnej infrastruktúry podniku, nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Clánok 2 Pomoc poskytnutá Rakúskom v prospech LLG vytvorením záruky vo výske 14,5 miliónov eur zo strany WiBAG je v súlade s pravidlom [s referencným císlom] N 542/95 o zárukách a bola schválená Komisiou. Pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,37 miliónov eur je v súlade s pravidlom [s referencným císlom] N 93/148 o financovaní ochrany zivotného prostredia a bola schválená Komisiou. Clánok 3 Individuálna pomoc schválená Rakúskom vo výske 0,4 milióna eur vo forme pomoci pri nadobudnutí pozemku a vo výske 21,8 miliónov eur vo forme tichého úcastníctva je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 4 Adresátom tohto rozhodnutia je Rakúska republika." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 12 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. apríla 2001 podal Sniace zalobu, ktorou ziadal zrusenie sporného rozhodnutia a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. 13 Uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 18. februára 2002 sa vyhovelo návrhu LLG, Rakúskej republiky a spolkovej krajiny Burgenland na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 14 Po tom, ako Súd prvého stupna bez návrhu preskúmal otázku aktívnej legitimácie zalobcu, dospel v napadnutom rozsudku k záveru o neprípustnosti zaloby. 15 V bode 54 tohto rozsudku Súd prvého stupna predovsetkým konstatoval, ze vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie bolo adresované Rakúskej republike, je potrebné v súlade so stvrtým odsekom clánku 230 ES preskúmat, ci sa Sniace toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 16 Pokial ide o otázku, ci sa sporné rozhodnutie zalobcu osobne týka, Súd prvého stupna v bode 55 napadnutého rozsudku pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. 17 V bode 56 uvedeného rozsudku dalej zdôraznil, ze pokial ide konkrétne o oblast státnej pomoci, boli okrem podnikov -- príjemcov pomoci, ako osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým bolo ukoncené konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s individuálnou pomocou, uznané konkurujúce podniky tohto príjemcu zastávajúce aktívnu úlohu v rámci uvedeného konania, pokial bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [6]C-169/84, Zb. s. 391, bod 25). 18 V bode 58 napadnutého rozsudku preto Súd prvého stupna pokladal za potrebné preskúmat, akým spôsobom môzu v súlade s clánkom 230 ES individualizovat zalobcu jednak jeho úcast na konaní vo veci formálneho zistovania a jednak zásah do jeho postavenia na trhu. 19 Pokial ide o úcast odvolatela na tomto konaní, Súd prvého stupna konstatoval v bode 59 rozsudku, ze hral len malú úlohu, a to z týchto dôvodov: "... Na jednej strane [Sniace] nepredlozil Komisii ziadnu staznost. Na strane druhej sa zdá, ze priebeh tohto konania nebol vo velkej miere ovplyvnený pripomienkami, ktoré predlozil listami z 12. februára a zo 4. októbra 1999 (pozri v tomto zmysle uz uvedený rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 24). Zalobca sa tak vo svojich pripomienkach z 12. februára 1999 v podstate obmedzil na zopakovanie urcitých konstatovaní Komisie v jej rozhodnutí o zacatí konania [vo veci formálneho zistovania] a na súhrnný komentár k nim, a to bez toho, aby poskytol co i len najmensí konkrétny dôkaz. Rovnako vo svojich pripomienkach zo 4. októbra 1999 zalobca len tvrdil, bez najmensieho upresnenia alebo akéhokolvek dôkazu, ze opatrenia uvedené v rozhodnutí o rozsírení konania [vo veci formálneho zistovania] sú státnou pomocou a ze musia byt vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom." 20 Pokial ide o zásah do postavenia odvolatela na trhu, súd rozhodujúci na prvom stupni predovsetkým v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, ze opatrenia uvedené v spornom rozhodnutí sa týkajú výlucne továrne urcenej na výrobu lyocellu a je isté, ze odvolatel nevyrába tento typ vlákna ani to nemá v budúcnosti v úmysle. 21 Súd prvého stupna dalej v bodoch 63 az 78 rozsudku skúmal tvrdenia, ktoré odvolatel uviedol v snahe preukázat, ze jeho postavenie na trhu mohlo byt napriek tomu podstatne ovplyvnené sporným rozhodnutím. Tieto body znejú: "63 Po prvé [zalobca] vo svojej zalobe tvrdí, ze viskóza a lyocell sa nachádzajú v priamom konkurencnom vztahu. 64 Bez toho, aby bolo v stádiu posúdenia prípustnosti potrebné sa s definitívnou platnostou vyjadrit k presnej definícii trhu s predmetnými výrobkami, postací konstatovat, ze toto tvrdenie je vyvrátené viacerými dôkazmi uvedenými v spise. 65 Na jednej strane má lyocell isté vlastnosti, ktoré ho zjavne odlisujú od vlákna viskózy. ... 