Vec C-238/05 Asnef-Equifax, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL a Administración del Estado proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal Supremo) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Prípustnost - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Výhody pre spotrebitelov" Návrhy prednesené 29. júna 2006 - generálny advokát L. A. Geelhoed Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 23. novembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora (Clánok 234 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 a 3 ES) 1. V rámci konania podla clánku 234 ES neprislúcha Súdnemu dvoru vzhladom na rozdelenie úloh medzi neho a vnútrostátne súdy preskúmavat, ci rozhodnutie, ktorým sa na neho vnútrostátny súd obrátil, bolo prijaté v súlade s organizacnými a procesnými predpismi vnútrostátneho práva. V rámci spolupráce Súdneho dvora s vnútrostátnymi súdmi ustanovenej v clánku 234 ES prislúcha iba vnútrostátnemu súdu, ktorý koná vo veci a ktorý musí niest zodpovednost za prijímané súdne rozhodnutie, posúdit z hladiska osobitostí prípadu jednak to, ci je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, ci sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, právne relevantné. Z toho vyplýva, ze ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. Výnimocne vsak Súdnemu dvoru prinálezí skúmat aj podmienky, za ktorých mu vnútrostátny súd predlozí vec, s cielom posúdit svoju vlastnú právomoc. Duch spolupráce, ktorý musí ovládat fungovanie prejudiciálneho konania, skutocne zahrna to, aby vnútrostátny súd bral do úvahy poslanie zverené Súdnemu dvoru, ktorým je prispievat k výkonu spravodlivosti v clenských státoch, a nie formulovat poradné stanoviská k vseobecným alebo hypotetickým otázkam. V tejto súvislosti je odmietnutie návrhu podaného vnútrostátnym súdom mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili. To vsak neplatí v prípade ak riesenie sporu podaného na vnútrostátnom súde vyzaduje uplatnenie tak práva Spolocenstva, ako aj vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze a ak vnútrostátny súd svojím návrhom na prejudiciálne konanie smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidla prednosti práva Spolocenstva. (pozri body 14 - 17, 20, 21) 2. Výklad a pouzitie podmienky uvedenej v clánku 81 ods. 1 ES o vplyve na obchod medzi clenskými státmi musia vychádzat z úcelu tejto podmienky, ktorým je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze oblast práva Spolocenstva a právnej úpravy clenských státov. Preto do oblasti práva Spolocenstva patria vsetky kartely a postupy, ktoré by mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Aby rozhodnutie, dohoda alebo postup mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný. Ovplyvnenie obchodu vo vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by boli posudzované samostatne. Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte. V tomto ohlade na jednej strane samotná skutocnost, ze medzi úcastníkmi vnútrostátneho kartelu sa nachádzajú aj hospodárske subjekty z iných clenských státov, je dôlezitým prvkom v posúdení, ktoré treba vykonat, ale sama osebe nie je urcujúcim faktorom na to, aby sa dospelo k záveru, ze podmienka vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je splnená. Na druhej strane skutocnost, ze predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom clenskom státe, nestací na to, aby bolo mozné vylúcit moznost vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou. Okrem toho okolnost, ze dohoda alebo postup podporujú zvýsenie objemu obchodu medzi clenskými státmi, nevylucuje, ze táto dohoda alebo tento postup môzu vplývat na tento obchod. Preto pokial ide o systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov, je úlohou vnútrostátneho súdu, aby posúdil, ci existuje vzhladom na vlastnosti relevantného trhu dostatocná pravdepodobnost, ze zavedenie takého systému má priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na ponuku úverov v dotknutom clenskom státe prostredníctvom hospodárskych subjektov z iných clenských státov a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. V rámci tohto posúdenia je úlohou vnútrostátneho súdu prihliadat na predvídatelný vývoj podmienok hospodárskej sútaze a pohybu obchodov medzi clenskými státmi. V tomto ohlade treba vziat do úvahy napríklad prípadný vývoj cezhranicných cinností a ocakávatelný vplyv prípadných politických alebo legislatívnych iniciatív na obmedzenie právnych alebo technických prekázok obchodu. (pozri body 33 - 39, 43, 44) 3. V ustanoveniach Zmluvy o hospodárskej sútazi je totiz obsiahnuté, ze kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu. Preto takáto poziadavka autonómie bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi spôsobilému ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhalit tomuto konkurentovi zamýslané správanie na trhu alebo správanie, ktoré má v úmysle prijat vo vztahu k nemu, ak tieto zmluvy majú za ciel alebo za následok dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam trhu s prihliadnutím na povahu tovarov alebo poskytovaných plnení, význam a pocet podnikov a objem tohto obchodu. Uvedená poziadavka autonómie vsak nevylucuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobit tvrdenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov. Zlucitelnost systému výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov s pravidlami Spolocenstva o hospodárskej sútazi teda nemôze byt posudzovaná abstraktne. Závisí od hospodárskych podmienok na dotknutých trhoch a charakteristických vlastností systému, najmä od úcelnosti, podmienok vstupu a úcasti na výmene, ako aj od charakteru vymienaných informácií - tie môzu byt napríklad verejné alebo dôverné, zoskupené alebo rozdrobené, historické alebo súcasné - ich pravidelnosti a ich významu pre urcenie cien, objemu alebo podmienok plnenia. (pozri body 52 - 54) 4. Systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov môze znízením miery neplnenia záväzkov dlzníkov v zásade zlepsit fungovanie ponuky úverov. Ak financné institúcie z dôvodu nedostatku informácií o rizikách neplnenia záväzkov dlzníkov nemôzu medzi nimi rozpoznat tých, u ktorých je pravdepodobnost neplnenia vyssia, riziko podstúpené institúciami bude z tohto dôvodu výraznejsie a institúcie budú mat tendenciu zahrnút ho do výpoctu ceny úveru pre vsetkých dlzníkov vrátane tých, ktorí predstavujú najmensie riziko neplatenia a ktorí tak budú musiet znásat vyssie ceny, ako keby tieto institúcie boli schopné presnejsie odhadnút pravdepodobnost neplnenia, tendenciu, ktorú je práve preto uz citovaný systém výmeny informácií v zásade schopný znízit. Okrem toho systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov, tým, ze znizuje význam informácií vedených financnými institúciami o ich vlastných klientoch, môze v zásade zvýsit mobilitu spotrebitelov úverov a je schopný ulahcit vstup nových konkurentov na trh. Z toho vyplýva, ze clánok 81 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov nemá v zásade za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia, pokial dotknutý trh alebo trhy nie sú výrazne koncentrované, pokial systém neumoznuje identifikáciu veritelov a pokial podmienky vstupu a pouzívania nie sú pre financné institúcie skutkovo a právne diskriminacné. (pozri body 55, 56, 61, 72, bod 1 výroku) 5. V prípade, ak systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov obmedzuje hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, uplatnitelnost výnimky podla odseku 3 tohto clánku podlieha styrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení a je povinnostou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci sú tieto podmienky splnené. Na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa skutocnosti, ze primeraný podiel na výhodách musí byt vyhradený pre spotrebitelov, nie je v zásade nevyhnutné, aby mal kazdý spotrebitel osobitne výhodu z dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu. Naopak, je potrebné, aby celkový vplyv na spotrebitelov na predmetných trhoch bol priaznivý. (pozri bod 72, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 23. novembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Prípustnost - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Výhody pre spotrebitelov" Vo veci C-238/05, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal Supremo (Spanielsko) z 13. apríla 2005 a dorucený Súdnemu dvoru 30. mája 2005, ktorý súvisí s konaním: Asnef-Equifax, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL, Administración del Estado proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc), SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia A. Borg Barthet, J. Malenovský, U. Lőhmus a A. Ó Caoimh (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2006, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Asnef-Equifax, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL, v zastúpení: A. Creus Carreras a O. Amador Peńate, abogados, - Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc), v zastúpení: L. Pineda Salido a M. Mateos Ferres, abogados, ako aj M. Rodríguez Teijeiro, procuradora, - polská vláda, v zastúpení: T. Nowakowski, splnomocnený zástupca, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a E. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 81 ES. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci sporu medzi Asnef-Equifax, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL (dalej len "Asnef-Equifax"), ako aj Administración del Estado a Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (dalej len "Ausbanc"), pokial ide o systém výmeny informácií medzi financnými institúciami o solventnosti klientov (dalej len "register"). Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) má podla jeho odôvodnenia c. 4 za ciel priznat orgánom hospodárskej sútaze a súdom clenských státov právomoc uplatnovat nielen clánok 81 ods. 1 a clánok 82 Zmluvy, ktoré sú priamo uplatnitelné na základe precedentného práva Súdneho dvora Európskych spolocenstiev, ale aj clánok 81 ods. 3 Zmluvy. 