66 Tvrdenie zalobcu, ze lyocell je 'vo väcsine prípadov jeho pouzitia` nahraditelný viskózou, nebolo presvedcivým spôsobom podlozené. ... 67 Okrem toho toto tvrdenie je v rozpore s vyhlásením LLG na sympóziu, na ktoré sa zalobca odvoláva pre podporu svojho predpokladu (bod 30 zaloby a príloha 14 zaloby) a podla ktorého je lyocell 'doplnkovým vláknom, ktorého pouzitia sú rôzne`. 68 Na strane druhej je isté, ze cena lyocellu je citelne vyssia ako cena vlákien viskózy. ... 69 Nakoniec podla vlastných vyhlásení zalobcu, proces výroby lyocellu na jednej strane a proces výroby viskózy na strane druhej sa výrazne odlisujú. ... 70 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze jestvuje konkurencný vztah medzi lyocellom a vláknom viskózy, je potrebné konstatovat, ze údaje predlozené zalobcom v jeho písomnostiach a konkrétne v poznámke uvedenej v prílohe 14 zaloby dostatocne právne nepreukazujú, ze sporné rozhodnutie môze podstatne ovplyvnit postavenie zalobcu na trhu. Údaje obsiahnuté v tejto poznámke spocívajú na nepodlozených predpokladoch, ako je napríklad skutocnost, ze výroba lyocellu spolocnostou LLG bola od roku 1997 úplne nahradená výrobou viskózy a ze je urcená výhradne pre európsky trh. Okrem toho zalobca v tejto poznámke tvrdí, ze z dôvodu 'ponuky [LLG], ktorá predstavovala 3,5 % trhu` prestal od roku 1997 vyrábat, a teda i predávat urcité mnozstvá viskózy, bez toho, aby svoj predpoklad podlozil minimálnym dôkazom, a bez toho, aby predlozil akékolvek vysvetlenie o spôsobe výpoctu týchto mnozstiev. V rovnakom duchu je potrebné zdôraznit, ze zalobca nepredlozil ani minimálny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého uvedená 'ponuka` spôsobila 'zmenu o minimálne... % aktuálnej trhovej ceny`. 71 Po druhé sa zalobca odvoláva na existenciu 'podpriemerného lyocellu`, ktorý jestvuje popri 'cistom lyocelle` a proviskóze a ktorý sa tiez oznacuje ako lyocell nizsej kvality... 72 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze dôkazy uvedené v spise neumoznujú dospiet k záveru, ze jestvujú rôzne vlastnosti lyocellu. Musí sa konkrétne zdôraznit, ze zalobca vo svojich písomnostiach vôbec neupresnil, co znamená pojem 'podpriemerný lyocell`. Okrem toho vázne nenapadol tvrdenie LLG a spolkovej krajiny Burgenland, niekolkokrát zopakované na pojednávaní, podla ktorého nejestvuje lyocell nizsej kvality. ... 73 Aj v prípade prijatia predpokladu, ze LLG vyrába lyocell nizsej kvality a ze ho predáva za mimoriadne nízku cenu, je vhodné zdôraznit, ze zalobca nijako nepodlozil svoj predpoklad, podla ktorého musel následne znízit cenu výrobkov rovnakej kvality. Okrem toho nijako neodôvodnuje mnozstvá a znízenie ceny, na ktoré sa odvoláva. 74 Po tretie sa zalobca vo svojej replike a vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania viac sústredil na konkurencný vztah, ktorý jestvuje medzi proviskózou a viskózou. Tvrdí, ze jeho situácia na trhu je ovplyvnená skutocnostou, ze LLG uvádza proviskózu na trh za ceny schopné konkurovat cenám viskózy a ze vzhladom na vyssiu kvalitu proviskózy ju zákazníci uprednostnujú. 75 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze zalobca sa znova obmedzuje na uvádzanie nedostatocne podlozených tvrdení. ... 78 Z týchto úvah vyplýva, ze zalobca neuviedol vhodným spôsobom dôvody, na základe ktorých mohlo sporné rozhodnutie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze by podstatne ovplyvnilo jeho postavenie na trhu." 22 Súd prvého stupna v bodoch 79 a 80 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na túto okolnost a na malú úlohu, ktorú odvolatel zohrával v rámci konania vo veci formálneho zistovania, sa ho sporné rozhodnutie osobne netýka, a preto sa zaloba musela vyhlásit za neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci sa odvolatela sporné rozhodnutie týka priamo. Návrhy úcastníkov konania 23 Vo svojom odvolaní Sniace navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vyhovel návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, alebo vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o veci samej, -- vyhovel jeho návrhu zo 16. októbra 2001 na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj jeho návrhom z 20. apríla 2001 na výsluch úcastníkov konania, svedkov a predlozenie znaleckého posudku a -- zaviazal zalovanú v prvostupnovom konaní na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- rozhodol, ze prvé tri odvolacie dôvody sú neprípustné, alebo aby ich subsidiárne zamietol ako nedôvodné, -- zamietol stvrtý odvolací dôvod ako nedôvodný a -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania, alebo -- subsidiárne, v prípade, ak vyhovie odvolaniu, vrátil vec Súdu prvého stupna na rozhodnutie o veci samej. 