4 Clánok 3 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov." Vnútrostátna právna úprava 5 Spanielske právo hospodárskej sútaze je upravené najmä zákonom c. 16/1989 o ochrane hospodárskej sútaze (Ley 16/1989 de Defensa de la Competencia) zo 17. júla 1989 (dalej len "LDC"). Ako uvádza Tribunal Supremo, znenie clánkov 1 a 3 tohto zákona je v podstate takmer rovnaké so znením clánku 81 ods. 1 a 3 ES. Podla clánku 4 ods. 1 LDC Tribunal de Defensa de la Competencia (súd hospodárskej sútaze) môze schválit dohody, rozhodnutia, odporúcania a postupy podla clánku 1 toho istého zákona za predpokladov a podmienok stanovených v jeho clánku 3. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 6 Asnef-Equifax, ktorej spolocníkom je Asociación Nacional de Entidades Financieras (Národné zdruzenie financných institúcií), predlozila 21. mája 1998 podla clánku 4 LDC ziadost o povolenie registra s tým, ze zabezpecí aj jeho správu. 7 Podla pravidiel stanovených pre cinnost registra jeho "cielom je poskytovanie informácií o solventnosti a úveroch pomocou automatického spracovania údajov o rizikách pre institúcie v oblasti pôziciek a úverov". Informácie prevzaté do registra majú podobný obsah ako ten, ktorý predpokladá obezník c. 3/1995, ktorý upravuje Central de Información de Riesgos (centrálny register informácií o rizikách, dalej len "CRI") spravovaný Centrálnou bankou Spanielska, ktorý je uz prístupný financným orgánom v Spanielsku. Predmetné informácie sa týkajú totoznosti a hospodárskej cinnosti dlzníkov, ako aj zvlástnych situácií ako konkurz alebo platobná neschopnost. 8 Tribunal de Defensa de la Competencia schválil 3. novembra 1999 v rozpore so záporným stanoviskom Servicio de Defensa de la Competencia (správny orgán poverený ochranou hospodárskej sútaze) register, pouzijúc výnimku podla clánku 3 LDC na dobu pät rokov pod podmienkou, ze na jednej strane bude prístupný vsetkým financným institúciám bez diskriminácie za zodpovedajúci poplatok a ze na druhej strane nebude rozsirovat informácie o veriteloch, ktoré obsahuje. Rozhodnutie tohto Tribunal neriesi otázku pouzitelnosti clánku 81 ES. 9 Ausbanc podal zalobu o neplatnost rozhodnutia tohto Tribunal na Audiencia Nacional. Tá rozsudkom napadnutým vo veci samej vyhovela zalobe. Tento posledný uvedený súdny orgán sa domnieval, ze register tým, ze obmedzuje volnú hospodársku sútaz, spadá pod clánok 1 LDC a nemôze byt schválený podla clánku 3 tohto zákona, pretoze nie sú splnené nevyhnutné podmienky na jeho pouzitie. Z výkladu odôvodnenia väcsinového hlasovania clenov Audiencia Nacional vyplýva, ze tento súdny orgán sa odvolal nielen na spanielske právo, ale tiez na rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia (C-7/95 P, Zb. s. I-3111), a predovsetkým na jeho body 5, 10, 88 a 123. 10 Tribunal Supremo, na ktorý Asnef-Equifax a Administración del Estado podal kasacný opravný prostriedok pre porusenie zákona, sa domnieva, ze existuje dôvodná pochybnost o otázke, ci dohody uzavreté vzhladom na vznik registra informácií o úveroch potenciálne obmedzujú za predpokladu rozdrobeného trhu hospodársku sútaz, kedze sú schopné podporovat alebo ulahcit tajné dohody, a ci prípadne predsa len môzu byt schválené z dôvodu, ze podmienky zrusenia uvedené v clánku 81 ods. 3 ES sú splnené. 11 Vzhladom na tieto okolností Tribunal Supremo rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Umoznuje výklad clánku 81 ods. 1 [ES] pokladat dohody medzi financnými institúciami o výmene informácií o solventnosti a platobnej schopnosti ich klientov za zlucitelné so spolocným trhom, ak ovplyvnujú financnú politiku Únie a spolocný úverový trh a majú za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v sektore financných a úverových institúcií? 2. Umoznuje výklad clánku 81 ods. 3 [ES] clenskému státu, aby prostredníctvom orgánov na ochranu hospodárskej sútaze schválil dohody o výmene informácií medzi financnými institúciami prostredníctvom vytvorenia registra informácií o úveroch klientov, ak má jeho zavedenie výhody pre spotrebitelov a uzívatelov financných sluzieb?" O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania 12 Komisia Európskych spolocenstiev v prvom rade poukazuje na otázku prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, tvrdiac, ze rozhodnutie Tribunal de Defensa de la Competencia nie je zalozené na clánku 81 ES, ale na clánkoch 1 a 3 LDC. Pochybuje, ze Tribunal Supremo ako kasacný súd môze pouzit iné právne predpisy ako tie, ktoré uplatnili nizsie súdy. Aj ked vnútrostátny súd tvrdí, ze clánok 81 ES je pouzitelný vo veci samej, nevysvetluje dôvod, na ktorom zakladá takéto tvrdenie. Okrem toho Komisia poznamenáva, ze toto rozhodnutie, ktorého zákonnost je predmetom konania vo veci samej, bolo vydané v roku 2001, teda pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003. 13 V druhom rade Komisia tvrdí, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu neposkytuje informácie o otázke, ci je register spôsobilý citelne vplývat na obchod medzi clenskými státmi, a to aj napriek tomu, ze na to, aby sa povinnosti vyplývajúce z clánku 3 nariadenia c. 1/2003 alebo z rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. (14/68, Zb. s. 1), mohli uplatnit, musí byt clánok 81 ES vecne uplatnitelný. 14 Predovsetkým treba poznamenat, ze Súdnemu dvoru v rámci konania podla clánku 234 ES neprislúcha vzhladom na rozdelenie úloh medzi neho a vnútrostátne súdy preskúmavat, ci rozhodnutie, ktorým sa na neho vnútrostátny súd obrátil, bolo prijaté v súlade s organizacnými a procesnými predpismi vnútrostátneho práva (pozri rozsudky z 20. októbra 1993, Balocchi, C-10/92, Zb. s. I-5105, body 16 a 17, a zo 16. septembra 1999, WWF a i., C-435/97, Zb. s. I-5613, bod 33). 15 Treba pripomenút, ze v rámci spolupráce Súdneho dvora s vnútrostátnymi súdmi ustanovenej v clánku 234 ES prislúcha iba vnútrostátnemu súdu, ktorý koná vo veci a ktorý musí niest zodpovednost za prijímané súdne rozhodnutie, posúdit z hladiska osobitostí prípadu jednak to, ci je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, ci sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, právne relevantné. Z toho vyplýva, ze ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 az C-298/04, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 26). 16 Súdny dvor vsak súcasne naznacil, ze výnimocne mu prinálezí skúmat aj podmienky, za ktorých mu vnútrostátny súd predlozí vec, s cielom posúdit svoju vlastnú právomoc (rozsudok Manfredi a i., uz citovaný, bod 27). Duch spolupráce, ktorý musí ovládat fungovanie prejudiciálneho konania, skutocne zahrna to, aby vnútrostátny súd bral do úvahy poslanie zverené Súdnemu dvoru, ktorým je prispievat k výkonu spravodlivosti v clenských státoch, a nie formulovat poradné stanoviská k vseobecným alebo hypotetickým otázkam (rozsudok z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 36). 17 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odmietnutie návrhu podaného vnútrostátnym súdom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (pozri najmä rozsudky Bosman, uz citovaný, bod 61, a z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 24). 18 V predmetnej veci nie je zjavné, ze výklad clánku 81 ES nemá ziadnu súvislost so situáciou alebo predmetom sporu pred vnútrostátnym súdom, ktorý zjavne nie je hypotetický. 19 Na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia na pojednávaní, z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Tribunal Supremo sa domnieva, ze "rozsudok [Audienca Nacional] vychádza zo zásad stanovených clánkami 1 a 3 [LDC] a z ustanovení starého clánku 85 Zmluvy [o zalození] Európskeho hospodárskeho spolocenstva v jeho výklade, ktorý dala judikatúra Súdneho dvora...". 20 Nie je pritom vylúcené, ze rovnaká skutková situácia môze naraz vyplývat z práva Spolocenstva a z vnútrostátneho práva v oblasti hospodárskej sútaze, aj ked tie posudzujú uvedené postupy z rôznych aspektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 19 a citovanú judikatúru). 21 Tribunal Supremo výslovne odôvodnil svoj návrh na zacatie prejudiciálneho konania potrebou vyhnút sa odporujúcim si alebo nejednotným výkladom a najmä vyslovil, ze návrh "vyjadruje povinnost spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a súdmi Spolocenstva". Vnútrostátny súd sa tak snazí zabezpecit dodrziavanie pravidla prednosti práva Spolocenstva. 22 Okrem toho tvrdenia Ausbanc, podla ktorých register nemá citelný vplyv na obchod medzi clenskými státmi tak, ze Súdny dvor nemá právomoc konat a rozhodnút o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa týkajú podstaty polozených otázok. Len co potvrdenie existencie takéhoto vplyvu vyplýva z posúdenia vnútrostátneho súdu, tieto tvrdenia nie sú v zásade dôlezité pre preskúmanie prípustnosti tohto návrhu. 23 Pokial ide o rozsah údajov v rozhodnutí vnútrostátneho súdu o prípadnom vplyve na obchod medzi clenskými státmi, treba pripomenút, ze poziadavka presnosti, co sa týka skutkového a právneho kontextu, je podstatnou najmä v oblasti hospodárskej sútaze, ktorá je charakterizovaná zlozitými skutkovými a právnymi situáciami (pozri rozsudok z 13. apríla 2000, Lehtonen a Castors Braine, C-176/96, Zb. s. I-2681, bod 22, a uznesenie z 8. októbra 2002, Viacom, C-190/02, Zb. s. I-8287, bod 22). 24 V predmetnej veci rozhodnutie vnútrostátneho súdu nepochybne neposkytuje presné a podrobné informácie o takomto vplyve. Napriek tomu toto rozhodnutie poskytlo Súdnemu dvoru dostatocné informácie na to, aby bolo mozné dat uzitocnú odpoved vnútrostátnemu súdu poskytnutím výkladu pravidiel práva Spolocenstva vzhladom na situáciu, ktorá je predmetom sporu vo veci samej. 25 Vzhladom na to je dôvodné povazovat návrh na zacatie konania o prejudiciálnej otázke za prípustný. O veci samej 26 Vo svojich dvoch otázkach, ktoré je potrebné preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci clánok 81 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze sa na register ako systém výmeny informácií o úveroch vztahuje zákaz uvedený v odseku 1 tohto clánku a v kladnom prípade, ci sa na takýto systém môze vztahovat výnimka podla odseku 3 toho istého clánku, najmä z dôvodu prípadnej existencie výhody pre uzívatelov vyplývajúceho z uvedenia tohto systému do prevádzky. 27 Ausbanc tvrdí, ze register obmedzuje hospodársku sútaz, kedze predpokladá výmenu informácií, ktoré sú medzi konkurentmi bezne povazované za obchodné tajomstvo, a vylucuje tak rizikové faktory, ktoré so sebou prinása kazdé rozhodnutie podniku, a ulahcuje homogénnu reakciu financných institúcií vo vztahu k ziadatelovi o úver. Asnef-Equifax, polská vláda a Komisia predovsetkým tvrdia, ze register, ktorý je predmetom konania vo veci samej, neobmedzuje hospodársku sútaz. 