25 Lenzing Fibers GmbH (dalej len "Lenzing Fibers") a spolková krajina Burgenland navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, ako aj -- zaviazal odvolatela na náhradu ich trov konania. 26 Rakúska republika navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie ako nedôvodné a -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. O odvolaní 27 Sniace na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením, kedze vyhlásil zalobu za neprípustnú z dôvodu, ze odvolatel nepreukázal, ze jeho postavenie na trhu by mohlo byt podstatne ovplyvnené sporným rozhodnutím. Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze zalobu vyhlásil za neprípustnú preto, lebo zalobca hral v konaní vo veci formálneho zistovania len malú úlohu. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu. Stvrtý odvolací dôvod, ktorý sa skladá z dvoch castí, je zalozený na porusení zásady rovnakého zaobchádzania, ako aj istých ustanovení Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 28 Vo svojom prvom odvolacom dôvode Sniace tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zalobu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, ze odvolatel neuviedol vhodným spôsobom dôvody, na základe ktorých mohlo sporné rozhodnutie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze by podstatne ovplyvnilo jeho postavenie na trhu. 29 Odvolatel v prvom rade Súdu prvého stupna vytýka, ze nevzal do úvahy urcité skutocnosti preukazujúce existenciu priameho konkurencného vztahu medzi vláknom lyocellu vyrábaným a uvádzaným na trh spolocnostou LLG a vláknom viskózy vyrábaným a uvádzaným na trh spolocnostou Sniace. Odvolatel po prvé tvrdí, ze LLG zaviedol na trh rôzne typy lyocellu nizsej kvality a ceny, známe ako "podpriemerný lyocell", ktoré konkurujú pri urcitých pouzitiach vláknu viskózy. V tejto súvislosti je záver Súdu prvého stupna uvedený v bode 72 napadnutého rozsudku, podla ktorého "dôkazy uvedené v spise neumoznujú dospiet k záveru, ze jestvujú rôzne vlastnosti lyocellu", nepresný, berúc do úvahy dôkazy, ktoré odvolatel na prvom stupni predlozil. Tento záver je spochybnený najmä vyhlásením jedného z vedúcich predstavitelov LLG uvedeným v clánku v odbornom casopise, ktorý bol pripojený v prílohe k zalobe na prvom stupni. Po druhé Súd prvého stupna podla odvolatela dostatocne nezohladnil ani dôkazy týkajúce sa uvádzania proviskózy, teda zmesi viskózy a lyocellu, spolocnostou LLG na trh za konkurencné ceny, potom ako bola priznaná sporná pomoc, pricom proviskóza konkurovala iným vláknam, medzi ktoré patrí aj viskóza. 30 V druhom rade odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna nevzal do úvahy nasledujúce osobitné okolnosti, ktoré ho individualizujú v porovnaní s ostatnými hospodárskymi subjektmi: -- príslusnost Sniace k "uzavretému kruhu" podnikov potenciálne konkurujúcich LLG, teda podnikov cinným v sektore celulózových vlákien (lyocell, viskóza, modal), ako aj -- existenciu prebytku kapacít na trhu celulózových vlákien, z coho vyplýva, ze zväcsenie výrobnej kapacity LLG mohlo priamo a podstatne ovplyvnit konkurencnú situáciu výrobcov, ktorí uz boli na trhu prítomní. 31 Odvolatel v tretom rade spochybnuje tvrdenia Súdu prvého stupna v bodoch 70 a 77 napadnutého rozsudku, podla ktorých aj v prípade prijatia predpokladu, ze medzi lyocellom a viskózou alebo medzi proviskózou a viskózou existuje konkurencný vztah, Sniace nepredlozila ziaden údaj o stratách alebo iných negatívnych následkoch, ktoré utrpela vzhladom na sporné rozhodnutie. Odvolatel vsak tvrdí, ze takéto skutocnosti uviedol najmä vzhladom na to, ze predlozil dokument, prílohu 14 svojej zaloby na prvom stupni, obsahujúci presné údaje o stratách, ktoré Sniace utrpel z dôvodu uvedenia lyocellu na trh za umelo nízke ceny. 32 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze sa obmedzuje na spochybnovanie posúdenia skutkových okolností zo strany Súdu prvého stupna. 33 Rakúska republika, Lenzing Fibers a spolková krajina Burgenland tiez poukazujú na neprípustnost tohto odvolacieho dôvodu, kedze sa opiera o nové skutkové okolnosti a dôkazy, opakovane smeruje k dôvodnosti sporného rozhodnutia a nie napadnutého rozsudku a v rozpore s clánkom 225 ods. 1 ES a s clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora sa neobmedzuje len na právne otázky. Posúdenie Súdnym dvorom 34 Predovsetkým je potrebné konstatovat, ze hoci Sniace svojím prvým odvolacím dôvodom poukazuje na nesprávne právne posúdenie, v skutocnosti sa snazí spochybnit posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna, pricom v zásade napáda nedostatocné zohladnenie urcitých okolností a dokumentov, na ktoré odvolatel na prvom stupni poukazoval, aby preukázal existenciu priameho konkurencného vztahu medzi vláknami lyocellu a viskózy. 35 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v prípade konania o odvolaní nemá Súdny dvor právomoc zistovat skutkové okolnosti a v zásade ani preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna prijal na preukázanie týchto skutkových okolností. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa na oblast dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, prislúcha len Súdu prvého stupna, aby posúdil dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom (rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [7]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 22, ako aj z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [8]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 38). Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených Súdu prvého stupna teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [9]C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42, ako aj zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [10]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49). 36 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je dôvodný len v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu toho, ze Súd prvého stupna skreslujúco posúdil dôkazy. 37 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze o takéto skreslenie ide vtedy, ak bez toho, aby sa odvolávalo na nové dôkazy, sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne (rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [11]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 54; z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [12]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 108, ako aj z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [13]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37). 38 Pokial ide o tvrdenie Sniace, podla ktorého Súd prvého stupna skreslujúco posúdil obsah clánku uverejneného v specializovanom casopise "Textil Expres" pripojenom k zalobe, pricom konstatoval, ze dôkazy uvedené v spise nepotvrdili existenciu rôznych vlastností lyocellu, postacuje uviest, ze hoci dotknutý clánok uvádza rôzne druhy vlákien lyocellu uvádzaného na trh LLG, z castí tohto clánku citovaných odvolatelom v odvolaní nemozno -- tak ako uvádza v bode 29 svojich návrhov generálna advokátka -- jednoznacne vyvodit, ze tieto druhy sú nizsej kvality, pricom svojou cenou konkurujú viskóze. Navyse, ako uviedol Súd prvého stupna v bode 67 napadnutého rozsudku, tento clánok upresnuje, ze v porovnaní s viskózou lyocell predstavuje "doplnkové vlákno, ktorého pouzitia sú rôzne". Obsah tohto dokumentu preto nemôze spochybnit záver Súdu prvého stupna, pokial ide o neexistenciu priameho konkurencného vztahu medzi viskózou a lyocellom. 39 Pokial ide o údaje, ktoré Sniace predlozila v súvislosti so skodou spôsobenou sporným rozhodnutím a ktoré boli Súdom prvého stupna ignorované, je potrebné poukázat na to, ze poznámka uvedená v prílohe 14 zaloby na prvom stupni, na ktorú odvolatel poukazuje vo svojom odvolaní, sa zakladá práve na nepreukázanom predpoklade, ako to vyplýva z predchádzajúceho bodu, o existencii priameho konkurencného vztahu medzi vláknami viskózy a vláknami lyocellu. 40 Za týchto okolností sa musí prvý odvolací dôvod zamietnut ako z casti neprípustný a z casti nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 41 Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze zalobu vyhlásil za nedôvodnú preto, ze odvolatel hral v konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, len malú úlohu. 42 Sniace predovsetkým tvrdí, ze Súd prvého stupna sa pri hodnotení rozsahu jej úcasti na konaní nesprávne odvolal na body 24 a 25 uz citovaného rozsudku Cofaz a i./Komisia, kedze tento rozsudok sa dotýkal odlisnej situácie ako v prípade prejednávanej veci. V tejto súvislosti Sniace zdôraznuje, ze na rozdiel od zalobcu vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, nepodal staznost, ale vstúpil do konania ako oprávnený subjekt v zmysle clánku 88 ods. 2 ES po tom, ako ho Komisia vyzvala na predlozenie pripomienok. Dôlezitá je preto skutocnost, ze Komisia odvolatelovi tým, ze ho takto oznacila za zdroj informácií, priznala subjektívne procesné právo, ktoré môze byt chránené súdom Spolocenstva. 43 Následne odvolatel tvrdí, ze na rozdiel od konstatovania v bode 59 napadnutého rozsudku, nemôze byt jeho úloha v rámci konania vo veci formálneho zistovania oznacená za malú. Najmä pripomienky predlozené Sniace Komisii mali urcitý dopad na priebeh tohto konania, pricom prispeli najmä k rozsíreniu uvedeného konania o dalsie opatrenia podpory. 