28 Podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné so spolocným trhom vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 29 Je preto potrebné preskúmat, ci môzu byt tieto podmienky splnené vo veci samej. 30 Na úvod je potrebné uviest, ze na jednej strane zo spisu vyplýva, ze Asociación Nacional de Entidades Financieras je clenom Asnef-Equifax, ktorej bola zverená správa registra, a ze na druhej strane nutná úcast úverových institúcií v tomto registri nevyhnutne zahrna urcitú spoluprácu medzi konkurentmi vo forme nepriamej výmeny informácií týkajúcich sa úveru. 31 Z toho vyplýva, ze clánok 81 ods. 1 ES je mozné uplatnit na vytvorenie a uvedenie registra bez toho, aby bolo nutné presne urcit formu spolupráce takto stanovenej medzi uvedenými institúciami. 32 Toto ustanovenie rozlisuje pojem "zosúladené postupy" od pojmu "dohody medzi podnikatelmi" alebo od "rozhodnutia zdruzení podnikatelov" v úmysle zaistit zákazmi v tomto ustanovení rôzne formy spolupráce a tajných dohôd medzi podnikatelmi (rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 112). V predmetnej veci teda presné posúdenie povahy spolupráce vo veci samej nemôze zmenit právnu analýzu, ktorá sa núka podla clánku 81 ES. O vplyve na obchod medzi clenskými státmi 33 Výklad a pouzitie podmienky uvedenej v clánku 81 ods. 1 ES o vplyve na obchod medzi clenskými státmi musia vychádzat z úcelu tejto podmienky, ktorým je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze oblast práva Spolocenstva a právnej úpravy clenských státov. Preto do oblasti práva Spolocenstva patria vsetky kartely a postupy, ktoré by mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Manfredi a i., uz citovaný, bod 41). 34 Aby rozhodnutie, dohoda alebo postup mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudky z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22, a z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 48). Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. novembra 1971, Béguelin Import, 22/71, Zb. s. 949, bod 16; z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16, a Manfredi a i., uz citovaný, bod 42). 35 Ovplyvnenie obchodu vo vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by boli posudzované samostatne (pozri rozsudky z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27). Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 1994, Almelo, C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 37). 36 V tomto ohlade na jednej strane samotná skutocnost, ze medzi úcastníkmi vnútrostátneho kartelu sa nachádzajú aj hospodárske subjekty z iných clenských státov, je dôlezitým prvkom v posúdení, ktoré treba vykonat, ale sama osebe nie je urcujúcim faktorom na to, aby sa dospelo k záveru, ze podmienka vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je splnená (pozri rozsudok Manfredi a i., uz citovaný, bod 44). 37 Na druhej strane Súdny dvor uz rozhodol, ze skutocnost, ze predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom clenskom státe, nestací na to, aby bolo mozné vylúcit moznost vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. I-2117, bod 33). Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou ES (rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29, a Manfredi a i., uz citovaný, bod 45). 38 Okrem toho okolnost, ze dohoda alebo postup podporujú zvýsenie objemu obchodu medzi clenskými státmi, nevylucuje, ze táto dohoda alebo tento postup môzu vplývat na tento obchod v zmysle uvedenom v bode 34 uvedeného rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 495). 39 Je úlohou vnútrostátneho súdu, aby posúdil, ci existuje vzhladom na vlastnosti relevantného trhu dostatocná pravdepodobnost, ze uvedenie registra má priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na ponuku úverov v Spanielsku prostredníctvom hospodárskych subjektov z iných clenských státov a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. 40 Súdny dvor vsak pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke môze v prípade potreby vydat upresnenia, ktorých cielom je viest vnútrostátny súd pri jeho výklade (pozri najmä rozsudky zo 17. októbra 2002, Payroll a i., C-79/01, Zb. s. I-8923, bod 29, a Manfredi a i., uz citovaný, bod 48). 41 V danom prípade zo spisu vyplýva, ze register je v zásade otvorený vsetkým institúciám pôsobiacim v oblasti pôziciek a úverov, teda velkej palete podnikatelov s rôznymi profilmi. Na rozdiel od CRI, ktorý je spravovaný Centrálnou bankou Spanielska, nie sú stanovené minimálne prahové hodnoty, takze informácie o úveroch uvedené v tomto registri sa týkajú väcsieho mnozstva úverových operácií ako tých, ktoré sú obsiahnuté v CRI. Okrem toho informácie pochádzajúce z tohto registra sú prevádzané pocítacovou sietou, a teda úcinnejsím spôsobom ako tie, ktoré sú poskytované CRI. 42 Moznost prístupu do registra, ako aj podmienky ulozené v tejto súvislosti sa javia tak, ze majú nie zanedbatelný význam pre podnikatelov usadených v iných clenských státoch ako Spanielske královstvo pri rozhodovaní, ci vykonávat, alebo nie ich cinnost v tomto státe. 