44 Napokon aj za predpokladu, ze Sniace hrala v rámci konania vo veci formálneho zistovania len malú úlohu, odvolatel spochybnuje skutocnost, ze len táto okolnost by mohla odôvodnit obmedzenie jeho aktívnej legitimácie. Naopak, v rozsudku z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia ([14]T-380/94, Zb. s. II-2169), Súd prvého stupna výslovne uznal, ze právo podat proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci zalobu nemôze byt podmienené rozsahom úcasti zalobcu v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Takýto prístup je okrem toho odôvodnený vzhladom na nevyhnutne obmedzenú úlohu, ktorú hrajú oprávnené subjekty v priebehu tohto konania. Tieto subjekty totiz nemajú právo na prístup k spisu, a preto sú vo velkej miere odkázané na informácie, ktoré Komisia zverejní vo svojom oznámení o zacatí tohto konania. Za týchto okolností nemozno odvolatelovi vytýkat najmä to, ze sa nevyjadril ku skutocnostiam, ktoré Komisia neuviedla vo svojich oznámeniach o zacatí a rozsírení konania vo veci formálneho zistovania alebo v iných verejných dokumentoch, ku ktorým Sniace ako oprávnený subjekt nemal pred prijatím sporného rozhodnutia prístup. 45 Komisia a rakúska vláda odpovedajú, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu zo strany Súdu prvého stupna. 46 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze z uz citovaného rozsudku Cofaz a i./Komisia vyplýva, ze aby bola zaloba podaná konkurencným podnikom proti rozhodnutiu prijatému na konci konania vo veci formálneho zistovania prípustná, musia byt splnené tri kumulatívne podmienky: -- dotknutý podnik musí stát pri podaní staznosti, na základe ktorej sa toto konanie zacalo, -- priebeh tohto konania musí byt do velkej miery ovplyvnený pripomienkami tohto podniku a -- podnik musí preukázat, ze jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené dotknutým opatrením pomoci. 47 V prejednávanej veci vsak ziadna z týchto podmienok nebola odvolatelom splnená. Pokial ide osobitne o podmienku úlohy odvolatela v rámci konania vo veci formálneho zistovania, Komisia uvádza, ze pripomienky predlozené Sniace sa v podstate obmedzili na parafrázovanie a odsúhlasenie rozhodnutia o zacatí tohto konania, a to bez toho, aby bola doplnená co i len najmensia nová informácia. 48 Podla Lenzing Fibers a spolkovej krajiny Burgenland je odvolací dôvod neprípustný, pretoze v rámci prejednávanej veci je absolútne irelevantný. V súlade s rozsudkom z 23.mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia ([15]C-106/98 P, Zb. s. I-3659), ani aktívna úcast v rámci konania vo veci formálneho zistovania nepredstavuje dostatocný predpoklad na to, aby bol podnik aktívne legitimovaný, ak jeho postavenie na trhu nebolo, tak ako je to v prejednávanej veci, nijakým spôsobom podstatne ovplyvnené. Posúdenie Súdnym dvorom 49 Pokial ide o prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, z clánku 225 ods. 1 ES a z prvého odseku clánku 58 Statútu Súdneho dvora vyplýva, ako to uz bolo pripomenuté, ze odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladat na dôvodoch nepríslusnosti Súdu prvého stupna, vadách konania pred Súdom prvého stupna, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela, alebo na porusení práva Spolocenstva Súdom prvého stupna (pozri najmä rozsudok zo 16. marca 2000, Parlament/Bieber, [16]C-284/98 P, Zb. s. I-1527, bod 30, ako aj uznesenia zo14. júla 2005, Gouvras/Komisia, [17]C-420/04 P, Zb. s. I-7251, bod 48, a z 20. marca 2007, Kallianos/Komisia, C-323/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 10). 50 V prejednávanej veci sa na rozdiel od tvrdenia Komisie a rakúskej vlády tento odvolací dôvod neobmedzuje na spochybnenie posúdenia skutkového stavu na prvom stupni, ale smeruje aj proti výkladu podmienok aktívnej legitimácie oprávnených subjektov, ktorý Súd prvého stupna uskutocnil pri skúmaní úcasti odvolatela na konaní vo veci formálneho zistovania, a preto nastoluje právnu otázku. 51 Z toho vyplýva, ze odvolací dôvod je prípustný v rozsahu, v akom je namierený proti zohladneniu rozsahu úcasti odvolatela na tomto konaní zo strany Súdu prvého stupna. 52 Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu je predovsetkým potrebné pripomenút, ze podla clánku 230 stvrtého odseku ES fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu urceného inej osobe, len ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 53 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [18]25/62, Zb. s. 197, [19]223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [20]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [21]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 54 Pokial ide konkrétne o oblast státnej pomoci, zalobcovia, ktorí spochybnujú dôvodnost rozhodnutia o posúdení státnej pomoci prijatého na základe clánku 88 ods. 3 ES alebo na konci konania vo veci formálneho zistovania, sa povazujú za osobne dotknutých týmto rozhodnutím v prípade, ze ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Cofaz a i./Komisia, uz citovaný, body 22 az 25, ako aj Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, body 37 a 70). 55 V tejto súvislosti boli za osobne dotknuté rozhodnutím o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurencné podniky, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri najmä rozsudky Cofaz a i./Komsiia, uz citovaný, bod 25, ako aj Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, bod 40). 56 Súdny dvor teda urcil, ze skutocnosti, ze podnik stál pri podaní staznosti, na základe ktorej sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, ze jeho pripomienky boli vypocuté a ze priebeh tohto konania bol do velkej miery jeho pripomienkami ovplyvnený, predstavujú relevantné okolnosti pri posúdení aktívnej legitimácie tohto podniku (pozri rozsudok Cofaz a i./Komisia, uz citovaný, body 24 a 25). 57 Na rozdiel od tvrdenia Komisie vsak z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, ze takáto úcast na uvedenom konaní predstavuje nevyhnutnú podmienku, aby bolo mozné urcit, ze rozhodnutie sa podniku osobne týka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a ze je vylúcené, aby takýto podnik poukázal na iné okolnosti, ktoré ho individualizujú podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia. 58 V prejednávanej veci z bodov 58 a 78 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna dospel k záveru, ze odvolatela sa sporné rozhodnutie osobne netýkalo z dvoch dôvodov, ktorými sú jednak obmedzená úloha, ktorú Sniace hral v rámci konania vo veci formálneho zistovania, a jednak nepreukázanie podstatného zásahu do jeho postavenia na trhu. Pokial ide osobitne o skúmanie prvej z týchto dvoch okolností v rámci tejto analýzy, Súd prvého stupna v bode 59 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze odvolatel hral v priebehu konania len malú úlohu, kedze nepredlozil Komisii ziadnu staznost a priebeh tohto konania nebol vo velkej miere ovplyvnený jeho pripomienkami. 59 Je vsak potrebné konstatovat, ze aj za predpokladu, ze v uvedených bodoch napadnutého rozhodnutia Súd prvého stupna vytvoril z aktívnej úcasti odvolatela na konaní vo veci formálneho zistovania nevyhnutnú podmienku toho, aby sa ho sporné rozhodnutie mohlo osobne týkat, toto nesprávne právne posúdenie nemá ziaden vplyv na vyriesenie prejednávaného sporu. 60 Z judikatúry citovanej v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze odvolatel mal v kazdom prípade preukázat, ze sporné rozhodnutie mohlo podstatne ovplyvnit jeho postavenie na trhu. V rámci svojho posúdenia skutkového stavu vsak Súd prvého stupna dospel v prejednávanej veci k záveru, ze odvolatel nepreukázal, ze sporné rozhodnutie mohlo poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze by podstatne ovplyvnilo jeho postavenie na trhu. Z dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 34 az 40 tohto rozsudku nemôze ziadne z tvrdení predlozených odvolatelnom v rámci prvého odvolacieho dôvodu tento záver spochybnit. 61 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut ako irelevantný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 62 Vo svojom tretom odvolacom dôvode Sniace tvrdí, ze zamietnutím jeho zaloby ako neprípustnej Súd prvého stupna nerespektoval jeho právo na úcinnú súdnu ochranu, tak ako vyplýva z judikatúry Spolocenstva, ako aj z clánkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a clánku 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([22]U. v. ES C 364, s. 1). Odvolatel teda nemá k dispozícii ziaden opravný prostriedok proti spornému rozhodnutiu ani pred vnútrostátnym súdom, ani pred súdom Spolocenstva, a to napriek tomu, ze uvedené rozhodnutie vykazuje viaceré zjavné chyby. 63 Komisia, Lenzing Fibers a spolková krajina Burgenland zastávajú názor, ze osoba, ako je odvolatel, ktorej sa rozhodnutie priamo a osobne netýka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, sa nemôze dovolávat zásady úcinnej súdnej ochrany, aby jej bolo priznané právo podat zalobu proti tomuto rozhodnutiu. Posúdenie Súdnym dvorom 64 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nemozno od podmienok prípustnosti zaloby o neplatnost odchýlit z dôvodu výkladu odvolatela týkajúceho sa práva na súdnu ochranu (uznesenie z 8. marca 2007, Strack/Komisia, C-237/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 108; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [23]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 44, a z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, [24]C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 36, ako aj uznesenie z 13. marca 2007 Arizona Chemical a i./Komisia, C-150/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40). 