43 Podla ustálenej judikatúry, a ako to vyplýva z bodu 34 uvedeného rozsudku, clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje, aby sa kartely uvedené v tomto ustanovení citelne dotkli obchodu vo vnútri Spolocenstva, ale pozaduje, aby bolo urcené, ze tieto kartely môzu mat takýto úcinok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 15; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 19, a Bagnasco a i., uz citovaný, bod 48). 44 Je potrebné tak prihliadat na predvídatelný vývoj podmienok hospodárskej sútaze a pohybu obchodov medzi clenskými státmi. V tomto ohlade je úlohou vnútrostátneho súdu vziat do úvahy napríklad prípadný vývoj cezhranicných cinností a ocakávatelný vplyv prípadných politických alebo legislatívnych iniciatív na obmedzenie právnych alebo technických prekázok obchodu. 45 Ak sa vnútrostátny súd domnieva, ze register môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedenom v bode 34 tohto rozsudku, bude jeho úlohou preskúmat, ci má za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. O existencii obmedzenia hospodárskej sútaze 46 Je nepochybné, ze základným cielom registra ako systému výmeny informácií o úveroch je dat k dispozícii poskytovatelom úverov relevantné informácie o súcasných alebo potenciálnych dlzníkoch, najmä co sa týka spôsobu, akým si v minulosti plnili svoje dlhy. Povaha pouzitelných informácií sa môze menit podla typu pouzitého systému. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 46 a 47 svojich návrhov, register vo veci samej obsahuje negatívne prvky ako nedoplatky a pozitívne prvky ako aktívne saldo, rucenia, zábezpeky a záruky, lízingové operácie alebo docasné disponovanie s aktívami. 47 Ako uvádza polská vláda, tieto registre existujú v mnohých státoch, zvysujú kvalitu informácií pouzitelných pre úverové institúcie o potenciálnych dlzníkoch, vyrovnávajú nepomer medzi veritelom a dlzníkom, co sa týka informácií, ulahcujú vyssiu predvídatelnost pravdepodobnosti úhrady. Z toho vyplýva, ze tieto registre sú v zásade schopné obmedzit mieru neplnenia záväzkov dlzníkov a zlepsit fungovanie ponuky úverov. 48 Kedze registre, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, nemajú na základe svojej povahy za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, prinálezí vnútrostátnemu súdu preskúmat, ci nemajú za následok takéto konanie. 49 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze posúdenie následkov dohôd alebo postupov podla clánku 81 ES v sebe zahrna nutnost vziat do úvahy konkrétny rámec, do ktorého sú zaradené, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté institúcie, povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 1994, DLG, C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 31; z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C-399/93, Zb. s. I-4515, bod 10, ako aj Javico, uz citovaný, bod 22). 50 Pritom, ak clánok 81 ods. 1 ES neobmedzuje takéto posúdenie iba na aktuálne následky a malo by rovnako prihliadat na potenciálne následky dohody alebo predmetného postupu na hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, na dohodu sa nevztahuje zákaz podla clánku 81 ES, ak sa dotýka obchodu iba bezvýznamným spôsobom (rozsudky z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7; Deere/Komisia, uz citovaný, bod 77, a Bagnasco a i., uz citovaný, bod 34). 51 Podla judikatúry v oblasti dohôd o výmene informácií sú tieto dohody v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, ak zmiernujú alebo odstranujú mieru neistoty o fungovaní predmetného trhu s následkom obmedzenia hospodárskej sútaze medzi podnikatelmi (rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný, bod 90, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81). 52 V ustanoveniach Zmluvy o hospodárskej sútazi je totiz obsiahnuté, ze kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu. Podla tejto judikatúry takáto poziadavka autonómie bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi spôsobilému ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhalit tomuto konkurentovi zamýslané správanie na trhu alebo správanie, ktoré má v úmysle prijat vo vztahu k nemu, ak tieto zmluvy majú za ciel alebo za následok dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam trhu s prihliadnutím na povahu tovarov alebo poskytovaných plnení, význam a pocet podnikov a objem tohto obchodu (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, body 116 a 117 a citovanú judikatúru). 53 Uvedená poziadavka autonómie vsak nevylucuje právo hospodárskych subjektov triezvo sa prispôsobit tvrdenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov (rozsudky Deere/Komisia, uz citované, bod 87; Komisia/Anic Partecipazioni, bod 117, a Thyssen Stahl/Komisia, bod 83). 54 Ako vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, zlucitelnost registra ako systému výmeny informácií s pravidlami Spolocenstva o hospodárskej sútazi nemôze byt posudzovaná abstraktne. Závisí od hospodárskych podmienok na dotknutých trhoch a charakteristických vlastností systému, najmä od úcelnosti, podmienok vstupu a úcasti na výmene, ako aj od charakteru vymienaných informácií - tie môzu byt napríklad verejné alebo dôverné, zoskupené alebo rozdrobené, historické alebo súcasné - ich pravidelnosti a ich významu pre urcenie cien, objemu alebo podmienok plnenia. 55 Ako je uvedené v bode 47 tohto rozsudku, registre ako ten vo veci samej môzu znízením miery neplnenia záväzkov dlzníkov v zásade zlepsit fungovanie ponuky úverov. V podstate, ako uvádza pán generálny advokát v bode 54 svojich návrhov, ak financné institúcie z dôvodu nedostatku informácií o rizikách neplnenia záväzkov dlzníkov nemôzu medzi nimi rozpoznat tých, u ktorých je pravdepodobnost neplnenia vyssia, riziko podstúpené institúciami bude z tohto dôvodu výraznejsie a institúcie budú mat tendenciu zahrnút ho do výpoctu ceny úveru pre vsetkých dlzníkov vrátane tých, ktorí predstavujú najmensie riziko neplatenia a ktorí tak budú musiet znásat vyssie ceny, ako keby tieto institúcie boli schopné presnejsie odhadnút pravdepodobnost neplnenia. Tieto registre ako vyssie uvedený môzu v zásade znízit takéto tendencie. 56 Okrem toho tieto registre tým, ze znizujú význam informácií vedených financnými institúciami o ich vlastných klientoch, môzu v zásade zvýsit mobilitu spotrebitelov úverov. Tieto registre sú navyse schopné ulahcit vstup nových konkurentov na trh. 57 Existencia ci neexistencia obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES závisí od hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí register, a predovsetkým od hospodárskych podmienok trhu a vlastností tohto registra. 58 V tejto súvislosti je potrebné na prvom mieste uviest, ze ak je ponuka na trhu velmi koncentrovaná, výmena niektorých informácií môze, najmä podla typu vymienaných informácií, umoznit podnikatelom zistit postavenie a obchodnú stratégiu ich konkurentov na trhu, skreslujúc tak súperenie na trhu a zvysujúc pravdepodobnost tajnej dohody a dokonca ju môzu ulahcit. Naopak, ak je ponuka rozdrobená, rozsirovanie a výmena informácií medzi konkurentmi môzu byt neutrálne, dokonca pozitívne, pre konkurencieschopnost na trhu (pozri v tomto zmysle Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný, body 84 a 86). V predmetnej veci je nepochybné, ako to vyplýva z bodu 10 tohto rozsudku, ze vnútrostátny súd podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania "za predpokladu rozdrobeného trhu", co bude aj jeho úlohou preskúmat. 59 V druhom rade na to, aby predmetné registre neboli spôsobilé odhalit postavenie na trhu alebo obchodnú stratégiu konkurentov, je potrebné, aby nebola priamo alebo nepriamo odkrytá totoznost veritelov. V predmetnej veci z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Tribunal Supremo de la Competencia ulozil Asnef-Equifax podmienku, podla ktorej informácie o veriteloch obsiahnuté v registri nemôzu byt sprístupnené, a ktorá ju prijala. 60 V tretom rade je rovnako dôlezité, ze tieto registre sú dostupné bez diskriminácie, právne aj skutkovo, pre vsetky aktívne subjekty v relevantnej oblasti. V prípade, ak by takáto dostupnost nebola zabezpecená, niektorí z nich by boli znevýhodnení, pretoze by mali k dispozícii menej informácií na posúdenie rizika, co by navyse neulahcilo vstup nových subjektov na trh. 61 Z toho vyplýva, ze pokial dotknutý trh alebo trhy nie sú výrazne koncentrované, pokial systém neumoznuje identifikáciu veritelov a pokial podmienky vstupu a pouzívania nie sú pre financné institúcie diskriminacné, register ako systém výmeny informácií nemôze mat v zásade za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 62 Ak za týchto podmienok tieto systémy znizujú neistotu týkajúcu sa rizika nesplnenia záväzkov ziadatelov o úver, nemôzu napriek tomu znízit neistotu týkajúcu sa rizika hospodárskej sútaze. Kazdý subjekt tak môze normálne samostatne konat v case prijatia urcitého správania vrátane rizík predstavovaných týmito ziadatelmi. Na rozdiel od toho, co tvrdí Ausbanc, by logicky nemalo byt automaticky vyvodené iba z existencie takejto výmeny informácií o úveroch, ze smerujú k prípadnému spolocnému protisútaznému správaniu, ako je bojkot niektorých potenciálnych ziadatelov. 63 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 56 svojich návrhov, kedze prípadné otázky týkajúce sa citlivého aspektu osobných údajov nevyplývajú ako také z práva hospodárskej sútaze, môzu byt vyriesené na základe relevantných ustanovení v oblasti ochrany týchto údajov. V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze podla pravidiel pouzitelných na register dotknutí spotrebitelia môzu v súlade so spanielskymi právnymi predpismi preskúmat, prípadne opravit ci dokonca odstránit údaje, ktoré sa ich týkajú. O pouzitelnosti clánku 81 ods. 3 ES 64 Len za predpokladu, ze vnútrostátny súd urcí, ze vo svetle úvah uvedených v bodoch 58 az 62 tohto rozsudku doslo v prejednávanej veci k obmedzeniu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, bude pre rozhodnutie vo veci samej nevyhnutná analýza ustanovenia odseku 3 tohto clánku vykonaná týmto súdom. 