65 Preto, pokial ide osobitne o oblast, ktorá je predmetom tejto zaloby, Súdny dvor mal prílezitost upresnit, ze subjekt, ktorého sa rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci priamo a osobne netýka a ktorého záujmy preto nie sú ovplyvnené státnym opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, sa nemôze v súvislosti s uvedeným rozhodnutím dovolávat práva na súdnu ochranu (uznesenie z 1. októbra 2004, Pérez Escolar/Komisia, C-379/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 41). 66 Z preskúmania prvých dvoch odvolacích dôvodov vsak vyplýva, ze jedna z týchto dvoch podmienok práve v prejednávanej veci nie je splnená, kedze odvolatel nepreukázal, ze sa ho sporné rozhodnutie osobne týka. 67 Z tohto vyplýva, ze odvolatel nemôze tvrdit, ze napadnutý rozsudok porusil jeho právo na úcinnú súdnu ochranu. Tento odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý. O stvrtom odvolacom dôvode 68 Stvrtý odvolací dôvod sa delí na dve casti. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 69 Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu je zalozená na porusení zásady procesnej rovnosti vyplývajúcom zo skutocnosti, ze v priebehu niekolkých mesiacov dospela rovnaká komora Súdu prvého stupna v porovnatelných veciach k protichodným záverom, pokial ide o aktívnu legitimáciu tretích osôb, ktoré vstúpili do konania vo veci formálneho zistovania v oblasti státnej pomoci. Sniace sa konkrétne odvoláva na rozsudok z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia ([25]T-36/99, Zb. s. II-3597), podla ktorého je zaloba podaná Lenzing AG proti rozhodnutiu Komisie o pomoci udelenej spanielskymi orgánmi Sniace prípustná. Súd prvého stupna vsak k tomuto záveru dospel na základe súboru okolností a dôkazov, ktoré naopak v napadnutom rozsudku zamietol ako irelevantné. Dve porovnatelné situácie teda boli posudzované odlisne, a to bez toho, aby bol tento rozdiel objektívne odôvodnený. 70 V odpovedi na tieto tvrdenia Komisia predovsetkým pripomína, ze uz citovaný rozsudok Lenzing/Komisia je v súcasnosti predmetom odvolania (C-525/04 P), v rámci ktorého Komisia tvrdí práve to, ze Lenzing nesplna podmienky stanovené judikatúrou v oblasti aktívnej legitimácie, kedze tohto podniku sa príslusné rozhodnutie netýka osobne. Inak povedané, podla Komisie sa tento rozdiel v prístupe medzi dvoma rozsudkami Súdu prvého stupna musí riesit opacným spôsobom, ako to navrhuje odvolatel, teda na základe neprípustnosti zaloby v oboch veciach. 71 Komisia, Lenzing Fibers a spolková krajina Burgenland dalej tvrdia, ze zásada rovnosti sa v prejednávanej veci neuplatnuje z dôvodu istých objektívnych rozdielov medzi oboma vecami. Ide o to, ze pomoc udelená vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Lenzing/Komisia, sa týkala trhu s viskózou, na ktorom boli podnik -- príjemca pomoci a odvolatel v konkurencnom vztahu, kým pomoc schválená v prejednávanej veci sa týkala výlucne výroby lyocellu, teda trhu, na ktorom Sniace nebol prítomný. Okrem toho úloha Sniace vo veci Lenzing/Komisia bola v porovnaní s jeho úlohou vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolania, aktívnejsia, kedze Sniace podal staznost vedúcu k zacatiu správneho konania a v priebehu konania predlozil dodatocné informácie. -- Posúdenie Súdnym dvorom 72 Aj za predpokladu, ze by okolnost, ze Súd prvého stupna sa odchýlil od prístupu, ktorý prijal v jednom zo svojich predchádzajúcich rozsudkov, mohla predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a ako taká by mohla byt pouzitá ako odvolací dôvod na podporu odvolania, v prejednávanej veci je potrebné uviest, ze na rozdiel od tvrdenia Sniace nemozno tvrdit, ze porovnatelné situácie boli predmetom rozdielneho zaobchádzania. 73 Z posúdenia skutkového stavu, ktorý Súd prvého stupna uskutocnil v bodoch 61 az 78 napadnutého rozsudku, totiz vyplýva, ze Sniace nevyrábal ani nemal v úmysle vyrábat vlákna lyocellu a okrem toho ani nepreukázal iné dôvody, pre ktoré by jeho postavenie napriek tomu mohlo byt podstatne ovplyvnené sporným rozhodnutím. V tejto súvislosti sa situácia Sniace, tak ako uviedla generálna advokátka v bode 59 svojich návrhov, jasne a v podstatnom bode odlisuje od situácie zalobcu vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Lenzing/Komisia. V uvedenej veci bol totiz zalobca v priamom konkurencnom vztahu s príjemcom pomoci na dotknutom trhu, co Súd prvého stupna povazoval pri posudzovaní aktívnej legitimácie v súvislosti s rozhodnutím Komisie za urcujúci prvok. 74 Za týchto okolností odvolatel nemôze poukazovat na tento rozsudok s cielom dokázat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu -- Argumentácia úcastníkov konania 75 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatel vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil clánky 64 a 65 svojho rokovacieho poriadku tým, ze odmietol vyhoviet návrhom na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podanými Sniace v súvislosti s predlozením údajov a dokumentov potrebných podla odvolatela na objasnenie istých aspektov veci. Súd prvého stupna tiez nevzal do úvahy návrhy odvolatela na výsluch úcastníkov konania, ako aj na výsluch viacerých svedkov a znalcov. 76 Komisia, Lenzing Fibers a spolková krajina Burgenland odpovedajú, ze podla ustálenej judikatúry spocíva rozhodnutie o prijatí alebo zamietnutí návrhov na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania predlozených úcastníkmi konania výlucne na posúdení Súdu prvého stupna, a preto zo zásady nepodlieha kontrole Súdneho dvora v rámci odvolania. -- Posúdenie Súdnym dvorom 77 Pokial ide o posúdenie súdom rozhodujúcim na prvom stupni týkajúce sa návrhov na prijatie opatrení na zabezpecenie konania alebo návrhov dôkazných prostriedkov podaných úcastníkom konania, je potrebné pripomenút, ze len Súd prvého stupna rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri najmä rozsudky z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, [26]C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19; zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/OHMI, [27]C-136/02 P, Zb. s. I-9165, bod 76, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [28]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 67). 78 Súdny dvor najmä rozhodol, ze aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má svedok alebo svedkovia vypovedat, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Súdu prvého stupna posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [29]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 70, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 68, ako aj uznesenie z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, C-112/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 38). 79 Súd prvého stupna preto v bode 81 napadnutého rozsudku mohol dospiet k záveru, ze dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, a vysvetlenia poskytnuté v rámci ústnej casti konania, boli dostacujúce na to, aby vo veci rozhodol bez prijatia dalsích opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 80 Kedze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je zjavne nedôvodná, je potrebné zamietnut celý tento odvolací dôvod. 81 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vzhladom na to, ze ziaden z predlozených odvolacích dôvodov nebol prijatý, je potrebné odvolanie zamietnut. O trovách 82 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, Lenzing Fibers a spolková krajina Burgenland navrhli zaviazat odvolatela na náhradu trov konania a odvolatel nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. 83 Podla clánku 69 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku rovnako uplatnitelného na základe uvedeného clánku 118 na konanie o odvolaní, clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Podla tohto ustanovenia je preto opodstatnené rozhodnút, ze Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Sniace SA je povinný nahradit trovy konania. 3. Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9lFJN4/L97221-8539TMP.html#t-ECRCJ2007SKB.1101002501-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0088&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:038:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:253:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984C?0169&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0284&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0420&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0002&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0263&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0036&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0315&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0136&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 30. file:///tmp/lynxXXXX9lFJN4/L97221-8539TMP.html#c-ECRCJ2007SKB.1101002501-E0001