65 Pouzitelnost výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES podlieha styrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Po prvé je potrebné, aby predmetná dohoda prispela k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých tovarov alebo sluzieb alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na výhodách vyhradený pre spotrebitelov, po tretie, aby neukladala príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po stvrté, aby neumoznovala týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných tovarov alebo sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 61, a Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 38). 66 Zo spisu a najmä z druhej otázky predlozenej vnútrostátnym súdom vyplýva, ze táto sa snazí dostat odpoved Súdneho dvora, osobitne pokial ide o druhú z týchto podmienok, ktorá predpokladá, ze primeraný podiel na výhodách, ktorý vyplýva z dohôd, z rozhodnutia alebo z predmetného postupu, musí byt vyhradený pre spotrebitelov. Tento súd sa v podstate pýta, ci by sa za predpokladu, ze by nemali vsetci spotrebitelia výhodu z registra, na tento aj tak vztahovala výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES. 67 Okrem potenciálnych následkov uvedených v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku tieto registre pomáhajú predchádzat predlzeniu spotrebitelov úverov a v zásade celkovo podporit väcsiu dostupnost úverov. Tieto objektívne hospodárske výhody môzu za predpokladu, ze register obmedzí hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, vyrovnat nevýhody takéhoto eventuálneho obmedzenia, co bude musiet prípadne preskúmat vnútrostátny súd. 68 Nepochybne v zásade nemozno vylúcit, ze, ako tvrdí Ausbanc, niektorí ziadatelia o úver sú z dôvodu týchto registrov konfrontovaní so zvýsenými úrokovými sadzbami, ci dokonca s odmietnutím úveru. 69 Napriek tomu bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k otázke, ci by títo ziadatelia jednako profitovali z prípadného efektu nanútenia v oblasti úverov alebo z ochrany proti predlzeniu, táto okolnost nemôze bránit tomu, aby podmienka, podla ktorej primeraný podiel na výhodách musí byt vyhradený spotrebitelom, bola splnená. 70 Podla clánku 81 ods. 3 ES sa musí vziat do úvahy výhodnost vplyvu na súhrn spotrebitelov na relevantných trhoch a nie vplyv na kazdého clena tejto kategórie spotrebitelov. 71 Okrem toho je potrebné uviest, ako to vyplýva z bodov 55 a 67 tohto rozsudku, ze predmetné registre môzu za vhodných podmienok spôsobit väcsiu dostupnost úverov, a to tiez pre ziadatelov, pre ktorých môzu byt úrokové sadzby prílis vysoké v prípade nedostatku primeranej znalosti ich osobnej situácie veritelmi. 72 Na základe vyssie uvedeného treba na predlozené otázky odpovedat takto: - Clánok 81 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze register ako systém výmeny informácií o úveroch nemá v zásade za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia, pokial dotknutý trh alebo trhy nie sú výrazne koncentrované, pokial systém neumoznuje identifikáciu veritelov a pokial podmienky vstupu a pouzívania nie sú pre financné institúcie skutkovo a právne diskriminacné. - V prípade, ak register ako systém výmeny informácií o úveroch obmedzuje hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, uplatnitelnost výnimky podla odseku 3 tohto clánku podlieha styrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Je povinnostou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci sú tieto podmienky splnené. Na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa skutocnosti, ze primeraný podiel na výhodách musí byt vyhradený pre spotrebitelov, nie je v zásade nevyhnutné, aby mal kazdý spotrebitel osobitne výhodu z dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu. Naopak, je potrebné, aby celkový vplyv na spotrebitelov na predmetných trhoch bol priaznivý. O trovách 73 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 81 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze register informácií o solventnosti klientov ako systém výmeny informácií o úveroch medzi financnými institúciami nemá v zásade za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle tohto ustanovenia, pokial dotknutý trh alebo trhy nie sú výrazne koncentrované, pokial systém neumoznuje identifikáciu veritelov a pokial podmienky vstupu a pouzívania nie sú pre financné institúcie skutkovo a právne diskriminacné. 2. V prípade, ak register ako systém výmeny informácií o úveroch obmedzuje hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, uplatnitelnost výnimky podla odseku 3 tohto clánku podlieha styrom kumulatívnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Je povinnostou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci sú tieto podmienky splnené. Na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa skutocnosti, ze primeraný podiel na výhodách musí byt vyhradený pre spotrebitelov, nie je v zásade nevyhnutné, aby mal kazdý spotrebitel osobitne výhodu z dohody, rozhodnutia alebo zosúladeného postupu. Naopak, je potrebné, aby celkový vplyv na spotrebitelov na predmetných trhoch bol priaznivý. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcWc3WU/L97741-1746TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXcWc3WU/L97741-1746TMP.html#Footref*